NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY JULIANE KOKOTT prednesené 12. januára 2012 ( [1]*1 ) Spojené veci C-628/10 P a C-14/11 P Alliance One International Inc. a i. proti Európskej komisii a i. "Odvolanie -- Hospodárska sútaz -- Kartely -- Clánok 81 ES -- Clánok 23 nariadenia (ES) c. 1/2003 -- Spanielsky trh so surovým tabakom -- Stanovenie cien a rozdelenie trhu -- Zodpovednost materskej spolocnosti za protisútazné správanie dcérskej spolocnosti -- Kritériá pripísania protiprávneho konania v rámci skupiny podnikov -- Obmedzenia volnej úvahy Komisie pri ukladaní pokút -- Zásada rovnosti zaobchádzania -- Zákaz diskriminácie úcastníkov kartelu Komisiou -- Povinnost odôvodnenia -- Zákaz dodatocného predkladania dôvodov rozhodnutia o pokute v konaní pred Vseobecným súdom" Obsah I - Úvod II - Právny rámec III - Okolnosti predchádzajúce sporu a prvostupnové konanie pred Vseobecným súdom A - Spolocnosti, ktoré sa zúcastnili na prejednávanom spore B - Dva kartely na spanielskom trhu so surovým tabakom a sporné rozhodnutie Komisie C - Prvostupnové konanie pred Vseobecným súdom IV - Konanie pred Súdnym dvorom V - Predbezná otázka týkajúca sa aktívnej legitimácie Alliance One International VI Posúdenie odvolacích dôvodov A - O odvolacích dôvodoch týkajúcich sa zásady rovnosti zaobchádzania 1. Interakcia zásady rovnosti zaobchádzania a zásady zákonnosti v kartelových konaniach (prvý a druhý odvolací dôvod vo veci C-14/11 P) a) O hlavnej výhrade Komisie: údajne nesprávne uplatnenie zásady rovnosti zaobchádzania b) O výhradách týkajúcich sa nedostatocného odôvodnenia rozsudku a skreslenia skutkových okolností i) O údajne nedostatocnom odôvodnení ii) O údajnom skreslení skutkových okolností c) Predbezný návrh 2. O údajnej diskriminácii spolocností SCC a SCTC uplatnením konceptu dvojakého základu (tretí odvolací dôvod vo veci C-628/10 P) a) O údajne diskriminacnom charaktere konceptu dvojakého základu voci SCC a SCTC (prvý hlavný bod tretieho odvolacieho dôvodu vo veci C-628/10 P) b) O porovnaní situácie AOI a SCTC so situáciou Universal a Universal Leaf (druhý hlavný dôvod tretieho odvolacieho dôvodu vo veci C-628/10 P) c) Predbezný návrh 3. O irelevantnosti protiargumentov Komisie uvedených v prvostupnovom konaní proti výhrade diskriminácie (tretí odvolací dôvod vo veci C-14/11 P) 4. O podobnosti situácie TCLT so situáciou Intabex a Universal (stvrtý odvolací dôvod vo veci C-14/11 P) 5. Predbezný návrh B - O niektorých dalsích námietkach AOI a SCTC (prvý a druhý odvolací dôvod vo veci C-628/10 P) 1. Prvý odvolací dôvod vo veci C-628/10 P a) O údajnej neexistencii rozhodujúceho vplyvu SCC a SCTC na WWTE pred 5. májom 1998 (prvá cast prvého odvolacieho dôvodu vo veci C-628/10 P) i) Kritérium pripísania zodpovednosti: uplatnovanie rozhodujúceho vplyvu ii) Spolocná kontrola nie je dôvodom na vylúcenie pripísania zodpovednosti v oblasti kartelového práva len jednej materskej spolocnosti b) O údajnom porusení základných práv spolocností AOI a SCTC (druhá cast prvého odvolacieho dôvodu vo veci C-628/10 P) i) Prípustnost ii) Dôvodnost c) Predbezný návrh 2. Druhý odvolací dôvod vo veci C-628/10 P a) Predbezná otázka: Je druhý odvolací dôvod neúcinný ("inopérant")? b) Obsahové objasnenie druhého odvolacieho dôvodu i) O údajnom prispôsobení argumentácie Komisie pocas prvostupnového konania pred Vseobecným súdom (prvá cast druhého odvolacieho dôvodu vo veci C-628/10 P) ii) O výhrade dodatocnej zmeny odôvodnenia sporného rozhodnutia (druhá cast druhého odvolacieho dôvodu vo veci C-628/10 P) C - Zhrnutie v súvislosti s odvolacími dôvodmi oboch úcastníkov konania D - O osobitnom návrhu spolocností AOI a SCTC na znízenie pokuty VII - O trovách VIII - Návrh I - Úvod 1. "Rodicia zodpovedajú za svoje deti" - toto staré príslovie sa v kartelových prípadoch neustále potvrdzuje. ( [2]1 ) V rámci konaní o pokutách za porusenie kartelového práva sa totiz zodpovednost casto vyvodzuje nielen voci spolocnostiam, ktoré sú priamymi úcastníkmi kartelových dohôd, ale aj voci ich materským spolocnostiam. Týmto spôsobom mozno pri výpocte financnej pokuty primerane zohladnit financnú silu celej skupiny podnikov, ktoré sa zúcastnili na danom karteli. Okrem toho sa zvysuje pravdepodobnost, ze za zaplatenie pokuty zodpovedá solventný dlzník, bez ohladu na prípadné presuny majetku v rámci dotknutého koncernu. 2. Zásada osobnej zodpovednosti ( [3]2 ), ktorá sa v trestnoprávnych a podobných konaniach musí neustále zohladnovat, vsak v súvislosti s vyvodzovaním zodpovednosti za porusenie kartelového práva v rámci skupiny podnikov ukladá hranice. Aj preto sa súdy Únie opakovane zaoberajú otázkou, ci a za akých podmienok je prípustné vyvodzovat zodpovednost za porusenia kartelového práva dcérskymi spolocnostami voci ich materským spolocnostiam. ( [4]3 ) 3. V prejednávanom odvolacom konaní sa vynára otázka vyvodenia zodpovednosti v oblasti kartelového práva v rámci skupiny podnikov z úplne nového hladiska. Má sa objasnit, ci Európska komisia vyvodila zodpovednost voci relevantným materským spolocnostiam rozlicných úcastníkov toho istého kartelu podla rozdielnych kritérií a ci to bolo oprávnené. 4. Konkrétne ide o spanielsky kartel medzi viacerými spolocnostami zaoberajúcimi sa spracovaním surového tabaku. Niektorým z nich ulozila Komisia spolocne a nerozdielne s ich materskými spolocnostami penaznú pokutu, zatial co materským spolocnostiam iných úcastníkov toho istého kartelu pokuty neulozila. 5. V podstate v tomto prípade musí Súdny dvor objasnit, aké hranice stavia vseobecná zásada rovnosti zaobchádzania stanovená právom Únie volnej úvahe Komisie pri ukladaní pokút podla clánku 23 nariadenia (ES) c. 1/2003 ( [5]4 ). Rozsudok Súdneho dvora nebude mat zásadný význam len pre budúci administratívny postup Komisie, ale môze splnat aj orientacný úcel pre cinnost vnútrostátnych orgánov pre hospodársku sútaz a súdov v rámci Európskeho hospodárskeho priestoru. II - Právny rámec 6. Právny rámec tejto veci je urcený jednak clánkom 81 ES a jednak clánkom 23 nariadenia c. 1/2003. Clánok 23 nariadenia c. 1/2003 v relevantnej casti uvádza: "2. Komisia môze rozhodnutím ulozit podnikom... pokuty, ked úmyselne alebo z nedbalosti a) porusujú clánok 81 alebo clánok 82 Zmluvy... ..." 7. Napokon odôvodnenie 37 preambuly nariadenia c. 1/2003 obsahuje ustanovenie, ktoré sa týka ochrany základných práv: "Toto nariadenie respektuje základné práva a je zhodné so zásadami uznávanými najmä Chartou základných práv Európskej únie. V zhode s tým by sa toto nariadenie malo vykladat a uplatnovat so zretelom na tieto práva a zásady." III - Okolnosti predchádzajúce sporu a prvostupnové konanie pred Vseobecným súdom 8. Na spanielskom trhu so surovým tabakom sú v oblasti spracovania surového tabaku cinné styri podniky (takzvaní spracovatelia): World Wide Tobacco Espańa SA (WWTE), Compańia espańola de tabaco en rama SA (Cetarsa), Agroexpansión SA a Tabacos Espańoles SL (TAES). Tri z nich patria nadnárodným koncernom, ktoré sú ovládané spolocnostami so sídlom v Spojených státoch amerických. 9. Okrem týchto styroch spanielskych spracovatelov treba poukázat na Deltafina SpA, taliansku spolocnost, ktorej cinnost spocíva v prvotnom spracovaní surového tabaku v Taliansku a v uvádzaní spracovaného tabaku na trh. 10. V prejednávanej veci je sporné, ci a za akých podmienok môze, resp. musí Komisia pripísat protisútazné správanie uvedených spolocností aj ich prípadným materským alebo staromaterským spolocnostiam a vyvodit voci nim solidárnu zodpovednost za stanovené penazné pokuty. A - Spolocnosti, ktoré sa zúcastnili na prejednávanom spore 11. Spolocnosti, ktoré sa zúcastnili na prejednávanom spore, Alliance One International Inc. (AOI) - predtým Standard Commercial Corp. (SCC) ( [6]5 ) -, Standard Commercial Tobacco Company Inc. (SCTC) a Trans-Continental Leaf Tobacco Corp. Ltd. (TCLT) sú materskými a staromaterskými spolocnostami WWTE. Spolu patria do takzvanej skupiny Standard. 12. Vzájomné podiely medzi týmito spolocnostami sa vyvíjali od roku 1995 do 5. mája 1998 takto: SCC bola vlastníkom 100 % podielu na SCTC, ktorá vlastnila 100 % podielu na TCLT. TCLT zase vlastnila dve tretiny základného imania WWTE. Vlastníkmi zvysnej tretiny základného imania WWTE bol predseda predstavenstva spolocnosti, ako aj dvaja clenovia jeho rodiny. 13. Dna 5. mája 1998 zvýsila TCLT svoj podiel na základnom imaní WWTE na 86,94 %, zvysnú cast podielu na základnom imaní vlastnili sama WWTE (9,73 %) a jedna fyzická osoba (3,33 %). V októbri 1998 WWTE nadobudla akcie tejto fyzickej osoby a SCC nadobudla 0,04 % priamy podiel na základom imaní spolocnosti WWTE. V máji 1999 zvýsili TCLT a SCC svoj podiel na základnom imaní spolocnosti WWTE na 89,64 %, resp. 0,05 %, pricom zvysok základného imania vlastnila sama WWTE. B - Dva kartely na spanielskom trhu so surovým tabakom a sporné rozhodnutie Komisie 14. Na spanielskom trhu so surovým tabakom existovali v rokoch 1996 az 2001 dva súvisiace horizontálne kartely, ktoré Európska komisia odhalila v roku 2001. 15. Na prvom karteli, ktorý sa oznacoval ako "kartel spracovatelov", sa zúcastnili WWTE, Cetarsa, Agroexpansión, TAES a Deltafina. V rámci tohto kartelu dochádzalo ku kazdorocnému stanoveniu priemernej (najvyssej) dodacej ceny pre kazdú odrodu surového tabaku podla stupna kvality, ako aj k rozdeleniu mnozstva odrôd surového tabaku, ktoré si jednotliví dodávatelia mohli kúpit od výrobcov. V rokoch 1999 az 2001 sa dohodli cenové rozpätia pre kazdú akostnú triedu jednotlivých odrôd surového tabaku a priemerné minimálne ceny pre výrobcov alebo skupiny výrobcov. 16. Do druhého kartelu, ktorý sa oznacoval ako "kartel zástupcov výrobcov", boli zahrnuté tri spanielske polnohospodárske druzstvá. Predmetom tohto kartelu bolo tiez kazdorocné stanovovanie cenových rozpätí pre kazdú akostnú triedu jednotlivých odrôd surového tabaku. 17. V rozhodnutí z 20. októbra 2004 ( [7]6 ) (dalej len "sporné rozhodnutie") Komisia dospela k záveru, ze pri kazdom z týchto dvoch kartelov ide o jediné a pokracujúce porusenie clánku 81 ods. 1 ES. Komisia konstatovala, ze rôzne spolocnosti a zdruzenia v tejto súvislosti porusili clánok 81 ods. 1 ES ( [8]7 ), vyzvala ich, aby ukoncili porusenie ( [9]8 ) a ulozila im pokuty v rozlicnej výske ( [10]9 ). 18. Adresátmi sporného rozhodnutia boli jednak vsetky spolocnosti, ktoré sa priamo zúcastnili na karteli, jednak niektoré dalsie spolocnosti patriace k dotknutým skupinám podnikov. Konkrétne islo o nasledujúce podniky. -- Za úcast spolocnosti WWTE na karteli sa vyvodila solidárna zodpovednost aj voci TCLT, SCC a SCTC. -- Naopak v súvislosti s úcastou Agroexpansión na karteli Komisia vyvodila solidárnu zodpovednost len voci Dimon Inc. (Dimon), ktorá stojí na cele koncernu, nie vsak voci Intabex Netherlands BV (Intabex), nachádzajúcej sa medzi spolocnostami Dimon a Agroexpansión, ktorá je 100 % dcérskou spolocnostou Dimon. -- Za úcast spolocností TAES a Deltafina na karteli, ktoré obe patria k americkej podnikatelskej skupine Universal, Komisia nakoniec nevyvodila zodpovednost v oblasti kartelového práva voci ziadnym spolocnostiam koncernu. To spôsobilo, ze ani Universal Leaf Tobacco Co. Inc. (Universal Leaf), ktorá je vlastníkom vsetkých obchodných podielov spolocností TAES a Deltafina, ani Universal Corp. (Universal), ktorá je nadriadená spolocnosti Universal Leaf, neboli povazované za solidárne zodpovedné. 19. Ako odôvodnenie Komisia uviedla, ze odhliadnuc od prepojenia medzi materskými a dcérskymi spolocnostami, podla práva spolocností neexistujú ziadne dôkazy o akejkolvek hmotnej úcasti Universal a Universal Leaf na zistených skutkových okolnostiach. Preto im nie je vhodné adresovat rozhodnutie v tejto veci. To isté platí aj pre Intabex, kedze jej 100 % podiel na Agroexpansión je cisto financnej povahy. ( [11]10 ) C - Prvostupnové konanie pred Vseobecným súdom 20. Proti spornému rozhodnutiu hladali viacerí z jeho adresátov právnu ochranu v prvostupnovom konaní pred Vseobecným súdom prostredníctvom zaloby o urcenie neplatnosti. O zalobe, ktorú spolocne podali AOI (predtým SCC), SCTC a TCLT, rozhodol Vseobecný súd rozsudkom z 27. októbra 2010 ( [12]11 ) (dalej aj "rozsudok Vseobecného súdu" alebo "napadnutý rozsudok"). 21. Zaloba spolocností AOI, SCTC a TCLT mala v prvostupnovom konaní ciastocný úspech. Zatial co Vseobecný súd vyhlásil sporné rozhodnutie za neplatné v rozsahu, v akom sa týkalo TCLT, zvysok zaloby - teda v rozsahu, v akom sa týkala AOI a SCTC - zamietol. Urcenie neplatnosti sporného rozhodnutia vzhladom na TCLT Vseobecný súd odôvodnil najmä porusením zásady rovnosti zaobchádzania. ( [13]12 ) IV - Konanie pred Súdnym dvorom 22. Podaním z 28. decembra 2010 podali spolocnosti AOI a SCTC spolocné odvolanie proti rozsudku Vseobecného súdu. Proti tomu istému rozsudku podala Komisia podaním zo 7. januára 2011 samostatné odvolanie. 23. Vo veci C-628/10 P AOI a SCTC spolocne navrhujú, aby Súdny dvor: -- zrusil rozsudok Vseobecného súdu v rozsahu, v akom zamietol zalobné dôvody zalozené na zjavne nesprávnom posúdení pri uplatnovaní clánku 101 ods. 1 ZFEÚ a clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, na nedostatocnom odôvodnení a porusení zásady rovnosti zaobchádzania, ked rozhodol, ze Alliance One International, Inc., predtým Standard Commercial Corp., a Standard Commercial Tobacco Co. sú spolocne a nerozdielne zodpovedné, -- vyhlásil rozhodnutie Komisie za neplatné v rozsahu, v akom sa týka odvolateliek, a znízil pokuty ulozené odvolatelkám, -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 24. Vo veci C-628/10 Komisia navrhuje, aby Súdny dvor: -- zamietol odvolanie, -- zaviazal odvolatelky na náhradu trov konania vrátene trov prvostupnového konania. 25. Samostatným odvolaním vo veci C-14/11 P Komisia Súdnemu dvoru navrhuje, aby: -- zrusil bod 1 výroku rozsudku Vseobecného súdu, -- zamietol zalobu podanú na Vseobecný súd v celom rozsahu a -- zaviazal TCLT na náhradu trov tohto konania a zaviazal tri zalobkyne na náhradu trov prvostupnového konania. 26. Proti tomu namietajú AOI, SCTC a TCLT. Spolocne navrhujú, aby Súdny dvor: -- zamietol odvolanie podané Európskou komisiou vo veci C-14/11 P v celom rozsahu a -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania vrátane trov prvostupnového konania. 27. Po skoncení písomnej casti konania sa veci C-628/10 P a C-14/11 P spojili uznesením predsedu Súdneho dvora zo 14. septembra 2011 na úcely pojednávania a vyhlásenia rozsudku. Pojednávanie sa uskutocnilo 16. novembra 2011. V - Predbezná otázka týkajúca sa aktívnej legitimácie Alliance One International 28. Tak vo veci C-628/10 P, ako aj vo veci C-14/11 P sa AOI na úcely odvolacieho konania oznacuje ako právna nástupkyna spolocností SCTC a TCLT. ( [14]13 ) 29. Komisia spochybnuje, ze je táto konstrukcia mozná. Nepodala vsak ziadnu formálnu námietku proti tomu, aby AOI pred Súdnym dvorom podávala návrhy alebo protinávrhy nielen vo vlastnom mene, ale aj v mene SCTC (vec C-628/10 P), resp. v mene SCTC a TCLT (vec C-14/11 P). 30. Takýto výkon cudzích práv vo vlastnom mene, nazývaný aj "Prozessstandschaft" (procesné nástupníctvo), môze byt prípustný, ak sú na to zákonné alebo zmluvné dôvody. 31. To, ci sú tieto podmienky v prejednávanej veci pri spolocnosti AOI splnené, netreba detailne vysvetlovat. Prikazuje to zásada hospodárnosti konania. Odvolanie vo veci C-628/10 P totiz podali spolocne AOI a SCTC a vyjadrenie k odvolaniu vo veci C-14/11 P podali spolocne AOI, SCTC a TCLT. Kedze v kazdom prípade minimálne jedna zo zúcastnených strán, v prejednávanej veci AOI, jednoznacne disponuje potrebnou aktívnou legitimáciou, musí sa návrh úcastníkov v kazdom prípade detailne posúdit. ( [15]14 ) VI - Posúdenie odvolacích dôvodov 32. Pred vysvetlením rôznych odvolacích dôvodov sa mi zdá vhodné na úvod vysvetlit dva pojmy, ktoré pôsobia vyslovene technicky, ktoré úcastníci konania opakovane pouzívajú tak v súvislosti s odvolaním spolocností AOI a SCTC (vec C-628/10 P), ako aj v súvislosti s odvolaním Komisie (vec C-14/11 P): "100 % domnienka" a koncept "dvojakého základu". 33. 100 % domnienka pochádza z judikatúry Súdneho dvora týkajúcej sa zodpovednosti materských spolocností za protisútazné správanie svojich dcérskych spolocností. Ak materská spolocnost vlastní 100 % podielov (alebo skoro vsetky podiely) svojej dcérskej spolocnosti, platí vyvrátitelná právna domnienka, ze uplatnuje rozhodujúci vplyv na trhové správanie tejto dcérskej spolocnosti. To platí aj v prípade, ked materská spolocnost kontroluje svoju dcérsku spolocnost nepriamo prostredníctvom spolocnosti, ktorá sa nachádza medzi nimi, pricom materská spolocnost vlastní 100 % (alebo skoro 100 %) podielov prostrednej spolocnosti a prostredná spolocnost 100 % (alebo skoro 100 %) podielov dcérskej spolocnosti. ( [16]15 ) 100 % alebo skoro 100 % podiely podla judikatúry postacujú na to, aby sa vyvodila solidárna zodpovednost voci materskej spolocnosti/materským spolocnostiam za protisútazné správanie dcérskej spolocnosti/dcérskych spolocností. ( [17]16 ) 34. Na rozdiel od 100 % domnienky sa koncept dvojakého základu ako taký doteraz v judikatúre nespomínal. Vseobecný súd vsak v prejednávanej veci tento koncept pouzil na vysvetlenie toho, ze Komisia sa pri spornom rozsudku neopierala len o 100 % domnienku, ale z opatrnosti zohladnila aj dodatocné aspekty, ktoré poukazovali na skutocné uplatnovanie rozhodujúceho vplyvu materských spolocností na obchodnú politiku dcérskych spolocností. ( [18]17 ) 35. To, ze sa sporné rozhodnutie opiera o koncept dvojakého základu, je zistením skutkových okolností zo strany Vseobecného súdu. Toto zistenie je v odvolacom konaní vynaté z posúdenia Súdnym dvorom ( [19]18 ), kedze Komisia nevzniesla námietku skreslenia skutkových okolností. Preto je irelevantné, ze sa Komisia v konaní pred Súdnym dvorom - najmä na pojednávaní - pokúsala ojedinele bránit tým, ze v spornom rozhodnutí sa vôbec neuplatnil koncept dvojakého základu, ale len 100 % domnienka. 36. Kedze bolo sporné rozhodnutie prijaté predtým, ako nadobudla úcinnost Lisabonská zmluva, treba v prejednávanej veci dalej zohladnit ustanovenia primárneho práva v znení Amsterdamskej zmluvy, najmä clánky 81 ES a 253 ES, a nie clánky 101 ZFEÚ a 296 ZFEÚ. A - O odvolacích dôvodoch týkajúcich sa zásady rovnosti zaobchádzania 37. Stredobodom záujmu sú v prejednávanej veci právne problémy týkajúce sa zásady rovnosti zaobchádzania. Otázke, ci a v akom rozsahu zohráva táto zásada úlohu pri uplatnení clánku 81 ES (teraz clánok 101 ZFEÚ), sa venujú takisto spolocnosti AOI a SCTC vo svojom odvolaní vo veci C-628/10 P, ako aj Komisia v odvolaní vo veci C-14/11 P. Preto tieto dôvody rozoberiem spolu pred vsetkými ostatnými dôvodmi. 38. Vsetky odvolatelky vytýkajú Vseobecnému súdu porusenie zásady rovnosti zaobchádzania, avsak z rozdielnych dôvodov. 39. Vo veci C-14/11 P Komisia konstatuje, ze Vseobecný súd, najmä v bode 218 napadnutého rozsudku, neoprávnene diskriminoval TCLT voci spolocnostiam Intabex, Universal a Universal Leaf. Komisia sa domnieva, ze voci TCLT mozno ako voci prostrednej spolocnosti v rámci skupiny Standard, ktorá v období po 5. máji 1998 vlastnila skoro vsetky podiely WWTE, vyvodit solidárnu zodpovednost spolu s AOI a SCTC. Namieta, ze Vseobecný súd, s odvolaním sa na zásadu rovnosti zaobchádzania, zbavil TCLT solidárnej zodpovednosti za porusenie kartelového práva spolocnostou WWTE neoprávnene. 40. Vo veci C-628/10 P sa AOI a SCTC naopak s odvolaním sa na zásadu rovnosti zaobchádzania pokúsajú zbavit sa svojej solidárnej zodpovednosti za porusenie kartelového práva spolocnostou WWTE; tvrdia, ze sa s nimi ako s materskými spolocnostami WWTE zaobchádzalo horsie nez s Universal a Universal Leaf ako s materskými spolocnostami podnikov TAES a Deltafina, ktoré boli úcastníkmi kartelu. 1. Interakcia zásady rovnosti zaobchádzania a zásady zákonnosti v kartelových konaniach (prvý a druhý odvolací dôvod vo veci C-14/11 P) 41. Prvý a druhý odvolací dôvod vo veci C-14/11 P navzájom velmi úzko súvisia. Preto by sa mali posudzovat spolocne. a) O hlavnej výhrade Komisie: údajne nesprávne uplatnenie zásady rovnosti zaobchádzania 42. Komisia v prvých dvoch odvolacích dôvodoch vo veci C-14/11 P v podstate namieta, ze Vseobecný súd "nesprávne uplatnil" zásadu rovnosti zaobchádzania. Nezohladnil to, ze pokial ide o zodpovednost materských spolocností za protisútazné správanie svojich dcérskych spolocností, rozhodujúca je zásada zákonnosti. Ak je materská spolocnost zodpovedná podla kritérií stanovených v judikatúre ( [20]19 ), najmä podla 100 % domnienky, zásada rovnosti zaobchádzania na tom nemôze nic zmenit. 43. S touto argumentáciou nemozno súhlasit. 44. Ako totiz uznala sama Komisia v odvolacom konaní, kritériá judikatúry, na ktoré sa odvoláva, poskytujú len vysvetlenie, ci sú materská spolocnost a dcérska spolocnost castou toho istého podniku v zmysle práva hospodárskej sútaze, a teda ci prípadné protisútazné správanie mozno pripísat len jednej z nich, alebo obom. ( [21]20 ) 45. Táto judikatúra naproti tomu neobsahuje ziadne konecné poziadavky týkajúce sa rozhodujúcej otázky, ci sa za protisútazné konanie má ulozit pokuta a prípadne ktorej právnickej osobe sa rozhodnutie Komisie o ulození pokuty má adresovat. 46. V tejto súvislosti treba zohladnit, ze otázku príslusnosti materskej a/alebo dcérskej spolocnosti k jednému podniku a jej zodpovednosti za protisútazné správanie, ktorá z toho vyplýva, treba zodpovedat výlucne na základe právnych kritérií, zatial co pri ukladaní pokút za to isté protisútazné konanie zohrávajú dôlezitú úlohu okrem právnych aspektov aj úvahy úcelnosti ( [22]21 ): Komisia v rámci clánku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia c. 1/2003 disponuje volnou úvahou, môze ulozit pokuty. 47. V rámci volnej úvahy podla clánku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia c. 1/2003 môze Komisia podla okolností konkrétneho prípadu rozhodnút, ci za protisútazné správanie podniku vôbec ulozí nejakú pokutu, ale aj o tom, ktorej právnickej osobe stojacej (alebo ktorým právnickým osobám stojacim) za relevantným podnikom prípadne takúto pokutu ulozí. ( [23]22 ) 48. Pri výkone tejto volnej úvahy podla clánku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia c. 1/2003 vsak Komisia nie je úplne slobodná, ale musí respektovat vseobecné právne zásady práva Únie a základné práva zarucené na úrovni Únie. ( [24]23 ) Najmä je viazaná zásadou rovnosti zaobchádzania a zásadou proporcionality. ( [25]24 ) 49. Vseobecný súd preto správne posúdil sporné rozhodnutie podla zásady rovnosti zaobchádzania ( [26]25 ) a neobmedzil sa napríklad na pomerne povrchné posúdenie, ci rozhodnutiu mozno vytýkat zneuzitie právomocí v zmysle clánku 263 druhého odseku ZFEÚ (po francúzsky "détournement de pouvoir"). ( [27]26 ) 50. Zásada rovnosti zaobchádzania predstavuje základnú zásadu práva Únie zakotvenú v clánkoch 20 a 21 Charty základných práv Európskej únie. ( [28]27 ) Podla ustálenej judikatúry táto zásada vyzaduje, aby sa v porovnatelných situáciách nepostupovalo rozdielne a v rozdielnych rovnako, pokial takýto postup nie je objektívne odôvodnený. ( [29]28 ) 51. Z toho pre zaobchádzanie s konkrétnym protisútazným správaním zo strany Komisie vyplývajú dve skutocnosti: -- po prvé sa Komisia nesmie bez objektívneho dôvodu odklonit od svojej praxe týkajúcej sa ukladania pokút, ktorú zverejnila vo svojich oznámeniach o politike hospodárskej sútaze ( [30]29 ); platí zásada viazanosti správneho orgánu vlastnými rozhodnutiami ( [31]30 ). -- po druhé Komisia nesmie diskriminovat ziadny z podnikov, ktorý sa zúcastnil na karteli, voci iným úcastníkom kartelu. 52. V prejednávanej veci treba podrobnejsie vysvetlit len druhý dôvod. 53. Zásada rovnosti zaobchádzania zakazuje Komisii, aby pri ukladaní pokút úcastníkom jedného kartelu uplatnovala rozlicné kritériá. Z tohto predpokladu správne vychádzal v prejednávanej veci aj Vseobecný súd. ( [32]31 ) 54. Ak sa teda Komisia rozhodne vyvodit zodpovednost za protisútazné správanie podniku, ktorý sa zúcastnil na karteli, tak voci dcérskej spolocnosti priamo zúcastnenej na karteli, ako aj voci materskej spolocnosti ci materským spolocnostiam, ktorá stojí ci stoja za nou, potom musí takýmto spôsobom postupovat voci vsetkým iným úcastníkom na karteli, pokial sa títo iní úcastníci nachádzajú v porovnatelnej situácii. 55. Komisia pritom nemusí nevyhnutne ulozit pokuty vsetkým materským spolocnostiam zúcastneným na karteli, ktorým - cisto z právneho hladiska - mozno pripísat protisútazné správanie dcérskych spolocností. Naopak, pri vykonávaní volnej úvahy podla clánku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia c. 1/2003 si môze z dotknutých materských spolocností vybrat na základe objektívnych kritérií. 56. Komisia teda, tak ako v prejednávanej veci, môze napríklad zalozit okruh adresátov svojho rozhodnutia o pokute z opatrnosti na dvojakom základe: môze sa obmedzit na ulozenie pokút len takým materským spolocnostiam, proti ktorým okrem samotnej 100 % domnienky existujú konkrétne dôkazy o skutocnom uplatnovaní rozhodujúceho vplyvu na správanie ich 100 % dcérskej spolocnosti ci spolocností. Takéto dôkazy môzu v závislosti od materskej spolocnosti vyplývat z úplne rozdielnych okolností. Komisia má pravdu, ked poznamenáva, ze zásada rovnosti zaobchádzania od nej nevyzaduje, aby proti vsetkým materským spolocnostiam vzdy predkladala tie isté druhy dôkazov, napríklad listiny, svedecké výpovede a pod. alebo rovnaký pocet dôkazov. ( [33]32 ) 57. O porusenie zásady rovnosti zaobchádzania vsak ide vtedy, ked Komisia v súvislosti s tým istým protisútazným správaním meria kvalitatívne dvomi mierkami, teda ked ulozenie pokuty niektorým materským spolocnostiam podmieni prísnejsou mierou dôkazov ako ulozenie pokuty iným materským spolocnostiam, napríklad tým, ze voci niektorým materským spolocnostiam uplatní koncept dvojakého základu, zatial co pri iných materských spolocnostiach sa oprie len o 100 % domnienku. 58. Presne takto sa Komisia podla skutkových zistení Vseobecného súdu zachovala v prejednávanej veci: voci TCLT bola vyvodená solidárna zodpovednost za protisútazné správanie jej dcérskej spolocnosti WWTE len na základe 100 % domnienky ( [34]33 ), zatial co spolocnostiam Intabex, Universal a Universal Leaf Komisia neulozila ziadnu pokutu, kedze v súvislosti s nimi uplatnila koncept dvojakého základu, takze samotný podiel týchto spolocností na ich dcérskych spolocnostiach bez konkrétnych dôkazov o ich skutocnom uplatnovaní rozhodujúceho vplyvu nepovazovala za dostatocný. ( [35]34 ) 59. Za týchto okolností mohol Vseobecný súd oprávnene predpokladat, ze TCLT bola voci Intabex, Universal a Universal Leaf diskriminovaná. ( [36]35 ) 60. Na tom nic nezmení ani zásada zákonnosti, na ktorú poukázala Komisia. 61. Zásada rovnosti zaobchádzania sa síce musí zosúladit so zásadou zákonnosti, v dôsledku coho nikto nemôze poukazovat vo svoj prospech na nezákonnost, ktorá bola spôsobená v prospech iného. ( [37]36 ) Inými slovami, právo Únie nepriznáva nárok na "rovnost v protiprávnosti". ( [38]37 ) Komisia to v písomných pripomienkach vyjadrila takto: "Two wrongs do not make a right." 62. V prejednávanej veci sa vsak nebolo potrebné obávat konfliktu s poziadavkou zákonného správneho postupu. Naopak, Komisia si v správnom konaní mala v rámci svojej volnej úvahy podla clánku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia c. 1/2003 vybrat medzi dvomi moznostami postupu, z ktorých jeden nebol menej zákonný ako druhý: Komisia sa mohla rozhodnút, ze ulozí pokutu solidárne vsetkým materským spolocnostiam, pre ktoré platila 100 % domnienka (prvá moznost postupu), alebo ze naopak obmedzí okruh adresátov sporného rozhodnutia na základe konceptu dvojakého základu (druhá moznost postupu). 63. Z takého hladiska nemozno právne namietat proti tomu, ze Komisia si voci Intabex, Universal a Universal Leaf zvolila druhú moznost. Tým, ze uplatnila koncept dvojakého základu, sa Komisia vzdala len toho, aby dotknutým spolocnostiam pripísala solidárnu zodpovednost za protisútazné správanie ich dcérskych spolocností len na základe 100 % domnienky. 64. Kedze na základe toho postup Komisie voci Intabex, Universal a Universal Leaf nepredstavoval "protiprávnost", nemohol predstavovat ani "rovnost v protiprávnosti", ked sa s TCLT v napadnutom rozsudku zaobchádzalo rovnako. 65. Opacný výklad nevyplýva ani z rozsudku Celulóza ( [39]38 ). Súdny dvor v nom síce uviedol, ze podnik sa "nemôze vyhnút akejkolvek sankcii z dôvodu, ze inému hospodárskemu subjektu, ktorého situáciou sa Súdny dvor nezaoberá, nebola ulozená pokuta". ( [40]39 ) Ako je zrejmé, otázka vykonávania volnej úvahy Komisie pri ukladaní pokút, ktorá je predmetom záujmu v tomto prípade, vsak v rozsudku Celulóza nebola blizsie vysvetlená. 66. Okrem toho povazujem za menej presvedcivé dospiet na základe rozsudku Celulóza k záveru, ze Komisia je pri vykonávaní svojej volnej úvahy pri ukladaní pokút úplne slobodná a ze sa nemusí pred Súdnym dvorom ziadnym spôsobom zodpovedat za dodrziavanie zásady rovnosti zaobchádzania. Takáto judikatúra by nebola v súlade s poziadavkami úcinnej ochrany základných práv súdmi Únie (pozri aj clánok 47 prvý odsek Charty základných práv). 67. Ak Vseobecný súd v súlade s poziadavkou judikatúry zabezpecí, aby Komisia vykonávala svoju volnú úvahu podla clánku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia c. 1/2003 v súvislosti so vsetkými úcastníkmi toho istého kartelu podla tých istých zákonných kritérií, neposkytuje "rovnost v protiprávnosti", ale ochranu voci svojvolnému správnemu postupu. 68. Kedze sa Vseobecný súd v súvislosti s TCLT nedopustil nesprávneho právneho posúdenia pri uplatnení zásady rovnosti zaobchádzania, treba hlavnú výhradu Komisie týkajúcu sa prvého a druhého odvolacieho dôvodu vo veci C-14/11 P zamietnut ako nedôvodnú. b) O výhradách týkajúcich sa nedostatocného odôvodnenia rozsudku a skreslenia skutkových okolností 69. V prvom odvolacom dôvode vo veci C-14/11 P Komisia navyse Vseobecnému súdu vytýka, ze svoj rozsudok nedostatocne odôvodnil a ze skreslil skutkové okolnosti. i) O údajne nedostatocnom odôvodnení 70. Komisia v prvom rade namieta, ze jej právne tvrdenia uvedené v prvostupnovom konaní týkajúce sa zásady zákonnosti a zásady "neexistencie rovnosti v protiprávnosti" Vseobecný súd ignoroval. V tom spocíva "jednoznacné nedostatocné odôvodnenie". 71. Povinnost riadneho odôvodnenia prvostupnových rozsudkov vyplýva z clánku 36 v spojení s clánkom 53 prvým odsekom Statútu Súdneho dvora. 72. Podla môjho názoru v tomto prípade kladie Komisia prehnané poziadavky na rozsah tejto povinnosti odôvodnenia. Podla ustálenej judikatúry totiz povinnost odôvodnenia nevyzaduje, aby Vseobecný súd vypracoval odôvodnenie, ktoré by vycerpávajúcim spôsobom rozoberalo jednotlivo vsetky úvahy vyjadrené úcastníkmi sporu, a teda odôvodnenie môze byt implicitné, avsak pod podmienkou, ze umozní dotknutým osobám oboznámit sa s dôvodmi, pre ktoré Vseobecný súd neprijal ich tvrdenia, a poskytne Súdnemu dvoru dostatok informácií, aby mohol vykonat svoje preskúmanie. ( [41]40 ) 73. V prejednávanej veci Vseobecný súd argumenty Komisie jednoznacne zobral na vedomie. ( [42]41 ) Okrem toho jasne a jednoznacne vysvetlil vlastné chápanie uplatnitelnosti a rozsahu pôsobnosti zásady rovnosti zaobchádzania. ( [43]42 ) Z toho prinajmensom implicitne vyplýva, ze nepovazoval námietku Komisie týkajúcu sa významu zásady zákonnosti za závaznú. O nedostatocnom odôvodnení preto nemozno hovorit. ii) O údajnom skreslení skutkových okolností 74. Okrem toho Komisia uvádza, ze Vseobecný súd v bode 158 napadnutého rozsudku "zjavne skresluje" sporné rozhodnutie, ako aj v nom uvedené argumenty Komisie. Údajné skreslenie má spocívat v tom, ze Vseobecný súd nesprávne vylozil odôvodnenie 384 sporného rozhodnutia. Vseobecný súd nesprávne vychádzal z toho, ze Komisia sa v tomto bode vyjadruje o zásade rovnosti zaobchádzania. 75. Podla ustálenej judikatúry ide o skreslenie vtedy, ked sa bez predlozenia nových dôkazov hodnotenie existujúcich dôkazov javí ako zjavne nesprávne. ( [44]43 ) 76. V odôvodnení 384 sporného rozhodnutia sa v rozsahu relevantnom v prejednávanej veci uvádza, "ze speciálne okolnosti, ktoré môzu viest k vyvodeniu zodpovednosti materskej spolocnosti za správanie jej dcérskej spolocnosti, sa môzu menit z prípadu na prípad". V tom istom odôvodnení Komisia uvádza: "Táto okolnost nie je sama osebe porusením zásady nediskriminácie, pokial sú zásady zodpovednosti uplatnované koherentne." 77. Z toho priamo vyplýva, ze Komisia povazuje za relevantnú zásadu rovnosti zaobchádzania. Len tak mozno totiz vysvetlit, ze Komisia v tomto odôvodnení svojho rozhodnutia vôbec vysvetlila, ci k porusenie tejto zásady, ktorú tam Komisia oznacuje ako "zásadu nediskriminácie", doslo alebo nie. 78. Práve k tomuto záveru dospel Vseobecný súd v spornej casti napadnutého rozsudku: najprv vysvetlil vlastný postoj ("Komisia je povinná dodrziavat zásadu rovnosti zaobchádzania..." ( [45]44 )), potom dodal, ze Komisia súhlasí s týmto prístupom, pricom ako dôkaz pouzil uvedené odôvodnenie 384 sporného rozhodnutia ( [46]45 ). 79. Tým Vseobecný súd úplne pochopitelne interpretoval sporné rozhodnutie, pricom z tejto interpretácie nie je zrejmé skreslenie argumentácie Komisie. Vseobecný súd sa venuje aj samotnej úvahe Komisie, ze "speciálne okolnosti... sa môzu menit z prípadu na prípad" ( [47]46 ), tak, ze zdôraznuje, "aby sa v porovnatelných situáciách nepostupovalo rozdielne a v rozdielnych rovnako, ak takýto postup nie je objektívne odôvodnený" ( [48]47 ). 80. Za týchto okolností nevidím ziadne náznaky, ze by Vseobecný súd zjavne nesprávne posúdil obsah odôvodnenia 384 sporného rozhodnutia. Námietka skreslenia dôkazov je preto neopodstatnená. c) Predbezný návrh 81. V konecnom dôsledku treba preto prvý a druhý odvolací dôvod vo veci C-14/11 P zamietnut v celom rozsahu. 2. O údajnej diskriminácii spolocností SCC a SCTC uplatnením konceptu dvojakého základu (tretí odvolací dôvod vo veci C-628/10 P) 82. Tretí odvolací dôvod vo veci C-628/10 P je rozclenený na viaceré casti, ktoré sa vsak obsahovo v rozsiahlej miere prekrývajú. V podstate AOI a SCTC uvádzajú dve tvrdenia: jednak bolo uplatnenie konceptu dvojakého základu voci nim diskriminacné [pozri v tejto súvislosti písm. a) nizsie]. Jednak Vseobecný súd nedostatocne presne porovnal situáciu, v ktorej sa nachádzali AOI (predtým SCC) a SCTC, so situáciou spolocností Universal a Universal Leaf [pozri v tejto súvislosti písm. b) nizsie]. a) O údajne diskriminacnom charaktere konceptu dvojakého základu voci SCC a SCTC (prvý hlavný bod tretieho odvolacieho dôvodu vo veci C-628/10 P) 83. Co sa týka konceptu dvojakého základu, odvolatelky argumentujú v podstate takto: ak by sa uplatnila len 100 % domnienka, museli by za protisútazné správanie svojich dcérskych spolocností TAES a Deltafina solidárne rucit aj Universal a Universal Leaf. Uplatnenie restriktívnejsieho konceptu dvojakého základu naopak spôsobilo, ze nakoniec bola solidárna zodpovednost spolu s dcérskymi spolocnostami vyvodená len voci AOI (predtým SCC) a SCTC, nie vsak voci Universal a Universal Leaf. 84. Komisia sa bráni proti tejto námietke najmä argumentom, ze zásada rovnosti zaobchádzania nepriznáva právo na "rovnost v protiprávnosti". ( [49]48 ) To, ze tento argument je v prejednávanej veci irelevantný, som uz vysvetlila ( [50]49 ): v tomto prípade nie je relevantná otázka, ci uz aj tak nezákonný administratívny postup ("protiprávnost") mozno este rozsírit. Naopak, treba objasnit, ci sa má zaobchádzanie, ktoré Komisia úplne oprávnene uplatnila voci jednému úcastníkovi kartelu, uplatnit aj v prospech vsetkých ostatných úcastníkov kartelu. 85. Námietky AOI a SCTC proti napadnutému rozsudku sú vsak neopodstatnené z iných dôvodov. 86. Ako uz bolo uvedené vyssie ( [51]50 ), Komisia disponuje v rámci clánku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia c. 1/2003 volnou úvahou. Preto nemusí nevyhnutne ulozit penaznú pokutu vsetkým materským spolocnostiam úcastníkov kartelu, ktorým by sa cisto z právneho hladiska mohlo pripísat protisútazné správanie ich dcérskych spolocností. Naopak, pri vykonávaní svojej volnej úvahy si môze spomedzi dotknutých materských spolocností vybrat na základe objektívnych kritérií. 87. To, ze kritériá takéhoto výberu môzu pôsobit v prospech niektorých a v neprospech iných úcastníkov konania, vyplýva z podstaty tohto výberu. Na základe samotnej okolnosti, ze Komisia urobila výber, nemozno automaticky dospiet k záveru, ze ide o diskrimináciu. Pokial sa totiz kritériá stanovené Komisiou zakladali na objektívnych dôvodoch, neexistuje prícina, aby sa predpokladalo neoprávnené znevýhodnovanie urcitých úcastníkov konania. 88. Inak by to bolo, keby sa Komisia pri výkone svojej volnej úvahy podla clánku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia c. 1/2003 neriadila objektívnymi faktormi, ale len irelevantnými úvahami, a teda ked by sa jej postup prinajmensom podobal zneuzitiu právomocí v zmysle clánku 263 druhého odseku ZFEÚ. 89. V prejednávanej veci vsak ani AOI, ani SCTC v konaní pred Vseobecným súdom neuviedli konkrétne dôkazy, ktoré by poukazovali na to, ze by sa Komisia opierala o koncept dvojakého základu na základe irelevantných úvah. 90. Naopak, na uskutocnenie výberu spomedzi dotknutých materských spolocností na základe konceptu dvojakého základu existoval relevantný dôvod. Ako správne zdôraznila Komisia v prvostupnovom konaní ( [52]51 ), v case prijatia sporného rozhodnutia existovala závazná právna neistota v súvislosti s kritériami týkajúcimi sa vyvodzovania zodpovednosti za protisútazné konanie medzi materskými a dcérskymi spolocnostami ( [53]52 ). Az neskôr sa situácia objasnila rozsudkom Súdneho dvora vo veci Akzo Nobel ( [54]53 ). 91. V situácii právnej neistoty pred objasnením prostredníctvom Súdneho dvora bolo objektívne oprávnené, ze Komisia z opatrnosti prijala sporné rozhodnutie iba voci tým materským spolocnostiam, voci ktorým sa nemusela spoliehat len na 100 % domnienku, ale pri ktorých disponovala konkrétnymi dôkazmi o skutocnom uplatnovaní rozhodujúceho vplyvu na správanie dcérskych spolocností. 92. Námietka diskriminácie vznesená spolocnostami AOI a SCTC v súvislosti s pouzitím konceptu dvojakého základu je preto nedôvodná. b) O porovnaní situácie AOI a SCTC so situáciou Universal a Universal Leaf (druhý hlavný dôvod tretieho odvolacieho dôvodu vo veci C-628/10 P) 93. Odvolatelky Vseobecnému súdu dalej vytýkajú, ze nedostatocne porovnal situáciu AOI (predtým SCC) a SCTC so situáciou Universal a Universal Leaf. Na to, aby Vseobecný súd mohol zaujat stanovisko v súvislosti s námietkou diskriminácie vznesenou spolocnostami AOI a SCTC, mal podla názoru odvolateliek na základe zistenia skutkových okolností posúdit, ci Universal a Universal Leaf tvoria so svojimi dcérskymi spolocnostami TAES a Deltafina hospodársku jednotku. Odvolatelky sa domnievajú, ze situácia SCC a SCTC bola "velmi podobná" situácii Universal a Universal Leaf. 94. Pri povrchnom posúdení by sa mohlo zdat, ze AOI a SCTC týmto odvolacím dôvodom spochybnujú len posúdenie skutkových okolností a dôkazov Vseobecným súdom a navrhujú Súdnemu dvoru, aby nahradil posúdenie Vseobecného súdu vlastným posúdením. To by bolo v odvolacom konaní neprípustné. ( [55]54 ) 95. Pri blizsom posúdení vsak tvrdenia spolocností AOI a SCTC poukazujú - prinajmensom aj - na skutocný právny problém, ktorého vysvetlenie je v odvolacom konaní jednoznacne prípustné: ide o rozsah právnych poziadaviek na posúdenie námietky diskriminácie Vseobecným súdom, a najmä o intenzitu kontroly, ktorú by Vseobecný súd mal v tejto súvislosti voci Komisii vykonávat. Ide pritom o otázku, ktorá je opakovane predmetom diskusie a v súcasnosti je aj vzhladom na Chartu základných práv predmetom coraz väcsej pozornosti. 96. Clánok 47 Charty základných práv, ktorá má podla clánku 6 ods. 1 prvého pododseku ZEÚ rovnakú právnu silu ako zmluvy, a teda tvorí záväzné primárne právo, zakotvuje právo na úcinnú súdnu ochranu, ktoré je tiez uznané ako vseobecná zásada práva Únie. ( [56]55 ) Toto základné právo okrem iného zahrna právo na preskúmanie úradných rozhodnutí nezávislým súdom v spravodlivom konaní. 97. Aké poziadavky z toho konkrétne vyplývajú, treba pri zohladnení clánku 6 ods. 1 EDLP ( [57]56 ) urcit na základe poziadavky homogenity (clánok 6 ods. 1 tretí pododsek ZEÚ a clánok 52 ods. 3 prvá veta Charty základných práv). ( [58]57 ) Clánok 6 ods. 1 EDLP podla judikatúry Európskeho súdu pre ludské práva (ESLP) vyzaduje najmä, aby súdne konanie umoznovalo preskúmanie vsetkých relevantných skutkových a právnych otázok. ( [59]58 ) 98. Je nepochybné, ze Vseobecný súd bol v prejednávanej veci oprávnený preskúmat vsetky skutkové a právne otázky v súvislosti s dodrzaním zásady rovnakého zaobchádzania Komisiou. 99. Intenzita tohto preskúmania Vseobecným súdom vsak závisí aj od toho, o aké dôvody neplatnosti sa opreli zalobkyne v prvostupnovom konaní, a najmä aký obsah mal ich návrh, t. j. o aké skutocnosti a argumenty opreli svoje relevantné zalobné dôvody. V konaní o priamej zalobe pred súdmi Únie totiz platí zásada predkladania dôkazov úcastníkmi konania. Len vo výnimocných prípadoch je nariadené znásanie bremena predkladania faktov a dôkazov protistranou alebo navrhovanie dôkazov z úradnej povinnosti. V tomto konaní vsak nikto z úcastníkov konania takýto návrh nepodal. 100. V prejednávanej veci sa návrh spolocností SCC (teraz AOI), SCTC a TCLT v prvostupnovom konaní obmedzil v súvislosti so zásadou rovnosti zaobchádzania na dva body, ktorými tvrdili, ze s materskými spolocnostami iných úcastníkov kartelu sa zaobchádzalo lepsie ako s nimi. ( [60]59 ) 101. Len jeden z týchto bodov prvostupnovej zaloby je podstatný v súvislosti s relevantným odvolacím dôvodom. ( [61]60 ) V tomto bode SCC uviedla, ze jej situácia ako materskej spolocnosti bola na základe vsetkých relevantných aspektov podobná situácii Universal, Universal Leaf a SEPI. To, co Komisia konstatovala v súvislosti s týmito spolocnostami, ziadala pre seba aj SCC: neexistujú konkrétne dôkazy ani o skutocnej úcasti SCC na zistených protiprávnych konaniach WWTE, ani o priamej komunikácii medzi materskou a dcérskou spolocnostou. 102. Vo svojej duplike z prvostupnového konania SCC (AOI) dodala, ze Komisia diskriminovala zalobkyne voci Universal, pretoze pri vyvodzovaní zodpovednosti za protisútazné správanie ich dcérskych spolocností uplatnila odlisné kritériá. ( [62]61 ) 103. Tým SCC napokon zopakovala len to, co uviedla uz v súvislosti s kritériami týkajúcimi sa vyvodenia zodpovednosti za protiprávne konanie dcérskej spolocnosti WWTE voci jej materským spolocnostiam. Za týchto okolností nemozno namietat, ze Vseobecný súd v napadnutom rozsudku ( [63]62 ) upustil od speciálneho, intenzívnejsieho posúdenia jej tvrdení o diskriminácii a vsetky zalobné dôvody - vrátane diskriminacných dôvodov - posúdil spolocne. 104. Celkovo je preto námietka nedostatocného posúdenia podobnosti situácie AOI (SCC) a SCTC so situáciou Universal a Universal Leaf v prejednávanej veci nedôvodná. c) Predbezný návrh 105. Tretí odvolací dôvod vo veci C-628/10 P treba preto zamietnut. 3. O irelevantnosti protiargumentov Komisie uvedených v prvostupnovom konaní proti výhrade diskriminácie (tretí odvolací dôvod vo veci C-14/11 P) 106. V tretom odvolacom dôvode vo veci C-14/11 P Komisia tvrdí, ze jej Vseobecný súd neumoznil uviest v prvostupnovom konaní skutocnosti, z ktorých by vyplývalo, ze TCLT sa nachádzala v rovnakej situácii ako Universal alebo Intabex. 107. Tento odvolací dôvod sa týka najmä prvej vety bodu 196 napadnutého rozsudku. V tomto bode sa Vseobecný súd venuje otázke, ci treba zohladnit okolnost uvedenú Komisiou, ze TCLT bola v rokoch 1996 az 1999 "hlavnou zákazníckou" spolocnosti WWTE. Vseobecný súd odpovedal na túto otázku negatívne, okrem iného s odôvodnením, ze ide o tvrdenie, o ktoré sa Komisia oprela po prvýkrát v súdnom konaní, presnejsie vo svojom vyjadrení k zalobe. 108. Komisia sa domnieva, ze tým Vseobecný súd porusil jej právo na kontradiktórne konanie a nesprávne posúdil poziadavky týkajúce sa odôvodnenia rozhodnutí Komisie. Oba body spolu úzko súvisia. 109. Je pravda, ze Komisia má v súdnom konaní, tak ako vsetci iní úcastníci, právo na kontradiktórne konanie. ( [64]63 ) Z toho vyplýva, ze musí mat pred súdom moznost úcinne sa bránit proti dôvodom uvedeným v zalobe o neplatnost, ako sú napríklad námietky diskriminácie, ktoré vzniesli v prvostupnovom konaní spolocnosti AOI, SCTC a TCLT. 110. Právo Komisie na kontradiktórne konanie vsak musí byt primerane vyvázené právom dotknutých podnikov na spravodlivý proces a úcinnú súdnu ochranu (clánok 47 Charty základných práv). 111. V súlade s tým je Komisia síce v konaní pred Vseobecným súdom v rámci svojich obranných tvrdení oprávnená blizsie objasnit dôvody sporného rozhodnutia. ( [65]64 ) Úplne nové dôvody sporného rozhodnutia vsak Komisia v konaní pred Vseobecným súdom nemôze uviest. Pôvodná absencia odôvodnenia totiz nemôze byt napravená tým, ze dotknutá osoba sa dozvie o dôvodoch rozhodnutia v priebehu konania pred súdmi Únie. ( [66]65 ) Obzvlást prísny je tento zákaz "dodatocného predkladania dôvodov" pred Vseobecným súdom v trestnoprávnych a podobných konaniach, ako sú kartelové konania. ( [67]66 ) 112. Z toho vyplýva, ze Komisia sa ani v prejednávanej prípade nemôze v konaní pred Vseobecným súdom odvolávat na okolnosti, ktoré vlastne mali byt uvedené uz v samotnom spornom rozhodnutí, ale uvedené tam neboli. 113. Dalej treba objasnit, ci ide speciálne pri vlastnosti TCLT ako "hlavnej zákaznícky" WWTE o takú okolnost, ktorá musela byt uvedená uz v odôvodnení sporného rozhodnutia. 114. V tejto súvislosti treba poznamenat, ze rozhodnutie Komisie o ulození pokuty musí byt dostatocne odôvodnené voci kazdému adresátovi, najmä vsak voci tým, ktorým sa v rozhodnutí pripisuje zodpovednost za protiprávne konanie. Preto musí takého rozhodnutie v súvislosti s materskou spolocnostou, ktorá zodpovedá za protiprávne konanie svojej dcérskej spolocnosti, obsahovat podrobné objasnenie dôvodov, ktoré odôvodnujú pripísanie protiprávneho správania materskej spolocnosti. ( [68]67 ) 115. Aké poziadavky z toho v konkrétnom prípade presne vyplývajú, treba urcit na základe zmyslu a úcelu poziadavky odôvodnenia podla clánku 253 ES (teraz clánok 296 druhý pododsek ZFEÚ). Odôvodnenie právneho aktu má umoznit dotknutej osobe spoznat dôvody prijatého opatrenia, aby mohla posúdit jeho dôvodnost, a príslusnému súdu vykonat svoju kontrolnú právomoc. ( [69]68 ) 116. Ak sa Komisia rozhodne, tak ako v prejednávanej prípade, vyvodit solidárnu zodpovednost len voci niektorým materským spolocnostiam podnikov zúcastnených na karteli, nie vsak voci vsetkým týmto materským spolocnostiam, musí to vo svojom rozhodnutí o pokute vysvetlit. Pre tie materské spolocnosti, ktoré sú adresátmi rozhodnutia o ulození pokuty, musí z odôvodnenia vyplývat, preco práve im bola ulozená pokuta, zatial co materským spolocnostiam iných úcastníkov kartelu pokuta ulozená nebola. Len v takom prípade môzu dotknuté osoby a súdy Únie preskúmat rozhodnutie Komisie z hladiska prípadných chýb pri uplatnení volnej úvahy Komisie, najmä v súvislosti s prípadným porusením zásady rovnosti zaobchádzania. ( [70]69 ) 117. Presne takéto odôvodnenie vsak v prejednávanej veci podla doteraz nenapadnutého zistenia Vseobecného súdu chýbalo. V spornom rozhodnutí síce Komisia velmi strucne odôvodnila, preco niektorým podnikom, okrem iného spolocnosti Intabex, neulozila pokutu ( [71]70 ), zdrzala sa vsak jasnej výpovede o tom, preco práve TCLT, na rozdiel od Intabex, zahrnula do okruhu adresátov rozhodnutia o ulození pokuty. 118. Az v konaní pred Vseobecným súdom uviedla Komisia predaj väcsiny tabaku spracovaného spolocnostou WWTE spolocnosti TCLT ako dôlezitý dôkaz toho, ze situácia TCLT nebola podobná so situáciou Intabex. Podla tvrdení Komisie v konaní pred Vseobecným súdom ide pritom o rozhodujúcu okolnost, ktorá má dokázat konkrétne to, ze výber TCLT ako adresátky sporného rozhodnutia bol zlucitelný so zásadou rovnosti zaobchádzania. 119. Pokial vsak mala vlastnost TCLT ako "hlavnej zákaznícky" WWTE vzhladom na jej výber ako adresátky sporného rozhodnutia taký velký význam, potom mala byt táto okolnost uvedená uz v odôvodnení sporného rozhodnutia. Len s týmto odôvodnením je totiz zrozumitelné, preco sa sporné rozhodnutie adresovalo speciálne spolocnosti TCLT. Komisia nebola oprávnená "dodatocne predlozit" z jej pohladu taký závazný dôvod az v konaní pred Vseobecným súdom. Tento dôvod najmä nemozno povazovat len za vysvetlenie sporného rozhodnutia, pretoze v tomto rozhodnutí podla zistení Vseobecného súdu neboli uvedené vôbec ziadne (iné) dôvody týkajúce sa tejto problematiky. Vseobecný súd preto správne povazoval prvé spomenutie vlastnosti TCLT ako "hlavnej zákaznícky" WWTE v konaní pred Vseobecným súdom ( [72]71 ) za neprípustné ( [73]72 ). 120. Komisia namieta, ze nie je povinná odôvodnit, preco urcitým spolocnostiam, v tomto prípade Universal, Universal Leaf a Intabex, neadresovala sporné rozhodnutie. ( [74]73 ) 121. Tento argument vsak nie je relevantný. Vôbec totiz nejde o otázku, ci adresátkami sporného rozhodnutia mali byt aj Universal, Universal Leaf a Intabex ( [75]74 ), ale o otázku, ci TCLT bola oprávnene, najmä bez porusenia zásady rovnosti zaobchádzania, zahrnutá do okruhu adresátok tohto rozhodnutia. 122. Komisia dalej namieta, ze nemala dôvod porovnávat situáciu TCLT so situáciou iných materských spolocností, pretoze TCLT tvrdila, ze doslo k poruseniu zásady rovnosti zaobchádzania, az v stádiu konania pred Vseobecným súdom. Komisia vo svojich rozhodnutiach nie je povinná do istej miery z opatrnosti vysvetlovat vsetky dôvody, na ktoré by sa mohla neskôr odvolat, aby sa mohla bránit proti námietkam vzneseným proti jej opatreniam. ( [76]75 ) 123. Táto námietka vsak vzhladom na okolnosti prejednávaného prípadu nie je presvedcivá. Spolocnost TCLT pocas správneho konania este nemohla predpokladat, ze by sa mala bránit pred prípadnou diskrimináciou v porovnaní so spolocnostami Universal, Universal Leaf alebo Intabex. Oznámenie námietok bolo totiz adresované aj Universal, Universal Leaf a Intabex. To, ze Komisia neskôr práve týmto spolocnostiam nebude adresovat sporné rozhodnutie, TCLT v správnom konaní este nemohla predpokladat. Komisia naopak musela vediet, ze výber spomedzi materských spolocností úcastníkov kartelu, ktorý urobila pri prijatí sporného rozhodnutia, vyvolá otázky v súvislosti so zásadou rovnakého zaobchádzania. ( [77]76 ) 124. Na pojednávaní pred Súdnym dvorom napokon Komisia tvrdila, ze 100 % domnienku by oslabilo, ak by sa od európskeho orgánu pre hospodársku sútaz pozadovalo v odôvodnení svojho rozhodnutia o pokute uviest úvahy o rovnosti zaobchádzania s rozlicnými úcastníkmi konania. 125. Ani tento argument vsak nie je presvedcivý. Samozrejme, Komisia je nadalej oprávnená, aby sa pri výbere adresátov rozhodnutia o pokute oprela o 100 % domnienku a aby sa obmedzila na to, ze v dôvodoch rozhodnutia uvedie len predpoklady na uplatnenie tohto pravidla. ( [78]77 ) Ak sa vsak Komisia v rámci svojej volnej úvahy slobodne rozhodne, tak ako v tomto prípade, stanovit na vyvodenie zodpovednosti voci materským spolocnostiam prísnejsie kritériá, musí týmto prísnejsím kritériám prispôsobit aj odôvodnenie svojho rozhodnutia. Kto si sám zdvihne latku vyssie sa potom nemôze cudovat, ak je tazsie ju preskocit. 126. Celkovo teda Vseobecný súd neposúdil poziadavky odôvodnenia sporného rozhodnutia Komisie nesprávne a neporusil ani právo Komisie na kontradiktórne konanie. Z tohto dôvodu treba tretí odvolací dôvod vo veci C-14/11 P zamietnut. 4. O podobnosti situácie TCLT so situáciou Intabex a Universal (stvrtý odvolací dôvod vo veci C-14/11 P) 127. Vo stvrtom odvolacom dôvode vo veci C-14/11 P, ktorý, tak ako uz tretí odvolací dôvod, smeruje proti bodu 196 napadnutého rozsudku, Komisia tvrdí, ze Vseobecný súd "porusil" zásadu rovnosti zaobchádzania, kedze TCLT sa nachádzala v situácii, ktorá sa objektívne lísila od situácie Intabex a Universal. 128. V zásade pritom ide opätovne o otázku, ci bolo zapojenie TCLT ako prostrednej spolocnosti v rámci skupiny Standard cisto financnej povahy, takze jej situácia bola podobná situácii Intabex. Komisia tvrdí, tak ako uz v prvostupnovom konaní ( [79]78 ), ze úloha TCLT v rámci skupiny Standard prekracovala cisto financnú úcast. Na podporu svojho tvrdenia poukazuje Komisia na uz spomenú okolnost, ze TCLT vystupovala ako hlavná kupujúca tabaku spracovaného jej dcérskou spolocnostou WWTE. V tomto bode sa jej situácia lísila od situácie Intabex. 129. V napadnutom rozsudku vsak Vseobecný súd práve túto okolnost - odoberanie velkých mnozstiev tabaku spracovaného spolocnostou WWTE prostredníctvom TCLT - vyhlásil za irelevantnú, pretoze uvedené kúpy boli priradené spolocnosti TCLT len z cisto úctovných a danových dôvodov a pretoze v skutocnosti dodávanie tabaku medzi WWTE a TCLT vôbec neprebiehalo. ( [80]79 ) 130. Komisia proti tomu v odvolaní namieta, ze nie je relevantné, z akých dôvodov TCLT vystupovala ako kupujúca tabaku spracovaného spolocnostou WWTE. V kazdom prípade z týchto kúp vyplýva, ze TCLT bola viac nez len prostredným financným holdingom. 131. Toto tvrdenie Komisie je neprípustné. To, aká výpovedná hodnota sa pripíse kúpam TCLT od WWTE, totiz podlieha volnému posúdeniu skutkových okolností Vseobecným súdom. S výnimkou mozného skreslenia, co vsak Komisia netvrdila, táto otázka nemôze byt predmetom posúdenia Súdnym dvorom v odvolacom konaní. ( [81]80 ) 132. V tomto prípade nejde o právnu otázku, ci Vseobecný súd skutkové okolnosti správne klasifikoval a ci pri posúdení skutkového stavu uplatnil správne právne kritériá. Naopak, Komisia len nepovazuje posúdenie vykonané Vseobecným súdom za presvedcivé. Spochybnit toto posúdenie a nechat ho nahradit iným vsak práve nie je zmyslom a úcelom odvolacieho konania. ( [82]81 ) 133. Úplne okrajovo vznása Komisia nakoniec este výhradu, ze Vseobecný súd svoj rozsudok nedostatocne odôvodnil. Nevysvetlil, preco povazoval situáciu spolocností TCLT a Universal za podobnú, a nevenoval sa argumentom Komisie, ktoré s tým súviseli. 134. Ani toto tvrdenie vsak nie je relevantné. Je neúcinné (po francúzsky "inopérant"), a preto nedôvodné. ( [83]82 ) Ak totiz Vseobecný súd, tak ako v prejednávanej veci, oprávnene konstatoval, ze sa TCLT nachádzala v situácii podobnej situácii Intabex, potom uz nie je relevantné, ci sa situácia TCLT okrem toho podobala aj situácii Universal a Universal Leaf. Zrusenie sporného rozhodnutia mohol Vseobecný súd opriet takisto len o diskrimináciu TCLT voci Intabex, ktorú predpokladal. 135. Preto treba zamietnut stvrtý odvolací dôvod vo veci C-14/11 P ako ciastocne neprípustný a ciastocne nedôvodný. 5. Predbezný návrh 136. Z uvedeného vyplýva, ze dôvody zalobkýn týkajúce sa zásady rovnosti zaobchádzania vo veci C-628/10 P, ako aj vo veci C-14/11 P treba zamietnut v celom rozsahu. B - O niektorých dalsích námietkach AOI a SCTC (prvý a druhý odvolací dôvod vo veci C-628/10 P) 137. Nakoniec sa budem venovat niektorým dalsím námietkam AOI a SCTC, ktoré uviedli proti napadnutému rozsudku v rámci prvého a druhého odvolacieho dôvodu vo veci C-628/10 P. 1. Prvý odvolací dôvod vo veci C-628/10 P 138. Prvým odvolacím dôvodom vo veci C-628/10 P vytýkajú odvolatelky Vseobecnému súdu porusenie clánku 81 ods. 1 ES, clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 a clánku 253 ES. ( [84]83 ) Podla ich názoru Vseobecný súd neoprávnene povazoval za preukázanú zodpovednost spolocností AOI (predtým SCC) a SCTC za protisútazné správanie spolocnosti WWTE, a to tak v období pred 5. májom 1998, ako aj potom. 139. Týmto námietkam sa budem venovat postupne v písmenách a) a b). Pritom upustím od blizsieho vysvetlenia clánku 253 ES, pretoze odvolatelky vôbec nevysvetlujú, akým spôsobom sa Vseobecný súd mal dopustit nesprávneho právneho posúdenia poziadavky odôvodnenia právnych aktov Únie. Ich námietku porusenia tohto ustanovenia treba preto povazovat za neprípustnú. a) O údajnej neexistencii rozhodujúceho vplyvu SCC a SCTC na WWTE pred 5. májom 1998 (prvá cast prvého odvolacieho dôvodu vo veci C-628/10 P) 140. Prvá cast prvého odvolacieho dôvodu vo veci C-628/10 P sa týka len obdobia pred 5. májom 1998. Spolocnosti AOI (predtým SCC) a SCTC tvrdia, ze v tom case vôbec neboli spôsobilé uplatnovat rozhodujúci vplyv na WWTE. Prinajmensom vsak zodpovednost nemala byt vyvodená len voci nim, ale v kazdom prípade aj voci iným spolocnostiam, ktoré mali úcast na WWTE. 141. Pri povrchnom posúdení by bolo mozné domnievat sa, ze AOI a SCTC touto námietkou spochybnujú len posúdenie skutkových okolností a dôkazov Vseobecným súdom a vyzývajú Súdny dvor, aby nahradil posúdenie Vseobecného súdu vlastným posúdením. To by bolo v odvolacom konaní neprípustné. ( [85]84 ) 142. V skutocnosti vsak v tomto prípade ide o otázku, ci bolo posúdenie skutkového stavu a dôkazov Vseobecným súdom vykonané v súlade s príslusnými kritériami a zásadami. Ide o právnu otázku, ktorá podlieha preskúmaniu Súdneho dvora v odvolacom konaní. ( [86]85 ) V tejto súvislosti vyplývajú z neprehladnej námietky spolocností AOI a SCTC najmä dve právne kritické pripomienky voci napadnutému rozsudku. Tieto kritické pripomienky ponúkajú Súdnemu dvoru prílezitost, aby vyjasnil právny stav pri zohladnení urcitých aspektov, ktoré sú dôlezité aj pre budúce prípady. i) Kritérium pripísania zodpovednosti: uplatnovanie rozhodujúceho vplyvu 143. Po prvé odvolatelky Vseobecnému súdu vytýkajú, ze nezohladnil skutocnost, ze pripísanie zodpovednosti za porusenie kartelového práva medzi dcérskou a materskou spolocnostou je na základe rozsudku AEG prípustné, len ak sú splnené dve kumulatívne podmienky: materská spolocnost musela byt spôsobilá uplatnovat rozhodujúci vplyv na svoju dcérsku spolocnost a musela túto moznost skutocne vyuzit. ( [87]86 ) 144. Táto výhrada nie je dôvodná. V skutocnosti podla ustálenej judikatúry to, ci môze byt materská spolocnost zodpovedná za protisútazné správanie svojej dcérskej spolocnosti, závisí len od jedinej podmienky: materská spolocnost musela uplatnovat rozhodujúci vplyv na správanie dcérskej spolocnosti, takze dcérska spolocnost nemohla samostatne rozhodovat o svojom trhovom správaní. ( [88]87 ) 145. Za normálnych okolností na tento úcel netreba speciálne vysvetlenie, ci daná materská spolocnost vôbec bola spôsobilá uplatnovat rozhodujúci vplyv na správanie svojej dcérskej spolocnosti. Na pripísanie zodpovednosti v oblasti kartelového práva postacuje dôkaz, ze sa takýto vplyv skutocne uplatnoval. Ako totiz správne zdôraznuje Vseobecný súd, konstatovanie, ze materská spolocnost skutocne uplatnovala rozhodujúci vplyv na správanie dcérskej spolocnosti, znamená jednoznacne aj to, ze na to bola spôsobilá. ( [89]88 ) 146. Opak platí len vtedy, ak uplatnovanie rozhodujúceho vplyvu výnimocne nie je pozitívne dokázané, ale sa len vyvrátitelne predpokladá. Takáto domnienka sa totiz môze uplatnit len vtedy, ak platí, ze materská spolocnost bola spôsobilá uplatnovat rozhodujúci vplyv na správanie dcérskej spolocnosti a ked bolo vzhladom na ekonomické, organizacné a právne väzby medzi oboma spolocnostami vysoko pravdepodobné, ze tento vplyv skutocne uplatnovala. Podla judikatúry je to tak najmä vtedy, ked materská spolocnost v case protiprávneho konania vlastnila vsetky alebo skoro vsetky podiely svojej dcérskej spolocnosti (100 % domnienka). ( [90]89 ) 147. Kedze vsak v spornom období (pred 5. májom 1998) neslo o uplatnenie takejto domnienky, nevyzadovalo sa ziadne speciálne konstatovanie zo strany Vseobecného súdu, ze materské spolocnosti WWTE boli spôsobilé uplatnovat rozhodujúci vplyv na jej trhové správanie. ii) Spolocná kontrola nie je dôvodom na vylúcenie pripísania zodpovednosti v oblasti kartelového práva len jednej materskej spolocnosti 148. Po druhé odvolatelky argumentujú, ze v prípade spolocnej kontroly ( [91]90 ) dcérskej spolocnosti viacerými osobami alebo spolocnostami nemôze byt zodpovednost v oblasti kartelového práva za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze tejto dcérskej spolocnosti pripísaná len jednej z týchto osôb alebo spolocností. 149. Toto tvrdenie sa zakladá na okolnosti, ze WWTE, ktorá sa zúcastnila na spanielskom karteli spracovatelov, sa v spornom období (t. j. pred 5. májom 1998) z právneho hladiska este nenachádzala pod výlucnou kontrolou skupiny Standard, na ktorej cele stála v tom case SCC (teraz AOI). ( [92]91 ) Preto zastávajú AOI a SCTC názor, ze Komisia nemala vyvodit zodpovednost za protiprávne konanie WWTE len voci nim, ale iba spolocne s inými vlastníkmi podielov, ktorí v tom case spolu s nimi vykonávali kontrolu nad WWTE. 150. Na rozdiel od názoru Komisie táto argumentácia nepredstavuje neprípustné rozsírenie predmetu sporu v porovnaní s prvostupnovým konaním. Naopak, prehlbuje tvrdenie odvolateliek z prvostupnového konania ( [93]92 ), co je v stádiu odvolacieho konania prípustné ( [94]93 ). 151. Argumentácia spolocností AOI a SCTC ma vsak vo svojej podstate nepresvedcila. 152. Je síce pravda, ze v situácii spolocnej kontroly nad dcérskou spolocnostou casto nikto z vlastníkov podielov nie je samostatne spôsobilý uplatnovat rozhodujúci vplyv na správanie tejto spolocnosti. Táto myslienka bola aj základnou myslienkou úvah Vseobecného súdu v napadnutom rozsudku. ( [95]94 ) 153. V konecnom dôsledku vsak nezálezí len na právnych, ale aj na skutocných vztahoch závislosti medzi spolocnostami jednej skupiny podnikov. Ako totiz konstatoval Súdny dvor, právna struktúra skupiny spolocností, ktorá sa vyznacuje absenciou jednej osoby na cele skupiny, nie je rozhodujúca, pokial táto struktúra neodráza skutocné fungovanie a organizáciu tejto skupiny. ( [96]95 ) 154. V súlade s tým môze byt materská spolocnost, ktorá sa de iure nachádza pod spolocnou kontrolou viacerých vlastníkov jej podielov, de facto vystavená rozhodujúcemu vplyvu jedinej materskej spolocnosti na jej obchodnú politiku a trhové správanie. V tom prípade existuje (len) medzi touto materskou spolocnostou a dcérskou spolocnostou hospodárska jednotka, na základe ktorej sa obe spolocnosti javia len ako jeden podnik v zmysle práva hospodárskej sútaze a obe sú zodpovedné za prípadné protisútazné správanie. 155. Pokial teda Komisia predlozí dôkaz, ze v konkrétnom prípade de facto len jeden z vlastníkov podielov uplatnoval rozhodujúci vplyv na trhové správanie dcérskej spolocnosti, môze toho vlastníka podielu urobit solidárne zodpovedným za prípadné protisútazné správanie dcérskej spolocnosti. 156. Presne tento názor zastával aj Vseobecný súd v napadnutom rozsudku. Najprv uznal, ze môzu existovat prípady, v ktorých napriek spolocnej kontrole "viacerých podnikov alebo osôb" v skutocnosti len jeden z týchto podnikov alebo jedna z týchto osôb "skutocne uplatnuje rozhodujúci vplyv nad správaním dcérskej spolocnosti". ( [97]96 ) Potom Vseobecný súd podrobne preskúmal údaje uvedené Komisiou v súvislosti s rozhodujúcim vplyvom SCC a SCTC na WWTE a povazoval ich za presvedcivé. ( [98]97 ) K preskúmaným údajom patrili pokyny voci WWTE, konzultacné záväzky WWTE voci SCTC, ako aj tok informácií medzi WWTE a SCTC v súvislosti s aktivitami kartelu spracovatelov. 157. Tomuto postupu Vseobecného súdu sa z právneho hladiska nedá nic vycítat. 158. Na rozdiel od pravdepodobného názoru odvolateliek najmä nebolo potrebné, aby materské spolocnosti SCC a SCTC dávali WWTE konkrétne pokyny týkajúce sa úcasti na spanielskom karteli spracovatelov. Rozhodujúcim na pripísanie zodpovednosti v oblasti kartelového práva nie je vztah navádzania medzi materskou a dcérskou spolocnostou ci spolocnostami na protiprávne konanie, a uz vôbec nie úcast materskej spolocnosti ci spolocností na protiprávnom konaní. Naopak, stací dôkaz, ze daná dcérska spolocnost neurcuje svoje trhové správanie autonómne, ale ze sa v podstatných bodoch riadi pokynmi materskej spolocnosti, a to najmä z dôvodu hospodárskych, organizacných a právnych väzieb medzi obidvomi právnymi subjektmi. ( [99]98 ) 159. Celkovo mohol teda Vseobecný súd na základe preskúmaní, ktoré vykonal, dospiet oprávnene k záveru, ze SCC a SCTC v období od 13. marca 1996 do 4. mája 1998"skutocne uplatnovali rozhodujúci vplyv na správanie WWTE" ( [100]99 ), hoci v tomto období z cisto právneho hladiska este nemali nad WWTE výlucnú kontrolu. 160. Preto je prvá cast prvého odvolacieho dôvodu vo veci C-628/10 P nedôvodná. b) O údajnom porusení základných práv spolocností AOI a SCTC (druhá cast prvého odvolacieho dôvodu vo veci C-628/10 P) 161. V druhej casti prvého odvolacieho dôvodu vo veci C-628/10 P AOI a SCTC tvrdia, ze boli porusené ich základné práva podla clánkov 48 a 49 Charty základných práv. Domnievajú sa, ze Vseobecný súd porusil prezumpciu neviny a zásadu zákonnosti trestov, ked akceptoval, ze na úcely pripísania zodpovednosti sa bude predpokladat skutocné uplatnovanie rozhodujúceho vplyvu materskou spolocnostou na svoju 100 % dcérsku spolocnost (100 % domnienka). Na základe celkového kontextu mozno dospiet k záveru, ze v tomto prípade ide len o obdobie po 5. máji 1998, ked spolocnosti skupiny Standard priamo alebo nepriamo prevzali vseobecnú kontrolu nad WWTE. i) Prípustnost 162. Ako oprávnene uvádza Komisia, existujú závazné pochybnosti o prípustnosti tejto námietky. 163. S dostatocnou jednoznacnostou z nej síce vyplýva, co odvolatelky Vseobecného súdu vytýkajú a proti ktorým aspektom napadnutého rozsudku smerujú: namieta sa porusenie oboch uz uvedených základných práv, pricom toto porusenie má spocívat v uplatnení 100 % domnienky na AOI (predtým SCC) a SCTC v období od 5. mája 1998. 164. Spolocnosti AOI a SCTC vsak touto námietkou prekracujú dôvody neplatnosti, ktoré uviedli v prvostupnovom konaní. V prvostupnovej zalobe sa totiz nespomínalo porusenie základných práv. Ak by sa pripustila takáto námietka v tomto stádiu konania, rozsíril by sa tým predmet sporu, co v odvolacom konaní nie je prípustné. ( [101]100 ) 165. Okolnost, ze AOI a SCTC vnásajú námietku porusenia základných práv az teraz, nie je prípustným prehlbením ich tvrdení z prvostupnového konania, ale úplne novým aspektom, ktorý doteraz nebol predmetom konania, a preto ho v odvolacom konaní pred Súdnym dvorom nemozno preskúmat. ( [102]101 ) 166. Námietku porusenia základných práv v stádiu odvolacieho konania nemozno odôvodnit ani Lisabonskou zmluvou, ktorá medzitým nadobudla úcinnost 1. decembra 2009. Je pravda, ze odvtedy Charta základných práv nadobudla postavenie záväzného primárneho práva a má rovnakú právnu silu ako zmluvy (clánok 6 ods. 1 prvý pododsek ZEÚ). Základné práva uvedené spolocnostami AOI a SCTC vsak boli uz skôr uznané ako vseobecné právne zásady práva Únie ( [103]102 ) a mali byt respektované v kartelovom konaní Komisie aj vo forme kodifikovanej Chartou najneskôr od 1. mája 2004 ( [104]103 ). Z toho teda vyplýva, ze prípadné porusenie týchto základných práv AOI a SCTC mohli namietat uz v prvostupnovom konaní pred Vseobecným súdom. 167. Preto je druhá cast prvého odvolacieho dôvodu vo veci C-628/10 P neprípustná. Len kvôli úplnosti vysvetlím dalej v krátkosti jej dôvodnost. ii) Dôvodnost 168. Spolocnosti AOI a SCTC v podstate zakladajú svoju námietku porusenia základných práv najmä na dvoch argumentoch. Jednak 100 % domnienka pôsobí ako "domnienka zavinenia" ( [105]104 ), co je v rozpore s trestnoprávnou prezumpciou neviny zakotvenou v rámci základných práv (clánok 48 ods. 1 Charty základných práv); jednak je 100 % domnienka v rozpore so zásadou osobnej zodpovednosti a vedie k neprimeranému potrestaniu materských spolocností, co porusuje zásadu zákonnosti trestov (clánok 49 Charty základných práv). 169. Oba argumenty povazujem za nepresvedcivé. 170. Po prvé, co sa týka prezumpcie neviny, pouzitie takej domnienky, akou je sporná domnienka v prejednávanej veci, nevedie k zmene objektívneho dôkazného bremena. Naopak, len zakladá pravidlo posúdenia dôkazov v súvislosti s pripísaním zodpovednosti v oblasti kartelového práva medzi materskou a dcérskou spolocnostou. Kedze 100 % (alebo skoro 100 %) úcast materskej spolocnosti na dcérskej spolocnosti umoznuje prima facie dospiet k záveru o skutocnom uplatnovaní rozhodujúceho vplyvu, táto materská spolocnost je povinná bojovat proti tomuto dôsledku predkladaním dôkazov, ktoré vedú k opacnému záveru; v opacnom prípade je uvedený záver v súlade s právnymi poziadavkami týkajúcimi sa dôkazu. Inými slovami, pred posúdením objektívneho dôkazného bremena prebieha interakcia medzi relevantnými dôkaznými bremenami. ( [106]105 ) 171. Oprávnené záujmy materskej spolocnosti nie sú dotknuté takým pravidlom o domnienke, aké je predmetom sporu v tejto veci. Materská spolocnost môze v konkrétnom prípade vyvrátit domnienku rozhodujúceho vplyvu spocívajúcu na skúsenostiach tým, ze ukáze, ze bola zdrzanlivá a neovplyvnovala trhové správanie svojej dcérskej spolocnosti. Skutocnosti a informácie, ktoré sú na to potrebné, pochádzajú aj tak z internej podnikatelskej sféry materskej a dcérskej spolocnosti. Preto je úplne opodstatnené ulozit im v tejto súvislosti dôkazné bremeno. ( [107]106 ) 172. Ani zásady osobnej zodpovednosti a zákonnosti trestov nie sú 100 % domnienkou ohrozené. 173. To, ze voci materskej spolocnosti koncernu, ktorá uplatnuje rozhodujúci vplyv na dcérsku spolocnost, môze byt vyvodená solidárna zodpovednost za jej protisútazné správanie, nepredstavuje v ziadnom prípade výnimku zo zásady osobnej zodpovednosti, ale je prejavom práve tejto zásady. Je to tak z dôvodu, ze materská spolocnost a dcérske spolocnosti, ktoré sú pod jej rozhodujúcim vplyvom, sú spolu právnymi zástupcami jediného podniku v zmysle práva hospodárskej sútaze a sú za tento podnik zodpovedné. Ak sa tento podnik úmyselne alebo z nedbanlivosti dopustí porusenia pravidiel hospodárskej sútaze, najmä clánku 81 ES (teraz clánok 101 ZFEÚ) a clánku 53 Dohody o EHP, zakladá to spolocnú osobnú zodpovednost vsetkých právnych subjektov, ktoré tvoria struktúru skupiny, bez ohladu na to, ci ide o materskú alebo dcérsku spolocnost. ( [108]107 ) 174. Takáto forma zodpovednosti materskej spolocnosti v oblasti kartelového práva nemá nic spolocné s objektívnou zodpovednostou ("strict liability"). Materská spolocnost, ako uz bolo povedané, je skôr jednou z právnych zástupkýn podniku, ktorý zavinil protisútazné správanie. Zjednodusene by sa dalo povedat, ze táto spolocnost (spolu so vsetkými dcérskymi spolocnostami, na ktoré má rozhodujúci vplyv) je právnym stelesnením podniku, ktorý sa zavinene dopustil porusenia pravidiel hospodárskej sútaze. ( [109]108 ) 175. Co sa napokon týka primeranosti prísnosti trestu (clánok 49 ods. 3 Charty základných práv), výska pokuty ulozenej za protisútazné správanie musí byt jednoznacne primeraná druhu, závaznosti a dlzke protiprávneho správania. To, ci bude pokuta ulozená len spolocnosti, ktorá sa priamo zúcastnila na protisútaznom správaní, alebo solidárne aj materskej spolocnosti, nie je v súvislosti so zásadou primeranosti prísnosti trestu relevantné. Speciálne v prejednávanej veci neexistujú ziadne dôkazy o tom, ze by solidárna zodpovednost AOI a SCTC za protisútazné správanie WWTE bola neprimeraná; ani samotné spolocnosti AOI a SCTC v tejto súvislosti nic neuviedli. 176. Na základe toho je druhá cast prvého odvolacieho dôvodu vo veci C-628/10 P nie len neprípustná, ale aj nedôvodná. c) Predbezný návrh 177. Preto treba prvý odvolací dôvod vo veci C-628/10 P zamietnut ako celok. 2. Druhý odvolací dôvod vo veci C-628/10 P 178. Druhým odvolacím dôvodom vo veci C-628/10 P AOI a SCTC Vseobecnému súdu vytýkajú, ze neoprávnene umoznil Komisii, aby jednak pocas konania pred Vseobecným súdom prispôsobila svoju argumentáciu a jednak dodatocne zmenila odôvodnenie sporného rozhodnutia. Tým Vseobecný súd podla názoru odvolateliek porusil clánok 48 ods. 2 svojho rokovacieho poriadku, clánok 296 ZFEÚ a právo na obhajobu. 179. V zásade sa v rámci tohto druhého odvolacieho dôvodu vedie spor o to, kedy sa v prejednávanej veci uplatnil v konaní koncept dvojakého základu v súvislosti s pripísaním protisútazného správania 100 % dcérskych spolocností ich materským spolocnostiam. Vseobecný súd vychádza z toho, ze Komisia sa o takýto dvojaký právny základ opierala uz v správnom konaní. ( [110]109 ) Naopak AOI a SCTC jednoznacne zastávajú názor, ze myslienka dvojakého základu sa objavila az v prvostupnovom konaní po písomnej otázke Vseobecného súdu, a preto uz nemala byt Vseobecným súdom zohladnená. a) Predbezná otázka: Je druhý odvolací dôvod neúcinný ("inopérant")? 180. Podla názoru Komisie je tento druhý odvolací dôvod "úplne neúcinný". Toto tvrdenie zakladá jednak na okolnosti, ze napadnutý rozsudok vôbec nezávisí od konceptu dvojakého základu. Jednak Komisia tvrdí, ze "odvolatelky nemôzu mat zo svojej námietky nijaký prospech"; ich zodpovednost za protisútazné správanie ich dcérskej spolocnosti WWTE je totiz preukázaná aj vtedy, ked sa na pripísanie zodpovednosti materským spolocnostiam uplatní relatívne prísnejsí dvojaký základ. 181. Oba argumenty povazujem za nepresvedcivé. 182. Co sa týka prvého argumentu Komisie, treba pripomenút, ze Súdny dvor zamieta odvolací dôvod ako neúcinný alebo bezpredmetný (po francúzsky "inopérant"), ak tento odvolací dôvod ani pri právne vhodnej argumentácii nie je spôsobilý viest k zruseniu napadnutého rozsudku. ( [111]110 ) Tak je to najmä vtedy, ak odvolatel smeruje svoju argumentáciu proti nadbytocným dôvodom prvostupnového rozsudku (takzvané obiter dicta). ( [112]111 ) 183. O takýto prípad vsak v tejto veci nejde. 184. Na rozdiel od názoru Komisie sporné úvahy Vseobecného súdu o dvojakom základe na pripísanie zodpovednosti v oblasti kartelového práva nie sú obiter dicta. Naopak, poukázanie na tento dvojaký základ predstavuje v napadnutom rozsudku rozhodujúci dôvod v súvislosti s posúdením zásady rovnosti zaobchádzania. ( [113]112 ) 185. Len preto, ze Vseobecný súd súhlasil s uplatnením dvojakého základu v zmysle "zvýsenia úrovne dokazovania" na strane Komisie ( [114]113 ), mohol dospiet k záveru, ze Komisia niektorým materským spolocnostiam, konkrétne AOI a SCTC, oprávnene pripísala protisútazné správanie ich dcérskych spolocností, zatial co iným, napríklad Universal a Universal Leaf, nie. ( [115]114 ) Ak by Vseobecný súd povazoval dvojaký základ za neoprávnený a povazoval by za relevantnú len samotnú 100 % domnienku, potom by musel konstatovat porusenie zásady rovnosti zaobchádzania. ( [116]115 ) 186. Ani druhý argument Komisie nie je dôvodný. Námietka, ze AOI a SCTC nemohli zo svojej námietky "mat ziaden prospech", sa totiz v skutocnosti týka prípustnosti ich druhého odvolacieho dôvodu, presnejsie povedané záujmu právnej ochrany. ( [117]116 ) Naopak v súvislosti s otázkou, ci je výhrada neúcinná ("inopérante"), tento aspekt nie je relevantný. Podla judikatúry je totiz výhrada neúcinnosti odvolacieho dôvodu otázkou dôvodnosti odvolania a netýka sa jeho prípustnosti. ( [118]117 ) 187. V kazdom prípade treba vychádzat z toho, ze výhrady vznesené v rámci tohto druhého odvolacieho dôvodu, ak sú dôvodné, bezpochyby môzu priniest spolocnostiam AOI a SCTC výhodu. Ak by sa totiz preukázalo, ze Vseobecný súd sa pri zohladnení konceptu dvojakého základu oprel o aspekt, ktorý bol v konaní uvedený oneskorene a ku ktorému sa odvolatelky nemohli primerane vyjadrit, napadnutý rozsudok by sa musel v kazdom prípade zrusit z dôvodu porusenia zásady kontradiktórneho konania. ( [119]118 ) Takéto zrusenie by jednoznacne predstavovalo procesnú výhodu pre AOI a SCTC. 188. Komisia sa pokúsa vytvorit súvis medzi druhým a tretím odvolacím dôvodom vo veci C-628/10 P. Argumentuje najmä tým, ze druhý odvolací dôvod, o ktorý ide v tejto casti, týkajúci sa údajných procesných chýb Vseobecného súdu, môze mat úspech len vtedy, ked bude mat úspech aj tretí odvolací dôvod, ktorý sa týka zásady rovnosti zaobchádzania. Tým vsak Komisia popiera samostatný charakter oboch odvolacích dôvodov. Ak by Súdny dvor potvrdil existenciu procesných chýb, ktoré namietajú AOI a SCTC, muselo by sa s druhým odvolacím dôvodom súhlasit nezávisle od toho, ci sa výhrada diskriminácie namietaná odvolatelkami v rámci tretieho odvolacieho dôvodu preukáze ako dôvodná. 189. Celkovo preto druhý odvolací dôvod vo veci C-628/10 P nemozno zamietnut ako neúcinný ("inopérant"). b) Obsahové objasnenie druhého odvolacieho dôvodu 190. Zostáva posúdit, ci sú obe casti tohto druhého odvolacieho dôvodu obsahovo dôvodné. i) O údajnom prispôsobení argumentácie Komisie pocas prvostupnového konania pred Vseobecným súdom (prvá cast druhého odvolacieho dôvodu vo veci C-628/10 P) 191. Predmetom prvej casti druhého odvolacieho dôvodu vo veci C-628/10 P je údajné porusenie clánku 48 ods. 2 rokovacieho poriadku Vseobecným súdom, ktorý obsahuje preklúzne ustanovenie pre oneskorene predlozené dôvody. Kedze Komisia uviedla koncept dvojakého základu az v odpovedi na písomnú otázku Vseobecného súdu, podla názoru spolocností AOI a SCTC ide pri tomto tvrdení o oneskorené predlozenie, ktoré bol Vseobecný súd povinný zamietnut. 192. Komisia spochybnuje uz uplatnitelnost clánku 48 ods. 2 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu. Zdá sa, ze sa domnieva, ze preklúzia oneskorene predlozených dôvodov podla tohto ustanovenia je v prvostupnovom konaní uplatnitelná v zásade len voci zalobcovi, nie vsak voci zalovanému. 193. Takéto restriktívne chápanie vsak v tomto ustanovení nemá ziadnu oporu. Obzvlást zretelne to vyplýva z nemeckej jazykovej verzie clánku 48 ods. 2 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu, podla ktorej preklúzii podliehajú vsetky dôvody bez ohladu na to, ci sú súcastou návrhu alebo obrany proti návrhu. V odseku 2 druhom pododseku tohto ustanovenia sa okrem toho hovorí vseobecne o "úcastníkovi", pricom môze íst aj o zalobcu, aj o zalovaného. Aj systematická súvislost s clánkom 48 ods. 1 potvrdzuje, ze v tomto prípade nejde len o tvrdenia zalobcu, kedze v tomto odseku 1 sa opät úplne vseobecne hovorí o "úcastníkoch" a okrem toho sa výslovne zohladnuje replika (zalobcu), ako aj duplika (zalovaného). Celkovo je úcelom clánku 48 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu efektívny priebeh konania, ktorý má chránit pred taktikou predlzovania zo strany jedného alebo druhého úcastníka konania. 194. Málo zmysluplný je v tejto súvislosti aj argument Komisie, podla ktorého má Vseobecný súd preskúmat platnost zalobného návrhu bez ohladu na to, ci bolo podané vyjadrenie k zalobe alebo nie. 195. Iste, je v zásade vecou Vseobecného súdu, aby posúdil dôvodnost návrhov úcastníkov konania, pretoze sudca nie je "ústami úcastníkov". ( [120]119 ) Preto súd nemôze byt viazaný len návrhmi, na ktoré títo úcastníci na úcel podpory svojich tvrdení odkazujú, pretoze by mohol byt prípadne prinútený zalozit svoje rozhodnutie na chybných právnych úvahách. ( [121]120 ) Oneskorené návrhy sú vsak neprípustné. Dôvodnost takéhoto návrhu preto nemusí byt posudzovaná, a to nezávisle od toho, ci ide o návrh zalobcu alebo obranný prostriedok zalovaného. 196. Celkovo teda clánok 48 ods. 2 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu mozno uplatnit na obranné tvrdenia Komisie z prvostupnového konania. 197. Toto ustanovenie vsak v prejednávanej veci nie je porusené. 198. Koncept dvojakého základu v skutocnosti nebol nový, ale bol spomenutý uz v spornom rozhodnutí. Hoci v samotnom rozhodnutí pojem dvojaký základ ako taký nebol spomenutý, predsa z jeho kontextu vyplýva, ze sa Komisia v súvislosti so solidárnou zodpovednostou materských spolocností za protisútazné správanie ich 100 % dcérskych spolocností neopierala len o jednu domnienku, konkrétne 100 % domnienku, ale zohladnovala aj aspekty, ktoré poukazovali na skutocné uplatnovanie rozhodujúceho vplyvu materskou spolocnostou. ( [122]121 ) 199. Okrem toho mali AOI a SCTC na pojednávaní v prvostupnovom konaní prílezitost vyjadrit sa k odpovedi Komisie na písomné otázky Vseobecného súdu, vrátane konceptu dvojakého základu. Preto nemozno hovorit o porusení základných zásad kontradiktórneho konania alebo, ako sa vyjadrili odvolatelky, o porusení ich práva na obhajobu. ( [123]122 ) 200. Prvá cast druhého odvolacieho dôvodu vo veci C-628/10 P je preto nedôvodná. ii) O výhrade dodatocnej zmeny odôvodnenia sporného rozhodnutia (druhá cast druhého odvolacieho dôvodu vo veci C-628/10 P) 201. Aj druhá cast druhého odvolacieho dôvodu vo veci C-628/10 P sa týka problematiky dvojakého základu v súvislosti so zodpovednostou materských spolocností za protisútazné správanie svojich 100 % dcérskych spolocností. Spolocnosti AOI a SCTC sa domnievajú, ze Vseobecný súd konceptom dvojakého základu Komisii neprípustným spôsobom umoznil dodatocne zmenit odôvodnenie sporného rozhodnutia, aby mohla odstránit argumentacné medzery. Tým Vseobecný súd poprel poziadavky kladené na odôvodnenia právnych aktov institúcií Únie. 202. Podla clánku 253 ES (teraz clánok 296 druhý odsek ZFEÚ) musia byt právne akty Komisie, vrátane rozhodnutí o ulození pokút vo veciach v oblasti kartelového práva, odôvodnené. 203. Rozhodnutie Komisie o ulození pokuty musí byt, ako uz bolo uvedené ( [124]123 ), dostatocne odôvodnené v súvislosti s kazdým adresátom, najmä v súvislosti s tými, ktorým sa v rozhodnutí pripísala zodpovednost za protiprávne konanie. Preto musí takéto rozhodnutie v súvislosti s materskou spolocnostou, ktorá zodpovedá za protiprávne správanie svojej dcérskej spolocnosti, obsahovat výslovné uvedenie dôvodov, ktoré oprávnujú k pripísaniu zodpovednosti za protiprávne konanie materskej spolocnosti. ( [125]124 ) Tieto dôvody nemozno "dodatocne predlozit" az pocas konania pred Vseobecným súdom. ( [126]125 ) 204. Od zakázaného dodatocného predkladania dôvodov vsak treba odlisovat len vysvetlenie odôvodnenia, ktoré je uz samo osebe dostatocné: toto je v konaní pred Vseobecným súdom stále prípustné a môze byt uzitocné na úcely hmotnoprávnej kontroly dotknutého rozhodnutia súdmi Únie. ( [127]126 ) 205. V prejednávanej veci slúzili tvrdenia o dvojakom základe, ktoré Komisia uviedla v prvostupnovom konaní ako odpoved na písomnú otázku Vseobecného súdu, len na vysvetlenie uz existujúceho odôvodnenia sporného rozhodnutia. ( [128]127 ) Aj bez tohto vysvetlenia bolo mozné zo sporného rozhodnutia s dostatocnou jasnostou vyvodit záver, ze sa Komisia v prejednávanom prípade neriadila len 100 % domnienkou, ale ze v zmysle dvojakého základu pouzila dodatocné aspekty, z ktorých bolo mozné vyvodit záver o skutocnom uplatnovaní rozhodujúceho vplyvu materskej spolocnosti na dcérsku spolocnost. ( [129]128 ) 206. Za týchto okolností pri tvrdeniach o dvojakom základe, ktoré pouzila Komisia v prvostupnovom konaní pred Vseobecným súdom, neslo o prípad zakázaného dodatocného predlozenia dôvodov. 207. Preto je aj druhá cast druhého odvolacieho dôvodu vo veci C-628/10 P nedôvodná. V dôsledku toho treba tento odvolací dôvod zamietnut v celom rozsahu. C - Zhrnutie v súvislosti s odvolacími dôvodmi oboch úcastníkov konania 208. Kedze ani odvolacie dôvody uvedené spolocnostami AOI a SCTC vo veci C-628/10 P, ani odvolacie dôvody uvedené Komisiou vo veci C-14/11 P nemajú úspech, treba obe odvolania v celom rozsahu zamietnut. D - O osobitnom návrhu spolocností AOI a SCTC na znízenie pokuty 209. Vo svojom odvolaní vo veci C-628/10 P predkladajú dalej AOI a SCTC osobitný návrh na znízenie pokuty pre prípad zrusenia napadnutého rozsudku. 210. Ak Súdny dvor v súlade s mojím návrhom dospeje k záveru, ze odvolacie dôvody uvedené odvolatelkami treba zamietnut, potom od zaciatku neexistuje dôvod na znízenie pokuty. Návrh spolocností AOI a SCTC na takéto znízenie si potom nevyzaduje ziadne vysvetlenie. 211. Platí to tým viac, ze spôsob výpoctu pokuty ako taký nebol predmetom prvostupnového rozsudku. V konaní o odvolaní je právomoc Súdneho dvora obmedzená na posúdenie zákonného rozhodnutia o zalobných dôvodoch prejednávaných pred súdom prvého stupna. ( [130]129 ) Súdny dvor by prekrocil predmet sporu tohto konania, ak by sa chcel venovat výpoctu pokuty bez toho, aby predtým potvrdil oprávnenost jedného z uvedených odvolacích dôvodov. 212. Ak návrh spolocností AOI a SCTC napokon, ako sa domnieva Komisia, smeruje k znízeniu pokuty ulozenej dcérskej spolocnosti WWTE, je takisto neprípustný, pretoze WWTE nebola ani úcastníkom konania pred Vseobecným súdom, ani úcastníkom tohto odvolacieho konania. VII - O trovách 213. Ak sa odvolania v súlade s mojimi návrhmi v tejto veci zamietnu, Súdny dvor rozhodne o trovách konania (clánok 122 ods. 1 rokovacieho poriadku), pricom podrobnosti vyplývajú z clánku 69 v spojení s clánkom 118 rokovacieho poriadku. 214. Podla clánku 69 ods. 2 prvého pododseku v spojení s clánkom 118 tohto rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. V prejednávanom prípade sú vsetky odvolatelky vo vsetkých odvolaniach v plnom rozsahu neúspesné a ich protistrana navrhuje, aby boli zaviazané na náhradu trov konania. 215. Prísne vzaté by preto mali byt spolocnosti AOI a SCTC zaviazané na náhradu vsetkých trov konania v súvislosti s ich odvolaním vo veci C-628/10 P, zatial co Komisia by mala byt zaviazaná na náhradu vsetkých trov konania v súvislosti s jej odvolaním vo veci C-14/11 P. ( [131]130 ) 216. Takýto postup by vsak bol v prejednávanej veci nespravodlivý, pretoze obe odvolania sa vyznacovali mnozstvom obsahovo totozných bodov, co viedlo k tomu, ze úcastníci konania boli vo svojich návrhoch vo veci C-628/10 P a C-14/11 P v podstate konfrontovaní s rovnakými argumentmi. ( [132]131 ) Po tom, ako sa konania spojili, sa uskutocnilo spolocné pojednávanie, na ktorom Súdny dvor úcastníkov vyzval, aby svoje tvrdenia sústredili na mnozstvo právnych otázok, ktoré sú pre oba prípady spolocné. Za týchto okolností by nebolo mozné zmysluplne rozlísit, ktorému úcastníkovi vznikli aké trovy v súvislosti s akým konaním. 217. Vzhladom na to sa na efektívne vyriesenie otázky trov medzi úcastníkmi konania zdá spravodlivejsie aj prospesnejsie rozhodnút o trovách oboch odvolaní spolu ( [133]132 ) a pritom pri uplatnení clánku 69 ods. 3 v spojení s clánkom 118 rokovacieho poriadku predpokladat ciastocný úspech, ako aj ciastocný neúspech kazdého úcastníka v súvislosti s právnym sporom ako celkom. Trovy by mali byt pritom rozdelené tak, ze kazdý z úcastníkov bude zaviazaný znásat vlastné trovy konania. VIII - Návrh 218. Vzhladom na predchádzajúce úvahy navrhujem Súdnemu dvoru, aby rozhodol takto: 1. Odvolania sa zamietajú. 2. Kazdý z úcastníkov znása svoje vlastné trovy konania. __________________________________________________________________ ( [134]*1 ) Jazyk prednesu: nemcina. ( [135]1 ) Pozri tiez PODSZUN, R.: 'Haftung der Eltern für ihre Kinder` - auch im Konzern". In: Gesellschafts- und Wirtschaftsrecht (GWR). 2009, c. 1, s. 119. ( [136]2 ) V súvislosti so zásadou osobnej zodpovednosti pozri rozsudky z 8. júla 1999, Komisia/Anic Partecipazioni, [137]C-49/92 P, Zb. s. I-4125, body 78 a 145; z 11. decembra 2007, ETI a i., [138]C-280/06, Zb. s. I-10893, bod 39; z 10. septembra 2009, Akzo Nobel a i./Komisia, nazývaný "Akzo Nobel", [139]C-97/08 P, Zb. s. I-8237, body 56 a 77; z 20. januára 2011, General Química a i./Komisia, nazývaný "General Química", [140]C-90/09 P, Zb. s. I-1, bod 36, a z 29. marca 2011, ArcelorMittal Luxembourg/Komisia, nazývaný "ArcelorMittal", [141]C-201/09 P a C-216/09 P, Zb. s. I-2239, bod 95. ( [142]3 ) Z mnozstva odkazov pozri rozsudky zo 14. júla 1972, Imperial Chemical Industries/Komisia, nazývaný "ICI", [143]48/69, Zb. s. 619, body 132 az 141; z 25. októbra 1983, AEG-Telefunken/Komisia, nazývaný "AEG", [144]107/82, Zb. s. 3151, body 49 az 53; Akzo Nobel, uz citovaný v poznámke pod ciarou 2, najmä body 58 az 63 a 72 az 74; General Química, uz citovaný v poznámke pod ciarou 2, najmä body 34 az 42 a 50 az 52, ArcelorMittal, uz citovaný v poznámke pod ciarou 2, body 96 az 99, ako aj rozsudky z 29. septembra 2011, Arkema/Komisia, nazývaný "Arkema", [145]C-520/09 P, Zb. s. I-8901, body 37 az 41, a Elf Aquitaine/Komisia, nazývaný "Elf Aquitaine", [146]C-521/09 P, Zb. s. I-8947, body 53 az 67. ( [147]4 ) Nariadenie Rady zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 a 82 Zmluvy ([148]Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205). Ako vyplýva z clánku 45 druhého odseku, toto nariadenie sa uplatnuje od 1. mája 2004. ( [149]5 ) Alliance One International podla údajov zalobkýn v prvostupnovom súdnom konaní vznikla 13. mája 2005 zlúcením spolocností SCC a Dimon Inc. ( [150]6 ) Rozhodnutie Komisie 2007/236/ES týkajúce sa konania podla clánku 81 ods. 1 Zmluvy o ES (vec COMP/C.38.238/B.2) - Surový tabak - Spanielsko, oznámené pod císlom K(2004) 4030, zhrnuté v [151]Ú. v. EÚ L 102, 2007, s. 14; celé rozhodnutie sa dá nájst len na internete v nedôvernom znení okrem iného v nemeckom jazyku (http://ec.europa.eu/competition/antitrust/cases/index.html). ( [152]7 ) Clánok 1 sporného rozhodnutia. ( [153]8 ) Clánok 2 sporného rozhodnutia. ( [154]9 ) Clánok 3 sporného rozhodnutia. ( [155]10 ) Odôvodnenie 376 sporného rozhodnutia. ( [156]11 ) Rozsudok Vseobecného súdu z 27. októbra 2010, Alliance One International a i./Komisia, [157]T-24/05, Zb. s. II-5329. ( [158]12 ) Body 195, 218 a 219 napadnutého rozsudku. ( [159]13 ) V jazyku konania "successor of the rights to appeal". ( [160]14 ) V tomto zmysle rozsudky z 24. marca 1993, CIRFS a i./Komisia, [161]C-313/90, Zb. s. I-1125, body 30 a 31, a z 9. júna 2011, Comitato "Venezia vuole vivere"/Komisia, [162]C-71/09 P, C-73/09 P a C-76/09 P, Zb. s. I-4727, body 36 az 40. ( [163]15 ) V tomto zmysle rozsudok General Química, uz citovaný v poznámke pod ciarou 2, body 85 az 90. ( [164]16 ) Pozri najmä rozsudky Akzo Nobel, uz citovaný v poznámke pod ciarou 2, body 58 az 61, najmä bod 60; General Química, uz citovaný v poznámke pod ciarou 2, body 39 a 40; Arkema, uz citovaný v poznámke pod ciarou 3, body 38 az 41, najmä bod 40, a Elf Aquitaine, uz citovaný v poznámke pod ciarou 3, body 54 az 60, najmä bod 56. ( [165]17 ) Bod 147 napadnutého rozsudku (pozri na doplnenie body 118 a 155 tohto rozsudku). ( [166]18 ) Rozsudky z 13. decembra 2001, Komisia/Cwik, [167]C-340/00 P, Zb. s. I-10269, bod 27; z 22. decembra 2008, British Aggregates/Komisia, [168]C-487/06 P, Zb. s. I-10515, body 96 a 97; z 29. marca 2011, ThyssenKrupp Nirosta/Komisia, nazývaný "ThyssenKrupp Nirosta", [169]C-352/09 P, Zb. s. I-2359, body 179 a 180, a Elf Aquitaine, uz citovaný v poznámke pod ciarou 3, bod 68. ( [170]19 ) Komisia má na mysli judikatúru uvedenú vyssie v poznámkach pod ciarou 3 a 14. ( [171]20 ) V tomto zmysle rozsudky Akzo Nobel, uz citovaný v poznámke pod ciarou 2, body 56, 57, 59 a 77; General Química, uz citovaný v poznámke pod ciarou 2, body 36 az 38; Arkema, uz citovaný v poznámke pod ciarou 3, bod 39, a Elf Aquitaine, uz citovaný v poznámke pod ciarou 3, body 55 a 88. ( [172]21 ) V prejednávanej veci napríklad Komisia v odôvodnení 376 sporného rozhodnutia pouzila výraz, ze voci Universal, Universal Leaf a Intabex ako materským spolocnostiam "by nebolo vhodné" vyvodit zodpovednost len na základe 100 % domnienky. To je úvaha o úcelnosti. ( [173]22 ) V tomto zmysle rozsudky z 24. septembra 2009, Erste Group Bank a i./Komisia, [174]C-125/07 P, C-133/07 P, C-135/07 P a C-137/07 P, Zb. s. I-8681, bod 82, a Elf Aquitaine, uz citovaný v poznámke pod ciarou 3, bod 121. ( [175]23 ) Clánok 51 ods. 1 prvá veta Charty základných práv Európskej únie; pozri na doplnenie deklaratórny pokyn v odôvodnení 37 nariadenia c. 1/2003, podla ktorého by sa toto nariadenie malo vykladat a uplatnovat so zretelom na práva a zásady zakotvené v Charte. ( [176]24 ) V tomto zmysle rozsudok z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a i./Komisia, nazývaný "Dansk Rřrindustri", [177]C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, Zb. s. I-5425, body 304 a 319, ako aj - v súvislosti so záväznostou zásady rovnosti zaobchádzania pre súdy Únie - rozsudok zo 16. novembra 2000, Weig/Komisia, [178]C-280/98 P, Zb. s. I-9757, body 63 a 68. ( [179]25 ) Pozri najmä body 156, 157, 218 a 219 napadnutého rozsudku. ( [180]26 ) Kritérium zneuzitia právomoci pouzila Komisia na pojednávaní pred Súdnym dvorom. ( [181]27 ) Rozsudok zo 14. septembra 2010, Akzo Nobel Chemicals a Akcros Chemicals/Komisia a i., nazývaný "Akzo a Akcros Chemicals", [182]C-550/07 P, Zb. s. I-8301, bod 54. ( [183]28 ) Rozsudky z 10. januára 2006, IATA a ELFAA, [184]C-344/04, Zb. s. I-403, bod 95; zo 16. decembra 2008, Arcelor Atlantique et Lorraine a i., [185]C-127/07, Zb. s. I-9895, bod 23, ako aj Akzo a Akcros Chemicals, uz citovaný v poznámke pod ciarou 27, bod 55. ( [186]29 ) V súcasnosti platia najmä usmernenia k metóde stanovenia pokút ulozených podla clánku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia (ES) c. 1/2003 ([187]Ú. v. EÚ C 210, 2006, s. 2) a oznámenie Komisie o oslobodení od pokút a znízení pokút v kartelových prípadoch ([188]Ú. v. EÚ C 298, 2006, s. 17). ( [189]30 ) Rozsudky Dansk Rřrindustri, uz citovaný v poznámke pod ciarou 24, body 209 az 211 a 213; z 21. septembra 2006, JCB Service/Komisia, [190]C-167/04 P, Zb. s. I-8935, body 207 az 209, a Arkema, uz citovaný v poznámke pod ciarou 3, bod 88; v tom istom zmysle - v súvislosti s inou právnou oblastou - uz rozsudok z 1. decembra 1983, Blomefield/Komisia, [191]190/82, Zb. s. 3981, bod 20. ( [192]31 ) Body 156 a 157 napadnutého rozsudku. ( [193]32 ) V tomto zmysle rozsudok Elf Aquitaine, uz citovaný v poznámke pod ciarou 3, bod 97. ( [194]33 ) Bod 218 napadnutého rozsudku. ( [195]34 ) Body 142 a 143 napadnutého rozsudku, ako aj odôvodnenia 18 a 376 sporného rozhodnutia. ( [196]35 ) Body 218 a 219 napadnutého rozsudku. ( [197]36 ) Rozsudky z 9. októbra 1984, Witte/Parlament, [198]188/83, Zb. s. 3465, bod 15, a zo 4. júla 1985, Williams/Rechnungshof, [199]134/84, Zb. s. 2225, bod 14, ako aj uznesenie z 20. januára 2009, Sack/Komisia, [200]C-38/08 P, Zb. s. I-4*, bod 32. ( [201]37 ) Pozri v tejto súvislosti návrhy, ktoré som predniesla 13. decembra 2007 vo veci Marks & Spencer, [202]C-309/06, Zb. 2008, s. I-2283, body 76 a 77. ( [203]38 ) Rozsudok z 31. marca 1993, Ahlström Osakeyhtiö a i./Komisia, nazývaný "Celulóza", [204]C-89/85, C-104/85, C-114/85, C-116/85, C-117/85 a C-125/85 az C-129/85, Zb. s. I-1307. ( [205]39 ) Rozsudok Celulóza, uz citovaný v poznámke pod ciarou 38, bod 197, podobne bod 146; v podobnom zmysle rozsudky týkajúce sa antidumpingového práva z 5. októbra 1988, Sharp/Rada, [206]301/85, Zb. s. 5813, bod 22; TEC a i./Rada, [207]260/85 a 106/86, Zb. s. 5855, bod 18, a Silver Seiko a i./Rada, [208]273/85 a 107/86, Zb. s. 5927, bod 55, ako aj rozsudok týkajúci sa práva verejnej sluzby z 2. júna 1994, De Compte/Parlament, [209]C-326/91 P, Zb. s. I-2091, bod 52. ( [210]40 ) Rozsudky z 9. septembra 2008, FIAMM a i./Rada a Komisia, [211]C-120/06 P a C-121/06 P, Zb. s. I-6513, bod 96; zo 16. júla 2009, Komisia/Schneider Electric, [212]C-440/07 P, Zb. s. I-6413, bod 135, a zo 16. decembra 2010, AceaElectrabel Produzione/Komisia, nazývaný "AceaElectrabel", [213]C-480/09 P, Zb. s. I-13355, bod 77. ( [214]41 ) Bod 113 napadnutého rozsudku. ( [215]42 ) Body 218 a 219 napadnutého rozsudku; pozri tiez body 156 a 157 uvedeného rozsudku. ( [216]43 ) Rozsudky z 18. januára 2007, PKK a KNK/Rada, [217]C-229/05 P, Zb. s. I-439, bod 37; z 22. novembra 2007, Sniace/Komisia, [218]C-260/05 P, Zb. s. I-10005, bod 37, a zo 17. júna 2010, Lafarge/Komisia, [219]C-413/08 P, Zb. s. I-5361, bod 17. ( [220]44 ) Bod 157 napadnutého rozsudku. ( [221]45 ) Bod 158 napadnutého rozsudku. ( [222]46 ) Odôvodnenie 384 sporného rozhodnutia. ( [223]47 ) Bod 157 napadnutého rozsudku. ( [224]48 ) Okrem toho Komisia uvádza, ze odvolatelky svojou kritikou konceptu dvojakého základu odporujú vlastnej argumentácii uvedenej na inom mieste vo veci C-628/10 P. Táto kritika ako taká vsak nepripústa ziadne závery týkajúce sa prípustnosti alebo dôvodnosti tvrdení spolocností AOI a SCTC v rámci prejednávaného odvolania. ( [225]49 ) Pozri moje úvahy týkajúce sa prvého a druhého odvolacieho dôvodu vo veci C-14/11 P (najmä body 60 az 68 týchto návrhov). ( [226]50 ) Pozri najmä body 46 az 55 týchto návrhov. ( [227]51 ) Pozri body 118, 147 a 155 napadnutého rozsudku. ( [228]52 ) V súvislosti s diskusiou o 100 % domnienke, ktorá trvala az do nedávnej minulosti, pozri návrhy, ktoré som predniesla 23. apríla 2009 vo veci, v ktorej bol vyhlásený rozsudok Akzo Nobel (uz citovaný v poznámke pod ciarou 2, najmä body 49 az 76), a tam citovanú judikatúru. ( [229]53 ) Rozsudok uz citovaný v poznámke pod ciarou 2. ( [230]54 ) Rozsudok z 15. marca 2007, British Airways/Komisia, [231]C-95/04 P, Zb. s. I-2331, bod 137; pozri okrem toho rozsudky z 10. júla 2008, Bertelsmann a Sony Corporation of America/Impala, nazývaný "Impala", [232]C-413/06 P, Zb. s. I-4951, bod 29; ThyssenKrupp Nirosta, uz citovaný v poznámke pod ciarou 18, bod 180, a Elf Aquitaine, uz citovaný v poznámke pod ciarou 3, bod 68. ( [233]55 ) Rozsudok z 22. decembra 2010, DEB, [234]C-279/09, Zb. s. I-13849, body 30 a 31; z 28. júla 2011, Samba Diouf, [235]C-69/10, Zb. s. I-7151, bod 49, a z 8. decembra 2011, KME Germany/Komisia, [236]C-272/09 P, Zb. s. I-12789, bod 92. ( [237]56 ) Európsky dohovor o ochrane ludských práv a základných slobôd (dalej len "EDLP", podpísaný 4. novembra 1950 v Ríme). ( [238]57 ) Rozsudok DEB, uz citovaný v poznámke pod ciarou 55, bod 32. ( [239]58 ) Rozsudky ESLP, Chevrol v. Francúzsko z 13. februára 2003, staznost-c. 49636/99, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 2003-III, § 77), Silvester's Horeca Service v. Belgicko zo 4. marca 2004, staznost-c. 47650/99, § 27, a Menarini Diagnostics v. Taliansko z 27. septembra 2011, staznost-c. 43509/08, § 59. ( [240]59 ) Body 68 az 74 zaloby v prvostupnovom konaní. ( [241]60 ) Iný bod sa týka porovnania situácie TCLT ako prostrednej materskej spolocnosti WWTE v rámci skupiny Standard so situáciou Intabex ako prostrednej materskej spolocnosti Agroexpansión v rámci skupiny Dimon. TCLT tvrdila, ze Komisia s nou zaobchádzala horsie nez s Intabex. Kedze Vseobecný súd sa s touto argumentáciou TCLT v tomto bode stotoznil a sporné rozhodnutie v tomto rozsahu vyhlásil za neplatné, zalobkyne nemali dôvod pouzit túto argumentáciu aj v odvolacom konaní. ( [242]61 ) Body 141 az 150, najmä bod 146 dupliky. ( [243]62 ) Bod 52 posledná veta napadnutého rozsudku; v súvislosti s problematikou diskriminácie pozri najmä body 157 az 159, 195 az 197 a 218 napadnutého rozsudku. ( [244]63 ) Rozsudok z 2. decembra 2009, Komisia/Írsko a i., [245]C-89/08 P, Zb. s. I-11245, bod 53, a zo 17. decembra 2009, Preskúmanie rozsudku M/EMEA, [246]C-197/09 RX-II, Zb. s. I-12033, bod 42. ( [247]64 ) Rozsudok zo 16. novembra 2000, Stora Kopparbergs Bergslags/Komisia, [248]C-286/98 P, Zb. s. I-9925, bod 61; v tom istom zmysle uz rozsudky z 15. júla 1960, Präsident Ruhrkohlen-Verkaufsgesellschaft a i./Hohe Behörde, [249]36/59 az 38/59 a 40/59, Zb. s. 887, najmä s. 926 a 927, a z 30. mája 1984, Picciolo/Parlament, [250]111/83, Zb. s. 2323, bod 22. ( [251]65 ) Rozsudky z 26. novembra 1981, Michel/Parlament, [252]195/80, Zb. s. 2861, bod 22; Dansk Rřrindustri, uz citovaný v poznámke pod ciarou 24, bod 463, a Elf Aquitaine, uz citovaný v poznámke pod ciarou 3, bod 149. ( [253]66 ) V súvislosti s trestným právom v uzsom zmysle pozri rozsudok z 29. júna 2010, E a F, [254]C-550/09, Zb. s. I-6213, bod 59; v súvislosti s oblastami podobnými trestnému právu, v tomto prípade s kartelovým právom, pozri rozsudky Dansk Rřrindustri, uz citovaný v poznámke pod ciarou 24, bod 463, a Elf Aquitaine, uz citovaný v poznámke pod ciarou 3, bod 149. ( [255]67 ) Rozsudok Elf Aquitaine, uz citovaný v poznámke pod ciarou 3, bod 152. ( [256]68 ) Rozsudky z 22. decembra 2008, Régie Networks, [257]C-333/07, Zb. s. I-10807, bod 63; E a F, uz citovaný v poznámke pod ciarou 66, bod 54, a Elf Aquitaine, uz citovaný v poznámke pod ciarou 3, bod 147. ( [258]69 ) O viazanosti Komisie zásadou rovnosti zaobchádzania pri uplatnovaní svojej volnej úvahy podla clánku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia c. 1/20003 pozri najmä body 48 az 53 týchto návrhov. ( [259]70 ) Odôvodnenie 376 sporného rozhodnutia (citované v bode 29 napadnutého rozsudku). ( [260]71 ) Konstatovanie Vseobecného súdu, ze Komisia uviedla tvrdenie o vlastnosti TCLT ako "hlavnej zákaznícky" WWTE po prvýkrát v konaní pred Vseobecným súdom, ako také vôbec nespochybnil nikto z úcastníkov odvolacieho konania. ( [261]72 ) Bod 196 prvá veta napadnutého rozsudku. ( [262]73 ) Komisia sa pritom odvoláva na judikatúru Vseobecného súdu, konkrétne rozsudok z 8. júla 2004, JFE Engineering/Komisia, [263]T-67/00, T-68/00, T-71/00 a T-78/00, Zb. s. II-2501, bod 414. ( [264]74 ) Uz v prvostupnovom konaní zalobkyne poukázali na to, ze netvrdili, ze Komisia neoprávnene opomenula vyvodit zodpovednost voci Universal, Universal Leaf, Sepi alebo Intabex alebo ze im neoprávnene opomenula adresovat napadnuté rozhodnutie. Toto potvrdili aj v prejednávanom odvolacom konaní. ( [265]75 ) Komisia sa v tejto súvislosti odvoláva na rozsudok ICI, uz citovaný v poznámke pod ciarou 3, bod 145. ( [266]76 ) Ako vyplýva z odôvodnenia 384 sporného rozhodnutia, Komisia si bola tejto problematiky úplne vedomá. V tomto odôvodnení skúma, ci bola Dimon diskriminovaná voci iným úcastníkom kartelu. ( [267]77 ) Rozsudok Elf Aquitaine, uz citovaný v poznámke pod ciarou 3, bod 96. ( [268]78 ) Body 120 a 121 napadnutého rozsudku. ( [269]79 ) Bod 196 napadnutého rozsudku. ( [270]80 ) Rozsudky Komisia/Cwik, uz citovaný v poznámke pod ciarou 18, bod 27; British Aggregates/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 18, bod 96; ThyssenKrupp Nirosta, uz citovaný v poznámke pod ciarou 18, body 179 a 180, a z 27. októbra 2011, Rakúsko/Scheucher-Fleisch a i., [271]C-47/10 P, Zb. s. I-10707, body 57, 58 a 99. ( [272]81 ) Pozri v tejto súvislosti judikatúru uvedenú v poznámke pod ciarou 54. ( [273]82 ) Rozsudky z 30. septembra 2003, Eurocoton a i./Rada, [274]C-76/01 P, Zb. s. I-10091, bod 52; zo 6. novembra 2008, Grécko/Komisia, [275]C-203/07 P, Zb. s. I-8161, body 42 a 43, a Arkema, uz citovaný v poznámke pod ciarou 3, bod 31. ( [276]83 ) Odvolatelky odkazujú na clánky 101 ZFEÚ a 296 ZFEÚ. ( [277]84 ) Pozri v tejto súvislosti judikatúru uvedenú v poznámke pod ciarou 54. ( [278]85 ) Rozsudky z 25. októbra 2011, Solvay/Komisia, [279]C-109/10 P, Zb. s. I-10329, bod 51, a Solvay/Komisia, [280]C-110/10 P, Zb. s. I-10439, bod 46; v tom istom zmysle uz rozsudky z 25. januára 2007, Sumitomo Metal Industries a Nippon Steel/Komisia, nazývaný "Sumitomo", [281]C-403/04 P a C-405/04 P, Zb. s. I-729, bod 40; Impala, uz citovaný v poznámke pod ciarou 54, bod 117, a zo 16. decembra 2008, Masdar (UK)/Komisia, [282]C-47/07 P, Zb. s. I-9761, bod 77. ( [283]86 ) Odvolatelky sa v tejto súvislosti odvolávajú na rozsudok AEG, uz citovaný v poznámke pod ciarou 3, najmä bod 50. ( [284]87 ) V tomto zmysle rozsudky ICI, uz citovaný v poznámke pod ciarou 3, bod 133; Akzo Nobel, uz citovaný v poznámke pod ciarou 2, bod 58; General Química, uz citovaný v poznámke pod ciarou 2, bod 37; Arkema, uz citovaný v poznámke pod ciarou 3, bod 38, a Elf Aquitaine, uz citovaný v poznámke pod ciarou 3, bod 54. ( [285]88 ) Bod 166 napadnutého rozsudku. ( [286]89 ) Rozsudky Akzo Nobel, uz citovaný v poznámke pod ciarou 2, bod 60, týkajúci sa 100 % dcérskej spolocnosti; General Química, uz citovaný v poznámke pod ciarou 2, bod 39, týkajúci sa 100 % dcérskej spolocnosti; Arkema, uz citovaný v poznámke pod ciarou 3, body 40 a 42, týkajúci sa 98 % dcérskej spolocnosti, a Elf Aquitaine, uz citovaný v poznámke pod ciarou 3, body 56, 63 a 95, týkajúci sa takisto 98 % dcérskej spolocnosti. ( [287]90 ) Na objasnenie pojmu spolocná kontrola odkazujú spolocnosti AOI a SCTC na nariadenie Rady (ES) c. 139/2004 z 20. januára 2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi ([288]Ú. v. EÚ L 24, s. 1; Mim. vyd. 08/003, s. 40). ( [289]91 ) Pozri v tejto súvislosti najmä bod 163 napadnutého rozsudku, ako aj na doplnenie bod 12 týchto návrhov. ( [290]92 ) Uz v prvostupnovom konaní zalobkyne tvrdili, ze v období pred májom 1998 nemohli vykonávat rozhodujúci vplyv na WWTE (bod 55 napadnutého rozsudku). Poukazovali najmä na okolnost, ze "... WWTE bola pod spolocnou kontrolou spolocnosti TCLT na jednej strane a prezidenta WWTE a jeho rodiny na druhej strane..." (bod 56 napadnutého rozsudku), a zdôraznovali, ze "'spolocná kontrola`... nezodpovedá moznosti vykonávat rozhodujúci vplyv" (bod 57 napadnutého rozsudku). ( [291]93 ) V tomto zmysle rozsudky PKK a KNK/Rada, uz citovaný v poznámke pod ciarou 43, body 64 a 66; z 11. decembra 2008, Komisia/Département du Loiret, [292]C-295/07 P, Zb. s. I-9363, bod 99; Akzo Nobel, uz citovaný v poznámke pod ciarou 2, body 38 a 39, a Elf Aquitaine, uz citovaný v poznámke pod ciarou 3, bod 36. ( [293]94 ) Bod 165 prvá a druhá veta napadnutého rozsudku. ( [294]95 ) V tomto zmysle rozsudok z 1. júla 2010, Knauf Gips/Komisia, [295]C-407/08 P, Zb. s. I-6375, bod 108. ( [296]96 ) Bod 164 a bod 165 posledná veta napadnutého rozsudku. ( [297]97 ) Body 167 az 193 napadnutého rozsudku. ( [298]98 ) Rozsudky Akzo Nobel, uz citovaný v poznámke pod ciarou 2, bod 58; General Química, uz citovaný v poznámke pod ciarou 2, body 37 a 38, a Elf Aquitaine, uz citovaný v poznámke pod ciarou 3, body 54 a 55. ( [299]99 ) Bod 194 napadnutého rozsudku. ( [300]100 ) Rozsudok z 1. júna 1994, Komisia/Brazzelli Lualdi a i., [301]C-136/92 P, Zb. s. I-1981, bod 59; AceaElectrabel, uz citovaný v poznámke pod ciarou 40, bod 113, a Elf Aquitaine, uz citovaný v poznámke pod ciarou 3, bod 35. ( [302]101 ) Rozsudky Dansk Rřrindustri, uz citovaný v poznámke pod ciarou 24, bod 165; PKK a KNK/Rada, uz citovaný v poznámke pod ciarou 43, bod 61, a Akzo Nobel, uz citovaný v poznámke pod ciarou 2, bod 38. ( [303]102 ) V súlade s ustálenou judikatúrou platí v práve Únie zásada zákonnosti v súvislosti s deliktmi a sankciami (nullum crimen, nulla poena sine lege) (rozsudky zo 7. januára 2004, X, [304]C-60/02, Zb. s. I-651, bod 63; z 3. mája 2007, Advocaten voor de Wereld, [305]C-303/05, Zb. s. I-3633, bod 49, a ThyssenKrupp Nirosta, uz citovaný v poznámke pod ciarou 18, bod 80). Takisto prezumpcia neviny je na úrovni Únie uznávaná uz dlhsí cas (rozsudky z 8. júla 1999, Hüls/Komisia, [306]C-199/92 P, Zb. s. I-4287, body 149 a 150; zo 16. júla 2009, Rubach, [307]C-344/08, Zb. s. I-7033, bod 30, a z 23. decembra 2009, Spector Photo Group a Van Raemdonck, [308]C-45/08, Zb. s. I-12073, bod 39), hoci Súdny dvor otázku jej platnosti najprv ponechával otvorenú (rozsudok zo 17. októbra 1989, Dow Chemical Ibérica a i./Komisia, [309]97/87 az 99/87, Zb. s. 3165, bod 56). ( [310]103 ) Odôvodnenie 37 nariadenia c. 1/2003. ( [311]104 ) V jazyku konania "presumption of guilt". ( [312]105 ) Pozri návrhy k rozsudku Akzo Nobel, uz citovanému v poznámke pod ciarou 2, bod 74 a tam citovanú judikatúru, ako aj rozsudok Elf Aquitaine, uz citovaný v poznámke pod ciarou 3, bod 65, a návrhy, ktoré v uvedenej veci predniesol generálny advokát Mengozzi 17. februára 2011, body 58 az 64; podobne aj rozsudok zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, [313]C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, Zb. s. I-123, bod 132. ( [314]106 ) Pozri v tejto súvislosti moje návrhy k rozsudku Akzo Nobel, uz citovanému v poznámke pod ciarou 2, bod 75; to, ze skutocnosti a informácie, ktoré môzu vyvrátit túto domnienku, pochádzajú zo sféry dotknutých spolocností, zdôraznuje aj rozsudok Elf Aquitaine, uz citovaný v poznámke pod ciarou 3, bod 60 in fine a bod 70 in fine. ( [315]107 ) Pozri v tejto súvislosti moje návrhy k rozsudku Akzo Nobel, uz citovaný v poznámke pod ciarou 2, bod 97; v tom istom zmysle rozsudky ICI, uz citovaný v poznámke pod ciarou 3, body 132 az 141; Akzo Nobel, uz citovaný v poznámke pod ciarou 2, bod 77; General Química, uz citovaný v poznámke pod ciarou 2, body 34 az 38; Arkema, uz citovaný v poznámke pod ciarou 3, body 37 az 39, a Elf Aquitaine, uz citovaný v poznámke pod ciarou 3, body 53 az 55 a 88. ( [316]108 ) Rozsudok Akzo Nobel, uz citovaný v poznámke pod ciarou 2, bod 77, ako aj moje návrhy k tomuto rozsudku, bod 98; pozri okrem toho rozsudok General Química, uz citovaný v poznámke pod ciarou 2, bod 38. ( [317]109 ) Pozri najmä body 147 a 155 napadnutého rozsudku. ( [318]110 ) V tomto zmysle napríklad rozsudky z 18. marca 1993, Parlament/Frederiksen, [319]C-35/92 P, Zb. s. I-991, bod 31, a FIAMM a i./Rada a Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 40, bod 189. ( [320]111 ) Rozsudky z 22. decembra 1993, Pincherle/Komisia, [321]C-244/91 P, Zb. s. I-6965, bod 25 a 31; Dansk Rřrindustri, uz citovaný v poznámke pod ciarou 24, bod 148, a z 29. marca 2011, Anheuser-Busch/Budejovický Budvar, [322]C-96/09 P, Zb. s. I-2131, bod 211. ( [323]112 ) Body 153 az 160 napadnutého rozsudku; pozri v tejto súvislosti najmä bod 155, v ktorom Vseobecný súd uvádza, ze Komisia "z opatrnosti nepochybne nevychádzala len z domnienky ustálenej judikatúrou..., ale zohladnila aj dalsie skutkové dôkazy, ktoré takéto vykonávanie potvrdzovali". ( [324]113 ) Pozri bod 155 napadnutého rozsudku. ( [325]114 ) Body 159 a 160 napadnutého rozsudku. ( [326]115 ) Pozri v tejto súvislosti moje úvahy o zásade rovnosti zaobchádzania v bodoch 37 az 68 týchto návrhov. ( [327]116 ) Rozsudky z 19. októbra 1995, Rendo a i./Komisia, [328]C-19/93 P, Zb. s. I-3319, bod 13; Akzo Nobel, C-97/08 P, uz citovaný v poznámke pod ciarou 2, bod 33, ako aj Akzo a Akcros Chemicals, C-550/07 P, uz citovaný v poznámke pod ciarou 27, bod 22. ( [329]117 ) Pozri v tejto súvislosti judikatúru uvedenú v poznámke pod ciarou 82. ( [330]118 ) Pozri v tejto súvislosti este raz rozsudky uvedené v poznámke pod ciarou 63, Komisia/Írsko a i., bod 87, a Preskúmanie rozsudku M/EMEA, body 59 a 69. ( [331]119 ) Tak aj generálny advokát Léger v návrhoch z 2. apríla 1998 vo veci Parlament/Gutiérrez de Quijano y Lloréns, C-252/96 P (rozsudok z 19. novembra 1998, Zb. s. I-7421), bod 36. ( [332]120 ) V tomto zmysle uznesenie z 27. septembra 2004, UER/M6 a. i., C-470/02 P, neuverejnené v Zbierke, bod 69, a rozsudok z 21. septembra 2010, Svédsko/API a Komisia, [333]C-514/07 P, C-528/07 P a C-532/07 P, Zb. s. I-8533, bod 65. ( [334]121 ) Bod 155 napadnutého rozsudku; pozri aj odôvodnenie 373 sporného rozhodnutia. ( [335]122 ) Rozsudok z 9. septembra 1999, Petrides/Komisia, [336]C-64/98 P, Zb. s. I-5187, body 31 a 32; v tom istom zmysle rozsudok zo 14. mája 1998, Rada/de Nil a Impens, [337]C-259/96 P, Zb. s. I-2915, bod 31 in fine. Prejednávaná vec sa podstatne odlisuje od veci Impala (rozsudok uz citovaný v poznámke pod ciarou 54, body 100 az 102), v ktorej sa Vseobecný súd oprel o casti spisového materiálu, ktoré neboli odvolatelkám tohto prípadu prístupné a ktoré Komisia v správnom konaní ani nemohla pouzit ako súcast svojho rozhodnutia. ( [338]123 ) Pozri bod 111 týchto návrhov. ( [339]124 ) Rozsudok Elf Aquitaine, uz citovaný v poznámke pod ciarou 3, bod 152. ( [340]125 ) Rozsudok Elf Aquitaine, uz citovaný v poznámke pod ciarou 3, bod 152 v spojení s bodom 149. ( [341]126 ) Pozri v tejto súvislosti judikatúru uvedenú v poznámke pod ciarou 64. ( [342]127 ) Iná situácia existovala v súvislosti s tvrdeniami Komisie týkajúcimi sa vlastnosti TCLT ako "hlavnej kupujúcej" tabaku spracovaného spolocnostou WWTE, ktoré sú predmetom tretieho a stvrtého odvolacieho dôvodu vo veci C-14/11 P (pozri v tejto súvislosti najmä body 116 az 123 týchto návrhov). ( [343]128 ) Bod 155 napadnutého rozsudku; pozri aj odôvodnenia 373 a 376 sporného rozhodnutia. ( [344]129 ) Rozsudky Komisia/Brazzelli Lualdi a i., uz citovaný v poznámke pod ciarou 100, bod 59; z 21. februára 2008, Komisia/Girardot, [345]C-348/06 P, Zb. s. I-833, bod 49, a zo 16. novembra 2011, Bank Melli Iran/Rada, [346]C-548/09 P, Zb. s. I-11381, bod 122. ( [347]130 ) V tomto zmysle rozsudok zo 7. júna 2007, Wunenburger/Komisia, [348]C-362/05 P, Zb. s. I-4333, bod 98; podobne rozsudok ArcelorMittal, uz citovaný v poznámke pod ciarou 2, body 153 a 154. ( [349]131 ) Pozri napríklad tvrdenia Komisie týkajúce sa zásady rovnosti zaobchádzania v jej odvolaní vo veci C-14/11 P, ktoré v rozsiahlej miere "zuzitkovala" pri odpovedi na odvolanie vo veci C-628/10 P. Takisto spolocnosti AOI a SCTC vo svojej odpovedi na odvolanie vo veci C-14/11 P pouzili mnohé argumenty, ktoré uz boli predmetom ich odvolania vo veci C-628/10 P. ( [350]132 ) Rozsudky z 18. marca 1997, Guérin automobiles/Komisia, [351]C-282/95 P, Zb. s. I-1503, bod 45; z 18. septembra 2003, Volkswagen/Komisia, [352]C-338/00 P, Zb. s. I-9189, bod 181, a zo 14. júla 2005, ThyssenKrupp/Komisia, [353]C-65/02 P a C-73/02 P, Zb. s. I-6773, bod 99; v tom istom zmysle okrem toho rozsudky z 31. mája 2001, D a Svédsko/Rada, [354]C-122/99 P a C-125/99 P, Zb. s. I-4319, body 63 az 65; zo 6. októbra 2009, GlaxoSmithKline Services a i./Komisia a i., [355]C-501/06 P, C-513/06 P, C-515/06 P a C-519/06 P, Zb. s. I-9291, body 169 a 170, a z 8. septembra 2011, Komisia/Holandsko, [356]C-279/08 P, Zb. s. I-7671, bod 137, ako aj v súvislosti s dvomi spojenými priamymi zalobami rozsudok z 13. októbra 1992, Portugalsko a Spanielsko/Rada, [357]C-63/90 a C-67/90, Zb. s. I-5073, bod 56. References 1. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#t-ECR_62010CC0628_SK_01-E0001 2. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#t-ECR_62010CC0628_SK_01-E0002 3. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#t-ECR_62010CC0628_SK_01-E0003 4. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#t-ECR_62010CC0628_SK_01-E0004 5. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#t-ECR_62010CC0628_SK_01-E0005 6. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#t-ECR_62010CC0628_SK_01-E0006 7. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#t-ECR_62010CC0628_SK_01-E0007 8. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#t-ECR_62010CC0628_SK_01-E0008 9. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#t-ECR_62010CC0628_SK_01-E0009 10. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#t-ECR_62010CC0628_SK_01-E0010 11. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#t-ECR_62010CC0628_SK_01-E0011 12. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#t-ECR_62010CC0628_SK_01-E0012 13. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#t-ECR_62010CC0628_SK_01-E0013 14. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#t-ECR_62010CC0628_SK_01-E0014 15. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#t-ECR_62010CC0628_SK_01-E0015 16. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#t-ECR_62010CC0628_SK_01-E0016 17. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#t-ECR_62010CC0628_SK_01-E0017 18. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#t-ECR_62010CC0628_SK_01-E0018 19. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#t-ECR_62010CC0628_SK_01-E0019 20. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#t-ECR_62010CC0628_SK_01-E0020 21. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#t-ECR_62010CC0628_SK_01-E0021 22. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#t-ECR_62010CC0628_SK_01-E0022 23. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#t-ECR_62010CC0628_SK_01-E0023 24. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#t-ECR_62010CC0628_SK_01-E0024 25. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#t-ECR_62010CC0628_SK_01-E0025 26. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#t-ECR_62010CC0628_SK_01-E0026 27. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#t-ECR_62010CC0628_SK_01-E0027 28. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#t-ECR_62010CC0628_SK_01-E0028 29. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#t-ECR_62010CC0628_SK_01-E0029 30. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#t-ECR_62010CC0628_SK_01-E0030 31. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#t-ECR_62010CC0628_SK_01-E0031 32. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#t-ECR_62010CC0628_SK_01-E0032 33. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#t-ECR_62010CC0628_SK_01-E0033 34. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#t-ECR_62010CC0628_SK_01-E0034 35. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#t-ECR_62010CC0628_SK_01-E0035 36. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#t-ECR_62010CC0628_SK_01-E0036 37. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#t-ECR_62010CC0628_SK_01-E0037 38. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#t-ECR_62010CC0628_SK_01-E0038 39. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#t-ECR_62010CC0628_SK_01-E0039 40. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#t-ECR_62010CC0628_SK_01-E0040 41. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#t-ECR_62010CC0628_SK_01-E0041 42. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#t-ECR_62010CC0628_SK_01-E0042 43. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#t-ECR_62010CC0628_SK_01-E0043 44. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#t-ECR_62010CC0628_SK_01-E0044 45. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#t-ECR_62010CC0628_SK_01-E0045 46. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#t-ECR_62010CC0628_SK_01-E0046 47. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#t-ECR_62010CC0628_SK_01-E0047 48. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#t-ECR_62010CC0628_SK_01-E0048 49. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#t-ECR_62010CC0628_SK_01-E0049 50. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#t-ECR_62010CC0628_SK_01-E0050 51. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#t-ECR_62010CC0628_SK_01-E0051 52. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#t-ECR_62010CC0628_SK_01-E0052 53. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#t-ECR_62010CC0628_SK_01-E0053 54. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#t-ECR_62010CC0628_SK_01-E0054 55. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#t-ECR_62010CC0628_SK_01-E0055 56. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#t-ECR_62010CC0628_SK_01-E0056 57. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#t-ECR_62010CC0628_SK_01-E0057 58. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#t-ECR_62010CC0628_SK_01-E0058 59. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#t-ECR_62010CC0628_SK_01-E0059 60. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#t-ECR_62010CC0628_SK_01-E0060 61. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#t-ECR_62010CC0628_SK_01-E0061 62. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#t-ECR_62010CC0628_SK_01-E0062 63. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#t-ECR_62010CC0628_SK_01-E0063 64. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#t-ECR_62010CC0628_SK_01-E0064 65. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#t-ECR_62010CC0628_SK_01-E0065 66. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#t-ECR_62010CC0628_SK_01-E0066 67. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#t-ECR_62010CC0628_SK_01-E0067 68. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#t-ECR_62010CC0628_SK_01-E0068 69. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#t-ECR_62010CC0628_SK_01-E0069 70. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#t-ECR_62010CC0628_SK_01-E0070 71. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#t-ECR_62010CC0628_SK_01-E0071 72. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#t-ECR_62010CC0628_SK_01-E0072 73. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#t-ECR_62010CC0628_SK_01-E0073 74. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#t-ECR_62010CC0628_SK_01-E0074 75. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#t-ECR_62010CC0628_SK_01-E0075 76. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#t-ECR_62010CC0628_SK_01-E0076 77. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#t-ECR_62010CC0628_SK_01-E0077 78. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#t-ECR_62010CC0628_SK_01-E0078 79. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#t-ECR_62010CC0628_SK_01-E0079 80. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#t-ECR_62010CC0628_SK_01-E0080 81. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#t-ECR_62010CC0628_SK_01-E0081 82. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#t-ECR_62010CC0628_SK_01-E0082 83. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#t-ECR_62010CC0628_SK_01-E0083 84. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#t-ECR_62010CC0628_SK_01-E0084 85. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#t-ECR_62010CC0628_SK_01-E0085 86. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#t-ECR_62010CC0628_SK_01-E0086 87. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#t-ECR_62010CC0628_SK_01-E0087 88. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#t-ECR_62010CC0628_SK_01-E0088 89. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#t-ECR_62010CC0628_SK_01-E0089 90. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#t-ECR_62010CC0628_SK_01-E0090 91. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#t-ECR_62010CC0628_SK_01-E0091 92. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#t-ECR_62010CC0628_SK_01-E0092 93. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#t-ECR_62010CC0628_SK_01-E0093 94. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#t-ECR_62010CC0628_SK_01-E0094 95. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#t-ECR_62010CC0628_SK_01-E0095 96. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#t-ECR_62010CC0628_SK_01-E0096 97. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#t-ECR_62010CC0628_SK_01-E0097 98. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#t-ECR_62010CC0628_SK_01-E0098 99. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#t-ECR_62010CC0628_SK_01-E0099 100. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#t-ECR_62010CC0628_SK_01-E0100 101. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#t-ECR_62010CC0628_SK_01-E0101 102. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#t-ECR_62010CC0628_SK_01-E0102 103. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#t-ECR_62010CC0628_SK_01-E0103 104. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#t-ECR_62010CC0628_SK_01-E0104 105. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#t-ECR_62010CC0628_SK_01-E0105 106. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#t-ECR_62010CC0628_SK_01-E0106 107. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#t-ECR_62010CC0628_SK_01-E0107 108. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#t-ECR_62010CC0628_SK_01-E0108 109. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#t-ECR_62010CC0628_SK_01-E0109 110. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#t-ECR_62010CC0628_SK_01-E0110 111. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#t-ECR_62010CC0628_SK_01-E0111 112. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#t-ECR_62010CC0628_SK_01-E0112 113. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#t-ECR_62010CC0628_SK_01-E0113 114. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#t-ECR_62010CC0628_SK_01-E0114 115. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#t-ECR_62010CC0628_SK_01-E0115 116. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#t-ECR_62010CC0628_SK_01-E0116 117. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#t-ECR_62010CC0628_SK_01-E0117 118. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#t-ECR_62010CC0628_SK_01-E0118 119. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#t-ECR_62010CC0628_SK_01-E0119 120. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#t-ECR_62010CC0628_SK_01-E0120 121. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#t-ECR_62010CC0628_SK_01-E0121 122. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#t-ECR_62010CC0628_SK_01-E0122 123. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#t-ECR_62010CC0628_SK_01-E0123 124. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#t-ECR_62010CC0628_SK_01-E0124 125. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#t-ECR_62010CC0628_SK_01-E0125 126. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#t-ECR_62010CC0628_SK_01-E0126 127. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#t-ECR_62010CC0628_SK_01-E0127 128. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#t-ECR_62010CC0628_SK_01-E0128 129. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#t-ECR_62010CC0628_SK_01-E0129 130. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#t-ECR_62010CC0628_SK_01-E0130 131. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#t-ECR_62010CC0628_SK_01-E0131 132. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#t-ECR_62010CC0628_SK_01-E0132 133. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#t-ECR_62010CC0628_SK_01-E0133 134. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#c-ECR_62010CC0628_SK_01-E0001 135. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#c-ECR_62010CC0628_SK_01-E0002 136. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#c-ECR_62010CC0628_SK_01-E0003 137. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992C?0049&locale=SK 138. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0280&locale=SK 139. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008C?0097&locale=SK 140. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0090&locale=SK 141. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0201&locale=SK 142. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#c-ECR_62010CC0628_SK_01-E0004 143. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61969??0048&locale=SK 144. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61982??0107&locale=SK 145. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0520&locale=SK 146. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0521&locale=SK 147. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#c-ECR_62010CC0628_SK_01-E0005 148. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:001:TOC 149. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#c-ECR_62010CC0628_SK_01-E0006 150. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#c-ECR_62010CC0628_SK_01-E0007 151. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2007:102:TOC 152. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#c-ECR_62010CC0628_SK_01-E0008 153. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#c-ECR_62010CC0628_SK_01-E0009 154. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#c-ECR_62010CC0628_SK_01-E0010 155. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#c-ECR_62010CC0628_SK_01-E0011 156. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#c-ECR_62010CC0628_SK_01-E0012 157. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005T?0024&locale=SK 158. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#c-ECR_62010CC0628_SK_01-E0013 159. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#c-ECR_62010CC0628_SK_01-E0014 160. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#c-ECR_62010CC0628_SK_01-E0015 161. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61990C?0313&locale=SK 162. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0071&locale=SK 163. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#c-ECR_62010CC0628_SK_01-E0016 164. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#c-ECR_62010CC0628_SK_01-E0017 165. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#c-ECR_62010CC0628_SK_01-E0018 166. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#c-ECR_62010CC0628_SK_01-E0019 167. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0340&locale=SK 168. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0487&locale=SK 169. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0352&locale=SK 170. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#c-ECR_62010CC0628_SK_01-E0020 171. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#c-ECR_62010CC0628_SK_01-E0021 172. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#c-ECR_62010CC0628_SK_01-E0022 173. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#c-ECR_62010CC0628_SK_01-E0023 174. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0125&locale=SK 175. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#c-ECR_62010CC0628_SK_01-E0024 176. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#c-ECR_62010CC0628_SK_01-E0025 177. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002C?0189&locale=SK 178. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0280&locale=SK 179. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#c-ECR_62010CC0628_SK_01-E0026 180. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#c-ECR_62010CC0628_SK_01-E0027 181. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#c-ECR_62010CC0628_SK_01-E0028 182. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0550&locale=SK 183. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#c-ECR_62010CC0628_SK_01-E0029 184. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0344&locale=SK 185. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0127&locale=SK 186. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#c-ECR_62010CC0628_SK_01-E0030 187. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2006:210:TOC 188. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2006:298:TOC 189. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#c-ECR_62010CC0628_SK_01-E0031 190. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0167&locale=SK 191. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61982??0190&locale=SK 192. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#c-ECR_62010CC0628_SK_01-E0032 193. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#c-ECR_62010CC0628_SK_01-E0033 194. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#c-ECR_62010CC0628_SK_01-E0034 195. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#c-ECR_62010CC0628_SK_01-E0035 196. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#c-ECR_62010CC0628_SK_01-E0036 197. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#c-ECR_62010CC0628_SK_01-E0037 198. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61983??0188&locale=SK 199. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61984??0134&locale=SK 200. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008C?0038&locale=SK 201. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#c-ECR_62010CC0628_SK_01-E0038 202. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0309&locale=SK 203. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#c-ECR_62010CC0628_SK_01-E0039 204. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61985C?0089&locale=SK 205. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#c-ECR_62010CC0628_SK_01-E0040 206. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61985??0301&locale=SK 207. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61985??0260&locale=SK 208. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61985??0273&locale=SK 209. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61991C?0326&locale=SK 210. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#c-ECR_62010CC0628_SK_01-E0041 211. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0120&locale=SK 212. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0440&locale=SK 213. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0480&locale=SK 214. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#c-ECR_62010CC0628_SK_01-E0042 215. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#c-ECR_62010CC0628_SK_01-E0043 216. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#c-ECR_62010CC0628_SK_01-E0044 217. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005C?0229&locale=SK 218. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005C?0260&locale=SK 219. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008C?0413&locale=SK 220. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#c-ECR_62010CC0628_SK_01-E0045 221. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#c-ECR_62010CC0628_SK_01-E0046 222. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#c-ECR_62010CC0628_SK_01-E0047 223. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#c-ECR_62010CC0628_SK_01-E0048 224. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#c-ECR_62010CC0628_SK_01-E0049 225. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#c-ECR_62010CC0628_SK_01-E0050 226. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#c-ECR_62010CC0628_SK_01-E0051 227. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#c-ECR_62010CC0628_SK_01-E0052 228. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#c-ECR_62010CC0628_SK_01-E0053 229. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#c-ECR_62010CC0628_SK_01-E0054 230. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#c-ECR_62010CC0628_SK_01-E0055 231. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0095&locale=SK 232. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0413&locale=SK 233. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#c-ECR_62010CC0628_SK_01-E0056 234. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0279&locale=SK 235. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62010C?0069&locale=SK 236. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0272&locale=SK 237. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#c-ECR_62010CC0628_SK_01-E0057 238. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#c-ECR_62010CC0628_SK_01-E0058 239. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#c-ECR_62010CC0628_SK_01-E0059 240. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#c-ECR_62010CC0628_SK_01-E0060 241. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#c-ECR_62010CC0628_SK_01-E0061 242. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#c-ECR_62010CC0628_SK_01-E0062 243. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#c-ECR_62010CC0628_SK_01-E0063 244. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#c-ECR_62010CC0628_SK_01-E0064 245. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008C?0089&locale=SK 246. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0197&locale=SK 247. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#c-ECR_62010CC0628_SK_01-E0065 248. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0286&locale=SK 249. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61959??0036&locale=SK 250. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61983??0111&locale=SK 251. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#c-ECR_62010CC0628_SK_01-E0066 252. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61980??0195&locale=SK 253. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#c-ECR_62010CC0628_SK_01-E0067 254. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0550&locale=SK 255. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#c-ECR_62010CC0628_SK_01-E0068 256. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#c-ECR_62010CC0628_SK_01-E0069 257. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0333&locale=SK 258. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#c-ECR_62010CC0628_SK_01-E0070 259. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#c-ECR_62010CC0628_SK_01-E0071 260. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#c-ECR_62010CC0628_SK_01-E0072 261. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#c-ECR_62010CC0628_SK_01-E0073 262. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#c-ECR_62010CC0628_SK_01-E0074 263. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000T?0067&locale=SK 264. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#c-ECR_62010CC0628_SK_01-E0075 265. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#c-ECR_62010CC0628_SK_01-E0076 266. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#c-ECR_62010CC0628_SK_01-E0077 267. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#c-ECR_62010CC0628_SK_01-E0078 268. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#c-ECR_62010CC0628_SK_01-E0079 269. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#c-ECR_62010CC0628_SK_01-E0080 270. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#c-ECR_62010CC0628_SK_01-E0081 271. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62010C?0047&locale=SK 272. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#c-ECR_62010CC0628_SK_01-E0082 273. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#c-ECR_62010CC0628_SK_01-E0083 274. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001C?0076&locale=SK 275. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0203&locale=SK 276. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#c-ECR_62010CC0628_SK_01-E0084 277. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#c-ECR_62010CC0628_SK_01-E0085 278. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#c-ECR_62010CC0628_SK_01-E0086 279. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62010C?0109&locale=SK 280. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62010C?0110&locale=SK 281. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0403&locale=SK 282. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0047&locale=SK 283. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#c-ECR_62010CC0628_SK_01-E0087 284. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#c-ECR_62010CC0628_SK_01-E0088 285. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#c-ECR_62010CC0628_SK_01-E0089 286. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#c-ECR_62010CC0628_SK_01-E0090 287. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#c-ECR_62010CC0628_SK_01-E0091 288. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2004:024:TOC 289. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#c-ECR_62010CC0628_SK_01-E0092 290. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#c-ECR_62010CC0628_SK_01-E0093 291. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#c-ECR_62010CC0628_SK_01-E0094 292. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0295&locale=SK 293. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#c-ECR_62010CC0628_SK_01-E0095 294. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#c-ECR_62010CC0628_SK_01-E0096 295. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008C?0407&locale=SK 296. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#c-ECR_62010CC0628_SK_01-E0097 297. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#c-ECR_62010CC0628_SK_01-E0098 298. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#c-ECR_62010CC0628_SK_01-E0099 299. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#c-ECR_62010CC0628_SK_01-E0100 300. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#c-ECR_62010CC0628_SK_01-E0101 301. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992C?0136&locale=SK 302. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#c-ECR_62010CC0628_SK_01-E0102 303. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#c-ECR_62010CC0628_SK_01-E0103 304. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002C?0060&locale=SK 305. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005C?0303&locale=SK 306. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992C?0199&locale=SK 307. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008C?0344&locale=SK 308. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008C?0045&locale=SK 309. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61987??0097&locale=SK 310. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#c-ECR_62010CC0628_SK_01-E0104 311. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#c-ECR_62010CC0628_SK_01-E0105 312. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#c-ECR_62010CC0628_SK_01-E0106 313. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0204&locale=SK 314. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#c-ECR_62010CC0628_SK_01-E0107 315. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#c-ECR_62010CC0628_SK_01-E0108 316. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#c-ECR_62010CC0628_SK_01-E0109 317. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#c-ECR_62010CC0628_SK_01-E0110 318. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#c-ECR_62010CC0628_SK_01-E0111 319. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992C?0035&locale=SK 320. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#c-ECR_62010CC0628_SK_01-E0112 321. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61991C?0244&locale=SK 322. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0096&locale=SK 323. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#c-ECR_62010CC0628_SK_01-E0113 324. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#c-ECR_62010CC0628_SK_01-E0114 325. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#c-ECR_62010CC0628_SK_01-E0115 326. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#c-ECR_62010CC0628_SK_01-E0116 327. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#c-ECR_62010CC0628_SK_01-E0117 328. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61993C?0019&locale=SK 329. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#c-ECR_62010CC0628_SK_01-E0118 330. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#c-ECR_62010CC0628_SK_01-E0119 331. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#c-ECR_62010CC0628_SK_01-E0120 332. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#c-ECR_62010CC0628_SK_01-E0121 333. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0514&locale=SK 334. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#c-ECR_62010CC0628_SK_01-E0122 335. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#c-ECR_62010CC0628_SK_01-E0123 336. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0064&locale=SK 337. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61996C?0259&locale=SK 338. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#c-ECR_62010CC0628_SK_01-E0124 339. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#c-ECR_62010CC0628_SK_01-E0125 340. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#c-ECR_62010CC0628_SK_01-E0126 341. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#c-ECR_62010CC0628_SK_01-E0127 342. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#c-ECR_62010CC0628_SK_01-E0128 343. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#c-ECR_62010CC0628_SK_01-E0129 344. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#c-ECR_62010CC0628_SK_01-E0130 345. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0348&locale=SK 346. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0548&locale=SK 347. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#c-ECR_62010CC0628_SK_01-E0131 348. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005C?0362&locale=SK 349. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#c-ECR_62010CC0628_SK_01-E0132 350. file:///tmp/lynxXXXXQiGt0M/L94366-9678TMP.html#c-ECR_62010CC0628_SK_01-E0133 351. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0282&locale=SK 352. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0338&locale=SK 353. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002C?0065&locale=SK 354. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0122&locale=SK 355. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0501&locale=SK 356. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008C?0279&locale=SK 357. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61990C?0063&locale=SK