NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA YVES BOT prednesené 30. júna 2011 ([1]1) Spojené veci C-463/10 P a C-475/10 P Deutsche Post AG (C-463/10 P), Spolková republika Nemecko (C-475/10 P) proti Európskej komisii "Odvolania - Státna pomoc - Opatrenia prijaté nemeckými orgánmi v prospech spolocnosti Deutsche Post AG - Nariadenie (ES) c. 659/1999 - Clánok 10 ods. 3 - Clánok 230 ES - Prípustnost zaloby o neplatnost podanej proti rozhodnutiu o ulození povinnosti poskytnút informácie - Pojem 'napadnutelný akt` - Zásada úcinnej súdnej ochrany - Aktívna legitimácia spolocnosti Deutsche Post AG" 1. V prejednávaných veciach by mal Súdny dvor rozhodnút, ci rozhodnutie, ktorým Európska komisia ulozí clenskému státu povinnost poskytnút informácie týkajúce sa údajne protiprávnej pomoci, predstavuje napadnutelný akt. 2. Svojimi odvolaniami sa Deutsche Post AG([2]2) a Spolková republika Nemecko domáhajú zrusenia uznesení Vseobecného súdu Európskej únie zo 14. júla 2010, Deutsche Post/Komisia (T-570/08) a Nemecko/Komisia (T-571/08).([3]3) Týmito uzneseniami Vseobecný súd zamietol ako neprípustné ich zaloby, ktorými sa domáhali zrusenia rozhodnutia, ktorým Komisia podla clánku 10 ods. 3 nariadenia (ES) c. 659/1999([4]4) ulozila Spolkovej republike Nemecko povinnost poskytnút informácie týkajúce sa nákladov a príjmov spolocnosti Deutsche Post za obdobie od roku 1989 do roku 2007.([5]5) 3. V týchto návrhoch navrhnem Súdnemu dvoru, aby vyhovel týmto odvolaniam, zrusil napadnuté uznesenia a s konecnou platnostou rozhodol o prípustnosti zalôb podaných v prvom stupni. 4. Uvediem totiz, ze aj napriek tomu, ze príkaz na poskytnutie informácií má prípravný charakter, tento akt predstavuje konecné stádium vysetrovacieho konania zacatého Komisiou a spôsobuje záväzné a bezprostredné právne úcinky voci dotknutému clenskému státu. V dôsledku toho uvediem, ze tento akt musí podliehat súdnemu preskúmaniu, aby bola zabezpecená úcinná súdna ochrana tohto státu, a to v súlade s judikatúrou Súdneho dvora. I - Právny rámec Únie 5. Nariadením bolo kodifikované vykonávanie právomocí, ktoré Komisii priznáva Zmluva o ES. Toto nariadenie stanovuje pravidlá, ktoré boli vypracované v súlade v judikatúrou Súdneho dvora.([6]6) 6. Ked clenský stát oznámi návrh poskytnutia novej pomoci Komisii, tento stát je podla clánku 2 ods. 2 nariadenia povinný poskytnút "vsetky potrebné informácie s cielom umoznit Komisii prijat rozhodnutie podla clánku 4 a 7 [nariadenia]." 7. Clánok 5 ods. 1 a 2 nariadenia stanovuje: "1. Ak Komisia povazuje informácie poskytnuté daným clenským státom v súvislosti s opatrením oznamovaným podla clánku 2 za neúplné, poziada o vsetky potrebné dodatocné informácie. Ked clenský stát odpovedá na takú ziadost [Ak clenský stát odpovie na takú ziadost - neoficiálny preklad], Komisia bude informovat clenský stát o zas[l]aní odpovede [o prijatí odpovede - neoficiálny preklad]. 2. Ak daný clenský stát neposkytne pozadované informácie v období predpísanom Komisiou, alebo poskytne neúplné informácie, Komisia zasle upomienku, ktorá poskytuje príslusné dalsie obdobie, v ktorom sa majú informácie poskytnút." 8. Clánky 10 az 13 nariadenia sú súcastou kapitoly III nariadenia, ktorá je nazvaná "Konanie týkajúce sa protiprávnej pomoci". 9. Clánok 10 nariadenia znie takto: "1. Ak Komisia vlastní informácie z akéhokolvek zdroja týkajúce sa údajnej protiprávnej pomoci, preskúma tieto informácie bez meskania. 2. Podla potreby poziada o informácie od daného clenského státu. [C]lánok 2 (2) a clánok 5 (1) a (2) sa primerane uplatnia s nevyhnutnými zmenami v podrobnostiach. 3. Ak napriek upomienke, podla clánku 5 (2), daný clenský stát neposkytne pozadované informácie v období predpísanom Komisiou, alebo ak poskytne neúplné informácie, Komisia rozhodnutím bude pozadovat poskytnutie informácií... Rozhodnutie bude specifikovat, aké informácie sa pozadujú, a predpíse príslusné obdobie, v ktorom sa tieto poskytnú." 10. Podla clánku 11 nariadenia Komisia môze po tom, ako poskytla danému clenskému státu prílezitost predlozit jeho pripomienky, prijat rozhodnutie, ktorým tomuto státu ulozí povinnost pozastavit poskytovanie predmetnej pomoci a/alebo zabezpecit jej docasné vrátenie, pokial Komisia neprijme rozhodnutie o zlucitelnosti tejto pomoci so spolocným trhom. 11. Clánok 12 nariadenia znie takto: "Ak clenský stát nepostupuje v súlade s príkazom o pozastavení alebo príkazom o vrátení, Komisia bude oprávnená, pokial vykonáva zistovanie o podstate zálezitosti na základe dostupných informácií, predlozit zálezitost priamo na Súdny dvor... a ziadat o vyhlásenie, ze nesúlad predstavuje porusenie [Z]mluvy." 12. Napokon clánok 13 ods. 1 nariadenia stanovuje: "Výsledkom preskúmania moznej protiprávnej pomoci bude rozhodnutie podla clánku 4 (2), (3) alebo (4). V prípade rozhodnutí na zacatie konania vo veci formálneho zistovania, konanie bude ukoncené prostredníctvom rozhodnutia podla clánku 7. Ak clenský stát nepostupuje v súlade s príkazom na poskytnutie informácie, toto rozhodnutie sa vykoná [toto rozhodnutie sa prijme - neoficiálny preklad] na základe dostupných informácií." II - Skutkové okolnosti prejednávaných vecí 13. V nadväznosti na staznosti, ktoré podali súkromné subjekty, Komisia konstatovala, ze Deutsche Post úctovala za prepravu balíkov z domu do domu nizsie ceny, ako boli marginálne náklady, a ze táto agresívna politika zliav nebola súcastou záväzku univerzálnej sluzby tohto podniku. 14. V rozhodnutí z 19. júna 2002([7]7) Komisia dospela k záveru, ze straty vo výske 572 miliónov eur, ktoré v dôsledku tejto politiky vznikli, predstavujú státnu pomoc, ktorá je nezlucitelná so spolocným trhom, a ulozila Spolkovej republike Nemecko povinnost prijat vsetky potrebné opatrenia na zabezpecenie vrátenia tejto pomoci od spolocnosti Deutsche Post. 15. Komisia následne dostala nové staznosti od súkromných konkurentov, ktorí tvrdili, ze Deutsche Post má ovela väcsie výhody ako tie, ktoré sú uvedené v rozhodnutí 2002/753. Vzhladom na to, ze Komisia povazovala za potrebné posúdit vsetky skreslenia hospodárskej sútaze vyplývajúce z poskytnutia státnych prostriedkov spolocnosti Deutsche Post, zacala 12. septembra 2007 nové konanie vo veci formálneho zistovania podla clánku 88 ods. 2 ES.([8]8) 16. Rozsudkom z 1. júla 2008([9]9) Súd prvého stupna zrusil rozhodnutie 2002/753, pricom konstatoval, ze Komisia v rámci svojho posudzovania zlucitelnosti predmetnej pomoci so spolocným trhom porusila clánok 87 ods. 1 ES. 17. Dna 17. júla 2008 Komisia zaslala Spolkovej republike Nemecko novú ziadost o informácie, ktorá obsahovala dotazník týkajúci sa príjmov a nákladov spolocnosti Deutsche Post za obdobie od roku 1989 do roku 2007. V dnoch 12. a 21. augusta 2008 Komisia zaslala Spolkovej republike Nemecko upomienku, v ktorej ju opätovne poziadala o oznámenie pozadovaných informácií.([10]10) 18. Vo svojich odpovediach z 5. augusta, zo 14. augusta a z 29. septembra 2008 Spolková republika Nemecko potvrdila, ze odmieta poskytnút údaje týkajúce sa výnosov a nákladov spolocnosti Deutsche Post po roku 1995, pricom sa domnievala, ze posudzovanie Komisie by malo byt obmedzené na obdobie od roku 1989 do roku 1994 a ze na zodpovedanie tohto dotazníka by bolo potrebné vynalozit neprimeraný cas a námahu. 19. Listom z 30. októbra 2008 Komisia ulozila Spolkovej republike Nemecko na základe clánku 10 ods. 3 nariadenia povinnost poskytnút do dvadsiatich dní vsetky informácie potrebné na zodpovedanie uvedeného dotazníka. Komisia dodala, ze ak nemecké orgány napriek tomuto príkazu v rámci lehoty neposkytnú pozadované informácie, podla clánku 13 ods. 1 nariadenia prijme rozhodnutie na základe dostupných informácií. 20. Rozsudkom z 2. septembra 2010([11]11) Súdny dvor v odvolacom konaní potvrdil zrusenie rozhodnutia 2002/753. III - Konanie pred Vseobecným súdom a napadnuté uznesenia 21. Návrhmi podanými do kancelárie Súdu prvého stupna 22. decembra 2008 Deutsche Post (vec T-570/08) a Spolková republika Nemecko (vec T-571/08) podali zaloby o neplatnost sporného aktu. 22. Samostatnými podaniami dorucenými do kancelárie Súdu prvého stupna 19. marca 2009 Komisia v kazdej z týchto vecí vzniesla námietku neprípustnosti na základe clánku 114 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna. 23. Vseobecný súd vyhovel tejto námietke, pricom rozhodol, ze sporný akt nepredstavuje napadnutelný akt v zmysle judikatúry. 24. Vseobecný súd([12]12) najprv pripomenul zásady, ktoré stanovil Súdny dvor v rozsudkoch z 11. novembra 1981, IBM/Komisia([13]13), a zo 17. júla 2008, Athinaďki Techniki/Komisia([14]14). Po prvé poukázal na to, ze na úcely posúdenia, ci ide o napadnutelný akt v zmysle clánku 230 ES, je rozhodujúci obsah, a nie forma aktu. Po druhé uviedol, ze iba opatrenia, ktoré s konecnou platnostou vyjadrujú stanovisko Komisie a ktoré majú právne úcinky, predstavujú napadnutelné akty. V dôsledku toho Vseobecný súd skúmal, ci, ako tvrdila Komisia, sporný akt predstavuje docasné opatrenie, ktorého cielom je pripravit konecné rozhodnutie Komisie a ktoré nemá právne úcinky. 25. Pokial ide o úcinky sporného aktu, Vseobecný súd uviedol, ze normotvorca Spolocenstva nestanovil nijakú sankciu pre clenský stát v prípade nedodrzania príkazu Komisie.([15]15) Na základe toho mozno sporný akt odlísit od príkazov na pozastavenie pomoci a vrátenie pomoci, ktoré je Komisia oprávnená vydat podla clánku 11 nariadenia. Ak totiz clenský stát nesplní jeden z týchto dvoch príkazov, Komisia je podla clánku 12 nariadenia oprávnená priamo sa obrátit na Súdny dvor, aby konstatoval porusenie Zmluvy. 26. Vseobecný súd následne poukázal na to, ze sporný akt predstavuje iba docasné opatrenie, ktoré umoznuje Komisii pripravit jej konecné rozhodnutie.([16]16) Sporný akt zabezpecuje dodrziavanie zásady kontradiktórnosti tým, ze umoznuje Komisii získat informácie potrebné na posúdenie zlucitelnosti pomoci so spolocným trhom, ale nemá vplyv na konecné rozhodnutie Komisie, kedze Komisia môze v tomto stádiu este stále rozhodnút o neexistencii státnej pomoci, o jej zlucitelnosti alebo nezlucitelnosti so spolocným trhom. 27. Vseobecný súd dalej zamietol tvrdenia zalobkýn, podla ktorých bol sporný akt podobný rozhodnutiu, ktorým Komisia zacína konanie vo veci formálneho zistovania v súvislosti s pomocou.([17]17) S poukazom na judikatúru týkajúcu sa prípustnosti zalôb podaných proti takému rozhodnutiu zalobkyne tvrdili, ze napriek jeho docasnej povahe sa toto rozhodnutie povazuje za napadnutelný akt.([18]18) Vseobecný súd odmietol uznat takúto podobnost vzhladom na to, ze úcinky tohto rozhodnutia nie sú porovnatelné s úcinkami sporného aktu. 28. Pokial ide o konkrétne právne úcinky sporného aktu vo vztahu k postaveniu Spolkovej republiky Nemecko, Vseobecný súd konstatoval, ze tento akt nemá za následok ukoncenie konania vo veci formálneho zistovania.([19]19) Komisia je oprávnená toto konanie ukoncit iba v prípade, ak clenský stát odmietne odpovedat na príkaz na poskytnutie pozadovaných informácií. 29. Pokial ide o údajné zhorsenie procesného postavenia spolocnosti Deutsche Post a Spolkovej republiky Nemecko v prípade nerespektovania sporného aktu, Vseobecný súd v bodoch 42 napadnutých uznesení uviedol, ze nie v dôsledku samotného sporného aktu, ale v dôsledku odmietnutia nemeckých orgánov poskytnút Komisii informácie pozadované v spornom akte môze byt dotknutým osobám odnatá moznost namietat nedostatocný skutkový základ konecného rozhodnutia. Vseobecný súd uviedol, ze ak nemecké orgány zastávajú názor, ze informácie pozadované Komisiou nie sú potrebné na preukázanie skutkového stavu alebo, ze pozadované zistovania sú v porovnaní s ocakávaným výsledkom neprimerane zatazujúce, môzu sa rozhodnút, ze na príkaz, ktorý im bol ulozený, nebudú reagovat. 30. Vseobecný súd v bodoch 43 napadnutých uznesení poukázal na to, ze sporný akt v kazdom prípade nemozno povazovat za akt, ktorým sa Komisia zbavuje povinnosti dostatocne podlozit svoje konecné rozhodnutie a ktorým sa spolocnosti Deutsche Post a Spolkovej republike Nemecko zakazuje akokolvek napadnút dôvodnost tohto rozhodnutia. 31. Pokial ide o dodrzanie práva na obhajobu Spolkovej republiky Nemecko, Vseobecný súd poukázal na to, ze toto právo bolo zabezpecené moznostou spochybnit skutocnosti uvedené Komisiou pocas celého správneho konania a ze je nadalej zabezpecené moznostou podat zalobu proti konecnému rozhodnutiu. 32. Vseobecný súd v bode 46 uz citovaného uznesenia Deutsche Post/Komisia a v bode 45 uz citovaného uznesenia Nemecko/Komisia dospel k záveru, ze sporný akt nepredstavuje napadnutelný akt v zmysle clánku 230 ES. IV - Konanie pred Súdnym dvorom a návrhy úcastníkov konania 33. Vo veci C-463/10 P Deutsche Post navrhuje, aby Súdny dvor zrusil uz citované uznesenie Deutsche Post/Komisia a ulozil Komisii povinnost nahradit trovy konania. 34. Komisia navrhuje, aby Súdny dvor zamietol odvolanie a ulozil spolocnosti Deutsche Post povinnost nahradit trovy konania. 35. Vo veci C-475/10 P Spolková republika Nemecko navrhuje, aby Súdny dvor zrusil uz citované uznesenie Nemecko/Komisia a ulozil Komisii povinnost nahradit trovy konania. 36. Komisia navrhuje, aby Súdny dvor zamietol odvolanie a ulozil Spolkovej republike Nemecko povinnost nahradit trovy konania. 37. Uznesením z 15. decembra 2010 predseda Súdneho dvora rozhodol o spojení vecí C-463/10 P a C-475/10 P na úcely ústnej casti konania, ako aj vyhlásenia rozsudku. V - O odvolaniach A - Argumentácia úcastníkov konania 38. Deutsche Post a Spolková republika Nemecko tvrdia, ze v napadnutých uzneseniach doslo k viacerým nesprávnym právnym posúdeniam, kedze Vseobecný súd nepovazoval sporný akt za napadnutelný akt v zmysle clánku 230 ES. Tvrdia, ze na rozdiel od toho, ako rozhodol Vseobecný súd, príkaz na poskytnutie informácií vydaný na základe clánku 10 ods. 3 nariadenia má záväzné právne úcinky, a preto predstavuje napadnutelný akt v zmysle clánku 230 ES. 39. Na podporu svojich odvolaní odvolatelky uvádzajú pät odvolacích dôvodov. Tri prvé odvolacie dôvody sú zalozené na porusení clánku 249 ES, nerespektovaní judikatúry Súdneho dvora týkajúcej sa povahy napadnutelných aktov a nezohladnení právnych úcinkov sporného aktu. Stvrtý odvolací dôvod je zalozený na porusení zásady úcinnej súdnej ochrany a piaty odvolací dôvod je zalozený na nerespektovaní rozdelenia právomocí medzi Komisiu a clenské státy. 1. O prvom odvolacom dôvode zalozenom na porusení clánku 249 ES 40. Deutsche Post a Spolková republika Nemecko tvrdia, ze clánok 10 ods. 3 nariadenia výslovne oprávnuje Komisiu na prijatie formálneho rozhodnutia. Podla clánku 249 stvrtého odseku ES je takýto akt vo svojej celistvosti záväzný pre toho, komu je urcený. 41. Deutsche Post a Spolková republika Nemecko tiez poukazujú na zásadu lojálnej spolupráce uvedenú v clánku 10 ES, ako aj na odôvodnenie c. 6 nariadenia s cielom preukázat záväznost sporného aktu. Clenský stát, ktorý si nesplní povinnost ulozenú v spornom akte, porusí Zmluvu a v dôsledku toho mu hrozí konanie o nesplnenie povinnosti. 42. Záväznost sporného aktu má vplyv aj na spolocnost Deutsche Post ako príjemcu pomoci. Spolková republika Nemecko by totiz musela nevyhnutne zabezpecit spoluprácu tohto podniku, aby si splnila svoju povinnost. Okrem toho iba tento podnik má k dispozícii pozadované informácie. 43. Komisia v podstate tvrdí, ze podla judikatúry je potrebné na úcely posúdenia prípustnosti zaloby o neplatnost vychádzat nie z formy aktu, ale z jeho obsahu. Iba opatrenia, ktoré môzu mat právne úcinky spôsobilé ovplyvnit záujmy zalobcu, predstavujú napadnutelné akty v zmysle clánku 230 ES.([20]20) Rozhodnutie v zmysle clánku 249 ES automaticky nesplna toto kritérium.([21]21) 2. O druhom odvolacom dôvode zalozenom na nerespektovaní judikatúry týkajúcej sa povahy napadnutelných aktov 44. Spolková republika Nemecko v prejednávanej veci napáda uplatnenie zásady stanovenej v uz citovanom rozsudku IBM/Komisia,([22]22) podla ktorej je napadnutelným aktom iba opatrenie, ktoré s konecnou platnostou vyjadruje stanovisko institúcie po skoncení konania, s výnimkou docasných opatrení. S poukazom na judikatúru Súdneho dvora Spolková republika Nemecko tvrdí, ze takúto zásadu nemozno uplatnit v oblasti státnej pomoci. 45. Deutsche Post zdôraznuje, ze docasný charakter príkazov na poskytnutie informácií a príkazov na pozastavenie pomoci neznamená, ze tieto akty nemajú vlastné právne úcinky.([23]23) V tejto súvislosti Súdny dvor uz uznal, ze príkazy na pozastavenie pomoci predstavujú napadnutelné akty.([24]24) 46. Komisia pripomína, ze zalobu nemozno podat proti aktom, ktoré s konecnou platnostou nevyjadrujú jej stanovisko, ale slúzia len na prípravu jej konecného rozhodnutia. Komisia tvrdí, ze ak by bolo mozné podat zalobu proti prípravným aktom, príjemca pomoci by mohol znacne spomalit rozhodovací proces tým, ze by systematicky podával zaloby proti kazdému prípravnému aktu. Okrem toho vzhladom na to, ze prípravné akty nevyjadrujú konecné stanovisko Komisie, súd Únie by mohol byt vedený k prejudikovaniu konecného rozhodnutia, aby bol schopný rozhodnút o zákonnosti docasného aktu. Napokon prípadné protiprávnosti prípravných aktov mozno namietat v rámci zaloby smerujúcej proti konecnému aktu, pri vypracovaní ktorého boli pouzité.([25]25) 47. Zásady stanovené v uz citovanom rozsudku IBM/Komisia súd Únie uplatnil nielen v rámci sútazného práva, ale aj v mnohých dalsích oblastiach. Okrem toho judikatúra týkajúca sa zacatia konania v oblasti státnej pomoci potvrdzuje, ze zaloby o neplatnost smerujúce proti prípravným aktom sú v zásade neprípustné. Zaloba proti rozhodnutiu o zacatí konania vo veci formálneho zistovania je prípustná iba v prípade, ak rozhodnutie o zacatí takého konania priamo spôsobuje právne úcinky, ktoré sú odlisné od právnych úcinkov konecného rozhodnutia. 3. O tretom odvolacom dôvode zalozenom na nezohladnení právnych úcinkov príkazu na poskytnutie informácií 48. Deutsche Post a Spolková republika Nemecko tvrdia, ze na rozdiel od toho, ako rozhodol Vseobecný súd,([26]26) príkaz na poskytnutie informácií vydaný na základe clánku 10 ods. 3 nariadenia spôsobuje záväzné právne úcinky v neprospech dotknutého clenského státu a podniku. Podla Spolkovej republiky Nemecko takýmto rozhodnutím sa koncí správne konanie vo veci státnej pomoci v rozsahu, v akom Komisia uz nie je povinná preukázat skutkový stav v rámci svojej zodpovednosti. Pokial clenský stát nereaguje, takýto príkaz umoznuje Komisii, aby vydala svoje rozhodnutie na základe podkladov zalozených v spise. Tým sa priebeh konania prerusuje, pretoze fázu spolupráce medzi clenským státom a Komisiou nahrádza formálna fáza, ktorej casový rámec a obsah urcuje priamo Komisia. 49. Odvolatelky dodávajú, ze nedodrzanie príkazu zmiernuje dôkazné bremeno, ktoré spocíva na Komisii, a bráni im namietat nedostatocný skutkový základ konecného rozhodnutia v rámci neskorsej zaloby. Odvolatelky navyse zdôraznujú, ze zalobou proti konecnému rozhodnutiu nemozno napravit dôsledky, ktoré vyplývajú z nedostatocnej spolupráce clenského státu. V záujme zabezpecenia svojho práva na obhajobu boli teda odvolatelky nútené podrobit sa príkazu. 50. Odvolatelky napokon poznamenávajú, ze neexistencia sankcie, na ktorú Vseobecný súd poukázal v bode 29 uz citovaného uznesenia Deutsche Post/Komisia a v bode 28 uz citovaného uznesenia Nemecko/Komisia, nie je rozhodujúca. 51. Komisia tvrdí, ze v rámci konania v oblasti státnej pomoci vyplýva povinnost dotknutého clenského státu oznámit pozadované informácie skôr z clánku 10 ES ako zo sporného aktu. Vzhladom na to, ze nemá iné vysetrovacie právomoci, Komisia nemôze objasnit skutkový stav bez lojálnej spolupráce clenských státov. Teda nie príkaz na poskytnutie informácií, ale odmietnutie clenského státu podriadit sa tomuto príkazu umoznuje Komisii, aby rozhodla na základe dostupných informácií a aby podala zalobu o nesplnenie povinnosti. Takýto postup nie je spôsobilý ovplyvnit záujmy Spolkovej republiky Nemecko a uz vôbec nie záujmy spolocnosti Deutsche Post. Sporný akt, ktorý má zabezpecit dodrziavanie zásady kontradiktórnosti, tiez nemá vplyv na právne postavenie tohto clenského státu. 52. Komisia napokon zdôraznuje, ze z nedodrzania sporného aktu nevyplýva nijaká sankcia. Skutocnost, ze úcastníci konania sa neskôr nemôzu odvolávat na skutocnosti, ktoré neuviedli pocas správneho konania, nie je sankciou, ale dôsledkom zásady kontradiktórnosti. 4. O stvrtom odvolacom dôvode zalozenom na porusení zásady úcinnej súdnej ochrany 53. Deutsche Post a Spolková republika Nemecko tvrdia, ze napadnuté uznesenia porusujú zásadu úcinnej súdnej ochrany. 54. Súd Únie by mal mat jednak právomoc preskúmat, ci Komisia dodrzala procesné podmienky stanovené nariadením, a jednak právomoc overit primeranost a nevyhnutnost informácií pozadovaných Komisiou. Podla odvolateliek záujmy dotknutých osôb nie sú dostatocne chránené tým, ze konecné rozhodnutie mozno napadnút zalobou. 55. Spolková republika Nemecko navyse tvrdí, ze Vseobecný súd v bodoch 42 napadnutých uznesení porusil zásadu právneho státu, kedze uviedol, ze tento clenský stát sa môze slobodne rozhodnút, ci sa spornému aktu podriadi. Právny stát totiz nemozno nabádat k tomu, aby porusil povinnost ulozenú Komisiou. Okrem toho s takýmto postupom sú spojené mimoriadne závazné procesné nevýhody. 56. Komisia v tejto súvislosti najprv uvádza, ze odvolatelky pozívajú úcinnú súdnu ochranu vzhladom na to, ze môzu namietat nezákonnost sporného aktu v rámci zaloby podanej proti konecnému rozhodnutiu. 57. Komisia dalej odlisuje konanie vo veci preskúmania státnej pomoci od konania vo veci protisútazných postupov. V nariadení c. 17([27]27) normotvorca Spolocenstva totiz výslovne stanovil, ze podnik môze podat zalobu proti príkazu vydanému Komisiou. Tiez stanovil, ze Komisia môze ulozit pokuty a penále v prípade, ak podnik tento príkaz nesplní. Tieto dva systémy teda nie sú porovnatelné. 5. O piatom odvolacom dôvode zalozenom na nerespektovaní rozdelenia právomocí medzi Komisiu a clenské státy 58. Spolková republika Nemecko zastáva názor, ze Vseobecný súd nerespektoval systém rozdelenia právomocí, ked rozhodol, ze clenské státy sa môzu rozhodnút nerespektovat príkaz, ktorý im je ulozený. Clenské státy teda môzu odmietnut oznámit informácie, ktoré nepovazujú za nevyhnutné na preukázanie skutkového stavu. Podla Spolkovej republiky Nemecko z týchto úvah vyplýva presun povinnosti preukázat skutkový stav a urcit predmet konania na clenské státy. 59. Komisia v tejto súvislosti uvádza, ze z napadnutých uznesení nevyplýva nijaký presun právomoci. Vzhladom na to, ze nemá nijakú vysetrovaciu právomoc, je totiz Komisia pri objasnovaní skutkového stavu odkázaná na spoluprácu clenského státu, príjemcu pomoci a dotknutých tretích osôb. Je vsak úlohou Komisie, aby vymedzila, aké informácie sú potrebné na to, aby mohla prijat konecné rozhodnutie týkajúce sa státnej pomoci. B - Moje posúdenie 60. Zastávam názor, ze sporný akt predstavuje napadnutelný akt v zmysle clánku 230 ES. 61. V rámci analýzy, z ktorej tento záver vyplýva, je potrebné na úvod pripomenút judikatúru Súdneho dvora týkajúcu sa povahy napadnutelných aktov, ako aj procesné okolnosti týkajúce sa sporného aktu. 1. Úvodné poznámky a) Judikatúra Súdneho dvora týkajúca sa povahy napadnutelných aktov v rámci zaloby o neplatnost 62. Judikatúra Súdneho dvora týkajúca sa povahy napadnutelných aktov v rámci zaloby o neplatnost bola sformulovaná pred niekolkými desatrociami v rozsudku Komisia/Rada, nazývanom "AETR"([28]28), a v uz citovanom rozsudku IBM/Komisia([29]29). Táto judikatúra sa dlhodobo uplatnovala v oblasti státnej pomoci a naposledy bola pouzitá v uz citovanom rozsudku Athinaďki Techniki/Komisia a v rozsudku NDSHT/Komisia([30]30). 63. Na to, aby akt bolo mozné napadnút zalobou o neplatnost, musia byt splnené dve podmienky. 64. Po prvé podla clánku 230 ES musí íst o akt prijatý jednou z institúcií Únie. 65. Po druhé musí íst o akt, ktorý môze spôsobovat záväzné právne úcinky. Inak povedané záujmy zalobcov musia byt dotknuté a ich právne postavenie sa musí podstatným spôsobom zmenit. Forma prijatia aktu alebo rozhodnutia je v zásade nepodstatná.([31]31) Pri posudzovaní, ci má akt takéto úcinky, teda treba vychádzat z jeho obsahu.([32]32) 66. Táto judikatúra umoznuje rozsírit predmet zaloby na akty, ktoré formálne nezodpovedajú "rozhodnutiu", ale ktoré v podstate spôsobujú záväzné právne úcinky. Táto judikatúra tiez umoznuje zabránit tomu, aby boli institúcie vylúcené z preskúmania súdom Únie iba z dôvodu nedodrzania formálnych nálezitostí, ako je názov aktu, jeho odôvodnenie alebo uvedenie ustanovení, ktoré predstavujú jeho právny základ. 67. Táto druhá podmienka má osobitný význam pri posudzovaní otázky, ci je napadnutelným aktom akt vydaný v správnom konaní, ktoré sa skladá z niekolkých fáz, ako je konanie vo veci preskúmania státnej pomoci.([33]33) 68. V tejto oblasti Komisia prijíma viaceré akty, ktorými nielen s konecnou platnostou posudzuje povahu a zlucitelnost opatrenia so spolocným trhom, ale tiez rozhoduje o vysetrovacích opatreniach a opatreniach na zabezpecenie priebehu konania. Nie vsetky tieto akty vsak vyvolávajú právne úcinky vo vztahu k clenským státom a dotknutým podnikom. 69. Súdny dvor teda zaraduje tieto akty do rôznych kategórií. 70. Do prvej kategórie patria akty, ktorými Komisia s konecnou platnostou vyjadruje svoje stanovisko pri skoncení konania. Tieto akty sú napadnutelnými aktmi, pokial vyvolávajú záväzné právne úcinky a nenasleduje po nich nijaký akt, proti ktorému by bola prípustná zaloba o neplatnost. 71. Tak je to v prípade rozhodnutí, ktorými Komisia pri skoncení konania vo veci formálneho zistovania uvedeného v clánku 88 ods. 2 ES konstatuje, ze predmetné opatrenie nepredstavuje státnu pomoc, alebo ze je zlucitelné ci nezlucitelné so spolocným trhom.([34]34) Je to tak tiez v prípade aktu, ktorým Komisia odlozí staznost týkajúcu sa údajne protiprávnej pomoci.([35]35) 72. Do druhej kategórie patria docasné akty, ktoré slúzia na prípravu konecného rozhodnutia. 73. Po prvé ide o opatrenia, ktoré napriek tomu, ze boli prijaté v rámci prípravného konania, predstavujú záver samostatnej fázy hlavného konania a vyvolávajú právne úcinky.([36]36) 74. Mnoho príkladov mozno nájst v rámci konaní týkajúcich sa uplatnovania clánkov 81 ES a 82 ES. Tieto sú usporiadané vo viacerých po sebe nasledujúcich fázach, ako je fáza predbezného setrenia, fáza kontradiktórneho vysetrovania a následne fáza vypocutia. Súdny dvor tak v rozsudkoch Hoechst/Komisia([37]37) a Orkem/Komisia([38]38) pripustil, ze rozhodnutia, ktorými Komisia ziada podniky o informácie alebo vykonáva setrenie na mieste, predstavujú napadnutelné akty. 75. Súdny dvor rovnako konstatoval, ze rozhodnutie, ktorým Komisia po skoncení predbezného preskúmania zacne konanie vo veci formálneho zistovania, predstavuje napadnutelný akt.([39]39) Podla Súdneho dvora také rozhodnutie spôsobuje právne úcinky vo vztahu k clenskému státu a dotknutým podnikom, kedze Komisia môze nariadit pozastavenie vykonávania opatrenia. Tieto úcinky sú podla Súdneho dvora nezávislé od konecného rozhodnutia a nemozno ich napravit v rámci zaloby proti konecnému rozhodnutiu, v dôsledku coho je zalobcom odnatá dostatocná súdna ochrana.([40]40) 76. Po druhé existujú opatrenia, ktoré majú "výlucne"([41]41) alebo "len"([42]42) prípravnú povahu. Tieto opatrenia predstavujú len jednu z etáp umoznujúcich institúcii prijat jej konecné rozhodnutie. Nevyvolávajú nijaké právne úcinky a podla judikatúry nepredstavujú napadnutelné akty. Z tohto hladiska Súdny dvor uvádza, ze prípadné nedostatky týchto opatrení mozno uviest na podporu zaloby podanej proti konecnému rozhodnutiu, pri príprave ktorého boli pouzité.([43]43) V sútaznom práve je to tak v prípade aktu, ktorým Komisia oznamuje svoje výhrady vo vztahu k podnikom. 77. Pripomenutie tejto judikatúry umoznuje oboznámit sa s pravidlami, ktorými sa Súdny dvor riadi v tejto oblasti. 78. Ako som práve uviedol, Súdny dvor sa priklána k zabezpeceniu úcinnej súdnej ochrany práv, ktoré jednotlivcom vyplývajú z práva Únie. V uz citovanom rozsudku Athinaďki Techniki/Komisia Súdny dvor pripomenul, ze vzhladom na to, ze Európska únia je spolocenstvom práva, procesné podmienky vztahujúce sa na zaloby treba vykladat tak, aby tieto podmienky mohli prispievat k dosiahnutiu tohto ciela.([44]44) Preto proti prípravným aktom spôsobilým vyvolávat právne úcinky, ktoré predstavujú záver konania, ktoré je vo vztahu k hlavnému konaniu vedlajsím konaním, podla Súdneho dvora musí byt prípustná zaloba o neplatnost. 79. Súdny dvor sa vsak tiez usiluje zabránit narastaniu poctu zalôb proti prípravným opatreniam, ktoré by mohli ochromit cinnost institúcií. Cielom Súdneho dvora je tiez zachovat delbu právomocí a systém opravných prostriedkov vytvorený Zmluvou. Súdny dvor teda nie je velmi ochotný uznat prípustnost zaloby proti prípravnému aktu, v rámci ktorej by musel posúdit otázky, ku ktorým sa Komisia este nemohla vyjadrit. Viedlo by to k predcasným diskusiám týkajúcim sa veci samej a k splývaniu jednotlivých stádií správneho a súdneho konania.([45]45) 80. Sporný akt treba posudzovat v rámci tejto judikatúry. Predstavuje tento akt, ako tvrdí Vseobecný súd v napadnutých uzneseniach, opatrenie "výlucne prípravnej povahy", proti ktorému nie je prípustná zaloba, alebo ide o napadnutelný akt, ako tvrdia Deutsche Post a Spolková republika Nemecko? 81. Na zodpovedanie tejto otázky je tiez potrebné posúdit procesné okolnosti týkajúce sa sporného aktu. b) O procesných okolnostiach týkajúcich sa sporného aktu 82. V rámci konania vo veci preskúmania státnej pomoci má Komisia výlucnú právomoc, pokial ide o posudzovanie zlucitelnosti pomoci so Zmluvou.([46]46) Komisia má najmä povinnost dohliadat na to, aby nedoslo k poskytnutiu alebo zachovaniu nijakej pomoci odporujúcej Zmluve, a to v súlade s clánkom 87 ES.([47]47) 83. Na úcely zaistenia vykonania tohto ustanovenia a zosúladenia práva clenských státov zasiahnut so zárukou neskreslenej hospodárskej sútaze v rámci Únie Zmluva stanovila konanie o preskúmaní a predbeznom povolení státnej pomoci, v ktorom vzniká dialóg medzi dotknutým clenským státom a Komisiou. Dotknutý clenský stát je viazaný povinnostou lojálnej spolupráce. Komisia má vysetrovacie právomoci a v tejto súvislosti je povinná dodrziavat urcité procesné poziadavky. 84. Z odôvodnenia c. 6 nariadenia vyplýva, ze clenské státy sú v súlade s clánkom 10 ES povinné spolupracovat s Komisiou. To znamená, ze sú povinné jednak oznamovat Komisii návrhy novej pomoci a jednak poskytnút Komisii vsetky informácie, ktoré potrebuje na posúdenie zlucitelnosti pomoci so spolocným trhom. Tieto dve povinnosti sú úzko späté, kedze Komisia môze podla clánku 5 nariadenia povazovat oznámenie za stiahnuté, ak clenský stát odmietne poskytnút v stanovenej lehote doplnujúce informácie, ktoré Komisia potrebuje. 85. V takom prípade Komisia pristúpi k skúmaniu pomoci v súlade s clánkami 10 az 15 nariadenia, ktoré sa týkajú protiprávnej pomoci.([48]48) 86. V tejto súvislosti má Komisia nariadovacie právomoci, ktoré jej umoznujú získat informácie a obmedzit nepriaznivé dôsledky vyplývajúce z vykonania neoznámenej pomoci. 87. Podla clánku 10 nariadenia je Komisia oprávnená vyziadat si od dotknutého clenského státu vsetky dokumenty, informácie a údaje potrebné na posúdenie zlucitelnosti pomoci so spolocným trhom. Ide o jedinú vysetrovaciu právomoc, ktorou disponuje Komisia v rámci konania vo veci preskúmania státnej pomoci. Táto právomoc je odstupnovaná. Komisia môze poziadat([49]49) dotknutý clenský stát, aby jej poskytol tieto informácie, pricom v prípade potreby mu môze zaslat upomienku a urcit dodatocnú lehotu. V prípade potreby mu môze ulozit príkaz.([50]50) 88. Je dôlezité zdôraznit, ze Komisia môze túto nariadovaciu právomoc pouzit iba v rámci konania vo veci protiprávnej pomoci, cize ked clenský stát neoznámi návrh, ktorým sa vytvára státna pomoc, alebo ked clenský stát napriek oznámeniu neposkytne doplnujúce informácie, ktoré Komisia vyziadala podla clánku 5 ods. 3 nariadenia. 89. V príkaze musí byt uvedený druh pozadovaných informácií a musí v nom byt stanovená primeraná lehota na ich oznámenie. 90. Ak si clenský stát nesplní svoju povinnost spolupráce a neposkytne pozadované informácie, Komisia má právomoc ukoncit konanie a môze prijat rozhodnutie, ktorým konstatuje zlucitelnost alebo nezlucitelnost pomoci so spolocným trhom, iba na základe informácií, ktoré má k dispozícii. Tieto zásady, ktoré Súdny dvor stanovil v rozsudku zo 14. februára 1990, Francúzsko/Komisia([51]51), boli konkretizované v clánku 13 ods. 1 nariadenia. 91. Ostatné nariadovacie právomoci stanovené v clánku 11 nariadenia musia Komisii umoznit prijat docasné opatrenia s cielom obmedzit nepriaznivé dôsledky spojené s vykonaním neoznámenej pomoci. Komisia tak môze prikázat dotknutému clenskému státu, aby pozastavil poskytovanie pomoci, alebo aby poziadal príjemcov pomoci o jej predbezné vrátenie, kým nerozhodne o zlucitelnosti pomoci so spolocným trhom.([52]52) Ak clenský stát nevyhovie jednému z týchto príkazov, Komisia je na základe clánku 12 nariadenia výslovne oprávnená obrátit sa na Súdny dvor, aby konstatoval porusenie Zmluvy. 92. V uz citovanom rozsudku z 9. októbra 2001, Taliansko/Komisia, Súdny dvor rozhodol, ze proti príkazu na pozastavenie pomoci je prípustná zaloba o neplatnost, ktorú môze podat bud podnik, ktorý je príjemcom pomoci, alebo dotknutý clenský stát. Súdny dvor uviedol, ze tento akt je bezprostredne záväzný vo vztahu k clenskému státu a dotknutým podnikom a spôsobuje nezvratné dôsledky, ktoré nemozno napravit zalobou o neplatnost podanou proti konecnému rozhodnutiu.([53]53) 93. Z opisu týchto procesných okolností mozno vyvodit dva závery. 94. Po prvé treba uviest, ze clenský stát je viazaný povinnostou lojálnej spolupráce. Rovnako ako Komisia, clenský stát musí spolupracovat v dobrej viere s cielom prekonat tazkosti vyplývajúce z posúdenia zlucitelnosti pomoci v súlade s ustanoveniami Zmluvy.([54]54) 95. Po druhé treba uviest, ze normotvorca Spolocenstva sankcionuje nedodrzanie príkazu Komisie clenským státom odlisne podla toho, ci sa týmto príkazom majú získat informácie, alebo ci sa ním má dosiahnut pozastavenie pomoci alebo jej predbezné vrátenie. Jednoznacne to vyplýva zo znenia odôvodnenia c. 12 nariadenia, ako aj z clánkov 12 a 13 nariadenia. 96. Ak sa totiz clenský stát nepodriadi príkazu na poskytnutie informácií, Komisia je oprávnená rozhodnút iba na základe dostupných informácií. Naproti tomu, ak clenský stát odmietne pozastavit poskytovanie pomoci alebo zabezpecit jej predbezné vrátenie, Komisia je oprávnená obrátit sa priamo na Súdny dvor. 97. Tento rozdiel je podla môjho názoru odôvodnený dôsledkami, ktoré vyplývajú z odmietnutia spolupráce clenského státu. 98. V prvom prípade má totiz príkaz na poskytnutie informácií zabezpecit, aby mala Komisia co najúplnejsie informácie pred prijatím rozhodnutia, ktoré je spôsobilé ovplyvnit záujmy dotknutého clenského státu. Ak teda clenský stát odmietne spolupracovat, môze mat jeho správanie v prvom rade vplyv na jeho záujmy. 99. Naproti tomu v druhom prípade príkazy na pozastavenie pomoci a na predbezné vrátenie pomoci musia umoznit Komisii bezodkladne obnovit úcinnú hospodársku sútaz na spolocnom trhu. Ak sa clenský stát odmietne podriadit týmto príkazom, jeho správanie uz nemá vplyv len na jeho vlastné záujmy, ale môze spôsobit aj znacnú a bezprostrednú skodu konkurentom a tým ovplyvnit aj riadne fungovanie trhu. 100. Je vsak tento rozdiel dôvodom na to, aby príkaz na poskytnutie informácií na rozdiel od príkazov na pozastavenie pomoci a na jej vrátenie nebol napadnutelným aktom? 101. Podla môjho názoru treba na túto otázku odpovedat záporne. Hoci totiz sporný akt jednoznacne slúzi na prípravu konecného rozhodnutia, splna vsetky podmienky stanovené judikatúrou, aby ho bolo mozné napadnút zalobou o neplatnost. 2. O uplatnení judikatúry Súdneho dvora v prejednávanej veci 102. Pripomínam, ze podla judikatúry je prípravný akt napadnutelný, ak predstavuje ukoncenie samostatnej fázy hlavného konania a spôsobuje právne úcinky. 103. Po prvé zastávam názor, ze sporný akt predstavuje ukoncenie vysetrovacieho konania zacatého Komisiou. Príkaz na poskytnutie informácií predstavuje dokonca tazisko vysetrovacej fázy konania, pocas ktorej je clenský stát povinný spolupracovat. 104. Táto právomoc je siroká, kedze Komisia môze ziadat clenský stát, aby jej poskytol vsetky dokumenty, informácie a údaje, ktoré povazuje za potrebné([55]55) na posúdenie pomoci, pricom Komisia je iba povinná specifikovat druh týchto informácií. Z tohto práva teda vyplýva moznost vyzadovat rôzne informácie, ktoré Komisii este nie sú známe alebo ktoré Komisiou este neboli presne identifikované, ako je výska predmetnej pomoci, jej povaha, prijímajúce podniky alebo obdobie jej poskytovania. Ak vsak Komisia narazí na odpor dotknutého clenského státu, je pre nu tazké získat informácie potrebné na posúdenie pomoci. Komisia totiz na rozdiel od právomocí, ktorými disponuje v oblasti sútazného práva v rámci nariadenia c. 1/2003,([56]56) nemá nijakú inú vysetrovaciu právomoc. Ak si teda clenský stát nesplní svoju povinnost spolupráce a neposkytne pozadované informácie, Komisia je oprávnená prijat rozhodnutie iba na základe informácií, ktoré má k dispozícii. Ako výslovne uznal Súdny dvor, Komisia má teda "právomoc ukoncit konanie".([57]57) 105. Po druhé zastávam názor, ze sporný akt vyvoláva záväzné a bezprostredné právne úcinky vo vztahu k dotknutému clenskému státu. 106. Po prvé sporný akt má formu rozhodnutia, ktoré je podla clánku 249 ES vo svojej celistvosti záväzné pre toho, komu je urcené. Okrem toho príkaz ako taký zahrna povinnost konat, cím dotknutému clenskému státu vzniká povinnost bezodkladne a úcinne tento príkaz vykonat. 107. Po druhé zo znenia clánku 10 ods. 2 a 3 nariadenia jednoznacne vyplýva, ze normotvorca Spolocenstva mal v úmysle rozlísit príkaz od jednoduchej ziadosti o informácie uvedenej v clánku 10 ods. 2 nariadenia. Táto ziadost o informácie v skutocnosti sama osebe nie je záväzná. 108. Toto rozlísenie má zmysel iba v prípade, ak je príkaz pre dotknutý clenský stát záväzný a ak v prípade, ked sa mu clenský stát nepodriadi, vyvoláva právne dôsledky. 109. Komisia je totiz oprávnená posúdit zlucitelnost pomoci iba na základe dostupných informácií. 110. Okrem toho je oprávnená podat zalobu o nesplnenie povinnosti proti clenskému státu za porusenie Zmluvy. Pripomínam, ze tento stát neoznámil pomoc, ktorá sa z tohto dôvodu vykonala protiprávne, a odmieta spolupracovat vo forme poskytnutia informácií pozadovaných Komisiou. 111. Na rozdiel od toho, co tvrdí Komisia, podanie takejto zaloby nie je bezvýznamné. Cielom konania o nesplnenie povinnosti je sankcionovat porusenie práva Únie, ktorého sa dopustil clenský stát, a zabezpecit úcinné obnovenie stavu, ktorý je v súlade s právom Spolocenstva. Z rozsudku Súdneho dvora, ktorý má deklaratórny charakter, teda podla clánku 228 ES vyplýva povinnost vykonat tento rozsudku, ktorej nesplnenie mozno sankcionovat novou zalobou o nesplnenie povinnosti alebo ulozením penále. Okrem toho nemozno opomenút skutocnost, ze rozsudok, ktorým sa konstatuje nesplnenie povinnosti, môze ulahcit vyvodenie zodpovednosti clenského státu pred vnútrostátnymi súdmi. 112. Tazko sa teda môzem stotoznit so stanoviskom Vseobecného súdu, podla ktorého clenský stát "[sa môze] rozhodnút, ze sa nepodriadi príkazu, ktorý [mu] bol ulozený" Komisiou.([58]58) Clenský stát totiz nemozno nabádat k tomu, aby si neplnil svoje povinnosti, aby porusoval ustanovenia práva Únie a aby sa vystavoval riziku podania zaloby. Ako tvrdí Spolková republika Nemecko, je to skutocne v rozpore so zásadami právneho státu a úcinnej súdnej ochrany. 113. Vzhladom na vsetky tieto skutocnosti teda zastávam názor, ze sporný akt vyvoláva záväzné právne úcinky vo vztahu k dotknutému clenskému státu. 114. Tento akt teda musí podliehat súdnemu preskúmaniu. 115. Uznanie donucovacej právomoci Komisie, ktorá má navyse za následok moznost podat proti clenskému státu zalobu o nesplnenie povinnosti, musí byt podla môjho názoru spojené s priznaním procesných záruk clenským státom. 116. Súd Únie by mal mat moznost preskúmat, ci Komisia pred prijatím konecného rozhodnutia dodrzala procesné podmienky stanovené v clánku 5 ods. 2 a clánku 10 ods. 2 nariadenia. 117. Okrem toho by mal mat právomoc preskúmat druh, nevyhnutnost a primeranost informácií pozadovaných Komisiou. 118. Ako uz totiz bolo uvedené, zo znenia nariadenia vyplýva, ze ziadosti o informácie môzu mat velmi siroký rozsah, kedze Komisia má právo vyzadovat vsetky informácie, ktoré povazuje za potrebné([59]59), pricom je povinná iba specifikovat ich druh.([60]60) Súd Únie by teda mal mat moznost preskúmat, ci pozadované informácie skutocne bolo mozné povazovat za potrebné vzhladom na ciel, ktorý Komisia sleduje v rámci konania vo veci formálneho zistovania, a ci nepresahujú rámec tohto konania. 119. Toto preskúmanie sa teda netýka vecného posúdenia zlucitelnosti pomoci so spolocným trhom a nesmie viest k tomu, aby súd Únie posudzoval otázky, ku ktorým sa Komisia este nemohla vyjadrit, cím sa zabráni predcasným diskusiám týkajúcim sa veci samej. V prejednávaných veciach v spornom akte nebolo vyjadrené nijaké predbezné stanovisko týkajúce sa existencie pomoci alebo jej zlucitelnosti so spolocným trhom. Podanie zaloby o neplatnost proti spornému aktu by teda nemalo spôsobit riziko splynutia jednotlivých fáz správneho a súdneho konania. 120. Toto predbezné preskúmanie by umoznilo zabránit prípadu, ked clenský stát musí vyckat na prijatie konecného rozhodnutia, aby v rámci zaloby podanej proti tomuto rozhodnutiu mohol namietat nezákonnost príkazu. V takom prípade by totiz mohol byt ohrozený riadny priebeh správneho konania, ako aj riadny výkon spravodlivosti. 121. Túto tézu mozno ilustrovat na dvoch príkladoch. 122. V prvom prípade si mozno predstavit, ze clenský stát sa nepodriadi príkazu, pretoze sa - oprávnene alebo neoprávnene - domnieva, ze neboli dodrzané procesné predpisy alebo ze pozadované informácie nezodpovedajú poziadavke proporcionality. 123. Kým teda clenský stát caká na prijatie konecného rozhodnutia, porusuje ustanovenia práva Únie a podanie zaloby o nesplnenie povinnosti nepredstavuje vhodný prostriedok nápravy, ktorý by mu umoznil namietat nezákonnost príkazu. Pokial ide o Komisiu, táto musí prijat rozhodnutie, ktoré nie je zalozené na úplných a spolahlivých informáciách. 124. V druhom prípade si mozno predstavit, ze clenský stát sa podrobí príkazu Komisie skôr, nez namietne jeho nezákonnost v rámci zaloby podanej proti konecnému rozhodnutiu. V tomto prípade nie je mozné zabezpecit dostatocnú súdnu ochranu pred prípadnými vadami tohto príkazu. Doslo totiz k poskytnutiu informácií, ktoré ovplyvnili posúdenie Komisie. V niektorých prípadoch vsak môze byt tazké posúdit vplyv týchto informácií na priebeh konania. Dokonca ani v prípade, ak by sa zalobe podanej proti konecnému rozhodnutiu vyhovelo, si teda nie som istý, ci mozno napravit vsetky dôsledky vyplývajúce z tohto príkazu. 125. Hoci mnou navrhované riesenie skutocne vedie k zvýseniu poctu predbezných zalôb, nemalo by bránit cinnosti Komisie. Je totiz nesporné, ze podanie zaloby o neplatnost proti aktu nemá za následok zánik povinnosti jeho adresáta podriadit sa tomuto aktu, a to vzhladom na to, ze zaloba nemá odkladný úcinok, pokial sudca rozhodujúci o nariadení predbezných opatrení nenariadil odklad jeho výkonu.([61]61) 126. Okrem toho zastávam názor, ze toto riesenie je v úplnom súlade so zásadami stanovenými v konaniach v oblasti sútazného práva. 127. Z právnych predpisov, ako aj z judikatúry Súdneho dvora totiz jednoznacne vyplýva, ze ziadosti o informácie sformulované Komisiou v rámci preskúmavania protisútazných postupov predstavujú napadnutelné akty v zmysle clánku 230 ES.([62]62) Tieto ziadosti o informácie boli upravené v clánku 11 nariadenia c. 17([63]63) a následne kodifikované v clánku 18 nariadenia c. 1/2003. Informácie pozadované Komisiou musia byt - rovnako ako informácie vyziadané v rámci konania vo veci preskúmania státnej pomoci - nevyhnutné. V rámci konaní vo veciach sútazného práva to znamená, ze Súdny dvor má právomoc overit, ci pozadované informácie neprekracujú rámec toho, co je nevyhnutné na to, aby Komisia mohla vymedzit porusenie a urcit dlzku jeho trvania, ako aj okruh zúcastnených podnikov.([64]64) 128. So zretelom na tieto skutocnosti a vzhladom na vyssie uvedené úvahy zastávam názor, ze sporný akt musí rovnako podliehat súdnemu preskúmaniu. 129. V dôsledku toho zastávam názor, ze sporný akt predstavuje napadnutelný akt. 130. Odvolania, ktoré podali zalobkyne, sú teda dôvodné a napadnuté uznesenia preto treba zrusit. VI - O dôsledkoch zrusenia napadnutých uznesení 131. Podla clánku 61 prvého odseku druhej vety Statútu Súdneho dvora Európskej únie môze Súdny dvor v prípade zrusenia rozhodnutia Vseobecného súdu vydat konecný rozsudok sám, ak to stav konania dovoluje. 132. V rámci veci C-475/10 P treba námietku neprípustnosti, ktorú vzniesla Komisia voci zalobe, ktorú podala Spolková republika Nemecko, vzhladom na vyssie uvedené úvahy zamietnut. Zalobu o neplatnost, ktorú podal tento stát, treba teda vyhlásit za prípustnú. 133. V rámci veci C-463/10 P Komisia uviedla na podporu svojej námietky neprípustnosti voci zalobe, ktorú podala Deutsche Post, druhý dôvod zalozený na nedostatku aktívnej legitimácie tejto spolocnosti. 134. Zastávam názor, ze Súdny dvor disponuje vsetkými údajmi potrebnými na rozhodnutie o tomto dôvode. A - Tvrdenia úcastníkov konania 135. Komisia tvrdí, ze Deutsche Post nie je osobne ani priamo dotknutá sporným aktom v zmysle clánku 230 stvrtého odseku ES. 136. Pokial ide o osobnú dotknutost, Komisia poukazuje na to, ze sporný akt je urcený výlucne Spolkovej republike Nemecko a ze neukladá nijakú povinnost spolocnosti Deutsche Post. Pokial ide o priamu dotknutost, Komisia tvrdí, ze výkon príkazu závisí od volnej úvahy clenského státu. Clenský stát totiz urcuje, komu bude príkaz urcený, a tiez urcuje spôsob získania pozadovaných informácií. 137. Deutsche Post spochybnuje toto posúdenie. Zastáva názor, ze je individualizovaná v zmysle rozsudku Plaumann/Komisia([65]65), kedze ako jediná disponuje vyziadanými informáciami a je jediným podnikom, ktorý je povinný vrátit predmetnú pomoc. Deutsche Post sa tiez domnieva, ze sporný akt sa jej priamo týka, kedze na rozdiel od toho, co tvrdí Komisia, Spolková republika Nemecko nemá pri výkone príkazu nijakú mieru volnej úvahy. Nemozno pochybovat o tom, aké informácie Komisia vyziadala, kedze to vyplýva zo sporného aktu, bez toho, aby Spolková republika Nemecko musela prijat doplnujúce opatrenia. B - Moje posúdenie 138. Na rozdiel od Komisie zastávam názor, ze sporný akt sa osobne a priamo týka spolocnosti Deutsche Post, takze zaloba o neplatnost podaná na Vseobecnom súde je prípustná. 139. Toto stanovisko zakladám na nasledujúcich úvahách. 140. V rámci konania o preskúmaní státnej pomoci sú osobami, ktorým sú rozhodnutia prijaté Komisiou urcené, jedine dotknuté clenské státy.([66]66) Fyzické osoby alebo právnické osoby, ktoré chcú podat zalobu proti týmto rozhodnutiam, teda musia preukázat, ze tieto rozhodnutia sa ich v zmysle clánku 230 stvrtého odseku ES priamo a osobne týkajú. 1. O osobnej dotknutosti spolocnosti Deutsche Post 141. Z ustálenej judikatúry vyplýva, ze iné osoby ako tie, ktorým je rozhodnutie urcené, môzu tvrdit, ze sa ich rozhodnutie osobne týka, iba vtedy, ked sa ich dotýka na základe ich urcitých osobitných vlastností alebo na základe skutkovej okolnosti, ktorá ich charakterizuje vo vztahu k akejkolvek inej osobe, a tým ich individualizuje obdobným spôsobom ako osobu, ktorej je rozhodnutie urcené.([67]67) 142. Z judikatúry Súdneho dvora rovnako vyplýva, ze pokial sa rozhodnutie dotýka skupiny osôb, ktoré boli urcené alebo ich bolo mozné urcit v case prijatia tohto aktu v závislosti od kritérií vlastných clenom tejto skupiny, môzu tieto osoby byt osobne dotknuté týmto aktom, pokial tvoria súcast úzkeho okruhu hospodárskych subjektov.([68]68) 143. V prejednávaných veciach je zrejmé, ze Deutsche Post je sporným aktom individualizovaná. Konanie, ktoré zacala Komisia, sa týka výslovne opatrení, ktoré prijala Spolková republika Nemecko v prospech tohto podniku, a sporný akt sa osobitne týka nákladov a príjmov tohto podniku za posledných 20 rokov. Pokial teda z tohto aktu vyplýva spolocnosti Deutsche Post povinnost poskytnút informácie, tento akt sa jej osobitne dotýka. 144. Vzhladom na tieto skutocnosti zastávam názor, ze Deutsche Post je teda sporným aktom osobne dotknutá. 2. O priamej dotknutosti spolocnosti Deutsche Post 145. Podla ustálenej judikatúry z podmienky, podla ktorej sa musí napadnutý akt priamo týkat fyzickej alebo právnickej osoby, vyplývajú dve poziadavky, a to ze tento akt musí priamo ovplyvnovat právne postavenie jednotlivca tým, ze mu odníma právo alebo ukladá povinnost, a ze nesmie ponechávat adresátom povereným jeho uplatnovaním priestor na volnú úvahu. Táto podmienka musí mat teda úplne automatický charakter a musí vyplývat zo samotnej právnej úpravy Únie bez uplatnenia iných doplnujúcich predpisov.([69]69) 146. Zastávam názor, ze v tomto prípade sú tieto dve podmienky splnené. 147. Po prvé zastávam názor, ze sporný akt sám osebe priamo ovplyvnuje právne postavenie spolocnosti Deutsche Post. Tým, ze vyzaduje, aby Spolková republika Nemecko oznámila vsetky informácie týkajúce sa nákladov a príjmov tejto spolocnosti od roku 1989, tento akt ukladá spolocnosti Deutsche Post povinnost poskytnút tieto údaje, ktoré má k dispozícii iba ona. V dôsledku sporného aktu sa teda táto spolocnost dostáva do podobného postavenia, v akom sa nachádza Spolková republika Nemecko. Hoci je teda príkaz urcený clenskému státu, clenský stát je v skutocnosti sprostredkovatelom medzi Komisiou a podnikom, ktorého sa vysetrovanie menovite týka.([70]70) 148. Po druhé zastávam názor, ze Spolková republika Nemecko nemá pri výkone sporného aktu nijaký priestor na volnú úvahu. 149. Z ustálenej judikatúry vyplýva, ze v prípade, ked je akt Spolocenstva urcený prostredníctvom institúcie clenskému státu, ak je cinnost, ktorú clenský stát musí uskutocnit na vykonanie tohto aktu, automatickej povahy alebo ak tým alebo iným spôsobom bezpochyby nastávajú následky tohto aktu, tento akt sa priamo týka kazdej osoby dotknutej touto cinnostou.([71]71) 150. V prípade, ked existuje vnútrostátne vykonávacie opatrenie, ktoré stojí medzi napadnutým aktom a zalobcom, Súdny dvor zastáva názor, ze nejde samo osebe o faktor neprípustnosti zaloby, ak toto opatrenie má výlucne automatický charakter alebo ak je jeho zmysel predvídatelný a mozno ho vyvodit z právnej úpravy Únie.([72]72) Súdny dvor napríklad rozhodol, ze o taký prípad islo vo veci, v ktorej bol vydaný uz citovaný rozsudok Komisia/Infront WM. Napriek existencii priestoru na manévrovanie pri výkone napadnutého aktu Súdny dvor v bodoch 59 az 63 uvedeného rozsudku konstatoval, ze vnútrostátne orgány nemajú nijaký priestor na volnú úvahu, pokial ide o výsledok, ktorý sa má dosiahnut, lebo tento výsledok bol stanovený výlucne týmto aktom.([73]73) 151. V prejednávaných veciach Spolková republika Nemecko nemá pri výkone sporného aktu nijaký priestor na manévrovanie. Tento akt má povahu rozhodnutia a zaväzuje tento clenský stát, aby konal spôsobom urceným Komisiou, cize inak povedané zaväzuje ho, aby poskytol vsetky informácie pozadované touto institúciou, a to bez ohladu na pouzité prostriedky. 152. Vzhladom na tieto skutocnosti teda zastávam názor, ze sporný akt sa priamo týka spolocnosti Deutsche Post. 153. Z týchto dôvodov zastávam názor, ze zaloba o neplatnost, ktorú podala Deutsche Post, je prípustná a ze námietku neprípustnosti, ktorú vzniesla Komisia voci tejto zalobe, treba zamietnut. 154. Navrhujem, aby Súdny dvor vrátil obe veci Vseobecnému súdu, aby rozhodol o návrhoch spolocnosti Deutsche Post a Spolkovej republiky Nemecko na zrusenie sporného aktu. VII - Návrh 155. Vzhladom na vyssie uvedené úvahy navrhujem, aby Súdny dvor: - zrusil uznesenia Vseobecného súdu Európskej únie zo 14. júla 2010, Deutsche Post/Komisia (T-570/08) a Nemecko/Komisia (T-571/08), - zamietol námietky neprípustnosti, ktoré vzniesla Európska komisia v konaní pred Vseobecným súdom Európskej únie, ako nedôvodné, - vrátil vec Vseobecnému súdu Európskej únie, aby rozhodol o návrhoch spolocnosti Deutsche Post AG a Spolkovej republiky Nemecko na zrusenie rozhodnutia Európskej komisie z 30. októbra 2008, ktorým sa ukladá tomuto clenskému státu povinnost poskytnút informácie týkajúce sa príjmov a nákladov spolocnosti Deutsche Post AG za obdobie od roku 1989 do roku 2007, a - rozhodol, ze o trovách konania sa rozhodne neskôr. __________________________________________________________________ [74]1 - Jazyk prednesu: francúzstina. __________________________________________________________________ [75]2 - Dalej len "Deutsche Post". __________________________________________________________________ [76]3 - Dalej spolocne oznacované len ako "napadnuté uznesenia". __________________________________________________________________ [77]4 - Nariadenie Rady z 22. marca 1999 ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku [88 ES] (Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339, dalej len "nariadenie"). __________________________________________________________________ [78]5 - Dalej len "sporný akt". __________________________________________________________________ [79]6 - Odôvodnenie c. 2 nariadenia. __________________________________________________________________ [80]7 - Rozhodnutie 2002/753/ES o opatreniach, ktoré prijala Spolková republika Nemecko v prospech Deutsche Post AG [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 247, s. 27). __________________________________________________________________ [81]8 - Státna pomoc C 36/07 (ex NN 25/07) (Ú. v. EÚ C 245, s. 21). __________________________________________________________________ [82]9 - Rozsudok Deutsche Post/Komisia, T-266/02, Zb. s. II-1233. __________________________________________________________________ [83]10 - Vo svojich odvolaniach odvolatelky túto okolnost spochybnujú. __________________________________________________________________ [84]11 - Rozsudok Komisia/Deutsche Post, C-399/08 P, Zb. s. I-7831. __________________________________________________________________ [85]12 - Uznesenie Deutsche Post/Komisia, uz citované, body 24 a 25, a uznesenie Nemecko/Komisia, uz citované, body 22 az 24. __________________________________________________________________ [86]13 - 60/81, Zb. s. 2639, bod 10. __________________________________________________________________ [87]14 - C-521/06 P, Zb. s. I-5829, bod 46. __________________________________________________________________ [88]15 - Uznesenie Deutsche Post/Komisia, uz citované, body 28 a 29, a uznesenie Nemecko/Komisia, uz citované, body 27 a 28. __________________________________________________________________ [89]16 - Uznesenie Deutsche Post/Komisia, uz citované, body 30 az 32, a uznesenie Nemecko/Komisia, uz citované, body 29 az 31. __________________________________________________________________ [90]17 - Uznesenie Deutsche Post/Komisia, uz citované, body 33 az 37, a uznesenie Nemecko/Komisia, uz citované, body 32 az 36. __________________________________________________________________ [91]18 - Rozsudok z 9. októbra 2001, Taliansko/Komisia, C-400/99, Zb. s. I-7303. __________________________________________________________________ [92]19 - Uznesenie Nemecko/Komisia, uz citované, body 37 a 38. __________________________________________________________________ [93]20 - Pozri najmä rozsudok IBM/Komisia, uz citovaný, bod 9. __________________________________________________________________ [94]21 - K rozhodnutiu o vymenovaní clenov komisie pre verejné výberové konanie pozri rozsudky Súdu prvého stupna z 22. júna 1990, Marcopoulos/Súdny dvor, T-32/89 a T-39/89, Zb. s. II-281, bod 21, a z 15. júla 1993, Camara Alloisio a i./Komisia, T-17/90, T-28/91 a T-17/92, Zb. s. II-841, bod 39. __________________________________________________________________ [95]22 - Bod 23. __________________________________________________________________ [96]23 - Deutsche Post v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok z 13. apríla 1994, Nemecko a Pleuger Worthington/Komisia, C-324/90 a C-342/90, Zb. s. I-1173. __________________________________________________________________ [97]24 - Rozsudok z 10. mája 2005, Taliansko/Komisia, C-400/99, Zb. s. I-3657, body 15 az 18. __________________________________________________________________ [98]25 - Rozsudok IBM/Komisia, uz citovaný, bod 12. __________________________________________________________________ [99]26 - Odvolatelky poukazujú na bod 46 uz citovaného uznesenia Deutsche Post/Komisia a bod 45 uz citovaného uznesenia Nemecko/Komisia. __________________________________________________________________ [100]27 - Nariadenie Rady zo 6. februára 1962, prvé nariadenie implementujúce clánky [81] a [82] Zmluvy (Ú. v. ES 13, 1962, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3). __________________________________________________________________ [101]28 - Rozsudok z 31. marca 1971, 22/70, Zb. s. 263, bod 42. __________________________________________________________________ [102]29 - Body 9 az 12. __________________________________________________________________ [103]30 - Rozsudok z 18. novembra 2010, C-322/09 P, Zb. s. I-11911, body 45 az 48 a citovaná judikatúra. __________________________________________________________________ [104]31 - Pozri najmä rozsudky AETR, uz citovaný, bod 42; IBM/Komisia, uz citovaný, bod 9, ako aj z 22. júna 2000, Holandsko/Komisia, C-147/96, Zb. s. I-4723, bod 25 a citovanú judikatúru. Z najnovsej judikatúry pozri uznesenie z 21. júna 2007, Fínsko/Komisia, C-163/06 P, Zb. s. I-5127, bod 40. __________________________________________________________________ [105]32 - Rozsudok Holandsko/Komisia, uz citovaný, bod 27. __________________________________________________________________ [106]33 - Je to tak aj v prípade konania vo veci preskúmania protisútazných postupov, ktoré je upravené nariadením Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 a 82 Zmluvy (Ú. v. ES, L 1, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205). __________________________________________________________________ [107]34 - Pokial ide o rozhodnutia Komisie o nevznesení námietok voci poskytnutiu pomoci, pozri najmä rozsudky z 19. mája 1993, Cook/Komisia, C-198/91, Zb. s. I-2487, a z 15. júna 1993, Matra/Komisia, C-225/91, Zb. s. I-3203. __________________________________________________________________ [108]35 - Pozri rozsudok NDSHT/Komisia, uz citovaný, body 45 az 48 a citovanú judikatúru. V tomto prípade Súdny dvor vychádzal z podstaty aktu, ako aj zo zámerov Komisie. Súdny dvor navyse konstatoval, ze akt, ktorým sa vec odkladá, spôsobuje záväzné právne úcinky, ktoré sú spôsobilé ovplyvnit záujmy stazovatelky, kedze stazovatelke je odnatá moznost predlozit pripomienky v rámci konania vo veci formálneho zistovania upraveného v clánku 88 ods. 2 ES. __________________________________________________________________ [109]36 - Rozsudok IBM/Komisia, uz citovaný, bod 11. __________________________________________________________________ [110]37 - Rozsudok z 21. septembra 1989, 46/87 a 227/88, Zb. s. 2859. __________________________________________________________________ [111]38 - Rozsudok z 18. októbra 1989, 374/87, Zb. s. 3283. __________________________________________________________________ [112]39 - Rozsudok z 9. októbra 2001, Taliansko/Komisia, uz citovaný. __________________________________________________________________ [113]40 - Tamze, body 59, 60, 62 a 63. __________________________________________________________________ [114]41 - Rozsudok IBM/Komisia, uz citovaný, bod 12. __________________________________________________________________ [115]42 - Rozsudok z 9. októbra 2001, Taliansko/Komisia, uz citovaný, bod 63. __________________________________________________________________ [116]43 - Pozri rozsudok IBM/Komisia, uz citovaný, bod 12. __________________________________________________________________ [117]44 - Bod 45 a citovaná judikatúra. __________________________________________________________________ [118]45 - V uz citovanom rozsudku IBM/Komisia tak Súdny dvor konstatoval, ze zaloba smerujúca proti zacatiu konania a proti oznámeniu o výhradách by nebola zlucitelná so systémom rozdelenia právomocí medzi Komisiu a Súdny dvor (bod 20). __________________________________________________________________ [119]46 - S výhradou právomocí, ktoré clánok 88 ods. 2 tretí pododsek ES priznáva Rade Európskej únie. __________________________________________________________________ [120]47 - Rozsudky z 15. júla 1964, Costa, 6/64, Zb. s. 1141, 1162, a z 22. júna 2006, Belgicko a Forum 187/Komisia, C-182/03 a C-217/03, Zb. s. I-5479, body 73 a 74. __________________________________________________________________ [121]48 - Komisia tak môze postupovat aj v prípade, ak si clenský stát nesplní svoju oznamovaciu povinnost a ak je informovaná o existencii údajne protiprávnej pomoci napríklad na základe staznosti podanej konkurentmi. __________________________________________________________________ [122]49 - Kurzívou zvýraznil generálny advokát. __________________________________________________________________ [123]50 - Pozri clánok 10 ods. 2 a 3 nariadenia. __________________________________________________________________ [124]51 - C-301/87, Zb. s. I-307, body 19 a 22. Pozri tiez rozsudok Súdu prvého stupna Deutsche Post/Komisia, uz citovaný, bod 75 a citovanú judikatúru. __________________________________________________________________ [125]52 - Rozsudok Francúzsko/Komisia, uz citovaný, body 19 a 20. __________________________________________________________________ [126]53 - Body 51, 59, 60 a 63. __________________________________________________________________ [127]54 - Pozri rozsudok z 22. decembra 2010, Komisia/Taliansko, C-304/09, Zb. s. I-13903, bod 37 a citovanú judikatúru. __________________________________________________________________ [128]55 - Kurzívou zvýraznil generálny advokát. __________________________________________________________________ [129]56 - Pozri najmä vysetrovacie právomoci uvedené v clánkoch 18 az 21 tohto nariadenia (ziadosti o informácie, právomoc klást otázky a právomoc vykonávat inspekcie). __________________________________________________________________ [130]57 - Pozri rozsudok Francúzsko/Komisia, uz citovaný, bod 22. __________________________________________________________________ [131]58 - Body 42 napadnutých uznesení. __________________________________________________________________ [132]59 - Kurzívou zvýraznil generálny advokát. __________________________________________________________________ [133]60 - To isté. __________________________________________________________________ [134]61 - Pozri clánok 242 ES. __________________________________________________________________ [135]62 - Pozri rozsudok Orkem/Komisia, uz citovaný, a rozsudok Súdu prvého stupna z 20. februára 2001, Mannesmannröhren-Werke/Komisia, T-112/98, Zb. s. II-729. __________________________________________________________________ [136]63 - Toto ustanovenie upravovalo dvojfázovost konania (pozri rozsudok z 26. júna 1980, National Panasonic/Komisia, 136/79, Zb. s. 2033, bod 10), ktorá zodpovedá konaniu upravenému v clánku 10 nariadenia. __________________________________________________________________ [137]64 - Pozri rozsudok Orkem/Komisia, uz citovaný, bod 15. __________________________________________________________________ [138]65 - Rozsudok z 15. júla 1963, 25/62, Zb. s. 197. __________________________________________________________________ [139]66 - Rozsudok z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink's France, C-367/95 P, Zb. s. I-1719, bod 45. __________________________________________________________________ [140]67 - Pozri najmä rozsudok z 13. marca 2008, Komisia/Infront WM, C-125/06 P, Zb. s. I-1451, bod 70 a citovanú judikatúru. __________________________________________________________________ [141]68 - Pozri najmä rozsudky zo 17. januára 1985, Piraiki-Patraiki a i./Komisia, 11/82, Zb. s. 207, bod 31; Belgicko a Forum 187/Komisia, uz citovaný, bod 60, a Komisia/Infront WM, uz citovaný, bod 71. __________________________________________________________________ [142]69 - Pozri rozsudok Komisia/Infront WM, uz citovaný, bod 47 a citovanú judikatúru. __________________________________________________________________ [143]70 - Poukazujem na formuláciu profesora G. Isaaca, ktorý uvádza, ze "zalobca je priamo dotknutý iba v prípade, ak sa mu samotným napadnutým aktom bezprostredne odníma právo alebo ukladá povinnost, takze v dôsledku tohto aktu sa dostáva do podobného postavenia, v akom by sa nachádzal v prípade, ak by mu bol tento akt urcený" (ISAAC, G.: Droit communautaire général. 7. vydanie. Colin: Paris, 1999, s. 266). __________________________________________________________________ [144]71 - Rozsudok z 5. mája 1998, Dreyfus/Komisia, C-386/96 P, Zb. s. I-2309, bod 43 a citovaná judikatúra, a uznesenie Súdu prvého stupna z 10. septembra 2002, Japan Tobacco a JT International/Parlament a Rada, T-223/01, Zb. s. II-3259, bod 46. __________________________________________________________________ [145]72 - Pozri najmä rozsudky z 13. mája 1971, International Fruit Company a i./Komisia, 41/70 az 44/70, Zb. s. 411, bod 25, a z 23. novembra 1971, Bock/Komisia, 62/70, Zb. s. 897, body 7 a 8. __________________________________________________________________ [146]73 - Naproti tomu, ak napadnutý akt skutocne ponecháva clenskému státu, ktorému je urcený, moznost volby, pricom tento stát má moznost konat alebo nekonat alebo nie je povinný konat urcitým spôsobom, Súdny dvor zastáva názor, ze jednotlivec nemôze tvrdit, ze je ním priamo dotknutý, aby ho mohol napadnút. Pozri najmä rozsudok z 21. januára 1999, Francúzsko/Comafrica a i., C-73/97 P, Zb. s. I-185. V tejto veci Súdny dvor rozhodol, ze nariadenie Komisie (ES) c. 3190/93 z 19. novembra 1993, ktorým sa stanovuje jednotný koeficient znízenia na urcenie mnozstva banánov urcených na pridelenie kazdému subjektu v kategóriách A a B v rámci colnej kvóty na rok 1994 [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 285, s. 28), sa netýkalo priamo hospodárskych subjektov, lebo v skutocnosti prinálezalo príslusným vnútrostátnym orgánom stanovit na základe tohto nariadenia s konecnou platnostou mnozstvá banánov, ktoré boli tieto subjekty oprávnené doviezt pocas daného obdobia. References 1. file:///tmp/lynxXXXXqaPq6y/L94993-6310TMP.html#Footnote1 2. file:///tmp/lynxXXXXqaPq6y/L94993-6310TMP.html#Footnote2 3. file:///tmp/lynxXXXXqaPq6y/L94993-6310TMP.html#Footnote3 4. file:///tmp/lynxXXXXqaPq6y/L94993-6310TMP.html#Footnote4 5. file:///tmp/lynxXXXXqaPq6y/L94993-6310TMP.html#Footnote5 6. file:///tmp/lynxXXXXqaPq6y/L94993-6310TMP.html#Footnote6 7. file:///tmp/lynxXXXXqaPq6y/L94993-6310TMP.html#Footnote7 8. file:///tmp/lynxXXXXqaPq6y/L94993-6310TMP.html#Footnote8 9. file:///tmp/lynxXXXXqaPq6y/L94993-6310TMP.html#Footnote9 10. file:///tmp/lynxXXXXqaPq6y/L94993-6310TMP.html#Footnote10 11. file:///tmp/lynxXXXXqaPq6y/L94993-6310TMP.html#Footnote11 12. file:///tmp/lynxXXXXqaPq6y/L94993-6310TMP.html#Footnote12 13. file:///tmp/lynxXXXXqaPq6y/L94993-6310TMP.html#Footnote13 14. file:///tmp/lynxXXXXqaPq6y/L94993-6310TMP.html#Footnote14 15. file:///tmp/lynxXXXXqaPq6y/L94993-6310TMP.html#Footnote15 16. file:///tmp/lynxXXXXqaPq6y/L94993-6310TMP.html#Footnote16 17. file:///tmp/lynxXXXXqaPq6y/L94993-6310TMP.html#Footnote17 18. file:///tmp/lynxXXXXqaPq6y/L94993-6310TMP.html#Footnote18 19. file:///tmp/lynxXXXXqaPq6y/L94993-6310TMP.html#Footnote19 20. file:///tmp/lynxXXXXqaPq6y/L94993-6310TMP.html#Footnote20 21. file:///tmp/lynxXXXXqaPq6y/L94993-6310TMP.html#Footnote21 22. file:///tmp/lynxXXXXqaPq6y/L94993-6310TMP.html#Footnote22 23. file:///tmp/lynxXXXXqaPq6y/L94993-6310TMP.html#Footnote23 24. file:///tmp/lynxXXXXqaPq6y/L94993-6310TMP.html#Footnote24 25. file:///tmp/lynxXXXXqaPq6y/L94993-6310TMP.html#Footnote25 26. file:///tmp/lynxXXXXqaPq6y/L94993-6310TMP.html#Footnote26 27. file:///tmp/lynxXXXXqaPq6y/L94993-6310TMP.html#Footnote27 28. file:///tmp/lynxXXXXqaPq6y/L94993-6310TMP.html#Footnote28 29. file:///tmp/lynxXXXXqaPq6y/L94993-6310TMP.html#Footnote29 30. file:///tmp/lynxXXXXqaPq6y/L94993-6310TMP.html#Footnote30 31. file:///tmp/lynxXXXXqaPq6y/L94993-6310TMP.html#Footnote31 32. file:///tmp/lynxXXXXqaPq6y/L94993-6310TMP.html#Footnote32 33. file:///tmp/lynxXXXXqaPq6y/L94993-6310TMP.html#Footnote33 34. file:///tmp/lynxXXXXqaPq6y/L94993-6310TMP.html#Footnote34 35. file:///tmp/lynxXXXXqaPq6y/L94993-6310TMP.html#Footnote35 36. file:///tmp/lynxXXXXqaPq6y/L94993-6310TMP.html#Footnote36 37. file:///tmp/lynxXXXXqaPq6y/L94993-6310TMP.html#Footnote37 38. file:///tmp/lynxXXXXqaPq6y/L94993-6310TMP.html#Footnote38 39. file:///tmp/lynxXXXXqaPq6y/L94993-6310TMP.html#Footnote39 40. file:///tmp/lynxXXXXqaPq6y/L94993-6310TMP.html#Footnote40 41. file:///tmp/lynxXXXXqaPq6y/L94993-6310TMP.html#Footnote41 42. file:///tmp/lynxXXXXqaPq6y/L94993-6310TMP.html#Footnote42 43. file:///tmp/lynxXXXXqaPq6y/L94993-6310TMP.html#Footnote43 44. file:///tmp/lynxXXXXqaPq6y/L94993-6310TMP.html#Footnote44 45. file:///tmp/lynxXXXXqaPq6y/L94993-6310TMP.html#Footnote45 46. file:///tmp/lynxXXXXqaPq6y/L94993-6310TMP.html#Footnote46 47. file:///tmp/lynxXXXXqaPq6y/L94993-6310TMP.html#Footnote47 48. file:///tmp/lynxXXXXqaPq6y/L94993-6310TMP.html#Footnote48 49. file:///tmp/lynxXXXXqaPq6y/L94993-6310TMP.html#Footnote49 50. file:///tmp/lynxXXXXqaPq6y/L94993-6310TMP.html#Footnote50 51. file:///tmp/lynxXXXXqaPq6y/L94993-6310TMP.html#Footnote51 52. file:///tmp/lynxXXXXqaPq6y/L94993-6310TMP.html#Footnote52 53. file:///tmp/lynxXXXXqaPq6y/L94993-6310TMP.html#Footnote53 54. file:///tmp/lynxXXXXqaPq6y/L94993-6310TMP.html#Footnote54 55. file:///tmp/lynxXXXXqaPq6y/L94993-6310TMP.html#Footnote55 56. file:///tmp/lynxXXXXqaPq6y/L94993-6310TMP.html#Footnote56 57. file:///tmp/lynxXXXXqaPq6y/L94993-6310TMP.html#Footnote57 58. file:///tmp/lynxXXXXqaPq6y/L94993-6310TMP.html#Footnote58 59. file:///tmp/lynxXXXXqaPq6y/L94993-6310TMP.html#Footnote59 60. file:///tmp/lynxXXXXqaPq6y/L94993-6310TMP.html#Footnote60 61. file:///tmp/lynxXXXXqaPq6y/L94993-6310TMP.html#Footnote61 62. file:///tmp/lynxXXXXqaPq6y/L94993-6310TMP.html#Footnote62 63. file:///tmp/lynxXXXXqaPq6y/L94993-6310TMP.html#Footnote63 64. file:///tmp/lynxXXXXqaPq6y/L94993-6310TMP.html#Footnote64 65. file:///tmp/lynxXXXXqaPq6y/L94993-6310TMP.html#Footnote65 66. file:///tmp/lynxXXXXqaPq6y/L94993-6310TMP.html#Footnote66 67. file:///tmp/lynxXXXXqaPq6y/L94993-6310TMP.html#Footnote67 68. file:///tmp/lynxXXXXqaPq6y/L94993-6310TMP.html#Footnote68 69. file:///tmp/lynxXXXXqaPq6y/L94993-6310TMP.html#Footnote69 70. file:///tmp/lynxXXXXqaPq6y/L94993-6310TMP.html#Footnote70 71. file:///tmp/lynxXXXXqaPq6y/L94993-6310TMP.html#Footnote71 72. file:///tmp/lynxXXXXqaPq6y/L94993-6310TMP.html#Footnote72 73. file:///tmp/lynxXXXXqaPq6y/L94993-6310TMP.html#Footnote73 74. file:///tmp/lynxXXXXqaPq6y/L94993-6310TMP.html#Footref1 75. file:///tmp/lynxXXXXqaPq6y/L94993-6310TMP.html#Footref2 76. file:///tmp/lynxXXXXqaPq6y/L94993-6310TMP.html#Footref3 77. file:///tmp/lynxXXXXqaPq6y/L94993-6310TMP.html#Footref4 78. file:///tmp/lynxXXXXqaPq6y/L94993-6310TMP.html#Footref5 79. file:///tmp/lynxXXXXqaPq6y/L94993-6310TMP.html#Footref6 80. file:///tmp/lynxXXXXqaPq6y/L94993-6310TMP.html#Footref7 81. file:///tmp/lynxXXXXqaPq6y/L94993-6310TMP.html#Footref8 82. file:///tmp/lynxXXXXqaPq6y/L94993-6310TMP.html#Footref9 83. file:///tmp/lynxXXXXqaPq6y/L94993-6310TMP.html#Footref10 84. file:///tmp/lynxXXXXqaPq6y/L94993-6310TMP.html#Footref11 85. file:///tmp/lynxXXXXqaPq6y/L94993-6310TMP.html#Footref12 86. file:///tmp/lynxXXXXqaPq6y/L94993-6310TMP.html#Footref13 87. file:///tmp/lynxXXXXqaPq6y/L94993-6310TMP.html#Footref14 88. file:///tmp/lynxXXXXqaPq6y/L94993-6310TMP.html#Footref15 89. file:///tmp/lynxXXXXqaPq6y/L94993-6310TMP.html#Footref16 90. file:///tmp/lynxXXXXqaPq6y/L94993-6310TMP.html#Footref17 91. file:///tmp/lynxXXXXqaPq6y/L94993-6310TMP.html#Footref18 92. file:///tmp/lynxXXXXqaPq6y/L94993-6310TMP.html#Footref19 93. file:///tmp/lynxXXXXqaPq6y/L94993-6310TMP.html#Footref20 94. file:///tmp/lynxXXXXqaPq6y/L94993-6310TMP.html#Footref21 95. file:///tmp/lynxXXXXqaPq6y/L94993-6310TMP.html#Footref22 96. file:///tmp/lynxXXXXqaPq6y/L94993-6310TMP.html#Footref23 97. file:///tmp/lynxXXXXqaPq6y/L94993-6310TMP.html#Footref24 98. file:///tmp/lynxXXXXqaPq6y/L94993-6310TMP.html#Footref25 99. file:///tmp/lynxXXXXqaPq6y/L94993-6310TMP.html#Footref26 100. file:///tmp/lynxXXXXqaPq6y/L94993-6310TMP.html#Footref27 101. file:///tmp/lynxXXXXqaPq6y/L94993-6310TMP.html#Footref28 102. file:///tmp/lynxXXXXqaPq6y/L94993-6310TMP.html#Footref29 103. file:///tmp/lynxXXXXqaPq6y/L94993-6310TMP.html#Footref30 104. file:///tmp/lynxXXXXqaPq6y/L94993-6310TMP.html#Footref31 105. file:///tmp/lynxXXXXqaPq6y/L94993-6310TMP.html#Footref32 106. file:///tmp/lynxXXXXqaPq6y/L94993-6310TMP.html#Footref33 107. file:///tmp/lynxXXXXqaPq6y/L94993-6310TMP.html#Footref34 108. file:///tmp/lynxXXXXqaPq6y/L94993-6310TMP.html#Footref35 109. file:///tmp/lynxXXXXqaPq6y/L94993-6310TMP.html#Footref36 110. file:///tmp/lynxXXXXqaPq6y/L94993-6310TMP.html#Footref37 111. file:///tmp/lynxXXXXqaPq6y/L94993-6310TMP.html#Footref38 112. file:///tmp/lynxXXXXqaPq6y/L94993-6310TMP.html#Footref39 113. file:///tmp/lynxXXXXqaPq6y/L94993-6310TMP.html#Footref40 114. file:///tmp/lynxXXXXqaPq6y/L94993-6310TMP.html#Footref41 115. file:///tmp/lynxXXXXqaPq6y/L94993-6310TMP.html#Footref42 116. file:///tmp/lynxXXXXqaPq6y/L94993-6310TMP.html#Footref43 117. file:///tmp/lynxXXXXqaPq6y/L94993-6310TMP.html#Footref44 118. file:///tmp/lynxXXXXqaPq6y/L94993-6310TMP.html#Footref45 119. file:///tmp/lynxXXXXqaPq6y/L94993-6310TMP.html#Footref46 120. file:///tmp/lynxXXXXqaPq6y/L94993-6310TMP.html#Footref47 121. file:///tmp/lynxXXXXqaPq6y/L94993-6310TMP.html#Footref48 122. file:///tmp/lynxXXXXqaPq6y/L94993-6310TMP.html#Footref49 123. file:///tmp/lynxXXXXqaPq6y/L94993-6310TMP.html#Footref50 124. file:///tmp/lynxXXXXqaPq6y/L94993-6310TMP.html#Footref51 125. file:///tmp/lynxXXXXqaPq6y/L94993-6310TMP.html#Footref52 126. file:///tmp/lynxXXXXqaPq6y/L94993-6310TMP.html#Footref53 127. file:///tmp/lynxXXXXqaPq6y/L94993-6310TMP.html#Footref54 128. file:///tmp/lynxXXXXqaPq6y/L94993-6310TMP.html#Footref55 129. file:///tmp/lynxXXXXqaPq6y/L94993-6310TMP.html#Footref56 130. file:///tmp/lynxXXXXqaPq6y/L94993-6310TMP.html#Footref57 131. file:///tmp/lynxXXXXqaPq6y/L94993-6310TMP.html#Footref58 132. file:///tmp/lynxXXXXqaPq6y/L94993-6310TMP.html#Footref59 133. file:///tmp/lynxXXXXqaPq6y/L94993-6310TMP.html#Footref60 134. file:///tmp/lynxXXXXqaPq6y/L94993-6310TMP.html#Footref61 135. file:///tmp/lynxXXXXqaPq6y/L94993-6310TMP.html#Footref62 136. file:///tmp/lynxXXXXqaPq6y/L94993-6310TMP.html#Footref63 137. file:///tmp/lynxXXXXqaPq6y/L94993-6310TMP.html#Footref64 138. file:///tmp/lynxXXXXqaPq6y/L94993-6310TMP.html#Footref65 139. file:///tmp/lynxXXXXqaPq6y/L94993-6310TMP.html#Footref66 140. file:///tmp/lynxXXXXqaPq6y/L94993-6310TMP.html#Footref67 141. file:///tmp/lynxXXXXqaPq6y/L94993-6310TMP.html#Footref68 142. file:///tmp/lynxXXXXqaPq6y/L94993-6310TMP.html#Footref69 143. file:///tmp/lynxXXXXqaPq6y/L94993-6310TMP.html#Footref70 144. file:///tmp/lynxXXXXqaPq6y/L94993-6310TMP.html#Footref71 145. file:///tmp/lynxXXXXqaPq6y/L94993-6310TMP.html#Footref72 146. file:///tmp/lynxXXXXqaPq6y/L94993-6310TMP.html#Footref73