ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (prvá komora) zo 6. decembra 2012 ( [1]*1 ) Obsah Právny rámec Smernica 65/65/EHS Nariadenie (EHS) c. 1768/92 Okolnosti predchádzajúce sporu a sporné rozhodnutie Konanie pred Vseobecným súdom a napadnutý rozsudok Návrhy úcastníkov konania pred Súdnym dvorom O hlavnom odvolaní O vymedzení relevantného trhu výrobkov Napadnutý rozsudok O prvom odvolacom dôvode - Argumentácia úcastníkov konania - Posúdenie Súdnym dvorom O druhom odvolacom dôvode - Argumentácia úcastníkov konania - Posúdenie Súdnym dvorom O prvom zneuzití dominantného postavenia týkajúcom sa DOO Napadnutý rozsudok O tretom odvolacom dôvode - Argumentácia úcastníkov konania - Posúdenie Súdnym dvorom O stvrtom odvolacom dôvode - Argumentácia úcastníkov konania - Posúdenie Súdnym dvorom O druhom zneuzití dominantného postavenia Napadnutý rozsudok O piatom odvolacom dôvode - Argumentácia úcastníkov konania - Posúdenie Súdnym dvorom O siestom odvolacom dôvode - Argumentácia úcastníkov konania - Posúdenie Súdnym dvorom O pokute Napadnutý rozsudok Argumentácia úcastníkov konania Posúdenie Súdnym dvorom O vzájomnom odvolaní, ktoré podala EFPIA O prvom dôvode Argumentácia úcastníkov konania Posúdenie Súdnym dvorom O druhom dôvode Argumentácia úcastníkov konania Posúdenie Súdnym dvorom O vzájomnom odvolaní, ktoré podala Komisia Argumentácia úcastníkov konania Posúdenie Súdnym dvorom O trovách "Odvolanie -- Hospodárska sútaz -- Zneuzitie dominantného postavenia -- Trh s liekmi proti vredom -- Zneuzitie konaní o dodatkových ochranných osvedceniach pre liecivá a konaní o vydanie povolenia na uvedenie liekov na trh -- Zavádzajúce vyhlásenia -- Zrusenie povolení na uvedenie na trh -- Prekázky uvádzania generických liekov na trh a súbezných dovozov" Vo veci C-457/10 P, ktorej predmetom je odvolanie podla clánku 56 Statútu Súdneho dvora Európskej únie, podané 15. septembra 2010, AstraZeneca AB, so sídlom v Södertälje (Svédsko), AstraZeneca plc, so sídlom v Londýne (Spojené královstvo), v zastúpení: M. Brealey, QC, M. Hoskins, QC, D. Jowell, barrister, a F. Murphy, solicitor, odvolatelky, dalsí úcastníci konania: Európska komisia, v zastúpení: F. Castillo de la Torre, É. Gippini Fournier a J. Bourke, splnomocnení zástupcovia, zalovaná v prvostupnovom konaní, European Federation of Pharmaceutical Industries and Associations (EFPIA), so sídlom v Zeneve (Svajciarsko), v zastúpení: M. Van Kerckhove, advocaat, vedlajsí úcastník konania v prvostupnovom konaní, SÚDNY DVOR (prvá komora), v zlození: predseda prvej komory A. Tizzano, sudcovia M. Ilesic (spravodajca), E. Levits, J.-J. Kasel a M. Safjan, generálny advokát: J. Mazák, tajomník: L. Hewlett, hlavná referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 12. januára 2012, po vypocutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 15. mája 2012, vyhlásil tento Rozsudok 1 Svojím odvolaním sa AstraZeneca AB a AstraZeneca plc domáhajú zrusenia rozsudku Vseobecného súdu Európskej únie z 1. júla 2010, AstraZeneca/Komisia ([2]T-321/05, Zb. s. II-2805, dalej len "napadnutý rozsudok"), ktorým uvedený súd vo velkej casti zamietol ich zalobu o neplatnost rozhodnutia Komisie K (2005) 1757 v konecnom znení z 15. júna 2005, ktoré sa vztahuje na konanie podla clánku 82 ES a clánku 54 Dohody o EHP (vec COMP/A.37.507/F3 - AstraZeneca, dalej len "sporné rozhodnutie"). Týmto rozhodnutím Európska komisia ulozila uvedeným spolocnostiam pokutu v celkovej výske 60 miliónov eur za zneuzitie systému patentovej ochrany a konaní týkajúcich sa uvádzania farmaceutických výrobkov na trh s cielom zabránit vstupu konkurencných generických liekov na trh alebo ho oddialit a zamedzit súbeznému obchodovaniu. 2 Návrh na zrusenie napadnutého rozsudku a sporného rozhodnutia podporuje European Federation of Pharmaceutical Industries and Associations (EFPIA) (dalej len "EFPIA"), ktorá v tejto súvislosti podala vzájomné odvolanie. 3 Aj Komisia podala vzájomné odvolanie, ktorým sa domáha neplatnosti napadnutého rozsudku v rozsahu, v akom ním bolo ciastocne zrusené a zmenené sporné rozhodnutie. Právny rámec Smernica 65/65/EHS 4 Smernica Rady 65/65/EHS z 26. januára 1965 o aproximácii ustanovení zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení týkajúcich sa humánnych liekov [neoficiálny preklad] ([3]Ú. v. ES 22, s. 369) v znení úcinnom v case rozhodujúcich skutocností vo svojom clánku 3 prvom odseku stanovovala, ze "ziadny liek nesmie byt uvedený na trh clenského státu, pokial pren nebolo vydané povolenie na uvedenie na trh (dalej len 'PUT`) príslusným orgánom tohto clenského státu" [neoficiálny preklad]. 5 Clánok 4 tretí odsek tejto smernice upresnoval informácie a dokumenty, ktoré musí osoba zodpovedná za uvedenie na trh predlozit na úcely získania PUT. Clánok 4 tretí odsek bod 8 uvedenej smernice vyzadoval predlozenie nasledujúcich dokumentov: "Výsledky testov: -- fyzikálnochemických, biologických alebo mikrobiologických, -- farmakologických a toxikologických, -- klinických. Bez toho, aby bolo dotknuté právo týkajúce sa ochrany priemyselného a obchodného vlastníctva, vsak: a) ziadatel nie je povinný predlozit výsledky farmakologických a toxikologických testov ani výsledky klinických testov, ak môze preukázat: ... ii) podrobným odkazom na uverejnenú vedeckú literatúru..., ze zlozka alebo zlozky lieku majú zavedené lekárske vyuzitie a uznanú úcinnost, ako aj prijatelnú úroven bezpecnosti; alebo iii) ze liek je v podstate podobný ako výrobok, ktorý je najmenej sest rokov povolený v Spolocenstve v súlade s platnými ustanoveniami Spolocenstva a predáva sa v clenskom státe, v ktorom sa ziadost podáva; toto obdobie sa predlzi na 10 rokov v prípade liekov s vysokou technologickou úrovnou...; okrem toho clenský stát môze tiez predlzit toto obdobie na 10 rokov jediným rozhodnutím vztahujúcim sa na vsetky výrobky uvedené na trh na jeho území, ked to povazuje za potrebné v záujme verejného zdravia. Clenské státy môzu neuplatnovat vyssie uvedené sestrocné obdobie po uplynutí doby platnosti patentu chrániaceho pôvodný výrobok. ..." [neoficiálny preklad] 6 Clánok 10 ods. 1 smernice 65/65 najmä stanovoval, ze povolenie je platné pät rokov a mozno ho obnovit na dalsie pätrocné obdobia na základe ziadosti drzitela podanej najmenej tri mesiace pred uplynutím doby jeho platnosti. 7 Smernica 65/65 bola nahradená smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2001/83/ES zo 6. novembra 2001, ktor[ou] sa ustanovuje zákonník spolocenstva o humánnych liekoch ([4]Ú. v. ES L 311, s. 67; Mim. vyd. 13/027, s. 69). Nariadenie (EHS) c. 1768/92 8 Nariadenie Rady (EHS) c. 1768/92 z 18. júna 1992 o vytvorení dodatkového ochranného osvedcenia na liecivá ([5]Ú. v. ES L 182, s. 1; Mim. vyd. 13/011, s. 200) v znení, ktoré sa uplatnuje na skutkové okolnosti, zaviedlo dodatkové ochranné osvedcenie (dalej len "DOO") pre lieky podliehajúce konaniu o PUT. Toto osvedcenie, ktoré môze získat majitel vnútrostátneho alebo európskeho patentu, predlzuje ochranu priznanú týmto patentom na dodatocné obdobie az do piatich rokov, aby tak tento majitel získal výlucnost na najviac 15 rokov od prvého PUT pre príslusný liek v Európskej únii. Zavedenie tohto osvedcenia je odôvodnené predovsetkým úvahou, ze obdobie, ktoré uplynie od podania patentovej prihlásky pre nové liecivo do získania PUT pre toto liecivo, skracuje úcinnú ochranu vyplývajúcu z patentu na obdobie, ktoré nie je dostatocné na odpísanie investícií vynalozených na výskum. 9 Clánok 3 tohto nariadenia s názvom "Podmienky na získanie osvedcenia" stanovoval: "Osvedcenie sa udelí, ak v clenskom státe, v ktorom je podaná ziadost uvedená v clánku 7 a k dátumu podania ziadosti: a) je výrobok chránený platným základným patentom; b) výrobok získal platné [PUT] ako liecivo v súlade so smernicou 65/65..., podla okolností; ..." 10 Podla clánku 7 ods. 1 uvedeného nariadenia sa ziadost o osvedcenie musí podat v lehote siestich mesiacov odo dna, ked výrobok získal PUT ako liecivo uvedené v clánku 3 písm. b) rovnakého nariadenia. 11 Podla clánku 8 ods. 1 písm. a) bodu iv) nariadenia c. 1768/92 ziadost o osvedcenie musela obsahovat poziadavku na vydanie osvedcenia, obsahujúcu najmä císlo a dátum prvého PUT pre výrobok uvedeného v clánku 3 písm. b) uvedeného nariadenia a v prípade, ak tento výrobok nemá prvé PUT v Spolocenstve, císlo a dátum uvedeného povolenia. 12 V zmysle clánku 13 ods. 1 nariadenia c. 1768/92 osvedcenie nadobúda úcinnost po uplynutí doby platnosti základného patentu, a to na obdobie rovnajúce sa dobe, ktorá uplynula medzi dnom podania prihlásky základného patentu a dnom prvého PUT v Spolocenstve, skrátenej o pät rokov. 13 Clánok 19 ods. 1 tohto nariadenia bol súcastou prechodných ustanovení a uvádzal: "Pre kazdý výrobok, ktorý je ku dnu, ked toto nariadenie nadobudne úcinnost, chránený platným základným patentom a pre ktorý bolo prvé [PUT] na území [S]polocenstva získané po 1. januári 1985, mozno vydat osvedcenie. Pokial ide o osvedcenia, ktoré sa majú vydat v Dánsku a Nemecku, dátum 1. januára 1985 sa nahrádza dátumom 1. januára 1988. ..." 14 Nariadenie c. 1768/92 bolo nahradené kodifikovanou verziou, konkrétne nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) c. 469/2009 zo 6. mája 2009 o dodatkovom ochrannom osvedcení pre liecivá ([6]Ú. v. EÚ L 152, s. 1). Okolnosti predchádzajúce sporu a sporné rozhodnutie 15 AstraZeneca AB a AstraZeneca plc patria do farmaceutickej skupiny (dalej len "AZ"), ktorá na celosvetovej úrovni vykonáva cinnost v odvetví objavovania, vývoja a obchodovania s farmaceutickými výrobkami. Jej cinnosti v tejto oblasti sa sústredujú najmä gastrointestinálne tazkosti. V tejto súvislosti je jeden z hlavných výrobkov, s ktorými AZ obchoduje, známy pod menom "Losec", co je obchodné oznacenie pouzívané na väcsine európskych trhov. Tento liek na báze omeprazolu, ktorý sa pouzíva na liecbu gastrointestinálnych ochorení spojených s hyperaciditou a osobitne na proaktívne spomalovanie vylucovania zalúdocných kyselín, bol prvým výrobkom na trhu, ktorý pôsobil priamo na protónovú pumpu, to znamená na specifický enzým vnútri parietálnych buniek pozdlz steny zalúdka, ktorý pumpuje kyselinu do zalúdka. 16 Dna 12. mája 1999 spolocnosti Generics (UK) Ltd a Scandinavian Pharmaceuticals Generics AB podali Komisii staznost, ktorou namietali voci správaniu AZ, ktorého cielom bolo zabránit im uviest generické verzie omeprazolu na urcitý pocet trhov v rámci Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP). 17 Sporným rozhodnutím Komisia konstatovala, ze AstraZeneca AB a AstraZeneca plc sa dopustili dvoch zneuzití dominantného postavenia, cím porusili clánok 82 ES a clánok 54 Dohody o Európskom hospodárskom priestore z 2. mája 1992 (dalej len "dohoda o EHP"). 18 Podla clánku 1 bodu 1 tohto rozhodnutia prvé zneuzitie spocívalo v predlození súboru klamlivých vyhlásení patentovým úradom v Belgicku, Dánsku, Nemecku, Holandsku, Spojenom královstve a Nórsku, ako aj pred vnútrostátnymi súdmi v Nemecku a Nórsku. Komisia v tejto súvislosti usúdila, ze tieto vyhlásenia boli súcastou celkovej stratégie zameranej na udrziavanie výrobcov generických výrobkov mimo trhu získavaním alebo udrziavaním DOO pre omeprazol, na ktoré AZ nebola oprávnená alebo na ktoré bola oprávnená iba na kratsie obdobie. V rámci tohto prvého zneuzitia rozlisovala dve fázy, z ktorých prvá sa týkala vyhlásení podaných pri zasielaní pokynov patentovým zástupcom 7. júna 1993, prostredníctvom ktorých boli podané ziadosti o DOO v siedmich clenských státoch, a druhá sa vztahovala na vyhlásenia podané neskôr pred viacerými vnútrostátnymi patentovými úradmi a súdmi. 19 Podla clánku 1 bodu 2 uvedeného rozhodnutia druhé zneuzitie spocívalo v podaní návrhov na zrusenie PUT pre kapsuly Losec v Dánsku, vo Svédsku a v Nórsku v spojení so stiahnutím kapsúl Losec z trhu a uvedením tabliet Losec MUPS ("Multiple Unit Pellet System"; systém tabliet viacerých jednotiek) na trh v týchto troch státoch. Podla Komisie mali tieto úkony zabezpecit, aby výrobcovia generického omeprazolu nemohli vyuzit skrátené konanie stanovené v clánku 4 tretom odseku bode 8 písm. a) bode iii) smernice 65/65, a mali okrem toho za následok to, ze súbezným dovozcom v tejto súvislosti hrozila strata ich súbezných povolení. Odvolatelkám predovsetkým vytýkala strategickú implementáciu regulacného rámca s cielom umelo chránit pred konkurenciou výrobky, ktoré uz neboli chránené patentom a pri ktorých uplynula lehota výlucnosti údajov. 20 Za tieto dve porusenia Komisia ulozila odvolatelkám spolocne a nerozdielne pokutu vo výske 46 miliónov eur a samostatne spolocnosti AstraZeneca AB pokutu vo výske 14 miliónov eur. Konanie pred Vseobecným súdom a napadnutý rozsudok 21 Návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 25. augusta 2005 odvolatelky podali zalobu o neplatnost sporného rozhodnutia. Táto zaloba spochybnovala zákonnost uvedeného rozhodnutia v súvislosti s vymedzením relevantného trhu, posúdením dominantného postavenia, prvým a druhým zneuzitím dominantného postavenia a výskou ulozených pokút. V priebehu konania do neho vstúpila EFPIA ako vedlajsí úcastník na podporu odvolateliek. 22 Napadnutým rozsudkom Vseobecný súd ciastocne vyhovel zalobe a zrusil clánok 1 bod 2 sporného rozhodnutia, ktorý sa týkal druhého zneuzitia, v rozsahu, v akom bolo konstatované, ze odvolatelky porusili clánok 82 ES a clánok 54 Dohody o EHP tým, ze ziadali o zrusenie PUT pre kapsuly Losec v Dánsku a Nórsku súcasne so stiahnutím kapsúl Losec z trhu a uvedením tabliet Losec MUPS na trh v týchto dvoch státoch, a to v súvislosti s konstatovaním, ze tieto konania boli spôsobilé obmedzit súbezné dovozy kapsúl Losec do týchto státov. V dôsledku toho Vseobecný súd znízil pokutu ulozenú spolocne a nerozdielne odvolatelkám na sumu 40250000 eur a pokutu ulozenú samostatne spolocnosti AstraZeneca AB na 12250000 eur, pricom vo zvysnej casti zalobu zamietol. Návrhy úcastníkov konania pred Súdnym dvorom 23 Odvolatelky navrhujú, aby Súdny dvor: -- zrusil napadnutý rozsudok, ako aj sporné rozhodnutie, -- subsidiárne, znízil pokutu ulozenú odvolatelkám v clánku 2 sporného rozhodnutia a -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania v oboch stupnoch. 24 EFPIA navrhuje, aby Súdny dvor zrusil napadnutý rozsudok, ako aj sporné rozhodnutie a zaviazal Komisiu na náhradu trov konania v oboch stupnoch vrátane trov spojených s vedlajsím úcastníctvom EFPIA. 25 Komisia navrhuje, aby Súdny dvor: -- zamietol odvolanie, -- vyhovel vzájomnému odvolaniu, ktoré podala Komisia, a -- zaviazal odvolatelky na náhradu trov konania. O hlavnom odvolaní 26 Na podporu svojho odvolania odvolatelky uvádzajú styri skupiny odvolacích dôvodov týkajúce sa nesprávnych právnych posúdení, z ktorých údajne vychádzal Vseobecný súd, pokial ide o vymedzenie relevantného trhu výrobkov, prvé a druhé zneuzitie, ako aj pokuty. O vymedzení relevantného trhu výrobkov Napadnutý rozsudok 27 V bodoch 28 az 222 napadnutého rozsudku Vseobecný súd posudzoval a následne zamietol dva zalobné dôvody vznesené odvolatelkami v súvislosti s vymedzením relevantného trhu výrobkov pouzitým v spornom rozhodnutí, podla ktorého bol tento trh tvorený len jedným druhom liekov nazvaných "inhibítory protónovej pumpy" (dalej len "IPP"), ako sú výrobky AZ s názvom "Losec", a nezahrnal ostatné druhy liekov pouzívaných na liecenie gastrointestinálnych tazkostí spojených s hyperaciditou, ako sú antagonisti receptorov histamínu (dalej len "H2 blokátory"), ktoré blokujú len jeden zo stimulátorov protónovej pumpy, a na rozdiel od IPP teda na nu nepôsobia priamo. 28 Vseobecný súd na základe celkového posúdenia okolností, z ktorých Komisia vychádzala pri svojom posúdení, t. j. na základe vysokej úcinnosti IPP, rozdielneho terapeutického pouzitia IPP a H2 blokátorov, asymetrického priebehu nahrádzania, ktorý je príznacný pre rast predaja IPP a zodpovedajúce znízenie alebo stagnáciu predaja H2 blokátorov, dalej na základe cenových ukazovatelov, ako vyplývajú z platného právneho rámca, ako aj osobitostí pozorovaných v Nemecku a Spojenom královstve, predovsetkým usúdil, ze tieto okolnosti predstavujú v danom prípade celok relevantných a dostatocných údajov na vyvodenie záveru, ze H2 blokátory v referencnom období od roku 1993 do roku 2000 nevyvíjali významný konkurencný tlak na IPP. 29 Vseobecný súd tak na základe preskúmania, ktoré vykonal v bodoch 61 az 107 napadnutého rozsudku, zamietol prvý zalobný dôvod uvedený v súvislosti s ohranicením trhu, ktorý bol zalozený na zjavne nesprávnom posúdení, pokial ide o relevantnost postupnosti nárastu pouzívania IPP na úkor H2 blokátorov. V tejto súvislosti predovsetkým usúdil, ze predaje IPP sa zvysovali postupne z dôvodu opatrnosti lekárov vo vztahu k lieku, ktorého vsetky vlastnosti a vedlajsie úcinky este nepoznajú, co podla neho neumoznovalo odôvodnit domnienku prícinnej súvislosti medzi postupnostou nárastu predaja IPP a konkurencným tlakom, ktorý na IPP vyvíjali H2 blokátory. Okrem toho usúdil, ze nijaká z osobitných okolností veci, ktorá mu bola predlozená, neumoznovala dospiet k záveru, ze v prejednávanej veci existovala takáto prícinná súvislost. 30 Druhý zalobný dôvod uvedený vo vztahu k spomínanému ohraniceniu, ktorý vychádzal z rôznych nezrovnalostí a nesprávnych posúdení, ktoré boli údajne uvedené v spornom rozhodnutí, konkrétne predovsetkým nedostatocné zohladnenie terapeutického vyuzitia, prílis velká pozornost priznaná cenovým ukazovatelom a neprimeraná váha priznaná osobitostiam pozorovaným v Nemecku a Spojenom královstve, boli preskúmané v bodoch 147 az 222 napadnutého rozsudku. Pokial ide konkrétne o výhrady týkajúce sa toho, ako Komisia posúdila cenové ukazovatele, Vseobecný súd v bodoch 157 az 199 napadnutého rozsudku konstatoval niekolko pochybení a medzier v spornom rozhodnutí, pricom vsak dospel k záveru, ze nemali vplyv na platnost záverov Komisie. O prvom odvolacom dôvode - Argumentácia úcastníkov konania 31 Svojím prvým odvolacím dôvodom odvolatelky tvrdia, ze Vseobecný súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, kedze nesprávne preskúmal relevantnost postupnosti nárastu pouzívania IPP na úkor H2 blokátorov. Tento odvolací dôvod sa delí na dve casti. 32 V prvej casti sa Vseobecnému súdu vytýka, ze nezohladnil casový vývoj skutocností, ktoré mu boli predlozené. Napadnutý rozsudok, a najmä jeho body 66 az 82, tak podla nich neuznáva potrebu preskúmat vývoj konkurencných vztahov medzi IPP a H2 blokátormi pocas príslusných období, ked dochádzalo k poruseniu, a nezohladnuje ani zmeny, ktoré nastali na relevantných geografických trhoch. Z právneho hladiska je podla nich nesprávne vyjadrovat sa k situácii na relevantnom trhu výrobkov v urcitom státe v roku 1993 na základe stavu hospodárskej sútaze na tomto trhu v roku 2000. Okrem toho skutocnost, ze vztahy medzi IPP a H2 blokátormi sa v priebehu casu menili, podla nich jasne vyplýva z vyhlásení odborníkov na liecivá, z ktorých vychádzal Vseobecný súd. 33 V rámci druhej casti odvolatelky vytýkajú Vseobecnému súdu, ze neuznal relevantnost zotrvacnosti, ktorá je príznacná pre prax v oblasti predpisovania liekov, co bolo dôvodom toho, ze H2 blokátory boli postupne nahrádzané IPP. Vseobecný súd v bodoch 83 az 107 napadnutého rozsudku podla nich nesprávne odmietol tvrdenie odvolateliek, ze H2 blokátory nevyhnutne vyvíjali významný konkurencný tlak na IPP, kedze predajnost IPP na úkor H2 blokátorov rástla iba postupne, a teda pomalsie, ako by sa dalo ocakávat vzhladom na terapeutickú nadradenost IPP. Odvolatelky sa predovsetkým domnievajú, ze Vseobecný súd neprirodzene rozdelil rôzne výhody a nevýhody H2 blokátorov a IPP, ktoré boli pritom úzko prepojené. Ak sa totiz podla nich lekár rozhodne predpísat H2 blokátory, lebo sa obáva vedlajsích úcinkov IPP, takéto rozhodnutie vychádza tiez z posúdenia povahy a terapeutického profilu H2 blokátorov vrátane skutocnosti, ze je s nimi spojených menej rizík pre zdravie pacienta. 34 EFPIA, ktorá podporuje tento prvý odvolací dôvod, uvádza, ze Vseobecný súd preniesol dôkazné bremeno tým, ze vyzadoval, aby odvolatelky preukázali, ze skutocnost, ze IPP postupne nahrádzali H2 blokátory, je relevantná v súvislosti s vymedzením trhu. 35 Komisia sa domnieva, ze prvý odvolací dôvod je neúcinný, lebo spochybnuje iba jeden z prvkov odôvodnenia Vseobecného súdu. Postupnost trendov nahrádzania je podla nej len jedným z aspektov celkového posúdenia relevantného trhu a akékolvek nesprávne právne posúdenie vo vztahu k tomuto aspektu nevyvracia toto celkové posúdenie. Okrem toho tvrdí, ze velká cast tohto dôvodu je neprípustná v tom, ze ziada Súdny dvor, aby nanovo posúdil skutkové zistenia. V kazdom prípade je podla nej tento odvolací dôvod nedôvodný. - Posúdenie Súdnym dvorom 36 Na úvod treba konstatovat, ze na rozdiel od toho, co tvrdí Komisia, prvý odvolací dôvod nie je neúcinný. Hoci nepochybne platí, ze Vseobecný súd uplatnil celkové posúdenie prvkov, z ktorých Komisia vychádzala pri svojom posúdení, platí tiez, ze v prípade, ak Vseobecný súd nezohladnil relevantnost postupnosti nárastu pouzívania IPP na úkor H2 blokátorov a vývoj konkurencných vztahov medzi týmito dvomi výrobkami pocas príslusného obdobia, t. j. od roku 1993 do roku 2000, toto pochybenie by mohlo spochybnit uvedené posúdenie ako celok a závery, ktoré z neho Vseobecný súd vyvodil. 37 Ak by sa totiz ukázalo, ako bolo uvedené predovsetkým v bodoch 63 a 84 napadnutého rozsudku, ze príslusné predaje IPP a H2 blokátorov sa od roku 1993 do ruku 2000 významným spôsobom vyvíjali, pricom H2 blokátory boli postupne nahrádzané IPP, Vseobecný súd by nemohol platne potvrdit vymedzenie relevantného trhu, pokial ide o celé toto obdobie, iba na základe stavu hospodárskej sútaze, ako sa javil v roku 2000, t. j. v závere uvedeného obdobia. Okrem iného, ako to zdôraznil generálny advokát v bode 22 svojich návrhov, kedze prvé zneuzitie vytýkané odvolatelkám zacalo vo väcsine dotknutých clenských státov v roku 1993 a skoncilo v niektorých z týchto státov v roku 1994, vzhladom na uvedený vývoj je ovela dôlezitejsie, aby bol relevantný trh výrobkov vymedzený, pokial ide o celé dotknuté obdobie, a najmä jeho zaciatok. 38 Treba vsak konstatovat, ze tento prvý odvolací dôvod musí byt zamietnutý. Vseobecný súd totiz jednak preskúmal vzájomné konkurencné pôsobenie medzi IPP a H2 blokátormi pocas celého príslusného obdobia tým, ze zohladnil vývoj predaja týchto dvoch výrobkov a postupnost nárastu pouzívania IPP na úkor H2 blokátorov pocas tohto obdobia. Okrem toho tvrdenia predlozené odvolatelkami nepreukazujú nijaké nesprávne právne posúdenie, z ktorého by Vseobecný súd vychádzal pri tomto preskúmaní. 39 V tejto súvislosti treba uviest, ze Vseobecný súd na to, aby preskúmal, ci Komisia vychádzala zo zjavne nesprávneho posúdenia tým, ze odmietla tvrdenie zalobkýn, ze postupnost nárastu predaja IPP na úkor H2 blokátorov bola znakom toho, ze H2 blokátory vyvíjali významný konkurencný tlak na IPP, a ze v dôsledku toho mali byt H2 blokátory z tohto dôvodu zahrnuté do relevantného trhu výrobkov, v prvom rade v bodoch 66 az 82 napadnutého rozsudku preskúmal odlisné terapeutické pouzitie IPP a H2 blokátorov a v druhom rade v bodoch 83 az 106 uvedeného rozsudku relevantnost uvedenej postupnosti z teoretického hladiska, ako aj v danom konkrétnom prípade. 40 Z bodov 66 az 106 napadnutého rozsudku jasne vyplýva, ze Vseobecný súd analyzoval dôkazy vztahujúce sa nielen na záver referencného obdobia, t. j. rok 2000, ale aj na obdobie od roku 1991 do roku 2000, teda vrátane casovej medzery pred zacatím vytýkaných zneuzití. 41 Vseobecný súd tak najmä v bode 69 napadnutého rozsudku poznamenal, ze z vyhlásení lekárskych expertov predlozených odvolatelkami pocas správneho konania vyplývalo, ze hoci IPP a H2 blokátory sa v rokoch 1991 az 2000 podávali pri liecbe rovnakých chorôb, IPP sa vo vseobecnosti predpisovali pri liecbe závazných foriem gastrointestinálnych ochorení spojených s hyperaciditou, zatial co H2 blokátory sa viac predpisovali pri liecbe menej závazných alebo lahsích foriem týchto ochorení. Vseobecný súd teda správne a so zohladnením celého obdobia rokov 1991 az 2000 dospel najmä v bode 72 uvedeného rozsudku k záveru, ze IPP a H2 blokátory boli pocas tohto obdobia predmetom odlisného pouzívania. 42 Navyse na rozdiel od toho, co tvrdia odvolatelky, z bodu 76 napadnutého rozsudku nijako nevyplýva, ze Vseobecný súd obmedzil svoje posúdenie na údaje týkajúce sa roku 2000. Okolnost, ze Vseobecný súd sa v tomto bode odvoláva na údaje vztahujúce sa na uvedený rok, totiz vychádza z jednoduchej skutocnosti, ze v tomto bode odpovedá na tvrdenie odvolateliek zhrnuté v bode 37 uvedeného rozsudku, podla ktorého este v závere referencného obdobia sa predpisovalo významné mnozstvo H2 blokátorov na liecenie hlavných gastrointestinálnych ochorení, a to aj ich závazných foriem. 43 Okrem toho Vseobecný súd uskutocnil podrobnú analýzu vývoja procesu nahrádzania pozorovaného od roku 1991 od roku 2000, pricom najmä v bode 84 napadnutého rozsudku konstatoval, ze z viacerých tabuliek tvoriacich prílohy sporného rozhodnutia vyplývalo, ze pocet prípadov predpísanej liecby na základe IPP v rokoch 1991 az 2000 postupne narastal a prekrocil pocet prípadov predpísanej liecby na základe H2 blokátorov vo Svédsku v roku 1994, v Belgicku a Nórsku v roku 1996, v Dánsku a Nemecku v roku 1997 a v Holandsku a Spojenom královstve v roku 1998. V rovnakom bode uvedeného rozsudku uviedol, ze z iných tabuliek tvoriacich prílohy sporného rozhodnutia vyplývalo, ze aj predaje IPP, pokial ide o hodnotu, zaznamenávali postupný nárast a prekrocili predaje H2 blokátorov vo Svédsku v roku 1992, v Belgicku v roku 1994, v Dánsku, Holandsku, Spojenom královstve a Nórsku v roku 1995 a v Nemecku v roku 1996. V bode 101 uvedeného rozsudku okrem iného konstatoval, ze z niektorých týchto tabuliek vyplývalo, ze pocet prípadov liecby na základe IPP bol v roku 2000 ovela vyssí ako pocet prípadov liecby na základe H2 blokátorov v roku 1991 vo väcsine posudzovaných krajín. 44 Vseobecný súd sa v bode 96 napadnutého rozsudku okrem iného osobitne vyjadril k zaciatku obdobia, ked dochádzalo k poruseniu, t. j. k roku 1993, pricom potvrdil okolnost uvedenú odvolatelkami, ze predaje IPP boli v uvedenom roku ovela nizsie ako predaje H2 blokátorov. 45 Tvrdenie odvolateliek predlozené na podporu prvej casti prvého odvolacieho dôvodu, ze Vseobecný súd neanalyzoval relevantný trh výrobkov z casového hladiska, je preto vecne nepodlozené. 46 Pokial ide o druhú cast uvedeného odvolacieho dôvodu, treba uviest, ze z bodov 83 az 106 napadnutého rozsudku vyplýva, ze hoci Vseobecný súd pripustil, ze postupnost alebo "zotrvacnost" nárastu predaja nového výrobku, ktorý nahrádza existujúci výrobok, je pri vymedzení trhu relevantná, kedze môze prípadne znamenat, ze existujúci výrobok vyvíja významný konkurencný tlak na nový výrobok, rozhodol, ze v danom prípade to tak nebolo. 47 V tejto poslednej uvedenej súvislosti Vseobecný súd v bodoch 98 az 102 napadnutého rozsudku konstatoval, ze z dokumentov v spise vyplývalo, ze "zotrvacnost" v praxi v oblasti predpisovania liekov závisela viac od zhromazdenia a rozsírenia informácií o vlastnostiach, ako aj vedlajsích úcinkoch IPP, ako od kvality H2 blokátorov. V tejto súvislosti uviedol, ze toto zistenie podopiera aj okolnostou, ze IPP sa povazovali za jediný úcinný liek na závazné formy gastrointestinálnych ochorení, ze IPP a H2 blokátory boli v dôsledku toho predmetom odlisného terapeutického pouzívania a ze nárast predaja IPP sa z velkej casti neuskutocnil na úkor H2 blokátorov. 48 Na rozdiel od toho, co sa, ako sa zdá, domnievajú odvolatelky, postupný nárast predaja nového výrobku, ktorý nahrádza existujúci výrobok, nevyhnutne neznamená, ze tento posledný uvedený výrobok vyvíjal významný konkurencný tlak na prvý uvedený výrobok. Je totiz mozné, ze aj v prípade neexistencie skorsieho výrobku, ako boli H2 blokátory, by predaje IPP ako nového výrobku zaznamenali celkovo rovnaký postupný vývoj z dôvodu obáv predpisujúcich lekárov týkajúcich sa prípadných rakovinotvorných úcinkov IPP. Vseobecný súd preto v bodoch 91 az 93 napadnutého rozsudku správne uviedol, ze nebolo mozné predpokladat, ze v zásade existuje prícinná súvislost medzi postupným nárastom predaja IPP a významným konkurencným tlakom vyvíjaným na IPP zo strany H2 blokátorov. 49 Pokial ide o tvrdenie EFPIA, ze Vseobecný súd v bode 92 údajne preniesol dôkazné bremeno, treba konstatovat, ze toto tvrdenie vychádza z nesprávneho výkladu tohto bodu. Hoci v nom totiz Vseobecný súd konstatoval, ze odvolatelky nepredlozili nijaký dôkaz umoznujúci dospiet k záveru, ze tento postupný nárast predaja IPP bol spôsobený významným konkurencným tlakom, ktorý vyvíjali H2 blokátory, bolo to na úcely odôvodnenia jeho záveru, ze odvolatelky sa snazili preukázat existenciu takejto domnienky o prícinnej súvislosti. Z bodov 66 az 106 napadnutého rozsudku okrem iného vyplýva, ze Vseobecný súd vychádzal zo správneho predpokladu, t. j. ze dôkazné bremeno znása Komisia, pricom skúmal, ci Komisia mohla bez toho, aby sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, dospiet na základe dôkazov v spise k záveru, ze H2 blokátory nevyvíjali významný konkurencný tlak na IPP. 50 Okrem toho spôsob, ktorým Vseobecný súd posúdil "zotrvacnost" predpisujúcich lekárov v súvislosti na jednej strane s vymedzením trhu a na druhej strane s dominantným postavením, nie je nijako nekoherentný, ako to tvrdia odvolatelky. Hoci totiz tieto úvahy Vseobecného súdu nepochybne viedli k rozdielnym výsledkom, tieto rozdiely sú, ako to tiez uviedol generálny advokát v bode 32 svojich návrhov, úplne odôvodnené vzhladom na osobitné skutkové zistenia, ku ktorým dospel Vseobecný súd. Pokial tak ide o vymedzenie trhu, ako bolo pripomenuté v bode 47 tohto rozsudku, Vseobecný súd dospel k záveru, ze H2 blokátory nevyvíjali významný konkurencný tlak na IPP, a neboli teda súcastou rovnakého trhu ako IPP z dôvodu skutocnosti, ze zotrvacnost, ktorou sa vyznacovalo predpisovanie IPP, nevychádzala z terapeutických kvalít H2 blokátorov, ktoré boli ovela nizsie ako v prípade IPP, ale z neistoty, pokial ide o vedlajsie úcinky IPP. Naproti tomu v rámci posúdenia dominantného postavenia odvolateliek na trhu IPP, a teda vo vztahu k výrobkom, ktoré boli terapeuticky podobné, Vseobecný súd v bode 278 napadnutého rozsudku konstatoval, ze postavenie AZ ako prvého výrobcu IPP na trhu, pricom mal dobré meno a stabilnú povest, celilo skôr skutocnosti, ze lekári vo vseobecnosti potrebovali casový priestor, aby spoznali nový liek, a ze teda váhali predpisovat IPP od iných výrobcov vstupujúcich na daný trh. 51 Napokon, pokial ide o skutocnost, ze odvolatelky spochybnujú zistenia, ku ktorým dospel Vseobecný súd na základe dôkazov v spise, t. j. ze IPP a H2 blokátory boli v referencnom období predmetom odlisného terapeutického pouzívania a ze postupnost nárastu predaja IPP nebola spôsobená významným konkurencným tlakom H2 blokátorov, stací pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry Súdneho dvora Súdny dvor nemá právomoc zistovat skutkový stav a v zásade ani skúmat dôkazy, ktoré Vseobecný súd pouzil na preukázanie tohto skutkového stavu. Pokial totiz boli tieto dôkazy riadne získané a boli dodrzané vseobecné právne zásady a procesné pravidlá uplatnitelné v oblasti dôkazného bremena a vykonávania dôkazných prostriedkov, len Vseobecnému súdu prislúcha posúdit hodnotu, ktorú treba priznat dôkazom, ktoré mu boli predlozené. Toto posúdenie teda nepredstavuje, s výnimkou prípadu skreslenia týchto dôkazov, právnu otázku, ktorá ako taká podlieha preskúmaniu Súdneho dvora (pozri rozsudky z 3. septembra 2009, Moser Baer India/Rada, [7]C-535/06 P, Zb. s. I-7051, bod 32, ako aj zo 16. februára 2012, Rada a Komisia/Interpipe Niko Tube a Interpipe NTRP, [8]C-191/09 P a C-200/09 P, Zb. s. I-0000, bod 65). 52 Zo vsetkých uvedených úvah vyplýva, ze prvý odvolací dôvod musí byt zamietnutý ako ciastocne neprípustný a ciastocne nedôvodný. O druhom odvolacom dôvode - Argumentácia úcastníkov konania 53 Svojím druhým odvolacím dôvodom odvolatelky, ktoré podporuje EFPIA, vytýkajú Vseobecnému súdu, ze pri hodnotení cenových ukazovatelov, z ktorých vychádzala Komisia pri prijímaní sporného rozhodnutia, nepreskúmal vseobecné náklady liecby na základe IPP v porovnaní s nákladmi liecby na základe H2 blokátorov. V tejto súvislosti uvádzajú, ze hoci sú náklady na dennú dávku IPP vyssie ako náklady na dennú dávku H2 blokátorov, vseobecné náklady liecby sú takmer rovnaké z dôvodu skutocnosti, ze pomocou IPP sa pacienti vyliecia rýchlejsie. Hoci Vseobecný súd podla nich uznal túto okolnost v bodoch 188 a 193 napadnutého rozsudku, v bodoch 189 a 190 uvedeného rozsudku uviedol, ze vzhladom na to, ze vycíslenie pomeru nákladov k úcinnosti by sa mohlo ukázat osobitne zlozité a neisté, Komisia nevychádzala zo zjavne nesprávneho posúdenia, ked zohladnila cenu liekov za rovnaké obdobie liecby. Takýto prístup Vseobecného súdu je podla nich z právneho hladiska nesprávny, kedze prenása dôkazné bremeno. Preto pokial má Komisia v úmysle vychádzat z komplexných a nejasných okolností, ako sú cenové ukazovatele, mala by podla nich bud dostatocným spôsobom analyzovat tieto okolnosti, alebo nevychádzat z nich, ak ich vzhladom na ich komplexnost nie je schopná preukázat. 54 Komisia sa domnieva, ze tento odvolací dôvod je neúcinný, kedze nespochybnuje dôvodnost zistení uvedených v bode 191 napadnutého rozsudku. Okrem toho je podla nej ciastocne neprípustný a ciastocne nedôvodný. Okolnost, ze sporné rozhodnutie vychádza z liecby trvajúcej 28 dní, podla nej vzhladom na nemoznost urcenia presného trvania kazdej liecby totiz nemozno povazovat za zjavne nesprávne posúdenie. Komisia v tejto súvislosti tvrdí, ze pohlad odvolateliek na posudzovanie pomeru nákladov k úcinnosti je prílis zjednodusujúci a nezohladnuje mnozstvo podmienok a mozných individuálnych prípadov liecby. - Posúdenie Súdnym dvorom 55 Ako to poznamenala Komisia aj generálny advokát v bode 37 svojich návrhov, tento druhý odvolací dôvod, ktorý smeruje výlucne proti zisteniam uvedeným v bodoch 189 a 190 napadnutého rozsudku, je neúcinný. 56 Vseobecný súd po tom, co v bode 188 napadnutého rozsudku uviedol, ze odvolatelky dôvodne uviedli, ze rozdiel, o ktorý celkové náklady na liecbu na základe IPP prevysujú celkové náklady na liecbu na základe H2 blokátorov, môze byt mensí, ako by sa na prvý pohlad mohlo zdat iba na základe rozdielu medzi nákladmi na liecbu v trvaní 28 dní, z ktorých vychádzalo sporné rozhodnutie, v bodoch 189 a 190 uvedeného rozsudku nepochybne uviedol, ze vzhladom na to, ze vycíslenie pomeru nákladov k úcinnosti by sa mohlo ukázat osobitne zlozité a nepresné, kedze dlzka trvania liecby výrazne závisí od druhu posudzovaného ochorenia a v závislosti od pacienta sa môze menit, nemozno sa domnievat, ze Komisia vychádzala zo zjavne nesprávneho posúdenia, ked zohladnila ceny liekov za rovnaké obdobie liecby. 57 Vseobecný súd vsak v bode 191 napadnutého rozsudku rovnako uviedol, ze zo zistení uvedených v bodoch 171 az 175, 177 a 178 uvedeného rozsudku v kazdom prípade vyplývalo, ze H2 blokátory neboli schopné prostredníctvom nizsích cien vyvíjat významný konkurencný tlak na IPP so zretelom na jednej strane na obmedzenú citlivost lekárov a pacientov na cenové rozdiely z dôvodu významnej úlohy, ktorú pri výbere predpisovaného lieku zohráva terapeutická úcinnost, a na druhej strane na regulacné systémy platné v posudzovaných státoch, ktoré neboli konstruované tak, aby cenám H2 blokátorov umoznovali vyvíjat tlak na znízenie predaja alebo ceny IPP. 58 Aj keby sa predpokladalo, ze na rozdiel od toho, ako rozhodol Vseobecný súd, Komisia vychádzala zo zjavne nesprávneho posúdenia, ked zohladnila ceny liekov za rovnaké obdobie liecby a ze okrem toho vseobecné náklady liecby na základe IPP neboli, ako to tvrdia odvolatelky, v skutocnosti vyssie ako vseobecné náklady liecby na základe H2 blokátorov, jednako platí, ze H2 blokátory nemohli vyvíjat významný konkurencný tlak na IPP najmä vzhladom na dôlezitost, ktorú lekári a pacienti pripisovali terapeutickej nadradenosti IPP. 59 Okrem iného treba dodat, ze to bolo na základe celkového hodnotenia vsetkých okolností, z ktorých Komisia vychádzala pri svojom posúdení, medzi ktoré patrili iné cenové ukazovatele, ako je skutocnost, ze najväcsí vplyv na dopyt po omeprazole vyrábanom AZ bol spôsobený cenou generických verzií omeprazolu a v mensej miere cenou iných IPP, ako aj faktory nesúvisiace s cenou, ako sú vyssia úcinnost IPP, odlisné terapeutické vyuzitie IPP a H2 blokátorov, asymetrický priebeh nahrádzania príznacný pre rast predaja IPP a zodpovedajúce znízenie alebo stagnácia predaja H2 blokátorov, ako aj osobitosti pozorované v Nemecku a Spojenom královstve, ked Vseobecný súd dospel v bode 220 napadnutého rozsudku k záveru, ze tieto dôkazy predstavovali súhrn relevantných údajov, ktoré postacujú na odôvodnenie vymedzenia trhu, ku ktorému Komisia dospela. Nesprávne právne posúdenie, z ktorého Vseobecný súd údajne vychádzal v bodoch 189 a 190 uvedeného rozsudku a ktoré sa v danom prípade týka hodnotenia len jedného z týchto prvkov, vsak v kazdom prípade nemôze spochybnit výsledok tohto celkového hodnotenia. 60 V dôsledku toho musí byt zamietnutý aj druhý zalobný dôvod. O prvom zneuzití dominantného postavenia týkajúcom sa DOO Napadnutý rozsudok 61 Vseobecný súd sa v bodoch 295 az 613 napadnutého rozsudku zaoberal dvomi zalobnými dôvodmi, ktoré odvolatelky uviedli v súvislosti s konstatovaním Komisie o prvom zneuzití. 62 Prvý z týchto zalobných dôvodov, zalozený na nesprávnych právnych posúdeniach Komisie, bol preskúmaný v bodoch 352 az 382 tohto rozsudku. Vseobecný súd v bodoch 355 a 361 uvedeného rozsudku najmä potvrdil výklad clánku 82 ES poskytnutý Komisiou, podla ktorého predlozenie klamlivých informácií orgánom verejnej moci, ktoré ich mohli uviest do omylu a v dôsledku toho umoznit priznanie výhradného práva, na ktoré podnik nemá nárok alebo na ktoré má nárok na kratsiu dobu, je postupom, ktorý nie je súcastou hospodárskej sútaze na základe kvality, a je preto zneuzitím dominantného postavenia. 63 Vseobecný súd v bodoch 356 a 359 napadnutého rozsudku spresnil, ze z objektívnej povahy pojmu zneuzitie vyplýva, ze klamlivú povahu vyhlásení predlozených orgánom verejnej moci treba posúdit na základe objektívnych skutocností a ze preukázanie úmyselnej povahy správania a zlej viery podniku v dominantnom postavení sa nevyzaduje, môze vsak predstavovat relevantnú okolnost. 64 Vseobecný súd vsak ciastocne vyhovel tomuto zalobnému dôvodu v rozsahu, v akom bol zalozený na nesprávnom právnom posúdení Komisie pri urcení dna, od ktorého zacalo vytýkané prvé zneuzitie dominantného postavenia v urcitých státoch, pricom v bodoch 370, 372 a 381 uvedeného rozsudku uviedol, ze toto zneuzitie nezacalo tým, ze AZ odovzdala svoje pokyny patentovým zástupcom, ale az odovzdaním ziadostí o udelenie DOO vnútrostátnym patentovým úradom. 65 Na to, aby Vseobecný súd posúdil druhý zalobný dôvod uvedený v súvislosti s konstatovaním prvého zneuzitia, zalozený na nedostatku dôkazov, v bodoch 474 az 613 napadnutého rozsudku najprv pripomenul, ze dôkazné bremeno znása Komisia, a následne podrobne analyzoval prvú a druhú fázu zneuzitia, ktoré sú uvedené v bode 18 tohto rozsudku. Na základe toho dospel v bode 598 napadnutého rozsudku k záveru, ze odvolatelky zaujali ucelenú a priamociaru líniu správania, ktoré sa vyznacovalo odovzdávaním klamlivých vyhlásení patentovým úradom na úcely získania DOO, na ktoré nemali nárok alebo na ktoré mali nárok na kratsiu dobu. 66 Vseobecný súd predovsetkým poznamenal v bode 599 napadnutého rozsudku, ze mnozstvo listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise a rozsah správania, ktoré trvalo od júna 1993 do júna 1999 a ktoré bolo realizované viac ci menej dôsledne a s rôznym stupnom úspesnosti v deviatich clenských státoch Spolocenstva a EHP, umoznujú dospiet k záveru, ze Komisia správne posúdila, ze AZ sa úmyselne pokúsala uviest patentové úrady do omylu. 67 V bode 600 napadnutého rozsudku Vseobecný súd uviedol, ze vzhladom na súhrn listinných dôkazov, o ktoré sa oprela Komisia pri vydaní sporného rozhodnutia, tieto úvahy, nemohli byt spochybnené vyhláseniami, ktoré odvolatelky predlozili najmä na podporu svojho tvrdenia, ze AZ konala v dobrej viere. Podla Vseobecného súdu tieto vyhlásenia okrem toho, ze v niektorých ohladoch skôr potvrdzujú dôvodnost napadnutého rozhodnutia, neumoznujú v ziadnom prípade ignorovat velké mnozstvo listinných dôkazov, ako aj súhrn zistených skutocností, ktoré posudzované ako celok presvedcivo potvrdzujú závery vyvodené Komisiou. 68 Vseobecný súd po tom, co v bodoch 601 az 607 napadnutého rozsudku odmietol tvrdenie odvolateliek zalozené na údajnej neexistencii úcinku klamlivých vyhlásení v urcitých státoch, konkrétne v Belgicku, Dánsku, Nemecku, Holandsku, Spojenom královstve a Nórsku, v bode 608 uvedeného rozsudku dospel k záveru, ze klamlivé vyhlásenia, ktoré AZ urobila, boli postupom zalozeným výlucne na prostriedkoch, ktoré nie sú súcastou hospodárskej sútaze na základe kvality, a ze takéto správanie slúzi iba na to, aby nenálezite udrzalo výrobcov generických výrobkov mimo trhu prostredníctvom získania DOO v rozpore s právnym rámcom, ktorý ich zaviedol. V dôsledku toho v bodoch 609 a 610 uvedeného rozsudku uviedol, ze Komisia sa nedopustila pochybenia, ked sa domnievala, ze odvolatelky zneuzili svoje dominantné postavenie, a zamietol preto druhý zalobný dôvod. O tretom odvolacom dôvode - Argumentácia úcastníkov konania 69 Svojím tretím odvolacím dôvodom odvolatelky vytýkajú Vseobecnému súdu, ze si osvojil právne nesprávny prístup k hospodárskej sútazi na základe kvality. Vseobecný súd totiz podla nich pochybil, ked pri posudzovaní, ci vyhlásenia, ktoré odvolatelky predlozili patentovým úradom, boli objektívne klamlivé, ako irelevantnú nezohladnil ich rozumný výklad clánku 19 nariadenia c. 1768/92 a ich dobrú vieru v tejto súvislosti. 70 Odvolatelky tvrdia, ze Vseobecný súd nesprávne vylozil pojem "hospodárska sútaz na základe kvality" tým, ze skutocnost, ze odvolatelky nepredlozili svoj výklad uvedeného clánku vnútrostátnym patentovým úradom, a teda predovsetkým okolnost, ze odkaz na prvé povolenie, ktoré uviedli na podporu svojich ziadostí o DOO, nebol odkazom na povolenie podla smernice 65/65, ale odkazom na následné povolenie spojené so zverejnením cien, nepovazoval za súcast takejto hospodárskej sútaze. Na to, aby islo o zneuzitie, vsak podla nich nepostacuje "nedostatok transparentnosti". Vseobecný súd tým, ze ako irelevantnú odmietol skutocnost, ze v case podania ziadostí bolo vzhladom na nejednoznacnost clánku 19 nariadenia c. 1768/92 rozumné domnievat sa, ze odvolatelky boli oprávnené na DOO, nesprávne povýsil na zneuzitie samotnú skutocnost, ze podnik v dominantnom postavení sa domáha práva, o ktorom si myslí, ze ho môze vyuzit bez toho, aby sprístupnil okolnosti, z ktorých vychádza toto presvedcenie. Odôvodnenie Vseobecného súdu podla nich vychádza z predpokladu, ze odvolatelky neboli oprávnené na DOO, a je teda zalozené na pohlade ex post, pricom zohladnuje objasnenie poskytnuté rozsudkom Súdneho dvora vo veci Hässle ([9]C-127/00, Zb. s. I-14781). 71 Odvolatelky tvrdia, ze existujú presvedcivé politické a právne dôvody, preco by za okolností, ako sú tie v prejednávanej veci, mali byt podmienkou na konstatovanie zneuzitia úmyselný podvod alebo klamanie. Taký prísny koncept zneuzitia, ako je ten, ktorý uplatnil Vseobecný súd, tak pravdepodobne znízi pocet ziadostí o ochranu práv dusevného vlastníctva v Európe alebo ich oddiali, najmä ak sa spojí so striktným prístupom Komisie k vymedzeniu trhu. Na podporu tohto stanoviska odvolatelky pre porovnanie uvádzajú, ze v práve Spojených státov môzu byt prostredníctvom práva hospodárskej sútaze napadnuté iba patenty získané podvodom, aby sa neohrozili ziadosti o patenty. 72 EFPIA dodáva, ze podla toho, ako Vseobecný súd vylozil pojem "hospodárska sútaz na základe kvality", pojem "objektívne klamlivé" vyhlásenie v skutocnosti znamená "objektívne nesprávne" vyhlásenie. Pri uplatnovaní tohto kritéria by podniky v dominantnom postavení museli byt vo svojich vztahoch s regulacnými orgánmi neomylné. Aj omyl, ktorý sa stal neúmyselne a bol okamzite napravený, by tak mal za následok zodpovednost podla clánku 82 ES. EFPIA predovsetkým tvrdí, ze uplatnovanie tohto konceptu na ziadosti o patenty by bolo právne neudrzatelné, lebo mnozstvo takýchto ziadostí by bolo kazdorocne zamietnuté na základe toho, ze tieto ziadosti sú objektívne nesprávne, kedze ich úcel nie je v súlade s kritériom patentovatelnosti. 73 Komisia sa domnieva, ze tento odvolací dôvod je neprípustný, kedze smeruje k novému zisteniu skutkového stavu, ktorý viedol k prvému zneuzitiu, a v kazdom prípade musí byt vyhlásený za nedôvodný. - Posúdenie Súdnym dvorom 74 Na úvod treba pripomenút, ze z ustálenej judikatúry vyplýva, ze pojem "zneuzitie" je objektívnym pojmom, ktorý sa týka správania podniku v dominantnom postavení, ktoré môze ovplyvnit struktúru trhu, kde je práve z dôvodu prítomnosti takéhoto podniku úroven hospodárskej sútaze uz oslabená, pricom dôsledkom takéhoto správania je bránenie zachovaniu existujúcej úrovne hospodárskej sútaze na trhu alebo rozvoju tejto hospodárskej sútaze pouzitím iných prostriedkov, ako sú tie, ktorými sa vedie obvyklá sútaz výrobkov alebo sluzieb na základe plnení hospodárskych subjektov (rozsudky z 13. februára 1979, Hoffmann-La Roche/Komisia, [10]85/76, Zb. s. 461, bod 91; z 3. júla 1991, AKZO/Komisia, [11]62/86, Zb. s. I-3359, bod 69; z 11. decembra 2008, Kanal 5 a TV 4, [12]C-52/07, Zb. s. I-9275, bod 25, ako aj zo 17. februára 2011, TeliaSonera Sverige, [13]C-52/09, Zb. s. I-527, bod 27). 75 Z toho vyplýva, ze clánok 82 ES zakazuje dominantnému podniku, aby vylúcil konkurenciu a posilnoval svoje postavenie pomocou iných prostriedkov, ako sú tie, ktoré patria do rámca hospodárskej sútaze na základe kvality (rozsudky AKZO/Komisia, uz citovaný, bod 70, a z 2. apríla 2009, France Télécom/Komisia, [14]C-202/07 P, Zb. s. I-2369, bod 106). 76 Vzhladom na tvrdenia predlozené odvolatelkami na podporu ich tretieho odvolacieho dôvodu treba preskúmat, ci Vseobecný súd nesprávne vylozil pojem "hospodárska sútaz na základe kvality" tým, ze správanie vytýkané v rámci prvého zneuzitia povazoval za správanie, ktoré nie je súcastou takejto hospodárskej sútaze. 77 V tejto súvislosti treba uviest, ze Vseobecný súd v bodoch 306, 478 az 500 a 591 napadnutého rozsudku konstatoval, ze prvé zneuzitie sa skladalo z dvoch fáz, z ktorých prvá spocívala v tom, ze patentovým úradom v Belgicku, Dánsku, Nemecku, Írsku, Luxembursku, Holandsku a Spojenom královstve bol oznámený údaj "marec 1988" ako dátum prvého PUT v Spolocenstve, pricom neboli informované ani o právnom základe, na ktorom bol tento dátum údajne vybraný, teda o alternatívnom výklade pojmu "PUT", ktorého sa AZ chcela pridrziavat na úcely clánku 19 nariadenia c. 1768/92, ani o existencii PUT vydaného vo Francúzsku 15. apríla 1987, ktoré predstavovalo prvé PUT vydané na základe smernice 65/65 (dalej len "technické povolenie") v rámci Spolocenstva. 78 Je nesporné, ze ak by AZ oznámila uvedeným patentovým úradom dátum tohto technického povolenia vydaného vo Francúzsku, z dôvodu prechodného ustanovenia uvedeného v clánku 19 ods. 1 druhom pododseku nariadenia c. 1768/92 by nebolo mozné, aby získala DOO pre omeprazol najmä v Dánsku a Nemecku, kedze prvé PUT v rámci Spolocenstva bolo získané pred 1. januárom 1988. 79 Ako Vseobecný súd uviedol v bodoch 479 az 484, 492 a 509 napadnutého rozsudku, z viacerých interných memoránd AZ vyplýva, ze AZ, najmä jej patentové oddelenie, si bola vedomá tejto okolnosti a skutocne oznacila technické povolenie vydané vo Francúzsku ako prvé PUT v zmysle nariadenia c. 1768/92. Toto oddelenie vsak uviedlo, a to aj pred vydaním svojho alternatívneho výkladu pojmu PUT, ze v súvislosti so ziadostami o PUT v Dánsku a Nemecku pred patentovými úradmi bude tvrdit, ze prvé PUT v rámci Spolocenstva nebolo vydané pred 1. januárom 1988. 80 Podla uvedeného alternatívneho výkladu sa pojem "PUT" na úcely clánku 19 nariadenia c. 1768/92 netýka technického povolenia, ale uverejnenia cien, ktoré je podla odvolateliek v urcitých clenských státoch, ako je Francúzsko a Luxembursko, nevyhnutné na to, aby mohol byt liek skutocne uvedený na trh. Vseobecný súd v bode 488 napadnutého rozsudku poznamenal, ze dátum uverejnenia ceny ako dátum údajného skutocného uvedenia na trh bol pritom pouzitý iba pre omeprazol a omeprazol sodíka, zatial co v prípade ostatných siestich výrobkov AZ oznámila dátumy technického povolenia alebo dátumy prvého uverejnenia tohto povolenia, ktoré sú vsetky neskorsie ako 1. január 1988. 81 Ako to Vseobecný súd konstatoval v bodoch 492 a 493 napadnutého rozsudku, je nepochybné, ze tak patentové úrady, ako aj patentoví zástupcovia chápali uvedený pojem ako technické povolenie a ze vzhladom na súvislosti, v ktorých boli podané vyhlásenia patentovým zástupcom a patentovým úradom, AZ musela dobre vediet, ze ak neupresní výklad nariadenia c. 1768/92, ktorého sa chcela pridrziavat a na ktorom sa zakladal výber oznámených dátumov v prípade Francúzskej republiky a Luxemburského velkovojvodstva, patentové úrady budú chápat tieto vyhlásenia tak, ze je v nich uvedené, ze prvé technické povolenie bolo vydané v Luxembursku v "marci 1988". 82 Z bodov 490 az 492 napadnutého rozsudku vyplýva, ze AZ sa rozhodla neupozornit patentových zástupcov a vnútrostátne patentové úrady na skutocnost, ze v pokynoch zo 7. júna 1993 odovzdaných patentovým zástupcom v súvislosti so ziadostami o DOO týkajúcimi sa omeprazolu dátumy uvedené pre Francúzsku republiku a Luxemburské velkovojvodstvo nezodpovedali vydaniu technického povolenia, ale údajnému dátumu uverejnenia ceny lieku. 83 Navyse nijaká okolnost v informáciách odovzdaných v rámci uvedených pokynov neumoznovala domnievat sa, ze dátumy uvedené v prípade týchto dvoch clenských státov sa netýkali technických povolení. Naopak, najprv skutocnost, ze v prvom rade dátumy uvedené pomerne v ostatných siedmich státoch sa vztahovali na vydanie technického povolenia, dalej, ze ostali zachované císla zodpovedajúce francúzskemu a luxemburskému technickému povoleniu, a napokon, ze na úcely vyhovenia poziadavkám clánku 8 ods. 1 písm. c) nariadenia c. 1768/92 AZ uviedla luxemburskú právnu úpravu, ktorá sa netýkala uverejnenia ceny, ale technického povolenia, naznacujú, ze dátumy uvedené pre Francúzsku republiku a Luxemburské velkovojvodstvo zodpovedali uvedeným povoleniam. 84 Vseobecný súd okrem iného uviedol v bode 495 napadnutého rozsudku, ze tvrdenie odvolateliek, ze AZ mala v úmysle prebrat s patentovými úradmi dátum, ktorý bol relevantný na úcely nariadenia c. 1768/92, je vyvrátené skutkovými okolnostami, a ze dlhodobé správanie AZ naopak viac nasvedcuje tomu, ze bola pohánaná úmyslom oklamat patentové úrady, ako to vyplýva z druhej fázy prvého zneuzitia. 85 Pokial ide o druhú fázu, z bodov 307, 478 a 501 napadnutého rozsudku vyplýva, ze zahrnala v prvom rade klamlivé vyhlásenia predlozené v rokoch 1993 a 1994 patentovým úradom v odpovedi na ich otázky k ziadostiam o udelenie DOO, ktoré podala AZ, potom klamlivé vyhlásenia predlozené v mesiaci december 1994 pocas druhého kola ziadostí o udelenie DOO v troch clenských státoch EHP, a to v Rakúsku, Fínsku a Nórsku, a napokon klamlivé vyhlásenia predlozené následne iným patentovým úradom, ako aj vnútrostátnym súdom v sporových konaniach zacatých výrobcami konkurencných generických výrobkov s cielom zrusenia DOO v týchto státoch. 86 V tejto súvislosti Vseobecný súd predovsetkým uviedol v bodoch 495, 505, 506, 514, 515, 523, 574, 592 a 593 napadnutého rozsudku, ze po vyjasneniach, ktoré si patentové úrady vyziadali v súvislosti s nepresným uvedením dátumu PUT v Luxembursku ako "marec 1988" a s výnimkou svojej komunikácie s írskym patentovým úradom a patentovým úradom Spojeného královstva, AZ nadalej zamlcala jednak existenciu francúzskeho technického povolenia z 15. apríla 1987 a jednak výklad nariadenia c. 1768/92, na základe ktorého si zvolila dátumy uvedené pre Francúzsku republiku a Luxemburské velkovojvodstvo. 87 Neuvedenie francúzskeho technického povolenia viedlo belgický, luxemburský a holandský patentový úrad k tomu, ze sa domnievali, ze dátum 16. november 1987 zodpovedajúci vydaniu technického povolenia v Luxembursku, ktorý AZ oznámila na výslovnú ziadost týchto úradov alebo ktorý bol v prípade luxemburského patentového úradu vlozený samotným úradom, treba zohladnit ako dátum prvého PUT v Spolocenstve. Uvedené patentové úrady v dôsledku toho udelili DOO na základe tohto posledného uvedeného dátumu, pricom v Nemecku bolo DOO udelené na základe dátumu 21. marec 1988 po upresnení v tomto zmysle, ktoré predlozila AZ. 88 Ako to Vseobecný súd konstatoval v bodoch 508, 527, 530 a 594 napadnutého rozsudku, AZ neskôr neurobila pred týmito patentovými úradmi nic, aby opravila DOO, ktoré jej boli udelené, hoci na jednej strane z jej interných dokumentov bolo zjavné, ze si bola vedomá ich nesprávneho základu a najmä nesprávnosti dátumu prvého PUT, a na druhej strane jej to výslovne navrhol holandský patentový zástupca. 89 Vseobecný súd predovsetkým uviedol v bode 539 uvedeného rozsudku, ze z takéhoto interného dokumentu, ktorý v roku 1994 vypracoval riaditel patentového oddelenia AZ, vyplývalo, ze na zabezpecenie co najdlhsej doby platnosti DOO pre Losec v rôznych európskych krajinách jeho oddelenie vypracovalo argumentáciu, podla ktorej definícia pojmu PUT nie je jasná, a pokúsalo sa presvedcit o relevancii dátumu 21. marec 1988, kedze umoznoval najdlhsiu dobu platnosti DOO a moznost zachovat alebo získat DOO v Dánsku a Nemecku. 90 Vseobecný súd okrem toho v bodoch 508 a 530 uvedeného rozsudku poznamenal, ze z ostatných interných dokumentov vyplývalo, ze AZ od roku 1993 vyhodnocovala riziko spojené s nesprístupnením francúzskeho technického povolenia z 15. apríla 1987, pricom usúdila, ze pre iné státy ako Dánske královstvo a Spolková republika Nemecko spocívalo v najhorsom prípade v strate siestich mesiacov dodatocnej ochrany, ktoré získala na základe technického povolenia vydaného v Luxembursku 16. novembra 1987. V státoch, vo vztahu ku ktorým prechodné ustanovenia nariadenia c. 1768/92 nenastolovali tazkosti, ale pre ktoré AZ vyuzila luxemburské povolenie "v záujme koherencie", bolo mozné, aby sa v prípade sporu o DOO vrátila k dátumu francúzskeho technického povolenia. 91 Ako Vseobecný súd konstatoval v bodoch 595 a 596 napadnutého rozsudku, AZ aj po tom, co v súvislosti s otázkami polozenými írskym patentovým úradom a patentovým úradom Spojeného královstva priznala existenciu francúzskeho technického povolenia, nadalej pokracovala vo svojom správaní spocívajúcom v predkladaní klamlivých vyhlásení na úcely získania DOO na základe dátumu 21. marec 1988 na patentových úradoch krajín EHP, konkrétne v Rakúsku, Fínsku a Nórsku, pricom tieto vyhlásenia skutocne viedli uvedené patentové úrady k udeleniu DOO na základe tohto dátumu. 92 Napokon z bodov 576 az 590 a 597 napadnutého rozsudku vyplýva, ze pred nemeckými, fínskymi a nórskymi súdmi sa AZ snazila bránit platnost DOO vydaných v týchto státoch tým, ze uvádzala nepresné vyhlásenia o relevancii dátumu 21. marec 1988 a to napriek skutocnosti, ze mala k dispozícii zhodujúce sa informácie, ktoré uvádzali, ze aj na základe jej vlastného výkladu clánku 19 nariadenia c. 1768/92 a jej "teórie skutocného uvedenia na trh" sa nemal pouzit tento dátum, kedze v skutocnosti nezodpovedal dátumu uverejnenia ceny v Luxembursku a skutocné uvedenie Losecu na trh v tomto státe nastalo pred týmto dátumom. 93 Treba vsak konstatovat, ze ako to uviedol Vseobecný súd v bodoch 493, 495, 507, 598, 599, 608 a 609 napadnutého rozsudku, nemenné a priamociare správanie AZ, ako je zhrnuté vyssie, ktoré sa vyznacovalo tým, ze patentovým úradom sa predkladali silne klamlivé vyhlásenia, ako aj zjavným nedostatkom transparentnosti, najmä pokial ide o existenciu francúzskeho technického povolenia, ktorým sa AZ úmyselne pokúsala uviest patentové úrady a súdy do omylu, aby si co najdlhsie udrzala monopol na trhu IPP, nepatrí do hospodárskej sútaze na základe kvality. 94 Toto konstatovanie nie je spochybnené tvrdením odvolateliek zalozeným na údajne rozumnej povahe ich alternatívneho výkladu clánku 19 nariadenia c. 1768/92 a ich dobrej viere v tejto súvislosti. 95 Aj keby sa totiz predpokladalo, ze napriek skutocnosti, ze samotná AZ sa prinajmensom na zaciatku domnievala, ze technické povolenie vydané vo Francúzsku 15. apríla 1987 predstavovalo povolenie uvedené nariadením c. 1768/92, napokon dospela k záveru, ze jej alternatívny výklad je rozumný, a mala vázne sance, ze bude v prípade, ak konkurenti spochybnia DOO vydané na základe dátumov 21. marec 1988 alebo 16. november 1987, potvrdený tak vnútrostátnymi súdmi, ako aj Súdnym dvorom, AZ prislúchalo, aby patentovým úradom oznámila vsetky relevantné informácie a najmä existenciu tohto francúzskeho technického povolenia, aby im umoznila rozhodnút so znalostou celej veci, ktoré z týchto povolení chcú pouzit na vydanie DOO. 96 AZ tak tým, ze týmto patentovým úradom predkladala klamlivé vyhlásenia, zatajovala existenciu uvedeného francúzskeho technického povolenia a úmyselne ich nechávala domnievat sa, ze dátum 21. marec 1988 zodpovedá luxemburskému technickému povoleniu a ze toto povolenie predstavuje prvé PUT v rámci Spolocenstva, vedome akceptovala, ze tieto orgány jej vydali DOO, ktoré by neboli vydali, ak by vedeli o existencii francúzskeho technického povolenia, a ktoré by boli nezákonné, ak by alternatívny výklad navrhnutý AZ nebol potvrdený vnútrostátnymi súdmi alebo Súdnym dvorom. 97 Okrem iného je nesporné, ze ako to bolo poznamenané v bode 92 tohto rozsudku, dátum 21. marec 1988 oznámený patentovým úradom nie je relevantný na úcely vydania DOO ani na základe jeho alternatívneho výkladu. Tento dátum sa totiz týka zoznamu Luxemburského velkovojvodstva s názvom "Ministčre de la Santé - Spécialités pharmaceutiques - Liste des spécialités pharmaceutiques admises ŕ la vente dans le Grand-Duché de Luxembourg" a v skutocnosti nezodpovedá dátumu uverejnenia ceny v Luxembursku. Vseobecný súd v tejto súvislosti v bodoch 497, 498, 580 az 582 napadnutého rozsudku uviedol, ze tento zoznam uz na základe jeho vzhladu nemozno povazovat za uverejnenie ceny omeprazolu a ze správanie AZ pocas druhej fázy zneuzitia navyse zbavuje dôveryhodnosti tvrdenia o jej dobrej viere, pokial ide o tento dátum. 98 Tretí odvolací dôvod uvedený odvolatelkami, posudzovaný vo svetle skutkových zistení Vseobecného súdu, o ktorých výslovne uviedli, ze ich nespochybnujú, je urcený na podporu ich teórie, ze ak sa podnik v dominantnom postavení domnieva, ze v súlade s právne udrzatelným výkladom si môze nárokovat na právo, môze pouzit akékolvek prostriedky, aby ho získal, a môze sa dokonca uchýlit k silne klamlivým vyhláseniam s cielom uviest orgány verejnej moci do omylu. Takéto ponímanie je vsak zjavne v rozpore s pojmom hospodárska sútaz na základe kvality a s osobitnou zodpovednostou, ktorú znása takýto podnik, neposkodit svojím správaním skutocnú a neskreslenú hospodársku sútaz v rámci Únie. 99 Napokon na rozdiel od toho, co tvrdí EFPIA, Vseobecný súd nijako nerozhodol, ze podniky v dominantnom postavení musia byt vo svojich vztahoch s regulacnými orgánmi neomylné a ze kazdé objektívne nesprávne vyhlásenie predlozené takýmto podnikom predstavuje zneuzitie dominantného postavenia a to aj vtedy, ak k omylu doslo neúmyselne a bol ihned napravený. V tejto súvislosti stací konstatovat, ze jednak sa tento prípad radikálne lísi od správania, ku ktorému sa AZ uchýlila v prejednávanej veci, a jednak, ze Vseobecný súd v bodoch 357 a 361 napadnutého rozsudku zdôraznil, ze posúdenie klamlivej povahy vyhlásení poskytnutých orgánom verejnej moci na úcely nenálezitého získania výhradných práv treba vykonat in concreto a ze sa môze lísit v závislosti od okolností charakteristických pre kazdú vec. Z tohto rozsudku teda nemozno vyvodit, ze akákolvek patentová prihláska podaná takýmto podnikom, ktorá je zamietnutá z dôvodu, ze nezodpovedá kritériám patentovatelnosti, automaticky vedie k zodpovednosti v zmysle clánku 82 ES. 100 Zo vsetkých uvedených úvah vyplýva, ze tretí odvolací dôvod musí byt zamietnutý ako nedôvodný. O stvrtom odvolacom dôvode - Argumentácia úcastníkov konania 101 Svojím stvrtým odvolacím dôvodom odvolatelky tvrdia, ze Vseobecný súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, kedze rozhodol, ze uz samotné poziadanie o DOO postacuje na to, aby doslo k zneuzitiu. Tým podla nich vytvoril "zneuzitie vlastného druhu", pricom nepreskúmal, ci bola dotknutá hospodárska sútaz alebo ci vytýkané správanie smerovalo k obmedzeniu hospodárskej sútaze. Domnievajú sa, ze hospodárska sútaz mohla byt dotknutá az od okamihu, ked bolo priznané pozadované výhradné právo, ze konkurenti AZ vedeli o jeho existencii a ze toto právo môze mat vplyv na ich správanie. Uvedený prístup by si podla nich zasluhoval, aby bol v súlade s prístupom podla amerického práva. 102 V tejto súvislosti tvrdia, ze ziadosti o DOO boli podané v období pät az sest rokov pred tým, ako tieto osvedcenia nadobudli úcinnost, a ze az do tohto okamihu boli práva AZ chránené patentmi vztahujúcimi sa na zlozenie a v urcitých prípadoch aj patentmi vztahujúcimi sa na výrobu. Navyse v Dánsku bola ziadost o DOO vzatá spät a v Spojenom královstve bolo DOO vydané na základe "správneho" dátumu. V Nemecku bolo DOO zrusené pred uplynutím doby platnosti patentu, z ktorého vychádzalo, a v Nórsku niekolko mesiacov po tomto uplynutí. Napokon tvrdia, ze ak by DOO vydané v Belgicku a Holandsku skutocne priznávali AZ neoprávnenú ochranu pocas v prvom prípade piatich a v druhom prípade siestich mesiacov, neexistujú dôkazy, ze dôsledkom tejto ochrany bolo obmedzenie hospodárskej sútaze. Tvrdia, ze AZ okrem toho v tomto okamihu uz nebola v dominantnom postavení. Na to, aby doslo k zneuzitiu, podla nich treba, aby dôsledok správania bolo mozné pocítit v okamihu, ked má podnik takéto postavenie. 103 EFPIA tiez vytýka Vseobecnému súdu záver, ze klamlivé vyhlásenie môze predstavovat zneuzitie aj vtedy, ak nemalo nijaký vonkajsí úcinok, kedze omyl bol napravený patentovým úradom alebo tretími stranami, pri pouzití opravných mechanizmov, ako sú námietkové konania alebo súdne konania o neplatnost. 104 Komisia sa domnieva, ze tento odvolací dôvod je nedôvodný. - Posúdenie Súdnym dvorom 105 Ako vyplýva najmä z bodu 357 napadnutého rozsudku, Vseobecný súd v prejednávanej veci skúmal, ci vzhladom na kontext, v ktorom bol príslusný postup realizovaný, mohol tento postup viest orgány verejnej moci k nenálezitému vytvoreniu regulacných prekázok hospodárskej sútaze napríklad protiprávnym udelením výhradného práva v jeho prospech. V tejto súvislosti usúdil, ze obmedzená volná úvaha orgánov verejnej moci alebo neexistencia ich povinnosti preskúmat presnost alebo pravdivost oznámených informácií môzu predstavovat relevantné skutocnosti, ktoré treba zohladnit na úcely urcenia, ci je dotknutý postup spôsobilý viest k vzniku regulacných prekázok hospodárskej sútaze. 106 Na rozdiel od toho, co tvrdia odvolatelky, toto preskúmanie Vseobecného súdu nijako nevychádza z ponímania, podla ktorého dotknutý postup údajne predstavuje "zneuzitie vlastného druhu" bez ohladu na jeho protisútazný úcinok. Naopak, Vseobecný súd v bode 377 napadnutého rozsudku výslovne zdôraznil, ze vyhlásenia smerujúce k neoprávnenému získaniu výhradných práv predstavujú zneuzitie, iba ak sa vzhladom na objektívny kontext, v ktorom sú podané, preukázalo, ze tieto vyhlásenia môzu skutocne viest orgány verejnej moci k tomu, aby priznali pozadované výhradné práva. 107 Ako to vsak Vseobecný súd konstatoval najmä v bodoch 591 az 598 napadnutého rozsudku, v prejednávanej veci islo o takýto prípad, co je okrem iného potvrdené skutocnostou, ze klamlivé vyhlásenia AZ jej skutocne umoznili získanie bud DOO, na ktoré nebola oprávnená, ako to bolo v prípade Nemecka, Fínska a Nórska, alebo DOO, na ktoré bola oprávnená len na kratsiu dobu, ako to bolo v prípade Belgicka, Luxemburska, Holandska a Rakúska. 108 Pokial ide predovsetkým o tie krajiny, v ktorých klamlivé vyhlásenia umoznili AZ neoprávnené získanie DOO, odvolatelky nemôzu popriet protisútazný úcinok uvedených vyhlásení z dôvodu, ze o DOO sa ziadalo pät az sest rokov pred ich nadobudnutím platnosti a ze az do tohto okamihu boli práva AZ chránené beznými patentmi. Takéto neoprávnené DOO totiz, ako to Vseobecný súd uviedol v bodoch 362, 375 a 380 napadnutého rozsudku, nielen spôsobujú závazný úcinok vylúcenia po uplynutí doby platnosti základných patentov, ale môzu tiez zmenit struktúru trhu poskodením potenciálnej konkurencie aj pred týmto uplynutím. 109 Vzhladom na tieto protisútazné úcinky Vseobecný súd v bode 605 napadnutého rozsudku rovnako správne rozhodol, ze okolnost, ze v Nemecku bolo DOO zrusené pred uplynutím doby platnosti základného patentu na základe zaloby podanej výrobcom generických výrobkov, nie je relevantná. 110 Na rozdiel od toho, co sa domnievajú odvolatelky, nebolo okrem iného nijako nevyhnutné, aby bola AZ aj po tom, ako uplynula lehota platnosti základných patentov, v dominantnom postavení, kedze protisútazná povaha týchto úkonov sa musí posudzovat podla okamihu, ked k nim doslo. Vseobecný súd preto v bodoch 379 a 606 napadnutého rozsudku správne odmietol tvrdenie zalozené na skutocnosti, ze dodatocná ochrana získaná v Belgicku a Holandsku na základe klamlivých vyhlásení sa vztahovala na obdobie, ked uz AZ nemala dominantné postavenie v týchto clenských státoch. 111 Pokial ide o okolnost, ze tieto klamlivé vyhlásenia neumoznili AZ získanie DOO v Dánsku a ze v Írsku a Spojenom královstve boli DOO nakoniec vydané na základe správneho dátumu, treba konstatovat, ze Vseobecný súd nevychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, ked v bodoch 602 az 604 napadnutého rozsudku uviedol, ze táto okolnost nezbavuje správanie AZ v týchto státoch jeho zneuzívajúcej povahy, kedze je preukázané, ze tieto vyhlásenia boli skutocne spôsobilé viest k protiprávnemu vydaniu DOO. Navyse, ako to zdôraznila Komisia, vzhladom na to, ze vytýkané správanie bolo súcastou celkovej stratégie smerujúcej k neoprávnenému bráneniu výrobcom generických výrobkov vo vstupe na trh prostredníctvom získavania DOO v rozpore s regulacným rámcom, ktorým boli zriadené, existencia zneuzitia nie je dotknutá skutocnostou, ze v urcitých státoch táto stratégia nebola úspesná. 112 Napokon, pokial ide o podmienky, ktoré musia byt podla odvolateliek splnené na to, aby sa mohlo konstatovat, ze klamlivé vyhlásenia mohli obmedzit hospodársku sútaz, stací uviest, ze v skutocnosti by to znamenalo vyzadovat preukázanie skutocného a urcitého výskytu protisútazných úcinkov. Z judikatúry Súdneho dvora vsak vyplýva, ze hoci sa postup podniku v dominantnom postavení nemôze povazovat za zneuzitie, ak nenastal ani najmensí protisútazný úcinok na trhu, naproti tomu sa nevyzaduje, aby bol takýto úcinok nevyhnutne konkrétny, pretoze stací aj preukázanie potenciálneho protisútazného úcinku (pozri v tomto zmysle rozsudok TeliaSonera Sverige, uz citovaný, bod 64). 113 V dôsledku toho musí byt stvrtý odvolací dôvod zamietnutý ako nedôvodný. O druhom zneuzití dominantného postavenia Napadnutý rozsudok 114 Dva dôvody uvedené vo vztahu ku konstatovaniu druhého zneuzitia boli preskúmané v bodoch 614 az 864 napadnutého rozsudku. 115 Pri svojom posudzovaní prvého z týchto dôvodov zalozeného na nesprávnom právnom posúdení Vseobecný súd najprv v bodoch 666 az 669 uvedeného rozsudku uviedol, ze po uplynutí lehoty výlucnosti siestich alebo desiatich rokov zacínajúcej vydaním prvého PUT uz smernica 65/65 nepriznávala drzitelovi originálneho lieku výhradné právo vyuzívat výsledky farmakologických, toxikologických a klinických testov zalozené v spise. Naproti tomu umoznovala, aby vnútrostátne orgány zohladnili tieto informácie na úcely vydania PUT pre v podstate podobné výrobky v rámci skráteného konania upraveného v clánku 4 tretom odseku bode 8 písm. a) bode iii) tejto smernice. Táto volba normotvorcu vyplýva z vyvázenia záujmov na jednej strane inovacných podnikov a na druhej strane výrobcov v podstate podobných výrobkov, ako aj zo záujmu predíst opakovaniu testov na ludoch alebo zvieratách, ktoré nie sú potrebné. 116 Vseobecný súd pripomenul, ze Súdny dvor vo svojom rozsudku zo 16. októbra 2003, AstraZeneca ([15]C-223/01, Zb. s. I-11809, body 49 az 54), dospel k záveru, ze záujem súvisiaci s ochranou verejného zdravia vyzaduje na to, aby bolo mozné o ziadosti o vydanie PUT pre generický liek rozhodovat v skrátenom konaní upravenom v uvedenom ustanovení, aby PUT pre referencný liek bolo este stále platné v dotknutom clenskom státe v case podania tejto ziadosti, a teda bráni vyuzitiu skráteného konania po zrusení PUT pre referencný liek. 117 Vseobecný súd z toho v bode 670 napadnutého rozsudku vyvodil, ze zrusenie PUT pre originálny liek malo za následok bránenie tomu, aby bol ziadatel PUT pre v podstate podobný liek na základe clánku 4 tretieho odseku bodu 8 písm. a) bodu iii) smernice 65/65 oslobodený od povinnosti vykonávat farmakologické, toxikologické a klinické testy na úcely preukázania jeho neskodnosti a úcinnosti. Hoci teda v tomto prípade právna úprava uz AZ nepriznávala výhradné právo vyuzívat výsledky týchto testov, prísne poziadavky súvisiace s ochranou verejného zdravia, ktorými sa riadi výklad smernice 65/65 Súdnym dvorom, jej umoznili, aby prostredníctvom zrusenia svojich PUT zabránila alebo stazila získanie PUT pre v podstate podobné lieky v skrátenom konaní, na ktoré vsak výrobcovia generických výrobkov mali právo. 118 Vseobecný súd v bodoch 675 a 676 napadnutého rozsudku konstatoval, ze takéto správanie, ktoré malo zabránit výrobcom generických výrobkov, aby uplatnili svoje právo vyuzit výsledky uvedených testov, nemalo nijaký základ v oprávnenej ochrane investície, ktorá je súcastou hospodárskej sútaze na základe kvality. Predovsetkým uviedol, ze sa zdalo, ze zrusenie PUT zo strany AZ mohlo jedine zabránit tomu, aby mohli ziadatelia o PUT pre v podstate podobné lieky vyuzit skrátené konanie, a tak obmedzit alebo spomalit vstup generických výrobkov na trh. Upresnil, ze takéto zrusenie mohlo tiez zabránit súbezným dovozom. V bode 677 uvedeného rozsudku dodal, ze okolnost, ze AZ bola oprávnená poziadat o zrusenie týchto povolení, nemôze nijako vynat toto správanie zo zákazu stanoveného clánkom 82 ES. 119 V bodoch 678 az 684 napadnutého rozsudku Vseobecný súd následne odmietol tvrdenie, podla ktorého sa zlucitelnost vytýkaného správania s clánkom 82 ES mala posudzovat podla kritérií rozvinutých judikatúrou, ktoré sa týkajú "unikátnych zariadení". Napokon v bodoch 685 az 694 uvedeného rozsudku odmietol tvrdenie odvolateliek uvedené po prvýkrát v stádiu konania pred Vseobecným súdom, ze v prejednávanej veci povinnosti starostlivosti týkajúce sa liekov, ktoré mala AZ v Dánsku, vo Svédsku a v Nórsku, predstavujú objektívne odôvodnenie ziadostí o zrusenie PUT v týchto krajinách. 120 Druhý dôvod týkajúci sa druhého zneuzitia, ktorým odvolatelky spochybnili posúdenie skutkových okolností, ktoré boli súcastou vytýkaného správania, zo strany Komisie, a závery, ktoré z nich Komisia vyvodila, bol preskúmaný v bodoch 757 az 865 napadnutého rozsudku. 121 V bodoch 806 az 812 uvedeného rozsudku Vseobecný súd rozhodol, ze zrusenie PUT pre kapsuly Losec nepredstavovalo správanie, ktoré je súcastou hospodárskej sútaze na základe kvality. Naproti tomu uviedol, ze AZ nemozno vytýkat, ze uviedla tablety Losec MUPS, alebo ze stiahla z trhu kapsuly Losec, kedze tieto úkony na rozdiel od zrusenia PUT nemohli oddialit uvedenie generických výrobkov alebo súbezné dovozy ani im zabránit. 122 V bodoch 824 az 863 napadnutého rozsudku Vseobecný súd skúmal, ci Komisia z právneho hladiska dostatocne preukázala, ze vytýkané správanie vzhladom na objektívny kontext, v ktorom bolo realizované, mohlo obmedzit hospodársku sútaz bránením alebo oneskorením uvedenia generických výrobkov a súbezných dovozov. 123 Pokial ide v prvom rade o uvedenie generických výrobkov, Vseobecný súd v bode 828 uvedeného rozsudku konstatoval, ze zrusenie PUT znemoznilo vyuzitie skráteného konania a v dôsledku toho mohlo spomalit udelenie povolení na obchodovanie pre generické výrobky v Dánsku, vo Svédsku a v Nórsku. V tejto súvislosti v bodoch 829 az 835 uvedeného rozsudku usúdil, ze okolnost, na ktorú sa odvolávali odvolatelky, podla ktorej mohli konkurenti AZ získat PUT prostredníctvom iných, dlhsích a nákladnejsích konaní, nestací na to, aby zbavila zneuzívajúcej povahy správanie spocívajúce najmä v zrusení uvedených povolení, kedze jediným cielom tohto správania bolo vylúcit z trhu, prinajmensom docasne, konkurencných výrobcov generických výrobkov. 124 Pokial ide v druhom rade o súbezné dovozy, Vseobecný súd v bodoch 838 az 863 napadnutého rozsudku uviedol, ze hoci Komisia preukázala, ze zrusenie PUT pre kapsuly Losec vo Svédsku mohlo vylúcit súbezné dovozy týchto výrobkov, nepreukázalo sa to vsak, pokial ide o Dánske královstvo a Nórske královstvo. Preto ciastocne vyhovel tomuto zalobnému dôvody v rozsahu, v akom sa týkal obmedzenia súbezných dovozov v týchto dvoch státoch, pricom vo zvysnej casti ho zamietol. O piatom odvolacom dôvode - Argumentácia úcastníkov konania 125 Svojím piatym odvolacím dôvodom odvolatelky tvrdia, ze Vseobecný súd nesprávne vylozil pojem "hospodárska sútaz na základe kvality" tým, ze sa domnieval, ze jednoduchý výkon práva priznaného právom Únie je nezlucitelný s takouto hospodárskou sútazou. Únia podla nich logicky nemôze priznat a súcasne zakázat právo na zrusenie PUT. V tejto súvislosti tvrdia, ze právna úprava Únie v oblasti liekov priznáva drzitelovi PUT právo poziadat o zrusenie tohto povolenia, rovnako ako právo nepoziadat o jeho obnovenie v okamihu uplynutia doby jeho platnosti. Samotná Komisia, ako aj generálni advokáti La Pergola a Geelhoed podla nich v rámci svojich návrhov vo veciach, v ktorých boli vydané rozsudky zo 16. decembra 1999, Rhône Poulenc Rorer a May & Baker ([16]C-94/98, Zb. s. I-8789), ako aj z 10. septembra 2002, Ferring ([17]C-172/00, Zb. s. I-6891), výslovne uznali, ze oprávnená osoba môze toto právo vykonat kedykolvek bez toho, aby musela uviest akékolvek dôvody, a bez toho, aby musela prihliadat na záujmy výrobcov generických liekov a súbezných dovozcov. Tieto zásady podla nich rovnako vyplývajú z uz citovaného rozsudku Ferring. 126 Odvolatelky zdôraznujú, ze existencia PUT prinása svojmu drzitelovi prísne povinnosti starostlivosti týkajúce sa liekov a sústavné náklady, ktorých zbavenie sa je zákonné, ak sa povolený výrobok uz viac neuvádza na trh. Zbavit spolocnosti v dominantnom postavení ich práva na zrusenie a zaväzovat ich, aby udrziavali v platnosti povolenie, ktoré uz nepotrebujú, cím by boli nútené vynakladat úsilie a náklady a prevziat zodpovednost v systéme verejného zdravia za presnost informácií, ktoré poskytujú, bez akejkolvek náhrady zo strany svojich konkurentov, by podla nich neprimeraným spôsobom rozsirovalo osobitnú zodpovednost týchto spolocností. 127 Odvolatelky dalej vytýkajú Vseobecnému súdu, ze v bode 677 napadnutého rozsudku nedostatocne odôvodnil svoj záver, ze nezákonnost správania, ktoré je zneuzitím, podla clánku 82 ES, nesúvisí s jeho zákonnostou podla iných právnych noriem. Podla nich mal vysvetlit, akým spôsobom predstavuje výkon legitímneho práva AZ v prejednávanej veci zneuzitie. Navyse cielom samotnej právnej úpravy Únie v oblasti liekov je podla nich zosúladit podporovanie inovácií s ochranou hospodárskej sútaze. Okrem iného sa domnievajú, ze Vseobecný súd oznacil za zneuzitie sériu iných správaní ako boli tie, ktoré konstatovala Komisia, cím prekrocil svoje právomoci. 128 Komisia povazuje tento odvolací dôvod za nedôvodný. - Posúdenie Súdnym dvorom 129 Na úvod treba konstatovat, ze ako to poznamenal Vseobecný súd v bode 804 napadnutého rozsudku, vypracovanie stratégie podnikom, hoci aj v dominantnom postavení, ktorej cielom je, aby bolo minimalizované zhorsenie jeho predaja a aby bol schopný celit konkurencii generických výrobkov, je legitímne a predstavuje súcast obvyklej hospodárskej sútaze, pokial sa plánované správanie neodchyluje od postupov, ktoré sú súcastou hospodárskej sútaze na základe kvality, z ktorej môzu mat prospech spotrebitelia. 130 Na rozdiel od toho, co tvrdia odvolatelky, vsak súcastou takejto hospodárskej sútaze nie je správanie, ako je to, ktoré sa vytýka v rámci druhého zneuzitia, spocívajúce v zrusení, a to bez objektívneho dôvodu a po uplynutí doby platnosti výhradného práva vyuzívat výsledky farmakologických, toxikologických a klinických testov priznaného smernicou 65/65, PUT pre kapsuly Losec v Dánsku, vo Svédsku a v Nórsku, prostredníctvom ktorých sa AZ snazila, ako to Vseobecný súd uviedol v bode 814 napadnutého rozsudku, zamedzit uvedeniu generických výrobkov a súbezným dovozom. 131 V tejto súvislosti treba predovsetkým konstatovat, ze ako Vseobecný súd uviedol v bode 675 uvedeného rozsudku, správanie, ktoré malo okrem iného zabránit výrobcom generických výrobkov, aby uplatnili svoje právo vyuzit výsledky uvedených testov, nemalo po uplynutí obdobia výhradnosti uvedeného vyssie nijaký základ v oprávnenej ochrane investície, ktorá je súcastou hospodárskej sútaze na základe kvality, práve preto, lebo AZ uz podla smernice 65/65 nemala výhradné právo vyuzívat tieto výsledky. 132 Okrem toho Vseobecný súd v bode 677 uvedeného rozsudku správne uviedol, ze okolnost, ktorú uvádzajú odvolatelky, ze AZ bola v zmysle smernice 65/65 oprávnená poziadat o zrusenie svojich PUT pre kapsuly Losec, nie je nijako spôsobilá vynat toto správanie zo zákazu stanoveného v clánku 82 ES. Ako totiz zdôraznil Vseobecný súd, protiprávnost zneuzívajúceho správania z pohladu clánku 82 ES nesúvisí s jeho súladom alebo nesúladom s inými právnymi normami, ale zneuzitia dominantného postavenia spocívajú vo väcsine prípadov v správaní, ktoré je inak zákonné z pohladu iných odvetví práva, ako je právo hospodárskej sútaze. 133 Napokon, ako to poznamenal generálny advokát v bode 78 svojich návrhov, cielom smernice 65/65 je v podstate ochrana verejného zdravia, pricom odstranuje nezrovnalosti medzi urcitými vnútrostátnymi ustanoveniami, ktoré bránia obchodovaniu s farmaceutickými výrobkami v rámci Únie, a nesleduje tak, ako to tvrdia odvolatelky, rovnaké ciele ako clánok 82 ES, v dôsledku coho by sa na zabezpecenie skutocnej a neskreslenej hospodárskej sútaze na vnútornom trhu uz nevyzadovalo uplatnovanie tohto clánku. 134 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze podnik v dominantnom postavení má v tomto poslednom uvedenom ohlade osobitnú zodpovednost (pozri rozsudok France Télécom/Komisia, uz citovaný, bod 105), a ze preto nemôze, ako to Vseobecný súd uviedol v bodoch 672 a 817 napadnutého rozsudku, vyuzívat regulacné konania tak, aby zabránil vstupu konkurentov na trh alebo ho stazil, pokial neexistujú dôvody týkajúce sa ochrany oprávnených záujmov podniku zúcastnujúceho sa hospodárskej sútaze na základe kvality alebo pokial neexistuje objektívne odôvodnenie. 135 Pokial ide o tvrdenie odvolateliek, ze udrziavanie PUT by im prinásalo prísne povinnosti starostlivosti týkajúce sa liekov, treba konstatovat, ze takéto povinnosti skutocne môzu predstavovat objektívne odôvodnenie na zrusenie PUT. 136 Ako Vseobecný súd uviedol v bodoch 686 a 688 napadnutého rozsudku, toto tvrdenie bolo po prvýkrát predlozené v stádiu sporového konania a otázka zátaze spojenej s uvedenými povinnostami nebola nikdy uvedená v interných dokumentoch AZ týkajúcich sa jej obchodnej stratégie, co umoznuje pochybovat o skutocnosti, ze tieto povinnosti boli v prejednávanej veci prícinou zrusenia PUT. 137 Vseobecný súd okrem toho v bode 689 uvedeného rozsudku uviedol, ze vzhladom na to, ze AZ nepoziadala o zrusenie PUT v Nemecku, Spanielsku, Francúzsku, Taliansku, Holandsku a Rakúsku, odvolatelky nepreukázali, ze dodatocné zatazenie, ktoré by znásala AZ, ak by nebola pristúpila k zruseniu PUT v Dánsku, vo Svédsku a v Nórsku, by bolo významné do takej miery, ze by predstavovalo objektívne odôvodnenie. 138 Vzhladom na toto zistenie Vseobecného súdu, ktoré vychádza z podrobnej analýzy povinností starostlivosti týkajúcich sa liekov, ktoré AZ znásala vo vztahu k svojim PUT v týchto posledných uvedených státoch, vykonanej v bodoch 690 az 693 uvedeného rozsudku, ktorú odvolatelky nespochybnili, treba dospiet k záveru, ze tvrdenie zalozené na takýchto povinnostiach je skutkovo nepodlozené. 139 Pokial sa odvolatelky snazia o vyvodenie tvrdenia z návrhov vo veciach, v ktorých boli vydané uz citované rozsudky Rhône Poulenc Rorer a May & Baker, ako aj Ferring, alebo z tohto posledného uvedeného rozsudku, stací konstatovat, ze tieto veci sa nijako netýkajú otázky, ci zrusenie PUT zo strany podniku v dominantnom postavení, ktoré môze oddialit uvedenie generických výrobkov ci súbezné dovozy alebo im zabránit, predstavuje porusenie clánku 82 ES, a neumoznujú v tejto súvislosti nijakú dedukciu. 140 Napokon na rozdiel od toho, co tvrdia odvolatelky, Vseobecný súd v nijakom prípade neprekrocil svoje právomoci, ked v bodoch 806 az 811 napadnutého rozsudku uviedol, ze hoci Komisia definovala druhé zneuzitie ako zneuzitie vyplývajúce z kombinácie zrusenia PUT pre kapsuly Losec a prechodu od predaja týchto kapsúl k predaju tabliet Losec MUPS, jeho ústrednou zlozkou je tá, ktorá spocíva v tomto zrusení, ako to Komisia okrem iného potvrdila v rámci konania, pricom uvedený prechod predstavoval kontext, v ktorom sa uskutocnilo, a ze iba toto zrusenie mohlo vyvolat protisútazné úcinky namietané Komisiou, cize mohlo byt kvalifikované ako zneuzitie. 141 Zo vsetkých týchto úvah vyplýva, ze piaty odvolací dôvod musí byt zamietnutý ako nedôvodný. O siestom odvolacom dôvode - Argumentácia úcastníkov konania 142 Svojím siestym odvolacím dôvodom odvolatelky tvrdia, ze Vseobecný súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, ked usúdil, ze správanie vytýkané v rámci druhého zneuzitia smerovalo k obmedzeniu hospodárskej sútaze. Tvrdia, ze samotný výkon práva priznaného právom Únie by mohol byt povazovaný za "zneuzitie" prinajhorsom len za výnimocných okolností, t. j. ak ide o skutocné vylúcenie akejkolvek hospodárskej sútaze, pricom jednoduchý pokus o skreslenie hospodárskej sútaze v tejto súvislosti nepostacuje. V tejto súvislosti by sa podla nich mala vyvodit analógia z vecí týkajúcich sa povinných licencií, o ktoré islo v rozsudku z 29. apríla 2004, IMS Health ([18]C-418/01, Zb. s. I-5039). Táto analógia je podla nich odôvodnená na základe "skutocného odnatia" práva na zrusenie PUT a skutocnosti, ze tento zákaz zrusenia registrácie je formou povinnej licencie. Odvolatelky okrem iného tvrdia, ze na rozdiel od toho, co Vseobecný súd uviedol v bode 830 napadnutého rozsudku, AZ mala aj po uplynutí lehoty výlucnosti priznanej smernicou 65/65 výhradné práva ku klinickým informáciám, ktoré zostali dôverné, kedze táto smernica nestanovuje povinnost spolocností poskytujúcich tieto dôverné informácie delit sa o tieto informácie so svojimi konkurentmi. 143 Odvolatelky sa v dôsledku toho domnievajú, ze na rozdiel od toho, co Vseobecný súd uviedol najmä v bodoch 824 az 827 a 829 napadnutého rozsudku, Komisia nemala v prejednávanej veci preukázat len to, ze zrusenie PUT "stazilo" hospodársku sútaz, ale aj to, ze malo neprimeraný úcinok na hospodársku sútaz. Aj na základe uplatnovania tohto údajne správneho kritéria by sa zrusenie PUT podla nich nemohlo povazovat za zneuzitie, pretoze nebola vylúcená hospodárska sútaz, ani pokial ide o generické výrobky, ani na úrovni súbezných dovozov. 144 Pokial ide o generické výrobky, odvolatelky jednak tvrdia, ze zrusenie PUT neodnalo výrobcom týchto výrobkov, ktoré uz boli na trhu, právo na pokracovanie uvádzania ich výrobkov na trh. Okrem toho výrobcovia, ktorí dovtedy neboli cinní na trhu, mali podla nich k dispozícii iné moznosti ako skrátené konanie upravené v clánku 4 tretom odseku bode 8 písm. a) bode iii) smernice 65/65, hoci boli "menej výhodné". 145 Pokial ide o súbezné dovozy, odvolatelky sa domnievajú, ze rozhodnutie Komisie malo byt zrusené, aj pokial ide o Svédske královstvo, nielen preto, ze hospodárska sútaz bola iba obmedzená, nie vylúcená, ale aj z dôvodu, ze toto obmedzenie bolo v prejednávanej veci spôsobené nesprávnym uplatnovaním práva Únie zo strany svédskych orgánov, kedze Súdny dvor konstatoval, ze clánky 28 ES a 30 ES bránia tomu, aby zrusenie PUT pre farmaceutický výrobok prinásalo samo osebe zrusenie povolenia na súbezný dovoz, ak neexistuje ohrozenie zdravia (rozsudky z 8. mája 2003, Paranova Läkemedel a i., [19]C-15/01, Zb. s. I-4175, body 25 az 28 a 33, ako aj Paranova, [20]C-113/01, Zb. s. I-4243, body 26 az 29 a 34). 146 Komisia sa domnieva, ze tento odvolací dôvod je neprípustný, kedze odvolatelky sa svojimi tvrdeniami týkajúcimi sa povinných licencií obmedzujú iba na opakovanie tvrdení, ktoré uz predlozili v prvostupnovom konaní, bez toho, aby odôvodnili, preco je preskúmanie týchto tvrdení Vseobecným súdom nesprávne. Tento odvolací dôvod je podla nej v kazdom prípade nedôvodný. - Posúdenie Súdnym dvorom 147 Na rozdiel od toho, co tvrdí Komisia, tento odvolací dôvod nie je neprípustný. V tejto súvislosti stací konstatovat, ze pokial odvolatel spochybnuje výklad alebo uplatnenie práva Spolocenstva vykonané Vseobecným súdom, v rámci odvolania sa môzu nanovo prejednat právne otázky skúmané na prvom stupni. Ak by totiz odvolatel nemohol zalozit svoje odvolanie na dôvodoch a tvrdeniach uz pouzitých pred Vseobecným súdom, odvolacie konanie by ciastocne stratilo svoj zmysel (pozri rozsudky z 23. apríla 2009, AEPI/Komisia, [21]C-425/07 P, Zb. s. I-3205, bod 24, a z 29. júla 2010, Grécko/Komisia, [22]C-54/09 P, Zb. s. I-7537, bod 43). 148 Treba vsak konstatovat, ze tento odvolací dôvod je nedôvodný. Situácia, ktorá je príznacná pre druhé zneuzitie, sa totiz nedá nijako porovnat s povinnou licenciou alebo prípadom, ktorý viedol k uz citovanému rozsudku IMS Health uvádzanému odvolatelkami, kde podnik v dominantnom postavení, ktorý bol oprávnený v rámci práva dusevného vlastníctva na modelovú struktúru, odmietol poskytnút svojim konkurentom licenciu na pouzitie tejto struktúry. 149 Moznost zrusit PUT daná smernicou 65/65 nie je rovnocenná s vlastníckym právom. Preto skutocnost, ze podnik v dominantnom postavení vzhladom na svoju osobitnú zodpovednost nemôze vyuzívat túto moznost tak, aby zabránil vstupu konkurentov na trh alebo ho stazil, pokial sa ako podnik zúcastnujúci sa hospodárskej sútaze na základe kvality nemôze odvolávat na dôvody týkajúce sa ochrany jeho oprávnených záujmov alebo na objektívne odôvodnenie, nepredstavuje ani "skutocné odnatie" takéhoto práva, ani povinnost poskytnút licenciu, ale jednoduché obmedzenie mozností daných právom Únie. 150 Okolnost, ze uplatnenie takýchto mozností podnikom v dominantnom postavení je obmedzené alebo podlieha podmienkam, aby sa zabezpecilo, ze neskôr nebude poskodená hospodárska sútaz, ktorá uz je oslabená prítomnostou takéhoto podniku, nie je nijako výnimocná a na rozdiel od obmedzenia slobodného výkonu výhradného práva, ktoré je odmenou za vynalozenú investíciu alebo výtvor, neodôvodnuje výnimku z uplatnovania clánku 82 ES. 151 Pokial ide o tvrdenie odvolateliek, ze AZ este bola drzitelom výhradných práv ku klinickým údajom, ktoré zostali dôverné, toto tvrdenie nezohladnuje skutocnost, ze ako to Vseobecný súd uviedol v bode 681 napadnutého rozsudku, smernica 65/65 v kazdom prípade obmedzila tieto údajné práva tým, ze vo svojom clánku 4 tretom odseku bode 8 písm. a) bode iii) stanovila skrátené konanie, ktoré po uplynutí lehoty výlucnosti trvajúcej sest alebo desat rokov umoznuje vnútrostátnym orgánom opriet sa o tieto údaje a výrobcom v podstate podobných liekov umoznuje vyuzit ich existenciu, aby získali PUT. Vseobecný súd preto v bodoch 670, 674, 680 a 830 napadnutého rozsudku správne konstatoval, ze smernica 65/65 uz nepriznávala AZ výhradné právo vyuzívat výsledky farmakologických, toxikologických a klinických testov zalozené v spise. 152 Okrem toho, kedze vnútrostátne orgány v rámci skráteného konania neposkytujú tieto údaje ziadatelom, konstatovanie druhého zneuzitia nemá za následok, ako to zdôraznuje Komisia, to, ze konkurentom sa poskytuje prístup ku klinickým údajom, a neposkodzuje ich dôvernost. 153 Vseobecný súd v dôsledku toho nevychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, ked v bodoch 678 az 684 napadnutého rozsudku odmietol tvrdenie odvolateliek, ze zlucitelnost správania vytýkaného v rámci druhého zneuzitia s clánkom 82 ES sa musí posudzovat podla kritérií uplatnovaných okrem iného v uz citovanom rozsudku IMS Health, a to ani ked v bodoch 824 a 826 napadnutého rozsudku uviedol, ze na úcely kvalifikovania tohto správania ako zneuzitie dominantného postavenia stací, ak by sa preukázalo, ze môze obmedzit hospodársku sútaz a najmä vytvorit prekázku pre vstup generických výrobkov na trh a pre súbezné dovozy. 154 Vseobecný súd navyse správne preveril, ci Komisia skutocne predlozila tento dôkaz o generických výrobkoch, a v bodoch 829 az 835 napadnutého rozsudku uviedol, ze okolnost, ze právny rámec ponúka alternatívne, nákladnejsie a zdlhavejsie spôsoby získania PUT, nezbavuje správanie podniku v dominantnom postavení jeho zneuzívajúcej povahy, kedze pri objektívnom posúdení tohto správania je jeho jediným cielom znemoznit skrátené konanie stanovené normotvorcom v clánku 4 tretom odseku bode 8 písm. a) bode iii) smernice 65/65, a teda udrzat výrobcov generických výrobkov co najdlhsie mimo trhu a zvýsit ich náklady na prekonanie prekázok vstupu na trh, cím sa oddiali významný konkurencný tlak vyvíjaný týmito výrobkami. 155 Okrem toho, pokial ide o súbezné dovozy do Svédska, je nesporné, ze ako to Vseobecný súd uviedol v bodoch 862 a 863 napadnutého rozsudku, zrusenie PUT pre kapsuly Losec malo skutocne za následok zamedzenie súbezných dovozov, kedze svédska agentúra pre liecivá zrusila povolenia na súbezný dovoz s úcinnostou od 1. januára 1999 a 30. júna 1999, lebo sa domnievala, ze tieto povolenia môzu byt priznané, len ak existujú platné PUT. Okrem iného najmä z bodu 814 napadnutého rozsudku a tam uvedených dokumentov vyplýva, ze AZ tento dôsledok predvídala, ci dokonca sa on snazila. Samotná okolnost, ze Súdny dvor vo svojich uz citovaných rozsudkoch Paranova Läkemedel a i. a Paranova rozhodol, o niekolko rokov neskôr, ze zrusenie PUT z iných dôvodov ako verejné zdravie neodôvodnuje automatické zrusenie povolenia na súbezný dovoz, kedze ochranu verejného zdravia mozno zabezpecit inými prostriedkami, ako je spolupráca s vnútrostátnymi orgánmi ostatných clenských státov, nemení nic na skutocnosti, ze zrusenie PUT mohlo v okamihu, ked sa o toto zrusenie ziadalo, zamedzit súbezným dovozom. 156 Z uvedeného vyplýva, ze siesty odvolací dôvod musí byt zamietnutý ako nedôvodný. O pokute Napadnutý rozsudok 157 Vseobecný súd v bodoch 884 az 914 napadnutého rozsudku preskúmal a zamietol styri výhrady uvedené odvolatelkami, ktorými kritizovali zákonnost pokuty, ktorú im ulozila Komisia. Tieto výhrady sa týkali premlcania urcitých vytýkaných konaní, závaznosti porusení, dlzky ich trvania a polahcujúcich okolností. Vseobecný súd pritom znízil výsku pokuty vzhladom na pochybenie Komisie v súvislosti s druhým zneuzitím, ktoré bolo pripomenuté v bode 124 tohto rozsudku. Argumentácia úcastníkov konania 158 Svojím siedmym dôvodom, ktorý sa delí na dve casti, odvolatelky tvrdia, ze pokuta, ktorá im bola ulozená, je prílis vysoká. 159 V rámci prvej casti tvrdia, ze Vseobecný súd mal znízit výsku pokuty z dôvodu skutocnosti, ze islo o nové zneuzitia. V prejednávanej veci neboli nikdy predtým stanovené pravidlá hospodárskej sútaze týkajúce sa zneuzití, co podla nich v súlade s uz citovaným rozsudkom vo veci AKZO/Komisia odôvodnuje ulozenie symbolickej pokuty. Z dôvodov uvedených v rámci tretieho odvolacieho dôvodu odvolatelky spochybnujú analýzu Vseobecného súdu, podla ktorej boli postupy predstavujúce prvé zneuzitie zjavne v rozpore s hospodárskou sútazou na základe kvality, v dôsledku coho bolo vylúcené znízenie pokuty pri zohladnení ich novosti. Judikatúra, z ktorej Vseobecný súd vychádzal pri tejto analýze, sa podla nich neuplatnuje, kedze sa týka úplne iného prípadu. Pokial ide o druhé zneuzitie, odvolatelky tvrdia, ze skutocnost, ze ziadost AZ o zrusenie PUT bola v zmysle práva EÚ povolená, by sa mala povazovat za polahcujúcu okolnost, ktorá odôvodnuje znízenie pokuty. 160 V rámci druhej casti siedmeho odvolacieho dôvodu odvolatelky uvádzajú, ze neexistencia protisútazných úcinkov je okolnostou, ktorú mal Vseobecný súd zohladnit pri preskúmavaní výsky pokuty. V tejto súvislosti sa odvolávajú na rozsudok Súdneho dvora zo 4. júna 2009, T-Mobile Netherlands a i. ([23]C-8/08, Zb. s. I-4529), ako aj rozsudok Súdu prvého stupna z 11. marca 1999, ARBED/Komisia ([24]T-137/94, Zb. s. II-303). Preto pokial ide o prvé zneuzitie, v Dánsku a Spojenom královstve podla nich neexistovali protisútazné úcinky, lebo DOO neboli nikdy vydané. Hoci v Nemecku bolo vydané DOO, bolo zrusené pred tým, ako nadobudlo platnost, takze nemohlo ovplyvnit hospodársku sútaz. Navyse neexistuje nijaký dôkaz, ze bola skutocne obmedzená hospodárska sútaz v Belgicku, Holandsku a Nórsku. Pokial ide o druhé zneuzitie, odvolatelky sa domnievajú, ze nesprávne uplatnovanie práva Únie zo strany príslusného svédskeho orgánu predstavuje okolnost svedciacu v prospech znízenia pokuty. 161 Komisia sa domnieva, ze tento odvolací dôvod je neprípustný, pretoze jeho úcelom je zabezpecit vseobecné nové posúdenie pokuty, a v kazdom prípade sa domnieva, ze je nedôvodný. Posúdenie Súdnym dvorom 162 Na úvod treba pripomenút, ze ak Súdny dvor rozhoduje o právnych otázkach v súvislosti s odvolaním, neprislúcha mu, aby z dôvodu spravodlivého zaobchádzania nahradil svojím posúdením posúdenie Vseobecného súdu, ktorý v neobmedzenom rozsahu vykonával svoju právomoc týkajúcu sa stanovenia výsky pokút ulozených podnikom za porusenie práva Únie (rozsudky zo 17. júla 1997, Ferriere Nord/Komisia, [25]C-219/95 P, Zb. s. I-4411, bod 31, a zo 17. decembra 1998, Baustahlgewebe/Komisia, [26]C-185/95 P, Zb. s. I-8417, bod 129). 163 Ako vsak poznamenal generálny advokát v bode 105 svojich návrhov, odvolatelky sa týmto odvolacím dôvodom nedomáhajú vseobecného nového posúdenia ulozených pokút, ale tvrdia, ze Vseobecný súd nesprávne posúdil novost porusení, o ktoré ide, a úcinky týchto porusení. Tento odvolací dôvod je v dôsledku toho prípustný. 164 Pokial ide o prvú cast uvedeného odvolacieho dôvodu zalozenú na novosti obidvoch zneuzití dominantného poistenia, treba konstatovat, ze ako to Vseobecný súd zdôraznil v bode 900 napadnutého rozsudku, tieto zneuzitia mali potvrdený ciel udrzat konkurentov mimo trhu. Je teda nesporné, ze hoci Komisia a súdy Únie zatial nemali prílezitost vyjadrit sa osobitne k správaniu, ako je to, ktorým sa vyznacovali tieto zneuzitia, AZ si bola vedomá silno protisútaznej povahy svojho správania a musela ocakávat, ze je nezlucitelné s právnymi normami Únie v oblasti hospodárskej sútaze. Navyse, ako uz bolo vysvetlené v rámci posúdenia tretieho a piateho odvolacieho dôvodu, Vseobecný súd správne konstatoval, ze toto správanie bolo zjavne v rozpore s hospodárskou sútazou na základe kvality. 165 Pokial ide o druhú cast tohto odvolacieho dôvodu týkajúcu sa najmä neexistencie konkrétnych protisútazných úcinkov prvého zneuzitia v Dánsku, Nemecku a Spojenom královstve, stací konstatovat, ze v súvislosti s výpoctom pokuty odvolatelky nemôzu mat prospech zo skutocnosti, ze ich silno protisútazné správanie, ktoré mohlo významným spôsobom ovplyvnit hospodársku sútaz, vzhladom na zásah tretej osoby este nevyvolalo zamýslané úcinky. Odvolatelky rovnako nemôzu mat prospech zo skutocnosti, ze správanie vytýkané v rámci druhého zneuzitia skutocne viedlo svédske orgány, ako to AZ predpokladala, k zruseniu povolení na súbezný dovoz v rozpore s clánkami 28 ES a 30 ES, a teda vyvolalo presne tie protisútazné úcinky, o ktoré sa AZ snazila. Vseobecný súd navyse v bode 902 napadnutého rozsudku správne uviedol, ze okolnosti týkajúce sa ciela správania môzu mat na úcely urcenia výsky pokuty väcsí význam ako okolnosti týkajúce sa jeho následkov. 166 Vseobecný súd v dôsledku toho nijako nevychádzal z nesprávneho posúdenia, ked v bodoch 901 az 903 a 914 napadnutého rozsudku dospel k záveru, ze novost porusení a skutocnost, ze este nevyvolali úcinky, s ktorými AZ pocítala, neodôvodnujú ani zmenu kvalifikácie týchto zneuzití ako závazných porusení, ani konstatovanie existencie polahcujúcich okolností, a teda znízenie pokuty z týchto dôvodov. 167 Siedmy odvolací dôvod preto musí byt zamietnutý ako nedôvodný. 168 Kedze sa nevyhovelo nijakému z odvolacích dôvodov, odvolanie treba zamietnut v celom rozsahu. O vzájomnom odvolaní, ktoré podala EFPIA 169 Tvrdenia, ktoré predlozila EFPIA na podporu svojho vzájomného odvolania, sa v rozsahu, v akom uz boli predlozené v rámci hlavného odvolania, týkajú konstatovania Vseobecného súdu o existencii dominantného postavenia. Vo vztahu k tomuto konstatovaniu Vseobecný súd na základe posúdenia uskutocneného v bodoch 239 az 294 napadnutého rozsudku usúdil, ze Komisia sa nedopustila zjavného pochybenia, ked dospela k záveru, ze AZ mala v priebehu príslusných urcených období takéto postavenie na viacerých vnútrostátnych trhoch pocas referencného obdobia. O prvom dôvode Argumentácia úcastníkov konania 170 Svojím prvým odvolacím dôvodom EFPIA vytýka Vseobecnému súdu, ze vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, ked nesprávne zohladnil úlohu státu. Vseobecný súd podla nej predovsetkým nepreskúmal, ci vysoký trhový podiel AZ jej umoznoval konat nezávisle od jej konkurentov a zákazníkov alebo ci naopak úloha státu konajúceho ako kupujúceho vyuzívajúceho postavenie nákupného monopolu pri liekoch vydávaných na predpis a súcasne aj regulátora cien vylucovala alebo aspon zmiernovala údajnú trhovú silu AZ. 171 Vseobecný súd sa v bode 257 napadnutého rozsudku len obmedzil na potvrdenie konstatovaní Komisie, ktoré vsak podla nej nepostacujú na odôvodnenie záveru, ze AZ sa mohla správat samostatne, hoci vyvíjala cinnost na trhu, na ktorom bolo stanovovanie cien prísne regulované a na ktorom existovala silná konkurencia, pokial ide o inovácie. Vseobecný súd podla nej navyse neposúdil, v akom rozsahu poskytovala rokovacia sila farmaceutických podnikov týmto podnikom prevahu nad rokovacou silou státu. 172 Okrem toho z konstatovania Vseobecného súdu v bodoch 191 a 262 napadnutého rozsudku, podla ktorého jednak citlivost lekárov a pacientov na cenové rozdiely je vzhladom na dôlezitost úlohy terapeutickej úcinnosti obmedzená, a jednak náklady na lieky sú úplne alebo z velkej casti pokryté systémami sociálneho zabezpecenia, podla nej vyplýva, ze cena mala len obmedzený vplyv na pocet predpísaní Losecu a v dôsledku toho na trhový podiel AZ. V dôsledku toho podla nej na rozdiel od konstatovania Vseobecného súdu v bode 261 uvedeného rozsudku preto zo skutocnosti, ze AZ mohla udrzat vyssie trhové podiely ako jej konkurenti a úctovat si pritom vyssie ceny, nemozno vyvodit nijaký relevantný záver vo vztahu k trhovej sile. 173 Komisia sa domnieva, ze tento odvolací dôvod je neprípustný, kedze EFPIA ziada len to, aby Súdny dvor prehodnotil skutkové zistenia Vseobecného súdu. Uvedený odvolací dôvod je podla nej v kazdom prípade nedôvodný. Posúdenie Súdnym dvorom 174 Na rozdiel od toho, co tvrdí Komisia, tento odvolací dôvod je prípustný, lebo EFPIA nespochybnuje skutkové zistenia Vseobecného súdu, ale mu vytýka jednak to, ze nepreskúmal význam úlohy státu v súvislosti s urcením, ci AZ mala pocas referencného obdobia dominantné postavenie, a jednak to, ze potvrdil závery Komisie na základe nedostatocných konstatovaní. 175 Na to, aby sa posúdila dôvodnost tohto odvolacieho dôvodu, treba pripomenút, ze z ustálenej judikatúry vyplýva, ze dominantné postavenie v zmysle clánku 82 ES sa týka takého silného ekonomického postavenia podniku, ktoré mu umoznuje bránit zachovaniu efektívnej hospodárskej sútaze na relevantnom trhu tým, ze mu dáva moznost správat sa do znacnej miery nezávisle od jeho konkurentov, zákazníkov a v konecnom dôsledku aj spotrebitelov. Existencia dominantného postavenia vo vseobecnosti vyplýva zo spojenia rôznych faktorov, ktoré zohladnované jednotlivo nemusia byt nevyhnutne rozhodujúce (rozsudky zo 14. februára 1978, United Brands a United Brands Continentaal/Komisia, [27]27/76, Zb. s. 207, body 65 a 66, ako aj Hoffmann-La Roche/Komisia, uz citovaný, body 38 a 39). 176 Súdny dvor uz mal okrem toho prílezitost upresnit, ze hoci význam trhových podielov sa na jednotlivých trhoch môze lísit, dlhodobé drzanie mimoriadne velkého trhového podielu predstavuje s výnimkou prípadu mimoriadnych okolností dôkaz existencie dominantného postavenia (rozsudok Hoffmann-La Roche/Komisia, uz citovaný, bod 41) a ze trhové podiely väcsie ako 50 % predstavujú mimoriadne velké trhové podiely (rozsudok AKZO/Komisia, uz citovaný, bod 60). 177 Ako Vseobecný súd uviedol v bodoch 245 az 253, 279, 288 a 290 napadnutého rozsudku, je nesporné, ze AZ mala pocas referencného obdobia a na vsetkých relevantných geografických trhoch mimoriadne velké trhové podiely, ktoré boli ovela väcsie ako podiely jej konkurentov, pricom jej postavenie na týchto trhoch bolo obcas az drvivé. Vseobecný súd preto v bodoch 244, 245, 253 a 278 uvedeného rozsudku správne uviedol, ze Komisia sa vo svojej podrobnej analýze podmienok hospodárskej sútaze, ktorá sa snazila zohladnit rôzne okolnosti, mohla opriet predovsetkým o vseobecne velmi velké trhové podiely AZ ako ukazovatele jej trhovej sily neporovnatelnej s trhovými silami ostatných aktérov na trhu. 178 Okrem toho na rozdiel od toho, co tvrdí EFPIA, Vseobecný súd nijako neopomenul preskúmat, ci trhový podiel AZ jej umoznoval správat sa nezávisle od svojich konkurentov, ako aj od svojich zákazníkov, a ci úloha státu konajúceho ako regulátora cien aj kupujúceho vyuzívajúceho postavenie nákupného monopolu pri liekoch vydávaných na predpis vylucovala alebo zmiernovala trhovú silu AZ. Naopak, v bodoch 256 az 268 napadnutého rozsudku uskutocnil v tejto súvislosti osobitne podrobnú analýzu. 179 Vseobecný súd v tejto súvislosti predovsetkým uviedol v bodoch 256 az 260 uvedeného rozsudku, ze hoci cena alebo úroven náhrady vyplývajú z rozhodnutia prijatého orgánmi verejnej moci, schopnost farmaceutického podniku získat vyssiu cenu alebo úroven náhrady je rôzna v závislosti od pridanej a inovacnej hodnoty výrobku, co umoznilo AZ ako prvému výrobcovi ponúkajúcemu IPP s ovela vyssou terapeutickou hodnotou ako mali H2 blokátory získat od verejných orgánov vyssiu cenu v porovnaní s existujúcimi výrobkami a "imitujúcimi" výrobkami. 180 Vseobecný súd okrem iného v bodoch 262 a 264 uvedeného rozsudku poznamenal, ze zdravotné systémy, ktoré sú príznacné pre trhy s farmaceutickými výrobkami, majú tendenciu posilnovat najmä trhovú silu farmaceutických spolocností ponúkajúcich nové výrobky s pridanou hodnotou, kedze ceny liekov sú plne alebo z väcsej casti hradené systémami sociálneho zabezpecenia, co spôsobuje, ze dopyt je do znacnej miery neelastický. V tejto súvislosti vysvetlil, ze vo vztahu k podnikom, ktoré majú postavenie prvého vstupujúceho, sa náhrady zabezpecené systémami sociálneho zabezpecenia na jednej strane stanovujú relatívne vysoko v porovnaní s "imitujúcimi" výrobkami napriek snahám o znízenie výdavkov na zdravotnú starostlivost vynakladaných orgánmi verejnej moci na úcely kompenzovania obmedzenej citlivosti predpisujúcich lekárov a pacientov na vysoké ceny liekov a na druhej strane umoznujú farmaceutickému podniku, v ktorého prospech sú urcené, aby stanovil svoju cenu vysoko bez obavy, ze pacienti a lekári sa preorientujú na iné, lacnejsie výrobky. 181 Za týchto podmienok Vseobecný súd v bodoch 261 a 266 napadnutého rozsudku správne rozhodol, ze skutocnost, ze AZ bola schopná udrzat si ovela väcsie trhové podiely ako jej konkurenti pri súcasnom uplatnovaní vyssích cien, ako boli ceny iných IPP, predstavovala významnú skutocnost, z ktorej vyplývalo, ze správanie AZ do znacnej miery nepodliehalo tlakom vyvíjaným jej konkurentmi, zákazníkmi a v konecnom dôsledku spotrebitelmi. 182 Zo vsetkého, co bolo uvedené, vyplýva, ze tento odvolací dôvod musí byt zamietnutý ako nedôvodný. O druhom dôvode Argumentácia úcastníkov konania 183 Svojím druhým odvolací dôvodom EFPIA tvrdí, ze Vseobecný súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, ked usudzoval, ze práva dusevného vlastníctva AZ, jej postavenie prvého subjektu vstupujúceho na trh a financná sila predstavovali dôkazy o jej dominantnom postavení. Tieto tri vlastnosti sú vo vseobecnosti spolocné pre mnozstvo inovacných spolocností, ktoré úspesne pôsobia vo výskume nových výrobkov, a neumoznujú relevantné rozlisovanie medzi dominantnými podnikmi a podnikmi, ktoré nimi nie sú. Vseobecný súd tak podla nej nesprávne uplatnil judikatúru Súdneho dvora, predovsetkým rozsudky zo 6. apríla 1995, RTE a ITP/Komisia, nazvaný "Magill" ([28]C-241/91 P a C-242/91 P, Zb. s. I-743), ako aj IMS Health, uz citovaný, ktoré potvrdzovali, ze samotná drzba práv dusevného vlastníctva nepostacuje na preukázanie existencie dominantného postavenia. 184 Komisia sa domnieva, ze tento odvolací dôvod je neprípustný v rozsahu, v akom vychádza len z tvrdenia, ze financné postavenie a ludské zdroje AZ nie sú relevantné v súvislosti s posúdením existencie dominantného postavenia. Vo zvysnej casti je tento odvolací dôvod podla nej nedôvodný. Posúdenie Súdnym dvorom 185 Najprv treba konstatovat, ze tento odvolací dôvod v rozsahu, v akom smeruje proti úvahám uvedeným v bodoch 283 a 286 napadnutého rozsudku, podla ktorých Komisia nevychádzala zo zjavne nesprávneho posúdenia, ked okrem iných okolností zohladnila aj postavenie AZ ako prvého subjektu vstupujúceho na trh IPP a jej financnú silu pri posudzovaní jej konkurencného postavenia na trhu, je neprípustný, kedze ako to poznamenal generálny advokát v bode 130 svojich návrhov, EFPIA neuvádza, v com je toto konstatovanie postihnuté nesprávnym právnym posúdením. 186 Pokial ide následne o tvrdenia, ktorými EFPIA kritizuje zistenia Vseobecného súdu uvedené v bode 275 napadnutého rozsudku, ze Komisia sa nedopustila takéhoto pochybenia, ked pri uvedenom posúdení zohladnila existenciu a vyuzívanie práv dusevného vlastníctva AZ, treba konstatovat, ze Vseobecný súd v bode 270 uvedeného rozsudku správne uviedol, ze hoci nemozno usudzovat, ze samotná drzba práv dusevného vlastníctva priznáva takéto postavenie, za urcitých okolností môze vytvorit dominantné postavenie najmä tým, ze umoznuje podniku, aby bránil efektívnej hospodárskej sútazi na trhu (pozri v tomto zmysle rozsudok Magill, body 46 a 47). 187 Ako vsak Vseobecný súd uviedol v tejto súvislosti v bode 271 napadnutého rozsudku, Losec ako prvý IPP, ktorý bol uvedený na trh, bol chránený osobitne silným patentom, na základe ktorého AZ viedla súdne konania, ktoré jej umoznovali vyvíjat významné tlaky na jej konkurentov a do znacnej miery im diktovat prístup na trh. Okrem toho existencia uzívania práv dusevného vlastníctva vsak bola len jednou z rôznych okolností, z ktorých Komisia v prejednávanej veci vychádzala pri svojom posúdení, ze AZ mala pocas referencného obdobia dominantné postavenie na viacerých vnútrostátnych trhoch. 188 Napokon na rozdiel od toho, co tvrdí EFPIA, zohladnenie práv dusevného vlastníctva na úcely preukázania existencie dominantného postavenia nemá nijakým spôsobom za následok to, ze spolocnosti uvádzajúce na trh inovacné výrobky by sa museli zdrzat nadobúdania sirokého portfólia práv dusevného vlastníctva alebo vynucovania týchto práv. V tejto súvislosti stací pripomenút, ze takéto postavenie nie je zakázané, zakázané je iba jeho zneuzitie, a ze jeho konstatovanie samo osebe neznamená nijaké vytýkanie vo vztahu k dotknutému podniku (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 16. marca 2000, Compagnie maritime belge transports a i./Komisia, [29]C-395/96 P a C-396/96 P, Zb. s. I-1365, bod 37, ako aj TeliaSonera Sverige, uz citovaný, bod 24). 189 V dôsledku toho musí byt tento odvolací dôvod zamietnutý ako ciastocne neprípustný a ciastocne nedôvodný. 190 Vzhladom na to, ze ani jednému z dvoch odvolacích dôvodov, ktoré predlozila EFPIA, sa nevyhovelo, toto odvolanie treba zamietnut v celom rozsahu. O vzájomnom odvolaní, ktoré podala Komisia 191 Vzájomné odvolanie Komisie smeruje proti posúdeniu Vseobecného súdu v bodoch 840 az 861 napadnutého rozsudku, na základe ktorého Vseobecný súd rozhodol, ze Komisia preukázala, ze zrusenie PUT pre kapsuly Losec mohlo vylúcit súbezné dovozy týchto výrobkov, pokial ide o Svédske královstvo, no nie, pokial ide o Dánske královstvo a Nórske královstvo. Argumentácia úcastníkov konania 192 Komisia uvádza, ze Vseobecný súd nesprávne uplatnil pravidlá o dôkaznom bremene a úrovni dokazovania tým, ze od Komisie vyzadoval, aby preukázala, ze vnútrostátne orgány po zrusení PUT mohli zrusit alebo dokonca zvycajne zrusili povolenia na súbezný dovoz. V skutocnosti sa Vseobecný súd podla nej zameral na skutocné úcinky tejto praxe namiesto toho, aby uplatnil právne kritérium, ktoré si pre seba stanovil. Odôvodnenie Vseobecného súdu si podla nej odporuje a má protichodné dôsledky. Konkrétne Dánske královstvo bolo totiz jediným státom, v ktorom sa stratégia zrusenia registrácie, ktorú vypracovala AZ, ukázala ako úplne úcinná. Napriek tomu Vseobecný súd konstatoval, ze v tomto státe nedoslo k zneuzitiu, co ilustruje, ze kritérium prícinnej súvislosti je prílis úzko ponaté. Samotná skutocnost, ze ostatné okolnosti mohli prispiet k vylúceniu akéhokolvek súbezného dovozu, podla nej neodôvodnuje záver, ze zrusenie registrácie nebolo spôsobilé mat tento úcinok. Okrem toho vzhladom na to, ze právny rámec vo vsetkých troch státoch bol vo vsetkých bodoch rovnaký, dospiet k rozdielnym výsledkom je rozporuplné. Vseobecný súd navyse podla nej v bode 850 napadnutého rozsudku neposúdil klúcové dôkazy a v bodoch 839 a 846 uvedeného rozsudku zjavne nesprávne uplatnil prezumpciu neviny. 193 Okrem toho konstatovanie Vseobecného súdu v bodoch 848 a 849 napadnutého rozsudku, ze dokumenty AZ, na ktoré sa odvolávala Komisia, vyjadrujú len osobný názor alebo ocakávania zamestnancov AZ a nanajvýs môzu znamenat, ze AZ zamýslala vylúcit súbezné dovozy zrusením registrácie PUT pre kapsuly Losec, podla nej predstavuje zjavné skreslenie dôkazov. Tieto dokumenty podla nej preukazujú, ze AZ sama preskúmala prax vnútrostátnych orgánov a dospela k záveru, ze jej stratégia má sancu uspiet v troch dotknutých státoch. Za týchto okolností Vseobecný súd podla nej pochybil, ked vyzadoval, aby Komisia roky po tom, co udalosti nastali, a posteriori vysetrila, aký mohol byt postoj orgánov, pricom skúmanie postoja orgánov zo strany AZ bolo osobitne spolahlivé. Komisia okrem iného tvrdí, ze jej nemozno vytýkat, ze nepreukázala praktiku, ktorá este neexistovala vzhladom na skutocnost, ze operácia zámeny a zrusenia registrácie bola bezprecedentná. Vseobecný súd navyse v rozpore s kritériom, ktoré si sám stanovil, aj s judikatúrou Súdneho dvora v bode 849 uvedeného rozsudku odmietol relevantnost dôkazu o úmysle AZ obmedzit hospodársku sútaz prostriedkami, ktoré nie sú súcastou hospodárskej sútaze na základe kvality. Posúdenie Súdnym dvorom 194 Na to, aby sa posúdila dôvodnost argumentácie Komisie, treba preskúmat dôvody, pre ktoré Vseobecný súd v prejednávanej veci rozhodol, ze vzhladom na tvrdenie odvolateliek, ze znízenie súbezných dovozov bolo spôsobené úspechom tabliet Losec MUPS, táto institúcia z právneho hladiska dostatocne nepreukázala, ze zrusenie PUT v Dánsku a Nórsku pre kapsuly Losec mohlo vylúcit súbezné dovozy týchto výrobkov. 195 Pokial ide najprv o Dánske královstvo, Vseobecný súd v bodoch 840, 843 a 847 napadnutého rozsudku jednak uviedol, ze sporné rozhodnutie neobsahuje nic, co by nasvedcovalo tomu, ze pred vyhlásením uz citovaných rozsudkov Paranova Läkemedel a i. a Paranova, ktorých obsah bol pripomenutý v bode 155 tohto rozsudku, bola prax dánskych orgánov taká, ze automaticky rusili povolenia na súbezný dovoz po zrusení PUT pre príslusný výrobok z dôvodov nesúvisiacich s verejným zdravím, a jednak, ze toto rozhodnutie ani nepreukázalo, ze tieto orgány zrusili povolenia na súbezné dovozy kapsúl Losec. 196 Vseobecný súd vsak v bode 846 napadnutého rozsudku správne uviedol, ze Komisii prislúchalo, aby predlozila konkrétne dôkazy, ktoré by preukazovali, ze v prejednávanej veci vzhladom na regulacný kontext mohli vnútrostátne orgány zrusit alebo ze dokonca obvykle rusili povolenia na súbezný dovoz po zrusení PUT pre dotknutý výrobok, a to na ziadost drzitela. Aj ked boli totiz uz citované rozsudky Paranova Läkemedel a i. a Paranova vyhlásené az niekolko rokov po zrusení PUT pre kapsuly Losec v Dánsku zo strany AZ, v prípade neexistencie takýchto dôkazov sa nemohlo predpokladat, ze dánske orgány mohli reagovat na toto zrusenie spôsobom, aký si zelala AZ, v rozpore s clánkami 28 ES a 30 ES a ze uvedené zrusenie teda mohlo obmedzit hospodársku sútaz. 197 Vseobecný súd okrem toho v bodoch 847 a 848 napadnutého rozsudku neskreslil memorandum AZ z 22. októbra 1997, v ktorom interní poradcovia tejto skupiny vyslovili názor, ze "viacero skandinávskych orgánov vo vseobecnosti zaujíma" postoj, podla ktorého povolenia na súbezný dovoz nemôzu byt zachované po zrusení PUT, ked usúdil, ze tento dokument odzrkadluje iba ocakávanie zamestnancov AZ týkajúce sa reakcie "viacerých skandinávskych orgánov", pricom vsak nepreukazuje, ze dánske orgány boli skutocne náchylné v prejednávanej veci rusit povolenia na súbezný dovoz, a ze tento dokument prinajhorsom odzrkadluje úmysel AZ vylúcit súbezné dovozy prostredníctvom zrusenia PUT pre kapsuly Losec. Navyse na rozdiel od toho, co sa zjavne domnieva Komisia, ocakávania AZ nemôzu postacovat na preukázanie toho, ze zrusenie PUT v Dánsku mohlo objektívne spôsobit zrusenie povolení na súbezný dovoz v tomto státe. 198 Pokial ide o tvrdenie Komisie, ze Vseobecný súd v bodoch 850 a 851 napadnutého rozsudku, v ktorých skúmal dokument predstavenstva AZ v Dánsku uvedený v bode 311 sporného rozhodnutia, nezohladnil iné dôkazy, najmä nórsky dokument o stratégii po skoncení platnosti patentu uvedený v bode 302 tohto rozhodnutia, treba konstatovat, ze bod 311 sporného rozhodnutia sa neodvoláva len na bod 302 uvedeného rozhodnutia, ale ze nórsky dokument o stratégii po skoncení platnosti patentu nijako nevylucuje, ze zastavenie súbezných dovozov kapsúl Losec do Dánska bolo spôsobené, ako to tvrdia odvolatelky, prechodom spotrebitelov k tabletám Losec MUPS a nie zrusením povolení na súbezný dovoz. Ako to Vseobecný súd uviedol v bode 788 uvedeného rozsudku, tento dokument len upresnoval, ze po zrusení PUT pre kapsuly Losec 1. novembra 1998 prechod "zopakuje situáciu, ku ktorej doslo pocas uvedenia MUPS® spolocnostou Astra Dánsko" a ze "súbezné obchodovanie s kapsulami Losec® bude postupne ustávat a od 1. februára 1999 takmer vymizne". 199 V dôsledku toho Vseobecný súd v bode 852 napadnutého rozsudku správne vyvodil záver, ze v prípade neexistencie akéhokolvek tvrdenia v tejto súvislosti v spornom rozhodnutí a vzhladom na skutocnost, ze sa ani nepreukázalo, ze dánske orgány zrusili povolenia na súbezný dovoz kapsúl Losec, by bolo pripustenie domnienky prícinnej súvislosti medzi zrusením PUT pre kapsuly Losec v Dánsku a zastavením súbezných dovozov tohto výrobku v tomto státe nezlucitelné so zásadou, podla ktorej musí byt pochybnost na prospech príjemcu rozhodnutia, ktorým sa konstatuje porusenie. 200 Pokial ide následne o Nórske královstvo, Vseobecný súd v bodoch 856 az 858 napadnutého rozsudku uviedol, ze nórsky úrad povolil pokracovanie súbezných dovozov kapsúl Losec s poukazom na PUT, ktoré mala AZ pre tablety Losec MUPS a ktoré bolo samo zalozené na PUT pre kapsuly Losec, a ze správanie tohto orgánu zapadá do regulacnej praxe, ktorú Súdny dvor pripustil vo svojom uz citovanom rozsudku Rhône-Poulenc Rorer a May & Baker. 201 Skutocnost, ze súbezné dovozy kapsúl Losec do Nórska zaznamenali od roku 1998 významný pokles napriek skutocnosti, ze nórsky orgán ponechal v platnosti povolenia na súbezný dovoz kapsúl Losec, vsak svedcí v prospech vylúcenia toho, ze pokles uvedených dovozov bol spôsobený zrusením PUT, ale mohol by naopak znamenat, ze tento pokles bol vyvolaný znízením dopytu po kapsulách Losec vzhladom na uvedenie tabliet Losec MUPS. 202 Okrem toho z dôvodov vysvetlených v bode 196 tohto rozsudku, a ako to Vseobecný súd konstatoval v bodoch 859 a 860 napadnutého rozsudku, Komisia nemohla bez konkrétnych dôkazov predpokladat, ze hoci boli v prejednávanej veci ponechané v platnosti povolenia na súbezný dovoz, zrusenie PUT pre kapsuly Losec v Nórsku mohlo prinajmensom viest nórske orgány k zruseniu povolení na súbezný dovoz. 203 Z uvedeného vyplýva, ze vzájomné odvolanie Komisie musí byt zamietnuté ako nedôvodné. O trovách 204 Podla clánku 184 odseku 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, ak odvolanie nie je dôvodné, Súdny dvor rozhodne aj o trovách konania. Podla clánku 138 ods. 1 tohto poriadku, ktorý sa na základe clánku 184 ods. 1 tohto poriadku uplatnuje na konanie o odvolaní, úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. 205 Kedze Komisia navrhla zaviazat odvolatelky a EFPIA na náhradu trov konania a tie neuspeli so svojimi odvolacími dôvodmi, odvolatelky treba zaviazat na náhradu trov konania spojených s hlavným odvolaním a EFPIA na náhradu trov konania spojených s jej vzájomným odvolaním, pricom EFPIA okrem iného znása svoje vlastné trovy spojené so vstupom do konania ako vedlajsí úcastník na podporu hlavného odvolania. 206 Komisia znása svoje vlastné trovy konania spojené s jej vzájomným odvolaním. Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Hlavné odvolanie aj vzájomné odvolania sa zamietajú. 2. AstraZeneca AB a AstraZeneca plc sú povinné nahradit trovy konania spojené s hlavným odvolaním. 3. European Federation of Pharmaceutical Industries and Associations (EFPIA) je povinná nahradit trovy konania spojené s jej vzájomným odvolaním a znása svoje vlastné trovy konania spojené s hlavným odvolaním. 4. Európska komisia znása svoje vlastné trovy konania spojené s jej vzájomným odvolaním. Podpisy __________________________________________________________________ ( [30]*1 ) Jazyk konania: anglictina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXshkZU0/L94002-531TMP.html#t-ECR_62010CJ0457_SK_01-E0001 2. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005T?0321&locale=SK 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:P:1965:022:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2001:311:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1992:182:TOC 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2009:152:TOC 7. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0535&locale=SK 8. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0191&locale=SK 9. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0127&locale=SK 10. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61976??0085&locale=SK 11. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61986??0062&locale=SK 12. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0052&locale=SK 13. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0052&locale=SK 14. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0202&locale=SK 15. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001C?0223&locale=SK 16. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0094&locale=SK 17. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0172&locale=SK 18. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001C?0418&locale=SK 19. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001C?0015&locale=SK 20. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001C?0113&locale=SK 21. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0425&locale=SK 22. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0054&locale=SK 23. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008C?0008&locale=SK 24. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0137&locale=SK 25. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0219&locale=SK 26. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0185&locale=SK 27. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61976??0027&locale=SK 28. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61991C?0241&locale=SK 29. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61996C?0395&locale=SK 30. file:///tmp/lynxXXXXshkZU0/L94002-531TMP.html#c-ECR_62010CJ0457_SK_01-E0001