ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (velká komora) z 5. júna 2012 ( [1]*1 ) "Odvolanie -- Státna pomoc -- Vzdanie sa danovej pohladávky -- Oslobodenie od dane z príjmov právnických osôb -- Zvýsenie základného imania -- Správanie státu ako obozretného súkromného investora v trhovej ekonomike -- Kritériá umoznujúce odlísit stát konajúci ako akcionár od státu vykonávajúceho verejnú moc -- Definícia referencného súkromného investora -- Zásada rovnosti zaobchádzania -- Dôkazné bremeno" Vo veci C-124/10 P, ktorej predmetom je odvolanie podla clánku 56 Statútu Súdneho dvora Európskej únie, podané 26. februára 2010, Európska komisia, v zastúpení: E. Gippini Fournier, B. Stromsky a D. Grespan, splnomocnení zástupcovia, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, odvolatelka, ktorú v konaní podporuje: Dozorný orgán EZVO, v zastúpení: X. Lewis a B. Alterskjćr, splnomocnení zástupcovia, vedlajsí úcastník konania v odvolacom konaní, dalsí úcastníci konania: Électricité de France (EDF), so sídlom v Parízi (Francúzsko), v zastúpení: M. Debroux, advokát, zalobkyna v prvostupnovom konaní, Francúzska republika, v zastúpení: G. de Bergues a J. Gstalter, splnomocnení zástupcovia, Iberdrola SA, so sídlom v Bilbao (Spanielsko), v zastúpení: J. Ruiz Calzado a É. Barbier de La Serre, advokáti, vedlajsí úcastníci konania v prvostupnovom konaní, SÚDNY DVOR (velká komora), v zlození: predseda V. Skouris, predsedovia komôr A. Tizzano, J. N. Cunha Rodrigues, K. Lenaerts, J.-C. Bonichot a M. Safjan, sudcovia K. Schiemann, E. Juhász, G. Arestis, A. Borg Barthet, A. Arabadziev (spravodajca), D. Sváby a M. Berger, generálny advokát: J. Mazák, tajomník: R. Seres, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 12. júla 2011, po vypocutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 20. októbra 2011, vyhlásil tento Rozsudok 1 Európska komisia sa svojím odvolaním domáha zrusenia rozsudku Vseobecného súdu Európskej únie z 15. decembra 2009, EDF/Komisia ([2]T-156/04, Zb. s. II-4503, dalej len "napadnutý rozsudok"), ktorým Vseobecný súd zrusil clánky 3 a 4 rozhodnutia Komisie 2005/145/ES zo 16. decembra 2003 týkajúceho sa státnej pomoci, ktorú Francúzsko poskytlo spolocnosti EDF a odvetviu výroby elektriny a plynárenstva ([3]Ú. v. EÚ L 49, 2005, s. 9, dalej len "sporné rozhodnutie"). Právny rámec 2 Clánok 38 ods. 2 francúzskeho vseobecného danového zákonníka stanovuje: "Cistý zisk je vytvorený rozdielom hodnôt cistých aktív na konci a na zaciatku úctovného obdobia, ktorého výsledok má slúzit ako základ dane znízený o doplnkové vklady a zvýsený o odvody vykonané prevádzkovatelom alebo spolocníkmi. Cistými aktívami sa rozumie prebytok hodnoty aktív nad úhrnom pasív tvorených pohladávkami tretích osôb, odpismi a odôvodnenými rezervami." 3 Clánok 4 ods. I a II zákona c. 97-1026 z 10. novembra 1997 o naliehavých danových a financných opatreniach (JORF z 11. novembra 1997, s. 16387) stanovuje: "I. Objekty hlavnej prenosovej siete elektrickej energie sa povazujú za vlastníctvo Électricité de France [(dalej len ,'EDF`)] od okamihu, ked jej bola udelená koncesia na túto siet. II. Na úcely uplatnenia ustanovení [odseku] I sa k 1. januáru 1997 protihodnota nepenazného majetku hlavnej prenosovej siete uzívaného v rámci koncesie zaradená na strane pasív súvahy [EDF] zapíse bez príslusných odchýlok ocenenia do polozky 'Kapitálové dotácie`." Okolnosti predchádzajúce sporu Vseobecný kontext veci 4 EDF zabezpecuje výrobu, prenos a distribúciu elektriny predovsetkým na celom francúzskom území. EDF bola zalozená zákonom c. 46-628 z 8. apríla 1946 o znárodnení odvetvia elektrickej energie a plynárenstva (JORF z 9. apríla 1946, s. 2651) a bola vo výlucnom vlastníctve státu v case, ked bolo v priebehu roka 2002 prijaté rozhodnutie o zacatí konania stanoveného v clánku 88 ods. 2 ES. 5 Clánok 36 zákona c. 46-628 zaviedol zásadu prevodu znárodnených koncesií týkajúcich sa elektriny na EDF. Jednotlivé koncesie na prenos elektriny udelené státom sa v roku 1958 zjednotili do jednej koncesie na tzv. "hlavnú prenosovú siet" (dalej len "RAG"). 6 Uplatnenie vseobecného úctovného plánu z roku 1982 obsahujúceho osobitné úctovné pravidlá pre koncesie na EDF viedlo od roku 1987 k zohladneniu osobitných obmedzení kladených na koncesionárov, ktorí majú povinnost navrátit majetok uzívaný v rámci koncesie do dobrého funkcného stavu na konci koncesie na základe "zásady trvalosti sluzieb vo verejnom záujme". 7 Na základe uvedeného vseobecného úctovného plánu bol vytvorený vlastný úctovný plán EDF a bol schválený medziministerským výnosom z 21. decembra 1986 (JORF z 30. decembra 1986, s. 15794). 8 Na základe tohto posledného uvedeného úctovného plánu bola RAG zaznamenaná na stranu aktív súvahy EDF do polozky s názvom "Hmotný investicný majetok uzívaný v rámci koncesie" a v rokoch 1987 az 1996 boli vytvorené osobitné rezervy z titulu obnovenia investicného majetku uzívaného v rámci koncesie urcené na to, aby sa koncesionárovi umoznilo odovzdat zadávatelovi koncesie tento majetok na konci koncesie vo výbornom stave. 9 Výdavky na obnovu vynalozené EDF boli zaznamenané v súvahe v polozke s názvom "Protihodnota majetku uzívaného v rámci koncesie". Táto polozka, nazývaná tiez "Práva zadávatela koncesie", predstavovala záväzok EDF voci Francúzskej republike spojený s bezodplatným vrátením nahradeného majetku na konci koncesie. 10 V roku 1994 francúzsky dvor audítorov povazoval majetkový status RAG za protiprávny a v dôsledku toho aj uvedený úctovný plán. Francúzska republika preto pristúpila k objasneniu majetkového statusu RAG a restrukturalizácii súvahy EDF. 11 Podniková zmluva "Stát - EDF 1997 - 2000" podpísaná 8. apríla 1997 stanovovala normalizáciu úctovnej závierky podniku a jeho financných vztahov so státom s perspektívou otvorenia trhu s elektrickou energiou stanoveného smernicou Európskeho parlamentu a Rady 96/92/ES z 19. decembra 1996 o spolocnej právnej úprave vnútorného trhu s elektrickou energiou ([4]Ú. v. ES L 27, 1997, s. 20; Mim. vyd. 12/002, s. 3). Práve vzhladom na to bol prijatý zákon c. 97-1026. 12 Pred prijatím tohto zákona sa súvaha EDF vykazovala týmto spôsobom: -- na strane aktív polozka s názvom "Hmotný investicný majetok uzívaný v rámci koncesie" vo výske 285,7 miliardy FRF, z toho priblizne 90 miliárd FRF z titulu RAG, -- na strane pasív polozka s názvom "Rezervy", z toho priblizne 38,5 miliardy FRF z titulu RAG, a polozka s názvom "Protihodnota majetku uzívaného v rámci koncesie" evidujúca vynalozené výdavky na obnovu. Táto polozka dosiahla výsku 145,2 miliardy FRF, z toho 18,3 miliardy z titulu RAG. 13 Na základe clánku 4 zákona c. 97-1026 bola restrukturalizácia hornej casti súvahy EDF oznámená EDF 22. decembra 1997 listom ministra hospodárstva, financií a priemyslu, státneho tajomníka pre rozpocet a státneho tajomníka pre francúzsky priemysel, a to konkrétne v jeho prílohe 1. Danové dôsledky tejto restrukturalizácie boli uvedené v prílohe 3 tohto listu. V bode 34 napadnutého rozsudku Vseobecný súd zhrnul transakcie vykonané v rámci uvedenej restrukturalizácie takto: -- po prvé, majetok predstavujúci RAG vo výske 90,325 miliardy FRF sa preklasifikoval na "vlastný majetok" podniku, a teda stratil kvalifikáciu "majetku uzívaného v rámci koncesie", -- po druhé, nepouzité rezervy na obnovu RAG vo výske 38,521 miliardy FRF sa zaúctovali ako nerozdelený zisk bez toho, aby sa objavili vo výkaze ziskov a strát a boli preradené vo výske 20,225 miliardy FRF k polozke prevedené výsledky hospodárenia, cím sa tento úcet vyrovnal a saldo vo výske 18,296 miliardy FRF sa priradilo k rezervným fondom. Hoci sa uvedené reklasifikácie neobjavili vo výkaze ziskov a strát, viedli k vzniku zdanitelného výnosu, ktorý sa zdanuje na základe clánku 38 ods. 2 vseobecného danového zákonníka sadzbou 41,66 %, -- po tretie, "práva zadávatela koncesie" boli priamo priclenené do polozky kapitálové dotácie vo výske 14,119 miliardy FRF (z celkovej sumy 18,345 miliardy FRF) bez toho, aby sa objavili vo výkaze ziskov a strát, pricom saldo sa zapísalo na rôzne úcty precenenia. Správne konanie a sporné rozhodnutie 14 Listom z 10. júla 2001 a 27. novembra 2001 Komisia vyzvala francúzske orgány, aby jej postúpili informácie týkajúce sa niektorých opatrení v prospech spolocnosti EDF, ktoré by sa mohli povazovat za státnu pomoc. 15 Následne doslo ku komunikácii medzi Komisiou a francúzskymi orgánmi, do ktorej patrí aj list z 9. apríla 2002 adresovaný francúzskymi orgánmi Komisii s pripojenou nedatovanou poznámkou hlavného danového riaditelstva ministerstva hospodárstva, financií a priemyslu, v ktorej sa uvádzalo najmä toto: "Práva zadávatela koncesie vztahujúce sa na RAG predstavujú neuhradený záväzok, ktorý bol v dôsledku inkorporácie do základného imania neoprávnene oslobodený od dane. Tieto rezervy boli inkorporované do základného imania bez danového dopadu, pretoze RAG nepodlieha danovému a úctovnému rezimu koncesií. Kedze RAG je vytvorená z vlastného majetku, EDF nemala voci státu ziaden záväzok vrátit tento majetok, takze zodpovedajúce sumy uvedené v polozke 'Práva zadávatela koncesie` nepredstavujú skutocné pasívum, ale rezervný fond, ktorý nie je oslobodený od dane. Za týchto okolností mal byt tento rezervný fond pred svojou inkorporáciou do základného imania prevedený z pasív spolocnosti, kde sa neoprávnene nachádzal, na úcet cistého obchodného imania, zakladajúc tak kladnú odchýlku cistých aktív zdanitelnú na základe uz citovaného clánku 38 [ods. 2]. Takto získanú danovú výhodu mozno odhadnút na 5,88 [miliardy FRF] (14,119 x 41,66 %) [teda 888,89 milióna eur podla konverzie vykonanej Komisiou na základe výmenného kurzu FRF/euro z 22. decembra 1997]." 16 Listom zo 16. októbra 2002 uverejneným v Úradnom vestníku Európskych spolocenstiev zo 16. novembra 2002 ([5]Ú. v. ES C 280, s. 8) Komisia oznámila francúzskym orgánom tri spojené rozhodnutia týkajúce sa EDF. Konkrétne v súlade s clánkom 88 ods. 2 ES Komisia prijala rozhodnutie o zacatí konania vo veci formálneho zistovania v súvislosti s výhodou vyplývajúcou zo skutocnosti, ze EDF nezaplatila dan z príjmov právnických osôb z casti úctovných rezerv vytvorených pre obnovu RAG oslobodených od dane. 17 Následne doslo k novej komunikácii medzi francúzskymi orgánmi a Komisiou, do ktorej patrí list z 9. decembra 2002 adresovaný Komisii francúzskymi orgánmi, kde sa najmä uvádza toto: "2. Úctovná reforma v roku 1997 sa môze povazovat za dodatocné zvýsenie základného imania o sumu rovnajúcu sa ciastocnému oslobodeniu od dane, coho cielom bolo aj opravit podkapitalizáciu. ... Práva zadávatela koncesie 'RAG` sa uz pred rokom 1997 povazovali za kvázivlastné zdroje z dôvodu osobitnej situácie vyplývajúcej z toho, ze stát mal dvojaké postavenie voci EDF, a to ako zadávatel koncesie a ako vlastník. Za týchto okolností bolo implicitné, ze práva zadávatela koncesie nepredstavovali skutocne vymáhatelný dlh od EDF voci státu. Preto pri prílezitosti restrukturalizácie súvahy v roku 1997, na ktorej sa zúcastnili ministerstvo hospodárstva, financií a priemyslu a státni tajomníci pre rozpocet a priemysel, EDF a stát chceli priradit kvázivlastné zdroje ku kapitálu bez odvedenia dane z príjmov právnických osôb. V tomto duchu sa ako úcinnejsie a neutrálnejsie javilo to, aby orgány verejnej moci priradili priamo práva zadávatela koncesie k vlastným zdrojom v plnej výske a nie aby vykonali transakciu rovnocennej povahy, ktorá by spocívala z: -- priradenia cistej sumy po zdanení danou z príjmov právnických osôb ku kapitálu, -- ziadosti o to, aby EDF zaplatila dan z príjmov právnických osôb zodpovedajúcu odchýlke cistých aktív, -- vykonania dodatocnej kapitálovej dotácie vo výske zodpovedajúcej zaplatenej dani. Takáto dodatocná dotácia bola odôvodnená perspektívou rentability ponúkanou EDF v roku 1997, ktorá sa konkretizovala napokon pocas nasledujúcich rokov. Za porovnatelných okolností by súkromný investor v trhovej ekonomike vykonal takýto kapitálový vklad. Okrem toho mozno pripomenút, ze do úctovníctva boli znovu zavedené rezervy pre obnovu RAG..., aby struktúra súvahy tiez viac zodpovedala podnikom v porovnatelných priemyselných odvetviach." 18 Dna 16. decembra 2003 Komisia prijala sporné rozhodnutie. 19 Clánok 3 tohto rozhodnutia stanovuje: "Nezaplatenie dane v roku 1997 z cinnosti obchodných spolocností [z príjmov právnických osôb spolocnostou EDF v roku 1997 - neoficiálny preklad] z casti rezerv oslobodených od dane, vytvorených spolocnostou EDF pre obnovu RAG, ktoré dosahujú úroven 14,119 miliardy [FRF] záväzkov z koncesie zaclenených medzi dlhodobý hmotný majetok [zodpovedajúcich 14,119 miliardám FRF v polozke práva zadávatela koncesie reklasifikovaných do polozky kapitálové dotácie - neoficiálny preklad], predstavuje státnu pomoc nezlucitelnú so spolocným trhom. Prvok pomoci vyplývajúci z nezaplatenia dane z cinnosti obchodných spolocností [z príjmov právnických osôb - neoficiálny preklad] dosahuje 888,89 milióna eur." 20 Clánok 4 uvedeného rozhodnutia stanovuje konkrétne: "Francúzsko vykoná vsetky potrebné opatrenia, aby od spolocnosti EDF získala spät prostriedky pomoci uvedené v clánku 3, ktoré boli spolocnosti poskytnuté protizákonne [vymohlo spät pomoc uvedenú v clánku 3, ktorá jej uz bola protiprávne poskytnutá - neoficiálny preklad]." 21 Pokial ide o danovú výhodu, ktorú cerpala EDF v roku 1997, Komisia v odôvodneniach toho istého rozhodnutia dospela konkrétne k takémuto záveru: "(88) List ministra hospodárstva, v ktorom sú identifikované fiskálne [danové - neoficiálny preklad] dôsledky restrukturalizácie súvahy spolocnosti EDF, dokazuje, ze nevyuzité [nepouzité - neoficiálny preklad] rezervy pre obnovu RAG boli francúzskymi orgánmi zdanené danou z cinnosti obchodných spolocností [z príjmu právnických osôb - neoficiálny preklad] sadzbou platnou v roku 1997 vo výske 41,66 %. (89) Na druhej strane, v súlade s clánkom 4 zákona c. 97-1026, cast spomínaných rezerv, záväzky z koncesie [konkrétne práva zadávatela koncesie - neoficiálny preklad], ktoré zodpovedali uz uskutocneným opravám, boli preradené k polozke dlhodobý hmotný majetok [kapitálové dotácie - neoficiálny preklad] vo výske 14,119 miliardy FRF bez toho, aby táto suma podliehala dani z cinnosti obchodných spolocností [aby boli zdanené danou z príjmov právnických osôb - neoficiálny preklad]. ... V správe Hlavného danového riaditelstva z 9. apríla 2002, ktorá bola adresovaná Komisii, francúzske orgány... skonstatovali, ze 'takto získaná danová výhoda [spolocnostou EDF v roku 1997] môze byt odhadnutá na 5,88 miliardy [FRF] (14,119 × 41,66 %)` alebo 888,89 milióna eur. ... ... (91) Komisia sa dalej domnieva, ze záväzky z koncesie [práva zadávatela koncesie - neoficiálny preklad] sa mali zdanit v rovnakom case a rovnakou sadzbou ako ostatné [úctovné - neoficiálny preklad] rezervy oslobodené od dane. To znamená, ze 14,119 miliardy FRF záväzkov z koncesie [miliardy FRF zodpovedajúcich právam zadávatela koncesie - neoficiálny preklad] sa malo pripocítat k 38,5 miliardy FRF [miliardám FRF - neoficiálny preklad] nevyuzitých [nepouzitých - neoficiálny preklad] rezerv a celok mal byt zdanený sadzbou 41,66 %, uplatnenou na restrukturalizáciu súvahy spolocnosti EDF francúzskymi orgánmi. Tým, ze nezaplatila celú dan z cinnosti obchodných spolocností, vymáhatelnú pocas restrukturalizácie súvahy spolocnosti, EDF usetrila 888,89 milióna eur [Spolocnost EDF tým, ze nezaplatila v celom rozsahu dan z príjmov právnických osôb dlznú pri restrukturalizácii svojej súvahy, usetrila 888,89 milióna eur - neoficiálny preklad]. ... (95) Francúzske orgány mimo iného tvrdia, ze úctovnú reformu z roku 1997 je mozné povazovat za zvýsenie kapitálu [základného imania - neoficiálny preklad] spolocnosti o sumu rovnajúcu sa ciastocnému oslobodeniu od dane. Zo strany orgánov by teda islo o investíciu, a nie o státnu pomoc. ... (96) Komisia nemôze inak, nez odmietnut tieto argumenty vzhladom na to, ze princíp súkromného investora je uplatnitelný iba v rámci vykonávania ekonomickej cinnosti, a nie v rámci uplatnenia regulacnej moci. Verejný orgán nemôze pouzit argument prípadných ekonomických ziskov, ktoré by mohol získat ako vlastník spolocnosti, aby ospravedlnil poskytnutie svojvolnej pomoci prostredníctvom výsad, ktorými disponuje ako fiskálny [danový - neoficiálny preklad] orgán uvedenej spolocnosti. (97) Ak totiz clenský stát môze okrem vykonávania svojich verejných právomocí konat ako akcionár, nemôze zamienat svoje státne funkcie uplatnovania verejných právomocí za funkcie státu ako akcionára [spájat svoje funkcie státu vykonávajúceho verejnú moc a funkcie státu - akcionára - neoficiálny preklad]. Oprávnit clenské státy pouzívat ich výsady, ktoré vyplývajú z ich verejných právomocí, k investíciám do spolocností aktívnych na trhoch otvorených konkurencii [v prospech investícií do podnikov cinných na trhoch otvorených hospodárskej sútazi - neoficiálny preklad] by zbavilo pravidlá Spolocenstva týkajúce sa státnej pomoci akéhokolvek uplatnitelného vplyvu [potrebného úcinku - neoficiálny preklad]. Okrem iného, ak je zmluva na základe clánku 295 zmluvy neutrálna k vlastníctvu kapitálu, zostáva pravidlom, ze verejné spolocnosti musia byt podriadené rovnakým pravidlám ako súkromné spolocnosti. Princíp rovnosti zaobchádzania s verejnými a súkromnými spolocnostami by teda bol porusený v prípade, ze by stát vyuzíval svoje výsady vyplývajúce z jeho verejných právomocí v prospech spolocností, ktorých je akcionár." 22 V bode 51 napadnutého rozsudku Vseobecný súd uviedol, ze vzhladom na úroky vypocítané na základe clánku 4 sporného rozhodnutia celková suma, ktorej vrátenie sa od EDF pozadovalo, bola 1,217 miliardy eur a ze EDF túto sumu uhradila Francúzskej republike. Konanie pred Vseobecným súdom a napadnutý rozsudok 23 EDF návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 27. apríla 2004 podala zalobu o neplatnost clánkov 3 a 4 sporného rozhodnutia. 24 Podaním podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 17. augusta 2004 Francúzska republika podala návrh na vstup vedlajsieho úcastníka do konania na podporu návrhov EDF. Uznesením z 20. septembra 2004 predseda tretej komory Súdu prvého stupna vyhovel tomuto návrhu. 25 Podaním zapísaným do kancelárie Súdu prvého stupna 3. marca 2008 podala spolocnost Iberdrola SA (dalej len "Iberdrola") návrh na vstup vedlajsieho úcastníka do konania na podporu návrhov Komisie. Kedze návrh na vstup vedlajsieho úcastníka do konania bol podaný po uplynutí lehoty siestich týzdnov uvedenej v clánku 115 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna, uznesením z 5. júna 2008 sa umoznilo spolocnosti Iberdrola predlozit pripomienky na podporu návrhov Komisie v priebehu ústnej casti konania. 26 EDF na podporu svojej zaloby uvádza tri zalobné dôvody a dva subsidiárne zalobné dôvody. 27 Vseobecný súd obmedzil svoje preskúmanie na prvý zalobný dôvod a prvé tri casti druhého zalobného dôvodu. Napadnutým rozsudkom totiz zamietol prvý zalobný dôvod, ako aj prvé dve casti druhého zalobného dôvodu. Vseobecný súd vsak vyhovel tretej casti druhého zalobného dôvodu a v dôsledku toho zrusil clánky 3 a 4 sporného rozhodnutia. 28 EDF v tejto tretej casti druhého dôvodu svojej zaloby tvrdila, ze dotknuté opatrenia mali byt kvalifikované ako kapitálová dotácia a preskúmané v celkovom kontexte objasnenia financných vztahov medzi Francúzskou republikou a EDF. Tento stát vykonaním týchto opatrení konal ako obozretný súkromný investor v trhovom hospodárstve, co mala Komisia preverit na základe uplatnenia kritéria súkromného investora. 29 Francúzska republika vstúpila do konania na podporu návrhov EDF, najmä pokial ide o uvedenú tretiu cast. Iberdrola vstúpila do konania na podporu návrhov Komisie týkajúcich sa tej istej casti. 30 V bodoch 233 az 237 napadnutého rozsudku sa Vseobecný súd domnieval, ze na úcely urcenia, ci prinálezí Komisii preskúmat zásah Francúzskej republiky do základného imania EDF vzhladom na kritérium súkromného investora, je potrebné preukázat, ci uvedený zásah vzhladom na svoju povahu a úcel a s prihliadnutím na sledovaný ciel predstavuje investíciu realizovatelnú súkromným investorom, a bol teda vykonaný týmto státom ako hospodárskym subjektom konajúcim z rovnakého dôvodu, aký by mal súkromný investor, alebo ci predstavuje zásah státu ako orgánu verejnej moci, a bolo teda vylúcené uplatnenie uvedeného kritéria. Vseobecný súd sa konkrétne domnieval, ze nie je potrebné skúmat predmetné opatrenie len v závislosti od jeho formy, kedze pouzitie formy zákona nepostacuje samo osebe na vyvrátenie skutocnosti, ze zásah státu do základného imania podniku sleduje hospodársky ciel, ktorý by mohol sledovat aj súkromný investor. 31 V bodoch 240 az 242 tohto rozsudku Vseobecný súd pripomenul, ze "práva zadávatela koncesie" boli priamo priclenené do polozky kapitálové dotácie vo výske 14,119 miliardy FRF bez toho, aby sa objavili vo výkaze ziskov a strát. Zdôraznil, ze Komisia sa domnievala, ze samotné nezdanenie uvedených práv pred kapitálovou dotáciou predstavovalo státnu pomoc, pricom vsetci úcastníci konania sa zhodli na tom, ze sa treba domnievat, ze suma 14,119 miliardy FRF podliehala pred zapísaním do polozky s názvom "Kapitálová dotácia" dani. 32 V bodoch 243 az 245 uvedeného rozsudku Vseobecný súd dospel k záveru, ze predmetné opatrenie, ktorého cielom bolo restrukturalizovat súvahu EDF a zvýsit jej vlastné zdroje, predstavovalo nie ustanovenie danovej povahy ako takej, ale ustanovenie úctovnej povahy s danovými dôsledkami. Konstatoval vsak, ze Komisia skúmala len danové dôsledky uvedeného opatrenia, pricom uviedla, ze z dôvodu danovej povahy výhody, ktorú identifikovala, jej neprinálezí prihliadat na uskutocnené zvýsenie základného imania ani na kritérium súkromného investora, pricom vzdanie sa danovej pohladávky, o aké islo v predmetnom prípade, vyplýva z výkonu výsad verejnej moci. 33 V bodoch 247 az 250 toho istého rozsudku Vseobecný súd dospel k záveru, ze vzhladom na ciel rekapitalizácie EDF, ktorý sleduje predmetné opatrenie, samotná danová povaha spornej pohladávky neumoznuje Komisii odmietnut uplatnenie kritéria súkromného investora. Podla neho mala Komisia povinnost preverit ekonomickú racionálnost predmetnej investície a posúdit, ci by súkromný investor za tých istých okolností vykonal porovnatelnú investíciu v takej sume v prospech EDF za tých istých okolností. Takúto povinnost totiz Komisia má nezávisle od formy, v ktorej stát vlozil kapitál. 34 V bodoch 251 a 252 napadnutého rozsudku Vseobecný súd spresnil, ze nemozno vylúcit, ze forma predmetnej investície spôsobila rozdiely v nákladoch na uvolnenie kapitálu a jeho rentabilite, ktoré môzu viest k názoru, ze súkromný investor by takúto investíciu neuskutocnil. To predpokladá vykonanie ekonomickej analýzy v rámci uplatnenia kritéria súkromného investora. Podla Vseobecného súdu totiz bola takáto analýza dôvodná, kedze jednak zvýsenie základného imania mohlo vyplynút z inkorporácie pohladávky súkromného akcionára voci podniku a jednak pouzitie formy zákona na tento úcel mozno povazovat za nevyhnutný dôsledok skutocnosti, ze samotné pravidlá týkajúce sa základného imania EDF sú stanovené zákonom. 35 Preto v bode 253 tohto rozsudku Vseobecný súd dospel k záveru, ze vzhladom na potrebu posúdit sporné opatrenie v jeho kontexte sa Komisia nemala obmedzit na preskúmanie jeho danových dôsledkov, ale mala súcasne preskúmat opodstatnenost argumentácie, podla ktorej vzdanie sa danovej pohladávky v rámci restrukturalizácie súvahy a zvýsenia základného imania EDF môze splnat kritérium súkromného investora. 36 Vseobecný súd následne zamietol v bodoch 254 az 259 uvedeného rozsudku argument Komisie, podla ktorého kritérium súkromného investora nemozno uplatnit, kedze Francúzska republika v predmetnom prípade vykonala svoje výsadné práva orgánu verejnej moci tým, ze pouzila zákon na úcely vzdania sa danovej pohladávky. V tejto súvislosti sa domnieval, ze v predmetnom prípade neexistovala povinnost státu ako orgánu verejnej moci a ze neslo o posúdenie urcitých nákladov vyplývajúcich pre stát z jeho povinností orgánu verejnej moci. 37 V bodoch 260 az 263 toho istého rozsudku Vseobecný súd odmietol argument Komisie spocívajúci v tvrdení, ze kritérium súkromného investora sa nemôze uplatnit na premenu danovej pohladávky na základné imanie, pretoze súkromný investor by nikdy nemohol mat voci podniku takúto pohladávku, ale iba pohladávku obcianskoprávnej alebo obchodnej povahy. Podla Vseobecného súdu cielom kritéria súkromného investora je totiz overit, ci by súkromný investor, napriek skutocnosti, ze nedisponuje prostriedkami, ktorými disponuje stát, prijal za rovnakých podmienok porovnatelné investicné rozhodnutie. Preto je irelevantné, akú povahu má pohladávka, a aj to, ze súkromný investor nemôze mat danovú pohladávku. 38 V bodoch 264 az 277 napadnutého rozsudku Vseobecný súd zamietol argument Komisie, podla ktorého by súkromný investor musel zaplatit dan v porovnatelnej situácii, co by mu spôsobilo vyssie náklady, pretoze na poskytnutie 100 eur by takýto investor musel mobilizovat v skutocnosti 141,66 eura. 39 V tejto súvislosti po prvé Vseobecný súd uviedol, ze EDF a Francúzska republika tvrdili a sama Komisia to konstatovala v odseku 51 rozhodnutia o zacatí konania vo veci formálneho zistovania uvedeného v bode 16 tohto rozsudku, ze podla francúzskeho danového práva sa odchýlka cistých aktív vyvolaná zvýsením základného imania inkorporáciou pohladávky, ktorú má voci podniku jeho akcionár, nesmie zohladnit pri výpocte dane z príjmov právnických osôb, a preto pri tejto premene pohladávky na základné imanie nevzniká povinnost zaplatit dan, ktorej základom by bola výska tejto pohladávky. 40 Po druhé sa Vseobecný súd domnieval, ze argument Komisie bol v rozpore s výhodou, ktorú identifikovala v spornom rozhodnutí, kedze tento argument viedol k preskúmaniu celkových nákladov, ktoré znása súkromný investor pri investovaní 14,119 miliardy FRF, hoci reklasifikáciu práv zadávatela koncesie v tejto výske Komisia nepovazovala za pomoc. 41 Po tretie Vseobecný súd povazoval argument Komisie za nekoherentný, kedze pripustila, ze mala skúmat dodatocnú dotáciu do základného imania vo výske 5,88 miliardy FRF, co je suma, v prípade ktorej Vseobecný súd nesprávne uviedol, ze bola 5,6 miliardy FRF, ak by EDF najskôr odviedla túto sumu ako dan a ak by jej Francúzska republika túto sumu potom previedla spät, z dôvodu, ze náklady znásané týmto státom by vtedy - a len vtedy - mohli byt porovnané s nákladmi súkromného investora. Vseobecný súd vsak dospel k záveru, ze v takomto prípade by boli náklady pre uvedený stát také isté a suma, ktorú dostala EDF, by bola taká istá ako suma, ktorú EDF dostala prostredníctvom sporného opatrenia. 42 Po stvrté Vseobecný súd dospel k záveru, ze aj keby platilo, ze súkromný investor by bol povinný naozaj zaplatit dan, náklady na dotáciu do základného imania inkorporáciou pohladávky by pre neho boli 5,88 miliardy FRF, a preto by boli zhodné s nákladmi, ktoré v predmetnom prípade znásala Francúzska republika. Okrem toho jedine uplatnenie kritéria súkromného investora by umoznilo overit existenciu mozného rozdielu v nákladoch. 43 Po piate Vseobecný súd konstatoval, ze ak by aj náklady na rekapitalizáciu vo výske 14,119 miliardy FRF neboli pre stát ziadne a pre súkromného investora by tieto náklady boli vo výske 5,6 miliardy FRF, tento rozdiel v nákladoch by v kazdom prípade nebránil uplatneniu kritéria súkromného investora. 44 V bode 283 napadnutého rozsudku Vseobecný súd zamietol argument Komisie, podla ktorého pripustenie uplatnenia kritéria súkromného investora mohlo viest k schváleniu akejkolvek formy oslobodenia od dane uskutocneného clenskými státmi. V tejto súvislosti Vseobecný súd jednak pripomenul, ze v predmetnom prípade neslo podla neho o jednoduché oslobodenie od dane priznané podniku, ale vzdanie sa danovej pohladávky v rámci zvýsenia základného imania podniku, ktorého jediným akcionárom je stát, a jednak dospel k záveru, ze nemozno predpokladat výsledok uplatnenia tohto kritéria, pretoze inak by toto kritérium nebolo uzitocné. Konanie pred Súdnym dvorom 45 Podaním podaným do kancelárie Súdneho dvora 29. júla 2010 Dozorný orgán EZVO podal návrh na vstup vedlajsieho úcastníka do konania na podporu návrhov Komisie. 46 Uznesením z 2. septembra 2010 predseda Súdneho dvora pripustil tento vstup vedlajsieho úcastníka do konania. Návrhy úcastníkov konania 47 Komisia navrhuje, aby Súdny dvor: -- zrusil napadnutý rozsudok v rozsahu, v akom ním Vseobecný súd zrusil clánky 3 a 4 sporného rozhodnutia a zaviazal Komisiu, aby znásala svoje vlastné trovy konania a nahradila trovy konania EDF, -- zamietol tretiu cast druhého zalobného dôvodu uvádzaného EDF v konaní na prvom stupni, -- vrátil vec Vseobecnému súdu na nové preskúmanie a -- vyhradil na neskôr rozhodnutie o trovách konania na tomto stupni. 48 Dozorný orgán EZVO navrhuje, aby Súdny dvor: -- vyhovel odvolaniu a zrusil napadnutý rozsudok a -- vrátil vec Vseobecnému súdu. 49 Iberdrola navrhuje, aby Súdny dvor: -- vyhovel odvolaniu a zrusil napadnutý rozsudok, -- zamietol tretiu cast druhého zalobného dôvodu uvádzaného EDF, -- vrátil vec Vseobecnému súdu a -- zaviazal EDF na náhradu trov konania vrátane trov konania vzniknutých spolocnosti Iberdrola. 50 EDF a Francúzska republika navrhujú, aby Súdny dvor: -- zamietol odvolanie a -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. O odvolaní 51 Komisia na podporu svojho odvolania uvádza dva dôvody zalozené po prvé na skreslení skutkových okolností a po druhé na nesprávnom právnom posúdení pri výklade clánku 87 ES a konkrétnejsie pri urcení pôsobnosti a obsahu kritéria obozretného súkromného investora v trhovej ekonomike. 52 V prvom rade je potrebné preskúmat druhý odvolací dôvod. O druhom odvolacom dôvode zalozenom na nesprávnom právnom posúdení pri výklade clánku 87 ES 53 Druhý odvolací dôvod je rozdelený na styri casti, ktoré je potrebné skúmat spolocne. Argumentácia úcastníkov konania 54 V prvej casti druhého odvolacieho dôvodu Komisia tvrdí, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked vychádzal z ciela sledovaného Francúzskou republikou na úcely urcenia, ci konal ako akcionár, alebo ako orgán verejnej moci. Clánok 87 ods. 1 ES totiz nestanovil rozdiel v závislosti od cielov sledovaných státnymi zásahmi. 55 Komisia tvrdí, ze kritérium zalozené na zámere uvedeného clenského státu neumoznuje stanovit rozdiel medzi zásahmi státu, ktorý je akcionárom, a zásahmi státu konajúceho ako orgán verejnej moci. Podla tejto institúcie má uvedené kritérium subjektívnu povahu a mozno s ním manipulovat. 56 V druhej casti druhého odvolacieho dôvodu Komisia v prvom rade uvádza, ze Vseobecný súd nechcel preukázat, ci správanie Francúzskej republiky je porovnatelné so správaním súkromného investora, pretoze jeho analýza sa netýkala "krátkej schémy" stanovenej zákonom c. 97-1026, ale "dlhej schémy" spocívajúcej v tom, ze do polozky "Kapitálová dotácia" sa najprv pripíse cistá suma po zdanení, následne sa poziada EDF, aby uhradila dan zodpovedajúcu odchýlke cistých aktív, a nakoniec sa vykoná dodatocná kapitálová dotácia vo výske zodpovedajúcej zaplatenej dani. 57 Podla Komisie výber jedného alebo druhého z týchto postupov nie je indiferentný, kedze v prípade "dlhej schémy" státny rozpocet garantuje transparentnost, kým v prípade "krátkej schémy", uplatnenej v predmetnom prípade, pouzité prostriedky unikli akejkolvek rozpoctovej kontrole. Nebola teda respektovaná zásada danovej rovnosti, pretoze EDF bola úplne netransparentne zvýhodnená. 58 V druhom rade Komisia vytýka Vseobecnému súdu, ze nezohladnil potrebu definovat referencného súkromného investora, pricom judikatúra stanovuje definíciu pojmu skutocného porovnania existujúceho v trhovej ekonomike. Podla tejto institúcie totiz Súdny dvor vylúcil z pôsobnosti kritéria súkromného investora situácie, v ktorých neexistuje ziadny skutocný prevádzkovatel, s ktorým by bolo mozné porovnat konanie státu. 59 V tretom rade sa Komisia domnieva, ze so správaním Francúzskej republiky by sa nestotoznil súkromný investor, lebo súkromný investor by musel zaplatit dan z príjmov právnických osôb a nemohol by ju premenit na základné imanie. Iba stát ako danový orgán mohol disponovat s predmetnou sumou. Cielom kritéria súkromného investora je vsak overit, ci súkromnú investíciu bolo mozné vykonat za rovnakých podmienok. 60 V stvrtom rade Komisia uvádza, ze kritérium súkromného investora, tak ako ho stanovil Vseobecný súd, má za ciel skúmat akékolvek správanie státu len z hladiska rentability, co umoznuje verejným podnikom vyvodit výhody z postavenia ich majitela. 61 V tretej casti druhého odvolacieho dôvodu Komisia tvrdí, ze z dôvodu zohladnenia len tohto hladiska rentability a moznosti státu vyuzit svoje výsady orgánu verejnej moci analýza vykonaná Vseobecným súdom porusuje zásadu rovnosti zaobchádzania medzi verejnými a súkromnými podnikmi, spôsobuje skreslenie hospodárskej sútaze v rozpore s clánkami 295 ES a 87 ES a smeruje proti cielu sledovanému kritériom súkromného investora. Toto kritérium sa totiz stalo prostriedkom vylúcenia toho, aby sa za pomoc povazovali opatrenia, ktoré nemohol súkromný investor prijat. 62 V stvrtej casti druhého odvolacieho dôvodu Komisia v prvom rade tvrdí, ze Vseobecný súd porusil pravidlá týkajúce sa presunu dôkazného bremena. Podla nej, ak sú vsetky ostatné podmienky, ktoré sa vyzadujú na konstatovanie existencie státnej pomoci, splnené, prinálezí clenskému státu, ktorý odkazuje na výnimku zalozenú na kritériu súkromného investora, aby preukázal, ze podmienky stanovené na to, aby bola prípustná táto výnimka, sú splnené. 63 Je nesporné, ze francúzske orgány sa obmedzili v priebehu správneho konania na to, ze sa odvolávali na perspektívu rentability bez toho, aby predlozili akýkolvek údaj na podporu svojich tvrdení. Okrem toho ziadny prvok v spise neindikuje, ze Francúzska republika plánovala potenciálnu rentabilitu sporného oslobodenia od dane. Za týchto podmienok sa Komisia domnieva, ze nemôze byt povinná vykonat skúmanie predmetného danového oslobodenia vzhladom na uvedené kritérium. 64 V druhom rade Komisia pripomína, ze zákonnost rozhodnutia v oblasti státnej pomoci sa musí posudzovat v závislosti od informácií, ktoré mala k dispozícii v okamihu, ked toto rozhodnutie prijala. Z vyssie uvedeného vyplýva, ze v danom okamihu Komisia nemala k dispozícii ziadny prvok, ktorým by mohla preukázat relevantnost kritéria súkromného investora. 65 Iberdrola sa stotoznuje s argumentáciou Komisie a dodáva, pokial ide o prvú cast druhého odvolacieho dôvodu, ze Vseobecný súd tým, ze priznal centrálne miesto cielu sledovanému státom, neuznal existujúci rozdiel medzi státom ako akcionárom a státom konajúcim ako orgán verejnej moci. Takto sa nerovnost existujúca medzi prostriedkami, ktoré má k dispozícii súkromný prevádzkovatel, a prostriedkami státu, schovala za moznú konvergenciu sledovaných cielov. 66 Iberdrola spresnuje, ze ziadny súkromný prevádzkovatel nemá právomoc urcovat podmienky, ktorým podlieha zdanenie, a domnieva sa, ze kedze hospodárska cinnost zahrna vsetky cinnosti spocívajúce v ponuke tovarov alebo sluzieb na danom trhu, výkon právomoci v danovej oblasti nie je súcastou takejto cinnosti. Iberdrola dodáva, ze to, ze sa zakáze státu vyuzit právomoc, ktorú má v danovej oblasti v prospech verejných podnikov, nespôsobuje ziadnu diskrimináciu, kedze stát môze vzdy vykonat zvýsenie základného imania. 67 Pokial ide o druhú cast druhého odvolacieho dôvodu, Iberdrola tvrdí, ze keby Francúzska republika vybrala dan a potom ju zahrnula do svojho rozpoctu, nie je isté, ze by doslo k vkladu spornej sumy do základného imania EDF, kedze konania, kontroly a arbitráze stanovené na úcely vykonania rozhodnutia o takomto vklade by boli iné, ako sú tie, ku ktorým viedlo predmetné danové oslobodenie. 68 Pokial ide o tretiu cast druhého odvolacieho dôvodu, Iberdrola tvrdí, ze oddelenie zriadené medzi cinnostami akcionára a cinnostami patriacimi do výsad státu ako orgánu verejnej moci má za ciel predíst konfliktu záujmov a zachovat rovnost prílezitostí medzi prevádzkovatelmi. Logika Vseobecného súdu vsak umoznuje clenským státom vyuzit svoje výsady na oslobodenie verejných podnikov od urcitých povinností, ktoré majú súkromní prevádzkovatelia. 69 Dozorný orgán EZVO sa stotoznuje s argumentáciou Komisie a spolocnosti Iberdrola. Pokial ide o prvú cast druhého odvolacieho dôvodu, domnieva sa, ze aj keby sa zámery státu dali urcit s istotou, aj tak by sa nemali zohladnit. Je potrebné urcit na základe objektívnych a overitelných kritérií, ci stát konal ako verejný orgán, alebo ako súkromný investor. 70 Dozorný orgán EZVO tvrdí, ze stát vyberá dane v rámci výkonu verejnej moci, a domnieva sa, ze vzdanie sa danových pohladávok preto patrí do toho istého rámca. Také správanie, ako je správanie státu, nemozno porovnat so správaním súkromného investora. 71 Pokial ide o druhú cast druhého odvolacieho dôvodu, Dozorný orgán EZVO zdôraznuje, ze dlh EDF voci Francúzskej republike nebol obchodnej alebo záväzkovej povahy, ale danovej. Podla Dozorného orgánu EZVO mal Vseobecný súd namiesto porovnania fiktívneho subjektívneho správania Francúzskej republiky so správaním hypotetického súkromného investora porovnat skutocné správanie tohto státu nie so správaním veritela, ale investora existujúceho na trhu. 72 Dozorný orgán EZVO uvádza, ze financná kríza preukázala, ze v takomto type situácií je potrebné uplatnit jasné kritérium, ktoré mozno lahko vykonat, zalozené na objektívnych prvkoch, ktoré môzu byt predmetom súdneho preskúmania. Prístup prijatý Vseobecným súdom nezodpovedá tejto poziadavke. 73 Pokial ide o stvrtú cast druhého odvolacieho dôvodu, Dozorný orgán EZVO zdôraznuje, ze prevrátenie dôkazného bremena, ktoré stanovil Vseobecný súd, stavia institúcie poverené kontrolou státnej pomoci do tazkej situácie, kedze by boli schopné prijat rozhodnutia len vzhladom na informácie, ktoré majú k dispozícii. Komisia by nemohla uplatnovat kritérium súkromného investora z vlastného podnetu. 74 EDF a Francúzska republika navrhujú, aby bol druhý odvolací dôvod zamietnutý. Konkrétne podla EDF a Francúzskej republiky Vseobecný súd rozhodol správne, ze kritérium súkromného investora bolo v predmetnom prípade uplatnitelné a ze Komisia tým, ze hned na úvod vyradila toto kritérium, porusila svoje procesné povinnosti. Posúdenie Súdnym dvorom 75 Komisia, Dozorný orgán EZVO a Iberdrola v podstate vytýkajú Vseobecnému súdu, ze skúmal v predmetnom prípade uplatnitelnost kritéria súkromného investora po prvé tým spôsobom, ze na tento úcel zohladnil ciel sledovaný Francúzskou republikou, ked prijala sporné opatrenie, po druhé tým spôsobom, ze zamenil úlohy státu ako akcionára a státu vykonávajúceho svoju právomoc v danovej oblasti, po tretie tým spôsobom, ze porusil zásadu rovnosti zaobchádzania medzi verejnými a súkromnými podnikmi, a po stvrté tým spôsobom, ze porusil pravidlá týkajúce sa presunu dôkazného bremena. 76 Z judikatúry vyplýva, ze opatrenie schválené prostredníctvom státnych prostriedkov, ktoré stavia podnik, ktorý ich cerpal, do výhodnejsej financnej situácie, ako je situácia jeho konkurentov a ktoré z tohto dôvodu skresluje alebo hrozí skreslením hospodárskej sútaze a ovplyvnuje obchod medzi clenskými státmi, sa nemôze len na základe cielov sledovaných uvedeným státom vyhnút tomu, aby sa povazovalo za "pomoc" v zmysle clánku 87 ES (pozri v tomto zmysle rozsudky z 19. mája 1999, Taliansko/Komisia, [6]C-6/97, Zb. s. I-2981, bod 15; z 19. septembra 2000, Nemecko/Komisia, [7]C-156/98, Zb. s. I-6857, bod 25 a citovanú judikatúru, ako aj z 9. júna 2011, Comitato "Venezia vuole vivere" a i./Komisia, [8]C-71/09 P, C-73/09 P a C-76/09 P, Zb. s. I-4727, bod 94 a citovanú judikatúru). 77 Odsek 1 tohto ustanovenia totiz nerozlisuje státne zásahy podla prícin alebo cielov, ale definuje tieto zásahy na základe ich úcinkov (rozsudok Comitato "Venezia vuole vivere" a i./Komisia, uz citovaný, bod 94 a citovaná judikatúra). 78 Z ustálenej judikatúry vsak takisto vyplýva, ze podmienky, ktoré musí opatrenie splnit na to, aby patrilo pod pojem "pomoc" v zmysle clánku 87 ES, nie sú splnené, ak verejný podnik, ktorý je jej prijímatelom, môze získat tú istú výhodu, ako je tá, ktorá mu bola k dispozícii vo forme státnych prostriedkov, za okolností zodpovedajúcich normálnym trhovým podmienkam, pricom toto posúdenie sa vykonáva v prípade verejných podnikov v zásade uplatnením kritéria súkromného investora (pozri v tomto zmysle rozsudky z 21. marca 1991, Taliansko/Komisia, [9]C-303/88, Zb. s. I-1433, bod 20; zo 16. mája 2002, Francúzsko/Komisia, [10]C-482/99, Zb. s. I-4397, body 68 az 70, ako aj Comitato "Venezia vuole vivere" a i./Komisia, uz citovaný, bod 91 a citovanú judikatúru). 79 Konkrétne z judikatúry vyplýva, ze na úcely posúdenia otázky, ci by to isté opatrenie bolo prijaté za normálnych trhových podmienok súkromným investorom nachádzajúcim sa v situácii co najblizsej situácii státu, sa zohladnia len výhody a povinnosti spojené so situáciou státu v postavení akcionára s výnimkou tých, ktoré sú spojené s jeho postavením ako orgánu verejnej moci (pozri v tomto zmysle rozsudky z 10. júla 1986, Belgicko/Komisia, [11]234/84, Zb. s. 2263, bod 14, a Belgicko/Komisia, [12]40/85, Zb. s. 2321, bod 13, ako aj zo 14. septembra 1994, Spanielsko/Komisia, [13]C-278/92 az C-280/92, Zb. s. I-4103, bod 22, a z 28. januára 2003, Nemecko/Komisia, [14]C-334/99, Zb. s. I-1139, bod 134). 80 Z toho vyplýva, ze úlohy státu, ktorý je akcionárom podniku, a státu konajúceho ako orgán verejnej moci sa musia rozlisovat, ako to správne tvrdí Komisia, Dozorný orgán EZVO, ako aj Iberdrola a ako rozhodol Vseobecný súd v bodoch 223 az 228 napadnutého rozsudku. 81 V dôsledku toho uplatnitelnost kritéria súkromného investora závisí v konecnom dôsledku od toho, ci dotknutý clenský stát prizná ekonomickú výhodu podniku, ktorého je majitelom, ako akcionár a nie ako orgán verejnej moci. 82 Z toho vyplýva, ze ak sa clenský stát odvoláva v priebehu správneho konania na uvedené kritérium, prinálezí mu v prípade pochybností preukázat jednoznacným spôsobom a na základe objektívnych a overitelných prvkov, ze vykonané opatrenie vyplýva z jeho postavenia ako akcionára. 83 Z týchto prvkov musí jasne vyplývat, ze dotknutý clenský stát prijal predtým alebo súbezne s poskytnutím ekonomickej výhody (pozri v tomto zmysle rozsudok Francúzsko/Komisia, uz citovaný, body 71 a 72) rozhodnutie vykonat prostredníctvom naozaj vykonaného opatrenia investíciu do ovládaného verejného podniku. 84 V tejto súvislosti mozno najmä zohladnit prvky, z ktorých vyplýva, ze toto rozhodnutie je zalozené na ekonomickom posúdení porovnatelnom s tým, ktoré by vykonal za okolností daného prípadu racionálny súkromný investor nachádzajúci sa v situácii, ktorá je co najblizsia situácii uvedeného clenského státu, pred tým, ako by pristúpil k uvedenej investícii, na úcely urcenia budúcej rentability takejto investície. 85 Na druhej strane ekonomické posúdenia vykonané po poskytnutí uvedenej výhody, retrospektívne konstatovanie efektívnej rentability investície vykonanej dotknutým clenským státom alebo neskorsie odôvodnenia výberu naozaj prijatého postupu nemôzu postacovat na preukázanie, ze tento clenský stát prijal predtým alebo súbezne s poskytnutím ekonomickej výhody takéto rozhodnutie ako akcionár (pozri v tomto zmysle rozsudok Francúzsko/Komisia, uz citovaný, body 71 a 72). 86 Ak dotknutý clenský stát predlozí Komisii prvky pozadovanej povahy, prinálezí jej vykonat celkové posúdenie, zohladniac okrem prvkov poskytnutých týmto clenským státom aj akýkolvek iný prvok relevantný v predmetnom prípade, ktorý jej umozní urcit, ci predmetné opatrenie vyplýva z postavenia akcionára, alebo z postavenia orgánu verejnej moci uvedeného clenského státu. Konkrétne môze byt v tejto súvislosti relevantná, ako to rozhodol Vseobecný súd v bode 229 napadnutého rozsudku, povaha a predmet tohto opatrenia, kontext, do ktorého patrí, ako aj sledovaný ciel a pravidlá, ktorým uvedené opatrenie podlieha. 87 V dôsledku toho za okolností veci samej Vseobecný súd správne rozhodol, ze ciel sledovaný Francúzskou republikou mohol byt zohladnený v rámci pozadovaného celkového posúdenia s cielom urcit, ci uvedený stát naozaj konal ako akcionár, a ci preto bolo kritérium súkromného investora uplatnitelné v predmetnom prípade. 88 Pokial ide o otázku, ci uplatnitelnost kritéria súkromného investora mozno vyvrátit v predmetnom prípade len na základe danovej povahy prostriedkov pouzitých Francúzskou republikou, je potrebné pripomenút, ze clánok 87 ods. 1 ES stanovuje, ze so spolocným trhom je nezlucitelná pomoc, ak ovplyvnuje obchod medzi clenskými státmi, ktorá je poskytnutá v akejkolvek forme prostredníctvom státnych prostriedkov, ktoré v závislosti od ich úcinkov skreslujú hospodársku sútaz alebo hrozí, ze ju skreslia (pozri rozsudok z 19. septembra 2000, Nemecko/Komisia, uz citovaný, bod 25 a citovanú judikatúru). 89 Okrem toho bolo v bode 78 tohto rozsudku uvedené, ze uplatnenie kritéria súkromného investora má za ciel urcit, ci ekonomická výhoda poskytnutá v akejkolvek forme prostredníctvom státnych prostriedkov verejnému podniku je z dôvodu svojich úcinkov takej povahy, ze môze skreslit hospodársku sútaz alebo hrozí, ze ju skreslí, a ovplyvní obchod medzi clenskými státmi. 90 Cielom tohto ustanovenia a tohto kritéria je teda predíst tomu, aby prostredníctvom státnych prostriedkov verejný podnik, ktorý je príjemcom výhody, bol vo výhodnejsej financnej situácii ako jeho konkurenti (pozri v tomto zmysle rozsudky z 15. marca 1994, Banco Exterior de Espańa, [15]C-387/92, Zb. s. I-877, bod 14, a z 19. mája 1999, Taliansko/Komisia, uz citovaný, bod 16). 91 Financná situácia verejného podniku, ktorý je príjemcom, vsak závisí nie od formy, bez ohladu na to, aká je jej povaha, ale od sumy, ktorú tento podnik nakoniec dostane. Vseobecný súd teda bez nesprávneho právneho posúdenia sústredil svoju analýzu uplatnitelnosti kritéria súkromného investora na zlepsenie financnej situácie EDF s cielom otvorenia trhu s elektrinou hospodárskej sútazi a na úcinky predmetného opatrenia na hospodársku sútaz a nie na danovú povahu prostriedkov pouzitých Francúzskou republikou. 92 Preto zo vsetkého vyssie uvedeného vyplýva, ze vzhladom na ciele sledované clánkom 87 ods. 1 ES, ako aj kritériom súkromného investora ekonomická výhoda, hoci priznaná prostriedkami danovej povahy, sa musí posúdit najmä vzhladom na kritérium súkromného investora, ak sa v rámci prípadného pozadovaného celkového posúdenia ukáze, ze dotknutý clenský stát napriek pouzitiu takýchto prostriedkov vyplývajúcich z verejnej moci poskytol uvedenú výhodu ako akcionár podniku, ktorý vlastní. 93 Z toho vyplýva, ze konstatovanie Vseobecného súdu v bode 250 napadnutého rozsudku, podla ktorého povinnost Komisie overit, ci stát poskytol vklad do základného imania za okolností, ktoré zodpovedajú obvyklým podmienkam trhu, existuje nezávisle od formy, akou stát uskutocnil vklad do základného imania, nie je postihnuté nijakým nesprávnym právnym posúdením. 94 Pokial ide o argument Komisie, Dozorného orgánu EZVO a spolocnosti Iberdrola, podla ktorého by súkromný investor nemohol za porovnatelných podmienok vykonat investíciu, k akej pristúpila Francúzska republika, kedze by musel zaplatit dan, pricom jedine uvedený stát ako danový orgán môze disponovat sumami zodpovedajúcimi tejto dani, je potrebné uviest, ze v rámci predmetnej úctovnej transakcie to bol súkromný podnik nachádzajúci sa v situácii EDF, a nie jeho akcionár, kto mal zaplatit uvedenú dan. 95 V predmetnom prípade uplatnenie kritéria súkromného investora by teda umoznilo urcit, ci by súkromný akcionár za rovnakých podmienok vlozil sumu rovnajúcu sa dlznej dani do podniku nachádzajúceho sa v situácii porovnatelnej so situáciou EDF. 96 Ako uviedol Vseobecný súd v bodoch 275 a 276 napadnutého rozsudku, prípadný rozdiel medzi nákladmi znásanými súkromným investorom a nákladmi státu, ktorý je investorom, nebráni uplatneniu kritéria súkromného investora. Toto kritérium totiz umoznuje práve konstatovat najmä existenciu takéhoto rozdielu a zohladnit ho pri posudzovaní otázky, ci podmienky stanovené uvedeným kritériom sú splnené. 97 Z toho vyplýva, ze na rozdiel od toho, co tvrdí Komisia, Dozorný orgán EZVO a Iberdrola, analýza, ktorú vykonal Vseobecný súd, neporusuje rovnost zaobchádzania medzi verejnými a súkromnými podnikmi, nespôsobuje skreslenie hospodárskej sútaze a nejde proti cielu sledovanému uplatnením kritéria súkromného investora. 98 Preto sa Vseobecný súd tým, ze sa domnieval, ze kritérium súkromného investora mozno uplatnit aj v prípade, ked sú pouzité prostriedky danovej povahy, nedopustil nesprávneho právneho posúdenia. 99 Je potrebné dodat, ze napadnutým rozsudkom Vseobecný súd neprejudikoval ani to, ci sa má uplatnit v predmetnom prípade toto kritérium, ani, ako uviedol v bode 283 tohto rozsudku, výsledok prípadného uplatnenia uvedeného kritéria. 100 Vseobecný súd konkrétne tým, ze sa obmedzil na preverenie toho, ci uplatnitelnost kritéria súkromného investora mozno vyvrátit iba na základe danovej povahy prostriedkov pouzitých Francúzskou republikou, neprijal vôbec také posúdenie, ktoré by povolovalo clenským státom, aby pri uplatnovaní tohto kritéria zohladnili výhody a povinnosti spojené s ich postavením ako orgánu verejnej moci alebo subjektívne prvky, ktoré je mozné manipulovat. 101 Pokial ide o to, ci v predmetnom prípade bolo potrebné definovat referencného investora, treba uviest, ze judikatúra, o ktorú sa opiera v tejto súvislosti Komisia, Dozorný orgán EZVO a Iberdrola, sa týka absencie akejkolvek moznosti porovnat situáciu verejného podniku so situáciou súkromného podniku, ktorý nepodniká vo vyhradenom odvetví (pozri v tomto zmysle rozsudok z 3. júla 2003, Chronopost a i./Ufex a i., [16]C-83/01 P, C-93/01 P a C-94/01 P, Zb. s. I-6993, bod 38). 102 Komisia, Dozorný orgán EZVO a Iberdrola netvrdia, ze nemozno porovnat situáciu EDF so situáciou súkromného podniku podnikajúceho v odvetviach cinností zhodných s tými, v ktorých podniká EDF. Navyse z tej istej judikatúry vyplýva, ze na úcely takéhoto porovnania je potrebné vykonat posúdenie odkazom na objektívne a preveritelné prvky, ktoré sú k dispozícii. 103 Navyse na rozdiel od toho, co tvrdí Komisia a Dozorný orgán EZVO, kritérium súkromného investora nepredstavuje výnimku, ktorá by sa uplatnovala len na ziadost clenského státu, ked sú splnené prvky tvoriace pojem státna pomoc nezlucitelná so spolocným trhom, uvedený v clánku 87 ods. 1 ES. Z bodu 78 tohto rozsudku totiz vyplýva, ze toto kritérium, ked je uplatnitelné, sa nachádza medzi prvkami, ktoré je Komisia povinná zohladnit na preukázanie existencie takejto pomoci. 104 V dôsledku toho, ked sa zdá, ze kritérium súkromného investora by sa mohlo uplatnit, Komisii prinálezí poziadat dotknutý clenský stát, aby jej poskytol vsetky relevantné informácie umoznujúce jej preverit, ci podmienky uplatnitelnosti a uplatnenia tohto kritéria sú splnené, a odmietnut skúmat takéto informácie môze len vtedy, ak predlozené dôkazy vznikli az po prijatí rozhodnutia vykonat predmetnú investíciu. 105 Uz sa totiz v bodoch 83 az 85 tohto rozsudku uviedlo, ze na úcely uplatnenia kritéria súkromného investora sú relevantné len prvky, ktoré sú k dispozícii, a predvídatelný vývoj v case, ked sa prijíma rozhodnutie o vykonaní investície. Platí to najmä vtedy, ked tak ako v predmetnom prípade Komisia skúma existenciu státnej pomoci v porovnaní s investíciou, ktorá jej nebola oznámená a ktorá uz bola v case, ked vykonáva preskúmanie, vykonaná dotknutým clenským státom. 106 Vzhladom na vsetko vyssie uvedené je potrebné druhý odvolací dôvod zamietnut. O prvom odvolacom dôvode zalozenom na skreslení skutkových okolností 107 Komisia sa v podstate domnieva, ze Vseobecný súd skreslil dôkazy, ked dospel k záveru, ze Francúzska republika vykonala sporným opatrením premenu danovej pohladávky na základné imanie. Podla Komisie totiz Francúzska republika poskytla EDF týmto opatrením oslobodenie od dane z príjmov právnických osôb. Komisia tvrdí, ze v prípade oslobodenia od dane nie je relevantné kritérium súkromného investora. 108 V rámci posúdenia druhého odvolacieho dôvodu sa vsak konstatovalo, ze ked clenský stát poskytne ekonomickú výhodu podniku, ktorý mu patrí, danová povaha postupu pouzitého na úcely poskytnutia uvedenej výhody nie je takej povahy, ze by hned vyvrátila uplatnitelnost kritéria súkromného investora. Z toho a fortiori vyplýva, ze presný postup zvolený dotknutým clenským státom nie je relevantný na úcely posúdenia uplatnitelnosti uvedeného kritéria. 109 Za týchto okolností údajné skreslenie skutkových okolností, ktorého sa dopustil Vseobecný súd, aj keby sa preukázalo, by aj tak v kazdom prípade nebolo takej povahy, ze by ovplyvnilo dôvodnost napadnutého rozsudku. Z toho vyplýva, ze prvý odvolací dôvod je potrebné zamietnut ako neúcinný. 110 Zo vsetkých vyssie uvedených úvah vyplýva, ze odvolanie treba zamietnut. O trovách 111 Podla clánku 69 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora uplatnitelného na základe clánku 118 toho istého rokovacieho poriadku na konanie o odvolaní úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze EDF navrhla zaviazat Komisiu na náhradu trov konania a Komisia nemala úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené zaviazat ju na náhradu trov konania. 112 V súlade s clánkom 69 ods. 4 prvým pododsekom tohto rokovacieho poriadku uplatnitelného na základe tohto clánku 118 na konanie o odvolaní Francúzska republika znása svoje vlastné trovy konania. 113 Podla clánku 69 ods. 4 prvého pododseku uvedeného rokovacieho poriadku uplatnitelného na základe uvedeného clánku 118 na konanie o odvolaní Dozorný orgán EZVO znása svoje vlastné trovy konania. 114 Clánok 69 ods. 4 tretí pododsek toho istého rokovacieho poriadku uplatnitelný na základe toho istého clánku 118 na konanie o odvolaní stanovuje, ze Súdny dvor môze rozhodnút, ze vedlajsí úcastník konania znása svoje vlastné trovy konania. Toto ustanovenie je potrebné uplatnit vo vztahu k spolocnosti Iberdrola. Z týchto dôvodov Súdny dvor (velká komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Odvolanie sa zamieta. 2. Európska komisia je povinná nahradit trovy konania. 3. Dozorný orgán EZVO, Francúzska republika a Iberdrola SA znásajú svoje vlastné trovy konania. Podpisy __________________________________________________________________ ( [17]*1 ) Jazyk konania: francúzstina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXNkq7KR/L94491-2518TMP.html#t-ECR_62010CJ0124_SK_01-E0001 2. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004T?0156&locale=SK 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2005:049:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1996:027:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2002:280:TOC 6. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61997C?0006&locale=SK 7. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0156&locale=SK 8. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0071&locale=SK 9. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61988C?0303&locale=SK 10. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0482&locale=SK 11. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61984??0234&locale=SK 12. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61985??0040&locale=SK 13. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992C?0278&locale=SK 14. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0334&locale=SK 15. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992C?0387&locale=SK 16. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001C?0083&locale=SK 17. file:///tmp/lynxXXXXNkq7KR/L94491-2518TMP.html#c-ECR_62010CJ0124_SK_01-E0001