Vec C-389/10 P KME Germany AG, predtým KM Europa Metal AG, a i. proti Európskej komisii "Odvolanie - Hospodárska sútaz - Kartely - Trh s medenými instalacnými rúrami - Pokuty - Velkost trhu, dlzka trvania porusenia a spolupráca, ktoré môzu byt zohladnené - Úcinné súdne preskúmanie" Abstrakt rozsudku 1. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Povinnost zohladnit konkrétny dopad na trh - Meratelnost - Rozsah (Nariadenie Rady c. 17, clánok 15 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 1A prvý odsek) 2. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Celkový obrat dotknutého podniku - Obrat dosiahnutý z tovarov tvoriacich predmet porusenia - Zodpovedajúce zohladnenie - Hranice (Nariadenie Rady c. 17, clánok 15 ods. 2) 3. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Závaznost a dlzka trvania porusenia - Zvýsenie sumy z dôvodu dlzky trvania porusenia - Neexistencia nutnosti preukázat priamy vztah medzi touto dlzkou trvania a závaznejsím porusením pravidiel hospodárskej sútaze (Clánok 81 ods. 1 ES; nariadenie Rady c. 17, clánok 15 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 1B) 4. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Polahcujúce okolnosti - Správanie odlisné od správania dohodnutého v rámci kartelu - Posúdenie (Nariadenie Rady c. 17, clánok 15; oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 3 druhá zarázka) 5. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Financná situácia dotknutého podniku - Zohladnenie - Neexistencia povinnosti (Nariadenie Rady c. 17, clánok 15) 6. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Komplexné ekonomické posúdenie - Miera volnej úvahy Komisie - Súdne preskúmanie - Preskúmanie zákonnosti - Rozsah (Clánok 263 ZFEÚ; nariadenie Rady c. 17, clánok 15 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03) 7. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Závaznost a dlzka trvania porusenia (Nariadenie Rady c. 17, clánok 15 ods. 2) 8. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Uplatnenie usmernení k metóde stanovovania pokút - Odôvodnenie rozhodnutia - Rozsah (Nariadenie Rady c. 17, clánok 15 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03) 9. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Volná úvaha Komisie - Súdne preskúmanie - Neobmedzená právomoc súdu Únie - Rozsah (Clánok 261 ZFEÚ; nariadenie Rady c. 17, clánok 17, a nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 31) 10. Právo Únie - Zásady - Právo na úcinnú súdnu ochranu - Súdne preskúmanie rozhodnutí Komisie v oblasti hospodárskej sútaze - Preskúmanie zákonnosti a neobmedzenej právomoci vzhladom na právny aj skutkový stav - Porusenie - Neexistencia (Clánok 263 ZFEÚ; Charta základných práv Európskej únie, clánok 47; nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 31) 1. Podla bodu 1A usmernení k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO hodnotenie kritéria závaznosti porusenia musí zohladnit jeho skutocný dopad na trh len v prípade, ze je meratelný. Stanovit skutocný dopad kartelu na trh totiz predpokladá, aby sa porovnala situácia na trhu v dôsledku kartelu so situáciou, ktorá by vyplývala z volnej hospodárskej sútaze. Vzhladom na mnozstvo premenných, ktoré môzu mat dopad na trh, si takéto porovnanie nevyhnutne vyzaduje uplatnenie hypotéz. (pozri body 38, 39) 2. Hoci pri urcení výsky pokuty za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze je mozné zohladnit tak celkový obrat podniku, ktorý je ukazovatelom velkosti podniku a jeho hospodárskej sily, ako aj cast tohto obratu, ktorá pochádza z predaja tovaru, na ktorý sa porusenie vztahuje, a je teda spôsobilá poskytnút informáciu o rozsahu tohto porusenia, celkový obrat podniku je vsak len priblizným a nedokonalým ukazovatelom velkosti takéhoto podniku. Navyse ani jednému z týchto císelných údajov netreba pripisovat neprimeranú dôlezitost v porovnaní s inými kritériami posúdenia závaznosti porusenia. (pozri body 59, 60) 3. Pokial podla bodu 1B usmernení k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO je zvýsená suma ucená podla závaznosti porusenia, aby sa zohladnila dlzka jeho trvania, nie je nevyhnutné vecne preukázat priamy vztah medzi týmto trvaním a väcsou ujmou spôsobenou cielom Spolocenstva, ktorých sa týkajú predpisy hospodárskej sútaze. Na úcely uplatnenia clánku 81 ods. 1 ES je totiz zohladnenie konkrétnych úcinkov dohody nadbytocné, pokial sa zistí, ze jej predmetom bolo vylúcenie, obmedzenie alebo skreslenie hospodárskej sútaze. To platí najmä v prípade dohôd obsahujúcich zjavné obmedzenia hospodárskej sútaze, akými sú stanovenie cien a rozdelenie trhu. (pozri body 74, 75) 4. Na úcely uplatnenia polahcujúcej okolnosti podla bodu 3 druhej zarázky usmernení k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO musia porusitelia preukázat, ze sa správali sútazne alebo aspon ze jasne a v znacnom rozsahu porusovali povinnosti vykonat kartel do takej miery, ze narusili jeho fungovanie, a ze k dohode ani zdanlivo nepristúpili a nepodnecovali tak iné podniky do vykonávania predmetného kartelu. Podnik, ktorý na trhu uplatnuje viac ci menej nezávislú politiku napriek dohode so svojimi konkurentmi, sa totiz môze jednoducho len pokúsat pouzit kartel vo svoj prospech. Ak by sa mu priznali polahcujúce okolnosti, bolo by pre podniky prílis jednoduché minimalizovat riziko platenia vysokej pokuty, ak by mohli vyuzit kartel a potom tazit zo znízenia pokuty z dôvodu, ze mali len obmedzenú úlohu pri uskutocnovaní porusenia, pricom ich postoj podnecoval ostatné podniky do správania este skodlivejsieho pre hospodársku sútaz. Preto podnik, ktorý skoncí svoju úcast na karteli, sa nenachádza v tej istej situácii ako podnik, ktorý pristúpi ku kartelu, ale ho nevykoná alebo ho prestane vykonávat. V poslednom uvedenom prípade totiz podnik nadalej pokracuje v spôsobovaní skody hospodárskej sútazi svojou úcastou na prípadných rokovaniach, ako aj z dôvodu, ze jeho úcast na karteli by mohla motivovat dalsie podniky, aby sa správali spôsobom skodlivým pre hospodársku sútaz. Okrem toho kartely vo vseobecnosti vznikajú v case, ked hospodárske odvetvie zazíva tazkosti a tieto tazkosti v zásade nemôzu byt polahcujúcou okolnostou. (pozri body 93 - 95, 97) 5. Komisia nie je povinná pri stanovení výsky pokuty zohladnit stratovú situáciu podniku, kedze uznanie takejto povinnosti by znamenalo, ze podniky menej prispôsobené podmienkam trhu by získali neodôvodnenú výhodu. Komisia je o to menej povinná zohladnit údajnú platobnú neschopnost spôsobenú financnou sankciou ulozenou z dôvodu iného porusenia práva hospodárskej sútaze, kedze za túto situáciu, ktorú spôsobil vlastným protiprávnym správaním, je zodpovedný podnik sám. Dalej tazkost porovnania úrovne pokút ulozených podnikom, ktoré sa zúcastnili na rôznych dohodách na odlisných trhoch v okamihoch niekedy vzdialených v case, môze vyplývat z podmienok nevyhnutných na uplatnenie úcinnej politiky hospodárskej sútaze. Preto to, ze Komisia v skorsích veciach zohladnila financné tazkosti urcitého podniku, neznamená, ze je povinná uskutocnit rovnaké posúdenia aj v neskorsej veci. (pozri body 103 - 105) 6. Hoci v oblastiach, v ktorých dochádza ku komplexným hospodárskym posúdeniam, ako je stanovenie výsky pokút ulozených za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze, Komisia disponuje mierou volnej úvahy v hospodárskej oblasti, neznamená to, ze by sa súd Únie mal zdrzat preskúmania toho, ako Komisia vykladá údaje hospodárskej povahy. Súd Únie totiz v rámci preskúmania zákonnosti musí najmä preverit nielen vecnú presnost predlozených dôkazov, ich spolahlivost a súladnost, ale aj preskúmat, ci tieto dôkazy predstavujú súhrn podstatných údajov, ktoré musia byt zohladnené pri posúdení komplexnej situácie, a ci sú spôsobilé opodstatnit závery, ktoré sa z nich vyvodili. Súdu Únie prinálezí, aby uskutocnil preskúmanie zákonnosti, ktoré mu prislúcha na základe dôkazov predlozených zalobcom na podporu uvádzaných dôvodov. Pocas tohto preskúmania sa súd v snahe vyhnút sa vykonaniu podrobného vecného a právneho preskúmania nemôze opierat o mieru volnej úvahy Komisie, a to ani pokial ide o výber zohladnených dôkazov pri uplatnovaní kritérií týkajúcich sa stanovenia pokuty uvedených v usmerneniach k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO, ani pokial ide o hodnotenie týchto dôkazov. (pozri body 121, 129) 7. Na urcenie výsky pokuty za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze je nutné zohladnit trvanie porusení a vsetky faktory, ktoré môzu ovplyvnit posúdenie ich závaznosti, akými sú konanie kazdého z podnikov, úloha, ktorú kazdý z nich hrá pri vytvorení zosúladených postupov, prospech, ktorý z týchto postupov podniky mohli získat, ich velkost a hodnota dotknutého tovaru, ako aj nebezpecenstvo, ktoré porusenia tohto typu predstavujú pre Európske spolocenstvo. Musia sa zohladnit také objektívne skutocnosti, akými sú obsah a trvanie protisútazných správaní, ich pocet a ich intenzita, velkost dotknutého trhu a poskodenie, ktoré utrpel verejný hospodársky poriadok. Analýza musí tiez zohladnit relatívny význam a trhový podiel zodpovedných podnikov, ako aj prípadnú recidívu. (pozri body 123, 124) 8. Na úcely transparentnosti Komisia prijala usmernenia k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO, v ktorých uviedla, z akých dôvodov zohladní takú ci onakú okolnost porusenia a dôsledky, ktoré z toho môzu byt vyvodené pre výsku pokuty. Tieto usmernenia, ktoré predstavujú orientacné pravidlo správania, ktorého sa treba v praxi pridrzat a od ktorého sa správny orgán nemôze v jednotlivom prípade odklonit bez uvedenia dôvodov, ktoré sú v súlade so zásadou rovnosti zaobchádzania, sa obmedzujú na opis metódy preskúmania porusenia uplatnovanej Komisiou a kritérií, ktoré si Komisia stanovila, aby ich zohladnovala pri urcovaní výsky pokuty. Komisii preto pri odôvodnení rozhodnutia najmä prinálezí, aby vysvetlila zvázenie a zhodnotenie zohladnených skutocností. (pozri body 126 - 128) 9. Pokial ide o stanovenie výsky pokút ulozených za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze, neobmedzená súdna právomoc, ktorá bola priznaná súdu Únie clánkom 17 nariadenia c. 17, je teraz zakotvená v clánku 31 nariadenia c. 1/2003 v súlade s clánkom 261 ZFEÚ. Táto právomoc oprávnuje súd, aby nad rámec jednoduchej kontroly zákonnosti sankcie nahradil posúdenie Komisie svojím posúdením a v dôsledku toho zrusil, znízil alebo zvýsil ulozenú pokutu alebo penále. Výkon neobmedzenej súdnej právomoci vsak neznamená preskúmanie ex offo a konanie pred súdmi Únie je kontradiktórne. S výnimkou dôvodov verejného poriadku, medzi ktoré patrí neexistencia odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ktoré je súd povinný preskúmavat ex offo, prinálezí zalobcovi, aby uviedol zalobné dôvody proti dotknutému rozhodnutiu a predlozil dôkazy na podporu týchto dôvodov. Táto poziadavka procesnej povahy nie je v rozpore s pravidlom, podla ktorého, pokial ide o porusenie pravidiel hospodárskej sútaze, prinálezí Komisii, aby preukázala porusenia, ktoré zistila, a predlozila dôkazy, ktoré z právneho hladiska dostatocne preukázu existenciu okolností spôsobujúcich porusenie. Od zalobcu sa totiz v rámci súdnej zaloby vyzaduje, aby oznacil sporné casti napadnutého rozhodnutia, uviedol v tomto ohlade svoje výhrady a predlozil dôkazy, ktoré môzu predstavovat vázne indície preukazujúce dôvodnost jeho výhrad. (pozri body 130 - 132) 10. Pri preskúmaní rozhodnutí prijatých Komisiou v oblasti hospodárskej sútaze upravenom Zmluvami sa teda predpokladá, ze súd Únie uskutocní tak právne, ako aj vecné preskúmanie a ze má právomoc posúdit dôkazy, zrusit napadnuté rozhodnutie a zmenit výsku pokút. Nezdá sa preto, ze preskúmanie zákonnosti podla clánku 263 ZFEÚ, doplnené neobmedzenou súdnou právomocou, pokial ide o výsku pokuty, ktorá je stanovená v clánku 31 nariadenia c. 1/2003, by bolo v rozpore s poziadavkami zásady úcinnej súdnej ochrany podla clánku 47 Charty základných práv Európskej únie. (pozri bod 133) ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (druhá komora) z 8. decembra 2011 ([1]*) "Odvolanie - Hospodárska sútaz - Kartely - Trh s medenými instalacnými rúrami - Pokuty - Velkost trhu, dlzka trvania porusenia a spolupráca, ktoré môzu byt zohladnené - Úcinné súdne preskúmanie" Vo veci C-389/10 P, ktorej predmetom je odvolanie podla clánku 56 Statútu Súdneho dvora Európskej únie podané 28. júla 2010, KME Germany AG, predtým KM Europa Metal AG, so sídlom v Osnabrücku (Nemecko), KME France SAS, predtým Tréfimétaux SA, so sídlom v Courbevoie (Francúzsko), KME Italy SpA, predtým Europa Metalli SpA, so sídlom vo Florencii (Taliansko), v zastúpení: M. Siragusa, avvocato, A. Winckler, avocat, G. C. Rizza, avvocato, T. Graf, advokat, a M. Piergiovanni, avvocato, odvolatelky, dalsí úcastník konania: Európska komisia, v zastúpení: E. Gippini Fournier a S. Noë, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci C. Thomas, solicitor, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, zalovaná v prvostupnovom konaní, SÚDNY DVOR (druhá komora), v zlození: predseda druhej komory J. N. Cunha Rodrigues, sudcovia U. Lőhmus, A. Rosas (spravodajca), A. Ó Caoimh a A. Arabadziev, generálna advokátka: E. Sharpston, tajomník: L. Hewlett, hlavná referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 12. mája 2011, so zretelom na rozhodnutie prijaté po vypocutí generálnej advokátky, ze vec bude prejednaná bez jej návrhov, vyhlásil tento Rozsudok 1 Svojím odvolaním KME Germany AG, predtým KM Europa Metal AG (dalej len "KME Germany"), KME France SAS, predtým Tréfimétaux SA (dalej len "KME France"), a KME Italy SpA, predtým Europa Metalli SpA (dalej len "KME Italy") (dalej len spolocne "skupina KME"), navrhujú zrusenie rozsudku Vseobecného súdu Európskej únie z 19. mája 2010, KME Germany a i./Komisia (T-25/05, dalej len "napadnutý rozsudok"), ktorým tento súd zamietol ich návrh na znízenie pokút, ktoré im boli ulozené na základe clánku 2 písm. g) az i) rozhodnutia Komisie K(2004) 2826 z 3. septembra 2004, týkajúceho sa konania podla clánku [81 ES] a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/E-1/38.069 - Medené instalacné rúry) (dalej len "sporné rozhodnutie"). Právny rámec 2 Clánok 15 ods. 2 nariadenia Rady c. 17 zo 6. februára 1962 Prvého nariadenia implementujúceho clánky [81] a [82] Zmluvy (Ú. v. ES 13, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3) stanovoval: "Komisia môze rozhodnutím ulozit podnikom alebo zdruzeniam podnikov pokuty od 1 000 do 1 000 000 úctovných jednotiek alebo viac, ale nepresahujúce 10 % obratu v predchádzajúcom obchodnom roku kazdého podniku, ktorý sa zúcastnil porusenia, ak bud úmyselne, alebo z nedbalosti: a) porusili clánok 85 (1) alebo clánok 86 zmluvy; alebo b) porusili ktorýkolvek záväzok ulozený na základe clánku 8 (1). Pri stanovení pokuty sa bude posudzovat jednak závaznost porusenia a tiez jeho trvanie." 3 Nariadenie c. 17 bolo zrusené a nahradené nariadením Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 a 82 Zmluvy (Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205), platným od 1. mája 2004. 4 Clánok 23 ods. 2 a 3 nariadenia c. 1/2003 znie takto: "2. Komisia môze rozhodnutím ulozit podnikom alebo zdruzeniam podnikov pokuty, ked úmyselne alebo z nedbalosti: a) porusujú clánok 81 alebo clánok 82 Zmluvy... ... Pokuta ulozená kazdému podniku alebo zdruzeniu podnikov nepresiahne 10 % jeho celkového obratu v predchádzajúcom obchodnom roku. ... 3. Pri stanovení pokuty sa bude posudzovat jednak závaznost porusenia a tiez jeho trvanie." 5 Clánok 31 tohto nariadenia znie takto: "Súdny dvor má neobmedzenú súdnu právomoc na preskúmanie rozhodnutí, v ktorých Komisia stanovila pokutu alebo pravidelné penále. Môze zrusit, znízit alebo zvýsit ulozenú pokutu alebo pravidelné penále." 6 Oznámenie Komisie s názvom "Usmernenia k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO" (Ú. v. ES C 9, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 171, dalej len "usmernenia"), platné v období prijatia sporného rozhodnutia, v preambule uvádza: "Zásady tu nacrtnuté by mali zabezpecit priehladnost a nestrannost rozhodnutí Komisie, rovnako v ociach podnikov, ako aj v ociach Súdneho dvora, pricom právomoci Komisie stanovovat pokuty v rozmedzí 10 % celkového obratu, ktoré jej prislúchajú na základe relevantnej legislatívy, ostávajú zachované. Tieto právomoci sa vsak musia riadit koherentnou a nediskriminacnou politikou, konzistentnou s cielmi sledovanými penalizáciou porusení pravidiel sútaze. Nová metóda urcovania výsky pokuty sa bude pridrzat nasledujúcich pravidiel, ktoré zacínajú od základnej ciastky [ktoré spocívajú v stanovení základnej sumy - neoficiálny preklad], ktorá sa bude zvysovat s ohladom na pritazujúce okolnosti, alebo znizovat s ohladom na polahcujúce." 7 Na základe bodu 1 usmernení táto "základná ciastka [základná suma - neoficiálny preklad] bude urcená podla závaznosti a dlzky trvania porusovania pravidiel, co sú jediné kritériá uvedené v clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17". 8 Pokial ide o závaznost, bod 1A usmernení stanovuje, ze pri posudzovaní závaznosti porusenia sa musí brat do úvahy jeho povaha, skutocný dosah na trh, ak ho mozno merat, a velkost relevantného zemepisného trhu. Porusenia sa zadelujú do troch kategórií: mierne porusenia, závazné porusenia a velmi závazné porusenia. 9 Podla usmernení sú velmi závaznými poruseniami najmä horizontálne obmedzenia, ako sú "cenové kartely" a kvóty rozdelenia trhov. Predpokladaná základná suma pokuty predstavuje "nad 20 miliónov eur". Usmernenia vyjadrujú nutnost diferencovane pristupovat k tejto základnej sume pokuty, aby sa zohladnila povaha uskutocneného porusenia, skutocná hospodárska schopnost porusitelov spôsobit znacnú ujmu iným subjektom, najmä spotrebitelom, odstrasujúci úcinok pokuty, ako aj právnické a ekonomické znalosti a infrastruktúra podnikov, ktoré im umoznujú rozpoznat porusujúcu povahu ich správania. Tiez sa spresnuje, ze v prípade porusení, na ktorých sa zúcastnuje viac podnikov, by mohlo byt vhodné zohladnit specifickú zátaz, a teda aj reálny dosah porusujúceho správania kazdého podniku na hospodársku sútaz, predovsetkým tam, kde je znacná disparita medzi velkostou podnikov, ktoré sa dopústajú porusení rovnakej povahy. 10 Pokial ide o dlzku trvania, usmernenia rozlisujú porusenia krátkodobé, vo vseobecnosti kratsie ako jeden rok, strednodobé, vo vseobecnosti jeden az pät rokov, a dlhodobé, vo vseobecnosti viac ako pät rokov. Pokial ide o posledné uvedené, je upravená moznost dodatocnej sumy pokuty, ktorá sa môze stanovit za kazdý rok na 10 % sumy pokuty za závaznost porusenia. Usmernenia stanovujú tiez nárast zvýsení pokuty v prípade dlhodobých porusení s cielom skutocne postihnút obmedzenia, ktoré trvale spôsobovali skodlivé úcinky vo vztahu k spotrebitelom, a zvýsit motiváciu vzdat sa porusení ci spolupracovat s Komisiou. 11 Podla bodu 2 usmernení môze byt základná suma pokuty zvýsená v prípade pritazujúcich okolností, ako napríklad opakovaného porusenia toho istého typu tým istým podnikom alebo tými istými podnikmi. Podla bodu 3 uvedených usmernení sa táto základná suma pokuty môze znízit v prípade osobitných polahcujúcich okolností, akými sú výlucne pasívna úloha urcitého podniku alebo jeho úloha nasledovatela pri uskutocnovaní porusenia, neuplatnovanie dohôd v praxi alebo úcinná spolupráca podniku na konaní, nad rámec oznámenia Komisie o neulození pokút alebo o ich znízení v prípade kartelov [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES C 207, 1996, s. 4, dalej len "oznámenie o spolupráci"). 12 Usmernenia boli nahradené od 1. septembra 2006 usmerneniami k metóde stanovenia pokút ulozených podla clánku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia c. 1/2003 (Ú. v. EÚ C 210, s. 2). 13 Uvedené oznámenie o spolupráci stanovuje podmienky, za ktorých môzu byt podniky spolupracujúce s Komisiou pocas jej vysetrovania týkajúceho sa kartelu oslobodené od ulozenia pokuty alebo im môze byt znízená pokuta, ktorú by inak museli zaplatit. Podla casti B tohto oznámenia sa pokuta znízi najmenej o 75 % alebo sa pokuta neulozí vôbec najmä podniku, ktorý oznámi kartel Komisii este predtým, nez pristúpi k overovaniu a kým este nedisponuje dostatocnými informáciami na preukázanie oznámeného kartelu alebo takému podniku, ktorý jej ako prvý poskytne rozhodujúce dôkazy na preukázanie kartelu. Podla casti D uvedeného oznámenia mozno podniku priznat znízenie pokuty o 10 % az 50 % najmä v prípade, ked este pred zaslaním oznámenia o výhradách poskytol Komisii informácie, dokumenty alebo iné dôkazy, ktoré prispeli k potvrdeniu existencie spáchaného porusenia. 14 Oznámenie o spolupráci bolo od 14. februára 2002 nahradené oznámením Komisie o oslobodení od pokút a znízení pokút v prípadoch kartelov (Ú. v. ES C 45, s. 3, Mim. vyd. 08/002, s. 155). Komisia vsak v tejto veci uplatnovala oznámenie o spolupráci, kedze podniky zohladnovali práve toto oznámenie, ked s nou spolupracovali. Okolnosti predchádzajúce sporu 15 Odvolatelky sa spolu s inými podnikmi vyrábajúcimi polotovary z medi a zo zliatin medi zúcastnili na karteli spocívajúcom v dohode o cenách, rozdelení trhov a výmene dôverných informácií na trhu s medenými instalacnými rúrami. 16 Po overovaní a vysetrovaní Komisia 3. septembra 2004 prijala sporné rozhodnutie, ktorého zhrnutie je uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie z 13. júla 2006 (Ú. v. EÚ L 192, s. 21). 17 Kvôli posúdeniu závaznosti predmetného porusenia Komisia zohladnila jeho samotnú povahu, jeho konkrétny dopad na trh, ako aj rozsah a velkost relevantného geografického trhu. Komisia tvrdila, ze také postupy rozdelenia trhov a urcenia cien, akými sú postupy uplatnené v tejto veci, predstavujú svojou samotnou povahou velmi závazné porusenie, a domnievala sa, ze relevantným geografickým trhom dotknutým kartelom bolo územie Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP). Komisia tiez zohladnila skutocnost, ze trh s medenými instalacnými rúrami je velmi významným odvetvím. Pokial ide o konkrétny dopad na trh, Komisia uviedla, ze existovali dostatocné dôkazy na preukázanie toho, ze kartel celkovo mal dopad na relevantný trh. Komisia teda dospela k záveru, ze dotknuté podniky sa dopustili velmi závazného porusenia. 18 Komisia vymedzila v napadnutom rozhodnutí styri kategórie, o ktorých sa domnievala, ze odzrkadlujú relatívny význam podnikov na predmetnom porusení. Skupina KME mala vedúce postavenie na relevantnom trhu a bola zaradená do prvej kategórie. 19 Trhové podiely boli vypocítané na základe obratu dosiahnutého kazdým porusitelom, ktorý pochádzal z predaja instalacných rúr na spolocnom trhu hladkých medených instalacných rúr a medených instalacných rúr s plastovou izoláciou. Komisia v dôsledku toho stanovila východiskovú sumu pokuty pre skupinu KME na 70 miliónov eur. 20 Vzhladom na to, ze do júna 1995 KME France a KME Italy spolocne tvorili samostatný podnik odlisný KME Germany, východisková suma pokút stanovená celkove pre skupinu KME na 70 miliónov eur bola rozdelená takto: 35 miliónov eur pre skupinu KME; 17,5 milióna eur pre KME Germany; 17,5 milióna eur pre KME Italy a KME France spolocne a nerozdielne. 21 Zo sporného rozhodnutia vyplýva, ze Komisia zvýsila východiskovú sumu pokút o 10 % za kazdý celý rok porusenia a o 5 % za kazdé dalsie obdobie sest alebo viac mesiacov, ale menej ako jeden rok. Rozhodlo sa teda, ze: - na skupinu KME, ktorá sa podielala na karteli pät rokov a sedem mesiacov, sa uplatní 55 %-né zvýsenie východiskovej sumy pokuty 35 miliónov eur, - na spolocnost KME Germany, ktorá sa podielala na karteli sedem rokov a dva mesiace, sa uplatní 70 %-né zvýsenie východiskovej sumy pokuty 17,5 milióna eur, - na spolocnosti KME France a KME Italy, ktoré sa podielali na karteli pät rokov a desat mesiacov, sa uplatní 55 %-né zvýsenie východiskovej sumy pokuty 17,5 milióna eur. 22 Ako vyplýva z odôvodnenia c. 719 sporného rozhodnutia, po výpocte zvýsenia z dôvodu dlzky úcasti na porusení sa stanovujú základné sumy pokút ulozených odvolatelkám takto: - skupina KME: 54,25 milióna eur, - KME Germany: 29,75 milióna eur, - KME France a KME Italy (spolocne a nerozdielne): 27,13 milióna eur. 23 Ako polahcujúce okolnosti Komisia, ako vyplýva z odôvodnení c. 758 a 759 sporného rozhodnutia, zohladnila skutocnost, ze skupina KME a skupina tvorená Outokumpu Oyj a Outokumpu Copper Products Oy (dalej len spolocne "skupina Outokumpu") jej poskytli informácie v rámci ich vlastných spoluprác s Komisiou, na ktoré sa nevztahovalo oznámenie o spolupráci z roku 1996. Komisia preto znízila základnú sumu pokuty ulozenej skupine Outokumpu o 40,17 milióna eur, co zodpovedá pokute, ktorá by jej bola ulozená za obdobie porusenia od septembra 1989 do júla 1997, ktorého preukázanie bolo umoznené na základe informácií predlozených Komisii touto skupinou. Pokial ide o skupinu KME, ako vyplýva z odôvodnení c. 760 a 761 sporného rozhodnutia, základná suma ulozenej pokuty bola znízená o 7,93 milióna eur v dôsledku jej spolupráce, ktorá umoznila Komisii preukázat, ze predmetné porusenie sa vztahovalo aj na medené instalacné rúry s plastovou izoláciou. 24 Podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 Komisia stanovila sumy pokút ulozených spolocnostiam, ktorým je napadnuté rozhodnutie urcené, takto: - skupina KME: 32,75 milióna eur, - KME Germany: 17,96 milióna eur, - KME France a KME Italy (spolocne a nerozdielne): 16,37 milióna eur. Konanie pred Vseobecným súdom a napadnutý rozsudok 25 Odvolatelky uvádzali sedem zalobných dôvodov, ktoré vsetky súviseli so stanovením sumy pokuty, ktorá im bola ulozená. Jednotlivo boli zalozené na neprimeranom zohladnení skutocného dopadu kartelu na trh na úcely výpoctu východiskovej sumy pokuty, na nesprávnom posúdení velkosti odvetvia dotknutého kartelom, na nesprávnom posúdení významu KME na trhu medených instalacných rúr, na nesprávnom zvýsení východiskovej sumy pokuty z dôvodu trvania kartelu, na nezohladnení urcitých polahcujúcich okolností, na nesprávnom uplatnení oznámenia o spolupráci a na nezohladnení prekérnej financnej situácie skupiny KME. 26 Vseobecný súd zamietol kazdý z týchto zalobných dôvodov, ako aj zalobu ako celok. 27 Rovnako zamietol protinávrh Komisie na zvýsenie pokút. Návrhy úcastníkov konania a konanie pred Súdnym dvorom 28 Skupina KME navrhuje, aby Súdny dvor: - zrusil napadnutý rozsudok, - pokial je to mozné a na základe dôkazov predlozených Súdnemu dvoru ciastocne zrusil sporné rozhodnutie a znízil pokutu, ktorá jej bola ulozená, - zaviazal Komisiu na náhradu trov tohto konania, ako aj konania pred Vseobecným súdom alebo - subsidiárne zrusil napadnutý rozsudok a vrátil vec na rozhodnutie Vseobecnému súdu. 29 Komisia navrhuje, aby Súdny dvor: - zamietol odvolanie a - zaviazal skupinu KME na náhradu trov konania. 30 Súdny dvor na vseobecnej schôdzi rozhodol, ze táto vec sa prejedná bez návrhov a bude prerokovaná v ten istý den ako vec Chalkor/Komisia, C-386/10 P, týkajúce sa toho istého kartelu. Kedze vsak odvolatelky predlozili rôzne odvolacie dôvody podobné odvolacím dôvodom predlozeným v rámci skôr prerokovanej veci KME Germany a i./Komisia, C-272/09 P, v ktorej taktiez stoja proti Komisii a ktorá sa týka prvého rozhodnutia postihujúceho paralelný kartel na trhu medených priemyselných rúr, úcastníci konania boli na pojednávaní vyzvaní, aby zohladnili návrhy prednesené v tejto veci 10. februára 2011 generálnou advokátkou Sharpston. O odvolaní 31 Skupina KME predkladá sest odvolacích dôvodov jednotlivo zalozených na rôznych nesprávnych právnych posúdeniach v súvislosti s dopadom porusenia na trh a so zohladnením obratu a dlzky trvania porusenia, na porusení usmernení, ako aj zásad spravodlivého zaobchádzania a rovnosti zaobchádzania pri nezohladnení urcitých polahcujúcich okolností, na porusení usmernení a nesprávnom odôvodnení a nakoniec na porusení práva na úcinné súdne preskúmanie. O prvom odvolacom dôvode zalozenom na rôznych nesprávnych právnych posúdeniach v súvislosti s dopadom porusenia na trh Argumentácia úcastníkov konania 32 Odvolatelky uvádzajú, ze ich prvý zalobný dôvod sa týka bodov 81 az 92 napadnutého rozsudku. Týmto bodom predchádza syntéza tvrdení úcastníkov konania a stanovisko Vseobecného súdu k prípustnosti urcitých tvrdení a dvoch nových hospodárskych správ predlozených zalobkynami na úcely preukázania neexistencie skutocného dopadu porusenia na trh, pricom Vseobecný súd v bode 77 napadnutého rozsudku dospel k záveru o prípustnosti uvedených tvrdení a správ. 33 Body 81 az 92 napadnutého rozsudku majú toto znenie: "81 Dalej, pokial ide o posúdenie závaznosti porusenia, treba uviest, ze aj ked Komisia nepreukázala, ze kartel mal skutocný dopad na trh, nemá to vplyv na kvalifikáciu porusenia ako 'velmi závazného`, a teda ani na výsku pokuty. 82 V tejto súvislosti treba konstatovat, ze zo systému sankcií za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze, ako bol zavedený nariadením c. 17 a c. 1/2003 a ako ho vykladá judikatúra, vyplýva, ze nedovolené dohody, akými sú kartely, si uz z dôvodu svojej podstaty zasluhujú najprísnejsie pokuty. Pritom ich prípadný skutocný dopad na trh, najmä otázka, do akej miery obmedzenie hospodárskej sútaze viedlo k vyssej cene na trhu, nez aká by bola, ak by kartel neexistoval, nie je rozhodujúcim kritériom na urcenie úrovne pokút (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora zo 7. júna 1983, Musique Diffusion française a i./Komisia, 100/80 az 103/80, Zb. s. 1825, body 120 a 129, a zo 16. novembra 2000, Stora Kopparbergs Bergslags/Komisia, C-286/98 P, Zb. s. I-9925, body 68 az 77, pozri tiez návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Mischo vo veci, v ktorej bol vyhlásený rozsudok Súdneho dvora zo 16. novembra 2000, Mo och Domsjö/Komisia, C-283/98 P, Zb. s. I-9855, I-9858, body 95 az 101). 83 Treba dodat, ze v zmysle usmernení môzu byt dohody alebo zosúladené postupy, ktorých predmetom je, tak ako v prejednávanej veci, predovsetkým urcovanie cien a rozdelenie zákazníkov, kvalifikované ako 'velmi závazné` uz na základe svojej povahy, a to bez toho, aby bolo nevyhnutné charakterizovat takéto správania konkrétnym dopadom alebo geografickým rozsahom. Tento záver je podporený skutocnostou, ze zatial co opis 'závazných` porusení výslovne spomína dopad na trh a úcinky v rozsiahlych oblastiach spolocného trhu, v opise 'velmi závazných` porusení naopak nie je nijaká zmienka o poziadavke skutocného dopadu na trh ci spôsobení úcinkov v konkrétnej geografickej oblasti (rozsudok Súdu prvého stupna z 25. októbra 2005, Groupe Danone/Komisia, T-38/02, Zb. s. II-4407, bod 150). 84 Len pre úplnost treba dodat, ze Vseobecný súd sa domnieva, ze Komisia z právneho hladiska dostatocným spôsobom preukázala skutocný dopad kartelu na dotknutý trh. 85 V tejto súvislosti treba zdôraznit, ze predpoklad zalobkýn, podla ktorého je Komisia povinná, pokial na stanovenie výsky pokuty vyuzije skutocný dopad kartelu, vedecky preukázat existenciu hmatatelného hospodárskeho dopadu na trh a prícinnej súvislosti medzi dopadom a porusením, uz bol v judikatúre odmietnutý. 86 Vseobecný súd uz totiz viackrát rozhodol, ze skutocný dopad kartelu na trh sa musí povazovat za dostatocne preukázaný vtedy, ak je Komisia schopná predlozit konkrétne a dôveryhodné dôkazy, ktoré s primeranou pravdepodobnostou preukázu, ze kartel mal dopad na trh (rozsudky Súdu prvého stupna [z 18. júla 2005,] Scandinavian Airlines System/Komisia, [T-241/01, Zb. s. II-2917], bod 122; z 27. septembra 2006, Archer Daniels Midland/Komisia, T-59/02, Zb. s. II-3627, body 159 az 161; Jungbunzlauer/Komisia, T-43/02, Zb. s. II-3435, body 153 az 155; Archer Daniels Midland/Komisia, T-329/01, Zb. s. II-3255, body 176 az 178, a Roquette Frčres/Komisia, T-322/01, Zb. s. II-3137, body 73 az 75). 87 V tomto ohlade treba pripomenút, ze skutocnosti, o ktoré sa Komisia hlavne opierala s cielom dospiet k záveru o existencii skutocného dopadu na trh, sú zavedenie systému výmeny informácií týkajúcich sa objemov predaja a úrovne cien, existencia dokumentov vytvorených na stretnutiach kartelu, ktoré svedcia o zvysovaní cien v priebehu urcitých období kartelu a nasvedcujú tomu, ze kartel umoznil dotknutým podnikom dosiahnut ich ciele v oblasti cien, významný trhový podiel úcastníkov dotknutého porusenia a skutocnost, ze jednotlivé trhové podiely uvedených úcastníkov boli relatívne stabilné pocas celého trvania dotknutého porusenia... 88 Zalobkyne tvrdia, ze kartel bol uplatnovaný v obmedzenom rozsahu a ze ostatné skutocnosti uvádzané Komisiou nepreukazujú, ze dotknuté porusenie malo skutocný dopad na trh. 89 Z judikatúry vsak vyplýva, ze Komisia je oprávnená na základe indícií citovaných v bode 87 vyssie vyvodit, ze dotknuté porusenie malo skutocný dopad na trh (pozri v tomto zmysle rozsudky Jungbunzlauer/Komisia, [uz citovaný,] bod 159; Roquette Frčres/Komisia, [uz citovaný,] bod 78; Archer Daniels Midland/Komisia, T-59/02, [uz citovaný,] bod 165; Archer Daniels Midland/Komisia, T-329/01, [uz citovaný,] bod 181, a zo 14. decembra 2006, Raiffeisen Zentralbank Österreich a i./Komisia, T-259/02 az T-264/02 a T-271/02, Zb. s. II-5169, body 285 az 287). 90 Dalej nemozno Komisii vytýkat, ze v [spornom] rozhodnutí konstatovala, ze úvodná správa nemôze vyvrátit jej závery o skutocných úcinkoch kartelu na trh. Úvodná správa sa totiz zaoberá len císelnými údajmi týkajúcimi sa zalobkýn. Z judikatúry vsak vyplýva, ze skutocný spôsob, ktorým sa údajne správal podnik, je irelevantný na úcely hodnotenia dopadu kartelu na trh, kedze sa výlucne musia zohladnit úcinky vyplývajúce z porusenia ako celku (rozsudok Súdneho dvora z 8. júla 1999, Komisia/Anic Partecipazioni, C-49/92 P, Zb. s. I-4125, body 150 a 152; rozsudky Súdu prvého stupna zo 17. decembra 1991, Hercules Chemicals/Komisia, T-7/89, Zb. s. II-1711, bod 342, a z 9. júla 2003, Archer Daniels Midland a Archer Daniels Midland Ingredients/Komisia, T-224/00, Zb. s. II-2597, bod 167). 91 S ohladom na vsetky predchádzajúce úvahy je teda potrebné tento zalobný dôvod zamietnut ako nedôvodný. 92 Navyse sa Vseobecný súd v rámci svojej neobmedzenej súdnej právomoci a v duchu predchádzajúcich úvah domnieva, ze nie je namieste spochybnit východiskovú sumu pokuty ulozenej zalobkyniam stanovenú v závislosti od závaznosti, ako ju urcila Komisia v odôvodnení c. 693 [sporného] rozhodnutia." 34 Odvolatelky tvrdia, ze Vseobecný súd nelogicky a neprimerane odôvodnil napadnutý rozsudok a dopustil sa nesprávneho právneho posúdenia tým, ze rozhodol, ze Komisia bola oprávnená pri stanovovaní východiskovej sumy pokuty, ktorá im bola ulozená z dôvodu závaznosti porusenia, zohladnit dopad kartelu na relevantný trh bez toho, aby bola povinná preukázat, ze dohody skutocne mali taký dopad, a to vyvodením uvedeného dopadu z jednoduchých ukazovatelov. Navyse Vseobecný súd tým, ze rozhodol, ze Komisia z právneho hladiska dostatocne preukázala, ze dohody mali dopad na trh, zjavne skreslil skutkové okolnosti a dôkazy hospodárskej povahy, ktorú mu predlozila skupina KME. 35 Komisia najskôr tvrdí, ze prvý odvolací dôvod je neúcinný. Tento odvolací dôvod totiz ignoruje skutocnost, ze v bode 92 napadnutého rozsudku Vseobecný súd vykonával svoju neobmedzenú súdnu právomoc, ked potvrdil východiskovú sumu pokuty ulozenej skupine KME stanovenú v závislosti od závaznosti porusenia v odôvodnení c. 693 sporného rozhodnutia. 36 Komisia dalej tvrdí, ze Vseobecný súd mohol dôvodne dospiet k záveru, ze zistenia týkajúce sa dopadu porusenia na trh neboli urcujúce a ze v kazdom prípade pri preskúmaní tohto dopadu uplatnil relevantné právne kritériá. Komisia nakoniec uvádza, ze prvý odvolací dôvod je neprípustný, kedze sa týka posúdenia skutkových okolností a dôkazov, a ze závery Vseobecného súdu boli riadne odôvodnené, najmä bod 90 napadnutého rozsudku, v ktorom Vseobecný súd zdôraznuje, ze sa výlucne musia zohladnit úcinky porusenia ako celku, co vysvetluje, ze neuznal ekonometrické správy predlozené odvolatelkami, ktoré sa ich týkali. Posúdenie Súdnym dvorom 37 Odvolatelky nenamietajú proti záverom Vseobecného súdu týkajúcim sa klasifikácie porusenia ako "velmi závazného porusenia" v zmysle usmernení, ale proti záverom týkajúcim sa skutocného dopadu kartelu na trh ako skutocnosti zohladnovanej na úcely stanovenia základnej sumy pokuty. 38 Podla bodu 1A usmernení hodnotenie kritéria závaznosti porusenia musí zohladnit jeho skutocný dopad na trh len v prípade, ze je meratelný. 39 Stanovit skutocný dopad kartelu na trh totiz predpokladá, aby sa porovnala situácia na trhu v dôsledku kartelu so situáciou, ktorá by vyplývala z volnej hospodárskej sútaze. Vzhladom na mnozstvo premenných, ktoré môzu mat dopad na trh, si porovnanie nevyhnutne vyzaduje uplatnenie hypotéz. 40 V odôvodnení c. 629 sporného rozhodnutia Komisia zdôraznila nemoznost stanovit spôsob, ktorým by sa ceny vyvíjali v prípade neexistencie kartelu v priebehu obdobia trvania porusenia. Po odmietnutí tvrdení odvolateliek predlozila indície, ktoré jej umoznili v odôvodnení c. 673 tohto rozhodnutia dospiet k záveru, ze protisútazný systém celkovo spôsoboval úcinky na trhu napriek tomu, ze bolo nemozné presne ich vycíslit. 41 Zo sporného rozhodnutia v prejednávanej veci teda vyplýva, ze Komisia nepovazovala na úcely výpoctu pokuty za mozné zohladnit takú fakultatívnu skutocnost, akou je skutocný dopad porusenia na trh, kedze nebol meratelný. Tento záver nebol v napadnutom rozsudku spochybnený. 42 Vseobecný súd v bodoch 86 a 89 napadnutého rozsudku pripomenul judikatúru týkajúcu sa poziadaviek na dôkaz skutocného dopadu kartelu na trh. Navyse v bodoch 87 a 90 uvedeného rozsudku overil, ze Komisia z právneho hladiska dostatocne preukázala skutocný dopad kartelu na dotknutý trh. Nad rámec nevyhnutného napriek tomu pristúpil k tomuto overeniu, ako je uvedené v bode 84 predmetného rozsudku, a to po tom, ako v jeho bode 82 správne pripomenul, ze skutocný dopad kartelu na trh nie je rozhodujúcim kritériom na urcenie úrovne pokút. Z toho vyplýva, ze odvolací dôvod, ktorý odvolatelky smerujú proti tejto casti odôvodnenia Súdu prvého stupna, je neúcinný. 43 V kazdom prípade odôvodnenie Vseobecného súdu týkajúce sa dôkazu dopadu porusenia na trh odpovedá na tvrdenie odvolateliek zhrnuté v bodoch 58 az 62 napadnutého rozsudku, podla ktorého takýto dôkaz Komisia v spornom rozhodnutí neposkytla. Vseobecný súd dospel k záveru, ze existujú skutocnosti, ktoré umoznujú preukázat existenciu takéhoto dopadu, pricom vsak nespochybnil nemoznost ich presného zmerania. 44 Preto Vseobecný súd bez toho, aby si protirecil, jednak pripomenul zásadu, podla ktorej skutocný dopad porusenia na trh nie je rozhodujúcim kritériom na urcenie výsky pokút, a jednak overil dôkaz existencie takéhoto dopadu. 45 V dôsledku toho odvolatelky, ako to vyplýva zo znenia ich prvého odvolacieho dôvodu, z preskúmania uskutocneného Vseobecným súdom nesprávne vyvodzujú, ze dôsledok, ktorý má skutocný dopad porusenia na trh, by sa mal zohladnit na úcely výpoctu východiskovej sumy pokuty, ktorá im bola ulozená. Toto tvrdenie je zalozené na chybnom predpoklade. 46 Pokial ide o napadnutie skreslenia dôkazov hospodárskej povahy Súdom prvého stupna, ktoré mu predlozili odvolatelky, netvrdí sa, ze Vseobecný súd vykladal tieto hospodárske správy takým spôsobom, ktorý by bol zjavne v rozpore s ich znením (pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. februára 2011, Activision Blizzard Germany/Komisia, C-260/09 P, Zb. s. I-419, bod 57), ale skôr tak, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho posúdenia obsahu týchto správ. V kazdom prípade odvolatelky presne neoznacili casti týchto správ, ktorých jasný a presný zmysel Vseobecný súd poprel. Z uvedeného vyplýva, ze toto tvrdenie je neprípustné. 47 Z týchto skutocností vyplýva, ze prvý odvolací dôvod sa musí zamietnut. O druhom odvolacom dôvode zalozenom na rôznych nesprávnych právnych posúdeniach pri zohladnovaní obratu Argumentácia úcastníkov konania 48 Druhý odvolací dôvod sa týka výlucne bodov 97 az 101 napadnutého rozsudku, ktoré znejú takto: "97 Na úvod treba konstatovat, ze neexistuje nijaký platný dôvod, pre ktorý by sa obrat na relevantnom trhu mal pocítat s vylúcením urcitých výrobných nákladov. Ako uz Komisia správne uviedla, vo vsetkých priemyselných odvetviach existujú náklady spojené s konecným výrobkom, na ktoré výrobca nemá vplyv, ale ktoré aj napriek tomu tvoria podstatnú cast celej jeho cinnosti, a preto nemôzu byt pri stanovovaní východiskovej sumy pokuty z jeho obratu vylúcené (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 15. marca 2000, Cimenteries CBR a i./Komisia, T-25/95, T-26/95, T-30/95 az T-32/95, T-34/95 az T-39/95, T-42/95 az T-46/95, T-48/95, T-50/95 az T-65/95, T-68/95 az T-71/95, T-87/95, T-88/95, T-103/95 a T-104/95, Zb. s. II-491, body 5030 a 5031). Skutocnost, ze cena medi tvorí významnú cast konecnej ceny instalacných rúr alebo ze riziko výkyvov cien medi je podstatne vyssie nez u iných surovín, nemôze tento záver vyvrátit. 98 Pokial nakoniec ide o rôzne výhrady zalobkýn smerujúce k tomu, ze namiesto pouzitia kritéria obratu na relevantnom trhu by bolo s ohladom na odstrasujúci úcel pokút a zásadu rovnosti zaobchádzania vhodnejsie stanovit ich výsku podla ziskovosti dotknutého odvetvia alebo podla súvisiacej pridanej hodnoty, treba konstatovat, ze tieto výhrady nie sú relevantné. 99 V tomto ohlade je nutné najskôr konstatovat, ze kedze závaznost porusenia sa urcuje odkazom na rôzne faktory, vo vztahu ku ktorým Komisia disponuje mierou volnej úvahy (rozsudok Súdu prvého stupna z 12. decembra 2007, BASF/Komisia, T-101/05 a T-111/05, Zb. s. II-4949, bod 65), pricom nebol v tomto ohlade stanovený nijaký záväzný ci taxatívny zoznam kritérií, ktoré by sa museli povinne zohladnit (rozsudok Súdneho dvora z 25. januára 2007, Dalmine/Komisia, C-407/04 P, Zb. s. I-829, bod 129), neprinálezí súdu, ale Komisii, aby si v rámci svojej miery volnej úvahy a v súlade s obmedzeniami vyplývajúcimi zo zásady rovnosti zaobchádzania a nariadení c. 17 a c. 1/2003 vybrala faktory a císelné údaje, ktoré zohladní pri uplatnovaní politiky, ktorá zarucuje respektovanie zákazov uvedených v clánku 81 ES. 100 Dalej je nesporné, ze obrat podniku alebo obrat na trhu je ako faktor na hodnotenie závaznosti porusenia nevyhnutne neurcitý a nedokonalý. Tento faktor nerobí rozdiel medzi odvetviami s vysokou pridanou hodnotou a odvetviami s nízkou pridanou hodnotou, ani medzi ziskovými podnikmi a podnikmi, ktorých ziskovost je nizsia. Tak normotvorca, ako aj Komisia a Súdny dvor vsak obrat aj napriek jeho pribliznému charakteru v súcasnosti povazujú v oblasti práva hospodárskej sútaze za vhodné kritérium na posúdenie velkosti a hospodárskej sily dotknutých podnikov [pozri najmä rozsudok Musique Diffusion française a i./Komisia, [uz citovaný,] bod 121; clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17, odôvodnenie c. 10 a clánky 14 a 15 nariadenia Rady (ES) c. 139/2004 Rady z 20. januára 2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi (Ú. v. EÚ L 24, s. 1; Mim. vyd. 08/003, s. 40)]. 101 S ohladom na vyssie uvedené treba dospiet k záveru, ze Komisia na úcely urcenia velkosti dotknutého odvetvia oprávnene zohladnila cenu medi." 49 Podla odvolateliek Vseobecný súd porusil právo Únie a neprimerane odôvodnil napadnutý rozsudok tým, ze s cielom stanovit rozsah trhu zasiahnutého porusením a urcit faktor závaznosti pri pokute, ktorá im bola ulozená, súhlasil s odkazom Komisie na trhovú hodnotu, ktorá nesprávne zahrnala príjmy z predajov uskutocnených na trhu na vstupe, ktorý sa odlisoval od "kartelového" trhu, napriek tomu, ze clenovia kartelu neboli do tohto trhu na vstupe vertikálne zaclenení. 50 Tvrdia, ze priemyselné odvetvie spracovania medi má svoje specifické vlastnosti. Okamih nákupu kovu na London Metal Exchange, a tým aj jeho cenu urcuje predovsetkým zákazník. Hoci túto cenu fakturuje výrobca rúr svojmu zákazníkovi spolu so spracovatelskou marzou, jej zohladnenie na úcely výpoctu obratu podniku by bolo popretím hospodárskej reality trhu, ktorú charakterizuje najmä významná cast, ktorú v cene výrobku predstavujú náklady na základnú surovinu, a velmi významné zmeny ceny tejto základnej suroviny. Tieto skutocnosti Vseobecný súd uviedol. 51 Podla odvolateliek Vseobecný súd porusil zásadu proporcionality tým, ze sa nedomnieval, ze Komisia mala zohladnit judikatúru Vseobecného súdu a svoju rozhodovaciu prax, podla ktorých je Komisia v prípade, ze vypocítava východiskovú sumu pokuty alebo ze uplatnuje 10 %-nú hranicu obratu, povinná zohladnit vlastnosti relevantného trhu. 52 Dalej tvrdia, ze Vseobecný súd tým, ze neodlísil odvolatelky od iných podnikov, ktorých obrat nie je v takej miere ovplyvnený cenou základnej suroviny, porusil zásadu zákazu diskriminácie, ktorá ukladá, aby sa s rôznymi situáciami zaobchádzalo odlisne. 53 Odvolatelky nakoniec spochybnujú judikatúru, o ktorú sa opieral Súd prvého stupna, zakladajúcu sa na miere volnej úvahy Komisie. Domnievajú sa, ze Vseobecný súd neskúmal, ci kritériá uplatnené Komisiou na preukázanie závaznosti kartelu boli relevantné a primerané. 54 Komisia tvrdí, ze Vseobecný súd mohol v bode 97 napadnutého rozsudku oprávnene uviest, ze vo vsetkých priemyselných odvetviach existujú náklady spojené s konecným výrobkom, na ktoré výrobca nemá vplyv, ale ktoré aj napriek tomu tvoria podstatnú cast celej jeho cinnosti, a preto nemôzu byt pri stanovovaní východiskovej sumy pokuty z jeho obratu vylúcené. 55 Dalej tvrdí, ze v rozsahu, v akom odvolatelky navrhujú Súdnemu dvoru, aby spôsobom odlisným od Vseobecného súdu posúdil jedinecnost ci nejedinecnost odvetvia medených instalacných rúr, je tento odvolací dôvod neprípustný. 56 Podla Komisie Vseobecný súd uskutocnil objektívne posúdenie, ked zohladnil obrat pred protichodnými údajmi, ktoré by vyplývali z odpoctu nákladov, ktoré "nemozno ovplyvnit". Takýto záver je v súlade so zásadou proporcionality. 57 Komisia nakoniec namieta proti tvrdeniam odvolateliek týkajúcim sa metódy stanovenia cien na relevantnom trhu. Bolo by nesprávne rozlisovat osobitný trh na vstupe od trhu dotknutého kartelom. Existuje totiz len jeden trh, a to trh s medenými rúrami, a med predstavuje len jeden z nákladov. Posúdenie Súdnym dvorom 58 Z ustálenej judikatúry vyplýva, ze na posúdenie závaznosti porusenia treba zohladnit velký pocet skutocností, ktorých povaha a dôlezitost sa menia v závislosti od typu predmetného porusenia a osobitných okolností predmetného porusenia. Medzi tieto skutocnosti v závislosti od jednotlivých prípadov patria objem a hodnota tovarov, na ktoré sa porusenie vztahuje, ako aj velkost a hospodárska sila podniku a v dôsledku toho vplyv, ktorý tento podnik môze uplatnovat na trhu (pozri v tomto zmysle rozsudok Musique Diffusion française a i./Komisia, uz citovaný, bod 120). 59 Hoci Súdny dvor dospel k záveru, ze pri urcení výsky pokuty je mozné zohladnit tak celkový obrat podniku, ktorý je ukazovatelom velkosti podniku a jeho hospodárskej sily, ako aj cast tohto obratu, ktorá pochádza z predaja tovaru, na ktorý sa porusenie vztahuje, a je teda spôsobilá poskytnút informáciu o rozsahu tohto porusenia, napriek tomu uznal, ze celkový obrat podniku je len priblizným a nedokonalým ukazovatelom velkosti takéhoto podniku (rozsudky Musique Diffusion française a i./Komisia, uz citovaný, bod 121; zo 17. decembra 1998, Baustahlgewebe/Komisia, C-185/95 P, Zb. s. I-8417, bod 139; z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a i./Komisia, C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, Zb. s. I-5425, bod 243; z 18. mája 2006, Archer Daniels Midland a Archer Daniels Midland Ingredients/Komisia, C-397/03 P, Zb. s. I-4429, bod 100, ako aj z 19. marca 2009, Archer Daniels Midland/Komisia, C-510/06 P, Zb. s. I-1843, bod 74). 60 Navyse Súdna dvor viackrát zdôraznil, ze ani jednému z týchto císelných údajov netreba pripisovat neprimeranú dôlezitost v porovnaní s inými kritériami posúdenia závaznosti porusenia (rozsudky Musique Diffusion française a i./Komisia, uz citovaný, bod 121; Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný, bod 243; z 18. mája 2006 Archer Daniels Midland a Archer Daniels Midland Ingredients/Komisia, uz citovaný, bod 100, ako aj z 19. marca 2009 Archer Daniels Midland/Komisia, uz citovaný, bod 74). 61 Vseobecný súd sa preto nedopustil nesprávneho právneho posúdenia a najmä neporusil ani zásadu proporcionality, ani zásadu zákazu diskriminácie, ked v bode 100 napadnutého rozsudku pripomenul, ze obrat, hoci nejasný a nedokonalý, ostáva primeraným kritériom na posúdenie velkosti a hospodárskej sily dotknutých podnikov. 62 Dalej Vseobecný súd bez toho, aby sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, v bode 97 napadnutého rozsudku rozhodol, ze neexistuje nijaký platný dôvod na to, aby sa obrat na relevantnom trhu pocítal s vylúcením urcitých výrobných nákladov. Ako rozhodol Súdny dvor v rozsudku z toho dna, taktiez v spore medzi zalobkynami a Komisiou (C-272/09 P), zohladnenie hrubého obratu v urcitých prípadoch a jeho nezohladnenie v iných by si vyzadovalo stanovenie hranice vo forme pomeru medzi cistým obratom a hrubým obratom, ktorá by sa tazko uplatnovala a viedla by k nekonecným a neriesitelným sporom vrátane uplatnovania tvrdení, ze doslo k diskriminácii. 63 Pokial ide o kritiku, podla ktorej Vseobecný súd neskúmal, ci kritériá uplatnované Komisiou na preukázanie závaznosti kartelu boli relevantné a primerané, treba pripomenút, ze v zalobe proti rozhodnutiu v oblasti hospodárskej sútaze prinálezí zalobcovi, aby predlozil zalobné dôvody v tomto ohlade, a nie Súdu prvého stupna, aby ex offo preskúmal váhu skutocností zohladnených Komisiou na úcely stanovenia pokuty. 64 V napadnutom rozsudku Vseobecný súd uskutocnil také preskúmanie, aké mu prinálezalo. Odpovedal na zalobný dôvod uvedený odvolatelkami a nedopustil sa nijakého nesprávneho právneho posúdenia, ked v bode 101 napadnutého rozsudku dospel k záveru, ze Komisia oprávnene zohladnila cenu medi na úcely stanovenia velkosti dotknutého trhu. 65 Druhý odvolací dôvod preto nie je dôvodný. O tretom odvolacom dôvode zalozenom na rôznych nesprávnych právnych posúdeniach pri zohladnení trvania porusenia Argumentácia úcastníkov konania 66 Odvolatelky uvádzajú, ze ich tretí zalobný dôvod sa týka bodov 111 az 117 napadnutého rozsudku. Tvrdia, ze Vseobecný súd porusil právo Únie a mylne, nelogicky a neprimerane odôvodnil tento rozsudok, ked potvrdil cast sporného rozhodnutia, v ktorej Komisia nesprávne uplatnila usmernenia a porusila zásady proporcionality a rovnosti zaobchádzania tým, ze ulozila najvyssí percentuálny podiel zvýsenia východiskovej sumy pokuty, ktorá im bola ulozená, z dôvodu trvania porusenia. 67 Podla odvolateliek z bodu 1B usmernení vyplýva, ze cielom zvýsenia pokuty z dôvodu trvania porusenia je "uvalovanie efektívnych postihov za obmedzenia, ktoré mali skodlivý dosah na spotrebitelov za dlhsie obdobie". To, ze medzi trvaním porusenia a jeho skodlivým úcinkom musí existovat väzba, vyplýva aj z judikatúry. Vseobecný súd vsak neoveril, ci Komisia pri posudzovaní závaznosti porusenia skutocne priznala prináleziacu dôlezitost skutocnosti, ze intenzita a úcinnost kartelu sa v case menili. Preto sa Vseobecný súd v bode 116 napadnutého rozsudku nesprávne domnieval, ze 125 %-né zvýsenie východiskovej sumy pokuty nie je zjavne neprimerané. 68 Dalej neuznanie skutocnosti, ze skupina KME sa nachádzala vo velmi podobnej situácii ako zalujúce podniky vo veci, v ktorej bol vyhlásený rozsudok z 19. mája 2010, IMI a i./Komisia (T-18/05, Zb. s. II-1769), Vseobecným súdom a jeho odmietnutie nanovo stanovit východiskovú sumu pokuty na rozdiel od toho, ako ucinil v uvedenom rozsudku, viedlo k protiprávnemu nerovnakému zaobchádzaniu so skupinou KME v porovnaní s uvedenými podnikmi. 69 Komisia tvrdí, ze odvolatelky nevyvrátili závery Vseobecného súdu uvedené v bodoch 111 az 115 napadnutého rozsudku. Dalej uvádza, ze clánok 23 ods. 3 nariadenia c. 1/2003 sám osebe stanovuje rozlisovanie medzi závaznostou porusenia a jeho trvaním a ze zohladnenie rovnosti zaobchádzania v súvislosti s trvaním porusenia si vyzaduje preskúmanie tohto trvania, a nie skutocností týkajúcich sa závaznosti porusenia, akými sú intenzita kartelu a jeho úcinky. 70 Pokial ide o zalujúce podniky vo veci, v ktorej bol vyhlásený rozsudok IMI a i./Komisia, uz citovaný, Komisia pripomína, ze Vseobecný súd zrusil rozhodnutie o porusení proti týmto podnikom, pokial ide o obdobie 16 mesiacov. Uvedené podniky sa teda nachádzali v odlisnej situácii nez odvolatelky. 71 Komisia nakoniec zdôraznuje, ze na zohladnenie ujmy, ktorú kartel spôsobil, usmernenia k metóde stanovenia pokút ulozených podla clánku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia c. 1/2003 stanovujú 100 %-né zvýsenie pokuty za kazdý rok kartelu. 10 %-né zvýsenie za kazdý dalsí rok uplatnené v prejednávanej veci je v skutocnosti velmi nízke a zjavne nie je neprimerané. Posúdenie Súdnym dvorom 72 Svojím tretím odvolacím dôvodom zalobkyne namietajú jednak proti zásade zvýsenia pokuty na úcely zohladnenia trvania porusenia a proti výsledku uplatnenia tejto zásady, pokial ide konkrétne o zvýsenie východiskovej sumy pokuty stanovenej na 70 miliónov eur o 125 %, aby sa zohladnilo trvanie porusenia 12 rokov a 9 mesiacov, pricom kazdý rok úcasti zodpovedá 10 %-nému zvýseniu. Podla císelných údajov uvedených v odôvodnení c. 719 sporného rozhodnutia a prebratých do bodu 22 tohto rozsudku tým bola základná suma pokuty pre skupinu KME zvýsená na 111,13 milióna eur. 73 V kazdom prípade kritika tohto výsledku sa zakladá na nesprávnom predpoklade, ze zvýsenie predstavovalo 125 %, hoci predstavovalo len 58,75 % (111,13/70 = 1,5875). 74 Pokial ide o zásadu zvýsenia pokuty, aby sa zohladnilo trvanie porusenia, je nevyhnutné vecne preukázat priamy vztah medzi týmto trvaním a väcsou ujmou spôsobenou cielom Únie, ktorých sa týkajú predpisy hospodárskej sútaze. 75 Na úcely uplatnenia clánku 81 ods. 1 ES je totiz zohladnenie konkrétnych úcinkov dohody nadbytocné, pokial sa zistí, ze jej predmetom bolo vylúcenie, obmedzenie alebo skreslenie hospodárskej sútaze (pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. júla 1966, Consten a Grundig/Komisia, 56/64 a 58/64, Zb. s. 429). To platí, tak ako v prejednávanej veci, najmä v prípade dohôd obsahujúcich zjavné obmedzenia hospodárskej sútaze, akými sú stanovenie cien a rozdelenie trhu. Ak kartel zafixuje situáciu na trhu v okamihu jeho uzavretia, jeho dlhodobé trvanie môze upevnovat struktúry trhu, cím sa znízi motivácia úcastníkov kartelu inovovat a rozvíjat. Návrat do stavu volnej hospodárskej sútaze bude tým tazsí a dlhsí, cím bude dlhsie samotné trvanie kartelu. 76 Hoci sa intenzita a úcinnost kartelu v case menili, platí tiez, ze uvedený kartel pokracoval vo svojej existencii a v dôsledku toho o to viac v upevnovaní struktúr trhu. 77 Pokial ide o predpoklad úplného neuplatnenia dohody, je namieste pripomenút, ze bod 3 usmernení stanovuje, ze úcinné neuplatnenie dohôd alebo porusujúcich postupov môze predstavovat polahcujúcu okolnost vedúcu k znízeniu základnej sumy pokuty. Nezdá sa vsak, ze by o takýto prípad slo v prejednávanej veci, kedze odvolatelky, co sa ich týka, nespochybnovali uplatnenie kartelu, ale len nezohladnenie premennej intenzity tohto uplatnenia a skutocného a objektívneho dopadu kartelu na spotrebitelov. 78 Navyse vycíslit skutocnú ujmu pre spotrebitelov môze byt zlozité vzhladom na mnozstvo prítomných premenných, najmä pri stanovovaní cien továrensky vyrábaného výrobku. 79 V kazdom prípade trvanie porusenia je uvedené normotvorcom Únie ako skutocnost, ktorá sa musí zohladnit pri stanovovaní výsky pokút. 80 Vzhladom na tieto skutocnosti Vseobecný súd v bode 117 napadnutého rozsudku oprávnene zamietol ako nedôvodný zalobný dôvod týkajúci sa zvýsenia pokuty z dôvodu trvania kartelu. 81 Pokial ide o zalujúce podniky vo veci, v ktorej bol vyhlásený uz citovaný rozsudok IMI a i./Komisia, Súd prvého stupna sa domnieval, ako vyplýva z bodu 96 tohto rozsudku, ze doslo k preruseniu porusenia pocas obdobia mierne presahujúceho 16 mesiacov. Situácia týchto podnikov bola preto podstatne odlisná od situácie odvolateliek, ktoré nikdy netvrdili, ze doslo k preruseniu ich porusenia, ale sa výlucne odvolávali na zmeny jeho intenzity. Z toho vyplýva, ze Vseobecný súd neporusil zásadu zákazu diskriminácie, ked s odvolatelkami a uvedenými podnikmi zaobchádzal odlisným spôsobom. 82 Zo vsetkých týchto skutocností vyplýva, ze tretí odvolací dôvod nie je dôvodný. O stvrtom odvolacom dôvode zalozenom na porusení usmernení, ako aj zásad spravodlivého zaobchádzania a rovnosti zaobchádzania pri nezohladnení urcitých polahcujúcich okolností Argumentácia úcastníkov konania 83 Odvolatelky uvádzajú, ze ich stvrtý odvolací dôvod sa týka bodov 125 az 142 napadnutého rozsudku. Tvrdia, ze Vseobecný súd porusil právo Únie, ked odmietol piaty zalobný dôvod a potvrdil relevantnú cast sporného rozhodnutia, v ktorej im Komisia v rozpore s usmerneniami, ako aj so zásadami spravodlivého zaobchádzania a rovnosti zaobchádzania odmietla priznat znízenie pokuty z dôvodu po prvé obmedzeného uplatnenia dohôd, po druhé krízy v odvetví medených instalacných rúr a po tretie na základe ich spolupráce nad rámec pôsobnosti oznámenia o spolupráci. 84 Odvolatelky po prvé tvrdia, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked v napadnutom rozsudku úplne ignoroval okolnost, ze nevykonali dohody a ze sa správali sútazne. Namietajú v tomto ohlade proti kritériu uvedenému v bode 127 tohto rozsudku a uplatnenému Vseobecným súdom na úcely posúdenia, ci splnili podmienky pozadované na uplatnenie polahcujúcej okolnosti, konkrétne jasne a v znacnom rozsahu porusili povinnosti vykonat kartel do takej miery, ze narusili jeho fungovanie. Podla odvolateliek je takéto kritérium prísnejsie nez kritérium, ktoré sa uplatnuje na urcenie okamihu ukoncenia úcasti, konkrétne otvoreného distancovania sa od nedovolenej dohody, co je nelogické. 85 Po druhé tvrdia, ze Vseobecný súd porusil zásadu zákazu diskriminácie, kedze mal zohladnit tazkú situáciu, ktorú zazívalo odvetvie instalacných rúr, ako polahcujúcu okolnost. 86 Po tretie odvolatelky tvrdia, ze Vseobecný súd porusil právo Únie tým, ze potvrdil cast sporného rozhodnutia, v ktorej im Komisia odmietla priznat znízenie pokuty na základe ich spolupráce nad rámec pôsobnosti oznámenia o spolupráci. Podla odvolateliek sa im malo priznat znízenie pokuty alebo ciastocné oslobodenie od pokuty z dôvodu, ze poskytli dôkaz o trvaní porusenia, a to na rozdiel od skupiny Outokumpu, ktorá poskytla len informáciu týkajúcu sa celkového trvania kartelu. 87 Komisia sa domnieva, ze Vseobecný súd správne uplatnil judikatúru, podla ktorej mozno priznat znízenie pokuty na základe neuplatnenia kartelu. 88 Dalej pripomína, ze rozhodnutia týkajúce sa iných kartelov nemôzu odôvodnovat odvolací dôvod zalozený na popretí zásady zákazu diskriminácie. V kazdom prípade tazkosti v tomto odvetví nastali az v období nasledujúcom po karteli. 89 Nakoniec, pokial ide o spoluprácu, Komisia tvrdí, ze v rozsahu, v akom skupina KME vyzýva Súdny dvor, aby svojím posúdením nahradil posúdenie Súdu prvého stupna, je stvrtý odvolací dôvod neprípustný. 90 Navyse tento dôvod je aj nedôvodný. Komisia tvrdí, ze Vseobecný súd v odpovedi na vsetky právne argumenty predlozené skupinou KME poskytol jasné a logické vysvetlenie svojho posúdenia prípadov, v ktorých mozno priznat ciastocné oslobodenie od pokuty. 91 Ak sa aj skupine Outokumpu priznalo znízenie pokuty, bolo to z dôvodu, ze nou poskytnuté informácie umoznili Komisii vysetrovat a hladat dôkazy. Odvolatelky zjednodusili jej úlohu tým, ze poskytli urcité dôkazy, ale nic viac. Na rozdiel od toho, co tvrdia odvolatelky vo svojom odvolaní, nemohlo sa im priznat ani ciastocné oslobodenie od pokuty v súlade s oznámením Komisie o oslobodení od pokút a znízení pokút v prípadoch kartelov, kedze takéto oslobodenie sa týka "skutocností, ktoré boli predtým Komisii neznáme", co nebol prípad celkového trvania kartelu. 92 Komisia nakoniec zdôraznuje, ze uplatnenie ciastocného oslobodenia za predpokladu uvedeného odvolatelkami by bolo v rozpore s castou D oznámenia o spolupráci, ktorá stanovuje znízenie pokuty v prípade, ze podnik poskytne Komisii informácie, dokumenty alebo iné dôkazy, ktoré prispejú k preukázaniu existencie spáchaného porusenia. Posúdenie Súdnym dvorom 93 Pokial ide o prvé tvrdenie, týka sa bodu 127 napadnutého rozsudku, v ktorom Vseobecný súd odkazoval na judikatúru, podla ktorej na úcely uplatnenia polahcujúcej okolnosti podla bodu 3 druhej zarázky usmernení musia porusitelia preukázat, ze sa správali sútazne alebo aspon ze jasne a v znacnom rozsahu porusovali povinnosti vykonat kartel do takej miery, ze narusili jeho fungovanie, a ze k dohode ani zdanlivo nepristúpili a nepodnecovali tak iné podniky do vykonávania predmetného kartelu (rozsudky Súdu prvého stupna z 8. júla 2004, Dalmine/Komisia, T-50/00, Zb. s. II-2395, bod 292, a z 15. marca 2006, Daiichi Pharmaceutical/Komisia, T-26/02, Zb. s. II-713, bod 113). 94 V bode 491 uz citovaného rozsudku Raiffeisen Zentralbank Österreich a i./Komisia Súd prvého stupna najmä vysvetlil túto judikatúru, ked pripomenul, ze podnik, ktorý na trhu uplatnuje viac ci menej nezávislú politiku napriek dohode so svojimi konkurentmi, sa môze jednoducho len pokúsat pouzit kartel vo svoj prospech. Ak by sa v takomto prípade priznali polahcujúce okolnosti, bolo by pre podniky prílis jednoduché minimalizovat riziko platenia vysokej pokuty, ak by mohli vyuzit kartel a potom tazit zo znízenia pokuty z dôvodu, ze mali len obmedzenú úlohu pri uskutocnovaní porusenia, pricom ich postoj podnecoval ostatné podniky do správania este skodlivejsieho pre hospodársku sútaz (pozri tiez rozsudok Súdu prvého stupna z 8. júla 2004, Mannesmannröhren-Werke/Komisia, T-44/00, Zb. s. II-2223, body 277 a 278). 95 Na rozdiel od toho, co tvrdia odvolatelky, podnik, ktorý skoncí svoju úcast na karteli, sa nenachádza v tej istej situácii ako podnik, ktorý pristúpi ku kartelu, ale ho nevykoná alebo ho prestane vykonávat. V poslednom uvedenom prípade totiz podnik nadalej pokracuje v spôsobovaní skody hospodárskej sútazi svojou úcastou na prípadných rokovaniach, ako aj z dôvodu, na ktorý poukázal Súd prvého stupna, ze jeho úcast na karteli by mohla motivovat dalsie podniky, aby sa správali spôsobom skodlivým pre hospodársku sútaz. 96 Vseobecný súd sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked doslovne vykladal podmienky pozadované na priznanie polahcujúcej okolnosti podla bodu 3 druhej zarázky usmernení. Ako vsak Vseobecný súd uviedol v bode 128 napadnutého rozsudku, odvolatelky netvrdili, ze splnajú tieto podmienky. Prvé tvrdenie teda nie je dôvodné. 97 Pokial ide o druhé tvrdenie, stací pripomenút, ze vo vseobecnosti kartely vznikajú v case, ked hospodárske odvetvie zazíva tazkosti a ze tieto tazkosti v zásade nemôzu byt polahcujúcou okolnostou. 98 Navyse tazkost porovnania úrovne pokút ulozených podnikom, ktoré sa zúcastnili na rôznych dohodách na odlisných trhoch v okamihoch niekedy vzdialených v case, môze vyplývat z podmienok nevyhnutných na uplatnenie úcinnej politiky hospodárskej sútaze (rozsudok z 2. októbra 2003, Aristrain/Komisia, C-196/99 P, Zb. s. I-11005, bod 81). Vseobecný súd preto neporusil zásadu zákazu diskriminácie, ked sa v bode 129 napadnutého rozsudku domnieval, ze to, ze Komisia v predchádzajúcich veciach zohladnila hospodársku situáciu odvetvia ako polahcujúcu okolnost, neznamená, ze musí nevyhnutne pokracovat v dodrziavaní tejto praxe. 99 Pokial ide o tretie tvrdenie, odvolatelky namietajú proti napadnutému rozsudku bez toho, aby spresnili a odôvodnili, v com sa Vseobecný súd dopustil zjavne nesprávneho posúdenia vo svojom odôvodnení rozvinutom v bodoch 136 az 140 tohto rozsudku, a bez toho, aby vysvetlili, v com by predlozenie dôkazov o skutkových okolnostiach uz známych Komisii malo viac odôvodnovat priznanie polahcujúcich okolností nez skorsie predlozenie pre Komisiu novej informácie. Z toho vyplýva, ze toto tvrdenie je neprípustné, kedze je prílis nepresné. 100 Zo súhrnu týchto skutocností vyplýva, ze stvrtý odvolací dôvod je ciastocne neprípustný a ciastocne nedôvodný. O piatom odvolacom dôvode zalozenom na porusení usmernení a na nesprávnom odôvodnení Argumentácia úcastníkov konania 101 Odvolatelky tvrdia, ze ich piaty odvolací dôvod sa týka bodov 163 az 174 napadnutého rozsudku. Tvrdia, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia a nelogicky a neprimerane odôvodnil svoje zamietnutie siedmeho zalobného dôvodu a potvrdenie zamietnutia Komisie priznat im znízenie pokuty z dôvodu ich neschopnosti zaplatit ju, najmä v dôsledku financného bremena, ktoré na ne uz bolo uvalené v rámci veci týkajúcej sa medených priemyselných rúr. Tvrdia, ze Vseobecný súd neuplatnil primerané kritérium, kedze podnik musí len preukázat, ze ulozenie velkej sankcie by mu spôsobilo velmi váznu hospodársku a financnú ujmu. Dalej tvrdia, ze Vseobecný súd nesprávne vykladal druhú cast kritéria stanoveného v bode 5 písm. b) usmernení, pricom dospel k záveru, ze nijaký "specifický sociálny kontext" v zmysle uvedeného bodu neodôvodnuje znízenie pokuty. Nakoniec tvrdia, ze napadnutý rozsudok nenapravil protiprávnu diskrimináciu, ktorej sa voci nim dopustila Komisia v porovnaní so SGL Carbon AG vo veciach, v ktorých boli vyhlásené rozsudky z 29. júna 2006, SGL Carbon/Komisia (C-308/04 P, Zb. s. I-5977), a z 10. mája 2007, SGL Carbon/Komisia (C-328/05 P, Zb. s. I-3921). 102 Komisia najskôr uvádza, ze prvé tvrdenie odvolateliek sa netýka nesprávneho právneho posúdenia zisteného v napadnutom rozsudku a ze Vseobecný súd nerozhodoval o zmysle výrazu "platobná neschopnost". Navyse uvádza, ze ani otázka "specifického sociálneho kontextu" nebola predlozená Súdu prvého stupna. V kazdom prípade tvrdenia zalobkýn sú vágne a týkajú sa posúdení skutkových okolností a dôkazov, co je v rámci odvolania neprípustné. Nakoniec Vseobecný súd správne zamietol tvrdenie odvolateliek týkajúce sa diskriminácie z dôvodu, ze postup Komisie v skorsích rozhodnutiach nepredstavuje právny rámec na ukladanie pokút. V kazdom prípade situácia SGL Carbon AG bola odlisná. Posúdenie Súdnym dvorom 103 Vseobecný súd sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked v bode 165 napadnutého rozsudku pripomenul, ze Komisia nie je povinná pri stanovení výsky pokuty zohladnit stratovú situáciu podniku, kedze uznanie takejto povinnosti by znamenalo, ze podniky menej prispôsobené podmienkam trhu by získali neodôvodnenú výhodu (pozri rozsudky z 8. novembra 1983, IAZ International Belgium a i./Komisia, 96/82 az 102/82, 104/82, 105/82, 108/82 a 110/82, Zb. s. 3369, body 54 a 55; Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný, bod 327; z 29. júna 2006, SGL Carbon/Komisia, uz citovaný, bod 105, ako aj z 10. mája 2007, SGL Carbon/Komisia, uz citovaný, bod 100). 104 Komisia je o to menej povinná zohladnit údajnú platobnú neschopnost spôsobenú financnou sankciou ulozenou z dôvodu iného porusenia práva hospodárskej sútaze, kedze za túto situáciu, ktorú spôsobil vlastným protiprávnym správaním, je zodpovedný podnik sám. 105 Dalej, ako uz bolo pripomenuté v bode 98 tohto rozsudku, tazkost porovnania úrovne pokút ulozených podnikom, ktoré sa zúcastnili na rôznych dohodách na odlisných trhoch v okamihoch niekedy vzdialených v case, môze vyplývat z podmienok nevyhnutných na uplatnenie úcinnej politiky hospodárskej sútaze. Vseobecný súd preto neporusil zásadu zákazu diskriminácie, ked sa v bode 164 napadnutého rozsudku domnieval, ze to, ze Komisia v skorsích veciach zohladnila financné tazkosti urcitého podniku, neznamená, ze je povinná uskutocnit rovnaké posúdenia aj v neskorsej veci. 106 Nakoniec v zostávajúcej casti je piaty odvolací dôvod prílis vseobecný, kedze odvolatelky sa uspokojili s vytýkaním Súdu prvého stupna, ze sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, avsak bez toho, aby spresnili, v com presne spocívalo. V kazdom prípade Súdny dvor nemá právomoc preskúmavat také vecné posúdenia Súdu prvého stupna, aké sú uvedené v bodoch 169 a 170 napadnutého rozsudku. 107 Za týchto okolností sa musí piaty odvolací dôvod zamietnut ako scasti neprípustný a scasti nedôvodný. O siestom odvolacom dôvode zalozenom na porusení práva na úcinné súdne preskúmanie Argumentácia úcastníkov konania 108 Odvolatelky tvrdia, ze Vseobecný súd porusil právo Únie a ich základné právo na úcinné súdne preskúmanie bez prekázok tým, ze pozorne a starostlivo nepreskúmal ich tvrdenia a neprimeraným a nerozumným spôsobom sa podriadil volnej úvahe Komisie. Osobitne namietajú proti spôsobu, ktorým Vseobecný súd preskúmal druhý zalobný dôvod týkajúci sa velkosti trhu, stvrtý zalobný dôvod týkajúci sa trvania porusenia, ako aj piaty zalobný dôvod týkajúci sa polahcujúcich okolností. Podla odvolateliek odmietnutie Vseobecného súdu starostlivo a pozorne preskúmat zalobné dôvody a tvrdenia, ktoré rozvinuli vo svojich zalobách, predstavuje porusenie ich základných práv na úplné, úcinné a spravodlivé súdne preskúmanie sporného rozhodnutia nestranným a nezávislým súdom. 109 Odvolatelky tvrdia, ze doktríny "miery volnej úvahy" a "súdnej zdrzanlivosti" by sa v súcasnosti nemali uplatnovat, kedze právo Únie sa teraz vyznacuje obrovskou výskou pokút ukladaných Komisiou, co predstavuje vývoj, ktorý je casto oznacovaný ako de facto "penalizácia" práva hospodárskej sútaze Únie. 110 Navyse priama uplatnitelnost výnimky stanovenej v clánku 81 ods. 3 ES, zavedená nariadením c. 1/2003, prostredníctvom nahradenia skorsieho rezimu povolení vylucuje, uz na základe svojej definície, akúkolvek volnú úvahu Komisie pri uplatnení pravidiel hospodárskej sútaze, a teda predpokladá len velmi obmedzený stupen súdnej zdrzanlivosti zo strany súdov, ktoré preskúmavajú ich uplatnenie Komisiou v konkrétnych prípadoch. 111 Odvolatelky navyse tvrdia, ze miera volnej úvahy Komisie by nemala byt odôvodnená údajnou väcsou kompetenciou Komisie na hodnotenie komplexných skutkových okolností a hospodárskych otázok. V tomto ohlade uvádzajú, ze tak Súdny dvor, ako aj Vseobecný súd úspesne uskutocnili osobitne intenzívne súdne preskúmania komplexných prípadov. 112 Rovnako vzhladom na neobmedzenú súdnu právomoc, ktorú Vseobecnému súdu priznáva clánok 261 ZFEÚ a clánok 31 nariadenia c. 1/2003, by Vseobecný súd nemal Komisii priznat nijakú mieru volnej úvahy, a to nielen co sa týka vhodnosti a primeranosti výsky pokuty, ale aj co sa týka pracovnej metódy prijatej Komisiou na úcely uskutocnenia jej výpoctov. Podla odvolateliek Vseobecný súd musí skúmat, ako Komisia v kazdom jednotlivom prípade posúdila závaznost a trvanie protiprávneho správania, a teda môze nahradit svojím vlastným posúdením posúdenie Komisie tak, ze zrusí, znízi alebo zvýsi pokutu. 113 Podla odvolateliek sa Komisia musí rozhodovat v koherentnej a nediskriminacnej politickej línii vo vsetkých prípadoch, v ktorých stanovuje výsku sankcie za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze. To znamená, ze rovnakým spôsobom zaobchádza s podnikmi nachádzajúcimi sa v obdobných situáciách v kontexte samostatných porusení preukázaných prostredníctvom samostatných rozhodnutí. V opacnom prípade by sa miera volnej úvahy Komisie zmenila na cisto svojvolné správanie, pricom by sa pripustilo, ze Komisia môze lubovolne menit svoju politiku pokút v kazdom individuálnom prípade. 114 Odvolatelky tiez pripomínajú, ze podla Európskeho súdu pre ludské práva uplatnovanie správneho práva a pokút samo osebe neporusuje clánok 6 ods. 1 Európskeho dohovoru na ochranu ludských práv a základných slobôd, podpísaného v Ríme 4. novembra 1950 (dalej len "EDLP"). Toto uplatnovanie sa vsak musí riadit dostatocne silnými procesnými zárukami doplnenými systémom úcinného súdneho preskúmania zahrnujúceho neobmedzenú súdnu právomoc na preskúmanie správnych rozhodnutí. Právo na "úcinný prostriedok nápravy pred súdom" bolo zahrnuté aj do clánku 47 Charty základných práv Európskej únie (dalej len "Charta"). 115 Na úvod Komisia zdôraznuje, ze odvolatelky zalozili svoje návrhy na znízenie pokuty na clánku 230 ES, a nie na neobmedzenej súdnej právomoci podla clánku 31 nariadenia c. 1/2003. 116 Pokial ide o odpoved na druhý, stvrtý a piaty odvolací dôvod, Komisia sa domnieva, ze bez ohladu na odkazy na volnú úvahu Komisie Vseobecný súd uskutocnil úcinné a podrobné preskúmanie výpoctu pokuty ulozenej skupine KME a dospel k svojim vlastným potvrdzujúcim záverom, podla ktorých tieto odvolacie dôvody neboli dôvodné. 117 Nakoniec podla Komisie sa skupina KME obmedzila na odvolanie sa na "obvinenia trestnej povahy" a na clánok 6 ods. 1 EDLP, neskúmala vsak dôsledky, ktoré z toho treba vyvodit. Posúdenie Súdnym dvorom 118 Odvolatelky namietajú jednak proti spôsobu, ktorým Vseobecný súd vyhlásil, ze je povinný zohladnit sirokú mieru volnej úvahy Komisie, a jednak proti spôsobu, ktorým v skutocnosti preskúmal sporné rozhodnutie. V tomto ohlade sa odvolávajú tak na clánok 6 EDLP, ako aj na Chartu. 119 Zásada úcinnej súdnej ochrany predstavuje základnú zásadu práva Únie, ktorá je v súcasnosti vyjadrená v clánku 47 Charty (pozri rozsudok z 22. decembra 2010, DEB, C-279/09, Zb. s. I-13849, body 30 a 31; uznesenie z 1. marca 2011, Chartry, C-457/09, Zb. s. I-819, bod 25, ako aj rozsudok z 28. júla 2011, Samba Diouf, C-69/10, zatial neuverejnený v Zbierke, bod 49). 120 Súdne preskúmanie rozhodnutí institúcií bolo zavedené zakladajúcimi zmluvami. Okrem preskúmania zákonnosti upraveného teraz v clánku 263 ZFEÚ, sa zaviedlo aj neobmedzené súdne preskúmanie, pokial ide o sankcie upravené nariadeniami. 121 Co sa týka preskúmavania zákonnosti, Súdny dvor rozhodol, ze hoci v oblastiach, v ktorých dochádza ku komplexným hospodárskym posúdeniam, Komisia disponuje mierou volnej úvahy v hospodárskej oblasti, neznamená to, ze by sa súd Únie mal zdrzat preskúmania toho, ako Komisia vykladá údaje hospodárskej povahy. Súd Únie totiz musí najmä nielen preverit vecnú presnost predlozených dôkazov, ich spolahlivost a súladnost, ale aj preskúmat, ci tieto dôkazy predstavujú súhrn podstatných údajov, ktoré musia byt zohladnené pri posúdení komplexnej situácie, a ci sú spôsobilé opodstatnit závery, ktoré sa z nich vyvodili (pozri rozsudky z 15. februára 2005, Komisia/Tetra Laval, C-12/03 P, Zb. s. I-987, bod 39, ako aj z 22. novembra 2007, Spanielsko/Lenzing, C-525/04 P, Zb. s. I-9947, body 56 a 57). 122 Pokial ide o výsku pokuty za porusenia práva hospodárskej sútaze, clánok 15 ods. 2 druhý pododsek nariadenia c. 17 uvádza, ze na úcely stanovenia pokuty bude treba okrem závaznosti porusenia zohladnit aj jeho trvanie. Rovnaký text sa nachádza aj v clánku 23 ods. 3 nariadenia c. 1/2003. 123 Súdny dvor rozhodol, ze na urcenie výsky pokuty je nutné zohladnit trvanie porusení a vsetky faktory, ktoré môzu ovplyvnit posúdenie ich závaznosti, akými sú konanie kazdého z podnikov, úloha, ktorú kazdý z nich hrá pri vytvorení zosúladených postupov, prospech, ktorý z týchto postupov podniky mohli získat, ich velkost a hodnota dotknutého tovaru, ako aj nebezpecenstvo, ktoré porusenia tohto typu predstavujú pre Európske spolocenstvo (rozsudky Musique Diffusion française a i./Komisia, uz citovaný, bod 129; Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný, bod 242, ako aj z 3. septembra 2009, Prym a Prym Consumer/Komisia, C-534/07 P, Zb. s. I-7415, bod 96). 124 Súdny dvor tiez uviedol, ze sa musia zohladnit také objektívne skutocnosti, akými sú obsah a trvanie protisútazných správaní, ich pocet a ich intenzita, velkost dotknutého trhu a poskodenie, ktoré utrpel verejný hospodársky poriadok. Analýza musí tiez zohladnit relatívny význam a trhový podiel zodpovedných podnikov, ako aj prípadnú recidívu (rozsudok zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, Zb. s. I-123, bod 91). 125 Tento velký pocet skutocností ukladá Komisii, aby podrobne preskúmala okolnosti porusenia. 126 Na úcely transparentnosti Komisia prijala usmernenia, v ktorých uviedla, z akých dôvodov zohladní takú ci onakú okolnost porusenia a dôsledky, ktoré z toho môzu byt vyvodené pre výsku pokuty. 127 Usmernenia, o ktorých Súdny dvor rozhodol, ze predstavujú orientacné pravidlo správania, ktorého sa treba v praxi pridrzat a od ktorého sa správny orgán nemôze v jednotlivom prípade odklonit bez uvedenia dôvodov, ktoré sú v súlade so zásadou rovnosti zaobchádzania (rozsudok z 18. mája 2006, Archer Daniels Midland a Archer Daniels Midland Ingredients/Komisia, uz citovaný, bod 91), sa obmedzujú na opis metódy preskúmania porusenia uplatnovanej Komisiou a kritérií, ktoré si Komisia stanovila, aby ich zohladnovala pri urcovaní výsky pokuty. 128 Treba pripomenút povinnost odôvodnenia aktov Únie. V prejednávanej veci má táto povinnost osobitnú dôlezitost. Komisii prinálezí, aby odôvodnila rozhodnutie a najmä vysvetlila zvázenie a zhodnotenie zohladnených skutocností (pozri v tomto zmysle rozsudok Prym a Prym Consumer/Komisia, uz citovaný, bod 87). Existencia odôvodnenia musí byt overená súdom ex offo. 129 Dalej prinálezí súdu Únie, aby uskutocnil preskúmanie zákonnosti, ktoré mu prislúcha na základe dôkazov predlozených zalobcom na podporu uvádzaných dôvodov. Pocas tohto preskúmavania sa súd v snahe vyhnút sa vykonaniu podrobného vecného a právneho preskúmania nemôze opierat o mieru volnej úvahy Komisie, a to ani pokial ide o výber zohladnených dôkazov pri uplatnovaní kritérií uvedených v usmerneniach, ani pokial ide o hodnotenie týchto dôkazov. 130 Preskúmanie zákonnosti je doplnené neobmedzenou súdnou právomocou, ktorá bola priznaná súdu Únie clánkom 17 nariadenia c. 17 a teraz je zakotvená v clánku 31 nariadenia c. 1/2003 v súlade s clánkom 261 ZFEÚ. Táto právomoc oprávnuje súd, aby nad rámec jednoduchého preskúmavania zákonnosti sankcie nahradil posúdenie Komisie svojím posúdením a v dôsledku toho zrusil, znízil alebo zvýsil ulozenú pokutu alebo penále (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. októbra 2002, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, C-238/99 P, C-244/99 P, C-245/99 P, C-247/99 P, C-250/99 P az C-252/99 P a C-254/99 P, Zb. s. I-8375, bod 692). 131 Treba vsak zdôraznit, ze výkon neobmedzenej súdnej právomoci neznamená preskúmanie ex offo, a tiez pripomenút, ze konanie pred súdmi Únie je kontradiktórne. S výnimkou dôvodov verejného poriadku, medzi ktoré patrí neexistencia odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ktoré je súd povinný preskúmavat ex offo, prinálezí zalobcovi, aby uviedol zalobné dôvody proti dotknutému rozhodnutiu a predlozil dôkazy na podporu týchto dôvodov. 132 Táto poziadavka procesnej povahy nie je v rozpore s pravidlom, podla ktorého, pokial ide o porusenie pravidiel hospodárskej sútaze, prinálezí Komisii, aby preukázala porusenia, ktoré zistila, a predlozila dôkazy, ktoré z právneho hladiska dostatocne preukázu existenciu okolností spôsobujúcich porusenie. Od zalobcu sa totiz v rámci súdnej zaloby vyzaduje, aby oznacil sporné casti napadnutého rozhodnutia, uviedol v tomto ohlade svoje výhrady a predlozil dôkazy, ktoré môzu predstavovat vázne indície preukazujúce dôvodnost jeho výhrad. 133 Pri preskúmaní upravenom Zmluvami sa teda predpokladá, ze súd Únie uskutocní tak právne, ako aj vecné preskúmanie, a ze má právomoc posúdit dôkazy, zrusit napadnuté rozhodnutie a zmenit výsku pokút. Nezdá sa preto, ze preskúmanie zákonnosti podla clánku 263 ZFEÚ, doplnené neobmedzenou súdnou právomocou, pokial ide o výsku pokuty, ktorá je stanovená v clánku 31 nariadenia c. 1/2003, by bolo v rozpore s poziadavkami zásady úcinnej súdnej ochrany podla clánku 47 Charty. 134 Z toho vyplýva, ze siesty odvolací dôvod je nedôvodný v rozsahu, v akom sa týka pravidiel súdneho preskúmania vzhladom na zásadu úcinnej súdnej ochrany. 135 V casti, v ktorej sa týka spôsobu, ktorým Vseobecný súd preskúmal sporné rozhodnutie v rámci druhého, stvrtého a piateho odvolacieho dôvodu, sa tento dôvod prelína s druhým a so stvrtým odvolacím dôvodom, a teda uz bol predmetom preskúmania Súdnym dvorom. 136 V tomto ohlade treba uviest, ze hoci Vseobecný súd viackrát najmä v bodoch 52 az 54, 99, 114, 136 a 150 napadnutého rozsudku odkazoval na "volnú úvahu" a "podstatnú mieru volnej úvahy" alebo na "sirokú mieru volnej úvahy" Komisie, takéto odkazy mu nezabránili vykonat plné a úplné právne a vecné preskúmanie, ktoré bol povinný vykonat. 137 Zo vsetkých týchto skutocností vyplýva, ze siesty odvolací dôvod nie je dôvodný. 138 V dôsledku toho, kedze nemozno prijat ziaden z odvolacích dôvodov uvedených skupinou KME na podporu jej odvolania, je namieste toto odvolanie zamietnut. O trovách 139 Podla clánku 69 ods. 2 rokovacieho poriadku uplatnitelného na základe clánku 118 toho istého rokovacieho poriadku na konanie o odvolaní, úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze Komisia navrhla zaviazat skupinu KME na náhradu trov konania a táto skupina nemala úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené zaviazat ju na náhradu trov tohto konania. Z týchto dôvodov Súdny dvor (druhá komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Odvolanie sa zamieta. 2. KME Germany AG, KME France SAS a KME Italy SpA sú povinné nahradit trovy konania. Podpisy __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: anglictina. References 1. file:///tmp/lynxXXXX2fhR4i/L94805-8328TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXX2fhR4i/L94805-8328TMP.html#Footref*