ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (tretia komora) z 28. júna 2012 ( [1]*1 ) "Odvolanie -- Prístup k dokumentom institúcií -- Nariadenie (ES) c. 1049/2001 -- Dokumenty týkajúce sa konania o kontrole koncentrácií podnikov -- Nariadenie (ES) c. 139/2004 -- Zamietnutie prístupu -- Výnimky vztahujúce sa na ochranu úcelu vysetrovania, obchodných záujmov, právnych stanovísk a rozhodovacieho procesu institúcií" Vo veci C-477/10 P, ktorej predmetom je odvolanie podla clánku 56 Statútu Súdneho dvora Európskej únie, podané 23. septembra 2010, Európska komisia, v zastúpení: B. Smulders, P. Costa de Oliveira a V. Bottka, splnomocnení zástupcovia, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, odvolatelka, dalsí úcastníci konania: Agrofert Holding a.s., so sídlom v Prahe (Ceská republika), v zastúpení: R. Pokorný a D. Salek, advokáti, zalobkyna v prvostupnovom konaní, Polski Koncern Naftowy Orlen SA, so sídlom v Pl/ocku (Polsko), v zastúpení: S. Sol/tysinski, K. Michal/owska a A. Krasowska-Skowronska, advokáti, Dánske královstvo, v zastúpení: S. Juul Jřrgensen, splnomocnený zástupca, Fínska republika, Svédske královstvo, v zastúpení: K. Petkovska a S. Johannesson, splnomocnené zástupkyne, vedlajsí úcastníci v prvostupnovom konaní, SÚDNY DVOR (tretia komora), v zlození: predseda tretej komory K. Lenaerts, sudcovia E. Juhász (spravodajca), G. Arestis, T. von Danwitz a D. Sváby, generálny advokát: P. Cruz Villalón, tajomník: L. Hewlett, hlavná referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 8. septembra 2011, po vypocutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 8. decembra 2011, vyhlásil tento Rozsudok 1 Svojím odvolaním Európska komisia navrhuje zrusit rozsudok Vseobecného súdu Európskej únie zo 7. júla 2010, Agrofert Holding/Komisia (T-111/07, dalej len "napadnutý rozsudok"), ktorým Vseobecný súd zrusil rozhodnutie Komisie D(2007) 1360 z 13. februára 2007 (dalej len "sporné rozhodnutie") o zamietnutí prístupu k dokumentom v konaní COMP/M.3543 o kontrole koncentrácií medzi polskou spolocnostou Polski Koncern Naftowy Orlen SA (dalej len "PKN Orlen") a ceskou spolocnostou Unipetrol, vedenom na základe nariadenia Rady (ES) c. 139/2004 z 20. januára 2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi (dalej len "nariadenie ES o koncentráciách") ([2]Ú. v. EÚ L 24, s. 1; Mim. vyd. 08/003, s. 40). Právny rámec 2 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) c. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie ([3]Ú. v. ES L 145, s. 43; Mim. vyd. 01/003, s. 331), opierajúc sa najmä o clánok 255 ods. 2 ES (zmenený, teraz clánok 15 ZFEÚ), definuje zásady, podmienky a obmedzenia práva na prístup k dokumentom týchto institúcií. 3 Clánok 4 tohto nariadenia, nazvaný "Výnimky", znie: "... 2. Orgány odmietnu prístup k dokumentu v prípade, ked by sa jeho zverejnením porusila ochrana: -- obchodných záujmov fyzickej alebo právnickej osoby, vrátane dusevného vlastníctva, -- súdneho konania a právneho poradenstva [právnych stanovísk - neoficiálny preklad], -- úcelu inspekcií, vysetrovania a kontroly, pokial neprevázi verejný záujem na jeho zverejnení. 3. Prístup k dokumentu, ktorý orgán vypracoval pre vnútornú potrebu alebo ktorý orgán obdrzal, vztahujúcemu sa k veci, v ktorej este orgán nerozhodol, bude odmietnutý v prípade, ak by zverejnenie dokumentu mohlo vázne narusit rozhodovací proces orgánu, pokial neprevázi verejný záujem na jeho zverejnení. Prístup k dokumentu, ktorý obsahuje stanoviská pre vnútornú potrebu, ktoré sú súcastou rokovaní a predbezných porád v dotknutom orgáne, bude odmietnutý aj po prijatí rozhodnutia, ak by zverejnenie dokumentu mohlo vázne narusit rozhodovací proces orgánu, pokial neprevázi verejný záujem na jeho zverejnení. 4. Pokial ide o dokumenty tretej osoby a nie je jasné, ci dokument môze alebo nemôze byt zverejnený, orgány sa poradia s tretou osobou s cielom posúdit, ci sa môze pouzit výnimka z odseku 1 alebo 2. ... 6. Ak sa ktorákolvek z výnimiek vztahuje iba na niektoré casti pozadovaného dokumentu, zostávajúce casti dokumentu sa uvolnia na zverejnenie. 7. Výnimky stanovené v odsekoch 1 az 3 sa vztahujú iba na obdobie, v priebehu ktorého je ochrana odôvodnená na základe obsahu daného dokumentu. Výnimky môzu platit najviac na obdobie 30 rokov. V prípade dokumentov, na ktoré sa vztahujú výnimky týkajúce sa súkromia alebo obchodných záujmov[,] a v prípade citlivých dokumentov môzu výnimky, ak to je nevyhnutné, platit aj na dlhsie obdobie." 4 Clánok 17 nariadenia c. 139/2004, nazvaný "Sluzobné tajomstvo", má toto znenie: "1. Informácie získané ako výsledok uplatnovania tohto nariadenia sa pouzijú iba na úcely príslusnej ziadosti, vysetrovania alebo vypocúvania. 2. Bez toho, aby bol dotknutý clánok 4 ods. 3, clánky 18 a 20, Komisia a príslusné orgány clenských státov, ich úradníci a ostatní zamestnanci a iné osoby pracujúce pod dohladom týchto orgánov, ako aj úradníci a ostatní zamestnanci ostatných orgánov clenských státov, zachovávajú mlcanlivost o informáciách, ktoré získali pri uplatnovaní tohto nariadenia a na ktoré sa vztahuje povinnost zachovávat sluzobné tajomstvo. ..." 5 Clánok 18 ods. 3 tohto nariadenia stanovuje: "Komisia zalozí svoje rozhodnutie iba na námietkach, ku ktorým mali strany predlozit svoje pripomienky. V konaní sa plne uznáva právo na obhajobu. Nahliadnut do spisu sa umoznuje aspon priamo zúcastneným stranám, pricom sa zohladnuje oprávnený záujem podnikov na ochrane ich obchodného tajomstva." 6 Nariadenie Komisie (ES) c. 802/2004 zo 7. apríla 2004, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (ES) c. 139/2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi ([4]Ú. v. EÚ L 133, s. 1; Mim. vyd. 08/003, s. 88) bolo prijaté na základe oprávnenia priznaného clánkom 23 ods. 1 nariadenia c. 139/2004. Clánok 17 nariadenia c. 802/2004, nazvaný "Prístup k spisu a pouzitie dokumentov", stanovuje: "1. Komisia musí na poziadanie umoznit prístup k spisu stranám, ktorým adresovala prehlásenie o námietkach, s cielom umoznit im uplatnit svoje právo na obhajobu. Prístup musí byt umoznený po oznámení prehlásenia o námietkach. 2. Komisia musí na poziadanie umoznit prístup k spisu aj iným zúcastneným stranám, ktoré boli informované o námietkach, pokial je to potrebné na úcely prípravy ich pripomienok. 3. Právo prístupu k spisu sa nesmie vztahovat na dôverné informácie alebo interné dokumenty Komisie alebo príslusných orgánov clenských státov. Právo prístupu k spisu sa rovnako nesmie vztahovat na korespondenciu medzi Komisiou a príslusnými orgánmi clenských státov alebo medzi neskôr uvedenými. 4. Dokumenty získané prostredníctvom prístupu k spisu v súlade s týmto clánkom sa môzu pouzit iba na úcely príslusného konania v súlade s nariadením (ES) c. 139/2004." Okolnosti predchádzajúce sporu a rozhodnutie o zamietnutí prístupu k dokumentom 7 Napadnutý rozsudok obsahuje tieto konstatovania: "1 Rozhodnutím z 20. apríla 2005 Komisia... schválila na základe clánku 6 ods. 1 písm. b) [nariadenia c. 139/2004] zámer prevziat kontrolu ceskej spolocnosti Unipetrol polskou spolocnost [PKN Orlen] prostredníctvom kúpy akcií, ktorý jej bolo oznámený 11. marca 2005. 2 Listom z 28. júna 2006 zalobkyna, spolocnost Agrofert Holding a.s. (dalej len 'Agrofert`), poziadala Komisiu na základe nariadenia [c. 1049/2001] o prístup k vsetkým nezverejneným dokumentom týkajúcim sa konania o oznámení a konania pred oznámením prevzatia spolocnosti Unipetrol spolocnostou PKN Orlen. ... 4 Listom z 2. augusta 2006... [Generálne riaditelstvo (GR) Komisie pre 'hospodársku sútaz`] odmietlo vyhoviet tejto ziadosti o prístup k dokumentom. Po tom, co Komisia poukázala na vseobecnú povahu ziadosti, uviedla, ze dotknuté dokumenty podliehajú výnimkám stanoveným v clánku 4 ods. 2 a 3 nariadenia c. 1049/2001. Okrem toho konstatovala, ze zverejnenie dokumentov pochádzajúcich od oznamujúcich subjektov a tretích osôb by bolo v rozpore s povinnostou zachovávat sluzobné tajomstvo stanovenou v clánku [339 ZFEÚ] a v clánku 17 ods. 1 a 2 nariadenia [c. 139/2004]. Komisia dodala, ze nie je mozný ani ciastocný prístup k dokumentom, a ze nebol uvedený ziaden argument, ktorý by mohol preukázat existenciu prevazujúceho verejného záujmu odôvodnujúceho zverejnenie. 5 Listom z 18. augusta 2006 zaslala zalobkyna Komisii opakovanú ziadost potvrdzujúcu jej doterajsiu poziadavku... Zalobkyna spochybnila rozhodnutie Komisie o zamietnutí, pricom najmä tvrdila, ze je[j] mal byt povolený aspon ciastocný prístup k pozadovaným dokumentom. Dalej poukázala na existenciu prevazujúceho verejného záujmu odôvodnujúceho zverejnenie predmetných dokumentov, ktorý spocíva v ujme spôsobenej jej mensinovým akcionárom spolocnosti Unipetrol. ... 9 [Napadnutým rozhodnutím] Generálny sekretariát Komisie potvrdil zamietnutie prístupu k dokumentom pre styri kategórie urcených dokumentov. 10 Po prvé, Komisia sa domnieva, ze dokumenty, ktoré si vymienala s oznamujúcimi subjektmi, obsahujú citlivé obchodné informácie o obchodných stratégiách oznamujúcich subjektov, ich predajných obratoch a ich trhových podieloch alebo ich vztahov so zákazníkmi. Preto výnimka stanovená v clánku 4 ods. 2 prvej zarázke nariadenia c. 1049/2001, týkajúca sa ochrany obchodných záujmov, sa bude uplatnovat. ... Komisia sa odvoláva rovnako na clánok 17 nariadenia [c. 139/2004] týkajúci sa povinnosti zachovávat sluzobné tajomstvo... Komisia dodáva, ze vzhladom na to, ze cielom konaní o kontrole koncentrácií je overit, ci oznámená transakcia zabezpecuje oznamujúcim subjektom postavenie na trhu, ktoré by mohlo vázne narusit hospodársku sútaz, vsetky dokumenty predlozené oznamujúcimi subjektmi v takomto konaní sa nevyhnutne týkajú citlivých obchodných informácií. 11 Komisia sa takisto domnieva, ze výnimka stanovená v clánku 4 ods. 2 tretej zarázke nariadenia c. 1049/2001, týkajúca sa predovsetkým ochrany úcelu vysetrovania, je uplatnitelná. Podla názoru Komisie musia mat úcastníci konania o kontrole koncentrácií legitímnu dôveru v to, ze nebudú zverejnené citlivé informácie obsiahnuté v oznámených dokumentoch. Komisia sa domnieva, ze zverejnenie predmetných dokumentov by narusilo atmosféru vzájomnej dôvery medzi nou a podnikmi... 12 Po druhé, Komisia sa domnieva, ze na dokumenty, ktoré si vymienala s tretími osobami, sa vztahuje výnimka stanovená v clánku 4 ods. 2 prvej a tretej zarázke nariadenia c. 1049/2001 z rovnakých dôvodov, ako sú dôvody, ktoré uviedla v súvislosti s dokumentmi vymienanými s oznamujúcimi subjektmi. 13 ... 14 Po stvrté, Komisia uvádza tieto interné dokumenty: -- ... (dokument c. 1), -- správa o konzultáciách medzi jednotlivými útvarmi zahrnajúca návrh rozhodnutia o oznámení (dokument c. 2), -- odpoved právnej sluzby na vyssie uvedenú správu o konzultáciách (dokument c. 3), -- výmena e-mailov medzi príslusným útvarom a právnou sluzbou týkajúcich sa tohto návrhu rozhodnutia (dokument c. 4), -- odpovede ostatných útvarov na uvedenú správu o konzultáciách (dokument c. 5), -- ... (dokument c. 6), -- ... (dokument c. 7). 15 [Dokumenty c. 1, c. 6 a c. 7 nie sú predmetom konania.] 16 Pokial ide o dokumenty c. 2 az 5[,] Komisia zastáva názor, ze ich zverejnenie by predstavovalo vázne narusenie jej rozhodovacieho procesu v zmysle clánku 4 ods. 3 druhého pododseku nariadenia c. 1049/2001. Zdôraznuje kolektívnu povahu tohto rozhodovacieho procesu a nevyhnutnost udrzat dôveru medzi jej útvarmi. Podla Komisie tieto dokumenty odrázajú otvorene vyjadrené názory a interné diskusie medzi útvarmi. Ich zverejnenie v danom prípade by znamenalo vázne narusenie slobody vyjadrit názor... Okrem toho by znízilo ochotu podnikov dotknutých oznámením a tretích osôb spolupracovat. 17 Komisia sa domnieva, ze na dokumenty c. 3 a c. 4 sa rovnako vztahuje výnimka spocívajúca v ochrane právnych stanovísk podla clánku 4 ods. 2 druhej zarázky nariadenia c. 1049/2001... 18 Komisia napokon dodáva, ze ziadny prevazujúci verejný záujem nemohol odôvodnit zverejnenie dokumentov dotknutých vo veci, a ze ani ciastocný prístup nemohol byt povolený. V tejto súvislosti tvrdí, ze vzhladom na to, ze predmetom setrenia Komisie bol prieskum trhových podmienok týkajúcich sa plánovanej koncentrácie..., nebolo mozné identifikovat casti dokumentov vymienaných medzi Komisiou a dotknutými úcastníkmi, 'ktoré neobsahujú obchodnú informáciu... alebo ktoré nesúvisia s vysetrovaním a samy osebe boli zrozumitelné`... Napokon Komisia poznamenáva, ze zverejnené znenie rozhodnutia o dotknutej koncentrácii obsahuje, ako z definície vyplýva, informácie, ktoré majú byt oznámené[,] a predstavuje ciastocný prístup k castiam pozadovaných dokumentom, na ktoré sa nevztahujú uplatnitelné výnimky." Napadnutý rozsudok 8 Zalobou podanou 13. apríla 2007 spolocnost Agrofert navrhla, aby Súd prvého stupna zrusil sporné rozhodnutie a ulozil Komisii, aby jej sprístupnila pozadované dokumenty. 9 V bodoch 39 az 41 napadnutého rozsudku Vseobecný súd tento druhý návrh zamietol ako neprípustný z dôvodu, ze ak by zrusil rozhodnutie institúcie, táto institúcia by bola povinná podla clánku 266 ZFEÚ prijat opatrenia nevyhnutné na dosiahnutie súladu s rozsudkom. 10 Návrh na zrusenie sporného rozhodnutia bol dôvodný predovsetkým vo vztahu k zalobnému dôvodu zalozenom na porusení nariadenia c. 1049/2001. Na podporu tohto dôvodu Agrofert uviedla, ze uplatnovanie výnimiek stanovených v clánku 4 ods. 2 a 3 tohto nariadenia na predmetné dokumenty je nesprávne. Vseobecný súd preskúmal vsetky kategórie týchto dokumentov vo vztahu ku kazdej z výnimiek, o ktoré sa sporné rozhodnutie opieralo. O zamietnutí prístupu k dokumentom, ktoré si vymienala Komisia s oznamujúcimi subjektmi a s tretími osobami O výnimke vztahujúcej sa na ochranu obchodných záujmov stanovenej v clánku 4 ods. 2 prvej zarázke nariadenia c. 1049/2001 11 Vseobecný súd po prvé v bodoch 54 a 55 napadnutého rozsudku konstatoval, ze dokumenty, ktoré si vymienala Komisia s oznamujúcimi subjektmi a s tretími osobami, môzu obsahovat citlivé obchodné informácie, ktoré môzu prípadne podliehat výnimke vztahujúcej sa na ochranu obchodných záujmov stanovenej v clánku 4 ods. 2 prvej zarázke nariadenia c. 1049/2001. 12 Po druhé Vseobecný súd v bodoch 57 az 60 napadnutého rozsudku zdôraznil, ze vzhladom na to, ze výnimky stanovené v clánku 4 nariadenia c. 1049/2001 sa musia vykladat a uplatnovat doslovne, skúmanie, ktoré je vyzadované pre ziadost o prístup k dokumentom, musí mat konkrétnu povahu a ze samotná skutocnost, ze dokument sa týka záujmu chráneného výnimkou, este nepostacuje na odôvodnenie jej uplatnenia. Z clánku 4 ods. 1 az 3 tohto nariadenia vyplýva, ze vsetky výnimky, ktoré sú tam uvedené, sú formulované tak, ze sa musia uplatnovat na "jeden" dokument. Preto iba konkrétne a individuálne skúmanie kazdého dokumentu umoznuje institúcii posúdit, ci môze priznat ziadatelom ciastocný prístup. 13 Podla bodov 61 az 64 napadnutého rozsudku pritom z odôvodnení sporného rozhodnutia nijako nevyplýva, ze takéto skúmanie bolo skutocne vykonané. V tomto rozhodnutí sa vseobecným a abstraktným spôsobom konstatuje, ze s ohladom na povahu konania o kontrole koncentrácií medzi podnikmi sa vsetky dokumenty predlozené oznamujúcimi subjektmi nevyhnutne týkajú citlivých obchodných informácií. Takéto tvrdenia sú vsak velmi neurcité a vseobecné a z právneho hladiska nemôzu dostatocne preukázat, ze v prejednávanom prípade sa uskutocnilo konkrétne a skutocné skúmanie kazdého predmetného dokumentu. Vseobecný súd sa v bode 65 napadnutého rozsudku domnieval, ze v predmetnom prípade bolo mozné zostavit zoznam dokumentov, ktoré si vymienala Komisia s oznamujúcimi subjektmi, a opísat obsah kazdého dokumentu bez toho, aby sa tým vyzradili informácie, ktoré mali zostat dôverné. 14 V bodoch 68 az 70 napadnutého rozsudku Vseobecný súd odmietol tvrdenie Komisie súvisiace s povinnostou zachovávat sluzobné tajomstvo a chránit obchodné tajomstvo vyplývajúcou z clánku 339 ZFEÚ a z clánku 17 nariadenia c. 139/2004. Vseobecný súd usúdil, ze obchodnému tajomstvu podliehajú iba niektoré informácie a ze povinnost zachovávat sluzobné tajomstvo nie je takého rozsahu, aby mohla odôvodnovat vseobecné a abstraktné zamietnutie prístupu k dokumentom. Kedze nie vsetky informácie získané v rámci konania o kontrole koncentrácií medzi podnikmi nevyhnutne podliehajú sluzobnému tajomstvu, povinnost zachovávat sluzobné tajomstvo a chránit obchodné tajomstvo vyplývajúca z vyssie uvedených ustanovení nemôze Komisiu zbavit povinnosti konkrétne skúmat kazdý predmetný dokument v zmysle clánku 4 ods. 2 nariadenia c. 1049/2001. Podla bodu 77 napadnutého rozsudku skutocnost, ze oznamujúce subjekty v rámci konania o kontrole koncentrácie zasielajú dokumenty ako dôverné v súlade s nariadením c. 139/2004, Komisiu nezbavuje ani povinnosti vykonat v prípade ziadosti o prístup podla nariadenia c. 1049/2001 konkrétne skúmanie kazdého dokumentu. 15 Vseobecný súd v bodoch 73 az 76 napadnutého rozsudku konstatoval, ze clánok 8 Európskeho dohovoru o ochrane ludských práv a základných slobôd, podpísaný v Ríme 4. novembra 1950 (dalej len "EDLP"), ktorý sa týka povinnosti respektovania súkromného a rodinného zivota, ak sa nan mozno v prejednávanej veci odvolávat, nemôze zbavit Komisiu povinnosti konkrétne a skutocne skúmat kazdý predmetný dokument. V bodoch 78 az 80 napadnutého rozsudku Vseobecný súd takisto neprijal názor, podla ktorého vo svetle clánku 2 ods. 3 nariadenia c. 1049/2001, ktorý priznáva verejnosti prístup k vsetkým dokumentom, ktoré institúcia získala alebo ktoré má k dispozícii, sa na dokumenty predlozené v rámci koncentrácie zjavne vztahovala výnimka stanovená v clánku 4 ods. 2 prvej zarázke tohto nariadenia. 16 V bodoch 81 az 89 napadnutého rozsudku Vseobecný súd tiez odmietol tvrdenie zalozené na legitímnej dôvere spolocnosti PKN Orlen, podla ktorého dokumenty predlozené v rámci konania o kontrole koncentrácií nebudú podla clánku 17 nariadenia c. 139/2004 zverejnené. Vseobecný súd konstatoval, ze toto ustanovenie nezakotvuje absolútne právo na dôvernost vsetkých dokumentov poskytnutých podnikmi, a usúdil, ze dôvody uvedené na podporu zamietnutia prístupu k týmto dokumentom musia byt preskúmané jedine v rámci výnimiek stanovených v clánku 4 nariadenia c. 1049/2001. Takisto usúdil, ze clánok 17 ods. 1 nariadenia c. 139/2004 upravuje iba spôsob, akým môze Komisia pouzívat poskytnuté informácie, a neupravuje prístup k dokumentom zarucený nariadením c. 1049/2001. O výnimke vztahujúcej sa na ochranu úcelu vysetrovania podla clánku 4 ods. 2 tretej zarázky nariadenia c. 1049/2001 17 Vseobecný súd v bodoch 96 az 99 napadnutého rozsudku pripustil, ze dokumenty predlozené v rámci konania o kontrole koncentrácií sa týkajú vysetrovania v zmysle clánku 4 ods. 2 tretej zarázky nariadenia c. 1049/2001, a pripomenul, ze toto ustanovenie sa má vykladat ako ustanovenie, ktoré je uplatnitelné iba v prípade, ak by zverejnením predmetných dokumentov mohlo byt zmarené uskutocnenie vysetrovania. Podla Vseobecného súdu pritom vysetrovanie v prejednávanej veci uskutocnené Komisiou, ktoré viedlo k prijatiu rozhodnutia z 20. apríla 2005 o povolení koncentrácie, bolo v okamihu prijatia sporného rozhodnutia uz ukoncené. Zverejnenie týchto dokumentov preto nemohlo zmarit uskutocnenie vysetrovania. Pokial ide o tvrdenie Komisie, podla ktorého zverejnenie týchto dokumentov by narusilo atmosféru vzájomnej dôvery medzi institúciou a podnikmi a úcinnost konaní o kontrole koncentrácií, Vseobecný súd s týmto tvrdením nesúhlasil, pricom v bodoch 100 az 103 napadnutého rozsudku uviedol, ze takéto úvahy sú velmi neurcité, vseobecné a hypotetické a neumoznujú domnievat sa, ze argumentácia Komisie skutocne platí pre kazdý z predmetných dokumentov. O ciastocnom zamietnutí prístupu k dokumentom, ktoré si vymienala Komisia s oznamujúcimi subjektmi a s tretími osobami, opierajúcom sa o výnimku stanovenú v clánku 4 ods. 6 nariadenia c. 1049/2001 18 Vseobecný súd v bodoch 107 az 113 napadnutého rozsudku konstatoval, ze aj ked clánok 4 ods. 6 nariadenia c. 1049/2001 nevyzaduje, aby bol ciastocný prístup k dokumentom mozný za kazdých okolností, toto ustanovenie pozaduje konkrétne a individuálne skúmanie obsahu kazdého z dokumentov. Posúdenie dokumentov, ktoré sa vykoná skôr na základe kategórií ako vo vztahu ku konkrétnym informáciám, ktoré obsahujú, sa ukazuje ako nedostatocné. Preto argumentácia Komisie, podla ktorej informácie poskytnuté oznamujúcimi subjektmi a tretími osobami sú navzájom prepojené, v dôsledku coho nebude mozné identifikovat casti, ku ktorým môze byt prístup povolený, musí byt odmietnutá, kedze Komisia zrejme vseobecným spôsobom a bez konkrétneho a individuálneho preskúmania obsahu kazdého dokumentu predpokladala, ze zverejnenie vsetkých pozadovaných dokumentov, hoci aj ciastocné, by poskodilo chránené záujmy. 19 Za týchto okolností Vseobecný súd dosiel v bode 116 napadnutého rozsudku k záveru, ze sporné rozhodnutie musí byt zrusené v rozsahu, v akom zamieta prístup k dokumentom, ktoré si vymienala Komisia s oznamujúcimi subjektmi a s tretími osobami, kedze Komisia z právneho hladiska dostatocne nepreukázala, ze zverejnenie týchto dokumentov by konkrétne a skutocne poskodilo chránené záujmy. O zamietnutí prístupu k právnym stanoviskám opierajúcom sa o výnimku stanovenú v clánku 4 ods. 2 druhej zarázke nariadenia c. 1049/2001 20 Predmetom prejednávanej veci je odpoved právnej sluzby Komisie na správu o konzultáciách medzi jednotlivými útvarmi (interný dokument c. 3) a výmena e-mailov medzi príslusným útvarom a právnou sluzbou týkajúcich sa návrhu rozhodnutia o koncentrácii (dokument c. 4). Vseobecný súd v bode 123 napadnutého rozsudku zdôraznil, ze cielom výnimky stanovenej v clánku 4 ods. 2 druhej zarázke nariadenia c. 1049/2001 je chránit záujem institúcií na získavaní otvorených, objektívnych a úplných právnych stanovísk, avsak z bodov 42 a 43 rozsudku Súdneho dvora z 1. júla 2008, Svédsko a Turco/Rada ([5]C-39/05 P a C-52/05 P, Zb. s. I-4723), vyplýva, ze nebezpecenstvo poskodenia tohto záujmu musí byt na to, aby sa nan bolo mozné odvolávat, primerane predvídatelné, a nie iba hypotetické. 21 V bodoch 125 az 128 napadnutého rozsudku Vseobecný súd zdôraznil, ze Komisia je v zásade oprávnená opierat sa o vseobecné domnienky a vseobecné úvahy uplatnitelné na urcité kategórie dokumentov, avsak zároven je v súlade so závermi Súdneho dvora v bode 50 uz citovaného rozsudku Svédsko a Turco/Rada povinná v kazdom jednotlivom prípade overit, ci takéto vseobecné úvahy sú skutocne uplatnitelné na daný dokument, ktorého zverejnenie je pozadované. V spornom rozhodnutí sa pritom Komisia opierala o vseobecnú úvahu bez toho, aby pre kazdé z pozadovaných stanovísk konkrétne overila, ci táto úvaha je skutocne uplatnitelná za okolností prejednávaného prípadu. Komisia teda nepreukázala, v com zverejnenie dotknutých právnych stanovísk predstavuje pre ochranu týchto stanovísk v prejednávanej veci skutocné a primerane predvídatelné, a nie iba hypotetické nebezpecenstvo. Vseobecný súd okrem toho v bodoch 129 az 131 napadnutého rozsudku usúdil, ze transparentnost sa vyzaduje aj vtedy, ak Komisia vystupuje, tak ako v prejednávanej veci, ako správny orgán, a nie ako zákonodarca, a ze povinnost skúmat konkrétny prípad existuje rovnako vtedy, ak ide o velmi krátke dokumenty. 22 Za týchto okolností Vseobecný súd dospel v bode 132 napadnutého rozsudku k záveru, ze rozhodnutie o zamietnutí prístupu k pozadovaným právnym stanoviskám musí byt zrusené z dôvodu, ze Komisia nepreukázala, ze zverejnenie predmetných dokumentov predstavuje konkrétne a skutocné porusenie ochrany právnych stanovísk. O zamietnutí prístupu k interným dokumentom Komisie opierajúcom sa o výnimku vztahujúcu sa na ochranu rozhodovacieho procesu stanovenú v clánku 4 ods. 3 druhom pododseku nariadenia c. 1049/2001 23 Prejednávaná vec sa týka interných dokumentov c. 2 az 5. Vseobecný súd v bodoch 138 a 139 napadnutého rozsudku konstatoval, ze ide o prípravné dokumenty ku konecnému rozhodnutiu Komisie obsahujúce stanoviská, a ze teda tieto dokumenty spadajú do pôsobnosti výnimky stanovenej v clánku 4 ods. 3 druhého pododseku nariadenia c. 1049/2001, pricom na výnimku sa mozno odvolávat aj po prijatí dotknutého rozhodnutia institúcie. V bodoch 141 az 144 napadnutého rozsudku Vseobecný súd usúdil, ze uplatnovanie tejto výnimky vyzaduje, aby bolo preukázané, ze prístup k pozadovaným dokumentom môze konkrétne, skutocne a vázne narusit ochranu rozhodovacieho procesu dotknutej institúcie a ze nebezpecenstvo narusenia je primerane predvídatelné, a nie iba hypotetické. Vyhlásenie Komisie, ze zverejnenie pozadovaných dokumentov by viedlo k váznemu naruseniu ochrany rozhodovacieho procesu institúcie vzhladom na kolektívnu povahu tohto procesu, bolo vseobecné a abstraktné bez toho, aby bolo podlozené podrobnou argumentáciou v súvislosti s obsahom predmetných dokumentov. 24 Vseobecný súd v bode 146 napadnutého rozsudku konstatoval, ze Komisia svoje hodnotenia opierala skôr o povahu pozadovaných dokumentov nez o informácie, ktoré sa v nich skutocne nachádzali, hoci tieto hodnotenia mali byt zalozené na konkrétnom a skutocnom skúmaní kazdého pozadovaného dokumentu. Takisto odmietol tvrdenia Komisie o dôvere a slobode prejavu jej útvarov, kedze sa domnieval, ze tieto tvrdenia sa zdajú prílis hypotetické. Vseobecný súd z toho, co bolo uvedené v bode 147 napadnutého rozsudku, vyvodil záver, ze skutocnost, ze útvary Komisie vydali stanoviská v rámci konania o kontrole koncentrácií medzi podnikmi, nie je v zásade dôvodom, aby sa výnimka vztahovala na vsetky interné akty, ktoré obsahujú takéto stanoviská. 25 Za týchto okolností Vseobecný súd dosiel v bode 150 napadnutého rozsudku k záveru, ze Komisia z právneho hladiska dostatocne nepreukázala, ze na pozadované interné dokumenty sa má uplatnovat výnimka stanovená v clánku 4 ods. 3 druhom pododseku nariadenia c. 1049/2001. 26 Na základe týchto úvah Vseobecný súd dospel v bode 154 napadnutého rozsudku k záveru, ze sporné rozhodnutie treba zrusit. Návrhy úcastníkov v odvolacom konaní 27 Komisia navrhuje, aby Súdny dvor: -- zrusil napadnutý rozsudok, -- rozhodol s konecnou platnostou o otázkach, ktoré sú predmetom tohto odvolania, a -- zaviazal Agrofert na náhradu trov konania na obidvoch stupnoch. 28 Agrofert navrhuje, aby Súdny dvor: -- zamietol odvolanie v celom rozsahu a -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 29 Svédske královstvo navrhuje, aby Súdny dvor: -- zamietol odvolanie a -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania Svédskeho královstva. 30 PKN Orlen navrhuje, aby Súdny dvor: -- zrusil napadnutý rozsudok, -- rozhodol s konecnou platnostou o otázkach, ktoré sú predmetom tohto odvolania, a -- zaviazal Agrofert na náhradu trov konania PKN Orlen trov na obidvoch stupnoch. O odvolaní Argumentácia Komisie 31 Komisia na úvod zdôraznuje, ze Vseobecný súd sa vo svojom rozsudku nepokúsal nájst skutocnú a harmonickú rovnováhu medzi právnymi rezimami zavedenými nariadeniami c. 139/2004 a 1049/2001, relevantnými v prejednávanej veci, v dôsledku coho sa pravidlá o dôvernosti dokumentov v oblasti kontroly koncentrácií stali neuplatnitelné. Prvý odvolací dôvod: nesprávny výklad nariadenia c. 1049/2001 z dôvodu, ze na úcely výkladu výnimiek stanovených v clánku 4 nariadenia c. 1049/2001 neboli zohladnené niektoré ustanovenia nariadenia c. 139/2004 32 Komisia opakuje argumentáciu, ktorú uviedla pred Vseobecným súdom, podla ktorej clánok 339 ZFEÚ a clánok 17 nariadenia c. 139/2004, ktoré obsahujú povinnost zachovávat sluzobné tajomstvo, sú relevantné pri výklade a uplatnovaní výnimiek z práva na prístup stanovených v nariadení c. 1049/2001, na úcely zachovania jednoty právneho poriadku Únie prostredníctvom súdrzného a neodporujúceho výkladu rozlicných právnych predpisov. 33 Komisia uvádza, ze hoci nariadenie c. 1049/2001 je vseobecne uplatnitelným predpisom, hranice práva na prístup sú formulované siroko, a teda musia byt vykladané tak, aby chránili verejné ci súkromné legitímne záujmy v akejkolvek oblasti cinnosti institúcií, a to o to viac, ak sú tieto záujmy výslovne chránené prostredníctvom iných ustanovení práva Únie. To bolo potvrdené rozsudkami z 29. júna 2010, Komisia/Bavarian Lager ([6]C-28/08 P, Zb. s. I-6055, body 58, 59, 64 a 65), a Komisia/Technische Glaswerke Ilmenau ([7]C-139/07 P, Zb. s. I-5885, body 61 a 63), v ktorých Súdny dvor odmietol výklad nariadenia c. 1049/2001 uskutocnený Súdom prvého stupna z dôvodu, ze Súd prvého stupna nezobral do úvahy iné právne nástroje, rovnako uplatnitelné vo veciach, v ktorých boli vydané uvedené rozsudky. Vo svojom rozsudku z 21. septembra 2010, Svédsko a i./API a Komisia ([8]C-514/07 P, C-528/07 P a C-532/07 P, Zb. s. I-8533, bod 84), Súdny dvor dokonca potvrdil, ze uplatnitelné právo musí byt vykladané harmonizovane. 34 Záver, ku ktorému dospel Vseobecný súd v napadnutom rozsudku, pritom obsahuje rozpor medzi uplatnitelnými pravidlami práva. Nariadenie c. 139/2004 totiz ukladá podnikom, ktoré sú úcastníkmi konania o kontrole koncentrácií, záväzné a rozsiahle povinnosti, pokial ide o oznámenie informácií a prezradenie obchodných tajomstiev, tieto povinnosti sú vsak vyvázené ustanoveniami tohto nariadenia, ktoré zavádzajú záruky posilnenej ochrany. Cielom týchto záruk je jednak zabezpecit riadne fungovanie systému kontroly koncentrácií vo verejnom záujme a jednak chránit legitímny záujem dotknutých podnikov na tom, aby informácie, ktoré oznámia Komisii, boli pouzité výlucne na úcely vysetrovania. 35 Komisia, odkazujúc na clánok 28 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 a 82 Zmluvy ([9]Ú. v. ES L 1, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205), zdôraznuje, ze povinnost zachovávat sluzobné tajomstvo podnikov, ktorá platí v celej oblasti hospodárskej sútaze, rovnako sleduje zarucenie práva podnikov na obranu, ktoré patrí medzi základné práva Únie a je zakotvené v clánku 6 EDLP, ako konstatoval Súdny dvor v bode 299 rozsudku z 15. októbra 2002, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia ([10]C-238/99 P, C-244/99 P, C-245/99 P, C-247/99 P, C-250/99 P az C-252/99 P a C-254/99 P, Zb. s. I-8375). Okrem toho informácie oznámené Komisii podnikmi, ktoré sú úcastníkmi konania o kontrole koncentrácií, musia byt povazované za informácie, ktoré spadajú do oblasti ich súkromnej cinnosti v zmysle clánku 8 EDLP. Vzhladom na to, ze tieto podniky by mohli byt povinné poskytnút svoje informácie Komisii, podmienky stanovené v tomto clánku musia byt dodrzané. 36 V rámci stanovenom nariadením c. 139/2004 je právo na prístup k spisu priznané iba úcastníkom priamo vystupujúcim v konaní, a ak je to nevyhnutné, iným fyzickým alebo právnickým osobám, ktoré preukázu oprávnený záujem. Kazdému inému ziadatelovi, ktorý nepreukáze takýto záujem, bude prístup k dokumentom zamietnutý. Podla výkladu Vseobecného súdu vsak takému ziadatelovi na základe nariadenia c. 1049/2001 v zásade prislúcha právo na neobmedzený prístup k vsetkým dotknutým dokumentom, ktoré môze navyse slobodne pouzit na akékolvek úcely, co by bolo zjavne v rozpore s nariadením c. 139/2004. Vseobecný súd sa teda dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked sa v bode 88 napadnutého rozsudku domnieval, ze nariadením c. 139/2004 stanovená povinnost obmedzit pouzívanie prijatých informácií na úcel sledovaný ziadostou o poskytnutie informácií sa týka iba spôsobu, akým môze Komisia pouzívat poskytnuté informácie, a neupravuje prístup k dokumentom zarucený nariadením c. 1049/2001. 37 Komisia v súvislosti s dokumentmi týkajúcimi sa konaní o kontrole koncentrácií uvádza, ze je potrebné analogicky uplatnit úvahy Súdneho dvora v bodoch 54, 55, 61 a 62 uz citovaného rozsudku Komisia/Technische Glaswerke Ilmenau, vydaného v oblasti konaní o preskúmaní státnej pomoci, a v dôsledku toho uznat existenciu vseobecnej domnienky, podla ktorej zverejnenie vymienaných dokumentov výlucne pre potreby konania o kontrole koncentrácií a nedostupným osobám, ktoré nepreukázu oprávnený záujem, by v zásade narusovalo ochranu cielov vysetrovania. Vseobecný súd sa teda dopustil nesprávneho právneho posúdenia, kedze nezohladnil ustanovenia nariadenia c. 139/2004 a nariadeniu c. 1049/2001 priznal prednost pred ostatnými právnymi predpismi Únie, cím zbavil základné pravidlá riadneho fungovania systému kontroly koncentrácií ich uzitocného úcinku. Komisia sa v tejto súvislosti odvoláva aj na bod 56 uz citovaného rozsudku Komisia/Bavarian Lager. Druhý odvolací dôvod: nesprávny výklad clánku 4 ods. 2 a 3 nariadenia c. 1049/2001 - Prvá cast: o povinnosti uskutocnit konkrétne a individuálne skúmanie kazdého dokumentu 38 Komisia zdôraznuje, ze podla Vseobecného súdu mala dotknutá institúcia uskutocnit konkrétne a individuálne skúmanie kazdého dokumentu uvedeného v ziadosti o prístup, dokonca aj v prípade, ak je jasné, ze predmetom takejto ziadosti sú dokumenty, na ktoré sa vztahuje výnimka. Táto povinnost sa uplatnuje na vsetky výnimky uvedené v clánku 4 ods. 1 az 3 nariadenia c. 1049/2001, a to bez ohladu na oblast, do ktorej patria pozadované dokumenty, a bez ohladu na specifickost tejto oblasti. Vseobecný súd v tomto smere nezohladnil pravidlá uplatnitelné na konania o kontrole koncentrácií napriek tomu, ze Súdny dvor na základe osobitostí konania o preskúmaní státnej pomoci v uz citovanom rozsudku Komisia/Technische Glaswerke Ilmenau uznal existenciu vseobecnej domnienky, podla ktorej sprístupnenie dokumentov nachádzajúcich sa v spise verejnosti by v zásade narusovalo ochranu úcelu vysetrovania, pricom podla tejto výnimky by sa v tejto veci musel zamietnut prístup k vsetkým pozadovaným dokumentom. Komisia sa domnieva, ze tento záver platí aj v prejednávanej veci. - Druhá cast: o výnimke vztahujúcej sa na ochranu úcelu vysetrovania stanovenej v clánku 4 ods. 2 tretej zarázke nariadenia c. 1049/2001 39 Pokial ide o záver Vseobecného súdu, podla ktorého sa na túto výnimku uz nemozno odvolávat po prijatí rozhodnutia o koncentrácii a po ukoncení správneho konania, Komisia namieta, ze v konaní o kontrole koncentrácií sú výnimky týkajúce sa ochrany obchodných záujmov a úcelu vysetrovania úzko spojené a ze dotknuté informácie nestrácajú svoj dôverný charakter ani po skoncení správneho konania. Okrem toho podla clánku 4 ods. 7 nariadenia c. 1049/2001 môzu obchodné záujmy podliehat ochrane aj nad rámec obdobia tridsiatich rokov. Odlisný prístup by mal velmi skodlivé dôsledky na vôlu podnikov spolupracovat s Komisiou. Komisia zdôraznuje, ze sporná výnimka má v zmysle formulácie predmetného ustanovenia chránit "úcel vysetrovania", a nie iba vysetrovanie samo osebe, a tvrdí, ze vseobecná domnienka stanovená v uz citovanom rozsudku Komisia/Technische Glaswerke Ilmenau sa musí uplatnovat aj po vydaní konecného rozhodnutia o koncentrácii. - Tretia cast: o výnimke vztahujúcej sa na ochranu obchodných záujmov stanovenej v clánku 4 ods. 2 prvej zarázke nariadenia c. 1049/2001 40 Táto výnimka sa týka dokumentov, ktoré si vymienala Komisia s oznamujúcimi subjektmi a s tretími osobami. Komisia opakuje svoj postoj, podla ktorého pravidlá v oblasti kontroly koncentrácií medzi podnikmi vyzadujú, aby jej boli predkladané pocetné informácie velmi dôverného charakteru, ktoré zjavne podliehajú povinnosti zachovávat sluzobné tajomstvo, zakotvenej v clánku 339 ZFEÚ a v clánku 17 nariadenia c. 139/2004. Uz táto úvaha postacuje na vyvrátenie prístupu Vseobecného súdu, podla ktorého je individuálnym skúmaním kazdého dotknutého dokumentu potrebné urcit, ci zverejnenie môze konkrétne a skutocne poskodit chránené záujmy. - Stvrtá cast: o výnimke vztahujúcej sa na ochranu rozhodovacieho procesu stanovenej v clánku 4 ods. 3 druhom pododseku nariadenia c. 1049/2001 41 Uvedená výnimka sa týka interných dokumentov c. 2 az 5. Komisia poznamenáva, ze clánok 17 ods. 3 nariadenia c. 802/2004 výslovne vylucuje interné dokumenty z práva na prístupu k spisu, ak je priznaný s cielom umoznit úcastníkom konania výkon ich práva na obranu. Obmedzenie prístupu k týmto dokumentom je odôvodnený povahou konania a kolegiálnym charakterom rozhodovacieho procesu Komisie, ktorý vyzaduje, aby clenovia kolégia komisárov mali k dispozícii vsetky informácie potrebné na prijatie rozhodnutia vo verejnom záujme. Ak by sluzby Komisie museli zvazovat nebezpecenstvo vyzradenia, pravdepodobne by boli menej slobodné pri poukazovaní na prípadné nedostatky návrhu rozhodnutia alebo vyjadrovaní odlisných názorov, co by narusovalo rozhodovací proces. Z tohto dôvodu by takéto dokumenty nesmeli byt prístupné ani po prijatí konecného rozhodnutia o koncentrácii. Výklad nariadenia c. 1049/2001 uskutocnený Vseobecným súdom by navyse priznal verejnosti viac práv ako priamo dotknutým úcastníkom konania o kontrole koncentrácií. - Piata cast: o výnimke vztahujúcej sa na ochranu právnych stanovísk stanovenej v clánku 4 ods. 2 druhej zarázke nariadenia c. 1049/2001 42 Uvedená výnimka sa týka konkrétne interných dokumentov c. 3 a 4. Komisia tvrdí, ze tieto dve stanoviská boli predmetom konkrétneho a individuálneho skúmania, po ktorom dospela k záveru, ze v kazdom prípade sa na ne v celom rozsahu vztahuje táto výnimka. Dalej Komisia skúmala prípadnú existenciu prevazujúceho verejného záujmu, ktorý by odôvodnoval zverejnenie uvedených dokumentov, a dospela k záveru, ze v predmetnom prípade zjavne ide o súkromný záujem, a to vzhladom na vyhlásenie zo strany Agrofertu, ze "tejto spolocnosti a mensinovým akcionárom spolocnosti Unipetrol bola spôsobená skoda". Argumentácia dalsích úcastníkov konania 43 Spolocnost Agrofert, zalobkyna v konaní pred Vseobecným súdom, tvrdí, ze uz citovaný rozsudok Komisia/Technische Glaswerke Ilmenau nie je v prejednávanej veci relevantný, kedze súvisí s konaním o státnej pomoci, v ktorom je prístup k spisu upravený odlisne. Agrofert sa stotoznuje s názorom Vseobecného súdu, podla ktorého skutocnost, ze dokument sa týka záujmu chráneného výnimkou stanovenou v clánku 4 ods. 2 a 3 nariadenia c. 1049/2001, nemôze sama osebe odôvodnovat uplatnovanie tejto výnimky. Komisia mala totiz skúmat ziadost o zverejnenie s ohladom na informácie obsiahnuté v kazdom pozadovanom dokumente, a nie vseobecne. 44 Spolocnost PKN Orlen, ktorá vstúpila do konania pred Vseobecným súdom ako vedlajsí úcastník podporujúci návrhy Komisie, tvrdí, ze pri spolupráci s Komisiou úplne verila, ze dokumenty obsahujúce obchodné tajomstvá poskytnuté tejto institúcii, ako aj vsetky dalsie oznámenia vymienané v rámci konania o kontrole koncentrácií sa pouzijú výlucne na úcely prebiehajúceho vysetrovania a nebudú sprístupnené tretím osobám. Túto plnú dôveru cerpala najmä z nariadenia c. 139/2004. Právo Únie podla jej názoru nemôze poskytnút záruky ochrany informácií a dokumentov na základe jedného predpisu a na základe iného predpisu súcasne tejto ochrane odnímat akúkolvek úcinnost. Povaha oznámených informácií sa po ukoncení konania o kontrole koncentrácií nezmení. Umoznit verejnosti prístup k spisu po ukoncení konania by znamenalo úplné ignorovanie úvah odôvodnujúcich ochranu vysetrovania. 45 Svédske královstvo, ktoré vstúpilo do konania pred Vseobecným súdom ako vedlajsí úcastník podporujúci návrhy spolocnosti Agrofert, uvádza, ze podla nariadenia c. 1049/2001 je prístup k dokumentom vseobecným pravidlom. Výnimky z tohto pravidla preto musia byt vykladané doslovne. Procesné podmienky, ktoré musia institúcie dodrziavat pri posúdení ziadosti o prístup, boli upresnené Súdnym dvorom v uz citovanom rozsudku Svédsko a Turco/Rada, kde opisuje tri etapy, ktoré majú byt obvykle dodrzané s cielom urcit, ci ziadosti o prístup môze byt vyhovené. Vseobecný súd pritom v napadnutom rozsudku správne konstatoval, ze Komisia v prejednávanej veci nedodrzala vsetky etapy skúmania. 46 Svédske královstvo tvrdí, ze skutocnost, ze v osobitných právnych úpravách existujú v oblasti prístupu k dokumentom odlisné pravidlá, neznamená, ze tieto právne úpravy, ktorých ciel je úplne iný nez ciel výnimiek stanovených v nariadení c. 1049/2001, musia mat automaticky prednost pred ustanoveniami tohto nariadenia, pretoze takéto chápanie by nariadeniu c. 1049/2001 odnalo jeho podstatu. Z tohto dôvodu sa dosah uz citovaného rozsudku Komisia/Technische Glaswerke Ilmenau obmedzuje iba na oblast státnej pomoci. V dôsledku toho neexistuje absolútne právo na dôvernost vsetkých poskytnutých dokumentov a zamietnutie prístupu k dokumentom môze byt zalozené iba na výnimkách stanovených v nariadení c. 1049/2001. Posúdenie Súdnym dvorom 47 Na úvod treba zdôraznit, ze v spornom rozhodnutí Komisia rozlisovala medzi dokumentmi, ktoré si táto institúcia vymienala s oznamujúcimi subjektmi a s tretími osobami v rámci dotknutého konania o kontrole koncentrácií, na ktoré sa vztahuje clánok 4 ods. 2 prvá a tretia zarázka nariadenia c. 1049/2001, týkajúci sa ochrany obchodných záujmov a ochrany úcelu vysetrovania, ako aj clánok 17 nariadenia c. 139/2004, a internými dokumentmi vypracovanými sluzbami Komisie v rámci kontroly tohto konania o koncentrácii, na ktoré sa vztahuje clánok 4 ods. 2 druhá zarázka a ods. 3 druhý pododsek nariadenia c. 1049/2001, ktorý sa týka ochrany právnych stanovísk a rozhodovacieho procesu institúcie. 48 Z tohto rozlisovania medzi dokumentmi, ktoré si vymienala Komisia s oznamujúcimi subjektmi a s tretími osobami, a internými dokumentmi vychádzala tak Komisia vo svojom vyjadrení k zalobe podanom v prvostupnovom konaní, ako aj Vseobecný súd v napadnutom rozsudku. Navyse na rovnakej kategorizácii dotknutých dokumentov je zalozená struktúra odôvodnenia Komisie v jej odvolaní. Preto aj posúdenie Súdnym dvorom sa bude opierat o toto rozlisovanie. O zamietnutí prístupu k dokumentom, ktoré si vymienala Komisia s oznamujúcimi subjektmi a s tretími osobami 49 V prvom odvolacom dôvode, ako aj v prvej az tretej casti druhého odvolacieho dôvodu Komisia Vseobecnému súdu v zásade vytýka, ze pri výklade výnimiek z práva na prístup stanovených v clánku 4 ods. 2 prvej a tretej zarázke nariadenia c. 1049/2001, ktorý sa týka ochrany obchodných záujmov a ochrany úcelu vysetrovania, nezohladnil relevantné ustanovenia nariadenia c. 139/2004 o prístupe k dokumentom súvisiacim s konaním o kontrole koncentrácií medzi podnikmi. 50 S ohladom na judikatúru Súdneho dvora týkajúcu sa vztahu medzi nariadením c. 1049/2001 a niektorými osobitnými predpismi práva Únie, vytvorenú najmä uz citovanými rozsudkami Komisia/Bavarian Lager, Komisia/Technische Glaswerke Ilmenau, ako aj Svédsko/API a Komisia, sa táto výcitka zdá byt opodstatnená. 51 Predmetom prejednávanej veci sú totiz vztahy medzi nariadením c. 1049/2001 a iným právnym predpisom, a to nariadením c. 139/2004, ktorý upravuje specifickú oblast práva Únie. Tieto dve nariadenia majú odlisné ciele. Cielom prvého nariadenia je zaistit co mozno najväcsiu transparentnost rozhodovacieho procesu orgánov verejnej moci, ako aj informácií, na ktorých sú zalozené ich rozhodnutia. Jeho cielom je teda co najviac ulahcit výkon práva na prístup k dokumentom a tak podporit riadny úradný postup. Cielom druhého nariadenia je zabezpecit zachovanie sluzobného tajomstva v konaniach o kontrole koncentrácií medzi podnikmi na úrovni Spolocenstva. 52 Uvedené nariadenia neobsahujú ustanovenie, ktoré by výslovne stanovovalo prednost jedného nariadenia pred druhým. Preto je v zásade potrebné zabezpecit uplatnovanie kazdého z týchto nariadení, aby boli navzájom kompatibilné a aby umoznovali koherentné uplatnovanie. 53 Podla judikatúry Súdneho dvora platí, ze hoci cielom nariadenia c. 1049/2001 je priznat verejnosti co mozno najsirsie právo na prístup k dokumentom institúcií, toto právo podlieha so zretelom na rezim výnimiek stanovených v clánku 4 tohto nariadenia urcitým obmedzeniam z dôvodu verejného alebo súkromného záujmu (pozri v tomto zmysle rozsudok Komisia/Technische Glaswerke Ilmenau, uz citovaný, bod 51). 54 V prejednávanej veci sa ziadost predlozená spolocnostou Agrofert týka vsetkých nezverejnených dokumentov súvisiacich s predmetným konaním o kontrole koncentrácií. Komisia odmietla sprístupnit spolocnosti Agrofert dokumenty súvisiace s týmto konaním, ktoré si vymienala s oznamujúcimi subjektami a s tretími osobami, pricom sa odvoláva na výnimky z práva na prístup stanovené v clánku 4 ods. 2 prvej a tretej zarázke nariadenia c. 1049/2001, ktoré spocívajú v ochrane obchodných záujmov a ochrane úcelu vysetrovania. 55 V tejto súvislosti treba konstatovat, ze institúcia Únie môze pri posudzovaní ziadosti o prístup k dokumentom, ktoré má k dispozícii, zobrat do úvahy niekolko dôvodov zamietnutia podla clánku 4 nariadenia c. 1049/2001. 56 Je nesporné, ze predmetné dokumenty sa skutocne týkajú vysetrovania v zmysle tretej zarázky ustanovenia uvedeného v bode 54 tohto rozsudku. Okrem toho s ohladom na ciel konania o kontrole koncentrácií, ktorým je overenie, ci transakcia zabezpecuje oznamujúcim subjektom dominantné postavenie na trhu, ktoré by mohlo závazne narusit hospodársku sútaz, Komisia v rámci takéhoto konania získala citlivé obchodné informácie týkajúce sa obchodných stratégií zúcastnených podnikov, ich predajných obratov, ich podielov na trhu alebo ich obchodných vztahov, takze prístup k dokumentom takéhoto konania o kontrole koncentrácií môze narusit ochranu obchodných záujmov uvedených podnikov. Preto výnimky vztahujúce sa na ochranu obchodných záujmov a ochranu úcelu vysetrovania v prejednávanej veci úzko súvisia. 57 Je pravda, ze na úcely odôvodnenia zamietnutia prístupu k urcitému dokumentu v zásade nestací, ze tento dokument spadá pod cinnost alebo záujem uvedené v clánku 4 ods. 2 nariadenia c. 1049/2001, kedze dotknutá institúcia musí takisto vysvetlit, ako by prístup k uvedenému dokumentu mohol konkrétne a skutocne poskodit záujem chránený výnimkou upravenou v tomto clánku. Dotknutá institúcia sa vsak v tomto smere môze opierat o vseobecné domnienky vztahujúce sa na urcité kategórie dokumentov, kedze na ziadosti o zverejnenie týkajúce sa dokumentov rovnakej povahy je mozné uplatnit podobné vseobecné úvahy (pozri rozsudok Komisia/Technische Glaswerke Ilmenau, uz citovaný, body 53 a 54). 58 Pokial ide o konania o preskúmaní státnej pomoci, Súdny dvor usúdil, ze takéto vseobecné domnienky môzu vyplývat z nariadenia Rady (ES) c. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku 93 Zmluvy o ES [88 ES] ([11]Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339), ktoré upravuje osobitne oblast státnej pomoci a ktoré obsahuje ustanovenia o prístupe k informáciám a k dokumentom získaným v rámci setrenia a preskúmania státnej pomoci (pozri v tomto zmysle rozsudok Komisia/ Technische Glaswerke Ilmenau, uz citovaný, body 55 az 57). 59 Takéto vseobecné domnienky sú uplatnitelné aj v oblasti konania o kontrole koncentrácií medzi podnikmi, kedze právna úprava, ktorá toto konanie reguluje, rovnako stanovuje prísne pravidlá na zaobchádzanie s informáciami získanými alebo vytvorenými v takomto konaní. 60 Clánok 17 a clánok 18 ods. 3 nariadenia c. 139/2004, ako aj clánok 17 nariadenia c. 802/2004 totiz restriktívnym spôsobom upravujú pouzívanie informácií získaných v konaní o kontrole koncentrácií medzi podnikmi tým, ze právo na prístup k spisu vyhradzujú "priamo zúcastneným stranám" a "iným zúcastneným stranám", pricom sa zohladnuje oprávnený záujem zúcastnených podnikov na ochrane ich obchodného tajomstva, a tým, ze vyzadujú, aby sa získané informácie nepouzívali na iný úcel, ako je úcel sledovaný ziadostou o informácie, kontrolou alebo vysetrovaním, a aby informácie, ktoré svojou povahou podliehajú sluzobnému tajomstvu, neboli zverejnené. 61 Hoci sa právo na prístup k administratívnemu spisu v rámci konania o kontrole koncentrácií a právo na prístup k dokumentom podla nariadenia c. 1049/2001 z právneho hladiska urcite lísia, nic to nemení na tom, ze z funkcného hladiska vedú k porovnatelnej situácii. Prístup k spisu totiz, bez ohladu na právny základ jeho priznania, umoznuje zúcastneným osobám získat vsetky poznámky a dokumenty predlozené Komisii (pozri v tomto zmysle rozsudok Komisia/Technische Glaswerke Ilmenau, uz citovaný, bod 59). 62 Za týchto okolností by vseobecný prístup k dokumentom, ktoré si vymienala Komisia s oznamujúcimi subjektmi alebo s tretími osobami, na základe nariadenia c. 1049/2001 v rámci takéhoto konania mohol, ako zdôraznila Komisia, ohrozit rovnováhu, ktorú zákonodarca Únie zamýslal v nariadeniach ES o koncentráciách dosiahnut, a to rovnováhu medzi povinnostou dotknutých podnikov oznámit Komisii prípadné citlivé obchodné informácie, aby táto institúcia mohla posúdit zlucitelnost plánovanej koncentrácie so spolocným trhom, a zárukou zvýsenej ochrany, ktorá sa s ohladom na sluzobné a obchodné tajomstvom vztahuje na informácie oznámené Komisii. 63 Ak by iné osoby, ako sú osoby oprávnené na prístup k spisu na základe právnej úpravy o kontrole koncentrácií, alebo osoby, ktoré síce mozno povazovat za zúcastnené osoby, ale nevyuzili svoje právo na prístup k informáciám alebo im bolo toto právo odopreté, mohli dosiahnut prístup k dokumentom na základe nariadenia c. 1049/2001, potom by bol rezim zavedený touto právnou úpravou spochybnený. 64 Z toho vyplýva, ze na úcely výkladu výnimiek stanovených v clánku 4 ods. 2 prvej a tretej zarázke nariadenia c. 1049/2001 mal Vseobecný súd uznat existenciu vseobecnej domnienky, podla ktorej zverejnenie dotknutých dokumentov v zásade porusuje ochranu obchodných záujmov podnikov zúcastnených na koncentrácii, ako aj ochranu úcelu vysetrovania v rámci konania o kontrole koncentrácií (pozri v tomto zmysle rozsudok Komisia/Technische Glaswerke Ilmenau, uz citovaný, bod 61). 65 Úvaha Vseobecného súdu v bode 88 napadnutého rozsudku, podla ktorej povinnost stanovená nariadením c. 139/2004 obmedzit pouzívanie informácií získaných od podnikov v rámci konania o kontrole koncentrácií sa týka iba spôsobu, akým môze Komisia tieto informácie pouzit, a neupravuje prístup k dokumentom zarucený nariadením c. 1049/2001, je z právnej stránky rovnako nesprávna. 66 Vzhladom na povahu záujmov chránených v konaní o kontrole koncentrácií je potrebné predpokladat, ze záver vyplývajúci z bodu 64 tohto rozsudku platí bez ohladu na to, ci sa ziadost o prístup týka konania o kontrole, ktoré uz bolo ukoncené, alebo ktoré este iba prebieha. Zverejnenie citlivých informácií, ktoré sa týkajú obchodných cinností zúcastnených podnikov, totiz môze poskodit obchodné záujmy týchto podnikov nezávisle od existencie prebiehajúceho konania o kontrole. Navyse perspektíva takéhoto zverejnenia po ukoncení konania o kontrole by mohla znízit ochotu podnikov spolupracovat v priebehu takéhoto konania. 67 Okrem toho treba zdôraznit, ze podla clánku 4 ods. 7 nariadenia c. 1049/2001 môzu výnimky týkajúce sa obchodných záujmov alebo citlivých dokumentov, ak to je nevyhnutné, platit aj po uplynutí obdobia 30 rokov. 68 Uvedená vseobecná domnienka nevylucuje moznost preukázat, ze na daný dokument, ktorého zverejnenie sa pozaduje, sa predmetná domnienka nevztahuje alebo ze existuje prevazujúci verejný záujem odôvodnujúci zverejnenie uvedeného dokumentu podla clánku 4 ods. 2 nariadenia c. 1049/2001 (rozsudok Komisia/Technische Glaswerke Ilmenau, uz citovaný, bod 62). 69 Vzhladom na vyssie uvedené úvahy mozno dospiet k záveru, ze Vseobecný súd tým, ze nezohladnil systém upravujúci prístup k dokumentom v rámci konania o kontrole koncentrácií medzi podnikmi, a tým, ze v bodoch 63, 64, 66, 80, 101, 103, 104 a 110 az 114 napadnutého rozsudku v zásade nesprávne rozhodol, ze v prejednávanom prípade nebolo zjavné, ze prístup k dokumentom, ktoré si vymienala Komisia s oznamujúcimi subjektmi a s tretími osobami a ktoré sú uvedené v ziadosti o prístup podanej spolocnostou Agrofert na základe nariadenia c. 1049/2001, má byt bez predchádzajúceho vykonania konkrétneho a individuálneho skúmania týchto dokumentov zamietnutý, nesprávne vylozil clánok 4 ods. 2 prvú a tretiu zarázku tohto nariadenia. 70 Preto je potrebné vyhoviet prvému odvolaciemu dôvodu, ako aj prvej az tretej casti druhého odvolacieho dôvodu, a teda zrusit napadnutý rozsudok v rozsahu, v akom zrusil sporné rozhodnutie o zamietnutí prístupu k dokumentom, ktoré si vymienala Komisia s oznamujúcimi subjektmi a s tretími osobami. O zamietnutí prístupu k interným dokumentom Komisie 71 Toto zamietnutie prístupu sa týka dokumentov c. 2 az 5 uvedených na zozname Komisie, ktorý bol prebratý v bode 14 napadnutého rozsudku (pozri bod 7 tohto rozsudku). 72 Postoj Komisie k týmto dokumentom sa, ako vyplýva zo sporného rozhodnutia, ako aj z jej vyjadrenia k zalobe a zo stvrtej a z piatej casti druhého odvolacieho dôvodu, opiera o tvrdenie, ze zamietnutie prístupu k uvedeným dokumentom je odôvodnené výnimkou vztahujúcou sa na ochranu rozhodovacieho procesu v zmysle clánku 4 ods. 3 druhého pododseku nariadenia c. 1049/2001, a pokial ide o dokumenty c. 3 a 4, je tiez odôvodnené výnimkou vztahujúcou sa na ochranu právnych stanovísk podla clánku 4 ods. 2 druhej zarázky tohto nariadenia. 73 V prejednávanej veci je nesporné, ze interné dokumenty, ku ktorým sa ziada prístup, spadajú do oblasti uplatnovania výnimky vztahujúcej sa na ochranu rozhodovacieho procesu institúcie a ze dva z týchto dokumentov, a to dokumenty c. 3 a 4, spadajú takisto do oblasti uplatnovania výnimky vztahujúcej sa na ochranu právnych stanovísk. Rovnako je nesporné, ze v okamihu predlozenia ziadosti o prístup k dokumentom bolo konanie o kontrole koncentrácií, ktorého sa tieto dokumenty týkajú, ukoncené a ze s tým súvisiace rozhodnutie Komisie sa stalo konecným. 74 V tejto súvislosti treba zdôraznit, ze v situácii, ked v okamihu predlozenia ziadosti o prístup k interným dokumentom vypracovaným v rámci správneho konania o kontrole koncentrácií bolo rozhodnutie Komisie o dotknutej koncentrácii zrusené rozsudkom Súdu prvého stupna, ktorý nebol napadnutý opravným prostriedkom a nadobudol právoplatnost, a Komisia v nadväznosti na tento zrusujúci rozsudok nezacala nové setrenie smerujúce k prípadnému prijatiu nového rozhodnutia o uvedenej koncentrácii, Súdny dvor v rozsudku z 21. júla 2011, Svédsko/My Travel a Komisia ([12]C-506/08 P, Zb. s. I-6237, dalej len "rozsudok MyTravel"), v podstate rozhodol, ze na to, aby dotknutá institúcia mohla zamietnut prístup k takémuto internému dokumentu, musí vykonat konkrétne a individuálne skúmanie dotknutého dokumentu a uviest osobitné dôvody, pre ktoré sa domnieva, ze jeho zverejnenie by konkrétne a skutocne poskodzovalo záujem chránený clánkom 4 ods. 3 druhým odsekom alebo clánkom 4 ods. 2 druhým pododsekom nariadenia c. 1049/2001. 75 Takéto riesenie sa uplatní rovnako v situácii, akou je situácia v prejednávanej veci, ked ziadost o prístup k interným dokumentom bola podaná po tom, co sa rozhodnutie Komisie, ktorým bolo ukoncené konanie o kontrole koncentrácií, ktorého sa uvedené dokumenty týkajú, stalo konecným, kedze nebolo napadnuté opravným prostriedkom na súde. 76 V podobnom prípade Komisii prinálezí uviest v rozhodnutí o zamietnutí prístupu specifické dôvody, podopreté podrobnými skutocnostami s ohladom na konkrétny obsah rozlicných dokumentov, ktoré by umoznovali dospiet k záveru, ze zverejnenie kazdého z nich by vázne narusilo rozhodovací proces tejto institúcie (pozri v tomto zmysle rozsudok MyTravel, body 81, 82, 89, 90, 98, 102 a 103). 77 V tejto súvislosti treba zdôraznit, ze odvolávanie sa na výnimku stanovenú v clánku 4 ods. 3 druhom pododseku nariadenia c. 1049/2001, uplatnitelnú po prijatí rozhodnutia, podlieha prísnym podmienkam (pozri v tomto zmysle rozsudok MyTravel, body 78 az 80). Táto výnimka sa totiz vztahuje výlucne na urcité druhy dokumentov a podmienkou umoznujúcou odôvodnit zamietnutie je to, ze zverejnenie by mohlo "vázne" narusit rozhodovací proces institúcie. 78 Pokial ide o odvolávanie sa na výnimku vztahujúcu sa na ochranu právnych stanovísk, treba rovnako zdôraznit osobitný význam skutocnosti, ze rozhodnutie Komisie sa v prejednávanej veci stalo konecným a uz nebolo mozné podat na súdy Únie ziaden opravný prostriedok napádajúci jeho zákonnost. Za týchto okolností bolo povinnostou dotknutej institúcie vysvetlit, akým spôsobom mohol prístup k dotknutému dokumentu konkrétne a skutocne, a nie iba na základe vseobecných a abstraktných úvah, poskodit záujem chránený touto výnimkou (pozri analogicky rozsudok MyTravel, body 110, 115 a 117). 79 Vzhladom na predchádzajúce úvahy je potrebné dospiet k záveru, ze Vseobecný súd sa v prejednávanej veci nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked v bodoch 120 az 132 a 137 az 147 napadnutého rozsudku v zásade konstatoval, ze Komisia bola povinná preukázat, ze prístup, aj ciastocný, ku kazdému z pozadovaných interných dokumentov mohol konkrétne, skutocne a vázne narusit ochranu rozhodovacieho procesu institúcie a presnejsie, ze zverejnenie dokumentov obsahujúcich právne stanoviská predstavovalo primerane predvídatelné, a nie iba hypotetické nebezpecenstvo pre ochranu týchto stanovísk. 80 Z týchto dôvodov je potrebné stvrtú a piatu cast druhého odvolacieho dôvodu zamietnut. O zalobe pred Vseobecným súdom 81 Súdny dvor Európskej únie môze v súlade s clánkom 61 prvým odsekom druhou vetou svojho statútu v prípade zrusenia napadnutého rozsudku vydat konecný rozsudok sám, ak to stav konania dovoluje. Tak je to aj v prejednávanej veci, pokial ide o spor týkajúci sa zamietnutia prístupu k dokumentom, na ktoré sa vztahuje cast napadnutého rozsudku, ktorá má byt týmto rozsudkom zrusená. 82 Súdny dvor má totiz k dispozícii vsetky informácie nevyhnutné na vydanie konecného rozsudku o zalobe spolocnosti Agrofert smerujúcej proti rozhodnutiu Komisie o zamietnutí prístupu k dokumentom, ktoré si táto institúcia vymienala s oznamujúcimi subjektmi a s tretími osobami, na základe výnimiek spocívajúcich v ochrane obchodných záujmov a úcelu vysetrovania. 83 Pokial ide o uplatnovanie týchto výnimiek, spolocnost Agrofert vo svojej zalobe podanej na Vseobecný súd po prvé uviedla, ze clánok 4 ods. 2 prvá a tretia zarázka nariadenia c. 1049/2001 musí byt vykladaný v tom zmysle, ze dotknutá institúcia je povinná uskutocnit konkrétne a individuálne skúmanie kazdého z dokumentov uvedených v ziadosti o prístup, ze nie na vsetky dokumenty a informácie uvedené v tejto ziadosti sa vztahujú výnimky a ze v dôsledku toho bolo mozné zamietnut prístup iba k urcitým castiam dokumentu. Komisia sa navyse nesprávne odvolávala na clánok 17 nariadenia c. 139/2004. 84 Ako najmä z bodov 57 az 67 tohto rozsudku vyplýva, clánok 4 ods. 2 prvá a tretia zarázka nariadenia c. 1049/2001, vykladaný so zretelom na specifickú právnu úpravu v oblasti kontroly koncentrácií medzi podnikmi, umoznuje Komisii uplatnit vseobecnú domnienku, podla ktorej zverejnenie dokumentov, ktoré si vymienala s oznamujúcimi subjektmi a s tretími osobami v rámci konania o kontrole koncentrácií, v zásade porusuje ochranu obchodných záujmov zúcastnených podnikov a ochranu úcelu vysetrovania v tomto konaní, bez toho, aby bola Komisia povinná uskutocnit konkrétne a individuálne skúmanie týchto dokumentov. Uvedená argumentácia spolocnosti Agrofert musí byt teda odmietnutá. 85 Po druhé spolocnost Agrofert pred Vseobecným súdom uviedla, ze prevazujúci verejný záujem vyzaduje, aby boli pozadované dokumenty zverejnené, pricom záujem v prejednávanom prípade spocíva v ujme, ktorá jej vznikla ako mensinovému akcionárovi spolocnosti Unipetrol, ktorú prostredníctvom dotknutej koncentrácie prevzala spolocnost PKN Orlen. 86 V tejto súvislosti, hoci je pravda, ako vyplýva z bodu 68 tohto rozsudku, ze uvedená vseobecná domnienka nevylucuje právo dotknutej osoby preukázat existenciu prevazujúceho verejného záujmu na zverejnení pozadovaných dokumentov, treba konstatovat, ze tento záujem, na ktorý sa odvoláva Agrofert, nie je prevazujúcim verejným záujmom v zmysle clánku 4 ods. 2 nariadenia c. 1049/2001. Táto argumentácia teda nie je dôvodná. 87 Ani dalsie tvrdenia Agrofert v konaní na prvom stupni nie sú dôvodné. 88 Údajné porusenie clánku 1 druhého pododseku ZEÚ sa nelísi od dôvodu spocívajúceho v nesprávnom uplatnení výnimiek uvedených v clánku 4 ods. 2 nariadenia c. 1049/2001. Zásada otvorenosti vseobecne stanovená v uvedenom clánku 1 druhom pododseku je totiz konkretizovaná týmto nariadením. 89 Dôvod spocívajúci v nesprávnom úradnom postupe v súvislosti so spracovaním ziadosti o prístup k dokumentom, ktorým Agrofert Komisii vytýka, ze nedodrzala lehoty stanovené na odpoved na jej potvrdzujúcu ziadost, je irelevantný. Vzhladom na to, ze Komisia na túto ziadost odpovedala predtým, ako Agrofert z absencie odpovede vyvodila dôsledky v súlade s clánkom 8 ods. 3 nariadenia c. 1049/2001, uvedené prekrocenie lehoty nemôze mat za následok nezákonnost odpovede Komisie, ktorá by odôvodnovala jej zrusenie. 90 Zaloba, ktorú podala spolocnost Agrofert na Vseobecný súd a ktorá smeruje k zruseniu sporného rozhodnutia v rozsahu, v akom sa týka zamietnutia prístupu k dokumentom, ktoré si vymienala Komisia s oznamujúcimi subjektmi a s tretími osobami v rámci konania o kontrole koncentrácií medzi spolocnostami PKN Orlen a Unipetrol, musí byt preto zamietnutá. O trovách 91 Podla clánku 122 prvého odseku rokovacieho poriadku, ak odvolanie nie je dôvodné alebo ak je dôvodné a Súdny dvor sám rozhodne s konecnou platnostou vo veci samej, potom rozhodne aj o trovách konania. 92 Podla clánku 69 ods. 2 rokovacieho poriadku uplatnitelného na konanie o odvolaní na základe clánku 118 toho istého rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Podla clánku 69 ods. 3 uvedeného rokovacieho poriadku vsak Súdny dvor môze rozdelit náhradu trov konania medzi úcastníkov konania alebo rozhodnút tak, ze kazdý z úcastníkov konania znása svoje vlastné trovy konania, ak úcastníci konania mali úspech len v casti predmetu konania alebo z výnimocných dôvodov. Clánok 69 ods. 4 rokovacieho poriadku v prvom pododseku stanovuje, ze clenské státy, ktoré vstúpili do konania ako vedlajsí úcastníci, znásajú svoje vlastné trovy konania, a v tretom pododseku stanovuje, ze Súdny dvor môze rozhodnút, ze aj iní vedlajsí úcastníci znásajú vlastné trovy konania. 93 Kedze Komisia nemala úspech v casti predmetu konania a zaloba spolocnosti Agrofert bola ciastocne zamietnutá, je potrebné rozhodnút, ze kazdý z úcastníkov konania znása svoje vlastné trovy tak prvostupnového, ako aj odvolacieho konania. 94 PKN Orlen a Svédske královstvo znásajú svoje vlastné trovy konania. Z týchto dôvodov Súdny dvor (tretia komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Bod 2 výroku rozsudku Vseobecného súdu Európskej únie zo 7. júla 2010, Agrofert Holding/Komisia (T-111/07), sa zrusuje v rozsahu, v akom rusí rozhodnutie Európskej komisie D(2007) 1360 z 13. februára 2007 o zamietnutí prístupu k dokumentom v konaní COMP/M.3543 týkajúcom sa koncentrácie medzi polskou spolocnostou Polski Koncern Naftowy Orlen SA a spolocnostou Unipetrol, ktoré si vymienala Komisia s oznamujúcimi subjektmi a s tretími osobami. 2. Bod 3 výroku tohto rozsudku sa zrusuje. 3. Vo zvysnej casti sa odvolanie zamieta. 4. Zaloba, ktorú podala spolocnost Agrofert Holding a.s. na Vseobecný súd Európskej únie a ktorá smeruje k zruseniu rozhodnutia Európskej komisie D(2007) 1360 z 13. februára 2007 o zamietnutí prístupu k dokumentom v konaní COMP/M.3543 týkajúcom sa koncentrácie medzi spolocnostou Polski Koncern Naftowy Orlen SA a spolocnostou Unipetrol, ktoré si vymienala Komisia s oznamujúcimi subjektmi a s tretími osobami, sa zamieta. 5. Európska komisia a Agrofert Holding a.s. znásajú svoje vlastné trovy tak prvostupnového, ako aj odvolacieho konania. 6. Polski Koncern Naftowy Orlen SA a Svédske královstvo znásajú svoje vlastné trovy konania. Podpisy __________________________________________________________________ ( [13]*1 ) Jazyk konania: anglictina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXmwG3eO/L94423-3857TMP.html#t-ECR_62010CJ0477_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2004:024:TOC 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2001:145:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2004:133:TOC 5. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005C?0039&locale=SK 6. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008C?0028&locale=SK 7. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0139&locale=SK 8. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0514&locale=SK 9. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2002:001:TOC 10. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0238&locale=SK 11. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1999:083:TOC 12. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008C?0506&locale=SK 13. file:///tmp/lynxXXXXmwG3eO/L94423-3857TMP.html#c-ECR_62010CJ0477_SK_01-E0001