ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (velká komora) zo 4. decembra 2013 ( [1]*1 ) "Zaloba o neplatnost -- Státna pomoc -- Clánok 108 ods. 1 a 2 ZFEÚ -- Pomoc poskytnutá Litovskou republikou na nákup polnohospodárskej pôdy -- Právomoc Rady Európskej únie -- Existujúca schéma pomoci -- Príslusné opatrenia -- Neoddelitelnost dvoch schém pomoci -- Zmena okolností -- Výnimocné okolnosti -- Hospodárska kríza -- Zjavne nesprávne posúdenie -- Zásada proporcionality" Vo veci C-111/10, ktorej predmetom je zaloba o neplatnost podla clánku 263 ZFEÚ, podaná 26. februára 2010, Európska komisia, v zastúpení: V. Di Bucci, L. Flynn, B. Stromsky a A. Stobiecka-Kuik, splnomocnení zástupcovia, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, zalobkyna, proti Rade Európskej únie, v zastúpení: É. Sitbon a F. Florindo Gijón, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorú v konaní podporujú: Litovská republika, v zastúpení: D. Kriauciunas a L. Liubertaite, splnomocnení zástupcovia, Madarsko, v zastúpení: G. Koós, M. Fehér a K. Szíjjártó, splnomocnení zástupcovia, Polská republika, v zastúpení: M. Szpunar, splnomocnený zástupca, vedlajsí úcastníci konania, SÚDNY DVOR (velká komora), v zlození: predseda V. Skouris, podpredseda K. Lenaerts, predsedovia komôr A. Tizzano, R. Silva de Lapuerta, L. Bay Larsen (spravodajca), E. Juhász, A. Borg Barthet, C. G. Fernlund a J. L. da Cruz Vilaça, sudcovia A. Rosas, G. Arestis, J. Malenovský, A. Prechal, E. Jarasiunas a C. Vajda, generálny advokát: P. Mengozzi, tajomník: A. Calot Escobar, so zretelom na písomnú cast konania, po vypocutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 17. januára 2013, vyhlásil tento Rozsudok 1 Svojou zalobou Európska komisia navrhuje Súdnemu dvoru, aby zrusil rozhodnutie Rady 2009/983/EÚ zo 16. decembra 2009 o poskytnutí státnej pomoci orgánmi Litovskej republiky na nákup polnohospodárskej pôdy vo vlastníctve státu od 1. januára 2010 do 31. decembra 2013 ([2]Ú. v. EÚ L 338, s. 93, dalej len "napadnuté rozhodnutie"). Právny rámec Nariadenie (ES) c. 659/1999 2 Clánok 1 nariadenia Rady (ES) c. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku [108 ZFEÚ] ([3]Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339) uvádza: "Na úcely tohto nariadenia: ... b) 'existujúca pomoc` bude znamenat: ... ii) autorizovanú pomoc, to znamená schémy pomoci a individuálnu pomoc, ktoré boli schválené Komisiou alebo Radou [Európskej únie]; ... c) 'nová pomoc` bude znamenat vsetku pomoc, to znamená schémy pomoci a individuálnu pomoc, ktorá nie je existujúcou pomocou vrátane úprav existujúcej pomoci; ..." 3 Clánok 17 ods. 2 tohto nariadenia stanovuje: "Ak Komisia uvazuje, ze schéma existujúcej pomoci nie je, alebo uz nie je zlucitelná so spolocným trhom, informuje daný clenský stát o svojom predbeznom názore a poskytne danému clenskému státu prílezitost predlozit jeho pripomienky v období jedného mesiaca. ..." 4 Clánok 18 uvedeného nariadenia stanovuje: "Ak Komisia na základe informácií predlozených clenským státom podla clánku 17 dospeje k záveru, ze existujúca schéma pomoci nie je, alebo uz nie je dalej zlucitelná so spolocným trhom, vydá odporúcanie navrhujúce príslusné opatrenia pre daný clenský stát. ..." 5 Clánok 19 ods. 1 tohto nariadenia znie takto: "Ak daný clenský stát akceptuje navrhované opatrenia a informuje o nich Komisiu, Komisia zaznamená toto zistenie a informuje o nom clenský stát. Clenský stát bude viazaný jeho prijatím, aby vykonal príslusné opatrenia." Nariadenie (ES) c. 1857/2006 6 Clánok 4 nariadenia Komisie (ES) c. 1857/2006 z 15. decembra 2006 o uplatnovaní clánkov [107 ZFEÚ] a [108 ZFEÚ] na státnu pomoc pre malé a stredné podniky (MSP) pôsobiace v polnohospodárskej výrobe, ktorým sa mení a doplna nariadenie (ES) c. 70/2001 ([4]Ú. v. EÚ L 358, s. 3), stanovuje: "1. Pomoc na investovanie do polnohospodárskych usadlostí v rámci [Európskej únie] na prvotnú výrobu polnohospodárskych výrobkov je zlucitelná so spolocným trhom v zmysle clánku [107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ] a je oslobodená od oznamovacej povinnosti podla clánku [108 ods. 3 ZFEÚ] za predpokladu, ze splna podmienky ustanovené v odsekoch 2 az 10 tohto clánku. ... 8. Pomoc sa môze udelit na kúpu pozemku okrem pozemku na stavebné úcely, ktorého cena je maximálne 10 % oprávnených nákladov investície. ..." Nariadenie (ES) c. 1535/2007 7 Clánok 3 ods. 1 nariadenia Komisie (ES) c. 1535/2007 z 20. decembra 2007 o uplatnovaní clánkov [107 ZFEÚ] a [108 ZFEÚ] na pomoc de minimis v sektore polnohospodárskej výroby ([5]Ú. v. EÚ L 337, s. 35) stanovuje: "Opatrenia pomoci sa povazujú za také, ktoré nesplnajú vsetky kritériá clánku [107 ods. 1 ZFEÚ] a preto nespadajú do poziadavky o oznamovaní v clánku [108 ods. 3 ZFEÚ], ak splnajú podmienky stanovené v odsekoch 2 a 7." Polnohospodárske usmernenia 8 Bod 29 usmernení Spolocenstva o státnej pomoci v sektore polnohospodárstva a lesného hospodárstva na roky 2007 - 2013 ([6]Ú. v. EÚ C 319, 2006, s. 1, dalej len "polnohospodárske usmernenia") stanovuje: "Pomoc na investície do polnohospodárskych podnikov bude vyhlásená za zlucitelnú s clánkom [107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ], ak splna vsetky podmienky clánku 4 [nariadenia c. 1857/2006]..." 9 Pod názvom "Návrhy vhodných opatrení" bod 196 týchto usmernení stanovuje: "V súlade s clánkom [108 ods. 1 ZFEÚ] Komisia navrhne clenským státom upravit ich existujúce schémy pomoci tak, aby boli zosúladené s týmito usmerneniami najneskôr do 31. decembra 2007 s výnimkou existujúcich schém pomoci... pre investície týkajúce sa nákupu pôdy v polnohospodárskych podnikoch, ktoré sa musia zosúladit s týmito usmerneniami k 31. decembru 2009." 10 Bod 197 uvedených usmernení stanovuje, ze clenské státy sa vyzývajú, aby najneskôr do 28. februára 2007 písomnou formou potvrdili, ze súhlasia s návrhmi vhodných opatrení. 11 Bod 198 týchto usmernení znie takto: "V prípade, ze niektorý clenský stát do tohto dátumu svoj súhlas písomnou formou nepotvrdí, Komisia uplatní clánok 19 ods. 2 nariadenia [c. 659/1999] a v prípade potreby bude iniciovat konania, ktoré sa uvádzajú v tomto ustanovení." Docasný rámec 12 Bod 4.2.2 docasného rámca Spolocenstva pre opatrenia státnej pomoci na podporu prístupu k financovaniu v období súcasnej financnej a hospodárskej krízy zavedeného oznámením Komisie zo 17. decembra 2008 ([7]Ú. v. EÚ C 83, 2009, s. 1), zmeneným a doplneným oznámením Komisie uverejneným v Úradnom vestníku Európskej únie z 31. októbra 2009 ([8]Ú. v. EÚ C 261, s. 2, dalej len "docasný rámec"), stanovuje, ze vzhladom na hospodársku situáciu sa povazuje za nevyhnutné za urcitých podmienok docasne umoznit poskytovanie obmedzenej výsky pomoci. 13 Bod 4.2.2 písm. h) docasného rámca okrem iného spresnuje, ze "pokial je pomoc poskytnutá podnikom pôsobiacim v polnohospodárskej prvovýrobe..., hotovostný grant (alebo ekvivalent hrubého grantu) neprekrocí úroven 15000 EUR na podnik". 14 Bod 7 docasného rámca najmä stanovuje, ze "toto oznámenie... [sa] nebude... uplatnovat po 31. decembri 2010". Okolnosti predchádzajúce sporu 15 Listom z 25. februára 2005 Litovská republika na základe clánku 88 ods. 3 ES oznámila Komisii opatrenie státnej pomoci s názvom "Pomoc na nákup pôdy". Cielom tohto opatrenia bolo nahradit existujúcu schému pomoci a malo sa uplatnovat az do roku 2010. Toto opatrenie malo formu pomoci na investície pre polnohospodárov, ktorí zamýslali nakúpit polnohospodársku pôdu vo vlastníctve státu. 16 Kedze táto pomoc bola zlucitelná s clánkom 87 ods. 3 písm. c) ES, Komisia rozhodnutím z 22. novembra 2006 ([9]Ú. v. EÚ C 317, 2007, s. 6, dalej len "rozhodnutie z 22. novembra 2006") rozhodla o nepodaní námietky. Toto rozhodnutie spresnovalo, ze dotknutá schéma pomoci trvá odo dna schválenia Komisiou "do roku 2010". 17 V bode 196 polnohospodárskych usmernení Komisia clenským státom navrhla, aby zmenili existujúce schémy pomoci na nákup polnohospodárskej pôdy a zosúladili ich s týmito usmerneniami najneskôr do 31. decembra 2009. 18 Dna 22. marca 2007 Litovská republika oznámila, ze prijíma návrhy príslusných opatrení uvedené v bode 196 týchto usmernení. Ako stanovuje clánok 19 ods. 1 nariadenia c. 659/1999, Komisia vzala na vedomie túto dohodu oznámením uverejneným v Úradnom vestníku Európskej únie ([10]Ú. v. EÚ C 70, 2008, s. 11). 19 Dna 23. novembra 2009 Litovská republika zaslala Rade ziadost na základe clánku 88 ods. 2 ES s cielom predlzit trvanie schémy pomoci na nákup polnohospodárskej pôdy do 31. decembra 2013. 20 Napadnutým rozhodnutím Rada vyhovela uvedenej ziadosti na základe clánku 108 ods. 2 tretieho pododseku ZFEÚ. Clánok 1 tohto rozhodnutia znie takto: "Mimoriadna státna pomoc litovských orgánov na pôzicky na nákup polnohospodárskej pôdy vo vlastníctve státu maximálne vo výske 55 miliónov [litovských litov (LTL)] a poskytovaná od 1. januára 2010 do 31. decembra 2013 sa povazuje za zlucitelnú s vnútorným trhom." 21 Rada odôvodnila svoje rozhodnutie, najmä s poukázaním na odôvodnenia 2 az 4 tohto rozhodnutia, nepriaznivou struktúrou litovských polnohospodárskych podnikov z hladiska rozlohy, nízkymi príjmami polnohospodárov, velmi významným znízením cien polnohospodárskych výrobkov v dôsledku hospodárskej a financnej krízy, ako aj vysokými úrokovými mierami pôziciek na nákup polnohospodárskej pôdy. Taktiez sa zdôraznuje nízka úroven vlastných zdrojov litovských polnohospodárov. 22 Podla odôvodnení 9 a 10 napadnutého rozhodnutia: "(9) Komisia v tejto fáze nezacala ziadne konanie, ani nezaujala stanovisko k povahe a zlucitelnosti pomoci. (10) Existujú preto výnimocné okolnosti, ktoré prostredníctvom udelenia výnimky a v rozsahu, ktorý je nevyhnutný na úspesné dokoncenie pozemkovej reformy a zlepsenie struktúry polnohospodárskych podnikov a úcinnosti polnohospodárstva v Litve, umoznujú povazovat takúto pomoc za zlucitelnú so spolocným trhom." Konanie pred Súdnym dvorom a návrhy úcastníkov konania 23 Komisia navrhuje, aby Súdny dvor: -- zrusil napadnuté rozhodnutie a -- zaviazal Radu na náhradu trov konania. 24 Rada navrhuje, aby Súdny dvor: -- zamietol zalobu ako nedôvodnú a -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 25 Uznesením predsedu Súdneho dvora z 9. augusta 2010 bolo vyhovené návrhom Litovskej republiky, Madarska a Polskej republiky na vstup do konania ako vedlajsích úcastníkov konania na podporu návrhov Rady. O zalobe 26 Komisia na podporu svojej zaloby uvádza styri zalobné dôvody zalozené na nedostatku právomoci Rady, zneuzití právomoci, porusení zásady lojálnej spolupráce a na zjavne nesprávnom posúdení existencie výnimocných okolností, ako aj na porusení zásady proporcionality. O prvom zalobnom dôvode zalozenom na nedostatku právomoci Rady Argumentácia úcastníkov konania 27 V prvom zalobnom dôvode Komisia uvádza, ze Rada nemala právomoc prijat napadnuté rozhodnutie. 28 Podla Komisie z ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, ze právomoc, ktorá je Rade zverená clánkom 108 ods. 2 tretím pododsekom ZFEÚ, je výnimocnej povahy a ze Rada preto nie je oprávnená zrusit rozhodnutie Komisie o nezlucitelnosti pomoci s vnútorným trhom alebo ho obíst. 29 Komisia sa domnieva, ze v bode 196 polnohospodárskych usmernení prijala konecné stanovisko k zlucitelnosti schémy pomoci zavedenej Litovskou republikou v prospech nákupu polnohospodárskej pôdy s vnútorným trhom. Skutocnost, ze toto stanovisko prijala vo forme usmernenia, nemá nijaký význam, kedze súdy Európskej únie uz rozhodli, ze clenský stát, ktorý akceptuje usmernenia, je povinný ich uplatnovat. 30 V prejednávanej veci Litovská republika oznámila svoju akceptáciu návrhov príslusných opatrení uvedených v bode 196 polnohospodárskych usmernení. V dôsledku toho je povinná ukoncit uvedenú schému pomoci najneskôr 31. decembra 2009 a znovu ju nezaviest pred 31. decembrom 2013. Preto Rada tým, ze tú istú schému pomoci povolila od 1. januára 2010, zmarila úcinok rozhodnutia Komisie, cím prekrocila svoju právomoc. 31 Rada naopak tvrdí, ze schéma pomoci povolená v napadnutom rozhodnutí predstavuje novú schému pomoci odlisujúcu sa od schémy pomoci schválenej Komisiou v rozhodnutí z 22. novembra 2006, najmä z dôvodu, ze sa zakladá na nových skutkových a právnych skutocnostiach. Komisia preto nikdy neposudzovala zlucitelnost schémy pomoci povolenej napadnutým rozhodnutím s vnútorným trhom. 32 Rada uvádza, ze bod 196 polnohospodárskych usmernení sa neuplatnuje na schému pomoci, ktorú schválila, kedze príslusné opatrenia stanovené v clánku 108 ods. 1 ZFEÚ sa uplatnujú len na existujúcu pomoc. 33 Vo svojej replike Komisia tvrdí, ze rozdiely uvedené Radou medzi existujúcou schémou pomoci a schémou povolenou v napadnutom rozhodnutí nie sú relevantné, kedze tieto schémy sú tak nerozlucne prepojené, ze by bolo znacne umelé snazit sa rozlisovat medzi týmito dvoma schémami na úcely uplatnenia clánku 108 ods. 2 ZFEÚ. 34 Litovská republika, Madarsko a Polsko v podstate súhlasia s analýzou Rady. Posúdenie Súdnym dvorom 35 Na úcely posúdenia dôvodnosti prvého zalobného dôvodu, na ktorý sa odvoláva Komisia na podporu svojej zaloby, je nevyhnutné stanovit, ci Rada mala na základe clánku 108 ods. 2 tretieho pododseku ZFEÚ právomoc povazovat schému pomoci dotknutú napadnutým rozhodnutím za zlucitelnú s vnútorným trhom, hoci Litovská republika akceptovala príslusné opatrenia navrhnuté v bode 196 polnohospodárskych usmernení. 36 Podla clánku 108 ods. 2 tretieho pododseku ZFEÚ môze Rada na ziadost clenského státu jednohlasne rozhodnút, ze pomoc, ktorá je alebo má byt zavedená týmto státom, sa musí povazovat za zlucitelnú s vnútorným trhom ako výnimka z ustanovení clánku 107 ZFEÚ alebo nariadení podla clánku 109 ZFEÚ, pokial výnimocné okolnosti odôvodnujú takéto rozhodnutie. 37 Clenský stát teda za jasne stanovených okolností nemusí oznámit pomoc Komisii, ktorá by rozhodovala v rámci stanovenom clánkom 108 ods. 3 ZFEÚ, ale Rade, ktorá rozhoduje v rámci stanovenom clánkom 108 ods. 2 tretím pododsekom ZFEÚ, a to odchylne od ustanovení clánku 107 ZFEÚ alebo nariadení podla clánku 109 ZFEÚ. 38 Súdny dvor uz mal prílezitost spresnit urcité aspekty výkladu tohto ustanovenia. 39 Po tom, ako pripomenul centrálnu úlohu, ktorú Zmluva vyhradzuje Komisii v súvislosti s rozhodovaním o nezlucitelnosti prípadnej pomoci s vnútorným trhom, Súdny dvor rozhodol, ze clánok 108 ods. 2 tretí pododsek ZFEÚ sa týka výnimocného a osobitného prípadu, takze právomoc, ktorú Rade priznáva toto ustanovenie, je zjavne tiez výnimocnej povahy (pozri v tomto zmysle rozsudok z 29. júna 2004, Komisia/Rada, [11]C-110/02, Zb. s. I-6333, body 29 az 31), co znamená, ze tento clánok 108 ods. 2 tretí pododsek sa nevyhnutne musí vykladat doslovne (pozri analogicky rozsudky z 22. apríla 2010, Mattner, [12]C-510/08, Zb. s. I-3553, bod 32, a zo 14. marca 2013, Ceská sporitelna, C-419/11, bod 26). 40 Dalej, pokial ide o ustanovenia uvedené v clánku 108 ods. 2 tretom a stvrtom pododseku ZFEÚ, podla ktorých jednak podanie ziadosti clenským státom Rade pozastavuje konanie pred Komisiou na dobu troch mesiacov a jednak v prípade, ak sa Rada v tejto lehote nevyjadrí, o veci rozhodne Komisia, Súdny dvor uz rozhodol, ze tieto ustanovenia sa majú vykladat v tom zmysle, ze po uplynutí uvedenej lehoty Rada nie je oprávnená rozhodnút o predmetnej pomoci podla uvedeného tretieho pododseku (pozri v tomto zmysle rozsudok Komisia/Rada, uz citovaný, bod 32). 41 Súdny dvor sa v tomto ohlade domnieval, ze z úpravy takéhoto casového obmedzenia právomoci Rady tiez vyplýva, ze pokial dotknutý clenský stát nezaslal Rade nijakú ziadost na základe clánku 108 ods. 2 tretieho pododseku ZFEÚ predtým, nez Komisia vyhlásila dotknutú pomoc za nezlucitelnú so spolocným trhom a týmto spôsobom ukoncila konanie podla prvého pododseku tohto clánku 108 ods. 2 ZFEÚ, Rada uz nemôze uplatnit výnimocnú právomoc, ktorú jej priznáva tretí odsek uvedeného ustanovenia s cielom vyhlásit takúto pomoc za zlucitelnú so spolocným trhom (rozsudky Komisia/Rada, uz citovaný, bod 33, a z 22. júna 2006, Komisia/Rada, [13]C-399/03, Zb. s. I-5629, bod 24). 42 Súdny dvor v tomto kontexte zdôraznil, ze tento výklad umoznuje vyhnút sa prijatiu rozhodnutia, ktorého výrok by bol protichodný, a tým prispieva k právnej istote, kedze zachováva konecnú povahu správneho rozhodnutia, ktorú nadobudlo uplynutím primeraných lehôt na podanie opravných prostriedkov alebo vycerpaním opravných prostriedkov (pozri v tomto zmysle rozsudky z 29. júna 2004, Komisia/Rada, uz citovaný, body 32 a 35, ako aj z 22. júna 2006, Komisia/Rada, uz citovaný, bod 25). 43 Nakoniec Súdny dvor rozhodol o tom, ci zo skutocnosti, ze Rada nemá právomoc rozhodovat o zlucitelnosti tej pomoci, o ktorej uz Komisia rozhodla s konecnou platnostou, s vnútorným trhom, vyplýva tiez to, ze Rada nemá právomoc rozhodovat o pomoci, ktorej predmetom je poskytnút príjemcom protiprávnej pomoci uz skôr vyhlásenej rozhodnutím Komisie za nezlucitelnú sumu urcenú na kompenzáciu jej vrátenia, ku ktorému týchto príjemcov zaväzuje toto rozhodnutie. 44 V tomto ohlade Súdny dvor zdôraznil, ze podla ustálenej judikatúry pripustit, ze by clenský stát mohol príjemcom takejto protiprávnej pomoci poskytnút novú pomoc vo výske protiprávnej pomoci, ktorá by bola urcená na neutralizovanie dopadu vrátenia pomoci, ku ktorému týchto príjemcov uvedené rozhodnutie zaväzuje, by zjavne zmarilo úcinok rozhodnutí prijatých Komisiou na základe clánkov 107 ZFEÚ a 108 ZFEÚ (rozsudky z 29. júna 2004, Komisia/Rada, uz citovaný, bod 43, a z 22. júna 2006, Komisia/Rada, uz citovaný, bod 27). 45 Súdny dvor teda rozhodol, ze Rada, ktorá nemôze bránit rozhodnutiu Komisie o nezlucitelnosti urcitej pomoci s vnútorným trhom tým, ze sama vyhlási túto pomoc za zlucitelnú s uvedeným trhom, nemôze ani zmarit úcinok takéhoto rozhodnutia tým, ze podla clánku 108 ods. 2 tretieho pododseku ZFEÚ vyhlási za zlucitelnú s vnútorným trhom pomoc pre príjemcov nezákonnej pomoci, ktorá bola vyhlásená za nezlucitelnú s vnútorným trhom, urcenú na kompenzáciu vrátenia uvedenej nezákonnej pomoci, ku ktorému ich zaväzuje toto rozhodnutie (pozri v tomto zmysle rozsudky z 29. júna 2004, Komisia/Rada, uz citovaný, body 44 a 45, ako aj z 22. júna 2006, Komisia/Rada, uz citovaný, bod 28). 46 Z tejto judikatúry vyplýva, ze na úcely uplatnenia clánku 108 ods. 2 ZFEÚ sú jednotlivé právomoci Rady a Komisie vymedzené takým spôsobom, ze po prvé sa primárne uplatnuje právomoc Komisie, pricom Rada má právomoc len za výnimocných okolností. Po druhé právomoc Rady, ktorá jej umoznuje odchýlit sa vo svojom rozhodnutí od urcitých ustanovení Zmluvy v oblasti státnej pomoci, sa musí uplatnit v stanovenom casovom rámci. Po tretie od okamihu, ked Komisia alebo Rada s konecnou platnostou rozhodli o zlucitelnosti urcitej dotknutej pomoci, druhá z týchto institúcií nemôze prijat protichodné rozhodnutie. 47 Tento výklad slúzi na ochranu koherencie a efektívnosti akcie Únie, kedze jednak vylucuje, aby sa prijímali protichodné rozhodnutia, a jednak bráni tomu, aby rozhodnutiu jednej institúcie Únie, ktoré sa stalo právoplatným, mohlo mimo rámca akýchkolvek lehôt vrátane lehoty stanovenej v clánku 263 ods. 6 ZFEÚ a v rozpore so zásadou právnej istoty odporovat rozhodnutie inej institúcie. 48 Z úvah, ktoré podopierajú tento výklad, navyse vyplýva, ze len málo zálezí na tom, ci pomoc, ktorá je predmetom rozhodnutia Rady, je existujúcou pomocou alebo novou pomocou. Ako totiz vyplýva z judikatúry Súdneho dvora, úcinok rozhodnutia Komisie je spochybnený nielen v prípade, ked Rada prijme rozhodnutie vyhlasujúce za zlucitelnú so spolocným trhom tú istú pomoc, o ktorej uz Komisia rozhodla, ale tiez v prípade, ked pomoc, ktorá je predmetom rozhodnutia Rady, je pomocou pre príjemcov nezákonnej pomoci, ktorá bola vyhlásená za nezlucitelnú s vnútorným trhom, urcenou na kompenzáciu vrátenia nezákonnej pomoci, ku ktorému ich zaväzuje rozhodnutie Komisie. Za takýchto okolností je druhá pomoc spätá tak neoddelitelne s pomocou, ktorej nezlucitelnost s vnútorným trhom bola predtým konstatovaná Komisiou, ze by sa snaha rozlisovat medzi týmito pomocami na úcely uplatnenia clánku 108 ods. 2 ZFEÚ javila ako znacne umelá (pozri v tomto zmysle rozsudok z 29. júna 2004, Komisia/Rada, uz citovaný, body 45 a 46). 49 V tejto veci treba teda skúmat otázku, ci pomoc vyhlásená Radou za zlucitelnú s vnútorným trhom musí nezávisle od toho, ci ide o existujúcu alebo novú pomoc, byt povazovaná za pomoc, o ktorej uz Komisia rozhodla s konecnou platnostou. 50 V tomto ohlade z ustálenej judikatúry vyplýva, ze Komisia môze pri výkone svojich právomocí, ktoré má na základe clánkov 107 ZFEÚ a 108 ZFEÚ, prijat usmernenia, ktorých cielom je oznámit spôsob, akým bude na základe tých istých clánkov uplatnovat svoju volnú úvahu vo vztahu k novej pomoci alebo vo vztahu k schéme existujúcej pomoci (rozsudok z 18. júna 2002, Nemecko/Komisia, [14]C-242/00, Zb. s. I-5603, bod 27). 51 Tieto usmernenia, kedze sa zakladajú na clánku 108 ods. 1 ZFEÚ, predstavujú prvok riadnej a pravidelnej spolupráce, v rámci ktorej Komisia spolu s clenskými státmi neustále skúma existujúce systémy pomoci a navrhuje im príslusné opatrenia, ktoré si vyzaduje postupný rozvoj alebo fungovanie spolocného trhu (pozri v tomto zmysle rozsudky z 15. októbra 1996, IJssel-Vliet, [15]C-311/94, Zb. s. I-5023, body 36 a 37, ako aj z 5. októbra 2000, Nemecko/Komisia, [16]C-288/96, Zb. s. I-8237, bod 64). V rozsahu, v akom clenský stát tieto návrhy príslusných opatrení akceptuje, sa voci nemu stávajú záväznými (pozri v tomto zmysle rozsudky IJssel-Vliet, uz citovaný, body 42 a 43, ako aj z 5. októbra 2000, Nemecko/Komisia, uz citovaný, bod 65) a ako to pripomína clánok 19 ods. 1 nariadenia c. 659/1999, tento stát je povinný ich vykonat. 52 V prejednávanej veci Litovská republika 22. marca 2007 oznámila, ze prijíma návrhy príslusných opatrení uvedené v bode 196 polnohospodárskych usmernení. 53 Tieto príslusné opatrenia spocívajú najmä v zmene existujúcich schém pomoci na investície polnohospodárskych podnikov do nákupu pôdy s cielom zosúladit uvedené schémy s týmito usmerneniami najneskôr do 31. decembra 2009. 54 Z toho vyplýva, ze v súlade s clánkom 108 ods. 1 ZFEÚ sa príslusné opatrenia navrhnuté Komisiou v bode 196 polnohospodárskych usmernení týkajú len existujúcich schém pomoci. 55 Schéma povolená v napadnutom rozhodnutí predstavuje novú schému pomoci. 56 Schéma pomoci uvedená v bode 15 tohto rozsudku môze byt podla clánku 1 písm. b) bodu ii) nariadenia c. 659/1999 povazovaná za existujúcu schému pomoci len vo vztahu k obdobiu, pocas ktorého bola povolená rozhodnutím z 22. novembra 2006, teda do 31. decembra 2009. 57 Preto, kedze z clánku 1 písm. c) tohto nariadenia vyplýva, ze kazdá schéma pomoci, ktorá nie je existujúcou schémou pomoci, predstavuje novú pomoc a ze schéma pomoci povolená napadnutým rozhodnutím sa uplatnovala od 1. januára 2010, táto schéma je nevyhnutne novou schémou pomoci. 58 Aj za predpokladu, ze by sa preukázalo, ze táto schéma bola jednoduchým predlzením schémy ukoncenej 31. decembra 2009, táto okolnost nie je urcujúca, kedze predlzenie existujúcej schémy pomoci predstavuje vznik novej pomoci, ktorá je samostatná vo vztahu k schéme, ktorá bola predlzená (pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. mája 2010, Todaro Nunziatina & C., [17]C-138/09, Zb. s. I-4561, body 46 a 47). 59 Záväzky Litovskej republiky v dôsledku jej prijatia návrhov príslusných opatrení sa teda nevztahujú na schému uznanú napadnutým rozhodnutím za zlucitelnú s vnútorným trhom, kedze ide o novú schému pomoci, ktorá sa neprekrýva s existujúcou schémou pomoci dotknutou príslusnými opatreniami akceptovanými týmto clenským státom. 60 Rada sa vsak nemôze odvolávat na nový charakter schémy pomoci s cielom opätovne preskúmat urcitú situáciu, ktorú uz Komisia posúdila s konecnou platnostou, a tým protirecit tomuto posúdeniu. Rada teda nemá právomoc rozhodnút, ze nová schéma pomoci sa musí povazovat za zlucitelnú s vnútorným trhom, pokial je natolko neoddelitelne spojená s existujúcou schémou pomoci, ktorú sa clenský stát zaviazal zmenit alebo zrusit v rámci stanovenom clánkom 108 ods. 1 ZFEÚ, ze by sa zdalo znacne umelé snazit sa rozlisovat medzi týmito dvoma schémami na úcely uplatnenia clánku 108 ods. 2 ZFEÚ (pozri analogicky rozsudok z 29. júna 2004, Komisia/Rada, uz citovaný, bod 46). 61 V prejednávanej veci to vsak tak nie je. 62 V tomto ohlade mozno poznamenat, ze medzi posúdením uskutocneným Komisiou a posúdením uskutocneným Radou uplynula znacná doba, kedze napadnuté rozhodnutie bolo prijaté priblizne tri roky po dotknutých návrhoch príslusných opatrení. 63 Navyse toto rozhodnutie je osobitne odôvodnené novými okolnostami, ktoré Rada povazovala za výnimocné a ktoré Komisia nemohla zohladnit pri svojom posúdení zlucitelnosti existujúcej schémy pomoci na nákup polnohospodárskej pôdy vykonanej Litovskou republikou s vnútorným trhom. 64 Preto, hoci polnohospodárske usmernenia boli prijaté v roku 2006, napadnuté rozhodnutie v znacnej miere odkazuje na úcinky hospodárskej a financnej krízy na odvetvie polnohospodárstva v Litve v rokoch 2008 a 2009. Rada uvádza najmä významné znízenie cien polnohospodárskych výrobkov, ku ktorému doslo v roku 2009, ako aj vysoké úrokové miery pôziciek na nákup polnohospodárskej pôdy zaznamenané v rokoch 2008 a 2009. 65 Stanovisko, ktoré Komisia prijala na podporu svojho návrhu príslusných opatrení, týkajúce sa zlucitelnosti schémy uvedenej v bode 15 tohto rozsudku s vnútorným trhom, sa nevyhnutne zakladalo na posúdení dôsledkov, ktoré mohli vyplývat z uplatnenia tejto schémy pre postupný rozvoj alebo fungovanie spolocného trhu, vzhladom na hospodárske údaje, ktorými disponovala v roku 2006. 66 Vzhladom na významnú zmenu okolností uvedenú v bode 64 tohto rozsudku sa nemozno domnievat, ze posúdenie tejto schémy Komisiou prejudikuje budúce posúdenie schémy pomoci obsahujúcej podobné opatrenia, ktorá sa vsak mala uplatnovat v radikálne odlisnom hospodárskom kontexte, nez bol kontext zohladnovaný Komisiou v rámci jej posúdenia. Z toho vyplýva, ze to, ci nová schéma pomoci, ktorá bola predmetom ziadosti zaslanej Litovskou republikou Rade na základe clánku 108 ods. 2 tretieho pododseku ZFEÚ, je zlucitelná s vnútorným trhom, sa musí vyhodnotit po individuálnom posúdení odlisujúcom sa od posúdenia schémy uvedenej v bode 15 tohto rozsudku, ktoré zohladní hospodárske okolnosti relevantné v okamihu poskytnutia tejto pomoci (pozri v tomto zmysle rozsudky z 3. októbra 1991, Taliansko/Komisia, [18]C-261/89, Zb. s. I-4437, bod 21, ako aj z 21. júla 2011, Freistaat Sachsen a Land Sachsen-Anhalt/Komisia, [19]C-459/10 P, Zb. s. I-109, bod 48). 67 Preto sa situácia dotknutá v tejto veci lísi od situácie, ktorú Súdny dvor preskúmal v uz citovaných rozsudkoch z 29. júna 2004, Komisia/Rada, a z 22. júna 2006, Komisia/Rada. 68 Na rozdiel od rozhodnutí Rady zrusených v týchto dvoch rozsudkoch je totiz napadnuté rozhodnutie v tomto prípade odôvodnené práve novými skutocnostami, ktoré vyplývajú z významnej zmeny okolností, ku ktorej doslo medzi okamihom, ked Komisia preskúmala existujúcu schému pomoci uplatnovanú v Litovskej republike, a okamihom, ked Rada posúdila novú schému pomoci, ktorá bola predmetom ziadosti, ktorú jej zaslal tento clenský stát. 69 V dôsledku toho skutocnosti, ktoré odôvodnovali nedostatok právomoci Rady v dvoch rozsudkoch uvedených v bode 67 tohto rozsudku, nie sú prítomné v prejednávanej veci. 70 Navyse uznanie právomoci Rady nemôze umoznit obchádzat príslusné opatrenia akceptované clenskými státmi. 71 Na jednej strane totiz Rada má právomoc povolit novú schému pomoci podobnú existujúcej schéme pomoci, ktorú bol clenský stát povinný zmenit alebo zrusit v nadväznosti na prijatie návrhov príslusných opatrení, len za predpokladu, ze po uvedených návrhoch nastali nové okolnosti. 72 Na druhej strane právomoc, ktorú Rade zveruje clánok 108 ods. 2 tretí pododsek ZFEÚ, sa uplatnuje len v rámci uvedenom v tomto ustanovení, a síce v prípade výnimocných okolností (pozri v tomto zmysle rozsudok z 29. februára 1996, Komisia/Rada, [20]C-122/94, Zb. s. I-881, bod 13). 73 Nakoniec, co sa týka tvrdenia Komisie, podla ktorého Rada nemá právomoc povolit pomoc v rozpore s instrukciami definovanými v polnohospodárskych usmerneniach, treba pripomenút, ze v rámci týchto usmernení môzu konecné stanovisko Komisie k zlucitelnosti schémy pomoci s vnútorným trhom predstavovat výlucne návrhy príslusných opatrení uvedené v bode 196 a prijaté clenskými státmi. 74 Výlucne návrhy príslusných opatrení totiz podliehajú akceptácii clenských státov, ako sa to uvádza v bode 197 polnohospodárskych usmernení, kým ich ostatné ustanovenia predstavujú len vseobecné orientacné pravidlá, ktoré musí Komisia dodrziavat (pozri v tomto zmysle rozsudok 13. júna 2002, Holandsko/Komisia, [21]C-382/99, Zb. s. I-5163, bod 24 a citovanú judikatúru), avsak nezaväzujú clenské státy. A fortiori nemôzu zaväzovat ani Radu, kedze clánok 108 ods. 2 tretí pododsek ZFEÚ jej priznáva právomoc odchýlit sa za výnimocných okolností od ustanovení clánku 107 ZFEÚ alebo nariadení podla clánku 109 ZFEÚ. 75 Z bodu 196 týchto usmernení vsak vyplýva, ze co sa týka existujúcich schém pomoci na nákup polnohospodárskej pôdy, clenské státy sa zaviazali výlucne zmenit tieto schémy s cielom zosúladit ich s uvedenými usmerneniami alebo, ak by to nebolo mozné, zrusit ich najneskôr do 31. decembra 2009. 76 Naopak z odôvodnení uvedených v bodoch 60 az 69 tohto rozsudku vyplýva, ze clenské státy sa prijatím návrhov príslusných opatrení uvedených v bode 196 polnohospodárskych usmernení nevzdali akejkolvek moznosti ziadat o povolenie opätovne zaviest podobné alebo rovnaké schémy na celé obdobie platnosti týchto usmernení. 77 Z toho vyplýva, ze prvý zalobný dôvod predlozený Komisiou, ktorý za zakladá na nedostatku právomoci Rady, nie je dôvodný a musí sa zamietnut. O druhom zalobnom dôvode zalozenom na zneuzití právomoci Argumentácia úcastníkov konania 78 Svojím druhým zalobným dôvodom Komisia tvrdí, ze Rada zneuzila svoju právomoc, ked sa snazila neutralizovat dôsledky jej posúdenia schémy pomoci na nákup polnohospodárskej pôdy zavedenej Litovskou republikou. 79 Rada zas tvrdí, ze prijatím napadnutého rozhodnutia sa nesnazila potlacit úcinky posúdenia Komisie, kedze Komisia neprijala nijaké rozhodnutie, ktoré by schému pomoci povolenú v napadnutom rozhodnutí vyhlasovalo za nezlucitelnú s vnútorným trhom. Cielom, ktorý Rada sledovala, bolo v skutocnosti pomôct litovským polnohospodárom zasiahnutým hospodárskou a financnou krízou s kúpou polnohospodárskej pôdy. Posúdenie Súdnym dvorom 80 Ako Súdny dvor opakovane rozhodol, v prípade jednotlivého aktu dochádza k zneuzitiu právomoci iba vtedy, ak z objektívnych, relevantných a súhlasných dôkazov vyplýva, ze bol prijatý s výlucným alebo aspon rozhodujúcim iným cielom, nez sa uvádza, alebo na úcely vyhnutia sa postupu osobitne stanovenému Zmluvou na riesenie okolností prejednávanej veci (pozri v tomto zmysle najmä rozsudky zo 14. mája 1998, Windpark Groothusen/Komisia, [22]C-48/96 P, Zb. s. I-2873, bod 52, a zo 7. septembra 2006, Spanielsko/Rada, [23]C-310/04, Zb. s. I-7285, bod 69). 81 Je opodstatnené konstatovat, ze Komisia takéto dôkazy nepredlozila. 82 Co sa týka cielov sledovaných Radou pri prijímaní napadnutého rozhodnutia, nijaká skutocnost v spise predlozenom Súdnemu dvoru neumoznuje tvrdit, ze Rada sledovala iný výlucný alebo aspon rozhodujúci ciel, nez je pomoc litovským polnohospodárom lahsie nakúpit polnohospodársku pôdu s cielom zarucit dokoncenie agrárnej reformy, ako aj zlepsit struktúru polnohospodárskych podnikov a efektívnost polnohospodárstva v Litve. 83 Co sa týka tvrdenia Komisie, podla ktorého zo sledu udalostí a výmen korespondencie vyplýva, ze cielom napadnutého rozhodnutia bolo vyvrátit stanovisko, ktoré prijala, zdá sa, ze Rada sa mohla platne domnievat, ze Komisia neprijala stanovisko k zlucitelnosti spornej schémy pomoci, ako to zdôraznuje odôvodnenie 9 napadnutého rozhodnutia. 84 Preto sa druhý zalobný dôvod zalozený na zneuzití právomoci musí zamietnut ako nedôvodný. O tretom zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásady lojálnej spolupráce Argumentácia úcastníkov konania 85 Svojím tretím zalobným dôvodom Komisia tvrdí, ze napadnuté rozhodnutie bolo prijaté v rozpore so zásadou lojálnej spolupráce medzi institúciami, kedze Rada prijatím tohto rozhodnutia zbavila Litovskú republiku povinnosti spolupráce s Komisiou, ktorá tomuto clenskému státu prinálezí na základe clánku 108 ods. 1 ZFEÚ. 86 Umoznením predlzenia existujúcej schémy pomoci, ktorú sa Litovská republika zaviazala zrusit, Rada poskodila výsledky predchádzajúceho dialógu medzi Komisiou a týmto clenským státom. 87 Rada sa domnieva, ze nie je viazaná povinnostou spolupráce vyplývajúcou z clánku 108 ods. 1 ZFEÚ. Navyse opätovne uvádza, ze neexistuje nijaký záväzok Litovskej republiky týkajúci sa schémy pomoci schválenej v napadnutom rozhodnutí. Posúdenie Súdnym dvorom 88 Clánok 108 ods. 1 ZFEÚ ukladá Komisii a clenským státom povinnost pravidelnej a periodickej spolupráce, v rámci ktorej Komisia s clenskými státmi priebezne skúma existujúce schémy pomoci a navrhuje im príslusné opatrenia, ktoré si vyzaduje postupný rozvoj a fungovanie vnútorného trhu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 18. júna 2002, Nemecko/Komisia, uz citovaný, bod 28 a citovanú judikatúru). 89 V tomto ohlade z bodu 69 tohto rozsudku vyplýva, ze Litovská republika neprijala nijaký konkrétny záväzok vo vztahu k schéme pomoci povolenej v napadnutom rozhodnutí. Z tohto dôvodu toto rozhodnutie nemozno povazovat za rozhodnutie, ktoré Litovskú republiku zbavuje osobitnej povinnosti spolupráce, kedze nijako neposkodilo výsledky predchádzajúceho dialógu medzi Komisiou a týmto clenským státom. 90 Vzhladom na tieto skutocnosti sa tretí zalobný dôvod Komisie zalozený na porusení zásady lojálnej dôvery musí zamietnut ako nedôvodný. O stvrtom zalobnom dôvode zalozenom na zjavne nesprávnom posúdení a na porusení zásady proporcionality 91 Prvou castou svojho stvrtého zalobného dôvodu Komisia tvrdí, ze Rada sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia svojím konstatovaním, ze existujú výnimocné okolnosti, ktoré odôvodnujú schválené opatrenia. V druhej casti tohto zalobného dôvodu tvrdí, ze napadnuté rozhodnutie je v rozpore so zásadou proporcionality, kedze sporné opatrenia neumoznujú dosiahnut ciele sledované uvedeným rozhodnutím a neobmedzujú sa na nevyhnutné minimum pre ich dosiahnutie. O prvej casti stvrtého zalobného dôvodu zalozenej na zjavne nesprávnom posúdení existencie výnimocných okolností - Argumentácia úcastníkov konania 92 Komisia sa domnieva, ze okolnosti mozno povazovat za výnimocné v zmysle clánku 108 ods. 2 tretieho pododseku ZFEÚ len v prípade, ze neboli predvídatelné skôr, nez nastali, a ze sa v prejednávanej veci osobitne týkajú Litovskej republiky. Preto o nich nemozno hovorit v prípade uz existujúcej strukturálnej prekázky alebo problému, ktorému celí väcsina clenských státov. 93 Komisia usudzuje, ze malá rozloha polnohospodárskych podnikov v Litve predstavuje uz dávny problém, ktorý súvisí s vlastnou litovskou agrárnou struktúrou. Rovnako nic nenaznacuje, ze nedostatok kapitálu, s ktorým sú konfrontovaní litovskí polnohospodári, by nepredstavoval strukturálny problém, ktorý na základe jeho povahy nemozno kvalifikovat ako výnimocný. 94 Navyse, aj keby sa pripustilo, ze hospodárska kríza môze predstavovat výnimocnú okolnost, Komisia sa domnieva, ze táto kríza môze odôvodnovat napadnuté rozhodnutie len v tej miere, v ktorej spolupôsobí s uz existujúcimi strukturálnymi problémami takým spôsobom, ze viedla k výnimocným okolnostiam v Litve, co Rada nepreukázala. Komisia tiez tvrdí, ze dopad uvedenej krízy na úroven úrokových mier a na znízenie polnohospodárskych príjmov v Litve nemá výnimocnú povahu vo vztahu ku kontextu celej Únie. 95 Rada sa domnieva, ze definícia pojmu výnimocné okolnosti navrhnutá Komisiou je prílis restriktívna vzhladom na judikatúru, kedze takéto okolnosti musia byt len nepredvídatelné a môzu mat tiez dopad na iné clenské státy alebo iné odvetvia nez polnohospodárstvo. 96 V prejednávanej veci existujú výnimocné okolnosti spocívajúce v mimoriadnych udalostiach týkajúcich sa hospodárskej krízy, ktoré mali významný dopad na litovských polnohospodárov a v dôsledku toho este zhorsili strukturálne problémy, s ktorými sa uz stretli litovské polnohospodárske podniky. Preto velmi významné znízenie polnohospodárskych príjmov spôsobené poklesom cien a vysoká úroven úrokových mier, ktoré vyplývajú z krízy a sú výraznejsie v Litve nez v iných clenských státoch, extrémne stazili az znemoznili nákup polnohospodárskej pôdy litovskými polnohospodármi. - Posúdenie Súdnym dvorom 97 Z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, ze Rada pri uplatnovaní clánku 108 ods. 2 tretieho pododseku ZFEÚ disponuje sirokou mierou volnej úvahy, ktorej výkon zahrna komplexné hodnotenia z hospodárskeho a sociálneho hladiska, ktoré musia byt vykonané v kontexte Únie. V tomto rámci sa súdne preskúmanie spôsobu výkonu tejto volnej úvahy obmedzuje na overenie dodrzania procesných predpisov a povinnosti odôvodnenia, ako aj na overenie vecnej správnosti skutkových okolností, z ktorých sa vychádza, a neexistencie nesprávneho právneho preskúmania, zjavne nesprávneho posúdenia skutkových okolností alebo zneuzitia právomoci (pozri v tomto zmysle rozsudok z 29. februára 1996, Komisia/Rada, uz citovaný, body 18 a 19, ako aj analogicky rozsudok z 22. decembra 2008, Régie Networks, [24]C-333/07, Zb. s. I-10807, bod 78). 98 Vzhladom na nezvycajnost a nepredvídatelnost, ako aj rozsah úcinkov hospodárskej a financnej krízy na litovské polnohospodárstvo nemozno tvrdit, ze sa Rada dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, ked sa domnievala, ze tieto úcinky predstavovali výnimocné okolnosti v zmysle clánku 108 ods. 2 tretieho pododseku ZFEÚ. Komisia navyse vo svojej replike uznala, ze vznik tejto krízy by mohol byt výnimocnou okolnostou. 99 Skutocnost, ze hospodárska a financná kríza mala znacné úcinky v ostatných clenských státoch, nie je rozhodujúca, kedze táto okolnost nemá vplyv na výnimocnost úcinkov tejto krízy vo vztahu k vývoju hospodárskej situácie litovských polnohospodárov a k agrárnej reforme v Litve. 100 Rovnako konstatácia, ze nízka úroven polnohospodárskych príjmov, malá rozloha polnohospodárskych podnikov alebo nedostatok vlastných zdrojov, s ktorými sú konfrontovaní polnohospodári, sú v Litve strukturálnymi problémami, neumoznuje preukázat, ze Rada sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, ked sa domnievala, ze velmi významné znízenie polnohospodárskych príjmov spôsobené pádom cien a vysokou úrovnou úrokových mier, ktoré sú dôsledkami krízy, citelne zhorsili situáciu litovských polnohospodárov, co ohrozilo agrárnu reformu a v dôsledku toho zabránilo vyrieseniu uvedených strukturálnych problémov (pozri analogicky rozsudok z 29. februára 1996, Komisia/Rada, uz citovaný, bod 21). 101 Z toho vyplýva, ze prvá cast stvrtého zalobného dôvodu sa musí zamietnut ako nedôvodná. O druhej casti stvrtého zalobného dôvodu zalozenej na porusení zásady proporcionality - Argumentácia úcastníkov konania 102 Podla Komisie Rada prijatím napadnutého rozhodnutia porusila zásadu proporcionality. 103 Komisia sa totiz domnieva, ze schéma dotknutej pomoci neumoznuje dosiahnut ciele uvedené v dotknutom rozhodnutí. Preto sa napriek existencii schémy pomoci na nákup polnohospodárskej pôdy priemerná velkost polnohospodárskeho podniku v Litve za posledné roky zmenila len minimálne. Nepreukázalo sa, ze by schéma pomoci povolená napadnutým rozhodnutím umoznovala dosiahnut lepsie výsledky napriek tomu, ze pôvodne existujúca schéma pomoci neumoznila celit vysokým úrokovým mieram zaznamenaným v rokoch 2008 a 2009. Pomoc na nákup polnohospodárskej pôdy v skutocnosti prispieva skôr k zvýseniu cien polnohospodárskej pôdy nez k zmene vlastníckej struktúry tejto pôdy. 104 Preto z respektovania zásady proporcionality podla Komisie vyplýva potreba plne zohladnit platné opatrenia, ktoré by mohli uspokojit potreby, ktoré Rada kvalifikuje ako výnimocné okolnosti. Napadnuté rozhodnutie nijako nezohladnuje opatrenia predtým povolené Komisiou alebo dovolené jej usmerneniami a nariadeniami o skupinových výnimkách. Osobitne docasný rámec by umoznil clenským státom poskytovat pomoc polnohospodárskym podnikom. Rovnako by bolo mozné vyuzit pomoc de minimis povolenú nariadením c. 1535/2007. 105 Nakoniec opatrenia povolené napadnutým rozhodnutím sa neobmedzujú na nevyhnutné minimum, kedze ich dlzka trvania presahuje dátum stanovený Komisiou v docasnom rámci pre uplatnenie specifickej pomoci s cielom celit úcinkom hospodárskej krízy. 106 Rada tvrdí, ze co sa týka respektovania zásady proporcionality, zákonnost opatrení prijatých na základe clánku 108 ods. 2 tretieho pododseku ZFEÚ môze byt narusená len v prípade, ak sú tieto opatrenia zjavne neprimerané vo vztahu k cielu, ktorý Rada sleduje. 107 Komisia nepreukázala, ze pri hodnotení komplexných hospodárskych skutocností, ktoré uskutocnila Rada, doslo k zjavne nesprávnemu posúdeniu. Rada sa najmä domnieva, ze schéma pomoci na nákup polnohospodárskej pôdy uplatnovaná Litovskou republikou zlepsila struktúru litovských polnohospodárskych podnikov v zmysle ich rozlohy. Rada tiez tvrdí, ze Komisia nepreukázala, ze by takáto schéma pomoci prispievala k zvýseniu cien polnohospodárskej pôdy. Navyse sa domnieva, ze zväcsenie rozlohy polnohospodárskych podnikov umoznuje zlepsit konkurencieschopnost a príjmy dotknutých polnohospodárov. 108 Okrem toho sa Rada domnieva, ze nebola povinná zohladnit opatrenia uz schválené Komisiou, kedze cielom právomoci, ktorú jej priznáva clánok 108 ods. 2 tretí pododsek ZFEÚ, je práve umoznit jej schválit pomoc, ktorú Komisia nebola spôsobilá zákonným spôsobom schválit, co je aj prípad prejednávanej veci. Navyse schéma pomoci povolená napadnutým rozhodnutím nemôze byt krytá docasným rámcom. 109 Pokial ide o dlzku trvania tejto schémy pomoci, nemusí sa obmedzovat na obdobie kryté docasným rámcom, ale zodpovedá casu, ktorý sa povazuje za nevyhnutný na dokoncenie procesu privatizácie polnohospodárskej pôdy v Litve a znízenie úcinkov krízy. - Posúdenie Súdnym dvorom 110 Co sa týka dodrzania zásady proporcionality, z úvah uvedených v bode 97 tohto rozsudku vyplýva, ze len zjavne neprimeraná povaha opatrenia prijatého na základe clánku 108 ods. 2 tretieho pododseku ZFEÚ vo vztahu k cielu, ktorý Rada sleduje, môze ovplyvnit zákonnost takéhoto opatrenia (pozri analogicky rozsudky z 8. júla 2010, Afton Chemical, [25]C-343/09, Zb. s. I-7027, bod 46, a z 12. júla 2012, Association Kokopelli, C-59/11, bod 39). 111 Z toho vyplýva, ze treba stanovit, ci je povolenie schémy pomoci uvedenej v napadnutom rozhodnutí zjavne neprimerané na úcely dosiahnutia cielov uvedených v odôvodnení 10 tohto rozhodnutia spocívajúcich v úspesnom dokoncení agrárnej reformy a zlepsení struktúry polnohospodárskych podnikov, ako aj efektívnosti polnohospodárstva v Litve. 112 Je nesporné, ze tieto ciele mozno dosiahnut len zvýsením rozlohy polnohospodárskych podnikov, coho predpokladom je nákup polnohospodárskej pôdy litovskými polnohospodármi. Tiez je nesporné, ze nízke príjmy a tazkost prístupu k pôzickám, s ktorým sú konfrontovaní títo polnohospodári, bránia uskutocneniu tohto druhu nákupu. Preto povolit dotknutú schému pomoci, ktorej cielom je kompenzovat tieto problémy a ich stazenie z dôvodu hospodárskej a financnej krízy tak, ze sa navrhne bud znízenie kúpnej ceny polnohospodárskej pôdy, alebo dotácia na úroky z pôziciek urcených na nákup takejto pôdy, sa nezdá byt zjavne neprimerané na dosiahnutie cielov sledovaných prijatím napadnutého rozhodnutia. 113 Za týchto podmienok okolnost, ze schéma pomoci na nákup polnohospodárskej pôdy uplatnovaná skôr neumoznila výrazné a pokracujúce zvysovanie rozlohy litovských polnohospodárskych podnikov, nemôze preukázat zjavnú neprimeranost napadnutého rozhodnutia na úcely dosiahnutia ním sledovaných cielov, ako sú pripomenuté v bode 111 tohto rozsudku. 114 Na jednej strane totiz slabý nárast priemernej rozlohy uvedených podnikov nestací na preukázanie zjavnej neefektívnosti schémy pomoci povolenej Radou v rozsahu, v akom mozno predpokladat, ze tento slabý nárast vyplýva z okolností, ktoré by nemali pretrvávat pocas celého obdobia, na ktoré sa vztahuje napadnuté rozhodnutie. Toto zistenie mozno vysvetlit, ako to uvádza Litovská republika, osobitostami predpisov upravujúcich restitúciu pôdy, co je proces, ktorý nemozno zamienat s nákupom pôdy na základe zmluvy, ktorý sa snazí podporit schéma pomoci povolená napadnutým rozhodnutím. Na druhej strane treba pripomenút, ze napadnuté rozhodnutie sa netýka len zlepsenia struktúry polnohospodárskych podnikov, ale aj úspesného zavrsenia agrárnej reformy v Litve. Uskutocnenie tohto posledného ciela vsak nemozno hodnotit výlucne na základe vývoja rozlohy polnohospodárskych podnikov. 115 Co sa týka tvrdenia Komisie, podla ktorého schémy pomoci na nákup polnohospodárskej pôdy skôr prispievajú k zvýseniu ceny polnohospodárskej pôdy nez k zmene struktúry vlastníctva tejto pôdy, treba konstatovat, ze toto tvrdenie nie je dostatocne podopreté dôkazmi na to, aby sa preukázalo, ze Rada sa vzhladom na sledovaný ciel rozhodla pre zjavne neprimerané opatrenie. 116 Dalej treba overit, ci povolenie spornej schémy pomoci nejde zjavne nad rámec toho, co je potrebné na dosiahnutie cielov sledovaných napadnutým rozhodnutím. Komisia totiz tvrdí, ze Rada dostatocne nezohladnila moznosti ponúkané inými nástrojmi, ktoré by mohli prispiet k realizácii týchto cielov. 117 Vzhladom na rozsah volnej úvahy, ktorou disponuje Rada v prejednávanej veci, napadnuté rozhodnutie nemozno povazovat za rozhodnutie porusujúce zásadu proporcionality len na základe skutocnosti, ze Litovská republika mohla sledovat ciele uvedené v bode 111 tohto rozsudku prostredníctvom iného typu schémy pomoci. Z ustálenej judikatúry totiz vyplýva, ze pri preskúmaní dodrzania zásady proporcionality rozhodnutím prijatým na základe volnej úvahy, akú Rade zveruje clánok 108 ods. 2 tretí pododsek ZFEÚ, Súdnemu dvoru neprinálezí, aby stanovil, ci uvedené rozhodnutie bolo jediné a najlepsie mozné, ale len ci bolo zjavne neprimerané (pozri analogicky rozsudok z 11. júna 2009, Agrana Zucker, [26]C-33/08, Zb. s. I-5035, bod 33 a citovanú judikatúru). 118 Ako vsak zdôraznil generálny advokát v bode 46 svojich návrhov, siroká miera volnej úvahy, ktorú má Rada, ju nezbavuje povinnosti zohladnit v rámci svojho posúdenia predchádzajúce opatrenia specificky urcené na to, aby celili výnimocným okolnostiam, ktoré odôvodnili povolenie dotknutej schémy pomoci. 119 V tomto ohlade je cielom nariadenia c. 1535/2007 vynat pomoc v nízkej sume z povinnosti oznámenia uvedenej v clánku 108 ods. 3 ZFEÚ, a nemozno ho teda povazovat za majúce specifický ciel celit úcinkom hospodárskej a financnej krízy na litovských polnohospodárov. 120 Naopak pravdou ostáva, ze sa zaviedol docasný rámec s cielom ulahcit prístup podnikov k financovaniu v kontexte hospodárskej a financnej krízy. Pomoc, ktorú tento docasný rámec predpokladá, má vseobecnú funkciu podpory investícií, a nie je teda specificky urcená na umoznenie nákupu polnohospodárskej pôdy. Navyse ku dnu prijatia napadnutého rozhodnutia bod 7 docasného rámca stanovoval, ze tento rámec sa po 31. decembri 2010 nebude uplatnovat. Preto rozhodnutie Rady povolit na dlhsie obdobie schému pomoci specificky urcenú na zarucenie dovrsenia agrárnej reformy a na zvýsenie rozlohy polnohospodárskych podnikov v Litve nemozno povazovat za idúce zjavne nad rámec toho, co je nevyhnutné na dosiahnutie cielov sledovaných napadnutým rozhodnutím. 121 Pokial ide nakoniec o dlzku trvania schémy pomoci povolenej uvedeným rozhodnutím, z vlastnej logiky clánku 108 ods. 2 tretieho pododseku ZFEÚ vyplýva, ze Rada nemôze byt viazaná casovým obmedzením stanoveným v oznámení Komisie. Navyse vzhladom na cas, ktorý si vyzaduje zavrsenie agrárnej reformy, a na dlzku trvania úcinkov hospodárskej a financnej krízy, sa nemozno domnievat, ze sa Rada rozhodla pre zjavne neprimerané opatrenie, ked povolila spornú schému pomoci na obdobie od 1. januára 2010 do 31. decembra 2013. 122 V dôsledku toho je namieste zamietnut aj druhú cast stvrtého zalobného dôvodu Komisie ako nedôvodnú. 123 Z toho vyplýva, ze tento stvrtý zalobný dôvod sa musí ako celok zamietnut. 124 Kedze nebolo mozné prijat nijaký zo zalobných dôvodov predlozených Komisiou, zaloba sa musí zamietnut. O trovách 125 Podla clánku 138 ods. 1 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze Rada navrhla zaviazat Komisiu na náhradu trov konania a Komisia nemala úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené zaviazat ju na náhradu trov konania. 126 V súlade s clánkom 140 ods. 1 tohto istého rokovacieho poriadku Litovská republika, Madarsko a Polská republika znásajú svoje vlastné trovy konania. Z týchto dôvodov Súdny dvor (velká komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Zaloba sa zamieta. 2. Európska komisia je povinná nahradit trovy konania. 3. Litovská republika, Madarsko a Polská republika znásajú svoje vlastné trovy konania. Podpisy __________________________________________________________________ ( [27]*1 ) Jazyk konania: anglictina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXTi9RiW/L92659-5394TMP.html#t-ECR_62010CJ0111_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2013:338:TOC 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1999:083:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2006:358:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2007:337:TOC 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2006:319:TOC 7. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2009:083:TOC 8. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2009:261:TOC 9. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2007:317:TOC 10. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2008:070:TOC 11. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002C?0110&locale=SK 12. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008C?0510&locale=SK 13. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0399&locale=SK 14. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0242&locale=SK 15. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994C?0311&locale=SK 16. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61996C?0288&locale=SK 17. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0138&locale=SK 18. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61989C?0261&locale=SK 19. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62010C?0459&locale=SK 20. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994C?0122&locale=SK 21. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0382&locale=SK 22. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61996C?0048&locale=SK 23. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0310&locale=SK 24. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0333&locale=SK 25. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0343&locale=SK 26. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008C?0033&locale=SK 27. file:///tmp/lynxXXXXTi9RiW/L92659-5394TMP.html#c-ECR_62010CJ0111_SK_01-E0001