Vec C-47/10 P Rakúska republika proti Scheucher-Fleisch GmbH a i. "Odvolanie - Státna pomoc - Clánok 87 ES a clánok 88 ods. 2 a 3 ES - Nariadenie (ES) c. 659/1999 - Rozhodnutie o nevznesení námietok - Zaloba o neplatnost - Podmienky prípustnosti - Uplatnitelné dôvody neplatnosti - Pojem 'dotknutá osoba` - Odôvodnenie rozsudkov - Dôkazné bremeno - Opatrenia na zabezpecenie priebehu konania pred Vseobecným súdom - Clánky 64 a 81 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu" Abstrakt rozsudku 1. Zaloba o neplatnost - Fyzické alebo právnické osoby - Akty, ktoré sa ich priamo a osobne týkajú - Rozhodnutie Komisie konstatujúce zlucitelnost státnej pomoci so spolocným trhom bez zacatia konania vo veci formálneho zistovania - Zaloba dotknutých osôb v zmysle clánku 88 ods. 2 ES - Prípustnost - Podmienky [Clánok 88 ods. 2 ES a clánok 230 stvrtý odsek ES; nariadenie Rady c. 659/1999, clánok 1 písm. h), clánok 4 ods. 3 a clánok 6 ods. 1] 2. Zaloba o neplatnost - Fyzické alebo právnické osoby - Akty, ktoré sa ich priamo a osobne týkajú - Rozhodnutie Komisie konstatujúce zlucitelnost státnej pomoci so spolocným trhom bez zacatia konania vo veci formálneho zistovania - Zaloba dotknutých osôb v zmysle clánku 88 ods. 2 ES - Urcenie predmetu zaloby [Clánok 88 ods. 2 ES a clánok 230 stvrtý odsek ES; Rokovací poriadok Vseobecného súdu, clánok 44 ods. 1 písm. c); nariadenie Rady c. 659/1999, clánok 1 písm. h), clánok 4 ods. 3 a clánok 6 ods. 1] 3. Odvolanie - Dôvody - Preskúmanie posúdenia skutkových okolností a dôkazných prostriedkov Súdnym dvorom - Vylúcenie okrem prípadov skreslenia (Clánok 225 ES; Statút Súdneho dvora, clánok 58 prvý odsek) 4. Pomoc poskytovaná státmi - Plánovaná pomoc - Preskúmanie Komisiou - Fáza predbezného preskúmania a kontradiktórna fáza - Zlucitelnost pomoci so spolocným trhom - Tazkosti s posúdením - Povinnost Komisie zacat kontradiktórne konanie (Clánok 88 ods. 2 a 3 ES) 5. Zaloba o neplatnost - Fyzické alebo právnické osoby - Akty, ktoré sa ich priamo a osobne netýkajú - Prekázka konania z dôvodu verejného záujmu (Clánok 230 stvrtý odsek ES) 6. Odvolanie - Dôvody - Preskúmanie posúdenia Vseobecného súdu týkajúceho sa potreby doplnenia informácií Súdnym dvorom - Vylúcenie okrem prípadov skreslenia 7. Odvolanie - Dôvody - Nedostatok odôvodnenia - Pouzitie implicitného odôvodnenia Vseobecným súdom - Prípustnost - Podmienky (Clánok 225 ES; Statút Súdneho dvora, clánok 36 a clánok 53 prvý odsek) 1. Pokial Komisia v oblasti státnej pomoci prijme rozhodnutie o nevznesení námietok na základe clánku 4 ods. 3 nariadenia c. 659/1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku 88 ES, rozhodne nielen o zlucitelnosti opatrenia so spolocným trhom, ale zároven implicitne odmietne zacat konanie vo veci formálneho zistovania stanovené v clánku 88 ods. 2 ES a clánku 6 ods. 1 nariadenia c. 659/1999. Zákonnost rozhodnutia o nevznesení námietok zalozeného na clánku 4 ods. 3 nariadenia c. 659/1999 závisí od toho, ci existujú pochybnosti o zlucitelnosti pomoci so spolocným trhom. Kedze takéto pochybnosti musia viest k zacatiu konania vo veci formálneho zistovania, na ktorom sa môzu zúcastnit dotknuté osoby uvedené v clánku 1 písm. h) nariadenia c. 659/1999, treba konstatovat, ze akákolvek dotknutá osoba v zmysle tohto posledného ustanovenia je takýmto rozhodnutím priamo a osobne dotknutá. Osoby, v ktorých prospech sú stanovené procesné záruky podla clánku 88 ods. 2 ES a clánku 6 ods. 1 nariadenia c. 659/1999, môzu totiz presadit ich dodrzanie len vtedy, ked majú moznost napadnút rozhodnutie o nevznesení námietok na súde Únie. Preto v rámci zaloby o neplatnost osobitné postavenie "dotknutej osoby" v zmysle clánku 1 písm. h) nariadenia c. 659/1999, ktoré súvisí s osobitným predmetom zaloby, v zmysle clánku 230 stvrtého odseku ES postacuje na individuálne vymedzenie zalobcu, ktorý spochybnuje rozhodnutie o nevznesení námietok. Podla clánku 1 písm. h) nariadenia c. 659/1999 treba pod "dotknutou osobou" rozumiet predovsetkým akúkolvek osobu, podnikatela alebo zdruzenie podnikatelov, ktorých záujmy môzu byt dotknuté poskytnutím pomoci, t. j. najmä konkurencné podniky príjemcu tejto pomoci. Inými slovami, ide o neurcitý okruh osôb, co nevylucuje, aby sa urcitý podnik, ktorý nie je priamym konkurentom príjemcu pomoci, povazoval za "dotknutú osobu", pokial tvrdí, ze jeho záujmy môzu byt dotknuté poskytnutím pomoci, a z právneho hladiska dostatocne preukáze, ze pomoc môze mat konkrétny dosah na jeho postavenie. (pozri body 42 - 44, 132) 2. Pokial sa v oblasti státnej pomoci zalobca domáha zrusenia rozhodnutia o nevznesení námietok, v podstate napáda skutocnost, ze rozhodnutie vydané Komisiou v súvislosti s dotknutou pomocou bolo prijaté bez toho, aby táto institúcia zacala konanie vo veci formálneho zistovania, cím porusila jeho procesné práva. Na to, aby zalobca so svojím návrhom na zrusenie uspel, môze uvádzat akékolvek zalobné dôvody, ktorými mozno preukázat, ze posúdenie informácií a skutocností, ktoré mala Komisia k dispozícii v priebehu predbezného skúmania oznámeného opatrenia, museli vyvolat pochybnosti o jeho zlucitelnosti so spolocným trhom. Pouzitie takýchto tvrdení preto nemôze mat za následok zmenu predmetu zaloby ani podmienok prípustnosti. Naopak, existencia pochybností o tejto zlucitelnosti je práve dôkazom, ktorý je potrebné predlozit, aby sa preukázalo, ze Komisia bola povinná zacat konanie vo veci formálneho zistovania stanovené v clánku 88 ods. 2 ES, ako aj v clánku 6 ods. 1 nariadenia c. 659/1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku 88 ES. (pozri bod 50) 3. Súdny dvor v rámci odvolania nemá právomoc zistovat skutkový stav a v zásade ani skúmat dôkazy, ktoré Vseobecný súd zohladnil na podporu tohto skutkového stavu. Pokial totiz boli tieto dôkazy riadne získané a boli dodrzané vseobecné právne zásady a procesné pravidlá uplatnujúce sa v oblasti dôkazného bremena a vykonávania dôkazných prostriedkov, prislúcha samotnému Vseobecnému súdu posúdit hodnotu, ktorú treba priznat predlozeným dôkazom. Toto posúdenie, s výnimkou prípadu skreslenia týchto dôkazov, teda nepredstavuje právnu otázku, ktorá sama osebe podlieha preskúmaniu Súdnym dvorom. Skreslenie musí zjavne vyplývat z dokumentov v spise bez toho, aby bolo potrebné vykonat nové posúdenie skutkových okolností a dôkazov. (pozri body 58, 59) 4. Ak v oblasti státnej pomoci predbezné preskúmanie podla clánku 88 ods. 3 ES neumoznilo prekonat vsetky tazkosti, ktoré sa vyskytli pri posudzovaní zlucitelnosti tejto pomoci so spolocným trhom, Komisia je povinná vyziadat si vsetky potrebné stanoviská a na tento úcel zacat konanie podla clánku 88 ods. 2 ES. Kedze pojem závazné tazkosti má objektívnu povahu, existenciu takýchto tazkostí treba skúmat nielen za okolností, za akých doslo k prijatiu napadnutého aktu, ale aj na základe posúdení, o ktoré sa Komisia opierala. V prípade, ze zlucitelnost alebo nezlucitelnost dotknutej pomoci môze byt priamo ovplyvnená nesúladom medzi dvoma predpismi vnútrostátneho práva, uvedený nesúlad môze objektívne vyvolat pochybnosti súvisiace so zlucitelnostou dotknutej pomoci so spolocným trhom. Komisia musí prihliadat na prípadný nesúlad existujúci medzi dvoma vnútrostátnymi predpismi, teda zákonom a smernicami administratívnej povahy, najmä ak sa preukáze, ze systém pomoci zahrna v zákone, ktorým sa zavádza, obmedzenie, ktoré vyvoláva vázne pochybnosti v súvislosti s jeho zlucitelnostou so spolocným trhom. (pozri body 70, 71, 79, 80, 85) 5. Kritérium stanovené v clánku 230 stvrtom odseku ES, ktoré podmienuje prípustnost zaloby podanej fyzickou alebo právnickou osobou proti rozhodnutiu, ktoré jej nie je urcené, tým, ze musí byt týmto rozhodnutím priamo a osobne dotknutá, je prekázkou konania z dôvodu verejného záujmu, ktorú môzu súdne orgány Spolocenstva kedykolvek preskúmat, dokonca aj bez návrhu, vrátane prijatia opatrení na úcely doplnenia informácií. (pozri body 97, 98) 6. Len Vseobecný súd rozhoduje o prípadnej potrebe doplnit informácie, ktorými disponuje vo veci, o ktorej rozhoduje. Dôkazný charakter procesných dokumentov patrí do jeho právomoci nezávislého posúdenia skutkových okolností, ktoré nepodlieha preskúmaniu Súdnym dvorom v rámci odvolania, okrem prípadov skreslenia dôkazov predlozených Vseobecnému súdu, alebo ked zo spisového materiálu vyplýva vecná nepresnost konstatovaní Vseobecného súdu. Vseobecnému súdu preto nemozno vytýkat, ze pred uskutocnením pojednávania a po nom zaslal úcastníkom konania niekolko podrobne polozených otázok, aby doplnil informácie, ktorými uz disponoval, a vyvodil urcité závery z odpovedí, ktoré mu úcastníci konania v nadväznosti na tieto otázky poskytli v rámci dôvodov, ktoré títo úcastníci odôvodnene predlozili. Taktiez mu nemozno vytýkat, ze v stádiu odvolania neprijal iné opatrenia na zabezpecenie konania, ktoré ho úcastníci konania v stádiu konania pred Vseobecným súdom neziadali prijat a ktoré v rámci tohto odvolacieho konania presne neopisujú. (pozri body 99, 100) 7. Povinnost odôvodnenia rozsudkov, ktorá Vseobecnému súdu prinálezí podla clánku 36 a clánku 53 prvého odseku Statútu Súdneho dvora, mu neukladá povinnost vypracovat také odôvodnenie, ktoré by vycerpávajúcim spôsobom a jednotlivo rozoberalo vsetky tvrdenia úcastníkov sporu. Odôvodnenie teda môze byt implicitné pod podmienkou, ze umozní zúcastneným osobám oboznámit sa s dôvodmi, ktoré viedli k prijatiu predmetných opatrení, a Súdnemu dvoru poskytne dostatok informácií potrebných na výkon jeho súdneho preskúmania. (pozri bod 104) ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (tretia komora) z 27. októbra 2011 ([1]*) "Odvolanie - Státna pomoc - Clánok 87 ES a clánok 88 ods. 2 a 3 ES - Nariadenie (ES) c. 659/1999 - Rozhodnutie o nevznesení námietok - Zaloba o neplatnost - Podmienky prípustnosti - Uplatnitelné dôvody neplatnosti - Pojem 'dotknutá osoba` - Odôvodnenie rozsudkov - Dôkazné bremeno - Opatrenia na zabezpecenie priebehu konania pred Vseobecným súdom - Clánky 64 a 81 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu" Vo veci C-47/10 P, ktorej predmetom je odvolanie podla clánku 56 Statútu Súdneho dvora Európskej únie, podané 27. januára 2010, Rakúska republika, v zastúpení: E. Riedl, splnomocnený zástupca, za právnej pomoci M. Núńez Müller a J. Dammann, Rechtsanwälte, odvolatelka, dalsí úcastníci konania: Scheucher-Fleisch GmbH, so sídlom v Ungerdorfe (Rakúsko), Tauernfleisch Vertriebs GmbH, so sídlom vo Flattachu (Rakúsko), Wech-Kärntner Truthahnverarbeitung GmbH, so sídlom v Glaneggu (Rakúsko), Wech-Geflügel GmbH, so sídlom v Sankt Andrä (Rakúsko), Johann Zsifkovics, bydliskom vo Viedni (Rakúsko), v zastúpení: J. Hofer a T. Humer, Rechtsanwälte, zalobcovia v prvostupnovom konaní, Európska komisia, v zastúpení: V. Kreuschitz a A. Stobiecka-Kuik, splnomocnení zástupcovia, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, zalovaná v prvostupnovom konaní, SÚDNY DVOR (tretia komora), v zlození: predseda tretej komory K. Lenaerts, sudcovia J. Malenovský, R. Silva de Lapuerta (spravodajkyna), G. Arestis a T. von Danwitz, generálny advokát: Y. Bot, tajomník: K. Malacek, referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní zo 14. apríla 2011, po vypocutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 9. júna 2011, vyhlásil tento Rozsudok 1 Rakúska republika sa svojím odvolaním domáha zrusenia rozsudku Súdu prvého stupna Európskych spolocenstiev z 18. novembra 2009 Scheucher-Fleisch a i./Komisia (T-375/04, Zb. s. II-4155, dalej len "napadnutý rozsudok"), ktorým bolo zrusené rozhodnutie Komisie K(2004) 2037 v konecnom znení z 30. júna 2004 o státnej pomoci NN 34A/2000 týkajúcej sa programov kvality a známok kvality "AMA-Biozeichen" a "AMA-Gütesiegel" (dalej len "sporné rozhodnutie"), ktorú Rakúska republika poskytla polnohospodárskemu a potravinárskemu sektoru. Právny rámec 2 Odôvodnenia c. 1 az 3 a odôvodnenie c. 8 nariadenia Rady (ES) c. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku [88] Zmluvy o ES (Ú. v. L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339) stanovujú: "(1) kedze bez toho[,] aby boli dotknuté zvlástne procesné pravidlá stanovené v nariadeniach pre urcité sektory[,] toto nariadenie by sa malo uplatnit na pomoc vo vsetkých sektoroch; kedze na úcely uplatnenia clánku [73] a [87] zmluvy Komisia má specifickú kompetenciu podla jej clánku [88] rozhodovat o zlucitelnosti státnej pomoci so spolocným trhom pri posudzovaní existujúcej pomoci, ked sa rozhoduje o novej alebo upravenej pomoci, a ked sa koná v súvislosti s nesúladom s jej rozhodnutiami alebo s poziadavkou, ktorá sa týka oznamovania; (2) kedze Komisia v súlade s právom zalozeným na predchádzajúcich súdnych rozhodnutiach Súdneho dvora Európskych spolocenstiev vypracovala a zaviedla konzistentný postup na uplatnovanie clánku [88] zmluvy a stanovila isté procesné pravidlá a zásady v mnozstve oznámení; kedze je nálezité z hladiska zabezpecenia efektívnych a úcinných postupov podla clánku [88] zmluvy kodifikovat a posilnit tento postup prostredníctvom nariadenia; (3) kedze procesné nariadenie o uplatnovaní clánku [88] zmluvy zvýsi transparentnost a právnu istotu; ... (8) kedze vo vsetkých prípadoch, v ktorých v dôsledku predbezného skúmania Komisia nedokáze zistit [kedze v prípade, ak Komisia po ukoncení predbezného preskúmania nedokáze zistit - neoficiálny preklad], ci pomoc je zlucitelná so spolocným trhom, malo by sa zacat konat vo veci formálneho zistovania, aby sa umoznilo Komisii zozbierat vsetky informácie, ktoré potrebuje na zhodnotenie zlucitelnosti pomoci, a aby sa umoznilo zainteresovaným stranám [dotknutým osobám - neoficiálny preklad] predlozit ich pripomienky; kedze práva zainteresovaných strán [dotknutých osôb - neoficiálny preklad] mozno najlepsie zachovat v rámci konania vo veci formálneho zistovania uvedeného v clánku [88 ods. 2] zmluvy; ..." 3 Clánok 1 nariadenia c. 659/1999 stanovuje: "Na úcely tohto nariadenia: ... h) 'zainteresovaná strana [dotknutá osoba - neoficiálny preklad]` bude znamenat akýkolvek clenský stát a akúkolvek osobu, podnikatela alebo zdruzenie podnikatelov, ktorých záujmy mozno ovplyvnit poskytnutím pomoci [ktorých záujmy môzu byt dotknuté poskytnutím pomoci - neoficiálny preklad], najmä príjemca pomoci, konkurujúci si podnikatelia a obchodné zdruzenia." 4 Clánok 4 kapitoly II tohto nariadenia, nazvanej "Postup týkajúci sa oznamovanej pomoci", stanovuje: "1. Komisia preskúma oznámenie akonáhle jej bude dorucené. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia clánku 8, Komisia prijme rozhodnutie podla odsekov 2, 3 alebo 4. 2. Ked Komisia po predbeznom preskúmaní zistí, ze úradne oznámené opatrenie nepredstavuje pomoc, zaznamená toto zistenie formou rozhodnutia. 3. Ked Komisia po predbeznom preskúmaní zistí, ze nevznikli ziadne pochybnosti o zlucitelnosti oznamovaného opatrenia so spolocným trhom, pokým spadá do rámca clánku [87 ods. 1 ES], rozhodne, ze opatrenie je zlucitelné so spolocným trhom... Rozhodnutie bude specifikovat, ktorá výnimka zo zmluvy sa pouzila. 4. Ked Komisia po predbeznom preskúmaní zistí, ze vznikli pochybnosti, co sa týka zlucitelnosti oznamovaného opatrenia so spolocným trhom, rozhodne o zacatí konania podla clánku [88 ods. 2 ES]... 5. Rozhodnutia, na ktoré sa odvolávajú odseky 2, 3 a 4, sa vykonajú do dvoch mesiacov. Toto obdobie zacína v den nasledujúci po dorucení úplného oznámenia. Oznámenie sa bude povazovat za úplné, ak do dvoch mesiacov od jeho obdrzania alebo od obdrzania akýchkolvek dalsích pozadovaných informácií Komisia nepoziadala o ziadne dalsie informácie. Obdobie mozno predlzit so spolocným súhlasom Komisie a príslusného clenského státu. Podla potreby Komisia môze stanovit kratsie casové lehoty. 6. Ked Komisia nerozhodla v súlade s odsekom 2, 3 alebo 4 v rámci obdobia stanoveného v odseku 5, pomoc sa bude povazovat za schválenú Komisiou. Daný clenský stát posle Komisii oznámenie, ze ide vykonat opatrenia, o ktorých sa rozhodovalo, ak Komisia do 15 pracovných dní od obdrzania tohto oznámenia nerozhodne podla tohto clánku, clenský stát môze uskutocnit tieto opatrenia." 5 Clánok 6 tej istej kapitoly uvedeného nariadenia, nazvaný "Konanie vo veci formálneho zistovania", vo svojom odseku 1 stanovuje: "Rozhodnutie zacat konat vo veci formálneho zistovania zhrnie príslusné zálezitosti faktov a práva, bude zahrnovat predbezné zhodnotenie Komisie, ktoré sa týka charakteru pomoci navrhovaného opatrenia a vysvetlí pochybnosti, co sa týka jeho zlucitelnosti so spolocným trhom. Rozhodnutím sa vyzve daný clenský stát a iné zainteresované strany [dotknuté osoby - neoficiálny preklad], aby predlozili pripomienky v rámci predpísaného obdobia, ktoré by za normálnej situácie nemalo presahovat jeden mesiac [v stanovenej lehote, ktorá obvykle nie je dlhsia ako jeden mesiac - neoficiálny preklad]. V riadne odôvodnených prípadoch Komisia môze predlzit predpísané obdobie [Komisia môze v nálezite odôvodnených prípadoch predlzit stanovenú lehotu - neoficiálny preklad]." 6 Clánok 13, nazvaný "Rozhodnutia Komisie", kapitoly III nariadenia c. 659/1999, nazvanej "Konanie týkajúce sa protiprávnej pomoci", stanovuje: "1. Výsledkom preskúmania moznej protiprávnej pomoci bude rozhodnutie podla clánku 4 (2), (3) alebo (4). V prípade rozhodnutí na zacatie konania vo veci formálneho zistovania, konanie bude ukoncené prostredníctvom rozhodnutia podla clánku 7. Ak clenský stát nepostupuje v súlade s príkazom na poskytnutie informácie, toto rozhodnutie sa vykoná na základe dostupných informácií. 2. V prípadoch moznej protiprávnej pomoci a bez dopadu na clánok 11 (2), Komisia nebude viazaná casovou lehotou stanovenou v clánkoch 4 (5), 7 (6) a 7 (7). 3. Clánok 9 sa primerane uplatní s nevyhnutnými zmenami v podrobnostiach [Clánok 9 sa uplatní mutatis mutandis - neoficiálny preklad]." 7 Clánok 20, nazvaný "Práva zainteresovaných strán [Práva dotknutých osôb - neoficiálny preklad]", kapitoly VI uvedeného nariadenia, nazvanej "Zainteresované strany [Dotknuté osoby - neoficiálny preklad]", stanovuje: "1. Akákolvek zainteresovaná stana [dotknutá osoba - neoficiálny preklad] môze predlozit pripomienky podla clánku 6 po rozhodnutí Komisie zacat konanie vo veci formálneho zistovania. Akákolvek zainteresovaná strana [dotknutá osoba - neoficiálny preklad], ktorá predlozila také pripomienky a akýkolvek príjemca individuálnej pomoci, získa kópiu rozhodnutia prijatého Komisiou podla clánku 7. 2. Akákolvek zainteresovaná strana [dotknutá osoba - neoficiálny preklad] môze informovat Komisiu o akejkolvek údajnej protiprávnej pomoci a akomkolvek údajnom nesprávnom pouzití pomoci. Ked Komisia zvazuje, ze na základe informácií, ktoré má, existujú nedostatocné dôvody na zaujatie stanoviska k prípadu, bude informovat o tom zainteresovanú stranu [dotknutú osobu - neoficiálny preklad]. Ked Komisia prijme rozhodnutie o prípade, týkajúce sa predmetu poskytnutých informácií, zasle kópiu tohto rozhodnutia zainteresovanej strane [dotknutej osobe - neoficiálny preklad]. 3. Na poziadanie akákolvek zainteresovaná strana [dotknutá osoba - neoficiálny preklad] získa kópiu akéhokolvek rozhodnutia podla clánkov 4 a 7, clánku 10 (3) a clánku 11." 8 Clánok 64 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu upravuje opatrenia na zabezpecenie priebehu konania pred Vseobecným súdom a clánok 81 toho istého poriadku sa týka obsahu rozsudkov Vseobecného súdu. Okolnosti predchádzajúce sporu 9 Skutkové okolnosti, ktoré predchádzali sporu, sú uvedené v bodoch 1 az 12 napadnutého rozsudku. Na úcely tohto odvolania je potrebné uviest tieto okolnosti. 10 Rakúska republika prijala v roku 1992 spolkový zákon o vytvorení úradu pre reguláciu trhu "Agrarmarkt Austria" (Bundesgesetz über die Errichtung der Marktordnungsstelle "Agrarmarkt Austria") (BGBl. 376/1992, dalej len "AMA-Gesetz 1992"). 11 Uvedeným zákonom bola vytvorená verejnoprávna právnická osoba s názvom "Agrarmarkt Austria" (dalej len "AMA"), ktorej úlohou je podporovat polnohospodársky marketing. Prevádzkové cinnosti AMA vykonáva spolocnost Agrarmarkt Austria Marketing GmbH (dalej len "AMA Marketing"), ktorá je dcérskou spolocnostou AMA so 100 %-nou úcastou. Jedna z cinností pozostáva v posilnení výroby, spracovania, úpravy a uvádzania polnohospodárskych výrobkov na trh v Rakúsku udelením bioznacky "AMA" a známky kvality "AMA" (dalej len "oznacenia AMA") niektorým polnohospodárskym výrobkom. 12 AMA na podporu svojej cinnosti vyberá príspevky, ktoré sa musia pouzit najmä na porázku hovädzieho dobytka, teliat, prasiat, jahniat, baranov a hydiny. 13 Spolocnosti Scheucher-Fleisch GmbH, Tauernfleisch Vertriebs GmbH, Wech-Kärntner Truthahnverarbeitung GmbH a Wech-Geflügel GmbH, ako aj obchodník s individuálnym postavením J. Zsifkovics (dalej len spolocne "Scheucher-Fleisch a i.") sú podniky specializované na porázku a rozrábku jatocných zvierat, a preto sú povinné odvádzat príspevky AMA. Je to tak aj v prípade spolocnosti Grandits GmbH. Výrobky uvedených podnikov vsak nepouzívajú oznacenia "AMA". 14 V nadväznosti na prijaté staznosti zo strany Scheucher-Fleisch a i., ako aj Grandits GmbH Komisia 15. februára 2000 vyzvala rakúske orgány, aby jej predlozili informácie týkajúce sa marketingovej cinnosti AMA Marketing a AMA. Vzhladom na odpovede uvedených orgánov Komisia rozhodla zacat konanie podla clánku 88 ods. 3 ES a kvalifikovat dotknuté opatrenia ako "neoznámená státna pomoc", o com 19. júna 2000 informovala rakúske orgány. V nadväznosti na ziadost Rakúskej republiky predlozenej Komisii 8. marca 2003 Komisia rozhodla rozdelit konanie na dve casti podla toho, ci islo opatrenia prijaté pred 26. septembrom 2002, alebo po tomto dátume. Ako vyplýva zo sporného rozhodnutia, podporné opatrenia, ktoré boli prijaté po tomto dátume, sa posudzovali ako oznámená státna pomoc. Práve táto oznámená státna pomoc bola predmetom konania, ktorého výsledkom je prijatie sporného rozhodnutia. 15 Komisia sporným rozhodnutím rozhodla, ze nemá výhrady proti opatreniam, ktoré prijala AMA alebo AMA Marketing od 26. septembra 2002 v súvislosti s programami kvality a s oznaceniami "AMA", pricom konstatovala, ze islo o pomoc zlucitelnú s právom Únie v zmysle clánku 87 ods. 3 písm. c) ES. Konanie pred Súdom prvého stupna 16 Návrhom doruceným do kancelárie Súdu prvého stupna 17. septembra 2004 Scheucher-Fleisch a i., ako aj Grandits GmbH podali zalobu o neplatnost sporného rozhodnutia. Uznesením predsedu siestej komory Súdu prvého stupna zo 4. februára 2009 bolo zaznamenané, ze Grandits GmbH vzala svoj návrh spät. 17 Zaloba o neplatnost, ktorú podali Scheucher-Fleisch a i., sa v podstate opierala o tri zalobné dôvody, a to o porusenie procesných pravidiel, o porusenie clánku 87 ods. 3 písm. c) ES a o porusenie ustanovenia o zastavení pomoci stanoveného v clánku 88 ods. 3 ES, ako aj v clánku 3 nariadenia c. 659/1999. 18 Prvý zalobný dôvod Scheucher-Fleisch a i. bol rozdelený na styri casti, ktoré spocívali na neoznámení dotknutej pomoci Komisii, na porusení procesných záruk stanovených v clánku 88 ods. 2 ES a na porusení povinnosti odôvodnenia a zásady primeranej lehoty. V rámci druhej casti prvého zalobného dôvodu Scheucher-Fleisch a i. tvrdili, ze Komisia mala zacat konanie vo veci formálneho zistovania podla clánku 4 ods. 4 nariadenia c. 659/199, lebo existovali pochybnosti o zlucitelnosti dotknutých opatrení so spolocným trhom. 19 Komisia vzniesla proti zalobe námietky, pricom navrhla, aby bola vyhlásená za neprípustnú a subsidiárne nedôvodnú. 20 Na úcely kvalifikácie neprípustnosti, na ktorú poukázala Komisia, Súd prvého stupna po prvé analyzoval, v akom rozsahu boli Scheucher-Fleisch a i. priamo dotknutí sporným rozhodnutím. V tejto súvislosti Súd prvého stupna v bode 37 napadnutého rozsudku konstatoval, ze oznacenia "AMA" boli udelené uz pred vydaním sporného rozhodnutia a ze príkaz na úhradu nedoplatkov, ktorý zaslala AMA spolocnosti Grandits GmbH, sa týkal príspevkov dlzných za obdobie, ktoré sa prinajmensom ciastocne prekrýva s obdobím uplatnenia opatrení stanovených sporným rozhodnutím. Súd prvého stupna dospel k záveru, ze moznost, ze rakúske orgány rozhodli o neposkytnutí dotknutej pomoci, sa preto zdá byt cisto teoretická a ze Scheucher-Fleisch a i. boli v zmysle clánku 230 stvrtého odseku ES sporným rozhodnutím priamo dotknutí. 21 Súd prvého stupna po druhé preskúmal, ci Scheucher-Fleisch a i. boli osobne dotknutí sporným rozhodnutím. V tejto súvislosti konstatoval, ze s prihliadnutím na predlozené zalobné dôvody je potrebné analyzovat samostatne jednak ich aktívnu legitimáciu na dosiahnutie zachovania ich procesných práv a jednak ich aktívnu legitimáciu na úcely namietania proti dôvodnosti sporného rozhodnutia. 22 Pokial ide o aktívnu legitimáciu Scheucher-Fleisch a i. na dosiahnutie zachovania ich procesných práv, Súd prvého stupna v bode 53 napadnutého rozsudku konstatoval, ze príjemcami dotknutej pomoci boli nielen maloobchodníci, ale aj vsetky podniky, ktoré sú súcastou specifického výrobného a obchodného retazca pre oznacenia "AMA". Súd prvého stupna v prejednávanej veci konstatoval, ze Scheucher-Fleisch a i. sú podniky specializované na porázku a rozrábku zvierat v konkurencnom postavení s podnikmi, ktoré pouzívajú uvedené oznacenia a ktoré svoju cinnost vykonávajú aj na trhu v rovnakej zemepisnej oblasti. Súd prvého stupna z toho vyvodil, ze Scheucher-Fleisch a i. mali aktívnu legitimáciu v rozsahu, v akom sa domáhali zachovania svojich procesných práv odvodených z clánku 88 ods. 2 ES, a druhú cast ich prvého zalobného dôvodu vyhlásil za prípustnú. 23 Naopak, pokial ide o aktívnu legitimáciu Scheucher-Fleisch a i. na úcely namietania proti dôvodnosti sporného rozhodnutia, Súd prvého stupna v bodoch 60 a 61 napadnutého rozsudku dospel k záveru, ze Scheucher-Fleisch a i. nepreukázali, ze by ich postavenie na trhu mohlo byt podstatne ovplyvnené pomocou, ktorá je predmetom sporného rozhodnutia, a preto prvú a stvrtú cast prvého zalobného dôvodu, ako aj tretí zalobný dôvod vyhlásil za neprípustné. 24 Súd prvého stupna nakoniec v bodoch 63 a 64 napadnutého rozsudku vyhlásil tretiu cast prvého zalobného dôvodu a druhý zalobný dôvod za prípustné len v rozsahu, v akom smerovali k dosiahnutiu zachovania procesných práv, ktoré Scheucher-Fleisch a i. odvodili z clánku 88 ods. 2 ES. Podla Súdu prvého stupna totiz Scheucher-Fleisch a i. na jednej strane svojím druhým zalobným dôvodom tvrdili, ze procesné práva, ktoré im vyplývajú z tohto ustanovenia, boli prijatím sporného rozhodnutia porusené. Na druhej strane tretia cast ich prvého zalobného dôvodu smerovala aj k podpore druhej casti tohto zalobného dôvodu, pretoze nedostatocné odôvodnenie neumoznilo dotknutým osobám oboznámit sa s odôvodnením záveru Komisie týkajúceho sa neexistencie váznych tazkostí ani súdu vykonat svoje preskúmanie. 25 Co sa týka veci samej, Súd prvého stupna v bode 84 napadnutého rozsudku konstatoval, ze v case, ked Komisia skúmala zlucitelnost dotknutej pomoci so spolocným trhom, príslusné ustanovenia § 21a AMA-Gesetz 1992 sa týkali len národných výrobkov. Súd prvého stupna v bode 85 napadnutého rozsudku tiez konstatoval, ze Komisia bola o tejto otázke informovaná, pretoze uvedená institúcia o tom viedla rokovania s rakúskymi orgánmi. 26 Vzhladom na predchádzajúce tvrdenia Súd prvého stupna v bodoch 85 a 86 napadnutého rozsudku konstatoval, ze hoci smernice AMA nestanovujú podmienku pôvodu výrobkov, nic to nemení na tom, ze obmedzovanie sa na národné výrobky uvedené v § 21a bode 1 AMA-Gesetz 1992 vyvoláva pochybnosti o zlucitelnosti predmetnej pomoci s usmerneniami Spolocenstva týkajúcimi sa státnej pomoci urcenej na reklamu výrobkov patriacich do prílohy I Zmluvy o ES a niektorých výrobkov, ktoré do prílohy I nespadajú [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES C 252, 2001, s. 5), pretoze v prípade týchto výrobkov obmedzenie nebolo mozné. 27 Súd prvého stupna preto v bodoch 86 az 88 napadnutého rozsudku dospel k záveru, ze posúdenie zlucitelnosti dotknutej pomoci so spolocným trhom vyvolávalo vázne tazkosti, ktoré malo Komisiu podla clánku 4 ods. 4 nariadenia c. 659/1999 viest k zacatiu konania stanoveného v clánku 88 ods. 2 ES, a v dôsledku toho bolo treba zrusit sporné rozhodnutie bez toho, aby bolo potrebné skúmat tretiu cast prvého zalobného dôvodu a druhý zalobný dôvod. Konanie pred Súdnym dvorom a návrhy úcastníkov konania 28 Vo svojom odvolaní Rakúska republika navrhuje, aby Súdny dvor: - zrusil napadnutý rozsudok v celom rozsahu, - rozhodol o spore tak, ze zamietne návrh na zrusenie sporného rozhodnutia bud ako neprípustný, alebo ako nedôvodný, a - zaviazal Scheucher-Fleisch a i. na náhradu trov konania tak vo veci zaloby o neplatnost, ako aj vo veci odvolania. 29 Komisia sa stotoznuje s návrhmi Komisie a navrhuje, aby Súdny dvor: - zrusil napadnutý rozsudok v celom rozsahu, - rozhodol s konecnou platnostou vo veci samej a zamietol zalobu o neplatnost ako neprípustnú, alebo prinajmensom ako nedôvodnú, a - zaviazal Scheucher-Fleisch a i. na náhradu trov konania súvisiacich s odvolaním, ako aj so zalobou o neplatnost. 30 Scheucher-Fleisch a i. zotrvávajú na vsetkých zalobných dôvodoch, ktoré uviedli vo svojich návrhoch podaných na Súde prvého stupna, a navrhujú, aby Súdny dvor: - zamietol odvolanie v celom rozsahu a - zaviazal Rakúsku republiku na náhradu trov konania. O hlavnom odvolaní 31 Rakúska republika na podporu svojho odvolania uvádza pät odvolacích dôvodov, a to porusenie clánku 230 stvrtého odseku ES, porusenie clánku 88 ods. 2 ES, porusenie pravidiel upravujúcich dôkazné bremeno, ktoré vyplývajú z clánku 88 ods. 2 ES a clánku 230 stvrtého odseku ES, porusenie clánku 81 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu v súvislosti s odôvodnením rozsudkov a nakoniec porusenie clánku 64 toho istého poriadku týkajúceho sa opatrení na zabezpecenie priebehu konania. Komisia podporuje odvolanie bez výhrad a stotoznuje sa s odvolacími dôvodmi Rakúskej republiky, pricom uvádza doplnujúce odvolacie dôvody. 32 Scheucher-Fleisch a i. namietajú proti vsetkých odvolacím dôvodom. O prvom odvolacom dôvode 33 Svojím prvým odvolacím dôvodom Rakúska republika, ktorú podporuje Komisia, poukazuje na to, ze napadnutým rozsudkom doslo k poruseniu clánku 230 stvrtého odseku ES, pretoze Scheucher-Fleisch a i. neboli ani priamo, ani osobne dotknutí sporným rozhodnutím, takze ich zaloba o neplatnost mala byt vyhlásená za neprípustnú. 34 Scheucher-Fleisch a i. namietajú proti tomuto odvolaciemu dôvodu a tvrdia, ze Súd prvého stupna z právneho hladiska správne vyhlásil zalobu o neplatnost za prípustnú. O prvej casti prvého odvolacieho dôvodu - Argumentácia úcastníkov konania 35 Po prvé Rakúska republika sa v prvej casti prvého odvolacieho dôvodu v súvislosti s nevyhnutnostou byt osobne dotknutý sporným rozhodnutím domnieva, ze skutocnost byt kvalifikovaný ako "dotknutá osoba" v zmysle clánku 1 písm. h) nariadenia c. 659/1999 v prípade zalobcu nevyhnutne nevyvoláva existenciu aktívnej legitimácie, lebo clánok 230 stvrtý odsek ES v tejto súvislosti pozaduje, aby bol zalobca týmto rozhodnutím podstatne dotknutý. Podla tohto clenského státu si napadnutý rozsudok v tejto otázke odporuje, pretoze tým, ze vyhlásil niektoré zalobné dôvody, ktoré Scheucher-Fleisch a i. uviedli, vrátane zalobných dôvodov týkajúcich sa dôvodnosti tohto rozhodnutia, za prípustné, uznal, ze Scheucher-Fleisch a i. neboli podstatne dotknutí pomocou, ktorá je predmetom sporného rozhodnutia. 36 Podla uvedeného clenského státu Scheucher-Fleisch a i., kedze uviedli zalobné dôvody týkajúce sa jednak ochrany procesných práv, ktoré im mali byt priznané v rámci konania vo veci formálneho zistovania v prípade dotknutej pomoci, a jednak namietania proti dôvodnosti sporného rozhodnutia, mali v súlade s judikatúrou Súdneho dvora preukázat osobitné postavenie vo vztahu k tejto pomoci, dokonca preukázat, ako sa ich v podstatnej miere dotýka jej poskytnutie. Kedze vsak Súd prvého stupna takéto postavenie alebo dotknutost vylúcil, mal zalobu vyhlásit za neprípustnú v celom jej rozsahu. 37 Komisia dodáva, ze judikatúra, o ktorú sa opiera napadnutý rozsudok, a to rozsudky z 19. mája 1993, Cook/Komisia (C-198/91, Zb. s. I-2487, bod 23), a z 15. júna 1993, Matra/Komisia (C-225/91, Zb. s. I-3203, bod 17), je nezlucitelná s clánkom 230 stvrtým odsekom ES. Navyse poukazuje na prvky práva Únie, ktoré podla nej bránia uplatneniu tejto judikatúry, najmä na úlohu dotknutých osôb v rámci konania stanoveného v clánku 88 ods. 2 a 3 ES, na struktúru clánkov 230 ES, 241 ES a 234 ES, ktoré stanovujú jednotný systém opravných prostriedkov, na obmedzenia v zacatí konania vo veci formálneho zistovania podla clánku 87 ES, ako aj na rozpory tejto judikatúry, ktoré podla Komisie zhorsuje aj nesprávny výklad uvedenej judikatúry napadnutým rozsudkom. 38 Po druhé, pokial ide o povinnost Scheucher-Fleisch a i., aby boli priamo dotknutí sporným rozhodnutím, Rakúska republika uvádza, ze toto rozhodnutie nevyhnutne neznamená, ze AMA Marketing schvalovala ziadosti o dotknuté podporné opatrenia a ze tieto opatrenia boli poskytnuté iba na základe individuálneho rozhodnutia. Scheucher-Fleisch a i. preto neboli priamo dotknutí ani vseobecnými opatreniami tvoriacimi AMA-Gesetz 1992, ani sporným rozhodnutím. Navyse podla uvedeného clenského státu sa Scheucher-Fleisch a i. sami rozhodli vzdat predmetných opatrení. 39 Scheucher-Fleisch a i. spochybnujú prvú cast prvého odvolacieho dôvodu. - Posúdenie Súdnym dvorom 40 Ako uz Súdny dvor uviedol vo svojom rozsudku z 24. mája 2011, Komisia/Kronoply a Kronotex (C-83/09 P, Zb. s. I-4441), clánok 4 nariadenia c. 659/1999 stanovuje fázu predbezného preskúmania oznámenej pomoci, ktorej cielom je umoznit Komisii vytvorit si prvotný názor na zlucitelnost spornej pomoci so spolocným trhom. Na záver tejto fázy Komisia konstatuje, ze toto opatrenie bud nepredstavuje pomoc, alebo ze patrí do pôsobnosti clánku 87 ods. 1 ES. V tomto poslednom prípade uvedené opatrenie bud nevyvolá pochybnosti o svojej zlucitelnosti so spolocným trhom, alebo ich naopak môze vyvolat (rozsudok Komisia/Kronoply a Kronotex, uz citovaný, bod 43). 41 Ak Komisia po predbeznom preskúmaní skonstatuje, ze oznámené opatrenie, pokial spadá do pôsobnosti clánku 87 ods. 1 ES, nevyvoláva pochybnosti o svojej zlucitelnosti so spolocným trhom, prijme na základe clánku 4 ods. 3 nariadenia c. 659/1999 rozhodnutie o nevznesení námietok (rozsudok Komisia/Kronoply a Kronotex, uz citovaný, bod 44). 42 Pokial Komisia prijme rozhodnutie o nevznesení námietok, rozhodne nielen o zlucitelnosti opatrenia so spolocným trhom, ale zároven implicitne odmietne zacat konanie vo veci formálneho zistovania stanovené v clánku 88 ods. 2 ES a clánku 6 ods. 1 nariadenia c. 659/1999 (rozsudok Komisia/Kronoply a Kronotex, uz citovaný, bod 45). 43 Zákonnost rozhodnutia o nevznesení námietok zalozeného na clánku 4 ods. 3 nariadenia c. 659/1999 pritom závisí od toho, ci existujú pochybnosti o zlucitelnosti pomoci so spolocným trhom. Kedze takéto pochybnosti musia viest k zacatiu konania vo veci formálneho zistovania, na ktorom sa môzu zúcastnit dotknuté osoby uvedené v clánku 1 písm. h) nariadenia c. 659/1999, treba konstatovat, ze akákolvek dotknutá osoba v zmysle tohto posledného ustanovenia je takýmto rozhodnutím priamo a osobne dotknutá (rozsudok Komisia/Kronoply a Kronotex, uz citovaný, bod 47). 44 Osoby, v ktorých prospech sú stanovené procesné záruky podla clánku 88 ods. 2 ES a clánku 6 ods. 1 nariadenia c. 659/1999, môzu totiz presadit ich dodrzanie len vtedy, ked majú moznost napadnút rozhodnutie o nevznesení námietok na súde Únie, a preto osobitné postavenie "dotknutej osoby" v zmysle clánku 1 písm. h) nariadenia c. 659/1999, ktoré súvisí s osobitným predmetom zaloby, v zmysle clánku 230 stvrtého odseku ES postacuje na individuálne vymedzenie zalobcu, ktorý spochybnuje rozhodnutie o nevznesení námietok (rozsudok Komisia/Kronoply a Kronotex, uz citovaný, body 47 a 48). 45 V prejednávanej veci z bodu 10 napadnutého rozsudku vyplýva, ze Scheucher-Fleisch a i. sa svojimi zalobami domáhali zrusenia rozhodnutia o nevznesení námietok podla clánku 4 ods. 3 nariadenia c. 659/1999. Okrem toho v bode 53 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna v podstate konstatoval, ze týchto zalobcov treba povazovat za dotknuté osoby v zmysle clánku 1 písm. h) nariadenia c. 659/1999. 46 Z toho vyplýva, ze v rozpore s tým, co tvrdí Rakúska republika a Komisia, Súd prvého stupna sa z právneho hladiska nedopustil nesprávneho posúdenia, ked vyhlásil zalobu o neplatnost sporného rozhodnutia za prípustnú. 47 Je pravda, ako vyplýva aj z bodov 47 az 49 a bodov 60 a 61 napadnutého rozsudku, ze Scheucher-Fleisch a i. okrem zalobného dôvodu týkajúceho sa zachovania procesných práv odvodených z clánku 88 ods. 2 ES takisto uviedli zalobné dôvody súvisiace s dôvodnostou sporného rozhodnutia a ze Súd prvého stupna konstatoval, ze títo úcastníci konania nepreukázali, ze by ich postavenie na trhu mohlo byt podstatne ovplyvnené pomocou, ktorá je predmetom sporného rozhodnutia. 48 Z bodu 64 napadnutého rozsudku vsak vyplýva, ze Súd prvého stupna preskúmal tieto zalobné dôvody iba na úcely zistenia, ci procesné práva, ktoré si Scheucher-Fleisch a i. odvodzujú z clánku 88 ods. 2 ES, boli porusené. Na tieto úcely Súd prvého stupna preskúmal tvrdenia vo veci samej, ktoré predlozili títo úcastníci konania, aby zistil, ci tieto tvrdenia môzu podporit zalobný dôvod, ktorý Scheucher-Fleisch a i. predlozili výlucne v súvislosti s existenciou váznych tazkostí odôvodnujúcich zacatie konania stanoveného v tomto ustanovení. 49 Napriek tomu, ze uvedené tvrdenia vo veci samej neboli nakoniec pouzité, nemozno v tejto súvislosti, ako vyplýva z bodu 88 napadnutého rozsudku, dôvodne tvrdit, ze Súd prvého stupna týmto zmenil predmet zaloby o neplatnost. 50 Pokial sa totiz zalobca domáha zrusenia rozhodnutia o nevznesení námietok, v podstate napáda skutocnost, ze rozhodnutie vydané Komisiou v súvislosti s dotknutou pomocou bolo prijaté bez toho, aby táto institúcia zacala konanie vo veci formálneho zistovania, cím porusila jeho procesné práva. Na to, aby zalobca so svojím návrhom na zrusenie uspel, môze uvádzat akékolvek zalobné dôvody, ktorými mozno preukázat, ze posúdenie informácií a skutocností, ktoré mala Komisia k dispozícii v priebehu predbezného skúmania oznámeného opatrenia, museli vyvolat pochybnosti o jeho zlucitelnosti so spolocným trhom. Pouzitie takýchto tvrdení preto nemôze mat za následok zmenu predmetu zaloby ani podmienok prípustnosti. Naopak, existencia pochybností o tejto zlucitelnosti je práve dôkazom, ktorý treba predlozit, aby sa preukázalo, ze Komisia bola povinná zacat konanie vo veci formálneho zistovania stanovené v clánku 88 ods. 2 ES, ako aj v clánku 6 ods. 1 nariadenia c. 659/1999 (rozsudok Komisia/Kronoply a Kronotex, uz citovaný, bod 59). 51 Prvú cast prvého odvolacieho dôvodu preto treba zamietnut ako nedôvodnú. O druhej casti prvého odvolacieho dôvodu - Argumentácia úcastníkov konania 52 Rakúska republika tvrdí, ze Scheucher-Fleisch a i. neboli dotknutými osobami v zmysle clánku 88 ods. 2 ES a clánku 1 písm. h) nariadenia c. 659/1999. Podla tohto clenského státu Scheucher-Fleisch a i. boli dotknutou pomocou ovplyvnení len potenciálne a nepriamo, co navyse aj uznali. 53 V tejto súvislosti Komisia uvádza, ze Scheucher-Fleisch a i. vo svojej zalobe tvrdili, ze len maloobchodníci mali prospech z cinnosti AMA, na základe coho mozno podla nej v tejto súvislosti predpokladat, ze neboli priamo dotknutí sporným rozhodnutím, pretoze pomoc, ktorú AMA povolila, nevyvolávala priame úcinky na ich právne postavenie, ale mala skôr len ekonomické dôsledky. 54 Navyse podla Komisie tvrdenie uvedené v napadnutom rozsudku, podla ktorého príjemcami dotknutej pomoci sú vsetky podniky, ktoré sú súcastou výrobného a obchodného retazca specifického pre oznacenia "AMA", je nesprávne, lebo prospech z cinnosti AMA mali aj podniky nepouzívajúce tieto oznacenia, teda vrátane Scheucher-Fleisch a i. 55 Scheucher-Fleisch a i. spochybnujú aj druhú cast prvého odvolacieho dôvodu. - Posúdenie Súdnym dvorom 56 Druhá cast prvého odvolacieho dôvodu, podla ktorej nemozno Scheucher-Fleisch a i. povazovat za dotknuté strany v zmysle clánku 1 písm. h) nariadenia c. 659/1999, v podstate znamená preskúmat posúdenie skutkového stavu Súdu prvého stupna, ako aj dôkaznú hodnotu skutocností, ktoré mu boli prelozené. 57 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry z clánku 225 ES a z clánku 58 prvého odseku Statútu Súdneho dvora vyplýva, ze Vseobecný súd má ako jediný právomoc jednak zistit skutkový stav, okrem prípadu, ak by vecná nesprávnost jeho zistení vyplývala z dokumentov v spise, ktoré mu boli predlozené, a jednak tento skutkový stav posúdit. Pokial Vseobecný súd zistil alebo posúdil skutkový stav, Súdny dvor má na základe clánku 225 ES právomoc preskúmat právnu kvalifikáciu tohto skutkového stavu a právnych následkov, ktoré z neho vyvodil Vseobecný súd (pozri rozsudok z 22. decembra 2008, British Aggregates/Komisia, C-487/06 P, Zb. s. I-10515, bod 96 a citovanú judikatúru). 58 Súdny dvor nemá pritom právomoc zistovat skutkový stav a v zásade ani skúmat dôkazy, ktoré Vseobecný súd zohladnil na podporu tohto skutkového stavu. Pokial totiz boli tieto dôkazy riadne získané a boli dodrzané vseobecné právne zásady a procesné pravidlá uplatnujúce sa v oblasti dôkazného bremena a vykonávania dôkazných prostriedkov, prislúcha samotnému Vseobecnému súdu posúdit hodnotu, ktorú treba priznat predlozeným dôkazom. Toto posúdenie, s výnimkou prípadu skreslenia týchto dôkazov, teda nepredstavuje právnu otázku, ktorá podlieha preskúmaniu Súdnym dvorom (pozri rozsudok British Aggregates/Komisia, uz citovaný, bod 97). 59 Okrem toho treba pripomenút, ze skreslenie musí zjavne vyplývat z dokumentov v spise bez toho, aby bolo potrebné vykonat nové posúdenie skutkových okolností a dôkazov (pozri rozsudok z 2. septembra 2010, Komisia/Deutsche Post, C-399/08 P, Zb. s. I-7831, bod 64 a citovanú judikatúru). 60 Na jednej strane Rakúska republika a Komisia v prejednávanej veci výslovne nepoukázali na skreslenie dôkazov v súvislosti s konstatovaním v bode 53 napadnutého rozsudku, podla ktorého sú Scheucher-Fleisch a i. podniky specializované na porázku a rozrábku zvierat v konkurencnom postavení s podnikmi, ktoré sú príjemcami dotknutej pomoci a vykonávajú svoju cinnost na trhu v rovnakej zemepisnej oblasti, a preto sú "dotknutými osobami" v zmysle clánku 1 písm. h) nariadenia c. 659/1999. 61 Na druhej strane z bodov 51 az 53 napadnutého rozsudku vyplýva, ze Súd prvého stupna zakladal toto konstatovanie predovsetkým na odôvodneniach sporného rozhodnutia, dalej na analýze dotknutej pomoci a nakoniec na objasneniach poskytnutých v písomnej odpovedi v rámci zaloby o neplatnost. 62 Preto aj v prípade, ze Scheucher-Fleisch a i. vo svojej zalobe tvrdili, ze len maloobchodníci, s výnimkou bitúnkov, sú príjemcami dotknutej pomoci, treba uviest po prvé, ze toto tvrdenie v priebehu konania opravili, a po druhé, ze konstatovanie Súdu prvého stupna sa zakladá nielen na vyhlásení Scheucher-Fleisch a i., ale aj na spornom rozhodnutí, ako aj na analýze dotknutej pomoci, pricom ide o dôkazy, ktoré ani Rakúska republika, ani Komisia nespochybnili. 63 Za týchto podmienok nemozno Súdu prvého stupna dôvodne vytýkat, ze skreslil skutkový stav v prejednávanej veci, pokial ide o kvalifikáciu Scheucher-Fleisch a i. ako "dotknutých osôb" v zmysle clánku 1 písm. h) nariadenia c. 659/1999. 64 Druhú cast prvého odvolacieho dôvodu treba preto zamietnut scasti ako neprípustnú a scasti ako nedôvodnú. 65 Z toho vyplýva, ze prvý odvolací dôvod sa musí zamietnut v celom rozsahu. O druhom odvolacom dôvode Argumentácia úcastníkov konania 66 Svojím druhým odvolacím dôvodom sa Rakúska republika, ktorú podporuje Komisia, domnieva, ze napadnutým rozsudkom bol porusený clánok 88 ods. 2 ES, kedze bolo konstatované, ze posúdenie zlucitelnosti dotknutej pomoci so spolocným trhom vyvolávalo vázne tazkosti, na základe ktorých mala Komisia rozhodnút o zacatí konania vo veci formálneho zistovania podla tohto ustanovenia. 67 Uvedený clenský stát Súdu prvého stupna vytýka, ze sa opieral výlucne o § 21a bod 1 AMA-Gesetz 1992 a ze zovseobecnil ostatné skutkové a právne okolnosti, ktoré zohladnila Komisia, najmä skutocnost, ze sporné rozhodnutie sa týkalo len opatrení prijatých po 26. septembri 2002 a ze smernice AMA, ktoré boli v tomto case v úcinnosti, umoznovali uplatnenie týchto opatrení na vsetky bezné výrobky Európskej únie. 68 Komisia dodáva, ze napadnutý rozsudok jej v dôsledku toho, ze nebola preskúmaná zákonnost smerníc AMA, v prípade ktorých Rakúska republika vykonala zmenu a ktoré boli v úcinnosti od 26. septembra 2002, spôsobuje ujmu. Táto institúcia pritom tvrdí, ze sporné rozhodnutie prijala v rámci sirokej miery volnej úvahy, ktorou v tejto oblasti disponuje, a na základe príslubov rakúskych orgánov, ze len tieto zmenené smernice sa budú uplatnovat na dotknutú pomoc, a nie § 21a bod 1 AMA-Gesetz 1992. Okrem toho úloha Komisie má podla nej najmä ekonomickú a sociálnu povahu a nemá právomoc skúmat zákonnost oznámených opatrení vo vztahu k vnútrostátnym zákonom. 69 Scheucher-Fleisch a i. tento odvolací dôvod spochybnujú, pricom tvrdia, ze v prejednávanej veci existovali vázne tazkosti odôvodnujúce posúdenie zlucitelnosti dotknutej pomoci so spolocným trhom, ktoré ukladá Komisii povinnost zacat konanie vo veci formálneho zistovania podla clánku 88 ods. 2 ES. Posúdenie Súdnym dvorom 70 V prvom rade treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry je konanie podla clánku 88 ods. 2 ES nevyhnutné, ak má Komisia závazné tazkosti s posúdením, ci je urcitá státna pomoc zlucitelná so spolocným trhom. Komisia sa teda na prijatie kladného rozhodnutia o pomoci môze obmedzit na stádium predbezného preskúmania podla clánku 88 ods. 3 ES len vtedy, ak po prvom preskúmaní môze dospiet k presvedceniu, ze táto pomoc je zlucitelná so spolocným trhom. Ak po tomto prvom preskúmaní dôjde Komisia k opacnému presvedceniu, alebo aj vtedy, ked sa jej nepodarilo prekonat vsetky tazkosti, ktoré sa vyskytli pri posudzovaní zlucitelnosti tejto pomoci so spolocným trhom, je povinná vyziadat si vsetky potrebné stanoviská a na tento úcel zacat konanie podla clánku 88 ods. 2 ES (pozri rozsudok z 2. apríla 2009, Bouygues a Bouygues Télécom/Komisia, C-431/07 P, Zb. s. I-2665, bod 61 a citovanú judikatúru). 71 Kedze pojem závazné tazkosti má objektívnu povahu, existenciu takýchto tazkostí treba skúmat nielen za okolností, za akých doslo k prijatiu napadnutého aktu, ale aj na základe posúdení, o ktoré sa Komisia opierala (pozri rozsudok Bouygues a Bouygues Télécom/Komisia, uz citovaný, bod 63). 72 Z toho vyplýva, ako bolo pripomenuté aj v bodoch 43 a 50 tohto rozsudku, ze zákonnost rozhodnutia o nevznesení námietok zalozeného na clánku 4 ods. 3 nariadenia c. 659/1999 závisí od toho, ci posúdenie informácií a skutocností, ktorými Komisia disponovala v priebehu predbezného posudzovania oznámeného opatrenia, mohlo objektívne vyvolat pochybnosti v súvislosti s jeho zlucitelnostou so spolocným trhom, pretoze v prípade takýchto pochybností treba zacat konanie vo veci formálneho zistovania, na ktorom sa môzu zúcastnit dotknuté osoby v zmysle clánku 1 písm. h) uvedeného nariadenia. 73 V prejednávanej veci treba predovsetkým uviest, ze na rozdiel od toho, co tvrdí Rakúska republika, napadnutý rozsudok zohladnil skutocnost, ze sporné rozhodnutie sa týkalo len opatrení prijatých po 26. septembri 2002 a ze smernice AMA, ktoré boli v tom case v úcinnosti, umoznovali uplatnenie týchto opatrení na vsetky výrobky pochádzajúce z Únie. 74 Z bodov 79 az 83 napadnutého rozsudku totiz vyplýva, ze Súd prvého stupna zohladnil nielen tieto dve skutocnosti, ale aj to, ze rakúske orgány dali Komisii príslub, ze upravia § 21a bod 1 AMA-Gesetz 1992, pricom táto úprava nadobudla úcinnost 1. júla 2007, alebo este aj to, ze tento zákon bude stanovovat iné marketingové opatrenia, ktoré sa neobmedzovali iba na národné výrobky. 75 Ako vyplýva z bodov 84 az 87 napadnutého rozsudku, Súd prvého stupna vsetky tieto skutocnosti nepovazoval za postacujúce, aby rozhodol, ze obmedzenie na národné výrobky podla § 21a bodu 1 AMA-Gesetz 1992 nevyvoláva ziadne pochybnosti v súvislosti so zlucitelnostou dotknutej pomoci so spolocným trhom, a ze preto by Komisia mohla byt oslobodená od svojej povinnosti zacat konanie podla clánku 88 ods. 2 ES, stanovenej v clánku 4 ods. 4 nariadenia c. 659/1999. 76 Z toho vyplýva, ze Súd prvého stupna sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia. 77 V tejto súvislosti nemozno dôvodne tvrdit, ze pochybnosti, ktoré vyvolávalo toto obmedzenie obsiahnuté v AMA-Gesetz 1992, museli byt vzhladom na nadobudnutie úcinnosti smerníc AMA od 26. septembra 2002 a príslub rakúskych orgánov, ze na dotknutú pomoc sa budú uplatnovat len tieto smernice, vylúcené. 78 Je nepopieratelné, ze vo fáze predbezného skúmania dotknutého opatrenia existoval nesúlad medzi zákonom, ktorý je právnym základom upravujúcim toto opatrenie, teda AMA-Gesetz 1992, na jednej strane a jeho vykonávacím nariadením, teda smernicami AMA, na druhej strane. Hoci prvý právny predpis obsahoval obmedzenie, ktoré vyvolávalo pochybnosti v súvislosti so zlucitelnostou dotknutej pomoci so spolocným trhom, a to obmedzenie opatrenia na národné výrobky, druhý právny predpis ho neobsahoval. 79 Zlucitelnost alebo nezlucitelnost dotknutej pomoci tak mohla byt priamo ovplyvnená týmto nesúladom na vnútrostátnej úrovni, pretoze rozsah dotknutého opatrenia sa údajne radikálne odlisoval podla toho, ci sa uplatnil AMA-Gesetz 1992, alebo smernice AMA. 80 Za týchto podmienok uvedený nesúlad mohol objektívne vyvolat pochybnosti súvisiace so zlucitelnostou dotknutej pomoci so spolocným trhom, a to aj napriek príslubu rakúskych orgánov, ze na dotknutú pomoc sa budú uplatnovat len tieto smernice. 81 Takýto príslub z právneho hladiska nemohol znemoznit uplatnenie AMA-Gesetz 1992 a tým aj obmedzenie, ktoré môze mat za následok nezlucitelnost dotknutej pomoci so spolocným trhom. Pokial ide o zákon, ktorý je právnym základom, mohli by byt oznacenia "AMA" udelené rakúskymi orgánmi v rozpore s obmedzeniami uvedenými v tomto zákone úspesne napadnutelné na vnútrostátnych súdoch na základe hierarchie právnych noriem. 82 Okrem toho je potrebné pripomenút, ze v súlade s tým, o com uz Súdny dvor ustáleným spôsobom rozhodol za analogických okolností v rámci konania o nesplnení povinnosti, nezlucitelnost vnútrostátnej právnej úpravy s ustanoveniami práva Únie mozno úplne odstránit len prostredníctvom záväzných vnútrostátnych predpisov, ktoré majú rovnakú právnu hodnotu ako predpisy, ktoré sa majú zmenit, a samotné smernice administratívnej povahy nemozno povazovat za právne úcinný výkon povinností, ktoré vyplývajú z práva Únie (pozri v tomto zmysle rozsudky z 13. marca 1997, Komisia/Francúzsko, C-197/96, Zb. s. I-1489, bod 14, a z 9. marca 2000, Komisia/Taliansko, C-358/98, Zb. s. I-1255, bod 17). 83 Z toho vyplýva, ze tvrdenie Komisie, podla ktorého bolo jej rozhodnutie prijaté v rámci sirokej miery volnej úvahy, ktorou v tejto oblasti disponuje, alebo navyse podla ktorého má jej úloha najmä ekonomickú a sociálnu povahu, takze nemá právomoc skúmat zákonnost oznámených opatrení vo vztahu k vnútrostátnym zákonom, je nedôvodné. 84 V tejto súvislosti je potrebné po prvé pripomenút, ze pokial ide o oblast státnej pomoci, Komisia síce disponuje sirokou mierou volnej úvahy, ktorej výkon zahrna posúdenia ekonomickej povahy, ktoré sa musia vykonat v rámci Únie, ale to neznamená, ze súd Únie nesmie preskúmat výklad Komisie týkajúci sa údajov ekonomickej povahy (pozri rozsudok z 2. septembra 2010, Komisia/Scott, C-290/07 P, Zb. s. I-7763, bod 64) a este menej preskúmat výklad otázky týkajúcej sa úcinkov nesúladu medzi zákonom, ktorý je právnym základom, a jeho vykonávajúcimi právnymi predpismi, kedze takéto preskúmanie má jednoznacne právnu povahu. 85 Po druhé, hoci Komisii neprislúcha rozhodovat o súlade medzi smernicami AMA a AMA-Gesetz 1992 vo vnútrostátnom práve, musí prihliadat na prípadný nesúlad existujúci medzi dvoma vnútrostátnymi predpismi, najmä ak sa preukáze, ze systém pomoci zahrna obmedzenie, o aké ide v § 21a bode 1 tohto zákona, ktoré vyvoláva vázne pochybnosti v súvislosti s jeho zlucitelnostou so spolocným trhom. 86 Navyse, ani nesúlad medzi AMA-Gesezt 1992 a smernicami AMA, ani príslub rakúskych orgánov, ktorým potvrdzujú, ze obmedzenie tohto zákona nebude uplatnené, sa nenachádzajú v spornom rozhodnutí, ktoré v bodoch 46, 52 a 66 potvrdzuje neexistenciu obmedzenia týkajúceho sa pôvodu od 26. septembra 2002. 87 Z toho vyplýva, ze druhý odvolací dôvod musí byt zamietnutý ako nedôvodný. O tretom az piatom odvolacom dôvode Argumentácia úcastníkov konania 88 Svojím tretím odvolacím dôvodom Rakúska republika, ktorú podporuje Komisia, vytýka, ze napadnutým rozsudkom boli porusené pravidlá upravujúce dôkazné bremeno, ako sú pravidlá vyplývajúce z clánku 88 ods. 2 ES a z clánku 230 stvrtého odseku ES, pretoze uvedený rozsudok nezohladnil skutocnost, ze Scheucher-Fleisch a i. nepreukázali ani svoje postavenie dotknutých strán, ani existenciu váznych tazkostí na úcely posúdenia zlucitelnosti dotknutej pomoci so spolocným trhom. 89 Podla Komisie Súd prvého stupna nielenze nezohladnil tvrdenie Scheucher-Fleisch a i., podla ktorého len maloobchodníci mali prospech z cinnosti AMA, co inak znamená, ze na týchto úcastníkov konania sa tento prospech nevztahoval, ale Scheucher-Fleisch a i. aj umoznil, aby odôvodnili svoje postavenie dotknutých osôb na základe otázok, ktoré im boli zaslané. Súd prvého stupna tak údajne ovplyvnil výsledok svojho skúmania. 90 V rámci svojho stvrtého odvolacieho dôvodu sa uvedený clenský stát, ktorý takisto podporuje Komisia, domnieva, ze napadnutý rozsudok nesplna povinnost odôvodnenia, ktorá Súdu prvého stupna vyplýva z clánku 81 jeho rokovacieho poriadku. Podla Rakúskej republiky takéto nesplnenie povinnosti vyplýva najmä z rozporných dôvodov, ktoré obsahuje napadnutý rozsudok, a z nedostatocnej analýzy smerníc AMA uvedených v prvom a druhom odvolacom dôvode. Pokial ide o Komisiu, tvrdí, ze hoci zrusenie sporného rozhodnutia napadnutým rozsudkom sa údajne opieralo o nesúlad medzi AMA-Gesetz 1992 a smernicami AMA, tento rozsudok mal preskúmat, ci tento nesúlad mohol skutocne viest k zruseniu sporného rozhodnutia. Podla tejto institúcie je zrejmé, ze jej posúdenie v súvislosti s dotknutou pomocou by bolo rovnaké, aj keby zacala konanie vo veci formálneho zistovania. Navyse Komisia uvádza, ze podla judikatúry Súdneho dvora jej prislúcha dbat a prihliadat na záujem clenských státov zapojit sa do tejto oblasti. 91 Svojím piatym odvolacím dôvodom Rakúska republika, ktorú podporuje Komisia, vytýka, ze napadnutým rozsudkom bol porusený clánok 64 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna, pretoze Súd prvého stupna si sám nenazhromazdil rozhodujúce údaje týkajúce sa aktívnej legitimácie Scheucher-Fleisch a i. a neexistencie vplyvu § 21a bodu 1 AMA-Gesetz 1992. 92 Scheucher-Fleisch a i. spochybnujú vsetky tieto odvolacie dôvody. Osobitne, pokial ide o piaty odvolací dôvod, uvádzajú, ze sa nestotoznujú so záverom napadnutého rozsudku, podla ktorého nepreukázali, ze boli pomocou, ktorá je predmetom sporného rozhodnutia, podstatným spôsobom dotknutí. Podla týchto úcastníkov konania uzívatelia oznacení "AMA" sú v konkurencnom postavení, ktorých ponuka bola týmto spôsobom posilnená, zatial co oni a ich zákazníci museli financovat svoju reklamu vlastnými prostriedkami. Scheucher-Fleisch a i. tvrdia, ze z toho vyplýva, ze sporné rozhodnutie sa ich dotýkalo dvojnásobne, pretoze znásali jednak výdavky spojené s touto pomocou a jednak nevýhody spojené s konkurenciou. To znamená, ze Scheucher-Fleisch a i. nemohli byt príjemcami podporného opatrenia, kedze museli nan prispievat a sami financovat svoju reklamu. Posúdenie Súdnym dvorom 93 Týmto tretím az piatym odvolacím dôvodom, ktoré je vhodné preskúmat spolocne, Rakúska republika a Komisia Súdu prvého stupna jednak vytýkajú, ze nerespektoval dôkazné bremeno a sám nenazhromazdil údaje rozhodujúce v prejednávanej veci, alebo dokonca ze ovplyvnil svoje skúmanie, a jednak ze neodôvodnil napadnutý rozsudok. Okrem toho Scheucher-Fleisch a i. spochybnujú napadnutý rozsudok v rozsahu, v akom neboli povazovaní za subjekty podstatne dotknuté sporným rozhodnutím. 94 V prvom rade treba uviest, ze hoci Scheucher-Fleisch a i. v rámci svojej odpovede na piaty odvolací dôvod spochybnujú cast napadnutého rozsudku, nenavrhujú ani jeho ciastocné zrusenie, ani to, aby Súdny dvor sám rozhodol s konecnou platnostou o tejto casti, teda vrátil vec Vseobecnému súdu, aby on rozhodol o tejto otázke. 95 Kedze uvedené spochybnenie nebolo uvedené na podporu návrhov vo vyjadrení Scheucher-Fleisch a i. k odvolaniu, nemozno ho povazovat za skutocnost predstavujúcu vzájomné odvolanie. 96 Pokial ide o tretí a piaty odvolací dôvod v rozsahu, v akom poukazujú na skutocnost, ze Súd prvého stupna nemal prijat opatrenia na zabezpecenie priebehu konania a polozit úcastníkom konania otázky týkajúce sa postavenia Scheucher-Fleisch a i. ako dotknutých osôb, treba uviest, ze v súlade s tým, co bolo spomenuté v clánku 43 tohto rozsudku, existencia tohto postavenia v súvislosti s urcitou osobou môze byt rozhodujúca v prípade prípustnosti jej zaloby o neplatnost, ako je to v prejednávanej veci. 97 Podla ustálenej judikatúry pritom kritérium stanovené v clánku 230 stvrtom odseku ES, ktoré podmienuje prípustnost zaloby podanej fyzickou alebo právnickou osobou proti rozhodnutiu, ktoré jej nie je urcené, tým, ze musí byt týmto rozhodnutím priamo a osobne dotknutá, je prekázkou konania z dôvodu verejného záujmu, ktorú môzu súdne orgány Spolocenstva kedykolvek preskúmat, dokonca aj bez návrhu (rozsudok z 23. apríla 2009, Sahlstedt a i./Komisia, C-362/06 P, Zb. s. I-2903, bod 22 a citovaná judikatúra). 98 Preto Súdu prvého stupna nemozno vytýkat, ze bez návrhu prijal opatrenia, aby zistil postavenie Scheucher-Fleisch a i. ako dotknutých osôb, lebo tak urobil v rámci svojho skúmania prekázky konania z dôvodu verejného záujmu. 99 Navyse treba pripomenút, ze len Vseobecný súd rozhoduje o prípadnej potrebe doplnit informácie, ktorými disponuje vo veci, o ktorej rozhoduje. Dôkazný charakter procesných dokumentov patrí do jeho právomoci nezávislého posúdenia skutkových okolností, ktoré nepodlieha preskúmaniu Súdnym dvorom v rámci odvolania, okrem prípadov skreslenia dôkazov predlozených Vseobecnému súdu, alebo ked zo spisového materiálu vyplýva vecná nepresnost konstatovaní Vseobecného súdu (pozri rozsudok zo 16. júla 2009, Der Grüne Punkt - Duales System Deutschland/Komisia, C-385/07 P, Zb. s. I-6155, bod 163 a citovanú judikatúru). 100 Súdu prvého stupna preto nemozno vytýkat, ze pred uskutocnením pojednávania a po nom zaslal úcastníkom konania niekolko podrobne polozených otázok, aby doplnil informácie, ktorými uz disponoval, a vyvodil urcité závery z odpovedí, ktoré mu úcastníci konania v nadväznosti na tieto otázky poskytli v rámci dôvodov, ktoré títo úcastníci odôvodnene predlozili. Rakúska republika a Komisia mu takisto nemôzu vytýkat, ze v stádiu odvolania neprijal iné opatrenia na zabezpecenie konania, ktoré ho v stádiu konania pred Súdom prvého stupna neziadali prijat, pretoze Rakúska republika nebola úcastníkom tohto konania, a ktoré v rámci tohto konania na Súdnom dvore presne neopisujú. 101 Z toho vyplýva, ze Rakúska republika a Komisia nemôzu Súdu prvého stupna dôvodne vytýkat, ze porusil pravidlá upravujúce dôkazné bremeno ani ze nevhodným spôsobom ovplyvnil konanie, alebo dokonca ze nálezite doplnil informácie, ktorými disponoval. 102 Tieto tvrdenia v podstate predstavujú prejednanie posúdení skutkových okolností Súdu prvého stupna v súvislosti s postavením Scheucher-Fleisch a i. ako "dotknutých osôb" v zmysle clánku 88 ods. 2 ES, alebo dokonca o existencii váznych tazkostí na úcely posúdenia zlucitelnosti dotknutej pomoci so spolocným trhom. 103 Tretí a piaty odvolací dôvod sú vsak tým, ze poukazovali na tieto otázky, v rámci tohto odvolania neprípustné. V kazdom prípade sú nedôvodné z dôvodov uvedených v odpovedi na prvý a druhý odvolací dôvod. 104 Pokial ide o stvrtý odvolací dôvod, je potrebné pripomenút, ze povinnost odôvodnenia rozsudkov, ktorá Vseobecnému súdu prinálezí podla clánku 36 a clánku 53 prvého odseku Statútu Súdneho dvora, mu neukladá povinnost vypracovat také odôvodnenie, ktoré by vycerpávajúcim spôsobom a jednotlivo rozoberalo vsetky tvrdenia úcastníkov sporu. Odôvodnenie teda môze byt implicitné pod podmienkou, ze umozní zúcastneným osobám oboznámit sa s dôvodmi, ktoré viedli k prijatiu predmetných opatrení, a Súdnemu dvoru poskytne dostatok informácií potrebných na výkon jeho súdneho preskúmania (pozri rozsudok Bouygues a Bouygues Télécom/Komisia, uz citovaný, bod 42 a citovanú judikatúru). 105 V prejednávanej veci tvrdenia predlozené Rakúskou republikou vedú k prejednaniu otázok, ktoré sú predmetom prvého a druhého odvolacieho dôvodu, a preto musia byt z dôvodov uvedených v odpovedi na tieto odvolacie dôvody zamietnuté. 106 Osobitne, pokial ide o tvrdenie týkajúce sa údajnej rozpornej povahy odôvodnenia napadnutého rozsudku, treba zdôraznit, ze v súlade s judikatúrou citovanou v bodoch 48 a 50 tohto rozsudku zalobca, ktorý je priamo a osobne dotknutý rozhodnutím Komisie z dôvodu svojho postavenia "dotknutej osoby" v zmysle clánku 88 ods. 2 ES, môze uvádzat akékolvek zalobné dôvody, ktorými mozno preukázat, ze táto institúcia mala mat pochybnosti o zlucitelnosti podporného opatrenia so spolocným trhom, a preto mala zacat konanie vo veci formálneho zistovania, ktoré toto ustanovenie stanovuje. Skutocnost, ze Súd prvého stupna preskúmal zalobné dôvody súvisiace s dôvodnostou sporného rozhodnutia, aby zistil, ci boli porusené procesné práva Scheucher-Fleisch a i., nie je v súlade s jeho konstatovaním v bodoch 60 a 61 napadnutého rozsudku, podla ktorého Scheucher-Fleisch a i. nepreukázali, ze ich postavenie na trhu mohlo byt dotknuté pomocou, ktorá je predmetom sporného rozhodnutia. 107 Takisto treba zamietnut tvrdenie predlozené Komisiou zalozené na nedostatocnom odôvodnení napadnutého rozsudku, pretoze Súd prvého stupna jednak nepreskúmal, ci mohol nesúlad medzi AMA-Gesetz 1992 a smernicami AMA viest k zruseniu sporného rozhodnutia, a jednak nekonstatoval, ze posúdenie tohto rozhodnutia Komisiou by bolo rovnaké, aj keby zacala konanie vo veci formálneho zistovania. 108 Treba totiz pripomenút, ze predmetom zaloby o neplatnost bolo rozhodnutie o nevznesení námietok na základe clánku 88 ods. 33 ES. 109 Ako bolo spomenuté v bodoch 41 a 42 tohto rozsudku, cielom predbezného konania, ktorého výsledkom je takéto rozhodnutie, je umoznit Komisii vytvorit si prvotný názor na zlucitelnost dotknutej pomoci so spolocným trhom. Súd prvého stupna nemôze preto zasahovat do právomoci Komisie tým, ze rozhodne, ze jej posúdenie by bolo rovnaké, aj keby zacala konanie vo veci formálneho zistovania. 110 Navyse vzhladom na to, ze existencia váznych pochybností v súvislosti so zlucitelnostou urcitého opatrenia so spolocným trhom postacuje na to, aby Komisia bola povinná zacat konanie vo veci formálneho zistovania, Súd prvého stupna nemusel v napadnutom rozsudku objasnit dôvody, pre ktoré nesúlad, na ktorý poukázal medzi AMA-Gesetz 1992 a smernicami, mal viest k zruseniu sporného rozhodnutia. 111 Súdny dvor mal uz totiz prílezitost konstatovat, ze rozhodnutie o nevznesení námietok podla clánku 88 ods. 3 ES, ktoré sa musí prijat v krátkych lehotách, musí obsahovat iba dôvody, pre ktoré sa Komisia domnieva, ze nemá závazné tazkosti s posúdením zlucitelnosti dotknutej pomoci so spolocným trhom a ze aj strucné odôvodnenie tohto odôvodnenia treba povazovat za dostatocné vzhladom na poziadavku odôvodnenia, ktorú stanovuje clánok 253 ZFEÚ, pokial vsak z neho môzu jasne a jednoznacne vyplývat dôvody, pre ktoré sa Komisia domnievala, ze neexistujú závazné tazkosti, pricom otázka dôvodnosti tohto odôvodnenia vôbec nesúvisí s touto poziadavkou (pozri rozsudok z 22. decembra 2008, Régie Networks, C-333/07, Zb. s. I-10807, body 65, 70 a 71). 112 Nemozno teda spochybnovat, ze napadnutý rozsudok nebol v tejto súvislosti odôvodnený, pretoze otázka, ci by posúdenie v súvislosti so zlucitelnostou bolo rovnaké alebo nie, ak by sa zacalo konanie vo veci formálneho zistovania, nesúvisí s touto poziadavkou odôvodnenia. 113 Tretí a piaty odvolací dôvod sa musia preto zamietnut ako scasti neprípustné a scasti nedôvodné. 114 Z toho vyplýva, ze hlavné odvolanie musí byt zamietnuté v celom rozsahu. O vzájomnom odvolaní Argumentácia úcastníkov konania 115 Komisia vo svojom vyjadrení k odvolaniu na podporu tvrdenia, podla ktorého Scheucher-Fleisch a i. neboli priamo a osobne dotknutí sporným rozhodnutím, uvádza, ze dotknuté príspevky neboli súcastou pomoci povolenej týmto rozhodnutím. 116 Komisia v tejto súvislosti uvádza, ze napadnutý rozsudok odôvodnuje skutocnost, ze Scheucher-Fleisch a i. boli priamo dotknutí sporným rozhodnutím vzhladom na ich povinnost odvádzat AMA príspevky. Podla Komisie pritom z judikatúry Súdneho dvora, najmä z rozsudku z 27. októbra 2005, Distribution Casino France a i. (C-266/04 az C-270/04, C-276/04 a C-321/04 az C-325/04, Zb. s. I-9481, bod 34), vyplýva, ze dane nespadajú do pôsobnosti ustanovení práva Únie týkajúceho sa státnej pomoci, ibaze predstavujú spôsob financovania podporného opatrenia, takze sú súcastou tohto opatrenia z dôvodu existencie vztahu záväzného urcenia medzi danou a pomocou podla relevantnej vnútrostátnej právnej úpravy v tom zmysle, ze výnos z dane je povinne urcený na financovanie pomoci. 117 Podla Komisie napadnutý rozsudok je v tejto otázke poznacený nesprávnym právnym posúdením, pretoze v systéme AMA neexistuje ziaden vztah medzi príspevkami a výskou poskytnutej pomoci, ako to uz Verwaltungsgerichtshof viackrát konstatoval. 118 Komisia sa preto domnieva, ze o zalobe Scheucher-Fleisch a i. malo byt rozhodnuté ako o neprípustnej. 119 Rakúska republika sa stotoznuje s odôvodnením Komisie a uvádza, ze neexistenciu vztahu záväzného urcenia v prejednávanej veci potvrdzuje skutocnost, ze opatrenia financované zo strany AMA nemozno vycíslit z hladiska jednotlivých príjemcov a ze opatrenia sa uplatnujú nezávisle od výnosu príspevkov. 120 V tejto súvislosti uvedený clenský stát zdôraznuje, ze podla § 21j bodu 1 AMA-Gesetz 1992 príspevky slúzia na pokrytie nákladov spojených s administratívou AMA a musia sa tiez pouzit na opatrenia vymedzené v § 21a tohto zákona. 121 Scheucher-Fleisch a i. uvádzajú, ze tento odvolací dôvod je nový a nebol predlozený ani pred Súdom prvého stupna, ani v rámci odvolania. Podla týchto úcastníkov konania v systéme polnohospodárskeho marketingu AMA medzi príspevkami a dotknutou pomocou existuje vztah záväzného urcenia v zmysle judikatúry citovanej Komisiou na podporu jej odvolacieho dôvodu, kedze príspevky odvádzané AMA sú jediným prostriedkom, ktorým tento orgán disponuje na posilnovanie polnohospodárskeho marketingu. Co sa týka rozsudku Verwaltungsgerichtshof z 20. marca 2006, c. 2005/17/0230, Scheucher-Fleisch a i. sa domnievajú, ze vychádza z nesprávneho výkladu judikatúry Súdneho dvora, a uvádzajú, ze uvedený súd sa nikdy neobrátil na Súdny dvor s návrhom na zacatie prejudiciálneho konania v tejto otázke. Posúdenie Súdnym dvorom 122 V prvom rade treba analyzovat, ci odvolací dôvod predlozený v rámci vzájomného odvolania je nový, ako to tvrdia Scheucher-Fleisch a i. 123 Povolit totiz úcastníkovi konania predlozit po prvýkrát v konaní pred Súdnym dvorom odvolací dôvod týkajúci sa aktu napadnutého pred Vseobecným súdom, ktorý nebol v konaní pred uvedeným súdom predlozený, by znamenalo umoznit mu predniest pred Súdnym dvorom spor v sirsom rozsahu ako pred Vseobecným súdom, zatial co v konaní o odvolaní je právomoc Súdneho dvora obmedzená na posúdenie právneho riesenia zalobných dôvodov prejednávaných pred prvostupnovými súdmi (pozri v tomto zmysle rozsudok z 1. februára 2007, Sison/Rada, C-266/05 P, Zb. s. I-1233, bod 95 a citovanú judikatúru). 124 V prejednávanej veci tento odvolací dôvod súvisí s odvolacím dôvodom týkajúcim sa prípustnosti, ktorý Súdu prvého stupna zretelne predlozila Komisia, podla ktorého zaloba o neplatnost podaná proti spornému rozhodnutiu bola neprípustná, pretoze Scheucher-Fleisch a i. neboli priamo a osobne dotknutí týmto rozhodnutím. 125 Vzájomné odvolanie je preto prípustné. 126 Co sa týka odvolacieho dôvodu predlozeného Komisiou, treba uviest, ze na rozdiel od toho, co tvrdí táto institúcia, napadnutý rozsudok neodôvodnuje skutocnost, ze Scheucher-Fleisch a i. boli priamo dotknutí sporným rozhodnutím vzhladom na ich povinnost odvádzat AMA dan. 127 Z bodu 37 napadnutého rozsudku totiz vyplýva, ze Súd prvého stupna sa opieral jednak o príkaz na úhradu nedoplatkov zaslaný jednému z týchto úcastníkov konania a jednak o internetové stránky AMA a jedného maloobchodníka, z ktorých vyplýva, ze oznacenia "AMA" boli udelené uz pred vydaním napadnutého rozhodnutia. 128 Okrem toho z bodu 44 tohto rozsudku vyplýva, ze akákolvek dotknutá osoba v zmysle clánku 1 písm. h) nariadenia c. 659/1999 je priamo a osobne dotknutá rozhodnutím o nevznesení námietok, pokial na úcely ochrany svojich procesných práv voci tomuto rozhodnutiu predlozí dôvody na zrusenie. 129 Z toho vyplýva, ze jediný odvolací dôvod predlozený v rámci vzájomného odvolania opät vedie k preskúmaniu postavenia Scheucher-Fleisch a i. ako "dotknutých osôb" v zmysle tohto ustanovenia. 130 V tejto súvislosti je potrebné odkázat na odpoved na druhú cast prvého odvolacieho dôvodu. 131 Treba uviest, ze Scheucher-Fleisch a i. sa v rámci svojho vyjadrenia k odvolaniu a na pojednávaní stazovali nielen na povinnost podielat sa na financovaní zavedeného systému, ale aj na nevýhody, ktoré musia znásat v súvislosti so skutocnostou, ze ich konkurenti mali v reklamnej podobe prospech zo strany AMA Marketing. 132 Pritom je potrebné uviest, ze podla clánku 1 písm. h) nariadenia c. 659/1999 treba pod "dotknutou osobou" rozumiet predovsetkým akúkolvek osobu, podnikatela alebo zdruzenie podnikatelov, ktorých záujmy môzu byt dotknuté poskytnutím pomoci, t. j. najmä konkurencné podniky príjemcu tejto pomoci. Inými slovami, ide o neurcitý okruh osôb, co nevylucuje, aby sa urcitý podnik, ktorý nie je priamym konkurentom príjemcu pomoci, povazoval za "dotknutú osobu", pokial tvrdí, ze jeho záujmy môzu byt dotknuté poskytnutím pomoci, a z právneho hladiska dostatocne preukáze, ze pomoc môze mat konkrétny dosah na jeho postavenie (pozri v tomto zmysle rozsudok Komisia/Kronoply a Kronotex, uz citovaný, bod 63 az 65 a citovanú judikatúru). 133 Kedze v prejednávanej veci bolo napadnutým rozsudkom konstatované, ze Scheucher-Fleisch a i. sa musia povazovat za "dotknuté osoby" v zmysle clánku 1 písm. h) uvedeného nariadenia, odvolací dôvod, ktorý Komisia predlozila v rámci vzájomného odvolania, sa musí zamietnut ako nedôvodný. 134 Zo vsetkých predchádzajúcich úvah vyplýva, ze odvolanie sa musí zamietnut v celom rozsahu. O trovách 135 Podla clánku 69 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora uplatnitelného na základe clánku 118 toho istého rokovacieho poriadku na konanie o odvolaní úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze Scheucher-Fleisch a i. navrhli zaviazat Rakúsku republiku na náhradu trov konania a tento clenský stát nemal úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené zaviazat ho na náhradu trov konania. 136 Kedze Scheucher-Fleisch a i. nenavrhli zaviazat Komisiu na náhradu trov konania, táto institúcia znása svoje vlastné trovy konania. Z týchto dôvodov Súdny dvor (tretia komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Hlavné odvolanie a vzájomné odvolanie sa zamietajú. 2. Rakúska republika je povinná nahradit trovy konania. 3. Európska komisia znása svoje vlastné trovy konania. Podpisy __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: nemcina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXiTecIy/L94951-9251TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXXiTecIy/L94951-9251TMP.html#Footref*