NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA JÁN MAZÁK prednesené 15. mája 2012 ( [1]1 ) Vec C-457/10 P AstraZeneca AB a AstraZeneca plc proti Európskej komisii "Odvolania -- Hospodárska sútaz -- Zneuzitie dominantného postavania -- Trh s liekmi proti vredom -- Zneuzitie konaní o dodatkových ochranných osvedceniach pre liecivá a konaní o vydanie povolenia na uvedenie liekov na trh -- Zavádzajúce vyhlásenia -- Zrusenie povolení na uvedenie na trh -- Prekázky uvádzania generických liekov na trh a súbezných dovozov" I - Úvod 1. Svojím odvolaním sa spolocnosti AstraZeneca AB a AstraZeneca plc (dalej len "odvolatelky") domáhajú zrusenia rozsudku Vseobecného súdu Európskej únie z 1. júla 2010 vo veci T-321/05, AstraZeneca/Komisia, ( [2]2 ) ktorým Vseobecný súd vo velkej casti zamietol ich návrh na zrusenie rozhodnutia Komisie K(2005) 1757 ( [3]3 ). Podla sporného rozhodnutia Komisia ulozila týmto spolocnostiam pokutu vo výske 60 miliónov eur za zneuzitie systému patentovej ochrany a konaní týkajúcich sa uvádzania farmaceutických výrobkov na trh s cielom zabránit príchodu konkurujúcich generických lieciv na trh, prípadne ho oddialit a zamedzit súbeznému obchodovaniu. 2. European Federation of Pharmaceutical Industries and Associations (EFPIA, Európska federácia zdruzení farmaceutických priemyslov), ktorá bola vedlajsím úcastníkom prvostupnového konania na podporu návrhov odvolateliek, podala vzájomné odvolanie, ktorým sa domáha zrusenia sporného rozhodnutia. Aj Komisia podala vzájomné odvolanie, ktorým sa domáha zrusenia napadnutého rozsudku v rozsahu, v akom ciastocne zrusil a zmenil sporné rozhodnutie. II - Okolnosti predchádzajúce sporu 3. Skupina AstraZeneca plc tvorí farmaceutickú skupinu (dalej len "AZ"), ktorá na celosvetovej úrovni vykonáva cinnost v odvetví objavovania a vývoja inovatívných výrobkov a ich uvádzania na trh. Jej podnikanie sa sústreduje na viaceré farmaceutické oblasti, predovsetkým oblasti gastrointestinálnych ochorení. V tejto súvislosti je jedným z hlavných výrobkov, s ktorými AZ obchoduje, výrobok známy pod menom Losec, co je obchodné pomenovanie pouzívané na väcsine európskych trhov. Tento liek na báze omeprazolu, ktorý sa pouzíva na liecbu gastrointestinálnych ochorení spojených s hyperaciditou a osobitne na proaktívne spomalovanie vylucovania zalúdocných kyselín, bol prvým výrobkom na trhu, ktorý pôsobil priamo na protónovú pumpu, to znamená na specifický enzým vnútri parietálnych buniek pozdlz steny zalúdka, ktorý pumpuje kyselinu do zalúdka. 4. Dna 12. mája 1999 spolocnosti Generics (UK) Ltd a Scandinavian Pharmaceuticals Generics AB podali Komisii staznost na správanie AZ, ktorého cielom bolo zabránit týmto spolocnostiam uviest generické verzie omeprazolu na viaceré trhy EHP. Rozhodnutím z 9. februára 2000 Európska komisia nariadila AZ, aby sa podrobila setreniam vo svojich priestoroch v Londýne a Södertälje. Dna 25. júla 2003 Komisia prijala rozhodnutie o zacatí konania a 29. júla 2003 odoslala AZ oznámenie o výhradách. Po viacerých výmenách stanovísk v ústnej aj písomnej forme od roku 2003 do roku 2005 Komisia 15. júna 2005 prijala sporné rozhodnutie, v ktorom konstatovala, ze AstraZeneca AB a AstraZeneca plc sa dopustili dvoch zneuzití dominantného postavenia, cím porusili clánky 82 ES (teraz clánok 102 ZFEÚ) and clánok 54 Dohody o EHP. 5. Podla clánku 1 bodu 1 sporného rozhodnutia prvé zneuzitie spocívalo v zavádzajúcich vyhláseniach adresovaných patentovým úradom v Nemecku, Belgicku, Dánsku, Nórsku, Holandsku a Spojenom královstve, ako aj pred vnútrostátnymi súdmi v Nemecku a Nórsku. Komisia v tejto súvislosti usúdila, ze tieto vyhlásenia boli súcastou celkovej stratégie zameranej na udrziavanie výrobcov generických výrobkov mimo trhu získavaním alebo udrziavaním dodatkových ochranných osvedcení (dalej len "DOO") ( [4]4 ) pre omeprazol, na ktoré AZ nebola oprávnená alebo na ktoré bola oprávnená iba na kratsie obdobie. 6. Podla clánku 1 bodu 2 sporného rozhodnutia druhé zneuzitie spocívalo v podaní návrhov na zrusenie povolení na uvedenie kapsúl Losec na trh v Dánsku, Nórsku a vo Svédsku v spojení so stiahnutím kapsúl Losec z trhu a uvedením tabliet Losec MUPS ("Multiple Unit Pellet System") na trh v týchto troch státoch. Podla tvrdenia Komisie mali tieto úkony zabezpecit, aby výrobcovia generického omeprazolu nemohli vyuzit skrátený spôsob registrácie stanovený v clánku 4 bode 8 písm. a) bode iii) tretom pododseku smernice Rady 65/65/EHS z 26. januára 1965 o aproximácii ustanovení zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení týkajúcich sa humánnych liekov [neoficiálny preklad] ( [5]5 ), a rovnako mali za následok to, ze súbezní dovozcovia mohli stratit svoje súbezné dovozné povolenia. Komisii sa predovsetkým nepozdávala strategická implementácia regulacného rámca zo strany odvolateliek s cielom umelo chránit pred konkurenciou výrobky, ktoré uz neboli chránené patentom a pri ktorých uplynula lehota výlucnosti údajov. 7. Za tieto dve zneuzitia Komisia ulozila odvolatelkám spolocne a nerozdielne pokutu vo výske 46 miliónov eur a spolocnosti AstraZeneca AB pokutu vo výske 14 miliónov eur. 8. Návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 25. augusta 2005 odvolatelky podali zalobu o neplatnost sporného rozhodnutia. Táto zaloba spochybnovala zákonnost uvedeného rozhodnutia v súvislosti s definovaním relevantného trhu, posúdením dominantného postavenia, prvým a druhým zneuzitím dominantného postavenia a výskou pokút. 9. Napadnutým rozsudkom Vseobecný súd vo velkej casti potvrdil sporné rozhodnutie. Vseobecný súd vsak zrusil clánok 1 bod 2 sporného rozhodnutia, ktorý sa týkal druhého zneuzitia, v rozsahu, v akom bolo rozhodnuté, ze odvolatelky porusili clánok 82 ES a clánok 54 Dohody o EHP tým, ze ziadali o zrusenie povolení na uvedenie kapsúl Losec na trh v Dánsku a Nórsku súcasne so stiahnutím kapsúl Losec z trhu a uvedením tabliet Losec MUPS na trh v týchto dvoch státoch, v rozsahu, v akom bolo konstatované, ze tieto konania boli spôsobilé obmedzit súbezné dovozy kapsúl Losec do týchto státov. Vseobecný súd preto znízil výsku pokuty ulozenej spolocne a nerozdielne odvolatelkám na 40250000 eur a pokuty ulozenej spolocnosti AstraZeneca AB na 12250000 eur a vo zvysnej casti zalobu zamietol. III - Návrhy úcastníkov konania pred Súdnym dvorom 10. Svojím odvolaním odvolatelky navrhujú, aby Súdny dvor zrusil napadnutý rozsudok aj sporné rozhodnutie, subsidiárne, aby podla svojej volnej úvahy znízil pokutu ulozenú odvolatelkám v clánku 2 sporného rozhodnutia a aby zaviazal Komisiu na náhradu trov prvostupnového konania a konania o odvolaní. 11. EFPIA navrhuje, aby Súdny dvor zrusil napadnutý rozsudok aj sporné rozhodnutie a zaviazal Komisiu na náhradu trov prvostupnového konania a konania o odvolaní vrátane trov v súvislosti s vedlajsím úcastníctvom EFPIA. 12. Komisia navrhuje, aby Súdny dvor zamietol odvolanie aj vzájomné odvolanie EFPIA, vyhovel vzájomnému odvolaniu Komisie, zaviazal odvolatelky na náhradu trov konania o odvolaní a zaviazal EFPIA na náhradu trov konania o jej vzájomnom odvolaní. IV - Odvolanie 13. Odvolacie dôvody odvolateliek mozno rozdelit na styri skupiny. A - Prvá skupina: definovanie relevantného trhu výrobku 14. Odvolatelky uvádzajú dva odvolacie dôvody týkajúce sa definovania trhu. 1. Prvý dôvod: nezohladnenie postupnosti nárastu predaja IPP na úkor H2 blokátorov a) Argumentácia 15. Odvolatelky tvrdia, ze Vseobecný súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, kedze riadne nepreskúmal význam nárastu pouzívania inhibítorov protónovej pumpy (IPP) na úkor H2 blokátorov (antihistaminiká). Tento dôvod má dve casti. 16. Odvolatelky po prvé tvrdia, ze Vseobecný súd nevykonal analýzu z hladiska casu. Preto napadnutý rozsudok, najmä jeho body 66 az 82, neuznáva potrebu preskúmat vývoj konkurencného vztahu medzi IPP a H2 blokátormi v relevantnom období porusení ani nezohladnuje zmeny, ktoré nastali na relevantných geografických trhoch. Z právneho hladiska je nesprávne predpokladat relevantný trh výrobku v urcitom státe v roku 1993 na základe stavu hospodárskej sútaze v roku 2000. Navyse skutocnost, ze vztah medzi IPP a H2 blokátormi sa v priebehu casu menil, je zrejmá z vyhlásení odborníkov na liecivá, z ktorých vychádzal Vseobecný súd. 17. Po druhé odvolatelky tvrdia, ze Vseobecný súd neuznal význam zotrvacnosti, ktorá je príznacná pre rozsirovanie znalostí o IPP v rámci lekárskej komunity a pri predpisovaní liekov, co bolo dôvodom toho, ze IPP v priebehu casu postupne nahrádzali H2 blokátory. Vseobecný súd v bodoch 83 az 107 napadnutého rozsudku nesprávne odmietol tvrdenie odvolateliek, ze H2 blokátory nevyhnutne vyvíjali významné konkurencné tlaky na IPP, kedze predajnost IPP rástla na úkor H2 blokátorov iba postupne, a teda pomalsie, ako by sa dalo ocakávat vzhladom na terapeutickú nadradenost IPP. Odvolatelky predovsetkým uvádzajú, ze Vseobecný súd neprirodzene rozdelil rôzne výhody a nevýhody H2 blokátorov a IPP, ktoré boli nevyhnutne prepojené. Ak sa totiz lekár rozhodne predpísat H2 blokátor z toho dôvodu, ze sa obáva vedlajsích úcinkov IPP, takéto rozhodnutie nie je len výsledkom obáv týkajúcich sa IPP, ale nevyhnutne zahrna posúdenie povahy a terapeutického profilu H2 blokátorov vrátane skutocnosti, ze je s nimi spojených menej rizík. 18. EFPIA, ktorá podporuje tento prvý dôvod, uvádza, ze Vseobecný súd preniesol dôkazné bremeno tým, ze vyzadoval, aby odvolatelky preukázali, ze to, ze IPP postupne nahrádzali H2 blokátory, je relevantné pre definovanie trhu. 19. Komisia uvádza, ze prvý odvolací dôvod je neúcinný, lebo spochybnuje iba jeden z prvkov odôvodnenia Vseobecného súdu. Postupnost trendov nahrádzania je len jedným z aspektov celkového posúdenia relevantného trhu a akékolvek nesprávne právne posúdenie vo vztahu k tomuto aspektu by toto celkové posúdenie nevyvrátilo. Komisia dalej uvádza, ze velká cast tohto dôvodu je neprípustná v tom, ze ziada Súdny dvor, aby nanovo posúdil skutkové zistenia. 20. Komisia tvrdí, ze tento odvolací dôvod je v kazdom prípade nedôvodný. Pokial ide o prvú cast, Komisia sa domnieva, ze Vseobecný súd neobmedzil svoje preskúmanie na dôkazy z konca príslusného obdobia, ale práve naopak, zameral svoju pozornost na potrebu preukázat existenciu trhu od zaciatku príslusného obdobia. Vseobecný súd navyse správne uviedol, ze postupnost rastu nového výrobku nie je v rozpore s existenciou osobitného trhu výrobku iba pre tento výrobok. Navyse skutocnost, ktorú odvolatelky nespochybnujú, ze vztah medzi IPP a H2 blokátormi sa vyznacoval "asymetrickým" nahrádzaním v neprospech H2 blokátorov a preorientovaním H2 blokátorov smerom k menej zhubným gastrointestinálnym chorobám, je relevantná na preukázanie, ze H2 blokátory nevyvíjali významné konkurencné tlaky na IPP. Napokon uvádza, ze vznik "nového" trhu nevyhnutne neznamená, ze "starý" trh zanikol alebo ze nový trh uz zaznamenáva vyssí objem predaja ako starý trh. 21. Pokial ide o druhú cast, Komisia sa domnieva, ze je zalozená na nesprávnom pochopení napadnutého rozsudku. Vseobecný súd totiz uznal význam zotrvacnosti, ale dospel k záveru, ze to neznamená, ze IPP boli zo strany H2 blokátorov pocas príslusného obdobia vystavené významnému tlaku, kedze v prejednávanej veci zotrvacnost primárne vyplývala z nedostatku informácií o IPP a nie z kvalít H2 blokátorov. b) Posúdenie 22. Podla môjho názoru prvý odvolací dôvod odvolateliek týkajúci sa nezohladnenia postupnosti nárastu predaja IPP na úkor H2 blokátorov nie je neúcinný, ako to tvrdí Komisia. Je pravda, ze ako tvrdí Komisia, posúdenie relevantného trhu vychádza z mnozstva okolností, ktoré zohladnujú celé relevantné obdobie od roku 1993 do roku 2000, a nielen koniec tohto obdobia. ( [6]6 ) Myslím si vsak, ze na úcely clánku 102 ZFEÚ je klúcovým prvkom akéhokolvek posudzovania relevantného trhu výrobkov rozsah, v akom sú výrobky zamenitelné alebo sa nahrádzajú. ( [7]7 ) Vzhladom na skutocnost, ze predaje IPP a H2 blokátorov sa v priebehu casu vyvíjali, ( [8]8 ) a vzhladom na konstatovanie Vseobecného súdu, ze prvé zneuzitie zacalo v Nemecku, Belgicku, Dánsku, Holandsku a Spojenom královstve najneskôr 30. júna 1993 ( [9]9 ) a skoncilo v Dánsku 30. novembra 1994 a v Spojenom královstve 16. júna 1994, ( [10]10 ) je na posúdenie sporného správania podla clánku 102 ZFEÚ nevyhnutné, aby bol relevantný trh výrobkov správne urcený, pokial ide o celé relevantné obdobie a predovsetkým pokial ide o roky 1993 a 1994, na co sa musí zohladnit tento vývoj. 23. Pokial ide o námietku neprípustnosti, ktorú vzniesla Komisia, zastávam názor, ze odvolatelky sa tým, ze pred Súdnym dvorom uvádzajú v rámci svojich dôvodov dôkazy, ktoré pochádzajú okrem iného od viacerých lekárskych odborníkov a správy IMS ( [11]11 ) a ktoré boli predlozené aj pred Vseobecným súdom, vo velkej miere domáhajú toho, aby Súdny dvor vykonal nové hodnotenie dôkazov. Vzhladom na to, ze odvolanie sa obmedzuje na právne otázky, Súdny dvor toto nové hodnotenie nemôze vykonat, pokial sa neuvádza, ze Vseobecný súd zjavne skreslil dôkazy. ( [12]12 ) Odvolatelky vsak netvrdia, ze predmetné dôkazy boli skreslené. Podla môjho názoru je preto tento odvolací dôvod v rozsahu, v akom smeruje k nového hodnoteniu sporných skutocností, neprípustný. 24. Napriek tomu sa domnievam, ze tento odvolací dôvod nastoluje právnu otázku, ktorú teraz preskúmam. 25. Pokial ide o prvú cast prvého odvolacieho dôvodu, odvolatelky sa domnievajú, ze záver Vseobecného súdu vychádzajúci z jeho konstatovaní v bodoch 68 az 72 napadnutého rozsudku a potvrdzujúci rozhodnutie Komisie o relevantných trhoch výrobkov v rôznych státoch od roku 1993 do roku 2000 (1999 Dánsko) vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, lebo nezohladnuje zmeny na týchto trhoch v priebehu relevantného obdobia a pri definícii trhu v príslusnom období vychádza zo stavu o niekolko rokov neskôr. Na rozdiel od tvrdenia odvolateliek sa domnievam, ze Vseobecný súd uznal právny význam postupného vývoja na relevantných trhoch. Z napadnutého rozsudku je zrejmé, ze Vseobecný súd v rámci zalobného dôvodu zalozeného na postupnom nahrádzaní podrobne preskúmal vzorce, podla ktorých IPP od roku 1991 do roku 2000 nahrádzali H2 blokátory ( [13]13 ), aby posúdil, ci H2 blokátory vyvíjali v relevantnom období významné konkurencné tlaky na IPP. V bode 84 napadnutého rozsudku Vseobecný súd uviedol, ze pocet prípadov aj hodnota predpísanej liecby na základe IPP sa postupne zvysovali, je preto zrejmé, ze uvedený súd si bol vedomý, ze pocas casti príslusného obdobia bol pocet prípadov predpísanej liecby na základe H2 blokátorov vyssí ako pocet prípadov liecby na základe IPP. ( [14]14 ) Vseobecný súd vsak usúdil, ze postupný vývoj neodôvodnuje záver, ze H2 blokátory vyvíjali v relevantnom období akékolvek významné konkurencné tlaky na IPP. Tieto úvahy vychádzajú z dvoch skutocností. 26. Po prvé, Vseobecný súd v bode 91 napadnutého rozsudku uviedol, ze v zásade a aj v prípade trhov farmaceutických výrobkov postupné zvysovanie predajov nového výrobku nahrádzajúceho existujúci výrobok nestací na vyvodenie záveru, ze existujúci výrobok nevyhnutne vyvíja významný konkurencný tlak na nový výrobok. Poznamenávam pritom, ze odvolatelky vo svojom odvolaní nespochybnili tento záver ani teoretické východiská tohto záveru, ktoré tento súd uviedol v bodoch 86 az 90 napadnutého rozsudku. Odvolatelky rovnako nespochybnili konstatovanie Vseobecného súdu uvedené v bode 92 napadnutého rozsudku, ze nepredlozili dôkazy umoznujúce domnievat sa, ze postupné zvysovanie predajov IPP bolo spôsobené významným konkurencným tlakom, ktorý vyvíjali H2 blokátory. Myslím si preto, ze Vseobecný súd správne usúdil, ze odvolatelky iba vyslovili domnienku prícinnej súvislosti medzi postupnostou nárastu predaja IPP a konkurencným tlakom, ktorý H2 blokátory vyvíjali na IPP. Vseobecný súd preto dospel k správnemu záveru, ze takáto domnienka v zásade neexistuje a ze v prejednávanej veci neexistujú nijaké osobitné okolnosti, ktoré by umoznili konstatovanie takejto prícinnej súvislosti. Podla mna tým Vseobecný súd nepreniesol dôkazné bremeno v súvislosti s urcením relevantných trhov výrobkov, ktoré spocívalo na Komisii. Vseobecný súd len uviedol, ze zalobný dôvod, ktorý bol uvedený v konaní pred ním, nie je podlozený dôkazmi. 27. Po druhé, Vseobecný súd v bode 96 napadnutého rozsudku uviedol, ze napriek tomu, ze predaje IPP boli v roku 1993 ovela nizsie ako predaje H2 blokátorov, táto skutocnost neumoznuje dospiet k záveru, ze H2 blokátory pocas tohto roka vyvíjali významný konkurencný tlak na IPP, kedze trend asymetrického procesu nahrádzania, ktorý sa vyznacoval nárastom predajov IPP a poklesom alebo stagnáciou predajov H2 blokátorov, spolu so zistením, ze doslo k preorientovaniu pouzívania H2 blokátorov na menej zhubné formy ochorení, potvrdzovali úvahu, ze H2 blokátory nevyvíjali nijaký významný konkurencný tlak na IPP. Ani tieto závery Vseobecného súdu odvolatelky nespochybnili. 28. Podla môjho názoru nemusí byt analýza toho, ktorý výrobok sa v urcitom case predáva viac, dostatocná na úcely urcenia relevantného trhu v zmysle práva hospodárskej sútaze. Preto sa v prípade vyvíjajúcich sa trhov musia preskúmat predaje a trendy nahrádzania v priebehu urcitého obdobia. Samotná skutocnost, ze koncom relevantného obdobia nastal významný nárast predaja H2 blokátorov, neznamená, ako to uvádzajú odvolatelky, ze H2 blokátory a IPP boli súcastou toho istého relevantného trhu výrobkov. Je mozné, aby "starý" a "nový" výrobok existovali popri sebe na dvoch samostatných trhoch. 29. Zastávam preto názor, ze Súdny dvor by mal zamietnut prvú cast prvého odvolacieho dôvodu ako ciastocne neprípustnú a ciastocne nedôvodnú. 30. Pokial ide o otázku zotrvacnosti, podla môjho názoru by mali byt tvrdenia odvolateliek, ze relatívne výhody a nevýhody IPP a H2 blokátorov sú nevyhnutne prepojené, zamietnuté ako nedôvodné, kedze sa podla mna snazia nastolit kvázi-domnienku, ktorá je v rozpore s jasnými skutkovými zisteniami Vseobecného súdu o osobitných okolnostiach prejednávanej veci. ( [15]15 ) 31. Vseobecný súd uznal, ze stupen "zotrvacnosti" predpisujúcich lekárov spomalil predaj IPP a zodpovedajúcim spôsobom aj proces nahrádzania H2 blokátorov za IPP. ( [16]16 ) Súdny dvor vsak konstatoval, ze to samo osebe nepreukazuje, ze H2 blokátory vyvíjali významný konkurencný tlak na IPP. ( [17]17 ) Hoci Vseobecný súd výslovne uznal, ze kvalita skôr existujúceho výrobku môze ovplyvnit stupen zotrvacnosti predpisujúcich lekárov, ak sa jeho terapeutická úcinnost povazuje za dostatocnú, ( [18]18 ) na základe dôkazov vo svojom spise dospel k záveru, ze "zotrvacnost" vyplývala predovsetkým z opatrnosti voci novému výrobku a osobitne z obáv o mozné karcinogénne vedlajsie úcinky IPP. Vseobecný súd navyse okrem iného poznamenal, ze IPP sa povazovali za jedinú úcinnú liecbu závazných foriem gastrointestinálnych ochorení, ze IPP a H2 blokátory mali preto odlisné terapeutické vyuzitie a ze k nárastu IPP v mnohých prípadoch nedochádzalo z velkej casti na úkor H2 blokátorov, co potvrdzuje názor, ze "zotrvacnost" lekárov viac závisela od zhromazdenia a rozsírenia informácií o vlastnostiach IPP ako od kvality H2 blokátorov. ( [19]19 ) Podla môjho názoru tieto skutkové zistenia nemozno napadnút odvolaním, pokial sa neuvádza skreslenie, co odvolatelky neuvádzajú. 32. Myslím si tiez, ze prístup Vseobecného súdu k zotrvacnosti v súvislosti s definovaním trhu a dominantného postavenia nie je, ako to tvrdia odvolatelky, nejednotný. Zotrvacnost pri zvyklostiach lekárov pri predpisovaní sa skúmala v súvislosti s definovaním trhu aj posudzovaním dominantného postavenia, pricom sa dospelo k pomerne odlisným záverom. Podla môjho názoru vsak takéto rozdiely mozno vysvetlit skutocnostou, ze definovanie trhu a posudzovanie dominantného postavenia sú z pohladu práva hospodárskej sútaze dost odlisné úkony. Navyse a co je dôlezitejsie, rozdielny prístup k definovaniu trhu a posudzovaniu dominantného postavenia je úplne pochopitelný a je v súlade s osobitnými skutkovými zisteniami Vseobecného súdu. V uvedenej súvislosti Vseobecný súd dospel k záveru, ze hoci zotrvacnost spomalila proces nahrádzania H2 blokátorov za IPP, nepreukazuje to, ze H2 blokátory vyvíjali významný konkurencný tlak na IPP, kedze zotrvacnost nevyplývala z terapeutických kvalít H2 blokátorov, ale skôr z nedostatku znalostí o IPP, ktoré boli v skutocnosti z terapeutického hladiska lepsie. Pri otázke dominantného postavenia vsak Vseobecný súd dospel k záveru, ze na trhu s PPI, a teda vo vztahu k výrobkom, ktoré boli z terapeutického hladiska podobné, zotrvacnost na strane predpisujúcich lekárov spolu s postavením AZ ako prvého hráca a silnou dobrou povestou znacky Losec priniesli AZ znacnú konkurencnú výhodu. ( [20]20 ) 33. Zastávam preto názor, ze Súdny dvor by mal zamietnut druhú cast prvého odvolacieho dôvodu ako ciastocne neprípustnú a ciastocne nedôvodnú. 2. Druhý dôvod: nezohladnenie celkových nákladov liecby IPP a H2 blokátormi pri posudzovaní vychádzania Komisie z cenových faktorov a) Argumentácia 34. Odvolatelky tvrdia, ze Vseobecný súd pri hodnotení cenových ukazovatelov, z ktorých vychádzala Komisia, nepreskúmal vseobecné náklady na liecbu pomocou IPP v porovnaní s nákladmi na liecbu pomocou H2 blokátorov. V tejto súvislosti uvádzajú, ze hoci sú náklady na dennú dávku IPP vyssie ako náklady na dennú dávku H2 blokátorov, vseobecné náklady na liecbu sú v skutocnosti rovnaké, lebo pomocou IPP sa pacienti vyliecia rýchlejsie. Hoci Vseobecný súd uznal túto skutocnost v bodoch 188 az 193 napadnutého rozsudku, v bodoch 189 a 190 uvedeného rozsudku dospel k záveru, ze vzhladom na to, ze vycíslenie pomeru nákladov a úcinnosti by sa mohlo ukázat osobitne zlozité a neisté, Komisia nevychádzala zo zjavne nesprávneho posúdenia, ked zohladnila cenu liekov za rovnaké obdobie liecby. Takýto prístup Vseobecného súdu je z právneho hladiska nesprávny, kedze prenása dôkazné bremeno. Preto ked chcela Komisia vychádzat z komplexných a nejasných okolností, ako sú cenové ukazovatele, mala bud dostatocným spôsobom analyzovat tieto okolnosti, alebo nevychádzat z nich, ak ich nie je schopná preukázat vzhladom na ich komplexnost. 35. EFPIA podporuje tento odvolací dôvod a vytýka Vseobecnému súdu, ze pri závere, ze Komisia nevychádzala zo zjavne nesprávneho posúdenia, ked porovnávala ceny za rovnaké obdobie liecby, nesprávne uplatnil test nahraditelnosti. 36. Komisia uvádza, ze tento dôvod je neúcinný, kedze nespochybnuje záver uvedený v bode 191 napadnutého rozsudku, ze H2 blokátory neboli schopné vyvíjat významný konkurencný tlak na IPP prostredníctvom nizsích cien so zretelom na jednej strane na obmedzenú citlivost lekárov a pacientov na cenové rozdiely a na druhej strane na platné regulacné systémy. Aj tento dôvod je nedôvodný. Skutocnost, ze sporné rozhodnutie vychádza z liecby trvajúcej 28 dní, nemozno povazovat za zjavne nesprávne posúdenie, kedze urcit presné trvanie kazdej liecby by bolo nemozné. Komisia v tejto súvislosti tvrdí, ze pohlad odvolateliek na posudzovanie pomeru nákladov k úcinnosti je prílis zjednodusujúci a nezohladnuje mnozstvo podmienok a mozných individuálnych prípadov liecby. Navyse skutocnost, ze Vseobecný súd sa domnieval, ze údaje týkajúce sa cenových rozdielov sú relevantné, naznacuje, ze napriek nedostatku urcitosti povazoval tieto údaje za dostatocne spolahlivé na to, aby tvorili súcast celkového posúdenia. Toto posúdenie nemozno napadnút odvolaním. b) Posúdenie 37. Podla môjho názoru je tento odvolací dôvod neúcinný. Vseobecný súd v bode 196 napadnutého rozsudku konstatoval, ze ukazovatele zalozené na cenách sú významným faktorom definície relevantného trhu urobenej Komisiou v prejednávanej veci. Aj keby vsak Vseobecný súd pochybil, ked v bode 190 napadnutého rozsudku uviedol, ze Komisia nevychádzala zo zjavne nesprávneho posúdenia, ked zohladnila cenu liekov za rovnaké obdobie liecby (28 dní), ( [21]21 ) nespochybnuje to závery Vseobecného súdu uvedené v bodoch 171 az 175 a 177 napadnutého rozsudku, ktoré neboli napadnuté, ze H2 blokátory nemohli vyvíjat významné konkurencné tlaky na IPP prostredníctvom nizsích cien. ( [22]22 ) 38. Navyse sa domnievam, ze tento odvolací dôvod je nedôvodný. Hoci celkový cenový rozdiel medzi H2 blokátormi a IPP môze byt nizsí, vzhladom na pomer nákladov k úcinnosti IPP, ako to tvrdia odvolatelky a ako to Vseobecný súd naozaj výslovne pripustil, podla môjho názoru odvolatelky len tvrdili, ze Vseobecný súd pochybil, ked prijal skutocnost, ze Komisia vychádzala z rozdielu v nákladoch na IPP a H2 blokátory vztahujúceho sa na obdobie liecby v trvaní 28 dní. Odvolatelky vsak nespochybnili záver Vseobecného súdu, ze vycíslenie pomeru nákladov a úcinnosti by sa mohlo ukázat osobitne zlozité a neisté. Preto si myslím, ze hoci obdobie liecby v trvaní 28 dní nie je dokonale spolahlivým ukazovatelom vychádzajúcim z ceny, Vseobecný súd nepochybil, ked dospel k záveru, ze Komisia ho v spornom rozhodnutí pri definovaní relevantného trhu výrobkov mohla zohladnit popri ostatných, presnejsích ukazovateloch vychádzajúcich z ceny, ktoré boli uvedené v napadnutom rozsudku. 39. Zastávam preto názor, ze druhý odvolací dôvod je neprípustný a nedôvodný a Súdny dvor by ho mal zamietnut. B - Druhá skupina: prvé zneuzitie dominantného postavenia 40. Odvolatelky uvádzajú dva odvolacie dôvody súvisiace s prvým zneuzitím. 1. Prvý dôvod: nijaký nedostatok hospodárskej sútaze na základe kvality a spoliehanie sa AZ na výklad práva v dobrej viere a) Argumentácia 41. Odvolatelky sa domnievajú, ze Vseobecný súd pri hodnotení hospodárskej sútaze na základe kvality vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia. Vseobecný súd pochybil pri posúdení, ci vyjadrenia odvolateliek voci patentovým úradom boli objektívne zavádzajúce, a ako irelevantné nesprávne zamietol primeranost názoru AZ a jej dobrú vieru vzhladom na jej zákonné nároky na DOO podla clánku 19 nariadenia c. 1768/92. 42. Odvolatelky tvrdia, ze Vseobecný súd nesprávne vylozil pojem "hospodárska sútaz na základe kvality" tým, ze skutocnost, ze vnútrostátnym patentovým úradom neuviedli svoj výklad clánku 19 nariadenia c. 1768/92 a v dôsledku toho predovsetkým okolnost, ze odkaz na prvé povolenie, z ktorého vychádzali pri podpore svojich ziadostí o DOO, nebol odkazom na povolenie podla smernice 65/65/EHS, ale odkazom na následné povolenie spojené so zverejnením cien, povazoval za porusenie takejto hospodárskej sútaze. Na zneuzitie nepostacuje "nedostatok transparentnosti", Vseobecný súd mal preto vyzadovat, aby mali odvolatelky prinajmensom vedomost o tom, ze nie sú oprávnené na DOO. Vseobecný súd po tom, co skutocnost, ze v case podania ziadostí bolo vzhladom na nejednoznacnost clánku 19 nariadenia c. 1768/92 rozumné domnievat sa, ze odvolatelky boli oprávnené na DOO, zamietol ako irelevantnú, nastavil spodnú hranicu prílis nízko, cím samotnú skutocnost, ze podnik v dominantnom postavení sa domáha práva, o ktorom si myslí, ze ho môze vyuzit bez toho, aby sprístupnil okolnosti, z ktorých vychádza jeho názor, povýsil na zneuzitie. Odôvodnenie Vseobecného súdu vychádza z predpokladu, ze odvolatelky neboli oprávnené na DOO, a je preto zalozené na neskorsej skúsenosti, pricom zohladnuje objasnenie poskytnuté rozsudkom vo veci Hässle ( [23]23 ). 43. Odvolatelky tvrdia, ze existujú presvedcivé politické a právne dôvody, preco by za okolností, ako sú tie v prejednávanej veci, mali byt podmienkou na konstatovanie zneuzitia úmyselný podvod alebo zavádzanie. Taký prísny koncept zneuzitia, ako je ten, ktorý uplatnil Vseobecný súd, tak pravdepodobne znízi pocet ziadostí o ochranu práv dusevného vlastníctva v Európe alebo ich oddiali, najmä ak sa spojí so striktným prístupom Komisie k definícii trhu. Pre porovnanie, v práve Spojených státov môzu byt prostredníctvom práva hospodárskej sútaze napadnuté iba patenty získané podvodom, aby sa neohrozili ziadosti o patenty. Rovnako mozno vyvodit paralelu, pokial ide o judikatúru týkajúcu sa zneuzitia na základe súdnych sporov, pricom by sa mali uplatnovat dve podmienky, objektívna a subjektívna, stanovené Súdom prvého stupna v rozsudku ITT Promedia/Komisia, ( [24]24 ) pricom v prejednávanej veci nebola splnená ani jedna z týchto podmienok. 44. EFPIA podporuje tento dôvod a dalej uvádza, ze podla výkladu Vseobecného súdu "objektívne zavádzajúce" vyhlásenie v skutocnosti znamená "objektívne nesprávne" vyhlásenie. Ak by sa mal uplatnovat takýto standard, podniky v dominantnom postavení by museli byt vo svojich vztahoch s regulacnými orgánmi neomylné. Aj omyl, ktorý sa stal neúmyselne a bol okamzite napravený, by tak mal za následok zodpovednost podla clánku 102 ZFEÚ. EFPIA predovsetkým tvrdí, ze uplatnovanie tohto konceptu na ziadosti o patenty by bolo právne neudrzatelné, lebo mnozstvo takýchto ziadostí by bolo kazdorocne zamietnutých na základe toho, ze nie sú objektívne správne, kedze ich úcel nie je v súlade s kritériom patentovatelnosti. EFPIA zdôraznuje, ze patentové právo je osobitne komplexné a postupy vyhladávania a výskumu trvajú roky. 45. Komisia uvádza, ze odvolatelky sa týmto dôvodom snazia zakryt zneuzitie tým, ze ho prezentujú iba ako nedostatok transparentnosti, hoci Vseobecný súd dospel k záveru, ze ich správanie bolo úmyselné a silne zavádzajúce. Odvolatelky tak iba opisujú skutocnosti spôsobom, ktorý sa rozchádza so zisteniami Vseobecného súdu, ktorý predovsetkým poznamenal, ze si nemohli nebyt vedomé toho, ze patentoví zástupcovia aj patentové úrady porozumeli pojmu "povolenie na uvedenie na trh" tak, ze sa tým myslí povolenie podla smernice 65/65/EHS. Tento dôvod je preto neprípustný, lebo v skutocnosti je jeho cielom nové posúdenie skutocností týkajúcich sa prvého zneuzitia. 46. Komisia zdôraznuje, ze prvé zneuzitie nespocívalo len v samotnom neposkytnutí právneho výkladu nariadenia o DOO, ale tiez v skutocnosti, ze odvolatelky vedome zavádzali príslusné orgány tým, ze im neposkytli velmi specifické faktické informácie, ktoré boli nevyhnutné na urcenie, ci by sa mali poskytnút DOO, a tam, kde to bolo vhodné, tiez na urcenie ich trvaní. Rovnako nie je v súvislosti so zneuzitím dominantného postavenia nevyhnutné preukázat zlú vieru, kedze toto zneuzitie je objektívnym pojmom. Zavádzajúca povaha vyhlásenia nezávisí od toho, ci ho vyhlasujúca osoba vníma ako zavádzajúce, alebo nie. Rozhodujúcou otázkou je to, ci je správanie z objektívneho hladiska takého druhu, ze obmedzuje hospodársku sútaz, co Vseobecný súd starostlivo preskúmal. Tvrdenie odvolateliek sa navyse rovná vyhláseniu, ze ak je spolocnost presvedcená, ze môze vyuzit výlucné právo, neexistuje nic, co by jej bránilo podat orgánom verejnej moci nesprávne, klamlivé alebo zavádzajúce vyhlásenia, co je nepredstavitelné. Napokon uvádza, ze rozsudok ITT Promedia/Komisia ( [25]25 ) nie je v prejednávanej veci relevantný. b) Posúdenie 47. Z bodu 496 napadnutého rozsudku je zrejmé, ze Vseobecný súd sa domnieval, ze pri prvom zneuzití vôbec neslo o predpokladanú dobrú vieru AZ pri výklade nariadenia c. 1768/92 ani o rozumnost tohto výkladu. Vseobecný súd totiz predtým uviedol, ze z objektívnej povahy pojmu zneuzitie vyplýva, ze zavádzajúcu povahu vyhlásení odovzdaných orgánom verejnej moci treba posúdit na základe objektívnych skutocností a ze na úcely zistenia zneuzitia dominantného postavenia sa nevyzaduje preukázanie úmyselnej povahy správania a zlej viery podniku v dominantnom postavení. ( [26]26 ) Odvolatelky uvádzajú, ze Vseobecný súd pochybil, ked odmietol dobrú vieru AZ pri výklade zákona ako irelevantnú a ze v dôsledku toho tým vytvoril na strane dominantnej spolocnosti zneuzitie per se na základe toho, ze sa domáhala práva, o ktorom bola presvedcená, ze je nan oprávnená, pricom neuviedla dôvod tohto presvedcenia. 48. Podla môjho názoru sú tvrdenia odvolateliek vzhladom na velmi podrobné a jasné skutkové zistenia Vseobecného súdu vychádzajúce z konkrétnych úkonov AZ úplne nepodlozené. V tejto súvislosti musí byt poznamenané, ze Vseobecný súd konstatoval, ze vyhlásenia AZ urcené patentovým úradom na úcely ziadostí o DOO sa "vyznacoval[i] zjavným nedostatkom transparentnosti" ( [27]27 ) a boli "silne zavádzajúce" ( [28]28 ). Podla skutkových zistení uvedeného súdu boli ziadosti o DOO podané takým spôsobom, aby viedli patentové úrady, o ktoré islo, k usudzovaniu, ze dátumy predlozené vo vztahu k Francúzsku a Luxembursku zodpovedajú skôr vydaniu technického povolenia na uvedenie na trh ako dátumu uverejnenia ceny lieku. ( [29]29 ) 49. Preto si myslím, ze Vseobecný súd dospel k záveru, ze sporné nesprávne vyhlásenia nespocívali len v tom, ze AZ v ziadostiach o DOO neposkytla svoj výklad clánku 19 nariadenia c. 1768/92, ale skôr v tom, ze AZ podala v konaniach o ziadostiach silne zavádzajúce vyhlásenia. Odvolávanie sa Vseobecného súdu v bode 494 napadnutého rozsudku na nedostatok proaktívneho prezradenia povahy dátumov, pokial ide na jednej strane o luxemburské a francúzske povolenia na uvedenie na trh a na druhej strane o výklad nariadenia c. 1768/92, ktorý viedol k výberu týchto dátumov, sa nemôze posudzovat samostatne, ale naopak v súvislosti s podrobnými skutkovými zisteniami Vseobecného súdu o silne zavádzajúcich vyhláseniach, ktoré AZ urobila v konaní o ziadostiach. Vseobecný súd totiz zistil, ze AZ sa v mnozstve prípadov úmyselne ( [30]30 ) snazila zavádzat príslusné orgány tým, ze neposkytla faktické informácie, ktoré boli relevantné pre udelenie DOO. 50. Z ustálenej judikatúry totiz vyplýva, ze pojem zneuzitie dominantného postavenia je objektívnym pojmom. ( [31]31 ) Zastávam preto názor, ze v súvislosti so zneuzitím dominantného postavenia Vseobecný súd pri posudzovaní, ci je urcitý spôsob správania zavádzajúci, nebol povinný, ako to tvrdia odvolatelky, zohladnit údajné subjektívne presvedcenie AZ pri výklade zákona, ci uz bona fide, alebo nie, ale bol skôr povinný preskúmat ich skutocné správanie. ( [32]32 ) Navyse tvrdenie odvolateliek týkajúce sa poziadavky na preukázanie, ze AZ vedela o tom, ze nebola oprávnená na DOO, a ze teda konala podvodne, sa podla môjho názoru úplne odklána od zásady, ze zneuzitie dominantného postavenia je objektívnym pojmom. Predstavuje tiez pokus zaviest trestnoprávnu úroven dokazovania do konania, o ktorom Súdny dvor uviedol, ze je svojou povahou skôr správnym ako trestnoprávnym konaním ( [33]33 ) a je v urcitom rozpore s clánkom 23 ods. 5 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003, ( [34]34 ) ktoré stanovuje, ze pokuty ulozené podla tohto ustanovenia nemajú trestnoprávny charakter. 51. Skutocnost, ze na objasnenie clánku 19 nariadenia c. 1768/92 bol podaný návrh na zacatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom vo veci Hässle ( [35]35 ) alebo ze v roku 1994, jeden rok po skoncení prvého zneuzitia, dve advokátske kancelárie, ktoré poverila AZ, vydali právne stanoviská podporujúce "teóriu skutocného uvedenia na trh", nie je relevantná a nemôze zmiernit objektívne zavádzajúce vyhlásenia AZ, ktoré, a to by som chcel zdôraznit, podla zistení Vseobecného súdu jasne prekracovali akýkolvek výklad príslusnej právnej úpravy bona fide. Na rozdiel od toho, co tvrdia odvolatelky, podla môjho názoru Vseobecný súd nevytvoril na strane dominantnej spolocnosti zneuzitie per se na základe toho, ze sa domáhala práva, o ktorom bola presvedcená, ze je nan oprávnená, pricom neuviedla dôvod tohto presvedcenia. Podla môjho názoru Vseobecný súd len usúdil, ze podnik v dominantnom postavení nesmie na to, aby získal právo, podat orgánom verejnej moci objektívne zavádzajúce vyhlásenie bez ohladu na to, ci je tento podnik presvedcený o tomto práve, alebo nie. Takýto postup nenastavuje spodnú hranicu prílis nízko ani neznízi pocet ziadostí o ochranu práv dusevného vlastníctva v Európe, ani ich neoddiali zvýsením regulacného, právneho a administratívneho bremena zatazujúceho spolocnosti, ako to tvrdia odvolatelky a EFPIA, ale skôr obmedzí zneuzitia dominantného postavenia vyplývajúce zo silne zavádzajúcich vyhlásení urobených pred patentovými úradmi alebo inými úradmi na ochranu dusevného vlastníctva. 52. Myslím si tiez, ze Vseobecný súd správne konstatoval, ze rozsudok Súdu prvého stupna vo veci ITT Promedia/Komisia ( [36]36 ) nie je v prejednávanej veci relevantný. Súd prvého stupna totiz vo veci ITT Promedia/Komisia nerozhodoval o kritériách nevyhnutných na stanovenie, ci súdne konanie predstavuje zneuzitie dominantného postavenia. V dôsledku toho je skutocnost, ze odvolatelky sa vo svojich návrhoch odvolávali na tieto "kritériá", urcitým spôsobom spekulatívna. ( [37]37 ) Navyse sa domnievam, ze z odvolávania sa odvolateliek na prípady súdnych sporov a zneuzití v súvislosti s povoleniami nemozno vyvodit nijaké rozumné paralely. Mimoriadna zdrzanlivost, ktorá sa musí uplatnit pred tým, ako sa dospeje k záveru, ze súdny spor je svojou povahou zneuzitím, aby sa zabezpecilo základné právo na prístup k spravodlivosti, v prejednávanej veci nie je priznaná vzhladom na neexistenciu akejkolvek potreby chránit toto základné právo, ako aj vzhladom na skutocnost, ze sporné zneuzitie sa vyznacuje silne zavádzajúcimi vyhláseniami patentovým úradom. 53. Zastávam preto názor, ze Súdny dvor by mal zamietnut tento odvolací dôvod ako nedôvodný. 2. Druhý odvolací dôvod: nekonstatovanie úcinku na hospodársku sútaz alebo smerovania k obmedzeniu hospodárskej sútaze a) Argumentácia 54. Odvolatelky tvrdia, ze Vseobecný súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, kedze nesprávne urcil obdobie, v ktorom zacalo prvé zneuzitie dominantného postavenia. Vseobecný súd preto nesprávne rozhodol, ze uz samotné poziadanie o DOO predstavuje zneuzitie, a to bez toho, aby zvázil, ci bola dotknutá hospodárska sútaz alebo ci vytýkané správanie smerovalo k obmedzeniu hospodárskej sútaze. Ak by Vseobecný súd uskutocnil takéto preskúmanie, musel by zistit, ze zneuzitie nezacalo ziadostou o DOO, ale az udelením tohto osvedcenia. Odvolatelky dalej poznamenávajú, ze ziadosti o DOO boli podané v období pät az sest rokov pred tým, ako tieto osvedcenia nadobudli úcinnost, a ze az do tohto okamihu boli ich práva chránené patentmi. 55. Odvolatelky predovsetkým tvrdia, ze toto správanie nemozno napadnút na základe clánku 102 ZFEÚ len z toho dôvodu, ze na základe neskorsej skúsenosti sa zistí, ze bolo zavádzajúce. Aby islo o zneuzitie s cielom vylúcenia, zavádzajúce správanie musí mat bud skutocný úcinok na hospodársku sútaz, alebo musí smerovat k takémuto úcinku. Kedze pozadované výlucné právo nebolo priznané, konkurenti odvolateliek si neboli vedomí tohto výlucného práva a existencia tohto práva nemohla ovplyvnit správanie týchto konkurentov, hospodárska sútaz nemohla byt dotknutá. Na podporu tejto analýzy odvolatelky odkazujú predovsetkým na návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Ruiz-Jarabo Colomer vo veci Sot. Lélos kai Sia a i., ( [38]38 ) viaceré rozsudky tohto súdu a Vseobecného súdu a tiez právo hospodárskej sútaze Spojených státov, podla ktorého neexistuje nijaké zneuzitie, pokial nebol udelený patent. 56. EFPIA dalej vytýka Vseobecnému súdu záver, ze zavádzajúce vyhlásenie môze predstavovat zneuzitie aj vtedy, ak nemalo nijaký vonkajsí úcinok, lebo omyl bol napravený patentovým úradom alebo tretími stranami, pri pouzití opravných mechanizmov, ako sú námietkové konania alebo súdne konania o neplatnost. 57. Komisia uvádza, ze na rozdiel od toho, co tvrdia odvolatelky, Vseobecný súd nevychádzal z analýzy preukazujúcej, ze zavádzajúce vyhlásenia sú zneuzitím "per se", ale uskutocnil velmi podrobnú analýzu potenciálnych úcinkov vytýkaného správania, pricom podrobne vysvetlil dôvody, preco usúdil, ze takéto správanie by mohlo obmedzit hospodársku sútaz, a dospel k záveru, ze toto správanie malo úcinky na trh. Komisia sa v tejto súvislosti odvoláva na body 357, 361, 377, 380, 493, 591, 593, 598, 602 az 608 a 903 napadnutého rozsudku, ktoré obsahujú skutkové zistenia, ktoré Súdny dvor v rámci odvolania nemôze preskúmat. 58. Pokial sa odvolatelky domáhajú toho, aby sa konstatovalo, ze zneuzitie má samo osebe priamy úcinok na hospodársku sútaz, takéto tvrdenie je v rozpore s judikatúrou a v bodoch 376 a 377 napadnutého rozsudku bolo správne zamietnuté. Z judikatúry okrem toho vyplýva, ze na úcely definovania protisútazného správania sa môze pouzit kritérium potenciálnej hospodárskej sútaze. Navyse skutocnost, ze úcinky na trh môzu závisiet od dalsích úkonov zo strany orgánov verejnej moci, nevylucuje existenciu zneuzitia. Ak sú rozhodovacie cinnosti týchto orgánov skreslené zavádzajúcimi vyhláseniami, z toho vyplývajúci protisútazný úcinok nemozno pripísat úkonu státu, ale týmto vyhláseniam. 59. Pokial ide o tvrdenie týkajúce sa skutocnosti, ze v urcitých státoch neboli udelené DOO, Komisia uvádza, ze vzhladom na to, ze vytýkané správanie bolo súcastou celkovej stratégie, existencia zneuzitia nie je dotknutá skutocnostou, ze v urcitých státoch táto stratégia nebola úspesná. Rozhodujúcim kritériom je to, ci mozno konstatovat retaz udalostí s dostatocnou pravdepodobnostou. Komisia napokon uvádza, ze riesenie prijaté v práve Spojených státov nemozno prenásat do európskych súvislostí a ze napadnutý rozsudok, najmä body 362 a 368, je v tejto súvislosti odôvodnený dostatocným spôsobom. b) Posúdenie 60. Z ustálenej judikatúry vyplýva, ze clánok 102 ZFEÚ sa vztahuje na správanie podniku v dominantnom postavení, ktoré môze ovplyvnit struktúru trhu, na ktorom práve z dôvodu prítomnosti takéhoto podniku je úroven hospodárskej sútaze uz oslabená, a ktoré má vo svojom dôsledku zabránit zachovaniu existujúcej úrovne hospodárskej sútaze na trhu alebo rozvoju tejto hospodárskej sútaze, a to s pouzitím iných prostriedkov, nez ktoré ovládajú obvyklú sútaz výrobkov alebo sluzieb na základe plnení hospodárskych subjektov. ( [39]39 ) 61. Preto je nevyhnutné, aby bol preukázaný protisútazný úcinok. ( [40]40 ) 62. Rozsah, v akom sa musí na to, aby sa konstatovalo zneuzitie dominantného postavenia, preukázat protisútazný úcinok, je vsak predmetom rozsiahlej diskusie a je najdôlezitejsím prvkom na riadne a vcasné vynucovanie clánku 102 ZFEÚ. Ak sa poziadavka na preukázanie protisútazného úcinku postupu stanoví prílis vysoko, cím sa vyzaduje dôkaz skutocného úcinku alebo vysokej pravdepodobnosti, alebo moznosti ( [41]41 ), ze takýto úcinok nastane, vzniká nebezpecenstvo, ze protisútazné správanie, ktoré okrem iného poskodzuje spotrebitelov, zostane nepostihnuté príslusnými orgánmi na ochranu hospodárskej sútaze, lebo dôkazné bremeno, ktoré budú musiet znásat, bude stanovené prílis vysoko. Na druhej strane, ak sa poziadavka na preukázanie protisútazného úcinku urcitých postupov stanoví prílis nízko, cím sa predpokladá, ze sú zneuzitím per se alebo sa vyzaduje len o nieco viac ako vágne tvrdenie, ze majú protisútazné úcinky, toto nebezpecenstvo utlmí legitímne snahy dominantných spolocností, ktoré sútazia mozno "agresívne", no napriek tomu na základe kvality. Existuje preto potreba vymedzit strednú cestu medzi týmito dvomi extrémami. 63. Preto si myslím, ze orgány na ochranu hospodárskej sútaze musia preukázat spôsobom, ktorý je sitý na mieru osobitným okolnostiam a skutocnostiam kazdej veci, ze urcitý postup "smeruje" k obmedzeniu hospodárskej sútaze v tom zmysle, ze má potenciál bránit hospodárskej sútazi. Musí sa preto preukázat, ze je predstavitelné, ze tento postup poskodzuje alebo poskodí hospodársku sútaz. Abstraktné, cisto hypotetické alebo vzdialené tvrdenia alebo teórie poskodenia, ktoré nesúvisia s osobitnými okolnostami veci, o ktorú ide, preto nepostacujú. 64. Myslím si, ze na to, aby sa urcilo, ci postup má pozadované protisútazné (potenciálne/predstavitelné) úcinky, sa tieto úcinky musia posudzovat v case, ked bol tento postup skutocne realizovaný alebo uplatnený. ( [42]42 ) Prístup "pockáme a uvidíme", v dôsledku ktorého sa protisútazné úcinky posúdia neskôr, sa môze rovnat zavedeniu standardu priblizujúcemu sa k poziadavke skutocných, konkrétnych protisútazných úcinkov a môze postavit latku dôkazného bremena prílis vysoko. Podla môjho názoru z toho preto vyplýva, ze skutocné, následné znalosti alebo reakcie tretích osôb na urcitý postup, ktorý uz bol uplatnený, sú tiez v zásade irelevantné na posúdenie, ci tento postup smeruje k protisútaznému úcinku. Úplne súhlasím s konstatovaním Vseobecného súdu v bode 377 napadnutého rozsudku, ze "vyhlásenia smerujúce k protiprávnemu nadobudnutiu výhradných práv predstavujú zneuzitie iba vtedy, ak sa preukáze, ze so zretelom na objektívne okolnosti, v ktorých boli urobené, sú tieto vyhlásenia skutocne spôsobilé viest orgány verejnej moci k udeleniu pozadovaného výhradného práva". 65. V prvom rade si myslím, ze tvrdenie odvolateliek uvedené v bode 55 vyssie, ze ich správanie sa povazovalo za zneuzitie iba na základe neskorsej skúsenosti, by nemalo byt prijaté. Ako je uvedené vyssie v bode 48 a nasl., Vseobecný súd dospel k skutkovým zisteniam, ze ziadosti o sporné DOO sa "vyznacoval[i] zjavným nedostatkom transparentnosti", boli "silne zavádzajúce" a prekracovali akýkolvek výklad príslusných právnych predpisov bona fide. 66. Rovnako si myslím, ze sporné ziadosti o DOO mali v case, ked boli podané, potenciál bránit hospodárskej sútazi. V tejto súvislosti skutocnost, ze v niektorých státoch mohli skutocne udelené DOO nadobudnút úcinnost iba po niekolkých rokoch od toho, co uplynula doba platnosti základného patentu ( [43]43 ), nezmiernuje skutocnost, ze samotné ziadosti mali vzhladom na úcinky DOO spocívajúce vo vylúcení potenciál nepriaznivo ovplyvnit hospodársku sútaz alebo jej bránit. 67. Konstatovanie protisútazného úcinku nevyzaduje, aby bolo zneuzívajúce správanie úspesné alebo, povedal by som, úspesné v rámci urcitého casového obdobia ( [44]44 ), pokial nie je protisútazný úcinok taký vzdialený, aby bol nepredstavitelný. 68. Myslím si, ze Vseobecný súd v bode 360 napadnutého rozsudku správne konstatoval, ze skutocnost, ze niektoré orgány verejnej moci sa nenechali zavádzat alebo ze konkurenti dosiahli zrusenie DOO, neznamená, ze zavádzajúce vyhlásenia nemohli mat protisútazný úcinok v case, ked boli urobené. Zastávam preto názor, ze tvrdenie EFPIA uvedené v bode 56 vyssie by malo byt odmietnuté. Ak by v prejednávanej veci nedoslo k zásahu zo strany tretích osôb, je predstavitelné, ze ziadosti o DOO by mali za následok vydanie DOO a vznik regulacných prekázok pre hospodársku sútaz. Na rozdiel od tvrdení odvolateliek predlozených tomuto súdu nejde o situáciu, v ktorej by správanie "obmedzilo hospodársku sútaz len v prípade, ak by nastala séria dalsích náhodných okolností". Skôr sa to podobá na situáciu, v ktorej by správanie obmedzilo hospodársku sútaz, pokial by nenastali dalsie náhodné okolnosti (ako je zásah zo strany tretích osôb), ktoré by tomu zabránili. 69. Podla môjho názoru Komisia správne uviedla, ze dodatocné kritérium "znalosti na strane konkurentov", ktoré uviedli odvolatelky, by do pojmu zneuzitie dominantného postavenia vnieslo nový prvok, ktorý nie je zlucitelný s jeho objektívnou povahou. Navyse a ako to uviedla Komisia, kedze podnik v dominantnom postavení nemusí vediet o tom, ci sú si jeho konkurenti vedomí jeho správania, takáto poziadavka by bola tiez v rozpore s právnou istotou. 70. Pokial ide o to, ze odvolatelky odkazujú na právo Spojených státov, stací uviest, ze právo Spojených státov nie je relevantné v súvislosti s týmto konaním, ktoré sa týka uplatnovania clánku 102 ZFEÚ. Vseobecný súd preto v bode 368 napadnutého rozsudku správne uviedol, ze stanovisko prijaté v práve Spojených státov nemôze predurcovat, aké stanovisko zaujme Európska únia. V kazdom prípade si myslím, ze standard dokazovania protisútazných úcinkov, ktorý navrhujú odvolatelky prostredníctvom analógie s právom Spojených státov, by nemal byt prijatý. Odvolatelky v tejto súvislosti vo svojich pripomienkach citujú rozsudok United States District Court (Federal) ( [45]45 ) a poznamenávajú, ze "samotné získanie patentu podvodom bez akéhokolvek následného pokusu o vymáhanie vo vseobecnosti nie je porusením práva hospodárskej sútaze". Po prvé, ako som uviedol v bode 50 vyssie, poziadavka na podvodné konanie predstavuje nevhodný pokus o uplatnovanie trestnoprávnych standardov dokazovania v oblasti, ktorá nie je svojou povahou trestnoprávna. Po druhé, poziadavka na potenciálne/predstavitelné protisútazné úcinky zabezpecuje, ze clánok 102 ZFEÚ predstavuje dostatocné prekázky na zamedzenie zneuzitia dominantného postavenia, pricom sa predíde stereotypnému alebo per se uplatnovaniu tohto ustanovenia, pri ktorom by hrozilo utlmenie hospodárskej sútaze na základe kvality. Zastávam preto názor, ze poziadavka na následný pokus o vymáhanie sa jasne priblizuje poziadavke na preukázanie skutocných protisútazných úcinkov. Takáto poziadavka preto dvíha latku dôkazného bremena v súvislosti s protisútaznými úcinkami prílis vysoko a hrozí pri nej znacné znízenie odstrasujúceho úcinku clánku 102 ZFEÚ. Myslím si, ze Vseobecný súd v bode 362 napadnutého rozsudku správne uviedol, ze neexistovala nijaká potreba, aby boli DOO skutocne vymáhané, kedze "samotné vlastníctvo výhradného práva podnikom má obvykle za následok, ze konkurenti zostávajú stranou, kedze v súlade s verejnoprávnou úpravou musia toto výhradné právo respektovat". 71. Zastávam preto názor, ze Súdny dvor by mal tento odvolací dôvod zamietnut ako nedôvodný. C - Tretia skupina: druhé zneuzitie dominantného postavenia 72. Odvolatelky uvádzajú dva odvolacie dôvody súvisiace s druhým zneuzitím dominantného postavenia. 1. Prvý dôvod: hospodárska sútaz na základe kvality a) Argumentácia 73. Odvolatelky tvrdia, ze Vseobecný súd nesprávne vylozil pojem "hospodárska sútaz na základe kvality" tým, ze usúdil, ze samotný výkon práva priznaného právom Únie nie je zlucitelný s takouto hospodárskou sútazou. Právo Európskej únie logicky nemôze priznat a súcasne zakázat právo na zrusenie povolenia na uvedenie na trh. Odvolatelky v tejto súvislosti tvrdia, ze právna úprava Únie v oblasti liekov priznáva drzitelovi povolenia na uvedenie na trh právo poziadat o zrusenie povolenia, rovnako ako právo nepoziadat o jeho obnovenie po uplynutí doby platnosti. Samotná Komisia a tiez generálni advokáti La Pergola a Geelhoed vo veciach Rhône-Poulenc Rorer a May & Baker ( [46]46 ) a Ferring ( [47]47 ) výslovne uznali, ze oprávnená osoba môze toto právo vykonat kedykolvek bez toho, aby musela uviest akékolvek dôvody, a bez toho, aby musela prihliadat na záujmy výrobcov generických liekov a súbezných dovozcov. Tieto zásady rovnako vyplývajú z rozsudku v poslednej uvedenej veci. 74. Odvolatelky v tejto súvislosti zdôraznujú, ze existencia povolenia na uvedenie na trh so sebou prinása prísne povinnosti starostlivosti týkajúce sa liekov a sústavné náklady, ktorých zbavenie sa je zákonné, ak sa povolený výrobok uz viac neuvádza na trh. Poziadavka, aby spolocnost v dominantnom postavení bola zbavená práva na zrusenie a bola nútená, aby udrziavala v platnosti povolenie, ktoré uz nepotrebuje, a bola by tak nútená vynakladat úsilie a náklady a prevziat zodpovednost v systéme verejného zdravia za presnost informácií, ktoré poskytuje, bez akejkolvek náhrady zo strany svojich konkurentov, prílis rozsiruje osobitnú zodpovednost spolocností v dominantnom postavení. Takéto zrusenie by navyse nezabránilo súbezným dovozom ani obchodovaniu s generickými výrobkami, ktoré uz sú na trhu. 75. Odvolatelky dalej vytýkajú Vseobecnému súdu, ze v bode 677 napadnutého rozsudku nedostatocne odôvodnil svoj záver, ze nezákonnost správania, ktoré je zneuzitím, podla clánku 102 ZFEÚ nesúvisí s jeho zákonnostou podla iných právnych noriem. Vseobecný súd mal pritom vysvetlit, akým spôsobom predstavuje výkon legitímneho práva AZ v prejednávanej veci zneuzitie. Navyse cielom samotných právnych predpisov Únie upravujúcich oblast liekov je zosúladit podporovanie inovácií s ochranou hospodárskej sútaze. Odvolatelky dalej tvrdia, ze Vseobecný súd oznacil za zneuzitie iné správanie ako to, ktoré konstatovala Komisia, a tým prekrocil svoje právomoci. 76. Komisia najprv poznamenáva, ze Vseobecný súd konstatoval, ze zámerom AZ pri zrusení registrácií povolení na uvedenie na trh bolo zamedzit uvedeniu generických výrobkov na trh a súbezným dovozom a ze na takéto správanie neexistovalo objektívne odôvodnenie. Dalej poznamenáva, ze odvolatelky skreslili tak stanovisko Komisie, ako aj Vseobecného súdu. Komisia poznamenáva, ze samotná skutocnost, ze smernica 65/65/EHS nestanovuje nijakú podmienku v tom zmysle, ci drzitel povolenia na uvedenie na trh môze poziadat zrusenie registrácie výrobku, neznamená, ze existuje právo drzitela, ktoré si zasluhuje ochranu. Okrem toho existuje výrazný rozdiel medzi umoznením toho, aby uplynula doba platnosti povolenia bez toho, aby sa poziadalo o jeho obnovenie, a ziadaním o jeho zrusenie pred uplynutím doby platnosti takým spôsobom, ktorý vytvára prekázky pre vstup generických výrobkov na trh a pre súbezné dovozy. Sporné rozhodnutie neuvádzalo pozitívne povinnosti, ale konstatovalo, ze séria úkonov bola zneuzitím. Komisia tvrdí, ze nezákonnost správania, ktoré je zneuzitím, v zmysle clánku 102 ZFEÚ vyplýva z dôsledkov, ktoré môze mat na hospodársku sútaz a nesúvisí s jeho súladom s inými právnymi rezimami. Navyse vzhladom na to, ze smernica 65/65/EHS nebola prijatá na základe ustanovení primárneho práva o hospodárskej sútazi, nesleduje rovnaký ciel ako clánok 102 ZFEÚ. b) Posúdenie 77. Pokial ide o údajný nesúlad medzi Komisiou a Vseobecným súdom týkajúci sa relevantného správania, ktoré predstavovalo druhé zneuzitie, ( [48]48 ) myslím si, ze z bodu 789 sporného rozhodnutia jasne vyplýva, ze Komisia sa domnievala, ze zneuzitie zahrna selektívne ziadosti AZ o zrusenie registrácie kapsúl Losec v Dánsku, Nórsku a vo Svédsku v spojení so zámenou kapsúl Losec za tablety Losec MUPS. V bode 792 sporného rozhodnutia Komisia uvádza, ze jednotlivé úkony zahrnajúce spustenie predaja a stiahnutie z predaja alebo ziadosti o zrusenie registrácie farmaceutického výrobku by sa bezne nepovazovali za zneuzitie. Komisia vsak v bode 793 sporného rozhodnutia jasne zdôraznila, ze nejde o to, zeby spustenie novej podoby Losec (Losec MUPS) a/alebo stiahnutie kapsúl Losec ako také predstavovali zneuzitie. Vseobecný súd preto podla môjho názoru v bode 807 napadnutého rozsudku správne uviedol, ze ústrednou crtou druhého zneuzitia je zrusenie povolení na uvedenie kapsúl Losec na trh, pricom prechod od predajov kapsúl Losec k predajom tabliet Losec MUPS predstavoval kontext, v ktorom doslo k zruseniu povolení na uvedenie na trh. Preto sa tak Komisia, ako aj Vseobecný súd zhodujú v tom, ze zatial co zneuzitie dominantného postavenia spocíva v zrusení povolení na uvedenie na trh, kontext, v ktorom toto zneuzitie nastalo, nie je irelevantný. Takýto prístup je podla môjho názoru úplne v súlade s posudzovaním zneuzitia dominantného postavenia od prípadu k prípadu, ktoré zohladnuje skutkový a právny rámec, v ktorom sa uskutocnuje urcitý postup, a vyhýba sa akejkolvek stereotypnej metodológii. 78. Odvolatelky tvrdia, ze mali neobmedzené právo na zrusenie svojich vlastných povolení na uvedenie na trh a vo velkom rozsahu sa odvolávajú na veci Rhône-Poulenc Rorer a May & Baker ( [49]49 ) a Ferring ( [50]50 ) a najmä na návrhy generálnych advokátov a tvrdenia Komisie v týchto veciach. Treba zdôraznit, ze prejednávaná vec sa týka uplatnovania clánku 102 ZFEÚ a ze v uvedených rozsudkoch alebo návrhoch generálnych advokátov v týchto veciach, ktoré sa týkali uplatnovania smernice 65/65/EHS v znení zmien a doplnení a pravidiel volného pohybu tovaru, nie je uvedený nijaký odkaz na toto ustanovenie alebo vôbec na akékolvek pravidlo hospodárskej sútaze stanovené Zmluvou. Preto akékolvek konstatovania v týchto rozsudkoch, návrhoch generálnych advokátov alebo dokonca tvrdeniach Komisie nemozno vytrhávat z kontextu a premenit na vseobecné vyhlásenia, ktoré sa nevyhnutne uplatnujú okrem iného na prípady týkajúce sa clánku 102 ZFEÚ. Hoci farmaceutická spolocnost môze mat podla smernice 65/65/EHS právo na vzdanie sa povolenia na uvedenie na trh, to neznamená, ze takéto správanie nemozno posudzovat podla ostatných pravidiel práva EÚ, vrátane clánku 102 ZFEÚ. Navyse skutocnost, ze smernica 65/65/EHS stanovuje skôr regulacný rámec EÚ ako vnútrostátny rámec alebo ze ustanovenia tejto smernice môzu nepriamo podporovat okrem iného hospodársku sútaz v rámci EÚ, nic nemení na tejto analýze a nepovoluje to, co by v skutocnosti bolo neuplatnovaním clánku 102 ZFEÚ. Dodal by som, ze vzhladom na to, ze právnym základom smernice 65/65/EHS je clánok 100 ES (teraz clánok 114 ods. 1 ZFEÚ), pravidlá tejto harmonizacnej smernice nemôzu mat prednost pred uplatnovaním clánku 102 ZFEÚ. Okrem toho z vyhlásení v preambule tejto smernice je zrejmé, ze jej prvotným cielom je ochrana verejného zdravia pri súcasnom odstránení nezrovnalostí medzi urcitými vnútrostátnymi ustanoveniami, ktoré bránia obchodu s liecivami v rámci Únie. Smernica 65/65/EEC preto nesleduje rovnaké ciele ako clánok 102 ZFEÚ, ako to tvrdia odvolatelky. 79. Preto plne súhlasím nielen s konstatovaním Vseobecného súdu v bode 677 napadnutého rozsudku, ale aj s jeho odôvodnením. Skutocnost, ze AZ bola podla smernice 65/65/EHS oprávnená poziadat o zrusenie povolení na uvedenie kapsúl Losec na trh, nijako neznamená, ze na toto správanie sa nevztahuje zákaz stanovený v clánku 102 ZFEÚ. Ako to zdôraznila Komisia vo svojich pripomienkach, nezákonnost správania, ktoré je zneuzitím podla clánku 102 ZFEÚ, nesúvisí so súladom alebo nesúladom tohto správania s inými právnymi rezimami. 80. Treba poznamenat, ze sporné rozhodnutie a napadnutý rozsudok sa týkajú aktívnych úkonov, ktoré vykonala AZ, na zrusenie povolení na uvedenie na trh. Preto nemozno vyvodit nijakú paralelu medzi osobitnými okolnostami prejednávanej veci a prirodzeným uplynutím doby platnosti povolení na uvedenie na trh po piatich rokoch, ako to tvrdia odvolatelky. Sporné rozhodnutie ani napadnutý rozsudok sa netýkajú pozitívnej povinnosti AZ obnovit povolenia na uvedenie na trh, ktorým uplynula alebo coskoro uplynie doba platnosti. Pokial ide o tvrdenia odvolateliek o povinnosti starostlivosti týkajúcej sa liekov, podla môjho názoru by mali byt odmietnuté, vzhladom na jasné skutkové zistenia uvedené v bodoch 688 az 694 napadnutého rozsudku, v ktorých Vseobecný súd uviedol, ze povinnosti starostlivosti týkajúcej sa liekov, ktoré mala AZ v Dánsku, Nórsku a vo Svédsku, ju prílis nezatazovali, a preto nepredstavujú objektívny dôvod na ziadosti o zrusenie povolení na uvedenie Losecu na trh v týchto státoch. 81. Zastávam preto názor, ze Súdny dvor by mal tento odvolací dôvod zamietnut ako nedôvodný. 2. Druhý dôvod: konanie smerujúce k obmedzeniu hospodárskej sútaze a) Argumentácia 82. Odvolatelky tvrdia, ze Vseobecný súd nesprávne pochopil poziadavky na narusenie hospodárskej sútaze tým, ze usúdil, ze samotný výkon práva, ktoré bolo zákonne priznané právom Únie, smeruje k obmedzeniu hospodárskej sútaze. Výkon takéhoto práva by mohol prerást v zneuzitie v zásade iba za výnimocných okolností, konkrétne vtedy, ak nastane vylúcenie skutocnej sútaze. Mala by sa vyvodit analógia z vecí týkajúcich sa povinných licencií, ako je tá, o ktorú islo v rozsudku IMS Health ( [51]51 ). Táto analógia nie je odôvodnená len na základe skutocného odnatia práva na zrusenie povolenia na trh, ale aj na základe skutocnosti, ze tento zákaz zrusenia registrácie je formou povinnej licencie. 83. Okrem toho na rozdiel od konstatovania Vseobecného súdu v bode 830 napadnutého rozsudku AZ stále drzala výlucné práva ku klinickým informáciám, ktoré zostali dôverné, aj po uplynutí lehoty výlucnosti stanovenej smernicou 65/65/EHS. Táto smernica neobsahuje nijakú povinnost pre spolocnosti poskytujúce dôverné informácie delit sa o tieto informácie so svojimi konkurentmi, co potvrdzuje stanovisko Európskeho parlamentu vydané vo fáze prípravy smernice Rady 87/21/EHS z 22. decembra 1986, ktorou sa mení smernica 65/65/EHS ( [52]52 ). 84. Z toho vyplýva, ze na rozdiel od konstatovaní Vseobecného súdu v bodoch 817 a 829 napadnutého rozsudku v prejednávanej veci nestací preukázat len to, ze zrusenie povolení na uvedenie na trh "stazilo" hospodársku sútaz, ale treba tiez preukázat, ze zrusenie malo neprimeraný úcinok na hospodársku sútaz. 85. Podla zalobkýn nebola vylúcená hospodárska sútaz zo strany generických spolocností. Nebola totiz ani dotknutá podstatným spôsobom. Vzdanie sa povolenia na uvedenie na trh neznamenalo odnatie práv generických spolocností, ktoré uz boli na trhu, na pokracovanie predaja ich výrobkov. Pre generické lieky, ktoré sa dovtedy nedostali na trh, existovali viaceré iné cesty predaja, ako je skrátené konanie upravené v clánku 4 ods. 3 bode 8 písm. a) bode iii) smernice 65/65/EHS. Existovali realistické "alternatívne riesenia", aj ked boli "menej výhodné". ( [53]53 ) 86. Odvolatelky tiez tvrdia, ze cast sporného rozhodnutia týkajúca sa druhého zneuzitia a súbezných dovozov mala byt zrusená, kedze sa vztahovala aj na Svédsko. Akékolvek prekázky pre hospodársku sútaz vo Svédsku boli spôsobené nesprávnym uplatnovaním práva Únie zo strany svédskych orgánov, kedze Súdny dvor rozhodol, ze clánky 28 ES a 30 ES bránia tomu, aby zrusenie povolení na uvedenie na trh so sebou prinásalo zrusenie povolení na súbezný dovoz, ak neexistuje ohrozenie zdravia. ( [54]54 ) 87. Komisia uvádza, ze odvolatelky svojimi tvrdeniami týkajúcimi sa "povinných licencií" iba opakujú tvrdenia, ktoré uz predlozili v prvostupnovom konaní, bez toho, aby odôvodnili, preco je preskúmanie týchto tvrdení Vseobecným súdom nesprávne. Tento spôsob argumentácie je preto neprípustný. 88. Komisia v tejto súvislosti dalej poznamenáva, ze existencia pôvodného povolenia na uvedenie na trh iba umoznuje orgánom na kontrolu lieciv, aby sa pri povolovaní dalsieho lieciva v skrátenom konaní odvolali na spis, ktorý uz majú. Kedze odvolatelky stratili výlucné právo na pouzívanie informácií zo spisu o pôvodnom liecive, nejde o udelenie "povinnej licencie" výrobcom generických lieciv. Aj za predpokladu, ze spis obsahoval "dôverné obchodné informácie", ziadost o skrátené konanie by nijakým spôsobom nebola v rozpore s touto dôvernostou, lebo úrad na kontrolu lieciv tieto informácie nikdy neuverejnil ani nesprístupnil inému ziadatelovi. Konstatovanie druhého zneuzitia preto nemá za dôsledok to, zeby konkurenti získali prístup k informáciám AZ. Je zrejmé, ze za týchto okolností je judikatúra týkajúca sa "významných zariadení" irelevantná. b) Posúdenie 89. Vzhladom na moje konstatovania v bodoch 79 a 80 vyssie si nemyslím, ze skutocnost, ze zrusenie povolení na uvedenie na trh môze byt prípustné podla smernice 65/65/EHS, bráni preskúmaniu tohto správania podla clánku 102 ZFEÚ. Okrem toho právo na zrusenie povolenia na uvedenie na trh nie je v nijakom prípade podobné majetkovému právu, ale predstavuje len spôsob konania, ktorý môzu podniky vyuzit v zmysle ustanovení smernice 65/65/EHS. Uplatnovanie clánku 102 ZFEÚ podla môjho názoru v skutocnosti nevylucuje právo na zrusenie povolenia na uvedenie na trh, ako to tvrdia odvolatelky. Poziadavka týkajúca sa vylúcenia skutocnej sútaze, ako je to v prípadoch povinných licencií, by sa preto na prejednávanú vec nemala uplatnovat. 90. Odvolatelky dalej odôvodnujú svoje návrhy poziadavkou týkajúcou sa vylúcenia skutocnej sútaze na základe predpokladu, ze AZ mala vlastnícke práva k svojim klinickým údajom. Odvolatelky sa tiez odvolávajú na dôvernú povahu informácií. Podla môjho názoru je tento predpoklad nedôvodný. 91. Z bodov 668 a 680 napadnutého rozsudku, ktoré odvolatelky nespochybnili, je zrejmé, ze po uplynutí obdobia siestich alebo desiatich rokov, ktoré sa zacína pocítat od udelenia prvého povolenia na uvedenie na trh, smernica 65/65/EHS uz nepriznáva majitelovi pôvodného lieku výlucné právo na vyuzívanie výsledkov farmakologických a toxikologických testov a klinických skúsok, ktoré sú uvedené v spise. Naopak, vnútrostátne orgány môzu zohladnit tieto informácie pri udelovaní povolení na uvedenie na trh pre v zásade podobné výrobky v skrátenom konaní stanovenom v clánku 4 ods. 3 bode 8 písm. a) bode iii). Podla môjho názoru Vseobecný súd v bode 681 napadnutého rozsudku správne konstatoval, ze akékolvek právo, ktoré mala AZ k informáciám, o ktoré islo, bolo v príslusnom case obmedzené uvedeným ustanovením. 92. Preto napriek skutocnosti, ze dôverné informácie, o ktoré islo, neboli priamo sprístupnené ostatným spolocnostiam, smernica 65/65/EHS, ako samotné odvolatelky uviedli vo svojej zalobe na Vseobecný súd, ( [55]55 )"stanovila výnimku z dôvernosti AZ, kedze za specifikovaných okolností oslobodzuje nasledujúceho ziadatela od toho, aby musel poskytnút svoj vlastný súbor údajov". 93. Vzhladom na to, co je uvedené vyssie, si myslím, ze Vseobecný súd v bode 830 napadnutého rozsudku nevychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, ako to tvrdia odvolatelky, ked uviedol, ze "AZ uz nemala výhradné právo vyuzívat výsledky farmakologických, toxikologických a klinických testov", kedze AZ nemohla zabránit tomu, aby vnútrostátne orgány vychádzali pri skrátených konaniach z predmetných údajov. ( [56]56 ) Myslím si preto, ze odvolatelky nepreukázali, ze bolo porusené akékolvek vlastnícke právo AZ alebo ze vzhladom na uplatnovanie clánku 102 ZFEÚ v spornom rozhodnutí bola konkurentom AZ ( [57]57 ) udelená povinná licencia. 94. Okrem toho si myslím, ze judikatúru IMS Health ( [58]58 ) vôbec nemozno uplatnit, lebo prejednávaná vec sa netýka, okrem iného, odmietnutia dominantného podniku poskytnút prístup alebo udelit licenciu na informácie, ktoré sú nevyhnutné na to, aby mohol mat potenciálny konkurent prístup na trh, na ktorom podnik, ktorý má toto právo, zastáva dominantné postavenie. Je zrejmé, ze sporné rozhodnutie nezaväzuje AZ previest majetok alebo uzatvorit zmluvu s osobami, s ktorými si nezelá uzatváranie zmlúv. ( [59]59 ) 95. Extrémne prísne standardy stanovené vo veciach týkajúcich sa významných zariadení, ktoré sú svojou povahou výnimocné, a ktoré preto vyzadujú okrem iného preukázanie vylúcenia hospodárskej sútaze, ( [60]60 ) nemozno rozsirovat na úplne nesúvisiace okolnosti a skutocnosti prejednávanej veci. 96. Odvolatelky vo svojich podaniach uvádzali aj dôkazy, ktoré mali preukázat, ze od januára do februára 2003 styri generické spolocnosti uviedli na trh vo Svédsku kapsuly s generickým omeprazolom. AZ navyse predlozila dôkazy, ze generické spolocnosti mohli lahko získat povolenie na generickú verziu s kapsulami pouzitím konania zalozeného na uverejnenej literatúre. Vzhladom na to, ze odvolanie sa obmedzuje na právne otázky, Súdny dvor nemôze uskutocnit nové posúdenie skutkového stavu, ak sa netvrdí, ze Vseobecný súd zjavne skreslil dôkazy. Odvolatelky vsak neuviedli, ze predmetné dôkazy boli skreslené. Podla môjho názoru je preto tento odvolací dôvod v rozsahu, v akom smeruje k novému posúdeniu predmetného skutkového stavu, neprípustný. 97. Podla môjho názoru Vseobecný súd nevychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, ked konstatoval, ze správanie (zrusenie povolení na uvedenie na trh) malo pozadovaný protisútazný úcinok v zmysle clánku 102 ZFEÚ vo vztahu k uvádzaniu generických výrobkov na trh v Dánsku, Nórsku a vo Svédsku. V bode 833 napadnutého rozsudku Vseobecný súd uviedol, ze konanie zalozené na uverejnenej literatúre alebo hybridné konanie vyzadovali splnenie podmienok, ako je predlozenie dodatocných údajov, ktoré presahujú rámec podmienok stanovených pre skrátené konanie uvedené v clánku 4 ods. 3 bode 8 písm. a) bode iii) smernice 65/65/EHS. Ako skutkové zistenie Vseobecný súd uviedol, tieto konania boli pre výrobcov generických výrobkov viac zatazujúce a nevyhnutne vyzadovali viac casu ako skrátené konanie. Zrusenie povolení na uvedenie na trh tak umoznilo AZ, aby aspon docasne oddialila významný konkurencný tlak, ktorý na nu vyvíjali generické výrobky. Vseobecný súd konstatoval, ze vzhladom na objem predajov, o ktoré islo, pre AZ bolo cenné kazdé zdrzanie vstupu generických výrobkov na trh ( [61]61 ). Na rozdiel od toho, co uvádzajú odvolatelky, si myslím, ze zdrzanie, o ktoré islo, má materiálnu povahu a postacuje na to, aby zrusenie povolenia na uvedenie na trh zamedzilo stupnu hospodárskej sútaze, ktorý na trhu existuje, alebo rozvoju tejto hospodárskej sútaze. 98. Pokial ide o správny test, ktorý sa má uplatnit na súbezné dovozy, pokial ide o Svédsko, z bodu 862 napadnutého rozsudku je zrejmé, ze Vseobecný súd uviedol ako skutkové zistenie, ze svédska agentúra pre liecivá (SAL) usúdila, ze licencie na súbezný dovoz mozno udelit len vtedy, ak existujú platné povolenia na uvedenie na trh ( [62]62 ) a ze táto agentúra zrusila licencie na súbezný dovoz v dôsledku zrusenia povolenia na uvedenie kapsúl Losec na trh. Vseobecný súd preto konstatoval, ze úcinkom zrusenia povolení na uvedenie na trh bude zamedzenie súbezným dovozom do Svédska. 99. Skutocnost, ze prax svédskych orgánov bola v rozpore s právom EÚ, ako to tvrdili odvolatelky a ako to Súdny dvor v neskorsích rozsudkoch naozaj objasnil, ( [63]63 ) podla môjho názoru nepopiera skutocnost, ze v case zrusenia príslusných povolení na uvedenie na trh zo strany AZ bolo vzhladom na listinné dôkazy o praxi týchto orgánov predstavitelné, ze úcinkom zrusenia bude zamedzenie súbezného predaja vo Svédsku. 100. Preto si myslím, ze Súdny dvor by mal zamietnut tento odvolací dôvod ako ciastocne neprípustný a ciastocne nedôvodný. D - Stvrtá skupina: pokuta 1. Argumentácia 101. Týmto dôvodom, ktorý sa delí na dve casti, odvolatelky tvrdia, ze pokuta, ktorá im bola ulozená, je prílis vysoká. 102. Odvolatelky najprv tvrdia, ze Vseobecný súd mal znízit výsku pokuty na základe toho, ze islo o nové zneuzitia. V prejednávanej veci predtým nikdy neboli stanovené pravidlá hospodárskej sútaze týkajúce sa zneuzití, co v súlade s rozsudkom vo veci AKZO/Komisia ( [64]64 ) odôvodnuje ulozenie symbolickej pokuty. Z dôvodov uvedených v súvislosti s prvým odvolacím dôvodom týkajúcim sa prvého zneuzitia a neexistencie nesútazenia na základe kvality ( [65]65 ) odvolatelky spochybnujú analýzu Vseobecného súdu, podla ktorej boli postupy predstavujúce prvé zneuzitie zjavne v rozpore s hospodárskou sútazou na základe kvality, co bolo dôvodom na vylúcenie znízenia pokuty pri zohladnení ich novosti. Odvolatelky sa domnievajú, ze rozsudok Nederlandsche Banden-Industrie-Michelin/Komisia ( [66]66 ), z ktorého Vseobecný súd vychádzal pri svojej analýze, sa neuplatnuje, kedze sa týka úplné iného prípadu. Pokial ide o druhé zneuzitie, odvolatelky tvrdia, ze opisovat výkon práva EÚ ako zneuzitie je novinkou a ze navyse skutocnost, ze ziadost AZ o zrusenie povolení na uvedenie na trh bola v zmysle farmaceutického práva EÚ povolená, by sa mala povazovat za polahcujúcu okolnost, ktorá odôvodnuje znízenie pokuty. 103. V súvislosti s druhou castou tohto odvolacieho dôvodu odvolatelky uvádzajú, ze neexistencia protisútazných úcinkov je okolnostou, ktorú mal Vseobecný súd zohladnit pri stanovovaní výsky pokuty. V tejto súvislosti sa odvolávajú na rozsudky T-Mobile Netherlands a i. ( [67]67 ) a ARBED/Komisia ( [68]68 ). Preto pokial ide o prvé zneuzitie, v Dánsku a Spojenom královstve neexistovali nijaké protisútazné úcinky, lebo DOO neboli udelené. Hoci v Nemecku bolo vydané DOO, bolo zrusené pred tým, ako nadobudlo platnost, takze nemohlo mat protisútazný úcinok. Navyse neexistuje nijaký dôkaz, ze bola obmedzená hospodárska sútaz v Nórsku, Holandsku a Belgicku. Pokial ide druhé zneuzitie, existuje málo konkrétnych dôkazov, ze malo akýkolvek obmedzujúci úcinok. 104. Komisia sa domnieva, ze tento odvolací dôvod je neprípustný, pretoze jeho úcelom je zabezpecit vseobecné nové posúdenie pokút. Preto Súdny dvor nemôze v odvolacom konaní z dôvodu spravodlivého zaobchádzania nahradit svojím posúdením posúdenie Vseobecného súdu rozhodujúceho v rámci výkonu svojej neobmedzenej právomoci o výske pokút ulozených podniku z dôvodu porusenia práva hospodárskej sútaze. Vseobecný súd navyse správne preskúmal vsetky prvky týkajúce sa výpoctu pokuty vrátane údajnej novosti zneuzití a údajnej neexistencie úcinkov. 2. Posúdenie 105. Pokial ide o otázku neprípustnosti, ktorú nastolila Komisia, z ustálenej judikatúry vyplýva, ze ak Súdny dvor rozhoduje o právnych otázkach v súvislosti s odvolaním, nemôze z dôvodu spravodlivého zaobchádzania nahradit svojím posúdením posúdenie Vseobecného súdu, ktorý v neobmedzenom rozsahu vykonával svoju právomoc týkajúcu sa stanovenia výsky pokút ulozených podnikom za porusenie práva EÚ. ( [69]69 ) Myslím si, ze tento odvolací dôvod nie je neprípustný, kedze odvolatelky sa nedomáhajú len vseobecného nového posúdenia ulozených pokút, ako to tvrdí Komisia. Odvolatelky skôr tvrdia, ze Vseobecný súd pri výpocte pokút neposúdil z právneho hladiska správnym spôsobom novost porusení, o ktoré ide, a úcinky týchto porusení. Tento odvolací dôvod je preto podla môjho názoru prípustný. 106. Pokial ide o novost, z bodu 901 napadnutého rozsudku a odkazu Vseobecného súdu v bode 903 napadnutého rozsudku na bod 908 sporného rozhodnutia vyplýva, ze Vseobecný súd a vskutku aj Komisia sa domnievali, ze zneuzitia, o ktoré ide, boli nové. 107. Z týchto ustanovení je pritom zrejmé, ze Vseobecný súd sa domnieval, ze tieto zneuzitia boli nové, pokial ide o pouzité prostriedky, ( [70]70 ) a ze v tejto osobitnej a obmedzenej súvislosti neboli jasne definované. 108. Tvrdenie odvolateliek, ze novost zneuzití zarucuje ulozenie symbolickej pokuty, by podla môjho názoru malo byt odmietnuté. Takéto tvrdenie nezohladnuje skutocnost, ze hoci pouzité prostriedky boli nové, kedze neexistovalo nijaké rozhodnutie Komisie alebo rozsudok Súdneho dvora o pouzitom správaní vyuzívajúcom rovnaké metódy, vlastná podstata zneuzití, o ktoré ide, nebola nová a jednoznacne sa odchylovala od hospodárskej sútaze na základe kvality. ( [71]71 ) Myslím si, ze Vseobecný súd na základe preskúmania vlastnej podstaty zneuzití, o ktoré ide, ( [72]72 ) správne konstatoval, ze tieto zneuzitia sú závaznými poruseniami. V rozsudku Deutsche Telekom/Komisia Súdny dvor uviedol vo vztahu k otázke, ci porusenia boli spáchané úmyselne, alebo z nedbanlivosti, a ci sa preto majú trestat pokutou, ze z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, ze táto podmienka je splnená, ak si dotknutý podnik nemôze nebyt vedomý protisútaznej povahy svojho správania, bez ohladu na to, ci si je, alebo nie je vedomý toho, ze porusuje pravidlá Zmluvy o hospodárskej sútazi. ( [73]73 ) Myslím si, ze Vseobecný súd sa v bode 901 napadnutého rozsudku správne odvolal na bod 107 rozsudku Michelin I ( [74]74 ) a uviedol, ze AZ nemohla byt oslobodená od pokút. AZ mala ocakávat, ze zneuzitia, o ktoré ide, patria do pôsobnosti clánku 102 ZFEÚ, hoci Komisia ani Súdny dvor este nepreskúmali správanie, ktoré vyuzívalo rovnaké prostriedky alebo metódy. ( [75]75 ) Tvrdenie odvolateliek by navyse malo byt odmietnuté aj z dôvodov správneho postupu. Takýto prístup, ktorý uprednostnuje formu pred obsahom, by podla môjho názoru podkopával odstrasujúcu úlohu pokút za porusenie práva hospodárskej sútaze. 109. Pokial ide o tvrdenie odvolateliek týkajúce sa polahcujúcich okolností a skutocnosti, ze zrusenie povolení AZ na uvedenie na trh bolo povolené v zmysle smernice 65/65/EHS, myslím si, ze Vseobecný súd v bode 914 napadnutého rozsudku správne uviedol, ze odvolatelky znovu opakujú tvrdenia, ktoré uz boli zohladnené v stádiu preskúmania zneuzitia dominantného postavenia alebo posúdenia závaznosti porusenia. Navyse nemozno vyvodit nijakú paralelu medzi okolnostami vo veci T-271/03 Deutsche Telekom/Komisia ( [76]76 ), ktoré viedli k znízeniu pokuty o 10 %, a skutocnostou, ze smernica 65/65/EHS nebráni zruseniu registrácie povolení na uvedenie na trh. Vo veci Deutsche Telekom/Komisia Vseobecný súd rozhodol, ze Komisia správne uplatnila svoju volnú úvahu pri stanovení pokuty tým, ze usúdila, ze opakované, aktívne a specifické zásahy vnútrostátneho regulátora pri stanovovaní cien Deutsche Telekom v odvetví telekomunikácií a skúmanie zo strany tohto regulátora, pokial ide o to, ci ceny Deutsche Telekom viedli k stlaceniu marze, odôvodnovali znízenie pokuty o 10 %. ( [77]77 ) 110. Pokial ide o tvrdenia, ze Vseobecný súd neznízil pokutu na základe minimálnych úcinkov, myslím si, ze Vseobecný súd v bode 902 napadnutého rozsudku konstatoval, ze postupy týkajúce sa prvého a druhého zneuzitia boli silne protisútazné v tom, ze mohli mat významný úcinok na hospodársku sútaz. Preto si myslím, ze Vseobecný súd v bodoch 902 a 911 napadnutého rozsudku správne uviedol, ze faktory týkajúce sa ciela správania môzu mat na úcely urcenia výsky pokuty väcsí význam ako faktory týkajúce sa jeho úcinkov. ( [78]78 ) Navyse zo spisu pred Súdnym dvorom je zrejmé, ze okolnost, ze skutocné úcinky prvého zneuzitia boli napríklad v Dánsku a Spojenom královstve obmedzené, je pripísatelná zásahom tretích osôb. Myslím si, ze by bolo nesprávne, aby mali odvolatelky prospech z týchto zásahov. Okrem toho, ak by sa mal prijat takýto prístup, odstrasujúci úcinok clánku 102 ZFEÚ by bol znacným spôsobom oslabený. ( [79]79 ) 111. Zastávam preto názor, ze Súdny dvor by mal tento odvolací dôvod zamietnut ako nedôvodný. V - Vzájomné odvolanie EFPIA 112. EFPIA na podporu svojho vzájomného odvolania uvádza dva dôvody týkajúce sa existencie dominantného postavenia. EFPIA tvrdí, ze Vseobecný súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia po prvé tým, ze riadnym spôsobom nezohladnil úlohu státu ako nákupného monopolu, a po druhé tým, ze usúdil, ze práva dusevného vlastníctva AZ, jej postavenie prvého hráca na trhu a jej financná sila predstavovali dôkazy dominantného postavenia AZ. 113. Pred tým, ako detailne a jednotlivo preskúmam tieto dva odvolacie dôvody, by som chcel v prvom rade poznamenat, ze z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, ze hoci sa dôlezitost trhového podielu môze menit v závislosti od trhu, drzanie velmi velkého trhového podielu v priebehu casu je samo osebe okrem prípadov vo výnimocných okolnostiach dôkazom existencie dominantného postavenia. ( [80]80 ) Navyse trhový podiel vo výske od 70 % do 80 % je sám osebe dostatocným znakom existencie dominantného postavenia. ( [81]81 ) 114. Z bodov 245 az 254 napadnutého rozsudku je zrejmé, ze Vseobecný súd dospel k záveru, ze konstatovanie Komisie o dominantnom postavení vychádzalo vo velkej miere zo vseobecne velmi velkého trhového podielu AZ, ktorý bol z akéhokolvek pohladu neporovnatelne väcsí ako podiely jej konkurentov pocas celého relevantného obdobia vo vsetkých dotknutých státoch a ktorý tak zabezpecoval, ze AZ bola vzdy klúcovým hrácom na trhu IPP. ( [82]82 ) Vseobecný súd tiez v bode 244 napadnutého rozsudku uviedol, ze Komisia pri svojom konstatovaní dominantného postavenia AZ správne nevychádzala len z trhových podielov, ale preskúmala aj viaceré dalsie faktory. Dalsie faktory zohladnené Komisiou v spornom rozhodnutí a potvrdené Vseobecným súdom v napadnutom rozsudku zahrnali okrem iného cenové úrovne úctované za Losec, existenciu a vyuzívanie práv dusevného vlastníctva, postavenie AZ ako prvého hráca a financnú silu AZ. 115. Vzhladom na judikatúru o preukaznej hodnote vysokých trhových podielov uvedenú v bode 113 vyssie si myslím, ze odvolacie dôvody EFPIA týkajúce sa úlohy státu ako nákupného monopolu a práv dusevného vlastníctva AZ, postavenia prvého hráca a jej financnej sily, aj keby sa potvrdili, by boli neúcinné, pokial nespochybnujú správnost celkového konstatovania dominantného postavenia zo strany Komisie, ako ho potvrdil Vseobecný súd, ktoré vo velkej miere vychádza z trhového podielu. 116. Vzhladom na to, ze zastávam názor, ze dva odvolacie dôvody EFPIA by sa mali zamietnut, v tejto súvislosti nie je potrebné skúmat úcinnost týchto dvoch dôvodov v súvislosti s celkovým konstatovaním dominantného postavenia. A - Nesprávne právne posúdenie v súvislosti s úlohou státu - sila nákupného monopolu 1. Argumentácia 117. EFPIA sa domnieva, ze Vseobecný súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, ked nepreskúmal, ci vysoký trhový podiel AZ jej umoznoval konat nezávisle od jej konkurentov a zákazníkov alebo skôr ci úloha státu ako nákupného monopolu pri liekoch na predpis a súcasne aj regulátora cien vylucovala alebo aspon zmiernovala údajnú trhovú silu AZ. 118. Vseobecný súd v bode 257 napadnutého rozsudku len potvrdil konstatovanie Komisie, ze po prvé farmaceutické podniky, ktoré po prvýkrát ponúkajú na trhu výrobky s vysokou pridanou terapeutickou hodnotou ako výsledok svojej inovatívnosti, môzu od orgánov verejnej moci získat vyssie úrovne cien alebo náhrad ako pri existujúcich výrobkoch a ze po druhé farmaceutické podniky majú rokovaciu silu, pretoze orgány verejnej moci urcujú úrovne cien a náhrad po rozhovoroch s týmito podnikmi. V skutocnosti nijaké z týchto konstatovaní nepostacuje na odôvodnenie tvrdenia, ze za okolností, ze trh je silne regulovaný, pokial ide o ceny, a existuje intenzívna hospodárska sútaz pokial ide o inovácie, mohla AZ konat samostatne. Vseobecný súd rovnako neposúdil, v akom rozsahu poskytuje rokovacia sila farmaceutických podnikov týmto podnikom prevahu nad rokovacou silou státu. 119. Z konstatovaní Vseobecného súdu v bodoch 191 a 262 napadnutého rozsudku navyse vyplýva, ze po prvé citlivost lekárov a pacientov na cenové rozdiely je vzhladom na dôlezitost úlohy terapeutickej úcinnosti obmedzená a ze po druhé náklady liekov sú úplne alebo z velkej casti pokryté systémami sociálneho zabezpecenia a cena bude mat obmedzený vplyv na pocet predpísaní Losecu a v dôsledku toho na trhový podiel AZ. Na rozdiel od konstatovania Vseobecného súdu v bode 261 uvedeného rozsudku preto zo skutocnosti, ze AZ mohla udrzat vyssie trhové podiely ako jej konkurenti a úctovat si pritom vyssie ceny, nemozno vyvodit nijaký zmysluplný záver vo vztahu k trhovej sile. 120. Komisia sa domnieva, ze tento odvolací dôvod je neprípustný, kedze EFPIA ziada len to, aby Súdny dvor prehodnotil skutkové zistenia Vseobecného súdu. Okrem toho sú tvrdenia predlozené v rámci tohto odvolacieho dôvodu, ktoré uz Vseobecný súd správne preskúmal v bodoch 258 az 268 napadnutého rozsudku, nedôvodné a predstavujú pokus o odmietnutie co i len moznosti existencie dominantného postavenia na trhu liekov na predpis. 2. Posúdenie 121. Pokial ide o otázku prípustnosti, ktorú vzniesla Komisia, myslím si, ze EFPIA nespochybnuje skutkové zistenia Vseobecného súdu, ale skôr právne závery, ktoré sa z týchto skutkových zistení majú vyvodit, a osobitne to, ci urcité skutocnosti preukazujú, alebo nepreukazujú konstatovanie dominantného postavenia AZ. Tento odvolací dôvod je preto podla môjho názoru prípustný. 122. Pokial ide o podstatu tohto odvolacieho dôvodu, chcel by som poznamenat, ze z ustálenej judikatúry vyplýva, ze dominantné postavenie podla clánku 102 ZFEÚ sa týka takého silného ekonomického postavenia podniku, ktoré mu umoznuje bránit zachovaniu úcinnej hospodárskej sútaze na relevantnom trhu tým, ze mu dáva moznost správat sa v znacnej miere nezávisle od svojich konkurentov, zákazníkov a napokon aj spotrebitelov. ( [83]83 ) 123. EFPIA nespochybnuje, ze AZ bola schopná udrzat si ovela väcsí trhový podiel ako jej konkurenti a úctovat si pritom vyssie ceny ako za iné IPP. ( [84]84 ) EFPIA vsak tvrdí, ze vzhladom na neelastický dopyt majú ceny obmedzený vplyv na ponuku a v dôsledku toho na trhový podiel. Podla môjho názoru je toto tvrdenie úplne vágne a nepreukazuje, ze Vseobecný súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, ked v bode 262 napadnutého rozsudku konstatoval, ze vzhladom na neelastický dopyt majú zdravotné systémy tendenciu posilnovat trhovú silu farmaceutických spolocností. Naproti tomu Vseobecný súd prispôsobil svoju analýzu a konstatovanie neelasticity specifikám osobitnej situácie omeprazolu a uviedol, ze v prípade, ak farmaceutická spolocnost ako prvá uvedie na trh inovacný výrobok, je schopná získat od orgánov verejnej moci vyssiu cenu ako podobné výrobky s iba obmedzenou pridanou terapeutickou hodnotou. ( [85]85 ) EFPIA navyse nespochybnila konstatovanie Vseobecného súdu, ze orgány verejnej moci vynakladali úsilie na znízenie výdavkov na zdravotnú starostlivost s cielom vyvázit obmedzenú citlivost lekárov predpisujúcich lieky a pacientov na ceny. ( [86]86 ) Z toho vyplýva, ze vzhladom na to, ze tieto orgány boli citlivé na ceny, Vseobecný súd nevychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, ked uviedol, ze cena môze byt za urcitých okolností relevantným kritériom pri posudzovaní trhovej sily. ( [87]87 ) 124. Navyse na rozdiel od toho, co tvrdí EFPIA, Vseobecný súd velmi podrobne preskúmal úlohu státu ako nákupného monopolu v osobitnej súvislosti s IPP, a predovsetkým pokial ide o výrobok AZ omeprazol. ( [88]88 ) Vseobecný súd podla môjho názoru správne uviedol, ze rokovacia sila farmaceutických podnikov sa mení v závislosti od pridanej terapeutickej hodnoty ich výrobkov v porovnaní s výrobkami, ktoré existovali predtým. V tejto súvislosti orgány verejnej moci, ktoré urcujú úrovne náhrady alebo ceny liekov, majú, pokial ide o výrobky, ktoré významne prispievajú k zlepseniu verejného zdravia, obmedzenejsiu rokovaciu silu. Vseobecný súd o osobitostiach prejednávanej veci uviedol, ze vzhladom na to, ze AZ bola prvým podnikom, ktorý ponúkal IPP, ( [89]89 ) ktorých terapeutická hodnota bola nespochybnitelne ovela vyssia ako terapeutická hodnota existujúcich výrobkov na trhu, mohla od orgánov verejnej moci získat vyssiu cenu, a to napriek ich citlivosti na cenu. ( [90]90 ) Naproti tomu farmaceutické podniky, ktoré uvádzajú na trh iné IPP, nemohli získat takéto ceny, lebo takéto výrobky ponúkali iba obmedzenú terapeutickú hodnotu. ( [91]91 ) Podla môjho názoru skutocnost, ze farmaceutické spolocnosti majú záujem získat schválenie ceny a náhrady co najskôr, nepopiera skutocnost, ze za urcitých osobitných okolností, ako je to v prípade omeprazolu opísanom vyssie, môze mat farmaceutická spolocnost rokovaciu silu v rokovaniach so státom o cene. Preto si myslím, ze na rozdiel od toho, co tvrdí EFPIA, Vseobecný súd zohladnil rozsah, v akom dáva rokovacia sila farmaceutických spolocností týmto spolocnostiam prevahu nad rokovacou silou státu. 125. Vyjadrenie EFPIA, ze Vseobecný súd nezohladnil skutocnost, ze AZ celila intenzívnej hospodárskej sútazi, pokial ide o inovácie, je iba tvrdením, pricom spis Súdneho dvora ho vôbec nepodporuje. Navyse vyjadrenie EFPIA, ze pokial ide o ponuku, je trh silne regulovaný, je znovu len tvrdením. V kazdom prípade skutocnost, ze Losec bol liekom na predpis a jeho ponuka bola regulovaná, Vseobecný súd zohladnil v súvislosti s cenovými úrovnami. ( [92]92 ) 126. Vseobecný súd preto správne rozhodol, ze vyssie ceny AZ boli relevantným faktorom, pricom preukázal, ze správanie AZ v znacnom rozsahu nepodliehalo konkurencným tlakom. 127. Zastávam preto názor, ze Súdny dvor by mal tento odvolací dôvod zamietnut ako nedôvodný. B - Nesprávne právne posúdenie v súvislosti s právami dusevného vlastníctva AZ, jej postavením prvého hráca a financnou silou 1. Argumentácia 128. EFPIA tvrdí, ze Vseobecný súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, ked usudzoval, ze práva dusevného vlastníctva AZ, jej postavenie prvého hráca a financná sila predstavujú dôkazy o jej dominantnom postavení. Tieto tri vlastnosti sú typickými vlastnostami vsetkých inovacných spolocností, ktoré úspesne pôsobia vo výskume nových výrobkov, a neumoznujú vyvodenie zmysluplného rozlisovania medzi dominantnými a nedominantnými podnikmi. Vseobecný súd tak nesprávne uplatnil judikatúru Súdneho dvora, predovsetkým rozsudky vo veciach RTE a ITP/Komisia ("Magill") ( [93]93 ) a IMS Health, ( [94]94 ) ktoré potvrdzovali, ze samotná drzba práv dusevného vlastníctva nepostacuje na preukázanie existencie dominantného postavenia. To, co viedlo Súdny dvor v rozsudku Magill k záveru, ze islo o dominantné postavenie, bola existencia prvkov, na základe ktorých Súdny dvor dospel ku konstatovaniu, ze zoznamy programov Magill v skutocnosti predstavujú významné zariadenie. ( [95]95 ) Napadnutý rozsudok má významné dôsledky v tom, ze v skutocnosti uvádza, ze spolocnost, ktorá ako prvá vstúpi na trh s inovacným výrobkom, sa musí zdrzat nadobúdania komplexného portfólia práv dusevného vlastníctva alebo vynucovania týchto práv, ak nechce riskovat, ze sa bude povazovat za spolocnost v dominantnom postavení. EFPIA dalej kritizuje Vseobecný súd za to, ze pochybil, ked potvrdil, ze práva dusevného vlastníctva AZ jej umoznovali konat na trhu nezávisle. 129. Komisia sa domnieva, ze tento odvolací dôvod vychádza z opakovaného zamienania posúdenia dominantného postavenia s kvalifikáciou urcitého správania ako zneuzitia. Uznanie dôlezitosti patentov ako faktora, ktorý sa musí zohladnit pri urcení, ci je podnik v dominantnom postavení, je také staré ako samotné právo hospodárskej sútaze EÚ a bolo uznané uz v rozsudku Istituto Chemioterapico Italiano a Commercial Solvents/Komisia ( [96]96 ). Navyse existencia dominantného postavenia na strane drzitela patentu môze byt preukázaná iba po osobitnej analýze situácie na trhu, ktorá bola v prejednávanej veci vysvetlená v odôvodneniach 13 az 19 rozhodnutia, o ktoré ide, a potvrdená Vseobecným súdom. Okrem toho skutocnost, ze patent automaticky neznamená dominantné postavenie, nic nemení na skutocnosti, ze môze predstavovat závaznú prekázku pre vstup konkurentov na trh alebo ich expanziu. 2. Posúdenie 130. Podla môjho názoru EFPIA iba uviedla tvrdenie, ale nevyjadrila sa, ako Vseobecný súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia pri zohladnovaní otázok sily prvého hráca a financného postavenia vo svojom celkovom posúdení dominantného postavenia AZ. Myslím si preto, ze tvrdenia EFPIA o týchto otázkach sú neprípustné. 131. Pokial ide o práva dusevného vlastníctva, podla môjho názoru drzba takýchto výlucných práv nevyhnutne neznamená, ze podnik má dominantné postavenie na relevantnom trhu, kedze môzu existovat náhrady za výrobky alebo sluzby, o ktoré ide. Preto, ako to uviedla Komisia vo svojich návrhoch, neexistuje predpoklad, ze drzba takýchto práv vedie k trhovej sile. Mnoho výrobkov, ktoré sú predmetom patentov, autorských práv, ochranných známok a dizajnov, je obchodne neúspesných. V urcitých konkrétnych prípadoch vsak drzba takýchto práv môze sama osebe postacovat na vznik dominantného postavenia podniku. Alternatívne môze drzba takýchto práv v spojení s inými okolnostami viest ku konstatovaniu dominantného postavenia. Akékolvek hodnotenie dominantného postavenia sa preto musí uskutocnovat od prípadu k prípadu a práva dusevného vlastníctva by sa mali vo velkej miere posudzovat podobne ako ostatné majetkové práva, pricom by sa mali riadne zohladnit osobitosti práv dusevného vlastníctva. 132. Tvrdenie EFPIA, ze práva dusevného vlastníctva môzu znamenat dominantné postavenie len vtedy, ak takéto práva predstavujú významné zariadenie, je podla judikatúry, ktorú tento úcastník konania uvádza ( [97]97 ) a ktorá sa týka mozného zneuzitia dominantného postavenia odmietnutím poskytnutia licencie na takéto práva, úplne nepodlozené. Navyse zatial co drzba práva dusevného vlastníctva, ktoré je nevyhnutné na konkurovanie na relevantnom trhu, nepochybne znamená dominantné postavenie podniku v súvislosti s týmto trhom kvôli prekázkam pre vstup, nevyhnutnost nie je sine qua non konstatovania dominantného postavenia v takýchto prípadoch. ( [98]98 ) 133. Konstatovanie, ze podnik je v dominantnom postavení, nie je samo osebe dôvodom na kritizovanie dotknutého podniku. ( [99]99 ) Predmetom sankcií podla clánku 102 ZFEÚ je len zneuzitie takéhoto postavenia. V dôsledku toho skutocnost, ze Vseobecný súd potvrdil, ze Komisia môze okrem iného zohladnit práva dusevného vlastníctva AZ, jej postavenie ako prvého hráca a jej financnú silu ako indície dominantného postavenia, v nijakom prípade neodrádza od legitímnej hospodárskej sútaze na základe kvality, ci uz zo strany samotnej AZ, alebo vôbec akejkolvek farmaceutickej spolocnosti. 134. Vzhladom na nespochybnené konstatovanie Vseobecného súdu v bode 271 napadnutého rozsudku, ze Losec ako prvý IPP, ktorý bol uvedený na trh, bol chránený osobitne silným patentom, na základe ktorého AZ viedla súdne konania, ktoré jej umoznovali vyvíjat významné tlaky na jej konkurentov ( [100]100 ) a vo velkej miere im diktovat podmienky vstupu na trh, si myslím, ze Vseobecný súd nevychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, ked v bode 272 napadnutého rozsudku dospel k záveru, ze patentová ochrana, ktorú mal Losec, umoznovala AZ vyvíjat významný tlak na jej konkurentov, co samo osebe predstavuje významný ukazovatel ( [101]101 ) jej dominantného postavenia. Preto sa slovné spojenie "samo osebe", proti ktorému namieta EFPIA, musí vykladat v súvislosti s osobitným a jasným odôvodnením Vseobecného súdu a v jeho svetle. V kazdom prípade vzhladom na skutocnost, ze Vseobecný súd preskúmal ostatné faktory, v neposlednom rade mimoriadne vysoké trhové podiely AZ na relevantných trhoch, napadnutý rozsudok jasne vyzaduje na konstatovanie dominantného postavenia viac ako "samotnú drzbu" práv dusevného vlastníctva, ako to tvrdí EFPIA. 135. Zastávam preto názor, ze Súdny dvor by mal zamietnut tento odvolací dôvod ako ciastocne neprípustný a ciastocne nedôvodný. VI - Vzájomné odvolanie Komisie A - Argumentácia 136. Vzájomné odvolanie Komisie smeruje proti posúdeniu Vseobecného súdu v bodoch 840 az 861 napadnutého rozsudku, na základe ktorého Vseobecný súd rozhodol, ze Komisia preukázala, ze zrusenie povolení na uvedenie kapsúl Losec na trh mohlo vylúcit súbezné dovozy týchto výrobkov, a preto bolo spôsobilé obmedzit hospodársku sútaz, pokial ide o Svédsko, no nie, pokial ide o Dánsko a Nórsko. 137. Komisia uvádza, ze Vseobecný súd nesprávne uplatnil pravidlá o dôkaznom bremene a standarde dokazovania tým, ze vyzadoval, aby Komisia preukázala, ze vnútrostátne orgány boli po zrusení registrácie náchylné zrusit alebo vskutku zvycajne zrusovali povolenia na súbezný dovoz. V skutocnosti sa Vseobecný súd zameral na skutocné úcinky tejto praxe alebo skôr na osobitný pojem "úcinky" namiesto toho, aby uplatnil právny test, ktorý si pre seba stanovil. Odôvodnenie Vseobecného súdu si odporuje a má protichodné dôsledky. Konkrétne totiz Dánsko bolo jediným státom, v ktorom sa stratégia AZ zalozená na zrusení registrácie ukázala ako úplne úcinná, a napriek tomu Vseobecný súd rozhodol, ze v tomto státe nedoslo k nijakému zneuzitiu, co ilustruje, ze uplatnený test prícinnej súvislosti bol ponatý prílis úzko. Preto samotná skutocnost, ze ostatné faktory mohli prispiet k vylúceniu akéhokolvek súbezného dovozu, neodôvodnuje záver, ze zrusenie registrácie tiez nebolo spôsobilé mat tento úcinok. Okrem toho vzhladom na to, ze právny rámec vo vsetkých troch státoch bol úplne rovnaký, dospiet k rozdielnym výsledkom je rozporuplné. Vseobecný súd navyse v bode 850 napadnutého rozsudku neposúdil klúcové dôkazy a v bodoch 839 a 846 uvedeného rozsudku zjavne nesprávne uplatnil prezumpciu neviny. 138. Navyse konstatovanie Vseobecného súdu v bodoch 848 a 849 napadnutého rozsudku, ze dokumenty AZ, na ktoré sa odvolávala Komisia, vyjadrujú len osobný názor alebo ocakávania zamestnancov AZ a prinajlepsom môzu znamenat, ze AZ zamýslala vylúcit súbezné dovozy zrusením registrácie povolení kapsúl Losec, predstavuje zjavné skreslenie dôkazov. Tieto dokumenty preukazujú, ze AZ sama preskúmala prax vnútrostátnych orgánov a dospela k záveru, ze jej stratégia v troch dotknutých státoch pravdepodobne uspeje. Za týchto okolností Vseobecný súd pochybil, ked vyzadoval, aby Komisia ex post facto roky po udalostiach vysetrila, aký mohol byt postoj orgánov, ked skúmanie postoja orgánov zo strany AZ bolo osobitne spolahlivé. Komisiu rovnako nemozno kritizovat za to, ze si nebola vedomá praktiky, ktorá neexistovala, vzhladom na skutocnost, ze operácia "zámena a zrusenie registrácie" bola bezprecedentná. Vseobecný súd okrem toho pochybil, ked v bode 849 odmietol dôlezitost dôkazu o úmysle, a to v rozpore s testom, ktorý si pre seba stanovil, aj judikatúrou tohto súdu. B - Posúdenie 139. Odvolatelky v prvostupnovom konaní tvrdili, ze znízenie súbezných dovozov kapsúl Losec vo Svédsku, v Dánsku a Nórsku bolo spôsobené skôr úspechom Losecu MUPS ako zrusením registrácie povolení na uvedenie na trh. Komisia sa vsak domnievala, ze existovala prícinná súvislost medzi vylúcením súbezného obchodu a zrusením registrácie. ( [102]102 ) 140. Vseobecný súd správne uviedol, ze dôkazné bremeno znása Komisia, ktorá musí preukázat nevyhnutné protisútazné úcinky praktiky, ktorá spocíva v zrusení registrácie, na súbezný obchod. Preto je zrejmé, ze na rozdiel od toho, co tvrdí, Komisia nemusela preukázat skutocnú prícinnú súvislost medzi zrusením povolení na uvedenie kapsúl Losec na trh a prekázkou súbezného obchodu, ale len to, ze "vnútrostátne orgány mohli zrusit, ba dokonca, ze obvykle rusili povolenia súbezného dovozu po zrusení povolení...". ( [103]103 ) 141. Vseobecný súd konstatoval, ze Komisia nepredlozila konkrétne dôkazy, ze v nadväznosti na zrusenie povolení na uvedenie kapsúl Losec na trh v Dánsku a Nórsku vnútrostátne orgány mohli zrusit alebo obvykle zrusili povolenia na súbezný dovoz. Uvedený súd konstatoval, ze Komisia v prípade Dánska a Nórska nepreukázala protisútazný úcinok zrusenia registrácie, kedze vychádzala z dôkazov, ktoré ukazovali len ocakávania AZ, pokial ide o pravdepodobné reakcie príslusných orgánov týchto státov na zrusenie registrácie. V prípade Svédska vsak bolo sporné rozhodnutie v tejto otázke potvrdené, lebo toto rozhodnutie sa odvolávalo na listinné dôkazy zo SAL, ktoré od nej získala AZ a ktoré naznacovali, ze táto agentúra usudzovala, ze licencie na súbezný dovoz môzu byt udelené iba vtedy, ak existujú platné povolenia na uvedenie na trh. ( [104]104 ) Sama Komisia pripústa, ze v prípade Nórska a Dánska neboli prístupné nijaké takéto konkrétne dôkazy. 142. Z napadnutého rozsudku je zrejmé, ze AZ sama preskúmala prax vnútrostátnych orgánov a dospela k záveru, ze jej stratégia v troch dotknutých státoch pravdepodobne uspeje. ( [105]105 ) Podla môjho názoru na rozdiel od tvrdení Komisie Vseobecný súd neuplatnil nesprávne pravidlá o dôkaznom bremene a standarde dokazovania a správne odmietol dôkazy odrázajúce vlastné posúdenie AZ, pokial ide o to, ci sa dánske a nórske orgány priklánali k zruseniu povolení na súbezný dovoz v nadväznosti na zrusenie povolení na uvedenie na trh. Myslím si, ze Vseobecný súd správne konstatoval, ze informované, ale predsa len subjektívne ocakávania AZ, pokial ide o reakcie dánskych a nórskych orgánov na zrusenie registrácie, zalozené na poradenstve interného poradcu ( [106]106 ) predstavovali dôkaz protisútazného úmyslu AZ, ale vzhladom na neexistenciu akéhokolvek konkrétneho alebo objektívneho dôkazu, ktorý by podporil tieto osobné stanoviská alebo ocakávania, samy osebe nepostacovali na splnenie poziadavky na preukázanie protisútazného úcinku. 143. Podla môjho názoru skutocnost, ze AZ na základe znacného výskumu a odborného poradenstva verila, ze jej úkony budú mat zelaný protisútazný úcinok, sama osebe nepostacuje, kedze z objektívnej povahy pojmu zneuzitie vyplýva, ze protisútazné úcinky praktiky sa musia posudzovat na základe objektívnych faktorov. Na to, aby sa preukázalo, ze správanie objektívne smeruje k obmedzeniu hospodárskej sútaze, je nevyhnutný konkrétny dôkaz nad rámec dôkazu o protisútaznom úmysle. Pokial ide o tvrdenie Komisie, ze takéto podporujúce dôkazy je tazké získat po udalostiach, takéto tvrdenie by malo byt odmietnuté vzhladom na dôkazné bremeno, ktoré znása Komisia. Chcel by som tiez poznamenat, ze Komisia v kazdom prípade nepredlozila nijaký dôkaz ani vo svojich pripomienkach netvrdila, ze sa neúspesne pokúsala preskúmat, aký bol postoj príslusných orgánov v Dánsku a Nórsku k zruseniu povolení na uvedenie na trh a povolení na súbezné dovozy. 144. Podla môjho názoru posúdenie Vseobecného súdu v bode 850 napadnutého rozsudku nie je nesprávne. Hoci tento bod osobitne neuvádza bod 302 sporného rozhodnutia, ale skôr bod 311, ktorý odkazuje na bod 302 uvedeného rozhodnutia, je zrejmé, ze posledný uvedený bod uvádza iba osobné ocakávania AZ, pokial ide o praktiku, a teda jej protisútazný úmysel. V tejto súvislosti sa bod 302 sporného rozhodnutia odvoláva na dokument Nórska Stratégia LPPS, ( [107]107 ) ktorý uvádza, ze sa ocakávalo, "ze súbezné obchodovanie s kapsulami Losec postupne prestane..." a dôjde k napodobneniu situácie v Dánsku po uvedení Losecu MUPS na trh. Myslím si, ze dôkaz protisútazného úmyslu nepreukazuje nevyhnutnú protisútaznú prícinnú súvislost medzi zrusením povolenia na uvedenie kapsúl Losec na trh a vylúcením súbezných dovozov. Na rozdiel od toho, co tvrdí Komisia, Vseobecný súd nevyzadoval, aby bolo skoncenie súbezného obchodovania v Dánsku spôsobené výlucne zrusením registrácie, kedze Vseobecný súd v bode 850 napadnutého rozsudku konstatoval, ze "nie je preukázaná ziadna súvislost medzi zrusením povolenia na uvedenie kapsúl Losec na trh a vylúcením súbezných dovozov". 145. Navyse skutocnost, ze následne vyjde najavo, ze bolo dotknuté súbezné obchodovanie s kapsulami Losec v Dánsku, no nie vo Svédsku, ako to tvrdí Komisia, nie je protichodná. V prvom prípade v spornom rozhodnutí chýbal dôkaz o nevyhnutnej prícinnej súvislosti, co je pochybenie, ktoré nemozno napravit následne dôkazmi predlozenými po prijatí tohto rozhodnutia. Sporné rozhodnutie sa musí posudzovat podla svojho obsahu. V druhom prípade skutocnost, ze urcitá protisútazná praktika bola neúspesná, nevyvracia jej potenciálne/predstavitelné protisútazné úcinky v case prijatia tejto praktiky. 146. Zastávam preto názor, ze Súdny dvor by mal zamietnut vzájomné odvolanie Komisie ako nedôvodné. VII - Trovy konania 147. Podla clánku 69 ods. 2 rokovacieho poriadku uplatnitelného na základe clánku 118 toho istého rokovacieho poriadku na konanie o odvolaní úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. 148. Kedze odvolatelky nemali úspech vo svojom odvolaní, mali by byt zaviazané na náhradu trov konania týkajúcich sa tohto odvolania v súlade s návrhmi Komisie. 149. Kedze EFPIA nemala úspech vo svojom vzájomnom odvolaní, mala by byt zaviazaná na náhradu trov konania týkajúcich sa tohto odvolania v súlade s návrhmi Komisie. EFPIA by mala znásat svoje vlastné trovy konania v súvislosti so svojím vedlajsím úcastníctvom na podporu odvolania podaného odvolatelkami. Kedze Komisia nenavrhla, aby jej EFPIA nahradila trovy konania Komisie vzniknuté v súvislosti s vedlajsím úcastníctvom EFPIA, EFPIA nebude nahrádzat tieto trovy. 150. Kedze Komisia vzhladom na osobitné okolnosti veci nemala úspech vo svojom vzájomnom odvolaní a kedze odvolatelky nepredlozili písomné pripomienky v súvislosti s týmto vzájomným odvolaním, Komisia musí znásat svoje vlastné trovy konania. VIII - Návrh 151. Vzhladom na vyssie uvedené dôvody navrhujem, aby Súdny dvor rozhodol takto: i) zamietol odvolanie, ktoré podali AstraZeneca AB a AstraZeneca plc; ii) zamietol vzájomné odvolanie, ktoré podala European Federation of Pharmaceutical Industries and Associations (EFPIA); iii) zamietol vzájomné odvolanie, ktoré podala Komisia; iv) zaviazal spolocnosti AstraZeneca AB a AstraZeneca plc, aby v súvislosti so svojím odvolaním znásali svoje vlastné trovy konania a nahradili trovy konania Komisie; v) zaviazal EFPIA, aby v súvislosti so svojím vzájomným odvolaním znásala svoje vlastné trovy konania a nahradila trovy konania Komisie; vi) zaviazal EFPIA, aby v súvislosti s odvolaním, ktoré podali AstraZeneca AB a AstraZeneca plc, znásala svoje vlastné trovy konania; vii) zaviazal Komisiu, aby v súvislosti so svojím vzájomným odvolaním znásala svoje vlastné trovy konania. __________________________________________________________________ ( [108]1 ) Jazyk prednesu: anglictina. ( [109]2 ) Zb. s. II-2805 (dalej len "napadnutý rozsudok"). ( [110]3 ) Rozhodnutie z 15. júna 2005, ktoré sa vztahuje na konanie podla clánku 82 [ES] a clánku 54 Dohody o Európskom hospodárskom priestore (EHP) (vec COMP/A 37.507/F3 - AstraZeneca) (dalej len "sporné rozhodnutie"). ( [111]4 ) Nariadenie Rady (EHS) c. 1768/92 z 18. júna 1992 o vytvorení dodatkového ochranného osvedcenia na liecivá ([112]Ú. v. ES L 182, s. 1; Mim. vyd. 13/011, s. 200) upravuje vytvorenie dodatkového ochranného osvedcenia pre liecivá, ktorého úcelom je predlzit trvanie výhradného práva zaruceného patentom a priznat tak dodatocnú dobu ochrany. DOO má kompenzovat skrátenie doby skutocnej ochrany poskytovanej patentom zodpovedajúce obdobiu medzi podaním patentovej prihlásky pre liecivo a udelením povolenia na uvedenie tohto lieciva na trh. Vyssie uvedené nariadenie sa bude dalej oznacovat ako "nariadenie o DOO". ( [113]5 ) [114]Ú. v. ES L 74, s. 1. ( [115]6 ) Pozri napríklad body 68 a 69 napadnutého rozsudku. ( [116]7 ) V judikatúre je ustálené, ze na úcely uplatnovania clánku 102 ZFEÚ dotknutý trh výrobkov alebo sluzieb zahrna vsetky výrobky alebo sluzby, ktoré sú z hladiska svojich vlastností osobitne vhodné na uspokojovanie stálych potrieb a iba do urcitej miery sú zamenitelné s ostatnými výrobkami alebo sluzbami; pozri rozsudok Súdneho dvora z 26. novembra 1998, Bronner ([117]C-7/97, Zb. s. I-7791, bod 33 a tam citovanú judikatúru). ( [118]8 ) Pozri bod 84 napadnutého rozsudku. ( [119]9 ) Pozri body 381 a 612 napadnutého rozsudku. ( [120]10 ) Pozri bod 613 napadnutého rozsudku. ( [121]11 ) Správa, ktorú vypracoval IMS Health; pozri bod 37 napadnutého rozsudku. ( [122]12 ) Pozri rozsudky zo 17. decembra 1998, Baustahlgewebe/Komisia ([123]C-185/95 P, Zb. s. I-8417, bod 23), a zo 6. apríla 2006, General Motors/Komisia ([124]C-551/03 P, Zb. s. I-3137, bod 51). ( [125]13 ) Pozri body 83 az 107 napadnutého rozsudku, najmä body 84 a 101. ( [126]14 ) Pozri tiez body 95 a 96 napadnutého rozsudku. ( [127]15 ) Zastávam názor, ze velká cast dôkazov predlozených odvolatelkami v rámci tejto casti prvého odvolacieho dôvodu je neprípustná, kedze smeruje len k novému posúdeniu skutkového stavu konstatovaného Vseobecným súdom. Pozri bod 23 vyssie. ( [128]16 ) Pozri bod 94 napadnutého rozsudku. ( [129]17 ) Tamze. ( [130]18 ) Pozri bod 98 napadnutého rozsudku. ( [131]19 ) Pozri bod 102 napadnutého rozsudku. ( [132]20 ) Pozri bod 278 napadnutého rozsudku. ( [133]21 ) Kedze vycíslenie pomeru nákladov a úcinnosti by sa mohlo ukázat osobitne zlozité a neisté. ( [134]22 ) Vzhladom "na jednej strane na obmedzenú citlivost lekárov a pacientov na cenové rozdiely pri významnej úlohe, ktorú pri výbere predpisovaného lieku zohráva terapeutická úcinnost, a na druhej strane na regulacné systémy platné v posudzovaných státoch, ktoré neboli konstruované tak, aby cenám H2 blokátorov umoznovali vyvíjat tlak na znízenie predajov alebo ceny IPP". Pozri zhrnutie v bode 191 napadnutého rozsudku. ( [135]23 ) Rozsudok z 11. decembra 2003, Hässle ([136]C-127/00, Zb. s. I-14781). ( [137]24 ) Rozsudok zo 17. júla 1998, ITT Promedia/Komisia ([138]T-111/96, Zb. s. II-2937, body 54 az 60). ( [139]25 ) Uz citovaný v poznámke pod ciarou 24. ( [140]26 ) Pozri bod 356 napadnutého rozsudku. ( [141]27 ) Pozri bod 493 napadnutého rozsudku. ( [142]28 ) Pozri bod 495 napadnutého rozsudku. ( [143]29 ) Pozri napríklad body 491, 495 a 497 napadnutého rozsudku. ( [144]30 ) Pozri body 573, 588 a 599 napadnutého rozsudku. ( [145]31 ) Rozsudok zo 14. októbra 2010, Deutsche Telekom/Komisia ([146]C-280/08 P, Zb. s. I-9555, bod 174 a citovaná judikatúra). ( [147]32 ) Myslím si, ze Vseobecný súd správne uviedol, ze preukázanie úmyslu uchýlit sa k postupu, ktorý prekracuje rámec hospodárskej sútaze na základe kvality, môze byt naproti tomu relevantný v prípade, ak slúzi na podporu záveru vychádzajúceho z objektívnych okolností, ze podnik zneuzil svoje dominantné postavenie. Pozri v tomto zmysle bod 359 napadnutého rozsudku. ( [148]33 ) Pozri rozsudok zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia ([149]C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, Zb. s. I-123, bod 200). ( [150]34 ) Nariadenie Rady c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 a 82 Zmluvy ([151]Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 13/031, s. 65). Pozri tiez clánok 15 ods. 4 nariadenia Rady (EHS) c. 17 zo 6. februára 1962: Prvé nariadenie implementujúce clánky 85 a 86 zmluvy ([152]Ú. v. ES 1962, 13, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3). ( [153]35 ) Uz citovaný v poznámke pod ciarou 23. ( [154]36 ) Uz citovaný v poznámke pod ciarou 24. ( [155]37 ) V tejto veci Komisia uviedla, ze na to, aby bolo mozné urcit, v ktorých prípadoch sú právne konania zneuzitím, musia byt splnené dve kumulatívne podmienky. Po prvé je nevyhnutné, aby sa zaloba nemohla rozumne povazovat za snahu o domáhanie sa práv dotknutého podniku, a preto slúzit iba na poskodenie druhej strany, a po druhé bola podaná v rámci plánu, ktorého cielom je vylúcenie hospodárskej sútaze. Treba vsak poznamenat, ze Súd prvého stupna skúmal, ci Komisia správne uplatnila obidve kumulatívne kritériá, a nerozhodoval o správnosti kritérií, ktoré zvolila Komisia. Pozri bod 58 uvedeného rozsudku. ( [156]38 ) Návrhy z 1. apríla 2008, Sot. Lélos kai Sia a i. ([157]C-468/06 az C-478/06, Zb. s. I-7139). ( [158]39 ) Pozri v tomto zmysle rozsudky z 13. februára 1979, Hoffmann La Roche/Komisia ([159]85/76, Zb. s. 461, bod 91), a z 3. júla 1991, AKZO/Komisia ([160]C-62/86, Zb. s. I-3359, bod 69). ( [161]40 ) Rozsudok Deutsche Telekom/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 31, bod 250. V tejto veci Súdny dvor rozhodol, ze protisútazný úcinok, ktorý má Komisia preukázat v súvislosti s cenovými postupmi podniku v dominantnom postavení vedúcimi k stlácaniu cien jeho rovnako výkonných konkurentov, sa týka prípadných prekázok, ktoré mohli cenové postupy odvolatelky spôsobit pri rozvoji ponuky na maloobchodnom trhu sluzieb prístupu pre úcastníkov, a teda pri danom stupni hospodárskej sútaze na nom (kurzívou zvýraznil generálny advokát) (pozri bod 252). V uvedenej veci bolo tiez konstatované, ze dotknuté cenové postupy mali skutocné úcinky vylúcenia (pozri bod 259). ( [162]41 ) Nepozdáva sa mi pouzitie pojmu "mozné úcinky" v judikatúre v tejto súvislosti. Pripomína to standard "vázenia pravdepodobností" pri obcianskoprávnych deliktoch a stanovuje tak dôkazné bremeno prílis vysoko. Výraz "schopný" na druhej strane spektra môze stanovit dôkazné bremeno prílis nízko, ked na konstatovanie zneuzitia postacuje vzdialená moznost protisútazných úcinkov. ( [163]42 ) Ak postup v case jeho zavedenia nemôze bránit hospodárskej sútazi, potom tento postup nie je porusením clánku 102 ZFEÚ. Pozri v tomto zmysle rozsudok Deutsche Telekom/Komisia (uz citovaný v poznámke pod ciarou 31, bod 254). ( [164]43 ) Myslím si, ze Vseobecný súd v bode 548 napadnutého rozsudku správne uviedol vo vztahu k pôvodnej ziadosti o DOO podanej úradu v Spojenom královstve (stát, v ktorom nebolo AZ vydané nijaké DOO), ze "zo vsetkých listinných dôkazov predlozených Vseobecnému súdu... jednoznacne vyplýva, ze pôvodná ziadost o udelenie DOO podaná na patentovom úrade Spojeného královstva bola súcastou celkovej stratégie v oblasti ziadostí o udelenie DOO, ktorej cielom bolo, aby sa tieto ziadosti zakladali na dátume 21. marec 1988 namiesto dátumu 15. apríl 1987, ktorý zodpovedal prvému povoleniu na uvedenie na trh vydanému v Spolocenstve". ( [165]44 ) Pozri analogicky rozsudok Deutsche Telekom/Komisia (uz citovaný v poznámke pod ciarou 31, bod 254). V tejto súvislosti tiez plne súhlasím s konstatovaním Vseobecného súdu v bode 379 napadnutého rozsudku, ze "skutocnost, ze AZ uz nemala dominantné postavenie v case, ked jej zneuzívajúce správanie mohlo vyvolat následky, totiz nemení právnu kvalifikáciu jej konania, kedze k tomuto konaniu doslo v case, ked mala AZ osobitnú zodpovednost neposkodit svojím správaním efektívnu a neskreslenú hospodársku sútaz na spolocnom trhu". Myslím si, ze úcinkami, na ktoré sa odvoláva Vseobecný súd, sú skutocné úcinky, ktoré sa podla judikatúry Súdneho dvora jednoznacne nevyzadujú. Myslím si, ze Komisia vo svojich pripomienkach správne uviedla, ze zákonnost aktu sa musí posudzovat v case, ked bol vykonaný, nie v case, ked nastanú skutocné konkrétne úcinky. ( [166]45 ) K-Lath Division of Tree Island Wire (USA) Inc/Davis Wire Corporation a i., 15 F.Supp. 2d 952 (C:D: Cal. 1998). ( [167]46 ) Návrhy, ktoré predniesol generálny advokát La Pergola 19. mája 1999 vo veci Rhône-Poulenc Rorer, [168]C-94/98, Zb. s. I-8789. ( [169]47 ) Návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Geelhoed 7. februára 2002 vo veci May & Baker, [170]C-172/00, Zb. s. I-6891. ( [171]48 ) Pozri bod 75 vyssie. ( [172]49 ) Uz citovaná v poznámke pod ciarou 46. ( [173]50 ) Uz citovaná v poznámke pod ciarou 47. ( [174]51 ) Rozsudok z 29. apríla 2004, IMS Health ([175]C-418/01, Zb. s. I-5039). ( [176]52 ) [177]Ú. v. ES L 15, 1987, s. 36. ( [178]53 ) Pozri rozsudok IMS Health (uz citovaný v poznámke pod ciarou 51, bod 22). ( [179]54 ) Rozsudky z 8. mája 2003, Paranova Läkemedel a i. ([180]C-15/01, Zb. s. I-4175, body 25 az 28 a 33), a z 8. mája 2003, Paranova ([181]C-113/01, Zb. s. I-4243, body 26 az 29 a 34). ( [182]55 ) Pozri bod 492 písm. b). ( [183]56 ) Skrátené konanie vsak nebolo mozné vzhladom na pozitívne úkony AZ pri ziadosti o zrusenie povolení na uvedenie kapsúl Losec na trh v príslusných státoch. ( [184]57 ) Ktorým nebol udelený priamy prístup k predmetným údajom v zmysle smernice 65/65/EHS. ( [185]58 ) Alebo judikatúra o povinnosti uzatvorit zmluvu alebo o významnom zariadení. ( [186]59 ) Pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 23. októbra 2003, Van den Bergh Foods/Komisia ([187]T-65/98, Zb. s. II-4653, bod 161), potvrdený uznesením Súdneho dvora z 28. septembra 2006, Unilever Bestfoods/Komisia ([188]C-552/03 P, Zb. s. I-9091, bod 137). ( [189]60 ) Pozri rozsudok IMS Health (uz citovaný v poznámke pod ciarou 51, bod 52). ( [190]61 ) Pozri bod 834 napadnutého rozsudku. ( [191]62 ) Z bodu 315 sporného rozhodnutia je zrejmé, ze v dôsledku odpovedí na dotazník, ktorý AZ vrátila SAL v roku 1997, existovali listinné dôkazy o mozných/predstavitelných úcinkoch zrusenia registrácie kapsúl Losec na súbezné dovozy do Svédska. ( [192]63 ) Rozsudky Paranova Läkemedel a i. (uz citovaný v poznámke pod ciarou 54, body 25 az 28 a 33), a Paranova (uz citovaný v poznámke pod ciarou 54, body 26 az 29 a 34). ( [193]64 ) Uz citovaný v poznámke pod ciarou 39. ( [194]65 ) Pozri body 41 az 43 vyssie. ( [195]66 ) Rozsudok z 9. novembra 1983, NV Nederlandsche Banden Industrie Michelin/Komisia (nazývaný"Michelin I") ([196]322/81, Zb. s. 3461). ( [197]67 ) Rozsudok zo 4. júna 2009, T-Mobile Netherlands a i./Komisia ([198]C-8/08, Zb. s. I-4529). ( [199]68 ) Rozsudok z 11. marca 1999, ARBED/Komisia ([200]T-137/94, Zb. s. II-303). ( [201]69 ) Rozsudky zo 17. júla 1997, Ferriere Nord/Komisia ([202]C-219/95 P, Zb. s. I-4411, bod 31), a Baustahlgewebe/Komisia (uz citovaný v poznámke pod ciarou 12, bod 129). ( [203]70 ) Pozri bod 908 sporného rozhodnutia, ktorý uvádza pouzitie verejných konaní a regulácie s cielom vylúcenia. ( [204]71 ) Pozri bod 47 vyssie a nasledujúce a bod 77 vyssie a nasledujúce. ( [205]72 ) Ktoré spocívali po prvé v zavádzajúcich vyhláseniach, ktoré boli urobené úmyselne, s cielom získat výlucné práva, na ktoré AZ nebola oprávnená alebo na ktoré bola oprávnená na kratsie obdobie, a po druhé v zrusení povolení na uvedenie na trh s cielom vytvorit prekázky na vstup generických výrobkov na trhy v Dánsku, Nórsku a vo Svédsku a na súbezné dovozy do Svédska, výsledkom coho bolo rozdelenie spolocného trhu. ( [206]73 ) Uz citovaný v poznámke pod ciarou 31, bod 124. ( [207]74 ) Uz citovaný v poznámke pod ciarou 66. ( [208]75 ) V rozsudku Michelin I Súdny dvor odkazoval na systém zliav, ktorý mal rovnaké znaky (uz citovaný v poznámke pod ciarou 66). ( [209]76 ) Rozsudok z 10. apríla 2008, Deutsche Telekom/Komisia ([210]T-27/03, Zb. s. II-477, body 312 a 313). ( [211]77 ) Potvrdený v odvolacom konaní. Pozri rozsudok Deutsche Telekom/Komisia (C-280/08 P, uz citovaný v poznámke pod ciarou 31, body 279 a 286). ( [212]78 ) Z kontextu je zrejmé, ze úcinkami, o ktoré ide, sú skutocné úcinky. ( [213]79 ) Pozri analogicky rozsudok z 18. decembra 2008, Coop de France Bétail et Viande/Komisia ([214]C-101/07 P a C-110/07 P, Zb. s. I-10193, body 96 az 98). ( [215]80 ) Pozri rozsudok Hoffmann-La Roche/Komisia (uz citovaný v poznámke pod ciarou 39, bod 41). ( [216]81 ) Rozsudok z 12. decembra 1991, Hilti/Komisia ([217]T-30/89, Zb. s. II-1439, bod 92). ( [218]82 ) Pozri bod 245 napadnutého rozsudku. V bode 294 napadnutého rozsudku Vseobecný súd uviedol, ze Komisia sa nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia, ked dospela k záveru, ze AZ mala dominantné postavenie v zmysle clánku 82 ES a clánku 54 Dohody o EHP na trhu IPP v Nemecku od roku 1993 az do konca roku 1997, v Belgicku od roku 1993 az do konca roku 2000, v Dánsku od roku 1993 az do konca roku 1999, v Nórsku od roku 1994 az do konca roku 2000, v Holandsku od roku 1993 az do konca roku 2000, v Spojenom královstve od roku 1993 az do konca roku 1999 a vo Svédsku od roku 1993 az do konca roku 2000. ( [219]83 ) Rozsudok zo 14. februára 1978, United Brands a United Brands Continentaal/Komisia ([220]27/76, Zb. s. 207, bod 65). Takéto postavenie na rozdiel od situácie monopolu alebo kvázimonopolu nevylucuje existenciu urcitej hospodárskej sútaze, ale umoznuje podniku, ktorý sa nachádza v tejto situácii, ak nie urcovat, tak aspon podstatne ovplyvnovat podmienky, za akých sa bude táto hospodárska sútaz rozvíjat, a v kazdom prípade mu umoznuje správat sa v znacnej miere bez ohladu na túto sútaz a bez toho, aby mu v dôsledku jeho prístupu vznikli akékolvek negatívne dôsledky. Pozri rozsudok Hoffmann-La Roche/Komisia (uz citovaný v poznámke pod ciarou 39, bod 39). ( [221]84 ) Pozri bod 261 napadnutého rozsudku. ( [222]85 ) Pozri body 259 az 262 napadnutého rozsudku. ( [223]86 ) Pozri bod 264 napadnutého rozsudku. ( [224]87 ) Pozri bod 269 napadnutého rozsudku. ( [225]88 ) Pozri bod 256 napadnutého rozsudku. ( [226]89 ) AZ bola prvým hrácom na trhu, ktorý prebádala. Pozri bod 260 napadnutého rozsudku. ( [227]90 ) Pozri body 259 a 264 napadnutého rozsudku. ( [228]91 ) Pozri bod 259 napadnutého rozsudku. ( [229]92 ) Pozri okrem iného bod 264 napadnutého rozsudku. ( [230]93 ) Rozsudok zo 6. apríla 1995, RTE a ITP/Komisia ([231]C-241/91 P a C-242/91 P, Zb. s. I-743). ( [232]94 ) Uz citovaný v poznámke pod ciarou 51. ( [233]95 ) Pozri bod 47 rozsudku Magill (uz citovaný v poznámke pod ciarou 93). ( [234]96 ) Rozsudok zo 6. marca 1974, Commercial Solvents/Komisia ([235]6/73 a 7/73, Zb. s. 223). ( [236]97 ) Rozsudky Magill (uz citovaný v poznámke pod ciarou 93), IMS Health (uz citovaný v poznámke pod ciarou 51) a z 5. októbra 1988, Volvo ([237]238/87, Zb. s. 6211). ( [238]98 ) Nevyhnutnost je vsak v takýchto prípadoch týkajúcich sa významného zariadenia vrcholne dôlezitá na preukázanie zneuzitia. ( [239]99 ) Pozri rozsudky Michelin I (uz citovaný v poznámke pod ciarou 66, bod 57) a zo 16. marca 2000, Compagnie maritime belge transports a i./Komisia ([240]C-395/96 P a C-396/96 P, Zb. s. I-1365, bod 37). ( [241]100 ) Takeda, Byk Gulden a Eisai. ( [242]101 ) Vrátane okrem iného mimoriadne vysokých trhových podielov. ( [243]102 ) Pozri bod 753 napadnutého rozsudku. ( [244]103 ) Pozri bod 846 napadnutého rozsudku, pozri tiez bod 839. ( [245]104 ) Pozri bod 862 napadnutého rozsudku, ktorý sa odvoláva na bod 315 sporného rozhodnutia. ( [246]105 ) Pozri napríklad body 780 a 848. ( [247]106 ) Ktoré podla Komisie vychádzalo z podrobného, vycerpávajúceho skúmania. ( [248]107 ) Losec Post Patent Strategy (Post-patentová stratégia Losec). References 1. file:///tmp/lynxXXXXJM4zAU/L94006-9664TMP.html#t-ECR_62010CC0457_SK_01-E0001 2. file:///tmp/lynxXXXXJM4zAU/L94006-9664TMP.html#t-ECR_62010CC0457_SK_01-E0002 3. file:///tmp/lynxXXXXJM4zAU/L94006-9664TMP.html#t-ECR_62010CC0457_SK_01-E0003 4. file:///tmp/lynxXXXXJM4zAU/L94006-9664TMP.html#t-ECR_62010CC0457_SK_01-E0004 5. file:///tmp/lynxXXXXJM4zAU/L94006-9664TMP.html#t-ECR_62010CC0457_SK_01-E0005 6. file:///tmp/lynxXXXXJM4zAU/L94006-9664TMP.html#t-ECR_62010CC0457_SK_01-E0006 7. file:///tmp/lynxXXXXJM4zAU/L94006-9664TMP.html#t-ECR_62010CC0457_SK_01-E0007 8. file:///tmp/lynxXXXXJM4zAU/L94006-9664TMP.html#t-ECR_62010CC0457_SK_01-E0008 9. file:///tmp/lynxXXXXJM4zAU/L94006-9664TMP.html#t-ECR_62010CC0457_SK_01-E0009 10. file:///tmp/lynxXXXXJM4zAU/L94006-9664TMP.html#t-ECR_62010CC0457_SK_01-E0010 11. file:///tmp/lynxXXXXJM4zAU/L94006-9664TMP.html#t-ECR_62010CC0457_SK_01-E0011 12. file:///tmp/lynxXXXXJM4zAU/L94006-9664TMP.html#t-ECR_62010CC0457_SK_01-E0012 13. file:///tmp/lynxXXXXJM4zAU/L94006-9664TMP.html#t-ECR_62010CC0457_SK_01-E0013 14. file:///tmp/lynxXXXXJM4zAU/L94006-9664TMP.html#t-ECR_62010CC0457_SK_01-E0014 15. file:///tmp/lynxXXXXJM4zAU/L94006-9664TMP.html#t-ECR_62010CC0457_SK_01-E0015 16. file:///tmp/lynxXXXXJM4zAU/L94006-9664TMP.html#t-ECR_62010CC0457_SK_01-E0016 17. file:///tmp/lynxXXXXJM4zAU/L94006-9664TMP.html#t-ECR_62010CC0457_SK_01-E0017 18. file:///tmp/lynxXXXXJM4zAU/L94006-9664TMP.html#t-ECR_62010CC0457_SK_01-E0018 19. file:///tmp/lynxXXXXJM4zAU/L94006-9664TMP.html#t-ECR_62010CC0457_SK_01-E0019 20. file:///tmp/lynxXXXXJM4zAU/L94006-9664TMP.html#t-ECR_62010CC0457_SK_01-E0020 21. file:///tmp/lynxXXXXJM4zAU/L94006-9664TMP.html#t-ECR_62010CC0457_SK_01-E0021 22. file:///tmp/lynxXXXXJM4zAU/L94006-9664TMP.html#t-ECR_62010CC0457_SK_01-E0022 23. file:///tmp/lynxXXXXJM4zAU/L94006-9664TMP.html#t-ECR_62010CC0457_SK_01-E0023 24. file:///tmp/lynxXXXXJM4zAU/L94006-9664TMP.html#t-ECR_62010CC0457_SK_01-E0024 25. file:///tmp/lynxXXXXJM4zAU/L94006-9664TMP.html#t-ECR_62010CC0457_SK_01-E0025 26. file:///tmp/lynxXXXXJM4zAU/L94006-9664TMP.html#t-ECR_62010CC0457_SK_01-E0026 27. file:///tmp/lynxXXXXJM4zAU/L94006-9664TMP.html#t-ECR_62010CC0457_SK_01-E0027 28. file:///tmp/lynxXXXXJM4zAU/L94006-9664TMP.html#t-ECR_62010CC0457_SK_01-E0028 29. file:///tmp/lynxXXXXJM4zAU/L94006-9664TMP.html#t-ECR_62010CC0457_SK_01-E0029 30. file:///tmp/lynxXXXXJM4zAU/L94006-9664TMP.html#t-ECR_62010CC0457_SK_01-E0030 31. file:///tmp/lynxXXXXJM4zAU/L94006-9664TMP.html#t-ECR_62010CC0457_SK_01-E0031 32. file:///tmp/lynxXXXXJM4zAU/L94006-9664TMP.html#t-ECR_62010CC0457_SK_01-E0032 33. file:///tmp/lynxXXXXJM4zAU/L94006-9664TMP.html#t-ECR_62010CC0457_SK_01-E0033 34. file:///tmp/lynxXXXXJM4zAU/L94006-9664TMP.html#t-ECR_62010CC0457_SK_01-E0034 35. file:///tmp/lynxXXXXJM4zAU/L94006-9664TMP.html#t-ECR_62010CC0457_SK_01-E0035 36. file:///tmp/lynxXXXXJM4zAU/L94006-9664TMP.html#t-ECR_62010CC0457_SK_01-E0036 37. file:///tmp/lynxXXXXJM4zAU/L94006-9664TMP.html#t-ECR_62010CC0457_SK_01-E0037 38. file:///tmp/lynxXXXXJM4zAU/L94006-9664TMP.html#t-ECR_62010CC0457_SK_01-E0038 39. file:///tmp/lynxXXXXJM4zAU/L94006-9664TMP.html#t-ECR_62010CC0457_SK_01-E0039 40. file:///tmp/lynxXXXXJM4zAU/L94006-9664TMP.html#t-ECR_62010CC0457_SK_01-E0040 41. file:///tmp/lynxXXXXJM4zAU/L94006-9664TMP.html#t-ECR_62010CC0457_SK_01-E0041 42. file:///tmp/lynxXXXXJM4zAU/L94006-9664TMP.html#t-ECR_62010CC0457_SK_01-E0042 43. file:///tmp/lynxXXXXJM4zAU/L94006-9664TMP.html#t-ECR_62010CC0457_SK_01-E0043 44. file:///tmp/lynxXXXXJM4zAU/L94006-9664TMP.html#t-ECR_62010CC0457_SK_01-E0044 45. file:///tmp/lynxXXXXJM4zAU/L94006-9664TMP.html#t-ECR_62010CC0457_SK_01-E0045 46. file:///tmp/lynxXXXXJM4zAU/L94006-9664TMP.html#t-ECR_62010CC0457_SK_01-E0046 47. file:///tmp/lynxXXXXJM4zAU/L94006-9664TMP.html#t-ECR_62010CC0457_SK_01-E0047 48. file:///tmp/lynxXXXXJM4zAU/L94006-9664TMP.html#t-ECR_62010CC0457_SK_01-E0048 49. file:///tmp/lynxXXXXJM4zAU/L94006-9664TMP.html#t-ECR_62010CC0457_SK_01-E0049 50. file:///tmp/lynxXXXXJM4zAU/L94006-9664TMP.html#t-ECR_62010CC0457_SK_01-E0050 51. file:///tmp/lynxXXXXJM4zAU/L94006-9664TMP.html#t-ECR_62010CC0457_SK_01-E0051 52. file:///tmp/lynxXXXXJM4zAU/L94006-9664TMP.html#t-ECR_62010CC0457_SK_01-E0052 53. file:///tmp/lynxXXXXJM4zAU/L94006-9664TMP.html#t-ECR_62010CC0457_SK_01-E0053 54. file:///tmp/lynxXXXXJM4zAU/L94006-9664TMP.html#t-ECR_62010CC0457_SK_01-E0054 55. file:///tmp/lynxXXXXJM4zAU/L94006-9664TMP.html#t-ECR_62010CC0457_SK_01-E0055 56. file:///tmp/lynxXXXXJM4zAU/L94006-9664TMP.html#t-ECR_62010CC0457_SK_01-E0056 57. file:///tmp/lynxXXXXJM4zAU/L94006-9664TMP.html#t-ECR_62010CC0457_SK_01-E0057 58. file:///tmp/lynxXXXXJM4zAU/L94006-9664TMP.html#t-ECR_62010CC0457_SK_01-E0058 59. file:///tmp/lynxXXXXJM4zAU/L94006-9664TMP.html#t-ECR_62010CC0457_SK_01-E0059 60. file:///tmp/lynxXXXXJM4zAU/L94006-9664TMP.html#t-ECR_62010CC0457_SK_01-E0060 61. file:///tmp/lynxXXXXJM4zAU/L94006-9664TMP.html#t-ECR_62010CC0457_SK_01-E0061 62. file:///tmp/lynxXXXXJM4zAU/L94006-9664TMP.html#t-ECR_62010CC0457_SK_01-E0062 63. file:///tmp/lynxXXXXJM4zAU/L94006-9664TMP.html#t-ECR_62010CC0457_SK_01-E0063 64. file:///tmp/lynxXXXXJM4zAU/L94006-9664TMP.html#t-ECR_62010CC0457_SK_01-E0064 65. file:///tmp/lynxXXXXJM4zAU/L94006-9664TMP.html#t-ECR_62010CC0457_SK_01-E0065 66. file:///tmp/lynxXXXXJM4zAU/L94006-9664TMP.html#t-ECR_62010CC0457_SK_01-E0066 67. file:///tmp/lynxXXXXJM4zAU/L94006-9664TMP.html#t-ECR_62010CC0457_SK_01-E0067 68. file:///tmp/lynxXXXXJM4zAU/L94006-9664TMP.html#t-ECR_62010CC0457_SK_01-E0068 69. file:///tmp/lynxXXXXJM4zAU/L94006-9664TMP.html#t-ECR_62010CC0457_SK_01-E0069 70. file:///tmp/lynxXXXXJM4zAU/L94006-9664TMP.html#t-ECR_62010CC0457_SK_01-E0070 71. file:///tmp/lynxXXXXJM4zAU/L94006-9664TMP.html#t-ECR_62010CC0457_SK_01-E0071 72. file:///tmp/lynxXXXXJM4zAU/L94006-9664TMP.html#t-ECR_62010CC0457_SK_01-E0072 73. file:///tmp/lynxXXXXJM4zAU/L94006-9664TMP.html#t-ECR_62010CC0457_SK_01-E0073 74. file:///tmp/lynxXXXXJM4zAU/L94006-9664TMP.html#t-ECR_62010CC0457_SK_01-E0074 75. file:///tmp/lynxXXXXJM4zAU/L94006-9664TMP.html#t-ECR_62010CC0457_SK_01-E0075 76. file:///tmp/lynxXXXXJM4zAU/L94006-9664TMP.html#t-ECR_62010CC0457_SK_01-E0076 77. file:///tmp/lynxXXXXJM4zAU/L94006-9664TMP.html#t-ECR_62010CC0457_SK_01-E0077 78. file:///tmp/lynxXXXXJM4zAU/L94006-9664TMP.html#t-ECR_62010CC0457_SK_01-E0078 79. file:///tmp/lynxXXXXJM4zAU/L94006-9664TMP.html#t-ECR_62010CC0457_SK_01-E0079 80. file:///tmp/lynxXXXXJM4zAU/L94006-9664TMP.html#t-ECR_62010CC0457_SK_01-E0080 81. file:///tmp/lynxXXXXJM4zAU/L94006-9664TMP.html#t-ECR_62010CC0457_SK_01-E0081 82. file:///tmp/lynxXXXXJM4zAU/L94006-9664TMP.html#t-ECR_62010CC0457_SK_01-E0082 83. file:///tmp/lynxXXXXJM4zAU/L94006-9664TMP.html#t-ECR_62010CC0457_SK_01-E0083 84. file:///tmp/lynxXXXXJM4zAU/L94006-9664TMP.html#t-ECR_62010CC0457_SK_01-E0084 85. file:///tmp/lynxXXXXJM4zAU/L94006-9664TMP.html#t-ECR_62010CC0457_SK_01-E0085 86. file:///tmp/lynxXXXXJM4zAU/L94006-9664TMP.html#t-ECR_62010CC0457_SK_01-E0086 87. file:///tmp/lynxXXXXJM4zAU/L94006-9664TMP.html#t-ECR_62010CC0457_SK_01-E0087 88. file:///tmp/lynxXXXXJM4zAU/L94006-9664TMP.html#t-ECR_62010CC0457_SK_01-E0088 89. file:///tmp/lynxXXXXJM4zAU/L94006-9664TMP.html#t-ECR_62010CC0457_SK_01-E0089 90. file:///tmp/lynxXXXXJM4zAU/L94006-9664TMP.html#t-ECR_62010CC0457_SK_01-E0090 91. file:///tmp/lynxXXXXJM4zAU/L94006-9664TMP.html#t-ECR_62010CC0457_SK_01-E0091 92. file:///tmp/lynxXXXXJM4zAU/L94006-9664TMP.html#t-ECR_62010CC0457_SK_01-E0092 93. file:///tmp/lynxXXXXJM4zAU/L94006-9664TMP.html#t-ECR_62010CC0457_SK_01-E0093 94. file:///tmp/lynxXXXXJM4zAU/L94006-9664TMP.html#t-ECR_62010CC0457_SK_01-E0094 95. file:///tmp/lynxXXXXJM4zAU/L94006-9664TMP.html#t-ECR_62010CC0457_SK_01-E0095 96. file:///tmp/lynxXXXXJM4zAU/L94006-9664TMP.html#t-ECR_62010CC0457_SK_01-E0096 97. file:///tmp/lynxXXXXJM4zAU/L94006-9664TMP.html#t-ECR_62010CC0457_SK_01-E0097 98. file:///tmp/lynxXXXXJM4zAU/L94006-9664TMP.html#t-ECR_62010CC0457_SK_01-E0098 99. file:///tmp/lynxXXXXJM4zAU/L94006-9664TMP.html#t-ECR_62010CC0457_SK_01-E0099 100. file:///tmp/lynxXXXXJM4zAU/L94006-9664TMP.html#t-ECR_62010CC0457_SK_01-E0100 101. file:///tmp/lynxXXXXJM4zAU/L94006-9664TMP.html#t-ECR_62010CC0457_SK_01-E0101 102. file:///tmp/lynxXXXXJM4zAU/L94006-9664TMP.html#t-ECR_62010CC0457_SK_01-E0102 103. file:///tmp/lynxXXXXJM4zAU/L94006-9664TMP.html#t-ECR_62010CC0457_SK_01-E0103 104. file:///tmp/lynxXXXXJM4zAU/L94006-9664TMP.html#t-ECR_62010CC0457_SK_01-E0104 105. file:///tmp/lynxXXXXJM4zAU/L94006-9664TMP.html#t-ECR_62010CC0457_SK_01-E0105 106. file:///tmp/lynxXXXXJM4zAU/L94006-9664TMP.html#t-ECR_62010CC0457_SK_01-E0106 107. file:///tmp/lynxXXXXJM4zAU/L94006-9664TMP.html#t-ECR_62010CC0457_SK_01-E0107 108. file:///tmp/lynxXXXXJM4zAU/L94006-9664TMP.html#c-ECR_62010CC0457_SK_01-E0001 109. file:///tmp/lynxXXXXJM4zAU/L94006-9664TMP.html#c-ECR_62010CC0457_SK_01-E0002 110. file:///tmp/lynxXXXXJM4zAU/L94006-9664TMP.html#c-ECR_62010CC0457_SK_01-E0003 111. file:///tmp/lynxXXXXJM4zAU/L94006-9664TMP.html#c-ECR_62010CC0457_SK_01-E0004 112. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1992:182:TOC 113. file:///tmp/lynxXXXXJM4zAU/L94006-9664TMP.html#c-ECR_62010CC0457_SK_01-E0005 114. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1965:074:TOC 115. file:///tmp/lynxXXXXJM4zAU/L94006-9664TMP.html#c-ECR_62010CC0457_SK_01-E0006 116. file:///tmp/lynxXXXXJM4zAU/L94006-9664TMP.html#c-ECR_62010CC0457_SK_01-E0007 117. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61997C?0007&locale=SK 118. file:///tmp/lynxXXXXJM4zAU/L94006-9664TMP.html#c-ECR_62010CC0457_SK_01-E0008 119. file:///tmp/lynxXXXXJM4zAU/L94006-9664TMP.html#c-ECR_62010CC0457_SK_01-E0009 120. file:///tmp/lynxXXXXJM4zAU/L94006-9664TMP.html#c-ECR_62010CC0457_SK_01-E0010 121. file:///tmp/lynxXXXXJM4zAU/L94006-9664TMP.html#c-ECR_62010CC0457_SK_01-E0011 122. file:///tmp/lynxXXXXJM4zAU/L94006-9664TMP.html#c-ECR_62010CC0457_SK_01-E0012 123. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0185&locale=SK 124. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0551&locale=SK 125. file:///tmp/lynxXXXXJM4zAU/L94006-9664TMP.html#c-ECR_62010CC0457_SK_01-E0013 126. file:///tmp/lynxXXXXJM4zAU/L94006-9664TMP.html#c-ECR_62010CC0457_SK_01-E0014 127. file:///tmp/lynxXXXXJM4zAU/L94006-9664TMP.html#c-ECR_62010CC0457_SK_01-E0015 128. file:///tmp/lynxXXXXJM4zAU/L94006-9664TMP.html#c-ECR_62010CC0457_SK_01-E0016 129. file:///tmp/lynxXXXXJM4zAU/L94006-9664TMP.html#c-ECR_62010CC0457_SK_01-E0017 130. file:///tmp/lynxXXXXJM4zAU/L94006-9664TMP.html#c-ECR_62010CC0457_SK_01-E0018 131. file:///tmp/lynxXXXXJM4zAU/L94006-9664TMP.html#c-ECR_62010CC0457_SK_01-E0019 132. file:///tmp/lynxXXXXJM4zAU/L94006-9664TMP.html#c-ECR_62010CC0457_SK_01-E0020 133. file:///tmp/lynxXXXXJM4zAU/L94006-9664TMP.html#c-ECR_62010CC0457_SK_01-E0021 134. file:///tmp/lynxXXXXJM4zAU/L94006-9664TMP.html#c-ECR_62010CC0457_SK_01-E0022 135. file:///tmp/lynxXXXXJM4zAU/L94006-9664TMP.html#c-ECR_62010CC0457_SK_01-E0023 136. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0127&locale=SK 137. file:///tmp/lynxXXXXJM4zAU/L94006-9664TMP.html#c-ECR_62010CC0457_SK_01-E0024 138. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61996T?0111&locale=SK 139. file:///tmp/lynxXXXXJM4zAU/L94006-9664TMP.html#c-ECR_62010CC0457_SK_01-E0025 140. file:///tmp/lynxXXXXJM4zAU/L94006-9664TMP.html#c-ECR_62010CC0457_SK_01-E0026 141. file:///tmp/lynxXXXXJM4zAU/L94006-9664TMP.html#c-ECR_62010CC0457_SK_01-E0027 142. file:///tmp/lynxXXXXJM4zAU/L94006-9664TMP.html#c-ECR_62010CC0457_SK_01-E0028 143. file:///tmp/lynxXXXXJM4zAU/L94006-9664TMP.html#c-ECR_62010CC0457_SK_01-E0029 144. file:///tmp/lynxXXXXJM4zAU/L94006-9664TMP.html#c-ECR_62010CC0457_SK_01-E0030 145. file:///tmp/lynxXXXXJM4zAU/L94006-9664TMP.html#c-ECR_62010CC0457_SK_01-E0031 146. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008C?0280&locale=SK 147. file:///tmp/lynxXXXXJM4zAU/L94006-9664TMP.html#c-ECR_62010CC0457_SK_01-E0032 148. file:///tmp/lynxXXXXJM4zAU/L94006-9664TMP.html#c-ECR_62010CC0457_SK_01-E0033 149. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0204&locale=SK 150. file:///tmp/lynxXXXXJM4zAU/L94006-9664TMP.html#c-ECR_62010CC0457_SK_01-E0034 151. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:001:TOC 152. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:P:1962:013:TOC 153. file:///tmp/lynxXXXXJM4zAU/L94006-9664TMP.html#c-ECR_62010CC0457_SK_01-E0035 154. file:///tmp/lynxXXXXJM4zAU/L94006-9664TMP.html#c-ECR_62010CC0457_SK_01-E0036 155. file:///tmp/lynxXXXXJM4zAU/L94006-9664TMP.html#c-ECR_62010CC0457_SK_01-E0037 156. file:///tmp/lynxXXXXJM4zAU/L94006-9664TMP.html#c-ECR_62010CC0457_SK_01-E0038 157. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0468&locale=SK 158. file:///tmp/lynxXXXXJM4zAU/L94006-9664TMP.html#c-ECR_62010CC0457_SK_01-E0039 159. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61976??0085&locale=SK 160. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61986C?0062&locale=SK 161. file:///tmp/lynxXXXXJM4zAU/L94006-9664TMP.html#c-ECR_62010CC0457_SK_01-E0040 162. file:///tmp/lynxXXXXJM4zAU/L94006-9664TMP.html#c-ECR_62010CC0457_SK_01-E0041 163. file:///tmp/lynxXXXXJM4zAU/L94006-9664TMP.html#c-ECR_62010CC0457_SK_01-E0042 164. file:///tmp/lynxXXXXJM4zAU/L94006-9664TMP.html#c-ECR_62010CC0457_SK_01-E0043 165. file:///tmp/lynxXXXXJM4zAU/L94006-9664TMP.html#c-ECR_62010CC0457_SK_01-E0044 166. file:///tmp/lynxXXXXJM4zAU/L94006-9664TMP.html#c-ECR_62010CC0457_SK_01-E0045 167. file:///tmp/lynxXXXXJM4zAU/L94006-9664TMP.html#c-ECR_62010CC0457_SK_01-E0046 168. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0094&locale=SK 169. file:///tmp/lynxXXXXJM4zAU/L94006-9664TMP.html#c-ECR_62010CC0457_SK_01-E0047 170. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0172&locale=SK 171. file:///tmp/lynxXXXXJM4zAU/L94006-9664TMP.html#c-ECR_62010CC0457_SK_01-E0048 172. file:///tmp/lynxXXXXJM4zAU/L94006-9664TMP.html#c-ECR_62010CC0457_SK_01-E0049 173. file:///tmp/lynxXXXXJM4zAU/L94006-9664TMP.html#c-ECR_62010CC0457_SK_01-E0050 174. file:///tmp/lynxXXXXJM4zAU/L94006-9664TMP.html#c-ECR_62010CC0457_SK_01-E0051 175. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001C?0418&locale=SK 176. file:///tmp/lynxXXXXJM4zAU/L94006-9664TMP.html#c-ECR_62010CC0457_SK_01-E0052 177. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1987:015:TOC 178. file:///tmp/lynxXXXXJM4zAU/L94006-9664TMP.html#c-ECR_62010CC0457_SK_01-E0053 179. file:///tmp/lynxXXXXJM4zAU/L94006-9664TMP.html#c-ECR_62010CC0457_SK_01-E0054 180. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001C?0015&locale=SK 181. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001C?0113&locale=SK 182. file:///tmp/lynxXXXXJM4zAU/L94006-9664TMP.html#c-ECR_62010CC0457_SK_01-E0055 183. file:///tmp/lynxXXXXJM4zAU/L94006-9664TMP.html#c-ECR_62010CC0457_SK_01-E0056 184. file:///tmp/lynxXXXXJM4zAU/L94006-9664TMP.html#c-ECR_62010CC0457_SK_01-E0057 185. file:///tmp/lynxXXXXJM4zAU/L94006-9664TMP.html#c-ECR_62010CC0457_SK_01-E0058 186. file:///tmp/lynxXXXXJM4zAU/L94006-9664TMP.html#c-ECR_62010CC0457_SK_01-E0059 187. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998T?0065&locale=SK 188. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0552&locale=SK 189. file:///tmp/lynxXXXXJM4zAU/L94006-9664TMP.html#c-ECR_62010CC0457_SK_01-E0060 190. file:///tmp/lynxXXXXJM4zAU/L94006-9664TMP.html#c-ECR_62010CC0457_SK_01-E0061 191. file:///tmp/lynxXXXXJM4zAU/L94006-9664TMP.html#c-ECR_62010CC0457_SK_01-E0062 192. file:///tmp/lynxXXXXJM4zAU/L94006-9664TMP.html#c-ECR_62010CC0457_SK_01-E0063 193. file:///tmp/lynxXXXXJM4zAU/L94006-9664TMP.html#c-ECR_62010CC0457_SK_01-E0064 194. file:///tmp/lynxXXXXJM4zAU/L94006-9664TMP.html#c-ECR_62010CC0457_SK_01-E0065 195. file:///tmp/lynxXXXXJM4zAU/L94006-9664TMP.html#c-ECR_62010CC0457_SK_01-E0066 196. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61981??0322&locale=SK 197. file:///tmp/lynxXXXXJM4zAU/L94006-9664TMP.html#c-ECR_62010CC0457_SK_01-E0067 198. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008C?0008&locale=SK 199. file:///tmp/lynxXXXXJM4zAU/L94006-9664TMP.html#c-ECR_62010CC0457_SK_01-E0068 200. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0137&locale=SK 201. file:///tmp/lynxXXXXJM4zAU/L94006-9664TMP.html#c-ECR_62010CC0457_SK_01-E0069 202. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0219&locale=SK 203. file:///tmp/lynxXXXXJM4zAU/L94006-9664TMP.html#c-ECR_62010CC0457_SK_01-E0070 204. file:///tmp/lynxXXXXJM4zAU/L94006-9664TMP.html#c-ECR_62010CC0457_SK_01-E0071 205. file:///tmp/lynxXXXXJM4zAU/L94006-9664TMP.html#c-ECR_62010CC0457_SK_01-E0072 206. file:///tmp/lynxXXXXJM4zAU/L94006-9664TMP.html#c-ECR_62010CC0457_SK_01-E0073 207. file:///tmp/lynxXXXXJM4zAU/L94006-9664TMP.html#c-ECR_62010CC0457_SK_01-E0074 208. file:///tmp/lynxXXXXJM4zAU/L94006-9664TMP.html#c-ECR_62010CC0457_SK_01-E0075 209. file:///tmp/lynxXXXXJM4zAU/L94006-9664TMP.html#c-ECR_62010CC0457_SK_01-E0076 210. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003T?0027&locale=SK 211. file:///tmp/lynxXXXXJM4zAU/L94006-9664TMP.html#c-ECR_62010CC0457_SK_01-E0077 212. file:///tmp/lynxXXXXJM4zAU/L94006-9664TMP.html#c-ECR_62010CC0457_SK_01-E0078 213. file:///tmp/lynxXXXXJM4zAU/L94006-9664TMP.html#c-ECR_62010CC0457_SK_01-E0079 214. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0101&locale=SK 215. file:///tmp/lynxXXXXJM4zAU/L94006-9664TMP.html#c-ECR_62010CC0457_SK_01-E0080 216. file:///tmp/lynxXXXXJM4zAU/L94006-9664TMP.html#c-ECR_62010CC0457_SK_01-E0081 217. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61989T?0030&locale=SK 218. file:///tmp/lynxXXXXJM4zAU/L94006-9664TMP.html#c-ECR_62010CC0457_SK_01-E0082 219. file:///tmp/lynxXXXXJM4zAU/L94006-9664TMP.html#c-ECR_62010CC0457_SK_01-E0083 220. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61976??0027&locale=SK 221. file:///tmp/lynxXXXXJM4zAU/L94006-9664TMP.html#c-ECR_62010CC0457_SK_01-E0084 222. file:///tmp/lynxXXXXJM4zAU/L94006-9664TMP.html#c-ECR_62010CC0457_SK_01-E0085 223. file:///tmp/lynxXXXXJM4zAU/L94006-9664TMP.html#c-ECR_62010CC0457_SK_01-E0086 224. file:///tmp/lynxXXXXJM4zAU/L94006-9664TMP.html#c-ECR_62010CC0457_SK_01-E0087 225. file:///tmp/lynxXXXXJM4zAU/L94006-9664TMP.html#c-ECR_62010CC0457_SK_01-E0088 226. file:///tmp/lynxXXXXJM4zAU/L94006-9664TMP.html#c-ECR_62010CC0457_SK_01-E0089 227. file:///tmp/lynxXXXXJM4zAU/L94006-9664TMP.html#c-ECR_62010CC0457_SK_01-E0090 228. file:///tmp/lynxXXXXJM4zAU/L94006-9664TMP.html#c-ECR_62010CC0457_SK_01-E0091 229. file:///tmp/lynxXXXXJM4zAU/L94006-9664TMP.html#c-ECR_62010CC0457_SK_01-E0092 230. file:///tmp/lynxXXXXJM4zAU/L94006-9664TMP.html#c-ECR_62010CC0457_SK_01-E0093 231. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61991C?0241&locale=SK 232. file:///tmp/lynxXXXXJM4zAU/L94006-9664TMP.html#c-ECR_62010CC0457_SK_01-E0094 233. file:///tmp/lynxXXXXJM4zAU/L94006-9664TMP.html#c-ECR_62010CC0457_SK_01-E0095 234. file:///tmp/lynxXXXXJM4zAU/L94006-9664TMP.html#c-ECR_62010CC0457_SK_01-E0096 235. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61973??0006&locale=SK 236. file:///tmp/lynxXXXXJM4zAU/L94006-9664TMP.html#c-ECR_62010CC0457_SK_01-E0097 237. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61987??0238&locale=SK 238. file:///tmp/lynxXXXXJM4zAU/L94006-9664TMP.html#c-ECR_62010CC0457_SK_01-E0098 239. file:///tmp/lynxXXXXJM4zAU/L94006-9664TMP.html#c-ECR_62010CC0457_SK_01-E0099 240. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61996C?0395&locale=SK 241. file:///tmp/lynxXXXXJM4zAU/L94006-9664TMP.html#c-ECR_62010CC0457_SK_01-E0100 242. file:///tmp/lynxXXXXJM4zAU/L94006-9664TMP.html#c-ECR_62010CC0457_SK_01-E0101 243. file:///tmp/lynxXXXXJM4zAU/L94006-9664TMP.html#c-ECR_62010CC0457_SK_01-E0102 244. file:///tmp/lynxXXXXJM4zAU/L94006-9664TMP.html#c-ECR_62010CC0457_SK_01-E0103 245. file:///tmp/lynxXXXXJM4zAU/L94006-9664TMP.html#c-ECR_62010CC0457_SK_01-E0104 246. file:///tmp/lynxXXXXJM4zAU/L94006-9664TMP.html#c-ECR_62010CC0457_SK_01-E0105 247. file:///tmp/lynxXXXXJM4zAU/L94006-9664TMP.html#c-ECR_62010CC0457_SK_01-E0106 248. file:///tmp/lynxXXXXJM4zAU/L94006-9664TMP.html#c-ECR_62010CC0457_SK_01-E0107