NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA JÁN MAZÁK prednesené 2. februára 2012 ( [1]1 ) Vec C-549/10 P Tomra Systems ASA, Tomra Europe AS, Tomra Systems GmbH, Tomra Systems BV, Tomra Leergutsysteme GmbH, Tomra Systems AB, Tomra Butikksystemer AS proti Európskej komisii "Odvolanie -- Hospodárska sútaz -- Zneuzitie dominantného postavenia -- Trh s prístrojmi na zber prázdnych nápojových obalov -- Dohody o exkluzivite, mnozstevné záväzky a vernostné zlavy, ktoré sú súcastou stratégie vylúcenia konkurentov z trhu" 1. V prejednávanej veci odvolatelky (dalej spolocne len "spolocnosti skupiny Tomra") navrhujú, aby Súdny dvor zrusil rozsudok Vseobecného súdu Tomra Systems a i. (T-155/06) ( [2]2 ). Vseobecný súd týmto rozsudkom zamietol návrh spolocností skupiny Tomra na zrusenie rozhodnutia Komisie K(2006) 734 v konecnom znení z 29. marca 2006 o konaní podla clánku 82 ES (teraz clánok 102 ZFEÚ) a clánku 54 Dohody EHP (vec COMP/E-1/38.113 - Prokent/Tomra) ( [3]3 ). I - Okolnosti predchádzajúce sporu 2. Skutkové okolnosti, správne konanie a sporné rozhodnutie sú podrobne opísané v bodoch 1 az 20 napadnutého rozsudku. V skratke skupina Tomra (zahrnujúca sedem spolocností, ktoré podali toto odvolanie, ako aj dalsie spolocnosti) vyrába automatické výkupné automaty, ktoré predstavujú prístroje na zber prázdnych nápojových obalov (Reverse Vending Machines, dalej len "RVM"). Tieto automaty identifikujú odovzdaný obal na základe urcitých parametrov, ako je forma a/alebo ciarový kód, a vypocítajú sumu zálohy, ktorá sa má vrátit zákazníkovi, a to standardne tak, ze vytlacia potvrdenie, ktoré sa odovzdá pokladníkovi v obchode. Skupina takisto poskytuje sluzby súvisiace s RVM po celom svete. V roku 2005 mala skupina Tomra obrat priblizne 300 miliónov eur a zamestnávala 1900 zamestnancov. 3. Na základe staznosti zo strany Prokent AG, nemeckej spolocnosti, ktorá tiez pôsobí v odvetví RVM, Komisia, ktorá vykonala setrenia, zaslala oznámenie o výhradách spolocnostiam Tomra Systems ASA, Tomra Europe AS a dcérskym spolocnostiam skupiny Tomra v siestich státoch, ktoré sú súcastou Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP). Dna 29. marca 2006 Komisia prijala sporné rozhodnutie, v ktorom konstatuje, ze spolocnosti skupiny Tomra v priebehu obdobia od roku 1998 do roku 2002 porusili clánok 102 ZFEÚ a clánok 54 Dohody o EHP tým, ze uplatnovali stratégie vylúcenia na nemeckom, holandskom, rakúskom, svédskom a nórskom trhu s RVM prostredníctvom dohôd o exkluzivite, individualizovaných mnozstevných záväzkov a individualizovaných retroaktívnych systémov zliav a znemoznili tak hospodársku sútaz na uvedených trhoch. 4. V uvedenom rozhodnutí Komisia okrem iného konstatovala, ze podiely spolocností skupiny Tomra na trhu v Európe boli nepretrzite vyssie ako 70 % v období pred rokom 1997, ze od roku 1997 prekracovali 95 % a ze na vsetkých relevantných trhoch podiely spolocností skupiny Tomra predstavovali mnohonásobok trhových podielov ich konkurentov. Komisia dospela k záveru, ze skupina Tomra bola podnikom s dominantným postavením v zmysle clánku 102 ZFEÚ a clánku 54 Dohody o EHP. Komisia dalej uviedla, ze spolocnosti skupiny Tomra vypracovali v rámci svojej praxe, ako aj vnútornej komunikácie v skupine stratégiu, ktorá má protisútazný predmet alebo úcinok. Podla sporného rozhodnutia mali spolocnosti skupiny Tomra v úmysle chránit svoje dominantné postavenie a svoje podiely na trhu prostriedkami spocívajúcimi najmä v zabránení príchodu nových subjektov na trh, zabránení rozvoja konkurentov prostredníctvom obmedzenia ich mozností rastu a v oslabení a odstránení konkurentov bud ich kúpou, alebo inými prostriedkami. Táto stratégia sa realizovala podpisom 49 dohôd v rokoch 1998 az 2002 medzi spolocnostami skupiny Tomra a urcitým poctom sietí supermarketov. Tento postup sa uskutocnil formou dohôd o exkluzivite, dohôd obsahujúcich individualizované mnozstevné záväzky a dohôd stanovujúcich individualizované retroaktívne systémy zliav. V spornom rozhodnutí sa uvádza, ze v rámci posúdenia závaznosti protiprávneho konania spolocností skupiny Tomra musí byt zohladnená skutocnost, ze vedome vykonávali uvedené postupy v rámci ich stratégie vylúcenia, a takisto geografický dosah tohto zneuzitia. Komisia dospela k záveru, ze islo o "závazné" porusenie, a spolocnostiam skupiny Tomra ulozila spolocne a nerozdielne pokutu vo výske 24 miliónov eur. II - Napadnutý rozsudok 5. Na podporu svojej zaloby o neplatnost sporného rozhodnutia podanej na Vseobecný súd spolocnosti skupiny Tomra uvádzali sest zalobných dôvodov. V podstate tvrdili, ze Komisia: i) pouzila zjavne nepresné a málo dôveryhodné dôkazy na úcely preukázania, ze skupina navrhla stratégiu obmedzenia hospodárskej sútaze a ze túto stratégiu realizovala prostredníctvom 49 dohôd, ktoré uzavrela so svojimi zákazníkmi v rokoch 1998 az 2002; ii) vychádzala zo zjavne nesprávneho posúdenia toho, ci na základe dohôd mohlo dôjst k obmedzeniu hospodárskej sútaze, a v tejto súvislosti neposkytla dostatocné odôvodnenie; iii) vychádzala zo zjavne nesprávneho posúdenia toho, ci na základe týchto dohôd skutocne doslo k obmedzeniu hospodárskej sútaze; iv) vychádzala zo zjavne nesprávneho právneho posúdenia, ked dohody o exkluzivite, individualizované mnozstevné záväzky a individualizované retroaktívne zlavy povazovala ako také za protiprávne podla clánku 102 ZFEÚ; v) vychádzala z nesprávneho posúdenia, ked dospela k záveru, ze prostredníctvom nevymáhatelných mnozstevných záväzkov mohlo dôjst k poruseniu clánku 102 ZFEÚ; a vi) porusila zásadu proporcionality a zásadu zákazu diskriminácie tým, ze spolocnostiam skupiny Tomra ulozila pokutu vo výske 24 miliónov eur. Napadnutým rozsudkom Vseobecný súd vsetky tieto zalobné dôvody zamietol. III - Odvolanie 6. V prejednávanej veci spolocnosti skupiny Tomra uvádzajú spolu pät odvolacích dôvodov. ( [4]4 ) Komisia sa domnieva, ze tieto dôvody sú neprípustné, neúcinné a nedôvodné. A - Prvý odvolací dôvod, zalozený na nesprávnom právnom posúdení, z ktorého vychádzal Vseobecný súd pri preskúmaní záverov Komisie týkajúcich sa úmyslu narusit hospodársku sútaz s cielom uzatvorit trh (body 33 az 41 napadnutého rozsudku) 7. Svojím prvým odvolacím dôvodom spolocnosti skupiny Tomra v podstate tvrdia, ze Vseobecný súd pri skúmaní toho, ci Komisia preukázala úmysel narusit hospodársku sútaz, vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, ked nezohladnil dôkazy o úmysle spolocností skupiny Tomra konkurovat pomocou výhod. Spolocnosti skupiny Tomra zopakovali tvrdenie, ktoré uviedli v konaní na Vseobecnom súde, a to ze Komisia na podporu údajného úmyslu narusit hospodársku sútaz a údajnej protisútaznej stratégie nesprávne pouzila vnútornú korespondenciu spolocností skupiny Tomra. 8. Najskôr je potrebné uviest, ze pojem zneuzitie je objektívnym pojmom. ( [5]5 ) V spornom rozhodnutí totiz Komisia správne nepoukazovala na úmysel ako na nálezitost, ktorá je nevyhnutná na úcely konstatovania zneuzitia dominantného postavenia v prejednávanej veci. V tejto súvislosti spolocnosti skupiny Tomra tvrdia, ze z odôvodnení c. 97 az 105 sporného rozhodnutia vyplýva, ze úmysel narusit hospodársku sútaz bol významným prvkom konstatovania protisútaznej stratégie a ze toto konstatovanie malo rozhodujúci význam pri preukazovaní porusenia. 9. Spolocnosti skupiny Tomra sa takisto odvolali na odôvodnenie c. 111 sporného rozhodnutia. Komisia vsak poznamenala, ze pred týmto odôvodnením je v odôvodnení c. 109 uvedená poznámka o tom, ze postupy opísané v casti III.B sú posúdené podla clánku 102 ZFEÚ v inej casti tohto rozhodnutia. V casti IV.B sporného rozhodnutia sa preto správne poukazuje na objektívnu povahu clánku 102 ZFEÚ a na základe analýzy dohôd spolocností skupiny Tomra s ich zákazníkmi a nie na základe ich motívov sa v nej konstatuje, ze postupy spolocností skupiny Tomra smerovali k obmedzeniu hospodárskej sútaze. Návrhy spolocností skupiny Tomra v súvislosti s tým, ze závery o ich úmysle mali rozhodujúci význam pre konstatovanie porusenia, by mali byt zamietnuté. 10. Je síce pravda, ze dôkazy o úmysle nie sú celkom irelevantné v rozsahu, v akom môzu byt skutocne relevantné na úcely posúdenia postupu podniku s dominantným postavením, co si vyzaduje pochopenie takého konania z ekonomického hladiska, jeho strategických aspektov a pravdepodobných úcinkov. Ako Vseobecný súd správne uviedol v bode 35, taký dôkaz môze jednak naznacit, ci sa zamýslalo vylúcenie hospodárskej sútaze, alebo naopak poskytnút iné vysvetlenie skúmaných postupov. Dôkaz totiz Komisii umoznuje pochopit predmetné postupy v ich kontexte. Napríklad, ak by Komisia (alebo vnútrostátny protimonopolný orgán) na základe dôkazov v spise zistila, ze podnik vytvoril systém rabatov alebo zliav, z ktorých majú prospech (takisto) zákazníci - povedzme, pokial by podnik ocakával nárast efektívnosti -, potom by táto skutocnost mala viest k tomu, ze tieto orgány vykonajú podrobnejsie setrenie. 11. Z dokumentov predlozených Súdnemu dvoru jasne vyplýva, ze spolocnosti skupiny Tomra neboli schopné alebo nemali záujem vysvetlit svoje postupy poukázaním na akýkolvek podnikatelský dôvod ( [6]6 ) a domnievam sa, ze v bode 36 Vseobecný súd správne dospel k záveru, ze skúmanie zo strany Komisie malo byt v prvom rade zamerané na protisútazné konanie. V kazdom prípade treba zdôraznit, ze Komisia zacala z úradnej moci setrenie, ci vnútorná dokumentácia spolocností skupiny Tomra poskytuje vysvetlenie predmetných postupov, ktoré podporuje hospodársku sútaz alebo ktoré ju skôr vylucuje. V tejto súvislosti, hoci sa v odvolaní poukazuje na bod 36 napadnutého rozsudku, nie je v nom uvedený dôkaz o úmysle spolocností skupiny Tomra konkurovat svojimi výhodami, ktorým sa Vseobecný súd údajne nezaoberal, ani sa v nom nespomína spôsob, akým by taký dôkaz mohol vyvrátit analýzu vylucujúcich postupov spolocností skupiny Tomra. 12. Takisto súhlasím s Komisiou, ze skutocnost, ze v napadnutom rozsudku bola potvrdená existencia dôkazu o úmysle spolocností skupiny Tomra pouzit iné (legitímne) metódy konkurovania, znamená, ze spolocnosti skupiny Tomra sa teraz snazia spochybnit posúdenie Vseobecného súdu týkajúce sa významu a dôkaznej sily dôkazov, ktoré nemôze byt napadnuté v odvolacom konaní. ( [7]7 ) Zdá sa, ze spolocnosti skupiny Tomra opakujú tvrdenia uvedené v rámci konania na prvom stupni, pricom zdôraznujú svoj nesúhlas s posúdením skutkových okolností zo strany Vseobecného súdu. V bode 35 napadnutého rozsudku sa vsak správne uvádza, ze "závery Komisie uvedené v [spornom] rozhodnutí nie sú nikdy zalozené na jednom alebo druhom dokumente [spolocností skupiny Tomra] vnímanom jednotlivo, ale na celej sérii rôznych skutocností". 13. Napokon spolocnosti skupiny Tomra osobitne kritizujú tvrdenie Vseobecného súdu v bode 36 napadnutého rozsudku, ze rozhodnutie "netají" dokumenty, v ktorých sa uvádza, ze spolocnosti skupiny Tomra mali tiez v úmysle pouzit iné legitímne prostriedky na dosiahnutie súladu s hospodárskou sútazou. Stací uviest, ze toto tvrdenie v napadnutom rozsudku sa netýka relevantných dôkazov. Namiesto toho sa rovnako ako Komisia domnievam, ze Vseobecný súd chcel uznat, ze v spornom rozhodnutí bol uvedený dôkaz týkajúci sa iného, legitímneho prostriedku na dosiahnutie súladu s hospodárskou sútazou - napriek nedostatku jeho relevantnosti pri vysvetlovaní zneuzívajúceho konania, ktoré bolo predmetom tohto rozhodnutia. 14. Z uvedených úvah vyplýva, ze Vseobecný súd nevychádzal z nesprávneho právneho posúdenia pri preskúmaní tvrdení Komisie týkajúcich sa úmyslu narusit hospodársku sútaz s cielom uzatvorit trh. Preto by mal byt prvý odvolací dôvod zamietnutý ako nedôvodný. B - Druhý odvolací dôvod, zalozený na nesprávnom právnom posúdení a nedostatocnom odôvodnení v súvislosti s castou celkového dopytu, ktorú musela dohoda pokryt, aby mala zneuzívajúcu povahu (body 238 az 246 napadnutého rozsudku) 15. Spolocnosti skupiny Tomra v konaní na Vseobecnom súde tvrdili, ze Komisia neposúdila, ci bol sporný podiel na trhu s RVM ( [8]8 ) dostatocne velký, aby mohli rovnako výkonní konkurenti zostat na trhu. ( [9]9 ) Spolocnosti skupiny Tomra teraz v podstate poukazujú na to, ze Vseobecný súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia a neposkytol dostatocné odôvodnenie, ked dospel k záveru, ze údajné dohody o exkluzivite pokryli dostatocne velkú cast celkového dopytu tak, aby boli schopné obmedzit hospodársku sútaz. Spolocnosti skupiny Tomra predovsetkým uvádzajú, ze úvahy, z ktorých Vseobecný súd vychádzal pri zamietnutí tvrdenia týkajúceho sa relevantného obchodného dopytu, sa zakladali hlavne na pojmoch ako "podstatný", "zdaleka nie malý" a "velmi vysoký". Vseobecný súd mal trvat na jednoznacnej metóde preukázania, ci dohody o exkluzivite môzu obmedzit hospodársku sútaz na trhu, a to konkrétne na výpocte minimálneho reálneho rozsahu potrebného na dosiahnutie zisku na predmetnom trhu. 16. V prvom rade je potrebné zdôraznit, ako vyplýva z ustálenej judikatúry, ze uvedenie odôvodnenia, ktoré vyzaduje clánok 296 ZFEÚ (predtým clánok 253 ES), musí byt prispôsobené povahe dotknutého aktu. ( [10]10 ) Preto stací preskúmat, ci Vseobecný súd mal v tejto súvislosti právomoc pouzit také výrazy ako "podstatný" alebo ci spolocnosti skupiny Tomra správne tvrdia, ze napadnutý rozsudok je nedostatocne odôvodnený, kedze sa v nom presne neuvádza, co pojem "podstatný" v tejto veci predstavuje (z kvantitatívneho hladiska). 17. V bode 20 odvolania spolocnosti skupiny Tomra poukazujú na to, ze Vseobecný súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, ked v bode 241 uviedol, ze "konkurenti musia mat moznost pôsobit v normálnej sútazi na celom trhu a nie iba na jeho casti". Ako Komisia zdôraznila, touto kritikou spolocnosti skupiny Tomra poukazujú na neuznaný návrh, ze Súdny dvor prekrútil otázku, o ktorej bolo rozhodnuté v rozsudku Hoffmann-La Roche/Komisia ( [11]11 ). Súdny dvor v uvedenej veci zamietol tvrdenie o "citelnom dosahu" alebo prahovej hodnote de minimis podla clánku 102 ZFEÚ, pricom rozhodol, ze "kedze sa posudzuje konanie podniku s dominantným postavením na trhu, na ktorom uz bola z tohto dôvodu oslabená struktúra hospodárskej sútaze v rámci pôsobnosti clánku [102 ZFEÚ], akékolvek dalsie oslabenie struktúry hospodárskej sútaze môze predstavovat zneuzitie dominantného postavenia". 18. Súdny dvor sa v uvedenom rozsudku inspiroval generálnym advokátom Reischlom (na s. 593), ktorý odlísil clánky 85 ES a 86 ES (teraz clánky 101 ZFEÚ a 102 ZFEÚ), pricom tvrdil, ze "teória citelnosti [(vo francúzstine 'sensibilité`)] bola rozsírená na clánok [101], t. j. v rozsahu, v akom bola existujúca úcinná hospodárska sútaz ako taká obmedzená prostredníctvom dohôd a podobne. Na druhej strane v prípadoch, na ktoré sa uplatní clánok [102], je hospodárska sútaz takmer vylúcená, pretoze podnik s dominantným postavením nie je vystavený úcinnej hospodárskej sútazi. V prejednávanej veci sa totiz nezdá, ze mozno ignorovat konanie takého podniku, ktoré sa musí podla kritérií clánku [102] povazovat za zneuzitie, pretoze jeho úcinky na podmienky hospodárskej sútaze nie sú významné. Aj keby bol prijatý záver, ze je dôvodné ignorovat zneuzitia alebo aspon ich nesankcionovat, ak ide len o takzvané 'quantités négligeables`, treba vyjadrit vázne pochybnosti o tom, ci prejednávaná vec spadá do takej kategórie". 19. V kazdom prípade je zrejmé, ze samotné tvrdenie spolocností skupiny Tomra, ktoré nie je nicím podporené, týkajúce sa prípadu, ked Vseobecný súd potvrdil, ze podla skutkových okolností obmedzenie hospodárskej sútaze zo strany spolocností skupiny Tomra prekrocilo akúkolvek prípustnú minimálnu prahovú hodnotu, nemôze v tomto odvolacom konaní uspiet. 20. Domnievam sa, ze spôsob, akým Vseobecný súd postupoval v napadnutom rozsudku, je presne taký, akým mal postupovat. Len prostredníctvom takej analýzy okolností prípadu, akou je analýza, ktorú uskutocnila Komisia v spornom rozhodnutí, je totiz mozné urcit, ci konania podniku s dominantným postavením môzu vylúcit hospodársku sútaz (v prejednávanej veci sa v spornom rozhodnutí dokonca uvádza, ze tieto konania "skutocne" mali úcinok vytlacenia, ktorý narusil hospodársku sútaz na trhu). Bolo by vsak umelé a priori stanovit, aký je podiel viazaného trhu, nad ktorý môzu mat postupy podniku v dominantnom postavení úcinok vylúcenia konkurentov (pozri bod 242 napadnutého rozsudku). 21. V kazdom prípade je zrejmé, ze konania spolocností skupiny Tomra sa týkali "znacnej" casti trhu, a preto by sa mohlo zdat, ze uvedený odvolací dôvod je v tomto prípade len spekulatívny. ( [12]12 ) Zdá sa totiz, ze samotné spolocnosti skupiny Tomra súhlasia s tým, ze v priemere a pri zohladnení piatich rokov a piatich trhov spolocne sa dotknuté konania viazu priblizne na 39 % dopytu. 22. V tejto súvislosti je bod 243 napadnutého rozsudku správny: dvojpätinová cast celkového dopytu v priebehu skúmaného obdobia a vo vsetkých skúmaných krajinách je znacná a v kazdom prípade nemôze byt posúdená ako "malá". Vseobecný súd takisto v tomto ohlade správne zdôraznil, ze konania spolocností skupiny Tomra casto viedli k velmi vysokému podielu "viazaného" dopytu v priebehu "rozhodných rokov", ked bol dopyt najvyssí a mohol najviac podnietit úspesné vstupy na trh, najmä v priebehu rokov 1999 a 2000 v Rakúsku, v roku 2001 v Holandsku a v roku 1999 v Nórsku. ( [13]13 ) Vseobecný súd napokon v bode 245 správne uvádza, ze "postupy [spolocností skupiny Tomra] viazali dopyt konecného zákazníka a nie distribútorov. Konkurenti tak nemohli vyuzit odlisné metódy distribúcie, ktoré by mohli zmiernit úcinky postupov [spolocností skupiny Tomra]". 23. Z toho vyplýva, ze na základe akéhokolvek rozumného výkladu takých pojmov, akým je pojem "znacný", bolo ich pouzitie Vseobecným súdom v prejednávanom prípade dostatocne odôvodnené skutkovými okolnostami. 24. Pokial ide o posledné tvrdenie spolocností skupiny Tomra, ze prístup Komisie a Vseobecného súdu je nezlucitelný so súcasným ekonomickým myslením, stací uviest, ze toto tvrdenie nebolo nikdy uvedené a dostatocne preskúmané v rámci konania na prvom stupni a z tohto dôvodu nemôze byt uvedené ani v odvolacom konaní. 25. Zo vsetkých predchádzajúcich úvah vyplýva, ze Vseobecný súd nevychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, pokial ide o cast celkového dopytu, ktorý musela dohoda pokryt, aby mala zneuzívajúcu povahu, ani v tejto súvislosti neposkytol nedostatocné odôvodnenie. Preto musí byt druhý odvolací dôvod zamietnutý ako nedôvodný. C - Tretí odvolací dôvod, zalozený na procesnej chybe a nesprávnom právnom posúdení pri preskúmaní retroaktívnych zliav (body 258 az 272 napadnutého rozsudku) 26. Spolocnosti skupiny Tomra v podstate uvádzajú, ze Vseobecný súd sa dopustil procesnej chyby, ked skreslil predlozené tvrdenia týkajúce sa retroaktívnych zliav. Vseobecný súd nesprávne pochopil a vylozil ich tvrdenia, ked rozhodol, ze spolocnosti skupiny Tomra uviedli, ze "záporné ceny" boli základom sporného rozhodnutia, a tak neprihliadol k tomuto tvrdeniu spôsobom, ktorý je z právneho hladiska správny. Ak by Vseobecný súd zvolil správny prístup k systémom zliav, významne by to ovplyvnilo základ pre jeho záver, ze vsetky dohody mohli obmedzit hospodársku sútaz na trhu s RVM. Spolocnosti skupiny Tomra zdôraznujú, ze riadna analýza uvedených tvrdení by mala zahrnat preskúmanie systémov zliav v súlade s prístupom zalozeným na ich úcinkoch. Spolocnosti skupiny Tomra tvrdia, ze o retroaktívnych zlavách, ktoré nevedú k stanoveniu nizsích cien ako náklady, sa musí predpokladat, ze nemôzu vylúcit konkurentov. Vseobecný súd dalej vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, ked od Komisie nevyzadoval, aby na úcely posúdenia týchto zliav ako zliav s vylucujúcou povahou preukázala, ze retroaktívne zlavy, ktoré pouzili spolocnosti skupiny Tomra, viedli k znizovaniu cien pod hranicu nákladov. 27. V prvom rade treba uviest, ze tento odvolací dôvod sa týka len retroaktívnych zliav. Na rozdiel od toho, co uvádzajú spolocnosti skupiny Tomra, tvrdenia predlozené na jeho podporu nemôzu v nijakom prípade ovplyvnit závery týkajúce sa dalsích postupov, najmä mnozstevných záväzkov a záväzkov o exkluzivite alebo de facto exkluzivity. 28. Komisia správne poukazuje na to, ze cast zaloby podanej v konaní na prvom stupni citovaná v odvolaní, hoci sa v nej poukazuje na náklady v rámci stanovenia cien, musí byt posúdená vo svojom kontexte. Je pravda, ze cast zaloby, ktorú teraz spolocnosti skupiny Tomra citujú vo svojom odvolaní, odkazuje na náklady v rámci stanovenia vylucujúcich cien. Tento odkaz na náklady ( [14]14 ) je vsak oddelený ( [15]15 ) a zdalo by sa, ze len doplna dôraz, ktorý sa v zalobe kladie v súvislosti s tvrdením o "záporných cenách", ktoré poukazuje na test, na základe ktorého sa "záporné ceny" stali predpokladom záverov o systémoch vernostných zliav, ktoré majú zneuzívajúcu povahu podla clánku 102 ZFEÚ. ( [16]16 ) 29. Konkrétne celé znenie bodu 105 zaloby v konaní na prvom stupni bolo: "Takisto treba poznamenat, ze Komisia nepreskúmala náklady spolocností skupiny Tomra. Aj ked Komisia v [odôvodnení] c. 165 rozhodnutia uvádza zlavy, ktoré viedli k 'velmi nízkym ba dokonca k záporným cenám`, nepreskúmala náklady spolocností skupiny Tomra na úcely stanovenia úrovne, pod ktorou by mali ceny vylucujúcu alebo predátorskú povahu. Implicitný test v rozhodnutí je, ze ak by zlavy spolocností skupiny Tomra nútili konkurenta, aby si úctoval záporné ceny, mali by vylucujúci úcinok - kedze cena musí byt nizsia ako priemerný variabilný náklad spolocností skupiny Tomra. Hoci Komisia poukazuje na 'velmi nízke` ceny, spolocnosti skupiny Tomra [tvrdia], ze rozhodnutie neobsahuje nijaký dôkaz, podla ktorého by mali zlavy vylucujúce úcinky, kedze konkurentom umoznujú, aby si úctovali kladné ceny alebo dosahovali kladné príjmy. Táto skutocnost je dôlezitá, pretoze dalej sa uvádza, ze takmer vo vsetkých prípadoch pouzitých Komisiou nemohli byt ceny nikdy záporné a vo vsetkých prípadoch mohli konkurenti zo svojich predajov dosahovat kladné príjmy". 30. Skutocnostou zostáva, ze okrem casti, ktorá bola práve citovaná, táto cast zaloby (body 102 az 131) sa zaoberala otázkou, ci zlavy spolocností skupiny Tomra nútili konkurentov, aby si úctovali záporné ceny. Ako poznamenala Komisia, zaloba sa výlucne zamerala na preukázanie toho, ze ceny spolocností skupiny Tomra len málokedy nútili konkurentov, aby ponúkali "záporné ceny" na zabezpecenie predaja. ( [17]17 ) 31. Nesúhlasím preto s tvrdením spolocností skupiny Tomra uvedeným v replike, ze "velmi jasne v bodoch 102 az 131 zaloby" uviedli tvrdenie spochybnujúce to, ze Komisia "vôbec" neporovnala "RVM náklady a ceny...". Pojem "kladný príjem" je tak, ako sa pouzíva v zalobe, skôr synonymom pojmu "kladná cena" - inak povedané k nákladom sa neprihliada a nehrajú ziadnu rolu. Zdá sa, ze spolocnosti skupiny Tomra vo svojich tvrdeniach v rámci konania na prvom stupni nikdy nepovazovali za rozhodujúci test cena - náklady, o ktorom teraz tvrdia, ze je relevantný. 32. Navyse, ako zdôraznila Komisia, zaloba v konaní na prvom stupni sa jednoznacne týkala otázky "záporných cien", kedze zalobný dôvod bol opísaný ako dôvod, ktorý je zameraný na túto otázku, pricom spolocnosti skupiny Tomra mu venovali vela stránok. 33. Z uvedených úvah vyplýva, ze Vseobecnému súdu nemozno vytýkat, ze sa nezaoberal tvrdením, ktoré nebolo v zalobe riadne uvedené. "Sofistikovanejsie tvrdenie", ku ktorému spolocnosti skupiny Tomra teraz dospeli na základe zaloby, by totiz vyzadovalo rozsiahlu argumentáciu a podporujúce dôkazy, avsak v rámci konania na prvom stupni týkajúceho sa spolocností skupiny Tomra sa nedá nájst nic viac, len fragmenty, ktoré sa na úcely spochybnenia napadnutého rozsudku prejavili ako nedostatocné. 34. V dôsledku toho sa domnievam, ze tento odvolací dôvod by mal byt zamietnutý ako neprípustný. 35. Subsidiárne, ak by vsak Súdny dvor rozhodol, ze tretí odvolací dôvod je prípustný, súhlasím s Komisiou, ze odvolanie nespochybnuje konstatovanie Vseobecného súdu o tom, ze otázka, ci konkurent musel ponúkat záporné ceny (namiesto riadnych alebo nízkych cien), nebola relevantná na úcely záveru, ze retroaktívne systémy zliav spolocností skupiny Tomra mali podla ustálenej judikatúry zneuzívajúcu povahu. Vseobecný súd správne v bode 266 rozhodol, ze Komisia v spornom rozhodnutí na jednej strane nijako netvrdí, ze systémy zliav systematicky viedli k záporným cenám, a na druhej strane rovnako netvrdí, ze takéto preukázanie predstavuje predchádzajúcu podmienku na urcenie, ze tieto systémy zliav sú zneuzívajúce. Sporné rozhodnutie okrem toho neobsahuje grafické znázornenie kazdého zo systémov zliav a rabatov pouzívaných spolocnostami skupiny Tomra. Obsahuje iba jeden alebo dva diagramy na krajinu, ktoré ilustrujú úcinok vytlacenia systémov zliav spolocností skupiny Tomra. 36. Spolocnosti skupiny Tomra sa dalej v replike odvolávajú na "Usmernenie o prioritách Komisie v oblasti presadzovania práva pri uplatnovaní clánku [102 ZFEÚ] na prípady zneuzívania dominantného postavenia podnikov na vylúcenie konkurentov z trhu", ( [18]18 ) pricom tvrdia, ze Komisia v nom schvaluje test cena - náklady. 37. Toto oznámenie vydané v roku 2009 vsak nemôze mat nijaký vplyv na posúdenie tohto odvolania. To, ako chce Komisia v budúcnosti formovat svoju politiku v oblasti hospodárskej sútaze týkajúcu sa clánku 102 ZFEÚ, je irelevantné. Prípadné nové usmernenie pre uplatnovanie uvedeného ustanovenia totiz môze mat význam iba pre budúce rozhodnutia prijaté Komisiou, a nie pre právne posúdenie rozhodnutia, ktoré bolo prijaté uz v roku 2006. ( [19]19 ) 38. Navyse, pokial ide o retroaktívne zlavy, spolocnosti skupiny Tomra v bode 46 repliky v rámci konania na prvom stupni tvrdili: "Rozhodnutie [(odôvodnenia) c. 165, 186, 224, 225, 235, 236 a 268] analyzovalo zmluvy, ktoré údajne obsahovali retroaktívne zlavy. Obsahuje najmä podrobnú analýzu siedmich typových dohôd. V rozhodnutí sa uvádza, ze tieto dohody mali úcinky vylúcenia, pretoze: (a) zákazníci neboli ochotní kúpit si viac ako 'malý pocet` RVM [(odôvodnenie) c. 165], a (b) konkurenti boli nútení úctovat si 'velmi nízke alebo dokonca takmer záporné ceny` za malý pocet jednotiek [(odôvodnenie) c. 165]". 39. Inak povedané, je jasné, ze tvrdenie spolocností skupiny Tomra, ze Komisia nesprávne dospela k záveru o vylucujúcej povahe retroaktívnych zliav, sa zakladalo na jedinom odôvodnení sporného rozhodnutia (a to odôvodnení c. 165). ( [20]20 ) 40. V bode 32 odvolania vsak spolocnosti skupiny Tomra uvádzajú, ze body 260 az 263 napadnutého rozsudku obsahujú odkaz na cast sporného rozhodnutia, v ktorej sa uvádza právna analýza Komisie týkajúca sa zliav spolocností skupiny Tomra (konkrétne odôvodnenia c. 314 az 329). ( [21]21 ) Spolocnosti skupiny Tomra spochybnujú význam skutocností, ktoré boli v spornom rozhodnutí analyzované a ktoré sa týkajú záveru, ze zlavy spolocností skupiny Tomra boli v rozpore s clánkom 102 ZFEÚ. Stací vsak uviest, ze tieto odôvodnenia neboli napadnuté v rámci konania na prvom stupni. V kazdom prípade aj keby uvedené body odvolania spochybnovali niektoré skutkové závery sporného rozhodnutia, je nesporné, ze nespochybnujú to, ze základom uvedeného rozhodnutia boli rozsudky vo veciach Hoffmann-La Roche/Komisia a Michelin II. ( [22]22 ) 41. Preto nie je mozné prostredníctvom úzko vymedzenej otázky uvedenej v odvolaní týkajúcej sa nákladov spolocností skupiny Tomra a nákladov efektívneho konkurenta spochybnit zamietnutie návrhov podaných v rámci konania na prvom stupni v súvislosti so zlavami a ich schopnostou oslabit hospodársku sútaz. 42. Ako totiz Vseobecný súd v bode 214 napadnutého rozsudku správne poznamenal, "pre stanovenie prípadnej zneuzívajúcej povahy systému mnozstevných zliav bude teda potrebné posúdit vsetky okolnosti, predovsetkým kritériá a podmienky poskytovania zliav, a preskúmat, ci je cielom zliav prostredníctvom výhody nezakladajúcej sa na ziadnom ekonomickom plnení, ktoré by ich odôvodnovalo, zbavit kupujúceho moznosti výberu zdrojov svojho zásobovania alebo mu túto moznost obmedzit, bránit konkurentom vstupu na trh, uplatnovat na obchodných partnerov nerovnaké podmienky pri rovnakých plneniach alebo posilnit dominantné postavenie skreslením hospodárskej sútaze" ( [23]23 ). 43. V spornom rozhodnutí nebol takýto test uplatnený. Vseobecne sa v nom neposudzuje iba to, ci exkluzivita alebo zlavy mohli mat "ako také" negatívny dopad na hospodársku sútaz. Dokazuje sa v nom skôr to, ci tieto postupy smerovali k tomu, aby mali alebo mohli mat také úcinky v rámci okolností prípadu. 44. Nemôzem dostatocne zdôraznit skutocnost, ze taký prístup je správny. Poukázanie na negatívne (protisútazné) úcinky by samozrejme nemalo byt automatické. (Pravdepodobná) existencia takých vylucujúcich úcinkov v osobitnom prípade by sa nemala iba predpokladat, ale mala by byt posúdená a preukázaná. ( [24]24 ) 45. Uvedené úvahy sú podporené nedávnymi rozsudkami Súdneho dvora. Vo veci TeliaSonera ( [25]25 ) Súdny dvor v bode 64 dospel k záveru, ze "na preukázanie zneuzívajúcej povahy takých postupov musí na trhu existovat ich protisútazný úcinok, ale nemusí byt nevyhnutne konkrétny, pretoze stací aj preukázanie potenciálneho protisútazného úcinku, ktorý môze vytlacit prinajmensom rovnako efektívnych konkurentov, ako je podnik v dominantnom postavení". Toto stanovisko by sa malo vykladat v spojení s bodom 254 rozsudku vo veci Deutsche Telekom/Komisia ( [26]26 ), v ktorom Súdny dvor uviedol, ze "pokial podnik v dominantnom postavení skutocne pouzíva cenové postupy vedúce k stlácaniu cien jeho prinajmensom rovnako výkonných konkurentov, ktorých cielom je vytlacit ich z trhu, skutocnost, ze plánovaný výsledok napokon nie je dosiahnutý, urcite nemôze vylúcit, aby sa toto konanie posudzovalo ako zneuzívanie v zmysle clánku [102 ZFEÚ]. Ak ale konkurencná situácia konkurentov nie je nijako dotknutá, takéto cenové postupy dotknuté v prejednávanej veci nemozno kvalifikovat ako postupy vylucovania, pretoze prenikanie konkurentov na dotknutý trh nie je týmto postupom nijako stazené". 46. Treba tiez uviest, ze v bodoch 259 az 272 napadnutého rozsudku boli riadne zohladnené vsetky úvahy uvedené v spornom rozhodnutí. Vseobecný súd sa preto nemusel zaoberat cenovými úrovnami viac nez v rámci úvahy v bode 267 napadnutého rozsudku o tom, ze "systém retroaktívnych zliav spôsobuje, ze pre zákazníka je skutocná cena posledných jednotiek velmi nízka z dôvodu 'sacieho úcinku`" ( [27]27 ). V tejto súvislosti sa napadnutý rozsudok nezaoberá otázkou, ci diagramy v spornom rozhodnutí obsahovali chyby (pozri bod 268). 47. Komisia sa nemýli, ked tvrdí, ze spochybnovanie napadnutého rozsudku v súvislosti so zápornými cenami je z tohto dôvodu neúcinné, kedze aj keby bolo odvolanie v tejto otázke správne, nestacilo by to na odôvodnenie zrusenia záverov, ku ktorým dospel Vseobecný súd po tom, co zohladnil sirsie úvahy ( [28]28 ), ktoré neboli v odvolaní spochybnené. Inými slovami, aj keby sa spolocnostiam skupiny Tomra podarilo preukázat, ze otázka "záporných cien" bola v ich prípade na prvom stupni irelevantná, vo svojom odvolaní nespochybnujú záver Vseobecného súdu o tom, ze otázka, ci by konkurent musel na úcely zabezpecenia predaja ponúknut záporné ceny, nebola pre záver o zneuzívajúcej povahe retroaktívnych systémov zliav rozhodujúca. 48. Zo vsetkých uvedených úvah vyplýva, ze tretí odvolací dôvod je neúcinný. 49. Napokon sa domnievam, ze tretí odvolací dôvod by mal byt v kazdom prípade vyhlásený za nedôvodný. Z napadnutého rozsudku jasne vyplýva, ze skutková otázka týkajúca sa "záporných cien" bola riesená v konaní na prvom stupni. Ako uviedla Komisia, spolocnosti skupiny Tomra súhlasili, ze konkurent by v aspon dvoch zo siedmich príkladov, ktorými sa zaoberala zaloba, musel ponúknut záporné ceny. Komisia poskytla viaceré dodatocné príklady záporných cien, ktoré spolocnosti skupiny Tomra nespochybnili. ( [29]29 ) V tejto súvislosti spolocnosti skupiny Tomra nesprávne pochopili rozhodnutie, ked sa domnievali, ze záporné ceny boli nevyhnutnou podmienkou záveru o zneuzívajúcej povahe systémov vernostných zliav. Zo znenia sporného rozhodnutia jasne vyplýva, ze sa v nom poukazuje na "sací úcinok" spôsobený retroaktívnymi systémami zliav (pozri poznámku pod ciarou 27 vyssie). 50. Alternatívny test, na ktorý sa spolocnosti skupiny Tomra odvolávajú ako na vhodný, sa zakladá na porovnaní nákladov a cien, podla ktorého sa zlava poskytne v súvislosti s jednou jednotkou alebo sa rozdelí na "okruh" jednotiek, ktoré je konkurent schopný dodat, a výsledok by bol posúdený ako "skutocná cena" tejto jednotky alebo týchto jednotiek. Podla spolocností skupiny Tomra treba predpokladat, ze retroaktívne zlavy, ktoré nevedú k stanoveniu cien pod hranicu nákladov (dokonca aj v prípade jednej jednotky), nemôzu vylúcit konkurentov. 51. Judikatúra vsak takýto test nevyzaduje. 52. V bode 240 rozsudku vo veci Michelin II bolo uvedené, ze "Súdny dvor po tom, co sa odvolal na zásadu uvedenú v bode 238 [tohto rozsudku ( [30]30 )], rozhodol, ze je potrebné 'posúdit vsetky okolnosti, najmä kritériá a spôsoby poskytnutia zlavy, a skúmat, ci táto zlava prostredníctvom zvýhodnenia, ktoré nespocíva na ziadnom hospodárskom plnení, ktoré by ho odôvodnovalo, smeruje k tomu, aby kupujúcemu vzala alebo obmedzila moznost výberu jeho zdrojov zásobovania, zamedzila vstup konkurentov na tento trh, uplatnovala voci obchodným partnerom nerovnaké podmienky pri rovnakých plneniach alebo posilnovala dominantné postavenie prostredníctvom skreslovania hospodárskej sútaze`" ( [31]31 ). 53. Ako v tejto súvislosti Komisia správne uviedla, spolocnosti skupiny Tomra sa ani neodvolávali na to, ze by Vseobecný súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, ked uplatnil tieto kritériá. 54. V kazdom prípade podla ustálenej judikatúry je zrejmé, ze na konstatovanie, ze postupy spolocností skupiny Tomra smerovali k oslabeniu hospodárskej sútaze na trhu alebo bránili, odkladali alebo stazovali jej rozvoj alebo expanziu, nie je potrebné porovnanie cien a nákladov. Takáto analýza vsak môze byt konkrétnejsie uzitocná pri posúdení rozsahu úcinkov takých postupov. Napríklad by mohla Komisii pomôct pri urcení, ci postupy iba stazili vstup a expanziu alebo ci ich ekonomicky znemoznili. 55. Domnievam sa, ze Vseobecný súd správne uplatnil judikatúru Súdneho dvora, ked v bode 289 uviedol, ze "na úcely stanovenia porusenia clánku [102 ZFEÚ] nie je nevyhnutné preukázat, ze sledované zneuzitie malo konkrétny úcinok na dotknuté trhy. V tejto súvislosti stací preukázat, ze zneuzívajúce správanie podniku v dominantnom postavení má tendenciu obmedzit hospodársku sútaz alebo inými slovami, ze konanie môze mat takýto úcinok" ( [32]32 ). Treba uviest, ze spolocnosti skupiny Tomra v tomto odvolaní toto konstatovanie nespochybnujú. 56. V kazdom prípade treba v tejto súvislosti pripomenút to, co som uviedol v bode 42 a nasl. vyssie: v prejednávanom prípade sporné rozhodnutie vseobecne neposudzuje iba to, ci exkluzivita alebo zlavy mohli mat "ako také" negatívny dopad na hospodársku sútaz. Dokazuje sa v nom skôr to, ci tieto postupy smerovali k tomu, aby mali alebo mohli mat také úcinky v rámci okolností prípadu. Práve uvedený prístup je totiz správny. Poukázanie na negatívne úcinky by nemalo byt automatické. (Pravdepodobná) existencia takých vylucujúcich úcinkov v osobitnom prípade by sa nemala iba predpokladat, ale mala by byt posúdená a preukázaná. 57. Z uvedených úvah vyplýva, ze Vseobecný súd sa nedopustil procesnej chyby alebo nevychádzal z nesprávneho právneho posúdenia pri preskúmaní retroaktívnych zliav. Preto by mal byt tretí odvolací dôvod zamietnutý ako nedôvodný. D - Stvrtý odvolací dôvod, zalozený na nesprávnom právnom posúdení a neposkytnutí dostatocného odôvodnenia pri urcení toho, ci by dohody, v ktorých sú spolocnosti skupiny Tomra oznacené ako "uprednostnovaný, hlavný alebo prvý dodávatel", mohli byt povazované za exkluzívne (body 55 az 67 napadnutého rozsudku) 58. Spolocnosti skupiny Tomra v podstate poukazujú na to, ze Vseobecný súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia a neposkytol dostatocné odôvodnenie toho, ci by dohody, v ktorých boli spolocnosti skupiny Tomra oznacené ako "uprednostnovaný, hlavný alebo prvý dodávatel", mohli byt opísané ako exkluzívne alebo zneuzívajúce. Kedze Vseobecný súd odmietol tvrdenie, ze v rámci jeho posúdenia malo byt zohladnené to, ci dohody boli záväznými dohodami o exkluzivite podla vnútrostátneho práva, nepreskúmal a nepreukázal, ci vsetky predmetné dohody obsahovali podnety na vyuzívanie spolocností skupiny Tomra ako výlucného zdroja zásobovania, tak ako sa to pozaduje vo veci Hoffmann-La Roche/Komisia. Spolocnosti skupiny Tomra tvrdia, ze Vseobecný súd vychádzal iba z údajného úmyslu spolocností skupiny Tomra, aby dospel k záveru, ze vsetky predmetné dohody boli exkluzívne. 59. V bode 57 Vseobecný súd konstatoval - (i) vseobecne -, ze "na základe dostupných dôkazov, pokial ide o úmysel úcastníkov konania, Komisia v [spornom] rozhodnutí povazovala zmluvy o 'uprednostnovanom dodávatelovi` za exkluzívne. Tieto dôkazy ukazujú, ze v skutocnosti sledovali exkluzivitu a boli chápané ako také nezávisle na otázke ich vykonatelnej povahy podla vnútrostátneho zmluvného práva". Navyse dalej v napadnutom rozsudku (v bodoch 58 az 66) Vseobecný súd takisto konstatoval - (ii) konkrétne, - ze uvedené konstatovanie platilo pre kazdú zmluvu. 60. Z toho vyplýva, ze Vseobecný súd jasne dospel k záveru, ze otázka, ci zmluvné strany povazovali uvedené dohody za záväzok k exkluzivite, bola skutkovou otázkou, o ktorej treba rozhodnút na základe dostupných dôkazov a nie na základe vnútrostátneho práva upravujúceho rôzne zmluvy. 61. Spolocnosti skupiny Tomra preto spochybnujú skutkové zistenie ( [33]33 ) v napadnutom rozsudku. 62. Komisia sa nemýli, ked tvrdí, ze spolocnosti skupiny Tomra sa mohli rozhodnút pre spochybnenie právnych úvah, ktoré sú základom konstatovania Vseobecného súdu; mohli tvrdit, ze o existencii záväzku exkluzivity sa má rozhodnút výlucne podla vnútrostátneho zmluvného práva, co spolocnosti skupiny Tomra skutocne tvrdili v konaní na prvom stupni. 63. To vsak nie je ich stanovisko v rámci tohto odvolania. Zdá sa, ze v bode 39 odvolania súhlasia s tým, ze tento dôvod Vseobecný súd zamietol, avsak skutocnostou zostáva, ze v rámci odvolania nebolo toto zamietnutie spochybnené. Treba zdôraznit, ze v odvolaní nie sú spochybnené závery v tom istom zmysle, aký bol uvedený v bodoch 223 a 298 napadnutého rozsudku. 64. Domnievam sa, ze na rozdiel od tvrdenia spolocností skupiny Tomra v tomto odvolaní, Vseobecný súd na úcely konstatovania exkluzivity "posúdil, ci dohoda obsahuje podnety na zásobovanie sa výlucne od dodávatela". V bodoch 88 az 197 napadnutého rozsudku podrobne preskúmal konkrétne tvrdenia v tejto súvislosti a meritórne ich na základe dôkazov, ktoré mu boli predlozené, zamietol. 65. Podla judikatúry posúdenie dôkazov Vseobecným súdom nepredstavuje právnu otázku na úcely odvolania s výnimkou prípadu "skreslenia jasného významu dôkazov" ( [34]34 ). 66. Preto sa domnievam, ze kedze spolocnosti skupiny Tomra nepreukázali ani netvrdili, ze Vseobecný súd skreslil skutkový stav a dôkazy, treba túto cast stvrtého odvolacieho dôvodu zamietnut ako neprípustnú. 67. Spolocnosti skupiny Tomra dalej tvrdia, ze Vseobecný súd nepreskúmal, ci zmluvy obsahovali "iné podnety", aby boli vyuzívané ako výlucný zdroj zásobovania. Spolocnosti skupiny Tomra uvádzajú, ze Vseobecný súd nepreskúmal, ci existovali objektívne podnety vo vsetkých zmluvách tak, aby mohli byt tieto zmluvy oznacené ako exkluzívne. Vseobecný súd mal posúdit, ci dohoda obsahuje podnety na zásobovanie sa výlucne od dodávatela, aby mohol byt prijatý záver o exkluzívnej povahe dohody. Vseobecný súd tým, ze neposúdil týmto spôsobom kazdú dohodu, vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia. 68. Súhlasím s Komisiou, ze stvrtý odvolací dôvod by mohol predstavovat významný posun v argumentácii spolocností skupiny Tomra. 69. V bode 36 odvolania spolocnosti skupiny Tomra tvrdia, ze Vseobecný súd "neposúdil a nepreukázal, ci vsetky dotknuté dohody obsahovali podnety na výhradné zásobovanie sa od [spolocností skupiny Tomra], po tom, co zamietol ich tvrdenie, ze v posúdení treba zohladnit to, ci dohody boli záväznými dohodami o výhradných dodávkach podla vnútrostátneho práva". 70. Odvolanie totiz pripústa, ze zalobný dôvod v konaní na prvom stupni bol zamietnutý, avsak sa v nom nijako nespochybnuje to, ze Vseobecný súd zamietol tento zalobný dôvod. Zdá sa skôr, ze vzhladom na to, ze zalobný dôvod v konaní na prvom stupni nebol úspesný, spolocnosti skupiny Tomra sa teraz na základe svojich predpokladov rozhodli uplatnit úplne iný dôvod zalozený na tom, ze Vseobecný súd nepreskúmal, ci dohody obsahovali iné "podnety" na vyuzívanie spolocností skupiny Tomra ako výlucného zdroja zásobovania. 71. Napriek tomu, ze Vseobecnému súdu nebol predlozený na posúdenie návrh, ktorý bol vznesený v rámci odvolacieho konania, uvádza sa ako odvolací dôvod proti rozsudku. Mohlo by sa totiz zdat, ze inspiráciou pre taký zvrat v argumentácii spolocností skupiny Tomra je citovanie bodov 89 a 90 rozsudku vo veci Hoffmann-La Roche/Komisia v napadnutom rozsudku (bod 59). 72. Z toho vyplýva, ze stvrtý odvolací dôvod je novým dôvodom. Podla ustálenej judikatúry, "ak by sa úcastníkovi konania umoznilo uviest po prvýkrát v konaní pred Súdnym dvorom taký zalobný dôvod, ktorý neuviedol v konaní pred [Vseobecným súdom], umoznilo by sa mu tým predlozit Súdnemu dvoru, ktorý má v konaní o odvolaní obmedzené právomoci, spor so sirsím rozsahom ako ten, ktorý prejednával a rozhodoval [Vseobecný súd]. V konaní o odvolaní je právomoc Súdneho dvora obmedzená na posúdenie zákonného rozhodovania o zalobných dôvodoch prejednávaných pred [Vseobecným súdom]" ( [35]35 ). 73. Z uvedených úvah vyplýva, ze stvrtý odvolací dôvod by mal byt vyhlásený za neprípustný v celom rozsahu. 74. V kazdom prípade - aj keby Súdny dvor rozhodol, ze stvrtý odvolací dôvod nie je novým dôvodom a nespochybnuje posúdenie dôkazov zo strany Vseobecného súdu - domnievam sa, ze Komisia úspesne preukázala, ze stvrtý odvolací dôvod je nedôvodný. 75. Tvrdenie, ze okrem dolozky o exkluzivite sú dodatocné podnety skutocne nevyhnutné na to, aby boli splnené podmienky testu, ktorý bol uvedený v bodoch 89 a 90 vyssie diskutovaného rozsudku vo veci Hoffmann-La Roche/Komisia, sa zakladá na nepochopení tohto rozsudku. 76. Ako sa uvádza v bode 296 napadnutého rozsudku (ktorý nebol spochybnený v rámci odvolania), "záväzky tejto povahy výlucne sa zásobovat s alebo bez protihodnoty spocívajúcej v zlavách alebo v priznaní vernostných zliav s cielom podnietit kupujúceho zásobovat sa výlucne u podniku s dominantným postavením sú nezlucitelné s cielom neskreslenej hospodárskej sútaze na spolocnom trhu, pretoze nespocívajú v hospodárskom plnení odôvodnujúcom túto povinnost alebo túto výhodu, ale smerujú k odnatiu alebo obmedzeniu, pokial ide o kupujúceho, jeho moznosti výberu jeho zdrojov zásobovania a k zabráneniu prístupu na trh výrobcov" ( [36]36 ). Z rozsudku vo veci Hoffmann-La Roche/Komisia a zo súvislosti, v ktorej bol v bode 59 napadnutého rozsudku tento rozsudok citovaný, vyplýva, ze záväzok k exkluzivite, bez ohladu na jeho povahu a vymáhatelnost podla vnútrostátneho zmluvného práva, sám osebe predstavuje podnet k exkluzivite. 77. K tomuto záveru pritom Vseobecný súd dospel jednak v bode 223, pokial ide vo vseobecnosti o postupy spolocností skupiny Tomra, a jednak v bode 298, pokial ide osobitne o mnozstevné záväzky. 78. V bode 223 napadnutého rozsudku sa uvádza, "pokial ide o skutocnost, ze siete supermarketov sú profesionálnymi kupujúcimi, ktorí boli spôsobilí porovnat a vybrat si medzi RVM [spolocností skupiny Tomra] a konkurentov, treba uviest, ze správanie [spolocností skupiny Tomra] zjavne smerovalo k zavádzaniu ustanovení, ktoré nabádali zákazníkov, aby sa nezásobovali od iných dodávatelov, a sledovalo zachovanie tohto stavu". 79. V bode 298 napadnutého rozsudku sa uvádza, ze "individualizované mnozstevné záväzky, ako tie, na ktoré odkazuje napadnuté rozhodnutie v odôvodnení c. 302, ktoré de facto viazu a/alebo navádzajú kupujúceho, aby sa zásoboval výlucne alebo v súvislosti so znacnou castou svojich potrieb u podniku v dominantnom postavení, a ktoré nespocívajú na hospodárskom plnení odôvodnujúcom túto povinnost alebo túto výhodu, ale smerujú k odnatiu alebo obmedzeniu, pokial ide o kupujúceho, jeho moznosti výberu svojich zdrojov zásobovania a k zabráneniu prístupu na trh výrobcov a hoci aj pripústajúc, ze neviazu kupujúceho formálnou povinnostou, predstavujú zneuzívanie dominantného postavenia v zmysle clánku [102 ZFEÚ]" ( [37]37 ). 80. Ako uviedla Komisia, táto cast napadnutého rozsudku nebola zo strany spolocností skupiny Tomra spochybnená. Z toho vyplýva, ze stvrtý odvolací dôvod je nedôvodný a neúcinný. 81. Navyse stvrtý odvolací dôvod nie je v súlade s poziadavkami clánku 38 ods. 1 písm. c) rokovacieho poriadku. Jediná cast odvolania, v ktorej sa spolocnosti skupiny Tomra odvolávajú na dalsie dohody, v ktorých sú oznacené ako "uprednostnovaný, hlavný alebo prvý dodávatel" a o ktorých tvrdia, ze boli nesprávne posúdené zo strany Vseobecného súdu, nie je nic iné nez poznámka pod ciarou, v ktorej sú bez vysvetlenia uvedené styri dohody. Nemôze to byt povazované za riadne odôvodnený odvolací dôvod v súlade s clánkom 38 ods. 1 písm. c). 82. V bode 38 odvolania spolocnosti skupiny Tomra totiz súhlasia s tým, ze v napadnutom rozsudku sa uvádzajú niektoré dohody, "ktoré obsahujú mnozstevné záväzky alebo progresívne retroaktívne zlavy". V odvolaní sa vsak poukazuje na to, ze nestací na základe niekolkých príkladov uviest, ze vsetky dohody pouzívajúce pojmy "uprednostnovaný", "hlavný" alebo "prvý" obsahovali podnety na výlucné vyuzívanie spolocností skupiny Tomra ako zdroja zásobovania. Spolocnosti skupiny Tomra vo svojej replike tvrdia, ze "nesprávne právne posúdenie", z ktorého Vseobecný súd údajne vychádzal, spocíva v "nevykonaní" toho druhu analýzy, ktorú Vseobecný súd uplatnil v prípade niektorých dohôd v bode 60 napadnutého rozsudku, "v prípade kazdej dohody". 83. Skutocnostou vsak zostáva, ze v odvolaní sa ako údajne nesprávne posúdené dohody uvádzajú iba styri dohody (uvedené v poznámke pod ciarou) bez akéhokolvek vysvetlenia. 84. Komisia správne zdôraznila, ze jedna z týchto styroch dohôd (Royal Ahold) sa skutocne nachádza medzi tými dohodami, ktoré sa spomínajú v bode 60 napadnutého rozsudku. Preto by sa mohlo zdat, ze je jedným z "niekolkých príkladov", kde spolocnosti skupiny Tomra pripústajú, ze Vseobecný súd správne preskúmal existenciu podnetov. Navyse dalsie dve dohody [Edeka Baden-Württemberg (2000) a COOP Schleswig-Holstein (2000)] naozaj nie sú dohodami "uprednostnovaného", "hlavného" alebo "prvého dodávatela". V skutocnosti sú výlucne exkluzívnymi dohodami. Napokon v súvislosti s Edeka Bayern-Sachsen-Thüringen (Kooperationsverbund Süd) (1998 - 1999) dôkazy predlozené Vseobecnému súdu zahrnali podmienky dohody a vnútorné dokumenty opisujúce výsledky rokovaní; ( [38]38 ) e-mail v rámci Tomra Germany, v ktorom sa odkazuje na skorsiu ústnu komunikáciu a opisuje výsledok rokovaní a z ktorého je zrejmé, ze dohoda sa chápala ako exkluzívna ( [39]39 ), a význam dolozky umoznujúcej nákup konkurujúcich RVM, len "ak ponúkajú podstatné výhody" alebo "na úcely testovania" pri splnení prísnych podmienok. ( [40]40 ) 85. Domnievam sa preto, ze je jasné, ze tvrdenia spolocností skupiny Tomra vo stvrtom odvolacom dôvode nijako nevyvracajú závery v napadnutom rozsudku týkajúce sa exkluzívnej povahy dohôd spolocností skupiny Tomra. 86. Z uvedeného vyplýva, ze Vseobecný súd nevychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, a nie je ani pravda, ze neposkytol nálezité odôvodnenie, ked posudzoval, ci dohody, v ktorých boli spolocnosti skupiny Tomra oznacené ako "uprednostnovaný, hlavný alebo prvý dodávatel", mohli byt posúdené ako exkluzívne. Je preto potrebné zamietnut stvrtý odvolací dôvod ako nedôvodný. E - Piaty odvolací dôvod, zalozený na tom, ze Vseobecný súd v rámci preskúmania pokuty vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, ked nesprávne uplatnil zásadu rovnosti zaobchádzania (body 310 az 321 napadnutého rozsudku) 87. Spolocnosti skupiny Tomra v podstate tvrdia, ze Vseobecný súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, ked nesprávne uplatnil zásadu rovnosti zaobchádzania v rámci preskúmania pokuty, ktorú ulozila Komisia. Táto zásada vyzaduje, aby Komisia nemohla podniku ulozit pokutu, ktorá je podstatne vyssia nez pokuta, ktorá bola ulozená iným podnikom v porovnatelnej situácii. 88. Komisia tvrdí, ze údajné porusenie bolo jednoznacné ( [41]41 ) a doslo k nemu úmyselne. Podla nej neexistovali nijaké osobitné okolnosti, ktoré by odôvodnovali znízenie pokuty. Dodáva, ze pokuta, o ktorú ide v tejto veci, nie je vôbec neobvyklá alebo velmi prísna. 89. Tvrdenie spolocností skupiny Tomra povazujem z právneho hladiska za nedôvodné. 90. V odvolaní sa spochybnuje výska pokuty v podstate zopakovaním niektorých tvrdení, ktoré boli uvedené v konaní na prvom stupni. Domnievam sa vsak, ze Vseobecný súd správne uplatnil príslusnú judikatúru a vo svojom rozsudku nevychádzal z nesprávneho právneho posúdenia. 91. Odkazujem na judikatúru citovanú v bodoch 310 az 321 napadnutého rozsudku a dalej sa obmedzím iba na pár poznámok. 92. Podla judikatúry ( [42]42 ) skorsia rozhodovacia prax Komisie neslúzi sama osebe ako právny rámec pre ukladanie pokút vo veciach hospodárskej sútaze, kedze tento rámec je stanovený len v nariadení c. 1/2003 ( [43]43 ). Navyse skutocnost, ze Komisia v minulosti pri urcitých typoch porusenia uplatnila pokuty na urcitej úrovni, ju nemôze zbavit moznosti túto úroven zvýsit v rámci hraníc uvedených v nariadení c. 1/2003, ak je to nevyhnutné na zabezpecenie uskutocnovania politiky hospodárskej sútaze Únie. Efektívne uplatnovanie pravidiel hospodárskej sútaze Únie naopak vyzaduje, aby Komisia mohla výsku pokút kedykolvek prispôsobit potrebám tejto politiky. ( [44]44 ) Okrem toho, kedze pokuty predstavujú nástroj politiky hospodárskej sútaze Komisie, táto institúcia musí mat urcitú mieru volnej úvahy pri stanovení ich výsky, aby mohla usmernovat konanie podnikov v zmysle dodrzovania pravidiel hospodárskej sútaze. ( [45]45 ) 93. Navyse Komisii nemozno vycítat, ze nedosiahla zhodu medzi porovnatelne závaznými poruseniami v rôznych prípadoch a pokutami, ktoré predstavujú rovnakú cast obratu. ( [46]46 ) 94. Súhlasím s Komisiou, ze neexistuje nijaký relevantný dôvod, preco by sa porovnanie prísnosti pokuty na úcely zásady rovnosti zaobchádzania malo zakladat na percentuálnom podiele celkového obratu. Prísnost pokuty by mohla byt posúdená v závislosti od jej celkovej výsky alebo podla dalsích podobných kritérií, akými sú dotknutý predaj alebo dosiahnutý zisk. Celkový obrat nemá v tejto súvislosti nijaký podstatný význam. Pokuty sa nepocítajú ako pomer celkového obratu. 95. Ako uz Súdny dvor rozhodol, "Komisia nie je povinná pri stanovení výsky pokút v závislosti od závaznosti a dlzky trvania daného porusenia vypocítat pokutu na základe súm vychádzajúcich z obratu dotknutých podnikov" ( [47]47 ). 96. Podla clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 pokuty nesmú prekrocit 10 % obratu podniku za predchádzajúci obchodný rok. Je zrejmé, ze absolútna hranica výsky pokuty, ktorá môze byt ulozená, nebola v tomto prípade prekrocená. Mohlo by sa zdat, ze hranica 10 % bola dosiahnutá vo viacerých nedávnych prípadoch: v rokoch 1998 az 2009 nie menej ako dvadsatstyri subjektov, ktorým boli urcené rozhodnutia Komisie, dosiahlo znízenie pokuty, kedze konecná výska pokuty prekrocila 10 % ich celkového obratu - takze táto absolútna hranica bola v skutocnosti celkovo dosiahnutá v prípade priblizne 10 % subjektov, ktorým boli urcené rozhodnutia. 97. Domnievam sa, ze Vseobecný súd vo svojom preskúmaní pokuty v rámci napadnutého rozsudku nevychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, pokial ide o zásadu rovnosti zaobchádzania, a správne uplatnil judikatúru. Vseobecný súd v podstate správne rozhodol, ze pokuta, o ktorú ide v prejednávanej veci, bola v súlade s povinnostou Komisie podla usmernení k metóde stanovenia pokút. ( [48]48 ) Z tohto dôvodu musí byt tvrdenie spolocností skupiny Tomra - podla ktorého Vseobecný súd mohol na to, aby zarucil, ze nedoslo k diskriminácii, posúdit jedine "úroven" pokút, ktoré ulozila Komisia v období prijatia sporného rozhodnutia, a to s odkazom na iné porovnatelné prípady - zamietnuté. 98. Piaty odvolací dôvod by mal byt preto zamietnutý. 99. Zo vsetkých predchádzajúcich úvah vyplýva, ze odvolanie musí byt zamietnuté v celom rozsahu. IV - Návrh 100. Na základe uvedených úvah navrhujem, aby Súdny dvor: -- zamietol odvolanie, -- rozhodol, ze Tomra Systems ASA, Tomra Europe AS, Tomra Systems GmbH, Tomra Systems BV, Tomra Leergutsysteme GmbH, Tomra Systems AB a Tomra Butikksystemer AS znásajú vlastné trovy konania a sú povinné nahradit trovy konania, ktoré vznikli Európskej komisii. __________________________________________________________________ ( [49]1 ) Jazyk prednesu: anglictina. ( [50]2 ) Z 9. septembra 2010, Zb. s. II-4361 (dalej len "napadnutý rozsudok"). ( [51]3 ) Dalej len "sporné rozhodnutie", ktorého zhrnutie bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie ([52]Ú. v. EÚ C 219, 2008, s. 11). ( [53]4 ) Je potrebné uviest, ze pokial ide o tieto návrhy, budem sa zaoberat iba tými tvrdeniami, ktoré uviedli úcastníci konania a ktoré splnajú prísne obmedzenia pre odvolania a obmedzené preskúmanie Súdnym dvorom. Pozri clánok 256 ods. 1 ZFEÚ a clánok 58 Statútu Súdneho dvora Európskej únie. Pozri napríklad tiez rozsudok z 1. júna 1994, Komisia/Brazzelli Lualdi a i., [54]C-136/92 P, Zb. s. I-1981, bod 29. ( [55]5 ) Pozri rozsudok z 13. februára 1979, Hoffmann-La Roche/Komisia, [56]85/76, Zb. s. 461, bod 91. ( [57]6 ) Pozri odôvodnenia c. 349 az 357 sporného rozhodnutia (v súvislosti s nárokmi spolocností skupiny Tomra na úspory) v spojení s bodom 224 napadnutého rozsudku. ( [58]7 ) Pozri rozsudok zo 6. apríla 2006, General Motors/Komisia, [59]C-551/03 P, Zb. s. I-3173, body 52 az 54. V odvolaní sa ani neuvádza, ze Vseobecný súd skreslil dôkazy. ( [60]8 ) Teda cast dopytu, ktorá nebola postupmi spolocností skupiny Tomra viazaná. ( [61]9 ) Pozri najmä body 90 az 95 zaloby podanej na Vseobecný súd a body 38 az 45 repliky na vyjadrenie zalovanej v konaní na prvom stupni. ( [62]10 ) Pozri napríklad rozsudok z 1. februára 2007, Sison/Rada, [63]C-266/05 P, Zb. s. I-1233, bod 80 a citovanú judikatúru. ( [64]11 ) Uz citovaný v poznámke pod ciarou 5, bod 123. ( [65]12 ) Ako Komisia zdôraznila, v roku 1999 bolo viazaných v piatich krajinách viac ako 55 % vsetkých dopytov. Pri skúmaní jednotlivých trhov "nesporný" alebo "viazaný" dopyt v rokoch 1999 a 2000 predstavoval 80 az 90 % v Nórsku a priblizne 65 % v Holandsku (takmer 60 % v roku 2001). Tieto skutocnosti neboli v konaní na Vseobecnom súde spochybnené. Pokial ide o krajiny a roky, pocas ktorých doslo k poruseniu, v spornom rozhodnutí bol prijatý záver, ze cast dopytu, ktorá bola blokovaná, bola vzdy znacná a ze pocas niekolkých rokov na kazdom z týchto trhov (obvykle "rozhodné roky" rastu na trhu) predstavovala velmi významný podiel (pozri okrem iného odôvodnenia c. 392 a 160, 163, 183, 187, 218, 219 a 290 sporného rozhodnutia). ( [66]13 ) Pozri bod 244 napadnutého rozsudku. Pozri napríklad odôvodnenia c. 163, 219 a 237 sporného rozhodnutia. ( [67]14 ) Ako uviedla Komisia, také tvrdenie napriek jeho zjavným technickým dôsledkom nepodporuje nijaká z mnozstva príloh zaloby. Tabulka príloh k zalobe vskutku preukazuje, ze nijaké dôkazy neboli pouzité na podporu tvrdenia, ktorému sa teraz prikladá taký význam v odvolaní. ( [68]15 ) Spolocnosti skupiny Tomra sa v skutocnosti v dalsích castiach zaloby v konaní na prvom stupni odvolávajú na "kladné príjmy". Jedine v bode 128 zaloby sa uvádza, ze len efektívny konkurent by mohol ocakávat rovnakú úroven ziskov. ( [69]16 ) Hlavným argumentom zaloby vsak bolo, ze systémy zliav spolocností skupiny Tomra bud vôbec nenútili, alebo len málokedy nútili konkurentov k "záporným cenám", aby si zabezpecili predaj. ( [70]17 ) Pozri okrem iného body 105, 106, 108, 110, 111, 116, 117, 118, 122, 127 a 128 zaloby. ( [71]18 ) Oznámenie Komisie - Usmernenie o prioritách Komisie v oblasti presadzovania práva pri uplatnovaní clánku [102 ZFEÚ] na prípady zneuzívania dominantného postavenia podnikov na vylúcenie konkurentov z trhu ([72]Ú. v. EÚ C 45, 2009, s. 7). ( [73]19 ) V tom súhlasím s generálnou advokátkou Kokott. Pozri jej návrhy z 23. februára 2006 vo veci British Airways/Komisia, [74]C-95/04 P, Zb. s. I-2331, bod 28, a rozsudok z 25. októbra 2011, Solvay/Komisia, [75]C-109/10 P, Zb. s. I-10329, bod 21. ( [76]20 ) Toto odôvodnenie sa nachádza v pododdiele sporného rozhodnutia, ktorý sa zaoberá "Dopadom" (odôvodnenia c. 159 az 166), v rámci oddielu týkajúceho sa postupov spolocností skupiny Tomra v "Holandsku" (odôvodnenia c. 134 az 166). ( [77]21 ) Komisia uvádza, ze je potrebné poukázat na to, ze v odôvodneniach c. 314 az 329 sa vôbec nespomínajú "záporné ceny". Uvádza sa v nich skôr "sací úcinok" zliav, a ako sa spomína v odôvodnení c. 354, neexistoval ziadny vztah medzi systémom zliav a nákladmi spolocností skupiny Tomra (to znamená, ze zlavy sa nezakladali na nijakej "hospodárskej sluzbe"). ( [78]22 ) V odôvodneniach c. 314 az 329. Pozri rozsudky Hoffmann-La Roche/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 5, a z 30. septembra 2003, Michelin/Komisia ("Michelin II"), [79]T-203/01, Zb. s. II-4071. ( [80]23 ) Pozri rozsudok Michelin II, uz citovaný v poznámke pod ciarou 22, bod 60. ( [81]24 ) Pozri napríklad vec COMP/39.451 - Velux, kde setrenie zo strany Komisie preukázalo, ze spolocnost Velux navrhla podmienený systém zliav bez akýchkolvek protisútazných úcinkov vylúcenia, co znamená, ze konkurenti neboli vylúcení spôsobom, ktorým by mohla byt pravdepodobne spôsobená ujma spotrebitelom. Pozri tiez rozhodnutie britského Office of Fair Trading ("OFT") v casti 47 týkajúcej sa rozhodnutia CA98/20/2002, BSkyB z 29. júla 2003 (body 170 a 178 az 181), v ktorom navrhovatelia uviedli, ze akýkolvek rabat alebo zlava ponúknutá spolocnostou s dominantným postavením môze viest k obmedzeniu kupujúceho v jeho výbere, pokial ide o zdroj zásobovania, a preto prima facie predstavuje zneuzitie vyzadujúce objektívne odôvodnenie. Tento prístup vsak OFT zamietol. Pozri tiez rozhodnutie Komisie K(2009) 3726 v konecnom znení z 13. mája 2009 vo veci COMP/C-3/37.990 - Intel, podla ktorého sa zalobca dopustil jediného a pokracujúceho porusenia clánku [102 ZFEÚ] a clánku 54 Dohody o EHP tým, ze uplatnoval stratégiu spocívajúcu vo vylúcení konkurentov z trhu s centrálnymi procesormi x86 (pozri vec Intel/Komisia, T-286/09, v konaní pred Vseobecným súdom). ( [82]25 ) Rozsudok zo 17. februára 2011, [83]C-52/09, Zb. s. I-527. Pozri tiez moje návrhy v tejto veci. ( [84]26 ) Rozsudok zo 14. októbra 2010, [85]C-280/08 P, Zb. s. I-9555. Pozri tiez moje návrhy v tejto veci. ( [86]27 ) Znamená to, ze cím blizsie má zákazník na dosah prahovú hodnotu, na základe ktorej získa (alebo si zachová) nárok na zlavu na vsetky jednotky, ktoré predtým nakúpil, tým nákladnejsie je pre konkurenta uskutocnovat akýkolvek predaj tomuto zákazníkovi. Aby mohol konkurent konkurovat jednotkám pred dosiahnutím prahovej hodnoty, musí ponúknut ovela nizsie ceny. Systémy zliav tak bránia vstupom na trh tým, ze ho robia strukturálne neprítazlivým a nákladnejsím, nez by tomu bolo v prípade neexistencie zliav, a to bez výhod pre zákazníkov, kedze táto stratégia umoznila spolocnostiam skupiny Tomra, aby si zachovali vysoký priemer cien a príjmov svojho monopolu. ( [87]28 ) Pozri najmä bod 41 a nasl. vyssie a poznámku pod ciarou 23. ( [88]29 ) Komisia cituje príklady zliav vedúcich k záporným cenám pre zákazníkov spolocností Rimi Svenska, KB Exonen, Netto, Norgesgruppen, HakonGruppen a Rema 1000 (pozri body 68 a 69 dupliky v prvostupnovom konaní). ( [89]30 ) To znamená, ze "pojem 'zneuzitie dominantného postavenia` [je] objektívnym pojmom, ktorý sa týka správania podniku v dominantnom postavení, ktoré ovplyvnuje struktúru trhu, na ktorom je uz v dôsledku samotnej prítomnosti tohto podniku na trhu hospodárska sútaz oslabená, a ktoré pouzitím metód, ktoré sú odlisné od metód, ktoré existujú v prípade normálnej sútaze na trhu s výrobkami alebo sluzbami na základe transakcií hospodárskych subjektov, bránia zachovaniu sútaze, ktorá existuje na trhu, alebo rozvoju tejto sútaze" (pozri okrem iného rozsudok Hoffmann-LaRoche/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 5, bod 91). ( [90]31 ) Tento rozsudok (Michelin II, uz citovaný v poznámke pod ciarou 22) odkazuje na rozsudok z 9. novembra 1983, Nederlandsche Banden-Industrie-Michelin/Komisia ("Michelin I"), [91]322/81, Zb. s. 3461, bod 73. ( [92]32 ) Pozri rozsudky Michelin II, uz citovaný v poznámke pod ciarou 22, bod 239, a British Airways/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 19, bod 293. ( [93]33 ) A to, ze uvedené zmluvy, v ktorých boli spolocnosti skupiny Tomra oznacené ako "uprednostnovaný, hlavný alebo prvý dodávatel", zahrnali záväzok k exkluzivite. ( [94]34 ) Pozri napríklad uznesenie predsedu Súdneho dvora z 11. apríla 2002, NDC Health GmbH & Co. KG a NDC Health Corporation/Komisia, [95]C-481/01 P(R), Zb. s. I-3401, bod 88. Pozri tiez rozsudky zo 14. júla 2005, ThyssenKrupp/Komisia ("Prirázka za legovanie"), [96]C-65/02 P a C-73/02 P, Zb. s. I-6773, body 80 az 87, a zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia ("Cement"), [97]C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a 219/00 P, Zb. s. I-123, body 48 a 49. ( [98]35 ) Pozri rozsudok Komisia/Brazzelli Lualdi a i., uz citovaný v poznámke pod ciarou 4, bod 59. ( [99]36 ) Odkazuje sa na rozsudok Hoffmann-La Roche/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 5, bod 90. ( [100]37 ) Kurzívou zvýraznil generálny advokát. V tejto súvislosti sa tu odkazuje na rozsudok z 22. júna 2000, Van den Bergh Foods/Komisia, [101]T-65/98, Zb. s. II-4653, body 84 a 160. ( [102]38 ) Odkazuje sa na odôvodnenia c. 192 az 194 sporného rozhodnutia, ako aj na poznámku pod ciarou 415, ktorá sa v nom nachádza. ( [103]39 ) "Es wird einen Exklusivvertrag mit Tomra zu den Bedingungen vom 20.03.98 geben" (Bude uzavretá exkluzívna zmluva so spolocnostami skupiny Tomra v zmysle podmienok z 20. marca 1998). Príloha B.1 vyjadrenia k zalobe, strana 6686 spisu Komisie. ( [104]40 ) Dolozka 4 znie: "Die Kooperationspartner sowie deren Regiebetriebe haben die Möglichkeit, jeweils einen Testmarkt innerhalb des Zeitraums mit Wettbewerbserzeugnissen auszustatten" (Zmluvný partner, ako aj jeho predajne majú pocas tohto obdobia moznost uskutocnit jeden test trhu pre kazdý z konkurencných výrobkov). Zaloba, príloha A-21, strana 892. ( [105]41 ) Tento typ porusenia bol totiz v minulosti predmetom viacerých rozhodnutí a rozsudkov. Okrem iného sa odkazuje na: rozsudky zo 16. decembra 1975, Suiker Uni a i./Komisia, [106]40/73 az 48/73, 50/73, 54/73 az 56/73, 111/73, 113/73 a 114/73, Zb. s. 1663, bod 517 a nasl.; Hoffmann-La Roche/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 5, bod 90 a nasl.; Michelin I, uz citovaný v poznámke pod ciarou 31, bod 62 a nasl.; z 29. marca 2001, Portugalsko/Komisia, [107]C-163/99, Zb. s. I-2613, bod 50 a nasl.; British Airways/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 19; z 12. decembra 1991, Hilti/Komisia, [108]T-30/89, Zb. s. II-1439, bod 101; z 1. apríla 1993, BPB Industries a British Gypsum/Komisia, [109]T-65/89, Zb. s. II-389, body 71 a 120; zo 7. októbra 1999, Irish Sugar/Komisia, [110]T-228/97, Zb. s. II-2969, body 198, 201 a 213; Michelin II, uz citovaný v poznámke pod ciarou 22, bod 53 a nasl.; a Solvay/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 19. ( [111]42 ) Pozri rozsudok z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a i./Komisia, [112]C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, Zb. s. I-5425, bod 213. Pozri tiez napríklad rozsudok z 29. novembra 2005, SNCZ/Komisia, [113]T-52/02, Zb. s. II-5005, bod 77. Komisia môze zmenit váhu, ktorú prikladá jednotlivým faktorom v rámci posúdenia závaznosti: rozsudky zo 14. mája 1998, Mayr-Melnhof/Komisia, [114]T-347/94, Zb. s. II-1751, bod 368, a z 18. júla 2005, Scandinavian Airlines System/Komisia, [115]T-241/01, Zb. s. II-2917, bod 132 (skutocnost, ze Komisia mohla v minulosti menej prísne pristupovat k predmetnému druhu porusenia, je irelevantná). ( [116]43 ) Nariadenie Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch [101 ZFEÚ] a [102 ZFEÚ] ([117]Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1). ( [118]44 ) Rozsudok zo 7. júna 1983, Musique Diffusion française a i./Komisia, [119]100/80 az 103/80, Zb. s. 1825, bod 109. ( [120]45 ) Rozsudok z 11. decembra 1996, Van Megen Sports/Komisia, [121]T-49/95, Zb. s. II-1799, bod 53. ( [122]46 ) Pozri v tomto zmysle rozsudky SNCZ/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 42, bod 79, a z 13. januára 2004, JCB Service/Komisia, [123]T-67/01, Zb. s. II-49, body 187 az 189. ( [124]47 ) Pozri okrem iného rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 42, bod 255. ( [125]48 ) Napríklad, kedze Komisia uviedla v súvislosti s tvrdeniami spolocností skupiny Tomra, ze pokuta predstavovala 8 % ich obratu, zdá sa, ze konecná výska pokuty zodpovedá priblizne 7,14 % obratu spolocností skupiny Tomra. Vzhladom na dlzku trvania porusenia (t. j. pät rokov, co nebolo nikdy spochybnené), pokuta dosiahla priblizne 1,6 % celkového obratu spolocností skupiny Tomra za obdobie porusenia. References 1. file:///tmp/lynxXXXXTVoKIm/L94555-4763TMP.html#t-ECR_62010CC0549_SK_01-E0001 2. file:///tmp/lynxXXXXTVoKIm/L94555-4763TMP.html#t-ECR_62010CC0549_SK_01-E0002 3. file:///tmp/lynxXXXXTVoKIm/L94555-4763TMP.html#t-ECR_62010CC0549_SK_01-E0003 4. file:///tmp/lynxXXXXTVoKIm/L94555-4763TMP.html#t-ECR_62010CC0549_SK_01-E0004 5. file:///tmp/lynxXXXXTVoKIm/L94555-4763TMP.html#t-ECR_62010CC0549_SK_01-E0005 6. file:///tmp/lynxXXXXTVoKIm/L94555-4763TMP.html#t-ECR_62010CC0549_SK_01-E0006 7. file:///tmp/lynxXXXXTVoKIm/L94555-4763TMP.html#t-ECR_62010CC0549_SK_01-E0007 8. file:///tmp/lynxXXXXTVoKIm/L94555-4763TMP.html#t-ECR_62010CC0549_SK_01-E0008 9. file:///tmp/lynxXXXXTVoKIm/L94555-4763TMP.html#t-ECR_62010CC0549_SK_01-E0009 10. file:///tmp/lynxXXXXTVoKIm/L94555-4763TMP.html#t-ECR_62010CC0549_SK_01-E0010 11. file:///tmp/lynxXXXXTVoKIm/L94555-4763TMP.html#t-ECR_62010CC0549_SK_01-E0011 12. file:///tmp/lynxXXXXTVoKIm/L94555-4763TMP.html#t-ECR_62010CC0549_SK_01-E0012 13. file:///tmp/lynxXXXXTVoKIm/L94555-4763TMP.html#t-ECR_62010CC0549_SK_01-E0013 14. file:///tmp/lynxXXXXTVoKIm/L94555-4763TMP.html#t-ECR_62010CC0549_SK_01-E0014 15. file:///tmp/lynxXXXXTVoKIm/L94555-4763TMP.html#t-ECR_62010CC0549_SK_01-E0015 16. file:///tmp/lynxXXXXTVoKIm/L94555-4763TMP.html#t-ECR_62010CC0549_SK_01-E0016 17. file:///tmp/lynxXXXXTVoKIm/L94555-4763TMP.html#t-ECR_62010CC0549_SK_01-E0017 18. file:///tmp/lynxXXXXTVoKIm/L94555-4763TMP.html#t-ECR_62010CC0549_SK_01-E0018 19. file:///tmp/lynxXXXXTVoKIm/L94555-4763TMP.html#t-ECR_62010CC0549_SK_01-E0019 20. file:///tmp/lynxXXXXTVoKIm/L94555-4763TMP.html#t-ECR_62010CC0549_SK_01-E0020 21. file:///tmp/lynxXXXXTVoKIm/L94555-4763TMP.html#t-ECR_62010CC0549_SK_01-E0021 22. file:///tmp/lynxXXXXTVoKIm/L94555-4763TMP.html#t-ECR_62010CC0549_SK_01-E0022 23. file:///tmp/lynxXXXXTVoKIm/L94555-4763TMP.html#t-ECR_62010CC0549_SK_01-E0023 24. file:///tmp/lynxXXXXTVoKIm/L94555-4763TMP.html#t-ECR_62010CC0549_SK_01-E0024 25. file:///tmp/lynxXXXXTVoKIm/L94555-4763TMP.html#t-ECR_62010CC0549_SK_01-E0025 26. file:///tmp/lynxXXXXTVoKIm/L94555-4763TMP.html#t-ECR_62010CC0549_SK_01-E0026 27. file:///tmp/lynxXXXXTVoKIm/L94555-4763TMP.html#t-ECR_62010CC0549_SK_01-E0027 28. file:///tmp/lynxXXXXTVoKIm/L94555-4763TMP.html#t-ECR_62010CC0549_SK_01-E0028 29. file:///tmp/lynxXXXXTVoKIm/L94555-4763TMP.html#t-ECR_62010CC0549_SK_01-E0029 30. file:///tmp/lynxXXXXTVoKIm/L94555-4763TMP.html#t-ECR_62010CC0549_SK_01-E0030 31. file:///tmp/lynxXXXXTVoKIm/L94555-4763TMP.html#t-ECR_62010CC0549_SK_01-E0031 32. file:///tmp/lynxXXXXTVoKIm/L94555-4763TMP.html#t-ECR_62010CC0549_SK_01-E0032 33. file:///tmp/lynxXXXXTVoKIm/L94555-4763TMP.html#t-ECR_62010CC0549_SK_01-E0033 34. file:///tmp/lynxXXXXTVoKIm/L94555-4763TMP.html#t-ECR_62010CC0549_SK_01-E0034 35. file:///tmp/lynxXXXXTVoKIm/L94555-4763TMP.html#t-ECR_62010CC0549_SK_01-E0035 36. file:///tmp/lynxXXXXTVoKIm/L94555-4763TMP.html#t-ECR_62010CC0549_SK_01-E0036 37. file:///tmp/lynxXXXXTVoKIm/L94555-4763TMP.html#t-ECR_62010CC0549_SK_01-E0037 38. file:///tmp/lynxXXXXTVoKIm/L94555-4763TMP.html#t-ECR_62010CC0549_SK_01-E0038 39. file:///tmp/lynxXXXXTVoKIm/L94555-4763TMP.html#t-ECR_62010CC0549_SK_01-E0039 40. file:///tmp/lynxXXXXTVoKIm/L94555-4763TMP.html#t-ECR_62010CC0549_SK_01-E0040 41. file:///tmp/lynxXXXXTVoKIm/L94555-4763TMP.html#t-ECR_62010CC0549_SK_01-E0041 42. file:///tmp/lynxXXXXTVoKIm/L94555-4763TMP.html#t-ECR_62010CC0549_SK_01-E0042 43. file:///tmp/lynxXXXXTVoKIm/L94555-4763TMP.html#t-ECR_62010CC0549_SK_01-E0043 44. file:///tmp/lynxXXXXTVoKIm/L94555-4763TMP.html#t-ECR_62010CC0549_SK_01-E0044 45. file:///tmp/lynxXXXXTVoKIm/L94555-4763TMP.html#t-ECR_62010CC0549_SK_01-E0045 46. file:///tmp/lynxXXXXTVoKIm/L94555-4763TMP.html#t-ECR_62010CC0549_SK_01-E0046 47. file:///tmp/lynxXXXXTVoKIm/L94555-4763TMP.html#t-ECR_62010CC0549_SK_01-E0047 48. file:///tmp/lynxXXXXTVoKIm/L94555-4763TMP.html#t-ECR_62010CC0549_SK_01-E0048 49. file:///tmp/lynxXXXXTVoKIm/L94555-4763TMP.html#c-ECR_62010CC0549_SK_01-E0001 50. file:///tmp/lynxXXXXTVoKIm/L94555-4763TMP.html#c-ECR_62010CC0549_SK_01-E0002 51. file:///tmp/lynxXXXXTVoKIm/L94555-4763TMP.html#c-ECR_62010CC0549_SK_01-E0003 52. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2008:219:TOC 53. file:///tmp/lynxXXXXTVoKIm/L94555-4763TMP.html#c-ECR_62010CC0549_SK_01-E0004 54. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992C?0136&locale=SK 55. file:///tmp/lynxXXXXTVoKIm/L94555-4763TMP.html#c-ECR_62010CC0549_SK_01-E0005 56. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61976??0085&locale=SK 57. file:///tmp/lynxXXXXTVoKIm/L94555-4763TMP.html#c-ECR_62010CC0549_SK_01-E0006 58. file:///tmp/lynxXXXXTVoKIm/L94555-4763TMP.html#c-ECR_62010CC0549_SK_01-E0007 59. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0551&locale=SK 60. file:///tmp/lynxXXXXTVoKIm/L94555-4763TMP.html#c-ECR_62010CC0549_SK_01-E0008 61. file:///tmp/lynxXXXXTVoKIm/L94555-4763TMP.html#c-ECR_62010CC0549_SK_01-E0009 62. file:///tmp/lynxXXXXTVoKIm/L94555-4763TMP.html#c-ECR_62010CC0549_SK_01-E0010 63. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005C?0266&locale=SK 64. file:///tmp/lynxXXXXTVoKIm/L94555-4763TMP.html#c-ECR_62010CC0549_SK_01-E0011 65. file:///tmp/lynxXXXXTVoKIm/L94555-4763TMP.html#c-ECR_62010CC0549_SK_01-E0012 66. file:///tmp/lynxXXXXTVoKIm/L94555-4763TMP.html#c-ECR_62010CC0549_SK_01-E0013 67. file:///tmp/lynxXXXXTVoKIm/L94555-4763TMP.html#c-ECR_62010CC0549_SK_01-E0014 68. file:///tmp/lynxXXXXTVoKIm/L94555-4763TMP.html#c-ECR_62010CC0549_SK_01-E0015 69. file:///tmp/lynxXXXXTVoKIm/L94555-4763TMP.html#c-ECR_62010CC0549_SK_01-E0016 70. file:///tmp/lynxXXXXTVoKIm/L94555-4763TMP.html#c-ECR_62010CC0549_SK_01-E0017 71. file:///tmp/lynxXXXXTVoKIm/L94555-4763TMP.html#c-ECR_62010CC0549_SK_01-E0018 72. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2009:045:TOC 73. file:///tmp/lynxXXXXTVoKIm/L94555-4763TMP.html#c-ECR_62010CC0549_SK_01-E0019 74. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0095&locale=SK 75. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62010C?0109&locale=SK 76. file:///tmp/lynxXXXXTVoKIm/L94555-4763TMP.html#c-ECR_62010CC0549_SK_01-E0020 77. file:///tmp/lynxXXXXTVoKIm/L94555-4763TMP.html#c-ECR_62010CC0549_SK_01-E0021 78. file:///tmp/lynxXXXXTVoKIm/L94555-4763TMP.html#c-ECR_62010CC0549_SK_01-E0022 79. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001T?0203&locale=SK 80. file:///tmp/lynxXXXXTVoKIm/L94555-4763TMP.html#c-ECR_62010CC0549_SK_01-E0023 81. file:///tmp/lynxXXXXTVoKIm/L94555-4763TMP.html#c-ECR_62010CC0549_SK_01-E0024 82. file:///tmp/lynxXXXXTVoKIm/L94555-4763TMP.html#c-ECR_62010CC0549_SK_01-E0025 83. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0052&locale=SK 84. file:///tmp/lynxXXXXTVoKIm/L94555-4763TMP.html#c-ECR_62010CC0549_SK_01-E0026 85. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008C?0280&locale=SK 86. file:///tmp/lynxXXXXTVoKIm/L94555-4763TMP.html#c-ECR_62010CC0549_SK_01-E0027 87. file:///tmp/lynxXXXXTVoKIm/L94555-4763TMP.html#c-ECR_62010CC0549_SK_01-E0028 88. file:///tmp/lynxXXXXTVoKIm/L94555-4763TMP.html#c-ECR_62010CC0549_SK_01-E0029 89. file:///tmp/lynxXXXXTVoKIm/L94555-4763TMP.html#c-ECR_62010CC0549_SK_01-E0030 90. file:///tmp/lynxXXXXTVoKIm/L94555-4763TMP.html#c-ECR_62010CC0549_SK_01-E0031 91. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61981??0322&locale=SK 92. file:///tmp/lynxXXXXTVoKIm/L94555-4763TMP.html#c-ECR_62010CC0549_SK_01-E0032 93. file:///tmp/lynxXXXXTVoKIm/L94555-4763TMP.html#c-ECR_62010CC0549_SK_01-E0033 94. file:///tmp/lynxXXXXTVoKIm/L94555-4763TMP.html#c-ECR_62010CC0549_SK_01-E0034 95. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001C?0481&locale=SK 96. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002C?0065&locale=SK 97. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0204&locale=SK 98. file:///tmp/lynxXXXXTVoKIm/L94555-4763TMP.html#c-ECR_62010CC0549_SK_01-E0035 99. file:///tmp/lynxXXXXTVoKIm/L94555-4763TMP.html#c-ECR_62010CC0549_SK_01-E0036 100. file:///tmp/lynxXXXXTVoKIm/L94555-4763TMP.html#c-ECR_62010CC0549_SK_01-E0037 101. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998T?0065&locale=SK 102. file:///tmp/lynxXXXXTVoKIm/L94555-4763TMP.html#c-ECR_62010CC0549_SK_01-E0038 103. file:///tmp/lynxXXXXTVoKIm/L94555-4763TMP.html#c-ECR_62010CC0549_SK_01-E0039 104. file:///tmp/lynxXXXXTVoKIm/L94555-4763TMP.html#c-ECR_62010CC0549_SK_01-E0040 105. file:///tmp/lynxXXXXTVoKIm/L94555-4763TMP.html#c-ECR_62010CC0549_SK_01-E0041 106. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61973??0040&locale=SK 107. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0163&locale=SK 108. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61989T?0030&locale=SK 109. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61989T?0065&locale=SK 110. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61997T?0228&locale=SK 111. file:///tmp/lynxXXXXTVoKIm/L94555-4763TMP.html#c-ECR_62010CC0549_SK_01-E0042 112. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002C?0189&locale=SK 113. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0052&locale=SK 114. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0347&locale=SK 115. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001T?0241&locale=SK 116. file:///tmp/lynxXXXXTVoKIm/L94555-4763TMP.html#c-ECR_62010CC0549_SK_01-E0043 117. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:001:TOC 118. file:///tmp/lynxXXXXTVoKIm/L94555-4763TMP.html#c-ECR_62010CC0549_SK_01-E0044 119. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61980??0100&locale=SK 120. file:///tmp/lynxXXXXTVoKIm/L94555-4763TMP.html#c-ECR_62010CC0549_SK_01-E0045 121. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995T?0049&locale=SK 122. file:///tmp/lynxXXXXTVoKIm/L94555-4763TMP.html#c-ECR_62010CC0549_SK_01-E0046 123. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001T?0067&locale=SK 124. file:///tmp/lynxXXXXTVoKIm/L94555-4763TMP.html#c-ECR_62010CC0549_SK_01-E0047 125. file:///tmp/lynxXXXXTVoKIm/L94555-4763TMP.html#c-ECR_62010CC0549_SK_01-E0048