NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY JULIANE KOKOTT prednesené 26. mája 2011 ([1]1) Vec C-275/10 Residex Capital IV CV proti Gemeente Rotterdam (návrh na zacatie prejudiciálneho konania podaný Hoge Raad der Nederlanden, Holandsko) "Hospodárska sútaz - Státna pomoc - Vrátenie státnej pomoci v rozpore s právom Únie - Záruka poskytnutá v súvislosti s úverom - Neplatnost aktov podla vnútrostátneho práva v prípade porusenia kogentných právnych noriem -Oprávnenia vnútrostátneho súdu - Clánok 108 ods. 3 tretia veta ZFEÚ" I - Úvod 1. Mozno sa domáhat plnenia zo záruky od orgánu verejnej moci, ak samotný orgán verejnej moci predtým poskytol túto záruku v rozpore s ustanoveniami práva Únie o státnej pomoci a bez schválenia Európskej komisie? Táto otázka predstavuje jadro právneho problému, ktorý bol predlozený na rozhodnutie Súdneho dvora v prejednávanej veci. 2. Orgán mesta Rotterdam v Holandsku poskytol v roku 2003 za nejasných podmienok záruku za úver vo výske 23 miliónov eur poskytnutý spolocnostou Residex Capital IV CV (dalej len "Residex") pre spolocnost RDM Aerospace NV (dalej len "Aerospace"). Kedze Aerospace tento úver v plnej výske nesplatila, Residex sa od mesta domáhal plnenia zo záruky a koncom roka 2004 ho zazalovala o zaplatenie vyse 10 miliónov eur. Mesto Rotterdam sa pred Hoge Raad der Nederlanden (Holandsko) ako súdom, ktorý vec prejednával, bránilo predovsetkým tým, ze uviedlo, ze sporná záruka bola poskytnutá v rozpore s právom Únie, a je preto v zmysle obcianskeho práva neplatná. 3. Súdny dvor má teraz rozhodnút, ci právo Únie týkajúce sa hospodárskej sútaze, konkrétne zákaz poskytnutia státnej pomoci v zmysle clánku 108 ods. 3 tretej vety ZFEÚ, oprávnuje alebo rovno zaväzuje vnútrostátny súd na to, aby záruku poskytnutú mestom, ktorá nebola oznámená Komisii a Komisia ju neschválila, povazoval za neplatnú. II - Právny rámec A - Právo Únie 4. Právny rámec práva Únie v tejto veci je urcený clánkom 108 ods. 3 tretou vetou ZFEÚ (predtým clánok 88 ods. 3 tretia veta ES). K tomu sa pridávajú oznámenia Komisie, v ktorých Komisia ako orgán hospodárskej sútaze Európskej únie oznamuje svoju administratívnu prax a právne názory na urcité otázky v práve státnej pomoci. V prejednávanej veci sú relevantné oznámenie Komisie o zárukách a oznámenie o úlohe vnútrostátnych súdov. Oznámenie o zárukách 5. Z oznámenia Komisie o uplatnovaní clánkov 87 a 88 Zmluvy o ES na státnu pomoc vo forme záruk([2]2) (dalej len "oznámenie o zárukách") vyplýva, ze záruka spojená s úverom alebo iným penazným záväzkom môze predstavovat pomoc tak pre dlzníka, ako aj pre veritela. 6. V tejto súvislosti je v znení bodu 2.2 tohto oznámenia pod názvom "Pomoc pre dlzníka" uvedené: "Príjemcom pomoci je zvycajne dlzník. ... Ak dlzník nemusí platit poplatky, alebo je poplatok nízky, získava výhodu. ... V niektorých prípadoch by dlzník bez státnej záruky nenasiel financnú institúciu, ktorá by mu bola ochotná pozicat za akýchkolvek podmienok. ..." 7. Bod 2.3 oznámenia o zárukách pod názvom "Pomoc pre veritela" vsak spresnuje: "2.3.1. Aj ked príjemcom pomoci je zvycajne dlzník, nemozno vylúcit, ze za urcitých okolností aj veritel bude mat priamy prospech z pomoci. Konkrétne, napríklad, ak sa státna pomoc poskytne následne v súvislosti s pôzickou alebo s iným financným záväzkom, ktorý uz bol uzavretý, bez úpravy podmienok tejto pôzicky alebo tohto financného záväzku, alebo ak sa jedna pôzicka so zárukou pouzije na splatenie inej pôzicky bez záruky tej istej úverovej institúcii, vtedy môze íst aj o pomoc pre veritela v prípade, ak sa zvýsi zabezpecenie pôziciek. ... 2.3.2. Záruky sa lísia od iných opatrení státnej pomoci, ako sú granty alebo oslobodenie od daní tým, ze v prípade záruk stát vstupuje aj do právneho vztahu s veritelom. Treba preto posúdit, ci skutocnost, ze státna pomoc sa poskytla neoprávnene, nemá dôsledky aj pre tretie osoby. ... Otázka, ci neoprávnenost pomoci ovplyvní právne vztahy medzi státom a tretími osobami, je zálezitost, ktorá sa musí preskúmat podla vnútrostátneho práva. Vnútrostátne súdy v niektorých prípadoch musia preskúmat, ci vnútrostátne právne predpisy nebránia dodrziavaniu zárucných zmlúv, a Komisia sa domnieva, ze pri tomto posudzovaní by mali prihliadat na porusenie právnych predpisov Spolocenstva. ..." 8. Bod 3.1 oznámenia o zárukách uvádza medzi "podmienkami, ktoré vylucujú existenciu pomoci" pod názvom "Vseobecné hladiská": "Ak individuálna záruka... neprinesie podniku ziadnu výhodu, nepredstavuje státnu pomoc. ..." 9. Predchádzajúce znenie oznámenia o zárukách z roku 2000([3]3) malo v podstate rovnaký obsah. Oznámenie o úlohe vnútrostátnych súdov 10. Oznámenie Komisie o vymáhaní práva státnej pomoci vnútrostátnymi súdmi([4]4) (dalej len "oznámenie o úlohe vnútrostátnych súdov") obsahuje bod 2.2 pod názvom "Neoprávnená státna pomoc". 11. V rámci tohto bodu sa v bode 2.2.1 nazvanom "Zabránenie platby neoprávnenej pomoci" uvádza: "28. Vnútrostátne súdy sú povinné chránit práva jednotlivcov postihnutých poruseniami povinnosti pozastavit výkon. Vnútrostátne súdy musia preto v súlade s vnútrostátnymi právnymi predpismi vyvodit vsetky primerané právne dôsledky, ak dôjde k poruseniu [clánku 108 ods. 3 ZFEÚ]. Povinnosti vnútrostátnych súdov vsak nie sú obmedzené na uz vyplatenú neoprávnenú pomoc. Rozsirujú sa aj na prípady, v ktorých sa má neoprávnená platba este len uskutocnit. ... V prípade, ak má byt neoprávnená pomoc práve vyplatená, je vnútrostátny súd povinný zabránit realizácii takej platby. ..." 12. Navyse je v bode 2.2.2 tohto oznámenia pod názvom "Vrátenie neoprávnenej pomoci" uvedené: "30. Ak je vnútrostátny súd konfrontovaný s neoprávnene poskytnutou pomocou, musí z takejto neoprávnenosti vyvodit právne dôsledky podla vnútrostátneho práva. Vnútrostátny súd preto musí v zásade nariadit úplné vrátenie neoprávnenej státnej pomoci príjemcom. ... ..." B - Vnútrostátne právo 13. Pokial ide o holandské právo, relevantný je clánok 3:40 ods. 2 obcianskeho zákonníka([5]5) (dalej len "BW"): "Porusenie ustanovenia kogentnej právnej úpravy spôsobuje neplatnost právneho úkonu, alebo, ak je predmetom tohto ustanovenia výlucne ochrana jednej zo strán viacstranného právneho úkonu, moznost zrusenia tohto aktu, v kazdom prípade vsak iba vtedy, ak z ciela daného ustanovenia nevyplýva nic iné." III - Skutkové okolnosti veci samej 14. Spolocnost Residex nadobudla v roku 2001 akcie spolocnosti MD Helicopters Holding NV (dalej len "MDH"), dcérskej spolocnosti Aerospace.([6]6) V rámci toho nadobudnutia získala Residex opciu na predaj, v zmysle ktorej mohla neskôr za urcitých podmienok predat akcie MDH spät spolocnosti Aerospace. 15. Vo februári 2003 Residex uplatnila túto opciu na predaj. Nebola jej vsak vyplatená cena, ktorá sa jej mala vyplatit. V marci 2003 naopak premenila svoju pohladávku vo výske priblizne 8,5 milióna eur na úver spolocnosti Aerospace. Okrem toho poskytla spolocnosti Aerospace úver vo výske 15 miliónov USD([7]7). V dôsledku toho dosiahla celková výska úveru, ktorý spolocnost Residex poskytla spolocnosti Aerospace, priblizne 23 miliónov eur. 16. Dôvodom na poskytnutie tohto úveru bolo zrejme konanie vtedajsieho riaditela orgánu mesta Rotterdam pre prístavy([8]8), ktorý prislúbil spolocnosti Residex, ze orgán pre prístavy vydá záruku na zabezpecenie úveru, ktorý sa mal poskytnút spolocnosti Aerospace. V marci 2003 totiz orgán pre prístavy mesta Rotterdam poskytol spolocnosti Residex záruku az do výsky 23 012 510 eur, ktorá sa mala zvýsit o úroky a náklady úveru. 17. Podla informácií vnútrostátneho súdu by Aerospace bez tejto záruky, ktorá nebola oznámená Komisii, a Komisia ju teda neschválila, nemohla získat takýto úver. 18. Aerospace splatila podla spolocnosti Residex iba cast úveru vo výske 16 miliónov eur. Residex sa z tohto dôvodu v decembri 2004 domáhala od mesta Rotterdam plnenia zo záruky vo výske 10 240 252 eur spolu s úrokmi a nákladmi na vymáhanie. Mesto Rotterdam vsak odmietlo zaplatit. 19. Predmetom sporu medzi spolocnostou Residex a mestom Rotterdam pred vnútrostátnym súdom je otázka, ci záruka vystavená úradom pre prístavy je platná. Na jednej strane sa právny spor týka právomoci riaditela úradu pre prístavy konat a súladu záruky s ustanoveniami obecných právnych predpisov. Na druhej strane mesto Rotterdam namieta neplatnost záruky z dôvodu porusenia zákazu státnej pomoci v práve Únie. Mesto Rotterdam okrem toho spochybnuje aj výsku pohladávky, ktorú si uplatnuje spolocnost Residex. 20. Spolocnost Residex neuspela so svojimi tvrdeniami ani v prvostupnovom konaní pred Rechtbank Rotterdam, ani v odvolacom konaní pred Gerechtshof te `s-Gravenhage. Tieto dva súdy vychádzali z clánku 3:40 ods. 2 BW a rozhodli, ze záruka je neplatná, pretoze predstavuje státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, a ze v rozpore s tým, co stanovoval clánok 88 ods. 3 tretia veta ES nebola oznámená Komisii. 21. Vzhladom na kasacný opravný prostriedok, ktorý podala spolocnost Residex, teraz konanie vo veci samej prebieha pred Hoge Raad der Nederlanden, ktorý podal návrh na zacatie prejudiciálneho konania. IV - Prejudiciálna otázka a konanie na Súdnom dvore 22. Rozsudkom z 28. mája 2010, ktorý bol do kancelárie Súdneho dvora dorucený 2. júna 2010, Hoge Raad der Nederlanden predlozil Súdnemu dvoru nasledujúcu prejudiciálnu otázku: "Má sa posledná veta clánku 88 ods. 3 ES (teraz clánok 108 ods. 3 ZFEÚ) vykladat tak, ze v prípade, akým je ten v prejednávanej veci, v ktorom bola protiprávna pomoc vykonaná poskytnutím záruky, ktorá veritelovi umoznila poskytnút dlzníkovi úver, ktorý by pre neho za obvyklých trhových podmienok nikdy nebol dostupný, sú vnútrostátne súdy v rámci svojej povinnosti odstránit následky protiprávnej pomoci povinné alebo v kazdom prípade oprávnené zrusit spornú záruku, aj keby toto zrusenie súcasne neviedlo k zruseniu úveru poskytnutého na základe tejto záruky?" 23. V konaní pred Súdnym dvorom predlozili svoje písomné a ústne pripomienky spolocnost Residex, mesto Rotterdam, holandská, dánska a nemecká vláda, ako aj Komisia. V - Posúdenie 24. Svojou otázkou sa vnútrostátny súd v podstate pýta, ci clánok 108 ods. 3 tretia veta ZFEÚ oprávnuje alebo dokonca zaväzuje vnútrostátny súd, aby záruku poskytnutú mestom, ktorá nebola oznámená Komisii a Komisia ju neschválila, povazoval za neplatnú. 25. Názory úcastníkov konania na túto otázku sa rozchádzajú. Zatial co Residex ako zalobkyna v konaní vo veci samej sa prirodzene vyjadruje za platnost záruky a mesto Rotterdam ako zalovaný s tým rovnako rozhodne nesúhlasí, v pripomienkach väcsiny vlád, ktoré sa zúcastnujú konania, a rovnako v pripomienkach Komisie sú predstavené mierne odlisné riesenia. 26. Aj ja by som Súdnemu dvoru rada navrhla takéto diferencované riesenie. A - Úvodná poznámka 27. Vsetko, co je známe zo skutkových okolností veci samej, naznacuje, ze sporná záruka predstavuje státnu pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ (predtým clánok 87 ods. 1 ES), ktorá nebola oznámená Komisii, a Komisia ju teda ani neschválila. Ide teda o formálne protiprávnu pomoc, ktorá bola poskytnutá v rozpore s clánkom 108 ods. 3 tretou vetou ZFEÚ (predtým clánok 88 ods. 3 tretia veta ES). Nikto z úcastníkov konania na Súdnom dvore to nepopiera. 28. Na rozdiel od toho, co je stanovené v oblasti európskeho práva kartelov (clánok 101 ods. 2 ZFEÚ), ustanovenia európskych zmlúv týkajúce sa státnej pomoci výslovne nestanovujú, aké sú právne dôsledky v zmysle obcianskeho práva, ktoré vyplývajú z porusenia povinnosti oznámenia a zákazu poskytnutia státnej pomoci (clánok 108 ods. 3 tretia veta ZFEÚ). To vsak v nijakom prípade neznamená, ze porusenie clánku 108 ods. 3 tretej vety ZFEÚ by nemalo mat dôsledky. 29. Právo Únie totiz ukladá vnútrostátnym súdom povinnost nariadit vhodné opatrenia na úcinnú nápravu dôsledkov protiprávnosti opatrenia pomoci.([9]9) Z tohto dôvodu z ustálenej judikatúry vyplýva, ze vnútrostátne súdy sú povinné zabezpecit, aby z porusenia clánku 108 ods. 3 tretej vety ZFEÚ boli vyvodené vsetky dôsledky v súlade s ich vnútrostátnym právom, a to jednak pokial ide o platnost aktov, ktorými sa vykonáva pomoc, ako aj v súvislosti s vymáhaním financných podpôr poskytnutých v rozpore s týmto ustanovením.([10]10) 30. Vo vseobecnosti to má za následok, ze vsetky akty vrátane zmlúv podla obcianskeho práva, ktoré vznikli v súvislosti s poskytnutím formálne protiprávnej státnej pomoci, sa musia povazovat za relatívne alebo absolútne neplatné. Súdny dvor rozhodol, ze "porusenie zákazu poskytnút pomoc bez schválenia Komisie zo strany vnútrostátnych orgánov sa dotýka platnosti aktov, ktorými sa opatrenia pomoci vykonávajú"([11]11). 31. V prvom rade sa má zabezpecit to, aby pomoc, ktorá nie je zlucitelná s vnútorným trhom, nebola nikdy vykonaná.([12]12) Ak vsak bola pomoc poskytnutá v rozpore s povinnostou oznámenia a zákazom vykonania, treba aspon zabezpecit, aby bola jej príjemcovi odnatá výhoda, ktorá z toho vyplýva, a aby sa napravili protiprávne úcinky opatrenia pomoci, aby nedoslo k naruseniu hospodárskej sútaze alebo dokonca k jeho prehlbeniu.([13]13) Ide o obnovenie predchádzajúceho stavu.([14]14) 32. Nastoluje sa vsak otázka, ci v prípade záruky orgánov verejnej moci vystavenej za súkromný úver je vyhlásenie neplatnosti záruky vnútrostátnym súdom v akomkolvek prípade vhodné a potrebné na to, aby sa prispelo k dosiahnutiu týchto cielov. 33. Ako uz bolo uvedené v rozhodnutí vnútrostátneho súdu, závisí to v zásade od otázky, ci sa samotný veritel - a teda v prejednávanej veci Residex - povazuje za (spolu-)príjemcu pomoci (pozri cast C nizsie), alebo má z pomoci prospech výlucne dlzník, v prejednávanej veci Aerospace (pozri cast B nizsie).([15]15) B - Právny stav v prípade, ze záruka neprinása veritelovi nijakú výhodu 34. Zdá sa, ze vnútrostátny súd rovnako ako Residex, mesto Rotterdam a dánska vláda sa domnievajú, ze v prejednávanej veci získala z obecnej záruky ekonomickú výhodu len spolocnost Aerospace ako dlzník a táto spolocnost je preto príjemcom pomoci. 35. Treba usudzovat, ze dlzník má takúto výhodu vtedy, ak za získanie záruky nemusí platit nijaký poplatok alebo iba nizsí poplatok, ako je trhová cena.([16]16) Ak je financná situácia dlzníka taká zlá, ze by na trhu nemohol získat nijaký kapitál, je mozné, ze za jeho ekonomickú výhodu sa dá povazovat dokonca celková suma, na ktorú sa vztahuje záruka.([17]17) 36. Bez ohladu na to, ci sa za výhodu spolocnosti Aerospace v prejednávanej veci povazuje iba výhoda týkajúca sa podmienok poplatku vo vztahu k beznej záruke na trhu alebo aj celá táto suma krytá zárukou([18]18), konstatovanie neplatnosti záruky vnútrostátnym súdom by samo osebe neviedlo k tomu, aby bola zvýhodnenému podniku - v prejednávanej veci spolocnosti Aerospace - odnatá výhoda spojená so zárukou. Jednak totiz vyhlásenie neplatnosti záruky nemusí nevyhnutne viest k tomu, aby Aerospace prisla o sumu úveru, a jednak by v prípade neplatnosti záruky Aerospace nemusela byt automaticky povinná zaplatit mestu Rotterdam poplatok. 37. Za týchto okolností vzniká otázka, ci vzhladom na ciel clánku 108 ods. 3 tretej vety ZFEÚ môze vzniknút pre veritela tak závazný právny úcinok, ako je neplatnost záruky. Táto problematika bola v konaní pred Súdnym dvorom preskúmaná z rôznych hladísk a nizsie by som ich chcela strucne vysvetlit. 1. Rozsudok Komisia/Portugalsko týkajúci sa "odstránenia prostredníctvom vrátenia" 38. Samotný vnútrostátny súd uvádza v tejto súvislosti rozsudok Komisia/Portugalsko([19]19). Má pochybnosti o tom, ako sa má tento rozsudok vykladat. Podla niektorých úcastníkov konania z tohto rozsudku vyplýva, ze státnu záruku, ktorá je v rozpore s právom Únie, treba vyhlásit za neplatnú alebo konstatovat jej neplatnost. 39. Toto stanovisko nepovazujem za presvedcivé. 40. Vec, ktorá viedla k citovanému rozsudku Komisia/Portugalsko, sa týkala spolocnosti EPAC([20]20), akciovej spolocnosti vykonávajúcej cinnost v polnohospodárstve, ktorá bola v státnom vlastníctve. V roku 1996 Portugalská republika oprávnila EPAC na získanie úveru az do výsky 50 miliárd PTE([21]21) od konzorcia súkromných bánk, pricom suma 30 miliárd PTE([22]22) bola krytá státnou zárukou. Komisia rozhodnutím 97/762/ES z 9. júla 1997 nariadila Portugalskej republike, aby "odstránila pomoc poskytnutú spolocnosti EPAC"([23]23). Kedze Portugalská republika toto rozhodnutie nesplnila, Súdny dvor, na ktorý sa Komisia obrátila, v uz citovanom rozsudku Komisia/Portugalsko konstatoval nesplnenie povinností vyplývajúcich zo Zmluvy. 41. Je pravda, ze tak v rozhodnutí 97/762, ako aj v uz citovanom rozsudku Komisia/Portugalsko ide o otázku "odstránenia" "pomoci"([24]24) a v tejto súvislosti treba pod "pomocou" rozumiet záruku Portugalskej republiky.([25]25) Ak sa vsak pozrieme blizsie, zdá sa, ze pod pojmom "odstránenie" záruky sa v skutocnosti myslí vrátenie výhody týkajúcej sa úrokovej sadzby, ktorú získala EPAC vzhladom na státnu záruku v porovnaní s trhovými financnými nákladmi.([26]26) 42. Jediným cielom uz citovaného rozsudku Komisia/Portugalsko nakoniec bolo, aby bola Portugalská republika vo vztahu k svojmu dlzníkovi - teda EPAC - povinná aktívne prijat opatrenia na odnatie jeho protiprávnej ekonomickej výhody, t. j. výhodu spocívajúcu v úrokovej sadzbe.([27]27) Uz citovaný rozsudok Komisia/Portugalsko sa vôbec nevyjadruje k otázke dôlezitejsej povinnosti Portugalskej republiky v zmysle odstránenia státnej záruky ako takej, ktorá bola poskytnutá v rozpore s právom Únie, alebo vyhlásenia neplatnosti, pricom v tejto súvislosti nebolo konstatované nijaké porusenie povinností vyplývajúcich zo Zmluvy zo strany Portugalskej republiky. 43. Vo vseobecnosti z ustálenej judikatúry vyplýva, ze "odstránenie protiprávnej pomoci prostredníctvom jej vrátenia je logickým dôsledkom konstatovania jej protiprávnosti"([28]28). Vrátenie výhody sa vsak v nijakom prípade nerovná vyhláseniu neplatnosti aktu, z ktorého vychádza. 44. V tejto súvislosti zo súcasnej judikatúry a osobitne z uz citovaného rozsudku Komisia/Portugalsko nemozno vyvodit, ze existuje povinnost vyhlásit neplatnost záruky, ktorá bola poskytnutá v rozpore s európskym právom státnej pomoci a vo vztahu ku ktorej sa za príjemcu pomoci musí povazovat len dlzník. 2. Zásada ekvivalencie 45. Komisia sa dovoláva zásady ekvivalencie. Táto zásada - nazývaná tiez zásada rovnosti - podla ustálenej judikatúry vyzaduje, aby sa vsetky pravidlá, ktoré sa uplatnujú na opravné prostriedky, uplatnovali bez rozdielu na opravné prostriedky zalozené na porusení práva Únie aj podobné opravné prostriedky zalozené na porusení vnútrostátneho práva.([29]29) Inými slovami, na uplatnovanie práva Únie vnútrostátnymi súdmi sa nesmú vztahovat nijaké podmienky, ktoré sú menej výhodné ako podmienky vztahujúce sa na uplatnovanie zodpovedajúcich ustanovení vnútrostátneho práva.([30]30) 46. Podla Komisie zásada ekvivalencie znamená, ze záruka poskytnutá v rozpore s clánkom 108 ods. 3 tretou vetou ZFEÚ sa musí povazovat za neplatnú, pokial sa preukáze, ze existujú kogentné ustanovenia vnútrostátneho práva, ktorých porusenie by mohlo takisto viest k neplatnosti záruky na základe clánku 3:40 ods. 2 BW. 47. Táto argumentácia nie je rozhodujúca. Povazuje za danú okolnost, ktorá sa v skutocnosti musí este preskúmat, konkrétne to, ze clánok 108 ods. 3 tretia veta ZFEÚ vzhladom na svoj úcel ochrany kategoricky vyzaduje zrusenie opatrenia pomoci, ktoré je v rozpore s právom Únie. 48. Vo vnútrostátnom práve môzu existovat zákony, ktoré vzhladom na svoj úcel ochrany majú za následok, ze porusenie zákona vedie v obcianskom práve k neplatnosti právnych úkonov, a môzu existovat iné zákony, ktoré vzhladom na svoj úcel ochrany majú za následok, ze porusenie zákona nevyzaduje takéto právne následky. To isté platí, pokial ide o porusenie ustanovení práva Únie. Rozhodujúcim prvkom je zistit, s ktorým ustanovením vnútrostátneho práva mozno porovnat clánok 108 ods. 3 tretiu vetu ZFEÚ: ci s tými, ktorých porusenie vedie vzhladom na ich úcel ochrany k neplatnosti, alebo s tými, ktoré nemajú takéto právne následky. 49. Zásada ekvivalencie by mala mat následky uvedené Komisiou len vtedy, ak sa preukáze, ze z pohladu práva Únie musí porusenie clánku 108 ods. 3 tretej vety ZFEÚ nevyhnutne viest k neplatnosti záruky. Naopak, kedze v tomto konaní treba najskôr preskúmat práve to, ci právo Únie kategoricky spôsobuje neplatnost záruky, nemozno clánok 108 ods. 3 tretiu vetu ZFEÚ vopred povazovat za rovnocenný so zakazujúcimi predpismi vnútrostátneho práva v zmysle clánku 3:40 ods. 2 BW. 50. V dôsledku toho sa v prejednávanej veci nemozno domáhat zásady ekvivalencie. 3. Záruka a úver sa navzájom podmienujú 51. Podla mesta Rotterdam sa záruka a úver navzájom podmienujú tým spôsobom, ze prípadná neplatnost záruky vedie k okamzitej splatnosti úveru a obnoveniu predchádzajúceho stavu.([31]31) Táto okolnost podla neho rovnako podporuje pripustenie neplatnosti záruky, ktorá je na základe vnútrostátneho ustanovenia clánku 3:40 ods. 2 BW v rozpore s clánkom 108 ods. 3 tretou vetou ZFEÚ. 52. Proti tomuto tvrdeniu mozno namietat, ze hoci prípadná neplatnost záruky môze viest k okamzitej splatnosti úveru, nemusí s urcitostou viest k odstráneniu výhody pre dlzníka, ktorá je v rozpore s právom Únie. 53. Na jednej strane totiz samotný nárok na vrátenie este nezarucuje, ze úver bude skutocne okamzite splatený, o to viac, ze dlzník sa uz nachádza v hospodárskych tazkostiach. Na druhej strane by splatenie úveru v plnej výske vo väcsine prípadov prekracovalo to, co je nevyhnutné na odstránenie výhody, ktorá je v rozpore s právom Únie. Ako je upresnené vyssie([32]32), táto výhoda vo vseobecnosti spocíva len v rozdielnom poplatku vo vztahu k trhovému poplatku a len výnimocne sa vztahuje na celú sumu krytú zárukou. Nakoniec treba poznamenat, ze týmto spôsobom sa nemá výhoda dlzníka, ktorá je v rozpore s právom Únie, vrátit orgánu verejnej moci, ktorý mu poskytol túto výhodu vo forme záruky, ale práve tretej osobe - veritelovi -, ktorej vyrovnanie výhody vôbec neprislúcha a u ktorej by to mohlo vyvolat nové narusenie hospodárskej sútaze. 54. V dôsledku toho skutocnost, ze záruka a úver, na ktorý sa vztahuje, sa prípadne vzájomne podmienujú, neumoznuje dospiet k záveru, ze v prípade porusenia clánku 108 ods. 3 tretej vety ZFEÚ sa musí záruka nevyhnutne povazovat za neplatnú. 4. Zamedzenie poskytnutia pomoci 55. Mesto Rotterdam tvrdí, ze poskytnutiu pomoci by bolo mozné zamedzit neplatnostou záruky. 56. V prípade, ako je tento, v ktorom uz bol úver úplne vyplatený, vsak toto tvrdenie neznie presvedcivo. 57. Ak by sa totiz dlzník, t. j. Aerospace, musel povazovat za príjemcu pomoci, sporné opatrenie pomoci je úplne vykonané, pokial úver krytý zárukou bol vyplatený. Okolnost, ze neskôr by bolo mozné domáhat sa plnenia zo záruky od orgánu verejnej moci, nemení nic na skutocnosti, ze dlzník získal protisútaznú výhodu v celom rozsahu a tiez si ju ponechal. Konstatovanie neplatnosti záruky v takom prípade nemôze prispiet k zamedzeniu poskytnutia pomoci v rozpore s právom Únie. 5. Prípadné povinnosti nálezitej starostlivosti veritela v rámci úcinného dodrziavania clánku 108 ods. 3 tretej vety ZFEÚ 58. Niektorí úcastníci konania zdôraznujú existenciu prípadných povinností nálezitej starostlivosti veritela, ktoré sú podla nich nevyhnutné na co najlepsie zabezpecenie praktickej úcinnosti clánku 108 ods. 3 tretej vety ZFEÚ. Veritel sa podla nich môze spoliehat na existenciu záruky len vtedy, ak Komisia potvrdila jej súlad s vnútorným trhom. Ak veritel predcasne vyplatil úver krytý zárukou, urobil tak na svoje vlastné nebezpecenstvo. 59. Ani tento argument sa mi vsak nezdá relevantný. 60. Podla ustálenej judikatúry Súdneho dvora musí byt nálezite obozretný hospodársky subjekt obvykle schopný uistit sa, ze bol dodrzaný postup podla clánku 108 ods. 3 tretej vety ZFEÚ.([33]33) Zdá sa vsak, ze k dnesnému dnu sa takéto povinnosti nálezitej starostlivosti vychádzajúce z práva Únie uznávajú v prípade osôb, ktoré sú príjemcami pomoci, ale nie v prípade podnikov tretích osôb, ktoré - ako sa casto stáva v prípade veritelov([34]34) - sa zúcastnili iba na uskutocnení pomoci bez toho, aby boli sami príjemcami pomoci.([35]35) 61. Súd prvého stupna Európskej únie vo svojom rozsudku EPAC/Komisia nepochybne potvrdil v súvislosti so zárukou Portugalskej republiky([36]36), ktorá sa preberala vyssie, ze aj veritelským bankám prislúcha, aby preukázali opatrnost a nálezitú starostlivost a vykonali potrebné preverenia týkajúce sa zákonnosti pomoci.([37]37) Súd prvého stupna vsak toto tvrdenie nijako neodôvodnil([38]38) a predovsetkým nepreskúmal vsetky okolnosti, ktoré boli predmetom diskusií v konaní, ktoré pred ním prebiehalo. 62. Je zrejmé, ze najsilnejsí odstrasujúci úcinok by bolo mozné dosiahnut vtedy, ak by sa povinnosti nálezitej starostlivosti stanovené právom státnej pomoci vztahovali pri poskytnutí záruky orgánu verejnej moci vzdy aj na veritela, ktorý nie je príjemcom pomoci. Domnievam sa vsak, ze by to islo nad rámec toho, co je nevyhnutné na úcinné uplatnovanie clánku 108 ods. 3 tretej vety ZFEÚ. 63. Ak by sa veritelom ulozili tieto povinnosti nálezitej starostlivosti na úcely dodrziavania práva Únie, nepochybne by to spôsobilo prenesenie hospodárskeho rizika týkajúceho sa záruky z orgánu verejnej moci na súkromný podnik, ktorý sám nie je príjemcom pomoci. Nebezpecenstvo platobnej neschopnosti dlzníka by tak neznásal orgán verejnej moci, ktorý poskytol záruku, ale práve veritel. To by predstavovalo nevhodný podnet pre orgány verejnej moci, aby bezstarostne poskytovali záruky, ktoré prípadne nebudú v súlade s právom Únie, a prenásali tak financnú zátaz prípadnej neplatnosti právneho úkonu hlavne na súkromných veritelov.([39]39) 64. Takéto prenesenie rizika na súkromného veritela by mohlo mat súcasne odstrasujúci úcinok ("chilling effect") a mohlo by tak mat negatívne dôsledky pre poskytovanie kapitálu obchodným spolocnostiam - predovsetkým vo forme bankových úverov. Súcasná hospodárska a financná kríza jasne ukázala závaznost problémov, ktoré môzu nastat, pokial ide o rozvoj hospodárstva Únie ako celku, ak veritelia váhajú s poskytovaním úverov podnikom vykonávajúcim cinnost na vnútornom trhu. 65. Za týchto okolností nevidím dôvody, ktoré by Súdnemu dvoru umoznovali súhlasit so stanoviskom Súdu prvého stupna v uz citovanom rozsudku EPAC/Komisia.([40]40) Ak je státna pomoc poskytnutá vo forme záruky, osobe veritela, ktorý sám nie je príjemcom pomoci, by nemala byt ulozená nijaká povinnost nálezitej starostlivosti vychádzajúca z práva Únie. 6. Ciastkový záver 66. V dôsledku toho, ako bolo uvedené vyssie, úcinné uplatnenie právnej úpravy Únie týkajúcej sa státnej pomoci nevyzaduje, aby sa státna záruka povazovala za neplatnú z dôvodu rozporu s clánkom 108 ods. 3 tretou vetou ZFEÚ, pokial samotný veritel nie je príjemcom pomoci. 67. Dodávam, ze vnútrostátne súdy v takom prípade nedisponujú diskrecnou právomocou, aby záruku povazovali za neplatnú z dôvodu porusenia clánku 108 ods. 3 tretej vety ZFEÚ. Nemalo by sa totiz pripustit, aby európske právo hospodárskej sútaze priznávalo podnikom vykonávajúcim cinnost na vnútornom trhu rozdielne práva a povinnosti v závislosti od clenského státu a príslusných vnútrostátnych súdov. Naopak, európske právo hospodárskej sútaze sa musí vykladat a uplatnovat tak, ze rovnaké podmienky hospodárskej sútaze vyplývajúce z jednotného právneho rámca sa uplatnujú na vsetky podniky vykonávajúce cinnost na vnútornom trhu ("level playing field").([41]41) 68. Na rozdiel od stanoviska viacerých úcastníkov konania uz citovaný rozsudok CELF a Ministre de la Culture et de la Communication neumoznuje dospiet k inému záveru. Súdny dvor v nom len potvrdil, ze vnútrostátny súd môze nariadit vrátenie pomoci, ktorá bola vyplatená v rozpore s clánkom 108 ods. 3 tretou vetou ZFEÚ, hoci ju Komisia neskôr schválila.([42]42) Ako je vysvetlené vyssie([43]43), vrátenie získanej ekonomickej výhody sa v nijakom prípade nerovná neplatnosti aktu, ktorý je spojený s opatrením pomoci, v obcianskom práve. C - Právny stav v prípade, ak záruka poskytuje veritelovi vlastnú výhodu 69. Zostáva preskúmat prípad, v ktorom je príjemcom státnej pomoci, ktorú predstavuje záruka, aj (samotný) veritel. 1. Znak existencie vlastnej výhody veritela 70. Nemecká vláda a Komisia oprávnene zdôraznujú, ze zo záruky orgánu verejnej moci nemusí mat prospech nevyhnutne len dlzník. Aj veritel, ktorého pohladávky voci dlzníkovi sú kryté verejnou zárukou, môze z tejto záruky získat konkrétne výhody. 71. To je dôvod, preco vnútrostátnemu súdu prislúcha, aby v prejednávanej veci podrobne preskúmal, ci netreba za príjemcu pomoci povazovat okrem Aerospace ako dlzníka aj Residex ako veritela.([44]44) Na rozdiel od toho, co tvrdí Residex, totiz skutkové okolnosti preukázané v spore vo veci samej obsahujú skutocnosti, ktoré jasne naznacujú, ze tento podnik vo svojom postavení veritela prostredníctvom záruky od mesta skutocne získal ekonomickú výhodu v zmysle práva státnej pomoci. 72. Je zrejmé, ze táto výhoda nie je spôsobená iba skutocnostou, ze správa mesta Rotterdam poskytla spolocnosti Residex záruku za úver. Mnozstvo podnikov uzatvára právne úkony s orgánmi verejnej moci - vo forme verejných obstarávaní, úverov alebo záruk - a nie vsetky tieto právne úkony nevyhnutne obsahujú prvky státnej pomoci, ktoré právo Únie zakazuje.([45]45) Osobitne v prípade záruky orgánu verejnej moci za súkromný úver treba zohladnit, ze aj veritel nepochybne získal zabezpecenie, ktoré mu umoznuje znízit jeho riziko. Súcasne sa vsak aj úroková sadzba úveru dohodnutá medzi veritelom a dlzníkom v takom prípade ukazuje byt podstatne nizsia ako v prípade nezabezpeceného úveru. 73. Podla usmernení Komisie uverejnených v jej oznámení o zárukách([46]46) sa veritel musí povazovat za príjemcu státnej záruky predovsetkým v dvoch druhoch prípadov: - ak sa záruka poskytne ex post ako zabezpecenie existujúcej pohladávky veritela bez toho, aby boli upravené podmienky úveru alebo penazného záväzku, a - ak sa uskutocnuje restrukturalizácia dlhu tým spôsobom, ze úver zabezpecený zárukou sa pouzije na splatenie iného úveru bez záruky tomu istému veritelovi. 74. Ako pripomína vnútrostátny súd([47]47), v case poskytnutia záruky zo strany mesta mala Residex voci Aerospace pohladávku vo výske niekolkých miliónov eur na zaplatenie výnosu spätného odkúpenia akcií spolocnosti MDH, ktoré Residex previedla naspät na spolocnost Aerospace v rámci uplatnenia svojej opcie na predaj. Residex túto pohladávku premenila na úver pre Aerospace, k comu znacným spôsobom prispela záruka poskytnutá úradom pre prístavy mesta Rotterdam. 75. Vsetko to jasne naznacuje, ze v prejednávanej veci bola záruka poskytnutá ex post na zabezpecenie existujúcej pohladávky a/alebo v rámci restrukturalizácie dlhu, co malo za následok to, ze Residex získala zárukou od mesta vlastnú ekonomickú výhodu v zmysle práva státnej pomoci. Okrem toho neexistujú dôkazy o tom, zeby Residex zaplatila mestu Rotterdam ako náhradu za výhodu, ktorú získala zárukou, poplatok za vydanie záruky podla trhovej sadzby. V takom prípade by sa popri Aerospace mala za príjemcu pomoci povazovat aj Residex. 2. Dôsledky, pokial ide o platnost záruky 76. Na rozdiel od skôr analyzovaného prípadu([48]48) neplatnost záruky predstavuje vhodný a nevyhnutný prostriedok na dosiahnutie ciela clánku 108 ods. 3 tretej vety ZFEÚ vtedy, ak sa popri dlzníkovi musí za príjemcu pomoci povazovat aj veritel. 77. Po prvé, neplatnost záruky podla obcianskeho práva je vhodná na dosiahnutie ciela clánku 108 ods. 3 tretej vety ZFEÚ, lebo u veritela - ako príjemcu pomoci - prispieva k odstráneniu ekonomickej výhody, ktorú získal od orgánov verejnej moci spôsobom, ktorý je v rozpore s právom Únie. 78. Akákolvek platba mesta Rotterdam na základe záruky by prispela k zvýseniu závaznosti porusenia zákazu poskytnút pomoc stanoveného právom Únie a posilnila by nezákonnú výhodu, ktorú by Residex ako príjemca pomoci prípadne získala z poskytnutej záruky. Naopak, ak vnútrostátny súd konstatuje neplatnost záruky, umozní to vyhnút sa pretrvávaniu výhody spolocnosti Residex. Týmto spôsobom vnútrostátny súd splní svoju povinnost zabránit vyplateniu státnej pomoci, ktorá je v rozpore s právom Únie.([49]49) 79. Ak by sa Residex spoliehala na platnost záruky, táto dôvera by nemohla byt legitímna. Ako od príjemcu pomoci by totiz od nej bolo mozné ocakávat, ze v rámci svojej povinnosti nálezitej starostlivosti sa uistí, ze bol dodrzaný postup stanovený v clánku 108 ods. 3 tretej vete ZFEÚ.([50]50) Prípadné znalecké posudky, ktoré zjavne objednalo mesto Rotterdam([51]51) a v ktorých sa pravdepodobne dospelo k záveru, ze clánok 108 ods. 3 tretia veta ZFEÚ sa neuplatnuje, na tom v tejto súvislosti nemôzu nic zmenit. Dôvera môze byt legitímna iba vtedy, ak uz existuje konecné rozhodnutie Komisie ako európskeho orgánu pre hospodársku sútaz, ktoré bud nekvalifikuje záruku ako pomoc, alebo v kazdom prípade konstatuje jej súlad s vnútorným trhom.([52]52) 80. Práve preto, ze na Residex sa vztahovali uvedené povinnosti nálezitej starostlivosti, sa táto spolocnost nemôze dovolávat ani toho, ze mesto Rotterdam sa nemohlo odchýlit od svojho skorsieho stanoviska (venire contra factum proprium)([53]53). Ak by sa namietalo voci mestu Rotterdam z dôvodu, ze jeho orgán vydal záruku v rozpore s právom Únie, bolo by to úplne v rozpore s predmetom ochrany európskeho práva hospodárskej sútaze vseobecne, ako aj s clánkom 108 ods. 3 tretou vetou ZFEÚ osobitne. Orgán verejnej moci musí mat moznost tvrdit pred vnútrostátnym súdom, ze výhoda alebo platba, na ktorú si od neho urcitý podnik nárokuje, je v rozpore s právom Únie.([54]54) Naopak, vo vseobecnosti je prípustné, aby mohol podnik pred vnútrostátnym súdom tvrdit, ze platba, ktorá sa od neho pozaduje, je v rozpore s právom hospodárskej sútaze.([55]55) 81. Po druhé, obcianskoprávna neplatnost záruky, ktorú Komisia neschválila, je rovnako nevyhnutná na dosiahnutie ciela clánku 108 ods. 3 tretej vety ZFEÚ. 82. Z cisto teoretického hladiska si nepochybne mozno predstavit vyhlásenie neplatnosti len casti tejto záruky, t. j. v rozsahu, v akom obsahuje protisútaznú výhodu pre veritela. V prípade, ako je ten v prejednávanej veci, by to malo za následok, ze mesto ako rucitel by bolo povinné zaplatit na základe záruky a prípadne by mohlo znízit svoju dlznú sumu o sumu zodpovedajúcu poplatku za poskytnutie záruky podla trhovej sadzby. 83. Na dosiahnutie ciela clánku 108 ods. 3 tretej vety ZFEÚ by vsak bolo pripustenie takejto ciastocnej neplatnosti ovela menej vhodné ako neplatnost v celom rozsahu. 84. Na jednej strane by mal totiz vnútrostátny súd tazkú úlohu preskúmat, aké boli v okamihu poskytnutia pomoci trhové náklady poplatku, a teda primeraný poplatok. Ak by dlzník, ako je to v prejednávanej veci, nemohol na trhu získat nijaký úver, za výhodu veritela by sa vzhladom na skutocnost, ze zmluva o úvere by sa v kazdom prípade bez tejto záruky nebola uzavrela, musela povazovat celková výska úveru, t. j. celá suma, na ktorú sa vztahovala záruka.([56]56) 85. Na druhej strane v prípade neplatnosti (len) casti záruky by bol veritel, ktorý bol zvýhodnený touto pomocou, vo velkom rozsahu zbavený svojho dielu zodpovednosti za dodrziavanie európskych pravidiel hospodárskej sútaze.([57]57) Veritelia, ktorí boli zvýhodnení pomocou, by tak boli nesprávne podnecovaní k tomu, aby sa urýchlene zúcastnovali na financovaní projektov, pre ktoré neexistuje nijaké schválenie podla európskeho práva státnej pomoci. 86. Je pravda, ze Súdny dvor nepozaduje úplné vrátenie pomoci poskytnutej v rozpore s clánkom 108 ods. 3 tretou vetou ZFEÚ v kazdom prípade. Vo veci, ktorá viedla k uz citovanému rozsudku CELF a Ministre de la Culture et de la Communication, sa Súdny dvor uspokojil so skutocnostou, ze príjemca pomoci bol zaviazaný znásat to, aby ekonomická výhoda, ktorú získal od orgánov verejnej moci, podliehala vhodnej úrokovej sadzbe, pricom pomoc ako taká nemusela byt vrátená.([58]58) Táto judikatúra sa vsak uplatnuje iba na prípady, v ktorých pomoc poskytnutá v rozpore s clánkom 108 ods. 3 tretou vetou ZFEÚ je neskôr schválená "pozitívnym rozhodnutím" Komisie.([59]59) V dôsledku toho je rozhodujúcim kritériom umoznujúcim urcit, ci môze príjemca pomoci pozadovat vyplatenie pomoci za obdobie pred prijatím pozitívneho rozhodnutia alebo ci si môze ponechat uz vyplatenú pomoc, konstatovanie Komisie o zlucitelnosti pomoci s vnútorným trhom.([60]60) 3. Ciastkový záver 87. Na záver mozno konstatovat, ze státna záruka za súkromný úver poskytnutá v rozpore s clánkom 108 ods. 3 tretou vetou ZFEÚ a bez schválenia Komisie ex post sa musí povazovat za neplatnú, ak je príjemcom pomoci aj samotný veritel. VI - Návrh 88. Vzhladom na úvahy, ktoré sú uvedené vyssie, navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prejudiciálnu otázku vnútrostátneho súdu takto: Státna záruka poskytnutá za súkromný úver v rozpore s clánkom 108 ods. 3 tretou vetou ZFEÚ a bez schválenia Európskej komisie ex post sa nesmie povazovat za neplatnú s výnimkou prípadu, v ktorom je príjemcom pomoci aj samotný veritel. __________________________________________________________________ [61]1 - Jazyk prednesu: nemcina. __________________________________________________________________ [62]2 - Ú. v. EÚ C 155, 2008, s. 10. __________________________________________________________________ [63]3 - Oznámenie Komisie o uplatnovaní clánkov 87 a 88 Zmluvy o státnej pomoci vo forme záruk (Ú. v. ES C 71, 2000, s. 14; Mim. vyd. 08/001, s. 369); pozri najmä body 2.1.1, 2.2.1, 2.2.2 a 6.5. __________________________________________________________________ [64]4 - Ú. v. EÚ C 85, 2009, s. 1. __________________________________________________________________ [65]5 - Burgerlijk Wetboek. __________________________________________________________________ [66]6 - Tieto tri spolocnosti sú spolocnostami podla holandského práva. __________________________________________________________________ [67]7 - V tom case to zodpovedalo sume priblizne vo výske 13,9 milióna eur. __________________________________________________________________ [68]8 - Gemeentelijk Havenbedrijf Rotterdam. __________________________________________________________________ [69]9 - Rozsudky z 12. februára 2008, CELF a Ministre de la Culture et de la Communication, C-199/06, Zb. s. I-469, bod 46, ako aj z 18. decembra 2008, Wienstrom, C-384/07, Zb. s. I-10393, bod 28, v rovnakom zmysle rozsudok z 5. októbra 2006, Tansalpine Ölleitung in Österreich, C-368/04, Zb. s.I-9957, bod 50. __________________________________________________________________ [70]10 - Rozsudky Transalpine Ölleitung in Österreich, (uz citovaný v poznámke pod ciarou 9, bod 47, ako aj CELF a Ministre de la Culture et de la Communication, uz citovaný v poznámke 9, bod 41; pozri tiez rozsudky z 21. novembra 1991, Fédération nationale du commerce extérieur des produits alimentaires a Syndicat national des négociants et transformateurs de saumon, C-354/90, Zb. s. I-5505, bod 12; z 11. júla 1996, SFEI a i., C-39/94, Zb. s. I-3547, bod 40; z 21. októbra 2003, van Calster a i., C-261/01 a C-262/01, Zb. s. I-12249, bod 64, ako aj z 21. júla 2005, Xunta de Galicia, C-71/04, Zb. s. I-7419, bod 49. Pozri okrem iného bod 30 oznámenia o úlohe vnútrostátnych súdov. __________________________________________________________________ [71]11 - Pozri v tejto súvislosti rozsudky Fédération nationale du commerce extérieur des produits alimentaires a Syndicat national des négociants et transformateurs de saumon, uz citovaný v poznámke pod ciarou 10, body 12 a 17, ako aj z 20. septembra 2001, Banks, C-390/98, Zb. s. I-6117, bod 73. __________________________________________________________________ [72]12 - Ide o to, co sa zvycajne nazýva "ciel predchádzania" alebo "predchádzanie", z coho vychádza clánok 108 ods. 3 tretia veta ZFEÚ; pozri v tomto zmysle rozsudok CELF a Ministre de la Culture et de la Communication (uz citovaný v poznámke 9, body 47 a 48). __________________________________________________________________ [73]13 - Pozri v tomto zmysle rozsudky Transalpine Ölleitung in Österreich, uz citovaný v poznámke pod ciarou 9, body 46 a 50, ako aj CELF a Ministre de la Culture et de la Communication, uz citovaný v poznámke pod ciarou 9, body 38 a 46; pozri tiez rozsudky Banks, uz citovaný v poznámke pod ciarou 11, bod 75, a z 15. decembra 2005, Unicredito Italiano, C-148/04, Zb. s. I-11137, bod 113. __________________________________________________________________ [74]14 - Pozri v tomto zmysle rozsudky z 21. marca 1990, Belgicko/Komisia, nazývaný "Tubemeuse", C-142/87, Zb. s. I-959, bod 66; z 20. marca 1997, Alcan Deutschland, C-24/95, Zb. s. I-1591, bod 23; Unicredito Italiano, uz citovaný v poznámke pod ciarou 13, bod 113, ako aj z 20. mája 2010, Scott a Kimberly Clark, C-210/09, zatial neuverejnený v Zbierke, bod 31. __________________________________________________________________ [75]15 - Zdá sa, ze Súdny dvor vychádzal z tohto rozlisovania aj v rozsudku z 24. októbra 1996, Nemecko a i./Komisia (C-329/93, C-62/95 a C-63/95, Zb. s. I-5151, bod 56); z tohto rozsudku vyplýva, ze podnik, ktorý bol úcastníkom úverovej operácie, mozno povazovat za príjemcu pomoci len vtedy, ak získal zodpovedajúcu ekonomickú výhodu. __________________________________________________________________ [76]16 - Bod 2.2 oznámenia o zárukách. __________________________________________________________________ [77]17 - Rozsudok z 5. októbra 2000, Nemecko/Komisia (C-288/96, Zb. s. I-8237, bod 31); pozri v tomto zmysle aj bod 4.1 písm. a) oznámenia o zárukách, ktorý upresnuje, ze "ak sa pravdepodobnost, ze dlzník nebude schopný pôzicku splatit, javí ako mimoriadne vysoká, táto trhová sadzba nemusí existovat a vo výnimocných prípadoch sa prvok pomoci v záruke môze ukázat taký vysoký ako suma skutocne krytá touto zárukou". __________________________________________________________________ [78]18 - Vnútrostátny súd v prejednávanej veci zdôraznuje, ze vdaka poskytnutiu záruky veritelovi mohla Aerospace od neho získat úver, ktorý by za bezných trhových podmienok nikdy nebola mohla získat. To ma vedie k záveru, ze Aerospace by za bezných trhových podmienok - a nielen za menej výhodných podmienok - urcite nemohla získat ani záruku ako takú. __________________________________________________________________ [79]19 - Rozsudok z 27. júna 2000, C-404/97, Zb. s. I-4897. __________________________________________________________________ [80]20 - Empresa Para a Agroalimentaçăo e Cerais SA. __________________________________________________________________ [81]21 - Dna 26. júla 1996, ked EPAC získala oprávnenie na rokovania o úvere, zodpovedala suma 50 miliárd PTE sume priblizne 255,2 milióna ECU (kurz podla Ú. v. ES C 218, 1996, s. 1), jedno ECU dnes zodpovedá jednému euru. __________________________________________________________________ [82]22 - Dna 30. septembra 1996, ked bola poskytnutá záruka, suma 30 miliárd PTE zodpovedala sume priblizne 153,7 milióna ECU (kurz podla Ú. v. ES C 288, 1996, s. 1), jedno ECU dnes zodpovedá jednému euru. __________________________________________________________________ [83]23 - Clánok 1 a clánok 2 ods. 1 rozhodnutia Komisie 97/762/ES z 9. júla 1997 o opatreniach, ktoré prijalo Portugalsko v prospech EPAC - Empresa Para a Agroalimentaçăo e Cereais SA [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 311, s. 25), ktoré boli zopakované v bode 16 rozsudku Komisia/Portugalsko (uz citovaný v poznámke pod ciarou 19). __________________________________________________________________ [84]24 - Rozsudok Komisia/Portugalsko, uz citovaný v poznámke pod ciarou 19, body 16 a 38. __________________________________________________________________ [85]25 - Rozsudok Komisia/Portugalsko, uz citovaný v poznámke pod ciarou 19, bod 47. __________________________________________________________________ [86]26 - V bode 46 rozsudku Komisia/Portugalsko (uz citovaný v poznámke pod ciarou 19) Súdny dvor odkazuje na "povinnost odstránit protiprávnu pomoc prostredníctvom vrátenia" a v bode 48 toho istého rozsudku dodáva, ze "financná výhoda, ktorá sa musí vrátit..., spocíva v rozdiele medzi financnými nákladmi na trhu bankových úverov... a financnými nákladmi, ktoré EPAC skutocne zaplatila"; pozri navyse bod 56 tohto rozsudku, kde sa znova skúma, co "[je] nevyhnutné na vrátenie financnej výhody uvedenej v spornom rozhodnutí". __________________________________________________________________ [87]27 - Vo svojej vtedajsej rozhodovacej praxi Komisia este vychádzala z výhody týkajúcej sa úroku, zatial co vo svojej súcasnej praxi vychádza skôr z výhody týkajúcej sa poplatku. __________________________________________________________________ [88]28 - Rozsudky Tubemeuse, uz citovaný v poznámke pod ciarou 14, bod 66; Komisia/Portugalsko, uz citovaný v poznámke pod ciarou 19, bod 38; Banks, uz citovaný v poznámke pod ciarou 11, bod 74; z 29. júna 2004, Komisia/Rada, C-110/02, Zb. s. I-6333, bod 41; CELF a Ministre de la Culture et de la Communication, uz citovaný v poznámke pod ciarou 9, bod 54, ako aj z 22. decembra 2010, Komisia/Slovensko, C-507/08, zatial neuverejnený v Zbierke, bod 42; kurzívou zvýraznila generálna advokátka. V rovnakom zmysle bod 30 oznámenia o úlohe vnútrostátnych súdov. __________________________________________________________________ [89]29 - Rozsudky z 19. septembra 2006, i-21 Germany a Arcor, C-392/04 a C-422/04, Zb. s. I-8559, bod 62; z 26. januára 2010, Transportes Urbanos y Servicios Generales, C-118/08, zatial neuverejnený v Zbierke, bod 33, ako aj z 15. apríla 2010, Barth, C-542/08, zatial neuverejnený v Zbierke, bod 19. __________________________________________________________________ [90]30 - Pozri v tomto zmysle najmä rozsudky zo 16. decembra 1976, Rewe-Zentralfinanz a Rewe-Zentral, 33/76, Zb. s. 1989, bod 5, ako aj z 15. apríla 2008, Impact, C-268/06, Zb. s. I-2483, bod 46. __________________________________________________________________ [91]31 - Mesto v tejto súvislosti vychádza jednak z beznej praxe veritelov a jednak z ustanovenia zmluvy o úvere, ktorú v danom prípade uzatvorili Residex a Aerospace. __________________________________________________________________ [92]32 - Pozri bod 35 týchto návrhov. __________________________________________________________________ [93]33 - Rozsudky z 20. septembra 1990, Komisia/Nemecko, C-5/89, Zb. s. I-3437, bod 14; Alcan Deutschland, uz citovaný v poznámke pod ciarou 14, bod 25; z 11. novembra 2004, Demesa a Territorio Histórico de Álava/Komisia, C-183/02 P a C-187/02 P, Zb. s. I-10609, body 44 a 45, ako aj z 23. februára 2006, Atzeni a i., C-346/03 a C-529/03, Zb. s. I-1875, bod 64. __________________________________________________________________ [94]34 - Ku konkrétnemu prípadu, ked sa aj veritel povazuje za príjemcu pomoci, pozri body 69 az 87 týchto návrhov nizsie. __________________________________________________________________ [95]35 - Pozri v tejto súvislosti najmä rozsudky Alcan Deutschland, uz citovaný v poznámke pod ciarou 14, bod 49; Demesa a Territorio Histórico de Álava/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 33, body 44 a 45; Atzeni a i., uz citovaný v poznámke pod ciarou 33, body 64 a 65, ako aj z 22. apríla 2008, Komisia/Salzgitter, C-408/04 P, Zb. s. I-2767, bod 104. Pozri v tejto súvislosti tiez právne stanovisko Komisie, ktoré vyjadrila v bode 2.3.2 svojho oznámenia o zárukách, v ktorom sa zaoberá dôsledkami protiprávnosti pomoci na existujúci právny vztah medzi státom a veritelom v prípade, ak je príjemcom pomoci aj samotný veritel. Nijaký iný záver nemozno vyvodit ani z niekolkokrát diskutovaného oznámenia Komisie z roku 1983 (Ú. v. ES C 318, s. 3), ktoré sa rovnako vztahuje iba na príjemcu protiprávnej pomoci: "Komisia informuje... potenciálnych príjemcov státnej pomoci o tom, ze kazdý príjemca pomoci poskytnutej protiprávne... ju prípadne bude musiet vrátit" [neoficiálny preklad]. __________________________________________________________________ [96]36 - Pozri v tejto súvislosti bod 40 týchto návrhov vyssie. __________________________________________________________________ [97]37 - Rozsudok Súdu prvého stupna z 13. júna 2000, EPAC/Komisia, T-204/97 a T-270/97, Zb. s. II-2267, bod 144; v rovnakom zmysle pozri tiez rozsudok Vseobecného súdu z 13 septembra 2010, Grécko a i./Komisia, T-415/05, T-416/05 a T-423/05, zatial neuverejnený v Zbierke, bod 354. __________________________________________________________________ [98]38 - To isté platí pre bod 12 návrhov, ktoré predniesol generálny advokát Cosmas vo veci, ktorá viedla k rozsudku Nemecko a i./Komisia (uz citovaný v poznámke pod ciarou 15), a bod 53 návrhov, ktoré predniesol generálny advokát Ruiz-Jarabo Colomer vo veci, ktorá viedla k rozsudku Komisia/Portugalsko (uz citovaný v poznámke pod ciarou 19). __________________________________________________________________ [99]39 - Pozri tiez rozsudok CELF a Ministre de la Culture et de la Communication (uz citovaný v poznámke pod ciarou 9, bod 40), v ktorom sa Súdny dvor vyslovil proti takému výkladu práva Únie, ktorý by viedol k zvýhodneniu nedodrzania clánku 108 ods. 3 tretej vety ZFEÚ (predtým clánok 88 ods. 3 tretia veta ES). __________________________________________________________________ [100]40 - Pozri v tejto súvislosti bod 61 týchto návrhov s poznámkou pod ciarou 37. __________________________________________________________________ [101]41 - Pozri v tejto súvislosti bod 169 mojich návrhov vo veci Akzo Nobel Chemicals a Akcros Chemicals/Komisia (rozsudok zo 14. septembra 2010, C-550/07 P, zatial neuverejnený v Zbierke). __________________________________________________________________ [102]42 - Rozsudok CELF a Ministre de la Culture et de la Communication, uz citovaný v poznámke pod ciarou 9, bod 53; pozri tiez rozsudok Wienstrom, uz citovaný v poznámke pod ciarou 9, bod 29. __________________________________________________________________ [103]43 - Pozri body 41 az 43 týchto návrhov vyssie. __________________________________________________________________ [104]44 - Súdy rozhodujúce v spore vo veci samej túto otázku ocividne neskúmali; pozri v tejto súvislosti bod 53 návrhov, ktoré predniesol generálny advokát Keus pri odvolaní pred Hoge Raad. __________________________________________________________________ [105]45 - Ani Komisia vo svojom oznámení o zárukách v ziadnom prípade neusudzuje, ze vsetky záruky orgánov verejnej moci automaticky predstavujú pomoc pre veritela. Naopak, z bodov 2.2 a 2.3.1 tohto oznámenia vyplýva, ze vo vseobecnosti je príjemcom pomoci dlzník a ze veritel má priamy prospech zo záruky iba za urcitých okolností. Komisia okrem toho potvrdila toto stanovisko pocas ústnej casti konania v tejto veci. __________________________________________________________________ [106]46 - Pozri v tejto súvislosti bod 2.3.1 oznámenia o zárukách. Bod 2.2.2 oznámenia o zárukách z roku 2000 (uvedené v poznámke pod ciarou 3 vyssie) rovnako obsahoval v podstate rovnakú formuláciu. __________________________________________________________________ [107]47 - Pozri body 14 az 17 týchto návrhov vyssie. __________________________________________________________________ [108]48 - Pozri v tejto súvislosti body 34 az 68 týchto návrhov (o situácii, ak záruka neprinása veritelovi nijakú výhodu). __________________________________________________________________ [109]49 - Pozri v tomto zmysle bod 28 poslednú vetu oznámenia o úlohe vnútrostátnych súdov. __________________________________________________________________ [110]50 - Pozri bod 60 týchto návrhov vyssie, ako aj judikatúru uvedenú v poznámke pod ciarou 33. __________________________________________________________________ [111]51 - Na takéto posudky sa Komisia odvoláva vo svojich pripomienkach. V tejto súvislosti sa nemôzem nijako vyjadrit ku kvalite týchto posudkov. __________________________________________________________________ [112]52 - Pozri v tomto zmysle rozsudok CELF a Ministre de la Culture et de la Communication (uz citovaný v poznámke pod ciarou 9, body 66 az 68), ako aj bod 2.3.2 oznámenia o zárukách; pozri okrem toho rozsudok Alcan Deutschland (uz citovaný v poznámke pod ciarou 14, body 25 a 49), v ktorom Súdny dvor konstatoval, ze podniky, ktoré sú príjemcami pomoci, sa môzu spoliehat na zásadu legality pomoci len vtedy, ak bola poskytnutá v súlade s postupom stanoveným v clánku 108 ZFEÚ. __________________________________________________________________ [113]53 - To isté platí pre zásadu "nemo audiatur propriam turpitudinem allegans", ktorú na pojednávaní uviedla nemecká vláda. __________________________________________________________________ [114]54 - To uviedol Súdny dvor tiez ako predpoklad v rozsudkoch z 3. marca 2005, Heiser (C-172/03, Zb. s. I-1627, bod 18 spolu s bodmi 58 a 59), ako aj Transalpine Ölleitung in Österreich (uz citovaný v poznámke pod ciarou 9, najmä bod 49). __________________________________________________________________ [115]55 - To platí predovsetkým vtedy, ak povinná verejnoprávna platba predstavuje neoddelitelný prvok rezimu pomoci, ktorá je v rozpore s právom Únie: pozri v tejto súvislosti rozsudky van Calster a i. (uz citovaný v poznámke pod ciarou 10, najmä body 54 a 65); zo 7. septembra 2006, Laboratoires Boiron (C-526/04, Zb. s. I-7529, najmä bod 40), ako aj z 22. decembra 2008, Régie Networks (C-333/07, Zb. s. I-10807). V spore medzi fyzickými osobami je rovnako mozné, ze jeden z úcastníkov konania uvedie, ze dohodnutá sluzba je v rozpore s ustanoveniami európskeho práva hospodárskej sútaze: pozri rozsudok z 20. septembra 2001, Courage a Crehan (C-453/99, Zb. s. I-6297, najmä bod 24). __________________________________________________________________ [116]56 - Úvahy uvedené v bode 35 týchto návrhov vyssie platia v tejto súvislosti analogicky. __________________________________________________________________ [117]57 - K povinnostiam nálezitej starostlivosti príjemcu pomoci pozri bod 60 týchto návrhov vyssie, ako aj bod 33 tam citovanej judikatúry. __________________________________________________________________ [118]58 - Uz citovaný v poznámke pod ciarou 9, body 52 a 53; v rovnakom zmysle rozsudok Wienstrom, uz citovaný v poznámke pod ciarou 9, body 28 az 30. __________________________________________________________________ [119]59 - To je zdôraznené v rozsudku CELF a Ministre de la Culture et de la Communication (uz citovaný v poznámke pod ciarou 9) s formuláciami ako "pokial Komisia prijme pozitívne rozhodnutie" (bod 49), "v situácii, akou je tá vo veci samej" (bod 52) a "pokial Komisia prijala konecné rozhodnutie" (bod 55). __________________________________________________________________ [120]60 - Rozsudok Wienstrom, uz citovaný v poznámke pod ciarou 9, bod 31. References 1. file:///tmp/lynxXXXXeL53nL/L94813-9590TMP.html#Footnote1 2. file:///tmp/lynxXXXXeL53nL/L94813-9590TMP.html#Footnote2 3. file:///tmp/lynxXXXXeL53nL/L94813-9590TMP.html#Footnote3 4. file:///tmp/lynxXXXXeL53nL/L94813-9590TMP.html#Footnote4 5. file:///tmp/lynxXXXXeL53nL/L94813-9590TMP.html#Footnote5 6. file:///tmp/lynxXXXXeL53nL/L94813-9590TMP.html#Footnote6 7. file:///tmp/lynxXXXXeL53nL/L94813-9590TMP.html#Footnote7 8. file:///tmp/lynxXXXXeL53nL/L94813-9590TMP.html#Footnote8 9. file:///tmp/lynxXXXXeL53nL/L94813-9590TMP.html#Footnote9 10. file:///tmp/lynxXXXXeL53nL/L94813-9590TMP.html#Footnote10 11. file:///tmp/lynxXXXXeL53nL/L94813-9590TMP.html#Footnote11 12. file:///tmp/lynxXXXXeL53nL/L94813-9590TMP.html#Footnote12 13. file:///tmp/lynxXXXXeL53nL/L94813-9590TMP.html#Footnote13 14. file:///tmp/lynxXXXXeL53nL/L94813-9590TMP.html#Footnote14 15. file:///tmp/lynxXXXXeL53nL/L94813-9590TMP.html#Footnote15 16. file:///tmp/lynxXXXXeL53nL/L94813-9590TMP.html#Footnote16 17. file:///tmp/lynxXXXXeL53nL/L94813-9590TMP.html#Footnote17 18. file:///tmp/lynxXXXXeL53nL/L94813-9590TMP.html#Footnote18 19. file:///tmp/lynxXXXXeL53nL/L94813-9590TMP.html#Footnote19 20. file:///tmp/lynxXXXXeL53nL/L94813-9590TMP.html#Footnote20 21. file:///tmp/lynxXXXXeL53nL/L94813-9590TMP.html#Footnote21 22. file:///tmp/lynxXXXXeL53nL/L94813-9590TMP.html#Footnote22 23. file:///tmp/lynxXXXXeL53nL/L94813-9590TMP.html#Footnote23 24. file:///tmp/lynxXXXXeL53nL/L94813-9590TMP.html#Footnote24 25. file:///tmp/lynxXXXXeL53nL/L94813-9590TMP.html#Footnote25 26. file:///tmp/lynxXXXXeL53nL/L94813-9590TMP.html#Footnote26 27. file:///tmp/lynxXXXXeL53nL/L94813-9590TMP.html#Footnote27 28. file:///tmp/lynxXXXXeL53nL/L94813-9590TMP.html#Footnote28 29. file:///tmp/lynxXXXXeL53nL/L94813-9590TMP.html#Footnote29 30. file:///tmp/lynxXXXXeL53nL/L94813-9590TMP.html#Footnote30 31. file:///tmp/lynxXXXXeL53nL/L94813-9590TMP.html#Footnote31 32. file:///tmp/lynxXXXXeL53nL/L94813-9590TMP.html#Footnote32 33. file:///tmp/lynxXXXXeL53nL/L94813-9590TMP.html#Footnote33 34. file:///tmp/lynxXXXXeL53nL/L94813-9590TMP.html#Footnote34 35. file:///tmp/lynxXXXXeL53nL/L94813-9590TMP.html#Footnote35 36. file:///tmp/lynxXXXXeL53nL/L94813-9590TMP.html#Footnote36 37. file:///tmp/lynxXXXXeL53nL/L94813-9590TMP.html#Footnote37 38. file:///tmp/lynxXXXXeL53nL/L94813-9590TMP.html#Footnote38 39. file:///tmp/lynxXXXXeL53nL/L94813-9590TMP.html#Footnote39 40. file:///tmp/lynxXXXXeL53nL/L94813-9590TMP.html#Footnote40 41. file:///tmp/lynxXXXXeL53nL/L94813-9590TMP.html#Footnote41 42. file:///tmp/lynxXXXXeL53nL/L94813-9590TMP.html#Footnote42 43. file:///tmp/lynxXXXXeL53nL/L94813-9590TMP.html#Footnote43 44. file:///tmp/lynxXXXXeL53nL/L94813-9590TMP.html#Footnote44 45. file:///tmp/lynxXXXXeL53nL/L94813-9590TMP.html#Footnote45 46. file:///tmp/lynxXXXXeL53nL/L94813-9590TMP.html#Footnote46 47. file:///tmp/lynxXXXXeL53nL/L94813-9590TMP.html#Footnote47 48. file:///tmp/lynxXXXXeL53nL/L94813-9590TMP.html#Footnote48 49. file:///tmp/lynxXXXXeL53nL/L94813-9590TMP.html#Footnote49 50. file:///tmp/lynxXXXXeL53nL/L94813-9590TMP.html#Footnote50 51. file:///tmp/lynxXXXXeL53nL/L94813-9590TMP.html#Footnote51 52. file:///tmp/lynxXXXXeL53nL/L94813-9590TMP.html#Footnote52 53. file:///tmp/lynxXXXXeL53nL/L94813-9590TMP.html#Footnote53 54. file:///tmp/lynxXXXXeL53nL/L94813-9590TMP.html#Footnote54 55. file:///tmp/lynxXXXXeL53nL/L94813-9590TMP.html#Footnote55 56. file:///tmp/lynxXXXXeL53nL/L94813-9590TMP.html#Footnote56 57. file:///tmp/lynxXXXXeL53nL/L94813-9590TMP.html#Footnote57 58. file:///tmp/lynxXXXXeL53nL/L94813-9590TMP.html#Footnote58 59. file:///tmp/lynxXXXXeL53nL/L94813-9590TMP.html#Footnote59 60. file:///tmp/lynxXXXXeL53nL/L94813-9590TMP.html#Footnote60 61. file:///tmp/lynxXXXXeL53nL/L94813-9590TMP.html#Footref1 62. file:///tmp/lynxXXXXeL53nL/L94813-9590TMP.html#Footref2 63. file:///tmp/lynxXXXXeL53nL/L94813-9590TMP.html#Footref3 64. file:///tmp/lynxXXXXeL53nL/L94813-9590TMP.html#Footref4 65. file:///tmp/lynxXXXXeL53nL/L94813-9590TMP.html#Footref5 66. file:///tmp/lynxXXXXeL53nL/L94813-9590TMP.html#Footref6 67. file:///tmp/lynxXXXXeL53nL/L94813-9590TMP.html#Footref7 68. file:///tmp/lynxXXXXeL53nL/L94813-9590TMP.html#Footref8 69. file:///tmp/lynxXXXXeL53nL/L94813-9590TMP.html#Footref9 70. file:///tmp/lynxXXXXeL53nL/L94813-9590TMP.html#Footref10 71. file:///tmp/lynxXXXXeL53nL/L94813-9590TMP.html#Footref11 72. file:///tmp/lynxXXXXeL53nL/L94813-9590TMP.html#Footref12 73. file:///tmp/lynxXXXXeL53nL/L94813-9590TMP.html#Footref13 74. file:///tmp/lynxXXXXeL53nL/L94813-9590TMP.html#Footref14 75. file:///tmp/lynxXXXXeL53nL/L94813-9590TMP.html#Footref15 76. file:///tmp/lynxXXXXeL53nL/L94813-9590TMP.html#Footref16 77. file:///tmp/lynxXXXXeL53nL/L94813-9590TMP.html#Footref17 78. file:///tmp/lynxXXXXeL53nL/L94813-9590TMP.html#Footref18 79. file:///tmp/lynxXXXXeL53nL/L94813-9590TMP.html#Footref19 80. file:///tmp/lynxXXXXeL53nL/L94813-9590TMP.html#Footref20 81. file:///tmp/lynxXXXXeL53nL/L94813-9590TMP.html#Footref21 82. file:///tmp/lynxXXXXeL53nL/L94813-9590TMP.html#Footref22 83. file:///tmp/lynxXXXXeL53nL/L94813-9590TMP.html#Footref23 84. file:///tmp/lynxXXXXeL53nL/L94813-9590TMP.html#Footref24 85. file:///tmp/lynxXXXXeL53nL/L94813-9590TMP.html#Footref25 86. file:///tmp/lynxXXXXeL53nL/L94813-9590TMP.html#Footref26 87. file:///tmp/lynxXXXXeL53nL/L94813-9590TMP.html#Footref27 88. file:///tmp/lynxXXXXeL53nL/L94813-9590TMP.html#Footref28 89. file:///tmp/lynxXXXXeL53nL/L94813-9590TMP.html#Footref29 90. file:///tmp/lynxXXXXeL53nL/L94813-9590TMP.html#Footref30 91. file:///tmp/lynxXXXXeL53nL/L94813-9590TMP.html#Footref31 92. file:///tmp/lynxXXXXeL53nL/L94813-9590TMP.html#Footref32 93. file:///tmp/lynxXXXXeL53nL/L94813-9590TMP.html#Footref33 94. file:///tmp/lynxXXXXeL53nL/L94813-9590TMP.html#Footref34 95. file:///tmp/lynxXXXXeL53nL/L94813-9590TMP.html#Footref35 96. file:///tmp/lynxXXXXeL53nL/L94813-9590TMP.html#Footref36 97. file:///tmp/lynxXXXXeL53nL/L94813-9590TMP.html#Footref37 98. file:///tmp/lynxXXXXeL53nL/L94813-9590TMP.html#Footref38 99. file:///tmp/lynxXXXXeL53nL/L94813-9590TMP.html#Footref39 100. file:///tmp/lynxXXXXeL53nL/L94813-9590TMP.html#Footref40 101. file:///tmp/lynxXXXXeL53nL/L94813-9590TMP.html#Footref41 102. file:///tmp/lynxXXXXeL53nL/L94813-9590TMP.html#Footref42 103. file:///tmp/lynxXXXXeL53nL/L94813-9590TMP.html#Footref43 104. file:///tmp/lynxXXXXeL53nL/L94813-9590TMP.html#Footref44 105. file:///tmp/lynxXXXXeL53nL/L94813-9590TMP.html#Footref45 106. file:///tmp/lynxXXXXeL53nL/L94813-9590TMP.html#Footref46 107. file:///tmp/lynxXXXXeL53nL/L94813-9590TMP.html#Footref47 108. file:///tmp/lynxXXXXeL53nL/L94813-9590TMP.html#Footref48 109. file:///tmp/lynxXXXXeL53nL/L94813-9590TMP.html#Footref49 110. file:///tmp/lynxXXXXeL53nL/L94813-9590TMP.html#Footref50 111. file:///tmp/lynxXXXXeL53nL/L94813-9590TMP.html#Footref51 112. file:///tmp/lynxXXXXeL53nL/L94813-9590TMP.html#Footref52 113. file:///tmp/lynxXXXXeL53nL/L94813-9590TMP.html#Footref53 114. file:///tmp/lynxXXXXeL53nL/L94813-9590TMP.html#Footref54 115. file:///tmp/lynxXXXXeL53nL/L94813-9590TMP.html#Footref55 116. file:///tmp/lynxXXXXeL53nL/L94813-9590TMP.html#Footref56 117. file:///tmp/lynxXXXXeL53nL/L94813-9590TMP.html#Footref57 118. file:///tmp/lynxXXXXeL53nL/L94813-9590TMP.html#Footref58 119. file:///tmp/lynxXXXXeL53nL/L94813-9590TMP.html#Footref59 120. file:///tmp/lynxXXXXeL53nL/L94813-9590TMP.html#Footref60