NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA PAOLO MENGOZZI prednesené 28. júna 2012 ( [1]1 ) Spojené veci C-399/10 P a C-401/10 P Bouygues SA, Bouygues Télécom SA proti Európskej komisii a i. a Európska komisia proti Francúzskej republike a i. "Odvolanie -- Státna pomoc -- Pojem -- Výhody poskytnuté priamo alebo nepriamo zo státnych prostriedkov -- Financné opatrenia v prospech spolocnosti France Télécom" 1. Svojimi odvolaniami sa Bouygues SA a Bouygues Télécom SA (vec C-399/10 P), dve spolocnosti zalozené podla francúzskeho práva, z ktorých druhá pôsobí na francúzskom trhu mobilných telefónov (dalej len "spolocnosti Bouygues"), a Európska komisia (vec C-401/10 P) domáhajú zrusenia rozsudku Vseobecného súdu Európskej únie z 21. mája 2010, Francúzsko a i./Komisia ([2]T-425/04, T-444/04, T-450/04 a T-456/04, Zb. s. II-2099, dalej len "napadnutý rozsudok"), ktorým Vseobecný súd jednak zrusil clánok 1 rozhodnutia Komisie 2006/621/ES z 2. augusta 2004 o státnej podpore, ktorú Francúzsko poskytlo spolocnosti France Télécom ([3]Ú. v. EÚ L 257, s. 11, dalej len "sporné rozhodnutie"), a jednak zastavil konanie o návrhoch na zrusenie clánku 2 tohto rozhodnutia. I - Okolnosti predchádzajúce sporu a sporné rozhodnutie 2. France Télécom (dalej len "FT"), ktorá je na cele skupiny pôsobiacej v oblasti dodávky sietí a poskytovania telekomunikacných sluzieb, je akciová spolocnost kótovaná na burze, pricom Francúzska republika vlastnila v roku 2002 podiel na jej základnom imaní vo výske 56,45 %. Dna 31. decembra 2001 FT vo zverejnení rocnej úctovej závierky za rok 2001 uviedla cisté zadlzenie vo výske 63,5 miliardy eur a stratu vo výske 8,3 miliardy eur. K 30. júnu 2002 dosahovalo cisté zadlzenie spolocnosti FT výsku 69,69 miliardy eur, z toho dlh na dlhopisoch so splatnostou v rokoch 2003 az 2005 predstavoval 48,9 miliardy eur. 3. Vzhladom na financnú situáciu spolocnosti FT francúzsky minister hospodárstva, financií a priemyslu v rozhovore uverejnenom 12. júla 2002 v denníku Les Echos (dalej len "vyhlásenie z 12. júla 2002") vyhlásil: "Sme väcsinovým akcionárom s 55 % základného imania... Stát, ktorý je akcionárom, sa bude správat ako obozretný investor, a keby [FT] mala tazkosti, urobili by sme adekvátne opatrenia... Opakujem, keby [FT] mala financné tazkosti, co v súcasnosti nie je aktuálne, stát by urobil opatrenia nutné na ich vyriesenie. Ozivujete povesti o zvýsení imania... Nie, istotne nie! Iba tvrdím, ze v príhodnom okamihu urobíme adekvátne opatrenia. Ak to bude potrebné..." 4. V tlacovej správe o financnej situácii spolocnosti FT z 13. septembra 2002 (dalej len "vyhlásenie z 13. septembra 2002") francúzske orgány vyhlásili: "Po mimoriadnych stratách konstatovaných v prvom polroku naráza [FT] na problém nedostatku vlastného imania. Takáto financná situácia oslabuje potenciál [FT]. [Francúzska] vláda je teda odhodlaná prevziat svoju zodpovednost v plnom rozsahu... [Francúzsky] stát podporí [FT] pri realizácii tohto plánu a prispeje k velmi výraznému zvýseniu vlastného imania [FT] v casovom rozpätí a za podmienok, ktoré sa urcia so zretelom na trhové podmienky. Od tohto okamihu urobí [francúzsky] stát v prípade potreby opatrenia, ktoré [FT] umoznia vyhnút sa akémukolvek problému s financovaním." 5. Dna 2. októbra 2002 bol vymenovaný nový predseda predstavenstva a generálny riaditel spolocnosti FT. Tlacová správa, ktorá informovala o tomto vymenovaní (dalej len "vyhlásenie z 2. októbra 2002"), znie: "... V tomto ohlade získa [nový predseda predstavenstva a generálny riaditel spolocnosti FT] podporu akcionára státu, ktorý je pripravený prevziat svoju zodpovednost v plnom rozsahu. [Francúzsky] stát poskytne pomoc pri realizácii akcií na ozivenie a prispeje k zvýseniu vlastného imania [FT] podla pravidiel, ktoré sa urcia v úzkej spolupráci s predsedom predstavenstva [FT] a predstavenstvom. Ako uz bolo uvedené, [francúzsky] stát urobí v prípade potreby v medziobdobí opatrenia, ktoré [FT] umoznia vyhnút sa akémukolvek problému s financovaním." 6. Na zasadnutí správnej rady spolocnosti FT zo 4. decembra 2002 nové vedenie spolocnosti FT predlozilo akcný plán pod názvom "Ambition France Télécom 2005" (dalej len "plán Ambition 2005") predovsetkým s cielom vyvázit bilanciu spolocnosti FT na základe zvýsenia jej imania az do výsky 15 miliárd eur. 7. Predlozenie plánu Ambition 2005 sprevádzala tlacová správa ministra hospodárstva, financií a priemyslu zo 4. decembra 2002 (dalej len "oznámenie zo 4. decembra 2002"), ktorá znie: "Minister hospodárstva... potvrdzuje, ze [francúzsky] stát bude podporovat akcný plán schválený predstavenstvom [FT] 4. decembra [2001]. 1) Skupina [FT] je súdrznou priemyselnou skupinou, ktorej výkonnost je pozoruhodná. V súcasnosti vsak [FT] musí riesit problém nevyvázenej financnej struktúry, nedostatku vlastného kapitálu a nedostatku strednodobých zdrojov [potrebou vlastného kapitálu a strednodobého financovania - neoficiálny preklad]. Takáto situácia je výsledkom neúspesných, zle spravovaných investícií realizovaných v minulých obdobiach, splasnutia financnej 'bubliny` a vo vseobecnosti obratu na trhoch [vyplýva z neúspesných predchádzajúcich investícií, ktoré boli zle spravované a vykonávané na samotnej hrane financnej 'bubliny` a vo vseobecnosti z prepadu trhov - neoficiálny preklad]. Túto situáciu este zhorsila skutocnost, ze [FT] nemala inú moznost financovania svojho rozvoja nez zadlzením. 2) [Francúzsky] stát, ktorý je väcsinovým akcionárom, poziadal nové vedenie podniku, aby obnovilo financnú rovnováhu [FT] pri zachovaní integrity skupiny... 3) So zretelom na akcný plán vypracovaný vedením podniku a perspektívy návratnosti investície sa [francúzsky] stát bude podielat na zvýsení vlastného kapitálu z 15 miliárd eur v pomere zodpovedajúcom jeho podielu na kapitále, co predstavuje investíciu 9 miliárd eur. [Francúzsky] stát ako akcionár mieni takýmto spôsobom konat ako obozretný investor. [FT] musí stanovit pravidlá a casový harmonogram zvýsenia svojho vlastného imania. [Francúzska] vláda má záujem na tom, aby táto operácia prebehla s maximálnym mozným ohladom na situáciu akcionárov jednotlivcov a akcionárov zamestnancov [FT]. S cielom umoznit [FT] uskutocnit operáciu na trhu v co najpríhodnejsom okamihu je [francúzsky] stát pripravený uvazovat o svojej úcasti na zvýsení vlastného kapitálu poskytnutím [FT] docasného úveru úroceného za trhových podmienok. 4) Celý podiel [francúzskeho] státu v [FT] sa prevedie na [Entreprise de recherches et d'activités pétroličres (ERAP)], verejný priemyselný a obchodný podnik. Tento podnik sa zadlzí na financných trhoch kvôli financovaniu podielu [francúzskeho] státu na zvýsení vlastného kapitálu [FT]." 8. Francúzska republika 4. decembra 2002 oznámila Komisii financné opatrenia stanovené plánom Ambition 2005, vrátane návrhu akcionárskej pôzicky oznámeného v ten istý den. 9. V dnoch 11. a 12. decembra 2002 FT vykonala dve po sebe nasledujúce emisie dlhopisov v celkovej výske 2,9 miliardy eur. 10. Dna 20. decembra 2002 ERAP, prostredníctvom ktorého Francúzska republika k 14. aprílu 2003 vlastnila 28,6 % základného imania spolocnosti FT, zaslal tejto spolocnosti parafovaný a podpísaný návrh zmluvy o akcionárskej pôzicke (dalej len "návrh zmluvy o akcionárskej pôzicke z 20. decembra 2002"). FT tento návrh zmluvy nepodpísala a akcionárska pôzicka nebola nikdy poskytnutá. 11. Dna 15. januára 2003 si FT vo forme emisií dlhopisov pozicala celkovú sumu 5,5 miliardy eur. Na tieto dlhopisové pôzicky sa nevztahovala ziadna státna zábezpeka ani záruka. Dna 10. februára 2003 FT predlzila splatnost casti zdruzenej pôzicky vo výske 15 miliárd eur. 12. Dna 4. marca 2003 sa zacalo so zvysovaním základného imania podla plánu Ambition 2005. Dna 24. marca 2003 FT uskutocnila zvýsenie základného imania o 15 miliárd eur. Francúzska republika na túto operáciu prispela sumou 9 miliárd eur pomerne na základe svojho podielu na základnom imaní FT. Táto operácia sa skoncila 11. apríla 2003. FT uzavrela úctovné obdobie 2002 so stratou okolo 21 miliárd eur a cistým financným dlhom takmer 68 miliárd eur. Výsledky za úctovný rok 2002, ktoré FT zverejnila 5. marca 2003, vykazovali zvýsenie obratu o 8,4 %, prevádzkového výsledku pred zapocítaním amortizácie o 21,1 % a prevádzkového výsledku o 30,9 %. K 14. aprílu 2003 Francúzska republika vlastnila 58,9 % základného imania spolocnosti FT. 13. Dna 22. januára 2003 spolocnosti Bouygues podali Komisii staznost týkajúcu sa urcitej pomoci, ktorú Francúzska republika poskytla spolocnostiam FT a Orange v rámci refinancovania spolocnosti FT. 14. Dna 3. augusta 2004 Komisia oznámila francúzskym orgánom sporné rozhodnutie. Clánok 1 tohto rozhodnutia stanovuje, ze "akcionárska pôzicka, ktorú [Francúzska republika] poskytl[a] [spolocnosti FT] v decembri 2002 vo forme úverovej linky vo výske 9 miliárd eur v spojitosti s vyhláseniami... od júla 2002, je státnou pomocou, ktorá nie je zlucitelná so spolocným trhom". Podla clánku 2 sporného rozhodnutia "vrátenie pomoci uvedenej v clánku 1 nemozno pozadovat". 15. Komisia konstatovala, ze financná situácia spolocnosti FT sa od júna 2002 vyznacovala váznymi strukturálnymi tazkostami a nevyvázenou bilanciou. Podla Komisie ku dnu vyhlásenia z 12. júla 2002 kazdé dodatocné znízenie ratingu dlhu spolocnosti FT spôsobilo stratu jej bezpecnej investicnej úrovne a ratingové agentúry S & P a Moody's boli pripravené znízit tento rating na úroven "junk bond". Podla Komisie FT v júli 2002 prechádzala krízou dôvery. 16. V odôvodnení 186 sporného rozhodnutia Komisia konstatovala, ze opatreniam z decembra 2002, ktorých sa oznámenie týka, predchádzalo viacero vyhlásení a opatrení francúzskych orgánov prijatých od júla 2002. Tieto vyhlásenia a opatrenia umoznujú na jednej strane lepsie pochopit dôvody a dosah opatrení z decembra 2002. Na druhej strane mali tieto oznámenia a opatrenia dopad na to, ako trhy a hospodárske subjekty vnímali situáciu spolocnosti FT v decembri 2002. Komisia dalej uviedla, ze je mozné analyzovat vyhlásenia a opatrenia od júla 2002 ako celok, ktorý by mohol ohrozit státne zdroje (odôvodnenie 187). Konstatovala casový posun medzi výhodami pre podnik, ktoré boli osobitne zrejmé v júli, a potenciálnym vynalozením státnych zdrojov, ktoré bolo jasnejsie vymedzené v decembri. Podla Komisie vsak nie je jednoduché jednoznacne urcit, ci vyhlásenia z júla 2002 mohli byt aspon potenciálne záväzkom na poskytnutie státnych zdrojov. Téza, ze vyhlásenia z júla 2002 predstavujú pomoc, "je teda novátorskou tézou, ale pravdepodobne nepodlozenou [nie nepodlozenou - neoficiálny preklad]" (odôvodnenie 188). Komisia sa vsak domnievala, ze nemá k dispozícii dostatok informácií, aby mohla preukázat existenciu pomoci na základe tejto tézy (odôvodnenie 189). 17. Komisia teda zamerala svoju analýzu na opatrenia prijaté od decembra 2002, ktoré boli oznámené Francúzskou republikou a v prípade ktorých Komisia konstatovala, ze existencia záväzku poskytnutia státnych zdrojov a zvýhodnenia je jasnejsia, "ak sa zohladní dopad vyhlásení a predbezných opatrení na trhy". Komisia dalej poukázala na to, ze návrh akcionárskej pôzicky z 20. decembra 2002 poskytuje spolocnosti FT zvýhodnenie, kedze jej umoznuje zvýsit financné prostriedky a uistit trh o jej platobnej schopnosti. Aj ked zmluva o pôzicke nebola nikdy podpísaná, "samotná potenciálna existencia tejto pôzicky môze FT zvýhodnit, pretoze na jej základe trh usúdil, ze [FT] je financne spolahlivejs[ia]" (odôvodnenie 194). Komisia konstatovala, ze skutocnost, ze výhoda vyplýva zo státneho záväzku, ktorého predmetom je potenciálny, ale nie okamzitý prevod státnych zdrojov, nevylucuje, ze táto výhoda bude poskytnutá zo státnych zdrojov. Podla Komisie "potenciálny dodatocný výdavok zo státnych zdrojov vznikol oznámením o poskytnutí akcionárskej pôzicky spojeným s vytvorením podmienok na poskytnutie tejto pôzicky, co vyvolalo na trhu zdanie, ze k poskytnutiu pôzicky naozaj doslo, a takisto aj dorucením FT zmluvy o pôzicke parafovanej a podpísanej ERAP-om" (odôvodnenie 196). 18. Komisia dospela k záveru, ze predmetné opatrenia predstavovali státnu pomoc nezlucitelnú so spolocným trhom. Vzhladom na to, ze jej dopad nebolo mozné presne posúdit, vsak dodrziavanie práva na obhajobu bránilo jej vymáhaniu. Okrem toho, kedze Komisia vykonala celkovú analýzu iných skutocností ako návrhu akcionárskej pôzicky z 20. decembra 2002 a otázka zlucitelnosti takého správania s pravidlami státnej pomoci bola novou otázkou, vymáhaniu pomoci bránila aj zásada ochrany legitímnej dôvery. II - Napadnutý rozsudok 19. Francúzska republika, FT, spolocnosti Bouygues a Association française des opérateurs de réseaux et services de télécommunications (Francúzske zdruzenie prevádzkovatelov sietí a telekomunikacných sluzieb) sa svojimi zalobami na Vseobecnom súde domáhali (úplného alebo ciastocného) zrusenia sporného rozhodnutia. 20. Vseobecný súd v napadnutom rozsudku po tom, co uznal záujem jednotlivých zalobcov na konaní, preskúmal kvalifikáciu státnej pomoci, ktorú vykonala Komisia v spornom rozhodnutí. V tejto súvislosti v bode 221 uviedol, ze treba "v prvom rade preskúmat, ci vyhlásenia prijaté od júla 2002 a návrh akcionárskej pôzicky z decembra 2002, posudzované samostatne alebo ako celok, poskytli FT jednu alebo viacero výhod. V prípade kladného zistenia, treba v druhom rade posúdit, ci tieto prípadné výhody v prospech FT pochádzajú z poskytnutia státnych prostriedkov. Napokon, v prípade kladného zistenia, treba preskúmat, ci tieto prípadné výhody pochádzajúce zo státnych prostriedkov boli poskytnuté v súlade s kritériom obozretného súkromného investora v trhovom hospodárstve". 21. Pokial ide po prvé o vyhlásenia z 12. júla, 13. septembra a 2. októbra 2002, Vseobecný súd v bode 234 napadnutého rozsudku konstatoval, ze "Komisia v [spornom] rozhodnutí dostatocne preukázala, ze tieto vyhlásenia viedli k významnej výhode v prospech FT, lebo umoznili znovu získat dôveru zo strany financných trhov, umoznili a ulahcili prístup FT k novým úverom potrebným na refinancovanie jej dlhov s krátkou dobou splatnosti vo výske 15 miliárd eur a znízili náklady na ne a napokon prispeli k stabilizácii jej velmi slabej financnej situácie, ktorá sa v júni a júli 2002 podstatne zhorsila". V nasledujúcom bode Vseobecný súd tiez konstatoval, ze "Komisia nazhromazdila vsetky dôkazy, na základe ktorých mozno konstatovat, ze v nadväznosti na vyhlásenie z 12. júla 2002 a nasledujúce vyhlásenia, ako aj oznámenie zo 4. decembra 2002 o návrhu akcionárskej pôzicky, ratingové agentúry zachovali výhodnejsie hodnotenie FT, ako bolo hodnotenie, ktoré predtým urobili alebo mali v úmysle urobit vzhladom na jej nepriaznivú financnú situáciu". Vseobecný súd v bode 237 uznal, ze "uvedené vyhlásenia... ako celok mali rozhodujúci vplyv na reakciu ratingových agentúr a ze táto reakcia bola následne rozhodujúca pre prehodnotenie postavenia FT z pohladu investorov a veritelov, ako aj konanie subjektov na financnom trhu, ktorí sa neskôr zúcastnili na refinancovaní FT". Vseobecný súd v bode 240 dospel k záveru, ze "kladný a stabilizacný vplyv na hodnotenie FT, ktorý priamo vyplýva z vyhlásení prijatých od júla 2002 a z vôle francúzskych orgánov, mal... nevyhnutne za následok poskytnutie financnej výhody FT a posilnenie jej hospodárskej situácie. Toto jediné konstatovanie umoznilo Komisii dospiet k záveru, ze FT bola poskytnutá výhoda v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, bez toho, aby ju musela kvalifikovat [kvantifikovat - neoficiálny preklad]". 22. V bode 243 a nasl. napadnutého rozsudku Vseobecný súd dalej skúmal, "ci akcionárska pôzicka, ktorá zostala len v stádiu návrhu zmluvy, ktorú FT nepodpísala a ktorá nebola nikdy vykonaná, poskytla FT dodatocnú a individuálnu výhodu v porovnaní s výhodou opísanou v bodoch 235 az 237 [napadnutého rozsudku]". V bode 244 Vseobecný súd odkázal na odôvodnenie 194 sporného rozhodnutia, "podla ktorého zmluva o akcionárskej pôzicke aj napriek skutocnosti, ze nebola nikdy podpísaná zo strany FT, a teda ani vykonaná, poskytla FT výhodu, pretoze jej umozni[l]a zvýsit jej financné prostriedky, uistit trhy, pokial ide o jej platobnú schopnost, a ovplyvnit tak úverové podmienky FT", pricom uviedol, ze z tohto odôvodnenia vyplýva, ze "samotná potenciálna existencia tejto pôzicky [mohla] FT zvýhodnit, pretoze na jej základe trh usúdil, ze je... financne spolahlivejs[ia]". V bode 245 Vseobecný súd poznamenal, ze "v rozsahu, v akom Komisia stotoznila takto opísanú výhodu s úcinkom ubezpecujúcim trh a s domnienkou tretích osôb o poskytnutí akcionárskej pôzicky v prospech FT, táto výhoda je zjavne tazko odlísitelná od tej, ktorá vyplýva z vyhlásení prijatých od júla 2002, a osobitne od výhody súvisiacej s oznámením zo 4. decembra 2002 o návrhu akcionárskej pôzicky, ktorá mala uz podobný vplyv na financné trhy a spôsobila zlepsenie úverových podmienok pre FT". V nasledujúcom bode Vseobecný súd vysvetlil, ze "zdá sa... vylúcené, aby návrh akcionárskej pôzicky, ktorý bol predmetom zmluvy podpísanej, parafovanej a zaslanej zo strany ERAP-u spolocnosti FT, mal rovnako ako jeho oznámenie zo 4. decembra 2002, rovnaký alebo aspon podobný vplyv na trhy", kedze "zaslanie zmluvy o akcionárskom úvere ERAP-om spolocnosti FT 20. decembra 2002, nebolo verejnosti sprístupnené samostatne a navyse od [nad rámec - neoficiálny preklad] oznámenia o návrhu akcionárskeho úveru zo 4. decembra 2002". 23. V bodoch 251 az 256 napadnutého rozsudku Vseobecný súd skúmal, ci Komisia "z právneho hladiska dostatocne urcila [dostatocne preukázala - neoficiálny preklad], ze len moznost FT vyuzit jednostranne a nepodmienene úverovú linku vo výske 9 miliárd eur, ktorá bola predmetom návrhu akcionárskej pôzicky, je výhodou v jej prospech, hoci návrh zmluvy nebol nou nikdy podpísaný ani vykonaný". Podla Vseobecného súdu totiz zo sporného rozhodnutia "s minimálnou pozadovanou jasnostou a presnostou" vyplýva, ze Komisia zohladnila takú dodatocnú a odlisnú výhodu v porovnaní s výhodou opísanou bodoch 235 az 237 uvedeného rozsudku vyplývajúcu z "vyhlásení prijatých od júla 2002" a z oznámenia zo 4. decembra 2002 (body 248 az 250). Vseobecný súd v závere svojej analýzy dospel k záveru, ze takýto dôkaz chýba, kedze Komisia neskúmala, ci vzhladom na podmienky upravujúce vykonanie dotknutej zmluvy o úvere táto zmluva mala konkrétne výhodné hospodárske úcinky pre spolocnost FT (bod 257). 24. V bode 262 a nasl. napadnutého rozsudku sa Vseobecný súd zaoberal otázkou, ci predtým konstatované výhody vyplývajú z prevodu státnych prostriedkov. Najprv zamietol tvrdenie spolocností Bouygues, ze taký prevod vyplýva z vyhlásení z 12. júla, 13. septembra a 2. októbra 2002, z dôvodu otvorenej, nepresnej a podmienenej povahy týchto vyhlásení a z dôvodu, ze nebolo preukázané, ze splnali "podmienky jednostranného právne záväzného záväzku zo strany Francúzska, urobeného len prostredníctvom listu oznamujúceho úmysel uskutocnit prevod státnych prostriedkov v zmysle clánku 87 ods. 1 ES" (body 268 az 289). 25. Vseobecný súd dalej skúmal, ci je preukázaný prevod státnych prostriedkov, pokial ide jednak o oznámenie zo 4. decembra 2002 a jednak o návrh zmluvy o akcionárskej pôzicke z 20. decembra 2002. 26. Pokial ide o oznámenie zo 4. decembra 2002, Vseobecný súd konstatoval, ze ani Komisia, ani spolocnosti Bouygues netvrdili, ze toto oznámenie obsahovalo z hladiska francúzskeho správneho alebo obcianskeho práva prevod státnych prostriedkov, a preto mu neprislúchalo preskúmat túto otázku (body 293 az 295). V bode 296 Vseobecný súd dodal, ze "v kazdom prípade prevod státnych prostriedkov vyplývajúci z oznámenia zo 4. decembra 2002 môze spocívat len vo výhode otvorenia úverovej linky vo výske 9 miliárd eur, ktorú toto oznámenie výslovne predpokladalo. Na jednej strane, ako bolo spomenuté v bode 292 [napadnutého rozsudku], Komisia túto výhodu v [spornom] rozhodnutí z právneho hladiska dostatocne necharakterizovala. Na druhej strane táto výhoda je odlisná od výhody vyplývajúcej z vyhlásení prijatých od júla 2002, ako je uvedená v [spornom] rozhodnutí (pozri bod 243 a nasl. [napadnutého rozsudku]), bez toho, aby tým bola dotknutá otázka, ci táto posledná uvedená výhoda spocíva v zlepsení podmienok refinancovania FT a/alebo v prípadnom zvýsení kurzu jej akcií a obligácií". V nasledujúcom bode Vseobecný súd uviedol, ze "poziadavka spojitosti medzi zistenou výhodou a prevodom státnych prostriedkov... predpokladá, ze táto výhoda zodpovedá rovnakému záväzku zatazujúcemu státny rozpocet... V prejednávanej veci to vsak tak nie je, pokial ide o vztah medzi výhodou uvedenou v [spornom] rozhodnutí, vyplývajúcou jednak z vyhlásení prijatých od júla 2002, a jednak z údajného prevodu verejných prostriedkov, ktorý spocíva v otvorení úverovej linky vo výske 9 miliárd eur, ako bola plánovaná v oznámení zo 4. decembra 2002 o návrhu akcionárskej pôzicky". Vseobecný súd preto dospel k záveru, ze Komisia nepreukázala, ze predmetné oznámenie zahrnalo prevod státnych prostriedkov. 27. Pokial ide o návrh zmluvy o akcionárskej pôzicke z 20. decembra 2002, Vseobecný súd len konstatoval, ze "vzhladom na to, ze Komisia v [spornom] rozhodnutí dostatocne neurcila [nepreukázala - neoficiálny preklad] výhodu vyplývajúcu zo zmluvnej ponuky ako takej (pozri body [254 az 257 napadnutého rozsudku]), Vseobecný súd uz vôbec nemôze dospiet k záveru o existencii prevodu státnych prostriedkov súvisiaceho s touto výhodou" (bod 299). 28. Vseobecný súd sa napokon zaoberal otázkou, ci "Komisia na základe svojho vseobecného prístupu (pozri bod 266 [napadnutého rozsudku]) bola oprávnená posúdit vyhlásenia prijaté od júla 2002 spolu s oznámením o návrhu akcionárskej pôzicky a zaslaním zmluvy o akcionárskej pôzicke, aby dospela k záveru, ze kritérium prevodu státnych prostriedkov bolo v prejednávanej veci splnené" (body 302 az 309). Na základe tohto preskúmania Vseobecný súd dospel k záveru, ze "hoci je Komisia oprávnená zohladnit vsetky udalosti, ktoré predchádzali a ovplyvnili konecné rozhodnutie, ktoré Francúzsko prijalo v decembri 2002 na podporu FT prostredníctvom akcionárskej pôzicky, aby mohla charakterizovat výhodu, nepodarilo sa jej vsak preukázat existenciu prevodu státnych prostriedkov, ktorý by súvisel s touto výhodou". III - Konanie pred Súdnym dvorom a návrhy úcastníkov konania 29. Podaním doruceným do kancelárie Súdneho dvora 4. augusta 2010 spolocnosti Bouygues podali odvolanie proti napadnutému rozsudku (vec C-399/10 P). Podaním doruceným do kancelárie Súdneho dvora 5. augusta 2010 Komisia tiez podala odvolanie proti tomuto rozsudku (vec C-401/10 P). Uznesením predsedu Súdneho dvora z 28. februára 2011 sa vyhovelo návrhom Dánskeho královstva a Spolkovej republiky Nemecko na ich vstup ako vedlajsích úcastníkov do konania vo veci C-399/10 P na podporu jednak Komisie a jednak Francúzskej republiky. Dánske královstvo následne vzalo spät svoj návrh na vstup do konania ako vedlajsí úcastník. Uznesením predsedu Súdneho dvora z 8. septembra 2011 boli veci C-399/10 P a C-401/10 P spojené na úcely ústnej casti konania a vyhlásenia rozsudku. 30. Spolocnosti Bouygues vo veci C-399/10 P navrhujú, aby Súdny dvor zrusil napadnutý rozsudok; rozhodol vo veci samej a jednak ciastocne zrusil clánok 1 sporného rozhodnutia v rozsahu, v akom v nom Komisia implicitne, ale nevyhnutne odmietla kvalifikovat vyhlásenia Francúzskej republiky z 12. júla, 13. septembra a 2. októbra 2002 ako státnu pomoc, a jednak zrusil clánok 2 tohto rozhodnutia; subsidiárne pre prípad, ak by Súdny dvor konstatoval, ze stav konania nedovoluje vydat konecný rozsudok, aby vrátil vec Vseobecnému súdu na nové rozhodnutie a ulozil Komisii, spolocnosti FT, Francúzskej republike a Spolkovej republike Nemecko povinnost nahradit trovy konania. Vo veci C-401/10 P spolocnosti Bouygues odkazujú na návrhy uvedené vo svojom odvolaní. 31. Komisia vo veci C-401/10 P navrhuje, aby Súdny dvor zrusil napadnutý rozsudok v rozsahu, v akom ním bol zrusený clánok 1 sporného rozhodnutia a bolo rozhodnuté, ze Komisia znása svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradit trovy konania, ktoré vznikli Francúzskej republike a spolocnosti FT vo veciach T-425/04 a T-444/04, vrátil vec Vseobecnému súdu na nové prejednanie a rozhodol, ze o trovách konania sa rozhodne neskôr. Vo veci C-399/10 P sa Komisia stotoznuje s návrhmi spolocností Bouygues s výnimkou návrhov na zrusenie clánku 1 sporného rozhodnutia v rozsahu, v akom v nom Komisia implicitne, ale nevyhnutne odmietla kvalifikovat vyhlásenia Francúzskej republiky z 12. júla, 13. septembra a 2. októbra 2002 ako státnu pomoc, ako aj na zrusenie clánku 2 tohto rozhodnutia a na ulozenie povinnosti Komisie znásat svoje vlastné trovy konania a nahradit trovy konania, ktoré vznikli spolocnostiam Bouygues. 32. FT a Francúzska republika navrhujú, aby Súdny dvor zamietol odvolania podané spolocnostami Bouygues a Komisiou alebo vrátil vec Vseobecnému súdu. Pre prípad, ak by Súdny dvor zrusil rozsudok a odmietol vrátit vec Vseobecnému súdu, FT a Francúzska republika navrhujú, aby Súdny dvor v celom rozsahu alebo scasti vyhovel ich návrhom v prvom stupni a ulozil spolocnostiam Bouygues a Komisii povinnost nahradit trovy konania. 33. Spolková republika Nemecko podporuje návrhy Francúzskej republiky a tiez navrhuje, aby Súdny dvor ulozil spolocnostiam Bouygues a Komisii povinnost nahradit trovy konania, ktoré vznikli vedlajsím úcastníkom konania. IV - O odvolaniach 34. Na podporu svojho odvolania vo veci C-399/10 P spolocnosti Bouygues uvádzajú dva odvolacie dôvody, pricom prvý z nich je zalozený na nesprávnom posúdení pri kvalifikácii vyhlásení Francúzskej republiky z 12. júla, 13. septembra a 2. októbra 2002 ako pomoci a druhý na nesprávnom posúdení pri kvalifikácii akcionárskej pôzicky poskytnutej Francúzskou republikou spolocnosti FT vo forme otvorenia úverovej linky vo výske 9 miliárd eur v decembri 2002 ako pomoci. 35. Komisia v rámci svojho odvolania vo veci C-401/10 P uvádza tri odvolacie dôvody. Prvý je zalozený na rozpornosti odôvodnenia napadnutého rozsudku, druhý sa týka údajného nesprávneho právneho posúdenia pri výklade clánku 87 ods. 1 ES a tretí nastoluje otázku skreslenia sporného rozhodnutia. A - O výhradách zalozených na porusení clánku 87 ods. 1 ES 36. V nasledujúcich bodoch preskúmam najprv výhrady vznesené spolocnostami Bouygues v rámci ich prvého odvolacieho dôvodu zalozeného na tom, ze Vseobecný súd nesprávne odmietol kvalifikovat vyhlásenia Francúzskej republiky z 12. júla, 13. septembra a 2. októbra 2002 ako pomoc, a následne spolocne preskúmam výhrady uvedené spolocnostami Bouygues v rámci ich druhého odvolacieho dôvodu a Komisiou v rámci jej druhého odvolacieho dôvodu týkajúce sa kvalifikácie akcionárskej pôzicky poskytnutej Francúzskou republikou spolocnosti FT ako pomoci. Kedze podmienka financovania pomoci zo státnych prostriedkov je ústrednou témou vyjadrení úcastníkov konania, je vhodné pred preskúmaním uvedených výhrad v krátkosti pripomenút judikatúru týkajúcu sa tejto oblasti. 1. Pripomenutie judikatúry týkajúcej sa podmienky financovania pomoci zo státnych prostriedkov 37. Podla ustálenej judikatúry patrí vynalozenie státnych prostriedkov medzi podmienky, ktorými sa vyznacuje pomoc, ktorá teda musí zahrnat zátaz pre státny rozpocet. 38. Hoci za súcasného stavu vývoja práva státnej pomoci ide o uznanú zásadu, nebolo to tak vzdy a Súdny dvor v prvej fáze svojej judikatúry skôr hladal státny pôvod opatrenia alternatívne vo verejnoprávnej povahe prostriedkov pouzitých na jeho financovanie alebo v jeho pripísatelnosti státu ( [4]2 ). Súdny dvor v rozsudku z roku 1985, v ktorom mal posúdit, ci príspevok pre polnohospodárov financovaný z prevádzkového prebytku francúzskej Caisse nationale de crédit agricole predstavuje pomoc, výslovne konstatoval, ze "pomoc nemusí byt nevyhnutne financovaná zo státnych prostriedkov na to, aby sa povazovala za státnu pomoc" ( [5]3 ). O niekolko rokov neskôr Súdny dvor potvrdil tento prístup v rozsudku Kwekerij van der Kooy a i./Komisia ( [6]4 ) a v roku 1988 v rozsudku týkajúcom sa kvalifikácie úrokovej úlavy na vývozné úvery poskytovanej gréckymi orgánmi prostredníctvom Gréckej banky ako pomoci ( [7]5 ) Súdny dvor oznacil uvedený prístup za "ustálenú judikatúru" ( [8]6 ). V prospech výkladu clánku 92 Zmluvy ES v tom zmysle, ze verejné financovanie pomoci nie je nevyhnutnou podmienkou na kvalifikáciu opatrenia, ktoré mozno nesporne pripísat státu, ako pomoci sa vyslovili aj viacerí generálni advokáti. ( [9]7 ) 39. V rozsudku Sloman Neptun ( [10]8 ) vsak Súdny dvor zaujal úplne opacné stanovisko. Súdny dvor zamietol tvrdenie Komisie, ktorá sa opierala o vyssie uvedenú judikatúru, a v rozpore s návrhmi, ktoré predniesol generálny advokát Darmon, v uvedenom rozsudku konstatoval, ze "za pomoc v zmysle clánku 92 ods. 1 Zmluvy sa majú povazovat len výhody poskytnuté priamo alebo nepriamo zo státnych prostriedkov" a ze "zo samotného znenia tohto ustanovenia vyplýva..., ze výhody poskytnuté z iných ako státnych prostriedkov nespadajú do pôsobnosti predmetných ustanovení" ( [11]9 ). Tento trend bol potvrdený v rozsudku Kirsammer-Hack ( [12]10 ), ktorý sa tiez týkal oblasti sociálneho zákonodarstva. Súdny dvor sa následne sústavne pridrziaval tohto prístupu. ( [13]11 ) Vo veci PreussenElektra ( [14]12 ) Komisia otvorene vyzvala Súdny dvor, aby prehodnotil svoju judikatúru, najmä vzhladom na nedávny vývoj právneho poriadku Spolocenstva, ale Súdny dvor na túto výzvu nereagoval ( [15]13 ). 40. Hoci výhoda poskytnutá jednému alebo viacerým podnikom musí byt financovaná zo státnych prostriedkov, aby ju bolo mozné povazovat za státnu pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, podla ustálenej judikatúry nie je potrebné vo vsetkých prípadoch preukázat, ze doslo k prevodu takých prostriedkov. ( [16]14 ) Vzdanie sa príjmov státu, aj ked nemá za následok priamy prevod verejných prostriedkov, môze tiez predstavovat pomoc v zmysle clánku 107 ZFEÚ. ( [17]15 ) Súdny dvor uz rozhodol, ze podmienku financovania zo státnych prostriedkov môze splnat oslobodenie od dane alebo poskytnutie danovej úlavy ( [18]16 ), odklad zaplatenia dane a za urcitých podmienok poskytnutie úlav na úhradu odvodov na sociálne zabezpecenie podniku institúciou poverenou ich vyberaním na základe volnej úvahy ( [19]17 ), dodávka tovarov a sluzieb za zvýhodnených podmienok ( [20]18 ), ako aj úcinné vzdanie sa verejných pohladávok alebo oslobodenie od povinnosti zaplatenia pokút alebo iných penazných sankcií ( [21]19 ). 41. V rozsudku Ecotrade Súdny dvor navyse uznal, ze z poskytnutia státnej záruky môze vyplývat "dodatocná zátaz pre orgány verejnej moci" ( [22]20 ), pricom spolocnosti Bouygues sa výslovne odvolávajú na tento prípad v súvislosti s vyhláseniami z 12. júla, 13. septembra a 2. októbra 2002. V tejto súvislosti pripomínam, ze Komisia vo svojom oznámení o státnej pomoci vo forme záruk (dalej len "oznámenie o pomoci vo forme záruk") ( [23]21 ) v súvislosti s otázkou vynalozenia verejných prostriedkov "v snahe predíst akýmkolvek pochybnostiam" uvádza, ze ked skutocnost, ze riziko znása stát, nie je kompenzovaná primeraným poplatkom, "je to výhoda pre podnik a strata státnych prostriedkov". Pomoc sa teda poskytne "v momente, ked sa poskytne záruka, nie vtedy, ked sa záruka uplatní alebo ked sa realizujú platby podla podmienok záruky," a existuje, aj ked "stát nikdy nerealizuje ziadne platby na základe záruky" ( [24]22 ). Pouzitie verejných prostriedkov teda nevyplýva z budúceho a neistého výdavku, ktorý by v prípade uplatnenia záruky znásal státny rozpocet, ale z toho, ze stát bez primeraného protiplnenia prevezme riziko takejto straty, co podla Komisie predstavuje skutocný uslý zisk. Konkrétne kombinácia týchto dvoch prvkov - prevzatia rizika a neexistencie zodpovedajúcej prémie - vedie k mobilizácii verejných prostriedkov v prípade záruky. ( [25]23 ) 42. Napokon je potrebné pripomenút, ze ako spolocnosti Bouygues správne zdôraznili, v uz citovanej veci Ecotrade Súdny dvor uznal, ze aj budúca a potenciálna zátaz pre orgány verejnej moci môze stacit na splnenie podmienky pouzitia státnych prostriedkov. ( [26]24 ) 2. O kvalifikácii vyhlásení Francúzskej republiky z 12. júla, 13. septembra a 2. októbra 2002 ako pomoci (prvý odvolací dôvod vo veci C-399/10 P) 43. Svojím prvým odvolacím dôvodom spolocnosti Bouygues vytýkajú Vseobecnému súdu, ze nesprávne odmietol kvalifikáciu vyhlásení Francúzskej republiky z 12. júla, 13. septembra a 2. októbra 2002 ako pomoci. Tento odvolací dôvod sa delí na tri casti. V rámci prvej casti spolocnosti Bouygues vytýkajú Vseobecnému súdu, ze sa dopustil nesprávneho posúdenia, pokial ide o vymedzenie podmienok pozadovaných na to, aby vyhlásenie o podpore mohlo zahrnovat záväzok poskytnút státne prostriedky [pozri bod a) nizsie]. V rámci druhej casti namietajú skreslenie pravidiel vnútrostátneho práva predlozených Komisii [pozri bod b) nizsie]. Napokon spolocnosti Bouygues v rámci tretej casti svojho prvého odvolacieho dôvodu namietajú nesprávnu kvalifikáciu, ktorej sa Vseobecný súd dopustil, ked odmietol zohladnit v súvislosti s pouzitím verejných prostriedkov hospodárske úcinky súvisiace s ocakávaním vyvolaným vyhláseniami státu [pozri bod c) nizsie]. a) O nesprávnom posúdení, ktorého sa Vseobecný súd údajne dopustil v súvislosti s vymedzením podmienok pozadovaných na to, aby vyhlásenie o podpore státu mohlo zahrnovat pouzitie verejných prostriedkov (prvá cast prvého odvolacieho dôvodu vo veci C-399/10 P) 44. V rámci prvej casti svojho prvého odvolacieho dôvodu spolocnosti Bouygues bez toho, aby spochybnovali podmienku financovania pomoci zo státnych prostriedkov ako takú, napádajú poziadavky, ktorým Vseobecný súd podriadil preukázanie splnenia tejto podmienky, pokial ide o vyhlásenia z 12. júla, 13. septembra a 2. októbra 2002. Po prvé Vseobecný súd na základe budúcej a neistej povahy rizika mobilizácie verejných prostriedkov nesprávne konstatoval, ze uvedené vyhlásenia nepredstavujú pomoc. Po druhé na rozdiel od toho, co tvrdí Vseobecný súd, neurcitá povaha spôsobov zásahu státu, ako aj zarucenej sumy nie je rozhodujúcim faktorom na vylúcenie záväzku poskytnút státne prostriedky, kedze pojem záruka nie je obmedzený na klasické zábezpeky stanovené a upravené vo vnútrostátnom práve. Spolocnosti Bouygues napokon tvrdia, ze Vseobecný súd nesprávne povazoval právne záväzný záväzok státu za nevyhnutný na preukázanie pouzitia verejných prostriedkov. 45. Vyssie uvedené výhrady smerujú proti bodom 279 a 280 napadnutého rozsudku. V bode 279 Vseobecný súd po analýze povahy vyhlásení z 12. júla, 13. septembra a 2. októbra 2002 (body 272 az 278 napadnutého rozsudku) dospel k záveru, ze "[tieto vyhlásenia] z dôvodu ich otvorenej, nepresnej a podmienenej povahy, osobitne pokial ide o povahu, rozsah a podmienky prípadného zásahu státu v prospech FT..., [nemozno] stotoznit so státnou zárukou alebo vykladat ako vyjadrenie neodvolatelného záväzku poskytnút presnú financnú pomoc v prospech FT". Vseobecný súd v nasledujúcom v bode dalej uviedol, ze "presný, nepodmienený a neodvolatelný záväzok poskytnút státne prostriedky zo strany Francúzska predpokladá, ze tieto vyhlásenia výslovne spresnia bud presnú výsku investície, alebo konkrétne dlhy, na ktoré poskytuje záruku, alebo prinajmensom predbezne stanovený financný rámec, akým je úverová linka v urcitej výske, ako aj podmienky poskytnutia plánovanej pomoci". 46. Na úvod poukazujem na to, ze tvrdenia Vseobecného súdu uvedené v predchádzajúcom bode vychádzajú z kontextu analýzy vykonanej z hladiska relevantného vnútrostátneho práva, ktorej sa Vseobecný súd venoval len v bode 283 a nasl. napadnutého rozsudku. Priznávam, ze tento postup Vseobecného súdu spocívajúci v analýze otázky, ci vyhlásenie o podpore státu predstavuje právne záväzný záväzok, ktorý môze viest k mobilizácii verejných prostriedkov, bez odkazu na relevantné ustanovenia uplatnitelného vnútrostátneho práva, povazujem za zarázajúci. 47. Okrem toho, aj keby takáto analýza bola prípustná, mám tiez vecné výhrady voci podmienkam stanoveným Vseobecným súdom v bode 280 napadnutého rozsudku. Povazujem ich totiz za neprimerane restriktívne, kedze vedú k vylúceniu moznosti, aby prevod verejných prostriedkov spôsobovalo akékolvek podporné opatrenie, ktorého hospodárske úcinky mozno stotoznit s úcinkami státnej záruky, ( [27]25 ) ale ktorého presný rozsah z hladiska financného rizika pre verejný rozpocet v case prijatia uvedeného opatrenia este nemozno zmerat ( [28]26 ), a to aj vtedy, ked podla uplatnitelného vnútrostátneho práva takého opatrenie zakladá pre stát právne záväzný záväzok. Takéto zásadné vylúcenie nepovazujem za odôvodnené najmä vzhladom na judikatúru Súdneho dvora, podla ktorej je pri kvalifikácii opatrenia ako státnej pomoci potrebné zohladnit úcinky, ktoré toto opatrenie môze vyvolat. ( [29]27 ) 48. Napriek tomu nepovazujem za nevyhnuté dalej skúmat túto otázku. Vseobecný súd totiz zamietol tvrdenie spolocností Bouygues, ze vyhlásenia z 12. júla, 13. septembra a 2. októbra 2002 predstavujú státnu pomoc, v podstate na základe iných dôvodov, ako sú dôvody uvedené v bodoch 279 a 280 napadnutého rozsudku. Kedze ako vysvetlím dalej, zastávam názor, ze výhrady vznesené spolocnostami Bouygues voci týmto dôvodom treba v celom rozsahu zamietnut, aj keby som dospel k záveru, ze Vseobecný súd sa v bode 280 napadnutého rozsudku dopustil nesprávneho právneho posúdenia, takéto nesprávne právne posúdenie by samo osebe nepostacovalo na zrusenie napadnutého rozsudku. 49. Prejdem teda k analýze výhrad vznesených spolocnostami Bouygues voci odôvodneniu napadnutého rozsudku, ktorým Vseobecný súd jednak na základe pravidiel francúzskeho obcianskeho a správneho práva vylúcil, ze vyhlásenia z 12. júla, 13. septembra a 2. októbra 2002 mali za následok vznik právne záväzného záväzku státu [pozri bod b) nizsie], a jednak vylúcil, ze uvedené vyhlásenia mohli zahrnat záväzok poskytnút státne prostriedky aj v prípade neexistencie akéhokolvek právneho záväzku [pozri bod c) nizsie]. b) O údajnom skreslení pravidiel vnútrostátneho práva predlozených Komisii (druhá cast prvého odvolacieho dôvodu vo veci C-399/10 P) 50. Spolocnosti Bouygues tvrdia, ze Vseobecný súd na základe skreslenia pravidiel vnútrostátneho práva, ktoré mu boli predlozené, rozhodol, ze niektoré prvky vyhlásení z 12. júla, 13. septembra a 2. októbra 2002, najmä nepresnost, nejasnost a nejednoznacnost, pokial ide o prostriedky, ktoré sa mali pouzit na vyriesenie problémov financovania spolocnosti FT, podmienená povaha vzniku financných tazkostí spolocnosti FT, ako aj skutocnost, ze tieto vyhlásenia smerovali do budúcnosti, bránili uznaniu právneho záväzku státu vo francúzskom obcianskom alebo správnom práve. 51. Pripomínam, ze Súdny dvor sa nedávno vyjadril k obmedzeniam preskúmania, ktoré vykonáva v rámci odvolacieho konania, týkajúceho sa konstatovaní Vseobecného súdu v súvislosti s vnútrostátnym právom clenského státu. ( [30]28 ) Súdny dvor najmä uviedol, ze "má právomoc preskúmat v prvom rade, ci [Vseobecný súd] na základe dokumentov a procesných materiálov, ktoré mu boli predlozené, neskreslil znenie dotknutých vnútrostátnych ustanovení alebo s nimi súvisiacu vnútrostátnu judikatúru ci dokonca diela právnej náuky, ktoré sa ich týkajú, dalej ci [Vseobecný súd] v súvislosti s týmito dôkazmi nedospel ku konstatovaniu, ktoré zjavne odporuje ich obsahu, a nakoniec ci [Vseobecný súd] s cielom spochybnit dotknutú vnútrostátnu právnu úpravu [s cielom zistit obsah dotknutej vnútrostátnej právnej úpravy - neoficiálny preklad] pri skúmaní vsetkých dôkazov jednému z nich nepriznal sirsí rozsah, ktorý mu vzhladom na ostatné dôkazy neprinálezí, pokial to zjavne vyplýva zo spisových materiálov" ( [31]29 ). 52. Spolocnosti Bouygues v prejednávanej veci na podporu svojej výhrady skreslenia odkazujú po prvé na právne stanovisko, ktoré si vyziadala Komisia a ktoré je pripojené k jej písomným podaniam v konaní pred Vseobecným súdom. Z tohto stanoviska vyplýva, ze vo francúzskom práve záväzok dosiahnut jasný a presný výsledok zakladá záväzok spocívajúci v dosiahnutí výsledku, pricom nedostatok presnosti alebo jasnosti, pokial ide o prostriedky na dosiahnutie takého výsledku, je irelevantný. 53. Na rozdiel od toho, co tvrdí FT, je takéto tvrdenie prípustné, kedze je súcastou zalobného dôvodu zalozeného na nesprávnom výklade francúzskeho práva Komisiou, ktorý spolocnosti Bouygues uplatnili v prvom stupni. Pokial ide o vecnú stránku, v rozsahu, v akom spolocnosti Bouygues chcú namietat skreslenie obsahu vyssie uvedeného právneho stanoviska, ich argumentácia sa musí zamietnut, kedze neuviedli, v com spocíva také skreslenie, pricom toto skreslenie nemozno vyvodit len z konstatovania, ze Vseobecný súd si neosvojil názor vyjadrený v tomto stanovisku. V rozsahu, v akom spolocnosti Bouygues na základe predmetného právneho stanoviska namietajú skreslenie vnútrostátnych právnych predpisov, vsak poukazujem po prvé na to, ze zo samotného znenia tohto stanoviska vyplýva, ze jeho autor iba podporuje názor, ze sa zdá pravdepodobné, ze vyhlásenia z 12. júla, 13. septembra a 2. októbra 2002 mozno vo francúzskom obchodnom práve kvalifikovat ako "patronátny záväzok" ( [32]30 ). Po druhé, ako Vseobecný súd poznamenal v bode 283 napadnutého rozsudku, z tohto stanoviska tiez vyplýva, ze takýto názor vychádza z predpokladu, ze uvedené vyhlásenia vyjadrujú jasný a presný - aj ked pomerne neurcitý - záväzok státu, pricom Vseobecný súd v bodoch 272 az 278 napadnutého rozsudku zamietol tento konkrétny predpoklad. ( [33]31 ) To isté platí pre rozsudok Cour de cassation (Kasacný súd) z 9. júla 2002, Lordex, citovaný v uvedenom stanovisku. ( [34]32 ) 54. Po druhé spolocnosti Bouygues tvrdia, ze podla pravidiel francúzskeho správneho práva predlozených Vseobecnému súdu vyhlásenia státu na podporu podniku môzu byt pre stát právne záväzné. 55. V prvom rade tvrdia, ze "judikatúra správnych súdov priznáva príslubom státu záväznú silu". Citujú najmä rozsudok Conseil d'État (Státna rada) z 30. júna 1922, Lamiable a i., podla ktorého na existenciu záväzku státu stací, aby sa správny orgán správal "tak, ze vzbudí presvedcenie", ze bude konat urcitým spôsobom. Tento rozsudok je uplatnitelný v prejednávanej veci, v ktorej, ako Vseobecný súd sám uznal, vyhlásenia z 12. júla, 13. septembra a 2. októbra 2002 vyvolali ocakávanie trhu. V tejto súvislosti poukazujem na to, ze spolocnosti Bouygues uviedli toto isté tvrdenie v konaní pred Vseobecným súdom, ktorý ho v bode 284 napadnutého rozsudku zamietol najmä z dôvodu, ze toto tvrdenie predpokladá, ze uvedené vyhlásenia mozno povazovat za dostatocne jasné, presné, nepodmienené a urcité, co Vseobecný súd v bodoch 272 az 278 tohto rozsudku vylúcil. Zo znenia uvedeného rozsudku Lamiable a i. a z ostatných rozsudkov Conseil d'État citovaných spolocnostami Bouygues, ktoré sú pripojené k ich písomným podaniam, ( [35]33 ) pritom vyplýva, ze Vseobecný súd nevylozil túto judikatúru zjavne nesprávne a ze neskreslil jej rozsah, ked konstatoval, ze z nej vyplýva zodpovednost správneho orgánu za existenciu presných ubezpecení poskytnutých spravovaným subjektom alebo za správanie, ktoré jasne vyjadruje zámer správneho orgánu konat urcitým spôsobom. Tvrdenie, ktoré spolocnosti Bouygues vyvodzujú z tejto judikatúry, je teda nedôvodné. 56. Spolocnosti Bouygues dalej poukazujú na obezník ministra hospodárstva, financií a priemyslu z 22. júla 2003 o súpise implicitných alebo výslovných záruk poskytnutých státom a na vysvetlivky pripojené k tomuto obezníku. Z týchto písomností vyplýva, ze státna záruka môze mat formu "implicitnej záruky" vymedzenej ako správny akt, "ktorý vyvoláva a zahrna financné dôsledky pre stát", ze môze vyplývat najmä z "ministerského listu alebo z iného základu" a ze aj záruky, ktoré boli poskytnuté bez platného právneho základu, môzu pritom "zakladat práva v prospech ich príjemcov". V tejto súvislosti poznamenávam, ze Vseobecný súd v bode 285 napadnutého rozsudku konstatoval, ze spolocnosti Bouygues sa nemôzu odvolávat na tento obezník a na tieto vysvetlivky, pretoze vyhlásenia z 12. júla, 13. septembra a 2. októbra 2002"neobsahujú ziadnu skutocnost, ktorá by preukázala existenciu implicitnej záruky Francúzska v prospech FT", a odkázal na bod 284 uvedeného rozsudku ( [36]34 ), v ktorom zamietol uplatnitelnost judikatúry správnych súdov citovanej spolocnostami Bouygues v prejednávanej veci. Z toho vyplýva, ze na vyvrátenie námietky Vseobecného súdu týkajúcej sa neúcinnosti uvedeného obezníka a jeho vysvetliviek mali uvedené spolocnosti spochybnit závery obsiahnuté v uvedenom bode 284. Tvrdenia, ktoré spolocnosti Bouygues, uviedli, vsak neumoznujú dospiet k takému výsledku. 57. Preskúmanie tvrdení uvedených spolocnostami Bouygues na podporu tejto druhej casti ich prvého odvolacieho dôvodu nesvedcí v prospech namietaného skreslenia francúzskych právnych predpisov. Vo vseobecnosti uznaniu dôvodnosti týchto tvrdení bráni záver, ku ktorému dospel Vseobecný súd vzhladom na nejasnost, nepresnost a podmienenost vyhlásení státu na podporu spolocnosti FT. Tento záver pritom na jednej strane predstavuje posúdenie skutkového stavu, proti ktorému spolocnosti Bouygues priamo a výslovne neuvádzajú výhradu skreslenia. Na druhej strane tvrdenia uvedené týmito spolocnostami nesmerujú k preukázaniu a v kazdom prípade nepreukazujú, ze francúzske obcianske alebo správne súdy by zjavne vykonali odlisné posúdenie skutkového stavu týkajúce sa povahy týchto vyhlásení. 58. Za týchto okolností sa táto cast prvého odvolacieho dôvodu spolocností Bouygues musí zamietnut. c) O nesprávnom posúdení pri kvalifikácii, ktorého sa údajne dopustil Vseobecný súd z dôvodu, ze odmietol zohladnit v súvislosti s pouzitím verejných prostriedkov hospodárske úcinky spojené s ocakávaním vyvolaným vyhláseniami státu (tretia cast prvého odvolacieho dôvodu vo veci C-399/10 P) 59. Pred preskúmaním tretej casti prvého odvolacieho dôvodu spolocností Bouygues je potrebné posúdit tretiu výhradu vznesenú týmito spolocnostami v rámci prvej casti toho istého odvolacieho dôvodu zalozenú na tom, ze Vseobecný súd nesprávne konstatoval, ze záver o mobilizácii verejných prostriedkov si vyzaduje právne záväzný záväzok státu. Podla spolocností Bouygues vzhladom na to, ze forma zásahu státu je irelevantná a majú sa zohladnit len úcinky tohto zásahu, preukázanie hospodárskeho financného rizika, aj ked nie je zalozené na právnom záväzku vyplývajúcom z tohto zásahu, stací na to, aby doslo k pouzitiu státnych prostriedkov. Francúzska republika namieta proti takej argumentácii, pricom na podporu svojich tvrdení sa odvoláva najmä na rozsudok Súdneho dvora vo veci Rakúsko/Komisia ( [37]35 ), ako aj na rozsudok Súdu prvého stupna vo veci Fleuren Compost ( [38]36 ). 60. Vo veci, v ktorej bol vydaný prvý z týchto rozsudkov, Komisia tvrdila, ze z dôvodu nepodmieneného a právne záväzného príslubu adresovaného príjemcovi spornej pomoci pred oznámením tejto pomoci, ktorý bol rovnocenný vykonaniu pomoci, sa Rakúska republika nemohla odvolávat na rozsudok Lorenz. Podla Komisie takýto príslub vyvolal v rakúskom práve rovnaké úcinky ako právny predpis, ktorým sa zavádza pomoc, pretoze právne zaväzoval rakúske orgány, aby poskytli prislúbenú pomoc. Súdny dvor v reakcii na toto tvrdenie len konstatoval, ze rakúske orgány výslovne podmienili poskytnutie pomoci predchádzajúcim schválením Komisie a ze Komisia teda nepredlozila dôkazy, ktoré by umoznovali konstatovat, ze predmetná pomoc bola prislúbená bezpodmienecne, a teda bola pred jej oznámením podla rakúskeho práva prislúbená právne záväzným spôsobom. V uz citovanej veci Fleuren Compost islo naproti tomu o otázku, kedy bola predmetná pomoc poskytnutá, teda ci bola poskytnutá v okamihu, ked holandské orgány odoslali potvrdenie o dorucení ziadosti o dotáciu podanej zalobkynou, ako to tvrdila zalobkyna, alebo v okamihu vydania rozhodnutia o poskytnutí pomoci po preskúmaní uvedenej ziadosti, ako to tvrdila Komisia. Vseobecný súd uviedol, ze relevantným kritériom bolo kritérium "právne záväzného aktu, ktorým sa príslusný [vnútrostátny] orgán zaviaze poskytnút pomoc". ( [39]37 ) 61. Rovnako ako spolocnosti Bouygues si nemyslím, ze by bolo mozné priznat vyssie citovaným rozsudkom zmysel a dosah, ktoré im pripisuje francúzska vláda. Najmä si nemyslím, ze z uz citovaného rozsudku Rakúsko/Komisia mozno vyvodit, ze "stanovuje vseobecnú zásadu, podla ktorej sa na kvalifikáciu pomoci vyzaduje existencia právne záväzného záväzku," ako to tvrdí uvedená vláda. Tento rozsudok, rovnako ako uz citovaný rozsudok Fleuren Compost, sa totiz netýka pojmu pomoc, ale len otázky, kedy plánované opatrenie pomoci mozno povazovat za poskytnuté, s cielom rozhodnút, ktorý právny rezim sa na toto opatrenie vztahuje. ( [40]38 ) Okrem toho v uz citovanom rozsudku Rakúsko/Komisia bola jedinou otázkou, ktorú nastolila Komisia a ktorú skúmal Súdny dvor, otázka, ci príslub poskytnutia pomoci daný rakúskymi orgánmi mal v rakúskom práve za následok vznik právne záväzného záväzku státu konat týmto spôsobom. Nebola vsak vôbec polozená otázka, ci môze záväzok poskytnút státne prostriedky existovat aj v prípade neexistencie takého právne záväzného záväzku. Napokon, ako správne zdôraznujú spolocnosti Bouygues, ani v jednej z týchto vecí sa nepreukázalo a dokonca ani netvrdilo, ze predmetné akty (príslub poskytnút pomoc v uz citovanej veci Rakúsko/Komisia a potvrdenie o dorucení ziadosti o poskytnutie pomoci v uz citovanej veci Fleuren Compost) poskytli akúkolvek výhodu budúcim príjemcom pomoci, ako to je v prejednávanej veci, pokial ide o vyhlásenia z 12. júla, 13. septembra a 2. októbra 2002. 62. Vzhladom na vyssie uvedené spresnenie, a hoci tvrdenie francúzskej vlády, ze na to, aby bolo mozné povazovat opatrenie na podporu podniku za poskytnuté z verejných prostriedkov, sa vzdy vyzaduje právne záväzný záväzok státu, nepovazujem za úplne presvedcivé ( [41]39 ), domnievam sa, ze nie je potrebné dalej skúmat túto otázku, kedze Vseobecný súd v bode 288 napadnutého rozsudku aj tak skúmal, ci "z hladiska vnútrostátneho práva,... v prípade neexistencie právne záväznej povahy údajného záväzku vyplývajúceho z vyhlásení prijatých od júla 2002, tieto vyhlásenia obsahujú prevod státnych zdrojov" ( [42]40 ). Tretia cast prvého odvolacieho dôvodu spolocností Bouygues sa týka práve tohto posúdenia. 63. V rámci tejto casti spolocnosti Bouygues v podstate tvrdia, ze Vseobecný súd po tom, co uznal, ze Francúzska republika vyhláseniami z 12. júla, 13. septembra a 2. októbra 2002 uplatnovala stratégiu zalozenú na svojej dobrej povesti platobne schopného a hodnoverného veritela a dlzníka s cielom obnovit dôveru trhov, následne nezohladnil dôsledok takej stratégie, teda ze Francúzska republika by stratila dôveru na trhoch, ak by sklamala ocakávanie, ktoré takto vytvorila. Poznamenávajú, ze Komisia v spornom rozhodnutí na základe ekonomickej stúdie, ktorú si objednala, uznala, ze táto strata dobrej povesti je pre stát velmi nákladná. Vzhladom na to, ze ide o zlozitú ekonomickú otázku, Komisia mala diskrecnú právomoc a neprinálezalo Vseobecnému súdu nahradit posúdenie Komisie svojím posúdením. 64. V prvom rade poukazujem na to, ze po tom, co Komisia v odôvodneniach 214 az 218 sporného rozhodnutia preskúmala tak otázku, ci boli vyhlásenia z 12. júla, 13. septembra a 2. októbra 2002 záväzné vo vnútrostátnom práve, ako aj otázku, ci mohli ohrozit dôveryhodnost státu, v odôvodnení 218 dospela k záveru, ze "vcelku mozno [posudzované] prvky chápat ako rizikové v tom zmysle, ze ohrozujú státne zdroje (bud zalozením zodpovednosti státu voci investorom, alebo zvýsením nákladov na budúce transakcie státu)," a ze "téza, ze vyhlásenia francúzskych orgánov od júla 2002 sú podporami, je teda novátorská, ale pravdepodobne nepodlozená [nie nepodlozená - neoficiálny preklad]". V odôvodnení 219 sporného rozhodnutia Komisia konstatovala, ze nemôze "na tomto základe... nezvratne dokázat existenciu podp[ô]r". Ako Vseobecný súd správne poznamenal v bode 288 napadnutého rozsudku, z toho vyplýva, ze Komisia sa napokon rozhodla nezaujat konecné stanovisko k otázke, ci vyssie citované vyhlásenia mohli spôsobit stratu dôveryhodnosti státu na financných trhoch, ktorá by pre stát znamenala financné riziko v podobe zvýsenia nákladov na jeho budúce transakcie. Za týchto okolností spolocnosti Bouygues nemôzu oprávnene tvrdit, ze Vseobecný súd nahradil posúdenie Komisie svojím vlastným posúdením, ked v bode 288 napadnutého rozsudku uviedol, ze "nie je potvrdené, ze z hladiska vnútrostátneho práva, aj v prípade neexistencie právne záväznej povahy údajného záväzku vyplývajúceho z vyhlásení prijatých od júla 2002, tieto vyhlásenia obsahujú prevod státnych zdrojov". 65. Dalej sa domnievam, ze pokial spolocnosti Bouygues vytýkajú Vseobecnému súdu, ze nezohladnil dôsledky ocakávania vytvoreného predmetnými vyhláseniami na trhoch pre verejné financie, a tak nezohladnil potrebný úcinok clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, v skutocnosti ziadajú Súdny dvor, aby vykonal nové posúdenie skutkového stavu. V bode 288 napadnutého rozsudku totiz Vseobecný súd rozhodol, ze "aj za predpokladu, ze by nedodrzanie prípadného príslubu o podpore Francúzska v prospech podniku mohlo ohrozit jeho vierohodnost a dobrú povest na financných trhoch, stále platí, ze v prejednávanej veci nie je preukázané, ze vyhlásenia prijaté od júla 2002 obsahujú konkrétny, nepodmienený a jednoznacný záväzok v prospech FT, ktorého dôsledkom môzu vzniknút takéto skodlivé následky". Dalej poznamenal, ze "francúzske orgány sa svojím konaním od júla 2002 chceli najmä vyhnút [chceli vyhnút práve - neoficiálny preklad] takýmto dôsledkom tým, ze zachovali pochybnosti o povahe, rozsahu a presných podmienkach... prípadného zásahu [Francúzskej republiky] v budúcnosti". Vseobecný súd v bode 282 napadnutého rozsudku rovnako po tom, co uznal, ze Francúzska republika mala úmysel uvedenými vyhláseniami aktívne ovplyvnit financné trhy na úcely obnovenia ich dôvery s cielom pripravit refinancovanie spolocnosti FT, konstatoval, ze "samotná skutocnost, ze Francúzsko sa za týchto okolností odvolávalo na svoju dobrú povest na financných trhoch,... nestací na preukázanie toho, ze jeho prostriedky boli vystavené riziku, ktoré mozno povazovat za prevod státnych prostriedkov". 66. Je potrebné konstatovat, ze na rozdiel od toho, co tvrdia spolocnosti Bouygues, Vseobecný súd zohladnil moznost, ze z nákladov spôsobených prípadnou stratou dôveryhodnosti státu voci financným trhom vyplynie záväzok na poskytnutie verejných prostriedkov, ale v prejednávanej veci ju vylúcil, kedze nedoslo ku konaniu státu, ktoré by mohlo konkrétne ohrozit túto dôveryhodnost. Tento záver je opät zalozený na posúdení skutkového stavu týkajúcom sa obsahu a povahy predmetných vyhlásení. Pokial nebola vznesená výhrada týkajúca sa výslovne skreslenia obsahu týchto vyhlásení, takéto posúdenie nepodlieha preskúmaniu Súdneho dvora. 67. Z vyssie uvedených dôvodov sa domnievam, ze tretia výhrada v rámci prvej casti prvého odvolacieho dôvodu spolocností Bouygues, ako aj tretia cast tohto odvolacieho dôvodu sa musia zamietnut. d) Záver týkajúci sa prvého odvolacieho dôvodu vo veci C-399/10 P 68. Vzhladom na vsetky vyssie uvedené úvahy navrhujem, aby Súdny dvor zamietol prvý odvolací dôvod vo veci C-399/10 P zalozený na nesprávnom posúdení pri kvalifikácií vyhlásení Francúzskej republiky z 12. júla, 13. septembra a 2. októbra 2002 ako pomoci v celom rozsahu. 3. O kvalifikácii akcionárskej pôzicky ako pomoci (druhý odvolací dôvod vo veci C-399/10 P a druhý odvolací dôvod vo veci C-401/10 P) 69. Do velkej miery zhodnou argumentáciou spolocnosti Bouygues a Komisia z rôznych hladísk napádajú úvahu, na základe ktorej Vseobecný súd v napadnutom rozsudku dospel k záveru, ze Komisia z právneho hladiska dostatocne nepreukázala existenciu pomoci v rámci akcionárskej pôzicky poskytnutej Francúzskou republikou spolocnosti FT, a zrusil clánok 1 sporného rozhodnutia. Rôzne výhrady a tvrdenia, ktoré odvolatelky v tejto súvislosti uvádzajú v oboch odvolaniach, budú spojené a spolocne preskúmané nizsie. a) O nesprávnom posúdení, ktorého sa údajne dopustil Vseobecný súd, ked vyzadoval preukázanie úzkej súvislosti medzi výhodou a záväzkom na poskytnutie státnych prostriedkov (prvá a druhá podcast prvej casti druhého odvolacieho dôvodu vo veci C-399/10 P a prvá cast druhého odvolacieho dôvodu vo veci C-401/10 P) 70. Hoci spolocnosti Bouygues a Komisia uznávajú, ze na to, aby bolo mozné konstatovat existenciu státnej pomoci v zmysle clánku 107 ZFEÚ, je potrebné preukázat súvislost medzi výhodou a záväzkom na poskytnutie verejných prostriedkov, napádajú stanovisko, ktoré zaujal Vseobecný súd v napadnutom rozsudku, podla ktorého sa vyzaduje prísna súvislost medzi týmito dvoma prvkami. Spolocnosti Bouygues a Komisia tvrdia, ze takéto chápanie, ktoré je podla ich názoru úplne novátorské, nielenze nemá v judikatúre Súdneho dvora a Vseobecného súdu oporu, ale jej tiez odporuje. 71. Analyzovaná výhrada smeruje predovsetkým proti bodu 262 napadnutého rozsudku, v ktorom Vseobecný súd po tom, co pripomenul, ze výhoda musí vyplývat z prevodu státnych prostriedkov, uviedol, ze "predpokladom uvedenej poziadavky spojitosti medzi zistenou výhodou a záväzkom poskytnutia státnych zdrojov v zásade je, aby uvedená výhoda úzko súvisela so zodpovedajúcim záväzkom zatazujúcim státny rozpocet" ( [43]41 ). Na podporu tohto konstatovania Vseobecný súd odkázal na bod 21 uz citovaného rozsudku Sloman Neptun, na bod 27 rozsudku Nemecko/Komisia ( [44]42 ) a na bod 58 uz citovaného rozsudku PreussenElektra. 72. V prvom rade vzniká otázka, co má Vseobecný súd konkrétne na mysli, ked uvádza, ze výhoda musí úzko súvisiet so "zodpovedajúcim záväzkom", alebo ked na inom mieste v napadnutom rozsudku uvádza, ze výhoda musí "zodpoved[at] rovnakému záväzku" (bod 297) alebo ze musí mat "za následok zodpovedajúce znízenie státneho rozpoctu" (bod 309). Podla spolocnosti FT a francúzskej a nemeckej vlády Vseobecný súd len zopakoval poziadavku, ze výhoda musí byt poskytnutá priamo alebo nepriamo zo státnych prostriedkov, zatial co spolocnosti Bouygues a Komisia tvrdia, ze zodpovedajúca súvislost, ktorú vyzaduje Vseobecný súd, prekracuje rámec jednoduchej súvislosti a vyzaduje, aby sa výhoda a vynalozené prostriedky "zhodovali", vrátane ich výsky. 73. Hoci nie som presvedcený, ze Vseobecný súd skutocne chcel stanovit poziadavku preukázania rovnocennosti výhody a záväzku z financného hladiska, domnievam sa, ze sa ani neobmedzil na stanovenie poziadavky preukázania existencie jednoduchej súvislosti medzi výhodou a záväzkom, ako to tvrdí najmä FT. Poziadavka zodpovedajúcej súvislosti medzi výhodou a záväzkom sformulovaná Vseobecným súdom totiz tak, ako je uplatnená v napadnutom rozsudku, vyzaduje takú úzku súvislost, ze konkrétnemu záväzku zatazujúcemu státny rozpocet môze zodpovedat len vopred vymedzený druh výhody, v dôsledku coho je existencia akejkolvek súvislosti vylúcená, ked výhoda a záväzok nemajú rovnakú povahu. 74. Hoci sa podla judikatúry vyzaduje existencia súvislosti medzi výhodou a záväzkom zatazujúcim verejný rozpocet v tom zmysle, ze len výhody poskytnuté "priamo alebo nepriamo zo státnych prostriedkov" ( [45]43 ) alebo vytvárajúce "dodatocnú zátaz pre stát" ( [46]44 ) predstavujú pomoc v zmysle clánku 107 ZFEÚ, nevyzaduje sa preukázanie prísnej zodpovedajúcej súvislosti medzi výhodou a záväzkom tak, ako ju vylozil Vseobecný súd v napadnutom rozsudku. Takúto poziadavku najmä nepotvrdzujú rozsudky spomenuté v bode 71 vyssie, na ktoré Vseobecný súd odkázal v bode 262 napadnutého rozsudku. 75. Ako som uviedol v bode 39 vyssie, prvý z týchto rozsudkov vydaný v uz citovanej veci Sloman Neptun predstavuje významný mílnik v judikatúre Súdneho dvora, kedze Súdny dvor sa definitívne distancoval od výkladu clánku 92 Zmluvy, podla ktorého sa verejné financovanie nepovazovalo za podmienku potrebnú na kvalifikáciu opatrenia pripísatelného státu ako pomoci. V bode 19 tohto rozsudku Súdny dvor zdôraznil, ze "len výhody poskytnuté priamo alebo nepriamo zo státnych prostriedkov sa majú povazovat za pomoc v zmysle clánku 92 ods. 1 Zmluvy", zatial co "výhody poskytnuté inými prostriedkami ako zo státnych zdrojov" nespadajú do pôsobnosti tohto ustanovenia. Vo veci, v ktorej bol vydaný tento rozsudok, islo o vnútrostátnu právnu úpravu, ktorá upravovala zmluvné vztahy medzi urcitými podnikmi námornej plavby a ich zamestnancami. V bode 21 uvedeného rozsudku, na ktorý odkazuje bod 262 napadnutého rozsudku, Súdny dvor konstatoval, ze vzhladom na ciel a celkovú systematiku predmetnej právnej úpravy jej cielom nebolo "vytvorit výhodu, ktorá by predstavovala dodatocnú zátaz pre stát," a uviedol, ze dôsledky, ktoré z nej vyplývali najmä z hladiska straty danových zdrojov, boli "imanentné tejto právnej úprave" a "nepredstav[ovali] prostriedok poskytnutia urcitej výhody dotknutým podnikom". Tvrdenie Vseobecného súdu, ze musí existovat prísna zodpovedajúca súvislost medzi výhodou a vynalozenými prostriedkami v zmysle vysvetlenom v bode 72 vyssie, pritom vôbec nemá oporu vo vyssie uvedených pasázach, v ktorých Súdny dvor v podstate len konstatoval, ze takú výhodu, aká plavebným podnikom vyplývala z predmetnej právnej úpravy, nebolo mozné povazovat za poskytnutú z verejných prostriedkov len z dôvodu straty danových príjmov nepriamo spôsobenej rozhodnutím státu upravit urcitým spôsobom dané odvetvie. 76. Bod 58 uz citovaného rozsudku PreussenElektra, ktorý Vseobecný súd tiez citoval v bode 262 a dalej v bode 308 napadnutého rozsudku, preberá obsah bodu 19 uz citovaného rozsudku Sloman Neptun, ktorý pripomína poziadavku, ze výhoda musí byt poskytnutá "priamo alebo nepriamo zo státnych prostriedkov". V uz citovanom rozsudku PreussenElektra Súdny dvor, ktorý rozhodoval o prejudiciálnej otázke týkajúcej sa právnej úpravy clenského státu, ktorá ukladala súkromným dodávatelom elektrickej energie povinnost nakupovat elektrickú energiu vyrábanú z obnovitelných zdrojov energie za minimálne ceny vyssie ako skutocná ekonomická hodnota tohto druhu energie, vylúcil, ze samotné znízenie danových príjmov, ktoré takáto povinnost mohla spôsobit, by bolo mozné povazovat "za prostriedok poskytnutia urcitej výhody výrobcom elektrickej energie z obnovitelných zdrojov energie zo strany státu" ( [47]45 ). Rovnako ako v uz citovanom rozsudku Sloman Neptun, Súdny dvor dospel k takému záveru vzhladom na to, ze takéto znízenie danových príjmov bolo "imanentné" predmetnej právnej úprave. Financná zátaz, ktorá vyplývala z povinnosti nakupovat elektrickú energiu za minimálne ceny stanovená predmetnou právnou úpravou, tak spocívala v celom rozsahu na súkromných podnikoch. ( [48]46 ) 77. Pokial ide napokon o uz citovaný rozsudok Nemecko/Komisia, Súdny dvor v tomto rozsudku vôbec nestanovil poziadavku prísnej zodpovedajúcej súvislosti medzi výhodou a záväzkom zatazujúcim verejné prostriedky, ale kvalifikoval ako pomoc situáciu, ktorá sa vyznacovala narusením súvislosti medzi príjemcami opatrenia zatazujúceho státny rozpocet - v danom prípade danovej úlavy poskytovanej za urcitých podmienok investorom - a príjemcami pomoci nepriamo zvýhodnenými investíciami podporenými uvedenou úlavou. V tejto súvislosti Súdny dvor vychádzal z analýzy úcinkov predmetnej právnej úpravy, na základe ktorej konstatoval, ze jednak výhoda nepriamo poskytnutá podnikom, ktorých sa týkala táto právna úprava, "má svoj pôvod vo vzdaní sa danových príjmov clenského státu, ktoré by tento stát za normálnych okolností získal, kedze toto vzdanie sa príjmov poskytlo investorom moznost získat podiely v týchto podnikoch za danovo výhodnejsích podmienok," a jednak "existencia neskorsieho nezávislého rozhodnutia investorov nemá za následok zánik súvislosti medzi danovou úlavou a výhodou, ktorú pozívajú dotknuté podniky, kedze z ekonomického hladiska je zmena trhových podmienok, ktorá vytvára uvedenú výhodu, dôsledkom straty danových prostriedkov pre orgány verejnej moci" ( [49]47 ). Súdny dvor v tomto prípade na rozdiel od vyssie analyzovaných rozsudkov povazoval znízenie danových príjmov za zdroj výhody nepriamo poskytnutej podnikom, ktorých sa týkala predmetná právna úprava, aj ked táto výhoda bola spôsobená danovou úlavou, ktorá nebola poskytnutá týmto podnikom, ale tretím osobám. Podla môjho názoru z toho vyplýva siroký výklad súvislosti medzi výhodou a záväzkom, ktorý si vyzaduje zohladnenie konkrétnych úcinkov zásahu státu a ktorý nemôze podporit restriktívny výklad, z ktorého vychádzal Vseobecný súd v napadnutom rozsudku. 78. Názor, ktorý uviedol Vseobecný súd v bode 262 napadnutého rozsudku, nielenze nemá oporu v judikatúre, ale podla môjho názoru tiez trpí prílisným formalizmom, ktorý je tazko zlucitelný s uplatnovaním pojmu pomoc v závislosti od úcinkov predmetného opatrenia. Okrem toho hrozí, ze tento názor mimoriadne stazí preukázanie existencie státnej pomoci, najmä ak ide o verejné zásahy, ktoré sa prejavujú v niekedy mimoriadne zlozitých operáciách zahrnajúcich, ako je to v prejednávanom prípade, viaceré zlozené a casovo odstupnované opatrenia. Ako napokon správne uvádza Komisia, niektoré typy pomoci, ako je nepriama pomoc alebo pomoc sociálnej povahy poskytovaná spotrebitelom, ktorá je uvedená v clánku 107 ods. 2 písm. a) ZFEÚ - v ktorých sa prostriedky vynalozené státom automaticky neprejavia v podobe zodpovedajúcej výhody pre príjemcov -, tazko zapadajú do rigidnej schémy stanovenej Vseobecným súdom. 79. Z uvedených dôvodov sa domnievam, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked vyzadoval preukázanie úzkej súvislosti medzi výhodou a záväzkom zatazujúcim státny rozpocet, ako to uviedol v napadnutom rozsudku. 80. Ako preukázem nizsie, toto nesprávne posúdenie spôsobilo nesprávnost celej analýzy Vseobecného súdu týkajúcej sa kvalifikácie akcionárskej pôzicky ako pomoci. b) O nesprávnom posúdení, ktorého sa údajne dopustil Vseobecný súd, ked odmietol uznat existenciu súvislosti medzi výhodou vyplývajúcou z vyhlásení prijatých od júla 2002 a z oznámenia zo 4. decembra 2002 na jednej strane a záväzkom na poskytnutie státnych prostriedkov vyplývajúcim z návrhu zmluvy o akcionárskej pôzicke z 20. decembra 2002 na druhej strane (tretia podcast prvej casti druhého odvolacieho dôvodu vo veci C-399/10 P a prvá a druhá cast druhého odvolacieho dôvodu vo veci C-401/10) 81. Podla spolocností Bouygues a Komisie výklad podaný Vseobecným súdom, pokial ide o povahu súvislosti, ktorá musí existovat medzi výhodou a pouzitím státnych prostriedkov, viedol k tomu, ze Vseobecný súd vykonal neúplnú analýzu zásahu Francúzskej republiky v prospech spolocnosti FT, ktorá nezohladnuje skreslujúci úcinok jednotlivých prijatých opatrení ako celku. Na základe tohto nesprávneho prístupu Vseobecný súd nesprávne vylúcil existenciu súvislosti medzi výhodou vo forme ubezpecujúceho úcinku pre trh vyplývajúceho z vyhlásení z 12. júla, 13. septembra a 2. októbra 2002 a z oznámenia zo 4. decembra 2002 na jednej strane a záväzkom na poskytnutie státnych prostriedkov vo forme poskytnutia uvedenej pôzicky na druhej strane. 82. Je potrebné pripomenút, ze Vseobecný súd sa v bode 262 a nasl. napadnutého rozsudku zaoberal otázkou, ci výhody vyplývajúce pre spolocnost FT z vyhlásení z 12. júla, 13. septembra a 2. októbra 2002 a z oznámenia zo 4. decembra 2002, ktoré predtým identifikoval, skutocne vyplývajú z prevodu státnych prostriedkov. Takéto preskúmanie je vykonané samostatne a postupne, pokial ide o: a) vyhlásenia z 12. júla, 13. septembra a 2. októbra 2002 (body 268 az 289) ( [50]48 ), b) oznámenie zo 4. decembra 2002 (body 291 az 298) a c) návrh zmluvy o akcionárskej pôzicke z 20. decembra 2002 (body 299 az 231). Vo vsetkých troch prípadoch Vseobecný súd dospel k záveru, ze nedoslo k prevodu státnych prostriedkov. 83. Pokial ide o oznámenie zo 4. decembra 2002, Vseobecný súd v prvom rade konstatoval, ze ani Komisia, ani spolocnosti Bouygues netvrdli, ze toto oznámenie zahrnalo z hladiska francúzskeho správneho alebo obcianskeho práva prevod státnych prostriedkov (body 293 az 295). Ako vsak Vseobecný súd sám uznal v bode 302 napadnutého rozsudku, vzhladom na to, ze záväzok na poskytnutie verejných prostriedkov, ktorý konstatovala Komisia v spornom rozhodnutí, vyplýva zo zaslania návrhu zmluvy o akcionárskej pôzicke z 20. decembra 2002 spolu s oznámením zo 4. decembra 2002, a nie z tohto oznámenia posudzovaného samostatne, uvedené konstatovane sa nezdá byt relevantné a v kazdom prípade nie je rozhodujúce pre konstatovanie, ze Komisia nepreukázala existenciu záväzku na poskytnutie státnych prostriedkov. ( [51]49 ) 84. Vseobecný súd dalej v bode 296 napadnutého rozsudku konstatoval, ze "v kazdom prípade prevod státnych prostriedkov vyplývajúci z oznámenia zo 4. decembra 2002môze spocívat len vo výhode otvorenia úverovej linky vo výske 9 miliárd eur, ktorú toto oznámenie výslovne predpokladalo," a ze takáto výhoda, ktorú Komisia v spornom rozhodnutí z právneho hladiska dostatocne neopísala, "je odlisná od výhody vyplývajúcej z vyhlásení prijatých od júla 2002, ako je uvedená v [spornom] rozhodnutí" ( [52]50 ). V tejto pasázi teda Vseobecný súd a priori vylucuje, ze medzi výhodou vo forme ubezpecujúceho úcinku pre trh vyplývajúceho z vyhlásení z 12. júla, 13. septembra a 2. októbra 2002 a z oznámenia zo 4. decembra 2002 ( [53]51 ) na jednej strane a zo záväzku na poskytnutie státnych prostriedkov vyplývajúceho z toho istého oznámenia - za predpokladu, ze by ho Komisia preukázala - na druhej strane by mohla existovat dostatocná súvislost na kvalifikáciu státnej pomoci. 85. Z formulácie pouzitej Vseobecným súdom vyplýva, ze takýto záver je zalozený výlucne na konstatovaní, ze neexistuje vztah zodpovedajúcej súvislosti alebo rovnocennosti medzi výhodou, ktorú predstavuje uvedený ubezpecujúci úcinok, a prípadným právne záväzným záväzkom státu poskytnút akcionársku pôzicku spomenutú v oznámení zo 4. decembra 2002. Vseobecný súd tu uplatnil názor rozobratý a odmietnutý v bodoch 70 az 78 vyssie, podla ktorého na preukázanie existencie státnej pomoci musí zistená výhoda úzko súvisiet so "zodpovedajúcim" alebo "rovnocenným" záväzkom zatazujúcim státny rozpocet. Vseobecný súd v dôsledku uplatnenia tohto ponatia súvislosti medzi výhodou a záväzkom na poskytnutie státnych prostriedkov v prejednávanej veci vylúcil existenciu takej súvislosti, kedze výhoda (ubezpecujúci úcinok pre financné trhy spôsobený samotným oznámením o otvorení úverovej linky v prospech spolocnosti FT) a záväzok (právne záväzný záväzok otvorit plánovanú úverovú linku) nemajú rovnakú povahu. 86. Z toho vyplýva, ze podla Vseobecného súdu pomoc, ktorej predmetom je výhoda spocívajúca v zlepsení podmienok refinancovania spolocnosti FT vyplývajúcom z pozitívnej reakcie financných trhov v nadväznosti na oznámenie zo 4. decembra 2002, by nebolo mozné konstatovat ani v prípade, ak by Komisia preukázala, ze uvedené oznámenie vzhladom na to, ze zakladalo právne záväzný záväzok pre stát, samo osebe zahrnalo prevod státnych prostriedkov, cize aj keby výhoda a záväzok pre státny rozpocet mali svoj pôvod v jednom a tom istom akte (oznámenie zo 4. decembra 2002). Takýto výsledok by bol pritom este tazsie pochopitelný vzhladom na to, ze Vseobecný súd sám uznal, ze oznámenie poskytlo spolocnosti FT nespochybnitelnú výhodu a ze práve túto výhodu chcela Francúzska republika poskytnút a na jej dosiahnutie boli zamerané vsetky po sebe nasledujúce opatrenia od júla do decembra 2002 v rámci tej istej podpornej stratégie v prospech spolocnosti FT. 87. Na základe vyssie uvedených úvah sa domnievam, ze Vseobecný súd na základe nesprávneho výkladu rozsahu súvislosti, ktorá musí existovat medzi výhodou a záväzkom na poskytnutie verejných prostriedkov, v bodoch 296 a 297 napadnutého rozsudku konstatoval, ze nebolo mozné preukázat takúto súvislost medzi výhodou spocívajúcou v ubezpecujúcom úcinku oznámenia zo 4. decembra 2004 pre financné trhy na jednej strane a prípadným prevodom státnych prostriedkov súvisiacim s týmto oznámením na druhej strane. Zistenie takého nesprávneho posúdenia vsak samo osebe neumoznuje dospiet k záveru, ze napadnutý rozsudok sa musí zrusit. V struktúre argumentácie Vseobecného súdu sú totiz uvedené body 296 a 297 zaradené do doplnujúcej casti odôvodnenia. 88. V tejto súvislosti poznamenávam, ze ten istý nesprávny výklad sa premietol aj do dalsej analýzy Vseobecného súdu. 89. Týka sa to najmä bodu 299 napadnutého rozsudku, v ktorom Vseobecný súd v súvislosti s otázkou, ci zaslanie návrhu zmluvy o akcionárskej pôzicke z 20. decembra 2002 zahrnalo prevod státnych prostriedkov, konstatoval, ze "vzhladom na to, ze Komisia v [spornom] rozhodnutí dostatocne neurcila [dostatocne nepreukázala - neoficiálny preklad] výhodu vyplývajúcu zo zmluvnej ponuky ako takej..., Vseobecný súd uz vôbec nemôze dospiet k záveru o existencii prevodu státnych prostriedkov súvisiaceho s touto výhodou". Hoci v odôvodnení Vseobecného súdu tento záver logicky vyplýva z konstatovaní uvedených v bodoch 246 az 267 napadnutého rozsudku ( [54]52 ), rozhodnutie Vseobecného súdu nespojovat v tomto stádiu prípadný záväzok na poskytnutie státnych prostriedkov vyplývajúci zo zaslania tohto návrhu s ubezpecujúcim úcinkom pre financné trhy vyplývajúcim z oznámenia zo 4. decembra 2002, ako to urobila Komisia v spornom rozhodnutí, mozno naopak odôvodnit len vzhladom na restriktívny výklad súvislosti medzi výhodou a záväzkom na poskytnutie státnych prostriedkov, ktorý bol preskúmaný a zamietnutý v bodoch 70 az 78 vyssie. 90. Tento výklad sa odráza aj v analýze obsiahnutej v bode 302 a nasl. napadnutého rozsudku, kde sa Vseobecný súd v rámci posudzovania otázky, ci sa Komisii podarilo preukázat prevod státnych prostriedkov na základe jej "vseobecného prístupu", podujal overit "jednak..., ci údajná zátaz [potenciálna zátaz - neoficiálny preklad] státneho rozpoctu, ku ktorej dospela Komisia v súvislosti s oznámením návrhu akcionárskej pôzicky a zaslaním zmluvy o akcionárskej pôzicke, je vyjadrená implicitne uz vo vyhláseniach prijatých od júla 2002 a jednak, ci táto zátaz zodpovedá výhode, ktorú Komisia pripísala týmto vyhláseniam". V rámci tejto analýzy Vseobecný súd v bodoch 303 az 305 napadnutého rozsudku konstatoval, ze z dôvodu otvorenej, nepresnej a podmienecnej povahy vyhlásení z 12. júla, 13. septembra a 2. októbra 2002 oznámenie zo 4. decembra 2002 predstavovalo "dôlezité prerusenie sledu udalostí, ktoré viedli k refinancovaniu FT," a v bode 308 dospel k záveru, ze vzhladom na toto prerusenie Komisia nebola oprávnená vytvorit súvislost "medzi prípadným záväzkom poskytnút státne prostriedky v tomto stádiu a výhodami poskytnutými na základe skorsích opatrení, a to vyhlásení prijatých od júla 2002". Podla Vseobecného súdu totiz "uvedená súvislost... medzi prvkami zakladajúcimi pojem pomoci, pokial ide o rozdielne skutkové okolnosti, ktoré vznikli v rozdielnych stádiách, je... v rozpore s poziadavkou spojitosti medzi výhodou a prevodom státnych prostriedkov..., ktorú potvrdil rozsudok PreussenElektra". V nasledujúcom bode Vseobecný súd konstatoval, ze "okolnost, ze vyhlásenia prijaté od júla 2002, ako aj oznámenie zo 4. decembra 2002 zvýhodnili FT..., nemá za následok zodpovedajúce znízenie státneho rozpoctu," a v tejto súvislosti odkázal na body 296 a 297 napadnutého rozsudku. 91. Pokial ide o dôsledky, ktoré Vseobecný súd spojil s konstatovaním prerusenia medzi vyhláseniami z 12. júla, 13. septembra a 2. októbra 2002 a oznámením zo 4. decembra 2002, poukazujem na to, ze ako Vseobecný súd sám uznal okrem iného v bode 243 napadnutého rozsudku, výhoda vo forme ubezpecujúceho úcinku pre financné trhy konstatovaná v spornom rozhodnutí vyplýva nielen z uvedených vyhlásení, ale aj z oznámenia zo 4. decembra 2002, a teda sa prejavuje aj po uvedenom prerusení. Z toho vyplýva, ze samotné konstatovanie takého prerusenia neumoznuje vylúcit súvislost, ktorú Komisia vytvorila medzi touto výhodou a záväzkom na poskytnutie státnych prostriedkov v stádiu zaslania návrhu zmluvy o akcionárskej pôzicke z 20. decembra 2002. 92. Z pasází prevzatých v bode 90 vyssie naproti tomu jednoznacné vyplýva, ze aj v rámci analýzy týkajúcej sa vsetkých opatrení, ktoré viedli k refinancovaniu spolocnosti FT, Vseobecnému súdu konkrétne bránila uznat existenciu súvislosti, ktorú Komisia konstatovala medzi ubezpecujúcim úcinkom pre financné trhy vyvolaným oznámením o poskytnutí akcionárskej pôzicky v urcitej výske spolocnosti FT a "samotn[ou] potenciáln[ou] existenci[ou] tejto pôzicky" ( [55]53 ) na jednej strane a prevodom státnych prostriedkov spojeným s vykonaním tohto opatrenia ( [56]54 ) na druhej strane, myslienka, ze takáto súvislost predpokladá striktnú súvislost medzi výhodou a záväzkom pre státny rozpocet, t. j. súvislost, ktorá by neexistovala v prípade záväzku (v tomto prípade zaslanie návrhu zmluvy o akcionárskej pôzicke z 20. decembra 2002), ktorý sa neprejavuje v majetkovej sfére príjemcu v podobe výhody rovnakej povahy (cize v tomto prípade v podobe moznosti kedykolvek získat uvedenú sumu). 93. Zo vsetkých vyssie uvedených úvah vyplýva, ze Vseobecný súd na základe nesprávneho výkladu rozsahu súvislosti medzi výhodou a záväzkom na poskytnutie státnych prostriedkov vylúcil, ze Komisia v prejednávanej veci preukázala prevod státnych prostriedkov. 94. Zostáva vsak este posúdit, ci Komisia mohla v spornom rozhodnutí správne vytvorit súvislost medzi výhodou v podobe ubezpecujúceho úcinku pre financné trhy vyvolaného okrem iného oznámením zo 4. decembra 2002 a údajným záväzkom na poskytnutie státnych prostriedkov vyplývajúcim zo zaslania návrhu zmluvy o akcionárskej pôzicke z 20. decembra 2002 ( [57]55 ). 95. V tejto súvislosti sa domnievam, ze pokial ide o úzko súvisiace opatrenia, ako je oznámenie, ze sa má vykonat urcitý státny zásah, a realizácia tohto zásahu (zaslaním podpísanej a parafovanej zmluvy) ( [58]56 ), medzi ktorými je navyse priblizne len dvojtýzdnový casový odstup, samotná okolnost, ze výhoda pre príjemcu vyplýva z prvého z týchto opatrení, zatial co záväzok na poskytnutie verejných prostriedkov je spojený s druhým opatrením, nevylucuje moznost vytvorit medzi nimi súvislost, ktorou sa vyznacuje pomoc. Podla môjho názoru by bolo prílis formalistické vylúcit takú súvislost len z dôvodu, ze predmetná výhoda nevyplýva priamo z opatrenia, ktoré môze zahrnat prevod verejných prostriedkov, ale skôr z verejného oznámenia státu o bezprostrednom vykonaní tohto opatrenia. Vo vseobecnosti povazujem popretie takej súvislosti za nezohladnenie ekonomickej reality zásahu Francúzskej republiky v rámci refinancovania spolocnosti FT, kedze je jednak nesporné, ze FT sa mohla refinancovat na trhoch len vdaka opakovaným podporným vyhláseniam státu v jej prospech ( [59]57 ), medzi ktoré patrí najmä oznámenie zo 4. decembra 2002, a jednak jednotlivé opatrenia prijaté státom, vrátane zaslania návrhu zmluvy o akcionárskej pôzicke z 20. decembra 2002 spolocnostou ERAP, ktorý mohol ako jediný viest k poskytnutiu verejných prostriedkov, boli súcastou tej istej stratégie státu na podporu spolocnosti FT, "ktorej cielom a dôsledkom ako celku bolo opätovné získanie dôvery trhov," ( [60]58 ) aby bolo mozné refinancovanie spolocnosti FT za priaznivejsích podmienok. 96. Na základe vsetkých vyssie uvedených úvah sa domnievam, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked na základe nesprávneho výkladu clánku 87 ods. 1 ES odmietol uznat existenciu súvislosti medzi výhodou vyplývajúcou z vyhlásení prijatých od júla 2002 a z oznámenia zo 4. decembra 2002 na jednej strane a potenciálnym záväzkom na poskytnutie státnych prostriedkov vyplývajúcim zo zaslania návrhu zmluvy o akcionárskej pôzicke z 20. decembra 2002 na druhej strane. Takéto nesprávne posúdenie môze viest k zruseniu napadnutého rozsudku. ( [61]59 ) 97. Ostatné odvolacie dôvody a tvrdenia uvedené spolocnostami Bouygues a Komisiou budú dalej v týchto návrhoch strucne preskúmané pre prípad, ak by sa Súdny dvor nestotoznil so závermi, ku ktorým som dospel vyssie. c) O nesprávnom posúdení, ktorého sa Vseobecný súd údajne dopustil v súvislosti s pojmom výhoda vyplývajúca z poskytnutia úverovej linky (druhá cast druhého odvolacieho dôvodu vo veci C-401/10 P) 98. V rámci druhej casti svojho druhého odvolacieho dôvodu spolocnosti Bouygues tvrdia, ze Vseobecný súd pochybil, ked vo svojej analýze existencie výhody samostatne zohladnil oznámenie zo 4. decembra 2002 a zaslanie návrhu zmluvy o akcionárskej pôzicke z 20. decembra 2002, hoci podla nich ide o prvky jedného a toho istého zásahu státu, ktoré nemozno analyzovat izolovane. 99. V rozsahu, v akom táto výhrada smeruje k spochybneniu posúdenia Vseobecného súdu týkajúceho sa existencie výhody súvisiacej so zaslaním návrhu zmluvy o akcionárskej pôzicke z 20. decembra 2002, ju treba podla môjho názoru vyhlásit za neprípustnú. V rozsahu, v akom napáda záver Vseobecného súdu, ze neexistuje dostatocne úzka súvislost medzi "ubezpecujúcim úcinkom vyplývajúcim zo zverejnenia otvorenia úverovej linky vo výske 9 miliárd [eur a] prevodom státnych prostriedkov vyplývajúcim z tohto otvorenia", sa vsak uvedená výhrada zhoduje s výhradou uvedenou v rámci tretej podcasti prvej casti druhého odvolacieho dôvodu preskúmanou vyssie spolu s podobnými výhradami vznesenými Komisiou. d) O nesprávnom posúdení, ktorého sa údajne dopustil Vseobecný súd, ked neskúmal kritérium obozretného súkromného investora s cielom urcit prípadnú existenciu výhody pre spolocnost FT (tretia cast druhého odvolacieho dôvodu vo veci C-401/10 P) 100. V rámci tretej casti svojho druhého odvolacieho dôvodu Komisia v podstate tvrdí, ze Vseobecný súd mal overit - ako to urobila Komisia v spornom rozhodnutí -, ci výhoda poskytnutá spolocnosti FT vyplývajúca zo vsetkých vyhlásení prijatých od júla 2002 a z oznámenia zo 4. decembra 2002"bola poskytnutá za obvyklých trhových podmienok alebo ci by súkromný subjekt mohol získat tú istú výhodu za rovnakých podmienok, ak by sa stát správal ako súkromný investor". Vzhladom na to, ze Vseobecný súd nevykonal také preskúmanie, porusil clánok 87 ods. 1 ES. 101. Túto výhradu je podla môjho názoru potrebné zamietnut ako neúcinnú. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku totiz jednoznacne vyplýva, ze Vseobecný súd dospel k záveru, ze Komisia nesprávne vylozila pojem pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, kedze síce z právneho hladiska dostatocne preukázala existenciu výhody vyplývajúcej z vyhlásení prijatých od júla 2002 a z oznámenia zo 4. decembra 2002 pre spolocnost FT, ale nepreukázala, ze takáto výhoda vyplývala z prevodu státnych prostriedkov. Komisia pritom nevysvetlila, ako prípadné preskúmanie zákonnosti metódy, ktorú pouzila pri uplatnovaní kritéria súkromného investora, mohlo viest Vseobecný súd k zmene takého záveru, na ktorom spocíva zrusenie sporného rozhodnutia. e) O údajnom porusení clánku 87 ES v spojení s clánkom 230 ES z dôvodu, ze Vseobecný súd nezohladnil mieru volnej úvahy, ktorou disponuje Komisia pri vykonávaní zlozitých ekonomických analýz (stvrtá cast druhého odvolacieho dôvodu vo veci C-401/10 P) 102. V rámci stvrtej casti svojho druhého odvolacieho dôvodu Komisia v prvom rade vytýka Vseobecnému súdu, ze nezohladnil mieru volnej úvahy, ktorou disponovala pri vykonávaní zlozitých ekonomických posúdení v rámci uplatnenia kritéria obozretného súkromného investora v trhovom hospodárstve v spornom rozhodnutí. Táto výhrada sa tiez musí zamietnut, kedze Komisia nevysvetlila, ako Vseobecný súd mohol nezohladnit mieru volnej úvahy, ktorú vyuzila pri uplatnení kritéria súkromného investora, hoci neskúmal zákonnost sporného rozhodnutia v casti, v ktorej bolo toto kritérium uplatnené. 103. V rámci tej istej casti odvolacieho dôvodu Komisia dalej vytýka Vseobecnému súdu, ze nahradil prístup Komisie svojím prístupom, ked vykonal preskúmanie vhodnosti sporného rozhodnutia. Ako sa zdá, Komisia konkrétne vytýka Vseobecnému súdu, ze pri skúmaní existencie prevodu státnych prostriedkov zamietol ako neopodstatnený "vseobecný prístup", ktorého sa Komisia pridrziavala v rámci uplatnenia kritéria súkromného investora. Ani táto výhrada neobstojí. Nemozno totiz vytýkat Vseobecnému súdu, ze prekrocil hranice preskúmania zákonnosti v súvislosti s uplatnením pojmu pomoc, ked okrem iného na základe svojho vlastného posúdenia skutkového stavu dospel k záveru, ze ani v prípade spolocného posúdenia vsetkých po sebe nasledujúcich udalostí od júla 2002 nebolo mozné preukázat prevod státnych prostriedkov. 104. Ostatné tvrdenia uvedené Komisiou v rámci tejto casti jej druhého odvolacieho dôvodu sa zhodujú s tvrdeniami, ktoré uz boli uvedené v rámci prvej a druhej casti tohto odvolacieho dôvodu. B - O údajnej rozpornosti odôvodnenia napadnutého rozsudku (prvý odvolací dôvod vo veci C-401/10 P) 105. Podla Komisie Vseobecný súd na rôznych miestach napadnutého rozsudku vykonáva analýzy skúmaných udalostí, ktoré sú navzájom nezlucitelné. Na jednej strane najmä na základe spolocnej analýzy vyhlásení z 12. júla, 13. septembra a 2. októbra 2002 a oznámenia zo 4. decembra 2002 dospel k záveru, ze tieto opatrenia posudzované ako celok zahrnali výhodu pre spolocnost FT, a na druhej strane - v rozpore so svojimi predchádzajúcimi tvrdeniami - konstatoval existenciu dôlezitého prerusenia medzi týmito vyhláseniami a týmto oznámením. 106. Nestotoznujem sa s názorom Komisie. Naopak sa domnievam, ze napadnutý rozsudok je sleduje znacne priamociaru logiku a jeho odôvodnenie podla môjho názoru neobsahuje rozpory, ktoré namieta Komisia. Nevidím najmä nijaký rozpor medzi tvrdením, ze vyhlásenia z 12. júla, 13. septembra a 2. októbra 2002 a oznámenie zo 4. decembra 2002 posudzované spolocne alebo samostatne priznávajú spolocnosti FT rovnakú výhodu (alebo spolocnú výhodu) tým, ze vyjadrujú zámer státu prijat opatrenia na jej podporu, na jednej strane a konstatovaním, ze tieto jednotlivé opatrenia nevykazujú rovnaký stupen presnosti, pokial ide o vymedzenie prostriedkov, ktoré sa majú pouzit na realizáciu takej podpory, a ze majú odlisnú povahu a rozsah, pokial ide o ich spôsobilost zalozit právne záväzný záväzok státu, na druhej strane. Ak sa vezme do úvahy výklad, z ktorého vychádzal Vseobecný súd, pokial ide o súvislost medzi výhodou a prevodom státnych prostriedkov, na rozdiel od toho, co tvrdí Komisia, tiez nemozno zistit nijaký rozpor medzi bodom 259 napadnutého rozsudku, v ktorom Vseobecný súd dospel k záveru, ze "vyhlásenia prijaté od júla 2002 a oznámenie zo 4. decembra 2002... zahrnali poskytnutie výhody FT," na jednej strane a bodom 296, v ktorom Vseobecný súd uviedol, ze "prevod státnych prostriedkov vyplývajúci z oznámenia zo 4. decembra 2002 môze spocívat len vo výhode otvorenia úverovej linky vo výske 9 miliárd eur, ktorú toto oznámenie výslovne predpokladalo," na druhej strane. Ako som totiz uviedol vyssie, tento posledný uvedený bod predstavuje uplatnenie názoru, ze súvislost môze existovat len medzi výhodou a prevodom státnych prostriedkov rovnakej povahy, v prejednávanej veci, co podla Vseobecného súdu v prejednávanej veci nie je tak medzi výhodou spocívajúcou v ubezpecujúcom úcinku pre financné trhy vyplývajúcom z uvedených vyhlásení a z uvedeného oznámenia na jednej strane a prevodom verejných prostriedkov vyplývajúcim z otvorenia úverovej linky vo výske 9 miliárd eur v prospech spolocnosti FT na druhej strane. 107. Preto zastávam názor, ze prvý odvolací dôvod Komisie sa musí zamietnut. C - O údajne nesprávnom výklade a o skreslení sporného rozhodnutia (tretí odvolací dôvod vo veci C-401/10 P) 108. V rámci svojho tretieho odvolacieho dôvodu Komisia vytýka Vseobecnému súdu, ze nesprávne vylozil sporné rozhodnutie a ze skreslil skutkové okolnosti, na ktorých bol tento akt zalozený. Komisia najmä vytýka Vseobecnému súdu, ze v bodoch 254 a 255 napadnutého rozsudku konstatoval, ze mala podrobnejsie preskúmat a odôvodnit existenciu samostatnej výhody vyplývajúcej z návrhu zmluvy o akcionárskej pôzicke z 20. decembra 2002, hoci z bodov 190 a 194 sporného rozhodnutia jednoznacne vyplýva, ze nikdy nezohladnila takú výhodu, ale ze vzdy vychádzala len z výhody spocívajúcej v opätovnom otvorení kapitálového trhu za optimálnych podmienok pre spolocnost FT vyplývajúcom zo "zdania existencie akcionárskej pôzicky vyvolaného na trhu". Komisia navyse spochybnuje tvrdenie obsiahnuté v bode 247 napadnutého rozsudku, podla ktorého na pojednávaní z 21. apríla 2009 pred Súdom prvého stupna uznala, ze sa domnieva, ze uvedený návrh zmluvy o akcionárskej pôzicke ako taký znamenal dodatocnú výhodu, ktorá je odlisná od výhody, ktorá vyplývala z oznámenia zo 4. decembra 2002. Na rozdiel od toho, co tvrdí Komisia, z odôvodnenia napadnutého rozsudku, najmä z jeho bodov 244 a 245, jednoznacne vyplýva, ze Vseobecný súd zohladnil v prvom rade výhodu vyplývajúcu zo "zdania existencie akcionárskej pôzicky vyvolaného na trhu", ktorú Komisia uvádza ako jedinú výhradu konstatovanú v spornom rozhodnutí, a ze len pre úplnost v bodoch 254 a 255 preskúmal, ci toto rozhodnutie bolo mozné vykladat v tom zmysle, ze Komisia zohladnila aj odlisnú neskorsiu výhodu. Za týchto okolností, bez toho, aby bolo potrebné overit, ci Vseobecný súd skreslil tvrdenia Komisie uvedené na pojednávaní z 21. apríla 2009, sa výhrada zalozená na nesprávnom výklade sporného rozhodnutia uvedená v predchádzajúcom v bode musí podla môjho názoru zamietnut ako nedôvodná. 109. V rámci svojho tretieho odvolacieho dôvodu Komisia navyse vytýka Vseobecnému súdu, ze "skreslil [sporné] rozhodnutie a skutocnosti, na ktorých je toto rozhodnutie zalozené," tým, ze poukázal na dôlezité prerusenie v slede udalostí od júla do decembra 2002 medzi vyhlásením z 12. júla 2002 a oznámením zo 4. decembra 2002, "pricom nepripomenul dve ostatné vyhlásenia prijaté v septembri a októbri 2002," ktoré podla Komisie svedcia o postupnej konkretizácii záväzkov Francúzskej republiky voci spolocnosti FT. Táto výhrada sa tiez musí zamietnut. Najmä z bodov 303 a 304 napadnutého rozsudku totiz vyplýva, ze Vseobecný súd sa domnieval, ze oznámenie zo 4. decembra 2002 predstavovalo "dôlezité prerusenie" sledu udalostí vo vztahu k trom vyhláseniam z júla, septembra a októbra 2002 ['vyhlásenia prijaté od júla 2002` podla textovej skratky zavedenej Vseobecným súdom v bode 21 napadnutého rozsudku] - ktorých povaha a význam uz boli v prípade kazdého z nich podrobne preskúmané v bodoch 273 az 276 napadnutého rozsudku -, a teda neopomenul zohladnit vsetky opatrenia, ktoré predchádzali tomuto oznámeniu, ako to tvrdí Komisia. 110. Vzhladom na vsetky vyssie uvedené úvahy sa domnievam, ze tretí odvolací dôvod Komisie sa musí v celom rozsahu zamietnut ako nedôvodný. D - O návrhu na nahradenie odôvodnenia predlozenom Francúzskou republikou 111. Francúzska vláda vo svojom vyjadrení k odvolaniu Komisie tvrdí, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked v bodoch 240 a 259 napadnutého rozsudku kvalifikoval ako výhodu v zmysle clánku 87 ods. 1 ES úcinky vyvolané vyhláseniami prijatými od júla 2002 a oznámením zo 4. decembra 2002 bez toho, aby predtým preskúmal tieto opatrenia z hladiska kritéria obozretného súkromného investora. 112. Návrhu na nahradenie odôvodnenia, ktorý francúzska vláda uvedenou argumentáciou v podstate adresuje Súdnemu dvoru, podla môjho názoru nemozno vyhoviet. V bode 217 napadnutého rozsudku totiz Vseobecný súd uviedol, ze "uplatnenie kritéria súkromného investora si nevyhnutne vyzaduje, aby opatrenia prijaté státom v prospech podniku poskytovali výhodu pochádzajúcu zo státnych prostriedkov". V bode 221 Vseobecný súd uviedol, ze najprv posúdi, ci opatrenia prijaté Francúzskou republikou v prospech spolocnosti FT poskytli tejto spolocnosti výhodu a dalej ci takáto výhoda bola poskytnutá v súlade s kritériom súkromného investora. Vseobecný súd napokon v bode 313 uviedol, ze uz nie je potrebné rozhodnút o zalobných dôvodoch a tvrdeniach uvedených zalobkynami týkajúcich sa zákonnosti uplatnenia kritéria obozretného súkromného investora Komisiou. Ako FT sama uznáva, za týchto okolností nemozno konstatovat, ze Vseobecný súd rozhodol o "nenálezitosti" materiálnej výhody vyplývajúcej z opatrení prijatých Francúzskou republikou v prospech spolocnosti FT tak, ako je vymedzená v bodoch 234 az 240 napadnutého rozsudku, v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. ( [62]60 ) V - Návrh 113. Z uvedených dôvodov navrhujem, aby Súdny dvor zrusil rozsudok Vseobecného súdu Európskej únie z 21. mája 2010, Francúzsko a i./Komisia (T-425/04, T-444/04, T-450/04 a T-456/04). Okrem toho, kedze nesprávne posúdenie, ktorého sa dopustil Vseobecný súd, spôsobuje nesprávnost celej jeho analýzy, a vzhladom na to, ze Vseobecný súd nepreskúmal vsetky zalobné dôvody uplatnené voci rozhodnutiu Komisie 2006/621/ES z 2. augusta 2004 o státnej podpore, ktorú Francúzsko poskytlo spolocnosti France Télécom, medzi ktoré patrí zalobný dôvod týkajúci sa uplatnenia zásady obozretného súkromného investora v trhovom hospodárstve Komisiou, povazujem za vhodné, aby Súdny dvor v súlade s clánkom 61 prvým odsekom Statútu Súdneho dvora Európskej únie vrátil vec Vseobecnému súdu na nové prejednanie zaloby a aby rozhodol, ze o trovách odvolacieho konania sa rozhodne neskôr. __________________________________________________________________ ( [63]1 ) Jazyk prednesu: francúzstina. ( [64]2 ) Tento prístup bol zalozený na tom, ze v spojení "pomoc poskytovaná clenským státom alebo zo státnych prostriedkov" obsiahnutom v bývalom clánku 92 ods. 1 Zmluvy EHS (zmenený na clánok 92 ods. 1 Zmluvy ES, dalej zmenený na clánok 87 ods. 1 ES, teraz clánok 107 ZFEÚ): bola pouzitá vylucovacia spojka "alebo": k tomu pozri MEROLA, M.: Le critčre de l'utilisation des ressources publiques. In: Les aides d'État. Éditions de l'Université Libre de Bruxelles, 2005, s. 15. ( [65]3 ) Rozsudok z 30. januára 1985, Komisia/Francúzsko ([66]290/83 Zb. s. 439, bod 14). Hoci v uvedenej veci bolo nepochybné, ze o opatrení sa rozhodlo na podnet orgánov verejnej moci, a teda toto opatrenie bolo mozné pripísat státu, francúzska vláda tvrdila, ze prebytky pouzité na financovanie príspevku boli financným výnosom bankovej správy súkromných úspor a nie státnych prostriedkov. ( [67]4 ) Rozsudok z 2. februára 1988 ([68]67/85, 68/85 a 70/85, Zb. s. 219, body 32 az 38). Vo veci, v ktorej bol vydaný uvedený rozsudok, islo o to, ze Holandsko uplatnovalo zvýhodnenú tarifu zemného plynu, ktorá zvýhodnovala urcitú skupinu pouzívatelov vymedzenú výrobcami plynu, medzi ktorých patrila Gasunie, súkromnoprávna spolocnost, v ktorej Holandské královstvo priamo alebo nepriamo vlastnilo 50 % základného imania. Súdny dvor po tom, co vzhladom na struktúru akcionárov spolocnosti Gasunie preukázal, ze urcovanie uvedenej tarify bolo výsledkom konania pripísatelného Holandskému královstvu, konstatoval, ze "toto samotné konstatovanie odôvodnuje záver, ze urcovanie spornej tarify... môze spadat pod pojem státna pomoc poskytnutá clenským státom v zmysle clánku 92 Zmluvy". ( [69]5 ) Rozsudok zo 7. júna 1988, Grécko/Komisia ([70]57/86, Zb. s. 2855, bod 12). ( [71]6 ) Treba vsak poznamenat, ze uz v tom case Súdny dvor dvakrát vylúcil existenciu pomoci po tom, co konstatoval, ze výhody neboli poskytnuté priamo alebo nepriamo zo státnych prostriedkov: pozri rozsudky z 24. januára 1978, van Tiggele ([72]82/77, Zb. s. 25, bod 24), a z 13. októbra 1982, Norddeutsches Vieh- und Fleischkontor Will a i. ([73]213/81 az 215/81, Zb. s. 3583, bod 22). ( [74]7 ) Pozri návrhy, ktoré predniesli generálny advokát VerLoren van Themaat vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok Norddeutsches Vieh- und Fleischkontor Will a i., uz citovaný; generálny advokát Slynn vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok Grécko/Komisia, uz citovaný, a generálny advokát Darmon vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok zo 17. marca 1993, Sloman Neptun ([75]C-72/91 a C-73/91, Zb. s. I-887). Z novsích návrhov pozri návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Poiares Maduro vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok z 23. marca 2006, Enirisorse ([76]C-237/04, Zb. s. I-2843), body 44 az 53. ( [77]8 ) Uz citovaný rozsudok. ( [78]9 ) Súdny dvor v bode 19 spresnil, ze "rozlísenie pomoci poskytnutej státom a pomoci poskytnutej zo státnych prostriedkov má zabezpecit, aby pod pojem pomoc patrila nielen pomoc priamo poskytnutá státom, ale aj pomoc poskytnutá verejnoprávnymi alebo súkromnoprávnymi subjektmi urcenými alebo zriadenými státom". V neskorsom rozsudku Súdny dvor uviedol, ze podmienka prevodu státnych prostriedkov nenahrádza podmienku pripísatelnosti výhod poskytnutých príjemcom predmetných opatrení státu, ale ju doplna: rozsudok zo 16. mája 2002, Francúzsko/Komisia ([79]C-482/99, Zb. s. I-4397, bod 24). ( [80]10 ) Rozsudok z 30. novembra 1993 ([81]C-189/91, Zb. s. I-6185). ( [82]11 ) Pozri rozsudok z 1. decembra 1998, Ecotrade ([83]C-200/97, Zb. s. I-7907, bod 36), v ktorom sa posudzovala otázka, ci taliansky zákon o zavedení postupu mimoriadnej správy velkých podnikov v kríze, ktorý sa odchyloval od vseobecných predpisov týkajúcich sa konkurzu, zahrnal prvky pomoci, a rozsudok zo 17. júna 1999, Piaggio ([84]C-295/97, Zb. s. I-3735), ktorý sa týkal toho istého talianskeho zákona. V tom istom zmysle judikatúry, aj ked s urcitými rozdielmi v pouzitej argumentácii, pozri tiez rozsudok zo 7. mája 1998, Viscido a i. ([85]C-52/97 az C-54/97, Zb. s. I-2629). ( [86]12 ) Rozsudok z 13. marca 2001 ([87]C-379/98, Zb. s. I-2099). ( [88]13 ) Je zaujímavé poznamenat, ze vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok PreussenElektra, uz citovaný, náklady na predmetné opatrenie niesli najmä súkromné hospodárske subjekty pôsobiace na tom istom trhu ako príjemcovia pomoci, v dôsledku coho dochádzalo aj k skresleniu hospodárskej sútaze. ( [89]14 ) Rozsudky z 15. marca 1994, Banco Exterior de Espańa ([90]C-387/92, Zb. s. I-877, bod 14); z 27. júna 2000, Komisia/Portugalsko ([91]C-404/97, Zb. s. I-4897, bod 45), a Francúzsko/Komisia, uz citovaný (bod 36). ( [92]15 ) Pozri najmä rozsudky Banco Exterior de Espańa, uz citovaný (bod 14), a z 19. mája 1999, Taliansko/Komisia ([93]C-6/97, Zb. s. I-2981, bod 16). ( [94]16 ) Pozri rozsudky Banco Exterior de Espańa, uz citovaný (bod 14); Taliansko/Komisia, uz citovaný (bod 16), ako aj z 19. septembra 2000, Nemecko/Komisia ([95]C-156/98, Zb. s. I-6857, body 26 a 27). ( [96]17 ) Rozsudok z 29. júla 1999, DM Transport ([97]C-256/97, Zb. s. I-3913). ( [98]18 ) Rozsudok z 11. júla 1996, SFEI a i. ([99]C-39/94, Zb. s. I-3547, bod 59). ( [100]19 ) Rozsudok Piaggio, uz citovaný (body 41 a 42). ( [101]20 ) Pozri rozsudok z 1. decembra 1998, Ecotrade ([102]C-200/97, Zb. s. I-7907, bod 43). Pozri rozsudok Ecotrade, uz citovaný (bod 43). Pozri tiez rozsudok Súdneho dvora z 27. júna 2000, Komisia/Portugalsko ([103]C-404/97, Zb. s. I-4897), a rozsudok Súdu prvého stupna z 13. júna 2000, EPAC/Komisia ([104]T-204/97 a T-270/97, Zb. s. II-2267), v ktorom Súd prvého stupna uviedol, ze "poskytnutie státnej záruky nemôze nepodliehat zákazu podla clánku 92 Zmluvy len preto, lebo táto výhoda nebola poskytnutá prijímajúcemu podniku okamzitým a urcitým uvolnením státnych prostriedkov" (bod 81). ( [105]21 ) [106]Ú. v. EÚ C 155, 2008, s. 10. ( [107]22 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok. ( [108]23 ) Podla mojich vedomostí sa Súdny dvor k tejto otázke este výslovne nevyjadril (pozri vsak rozsudok z 8. decembra 2011, Residex Capital IV, [109]C-275/10, Zb. s. I-13043, v ktorom Súdny dvor - rovnako ako oznámenie o pomoci vo forme záruk - identifikoval prvok pomoci v nizsích financných nákladoch, ktoré znása príjemca státnej záruky, v porovnaní s nákladmi, ktoré by znásal, ak by si musel zaobstarat financovanie alebo záruku za trhové ceny. Pokial ide o Súd prvého stupna, pozri rozsudok EPAC/Komisia, uz citovaný (body 80 a 81). Pozri tiez novsí rozsudok Súdu prvého stupna z 19. októbra 2005, Freistaat Thüringen/Komisia ([110]T-318/00, Zb. s. II-4179, bod 125), a rozsudok Vseobecného súdu z 10. novembra 2011, Elliniki Nafpigokataskevastiki a i./Komisia ([111]T-384/08, Zb. s. II-380*, bod 92, ktorý odkazuje na bod 80 uz citovaného rozsudku EPAC/Komisia). ( [112]24 ) Súdny dvor totiz v bode 41 tohto rozsudku uznal, ze "vzhladom na prednostné postavenie pohladávok súvisiacich s pokracovaním hospodárskej cinnosti" oprávnenie pokracovat v cinnosti udelené podnikom, na ktoré sa vztahoval postup mimoriadnej správy, "mohlo spôsobit dodatocnú zátaz pre orgány verejnej moci, ak by sa skutocne preukázalo, ze stát alebo orgány verejnej moci patria medzi hlavných veritelov podniku, ktorý sa nachádza v tazkostiach". ( [113]25 ) Mozno spomenút napríklad implicitné záruky vyplývajúce z osobitného právneho rezimu uplatnitelného na príjemcu alebo aj vyhlásenia o zámere alebo patronátne vyhlásenia. V tejto súvislosti poukazujem na to, ze v zmysle oznámenia o pomoci vo forme záruk pojem "záruka" na úcely uplatnovania tohto oznámenia zahrna "kazdé podporné opatrenie, ktorého hospodárske úcinky sú rovnocenné hospodárskym úcinkom záruky" a ktoré vyplývajú bud z ustanovenia vnútrostátneho práva, alebo z konania správneho orgánu. Komisia tak rozlisuje okrem iného záruky pochádzajúce zo "zmluvného zdroja" alebo z "iného právneho zdroja" vo vztahu k "zárukám, ktorých forma je menej viditelná", pricom ako príklad uvádza "záväzky uskutocnené v ústnej forme". ( [114]26 ) Mimochodom poznamenávam, ze podmienky uvedené v bode 280 napadnutého rozsudku, ktoré vyzadujú, aby rozsah poskytnutej záruky bolo mozné v case jej poskytnutia zmerat, sú uvedené medzi podmienkami vymenovanými v bode 3.2 oznámenia o pomoci vo forme záruk, ktoré musia byt splnené, aby bola dodrzaná zásada súkromného investora v trhovom hospodárstve. Inak povedané, pokial neexistujú rovnaké podmienky týkajúce sa vymedzenia financného rámca podporného opatrenia, Komisia sa domnieva, ze opatrenie môze predstavovat pomoc, zatial co Vseobecný súd zastáva názor, ze toto opatrenie nespadá do pôsobnosti clánku 107 ZFEÚ, kedze nie je preukázaný záväzok poskytnút státne prostriedky. ( [115]27 ) Rozsudky z 2. júla 1974, Taliansko/Komisia ([116]173/73, Zb. s. 709, bod 27); z 24. februára 1987, Deufil/Komisia ([117]310/85, Zb. s. 901, bod 8), a z 26. septembra 1996, Francúzsko/Komisia ([118]C-241/94, Zb. s. I-4551, bod 20). Pokial ide konkrétnejsie o formu státnej podpory, pozri rozsudky zo 14. novembra 1984, Intermills/Komisia, [119]323/82, Zb. s. 3809, bod 31; z 3. októbra 1991, Taliansko/Komisia, [120]C-261/89, Zb. s. I-4437, bod 8, a Nemecko/Komisia, uz citovaný, bod 25. Táto neexistencia formalizmu sa navyse odráza aj v samotnom pojme státne prostriedky, ktorý podla Súdneho dvora "zahrna vsetky penazné prostriedky, ktoré môzu orgány verejnej moci úcinne pouzit na podporu podnikov" - pozri rozsudok zo 16. mája 2002, Francúzsko/Komisia, uz citovaný (bod 37), v ktorom mala siroká definícia, ktorú poskytol Súdny dvor, zahrnat financné prostriedky verejnoprávnych podnikov, ktoré síce neboli stále vo vlastníctve státnej pokladnice, ale sústavne sa nachádzali pod verejnou kontrolou. ( [121]28 ) Rozsudok z 5. júla 2011, Edwin/ÚHVT ([122]C-263/09 P, Zb. s. I-5853). V uvedenej veci zalobkyna namietala porusenie vnútrostátneho predpisu uplatnitelného na spor na základe odkazu uvedeného v ustanovení práva Únie. ( [123]29 ) Tamze, bod 53. ( [124]30 ) V castiach predmetného stanoviska, na ktoré odkazujú spolocnosti Bouygues, autor uvedeného stanoviska najmä konstatuje, ze "zdá sa mozné preukázat, ze vyhlásenia státu uskutocnené od júla 2002 do decembra 2002 skutocne vykazujú znaky záruky v podobe jednostranného záväzku, ktorého kvalifikácia ako ochranného záväzku sa zdá pravdepodobná, a to aj napriek jeho pôvodnému charakteru" (kurzívou zvýraznil generálny advokát). ( [125]31 ) Závery, ku ktorým dospel Vseobecný súd v súvislosti s nejasnostou, nepresnostou a podmienenostou vyhlásení státu na podporu spolocnosti FT, predstavujú posúdenie skutkového stavu, voci ktorému spolocnosti Bouygues priamo a výslovne neuvádzajú odvolací dôvod zalozený na skreslení, pricom namietajú skreslenie vo vztahu k relevantným pravidlám francúzskeho práva. ( [126]32 ) V tomto rozsudku Cour de cassation síce odmietol kvalifikovat vyhlásenie o zámere, ktoré zaslala materská spolocnost a v ktorom bolo uvedené: "od dnesného dna budeme dohliadat na riadny priebeh tejto transakcie a... podnikneme vo vztahu k Vám vsetko, co je nevyhnutné na jej úspesné ukoncenie," ako rucitelský záväzok, ale konstatoval, ze ide o právny záväzok spocívajúci v dosiahnutí výsledku. ( [127]33 ) Okrem uz citovaného rozsudku Lamiable a i. predlozeného v konaní pred Vseobecným súdom spolocnosti Bouygues k svojmu odvolaniu pripojili okrem iného rozsudky Conseil d'État z 3. marca 1993, Comité central d'entreprise de la société d'exploitation industrielle des tabacs et allumettes, a z 26. októbra 1973, Société civile immobiličre "Résidence Arcole", ktoré boli citované a komentované vo vyjadrení pána Sureau zo 14. januára 2004 pripojeného k zalobe. ( [128]34 ) V tomto bode Vseobecný súd dospel k záveru, ze "nie je... stanovené [preukázané - neoficiálny preklad], ze [vyhlásenia z 12. júla, 13. septembra a 2. októbra 2002] by s ohladom na ich osobitné vlastnosti mohli zalozit... právne záväzný a nepodmienecný záväzok Francúzska podporit FT". ( [129]35 ) Rozsudok z 15. februára 2001 ([130]C-99/98, Zb. s. I-1101). ( [131]36 ) Rozsudok zo 14. januára 2004 ([132]T-109/01, Zb. s. II-127). ( [133]37 ) Bod 74. ( [134]38 ) V uz citovanom rozsudku Rakúsko/Komisia islo o otázku, ci sa predmetné opatrenie malo povazovat za novú pomoc, alebo za existujúcu pomoc, zatial co v uz citovanom rozsudku Fleuren Compost islo o overenie, ci sporné opatrenie patrilo do schémy pomoci predtým schválenej Komisiou. ( [135]39 ) Vzhladom na judikatúru citovanú v bode 47 vyssie, podla ktorej pri kvalifikácii opatrenia ako státnej pomoci je potrebné zohladnit jeho úcinky, by totiz bolo mozné povazovat podmienku záväzku poskytnút státne prostriedky za splnenú, ked správanie státu vytvára zátaz pre státny rozpocet tým, ze ho pokial nie právne, tak fakticky, vystavuje dostatocne konkrétnemu financnému riziku. ( [136]40 ) Kurzívou zvýraznil generálny advokát. ( [137]41 ) Kurzívou zvýraznil generálny advokát. ( [138]42 ) Rozsudok z 19. septembra 2000 ([139]C-156/98, Zb. s. I-6857, bod 27). ( [140]43 ) Pozri okrem uz citovaných rozsudkov Sloman Neptun; PreussenElektra a Nemecko/Komisia najmä uz citované rozsudky Kirsammer-Hack; Viscido a i. a Ecotrade a rozsudok z 5. marca 2009, UTECA, [141]C-222/07, Zb. s. I-1407, ktorý odmieta kvalifikáciu vseobecnej právnej úpravy ukladajúcej prevádzkovatelom televízneho vysielania povinnost vyhradit cast svojich prevádzkových príjmov na predbezné financovanie kinematografických a televíznych filmov ako pomoci, a z 8. septembra 2011, Komisia/Holandsko, [142]C-279/08 P, Zb. s. I-7671, bod 103. ( [143]44 ) Pozri rozsudky Piaggio, uz citovaný (body 34 a 35), a z 15. júla 2004, Spanielsko/Komisia ([144]C-501/00, Zb. s. I-6717, body 91 a 92). ( [145]45 ) Bod 62. ( [146]46 ) Tiez treba poznamenat, ze tak rozsudok Sloman Neptun, uz citovaný, ako aj rozsudok PreussenElektra, uz citovaný, sa týkali vseobecných vnútrostátnych právnych úprav, ktoré upravovali konkrétne hospodárske odvetvie a ktorých cielom bolo v prvom prípade zabezpecit konkurencieschopnost odvetvia a v druhom prípade dosiahnut ciele ochrany zivotného prostredia. Druh predmetného verejného zásahu bol teda velmi odlisný od toho, o ktorý ide v prejednávanom prípade. ( [147]47 ) V tomto zmysle pozri tiez rozsudky Súdu prvého stupna z 18. januára 2005, Confédération nationale du Crédit mutuel/Komisia ([148]T-93/02, Zb. s. II-143), a zo 4. marca 2009, Associazione italiana del risparmio gestito a Fineco Asset Management/Komisia ([149]T-445/05, Zb. s. II-289). ( [150]48 ) Pozri body 44 az 78 vyssie. ( [151]49 ) Komisia v druhej casti svojho druhého odvolacieho dôvodu tvrdí, ze na rozdiel od toho, co je uvedené v bode 293 napadnutého rozsudku, predlozila dôkazy umoznujúce konstatovat, ze vyhlásenia z 12. júla, 13. septembra a 2. októbra 2002 posudzované ako celok predstavovali záväzok na poskytnutie verejných prostriedkov. Tiez tvrdí, ze Vseobecný súd sám v bodoch 303 az 305 napadnutého rozsudku konstatoval, ze taký záväzok bol uz implicitne vyjadrený v oznámení zo 4. decembra 2002. Tieto tvrdenia podla môjho názoru nemôzu obstát. Pokial ide o prvé tvrdenie, z odôvodnenia 219 sporného rozhodnutia vyplýva, ze Komisia sa napokon rozhodla nezaujat konecné stanovisko k otázke, ci vyhlásenia prijaté od júla 2002 a posudzované ako celok mali za následok záväzok na poskytnutie státnych prostriedkov. Pokial ide o druhé tvrdenie, z bodu 293 napadnutého rozsudku jednoznacne vyplýva, ze Vseobecný súd sa nezaoberal otázkou, ci oznámenie zo 4. decembra 2002 znamenalo pre stát právne záväzný záväzok na základe francúzskeho práva. ( [152]50 ) Kurzívou zvýraznil generálny advokát. ( [153]51 ) Je potrebné konstatovat, ze ked Vseobecný súd v bodoch 296 a 297 napadnutého rozsudku spomenul "vyhlásenia prijaté od júla 2002", odkázal tiez na oznámenie zo 4. decembra 2002. ( [154]52 ) Pripomínam, ze Vseobecný súd v bode 246 napadnutého rozsudku vylúcil, ze zaslanie návrhu zmluvy o akcionárskej pôzicke z 20. decembra 2002 mohlo mat samo osebe ubezpecujúci úcinok pre trh podobný úcinku, ktorý vyvolalo oznámenie zo 4. decembra 2002, kedze nebolo zverejnené, a v bodoch 264 az 267 konstatoval, ze Komisia nepreukázala výhodu súvisiacu s týmto zaslaním, ktorá by bola odlisná od tej, ktorá vyplýva z vyhlásení prijatých od júla 2002 a z uvedeného oznámenia. ( [155]53 ) Pozri odôvodnenie 194 sporného rozhodnutia, ako aj poznámku pod ciarou 116. ( [156]54 ) Konkrétnejsie "potenciálny dodatocný výdavok... vznikol oznámením o poskytnutí akcionárskej pôzicky spojeným s vytvorením podmienok na poskytnutie tejto pôzicky, co vyvolalo na trhu zdanie, ze k poskytnutiu pôzicky naozaj doslo, a takisto aj dorucením FT zmluvy o pôzicke parafovanej a podpísanej ERAP-om" (odôvodnenie 196 sporného rozhodnutia). ( [157]55 ) Rovnako ako Vseobecný súd, nezaujmem stanovisko k otázke, ci ako uvádza Komisia v odôvodnení 196 sporného rozhodnutia, zaslanie návrhu zmluvy o akcionárskej pôzicke samo osebe zahrna záväzok na poskytnutie státnych prostriedkov v podobe potenciálnej zátaze pre státny rozpocet, kedze stát "musel vyplatit [musel vyhradit - neoficiálny preklad] FT prostredníctvom ERAP príslusnú sumu financných prostriedkov", a teda bez ohladu tak na preskúmanie podmienok, ktorým táto zmluva podliehala, ako aj na skutocnost, ze nikdy nebola vykonaná. Poukazujem vsak na to, ze - na rozdiel od nemeckej vlády - francúzska vláda ani FT nespochybnujú, ze v tomto stádiu mohol vzniknút záväzok na poskytnutie státnych prostriedkov. ( [158]56 ) Komisia v tejto súvislosti vo svojom odvolaní hovorí o "dvoch prejavoch tej istej skutocnosti, ktorú trhy navyse vnímali jednotne". ( [159]57 ) Hoci tieto vyhlásenia boli zamerané na subjektívne reakcie aktérov na financných trhoch, poskytli spolocnosti FT objektívnu materiálnu výhodu. ( [160]58 ) Pozri napadnutý rozsudok (bod 303). ( [161]59 ) Týmto záverom, ako aj vsetkými vyssie uvedenými úvahami samozrejme nie je dotknutá otázka, ci predmetný zásah Francúzskej republiky splna kritérium obozretného súkromného investora v trhovom hospodárstve. ( [162]60 ) Pozri tiez rozsudok z 5. júna 2012, Komisia/EDF a i. (C-124/10 P, bod 89). References 1. file:///tmp/lynxXXXXSXoYdV/L93646-3135TMP.html#t-ECR_62010CC0399_SK_01-E0001 2. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004T?0425&locale=SK 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2004:257:TOC 4. file:///tmp/lynxXXXXSXoYdV/L93646-3135TMP.html#t-ECR_62010CC0399_SK_01-E0002 5. file:///tmp/lynxXXXXSXoYdV/L93646-3135TMP.html#t-ECR_62010CC0399_SK_01-E0003 6. file:///tmp/lynxXXXXSXoYdV/L93646-3135TMP.html#t-ECR_62010CC0399_SK_01-E0004 7. file:///tmp/lynxXXXXSXoYdV/L93646-3135TMP.html#t-ECR_62010CC0399_SK_01-E0005 8. file:///tmp/lynxXXXXSXoYdV/L93646-3135TMP.html#t-ECR_62010CC0399_SK_01-E0006 9. file:///tmp/lynxXXXXSXoYdV/L93646-3135TMP.html#t-ECR_62010CC0399_SK_01-E0007 10. file:///tmp/lynxXXXXSXoYdV/L93646-3135TMP.html#t-ECR_62010CC0399_SK_01-E0008 11. file:///tmp/lynxXXXXSXoYdV/L93646-3135TMP.html#t-ECR_62010CC0399_SK_01-E0009 12. file:///tmp/lynxXXXXSXoYdV/L93646-3135TMP.html#t-ECR_62010CC0399_SK_01-E0010 13. file:///tmp/lynxXXXXSXoYdV/L93646-3135TMP.html#t-ECR_62010CC0399_SK_01-E0011 14. file:///tmp/lynxXXXXSXoYdV/L93646-3135TMP.html#t-ECR_62010CC0399_SK_01-E0012 15. file:///tmp/lynxXXXXSXoYdV/L93646-3135TMP.html#t-ECR_62010CC0399_SK_01-E0013 16. file:///tmp/lynxXXXXSXoYdV/L93646-3135TMP.html#t-ECR_62010CC0399_SK_01-E0014 17. file:///tmp/lynxXXXXSXoYdV/L93646-3135TMP.html#t-ECR_62010CC0399_SK_01-E0015 18. file:///tmp/lynxXXXXSXoYdV/L93646-3135TMP.html#t-ECR_62010CC0399_SK_01-E0016 19. file:///tmp/lynxXXXXSXoYdV/L93646-3135TMP.html#t-ECR_62010CC0399_SK_01-E0017 20. file:///tmp/lynxXXXXSXoYdV/L93646-3135TMP.html#t-ECR_62010CC0399_SK_01-E0018 21. file:///tmp/lynxXXXXSXoYdV/L93646-3135TMP.html#t-ECR_62010CC0399_SK_01-E0019 22. file:///tmp/lynxXXXXSXoYdV/L93646-3135TMP.html#t-ECR_62010CC0399_SK_01-E0020 23. file:///tmp/lynxXXXXSXoYdV/L93646-3135TMP.html#t-ECR_62010CC0399_SK_01-E0021 24. file:///tmp/lynxXXXXSXoYdV/L93646-3135TMP.html#t-ECR_62010CC0399_SK_01-E0022 25. file:///tmp/lynxXXXXSXoYdV/L93646-3135TMP.html#t-ECR_62010CC0399_SK_01-E0023 26. file:///tmp/lynxXXXXSXoYdV/L93646-3135TMP.html#t-ECR_62010CC0399_SK_01-E0024 27. file:///tmp/lynxXXXXSXoYdV/L93646-3135TMP.html#t-ECR_62010CC0399_SK_01-E0025 28. file:///tmp/lynxXXXXSXoYdV/L93646-3135TMP.html#t-ECR_62010CC0399_SK_01-E0026 29. file:///tmp/lynxXXXXSXoYdV/L93646-3135TMP.html#t-ECR_62010CC0399_SK_01-E0027 30. file:///tmp/lynxXXXXSXoYdV/L93646-3135TMP.html#t-ECR_62010CC0399_SK_01-E0028 31. file:///tmp/lynxXXXXSXoYdV/L93646-3135TMP.html#t-ECR_62010CC0399_SK_01-E0029 32. file:///tmp/lynxXXXXSXoYdV/L93646-3135TMP.html#t-ECR_62010CC0399_SK_01-E0030 33. file:///tmp/lynxXXXXSXoYdV/L93646-3135TMP.html#t-ECR_62010CC0399_SK_01-E0031 34. file:///tmp/lynxXXXXSXoYdV/L93646-3135TMP.html#t-ECR_62010CC0399_SK_01-E0032 35. file:///tmp/lynxXXXXSXoYdV/L93646-3135TMP.html#t-ECR_62010CC0399_SK_01-E0033 36. file:///tmp/lynxXXXXSXoYdV/L93646-3135TMP.html#t-ECR_62010CC0399_SK_01-E0034 37. file:///tmp/lynxXXXXSXoYdV/L93646-3135TMP.html#t-ECR_62010CC0399_SK_01-E0035 38. file:///tmp/lynxXXXXSXoYdV/L93646-3135TMP.html#t-ECR_62010CC0399_SK_01-E0036 39. file:///tmp/lynxXXXXSXoYdV/L93646-3135TMP.html#t-ECR_62010CC0399_SK_01-E0037 40. file:///tmp/lynxXXXXSXoYdV/L93646-3135TMP.html#t-ECR_62010CC0399_SK_01-E0038 41. file:///tmp/lynxXXXXSXoYdV/L93646-3135TMP.html#t-ECR_62010CC0399_SK_01-E0039 42. file:///tmp/lynxXXXXSXoYdV/L93646-3135TMP.html#t-ECR_62010CC0399_SK_01-E0040 43. file:///tmp/lynxXXXXSXoYdV/L93646-3135TMP.html#t-ECR_62010CC0399_SK_01-E0041 44. file:///tmp/lynxXXXXSXoYdV/L93646-3135TMP.html#t-ECR_62010CC0399_SK_01-E0042 45. file:///tmp/lynxXXXXSXoYdV/L93646-3135TMP.html#t-ECR_62010CC0399_SK_01-E0043 46. file:///tmp/lynxXXXXSXoYdV/L93646-3135TMP.html#t-ECR_62010CC0399_SK_01-E0044 47. file:///tmp/lynxXXXXSXoYdV/L93646-3135TMP.html#t-ECR_62010CC0399_SK_01-E0045 48. file:///tmp/lynxXXXXSXoYdV/L93646-3135TMP.html#t-ECR_62010CC0399_SK_01-E0046 49. file:///tmp/lynxXXXXSXoYdV/L93646-3135TMP.html#t-ECR_62010CC0399_SK_01-E0047 50. file:///tmp/lynxXXXXSXoYdV/L93646-3135TMP.html#t-ECR_62010CC0399_SK_01-E0048 51. file:///tmp/lynxXXXXSXoYdV/L93646-3135TMP.html#t-ECR_62010CC0399_SK_01-E0049 52. file:///tmp/lynxXXXXSXoYdV/L93646-3135TMP.html#t-ECR_62010CC0399_SK_01-E0050 53. file:///tmp/lynxXXXXSXoYdV/L93646-3135TMP.html#t-ECR_62010CC0399_SK_01-E0051 54. file:///tmp/lynxXXXXSXoYdV/L93646-3135TMP.html#t-ECR_62010CC0399_SK_01-E0052 55. file:///tmp/lynxXXXXSXoYdV/L93646-3135TMP.html#t-ECR_62010CC0399_SK_01-E0053 56. file:///tmp/lynxXXXXSXoYdV/L93646-3135TMP.html#t-ECR_62010CC0399_SK_01-E0054 57. file:///tmp/lynxXXXXSXoYdV/L93646-3135TMP.html#t-ECR_62010CC0399_SK_01-E0055 58. file:///tmp/lynxXXXXSXoYdV/L93646-3135TMP.html#t-ECR_62010CC0399_SK_01-E0056 59. file:///tmp/lynxXXXXSXoYdV/L93646-3135TMP.html#t-ECR_62010CC0399_SK_01-E0057 60. file:///tmp/lynxXXXXSXoYdV/L93646-3135TMP.html#t-ECR_62010CC0399_SK_01-E0058 61. file:///tmp/lynxXXXXSXoYdV/L93646-3135TMP.html#t-ECR_62010CC0399_SK_01-E0059 62. file:///tmp/lynxXXXXSXoYdV/L93646-3135TMP.html#t-ECR_62010CC0399_SK_01-E0060 63. file:///tmp/lynxXXXXSXoYdV/L93646-3135TMP.html#c-ECR_62010CC0399_SK_01-E0001 64. file:///tmp/lynxXXXXSXoYdV/L93646-3135TMP.html#c-ECR_62010CC0399_SK_01-E0002 65. file:///tmp/lynxXXXXSXoYdV/L93646-3135TMP.html#c-ECR_62010CC0399_SK_01-E0003 66. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61983??0290&locale=SK 67. file:///tmp/lynxXXXXSXoYdV/L93646-3135TMP.html#c-ECR_62010CC0399_SK_01-E0004 68. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61985??0067&locale=SK 69. file:///tmp/lynxXXXXSXoYdV/L93646-3135TMP.html#c-ECR_62010CC0399_SK_01-E0005 70. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61986??0057&locale=SK 71. file:///tmp/lynxXXXXSXoYdV/L93646-3135TMP.html#c-ECR_62010CC0399_SK_01-E0006 72. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61977??0082&locale=SK 73. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61981??0213&locale=SK 74. file:///tmp/lynxXXXXSXoYdV/L93646-3135TMP.html#c-ECR_62010CC0399_SK_01-E0007 75. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61991C?0072&locale=SK 76. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0237&locale=SK 77. file:///tmp/lynxXXXXSXoYdV/L93646-3135TMP.html#c-ECR_62010CC0399_SK_01-E0008 78. file:///tmp/lynxXXXXSXoYdV/L93646-3135TMP.html#c-ECR_62010CC0399_SK_01-E0009 79. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0482&locale=SK 80. file:///tmp/lynxXXXXSXoYdV/L93646-3135TMP.html#c-ECR_62010CC0399_SK_01-E0010 81. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61991C?0189&locale=SK 82. file:///tmp/lynxXXXXSXoYdV/L93646-3135TMP.html#c-ECR_62010CC0399_SK_01-E0011 83. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61997C?0200&locale=SK 84. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61997C?0295&locale=SK 85. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61997C?0052&locale=SK 86. file:///tmp/lynxXXXXSXoYdV/L93646-3135TMP.html#c-ECR_62010CC0399_SK_01-E0012 87. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0379&locale=SK 88. file:///tmp/lynxXXXXSXoYdV/L93646-3135TMP.html#c-ECR_62010CC0399_SK_01-E0013 89. file:///tmp/lynxXXXXSXoYdV/L93646-3135TMP.html#c-ECR_62010CC0399_SK_01-E0014 90. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992C?0387&locale=SK 91. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61997C?0404&locale=SK 92. file:///tmp/lynxXXXXSXoYdV/L93646-3135TMP.html#c-ECR_62010CC0399_SK_01-E0015 93. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61997C?0006&locale=SK 94. file:///tmp/lynxXXXXSXoYdV/L93646-3135TMP.html#c-ECR_62010CC0399_SK_01-E0016 95. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0156&locale=SK 96. file:///tmp/lynxXXXXSXoYdV/L93646-3135TMP.html#c-ECR_62010CC0399_SK_01-E0017 97. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61997C?0256&locale=SK 98. file:///tmp/lynxXXXXSXoYdV/L93646-3135TMP.html#c-ECR_62010CC0399_SK_01-E0018 99. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994C?0039&locale=SK 100. file:///tmp/lynxXXXXSXoYdV/L93646-3135TMP.html#c-ECR_62010CC0399_SK_01-E0019 101. file:///tmp/lynxXXXXSXoYdV/L93646-3135TMP.html#c-ECR_62010CC0399_SK_01-E0020 102. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61997C?0200&locale=SK 103. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61997C?0404&locale=SK 104. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61997T?0204&locale=SK 105. file:///tmp/lynxXXXXSXoYdV/L93646-3135TMP.html#c-ECR_62010CC0399_SK_01-E0021 106. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2008:155:TOC 107. file:///tmp/lynxXXXXSXoYdV/L93646-3135TMP.html#c-ECR_62010CC0399_SK_01-E0022 108. file:///tmp/lynxXXXXSXoYdV/L93646-3135TMP.html#c-ECR_62010CC0399_SK_01-E0023 109. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62010C?0275&locale=SK 110. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000T?0318&locale=SK 111. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008T?0384&locale=SK 112. file:///tmp/lynxXXXXSXoYdV/L93646-3135TMP.html#c-ECR_62010CC0399_SK_01-E0024 113. file:///tmp/lynxXXXXSXoYdV/L93646-3135TMP.html#c-ECR_62010CC0399_SK_01-E0025 114. file:///tmp/lynxXXXXSXoYdV/L93646-3135TMP.html#c-ECR_62010CC0399_SK_01-E0026 115. file:///tmp/lynxXXXXSXoYdV/L93646-3135TMP.html#c-ECR_62010CC0399_SK_01-E0027 116. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61973??0173&locale=SK 117. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61985??0310&locale=SK 118. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994C?0241&locale=SK 119. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61982??0323&locale=SK 120. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61989C?0261&locale=SK 121. file:///tmp/lynxXXXXSXoYdV/L93646-3135TMP.html#c-ECR_62010CC0399_SK_01-E0028 122. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0263&locale=SK 123. file:///tmp/lynxXXXXSXoYdV/L93646-3135TMP.html#c-ECR_62010CC0399_SK_01-E0029 124. file:///tmp/lynxXXXXSXoYdV/L93646-3135TMP.html#c-ECR_62010CC0399_SK_01-E0030 125. file:///tmp/lynxXXXXSXoYdV/L93646-3135TMP.html#c-ECR_62010CC0399_SK_01-E0031 126. file:///tmp/lynxXXXXSXoYdV/L93646-3135TMP.html#c-ECR_62010CC0399_SK_01-E0032 127. file:///tmp/lynxXXXXSXoYdV/L93646-3135TMP.html#c-ECR_62010CC0399_SK_01-E0033 128. file:///tmp/lynxXXXXSXoYdV/L93646-3135TMP.html#c-ECR_62010CC0399_SK_01-E0034 129. file:///tmp/lynxXXXXSXoYdV/L93646-3135TMP.html#c-ECR_62010CC0399_SK_01-E0035 130. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0099&locale=SK 131. file:///tmp/lynxXXXXSXoYdV/L93646-3135TMP.html#c-ECR_62010CC0399_SK_01-E0036 132. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001T?0109&locale=SK 133. file:///tmp/lynxXXXXSXoYdV/L93646-3135TMP.html#c-ECR_62010CC0399_SK_01-E0037 134. file:///tmp/lynxXXXXSXoYdV/L93646-3135TMP.html#c-ECR_62010CC0399_SK_01-E0038 135. file:///tmp/lynxXXXXSXoYdV/L93646-3135TMP.html#c-ECR_62010CC0399_SK_01-E0039 136. file:///tmp/lynxXXXXSXoYdV/L93646-3135TMP.html#c-ECR_62010CC0399_SK_01-E0040 137. file:///tmp/lynxXXXXSXoYdV/L93646-3135TMP.html#c-ECR_62010CC0399_SK_01-E0041 138. file:///tmp/lynxXXXXSXoYdV/L93646-3135TMP.html#c-ECR_62010CC0399_SK_01-E0042 139. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0156&locale=SK 140. file:///tmp/lynxXXXXSXoYdV/L93646-3135TMP.html#c-ECR_62010CC0399_SK_01-E0043 141. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0222&locale=SK 142. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008C?0279&locale=SK 143. file:///tmp/lynxXXXXSXoYdV/L93646-3135TMP.html#c-ECR_62010CC0399_SK_01-E0044 144. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0501&locale=SK 145. file:///tmp/lynxXXXXSXoYdV/L93646-3135TMP.html#c-ECR_62010CC0399_SK_01-E0045 146. file:///tmp/lynxXXXXSXoYdV/L93646-3135TMP.html#c-ECR_62010CC0399_SK_01-E0046 147. file:///tmp/lynxXXXXSXoYdV/L93646-3135TMP.html#c-ECR_62010CC0399_SK_01-E0047 148. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0093&locale=SK 149. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005T?0445&locale=SK 150. file:///tmp/lynxXXXXSXoYdV/L93646-3135TMP.html#c-ECR_62010CC0399_SK_01-E0048 151. file:///tmp/lynxXXXXSXoYdV/L93646-3135TMP.html#c-ECR_62010CC0399_SK_01-E0049 152. file:///tmp/lynxXXXXSXoYdV/L93646-3135TMP.html#c-ECR_62010CC0399_SK_01-E0050 153. file:///tmp/lynxXXXXSXoYdV/L93646-3135TMP.html#c-ECR_62010CC0399_SK_01-E0051 154. file:///tmp/lynxXXXXSXoYdV/L93646-3135TMP.html#c-ECR_62010CC0399_SK_01-E0052 155. file:///tmp/lynxXXXXSXoYdV/L93646-3135TMP.html#c-ECR_62010CC0399_SK_01-E0053 156. file:///tmp/lynxXXXXSXoYdV/L93646-3135TMP.html#c-ECR_62010CC0399_SK_01-E0054 157. file:///tmp/lynxXXXXSXoYdV/L93646-3135TMP.html#c-ECR_62010CC0399_SK_01-E0055 158. file:///tmp/lynxXXXXSXoYdV/L93646-3135TMP.html#c-ECR_62010CC0399_SK_01-E0056 159. file:///tmp/lynxXXXXSXoYdV/L93646-3135TMP.html#c-ECR_62010CC0399_SK_01-E0057 160. file:///tmp/lynxXXXXSXoYdV/L93646-3135TMP.html#c-ECR_62010CC0399_SK_01-E0058 161. file:///tmp/lynxXXXXSXoYdV/L93646-3135TMP.html#c-ECR_62010CC0399_SK_01-E0059 162. file:///tmp/lynxXXXXSXoYdV/L93646-3135TMP.html#c-ECR_62010CC0399_SK_01-E0060