NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA JÁN MAZÁK prednesené 20. októbra 2011 ( [1]1 ) Vec C-124/10 P Európska komisia proti Électricité de France (EDF) a i. "Odvolanie -- Státna pomoc -- Selektívne oslobodenie od dane spojené so zvýsením základného imania pocas rekapitalizácie podniku -- Zásada investora v trhovom hospodárstve -- Stát konajúci ako akcionár a stát vykonávajúci verejnú moc" 1. Komisia navrhuje, aby Súdny dvor zrusil rozsudok ( [2]2 ), ktorým Súd prvého stupna (teraz "Vseobecný súd") zrusil clánky 3 a 4 rozhodnutia Komisie týkajúceho sa opatrení státnej pomoci v prospech EDF a odvetví výroby elektriny a plynárenstva ( [3]3 ). Toto odvolanie má osobitný význam pre právo Únie v oblasti státnej pomoci. Nastoluje zásadnú otázku, ktorá sa týka pôsobnosti (uplatnitelnosti) ústredného prvku práva Únie v oblasti státnej pomoci - konkrétne zásady investora v trhovom hospodárstve (ZITH) - v prípade, ked stát vykonal svoje výsadné právo výkonu verejnej moci. ZITH (alebo "kritérium súkromného investora") je v podstate logickým vyjadrením zásady rovnosti zaobchádzania s verejnými a so súkromnými podnikmi odvodenej z clánkov 86 ES a 295 ES. I - Právny rámec 2. Clánok 38 ods. 2 francúzskeho Vseobecného danového zákonníka stanovuje, ze "cistý zisk je tvorený rozdielom hodnôt cistých aktív na konci a na zaciatku obdobia, ktorého výsledok má slúzit ako základ dane, znízeným o dodatocné vklady a zvýseným o výbery vykonané prevádzkovatelom alebo spolocníkmi pocas tohto obdobia. Pod cistými aktívami sa rozumie prebytok hodnoty aktív nad úhrnom pasív tvorených pohladávkami tretích osôb, odpismi a odôvodnenými rezervami". 3. Podla clánku 4 ods. I a II zákona c. 97-1026 ( [4]4 ) sa objekty hlavnej prenosovej siete elektrickej energie povazujú za vlastníctvo spolocnosti EDF od okamihu, ked jej bola na túto siet udelená koncesia, a na úcely uplatnenia ustanovení odseku I sa k 1. januáru 1997 protihodnota nepenazného majetku hlavnej prenosovej siete uzívaného v rámci koncesie, zaradená na strane pasív súvahy spolocnosti EDF, zapíse bez príslusných odchýlok ocenenia do polozky "Kapitálové dotácie". II - Okolnosti predchádzajúce sporu 4. Skutkový stav, správne konanie a sporné rozhodnutie sú podrobne opísané v bodoch 9 az 51 napadnutého rozsudku. Uvediem len ich základné body. EDF zabezpecuje výrobu, prenos a distribúciu elektrickej energie. V relevantnej dobe bola EDF vo výlucnom vlastníctve státu. Vznikla zákonom, ktorým sa znárodnili odvetvia elektrickej energie a plynárenstva a zaviedla sa zásada prevodu znárodnených koncesií týkajúcich sa elektrickej energie na spolocnost EDF. Jednotlivé koncesie na prenos elektrickej energie udelené státom sa v roku 1958 zjednotili do jednej koncesie, tzv. "hlavnej prenosovej siete" (réseau d'alimentation générale, dalej len "RAG"). 5. Uplatnenie vseobecného úctovného plánu z roku 1982, ktorý obsahoval osobitné úctovné pravidlá pre koncesie, na spolocnost EDF viedlo k zmene úctovného postupu vo vztahu k RAG, aby sa zohladnili niektoré odporúcania sformulované Národnou radou pre úctovníctvo (Conseil national de la comptabilité, dalej len "CNC"). Bol vytvorený vlastný úctovný plán spolocnosti EDF, ktorý bol schválený medziministerským výnosom. RAG bola zaznamenaná na strane aktív súvahy spolocnosti EDF v polozke "Hmotný investicný majetok uzívaný v rámci koncesie". Boli vytvorené osobitné úctovné rezervy na úcely obnovenia investicného majetku uzívaného v rámci koncesie s cielom umoznit spolocnosti EDF vrátit tento majetok na konci koncesie vo výbornom stave. 6. Výdavky na obnovu vynalozené spolocnostou EDF boli zaznamenané v súvahe v polozke "Protihodnota majetku uzívaného v rámci koncesie" (nazývanej aj "Práva zadávatela koncesie"). Táto polozka predstavovala záväzok spolocnosti EDF voci francúzskemu státu spojený s bezodplatným vrátením nahradeného majetku na konci koncesie. V správe z roku 1994 francúzsky Cour des comptes (Dvor audítorov) poukázal na nezákonnú povahu danovej úlavy poskytnutej spolocnosti EDF v nadväznosti na nezákonnú tvorbu úctovných rezerv na obnovu RAG. Francúzsky stát sa preto zaviazal pristúpit k restrukturalizácii súvahy spolocnosti EDF. Podniková zmluva "Stát - EDF 1997 - 2000" podpísaná 8. apríla 1997 stanovovala normalizáciu úctovnej závierky spolocnosti EDF a jej financných vztahov so státom s perspektívou otvorenia trhu s elektrickou energiou stanoveného smernicou Európskeho parlamentu a Rady 96/92/ES z 19. decembra 1996 o spolocnej právnej úprave vnútorného trhu s elektrickou energiou ([5]Ú. v. ES L 27, 1997, s. 20; Mim. vyd. 12/002, s. 3). 7. Pred prijatím zákona c. 97-1026 bola súvaha spolocnosti EDF vykazovaná týmto spôsobom: i) na strane aktív polozka s názvom "Hmotný investicný majetok uzívaný v rámci koncesie" vo výske 285,7 miliardy FRF, z ktorej priblizne 90 miliárd FRF pripadalo na RAG; ii) na strane pasív polozka s názvom "Rezervy", z ktorej priblizne 38,5 miliardy FRF pripadalo na RAG, a polozka s názvom "Protihodnota majetku uzívaného v rámci koncesie", v ktorej boli evidované vynalozené výdavky na obnovu a ktorej výska predstavovala 145,2 miliardy FRF, z coho 18,3 miliardy pripadalo na RAG. 8. Podla clánku 4 zákona c. 97-1026 sa rozhodlo o spôsobe restrukturalizácie hornej casti súvahy spolocnosti EDF a oznámil sa spolocnosti EDF 22. decembra 1997 listom ministra hospodárstva, financií a priemyslu, státneho tajomníka pre rozpocet a státneho tajomníka pre priemysel (pozri body 25 a 26 nizsie). 9. V rámci správneho konania prijala Komisia tri rozhodnutia týkajúce sa spolocnosti EDF, ktoré boli uverejnené 16. novembra 2002 ([6]Ú. v. ES C 280, s. 8). Komisia zacala konanie vo veci formálneho zistovania podla clánku 88 ods. 2 ES týkajúce sa výhody poskytnutej spolocnosti EDF v dôsledku toho, ze EDF nezaplatila dan z príjmov právnických osôb z casti úctovných rezerv vytvorených na obnovu RAG, ktoré boli oslobodené od dane. V clánku 3 sporného rozhodnutia bolo za státnu pomoc nezlucitelnú so spolocným trhom oznacené nezaplatenie dane z príjmov právnických osôb spolocnostou EDF v roku 1997 z casti úctovných rezerv oslobodených od dane, ktoré boli vytvorené na obnovu RAG, vo výske 14,119 miliardy FRF v polozke práva zadávatela koncesie reklasifikovaných do polozky kapitálové dotácie a uvedené, ze predmetná pomoc predstavuje 888,89 milióna eur. Podla clánku 4 sporného rozhodnutia malo Francúzsko dosiahnut vrátenie pomoci (s úrokmi) vo výske 1,217 miliardy eur a táto suma bola francúzskemu státu skutocne vrátená. III - Napadnutý rozsudok 10. Na podporu svojej zaloby uviedla EDF v podstate tri zalobné dôvody. Vseobecný súd obmedzil svoje posúdenie na prvý zalobný dôvod a prvé tri casti druhého zalobného dôvodu, pricom zamietol prvý zalobný dôvod a prvé dve casti druhého zalobného dôvodu. Vyhovel tretej casti druhého zalobného dôvodu a zrusil clánky 3 a 4 sporného rozhodnutia, pricom EDF v súvislosti s tretou castou druhého zalobného dôvodu v podstate tvrdila, ze stát tým, ze vykonal predmetné opatrenie, konal ako obozretný súkromný investor v trhovom hospodárstve. 11. V bodoch 233 az 237 napadnutého rozsudku Vseobecný súd v podstate uviedol, ze samotná skutocnost, ze zásah státu do základného imania podniku má formu zákona, nestací na vylúcenie moznosti, ze sleduje hospodársky ciel, ktorý by mohol sledovat aj súkromný investor. V bodoch 243 az 245 Vseobecný súd v podstate uviedol, ze ustanovenia clánku 4 zákona c. 97-1026 nie sú danové ustanovenia v pravom zmysle slova; ide skôr o ustanovenia týkajúce sa úctovníctva, ktoré ale majú danové dôsledky. V bodoch 247 az 250 Vseobecný súd v podstate uviedol, ze vzhladom na sledovaný ciel samotná danová povaha pohladávky, ktorú má francúzsky stát voci spolocnosti EDF, a samotná skutocnost, ze francúzsky stát pouzil zákon ako svoj nástroj, neznamenajú, ze Komisia je oprávnená odmietnut pouzit ZITH. 12. V bodoch 251 a 252 napadnutého rozsudku Vseobecný súd uviedol, ze nemozno vylúcit, ze forma investície môze spôsobit rozdiely z hladiska nákladov na získanie kapitálu a jeho návratnosti, z ktorých mozno vyvodit, ze súkromný investor by takúto investíciu za porovnatelných podmienok neuskutocnil. To si vsak vyzaduje ekonomickú analýzu v rámci uplatnenia ZITH, ktorú Komisia zámerne neuplatnila. V bode 253 Vseobecný súd dospel k záveru, ze Komisia nebola oprávnená obmedzit sa na preskúmanie danových dôsledkov ustanovení prijatých Francúzskou republikou bez toho, aby súcasne preskúmala - a na základe tohto preskúmania prípadne vylúcila - dôvodnost argumentácie, ze predmetná operácia splnala ZITH. IV - Posúdenie 13. Komisia uvádza dva odvolacie dôvody: i) Vseobecný súd nesprávne vylozil a skreslil skutkový stav veci a ii) Vseobecný súd sa pri posudzovaní pôsobnosti ZITH dopustil nesprávneho právneho posúdenia. Nie je potrebné podrobne reprodukovat tvrdenia vsetkých úcastníkov konania v samostatnej casti. Namiesto toho v záujme lahsej citatelnosti týchto návrhov zaclením tieto tvrdenia do svojej analýzy. A - Prvý odvolací dôvod: skreslenie skutkového stavu 14. Komisia, Iberdrola a Dozorný orgán EZVO (dalej len "Dozorný orgán") v podstate tvrdia, ze na rozdiel od toho, co uviedol Vseobecný súd v napadnutom rozsudku, Francúzska republika v skutocnosti nepremenila danovú pohladávku na kapitál, ale spolocnosti EDF jednoducho poskytla pomoc v podobe oslobodenia od dane z príjmov právnických osôb. EDF a francúzska vláda na druhej strane tvrdia, ze prvý odvolací dôvod treba zamietnut. 15. Po prvé EDF tvrdí, ze prvý odvolací dôvod je neprípustný, pretoze Komisia ziada Súdny dvor, aby opätovne preskúmal posúdenie Vseobecného súdu týkajúce sa restrukturalizácie súvahy spolocnosti EDF. 16. Poukazujem na to, ze pokial ide o odvolací dôvod týkajúci sa skreslenia dôkazov, hoci skutocne prinálezí iba Vseobecnému súdu, aby posúdil, aká hodnota sa má priznat dôkazom, ktoré mu boli predlozené, ( [7]5 ) Súdny dvor rozhodol, ze takýto odvolací dôvod je prípustný. ( [8]6 ) V prejednávanej veci treba námietku neprípustnosti, ktorú vzniesla EDF, zamietnut. Je zrejmé, ze Komisia sa nedomáha len opätovného preskúmania posúdenia Vseobecného súdu týkajúceho sa restrukturalizácie súvahy spolocnosti EDF. Z vyjadrení a listín predlozených v konaní pred Súdnym dvorom naopak vyplýva, ze existuje skutocné a aktuálne riziko, ze Vseobecný súd skreslil skutkový stav veci a nesprávne ho kvalifikoval. 17. Z ustálenej judikatúry totiz vyplýva, ze ak odvolatel tvrdí, ze Vseobecný súd dospel k zisteniam, ktoré sú vzhladom na listiny zalozené v spise vecne nesprávne, alebo ze skreslil jednoznacný význam dôkazov, ktoré mu boli predlozené, námietky zalozené na skutkových zisteniach a ich posúdení v napadnutom rozsudku sú prípustné. ( [9]7 ) Hodnotenie dôkazov jednoznacne prinálezí Vseobecnému súdu a Súdny dvor ho nemôze preskúmat, avsak to neplatí v prípade, ak Vseobecný súd skreslil dôkazy tým, ze z nich vyvodil závery, ktoré z nich zjavne nevyplývali - a práve k tomu podla môjho názoru v tomto prípade doslo. ( [10]8 ) O skreslení dôkazov ( [11]9 ) (dénaturation) mozno hovorit vtedy, ked súd pri rozhodovaní o veci samej prekrocí svoju právomoc tým, ze jasne a jednoznacne formulovanú listinu (ako je zmluva, závet, správa, rozsudok alebo cudzí právny predpis) vylozí spôsobom nezlucitelným s jej znením. ( [12]10 ) 18. Zo vsetkých uvedených úvah vyplýva, ze prvý odvolací dôvod je prípustný. 19. Pokial ide o obsah prvého odvolacieho dôvodu, zdá sa, ze Vseobecný súd skutocne pochybil pri kvalifikácii skutkového stavu - najmä tým, ze rozhodol, ze Francúzska republika premenila danovú pohladávku na kapitál (pozri okrem iného bod 258 napadnutého rozsudku), hoci Francúzska republika v skutocnosti poskytla spolocnosti EDF selektívne oslobodenie od dane z príjmov právnických osôb. ( [13]11 ) 20. Na rozdiel od tvrdení, ktoré uviedla EDF, ako uvediem dalej, skreslenie skutkového stavu je zrejmé z listín predlozených Súdnemu dvoru, a preto nie je potrebné, aby Súdny dvor vykonal nové podrobné posúdenie skutkového stavu. 21. Francúzska vláda sa usiluje odôvodnit prístup Vseobecného súdu tým, ze poukazuje na to, ze premena danovej pohladávky na kapitál sa uskutocnila v rámci restrukturalizácie súvahy spolocnosti EDF, pricom jedným zo stádií tohto procesu bola rekapitalizácia. 22. Je nesporné, ze v tom istom case prebiehala rekapitalizácia spolocnosti EDF, ktorá sama osebe nebola povazovaná za státnu pomoc. Treba vsak poukázat na to, ze danové dôsledky - ktoré mozno oddelit od rekapitalizácie - boli oznacené za státnu pomoc (pozri bod 241 napadnutého rozsudku). Tvrdenie francúzskej vlády povazujem za irelevantné, pretoze podla môjho názoru vzdanie sa danovej pohladávky a jej premenu na kapitálovú dotáciu treba zjavne povazovat za dve samostatné a nadväzujúce operácie. Zdá sa, ze francúzska vláda to v bode 97 svojho vyjadrenia k odvolaniu skutocne pripústa. 23. Z prestudovania spisu je zrejmé, ze v listinách zalozených v spise nie je mozné nájst sumu, ktorá podlieha dani. Nenachádza sa tam nijaký danový výmer, nijaká zmienka o splatnej danovej pohladávke a nijaké rozhodnutie o vyclenení sumy, ktorá podlieha dani, na rekapitalizáciu spolocnosti EDF. Ak by sme naozaj vychádzali z toho, ako Vseobecný súd vykladal listiny a skutkové okolnosti, ktoré mu boli predlozené, vyclenenie sumy, ktorá podlieha dani, by bolo potrebné vyvodit iba z jej neuvedenia v zákone c. 97-1026 a/alebo v liste z 22. decembra 1997. 24. Vseobecný súd totiz v bode 242 napadnutého rozsudku uviedol, ze "vsetci úcastníci konania sa zhodujú v tom, ze ciastka 14,119 miliardy FRF podliehala pred zapísaním do polozky s názvom 'Kapitálová dotácia` dani." 25. Z bodov 239 az 242 napadnutého rozsudku vyplýva, ze vsetky opatrenia na restrukturalizáciu súvahy spolocnosti EDF boli zaznamenané v jej súvahe s dvojitým cielom, a to posilnit jej cisté obchodné imanie a stabilizovat financný vztah medzi státom a spolocnostou EDF na báze blízkej vseobecnému právu (pozri bod 31 napadnutého rozsudku). 26. Treba poukázat najmä na tieto skutocnosti: i) aktíva, ktoré predstavovali RAG, boli reklasifikované vo výske 90,325 miliardy FRF ako "vlastný majetok"; ii) nepouzité úctovné rezervy na obnovu RAG boli zaznamenané ako nerozdelený zisk a reklasifikované ako akumulované straty, cím doslo k zosúladeniu tejto úctovnej polozky a k priradeniu zostatku k rezervám (dodávam, ze táto transakcia bola zdanená), a iii) "práva zadávatela koncesie" boli priradené priamo k polozke kapitálové dotácie vo výske 14,119 miliardy FRF. 27. Dôlezitá je vsak skutocnost, ze premena sumy, ktorá podlieha dani, na kapitál, z ktorej EDF nebola povinná zaplatit dan, nebola v úctovnej závierke tejto spolocnosti vôbec zaznamenaná. 28. Poukazujem na to, ze "... francúzske orgány sam[y] uznávajú nezákonnú povahu tejto transakcie. V správe Hlavného danového riaditelstva [francúzskeho ministerstva hospodárstva, financií a priemyslu] z 9. apríla 2002, ktorá bola adresovaná Komisii, francúzske orgány naznacujú, ze ,záväzky z koncesie [práva zadávatela koncesie - neoficiálny preklad] vztahujúce sa na RAG predstavujú nesplatný dlh, ktorého zaradenie medzi dlhodobý hmotný majetok spolocnosti ho neoprávnene oslobodilo od dane [predstavujú bezdôvodný dlh, ktorý bol v dôsledku zaclenenia do základného imania neoprávnene oslobodený od dane, - neoficiálny preklad]` a ze ,tieto prostriedky mali byt pred ich zaradením medzi dlhodobý hmotný majetok spolocnosti presunuté z pasív spolocnosti, kde sa neoprávnene nachádzali, pod polozku cistej hodnoty spolocnosti a zvýsit tak cisté zdanitelné výnosy spolocnosti s uplatnením clánku 38-2 [tento rezervný fond mal byt pred jeho zaclenením do základného imania prevedený z pasív spolocnosti, kde bol neoprávnene zaradený, na úcet cistého obchodného imania, v dôsledku coho by vznikol kladný rozdiel cistých aktív zdanitelný podla clánku 38-2 - neoficiálny preklad]` Vseobecného danového zákonníka" (pozri odôvodnenie c. 89 sporného rozhodnutia). 29. Napriek jednoznacnému stanovisku Hlavného danového riaditelstva nebola pred zaclenením sumy, na ktorú sa vztahovala "pohladávka", do základného imania riadne zaznamenaná nijaká danová pohladávka. 30. V prejednávanej veci totiz táto "pohladávka" zrejme nikdy neexistovala a nikdy neexistoval dlh, ktorý by bolo mozné odpustit. Ako uviedla Iberdrola, nedoslo k premene pohladávky na kapitál a státne orgány zrejme takúto premenu ani nechceli vykonat. Dokonca sa zdá, ze Vseobecný súd vychádzal z pokusu francúzskej vlády dodatocne odôvodnit svoje konanie na základe ZITH. Podla môjho názoru takéto tvrdenia - najmä vzhladom na to, ze sú prezentované in tempore suspecto - nemôzu spätne viest k zmene oslobodenia od dane na konanie, ktoré mozno povazovat za "porovnatelné" s premenou pohladávky na kapitál. 31. V bode 282 napadnutého rozsudku Vseobecný súd uznal, ze nikdy neexistovala nijaká pohladávka, ktorej by sa bolo mozné vzdat, ani dlh, ktorý by bolo mozné odpustit: "... pred prijatím zákona c. 97-1026 a predtým, ako sa EDF zacala povazovat za vlastníka RAG,... ziadna dan nebola dlzná. Následne, kedze Francúzska republika upustila od výberu dane, povinnost zaplatit dan zanikla, a preto sa nemohla objavit v súvahe ako záväzok podniku". 32. Súhlasím s Komisiou v tom, ze ak by sa mala uznat rekonstrukcia skutkového stavu, ktorú uviedol Vseobecný súd, viedlo by to k implicitnému a netransparentnému zvýseniu základného imania uskutocnenému bez výslovného súhlasu zákonodarcu a v rozpore s odporúcaniami danových orgánov. 33. V tejto súvislosti je pre úvahy Vseobecného súdu rozhodujúci bod 243 napadnutého rozsudku. Vseobecný súd v tomto bode zrejme na základe tvrdenia, ze clánok 4 zákona c. 97-1026 bol urcený na restrukturalizáciu súvahy spolocnosti EDF a na zvýsenie objemu vlastných financných prostriedkov, dospel k záveru, ze "nejde teda o ustanovenia danovej povahy ako také, ale o ustanovenia úctovnej povahy s danovými dôsledkami, ako to preukazuje list... adresovaný EDF 22. decembra 1997". 34. Ostatné úvahy Vseobecného súdu sú totiz zalozené na zistení, ze francúzsky stát vykonal investíciu, a najmä ze "vykon[al] zvýsenie kapitálu [spolocnosti EDF] vzdaním sa uvedenej danovej pohladávky" (pozri bod 246 napadnutého rozsudku). Znenie relevantných castí napadnutého rozsudku potvrdzuje, ze táto skutocnost je naozaj základom úvah Vseobecného súdu a ze Vseobecný súd ju povazoval za základnú otázku, ktorú bolo treba vyriesit na úcely rozhodnutia o tretej casti druhého zalobného dôvodu spolocnosti EDF. 35. Táto myslienka sa skutocne objavuje v celom znení rozsudku. Viac ci menej výslovne je vyjadrená v bodoch 248, 249, 250, 252, 253, 258 a 259. Okrem toho Vseobecný súd v bodoch 229, 233, 234, 235, 236, 237, 247 a 259 napadnutého rozsudku poukazuje na údajne sledované ciele. 36. Je zrejmé, ze Vseobecný súd pri svojom posúdení vychádzal zo znenia clánku 4 zákona c. 97-1026. V podstate celá argumentácia francúzskej vlády a spolocnosti EDF je zalozená do velkej miery na znení tohto ustanovenia. Francúzska vláda a EDF tvrdia, ze zo znenia tohto ustanovenia jednoznacne vyplýva, ze Vseobecný súd bol oprávnený dospiet k záveru, ze podpora poskytnutá v roku 1997 bola kapitálová dotácia. Na rozdiel od týchto tvrdení sa vsak domnievam, ze zo znenia clánku 4 zákona c. 97-1026 nevyhnutne nevyplýva záver, ze táto podpora bola kapitálovou dotáciou. Francúzska vláda vo svojich vyjadreniach navyse nepreukázala, ze z povahy týchto financných operácií nevyhnutne vyplýva, ze predstavujú kapitálovú dotáciu. Z vyssie uvedených úvah je zrejmé, ze tvrdenie francúzskej vlády, ze údajná kapitálová dotácia bola vykonaná "co najtransparentnejsie" (pretoze bola vykonaná vo forme zákona), treba tiez zamietnut. 37. Transparentná bola nanajvýs, pokial ide o jej formu, avsak urcite nebola transparentná, pokial ide o jej obsah. 38. Je zrejmé, ze clánok 4 zákona c. 97-1026 stanovuje iba úctovné dôsledky financných operácií upravených týchto clánkom. Nestanovuje vsak danové dôsledky alebo následky predmetných operácií. EDF to dokonca zrejme pripústa vo svojom vyjadrení k odvolaniu. Ako poznamenala Komisia, pocas legislatívneho procesu bola navrhovaná zmena znenia zákona zamietnutá, pretoze jej cielom bolo vymedzit úctovný proces, ktorý by viedol k premene úctovných rezerv týkajúcich sa predmetných objektov na vlastný majetok. ( [14]12 ) 39. Po prvé stací poukázat na to, ze zo znenia zákona c. 97-1026 vôbec nevyplýva, ze francúzsky stát vykonal operáciu, ktorá v podstate spocívala v premene danovej pohladávky na základné imanie spolocnosti EDF. Po druhé zo správy financného výboru Národného zhromazdenia, ktorá bola vypracovaná pocas posudzovania znenia tohto zákona, vyplýva, ze zákonodarca nerozhodol o danovom procese, ktorým sa majú úctovné rezervy týkajúce sa objektov na prenos elektrickej energie, na ktoré sa vztahovala koncesia na hlavnú prenosovú sústavu elektrickej energie, zmenit na vlastný majetok. Táto správa navyse dokonca potvrdzuje, ze tento zákon sa vôbec nezmienuje o danových dôsledkoch úctovnej reklasifikácie, ktorá sa má vykonat podla jeho ustanovení. 40. Pokial ide o list z 22. decembra 1997, ktorý zaslala francúzska vláda spolocnosti EDF, zdá sa, ze francúzske orgány samy jednoznacne rozlísili opatrenia týkajúce sa restrukturalizácie súvahy (pozri prílohu 1 tohto listu) a danové dôsledky (pozri prílohu 3 tohto listu). Ako uviedla Komisia, príloha 1 svedcí len o priamom priradení práv zadávatela koncesie k polozke "kapitálové dotácie" vo výske 14,119 miliardy FRF, zatial co príloha 3 odstranuje danové dôsledky tohto opatrenia pre spolocnost EDF. Ani zo znenia tohto dokumentu nevyplýva, ze bola danová pohladávka premenená na kapitál. 41. Rovnako je to v prípade listu z 9. apríla 2002, ktorý zaslali francúzske orgány Komisii: ani z jeho znenia nevyplýva, ze francúzsky stát vykonal premenu danovej pohladávky na kapitál. 42. Z listín predlozených Súdnemu dvoru vyplýva, ze az v neskorom stádiu správneho konania - 9. decembra 2002, cize 18 mesiacov po zacatí presetrovania - sa francúzske orgány v pripomienkach zaslaných Komisii usilovali prezentovat oslobodenie od dane poskytnuté spolocnosti EDF ako operáciu "porovnatelnú" s "dalsou kapitálovou dotáciou", pricom vsak nepredlozili nijaké objektívne dôkazy na podporu týchto tvrdení. 43. Ako totiz Komisia správne uviedla vo svojich pripomienkach, ktoré predlozila v konaní pred Vseobecným súdom 3. februára 2005, EDF predlozila stúdiu s názvom "Perspektíva hypotetického investora na trhu", ale dokonca aj táto stúdia bola vykonaná az dodatocne v snahe spätne odôvodnit ekonomickú logiku predmetnej transakcie. To znamená, ze EDF sa usilovala prezentovat túto transakciu ako premenu pohladávky na kapitál, pricom takýto výklad skutkového stavu nezodpovedal skutocnosti, respektíve Francúzska republika ho v case predmetnej restrukturalizácie takto vôbec neposudzovala. 44. Dalej skutocnost, ze Vseobecný súd sa odchýlil od skutkového stavu veci, pricom ho skreslil do takej miery, ze v konecnom dôsledku rozhodol o inom prípade nez o tom, ktorý prejednával, je zrejmá z bodu 242 napadnutého rozsudku. V tomto bode Vseobecný súd zdôraznil, ze vsetci úcastníci konania sa zhodujú v tom, ze predmetná transakcia podlieha dani. V bodoch 266 az 269 vsak Vseobecný súd dalej uviedol pochybnosti o tom, ci takáto transakcia za týchto okolností skutocne podlieha dani. Z listín predlozených Súdnemu dvoru vsak vyplýva, ze predmetná transakcia - vo forme, v akej bola vykonaná - skutocne mala viest k výberu dane. 45. Podla môjho názoru Vseobecný súd nebol oprávnený povazovat za preukázané, ze vzdanie sa danovej pohladávky viedlo ku kapitálovej dotácii, kedze neexistovali nijaké objektívne dôkazy, ktoré by potvrdzovali skutocnú existenciu takejto transakcie. 46. Vzhladom na to, ze takéto objektívne dôkazy zjavne chýbali, záver Vseobecného súdu, ze doslo k poskytnutiu kapitálovej dotácie, teda predstavuje zistenie zalozené na skreslení listín, ktoré mu boli predlozené. 47. Alternatívne, ako poznamenala Komisia, ak by sa zistenie Vseobecného súdu nevykladalo ako konstatovanie objektívnej skutocnosti, ale ako právna kvalifikácia skutkového stavu zalozená na fikcii implicitnej a netransparentnej premeny dane na kapitál alebo ako transakcia, ktorá takejto premene zodpovedá, táto právna kvalifikácia skutkového stavu by bola zjavne nesprávna, pretoze by spôsobovala nesprávnost vsetkých úvah Vseobecného súdu. 48. Nakoniec Vseobecný súd v bode 225 napadnutého rozsudku správne poukázal na to, ze podla judikatúry Súdneho dvora ZITH nie je relevantná, ked zásah státu nemá ekonomickú povahu. Tak je to v prípade, ked orgány verejnej moci priamo poskytnú podniku dotáciu, priznajú mu oslobodenie od dane alebo stanovia znízenie sociálnych odvodov. Preto súhlasím s Komisiou v tom, ze sa zdá, akoby chcel Vseobecný súd prekvalifikovaním predmetnej transakcie v skutocnosti obíst judikatúru Súdneho dvora týkajúcu sa pôsobnosti ZITH. 49. Zo vsetkých uvedených úvah vyplýva, ze prvému odvolaciemu dôvodu treba vyhoviet. B - Druhý odvolací dôvod: výklad clánku 87 ES 1. Prvá cast druhého odvolacieho dôvodu: kritériá rozlisovania medzi státom ako akcionárom a státom vykonávajúcim verejnú moc 50. Komisia, Iberdrola a Dozorný orgán v podstate spochybnujú zistenie Vseobecného súdu, ze rozdiel medzi státom ako akcionárom a státom vykonávajúcim verejnú moc závisí v prvom rade od ciela, ktorý stát sleduje (v prejednávanej veci rekapitalizácia spolocnosti EDF), a nie od objektívnych a overitelných skutocností, ako to vyzaduje judikatúra. EDF a francúzska vláda tvrdia, ze prvú cast druhého odvolacieho dôvodu treba zamietnut. 51. Po prvé EDF a francúzska vláda v podstate tvrdia, ze druhý odvolací dôvod je zalozený na údajnom skreslení skutkového stavu Vseobecným súdom, ktoré je predmetom prvého odvolacieho dôvodu. Zastávajú názor, ze tieto dva odvolacie dôvody sa vzájomne doplnajú a ze prvý odvolací dôvod v skutocnosti predstavuje nevyhnutný predpoklad pre druhý odvolací dôvod. 52. Podla môjho názoru je vsak druhý odvolací dôvod zjavne samostatný a nezávislý od prvého odvolacieho dôvodu. Je to tak napriek tomu, ze odvolanie sa nevyhnutne týka clánkov 3 a 4 sporného rozhodnutia týkajúcich sa nezaplatenia urcitých súm dane z príjmov právnických osôb spolocnostou EDF v roku 1997. Ako totiz Dozorný orgán a Iberdrola správne uviedli, clánky 3 a 4 sporného rozhodnutia nezávisia od toho, ci sa predmetné opatrenie pomoci posúdi ako kapitálová dotácia alebo ako nezaplatenie dane, ak by nijaký rozumný a obozretný súkromný investor nedal tieto prostriedky k dispozícii podniku vo vlastníctve státu za "podmienok, ktoré by súkromný investor povazoval za prijatelné na poskytnutie prostriedkov porovnatelnému súkromnému podniku, ked súkromný investor pôsobí za obvyklých podmienok trhového hospodárstva". ( [15]13 ) 53. Je zrejmé, ze rozhodujúcim zistením, ku ktorému Komisia dospela v tejto casti sporného rozhodnutia, bolo, ze financná podpora, ktorú francúzsky stát poskytol v roku 1997, predstavovala protiprávnu státnu pomoc. 54. Zastávam názor, ze v kazdom prípade je zrejmé, ze druhý odvolací dôvod je dôvodný. Je totiz nesporné, ze v prejednávanej veci francúzsky stát vykonal svoje výsadné práva orgánu verejnej moci. 55. Pokial ide o obsah prvej casti druhého odvolacieho dôvodu, zastávam názor, ze jednou z najdôlezitejsích otázok v tomto odvolacom konaní je rozhodujúci význam, ktorý Vseobecný súd pripísal cielu posudzovaného opatrenia, v spojení so skutocnostou, ze tento prístup nemá nijakú oporu v judikatúre Súdneho dvora. 56. Ako vyplýva z ustálenej judikatúry Súdneho dvora, clánok 87 ods. 1 ES "nerozlisuje státne zásahy podla prícin alebo cielov, ale definuje tieto zásahy na základe ich úcinkov." ( [16]14 ) Povaha cielov státneho opatrenia totiz ipso facto nestací na jeho vylúcenie z pôsobnosti státnej pomoci. V opacnom prípade by stacilo, aby sa clenský stát s cielom vyhnút sa uplatneniu pravidiel Zmluvy týkajúcich sa státnej pomoci odvolal na legitímnost ciela sledovaného verejným zásahom. ( [17]15 ) 57. EDF v tejto súvislosti oponuje, ze Vseobecný súd neposudzoval predmetné opatrenie výlucne na základe jeho ciela. Podla spolocnosti EDF Vseobecný súd posúdil toto opatrenie z hladiska viacerých kritérií, ako je jeho povaha, predmet a ciele, a vzhladom na vsetky jeho aspekty a jeho celkový kontext. 58. Hoci mozno uznat, ze prístup Vseobecného súdu na prvý pohlad nebol zalozený výlucne na sledovanom cieli, z podrobnejsieho stúdia celého napadnutého rozsudku jednoznacne vyplýva, ze Vseobecný súd skutocne zalozil svoje zistenia najmä - ak nie výlucne - na sledovanom cieli a na základe neho urcil, ci stát konal ako akcionár alebo ako orgán verejnej moci. Ako uvediem dalej, nemozno pochybovat o tom, ze Vseobecný súd vo svojej analýze pripísal prvoradý význam sledovanému cielu. 59. V bode 229 napadnutého rozsudku Vseobecný súd rozhodol, ze "na posúdenie, ci opatrenia prijaté státom patria medzi výsadné práva orgánu verejnej moci alebo vyplývajú z povinností, ktoré musí zabezpecovat ako akcionár, je dôlezité posúdit tieto opatrenia nie v závislosti od ich formy, ale v závislosti od ich povahy, predmetu a pravidiel, ktorým podliehajú, a pritom zároven zohladnit ciel sledovaný dotknutými opatreniami" (kurzívou zvýraznil generálny advokát). 60. V bode 233 Vseobecný súd opät zdôraznil, ze je potrebné urcit, ci stát sledoval "hospodársky ciel", ktorý by mohol sledovat aj súkromný investor, s cielom urcit, ci sa má pouzit ZITH. V bodoch 234 a 235 sa tiez uvádza, ze v tejto súvislosti je dôlezitý sledovaný ciel. V bode 236 Vseobecný súd dospel k záveru, ze "opatrenie treba preskúmat nielen v závislosti od jeho formy, ale v závislosti od jeho povahy, predmetu a jeho cielov, co predpokladá jeho posúdenie z hladiska vsetkých aspektov a zohladnenie kontextu, v ktorom sa nachádza" (kurzívou zvýraznil generálny advokát). Nakoniec bod 237 takisto odkazuje na ciel posudzovaného opatrenia. 61. V bode 247 Vseobecný súd opät uviedol rozhodujúce konstatovanie, ze "vzhladom na ciel sledovaný zákonom c. 97-1026, ktorým je rekapitalizácia EDF, samotná danová povaha pohladávky, ktorú má francúzsky stát..., a samotná skutocnost, ze pouzil zákon, neumoznujú Komisii odmietnut overit skutocnost, ci by súkromný investor za podobných okolností mohol pristúpit k zvýseniu základného imania v rovnakej výske, a teda ci sa vklad státu do základného imania uskutocnil za okolností, ktoré zodpovedajú obvyklým podmienkam trhu" (kurzívou zvýraznil generálny advokát). 62. Je teda zrejmé, ze pri rozhodovaní o uplatnitelnosti ZITH vzal Vseobecný súd do úvahy sledovaný ciel a pripísal mu rozhodujúci význam, v dôsledku coho je jeho rozhodnutie zalozené na nesprávnom právnom posúdení. 63. Okrem toho je zrejmé, ze pokial ide o judikatúru, Vseobecný súd odôvodnil zohladnenie ciela, ktorý údajne sleduje clenský stát, v kontexte uplatnitelnosti ZITH iba rozsudkom Súdneho dvora vo veci SAT Fluggesellschaft ( [18]16 ). 64. V relevantnom bode tohto rozsudku (bod 30) vsak Súdny dvor vôbec neodkázal na ciel sledovaný predmetným opatrením. 65. V prvom rade sa rozsudok SAT Fluggesellschaft netýka státnej pomoci. V tomto rozsudku islo o to, ci urcitá medzinárodná organizácia predstavuje "podnik" v zmysle clánkov 82 ES a 86 ES. Súdny dvor mal konkrétne posúdit, ci Európska organizácia pre bezpecnost letovej prevádzky (Eurocontrol) predstavuje "podnik". 66. Na úcely posúdenia tejto otázky Súdny dvor skúmal: i) povahu cinností organizácie Eurocontrol (bod 19); ii) ciel týchto cinností vymedzený dohovorom, ktorým bola táto organizácia zriadená (bod 21); iii) úlohy organizácie Eurocontrol vymedzené v zmenenom a doplnenom dohovore (bod 22); iv) jej právomoci, najmä právomoc stanovovat a vyberat tratové poplatky (body 23, 28 a 29); v) prevádzkovú cinnost organizácie Eurocontrol (bod 24) a napokon vi) spôsob jej financovania ako medzinárodnej organizácie (bod 26). 67. V bodoch 30 a 31 rozsudku SAT Fluggesellschaft preto Súdny dvor dospel k záveru, ze "cinnosti organizácie Eurocontrol posudzované ako celok... súvisia s výkonom právomocí týkajúcich sa kontroly a dohladu nad vzdusným priestorom, ktoré sú spravidla právomocami orgánu verejnej moci. Tieto cinnosti nemajú hospodársky charakter, ktorý by odôvodnoval uplatnenie pravidiel Zmluvy týkajúcich sa hospodárskej sútaze". Eurocontrol teda nepredstavovala podnik podla clánkov 82 ES a 86 ES. 68. Treba poznamenat, ze v prejednávanej veci Vseobecný súd v bode 246 napadnutého rozsudku sám uznal, ze "stát tým, ze sa vzdal [predmetnej danovej] pohladávky, uplatnil svoje výsadné práva orgánu verejnej moci". Je nesporné, ze predmetné opatrenie je spojené s uplatnením výsadných práv orgánu verejnej moci. Okrem toho, ako správne uviedla Komisia, kritérium, ktoré Súdny dvor pouzil v rozsudku SAT Fluggesellschaft, sa týkalo kategorizácie konkrétnej organizácie ako podniku, a nie kategorizácie konkrétnej operácie uskutocnenej státom ako státnej pomoci, ako je to v prejednávanej veci. 69. Jediný záver, ktorý mozno vyvodit z vyssie uvedených úvah, je, ze na rozdiel od tvrdení francúzskej vlády rozsudok SAT Fluggesellschaft nebol a nie je relevantný na posúdenie prejednávanej veci, a najmä, ze tento rozsudok je irelevantný v súvislosti s urcením, ci sa na konkrétny prípad, ktorý sa týka clánku 87 ES, vztahuje ZITH. 70. Okrem toho zastávam názor, ze Vseobecný súd v skutocnosti nepouzil ani kritériá, ktoré stanovil Súdny dvor v bode 30 rozsudku SAT Fluggesellschaft. Vseobecný súd povazoval ciel sledovaný státom - pricom toto kritérium bolo pre tento rozsudok Súdneho dvora irelevantné - za rozhodujúci faktor a zároven nevzal do úvahy povahu konania státu spocívajúceho vo vzdaní sa predmetnej pohladávky, ktoré podla samotného Vseobecného súdu bolo konaním státu v rámci jeho výsadných práv orgánu verejnej moci. 71. Po prvé kritérium zalozené na úmysle státu by bolo zvlást nevhodné na posúdenie existencie státnej pomoci, kedze toto kritérium je uz svojou povahou subjektívne a umoznuje rôzny výklad. Po druhé, ako uviedla Iberdrola, zohladnenie cielov údajne sledovaných clenským státom poskytuje priestor na manipuláciu, cím ovplyvnuje hospodársku sútaz medzi súkromným a verejným sektorom. Existuje skutocné riziko, ze clenské státy by boli motivované, aby s cielom vyhnút sa uplatnovaniu pravidiel státnej pomoci (dodatocne) poukázali na ziskové ciele. 72. Nakoniec rozhodujúcu úlohu, ktorú Vseobecný súd priznal sledovanému cielu, je tazké zosúladit so skutocnostou, ze "pojem pomoc je objektívnym pojmom" ( [19]17 ). Treba mat totiz na zreteli, ze podla judikatúry Súdneho dvora "má... pojem státna pomoc, ktorý je definovaný v Zmluve, právnu povahu a musí sa vykladat na základe objektívnych skutocností". ( [20]18 ) Napokon existencia prvku pomoci sa posudzuje iba vzhladom na dostupné objektívne a overitelné skutocnosti. Inak by bola narusená dozorná povinnost Komisie a súdy Spolocenstva by neboli schopné "vykonat komplexné posúdenie otázky, ci opatrenie patrí do pôsobnosti clánku 87 ods. 1 ES" ( [21]19 ), a práve takéto riziko vyplýva z prístupu navrhnutého v napadnutom rozsudku. 73. EDF dalej tvrdí, ze v rámci uplatnovania ZITH nie je relevantný iba sledovaný ciel, ale predovsetkým kontext. Poukazuje na niektoré prípady, v ktorých Komisia musela posúdit kontext rôznych operácií. EDF poukazuje najmä na rozsudky Chronopost I ( [22]20 ), P & O European Ferries (Vizcaya) a Diputación Foral de Vizcaya/Komisia (dalej len "P & O European Ferries") ( [23]21 ), Bundesverband deutscher Banken/Komisia ( [24]22 ) a Ryanair/Komisia (dalej len "Ryanair") ( [25]23 ). 74. Stací vsak poukázat na to, ze vo vsetkých týchto veciach islo o transakcie obchodnej povahy. Vo veci Chronopost I islo o prevod klientely; vo veci P & O European Ferries islo o predaj trajektových lístkov; vo veci Bundesverband deutscher Banken/Komisia o sprístupnenie aktív banke, ktoré sa následne pouzívali na podporu jej konkurencnej podnikatelskej cinnosti, a nakoniec vo veci Ryanair islo o stanovovanie letiskových poplatkov, cize o cinnost, ktorá priamo súvisí so správou infrastruktúry letiska, ktorá je hospodárskou cinnostou. Vseobecný súd osobitne v rozsudku Ryanair jednoznacne konstatoval, ze je vhodné povazovat predmetné poplatky za "poplatky", a nie za "dane" - na rozdiel od prípadu, o aký ide v prejednávanej veci, by totiz opatrenie na znízenie týchto poplatkov mohol prijat aj súkromný subjekt. 75. Vseobecný súd sa zrejme inspiroval najmä svojím rozsudkom vo veci Ryanair, v ktorom tiez zrusil rozhodnutie Komisie týkajúce sa státnej pomoci. Vseobecný súd v rozsudku Ryanair konkrétne rozhodol, ze Komisia sa tým, ze odmietla spolocne posudzovat výhody poskytnuté spolocnosti Ryanair Valónskym regiónom a spolocnostou Charleroi Airport a urcit, ci tieto dva subjekty posudzované spolocne konali ako rozumné hospodárske subjekty v trhovom hospodárstve, dopustila nesprávneho právneho posúdenia. Je vsak zrejmé, ze prejednávanú vec treba odlísit od veci Ryanair. V judikatúre sa totiz uz uznala hospodársku povahu cinností posudzovaných vo veci Ryanair. ( [26]24 ) Aj ked poplatky, ktoré boli predmetom uvedenej veci, boli stanovované regulacnými prostriedkami, Vseobecný súd dospel k záveru, ze ide o hospodársku cinnost, pretoze "stanovovanie letiskových poplatkov úzko súvisí s pouzívaním a so správou letiska Charleroi, teda s cinnostou, ktorá sa musí kvalifikovat ako hospodárska cinnost". Vseobecný súd v podstate konstatoval, ze ak by sa neuznala skutocnost, ze Valónsky región mohol pri stanovovaní predmetných poplatkov konat ako súkromný investor, viedlo by to k diskriminácii medzi súkromnými a verejnými letiskami. Je vhodné poznamenat, ze Komisia proti rozsudku Ryanair nepodala odvolanie. 76. Na rozdiel od stanovovania takýchto poplatkov sa vsak nijaký súkromný subjekt (nikdy) nemôze vzdat danovej pohladávky. Domnievam sa totiz, ze tvrdenie spolocnosti EDF, ze skutocnost, ze nástroj pouzitý státom súkromný investor nemá k dispozícii, nemôze znamenat, ze ZITH treba zamietnut, je zjavne nesprávne. Jednoznacne existujú argumenty v prospech doktrinálnych názorov, podla ktorých ZITH nemozno pouzit v danových veciach, cize v prípadoch, ked sa predmetná výhoda dosahuje prostriedkami danového práva ( [27]25 ). 77. Podla môjho názoru treba prístup Vseobecného súdu, ktorý zaujal v napadnutom rozsudku, zamietnut tým skôr, ze ak stát chce prípadne konat ako súkromný investor, môze to este stále urobit: stací, aby vlozil kapitál do podniku po vykonaní svojich danových právomocí, a teda po uplatnení svojich výsadných práv orgánu verejnej moci. Na rozdiel od tvrdení spolocnosti EDF, ze pôsobnost ZITH by bola neprimerane obmedzená a viedla by k diskriminácii verejných podnikov, by teda prístup, ktorý tu navrhujem, nemal za následok nijakú diskrimináciu na úkor verejných podnikov. Tento prístup má len obmedzit riziko diskriminácie na úkor súkromných podnikov. 78. Okrem toho, ako poznamenal Dozorný orgán, hoci za urcitých okolností stát môze vstúpit do zmluvných a obchodných vztahov so spolocnostami, dlh spolocnosti EDF voci francúzskemu státu v prejednávanej veci vôbec nemal zmluvnú alebo obchodnú povahu. Bol to danový dlh. Dane ukladá stát a danová povinnost nie je zalozená na dobrovolných zmluvných alebo obchodných vztahoch. V kazdom prípade Súdny dvor rozlísil operácie vykonávané státom, ked koná ako investor, od operácií, v rámci ktorých koná ako veritel. ( [28]26 ) 79. Zo ZITH navyse vyplýva, ze kedykolvek spolocnost dostane podporu z verejných prostriedkov, táto podpora sa bude povazovat za státnu pomoc, ak by súkromný investor za obvyklých okolností takúto investíciu nevykonal. Ak by na druhej strane stát konal rovnako ako ktorýkolvek obvyklý súkromný akcionár, ktorý koná v obvyklých trhových podmienkach, financná podpora by sa nepovazovala za státnu pomoc. Ako uviedol Dozorný orgán, je zrejmé, ze stát ukladá dane v rámci výkonu svojej verejnej moci. Sotva mozno tvrdit, ze stát má právomoc ukladat dane v postavení súkromného investora. Dôsledok ukladania daní - odpustenie danového dlhu - je tiez cinnostou, ktorú stát vykonáva ako orgán verejnej moci. V dôsledku toho stát nepochybne vykonáva svoje danové cinnosti - ukladanie, výber, vracanie alebo odpústanie daní - v rámci výkonu svojej verejnej moci a uz vzhladom na ich povahu ich nemôze vykonávat v postavení súkromného investora. 80. Práve z tohto dôvodu Súdny dvor stanovil dôlezitý rozdiel. Vo veci Spanielsko/Komisia (dalej len "Hytasa") ( [29]27 ) Súdny dvor rozhodol, ze "treba rozlisovat medzi povinnostami, ktoré musí stát vziat na seba ako majitel podielu na základnom imaní spolocnosti, a jeho povinnostami ako orgánu verejnej moci. Kedze tri predmetné spolocnosti boli zalozené ako akciové spolocnosti, Patrimonio del Estado ako majitel podielu na základnom imaní by zodpovedal za ich dlhy len do výsky hodnoty ich aktív pri likvidácii. To znamená..., ze povinnosti vyplývajúce z nákladov na odstupné, vyplácania podpory v nezamestnanosti a pomoci na restrukturalizáciu priemyselnej infrastruktúry nemozno brat do úvahy na úcely uplatnenia [ZITH]". 81. V rozsudku Nemecko/Komisia (dalej len "Gröditzer") ( [30]28 ) Súdny dvor rozhodol, ze "na urcenie, ci privatizácia spolocnosti Gröditzer Stahlwerke (GS) za negatívnu kúpnu cenu vo výske 340 miliónov DEM zahrna prvky státnej pomoci, je potrebné posúdit, ci by súkromný investor podobnej velkosti ako orgány verejného sektora za podobných okolností mohol byt motivovaný uskutocnit kapitálové vklady v rovnakej výske v súvislosti s predajom tohto podniku, alebo ci by sa namiesto toho rozhodol pre jeho likvidáciu". ( [31]29 ) Súdny dvor opät pripomenul, ze treba rozlisovat medzi povinnostami, ktoré musí stát vziat na seba ako majitel podielu na základnom imaní spolocnosti, a jeho povinnostami ako orgánu verejnej moci. 82. Vo veci Altmark ( [32]30 ) dalej generálny advokát Léger poznamenal, ze Súdny dvor uplatnuje ZITH iba v prípadoch, ked má zásah státu hospodársku povahu. Uviedol, ze ZITH je relevantná, pretoze správanie státu môze aspon teoreticky vykonávat aj súkromný subjekt, ktorý koná s cielom dosiahnut zisk (investor, banka, rucitel, podnik alebo veritel). ZITH vsak nie je relevantná v prípade, ak zásah státu nemá hospodársku povahu. V takom prípade zásah státu nemôze vykonat súkromný subjekt, ktorý koná s cielom dosiahnut zisk, ale takýto zásah patrí k výkonu verejnej moci státu, ako je danová politika alebo sociálna politika. ZITH preto nie je relevantná, kedze vzhladom na samotnú povahu veci je vylúcené akékolvek porusenie rovnosti zaobchádzania medzi verejným a súkromným sektorom. Dospel k záveru, ze ZITH sa teda nevztahuje na zásahy státu, ktoré patria k výkonu verejnej moci. 83. Ako totiz Vseobecný súd správne konstatoval v rozsudku Ryanair ( [33]31 ), "hoci sa v prípade, ked stát koná ako podnik pôsobiaci ako súkromný investor, zdá byt nevyhnutným analyzovat jeho správanie v duchu [ZITH], uplatnenie tejto zásady sa musí vylúcit v prípade, ak tento stát koná ako orgán verejnej moci. V takom prípade nemozno totiz správanie státu nikdy porovnávat so správaním hospodárskeho subjektu alebo súkromného investora v trhovom hospodárstve". 84. V rozsudku Westdeutsche Landesbank Girozentrale a Land Nordrhein-Westfalen/Komisia ( [34]32 ) Vseobecný súd správne poznamenal, ze "pokial ide o tvrdenie spolkovej krajiny zalozené na zvýsení danových príjmov, treba zdôraznit, ze postavenie spolkovej krajiny ako verejného subjektu a jej postavenie ako podnikatela nemozno zmiesavat. Toto zvýsenie príjmov je teda pre súkromného investora úplne irelevantné". 85. Nakoniec treba poukázat na to, ze Súdny dvor uz rozhodol, ze subjekt, ktorý vyberá dan, nekoná ako hospodársky subjekt. ( [35]33 ) Okrem toho podla judikatúry Súdneho dvora sa pravidlá Zmluvy týkajúce sa hospodárskej sútaze nevztahujú na cinnost, ktorá vzhladom na svoju povahu, ciel a pravidlá, ktorým podlieha, nepatrí do oblasti hospodárskej cinnosti alebo je spojená s výkonom právomocí orgánu verejnej moci. ( [36]34 ) 86. V tejto súvislosti EDF a francúzska vláda tvrdia, ze Súdny dvor v iných prípadoch, v ktorých doslo k výkonu státnej moci, pouzil menej prísny prístup. Francúzska vláda tvrdí, ze ak stát môze realizovat rôzne formy investícií, prostriedky sú irelevantné. Tvrdí, ze Súdny dvor uz uznal, ze opatrenia, ktoré súkromní investori nemali k dispozícii, bolo mozné porovnat so správaním súkromných subjektov. ( [37]35 ) 87. Povazujem vsak za dôlezité nezaobchádzat rovnako s dvoma pojmami, ktoré sú dost odlisné. Treba rozlisovat medzi zásadou súkromného veritela (v trhovom hospodárstve) a zásadou súkromného investora (v trhovom hospodárstve) (ZITH). Na rozdiel od toho, co tvrdí Francúzska republika, totiz nemozno porovnávat postavenie súkromného investora s postavením súkromného veritela. Zatial co investor sa usiluje dosiahnut zisk zasahovaním do podnikov, veritel sa snazí získat vyplatenie dlhovaných súm od dlzníka, ktorý sa nachádza vo financných tazkostiach. ( [38]36 ) 88. Preto je dôlezité, ze v tomto prípade francúzska vláda ani EDF netvrdili, ze ide o prípad podniku vo financných tazkostiach. Je zrejmé, ze nejde o prípad veritela, ktorý sa snazí dosiahnut vrátenie dlhovaných súm od dlzníka, ktorý sa nachádza vo financných tazkostiach. Kritérium súkromného veritela navyse nezávisí od úlohy státu ako akcionára: podla tohto kritéria sa s verejnými a so súkromnými podnikmi zaobchádza úplne rovnako. Na rozdiel od ZITH a situácie v prejednávanej veci v prípade kritéria súkromného veritela nehrozí rozdielne zaobchádzanie. 89. Uz z najstarsích prípadov vyplýva, ze ZITH sa musí uplatnovat "neberúc do úvahy ziadne spolocenské ani oblastné, politické a rezortné hladiská [bez ohladu na akékolvek spolocenské, regionálnopolitické a odvetvové hladiská - neoficiálny preklad]", takze nemozno hovorit o zohladnení hladísk, ktoré sa zjavne týkajú úlohy clenského státu ako orgánu verejnej moci. ( [39]37 ) 90. Prvé rozsudky, ktoré sa týkali ZITH, boli rozsudky Meura a Boch II. ( [40]38 ) Touto otázkou sa vsak uz zaoberal generálny advokát Verloren Van Themaat vo veci Intermills/Komisia. ( [41]39 ) Uviedol, ze "prejednávaná vec sa jednoznacne týka kapitálového vkladu do podniku, ktorý sa nachádza v tazkostiach, ktorý uz Komisia tiez posúdila ako pomoc [podla] clánku 92... Okrem toho... tento podiel na základom imaní podnikov skupiny Intermills slúzi najmä na pokrytie strát. Podla môjho názoru je nesporné, ze takéto mimoriadne rozsiahle krytie strát, ktoré umelo udrzuje podnik nazive, treba tiez povazovat za pomoc [podla] clánku 92, najmä ak z trvalej povahy kapitálového vkladu a z toho, ze závody, ktoré sú nadalej v prevádzke, nie sú ziskové ani po styroch rokoch od poskytnutia pomoci, treba vyvodit záver, ze tento kapitál by nebolo mozné získat na súkromnom kapitálovom trhu". 91. Ako sa usilujem preukázat v týchto návrhoch, povazujem za jednoznacné, preco je opodstatnené, ze tak Komisia, ako aj Súdny dvor vzdy kládli dôraz na jasné rozlísenie medzi vykonávaním verejnoprávnych právomocí státu a úlohou státu ako investora, takze aj v prípade, ak opatrenie prijaté na základe verejnoprávnych právomocí má v podstate rovnaký úcinok ako opatrenie, ktoré by stát mozno mohol prijat v postavení investora, nemozno nan prihliadat pri posudzovaní tvrdenia, ze stát konal ako trhový investor. ( [42]40 ) 92. Zastávam názor, ze Vseobecný súd v napadnutom rozsudku nerespektoval rozlísenie medzi acta iure gestionis a acta iure imperii, ( [43]41 ) ktoré Súdny dvor velmi dôsledne vymedzil. Podla môjho názoru môze prístup Vseobecného súdu v podstate viest k právnej neistote a nedostatocnej transparentnosti, ako aj k (danovým) zvýhodneniam verejných podnikov. Dodávam, ze posledná moznost by mohla mat zvlást nepriaznivý vplyv na mnohé odvetvia, ktoré boli nedávno liberalizované alebo ktoré sa nachádzajú v procese liberalizácie. 93. Prístup Vseobecného súdu v napadnutom rozsudku je osobitne v rozpore s poziadavkou transparentnosti stanovenou právom Únie. Súdny dvor napríklad rozhodol, ze "systém nenarusenej hospodárskej sútaze stanovený Zmluvou mozno zabezpecit iba v prípade, ak je zarucená rovnost prílezitostí medzi rôznymi hospodárskymi subjektmi". Súdny dvor z toho vyvodil, ze "udrzanie efektívnej hospodárskej sútaze a zabezpecenie transparentnosti si vyzaduje, aby tvorbu technických specifikácií, dohlad nad ich uplatnovaním a udelovanie typových schválení vykonával orgán, ktorý je nezávislý od verejných alebo súkromných podnikov, ktoré ponúkajú konkurencné výrobky a/alebo sluzby v odvetví telekomunikácií". ( [44]42 ) Podla môjho názoru má transparentnost bezpochyby velký význam aj v práve Únie v oblasti státnej pomoci. 94. V tejto súvislosti je relevantné poukázat na rozsudok Altmark ( [45]43 ). Z uplatnenia zásad potvrdených v tomto rozsudku vyplýva, ze na to, aby kompenzácia za záväzky sluzby vo verejnom záujme nepredstavovala státnu pomoc, musí mat prijímajúci podnik najmä povinnost skutocne splnit záväzky sluzby vo verejnom záujme a tie musia byt "jasne vymedzené". Okrem toho "parametre, na základe ktorých sa vypocítava kompenzácia, musia byt stanovené vopred objektívnym a transparentným spôsobom" (kurzívou zvýraznil generálny advokát). V súvislosti so stvrtou podmienkou stanovenou v rozsudku Altmark je tiez relevantné, aby k výberu podniku, ktorý má plnit záväzky sluzby vo verejnom záujme, doslo v procese verejného obstarávania. 95. Podla môjho názoru je zrejmé, ze napadnutý rozsudok v skutocnosti spochybnuje niektoré prvky rozsudku Altmark. V rozsudku Altmark sa Súdny dvor na základe normatívneho prístupu usiloval vylúcit akúkolvek moznost manipulácie zo strany clenských státov (v tejto súvislosti pozri tiez bod 71 vyssie) a zabezpecit, aby boli cinnosti clenských státov na trhu transparentné a jasné. 96. Domnievam sa, ze prejednávaná vec si vyzaduje rovnaký prístup. Komisia preto v spornom rozhodnutí správne pouzila zásadový prístup, kedze by mal existovat viditelný rozdiel medzi úlohou státu ako orgánu verejnej moci a úlohou státu ako akcionára. Zastávam názor, ze kritérium ZITH by sa nemalo pouzit, pokial neexistujú rovnaké podmienky pre rôzne hospodárske subjekty a danová rovnost. Treba mat na zreteli, ze dôvodom existencie ZITH je práve zamedzit akejkolvek diskriminácii medzi verejnými podnikmi a súkromnými podnikmi s cielom zabezpecit správne uplatnovanie ustanovení Zmluvy o státnej pomoci. Ako uz vsak bolo uvedené, v napadnutom rozsudku sa Vseobecný súd vzdialil od tejto rovnosti, a teda aj od samotného dôvodu existencie ZITH. 97. Z toho vyplýva, ze prvej casti druhého odvolacieho dôvodu treba vyhoviet. 2. Druhá cast druhého odvolacieho dôvodu: Vseobecný súd mal posúdit, ci súkromný subjekt bez akýchkolvek výsadných práv mohol konat rovnako ako francúzsky stát 98. Komisia, Iberdrola a Dozorný orgán vytýkajú Vseobecnému súdu, ze svoje posúdenie nezalozil na komparatívnej stúdii týkajúcej sa jednak konania obozretného súkromného subjektu bez výsadných práv za podobných okolností a jednak konkrétneho konania francúzskeho státu, ktorý má výsadné práva orgánu verejnej moci, v prejednávanej veci. EDF a francúzska vláda tvrdia, ze druhú cast druhého odvolacieho dôvodu treba zamietnut. 99. Na rozdiel od tvrdení spolocnosti EDF, ze Vseobecný súd posúdil skutocné konanie státu, zastávam názor, ze jeho analýza je v skutocnosti zalozená na tom, ako by francúzsky stát "mohol konat", ak by postupoval inak. Vseobecný súd posudzoval, ako by stát mohol konat "z dlhodobého hladiska". Toto konanie spocívalo po prvé v priradení sumy po odpocítaní dane z príjmov právnických osôb k základnému imaniu spolocnosti EDF, po druhé v poziadaní spolocnosti EDF, aby zaplatila dan zodpovedajúcu rozdielu cistých aktív, a napokon v uskutocnení dalsej kapitálovej dotácie vo výske zaplatenej dane. 100. V tejto súvislosti Komisia správne poukazuje na to, ze "z dlhodobého hladiska" by státny rozpocet, ktorý podlieha podrobnej kontrole, zabezpecil transparentnost, ktorej nedostatok je základným problémom prejednávanej veci. V dôsledku postupu, ktorý bol skutocne pouzitý v tomto prípade, tieto prostriedky unikli akejkolvek rozpoctovej kontrole, nebola respektovaná zásada danovej rovnosti a EDF bola úplne netransparentne zvýhodnená. 101. Ako uvádza Iberdrola, tvrdenie, ze nezálezí na tom, ci sa suma, ktorá podlieha dani - úplne netransparentne - priamo zaradí do základného imania verejného podniku, alebo ci sa pouzije na financovanie státneho rozpoctu, je jednoznacne nesprávne. Nie je vôbec samozrejmé, ze ku kapitálovej dotácii, za ktorú Vseobecný súd povazoval predmetné oslobodenie od dane, by skutocne doslo, ak by francúzsky stát najprv vybral dan, ktorá by bola príjmom státneho rozpoctu, a následne by sa prostredníctvom príslusných postupov usiloval investovat do spolocnosti EDF sumu zodpovedajúcu vybratej dani. 102. V kazdom prípade z judikatúry jednoznacne vyplýva, ze kvalifikácia opatrenia ako státnej pomoci nezávisí od opatrení, ktoré "mohli byt" inak prijaté. Závisí od objektívnych znakov opatrenia, ktoré clenský stát skutocne vykonal. ( [46]44 ) 103. Okrem toho v rozsudku BNP Paribas a BNL/Komisia ( [47]45 ) Vseobecný súd správne rozhodol, ze "nie je úlohou Komisie, aby pri preskúmaní schémy so zretelom na právnu úpravu v oblasti státnej pomoci brala do úvahy subjektívne volby, ktoré mohli uskutocnit príjemcovia tejto schémy, pokial by neexistovala, ale má túto schému preskúmat tak, aby urcila, ci objektívne zahrna hospodársku výhodu v porovnaní so zdanením, od ktorého sa odchyluje a ktoré by sa normálne uplatnilo, ak by neexistovala... Úvaha, podla ktorej by za neexistencie spornej schémy... dotknuté podniky údajne nepostúpili svoje aktíva, je v kontexte takého objektívneho posúdenia irelevantná". 104. Treba poznamenat, ze v prejednávanej veci prístup Vseobecného súdu od Komisie vyzaduje, aby vykonala "celkovú" analýzu, cize analýzu, ktorá sa vztahuje jednak na stratu danových príjmov vyplývajúcu z oslobodenia od dane, ktoré bolo priznané spolocnosti EDF, a jednak na údajnú dalsiu kapitálovú dotáciu, ktorú poskytol stát ako akcionár. Stací uviest, ze takýto prístup je zalozený na predpoklade, ze príjem z dane bol priamo urcený na údajnú kapitálovú dotáciu. Je vsak jasné, ze ak by doslo k výberu dane, táto dan by bola príjmom vseobecného rozpoctu státu, a to bez akéhokolvek konkrétneho urcenia. 105. Podla judikatúry je spolocné posúdenie dane ako spôsobu financovania opatrenia potrebné vykonat iba v prípade, ak dan nemozno oddelit od pomoci, co je prípad, ked je urcitý príjem osobitne "vyclenený" na predmetný úcel. Totiz "na to, aby dan mohla byt povazovaná za neoddelitelnú súcast opatrenia, ktoré má charakter pomoci, musí medzi danou a pomocou existovat vztah záväzného urcenia podla relevantnej vnútrostátnej právnej úpravy v tom zmysle, ze výnos z dane je povinne urcený na financovanie pomoci a priamo ovplyvnuje jej výsku". ( [48]46 ) 106. Dalej otázka, ci bolo prijatie predmetného opatrenia Francúzskom racionálne, je jednoducho irelevantná. To nie je úcelom ZITH. Ako jednoznacne vyplýva z judikatúry, jej úcelom je porovnat situáciu verejného podniku so situáciou súkromného podniku, a nie porovnat náklady, ktoré státu vyplývajú z dvoch rozdielnych operácií. 107. V tejto súvislosti sa v bode 262 napadnutého rozsudku uvádza, ze "stát, ako ktorýkolvek iný veritel - vlastník spolocnosti, sa... môze vzdat pohladávky tým, ze túto pohladávku premení na základné imanie v rovnakej výske. Táto transakcia, ktorou vlastník spolocnosti zvysuje základné imanie spolocnosti vzdaním sa svojej pohladávky voci tejto spolocnosti, predstavuje kompenzáciu, ktorú môze vykonat aj obozretný súkromný investor za obvyklých podmienok trhu". Na pojednávaní sa preto Súdny dvor spýtal, ci za predpokladu, ze súkromný podnik vytvoril úctovné rezervy na zaplatenie pohladávky svojho jediného akcionára a tento akcionár sa rozhodne vzdat sa svojej pohladávky s cielom zvýsit základné imanie podniku, táto operácia podlieha dani podla clánku 38 ods. 2 francúzskeho Vseobecného danového zákonníka. Komisia odpovedala, ze je nesporné, ze rozsah zvýsenia základného imania by nikdy nebol rovnaký, pretoze súkromný subjekt (ktorý by musel zaplatit dan a nemohol by ju premenit na kapitál) by nikdy nedosiahol vrátenie sumy vo výske dane, zatial co francúzsky stát mohol celú túto sumu vlozit do základného imania. 108. Je teda zrejmé, ze Vseobecný súd na jednej strane posudzoval, ako by francúzsky stát "mohol konat" - cize posudzoval dlhodobé hladisko (na rozdiel od skutocného konania státu) -, zatial co na druhej strane nevymedzil referencný súkromný subjekt, ktorý mohol existovat na trhu. 109. Z ustálenej judikatúry vsak jednoznacne vyplýva, ze kapitálovú dotáciu poskytnutú státom alebo orgánmi verejnej moci nemozno povazovat za státnu pomoc, ak by túto investíciu uskutocnil súkromný investor, ktorý pôsobí v obvyklých trhových podmienkach. ( [49]47 ) V tejto súvislosti je potrebné posúdit, ci by za podobných okolností súkromný investor, ktorý je velkostou porovnatelný s predmetným verejnoprávnym subjektom, poskytol kapitál v takej výske. ( [50]48 ) 110. Ako vyplýva z vyssie rozobratých úvah, v prejednávanej veci je zrejmé, ze súkromný podnik by nebol schopný premenit prostriedky vyclenené v rámci úctovných rezerv na kapitál bez toho, aby najprv musel zaplatit dan z príjmov právnických osôb. V dôsledku toho by súkromný investor uz nemal k dispozícii túto sumu, ktorá podlieha dani, a teda by nemal k dispozícii sumu, ktorá bola údajne pouzitá na dalsiu kapitálovú dotáciu, ktorú francúzsky stát - v rámci výkonu svojich výsadných práv - bol schopný "investovat". 111. V tejto súvislosti je relevantné poukázat na rozsudok Súdneho dvora vo veci Chronopost I ( [51]49 ), kedze podla môjho názoru prístup, ktorý Súdny dvor pouzil v uvedenej veci, je potrebné pouzit aj v prejednávanej veci. V rozsudku Chronopost I Súdny dvor konstatoval, ze nie je vhodné porovnávat situáciu spolocnosti La Poste so situáciou súkromného investora. 112. V uvedenej veci Vseobecný súd okrem iného tiez potvrdil uplatnenie ZITH, pricom Súdny dvor ho následne zamietol. Bolo to nevyhnutné, pretoze La Poste sa nachádzala vo velmi specifickej situácii: musela udrziavat siet pôst na úcely poskytovania sluzieb vseobecného hospodárskeho záujmu, pricom súkromný investor - ktorý nepôsobí vo vyhradenom odvetví - by sa nikdy nedostal do rovnakej situácie. 113. Z rozsudku Chronopost I teda vyplýva, ze ak sa verejný subjekt nachádza v situácii, do ktorej sa súkromný subjekt nikdy nemôze dostat, nie je co porovnávat. Podla môjho názoru islo v rozsudku Chronopost I o urcenie sumy kompenzácie za sluzbu vo verejnom záujme a táto vec sa priamo netýkala samotnej ZITH. Tento rozsudok je vsak relevantný v prejednávanej veci a mal by sa analogicky pouzit. 114. Preto zastávam názor, ze Vseobecný súd túto judikatúru nesprávne pouzil, ked v bode 278 napadnutého rozsudku na základe bodu 38 rozsudku Chronopost I rozhodol, ze "absencia referencného súkromného investora... nebráni tomu, ze transakciu treba preskúmat vo svetle 'obvyklých podmienok trhu`, ktoré sú nevyhnutne hypotetické a treba ich posúdit s ohladom na dostupné objektívne a overitelné skutocnosti". 115. Je vhodné vychádzat z návrhov, ktoré predniesol generálny advokát Tizzano vo veci Chronopost I a s ktorými sa Súdny dvor stotoznil. V bode 47 generálny advokát uviedol, ze "'za obvyklých trhových podmienok` súkromný podnik, ktorý by nebol povinný udrziavat verejnú postovú siet porovnatelnú so sietou spolocnosti La Poste urcenou na zabezpecenie poskytovania univerzálnej postovej sluzby..., by nemal takúto postovú siet, a preto by nemohol poskytovat jednej zo svojich dcérskych spolocností predmetnú logistickú pomoc... Tým, ze poziadal Komisiu, aby zistila, akú odmenu by za túto pomoc vyzadovala hypotetická súkromná financná spolocnost..., ktorá nebola povinná poskytovat univerzálnu postovú sluzbu, a teda nemala výhodu vyhradeného odvetvia, [Vseobecný súd] nesprávne vylozil clánok 87 ES, pretoze pri posudzovaní otázky, ci doslo k poskytnutiu státnej pomoci, pouzil referencný súkromný subjekt, ktorý by 'za obvyklých trhových podmienok` v skutocnosti neexistoval". Generálny advokát v bode 45 dospel k záveru, ze "[Vseobecný súd]... ziadal Komisiu, aby pouzila kritérium, ktoré bolo jednoznacne nerealistické a v dôsledku toho nevhodné na úcely posúdenia, ci v podobnom prípade doslo k poskytnutiu státnej pomoci v zmysle clánku 87 ES". 116. Je zrejmé, ze ZITH nebola vo veci Chronopost I relevantná. Súdny dvor sa s týmto posúdením stotoznil, a práve preto Súdny dvor rozhodol, ze Vseobecný súd pochybil, a odmietol pouzitie ZITH v takom prípade. Súdny dvor totiz v bode 33 tohto rozsudku rozhodol, ze "posúdenie [Vseobecného súdu zalozené na pouzití ZITH], ktoré nezohladnuje skutocnost, ze podnik, ako je La Poste, sa nachádza v situácii, ktorá je velmi odlisná od situácie súkromného podniku, ktorý pôsobí v normálnych trhových podmienkach, je zalozené na nesprávnom právnom posúdení". 117. Preto prístup, ktorý pouzil Súdny dvor v uvedenej veci, v istom zmysle reaguje na tú istú obavu, ktorá je podstatou tohto odvolania, konkrétne na potrebu vylúcit z pôsobnosti ZITH situácie, v ktorých neexistuje skutocný súkromný subjekt, s ktorým by bolo mozné porovnat správanie státu. 118. Z tohto dôvodu kritérium stanovené v napadnutom rozsudku nemozno potvrdit, kedze je zalozené na akumulácii fikcií ovplyvnujúcich skutocné správanie státu a standardného súkromného investora. Oba porovnávané prvky - správanie státu na jednej strane a správanie súkromného investora na druhej strane - sú pozmenené do takej miery, ze uz nejde o porovnanie skutocného správania státu so správaním skutocného súkromného subjektu v trhovom hospodárstve. 119. Z toho vyplýva, ze kritérium ZITH, ako ho nacrtol Vseobecný súd, je bezvýznamné. Podla verzie tohto kritéria, ktorú pouzil Vseobecný súd, sa "obvyklé" trhové podmienky uz neposudzujú na základe skutocných údajov, ktoré by charakterizovali referencného súkromného investora zodpovedajúceho standardnému investorovi na trhu (ktorého Vseobecný súd nevymedzil); neposudzujú sa ani z hladiska prostriedkov pouzitých pri poskytnutí kapitálu, ale na základe cisto hypotetických úvah. ZITH si vsak zjavne vyzaduje overit, ci by súkromný investor uskutocnil predmetnú investíciu za rovnakých podmienok. Ako poznamenala Komisia, z rôznych investícií môzu vyplývat rôzne náklady a rôzne perspektívy ziskovosti. 120. Nakoniec podla bodu 249 napadnutého rozsudku "Komisii prinálezalo overit, ci by súkromný investor za podobných okolností vykonal porovnatelnú investíciu z hladiska jej výsky, nezávisle od formy státneho zásahu na zvýsenie základného imania EDF a prípadného pouzitia danových zdrojov na tento úcel, a to s cielom preverit ekonomickú racionálnost tejto investície a porovnat ju so správaním, ktoré by uplatnil tento investor vo vztahu k tomu istému podniku za tých istých okolností". 121. EDF, ktorá sa stotoznuje s posúdením Vseobecného súdu, v podstate tvrdí, ze kazdé konanie státu by sa malo posudzovat z hladiska ziskovosti. ( [52]50 ) 122. Ako vsak poznamenala Iberdrola, ak by zálezalo len na ekonomickej racionálnosti státnej investície, verejné podniky by mohli byt zvýhodnené na základe postavenia svojho vlastníka, pretoze státny investor sa nachádza v podstatne odlisnej situácii ako súkromný investor. V dôsledku toho by verejné podniky mohli byt v konecnom dôsledku úplne oslobodené od daní. 123. V tejto súvislosti poukazujem na to, ze ako Vseobecný súd správne rozhodol v rozsudku Westdeutsche Landesbank ( [53]51 ), pri uplatnovaní ZITH nestacilo porovnat výnos, ktorý spolková krajina získala prostredníctvom predmetnej transakcie, s výnosom, ktorý získala z majetku Wohnbauförderungsanstalt des Landes Nordrhein-Westfalen pred touto transakciou, kedze tento majetok nepodliehal logike súkromného investora. Bolo potrebné porovnat výnos, ktorý spolková krajina získala z predmetnej transakcie, s výnosom, ktorý by od tejto transakcie vyzadoval hypotetický súkromný investor. ( [54]52 ) Skutocnost, ze predmetná transakcia bola primeraná pre spolkovú krajinu, nebránila uplatneniu pravidiel Únie týkajúcich sa státnej pomoci. Táto skutocnost nevylúcila potrebu zistit, ci táto transakcia posilnila postavenie Westdeutsche Landesbank tým, ze jej poskytla výhodu, ktorú by za normálnych trhových podmienok nezískala. 124. Ak by sme totiz vychádzali z prístupu Vseobecného súdu, clenské státy by mohli postupovat na základe celkového výpoctu ekonomickej racionálnosti, v rámci ktorého by mohli vyuzit výsadné práva orgánu verejnej moci. Napríklad v prejednávanej veci by Francúzska republika mohla vykonat svoje danové právomoci v prospech spolocnosti EDF, ak by túto operáciu ako celok bolo mozné povazovat za racionálne správanie subjektu, ktorý koná s cielom dosiahnut zisk. 125. Práve takýto celkový výpocet racionálnosti vsak Súdny dvor odmietol v rozsudkoch Hytasa a Gröditzer ( [55]53 ). Ako uviedla Iberdrola, tieto prípady sa týkali otázky, ci Nemecko a Spanielsko môzu vyuzit racionálnost predmetných opatrení (v podstate islo o zvýsenia základného imania) vzhladom na ich záväzky ako orgánov verejnej moci v prípade likvidácie prijímajúceho podniku, pricom tieto záväzky sa týkali napríklad vyplatenia urcitých dávok v nezamestnanosti. Súdny dvor odmietol takýto celkový výpocet racionálnosti, pretoze bol zalozený na výkone verejnej moci. Súdny dvor zdôraznil nezlucitelnost výpoctu racionálnosti, ktorý je specifický pre ZITH, na jednej strane a zohladnenie výhod a nákladov vyplývajúcich z právomocí a povinností, ktoré sú specifické pre stát, na druhej strane. 126. V tejto súvislosti poukazujem na to, ze na rozdiel od konstatovaní uvedených v bode 256 a nasl. napadnutého rozsudku a na rozdiel od tvrdení, ktoré uviedla EDF, skutocnost, ze rozsudky Hytasa a Gröditzer sa týkali iba "povinností" státu, a nie - ako je to v prejednávanej veci - právomocí státu, nemá vplyv na to, ze povinnosti - ale tiez práva -, ktoré má stát ako orgán verejnej moci, nemozno nikdy posudzovat v spojení s povinnostami a právami státu ako investora. 127. Ako jednoznacne vyplýva z bodu 258 napadnutého rozsudku, Vseobecný súd teda mohol dospiet k takémuto nesprávnemu právnemu posúdeniu iba na základe toho, ze opät uprednostnil údajný ciel predmetného opatrenia pred neprekonatelnou výlucnostou práv potrebných na jeho vykonanie. Súdny dvor vsak v rozsudku Hytasa ani v rozsudku Gröditzer nezohladnil ciele celkovej ziskovosti, na ktoré poukazovali predmetné dva clenské státy, kedze odmietol ich relevantnost pre logiku investora: uz povaha opatrení postacovala na vylúcenie výpoctu racionálnosti, na ktorú poukazovali clenské státy, v prípade týchto opatrení. 128. Nakoniec, ako uviedla Komisia, prístup Vseobecného súdu je paradoxný najmä preto, lebo bol pouzitý v kontexte liberalizácie dotknutého trhu. Kedze oslobodenie od dane predstavuje pre predmetný verejný podnik znacnú výhodu, je zrejmé, ze takéto opatrenie smeruje k udrzaniu jeho dominantného postavenia, a to napriek liberalizácii trhu. 129. Zo vsetkých vyssie uvedených úvah vyplýva, ze druhej casti druhého odvolacieho dôvodu treba vyhoviet. 3. Tretia cast druhého odvolacieho dôvodu: zásada rovnosti zaobchádzania 130. Komisia a Iberdrola v podstate tvrdia, ze napadnutý rozsudok nerespektuje zásadu rovnosti zaobchádzania so státnymi podnikmi a súkromnými podnikmi, a teda umoznuje státu, aby priznal výhodnejsie danové zaobchádzanie, a to vrátane tých podnikov, v ktorých stát nie je jediným akcionárom. EDF a francúzska vláda tvrdia, ze tretiu cast druhého odvolacieho dôvodu treba zamietnut. 131. Pripomínam, ze ZITH je vyjadrením zásady rovnosti zaobchádzania, a preto, ako poznamenala Komisia, Vseobecný súd tým, ze umoznil, aby stát priznal oslobodenie od dane podnikom, ktoré sú v jeho výlucnom vlastníctve - pokial sú dostatocne ziskové -, v skutocnosti pripustil danové zvýhodnenie týchto podnikov. 132. Takýto záver podla môjho názoru predstavuje porusenie zásady rovnosti zaobchádzania a nemozno ho zosúladit s cielom ZITH. Je zrejmé, ze kritérium sformulované Vseobecným súdom by nevyhnutne spôsobilo závazné skreslenie hospodárskej sútaze medzi verejnými a súkromnými podnikmi, a preto skutocnost, ze pouzitý nástroj musí byt dostupný aj súkromnému investorovi, nie je vôbec vedlajsia: táto otázka sa týka samotnej podstaty ZITH. V dôsledku toho zastávam názor, ze kritérium sformulované Vseobecným súdom je nezlucitelné s clánkom 295 ES v spojení s clánkom 87 ES. Pouzitie tohto kritéria by najmä narusilo logiku, na ktorej je zalozená zásada neutrality zakotvená v clánku 295 ES. ( [56]54 ) 133. Vseobecný súd totiz zastáva názor, ze vzhladom na to, ze povaha pohladávky je irelevantná, by sa akékolvek financné zvýhodnenie poskytnuté státom v rámci výkonu jeho verejnej moci malo posudzovat z hladiska tejto zásady - takýto prístup by sa stal nástrojom na vylúcenie opatrení, ktoré súkromný investor nie je schopný prijat, z okruhu opatrení státnej pomoci. 134. Ako uviedla Iberdrola, zásada, ze cinnosti státu ako akcionára by mali byt prísne oddelené od cinností, ktoré stát vykonáva ako orgán verejnej moci, je v podstate totozná so základnou myslienkou, na základe ktorej Súdny dvor dospel k záveru, ze skutocnost, ze dominantný podnik konal ako nositel osobitných práv a zároven ako hospodársky subjekt, vyvoláva riziko stretu záujmov, ktorý je v rozpore s clánkami 82 ES a 86 ES. Systém nenarusenej hospodárskej sútaze, ako je stanovený v Zmluve, mozno zarucit len vtedy, ked je medzi jednotlivými hospodárskymi subjektmi zabezpecená rovnost prílezitostí. ( [57]55 ) Súdny dvor tiez rozhodol, ze státne opatrenie predstavuje porusenie clánku 86 ods. 1 ES a clánku 82 ES, ak spôsobuje nerovnost prílezitostí medzi hospodárskymi subjektmi a v dôsledku toho skreslenie hospodárskej sútaze. ( [58]56 ) Podla môjho názoru by preto ZITH nemala umoznit verejným podnikom vykonávat operácie v podmienkach, ktoré sú priaznivejsie ako podmienky, ktoré platia pre súkromné podniky, alebo vykonávat operácie, ktoré súkromné podniky nikdy nemôzu vykonat. Treba mat totiz na zreteli, ze v prejednávanej veci stát mohol úplne jednoducho zaujat prístup porovnatelný s prístupom súkromného investora (pozri bod 77 vyssie). 135. Ako je zrejmé zo vsetkých vyssie uvedených úvah, zastávam názor, ze ZITH by sa jednoznacne nemala vztahovat na prípad oslobodenia od dane. 136. Nakoniec sa mozno odôvodnene domnievat, ze hoci sa Vseobecný súd na prvý pohlad usiloval obmedzit pôsobnost svojho rozsudku na prípad podniku, ktorého jediným akcionárom je stát, v logike tohto rozsudku podla môjho názoru nemozno rozpoznat dôvody tohto obmedzenia. Naopak, ako poznamenala Komisia, ak má spolocnost okrem státu aj súkromných akcionárov, pouzitie ZITH je este reálnejsie, pretoze správanie ostatných akcionárov môze v tomto prípade casto slúzit ako vhodný referencný parameter. 137. Z toho vyplýva, ze tretej casti druhého odvolacieho dôvodu treba vyhoviet. 4. Stvrtá cast druhého odvolacieho dôvodu: dôkazné bremeno 138. Komisia, Iberdrola a Dozorný orgán tvrdia, ze Vseobecný súd nerespektoval pravidlá, ktoré upravujú rozdelenie dôkazného bremena v súvislosti s uplatnitelnostou ZITH. EDF a francúzska vláda tvrdia, ze stvrtú cast druhého odvolacieho dôvodu treba zamietnut. 139. Po prvé poukazujem na to, ze Vseobecný súd v bodoch 248, 249 a 250 napadnutého rozsudku uviedol, ze Komisia nesie dôkazné bremeno, pokial ide o preukázanie toho, ze predmetná operácia splnala ZITH. V bode 278 totiz Vseobecný súd dokonca vytkol Komisii, ze "nepreukázala absenciu referencného súkromného investora, s ktorým by sa mohol... porovnat verejný investor". Hoci súhlasím so spolocnostou EDF v tom, ze Komisia je povinná dôkladne a nestranne prestudovat spis, zastávam názor, ze to urcite neznamená, ze Komisia by mala byt povinná posúdit oslobodenie od dane z hladiska ZITH iba preto, lebo clenský stát túto zásadu "spomenul" po osemnástich mesiacoch presetrovania. To zjavne nie je otázka ZITH závisiacej od spolupráce clenského státu. 140. Je zrejmé, ze prinálezí Komisii, aby preukázala, ze financná podpora poskytnutá státom objektívne splna vsetky podmienky potrebné na to, aby ju bolo mozné kvalifikovat ako státnu pomoc. Je vsak zrejmé, ze ak to Komisia urobila, je úlohou státu, aby preukázal, ze konal rovnakým spôsobom ako rozumný súkromný investor. Ako uviedol Dozorný orgán, pouzitie ZITH slúzi na vyvrátenie zistenia, ze poskytnutá podpora bola státnou pomocou. Je teda úlohou predmetného státu, aby predlozil dôkaz na vyvrátenie tohto zistenia. 141. V rozsudku Freistaat Thüringen/Komisia ( [59]57 ) Vseobecný súd správne uviedol, ze ak sú splnené vsetky podmienky existencie státnej pomoci, je úlohou clenského státu, aby "predlozil... dôkazy smerujúce k preukázaniu, ze predmetné opatrenie bolo v súlade so správaním súkromného investora v trhovom hospodárstve". 142. Napokon je logické, ze clenský stát, ktorý vychádza z tohto tvrdenia, musí niest dôkazné bremeno, pokial ide o preukázanie splnenia podmienok ZITH. Tiez je zrejmé, ze clenský stát a prijímajúci podnik sú jedinými subjektmi, ktoré majú k dispozícii ekonomické a úctovné údaje, ktoré preukazujú rozsah a vlastnosti konkrétnej investície. 143. V kazdom prípade to platí tým skôr, ak správanie, ktoré podla clenského státu splna ZITH, je uz na prvý pohlad zalozené na výkone státnej moci. 144. Z listín predlozených Súdnemu dvoru je zrejmé, ze francúzske orgány pocas správneho konania nepredlozili nijaké nálezité a konkrétne dôkazy, ktorými by podlozili svoje tvrdenie, ze francúzsky stát konal ako rozumný súkromný investor. Francúzske orgány totiz bez akýchkolvek relevantných dôkazov iba tvrdili, ze kapitálová dotácia bola odôvodnená na základe perspektívnej ziskovosti. Na rozdiel od tvrdení spolocnosti EDF preto vzhladom na okolnosti prejednávanej veci a vzhladom na to, ze hoci dôkazné bremeno spocívalo na clenskom státe, francúzske orgány nepredlozili ani jeden konkrétny dôkaz, Komisia bola oprávnená nepouzit ZITH, najmä za okolností prejednávanej veci, ked stát vykonal svoju verejnú moc. 145. Z toho vyplýva, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, kedze nedodrzal pravidlá týkajúce sa rozdelenia dôkazného bremena. 146. Ako uviedol Dozorný orgán, obrátenie dôkazného bremena, ktoré vykonal Vseobecný súd, v skutocnosti stavia Komisiu do nezávideniahodnej pozície. Komisia spravidla nemôze poznat presné okolnosti státnej podpory poskytnutej podniku, pokial ju o týchto okolnostiach neinformuje predmetný stát. Vsetky relevantné tvrdenia - a najmä skutocnosti a dôkazy, na ktorých sú tieto tvrdenia zalozené - musí predlozit stát. Ak Komisia nemá k dispozícii vsetky potrebné skutkové informácie, musí byt oprávnená prijat rozhodnutie na základe informácií, ktoré skutocne má k dispozícii. 147. Okrem toho súhlasím s Komisiou v tom, ze neexistencia dôkazov, ktoré by preukazovali, ze predmetné oslobodenie od dane sa malo povazovat za investíciu, ktorej ziskovost stát pred jej uskutocnením posúdil rovnako, ako by to urobil ktorýkolvek súkromný investor, svedcí o dalsom nesprávnom právnom posúdení. 148. Ako totiz Súdny dvor pripomenul v rozsudku Komisia/Scott ( [60]58 ), "zákonnost rozhodnutia v oblasti státnej pomoci musí súd Únie posudzovat z hladiska informácií, ktoré mala Komisia k dispozícii v okamihu, ked toto rozhodnutie prijala". 149. V case prijatia sporného rozhodnutia v prejednávanej veci vsak Komisia nemala k dispozícii nijaké dôkazy, ktoré by preukazovali, ze ZITH je relevantná alebo ze táto zásada by bola splnená. Vytýkat Komisii, ze neposúdila oslobodenie od dane z hladiska ZITH, teda znamená kritizovat ju za to, ze nezohladnila informácie, ktoré nemala k dispozícii. 150. Nakoniec treba poukázat na to, ze pocas správneho konania francúzske orgány nepredlozili nijaké objektívne dôkazy na podporu svojho tvrdenia, ze ZITH sa má pouzit. Nepredlozili nijakú správu, posudok alebo internú stúdiu, ktoré by preukazovali, ze doslo k posúdeniu ziskovosti. Aj vtedy, ked si Vseobecný súd vyziadal predlozenie takejto správy, bola správa, ktorá mu bola následne predlozená, takisto vyhotovená dodatocne: inak povedané, francúzske orgány nemali nijakú správu z obdobia uskutocnenia údajnej investície. Z toho vyplýva, ze francúzsky stát zrejme investoval 888,89 milióna eur do podniku bez toho, aby vopred vykonal akúkolvek analýzu alebo vopred zostavil podnikatelský plán, a napriek tomu tvrdí, ze jeho správanie treba povazovat za porovnatelné so správaním obozretného súkromného investora pôsobiaceho v trhovom hospodárstve. 151. Z toho vyplýva, ze stvrtej casti druhého odvolacieho dôvodu treba vyhoviet, a teda ze druhému odvolaciemu dôvodu treba vyhoviet v celom rozsahu. 5. Dôsledky zrusenia 152. V súlade s clánkom 61 prvým odsekom Statútu Súdneho dvora môze Súdny dvor v prípade zrusenia rozhodnutia Vseobecného súdu bud sám vydat konecný rozsudok vo veci samej, ak to stav konania dovoluje, alebo môze vec vrátit Vseobecnému súdu na dalsie konanie. 153. V prejednávanej veci Vseobecný súd neposúdil vsetky zalobné dôvody, ktoré uviedla EDF. Preto je vhodné vrátit vec Vseobecnému súdu na dalsie konanie a vyhradit mu rozhodnutie o trovách odvolacieho konania. 154. Ak to vsak stav konania dovoluje, Súdny dvor môze sám právoplatne rozhodnút o veci samej. Podla môjho názoru má Súdny dvor v tomto stádiu konania k dispozícii vsetky informácie potrebné na to, aby rozhodol o dôvodnosti tretej casti druhého zalobného dôvodu, ktorý uplatnila EDF v prvom stupni, v rámci ktorej EDF v podstate tvrdila, ze predmetné opatrenia sa mali posúdit ako kapitálová dotácia a analyzovat v celkovom kontexte objasnenia financného vztahu medzi státom a spolocnostou EDF, cize tvrdila, ze stát konal ako obozretný súkromný investor v trhovom hospodárstve. Ako je vsak zrejmé zo vsetkých úvah uvedených vyssie v týchto návrhoch, túto tretiu cast druhého zalobného dôvodu treba zamietnut. V - Návrh 155. Vzhladom na vsetky vyssie uvedené úvahy navrhujem, aby Súdny dvor: -- zrusil rozsudok Vseobecného súdu Európskej únie (tretia komora) z 15. decembra 2009, EDF/Komisia, T-156/04, v rozsahu, v akom boli týmto rozsudkom zrusené clánky 3 a 4 rozhodnutia Komisie týkajúceho sa opatrení státnej pomoci v prospech EDF a odvetví výroby elektriny a plynárenstva (C 68/2002, N 504/2003 a C 25/2003), prijatého 16. decembra 2003, -- vrátil vec Vseobecnému súdu na dalsie konanie, -- vyhradil mu rozhodnutie o trovách odvolacieho konania. __________________________________________________________________ ( [61]1 ) Jazyk prednesu: anglictina. ( [62]2 ) Rozsudok Vseobecného súdu z 15. decembra 2009, EDF/Komisia, [63]T-156/04, Zb. s. II-4503 (dalej len "napadnutý rozsudok"). ( [64]3 ) Rozhodnutie (C 68/2002, N 504/2003 a C 25/2003) prijaté 16. decembra 2003 (dalej len "sporné rozhodnutie"). ( [65]4 ) Zákon z 10. novembra 1997 o naliehavých danových a financných opatreniach (JORF z 11. novembra 1997, s. 16387). ( [66]5 ) Rozsudok z 1. júna 1994, Komisia/Brazzelli Lualdi a i., [67]C-136/92 P, Zb. s. I-1981, bod 66. ( [68]6 ) Pozri okrem iného rozsudok z 2. marca 1994, Hilti/Komisia, [69]C-53/92 P, Zb. s. I-667, bod 42. ( [70]7 ) Pozri rozsudok z 15. júna 2000, Dorsch Consult/Rada a Komisia, [71]C-237/98 P, Zb. s. I-4549, body 35 a 36. ( [72]8 ) Pozri návrhy z 5. júna 1997, ktoré predniesol generálny advokát Tesauro vo veci Blackspur DIY a i./Rada a Komisia (rozsudok zo 16. septembra 1997, [73]C-362/95 P, Zb. s. I-4775), bod 32. ( [74]9 ) Pozri tiez rozsudok Hilti/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 6, bod 42. ( [75]10 ) Pozri návrhy zo 14. mája 2009, ktoré predniesla generálna advokátka Sharpston vo veci Foshan Shunde Yongjian Housewares & Hardware/Rada (rozsudok z 1. októbra 2009, [76]C-141/08 P, Zb. s. I-9147), bod 72. ( [77]11 ) Rozsudok z 15. marca 1994, Banco Exterior de Espańa, [78]C-387/92, Zb. s. I-877, bod 14. Pozri tiez rozsudok z 19. mája 1999, Taliansko/Komisia, [79]C-6/97, Zb. s. I-2981, bod 16. ( [80]12 ) Pozri "Migaudovu" správu vypracovanú v mene Commission des finances, de l'économie générale et du plan (Komisia pre financie, vseobecnú ekonomiku a plánovanie) Národného zhromazdenia, ktorá je pripojená k návrhu Komisie, s. 79 az 81, kde je opísané rokovanie týkajúceho sa "De Coursonovho" dodatku. Rokovanie týkajúce sa tohto dodatku svedcí o tom, ze hlavní clenovia výboru (a najmä jeho predseda a hlavný spravodajca) sa domnievali, ze EDF mala na základe ustanovenia, ktoré sa malo prijat, zaplatit dan z príjmov právnických osôb zo sumy rezerv transformovaných na kapitál. ( [81]13 ) Pozri oznámenie Komisie clenským státom - uplatnovanie clánkov 92 a 93 [EHS] a clánku 5 smernice Komisie 80/723/EHS na verejné podniky v odvetví výroby [neoficiálny preklad] ([82]Ú. v. ES C 307, 1993, s. 3), bod 11. ( [83]14 ) Rozsudok z 9. júna 2011, Comitato "Venezia vuole vivere"/Komisia, [84]C-71/09 P, C-73/09 P a C-76/09 P, Zb. s. I-4727, bod 94 a citovaná judikatúra. ( [85]15 ) Pozri návrhy z 28. októbra 2004, ktoré predniesol generálny advokát Tizzano vo veci Heiser (rozsudok z 3. marca 2005, [86]C-172/03, Zb. s. I-1627), bod 45. ( [87]16 ) Rozsudok z 19. januára 1994, [88]C-364/92, Zb. s. I-43. ( [89]17 ) Pozri návrhy z 19. marca 2002, ktoré predniesol generálny advokát Léger vo veci Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg, dalej len "Altmark" (rozsudok z 24. júla 2003, [90]C-280/00, Zb. s. I-7747), bod 77. ( [91]18 ) Rozsudok z 22. decembra 2008, British Aggregates/Komisia, [92]C-487/06, Zb. s. I-10515, bod 111. ( [93]19 ) Pozri okrem iného rozsudok zo 16. mája 2000, Francúzsko/Ladbroke Racing a Komisia, [94]C-83/98 P, Zb. s. I-3271, bod 25. ( [95]20 ) Rozsudok z 3. júla 2003, Chronopost a i./Ufex a i., dalej len "Chronopost I", [96]C-83/01 P, C-93/01 P a C-94/01 P, Zb. s. I-6993, bod 128. ( [97]21 ) EDF poukazuje na návrhy z 9. februára 2006, ktoré predniesol generálny advokát Tizzano v spojených veciach C-442/03 P a C-471/03 P (rozsudok z 1. júna 2006, Zb. s. I-4845), bod 87. ( [98]22 ) Rozsudok Vseobecného súdu z 3. marca 2010, [99]T-163/05, Zb. s. II-387. ( [100]23 ) Rozsudok Súdu prvého stupna zo 17. decembra 2008, Ryanair/Komisia, [101]T-196/04, Zb. s. II-3643. ( [102]24 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 12. decembra 2000, Aéroports de Paris/Komisia, [103]T-128/98, Zb. s. II-3929, body 107 az 109, 121, 122 a 125. ( [104]25 ) A vo vseobecnosti regulacnými prostriedkami. Pozri okrem iného HANCHER, L., OTTERVANGER, T., SLOT, P. J.: EC State Aids. Sweet & Maxwell, 2006, s. 74; JAEGER, T.: Beihilfen durch Steuern und parafiskalische Abgaben, NWV, 2006, bod 195; MAMUT, M.-A.: Privatinvestorgrundsatz und Steuerbeihilfen. In: JAEGER, T. (ed.): Jahrbuch Beihilferecht 09, s. 341, a HASLEHNER, W.: Die Anwendbarkeit des Privatinvestorentests bei Steuerbeihilfen. In: JAEGER, T. (ed.): Jahrbuch Beihilferecht 2011, NWV, 2011, s. 273. ( [105]26 ) Rozsudok z 29. apríla 1999, Spanielsko/Komisia, [106]C-342/96, Zb. s. I-2459, bod 46. ( [107]27 ) Rozsudok zo 14. septembra 1994, [108]C-278/92 az C-280/92, Zb. s. I-4103, bod 22. Pozri tiez rozsudok Súdu prvého stupna z 21. januára 1999, Neue Maxhütte Stahlwerke a Lech-Stahlwerke/Komisia, [109]T-129/95, T-2/96 a T-97/96, Zb. s. II-17, bod 119, a rozhodnutie Komisie 2008/722/ES z 10. mája 2007 o státnej pomoci C 2/06 (ex N 405/05), ktorú Grécko plánuje implementovat v prospech schémy dobrovolného odchodu do dôchodku spolocnosti OTE ([110]Ú. v. EÚ L 243, 2008, s. 7), body 85 a 86. ( [111]28 ) Rozsudok z 28. januára 2003, [112]C-334/99, Zb. s. I-1139, body 133 a 134. ( [113]29 ) Pozri rozsudok zo 16. mája 2002, Francúzsko/Komisia, dalej len "Stardust Marine", [114]C-482/99, Zb. s. I-4397, bod 70. ( [115]30 ) Návrhy zo 14. januára 2003 prednesené vo veci Altmark, uz citované v poznámke pod ciarou 17, body 20 az 27. ( [116]31 ) Uz citovaný v poznámke pod ciarou 23, bod 85 (kurzívou zvýraznil generálny advokát). ( [117]32 ) Rozsudok Súdu prvého stupna zo 6. marca 2003, dalej len "Westdeutsche Landesbank", [118]T-228/99 a T-233/99, Zb. s. II-435. ( [119]33 ) Rozsudok z 11. septembra 2003, Altair Chimica, [120]C-207/01, Zb. s. I-8875, bod 35. ( [121]34 ) Rozsudok z 19. februára 2002, Wouters a i., [122]C-309/99, Zb. s. I-1577, bod 57. ( [123]35 ) Poukazuje na rozsudky Spanielsko/Komisia, C-342/96, uz citovaný v poznámke pod ciarou 26, bod 46, a z 29. júna 1999, DM Transport, [124]C-256/97, Zb. s. I-3913. ( [125]36 ) Pozri v tomto zmysle rozsudky Spanielsko/Komisia, C-342/96, uz citovaný v poznámke pod ciarou 26, bod 46, a DM Transport, uz citovaný v poznámke pod ciarou 35, bod 24. Pozri tiez návrhy z 1. apríla 2004, ktoré predniesol generálny advokát Poiares Maduro vo veci Spanielsko/Komisia (rozsudok zo 14. septembra 2004, [126]C-276/02, Zb. s. I-8091), body 24 a 25, a rozsudok Súdu prvého stupna z 11. júla 2002, HAMSA/Komisia, [127]T-152/99, Zb. s. II-3049, kde sa kapitalizácia dlhu podniku voci státu posudzovala podla ZITH, avsak Vseobecný súd poukázal na to, ze správnym referencným parametrom je súkromný veritel. ( [128]37 ) Pozri rozhodnutia Komisie 2006/900/ES z 20. októbra 2005 o státnej pomoci uplatnenej Fínskom ako investicnej pomoci v prospech podniku Componenta ([129]Ú. v. EÚ L 353, 2006, s. 36), odôvodnenie c. 26 (nemozno zmiesavat úlohy mesta ako orgánu verejnej moci a ako obchodného spoluvlastníka spolocnosti), a 2008/719/ES z 30. apríla 2008 o státnej pomoci C 56/06 (ex NN 77/06) Rakúska na privatizáciu spolocnosti Bank Burgenland ([130]Ú. v. EÚ L 239, s. 32): Komisia zamietla tvrdenie Rakúska s poukazom na to, ze záväzky podla verejného práva nemozno zmiesavat s analýzou konania státu v postavení investora, avsak poznamenala, ze situácia by bola iná, ak by stát poskytol rovnaký druh záruky prostredníctvom súkromnoprávnej zmluvy o rucení. ( [131]38 ) Rozsudky z 10. júla 1986, Belgicko/Komisia, [132]234/84, Zb. s. 2263, a z 10. júla 1986, Belgicko/Komisia, [133]40/85, Zb. s. 2321. ( [134]39 ) Návrhy z 11. júla 1984, [135]323/82, Zb. s. 3809, pozri s. 3842. ( [136]40 ) Pozri KHAN, N., BORCHARDT, K.-D.: The private market investor principle: reality check or distorting mirror? In: EC State aid law - Le droit des aides d'Etat dans le CE: liber amicorum Francisco Santaolalla Gadea. Kluwer, 2008, s. 115. ( [137]41 ) Acta iure gestionis, kedze cielom predmetných opatrení bolo "normalizovat" úctovnú závierku podniku, v tomto prípade súvahu spolocnosti EDF (pozri bod 6 vyssie), a acta iure imperii, pretoze francúzske orgány "rozhodli" o restrukturalizácii súvahy spolocnosti EDF a "oznámili ju spolocnosti EDF" na základe zákona prijatého na tento úcel (pozri body 6 az 8 vyssie). ( [138]42 ) Kurzívou zvýraznil generálny advokát. Pozri rozsudok z 9. novembra 1995, Tranchant, [139]C-91/94, Zb. s. I-3911, bod 18 a citovanú judikatúru. ( [140]43 ) Uz citovaný v poznámke pod ciarou 17, body 89, 90 a 93. ( [141]44 ) Rozsudok z 15. decembra 2005, Unicredito Italiano, [142]C-148/04, Zb. s. I-11137, bod 114. ( [143]45 ) Rozsudok Vseobecného súdu z 1. júla 2010, [144]T-335/08, Zb. s. II-3323, bod 169. ( [145]46 ) Rozsudok zo 17. júla 2008, Essent Netwerk Noord a i., [146]C-206/06, Zb. s. I-5497, body 89 a 90 a citovaná judikatúra. ( [147]47 ) Pozri okrem iného rozsudky z 21. marca 1991, Taliansko/Komisia, dalej len "ENI-Lanerossi", [148]C-303/88, Zb. s. I-1433, body 20 az 24; z 21. marca 1991, Taliansko/Komisia, dalej len "Alfa Romeo", [149]C-305/89, Zb. s. I-1603, body 19 az 20, a z 8. mája 2003, Taliansko a SIM 2 Multimedia/Komisia, [150]C-328/99 a C-399/00, Zb. s. I-4035, bod 38. ( [151]48 ) Pozri rozsudok Alfa Romeo, uz citovaný v poznámke pod ciarou 47, bod 19, a rozsudky Súdu prvého stupna z 29. júna 2000, DSG/Komisia, [152]T-234/95, Zb. s. II-2603, bod 119; z 12. decembra 2000, Alitalia/Komisia, [153]T-296/97, Zb. s. II-3871, bod 96, a Westdeutsche Landesbank, uz citovaný v poznámke pod ciarou 32, bod 245. ( [154]49 ) Uz citovaný v poznámke pod ciarou 20. ( [155]50 ) EDF poukazuje na rozsudky Belgicko/Komisia, 234/84, uz citovaný v poznámke pod ciarou 38, bod 14, a Taliansko a SIM 2 Multimedia/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 47, bod 38. ( [156]51 ) Uz citovaný v poznámke pod ciarou 32, body 313 az 315. ( [157]52 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok DM Transport, uz citovaný v poznámke pod ciarou 35, bod 25. ( [158]53 ) Uz citované v poznámke pod ciarou 27, bod 22, a v poznámke pod ciarou 28, bod 134. ( [159]54 ) Pozri rozsudky zo 6. júla 1982, Francúzsko a i./Komisia, [160]188/80 az 190/80, Zb. s. 2545, bod 21, a Westdeutsche Landesbank, uz citovaný v poznámke pod ciarou 32, body 192 az 194. ( [161]55 ) Pozri rozsudok z 1. júla 2008, MOTOE, [162]C-49/07, Zb. s. I-4863, bod 48 a nasl. a bod 51. ( [163]56 ) Pozri rozsudok z 22. mája 2003, Connect Austria, [164]C-462/99, Zb. s. I-5197, bod 84. ( [165]57 ) Rozsudok Súdu prvého stupna z 19. októbra 2005, [166]T-318/00, Zb. s. II-4179, bod 180. ( [167]58 ) Rozsudok z 2. septembra 2010, [168]C-290/07 P, Zb. s. I-7763, bod 91 a citovaná judikatúra. References 1. file:///tmp/lynxXXXXpnE6Mc/L94499-7176TMP.html#t-ECR_62010CC0124_SK_01-E0001 2. file:///tmp/lynxXXXXpnE6Mc/L94499-7176TMP.html#t-ECR_62010CC0124_SK_01-E0002 3. file:///tmp/lynxXXXXpnE6Mc/L94499-7176TMP.html#t-ECR_62010CC0124_SK_01-E0003 4. file:///tmp/lynxXXXXpnE6Mc/L94499-7176TMP.html#t-ECR_62010CC0124_SK_01-E0004 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1996:027:TOC 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2002:280:TOC 7. file:///tmp/lynxXXXXpnE6Mc/L94499-7176TMP.html#t-ECR_62010CC0124_SK_01-E0005 8. file:///tmp/lynxXXXXpnE6Mc/L94499-7176TMP.html#t-ECR_62010CC0124_SK_01-E0006 9. file:///tmp/lynxXXXXpnE6Mc/L94499-7176TMP.html#t-ECR_62010CC0124_SK_01-E0007 10. file:///tmp/lynxXXXXpnE6Mc/L94499-7176TMP.html#t-ECR_62010CC0124_SK_01-E0008 11. file:///tmp/lynxXXXXpnE6Mc/L94499-7176TMP.html#t-ECR_62010CC0124_SK_01-E0009 12. file:///tmp/lynxXXXXpnE6Mc/L94499-7176TMP.html#t-ECR_62010CC0124_SK_01-E0010 13. file:///tmp/lynxXXXXpnE6Mc/L94499-7176TMP.html#t-ECR_62010CC0124_SK_01-E0011 14. file:///tmp/lynxXXXXpnE6Mc/L94499-7176TMP.html#t-ECR_62010CC0124_SK_01-E0012 15. file:///tmp/lynxXXXXpnE6Mc/L94499-7176TMP.html#t-ECR_62010CC0124_SK_01-E0013 16. file:///tmp/lynxXXXXpnE6Mc/L94499-7176TMP.html#t-ECR_62010CC0124_SK_01-E0014 17. file:///tmp/lynxXXXXpnE6Mc/L94499-7176TMP.html#t-ECR_62010CC0124_SK_01-E0015 18. file:///tmp/lynxXXXXpnE6Mc/L94499-7176TMP.html#t-ECR_62010CC0124_SK_01-E0016 19. file:///tmp/lynxXXXXpnE6Mc/L94499-7176TMP.html#t-ECR_62010CC0124_SK_01-E0017 20. file:///tmp/lynxXXXXpnE6Mc/L94499-7176TMP.html#t-ECR_62010CC0124_SK_01-E0018 21. file:///tmp/lynxXXXXpnE6Mc/L94499-7176TMP.html#t-ECR_62010CC0124_SK_01-E0019 22. file:///tmp/lynxXXXXpnE6Mc/L94499-7176TMP.html#t-ECR_62010CC0124_SK_01-E0020 23. file:///tmp/lynxXXXXpnE6Mc/L94499-7176TMP.html#t-ECR_62010CC0124_SK_01-E0021 24. file:///tmp/lynxXXXXpnE6Mc/L94499-7176TMP.html#t-ECR_62010CC0124_SK_01-E0022 25. file:///tmp/lynxXXXXpnE6Mc/L94499-7176TMP.html#t-ECR_62010CC0124_SK_01-E0023 26. file:///tmp/lynxXXXXpnE6Mc/L94499-7176TMP.html#t-ECR_62010CC0124_SK_01-E0024 27. file:///tmp/lynxXXXXpnE6Mc/L94499-7176TMP.html#t-ECR_62010CC0124_SK_01-E0025 28. file:///tmp/lynxXXXXpnE6Mc/L94499-7176TMP.html#t-ECR_62010CC0124_SK_01-E0026 29. file:///tmp/lynxXXXXpnE6Mc/L94499-7176TMP.html#t-ECR_62010CC0124_SK_01-E0027 30. file:///tmp/lynxXXXXpnE6Mc/L94499-7176TMP.html#t-ECR_62010CC0124_SK_01-E0028 31. file:///tmp/lynxXXXXpnE6Mc/L94499-7176TMP.html#t-ECR_62010CC0124_SK_01-E0029 32. file:///tmp/lynxXXXXpnE6Mc/L94499-7176TMP.html#t-ECR_62010CC0124_SK_01-E0030 33. file:///tmp/lynxXXXXpnE6Mc/L94499-7176TMP.html#t-ECR_62010CC0124_SK_01-E0031 34. file:///tmp/lynxXXXXpnE6Mc/L94499-7176TMP.html#t-ECR_62010CC0124_SK_01-E0032 35. file:///tmp/lynxXXXXpnE6Mc/L94499-7176TMP.html#t-ECR_62010CC0124_SK_01-E0033 36. file:///tmp/lynxXXXXpnE6Mc/L94499-7176TMP.html#t-ECR_62010CC0124_SK_01-E0034 37. file:///tmp/lynxXXXXpnE6Mc/L94499-7176TMP.html#t-ECR_62010CC0124_SK_01-E0035 38. file:///tmp/lynxXXXXpnE6Mc/L94499-7176TMP.html#t-ECR_62010CC0124_SK_01-E0036 39. file:///tmp/lynxXXXXpnE6Mc/L94499-7176TMP.html#t-ECR_62010CC0124_SK_01-E0037 40. file:///tmp/lynxXXXXpnE6Mc/L94499-7176TMP.html#t-ECR_62010CC0124_SK_01-E0038 41. file:///tmp/lynxXXXXpnE6Mc/L94499-7176TMP.html#t-ECR_62010CC0124_SK_01-E0039 42. file:///tmp/lynxXXXXpnE6Mc/L94499-7176TMP.html#t-ECR_62010CC0124_SK_01-E0040 43. file:///tmp/lynxXXXXpnE6Mc/L94499-7176TMP.html#t-ECR_62010CC0124_SK_01-E0041 44. file:///tmp/lynxXXXXpnE6Mc/L94499-7176TMP.html#t-ECR_62010CC0124_SK_01-E0042 45. file:///tmp/lynxXXXXpnE6Mc/L94499-7176TMP.html#t-ECR_62010CC0124_SK_01-E0043 46. file:///tmp/lynxXXXXpnE6Mc/L94499-7176TMP.html#t-ECR_62010CC0124_SK_01-E0044 47. file:///tmp/lynxXXXXpnE6Mc/L94499-7176TMP.html#t-ECR_62010CC0124_SK_01-E0045 48. file:///tmp/lynxXXXXpnE6Mc/L94499-7176TMP.html#t-ECR_62010CC0124_SK_01-E0046 49. file:///tmp/lynxXXXXpnE6Mc/L94499-7176TMP.html#t-ECR_62010CC0124_SK_01-E0047 50. file:///tmp/lynxXXXXpnE6Mc/L94499-7176TMP.html#t-ECR_62010CC0124_SK_01-E0048 51. file:///tmp/lynxXXXXpnE6Mc/L94499-7176TMP.html#t-ECR_62010CC0124_SK_01-E0049 52. file:///tmp/lynxXXXXpnE6Mc/L94499-7176TMP.html#t-ECR_62010CC0124_SK_01-E0050 53. file:///tmp/lynxXXXXpnE6Mc/L94499-7176TMP.html#t-ECR_62010CC0124_SK_01-E0051 54. file:///tmp/lynxXXXXpnE6Mc/L94499-7176TMP.html#t-ECR_62010CC0124_SK_01-E0052 55. file:///tmp/lynxXXXXpnE6Mc/L94499-7176TMP.html#t-ECR_62010CC0124_SK_01-E0053 56. file:///tmp/lynxXXXXpnE6Mc/L94499-7176TMP.html#t-ECR_62010CC0124_SK_01-E0054 57. file:///tmp/lynxXXXXpnE6Mc/L94499-7176TMP.html#t-ECR_62010CC0124_SK_01-E0055 58. file:///tmp/lynxXXXXpnE6Mc/L94499-7176TMP.html#t-ECR_62010CC0124_SK_01-E0056 59. file:///tmp/lynxXXXXpnE6Mc/L94499-7176TMP.html#t-ECR_62010CC0124_SK_01-E0057 60. file:///tmp/lynxXXXXpnE6Mc/L94499-7176TMP.html#t-ECR_62010CC0124_SK_01-E0058 61. file:///tmp/lynxXXXXpnE6Mc/L94499-7176TMP.html#c-ECR_62010CC0124_SK_01-E0001 62. file:///tmp/lynxXXXXpnE6Mc/L94499-7176TMP.html#c-ECR_62010CC0124_SK_01-E0002 63. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004T?0156&locale=SK 64. file:///tmp/lynxXXXXpnE6Mc/L94499-7176TMP.html#c-ECR_62010CC0124_SK_01-E0003 65. file:///tmp/lynxXXXXpnE6Mc/L94499-7176TMP.html#c-ECR_62010CC0124_SK_01-E0004 66. file:///tmp/lynxXXXXpnE6Mc/L94499-7176TMP.html#c-ECR_62010CC0124_SK_01-E0005 67. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992C?0136&locale=SK 68. file:///tmp/lynxXXXXpnE6Mc/L94499-7176TMP.html#c-ECR_62010CC0124_SK_01-E0006 69. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992C?0053&locale=SK 70. file:///tmp/lynxXXXXpnE6Mc/L94499-7176TMP.html#c-ECR_62010CC0124_SK_01-E0007 71. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0237&locale=SK 72. file:///tmp/lynxXXXXpnE6Mc/L94499-7176TMP.html#c-ECR_62010CC0124_SK_01-E0008 73. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0362&locale=SK 74. file:///tmp/lynxXXXXpnE6Mc/L94499-7176TMP.html#c-ECR_62010CC0124_SK_01-E0009 75. file:///tmp/lynxXXXXpnE6Mc/L94499-7176TMP.html#c-ECR_62010CC0124_SK_01-E0010 76. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008C?0141&locale=SK 77. file:///tmp/lynxXXXXpnE6Mc/L94499-7176TMP.html#c-ECR_62010CC0124_SK_01-E0011 78. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992C?0387&locale=SK 79. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61997C?0006&locale=SK 80. file:///tmp/lynxXXXXpnE6Mc/L94499-7176TMP.html#c-ECR_62010CC0124_SK_01-E0012 81. file:///tmp/lynxXXXXpnE6Mc/L94499-7176TMP.html#c-ECR_62010CC0124_SK_01-E0013 82. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1993:307:TOC 83. file:///tmp/lynxXXXXpnE6Mc/L94499-7176TMP.html#c-ECR_62010CC0124_SK_01-E0014 84. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0071&locale=SK 85. file:///tmp/lynxXXXXpnE6Mc/L94499-7176TMP.html#c-ECR_62010CC0124_SK_01-E0015 86. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0172&locale=SK 87. file:///tmp/lynxXXXXpnE6Mc/L94499-7176TMP.html#c-ECR_62010CC0124_SK_01-E0016 88. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992C?0364&locale=SK 89. file:///tmp/lynxXXXXpnE6Mc/L94499-7176TMP.html#c-ECR_62010CC0124_SK_01-E0017 90. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0280&locale=SK 91. file:///tmp/lynxXXXXpnE6Mc/L94499-7176TMP.html#c-ECR_62010CC0124_SK_01-E0018 92. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0487&locale=SK 93. file:///tmp/lynxXXXXpnE6Mc/L94499-7176TMP.html#c-ECR_62010CC0124_SK_01-E0019 94. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0083&locale=SK 95. file:///tmp/lynxXXXXpnE6Mc/L94499-7176TMP.html#c-ECR_62010CC0124_SK_01-E0020 96. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001C?0083&locale=SK 97. file:///tmp/lynxXXXXpnE6Mc/L94499-7176TMP.html#c-ECR_62010CC0124_SK_01-E0021 98. file:///tmp/lynxXXXXpnE6Mc/L94499-7176TMP.html#c-ECR_62010CC0124_SK_01-E0022 99. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005T?0163&locale=SK 100. file:///tmp/lynxXXXXpnE6Mc/L94499-7176TMP.html#c-ECR_62010CC0124_SK_01-E0023 101. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004T?0196&locale=SK 102. file:///tmp/lynxXXXXpnE6Mc/L94499-7176TMP.html#c-ECR_62010CC0124_SK_01-E0024 103. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998T?0128&locale=SK 104. file:///tmp/lynxXXXXpnE6Mc/L94499-7176TMP.html#c-ECR_62010CC0124_SK_01-E0025 105. file:///tmp/lynxXXXXpnE6Mc/L94499-7176TMP.html#c-ECR_62010CC0124_SK_01-E0026 106. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61996C?0342&locale=SK 107. file:///tmp/lynxXXXXpnE6Mc/L94499-7176TMP.html#c-ECR_62010CC0124_SK_01-E0027 108. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992C?0278&locale=SK 109. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995T?0129&locale=SK 110. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2008:243:TOC 111. file:///tmp/lynxXXXXpnE6Mc/L94499-7176TMP.html#c-ECR_62010CC0124_SK_01-E0028 112. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0334&locale=SK 113. file:///tmp/lynxXXXXpnE6Mc/L94499-7176TMP.html#c-ECR_62010CC0124_SK_01-E0029 114. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0482&locale=SK 115. file:///tmp/lynxXXXXpnE6Mc/L94499-7176TMP.html#c-ECR_62010CC0124_SK_01-E0030 116. file:///tmp/lynxXXXXpnE6Mc/L94499-7176TMP.html#c-ECR_62010CC0124_SK_01-E0031 117. file:///tmp/lynxXXXXpnE6Mc/L94499-7176TMP.html#c-ECR_62010CC0124_SK_01-E0032 118. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999T?0228&locale=SK 119. file:///tmp/lynxXXXXpnE6Mc/L94499-7176TMP.html#c-ECR_62010CC0124_SK_01-E0033 120. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001C?0207&locale=SK 121. file:///tmp/lynxXXXXpnE6Mc/L94499-7176TMP.html#c-ECR_62010CC0124_SK_01-E0034 122. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0309&locale=SK 123. file:///tmp/lynxXXXXpnE6Mc/L94499-7176TMP.html#c-ECR_62010CC0124_SK_01-E0035 124. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61997C?0256&locale=SK 125. file:///tmp/lynxXXXXpnE6Mc/L94499-7176TMP.html#c-ECR_62010CC0124_SK_01-E0036 126. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002C?0276&locale=SK 127. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999T?0152&locale=SK 128. file:///tmp/lynxXXXXpnE6Mc/L94499-7176TMP.html#c-ECR_62010CC0124_SK_01-E0037 129. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2005:353:TOC 130. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2008:239:TOC 131. file:///tmp/lynxXXXXpnE6Mc/L94499-7176TMP.html#c-ECR_62010CC0124_SK_01-E0038 132. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61984??0234&locale=SK 133. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61985??0040&locale=SK 134. file:///tmp/lynxXXXXpnE6Mc/L94499-7176TMP.html#c-ECR_62010CC0124_SK_01-E0039 135. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61982??0323&locale=SK 136. file:///tmp/lynxXXXXpnE6Mc/L94499-7176TMP.html#c-ECR_62010CC0124_SK_01-E0040 137. file:///tmp/lynxXXXXpnE6Mc/L94499-7176TMP.html#c-ECR_62010CC0124_SK_01-E0041 138. file:///tmp/lynxXXXXpnE6Mc/L94499-7176TMP.html#c-ECR_62010CC0124_SK_01-E0042 139. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994C?0091&locale=SK 140. file:///tmp/lynxXXXXpnE6Mc/L94499-7176TMP.html#c-ECR_62010CC0124_SK_01-E0043 141. file:///tmp/lynxXXXXpnE6Mc/L94499-7176TMP.html#c-ECR_62010CC0124_SK_01-E0044 142. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0148&locale=SK 143. file:///tmp/lynxXXXXpnE6Mc/L94499-7176TMP.html#c-ECR_62010CC0124_SK_01-E0045 144. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008T?0335&locale=SK 145. file:///tmp/lynxXXXXpnE6Mc/L94499-7176TMP.html#c-ECR_62010CC0124_SK_01-E0046 146. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0206&locale=SK 147. file:///tmp/lynxXXXXpnE6Mc/L94499-7176TMP.html#c-ECR_62010CC0124_SK_01-E0047 148. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61988C?0303&locale=SK 149. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61989C?0305&locale=SK 150. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0328&locale=SK 151. file:///tmp/lynxXXXXpnE6Mc/L94499-7176TMP.html#c-ECR_62010CC0124_SK_01-E0048 152. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995T?0234&locale=SK 153. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61997T?0296&locale=SK 154. file:///tmp/lynxXXXXpnE6Mc/L94499-7176TMP.html#c-ECR_62010CC0124_SK_01-E0049 155. file:///tmp/lynxXXXXpnE6Mc/L94499-7176TMP.html#c-ECR_62010CC0124_SK_01-E0050 156. file:///tmp/lynxXXXXpnE6Mc/L94499-7176TMP.html#c-ECR_62010CC0124_SK_01-E0051 157. file:///tmp/lynxXXXXpnE6Mc/L94499-7176TMP.html#c-ECR_62010CC0124_SK_01-E0052 158. file:///tmp/lynxXXXXpnE6Mc/L94499-7176TMP.html#c-ECR_62010CC0124_SK_01-E0053 159. file:///tmp/lynxXXXXpnE6Mc/L94499-7176TMP.html#c-ECR_62010CC0124_SK_01-E0054 160. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61980??0188&locale=SK 161. file:///tmp/lynxXXXXpnE6Mc/L94499-7176TMP.html#c-ECR_62010CC0124_SK_01-E0055 162. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0049&locale=SK 163. file:///tmp/lynxXXXXpnE6Mc/L94499-7176TMP.html#c-ECR_62010CC0124_SK_01-E0056 164. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0462&locale=SK 165. file:///tmp/lynxXXXXpnE6Mc/L94499-7176TMP.html#c-ECR_62010CC0124_SK_01-E0057 166. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000T?0318&locale=SK 167. file:///tmp/lynxXXXXpnE6Mc/L94499-7176TMP.html#c-ECR_62010CC0124_SK_01-E0058 168. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0290&locale=SK