[1]Úcastníci konania [2]Odôvodnenie [3]Výrok Úcastníci konania V spojených veciach C-463/10 P a C-475/10 P, ktorých predmetom sú dve odvolania podla clánku 56 Statútu Súdneho dvora Európskej únie, podané 24. a 27. septembra 2010, Deutsche Post AG, so sídlom v Bonne (Nemecko), v zastúpení: J. Sedemund a T. Lübbig, Rechtsanwälte, Spolková republika Nemecko, v zastúpení: T. Henze, J. Möller a N. Graf Vitzthum, splnomocnení zástupcovia, odvolatelky, dalsí úcastník konania: Európska komisia, v zastúpení: B. Martenczuk a T. Maxian Rusche, splnomocnení zástupcovia, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, zalovaná v prvostupnovom konaní, SÚDNY DVOR (tretia komora), v zlození: predseda tretej komory K. Lenaerts (spravodajca), sudcovia J. Malenovský, R. Silva de Lapuerta, E. Juhász a D. Sváby, generálny advokát: Y. Bot, tajomník: B. Fülöp, referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 26. mája 2011, po vypocutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 30. júna 2011, vyhlásil tento Rozsudok Odôvodnenie 1. Spolocnost Deutsche Post AG (dalej len "Deutsche Post") a Spolková republika Nemecko svojimi odvolaniami navrhujú zrusenie uznesení Vseobecného súdu Európskej únie zo 14. júla 2010, Deutsche Post/Komisia (T-570/08) a Nemecko/Komisia (T-571/08, dalej spolocne len "napadnuté uznesenia"), ktorými Vseobecný súd vyhlásil za neprípustné ich zaloby, ktorými sa domáhali zrusenia rozhodnutia Komisie z 30. októbra 2008 o ulození povinnosti Spolkovej republike Nemecko poskytnút informácie v konaní o státnej pomoci v prospech spolocnosti Deutsche Post (dalej len "sporný akt"). Právny rámec 2. Clánok 2 ods. 2 nariadenia Rady (ES) c. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku [108 ZFEÚ] (Ú. v. ES L 83, p. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339) zaväzuje clenský stát, ktorý oznamuje Európskej komisii zámer poskytnút novú pomoc, uviest vo svojom oznámení "vsetky potrebné informácie s cielom umoznit Komisii prijat rozhodnutie podla clánku 4 a 7". 3. Clánok 5 nariadenia c. 659/1999 stanovuje: "1. Ak Komisia povazuje informácie poskytnuté daným clenským státom v súvislosti s opatrením oznamovaným podla clánku 2 za neúplné, poziada o vsetky potrebné dodatocné informácie. ... 2. Ak daný clenský stát neposkytne pozadované informácie v období predpísanom Komisiou, alebo poskytne neúplné informácie, Komisia zasle upomienku, ktorá poskytuje príslusné dalsie obdobie, v ktorom sa majú informácie poskytnút. 3. Oznámenie sa bude povazovat za stiahnuté [vzaté spät - neoficiálny preklad ], ak sa pozadované informácie neposkytnú v rámci predpísaného obdobia..." 4. Clánok 10 nariadenia c. 659/1999 stanovuje: "1. Ak Komisia vlastní informácie z akéhokolvek zdroja týkajúce sa údajnej protiprávnej pomoci, preskúma tieto informácie bez meskania. 2. Podla potreby poziada o informácie od daného clenského státu. [C]lánok 2 (2) a clánok 5 (1) a (2) sa primerane uplatnia s nevyhnutnými zmenami v podrobnostiach. 3. Ak napriek upomienke, podla clánku 5 (2), daný clenský stát neposkytne pozadované informácie v období predpísanom Komisiou, alebo ak poskytne neúplné informácie, Komisia rozhodnutím bude pozadovat poskytnutie informácií (dalej sa oznacuje len ako ,príkaz na poskytnutie informácie`). Rozhodnutie bude specifikovat, aké informácie sa pozadujú a predpíse príslusné obdobie, v ktorom sa tieto poskytnú." 5. Podla clánku 13 ods. 1 nariadenia c. 659/1999: "Výsledkom preskúmania moznej protiprávnej pomoci bude rozhodnutie podla clánku 4 (2), (3) alebo (4). V prípade rozhodnutí na zacatie konania vo veci formálneho zistovania, konanie bude ukoncené prostredníctvom rozhodnutia podla clánku 7. Ak clenský stát nepostupuje v súlade s príkazom na poskytnutie informácie, toto rozhodnutie sa vykoná [toto rozhodnutie sa prijme - neoficiálny preklad ] na základe dostupných informácií." 6. Clánok 18 ods. 3 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 a 82 Zmluvy (Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205) stanovuje, ze "ked Komisia ziada podnik alebo zdruzenie podnikov o poskytnutie informácií formou rozhodnutia, stanoví... právo vzniest námietky proti rozhodnutiu pred Súdnym dvorom [... právo na preskúmanie rozhodnutia Súdnym dvorom - neoficiálny preklad ]". Okolnosti predchádzajúce sporu 7. Komisia 12. septembra 2007 zacala konanie vo veci formálneho zistovania v zmysle clánku 88 ods. 2 ES v súvislosti so státnou pomocou v prospech Deutsche Post AG [C 36/2007 (ex NN 25/2007)]. Zhrnutie tohto rozhodnutia bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie (C 245, s. 21). 8. Komisia zaslala 17. júla 2008 Spolkovej republike Nemecko ziadost o informácie obsahujúcu dotazník o príjmoch a nákladoch spolocnosti Deutsche Post za obdobie od roku 1989 do roku 2007. Dna 12. a 21. augusta 2008 Komisia zaslala Spolkovej republike Nemecko upomienku, v ktorej ju opätovne poziadala o poskytnutie pozadovaných informácií. 9. Vo svojich odpovediach z 5. augusta, 14. augusta a 29. septembra 2008 Spolková republika Nemecko potvrdila, ze odmieta poskytnút údaje týkajúce sa výnosov a nákladov spolocnosti Deutsche Post po roku 1995. Uviedla najmä, ze zistovanie zo strany Komisie by malo byt obmedzené na obdobie od roku 1989 do roku 1994 a ze na zodpovedanie tohto dotazníka by bolo potrebné vynalozit neprimeraný cas a námahu. 10. Komisia sporným aktom ulozila Spolkovej republike Nemecko na základe clánku 10 ods. 3 nariadenia c. 659/1999 povinnost poskytnút do dvadsiatich dní vsetky informácie potrebné na zodpovedanie predmetného dotazníka. Komisia dodala, ze ak nemecké orgány napriek tomuto príkazu v uvedenej lehote neposkytnú pozadované informácie, podla clánku 13 ods. 1 nariadenia c. 659/1999 prijme svoje rozhodnutie na základe dostupných informácií. Konanie pred Vseobecným súdom a napadnuté uznesenia 11. Návrhmi podanými do kancelárie Súdu prvého stupna 22. decembra 2008 Deutsche Post (vec T-570/08) a Spolková republika Nemecko (vec T-571/08) podali zaloby o neplatnost sporného aktu. 12. Samostatnými podaniami dorucenými do kancelárie Súdu prvého stupna 19. marca 2009 Komisia v kazdej z týchto vecí vzniesla námietku neprípustnosti na základe clánku 114 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna. Vseobecný súd vyhovel tejto námietke, pricom rozhodol, ze sporný akt nepredstavuje napadnutelný akt v zmysle clánku 263 ZFEÚ. 13. V bodoch 24 az 26 uz citovaného uznesenia Deutsche Post/Komisia a v bodoch 22 az 25 uz citovaného uznesenia Nemecko/Komisia tak Vseobecný súd uvádza, ze na úcely urcenia, ci urcitý akt je napadnutelným aktom v zmysle clánku 263 ZFEÚ treba vychádzat z jeho obsahu a nie z jeho formy a dalej, ze docasné opatrenie, ktoré slúzi na prípravu konecného rozhodnutia a nespôsobuje právne úcinky, nemôze byt predmetom zaloby o neplatnost. Vseobecný súd sa v tejto súvislosti odvoláva najmä na rozsudky Súdneho dvora z 11. novembra 1981, IBM/Komisia (60/81, Zb. s. 2639, body 9 a 10), ako aj zo 17. júla 2008, Athinaďki Techniki/Komisia (C-521/06 P, Zb. s. I-5829, bod 46). 14. Pokial ide o úcinky sporného aktu, Vseobecný súd v bodoch 29 a 30 uz citovaného uznesenia Deutsche Post/Komisia, ako aj v bodoch 28 a 29 uz citovaného uznesenia Nemecko/Komisia, zdôraznuje, ze v prípade, ze clenský stát nevyhovie príkazu na poskytnutie informácií, nie je stanovená ziadna sankcia. Podla Vseobecného súdu je cielom takého príkazu dodrzanie zásady kontradiktórnosti. 15. Vseobecný súd v bodoch 31 a 32 uz citovaného uznesenia Deutsche Post/Komisia, ako aj v bodoch 30 a 31 uz citovaného uznesenia Nemecko/Komisia, uvádza, ze v rámci správneho konania o preskúmaní predmetného opatrenia pomoci stojí sporný akt medzi rozhodnutím o zacatí konania vo veci formálneho zistovania a konecným rozhodnutím. Sporný akt podla Vseobecného súdu nepredurcuje konecné rozhodnutie, kedze Komisia môze v tejto fáze stále dospiet k záveru o neexistencii státnej pomoci alebo o zlucitelnosti ci nezlucitelnosti predmetnej pomoci s vnútorným trhom. Z toho podla Vseobecného súdu vyplýva, ze sporný akt predstavuje docasné opatrenie, ktoré slúzi k príprave konecného rozhodnutia Komisie. 16. Vseobecný súd v rámci odpovede na argument Deutsche Post a Spolkovej republiky Nemecko, ktoré s odkazom na judikatúru týkajúcu sa prípustnosti zaloby podanej proti rozhodnutiu o zacatí konania vo veci formálneho zistovania podla clánku 88 ods. 2 ES (pozri rozsudok z 9. októbra 2001, Taliansko/Komisia, C-400/99, Zb. s. I-7303) tvrdili, ze docasná povaha aktu nevyhnutne neznamená, ze ho nemozno napadnút, dospel v bode 36 uz citovaného uznesenia Deutsche Post/Komisia a v bode 35 uz citovaného uznesenia Nemecko/Komisia k záveru, ze úcinky takého rozhodnutia o zacatí konania a úcinky sporného aktu nemozno porovnávat. 17. Pokial ide o údajné zhorsenie procesného postavenia spolocnosti Deutsche Post a Spolkovej republiky Nemecko v prípade nerespektovania sporného aktu, Vseobecný súd v bodoch 42 napadnutých uznesení uviedol, ze nie v dôsledku sporného aktu ako takého, ale v dôsledku odmietnutia nemeckých orgánov poskytnút Komisii informácie pozadované v spornom akte, môze byt dotknutým osobám odnatá moznost namietat nedostatocný skutkový základ konecného rozhodnutia. Ak nemecké orgány zastávajú názor, ze informácie pozadované Komisiou nie sú potrebné na preukázanie skutkového stavu alebo, ze pozadované zistovania sú v porovnaní s ocakávaným výsledkom neprimerane zatazujúce, môzu sa podla Vseobecného súdu rozhodnút, ze na príkaz, ktorý im bol ulozený, nebudú reagovat. 18. Vseobecný súd v bode 46 uz citovaného uznesenia Deutsche Post/Komisia a v bode 45 uz citovaného uznesenia Nemecko/Komisia vyvodzuje záver, ze sporný akt nie je napadnutelným aktom v zmysle clánku 263 ZFEÚ. Návrhy úcastníkov konania a konanie pred Súdnym dvorom Vec Deutsche Post/Komisia (C-463/10 P) 19. Deutsche Post navrhuje, aby Súdny dvor: - zrusil uz citované uznesenie Deutsche Post/Komisia, - zrusil sporný akt a - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 20. Komisia navrhuje, aby Súdny dvor: - zamietol odvolanie a - zaviazal Deutsche Post na náhradu trov konania. Vec Nemecko/Komisia (C-475/10 P) 21. Spolková republika Nemecko navrhuje, aby Súdny dvor: - zrusil uz citované uznesenie Nemecko/Komisia a - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 22. Komisia navrhuje, aby Súdny dvor: - zamietol odvolanie a - zaviazal Spolkovú republiku Nemecko na náhradu trov konania. 23. Uznesením z 15. decembra 2010 predseda Súdneho dvora rozhodol o spojení vecí C-463/10 P a C-475/10 P na úcely ústnej casti konania, ako aj vyhlásenia rozsudku. O odvolaniach 24. Spolocnost Deutsche Post a Spolková republika Nemecko na podporu svojich odvolaní uvádzajú, ze Vseobecný súd sa pri výklade pojmu "napadnutelný akt" v zmysle clánku 263 ZFEÚ dopustil v napadnutých uzneseniach rôznych nesprávnych právnych posúdení. V tejto súvislosti uvádzajú pät odvolacích dôvodov. Prvý odvolací dôvod je zalozený na porusení clánku 288 ZFEÚ, druhý na nerespektovaní judikatúry, podla ktorej prípravné akty môzu byt v oblasti státnej pomoci napadnutelnými, tretí na nerespektovaní právnych úcinkov príkazu na poskytnutie informácií, stvrtý na porusení zásady úcinnej súdnej ochrany a napokon piaty na nerespektovaní rozdelenia právomocí medzi Komisiu a clenské státy podla clánkov 107 ZFEÚ a 108 ZFEÚ. 25. Kedze prvé styri odvolacie dôvody spolu úzko súvisia, treba ich preskúmat spolocne. Argumentácia úcastnícok konania 26. Spolková republika Nemecko a spolocnost Deutsche Post tvrdia, ze clánok 10 ods. 3 nariadenia c. 659/1999 Komisiu výslovne oprávnuje na prijatie formálneho rozhodnutia. Na základe clánku 288 ZFEÚ je podla nich také rozhodnutie záväzné a je tak samozrejme napadnutelným aktom v zmysle clánku 263 ZFEÚ. Vseobecný súd sa podla nich v bode 26 uz citovaného uznesenia Deutsche Post/Komisia a v bode 25 uz citovaného uznesenia Nemecko/Komisia dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked vôbec nevzal do úvahy formu sporného aktu. 27. Okolnost, ze sporný akt je v rámci konania o preskúmaní státnej pomoci docasným opatrením, nebráni podla Spolkovej republiky Nemecko tomu, aby mal povahu napadnutelného aktu. Skutocnost, ze mozno napadnút konecné rozhodnutie, totiz podla nej nie je dostatocnou zárukou ochrany záujmov dotknutých osôb. 28. Odvolatelky dalej tvrdia, ze príkaz na poskytnutie informácií na základe clánku 10 ods. 3 nariadenia c. 659/1999 bez ohladu na formu sporného aktu a na rozdiel od toho, co uviedol Vseobecný súd v bode 46 uz citovaného uznesenia Deutsche Post/Komisia a v bode 45 uz citovaného uznesenia Nemecko/Komisia, vyvoláva záväzné právne úcinky priamo voci dotknutému clenskému státu a podniku. Podla Spolkovej republiky Nemecko takýmto rozhodnutím sa koncí správne konanie vo veci státnej pomoci, kedze Komisii umoznuje rozhodnút na základe podkladov zalozených v spise v prípade, ze sa dotknutý clenský stát uvedenému príkazu nepodriadil. Clenský stát, ktorý si povinnost vyplývajúcu z clánku 10 ods. 3 nariadenia c. 659/1999 v spojení s clánkom 288 ZFEÚ a clánkom 4 ods. 3 ZEÚ nesplní, môze navyse podla nej celit konaniu o nesplnení povinnosti podla clánku 258 ZFEÚ. 29. Komisia namieta, ze akty alebo rozhodnutia, ktoré môzu byt predmetom zaloby o neplatnost v zmysle clánku 263 ZFEÚ, predstavujú podla ustálenej judikatúry opatrenia so záväznými právnymi úcinkami, ktoré môzu zasiahnut do záujmov zalobcu tým, ze podstatným spôsobom zmenia jeho právne postavenie (pozri najmä rozsudky IBM/Komisia, uz citovaný, bod 9; z 5. októbra 1999, Holandsko/Komisia, C-308/95, Zb. s. I-6513, bod 26; zo 6. apríla 2000, Spanielsko/Komisia, C-443/97, Zb. s. I-2415, bod 27; z 22. júna 2000, Holandsko/Komisia, C-147/96, Zb. s. I-4723, bod 25, ako aj z 12. septembra 2006, Reynolds Tobacco a i./Komisia, C-131/03 P, Zb. s. I-7795, bod 54). "Rozhodnutie" v zmysle clánku 288 ZFEÚ podla Komisie také úcinky nevyhnutne nevyvoláva. Povahu napadnutelného aktu podla nej neurcuje forma predmetného aktu ci rozhodnutia, ale jeho obsah. Zalobu o neplatnost proti rozhodnutiu v zmysle clánku 288 ZFEÚ alebo proti aktu v inej forme mozno preto podla Komisie podat len vtedy, ak má toto rozhodnutie ci akt právne úcinky voci tretím osobám. 30. Vseobecný súd preto podla Komisie správne rozhodol, ze sporný akt nespôsobuje záväzné právne úcinky, ktorými môzu byt záujmy odvolateliek dotknuté. 31. Komisia v tejto súvislosti vysvetluje, ze v rámci konania v oblasti státnej pomoci majú clenské státy podla clánku 4 ods. 3 ZEÚ povinnost poskytnút Komisii vsetky informácie, ktoré potrebuje na rozhodnutie o existencii ci neexistencii státnej pomoci a jej zlucitelnosti s vnútorným trhom. Povinnost clenského státu poskytnút Komisii pozadované informácie tak podla nej vyplýva skôr z clánku 4 ods. 3 ZEÚ, nez z príkazu na poskytnutie informácií. 32. Príkaz na poskytnutie informácií slúzi podla Komisie v rámci správneho konania na to, aby bola dodrzaná zásada kontradiktórnosti. Podla Komisie má clenský stát po ziadosti o informácie a upomienke podla clánku 10 ods. 3 nariadenia c. 659/1999 v spojení s jeho clánkom 5 ods. 2 poslednú prílezitost poskytnút pozadované informácie pred tým, nez Komisia prijme svoje rozhodnutie na základe informácií, ktoré má k dispozícii. 33. Komisia uvádza, ze v oblasti práva státnej pomoci, na rozdiel od práva kartelov, nemá ziadne vysetrovacie právomoci pred prijatím konecného rozhodnutia. Bez lojálnej spolupráce clenských státov teda Komisia nemôze objasnit skutkový stav. Moznost rozhodnút na základe dostupných informácií Komisii nedáva príkaz na poskytnutie informácií, ale odmietnutie clenského státu tomuto príkazu vyhoviet. Okolnost, ze Komisia dospeje k záveru, ze má dostatocné informácie a prestane s ich získavaním, podla nej nespôsobuje sama osebe ziadne právne úcinky. Také právne úcinky naopak vyvoláva právne posúdenie týchto skutocností, ktoré musí Komisia uviest v konecnom rozhodnutí. Podla nej je preto príkaz na poskytnutie informácií len prípravným aktom, ktorý nemá dopad na právne postavenie dotknutého clenského státu. 34. Komisia dodáva, ze dostatocná súdna ochrana odvolateliek je zarucená tým, ze môzu podat zalobu o neplatnost proti konecnému rozhodnutiu ohladom zlucitelnosti pomoci s vnútorným trhom. Na prípadné protiprávnosti prípravných aktov totiz podla Komisie mozno poukazovat na podporu zaloby proti konecnému aktu, ktorého fázu prípravy predstavujú (rozsudok IBM/Komisia, uz citovaný, bod 12). 35. Komisia napokon trvá na tom, ze s nevyhovením príkazu na poskytnutie informácií sa nespája ziadna sankcia. Clenský stát tým, ze príkazu nevyhovie, podla nej implicitne naznacuje, ze Komisia má k dispozícii úplné informácie a môze na ich základe prijat svoje rozhodnutie. Samotná moznost, ze by proti tomuto clenskému státu mohlo byt zacaté konanie o nesplnení povinnosti, nie je podla nej sankciou a ani okolnostou, ktorou by mohli byt dotknuté záujmy uvedeného státu. Konanie o nesplnení povinnosti mozno zacat aj bez vydania príkazu na poskytnutie informácií, kedze povinnost poskytnút Komisii vsetky informácie, ktoré potrebuje, aby mohla rozhodnút o existencii ci neexistencii státnej pomoci a jej zlucitelnosti s vnútorným trhom, majú clenské státy na základe clánku 4 ods. 3 ZEÚ. Záujmy clenského státu okrem toho budú dotknuté len vtedy, pokial sa Komisia rozhodne clenský stát za porusenie Zmluvy skutocne postihnút. Posúdenie Súdnym dvorom 36. Z judikatúry, ktorá bola ustálená v súvislosti so zalobami o neplatnost podávanými clenskými státmi alebo institúciami vyplýva, ze za napadnutelné akty v zmysle clánku 263 ZFEÚ sa povazujú vsetky opatrenia prijímané institúciami bez ohladu na ich formu, ktoré majú vyvolávat záväzné právne úcinky (pozri najmä rozsudky z 31. marca 1971, Komisia/Rada, nazývaný "AETR", 22/70, Zb. s. 263, bod 42; z 2. marca 1994, Parlament/Rada, C-316/91, Zb. s. I-625, bod 8; Spanielsko/Komisia, uz citovaný, bod 27; z 24. novembra 2005, Taliansko/Komisia, C-138/03, C-324/03 a C-431/03, Zb. s. I-10043, bod 32; z 1. decembra 2005, Taliansko/Komisia, C-301/03, Zb. s. I-10217, bod 19, ako aj z 1. októbra 2009, Komisia/Rada, C-370/07, Zb. s. I-8917, bod 42). Z judikatúry okrem toho vyplýva, ze clenský stát, akým je odvolatelka vo veci C-475/10 P, môze podat zalobu o neplatnost aktu so záväznými právnymi úcinkami bez toho, aby musel preukazovat záujem na konaní (pozri v tomto zmysle rozsudky z 26. marca 1987, Komisia/Rada, 45/86, Zb. s. 1493, bod 3, a z 1. októbra 2009, Komisia/Rada, uz citovaný, bod 16). 37. Súdny dvor v prípadoch, ked zalobu o neplatnost proti aktu prijatému institúciou podáva fyzická alebo právnická osoba, opakovane rozhodol, ze túto zalobu mozno podat len vtedy, pokial môzu byt záujmy zalobcu dotknuté záväznými právnymi úcinkami tohto aktu tým, ze podstatným spôsobom zmenia jeho právne postavenie (pozri najmä rozsudky IBM/Komisia, uz citovaný, bod 9; Athinaďki Techniki/Komisia, uz citovaný, bod 29, a z 18. novembra 2010, NDSHT/Komisia, C-322/09 P, Zb. s. I-11911, bod 45). 38. Treba vsak zdôraznit, ze judikatúra uvedená v predchádzajúcom bode vznikla v súvislosti so zalobami, ktoré na súdy Únie podali fyzické alebo právnické osoby proti aktom, ktoré im boli urcené. Ak podá neprivilegovaný zalobca, ako vo veci, v ktorej bolo vydané uz citované uznesenie Deutsche Post/Komisia, zalobu o neplatnost proti aktu, ktorý mu nie je urcený, poziadavka, ze záväzné právne úcinky napadnutého opatrenia sa musia dotýkat záujmov zalobcu tým, ze podstatným spôsobom zmenia jeho právne postavenie, sa potom prekrýva s podmienkami stanovenými v clánku 263 stvrtom odseku ZFEÚ. 39. Treba tiez uviest, ze Vseobecný súd v napadnutých uzneseniach vyhovel námietke neprípustnosti vznesenej Komisiou, ked rozhodol, ze sporný akt nie je napadnutelným aktom v zmysle clánku 263 ZFEÚ. 40. Na úcely posúdenia, ci sa Vseobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked v týchto uzneseniach rozhodol, ze príkaz na poskytnutie informácií vydaný na základe clánku 10 ods. 3 nariadenia c. 659/1999 nemôze byt predmetom zaloby o neplatnost, je teda treba so zretelom na judikatúru uvedenú v bode 36 tohto rozsudku preskúmat, ci takýto príkaz je aktom, ktorého úcelom je vyvolat záväzné právne úcinky. 41. V tejto súvislosti treba pripomenút, ze clánok 10 nariadenia c. 659/1999 stanovuje dvojfázové konanie, ktoré má Komisii umoznit získat od dotknutého clenského státu potrebné informácie o údajne protiprávnej pomoci, aby mohla posúdit povahu opatrenia a jeho zlucitelnost s vnútorným trhom. 42. Pokial ide o prvú fázu, clánok 10 ods. 2 nariadenia c. 659/1999 stanovuje, ze Komisia môze daný clenský stát poziadat o informácie o údajne protiprávnej pomoci. 43. Ak clenský stát neposkytne pozadované informácie v stanovenej lehote napriek upomienke, ktorá mu bola dorucená, Komisia v druhej fáze v súlade s clánkom 10 ods. 3 nariadenia c. 659/1999 "rozhodnutím bude pozadovat poskytnutie informácií". Druhá fáza sa teda vyznacuje prijatím "rozhodnutia" Komisie v zmysle clánku 288 ZFEÚ, co táto institúcia inak nespochybnuje. 44. Podla clánku 288 ZFEÚ je pritom "rozhodnutie záväzné vo svojej celistvosti". Vzhladom na to, ze normotvorca Únie stanovil, ze príkaz na poskytnutie informácií má formu rozhodnutia, prejavil tým vôlu dat takému aktu záväznú povahu. 45. Z vyssie uvedeného vyplýva, ze úcelom rozhodnutia prijatého na základe clánku 10 ods. 3 nariadenia c. 659/1999 je spôsobit právne úcinky v zmysle judikatúry uvedenej v bode 36 tohto rozsudku, a preto je takéto rozhodnutie napadnutelným aktom v zmysle clánku 263 ZFEÚ. 46. Vyssie uvedenú analýzu podporuje judikatúra týkajúca sa rozhodnutí pozadujúcich poskytnutie informácií prijímaných na základe clánku 11 nariadenia Rady c. 17 zo 6. februára 1962 prvého nariadenia implementujúceho clánky [81 ES] a [82 ES] (Ú. v. ES 13, 1962, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3), ktorý podobne ako clánok 10 nariadenia c. 659/1999 stanovuje dvojfázové konanie, pricom druhá fáza zahrna prijatie rozhodnutia Komisiou, ktoré môze byt predmetom zaloby o neplatnost (pozri rozsudky z 26. júna 1980, National Panasonic/Komisia, 136/79, Zb. s. 2033, a z 18. októbra 1989, Orkem/Komisia, 374/87, Zb. s. 3283). Z clánku 18 ods. 3 nariadenia c. 1/2003 rovnako jednoznacne vyplýva, ze ziadost o informácie vo forme rozhodnutia je napadnutelným aktom v zmysle clánku 263 ZFEÚ. 47. Judikatúra uvádzaná Vseobecným súdom v napadnutých uzneseniach, podla ktorej treba na úcely posúdenia záväznosti aktu vychádzat z jeho obsahu a nie z jeho formy, na tejto analýze nic nemení. 48. Okrem toho, na rozdiel od tvrdenia Komisie, absencia sankcie stanovená nariadením c. 659/1999 v prípade, ze clenský stát príkazu na poskytnutie informácií nevyhovie, nie je na úcely posúdenia, ci môze byt akt predmetom zaloby o neplatnost, rozhodujúcou skutocnostou. 49. Vseobecný súd sa rovnako dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked v bodoch 31, 32 a 46 uz citovaného uznesenia Deutsche Post/Komisia, ako aj v bodoch 30, 31 a 45 uz citovaného uznesenia Nemecko/Komisia rozhodol, ze sporný akt nie je v zmysle judikatúry napadnutelným aktom z dôvodu, ze má prípravnú povahu. 50. V tejto súvislosti treba pripomenút, ze docasné opatrenia, ktoré slúzia na prípravu konecného rozhodnutia, samozrejme v zásade nie sú aktmi, ktoré môzu byt predmetom zaloby o neplatnost (pozri rozsudky IBM/Komisia, uz citovaný, bod 10; Athinaďki Techniki/Komisia, uz citovaný, bod 42, a z 26. januára 2010, Internationaler Hilfsfonds/Komisia, C-362/08 P, Zb. s. I-669, bod 52). Takýmito docasnými aktmi sú vsak predovsetkým akty, ktoré vyjadrujú predbezné stanovisko institúcie (pozri v tomto zmysle rozsudky IBM/Komisia, uz citovaný, bod 20; zo 14. marca 1990, Nashua Corporation a i./Komisia a Rada, C-133/87 a C-150/87, Zb. s. I-719, body 8 az 10; z 18. marca 1997, Guérin automobiles/Komisia, C-282/95 P, Zb. s. I-1503, bod 34, ako aj z 22. júna 2000, Holandsko/Komisia, C-147/96, Zb. s. I-4723, bod 35). 51. Zaloba o neplatnost podaná proti aktom vyjadrujúcim predbezné stanovisko Komisie by totiz mohla viest súd Únie k posudzovaniu otázok, ku ktorým este táto institúcia nemala prílezitost vyslovit sa, co by tak mohlo mat za následok predbiehanie diskusie o meritórnej stránke veci a miesanie jednotlivých fáz správneho a súdneho konania. Pripustenie takej zaloby by bolo teda nezlucitelné so systémom rozdelenia právomocí medzi Komisiu a súdy Únie i so systémom prostriedkov nápravy, ktoré Zmluva stanovuje, ako aj s poziadavkami na riadny výkon spravodlivosti a riadny priebeh správneho konania Komisie (pozri rozsudok IBM/Komisia, uz citovaný, bod 20). 52. V danom prípade vsak zaloba o neplatnost proti spornému aktu, ktorým si Komisia od nemeckých orgánov vyziadala informácie o príjmoch a nákladoch spolocnosti Deutsche Post za obdobie od roku 1989 do roku 2007, nespôsobuje riziko miesania jednotlivých fáz správneho a súdneho konania (rozsudok IBM/Komisia, uz citovaný, bod 20). Taká zaloba o neplatnost by totiz nemala súd Únie viest k tomu, aby sa vyslovil o existencii státnej pomoci ci jej prípadnej zlucitelnosti s vnútorným trhom. 53. Z judikatúry dalej vyplýva, ze docasný akt nemôze byt predmetom zaloby ani vtedy, ked je preukázané, ze na protiprávnost tohto aktu sa mozno odvolávat na podporu zaloby proti konecnému rozhodnutiu, ktorého je prípravnou fázou. Za takých podmienok poskytuje zaloba proti rozhodnutiu, ktorým sa konanie koncí, záruku dostatocnej súdnej ochrany (pozri rozsudky IBM/Komisia, uz citovaný, bod 12; z 24. júna 1986, AKZO Chemie a AKZO Chemie UK/Komisia, 53/85, Zb. s. 1965, bod 19, ako aj z 9. októbra 2001, Taliansko/Komisia, uz citovaný, bod 63). 54. Ak vsak táto posledná podmienka nie je splnená, docasný akt bez ohladu na to, ci vyjadruje predbezné stanovisko dotknutej institúcie, bude povazovaný za akt, ktorý vyvoláva samostatné právne úcinky, a teda musí byt mozné napadnút ho zalobou o neplatnost (pozri rozsudky AKZO Chemie a AKZO Chemie UK/Komisia, uz citovaný, bod 20; z 28. novembra 1991, BEUC/Komisia, C-170/89, Zb. s. I-5709, body 9 az 11; zo 16. júna 1994, SFEI a i./Komisia, C-39/93 P, Zb. s. I-2681, bod 28; z 9. októbra 2001, Taliansko/Komisia, uz citovaný, body 57 az 68, ako aj Athinaďki Techniki/Komisia, uz citovaný, bod 54). 55. V danom prípade treba konstatovat, ze príkaz na poskytnutie informácií vydaný na základe clánku 10 ods. 3 nariadenia c. 659/1999 spôsobuje samostatné právne úcinky. 56. Zaloba podaná proti rozhodnutiu, ktorým sa koncí konanie o údajnej státnej pomoci v prospech spolocnosti Deutsche Post, totiz zalobkyniam nemôze poskytnút záruku dostatocnej súdnej ochrany. 57. V tejto súvislosti treba uviest, ze aj keby bol príkaz neprimeraný v tom, ze pozadované informácie nie sú pre posúdenie státneho opatrenia vzhladom na clánky 107 ZFEÚ a 108 ZFEÚ relevantné, ako tvrdia odvolatelky v prejednávaných veciach, nemohla by byt protiprávnostou docasného aktu dotknutá zákonnost konecného rozhodnutia Komisie, kedze toto rozhodnutie uvedené ako posledné sa nebude zakladat na informáciách získaných z odpovede na uvedený príkaz. 58. Dalej treba uviest, ze ked Komisia príkazom na základe clánku 10 ods. 3 nariadenia c. 659/1999 vyzve clenský stát, aby poskytol pozadované informácie, prijme "rozhodnutie" v zmysle clánku 288 ZFEÚ. Z toho vyplýva, ze odmietnutie dotknutého clenského státu takému príkazu vyhoviet je nesplnením si povinnosti, ktorá mu je ulozená na základe Zmlúv v zmysle clánku 258 ZFEÚ. 59. Clenský stát, ktorému je urcené také rozhodnutie, akým je príkaz na poskytnutie informácií, vsak v rámci konania o nesplnení povinnosti nemôze jeho údajnou protiprávnostou odôvodnovat to, ze mu nevyhovel. Akékolvek spochybnenie takého príkazu totiz treba urobit v rámci odlisného konania, a to zalobou o neplatnost podla clánku 263 ZFEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudky z 22. marca 2001, Komisia/Francúzsko, C-261/99, Zb. s. I-2537, bod 18, a z 14. februára 2008, Komisia/Grécko, C-419/06, bod 52). 60. Úcinky prípadnej protiprávnosti docasného aktu teda nemozno odstránit zalobou podanou proti konecnému rozhodnutiu. Konstatovat vo vztahu k clenskému státu, ktorý nereagoval na príkaz na poskytnutie informácií, ze neboli splnené povinnosti vyplývajúce z clánku 10 ods. 3 nariadenia c. 659/1999, totiz mozno nezávisle od výsledku prípadnej zaloby o neplatnost podanej proti konecnému rozhodnutiu. 61. Tvrdenie Komisie, ze moznost podat zalobu o neplatnost proti rozhodnutiu prijatému na základe clánku 10 ods. 3 nariadenia c. 659/1999 by viedla k tomu, ze clenský stát, ktorý na ziadost o informácie týkajúce sa tak oznámenej, ako aj neoznámenej pomoci, odmietne odpovedat, bude v prípade neoznámenej pomoci pozívat rozsiahlejsiu súdnu ochranu, musí byt odmietnuté. 62. V tejto súvislosti treba pripomenút, ze clánok 5 ods. 3 nariadenia c. 659/1999 stanovuje, ze ak dotknutý clenský stát neposkytne po dorucení upomienky informácie, ktoré Komisia pozaduje v ziadosti o informácie ohladom oznámenej pomoci, alebo poskytne neúplné informácie, bude oznámenie povazované za vzaté spät. Spätvzatie oznámenia za týchto podmienok znamená, ze táto pomoc sa musí povazovat za neoznámenú pomoc, takze odmietnutie dotknutého clenského státu poskytnút pozadované informácie vedie tak v prípade pomoci pôvodne oznámenej, ako aj v prípade pomoci, ktorá nikdy nebola oznámená, k prijatiu napadnutelného aktu, t. j. "rozhodnutia" v zmysle clánku 10 ods. 3 nariadenia c. 659/1999. 63. Z toho vyplýva, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked rozhodol, ze sporný akt nemôze byt predmetom zaloby o neplatnost. Za týchto podmienok treba prvému a stvrtému odvolaciemu dôvodu vyhoviet bez toho, aby bolo treba skúmat piaty odvolací dôvod. 64. Vo veci C-463/10 P vsak Komisia ziada Súdny dvor, aby v prípade, ze rozhodne, ze sporný akt je napadnutelným aktom v zmysle clánku 263 ZFEÚ, pristúpil v prípade uz citovaného uznesenia Deutsche Post/Komisia k nahradeniu odôvodnenia v tom zmysle, ze zaloba podaná spolocnostou Deutsche Post je neprípustná, kedze tento podnik nemá aktívnu legitimáciu v zmysle clánku 263 stvrtého odseku ZFEÚ. Komisia v námietke neprípustnosti, ktorú v tejto veci vzniesla, totiz tvrdila, ze spolocnost Deutsche Post nie je sporným aktom priamo ani osobne dotknutá. 65. V tejto súvislosti treba pripomenút, ze v súlade s clánkom 263 stvrtým odsekom ZFEÚ môze fyzická alebo právnická osoba podat zalobu proti rozhodnutiu urcenému inej osobe len vtedy, ak sa jej toto rozhodnutie priamo a osobne týka. 66. Pokial ide o to, ci sa spolocnosti Deutsche Post sporný akt urcený Spolkovej republike Nemecko priamo týka, z ustálenej judikatúry vyplýva, ze táto podmienka si vyzaduje splnenie dvoch kumulatívnych kritérií, a to aby napadnuté opatrenie po prvé priamo ovplyvnovalo právne postavenie jednotlivca a po druhé, aby neponechávalo ziaden priestor na volnú úvahu jeho adresátom povereným jeho uplatnovaním, kedze má úplne automatický charakter a vyplýva zo samotnej právnej úpravy Únie bez uplatnenia dalsích sprostredkujúcich predpisov (pozri rozsudok z 10. septembra 2009, Komisia/Ente per le Ville Vesuviane a Ente per le Ville Vesuviane/Komisia, C-445/07 P a C-455/07 P, Zb. s. I-7993, bod 45, ako aj citovanú judikatúru). 67. Podla Komisie nie je táto podmienka v danej veci splnená, kedze sporným aktom bolo poskytnutie urcitých informácií pozadované len od Spolkovej republiky Nemecko. Tento príkaz teda neviedol k prijatiu vnútrostátneho opatrenia úplne automatickej povahy vyplývajúceho výlucne z právnej úpravy Únie. Ci sa Spolková republika Nemecko obráti na spolocnost Deutsche Post, ci inak prinúti tento podnik poskytnút informácie, záviselo podla Komisie len od tohto státu. 68. V danom prípade treba konstatovat, ze sporný akt sa spolocnosti Deutsche Post priamo týka v zmysle clánku 263 stvrtého odseku ZFEÚ. 69. Spolocnost Deutsche Post, ktorá má prospech z opatrenia, ktorého sa informácie pozadované v spornom akte týkajú, a ktorá vlastní tieto informácie, totiz bude nútená vyhoviet príkazu na poskytnutie informácií. 70. Zo samotného sporného aktu dalej urcitým a úplným spôsobom vyplýva obsah pozadovaných informácií bez toho, aby v tomto ohlade bola Spolkovej republike Nemecko ponechaná volná úvaha. 71. Pokial ide o to, ci sa napadnutý akt spolocnosti Deutsche Post osobne týka, treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry Súdneho dvora môzu iné osoby ako tie, ktorým je rozhodnutie urcené, tvrdit, ze sa ich rozhodnutie osobne týka, iba vtedy, ked sa ich týka na základe ich urcitých osobitných vlastností alebo na základe faktickej situácie, ktorá ich charakterizuje vo vztahu k akejkolvek inej osobe, a tým ich individualizuje obdobným spôsobom ako osobu, ktorej je rozhodnutie urcené (pozri najmä rozsudok z 22. novembra 2007, Sniace/Komisia, C-260/05 P, Zb. s. I-10005, bod 53 a citovanú judikatúru). 72. Podla Komisie sa sporný akt spolocnosti Deutsche osobne netýka, kedze tento akt nebol tomuto podniku urcený a nezakladá vo vztahu k nemu nijakú povinnost. 73. V tejto súvislosti treba uviest, ze okolnost, ze sporný akt nie je urcený spolocnosti Deutsche Post, je irelevantná pre posúdenie toho, ci sa uvedený akt v zmysle clánku 263 stvrtého odseku ZFEÚ tohto podniku osobne týka. 74. Dalej treba uviest, ze príkaz na poskytnutie informácií sa viaze ku konaniu o preskúmaní údajnej státnej pomoci v prospech spolocnosti Deutsche Post. Informácie pozadované v spornom akte sa týkajú len spolocnosti Deutsche Post. Uvedený akt sa teda tejto spolocnosti osobne týka v zmysle judikatúry uvedenej v bode 71 tohto rozsudku. 75. Kedze sa sporný akt spolocnosti Deutsche Post priamo a osobne týka, netreba vo veci C-463/10 P pristúpit k nahradeniu odôvodnenia navrhovanému Komisiou. 76. Z vyssie uvedeného vyplýva, ze je opodstatnené odvolaniu vyhoviet a napadnuté uznesenia zrusit. O vrátení vecí spät Vseobecnému súdu 77. Z clánku 61 prvého odseku Statútu Súdneho dvora Európskej únie vyplýva, ze ak je odvolanie dôvodné, Súdny dvor môze v danej veci vydat konecný rozsudok sám, ak to stav konania dovoluje, alebo môze vec vrátit na rozhodnutie Vseobecnému súdu. 78. Súdny dvor má v oboch veciach k dispozícii informácie potrebné na konecné rozhodnutie o námietke neprípustnosti, ktorú vzniesla Komisia pocas konania na prvom stupni. 79. Uvedená námietka neprípustnosti zalozená na tom, ze sporný akt nemôze byt predmetom zaloby o neplatnost, musí byt z dôvodov uvedených v bodoch 36 az 62 tohto rozsudku zamietnutá. Okrem toho v rozsahu, v akom sa námietka neprípustnosti vznesená vo veci Deutsche Post/Komisia (T-570/08) zakladá tiez na tom, ze sporný akt sa odvolatelky priamo a osobne netýka, musí byt z dôvodov uvedených v bodoch 65 az 75 tohto rozsudku takisto zamietnutá. 80. Naopak za okolností v danom prípade Súdny dvor nemôze rozhodnút vo veci samej o zalobách podaných spolocnostou Deutsche Post a Spolkovou republikou Nemecko. 81. V tejto súvislosti treba uviest, ze vyjadrenia prednesené pred Vseobecným súdom a posúdenia z jeho strany sa týkali výlucne prípustnosti zalôb, kedze Vseobecný súd vyhovel v oboch veciach námietke neprípustnosti vznesenej Komisiou podla clánku 114 ods. 1 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu bez toho, aby prejednal vec samu a aby otvoril ústnu cast konania. 82. Veci musia byt preto vrátené spät Vseobecnému súdu, aby rozhodol o návrhoch odvolateliek na zrusenie sporného aktu. O trovách 83. Vzhladom na to, ze sa veci vracajú spät Vseobecnému súdu, o trovách tohto odvolacieho konania treba rozhodnút neskôr. Výrok Z týchto dôvodov Súdny dvor (tretia komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Uznesenia Vseobecného súdu Európskej únie zo 14. júla 2010, Deutsche Post/Komisia (T-570/08) a Nemecko/Komisia (T-571/08), sa zrusujú. 2. Námietky neprípustnosti vznesené Európskou komisiou na Vseobecnom súde Európskej únie sa zamietajú. 3. Veci sa vracajú spät Vseobecnému súdu Európskej únie, aby rozhodol o návrhoch spolocnosti Deutsche Post AG (T-570/08) a Spolkovej republiky Nemecko (T-571/08) na zrusenie rozhodnutia Komisie z 30. októbra 2008 o ulození povinnosti Spolkovej republike Nemecko poskytnút informácie v konaní o státnej pomoci v prospech spolocnosti Deutsche Post AG. 4. O trovách konania sa rozhodne neskôr. References 1. file:///tmp/lynxXXXXlJEfLK/L94963-2310TMP.html#I1 2. file:///tmp/lynxXXXXlJEfLK/L94963-2310TMP.html#MO 3. file:///tmp/lynxXXXXlJEfLK/L94963-2310TMP.html#DI