Vec C-81/10 P France Télécom SA proti Európskej komisii "Odvolanie - Státna pomoc - Rezim zdanenia France Télécom zivnostenskou danou - Pojem 'pomoc` - Legitímna dôvera - Premlcacia lehota - Povinnost odôvodnenia - Zásada právnej istoty" Abstrakt rozsudku 1. Pomoc poskytovaná státmi - Pojem - Osobitný rezim zdanenia podniku, ktorý mu zabezpecuje výhodu (Clánok 87 ods. 1 ES) 2. Pomoc poskytovaná státmi - Pojem - Osobitný rezim zdanenia podniku - Kompenzácia pozitívneho danového rozdielu v urcitom období nadmerným zdanením odvedeným v inom období z dôvodu pausálneho odvodu (Clánok 87 ods. 1 ES) 3. Pomoc poskytovaná státmi - Vymáhanie protiprávnej pomoci - Pomoc poskytnutá v rozpore s procesnými pravidlami clánku 88 ES - Prípadná legitímna dôvera príjemcov - Ochrana - Podmienky a obmedzenia (Clánok 88 ods. 3 ES) 4. Pomoc poskytovaná státmi - Vymáhanie protiprávnej pomoci - Desatrocná premlcacia doba clánku 15 nariadenia c. 659/1999 - Zaciatok plynutia premlcacej lehoty - Dátum poskytnutia pomoci príjemcovi (Clánok 88 ods. 2 ES; nariadenie Rady c. 659/1999, clánok 15) 5. Pomoc poskytovaná státmi - Rozhodnutie Komisie konstatujúce nezlucitelnost pomoci so spolocným trhom a nariadujúce jej vrátenie - Moznost Komisie prenechat výpocet presnej sumy, ktorá sa má vrátit, vnútrostátnym orgánom - Porusenie zásady právnej istoty - Neexistencia 1. Osobitný danový rezim môze podniku priznat výhodu v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, hoci presná výska pomoci priznanej na základe daného rezimu sa má stanovit prostredníctvom urcitých externých faktorov. Hoci konstatovanie existencie pomoci závisí od viacerých okolností "existujúcich mimo" osobitného danového rezimu, akými sú rocná splatnost zivnostenskej dane a výska sadzieb dane kazdorocne odhlasovaných územnými celkami, tieto okolnosti vôbec nebránia tomu, aby osobitný danový rezim mohol byt v case svojho prijatia kvalifikovaný ako státna pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. Treba totiz rozlisovat medzi prijatím rezimu pomoci a kazdorocným priznaním pomoci v prospech podniku na základe daného rezimu, ktorej presná výska závisela od urcitých externých faktorov. V takom prípade môze byt existencia výhody vyvodzovaná jednak z pevného prvku, ktorý sa viaze na osobitný danový rezim uplatnitelný na podnik v porovnaní so vseobecným rezimom zdanovania, a jednak z premenlivého prvku, ktorý závisí od okolností konkrétneho prípadu, konkrétne od umiestnenia priestorov alebo pozemkov na rôznych územných celkoch, ako aj od danovej sadzby uplatnitelnej na týchto územných celkoch. (pozri body 21 - 23, 27) 2. Pokial ide o pojem pomoci v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, opatrenie sa nemôze vyhnút kvalifikácii ako státna pomoc, ak jej príjemca podlieha odlisnému specifickému zatazeniu, ktoré nemá ziadny vztah k dotknutej pomoci. Urcenie, ci nadmerná suma zdanenia zaplatená podnikom v urcitom období z dôvodu jeho zdanenia pausálnym odvodom kompenzuje danový rozdiel, ktorého príjemcom bol v inom období, závisí od analýzy objektívnych vlastností tohto pausálneho odvodu a od otázky, ci ho mozno povazovat za zatazenie vnútorne späté s výhodou, ktorá pre podnik prípadne vyplývala z jej podriadenia osobitnému danovému rezimu. Samotná okolnost, ze pausálny odvod a osobitný danový rezim boli zavedené tým istým zákonom, neumoznuje preukázat, ze podriadenie podniku tomuto pausálnemu odvodu bolo vnútorne späté so zavedením osobitného danového rezimu. (pozri body 43, 44, 48) 3. Vzhladom na kogentnú povahu kontroly státnej pomoci vykonávanej Komisiou môzu mat podniky, ktoré sú príjemcami pomoci, v zásade legitímnu dôveru v legálnost pomoci len vtedy, ak im bola pomoc poskytnutá v súlade s postupom stanoveným v clánku 88 ES, a ze obozretný podnikatel musí byt za normálnych okolností schopný ubezpecit sa, ci bol tento postup dodrzaný. Konkrétne, ak sa pomoc poskytne bez predchádzajúceho oznámenia Komisii, takze podla clánku 88 ods. 3 ES je protiprávna, príjemca danej pomoci nemôze mat v takom prípade legitímnu dôveru v legálnost jej poskytnutia. Navyse, ak pomoc nebola Komisii oznámená, necinnost tejto institúcie v súvislosti s daným opatrením nic neznamená. (pozri body 59, 60) 4. Právomoc Komisie v zálezitostiach vymáhania pomoci podlieha podla clánku 15 ods. 1 nariadenia c. 659/1999, ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku 88 ES, desatrocnej premlcacej lehote. Z odseku 2 toho istého clánku vyplýva, ze premlcacia lehota zacína plynút az od momentu, ked bola protiprávna pomoc príjemcovi priznaná. Rozhodujúci prvok na urcenie premlcacej lehoty stanovenej v uvedenom clánku 15 nariadenia je preto moment skutocného poskytnutia pomoci. Z uvedeného clánku 15 ods. 2 vyplýva, ze na stanovenie dátumu, od ktorého zacína plynút premlcacia lehota, toto ustanovenie odkazuje na poskytnutie pomoci príjemcovi, a nie na prijatie rezimu pomoci. V tejto súvislosti sa urcenie momentu poskytnutia pomoci môze lísit v závislosti od povahy predmetnej pomoci. V prípade viacrocného rezimu, ktorý sa prejavuje opakujúcimi sa platbami alebo opakujúcim sa udelovaním výhod, môze byt den prijatia právneho aktu predstavujúceho právny základ pomoci znacne vzdialený odo dna, ked bude podnikom skutocne poskytnutý prospech z výhody. Za takých okolností sa musí na úcely výpoctu premlcacej lehoty pomoc povazovat za priznanú jej príjemcovi az vtedy, ked mu bola skutocne poskytnutá. (pozri body 80 - 82) 5. Zásada právnej istoty, ktorá je súcastou vseobecných zásad práva Únie, vyzaduje, aby právne pravidlá boli jasné, presné a mali predvídatelné úcinky s cielom umoznit dotknutým osobám orientáciu v situáciách a právnych vztahoch v pôsobnosti právneho poriadku Únie. V oblasti státnej pomoci ziadne ustanovenie práva Únie nevyzaduje, aby Komisia v rozhodnutí nariadujúcom vrátenie pomoci, ktorá bola oznacená za nezlucitelnú so spolocným trhom, stanovila presnú výsku pomoci, ktorá má byt vrátená. Stací, ak rozhodnutie Komisie obsahuje údaje, ktoré umoznujú jeho adresátovi urcit túto výsku bez neprimeraných tazkostí. (pozri body 100, 102) ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (tretia komora) z 8. decembra 2011 ([1]*) "Odvolanie - Státna pomoc - Rezim zdanenia France Télécom zivnostenskou danou - Pojem 'pomoc` - Legitímna dôvera - Premlcacia lehota - Povinnost odôvodnenia - Zásada právnej istoty" Vo veci C-81/10 P, ktorej predmetom je odvolanie podla clánku 56 Statútu Súdneho dvora Európskej únie, podané 10. februára 2010, France Télécom SA, so sídlom v Parízi (Francúzsko), v zastúpení: S. Hautbourg, L. Olza Moreno a L. Godfroid, advokáti, odvolatelka, dalsí úcastníci konania: Európska komisia, v zastúpení: E. Gippini Fournier a D. Grespan, splnomocnení zástupcovia, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, zalovaná v prvostupnovom konaní, Francúzska republika, v zastúpení: G. de Bergues a J. Gstalter, splnomocnení zástupcovia, zalobkyna v prvostupnovom konaní, SÚDNY DVOR (tretia komora), v zlození: predseda tretej komory K. Lenaerts, sudcovia J. Malenovský, R. Silva de Lapuerta (spravodajkyna), E. Juhász a D. Sváby, generálny advokát: N. Jääskinen, tajomník: A. Impellizzeri, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 31. marca 2011, po vypocutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 8. septembra 2011, vyhlásil tento Rozsudok 1 Svojím odvolaním sa France Télécom SA (dalej len "France Télécom") domáha zrusenia rozsudku Súdu prvého stupna Európskych spolocenstiev z 30. novembra 2009, Francúzsko a France Télécom/Komisia (T-427/04 a T-17/05, Zb. s. II-4315, dalej len "napadnutý rozsudok"), ktorým Súd prvého stupna zamietol ich návrhy na zrusenie rozhodnutia Komisie 2005/709/ES z 2. augusta 2004 o státnej pomoci Francúzska v prospech spolocnosti France Télécom (Ú. v. EÚ L 269, 2005, s. 30, dalej len "sporné rozhodnutie"). Skutkové okolnosti 2 V napadnutom rozsudku Súd prvého stupna spresnil právny rámec a skutkové okolnosti sporu, ktorý mu bol predlozený, takto: "... 2. Zdanenie France Télécom zivnostenskou danou Vseobecná úprava zivnostenskej dane 16 Zivnostenská dan je miestna dan, ktorej pravidlá sú stanovené zákonom a kodifikované vseobecným danovým zákonníkom. 17 ... zivnostenskú dan [sú] povinné zaplatit kazdý rok fyzické alebo právnické osoby, ktoré k 1. januáru pravidelným spôsobom vykonávajú samostatnú zárobkovú cinnost. 18 ... zivnostenská dan [sa] stanovuje podla schopnosti danovníkov platit dane posudzovanej podla ekonomických kritérií v závislosti od objemu cinností, ktoré vykonávajú na území územného celku, ktorý je príjemcom dane. 19 Z toho vyplýva, ze zivnostenská dan je danou, ktorej základ nepredstavuje zisk dosiahnutý cinnostou podniku, ale ku dnu, ked nastali skutocnosti predchádzajúce sporu, bola týmto základom cast hodnoty výrobných prostriedkov - kapitálu a práce - vyuzívaných danovníkom v kazdej obci, v ktorej sa dan stanovuje. 20 ... pre dane stanovené za roky 1994 az 2002 tak v prípade právnických osôb, ktoré boli platitelmi dane z príjmov, základ zivnostenskej dane zahrnal na jednej strane nájomnú hodnotu hmotného investicného majetku, ktorý mal danovník k dispozícii pre potreby svojej zárobkovej cinnosti pocas referencného obdobia, a na druhej strane podiel miezd vyplatených pocas referencného obdobia. 21 ... referencným obdobím... [je] predposledný rok predchádzajúci roku zdanenia v prípade, ked sa úctovný rok casovo zhoduje s kalendárnym rokom, alebo, ked to tak nie je, uzavretý úctovný rok pocas predposledného roka predchádzajúceho roku zdanenia. 22 ... zivnostenská dan sa stanovuje v kazdej obci, v ktorej má danovník k dispozícii priestory alebo pozemky na základe nájomnej hodnoty majetku, ktorý sa tam nachádza alebo tam patrí, a miezd uhradených zamestnancom. ... Pravidlá uplatnitelné na France Télécom Zásada zdanenia vseobecnými danami 25 Zákon c. 90-568 [z 2. júla 1990 o organizácii postových a telekomunikacných verejných sluzieb (JORF z 8. júla 1990, s. 8069, dalej len 'zákon c. 90-568`).], z ktorého vyplýva zriadenie France Télécom..., obsahuje... osobitné danové ustanovenia. 26 ... s [urcitými] výnimkami... France Télécom podlieha v zásade za vseobecných podmienok vsetkým daniam a poplatkom, ktorým by podliehali súkromné podniky vykonávajúce rovnaké cinnosti. Pausálny odvod 27 ... France Télécom [mala] az do 1. januára 1994 podliehat iba daniam a poplatkom, ktoré skutocne odvádzal stát. V dôsledku toho nebola France Télécom danovníkom ani dane z príjmov, ani miestnych daní, vrátane zivnostenskej dane. Ako náhradu mala France Télécom za roky 1991 az 1993 zaplatit príspevok stanovený rocne zákonom o státnom rozpocte vo výske sumy, ktorej základ pred aktualizáciou sa rovnal zostatku vytvorenému dodatkovým rozpoctom telekomunikácií za rok 1989... Osobitný danový rezim ... 30 Dan [splatná ako zivnostenská dan], ktorej základ sa pri výpocte zdanitelných základov riadil vseobecnými pravidlami uvedenými vo vseobecnom danovom zákonníku..., bola stanovená na základe vázenej priemernej národnej sadzby vyplývajúcej zo sadzieb odhlasovaných predchádzajúci rok vsetkými územnými celkami... 31 Na France Télécom sa okrem toho uplatnovala sadzba 1,9 % namiesto 8 % v prípade správnych nákladov, teda dodatocnej sumy vyberanej státom na kompenzáciu nákladov spôsobených danovej správe cinnostami vyrubovania a výberu zivnostenskej dane v prospech územných celkov. 32 Výnos dane mal byt odvádzaný státu alebo, pokial ide o cast presahujúcu platbu zaplatenú za rok 1994, kazdorocne upravenú o zmenu indexu spotrebitelských cien, Národnému fondu rozvrhnutia zivnostenskej dane... ... 3. Správne konanie 35 Dna 13. marca 2001 Association des collectivités territoriales pour le retour de la taxe professionnelle de France Télécom et de La Poste dans le droit commun (Asociácia územných celkov pre opätovné zaradenie zivnostenskej dane France Télécom a La Poste do vseobecného [rezimu zdanovania]) podala na Komisiu staznost, podla ktorej osobitný danový rezim predstavuje státnu pomoc nezlucitelnú so spolocným trhom. Stazovatelka zdôraznovala najmä stratu príjmov, ktorú niektorým obciam spôsobovalo uplatnovanie vázenej priemernej národnej sadzby. 36 Po tejto staznosti Komisia 28. júna 2001 rozhodla o zacatí konania vo veci predbezného zistovania, ktorého predmetom bol osobitný danový rezim, a poslala Francúzskej republike ziadost o informácie v tomto ohlade. 37 Listom z 26. septembra 2001 Francúzska republika odpovedala na túto ziadost o informácie a uviedla, ze osobitný danový rezim nepredstavuje státnu pomoc, pretoze pre France Télécom nezabezpecuje ziadnu výhodu a nespôsobuje ziadnu stratu zdrojov pre stát. 38 Dna 30. januára 2003 prijala Komisia rozhodnutie o zacatí konania vo veci formálneho zistovania podla clánku 88 ods. 2 ES, najmä pokial ide o oslobodenie od zivnostenskej dane, ktoré bolo France Télécom priznané od roku 1991 do roku 1993, a osobitný danový rezim (dalej len 'rozhodnutie o zacatí konania`). Rozhodnutie o zacatí konania bolo Francúzskej republike oznámené listom z 31. januára 2003. Na ziadost francúzskych orgánov Komisia 7. marca 2003 oznámila opravenú verziu tohto rozhodnutia. V rozhodnutí o zacatí konania Komisia ocenila výhodu zabezpecenú pre France Télécom na 1 miliardu francúzskych frankov (FRF) rocne priblizne od roku 1994 (odseky 73 a 74). Rozhodnutie o zacatí konania bolo uverejnené 12. marca 2003 (Ú. v. EÚ C 57, s. 5). ... 4. Napadnuté rozhodnutie 53 V dnoch 19. a 20. júla 2004 kolégium clenov Komisie na svojom 1667. zasadnutí schválilo návrh rozhodnutia, ktorým sa konstatuje, ze France Télécom bola z dôvodu osobitného danového rezimu príjemcom státnej pomoci pocas obdobia rokov 1994 - 2002 (dalej len 'sporná pomoc`), a splnomocnilo clena zodpovedného za hospodársku sútaz, aby so súhlasom predsedu prijal po 'právno-lingvistickej revízii` definitívnu verziu rozhodnutia vo francúzstine ako autentickom jazyku. 54 Dna 2. augusta 2004 prijala Komisia [sporné rozhodnutie]. Toto rozhodnutie bolo Francúzskej republike oznámené 3. augusta 2004... ... 61 V [spornom] rozhodnutí sa Komisia najprv domnievala, ze pausálny odvod, stanovený... na obdobie od roku 1991 do roku 1993, bolo mozné povazovat za náhradu zivnostenskej dane platenej za normálnych podmienok za rovnaké roky. Oslobodenie od zivnostenskej dane pocas tohto obdobia teda nepredstavuje státnu pomoc (odôvodnenia c. 22 az 33 a 53 [sporného rozhodnutia]). 62 Komisia sa naopak domnievala, ze osobitný danový rezim, ktorý sa uplatnoval od roku 1994 do roku 2002, zaviedol státnu pomoc, ktorú predstavuje rozdiel medzi danou, ktorú by France Télécom musela znásat za vseobecných podmienok, a sumou zivnostenskej dane, ktorá jej bola ulozená v skutocnosti (dalej len 'danový rozdiel`). Táto nová pomoc, protiprávne vykonaná v rozpore s clánkom 88 ods. 3 ES, je okrem toho nezlucitelná so spolocným trhom. Z tohto dôvodu musí byt vymáhaná (odôvodnenia c. 34 az 53 [sporného] rozhodnutia). 63 Pri kvalifikácii osobitného danového rezimu ako státnej pomoci v zmysle clánku 87 ods. 1 ES Komisia uvazovala nasledovným spôsobom. 64 Po prvé, Komisia uviedla dôvody, pre ktoré bolo podla jej názoru potrebné odmietnut tvrdenie francúzskych orgánov, ze výhoda zistená pocas obdobia 1994 - 2002 bola viac nez kompenzovaná sumou pausálneho odvodu, ktorému France Télécom podliehala pocas obdobia 1991 - 1993 (odôvodnenia c. 35 az 41 [sporného] rozhodnutia). 65 Komisia najskôr tvrdila, ze zákon c. 90-568 zaviedol dve po sebe nasledujúce odlisné danové rezimy: rezim oslobodenia, ktorý sa uplatnoval v rokoch 1991 az 1993, pri ktorom pausálny odvod nahrádzal vseobecné dane, vrátane zivnostenskej dane, na jednej strane; osobitný a odchylný rezim majúci za následok nedostatocné zdanenie v oblasti zivnostenskej dane, ktorý sa pôvodne uplatnoval od roku 1994 a ktorého uplatnovanie bolo ukoncené pre dan stanovenú za rok 2003, na druhej strane (odôvodnenia c. 36 a 38 [sporného] rozhodnutia). ... 67 Podla toho sa Komisia domnievala, ze nemôze pripustit kompenzáciu medzi danovým rozdielom, ktorého príjemcom bola France Télécom v rokoch 1994 az 2002, a pausálnym odvodom zaplateným v rokoch 1991 az 1993, ktorý nemal ziaden vztah so zivnostenskou danou ani specificky na základe zákona c. 90-568, ani na základe svojich podmienok výpoctu (odôvodnenie c. 38 [sporného] rozhodnutia). 68 Komisia sa navyse domnievala, ze sporný pausálny odvod sa viac podobá na výplatu podielu na zisku vlastníkovi kapitálu ako na dan. Za týchto podmienok mohla Komisia iba výnimocne uznat, ze tento odvod kompenzoval úplné oslobodenie od zivnostenskej dane, ktoré bolo priznané France Télécom v rokoch 1991 az 1993. Bezné uplatnovanie práva naopak mohlo viest k názoru, ze toto oslobodenie predstavuje státnu pomoc, ktorej výsku treba pripocítat k výske danového rozdielu, ktorého príjemcom bola France Télécom od roku 1994 na základe osobitného danového rezimu (odôvodnenia c. 38 a 39 [sporného] rozhodnutia). 69 Komisia sa napokon domnievala, ze úvaha, podla ktorej treba vykonat kompenzáciu medzi platbami, ktoré vykonala France Télécom v prospech státu v rokoch 1991 az 1993, a nizsím zdanením France Télécom od roku 1994, predpokladá, ze nadbytocná suma zdanenia France Télécom v rokoch 1991 az 1993 v porovnaní so vseobecným [rezimom zdanovania] sa prekvalifikuje na danový úver, co nevyplýva zo zákona c. 90-568. Toto dodatocné teoretické odôvodnenie nezodpovedá ani beznému uplatnovaniu francúzskeho danového práva, ale jeho jediným cielom je zabránit vymáhaniu státnej pomoci, ktorá bola poskytnutá France Télécom (odôvodnenie c. 40 [sporného] rozhodnutia). 70 Po druhé, Komisia sa nazdávala, ze danový rozdiel predstavuje výhodu pre France Télécom poskytnutú zo zdrojov, ktoré by inak museli tvorit súcast státneho rozpoctu, a teda státnu pomoc (odôvodnenie c. 42 [sporného] rozhodnutia). 71 Po tretie, v odôvodneniach c. 43 a 44 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla, ze v stádiu rozhodnutia, ktorým sa konstatuje existencia státnej pomoci, nemôze zohladnit tvrdenie Francúzskej republiky, podla ktorého treba pri urcení cistej výhody, ktorej príjemcom bola France Télécom, vziat do úvahy znízenie základov dane z príjmov, ktoré by mala za následok platba vyssích súm zivnostenskej dane... 72 Po stvrté, Komisia odmietla tvrdenia Francúzskej republiky, podla ktorých nemozno spornú pomoc vymáhat z dôvodu uplatnenia pravidiel o premlcaní stanovených clánkom 15 nariadenia [Rady (ES)] c. 659/1999 [z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku 88 ES (Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339)], a domnievala sa, ze sporná pomoc predstavuje novú, a nie existujúcu pomoc (odôvodnenie c. 45 [sporného rozhodnutia]). 73 V prvom rade Komisia uviedla, ze uplynutie premlcacej doby stanovenej v clánku 15 nariadenia c. 659/1999 nemá za následok zmenu novej pomoci na existujúcu pomoc, ale iba bráni tomu, aby Komisia nariadila vymáhanie pomoci poskytnutej viac ako desat rokov predo dnom, ked nastalo premlcanie (odôvodnenia c. 46 az 48 [sporného] rozhodnutia). 74 V druhom rade Komisia tvrdila, ze zákon c. 90-568 zaviedol schému pomoci a ze prípadné premlcanie sa môze týkat iba pomoci poskytnutej v rámci tejto schémy, a nie samotnej schémy. Premlcacia doba teda zacína plynút v den, ked bola pomoc skutocne poskytnutá France Télécom, t. j. kazdý rok k dátumu splatnosti zivnostenskej dane (odôvodnenie c. 49 [sporného] rozhodnutia). 75 V tretom rade Komisia dodala, ze plynutie premlcacej doby bolo prerusené ziadostou o informácie poslanou Francúzskej republike 28. júna 2001 (odôvodnenie c. 50 [sporného] rozhodnutia). 76 V dôsledku toho Komisia dospela k záveru, ze prvá zistená pomoc, ktorá bola poskytnutá pocas roka 1994, co je menej ako desat rokov pred 28. júnom 2001, teda sporná pomoc, musí byt vymáhaná v celej svojej výske (odôvodnenie c. 51 [sporného] rozhodnutia). 77 Po piate, Komisia zdôraznila, ze francúzske orgány neuviedli ziadne konkrétne tvrdenie na preukázanie zlucitelnosti spornej pomoci so spolocným trhom a ze nevidí ziadny právny základ, na základe ktorého by táto pomoc mohla byt vyhlásená za zlucitelnú so spolocným trhom (odôvodnenie c. 52 [sporného rozhodnutia]). 78 V odôvodnení c. 53 [sporného] rozhodnutia teda Komisia dospela k záveru, ze, po prvé, rezim zivnostenskej dane, ktorý sa uplatnoval na France Télécom v období rokov 1991 - 1993, nie je státnou pomocou, a po druhé, danový rozdiel, ktorého príjemcom bola France Télécom v období rokov 1994 - 2002 v dôsledku osobitného danového rezimu, je státnou pomocou nezlucitelnou so spolocným trhom a protiprávne vykonanou, ktorá musí byt preto vymáhaná. 79 Presnú sumu, ktorá mala byt vymáhaná, vsak nebolo mozné urcit z dôvodu rozdielnych informácií, ktoré predlozili francúzske orgány v správnom konaní. Komisia sa domnievala, ze pomoc, ktorá musí byt vymáhaná, predstavuje bez úrokov sumu medzi 798 miliónmi a 1,14 miliardy eur (odôvodnenia c. 54 az 59 [sporného rozhodnutia]). 80 V odôvodnení c. 54 [sporného] rozhodnutia Komisia odkázala na správu, ktorú francúzskemu parlamentu v novembri 2001 predlozilo Generálne danové riaditelstvo a podla ktorej 'okamzitá normalizácia podmienok zdanenia France Télécom v súvislosti s odvodom zivnostenskej dane by pri nezmenenej sadzbe pre podnik priniesla zvýsenie danového odvodu takmer o 198 miliónov eur`. 81 Komisia okrem toho vychádzala z odhadu z 15. mája 2003, ktorého výsledky sú vo forme tabulky uvedené v odôvodnení c. 54 [sporného] rozhodnutia. Podla císelných údajov oznámených Francúzskou republikou by teoretická kumulovaná dan France Télécom podla vseobecného [rezimu zdanovania] za roky 1994 az 2002 bola 8,362 miliardy eur. Skutocná kumulovaná dan podniku za rovnaké roky v súlade s osobitným danovým rezimom je 7,222 miliardy eur. Danový rozdiel, ktorého príjemcom bola France Télécom v období rokov 1994 - 2002, predstavuje teda 1,14 miliardy eur. 82 Komisia navyse uviedla, ze listom z 29. januára 2004 jej francúzske orgány oznámili sumu dane ulozenej France Télécom podla vseobecného práva za rok 2003 (773 miliónov eur) a potvrdili oprávnenost odhadu z 15. mája 2003 (odôvodnenie c. 55 [sporného] rozhodnutia). Az pocas stretnutí, ktoré sa konali 16. a 23. júna 2003, francúzske orgány spochybnili spolahlivost týchto císelných údajov (odôvodnenia c. 56 a 57 [sporného] rozhodnutia). 83 Dna 5. júla 2004 francúzske orgány predlozili nový odhad. Tento odhad vedie k odlisným výsledkom, ktoré sú uvedené vo forme tabulky v odôvodnení c. 58 [sporného] rozhodnutia. Teoretická kumulovaná dan France Télécom podla vseobecného [rezimu zdanovania] za roky 1994 az 2002 sa znízila na 8,02 miliardy eur. Danový rozdiel, ktorého príjemcom bola France Télécom v období rokov 1994 - 2002, teda predstavuje 798 miliónov eur. 84 Vzhladom na rozdielne údaje oznámené Francúzskou republikou pocas správneho konania dospela Komisia k záveru, ze nemôze urcit sumu, ktorá sa má vymáhat, pricom táto suma sa nachádza medzi 798 miliónmi a 1,14 miliardy eur plus úroky. Podla Komisie mala byt presná vymáhaná suma urcená francúzskymi orgánmi v súlade s ich povinnostou lojálnej spolupráce, a to pri výkone [sporného] rozhodnutia (odôvodnenia c. 59 a 60 [sporného] rozhodnutia). 85 V dôsledku uvedeného znie výrok [sporného] rozhodnutia takto: 'Clánok 1 Státna pomoc, ktorú [Francúzska republika] poskytl[a] nelegálne v rozpore s clánkom 88 ods. 3... ES v prospech France Télécom, týkajúca sa systému odvodu zivnostenskej dane, ktorý sa uplatnoval v tomto podniku v období od 1. januára 1994 do 31. decembra 2002..., nie je zlucitelná so spolocným trhom. Clánok 2 1. [Francúzska republika] prijme vsetky potrebné opatrenia, aby získal[a] od France Télécom náhradu za pomoc ustanovenú [aby od France Télécom vymohla sumu vymedzenú - neoficiálny preklad] v clánku 1. 2. Náhrada [Vymáhanie - neoficiálny preklad] sa musí vykonat okamzite v súlade s konaním podla vnútrostátneho práva, tak aby sa zabezpecil bezodkladný výkon tohto rozhodnutia. 3. Náhrada [Vymáhanie - neoficiálny preklad] pomoci zahrna úroky od dátumu, ked sa pomoc príjemcovi poskytla, az do dátumu, ked sa náhrada vykoná [az do dátumu jej vymozenia - neoficiálny preklad]. ... Clánok 3 [Francúzska republika] informuje Komisiu v lehote dvoch mesiacov od dátumu oznámenia tohto rozhodnutia o opatreniach, ktoré navrhuje prijat a ktoré uz [prijala] na dosiahnutie súladu s týmto rozhodnutím. [Francúzska republika] na realizáciu opatrení pouzije dotazník uvedený v prílohe k tomuto rozhodnutiu. Clánok 4 Toto rozhodnutie je urcené Francúzskej republike.` 86 Dna 25. októbra 2006 podala Komisia zalobu o nesplnenie povinnosti, ktorou od Súdneho dvora ziadala, aby urcil, ze Francúzska republika si tým, ze nevykonala v stanovenej lehote [sporné] rozhodnutie, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z clánkov 2 a 3 tohto rozhodnutia, z clánku 249 stvrtého odseku ES, ako aj z clánku 10 ES. 87 Rozsudkom z 18. októbra 2007, Komisia/Francúzsko (C-441/06, Zb. s. I-8887), Súdny dvor rozhodol, ze zaloba Komisie je dôvodná." Konanie pred Súdom prvého stupna a napadnutý rozsudok 3 V rámci svojich zalôb o neplatnost sporného rozhodnutia, ktoré na Súd prvého stupna podala Francúzska republika 13. októbra 2004 a France Télécom 10. januára 2005, uvedené zalobkyne v podstate tvrdili, ze Komisia nesprávne dospela k záveru, ze France Télécom bola poskytnutá protiprávna státna pomoc, ako aj k záveru, ze táto pomoc musí byt vrátená. 4 Napadnutým rozsudkom Súd prvého stupna zamietol vsetky zalobné dôvody predlozené Francúzskou republikou a spolocnostou France Télécom. Návrhy úcastníkov konania 5 France Télécom navrhuje, aby Súdny dvor: - zrusil napadnutý rozsudok, - rozhodol s konecnou platnostou vo veci podla clánku 61 Statútu Súdneho dvora Európskej únie a vyhovel návrhom, ktoré France Télécom predlozila v prvostupnovom konaní, - subsidiárne vrátil vec Vseobecnému súdu a - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 6 Francúzska republika navrhuje, aby Súdny dvor: - zrusil napadnutý rozsudok, - rozhodol s konecnou platnostou vo veci podla clánku 61 Statútu Súdneho dvora, - vyhovel zalobným návrhom zalobkýn v prvostupnovom konaní, - subsidiárne vrátil vec Vseobecnému súdu a - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 7 Komisia navrhuje odvolanie zamietnut a zaviazat France Télécom na náhradu trov konania. O odvolaní 8 France Télécom na podporu svojho odvolania uvádza pät odvolacích dôvodov, zalozených po prvé na nesprávnom právnom posúdení, ktorého sa dopustil Súd prvého stupna tým, ze osobitný danový rezim kvalifikoval ako státnu pomoc, hoci existencia výhody v prospech France Télécom závisela od externých faktorov, po druhé na nesprávnom posúdení pojmu státna pomoc Súdom prvého stupna, kedze Komisia nezohladnila celkový danový rezim uplatnitelný na France Télécom od roku 1991 do roku 2002, po tretie na porusení zásady ochrany legitímnej dôvery, po stvrté na nedostatku odôvodnenia napadnutého rozsudku v súvislosti so zásadou premlcania a po piate na nesprávnom právnom posúdení a na nedostatocnom odôvodnení daného rozsudku z hladiska zásady právnej istoty. O prvom odvolacom dôvode zalozenom na nesprávnom právnom posúdení, ktorého sa dopustil Súd prvého stupna tým, ze osobitný danový rezim kvalifikoval ako státnu pomoc, hoci existencia výhody v prospech France Télécom závisela od externých faktorov Argumentácia úcastníkov konania 9 France Télécom tvrdí, ze existencia prípadnej financnej výhody v jej prospech v porovnaní so situáciou podla vseobecného rezimu zdanovania závisela od viacerých premenlivých faktorov, akými boli sadzby zivnostenskej dane v jednotlivých francúzskych obciach, v ktorých majú dotknuté podniky zdanitelný majetok, ako aj od konkrétneho umiestnenia tohto majetku. Preto z odchylného rezimu uplatnitelného na France Télécom od roku 1994 nevyplývala sama osebe nijaká výhoda, co je skutocnost, ktorá mala Súd prvého stupna viest k odmietnutiu kvalifikácie dotknutého danového rezimu za státnu pomoc. 10 France Télécom sa domnieva, ze Súd prvého stupna nesprávne vylozil pojem státna pomoc, ked v bode 323 napadnutého rozsudku uviedol, ze existencia prípadnej výhody nezávisí od vlastností dotknutého danového rezimu, ale od externých faktorov, ktorých úcinky bolo mozné zistit az a posteriori. Zvýhodnujúce alebo znevýhodnujúce úcinky takých faktorov nemôzu dat opatreniu charakter pomoci, ak nou toto opatrenie nebolo v okamihu svojho prijatia. 11 Francúzska republika tvrdí, ze odchylný rezim zdanovania nemôze sám osebe predstavovat státnu pomoc. Taký rezim totiz nemusí nevyhnutne poskytovat selektívnu výhodu dotknutým podnikom. 12 Komisia tvrdí, ze tento odvolací dôvod je neprípustný, pretoze nebol predlozený v prvostupnovom konaní. 13 Rovnako tvrdí, ze tento odvolací dôvod je nedôvodný. Presná úroven zdanenia vyplývajúceho z odchylného rezimu sa totiz nedala urcit vopred na kazdý rok. Tento rezim vsak mohol viest k nizsiemu zdaneniu v porovnaní so zdanením vyplývajúcim z uplatnovania vseobecného rezimu zdanovania v oblasti zivnostenskej dane. 14 Komisia dodáva, ze casto sa stáva, ze preskúmanie státnej pomoci si vyzaduje zohladnenie neskorsích okolností v rozsahu potrebnom na urcenie, ci sa táto státna pomoc konkretizovala, ako aj na jej vycíslenie s cielom vymáhat získanú výhodu. Posúdenie Súdnym dvorom 15 Pokial ide o Komisiou uvádzanú neprípustnost prvého odvolacieho dôvodu, treba uviest, ze tým, ze tento odvolací dôvod spadá pod argumentáciu týkajúcu sa otázky existencie státnej pomoci, bol uz preskúmaný na prvom stupni, konkrétne v rámci prvého a druhého zalobného dôvodu, ktoré boli predlozené Súdu prvého stupna. 16 Pokial ide o dôvodnost tohto odvolacieho dôvodu, z ustálenej judikatúry vyplýva, ze pojem státna pomoc je sirsí nez pojem subvencia. Zahrna totiz nielen pozitívne plnenia, akými sú samotné subvencie, ale aj zásahy, ktoré v rozlicných formách znizujú náklady obvykle zatazujúce rozpocet podniku a ktoré, hoci nie sú subvenciami v úzkom zmysle slova, majú rovnakú povahu a zhodné úcinky (pozri rozsudok z 8. septembra 2011, Paint Graphos a i., C-78/08 az C-80/08, Zb. s. I-7611, bod 45 a citovanú judikatúru). 17 Treba tiez pripomenút, ze pojem výhoda vyplývajúci z kvalifikácie opatrenia ako státnej pomoci má objektívnu povahu, bez ohladu na zámer autorov dotknutého opatrenia. Povaha cielov, ktoré sledujú státne opatrenia, a ich odôvodnenie nemajú teda nijaký vplyv na ich kvalifikáciu ako státnej pomoci. Z ustálenej judikatúry totiz vyplýva, ze clánok 87 ods. 1 ES nerozlisuje státne zásahy podla prícin alebo cielov, ale definuje ich v závislosti od ich úcinkov (pozri rozsudok z 13. februára 2003, Spanielsko/Komisia, C-409/00, Zb. s. I-1487, bod 46 a citovanú judikatúru). 18 Pokial ide o prípad v tejto veci, treba uviest, ze danový rezim, ktorému podliehala France Télécom pocas druhého posudzovaného obdobia, t. j. od roku 1994 do roku 2002, predstavoval výnimku zo vseobecného rezimu zdanovania. Presnejsie tejto spolocnosti bol poskytnutý osobitný danový rezim na vnútrostátnej úrovni, vyznacujúci sa tým, ze zivnostenská dan sa vypocítala na základe sadzby rôznych priemerných vázených sadzieb uplatnitelných v jednotlivých územných celkoch, zatial co sadzby, ktorým podliehali ostatné podniky, boli sadzbami, ktoré tieto územné celky kazdorocne odhlasovali. Okrem toho France Télécom podliehala jednotnej sadzbe zivnostenskej dane v mieste jej hlavného sídla, zatial co ostatné podniky podliehali rôznym sadzbám odhlasovaným územnými celkami, v ktorých mali svoje prevádzkarne. Na France Télécom sa navyse uplatnovala, ako poplatok za správne náklady, sadzba 1,9 % namiesto 8 % uplatnovaných na iné podniky. 19 Pokial ide o tvrdenia predlozené v tomto odvolaní, ze v rámci preskúmania dotknutého danového rezimu mal Súd prvého stupna zohladnit niekolko premenlivých prvkov a externých faktorov, treba uviest, ze aj keby Komisia vzhladom na vlastnosti daného rezimu nedokázala vopred a pre kazdé zdanovacie obdobie stanovit presnú úroven zdanenia, je nesporné, ze uvedený rezim mohol viest a skutocne viedol, ako vyplýva z odôvodnenia c. 59 sporného rozhodnutia a bodu 225 napadnutého rozsudku, k nizsiemu zdaneniu spolocnosti France Télécom zivnostenskou danou v porovnaní so zdanením vyplývajúcim z uplatnenia vseobecného rezimu. 20 Okrem toho treba zdôraznit, ze bez ohladu na sadzby zivnostenskej dane stanovené územnými celkami výska dane France Télécom bola v kazdom prípade nizsia z dôvodu správnych poplatkov. 21 Za týchto okolností Súd prvého stupna v bode 323 napadnutého rozsudku správne rozhodol, ze konstatovanie existencie pomoci záviselo od viacerých okolností "existujúcich mimo" osobitného danového rezimu, akými boli rocná splatnost zivnostenskej dane a výska sadzieb dane kazdorocne odhlasovaných územnými celkami, na ktorých území mala France Télécom prevádzkarne. 22 Na rozdiel od tvrdenia France Télécom a Francúzskej republiky tieto okolnosti vôbec nebránia tomu, aby osobitný danový rezim mohol byt v case svojho prijatia kvalifikovaný ako státna pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. Treba totiz rozlisovat medzi prijatím rezimu pomoci v prejednávanej veci osobitného danového rezimu a kazdorocným priznaním pomoci v prospech France Télécom na základe daného rezimu, ktorej presná výska závisela od urcitých externých faktorov. 23 Ako uviedol generálny advokát v bode 59 svojich návrhov, v prejednávanej veci ide o zmiesanú konfiguráciu, v ktorej je existencia výhody vyvodzovaná jednak z pevného prvku, ktorý sa viaze na osobitný danový rezim uplatnitelný na France Télécom v porovnaní so vseobecným rezimom zdanovania, a jednak z premenlivého prvku, ktorý závisí od okolností konkrétneho prípadu, konkrétne od umiestnenia priestorov alebo pozemkov na rôznych územných celkoch, ako aj od danovej sadzby uplatnitelnej na týchto územných celkoch. 24 Tento osobitný danový rezim môze z dôvodu svojich vlastností, ako sú uvedené v bode 18 tohto rozsudku, viest k nizsiemu zdaneniu France Télécom ako tomu, ktorému by táto spolocnost podliehala, keby bola zdanená zivnostenskou danou podla vseobecného rezimu zdanovania. 25 Skutocnost, ze od roku 1994 bolo danej spolocnosti skutocne ulozené nizsie zdanenie zivnostenskou danou, je priamo spojená s vlastnostami osobitného danového rezimu, ktorý by sa na nu vztahoval, a to napriek tomu, ze presná výska kazdorocnej pomoci, ktorá jej na základe daného rezimu bola poskytnutá, závisela od urcitých faktorov mimo tohto rezimu. 26 Navyse zo struktúry napadnutého rozsudku vyplýva, ze jeho bod 323, ktorý sa odvoláva na okolnosti existujúce mimo osobitného danového rezimu, sa vztahuje iba na kazdorocnú pomoc priznanú France Télécom na základe osobitného danového rezimu. Daný bod sa totiz nachádzal v casti, v ktorej bol preskúmaný zalobný dôvod týkajúci sa premlcania právomoci Komisie v oblasti vymáhania protiprávnej pomoci. Posúdenie Súdom prvého stupna vykonané v rámci takého zalobného dôvodu sa môze vztahovat iba na pomoc, ktorá bola skutocne prijatá, a teda len na pomoc, ktorá bola France Télécom poskytnutá na základe osobitného danového rezimu. 27 Z týchto úvah vyplýva, ze Súd prvého stupna sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked rozhodol, ze osobitný danový rezim priznal France Télécom výhodu v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, hoci presná výska pomoci priznanej na základe daného rezimu sa mala stanovit prostredníctvom urcitých externých faktorov. 28 Prvý odvolací dôvod preto nie je dôvodný. O druhom odvolacom dôvode zalozenom na nesprávnom posúdení pojmu státna pomoc Súdom prvého stupna, kedze Komisia nezohladnila celkový danový rezim uplatnitelný na France Télécom od roku 1991 do roku 2002 29 Druhý odvolací dôvod, ktorý predlozila spolocnost France Télécom na podporu svojho odvolania, sa skladá z troch castí. V prvom rade treba preskúmat druhú cast tohto dôvodu, ktorá sa týka údajne nesprávneho výkladu sporného rozhodnutia. Potom budú spolocne preskúmané prvá a tretia cast tohto odvolacieho dôvodu, pretoze spolu úzko súvisia. O druhej casti odvolacieho dôvodu zalozenej na nesprávnom právnom posúdení v súvislosti s nesprávnym výkladom sporného rozhodnutia a na nahradení odôvodnenia Súdom prvého stupna - Argumentácia úcastníkov konania 30 France Télécom tvrdí, ze Súd prvého stupna sporné rozhodnutie vylozil nesprávne, ked konstatoval, ze Komisia sa domnievala, ze predmetnú pomoc by nepredstavovali osobitné danové ustanovenia uplatnitelné na túto spolocnost, ale kazdorocne zistený danový rozdiel medzi sumami, ktoré mala táto spolocnost zaplatit, a zivnostenskou danou, ktorá by bola splatná podla vseobecného rezimu zdanovania, pricom takto nahradil odôvodnenie uvedené v danom rozhodnutí svojím vlastným odôvodnením. France Télécom tiez tvrdí, ze taký výklad je v rozpore s výrokom sporného rozhodnutia, podla ktorého predmetnú pomoc predstavuje rezim zivnostenskej dane uplatnitelný na túto spolocnost v období od 1. januára 1994 do 31. decembra 2002. Komisia teda svoje rozhodnutie nezakladala na kazdorocnom danovom rozdiele konstatovanom od roku 1994, ale na iných dôvodoch odlisnej povahy. 31 Komisia odpovedala, ze výklad, aký spornému rozhodnutiu dal Súd prvého stupna v napadnutom rozsudku, je v súlade s jeho znením. Spresnuje, ze vo výroku daného rozhodnutia nebolo nevyhnutné zopakovat, ze danový rozdiel predstavuje výhodu. Pomoc, ktorú získala France Télécom a ktorá spocívala v nedostatocnom zdanení tejto spolocnosti zivnostenskou danou od roku 1994 do roku 2002, bola totiz priznaná rezimom zivnostenskej dane uplatnitelným na túto spolocnost pocas daného obdobia. - Posúdenie Súdnym dvorom 32 Treba uviest, ze Súd prvého stupna preskúmal v bode 201 napadnutého rozsudku cast sporného rozhodnutia, podla ktorej pomoc vyplývala z danového rozdielu predstavujúceho rozdiel medzi sumou zivnostenskej dane, ktorú France Télécom mala zaplatit, ak by sa na nu vztahoval vseobecný rezim zdanovania, a sumou, ktorá jej bola skutocne ulozená podla dotknutého danového rezimu. Súd prvého stupna overil pravdivost tohto danového rozdielu v bodoch 219 az 225 daného rozsudku, pricom France Télécom nespochybnila závery, ku ktorým dospel. 33 Pokial ide o údajné nahradenie odôvodnenia, ktorého sa mal dopustit Súd prvého stupna, stací uviest, ze tento súd neprekrocil potrebnú mieru súdneho preskúmania tým, ze by nahradil posúdenie Komisie svojím vlastným posúdením, lebo dotknutý danový rozdiel a problematika rocnej splatnosti zivnostenskej dane, ako vyplýva z ustanovení vseobecného danového zákonníka, tvoria v spornom rozhodnutí neoddelitelnú súcast argumentácie Komisie. 34 Treba totiz uviest, ze odôvodnenie c. 42 sporného rozhodnutia stanovuje, ze "rozdiel medzi objemom zivnostenskej dane, ktorú [spolocnost France Télécom] skutocne odvádzal[a], a sumou urcenou na odvod podla ustanovení vseobecných pravidiel [vseobecného rezimu zdanovania - neoficiálny preklad] od 1. januára 1994 do 1. januára 2003 vytvára státnu pomoc, lebo predstavuje danové zvýhodnenie poskytnuté [spolocnosti France Télécom] zo zdrojov, ktoré by inak tvorili súcast státneho rozpoctu". Odôvodnenie c. 49 toho istého sporného rozhodnutia spresnuje, ze zivnostenská dan sa platí rocne. Navyse rocná splatnost zivnostenskej dane je zdôraznená aj v odôvodnení c. 25 rozhodnutia o zacatí konania, na ktorý sa odkazuje v odôvodnení c. 15 uvedeného rozhodnutia. 35 V dôsledku toho je výklad, ku ktorému dospel Súd prvého stupna, ze dotknutá pomoc predstavovala danový rozdiel vyplývajúci z uplatnenia predpisov zavádzajúcich odchylný rezim, v súlade s výrokom sporného rozhodnutia, ktorý kvalifikoval rezim uplatnitelný na France Télécom v rokoch 1994 az 2002 ako státnu pomoc nezlucitelnú so spolocným trhom. Práve na základe tohto odchylného rezimu totiz daná spolocnost neodviedla zivnostenskú dan v takej výske, v akej by ju inác musela zaplatit podla vseobecného rezimu zdanovania. 36 Druhá cast druhého odvolacieho dôvodu musí byt preto zamietnutá. O prvej a tretej casti zalozených na skreslení pojmu státna pomoc, ktorého sa dopustil Súd prvého stupna tým, ze nevykonal celkové posúdenie danového rezimu uplatnitelného na France Télécom - Argumentácia úcastníkov konania 37 France Télécom tvrdí, ze Súd prvého stupna porusil povinnost pristúpit k celkovému preskúmaniu vsetkých ustanovení, ktorými je odchylný rezim upravený v porovnaní so vseobecným rezimom zdanovania. Na urcenie existencie výhody totiz Súd prvého stupna porovnal sadzby ulozené odchylným rezimom s úrovnou zdanovania, ktorá by sa na nu uplatnila, ak by bola táto spolocnost podrobená danovému rezimu podla vseobecného rezimu zdanovania. Obmedzil vsak toto porovnanie na obdobie rokov 1994 - 2002 bez toho, aby zohladnil danové bremeno, ktoré France Télécom musela znásat v rokoch 1991 az 1993. 38 France Télécom tvrdí, ze rocná splatnost dane ani rozdiely existujúce medzi dvoma posudzovanými zdanovacími obdobiami nemôzu odôvodnit vykonanie ciastkovej analýzy obmedzujúcej sa iba na danový rezim uplatnitelný od roku 1994. Súd prvého stupna teda nesprávne odmietol zobrat do úvahy nadmerné zdanenie, ktoré pre danú spolocnost tento pausálny odvod v rokoch 1991 az 1993 predstavoval, v porovnaní s úrovnou zdanenia, ktorú by táto spolocnost musela znásat, ak by bola podrobená vseobecnému rezimu zdanovania v rovnakom casovom období. Aj za predpokladu, ze rocná splatnost dane mohla byt v analýze zohladnená, Súd prvého stupna mal uznat, ze pre prvé zdanovacie obdobia spadajúce pod odchylný danový rezim, t. j. platný v rokoch 1991 az 1993, bola táto spolocnost podrobená nadmernému zdaneniu. 39 France Télécom tiez tvrdí, ze Súd prvého stupna sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked v bode 207 napadnutého rozsudku zalozil svoje rozhodnutie na rozsudku Súdneho dvora z 15. decembra 2005, Taliansko/Komisia (C-66/02, Zb. s. I-10901). Súd prvého stupna na základe daného rozsudku dospel k nesprávnemu záveru, ze doslo k úlave na danovom zatazení France Télécom v rokoch 1994 az 2002, ktoré nemohlo byt kompenzované specifickým zatazením ulozeným tejto spolocnosti v rokoch 1991 az 1993. 40 Aj Francúzska republika tvrdí, ze Súd prvého stupna nesprávne vylozil pojem výhoda, ked pouzil restriktívny prístup k spojitosti, ktorá musí existovat medzi oslobodením od dane a zatazením dotknutým danovým rezimom. Súd prvého stupna mal odchylný rezim stanovený zákonom c. 90-568 preskúmat ako celok, najmä prípadné výhody priznané France Télécom týmto odchylným rezimom a jej neúmerne vysoké zatazenie podla vseobecného rezimu zdanovania, ktoré mala znásat. 41 Komisia tvrdí, ze nie je mozné "kompenzovat" pomoc tým, ze sa poukáze na iný druh zatazenia bez toho, aby to malo súvislost s príslusnou pomocou. Táto nemoznost sa týka nielen otázky státnych prostriedkov, ale aj otázky priznanej pomoci. Ujma na státnych prostriedkoch sa nemôze vyhnút oznaceniu za pomoc z dôvodu "kompenzácie" inými sumami odvedenými státu na základe iných povinností. Z dôvodu neexistencie dostatocnej spojitosti medzi danovým rezimom uplatnitelným v rokoch 1991 az 1993 a rezimom platným od roku 1994 nie je údajne dôvodná teória o kompenzácii, na ktorej sa zakladá argumentácia France Télécom. - Posúdenie Súdnym dvorom 42 Pokial ide o argumentáciu úcastníkov konania, treba zistit, ci sa Súd prvého stupna nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked v bode 218 napadnutého rozsudku rozhodol, ze Komisia správne odmietla v spornom rozhodnutí vykonat kompenzáciu medzi sumami pausálneho odvodu zaplatenými spolocnostou France Télécom v rokoch 1991 az 1993 a danovým rozdielom vyplývajúcim z osobitného danového rezimu v rokoch 1994 az 2002, aby bolo mozné posúdit, ci bola tejto spolocnosti poskytnutá státna pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. 43 V tejto súvislosti Súd prvého stupna v bode 207 napadnutého rozsudku rozhodol, ze hoci Komisia pri preskúmaní opatrenia, ktoré môze predstavovat státnu pomoc, smie prihliadnut na specifické zatazenia znizujúce výhodu, opatrenie sa nemôze vyhnút kvalifikácii ako státna pomoc, ak jej príjemca podlieha odlisnému specifickému zatazeniu, ktoré nemá ziadny vztah k dotknutej pomoci. Toto tvrdenie Súdu prvého stupna sa zakladá na správnom výklade clánku 87 ods. 1 ES (pozri rozsudok z 2. júla 1974, Taliansko/Komisia, 173/73, Zb. s. 709, bod 34), bez ohladu na to, ze v tejto súvislosti uvedený súd chybne odkázal na uz citovaný rozsudok Súdneho dvora z 15. decembra 2005, Taliansko/Komisia. 44 Súd prvého stupna sa teda nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked v bode 208 napadnutého rozsudku usúdil, ze dôvodnost tvrdenia Francúzskej republiky a France Télécom, ze nadmerná suma zdanenia zaplatená France Télécom v rokoch 1991 az 1993 ako pausálny odvod, ktorému táto spolocnost podliehala, kompenzuje danový rozdiel, ktorého príjemcom bola v rokoch 1994 az 2002, závisí od analýzy objektívnych vlastností tohto pausálneho odvodu v rokoch 1991 az 1993 a od otázky, ci ho mozno povazovat za zatazenie vnútorne späté s výhodou, ktorá pre France Télécom prípadne vyplývala z jej podriadenia osobitnému danovému rezimu od roku 1994. 45 V tejto súvislosti treba konstatovat, ze odvod uplatnitelný na France Télécom od roku 1991 do roku 1993 bol definovaný parametrami odlisnými od tých, ktoré boli uplatnované od roku 1994 v rámci osobitného rezimu zivnostenskej dane. Tieto danové rezimy totiz spocívajú na odlisných právnych vzoroch a operatívnych údajoch. 46 Ako totiz vyplýva z odôvodnenia c. 17 sporného rozhodnutia a z bodu 209 napadnutého rozsudku, podla danového rezimu uplatnitelného na France Télécom od roku 1991 do roku 1993 nebola táto spolocnost okrem pausálneho odvodu platitelom nijakej inej dane ani odvodu. Suma tohto odvodu nebola urcená podla parametrov, ktoré stanovujú objem zivnostenskej dane, ale v závislosti od zisku, ktorý tento subjekt odviedol do státneho rozpoctu v rokoch 1989 a 1990. Pausálny odvod mal navyse docasnú povahu. 47 Naopak, podla tohto osobitného danového rezimu uplatnitelného od roku 1994 na neurcitú dobu sa na France Télécom v zásade vztahujú vsetky danové povinnosti podla vseobecného rezimu zdanovania. Na túto spolocnost sa vsak vztahovala zivnostenská dan podla podmienok odchylujúcich sa od vseobecného rezimu zdanovania a vytvárajúcich osobitný danový rezim. 48 Za týchto podmienok mohol Súd prvého stupna v bode 213 napadnutého rozsudku správne konstatovat, ze pausálny odvod nemozno povazovat za zatazenie vnútorne späté so zavedením osobitného danového rezimu, ale skôr za osobitné zdanenie France Télécom zavedené na obdobie do roku 1994. V kazdom prípade, ako uviedol Súd prvého stupna v bode 215 napadnutého rozsudku, samotná okolnost, ze pausálny odvod a osobitný danový rezim boli zavedené zákonom c. 90-568, neumoznuje preukázat, ze podriadenie France Télécom tomuto pausálnemu odvodu od roku 1991 do roku 1993 bolo vnútorne späté so zavedením osobitného danového rezimu od roku 1994. 49 Súd prvého stupna sa teda nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked v bode 218 napadnutého rozsudku dospel k záveru, ze Komisia správne odmietla vykonat kompenzáciu medzi sumami pausálneho odvodu, ktoré France Télécom zaplatila v rokoch 1991 az 1993, a danovým rozdielom vyplývajúcim z osobitného danového rezimu zavedeného v prospech tejto spolocnosti v rokoch 1994 az 2002. 50 Napokon, aj keby bolo správne tvrdenie, ze danový rezim uplatnitelný na France Télécom pozostával z dvoch neoddelitelných období, z ktorých v prvom doslo k nadmernému zdaneniu podniku a v druhom k jeho nedostatocnému zdaneniu, je nesporné, ze zákon c. 90-568 stanovoval od roku 1994 osobitný danový rezim, ktorý mal byt na neurcitú dobu. Tento zákon vsak neobsahoval nijaký mechanizmus umoznujúci vykonat vyrovnávací výpocet medzi sumami dlznými ako pausálny odvod v rokoch 1991 az 1993 a sumami dlznými od roku 1994, ktoré vyplývali z osobitného danového rezimu. Neumoznoval teda urcit okamih, od ktorého malo byt nadmerné zdanenie podla prvého rezimu kompenzované v rámci uplatnovania druhého rezimu. Ako uviedol generálny advokát v bode 100 svojich návrhov, predmetné nadmerné zdanenie muselo v urcitý okamih vycerpat svoje úcinky, z coho nevyhnutne vyplývalo poskytnutie výhody spolocnosti France Télécom v rámci osobitného danového rezimu. 51 Prvú a tretiu cast druhého odvolacieho dôvodu teda nemozno prijat. Tento odvolací dôvod preto musí byt zamietnutý ako celok. O tretom odvolacom dôvode zalozenom na porusení zásady ochrany legitímnej dôvery 52 Tretí odvolací dôvod predlozený spolocnostou France Télécom na podporu jej odvolania sa skladá z dvoch castí. O prvej casti tretieho odvolacieho dôvodu zalozenej na nesprávnom právnom posúdení okolností, za akých je mozné sa odvolávat na zásadu ochrany legitímnej dôvery - Argumentácia úcastníkov konania 53 France Télécom tvrdí, ze co sa týka moznosti odvolávat sa na zásadu ochrany legitímnej dôvery, Súd prvého stupna nesprávne obmedzil moznost zohladnit urcité výnimocné okolnosti iba na prípady, ak bola pomoc oznámená. V tomto prípade vsak skutocnost, ze existencia výhody mohla byt identifikovaná len a posteriori v závislosti od vývoja okolností nachádzajúcich sa mimo osobitného rezimu zdanovania, predstavovala takú výnimocnú okolnost. 54 France Télécom zdôraznuje, ze Súd prvého stupna neurcil právny akt, ktorý mal byt predmetom oznámenia, ani okamih, ked malo dôjst k oznámeniu. Ak totiz výhoda zodpovedala danovému rozdielu konstatovanému kazdý rok na konci zdanovacieho obdobia, nebolo mozné identifikovat povinnost vopred oznámit dotknutý danový rezim. 55 France Télécom dodáva, ze Súd prvého stupna nerespektoval skutocnost, ze zámery vnútrostátneho zákonodarcu patria medzi skutocnosti, ktoré treba preskúmat na urcenie toho, ci táto spolocnost mohla mat legitímnu dôveru v súlad predmetných danových opatrení s pravidlami vztahujúcimi sa na oblast státnej pomoci. 56 Komisia pripomína, ze podniky, ktoré sú príjemcami státnej pomoci, môzu mat legitímnu dôveru v zákonnost pomoci v zásade len vtedy, ak sa táto pomoc poskytla v súlade s postupom stanoveným v Zmluve o ES. 57 Tvrdí, ze osobitný danový rezim uplatnitelný na France Télécom pocas rokov 1994 az 2002 bol odchylným selektívnym rezimom, ktorý bol pripísatelný státu a uplatnoval sa na podnik pôsobiaci na trhu otvorenom hospodárskej sútazi a obchodovaniu medzi clenskými státmi. V dôsledku toho vnútrostátne orgány mali oznámit osobitný danový rezim zivnostenskej dane uplatnitelný na túto spolocnost predtým, ako sa táto dan stane splatnou. - Posúdenie Súdnym dvorom 58 Na úvod treba pripomenút, ze povinnost oznámenia predstavuje jeden zo základných prvkov systému kontroly zavedeného Zmluvou v oblasti státnej pomoci. V rámci tohto systému majú clenské státy povinnost jednak oznámit Komisii akékolvek opatrenie smerujúce k zavedeniu alebo zmene pomoci v zmysle clánku 87 ods. 1 ES a jednak nevykonat také opatrenie v súlade s clánkom 88 ods. 3 ES, pokial uvedená institúcia nerozhodla o danom opatrení s konecnou platnostou. 59 V dôsledku toho, vzhladom na kogentnú povahu kontroly státnej pomoci vykonávanej Komisiou, môzu mat podniky, ktoré sú príjemcami pomoci, v zásade legitímnu dôveru v legálnost pomoci len vtedy, ak im bola pomoc poskytnutá v súlade s postupom stanoveným v clánku 88 ES, a ze obozretný podnikatel musí byt za normálnych okolností schopný ubezpecit sa, ci bol tento postup dodrzaný. Konkrétne, ak sa pomoc poskytne bez predchádzajúceho oznámenia Komisii, takze podla clánku 88 ods. 3 Zmluvy je protiprávna, príjemca danej pomoci nemôze mat v takom prípade legitímnu dôveru v legálnost jej poskytnutia (pozri rozsudok z 11. novembra 2004, Demesa a Territorio Histórico de Álava/Komisia, C-183/02 P a C-187/02 P, Zb. s. I-10609, body 44 a 45 a citovanú judikatúru). 60 Navyse Súdny dvor uz rozhodol, ze ak pomoc nebola Komisii oznámená, necinnost tejto institúcie v súvislosti s daným opatrením nic neznamená (pozri rozsudok Demesa a Territorio Histo'rico de Álava/Komisia, uz citovaný, bod 52). 61 Pokial ide o túto vec, je nesporné, ze dotknutý danový rezim zavedený zákonom c. 90-568 nebol Komisii oznámený. 62 Pokial ide o tvrdenie France Télécom, ze neexistovala nijaká povinnost oznámenia, kedze existencia výhody nebola zrejmá, treba zdôraznit, ze údajná komplexnost sporného danového rezimu ani opakovaná povaha opatrenia pomoci nemôzu clenský stát zbavit povinnosti oznámenia ani vyvolávat akúkolvek legitímnu dôveru na strane spolocnosti, ktorej bola pomoc poskytnutá. 63 Co sa týka prípadnej relevantnosti výnimocných okolností, ktoré by mohli bez ohladu na úvahy uvedené v predchádzajúcom bode preukázat legitímnu dôveru v legálnu povahu pomoci, stací uviest, ze Súd prvého stupna sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, pokial ide o zvázenie týchto okolností pri hlbsom preskúmaní vsetkých tvrdení, ktoré mu boli v tejto súvislosti predlozené, pricom uvedené preskúmanie vykonal v bodoch 263 az 269 napadnutého rozsudku. 64 Na základe toho Súd prvého stupna v bode 270 napadnutého rozsudku správne dospel k záveru, ze Francúzska republika a France Télécom nepreukázali existenciu mimoriadnych okolností, ktoré by im umoznovali odvolávat sa na zásadu ochrany legitímnej dôvery. 65 Preto treba dospiet k záveru, ze prvá cast tretieho odvolacieho dôvodu je nedôvodná. O druhej casti tretieho odvolacieho dôvodu zalozenej na nesprávnom právnom posúdení právnych dôsledkov vyplývajúcich z iného rozhodnutia Komisie v oblasti státnej pomoci - Argumentácia úcastníkov konania 66 France Télécom sa domnieva, ze Súd prvého stupna nesprávne vylozil právne následky vyplývajúce z rozhodnutia Komisie z 8. februára 1995, týkajúceho sa La Poste (Ú. v. ES C 262, s. 11, dalej len "rozhodnutie týkajúce sa La Poste"). 67 France Télécom vsak tvrdí, ze uvedené rozhodnutie predstavovalo pozitívne konanie, ktoré môze vyvolat právne úcinky a vytvorit legitímnu dôveru, pokial ide o súlad dotknutého danového rezimu s pravidlami v oblasti státnej pomoci. 68 Komisia zdôraznuje, ze kedze osobitný danový rezim predstavoval spôsob zdanenia zivnostenskou danou odchylujúci sa od vseobecného rezimu zdanovania, mohol priznat financnú výhodu France Télécom. Vzhladom na vlastnosti tohto rezimu mal byt oznámený najneskôr dovtedy, ako sa stala splatnou zivnostenská dan ulozená tejto spolocnosti za rok 1994. 69 Komisia tvrdí, ze iné konanie o preskúmaní pomoci v tejto oblasti nemôze vyvolat nijakú legitímnu dôveru na strane France Télécom, pokial ide o osobitný danový rezim, ktorý sa na nu uplatnoval. - Posúdenie Súdnym dvorom 70 Ako uz bolo uvedené v bodoch 59 a 60 tohto rozsudku, príjemca pomoci sa v zásade nemôze odvolávat na dôvody zalozené na zásade ochrany legitímnej dôvery, ak dotknutá pomoc nebola Komisii oznámená. 71 Pokial ide o argumentáciu zalozenú na rozhodnutí týkajúcom sa La Poste, treba konstatovat, ze dané rozhodnutie neobsahuje nijaké preskúmanie týkajúce sa odchylného rezimu zivnostenskej dane uplatnitelnej na France Télécom. Za týchto okolností Súd prvého stupna mohol v bode 266 napadnutého rozsudku konstatovat len to, ze Komisia nijako nerozhodla o tomto osobitnom danovom rezime, a teda nerozhodla o tom, ci tento rezim predstavoval státnu pomoc, alebo nie. 72 Co sa týka tvrdenia, ze France Télécom mohla vykladat kontext, v ktorom bolo rozhodnutie týkajúce sa La Poste prijaté ako postoj Komisie k dotknutému danovému rezimu, treba konstatovat, ze Súd prvého stupna sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked v bodoch 265 az 269 napadnutého rozsudku toto tvrdenie zamietol. 73 V dôsledku toho Súd prvého stupna správne rozhodol, ze rozhodnutie týkajúce sa La Poste neobsahovalo nijakú relevantnú skutocnost, ktorá mohla prípadne vyvolat vznik legitímnej dôvery France Télécom v súlad dotknutého danového rezimu s pravidlami vztahujúcimi sa na oblast státnej pomoci. Druhá cast tretieho odvolacieho dôvodu teda nie je dôvodná. 74 Vzhladom na vyssie uvedené úvahy treba tretí odvolací dôvod zamietnut ako celok. O stvrtom odvolacom dôvode zalozenom na nedostatku odôvodnenia napadnutého rozsudku, pokial ide o tvrdenia týkajúce sa argumentov vztahujúcich sa na zásadu premlcania Argumentácia úcastníkov konania 75 France Télécom pripomína, ze francúzske orgány v rámci správneho konania vysvetlili, ze prípadné nedostatocné zdanenie podniku v období rokov 1994 az 2002 v nijakom prípade nemôze byt predmetom vymáhania, kedze dotknutý danový rezim bol zavedený pred viac ako desiatimi rokmi. Clánok 15 nariadenia c. 659/1999 pritom stanovuje, ze právomoci Komisie v zálezitostiach vymáhania státnej pomoci podliehajú desatrocnej premlcacej lehote. 76 France Télécom tvrdí, ze Súd prvého stupna nerozhodol o zásade premlcania, ktorá mu bola takto predlozená. Naopak, v tejto súvislosti údajne nahradil odôvodnenie sporného rozhodnutia svojím vlastným odôvodnením. V napadnutom rozsudku navyse nebol spresnený právne záväzný akt, od ktorého zacína plynút premlcacia lehota. Akt, od ktorého zacala plynút premlcacia lehota, bol zákon c. 90-568. 77 Francúzska republika uvádza, ze Súd prvého stupna sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked rozhodol, ze premlcacia lehota vzhladom na dotknutú pomoc nemohla zacat plynút pred rokom 1994. Tým, ze Súd prvého stupna dokonca pripustil, ze výnimocný rezim zdanenia predstavoval státnu pomoc, jediným právne záväzným aktom, ktorý sa dal identifikovat na stanovenie momentu, od ktorého zacala plynút premlcacia lehota vztahujúca sa na dotknuté opatrenie, bol zákon c. 90-568, ktorý nadobudol úcinnost 2. júla 1990. Komisia 28. júna 2001 rozhodla o zacatí konania vo veci predbezného zistovania, ktorého predmetom bol osobitný danový rezim France Télécom, a poslala francúzskym orgánom ziadost o informácie. V ten den vsak uz bola podla jej tvrdenia povinnost vymáhania pomoci premlcaná. 78 Komisia zdôraznuje, ze Súd prvého stupna mal rozhodnút len o otázke, ci bola pomoc priznaná France Télécom osobitným danovým rezimom zivnostenskej dane úcinným od roku 1994 premlcaná. Preto podla jej tvrdenia nemozno súhlasit s výhradou, ze Súd prvého stupna nahradil odôvodnenie sporného rozhodnutia svojím vlastným odôvodnením. 79 Komisia spresnuje, ze pravidlá premlcania v oblasti státnej pomoci sa týkajú jej vymáhania. Pomoc vsak mozno vymáhat iba vtedy, ked je jej suma urcitelná. Pokial ide o sporné danové rezimy, výhoda mohla byt preukázaná iba na kazdorocnom základe, a to len a posteriori. Posúdenie Súdnym dvorom 80 Pokial ide o zásadu premlcania, treba pripomenút ze podla clánku 15 ods. 1 nariadenia c. 659/1999 právomoc Komisie v zálezitostiach vymáhania pomoci podlieha desatrocnej premlcacej lehote. Z odseku 2 toho istého clánku vyplýva, ze premlcacia lehota zacína plynút az od momentu, ked bola protiprávna pomoc príjemcovi priznaná. Rozhodujúci prvok na urcenie premlcacej lehoty uvedenej v clánku 15 nariadenia je preto moment skutocného poskytnutia pomoci. 81 Z uvedeného clánku 15 ods. 2 vyplýva, ze na stanovenie dátumu, od ktorého zacína plynút premlcacia lehota, toto ustanovenie odkazuje na poskytnutie pomoci príjemcovi, a nie na prijatie rezimu pomoci. 82 V tejto súvislosti treba zdôraznit, ze urcenie momentu poskytnutia pomoci sa môze lísit v závislosti od povahy predmetnej pomoci. Takto môze byt v prípade viacrocného rezimu, ktorý sa prejavuje opakujúcimi sa platbami alebo opakujúcim sa udelovaním výhod, den prijatia právneho aktu predstavujúceho právny základ pomoci znacne vzdialený odo dna, ked bude podnikom skutocne poskytnutý prospech z výhody. Za takých okolností sa musí na úcely výpoctu premlcacej lehoty pomoc povazovat za priznanú jej príjemcovi az vtedy, ked mu bola skutocne poskytnutá. 83 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze Komisia v odôvodnení c. 49 sporného rozhodnutia spresnila, ze premlcacia lehota zacala plynút kazdý rok odo dna splatnosti platby zivnostenskej dane spolocnostou France Télécom. 84 Ako vyplýva z bodu 320 napadnutého rozsudku, premlcacia lehota zacína plynút od kazdého skutocného - prípadne rocného - priznania výhody, takze pocítanie premlcacej lehoty môze závisiet od spôsobu, akým je výhoda urcená. 85 Kedze v prejednávanej veci bolo treba konstatovanie existencie výhody vykonat v závislosti od sadzieb platných v rôznych obciach, na ktorých územiach sa nachádzali prevádzkarne France Télécom, Súd prvého stupna v bode 323 napadnutého rozsudku preskúmal rocnú splatnost zivnostenskej dane a z nej vyplývajúce dôsledky. 86 V dôsledku toho Súd prvého stupna v bode 324 napadnutého rozsudku správne rozhodol, ze z dôvodu rocnej splatnosti zivnostenskej dane nemozno predmetnú pomoc povazovat za poskytnutú pred rokom 1994, pretoze az pocas tohto roka boli prijaté právne záväzné akty umoznujúce po prvýkrát konstatovat existenciu danového rozdielu. 87 Okrem toho prístup zastávaný Súdom prvého stupna je potvrdený znením clánku 15 ods. 1 nariadenia c. 659/1999, z ktorého vyplýva, ze právomoci Komisie v zálezitosti vymáhania pomoci podliehajú premlcacej lehote. 88 Napokon, pokial ide o tvrdenie, ze Súd prvého stupna porusil svoju povinnost odôvodnenia vzhladom na zásadu premlcania, z ustálenej judikatúry vyplýva, ze Súd prvého stupna nie je povinný vypracovat také odôvodnenie, ktoré by vycerpávajúcim spôsobom jednotlivo rozoberalo vsetky úvahy vyjadrené úcastníkmi sporu. Odôvodnenie teda môze byt implicitné pod podmienkou, ze umozní zúcastneným osobám oboznámit sa s dôvodmi, ktoré viedli k prijatiu predmetných opatrení, a príslusnému súdu poskytne dostatok informácií potrebných na uskutocnenie preskúmania (pozri rozsudky z 21. septembra 2006, Nederlandse Federatieve Vereniging voor de Groothandel op Elektrotechnisch Gebied/Komisia, C-105/04 P, Zb. s. I-8725, bod 72, a z 8. februára 2007, Groupe Danone/Komisia, C-3/06 P, Zb. s. I-1331, bod 46). 89 V tejto súvislosti treba poznamenat, ze Súd prvého stupna v bodoch 323 a 324 napadnutého rozsudku uviedol svoje posúdenie vlastností rezimu zivnostenskej dane a v bode 325 daného rozsudku dospel k záveru, ze premlcacia lehota stanovená v clánku 15 nariadenia c. 659/1999 este neuplynula k 28. júnu 2001, co je moment zaslania ziadosti o informácie Francúzskej republike. 90 Za týchto podmienok treba uviest, ze Súd prvého stupna z právneho hladiska dostatocným spôsobom odpovedal na tvrdenia týkajúce sa zásady premlcania predlozené spolocnostou France Télécom a neporusil poziadavky odôvodnenia vyplývajúce z judikatúry pripomenutej v bode 88 tohto rozsudku. 91 Vzhladom na uvedené nemozno stvrtý odvolací dôvod prijat. O piatom odvolacom dôvode zalozenom na nesprávnom právnom posúdení a na nedostatku odôvodnenia napadnutého rozsudku, pokial ide o tvrdenia týkajúce sa porusenia zásady právnej istoty 92 Piaty odvolací dôvod uvedený spolocnostou France Télécom na podporu jej odvolania sa skladá z dvoch castí. Argumentácia úcastníkov konania - O prvej casti piateho odvolacieho dôvodu zalozenej na neexistencii odôvodnenia a na nesprávnom právnom posúdení z dôvodu nemoznosti urcit sumu pomoci, ktorú treba vymáhat 93 France Télécom sa domnieva, ze Súd prvého stupna neodpovedal na argument, ze ak Komisia preskúma výhodu, ktorej skutocná výska sa nedá stanovit, nemôze nariadit vymáhanie tejto výhody. 94 France Télécom z toho vyvodzuje, ze Súd prvého stupna porusil zásadu právnej istoty, pretoze prípadná suma, ktorá sa má vymáhat, je stále len hypotetická a pomoc, ktorá sa má vymáhat, sa nemôze zakladat na priblizných odhadoch. - O druhej casti piateho odvolacieho dôvodu zalozenej na nedostatku odôvodnenia a na nesprávnom právnom posúdení, pokial ide o posúdenie metód odhadu sumy pomoci 95 France Télécom tvrdí, ze Súd prvého stupna sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked v bodoch 297 a 305 napadnutého rozsudku rozhodol, ze Komisia bola oprávnená stanovit rozpätie sumy vymáhanej pomoci na základe priblizných odhadov poskytnutých francúzskymi orgánmi, a preto sa porusenie zásady právnej istoty nepreukázalo. 96 France Télécom vysvetluje, ze predmetné odhady neboli poskytnuté francúzskymi orgánmi s cielom urcit skutocný rozsah danového rozdielu v rokoch 1994 az 2002. Tieto výpocty boli predlozené na úcely preukázania, ze prípadné nedostatocné zdanenie spolocnosti v uvedenom období bolo kompenzované nadmerným zdanením pocas prvých rokov odchylného danového rezimu, t. j. v rokoch 1991 az 1993. 97 Vo svojej odpovedi na obe casti piateho odvolacieho dôvodu Komisia tvrdí, ze Súd prvého stupna vo svojich posúdeniach týkajúcich sa zásady právnej istoty len vyvodil dôsledky vyplývajúce z niekolkých skutocností uvedených v rozsudku Súdneho dvora z 18. októbra 2007, Komisia/Francúzsko (C-441/06, Zb. s. I-8887). 98 Komisia sa teda domnieva, ze Súd prvého stupna správne odôvodnil záver, ze France Télécom nemôze dôvodne tvrdit, ze zásada právnej istoty bola porusená, iba na základe toho, ze výska dotknutej pomoci musí byt na úcely jej vymáhania spresnená. Posúdenie Súdnym dvorom 99 Vzhladom na to, ze obe casti piateho odvolacieho dôvodu sú prepojené, treba ich preskúmat spolocne. 100 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze zásada právnej istoty, ktorá je súcastou vseobecných zásad práva Únie, vyzaduje, aby právne pravidlá boli jasné, presné a mali predvídatelné úcinky s cielom umoznit dotknutým osobám orientáciu v situáciách a právnych vztahoch v pôsobnosti právneho poriadku Únie (pozri v tomto zmysle rozsudky z 15. februára 1996, Duff a i., C-63/93, Zb. s. I-569, bod 20; zo 7. júna 2007, Britannia Alloys & Chemicals/Komisia, C-76/06 P, Zb. s. I-4405, bod 79, ako aj z 18. novembra 2008, Förster, C-158/07, Zb. s. I-8507, bod 67). 101 Pokial ide o argumentáciu predlozenú na podporu piateho odvolacieho dôvodu, treba poznamenat, ze Súd prvého stupna v bode 301 napadnutého rozsudku pripomenul, ze na základe odhadov vykonaných Komisiou sa musí výska pomoci nachádzat v rozpätí 798 miliónov az 1,14 miliardy eur. Kedze tieto císla predstavujú rozpätie, v ktorom musí konecná suma byt stanovená, Súd prvého stupna rozhodol, pricom poukazoval najmä na body 31 az 40 uz citovaného rozsudku Komisia/Francúzsko, ze sporné rozhodnutie obsahovalo dostatocné údaje umoznujúce bez väcsích tazkostí urcit danú sumu. 102 Okrem toho treba pripomenút, ze Súdny dvor v bode 29 uz citovaného rozsudku Komisia/Francúzsko rozhodol, ze ziadne ustanovenie práva Únie nevyzaduje, aby Komisia v rozhodnutí nariadujúcom vrátenie pomoci, ktorá bola oznacená za nezlucitelnú so spolocným trhom, stanovila presnú výsku pomoci, ktorá má byt vrátená. Stací, ak rozhodnutie Komisie obsahuje údaje, ktoré umoznujú jeho adresátovi urcit túto výsku bez neprimeraných tazkostí (pozri tiez rozsudky z 12. októbra 2000, Spanielsko/Komisia, C-480/98, Zb. s. I-8717, bod 25, a z 12. mája 2005, Komisia/Grécko, C-415/03, Zb. s. I-3875, bod 39). 103 Súd prvého stupna teda v bodoch 302 a 303 napadnutého rozsudku spresnil, ze uvedené rozpätie bolo stanovené na základe odhadov poskytnutých francúzskymi orgánmi v rámci správneho konania, a kedze daný clenský stát nedokázal presne vypocítat výhodu, ktorá bola podla sporného danového rezimu poskytnutá spolocnosti France Télécom, Komisia sa mohla dôvodne opierat o takto poskytnuté údaje. 104 Vzhladom na tieto okolnosti Súd prvého stupna v bode 305 napadnutého rozsudku správne rozhodol, ze sporné rozhodnutie nepredstavovalo porusenie zásady právnej istoty. 105 Z týchto skutocností vyplýva, ze Francúzska republika ani France Télécom sa nemôzu odvolávat na uvedenú zásadu, ktorá by mala bránit vymáhaniu protiprávnej pomoci (pozri rozsudok z 15. decembra 2005, Unicredito Italiano, C-148/04, Zb. s. I-11137, bod 104). 106 Súd prvého stupna teda správne usúdil, ze to, ze sporné rozhodnutie len indikatívne stanovuje rozpätie sumy vymáhanej pomoci, nespôsobuje, ze by bolo protiprávne. 107 Okrem toho z bodov 301 az 305 napadnutého rozsudku vyplýva, ze toto rozhodnutie nie je ani poznacené nedostatkom odôvodnenia, pokial ide o odvolací dôvod spolocnosti France Télécom a Francúzskej republiky zalozený na porusení zásady právnej istoty. 108 Piaty odvolací dôvod predlozený spolocnostou France Télécom na podporu jej odvolania nemozno prijat, a preto musí byt zamietnutý ako celok. O trovách 109 Podla clánku 69 ods. 2 rokovacieho poriadku uplatnitelného na konanie o odvolaní na základe clánku 118 uvedeného rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze Komisia navrhla zaviazat France Télécom na náhradu trov konania a táto spolocnost nemala úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené zaviazat ju na náhradu trov konania. Francúzska republika znása svoje vlastné trovy konania. Z týchto dôvodov Súdny dvor (tretia komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Odvolanie sa zamieta. 2. France Télécom SA je povinná nahradit trovy konania. 3. Francúzska republika znása svoje vlastné trovy konania. Podpisy __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: francúzstina. References 1. file:///tmp/lynxXXXX9FiHwx/L94785-1522TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXX9FiHwx/L94785-1522TMP.html#Footref*