ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (velká komora) z 19. marca 2013 ( [1]*1 ) "Odvolania -- Státna pomoc -- Financné opatrenia v prospech France Télécom -- Návrh akcionárskej pôzicky -- Verejné vyhlásenia clena francúzskej vlády -- Rozhodnutie, ktorým bola pomoc vyhlásená za nezlucitelnú so spolocným trhom a nebolo nariadené jej vrátenie -- Pojem státna pomoc -- Pojem ekonomická výhoda -- Pojem záväzok poskytnút státne prostriedky" V spojených veciach C-399/10 P a C-401/10 P, ktorých predmetom sú dve odvolania podla clánku 56 Statútu Súdneho dvora Európskej únie, podané 4. a 3. augusta 2010, Bouygues SA, so sídlom v Parízi (Francúzsko), Bouygues Télécom SA, so sídlom v Boulogne-Billancourt (Francúzsko), v zastúpení: C. Baldon, J. Blouet-Gaillard, J. Vogel, F. Sureau a D. Theophile, avocats, odvolatelky, dalsí úcastníci konania: Európska komisia, v zastúpení: C. Giolito, D. Grespan a S. Thomas, splnomocnení zástupcovia, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, zalovaná v prvostupnovom konaní, Francúzska republika, v zastúpení: G. de Bergues a J. Gstalter, splnomocnení zástupcovia, zalobkyna v prvostupnovom konaní, ktorú v konaní podporujú: Spolková republika Nemecko, v zastúpení: T. Henze a J. Möller, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci U. Soltész, Rechtsanwalt, vedlajsí úcastník konania v odvolacom konaní, France Télécom SA, so sídlom v Parízi, v zastúpení: pôvodne S. Hautbourg, S. Quesson a L. Olza Moreno, avocats, neskôr S. Hautbourg a S. Quesson, avocats, Association française des opérateurs de réseaux et services de télécommunications (AFORS Télécom), so sídlom v Parízi, zalobkyne v prvostupnovom konaní, a Európska komisia, v zastúpení: C. Giolito, D. Grespan a S. Thomas, splnomocnení zástupcovia, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, odvolatelka, dalsí úcastníci konania: Francúzska republika, v zastúpení: G. de Bergues a J. Gstalter, splnomocnení zástupcovia, zalobkyna v prvostupnovom konaní, ktorú v konaní podporujú: Spolková republika Nemecko, v zastúpení: T. Henze a J. Möller, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci U. Soltész, Rechtsanwalt, vedlajsí úcastník konania v odvolacom konaní, Bouygues SA, so sídlom v Parízi, Bouygues Télécom SA, so sídlom v Boulogne-Billancourt, v zastúpení: C. Baldon, J. Blouet-Gaillard, J. Vogel, F. Sureau a D. Theophile, avocats, France Télécom SA, so sídlom v Parízi, v zastúpení: pôvodne S. Hautbourg, S. Quesson a L. Olza Moreno, avocats, neskôr S. Hautbourg a S. Quesson, avocats, Association française des opérateurs de réseaux et services de télécommunications (AFORS Télécom), so sídlom v Parízi, zalobkyne v prvostupnovom konaní, SÚDNY DVOR (velká komora), v zlození: predseda V. Skouris, podpredseda K. Lenaerts, predsedovia komôr A. Tizzano, M. Ilesic, J. Malenovský, sudcovia U. Lőhmus, E. Levits, J.-C. Bonichot, A. Arabadziev (spravodajca), J.-J. Kasel a M. Safjan, generálny advokát: P. Mengozzi, tajomník: A. Impellizzeri, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 13. marca 2012, po vypocutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 28. júna 2012, vyhlásil tento Rozsudok 1 Svojimi odvolaniami sa Bouygues SA a Bouygues Télécom SA (dalej spolocne "spolocnosti Bouygues") na jednej strane, ako aj Európska komisia, na strane druhej, domáhajú zrusenia rozsudku Vseobecného súdu Európskej únie z 21. mája 2010, [2]Francúzsko a i./Komisia (T-425/04, T-444/04, T-450/04 a T-456/04, Zb. s. II-2099, dalej len "napadnutý rozsudok"), ktorým Vseobecný súd jednak zrusil clánok 1 rozhodnutia Komisie 2006/621/ES z 2. augusta 2004 o státnej podpore, ktorú Francúzsko poskytlo spolocnosti France Télécom ([3]Ú. v. EÚ L 257, 2006, s. 11, dalej len "sporné rozhodnutie"), a jednak zastavil konanie o návrhoch na zrusenie clánku 2 tohto rozhodnutia. Okolnosti predchádzajúce sporu Vseobecný kontext veci 2 Spolocnost France Télécom SA (dalej len "FT"), operátor a dodávatel sietí a telekomunikacných sluzieb, bola zalozená v roku 1991 ako verejnoprávna právnická osoba a od 31. decembra 1996 má postavenie akciovej spolocnosti. Od októbra 1997 je FT kótovaná na burze. V roku 2002 úcast Francúzskej republiky na základnom imaní FT dosahovala 56,45 %, pricom zostávajúcu cast základného imania vlastnila verejnost (32,25 %), samotná FT (8,26 %) a zamestnanci podniku (3,04 %). 3 V prvom stvrtroku 2002 FT uverejnila svoju rocnú úctovnú závierku za rok 2001, ktorá vykazovala cisté zadlzenie vo výske 63,5 miliardy eur a stratu vo výske 8,3 miliardy eur. 4 V období od marca do júna 2002 ratingové agentúry Moody's a Standard & Poor's (dalej len "S & P") znízili "rating" FT a tiez ohodnotili jej perspektívu negatívne. Konkrétne 24. júna 2002 Moody's znízila rating krátkodobých a dlhodobých dlhopisov FT na posledný stupen kategórie bezpecná investícia ("investment grade"). Súcasne doslo k výraznému poklesu kurzu akcií spolocnosti FT. 5 Vzhladom na financnú situáciu FT francúzsky minister hospodárstva, financií a priemyslu v rozhovore uverejnenom 12. júla 2002 v denníku Les Échos (dalej len "vyhlásenie z 12. júla 2002") v podstate vyhlásil, ze keby FT mala financné tazkosti, Francúzska republika by urobila opatrenia nutné na ich vyriesenie. 6 K tomu istému dnu S & P znízila rating dlhodobých dlhopisov FT na posledný stupen kategórie bezpecná investícia, pricom uviedla, ze tento stupen bol zachovaný len vzhladom na správy Francúzskej republiky v súvislosti s FT. 7 Dna 12. septembra 2002 francúzske orgány oznámili, ze prijali demisiu predsedu predstavenstva a generálneho riaditela FT. 8 Dna 13. septembra 2002 FT zverejnila svoju polrocnú úctovnú závierku, ktorá potvrdzovala, ze k 30. júnu 2002 sa vlastné konsolidované financné prostriedky FT dostali do záporu vo výske 440 miliónov eur a ze jej cisté zadlzenie dosahovalo 69,69 miliardy eur, z toho dlh na dlhopisoch so splatnostou v rokoch 2003 az 2005 predstavoval 48,9 miliardy eur. 9 V tlacovej správe o financnej situácii FT z 13. septembra 2002 francúzske orgány v podstate vyhlásili, ze Francúzska republika prispeje k zvýseniu základného imania FT a prijme, ak to bude nevyhnutné, opatrenia, ktoré FT umoznia vyhnút sa akémukolvek problému s financovaním. 10 V ten istý den agentúra Moody's zmenila perspektívu dlhu FT z negatívnej na stabilnú, pretoze Francúzska republika potvrdila svoj záväzok podporit FT. 11 Dna 2. októbra 2002 bol vymenovaný nový predseda predstavenstva a generálny riaditel FT. Tlacová správa, ktorá informovala o tomto vymenovaní, v podstate potvrdila vyhlásenie obsiahnuté v tlacovej správe z 13. septembra 2002 uvedenej v bode 9 tohto rozsudku. 12 Na zasadnutí predstavenstva spolocnosti FT zo 4. decembra 2002 nové vedenie spolocnosti FT predlozilo akcný plán pod názvom "Ambition France Télécom 2005" (dalej len "plán Ambition 2005") predovsetkým s cielom vyvázit bilanciu FT na základe zvýsenia jej imania az do výsky 15 miliárd eur. 13 Predlozenie plánu Ambition 2005 sprevádzala tlacová správa ministra hospodárstva, financií a priemyslu zo 4. decembra 2002 (dalej len "oznámenie zo 4. decembra 2002"), ktoré znie: 14 V dnoch 11. a 12. decembra 2002 FT zacala s dvomi následnými emisiami dlhopisov v celkovej výske 2,9 miliardy eur. 15 Dna 17. decembra 2002 S & P spresnila, ze od júla 2002 podpora Francúzskej republiky bola jedným z klúcových faktorov na udrzanie hodnotenia FT v kategórii bezpecná investícia a ze jej oznámenie vztahujúce sa na akcionársku pôzicku a záväzok zúcastnit sa na obnovení kapitálu spolocnosti vo výske 15 miliárd eur sumou zodpovedajúcou svojmu podielu, túto podporu potvrdili. 16 Dna 20. decembra 2002 ERAP zaslal FT parafovaný a podpísaný návrh zmluvy o akcionárskej pôzicke (dalej len "návrh akcionárskej pôzicky"). FT tento návrh zmluvy nepodpísala a akcionárska pôzicka nebola nikdy poskytnutá. 17 Dna 15. januára 2003 si FT vo forme emisií dlhopisov pozicala celkovú sumu 5,5 miliardy eur. Na tieto dlhopisové pôzicky sa nevztahovala ziadna státna zábezpeka ani záruka. Dna 10. februára 2003 FT predlzila splatnost casti zdruzenej pôzicky vo výske 15 miliárd eur. 18 Dna 4. marca 2003 sa zacalo so zvysovaním základného imania podla plánu Ambition 2005. Dna 24. marca 2003 FT uskutocnila zvýsenie základného imania o 15 miliárd eur. Francúzska republika na túto operáciu prispela sumou 9 miliárd eur pomerne na základe svojho podielu na základnom imaní FT. Táto operácia sa skoncila 11. apríla 2003. 19 FT uzavrela úctovné obdobie 2002 so stratou priblizne 21 miliárd eur a cistým financným dlhom takmer 68 miliárd eur. Zisk za rok 2002, ktoré FT zverejnila 5. marca 2003, vykazoval zvýsenie obratu o 8,4 %, prevádzkového zisku pred zapocítaním amortizácie o 21,1 % a prevádzkového zisku o 30,9 %. K 14. aprílu 2003 Francúzska republika vlastnila 58,9 % základného imania FT, z toho 28,6 % prostredníctvom ERAP-u. Správne konanie a sporné rozhodnutie 20 Francúzska republika 4. decembra 2002 oznámila Komisii financné opatrenia stanovené plánom Ambition 2005, vrátane návrhu akcionárskej pôzicky. 21 Dna 22. januára 2003 spolocnosti Bouygues, dve spolocnosti zalozené podla francúzskeho práva, z ktorých spolocnost Bouygues Télécom SA pôsobí na francúzskom trhu telefónnych sluzieb, podali Komisii staznost týkajúcu sa najmä dvoch prípadov pomoci, ktorú Francúzska republika údajne poskytla FT jednak verejnými vyhláseniami, ktoré francúzske orgány prijali od júla 2002 v prospech FT (dalej len "vyhlásenia prijaté od júla 2002") a jednak oznámením zo 4. decembra 2002 o návrhu akcionárskej pôzicky vo výske 9 miliárd eur. 22 Dna 12. marca 2003 bolo rozhodnutie Komisie zacat konanie vo veci formálneho zistovania podla clánku 88 ods. 2 ES najmä v súvislosti s financnými opatreniami uplatnenými Francúzskou republikou na podporu FT (dalej len "rozhodnutie zacat konanie vo veci formálneho zistovania") uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie ([4]Ú. v. EÚ C 57, s. 5). 23 Dna 3. augusta 2004 Komisia oznámila francúzskym orgánom sporné rozhodnutie. Clánok 1 tohto rozhodnutia stanovuje, ze "akcionárska pôzicka, ktorú [Francúzska republika] poskytl[a] [FT] v decembri 2002 vo forme úverovej linky vo výske 9 miliárd eur v spojitosti s vyhláseniami... prijatými od júla 2002, je státnou pomocou, ktorá nie je zlucitelná so spolocným trhom". Podla clánku 2 tohto rozhodnutia "vrátenie pomoci uvedenej v clánku 1 nemozno pozadovat". 24 V odôvodneniach 17 az 26 uvedeného rozhodnutia Komisia konstatovala, ze financná situácia spolocnosti FT sa od júna 2002 vyznacovala váznymi strukturálnymi tazkostami a nevyvázenou bilanciou. Z odôvodnenia 37 toho istého rozhodnutia vyplýva, ze ku dnu vyhlásenia z 12. júla 2002 ratingové agentúry S & P a Moody's boli pripravené znízit rating dlhu FT na úroven spekulatívneho dlhopisu ("junk bond"). 25 V odôvodnení 39 sporného rozhodnutia Komisia zastávala názor, ze v júli 2002 FT prechádzala krízou dôvery, v prípade ktorej hrozilo, ze zabráni zamýslanému refinancovaniu a vyvolá riziká pre jeho likviditu v roku 2003. V odôvodneniach 212 a 222 tohto rozhodnutia najmä spresnila, ze vzhladom na tlacové správy francúzskych orgánov z 13. septembra a 2. októbra 2002 ratingové agentúry Moody's a S & P zmenili svoje hodnotenie týkajúce sa správy dlhu FT a zvýsili dôveru na trhu. 26 V odôvodneniach 185 az 187 sporného rozhodnutia Komisia konstatovala, ze opatreniam prijatým v decembri 2002, ktorých sa oznámenie týka, predchádzali najmä vyhlásenia prijaté od júla 2002 a zastávala názor, ze tieto vyhlásenia mali dopad na to, ako trhy a hospodárske subjekty vnímali situáciu FT v decembri 2002. Domnievala sa, ze je teda mozné analyzovat vyhlásenia a opatrenia od júla 2002 ako celok. 27 V odôvodneniach 188 a 189, ako aj 203 az 219 uvedeného rozhodnutia táto institúcia spresnila, ze podla jej názoru vyhlásenie z 12. júla 2002 istotne malo vplyv na trhy a poskytlo FT ekonomickú výhodu. Na základe svojej analýzy mnohých právnych argumentov vsak usúdila, ze nemá k dispozícii dostatok informácií, aby mohla preukázat, ze toto vyhlásenie môze byt aspon potenciálne záväzkom na poskytnutie státnych prostriedkov. 28 Naopak v odôvodneniach 194 az 196 sporného rozhodnutia Komisia zastávala názor, ze návrh akcionárskej pôzicky poskytol FT výhodu a bol aspon potenciálne záväzkom na poskytnutie státnych prostriedkov. Tento návrh totiz umoznil FT zvýsit financné prostriedky a uistit trh o jej platobnej schopnosti. Dalej potenciálny dodatocný výdavok zo státnych zdrojov vznikol oznámením o poskytnutí akcionárskej pôzicky spojeným s vytvorením podmienok na poskytnutie tejto pôzicky, dalej tým, ze bolo na trhu vyvolané zdanie, ze k poskytnutiu pôzicky naozaj doslo, a napokon dorucením návrhu akcionárskej pôzicky. 29 V odôvodneniach 197 az 201 uvedeného rozhodnutia Komisia rovnako zastávala názor, ze v konkurencnom odvetví telekomunikácií výhody, akými sú tie, z ktorých mala prospech FT, zvlást citelným spôsobom narúsajú alebo môzu narusit hospodársku sútaz a ze môzu ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi. 30 V odôvodneniach 203 az 256 sporného rozhodnutia Komisia zastávala názor, ze s ohladom na dopad, ktorý na trh mali najmä vyhlásenia prijaté od júla 2002, oznámené vyhlásenia nesplnajú kritérium obozretného súkromného investora v trhovom hospodárstve ani kritériá pomoci na záchranu a restrukturalizáciu podniku v tazkostiach. Dospela tak k záveru, ze uvedené opatrenia predstavujú státnu pomoc, ktorá je nezlucitelná so spolocným trhom. 31 Komisia, ktorá sa domnievala, ze dopad tejto pomoci nebolo mozné presne posúdit a celková analýza iných skutocností uvedenej pomoci ako návrhu akcionárskej pôzicky z hladiska ich zlucitelnosti s pravidlami státnej pomoci bola novou otázkou, v odôvodneniach 257 az 264 uvedeného rozhodnutia zastávala názor, ze dodrziavanie práva na obhajobu a zásady ochrany legitímnej dôvery bránili jej vymáhaniu. Konanie pred Vseobecným súdom a napadnutý rozsudok 32 Svojimi zalobami podanými na Vseobecný súd sa Francúzska republika, FT a spolocnosti Bouygues domáhali zrusenia sporného rozhodnutia a Association française des opérateurs de réseaux et services de télécommunications (Francúzske zdruzenie prevádzkovatelov sietí a telekomunikacných sluzieb) (AFORS Télécom) sa domáhalo ciastocného zrusenia tohto rozhodnutia. 33 Na podporu svojho návrhu na zrusenie clánku 1 sporného rozhodnutia Francúzska republika a FT uviedli najmä druhý zalobný dôvod zalozený na nesprávnom právnom posúdení pri uplatnení pojmu státna pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES na oznámené opatrenia, a tretí zalobný dôvod zalozený na zjavne nesprávnom posúdení obsahu a/alebo údajných úcinkov vyhlásení prijatých od júla 2002. 34 Na podporu svojho návrhu na zrusenie clánku 1 sporného rozhodnutia v rozsahu, v akom Komisia odmietla kvalifikovat vyhlásenia prijaté od júla 2002, posudzované samostatne alebo ako celok, ako státnu pomoc, spolocnosti Bouygues uviedli prvý zalobný dôvod zalozený na porusení clánku 87 ods. 1 ES a druhý zalobný dôvod zalozený na rozpornom a nedostatocnom odôvodnení v rozpore s clánkom 253 ES. 35 V napadnutom rozsudku Vseobecný súd skúmal uvedené zalobné dôvody spolocne v rozsahu, v akom sa týkajú pojmu státna pomoc. 36 V bodoch 126 az 133 uvedeného rozsudku Vseobecný súd odmietol najmä argumentáciu Komisie, podla ktorej návrh spolocností Bouygues na zrusenie clánku 1 sporného rozhodnutia v rozsahu, v akom v nom Komisia odmietla kvalifikovat vyhlásenia prijaté od júla 2002 ako státnu pomoc, bol neprípustný z dôvodu nedostatku záujmu na konaní, pretoze posledné uvedené spolocnosti spochybnovali výlucne odôvodnenie sporného rozhodnutia a z konstatovania, ze vyhlásenia prijaté od júla 2002 predstavovali tiez státnu pomoc, by nemohli získat dalsiu výhodu. 37 Pokial ide o vec samú, v bode 215 napadnutého rozsudku uviedol, ze na to, aby mohlo byt opatrenie kvalifikované ako státna pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, je predovsetkým potrebné, aby obsahovalo výhodu, ktorá môze mat rôzne formy, vyplývajúcu priamo alebo nepriamo zo státnych prostriedkov. 38 V bode 262 uvedeného rozsudku Vseobecný súd spresnil, ze existuje poziadavka spojitosti medzi zistenou výhodou a záväzkom poskytnutia státnych prostriedkov, kedze uvedená výhoda musí súvisiet so zodpovedajúcim záväzkom zatazujúcim státny rozpocet alebo s vytvorením ekonomického rizika dostatocne konkrétneho pre tento rozpocet na základe právne záväzných záväzkov, ktoré stát prijal. 39 V bode 231 napadnutého rozsudku Vseobecný súd definoval pojem výhody tak, ze vyzaduje, aby mal zásah státu za následok zlepsenie hospodárskej a/alebo financnej situácie príjemcu. 40 V prejednávanej veci Vseobecný súd v bode 259 napadnutého rozsudku rozhodol, ze Komisia preukázala, ze vyhlásenia prijaté od júla 2002, vrátane oznámenia zo 4. decembra 2002, spolocne zahrnali poskytnutie výhody FT v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. 41 Naopak v bode 257 uvedeného rozsudku Vseobecný súd vyvodil záver, ze Komisia nepreukázala existenciu dodatocnej a odlisnej výhody vyplývajúcej z návrhu akcionárskej pôzicky, ktorého odoslanie 20. decembra 2002 nebolo zverejnené, kedze vyhlásenia prijaté od júla 2002 a osobitne oznámenie zo 4. decembra 2002 otvorili FT moznost refinancovat svoje dlhy vo výske 9 miliárd eur za podmienok, ktoré v tom case vládli na trhu s dlhopismi. 42 Vseobecný súd sa následne venoval otázke, ci výhoda zistená Komisiou vyplývala zo státnych prostriedkov. 43 V tejto súvislosti Vseobecný súd v bodoch 269 az 289 napadnutého rozsudku zastával najmä názor, ze vyhlásenia prijaté od júla 2002 nemozno stotoznit so zárukou alebo vykladat tak, ze vystavujú prostriedky Francúzskej republiky riziku, ktoré mozno povazovat za prevod státnych prostriedkov, a zamietol návrh spolocností Bouygues na zrusenie clánku 1 sporného rozhodnutia v rozsahu, v akom v nom Komisia odmietla kvalifikovat vyhlásenia prijaté od júla 2002 ako státnu pomoc. 44 Pokial ide o oznámenie zo 4. decembra 2002, Vseobecný súd zastával v bode 293 napadnutého rozsudku názor, ze ani Komisia, ani spolocnosti Bouygues netvrdili, ze toto oznámenie samo osebe obsahuje dostatocne presný, jednoznacný a nepodmienený záväzok umoznujúci dospiet k záveru o existencii prevodu státnych prostriedkov v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. Navyse v bodoch 294 az 298 uvedeného rozsudku Vseobecný súd zastával názor, ze Komisia nepreukázala, ze oznámenie zo 4. decembra 2002 zahrnalo prevod státnych prostriedkov. 45 Pokial ide o návrh akcionárskej pôzicky, Vseobecný súd v bode 299 napadnutého rozsudku zastával názor, ze vzhladom na to, ze Komisia dostatocne nepreukázala z neho vyplývajúcu výhodu, Vseobecný súd uz vôbec nemôze dospiet k záveru o existencii prevodu státnych prostriedkov súvisiaceho s touto výhodou. 46 V bodoch 302 az 309 napadnutého rozsudku Vseobecný súd následne skúmal, ci Komisia pritom mohla na základe celkového skúmania vyhlásení prijatých od júla 2002 spolu s oznámením zo 4. decembra 2002 a návrhom akcionárskej pôzicky, dospiet k záveru o existencii ekonomickej výhody pochádzajúcej zo státnych zdrojov. 47 V tejto súvislosti v bode 304 uvedeného rozsudku zastával názor, ze vzhladom na to, ze vyhlásenia prijaté od júla 2002 nezahrnali ocakávanie osobitnej financnej podpory, aká sa nakoniec realizovala v decembri 2002, oznámenie zo 4. decembra 2002 predstavovalo dôlezité prerusenie sledu udalostí, ktoré viedli k refinancovaniu FT. 48 Vseobecný súd dalej v bode 309 napadnutého rozsudku rozhodol, ze hoci je Komisia oprávnená zohladnit vsetky udalosti, ktoré predchádzali oznámeniu zo 4. decembra 2002, aby mohla charakterizovat výhodu vyplývajúcu z opätovného získania dôvery financných trhov a zo zlepsenia podmienok refinancovania FT, táto výhoda "nemá za následok zodpovedajúce znízenie státneho rozpoctu alebo dostatocne konkrétne ekonomické riziko výdavkov zatazujúcich tento rozpocet. Uvedená výhoda je predovsetkým odlisná od tej, ktorú môze zahrnat [návrh] akcionárskej pôzicky... a ktorú [sporné] rozhodnutie neurcilo dostatocne". 49 Vseobecný súd preto v bode 310 napadnutého rozsudku dospel k záveru, ze Komisia vykonala nesprávny výklad pojmu státna pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, ked usúdila, ze návrh akcionárskej pôzicky v kontexte vyhlásení prijatých od júla 2002 obsahuje poskytnutie výhody v prospech FT spocívajúcej v prevode státnych prostriedkov a zrusil clánok 1 sporného rozhodnutia. Konanie pred Súdnym dvorom 50 Podaním zapísaným do registra kancelárie Súdneho dvora 20. decembra 2010 Spolková republika Nemecko podala návrh na vstup do konania ako vedlajsí úcastník vo veciach C-399/10 P a C-401/10 P na podporu návrhov Francúzskej republiky. 51 Uzneseniami z 28. februára 2011 predseda Súdneho dvora vyhovel návrhu Spolkovej republiky Nemecko na vstup do konania ako vedlajsí úcastník vo veciach C-399/10 P a C-401/10 P. 52 Uznesením z 8. septembra 2011 tieto dve veci spojil na úcely ústnej casti konania a vyhlásenia rozsudku. Návrhy úcastníkov konania 53 Spolocnosti Bouygues navrhujú, aby Súdny dvor: -- zrusil napadnutý rozsudok, -- rozhodol vo veci samej a zrusil clánok 1 sporného rozhodnutia v rozsahu, v akom nekvalifikuje ako státnu pomoc vyhlásenia prijaté od júla 2002 a clánok 2 tohto rozhodnutia v rozsahu, v akom neukladá Francúzskej republike povinnost vymáhat od FT zistenú pomoc, -- subsidiárne v prípade, ze by usúdil, ze o spore nie je mozné rozhodnút, vrátil vec Vseobecnému súdu a -- zaviazal Komisiu, FT, Francúzsku republiku a Spolkovú republiku Nemecko na náhradu trov konania. 54 Komisia navrhuje, aby Súdny dvor: -- zrusil napadnutý rozsudok v rozsahu, v akom ním bol zrusený clánok 1 sporného rozhodnutia a bolo rozhodnuté, ze znása svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradit trovy konania, ktoré vznikli Francúzskej republike a FT, -- vrátil vec Vseobecnému súdu na nové preskúmanie a -- rozhodol, ze o náhrade trov konania sa rozhodne neskôr. 55 FT navrhuje, aby Súdny dvor: -- zamietol odvolania, -- pokial sa tak nestane, vrátil vec Vseobecnému súdu, -- v prípade, ze zrusí napadnutý rozsudok a vec nevráti Vseobecnému súdu, v celom rozsahu alebo scasti vyhovel jej návrhom v prvostupnovom konaní, a -- zaviazal spolocnosti Bouygues a Komisiu na náhradu trov konania. 56 Francúzska republika navrhuje, aby Súdny dvor: -- zamietol odvolania, -- pokial sa tak nestane, vrátil vec Vseobecnému súdu, -- v prípade, ze odmietne vrátit vec Vseobecnému súdu, v celom rozsahu alebo scasti vyhovel jej návrhom v prvostupnovom konaní, a -- zaviazal spolocnosti Bouygues a Komisiu na náhradu trov konania. 57 Spolková republika Nemecko vstupuje do konania ako vedlajsí úcastník na podporu návrhov Francúzskej republiky a navrhuje, aby Súdny dvor zaviazal spolocnosti Bouygues a Komisiu okrem toho na náhradu trov konania, ktoré jej vznikli. O odvolaniach 58 Spolocnosti Bouygues na podporu svojho odvolania uvádzajú dva odvolacie dôvody. 59 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze spolocnosti Bouygues podali na Vseobecný súd zalobu smerujúcu k zruseniu clánku 1 sporného rozhodnutia v rozsahu, v akom Komisia odmietla kvalifikovat vyhlásenia prijaté od júla 2002 ako státnu pomoc, a k zruseniu clánku 2 tohto rozhodnutia (vec T-450/04), a dalej tiez vstúpili do konania ako vedlajsí úcastníci na podporu návrhov Komisie uvedených v zalobe, ktorú podala FT, smerujúcej k zruseniu toto istého rozhodnutia (vec T-444/04). 60 V napadnutom rozsudku Vseobecný súd najprv vyhlásil za prípustnú, ale nedôvodnú zalobu spolocností Bouygues smerujúcu k zruseniu clánku 1 sporného rozhodnutia, a to v rozsahu, v akom Komisia odmietla kvalifikovat vyhlásenia prijaté od júla 2002 ako státnu pomoc (vec T-450/04), dalej vyhlásil za prípustnú a dôvodnú zalobu spolocnosti FT smerujúcu k úplnému zruseniu clánku 1 uvedeného rozhodnutia (vec T-444/04) a napokon rozhodol, ze za týchto podmienok netreba rozhodnút najmä o zalobe spolocností Bouygues smerujúcej k zruseniu clánku 2 toho istého rozhodnutia. 61 Prvý odvolací dôvod spolocností Bouygues sa vztahuje na posúdenie Vseobecného súdu vo veci T-450/04 a je zalozený na pochybeniach, ktorých sa dopustil Vseobecný súd tým, ze odmietol ich argumentáciu, podla ktorej sa Komisia dopustila nesprávneho právneho posúdenia, ked vyhlásenia prijaté od júla 2002 nekvalifikovala ako státnu pomoc. 62 Druhý odvolací dôvod sa vztahuje na posúdenie Vseobecného súdu vo veci T-444/04 a je zalozený na nesprávnom právnom posúdení, ktorého sa dopustil Vseobecný súd, ked zrusil sporné rozhodnutie v rozsahu, v akom kvalifikuje ako státnu pomoc oznámenie zo 4. decembra 2002 a návrh akcionárskej pôzicky, ktoré sú posudzované spolocne. Tento odvolací dôvod sa delí na dve casti, pricom prvá cast je zalozená na nesprávnom právnom posúdení týkajúcom sa nevyhnutnej spojitosti medzi poskytnutou výhodou a záväzkom poskytnutia státnych prostriedkov, a druhá na nesprávnom posúdení otázky, ci návrh akcionárskej pôzicky poskytol FT výhodu. 63 Komisia na podporu svojho odvolania uvádza tri odvolacie dôvody, z ktorých prvý je zalozený na kontradiktórnom odôvodnení napadnutého rozsudku. 64 Druhý odvolací dôvod je zalozený na nesprávnom právnom posúdení, ktorého sa dopustil Vseobecný súd, ked zrusil sporné rozhodnutie v rozsahu, v akom kvalifikuje ako státnu pomoc oznámenie zo 4. decembra 2002 a návrh akcionárskej pôzicky, ktoré sú posudzované spolocne. Tento odvolací dôvod sa delí na styri casti, pricom prvá je zalozená na nesprávnom právnom posúdení týkajúcom sa nevyhnutnej spojitosti medzi poskytnutou výhodou a záväzkom poskytnutia státnych prostriedkov, druhá na nesprávnom právnom posúdení týkajúcom sa záväzku poskytnutia státnych prostriedkov na základe oznámenia zo 4. decembra 2002 a návrhu akcionárskej pôzicky, ktoré sú posudzované spolocne, tretia na nesprávnom právnom posúdení týkajúcom sa skúmania výhody v prospech FT vyplývajúcej z nezohladnenia uplatnenia kritéria obozretného súkromného investora zo strany Komisie a stvrtá na nerespektovaní miery volnej úvahy, ktorou disponuje Komisia, ked vykonáva zlozité ekonomické analýzy. 65 Tretí odvolací dôvod je zalozený na nesprávnom výklade a skreslení sporného rozhodnutia. 66 Po prvé treba preskúmat prvý odvolací dôvod spolocností Bouygues týkajúci sa kvalifikácie vyhlásení prijatých od júla 2012 ako státnej pomoci a po druhé spolocne prvú cast druhého odvolacieho dôvodu spolocností Bouygues a prvú cast druhého odvolacieho dôvodu Komisie, ktoré sú zalozené na nesprávnom právnom posúdení kvalifikácie oznámenia zo 4. decembra 2002 a návrhu akcionárskej pôzicky, ktoré sú posudzované spolocne, ako státnej pomoci. O prvom odvolacom dôvode spolocností Bouygues týkajúcom sa kvalifikácie vyhlásení prijatých od júla 2002 ako státnej pomoci 67 Prvý odvolací dôvod spolocností Bouygues je zalozený na prílis restriktívnom výklade pojmu státna pomoc, skreslení francúzskeho práva a na nesprávnej právnej kvalifikácii skutkových okolností, ktorých sa Vseobecný súd údajne dopustil, ked odmietol ich argumentáciu, podla ktorej sa Komisia dopustila nesprávneho právneho posúdenia, ked vyhlásenia prijaté od júla 2002 odmietla kvalifikovat ako státnu pomoc. 68 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze spolocnosti Bouygues sa vo veci T-450/04 domáhali najmä zrusenia clánku 1 sporného rozhodnutia v rozsahu, v akom implicitne odmieta ich argumentáciu, ktorú uviedli tak vo svojej staznosti podanej na Komisiu 22. januára 2003, ako aj pocas správneho konania, podla ktorej vyhlásenia prijaté od júla 2002 predstavujú samy osebe státnu pomoc. 69 V bodoch 36 a 43 tohto rozsudku bolo uvedené a z bodov 133 a 325 napadnutého rozsudku vyplýva, ze Vseobecný súd vyhlásil túto zaloby za prípustnú, avsak nedôvodnú. 70 V tejto súvislosti treba najprv konstatovat, ze z podrobného opisu uvedených opatrení, ktorý je obsiahnutý v odôvodneniach 39 az 57 rozhodnutia zacat konanie vo veci formálneho zistovania konkrétne vyplýva, ze toto rozhodnutie sa týka výlucne oznámených opatrení, a teda ze Komisia uvedeným rozhodnutím vyzvala dotknuté osoby, aby predlozili svoje pripomienky k otázke, ci vyhlásenia prijaté od júla 2002 predstavujú samy osebe státnu pomoc. 71 Podla clánku 4 ods. 4, clánku 6 ods. 1 a clánku 13 ods. 1 nariadenia Rady (ES) c. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku [88 ES] ([5]Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339) sa takéto rozhodnutie a takáto výzva vyzadujú tak na urcenie predmetu správneho konania, ako aj na zaistenie co najúplnejsích informácií Komisie. 72 Zo skutocnosti, ze Komisia neprijala nijaké doplnujúce rozhodnutie, ktorým by bol predmet správneho konania, v ktorom bolo vydané sporné rozhodnutie, rozsírený na otázku, ci vyhlásenia prijaté od júla 2002 predstavujú samy osebe státnu pomoc, vyplýva, ze táto institúcia rozhodnutím zacat konanie vo veci formálneho preskúmania nevyhovela tejto casti staznosti spolocností Bouygues, ktorá bola pred túto institúciu podaná 22. januára 2003. 73 Dalej z odôvodnenia 185 sporného rozhodnutia vyplýva, ze jeho predmet sa týka akcionárskej pôzicky, ktorá bola oznámená Komisii a ze vyhlásenia prijaté od júla 2002 sú zohladnené len v rozsahu, v akom sú objektívne relevantné na posúdenie uvedenej pôzicky. Komisia tak uvedené vyhlásenia skúmala len v rozsahu, v akom vytvárajú kontext tohto naposledy uvedeného opatrenia. 74 Komisia okrem toho v odôvodneniach 188, 189, 218 a 219 sporného rozhodnutia uviedla, ze nemá k dispozícii dostatok informácií, aby sa mohla vyjadrit k otázke, ci uvedené vyhlásenia samy osebe predstavujú státnu pomoc. 75 Napokon z clánku 1 sporného rozhodnutia vyplýva, ze sa obmedzuje na kvalifikáciu akcionárskej pôzicky ako státnej pomoci, ktorá je nezlucitelná so spolocným trhom, a ze vyhlásenia prijaté od júla 2002 uvádza len v tom zmysle, ze tvoria kontext konstatovanej pomoci. 76 Za týchto podmienok treba konstatovat, ze sporné rozhodnutie sa nevyjadruje k staznosti spolocností Bouygues v rozsahu, v akom tieto spolocnosti tvrdia, ze vyhlásenia prijaté od júla 2002 predstavujú samy osebe státnu pomoc. 77 Z toho vyplýva, ze Vseobecný súd sa dopustil neprávneho právneho posúdenia, ked v bodoch 128 a 131 napadnutého rozsudku rozhodol, ze clánok 1 sporného rozhodnutia zahrna odmietnutie Komisie kvalifikovat vyhlásenia prijaté od júla 2002 ako státnu pomoc. Neexistenciu stanoviska Komisie, co sa týka kvalifikácie samotných týchto vyhlásení ako státnej pomoci po podaní staznosti spolocností Bouygues, totiz nemozno samú osebe stotoznovat s rozhodnutím, ktorým sa zamietajú poziadavky týchto stazovatelov. 78 Týmto konaním tak Vseobecný súd posúdil otázky, ku ktorým sa Komisia este nevyslovila, a zamenil rôzne stádiá správnych a súdnych konaní, co je v rozpore so systémom rozdelenia právomocí medzi Komisiou a Súdnym dvorom a so systémom prostriedkov nápravy stanovenými v Zmluve o FEÚ, ako aj s poziadavkami na riadny výkon spravodlivosti (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. novembra 1981, [6]IBM/Komisia, 60/81, Zb. s. 2639, bod 20). 79 Prvý odvolací dôvod týkajúci sa nesprávneho právneho posúdenia, ktorého sa dopustil Vseobecný súd vo svojom posúdení zákonnosti údajného odmietnutia Komisie kvalifikovat vyhlásenia prijaté od júla de 2002 ako státnu pomoc, je teda bezpredmetný. O prvej casti druhého odvolacieho dôvodu spolocností Bouygues a prvej casti druhého odvolacieho dôvodu Komisie zalozených na nesprávnom právnom posúdení týkajúcom sa kvalifikácie oznámenia zo 4. decembra 2002 a návrhu akcionárskej pôzicky, ktoré sú posudzované spolocne, ako státnej pomoci Argumentácia úcastníkov konania 80 Po prvé spolocnosti Bouygues a Komisia tvrdia, ze Vseobecný súd na úcely konstatovania existencie státnej pomoci nesprávne vyzadoval spojitost, úzku súvislost, rovnocennost a zhodu medzi zistenou výhodou a záväzkom poskytnutia státnych prostriedkov. Z judikatúry totiz vyplýva, ze uvedená súvislost môze byt nepriama a ze takáto rovnocennost a zhoda sa nevyzaduje. 81 Po druhé zastávajú názor, ze spôsob, akým Vseobecný súd túto súvislost chápal, porusuje zásadu, podla ktorej clánok 107 ods. 1 ZFEÚ nerozlisuje státne zásahy podla prícin alebo cielov, ale definuje ich na základe ich úcinkov. Podla spolocností Bouygues sa v prípade existencie série opatrení spadajúcich do tej istej stratégie zásahu v prospech podniku, o aký ide v prejednávanej veci, musí spojitost medzi výhodou a pouzitím státnych prostriedkov posúdit celkovo s prihliadnutím na zásah státu v jeho celistvosti a súvislosti. 82 Komisia spresnuje, ze vzájomne úzko prepojené opatrenia, ktoré by sa v prípade ich samostatného posudzovania mohli vyhnút kontrole státnej pomoci, hoci významne narúsajú hospodársku sútaz, sa musia posúdit spolocne. Podla nej tak akcionárska pôzicka, ktorá je posudzovaná v kontexte tvorenom vyhláseniami prijatými od júla 2002, predstavuje státnu pomoc. 83 FT a Francúzska republika v prvom rade tvrdia, ze pojem státna pomoc vyzaduje dostatocne úzku spojitost medzi zvýhodnením podniku a financnou zátazou pre stát. Spresnujú, ze podla judikatúry financná zátaz postihujúca zisky podnikov, ktorá vedie k znízeniu danových príjmov státu, nezahrna takúto súvislost, zatial co v prípade, ked sa stát vzdá danových príjmov, ktoré by inak získal, takáto súvislost pri poskytnutí nepriamej výhody urcitým podnikom existuje. 84 Francúzska republika okrem toho zastáva názor, ze záväzok poskytnutia státnych prostriedkov by mal byt zdrojom a nie následkom výhody. Komisia vsak túto úvahu zvrátila. 85 Spolková republika Nemecko dodáva, ze táto vec sa týka "vedlajsích úcinkov" vyhlásení prijatých od júla 2002, ktoré nemôzu predstavovat záväzok zatazujúci státny rozpocet. Navyse, ak výhoda nevyvolávajúca nijaký záväzok zatazujúci státny rozpocet môze narúsat hospodársku sútaz, neznamená to, ze takéto opatrenie podlieha kontrole státnej pomoci. Extenzívny výklad kritéria záväzku poskytnutia státnych prostriedkov, ktorý uprednostnuje Komisia a spolocnosti Bouygues, by totiz kontrole státnej pomoci podriadil velký pocet vyhlásení, akými boli vyhlásenia clenských státov pocas financnej krízy v roku 2008. 86 Dalej podla FT a Francúzskej republiky Vseobecný súd nevyzadoval, aby výhoda zodpovedala výske státom vynalozených prostriedkov. Vyzadoval len vzájomný vztah medzi výhodou a financným zatazením státneho rozpoctu v tom zmysle, ze výhoda musí z tohto zatazenia vyplývat. Pripustil tiez, ze záväzok poskytnutia státnych prostriedkov môze vyplývat z dostatocne konkrétneho ekonomického rizika záväzkov zatazujúcich státny rozpocet, avsak správne sa zaoberal existenciou právne záväzných záväzkov. 87 Napokon FT tvrdí, ze zásada, podla ktorej clánok 107 ods. 1 ZFEÚ vymedzuje státne zásahy na základe ich úcinkov, nezbavuje Komisiu povinnosti, aby presne urcila výhodu, ktorej je podnik príjemcom, a preskúmala, ci vyplýva zo státnych prostriedkov. Komisia tak na základe celkového skúmania nemôze vyhláseniam prijatým od júla 2002 pripísat potenciálny záväzok poskytnutia státnych prostriedkov, ku ktorému doslo na základe iného neskorsieho opatrenia, a to na základe zaslania návrhu akcionárskej pôzicky. 88 Francúzska republika okrem toho uvádza, ze Vseobecný súd v bodoch 301 az 310 napadnutého rozsudku vykonal celkovú analýzu vyhlásení prijatých od júla 2002 a návrhu akcionárskej pôzicky, a usúdila, ze správne vyvodil záver o neexistencii spojitosti medzi zistenými výhodami a záväzkom poskytnutia státnych prostriedkov. Posúdenie Súdnym dvorom 89 Spolocnosti Bouygues a Komisia Vseobecnému súdu v podstate vytýkajú, ze sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked na úcely konstatovania existencie státnej pomoci vyzadoval úzku spojitost medzi na jednej strane výhodou, ktorá mala byt samostatne identifikovaná v prípade oznámenia zo 4. decembra 2002, a v prípade návrhu akcionárskej pôzicky a na druhej strane rovnocenným záväzkom poskytnutia státnych prostriedkov, ktorý zodpovedá jednej alebo druhej takto zistenej výhode. 90 V bodoch 40 a 41 tohto rozsudku sa uvádza, ze Vseobecný súd rozhodol, ze poskytnutie výhody FT bolo preukázané v prípade oznámenia zo 4. decembra 2002, avsak ze dodatocná a odlisná výhoda vyplývajúca z akcionárskej pôzicky sa nepreukázala. 91 V bode 262 napadnutého rozsudku Vseobecný súd zastával názor, ze z judikatúry vyplýva, ze takto zistená výhoda "musí pochádzat z prevodu státnych prostriedkov" a ze "predpokladom [tejto] poziadavky spojitosti medzi zistenou výhodou a záväzkom poskytnutia státnych zdrojov v zásade je, aby uvedená výhoda úzko súvisela so zodpovedajúcim záväzkom zatazujúcim státny rozpocet alebo s vytvorením ekonomického rizika dostatocne konkrétneho pre tento rozpocet na základe právne záväzných záväzkov, ktoré stát prijal". 92 V bodoch 293 az 298 napadnutého rozsudku Vseobecný súd vykonal individuálne preskúmanie oznámenia zo 4. decembra 2002. Konkrétne v bodoch 293 az 295 tohto rozsudku zastával názor, ze mu neprislúcha overit, ci toto oznámenie zahrna prevod státnych prostriedkov, kedze ani Komisia, ani spolocnosti Bouygues takéto tvrdenie neuviedli ani v tejto súvislosti nepredlozili relevantné a dôkazné skutocnosti. 93 V bode 296 napadnutého rozsudku Vseobecný súd dodal, ze v "kazdom prípade prevod státnych prostriedkov vyplývajúci z [uvedeného] oznámenia... môze spocívat len vo výhode otvorenia úverovej linky vo výske 9 miliárd eur, ktorú toto oznámenie výslovne predpokladalo" a ze "táto výhoda je odlisná od výhody vyplývajúcej z vyhlásení prijatých od júla 2002, ako je uvedená v" spornom rozhodnutí. 94 V bode 297 napadnutého rozsudku Vseobecný súd spresnil, ze "poziadavka spojitosti medzi zistenou výhodou a prevodom státnych prostriedkov... predpokladá, ze táto výhoda zodpovedá rovnakému záväzku zatazujúcemu státny rozpocet.... V prejednávanej veci to vsak tak nie je, pokial ide o vztah medzi výhodou... vyplývajúcou... z vyhlásení prijatých od júla 2002 a... z údajného prevodu verejných prostriedkov, ktorý spocíva v otvorení úverovej linky vo výske 9 miliárd eur, ako bola plánovaná v oznámení zo 4. decembra 2002". 95 Pokial ide o akcionársku pôzicku, Vseobecný súd v bode 299 napadnutého rozsudku zastával názor, ze vzhladom na to, ze Komisia dostatocne nepreukázala z nej vyplývajúcu výhodu, Vseobecný súd uz vôbec nemôze dospiet k záveru o existencii prevodu státnych prostriedkov súvisiaceho s touto výhodou. 96 Napokon, kedze Komisia zalozila svoje konstatovanie existencie státnej pomoci na celkovom skúmaní vyhlásení prijatých od júla 2002 spolu s návrhom akcionárskej pôzicky, Vseobecný súd v bode 307 napadnutého rozsudku rozhodol, ze Komisia sa nemôze "zbavit... svojej povinnosti zistit osobitú výhodu, ktorá zahrna zodpovedajúci prevod státnych prostriedkov" a v bode 309 tohto rozsudku, ze hoci Komisia bola oprávnená zohladnit vsetky udalosti, ktoré predchádzali oznámeniu zo 4. decembra 2002, aby mohla charakterizovat výhodu spocívajúcu v opätovnom získaní dôvery financných trhov a v zlepsení podmienok refinancovania FT, táto výhoda "nemá za následok zodpovedajúce znízenie státneho rozpoctu alebo dostatocne konkrétne ekonomické riziko výdavkov zatazujúcich tento rozpocet. Uvedená výhoda je predovsetkým odlisná od tej, ktorú môze zahrnat návrh akcionárskeho úveru... a ktorú [sporné] rozhodnutie neurcilo dostatocne". 97 Z toho vyplýva, ze Vseobecný súd zastával názor, ze Komisia bola v prípade kazdého zásahu státu povinná samostatne preskúmat, ci poskytoval zo státnych prostriedkov osobitnú výhodu. Okrem toho zastával názor, ze podmienku týkajúcu sa financovania zo státnych prostriedkov v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ splnalo len znízenie státneho rozpoctu alebo dostatocne konkrétne ekonomické riziko výdavkov zatazujúcich tento rozpocet, ktoré úzko súvisí s takto zistenou výhodou alebo jej zodpovedá. 98 V tejto súvislosti treba najprv uviest, ze podla clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, ak nie je zmluvami ustanovené inak, pomoc poskytovaná clenským státom alebo akoukolvek formou zo státnych prostriedkov, ktorá narúsa hospodársku sútaz alebo hrozí narusením hospodárskej sútaze tým, ze zvýhodnuje urcitých podnikatelov alebo výrobu urcitých druhov tovaru, je nezlucitelná s vnútorným trhom, pokial ovplyvnuje obchod medzi clenskými státmi. 99 Preto len výhody poskytované priamo alebo nepriamo zo státnych prostriedkov alebo predstavujúce pre stát dostatocnú zátaz mozno povazovat za pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. Zo samotného znenia tohto ustanovenia a z procesných pravidiel zavedených clánkom 108 ZFEÚ totiz vyplýva, ze výhody poskytované iným spôsobom ako zo státnych prostriedkov nespadajú do pôsobnosti predmetných ustanovení (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 17. marca 1993, [7]Sloman Neptun, C-72/91 a C-73/91, Zb. s. I-887, bod 19; z 1. decembra 1998, [8]Ecotrade, C-200/97, Zb. s. I-7907, bod 35, ako aj z 13. marca 2001, [9]PreussenElektra, C-379/98, Zb. s. I-2099, bod 58). 100 Treba vsak uviest, ze podla ustálenej judikatúry nie je potrebné na to, aby mohla byt výhoda poskytnutá jednému alebo viacerým podnikom povazovaná za státnu pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, dokázat vo vsetkých prípadoch, ze k prevodu státnych zdrojov doslo (pozri v tomto zmysle rozsudky z 15. marca 1994, [10]Banco Exterior de Espańa, C-387/92, Zb. s. I-877, bod 14; z 19. mája 1999, [11]Taliansko/Komisia, C-6/97, Zb. s. I-2981, bod 16, a zo 16. mája 2002, [12]Francúzsko/Komisia, C-482/99, Zb. s. I-4397, bod 36). 101 Za pomoc sa tak predovsetkým povazujú zásahy, ktoré rôznymi formami znizujú náklady, ktoré obvykle zatazujú rozpocet podniku, a hoci nie sú subvenciami v úzkom zmysle slova, majú rovnakú povahu a rovnaké úcinky (pozri v tomto zmysle rozsudky Banco Exterior de Espańa, uz citovaný, bod 13; zo 17. júna 1999, [13]Belgicko/Komisia, C-75/97, Zb. s. I-3671, bod 23, a z 19. septembra 2000, [14]Nemecko/Komisia, C-156/98, Zb. s. I-6857, bod 25). 102 Z ustálenej judikatúry totiz vyplýva, ze clánok 107 ods. 1 ZFEÚ definuje státne zásahy na základe ich úcinkov (rozsudok z 5. júna 2012, Komisia/EDF, C-124/10 P, bod 77 a citovaná judikatúra). 103 Vzhladom na to, ze státne zásahy majú rôzne formy a musia sa posúdit na základe svojich úcinkov, nemozno vylúcit, ako správne uvádzajú spolocnosti Bouygues a Komisia, ze na úcely uplatnenia clánku 107 ods. 1 ZFEÚ sa viacero po sebe nasledujúcich zásahov státu musí povazovat za jediný zásah. 104 K tomu môze dôjst predovsetkým vtedy, ak po sebe nasledujúce zásahy vykazujú najmä z hladiska ich casového rozvrhnutia, ich ciela a situácie podniku v okamihu týchto zásahov tak úzke väzby medzi sebou, ze ich nemozno od seba oddelit (pozri v tomto zmysle rozsudok z 24. apríla 1980, [15]Komisia/Taliansko, 72/79, Zb. s. 1411, bod 24). 105 Z toho vyplýva, ze Vseobecný súd tým, ze usúdil, ze bolo nevyhnutné zistit znízenie státneho rozpoctu alebo dostatocne konkrétne hospodárske riziko výdavkov zatazujúcich tento rozpocet, ktoré úzko súvisí s konkrétnou výhodou vyplývajúcou bud z oznámenia zo 4. decembra 2002, alebo z návrhu akcionárskej pôzicky, tejto výhode zodpovedá alebo je jej následkom, sa dopustil neprávneho právneho posúdenia, lebo uplatnil kritérium, ktoré mohlo od zaciatku vylúcit, aby sa tieto zásahy státu mohli v závislosti od súvislosti medzi nimi a ich úcinkov, povazovat za jediný zásah. 106 Následne treba uviest, ze z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, ze zásah státu, ktorý môze podniky, na ktoré sa uplatnuje, postavit v porovnaní s inými podnikmi do výhodnejsej situácie a zároven vyvolat dostatocne konkrétne riziko vzniku dodatocnej zátaze pre stát v budúcnosti, môze zatazovat státne prostriedky (pozri v tomto zmysle rozsudok Ecotrade, uz citovaný, bod 41). 107 Konkrétne Súdny dvor mal prílezitost spresnit, ze výhody poskytované vo forme státnej záruky môzu zahrnovat dodatocnú zátaz pre stát (pozri v tomto zmysle rozsudky Ecotrade, uz citovaný, bod 43, a z 8. decembra 2011, Residex Capital IV, C-275/10, C-13043, body 39 az 42). 108 Súdny dvor uz okrem toho rozhodol, ze kedze z ekonomického hladiska je zmena trhových podmienok, z ktorej vyplýva výhoda nepriamo poskytnutá urcitým podnikom, výsledkom straty príjmov na strane orgánov verejnej pomoci, ani vlozenie samostatného rozhodnutia investorov nemá za následok zánik súvislosti medzi uvedenou stratou príjmov a výhodou, z ktorej majú prospech dotknuté podniky (pozri v tomto zmysle rozsudok Nemecko/Komisia, uz citovaný, body 25 az 28). 109 Preto Komisia musí na úcely zistenia existencie státnej pomoci preukázat dostatocne priamu súvislost medzi výhodou poskytnutou príjemcovi na jednej strane a znízením státneho rozpoctu, ci dokonca dostatocne konkrétnym ekonomickým rizikom výdavkov zatazujúcich tento rozpocet (pozri v tomto zmysle rozsudok z 8. septembra 2011, [16]Komisia/Holandsko, C-279/08 P, Zb. s. I-7671, bod 111). 110 Naopak v rozpore s tým, co usúdil Vseobecný súd, nie je nevyhnutné, aby takéto znízenie alebo takéto riziko zodpovedalo alebo bolo rovnocenné uvedenej výhode, ani aby táto výhoda mala za následok takéto znízenie alebo takéto riziko, ani aby mala rovnakú povahu ako záväzok poskytnutia státnych prostriedkov, ktorý z toho vyplýva. 111 Z toho vyplýva, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tak pri svojej kontrole zistenia zásahu státu poskytujúceho státnu pomoc, ktoré vykonala Komisia, ako aj pri preskúmaní súvislosti medzi zistenou výhodou a záväzkom poskytnutia státnych prostriedkov, ktorý zistila Komisia. 112 Napokon toto konstatovanie nie je spochybnené tvrdením Francúzskej republiky, podla ktorého Vseobecný súd v bodoch 301 az 310 napadnutého rozsudku vykonal celkovú analýzu súvislosti medzi výhodou a záväzkom poskytnutia státnych prostriedkov. Zo zhrnutia uvedeného v bode 96 tohto rozsudku totiz vyplýva, ze Vseobecný súd vykonal toto posúdenie len podla nesprávnych kritérií identifikovaných v bodoch 105 a 110 tohto rozsudku. 113 Vzhladom na to, ze nesprávne právne posúdenie, ktorého sa dopustil Vseobecný súd, je takej povahy, ze spôsobuje nesprávnost odôvodnenia, na základe ktorého bol v bode 310 napadnutého rozsudku vyvodený záver, ze Komisia vykonala nesprávny výklad pojmu státna pomoc, treba vyhoviet prvej casti druhého odvolacieho dôvodu spolocností Bouygues a prvej casti druhého odvolacieho dôvodu Komisie. 114 Za týchto podmienok a bez toho, aby bolo potrebné preskúmat ostatné odvolacie dôvody, treba napadnutý rozsudok zrusit. O zalobe pred Vseobecným súdom 115 Podla clánku 61 prvého odseku Statútu Súdneho dvora Európskej únie môze Súdny dvor v prípade zrusenia rozhodnutia Vseobecného súdu sám právoplatne rozhodnút o veci samej, ak to stav konania dovoluje. 116 Súdny dvor má v prejednávanej veci k dispozícii vsetky informácie potrebné na konecné rozhodnutie jednak o návrhu na zrusenie clánku 1 sporného rozhodnutia, pokial ide o odmietnutie Komisie kvalifikovat vyhlásenia prijaté od júla 2002 ako státnu pomoc vo veci T-450/04, a jednak o druhej casti druhého zalobného dôvodu a tretom zalobnom dôvode, ktoré Francúzska republika a FT uviedli na podporu svojich zalôb vo veciach T-425/04 a T-444/04, v rozsahu, v akom táto cast a tento dôvod smerujú proti zisteniu existencie výhody poskytnutej FT zo strany francúzskeho státu, ktoré bolo vykonané v spornom rozhodnutí. O návrhu na zrusenie clánku 1 sporného rozhodnutia vo veci T-450/04 117 Z bodov 70 az 79 tohto rozsudku vyplýva, ze sporné rozhodnutie sa nevyjadruje k staznosti spolocností Bouygues v súvislosti s ich tvrdeniami, ze vyhlásenia prijaté od júla 2002 predstavujú samy osebe státnu pomoc. 118 Zalobné dôvody smerujúce k zruseniu clánku 1 sporného rozhodnutia, pokial ide o odmietnutie Komisie kvalifikovat vyhlásenia prijaté od júla 2002 ako státnu pomoc, sú preto irelevantné. O druhej casti druhého zalobného dôvodu a tretom zalobnom dôvode uvedenom Francúzskou republikou a FT, pokial táto cast a tento dôvod smerujú proti zisteniu existencie výhody poskytnutej spolocnosti FT zo strany francúzskeho státu, ktoré bolo vykonané v spornom rozhodnutí Argumentácia úcastníkov konania 119 V druhej casti druhého zalobného dôvodu Francúzska republika a FT tvrdia, ze Komisia nesprávne dospela k záveru o existencii státnej pomoci na základe dvoch odlisných skutocností, a to vyhlásení prijatých od júla 2002 na jednej strane a zásahov francúzskeho státu v decembri 2002 na strane druhej. Tieto udalosti vsak nastali v rôznych okamihoch a nemozno ich povazovat za jediné opatrenie. Samotná Komisia uznala, ze pri samostatnom posudzovaní by nijaká z týchto udalostí na odôvodnenie tohto záveru nepostacovala. 120 V tretom zalobnom dôvode Francúzska republika a FT predovsetkým tvrdia, ze v spornom rozhodnutí doslo k zjavne nesprávnemu posúdeniu, ktorého sa Komisia dopustila tým, ze zastávala názor, ze vyhlásenia prijaté od júla 2002 mohli byt trhmi vnímané ako záväzok Francúzskej republiky a ze v decembri 2002 narusili situáciu na trhoch. FT okrem toho tvrdí, ze úvahy Komisie, ze návrh akcionárskej pôzicky jej poskytuje výhodu, ktorá nedodrzuje kritérium obozretného súkromného investora, sa tiez vyznacujú nesprávnym právnym posúdením. 121 Francúzska republika a FT tvrdia, ze v case uskutocnenia vyhlásenia z 12. júla 2002 nebolo o povahe opatrení, ktoré sa mali prijat vo vztahu k FT, rozhodnuté a neprijalo sa nijaké rozhodnutie o investovaní, ktoré by bolo mozné kvalifikovat ako výslovný záväzok Francúzskej republiky. Toto vseobecné, podmienené a právne nezáväzné vyhlásenie nemozno kvalifikovat ako jasný, presný a nevyvrátitelný záväzok Francúzskej republiky. 122 Francúzska republika a FT okrem toho odmietajú tvrdenie, ze vyhlásenia prijaté od júla 2002 ovplyvnili v decembri 2002 vnímanie trhových subjektov a spôsobili neobvyklý a nezanedbatelný nárast hodnoty akcií a dlhopisov FT. Konkrétne závery správy z 28. apríla 2004 vychádzajú z nevhodnej analytickej metódy a sú zjavne nedostatocné, aby bolo mozné preukázat tak existenciu výrazne neobvyklého vývoja kurzu akcie FT v júli 2002, ako aj prícinnú súvislost medzi vyhlásením z 12. júla 2002 a týmto vývojom. 123 Francúzska republika a FT v tejto súvislosti spresnujú, ze táto správa sa odvolávala len na údajné úcinky vyhlásenia z 12. júla 2002 na trhy v júli 2002. Navyse nemohla analyzovat predpokladané úcinky vyhlásenia z 12. júla 2002 na situáciu na trhoch v decembri 2002 vzhladom na nemoznost rozlísit úcinky tohto vyhlásenia od úcinkov iných udalostí vzniknutých v období medzi júlom a decembrom 2002, akými boli dobré výkony a operacné perspektívy FT v druhom polroku 2002, vyriesenie situácie spolocnosti Mobilcom, vymenovanie nového predsedu predstavenstva a generálneho riaditela a predlozenie plánu na obnovu rovnováhy. 124 Napokon po stvrté FT uvádza, ze Komisia uznala, ze návrh akcionárskej pôzicky sám osebe neposkytoval FT výhodu, kedze FT tento návrh neprijala, a tvrdí, ze bolo vylúcené, ze by trh mohol vnímat tento návrh akcionárskej pôzicky ako záväzok Francúzskej republiky, ktorý presahuje jej budúcu úcast na zvýsení základného imania, pretoze tento návrh bol jednoznacne obmedzený na sumu 9 miliárd eur a na obdobie 18 mesiacov. Za pozitívnou reakciou trhov stojí hlavne vymenovanie nového predsedu predstavenstva a generálneho riaditela FT a plán zlepsenia jej operacnej perspektívy. Posúdenie Súdnym dvorom 125 Svojou argumentáciou Francúzska republika a FT v podstate tvrdia, ze Komisia pochybila, ked zastávala názor, ze rôzne zásahy Francúzskej republiky v období medzi 12. júlom 2002 do 20. decembrom 2002 predstavovali jediný zásah, ze vyhlásenie z 12. júla 2002 zahrnalo záväzok Francúzskej republiky, ze vyhlásenia prijaté od júla 2002 ovplyvnili v decembri 2002 vnímanie trhových subjektov a ze návrh akcionárskej pôzicky poskytol FT výhodu. 126 V tomto ohlade treba najprv uviest, ze z odôvodnení 188 a 189 sporného rozhodnutia predovsetkým vyplýva, ze Komisia nezalozila svoje konstatovanie o existencii státnej pomoci na záväzku, ktorý Francúzska republika prijala vyhlásením z 12. júla 2002. 127 Dalej z odôvodnenia 194 sporného rozhodnutia predovsetkým vyplýva, ze Komisia zastávala názor, ze návrhom "akcionársk[ej] pôzick[y] (ktor[ý] je anticipáciou úcasti státu na rekapitalizácii podniku) sa FT poskytuje výhoda, pretoze jej umoznuje zvýsit financné prostriedky a uistit trh o jej platobnej schopnosti". Dodala, ze hoci FT tento návrh neprijala, "samotná potenciálna existencia tejto pôzicky môze FT zvýhodnit, pretoze na jej základe trh usúdil, ze [FT] je financne spolahlivejs[ia]". 128 V odôvodnení 196 sporného rozhodnutia Komisia vo svojej analýze týkajúcej sa záväzku poskytnutia státnych prostriedkov dodala, "ze potenciálny dodatocný výdavok zo státnych zdrojov vznikol oznámením o poskytnutí akcionárskej pôzicky spojeným s vytvorením podmienok na poskytnutie tejto pôzicky..., co vyvolalo na trhu zdanie, ze k poskytnutiu pôzicky naozaj doslo... a takisto aj dorucením FT zmluvy o pôzicke parafovanej a podpísanej ERAP-om". 129 Z toho vyplýva, ze Komisia usúdila, ze oznámenie zo 4. decembra 2002 a návrh akcionárskej pôzicky, ktoré sú posudzované spolocne, poskytujú výhodu zahrnajúcu záväzok poskytnutia státnych prostriedkov v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. 130 V tomto kontexte, pokial Francúzska republika a FT zastávajú názor, ze pri spolocnom preskúmaní oznámenia zo 4. decembra 2002 a návrhu akcionárskej pôzicky Komisia pochybila, treba konstatovat, ako sa uvádza v bodoch 103 a 104 tohto rozsudku, ze státne zásahy môzu mat rôzne formy a musia sa teda posúdit na základe svojich úcinkov. Nemozno preto hned vylúcit, ze viacero po sebe nasledujúcich zásahov státu sa musí povazovat za jediný zásah predovsetkým, pokial takéto zásahy vykazujú z hladiska ich casového rozvrhnutia, ich ciela a situácie podniku, tak úzke väzby medzi sebou, ze ich nemozno od seba oddelit. 131 Je zjavné, ze oznámenie zo 4. decembra 2002 nemozno oddelit od akcionárskej pôzicky, ktorá je ponúknutá vo forme úverovej linky vo výske 9 miliárd eur, ktorú uvedené oznámenie výslovne uvádza. V tejto súvislosti treba dodat, ze oznámenie zo 4. decembra 2002 bolo vykonané v ten istý den ako oznámenie akcionárskej pôzicky Komisii. 132 Komisia navyse správne usúdila, ze akcionárska pôzicka oznámená 4. decembra 2002 poskytla FT výhodu v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. 133 V prvom rade z odôvodnenia 212 sporného rozhodnutia vyplýva, ako je pripomenuté v bodoch 4, 6, 10 a 15 tohto rozsudku, ze v priebehu obdobia od marca do júla 2002 Moody's a S & P znízili rating dlhopisov FT na posledný stupen kategórie bezpecná investícia s negatívnym výhladom, pricom uviedli, ze tento stupen bol zachovaný len vzhladom na správy Francúzskej republiky v súvislosti s FT. 134 Následne zo skutocností citovaných v poznámkach pod ciarou 112 a 116 sporného rozhodnutia vyplýva, ze najneskôr od 9. decembra 2002 mohli trhy zastávat názor, ze zásah Francúzskej republiky uvedený v bode 133 tohto rozsudku zaistil likviditu FT vzhladom na jej dlhy v nasledujúcich dvanástich mesiacoch. 135 Napokon z bodov 14 a 17 tohto rozsudku vyplýva, ze 11. a 12. decembra 2002 FT zacala s dvomi následnými emisiami dlhopisov v celkovej výske 2,9 miliardy eur, 15. januára 2003 si vo forme emisií dlhopisov pozicala celkovú sumu 5,5 miliardy eur a 10. februára 2003 predlzila splatnost casti zdruzenej pôzicky vo výske 15 miliárd eur. 136 Z predchádzajúcich úvah vyplýva, ako Komisia správne uviedla v odôvodnení 194 sporného rozhodnutia, ze akcionárska pôzicka predstavuje výhodu v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, kedze FT umoznila "zvýsit financné prostriedky a uistit trh o jej platobnej schopnosti". 137 Pokial ide o podmienku týkajúcu sa záväzku poskytnutia státnych prostriedkov, ktorá je takisto uvedená v clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, treba konstatovat, ze akcionárska pôzicka sa týka otvorenia úverovej linky vo výske 9 miliárd eur. Hoci je pravda, ze FT nepodpísala zmluvu o pôzicke, ktorá jej bola adresovaná, uvedený príjemca ju mohol, ako to správne konstatuje Komisia v odôvodnení 196 sporného rozhodnutia, kedykolvek podpísat, cím by okamzite dosiahol vyplatenie sumy 9 miliárd eur. 138 Komisia okrem toho v poznámke pod ciarou 116 sporného rozhodnutia uviedla, ze od 5. decembra 2002 FT v prezentácii investorom opísala "úverovú linku" Francúzskeho státu ako bezprostredne disponibilnú, ze v ten istý den S & P oznámila, ze Francúzska republika bezprostredne poskytne akcionársku pôzicku, ze Commission des Finances de l'Assemblée Nationale française (Financný výbor francúzskeho národného zhromazdenia) bolo oznámené, ze akcionárska pôzicka "uz bola poskytnutá FT" a ze Moody's 9. decembra 2002 oznámila, ze bolo potvrdené, ze "úverová linka vo výske 9 miliárd eur bola zavedená". 139 Vzhladom jednak na potenciálny dodatocný výdavok zo státnych prostriedkov vo výske 9 miliárd eur a jednak na judikatúru citovanú v bode 107 tohto rozsudku Komisia správne konstatovala, ze výhoda, ktorá je uvedená v bode 133 tohto rozsudku bola poskytnutá zo státnych prostriedkov v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. O ostatných aspektoch druhej casti druhého zalobného dôvodu a tretieho zalobného dôvodu uvedených Francúzskou republikou a FT, ako aj o ostatných zalobných dôvodoch uvedených Francúzskou republikou a FT 140 Treba konstatovat, ze v spore nemozno rozhodnút, pokial ide o druhý a tretí zalobný dôvod uvedený Francúzskou republikou a FT, kedze tieto zalobné dôvody smerujú proti uplatneniu kritéria obozretného súkromného investora zo strany Komisie. 141 To isté platí aj v súvislosti s prvým zalobným dôvodom uvedeným Francúzskou republikou a FT, ktorý je zalozený na porusení podstatných formálnych nálezitostí a práva na obhajobu, a stvrtým zalobným dôvodom Francúzskej republiky zalozeným na nedostatku odôvodnenia, a teda aj pokial ide o návrh spolocností Bouygues smerujúci k zruseniu clánku 2 sporného rozhodnutia. 142 Preto treba veci T-425/04, T-444/04 a T-450/04 vrátit Vseobecnému súdu, aby rozhodol o uvedenej casti a uvedených zalobných dôvodoch a predlozených tvrdeniach, ako aj o návrhu podaného pred ním, o ktorých Súdny dvor nerozhodol. O trovách 143 Vzhladom na to, ze sa veci vracajú Vseobecnému súdu, o trovách konania treba rozhodnút neskôr. Z týchto dôvodov Súdny dvor (velká komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Rozsudok Vseobecného súdu Európskej únie z 21. mája 2010, Francúzsko a i./Komisia (T-425/04, T-444/04, T-450/04 a T-456/04), sa zrusuje. 2. Veci T-425/04, T-444/04 a T-450/04 sa vracajú Vseobecnému súdu Európskej únie, aby rozhodol o uvedených zalobných dôvodoch a návrhoch podaných pred ním, o ktorých Súdny dvor nerozhodol. 3. O trovách konania sa rozhodne neskôr. Podpisy __________________________________________________________________ ( [17]*1 ) Jazyk konania: francúzstina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXdodOsB/L93632-4721TMP.html#t-ECR_62010CJ0399_SK_01-E0001 2. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004T?0425&locale=SK 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2006:257:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2003:057:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1999:083:TOC 6. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61981??0060&locale=SK 7. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61991C?0072&locale=SK 8. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61997C?0200&locale=SK 9. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0379&locale=SK 10. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992C?0387&locale=SK 11. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61997C?0006&locale=SK 12. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0482&locale=SK 13. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61997C?0075&locale=SK 14. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0156&locale=SK 15. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61979??0072&locale=SK 16. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008C?0279&locale=SK 17. file:///tmp/lynxXXXXdodOsB/L93632-4721TMP.html#c-ECR_62010CJ0399_SK_01-E0001