ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (tretia komora) z 19. apríla 2012 ( [1]*1 ) "Odvolanie -- Hospodárska sútaz -- Dominantné postavenie -- Zneuzitie -- Trh s prístrojmi na zber prázdnych nápojových obalov -- Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 82 ES a clánku 54 Dohody o EHP -- Dohody o exkluzivite, mnozstevné záväzky a vernostné zlavy" Vo veci C-549/10 P, ktorej predmetom je odvolanie podla clánku 56 Statútu Súdneho dvora Európskej únie podané 18. novembra 2010, Tomra Systems ASA, so sídlom v Askeri (Nórsko), Tomra Europe AS, so sídlom v Askeri, Tomra Systems GmbH, so sídlom v Hildene (Nemecko), Tomra Systems BV, so sídlom v Apeldoorne (Holandsko), Tomra Leergutsysteme GmbH, so sídlom vo Viedni (Rakúsko), Tomra Systems AB, so sídlom v Sollentune (Svédsko), Tomra Butikksystemer AS, so sídlom v Askeri, v zastúpení: O. W. Brouwer, advocaat, J. Midthjell, advokat, a A. J. Ryan, solicitor, zalobkyne v prvostupnovom konaní, dalsí úcastník konania: Európska komisia, v zastúpení: E. Gippini Fournier a N. Khan, splnomocnení zástupcovia, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, zalovaná v prvostupnovom konaní, SÚDNY DVOR (tretia komora), v zlození: predseda tretej komory K. Lenaerts, sudcovia R. Silva de Lapuerta (spravodajkyna), E. Juhász, G. Arestis a T. von Danwitz, generálny advokát: J. Mazák, tajomník: L. Hewlett, hlavná referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 9. novembra 2011, po vypocutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 2. februára 2012, vyhlásil tento Rozsudok 1 Odvolatelky (dalej len "Tomra a i.") sa svojím odvolaním domáhajú zrusenia rozsudku Vseobecného súdu Európskej únie z 9. septembra 2010, Tomra Systems a i./Komisia ([2]T-155/06, Zb. s. II-4361, dalej len "napadnutý rozsudok"), ktorým tento súd zamietol ich zalobu smerujúcu k zruseniu rozhodnutia Komisie K(2006) 734 v konecnom znení z 29. marca 2006 týkajúceho sa konania o uplatnení clánku 82 [ES] a clánku 54 Dohody o EHP (vec COMP/E-1/38.113 - Prokent/Tomra, dalej len "sporné rozhodnutie"). Okolnosti predchádzajúce sporu 2 V napadnutom rozsudku Vseobecný súd zhrnul skutkový rámec predchádzajúci predmetnému sporu takto: "1 Tomra Systems ASA je materská spolocnost skupiny Tomra. Tomra Europe AS koordinuje cinnost dcérskych európskych distribucných spolocností v rámci skupiny. Dcérske distribucné spolocnosti dotknuté v tejto veci sú Tomra Systems GmbH v Nemecku, Tomra Systems BV v Holandsku, Tomra Leergutsysteme GmbH v Rakúsku, Tomra Systems AB vo Svédsku a Tomra Butikksystemer AS v Nórsku (dalej len spolocne s Tomra Systems ASA a Tomra Europe AS 'zalobkyne`). Skupina Tomra vyrába automatické výkupné automaty (dalej len 'RVM`) - ktoré sú prístrojmi na zber prázdnych nápojových obalov identifikujúcimi odovzdaný obal na základe urcitých parametrov, ako je forma a/alebo ciarový kód a ktoré vypocítajú sumu zálohy, ktorá sa má vrátit zákazníkovi... 2 Dna 26. marca 2001 Komisia... dostala staznost od Prokent AG, nemeckej spolocnosti, ktorá tiez pôsobila v odvetví zberu nápojových obalov, ako aj súvisiacich výrobkov a sluzieb. Prokent ziadala Komisiu, aby vykonala setrenie na úcely urcenia, ci sa zalobkyne dopustili zneuzitia dominantného postavenia tým, ze jej zabránili v prístupe na trh. 3 V dnoch 26. a 27. septembra 2001 Komisia uskutocnila ohliadku priestorov Tomra Systems GmbH v Nemecku a Tomra Systems BV v Holandsku. Dozorný úrad Európskeho zdruzenia volného obchodu (EZVO) vykonal na ziadost Komisie ohliadku priestorov Tomra Systems ASA a jej dcérskych spolocností v Nórsku... 4 Dna 23. decembra 2002 zalobkyne v liste zaslanom Komisii vyhlásili, ze ukoncili zmluvy o exkluzivite a ze uz neuplatnujú vernostné zlavy. 5 Dna 30. marca 2004 zalobkyne predstavili program zosúladenia s hospodárskou sútazou pre skupinu Tomra uplatnitelný od 1. apríla 2004. 6 Dna 1. septembra 2004 Komisia zaslala oznámenie o výhradách spolocnostiam Tomra Systems ASA, Tomra Europe AS a dcérskym spolocnostiam skupiny Tomra v siestich zmluvných státoch, ktoré sú súcastou Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP), na ktoré zalobkyne odpovedali 22. novembra 2004... ... 7 Dna 29. marca 2006 Komisia prijala [sporné] rozhodnutie. Konstatuje v nom, ze zalobkyne v priebehu obdobia 1998 - 2002 porusili clánok 82 ES a clánok 54 Dohody [o Európskom hospodárskom priestore z 2. mája 1992 ([3]Ú. v. ES L 1, 1994, s. 3, dalej len 'dohoda o EHP`)] uplatnovaním stratégie vylúcenia RVM na nemeckom, holandskom, rakúskom, svédskom a nórskom trhu prostredníctvom dohôd o exkluzivite, individualizovaných mnozstevných záväzkov a individualizovaných retroaktívnych systémov zliav, a znemoznili tak hospodársku sútaz na uvedených trhoch. I - Relevantný trh 8 Pokial ide o trh dotknutých výrobkov, [sporné] rozhodnutie uvádza, ze na jeho posúdenie Komisia vychádzala zo zásady, ze existoval osobitný trh výkupných automatov a iných systémov vysokej kvality zahrnajúci najmä vsetky RVM, ktoré môzu byt instalované do múru a spojené so zadným priestorom, a globálny trh zahrnajúci jednak vsetky prístroje vysokej kvality a jednak prístroje beznej kvality. Komisia sa vsak rozhodla prijat najsirsiu definíciu trhu ako základ práce, pretoze viedla k výhodnejsím císlam v prospech zalobkýn. 9 Pokial ide o relevantný geografický trh, Komisia v napadnutom rozhodnutí dospela k záveru, ze podmienky hospodárskej sútaze neboli v uvazovanom období rovnomerné v celom EHP a ze relevantné geografické trhy boli svojím rozsahom národné. II - Dominantné postavenie 10 Komisia v [spornom] rozhodnutí potom, co dospela najmä k záveru, ze podiely trhu zalobkýn v Európe boli nepretrzite vyssie ako 70 % pred rokom 1997, ze od roku 1997 prekracovali 95 % a ze na vsetkých dotknutých trhoch podiel trhu ovládaný zalobkynami predstavoval mnohonásobok trhových podielov ich konkurentov, prijala názor, ze skupina Tomra bola podnikom s dominantným postavením v zmysle clánku 82 ES a clánku 54 Dohody o EHP. III - Zneuzívajúce konanie 11 [Sporné] rozhodnutie uvádza, ze zalobkyne vypracovali stratégiu majúcu protisútazný predmet alebo úcinok, tak v ich praxi, ako aj v rámci vnútornej komunikácie v skupine. Komisia v nom uvádza, ze zalobkyne mali v úmysle chránit svoje dominantné postavenie a svoje trhové podiely prostriedkami spocívajúcimi najmä v zabránení príchodu nových subjektov na trh konaním spocívajúcim v tom, ze ich konkurenti zostanú slabí z dôvodu obmedzenia ich mozností rastu[,] a v ich oslabení a odstránení, bud ich kúpou[,] alebo inými prostriedkami. Táto stratégia bola vykonaná, ako je spresnené, podpisom 49 dohôd v rokoch 1998 az 2002 medzi zalobkynami a urcitým poctom sietí supermarketov vo forme dohôd o exkluzivite, dohôd ukladajúcich individualizovaný mnozstevný ciel a dohôd stanovujúcich individualizované retroaktívne systémy zliav. 12 Zo [sporného] rozhodnutia tiez vyplýva, ze hoci zmluvy, ujednania a podmienky zistené v tomto prípade obsahujú rôzne charakteristické rysy, ako sú explicitné alebo faktické dolozky o exkluzivite, záväzky alebo prísluby zakúpit mnozstvá zodpovedajúce znacnej casti poziadaviek zákazníkov alebo retroaktívne systémy zliav na poziadavky zákazníkov, alebo ich kombinácia, to vsetko sa musí posudzovat podla Komisie v kontexte celkovej politiky zalobkýn, ktorej cielom je zabránit vstupu na trh, prístupu k trhu a rastu prílezitostí pre existujúcich a potenciálnych konkurentov a v konecnom dôsledku vylúcit ich z trhu, aby sa vytvorila situácia faktického monopolu. 13 Podla [sporného] rozhodnutia predovsetkým záväzky exkluzivity, kedze vyzadujú od zákazníkov, aby zakúpili od dominantného dodávatela vsetky alebo znacnú cast svojich nárokov, majú vdaka svojej povahe schopnost zneprístupnit trh. V predmetnej veci vzhladom na dominantné postavenie zalobkýn na trhu a na skutocnost, ze tieto záväzky exkluzivity sa uplatnovali na nie bezvýznamnú cast celkového dopytu, z toho Komisia vyvodzuje, ze tieto dohody o exkluzivite uzavreté zalobkynami mohli mat a skutocne mali úcinok vytlacenia, ktorý skreslil trh. V napadnutom rozhodnutí sa konstatuje, ze v predmetnej veci neexistovali okolnosti, ktoré by mohli výnimocne odôvodnit exkluzivitu alebo podobné dolozky[,] a ze zalobkyne rovnako neodôvodnili svoje postupy úsporami nákladov. 14 V [spornom] rozhodnutí sa dalej uvádza, ze zlavy priznané na individualizované mnozstvá zodpovedajúce celému alebo takmer celému dopytu majú rovnaký úcinok ako dolozky o explicitnej exkluzivite v tom zmysle, ze nútia zákazníka k tomu, aby svoje potreby zásoboval celkom alebo takmer celkom prostredníctvom podniku s dominantným postavením. To isté sa vztahuje na vernostné zlavy, to znamená zlavy, ktoré sú podmienené tým, ze zákazník kúpi od dominantného dodávatela vsetky alebo takmer vsetky svoje poziadavky. Pre výnimocný charakter dohôd alebo podmienok nie je rozhodujúce, ci je záväzok kúpit urcitý objem vyjadrený v absolútnych císlach alebo s odkazom na jeho urcité percento. Co sa týka zmlúv uzavretých zalobkynami, [sporné] rozhodnutie spresnuje, ze vyzadované mnozstevné ciele predstavovali individualizované záväzky, ktoré boli odlisné pre kazdého zákazníka bez ohladu na jeho velkost a jeho objem nákupu a tieto zmluvy zodpovedali bud celým poziadavkám zákazníka alebo ich velkej casti, alebo ich dokonca presahovali. [Sporné] rozhodnutie doplna, ze politika zalobkýn spocívajúca vo viazaní ich zákazníkov, osobitne tých klúcových, zmluvami, ktorých cielom bolo vylúcit konkurentov z trhu a odopriet im akúkolvek sancu rastu, je evidentná z dokumentov súvisiacich so stratégiou zalobkýn, jej rokovaniami a ponukami pre svojich klientov. S prihliadnutím na povahu trhu systémov výkupných automatov a charakteristiky samotného výrobku, najmä na transparentnost a relatívne predvídatelný charakter dopytu po RVM zo strany zákazníka v kazdom jednotlivom roku, Komisia konstatovala, ze zalobkyne mali nevyhnutné poznatky o trhu pre realistický odhad priblizného dopytu kazdého zákazníka. 15 Okrem toho, pokial ide o prax zliav, Komisia v [spornom] rozhodnutí uviedla, ze systémy zliav boli individualizované pre kazdého zákazníka a ze prahy boli viazané na celkové potreby kazdého zákazníka alebo na ich podstatnú cast. Boli stanovené na základe odhadovaných poziadaviek zákazníka a/alebo objemov nákupov dosiahnutých v minulosti. Motivácia na zásobovanie sa výlucne alebo takmer výlucne od zalobkýn bola podla [sporného] rozhodnutia obzvlást silná, ak sa prahy, ako tie, ktoré sa uplatnovali zalobkynami, spájali so systémom, cím získanie bonusu alebo výhodnejsieho bonusového prahu zvýhodnuje vsetky nákupy, ktoré zákazník uskutocnil v referencnom období, a nie iba výlucne objem nákupov presahujúci príslusný prah. V rámci retroaktívneho systému zákazník, ktorý zacal kupovat od zalobkýn, co je velmi pravdepodobný scenár vzhladom na ich silné postavenie na trhu, má silnú motiváciu dosiahnut prah, aby tak znízil cenu vsetkých svojich nákupov od zalobkýn. Táto motivácia bola tým väcsia, cím viac sa zákazník priblizoval k danému prahu. Komisia teda konstatovala, ze kombinácia retroaktívneho systému zliav s prahom alebo prahmi zodpovedajúcimi celkovým poziadavkám alebo ich znacnej casti predstavovala významnú motiváciu na zakúpenie vsetkého alebo takmer vsetkého potrebného zariadenia od zalobkýn a umelo zvysovala náklady spojené s prechodom k inému dodávatelovi, a to aj v prípade malého poctu jednotiek. Komisia z toho vyvodila, ze v súlade s judikatúrou mali byt dotknuté systémy zliav povazované za vernostný prostriedok[,] a teda za vernostnú zlavu. 16 [Sporné] rozhodnutie nakoniec uvádza, ze hoci... na úcely zistenia porusenia clánku 82 ES stací preukázat, ze protiprávne konanie podniku v dominantnom postavení má tendenciu obmedzit hospodársku sútaz alebo, inými slovami, ze toto konanie môze mat taký úcinok, Komisia doplnila svoju analýzu preskúmaním mozných úcinkov postupov zalobkýn na trhu RVM. V tomto ohlade [sporné] rozhodnutie uvádza, ze v priebehu celého referencného obdobia rozhodnutia, t. j. od roku 1998 do roku 2002, podiel zalobkýn na trhu na kazdom z piatich uvazovaných národných trhov zostal pomerne stabilný. Súcasne postavenie ich konkurentov zostávalo dost slabé a nestabilné. Jeden úspesný konkurent, stazovatel, odisiel z trhu v roku 2003 potom, co sa mu v roku 2001 podarilo získat 18-percentný podiel na nemeckom trhu. Dalsie konkurujúce spolocnosti, ako sú Halton a Eleiko, ktoré preukázali potenciál a schopnost dosiahnut vyssie podiely na trhu, odstránili zalobkyne ich pohltením. Okrem toho, podla Komisie vylucujúca stratégia zalobkýn uplatnovaná v rokoch 1998 - 2002 mala úcinok, ktorý demonstrujú zmeny v podiele na viazanom trhu a predaje hrácov na trhu. Navyse, v zmysle [sporného] rozhodnutia, niektorí zákazníci zacali kupovat viac konkurencných výrobkov po skoncení platnosti ich zmlúv o exkluzivite so zalobkynami. Okrem absencie nákladovej efektívnosti opodstatnujúcej praktiky zalobkýn nemali v danom prípade ani jej zákazníci ziadny prospech. [Sporné] rozhodnutie uvádza, ze cena automatov RVM, ktorú ponúkali zalobkyne, neklesla po zvýsení objemu predajov a ze, naopak, tieto ceny stagnovali alebo rástli pocas skúmaného obdobia. IV - Pokuta 17 [Sporné] rozhodnutie spresnuje, ze posúdenie závaznosti protiprávneho konania zalobkýn musí prihliadat na skutocnost, ze vedome vykonávali uvedené postupy v rámci ich stratégie vylúcenia, ale tiez geografického dosahu tohto zneuzitia, a to skutocnost, ze pokrylo územie piatich státov, ktoré sú zmluvnými stranami EHP, a to Nemecko, Holandsko, Rakúsko, Svédsko a Nórsko. Naopak, podla Komisie treba tiez prihliadnut na skutocnost, ze porusenie nepokrývalo vzdy celé obdobie na kazdom z uvazovaných národných trhov a ze na kazdom z týchto trhov sa mohla intenzita v priebehu casu menit. 18 [Sporné] rozhodnutie v odôvodnení c. 394 osobitne spresnuje, ze porusenie sa týka týchto území a období: -- Nemecko: 1998 - 2002 -- Holandsko: 1998 - 2002 -- Rakúsko: 1999 - 2001 -- Svédsko: 1999 - 2002 -- Nórsko: 1998 - 2001. 19 Komisia sa domnievala, ze islo o závazné porusenie[,] a stanovila základnú ciastku pokuty 16 miliónov eur[,] opierajúc sa o obdobie piatich rokov od roku 1998 az do roku 2002. Východisková suma pokuty sa zvýsila o 10 % pre kazdý z celých rokov pokrytých porusením. V [spornom] rozhodnutí sa nakoniec uvádza, ze neexistujú pritazujúce alebo polahcujúce okolnosti. 20 Výrok [sporného] rozhodnutia znie: 'Clánok 1 [Zalobkyne] porusili v období rokov 1998 - 2002 clánok 82 [ES] a clánok 54 Dohody o EHP tým, ze uplatnovali stratégiu exkluzivity na [nemeckom, holandskom, rakúskom, svédskom a nórskom trhu] [RVM], pricom pouzívali dohody o exkluzivite, individualizované mnozstevné záväzky a individualizované retroaktívne systémy zliav, a tak znemoznili hospodársku sútaz na uvedených trhoch. Clánok 2 Za uvedené porusenie predpisov sa [zalobkyniam] ukladá pokuta, spolocne a nerozdielne, vo výske 24 miliónov eur. ...`" Konanie pred Vseobecným súdom a napadnutý rozsudok 3 V rámci ich zaloby o neplatnost podanej proti spornému rozhodnutiu pred Vseobecným súdom zalobkyne uviedli sest zalobných dôvodov. 4 Napadnutým rozsudkom Vseobecný súd vsetky tieto zalobné dôvody zamietol. Návrhy úcastníkov konania 5 Odvolatelky navrhujú, aby Súdny dvor: -- zrusil napadnutý rozsudok, -- rozhodol spor a zrusil sporné rozhodnutie alebo v kazdom prípade znízil výsku ulozenej pokuty, alebo subsidiárne, ak Súdny dvor rozhodne, ze spor nerozhodne, vrátil vec Vseobecnému súdu na rozhodnutie vo veci v súlade s rozsudkom Súdneho dvora a -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania pred Vseobecným súdom a Súdnym dvorom. 6 Komisia navrhuje zamietnut odvolanie a zaviazat odvolatelky na náhradu trov konania. O odvolaní 7 Odvolatelky na podporu svojho odvolania uvádzajú pät odvolacích dôvodov, zalozených po prvé na nesprávnom právnom posúdení, z ktorého vychádzal Vseobecný súd pri preskúmaní záverov Komisie týkajúcich sa úmyslu narusit hospodársku sútaz s cielom uzatvorit trh pred hospodárskou sútazou; po druhé na nesprávnom právnom posúdení a na nedostatku odôvodnenia v súvislosti s castou celkového dopytu, ktorú museli dohody pokryt, aby mali zneuzívajúcu povahu; po tretie na procesnej vade a na nesprávnom právnom posúdení retroaktívnych zliav; po stvrté na nesprávnom právnom posúdení a na nedostatku odôvodnenia v rámci analýzy, ci mohli byt dohody, v ktorých sú odvolatelky oznacené ako "uprednostnovaný, hlavný alebo prvý dodávatel", povazované za "exkluzívne", a po piate na nesprávnom právnom posúdení v rámci posúdenia pokuty vzhladom na zásadu rovnosti zaobchádzania. O prvom odvolacom dôvode, zalozenom na nesprávnom právnom posúdení, z ktorého vychádzal Vseobecný súd pri preskúmaní záverov Komisie týkajúcich sa úmyslu narusit hospodársku sútaz s cielom uzatvorit trh pred hospodárskou sútazou (body 33 az 41 napadnutého rozsudku) Argumentácia úcastníkov konania 8 Tomra a i. sa domnievajú, ze v rámci posúdenia otázky, ci Komisia preukázala úmysel narusit hospodársku sútaz, sa Vseobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, ze odmietol prihliadnut na dôkazy preukazujúce vôlu odvolateliek pôsobit v normálnej sútazi. Takéto opomenutie je v rozpore s povinnostou Vseobecného súdu vykonávat dôkladné súdne preskúmanie týkajúce sa podmienok uplatnenia clánku 102 ZFEÚ. 9 Tomra a i. tvrdia, ze Komisia nesprávne vychádzala z interných oznámení odvolateliek s cielom preukázat úmysel narusit hospodársku sútaz v rámci ich cinnosti, pricom odmietla dôkazy spôsobilé preukázat, ze odvolatelky chceli pôsobit v normálnej sútazi. 10 Tomra a i. zastávajú názor, ze z odôvodnení 97 a 105 sporného rozhodnutia vyplýva, ze úmysel narusit hospodársku sútaz predstavoval dôlezitú súcast záveru týkajúceho sa existencie protisútaznej stratégie a ze toto zistenie malo urcujúcu úlohu pri konstatovaní porusenia. 11 Komisia tvrdí, ze tento dôvod je bez akéhokolvek základu. Pojem "zneuzívanie" v zmysle clánku 102 ZFEÚ má objektívnu povahu, takze sa nevyzaduje prípadný úmysel narusit hospodársku sútaz. 12 Podla názoru Komisie vsak takýto úmysel nie je irelevantný na úcely vseobecného posúdenia konania podniku v dominantnom postavení. Dôkaz o takomto úmysle môze byt totiz prípadne relevantný na úcely výpoctu pokuty, najmä pokial ide o otázku, ci k poruseniu doslo úmyselne alebo z nedbalosti. 13 Komisia okrem toho spochybnuje tvrdenie odvolateliek, podla ktorého malo posúdenie subjektívnych skutocností znacný vplyv na úcely konstatovania existencie porusenia clánku 102 ZFEÚ. 14 Komisia v tejto súvislosti zdôraznuje, ze odvolanie neidentifikuje prípadné dôkazy týkajúce sa úmyslu skupiny Tomra pôsobit v normálnej sútazi, na ktoré Vseobecný súd neprihliadol, rovnako ako nevysvetluje, ako môzu takéto dôkazy spochybnit analýzu uplatnených vylucovacích postupov. 15 Komisia doplna, ze odvolatelky nepreukázali, ze ich postupy boli z obchodného hladiska odôvodnené. Vseobecný súd tak správne dospel k záveru o existencii protisútaznej stratégie skupiny Tomra. Posúdenie Súdnym dvorom 16 Svojím prvým odvolacím dôvodom sa odvolatelky v podstate domáhajú urcenia, ze Vseobecný súd nesprávne potvrdil údajné konstatovanie Komisie týkajúce sa existencie úmyslu narusit hospodársku sútaz v rámci skupiny Tomra, najmä neprihliadnutím na interné dokumenty preukazujúce jej vôlu pôsobit v normálnej hospodárskej sútazi. 17 Na úcely posúdenia opodstatnenosti tohto dôvodu treba pripomenút, ze zneuzívanie dominantného postavenia zakázané clánkom 102 ZFEÚ je objektívnym pojmom, ktorý sleduje také konanie podniku v dominantnom postavení, ktoré môze ovplyvnit struktúru trhu, kde práve z dôvodu prítomnosti takéhoto podniku je úroven hospodárskej sútaze uz oslabená, a ktoré má zabránit zachovaniu existujúcej úrovne hospodárskej sútaze na trhu alebo rozvoju tejto hospodárskej sútaze, a to s pouzitím iných prostriedkov, nez ktoré ovládajú obvyklú sútaz výrobkov alebo sluzieb na základe plnení hospodárskych subjektov (pozri rozsudok zo 17. februára 2011, TeliaSonera Sverige, [4]C-52/09, Zb. s. I-527, bod 27 a citovanú judikatúru). 18 Komisia je napriek tomu v rámci svojho preskúmania konania podniku v dominantnom postavení a na úcely identifikácie prípadného zneuzitia takéhoto postavenia povinná prihliadnut na vsetky relevantné skutkové okolnosti týkajúce sa uvedeného konania (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. marca 2007, British Airways/Komisia, [5]C-95/04 P, Zb. s. I-2331, bod 67). 19 V tomto ohlade treba uviest, ze ak Komisia posudzuje konanie podniku v dominantnom postavení, pricom toto preskúmanie je nevyhnutné na úcely záveru o existencii zneuzitia takého postavenia, nevyhnutne musí posúdit obchodnú stratégiu tohto podniku. V rámci toho je bezné, ze Komisia uvádza faktory subjektívnej povahy, a to pohnútky, ktoré stoja za dotknutou obchodnou stratégiou. 20 Existencia prípadného úmyslu narusit hospodársku sútaz tak predstavuje iba jednu z mnohých skutkových okolností, na ktoré mozno prihliadnut na úcely urcenia, ci doslo k zneuzitiu dominantného postavenia. 21 Komisia vsak nie je povinná preukázat existenciu takého úmyslu v rámci podniku v dominantnom postavení na úcely uplatnenia clánku 82 ES. 22 V tejto súvislosti Vseobecný súd v bode 36 napadnutého rozsudku správne zdôraznil, ze bolo úplne normálne, ze v spornom rozhodnutí sa prednostne poukazovalo na protisútazné konanie odvolateliek, kedze práve toto konanie musí Komisia preukázat. Existencia úmyslu pôsobit v normálnej hospodárskej sútazi, za predpokladu, ze sa preukáze, totiz nemôze preukázat neexistenciu zneuzitia. 23 Vzhladom na to Vseobecný súd v bode 38 toho istého rozsudku tiez pripomenul bez toho, aby sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ako to vyplýva z bodu 20 tohto rozsudku, ze pojem zneuzitie je objektívny. 24 Vseobecný súd preto v bode 39 napadnutého rozsudku dospel k záveru, ze Komisia v odôvodnení 97 a nasl. sporného rozhodnutia preukázala, ze postupy odvolateliek skúmané v ich kontexte a v spojení so sériou ostatných okolností vrátane ich interných dokumentov boli spôsobilé vylúcit hospodársku sútaz. Vseobecný súd v tom istom bode napadnutého rozsudku tiez správne spresnil, ze Komisia nevychádzala výlucne z úmyslu alebo zo stratégie odvolateliek na odôvodnenie svojho záveru týkajúceho sa existencie porusenia práva hospodárskej sútaze. Z odôvodnenia 284, ktoré sa nachádza v casti tohto rozhodnutia venovanej posúdeniu Komisie, ako aj z konkrétneho preskúmania dotknutých postupov od odôvodnenia 286 totiz vyplýva, ze Komisia zdôraznila objektívnu povahu porusenia clánku 102 ZFEÚ, ktoré konstatovala. 25 Pokial ide o tvrdenie, podla ktorého Vseobecný súd nesprávne posúdil istú cast korespondencie vymenenú v rámci skupiny Tomra v odôvodnení týkajúcom sa obchodnej stratégie odvolateliek, treba okrem toho uviest, ze podla ustálenej judikatúry z clánku 256 ZFEÚ a z clánku 58 prvého odseku Statútu Súdneho dvora Európskej únie vyplýva, ze len Vseobecný súd má právomoc jednak zistit skutkový stav - okrem prípadu, keby vecná nesprávnost jeho zistení vyplývala z dokumentov v spise, ktoré mu boli predlozené - a jednak tento skutkový stav posúdit. Pokial Vseobecný súd zistil alebo posúdil skutkový stav, Súdny dvor má na základe clánku 256 ZFEÚ právomoc preskúmat právnu kvalifikáciu tohto skutkového stavu a právnych následkov, ktoré z neho Vseobecný súd vyvodil (pozri rozsudok z 3. septembra 2009, Moser Baer India/Rada, [6]C-535/06 P, Zb. s. I-7051, bod 31 a citovanú judikatúru). 26 Súdny dvor teda nemá právomoc zistovat skutkový stav a v zásade ani skúmat dôkazy, ktoré Vseobecný súd uznal na preukázanie tohto skutkového stavu. Pokial totiz boli tieto dôkazy riadne získané a pokial boli respektované vseobecné právne zásady a procesné pravidlá uplatnitelné v oblasti dôkazného bremena a vykonávania dôkazných prostriedkov, prislúcha samotnému Vseobecnému súdu posúdit hodnotu, ktorú treba priznat jemu predlozeným dôkazom. Toto posúdenie teda nepredstavuje - s výnimkou prípadu nesprávneho posúdenia týchto dôkazov - právnu otázku, ktorá podlieha preskúmaniu Súdnym dvorom (pozri rozsudok Moser Baer India/Rada, uz citovaný, bod 32 a citovanú judikatúru). 27 Okrem toho nesprávne posúdenie musí zjavne vyplývat z dokumentov v spise, bez toho, aby bolo potrebné vykonat nové posúdenie skutkového stavu a dôkazov (pozri rozsudok Moser Baer India/Rada, uz citovaný, bod 33 a citovanú judikatúru). 28 Takéto nesprávne posúdenie dôkazov vsak nebolo tvrdené zo strany odvolateliek pred Súdnym dvorom. 29 Prvý odvolací dôvod musí byt preto zamietnutý. O druhom odvolacom dôvode, zalozenom na nesprávnom právnom posúdení a nedostatku odôvodnenia v súvislosti s castou celkového dopytu, ktorý museli dohody pokryt na vytvorenie zneuzívajúceho konania (body 238 az 246 napadnutého rozsudku) Argumentácia úcastníkov konania 30 Tomra a i. tvrdia, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia a dostatocne neodôvodnil zamietnutie tohto dôvodu v rozsahu, v akom uviedol, ze sporné dohody sa týkali významnej casti celkového dopytu, aby mohli obmedzit hospodársku sútaz. 31 Tomra a i. sa domnievajú, ze v tomto ohlade bolo odôvodnenie Vseobecného súdu zalozené na takých výrazoch, ako je "podstatná" cast, "zdaleka nie malý" alebo "velmi vysoký podiel". V dôsledku toho z dôvodu pouzitia týchto neurcitých výrazov Vseobecný súd neposkytol primerané odôvodnenie na podporu svojho rozsudku. 32 Tomra a i. zdôraznujú, ze Vseobecný súd neposkytol primerané kritérium na urcenie, ci sa dotknuté postupy uplatnujú na cast trhu dostatocne velkú na to, aby ho skutocne uzavreli pred hospodárskou sútazou. Jediné kritérium týkajúce sa schopnosti vylúcit akúkolvek hospodársku sútaz, na ktoré napadnutý rozsudok odkazuje, vyplýva z pripomienky Vseobecného súdu, podla ktorej konkurenti zalobkýn museli mat moznost pôsobit v hospodárskej sútazi na celom trhu. Zistenie Vseobecného súdu, podla ktorého akákolvek dohoda o exkluzivite je automaticky spôsobilá uzavriet dotknutý trh pred hospodárskou sútazou, predstavuje nesprávne právne posúdenie. 33 Tomra a i. doplnajú, ze Komisia mala uplatnit kritérium "miery minimálnej rentability" alebo akúkolvek inú vhodnú metódu umoznujúcu urcit, ci sporné dohody boli spôsobilé uzavriet dotknutý trh pred hospodárskou sútazou. 34 Komisia uvádza, ze nemozno pochybovat o tom, ze postupy zalobkýn pokrývali skutocne podstatnú cast dotknutého trhu. Samotné zalobkyne totiz uznali, ze za pät rokov, pri zohladnení piatich trhov posudzovaných spolocne, viazali dotknuté postupy priemerne okolo 39 % dopytu. 35 Komisia uvádza, ze reakcie sporných dohôd sa odrázali najcastejsie vo významných podnecujúcich vplyvoch pôsobiacich na zákazníkov skupiny Tomra, pokial ide o ich výber zásobovania. 36 Komisia nakoniec tvrdí, ze pouzitie výrazov, ako je výraz "znacný", bolo dôkladne odôvodnené relevantnými skutocnostami. Odôvodnenie, ktoré mal poskytnút Vseobecný súd, a dotknutý akt by mali vzájomne súvisiet, k comu doslo v predmetnom prípade. Posúdenie Súdnym dvorom 37 Druhý odvolací dôvod sa v podstate týka dôvodnosti posúdení Vseobecného súdu týkajúcich sa relevantnej casti dotknutého trhu, ktorá musela byt pokrytá spornými dohodami, aby mohla umoznit stanovit, ci tieto dohody boli spôsobilé uzavriet trh pred hospodárskou sútazou. 38 Pokial ide o otázku úrovne dominancie dotknutého podniku na vymedzenom trhu na úcely urcenia existencie zneuzitia v rámci jeho cinnosti, z bodu 79 uz citovaného rozsudku TeliaSonera Sverige vyplýva, ze dominantné postavenie podla clánku 102 ZFEÚ sa týka takého silného ekonomického postavenia podniku, ktoré mu umoznuje bránit zachovaniu úcinnej hospodárskej sútaze na relevantnom trhu tým, ze mu dáva moznost správat sa v znacnej miere nezávisle vo vztahu k svojim konkurentom a svojim zákazníkom. 39 Okrem toho z bodov 80 a 81 tohto rozsudku vyplýva, ze toto ustanovenie nezavádza ziadne rozlísenie ani stupne v pojme dominantné postavenie. Pokial má podnik takú hospodársku silu, ako to vyzaduje clánok 102 ZFEÚ, na preukázanie jeho dominantného postavenia na vymedzenom trhu treba jeho konanie posúdit s ohladom na toto ustanovenie. Stupen trhovej sily má vsak v zásade skôr vplyv na úcinky správania dotknutého podniku nez na samotnú existenciu zneuzívania. 40 Nepochybne, ako vyplýva z bodu 239 napadnutého rozsudku, Komisia nestanovila presný prah, nad ktorý boli postupy skupiny Tomra spôsobilé vylúcit konkurentov z dotknutého trhu. 41 Vseobecný súd vsak v bode 240 napadnutého rozsudku správne potvrdil posúdenie Komisie, podla ktorého blokovaním znacnej casti trhu skupina Tomra obmedzila vstup jednému alebo viacerým konkurentom, a teda obmedzila intenzitu hospodárskej sútaze na celom trhu. 42 Ako uvádza Vseobecný súd v bode 241 napadnutého rozsudku, blokovanie podstatnej casti trhu dominantným podnikom totiz nemôze byt odôvodnené preukázaním, ze cast trhu, ktorú mozno ovládnut, je este dostatocná na to, aby uvolnila miesto obmedzenému poctu konkurentov. Na jednej strane totiz zákazníci, ktorí sa nachádzajú v blokovanej casti trhu, musia mat moznost vyuzit vsetky stupne hospodárskej sútaze, ktoré sú na trhu mozné, a konkurenti musia mat moznost pôsobit v normálnej sútazi na celom trhu, a nie iba na jeho casti. Na druhej strane úlohou dominantného podniku nie je urcit, kolko konkurencieschopných konkurentov môze pôsobit v hospodárskej sútazi, pokial ide o cast dopytu, ktorú je mozné este ovládnut. 43 Okrem toho Vseobecný súd v bode 242 napadnutého rozsudku spresnil, ze iba analýza okolností veci, ako je tá, ktorú vykonala Komisia v napadnutom rozhodnutí, umoznuje stanovit, ci postupy podniku v dominantnom postavení môzu vylúcit hospodársku sútaz. Bolo by vsak umelé a priori stanovit, aký je podiel viazaného trhu, nad ktorý môzu mat postupy podniku v dominantnom postavení úcinok vylúcenia konkurentov. 44 V nadväznosti na túto analýzu okolností v predmetnej veci Vseobecný súd v bode 243 napadnutého rozsudku preukázal, ze znacná cast (dve pätiny) celkového dopytu v priebehu sledovaného obdobia v skúmaných krajinách bola vylúcená z hospodárskej sútaze. 45 Tento záver Vseobecného súdu treba povazovat za záver, ktorý neobsahuje nesprávne právne posúdenie. 46 Pokial ide o argumentáciu odvolateliek, podla ktorej Komisia mala uplatnit kritérium "miery minimálnej rentability", stací uviest, ze jednak Vseobecný súd správne uviedol, ze urcenie presného prahu blokovania trhu, nad ktorý treba dotknuté postupy povazovat za zneuzívajúce, nebolo na úcely uplatnenia clánku 102 ZFEÚ nevyhnutné, a jednak vzhladom na zistenia v bode 243 napadnutého rozsudku sa v predmetnej veci v kazdom prípade právne dostatocne preukázalo, ze trh bol dotknutými postupmi uzavretý pred hospodárskou sútazou. 47 Nakoniec, a co sa týka argumentácie odvolateliek zalozenej na nedostatocnom odôvodnení zo strany Vseobecného súdu týkajúcom sa celkového dopytu, ktorý mali sporné dohody pokrývat na to, aby mohli byt povazované za zneuzívajúce, je potrebné pripomenút, ze povinnost odôvodnenia nevyzaduje, aby Vseobecný súd vypracoval odôvodnenie, ktoré by vycerpávajúcim spôsobom rozoberalo jednotlivo vsetky úvahy vyjadrené úcastníkmi sporu, a ze odôvodnenie teda môze byt implicitné, avsak pod podmienkou, ze umozní zúcastneným osobám oboznámit sa s dôvodmi, pre ktoré Vseobecný súd neprijal ich tvrdenia, a poskytne Súdnemu dvoru dostatok prostriedkov, aby mohol vykonat svoje preskúmanie (pozri najmä rozsudok zo 16. júla 2009, Der Grüne Punkt - Duales System Deutschland/Komisia, [7]C-385/07 P, Zb. s. I-6155, bod 114 a citovanú judikatúru). 48 Zo vsetkých vyssie uvedených skutocností a najmä zo skutocnosti uvedenej v bode 46 tohto rozsudku vsak vyplýva, ze urcenie presného prahu blokovania trhu nebolo nevyhnutné, a ze Vseobecný súd neporusil svoju povinnost odôvodnenia, ked zamietol vyssie uvedenú argumentáciu zalobkýn. 49 Za týchto podmienok musí byt preto druhý odvolací dôvod zamietnutý v celom rozsahu. O tretom odvolacom dôvode, zalozenom na procesnej vade a na nesprávnom právnom posúdení retroaktívnych zliav (body 258 az 272 napadnutého rozsudku) Argumentácia úcastníkov konania 50 Tomra a i. tvrdia, ze Vseobecný súd sa dopustil procesnej vady tým, ze skreslil uvedené tvrdenia týkajúce sa retroaktívnych zliav. Okrem toho napadnutý rozsudok obsahuje nesprávne právne posúdenie, kedze Komisia nepreukázala, ze retroaktívne zlavy majú za následok ceny nizsie ako náklady. 51 Tomra a i. uvádzajú, ze Komisia neskúmala relevantné náklady s cielom stanovit úroven, pod ktorú obsahovali ceny uplatnované zalobkynami úcinok vylúcenia. Porovnanie medzi cenami a nákladmi vsak bolo dôlezité na úcely posúdenia schopnosti retroaktívnych zliav obmedzit hospodársku sútaz. 52 Odvolatelky tiez poukazujú na oznámenie Komisie nazvané "Usmernenie o prioritách Komisie v oblasti presadzovania práva pri uplatnovaní clánku 82 [ES] na prípady zneuzívania dominantného postavenia podnikov na vylúcenie konkurentov z trhu" ([8]Ú. v. EÚ C 45, 2009, s. 7, dalej len "usmernenie") a uvádzajú, ze toto usmernenie upravuje práve takéto porovnanie, kedze údajné zneuzitie vyplýva z cien uplatnovaných dominantným podnikom. 53 Tomra a i. spresnujú, ze Vseobecný súd, co sa jeho týka, tiez nezistoval, ci ceny uplatnované zalobkynami boli alebo neboli nizsie ako rezijné ceny. Vseobecný súd osobitne opomenul tvrdenie, podla ktorého Komisia mala na úcely záveru, ze zlavy mohli mat úcinok vylúcenia, preukázat, ze ceny boli také nízke, ze boli nizsie ako rezijné ceny. 54 Komisia sa domnieva, ze tretí odvolací dôvod je neprípustný, kedze nebol dostatocne rozvinutý pred Vseobecným súdom. 55 Pokial ide o vec samu, Komisia sa domnieva, ze tento dôvod je neúcinný a v kazdom prípade nedôvodný. 56 Komisia uvádza, ze aj za predpokladu, ze odvolatelky by oprávnene tvrdili, ze otázka "záporných cien" nebola ústredným prvkom ich argumentácie rozvinutej na prvom stupni - co nie je tento prípad -, v stádiu odvolania nespochybnujú záver Vseobecného súdu, podla ktorého otázka, ci konkurenti boli nútení ponúknut "záporné ceny", nebola rozhodujúca pre záver, ze systém retroaktívnych zliav zavedený skupinou Tomra bol zneuzívajúci. 57 Komisia pripomína, ze sporné zlavy sa zvycajne uplatnovali na mnozstvá predstavujúce celé poziadavky odberatelov alebo ich znacnú cast v rámci daného referencného obdobia. 58 Komisia uvádza, ze odvolatelky nesprávne vykladajú sporné rozhodnutie tvrdiac, ze preukázanie existencie "záporných cien" bolo podmienkou predchádzajúcou konstatovaniu zneuzívajúcej povahy vernostných systémov. Posúdenie Súdnym dvorom 59 Predovsetkým treba zdôraznit, ze tretí odvolací dôvod sa osobitne vztahuje na to, ze napadnutý rozsudok obsahuje údajný nedostatok preskúmania tvrdení, ktoré uviedli odvolatelky na prvom stupni, týkajúcich sa nevyhnutnosti porovnat nimi uplatnované ceny a ich náklady. 60 Vseobecný súd sa totiz v napadnutom rozsudku sústredil na preskúmanie cien uplatnovaných skupinou Tomra, ktoré vykonala Komisia v rámci uplatnených zliav, a najmä na otázku, ci tieto zlavy nútili konkurentov uvedenej skupiny fakturovat jej zákazníkom "záporné ceny". 61 Odvolatelky vytýkajú Vseobecnému súdu po prvé, ze napadnutý rozsudok obsahuje procesnú vadu z dôvodu nepreskúmania ich tvrdení zalozených na vztahu medzi nákladmi skupiny Tomra a jej cenami, a po druhé, ze sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, ze vo veci samej nevyzadoval, aby Komisia prihliadla, pokial ide o zneuzívajúcu povahu zliav uplatnovaných odvolatelkami, na vplyv otázky, ci uplatnované ceny boli alebo neboli nizsie ako ich dlhodobé priemerné prírastkové náklady. 62 Co sa týka prípustnosti tretieho odvolacieho dôvodu, treba predovsetkým uviest, ze tento dôvod sa vztahuje na posúdenia Vseobecného súdu týkajúce sa tretej casti druhého a stvrtého zalobného dôvodu uplatnených na prvom stupni, ktoré boli Vseobecným súdom spojené do jedného zalobného dôvodu (pozri bod 198 napadnutého rozsudku). Uvedená cast sa týkala údajne nepresných a zavádzajúcich dôkazov a hypotéz, z ktorých Komisia vychádzala pri posúdení prípadnej schopnosti retroaktívnych zliav vylúcit hospodársku sútaz. 63 V tomto ohlade Vseobecný súd v bodoch 247 a 248 napadnutého rozsudku zaznamenal argumentáciu, ktorú pred ním zalobkyne uviedli, tak ako vyplývala z bodov 102 az 131 zaloby na prvom stupni. 64 Zo zhrnutia tejto argumentácie vyplýva, ze zalobkyne najmä tvrdili, ze názor Komisie týkajúci sa retroaktívnych zliav vyplýval z úvahy, ze tieto zlavy umoznovali skupine Tomra uplatnovat "záporné" alebo "velmi nízke ceny". Z bodu 105 zaloby na prvom stupni vsak vyplýva, ze Tomra a i. Komisii vytýkajú, ze nepreskúmala ich náklady. Uviedli totiz, ze Komisia sa v bode 165 sporného rozhodnutia odvolávala na zlavy vedúce k "velmi nízkym cenám", prípadne aj k "záporným cenám", ale neskúmala náklady skupiny Tomra, aby zistila úroven, pod ktorú by tieto ceny boli vylucovacie alebo predátorské. 65 Vzhladom na tieto skutocnosti treba konstatovat, ze argumentácia, ktorá bola predmetom tretieho dôvodu, bola pred Vseobecným súdom riadne rozvinutá. 66 Z toho vyplýva, ze tento dôvod musí byt vyhlásený za prípustný. 67 Co sa týka veci samej, treba uviest, ze podla Komisie nepreskúmanie argumentácie v napadnutom rozsudku týkajúcej sa otázky, ci ceny uplatnované skupinou Tomra boli nizsie ako ich dlhodobé priemerné prírastkové náklady, nemá nijaký vplyv na záver, ku ktorému dospel Vseobecný súd, pokial ide o dôvodnost analýzy Komisie týkajúcej sa zneuzívajúcej povahy zliav uplatnovaných zalobkynami. 68 Vseobecný súd v bode 289 napadnutého rozsudku správne uviedol, ze z hladiska preukázania zneuzívania dominantného postavenia v zmysle clánku 102 ZFEÚ stací preukázat, ze zneuzívajúce konanie podniku v dominantnom postavení smeruje k obmedzeniu hospodárskej sútaze alebo, inými slovami, ze konanie má alebo môze mat taký úcinok. 69 Co sa týka zliav poskytovaných podnikom v dominantnom postavení jeho zákazníkom, Súdny dvor zdôraznil, ze môzu byt v rozpore s clánkom 102 ZFEÚ, aj ked nezodpovedajú nijakému z príkladov uvedených v jeho odseku 2 (pozri v tomto zmysle rozsudok British Airways/Komisia, uz citovaný, bod 58 a citovanú judikatúru). 70 V prípadoch, ked podnik v dominantnom postavení pouzíva urcitý systém zliav, Súdny dvor rozhodol, ze zmienený podnik toto postavenie zneuzíva, ak bez toho, aby svojim zákazníkom ukladal formálnu povinnost, uplatnuje rezim vernostných zliav, ci uz na základe dohôd uzavretých s týmito zákazníkmi, alebo jednostranne, to znamená zliav viazaných na podmienku, ze zákazník, inak nezávisle od objemu nákupov, ktorý môze byt znacný alebo minimálny, pokrýva svoje potreby výlucne alebo z významnej casti od podniku v dominantnom postavení (pozri rozsudky z 13. februára 1979, Hoffmann-La Roche, [9]85/76, Zb. s. 461, bod 89, a z 9. novembra 1983, Nederlandsche Banden-Industrie-Michelin/Komisia, [10]322/81, Zb. s. 3461, bod 71). 71 V tejto súvislosti treba posúdit vsetky okolnosti, predovsetkým kritériá a podmienky poskytovania zliav, a preskúmat, ci je cielom zliav prostredníctvom výhody nezakladajúcej sa na ziadnom ekonomickom plnení, ktoré by ich odôvodnovalo, zbavit kupujúceho moznosti výberu zdrojov svojho zásobovania alebo mu túto moznost obmedzit, bránit konkurentom vo vstupe na trh, uplatnovat na obchodných partnerov nerovnaké podmienky pri rovnakých plneniach alebo posilnit dominantné postavenie skreslením hospodárskej sútaze (pozri rozsudok Nederlandsche Banden-Industrie-Michelin/Komisia, uz citovaný, bod 73). 72 Co sa týka predmetnej veci, z bodu 213 napadnutého rozsudku vyplýva, ze systém zliav treba povazovat za odporujúci clánku 102 ZFEÚ, ak má bránit zásobovaniu zákazníkov podniku v dominantnom postavení u konkurencných výrobcov. 73 Na rozdiel od toho, co tvrdia zalobkyne, fakturácia "záporných cien" - to znamená nizsích cien, nez je rezijná cena - zákazníkom nepredstavuje podmienku predchádzajúcu konstatovaniu zneuzívajúcej povahy systému retroaktívnych zliav ponúkaných podnikom v dominantnom postavení. 74 Ako správne uviedol Vseobecný súd v bode 258 napadnutého rozsudku, tretia cast druhého a stvrtého zalobného dôvodu uvedeného na prvom stupni bola zalozená na chybnom predpoklade. Okolnost, ze systémy retroaktívnych zliav nútia konkurentov fakturovat zákazníkom zalobkýn vyuzívajúcim zlavy záporné ceny, totiz nemôze byt povazovaná za jeden z pilierov, na ktorých spocíva napadnuté rozhodnutie, na preukázanie toho, ze systémy retroaktívnych zliav uplatnované zalobkynami môzu mat protisútazné úcinky. Okrem toho Vseobecný súd v bode 259 napadnutého rozsudku správne uviedol, ze napadnuté rozhodnutie je zalozené na celej sérii iných zistení týkajúcich sa retroaktívnych zliav poskytovaných zalobkynami na úcely záveru, ze tieto druhy postupov mohli vylúcit konkurentov v rozpore s clánkom 102 ZFEÚ. 75 V tejto súvislosti Vseobecný súd konkrétnejsie uviedol, ze podla sporného rozhodnutia po prvé navádzanie na zásobovanie sa výlucne alebo takmer výlucne u zalobkýn je osobitne silné vtedy, ak sú prahy, ako sú prahy, ktoré uplatnovali zalobkyne, kombinované so systémom, podla ktorého sa výhoda spojená s prekrocením bud prahu prémie, alebo výhodnejsieho prahu rozdelí na vsetky nákupy uskutocnené zákazníkom pocas sledovaného obdobia, a nie výlucne na objem nákupov prekracujúci dotknutý prah (bod 260 napadnutého rozsudku). Po druhé kombinácia systému zliav individuálneho pre kazdého zákazníka a prahov stanovených na základe odhadnutých potrieb zákazníka alebo objemov nákupov uskutocnených v minulosti predstavovala významné navádzanie na zásobovanie sa pre vsetky alebo takmer vsetky nevyhnutné zariadenia od zalobkýn a umelo zvysovala náklady na prechod k inému dodávatelovi, hoci aj pre malé mnozstvo jednotiek (body 261 a 262 napadnutého rozsudku). Po tretie retroaktívne zlavy sa casto uplatnovali na niektorých najväcsích zákazníkov skupiny Tomra s cielom poistit si ich vernost (bod 263 napadnutého rozsudku). Nakoniec zalobkyne nepreukázali, ze ich správanie bolo objektívne odôvodnené alebo ze vytváralo podstatné prínosy výkonnosti, ktoré prevysujú nad protisútaznými úcinkami na spotrebitelov (bod 264 napadnutého rozsudku). 76 Zo vsetkých úvah obsiahnutých v bodoch 260 az 264 napadnutého rozsudku, pripomenutých vyssie, vyplýva, ze Vseobecný súd dospel k záveru, ze tretia cast druhého a stvrtého zalobného dôvodu, ktoré boli uvedené na prvom stupni, vychádzala, co sa týka protisútaznej povahy dotknutého systému zliav, z chybného predpokladu dôkaznej sily vlastných charakteristík tohto systému, nezávisle od konkrétnej úrovne uplatnovaných cien. 77 Vseobecný súd totiz vo svojej úvahe pokracoval, ked v bode 266 napadnutého rozsudku uviedol, ze Komisia v spornom rozhodnutí jednak vôbec netvrdí, ze systémy retroaktívnych zliav systematicky viedli k záporným cenám, a jednak ani netvrdí, ze takéto preukázanie je predchádzajúcou podmienkou na konstatovanie, ze systémy zliav sú zneuzívajúce. 78 Vseobecný súd v tomto ohlade v bode 267 napadnutého rozsudku spresnil, ze mechanizmus vylúcenia, ktorý vytvárajú retroaktívne zlavy, nevyzaduje, aby dominantný podnik obetoval zisky, pretoze náklady na zlavy sú rozdelené na velký pocet jednotiek. Retroaktívnym priznaním zlavy môze byt priemerná cena získaná dominantným podnikom podstatne vyssia ako náklady a môze vytvorit vyssiu priemernú mieru zisku. Systém retroaktívnych zliav vsak spôsobuje, ze pre zákazníka je skutocná cena posledných jednotiek velmi nízka z dôvodu sacieho úcinku. Vseobecný súd teda zamietol ako neúcinné tvrdenia o skutkových omyloch uvedené zalobkynami proti analýze úrovne nimi uplatnovaných cien vykonanej v spornom rozhodnutí. 79 Vseobecný súd teda v bodoch 269 az 271 napadnutého rozsudku v podstate správne rozhodol, ze mechanizmus vernostných zliav spocíval v schopnosti, ktorú má dodávatel, vytlacit svojich konkurentov a "odsat" vo svoj prospech spornú cast dopytu. Pri existencii takéhoto obchodného nástroja nie je preto potrebné vykonat analýzu konkrétnych úcinkov zliav na hospodársku sútaz, kedze na úcely zistenia porusenia clánku 102 ZFEÚ stací preukázat, ze dotknuté konanie môze mat taký úcinok, co uz bolo pripomenuté v bode 68 tohto rozsudku. 80 Vzhladom na tieto zistenia údajné nepreskúmanie tvrdení vznesených zalobkynami na prvom stupni v napadnutom rozsudku, ktoré sa týkajú nevyhnutnosti porovnat ceny uplatnované zalobkynami s ich nákladmi, co rovnakým spôsobom vyjadruje tak dôvod zalozený na procesnej vade, ako aj dôvod zalozený na nesprávnom právnom posúdení, nemôze viest k nesprávnemu právnemu posúdeniu, ktorým by bol zatazený napadnutý rozsudok. Komisia totiz preukázala existenciu zneuzitia dominantného postavenia, pricom vychádzala z dalsích úvah uvedených v bodoch 260 az 264 napadnutého rozsudku, a Vseobecný súd správne konstatoval, ze táto analýza bola adekvátna a dostatocná na preukázanie existencie takého zneuzitia. Komisia ani Vseobecný súd tak neboli povinní skúmat otázku, ci ceny uplatnované skupinou Tomra boli alebo neboli nizsie ako ich dlhodobé priemerné prírastkové náklady, takze uvedený dôvod nemôze v kontexte tohto odvolacieho dôvodu uspiet. 81 Tvrdenia odvolateliek, podla ktorých usmernenie Komisie (pozri bod 52 tohto rozsudku) stanovuje porovnávaciu analýzu cien a nákladov, nemôzu túto analýzu vyvrátit. Ako totiz uvádza generálny advokát v bode 37 svojich návrhov, usmernenie uverejnené v roku 2009 nie je relevantné pre právne posúdenie rozhodnutia, akým je sporné rozhodnutie, ktoré bolo prijaté v roku 2006. 82 Z vyssie uvedených úvah vyplýva, ze tretí odvolací dôvod musí byt zamietnutý. O stvrtom odvolacom dôvode, zalozenom na nesprávnom právnom posúdení a nedostatku odôvodnenia v rámci analýzy, ci dohody, v ktorých sú odvolatelky oznacené ako "uprednostnovaný, hlavný alebo prvý dodávatel ", mohli byt povazované za "exkluzívne " (body 55 az 67 napadnutého rozsudku) Argumentácia úcastníkov konania 83 Tomra a i. sa po prvé domnievajú, ze Vseobecný súd nepreskúmal ani dostatocne neodôvodnil, ci vsetky dohody, v ktorých boli zalobkyne zmluvnými stranami oznacené ako "uprednostnovaný, hlavný alebo prvý dodávatel", ktoré Komisia povazuje za dohody o exkluzivite, v skutocnosti smerovali k výhradnému zásobovaniu u zalobkýn. 84 Tomra a i. po druhé uvádzajú, ze Vseobecný súd opomenul preskúmat otázku, ci v dohodách neobsahujúcich formálnu povinnost o exkluzivite existovali pre zákazníkov zalobkýn iné podnety na výhradný nákup u týchto zalobkýn. 85 Komisia uvádza, ze stvrtý odvolací dôvod je neprípustný, kedze spochybnuje posúdenie skutkových okolností Vseobecným súdom. Tento odvolací dôvod sa totiz obmedzuje na spochybnenie zistenia Vseobecného súdu, podla ktorého zmluvy oznacujúce zalobkyne ako "uprednostnovaný, hlavný alebo prvý dodávatel" v sebe zahrnajú záväzok exkluzivity. Otázka, ci boli tieto dohody zúcastnenými stranami chápané ako takýto záväzok, je otázkou skutkovou, ktorá musí byt zodpovedaná na základe dôkazov, ktoré sú k dispozícii, a nie na základe vnútrostátneho práva, ktorým sa zmienené zmluvy riadili. 86 Komisia zdôraznuje, ze Vseobecný súd tiez skúmal otázku, ci sporné dohody obsahovali dalsie mechanizmy podnecujúce na výhradný nákup u skupiny Tomra. Okrem toho ide o nový dôvod, ktorý je v stádiu odvolania neprípustný. 87 Komisia nakoniec uvádza, ze stvrtý odvolací dôvod nesplna podmienky clánku 38 ods. 1 písm. c) Rokovacieho poriadku Súdneho dvora. Jedinou castou odvolania, v ktorej zalobkyne odkazujú na dohody, v ktorých sa Tomra a i. oznacujú ako "uprednostnovaný, hlavný alebo prvý dodávatel", je totiz poznámka pod ciarou, ktorá sa obmedzila na uvedenie obmedzeného poctu dohôd bez akejkolvek vysvetlivky. Takáto prezentácia vsak nemôze predstavovat riadne odôvodnený dôvod v zmysle vyssie uvedeného ustanovenia rokovacieho poriadku. Posúdenie Súdnym dvorom 88 Stvrtým odvolacím dôvodom odvolatelky spochybnujú jednak posúdenie Vseobecného súdu týkajúce sa skutocnosti, ze sporné dohody oznacujúce zalobkyne ako "uprednostnovaný, hlavný alebo prvý dodávatel" v skutocnosti smerovali k výhradnému zásobovaniu, a jednak skutocnosti, ze Vseobecný súd nepreskúmal otázku, ci dohody neobsahujúce formálnu povinnost o exkluzivite obsahovali iné typy mechanizmov, ako sú mnozstevné záväzky alebo zlavy, ktoré mali motivovat zákazníkov skupiny Tomra, aby sa zásobovali u uvedenej skupiny. 89 V tomto ohlade treba uviest, ze uvedený dôvod sa týka posúdení vykonaných Vseobecným súdom, pokial ide o osobitné charakteristiky zmluvných vztahov medzi zalobkynami a ich zákazníkmi. Komisia v spornom rozhodnutí tieto charakteristiky vyhodnotila, pricom vzala do úvahy velké mnozstvo skutkových okolností týchto vztahov. 90 Vseobecný súd v bode 57 napadnutého rozsudku na základe dôkazov, ktoré mal k dispozícii, urcil, ze Komisia v spornom rozhodnutí oznacila za "výhradné" alebo "prednostné" rôzne zmluvy vytvorené zalobkynami a ze tieto zmluvy boli chápané bez ohladu na otázku ich vymáhatelnej povahy vo vnútrostátnom práve. 91 V rámci toho Vseobecný súd v bodoch 58 az 66 napadnutého rozsudku, ako aj v bodoch 88 az 197 tohto rozsudku vykonal ako príklad velký pocet posúdení týkajúcich sa obchodných vztahov medzi skupinou Tomra a jej zákazníkmi. Vseobecný súd pritom podrobne preskúmal tvrdenia predkladané zalobkynami týkajúce sa podmienok uvedených vztahov, pricom tieto tvrdenia povazoval za irelevantné pre kvalifikáciu uvedených vztahov Komisiou. 92 Vsetky tieto posúdenia, ako to zdôraznuje aj generálny advokát v bode 60 svojich návrhov, sa týkali úcinkov postupov skupiny Tomra a dôkazov v tejto veci predlozených Vseobecnému súdu, osobitne pokial ide o mechanizmy smerujúce k podnecovaniu rôznych zákazníkov zásobovat sa výhradne u zalobkýn. 93 Z toho vyplýva, ze argumentácia odvolateliek v tejto veci má za ciel spochybnit skutkové posúdenia Vseobecného súdu. 94 Vseobecný súd má pritom jediný právomoc jednak zistit skutkové okolnosti, s výnimkou prípadu, ze vecná nepresnost jeho zistení by vyplývala zo spisového materiálu, ktorý mu bol predlozený, a jednak posúdit tieto skutkové okolnosti. Posúdenie týchto skutkových okolností teda nepredstavuje, s výnimkou prípadu skreslenia skutocností, ktoré sú mu predlozené, právnu otázku, ktorá sama osebe podlieha preskúmaniu Súdneho dvora v rámci odvolacieho konania (pozri rozsudky z 21. júna 2001, Moccia Irme a i./Komisia, [11]C-280/99 P az C-282/99 P, Zb. s. I-4717, bod 78, ako aj zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, [12]C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, Zb. s. I-123, body 48 a 49). 95 Je potrebné doplnit, ze odvolatelky vo veci uvedených posúdení Vseobecného súdu netvrdili, ze doslo ku skresleniu skutocností. 96 Z vyssie uvedeného tiez vyplýva, ze na rozdiel od toho, co tvrdia zalobkyne, Vseobecný súd podrobne skúmal, ci sporné dohody obsahovali podnecovanie na výhradné zásobovanie u skupiny Tomra, takze napadnutý rozsudok nie je v tomto ohlade zatazený nedostatkom odôvodnenia. 97 Co sa nakoniec týka tvrdenia, podla ktorého mal Vseobecný súd zohladnit dalsie podnety zákazníkov zalobkýn, treba pripomenút, ako uvádza generálny advokát v bodoch 71 a 72 svojich návrhov, ze Vseobecný súd nebol v rámci ústnej casti konania, ktoré sa pred ním konalo, poziadaný, aby toto tvrdenie preskúmal. 98 Z toho vyplýva, ze toto tvrdenie musí byt povazované za nový právny dôvod. 99 Podla ustálenej judikatúry Súdneho dvora, ak by sa povolilo úcastníkovi konania predlozit po prvýkrát v konaní pred Súdnym dvorom dôvod, ktorý nebol predlozený v konaní pred Vseobecným súdom, znamenalo by to moznost predniest pred Súdnym dvorom, ktorý má v odvolacom konaní obmedzené právomoci, spor v sirsom rozsahu ako pred Vseobecným súdom. V rámci odvolacieho konania je právomoc Súdneho dvora obmedzená na posúdenie právnych riesení zalobných dôvodov prejednávaných na prvom stupni (pozri rozsudok z 1. júna 1994, Komisia/Brazzelli Lualdi a i., [13]C-136/92 P, Zb. s. I-1981, bod 59). 100 V dôsledku toho musí byt stvrtý odvolací dôvod zamietnutý ako neprípustný. O piatom odvolacom dôvode, zalozenom na nesprávnom právnom posúdení v rámci posúdenia pokuty vzhladom na zásadu rovnosti zaobchádzania (body 310 az 321 napadnutého rozsudku) Argumentácia úcastníkov konania 101 Tomra a i. uvádzajú, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, ze zalobkyniam ulozil znacne vyssiu pokutu ako tú, ktorá bola ulozená iným podnikom nachádzajúcim sa v porovnatelnej situácii. 102 Komisia sa domnieva, ze argumentácia zalobkýn je bez právneho základu. Skorsia rozhodovacia prax Komisie nemôze sama osebe slúzit ako právny rámec pre pokuty vo veciach hospodárskej sútaze. 103 Komisia uvádza, ze porusenie vytýkané zalobkyniam bolo jednoznacné a zalobkyne sa ho dopustili úmyselne. Neexistovala teda nijaká osobitná okolnost, ktorá by svedcila v prospech znízenia pokuty. Okrem toho základ pokuty urcený v predmetnej veci na sumu 16 miliónov eur zodpovedal dolnej polovici sadzby stanovenej pre závazné porusenie. Posúdenie Súdnym dvorom 104 Treba pripomenút, ze Súdny dvor opakovane rozhodol, ze predchádzajúca rozhodovacia prax Komisie nemôze slúzit ako právny rámec na stanovenie pokút v oblasti hospodárskej sútaze a ze rozhodnutia týkajúce sa iných vecí majú indikatívnu povahu, pokial ide o existenciu diskriminácie (pozri rozsudky z 21. septembra 2006, JCB Service/Komisia, [14]C-167/04 P, Zb. s. I-8935, bod 205, ako aj z 24. septembra 2009, Erste Group Bank a i./Komisia, [15]C-125/07 P, C-133/07 P, C-135/07 P a C-137/07 P, Zb. s. I-8681, bod 233). 105 Skutocnost, ze Komisia v minulosti ulozila pokuty urcitej úrovne za urcité kategórie porusenia, ju teda nemôze zbavit moznosti zvýsit túto úroven, ak sa to povazuje za nevyhnutné na zabezpecenie vykonania politiky hospodárskej sútaze Únie, ktorá je aj nadalej výlucne vymedzená nariadením Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 a 82 [ES] ([16]Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205) (pozri v tomto zmysle rozsudok z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a i./Komisia, [17]C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, Zb. s. I-5425, bod 227). 106 Súdny dvor totiz zdôraznil, ze vykonanie tejto politiky vyzaduje, aby Komisia mohla prispôsobit úroven pokút potrebám tejto politiky v danej oblasti (pozri rozsudok zo 7. júna 1983, Musique Diffusion française a i./Komisia, [18]100/80 az 103/80, Zb. s. 1825, bod 109). 107 Treba doplnit, ze závaznost porusení sa musí stanovit v závislosti od pocetných faktorov, ako sú najmä osobitné okolnosti veci, jej kontext a odstrasujúci dosah pokút, bez toho, aby bol stanovený záväzný alebo vycerpávajúci zoznam kritérií, ktoré treba povinne vziat do úvahy (pozri rozsudok zo 17. júla 1997, Ferriere Nord/Komisia, [19]C-219/95 P, Zb. s. I-4411, bod 33). 108 Vseobecný súd preto v bode 314 napadnutého rozsudku správne zamietol argumentáciu zalobkýn zalozenú na porovnaní medzi pokutou ulozenou skupine Tomra a pokutami ulozenými Komisiou v iných rozhodnutiach v oblasti hospodárskej sútaze. 109 Za týchto podmienok Vseobecný súd v rámci svojej úvahy týkajúcej sa sumy ulozenej pokuty neporusil zásadu rovnosti zaobchádzania. 110 Piaty odvolací dôvod uvedený odvolatelkami na podporu ich odvolania preto nemôze byt prijatý. 111 Zo vsetkých vyssie uvedených úvah vyplýva, ze odvolanie musí byt zamietnuté v celom rozsahu. O trovách 112 Podla clánku 69 ods. 2 rokovacieho poriadku uplatnitelného na základe clánku 118 toho istého rokovacieho poriadku na konanie o odvolaní úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze Komisia navrhla zaviazat odvolatelky na náhradu trov konania a odvolatelky nemali úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené zaviazat ich na náhradu trov konania. Z týchto dôvodov Súdny dvor (tretia komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Odvolanie sa zamieta. 2. Tomra Systems ASA, Tomra Europe AS, Tomra Systems GmbH, Tomra Systems BV, Tomra Leergutsysteme GmbH, Tomra Systems AB a Tomra Butikksystemer AS sú povinné nahradit trovy konania. Podpisy __________________________________________________________________ ( [20]*1 ) Jazyk konania: anglictina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXi3y6sv/L94551-5228TMP.html#t-ECR_62010CJ0549_SK_01-E0001 2. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006T?0155&locale=SK 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1994:001:TOC 4. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0052&locale=SK 5. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0095&locale=SK 6. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0535&locale=SK 7. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0385&locale=SK 8. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2009:045:TOC 9. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61976??0085&locale=SK 10. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61981??0322&locale=SK 11. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0280&locale=SK 12. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0204&locale=SK 13. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992C?0136&locale=SK 14. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0167&locale=SK 15. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0125&locale=SK 16. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2002:001:TOC 17. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002C?0189&locale=SK 18. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61980??0100&locale=SK 19. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0219&locale=SK 20. file:///tmp/lynxXXXXi3y6sv/L94551-5228TMP.html#c-ECR_62010CJ0549_SK_01-E0001