NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA JÁN MAZÁK prednesené 6. septembra 2012 ( [1]1 ) Vec C-610/10 Európska komisia proti Spanielskemu královstvu "Casová uplatnitelnost clánku 260 ods. 2 ZFEÚ -- Prípustnost zaloby -- Rozsudok Súdneho dvora, ktorým sa konstatovalo nesplnenie povinnosti -- Nevykonanie -- Penazná sankcia" 1. V prejednávanej veci podala Komisia Európskych spolocenstiev zalobu proti Spanielskemu královstvu na základe clánku 260 ZFEÚ v nadväznosti na údajné nevykonanie rozsudku, ktorý vydal Súdny dvor 2. júla 2002 vo veci Komisia/Spanielsko ( [2]2 ) (dalej len "rozsudok z roku 2002"). V tomto rozsudku Súdny dvor konstatoval, ze Spanielske královstvo si tým, ze neprijalo opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s rozhodnutím Komisie 91/1/EHS z 20. decembra 1989 týkajúcim sa pomoci, ktoré v Spanielsku poskytla centrálna vláda a viaceré autonómne vlády spolocnosti MAGEFESA ( [3]3 ), výrobcovi domácich potrieb z nehrdzavejúcej ocele a drobných elektrických spotrebicov ( [4]4 ), v rozsahu, v akom bola týmto rozhodnutím pomoc, ktorá bola poskytnutá podnikom Gursa, Migsa a Cunosa, vyhlásená za protiprávnu a nezlucitelnú so spolocným trhom, nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z clánku 249 stvrtého odseku ES, ako aj z clánkov 2 a 3 uvedeného rozhodnutia. ( [5]5 ) 2. Treba uviest, ze prejednávaná zaloba sa týka len nevykonania rozsudku z roku 2002 vo vztahu k pomoci poskytnutej podniku Indosa autonómnou oblastou Baskicko vo forme úverovej záruky vo výske 300 miliónov ESP poskytnutej priamo podniku Indosa, úverovej záruky vo výske 672 miliónov ESP pre podniky Magefesa a úrokovej úlavy vo výske 9 miliónov ESP. Pokial ide o podniky Gursa, Migsa a Cunosa, Komisia sa od roku 2006 domnievala, ze rozhodnutie 91/1 bolo vykonané, kedze tieto spolocnosti ukoncili svoju cinnost a ich aktíva boli predané za trhovú cenu. I - Konanie pred podaním zaloby 3. Od roku 2004 si Komisia a Spanielske královstvo vymenili rozsiahlu korespondenciu týkajúcu sa vykonania rozsudku z roku 2002. Vzhladom na znacný pocet vymenených listov spomeniem len najdôlezitejsie súcasti tejto korespondencie. 4. Vzhladom na to, ze na majetok podniku Indosa bol vyhlásený konkurz uz 19. apríla 1994, ale tento podnik nadalej vykonával svoju cinnost prostredníctvom svojej stopercentnej dcérskej spolocnosti, konkrétne spolocnosti CMD ( [6]6 ), Komisia viackrát poziadala spanielske orgány o informácie o stave likvidácie podniku Indosa. Vyzývala ich, aby prijali vsetky potrebné opatrenia na dokoncenie úplnej likvidácie aktív tohto podniku a na ukoncenie jeho cinnosti. 5. Spanielske orgány odpovedali, ze likvidácia aktív podniku Indosa este nebola dokoncená, kedze dohoda o likvidácii týkajúca sa predaja vsetkých aktív, ktoré boli súcastou obchodného majetku, a ukoncení cinnosti podniku schválená uznesením z 29. septembra 2004 este nebola právoplatná. Az 30. mája 2006 spanielske orgány informovali Komisiu, ze táto dohoda nadobudla právoplatnost 2. mája 2006. 6. Vo svojom liste z 26. januára 2007 Komisia konstatovala, ze spolocnost CMD ako stopercentná dcérska spolocnost podniku Indosa vykonávala dotovanú cinnost, a upriamila pozornost spanielskych orgánov na skutocnost, ze úcinné vykonanie rozhodnutia 91/1 si vyzaduje vymozenie pomoci nezlucitelnej so spolocným trhom od subjektu, ktorý mal skutocný prospech z tejto pomoci. Spanielske orgány v reakcii na uvedený list poskytli informácie týkajúce sa procesu predaja jediných aktív podniku Indosa, cize akcií spolocnosti CMD. Napokon spanielske orgány dvoma listami zo septembra 2008 oznámili, ze neexistuje platná ponuka na akcie spolocnosti CMD a ze aktíva podniku Indosa v konecnom dôsledku neboli predané. 7. Listom z 24. októbra 2007 spanielske orgány oznámili, ze pomoc vyhlásená rozhodnutím 91/1 za nezlucitelnú so spolocným trhom bola zapísaná medzi konkurzné pasíva podniku Indosa. V júli 2008 si Komisia vyziadala dôkaz, ktorý vsak spanielske orgány neposkytli. 8. Listami z 8. októbra 2008 a 13. novembra 2008 spanielske orgány informovali Komisiu, ze spolocnost CMD 30. júla 2008 vyhlásila, ze je v úpadku. 9. Listami z 18. augusta 2009, 7. septembra 2009 a 21. septembra 2009 Komisia poziadala spanielske orgány po prvé o podrobný harmonogram s uvedením dátumu ukoncenia cinnosti spolocnosti CMD a postupu likvidácie jej aktív, po druhé o informácie o postupe prevodu aktív, po tretie o dôkaz, ze uvedený prevod sa uskutocnil za trhových podmienok, a po stvrté o dôkazy, ze pomoc vyhlásená za nezlucitelnú so spolocným trhom bola zapísaná medzi pasíva spolocnosti CMD ako pohladávka proti podstate. 10. Listami z 21. septembra 2009 a 13. októbra 2009 spanielske orgány odpovedali, ze po prvé k ukonceniu cinnosti spolocnosti CMD doslo 30. júla 2009, po druhé konkurzné konanie prebiehalo na príslusnom vnútrostátnom súde (bez predlozenia podrobného harmonogramu, ktorý ziadala Komisia) a po tretie nevedia, ci pomoc nezlucitelná so spolocným trhom bola zapísaná medzi pasíva spolocnosti CMD. Dna 1. decembra 2009 zaslali konecný zoznam veritelov spolocnosti CMD schválený príslusným vnútrostátnym súdom. Autonómna oblast Baskicko nebola uvedená na tomto zozname, pokial ide o pomoc vyhlásenú rozhodnutím 91/1 za nezlucitelnú so spolocným trhom. 11. Dna 20. novembra 2009 Komisia zaslala Spanielskemu královstvu výzvu na základe clánku 228 ods. 2 ES, pricom uviedla, ze si vyhradzuje právo prípadne vydat - po oboznámení sa s pripomienkami dotknutého clenského státu, alebo ak jej tieto pripomienky nebudú zaslané v stanovenej lehote - odôvodnené stanovisko v súlade s clánkom 228 ods. 2 ES. 12. V reakcii na tento list spanielske orgány 26. januára 2010 informovali Komisiu, ze rozsudok z roku 2002 sa vykonáva, kedze podnik Indosa, ako aj spolocnost CMD sú v likvidácii, nemajú ziadnych zamestnancov a ukoncili svoju cinnost. 13. Dna 18. marca 2010 Komisia zaslala doplnujúcu výzvu, v ktorej v súlade s clánkom 260 ods. 2 ZFEÚ vyzvala Spanielske královstvo, aby jej predlozilo svoje pripomienky v lehote dvoch mesiacov od dorucenia výzvy. Komisia uviedla, ze si vyhradzuje právo - po oboznámení sa s pripomienkami dotknutého clenského státu, alebo ak jej tieto pripomienky nebudú zaslané v stanovenej lehote - predlozit vec Súdnemu dvoru na základe clánku 260 ods. 2 ZFEÚ. 14. Spanielske orgány odpovedali na túto doplnujúcu výzvu listami z 2. júna 2010, 9. júna 2010 a 29. septembra 2010, z ktorých vyplývalo, ze autonómna oblast Baskicko nie je uvedená medzi veritelmi spolocnosti CMD a ze uvedená autonómna oblast vstúpi do konkurzného konania ako úcastník a poziada o zápis svojej pohladávky voci podniku Indosa v súvislosti s pomocou vyhlásenou rozhodnutím 91/1 za nezlucitelnú so spolocným trhom do súpisu pohladávok. E-mailom zo 7. júla 2010 spanielske orgány zaslali likvidacný plán spolocnosti CMD schválený vnútrostátnym súdom. 15. Za týchto podmienok Komisia podala 22. decembra 2010 zalobu, na základe ktorej sa zacalo toto konanie. II - Konanie pred Súdnym dvorom a návrhy 16. Komisia vo svojej zalobe navrhuje, aby Súdny dvor: -- urcil, ze Spanielske královstvo si tým, ze neprijalo vsetky opatrenia potrebné na vykonanie rozsudku z roku 2002, nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z rozhodnutia 91/1 a clánku 260 ZFEÚ, -- ulozil Spanielskemu královstvu povinnost zaplatit Komisii penále vo výske 131136 eur za kazdý den omeskania s vykonaním rozsudku z roku 2002, a to odo dna vyhlásenia rozsudku v prejednávanej veci az do úplného vykonania rozsudku z roku 2002, -- ulozil Spanielskemu královstvu povinnost zaplatit Komisii pausálnu pokutu, ktorej výska bude daná vynásobením dennej sumy vo výske 14343 eur poctom dní trvania porusenia odo dna vyhlásenia rozsudku z roku 2002 az do: -- dna, ked Spanielske královstvo vymôze pomoc, ktorá bola rozhodnutím 91/1 vyhlásená za protiprávnu, ak Súdny dvor skonstatuje, ze k vymozeniu skutocne doslo pred vyhlásením rozsudku v prejednávanej veci, -- dna vyhlásenia rozsudku v prejednávanej veci, ak nedôjde k vykonaniu rozsudku z roku 2002 v plnom rozsahu pred týmto dnom, -- ulozil Spanielskemu královstvu povinnost nahradit trovy konania. 17. Spanielske královstvo navrhuje, aby Súdny dvor: -- zamietol zalobu a subsidiárne uplatnil stvrtrocné penále vo výske 12269,70 eura, ako aj pausálnu sankciu vo výske 44,80 eura za den a -- ulozil Komisii povinnost nahradit trovy konania. 18. Spanielske královstvo na základe clánku 91 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora vznieslo 22. marca 2011 námietku neprípustnosti, pricom Súdny dvor rozhodol, ze o tejto námietke a o veci samej rozhodne súcasne. 19. Uznesením z 13. mája 2011 predseda Súdneho dvora vyhovel návrhu Ceskej republiky na vstup do konania ako vedlajsieho úcastníka konania na podporu návrhov Spanielskeho královstva. Ceská republika sa vo svojom vyjadrení vedlajsieho úcastníka konania zamerala na otázku prípustnosti zaloby. III - Posúdenie A - O prípustnosti zaloby 20. Spanielske královstvo vo svojej námietke neprípustnosti spochybnuje zákonnost konania pred podaním zaloby z dôvodu neexistencie odôvodneného stanoviska. 21. Táto námietka má svoj pôvod v zmene konania, ktoré obligatórne predchádza zalobe o nesplnenie povinnosti z dôvodu nevykonania rozsudku Súdneho dvora, ktorým sa konstatuje nesplnenie povinnosti, zavedenej Lisabonskou zmluvou. 22. Spanielske královstvo, ktoré podporuje Ceská republika, a Komisia si protirecia v otázke, ci sa zákonnost konania pred podaním zaloby v prejednávanom prípade má posudzovat na základe clánku 228 ES, kedze toto konanie bolo zacaté výzvou z 20. novembra 2009, cize pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, alebo na základe clánku 260 ods. 2 ZFEÚ, kedze uvedený clánok by sa mal uplatnovat odo dna nadobudnutia platnosti tejto zmluvy, aj ked sa konanie pred podaním zaloby zacalo pred týmto dnom. 23. Spanielske královstvo sa domnieva, ze uplatnenie clánku 260 ods. 2 ZFEÚ je retroaktívne, a teda porusuje zásady právnej istoty a zákazu retroaktivity pravidiel, ktoré stanovujú prísnejsie sankcie. 24. V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze konanie o nesplnenie povinnosti z dôvodu nevykonania rozsudku Súdneho dvora, ktorým sa konstatuje nesplnenie povinnosti, sa musí povazovat za osobitné súdne konanie na vykonanie rozsudkov, inými slovami, za spôsob výkonu rozhodnutí. ( [7]7 ) Jeho cielom je zabezpecit a zarucit obnovenie dodrziavania práva. ( [8]8 ) Podaniu zaloby musí predchádzat konanie pred podaním zaloby, ktorého zákonnost predstavuje základnú záruku vyzadovanú ZFEÚ nielen na úcely ochrany práv predmetného clenského státu, ale tiez na úcely zabezpecenia toho, ze predmetom prípadného sporového konania bude jasne vymedzený spor. ( [9]9 ) 25. Rovnako ako konanie, ktoré predchádza zalobe o nesplnenie povinnosti, konanie pred podaním zaloby o nesplnenie povinnosti z dôvodu nevykonania rozsudku Súdneho dvora, ktorým sa konstatuje nesplnenie povinnosti, sa podla ustanovení clánku 228 ES pôvodne skladalo z dvoch po sebe nasledujúcich etáp, konkrétne z výzvy a z odôvodneného stanoviska. V tejto súvislosti nemôzem súhlasit so Spanielskym královstvom, ked tvrdí, ze priebeh konania pred podaním zaloby bol len výsledkom administratívnej praxe Komisie. Ako Komisia zdôraznila vo svojich písomných pripomienkach týkajúcich sa námietky neprípustnosti, etapy konania pred podaním zaloby vyplývali priamo z clánku 228 ES. 26. Zmena vykonaná Lisabonskou zmluvou spocíva v zjednodusení, a teda aj skrátení konania pred podaním zaloby prostredníctvom zrusenia etapy odôvodneného stanoviska. Dôsledkom toho je, ze clánok 260 ods. 2 ZFEÚ podmienuje prípustnost zaloby o nesplnenie povinnosti z dôvodu nevykonania rozsudku Súdneho dvora, ktorým sa konstatuje nesplnenie povinnosti, len tým, aby mal dotknutý clenský stát moznost predlozit svoje pripomienky pred podaním zaloby. Podla môjho názoru výzva dotknutému clenskému státu na predlozenie pripomienok týkajúcich sa nevykonania rozsudku Súdneho dvora postacuje na zabezpecenie dodrzania spomenutej podmienky. 27. Vzniká otázka, ci je clánok 260 ods. 2 ZFEÚ uplatnitelný len na konania zacaté po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy, co by znamenalo, ze výzva by musela byt zaslaná dotknutému clenskému státu po 1. decembri 2009, alebo je uplatnitelný aj na konania zacaté pred uvedeným dnom, co by znamenalo, ze zákonnost konania pred podaním zaloby by sa musela posudzovat na základe clánku 260 ods. 2 ZFEÚ v prípade vsetkých zalôb podaných po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy. 28. V tejto otázke súhlasím s Ceskou republikou v tom, ze odpoved závisí od posúdenia otázky, ci sa má clánok 260 ods. 2 ZFEÚ vykladat ako procesná norma, alebo skôr ako hmotnoprávna norma. Na rozdiel od toho, co tvrdí Ceská republika, si vsak nemyslím, ze tento clánok sa má sám osebe povazovat za hmotnoprávnu normu. 29. Podla môjho názoru má clánok 260 ods. 2 ZFEÚ zmiesanú povahu. Je hmotnoprávnou normou, ktorá vymedzuje "delikt" nevykonania rozsudku Súdneho dvora, ktorým sa konstatuje nesplnenie povinnosti, a stanovuje zan penaznú sankciu. Naproti tomu z dôvodu poziadavky konania pred podaním zaloby, v ktorom môze dotknutý clenský stát predlozit svoje pripomienky, je procesnou normou, ktorá vymedzuje podmienky realizácie práv vyplývajúcich z hmotnoprávnej normy. Platí to tiez pre poziadavku, aby v zalobe bola uvedená výska pausálnej pokuty alebo penále. 30. V tejto súvislosti Súdny dvor jednoznacne uviedol, ze procesné pravidlá sa vo vseobecnosti povazujú za predpisy uplatnitelné od okamihu ich nadobudnutia platnosti. ( [10]10 ) 31. Inak by to bolo v prípade, ak by Lisabonská zmluva obsahovala prechodné ustanovenie, ktoré by stanovovalo, ze ak sa konanie pred podaním zaloby zacalo pred 1. decembrom 2009, je potrebné dodrzat clánok 228 ods. 2 ES. Lisabonská zmluva vsak neobsahuje také ustanovenie. 32. Pokial ide o clánok 260 ods. 2 ZFEÚ, zákonnost konania pred podaním zaloby sa teda musí posudzovat na základe uvedeného clánku v prípade vsetkých zalôb podaných po 1. decembri 2009, aj ked výzva, ktorou sa zacalo konanie pred podaním zaloby, bola zaslaná dotknutému clenskému státu pred týmto dnom. 33. Pokial ide o tvrdenie Spanielskeho královstva, ze v dôsledku uplatnenia clánku 260 ods. 2 ZFEÚ v prejednávanom prípade dochádza k poruseniu právnej istoty, mozno vychádzat z judikatúry Súdneho dvora týkajúcej sa zásady legitímnej dôvery, podla ktorej táto zásada nemôze byt rozsírená tak, aby vseobecne bránila uplatneniu novej právnej úpravy na budúce úcinky situácií vzniknutých za pôsobnosti skorsej právnej úpravy. ( [11]11 ) Domnievam sa, ze táto judikatúra analogicky platí aj pre vztah medzi zásadou právnej istoty a zásadou okamzitého uplatnenia procesnej normy. 34. V tejto súvislosti treba este poznamenat, ze Spanielske královstvo nemôze tvrdit, ze v dôsledku posudzovania zákonnosti konania pred podaním zaloby na základe clánku 260 ods. 2 ZFEÚ nemôze jednoznacne poznat svoje práva a povinnosti a podla toho konat, ako to vyzaduje zásada právnej istoty. ( [12]12 ) Povinnost prijat opatrenia potrebné na vykonanie rozsudku Súdneho dvora bola stanovená v právnom poriadku Únie uz pred prijatím Lisabonskej zmluvy a Spanielske královstvo bolo doplnujúcou výzvou z 18. marca 2010 informované o tom, ze Komisia zamýsla hned po predlození pripomienok Spanielskeho královstva predlozit vec Súdnemu dvoru na základe clánku 260 ods. 2 ZFEÚ. 35. Pokial ide o druhé tvrdenie Spanielskeho královstva, ze uplatnenie clánku 260 ods. 2 ZFEÚ porusuje zásadu zákazu retroaktivity pravidiel, ktoré stanovujú prísnejsie sankcie, stací uviest, ze Lisabonská zmluva neviedla k nijakej zmene sankcií za nevykonanie rozsudku Súdneho dvora. 36. V prejednávanom prípade Spanielske královstvo napokon pred podaním zaloby malo moznost predlozit svoje pripomienky týkajúce sa nesplnenia povinnosti vytýkaného Komisiou, ako to vyzaduje clánok 260 ods. 2 ZFEÚ. Svedcí o tom výzva z 20. novembra 2009, ako aj doplnujúca výzva z 18. marca 2010, ktorými Komisia vyzvala Spanielske královstvo na predlozenie pripomienok týkajúcich sa nevykonania rozsudku z roku 2002. Domnievam sa, ze konanie pred podaním zaloby prebiehalo v súlade s clánkom 260 ods. 2 ZFEÚ, a z tohto dôvodu navrhujem, aby Súdny dvor zamietol námietku neprípustnosti, ktorú vznieslo Spanielske královstvo. B - O nesplnení povinnosti 37. V rozsudku z roku 2002 Súdny dvor urcil, ze Spanielske královstvo si tým, ze neprijalo opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s rozhodnutím 91/1, nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z clánku 249 stvrtého odseku ES, ako aj z clánkov 2 a 3 rozhodnutia 91/1. Vykonanie rozsudku z roku 2002 teda predpokladá vykonanie tohto rozhodnutia 91/1 a vykonanie uvedeného rozhodnutia predpokladá vymozenie pomoci vyhlásenej za protiprávnu. 38. Konstatovanie, ze Spanielske královstvo si nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z clánku 260 ods. 1 ZFEÚ, teda závisí od toho, ci tento clenský stát vymohol od príjemcov pomoc vyhlásenú rozhodnutím 91/1 za protiprávnu. Treba pripomenút, ze zaloba v prejednávanej veci sa týka len pomoci poskytnutej podniku Indosa autonómnou oblastou Baskicko. 39. Vzhladom na zmenu konania pred podaním zaloby, ktoré predchádza zalobe o nesplnenie povinnosti z dôvodu nevykonania rozsudku Súdneho dvora, ktorým sa konstatuje nesplnenie povinnosti, vykonanú Lisabonskou zmluvou je potrebné v prvom rade opätovne urcit rozhodujúci den na posúdenie existencie nesplnenia povinnosti. Podla ustálenej judikatúry týkajúcej sa clánku 228 ods. 2 ES je týmto dnom den uplynutia lehoty stanovenej v odôvodnenom stanovisku. ( [13]13 ) 40. Vzhladom na zrusenie etapy odôvodneného stanoviska by rozhodujúcim dnom na posúdenie existencie nesplnenia povinnosti v zmysle clánku 260 ods. 2 ZFEÚ mal byt - analogicky s judikatúrou týkajúcou sa clánku 228 ods. 2 ES - den uplynutia lehoty stanovenej vo výzve alebo prípadne v doplnujúcej výzve na predlozenie pripomienok dotknutého clenského státu. V prejednávanom prípade je to 22. máj 2010. 41. Kedze podnik Indosa a jeho dcérska spolocnost, konkrétne spolocnost CMD, sú v úpadku, zdá sa uzitocné pripomenút judikatúru týkajúcu sa vymozenia pomoci od podnikov, ktoré sa nachádzajú v úpadku. Podla tejto judikatúry mozno obnovenie predchádzajúceho stavu a odstránenie narusenia hospodárskej sútaze vyplývajúceho z protiprávne poskytnutej pomoci v zásade dosiahnut prihlásením pohladávky vymáhanej spornej pomoci do zoznamu pohladávok. ( [14]14 ) Prihlásenie pohladávky vymáhanej spornej pomoci do zoznamu pohladávok vsak umoznuje splnit povinnost vymozenia len vtedy, ak v prípade, ze státne orgány nemohli vymôct celú výsku pomoci, konkurzné konanie vyústi do likvidácie podniku, cize do definitívneho ukoncenia jej cinnosti, ktorú státne orgány môzu vyvolat ako akcionári alebo veritelia. ( [15]15 ) 42. Táto judikatúra stanovuje dve kumulatívne podmienky na to, aby bolo mozné pomoc vyhlásenú rozhodnutím Komisie za protiprávnu povazovat za vymozenú. Prvou podmienkou je prihlásenie pohladávok vymáhanej spornej pomoci ako pohladávok proti podstate a druhou je definitívne ukoncenie cinnosti dotovanej spornou pomocou. 43. Pokial ide o prvú podmienku, v prejednávanej veci je nesporné, ze k rozhodujúcemu dnu, cize k 22. máju 2010, pohladávky vymáhanej pomoci priznanej autonómnou oblastou Baskicko podniku Indosa neboli prihlásené ako pohladávky proti podstate v rámci konkurzného konania spolocnosti CMD. 44. Zo spisu vyplýva, ze autonómna oblast Baskicko podala prvú prihlásku pohladávky vo výske 16828,34 eura 10. júna 2010, teda po uplynutí lehoty stanovenej v doplnujúcej výzve. Prihlásená suma navyse nebola správna. Nová prihláska pohladávky, tentokrát na 16498499 eur, bola podaná 3. decembra 2010. Uvedená prihláska bola opravená prihláskou pohladávky z 23. februára 2011 na 22469459 eur a napokon prihláskou pohladávky zo 7. decembra 2011 na 22683745 eur. Z pojednávania vyplýva, ze v nadväznosti na rozhodnutie príslusného vnútrostátneho súdu zo 4. apríla 2012 boli pohladávky vo výske 22683745 eur napokon prihlásené ako pohladávky proti podstate v rámci konkurzného konania spolocnosti CMD. 45. Vzhladom na to, ze tieto dve podmienky na preukázanie vymozenia pomoci vyhlásenej za protiprávnu rozhodnutím Komisie v prípade podniku, ktorý je v úpadku, sú kumulatívne a vyssie som preukázal, ze jedna z týchto podmienok nie je splnená, domnievam sa, ze na preukázanie nesplnenia povinnosti zo strany Spanielskeho královstva na základe clánku 260 ods. 2 ZFEÚ nie je potrebné skúmat, ci je splnená druhá podmienka. 46. Za týchto podmienok je potrebné konstatovat, ze Spanielske královstvo si tým, ze v lehote urcenej v doplnujúcej výzve na predlozenie pripomienok týkajúcich sa nesplnenia povinnosti vytýkaného na základe clánku 260 ods. 2 ZFEÚ neprijalo vsetky opatrenia potrebné na vykonanie rozsudku z roku 2002 týkajúceho sa vymozenia pomoci, ktorá bola rozhodnutím 91/1 vyhlásená za protiprávnu a nezlucitelnú so spolocným trhom, nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z tohto rozhodnutia a z clánku 260 ods. 1 ZFEÚ. C - O penále 47. Komisia, ktorá odkazuje na metódu výpoctu uvedenú v oznámení SEK(2005) 1658 z 13. decembra 2005 - Uplatnovanie clánku 228 ES ( [16]16 ), aktualizovanom oznámením SEK(2010) 923 z 20. júla 2010, navrhuje denné penále vo výske 131136 eur. Zastáva názor, ze uvedené penále vypocítané ako súcin základného pausálu vo výske 640 eur, koeficientu závaznosti 5, koeficientu trvania 3 a faktora n 13,66 je primerané závaznosti a dlzke trvania porusenia vzhladom na potrebu zabezpecit takémuto penále donucovací a odstrasujúci úcinok. 48. Komisia odôvodnila ulozenie penále tým, ze predmetná pomoc este nebola vymozená, a teda rozhodnutie 91/1, ako aj rozsudok z roku 2002 este neboli vykonané. Komisia vo svojich písomných pripomienkach spomenula tri podmienky, ktoré musia byt splnené, aby sa pomoc mohla povazovat za vymozenú. Po prvé pohladávky vyplývajúce z predmetnej pomoci musia byt prihlásené ako pohladávky proti podstate, po druhé dotovaná cinnost musí byt zastavená a po tretie aktíva podniku Indosa musia byt predané za trhovú cenu na základe otvorenej, bezpodmienecnej a transparentnej verejnej sútaze. 49. Na pojednávaní Komisia zmenila svoju argumentáciu týkajúcu sa tejto otázky. Uviedla, ze aj ked pohladávky vyplývajúce z predmetnej pomoci boli napokon, konkrétne 4. apríla 2012, prihlásené ako pohladávky proti podstate, nesplnenie povinnosti vytýkané Spanielskemu královstvu pokracovalo, kedze dotovaná cinnost nebola zastavená. Zdá sa teda, ze Komisia upustila od podmienky predaja aktív za trhovú cenu. 50. Spanielske královstvo sa domnieva, ze v prejednávanom prípade nie je opodstatnené ulozit penazné sankcie, kedze vnútrostátne orgány urobili vsetko, co mohli, na vymozenie pomoci vyhlásenej za protiprávnu rozhodnutím 91/1, a preto prípadné penazné sankcie nemôzu zmenit ich správanie. Pokial ide konkrétne o penále, Spanielske královstvo na základe rozsudku zo 17. novembra 2011, Komisia/Taliansko ( [17]17 ), tvrdí, ze z dôvodu prihlásenia pohladávok vymáhanej pomoci vyhlásenej rozhodnutím 91/1 za protiprávnu ako pohladávok proti podstate v rámci konkurzného konania spolocnosti CMD bol rozsudok z roku 2002 napokon vykonaný a ze z tohto dôvodu nie je opodstatnené ulozit penále. 51. Pre prípad, ak by Súdny dvor povazoval za vhodné ulozit také sankcie, vsak Spanielske královstvo navrhuje stvrtrocné penále vo výske 12269,70 eura vypocítané ako súcin základného pausálu vo výske 9,98 eura ( [18]18 ), koeficientu závaznosti 1, koeficientu trvania 1, faktoru n 13,66 a - z dôvodu stvrtrocného uplatnenia penále - faktora 90. 52. Vzhladom na vyssie uvedené tvrdenia úcastníkov konania je potrebné v prvom rade urcit, ci nesplnenie povinnosti vytýkané Spanielskemu královstvu zalozené na nevykonaní rozsudku z roku 2002 trvalo az do preskúmania skutkových okolností Súdnym dvorom, ako to vyzaduje judikatúra v súvislosti s ulozením penále. ( [19]19 ) 53. Ako som uz uviedol v týchto návrhoch, vykonanie rozsudku z roku 2002 predpokladá vykonanie rozhodnutia 91/1 a vykonanie uvedeného rozhodnutia predpokladá vymozenie pomoci vyhlásenej za protiprávnu. 54. Tiez som konstatoval, ze v prípade podniku, ktorý je v úpadku, ako je to v prejednávanej veci, judikatúra stanovuje dve kumulatívne podmienky na to, aby sa pomoc vyhlásená rozhodnutím Komisie za protiprávnu mohla povazovat za vymozenú, a to prihlásenie pohladávok vymáhanej pomoci ako pohladávok proti podstate a definitívne ukoncenie cinnosti dotovanej predmetnou pomocou. ( [20]20 ) 55. Podla môjho názoru existenciu týchto dvoch kumulatívnych podmienok nespochybnuje rozsudok zo 17. novembra 2011, Komisia/Taliansko ( [21]21 ), aj ked Spanielske královstvo z neho vyvodilo, ze clenský stát si splní povinnost vymozenia protiprávnej státnej pomoci prihlásením predmetných pohladávok v rámci konkurzného konania. Je pravda, ze Súdny dvor v tomto rozsudku viazal povinnost vymozenia protiprávnej státnej pomoci len na prihlásenie pohladávok v rámci konkurzného konania a zároven výslovne odmietol podmienku predaja aktív podniku za trhovú cenu. ( [22]22 ) To vsak neznamená, ze Súdny dvor upustil od podmienky ukoncenia cinnosti dotovanej protiprávnou státnou pomocou, ktorá vyplýva z predchádzajúcej ustálenej judikatúry. ( [23]23 ) 56. V prejednávanej veci je potrebné konstatovat, ze ku dnu skoncenia ústnej casti konania v prejednávanej veci boli pohladávky vo výske 22683745 eur týkajúce sa vymozenia pomoci priznanej autonómnou oblastou Baskicko podniku Indosa prihlásené ako pohladávky proti podstate v rámci konkurzného konania spolocnosti CMD. 57. Problematickou otázkou je, ci cinnost dotovaná pomocou vyhlásenou rozhodnutím 91/1 za protiprávnu bola skutocne zastavená. 58. Hoci bol na majetok podniku Indosa v roku 1994 vyhlásený konkurz, sporná cinnost sa nadalej vykonávala prostredníctvom spolocnosti CMD. Aj na majetok tejto spolocnosti bol v roku 2008 vyhlásený konkurz a podla tvrdení Spanielskeho královstva doslo k definitívnemu ukonceniu cinnosti v nadväznosti na vydanie uznesenia príslusného vnútrostátneho súdu z 24. júla 2009 o zániku pracovných zmlúv vsetkých zamestnancov tejto spolocnosti. Spanielske královstvo vsak vo svojej písomnej odpovedi na otázky Súdneho dvora samo uznalo, ze cinnost zariadení spolocnosti CMD bola zachovaná, a to prostredníctvom spolocnosti Euskomenaje zalozenej 3. septembra 2009, ktorá vyuzíva priestory spolocnosti CMD na výrobu a zabezpecenie odbytu výrobkov, ktoré predtým vyrábala spolocnost CMD. Bolo to mozné na základe povolenia docasného prevodu aktív tejto spolocnosti na spolocnost Euskomenaje udeleného konkurznými správcami spolocnosti CMD. 59. Je pravda, ze Spanielske královstvo preukázalo, ze baskická vláda prijala viacero opatrení s cielom zabránit tomu, aby spolocnost Euskomenaje mohla vykonávat cinnost v priestoroch spolocnosti CMD. Nic to vsak nemení na tom, ze ku dnu skoncenia ústnej casti konania v prejednávanej veci spolocnost Euskomenaje este stále vykonávala tú istú cinnost v priestoroch spolocnosti CMD. Túto skutocnost potvrdilo na pojednávaní samotné Spanielske královstvo. 60. Domnievam sa, ze je dostatocne preukázané, ze podmienka definitívneho ukoncenia cinnosti dotovanej protiprávnou pomocou nebola v prejednávanom prípade ku dnu skoncenia ústnej casti konania splnená a ze v dôsledku toho státnu pomoc vyhlásenú za protiprávnu rozhodnutím 91/1 nemozno povazovat za vymozenú. Z tohto dôvodu je potrebné ulozit Spanielskemu královstvu penále s cielom podnietit ho, aby v co najkratsom case ukoncilo vytýkané nesplnenie povinnosti, ktoré by inak mohlo pretrvávat. ( [24]24 ) 61. Pokial ide o výsku penále, Súdny dvor sa viackrát vyjadril v tom zmysle, ze penále by sa malo stanovit tak, aby bolo prispôsobené okolnostiam a zároven primerané zistenému nesplneniu povinnosti, ako aj platobnej schopnosti dotknutého clenského státu. Medzi základné kritériá na zabezpecenie toho, aby malo penále donucovací charakter a aby sa právo Spolocenstva uplatnovalo jednotne a úcinne, v zásade patrí trvanie porusenia, stupen jeho závaznosti a platobná schopnost dotknutého clenského státu. Pri uplatnovaní týchto kritérií je potrebné zohladnit najmä dôsledky, ktoré má nevykonanie rozsudku na verejné a súkromné záujmy, ako aj naliehavost, s akou je potrebné dosiahnut to, aby si dotknutý clenský stát splnil svoje povinnosti. ( [25]25 ) 62. Pokial ide o prvé kritérium, cize trvanie porusenia, v prejednávanom prípade uplynulo odo dna vyhlásenia rozsudku z roku 2002, ktorého nevykonanie sa vytýka Spanielskemu královstvu, viac ako desat rokov. Ide zjavne o znacné obdobie. Treba dodat, ze ide o najdlhsie obdobie, o ktorom Súdny dvor rozhodoval v rámci konania o nesplnenie povinnosti z dôvodu nevykonania rozsudku, ktorým sa konstatuje nesplnenie povinnosti. Z tohto dôvodu súhlasím s Komisiou v tom, ze v tomto prípade je potrebné uplatnit najvyssí koeficient trvania, a to 3. 63. Pokial ide o druhé kritérium, cize závaznost porusenia, Súdny dvor uz zdôraznil klúcovú povahu ustanovení Zmluvy ES pre státnu pomoc, ktorá je predmetom rozhodnutia 91/1 a rozsudku z roku 2002. Význam týchto ustanovení porusených v prejednávanej veci sa prejavuje predovsetkým v tom, ze vrátenie protiprávnej státnej pomoci odstranuje narusenie hospodárskej sútaze spôsobené konkurencnou výhodou, ktorá bola poskytnutá prostredníctvom pomoci, a zbavuje príjemcu státnej pomoci výhody, ktorú mal na trhu voci svojim konkurentom. ( [26]26 ) 64. V tejto súvislosti vsak treba podla môjho názoru vziat do úvahy pokrok vo vykonaní rozhodnutia 91/1 a rozsudku z roku 2002, ktorý nastal po podaní prejednávanej zaloby. Chcel by som zdôraznit najmä dve skutocnosti: po prvé pohladávky vymáhanej pomoci priznanej podniku Indosa boli napokon prihlásené ako pohladávky proti podstate v rámci konkurzného konania spolocnosti CMD a po druhé vnútrostátne orgány prijali opatrenia na dosiahnutie definitívneho a nielen formálneho ukoncenia cinnosti dotovanej protiprávnou státnou pomocou, aj ked ich iniciatívy zatial nepriniesli zelaný výsledok. 65. Tieto dve skutocnosti podla môjho názoru odôvodnujú znízenie koeficientu závaznosti navrhnutého Komisiou na stupen 4. 66. Pokial ide o tretie kritérium, cize platobnú schopnost dotknutého clenského státu, Súdny dvor rozhodol, ze metóda spocívajúca vo vynásobení základnej sumy osobitným koeficientom pre daný clenský stát predstavuje vhodný nástroj na odzrkadlenie platobnej schopnosti uvedeného státu, pricom zároven zachováva primeraný odstup medzi jednotlivými clenskými státmi. ( [27]27 ) Z toho vyplýva, ze v prejednávanom prípade je potrebné pouzit pre Spanielske královstvo faktor n 13,66. 67. Z pouzitia navrhovaných koeficientov vyplýva penále vo výske 104909 eur za kazdý den omeskania s vykonaním rozhodnutia 91/1 a rozsudku z roku 2002. 68. Pokial ide o periodicitu penále, zastávam názor, ze penále vypocítané za kazdý den je v prejednávanom prípade najvhodnejsie na ukoncenie nesplnenia povinnosti vytýkaného Spanielskemu královstvu v co najkratsom case. D - O pausálnej pokute 69. Komisia sa domnieva, ze vzhladom na vsetky právne a skutkové okolnosti nesplnenia povinnosti vytýkaného Spanielskemu královstvu si úcinná prevencia opakovania podobných porusení práva Únie v budúcnosti vyzaduje prijatie takého odstrasujúceho opatrenia, akým je ulozenie pausálnej pokuty. Pokial ide o výsku pausálnej pokuty, Komisia navrhuje vynásobit sumu 14343 eur ( [28]28 ) poctom dní od vyhlásenia rozsudku z roku 2002 po den splnenia povinností Spanielskeho královstva, alebo ak k takému splneniu nedôjde, po den vyhlásenia rozsudku v prejednávanom prípade. 70. Pre prípad, ak by sa Súdny dvor domnieval, ze je potrebné uplatnit pausálnu pokutu, Spanielske královstvo navrhuje sumu 44,80 eura za den vypocítanú vynásobením základného pausálu vo výske 3,28 eura ( [29]29 ) koeficientom závaznosti 1 a faktorom n 13,66. 71. Pokial ide o pausálnu pokutu, je potrebné pripomenút, ze ulozenie takého druhu penaznej sankcie nemôze mat v prípade nesplnenia povinností vyplývajúcich z clánku 260 ods. 1 ZFEÚ automatický charakter. Podla Súdneho dvora uvedené ustanovenie ZFEÚ poskytuje Súdnemu dvoru moznost sirokej volnej úvahy, aby mohol rozhodnút o ulození alebo neulození takej sankcie ( [30]30 ) vzhladom na vsetky relevantné okolnosti, ktoré sa týkajú tak znakov konstatovaného nesplnenia povinnosti, ako aj postoja dotknutého clenského státu. ( [31]31 ) 72. Domnievam sa, ze v prejednávanom prípade svedcí v prospech ulozenia pausálnej pokuty najmä dlzka trvania porusenia. Ide o znacné obdobie, kedze odo dna vyhlásenia rozsudku z roku 2002, ktorého nevykonanie sa vytýka Spanielskemu královstvu, uplynulo viac ako desat rokov. 73. Súdny dvor navyse uz uznal, ze opakovanie protiprávneho správania v oblasti práva Únie môze byt kritériom na ulozenie pausálnej pokuty, ( [32]32 ) co podla môjho názoru zodpovedá preventívnemu charakteru penazných sankcií. ( [33]33 ) V prípade Spanielskeho královstva Súdny dvor viackrát konstatoval nesplnenie povinností súvisiacich s nevykonaním rozhodnutí Komisie o vyhlásení státnej pomoci za protiprávnu a nezlucitelnú so spolocným trhom okrem iného vo svojich rozsudkoch z 20. septembra 2007, Komisia/Spanielsko ( [34]34 ), a zo 14. decembra 2006, Komisia/Spanielsko ( [35]35 ). 74. Pokial ide o pausálnu sumu, treba na úvod pripomenút, ze Súdny dvor nie je viazaný návrhom Komisie a ze stanovenie tejto sumy spadá do jeho diskrecnej právomoci. ( [36]36 ) Pausálna pokuta sa má stanovit tak, aby bola jednak prispôsobená okolnostiam a jednak primeraná zistenému nesplneniu povinnosti a platobnej schopnosti dotknutého clenského státu. V tejto súvislosti medzi relevantné faktory patria predovsetkým také okolnosti ako dlzka trvania nesplnenia povinnosti od vyhlásenia rozsudku, ktorým sa konstatovalo nesplnenie povinnosti, a závaznost porusenia. ( [37]37 ) 75. Vzhladom na úvahy uvedené v bodoch 62 az 64 týchto návrhov týkajúce sa dlzky trvania a závaznosti nesplnenia povinnosti vytýkaného Spanielskemu královstvu povazujem sumu 20 miliónov eur za primeranú okolnostiam prejednávanej veci. IV - Návrh 76. Vzhladom na vyssie uvedené úvahy navrhujem, aby Súdny dvor: -- urcil, ze Spanielske královstvo si tým, ze v lehote urcenej v doplnujúcej výzve na predlozenie pripomienok týkajúcich sa nesplnenia povinnosti vytýkaného na základe clánku 260 ods. 2 ZFEÚ neprijalo vsetky opatrenia potrebné na vykonanie rozsudku z 2. júla 2002, Komisia/Spanielsko (C-499/99), týkajúceho sa vymozenia pomoci, ktorá bola rozhodnutím Komisie 91/1/EHS z 20. decembra 1989 týkajúcim sa pomoci, ktorú v Spanielsku poskytla centrálna vláda a viaceré autonómne vlády spolocnosti MAGEFESA, výrobcovi domácich potrieb z nehrdzavejúcej ocele a drobných elektrických spotrebicov, vyhlásená za protiprávnu a nezlucitelnú so spolocným trhom, nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z tohto rozhodnutia a z clánku 260 ods. 1 ZFEÚ, -- ulozil Spanielskemu královstvu povinnost zaplatit Európskej komisii na úcet "Vlastné zdroje Európskej únie" penále vo výske 104909 eur za kazdý den omeskania s prijatím opatrení potrebných na dosiahnutie súladu s uz citovaným rozsudkom z 2. júla 2002, Komisia/Spanielsko, a to odo dna uplynutia jedného mesiaca od vyhlásenia tohto rozsudku az do vykonania rozsudku z 2. júla 2002, -- ulozil Spanielskemu královstvu povinnost zaplatit Európskej komisii na úcet "Vlastné zdroje Európskej únie" pausálnu pokutu vo výske 20 miliónov eur, -- ulozil Spanielskemu královstvu povinnost nahradit trovy konania. __________________________________________________________________ ( [38]1 ) Jazyk prednesu: francúzstina. ( [39]2 ) [40]C-499/99, Zb. s. I-6031. ( [41]3 ) Magefesa je spanielska holdingová spolocnost, ktorá zdruzuje v podstate styri priemyselné podniky: Industrias Domésticas SA (dalej len "Indosa"), Manufacturas Gur SA (dalej len "Gursa"), Manufacturas Inoxidables Gibraltar SA (dalej len "Migsa") a Cubertera del Norte SA (dalej len "Cunosa"). ( [42]4 ) [43]Ú. v. ES L 5, s. 18. ( [44]5 ) V rozsudku z roku 2002 Súdny dvor tiez konstatoval, ze Spanielske královstvo si nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývali z rozhodnutia Komisie 1999/509/ES zo 14. októbra 1998 týkajúceho sa pomoci, ktorú Spanielsko poskytlo podnikom skupiny Magefesa a ich právnym nástupcom ([45]Ú. v. ES L 198, s. 15). Prejednávaná zaloba sa vsak týka len údajného nevykonania rozsudku z roku 2002 vzhladom na rozhodnutie 91/1. ( [46]6 ) Spolocnost CMD bola zalozená v roku 1994 konkurzným správcom podniku Indosa s cielom zabezpecit odbyt jej produkcie. Akcie spolocnosti CMD boli jediným aktívom podniku Indosa. ( [47]7 ) Pozri v tejto súvislosti rozsudok z 12. júla 2005, Komisia/Francúzsko ([48]C-304/02, Zb. s. I-6263, bod 92). ( [49]8 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. júla 2005, Komisia/Francúzsko (uz citovaný v poznámke pod ciarou 7, bod 93). ( [50]9 ) Pozri v tejto súvislosti rozsudok z 26. apríla 2012, Komisia/Holandsko (C-508/10, bod 34 a citovanú judikatúru). Hoci Súdny dvor stanovil tento prvok pre konanie o nesplnenie povinnosti podla clánku 258 ZFEÚ, zastávam názor, ze tento prvok platí aj v konaní o nesplnenie povinnosti z dôvodu nevykonania rozsudku Súdneho dvora, ktorým sa konstatuje nesplnenie povinnosti podla clánku 260 ods. 2 ZFEÚ. ( [51]10 ) Pozri rozsudky z 29. marca 2011, ArcelorMittal Luxembourg/Komisia a Komisia/ArcelorMittal Luxembourg a i. ([52]C-201/09 P a C-216/09 P, Zb. s. I-2239, bod 75 a citovanú judikatúru); z 29. marca 2011, ThyssenKrupp Nirosta/Komisia ([53]C-352/09 P, Zb. s. I-2359, bod 88), a zo 14. februára 2012, Toshiba Corporation a i. (C-17/10, bod 47). ( [54]11 ) Rozsudok z 27. januára 2011, Flos ([55]C-168/09, Zb. s. I-181, bod 53 a citovaná judikatúra). ( [56]12 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 29. marca 2011, ThyssenKrupp Nirosta/Komisia (uz citovaný v poznámke pod ciarou 10, bod 81). ( [57]13 ) Rozsudok zo 17. novembra 2011, Komisia/Taliansko ([58]C-496/09, Zb. s. I-11483, bod 27 a citovaná judikatúra). ( [59]14 ) Rozsudok zo 17. novembra 2011, Komisia/Taliansko (uz citovaný v poznámke pod ciarou 13, bod 73). ( [60]15 ) Rozsudok z 13. októbra 2011, Komisia/Taliansko ([61]C-454/09, Zb. s. I-150*, bod 36 a citovaná judikatúra). ( [62]16 ) [63]Ú. v. EÚ C 126, 2007, s. 15. ( [64]17 ) Uz citovaný v poznámke pod ciarou 13. ( [65]18 ) Základný pausál navrhovaný Spanielskym královstvom zodpovedá vynásobeniu jednotného základného pausálu vo výske 640 eur stanoveného oznámením Komisie SEK(2005) 1658 z 13. decembra 2005 císlom 25 % (kedze vytýkané nesplnenie povinnosti sa týka len jednej zo styroch spolocností skupiny Magefesa, ktorým sa poskytla pomoc vyhlásená rozhodnutím 91/1 za protiprávnu) a císlom 6,24 % (kedze vytýkané nesplnenie povinnosti sa týka pomoci poskytnutej vládou regiónu, na ktorý pripadá 6,24 % spanielskeho hrubého domáceho produktu). ( [66]19 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok zo 17. novembra 2011, Komisia/Taliansko (uz citovaný v poznámke pod ciarou 13, bod 42). ( [67]20 ) Pozri body 40 a 41 týchto návrhov. ( [68]21 ) Uz citovaný v poznámke pod ciarou 13. ( [69]22 ) Rozsudok zo 17. novembra 2011, Komisia/Taliansko (uz citovaný v poznámke pod ciarou 13, body 74 a 75). ( [70]23 ) Rozsudok z 13. októbra 2011, Komisia/Taliansko (uz citovaný v poznámke pod ciarou 15, bod 36 a citovaná judikatúra). ( [71]24 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 9. decembra 2008, Komisia/Francúzsko ([72]C-121/07, Zb. s. I-9159, bod 58). ( [73]25 ) Pozri rozsudok zo 7. júla 2009, Komisia/Grécko ([74]C-369/07, Zb. s. I-5703, body 114 a 115). ( [75]26 ) Pozri rozsudok zo 7. júla 2009, Komisia/Grécko (uz citovaný v poznámke pod ciarou 25, body 118 a 120). ( [76]27 ) Pozri rozsudok zo 17. novembra 2011, Komisia/Taliansko (uz citovaný v poznámke pod ciarou 13, bod 65 a citovanú judikatúru). ( [77]28 ) Suma 14343 eur je výsledkom vynásobenia základného pausálu vo výske 210 eur koeficientom závaznosti 5 a faktorom n 13,66. ( [78]29 ) Rovnako ako základný pausál v prípade penále, aj základný pausál navrhovaný Spanielskym královstvom pre pausálnu pokutu vyplýva z vynásobenia jednotného základného pausálu vo výske 210 eur stanoveného oznámením Komisie SEK(2005) 1658 z 13. decembra 2005 císlom 25 % a císlom 6,24 %. ( [79]30 ) Pozri v tomto zmysle rozsudky z 9. decembra 2008, Komisia/Francúzsko (uz citovaný v poznámke pod ciarou 24, bod 63), a zo 7. júla 2009, Komisia/Grécko (uz citovaný v poznámke pod ciarou 25, bod 144). ( [80]31 ) Pozri v tomto zmysle rozsudky z 9. decembra 2008, Komisia/Francúzsko (uz citovaný v poznámke pod ciarou 24, bod 62); zo 4. júna 2009, Komisia/Grécko ([81]C-568/07, Zb. s. I-4505, bod 44) a zo 4. júna 2009, Komisia/Grécko ([82]C-109/08, Zb. s. I-4657, bod 51), ako aj zo 7. júla 2009, Komisia/Grécko (C-369/07, uz citovaný v poznámke pod ciarou 25, bod 144). ( [83]32 ) Pozri v tomto zmysle rozsudky z 9. decembra 2008, Komisia/Francúzsko (uz citovaný v poznámke pod ciarou 24, bod 67) a zo 17. novembra 2011, Komisia/Taliansko (uz citovaný v poznámke pod ciarou 13, bod 91). ( [84]33 ) Pokial ide o preventívny charakter, pozri rozsudok z 9. decembra 2008, Komisia/Francúzsko (uz citovaný v poznámke pod ciarou 24, bod 59). ( [85]34 ) [86]C-177/06, Zb. s. I-7689. ( [87]35 ) [88]C-485/03 az 490/03, Zb. s. I-11887. ( [89]36 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 9. decembra 2008, Komisia/Francúzsko (uz citovaný v poznámke pod ciarou 24, bod 64). ( [90]37 ) Rozsudok zo 17. novembra 2011, Komisia/Taliansko (uz citovaný v poznámke pod ciarou 13, body 93 a 94). References 1. file:///tmp/lynxXXXX90pYlf/L93959-8739TMP.html#t-ECR_62010CC0610_SK_01-E0001 2. file:///tmp/lynxXXXX90pYlf/L93959-8739TMP.html#t-ECR_62010CC0610_SK_01-E0002 3. file:///tmp/lynxXXXX90pYlf/L93959-8739TMP.html#t-ECR_62010CC0610_SK_01-E0003 4. file:///tmp/lynxXXXX90pYlf/L93959-8739TMP.html#t-ECR_62010CC0610_SK_01-E0004 5. file:///tmp/lynxXXXX90pYlf/L93959-8739TMP.html#t-ECR_62010CC0610_SK_01-E0005 6. file:///tmp/lynxXXXX90pYlf/L93959-8739TMP.html#t-ECR_62010CC0610_SK_01-E0006 7. file:///tmp/lynxXXXX90pYlf/L93959-8739TMP.html#t-ECR_62010CC0610_SK_01-E0007 8. file:///tmp/lynxXXXX90pYlf/L93959-8739TMP.html#t-ECR_62010CC0610_SK_01-E0008 9. file:///tmp/lynxXXXX90pYlf/L93959-8739TMP.html#t-ECR_62010CC0610_SK_01-E0009 10. file:///tmp/lynxXXXX90pYlf/L93959-8739TMP.html#t-ECR_62010CC0610_SK_01-E0010 11. file:///tmp/lynxXXXX90pYlf/L93959-8739TMP.html#t-ECR_62010CC0610_SK_01-E0011 12. file:///tmp/lynxXXXX90pYlf/L93959-8739TMP.html#t-ECR_62010CC0610_SK_01-E0012 13. file:///tmp/lynxXXXX90pYlf/L93959-8739TMP.html#t-ECR_62010CC0610_SK_01-E0013 14. file:///tmp/lynxXXXX90pYlf/L93959-8739TMP.html#t-ECR_62010CC0610_SK_01-E0014 15. file:///tmp/lynxXXXX90pYlf/L93959-8739TMP.html#t-ECR_62010CC0610_SK_01-E0015 16. file:///tmp/lynxXXXX90pYlf/L93959-8739TMP.html#t-ECR_62010CC0610_SK_01-E0016 17. file:///tmp/lynxXXXX90pYlf/L93959-8739TMP.html#t-ECR_62010CC0610_SK_01-E0017 18. file:///tmp/lynxXXXX90pYlf/L93959-8739TMP.html#t-ECR_62010CC0610_SK_01-E0018 19. file:///tmp/lynxXXXX90pYlf/L93959-8739TMP.html#t-ECR_62010CC0610_SK_01-E0019 20. file:///tmp/lynxXXXX90pYlf/L93959-8739TMP.html#t-ECR_62010CC0610_SK_01-E0020 21. file:///tmp/lynxXXXX90pYlf/L93959-8739TMP.html#t-ECR_62010CC0610_SK_01-E0021 22. file:///tmp/lynxXXXX90pYlf/L93959-8739TMP.html#t-ECR_62010CC0610_SK_01-E0022 23. file:///tmp/lynxXXXX90pYlf/L93959-8739TMP.html#t-ECR_62010CC0610_SK_01-E0023 24. file:///tmp/lynxXXXX90pYlf/L93959-8739TMP.html#t-ECR_62010CC0610_SK_01-E0024 25. file:///tmp/lynxXXXX90pYlf/L93959-8739TMP.html#t-ECR_62010CC0610_SK_01-E0025 26. file:///tmp/lynxXXXX90pYlf/L93959-8739TMP.html#t-ECR_62010CC0610_SK_01-E0026 27. file:///tmp/lynxXXXX90pYlf/L93959-8739TMP.html#t-ECR_62010CC0610_SK_01-E0027 28. file:///tmp/lynxXXXX90pYlf/L93959-8739TMP.html#t-ECR_62010CC0610_SK_01-E0028 29. file:///tmp/lynxXXXX90pYlf/L93959-8739TMP.html#t-ECR_62010CC0610_SK_01-E0029 30. file:///tmp/lynxXXXX90pYlf/L93959-8739TMP.html#t-ECR_62010CC0610_SK_01-E0030 31. file:///tmp/lynxXXXX90pYlf/L93959-8739TMP.html#t-ECR_62010CC0610_SK_01-E0031 32. file:///tmp/lynxXXXX90pYlf/L93959-8739TMP.html#t-ECR_62010CC0610_SK_01-E0032 33. file:///tmp/lynxXXXX90pYlf/L93959-8739TMP.html#t-ECR_62010CC0610_SK_01-E0033 34. file:///tmp/lynxXXXX90pYlf/L93959-8739TMP.html#t-ECR_62010CC0610_SK_01-E0034 35. file:///tmp/lynxXXXX90pYlf/L93959-8739TMP.html#t-ECR_62010CC0610_SK_01-E0035 36. file:///tmp/lynxXXXX90pYlf/L93959-8739TMP.html#t-ECR_62010CC0610_SK_01-E0036 37. file:///tmp/lynxXXXX90pYlf/L93959-8739TMP.html#t-ECR_62010CC0610_SK_01-E0037 38. file:///tmp/lynxXXXX90pYlf/L93959-8739TMP.html#c-ECR_62010CC0610_SK_01-E0001 39. file:///tmp/lynxXXXX90pYlf/L93959-8739TMP.html#c-ECR_62010CC0610_SK_01-E0002 40. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0499&locale=SK 41. file:///tmp/lynxXXXX90pYlf/L93959-8739TMP.html#c-ECR_62010CC0610_SK_01-E0003 42. file:///tmp/lynxXXXX90pYlf/L93959-8739TMP.html#c-ECR_62010CC0610_SK_01-E0004 43. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1989:005:TOC 44. file:///tmp/lynxXXXX90pYlf/L93959-8739TMP.html#c-ECR_62010CC0610_SK_01-E0005 45. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1998:198:TOC 46. file:///tmp/lynxXXXX90pYlf/L93959-8739TMP.html#c-ECR_62010CC0610_SK_01-E0006 47. file:///tmp/lynxXXXX90pYlf/L93959-8739TMP.html#c-ECR_62010CC0610_SK_01-E0007 48. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002C?0304&locale=SK 49. file:///tmp/lynxXXXX90pYlf/L93959-8739TMP.html#c-ECR_62010CC0610_SK_01-E0008 50. file:///tmp/lynxXXXX90pYlf/L93959-8739TMP.html#c-ECR_62010CC0610_SK_01-E0009 51. file:///tmp/lynxXXXX90pYlf/L93959-8739TMP.html#c-ECR_62010CC0610_SK_01-E0010 52. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0201&locale=SK 53. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0352&locale=SK 54. file:///tmp/lynxXXXX90pYlf/L93959-8739TMP.html#c-ECR_62010CC0610_SK_01-E0011 55. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0168&locale=SK 56. file:///tmp/lynxXXXX90pYlf/L93959-8739TMP.html#c-ECR_62010CC0610_SK_01-E0012 57. file:///tmp/lynxXXXX90pYlf/L93959-8739TMP.html#c-ECR_62010CC0610_SK_01-E0013 58. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0496&locale=SK 59. file:///tmp/lynxXXXX90pYlf/L93959-8739TMP.html#c-ECR_62010CC0610_SK_01-E0014 60. file:///tmp/lynxXXXX90pYlf/L93959-8739TMP.html#c-ECR_62010CC0610_SK_01-E0015 61. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0454&locale=SK 62. file:///tmp/lynxXXXX90pYlf/L93959-8739TMP.html#c-ECR_62010CC0610_SK_01-E0016 63. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2007:126:TOC 64. file:///tmp/lynxXXXX90pYlf/L93959-8739TMP.html#c-ECR_62010CC0610_SK_01-E0017 65. file:///tmp/lynxXXXX90pYlf/L93959-8739TMP.html#c-ECR_62010CC0610_SK_01-E0018 66. file:///tmp/lynxXXXX90pYlf/L93959-8739TMP.html#c-ECR_62010CC0610_SK_01-E0019 67. file:///tmp/lynxXXXX90pYlf/L93959-8739TMP.html#c-ECR_62010CC0610_SK_01-E0020 68. file:///tmp/lynxXXXX90pYlf/L93959-8739TMP.html#c-ECR_62010CC0610_SK_01-E0021 69. file:///tmp/lynxXXXX90pYlf/L93959-8739TMP.html#c-ECR_62010CC0610_SK_01-E0022 70. file:///tmp/lynxXXXX90pYlf/L93959-8739TMP.html#c-ECR_62010CC0610_SK_01-E0023 71. file:///tmp/lynxXXXX90pYlf/L93959-8739TMP.html#c-ECR_62010CC0610_SK_01-E0024 72. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0121&locale=SK 73. file:///tmp/lynxXXXX90pYlf/L93959-8739TMP.html#c-ECR_62010CC0610_SK_01-E0025 74. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0369&locale=SK 75. file:///tmp/lynxXXXX90pYlf/L93959-8739TMP.html#c-ECR_62010CC0610_SK_01-E0026 76. file:///tmp/lynxXXXX90pYlf/L93959-8739TMP.html#c-ECR_62010CC0610_SK_01-E0027 77. file:///tmp/lynxXXXX90pYlf/L93959-8739TMP.html#c-ECR_62010CC0610_SK_01-E0028 78. file:///tmp/lynxXXXX90pYlf/L93959-8739TMP.html#c-ECR_62010CC0610_SK_01-E0029 79. file:///tmp/lynxXXXX90pYlf/L93959-8739TMP.html#c-ECR_62010CC0610_SK_01-E0030 80. file:///tmp/lynxXXXX90pYlf/L93959-8739TMP.html#c-ECR_62010CC0610_SK_01-E0031 81. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0568&locale=SK 82. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008C?0109&locale=SK 83. file:///tmp/lynxXXXX90pYlf/L93959-8739TMP.html#c-ECR_62010CC0610_SK_01-E0032 84. file:///tmp/lynxXXXX90pYlf/L93959-8739TMP.html#c-ECR_62010CC0610_SK_01-E0033 85. file:///tmp/lynxXXXX90pYlf/L93959-8739TMP.html#c-ECR_62010CC0610_SK_01-E0034 86. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0177&locale=SK 87. file:///tmp/lynxXXXX90pYlf/L93959-8739TMP.html#c-ECR_62010CC0610_SK_01-E0035 88. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0485&locale=SK 89. file:///tmp/lynxXXXX90pYlf/L93959-8739TMP.html#c-ECR_62010CC0610_SK_01-E0036 90. file:///tmp/lynxXXXX90pYlf/L93959-8739TMP.html#c-ECR_62010CC0610_SK_01-E0037