NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA PAOLO MENGOZZI prednesené 24. mája 2011 ( [1]1 ) Vec C-209/10 Post Danmark A/S proti Konkurrencerĺdet [návrh na zacatie prejudiciálneho konania podaný Hřjesteret (Dánsko)] "Clánok 102 ZFEÚ -- Dánsky trh distribúcie neadresovaných postových zásielok -- Zneuzitie dominantného postavenia -- Selektívne znízenie cien distribúcie neadresovaných postových zásielok -- Ceny nizsie ako priemerné celkové náklady -- Ceny vyssie ako priemerné diferencné náklady -- Vylúcenie konkurenta -- Úmysel -- Úcinok -- Uplatnovanie cenovej diskriminácie -- Predátorské ceny" I - Úvod 1. Tento návrh na zacatie prejudiciálneho konania podaný Hřjesteret (Dánsko) sa týka výkladu clánku 82 ES (ktorý zodpovedá súcasnému clánku 102 ZFEÚ). 2. Vnútrostátny súd si predovsetkým zelá zistit, ci postový podnik, v danom prípade Post Danmark A/S (dalej len "Post Danmark"), zneuzil svoje dominantné postavenie na dánskom trhu distribúcie neadresovaných postových zásielok ( [2]2 ) z toho dôvodu, ze selektívne uplatnoval nízke ceny pri uzatváraní zmlúv s troma velkými zákazníkmi svojho hlavného konkurenta, konkrétne spolocnosti Forbruger-Kontack (dalej len "FK"), ak by aj bolo preukázané, ze tieto ceny neboli stanovené s cielom vylúcit FK. 3. Za predpokladu, ze by tento jediný dôvod bol nedostatocný, vnútrostátny súd v podstate ziada Súdny dvor, aby uviedol relevantné dodatocné okolnosti, na ktoré by mal vnútrostátny súd prihliadat pri konstatovaní vylucovacieho zneuzitia prostredníctvom ceny. 4. Pred preskúmaním týchto otázok, ktorých vyriesenie nie je jednoduché, je potrebné pripomenút zásadné okolnosti sporu vo veci samej, ktoré sú základom tohto prejudiciálneho konania. 5. Post Danmark a FK sú dva najväcsie podniky na dánskom trhu distribúcie neadresovanej posty. Tento trh je úplne liberalizovaný a nespadá pod dánsku právnu úpravu o postových sluzbách preberajúcu smernicu 97/67/ES o spolocných pravidlách rozvoja vnútorného trhu postových sluzieb spolocenstva a zlepsovaní kvality sluzieb ( [3]3 ). 6. V case skutkových okolností sporu vo veci samej, konkrétne v rokoch 2003 a 2004, vsak Post Danmark podla uznesenia vnútrostátneho súdu pozíval výlucné právo distribúcie adresovaných listov a balíkov neprekracujúcich urcitú hmotnost, s ktorým bola spojená povinnost univerzálnej sluzby distribúcie adresovaných postových zásielok pod urcitou hmotnostou ( [4]4 ). Tento podnik tak disponoval distribucnou sietou, ktorá pokrývala celé dánske územie a ktorá bola tiez pouzívaná pre liberalizovanú cinnost distribúcie neadresovaných postových zásielok. 7. Hlavným predmetom cinnosti FK, dcérskej spolocnosti dánskej tlaciarenskej skupiny, je distribúcia neadresovaných postových zásielok. V case skutkových okolností sporu vo veci samej vytvoril tento podnik distribucnú siet pokrývajúcu takmer celé dánske územie, predovsetkým nadobudnutím malých prevádzkovatelov na dánskom trhu distribúcie neadresovaných postových zásielok. 8. Az do roku 2004 boli hlavnými zákazníkmi FK tri skupiny obchodných retazcov SuperBest, Spar a Coop. 9. Koncom roku 2003 Post Danmark uzatvorila zmluvy s týmito troma skupinami, ktorými od zaciatku roku 2004 prevzala distribúciu ich neadresovaných postových zásielok. 10. Z uznesenia vnútrostátneho súdu vyplýva, ze zmluva uzatvorená so skupinou Coop, po rokovaniach vedených tak so spolocnostou Post Danmark ako aj so spolocnostou FK, predstavovala viac ako trojnásobok rocného objemu distribúcie neadresovaných postových zásielok hlavného zákazníka spolocnosti Post Danmark. Pre skupinu Coop sa distribuovalo pät listov na domácnost, zatial co pre ziadneho z predoslých zákazníkov spolocnosti Post Danmark sa nedistribuovalo viac ako jeden list na domácnost a islo o prvú zmluvu spolocnosti Post Danmark predpokladajúcu distribúciu neadresovaných postových zásielok v piatky a soboty. Z hladiska ceny bola ponuka spolocnosti Post Danmark adresovaná retazcu Coop nizsia ako cena ponúkaná iným jej zákazníkom. Tejto skupine tiez bola poskytnutá vyssia zlava z cenníkovej ceny ako iným zákazníkom. 11. Okrem toho vnútrostátny súd uvádza, ze náklady na distribúciu neadresovaných postových zásielok spolocnosti Post Danmark klesli o 0,13 DKK za zásielku medzi rokmi 2003 a 2004 a ze cena navrhovaná skupine Coop neumoznuje tomuto podniku pokryt svoje priemerné celkové náklady ale iba jeho priemerné diferencné náklady. 12. Po staznosti spolocnosti FK vytýkajúcej spolocnosti Post Danmark uplatnovanie predátorských cien, diskriminacné ceny a zlavy a vernostné zlavy, ako aj to, ze uplatnovala krízové dotácie, Konkurrencerĺdet (rada pre hospodársku sútaz) rozhodnutím z 29. septembra 2004 konstatovala, ze spolocnost Post Danmark najmä porusila clánok 82 ES tým, ze v rokoch 2003 a 2004 uplatnovala primárnu cenovú diskrimináciu ("primary-line discrimination") v podobe uplatnovania odlisných cien vo vztahu k zákazníkom svojho konkurenta v porovnaní s tými, ktoré uplatnovala vo vztahu k svojim vlastným zákazníkom. 13. Tento orgán tiez konstatoval, ze spolocnost Post Danmark zneuzila svoje dominantné postavenie uplatnovaním primárnej diskriminácie v podobe zliav zameraných na zákazníkov spolocnosti FK. Rovnako Konkurrencerĺdet konstatovala, ze spolocnost Post Danmark sa dopustila sekundárnej cenovej diskriminácie ("secondary-line discrimination") uplatnovaním odlisného zaobchádzania voci obchodným partnerom nachádzajúcim sa v porovnatelnej situácii. 14. Naopak, pokial ide o vytýkanú prax predátorských cien, Konkurrencerĺdet uviedla, ze otázka je zlozitá a vyzaduje si hlbsiu analýzu, cize by mala byt posúdená v rámci neskorsieho rozhodnutia tohto orgánu. Napokon, pokial ide o údajné krízové dotácie, Konkurrencerĺdet poznamenala, ze obsah spisu neumoznuje dospiet k záveru o prevodoch prostriedkov pochádzajúcich z iných oblastí cinnosti spolocnosti Post Danmark. 15. Rozhodnutím z 24. novembra 2004 Konkurrencerĺdet konstatovala, ze nemozno preukázat, ze by sa spolocnost Post Danmark úmyselne usilovala vylúcit hospodársku sútaz. V dôsledku toho tento podnik nezneuzil svoje dominantné postavenie na dánskom trhu distribúcie neadresovaných postových zásielok tým, ze by uplatnoval predátorské ceny. 16. Rozhodnutím z 1. júla 2005 Konkurrenceankenćvnet (odvolacia komisia pre hospodársku sútaz) potvrdila rozhodnutia Konkurrencerĺdet z 29. septembra 2004 a z 24. novembra 2004. 17. Toto rozhodnutie je konecné v rozsahu, v akom sa týka konstatovania sekundárnej cenovej diskriminácie v rozpore s clánkom 82 ES a nepreukázania uplatnovania predátorských cien spolocnostou Post Danmark. 18. Spolocnost Post Danmark podala proti rozhodnutiu z 1. júla 2005 odvolanie na Řstre Landsret (súd pre oblast východ) v rozsahu, v akom potvrdilo rozhodnutie Konkurrencerĺdet z 29. septembra 2004 týkajúce sa zneuzitia dominantného postavenia v podobe selektívneho uplatnovania nízkych cien vo vztahu k skupinám SuperBest, Spar a Coop (primárna diskriminácia). 19. Dna 21. decembra 2007 Řstre Landsret potvrdil rozhodnutia dánskych orgánov ochrany hospodárskej sútaze pokial ide o ich konstatovanie, ze spolocnost Post Danmark sa dopustila zneuzitia svojho dominantného postavenia na dánskom trhu distribúcie neadresovaných postových zásielok tým, ze v roku 2003 a v roku 2004 uplatnovala politiku rozdielnych cien voci bývalým zákazníkom spolocnosti FK vo vztahu k cenám uplatnovaným voci jej existujúcim zákazníkom bez toho, aby dokázala odôvodnit tieto rozdiely nákladovými faktormi. Tento súd najmä uviedol, ze táto prax bola uplatnovaná na trhu, na ktorom spolocnost Post Danmark zaujímala osobitné postavenie na základe jej podielu na trhu a jedinecnej strukturálnej výhody a na ktorom bol jej jediný významný konkurent, FK, existencne závislý od velkých zákazníkov. 20. Spolocnost Post Danmark proti tomuto rozsudku podala odvolanie na Hřjesteret, v ktorom najmä uviedla, ze na to, aby mohlo selektívne uplatnovanie nízkych cien nepokrývajúcich priemerné celkové náklady predstavovat porusenie clánku 82 ES je nevyhnutný úmysel vylúcit hospodársku sútaz. 21. Za týchto okolností Hřjesteret rozhodol prerusit konanie a polozit Súdnemu dvoru tieto dve prejudiciálne otázky: "1. Má sa clánok 82 ES vykladat v tom zmysle, ze selektívne znízenie cien zo strany dominantného postového podniku viazaného povinnostou univerzálnej sluzby na úroven, ktorá je nizsia, ako sú priemerné prevádzkové náklady tohto podniku, ale vyssia ako jeho priemerné diferencné náklady, predstavuje zneuzitie dominantného postavenia s cielom vylúcit konkurenta, ak sa preukáze, ze cena nebola stanovená na tejto úrovni na úcely vylúcenia konkurenta? 2. V prípade, ak je odpoved na otázku 1 taká, ze selektívne znízenie cien za týchto podmienok môze za urcitých okolností predstavovat zneuzitie dominantného postavenia s cielom vylúcenia konkurenta, na aké okolnosti by mal vnútrostátny súd prihliadat?" 22. V súlade s clánkom 23 Statútu Súdneho dvora Európskej únie predlozili písomné pripomienky spolocnosti Post Danmark, FK, dánska, talianska a ceská vláda ako aj Európska komisia. Títo úcastníci, ako aj Dozorný úrad EZVO, boli tiez vypocutí na pojednávaní, ktoré sa konalo 1. marca 2011. II - Analýza A - Predbezné úvahy 23. Pokial ide o snahy spolocnosti Post Danmark, najmä na pojednávaní, spochybnit pred Súdnym dvorom niektoré posúdenia vykonané vnútrostátnym súdom, povazujem za nevyhnutné pripomenút, ze v rámci konania upraveného clánkom 234 ES zalozeného na jasnom oddelení právomocí medzi vnútrostátnymi súdmi a Súdnym dvorom patrí vsetko posudzovanie skutkových okolností veci do právomoci vnútrostátneho súdu ( [5]5 ). 24. V spore vo veci samej je predovsetkým nesporné, ze relevantným trhom je dánsky trh distribúcie neadresovaných postových zásielok. Na rozdiel do toho, co tvrdila spolocnost Post Danmark vo svojich pripomienkach pred Súdnym dvorom, z obsahu spisu v spore vo veci samej nevyplýva, ze by najskôr dánske orgány ochrany hospodárskej sútaze alebo potom vnútrostátne súdy, vrátane vnútrostátneho súdu kladúceho prejudiciálne otázky, konstatovali, ze tento trh je dalej rozdelený na dva segmenty, konkrétne na jednej strane trh zásielok zasielaných pocas týzdna a na strane druhej trh "nedelnej" alebo vseobecnejsie víkendovej distribúcie. 25. Preto sa mi zdá, ze nie je potrebné zdrziavat sa úvahami spolocnosti Post Danmark, podla ktorých boli sporné cenové postupy uplatnované s (jediným alebo hlavným) cielom rozsírit ponuku distribúcie neadresovaných postových zásielok v segmente víkendovej distribúcie, ktorej az dovtedy dominovala spolocnost FK. 26. Dalej je takisto nesporné, ze na takom trhu, ako bol vymedzený vnútrostátnymi orgánmi a súdmi, spolocnost Post Danmark zaujíma "dominantné postavenie" v zmysle clánku 82 ES. Koniec koncov návrh na zacatie prejudiciálneho konania výslovne z tohto predpokladu vychádza. 27. Podla tohto návrhu dominantné postavenie spolocnosti Post Danmark vyplýva z celkovej analýzy postavenia, ktoré má tento podnik na trhu. Táto analýza sa vsak opiera predovsetkým o podiely tejto spolocnosti na trhu v hodnotovom vyjadrení, ktoré sú okolo 50 % ( [6]6 ), a o osobitnú situáciu tejto spolocnosti vyplývajúcu z jej distribucnej siete, ktorá pokrýva celé územie státu a ktorá môze byt z dôvodu ulozenej povinnosti univerzálnej sluzby distribúcie postových zásielok udrzaná bez vykonávania cinnosti distribúcie neadresovaných postových zásielok. 28. Hoci sa zo spisu vo veci samej nezdá, ze by bol skúmaný relatívny význam týchto podielov na trhu vo vztahu k trhovým podielom spolocnosti FK ( [7]7 ) a prípadná kúpna sila urcitých klientov, napriek tomu zostáva pravdou, ze v rámci rozdelenia právomocí medzi vnútrostátnymi súdmi a Súdnym dvorom Súdnemu dvoru napriek výzve uvedenej v pripomienkach spolocnosti Post Danmark neprinálezí opätovne vykonávat preskúmanie jedného alebo viacerých prvkov analýzy, ktorá viedla dánske orgány a súdy ku konstatovaniu, ze tento podnik skutocne zaujímal predmetné dominantné postavenie na vnútrostátnom trhu distribúcie neadresovaných postových zásielok. 29. Napokon je potrebné riadne vymedzit predmet prejudiciálnych otázok polozených Súdnemu dvoru. 30. V tomto ohlade je potrebné uviest, ze Súdnemu dvoru nie sú kladené otázky týkajúce sa zneuzitia dominantného postavenia v zmysle clánku 82 ES v podobe uplatnovania predátorských cien. 31. Ako totiz vyplýva zo spisu v spore vo veci samej, dánske orgány ochrany hospodárskej sútaze nedokázali zistit existenciu plánu, ktorého cielom by bolo vylúcit konkurenta v zmysle bodu 72 rozsudku vo veci Akzo/Komisia ( [8]8 ), co je záver, proti ktorému spolocnost FK pred vnútrostátnymi súdmi nenamietala. 32. Pre konstatovanie existencie uplatnovania predátorských cien v zmysle bodov 70 az 72 uz citovaného rozsudku vo veci Akzo/Komisia by totiz bolo potrebné preukázanie uplatnovania takej stratégie spolocnosti Post Danmark pretoze, ako to uvádza vnútrostátny súd, prinajmensom vo vztahu k cenám uplatnovaným spolocnostou Post Danmark v prospech Coop, jedného z troch zákazníkov spolocnosti FK, boli tieto ceny vyssie ako priemerné diferencné náklady dominantného podniku, ale nizsie ako jeho priemerné celkové náklady ( [9]9 ). 33. Zdá sa, ze odkaz, v návrhu vnútrostátneho súdu, na diferencné náklady spolocnosti Post Danmark ako na relevantné náklady, ktoré treba zohladnit v spore vo veci samej namiesto, ako to bolo v prípade uz citovaného rozsudku vo veci Akzo/Komisia, variabilných nákladov, mozno podla informácií obsiahnutých v spise vysvetlit koexistenciou jednak vyhradených a nevyhradených cinností v rámci toho istého podniku, ktorých existencia je ale v oboch prípadoch zatazená povinnostou univerzálnej sluzby, a jednak cisto komercnými cinnostami, ktoré sa rozvíjajú na liberalizovanom trhu distribúcie neadresovaných postových zásielok. 34. Porovnanie cien s variabilnými nákladmi vynalozenými dominantným podnikom povereným sluzbou vo vseobecnom hospodárskom záujme (verejná sluzba alebo univerzálna sluzba) sa totiz ukazuje ako nevhodné. Na jednej strane by mohlo vyvolat nadhodnotenie strát, pretoze sluzba vo vseobecnom hospodárskom záujme, ktorou je poverený podnik, vyvoláva vyssie náklady ako sú náklady jeho konkurentov vo vztahu k casti jeho cinnosti vykonávanej na trhu otvorenom hospodárskej sútazi. Naopak, výlucné zohladnenie variabilných nákladov dominantného podniku ako kritéria by tiez mohlo vyústit do podhodnotenia jeho nákladov, pokial tento podnik funguje s vysokými fixnými nákladmi (napríklad nákladmi viazucimi sa na vyuzívanie jeho siete) a nízkymi variabilnými nákladmi ( [10]10 ). 35. Za týchto podmienok sa zdá byt vhodné zohladnit iné nákladové kritérium, konkrétne diferencné náklady, ktoré zohladnujú fixné náklady a variabilné náklady osobitnej cinnosti vykonávanej na trhu otvorenom hospodárskej sútazi. 36. V tomto ohlade, ako uvádza vnútrostátny súd, je vyuzitie kritéria diferencných nákladov v spore vo veci samej inspirované rozhodnutím Komisie z 20. marca 2001 o postupe podla clánku 82 ES týkajúceho sa cenovej praxe spolocnosti Deutsche Post na trhu sluzieb prepravy balíkov zásielkového predaja v Nemecku ( [11]11 ) v relatívne podobnej situácii ( [12]12 ). 37. V tomto rozhodnutí, ktorým Komisia najmä dospela k záveru, ze spolocnost Deutsche Post zneuzila svoje dominantné postavenie tým, ze ponúkala zabezpecenie predmetných sluzieb za ceny nizsie ako jej diferencné náklady, takze tento podnik ponúkal predátorské ceny, táto institúcia definovala uvedené náklady ako náklady, ktoré vyplývajú výlucne z poskytovania osobitnej sluzby, ktoré závisia od dohodnutého objemu a ktoré by zanikli so skoncením poskytovania uvedenej sluzby, z coho vplýva, ze spolocné fixné náklady, ktoré nezávisia od poskytovania jedinej sluzby, nie sú zahrnuté do diferencných nákladov ( [13]13 ). Z tohto rozhodnutia, ktoré zjavne usmernovalo v tomto ohlade dánske orgány ochrany hospodárskej sútaze v spore vo veci samej, tiez vyplýva, ze náklady vztahujúce sa na osobitnú sluzbu by nemali byt zvysované spolocnými fixnými nákladmi udrziavania kapacít distribucnej siete vyplývajúcimi z povinnosti univerzálnej sluzby. Hodnota priemerných diferencných nákladov teda zahrna iba hodnotu fixných a variabilných nákladov poskytovania sluzby vystavenej hospodárskej sútazi ( [14]14 ). 38. V spore vo veci samej, práve tak ako v rozhodnutí Deutsche Post, teda priemer diferencných nákladov predstavuje, rovnako ako priemer variabilných nákladov uvedených v bodoch 71 a 72 uz citovaného rozsudku vo veci Akzo/Komisia, "spodné kritérium" alebo minimálne kritérium, pod ktorým by bola cena uplatnovaná podnikom v dominantnom postavení predátorská. 39. Podla logiky týchto bodov uz citovaného rozsudku vo veci Akzo/Komisia prispôsobených vo svetle rozhodnutia Deutsche Post by bola predátorskou cenou tiez cena vyssia ako priemer diferencných nákladov ale nizsia ako priemer celkových nákladov vtedy, ak by bola urcená v rámci plánu, ktorého cielom je vylúcenie konkurenta. 40. Ako som vsak uz uviedol, vnútrostátny súd spresnil, ze existencia takého plánu nemohla byt dánskymi orgánmi ochrany hospodárskej sútaze preukázaná. Predmet tohto návrhu na zacatie prejudiciálneho konania sa teda netýka prípadného predátorského správania spolocnosti Post Danmark. 41. Vyssie uvedené úvahy vsak umoznujú lepsie pochopit otázky vnútrostátneho súdu. Napokon, tento súd si zelá zistit, ci zneuzívajúce vylúcenie konkurenta takého dominantného podniku ako je Post Danmark mozno konstatovat pri existencii selektívneho znízenia cien bez predátorskej povahy a ak to tak je, za akých podmienok. 42. Toto spresnenie ma vedie k formulovaniu dvoch dodatocných poznámok. 43. Na strane jednej, otázky vnútrostátneho súdu sa netýkajú zneuzívania dominantného postavenia v podobe cenovej diskriminácie medzi zákazníkmi spolocnosti Post Danmark, ktoré by malo úcinky na trh alebo trhy uvedených zákazníkov (sekundárna diskriminácia alebo "secondary-line discrimination"). 44. Z uznesenia vnútrostátneho súdu a zo spisu k sporu vo veci samej totiz vyplýva, ze tento podnik na vnútrostátnych súdoch nenapadol konstatovanie dánskych orgánov ochrany hospodárskej sútaze, podla ktorého spolocnost Post Danmark uplatnila odlisné cenové zaobchádzanie voci svojim obchodným partnerom nachádzajúcim sa v porovnatelnej situácii, najmä v zmysle clánku 82 ods. 1 písm. c) ES. 45. Vnútrostátny súd sa sústreduje výlucne na selektívne znízenie cien uplatnované spolocnostou Post Danmark, ktorého úcinky by viedli alebo, ak by dánske orgány ochrany hospodárskej sútaze nezasiahli, mohli by viest k vytlaceniu alebo vylúceniu spolocnosti FK z trhu distribúcie neadresovaných postových zásielok v Dánsku (primárna diskriminácia alebo "primary-line discrimination"). 46. Rozlisovanie medzi sekundárnou a primárnou diskrimináciou zo strany dánskych orgánov a súdov sa mi zdá byt vhodné a, koniec koncov, k nemu vyzývajú názory casti právnej vedy ( [15]15 ). Hoci vymenovanie zneuzívajúcich postupov obsiahnuté v clánku 82 ES nevycerpáva spôsoby zneuzívania dominantného postavenia zakázané týmto clánkom ( [16]16 ), toto rozlisovanie napriek tomu podla môjho názoru umoznuje objasnit vztahy medzi diskriminacnými cenovými postupmi spadajúcimi pod clánok 82 druhý odsek písm. c) ES, to znamená tými, ktorých protisútazné úcinky sa prejavujú na trhu alebo trhoch "obchodných partnerov", cím ich "v hospodárskej sútazi znevýhodnujú" - co zodpovedá situácii diskriminácie nazývanej "sekundárna" - pretoze, z definície, títo obchodní partneri nemôzu byt konkurentmi podniku zneuzívajúceho svoje dominantné postavenie a tými, ktoré sa prejavujú na trhu, na ktorom pôsobí dominantný podnik a jeho konkurenti a pod ktoré spadajú iné prípady, teda prípady obmedzovania výroby, odbytu alebo technického rozvoja na úkor spotrebitelov uvedené v clánku 82 druhom odseku písm. b) ES a ktorých úcinkom je vytlácanie alebo vylucovanie uvedených konkurentov. 47. Na druhej strane tým, ze vo svojej prvej prejudiciálnej otázke zmienuje situáciu selektívneho znízenia cien, ktorých úroven sa nachádza medzi priemerom diferencných nákladov a priemerom celkových nákladov vynalozených dominantným podnikom sa zdá, ze vnútrostátny súd obmedzil túto otázku na cenovú prax spolocnosti Post Danmark voci skupine Coop bez toho, aby vzal do úvahy cenovú prax voci dvom zvysným klientom spolocnosti FK, konkrétne spolocnostiam Spar a SuperBest rovnako zmienovaným v uznesení vnútrostátneho súdu a ktorým, co je nesporné, spolocnost Post Danmark ponúkla ceny vyssie ako je priemer jej celkových nákladov. 48. Výklad tohto opomenutia je neistý. Na jednej strane by mohol znamenat to, ze vnútrostátny súd uz zamietavo rozhodol o stanovisku, podla ktorého ceny uplatnované spolocnostou Post Danmark voci spolocnostiam Spar a Superbest by mohli viest k vylúceniu spolocnosti FK z trhu. Podla iného výkladu by opomenutie mohlo znamenat jednoducho len to, ze vnútrostátny súd bol názoru, ze len co bude objasnený výklad clánku 82 ES v situácii cien ponúkaných spolocnostou Post Danmark skupine Coop, mal by a mohol by sám vyvodit z odpovede Súdneho dvora dôsledky, pokial ide o zákonnost cenovej praxe spolocnosti Post Danmark voci spolocnostiam Spar a Superbest. 49. V kazdom prípade sa mi zdá, ze na úcely poskytnutia uzitocnej odpovede vnútrostátnemu súdu nemozno opomenút cenovú prax spolocnosti Post Danmark uplatnovanú spolocnostiam voci Spar a Superbest pri preskúmavaní otázky, ci zneuzívajúce vylúcenie konkurenta dominantného podniku mozno konstatovat pri existencii selektívneho znízenia cien, ktoré nevykazuje predátorskú povahu a, ak je to tak, za akých podmienok. B - O selektívnom znízení cien a vylucujúcom úcinku 50. Otázka uvedená v predoslom bode rozdeluje úcastníkov, ktorí predlozili Súdnemu dvoru pripomienky. 51. V zásade mozno podla spolocnosti Post Danmark a ceskej vlády vylucovaciu cenovú prax konstatovat iba vtedy, ak je cena urcená pod úrovnou zodpovedajúcej kategórie nákladov. V danom prípade môze cena vyssia ako sú priemerné diferencné náklady vyvolat vylúcenie konkurenta iba vtedy, ak by bola súcastou stratégie s cielom vylúcenia uvedeného konkurenta, co je stratégia, ktorá by podla ceskej vlády mohla vyplynút z ekonomickej analýzy, avsak podla názoru spolocnosti Post Danmark by musela vyplývat výlucne alebo najmä z okolností preukazujúcich subjektívny úmysel vylúcenia konkurencie. Kedze obsah spisu v spore vo veci samej nepreukazuje, ze by spolocnost Post Danmark sledovala takú stratégiu, neexistuje zneuzitie dominantného postavenia v zmysle clánku 82 ES. 52. Naopak, spolocnost FK, dánska a talianska vláda, Dozorný úrad EZVO, ako aj v urcitom rozsahu Komisia - konkrétne po objasneniach, ktoré predniesla na pojednávaní, pokial ide o jej stanovisko - obhajujú opacný názor. V zásade tieto osoby, ktoré majú záujem na konaní, tvrdia, ze nezávisle od nákladov selektívna cenová prax dominantného podniku urcená zákazníkom jeho jediného skutocného konkurenta vedie alebo s najväcsou pravdepodobnostou môze viest k vylúceniu tohto konkurenta vtedy, ked taká prax nie je odôvodnená hospodárskymi dôvodmi, najmä úsporami z rozsahu. Taká je okrem toho situácia v spore vo veci samej. 53. Velká cast diskusie, ktorá prebehla medzi týmito osobami majúcimi záujem na konaní sa viazala k výkladu významu súboru rozsudkov Súdneho dvora a Vseobecného súdu, v ktorých tieto súdy preskúmali selektívnu cenovú prax vedenú dominantnými podnikmi. Z oboch strán vsak tieto rozsudky potvrdzujú názor vyslovený v pripomienkach, ktoré boli predlozené Súdnemu dvoru. 54. Pred preskúmaním týchto rozsudkov je potrebné pripomenút, ze podla judikatúry zakázaním zneuzívania dominantného postavenia na trhu v rozsahu, v akom môze byt ovplyvnený obchod medzi clenskými státmi, clánok 82 ES sa týka správaní, ktoré by mohli ovplyvnit struktúru trhu, na ktorom je uz stupen hospodárskej sútaze oslabený práve z dôvodu prítomnosti podniku majúceho hospodársku silu cerpanú z jeho dominantného postavenia a ktoré by v dôsledku toho mohli byt prekázkou udrzania stupna hospodárskej sútaze, ktorý este na trhu existuje alebo prekázkou rozvoja tejto hospodárskej sútaze, prostredníctvom pouzitia prostriedkov odlisujúcich sa od tých prostriedkov, ktorými sa riadi bezná sútaz výrobkov alebo sluzieb poskytovaných hospodárskymi subjektmi ( [17]17 ). 55. Vzhladom na to, ze clánok 82 ES sa týka nielen postupov, ktoré by mohli spôsobit okamzitú ujmu spotrebitelom ale aj takých postupov, ktoré im spôsobujú ujmu tým, ze poskodzujú struktúru úcinnej hospodárskej sútaze, podnik v dominantnom postavení má osobitnú zodpovednost za to, aby jeho konanie nenarusilo úcinnú a neskreslenú hospodársku sútaz na spolocnom trhu ( [18]18 ). 56. Z tohto hladiska, ak zákaz zneuzitia dominantného postavenia môze, celkom samozrejme, byt odôvodnený starostou o zabezpecenie okamzitého blaha spotrebitelov, rovnako je odôvodnený potrebou chránit alebo udrziavat konkurencnú struktúru trhu, kedze sledovanie tohto ciela akosi predpokladá úzitok pre spotrebitelov. 57. Ak aj osobitná zodpovednost, ktorá zatazuje dominantný podnik viedla v cenovej zálezitosti Súdny dvor k rozhodnutiu, ze kazdú cenovú konkurenciu nemozno povazovat za legitímnu ( [19]19 ), toto tvrdenie napriek tomu znamená, ze taká konkurencia je, az na výnimky, vo vseobecnosti povolená, dokonca az odporúcaná. Kedze je totiz cenová konkurencia vo vseobecnosti prospesná, nemala by byt v zásade zakázaná podnikom zaujímajúcim dominantné postavenie na danom trhu. 58. Zostáva vsak pravdou, ze otázka, ci cenová prax podniku s dominantným postavením na danom trhu vyvoláva v zmysle clánku 82 ES zneuzívanie takého postavenia musí byt rozhodnutá v závislosti od vsetkých okolností a vyzaduje preskúmanie najmä toho, ci táto prax smeruje k bráneniu v prístupe konkurentov na trh alebo k posilneniu dominantného postavenia skreslovaním hospodárskej sútaze ( [20]20 ). 59. Ako uviedli niektoré z osôb majúcich záujem na konaní, judikatúra sa zaoberá niekolkými vecami, v ktorých súdy Únie konstatovali, ze selektívne znízenie ceny uplatnované jedným alebo viacerými podnikmi v dominantnom postavení naráza na zákaz upravený v clánku 82 ES. 60. Prvá z týchto vecí viedla k vydaniu uz citovaného rozsudku vo veci Akzo/Komisia. 61. Spomedzi cenových postupov, ktoré Komisia vytýkala spolocnosti Akzo na trhu Spolocenstva s organickými peroxidmi ( [21]21 ) boli nielen uz zmienované uplatnovanie abnormálne nízkych (predátorských) cien dohodnutých so zákazníkmi jedného z jeho konkurentov (ECS) preskúmané v bodoch 98 az 109 rozsudku Súdneho dvora, ale tiez prax selektívnych cenových ponúk zákazníkom toho istého konkurenta na úrovni znacne nizsej ako je úroven cien, na ktorých sa spolocnost Akzo dohodla so svojimi vlastnými zákazníkmi ( [22]22 ), co je prax preskúmaná Súdnym dvorom v bodoch 110 az 121 uvedeného rozsudku. 62. Po tom, co potvrdil konstatovanie Komisie, podla ktorého mala spolocnost Akzo na predmetnom trhu dominantné postavenie, tak pokial ide o jej podiel na trhu v pribliznej výske 50 %, ako aj o dalsie faktory ( [23]23 ), Súdny dvor, ktorý pristúpil k preskúmaniu selektívnej povahy cenových ponúk adresovaných zákazníkom spolocnosti ECS nazývaným "velkí nezávislí" predovsetkým uviedol, ze spolocnost Akzo sa nebránila tvrdeniu, ze dohodla rozdielne ceny s kupujúcimi porovnatelnej velkosti bez toho, aby uviedla argumenty na preukázanie toho, ze tieto rozdiely boli spôsobené kvalitou výrobkov alebo konkrétnymi výrobnými nákladmi ( [24]24 ). Súdny dvor následne poznamenal, ze ceny uplatnované spolocnostou Akzo voci jej vlastným zákazníkom boli vyssie ako priemer jej celkových nákladov, zatial co ceny ponúkané zákazníkom jej konkurenta boli nizsie ako tento priemer ( [25]25 ). V bode 115 rozsudku z toho vyvodil, ze spolocnost Akzo si takto mohla prinajmensom ciastocne kompenzovat straty spôsobené predajmi zákazníkom ECS ziskami vytvorenými z predajov "velkým nezávislým", ktorí boli súcastou jej zákazníckej základne, co preukazovalo, ze úmyslom spolocnosti Akzo nebolo uplatnovat vseobecnú politiku výhodných cien ale prijat stratégiu, ktorá zo svojej povahy skodila jej konkurentovi. Súdny dvor teda v tomto ohlade potvrdil rozhodnutie Komisie konstatujúc, ze spolocnost Akzo zneuzila svoje dominantné postavenie. 63. V tejto fáze analýzy obmedzím svoj komentár k týmto aspektom uz citovaného rozsudku vo veci Akzo/Komisia na nasledovné dve poznámky. 64. V prvom rade Súdny dvor potvrdil zneuzívajúcu povahu selektívnosti cenových ponúk spolocnosti Akzo s ohladom na referencnú úroven nákladov dominantného podniku, konkrétne na priemer jeho celkových nákladov. 65. Toto kritérium sa javí ako relatívne prísne voci dominantnému podniku. Ak totiz vezmeme ako referencnú hodnotu priemer celkových nákladov podniku, to znamená nákladov, ktoré zahrnajú fixné náklady a variabilné náklady, Súdny dvor sankcionuje selektívnost, aj ked predaj dodatocnej jednotky vlastným zákazníkom dominantného podniku pokrýva variabilné náklady vyrobenej jednotky a prinajmensom cast fixných nákladov viazucich sa na túto jednotku. V tomto kontexte je mozné pochopit, ze ak aj rozdiel v cenovom zaobchádzaní medzi zákazníkmi dominantného podniku a zákazníkmi konkurenta, ktorým boli predlozené výhodné ponuky, môze v skutocnosti predstavovat diskrimináciu vyvolávajúcu znevýhodnenie v hospodárskej sútazi jeho zákazníkov v zmysle clánku 82 prvého odseku písm. c) ES ("secondary-line discrimination"), je menej isté, ze tento postup, ak je posudzovaný izolovane, môze vyvolat vylúcenie prinajmensom rovnako efektívneho konkurenta, pretoze tento by sa mohol samozrejme celkom alebo scasti zmocnit tradicných zákazníkov dominantného podniku, ktorí by boli obetami diskriminacného zaobchádzania, ibaze by títo klienti boli podrobení osobitným obmedzeniam zo strany dominantného podniku, ktoré by ich k nemu silno viazali. 66. Hoci Súdny dvor také úvahy neuviedol v relevantných castiach uz citovaného rozsudku vo veci Akzo/Komisia, je napriek tomu potrebné poznamenat, na jednej strane, ze selektívne cenové ponuky zo strany spolocnosti Akzo boli spojené s celým súborom zneuzívajúcich správaní tohto podniku, najmä s praxou predátorských cien, a na druhej strane, ze Súdny dvor nevyvodil zo selektívnej cenovej praxe spolocnosti Akzo úcinok vylúcenia konkurenta, ale len úmysel jeho vylúcenia. Umiestnené do vseobecného kontextu citovaného rozsudku vo veci Akzo/Komisia, body 113 az 115 tohto rozsudku vyjadrujú myslienku, ze preskúmanie selektívnej povahy znízenia cien uplatnovaného spolocnostou Akzo sa podielalo na preukázaní existencie plánu alebo stratégie vylúcenia zo strany tejto spolocnosti. 67. V druhom rade sa zdá, ze prísnost, ktorú zjavne preukazuje Súdny dvor v uz citovanom rozsudku vo veci Akzo/Komisia vo vztahu k selektívnemu znízeniu ceny zo strany dominantného podniku mozno vysvetlit skutocnostou, ze taká prax, na rozdiel od vseobecnej praxe nízkych cien, sa uskutocnuje na úkor vlastných zákazníkov tohto podniku, bez hospodárskeho zdôvodnenia. Inými slovami sa zdá, ze Súdny dvor zastáva názor, ze cielom takého selektívneho cenového postupu nie je zabezpecenie toho, aby zákazníci a prinajmensom nepriamo spotrebitelia mali prospech z nízkej ceny (co je naopak vo vseobecnosti skutocnostou, prinajmensom z krátkodobého hladiska, v prípade neselektívnej praxe nízkych ci dokonca predátorských cien), ale výlucne zlákanie urcitých zákazníkov konkurentov dominantného podniku bez toho, aby z toho mali akýkolvek prospech ci uz spotrebitelia alebo konkurencná struktúra trhu. 68. Ak aj je, ako som práve uviedol, prístup zastávaný Súdnym dvorom v uz citovanom rozsudku vo veci Akzo/Komisia vo vztahu k selektívne nízkym cenovým ponukám dominantného podniku zalozený na kritériu nákladov uvedeného podniku, súd Únie sa naopak tohto kritéria nepridrziaval v dalsích neskorsích veciach. 69. Je to tak vo veciach Compagnie maritime belge transports a i./Komisia ( [26]26 ) a Irish Sugar/Komisia ( [27]27 ), ( [28]28 ). 70. V prvej z týchto vecí Komisia vytýkala námornej konferencii Cewal, ktorej clenom bola najmä spolocnost Compagnie maritime belge transports a ktorá vlastnila viac ako 90 % podielov na relevantnom trhu, konkrétne to, ze v rozpore s clánkom 86 Zmluvy EHS zmenila svoje sadzby za náklad odchylne od platných cien za úcelom ponúknutia rovnakých alebo nizsích sadzieb ako boli sadzby jej hlavného nezávislého konkurenta (spolocnosti G&C) na lode odchádzajúce v ten istý den alebo v susedné dni (prax nazývaná "bojové lode") ( [29]29 ). 71. Súdny dvor potvrdil analýzu Komisie. 72. Predovsetkým pripomenul, ze zalujúce podniky nenamietali proti trom kritériám tvoriacim prax nazývanú "bojové lode" - ktorá bola odlisná od praxe predátorských cien - konkrétne islo o a) oznacenie lodí clenov konferencie, ktorých odchod bol najblizsie odchodu lodí spolocnosti G&C, bezo zmeny plánovanej hodiny odchodu, ako "bojové lode"; b) spolocné urcenie "bojovej" ceny, ktorá sa odchylovala od sadzby obvykle uplatnovanej clenmi konferencie Cewal tak, aby bola rovnaká alebo nizsia ako cena oznámená spolocnostou G&C a c) z toho vyplývajúce znízenie výnosov, o ktoré sa postarali clenovia konferencie Cewal ( [30]30 ). 73. Preskúmajúc potom tvrdenia zalobcov, ktorých cielom bolo namietat proti tvrdeniu o zneuzití dominantného postavenia, Súdny dvor s ohladom na informácie v spise rozhodol, ze Komisia z právneho hladiska dostatocne odôvodnene konstatovala, ze uplatnovaná prax bola vedená s cielom vylúcit jediného konkurenta konferencie Cewal na relevantnom trhu ( [31]31 ). Za týchto okolností Súd prvého stupna dospel k záveru, ze kedze cielom praxe bolo vylúcenie jediného konkurenta, zalobcovia nemôzu úcinne tvrdit, ze sa obmedzili najmä na sledovanie cenovej vojny zahájenej konkurentom alebo na reakciu na útok na ich zákaznícku základnu. Dokonca ak by sme aj predpokladali, ze tieto okolnosti boli preukázané, v kazdom prípade by nemohli mat podla Súdu prvého stupna ten následok, ze odveta uplatnená clenmi konferencie Cewal by bola povazovaná za rozumnú a primeranú ( [32]32 ). 74. Napokon Súd prvého stupna odmietol tvrdenie zalobcov, podla ktorého zväcsenie podielu spolocnosti G&C na trhu malo za následok neexistenciu úcinku predmetnej praxe a tým aj neexistenciu dominantného postavenia. V tomto ohlade Súd prvého stupna rozhodol, ze ked jeden alebo viacero podnikov v dominantnom postavení úcinne uplatnuje prax, ktorej cielom je vylúcenie konkurenta, okolnost, ze zamýslaný dôsledok nebol dosiahnutý, nestací na vylúcenie kvalifikácie zneuzitia dominantného postavenia v zmysle clánku 86 Zmluvy a dodal, ze "napokon, na rozdiel od tvrdení zalobcov, skutocnost, ze podiel [spolocnosti G&C] na trhu sa zvýsil neznamená, ze prax bola neúcinná, kedze pri neexistencii tejto praxe sa mohol podiel [spolocnosti G&C] na trhu zvýsit viac" ( [33]33 ). 75. Na základe odvolaní smerujúcich proti rozsudku Súdu prvého stupna Súdny dvor zrusil rozsudok Súdu prvého stupna v rozsahu, v akom sa týkal pokút ulozených zalobcom ( [34]34 ). 76. Naopak, pokial ide o zneuzívanie dominantného postavenia, Súdny dvor potvrdil závery Súdu prvého stupna, pricom vsak bol obozretný. 77. Po tom, co pripomenul, na jednej strane, ze rozsah vecnej pôsobnosti osobitnej zodpovednosti, ktorá zatazuje dominantný podnik musí byt posúdený vzhladom na konkrétne okolnosti kazdého jednotlivého prípadu vykazujúceho oslabenie hospodárskej sútaze a, na druhej strane, ze trh s námornou prepravou je velmi specializovaným a osobitným odvetvím charakterizovaným najmä, na základe práva Únie, moznostou, aby boli námorné konferencie oprávnené stanovovat ceny ( [35]35 ), Súdny dvor rozhodol, ze "pokial námorná konferencia v dominantnom postavení pristúpi k selektívnemu znízeniu cien na úcely ich cieleného zosúladenia s cenami konkurenta, tazí z toho dvojakým spôsobom. Na jednej strane vylucuje hlavný alebo dokonca jediný konkurencný nástroj, ktorý je k dispozícii konkurencnému podniku. Na druhej strane môze nadalej ziadat od uzívatelov vyssie ceny za sluzby, ktoré nie sú ohrozené touto konkurenciou" ( [36]36 ). 78. V bodoch 118 az 120 svojho rozsudku Súdny dvor dodal: "118 V danom prípade nie je nevyhnutné vo vseobecnosti prijímat stanovisko k okolnostiam, za ktorých môze námorná konferencia oprávnene prijat, od prípadu k prípadu, ceny nizsie ako sú oznámené sadzby za úcelom celenia konkurentovi, ktorý ponúka zaujímavejsie ceny .... 119 Stací pripomenút, ze v danom prípade ide o správanie konferencie, ktorá má viac ako 90 %-ný podiel na predmetnom trhu a má len jediného konkurenta. Zalobcovia okrem toho nikdy vázne nenamietali, a napokon na pojednávaní uznali, ze cielom vytýkaného správania bolo vylúcit spolocnost G&C z trhu. 120 Je teda potrebné dospiet k záveru, ze Súd prvého stupna sa nedopustil ziadneho nesprávneho právneho posúdenia ked konstatoval, ze výhrady Komisie, podla ktorých prax nazývaná "bojové lode" tak, ako bola uplatnovaná voci spolocnosti G&C, predstavovala zneuzitie dominantného postavenia, boli dôvodné. Navyse je potrebné uviest, ze v danej veci v ziadnom prípade nejde o novú definíciu zneuzívajúceho konania." 79. V druhej veci, konkrétne uz citovanej veci Irish Sugar/Komisia, islo najmä o súbor konaní tohto podniku na trhu cukru urceného na maloobchodný predaj v Írsku, na ktorom mal podnik podiel viac ako 88 % a ktoré boli Komisiou povazované za zneuzívajúce ( [37]37 ). Konkrétne Komisia vytýkala spolocnosti Irish Sugar to, ze bez objektívneho hospodárskeho zdôvodnenia udelila osobitné zlavy urcitým maloobchodníkom usadeným v pohranicnej oblasti medzi Írskom a Severným Írskom, aby celila konkurencii dovozov cukru pochádzajúceho zo Severného Írska alebo jej vlastného cukru opätovne dovezeného do Írska. Komisia s odkazom na svoje rozhodnutie týkajúce sa ECS/Akzo Chemie zastávala názor, ze tieto selektívne prihranicné zlavy predstavovali zneuzívanie dominantného postavenia ( [38]38 ). 80. Súd prvého stupna, ktorý musel vyhodnotit zneuzívajúcu povahu týchto prihranicných zliav, predovsetkým uviedol, ze ceny uplatnované spolocnostou Irish Sugar nepredstavovali predátorské ceny v zmysle judikatúry Súdneho dvora ( [39]39 ). Následne poznamenal, ze z dokumentov zalozených v spise vyplýva, ze spolocnost Irish Sugar sa premyslene rozhodla selektívne ponúknut osobitnú zlavu urcitým maloobchodníkom, ako aj to, ze si bola vedomá nezákonnej povahy tejto praxe. ( [40]40 ) 81. To viedlo Súd prvého stupna k tomu, aby rozhodol, ze táto prax predstavuje zneuzitie dominantného postavenia v zmysle clánku 86 druhého odseku písm. c) Zmluvy ( [41]41 ) a tiez odmietol vsetky tvrdenia prednesené spolocnostou Irish Sugar na preukázanie zákonnej povahy jej správania ( [42]42 ). Konkrétne Súd prvého stupna odmietol tvrdenie spolocnosti Irish Sugar, podla ktorého tento podnik mal v úmysle bránit sa proti konkurencii vyplývajúcej z dovozov za nízke ceny (ale nie nizsie ako ceny opätovného predaja) pochádzajúcich z britského trhu a trhu Severného Írska, pricom uviedol, ako pripustila aj spolocnost Irish Sugar, ze z hospodárskej sily tejto spolocnosti na ponúknutie zliav v regióne hraniciacom so Severným Írskom vyplývala stabilita jej cien v ostatných regiónoch, cím sa vlastne uznalo to, ze financovala uvedené zlavy prostredníctvom svojich predajov na zvysku územia Írska. 82. Súd prvého stupna z toho vyvodil, ze týmto správaním spolocnost Irish Sugar bránila rozvoju slobodnej hospodárskej sútaze na relevantnom trhu a skreslovala struktúru relevantného trhu, tak vo vztahu ku svojim zákazníkom, ako aj k spotrebitelom, kedze spotrebitelia nemohli mimo regiónu hraniciaceho so Severným Írskom vyuzívat znízenia cien vyvolané dovozmi cukru pochádzajúceho zo Severného Írska ( [43]43 ). Podla Súdu prvého stupna totiz ochrana konkurencného postavenia podniku v dominantnom postavení splnajúceho charakteristiky Irish Sugar v case okolností sporu vo veci samej musí na to, aby bola oprávnená, byt prinajmensom zalozená na kritériách ekonomickej efektívnosti a vykazovat úzitok pre spotrebitelov, co tak nebolo v danom prípade ( [44]44 ). 83. Je tiez potrebné zdôraznit, ze Súd prvého stupna zamietol tvrdenie spolocnosti Irish Sugar, podla ktorého sa Komisia dovolávala vylúcenia konkurenta ako dôkazu zneuzívajúcej povahy udelovania prihranicných zliav. Súd prvého stupna, ktorý uviedol, ze stanovisko Komisie také nebolo, najmä dodal, ze "v rozsahu, v akom cielom udelovania prihranicných zliav bolo zaviazat si vernostou kupujúcich vystavených ponukám konkurentov bez toho, aby z dopadu konkurencie na predajné ceny výrobkov zalobkyne mali úzitok vsetci jej zákazníci, vylúcenie konkurenta v dôsledku takej praxe ilustruje a fortiori zneuzívajúcu povahu konania v zmysle clánku 86 Zmluvy" ( [45]45 ). 84. V rámci odvolania smerovaného proti tomuto rozsudku sa spolocnost Irish Sugar obmedzila na spochybnovanie posúdenia Súdu prvého stupna týkajúceho sa existencie dominantného postavenia. Súdny dvor sa teda nemusel vyjadrovat k tvrdeniam Súdu prvého stupna vztahujúcim sa na zneuzívajúce správanie podniku. 85. Aké informácie mozno vyvodit z týchto dvoch vecí? 86. Po prvé, ako som uz uviedol, tieto veci patria do skupiny judikatúry, podla ktorej selektívne znízenie cien zo strany dominantného podniku bolo povazované za rozpor s clánkom 82 ES bez toho, aby boli tieto ceny posudzované vo vztahu k nákladom podniku a z ktorej vyplýva, ze ceny neboli stanovené nizsie ako priemer celkových nákladov. 87. Po druhé, zatial co v uz citovanej veci Akzo/Komisia Súdny dvor vyvodil zo selektívnych zliav zo sadzieb pre zákazníkov hlavného konkurenta spolocnosti Akzo existenciu úmyslu vylúcenia zo strany tejto spolocnosti, v uz citovaných veciach Compagnie maritime belge transport a i./Komisia a Irish Sugar/Komisia súd Únie prijal odlisný prístup. Zastával totiz názor, ze sporné cenové postupy predstavovali vykonávanie úmyslu vylúcenia konkurenta, ktorého reálnost bola vyvodená nie zo selektívnej cenovej praxe ale z interných dokumentov dotknutých dominantných podnikov alebo z iných informácií v spise. 88. V tomto ohlade je potrebné uviest, ze skutocnost, ze v týchto dvoch posledných uvedených veciach nemali predmetné postupy zamýslané úcinky, co znamená, ze neviedli k vylúceniu konkurenta, nebola povazovaná za rozhodujúcu pre vylúcenie existencie zneuzívania dominantného postavenia. Toto posúdenie okrem toho vykazuje osobitnú dôlezitost v rozsudku Súdu prvého stupna v uz citovanej veci Compagnie maritime belge transport a i., pretoze z tohto rozsudku vyplýva, ze podiely na trhu hlavného alebo jediného konkurenta dominantného podniku sa v období, kedy boli prijaté sporné cenové postupy, zvýsili ( [46]46 ). 89. Zdá sa, ze z tohto posúdenia vyplýva, ze predmetné cenové postupy sú protisútazné svojim úcelom a nie svojim úcinkom. Chápané mimo svojho kontextu vsak toto posúdenie tiez môze narazit na úvahu, podla ktorej dominantné podniky v zásade nie sú zbavené práva uplatnovat cenovú konkurenciu ( [47]47 ). 90. Vysvetlenie prístupu prijatého súdom Únie vo veciach, ktoré viedli k vydaniu uz citovaných rozsudkov zo 16. marca 2000, Compagnie maritime belge transports a i./Komisia, a z 10. júla 2001, Irish Sugar/Komisia, by podla môjho názoru mohlo spocívat v troch aspektoch skôr skutkového rázu, ktoré sú spolocné pre situácie, na základe ktorých boli vydané rozsudky Súdneho dvora a Súdu prvého stupna. 91. Predovsetkým, ako som uz poznamenal, v oboch uz citovaných veciach bol úmysel vylúcenia na strane dominantného podniku vyvodený nie zo selektívnej cenovej praxe, ale z iných okolností. Preto boli selektívne cenové postupy povazované len za realizáciu tohto úmyslu. 92. Následne je potrebné uviest, ze dotknuté dominantné podniky sa nachádzali v situácii hospodárskej sily blízkej monopolu, kedze ich príslusné podiely na dotknutých trhoch sa blízili k 90 %. Existovali teda velké prekázky vstupu na trh z dôvodu existencie "superdominancie", ktorú okrem iného pozorne vnímal generálny advokát Fennelly vo svojich návrhoch vo veciach, ktoré viedli k vydaniu uz citovaného rozsudku Súdneho dvora zo 16. marca 2000, Compagnie maritime belge transport a i. ( [48]48 ) 93. Napokon, selektívne cenové postupy boli súcastou súboru zneuzívajúcich správaní v cenovej oblasti a/alebo necenovej oblasti, ktorých kumulatívny úcinok mohol tiez zohrávat urcitú rolu. 94. Tieto úvahy ma vedú k názoru, ze uz citované veci Irish Sugar/Komisia a Compagnie maritime belge transports a i. majú len okrajovú relevanciu, pokial ide o odpoved, ktorú by mal Súdny dvor poskytnút vnútrostátnemu súdu, ked aj len z toho dôvodu, ze v spore vo veci samej je nesporné, ze sa nepodarilo preukázat ziaden úmysel vylúcenia ani dánskymi orgánmi ochrany hospodárskej sútaze ani dánskymi súdmi a ze ani z informácií v spise nijako nevyplýva, ze by sa spolocnost Post Danmark nachádzala v situácii "superdominancie". Okrem toho, pokial ide konkrétnejsie o uz citovanú vec Irish Sugar/Komisia, na ktorej Komisia zalozila cast svojich pripomienok na pojednávaní, je potrebné pripomenút, ze jednak islo o situáciu, v ktorej sa dominantný podnik usiloval zachovat si svojich zákazníkov ponukou zliav svojim distribútorom vystaveným konkurencii ostatných výrobcov cukru a nie, ako je to v spore vo veci samej, prilákat zákazníkov svojho hlavného alebo jediného konkurenta, a jednak, ze cielom predmetných zliav bolo obmedzit vplyv cenovej politiky subjektov pôsobiacich hlavne na vnútrostátnom trhu v pohranicnej oblasti na cenovú politiku subjektov pôsobiacich na inom vnútrostátnom trhu, co je postup, ktorý mohol byt a skutocne bol povazovaný za postup predstavujúci prekázku uskutocnovania spolocného trhu ( [49]49 ). 95. Nazdávam sa, ze judikatúru Súdneho dvora treba vykladat tak, ze pokial nie sú splnené pomerne výnimocné podmienky vecí, ktoré viedli k vydaniu uz citovaných rozsudkov zo 16. marca 2000, Compagnie maritime belge transports a i./Komisia, a z 10. júla 2001, Irish Sugar/Komisia, najmä ked úmysel vylúcenia konkurenta alebo konkurentov nemozno u dominantného podniku vyvodit z iných okolností ako sú selektívne cenové ponuky, selektívne znízenie ceny musí byt preskúmané v závislosti od nákladov dominantného podniku, podla vzoru kritéria pouzitého v bodoch 114 a 115 uz citovaného rozsudku Akzo/Komisia. 96. Tento výklad umoznuje zabezpecit koherentné chápanie judikatúry. Môze tiez poskytnút väcsiu právnu istotu podnikom v dominantnom postavení, ktoré sa uchylujú k selektívnemu znizovaniu cien. Okrem toho v rozsahu, v akom dominantný podnik pozná svoje vlastné náklady a sadzby a nie náklady a sadzby svojich konkurentov, zohladnenie struktúry nákladov konkurenta orgánmi ochrany hospodárskej sútaze a súdmi by mohlo narazit na zásadu právnej istoty, pretoze by dominantnému podniku neumoznilo posúdit oprávnenost jeho vlastného správania, okrem existencie osobitných okolností ( [50]50 ). 97. V tomto ohlade nezávisle od odvetvia, v ktorom pôsobí dominantný podnik, zastávam názor, ze podnik, ktorý podla toho, ci oslovuje svojich obvyklých zákazníkov alebo zákazníkov svojho konkurenta, uplatnuje rôzne ceny, ktoré sú vsak vzdy vyssie ako je priemer jeho celkových nákladov, v zásade nemôze, napriek selektívnej a diskriminujúcej povahe svojho cenového postupu, spôsobit vylúcenie rovnako efektívneho konkurenta. 98. Posledný uvedený podnik bude totiz v podstate vzdy schopný na takú cenovú konkurenciu reagovat, pretoze predaje uskutocnené za také ceny pokrývajú priemer variabilných nákladov a fixných nákladov. Tieto predaje teda budú ziskové a v zásade nemozno rátat s tým, ze tento konkurent by mohol byt vylúcený z trhu. Mohlo by to byt inak, ak by napriek vsetkému boli ceny konkurenta vyssie ako priemer celkových nákladov dominantného podniku. V tomto prípade by vsak pravdepodobne islo o konkurenta, ktorého efektívnost by bola nizsia ako efektívnost dominantného podniku. Jeho vylúcenie by teda predstavovalo len obvyklý výsledok konkurencného boja v závislosti od zásluh, na ktorom, napriek osobitnej zodpovednosti, ktorá im prislúcha, musia mat moznost podielat sa aj dominantné podniky. 99. Treba pripustit, ze správanie dominantného podniku bude vzdy mozné povazovat za odporujúce clánku 82 druhému odseku písm. c) ES v tom, ze by mohlo vyvolat konkurencnú nevýhodu vo vztahu k urcitým zákazníkom dominantného podniku ("secondary-line discrimination"). Napriek tomu by vsak v zásade nemalo vyvolávat vylúcenie konkurenta tohto podniku. 100. Prenesené do skutkových okolností sporu vo veci samej by posúdenie vysvetlené v bodoch 96 az 98 vyssie podla môjho názoru malo viest vnútrostátny súd k názoru, ze ceny ponúkané spolocnostou Post Danmark skupinám Spar a Superbest - dvom z troch klientov spolocnosti FK, ktorých situácie boli zmienené v návrhu na zacatie prejudiciálneho konania, ako aj v pripomienkach osôb majúcich záujem na konaní - nemohli v zásade vyvolat vylúcenie spolocnosti FK, pretoze je nesporné, ako som uz uviedol, ze tieto ceny boli vyssie ako priemer celkových nákladov spolocnosti Post Danmark. Okrem toho vnútrostátny súd neinformoval Súdny dvor o struktúre nákladov spolocnosti FK. 101. Zostáva preskúmat, ci taký dominantný podnik ako je spolocnost Post Danmark, môze zneuzívajúco vylúcit svojho konkurenta, ak voci jeho dôlezitému zákazníkovi uplatnuje selektívne znízenie cien, pokal sú tieto ceny vyssie ako priemer diferencných nákladov dominantného podniku, ale nizsie ako priemer jeho celkových nákladov. 102. Predovsetkým si nemyslím, ze samotná skutocnost, ze predmetné cenové ponuky boli dané len v prospech jedného zákazníka hlavného alebo jediného konkurenta, by mohla viest k vylúceniu konstatovania o zneuzívaní dominantného postavenia. Uvedený zákazník totiz môze v skutocnosti predstavovat znacný objem predajov a podiel na trhu, ako to napokon vyzerá byt prípad skupiny Coop v spore vo veci samej. 103. Dalej by sa ziadalo analogicky rozsírit odôvodnenie prijaté Súdnym dvorom v bodoch 113 az 115 uz citovaného rozsudku vo veci Akzo/Komisia, ako to napokon na pojednávaní navrhla Komisia. 104. Z tohto prístupu by vyplývalo, ze skutocnost, ze dominantný podnik ponúka zákazníkovi svojho konkurenta ceny nizsie ako je priemer jeho celkových nákladov, pricom voci svojim obvyklým zákazníkom uplatnuje ceny vyssie ako tento priemer, by mu umoznila prinajmensom ciastocne vyrovnat "straty" vyplývajúce z predajov zákazníkovi konkurenta ziskami vytvorenými z predajov jeho obvyklým zákazníkom, co je správanie, ktoré by bez hospodárskeho zdôvodnenia predstavovalo prax vylucovania. 105. V spore vo veci samej by toto smerovanie s najväcsou pravdepodobnostou viedlo vnútrostátny súd ku konstatovaniu zneuzívania dominantného postavenia spolocnostou Post Danmark na vnútrostátnom trhu distribúcie neadresovaných postových zásielok, kedze bez toho, aby to uvedený súd vyvrátil vo svojom návrhu na zacatie prejudiciálneho konania, dánske orgány ochrany hospodárskej sútaze konstatovali, ze spolocnost Post Danmark nepreukázala, ze by selektívna ponuka daná skupine Coop, jednému z hlavných zákazníkov spolocnosti FK, bola odôvodnená úsporami z rozsahu. 106. Bez toho, aby to nevyhnutne ovplyvnilo konstatovanie zneuzívania dominantného postavenia spolocnostou Post Danmark, sa vsak zdráham navrhnút prijatie línie argumentácie presne vychádzajúcej z argumentácie bodov 113 az 115 uz citovaného rozsudku vo veci Akzo/Komisia, ako na pojednávaní navrhla najmä Komisia. 107. Zdá sa mi totiz, ze taká línia argumentácie prinajmensom nadmieru zjednodusuje otázku selektívnych cenových ponúk poskytnutých dominantným podnikom pôsobiacim súcasne na trhu, scasti vyhradenom, na ktorom je poverený úlohou univerzálnej sluzby, a na trhu úplne otvorenom hospodárskej sútazi, na ktorom povinnosti univerzálnej sluzby nezatazujú ziadneho prevádzkovatela. 108. Po prvé skutocnost, ze predajné ceny ponúkané hlavnému zákazníkovi konkurenta sú vyssie ako priemer diferencných nákladov dominantného podniku, by podla môjho názoru nemala byt povazovaná za situáciu, v ktorej predaje spôsobujú "straty", ale skôr by mala byt charakterizovaná ako predaje, ktoré nemaximalizujú výnosy uvedeného podniku. Také predaje totiz zostávajú v zásade ziskovými, pretoze výnosy, ktoré sú z nich cerpané pokrývajú náklady vynakladané na prevádzkovanie osobitnej cinnosti rozvíjanej na konkurencnom trhu, konkrétne v danom prípade cinnosti distribúcie neadresovaných postových zásielok. 109. Schopnost dominantného podniku uplatnovat takú cenovú úroven teda podla môjho názoru nezávisí od kompenzácie medzi cenou predajov uskutocnených na trhu otvorenom hospodárskej sútazi jeho obvyklým zákazníkom, voci ktorým maximalizuje svoje výnosy, a cenou predajov na tom istom trhu hlavnému zákazníkovi jeho konkurenta, u ktorého výnosy nemaximalizuje. Na udrzanie úrovne ceny ponúkanej zákazníkovi jeho konkurenta sa totiz dominantný podnik v zásade nemusí uchylovat k takej kompenzácii. 110. Koniec koncov, na trhu, na ktorom obvyklých zákazníkov dominantného podniku, ktorí sú obetami rozdielneho cenového zaobchádzania, nezväzuje ziadne iné obmedzenie, sú títo v zásade bez problému schopní nájst konkurenta, ktorý im môze ponúknut rovnocenné sluzby za nizsiu cenu ako je cena uplatnovaná dominantným podnikom ( [51]51 ). 111. Naopak, a po druhé, kedze diferencné náklady nezohladnujú, alebo zohladnujú nedostatocne, fixné náklady spolocné cinnostiam vykonávaným na dvoch trhoch, na ktorých pôsobí dominantný podnik, konkrétne fixné náklady vztahujúce sa na udrziavanie kapacít distribucnej siete dominantného podniku pouzívanej, ako v spore vo veci samej, tak na jeho cinnost, scasti vyhradenú, ktorú vykonáva na plnenie povinností univerzálnej sluzby, ako aj na jeho cinnost distribúcie neadresovaných postových zásielok, tento podnik by mohol, dokonca aj pri uplatnovaní ceny vyssej ako je priemer jeho diferencných nákladov, nechat zákazníkov scasti vyhradenej cinnosti vykonávanej na trhu, na ktorom má úlohu univerzálnej sluzby, znásat náklady na kapacity distribucnej siete mobilizovanej dominantným podnikom na jeho cinnost distribúcie neadresovaných postových zásielok. 112. Inými slovami, je dost dobre mozné, ze ak sa ako kritérium vezme priemer diferencných nákladov, dominantný podnik bude môct uplatnovat cenu len o málo vyssiu ako tento priemer - cím sa vyhne tomu, ze táto cena bude povazovaná automaticky za predátorskú - pricom vsetky alebo cast spolocných fixných nákladov bude financovat z ciastocne vyhradenej cinnosti na trhu, na ktorom je poverený úlohou univerzálnej sluzby, na základe coho táto cinnost dotuje cenu ponúkanú na trhu otvorenom hospodárskej sútazi. Tento postup, ci uz by bol selektívny alebo nie, by napokon mohol viest k vylúceniu konkurentov z liberalizovaného trhu, konkrétne v spore vo veci samej tých, ktorí pôsobia na dánskom trhu distribúcie neadresovaných postových zásielok a ktorí prirodzene netazia z rovnakého mechanizmu krízových dotácií ( [52]52 ). 113. Domnievam sa teda, ze skutocnost, ze taký dominantný podnik ako je Post Danmark uplatnuje selektívnu cenu, ktorá je vyssia ako priemer jeho diferencných nákladov nevylucuje, na rozdiel od toho, co vo svojich pripomienkach pred Súdnym dvorom v zásade uvádzala spolocnost Post Danmark a ceská vláda, aby taká úroven ceny mohla predstavovat riziko vylúcenia konkurenta tohto podniku, pokial táto cena môze byt dotovaná výnosmi cerpanými z ciastocne vyhradenej cinnosti dominantného podniku na trhu, na ktorom pôsobí pri plnení povinností univerzálnej sluzby. 114. V tomto ohlade sa nazdávam, ze na overenie toho, ci ide o ten prípad, by bolo potrebné identifikovat izolovaný výrobný náklad ("stand-alone cost") ( [53]53 ) sluzieb poskytnutých dominantným podnikom na trhu, na ktorom plní povinnosti univerzálnej sluzby a preskúmat, ci výnosy vytvorené týmito sluzbami prekracujú taký náklad. V prípade kladnej odpovede by pravdepodobne bolo potrebné konstatovat krízovú dotáciu v prospech predajov uskutocnovaných na trhu otvorenom hospodárskej sútazi, pre ktoré je uplatnovaná cena nizsia ako priemer celkových nákladov. Vzhladom na osobitnú zodpovednost podniku v dominantnom postavení vo vztahu k zachovaniu konkurencnej struktúry trhu by vyuzitie takých krízových dotácií po urcitom case vyvolalo reálne riziko vylúcenia konkurenta a podla môjho názoru by teda oprávnovalo preventívny zásah orgánov ochrany hospodárskej sútaze. 115. V závislosti od doby trvania, pocas ktorej by bola táto prax uplatnovaná, by bolo mozné také riziko vyvodit najmä zo straty podielov konkurenta na trhu. 116. V spore vo veci samej sa vsak zdá, ako som uviedol v bode 14 týchto návrhov, ze dánske orgány ochrany hospodárskej sútaze nedokázali konstatovat prítomnost nezákonných krízových dotácií v prospech cinností distribúcie neadresovaných postových zásielok vykonávanej spolocnostou Post Danmark. Vnútrostátny súd by sa o tom vsak mal uistit. 117. V tejto fáze je este mozné polozit si otázku o primeranej povahe takej cenovej ponuky, ako je cenová ponuka spolocnosti Post Danmark predlozená jednému z hlavných zákazníkov svojho jediného alebo hlavného konkurenta na trhu distribúcie neadresovaných postových zásielok. Na túto otázku mozno pozerat z dvoch uhlov pohladu. 118. Na jednej strane by bolo mozné pýtat sa, ci vzhladom na osobitnú zodpovednost dominantného podniku na trhu neprinálezalo tomuto podniku zdrzat sa selektívneho poskytnutia ceny vyssej ako jeho priemerné diferencné náklady, pricom by uplatnil nediskriminacnú cenovú politiku voci svojim obvyklým zákazníkom. Na druhej strane je prípustné pýtat sa na dôvody, ktoré môzu viest dominantný podnik, ako je napríklad spolocnost Post Danmark, k pozmenovaniu svojich cenových ponúk voci jednotlivým zákazníkom svojho konkurenta. 119. Pokial ide o prvý aspekt, zastávam názor, ze treba pripustit, ze zaviazat dominantný podnik na to, aby priznal rovnaké zaobchádzanie z hladiska ceny svojim obvyklým zákazníkom a zákazníkom svojho konkurenta, to znamená, v spore vo veci samej, aby poskytol jednotnú cenu nachádzajúcu sa nad priemernými diferencnými nákladmi, by síce mohlo zabránit uplatnovaniu diskriminácie nazývanej "sekundárna" ("secondary-line discrimination") fungujúcej medzi obchodnými partnermi uvedeného podniku, ale nemalo by pozitívny vplyv na prípadný vylucovací úcinok tohto správania vo vztahu ku konkurentovi tohto podniku. Aj ked treba pripustit, ze je mozné, ze jednotná cenová prax by nemohla byt udrziavaná pocas tak dlhého obdobia ako v kontexte selektívnej cenovej praxe, naopak, úroven cien uplatnovaných dominantným podnikom voci dotknutému zákazníkovi konkurenta zostáva nezmenená nezávisle od skutocnosti, ci je táto cena ponúkaná selektívnym spôsobom alebo v kontexte jednotnej sadzby. 120. Pokial ide o druhý aspekt a pokial sú zákazníci konkurenta, ktorým boli poskytnuté rôzne cenové ponuky povazovaní za nachádzajúcich sa v porovnatelných situáciách, sotva dokázem pochopit dôvody, pre ktoré taký dominantný podnik ako je spolocnost Post Danmark, presne prispôsobuje svoje ponuky takým spôsobom, ze dve z nich (konkrétne ponuky dané skupinám Spar a Superbest) pokrývajú priemerné celkové náklady vynalozené týmto podnikom, zatial co iné (to znamená ponuky poskytnuté skupine Coop) ich nepokrývajú, aj ked v prvom prípade dané ponuky, ktoré ako som uz uviedol, neobsahujú ziadne riziko vyvolania vylúcenia konkurenta, sú stále nizsie ako ceny uplatnované uvedeným konkurentom. Teda dokonca aj cenová ponuka nachádzajúca sa na úrovni ponuky, ktorá bola poskytnutá skupinám Spar a Superbest, by mohla byt dostatocne prítazlivá pre zákazníka ako je skupina Coop, lebo ako sa zdá, zostala by pod úrovnou cien ponúkaných spolocnostou FK, bez toho vsak, aby so sebou prinásala prípadné úcinky vylúcenia konkurenta uvedené vyssie. Existencia týchto úcinkov vylúcenia vsak bude závisiet predovsetkým od moznosti dominantného podniku dotovat ceny uplatnované v prospech skupiny Coop svojimi ciastocne vyhradenými cinnostami v odvetí, v ktorom je poverený úlohami univerzálnej sluzby. 121. Na záver uvádzam, ze prístup, ktorý obhajujem a ktorý spocíva v uprednostnovaní preskúmania prinajmensom potenciálneho úcinku vylúcenia skôr ako úmyslu vylúcenia, ako to bolo v uz citovanom rozsudku vo veci Akzo/Komisia, sa mi tiez zdá byt primeranejsí vzhladom na okolnosti sporu vo veci samej. Na rozdiel od situácie, z ktorej vychádzal rozsudok v uz citovanej veci Akzo/Komisia, totiz vnútrostátny súd necelí súboru zneuzívajúcich správaní zo strany toho istého podniku, z ktorých viaceré správania by mali jasne za ciel vylúcenie jeho konkurenta, co by podla môjho názoru mohlo vysvetlovat, ze Súdny dvor sa mohol, pri preskúmavaní selektívneho cenového postupu spolocnosti Akzo obmedzit na to, ze z neho vyvodil úmysel tohto podniku skodit jeho konkurentovi. 122. Prijatie prístupu zalozeného na úmysle vylúcenia a nie na vylucovacích úcinkoch by malo za následok ten záver, ze kazdá selektívna cenová prax predstavuje zneuzívajúce vylúcenie vtedy, ked sú ceny uplatnované dominantným podnikom nizsie ako priemer jeho celkových nákladov, ibaze by bola takáto prax ekonomicky odôvodnená. Ako som vsak práve uviedol v predoslej analýze, taký predpoklad sa mi nezdá byt odôvodnený z hospodárskeho a právneho hladiska, ani vhodný. V tomto ohlade ho nemozno automaticky vyvodit z rozdielu v cenovom zaobchádzaní medzi obvyklými zákazníkmi dominantného podniku a zákazníkom alebo zákazníkmi konkurenta tohto podniku. 123. Zo vsetkých týchto dôvodov som názoru, ze clánok 82 ES treba vykladat v tom zmysle, ze zneuzívaním dominantného postavenia je správanie dominantného podniku, ktorým poskytuje selektívne znízenie ceny urcené na vyssej úrovni, ako sú priemerné diferencné náklady ale na nizsej úrovni ako priemerné celkové náklady tohto podniku, hlavnému zákazníkovi svojho hlavného alebo jediného konkurenta na vnútrostátnom trhu distribúcie neadresovaných postových zásielok plne otvorenom hospodárskej sútazi, pokial selektívna cenová ponuka môze byt dotovaná výnosmi získanými z ciastocne vyhradenej cinnosti dominantného podniku na trhu postových sluzieb, na ktorom pôsobí pri plnení povinností univerzálnej sluzby, ktorého úcinkom je spôsobenie vylúcenia uvedeného konkurenta. V tomto ohlade je na úcely zistenia existencie nezákonnej krízovej dotácie v prospech cinností distribúcie neadresovaných postových zásielok dominantného podniku potrebné preskúmat, ci výnosy zo sluzieb poskytovaných týmto podnikom na trhu postových sluzieb, na ktorom plní povinnosti univerzálnej sluzby, prevysujú izolované náklady na poskytovanie týchto sluzieb. Je úlohou vnútrostátneho súdu overit, ci je to tak v spore vo veci samej. III - Návrh 124. Vzhladom na predchádzajúce úvahy navrhujem, aby Súdny dvor na prejudiciálne otázky, ktoré polozil Hřjesteret, odpovedal takto: Clánok 82 ES treba vykladat v tom zmysle, ze zneuzívaním dominantného postavenia je správanie dominantného podniku, ktorým poskytuje selektívne znízenie ceny urcené na vyssej úrovni, ako sú priemerné diferencné náklady ale na nizsej úrovni ako priemerné celkové náklady tohto podniku, hlavnému zákazníkovi svojho hlavného alebo jediného konkurenta na vnútrostátnom trhu distribúcie neadresovaných postových zásielok plne otvorenom hospodárskej sútazi, pokial selektívna cenová ponuka môze byt dotovaná výnosmi získanými z ciastocne vyhradenej cinnosti dominantného podniku na trhu postových sluzieb, na ktorom pôsobí pri plnení povinností univerzálnej sluzby, ktorého úcinkom je spôsobenie vylúcenia uvedeného konkurenta. V tomto ohlade je na úcely zistenia existencie nezákonnej krízovej dotácie v prospech cinností distribúcie neadresovaných postových zásielok dominantného podniku potrebné preskúmat, ci výnosy prinásané sluzbami poskytovanými týmto podnikom na trhu postových sluzieb, na ktorom plní povinnosti univerzálnej sluzby prevysujú izolované náklady na poskytovanie týchto sluzieb. Je úlohou vnútrostátneho súdu posúdit, ci sú tieto podmienky splnené v spore vo veci samej. __________________________________________________________________ ( [54]1 ) Jazyk prednesu: francúzstina. ( [55]2 ) Podla uznesenia vnútrostátneho súdu treba "distribúciou neadresovaných postových zásielok" rozumiet najmä distribúciu prospektov, telefónnych zoznamov a sprievodcov, ako aj miestnych a regionálnych novín. ( [56]3 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady z 15. decembra 1997 ([57]Ú. v. ES L 15, 1998, s. 14; Mim. vyd. 06/003, s. 71). Treba poznamenat, ze po vzniku okolností sporu vo veci samej bola táto smernica predmetom zásadných zmien a doplnení zavedených smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/6/ES z 20. februára 2008, ktorou sa mení a doplna smernica 97/67 ([58]Ú. v. EÚ L 52, s. 3). Pokial ide o Dánske královstvo, lehota na prebratie týchto zmien a doplnení do vnútrostátneho práva bola stanovená na 31. december 2010, v súlade s clánkom 2 smernice 2008/6. ( [59]4 ) Je potrebné uviest, ze clánok 7 smernice 2008/6 stanovuje, ze clenské státy ukoncia udelovanie výhradných alebo osobitných práv usadit sa a poskytovat postové sluzby. Financovanie univerzálnej sluzby musí byt teda zabezpecované inými prostriedkami vymenovanými v uvedenom clánku alebo celkom iným prostriedkom zlucitelným so Zmluvou ES. ( [60]5 ) Pozri najmä rozsudky zo 14. februára 2008, Varec, [61]C-450/06, Zb. s. I-581, bod 23, a z 1. júla 2008, MOTOE, [62]C-49/07, Zb. s. I-4863, bod 30. ( [63]6 ) Presnejsie z tabulky pouzitej dánskymi orgánmi ochrany hospodárskej sútaze a reprodukovanej v návrhu na zacatie prejudiciálneho konania vyplýva, ze podiely na trhu v hodnotovom vyjadrení spolocnosti Post Danmark sa zmenili z 47 % v roku 2001 a 2002 na 44 % v roku 2003, aby sa v roku 2004 zvýsili na 55 %. ( [64]7 ) Podla návrhu na zacatie prejudiciálneho konania podiely spolocnosti FK na trhu predstavovali od 15 do 25 % v roku 2001, od 23 do 35 % v roku 2002, od 35 do 45 % v roku 2003 a od 25 do 35 % v roku 2004. ( [65]8 ) Rozsudok z 3. júla 1991, [66]C-62/86, Zb. s. I-3359. Podla tohto bodu rozsudku je potrebné ceny nizsie ako je priemer celkových nákladov, ktoré zahrnajú fixné náklady a variabilné náklady, ale vyssie ako je priemer variabilných nákladov (ktoré sa lísia v závislosti od vyrobeného mnozstva) povazovat za zneuzívajúce vtedy, ked sú stanovené v rámci plánu majúceho za ciel vylúcenie konkurenta. Tento prístup bol najmä potvrdený v rozsudkoch zo 14. novembra 1996, Tetra Pak/Komisia, [67]C-333/94 P, Zb. s. I-5951, bod 41, a z 2. apríla 2009, France Télécom/Komisia, [68]C-202/07 P, Zb. s. I-2369, bod 109. ( [69]9 ) Pozri úvahy Súdneho dvora v bodoch 70 az 72 uz citovaného rozsudku vo veci Akzo/Komisia, za predpokladu, ze uplatnované ceny by boli nizsie ako priemerné diferencné náklady, nebolo by potrebné preukazovat stratégiu vylúcenia konkurenta, kedze uz samotné tieto ceny by sa povazovali za predátorské. ( [70]10 ) Pozri v tomto ohlade najmä MOUY, N.: "Coűts incrémentaux: Retour sur les avantages concurrentiels du secteur public. Les spécificités des approches communautaire et française: un point de vue d'un régulateur", Concurrences, 2-2005, c. 1476, s. 13. ( [71]11 ) [72]Ú. v. ES L 125, s. 27, dalej len "rozhodnutie Deutsche Post". ( [73]12 ) Pozri tiez v tomto ohlade posúdenie, ktoré k tomuto rozhodnutiu uviedol Súd prvého stupna v bode 249 rozsudku z 30. januára 2007, France Télécom/Komisia, [74]T-340/03, Zb. s. II-107. Odvolanie podané na Súdny dvor proti tomuto rozsudku (vec viedla k vydaniu uz citovaného rozsudku z 2. apríla 2009, France Télécom/Komisia) sa netýkalo tohto aspektu. ( [75]13 ) Rozhodnutie Deutsche Post (body 6, 9 a poznámka pod ciarou 7). Rovnako je potrebné poznamenat, ze vo veci, ktorá viedla k vydaniu rozsudku Súdu prvého stupna z 12. septembra 2007, Ufex a i./Komisia, [76]T-60/05, Zb. s. II-3397, bod 161, Komisia tiez uviedla, ze zistovanie zneuzívania dominantného postavenia, ktorého sa dopustila spolocnost Poste française na trhu expresných zásielok, by od nej vyzadovalo overenie toho, ci ceny fakturované týmto podnikom za infrastruktúrne sluzby poskytované jej dcérskej spolocnosti pôsobiacej na uvedenom trhu boli nizsie alebo rovnaké ako diferencné náklady na poskytovanie týchto sluzieb, to znamená urcenie nákladov, ktoré sa výlucne viazu na poskytovanie osobitnej sluzby a ktoré prestávajú existovat, len co uvedená sluzba skoncí. Bez toho, aby uvádzal pojem "diferencné", sa to isté v zásade usiluje zabezpecit clánok 14 smernice 67/97, ked od clenských státov vyzaduje, aby zaviazali poskytovatelov univerzálnych postových sluzieb zaviest oddelené úctovníctvo, ktoré oddelí náklady priamo priradené konkrétnej sluzbe alebo výrobku, ako aj spolocné náklady, podla podmienok upravených v tomto ustanovení. ( [77]14 ) Rozhodnutie Deutsche Post (body 9 a 10). ( [78]15 ) Pozri okrem iných TEMPLE LANG, J. a O'DONOGHUE, R.: "Defining Legitimate Competition: How to Clarify Pricing Abuses under Article 82 EC", Fordham International Law Journal, c. 83, 2002, s. 86; GERADIN, D., a PETIT, N.: "Price Discrimination under EC Competition Law: Another Antitrust Doctrine in Search of Limiting Principles?", Journal of Competition Law and Economics, c. 3, 2006, s. 487 a nasl. ( [79]16 ) Pozri v tomto zmysle najmä rozsudky z 21. februára 1973, Europemballage a Continental Can/Komisia, [80]6/72, Zb. s. 215, bod 26; zo 16. marca 2000, Compagnie maritime belge transports a i./Komisia, [81]C-395/96 P a C-396/96 P, Zb. s. I-1365, bod 112; z 15. marca 2007, British Airways/Komisia, [82]C-95/04 P, Zb. s. I-2331, bod 57; zo 14. októbra 2010, Deutsche Telekom/Komisia, [83]C-280/08 P, Zb. s. I-9555, bod 173 a zo 17. februára 2011, TeliaSonera, [84]C-52/09, Zb. s. I-527, bod 26. ( [85]17 ) Pozri v tomto zmysle rozsudky z 13. februára 1979, Hoffman-La Roche/Komisia, [86]85/76, Zb. s. 461, bod 91; z 9. novembra 1983, Nederlandsche Banden-Industrie-Michelin/Komisia, [87]322/81, Zb. s. 3461, bod 70; rozsudky Akzo/Komisia, uz citovaný, bod 69; British Airways/Komisia, uz citovaný, bod 66; z 2. apríla 2009, France Télécom/Komisia, uz citovaný, bod 104; Deutsche Telekom/Komisia, uz citovaný, bod 174, a TeliaSonera, uz citovaný, bod 27. ( [88]18 ) Pozri najmä rozsudky z 2. apríla 2009, France Télécom/Komisia, uz citovaný, bod 105; Deutsche Telekom/Komisia, uz citovaný, bod 176, ako aj v tomto zmysle TeliaSonera, uz citovaný, bod 24. ( [89]19 ) Pozri najmä rozsudok Akzo/Komisia, uz citovaný, bod 70. ( [90]20 ) Pozri v tomto zmysle rozsudky Nederlandsche Banden-Industrie-Michelin/Komisia, uz citovaný, bod 73; Deutsche Telekom, uz citovaný, bod 175, ako aj TeliaSonera, uz citovaný, bod 28. ( [91]21 ) Rozhodnutie Komisie 85/609/EHS zo 14. decembra 1985 o postupe uplatnenia clánku 86 Zmluvy EHS (IV/30.698 - ECS/AKZO Chemie) ([92]Ú. v. ES L 374, s. 1). ( [93]22 ) Rozsudok Akzo/Komisia, uz citovaný, body 9 a 111. ( [94]23 ) Tamze, body 59 az 61. Je potrebné poznamenat, ze po podrobnom preskúmaní dôvodnosti rozhodnutia Komisie generálny advokát Lenz dospel naopak k záveru, ze Komisia nepreukázala, ze by spolocnost Akzo zaujímala dominantné postavenie na predmetom trhu (pozri body 62 az 124 návrhov prednesených 19. apríla 1989 vo veci, ktoré viedla k vydaniu uz citovaného rozsudku vo veci Akzo/Komisia). ( [95]24 ) Tamze, bod 113. ( [96]25 ) Tamze, bod 114. ( [97]26 ) Uz citované rozsudky Súdu prvého stupna z 8. októbra 1996, [98]T-24/93 az T-26/93 a T-28/93, Zb. s. II-1201 a Súdneho dvora. ( [99]27 ) Rozsudky Súdu prvého stupna zo 7. októbra 1999, [100]T-228/97, Zb. s. II-2969 a Súdneho dvora z 10. júla 2001, [101]C-497/99 P, Zb. s. I-5333. ( [102]28 ) Musím tiez poznamenat, ze Komisia vo svojom rozhodnutí 88/138/EHS z 22. decembra 1987 o postupe uplatnenia clánku 86 Zmluvy EHS (IV/30.787 a 31.488 - Eurfix - Bauco/Hilti) ([103]Ú. v. ES L 65, 1988, s. 19) sledovala prístup, ktorý nebol zalozený na nákladoch. V tejto veci islo o súbor diskriminacných a selektívnych postupov spolocnosti Hilti, ktorých cielom bolo odradit zákazníkov od nákupov klincov urcených pre nastrelovacie pistole jej vlastnej výroby u jej konkurentov, pricom na tomto trhu mal tento podnik podiel odhadovaný na cca. 70 % az 80 %. Medzi postupmi povazovanými Komisiou za zneuzívajúce sa nachádzali zlavy pre niektorých z hlavných zákazníkov konkurentov spolocnosti Hilti, ktorí vyrábali klince kompatibilné s jej nastrelovacími pistolami, co boli ponuky, ktorých vyuzitie vôbec neumoznila svojim vlastným zákazníkom, ktorí od nej nakupovali podobné alebo rovnocenné mnozstvá. V tomto rozhodnutí Komisia konstatovala, ze tieto osobitné ponuky nepredstavovali obrannú reakciu voci konkurentom ale odrázali vopred stanovenú politiku tohto podniku s cielom obmedzit ich prienik na trh klincov kompatibilných s jeho vlastnými prístrojmi (bod 80 rozhodnutia). Dodala, ze "v danom prípade nie je prvkom zakladajúcim zneuzitie to, ze ceny boli nizsie ako náklady (bez ohladu na spôsob ich definovania ...), ale ze z dôvodu svojho dominantného postavenia bola spolocnost Hilti schopná ponúknut osobitné diskriminacné ceny zákazníkom svojich konkurentov s cielom poskodit ich cinnosti udrziavajúc pritom vyssie ceny pre svojich vlastných zákazníkov rovnocennej dôlezitosti" (bod 81 rozhodnutia). V zalobe o neplatnost podanej proti tomuto rozhodnutiu (rozsudok Súdu prvého stupna z 12. decembra 1991, Hilti/Komisia, [104]T-30/89, Zb. s. II-1439), spolocnost Hilti scasti rozvinula velmi vseobecnú argumentáciu, ktorá nebola osobitne zameraná na selektívne zlavy z cien, ktorá bola zamietnutá Súdom prvého stupna v bode 100 jeho rozsudku a scasti pripustila, ze skutocne zaviedla niektoré z vytýkaných správaní, co jednoducho Súd prvého stupna viedlo k uvedenému konstatovaniu (pozri bod 101 toho istého rozsudku). Odvolanie pred Súdnym dvorom (rozsudok z 2. marca 1994, Hilti/Komisia, [105]C-53/92 P, Zb. s. I-667) sa netýkalo posúdenia uvedeného v týchto bodoch rozsudku Súdu prvého stupna. ( [106]29 ) Rozhodnutie Komisie 93/82/EHS z 22. decembra 1992 o postupe uplatnenia clánku 85 Zmluvy EHS (IV/32.448 a IV/32.450: Cewal, Cowak, Ukwal) a clánku 86 Zmluvy EHS (IV/32.448 a IV/32.450) ([107]Ú. v. ES L 34, 1993, s. 20). ( [108]30 ) Rozsudok Súdu prvého stupna, uz citovaný, body 139 a 141. ( [109]31 ) Tamze, bod 147. ( [110]32 ) Tamze, bod 148. ( [111]33 ) Tamze, bod 149. ( [112]34 ) Pozri rozsudok Súdneho dvora, uz citovaný, body 146 a 147 a bod 1 výroku. ( [113]35 ) Tamze, body 114 az 116. ( [114]36 ) Tamze, bod 117. ( [115]37 ) Rozhodnutie Komisie 97/624/ES zo 14. mája 1997 o postupe uplatnenia clánku 86 Zmluvy EHS (IV/34.621, 35.059/F-3 - Irish Sugar plc) ([116]Ú. v. ES L 258, s. 1). ( [117]38 ) Pozri body 133 az 135 uvedeného rozhodnutia. ( [118]39 ) Uz citovaný rozsudok, bod 182. ( [119]40 ) Tamze, bod 183. ( [120]41 ) Tamze. ( [121]42 ) Tamze, body 184 az 192. ( [122]43 ) Tamze, bod 188. ( [123]44 ) Tamze, bod 189. ( [124]45 ) Tamze, bod 191. ( [125]46 ) V bode 126 tohto rozsudku Súd prvého stupna uviedol tvrdenie zalobcov, podla ktorého sa podiel spolocnosti C&G na trhu pocas posudzovaného obdobia zvýsil z 2 na 25 %. Toto tvrdenie nebolo vo zvysnej casti odôvodnenia rozsudku (v tomto ohlade pozri najmä bod 149 uvedeného rozsudku) vyvrátené. ( [126]47 ) Pozri v tomto ohlade bod 57 týchto návrhov. ( [127]48 ) Návrhy prednesené 29. októbra 1998 (bod 135 az 137). Nedávno tiez Súdny dvor definoval takú charakteristiku trhovej sily konferencie Cewal vo veci, ktoré viedla k vydaniu citovaného rozsudku Compagnie maritime belge transports a i./Komisia (pozri rozsudok TeliaSonera, uz citovaný, bod 81). ( [128]49 ) Pozri rozsudok Súdu prvého stupna Irish Sugar/Komisia, uz citovaný, bod 185. ( [129]50 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok TeliaSonera, uz citovaný, body 44 a 45. ( [130]51 ) V tomto prípade spolocnost Post Danmark na pojednávaní najmä zdôraznila, ze predcasné vypovedanie zmluvy na distribúciu neadresovaných postových zásielok jedným z jej zákazníkov nemalo za následok ziadnu sankciu a bolo podmienené iba uplynutím výpovednej lehoty v trvaní jedného mesiaca. Táto situácia sa teda podla nej jasne odlisuje od situácie vo veci, ktorá viedla k vydaniu uz citovaného rozsudku Compagnie maritime belge transports a i. (bod 117), v ktorej Súdny dvor osobitne trval na tom, ze dominantný podnik ponúkal nízke ceny klientom svojho konkurenta, zatial co mohol nadalej pozadovat od pouzívatelov vyssie ceny za sluzby, ktoré neboli ohrozené touto konkurenciou. ( [131]52 ) Pozri vo vseobecnosti okrem iných THOUVENIN, V.: "Coűts incrémentaux: retour sur les avantages concurrentiels du secteur public. Éléments de définition des coűts incrémentaux dans le contexte d'une stratégie de prédation: point de vue d'un économiste", Concurrences, c.d., s. 11. ( [132]53 ) Pozri v tomto ohlade najmä práce autora FAULHABER, G. R.: "Cross-Subsidization: Pricing in Public Enterprises", American Economic Review, 1975, c. 5, s. 966, a "Cross-Subsidy Analysis with more than two services", Journal of Competition Law and Economics, 2005, c. 3, s. 441, ktorý poskytuje nasledovnú definíciu: "the stand-alone cost of any service or group of services of an enterprise is the cost of providing that service (at the existing or 'test` demand level) or group of services by themselves, without any other service that is provided by the enterprise". Pozri tiez THOUVENIN, V., c. d., s. 11. References 1. file:///tmp/lynxXXXXGvlwmX/L94603-4283TMP.html#t-ECR_62010CC0209_SK_01-E0001 2. file:///tmp/lynxXXXXGvlwmX/L94603-4283TMP.html#t-ECR_62010CC0209_SK_01-E0002 3. file:///tmp/lynxXXXXGvlwmX/L94603-4283TMP.html#t-ECR_62010CC0209_SK_01-E0003 4. file:///tmp/lynxXXXXGvlwmX/L94603-4283TMP.html#t-ECR_62010CC0209_SK_01-E0004 5. file:///tmp/lynxXXXXGvlwmX/L94603-4283TMP.html#t-ECR_62010CC0209_SK_01-E0005 6. file:///tmp/lynxXXXXGvlwmX/L94603-4283TMP.html#t-ECR_62010CC0209_SK_01-E0006 7. file:///tmp/lynxXXXXGvlwmX/L94603-4283TMP.html#t-ECR_62010CC0209_SK_01-E0007 8. file:///tmp/lynxXXXXGvlwmX/L94603-4283TMP.html#t-ECR_62010CC0209_SK_01-E0008 9. file:///tmp/lynxXXXXGvlwmX/L94603-4283TMP.html#t-ECR_62010CC0209_SK_01-E0009 10. file:///tmp/lynxXXXXGvlwmX/L94603-4283TMP.html#t-ECR_62010CC0209_SK_01-E0010 11. file:///tmp/lynxXXXXGvlwmX/L94603-4283TMP.html#t-ECR_62010CC0209_SK_01-E0011 12. file:///tmp/lynxXXXXGvlwmX/L94603-4283TMP.html#t-ECR_62010CC0209_SK_01-E0012 13. file:///tmp/lynxXXXXGvlwmX/L94603-4283TMP.html#t-ECR_62010CC0209_SK_01-E0013 14. file:///tmp/lynxXXXXGvlwmX/L94603-4283TMP.html#t-ECR_62010CC0209_SK_01-E0014 15. file:///tmp/lynxXXXXGvlwmX/L94603-4283TMP.html#t-ECR_62010CC0209_SK_01-E0015 16. file:///tmp/lynxXXXXGvlwmX/L94603-4283TMP.html#t-ECR_62010CC0209_SK_01-E0016 17. file:///tmp/lynxXXXXGvlwmX/L94603-4283TMP.html#t-ECR_62010CC0209_SK_01-E0017 18. file:///tmp/lynxXXXXGvlwmX/L94603-4283TMP.html#t-ECR_62010CC0209_SK_01-E0018 19. file:///tmp/lynxXXXXGvlwmX/L94603-4283TMP.html#t-ECR_62010CC0209_SK_01-E0019 20. file:///tmp/lynxXXXXGvlwmX/L94603-4283TMP.html#t-ECR_62010CC0209_SK_01-E0020 21. file:///tmp/lynxXXXXGvlwmX/L94603-4283TMP.html#t-ECR_62010CC0209_SK_01-E0021 22. file:///tmp/lynxXXXXGvlwmX/L94603-4283TMP.html#t-ECR_62010CC0209_SK_01-E0022 23. file:///tmp/lynxXXXXGvlwmX/L94603-4283TMP.html#t-ECR_62010CC0209_SK_01-E0023 24. file:///tmp/lynxXXXXGvlwmX/L94603-4283TMP.html#t-ECR_62010CC0209_SK_01-E0024 25. file:///tmp/lynxXXXXGvlwmX/L94603-4283TMP.html#t-ECR_62010CC0209_SK_01-E0025 26. file:///tmp/lynxXXXXGvlwmX/L94603-4283TMP.html#t-ECR_62010CC0209_SK_01-E0026 27. file:///tmp/lynxXXXXGvlwmX/L94603-4283TMP.html#t-ECR_62010CC0209_SK_01-E0027 28. file:///tmp/lynxXXXXGvlwmX/L94603-4283TMP.html#t-ECR_62010CC0209_SK_01-E0028 29. file:///tmp/lynxXXXXGvlwmX/L94603-4283TMP.html#t-ECR_62010CC0209_SK_01-E0029 30. file:///tmp/lynxXXXXGvlwmX/L94603-4283TMP.html#t-ECR_62010CC0209_SK_01-E0030 31. file:///tmp/lynxXXXXGvlwmX/L94603-4283TMP.html#t-ECR_62010CC0209_SK_01-E0031 32. file:///tmp/lynxXXXXGvlwmX/L94603-4283TMP.html#t-ECR_62010CC0209_SK_01-E0032 33. file:///tmp/lynxXXXXGvlwmX/L94603-4283TMP.html#t-ECR_62010CC0209_SK_01-E0033 34. file:///tmp/lynxXXXXGvlwmX/L94603-4283TMP.html#t-ECR_62010CC0209_SK_01-E0034 35. file:///tmp/lynxXXXXGvlwmX/L94603-4283TMP.html#t-ECR_62010CC0209_SK_01-E0035 36. file:///tmp/lynxXXXXGvlwmX/L94603-4283TMP.html#t-ECR_62010CC0209_SK_01-E0036 37. file:///tmp/lynxXXXXGvlwmX/L94603-4283TMP.html#t-ECR_62010CC0209_SK_01-E0037 38. file:///tmp/lynxXXXXGvlwmX/L94603-4283TMP.html#t-ECR_62010CC0209_SK_01-E0038 39. file:///tmp/lynxXXXXGvlwmX/L94603-4283TMP.html#t-ECR_62010CC0209_SK_01-E0039 40. file:///tmp/lynxXXXXGvlwmX/L94603-4283TMP.html#t-ECR_62010CC0209_SK_01-E0040 41. file:///tmp/lynxXXXXGvlwmX/L94603-4283TMP.html#t-ECR_62010CC0209_SK_01-E0041 42. file:///tmp/lynxXXXXGvlwmX/L94603-4283TMP.html#t-ECR_62010CC0209_SK_01-E0042 43. file:///tmp/lynxXXXXGvlwmX/L94603-4283TMP.html#t-ECR_62010CC0209_SK_01-E0043 44. file:///tmp/lynxXXXXGvlwmX/L94603-4283TMP.html#t-ECR_62010CC0209_SK_01-E0044 45. file:///tmp/lynxXXXXGvlwmX/L94603-4283TMP.html#t-ECR_62010CC0209_SK_01-E0045 46. file:///tmp/lynxXXXXGvlwmX/L94603-4283TMP.html#t-ECR_62010CC0209_SK_01-E0046 47. file:///tmp/lynxXXXXGvlwmX/L94603-4283TMP.html#t-ECR_62010CC0209_SK_01-E0047 48. file:///tmp/lynxXXXXGvlwmX/L94603-4283TMP.html#t-ECR_62010CC0209_SK_01-E0048 49. file:///tmp/lynxXXXXGvlwmX/L94603-4283TMP.html#t-ECR_62010CC0209_SK_01-E0049 50. file:///tmp/lynxXXXXGvlwmX/L94603-4283TMP.html#t-ECR_62010CC0209_SK_01-E0050 51. file:///tmp/lynxXXXXGvlwmX/L94603-4283TMP.html#t-ECR_62010CC0209_SK_01-E0051 52. file:///tmp/lynxXXXXGvlwmX/L94603-4283TMP.html#t-ECR_62010CC0209_SK_01-E0052 53. file:///tmp/lynxXXXXGvlwmX/L94603-4283TMP.html#t-ECR_62010CC0209_SK_01-E0053 54. file:///tmp/lynxXXXXGvlwmX/L94603-4283TMP.html#c-ECR_62010CC0209_SK_01-E0001 55. file:///tmp/lynxXXXXGvlwmX/L94603-4283TMP.html#c-ECR_62010CC0209_SK_01-E0002 56. file:///tmp/lynxXXXXGvlwmX/L94603-4283TMP.html#c-ECR_62010CC0209_SK_01-E0003 57. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1998:015:TOC 58. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2008:052:TOC 59. file:///tmp/lynxXXXXGvlwmX/L94603-4283TMP.html#c-ECR_62010CC0209_SK_01-E0004 60. file:///tmp/lynxXXXXGvlwmX/L94603-4283TMP.html#c-ECR_62010CC0209_SK_01-E0005 61. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0450&locale=SK 62. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0049&locale=SK 63. file:///tmp/lynxXXXXGvlwmX/L94603-4283TMP.html#c-ECR_62010CC0209_SK_01-E0006 64. file:///tmp/lynxXXXXGvlwmX/L94603-4283TMP.html#c-ECR_62010CC0209_SK_01-E0007 65. file:///tmp/lynxXXXXGvlwmX/L94603-4283TMP.html#c-ECR_62010CC0209_SK_01-E0008 66. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61986C?0062&locale=SK 67. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994C?0333&locale=SK 68. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0202&locale=SK 69. file:///tmp/lynxXXXXGvlwmX/L94603-4283TMP.html#c-ECR_62010CC0209_SK_01-E0009 70. file:///tmp/lynxXXXXGvlwmX/L94603-4283TMP.html#c-ECR_62010CC0209_SK_01-E0010 71. file:///tmp/lynxXXXXGvlwmX/L94603-4283TMP.html#c-ECR_62010CC0209_SK_01-E0011 72. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2001:125:TOC 73. file:///tmp/lynxXXXXGvlwmX/L94603-4283TMP.html#c-ECR_62010CC0209_SK_01-E0012 74. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003T?0340&locale=SK 75. file:///tmp/lynxXXXXGvlwmX/L94603-4283TMP.html#c-ECR_62010CC0209_SK_01-E0013 76. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005T?0060&locale=SK 77. file:///tmp/lynxXXXXGvlwmX/L94603-4283TMP.html#c-ECR_62010CC0209_SK_01-E0014 78. file:///tmp/lynxXXXXGvlwmX/L94603-4283TMP.html#c-ECR_62010CC0209_SK_01-E0015 79. file:///tmp/lynxXXXXGvlwmX/L94603-4283TMP.html#c-ECR_62010CC0209_SK_01-E0016 80. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61972??0006&locale=SK 81. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61996C?0395&locale=SK 82. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0095&locale=SK 83. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008C?0280&locale=SK 84. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0052&locale=SK 85. file:///tmp/lynxXXXXGvlwmX/L94603-4283TMP.html#c-ECR_62010CC0209_SK_01-E0017 86. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61976??0085&locale=SK 87. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61981??0322&locale=SK 88. file:///tmp/lynxXXXXGvlwmX/L94603-4283TMP.html#c-ECR_62010CC0209_SK_01-E0018 89. file:///tmp/lynxXXXXGvlwmX/L94603-4283TMP.html#c-ECR_62010CC0209_SK_01-E0019 90. file:///tmp/lynxXXXXGvlwmX/L94603-4283TMP.html#c-ECR_62010CC0209_SK_01-E0020 91. file:///tmp/lynxXXXXGvlwmX/L94603-4283TMP.html#c-ECR_62010CC0209_SK_01-E0021 92. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1985:374:TOC 93. file:///tmp/lynxXXXXGvlwmX/L94603-4283TMP.html#c-ECR_62010CC0209_SK_01-E0022 94. file:///tmp/lynxXXXXGvlwmX/L94603-4283TMP.html#c-ECR_62010CC0209_SK_01-E0023 95. file:///tmp/lynxXXXXGvlwmX/L94603-4283TMP.html#c-ECR_62010CC0209_SK_01-E0024 96. file:///tmp/lynxXXXXGvlwmX/L94603-4283TMP.html#c-ECR_62010CC0209_SK_01-E0025 97. file:///tmp/lynxXXXXGvlwmX/L94603-4283TMP.html#c-ECR_62010CC0209_SK_01-E0026 98. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61993T?0024&locale=SK 99. file:///tmp/lynxXXXXGvlwmX/L94603-4283TMP.html#c-ECR_62010CC0209_SK_01-E0027 100. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61997T?0228&locale=SK 101. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0497&locale=SK 102. file:///tmp/lynxXXXXGvlwmX/L94603-4283TMP.html#c-ECR_62010CC0209_SK_01-E0028 103. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1988:065:TOC 104. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61989T?0030&locale=SK 105. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992C?0053&locale=SK 106. file:///tmp/lynxXXXXGvlwmX/L94603-4283TMP.html#c-ECR_62010CC0209_SK_01-E0029 107. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1993:034:TOC 108. file:///tmp/lynxXXXXGvlwmX/L94603-4283TMP.html#c-ECR_62010CC0209_SK_01-E0030 109. file:///tmp/lynxXXXXGvlwmX/L94603-4283TMP.html#c-ECR_62010CC0209_SK_01-E0031 110. file:///tmp/lynxXXXXGvlwmX/L94603-4283TMP.html#c-ECR_62010CC0209_SK_01-E0032 111. file:///tmp/lynxXXXXGvlwmX/L94603-4283TMP.html#c-ECR_62010CC0209_SK_01-E0033 112. file:///tmp/lynxXXXXGvlwmX/L94603-4283TMP.html#c-ECR_62010CC0209_SK_01-E0034 113. file:///tmp/lynxXXXXGvlwmX/L94603-4283TMP.html#c-ECR_62010CC0209_SK_01-E0035 114. file:///tmp/lynxXXXXGvlwmX/L94603-4283TMP.html#c-ECR_62010CC0209_SK_01-E0036 115. file:///tmp/lynxXXXXGvlwmX/L94603-4283TMP.html#c-ECR_62010CC0209_SK_01-E0037 116. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1997:258:TOC 117. file:///tmp/lynxXXXXGvlwmX/L94603-4283TMP.html#c-ECR_62010CC0209_SK_01-E0038 118. file:///tmp/lynxXXXXGvlwmX/L94603-4283TMP.html#c-ECR_62010CC0209_SK_01-E0039 119. file:///tmp/lynxXXXXGvlwmX/L94603-4283TMP.html#c-ECR_62010CC0209_SK_01-E0040 120. file:///tmp/lynxXXXXGvlwmX/L94603-4283TMP.html#c-ECR_62010CC0209_SK_01-E0041 121. file:///tmp/lynxXXXXGvlwmX/L94603-4283TMP.html#c-ECR_62010CC0209_SK_01-E0042 122. file:///tmp/lynxXXXXGvlwmX/L94603-4283TMP.html#c-ECR_62010CC0209_SK_01-E0043 123. file:///tmp/lynxXXXXGvlwmX/L94603-4283TMP.html#c-ECR_62010CC0209_SK_01-E0044 124. file:///tmp/lynxXXXXGvlwmX/L94603-4283TMP.html#c-ECR_62010CC0209_SK_01-E0045 125. file:///tmp/lynxXXXXGvlwmX/L94603-4283TMP.html#c-ECR_62010CC0209_SK_01-E0046 126. file:///tmp/lynxXXXXGvlwmX/L94603-4283TMP.html#c-ECR_62010CC0209_SK_01-E0047 127. file:///tmp/lynxXXXXGvlwmX/L94603-4283TMP.html#c-ECR_62010CC0209_SK_01-E0048 128. file:///tmp/lynxXXXXGvlwmX/L94603-4283TMP.html#c-ECR_62010CC0209_SK_01-E0049 129. file:///tmp/lynxXXXXGvlwmX/L94603-4283TMP.html#c-ECR_62010CC0209_SK_01-E0050 130. file:///tmp/lynxXXXXGvlwmX/L94603-4283TMP.html#c-ECR_62010CC0209_SK_01-E0051 131. file:///tmp/lynxXXXXGvlwmX/L94603-4283TMP.html#c-ECR_62010CC0209_SK_01-E0052 132. file:///tmp/lynxXXXXGvlwmX/L94603-4283TMP.html#c-ECR_62010CC0209_SK_01-E0053