Vec C-109/10 P Solvay SA proti Európskej komisii "Odvolanie - Hospodárska sútaz - Trh so sódou v Spolocenstve - Zneuzitie dominantného postavenia - Porusenie práva na obhajobu - Prístup k spisu - Vypocutie podniku" Abstrakt rozsudku 1. Hospodárska sútaz - Správne konanie - Prístup k spisu - Predmet - Respektovanie práva na obhajobu (Nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 27 ods. 2) 2. Hospodárska sútaz - Správne konanie - Respektovanie práva na obhajobu - Vypocutie podnikov - Rozsah povinnosti po zrusení prvého rozhodnutia Komisie (Clánok 81 ods. 1 ES; nariadenie Rady c. 1/2003, clánok 27) 1. Právo na prístup k spisu vo veciach hospodárskej sútaze znamená, ze Komisia poskytne dotknutému podniku moznost preskúmat vsetky dokumenty zalozené vo vysetrovacom spise, ktoré môzu byt relevantné na obhajobu tohto podniku. K nim patria doklady v jeho prospech aj neprospech, s výhradou obchodných tajomstiev iných podnikov, interných dokumentov Komisie a iných dôverných informácií. Porusenie práva na prístup k spisu v priebehu konania predchádzajúceho prijatiu rozhodnutia v zásade môze viest k zruseniu tohto rozhodnutia, pokial bolo zasiahnuté právo na obhajobu. Za rovnakého predpokladu vzniknuté porusenie nie je napravené iba na základe skutocnosti, ze prístup bol umoznený v priebehu súdneho konania týkajúceho sa zaloby smerujúcej k zruseniu rozhodnutia Komisie. Kedze sa takéto preskúmanie Vseobecným súdom obmedzuje na súdne preskúmanie vznesených zalobných dôvodov, nie je jeho predmetom ani jeho úcinkom nahradit úplné vysetrovanie veci v rámci správneho konania. Okrem toho oneskorené oboznámenie sa s niektorými dokumentmi v spise nestavia podnik, ktorý podal zalobu proti rozhodnutiu Komisie, opät do situácie, v ktorej by bol, pokial by sa mohol pri predlození svojich písomných a ústnych pripomienok tejto institúcii opierat o rovnaké dokumenty. Ak je prístup k spisu, konkrétnejsie k dokumentom v prospech podniku, zabezpecený v stádiu súdneho konania, dotknutý podnik nemusí preukázat, ze pokial by mal k neoznámeným dokumentom prístup, malo by rozhodnutie Komisie odlisný obsah, ale iba to, ze uvedené dokumenty mohli byt uzitocné na jeho obhajobu. V tejto súvislosti, ak dotknutý podnik nemal prístup k chýbajúcim dokumentom, v prípade ktorých nie je vylúcené, ze mohol nájst dôkazy, ktoré by umoznili vykladat skutocnosti inak ako Komisia, a ak obsah týchto dokumentov nie je ani urcený, ani urcitelný, tomuto podniku sa nemôze ukladat, aby spresnil tvrdenia, ktoré by bol mohol uviest, ak by mal k dispozícii tieto dokumenty, ktoré vecne nemohol poznat. (pozri body 54 - 57, 62, 63) 2. Ked Komisia po zrusení rozhodnutia, ktoré ukladá sankcie podnikom, ktoré porusili clánok 81 ods. 1 ES, z dôvodu procesnej vady týkajúcej sa výlucne podmienok jeho konecného prijatia kolégiom komisárov, prijme nové rozhodnutie v podstate s totozným obsahom, ktoré je zalozené na rovnakých výhradách, nie je povinná vykonat nové vypocutie dotknutých podnikov. To vsak neplatí v prípade, ak je prijatie prvého rozhodnutia dotknuté vadou, a to porusením práva na obhajobu z dôvodu, ze Komisia dotknutému podniku pocas správneho konania, ktoré viedlo k prijatiu prvého rozhodnutia, dostatocne nesprístupnila dokumenty, najmä tie, ktoré mohli byt uzitocné na obhajobu tohto podniku. Komisia tým, ze za takýchto okolností prijala rovnaké rozhodnutie ako to, ktoré bolo zrusené z dôvodu tejto vady konania, bez zacatia nového správneho konania, v rámci ktorého by vypocula dotknutý podnik po tom, ako mu sprístupnila spis, porusila právo na obhajobu tohto podniku. (pozri body 67 - 71) ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (velká komora) z 25. októbra 2011 ([1]*) "Odvolanie - Hospodárska sútaz - Trh so sódou v Spolocenstve - Zneuzitie dominantného postavenia - Porusenie práva na obhajobu - Prístup k spisu - Vypocutie podniku" Vo veci C-109/10 P, ktorej predmetom je odvolanie podla clánku 56 Statútu Súdneho dvora Európskej únie, podané 26. februára 2010, Solvay SA, so sídlom v Bruseli (Belgicko), v zastúpení: P. Foriers, R. Jafferali, F. Louis a A. Vallery, advokáti, odvolatelka, dalsí úcastník konania: Európska komisia, v zastúpení: J. Currall a F. Castillo de la Torre, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci N. Coutrelis, avocate, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, zalovaná v prvostupnovom konaní, SÚDNY DVOR (velká komora), v zlození: predseda V. Skouris, predsedovia komôr J. N. Cunha Rodrigues, K. Lenaerts, J.-C. Bonichot a U. Lőhmus, sudcovia A. Rosas (spravodajca), R. Silva de Lapuerta, E. Levits, A. Ó Caoimh, L. Bay Larsen, T. von Danwitz, A. Arabadziev a E. Jarasiunas, generálna advokátka: J. Kokott, tajomník: R. Seres, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 18. januára 2011, po vypocutí návrhov generálnej advokátky na pojednávaní 14. apríla 2011, vyhlásil tento Rozsudok 1 Solvay SA (dalej len "Solvay") sa svojím odvolaním domáha zrusenia rozsudku Vseobecného súdu Európskej únie zo 17. decembra 2009, Solvay/Komisia (T-57/01, Zb. s. II-4621, dalej len "napadnutý rozsudok"), ktorým tento súd zamietol jej zalobu smerujúcu k zruseniu rozhodnutia Komisie 2003/6/ES z 13. decembra 2000 týkajúceho sa konania o uplatnení clánku 82 Zmluvy ES (COMP/33.133 - C: Uhlicitan sodný - Solvay) (Ú. v. ES L 10, 2003, s. 10, dalej len "sporné rozhodnutie") a subsidiárne k zruseniu alebo znízeniu pokuty, ktorá jej bola ulozená. Okolnosti predchádzajúce sporu 2 Spolocnost Solvay je významným chemickým podnikom. Jej zakladatel Ernest Solvay objavil postup umoznujúci synteticky vyrobit sódu, teda surovinu, ktorá sa pouzíva hlavne pri výrobe skla. Sóda sa pouzíva aj v chemickom priemysle na výrobu cistiacich prostriedkov, ako aj v hutníctve. 3 Okolo roku 1870 Solvay predala výrobnú licenciu spolocnosti Brunner, Mond & Co., jednej zo spolocností, ktoré pôvodne tvorili Imperial Chemical Industries (dalej len "ICI"). Solvay, ako aj Brunner, Mond & Co., si rozdelili svoje sféry vplyvu ("Alkali Cartel"), pricom Solvay bola aktívna na európskom kontinente, zatial co Brunner, Mond & Co., pôsobila na Britských ostrovoch, v Britskom spolocenstve národov a ostatných krajinách Afriky, Ázie a Juznej Ameriky. Pôvodná dohoda bola opakovane obnovená, najmä v roku 1945. 4 Na konci osemdesiatych rokov dvadsiateho storocia bola spolocnost Solvay hlavným výrobcom sódy tak v Európskom spolocenstve, kde ovládala 60 % trhu, ako aj na svetovej úrovni. ICI bola jej druhým najväcsím výrobcom. Dalej nasledovali styria malí výrobcovia, a to Rhône-Poulenc, Akzo, Matthes & Weber a Chemische Fabrik Kalk (dalej len "CFK"). 5 Prírodná sóda sa získavala v Spojených státoch. Jej výrobné náklady boli nizsie ako pri syntetickej sóde, ale bolo k nim potrebné pripocítat dopravné náklady. Podniky Spolocenstva boli pocas niekolkých rokov chránené antidumpingovými opatreniami, ktoré vsak boli prehodnotené v case, ked Komisia Európskych spolocenstiev zacala sporné konania. Bolo totiz mozné, ze sa dumping uz nepreukáze. 6 Výrobcovia z východoeurópskych krajín tiez predstavovali konkurentov, avsak pre menej významné mnozstvá sódy. Dovozy z týchto krajín boli takisto predmetom antidumpingových opatrení. 7 Na trhu Spolocenstva bolo mozné konstatovat rozdelenie sfér vplyvu medzi Solvay a ICI, ako aj delenie národných trhov s významnými cenovými rozdielmi. 8 Komisia, ktorá mala podozrenie v súvislosti s existenciou dohôd medzi rôznymi výrobnými podnikmi v Spolocenstve, vykonala zaciatkom roka 1989 kontroly u hlavných výrobcov sódy a vyziadala si kópie mnohých dokumentov. Tieto kontroly boli doplnené ziadostami o informácie. 9 Dna 13. marca 1990 Komisia zaslala spolocnostiam Solvay, ICI a CFK spolocné oznámenie o výhradách. Vytýkané porusenia spocívali v porusení: - clánku 85 Zmluvy EHS (zmenený na clánok 85 Zmluvy ES, teraz clánok 81 ES) zo strany Solvay a ICI, - clánku 85 Zmluvy zo strany Solvay a CFK, - clánku 86 Zmluvy EHS (zmenený na clánok 86 Zmluvy ES, teraz clánok 82 ES) zo strany Solvay, - clánku 86 Zmluvy zo strany ICI. 10 Komisia neoznámila kazdému dotknutému podniku vsetky dokumenty, ale len tie, ktoré sa týkali porusenia, ktoré sa mu vytýkalo. Mnohé dokumenty alebo ich casti okrem toho neboli dotknutým podnikom zaslané z dôvodu dôvernosti. 11 Tieto podniky boli predvolané na vypocutie. Zdá sa, ze Solvay si nezelala zúcastnit sa na vypocutí. 12 Dna 19. decembra 1990 prijala Komisia tieto styri rozhodnutia - rozhodnutie 91/297/EHS týkajúce sa konania o uplatnení clánku [81 ES] (IV/33.133 - A: Uhlicitan sodný - Solvay, ICI) (Ú. v. ES L 152, 1991, s. 1), v ktorom Solvay a ICI predovsetkým vytýkala, ze si nadalej rozdelovali trh so sódou, napriek tvrdeniu týchto podnikov, podla ktorého je dohoda uzavretá v roku 1945 uz zastaraná, a v ktorom na preukázanie, ze správanie nebolo autonómne ("paralelné správanie"), vychádzala zo skutocnosti, ze za urcitých okolností Solvay dodávala v mene ICI, ako aj z existencie castých kontaktov medzi týmito dvoma podnikmi, - rozhodnutie 91/298/EHS týkajúce sa konania o uplatnení clánku [81 ES] (IV/33.133 - B: Uhlicitan sodný - Solvay, CFK) (Ú. v. ES L 152, 1991, s. 16), v ktorom Solvay a CFK vytýkala, ze uzavreli dohodu v oblasti cien výmenou za záruku rocne upravovaného odberu minimálneho mnozstva v prospech CFK, - rozhodnutie 91/299/EHS týkajúce sa konania o uplatnení clánku [82 ES] (IV/33.133 - C: Uhlicitan sodný - Solvay) (Ú. v. ES L 152, 1991, s. 21), v ktorom vytýkala Solvay, ze zneuzila svoje dominantné postavenie uplatnením systémov zliav a prémií na základe limitného mnozstva s cielom zaviazat si klientov pre vsetky svoje potreby a odstránit konkurentov, - rozhodnutie 91/300/EHS týkajúce sa konania o uplatnení clánku [82 ES] (IV/33.133 - D: Uhlicitan sodný - ICI) (Ú. v. ES L 152, 1991, s. 40), v ktorom vytýkala podobné správanie ICI. 13 Tieto styri rozhodnutia boli napadnuté na Súde prvého stupna. Solvay sa domáhala zrusenia rozhodnutí 91/297 (vec T-30/91), 91/298 (vec T-31/91) a 91/299 (vec T-32/91). ICI sa domáhala zrusenia rozhodnutí 91/297 (vec T-36/91) a 91/300 (vec T-37/91). Naopak CFK zaplatila pokutu, ktorá jej bola ulozená rozhodnutím 91/298. 14 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze 27. februára 1992 Súd prvého stupna vyhlásil za nicotné rozhodnutie Komisie týkajúce sa kartelu medzi podnikmi vyrábajúcimi polyvinylchlorid (PVC) z dôvodu nedostatocného overenia tohto rozhodnutia (rozsudok z 27. februára 1992, BASF a i./Komisia, T-79/89, T-84/89, T-85/89, T-86/89, T-89/89, T-91/89, T-92/89, T-94/89, T-96/89, T-98/89, T-102/89 a T-104/89, Zb. s. II-315). Vo veciach uvedených v bode 13 tohto rozsudku, v ktorých bola Solvay zalobkynou, podala "doplnujúce zaloby", v ktorých uviedla nový dôvod smerujúci k tomu, aby bolo rozhodnutie, ktorého zrusenia sa pôvodne domáhala, vyhlásené za nicotné, pricom poukázala na dva novinové clánky, z ktorých vyplývalo, ze Komisia uznala, ze uz 25 rokov neoverila nijaké rozhodnutie. 15 Po tom, ako Súdny dvor rozhodol o odvolaní proti tomuto rozsudku rozsudkom z 15. júna 1994, Komisia/BASF a i. (C-137/92 P, Zb. s. I-2555), Súd prvého stupna prijal dalsie opatrenia na zabezpecenie priebehu konania v tejto veci a najmä vyzval Komisiu, aby okrem iného predlozila znenie rozhodnutia napadnutého zalobkynou tak, ako bolo overené v rozhodnej dobe. Komisia odpovedala, ze sa jej zdalo vhodné neriesit dôvodnost tohto dôvodu skôr, ako Súd prvého stupna rozhodne o jeho prípustnosti. Kedze Súd prvého stupna napriek tomu Komisii uznesením z 25. októbra 1994 nariadil, aby predlozila vyssie uvedené znenie, Komisia túto poziadavku splnila a predlozila znenie tohto rozhodnutia. Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Súd prvého stupna polozil, boli vypocuté na pojednávaní 6. a 7. decembra 1994. 16 Súd prvého stupna vydal pät rozsudkov 29. júna 1995. 17 Rozhodnutie 91/297 bolo zrusené pre porusenie práva na obhajobu rozsudkami z 29. júna 1995, Solvay/Komisia (T-30/91, Zb. s. II-1775) a ICI/Komisia (T-36/91, Zb. s. II-1847), z dôvodu, ze Komisia v priebehu správneho konania dostatocne nesprístupnila dokumenty, a to najmä tie, ktoré mohli byt uzitocné na obhajobu. Na konstatovanie, ze vada správneho konania nemohla byt napravená v priebehu súdneho konania, Súd prvého stupna v bode 98 uz citovaného rozsudku Solvay/Komisia predovsetkým uviedol, ze "ak by sa zalobkyna mohla dovolávat pocas správneho konania dokumentov, ktoré boli spôsobilé ju oslobodit, mohla prípadne ovplyvnit posúdenia kolégia clenov Komisie, prinajmensom pokial ide o dôkaznú hodnotu paralelného a pasívneho správania, ktoré sa jej vytýkalo na zaciatku, a teda pocas trvania porusenia". Tak v rozsudku Solvay/Komisia, uz citovanom, ako aj v rozsudku ICI/Komisia, uz citovanom, Súd prvého stupna rozhodol, ze Komisia mala prinajmensom poskytnút zoznam dokumentov pochádzajúcich z iných podnikov s cielom umoznit overenie ich presného obsahu a ich uzitocnosti na obhajobu. 18 Rozhodnutie 91/298 bolo zrusené, pokial ide o Solvay, rozsudkom z 29. júna 1995, Solvay/Komisia (T-31/91, Zb. s. II-1821), z dôvodu, ze toto rozhodnutie Komisie nebolo predmetom riadneho overenia. 19 Rozhodnutie 91/299 bolo z rovnakého dôvodu zrusené rozsudkom z 29. júna 1995, Solvay/Komisia (T-32/91, Zb. s. II-1825). 20 Rozhodnutie 91/300 bolo predmetom rozsudku z 29. júna 1995, ICI/Komisia (T-37/91, Zb. s. II-1901). Súd prvého stupna zamietol dôvody a tvrdenia zalozené na neoznámení dokumentov pochádzajúcich z iných podnikov z dôvodu, ze tieto dokumenty nemohli byt uzitocné na obhajobu zalobkyne, a takisto na dôvode neoznámenia zoznamu dokumentov samotnej zalobkyne. Napadnuté rozhodnutie vsak zrusil pre nedostatocné overenie. 21 Uz citované rozsudky z 29. júna 1995, Solvay/Komisia (T-31/91) a Solvay/Komisia (T-32/91), boli napadnuté odvolaniami Komisie, ktoré viedli k rozsudku zo 6. apríla 2000, Komisia/Solvay (C-287/95 P a C-288/95 P, Zb. s. I-2391). Rovnako rozsudok z 29. júna 1995, ICI/Komisia (T-37/91), uz citovaný, bol napadnutý odvolaním, ktoré viedlo k rozsudku zo 6. apríla 2000, Komisia/ICI (C-286/95 P, Zb. s. I-2341). Tieto odvolania Súdny dvor zamietol dvoma uz citovanými rozsudkami Komisia/Solvay a Komisia/ICI. 22 Pokial ide o Solvay, Komisia prijala 13. decembra 2000 dve nové rozhodnutia: - sporné rozhodnutie, ktoré je ekvivalentom rozhodnutia 91/299. Znenia týchto rozhodnutí sú v podstate rovnaké. Sporné rozhodnutie okrem toho obsahuje opis konania. Jeho adresátom je Solvay, podnik, ktorému Komisia ukladá pokutu 20 miliónov eur, - rozhodnutie 2003/5/ES týkajúce sa konania o uplatnení clánku 81 Zmluvy ES (COMP/33.133 - B: Uhlicitan sodný - Solvay, CFK) (Ú. v. ES L 10, 2003, s. 1), ktoré je ekvivalentom rozhodnutia 91/298, ale ktoré okrem toho obsahuje opis konania. Komisia týmto rozhodnutím ukladá Solvay pokutu 3 milióny eur. 23 Solvay podala proti týmto rozhodnutiam zaloby. Rozsudkom zo 17. decembra 2009, Solvay/Komisia (T-58/01, Zb. s. II-4781), a napadnutým rozsudkom Vseobecný súd tieto zaloby zamietol. Konanie pred Vseobecným súdom 24 Kedze zalobkyna uviedla zalobný dôvod zalozený na nedostatocnom prístupe k spisu, Súd prvého stupna vyzval 19. decembra 2003 Komisiu, aby najmä predlozila podrobný zoznam vsetkých dokumentov tvoriacich spis. Komisia po tom, ako poziadala o predlzenie stanovenej lehoty, poskytla prvý a neskôr druhý zoznam. Solvay poziadala o nahliadnutie do niektorých dokumentov. Pocas tohto vysetrovania Komisia uznala, ze niektoré spisy stratila a ze nebola schopná vypracovat zoznam dokumentov, ktoré obsahovali, pretoze registre kartoték sa podla nej takisto stratili. Zalobkyna a Komisia 15. júla a 17. novembra 2005 predlozili svoje písomné pripomienky o uzitocnosti dokumentov, do ktorých nahliadla Solvay na úcel svojej obhajoby. Pocas roka 2008 sa úcastníkom konania polozili este rôzne otázky. Pojednávanie sa konalo 26. júna 2008. Napadnutý rozsudok Argumentácia uvedená na podporu návrhov smerujúcich k zruseniu sporného rozhodnutia 25 Zalobkyna uviedla sest zalobných dôvodov rozdelených na casti, ktoré obsahovali viaceré tvrdenia. Prvý zalobný dôvod týkajúci sa plynutia casu - Nesprávne uplatnenie pravidiel premlcania 26 Solvay tvrdila, ze premlcanie stíhania vypocítané podla nariadenia Rady (EHS) c. 2988/74 z 26. novembra 1974 o premlcacej lehote v stíhaní a pri výkone rozhodnutia v oblasti právnej úpravy dopravy a hospodárskej sútaze Európskeho hospodárskeho spolocenstva (Ú. v. ES L 319, s. 1; Mim. vyd. 07/001, s. 61) sa neprerusuje pocas odvolacieho konania. Komisia podla nej mohla prijat nové rozhodnutie ihned po vyhlásení uz citovaného rozsudku z 29. júna 1995, Solvay/Komisia (T-31/91). Podaním odvolania na seba prevzala riziko o to viac, ze vedela o rozsudku Komisia/BASF a i., uz citovanom, v ktorom Súdny dvor prijal stanovisko o otázke nedostatocného overenia aktov. 27 Prevzatím tvrdenia z rozsudku z 15. októbra 2002, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia (C-238/99 P, C-244/99 P, C-245/99 P, C-247/99 P, C-250/99 P az C-252/99 P a C-254/99 P, Zb. s. I-8375), týkajúceho sa druhého rozhodnutia o PVC, Vseobecný súd v napadnutom rozsudku uviedol, ze bolo potrebné konstatovat, ze obdobie, pocas ktorého prebiehalo odvolacie konanie na Súdnom dvore, predstavovalo obdobie prerusenia premlcacej lehoty (body 96 az 109). Poukázal na praktické tazkosti spôsobené riesením, ktoré navrhuje Solvay, a to prípadnú koexistenciu dvoch rozhodnutí v prípade, ak by Súdny dvor vyhovel odvolaniu Komisie. - Porusenie zásady primeranej lehoty 28 Vseobecný súd preskúmal kazdé stádium konania, ako aj celkové konanie. Okrem iného uviedol, ze vzhladom na to, ze sporné rozhodnutie je v zásade zhodné s rozhodnutím 91/299, právo na obhajobu nebolo porusené napriek uplynutiu casu. V bode 141 napadnutého rozsudku najmä uviedol, ze zalobkyna sa výslovne vzdala moznosti znízenia pokuty z dôvodu odskodnenia a ze nepodala ani návrh na náhradu skody. Druhý zalobný dôvod zalozený na porusení podstatných formálnych nálezitostí vyzadovaných na prijatie a overenie sporného rozhodnutia 29 Vseobecný súd zamietol prvé dve casti tohto zalobného dôvodu zalozené na porusení zásady kolegiality a zásady právnej istoty. Pokial ide o porusenie práva zalobkyne byt opätovne vypocutá, Vseobecný súd uviedol, ze sporné rozhodnutie má v podstate zhodné znenie s rozhodnutím 91/299, a preto Komisia zalobkynu nemusela opätovne vypocut (bod 191 napadnutého rozsudku). Vseobecný súd okrem toho zamietol cast tohto zalobného dôvodu zalozenú na nevykonaní novej porady s poradným výborom pre oblast kartelov a dominantného postavenia, ako aj na nesprávnom zlození tohto výboru. 30 V bodoch 218 az 230 napadnutého rozsudku Vseobecný súd zamietol cast toho istého zalobného dôvodu zalozenú na pouzití dokumentov zaistených v rozpore s nariadením Rady c. 17 zo 6. februára 1962, Prvým nariadením implementujúcim clánky [81] a [82] Zmluvy (Ú. v. ES 13, 1962, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3). Solvay sa domnievala, ze vzhladom na to, ze rozhodnutie o overení z 5. apríla 1989 sa týkalo iba porusenia clánku 81 ES, Komisia nemohla pouzit zaistené dokumenty na stíhanie zalobkyne podla clánku 82 ES. Vseobecný súd odpovedal, ze Komisia v tomto rozhodnutí o overení nemusela pristúpit k prísnemu posúdeniu porusenia a ze v predmetnej veci bola cast vytýkaných skutocností uvedených v tomto rozhodnutí o overení, a to "vykonanie výhradných dohôd o kúpe", totozná s tými, ktoré boli konstatované v rámci porusenia zneuzitím dominantného postavenia. Komisia teda neprekrocila zákonný rámec vytvorený týmto rozhodnutím o overení. 31 Vseobecný súd tiez zamietol cast toho istého zalobného dôvodu zalozenú na porusení zásad nestrannosti, riadnej správy vecí verejných a proporcionality. Tretí zalobný dôvod zalozený na nesprávnej definícii relevantného geografického trhu 32 Vseobecný súd po preskúmaní tohto dôvodu dospel v bode 256 napadnutého rozsudku k záveru, ze Solvay mala dominantné postavenie, ze relevantný geografický trh bol definovaný ako trh Spolocenstva s výnimkou Spojeného královstva a Írska alebo ako trh kazdého zo státov, v ktorom jej bolo vytýkané porusenie clánku 82 ES na trhu s uhlicitanom sodným. Stvrtý zalobný dôvod zalozený na neexistencii dominantného postavenia 33 V bodoch 275 az 279 napadnutého rozsudku Vseobecný súd pripomenul judikatúru týkajúcu sa pojmu dominantné postavenie. Konstatoval podiely na trhu, ktoré ovláda Solvay, a v bodoch 286 az 304 dospel k záveru, ze tvrdenia uvedené zalobkynou nepreukazovali existenciu výnimocných okolností, ktoré by spochybnili konstatovanie, podla ktorého mala na relevantnom trhu dominantné postavenie. Piaty zalobný dôvod zalozený na neexistencii zneuzitia dominantného postavenia 34 Vseobecný súd po tom, ako sa v bodoch 325, 327, 349, 368, 369, 376 a 388 napadnutého rozsudku opakovane ubezpecil, ze Solvay nespochybnovala vecnú správnost dôkazov proti nej, dospel k záveru, ze vytýkané postupy, konkrétne zlavy na limitné mnozstvo, vernostné zlavy, skupinová zlava hlavnému klientovi a dohody o výhradných dodávkach, predstavovali zneuzitie dominantného postavenia. Najmä vysvetlil, ako systém zliav na limitné mnozstvo viedol k diskriminacným praktikám. Siesty zalobný dôvod zalozený na porusení práva na prístup k spisu 35 Vseobecný súd preskúmal, ci nedostatok prístupu k niektorým dokumentom v priebehu správneho konania zabránil zalobkyni dozvediet sa o dokumentoch, ktoré mohli byt uzitocné na jej obhajobu. Ked preskúmal, ci uvedené dokumenty mohli zmenit urcenie relevantného geografického trhu, teda urcenie trhu dotknutého výrobku, ako aj závery, podla ktorých mala Solvay dominantné postavenie a toto postavenie zneuzila, dospel k zápornej odpovedi. Vseobecný súd preskúmal cast zalozenú na nedostatku úplného nahliadnutia do spisu. Po tom, ako sa pokúsil urcit, co obsahovali spisy stratené Komisiou, overil, ze správanie vytýkané spolocnosti Solvay bolo preukázané dokumentmi nachádzajúcimi sa v existujúcich spisoch a v bode 479 napadnutého rozsudku dospel k záveru, ze "je teda mozné vylúcit, ze by zalobkyna mohla nájst v chýbajúcich 'podspisoch` dokumenty, ktoré by boli uzitocné na jej obhajobu...". Argumentácia uvedená na podporu návrhov smerujúcich k zruseniu alebo znízeniu pokuty 36 Zalobkyna uviedla pät dôvodov zalozených na nesprávnom posúdení závaznosti porusení, nesprávnom posúdení trvania porusenia, existencii polahcujúcich okolností, neprimeranosti pokuty a na uplynutí casu. 37 V bodoch 510 a 511 napadnutého rozsudku Vseobecný súd uviedol, ze v rozhodnutí týkajúcom sa uplatnenia clánku 82 ES nemohla byt prijatá pritazujúca okolnost recidívy odôvodnená odsúdeniami pre porusenia clánku 81 ES a ze okrem toho porusenia, za ktoré uz Solvay bola odsúdená, boli velmi rozdielne od tých, o ktoré ide v predmetnej veci. V dôsledku toho znízil ulozenú pokutu o 5 %. 38 V odpovedi na piaty zalobný dôvod Vseobecný súd rozhodol, ze pokuta mala sankcnú a odstrasujúcu povahu aj po uplynutí urcitého casu. 39 Na záver Vseobecný súd stanovil pokutu vo výske 19 miliónov eur. Zalobkyni ulozil povinnost znásat svoje trovy konania, ako aj 95 % trov konania Komisie a Komisii ulozil povinnost znásat 5 % svojich trov konania. O odvolaní 40 Odvolatelka uvádza devät odvolacích dôvodov. Prvý dôvod je zalozený na porusení práva na rozhodnutie v primeranej lehote. Druhý dôvod je zalozený na porusení clánkov 14 a 20 nariadenia c. 17. Tretí dôvod sa zakladá na porusení práva na obhajobu vyplývajúcom zo skutocnosti, ze po tom, ako Komisia zamietla odvolatelke prístup k spisu pocas správneho konania, jeho cast stratila. Stvrtý dôvod je zalozený na porusení práva na obhajobu, pokial ide o dokumenty v jej prospech, do ktorých bolo mozné nahliadnut v kancelárii. Piaty dôvod je zalozený na porusení práva odvolatelky byt vypocutá predtým, ako Komisia prijala sporné rozhodnutie. Siesty dôvod sa zakladá na porusení povinnosti odôvodnit rozsudky a porusení clánku 82 ES, pokial ide o definíciu relevantného geografického trhu prijatú Vseobecným súdom v napadnutom rozsudku. Siedmy dôvod je zalozený na porusení povinnosti odôvodnit rozsudky a porusení clánku 82 ES pri posúdení dominantného postavenia vykonanom v napadnutom rozsudku. Ôsmy dôvod sa zakladá na porusení povinnosti odôvodnit rozsudky a porusení clánku 82 ES, pokial ide o zlavu schválenú pre skupinu Saint-Gobain. Deviaty dôvod je zalozený na porusení povinnosti odôvodnit rozsudky a porusení clánku 82 ES, pokial ide o existenciu zneuzitia dominantného postavenia. 41 Najskôr treba preskúmat spolocne tretí a piaty dôvod, ktoré sa oba týkajú porusenia práva na obhajobu. Argumentácia úcastníkov konania 42 Prvou castou tretieho odvolacieho dôvodu odvolatelka vytýka Vseobecnému súdu, ze ju ulozením povinnosti preukázat, ze stratené dokumenty mohli byt uzitocné na jej obhajobu, zatazil nemoznou dôkaznou povinnostou, pretoze tieto dokumenty nemohli byt preskúmané. 43 Druhou castou tohto odvolacieho dôvodu odvolatelka Vseobecnému súdu vytýka, ze porusil zásadu, podla ktorej stacilo, aby tieto dokumenty mohli co len v znízenej miere ovplyvnit sporné rozhodnutie. 44 Tretou castou tohto odvolacieho dôvodu odvolatelka vytýka Vseobecnému súdu, ze sa neobmedzil na predbezné preskúmanie spisu s cielom overit, ci chýbajúce dokumenty boli spôsobilé ovplyvnit uvedené rozhodnutie, ale najskôr rozhodol vo veci samej. Vseobecný súd sa totiz v prvom rade domnieval, ze dôvody uvedené zalobkynou na podporu svojej zaloby o neplatnost sporného rozhodnutia mali byt zamietnuté, aby z toho v druhom rade vyvodil, ze dokumenty nesprístupnené zalobkyni nemohli mat nijaký vplyv na toto rozhodnutie. 45 Stvrtou castou toho istého dôvodu odvolatelka Vseobecnému súdu vytýka, ze v bode 470 napadnutého rozsudku dospel k záveru, ze "na základe ziadnej indície [nebolo] mozné predpokladat, ze by zalobkyna mohla objavit v chýbajúcich 'podspisoch` dokumenty, ktoré by vyvracali konstatovanie, ze mala dominantné postavenie", iba na základe podielov na trhu, a ze tak obrátil dôkazné bremeno a porusil prezumpciu neviny. Odvolatelka spochybnila existenciu dominantného postavenia a nie je vylúcené, ze iné dokumenty by jej umoznili posilnit svoju argumentáciu. 46 Piatou castou tretieho odvolacieho dôvodu odvolatelka Vseobecnému súdu vytýka, ze porusil právo na obhajobu, ked v bode 474 napadnutého rozsudku vo veci skupinovej zlavy priznanej Saint-Gobain dospel k záveru, ze sa zalobkyna "mala snazit uviest, v akom rozsahu by iné dôkazy mohli spochybnit obsah tajného protokolu, alebo prinajmensom, aké iné vysvetlenie je mozné mu pripísat". 47 Siestou castou tohto odvolacieho dôvodu odvolatelka tvrdí, ze Vseobecný súd porusil právo na obhajobu, ked v bode 471 napadnutého rozsudku dospel k záveru, ze pochybenie Komisie, pokial ide o definíciu geografického trhu, "nemohlo mat rozhodujúci vplyv na výsledok", takze zalobkyna v kartotékach stratených Komisiou nemohla nájst dokumenty uzitocné na svoju obhajobu. 48 Prvou castou piateho odvolacieho dôvodu odvolatelka Vseobecnému súdu vytýka, ze neodpovedal na jej tvrdenie, podla ktorého mala byt vypocutá pred prijatím sporného rozhodnutia, a to napriek existencii rozsudku Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, uz citovaného, kedze správne konanie obsahovalo nezrovnalosti vyplývajúce z nedostatku prístupu k spisu v stádiu pred prijatím tohto rozhodnutia, co ovplyvnilo platnost jeho prípravných opatrení, a vzhladom na to, ze tieto nezrovnalosti boli konstatované Súdom prvého stupna pred prijatím sporného rozhodnutia v rozsudku z 29. júna 1995, Solvay/Komisia (T-30/91), uz citovanom. 49 Druhou castou tohto odvolacieho dôvodu odvolatelka vytýka Vseobecnému súdu, ze odmietol uznat, ze pred prijatím sporného rozhodnutia bola Komisia povinná vypocut dotknutý podnik, kedze rozsudok Vseobecného súdu - aj ked bol vydaný v rámci iného konania - dospel k záveru o existencii vady týkajúcej sa prípravných opatrení zruseného rozhodnutia. Odvolatelka v tejto súvislosti pripomína rozsudok z 29. júna 1995, Solvay/Komisia (T-30/91), uz citovaný, a zdôraznuje, ze konanie v predmetnej veci obsahovalo rovnaké vady ako tie, ku ktorým dospel tento rozsudok. Podla clánku 233 ES mala Komisia povinnost vyvodit z rozsudku vydaného Vseobecným súdom vsetky dôsledky. I ked rozhodnutie 91/299 Vseobecný súd zrusil pre nedostatocné overenie, Komisia mala prihliadnut aj na rozsudok z 29. júna 1995, Solvay/Komisia (T-30/91), uz citovaný, ktorý definitívne konstatoval inú vadu konania. Komisia teda mala podla odvolatelky povinnost prihliadnut na túto vadu konania konstatovanú Vseobecným súdom na úcely nápravy konania, a preto jej sprístupnit spis a umoznit jej uplatnit vsetky svoje písomné a ústne pripomienky pred prijatím sporného rozhodnutia. 50 Komisia spochybnuje prípustnost a dôvodnost takto uvedených dôvodov a tvrdení odvolatelky. Posúdenie Súdnym dvorom 51 Na rozdiel od toho, co tvrdí Komisia, zalobným dôvodom zalozeným na porusení práva na prístup k spisu odvolatelka nekritizuje skutkové posúdenia Vseobecného súdu, ale pravidlá, ktoré uplatnil v oblasti dôkazného bremena, pokial ide o uzitocnost dokumentov, ktorých cast sa stratila. Otázka, ci Vseobecný súd uplatnil pri posudzovaní uzitocnosti týchto dokumentov na obhajobu odvolatelky správnu právnu normu, je právnou otázkou, ktorú môze preskúmat Súdny dvor v rámci odvolania (pozri v tomto zmysle rozsudky z 25. januára 2007, Sumitomo Metal Industries a Nippon Steel/Komisia, C-403/04 P a C-405/04 P, Zb. s. I-729, bod 40, ako aj z 10. júla 2008, Bertelsmann a Sony Corporation of America/Impala, C-413/06 P, Zb. s. I-4951, bod 117). 52 Právo na obhajobu je základné právo tvoriace neoddelitelnú súcast vseobecných právnych zásad, ktorých respektovanie zabezpecuje Súdny dvor (rozsudok zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, Zb. s. I-123, bod 64). 53 Respektovanie práva na obhajobu v konaní pred Komisiou, ktorého predmetom je ulozenie pokuty podniku za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze, vyzaduje, aby mal dotknutý podnik moznost úcinne vyjadrit svoje stanovisko k pravdivosti a relevantnosti jednak skutkových okolností a okolností, ktorých sa dovoláva, ako aj dokumentov, o ktoré Komisia oprela svoje zistenie existencie porusenia Zmluvy (rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný, bod 66). Toto právo je upravené v clánku 41 ods. 2 písm. a) a b) Charty základných práv Európskej únie. 54 Ako Vseobecný súd správne pripomenul v bode 405 napadnutého rozsudku, právo na prístup k spisu znamená, ze Komisia poskytne dotknutému podniku moznost preskúmat vsetky dokumenty zalozené vo vysetrovacom spise, ktoré môzu byt relevantné na obhajobu tohto podniku. K nim patria doklady v jeho prospech aj neprospech, s výhradou obchodných tajomstiev iných podnikov, interných dokumentov Komisie a iných dôverných informácií (rozsudky Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, uz citovaný, bod 315, ako aj Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný, bod 68). 55 Porusenie práva na prístup k spisu v priebehu konania predchádzajúceho prijatiu rozhodnutia v zásade môze viest k zruseniu tohto rozhodnutia, pokial bolo zasiahnuté právo dotknutého podniku na obhajobu (rozsudok Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, uz citovaný, bod 317). 56 Za rovnakého predpokladu vzniknuté porusenie nie je napravené iba na základe skutocnosti, ze prístup bol umoznený v priebehu súdneho konania (rozsudok Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, uz citovaný, bod 318). Kedze sa takéto preskúmanie Vseobecným súdom obmedzuje na súdne preskúmanie vznesených zalobných dôvodov, nie je jeho predmetom ani jeho úcinkom nahradit úplné vysetrovanie veci v rámci správneho konania. Okrem toho oneskorené oboznámenie sa s niektorými dokumentmi v spise nestavia podnik, ktorý podal zalobu proti rozhodnutiu Komisie, opät do situácie, v ktorej by bol, pokial by sa mohol pri predlození svojich písomných a ústnych pripomienok tejto institúcii opierat o rovnaké dokumenty (pozri rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný, bod 103 a citovanú judikatúru). 57 Ak je prístup k spisu, konkrétnejsie k dokumentom v prospech podniku, zabezpecený v stádiu súdneho konania, dotknutý podnik nemusí preukázat, ze pokial by mal k neoznámeným dokumentom prístup, malo by rozhodnutie Komisie odlisný obsah, ale iba to, ze uvedené dokumenty mohli byt uzitocné na jeho obhajobu (rozsudok z 2. októbra 2003, Corus UK/Komisia, C-199/99 P, Zb. s. I-11177, bod 128; Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, uz citovaný, bod 318, ako aj Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný, bod 131). 58 Hoci Vseobecný súd správne pripomenul tieto zásady, v bode 481 napadnutého rozsudku napriek tomu dospel k záveru, ze "aj ked totiz zalobkyna nemala prístup ku vsetkým dokumentom vo vysetrovacom spise, táto okolnost jej v predmetnej veci nebránila v tom, aby zabezpecila svoju obhajobu, pokial ide o základné výhrady, ktoré Komisia vzniesla v oznámení o výhradách a v [spornom] rozhodnutí". 59 Vseobecný súd predtým, ako dospel k tomuto záveru, preskúmal výhrady uvedené v tomto rozhodnutí a materiálne dôkazy predlozené na ich podporu. Takýto spôsob prístupu nemozno kritizovat, kedze uzitocnost iných dokumentov na obhajobu musí byt posúdená práve s prihliadnutím na tieto okolnosti. 60 Vseobecný súd vsak svoj záver zalozil najmä na zisteniach, podla ktorých po prvé "velmi velké podiely na trhu sú sam[y] osebe, okrem výnimocných okolností, dôkazom existencie dominantného postavenia" a aj v prípade, ze by také skutocnosti existovali, nemohli byt zalobkyni neznáme (bod 470 napadnutého rozsudku), po druhé "prípadné pochybenie Komisie [v súvislosti s definíciou geografického trhu] by nemohlo mat rozhodujúci vplyv na výsledok" (bod 471 tohto rozsudku) a po tretie "sa zalobkyna mala snazit uviest, v akom rozsahu by iné dôkazy mohli spochybnit obsah tajného protokolu, alebo prinajmensom, aké iné vysvetlenie je mozné mu pripísat" (bod 474 tohto rozsudku). 61 Takéto tvrdenia neuznávajú dôsledky, ktoré treba vyvodit zo straty spisov, na práva odvolatelky v predmetnej veci. Takýmto odôvodnením sa totiz Vseobecný súd opiera o hypotézy, nielen pokial ide o obsah stratených dokumentov, ale aj pokial ide o vedomost, ktorú odvolatelka mala mat o tomto obsahu. Vseobecný súd, ako uviedla generálna advokátka v bode 202 návrhov, najmä nevysvetlil, preco mala odvolatelka sama od seba vediet o prípadných výnimocných okolnostiach, ktoré mohli prispiet k zvráteniu prezumpcie o existencii dominantného postavenia zalozenej na údajoch týkajúcich sa podielov na trhu. 62 V tomto ohlade treba pripomenút, ze podla Komisie chýbajúce podspisy pravdepodobne obsahovali odpovede na ziadosti o informácie poskytnuté podla clánku 11 nariadenia Rady c. 17. Nie je preto vylúcené, ze odvolatelka v týchto podspisoch mohla nájst dôkazy pochádzajúce z iných podnikov, ktoré by umoznili vykladat skutocnosti inak ako Komisia, co by mohlo byt uzitocné na jej obhajobu. 63 Kedze odvolatelka nemala prístup k týmto dokumentom a ich obsah nebol ani urcený, ani urcitelný, Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, ze jej ulozil, ako to urobil v bode 474 napadnutého rozsudku, povinnost spresnit tvrdenia, ktoré by bola mohla uviest, ak by mala k dispozícii tieto dokumenty, ktoré vsak vecne nemohla poznat. 64 Treba zdôraznit, ze v predmetnej veci nejde o niekolko chýbajúcich dokumentov, ktorých obsah by mohol byt obnovený na základe iných zdrojov, ale o celé podspisy, ktoré, ak boli predpoklady Komisie opísané v bode 62 tohto rozsudku správne, mohli obsahovat podstatné dôkazy z konania pred Komisiou a ktoré mohli byt relevantné na úcely obhajoby odvolatelky. 65 Z toho vyplýva, ze Vseobecný súd sa tým, ze v bode 481 napadnutého rozsudku dospel k záveru, ze okolnost, ze zalobkyna nemala prístup ku vsetkým dokumentom nachádzajúcim sa vo vysetrovacom spise, jej nezabránila v zabezpecení svojej obhajoby, dopustil nesprávneho právneho posúdenia, pokial ide o porusenie práva na obhajobu Komisiou, a svoje rozhodnutie, co sa týka obsahu chýbajúcich dokumentov, zalozil na predpoklade, ktorý sám nemohol preskúmat. 66 Pokial ide o vypocutie dotknutého podniku pred prijatím sporného rozhodnutia, na ktoré poukázala odvolatelka vo svojom piatom odvolacom dôvode, treba pripomenút, ze je súcastou práva na obhajobu. Porusenie práva na obhajobu teda musí byt preskúmané v závislosti od osobitných okolností kazdého konkrétneho prípadu. 67 V bode 184 napadnutého rozsudku Vseobecný súd správne pripomenul, ze ked Komisia po zrusení rozhodnutia, ktoré ukladá sankcie podnikom, ktoré porusili clánok 81 ods. 1 ES, z dôvodu procesnej vady týkajúcej sa výlucne podmienok jeho konecného prijatia kolégiom komisárov, prijme nové rozhodnutie v podstate s totozným obsahom, ktoré je zalozené na rovnakých výhradách, nie je povinná vykonat nové vypocutie dotknutých podnikov (pozri v tomto zmysle rozsudok Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, uz citovaný, body 83 az 111). 68 V predmetnej veci vsak otázka vypocutia odvolatelky nemôze byt oddelená od prístupu k spisu. Ak má totiz sporné rozhodnutie z podstatnej casti totozný obsah a je zalozené na rovnakých výhradách ako tie, ktoré boli uvedené v prvom rozhodnutí zrusenom Vseobecným súdom z dôvodu procesnej vady v záverecnom stádiu konania, a to nedostatocného overenia kolégiom komisárov, platí, ze prijatie tohto prvého rozhodnutia bolo takisto dotknuté vadou predchádzajúcou tejto poslednej uvedenej vade. Ako totiz vyplýva z bodu 17 tohto rozsudku, je nepochybné, ze pocas správneho konania, ktoré viedlo k prijatiu uvedeného prvého rozhodnutia, Komisia odvolatelke neposkytla vsetky dokumenty nachádzajúce sa v jej spise, konkrétne dokumenty v jej prospech. 69 Ako sa pripomenulo v bode 17 tohto rozsudku, v uz citovaných rozsudkoch z 29. júna 1995, Solvay/Komisia (T-30/91) a ICI/Komisia (T-36/91), Súd prvého stupna v súvislosti s rozhodnutím 91/297 dotknutým v bode 12 tohto rozsudku, ktoré je pripojené k spornému rozhodnutiu a bolo predmetom toho istého oznámenia o výhradách, konstatoval, ze v tomto správnom konaní bolo porusené právo na obhajobu, kedze Komisia dotknutému podniku dostatocne nesprístupnila dokumenty, najmä tie, ktoré mohli byt uzitocné na jeho obhajobu. Súd prvého stupna preto zrusil tieto rozhodnutia a najmä pripomenul na jednej strane skutocnost, ze prístup k spisu vo veciach hospodárskej sútaze vyplýva z procesných záruk urcených na ochranu práva na obhajobu, a na druhej strane nevyhnutnost vypracovat podrobný zoznam dokumentov tvoriacich spis, aby dotknutý podnik mohol posúdit vhodnost ziadosti o prístup k specifickým dokumentom, ktoré môzu byt uzitocné na jeho obhajobu (rozsudky z 29. júna 1995, Solvay/Komisia, T-30/91, uz citovaný, body 59 a 101, ako aj ICI/Komisia, T-36/91, uz citovaný, body 69 a 111). 70 Napriek týmto skutocnostiam a napriek judikatúre Súdneho dvora potvrdzujúcej dôlezitost prístupu k spisu, konkrétnejsie k dokumentom v prospech podniku (pozri najmä rozsudok z 8. júla 1999, Hercules Chemicals/Komisia, C-51/92 P, Zb. s. I-4235), Komisia prijala rovnaké rozhodnutie ako to, ktoré bolo zrusené pre nedostatocné overenie bez zacatia nového správneho konania, v rámci ktorého by vypocula odvolatelku po tom, ako jej sprístupnila spis. 71 Z toho vyplýva, ze Vseobecný súd tým, ze neprihliadol na specifické okolnosti veci, a najmä tým, ze vychádzal zo skutocnosti, ze prvé rozhodnutie bolo zrusené pre nedostatocné overenie a druhé rozhodnutie obsahovalo rovnaké výhrady, nesprávne dospel k záveru, ze vypocutie odvolatelky nebolo potrebné. Dopustil sa tak nesprávneho právneho posúdenia, ked rozhodol, ze Komisia neporusila právo na obhajobu tým, ze nevypocula odvolatelku pred prijatím sporného rozhodnutia. 72 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze tretí a piaty odvolací dôvod sú dôvodné a ze napadnutý rozsudok musí byt zrusený v rozsahu, v akom Vseobecný súd týmto rozsudkom nezrusil sporné rozhodnutie pre porusenie práva na obhajobu. 73 Kedze uznanie dôvodnosti tretieho a piateho dôvodu má za následok zrusenie napadnutého rozsudku, nie je opodstatnené preskúmat ostatné odvolacie dôvody. O zalobe podanej proti spornému rozhodnutiu 74 Podla clánku 61 Statútu Súdneho dvora Európskej únie, ak je odvolanie dôvodné, Súdny dvor zrusí rozhodnutie Vseobecného súdu. Súdny dvor môze sám rozhodnút s konecnou platnostou vo veci samej, ak to stav konania dovoluje. Tak je to aj v danom prípade. 75 Z bodov 51 az 72 tohto rozsudku vyplýva, ze zaloba je dôvodná a je opodstatnené zrusit sporné rozhodnutie z dôvodu porusenia práva na obhajobu. O trovách 76 Podla clánku 122 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, ak je odvolanie dôvodné a ak Súdny dvor sám rozhodne s konecnou platnostou vo veci samej, potom rozhodne aj o trovách konania. Podla clánku 69 ods. 2 tohto poriadku, ktorý sa na základe jeho clánku 118 uplatnuje na konanie o odvolaní, úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze Komisia nemala úspech v podstatnej casti svojich dôvodov a odvolatelka navrhla zaviazat ju na náhradu trov konania, je opodstatnené zaviazat Komisiu, aby okrem svojich trov konania znásala vsetky trovy konania odvolatelky tak v prvostupnovom, ako aj v odvolacom konaní. Z týchto dôvodov Súdny dvor (velká komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Rozsudok Vseobecného súdu Európskej únie zo 17. decembra 2009, Solvay/Komisia (T-57/01), sa zrusuje. 2. Rozhodnutie Komisie 2003/6/ES z 13. decembra 2000 týkajúce sa konania o uplatnení clánku 82 Zmluvy ES (COMP/33.133 - C: Uhlicitan sodný - Solvay) sa zrusuje. 3. Európska komisia je povinná nahradit trovy konania vynalozené tak v prvostupnovom, ako aj v odvolacom konaní. Podpisy __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: francúzstina. References 1. file:///tmp/lynxXXXX3BDwFR/L94921-4321TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXX3BDwFR/L94921-4321TMP.html#Footref*