ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (velká komora) zo 4. decembra 2013 ( [1]*1 ) "Zaloba o neplatnost -- Státna pomoc -- Clánok 88 ods. 1 a 2 ES -- Pomoc poskytnutá Polskou republikou na nákup polnohospodárskej pôdy -- Právomoc Rady Európskej únie -- Existujúca schéma pomoci -- Pristúpenie Polskej republiky k Európskej únii -- Pomoc poskytnutá pred pristúpením -- Príslusné opatrenia -- Neoddelitelnost dvoch schém pomoci -- Zmena okolností -- Výnimocné okolnosti -- Hospodárska kríza -- Zjavne nesprávne posúdenie -- Zásada proporcionality" Vo veci C-117/10, ktorej predmetom je zaloba o neplatnost podla clánku 263 ZFEÚ, podaná 1. marca 2010, Európska komisia, v zastúpení: V. Di Bucci, L. Flynn, K. Walkerová a B. Stromsky, splnomocnení zástupcovia, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, zalobkyna, proti Rade Európskej únie, v zastúpení: É. Sitbon a F. Florindo Gijón, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorú v konaní podporujú: Litovská republika, v zastúpení D. Kriauciunas a L. Liubertaite, splnomocnení zástupcovia, Madarsko, v zastúpení: G. Koós, M. Fehér a K. Szíjjártó, splnomocnení zástupcovia, Polská republika, v zastúpení: M. Szpunar a B. Majczyna, splnomocnení zástupcovia, vedlajsí úcastníci konania, SÚDNY DVOR (velká komora), v zlození: predseda V. Skouris, podpredseda K. Lenaerts, predsedovia komôr A. Tizzano, R. Silva de Lapuerta, L. Bay Larsen (spravodajca), E. Juhász, A. Borg Barthet, C. G. Fernlund a J. L. da Cruz Vilaça, sudcovia A. Rosas, G. Arestis, J. Malenovský, A. Prechal, E. Jarasiunas a C. Vajda, generálny advokát: P. Mengozzi, tajomník: A. Calot Escobar, so zretelom na písomnú cast konania, po vypocutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 17. januára 2013, vyhlásil tento Rozsudok 1 Svojou zalobou Európska komisia navrhuje Súdnemu dvoru, aby zrusil rozhodnutie Rady 2010/10/ES zo 20. novembra 2009 o poskytnutí státnej pomoci orgánmi Polskej republiky na nákup polnohospodárskej pôdy od 1. januára 2010 do 31. decembra 2013 ([2]Ú. v. EÚ L 4, s. 89, dalej len "napadnuté rozhodnutie"). Právny rámec Akt o pristúpení 2 Príloha IV kapitola 4 Aktu o podmienkach pristúpenia Ceskej republiky, Estónskej republiky, Cyperskej republiky, Lotysskej republiky, Litovskej republiky, Madarskej republiky, Maltskej republiky, Polskej republiky, Slovinskej republiky a Slovenskej republiky a o úpravách zmlúv, na ktorých je zalozená Európska únia ([3]Ú. v. EÚ L 236, 2003, s. 33, dalej len "akt o pristúpení") stanovuje: "... Bez toho, aby boli dotknuté postupy týkajúce sa existujúcej pomoci ustanovenej v clánku 88 [ES], systémy pomoci a individuálna pomoc poskytnutá na cinnosti súvisiace s výrobou... výrobkov uvedených v prílohe I k Zmluve o ES..., ktoré boli v novom clenskom státe zavedené predo dnom pristúpenia a sú uplatnované aj po tomto dni, sa povazujú za existujúcu pomoc v zmysle clánku 88 ods. 1[ES], ak sú splnené tieto podmienky: -- opatrenia pomoci sa oznámia Komisii do styroch mesiacov odo dna pristúpenia. ... Komisia zverejní zoznam takýchto pomocí. Tieto opatrenia pomoci sa povazujú za 'existujúcu` pomoc v zmysle clánku 88 ods. 1 [ES] do konca tretieho roka odo dna pristúpenia. Nové clenské státy v prípade potreby zmenia a doplnia tieto opatrenia pomoci s cielom dosiahnut najneskôr do uplynutia tretieho roku odo dna pristúpenia súlad s usmerneniami, ktoré uplatnuje Komisia. Po uplynutí tohto obdobia sa bude kazdá pomoc nezlucitelná s týmito usmerneniami povazovat za novú pomoc." Nariadenie (ES) c. 659/1999 3 Clánok 1 nariadenia Rady (ES) c. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku [88 ES] ([4]Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339) uvádza: "Na úcely tohto nariadenia: ... c) 'nová pomoc` bude znamenat vsetku pomoc, to znamená schémy pomoci a individuálnu pomoc, ktorá nie je existujúcou pomocou vrátane úprav existujúcej pomoci; ..." 4 Clánok 17 ods. 2 tohto nariadenia stanovuje: "Ak Komisia uvazuje, ze schéma existujúcej pomoci nie je, alebo uz nie je zlucitelná so spolocným trhom, informuje daný clenský stát o svojom predbeznom názore a poskytne danému clenskému státu prílezitost predlozit jeho pripomienky v období jedného mesiaca. ..." 5 Clánok 18 uvedeného nariadenia stanovuje: "Ak Komisia na základe informácií predlozených clenským státom podla clánku 17 dospeje k záveru, ze existujúca schéma pomoci nie je, alebo uz nie je dalej zlucitelná so spolocným trhom, vydá odporúcanie navrhujúce príslusné opatrenia pre daný clenský stát. ..." 6 Clánok 19 ods. 1 tohto nariadenia znie takto: "Ak daný clenský stát akceptuje navrhované opatrenia a informuje o nich Komisiu, Komisia zaznamená toto zistenie a informuje o nom clenský stát. Clenský stát bude viazaný jeho prijatím, aby vykonal príslusné opatrenia." Nariadenie (ES) c. 1857/2006 7 Clánok 4 nariadenia Komisie (ES) c. 1857/2006 z 15. decembra 2006 o uplatnovaní clánkov [87 ES] a [88 ES] na státnu pomoc pre malé a stredné podniky (MSP) pôsobiace v polnohospodárskej výrobe, ktorým sa mení a doplna nariadenie (ES) c. 70/2001 ([5]Ú. v. EÚ L 358, s. 3), stanovuje: "1. Pomoc na investovanie do polnohospodárskych usadlostí v rámci Spolocenstva na prvotnú výrobu polnohospodárskych výrobkov je zlucitelná so spolocným trhom v zmysle clánku 87 ods. 3 [písm. c) ES] a je oslobodená od oznamovacej povinnosti podla clánku 88 ods. 3 [ES] za predpokladu, ze splna podmienky ustanovené v odsekoch 2 az 10 tohto clánku. ... 8. Pomoc sa môze udelit na kúpu pozemku okrem pozemku na stavebné úcely, ktorého cena je maximálne 10 % oprávnených nákladov investície. ..." Nariadenie (ES) c. 1535/2007 8 Clánok 3 ods. 1 nariadenia Komisie (ES) c. 1535/2007 z 20. decembra 2007 o uplatnovaní clánkov 87 [ES] a 88 [ES] na pomoc de minimis v sektore polnohospodárskej výroby ([6]Ú. v. EÚ L 337, s. 35) stanovuje: "Opatrenia pomoci sa povazujú za také, ktoré nesplnajú vsetky kritériá clánku 87 ods. 1 [ES] a preto nespadajú do poziadavky o oznamovaní v clánku 88 ods. 3 [ES], ak splnajú podmienky stanovené v odsekoch 2 a 7." Polnohospodárske usmernenia 9 Bod 29 usmernení Spolocenstva o státnej pomoci v sektore polnohospodárstva a lesného hospodárstva na roky 2007 - 2013 ([7]Ú. v. EÚ C 319, 2006, s. 1, dalej len "polnohospodárske usmernenia") stanovuje: "Pomoc na investície do polnohospodárskych podnikov bude vyhlásená za zlucitelnú s clánkom 87 ods. 3 písm. c) [ES], ak splna vsetky podmienky clánku 4 [nariadenia c. 1857/2006]..." 10 Bod 195 týchto usmernení stanovuje: "Pokial ide o hodnotenie schém pomoci a individuálnej pomoci, ktoré sa povazujú za existujúcu pomoc v súlade s bodom 4 kapitola 4 prílohy IV k Aktu o pristúpení z roku 2003, usmernenia Spolocenstva o státnej pomoci v sektore polnohospodárstva platné do 31. decembra 2006 zostanú v platnosti az do 31. decembra 2007 bez toho, aby by bol dotknutý bod 196 za predpokladu, ze takáto pomoc je v súlade s uvedenými usmerneniami najneskôr k 30. aprílu 2007." 11 Pod názvom "Návrhy vhodných opatrení" bod 196 týchto usmernení stanovuje: "V súlade s clánkom 88 ods. 1 [ES] Komisia navrhne clenským státom upravit ich existujúce schémy pomoci tak, aby boli zosúladené s týmito usmerneniami najneskôr do 31. decembra 2007 s výnimkou existujúcich schém pomoci... pre investície týkajúce sa nákupu pôdy v polnohospodárskych podnikoch, ktoré sa musia zosúladit s týmito usmerneniami k 31. decembru 2009." 12 Bod 197 uvedených usmernení stanovuje, ze clenské státy sa vyzývajú, aby najneskôr do 28. februára 2007 písomnou formou potvrdili, ze súhlasia s návrhmi vhodných opatrení. 13 Bod 198 týchto usmernení znie takto: "V prípade, ze niektorý clenský stát do tohto dátumu svoj súhlas písomnou formou nepotvrdí, Komisia uplatní clánok 19 ods. 2 nariadenia [c. 659/1999] a v prípade potreby bude iniciovat konania, ktoré sa uvádzajú v tomto ustanovení." Docasný rámec 14 Bod 4.2.2 docasného rámca Spolocenstva pre opatrenia státnej pomoci na podporu prístupu k financovaniu v období súcasnej financnej a hospodárskej krízy zavedeného oznámením Komisie zo 17. decembra 2008 ([8]Ú. v. EÚ C 83, 2009, s. 1), zmeneným a doplneným oznámením Komisie uverejneným v Úradnom vestníku Európskej únie z 31. októbra 2009 ([9]Ú. v. EÚ C 261, s. 2, dalej len "docasný rámec"), stanovuje, ze vzhladom na hospodársku situáciu sa povazuje za nevyhnutné za urcitých podmienok docasne umoznit poskytovanie obmedzenej výsky pomoci. 15 Bod 4.2.2 písm. h) docasného rámca okrem iného spresnuje, ze "pokial je pomoc poskytnutá podnikom pôsobiacim v polnohospodárskej prvovýrobe..., hotovostný grant (alebo ekvivalent hrubého grantu) neprekrocí úroven 15000 EUR na podnik". 16 Bod 7 docasného rámca najmä stanovuje, ze "toto oznámenie... [sa] nebude... uplatnovat po 31. decembri 2010". Okolnosti predchádzajúce sporu 17 V roku 1996 Polská republika zaviedla pomoc na nákup polnohospodárskej pôdy. 18 V súlade s konaním definovaným v prílohe IV kapitole 4 aktu o pristúpení Polská republika oznámila Komisii dve existujúce schémy pomoci s názvami "Dotácie úrokových platieb za pôzicky na investície do polnohospodárskeho a potravinárskeho odvetvia" a "Predaj pôdy vo vlastníctve státneho fondu polnohospodárskeho majetku na splátky s uplatnením zvýhodnenej úrokovej sadzby". Komisia v dôsledku toho zapísala tieto dve schémy pomoci na zoznam státnej pomoci existujúcej v nových clenských státoch v odvetví polnohospodárstva, ktorý bol uverejnený v Úradnom vestníku Európskej únie ([10]Ú. v. EÚ C 147, 2005, s. 2). 19 V bode 196 polnohospodárskych usmernení Komisia clenským státom navrhla, aby zmenili existujúce schémy pomoci na nákup polnohospodárskej pôdy a zosúladili ich s týmito usmerneniami najneskôr do 31. decembra 2009. 20 Dna 26. februára 2007 Polská republika oznámila, ze prijíma návrhy príslusných opatrení uvedené v bode 196 týchto usmernení. Ako stanovuje clánok 19 ods. 1 nariadenia c. 659/1999, Komisia vzala na vedomie túto dohodu oznámením uverejneným v Úradnom vestníku Európskej únie ([11]Ú. v. EÚ C 70, 2008, s. 11). 21 Dna 12. júna 2009 Polská republika zaslala Rade Európskej únie ziadost na základe clánku 88 ods. 2 ES, aby pomoc na nákup polnohospodárskej pôdy vyhlásila za zlucitelnú s vnútorným trhom do 31. decembra 2013. Listom z 28. septembra 2009 uvedený clenský stát zaslal Rade pre polnohospodárstvo a rybolov novú ziadost v tomto zmysle. 22 Napadnutým rozhodnutím Rada vyhovela uvedenej ziadosti na základe clánku 88 ods. 2 tretieho pododseku ES. Clánok 1 tohto rozhodnutia znie takto: "Mimoriadna pomoc polských orgánov na pôzicky na nákup polnohospodárskej pôdy maximálne vo výske 400 miliónov [polských zlotých (PLN)], ktorá sa poskytne od 1. januára 2010 do 31. decembra 2013, sa povazuje za zlucitelnú so spolocným trhom." 23 Rada odôvodnila svoje rozhodnutie, najmä s poukázaním na odôvodnenia 2 az 8 tohto rozhodnutia, nepriaznivou struktúrou polských polnohospodárskych podnikov, nízkymi príjmami polnohospodárov, nárastom cien polnohospodárskych vstupov, ako aj prepadom polnohospodárskych príjmov a cien a nárastom nezamestnanosti v Polsku v dôsledku hospodárskej a financnej krízy. Tiez zdôraznila, ze situácia polských polnohospodárov sa este zhorsila v dôsledku strát spôsobených velkými povodnami. Nakoniec Rada poukázala na trvalý rast cien polnohospodárskej pôdy, nízku úroven kapitálových zdrojov polských polnohospodárov a tazkosti, ktorým celia pri prístupe k pôzickám. 24 Podla odôvodnení 11 az 12 napadnutého rozhodnutia: "(11) Komisia v tejto fáze nezacala ziadne konanie, ani nezaujala stanovisko k povahe a zlucitelnosti pomoci. (12) Existujú preto výnimocné okolnosti, ktoré prostredníctvom udelenia výnimky a v rozsahu, ktorý je nevyhnutný na obmedzenie rozsahu chudoby na vidieku v Polsku, umoznujú povazovat takúto pomoc za zlucitelnú so spolocným trhom." Konanie pred Súdnym dvorom a návrhy úcastníkov konania 25 Komisia navrhuje, aby Súdny dvor: -- zrusil napadnuté rozhodnutie a -- zaviazal Radu na náhradu trov konania. 26 Rada navrhuje, aby Súdny dvor: -- zamietol zalobu ako nedôvodnú a -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 27 Uznesením predsedu Súdneho dvora z 9. augusta 2010 bolo vyhovené návrhom Litovskej republiky, Madarska a Polskej republiky na vstup do konania ako vedlajsích úcastníkov konania na podporu návrhov Rady. O zalobe 28 Komisia na podporu svojej zaloby uvádza styri zalobné dôvody zalozené na nedostatku právomoci Rady, zneuzití právomoci, porusení zásady lojálnej spolupráce a na zjavne nesprávnom posúdení existencie výnimocných okolností, ako aj na porusení zásady proporcionality. O prvom zalobnom dôvode zalozenom na nedostatku právomoci Rady 29 V prvom zalobnom dôvode Komisia uvádza, ze Rada nemala právomoc prijat napadnuté rozhodnutie. 30 Prvý zalobný dôvod sa skladá z dvoch castí. Prvá cast sa zakladá na prekrocení lehoty, ktorú má Rada na to, aby rozhodla na základe clánku 88 ods. 2 ES, a druhá na nedostatku právomoci Rady na to, aby povolila pomoc, ktorú sa Polská republika zaviazala zrusit, ked akceptovala príslusné opatrenia navrhnuté Komisiou. O prvej casti prvého zalobného dôvodu zalozenej na tom, ze Rada rozhodla neskôr nez do troch mesiacov po podaní ziadosti Polskej republiky - Argumentácia úcastníkov konania 31 Podla Komisie právomoc, ktorú Rade priznáva clánok 88 ods. 2 tretí pododsek ES, podlieha viacerým podmienkam. Rada najmä môze konat na základe tohto ustanovenia len v lehote troch mesiacov odo dna ziadosti dotknutého clenského státu. 32 Prijatím napadnutého rozhodnutia pät mesiacov po dátume ziadosti Polskej republiky o povolenie pomoci na nákup polnohospodárskej pôdy Rada konala az po uplynutí tejto lehoty, ked uz nemala právomoc rozhodnút. 33 Rada naopak tvrdí, ze trojmesacná lehota na rozhodnutie, ktorú jej stanovuje clánok 88 ods. 2 ES, sa uplatní len za predpokladu, ze Komisia uz zacala konanie o preskúmaní dotknutej státnej pomoci, co nie je prípad tejto veci. - Posúdenie Súdnym dvorom 34 V tomto ohlade treba spresnit, ze clánok 88 ods. 2 stvrtý pododsek ES stanovuje, ze Komisia rozhoduje v prípade, ked Rada nerozhodla v lehote troch mesiacov od podania ziadosti, pricom toto pravidlo sa uplatní len za predpokladu, ze Komisia uz zacala konania uvedené v clánku 88 ods. 2 prvom pododseku ES, avsak este neprijala rozhodnutie vyhlasujúce pomoc za nezlucitelnú so spolocným trhom (pozri v tomto zmysle rozsudok z 29. júna 2004, Komisia/Rada, [12]C-110/02, Zb. s. I-6333, body 32 a 33). 35 Ako totiz zdôraznil generálny advokát v bode 34 svojich návrhov, zo znenia clánku 88 ods. 2 tretieho a stvrtého pododseku ES vyplýva, ze cielom tohto casového obmedzenia právomoci Rady je len zabránit tomu, aby sa prerusenie konania zacatého Komisiou, ktoré je dôsledkom predlozenia veci Rade, trvale nepredlzovalo, co by viedlo k nebezpecenstvu paralyzovania cinnosti Komisie, a tým k oslabeniu ústrednej roly, ktorú jej vyhradzujú clánky 87 ES a 88 ES, co sa týka uznania prípadnej nezlucitelnosti urcitej pomoci (pozri rozsudok Komisia/Rada, uz citovaný, bod 29, ako aj citovanú judikatúru). 36 V prejednávanej veci je nesporné, ze Komisia nikdy nezacala konanie podla clánku 88 ods. 2 prvého pododseku ES v súvislosti s pomocou povolenou napadnutým rozhodnutím. Preto skutocnost, ze od prvej ziadosti podanej Polskou republikou do prijatia napadnutého rozhodnutia uplynula pätmesacná lehota, nemôze zbavovat Radu právomoci, ktorú jej priznáva tretí pododsek tohto clánku 88 ods. 2. 37 V dôsledku toho sa prvá cast prvého zalobného dôvodu musí zamietnut ako nedôvodná. O druhej casti prvého zalobného dôvodu zalozenej na tom, ze Rada povolila pomoc, ktorú sa Polská republika akceptáciou príslusných opatrení navrhnutých Komisiou zaviazala zrusit - Argumentácia úcastníkov konania 38 Podla Komisie z ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, ze právomoc, ktorá je Rade zverená clánkom 88 ods. 2 tretím pododsekom ZFEÚ, je výnimocnej povahy a ze Rada preto nie je oprávnená zrusit rozhodnutie Komisie o nezlucitelnosti pomoci s vnútorným trhom alebo ho obíst. 39 Komisia sa domnieva, ze v bode 196 polnohospodárskych usmernení prijala konecné stanovisko k zlucitelnosti schémy pomoci zavedenej Polskou republikou v prospech nákupu polnohospodárskej pôdy s vnútorným trhom. Skutocnost, ze toto stanovisko prijala vo forme usmernenia, nemá nijaký význam, kedze súdy Európskej únie uz rozhodli, ze clenský stát, ktorý akceptuje usmernenia, je povinný ich uplatnovat. 40 V prejednávanej veci Polská republika oznámila svoju akceptáciu návrhov príslusných opatrení uvedených v bode 196 polnohospodárskych usmernení. V dôsledku toho je povinná ukoncit uvedenú schému pomoci najneskôr 31. decembra 2009 a znovu ju nezaviest pred 31. decembrom 2013. Preto Rada tým, ze tú istú schému pomoci povolila od 1. januára 2010, zmarila úcinok rozhodnutia Komisie, cím prekrocila svoju právomoc. 41 Rada naopak tvrdí, ze schéma pomoci povolená napadnutým rozhodnutím predstavuje novú schému pomoci. Domnieva sa teda, ze na základe prílohy IV kapitoly 4 aktu o pristúpení mozno schémy pomoci na nákup polnohospodárskej pôdy zavedené Polskou republikou pred jej pristúpením k Únii kvalifikovat za existujúce schémy pomoci len do 30. apríla 2007. 42 Navyse schéma pomoci povolená napadnutým rozhodnutím sa lísi od schémy pomoci uvedenej v bode 18 tohto rozsudku najmä preto, ze sa zakladá na nových skutkových a právnych skutocnostiach. Navyse aj za predpokladu, ze by sa príslusné opatrenia uplatnovali na schému pomoci zavedenú Polskou republikou, ktorá by nebola zosúladená s týmito opatreniami, z rozsudku z 24. marca 1993, CIRFS a i./Komisia ([13]C-313/90, Zb. s. I-1125), vyplýva, ze táto schéma by sa jednoducho stala novou schémou pomoci. Komisia teda nikdy neposudzovala zlucitelnost schémy pomoci povolenej napadnutým rozhodnutím s vnútorným trhom. 43 Rada uvádza, ze bod 196 polnohospodárskych usmernení sa neuplatnuje na schému pomoci, ktorú schválila, kedze príslusné opatrenia stanovené v clánku 88 ods. 1 ES sa uplatnujú len na existujúcu pomoc. 44 Nakoniec sa Rada domnieva, ze z bodov 29 a 196 polnohospodárskych usmernení nevyplýva, ze státna pomoc nesplnajúca podmienky stanovené v clánku 4 nariadenia c. 1857/2006 je systematicky nezlucitelná s vnútorným trhom. Kedze toto nariadenie je nariadením o skupinových výnimkách, takáto pomoc by mohla byt oznámená Komisii podla clánku 88 ods. 3 ES. Bod 196 týchto usmernení tým, ze pozaduje, aby existujúce schémy pomoci boli zosúladené s týmto usmerneniami, len pripomína povinnost dosiahnut súlad s ustanoveniami clánkov 87 ES a 88 ES, ktoré vyzadujú individuálne preskúmanie zlucitelnosti novej schémy pomoci Komisiou alebo Radou. 45 Vo svojej replike Komisia tvrdí, ze z prílohy IV kapitoly 4 aktu o pristúpení vyplýva, ze vzhladom na absenciu nezlucitelnosti medzi spornou schémou pomoci a usmerneniami platnými 1. mája 2007 si táto schéma zachovala svoj charakter existujúcej pomoci. Tiez tvrdí, ze odlisnosti medzi existujúcimi schémami pomoci a schémou povolenou napadnutým rozhodnutím, na ktoré poukazuje Rada, nie sú relevantné, kedze tieto schémy spolu súvisia tak neoddelitelným spôsobom, ze by bolo znacne umelé snazit sa rozlisovat medzi týmito schémami na úcely uplatnenia clánku 88 ods. 2 ES. 46 Litovská republika, Madarsko a Polsko v podstate súhlasia s analýzou Rady. Madarsko najmä zdôraznuje, ze abstraktné a vseobecné znenie bodu 196 polnohospodárskych usmernení bráni povazovat toto ustanovenie za návrh príslusných opatrení v zmysle clánku 88 ES. - Posúdenie Súdnym dvorom 47 Na úcely posúdenia dôvodnosti druhej casti prvého zalobného dôvodu, na ktorý sa odvoláva Komisia na podporu svojej zaloby, je nevyhnutné stanovit, ci Rada mala na základe clánku 88 ods. 2 tretieho pododseku ES právomoc povazovat schému pomoci dotknutú napadnutým rozhodnutím za zlucitelnú s vnútorným trhom, hoci Polská republika akceptovala príslusné opatrenia navrhnuté v bode 196 polnohospodárskych usmernení. 48 Podla clánku 88 ods. 2 tretieho pododseku ES môze Rada na ziadost clenského státu jednohlasne rozhodnút, ze pomoc, ktorá je alebo má byt zavedená týmto státom, sa musí povazovat za zlucitelnú s vnútorným trhom ako výnimka z ustanovení clánku 87 ES alebo nariadení podla clánku 89 ES, pokial výnimocné okolnosti odôvodnujú takéto rozhodnutie. 49 Clenský stát teda za jasne stanovených okolností nemusí oznámit pomoc Komisii, ktorá by rozhodovala v rámci stanovenom clánkom 88 ods. 3 ES, ale Rade, ktorá rozhoduje v rámci stanovenom clánkom 88 ods. 2 tretím pododsekom ES, a to odchylne od ustanovení clánku 87 ES alebo nariadení podla tohto clánku 89 ES. 50 Súdny dvor uz mal prílezitost spresnit urcité aspekty výkladu tohto ustanovenia. 51 Po tom, ako pripomenul centrálnu úlohu, ktorú Zmluva o FEÚ vyhradzuje Komisii v súvislosti s rozhodovaním o nezlucitelnosti prípadnej pomoci s vnútorným trhom, Súdny dvor rozhodol, ze clánok 88 ods. 2 tretí pododsek ES sa týka výnimocného a osobitného prípadu, takze právomoc, ktorú Rade priznáva toto ustanovenie, je zjavne tiez výnimocnej povahy (pozri v tomto zmysle rozsudok z 29. júna 2004, Komisia/Rada, uz citovaný, body 29 az 31), co znamená, ze tento clánok 88 ods. 2 tretí pododsek ES sa nevyhnutne musí vykladat doslovne (pozri analogicky rozsudky z 22. apríla 2010, Mattner, [14]C-510/08, Zb. s. I-3553, bod 32, a zo 14. marca 2013, Ceská sporitelna, C-419/11, bod 26). 52 Dalej, pokial ide o ustanovenia uvedené v clánku 88 ods. 2 tretom a stvrtom pododseku ES, podla ktorých jednak podanie ziadosti clenským státom Rade pozastavuje konanie pred Komisiou na dobu troch mesiacov a jednak v prípade, ak sa Rada v tejto lehote nevyjadrí, o veci rozhodne Komisia, Súdny dvor uz rozhodol, ze tieto ustanovenia sa majú vykladat v tom zmysle, ze po uplynutí uvedenej lehoty Rada nie je oprávnená rozhodnút o predmetnej pomoci podla uvedeného tretieho pododseku (pozri v tomto zmysle rozsudok Komisia/Rada, uz citovaný, bod 32). 53 Súdny dvor sa v tomto ohlade domnieval, ze z úpravy takéhoto casového obmedzenia právomoci Rady tiez vyplýva, ze pokial dotknutý clenský stát nezaslal Rade nijakú ziadost na základe clánku 88 ods. 2 tretieho pododseku ES predtým, nez Komisia vyhlásila dotknutú pomoc za nezlucitelnú so spolocným trhom a týmto spôsobom ukoncila konanie podla prvého pododseku tohto clánku 88 ods. 2 ES, Rada uz nemôze uplatnit výnimocnú právomoc, ktorú jej priznáva tretí odsek uvedeného ustanovenia s cielom vyhlásit takúto pomoc za zlucitelnú so spolocným trhom (rozsudky Komisia/Rada, uz citovaný, bod 33, a z 22. júna 2006, Komisia/Rada, [15]C-399/03, Zb. s. I-5629, bod 24). 54 Súdny dvor v tomto kontexte zdôraznil, ze tento výklad umoznuje vyhnút sa prijatiu rozhodnutia, ktorého výrok by bol protichodný, a tým prispieva k právnej istote, kedze zachováva konecnú povahu správneho rozhodnutia, ktorú nadobudlo uplynutím primeraných lehôt na podanie opravných prostriedkov alebo vycerpaním opravných prostriedkov (pozri v tomto zmysle rozsudky z 29. júna 2004, Komisia/Rada, uz citovaný, body 32 a 35, ako aj z 22. júna 2006, Komisia/Rada, uz citovaný, bod 25). 55 Nakoniec Súdny dvor rozhodol o tom, ci zo skutocnosti, ze Rada nemá právomoc rozhodovat o zlucitelnosti tej pomoci, o ktorej uz Komisia rozhodla s konecnou platnostou, s vnútorným trhom, vyplýva tiez to, ze Rada nemá právomoc rozhodovat o pomoci, ktorej predmetom je poskytnút príjemcom protiprávnej pomoci uz skôr vyhlásenej rozhodnutím Komisie za nezlucitelnú sumu urcenú na kompenzáciu jej vrátenia, ku ktorému týchto príjemcov zaväzuje toto rozhodnutie. 56 V tomto ohlade Súdny dvor zdôraznil, ze podla ustálenej judikatúry pripustit, ze by clenský stát mohol príjemcom takejto protiprávnej pomoci poskytnút novú pomoc vo výske protiprávnej pomoci, ktorá by bola urcená na neutralizovanie dopadu vrátenia pomoci, ku ktorému týchto príjemcov uvedené rozhodnutie zaväzuje, by zjavne zmarilo úcinok rozhodnutí prijatých Komisiou na základe clánkov 87 ES a 88 ES (rozsudky z 29. júna 2004, Komisia/Rada, uz citovaný, bod 43, a z 22. júna 2006, Komisia/Rada, uz citovaný, bod 27). 57 Súdny dvor teda rozhodol, ze Rada, ktorá nemôze bránit rozhodnutiu Komisie o nezlucitelnosti urcitej pomoci s vnútorným trhom tým, ze sama vyhlási túto pomoc za zlucitelnú s uvedeným trhom, nemôze ani zmarit úcinok takéhoto rozhodnutia tým, ze podla clánku 88 ods. 2 tretieho pododseku ES vyhlási za zlucitelnú s vnútorným trhom pomoc pre príjemcov nezákonnej pomoci, ktorá bola vyhlásená za nezlucitelnú s vnútorným trhom, urcenú na kompenzáciu vrátenia uvedenej nezákonnej pomoci, ku ktorému ich zaväzuje toto rozhodnutie (pozri v tomto zmysle rozsudky z 29. júna 2004, Komisia/Rada, uz citovaný, body 44 a 45, ako aj z 22. júna 2006, Komisia/Rada, uz citovaný, bod 28). 58 Z tejto judikatúry vyplýva, ze na úcely uplatnenia clánku 88 ods. 2 ES sú jednotlivé právomoci Rady a Komisie vymedzené takým spôsobom, ze po prvé sa primárne uplatnuje právomoc Komisie, pricom Rada má právomoc len za výnimocných okolností. Po druhé právomoc Rady, ktorá jej umoznuje odchýlit sa vo svojom rozhodnutí od urcitých ustanovení Zmluvy v oblasti státnej pomoci, sa musí uplatnit v stanovenom casovom rámci. Po tretie od okamihu, ked Komisia alebo Rada s konecnou platnostou rozhodli o zlucitelnosti urcitej dotknutej pomoci, druhá z týchto institúcií nemôze prijat protichodné rozhodnutie. 59 Tento výklad slúzi na ochranu koherencie a efektívnosti akcie Únie, kedze jednak vylucuje, aby sa prijímali protichodné rozhodnutia, a jednak bráni tomu, aby rozhodnutiu jednej institúcie Únie, ktoré sa stalo právoplatným, mohlo mimo rámca akýchkolvek lehôt vrátane lehoty stanovenej v clánku 230 ods. 5 ES a v rozpore so zásadou právnej istoty odporovat rozhodnutie inej institúcie. 60 Z úvah, ktoré podopierajú tento výklad, navyse vyplýva, ze len málo zálezí na tom, ci pomoc, ktorá je predmetom rozhodnutia Rady, je existujúcou pomocou alebo novou pomocou. Ako totiz vyplýva z judikatúry Súdneho dvora, úcinok rozhodnutia Komisie je spochybnený nielen v prípade, ked Rada prijme rozhodnutie vyhlasujúce za zlucitelnú so spolocným trhom tú istú pomoc, o ktorej uz Komisia rozhodla, ale tiez v prípade, ked pomoc, ktorá je predmetom rozhodnutia Rady, je pomocou pre príjemcov nezákonnej pomoci vyhlásenej za nezlucitelnú s vnútorným trhom urcenou na kompenzáciu vrátenia nezákonnej pomoci, ku ktorému ich zaväzuje rozhodnutie Komisie. Za takýchto okolností je druhá pomoc spätá tak neoddelitelne s pomocou, ktorej nezlucitelnost s vnútorným trhom bola predtým konstatovaná Komisiou, ze by sa snaha rozlisovat medzi týmito pomocami na úcely uplatnenia clánku 88 ods. 2 ES javila ako znacne umelá (pozri v tomto zmysle rozsudok z 29. júna 2004, Komisia/Rada, uz citovaný, body 45 a 46). 61 V tejto veci treba teda skúmat otázku, ci pomoc vyhlásená Radou za zlucitelnú s vnútorným trhom musí nezávisle od toho, ci ide o existujúcu alebo novú pomoc, byt povazovaná za pomoc, o ktorej uz Komisia rozhodla s konecnou platnostou. 62 V tomto ohlade z ustálenej judikatúry vyplýva, ze Komisia môze pri výkone svojich právomocí, ktoré má na základe clánkov 87 ES a 88 ES, prijat usmernenia, ktorých cielom je oznámit spôsob, ktorým bude na základe týchto istých clánkov uplatnovat svoju volnú úvahu vo vztahu k novej pomoci alebo vo vztahu k schéme existujúcej pomoci (rozsudok z 18. júna 2002, Nemecko/Komisia, [16]C-242/00, Zb. s. I-5603, bod 27). 63 Tieto usmernenia, kedze sa zakladajú na clánku 88 ods. 1 ES, predstavujú prvok riadnej a pravidelnej spolupráce, v rámci ktorej Komisia spolu s clenskými státmi neustále skúma existujúce systémy pomoci a navrhuje im príslusné opatrenia, ktoré si vyzaduje postupný rozvoj alebo fungovanie spolocného trhu (pozri v tomto zmysle rozsudky z 15. októbra 1996, IJssel-Vliet, [17]C-311/94, Zb. s. I-5023, body 36 a 37, ako aj z 5. októbra 2000, Nemecko/Komisia, [18]C-288/96, Zb. s. I-8237, bod 64). V rozsahu, v akom clenský stát tieto návrhy príslusných opatrení akceptuje, sa voci nemu stávajú záväznými (pozri v tomto zmysle rozsudky IJssel-Vliet, uz citovaný, body 42 a 43, ako aj z 5. októbra 2000, Nemecko/Komisia, uz citovaný, bod 65) a ako to pripomína clánok 19 ods. 1 nariadenia c. 659/1999, tento stát je povinný ich vykonat. 64 V prejednávanej veci Polská republika 26. februára 2007 oznámila, ze prijíma návrhy príslusných opatrení uvedené v bode 196 polnohospodárskych usmernení. 65 Tieto príslusné opatrenia spocívajú najmä v zmene existujúcich schém pomoci na investície polnohospodárskych podnikov do nákupu pôdy s cielom zosúladit uvedené schémy s týmito usmerneniami najneskôr do 31. decembra 2009. 66 Bod 29 uvedených usmernení vsak stanovuje, ze pomoc na investície do polnohospodárskych podnikov bude vyhlásená za zlucitelnú s clánkom 87 ods. 3 písm. c) ES, ak splna vsetky podmienky stanovené v clánku 4 nariadenia c. 1857/2006. 67 Zdá sa teda, ze v zmysle bodu 196 polnohospodárskych usmernení Komisia navrhuje najmä clenským státom uplatnujúcim existujúce schémy pomoci na nákup polnohospodárskej pôdy, ktoré nesplnajú vsetky podmienky stanovené v clánku 4 nariadenia c. 1857/2006, zmenit tieto schémy s cielom zosúladit ich s uvedenými podmienkami, alebo, ak to nie je mozné, zrusit ich najneskôr do 31. decembra 2009. 68 Tento záver nespochybnuje ani argumentácia Rady, na základe ktorej odkaz v bode 29 polnohospodárskych usmernení na podmienky stanovené v clánku 4 nariadenia c. 1857/2006 znamená, ze kazdý projekt, ktorého cielom je poskytnút státnu pomoc na investície do polnohospodárskych podnikov, ktorý nesplna vsetky podmienky uvedené v dotknutom clánku, sa musí oznámit Komisii takým spôsobom, aby táto bola spôsobilá vyhodnotit, ci je táto pomoc zlucitelná s vnútorným trhom. 69 Zo znenia bodu 196 polnohospodárskych usmernení v spojení s ich bodom 29 vyplýva, ze Komisia zamýslala vykonat svoju volnú úvahu tak, ze v urcitých prípadoch by pouzila tieto podmienky ako kritériá zlucitelnosti a nie ako kritériá oslobodenia od povinnosti oznámenia. Pôsobnost uvedených podmienok v rámci uplatnenia týchto usmernení na existujúce schémy pomoci sa v dôsledku toho lísi od pôsobnosti, ktorú im priznáva clánok 4 ods. 1 nariadenia c. 1857/2006. 70 Dalej tvrdenie Madarska, podla ktorého Komisia nemôze platne navrhnút abstraktne a vseobecne formulované príslusné opatrenia, ktoré by sa uplatnovali na existujúce schémy pomoci vo viacerých clenských státoch, nemozno prijat. Hoci totiz clánky 17 a 18 nariadenia c. 659/1999 nútia Komisiu, aby uskutocnila individuálne preskúmanie kazdej existujúcej schémy pomoci, vo vztahu ku ktorej zamýsla navrhnút príslusné opatrenia, ani clánok 88 ods. 1 ES, ani uvedené nariadenie nezakazujú tejto institúcii formulovat takéto návrhy tak, ze dotknuté existujúce schémy pomoci identifikuje na základe ich vlastností bez toho, aby ich výslovne oznacila. 71 Napriek tomu vsak treba zdôraznit, ze podla clánku 88 ods. 1 ES sa príslusné opatrenia navrhnuté Komisiou v bode 196 polnohospodárskych usmernení týkajú len existujúcich schém pomoci. 72 Schéma povolená v napadnutom rozhodnutí vsak predstavuje novú schému pomoci. 73 Preto aj za predpokladu, ze by si obe schémy pomoci uvedené v bode 18 tohto rozsudku zachovali svoju povahu existujúcich schém pomoci po 30. apríli 2007, je nesporné, ze tieto schémy pomoci neboli v súlade s podmienkami stanovenými v clánku 4 nariadenia c. 1857/2006, na ktoré odkazuje bod 29 polnohospodárskych usmernení. 74 Kedze z clánku 1 písm. c) nariadenia c. 659/1999 vyplýva, ze kazdá schéma pomoci, ktorá nie je existujúcou schémou pomoci, predstavuje novú schému pomoci a ze schéma pomoci povolená napadnutým rozhodnutím sa uplatnovala od 1. januára 2010, táto schéma nevyhnutne predstavuje novú schému pomoci. 75 Záväzky Polskej republiky v dôsledku jej prijatia návrhov príslusných opatrení sa teda nevztahujú na schému uznanú napadnutým rozhodnutím za zlucitelnú s vnútorným trhom, kedze ide o novú schému pomoci, ktorá sa neprekrýva s existujúcou schémou pomoci dotknutou príslusnými opatreniami akceptovanými týmto clenským státom. 76 Rada sa vsak nemôze odvolávat na nový charakter schémy pomoci s cielom opätovne preskúmat urcitú situáciu, ktorú uz Komisia posúdila s konecnou platnostou, a tým protirecit tomuto posúdeniu. Rada teda nemá právomoc rozhodnút, ze nová schéma pomoci sa musí povazovat za zlucitelnú s vnútorným trhom, pokial je natolko neoddelitelne spojená s existujúcou schémou pomoci, ktorú sa clenský stát zaviazal zmenit alebo zrusit v rámci stanovenom clánkom 88 ods. 1 ES, ze by sa zdalo znacne umelé snazit sa rozlisovat medzi týmito dvoma schémami na úcely uplatnenia clánku 88 ods. 2 ES (pozri analogicky rozsudok z 29. júna 2004, Komisia/Rada, uz citovaný, bod 46). 77 V prejednávanej veci to vsak tak nie je. 78 V tomto ohlade mozno poznamenat, ze medzi posúdením uskutocneným Komisiou a posúdením uskutocneným Radou uplynula znacná doba, kedze napadnuté rozhodnutie bolo prijaté priblizne tri roky po dotknutých návrhoch príslusných opatrení. 79 Navyse toto rozhodnutie je osobitne odôvodnené novými okolnostami, ktoré Rada povazovala za výnimocné a ktoré Komisia nemohla zohladnit pri svojom posúdení zlucitelnosti existujúcich schém pomoci na nákup polnohospodárskej pôdy vykonanej Polskou republikou s vnútorným trhom. 80 Preto, hoci polnohospodárske usmernenia boli prijaté v roku 2006, napadnuté rozhodnutie v znacnej miere odkazuje na úcinky hospodárskej a financnej krízy na odvetvie polnohospodárstva v Polsku v rokoch 2008 a 2009. Rada uvádza najmä prepad polnohospodárskych príjmov a cien, ku ktorému doslo z dôvodu recesie v rokoch 2008 a 2009, vysokú úroven úrokových mier, velké tazkosti v prístupe k pôzickám a zvýsenie nezamestnanosti v roku 2009. 81 Stanovisko, ktoré Komisia prijala na podporu svojho návrhu príslusných opatrení, týkajúce sa zlucitelnosti schém pomoci uvedených v bode 18 tohto rozsudku s vnútorným trhom, sa nevyhnutne zakladalo na posúdení dôsledkov, ktoré mohli vyplývat z uplatnenia týchto schém pre postupný rozvoj alebo fungovanie spolocného trhu, vzhladom na hospodárske údaje, ktorými disponovala v roku 2006. 82 Vzhladom na významnú zmenu okolností uvedenú v bode 80 tohto rozsudku sa nemozno domnievat, ze posúdenie týchto schém Komisiou prejudikuje budúce posúdenie schém pomoci obsahujúcich podobné opatrenia, ktoré sa vsak mali uplatnovat v radikálne odlisnom hospodárskom kontexte, nez bol kontext zohladnený Komisiou v rámci jej posúdenia. Z toho vyplýva, ze to, ci nová schéma pomoci, ktorá bola predmetom ziadosti zaslanej Polskou republikou Rade na základe clánku 88 ods. 2 tretieho pododseku ES, je zlucitelná s vnútorným trhom, sa musí vyhodnotit po individuálnom posúdení odlisujúcom sa od posúdenia schém uvedených v bode 15 tohto rozsudku, ktoré zohladní hospodárske okolnosti relevantné v okamihu poskytnutia tejto pomoci (pozri v tomto zmysle rozsudky z 3. októbra 1991, Taliansko/Komisia, [19]C-261/89, Zb. s. I-4437, bod 21, ako aj z 21. júla 2011, Freistaat Sachsen a Land Sachsen-Anhalt/Komisia, [20]C-459/10 P, Zb. s. I-109, bod 48). 83 Preto sa situácia dotknutá v tejto veci lísi od situácie, ktorú Súdny dvor preskúmal v uz citovaných rozsudkoch z 29. júna 2004, Komisia/Rada, a z 22. júna 2006, Komisia/Rada. 84 Na rozdiel od rozhodnutí Rady zrusených v týchto dvoch rozsudkoch je totiz napadnuté rozhodnutie v tomto prípade odôvodnené práve novými skutocnostami, ktoré vyplývajú z významnej zmeny okolností, ku ktorej doslo medzi okamihom, ked Komisia preskúmala existujúcu schému pomoci uplatnovanú v Polskej republike, a okamihom, ked Rada posúdila novú schému pomoci, ktorá bola predmetom ziadosti, ktorú jej zaslal tento clenský stát. 85 V dôsledku toho skutocnosti, ktoré odôvodnovali nedostatok právomoci Rady v dvoch rozsudkoch uvedených v bode 83 tohto rozsudku, nie sú prítomné v prejednávanej veci. 86 Navyse uznanie právomoci Rady nemôze umoznit obchádzat príslusné opatrenia akceptované clenskými státmi. 87 Na jednej strane totiz Rada má právomoc povolit novú schému pomoci podobnú existujúcej schéme pomoci, ktorú bol clenský stát povinný zmenit alebo zrusit v nadväznosti na prijatie návrhov príslusných opatrení len za predpokladu, ze po uvedených návrhoch nastali nové okolnosti. 88 Na druhej strane právomoc, ktorú Rade zveruje clánok 88 ods. 2 tretí pododsek ES, sa uplatnuje len v rámci uvedenom v tomto ustanovení, a síce v prípade výnimocných okolností (pozri v tomto zmysle rozsudok z 29. februára 1996, Komisia/Rada, [21]C-122/94, Zb. s. I-881, bod 13). 89 Nakoniec, co sa týka tvrdenia Komisie, podla ktorého Rada nemá právomoc povolit pomoc v rozpore s instrukciami definovanými v polnohospodárskych usmerneniach, treba pripomenút, ze v rámci týchto usmernení môzu konecné stanovisko Komisie k zlucitelnosti schémy pomoci s vnútorným trhom predstavovat výlucne návrhy príslusných opatrení uvedené v bode 196 a prijaté clenskými státmi. 90 Výlucne návrhy príslusných opatrení totiz podliehajú akceptácii clenských státov, ako sa to uvádza v bode 197 polnohospodárskych usmernení, kým ich ostatné ustanovenia predstavujú len vseobecné orientacné pravidlá, ktoré musí Komisia dodrziavat (pozri v tomto zmysle rozsudok 13. júna 2002, Holandsko/Komisia, [22]C-382/99, Zb. s. I-5163, bod 24 a citovanú judikatúru), avsak nezaväzujú clenské státy. A fortiori nemôzu zaväzovat ani Radu, kedze clánok 88 ods. 2 tretí pododsek ES jej priznáva právomoc odchýlit sa za výnimocných okolností od ustanovení clánku 87 ES alebo nariadení podla clánku 89 ES. 91 Z bodu 196 týchto usmernení vsak vyplýva, ze co sa týka existujúcich schém pomoci na nákup polnohospodárskej pôdy, clenské státy sa zaviazali výlucne zmenit tieto schémy s cielom zosúladit ich s uvedenými usmerneniami alebo, ak by to nebolo mozné, zrusit ich najneskôr do 31. decembra 2009. 92 Naopak z odôvodnení uvedených v bodoch 76 az 85 tohto rozsudku vyplýva, ze clenské státy sa prijatím návrhov príslusných opatrení uvedených v bode 196 polnohospodárskych usmernení nevzdali akejkolvek moznosti ziadat o povolenie opätovne zaviest podobné alebo rovnaké schémy na celé obdobie platnosti týchto usmernení. 93 Preto je namieste zamietnut druhú cast prvého zalobného dôvodu ako nedôvodnú a v dôsledku toho zamietnut tento zalobný dôvod ako celok. O druhom zalobnom dôvode zalozenom na zneuzití právomoci Argumentácia úcastníkov konania 94 Svojím druhým zalobným dôvodom Komisia tvrdí, ze Rada zneuzila svoju právomoc, ked sa snazila neutralizovat dôsledky jej posúdenia schémy pomoci na nákup polnohospodárskej pôdy zavedenej Polskou republikou. 95 Rada zas tvrdí, ze prijatím napadnutého rozhodnutia sa nesnazila potlacit úcinky posúdenia Komisie, kedze Komisia neprijala nijaké rozhodnutie, ktoré by schému pomoci povolenú v napadnutom rozhodnutí vyhlasovalo za nezlucitelnú s vnútorným trhom. Cielom, ktorý Rada sledovala, bolo v skutocnosti pomôct polským polnohospodárom zasiahnutým hospodárskou a financnou krízou s kúpou polnohospodárskej pôdy. Posúdenie Súdnym dvorom 96 Ako Súdny dvor opakovane rozhodol, v prípade jednotlivého aktu dochádza k zneuzitiu právomoci iba vtedy, ak z objektívnych, relevantných a súhlasných dôkazov vyplýva, ze bol prijatý s výlucným alebo aspon rozhodujúcim iným cielom, nez sa uvádza, alebo na úcely vyhnutia sa postupu osobitne stanovenému Zmluvou na riesenie okolností prejednávanej veci (pozri v tomto zmysle najmä rozsudky zo 14. mája 1998, Windpark Groothusen/Komisia, [23]C-48/96 P, Zb. s. I-2873, bod 52, a zo 7. septembra 2006, Spanielsko/Rada, [24]C-310/04, Zb. s. I-7285, bod 69). 97 Je opodstatnené konstatovat, ze Komisia takéto dôkazy nepredlozila. 98 Co sa týka cielov sledovaných Radou pri prijímaní napadnutého rozhodnutia, nijaká skutocnost v spise predlozenom Súdnemu dvoru neumoznuje tvrdit, ze Rada sledovala iný výlucný alebo aspon rozhodujúci ciel, nez je pomoc polským polnohospodárom lahsie nakúpit polnohospodársku pôdu s cielom obmedzit chudobu vo vidieckych oblastiach v Polsku. 99 Co sa týka tvrdenia Komisie, podla ktorého zo sledu udalostí a výmen korespondencie vyplýva, ze cielom napadnutého rozhodnutia bolo vyvrátit stanovisko, ktoré prijala, zdá sa, ze Rada sa mohla platne domnievat, ze Komisia neprijala stanovisko k zlucitelnosti spornej schémy pomoci, ako to zdôraznuje odôvodnenie 11 napadnutého rozhodnutia. 100 Preto sa druhý zalobný dôvod zalozený na zneuzití právomoci musí zamietnut ako nedôvodný. O tretom zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásady lojálnej spolupráce Argumentácia úcastníkov konania 101 Svojím tretím zalobným dôvodom Komisia tvrdí, ze napadnuté rozhodnutie bolo prijaté v rozpore so zásadou lojálnej spolupráce medzi institúciami, kedze Rada prijatím tohto rozhodnutia zbavila Polskú republiku povinnosti spolupráce s Komisiou, ktorá tomuto clenskému státu prinálezí na základe clánku 88 ods. 1 ES. 102 Umoznením predlzenia existujúcej schémy pomoci, ktorú sa Polská republika zaviazala zrusit, Rada poskodila výsledky predchádzajúceho dialógu medzi Komisiou a týmto clenským státom. 103 Rada sa domnieva, ze nie je viazaná povinnostou spolupráce vyplývajúcou z clánku 88 ods. 1 ES. Navyse opätovne uvádza, ze neexistuje nijaký záväzok Polskej republiky týkajúci sa schémy pomoci schválenej v napadnutom rozhodnutí. Posúdenie Súdnym dvorom 104 Clánok 88 ods. 1 ES ukladá Komisii a clenským státom povinnost pravidelnej a periodickej spolupráce, v rámci ktorej Komisia s clenskými státmi priebezne skúma existujúce schémy pomoci a navrhuje im príslusné opatrenia, ktoré si vyzaduje postupný rozvoj a fungovanie vnútorného trhu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 18. júna 2002, Nemecko/Komisia, uz citovaný, bod 28 a citovanú judikatúru). 105 V tomto ohlade z bodu 85 tohto rozsudku vyplýva, ze Polská republika neprijala nijaký konkrétny záväzok vo vztahu k schéme pomoci povolenej v napadnutom rozhodnutí. Z tohto dôvodu toto rozhodnutie nemozno povazovat za rozhodnutie, ktoré Polskú republiku zbavuje osobitnej povinnosti spolupráce, kedze nijako neposkodilo výsledky predchádzajúceho dialógu medzi Komisiou a týmto clenským státom. 106 Vzhladom na tieto skutocnosti sa tretí zalobný dôvod Komisie zalozený na porusení zásady lojálnej dôvery musí zamietnut ako nedôvodný. O stvrtom zalobnom dôvode zalozenom na zjavne nesprávnom posúdení a na porusení zásady proporcionality 107 Prvou castou svojho stvrtého zalobného dôvodu Komisia tvrdí, ze Rada sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia svojím konstatovaním, ze existujú výnimocné okolnosti, ktoré odôvodnujú schválené opatrenia. V druhej casti tohto zalobného dôvodu tvrdí, ze napadnuté rozhodnutie je v rozpore so zásadou proporcionality, kedze sporné opatrenia neumoznujú dosiahnut ciele sledované uvedeným rozhodnutím a neobmedzujú sa na nevyhnutné minimum pre ich dosiahnutie. O prvej casti stvrtého zalobného dôvodu zalozenej na zjavne nesprávnom posúdení existencie výnimocných okolností - Argumentácia úcastníkov konania 108 Komisia sa domnieva, ze okolnosti mozno povazovat za výnimocné v zmysle clánku 88 ods. 2 tretieho pododseku ES len v prípade, ze neboli predvídatelné skôr, nez nastali, a ze sa v prejednávanej veci osobitne týkajú Polskej republiky. Preto o nich nemozno hovorit v prípade uz existujúcej strukturálnej prekázky alebo problému, ktorému celí väcsina clenských státov. 109 Komisia usudzuje, ze nepriaznivá struktúra polnohospodárskych podnikov a vysoká úroven miery nezamestnanosti vo vidieckych oblastiach predstavujú uz dávne problémy, ktoré súvisia s vlastnou polskou agrárnou struktúrou. Rovnako nic nenaznacuje, ze nedostatok kapitálu, s ktorým sú konfrontovaní polskí polnohospodári, by nepredstavoval strukturálny problém, ktorý na základe jeho povahy nemozno kvalifikovat ako výnimocný. Co sa týka nárastu cien polnohospodárskych vstupov, nie je významnejsí v Polsku nez v iných clenských státoch. Komisia tiez spochybnuje, ze by nízka úroven priamych platieb upravená v akte o pristúpení, fluktuácie polského zlotého vo vztahu k euru a zvýsenie cien polnohospodárskej pôdy mohli byt oznacené za osobitné okolnosti. 110 Navyse, aj keby sa pripustilo, ze hospodárska kríza môze predstavovat výnimocnú okolnost, Komisia sa domnieva, ze táto kríza môze odôvodnovat napadnuté rozhodnutie len v tej miere, v ktorej spolupôsobí s uz existujúcimi strukturálnymi problémami takým spôsobom, ze viedla k výnimocným okolnostiam v Polsku, co Rada nepreukázala. Komisia tiez tvrdí, ze dopad uvedenej krízy na prístup k pôzickám, na znízenie polnohospodárskych príjmov a na nárast nezamestnanosti v Polsku nemá výnimocnú povahu vo vztahu ku kontextu celej Únie. 111 Rada sa domnieva, ze definícia pojmu výnimocné okolnosti navrhnutá Komisiou je prílis restriktívna vzhladom na judikatúru, kedze takéto okolnosti musia byt len nepredvídatelné a môzu mat tiez dopad na iné clenské státy alebo iné odvetvia nez polnohospodárstvo. 112 V prejednávanej veci existujú výnimocné okolnosti spocívajúce v mimoriadnych udalostiach týkajúcich sa hospodárskej krízy, ktoré mali významný dopad na polských polnohospodárov a v dôsledku toho este zhorsili strukturálne problémy, s ktorými sa uz stretli polské polnohospodárske podniky. Preto velmi významné znízenie polnohospodárskych príjmov spôsobené poklesom cien, nárast nezamestnanosti vo vidieckych oblastiach, vysoká úroven úrokových mier a stazenie prístupu k pôzickám, ktoré vyplývajú z krízy a sú výraznejsie v Polsku nez v iných clenských státoch, extrémne stazili az znemoznili nákup polnohospodárskej pôdy polskými polnohospodármi. Pokial ide o fluktuácie polského zlotého voci euru, nízku úroven priamych platieb alebo zvýsenie cien polnohospodárskych vstupov a polnohospodárskej pôdy, Rada sa domnieva, ze prispievajú k obmedzenie schopnosti polských polnohospodárov prekonat závazné dôsledky recesie. - Posúdenie Súdnym dvorom 113 Z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, ze Rada pri uplatnovaní clánku 88 ods. 2 tretieho pododseku ES disponuje sirokou mierou volnej úvahy, ktorej výkon zahrna komplexné hodnotenia z hospodárskeho a sociálneho hladiska, ktoré musia byt vykonané v kontexte Únie. V tomto rámci sa súdne preskúmanie spôsobu výkonu tejto volnej úvahy obmedzuje na overenie dodrzania procesných predpisov a povinnosti odôvodnenia, ako aj na overenie vecnej správnosti skutkových okolností, z ktorých sa vychádza, a neexistencie nesprávneho právneho preskúmania, zjavne nesprávneho posúdenia skutkových okolností alebo zneuzitia právomoci (pozri v tomto zmysle rozsudok z 29. februára 1996, Komisia/Rada, uz citovaný, body 18 a 19, ako aj analogicky rozsudok z 22. decembra 2008, Régie Networks, [25]C-333/07, Zb. s. I-10807, bod 78). 114 Vzhladom na nezvycajnost a nepredvídatelnost, ako aj rozsah úcinkov hospodárskej a financnej krízy na polské polnohospodárstvo nemozno tvrdit, ze sa Rada dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, ked sa domnievala, ze tieto úcinky predstavovali výnimocné okolnosti v zmysle clánku 88 ods. 2 tretieho pododseku ES. Komisia navyse vo svojej replike uznala, ze vznik tejto krízy by mohol byt výnimocnou okolnostou. 115 Skutocnost, ze hospodárska a financná kríza mala znacné úcinky v ostatných clenských státoch, nie je rozhodujúca, kedze táto okolnost nemá vplyv na výnimocnost úcinkov tejto krízy vo vztahu k vývoju hospodárskej situácie polských polnohospodárov. 116 Rovnako konstatácia, ze nepriaznivá struktúra polnohospodárskych podnikov, vysoká úroven miery nezamestnanosti vo vidieckych oblastiach alebo nedostatok kapitálových zdrojov, s ktorými sú konfrontovaní polnohospodári, sú v Polsku strukturálnymi problémami, neumoznuje preukázat, ze Rada sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, ked sa domnievala, ze pokles polnohospodárskych príjmov spôsobený pádom cien, nárast nezamestnanosti vo vidieckych oblastiach, vysoká úroven úrokových mier a stazenie prístupu k pôzickám, ktoré vyplývajú z krízy, citelne zhorsili situáciu polských polnohospodárov, co zabránilo vyrieseniu uvedených strukturálnych problémov a tým aj obmedzeniu chudoby vo vidieckych oblastiach zlepsením konkurencieschopnosti polských polnohospodárskych podnikov (pozri analogicky rozsudok z 29. februára 1996, Komisia/Rada, uz citovaný, bod 21). 117 Z toho vyplýva, ze prvá cast stvrtého zalobného dôvodu sa musí zamietnut ako nedôvodná. O druhej casti stvrtého zalobného dôvodu zalozenej na porusení zásady proporcionality - Argumentácia úcastníkov konania 118 Podla Komisie Rada prijatím napadnutého rozhodnutia porusila zásadu proporcionality. 119 Komisia sa totiz domnieva, ze schéma dotknutej pomoci neumoznuje dosiahnut ciele uvedené v dotknutom rozhodnutí. Preto sa napriek existencii dvoch schém pomoci na nákup polnohospodárskej pôdy priemerná velkost polnohospodárskeho podniku v Polsku za posledné roky zmenila len minimálne. Nepreukázalo sa, ze by schéma pomoci povolená napadnutým rozhodnutím umoznovala dosiahnut lepsie výsledky napriek tomu, ze pôvodne existujúca schéma pomoci neumoznila celit stazeniu prístupu k pôzickám, zaznamenanému v roku 2009. Pomoc na nákup polnohospodárskej pôdy v skutocnosti prispieva skôr k zvýseniu cien polnohospodárskej pôdy nez k zmene vlastníckej struktúry tejto pôdy, co je osobitne znepokojujúce v kontexte uz poznacenom stálym rastom cien polnohospodárskej pôdy. 120 Preto z respektovania zásady proporcionality podla Komisie vyplýva potreba plne zohladnit platné opatrenia, ktoré by mohli uspokojit potreby, ktoré Rada kvalifikuje ako výnimocné okolnosti. Napadnuté rozhodnutie nijako nezohladnuje opatrenia predtým povolené Komisiou alebo dovolené jej usmerneniami a nariadeniami o skupinových výnimkách. Osobitne docasný rámec by umoznil clenským státom poskytovat pomoc polnohospodárskym podnikom. Rovnako by bolo mozné vyuzit pomoc de minimis povolenú nariadením c. 1535/2007, a tým vyriesit najmä problém spôsobený vysokou cenou polnohospodárskych vstupov. 121 Okrem toho, co sa týka rastu nezamestnanosti, Rada tiez nezohladnila skutocnost, ze program rozvoja vidieka na roky 2007 - 2013 v Polskej republike stanovuje viacero akcií s cielom obmedzit tento rast vo vidieckych oblastiach, a to najmä presunom prebytocnej pracovnej sily do iných odvetví hospodárstva. 122 Navyse opatrenia povolené napadnutým rozhodnutím sa neobmedzujú na nevyhnutné minimum, kedze ich dlzka trvania presahuje dátum stanovený Komisiou v docasnom rámci pre uplatnenie specifickej pomoci s cielom celit úcinkom hospodárskej krízy. 123 Nakoniec, co sa týka konkrétne odôvodnenia spornej schémy nevyhnutnostou kompenzovat úcinky povodní, ktoré v roku 2009 zasiahli jedenást vojvodstiev, Komisia tvrdí, ze Rada jednak nezohladnila existenciu schéma pomoci s cielom odskodnit priblizne 80 % strát utrpených polskými polnohospodármi a jednak ze neexistuje nijaká súvislost medzi týmito povodnami a nákupom polnohospodárskej pôdy. 124 Rada tvrdí, ze co sa týka respektovania zásady proporcionality, zákonnost opatrení prijatých na základe clánku 88 ods. 2 tretieho pododseku ES môze byt narusená len v prípade, ak sú tieto opatrenia zjavne neprimerané vo vztahu k cielu, ktorý Rada sleduje. 125 Komisia nepreukázala, ze pri hodnotení komplexných hospodárskych skutocností, ktoré uskutocnila Rada, doslo k zjavne nesprávnemu posúdeniu. Rada sa najmä domnieva, ze schémy pomoci na nákup polnohospodárskej pôdy uplatnované Polskou republikou zlepsili struktúru polských polnohospodárskych podnikov v zmysle ich rozlohy a ze tento úcinok môze byt este posilnený poskytovaním pomoci pocas dlhsej doby. Rada tiez tvrdí, ze Komisia nepreukázala, ze by takéto schémy pomoci prispievali k zvýseniu cien polnohospodárskej pôdy. Navyse sa domnieva, ze zväcsenie rozlohy polnohospodárskych podnikov umoznuje zlepsit konkurencieschopnost a príjmy dotknutých polnohospodárov a ze schéma pomoci povolená napadnutým rozhodnutím by mala podporit nákup polnohospodárskej pôdy nezamestnanými osobami. 126 Okrem toho sa Rada domnieva, ze nebola povinná zohladnit opatrenia uz schválené Komisiou, kedze cielom právomoci, ktorú jej priznáva clánok 88 ods. 2 tretí pododsek ES, je práve umoznit jej schválit pomoc, ktorú Komisia nebola spôsobilá zákonným spôsobom schválit, co je aj prípad prejednávanej veci. Navyse schéma pomoci povolená napadnutým rozhodnutím nemôze byt krytá docasným rámcom. 127 Rada tiez zdôraznuje, ze je potrebné bojovat s nezamestnanostou kombináciou rôznych prostriedkov vrátane tejto schémy pomoci. 128 Pokial ide o dlzku trvania tejto schémy pomoci, nemusí sa obmedzovat na obdobie kryté docasným rámcom, ale zodpovedá casu, ktorý sa povazuje za nevyhnutný na obmedzenie úcinkov krízy. 129 Nakoniec Rada tvrdí, ze cielom uvedenej schémy pomoci nie je priamo kompenzovat úcinky povodní, ku ktorým doslo v roku 2009, a ze povodne boli v napadnutom rozhodnutí uvedené výlucne ako faktor zhorsujúci pokles príjmov polských polnohospodárov. V kazdom prípade schéma pomoci konkrétne uvedená Komisiou nenahrádzala vsetky straty spôsobené povodnami. - Posúdenie Súdnym dvorom 130 Co sa týka dodrzania zásady proporcionality, z úvah uvedených v bode 113 tohto rozsudku vyplýva, ze len zjavne neprimeraná povaha opatrenia prijatého na základe clánku 88 ods. 2 tretieho pododseku ES vo vztahu k cielu, ktorý Rada sleduje, môze ovplyvnit zákonnost takéhoto opatrenia (pozri analogicky rozsudky z 8. júla 2010, Afton Chemical, [26]C-343/09, Zb. s. I-7027, bod 46, a z 12. júla 2012, Association Kokopelli, C-59/11, bod 39). 131 Z toho vyplýva, ze treba stanovit, ci je povolenie schémy pomoci uvedenej v napadnutom rozhodnutí zjavne neprimerané na úcely dosiahnutia ciela uvedeného v odôvodnení 12 tohto rozhodnutia spocívajúceho v obmedzení chudoby vo vidieckych oblastiach v Polsku. 132 Je nesporné, ze tento ciel mozno ciastocne dosiahnut prostredníctvom zlepsenia efektívnosti polnohospodárstva v Polsku, co predpokladá zvýsenie rozlohy polnohospodárskych podnikov umoznené nákupom polnohospodárskej pôdy polskými polnohospodármi. Tiez je nesporné, ze nízke príjmy a tazkost prístupu k pôzickám, s ktorým sú konfrontovaní títo polnohospodári, bránia uskutocneniu tohto druhu nákupu. Preto povolit dotknutú schému pomoci, ktorej cielom je kompenzovat tieto problémy a ich stazenie z dôvodu hospodárskej a financnej krízy tak, ze sa navrhne dotácia na úroky z pôziciek urcených na nákup takejto pôdy, sa nezdá byt zjavne neprimerané na dosiahnutie cielov sledovaných prijatím napadnutého rozhodnutia. 133 Rovnako umoznenie nezamestnaným osobám venovat sa polnohospodárstvu predpokladá, ze tieto osoby majú moznost kúpy polnohospodárskej pôdy, hoci sú tiez konfrontované s tazkostou prístupu k pôzickám, co potvrdzuje, ze povolenie schémy pomoci dotknutej napadnutým rozhodnutím nie je zjavne neprimerané na úcely obmedzenia chudoby vo vidieckych oblastiach v Polsku. 134 Za týchto podmienok okolnost, ze schémy pomoci na nákup polnohospodárskej pôdy uplatnované skôr neumoznili výrazné a pokracujúce zvysovanie rozlohy polských polnohospodárskych podnikov, nemôze preukázat zjavnú neprimeranost napadnutého rozhodnutia na úcely dosiahnutia ním sledovaného ciela, ako je pripomenutý v bode 131 tohto rozsudku. 135 Slabý nárast priemernej rozlohy uvedených podnikov totiz nestací na preukázanie zjavnej neefektívnosti schémy pomoci povolenej Radou v rozsahu, v akom mozno predpokladat, ze tento slabý nárast vyplýva z okolností, ktoré by nemali pretrvávat pocas celého obdobia, na ktoré sa vztahuje napadnuté rozhodnutie. Navyse, ako tvrdí Polská republika, analýza samotných údajov týkajúcich sa priemernej velkosti polnohospodárskych podnikov neumoznuje rozlísit rozvoj podnikov, ktoré mali prospech z predchádzajúcich schém pomoci, od tých podnikov, ktoré z nich nemali prospech. 136 Co sa týka tvrdenia Komisie, podla ktorého schémy pomoci na nákup polnohospodárskej pôdy skôr prispievajú k zvýseniu ceny polnohospodárskej pôdy nez k zmene struktúry vlastníctva tejto pôdy, treba konstatovat, ze toto tvrdenie nie je dostatocne podopreté dôkazmi na to, aby sa preukázalo, ze Rada sa vzhladom na sledovaný ciel rozhodla pre zjavne neprimerané opatrenie. 137 Dalej treba overit, ci povolenie spornej schémy pomoci nejde zjavne nad rámec toho, co je potrebné na dosiahnutie cielov sledovaných napadnutým rozhodnutím. Komisia totiz tvrdí, ze Rada dostatocne nezohladnila moznosti ponúkané inými nástrojmi, ktoré by mohli prispiet k realizácii týchto cielov. 138 Vzhladom na rozsah volnej úvahy, ktorou disponuje Rada v prejednávanej veci, napadnuté rozhodnutie nemozno povazovat za rozhodnutie porusujúce zásadu proporcionality len na základe skutocnosti, ze Polská republika mohla sledovat ciele uvedené v bode 131 tohto rozsudku prostredníctvom iného typu schémy pomoci. Z ustálenej judikatúry totiz vyplýva, ze pri preskúmaní dodrzania zásady proporcionality rozhodnutím prijatým na základe volnej úvahy, akú Rade zveruje clánok 88 ods. 2 tretí pododsek ES, Súdnemu dvoru neprinálezí, aby stanovil, ci uvedené rozhodnutie bolo jediné a najlepsie mozné, ale len ci bolo zjavne neprimerané (pozri analogicky rozsudok z 11. júna 2009, Agrana Zucker, [27]C-33/08, Zb. s. I-5035, bod 33 a citovanú judikatúru). 139 Ako vsak zdôraznil generálny advokát v bode 96 svojich návrhov, siroká miera volnej úvahy, ktorú má Rada, ju nezbavuje povinnosti zohladnit v rámci svojho posúdenia predchádzajúce opatrenia specificky urcené na to, aby celili výnimocným okolnostiam, ktoré odôvodnili povolenie dotknutej schémy pomoci. 140 V tomto ohlade je cielom nariadenia c. 1535/2007 vynat pomoc v nízkej sume z povinnosti oznámenia uvedenej v clánku 88 ods. 3 ES, a nemozno ho teda povazovat za majúce specifický ciel celit úcinkom hospodárskej a financnej krízy na polských polnohospodárov. 141 Naopak pravdou ostáva, ze sa zaviedol docasný rámec s cielom ulahcit prístup podnikov k financovaniu v kontexte hospodárskej a financnej krízy. Pomoc, ktorú tento docasný rámec predpokladá, má vsak vseobecnú funkciu podpory investícií, a nie je teda specificky urcená na umoznenie nákupu polnohospodárskej pôdy. Navyse ku dnu prijatia napadnutého rozhodnutia bod 7 docasného rámca stanovoval, ze tento rámec sa po 31. decembri 2010 nebude uplatnovat. Preto rozhodnutie Rady povolit na dlhsie obdobie schému pomoci specificky urcenú na obmedzenie chudobu vo vidieckych oblastiach zarucením zvýsenia rozlohy polnohospodárskych podnikov v Polsku nemozno povazovat za idúce zjavne nad rámec toho, co je nevyhnutné na dosiahnutie cielov sledovaných napadnutým rozhodnutím. 142 Pokial je vsak cielom urcitých opatrení uvedených v programe rozvoja vidieka na roky 2007 - 2013 v Polskej republike bojovat proti nezamestnanosti vo vidieckych oblastiach, javia sa byt doplnujúcimi k schéme pomoci povolenej napadnutým rozhodnutím, kedze sú predovsetkým urcené na podporu presunu prebytocnej polnohospodárskej pracovnej sily do iných odvetví hospodárstva, a nie na zlepsenie ziskovosti polnohospodárskych podnikov alebo na umoznenie cinnosti novým podnikatelom. 143 Ani okolnostou, ze existuje schéma pomoci na kompenzáciu hlavných skôd spôsobených povodnami, ku ktorým doslo v roku 2009, nemozno preukázat zjavnú neprimeranost napadnutého rozhodnutia, kedze tieto skody sú len jedným z faktorov, ktorý obmedzuje schopnost polských polnohospodárov investovat a zhorsuje chudobu vo vidieckych oblastiach v Polsku. 144 Pokial ide nakoniec o dlzku trvania schémy pomoci povolenej uvedeným rozhodnutím, z vlastnej logiky clánku 88 ods. 2 tretieho pododseku ES vyplýva, ze Rada nemôze byt viazaná casovým obmedzením stanoveným v oznámení Komisie. Navyse vzhladom na cas, ktorý si vyzaduje vývoj struktúry polnohospodárskych podnikov, a na dlzku trvania úcinkov hospodárskej a financnej krízy, sa nemozno domnievat, ze sa Rada rozhodla pre zjavne neprimerané opatrenie, ked povolila spornú schému pomoci na obdobie od 1. januára 2010 do 31. decembra 2013. 145 V dôsledku toho je namieste zamietnut aj druhú cast stvrtého zalobného dôvodu Komisie ako nedôvodnú. 146 Z toho vyplýva, ze tento stvrtý zalobný dôvod sa musí ako celok zamietnut. 147 Kedze nebolo mozné prijat nijaký zo zalobných dôvodov predlozených Komisiou, zaloba sa musí zamietnut. O trovách 148 Podla clánku 138 ods. 1 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze Rada navrhla zaviazat Komisiu na náhradu trov konania a Komisia nemala úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené zaviazat ju na náhradu trov konania. 149 V súlade s clánkom 140 ods. 1 tohto istého rokovacieho poriadku Litovská republika, Madarsko a Polská republika znásajú svoje vlastné trovy konania. Z týchto dôvodov Súdny dvor (velká komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Zaloba sa zamieta. 2. Európska komisia je povinná nahradit trovy konania. 3. Litovská republika, Madarsko a Polská republika znásajú svoje vlastné trovy konania. Podpisy __________________________________________________________________ ( [28]*1 ) Jazyk konania: anglictina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXegx9Mf/L92587-3946TMP.html#t-ECR_62010CJ0117_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2013:004:TOC 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:236:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1999:083:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2006:358:TOC 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2007:337:TOC 7. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2006:319:TOC 8. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2009:083:TOC 9. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2009:261:TOC 10. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2005:147:TOC 11. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2008:070:TOC 12. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002C?0110&locale=SK 13. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61990C?0313&locale=SK 14. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008C?0510&locale=SK 15. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0399&locale=SK 16. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0242&locale=SK 17. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994C?0311&locale=SK 18. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61996C?0288&locale=SK 19. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61989C?0261&locale=SK 20. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62010C?0459&locale=SK 21. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994C?0122&locale=SK 22. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0382&locale=SK 23. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61996C?0048&locale=SK 24. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0310&locale=SK 25. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0333&locale=SK 26. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0343&locale=SK 27. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008C?0033&locale=SK 28. file:///tmp/lynxXXXXegx9Mf/L92587-3946TMP.html#c-ECR_62010CJ0117_SK_01-E0001