Spojené veci C-89/10 a C-96/10 Q-Beef NV proti Belgickému královstvu a Frans Bosschaert proti Belgickému královstvu a i. (návrhy na zacatie prejudiciálneho konania podané Rechtbank van eerste aanleg te Brussel) "Vnútrostátne príspevky nezlucitelné s právom Únie - Príspevky zaplatené na základe systému financnej podpory a príspevkov, ktorý bol vyhlásený za nezlucitelný s právom Únie - Systém nahradený novým systémom povazovaným za zlucitelný - Vrátenie neoprávnene vybratých príspevkov - Zásady ekvivalencie a efektivity - Dlzka premlcacej doby - Dies a quo - Pohladávky vymáhané od státu a od jednotlivcov - Rozdielne lehoty" Abstrakt rozsudku 1. Právo Únie - Priamy úcinok - Vnútrostátne príspevky nezlucitelné s právom Únie - Vrátenie - Podmienky - Uplatnenie vnútrostátneho práva - Stanovenie premlcacích alebo prekluzívnych dôb týmto právom 2. Právo Únie - Priamy úcinok - Vnútrostátne príspevky nezlucitelné s právom Únie - Vrátenie - Podmienky - Uplatnenie vnútrostátneho práva - Skutocnost, ze vnútrostátne právo stanovuje dlhsiu premlcaciu dobu na vrátenie príspevkov v prípade jednotlivca sprostredkovatela nez státu - Prípustnost - Podmienka 3. Prejudiciálne otázky - Výklad - Casové úcinky rozsudkov o výklade - Retroaktívny úcinok - Rozsudok, ktorým sa konstatuje nezlucitelnost retroaktívneho úcinku vnútrostátnej právnej úpravy s právom Únie (Clánok 267 ZFEÚ) 1. Právu Únie neodporuje uplatnovanie pätrocnej premlcacej doby, ktorú vnútrostátny právny poriadok stanovuje pre pohladávky voci státu, na zaloby o vrátenie príspevkov, ktoré boli zaplatené v rozpore s právom Únie na základe "zmiesaného systému príspevkov a pomoci". V prípade neexistencie harmonizovaných pravidiel upravujúcich vrátenie poplatkov ulozených v rozpore s právom Únie je totiz clenským státom ponechané právo riadit sa procesnými podmienkami stanovenými vo vnútrostátnom právnom poriadku, najmä v oblasti prekluzívnych lehôt, pricom musia dodrziavat zásady ekvivalencie a efektivity. Zásada ekvivalencie vsak nie je porusená, ak sa pätrocná premlcacia doba uplatnuje na vsetky pohladávky voci dotknutému clenskému státu a ak jej uplatnitelnost nezávisí od otázky, ci uvedené pohladávky vyplynuli z porusenia vnútrostátneho práva alebo práva Únie, ktorej overenie prinálezí vnútrostátnemu súdu. Pokial ide o zásadu efektivity, stanovenie primeraných lehôt na podanie zalôb pod hrozbou premlcania v záujme právnej istoty, ktorá chráni tak dotknutú osobu, ako aj dotknutý správny orgán, je zlucitelné s právom Únie. Tieto lehoty totiz nie sú takej povahy, aby viedli k praktickej nemoznosti alebo k neprimeranému stazeniu výkonu práv, ktoré priznáva právny poriadok Únie, aj ked ich uplynutie, ako vyplýva z ich podstaty, spôsobuje úplné alebo ciastocné zamietnutie podanej zaloby. (pozri body 34 - 36, 38, bod 1 výroku) 2. Právu Únie neodporuje vnútrostátna právna úprava, ktorá priznáva jednotlivcovi dlhsiu lehotu na vymáhanie príspevkov od iného jednotlivca vystupujúceho ako sprostredkovatel, ktorému tieto príspevky zaplatil bez právneho dôvodu a ktorý ich v mene prvého jednotlivca odviedol státu, pricom ak by tieto príspevky zaplatil priamo státu, mal by na podanie zaloby kratsiu lehotu, ktorá sa odchyluje od vseobecného rezimu zaloby na vydanie plnenia poskytnutého bez právneho dôvodu, ak jednotlivci vystupujúci ako sprostredkovatelia môzu od státu skutocne pozadovat sumy prípadne vyplatené iným jednotlivcom. (pozri bod 45, bod 2 výroku) 3. Skutocnost, ze Súdny dvor v rozsudku vydanom v prejudiciálnom konaní rozhodol o nezlucitelnosti retroaktívneho úcinku vnútrostátnej právnej úpravy s právom Únie, nemá vplyv na zaciatok plynutia premlcacej doby stanovenej vnútrostátnym právnym poriadkom pre pohladávky voci dotknutému clenskému státu. Otázku zaciatku plynutia premlcacej doby totiz v zásade riesi vnútrostátne právo. Okrem toho rozsudok vydaný v prejudiciálnom konaní nemá konstitutívny, ale iba deklaratórny charakter s tým dôsledkom, ze jeho úcinky sa v zásade vracajú do okamihu nadobudnutia úcinnosti pravidla, ktoré je predmetom výkladu. V dôsledku toho právo Únie bráni vnútrostátnemu orgánu vzniest námietku uplynutia primeranej premlcacej doby len v prípade, ak konanie vnútrostátnych orgánov spolu s existenciou premlcacej doby vedie k tomu, ze dotknutá osoba je úplne pozbavená moznosti uplatnit si svoje práva pred vnútrostátnymi súdmi. (pozri body 47, 48, 51, 53, bod 3 výroku) ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (stvrtá komora) z 8. septembra 2011 ([1]*) "Vnútrostátne príspevky nezlucitelné s právom Únie - Príspevky zaplatené na základe systému financnej podpory a príspevkov, ktorý bol vyhlásený za nezlucitelný s právom Únie - Systém nahradený novým systémom povazovaným za zlucitelný - Vrátenie neoprávnene vybratých príspevkov - Zásady ekvivalencie a efektivity - Dlzka premlcacej doby - Dies a quo - Pohladávky vymáhané od státu a od jednotlivcov - Rozdielne lehoty" V spojených veciach C-89/10 a C-96/10, ktorých predmetom sú návrhy na zacatie prejudiciálneho konania podané rozhodnutiami Rechtbank van eerste aanleg te Brussel (Belgicko) z 29. a 12. januára 2010, dorucené Súdnemu dvoru 17. a 22. februára 2010, ktoré súvisia s konaniami: Q-Beef NV (C-89/10) proti Belgickému královstvu a Frans Bosschaert (C-96/10) proti Belgickému královstvu, Vleesgroothandel Georges Goossens en Zonen NV, Slachthuizen Goossens NV, SÚDNY DVOR (stvrtá komora), v zlození: predseda stvrtej komory J.-C. Bonichot, sudcovia L. Bay Larsen, C. Toader (spravodajkyna), A. Prechal a E. Jarasiunas, generálny advokát: N. Jääskinen, tajomník: C. Strömholm, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 3. februára 2011, so zretelom na pripomienky, ktoré predlozili: - Q-Beef NV a F. Bosschaert, v zastúpení: J. Arnauts-Smeets, advocaat, - Vleesgroothandel Georges Goossens en Zonen NV a Slachthuizen Goossens NV, v zastúpení: A. D'Halluin a F. van Remoortel, advocaten, - belgická vláda, v zastúpení: J.-C. Halleux, splnomocnený zástupca, za právnej pomoci Y. Vastersavendts a E. Jacubowitz, advocaten, - Európska komisia, v zastúpení: S. Thomas a H. van Vliet, splnomocnení zástupcovia, po vypocutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 26. mája 2011, vyhlásil tento Rozsudok 1 Návrhy na zacatie prejudiciálneho konania sa týkajú zlucitelnosti osobitnej pätrocnej premlcacej doby stanovenej vnútrostátnym právom Belgického královstva so zásadami ekvivalencie a efektivity zavedenými právom Únie, ako aj urcenia zaciatku plynutia tejto doby. 2 Tieto návrhy boli podané v rámci jednak sporu medzi Q-Beef NV (dalej len "Q-Beef") a Belgickým královstvom (C-89/10) a jednak sporu medzi F. Bosschaertom a Belgickým královstvom, Vleesgroothandel Georges Goossens en Zonen NV a Slachthuizen Goossens NV (dalej len "spolocnosti Goossens") (C-96/10), ktorých predmetom je uplatnitelnost pätrocnej premlcacej doby na zaloby podané proti Belgickému královstvu s cielom dosiahnut vrátenie príspevkov odvedených do fondu pre zdravie zvierat a zivocísnu výrobu (dalej len "fond"). Právny rámec Vnútrostátna právna úprava týkajúca sa fondu Právna úprava z roku 1987 3 Zákonom o zdraví zvierat z 24. marca 1987 (Moniteur belge zo 17. apríla 1987, s. 5788, dalej len "zákon z roku 1987") bol zavedený rezim financovania cinností súvisiacich s bojom proti chorobám zvierat, ako aj so zlepsením hygieny, zdravia a kvality zvierat a zivocísnych výrobkov (dalej len "rezim z roku 1987"). Podla clánku 2 tohto zákona bol jeho úcelom "boj proti chorobám zvierat s cielom podpory verejného zdravia a ekonomickej prosperity drzitelov zvierat". 4 Clánok 32 ods. 2 zákona z roku 1987 stanovoval: "Pri ministerstve polnohospodárstva sa zriaduje [fond]... . Fond by mal prispiet k financovaniu úhrad, príspevkov a iných plnení, ktoré súvisia s bojom proti chorobám zvierat a so zlepsením hygieny, zdravia a kvality zvierat a zivocísnych výrobkov. Fond svoje prostriedky získava z: 1. povinných príspevkov fyzických alebo právnických osôb, ktoré zvieratá alebo zivocísne výrobky produkujú, spracúvajú, prepravujú, upravujú, predávajú alebo s nimi obchodujú. ... Ak sa povinný príspevok vyberá od osôb, ktoré zvieratá alebo zivocísne výrobky spracúvajú, prepravujú, upravujú, predávajú alebo s nimi obchodujú, potom sa pri kazdej transakcii jeho výber presunie az na úroven chovatela." 5 Zákon z roku 1987 splnomocnil krála, aby nariadením stanovil výsku týchto povinných príspevkov, ako aj pravidlá ich výberu. Královským nariadením z 11. decembra 1987 o povinných príspevkoch do fondu pre zdravie zvierat a zivocísnu výrobu (Moniteur belge z 23. decembra 1987, s. 19317, dalej len "nariadenie z roku 1987"), bol bitúnkom a vývozcom od 1. januára 1988 ulozený povinný príspevok za kazdý usmrtený alebo vyvezený zivý kus hovädzieho dobytka, telata alebo osípanej. Bitúnky a vývozcovia mali ulozené povinné príspevky presunút na dodávatela zvierat, ktorý ich prípadne presúval na predajcu a týmto spôsobom postupne az na chovatela. Zákon a nariadenie z roku 1987 boli následne viackrát zmenené. Ziaden z týchto aktov nebol oznámený Komisii podla clánku 93 ods. 3 Zmluvy EHS (zmenený na clánok 93 ods. 3 Zmluvy ES, teraz clánok 88 ods. 3 ES). Zákon z roku 1998 6 V nadväznosti na rozhodnutie Komisie 91/538/EHS zo 7. mája 1991 o fonde pre zdravie zvierat a zivocísnu výrobu v Belgicku (Ú. v. ES L 294, s. 43), ktorým bol vyhlásený rezim z roku 1987 za nezlucitelný so spolocným trhom, bol na základe zákona z 23. marca 1998 o vytvorení rozpoctového fondu pre zdravie zvierat a kvalitu zivocísnych výrobkov (Moniteur belge z 30. apríla 1998, s. 13469, dalej len "zákon z roku 1998") tento rezim zrusený a nahradený novým rezimom (dalej len "rezim z roku 1998"), ktorý zahrnal nový systém povinných príspevkov, uplatnovaný spätne od 1. januára 1988, ako aj nový fond, rozpoctový fond pre zdravie zvierat a kvalitu zivocísnych výrobkov (dalej spolocne s fondom v rezime z roku 1987 len "fond"). Rezim z roku 1998 sa v zásade lísi od rezimu z roku 1987 v tom, ze nestanovuje príspevky za dovezené zvieratá a ze príspevky za vyvezené zvieratá nie sú od 1. januára 1997 vymáhané. 7 Clánok 5 zákona z roku 1998 stanovuje, ze fond sa financuje okrem iného z príspevkov ulozených králom fyzickým alebo právnickým osobám, ktoré produkujú, spracovávajú, prepravujú, upravujú, predávajú alebo uvádzajú na trh zvieratá alebo zivocísne výrobky. 8 Clánok 14 zákona z roku 1998 ukladá povinnost platit príspevky bitúnkom a vývozcom. Výsky príspevkov závisia od období, za ktoré sú dlhované. Podla tohto clánku: "Bitúnky a vývozcovia platia do fondu tieto povinné príspevky: ... Tieto povinné príspevky sa presúvajú na chovatela. Povinné príspevky sa platia len za tuzemské zvieratá. Nevyberajú sa za dovezené zvieratá. Od 1. januára 1997 uz povinnost platit príspevok nevzniká ani v prípade vyvezených zvierat. Povinné príspevky za dovezené zvieratá, ktoré sa od 1. januára 1988 vyberali podla [nariadenia z roku 1987] v znení královských nariadení z 8. apríla 1989, z 23. novembra 1990, z 19. apríla 1993, z 15. mája 1995, z 25. februára 1996 a z 13. marca 1997, sa vrátia tým veritelom, ktorí preukázu, ze povinné príspevky, ktoré zaplatili, sa vztahovali na dovezené zvieratá, ze tieto povinné príspevky nepresunuli na chovatela alebo ze presunutie ich platenia bolo zrusené, a ze povinné príspevky za tuzemské zvieratá vrátane vyvezených jatocných zvierat a vyvezených chovných a úzitkových zvierat zaplatili v plnej výske." 9 Clánky 15 a 16 zákona z roku 1998 ukladajú povinnost platit príspevky osobám zodpovedným za chovy osípaných a mliekárnam, ako aj drzitelom povolení na predaj mliecnych výrobkov. 10 Clánok 17 druhý pododsek zákona z roku 1998 stanovuje, ze pohladávky súvisiace s príspevkami zaplatenými na základe rezimu z roku 1987 budú automaticky zapocítané voci príspevkom dlhovaným podla rezimu z roku 1998. Vnútrostátna právna úprava týkajúca sa vydania plnenia poskytnutého bez právneho dôvodu a premlcania 11 Clánok 1376 Obcianskeho zákonníka znie: "Kto omylom alebo vedome prijme, co mu nepatrí, je povinný to vrátit tomu, od koho to neoprávnene prijal." 12 Clánok 2262a ods. 1 prvý pododsek Obcianskeho zákonníka v znení zákona z 10. júna 1998, ktorý vstúpil do platnosti 27. júla 1998, stanovuje: "Premlcacia doba pre vsetky osobné zaloby je desat rokov." 13 Clánok 2244 Obcianskeho zákonníka, ktorý stanovuje hlavné dôvody spocívania plynutia premlcacej doby, vo svojom prvom a druhom pododseku stanovuje: "Podanie zaloby na súde, príkaz alebo exekucný príkaz oznámené tomu, komu sa má zabránit uplatnit premlcanie, má za následok obcianskoprávne spocívanie plynutia premlcacej doby. Podanie zaloby na súde má za následok spocívanie premlcacej doby az do vyhlásenia konecného rozhodnutia." 14 Clánok 100 ods. 1 konsolidovaných zákonov o financnej správe zo 17. júla 1991 (Moniteur belge z 21. augusta 1991, s. 17960, dalej len "konsolidované zákony o financnej správe") stanovuje: "Bez toho, aby bol dotknutý zánik nárokov, ku ktorému dôjde na základe iných zákonných a správnych predpisov alebo predpisov dohodnutých v danej veci, sa premlcia a trvale pripadnú v prospech státu: 1. pohladávky, ktoré mali byt uplatnené v súlade so zákonnými a správnymi predpismi a ktoré neboli uplatnené v lehote piatich rokov od 1. januára rozpoctového roka, v priebehu ktorého vznikli; ..." 15 Clánok 101 zákonov o financnej správe znie: "... Podanie zaloby na súde má za následok spocívanie plynutia premlcacej doby az do vyhlásenia konecného rozhodnutia." 16 Pokial ide o premlcanie regresného nároku, clánok 2257 Obcianskeho zákonníka stanovuje: "Premlcacia doba nezacne plynút: ... v prípade regresného nároku skôr, ako bude uplatnený hlavný nárok; ..." Konanie pred Komisiou 17 V súlade s postupom upraveným v clánku 93 Zmluvy Komisia rozhodnutím 91/538 konstatovala, ze rezim z roku 1987 je nezlucitelný so spolocným trhom v zmysle clánku 92 Zmluvy EHS (zmenený na clánok 92 Zmluvy ES, teraz po zmene a doplnení clánok 87 ES) a ze v dôsledku toho uz nemôze byt uplatnovaný v rozsahu, v ktorom boli povinné príspevky vyberané aj zo zvierat v stádiu usmrtenia a z výrobkov pochádzajúcich z iných clenských státov. 18 Listami zo 7. decembra 1995 a z 20. mája 1996 Belgické královstvo v súlade s clánkom 93 ods. 3 Zmluvy oznámilo návrh legislatívnych opatrení smerujúcich k zruseniu rezimu z roku 1987 a k jeho nahradeniu novým rezimom. 19 Tento návrh zákona, ktorý viedol k prijatiu zákona z roku 1998, predpokladal najmä riesenie otázky ukladania poplatku za dovezené zvieratá, co viedlo Komisiu k tomu, aby vo svojom rozhodnutí 91/538 vyhlásila rezim z roku 1987 za nezlucitelný so spolocným trhom. 20 Uvedený návrh zákona bol vyhlásený za zlucitelný so spolocným trhom rozhodnutím Komisie z 30. júla 1996 o povolení státnej pomoci v rámci ustanovení clánkov [87] a [88] Zmluvy ES (Ú. v. ES C 1, s. 2). Spory vo veciach samých a prejudiciálne otázky Vec C-89/10 21 Q-Beef je belgický podnik, ktorý pôsobí v oblasti obchodu so zvieratami a ktorý predovsetkým vyváza zvieratá. V súvislosti s týmito vývozmi zvierat zaplatil Belgicku rozlicné príspevky na základe právnej úpravy týkajúcej sa fondu. Tento podnik tvrdí, ze od januára 1993 do apríla 1998 takto zaplatil celkovú sumu 137 164 eur, ktorej vrátenie pozaduje od Belgicka. 22 V nadväznosti na rozsudok z 21. októbra 2003, van Calster a i. (C-261/01 a C-262/01, Zb. s. I-12249), v ktorom sa konstatovalo, ze nijako nemozno uplatnit spätnú úcinnost zákona z roku 1998 na obdobie predchádzajúce rozhodnutiu, ktorým Komisia vyhlásila návrh zákona, ktorý viedol k prijatiu tohto zákona, za zlucitelný so spolocným trhom, Q-Beef podal 2. apríla 2007 zalobu proti Belgickému královstvu na Rechtbank van eerste aanleg te Brussel, v ktorej ziadal o vrátenie dotknutých príspevkov. 23 Podla vnútrostátneho súdu, pokial ide o pohladávku Q-Beef voci Belgicku, pätrocná premlcacia doba podla clánku 100 ods. 1 konsolidovaných zákonov o financnej správe zacala plynút 1. januára rozpoctového roka, v ktorom pohladávka vznikla, v prejednávanej veci v roku, v ktorom nadobudol úcinnost zákon z roku 1998, teda 1. januára 1998, na základe zapocítania pohladávok dlhovaných podla nového rezimu a pohladávok týkajúcich sa príspevkov zaplatených podla rezimu z roku 1987, a uplynula 31. decembra 2002 o polnoci. Kedze Belgicko bolo zazalované 2. apríla 2007, pohladávka Q-Beef voci Belgicku bola z hladiska belgického vnútrostátneho práva premlcaná. Podla uvedeného súdu a v rozpore s tým, co tvrdí Q-Beef, mal citovaný rozsudok van Calster a i. z hladiska vnútrostátneho práva iba deklaratórny úcinok a nespôsobil zacatie plynutia premlcacej doby. 24 Za týchto okolností Rechtbank van eerste aanleg te Brussel rozhodol konanie prerusit a Súdnemu dvoru polozit tieto prejudiciálne otázky: "1. Bráni právo Spolocenstva vnútrostátnemu súdu, aby 5-rocnú premlcaciu dobu, ktorú vnútrostátny právny poriadok stanovuje pre pohladávky voci státu, uplatnoval na pohladávky týkajúce sa vrátenia príspevkov zaplatených clenskému státu na základe zmiesaného systému príspevkov a pomoci, ktorý bol nielenze ciastocne nezákonný, ale aj ciastocne nezlucitelný s právom Spolocenstva, pricom príspevky boli zaplatené pred nadobudnutím úcinnosti nového systému pomoci a povinných príspevkov, ktorý nahradil pôvodný systém a ktorý bol v konecnom rozhodnutí Komisie vyhlásený za zlucitelný s právom Spolocenstva okrem príspevkov, ktoré boli spätne ulozené za obdobie pred vydaním príslusného rozhodnutia? 2. Bráni právo Spolocenstva clenskému státu, aby sa odvolával na vnútrostátne premlcacie doby, ktoré sú pren v porovnaní so vseobecnou vnútrostátnou úpravou mimoriadne výhodné, v rámci obrany v konaní zacatom proti nemu v oblasti ochrany práv jednotlivca vyplývajúcich zo Zmluvy o ES v prípade, akým je prípad opísaný vnútrostátnym súdom, v ktorom tieto mimoriadne výhodné vnútrostátne premlcacie doby majú za následok, ze bude znemoznené vrátenie príspevkov zaplatených clenskému státu na základe zmiesaného systému príspevkov a pomoci, ktorý bol nielen ciastocne nezákonný, ale aj ciastocne nezlucitelný s právom Spolocenstva, aj ked Súdny dvor Európskych spolocenstiev nezlucitelnost s právom Spolocenstva konstatoval az po uplynutí týchto mimoriadne priaznivých premlcacích dôb, hoci protiprávny stav existoval uz predtým?" Vec C-96/10 25 Frans Bosschaert je polnohospodár, ktorý v období od roku 1989 do roku 1996 platil spolocnostiam Goossens príspevky urcené do fondu za zvieratá, ktoré boli na jeho objednávku usmrtené na bitúnku. Príspevky platil spolocnosti Vleesgroothandel Georges Goossens en Zonen NV, ktorá ich potom odvádzala spolocnosti Slachthuizen Goossens NV a tá ich napokon odvádzala fondu. Frans Bosschaert ziada o vrátenie týchto príspevkov v celkovej výske 38 842,26 eura z dôvodu, ze mu boli ulozené protiprávne, kedze príslusná právna úprava bola v rozpore s právom Únie. 26 Dna 31. júla 2007 v nadväznosti na uz citovaný rozsudok van Calster a i. F. Bosschaert podal proti Belgicku zalobu na Rechtbank van eerste aanleg te Brussel, v ktorej ziadal o vrátenie príspevkov, ktoré zaplatil bez právneho dôvodu, pricom subsidiárne, pre prípad, ze by jeho priamej zalobe voci Belgickému královstvu nebolo vyhovené, zazaloval aj spolocnosti Goossens. 27 Spolocnosti Goossens vo svojich vyjadreniach predlozených 21. novembra 2007 v rámci uvedeného konania podali dve incidencné zaloby proti Belgicku, a to jednak regresnú zalobu pre prípad, ze by boli zaviazané vrátit príspevky, ktoré zaplatil F. Bosschaert, a jednak zalobu na vrátenie príspevkov, ktoré samy zaplatili do fondu. 28 Rovnako ako vo veci C-89/10 vnútrostátny súd zdôraznuje, ze z pohladu belgického vnútrostátneho práva sú práva F. Bosschaerta a spolocností Goossens podat zalobu o vrátenie príspevkov voci Belgicku premlcané. Takisto sa domnieva, ze uz citovaný rozsudok Calster a i. má v rozpore s tvrdeniami F. Bosschaerta a spolocností Goossens výlucne deklaratórnu povahu, lebo nespôsobil, ze vykonané platby boli plnením bez právneho dôvodu, kedze sa obmedzil iba na konstatovanie, ze príspevky boli nezákonné v rozsahu, v akom boli ulozené s retroaktívnym úcinkom. 29 Naopak, z dôvodu, ze zaloby, ktoré podal F. Bosschaert proti spolocnostiam Goossens, sa povazujú za "osobné zaloby", práva podat zalobu sa premlcujú v lehote desiatich rokov. Táto lehota, stanovená pre spory medzi jednotlivcami zákonom z 10. júna 1998, ktorým bol zmenený Obciansky zákonník, zacala plynút 27. júla 1998, teda v den, ked tento zákon nadobudol úcinnost. V dôsledku toho v den podania týchto zalôb, t. j. 31. júla 2007, este práva podat zalobu neboli premlcané. Pokial ide o regresné zaloby voci Belgicku podané 21. novembra 2007 spolocnostami Goossens, v ich prípade nedoslo a fortiori k premlcaniu, pretoze boli dôsledkom zalôb, ktoré podal F. Bosschaert v júli 2007. 30 Za týchto okolností Rechtbank van eerste aanleg te Brussel rozhodol konanie prerusit a Súdnemu dvoru polozil tri prejudiciálne otázky, z ktorých prvá a tretia prejudiciálna otázka majú totozné znenie s prvou a druhou otázkou vo veci C-89/10, uvedenými v bode 24 tohto rozsudku, a druhá prejudiciálna otázka je formulovaná takto: "Je v prípade, ak clenský stát ulozí povinnost zaplatit príspevky jednotlivcovi, ktorý je povinný presunút ich na dalsích jednotlivcov, s ktorými vykonáva obchodnú cinnost v urcitom odvetví, pre ktoré clenský stát stanovil zmiesaný systém príspevkov a pomoci a tento systém sa neskôr ukázal nielen ciastocne nezákonný, ale aj ciastocne nezlucitelný s právom Spolocenstva, v rozpore s právom Spolocenstva, ak pre uvedených jednotlivcov platí podla vnútrostátnych predpisov kratsia premlcacia doba pre nároky na vrátenie príspevkov nezlucitelných s právom Spolocenstva od clenského státu, kým vrátenie rovnakých príspevkov od iného súkromného sprostredkovatela podlieha dlhsej premlcacej dobe, cím sa tento sprostredkovatel môze ocitnút v situácii, ze pohladávka voci nemu este nie je premlcaná, no pohladávka voci clenskému státu uz je premlcaná, a teda voci sprostredkovatelovi si môzu uplatnit svoje nároky iné subjekty a sprostredkovatel môze byt nútený podat proti clenskému státu regresnú zalobu, avsak nemôze sa domáhat vrátenia príspevkov od tohto clenského státu, ktoré mu sám priamo zaplatil?" 31 Uznesením predsedu Súdneho dvora zo 6. apríla 2010 boli veci C-89/10 a C-96/10 spojené na úcely písomnej, ako aj ústnej casti konania a vyhlásenia rozsudku. O prejudiciálnych otázkach Úvodné poznámky 32 Podla ustálenej judikatúry v prípade neexistencie právnej úpravy Únie v danej oblasti prinálezí kazdému clenskému státu, aby vo svojom vnútrostátnom právnom poriadku urcil príslusné súdy a upravil procesné podmienky zalôb zameraných na zabezpecenie plnej ochrany práv, ktoré osobám podliehajúcim súdnej právomoci vyplývajú z práva Únie za predpokladu, ze takéto podmienky nie sú menej výhodné ako podmienky vztahujúce sa na obdobné zaloby vnútrostátnej povahy (zásada ekvivalencie) a ze nevedú k praktickej nemoznosti alebo neprimeranému stazeniu výkonu práv priznaných právnym poriadkom Únie (zásada efektivity) (pozri najmä rozsudky z 19. mája 2011, Iaia a i., C-452/09, Zb. s. I-4043, bod 16 a citovanú judikatúru). O prvej otázke vo veciach C-89/10 a C-96/10 33 Touto otázkou sa vnútrostátny súd v podstate pýta, ci za okolností, akými sú okolnosti vo veci samej, právu Únie odporuje uplatnovanie pätrocnej premlcacej doby, ktorú vnútrostátny právny poriadok stanovuje pre pohladávky voci státu, na zaloby o vrátenie príspevkov, ktoré boli zaplatené v rozpore s právom Únie na základe "zmiesaného systému príspevkov a pomoci". 34 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze v prípade neexistencie harmonizovaných pravidiel upravujúcich vrátenie poplatkov ulozených v rozpore s právom Únie je clenským státom ponechané právo riadit sa procesnými podmienkami stanovenými vo vnútrostátnom právnom poriadku, najmä v oblasti prekluzívnych lehôt, pricom musia dodrziavat zásady ekvivalencie a efektivity. 35 V prejednávanej veci vsetko nasvedcuje tomu, ze zásada ekvivalencie nebola porusená, ak sa pätrocná premlcacia doba uplatnuje na vsetky pohladávky voci Belgicku a ak jej uplatnitelnost nezávisí od otázky, ci uvedené pohladávky vyplynuli z porusenia vnútrostátneho práva alebo práva Únie, ktorej overenie prinálezí vnútrostátnemu súdu. 36 Pokial ide o zásadu efektivity, Súdny dvor uznal zlucitelnost stanovenia primeraných lehôt na podanie zalôb pod hrozbou premlcania s právom Únie v záujme právnej istoty, ktorá chráni tak dotknutú osobu, ako aj dotknutý správny orgán. Tieto lehoty totiz nie sú takej povahy, aby viedli k praktickej nemoznosti alebo k neprimeranému stazeniu výkonu práv, ktoré priznáva právny poriadok Únie, aj ked ich uplynutie, ako vyplýva z ich podstaty, spôsobuje úplné alebo ciastocné zamietnutie podanej zaloby (pozri rozsudok Iaia a i., uz citovaný, bod 17 a citovanú judikatúru). V tomto zmysle bola napríklad trojrocná prekluzívna doba povazovaná za primeranú (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. apríla 2010, Barth, C-542/08, Zb. s. I-3189, bod 29). 37 V prejednávaných veciach, ako vyplýva z návrhov na zacatie prejudiciálneho konania, nebolo spochybnené, ze príslusnou premlcacou dobou je pätrocná doba, ktorú vzhladom na to, ze neexistujú osobitné okolnosti, o ktorých by Súdny dvor vedel, nemozno povazovat za odporujúcu zásade efektivity. 38 V dôsledku toho je potrebné na prvú otázku vo veciach C-89/10 a C-96/10 odpovedat tak, ze za okolností, akými sú okolnosti vo veci samej, právu Únie neodporuje uplatnovanie pätrocnej premlcacej doby, ktorú vnútrostátny právny poriadok stanovuje pre pohladávky voci státu, na zaloby o vrátenie príspevkov, ktoré boli zaplatené v rozpore s právom Únie na základe "zmiesaného systému príspevkov a pomoci". O druhej otázke vo veci C-96/10 39 Touto otázkou sa vnútrostátny súd v podstate pýta, ci právu Únie neodporuje vnútrostátna právna úprava, ktorá za okolností, akými sú okolnosti vo veci samej, priznáva jednotlivcovi dlhsiu lehotu na vymáhanie príspevkov od iného jednotlivca vystupujúceho ako sprostredkovatel, ktorému tieto príspevky zaplatil a ktorý ich v mene prvého jednotlivca odviedol státu, pricom ak by tieto príspevky zaplatil priamo státu, mal by na podanie zaloby kratsiu lehotu. 40 Podla vnútrostátneho súdu sú práva F. Bosschaerta a spolocností Goossens podat zalobu voci státu v prejednávanej veci premlcané z dôvodu osobitnej pätrocnej premlcacej doby stanovenej pre pohladávky voci státu, zatial co právo F. Bosschaerta podat zalobu proti týmto spolocnostiam nie je premlcané, kedze zaloba bola podaná v rámci desatrocnej premlcacej doby platnej na vydanie plnenia poskytnutého bez právneho dôvodu medzi jednotlivcami. 41 V tomto kontexte treba tiez pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry Súdneho dvora právo Únie nezakazuje clenskému státu, aby voci nárokom na vrátenie poplatkov vyberaných v rozpore s právom Únie namietal trojrocnú vnútrostátnu prekluzívnu lehotu, ktorá je výnimkou zo vseobecnej právnej úpravy týkajúcej sa nároku na vydanie plnenia poskytnutého bez právneho dôvodu medzi jednotlivcami, ktorý podlieha výhodnejsej lehote, pokial sa táto prekluzívna lehota vztahuje rovnako na nároky na vrátenie týchto poplatkov, ktoré sú zalozené na práve Únie, a na nároky, ktoré sú zalozené na vnútrostátnom práve (pozri rozsudky z 15. septembra 1998, Edis, C-231/96, Zb. s. I-4951, bod 39, a Spac, C-260/96, Zb. s. I-4997, bod 23, ako aj z 10. septembra 2002, Prisco a CASER, C-216/99 a C-222/99, Zb. s. I-6761, bod 70). 42 Navyse premlcacie doby vo vseobecnosti plnia funkciu zabezpecenia právnej istoty, ktorá chráni súcasne jednotlivca aj dotknutý správny orgán (pozri v tomto zmysle rozsudky Edis, uz citovaný, bod 35, a z 28. októbra 2010, SGS Belgium a i., C-367/09, Zb. s. I-10761). Súdny dvor rovnako rozhodol, ze zásada efektivity nie je porusená v prípade vnútrostátnej premlcacej doby, ktorá je údajne výhodnejsia pre danovú správu ako premlcacia doba platná pre jednotlivcov (pozri v tejto súvislosti rozsudok z 8. mája 2008, Ecotrade, C-95/07 a C-96/07, Zb. s. I-3457, body 49 az 54). 43 Zásada efektivity by naproti tomu bola porusená za predpokladu, ak by spolocnosti Goossens nemali nárok na vrátenie dotknutého príspevku pocas pätrocnej doby ani moznost, v nadväznosti na zalobu na vydanie plnenia poskytnutého bez právneho dôvodu podanú F. Borschaertom po uplynutí uvedenej lehoty proti týmto spolocnostiam, vymáhat ho od státu, cím by dôsledky platieb poplatkov poskytnutých bez právneho dôvodu spôsobených státom znásali výlucne tieto sprostredkovatelské spolocnosti. 44 V prejednávanej veci vsak vnútrostátny súd v rozpore s tvrdeniami belgickej vlády obsiahnutými v jej písomných pripomienkach uvádza, ze ak by spolocnostiam Goossens bola ulozená povinnost vrátit F. Bosschaertovi príspevky vybraté bez právneho dôvodu, mohli by dosiahnut vrátenie týchto súm od státu nie na základe zaloby na vrátenie voci státu, ktorá je uz v dôsledku osobitnej pätrocnej prekluzívnej doby premlcaná, ale na základe regresnej zaloby týkajúcej sa osobnej povinnosti. Podla vnútrostátneho súdu totiz regresné zaloby podané spolocnostami Goossens 21. novembra 2007 voci Belgicku nie sú premlcané. 45 V dôsledku toho je potrebné na druhú otázku vo veci C-96/10 odpovedat tak, ze právu Únie neodporuje vnútrostátna právna úprava, ktorá za okolností, akými sú okolnosti veci samej, priznáva jednotlivcovi dlhsiu lehotu na vymáhanie príspevkov od iného jednotlivca vystupujúceho ako sprostredkovatel, ktorému tieto príspevky zaplatil bez právneho dôvodu a ktorý ich v mene prvého jednotlivca odviedol státu, pricom ak by tieto príspevky zaplatil priamo státu, mal by na podanie zaloby kratsiu lehotu, ktorá sa odchyluje od vseobecného rezimu zaloby na vydanie plnenia poskytnutého bez právneho dôvodu, ak jednotlivci vystupujúci ako sprostredkovatelia môzu od státu skutocne pozadovat sumy prípadne vyplatené iným jednotlivcom. O druhej otázke vo veci C-89/10 a tretej otázke vo veci C-96/10 46 Touto otázkou sa vnútrostátny súd v podstate pýta, ci za okolností, akými sú okolnosti vo veci samej, skutocnost, ze Súdny dvor v rozsudku vydanom v prejudiciálnom konaní rozhodol o nezlucitelnosti retroaktívneho úcinku dotknutej vnútrostátnej právnej úpravy s právom Únie, má vplyv na zaciatok plynutia premlcacej doby stanovenej vnútrostátnym právom pre pohladávky voci státu. 47 Po prvé treba spresnit v rovnakom zmysle, ako to zdôraznil generálny advokát v bode 55 svojich návrhov, ze otázku zaciatku plynutia premlcacej doby v zásade riesi vnútrostátne právo. Podla ustálenej judikatúry totiz prípadné rozhodnutie Súdneho dvora o porusení práva Únie v zásade nemá vplyv na zaciatok plynutia premlcacej lehoty (pozri rozsudok Iaia a i., uz citovaný, bod 22 a citovanú judikatúru). 48 Po druhé, napriek odlisným tvrdeniam zalobcov vo veci samej, podla ustálenej judikatúry platí, ze rozsudok vydaný v prejudiciálnom konaní nemá konstitutívny, ale iba deklaratórny charakter s tým dôsledkom, ze jeho úcinky sa v zásade vracajú do okamihu nadobudnutia úcinnosti pravidla, ktoré je predmetom výkladu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. februára 2008, Kempter, C-2/06, Zb. s. I-411, bod 35 a citovanú judikatúru). 49 Pokial ide o zaciatok plynutia premlcacej lehoty, je pravda, ze Súdny dvor rozhodol, ze az do riadneho prebratia smernice sa clenský stát, ktorý je v omeskaní, nemôze odvolávat na skutocnost, ze zaloba, ktorú voci nemu podal jednotlivec, aby chránil práva, ktoré mu priznávajú ustanovenia tejto smernice, bola podaná oneskorene, kedze vnútrostátna lehota na podanie zaloby môze zacat plynút az od tohto dna (rozsudok z 25. júla 1991, Emmott, C-208/90, Zb. s. I-4269, bod 23). 50 V ustálenej judikatúre, ktorá nasledovala po vydaní uz citovaného rozsudku Emmott, vsak Súdny dvor pripustil, ze aj clenský stát, ktorý si nesplnil svoju povinnost, môze voci zalobám vzniest námietku premlcania napriek tomu, ze v case podania zalôb este predmetnú smernicu riadne neprebral, ked rozhodol, ze riesenie prijaté v rozsudku Emmott bolo odôvodnené so zretelom na zvlástne okolnosti veci, v ktorej bol vydaný tento rozsudok, ked zalobkyna vo veci samej uplynutím lehoty na podanie zaloby stratila akúkolvek moznost uplatnit svoje právo vyplývajúce zo smernice (pozri rozsudok Iaia a i., uz citovaný, bod 19 a citovanú judikatúru). 51 V tejto súvislosti Súdny dvor spresnil, ze právo Únie bráni vnútrostátnemu orgánu vzniest námietku uplynutia primeranej premlcacej doby len v tom prípade, ak konanie vnútrostátnych orgánov spolu s existenciou premlcacej doby vedú k tomu, ze dotknutá osoba je úplne pozbavená moznosti uplatnit si svoje práva pred vnútrostátnymi súdmi (pozri v tomto zmysle rozsudky Barth, uz citovaný, bod 33, a Iaia a i., uz citovaný, bod 21). 52 V sporoch vo veci samej podla vnútrostátneho súdu zacala premlcacia doba plynút 1. januára 1998 a uplynula 31. decembra 2002, kým uz citovaný rozsudok Calster a i. bol vyhlásený az 21. októbra 2003, teda po uplynutí osobitnej pätrocnej premlcacej doby. Stanovenie zaciatku plynutia uvedenej lehoty na 1. januára 1998 vsak nemohlo dotknuté osoby úplne zbavit moznosti uplatnovat si pred vnútrostátnymi súdmi práva, ktoré im priznáva právo Únie, ako to preukázali zaloby podané na belgické súdy vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok Calster a i. 53 Vzhladom na predchádzajúce úvahy je na druhú otázku vo veci C-89/10 a na tretiu otázku vo veci C-96/10 potrebné odpovedat tak, ze za okolností, akými sú okolnosti vo veci samej, skutocnost, ze Súdny dvor v rozsudku vydanom v prejudiciálnom konaní rozhodol o nezlucitelnosti retroaktívneho úcinku dotknutej vnútrostátnej právnej úpravy s právom Únie, nemá vplyv na zaciatok plynutia premlcacej doby stanovenej vnútrostátnym právnym poriadkom pre pohladávky voci státu. O trovách 54 Vzhladom na to, ze konanie pred Súdnym dvorom má vo vztahu k úcastníkom konania vo veci samej incidencný charakter a bolo zacaté v súvislosti s prekázkou postupu v konaní pred vnútrostátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútrostátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predlozením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených úcastníkov konania, nemôzu byt nahradené. Z týchto dôvodov Súdny dvor (stvrtá komora) rozhodol takto: 1. Právu Únie neodporuje za okolností, akými sú okolnosti sporu vo veci samej, uplatnovanie pätrocnej premlcacej doby, ktorú vnútrostátny právny poriadok stanovuje pre pohladávky voci státu, na zaloby o vrátenie príspevkov, ktoré boli zaplatené v rozpore s právom Únie na základe "zmiesaného systému príspevkov a pomoci". 2. Právu Únie neodporuje vnútrostátna právna úprava, ktorá za okolností, akými sú okolnosti sporu vo veci samej, priznáva jednotlivcovi dlhsiu lehotu na vymáhanie príspevkov od iného jednotlivca vystupujúceho ako sprostredkovatel, ktorému tieto príspevky zaplatil bez právneho dôvodu a ktorý ich v mene prvého jednotlivca odviedol státu, pricom ak by tieto príspevky zaplatil priamo státu, mal by na podanie zaloby kratsiu lehotu, ktorá sa odchyluje od vseobecného rezimu zaloby na vydanie plnenia poskytnutého bez právneho dôvodu, ak jednotlivci vystupujúci ako sprostredkovatelia môzu od státu skutocne pozadovat sumy prípadne vyplatené iným jednotlivcom. 3. Za okolností, akými sú okolnosti sporu vo veci samej, skutocnost, ze Súdny dvor v rozsudku vydanom v prejudiciálnom konaní rozhodol o nezlucitelnosti retroaktívneho úcinku dotknutej vnútrostátnej právnej úpravy s právom Únie, nemá vplyv na zaciatok plynutia premlcacej doby stanovenej vnútrostátnym právnym poriadkom pre pohladávky voci státu. Podpisy __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: holandcina. References 1. file:///tmp/lynxXXXX6WyZ7N/L95075-1463TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXX6WyZ7N/L95075-1463TMP.html#Footref*