NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA PAOLO MENGOZZI prednesené 17. januára 2013 ( [1]1 ) Vec C-121/10 Európska komisia proti Rade Európskej únie "Státna pomoc -- Právomoc Rady -- Clánok 108 ods. 2 tretí pododsek ZFEÚ -- Existujúce schémy pomoci -- Návrh príslusných opatrení -- Úcinky -- Nariadenie c. 659/1999 -- Pomoc na investície do nákupu polnohospodárskej pôdy v Madarsku" 1. Zalobou, ktorá je predmetom tohto konania, Komisia navrhuje Súdnemu dvoru, aby zrusil rozhodnutie Rady 2009/1017/EÚ z 22. decembra 2009 o poskytnutí státnej pomoci orgánmi Madarskej republiky na nákup polnohospodárskej pôdy medzi 1. januárom 2010 a 31. decembrom 2013 ( [2]2 ) (dalej len "napadnuté rozhodnutie"). 2. Komisia podala súcasne dalsie tri zaloby, ktorými napadla podobné rozhodnutia Rady týkajúce sa toho istého druhu státnej pomoci poskytnutej Litovskou republikou (vec C-111/10), Polskou republikou (vec C-117/10) a Lotysskou republikou (vec C-118/10). 3. Vsetky zaloby sa týkajú tej istej citlivej otázky: Mozno povazovat návrh príslusných opatrení predlozený Komisiou v rámci priebezného skúmania schém pomoci existujúcich v clenských státoch uskutocneného podla clánku 108 ods. 1 ZFEÚ (alebo clánku 88 ods. 1 ES, pokial ide o vec C-117/10) za konecné stanovisko tejto institúcie o zlucitelnosti dotknutej schémy pomoci s vnútorným trhom, ktoré môze znemoznit Rade výkon právomoci, ktorú jej priznáva clánok 108 ods. 2 tretí pododsek ZFEÚ (alebo clánok 88 ods. 2 tretí pododsek ES), spocívajúcej v moznosti povolit pomoc na základe výnimky z ustanovení clánku 107 ZFEÚ (alebo clánku 87 ES) a dalsích uplatnitelných ustanovení, ak to odôvodnujú výnimocné okolnosti? I - Právny rámec 4. Podla clánku 108 ods. 1 ZFEÚ: "Komisia v spolupráci s clenskými státmi priebezne skúma systémy pomoci poskytovanej v týchto státoch. Navrhuje im príslusné opatrenia, ktoré sú potrebné z hladiska postupného vývoja alebo fungovania vnútorného trhu." 5. V tretom a vo stvrtom pododseku odseku 2 tohto clánku sa stanovuje: "Na ziadost clenského státu môze Rada jednomyselne rozhodnút, ze pomoc, ktorú stát poskytuje alebo zamýsla poskytnút, sa ako výnimka z ustanovení clánku 107 alebo nariadení uvedených v clánku 109 povazuje za zlucitelnú, a to za predpokladu, ze takéto rozhodnutie odôvodnujú výnimocné okolnosti. Ak v súvislosti s touto pomocou Komisia uz zacala konat, ako je uvedené v prvom pododseku tohto odseku, podaním ziadosti Rade sa toto konanie zastavuje az do vyjadrenia Rady. Ak sa Rada do troch mesiacov od podania tejto ziadosti nevyjadrí, o veci rozhodne Komisia." 6. Na objasnenie ustanovení prílohy IV kapitoly 4 Aktu o pristúpení Madarskej republiky k Európskej únii (dalej len "akt o pristúpení z roku 2003") ( [3]3 ), nariadenia Rady (ES) c. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku 93 Zmluvy o ES ( [4]4 ), usmernení Spolocenstva pre státnu pomoc v polnohospodárskom sektore (dalej len "usmernenia pre polnohospodárstvo z roku 2000") ( [5]5 ) a usmernení Spolocenstva o státnej pomoci v sektore polnohospodárstva a lesného hospodárstva na roky 2007 - 2013 (dalej len "usmernenia pre polnohospodárstvo na roky 2007 az 2013") ( [6]6 ), ktoré sú súcastou relevantného právneho rámca, ktorý je v tejto veci v podstate totozný s právnym rámcom týkajúcim sa veci C-117/10, odkazujem na body 5 az 16 svojich návrhov z dnesného dna prednesených v uvedenej veci. 7. Oznámením uverejneným v Úradnom vestníku Európskej únie z 15. marca 2008 ( [7]7 ) Komisia podla clánku 19 ods. 1 nariadenia (ES) c. 659/1999 zaznamenala "jasný a bezpodmienecný súhlas" Madarskej republiky s navrhovanými príslusnými opatreniami uvedenými v bode 196 usmernení pre polnohospodárstvo na roky 2007 az 2013, oznámený madarskými orgánmi Komisii listom zo 7. februára 2007. II - Okolnosti predchádzajúce sporu a napadnuté rozhodnutie 8. Pomoc na nákup polnohospodárskej pôdy zaviedlo Madarsko pred svojím pristúpením k Európskej únii. Táto pomoc sa poskytovala prostredníctvom dvoch samostatných schém pomoci. Prvá schéma zahrnala dotáciu platieb úrokov za pôzicky a státnu záruku na rozvoj polnohospodárskych podnikov a druhá schéma, zavedená v roku 1999, zahrnala priame granty na konsolidáciu polnohospodárskej pôdy. Obidve schémy pomoci boli oznámené Komisii v súlade s postupom upraveným v prílohe IV kapitole 4 aktu o pristúpení z roku 2003 ( [8]8 ). 9. Listom z 27. novembra 2006 madarské orgány oznámili Komisii dve schémy pomoci s názvom "Pomoc na nákup pôdy vo forme pôziciek so znízeným úrokom" a "Pomoc na konsolidáciu pôdy", v ktorom sa vyjadrili, ze majú v úmysle zosúladit existujúce schémy pomoci s pravidlami uplatnovanými na státnu pomoc, a poziadali Komisiu o ich schválenie do 31. decembra 2009. Prvá schéma, ktorá uz neupravovala státnu záruku, zahrnala pomoc poskytovanú na nákup polnohospodárskej pôdy s rozlohou minimálne 1 hektár a maximálne 300 hektárov. Príjemcovia pomoci mohli získat pôzicky so znízeným úrokom vo výske minimálne 1 milión HUF a maximálne 75 miliónov HUF, poskytované na obdobie od 5 do 20 rokov. Úroková dotácia predstavovala 50 % priemerného výnosu zo státnych dlhopisov madarskej vlády s 5-rocnou alebo 10-rocnou dobou splatnosti, zvýseného o 1,75 %. Cielom pomoci poskytovanej v rámci druhej schémy, ktorú nebolo mozné kombinovat s pomocou poskytovanou v rámci prvej schémy, bolo umoznit rozsírenie polnohospodárskych podnikov nákupom pôdy nachádzajúcej sa na tej istej parcele alebo na parcelách priamo susediacich s kúpenou pôdou. Táto pomoc sa poskytovala v maximálnej výske 20 % nákupnej ceny pozemku a nepresahujúcej 3 milióny HUF. 10. Komisia prijala 22. decembra 2006 rozhodnutia, v ktorých sa vyjadrila, ze nemá ziadne námietky voci týmto dvom oznámeným schémam pomoci (dalej len "rozhodnutia z 22. decembra 2006") ( [9]9 ). V týchto rozhodnutiach upriamila pozornost madarských orgánov na skutocnost, ze 6. decembra 2006 prijala usmernenia pre polnohospodárstvo na roky 2007 az 2013, a poukázala na návrh príslusných opatrení uvedený v bode 196 týchto usmernení. 11. Listom z 30. mája 2005 Komisia vyzvala clenské státy, aby jej predlozili návrhy na zjednodusenie pravidiel státnej pomoci v odvetví polnohospodárstva. O návrhu nových usmernení sa rokovalo v rámci pracovnej skupiny pre podmienky hospodárskej sútaze v polnohospodárstve na jej stretnutiach 23. mája 2006, 23. júna 2006 a 25. októbra 2006. Pocas týchto stretnutí Madarsko poziadalo Komisiu o zachovanie moznosti poskytovat pomoc na investície do nákupu polnohospodárskej pôdy a o zvýsenie 10 %-nej hranice stanovenej nariadením c. 1857/2006 na 40 az 50 %. Túto ziadost zopakovalo v liste z 3. novembra 2006. 12. Madarské orgány poziadali listom zo 4. novembra 2009 Radu o schválenie státnej pomoci na nákup polnohospodárskej pôdy v Madarsku na základe výnimky podla clánku 88 ods. 2 tretieho pododseku ES. Rovnakú, ale podrobnejsie vypracovanú ziadost podali 27. novembra 2009. Rada 22. decembra 2009 jednomyselne (pricom delegácie ôsmich státov sa hlasovania zdrzali) prijala napadnuté rozhodnutie. Clánok 1 tohto rozhodnutia stanovuje: "Mimoriadna státna pomoc madarských orgánov vo forme úrokových dotácií a priamych grantov na nákup polnohospodárskej pôdy maximálne vo výske 4 miliárd HUF a pridelená medzi 1. januárom 2010 a 31. decembrom 2013 sa povazuje za zlucitelnú s vnútorným trhom." 13. Pomoc vyhlásená za zlucitelnú je opísaná v odôvodnení 6 napadnutého rozhodnutia takto: "(6) Celková výska státnej pomoci, ktorá sa má poskytnút, je 4 miliardy HUF a mala by byt rozdelená medzi priblizne 5000 polnohospodárskych výrobcov. Udelovat by sa mala v nasledujúcej forme: -- úroková dotácia v celkovej sumy do 2 miliárd HUF na získanie pôziciek polnohospodárov v súkromnej sfére, ktorí splnajú kritériá týkajúce sa registrácie, odbornej kvalifikácie, osvedcených polnohospodárskych postupov a poziadavky zivotaschopného podniku, umoznujúca získat výhodné pôzicky na nákup polnohospodárskej pôdy s celkovou rozlohou maximálne 300 hektárov. Úroková dotácia funguje ako hypotekárny úver do maximálnej výsky 75 miliónov HUF a na maximálne obdobie 20 rokov, ktoré zahrna dvojrocnú dobu odkladu na splatenie kapitálu, a bude predstavovat 50 % priemerného výnosu zo státnych dlhopisov madarskej vlády s 5-rocnou alebo 10-rocnou dobou splatnosti navýsenou o 1,75 %; -- priamy grant v celkovej sume do 2 miliárd HUF na nákup polnohospodárskej pôdy v maximálnej výske 20 % nákupnej ceny stanovenej v kúpnej zmluve, pricom grant na jednu ziadost nepresiahne 3 milióny HUF a príjemca bude môct podat najviac dve ziadosti rocne. Grant sa môze udelit súkromnej osobe, ktorá v den nákupu vykonávala polnohospodársku cinnost tým, ze pocas obdobia najmenej jedného roka vlastnila minimálne 0,5 hektára[ ( [10]10 )] vysadenej plochy alebo 1 hektár inej polnohospodárskej plochy na parcele, ktorá priamo susedí s kúpenou pôdou, a ktorá sa zaviaze, ze túto pôdu nepredá a skutocne ju bude vyuzívat len na polnohospodársku výrobu aspon pocas piatich rokov od dátumu vyplatenia pomoci. Pomoc sa môze udelit jedine v prípade, ze celková existujúca a kúpená pôda zodpovedá hodnote presahujúcej 210 zlatých korún [(jednotka na meranie kvality polnohospodárskej pôdy v Madarsku)] alebo má rozlohu väcsiu ako 2 hektáre v prípade polnohospodárskej pôdy vyuzívanej ako vinohrad alebo ovocný sad a ak sa táto pôda neregistruje ako lesná pôda." III - Konanie pred Súdnym dvorom a návrhy úcastníkov konania 14. Komisia návrhom podaným do kancelárie Súdneho dvora 4. marca 2010 podala zalobu, ktorá je predmetom tohto konania. Uznesením z 9. augusta 2010 bolo vyhovené návrhom Madarskej republiky, Litovskej republiky a Polskej republiky na ich vstup do konania ako vedlajsí úcastníci na podporu návrhov Rady. 15. Komisia navrhuje, aby Súdny dvor zrusil napadnuté rozhodnutie a zaviazal Radu na náhradu trov konania. Rada navrhuje, aby Súdny dvor zalobu zamietol ako nedôvodnú a zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. Madarsko, Polsko a Litva navrhujú, aby Súdny dvor zalobu zamietol ako nedôvodnú. Polsko podporuje Radu, aj pokial ide o jej návrh zaviazat Komisiu na náhradu trov konania. IV - O zalobe 16. Komisia na podporu svojej zaloby uvádza styri zalobné dôvody, ktoré sú zalozené na tom, ze Rada nebola oprávnená prijat napadnuté rozhodnutie, zneuzila svoju právomoc, porusila zásadu lojálnej spolupráce uplatnovanej medzi institúciami a dopustila sa zjavne nesprávneho posúdenia. A - O prvom zalobnom dôvode, zalozenom sa nedostatku právomoci Rady 17. Komisia v rámci svojho prvého zalobného dôvodu, zalozeného na nedostatku právomoci Rady, v podstate tvrdí, ze návrh príslusných opatrení v bode 196 usmernení pre polnohospodárstvo na roky 2007 az 2013 sa spolu s akceptáciou tohto návrhu zo strany Madarska povazuje za "rozhodnutie", ktorým Komisia schémy pomoci schválené napadnutým rozhodnutím vyhlásila za nezlucitelné so spolocným trhom, pokial ide o celé obdobie platnosti uvedených usmernení, a teda do 31. decembra 2013. S poukázaním na rozsudky Súdneho dvora z 29. júna 2004 ( [11]11 ) a z 22. júna 2006 ( [12]12 ), na ktoré odkazujem v bodoch 27 az 31 svojich návrhov z dnesného dna prednesených vo veci C-117/10, sa Komisia vzhladom na zásadu vylucovacieho úcinku, o ktorú sa podla týchto rozsudkov opiera pravidlo rozdelenia právomocí medzi Radou a Komisiou, ktoré im udeluje clánok 108 ods. 2 ZFEÚ, domnieva, ze Rada nebola oprávnená prijat v prejednávanej veci napadnuté rozhodnutie. 18. Diskusia medzi úcastníkmi konania pred Súdnym dvorom viedla k vzniku v podstate troch otázok. Prvá sa týka povahy schém pomoci schválených napadnutým rozhodnutím a v tejto súvislosti treba najmä posúdit, ci sú tieto schémy, ako tvrdí Komisia, totozné so schémami, ktoré sú predmetom návrhu príslusných opatrení uvedeného v bode 196 usmernení pre polnohospodárstvo na roky 2007 az 2013, alebo naopak, ci predstavujú, ako tvrdí Rada, novú a odlisnú státnu pomoc (pozri cast 1 nizsie). Druhá otázka sa týka úcinkov návrhu príslusných opatrení akceptovaného dotknutým clenským státom (pozri cast 2 nizsie). Nakoniec v súvislosti s tretou otázkou treba vymedzit dosah návrhu príslusných opatrení uvedeného v bode 196 usmernení pre polnohospodárstvo na roky 2007 az 2013 a jeho akceptácie Madarskom (pozri cast 3 nizsie). 1. O schéme pomoci schválenej napadnutým rozhodnutím 19. Podla môjho názoru mozno len tazko spochybnit, ze schémy pomoci schválené Komisiou v rozhodnutiach z 22. decembra 2006 a schémy pomoci schválené Radou v napadnutom rozhodnutí sú v podstate totozné. Navyse v liste zaslanom Rade 27. novembra 2009 ju Madarsko výslovne poziadalo, aby schválila "predlzenie dvoch v súcasnosti uplatnovaných schém státnej pomoci". Za týchto okolností treba tvrdenia Rady, ktorými s cielom preukázat, ze uvedené schémy sú odlisné, poukazuje v podstate na to, ze schémy schválené napadnutým rozhodnutím majú inú casovú pôsobnost, týkajú sa iných subjektov, ktorým môze byt pomoc poskytnutá, a opierajú sa o nové skutkové a právne okolnosti, zamietnut na základe tých istých dôvodov, ako uvádzam v bodoch 53, 54 a 56 návrhov z dnesného dna prednesených vo veci C-117/10, na ktoré chcem v tejto súvislosti odkázat. Pokial ide o tvrdenie Rady, ze uplatnovanie schém pomoci schválených napadnutým rozhodnutím si bude vyzadovat prijatie nového právneho rámca, zdôraznujem, ze madarská vláda sa vo svojich písomných vyjadreniach nezmienuje o tom, ze by boli v právnej úprave týkajúcej sa týchto schém vykonané podstatné zmeny a doplnenia, ale naopak, podla jej tvrdení sa tieto schémy nadalej riadia ministerskými vyhláskami z roku 2007 ( [13]13 ). 20. Naproti tomu je nesporné, ze schémy pomoci vyhlásené v napadnutom rozhodnutí za zlucitelné s vnútorným trhom predstavujú "novú pomoc" v zmysle clánku 1 písm. c) nariadenia c. 659/1999, pretoze systémy oznámené Madarskom v roku 2006 a schválené v rozhodnutiach z 22. decembra 2006 sa mali uplatnovat len do 31. decembra 2009. Aj ked z judikatúry citovanej v bode 17 týchto návrhov v zásade vyplýva, ze takáto kvalifikácia nie je sama osebe rozhodujúca na odôvodnenie vylúcenia právomoci Rady podla clánku 108 ods. 2 tretieho pododseku ZFEÚ (pozri v tomto zmysle bod 50 mojich návrhov z dnesného dna prednesených vo veci C-117/10), v prejednávanej veci má, ako uvediem v nasledujúcich bodoch, rozhodujúci význam. V tejto súvislosti stací uviest, ze predlzenie platnosti schém pomoci schválených Komisiou v roku 2006 na dalsie obdobie po 31. decembri 2009 vyzaduje z dôvodu ich nesúladu s nariadením c. 1857/06 nové oznámenie a nové stanovisko Komisie o ich zlucitelnosti. 2. O úcinkoch návrhu príslusných opatrení akceptovaného dotknutým clenským státom 21. Z dôvodov uvedených v bodoch 62 az 72 mojich návrhov z dnesného dna prednesených vo veci C-117/10, na ktoré chcem v tejto súvislosti odkázat, sa domnievam, ze návrh príslusných opatrení akceptovaný clenským státom, ktorému je urcený, predstavuje konecné stanovisko Komisie o zlucitelnosti dotknutých schém pomoci, ktoré vyvoláva záväzné právne úcinky podobné úcinkom rozhodnutia. Zastávam teda názor, ze takýto akt môze podla judikatúry Súdneho dvora uvedenej v bode 17 týchto návrhov bránit prijatiu rozhodnutí podla clánku 108 ods. 2 tretieho pododseku ZFEÚ, ktoré by boli s týmto aktom v rozpore. 22. Za týchto okolností treba vymedzit jednak dosah stanoviska o zlucitelnosti státnej pomoci na nákup polnohospodárskej pôdy prijatého Komisiou v rámci návrhu príslusných opatrení uvedeného v bode 196 usmernení pre polnohospodárstvo na roky 2007 az 2013 a jednak dosah povinností, ktoré Madarsko prijalo akceptáciou tohto návrhu. Prípadné konstatovanie nedostatku právomoci Rady na prijatie napadnutého rozhodnutia totiz závisí od výsledku preskúmania týchto dvoch skutocností. 3. O dosahu príslusných opatrení uvedených v bode 196 usmernení pre polnohospodárstvo na roky 2007 az 2013 a ich akceptácie Madarskom 23. V bode 74 návrhov z dnesného dna prednesených vo veci C-117/10 som uviedol, ze aj ked usmernenia pre polnohospodárstvo na roky 2007 az 2013 obsahujú stanovisko, ze státna pomoc na investície do nákupu polnohospodárskej pôdy je v zásade nezlucitelná, pokial nie je v súlade s clánkom 4 ods. 8 nariadenia c. 1857/2006, toto stanovisko nemozno samo osebe povazovat za konecné, pretoze podla bodu 183 uvedených usmernení je Komisia vzdy povinná konstatovat a vyhlásit nezlucitelnost jednotlivej pomoci alebo schémy pomoci, ktoré majú byt zavedené, v rámci konania o preskúmaní podla clánku 108 ZFEÚ. Z tohto dôvodu som zamietol tvrdenie, ktoré Komisia zopakovala vo svojej zalobe, ktorá je predmetom tohto konania, ze usmernenia pre polnohospodárstvo na roky 2007 az 2013 "vyhlasujú" za nezlucitelnú s vnútorným trhom od 31. decembra 2007 do 31. decembra 2013 kazdú pomoc na investície do nákupu polnohospodárskej pôdy - a teda aj pomoc, ktorá este nebola zavedená -, ktorá s nimi nie je v súlade. Rada preto podla mna správne konstatovala, ze prijatie takéhoto záveru by znamenalo, ze by sa Komisii priznala normotvorná právomoc odchylne od postupu stanoveného v clánku 108 ZFEÚ. 24. Vo vyssie uvedených návrhoch som v tejto súvislosti vzhladom na spojený úcinok návrhu príslusných opatrení uvedeného v bode 196 usmernení pre polnohospodárstvo na roky 2007 az 2013 a úcinok povinnosti prijatej dotknutým clenským státom uviedol, ze stanovisko Komisie týkajúce sa schém pomoci na nákup polnohospodárskej pôdy existujúcich v tomto clenskom státe je konecným stanoviskom, ktoré môze bránit uplatneniu právomoci priznanej Rade podla clánku 88 ods. 2 tretieho pododseku ES (pozri body 75 a 76). 25. Spor, o ktorý ide v prejednávanej veci, vsak vychádza z iných okolností a tie neumoznujú dospiet k rovnakému záveru. Hoci je pravda, ze Madarsko písomne oznámilo svoj "jasný a bezpodmienecný súhlas" ( [14]14 ) s opatreniami navrhnutými Komisiou v bode 196 usmernení pre polnohospodárstvo na roky 2007 az 2013, cím sa teda, tak ako ostatné clenské státy, ktoré oznámili svoj súhlas, zaviazalo do 31. decembra 2009 zmenit svoje schémy pomoci na nákup polnohospodárskej pôdy, zároven je isté, ze k tomuto istému dátumu sa skoncila platnost dotknutých schém pomoci. Z toho vyplýva, ze Madarsko v zásade nebolo povinné v súvislosti s existujúcimi schémami pomoci vykonat akékolvek zmeny a ze záväzok, ktorý prijalo, zanikol v podstate v tom istom okamihu, v akom malo dôjst k nesplneniu si tejto povinnosti. 26. Za týchto okolností napadnuté rozhodnutie neoprávnovalo Madarsko porusit dohodu prijatú v rámci spolupráce podla clánku 108 ods. 1 ZFEÚ a nie je ani rozhodnutím, ktoré by bolo v rozpore s konecným stanoviskom Komisie, pretoze, ako som uviedol vyssie, takéto stanovisko existuje len vo vztahu k systémom uvedeným v bode 196 usmernení na roky 2007 az 2013, a teda v prípade Madarska vo vztahu ku schémam, ktoré sa mali uplatnovat iba do 31. decembra 2009. K inému záveru by sa dalo prípadne dospiet len na základe tvrdenia, ze Madarsko sa tým, ze akceptovalo usmernenia pre polnohospodárstvo na roky 2007 az 2013, zaviazalo zdrzat sa zavádzania systémov pomoci na nákup polnohospodárskej pôdy, ktoré sú s nimi v rozpore, pocas celého obdobia od 31. decembra 2009 do 31. decembra 2013. Toto tvrdenie, ktoré Komisia uvádza v rôznych castiach svojich písomných pripomienok, je vsak na jednej strane v rozpore s rozsahom súhlasu oznámeným Madarskom Komisii, ktorým Madarsko, ako to vyplýva z oznámenia uverejneného v úradnom vestníku z 15. marca 2008, prijalo príslusné opatrenia len v rozsahu uvedenom v bode 196 týchto usmernení. Na druhej strane vedie v zásade k uznaniu moznosti uplatnovat mechanizmus podla clánku 108 ods. 1 ZFEÚ upravený v clánkoch 18 a 19 nariadenia c. 659/1999 v sirsom rozsahu, ako je vymedzený v týchto ustanoveniach, a teda nad rámec priebezného skúmania existujúcich systémov pomoci. 27. Nakoniec uvádzam, ze hoci je nesporné, ze usmernenia na roky 2007 az 2013 obsahujú, ako správne uvádza Komisia, stanovisko tejto institúcie, ze schémy pomoci na investície do nákupu polnohospodárskej pôdy, ktoré nesplnajú podmienky stanovené v nariadení c. 1857/2006, sú nezlucitelné s vnútorným trhom, nemozno ho povazovat za stanovisko, ktoré je spôsobilé bránit uplatneniu právomoci priznanej Rade podla clánku 108 ods. 2 tretieho pododseku ZFEÚ, okrem prípadu, ze by sa zmenila judikatúra citovaná v bode 17 týchto návrhov, ktorá stanovuje, ze takýto úcinok môze mat len stanovisko, ktoré je konecné. Hoci sa táto odpoved, ktorú v prejednávanej veci navrhujem Súdnemu dvoru, môze zdat prílis formálna, je zrejme jediná, ktorá je v súlade s výkladom podaným Súdnym dvorom v tejto judikatúre, týkajúcim sa pravidiel rozdelenia právomocí udelených Komisii a Rade clánkom 108 ZFEÚ. 4. Návrhy týkajúce sa právomoci Rady prijat napadnuté rozhodnutie 28. Vzhladom na vyssie uvedené úvahy navrhujem, aby Súdny dvor zamietol prvý zalobný dôvod Komisie, zalozený na nedostatku právomoci Rady. B - O druhom a tretom zalobnom dôvode, ktoré sú zalozené na zneuzití právomoci a na porusení povinnosti lojálnej spolupráce 29. Vo svojom druhom zalobnom dôvode Komisia v podstate tvrdí, ze Rada tým, ze schválila opatrenia pomoci vyhlásené v bode 196 usmernení pre polnohospodárstvo na roky 2007 az 2013 za nezlucitelné so spolocným trhom, vyuzila právomoc, ktorú je priznáva clánok 108 ods. 2 tretí pododsek ZFEÚ, na iný úcel, nez na aký jej ju priznáva Zmluva. Komisia zastáva názor, ze toto ustanovenie oprávnuje Radu, aby vzhladom na výnimocné okolnosti vyhlásila pomoc, ktorú Komisia nemôze povolit, za zlucitelnú so spolocným trhom, ale nepriznáva jej oprávnenie neutralizovat rozhodnutie Komisie týkajúce sa zlucitelnosti pomoci obsiahnuté v právne záväznom akte. 30. V tomto smere súhlasím s predpokladom, o ktorý sa opiera tento zalobný dôvod, ze bod 196 usmernení pre polnohospodárstvo na roky 2007 az 2013 spolocne s akceptáciou príslusných opatrení uvedených v tomto bode Madarskom predstavuje konecné a záväzné stanovisko Komisie týkajúce sa zlucitelnosti opatrení so spolocným trhom, ktoré sú v podstate totozné s opatreniami, ktoré sú predmetom napadnutého rozhodnutia. Z okolností prejednávanej veci vsak vyplýva, ze toto stanovisko týkajúce sa schém pomoci, ktorých platnost sa spolu so zánikom povinnosti prijatej Madarskom zmenit schémy pomoci skoncila 31. decembra 2009, nemohlo po tomto dátume vyvolávat úcinky. 31. Domnievam sa teda, ze aj druhý zalobný dôvod, zalozený na zneuzití právomoci, treba zamietnut. 32. Vo svojom tretom zalobnom dôvode Komisia uvádza, ze Rada tým, ze prijala napadnuté rozhodnutie, umoznila Madarsku neplnit si povinnost spolupráce, ktorú má v rámci priebezného skúmania existujúcich schém pomoci podla clánku 108 ods. 1 ZFEÚ, a záväzok, ktorý prijalo akceptáciou príslusných opatrení odporúcaných Komisiou. Rada tým porusila institucionálnu rovnováhu zavedenú Zmluvou, pretoze zasiahla do právomocí, ktoré Zmluva zveruje Komisii. 33. Domnievam sa, ze aj tento zalobný dôvod treba zamietnut. Zakladá sa totiz na predpoklade, ze napadnuté rozhodnutie zasiahlo do záväzku, ktorý Madarsko prijalo voci Komisii, zmenit existujúce schémy pomoci na predaj pôdy tak, aby boli v súlade s usmerneniami pre polnohospodárstvo na roky 2007 az 2013. Kedze táto povinnost zanikla 31. decembra 2009, ktorý je dátumom skoncenia platnosti uvedených schém pomoci, zásah do záväzku, na ktorý sa odvoláva Komisia, je bez ohladu na akékolvek iné úvahy nepreukázaný. C - O stvrtom zalobnom dôvode, zalozenom na zjavne nesprávnom posúdení týkajúcom sa záveru o existencii výnimocných okolností a na porusení Zmluvy a vseobecných zásad práva Únie 34. V rámci svojho stvrtého zalobného dôvodu Komisia uvádza v podstate dve výhrady, ktoré preskúmam jednotlivo v nasledujúcich bodoch. Po prvé uvádza, ze napadnuté rozhodnutie obsahuje zjavne nesprávne posúdenie, pretoze okolnosti uvedené na odôvodnenie schválenia opatrení pomoci nie sú výnimocnými okolnostami. Po druhé tvrdí, ze tieto opatrenia sú neprimerané vzhladom na sledované ciele, najmä pokial ide o dlzku platnosti udeleného povolenia. 35. Pokial ide vseobecne o pojem "výnimocné okolnosti" podla clánku 108 ods. 2 tretieho pododseku ZFEÚ, o povahu a rozsah volnej úvahy Rady pri výkone právomoci, ktorú jej tento clánok priznáva, a o obmedzenie, ktoré má Súdny dvor pri skúmaní rozhodnutí prijatých podla uvedeného clánku, chcem odkázat na úvahy uvedené v bodoch 86 a 87 mojich návrhov z dnesného dna prednesených vo veci C-117/10. 1. O prvej výhrade, zalozenej na zjavne nesprávnom posúdení týkajúcom sa záveru o existencii výnimocných okolností podla clánku 108 ods. 2 tretieho pododseku ZFEÚ 36. Komisia po prvé tvrdí, ze napadnuté rozhodnutie nesprávne uvádza ako výnimocné okolnosti strukturálne problémy v odvetví polnohospodárstva v Madarsku. Odvoláva sa najmä sa odôvodnenie 2 tohto rozhodnutia, ktoré odkazuje na "nepriaznivú struktúru vyuzívania pôdy" v dôsledku procesu privatizácie prebiehajúceho v Madarsku od zaciatku devätdesiatych rokov, ktorý "v mnohých prípadoch viedol k rozdrobenému alebo nedelenému spolocnému vlastníctvu polnohospodárskej pôdy". Dalej tvrdí, ze Rada ako výnimocnú okolnost nesprávne uviedla "meniace sa trhové podmienky", a najmä zvýsenie výrobných nákladov a nízku rentabilitu polnohospodárskej výroby, o ktorých sa zmienuje v odôvodnení 5 napadnutého rozhodnutia. Napokon pokial ide o faktory uvedené v odôvodnení 3 napadnutého rozhodnutia, a to "nedostatok kapitálu medzi polnohospodármi", "vysoké úrokové miery komercných pôziciek na nákup polnohospodárskej pôdy" a "sprísnujúce sa podmienky bánk na poskytovanie pôziciek polnohospodárom", ako aj o faktor uvedený v odôvodnení 4 poukazujúci na hroziace nebezpecenstvo, ze "vzrastie pocet spekulatívnych nákupov pôdy hospodárskymi subjektmi, ktoré nevykonávajú polnohospodársku cinnost a ktoré majú lahsí prístup ku kapitálu", a faktory uvedené v odôvodnení 5, a to nárast miery nezamestnanosti a znízenie hrubého domáceho produktu Madarska v odvetví polnohospodárstva, pôdohospodárstva a rybného hospodárstva v rokoch 2008 a 2009, Komisia uvádza, ze prvý z nich má strukturálnu povahu, kým ostatné, ktoré predstavujú dôsledky hospodárskej krízy, súvisia so vseobecnou situáciou uvedenou v odôvodneniach 3 a 4 napadnutého rozhodnutia. 37. V tejto súvislosti chcem v prvom rade uviest, ze Komisia podla mna správne konstatovala, ze skutocnost uvedená v odôvodnení 2 napadnutého rozhodnutia, teda "nepriaznivá struktúra vyuzívania pôdy", nie je sama osebe výnimocnou okolnostou podla clánku 108 ods. 2 tretieho pododseku ZFEÚ, pretoze sa týka, co Rada ani Madarsko nespochybnili, problémov strukturálnej povahy, a nie problémov súvisiacich s nepriaznivou hospodárskou situáciou. 38. Na rozdiel od tvrdenia zalujúcej institúcie vsak táto skutocnost ani "slabá ekonomická zivotaschopnost polnohospodárskych podnikov" v Madarsku, ktorá je takisto uvedená v odôvodnení 2, nie sú v struktúre napadnutého rozhodnutia uvedené ako výnimocné okolnosti, ale konkrétne ako faktory charakterizujúce struktúru madarského polnohospodárstva, pricom odkaz na ne je nevyhnutný predovsetkým na úcely posúdenia negatívnych hospodárskych a sociálnych následkov hospodárskej krízy, ktorá je podla odôvodnení 3 a 5 tohto rozhodnutia hlavnou okolnostou odôvodnujúcou schválenie opatrení. To isté platí aj o dalsom faktore, konkrétne o nedostatok vlastných financných zdrojov polnohospodárov, na ktorého strukturálnu povahu Komisia odkazuje bez toho, aby predlozila konkrétne dôkazy. 39. Navyse z rozsudku z 29. februára 1996, Komisia/Rada, jasne vyplýva, ze Rada sa pri výkone právomoci podla clánku 108 ods. 2 tretieho pododseku ZFEÚ môze pri posudzovaní úcinkov nepriaznivej hospodárskej situácie na urcité odvetvie opierat o také skutocnosti, akými sú pretrvávanie alebo zhorsenie strukturálnych problémov v tomto odvetví. ( [15]15 ) 40. Pokial ide o tvrdenie Komisie, ze faktory, ktoré charakterizovali odvetvie polnohospodárstva, konkrétne nárast miery nezamestnanosti, zvýsenie výrobných nákladov a nízka rentabilita, ako aj samotná hospodárska kríza, sa týkali vsetkých clenských státov, pripomínam, ze podla judikatúry nie je v ziadnom prípade vylúcené, ze by urcitá situácia z dôvodu, ze sa týka súcasne viacerých clenských státov alebo ze má prípadne vplyv na viacero odvetví hospodárstva, nemohla s prihliadnutím na jej prípadné konkrétne dôsledky v danom clenskom státe predstavovat na úcely uplatnenia clánku 108 ods. 2 tretieho pododseku ZFEÚ relevantnú okolnost. ( [16]16 ) Navyse Komisia nevylucuje, ze situácia vseobecnej hospodárskej krízy, ktorá je hlavným faktorom, o ktorý sa Rada opierala v napadnutom rozhodnutí, teoreticky môze predstavovat výnimocnú okolnost. 41. Vzhladom na vyssie uvedené sa domnievam, ze Komisia nepreukázala existenciu zjavne nesprávneho posúdenia týkajúceho sa záveru o existencii okolností umoznujúcich odôvodnit prijatie rozhodnutia podla clánku 108 ods. 2 tretieho pododseku ZFEÚ. 2. O nevhodnosti a neprimeranosti opatrení schválených napadnutým rozhodnutím 42. Po prvé Komisia tvrdí, ze opatrenia pomoci na nákup pôdy neumoznujú vyriesit problém uvedený v odôvodnení 2 napadnutého rozhodnutia, a to "nepriaznivú struktúru vyuzívania pôdy". Tvrdí, ze takýto úcinok uvedených opatrení spochybnili aj samotné madarské orgány v liste z 27. novembra 2009 adresovanom Rade a ze z údajov tvoriacich prílohu k tomu listu vyplýva, ze plocha polnohospodárskych podnikov sa v období rokov 2005 az 2007 napriek tomu, ze sa v Madarsku poskytovala pomoc v rámci dvoch zavedených schém pomoci, nijako výrazne nezmenila. V tejto súvislosti najskôr poukazujem na to, ze hoci faktor, ako je "rozdrobené alebo nedelené spolocné vlastníctvo polnohospodárskej pôdy", predstavuje strukturálny problém, o ktorý sa na úcely opísania stavu polnohospodárskeho odvetvia v Madarsku opierala Rada v napadnutom rozhodnutí, v tomto rozhodnutí sa zlepsenie tejto struktúry výslovne neuvádza ako samostatný ciel medzi sledovanými cielmi. Domnievam sa, ze ak by aj z údajov, z ktorých vychádza Komisia, malo vyplývat, ze uplatnovanie schém pomoci na nákup polnohospodárskej pôdy zavedených v Madarsku malo za následok len malé rozsírenie madarských polnohospodárskych podnikov z hladiska ich priemernej plochy, táto okolnost sama osebe v nijakom prípade nepostacuje na preukázanie, ze Rada zjavne prekrocila hranice svojej volnej úvahy, ked konstatovala, ze státna pomoc schválená napadnutým rozhodnutím je vhodná najmä na dosiahnutie cielov uvedených v odôvodnení 5 tohto rozhodnutia, a teda "pomôct zabezpecit zivobytie mnohým rodinám polnohospodárov vytváraním podmienok umoznujúcim znízenie výrobných nákladov a zvýsenie rentability polnohospodárskej výroby, cím by mala pomôct zastavit nárast chudoby a nezamestnanosti vo vidieckych oblastiach". Rovnako si nemyslím, ze by samotná okolnost, ze problémy, akými sú vysoké úrokové miery komercných pôziciek na nákup polnohospodárskej pôdy a sprísnujúce sa podmienky bánk na poskytovanie pôziciek polnohospodárom, existovali uz v case uplatnovania schém pomoci na investície do nákupu polnohospodárskej pôdy v rámci prechodného obdobia poskytnutého usmerneniami pre polnohospodárstvo na roky 2007 az 2013, bola bez predlozenia akýchkolvek dôkazov dostacujúca na preukázanie zjavnej nevhodnosti týchto schém pomoci na úcely dosiahnutie ciela, ktorým je zlepsit moznosti polnohospodárov získat tieto pôzicky. 43. Po druhé Komisia uvádza, ze v roku 2009 prijala s cielom riesit dôsledky krízy specifické oznámenie ustanovujúce docasný rámec Spolocenstva pre opatrenia státnej pomoci na podporu prístupu k financovaniu v období súcasnej financnej a hospodárskej krízy ( [17]17 ) (dalej len "docasný rámec"), na základe ktorého boli vdaka niektorým jeho neskorsím zmenám a doplneniam ( [18]18 ) schvalované rôzne formy pomoci poskytované clenskými státmi polnohospodárskym podnikom, medzi ktoré patrila najmä docasná financná pomoc v maximálnej výske 15000 eur, ktorá mohla byt poskytovaná do konca roka 2010. Komisia sa domnieva, ze Rada tým, ze nezohladnila túto pomoc, ktorá bola osobitne zameraná na riesenie týchto problémov spojených s krízou, a najmä tým, ze nepreskúmala, ci uvedená pomoc umoznila tieto problémy vyriesit, porusila zásadu proporcionality. Komisia dalej uvádza, ze Rada mala zohladnit aj dalsie nástroje prijaté Komisiou alebo samotnou Radou, ktoré sú zamerané na riesenie problémov uvedených v napadnutom rozhodnutí, a teda nástroje, ktoré mohlo Madarsko pouzit na tieto úcely. Napokon pokial ide o nebezpecenstvo, na ktoré sa odkazuje v odôvodnení 4 napadnutého rozhodnutia, ze vzrastie pocet spekulatívnych nákupov pôdy hospodárskymi subjektmi, ktoré nevykonávajú polnohospodársku cinnost a majú lahsí prístup ku kapitálu, Komisia tvrdí, ze Rada nezohladnila ustanovenia aktu o pristúpení z roku 2003, ktoré poskytovali Madarsku sedemrocné prechodné obdobie s moznostou predlzit ho o dalsie tri roky, pocas ktorého boli schválené opatrenia obmedzujúce nákup polnohospodárskej pôdy osobami bez bydliska v Madarsku. ( [19]19 ) 44. Tieto tvrdenia Komisie si vyzadujú preskúmat, ci a do akej miery má Rada povinnost zohladnit opatrenia, ktoré uz boli prijaté na úrovni Únie s cielom riesit situácie uvádzané ziadajúcim clenským státom ako výnimocné okolnosti. V tejto súvislosti sa s odkazom na úvahy uvedené v bode 96 mojich návrhov z dnesného dna prednesených vo veci C-117/10 domnievam, ze Rada má pri prijímaní rozhodnutia podla clánku 108 ods. 2 tretieho pododseku ZFEÚ zohladnit aspon predchádzajúce existujúce opatrenia osobitne zamerané na riesenie situácií, ktoré umoznujú odôvodnit schválenie dotknutej pomoci, ( [20]20 ) co vsak neznamená, ze musí skúmat alebo uvádzat vo svojom rozhodnutí vsetky právne normy upravujúce predmetnú oblast. 45. Z napadnutého rozhodnutia nevyplýva, ze by Rada v prejednávanej veci skúmala, ci Madarsko vyuzilo moznosti poskytnuté docasným rámcom a aké úcinky by spôsobovali prípadné zásahy uskutocnené na tomto základe. ( [21]21 ) Treba zdôraznit na jednej strane, ze priama financná pomoc poskytovaná v obmedzenej výske, na ktorú odkazuje Komisia, bola síce zameraná na zmiernenie negatívnych dôsledkov krízy pre hospodárstvo, nebola vsak pomocou osobitne urcenou na podporu investícií s cielom zlepsit struktúru polnohospodárskych podnikov, a na druhej strane, ze táto pomoc mohla byt poskytnutá len do 31. decembra 2010, co uviedlo aj Madarsko vo svojom liste z 27. novembra 2009 adresovanom Rade. Za týchto okolností sa Rada podla môjho názoru mohla oprávnene domnievat, ze cielenejsia pomoc, ktorá má sirsiu casovú pôsobnost, jednak umozní prípadne aj spolu s dalsími nástrojmi dosiahnut ciel, ktorým je zmiernit následky financnej krízy a najmä tazkosti spojené s prístupom polnohospodárov k pôzickám, a jednak môze vhodnejsie reagovat na strukturálne problémy v odvetví madarského polnohospodárstva. Takisto sa domnievam, ze aj keby mala Rada v napadnutom rozhodnutí zohladnit opatrenia na boj proti nezamestnanosti na vidieku stanovené v rámci politiky Spolocenstva v oblasti rozvoja vidieka v súlade s nariadením c. 1698/2005 ( [22]22 ), nezohladnenie týchto okolností samo osebe nestací na spochybnenie zákonnosti uvedeného rozhodnutia, ktoré zohladnuje velké mnozstvo dôvodov a vychádza z celkového posúdenia situácie v dotknutom odvetví v case prebiehajúcej hospodárskej krízy. Naopak nezdá sa mi, ze by Rada mala osobitnú povinnost zohladnit nariadenie c. 1535/2007 ( [23]23 ), ako to uvádza Komisia, pretoze toto nariadenie je nástrojom, ktorý nie je osobitne zameraný na dosiahnutie cielov uvedených v rozhodnutí. Schéma schválená napadnutým rozhodnutím je v kazdom prípade zameraná na podporu investícií na nákup polnohospodárskej pôdy, cize sa uplatnuje na inej úrovni nez uvedené nariadenie. V súvislosti s ustanoveniami aktu o pristúpení z roku 2003, ktoré Madarsku umoznili ponechat pocas prechodného obdobia v platnosti zákazy týkajúce sa nadobúdania polnohospodárskej pôdy osobami, ktoré nemali bydlisko v Madarsku, Rada správne uvádza, ze tieto ustanovenia v ziadnom prípade neumoznujú zamedzit spekulatívnym nákupom pôdy madarskými obcanmi alebo státnymi príslusníkmi iných clenských státov Únie, ktorí sa usadili v Madarsku. 46. Napokon Komisia uvádza, ze k neprimeranosti týchto opatrení vedú uz samotné okolnosti, akými sú rozsírenie casovej pôsobnosti schválených opatrení, ako aj ich následné dlhodobé úcinky (pretoze ide o financovanie pôziciek s dlhodobou platnostou). 47. Domnievam sa, ze výnimka udelená podla clánku 108 ods. 2 tretieho pododseku ZFEÚ musí byt vzhladom na výnimocnú povahu právomoci Rady podla tohto ustanovenia casovo obmedzená a poskytnutá len na cas, ktorý je nevyhnutne potrebný na zvrátenie situácie uvedenej na podporu rozhodnutia. ( [24]24 ) To znamená, ze pokial sa rozhodnutie podla clánku 108 ods. 2 tretieho pododseku ZFEÚ týka systémov pomoci, ktoré sa majú, tak ako v prejednávanej veci, uplatnovat pomerne dlho, Rada musí uviest presné dôvody, pre ktoré povazovala toto rozhodnutie so zretelom na okolnosti uvedené na podporu vyhlásenia zlucitelnosti za nevyhnutné. Hoci je v prejednávanej veci nesporné, ze list madarských orgánov z 27. novembra 2009 adresovaný Rade a napadnuté rozhodnutie len súhrnne uvádzajú dôvody, pre ktoré sa rozhodlo o nevyhnutnosti povolit sporné schémy na obdobie styroch rokov, tieto dôvody mozno vyvodit z kontextu, do ktorého patrí napadnuté rozhodnutie, ako aj z povahy povolených opatrení, z problémov, ku ktorých rieseniu mali tieto opatrenia prispiet, a zo sledovaných cielov. Navyse Rada tieto dôvody doplnila vo svojich písomných podaniach. 48. Pokial ide o námietku vznesenú Komisiou, uvádzam, ze táto námietka sa v podstate zakladá na tvrdení, ze casová pôsobnost výnimky priznanej napadnutým rozhodnutím a dlzka platnosti usmernení pre polnohospodárstvo na roky 2007 az 2013 sú zhodné, co podla zalujúcej institúcie svedcí o tom, ze Rada nemala v úmysle uplatnit výnimku v obmedzenom rozsahu nevyhnutnom na nápravu zistenej nerovnováhy, ale chcela skôr paralyzovat uplatnenie týchto usmernení. Napriek tomu, ze som si tejto zhody vedomý, sa vsak domnievam, ze s prihliadnutím na dlhodobé ciele, ktoré toto rozhodnutie sleduje, a na mozné dlhodobé negatívne dôsledky hospodárskej a financnej krízy uvedené ako výnimocné okolnosti na jeho podporu sa Komisii nepodarilo preukázat, ze Rada tým, ze schválila dotknuté schémy pomoci na obdobie od 1. januára 2010 do 31. decembra 2013, zjavne prekrocila mieru volnej úvahy, ktorú má pri výkone právomoci podla clánku 108 ods. 2 tretieho pododseku ZFEÚ. V - Návrh 49. Na základe predchádzajúcich úvah navrhujem, aby Súdny dvor: -- zamietol zalobu, -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania a -- nariadil clenským státom, ktoré vstúpili do konania ako vedlajsí úcastníci, aby znásali vlastné trovy konania. __________________________________________________________________ ( [25]1 ) Jazyk prednesu: taliancina. ( [26]2 ) [27]Ú. v. EÚ L 348, s. 55. ( [28]3 ) Akt o podmienkach pristúpenia Ceskej republiky, Estónskej republiky, Cyperskej republiky, Lotysskej republiky, Litovskej republiky, Madarskej republiky, Maltskej republiky, Polskej republiky, Slovinskej republiky a Slovenskej republiky a o úpravách zmlúv, na ktorých je zalozená Európska únia ([29]Ú. v. EÚ L 236, osobitne s. 798). ( [30]4 ) [31]Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339. ( [32]5 ) [33]Ú. v. ES C 28, 2000, s. 2. ( [34]6 ) [35]Ú. v. EÚ C 319, 2006, s. 1. ( [36]7 ) [37]Ú. v. EÚ C 70, s. 11. ( [38]8 ) [39]Ú. v. EÚ C 147, 2005, s. 2. ( [40]9 ) Rozhodnutia N 795/2006, "Pomoc na nákup pôdy vo forme pôziciek so znízeným úrokom", a N 796/2006, "Pomoc na konsolidáciu pôdy" ([41]Ú. v. EÚ C 68, 2007, s. 11 a 12). Z oznámenia uverejneného v úradnom vestníku vyplýva, ze uplatnovanie týchto dvoch schém pomoci bolo obmedzené na obdobie do 31. decembra 2008. Rozhodnutia vsak neobsahujú údaj potvrdzujúci takéto obmedzenie, k comu pravdepodobne doslo v dôsledku vecnej chyby. Navyse úcastníci konania sa zhodujú v tom, ze z oznámenia schém pomoci vyplývala poziadavka, aby boli tieto schémy schválené do 31. decembra 2009. ( [42]10 ) V zmysle korigenda uverejneného v [43]Ú. v. EÚ L 326, 2012, s. 55. ( [44]11 ) Rozsudok Komisia/Rada ([45]C-110/02, Zb. s. I-6333). ( [46]12 ) Rozsudok Komisia/Rada ([47]C-399/03, Zb. s. I-5629). ( [48]13 ) Vyhláska ministerstva polnohospodárstva a rozvoja vidieka 99/2007 o pomoci na nákup polnohospodárskej pôdy na úcely konsolidácie pôdy (Magyar Közlöny 2007/112) a vyhláska ministerstva polnohospodárstva a rozvoja vidieka 17/2007 o zlavách z úrokových sadzieb na pôzicky na melioráciu pôdy (Magyar Közlöny 2007/34). Pozri aj list madarských orgánov z 27. novembra 2009 adresovaný Rade. ( [49]14 ) Pozri oznámenie uverejnené v [50]Ú. v. EÚ C 70 z 15. marca 2008. ( [51]15 ) C-122/94 (Zb. s. I-881, bod 21). ( [52]16 ) Súdny dvor podobné tvrdenie Komisie zamietol v bode 22 uz citovaného rozsudku z 29. februára 1996, Komisia/Rada. ( [53]17 ) [54]Ú. v. EÚ C 83, s. 1. ( [55]18 ) Oznámenie Komisie, ktorým sa mení a doplna docasný rámec Spolocenstva pre opatrenia státnej pomoci na podporu prístupu k financovaniu v období súcasnej financnej a hospodárskej krízy ([56]Ú. v. EÚ C 261, 2009, s. 2). ( [57]19 ) Pozri prílohu X kapitolu 3 aktu o pristúpení z roku 2003 s názvom "Volný pohyb kapitálu". ( [58]20 ) V tomto zmysle pozri tiez návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Cosmas vo veci C-122/94 (uz citovaná, najmä bod 85). ( [59]21 ) Uvádzam vsak, ze madarské orgány v liste z 27. novembra 2009 adresovanom Rade uviedli dôvody, pre ktoré povazovali docasný rámec za nedostacujúci na riesenie tazkostí vyvolaných hospodárskou a financnou krízou. ( [60]22 ) Nariadenie Rady (ES) c. 1698/2005 z 20. septembra 2005 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho polnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) ([61]Ú. v. EÚ L 277, s. 1). ( [62]23 ) Nariadenie Komisie (ES) c. 1535/2007 z 20. decembra 2007 o uplatnovaní clánkov 87 a 88 Zmluvy o ES na pomoc de minimis v sektore polnohospodárskej výroby ([63]Ú. v. EÚ L 337, s. 35). ( [64]24 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok Komisia/Rada (C-122/94, uz citovaný, bod 25). References 1. file:///tmp/lynxXXXXqL4ViL/L92575-7275TMP.html#t-ECR_62010CC0121_SK_01-E0001 2. file:///tmp/lynxXXXXqL4ViL/L92575-7275TMP.html#t-ECR_62010CC0121_SK_01-E0002 3. file:///tmp/lynxXXXXqL4ViL/L92575-7275TMP.html#t-ECR_62010CC0121_SK_01-E0003 4. file:///tmp/lynxXXXXqL4ViL/L92575-7275TMP.html#t-ECR_62010CC0121_SK_01-E0004 5. file:///tmp/lynxXXXXqL4ViL/L92575-7275TMP.html#t-ECR_62010CC0121_SK_01-E0005 6. file:///tmp/lynxXXXXqL4ViL/L92575-7275TMP.html#t-ECR_62010CC0121_SK_01-E0006 7. file:///tmp/lynxXXXXqL4ViL/L92575-7275TMP.html#t-ECR_62010CC0121_SK_01-E0007 8. file:///tmp/lynxXXXXqL4ViL/L92575-7275TMP.html#t-ECR_62010CC0121_SK_01-E0008 9. file:///tmp/lynxXXXXqL4ViL/L92575-7275TMP.html#t-ECR_62010CC0121_SK_01-E0009 10. file:///tmp/lynxXXXXqL4ViL/L92575-7275TMP.html#t-ECR_62010CC0121_SK_01-E0010 11. file:///tmp/lynxXXXXqL4ViL/L92575-7275TMP.html#t-ECR_62010CC0121_SK_01-E0011 12. file:///tmp/lynxXXXXqL4ViL/L92575-7275TMP.html#t-ECR_62010CC0121_SK_01-E0012 13. file:///tmp/lynxXXXXqL4ViL/L92575-7275TMP.html#t-ECR_62010CC0121_SK_01-E0013 14. file:///tmp/lynxXXXXqL4ViL/L92575-7275TMP.html#t-ECR_62010CC0121_SK_01-E0014 15. file:///tmp/lynxXXXXqL4ViL/L92575-7275TMP.html#t-ECR_62010CC0121_SK_01-E0015 16. file:///tmp/lynxXXXXqL4ViL/L92575-7275TMP.html#t-ECR_62010CC0121_SK_01-E0016 17. file:///tmp/lynxXXXXqL4ViL/L92575-7275TMP.html#t-ECR_62010CC0121_SK_01-E0017 18. file:///tmp/lynxXXXXqL4ViL/L92575-7275TMP.html#t-ECR_62010CC0121_SK_01-E0018 19. file:///tmp/lynxXXXXqL4ViL/L92575-7275TMP.html#t-ECR_62010CC0121_SK_01-E0019 20. file:///tmp/lynxXXXXqL4ViL/L92575-7275TMP.html#t-ECR_62010CC0121_SK_01-E0020 21. file:///tmp/lynxXXXXqL4ViL/L92575-7275TMP.html#t-ECR_62010CC0121_SK_01-E0021 22. file:///tmp/lynxXXXXqL4ViL/L92575-7275TMP.html#t-ECR_62010CC0121_SK_01-E0022 23. file:///tmp/lynxXXXXqL4ViL/L92575-7275TMP.html#t-ECR_62010CC0121_SK_01-E0023 24. file:///tmp/lynxXXXXqL4ViL/L92575-7275TMP.html#t-ECR_62010CC0121_SK_01-E0024 25. file:///tmp/lynxXXXXqL4ViL/L92575-7275TMP.html#c-ECR_62010CC0121_SK_01-E0001 26. file:///tmp/lynxXXXXqL4ViL/L92575-7275TMP.html#c-ECR_62010CC0121_SK_01-E0002 27. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2009:348:TOC 28. file:///tmp/lynxXXXXqL4ViL/L92575-7275TMP.html#c-ECR_62010CC0121_SK_01-E0003 29. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:236:TOC 30. file:///tmp/lynxXXXXqL4ViL/L92575-7275TMP.html#c-ECR_62010CC0121_SK_01-E0004 31. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1999:083:TOC 32. file:///tmp/lynxXXXXqL4ViL/L92575-7275TMP.html#c-ECR_62010CC0121_SK_01-E0005 33. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2000:028:TOC 34. file:///tmp/lynxXXXXqL4ViL/L92575-7275TMP.html#c-ECR_62010CC0121_SK_01-E0006 35. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2006:319:TOC 36. file:///tmp/lynxXXXXqL4ViL/L92575-7275TMP.html#c-ECR_62010CC0121_SK_01-E0007 37. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2008:070:TOC 38. file:///tmp/lynxXXXXqL4ViL/L92575-7275TMP.html#c-ECR_62010CC0121_SK_01-E0008 39. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2005:147:TOC 40. file:///tmp/lynxXXXXqL4ViL/L92575-7275TMP.html#c-ECR_62010CC0121_SK_01-E0009 41. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2007:068:TOC 42. file:///tmp/lynxXXXXqL4ViL/L92575-7275TMP.html#c-ECR_62010CC0121_SK_01-E0010 43. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2009:326:TOC 44. file:///tmp/lynxXXXXqL4ViL/L92575-7275TMP.html#c-ECR_62010CC0121_SK_01-E0011 45. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002C?0110&locale=SK 46. file:///tmp/lynxXXXXqL4ViL/L92575-7275TMP.html#c-ECR_62010CC0121_SK_01-E0012 47. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0399&locale=SK 48. file:///tmp/lynxXXXXqL4ViL/L92575-7275TMP.html#c-ECR_62010CC0121_SK_01-E0013 49. file:///tmp/lynxXXXXqL4ViL/L92575-7275TMP.html#c-ECR_62010CC0121_SK_01-E0014 50. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2008:070:TOC 51. file:///tmp/lynxXXXXqL4ViL/L92575-7275TMP.html#c-ECR_62010CC0121_SK_01-E0015 52. file:///tmp/lynxXXXXqL4ViL/L92575-7275TMP.html#c-ECR_62010CC0121_SK_01-E0016 53. file:///tmp/lynxXXXXqL4ViL/L92575-7275TMP.html#c-ECR_62010CC0121_SK_01-E0017 54. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2009:083:TOC 55. file:///tmp/lynxXXXXqL4ViL/L92575-7275TMP.html#c-ECR_62010CC0121_SK_01-E0018 56. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2009:261:TOC 57. file:///tmp/lynxXXXXqL4ViL/L92575-7275TMP.html#c-ECR_62010CC0121_SK_01-E0019 58. file:///tmp/lynxXXXXqL4ViL/L92575-7275TMP.html#c-ECR_62010CC0121_SK_01-E0020 59. file:///tmp/lynxXXXXqL4ViL/L92575-7275TMP.html#c-ECR_62010CC0121_SK_01-E0021 60. file:///tmp/lynxXXXXqL4ViL/L92575-7275TMP.html#c-ECR_62010CC0121_SK_01-E0022 61. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2005:277:TOC 62. file:///tmp/lynxXXXXqL4ViL/L92575-7275TMP.html#c-ECR_62010CC0121_SK_01-E0023 63. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2007:337:TOC 64. file:///tmp/lynxXXXXqL4ViL/L92575-7275TMP.html#c-ECR_62010CC0121_SK_01-E0024