ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (velká komora) z 19. júla 2012 ( [1]*1 ) "Odvolanie -- Hospodárska sútaz -- Kartely -- Spanielsky trh nákupu a prvotného spracovania surového tabaku -- Urcenie cien a rozdelenie trhu -- Porusenie clánku 81 ES -- Pripísatelnost protiprávneho správania dcérskych spolocností ich materským spolocnostiam -- Prezumpcia neviny -- Právo na obranu -- Povinnost odôvodnenia -- Rovnost zaobchádzania" V spojených veciach C-628/10 P a C-14/11 P, ktorých predmetom sú dve odvolania podla clánku 56 Statútu Súdneho dvora Európskej únie, podané 28. decembra 2010 a 7. januára 2011, Alliance One International Inc., predtým Standard Commercial Corp., so sídlom v Danville (Spojené státy), Standard Commercial Tobacco Co. Inc., so sídlom vo Wilsone (Spojené státy), v zastúpení: M. Odriozola Alén a A. Joăo Vide, abogados, odvolatelky, dalsí úcastníci konania: Trans-Continental Leaf Tobacco Corp. Ltd, so sídlom vo Vaduze (Lichtenstajnsko), zalobkyna v prvostupnovom konaní, Európska komisia, v zastúpení: F. Castillo de la Torre, E. Gippini Fournier a R. Sauer, splnomocnení zástupcovia, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, zalovaná v prvostupnovom konaní, a Európska komisia, v zastúpení: F. Castillo de la Torre, E. Gippini Fournier a R. Sauer, splnomocnení zástupcovia, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, odvolatelka, dalsí úcastníci konania: Alliance One International Inc., Standard Commercial Tobacco Co. Inc., Trans-Continental Leaf Tobacco Corp. Ltd, v zastúpení: M. Odriozola Alén a A. Joăo Vide, abogados, zalobkyne v prvostupnovom konaní, SÚDNY DVOR (velká komora), v zlození: predseda V. Skouris, predsedovia komôr A. Tizzano, J. N. Cunha Rodrigues, K. Lenaerts, M. Safjan a A. Prechal, sudcovia K. Schiemann, E. Juhász, G. Arestis, A. Arabadziev (spravodajca), D. Sváby, M. Berger a E. Jarasiunas, generálna advokátka: J. Kokott, tajomník: L. Hewlett, hlavná referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní zo 16. novembra 2011, po vypocutí návrhov generálnej advokátky na pojednávaní 12. januára 2012, vyhlásil tento Rozsudok 1 Svojím odvolaním (C-628/10 P) sa spolocnosti Alliance One International Inc. (dalej len "AOI"), predtým Standard Commercial Corp. (dalej len "SCC"), a Standard Commercial Tobacco Co. Inc. (dalej len "SCTC") domáhajú na jednej strane zrusenia rozsudku Vseobecného súdu Európskej únie z 27. októbra 2010, Alliance One International a i./Komisia ([2]T-24/05, Zb. s. II-5329, dalej len "napadnutý rozsudok"), ktorým uvedený súd zamietol ich návrh na zrusenie rozhodnutia Komisie K(2004) 4030 v konecnom znení z 20. októbra 2004 týkajúceho sa konania o uplatnení clánku 81 ods. 1 [ES] (vec COMP/C.38.238/B.2 - Surový tabak - Spanielsko) (dalej len "sporné rozhodnutie"), a na druhej strane zrusenia tohto rozhodnutia v rozsahu, v akom sa ich týka, ako aj znízenia pokuty, ktorá im bola ulozená uvedeným rozhodnutím. 2 Svojím odvolaním (C-14/11 P) sa Európska komisia domáha na jednej strane zrusenia napadnutého rozsudku v rozsahu, v akom ním bolo zrusené sporné rozhodnutie v casti, ktorá sa týkala spolocnosti Trans-Continental Leaf Tobacco Corp. Ltd (dalej len "TCLT"), a na druhej strane zamietnutia zaloby, ktorú táto spolocnost podala na Vseobecný súd. I - Okolnosti predchádzajúce sporu 3 Skutkové okolnosti, ktoré viedli k tomuto sporu, ako sú uvedené v bodoch 1 az 40 napadnutého rozsudku, mozno zhrnút v nasledujúcich bodoch. 4 Spolocnosti World Wide Tobacco Espańa SA (dalej len "WWTE"), Agroexpansión SA (dalej len "Agroexpansión") a Tabacos Espańoles SL (dalej len "Taes") sú tromi zo styroch podnikov zaoberajúcich sa prvotným spracovaním surového tabaku v Spanielsku (tieto styri podniky spolu dalej len "spracovatelia"). 5 Od roku 1995 do 5. mája 1998 mala na základnom imaní WWTE dvojtretinový podiel TCLT, 100 % dcérska spolocnost SCTC, ktorá bola sama 100 % dcérskou spolocnostou SCC (teraz AOI). Podiel zodpovedajúci zostávajúcej tretine vlastnil prezident WWTE a jeho dvaja rodinní príslusníci. 6 Dna 5. mája 1998 zvýsila TCLT svoju úcast na základnom imaní spolocnosti WWTE na 86,94 %, zvysnú cast akcií vlastnila sama WWTE (9,73 %) a jedna fyzická osoba (3,33 %). V októbri 1998 WWTE nadobudla akcie tejto fyzickej osoby a SCC nadobudla 0,04 % priamy podiel na základom imaní WWTE. V máji 1999 mala TCLT 89,64 % a SCC 0,05 % podiel na základnom imaní WWTE a zvysnú cast akcií vlastnila sama WWTE. 7 Agroexpansión patrí do holdingu, na cele ktorého stojí spolocnost Dimon Inc. Táto posledná menovaná spolocnost vlastní prostredníctvom svojej 100 % dcérskej spolocnosti Intabex Netherlands BV (dalej len "Intabex") vsetky akcie Agroexpansión. 8 Vsetky akcie spolocností Taes a Deltafina SpA (dalej len "Deltafina"), ktorá je talianskou spolocnostou, ktorej hlavným predmetom cinnosti je prvotné spracovanie surového tabaku v Taliansku a obchodovanie so spracovaným tabakom, vlastní spolocnost Universal Leaf Tobacco Co. Inc. (dalej len "Universal Leaf"). Táto posledná menovaná spolocnost je 100 % dcérskou spolocnostou americkej spolocnosti Universal Corp. (dalej len "Universal"). 9 V dnoch 3. a 4. októbra 2001 Komisia podnikla setrenia na základe clánku 14 nariadenia Rady c. 17 zo 6. februára 1962, prvého nariadenia implementujúceho clánky [81 ES] a [82 ES] ([3]Ú. v. ES 1962, 13, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3) najmä v priestoroch WWTE, aby preverila informácie, podla ktorých sa spanielski spracovatelia a výrobcovia surového tabaku dopustili porusení clánku 81 ES. 10 Dna 11. decembra 2003 Komisia prijala oznámenie o výhradách, ktoré zaslala dvadsiatim podnikom a zdruzeniam, vrátane SCTC a SCC. 11 Dna 20. októbra 2004 Komisia prijala sporné rozhodnutie, ktoré sa týka najmä horizontálneho kartelu uzavretého a vykonávaného na spanielskom trhu surového tabaku spracovatelmi a spolocnostou Deltafina. 12 Podla zistení Komisie bolo cielom tohto kartelu stanovovat kazdorocne pocas obdobia rokov 1996 az 2001 priemernú dodaciu cenu pre kazdú odrodu surového tabaku bez ohladu na kvalitu a rozdelovat mnozstvá kazdej odrody surového tabaku, ktoré mohol kazdý spracovatel nakúpit od výrobcov. Od roku 1999 do roku 2001 si spracovatelia a spolocnost Deltafina dohodli tiez cenové rozpätia podla stupna kvality kazdej odrody surového tabaku, ako aj priemerné minimálne ceny podla výrobcu a skupiny výrobcov. 13 V spornom rozhodnutí Komisia uviedla, ze uvedený kartel predstavuje jediné a nepretrzité porusenie clánku 81 ods. 1 ES, zodpovednost za kartel pripísala najmä spolocnosti Deltafina a spracovatelom, nariadila týmto podnikom, aby okamzite ukoncili toto porusenie a aby sa v budúcnosti zdrzali akéhokolvek obmedzujúceho postupu s rovnakým alebo podobným cielom alebo úcinkom a navyse ulozila nasledujúce pokuty, t. j. 108000 eur spolocnosti Taes, 1822500 eur spolocnosti WWTE, 2592000 eur spolocnosti Agroexpansión a 11 880 000 eur spolocnosti Deltafina. 14 Zo sporného rozhodnutia tiez vyplýva, ze tri materské spolocnosti WWTE sú solidárne zodpovedné za zaplatenie pokuty ulozenej tejto poslednej uvedenej spolocnosti a ze Dimon Inc. je solidárne zodpovedná za zaplatenie pokuty ulozenej spolocnosti Agroexpansión. Naproti tomu Intabex nebola urcená za zodpovednú za zaplatenie pokuty ulozenej spolocnosti Agroexpansión a nebola ani potvrdená solidárna zodpovednost spolocností Universal a Universal Leaf za pokuty ulozené spolocnostiam Taes a Deltafina. 15 V súvislosti s osobami, ktorým bolo urcené sporné rozhodnutie, Komisia v odôvodneniach 375 a 376 sporného rozhodnutia uviedla: "(375) V danom prípade sú traja zo styroch spanielskych spracovatelov kontrolovaní (100 % a 90 %) medzinárodnými americkými spolocnostami. Okrem iného existujú dalsie skutkové okolnosti potvrdzujúce domnienku, ze konanie Agroexpansión a WWTE musí byt pripísané ich materským spolocnostiam. V takom prípade sa obidve spolocnosti, materská spolocnost aj jej dcérska spolocnost, musia povazovat za solidárne zodpovedné za porusenia konstatované v tomto rozhodnutí. (376) [Naopak], po zaslaní oznámenia o výhradách a vypocutí úcastníkov konania sa ukázalo, ze dôkazy obsiahnuté v spise nemôzu odôvodnit obdobný záver, pokial ide o úcast Universal... a Universal Leaf... v spolocnostiach Taes a Deltafina. V skutocnosti [okrem] väzby medzi materskými a dcérskymi spolocnostami neobsahoval spis ziadne informácie o materiálnej úcasti spolocností Universal... a Universal Leaf... na skutocnostiach preskúmavaných v tomto rozhodnutí. Nie je preto namieste, aby im bolo urcené rozhodnutie v tejto veci. Rovnaký záver by sa mal tým viac vztahovat na spolocnost Intabex..., kedze jej 100 % úcast v Agroexpansión je výsostne financná." 16 Pokial ide osobitne o WWTE, Komisia vzhladom na okolnosti uvedené v bodoch 5 a 6 tohto rozsudku rozlisovala dve obdobia. Prvé trvalo od roku 1995 do 4. mája 1998 (dalej len "prvé obdobie") a druhé od 5. mája 1998 do dna prijatia sporného rozhodnutia (dalej len "druhé obdobie"). 17 Pokial ide o prvé obdobie, Komisia v odôvodneniach 391 a 392 sporného rozhodnutia a na základe série dôkazov uvedených predovsetkým v odôvodneniach 388 az 390 uvedeného rozhodnutia usúdila, ze WWTE bola pod spolocnou kontrolou SCC, prostredníctvom spolocností SCTC a TCLT, a prezidenta WWTE a jeho rodiny, ze SCC a/alebo jej dcérske spolocnosti vykonávali rozhodujúci vplyv na správanie WWTE a ze SCC uplatnovala urcité mechanizmy, ktoré jej spolocne umoznovali byt informovanou o cinnostiach WWTE a tak skutocne kontrolovat jej obchodnú politiku. 18 Pokial ide o druhé obdobie, Komisia v odôvodneniach 397 a 400 sporného rozhodnutia na základe série dôkazov uvedených predovsetkým v odôvodneniach 393 az 398 tohto rozhodnutia dospela k záveru, ze SCC mala výlucnú kontrolu nad WWTE, ci uz priamo alebo prostredníctvom spolocností SCTC a TCLT, ze tvrdenia uvedené spolocnostou SCC v odpovedi na oznámenie o výhradách neodôvodnujú v tejto súvislosti iný záver, ze SCC a/alebo jej dcérske spolocnosti SCTC a TCLT vykonávali rozhodujúci vplyv na obchodnú politiku WWTE a ze preto musia byt solidárne zodpovedné za vytýkané protisútazné praktiky. II - Konanie pred Vseobecným súdom a napadnutý rozsudok 19 Podaním doruceným do kancelárie Súdu prvého stupna 21. januára 2005 podali AOI, SCTC a TCLT zalobu o neplatnost sporného rozhodnutia v rozsahu, v akom sa ich týka. 20 Na podporu svojej zaloby AOI, SCTC a TCLT uviedli dva zalobné dôvody. Prvý zalobný dôvod bol zalozený na porusení clánku 81 ods. 1 ES a clánku 23 ods. 2 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 [ES] a 82 [ES] ([4]Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim vyd. 08/002, s. 205) a subsidiárne na nedostatocnom odôvodnení sporného rozhodnutia. Svojím druhým zalobným dôvodom zalobkyne namietali porusenie zásady rovnosti zaobchádzania. 21 Vseobecný súd, ktorý sa rozhodol preskúmat tieto dva zalobné dôvody spolocne, najprv zamietol druhú cast prvého zalobného dôvodu zalozenú na nedostatocnom odôvodnení sporného rozhodnutia ako nedôvodnú. 22 Vseobecný súd potom zamietol druhý zalobný dôvod zalozený na porusení zásady rovnosti zaobchádzania, kedze usúdil, ze Komisia pri rozhodovaní, ci je namieste pripísat materským spolocnostiam zodpovednost za porusenia, ktorých sa dopustili ich dcérske spolocnosti, uplatnila voci vsetkým materským spolocnostiam rovnaké zásady. Konkrétne usúdil, ze sa nepreukázalo, ze táto institúcia v tejto súvislosti rozdielne posudzovala na jednej strane situáciu SCC a SCTC a na druhej strane situáciu spolocností Universal, Universal Leaf alebo Intabex. 23 Toto posúdenie vychádza najmä z nasledujúcich úvah uvedených v bodoch 155 az 157 napadnutého rozsudku: "155 Pokial ide o prípad, ked materská spolocnost vlastní podiel zodpovedajúci celému základnému imaniu dcérskej spolocnosti, ktorá sa dopustila porusenia pravidiel Spolocenstva týkajúcich sa hospodárskej sútaze, Komisia pri preukazovaní skutocnosti, ze materská spolocnost skutocne vykonáva rozhodujúci vplyv na obchodnú politiku dcérskej spolocnosti, z opatrnosti nepochybne nevychádzala len z domnienky ustálenej judikatúrou..., ale rovnako zohladnila aj dalsie skutkové dôkazy, ktoré takéto vykonávanie potvrdzovali. Tým, ze takto postupovala, vsak Komisia len zvýsila úroven dôkazov vyzadovanú na to, aby mohla rozhodnút, ze bola splnená podmienka týkajúca sa skutocného výkonu rozhodujúceho vplyvu... 156 ...ak v prípade porusenia zahrnajúceho viacero rozlicných spolocností uplatnuje Komisia v rámci urcenom judikatúrou urcitý postup na rozhodnutie, ci je namieste vyvodzovat zodpovednost tak voci dcérskym spolocnostiam, ktoré sa fyzicky dopustili tohto porusenia, ako aj voci ich materským spolocnostiam, musí s výnimkou osobitných okolností vychádzat pri rozhodovaní v prípade vsetkých spolocností z rovnakých kritérií. 157 Komisia je povinná dodrziavat zásadu rovnosti zaobchádzania, ktorá podla ustálenej judikatúry vyzaduje, aby sa v porovnatelných situáciách nepostupovalo rozdielne a v rozdielnych rovnako, ak takýto postup nie je objektívne odôvodnený...." 24 Vo vztahu k prvej casti prvého zalobného dôvodu Vseobecný súd konstatoval, ze pokial ide o prvé obdobie v bode 194 napadnutého rozsudku a pokial ide o druhé obdobie v jeho bode 217, Komisia z právneho hladiska dostatocne preukázala, ze SCC a SCTC skutocne vykonávali rozhodujúci vplyv na správanie spolocnosti WWTE. 25 Naproti tomu v bodoch 195 az 197, ako aj 218 a 219 napadnutého rozsudku Vseobecný súd uviedol, ze pokial ide o prvé aj druhé obdobie, nijaký z dôkazov uvedených Komisiou v spornom rozhodnutí neumoznuje vyvodit záver, ze TCLT vykonávala rozhodujúci vplyv na správanie WWTE, a ze Komisia preto nemala dôvod pripísat TCLT protiprávne konanie WWTE, ani voci nej vyvodit solidárnu zodpovednost za zaplatenie pokuty. 26 Vseobecný súd v bode 218 napadnutého rozsudku predovsetkým uviedol, ze Komisia nemala vychádzat len zo samotnej skutocnosti, ze TCLT mala podiel zodpovedajúci takmer celému základnému imaniu WWTE, pretoze TCLT tým bola diskriminovaná v porovnaní so spolocnostami Intabex, Universal aj Universal Leaf. 27 Napokon v bodoch 220 az 229 napadnutého rozsudku Vseobecný súd odmietol tvrdenia, ktoré uviedli zalobkyne, aby preukázali, ze v období, ked dochádzalo k poruseniu, konala WWTE na trhu samostatne. V dôsledku toho Vseobecný súd zrusil sporné rozhodnutie v rozsahu, v akom sa týkalo TCLT a zalobu vo zvysnej casti zamietol. III - Konanie pred Súdnym dvorom a návrhy úcastníkov konania 28 Uznesením predsedu Súdneho dvora zo 14. septembra 2011 boli konania C-628/10 P a C-14/11 P spojené na úcely ústnej casti konania a rozsudku. 29 Svojím odvolaním AOI a SCTC navrhujú, aby Súdny dvor: -- zrusil napadnutý rozsudok a v rozsahu, v akom sa ich týka, aj sporné rozhodnutie, -- v dôsledku toho znízil pokutu ulozenú týmto rozhodnutím a -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konaní na oboch stupnoch. 30 Vo svojom vyjadrení k uvedenému odvolaniu Komisia navrhla jeho zamietnutie a zaviazanie zalobkýn na náhradu trov prvostupnového konania aj konania o odvolaní. 31 Svojím odvolaním Komisia navrhuje, aby Súdny dvor: -- zrusil napadnutý rozsudok v rozsahu, v akom ním bolo zrusené sporné rozhodnutie v casti, ktorá sa týka TCLT, -- zamietol zalobu podanú touto spolocnostou na Súd prvého stupna a -- zaviazal TCLT na náhradu trov konaní na oboch stupnoch. 32 Vo svojich vyjadreniach k uvedenému odvolaniu AOI, SCTC a TCLT navrhli jeho zamietnutie a zaviazanie Komisie na náhradu trov prvostupnového konania aj konania o odvolaní. IV - O odvolaniach 33 Ako prvé treba preskúmat odvolanie podané Komisiou. A - O odvolaní Komisie 34 Komisia uvádza styri odvolacie dôvody na podporu svojho odvolania. Prvý a stvrtý odvolací dôvod sú zalozené na nesprávnom uplatnovaní zásady rovnosti zaobchádzania. Svojím druhým odvolacím dôvodom uvádza nesprávne právne posúdenie pri urcení právneho kritéria, ktoré definuje zodpovednost materských spolocností. Tretí odvolací dôvod spocíva v tvrdení, ze Vseobecný súd porusil právo na kontradiktórne konanie a podal nesprávny výklad povinnosti odôvodnenia. 35 Prvý a druhý odvolací dôvod treba preskúmat spolocne. 1. O prvom a druhom odvolacom dôvode a) Argumentácia úcastníkov konania 36 Svojím prvým odvolacím dôvodom Komisia v prvom rade tvrdí, ze Vseobecný súd nezohladnil skutocnost, ze zásada rovnosti zaobchádzania musí byt v súlade so zásadou zákonnosti, v dôsledku coho sa nikto nemôze vo svoj prospech dovolávat protiprávnosti, ku ktorej doslo v prospech inej osoby. Preto ak podnik porusil clánok 81 ES, nemal by uniknút sankcii z dôvodu, ze iným podnikom, ktoré sa nachádzali v podobnej situácii, nebola ulozená nijaká pokuta. 37 V druhom rade Komisia uvádza, ze tieto tvrdenia predlozila uz Vseobecnému súdu, a domnieva sa, ze vzhladom na to, ze napadnutý rozsudok ich neuvádza, je postihnutý nedostatocným odôvodnením. 38 V tretom rade Komisia tvrdí, ze o spolocnosti TCLT ako materskej spolocnosti, ktorá mala obchodný podiel zodpovedajúci takmer celému základnému imaniu spolocnosti WWTE, bolo mozné sa domnievat, ze vykonávala v tejto spolocnosti rozhodujúci vplyv, a Vseobecný súd nekonstatoval, ze TCLT vyvrátila túto domnienku, ani sa o to nepokúsil. 39 Vo stvrtom rade Komisia tvrdí, ze Vseobecný súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, ked usúdil, ze TCLT sa musela vyhnút akejkolvek zodpovednosti z dôvodu, ze voci iným spolocnostiam nachádzajúcim sa údajne v podobnej situácii nebola vyvodená zodpovednost. Predovsetkým sa domnieva, ze odôvodnenie 384 sporného rozhodnutia, na ktoré sa odvolával Vseobecný súd, znamená, ze uplatnovanie zásady rovnosti zaobchádzania vychádza z predpokladu, ze spolocnosti sa nachádzajú v podobnej situácii, co v prejednávanej veci neplatilo. 40 Svojím druhým odvolacím dôvodom Komisia tvrdí, ze Vseobecný súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, kedze pri urcitých podnikoch dospel k záveru, ze skutocný výkon rozhodujúceho vplyvu vychádzal z "dvojakého základu" a nie výlucne z domnienky potvrdenej judikatúrou, ako je tá, ktorá bola spolocná pre vsetky osoby, ktorým bolo urcené sporné rozhodnutie. Kedze jediným uplatnitelným kritériom bolo to, ktoré bolo stanovené judikatúrou, Komisia nemohla zvýsit úroven dôkazov vyzadovaných v tejto oblasti, ani zväzovat takýmto prístupom Vseobecný súd pri jeho právnom posúdení. 41 Vzhladom na to, ze je splnené právne kritérium stanovené judikatúrou, podla Komisie nie je podstatné, ci poskytla alebo neposkytla dalsie indície, aby z dôvodu opatrnosti posilnila záver, ku ktorému dospela, kedze tieto indície sa v kazdom prípade nemenia na záväzné právne kritérium na posúdenie skutocného výkonu rozhodujúceho vplyvu materskej spolocnosti na správanie jej dcérskej spolocnosti. b) Posúdenie Súdnym dvorom 42 Treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry pojem podnik zahrna kazdý subjekt vykonávajúci hospodársku cinnost nezávisle od svojho právneho postavenia a spôsobu svojho financovania. Pod týmto pojmom treba rozumiet hospodársku jednotku, aj ked je táto hospodárska jednotka z právneho hladiska zlozená z viacerých fyzických alebo právnických osôb. Ak takýto hospodársky subjekt porusuje pravidlá hospodárskej sútaze, podla zásady osobnej zodpovednosti za toto porusovanie zodpovedá (rozsudky z 20. januára 2011, General Química a i./Komisia, [5]C-90/09 P, Zb. s. I-1, body 34 az 36 a citovaná judikatúra, ako aj z 29. septembra 2011, Elf Aquitaine/Komisia, [6]C-521/09 P, Zb. s. I-8947, bod 53). 43 Konkrétne, správanie dcérskej spolocnosti môze byt pripísané materskej spolocnosti najmä vtedy, ked dcérska spolocnost napriek tomu, ze má vlastnú právnu subjektivitu, neurcuje svoje správanie na trhu nezávisle, ale v podstate uplatnuje pokyny, ktoré jej dala materská spolocnost, najmä vzhladom na hospodárske, organizacné a právne väzby medzi týmito dvoma právnymi subjektmi (rozsudky z 10. septembra 2009, Akzo Nobel a i./Komisia, [7]C-97/08 P, Zb. s. I-8237, bod 58; Elf Aquitaine/Komisia, uz citovaný, bod 54, ako aj z 29. septembra 2011, Arkema/Komisia, [8]C-520/09 P, Zb. s. I-8901, bod 38). 44 V takejto situácii, ked sú materská spolocnost a dcérska spolocnost súcastou tej istej hospodárskej jednotky a tvoria tak jeden podnik v zmysle clánku 81 ES, môze totiz Komisia adresovat rozhodnutie, ktorým sa ukladajú pokuty, materskej spolocnosti bez toho, aby bolo potrebné preukázat jej osobnú úcast na porusení (pozri rozsudky Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný, bod 59; General Química a i./Komisia, uz citovaný, bod 38, ako aj Elf Aquitaine/Komisia, uz citovaný, bod 55). 45 Na zistenie, ci dcérska spolocnost urcuje svoje správanie na trhu nezávisle, je Komisia v zásade povinná vziat do úvahy vsetky relevantné okolnosti súvisiace s hospodárskymi, organizacnými a právnymi väzbami, ktoré spájajú dcérsku spolocnost s materskou spolocnostou a ktoré sa môzu z prípadu na prípad menit, a preto nemôzu byt predmetom vycerpávajúceho vymedzenia (pozri v tomto zmysle rozsudky Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný, body 73 a 74, ako aj Elf Aquitaine/Komisia, uz citovaný, bod 58). 46 Súdny dvor spresnil, ze v konkrétnom prípade, ked materská spolocnost vlastní obchodný podiel zodpovedajúci 100 % základného imania dcérskej spolocnosti, ktorá sa dopustila porusenia pravidiel Únie v oblasti hospodárskej sútaze, jednak táto materská spolocnost môze vykonávat rozhodujúci vplyv na správanie tejto dcérskej spolocnosti a jednak existuje vyvrátitelná domnienka, ze táto materská spolocnost skutocne vykonáva takýto vplyv (rozsudky z 29. marca 2011, ArcelorMittal Luxembourg/Komisia a Komisia/ArcelorMittal Luxembourg a i., [9]C-201/09 P a C-216/09 P, Zb. s. I-2239, bod 97, ako aj Elf Aquitaine/Komisia, uz citovaný, bod 56). 47 Na domnienku, ze materská spolocnost skutocne vykonáva rozhodujúci vplyv na obchodnú politiku dcérskej spolocnosti, za týchto podmienok postacuje, ak Komisia preukáze, ze vlastní podiel zodpovedajúci celému základnému imaniu tejto dcérskej spolocnosti. V dôsledku toho môze Komisia voci materskej spolocnosti vyvodit solidárnu zodpovednost za zaplatenie pokuty, ktorá bola ulozená dcérskej spolocnosti, ibaze by táto materská spolocnost, ktorej prinálezí vyvrátenie tejto domnienky, predlozila dostatocné dôkazy, ktoré preukazujú, ze jej dcérska spolocnost sa na trhu správa nezávisle (rozsudky Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný, bod 61; Elf Aquitaine/Komisia, uz citovaný, bod 57, ako aj Arkema/Komisia, uz citovaný, bod 41). 48 Na úvod treba zdôraznit, ze domnienka stanovená judikatúrou uvedenou v bodoch 46 a 47 tohto rozsudku je vyvrátitelná. 49 Z tejto judikatúry navyse nevyplýva, ze Komisia je povinná vychádzat výlucne z uvedenej domnienky. Tejto institúcii totiz nic nebráni preukázat skutocný výkon rozhodujúceho vplyvu materskej spolocnosti na svoju dcérsku spolocnost prostredníctvom iných dôkazov alebo kombináciou takýchto dôkazov a uvedenej domnienky. 50 Ako Vseobecný súd konstatoval v bodoch 134 az 147 napadnutého rozsudku, v prejednávanej veci zo sporného rozhodnutia vyplýva a Komisia pocas prvostupnového konania potvrdila, ze táto institúcia sa pri posudzovaní skutocného výkonu rozhodujúceho vplyvu materských spolocností v dcérskych spolocnostiach rozhodla vyvodzovat voci materským spolocnostiam zodpovednost len vtedy, ak dôkazy potvrdzujú domnienku skutocného výkonu rozhodujúceho vplyvu na dcérske spolocnosti, ktorá vyplýva z ovládania celého základného imania týchto dcérskych spolocností materskými spolocnostami (metóda nazvaná metódou "dvojakého základu"), a ak sa preto vzdala vyvodzovania zodpovednosti výlucne na základe domnienky rozhodujúceho vplyvu. 51 Okrem toho je nesporné, ze tento prístup bol motivovaný skutocnostou, ze v case prijatia sporného rozhodnutia mala Komisia vzhladom na stav judikatúry v tom období pochybnosti o otázke, ci ovládanie obchodného podielu zodpovedajúceho celému základnému imaniu dcérskej spolocnosti zo strany materskej spolocnosti samo osebe umoznuje nastolenie domnienky, aj ked nebola vyvrátená, a ci tak uvedené ovládanie postacuje na preukázanie skutocného výkonu rozhodujúceho vplyvu materskou spolocnostou v jej dcérskej spolocnosti. 52 V dôsledku toho treba na jednej strane konstatovat, ze Komisia sa správne rozhodla prijat na urcenie zodpovednosti príslusných materských spolocností jednu z metód, z ktorých mohla vzhladom na konstatovanie uvedené v bode 49 tohto rozsudku oprávnene vychádzat, aby posúdila existenciu takéhoto rozhodujúceho vplyvu. 53 Na druhej strane, Vseobecný súd v bode 155 napadnutého rozsudku správne konstatoval, ze volbou tejto metódy si Komisia pri posudzovaní pripísatelnosti kartelu, o ktorý islo, materským spolocnostiam sama stanovila dôkazné bremeno v súvislosti so skutocným výkonom rozhodujúceho vplyvu, ktoré bolo prísnejsie ako to, ktoré by sa v zásade povazovalo za dostatocné vzhladom na judikatúru pripomenutú v bodoch 46 a 47 tohto rozsudku. 54 V bodoch 195 az 197, ako aj 218 a 219 napadnutého rozsudku Vseobecný súd konstatoval, ze nijaký z dôkazov uvedených v spornom rozhodnutí nemohol potvrdit domnienku skutocného výkonu rozhodujúceho vplyvu spolocnosti TCLT v spolocnosti WWTE a ze neexistencia takýchto dôkazov viedla Komisiu k tomu, ze v súlade so zvolenou metódou nevyvodila zodpovednost materských spolocností Intabex, Universal a Universal Leaf. 55 Na základe týchto zistení Vseobecný súd rozhodol, ze Komisia nemohla vyvodit solidárnu zodpovednost spolocnosti TCLT za zaplatenie pokuty, o ktorú islo, bez toho, aby s nou nezaobchádzala diskriminacne v porovnaní so spolocnostou Intabex, ako aj spolocnostami Universal a Universal Leaf. 56 Treba zdôraznit, ze Komisia vo svojom odvolaní nespochybnuje tieto zistenia. V dôsledku toho nespochybnuje skutocnost, ze uplatnovala zvolenú metódu, t. j. metódu dvojakého základu, na vsetky materské spolocnosti, ktorých dcérske spolocnosti sa zúcastnili kartelu, o ktorý islo, okrem spolocnosti TCLT, vo vztahu ku ktorej neboli v spornom rozhodnutí splnené kritériá, z ktorých vychádza táto metóda. Z toho vyplýva, ze Komisia vyvodila zodpovednost voci tejto spolocnosti výlucne na základe príslusnej domnienky. 57 V bodoch 156 a 157 napadnutého rozsudku Vseobecný súd usúdil, ze zásada rovnosti zaobchádzania vyzaduje, aby Komisia pri prijímaní metódy, ako je tá v prejednávanej veci, na urcenie, ci treba vyvodit zodpovednost voci materským spolocnostiam, ktorých dcérske spolocnosti sa zúcastnili kartelu, musí s výnimkou osobitných okolností vychádzat pri vsetkých materských spolocnostiach z rovnakých kritérií. 58 V tejto súvislosti z ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, ze pokial ide o urcenie výsky pokuty, uplatnenie rôznych metód výpoctu nemôze viest k diskriminácii medzi podnikmi, ktoré sa zúcastnili kartelu alebo zosúladeného postupu v rozpore s clánkom 81 ods. 1 ES (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 16. novembra 2000, Weig/Komisia, [10]C-280/98 P, Zb. s. I-9757, body 63 az 68, a Sarrió/Komisia, [11]C-291/98 P, Zb. s. I-9991, body 97 az 100). 59 Kedze pripísanie zodpovednosti za porusenie, ktorého sa dopustila dcérska spolocnost, materskej spolocnosti môze mat v súlade s metódou výpoctu prijatou Komisiou zásadný vplyv na výsku pokuty, ktorá môze byt solidárne ulozená týmto spolocnostiam, Vseobecný súd v bode 156 napadnutého rozsudku správne rozhodol, ze rovnaká logika sa uplatnuje vtedy, ak Komisia prijíma, pokial ide o kartel a v rámci urcenom judikatúrou, osobitnú metódu na urcenie zodpovednosti materských spolocností postihovaných za porusenia ich dcérskych spolocností. 60 V súvislosti s prejednávanou vecou treba spresnit, ze na rozdiel od toho, co tvrdí Komisia, posúdenie Vseobecného súdu nevychádza len z podobností faktických situácií spolocnosti TCLT na jednej strane a spolocností Intabex, Universal a Universal Leaf na druhej strane, ale tiez z porovnatelnosti situácií uvedených spolocností vzhladom jednak na úroven dôkazov, o ktorej sa Komisia domnievala, ze ju musí vyzadovat v prípade kartelu, o ktorý islo, aby preukázala existenciu skutocného výkonu rozhodujúceho vplyvu materských spolocností na dcérske spolocnosti, a jednak na dôkazy uvedené v spornom rozhodnutí. 61 Z toho vyplýva, ze Vseobecný súd správne konstatoval existenciu rozdielneho zaobchádzania, ktorá ho viedla k ciastocnému zruseniu sporného rozhodnutia. 62 Na rozdiel od toho, co tvrdí Komisia, poziadavky zásady zákonnosti toto konstatovanie nespochybnujú. 63 Ako totiz uviedla generálna advokátka v bode 64 svojich návrhov, kedze Komisia prijala metódu, ktorá bola v súlade s judikatúrou Súdneho dvora týkajúcou sa rozhodujúceho vplyvu, nemohla sa dopustit nijakej nezákonnosti, v dôsledku coho zásada zákonnosti v prejednávanej veci nemôze zbavit Komisiu povinnosti dodrziavat zásadu rovnosti zaobchádzania. 64 Napokon pokial ide o údajné nedostatocné odôvodnenie napadnutého rozsudku, treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry Súdneho dvora povinnost odôvodnenia rozsudkov, ktorá prinálezí Vseobecnému súdu podla clánku 36 a clánku 53 prvého odseku Statútu Súdneho dvora Európskej únie, neukladá Vseobecnému súdu povinnost vypracovat také odôvodnenie, ktoré by vycerpávajúcim spôsobom a jednotlivo rozoberalo vsetky tvrdenia úcastníkov sporu. Odôvodnenie teda môze byt implicitné, ak umozní zúcastneným osobám oboznámit sa s dôvodmi, ktoré viedli k prijatiu príslusných opatrení, a Súdnemu dvoru poskytne dostatok podkladov potrebných na uskutocnenie preskúmania v rámci odvolania (rozsudok zo 16. decembra 2010, AceaElectrabel Produzione/Komisia, [12]C-480/09 P, Zb. s. I-13355, bod 77 a citovaná judikatúra). 65 V prejednávanej veci na jednej strane z bodu 113 napadnutého rozsudku vyplýva, ze Vseobecný súd uviedol argumentáciu predlozenú Komisiou v prvostupnovom konaní. Na druhej strane z bodov 156 a 157, ako aj 218 a 219 uvedeného rozsudku vyplýva, ze Vseobecný súd implicitným spôsobom odmietol túto argumentáciu. Usúdil totiz, ze vzhladom na to, ze Komisia prijala metódu, ktorá bola v súlade s judikatúrou týkajúcou sa rozhodujúceho vplyvu, nedopustila sa nijakej nezákonnosti, v dôsledku coho zásada zákonnosti v prejednávanej veci nemôze zbavit Komisiu povinnosti dodrziavat zásadu rovnosti zaobchádzania. 66 Okrem toho, kedze uvedené body napadnutého rozsudku umoznujú dotknutým osobám poznat dôvody, z ktorých uvedený rozsudok vychádza, a Súdnemu dvoru umoznujú mat dostatok podkladov na uskutocnenie jeho preskúmania v rámci tohto odvolania, uvedený rozsudok nie je na rozdiel od toho, co tvrdí Komisia, postihnutý nedostatocným odôvodnením. 67 Za týchto podmienok musia byt prvý aj druhý odvolací dôvod, ktoré Komisia uviedla na podporu svojho odvolania, zamietnuté. 2. O tretom odvolacom dôvode Komisie zalozenom na porusení práva na kontradiktórne konanie a nesprávnom výklade povinnosti odôvodnenia a) Argumentácia úcastníkov konania 68 Komisia tvrdí, ze Vseobecný súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, ked v bode 196 napadnutého rozsudku uviedol, ze Komisia nebola oprávnená vychádzat z rozdielnych skutkových okolností existujúcich medzi situáciou spolocnosti TCLT na jednej strane a situáciami spolocností Intabex a Universal na druhej strane, lebo nie sú uvedené v spornom rozhodnutí. Komisia sa totiz domnieva, ze tieto rozdiely vysvetlila vo svojom vyjadrení k zalobe predlozenom pred Vseobecným súdom. 69 Komisia sa domnieva, ze povinnost odôvodnenia nevyzaduje odôvodnenie skutocnosti, ze sporný akt nebol urcený urcitým tretím osobám, a uvádza, ze nebola povinná vysvetlit v spornom rozhodnutí dôvody, ktoré ju viedli k tomu, ze ho neurcila spolocnostiam Intabex a Universal, ani nebola povinná preukázat v tomto rozhodnutí dôvod, preco sa s týmito spolocnostami zaobchádzalo údajne rozdielne. 70 Komisia zdôraznuje, ze TCLT nenamietala porusenie zásady rovnosti zaobchádzania pocas správneho konania, ani pocas neho netvrdila, ze jej úcast v spolocnosti WWTE je výsostne financná. V dôsledku toho podla nej mohla po prvýkrát vyvrátit tvrdenie zalozené na údajnej diskriminácii az vo svojom vyjadrení k zalobe pred Vseobecným súdom. 71 Za týchto okolností prístup, ktorý zvolil Vseobecný súd, Komisii podla nej zamedzil bránit sa proti tvrdeniu o diskriminácii. Komisia sa domnieva, ze má právo uviest akúkolvek okolnost, ktorú povazuje za potrebnú na svoju obranu, ak je tvrdenie uvedené po prvýkrát az pred Vseobecným súdom. Podla judikatúry podla nej predovsetkým nie je povinná uviest vo svojich rozhodnutiach vsetky tvrdenia, ktoré by mohla uviest neskôr pri bránení sa proti dôvodom týkajúcim sa nezákonnosti uvedeným vo vztahu k jej rozhodnutiam. b) Posúdenie Súdnym dvorom 72 Treba pripomenút, ze odôvodnenie vyzadované clánkom 296 ZFEÚ musí byt prispôsobené povahe dotknutého aktu a musia z neho jasne a jednoznacne vyplývat úvahy institúcie, ktorá akt prijala, aby sa dotknutým osobám umoznilo pochopit dôvody prijatia opatrenia a príslusnému súdu preskúmat toto opatrenie (rozsudok Elf Aquitaine/Komisia, uz citovaný, bod 147). 73 V rámci individuálnych rozhodnutí z ustálenej judikatúry Súdneho dvora tiez vyplýva, ze povinnost odôvodnit individuálne rozhodnutie má za ciel, okrem snahy umoznit preskúmanie súdom, poskytnút dotknutej osobe dostatok údajov, aby prípadne zistila, ci rozhodnutie obsahuje vadu, na základe ktorej mozno spochybnit jeho platnost (rozsudok Elf Aquitaine/Komisia, uz citovaný, bod 148). 74 Odôvodnenie teda v zásade musí byt oznámené dotknutej osobe v rovnakom case ako rozhodnutie, ktoré jej spôsobuje ujmu. Chýbajúce odôvodnenie nemozno ospravedlnit skutocnostou, ze dotknutá osoba sa s dôvodmi rozhodnutia oboznámi pocas konania pred súdmi Únie (rozsudok Elf Aquitaine/Komisia, uz citovaný, bod 149 a citovaná judikatúru). 75 Konkrétne, pokial sa rozhodnutie o uplatnení pravidiel Únie v oblasti práva hospodárskej sútaze týka viacerých osôb a ide o pripísatelnost porusenia, musí obsahovat dostatocné odôvodnenie vo vztahu ku kazdej z osôb, ktorým je urcené, najmä vo vztahu k tým, ktoré podla tohto rozhodnutia musia niest zodpovednost za toto porusenie. Také rozhodnutie tak v podstate musí v súvislosti s materskou spolocnostou povazovanou za zodpovednú za protiprávne konanie jej dcérskej spolocnosti obsahovat podrobné uvedenie dôvodov, ktoré môzu odôvodnit pripísatelnost porusenia tejto spolocnosti. 76 V prejednávanej veci treba pripomenút, ze Vseobecný súd najprv konstatoval, ze ako vyplýva zo sporného rozhodnutia, Komisia sa rozhodla vyvodzovat voci dotknutým materským spolocnostiam zodpovednost len vtedy, ak dostatocné dôkazy potvrdzujú v kazdom jednotlivom prípade domnienku skutocného výkonu rozhodujúceho vplyvu, ktorá vyplýva z vlastníctva obchodného podielu zodpovedajúceho celému základnému imaniu príslusných dcérskych spolocností, následne, ze pokial ide o TCLT, uvedené rozhodnutie neuvádza nijaký dôkaz potvrdzujúci túto domnienku, a napokon, ze neexistencia takýchto dôkazov viedla Komisiu k tomu, aby nevyvodila zodpovednost voci materským spolocnostiam Intabex, Universal a Universal Leaf. 77 Vseobecný súd tak tým, ze v bode 196 napadnutého rozsudku uviedol, ze okolnost, ktorú Komisia po prvýkrát uviedla vo svojom vyjadrení k zalobe, sa nesmie zohladnit, nevychádzal z nesprávneho právneho posúdenia. 78 Okrem toho, Vseobecný súd týmto uplatnovaním relevantnej judikatúry neulozil Komisii povinnost odôvodnit skutocnost, ze sporné rozhodnutie nebolo urcené urcitým tretím osobám, ani uviest vsetky relevantné tvrdenia, ktoré bolo mozné uviest. Vseobecný súd sa totiz v zásade v bode 195 napadnutého rozsudku obmedzil na konstatovanie nedostatocného odôvodnenia sporného rozhodnutia vzhladom na kritériá, ktoré si stanovila sama Komisia, ako aj v bode 196 uvedeného rozsudku sa obmedzil na konstatovanie nemoznosti Komisie napravit takéto pochybenie v priebehu konania pred súdom. 79 Vseobecný súd tak správne rozhodol, ze práva Komisie na obranu nezahrnajú jej moznost bránit zákonnost sporného rozhodnutia proti tvrdeniam o diskriminácii tak, ze pocas súdneho konania predlozí dôkazy, ktoré majú preukázat zodpovednost materskej spolocnosti, ale nie sú v tomto rozhodnutí uvedené. 80 Z toho vyplýva, ze tretí odvolací dôvod, ktorý Komisia uviedla na podporu svojho odvolania, musí byt zamietnutý. 3. O stvrtom odvolacom dôvode Komisie zalozenom na nesprávnom uplatnovaní zásady rovnosti zaobchádzania a) Argumentácia úcastníkov konania 81 Komisia sa domnieva, ze na rozdiel od toho, co uviedol Vseobecný súd, vecné situácie spolocností Universal a Intabex na jednej strane a spolocnosti TCLT na druhej strane nie sú rovnaké, v dôsledku coho nebolo mozné konstatovat porusenie zásady rovnosti zaobchádzania. 82 Komisia na jednej strane pripomína, ze na rozdiel od spolocnosti Intabex TCLT nebola sprostredkovatelskou spolocnostou výsostne financnej povahy, ale hlavným zákazníkom spolocnosti WWTE. Táto okolnost podla nej odôvodnuje vychádzanie z domnienky skutocného výkonu rozhodujúceho vplyvu a súcasne konstatovanie, ze TCLT túto domnienku nevyvrátila. 83 Na druhej strane Komisia tvrdí, ze dôvody, ktoré viedli Vseobecný súd k záveru, ze Universal sa nachádzala v rovnakej situácii ako TCLT, nie sú v napadnutého rozsudku uvedené. Kedze Vseobecný súd podla nej neodpovedal na dôvody, ktoré Komisia uviedla, aby odlísila situáciu spolocnosti TCLT od situácie spolocnosti Universal, napadnutý rozsudok je postihnutý nedostatocným odôvodnením. b) Posúdenie Súdnym dvorom 84 Z clánku 256 ZFEÚ a clánku 58 prvého odseku Statútu Súdneho dvora vyplýva, ze len Vseobecný súd má právomoc jednak zistit skutkový stav, okrem prípadu, keby vecná nesprávnost jeho zistení vyplývala z dokumentov v spise, ktoré mu boli predlozené, a jednak tento skutkový stav posúdit. Pokial Vseobecný súd zistil alebo posúdil skutkový stav, Súdny dvor má na základe clánku 256 ZFEÚ právomoc preskúmat právnu kvalifikáciu tohto skutkového stavu a právnych následkov, ktoré z neho Vseobecný súd vyvodil (rozsudky zo 6. apríla 2006, General Motors/Komisia, [13]C-551/03 P, Zb. s. I-3173, bod 51, a z 29. marca 2011, ThyssenKrupp Nirosta/Komisia, [14]C-352/09 P, Zb. s. I-2359, bod 179). 85 Súdny dvor takisto spresnil, ze posúdenie skutkového stavu, s výnimkou prípadu skreslenia dôkazov predlozených Vseobecnému súdu, nepredstavuje právnu otázku, ktorá by ako taká podliehala preskúmaniu Súdneho dvora (rozsudky z 18. mája 2006, Archer Daniels Midland a Archer Daniels Midland Ingredients/Komisia, [15]C-397/03 P, Zb. s. I-4429, bod 85, ako aj ThyssenKrupp Nirosta/Komisia, uz citovaný, bod 180). 86 Treba vsak konstatovat, ze Komisia v prejednávanej veci svojou argumentáciou týkajúcou sa toho, ze vecné situácie spolocností Universal a Intabex na jednej strane a spolocnosti TCLT na druhej strane neboli rovnaké, ziada Súdny dvor, aby preskúmal skutkové posúdenia Vseobecného súdu. 87 Navyse ako bolo uvedené v bode 60 tohto rozsudku, posúdenie Vseobecného súdu nevychádza z porovnania vecných situácií uvedených spolocností, ale z porovnatelnosti ich situácie vzhladom na úroven dôkazov, o ktorej sa Komisia domnievala, ze ju musí vyzadovat, a vzhladom na dôkazy uvedené v spornom rozhodnutí. 88 Okrem iného, ako uviedla generálna advokátka v bode 134 svojich návrhov, výhrada zalozená na údajnom nedostatocnom odôvodnení, pokial ide o porovnatelnost príslusných situácií spolocností TCLT a Universal, je neúcinná, kedze napadnutý rozsudok z právneho hladiska dostatocne vysvetluje dôvody, ktoré viedli Vseobecný súd k záveru, ze TCLT a Intabex boli v podobnej situácii. Ked totiz Vseobecný súd dospel k záveru, ze Komisia neopodstatnene zaobchádzala so spolocnostami TCLT a Intabex rozdielnym spôsobom, z právneho hladiska uz dostatocne preukázal existenciu nerovnosti zaobchádzania, ktorú konstatoval. 89 Za týchto okolností nemozno vyhoviet stvrtému odvolaciemu dôvodu, ktorý Komisia uviedla na podporu svojho odvolania, a v dôsledku toho musí byt zamietnuté toto odvolanie ako celok. B - O odvolaní spolocností AOI a SCTC 90 Na podporu svojho odvolania AOI a SCTC uvádzajú tri odvolacie dôvody, z ktorých prvý je zalozený na porusení clánku 81 ods. 1 ES a clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, druhý na porusení clánku 48 ods. 2 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu, ako aj práv na obranu, a napokon tretí na porusení clánku 20 Charty základných práv Európskej únie (dalej len "Charta"), ktorý zakotvuje zásadu rovnosti zaobchádzania. V prípade zrusenia AOI a SCTC navrhujú znízenie pokuty, ktorá im bola ulozená. 1. O prvom odvolacom dôvode zalozenom na porusení clánku 81 ods. 1 ES a clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 91 Prvý odvolací dôvod sa skladá z dvoch castí, z ktorých prvá je zalozená na okolnosti, ze pocas prvého obdobia, t. j. pred 5. májom 1998, materské spolocnosti spolocnosti WWTE nemohli vykonávat rozhodujúci vplyv na svoju dcérsku spolocnost, a druhá na skutocnosti, ze napadnutý rozsudok zbavuje spolocnosti AOI a SCTC urcitých základných práv, ktoré majú. a) O prvej casti prvého odvolacieho dôvodu zalozenej na neexistencii rozhodujúceho vplyvu spolocností SCC a SCTC na WWTE i) Argumentácia úcastníkov konania 92 AOI a SCTC v prvom rade vytýkajú Vseobecnému súdu, ze potvrdil, ze pocas prvého obdobia mohli vykonávat rozhodujúci vplyv na správanie spolocnosti WWTE. Pocas tohto obdobia mala podla nich SCC prostredníctvom spolocnosti TCLT obchodný podiel zodpovedajúci len 66 % základného imania spolocnosti WWTE. Rozhodnutia valného zhromazdenia tejto poslednej menovanej spolocnosti vsak mohli byt prijaté len so súhlasom väcsiny zodpovedajúcej 75 % základného imania. 93 AOI a SCTC sa domnievajú, ze hoci je pojem rozhodujúci vplyv v zmysle nariadenia Rady c. 139/2004 z 20. januára 2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi ([16]Ú. v. EÚ L 24, s. 1; Mim. vyd. 08/003, s. 40) negatívne vymedzeným pojmom, ktorý je preto naplnený vtedy, ak má akcionár právo veta, takýto pojem neumoznuje dospiet k záveru o zodpovednosti v zmysle clánku 81 ods. 1 ES, ktorý je ustanovením, ktoré podla nich implikuje, ze pripísanie zodpovednosti môze nastat len z dôvodu pozitívnych cinností materskej spolocnosti vo vztahu k jej dcérskym spolocnostiam. 94 Okrem iného, AOI a SCTC vytýkajú Vseobecnému súdu, ze uviedol, ze ak skutocne vykonávali rozhodujúci vplyv na správanie spolocnosti WWTE, nevyhnutne to znamená, ze mali moznost vykonávat takýto vplyv. Tieto dve kritériá, t. j. na jednej strane kritérium schopnosti vykonávat rozhodujúci vplyv a na druhej strane kritérium skutocného výkonu takéhoto vplyvu, sú podla nich na sebe nezávislé. 95 AOI a SCTC zdôraznujú, ze dôkazy predlozené Komisiou nepreukázali, ze SCC dávala pokyny spolocnosti WWTE, ale len to, ze SCC bola informovaná o praktikách, o ktoré islo. Toto informovanie samo osebe podla nich nepreukazuje, ze SCC vykonávala alebo mohla vykonávat rozhodujúci vplyv na správanie spolocnosti WWTE. 96 AOI a SCTC sa napokon domnievajú, ze pri chýbajúcom konstatovaní solidárnej zodpovednosti spolocnosti TCLT negatívna a nepriama kontrola spolocnosti WWTE zo strany spolocnosti SCC nepostacovala na to, aby sa tejto spolocnosti pripísala zodpovednost za správanie spolocnosti WWTE. 97 AOI a SCTC v druhom rade tvrdia, ze Vseobecný súd nesprávnym spôsobom uplatnil pojem jeden podnik. Kedze WWTE, SCC a jediného akcionára spájali hospodárske, organizacné a právne väzby, jeden podnik by mal podla nich zahrnat vsetky tieto spolocnosti. Kedze SCC nemohla pocas prvého obdobia vykonávat rozhodujúci vplyv na spolocnost WWTE sama, táto spolocnost a SCC brané samostatne sa podla nich nemohli povazovat za jednu hospodársku jednotku. 98 AOI a SCTC spresnujú, ze Komisia neuviedla vplyv, ktorý mohol alebo nemohol vykonávat mensinový akcionár, a ze v súvislosti s týmto akcionárom Vseobecný súd nepreveril, ci mohol ovplyvnovat WWTE. Podla nich preto nijaká skutocnost neodôvodnuje pripísanie výlucnej zodpovednosti za správanie spolocnosti WWTE spolocnosti SCC. 99 Komisia navrhuje zamietnutie prvej casti prvého odvolacieho dôvodu. Predovsetkým uvádza, ze tvrdenie AOI a SCTC, ze v prípade spolocnej kontroly musí byt zodpovednost za porusenie dcérskej spolocnosti pripísaná obidvom akcionárom vykonávajúcim spolocnú kontrolu, nebolo uvedené v prvostupnovom konaní, a preto sa domnieva, ze toto tvrdenie je neprípustné. ii) Posúdenie Súdnym dvorom 100 Na úvod, pokial ide o neprípustnost, ktorej sa dovoláva Komisia vo vztahu k tvrdeniu uvedenému zo strany spolocností AOI a SCTC zalozenému na nesprávnom uplatnovaní pojmu jeden podnik, treba ju odmietnut, kedze toto tvrdenie mozno povazovat za rozvinutie tvrdenia, ktoré predtým bolo uvedené pred Vseobecným súdom a ktoré je zohladnené v bodoch 56 a 57 napadnutého rozsudku. 101 Pokial ide o vecnú stránku, Súdny dvor uz rozhodol, ze výkon spolocnej kontroly dvomi nezávislými materskými spolocnostami vo vztahu k ich dcérskej spolocnosti v zásade nebráni tomu, aby Komisia konstatovala existenciu hospodárskej jednotky medzi jednou z týchto materských spolocností a príslusnou dcérskou spolocnostou, a ze to platí rovnako aj vtedy, ak má táto materská spolocnost mensí obchodný podiel v dcérskej spolocnosti ako druhá materská spolocnost (pozri v tomto zmysle rozsudok AceaElectrabel Produzione/Komisia, uz citovaný, bod 64). Kedze je to tak, platí to o to viac v prípade, ak materskú spolocnost a jej dcérsku spolocnost, ktorá je sama materskou spolocnostou spolocnosti, ktorá sa dopustila porusenia, mozno povazovat za spolocnosti tvoriace hospodársku jednotku spolocne s touto poslednou uvedenou spolocnostou. 102 Okrem toho, ako bolo pripomenuté v bodoch 42 az 44 tohto rozsudku, Komisia môze adresovat rozhodnutie, ktorým sa ukladajú pokuty, materskej spolocnosti dcérskej spolocnosti, ktorá sa podielala na porusení clánku 81 ES, bez toho, aby bolo potrebné preukázat osobnú úcast tejto materskej spolocnosti na porusení, pod podmienkou, ze táto materská spolocnost skutocne vykonáva rozhodujúci vplyv na obchodnú politiku tejto dcérskej spolocnosti. 103 Z toho vyplýva, ze samotná skutocnost, ze SCC a SCTC vykonávali pocas príslusného obdobia iba spolocnú kontrolu nad spolocnostou WWTE, nebráni konstatovaniu existencie hospodárskej jednotky skladajúcej sa z týchto spolocností, pod podmienkou, ze sa preukáze skutocný výkon rozhodujúceho vplyvu na obchodnú politiku spolocnosti WWTE zo strany spolocností SCC a SCTC. 104 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze Vseobecný súd v bodoch 172 az 193 napadnutého rozsudku podrobne preskúmal dôkazy, z ktorých vychádzala Komisia, pred tým, ako v bode 194 uvedeného rozsudku dospel k záveru, ze tieto dôkazy z právneho hladiska dostatocne preukazujú skutocný výkon takéhoto rozhodujúceho vplyvu. 105 Predovsetkým vzhladom na dôkazy preskúmané v bodoch 182 az 186 napadnutého rozsudku, ktoré sa týkajú vplyvu spolocnosti SCTC vykonávaného na WWTE, odôvodnenia uvedené v bodoch 172 az 194 napadnutého rozsudku jednak nie sú postihnuté nesprávnym právnym posúdením a jednak na rozdiel od toho, co tvrdia AOI a SCTC, mohli správne viest Vseobecný súd ku konstatovaniu skutocného výkonu takéhoto rozhodujúceho vplyvu. 106 Vzhladom na to, co bolo uvedené, treba zamietnut prvú cast prvého odvolacieho dôvodu odvolania, ktoré podali AOI a SCTC. b) O druhej casti prvého odvolacieho dôvodu zalozenej na porusení základných práv i) Argumentácia úcastníkov konania 107 AOI a SCTC sa domnievajú, ze napadnutý rozsudok porusuje urcité z ich základných práv, konkrétne právo na prezumpciu neviny a zásady zákonnosti a osobnej zodpovednosti za delikty a individualizácie sankcií stanovené v clánkoch 48 a 49 Charty. Podla nich má nadobudnutie platnosti Charty priamy vplyv na prejednávanú vec, kedze uvedené zásady majú od tohto okamihu rovnakú právny silu ako primárne právo. 108 AOI a SCTC tvrdia, ze v súlade s uvedenými základnými právami je predpokladanie zodpovednosti v zásade zakázané a môze sa pripustit iba vo výnimocných okolnostiach. Vseobecný súd vsak podla nich uplatnil domnienku skutocného výkonu rozhodujúceho vplyvu vyplývajúcu z vlastníctva 100 % akcií dcérskej spolocnosti, pricom v prejednávanej veci neexistujú výnimocné okolnosti. Pokuty, ktoré im boli ulozené, sú podla nich navyse znacné, nie minimálne. 109 Komisia sa domnieva, ze druhá cast prvého dôvodu uvedená na podporu odvolania je neprípustná, pricom predovsetkým tvrdí, ze je zalozená na nových tvrdeniach. ii) Posúdenie Súdnym dvorom 110 Ako správne uviedla Komisia, AOI a SCTC vo svojej zalobe v prvostupnovom konaní nepredlozili tvrdenia uvedené v rámci druhej casti prvého odvolacieho dôvodu ich odvolania. 111 Z ustálenej judikatúry vyplýva, ze ak by sa úcastníkovi konania v konaní pred Súdnym dvorom umoznilo po prvýkrát uviest dôvod, ktorý neuviedol v konaní pred Vseobecným súdom, umoznilo by sa mu tým predlozit Súdnemu dvoru spor v sirsom rozsahu, ako bol ten, ktorým sa zaoberal Vseobecný súd. V rámci odvolania je právomoc Súdneho dvora v zásade obmedzená na preskúmanie toho, ako Vseobecný súd posúdil zalobné dôvody, ktoré boli pred ním prejednané (rozsudok AceaElectrabel Produzione/Komisia, uz citovaný, bod 113 a citovaná judikatúru). 112 V dôsledku toho treba zamietnut druhú cast prvého odvolacieho dôvodu ako neprípustnú. 113 V kazdom prípade je argumentácia zhrnutá v bode 108 tohto rozsudku vzhladom na judikatúru pripomenutú v bodoch 46 a 47 tohto rozsudku nedôvodná. 114 Prvý odvolací dôvod preto treba zamietnut ako celok. 2. O druhom odvolacom dôvode spolocností AOI a SCTC zalozenom na porusení práv na obranu, ako aj clánku 48 ods. 2 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu a) Argumentácia úcastníkov konania 115 AOI a SCTC v prvom rade tvrdia, ze Vseobecný súd porusil ich práva na obranu tým, ze v rozpore s clánkom 48 ods. 2 svojho rokovacieho poriadku prevzal nové tvrdenie predlozené Komisiou v rámci jej odpovede na písomnú otázku Vseobecného súdu. 116 V uvedenej odpovedi sa totiz Komisia podla nich vrátila k svojim predchádzajúcim vyhláseniam, podla ktorých Universal a Universal Leaf pocas správneho konania vyvrátili domnienku o skutocnom výkone rozhodujúceho vplyvu vyplývajúcu z vlastníctva 100 % akcií spolocnosti Deltafina a po prvýkrát uviedla, ze sa rozhodla nevychádzat len z tejto domnienky, ale preukázat zodpovednost na dvojakom základe zohladnením aj dalsích dôkazov, o ktorých tvrdila, ze chýbali vo vztahu k materským spolocnostiam Universal a Universal Leaf. AOI a SCTC vsak podla nich nemali moznost vo svojich písomnostiach odpovedat na tvrdenie vychádzajúce z uvedeného dvojakého základu. 117 V druhom rade, AOI a SCTC zdôraznujú, ze podla ustálenej judikatúry je Komisia povinná drzat sa odôvodnenia uvedeného v spornom rozhodnutí a nemôze ho odôvodnovat a posteriori v konaní pred súdom Únie. Takáto poziadavka sa mala a fortiori uplatnovat aj na Vseobecný súd. 118 AOI a SCTC uvádzajú, ze odôvodnenia 371 az 373 sporného rozhodnutia neobsahujú nijaký odkaz na kritérium dvojakého základu uvedené Vseobecným súdom. Vseobecný súd tak podla nich urcil metódu, ktorú údajne uplatnila Komisia, pricom ju vyvodil a posteriori z kontextu uvedeného rozhodnutia. Dôvody, ktoré mohli viest Komisiu k tomu, aby sa v uvedenom rozhodnutí vyjadrila nejednoznacne, vsak v kazdom prípade neoprávnujú Vseobecný súd na to, aby zakrýval nedostatky odôvodnenia Komisie, ani na to, aby podával odôvodnenie a posteriori. 119 Komisia sa domnieva, ze druhý odvolací dôvod je neprípustný, kedze tvrdenie zalozené na vade konania pred Vseobecným súdom je prípustné v stádiu odvolania len vtedy, ak táto vada viedla k poruseniu záujmov zalobcu. AOI a SCTC vsak podla nej nepreukázali, ze ich záujmy boli poskodené. Komisia navyse tvrdí, ze tento odvolací dôvod je neúcinný. b) Posúdenie Súdnym dvorom 120 Na úvod treba odmietnut argumentáciu, ktorou Komisia tvrdí, ze tento odvolací dôvod je neprípustný. Ako uviedla generálna advokátka v bodoch 187 a 188 svojich návrhov, tvrdenia, ktoré uviedli AOI a SCTC, sú zalozené na porusení práv na obranu. Takéto porusenie, ak by sa potvrdilo, by mohlo viest k zruseniu napadnutého rozsudku. 121 Pokial vsak ide o vecnú stránku, treba hned konstatovat, ze na rozdiel od toho, co tvrdia AOI a SCTC a ako to vyplýva z bodu 141 a nasledujúcich napadnutého rozsudku, Vseobecný súd nevychádzal pri svojom posúdení z nového tvrdenia predlozeného Komisiou pocas konania pred súdom, ale zo svojho vlastného výkladu sporného rozhodnutia posudzovaného ako celku. Konkrétne, z bodu 147 uvedeného rozhodnutia vyplýva, ze vyhlásenia, ktoré Komisia podala pocas konania pred súdom, Vseobecný súd zohladnil len s cielom podporit svoj výklad tohto rozhodnutia. 122 V dôsledku toho musí byt na jednej strane odmietnuté tvrdenie, ktoré uviedli AOI a SCTC, ze Vseobecný súd nepreskúmal odôvodnenie uvedené v spornom rozhodnutí, ale prevzal nové tvrdenie predlozené Komisiou pocas konania pred súdom. 123 Na druhej strane, tvrdenie spolocností AOI a SCTC zalozené na porusení clánku 48 ods. 2 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu je, ako správne uviedla Komisia, neúcinné. V kazdom prípade na rozdiel od toho, co tvrdia, toto ustanovenie nemozno vykladat tak, ze jeho cielom je obmedzit volnú úvahu Vseobecného súdu, aby nemohol podat daný výklad rozhodnutia z dôvodu, ze rovnaký výklad neskôr navrhol niektorý z úcastníkov konania. AOI a SCTC mali okrem toho na pojednávaní v prvostupnovom konaní prílezitost zaujat stanovisko k vyhláseniam Komisie. 124 Z toho vyplýva, ze druhý odvolací dôvod uvedený na podporu odvolania musí byt zamietnutý. 3. O tretom odvolacom dôvode spolocností AOI a SCTC zalozenom na porusení zásady rovnosti zaobchádzania a) Argumentácia úcastníkov konania 125 AOI a SCTC v prvom rade tvrdia, ze kritérium zalozené na dvojakom základe, ktoré prijal Vseobecný súd, aby konstatoval skutocný výkon rozhodujúceho vplyvu a vyvodil preto voci materským spolocnostiam zodpovednost za správanie ich 100 % ovládaných dcérskych spolocností, vychádza z trojnásobného nesprávneho právneho posúdenia. 126 Po prvé, táto metóda podla nich viedla k diskriminácii medzi spolocnostami na základe presvedcivosti ich argumentácie v rámci zaloby. Komisia totiz prijatím metódy, ktorá z opatrnosti triedi prípady vyvrátenia príslusnej domnienky podla dostupnosti dodatocných dôkazov, konala podla nich spekulatívne a diskriminacne vo vztahu k spolocnostiam, na ktoré sa vztahovalo sporné rozhodnutie, oproti tým, ktorých sa uvedené rozhodnutie netýka. 127 Po druhé, AOI a SCTC sa domnievajú, ze Vseobecný súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, ked usúdil, ze Komisia zvýsila pozadovanú úroven dôkazov, kedze Vseobecný súd neuviedol, ze Komisia podriadila uplatnovanie príslusnej domnienky dodatocným indíciám. Komisia teda podla nich mohla uplatnit túto domnienku bez toho, aby pouzila iný základ na odôvodnenie skutocného výkonu rozhodujúceho vplyvu. 128 Po tretie, AOI a SCTC uvádzajú, ze Komisia v odôvodnení 376 sporného rozhodnutia vylúcila zodpovednost spolocností Universal a Universal Leaf preto, lebo spis neobsahoval nijakú informáciu o materiálnej úcasti týchto spolocností na porusení. Kedze vsak Komisia nikdy netvrdila, ze SCC alebo SCTC sa materiálne podielali na porusení, ktorého sa dopustila WWTE, a napriek tomu voci nim vyvodila zodpovednost, uplatnila voci nim odlisné kritériá a v dôsledku toho porusila zásadu rovnosti zaobchádzania. 129 V druhom rade AOI a SCTC uvádzajú porusenie zásady rovnosti zaobchádzania pri uplatnovaní metódy týkajúcej sa pripísania zodpovednosti za porusenie. 130 Vseobecný súd podla nich na jednej strane nepreskúmal, ci Deltafina, Universal a Universal Leaf tvorili jednu hospodársku jednotku. Preto podla spolocností AOI a SCTC Vseobecný súd nemohol urcit, ci sa s nimi zaobchádzalo diskriminacne v porovnaní s týmito poslednými uvedenými spolocnostami. Okrem toho, zo spisu podla nich vyplýva, ze Universal informovala Komisiu, ze podporovala rozhodnutie spolocnosti Taes, ktorá je jej dcérskou spolocnostou, o spolupráci a ze na praktikách sa podielali dve dcérske spolocnosti, co mohlo naznacovat výkon rozhodujúceho vplyvu v týchto dcérskych spolocnostiach. 131 Na druhej strane, AOI a SCTC uvádzajú, ze situácia spolocností SCC a SCTC bola úplne podobná ako situácia spolocností Universal a Universal Leaf, kedze vsetky tieto spolocnosti vlastnili 100 % akcií svojich príslusných dcérskych spolocností. Kedze Vseobecný súd ciastocne zrusil sporné rozhodnutie v rozsahu, v akom sa týkalo spolocnosti TCLT, podla nich bol rovnako povinný zrusit pripísanie zodpovednosti spolocnostiam SCC a SCTC, aby sa vyhlo diskriminacnému zaobchádzaniu v porovnaní so spolocnostami Universal a Universal Leaf. b) Posúdenie Súdnym dvorom 132 Po prvé, pokial ide o kritérium dvojakého základu, ktoré podla konstatovaní Vseobecného súdu prijala Komisia na urcenie zodpovednosti materských spolocností, ktorých dcérske spolocnosti sa podielali na karteli, ktorého sa týkalo sporné rozhodnutie, treba pripomenút, ze Vseobecný súd vyvodil tento prístup Komisie z podrobnej analýzy uvedeného rozhodnutia a ze táto analýza nevychádzala z nesprávneho právneho posúdenia, ako bolo konstatované v bode 121 tohto rozsudku. 133 Vseobecný súd svojím výkladom predovsetkým správne odmietol výklad odôvodnenia 376 sporného rozhodnutia navrhnutý spolocnostami AOI a SCTC, podla ktorého Komisia nevyvodila zodpovednost voci spolocnostiam Universal a Universal Leaf z dôvodu chýbajúcich dôkazov o materiálnej úcasti týchto posledných uvedených spolocností, kedze takýto výklad je v rozpore s výkladom uvedeného rozhodnutia ako celku, najmä v rozpore s jeho odôvodneniami 18, 376, 384, 391, 392, 397, 399 a 400, ktoré Vseobecným súdom preskúmal okrem iného v bode 133 a nasledujúcich napadnutého rozsudku. 134 Okrem toho, v bodoch 51 az 53 tohto rozsudku bolo konstatované, ze vzhladom na pochybnosti, ktoré mala Komisia, pokial ide o zákonnost rozhodnutia opierajúceho sa výlucne o nevyvrátenú domnienku o rozhodujúcom vplyve, Vseobecný súd mohol v prejednávanej veci rozhodnút, ze Komisia bola oprávnená stanovit si prísnejsie dôkazné bremeno, ako je to, ktoré sa v zásade povazuje za dostatocné vzhladom na judikatúru pripomenutú v bodoch 46 a 47 tohto rozsudku. 135 Treba spresnit, ze kritérium dvojakého základu pouzité Vseobecným súdom je objektívnym kritériom, kedze sa obmedzuje na získanie dôkazov potvrdzujúcich domnienku skutocného výkonu rozhodujúceho vplyvu zo strany príslusnej materskej spolocnosti na svoju dcérsku spolocnost, ktorá vyplýva z vlastníctva obchodného podielu zodpovedajúceho celému základnému imaniu tejto poslednej uvedenej spolocnosti. Na rozdiel od toho, co tvrdia AOI a SCTC, teda toto kritérium nevychádza z presvedcivosti príslusnej argumentácie predlozenej spolocnostami, na ktoré sa vztahuje sporné rozhodnutie. 136 Po druhé, pokial ide o uplatnovanie kritéria dvojakého základu v prejednávanej veci, treba pripomenút, ze AOI a SCTC svojou argumentáciou v podstate tvrdia, ze Vseobecný súd bol povinný preverit, ci Deltafina, Universal a Universal Leaf tvorili hospodársku jednotku, a ze v prípade kladného zistenia v tejto súvislosti bol Vseobecný súd povinný zrusit sporné rozhodnutie v rozsahu, v akom sa týka spolocností SCC a SCTC, kedze s týmito poslednými uvedenými spolocnostami sa zaobchádzalo diskriminacne v porovnaní so spolocnostami Universal a Universal Leaf. 137 V tejto súvislosti stací pripomenút, ze Vseobecný súd v bodoch 141 az 147 napadnutého rozsudku správne uviedol, ze Komisia uplatnila rovnaké právne kritérium na vsetky materské spolocnosti a ze s výnimkou prípadu spolocnosti TCLT vyvodila alebo nevyvodila zodpovednost uvedených spolocností na základe existencie dôkazov potvrdzujúcich domnienku skutocného výkonu rozhodujúceho vplyvu týchto spolocností vyplývajúcu z toho, ze materské spolocnosti mali obchodné podiely zodpovedajúce celému základnému imaniu príslusných dcérskych spolocností. 138 Kedze za týchto okolností AOI a SCTC nepreukázali nijaké porusenie zásady rovnosti zaobchádzania, tretí odvolací dôvod uvedený na podporu ich odvolania musí byt zamietnutý. 4. O návrhu na znízenie pokuty 139 AOI a SCTC sa domnievajú, ze v prípade zrusenia sporného rozhodnutia by sa mala znízit pokuta ulozená spolocnostiam AOI a SCTC. 140 Kedze vzhladom na vsetko, co bolo uvedené, netreba zrusit sporné rozhodnutie, návrh na znízenie ulozenej pokuty, ktorý okrem toho nebol podaný pred Vseobecným súdom, musí byt v kazdom prípade zamietnutý. 141 Kedze nebolo mozné vyhoviet nijakému z dôvodov, ktoré AOI a SCTC uviedli na podporu svojho odvolania, toto odvolanie musí byt zamietnuté. V - O trovách 142 Podla clánku 69 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora uplatnitelného na konanie o odvolaní na základe clánku 118 uvedeného rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. 143 Kedze AOI a SCTC v rámci odvolania vo veci C-628/10 P nemali úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené zaviazat ich na náhradu trov konania týkajúcich sa tohto odvolania v súlade s návrhmi Komisie. 144 Kedze Komisia v rámci odvolania vo veci C-14/11 P nemala úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené zaviazat ju na náhradu trov konania týkajúcich sa tohto odvolania v súlade s návrhmi spolocností AOI a SCTC. Z týchto dôvodov Súdny dvor (velká komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Odvolania sa zamietajú. 2. V súvislosti s odvolaním vo veci C-628/10 P spolocnosti Alliance One International Inc. a Standard Commercial Tobacco Co. Inc. znásajú svoje vlastné trovy konania a sú povinné nahradit trovy konania, ktoré vynalozila Európska komisia. 3. V súvislosti s odvolaním vo veci C-14/11 P Európska komisia znása svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradit trovy konania, ktoré vynalozili spolocnosti Alliance One International Inc., Standard Commercial Tobacco Co. Inc. Trans-Continental Leaf Tobacco Corp. Ltd. Podpisy __________________________________________________________________ ( [17]*1 ) Jazyk konania: anglictina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXCe54Qu/L94354-2457TMP.html#t-ECR_62010CJ0628_SK_01-E0001 2. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005T?0024&locale=SK 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:P:1962:013:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:001:TOC 5. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0090&locale=SK 6. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0521&locale=SK 7. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008C?0097&locale=SK 8. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0520&locale=SK 9. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0201&locale=SK 10. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0280&locale=SK 11. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0291&locale=SK 12. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0480&locale=SK 13. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0551&locale=SK 14. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0352&locale=SK 15. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0397&locale=SK 16. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2004:024:TOC 17. file:///tmp/lynxXXXXCe54Qu/L94354-2457TMP.html#c-ECR_62010CJ0628_SK_01-E0001