NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA PAOLO MENGOZZI prednesené 17. januára 2013 ( [1]1 ) Vec C-117/10 Európska komisia proti Rade Európskej únie "Státna pomoc -- Právomoc Rady -- Clánok 88 ods. 2 tretí pododsek ES -- Existujúce schémy pomoci -- Návrh príslusných opatrení -- Úcinky -- Nariadenie c. 659/1999 -- Pomoc na investície do nákupu polnohospodárskej pôdy v Polsku" 1. Zalobou, ktorá je predmetom tohto konania, Komisia navrhuje Súdnemu dvoru, aby zrusil rozhodnutie Rady 2010/10/ES z 20. novembra 2009 o poskytnutí státnej pomoci orgánmi Polskej republiky na nákup polnohospodárskej pôdy medzi 1. januárom 2010 a 31. decembrom 2013 (dalej len "napadnuté rozhodnutie") ( [2]2 ). 2. Komisia podala súcasne dalsie tri zaloby, ktorými napadla podobné rozhodnutia Rady týkajúce sa toho istého druhu státnej pomoci poskytnutej Litovskou republikou (vec C-111/10), Lotysskou republikou (vec C-118/10) a Madarskou republikou (vec C-121/10). 3. Vsetky zaloby sa týkajú tej istej citlivej otázky: mozno povazovat návrh príslusných opatrení predlozený Komisiou v rámci priebezného skúmania schém pomoci existujúcich v clenských státoch uskutocneného podla clánku 88 ods. 1 ES (alebo clánku 108 ods. 1 ZFEÚ, pokial ide o veci C-111/10, C-118/10 a C-121/10) za konecné stanovisko tejto institúcie o zlucitelnosti dotknutej schémy pomoci so spolocným trhom, ktoré môze znemoznit Rade výkon právomoci, ktorú jej priznáva clánok 88 ods. 2 tretí pododsek ES (alebo clánok 108 ods. 2 tretí pododsek ZFEÚ), ktorá spocíva v moznosti povolit pomoc na základe výnimky z ustanovení clánku 87 ES (alebo clánku 107 ZFEÚ) a dalsích uplatnitelných ustanovení, ak to odôvodnujú výnimocné okolnosti? I - Právny rámec 4. Napadnuté rozhodnutie bolo uverejnené po nadobudnutí úcinnosti Lisabonskej zmluvy, bolo vsak prijaté na základe ustanovení Zmluvy o ES. V týchto návrhoch je teda potrebné odvolávat sa na ustanovenia tejto poslednej uvedenej Zmluvy. 5. Clánok 88 odsek 1 stanovuje: "Komisia v spolupráci s clenskými státmi priebezne skúma systémy pomoci poskytovanej v týchto státoch. Navrhuje im príslusné opatrenia, ktoré sú potrebné z hladiska postupného vývoja alebo fungovania spolocného trhu." 6. V tretom a stvrtom pododseku odseku 2 tohto clánku sa stanovuje, ze: "Na ziadost clenského státu môze Rada jednomyselne rozhodnút, ze pomoc, ktorú stát poskytuje alebo zamýsla poskytnút, sa ako výnimka z ustanovení clánku 87 alebo nariadení uvedených v clánku 89 povazuje za zlucitelnú, a to za predpokladu, ze takéto rozhodnutie odôvodnujú výnimocné okolnosti. Ak v súvislosti s touto pomocou Komisia uz zacala konat, ako je uvedené v prvom pododseku tohto odseku, podaním ziadosti Rade sa toto konanie zastavuje az do vyjadrenia Rady. Ak sa Rada do troch mesiacov od podania tejto ziadosti nevyjadrí, o veci rozhodne Komisia." 7. V kapitole 4 prílohy IV Aktu o pristúpení Polska k Európskej únii (dalej len "akt o pristúpení z roku 2003") ( [3]3 ), v casti týkajúcej sa podmienok uplatnovania pravidiel hospodárskej sútaze upravených v Zmluve o ES, sa stanovuje: "Bez toho, aby boli dotknuté postupy týkajúce sa existujúcej pomoci ustanovenej v clánku 88 Zmluvy o ES, systémy pomoci a individuálna pomoc poskytnutá na cinnosti súvisiace s výrobou, spracovaním alebo uvádzaním výrobkov uvedených v prílohe I k Zmluve o ES na trh okrem výrobkov rybného hospodárstva a z nich odvodených výrobkov, ktoré boli v novom clenskom státe zavedené predo dnom pristúpenia a sú uplatnované aj po tomto dni, sa povazujú za existujúcu pomoc v zmysle clánku 88 ods. 1 Zmluvy o ES, ak sú splnené tieto podmienky: -- opatrenia pomoci sa oznámia Komisii do styroch mesiacov odo dna pristúpenia. Toto oznámenie bude obsahovat informáciu o právnom základe kazdého opatrenia. ... Komisia zverejní zoznam takýchto pomocí. Tieto opatrenia pomoci sa povazujú za 'existujúcu` pomoc v zmysle clánku 88 ods. 1 Zmluvy o ES do konca tretieho roka odo dna pristúpenia. Nové clenské státy v prípade potreby zmenia a doplnia tieto opatrenia pomoci s cielom dosiahnut najneskôr do uplynutia tretieho roku odo dna pristúpenia súlad s usmerneniami, ktoré uplatnuje Komisia. Po uplynutí tohto obdobia sa bude kazdá pomoc nezlucitelná s týmito usmerneniami povazovat za novú pomoc." 8. Clánok 1 písm. b) a c) nariadenia Rady (ES) c. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku 93 Zmluvy o ES ( [4]4 ) (teraz clánok 88 ES), zmeneného a doplneného aktom o pristúpení z roku 2003, stanovuje, ze na úcely tohto nariadenia: "b) 'existujúca pomoc` bude znamenat: i) bez toho, aby boli dotknuté... bod 3 prílohy IV a dodatok k tejto prílohe k aktu o pristúpení... Polska... vsetku pomoc, ktorá existovala pred nadobudnutím platnosti zmluvy v príslusných clenských státoch, to znamená programy pomoci a individuálnu pomoc, ktoré boli zavedené pred nadobudnutím platnosti a sú uplatnitelné aj po nadobudnutí platnosti zmluvy; ii) autorizovanú pomoc, to znamená schémy pomoci a individuálnu pomoc, ktoré boli schválené Komisiou alebo Radou; ... c) 'nová pomoc` bude znamenat vsetku pomoc, to znamená schémy pomoci a individuálnu pomoc, ktorá nie je existujúcou pomocou, vrátane úprav existujúcej pomoci; ..." 9. Clánky 17 az 19, ktoré sú súcastou kapitoly V nariadenia c. 659/1999, stanovujú postup týkajúci sa existujúcich schém pomoci. Clánok 17 s názvom "Spolupráca podla clánku [88 ods. 1 ES]" v odseku 2 uvádza, ze: "Ak Komisia uvazuje, ze schéma existujúcej pomoci nie je, alebo uz nie je zlucitelná so spolocným trhom, informuje daný clenský stát o svojom predbeznom názore a poskytne danému clenskému státu prílezitost predlozit jeho pripomienky v období jedného mesiaca. ..." 10. V nasledujúcom clánku 18 s názvom "Návrh príslusných opatrení" sa uvádza, ze: "Ak Komisia na základe informácií predlozených clenským státom podla clánku 17 dospeje k záveru, ze existujúca schéma pomoci nie je, alebo uz nie je dalej zlucitelná so spolocným trhom, vydá odporúcanie navrhujúce príslusné opatrenia pre daný clenský stát. Odporúcanie môze navrhovat najmä: a) podstatnú zmenu a doplnenie schémy pomoci, alebo b) zavedenie procesných poziadaviek, alebo c) zrusenie schémy pomoci." 11. Nakoniec clánok 19 nariadenia c. 659/1999 v odsekoch 1 a 2 stanovuje právne dôsledky návrhu príslusných opatrení takto: "1. Ak daný clenský stát akceptuje navrhované opatrenia a informuje o nich Komisiu, Komisia zaznamená toto zistenie a informuje o nom clenský stát. Clenský stát bude viazaný jeho prijatím, aby vykonal príslusné opatrenia. 2. Ak daný clenský stát neakceptuje navrhované opatrenia a Komisia po zvázení argumentov daného clenského státu nadalej povazuje tieto opatrenia za potrebné, zacne konanie podla clánku 4 (4)[ ( [5]5 )]. Clánky 6, 7 a 9 sa primerane uplatnia s nevyhnutnými zmenami v podrobnostiach." 12. V Usmerneniach Spolocenstva pre státnu pomoc v polnohospodárskom sektore (dalej len "usmernenia pre polnohospodárstvo z roku 2000") ( [6]6 ), ktorých platnost uplynula 31. decembra 2006, bol v bode 4.1.1.5 stvrtej zarázke zahrnutý medzi oprávnenými výdavkami na pomoc na investície do polnohospodárskych podnikov aj nákup pôdy. 13. V bode 29 Usmernení Spolocenstva o státnej pomoci v sektore polnohospodárstva a lesného hospodárstva na roky 2007 - 2013 (dalej len "usmernenia pre polnohospodárstvo na roky 2007 - 2013") ( [7]7 ), ktoré s úcinnostou od 1. januára 2007 nahradili usmernenia pre polnohospodárstvo z roku 2000 ( [8]8 ), sa uvádza: "Pomoc na investície do polnohospodárskych podnikov bude vyhlásená za zlucitelnú s clánkom 87 ods. 3 písm. c) zmluvy, ak splna vsetky podmienky clánku 4 nariadenia (ES) c. 1857/2006[ ( [9]9 )]." 14. V clánku 4 ods. 1 a 8 nariadenia c. 1857/2006, na ktoré odkazuje vyssie citovaný bod 29 usmernení pre polnohospodárstvo na roky 2007 - 2013, sa stanovuje, ze: "1. Pomoc na investovanie do polnohospodárskych usadlostí v rámci Spolocenstva na prvotnú výrobu polnohospodárskych výrobkov je zlucitelná so spolocným trhom v zmysle clánku 87 ods. 3 písm. c) zmluvy a je oslobodená od oznamovacej povinnosti podla clánku 88 ods. 3 zmluvy za predpokladu, ze splna podmienky ustanovené v odsekoch 2 az 10 tohto clánku. ... 8. Pomoc sa môze udelit na kúpu pozemku okrem pozemku na stavebné úcely, ktorého cena je maximálne 10 % oprávnených nákladov investície." 15. V bode 195 usmernení pre polnohospodárstvo na roky 2007 - 2013 zaclenenom do kapitoly VIII.E., ktorá má názov "Existujúce opatrenia státnej pomoci v súlade s aktom o pristúpení z roku 2003", sa uvádza: "Pokial ide o hodnotenie schém pomoci a individuálnej pomoci, ktoré sa povazujú za existujúcu pomoc v súlade s bodom 4 kapitola 4 prílohy IV k Aktu o pristúpení z roku 2003, usmernenia Spolocenstva o státnej pomoci v sektore polnohospodárstva platné do 31. decembra 2006 zostanú v platnosti az do 31. decembra 2007 bez toho, aby by bol dotknutý bod 196 za predpokladu, ze takáto pomoc je v súlade s uvedenými usmerneniami najneskôr k 30. aprílu 2007." 16. Body 196 az 198 usmernení pre polnohospodárstvo na roky 2007 - 2013 zahrnuté do kapitoly VIII.F s názvom "Návrhy vhodných opatrení" znejú takto: "(196) V súlade s clánkom 88 ods. 1 [ES] Komisia navrhne clenským státom upravit ich existujúce schémy pomoci tak, aby boli zosúladené s týmito usmerneniami najneskôr do 31. decembra 2007 s výnimkou existujúcich schém pomoci... pre investície týkajúce sa nákupu pôdy v polnohospodárskych podnikoch, ktoré sa musia zosúladit s týmito usmerneniami k 31. decembru 2009. (197) Clenské státy sú vyzvané, aby najneskôr do 28. februára 2007 písomnou formou potvrdili, ze súhlasia s návrhmi vhodných opatrení. (198) V prípade, ze niektorý clenský stát do tohto dátumu svoj súhlas písomnou formou nepotvrdí, Komisia uplatní clánok 19 ods. 2 nariadenia (ES) c. 659/1999 a v prípade potreby bude iniciovat konania, ktoré sa uvádzajú v tomto ustanovení." 17. Oznámením uverejneným v Úradnom vestníku Európskej únie z 15. marca 2008 ( [10]10 ) Komisia podla clánku 19 ods. 1 nariadenia (ES) c. 659/1999 zaznamenala "jasný a bezpodmienecný súhlas" Polskej republiky s navrhovanými príslusnými opatreniami uvedenými v bode 196 usmernení pre polnohospodárstvo na roky 2007 - 2013, oznámený polskými orgánmi Komisii listom z 26. februára 2007. II - Okolnosti predchádzajúce sporu a napadnuté rozhodnutie 18. Polsko v roku 2004 oznámilo Komisii v súlade s postupom upraveným v kapitole 4 prílohy IV aktu o pristúpení z roku 2003, citovaným v bode 7 vyssie, opatrenia státnej pomoci, ktoré sa podla tohto státu majú povazovat za existujúcu pomoc v zmysle clánku 88 ods. 1 ES do konca tretieho roku odo dna pristúpenia. Uvedená pomoc zahrnala tieto opatrenia: "Dotácie úrokových platieb za pôzicky na investície do polnohospodárskeho a potravinárskeho odvetvia" a "Predaj pôdy vo vlastníctve státneho fondu polnohospodárskeho majetku na splátky s uplatnením zvýhodnenej úrokovej sadzby". ( [11]11 ) 19. Listom z 30. mája 2005 Komisia vyzvala clenské státy, aby jej predlozili návrhy na zjednodusenie pravidiel státnej pomoci v odvetví polnohospodárstva. Polská vláda v liste z júna 2006, v ktorom sa vyjadrila k návrhu nových usmernení, ktorý jej poslala Komisia 19. mája 2006, poziadala Komisiu o zachovanie moznosti poskytovat pomoc na investície do nákupu polnohospodárskej pôdy. V liste z 3. novembra 2006 poziadala polská vláda Komisiu o zmenu návrhu nariadenia c. 1857/2006, pricom navrhla vypustit clánok 4 ods. 8 a nákup polnohospodárskej pôdy zahrnút medzi oprávnené výdavky na pomoc na investície uvedené v clánku 4 ods. 4. Ten istý návrh predlozilo Polsko na stretnutí medzi Komisiou a clenskými státmi uskutocnenom 25. októbra 2006. 20. Listom z 21. apríla 2009 polské orgány poziadali Komisiu, aby zmenila bod 196 usmernení na roky 2007 - 2013. Komisia v odpovedi listom z 15. mája 2009 pripomenula, ze moznost zachovat existujúce schémy pomoci na investície do nákupu polnohospodárskej pôdy zaviedla do usmernení ako výnimku, aby vyhovela poziadavke niektorých clenských státov vrátane Polska a uviedla, ze sa zdá, ze platnost takejto výnimky nemozno predlzit na dalsie obdobie. 21. Polské orgány listom z 12. júna 2009 adresovaným predsedníctvu Európskej únie poziadali o schválenie pomoci na nákup polnohospodárskej pôdy v Polsku na obdobie od 1. januára 2010 do 31. decembra 2013 na základe výnimky podla clánku 88 ods. 2 tretieho pododseku ES. Ziadost v rovnakom znení poslali 28. septembra 2009 Rade "Polnohospodárstvo a rybolov". Komisia pri rôznych prílezitostiach, a to jednak pocas prípravných zasadnutí Osobitného výboru pre polnohospodárstvo, ako aj na stretnutiach so zástupcami polskej vlády, jasne vyjadrila svoj nesúhlas s navrhovaným opatrením a navrhla alternatívne riesenia. 22. Rada 20. novembra 2009 jednomyselne (so zdrzaním sa hlasovania delegácií siedmich státov) prijala napadnuté rozhodnutie. Clánok 1 tohto rozhodnutia stanovuje: "Mimoriadna pomoc polských orgánov na pôzicky na nákup polnohospodárskej pôdy maximálne vo výske 400 miliónov PLN, ktorá sa poskytne od 1. januára 2010 do 31. decembra 2013, sa povazuje za zlucitelnú so spolocným trhom." 23. Pomoc vyhlásená za zlucitelnú je opísaná v odôvodneniach 9 a 10 napadnutého rozhodnutia takto: "(9) Státna pomoc, ktorá sa má poskytnút, je vo výske 400 miliónov PLN a mala by umoznit predaj 600000 hektárov polnohospodárskej pôdy pocas obdobia od roku 2010 do roku 2013 na úcely zakladania a rozsirovania polnohospodárskych podnikov, ktoré splnajú kritériá pre rodinné podniky, t. j. do 300 hektárov. Systém by mal umoznovat zalozenie priblizne 24000 polnohospodárskych podnikov na ploche, ktorá nebude mensia ako priemer v príslusnom vojvodstve. Priemerná výska pomoci pre jeden podnik by mala dosahovat okolo 4500 EUR. Cena oprávnenej pôdy by nemala presahovat priemernú trhovú cenu v príslusnom vojvodstve. Pokial ide o pôdu vo vlastníctve státneho fondu polnohospodárskeho majetku, mal by sa uplatnovat postup výberového konania. (10) Pomoc bude mat formu dotácie úrokových platieb za pôzicky, t. j. úhrady rozdielu medzi rocnou úrokovou sadzbou, ktorú uplatnuje banka a ktorá je vo výske 1,5 násobku reeskontnej sadzby, ktorú Národná banka Polska uplatnuje na reeskontované zmenky, a aktuálnej úrokovej sadzby, ktorú platí dlzník a ktorá je minimálne 2 %." III - Konanie pred Súdnym dvorom a návrhy úcastníkov konania 24. Komisia návrhom podaným do kancelárie Súdneho dvora 3. marca 2010 podala zalobu, ktorá je predmetom tohto konania. Uznesením z 9. augusta 2010 bolo vyhovené návrhom Madarskej republiky, Litovskej republiky a Polskej republiky na ich vstup do konania ako vedlajsích úcastníkov konania na podporu návrhov Rady. 25. Komisia navrhuje, aby Súdny dvor zrusil napadnuté rozhodnutie a zaviazal Radu na náhradu trov konania. Rada navrhuje, aby Súdny dvor zamietol zalobu ako nedôvodnú a zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. Madarsko, Polsko a Litva navrhujú, aby Súdny dvor zamietol zalobu ako nedôvodnú. Polsko podporuje Radu aj pokial ide o jej návrh zaviazat Komisiu na náhradu trov konania. IV - O zalobe 26. Komisia na podporu svojej zaloby uvádza styri zalobné dôvody, ktoré sú zalozené na tom, ze Rada nebola oprávnená prijat napadnuté rozhodnutie, ze zneuzila svoju právomoc, ze porusila zásadu lojálnej spolupráce uplatnovanej medzi institúciami a ze sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia. Pred preskúmaním týchto dôvodov treba v krátkosti pripomenút judikatúru Súdneho dvora týkajúcu sa úlohy Komisie a Rady v konaní o preskúmaní státnej pomoci. A - Judikatúra Súdneho dvora týkajúca sa úlohy Komisie a Rady v konaní o preskúmaní státnej pomoci 27. Súdny dvor sa po prvýkrát vyslovil k dosahu clánku 88 ods. 2 tretieho pododseku ES v rozsudku týkajúcom sa konania vo veci zaloby o neplatnost podanej Komisiou proti dvom rozhodnutiam Rady, ktorými schválila pomoc na destiláciu niektorých vín poskytovanú v Taliansku a vo Francúzsku. ( [12]12 ) Na rozsudok vyhlásený v uvedenej veci sa na úcely tohto konania poukazuje v rozsahu, v akom Súdny dvor implicitne dospel k záveru, ze okolnost, ze Komisia vyjadrila v rámci rozhodnutia o zacatí konania podla clánku 88 ods. 2 ES názor, ze pomoc, ktorú neskôr Rada schválila, je nezlucitelná, nebráni Rade vo výkone právomoci, ktorú je priznáva vyssie uvedené ustanovenie Zmluvy. 28. Postoj Súdneho dvora týkajúci sa nesúladu medzi stanoviskom Komisie a stanoviskom Rady, pokial ide o zlucitelnost dotknutej pomoci, spresnujú dva nasledujúce rozsudky. 29. Vo veci týkajúcej sa prvého z týchto rozsudkov vydaného plénom Súdneho dvora 29. júna 2004 ( [13]13 ) Komisia vyhlásila po skoncení konania podla clánku 88 ods. 2 ES za nezlucitelné so spolocným trhom niektoré opatrenia státnej pomoci zavedené Portugalskou republikou v odvetví chovu osípaných a nariadila túto pomoc vrátit. Neskôr Rada prijala na základe ziadosti Portugalska rozhodnutie podla clánku 88 ods. 2 tretieho pododseku ES, ktorým vyhlásila pomoc poskytnutú portugalským chovatelom osípaných, ktorí boli povinní vrátit vyssie uvedenú pomoc, za zlucitelnú so spolocným trhom. Komisia sa domnievala, ze Rada nebola oprávnená prijat toto rozhodnutie, pretoze podla nej povolovalo pôvodnú pomoc, ktorá bola Komisiou vyhlásená za nezlucitelnú. Súdny dvor vo svojom rozsudku najmä zdôraznil, ze clánok 88 ES vyhradzuje Komisii ústrednú úlohu pri rozhodovaní o zlucitelnosti státnej pomoci so spolocným trhom, a to pokial ide o posúdenie existujúcich systémov pomoci, ako aj o schválenie pomoci, ktorá má byt zavedená. Súdny dvor dalej konstatoval, ze zo samotného znenia clánku 88 ods. 2 tretieho pododseku ES vyplýva, ze "toto ustanovenie upravuje výnimocné a osobitné prípady" ( [14]14 ) a ze právomoc udelená Rade "má zjavne... povahu výnimky". ( [15]15 ) Z toho podla Súdneho dvora vyplýva, ze "pokial Komisia prijme rozhodnutie konstatujúce nezlucitelnost pomoci so spolocným trhom, Rada nemôze paralyzovat jeho úcinok tým, ze vyhlási sama predmetnú pomoc za zlucitelnú so spolocným trhom podla clánku 88 ods. 2 tretieho pododseku ES". ( [16]16 ) Súdny dvor dalej uviedol, ze "Rada nemôze zmarit úcinnost takéhoto rozhodnutia tým, ze na základe uvedeného ustanovenia vyhlási za zlucitelnú so spolocným trhom pomoc, ktorej úcelom je kompenzovat príjemcom... pomoc vyhlásenú rozhodnutím Komisie za nezlucitelnú so spolocným trhom, ktorú sú povinní vrátit podla predmetného rozhodnutia". Súdny dvor uviedol, ze tento výklad je v súlade so zásadou právnej istoty, pretoze "umoznuje predíst tomu, aby tá istá státna pomoc bola predmetom postupne prijatých protichodných rozhodnutí Komisie a Rady" a tiez tomu, aby bola spochybnená "konecná povaha rozhodnutia vydaného v správnom konaní, získaná po uplynutí primeraných lehôt pre podanie opravného prostriedku alebo vycerpaním opravných prostriedkov". ( [17]17 ) 30. Súdny dvor potvrdil tieto zásady v rozsudku z 22. júna 2006. ( [18]18 ) Táto vec sa týkala zaloby proti rozhodnutiu, ktorým Rada povolila Belgickému královstvu poskytnút koordinacným centrám urcité danové úlavy. Komisia prijala v súvislosti s danovým rezimom týchto centier viacero stanovísk, vrátane rozhodnutia o jeho nezlucitelnosti, vydaného po ukoncení konania podla clánku 88 ods. 2 ES vo februári 2003. Belgická vláda v apríli toho istého roku oznámila Komisii niektoré zmeny zákona, ktorým sa zriadujú koordinacné centrá, na základe coho bolo zacaté nové konanie vo veci formálneho zistovania. Belgicko sa zároven obrátilo na Radu, ktorá 16. júla 2003 prijala rozhodnutie podla clánku 88 ods. 2 tretieho pododseku ES, ktorým predlzila s obmedzením na niektoré koordinacné centrá platnost dotknutého danového rezimu. Súdny dvor s odkazom na vyssie uvedený rozsudok z 24. júna 2004 uviedol, ze opatrenia schválené Radou a opatrenia, ktoré Komisia vyhlásila rozhodnutím z februára 2003 za nezlucitelné so spolocným trhom, sú identické. Súdny dvor zamietol argumenty Rady, ktorá tvrdila, ze uvedené opatrenia predstavovali novú pomoc vytvorenú novými právnymi normami a poskytovanú úzkemu poctu koordinacných centier, ktoré sú lahko identifikovatelné, a zrusil rozhodnutie z dôvodu nedostatku právomoci. 31. Z vyssie uvedených úvah na jednej strane vyplýva, ze pravidlo delenia právomoci medzi Komisiou a Radou podla clánku 88 ods. 2 ES sa opiera o zásadu vylucovacieho úcinku tak, "aby pokial jedna institúcia rozhodne o zlucitelnosti udelovanej pomoci, druhá bola týmto vylúcená z prijímania rozhodnutí vo vztahu k tejto pomoci" ( [19]19 ), a na druhej strane, ze za súcasného stavu judikatúry platí, ze iba konecné stanovisko prijaté institúciou, ktorá konala ako prvá, sa povazuje za spôsobilé vylúcit právomoc druhej institúcie. B - O prvom zalobnom dôvode zalozenom sa nedostatku právomoci Rady 32. Komisia v rámci svojho prvého zalobného dôvodu, ktorý je zalozený na nedostatku právomoci Rady, uvádza dve samostatné výhrady. Na jednej strane tvrdí, ze napadnuté rozhodnutie bolo prijaté po lehote troch mesiacov stanovenej v clánku 88 ods. 2 stvrtom pododseku ES. Na druhej strane tvrdí, ze za okolností prejednávanej veci Rada nemala právomoc konat na základe clánku 88 ods. 2 tretieho pododseku ES. Hoci sa táto druhá výhrada týka otázky, ktorá logicky predchádza otázke súvisiacej s prvou výhradou, preskúmam tieto výhrady z dôvodu prehladnosti v poradí, v akom ich uviedla Komisia vo svojich písomných vyjadreniach. 1. O prvej výhrade prvého zalobného dôvodu zalozenej na nedodrzaní lehoty stanovenej clánkom 88 ods. 2 stvrtým pododsekom ES 33. Komisia sa domnieva, ze Rada je pri výkone právomoci, ktorú jej udeluje clánok 88 ods. 2 tretí pododsek ES, povinná rozhodnút o ziadosti dotknutého clenského státu do troch mesiacov od jej podania. Toto casové obmedzenie, ktoré je odôvodnené výnimocnou povahou právomoci priznanej Rade, je výslovne stanovené v clánku 88 ods. 2 stvrtom pododseku ES. Kedze bola ziadost Polska podaná listom z 12. júna 2006 a napadnuté rozhodnutie bolo prijaté 20. novembra 2009, v prejednávanej veci bolo toto rozhodnutie prijaté po tejto vyssie uvedenej lehote. Rada vo svojom vyjadrení k zalobe uvádza, ze Komisia nesprávne vykladá clánok 88 ods. 2 ES a ze z výkladu tretieho pododseku v spojení so stvrtým pododsekom tohto ustanovenia vyplýva, ze trojmesacná lehota sa uplatní len vtedy, ak clenský stát podá ziadost po tom, ako uz Komisia zacala konat podla clánku 88 ods. 2 druhého pododseku ES. 34. Zastávam názor, ze výklad clánku 88 ods. 2 tretieho a stvrtého pododseku ES navrhnutý Radou je správny. Hoci je pravda, ze stanovenie trojmesacnej lehoty v samostatnom pododseku tohto clánku môze viest k domnienke, ze uvedené casové obmedzenie platí vseobecne, zdá sa mi vsak, ze vsetky skutocnosti, akými sú terminologická jednotnost medzi druhou vetou tretieho pododseku a stvrtým pododsekom ("... podaním ziadosti Rade sa toto konanie zastavuje az do vyjadrenia Rady" a "ak sa Rada do troch mesiacov od podania tejto ziadosti nevyjadrí...") ( [20]20 ) a znenie poslednej casti vety stvrtého pododseku ("... o veci rozhodne Komisia"), ktoré vedie k predpokladu, ze konanie uz bolo zacaté, svedcia v prospech výkladu navrhnutému Radou. ( [21]21 ) Podla tohto výkladu je stanovenie casového obmedzenia pri výkone právomoci, ktorú udeluje Rade clánok 88 ods. 2 tretí pododsek ES, neoddelitelnou súcastou systému stanoveného Zmluvou s cielom predíst mozným navzájom si odporujúcim rozhodnutiam v prípade, ak clenský stát podá ziadost po zacatí konania podla clánku 88 ods. 2 druhého pododseku ES. Z tohto pohladu má stanovenie tejto pomerne krátkej lehoty za ciel umoznit Komisii, ktorá je povinná zastavit konanie, aby mohla v prípade necinnosti Rady po krátkom case v tomto konaní pokracovat. 35. Navrhovaný výklad, ktorý navyse implicitne potvrdil aj sám Súdny dvor vo svojej judikatúre ( [22]22 ), ponecháva otvorenú otázku uplatnenia prípadných casových obmedzení pri výkone tejto právomoci Rady v iných prípadoch, nez je práve preskúmaný prípad. V tejto súvislosti je namieste polozit si otázku, ci sa dá analogicky uplatnit trojmesacná lehota stanovená clánkom 88 ods. 2 stvrtým pododsekom ES v prípade, ked Komisia zamýsla zacat konanie podla clánku 88 ods. 2 druhého pododseku po podaní ziadosti clenským státom podla nasledujúceho tretieho pododseku, ked Rada este o uvedenom opatrení pomoci rozhoduje. ( [23]23 ) Toto vsak zjavne nie je prípad prejednávanej veci. 36. Rada je pri výkone svojej právomoci v kazdom prípade povinná dodrzat primeranú lehotu v súlade so vseobecnými zásadami stanovenými právom Únie. Bez ohladu na akékolvek iné úvahy si vsak s prihliadnutím na vsetky okolnosti prejednávanej veci a vzhladom na výnimocnú povahu právomoci vykonávanej Radou nemyslím, ze by bolo mozné povazovat lehotu v trvaní priblizne pät mesiacov za neprimeranú. 37. Vzhladom na vyssie uvedené sa domnievam, ze prvú výhradu Komisie treba zamietnut. 38. Pre prípad, ze by sa Súdny dvor domnieval, ze v prejednávanej veci je trojmesacná lehota stanovená clánkom 88 ods. 2 stvrtým pododsekom ES záväzná, Rada subsidiárne uvádza, ze túto lehotu dodrzala. Podla jej tvrdenia, ktoré podporuje aj polská vláda, jej bola riadne predlozená az ziadost Polska z 28. septembra 2009 podaná listom zaslaným toho istého dna polskými orgánmi Rade "Polnohospodárstvo a rybolov". Ziadost adresovaná Rade obsiahnutá v tomto liste, aby rozhodla podla clánku 88 ods. 2 tretieho pododseku ES, nahradila ziadost v rovnakom znení podanú listom z 12. júna 2009, ktorá bola po výmene listov medzi Radou a polskými orgánmi vzatá spät. Z tohto dôvodu Rada nemohla zaujat stanovisko k listu z 12. júna 2009, pretoze tento list nebol predlozený a ani zaradený do programu jej zasadnutia alebo zasadnutia niektorého z jej prípravných orgánov. 39. V tejto súvislosti sa nezdá byt spochybnené a ani nemozno spochybnit, ze list z 12. júna 2009 je vzhladom na jeho názov, ako aj na jeho obsah skutocne ziadostou podla clánku 88 ods. 2 tretieho pododseku ES. Rada nepopiera, ze tento list adresovaný predsedovi Rady "Polnohospodárstvo a rybolov" dorucený spolu s oznámením ( [24]24 ) stálej misie Polskej republiky pri Európskej únii dostala, no tvrdí, ze jej nebol dorucený jeho originál, ale len jeho kópia, co vsak nepovazuje za podstatné. ( [25]25 ) Naopak ani Rada, ani polská vláda nepredlozili dôkaz na podporu tvrdenia, ze polské orgány stiahli ziadost podanú týmto listom. Za týchto okolností sa domnievam, ze ak by sa táto trojmesacná lehota stanovená v clánku 88 ods. 2 stvrtom pododseku ES mala povazovat v prejednávanej veci za uplatnitelnú, mala zacat plynút od podania ziadosti obsiahnutej v liste z 12. júna 2009 a z toho dôvodu by napadnuté rozhodnutie bolo prijaté po tejto lehote. Nakoniec, podla môjho názoru treba zamietnut aj argument Rady, ktorá vychádza z toho, ze stanovený rozhodovací postup jej umoznoval "prejednat" az ziadost z 28. septembra 2009. Prípadná necinnost Rady alebo oneskorené zacatie jej interného konania vo veci preskúmania ziadosti nemá totiz nijaký vplyv na den zacatia plynutia lehoty stanovenej v clánku 88 ods. 2 stvrtom pododseku ES, ktorý je zhodný s dnom podania ziadosti. 2. O druhej výhrade prvého zalobného dôvodu zalozenej na nedostatku právomoci Rady konat na základe clánku 88 ods. 2 tretieho pododseku ES 40. V rámci tejto výhrady Komisia v podstate tvrdí, ze návrh príslusných opatrení v bode 196 usmernení pre polnohospodárstvo na roky 2007 - 2013 sa spolu s akceptáciou tohto návrhu zo strany Polska povazuje za "rozhodnutie", ktorým Komisia vyhlásila schému pomoci schválenú napadnutým rozhodnutím za nezlucitelnú so spolocným trhom, pokial ide o celé obdobie platnosti vyssie uvedených usmernení, a teda do 31. decembra 2013. 41. Diskusia medzi úcastníkmi konania pred Súdnym dvorom viedla k vzniku v podstate styroch otázok. Prvá otázka sa týka kvalifikácie pomoci a spocíva v urcení toho, ci schéma pomoci na nákup polnohospodárskej pôdy oznámená Polskom v roku 2004 zostáva "existujúcou pomocou" do 31. decembra 2009, ako to tvrdí Komisia a spochybnuje Rada a clenské státy, ktoré vstúpili do konania ako vedlajsí úcastníci, a mohla byt teda predmetom návrhu príslusných opatrení uvedeného v bode 196 usmernení pre polnohospodárstvo na roky 2007 - 2013 [pozri písm. a) nizsie]. Druhá otázka sa týka povahy schémy pomoci schválenej napadnutým rozhodnutím a v tejto súvislosti treba najmä posúdit, ci je táto schéma, ako tvrdí Komisia, totozná so schémou, ktorá je predmetom návrhu príslusných opatrení uvedeného v clánku 196 vyssie uvedených usmernení, alebo ci ide naopak, ako tvrdí Rada podporovaná clenskými státmi, ktoré vstúpili do konania ako vedlajsí úcastníci, o novú a odlisnú státnu pomoc [pozri písm. b) nizsie]. Tretia otázka sa týka úcinkov návrhu príslusných opatrení akceptovaného dotknutým clenským státom [pozri písm. c) nizsie]. Nakoniec v súvislosti so stvrtou otázkou treba vymedzit dosah návrhu príslusných opatrení uvedeného v clánku 196 usmernení pre polnohospodárstvo na roky 2007 - 2013 a jeho akceptácie zo strany Polska [pozri písm. d) nizsie]. a) O kvalifikácii schémy pomoci na nákup polnohospodárskej pôdy uplatnovanej Polskom do 31. decembra 2009 42. Tvrdenie Komisie vychádza z predpokladu, ze opatrenia pomoci na investície do nákupu polnohospodárskej pôdy zavedené v Polsku pred jeho pristúpením k Spolocenstvu sa nikdy, a teda odo dna ich oznámenia Komisii v roku 2004 do 31. decembra 2009 neprestali povazovat za existujúcu pomoc podla clánku 88 ods. 1 ES. Rada naopak tvrdí, ze podla bodu 4 kapitoly 4 prílohy IV aktu o pristúpení z roku 2003 mohli byt schémy pomoci oznámené Polskom v roku 2004 povazované za existujúcu pomoc len do konca tretieho roka odo dna pristúpenia. Tvrdí, ze Komisia nebola oprávnená predlzit v návrhu príslusných opatrení podla clánku 88 ods. 1 ES platnost týchto schém pomoci, co vsak urobila v bode 196 usmernení pre polnohospodárstvo na roky 2007 - 2013. Navyse nemôze prijat taký návrh, ktorý vedie k zmene ustanovení primárneho práva, ktorým je v prejednávanej veci pravidlo stanovené v prílohe IV aktu o pristúpení z roku 2003. 43. Tvrdenia Rady nie sú podla môjho názoru presvedcivé. 44. Akt o pristúpení z roku 2003 v bode 4 kapitoly 4 prílohy IV stanovuje, ze opatrenia na pomoc odvetviu polnohospodárstva uplatnované v nových clenských státoch, ktoré boli oznámené Komisii, "sa povazujú za 'existujúcu` pomoc v zmysle clánku 88 ods. 1 Zmluvy o ES do konca tretieho roka odo dna pristúpenia" a ze po uplynutí tohto obdobia "sa bude kazdá pomoc nezlucitelná s [usmerneniami uplatnovanými Komisiou] povazovat za novú pomoc". Naopak z tohto ustanovenia vyplýva, ze opatrenia na pomoc, ktoré sú zlucitelné s usmerneniami pre polnohospodárstvo uplatnitelnými do konca stanoveného obdobia, to znamená do 30. apríla 2007, sa nadalej aj po tomto dátume povazovali za existujúcu pomoc. 45. Podla bodu 194 usmernení Spolocenstva na roky 2007 - 2013 sa tieto usmernenia uplatnujú s úcinnostou od 1. januára 2007. Nasledujúci bod 195 vsak zaviedol osobitný rezim pre pomoc povazovanú za existujúcu pomoc podla bodu 4 kapitoly 4 prílohy IV aktu o pristúpení z roku 2003 tak, ze stanovil, ze usmernenia v odvetví polnohospodárstva platné do 31. decembra 2006, to znamená usmernenia pre polnohospodárstvo z roku 2000, zostanú na úcely posudzovania týchto schém pomoci v platnosti do 31. decembra 2007. Okrem toho Komisia v clánku 196 usmernení pre polnohospodárstvo na roky 2007 - 2013 poskytla vsetkým clenským státom dvojrocné prechodné obdobie do 31. decembra 2009, v rámci ktorého mohli postupne upravovat schémy pomoci na nákup polnohospodárskej pôdy upravené v ich právnych poriadkoch tak, aby boli zosúladené s novými usmerneniami. 46. Ako je uvedené v bode 12 týchto návrhov, v usmerneniach pre polnohospodárstvo z roku 2000, ktoré sa uplatnovali na pomoc uvedenú v bode 195 usmernení pre polnohospodárstvo na roky 2007 - 2013 do 31. decembra 2007, bol zahrnutý medzi oprávnenými výdavkami na pomoc na investície do polnohospodárskych podnikov nákup polnohospodárskej pôdy. Z toho vyplýva, ze opatrenia pomoci na nákup polnohospodárskej pôdy oznámené Polskom v roku 2004 boli po uplynutí trojrocnej lehoty stanovenej v bode 4 kapitoly 4 prílohy IV aktu o pristúpení z roku 2003, a teda k 30. aprílu 2007, v súlade s usmerneniami, ktoré sa na tieto opatrenia uplatnovali k tomuto dátumu, ( [26]26 ) a preto sa povazovali za existujúcu pomoc do 31. decembra 2007, ked sa prestali posudzovat podla usmernení pre polnohospodárstvo z roku 2000. Podla bodu 196 usmernení pre polnohospodárstvo na roky 2007 - 2013 zostali teda uvedené opatrenia existujúcou pomocou aj po 31. decembri 2007. 47. Z vyssie uvedeného vyplýva, ze Komisia nekonala v rozpore s postupom stanoveným v clánku 88 ods. 1 a 2 ES a ani nezmenila ustanovenia primárneho práva, ako tvrdí Rada, ked predlzila na obdobie po uplynutí lehoty stanovenej v bode 4 kapitoly 4 prílohy IV aktu o pristúpení z roku 2003 platnost schém pomoci, ktoré sa po uplynutí tejto lehoty mali povazovat z dôvodu ich nesúladu s platnými usmerneniami pre polnohospodárstvo za novú pomoc. Totiz skutocnost, ze Komisia v bode 196 vyssie uvedených usmernení upravila casovú pôsobnost, len pokial ide o kritériá posudzovania týchto schém pomoci, umoznilo v skutocnosti povazovat tieto schémy pomoci bez toho, aby tým bolo dotknuté citované ustanovenie prílohy IV aktu o pristúpení z roku 2003, nadalej za existujúcu pomoc. 48. Preto treba vyvodit záver, ze schémy pomoci na nákup polnohospodárskej pôdy oznámené Polskom v roku 2004 sa tak, ako to tvrdí Komisia, povazovali za existujúcu pomoc podla bodu 4 kapitoly 4 prílohy IV aktu o pristúpení z roku 2003 az do 31. decembra 2009, a teda do dátumu, do ktorého mali byt podla bodu 196 usmernení pre polnohospodárstvo na roky 2007 - 2013 zosúladené s týmito usmerneniami. Z toho vyplýva, ze uvedené schémy pomoci mohli byt v kazdom prípade predmetom príslusných opatrení podla clánku 88 ods. 1 ES a clánku 18 nariadenia c. 659/1999. b) O schéme pomoci schválenej napadnutým rozhodnutím 49. Rada podporená polskou vládou tvrdí, ze schéma pomoci na nákup polnohospodárskej pôdy schválená napadnutým rozhodnutím sa musí v kazdom prípade povazovat za "novú pomoc", a to jednak z dôvodu, ze sa viacerými prvkami lísi od schémy pomoci, o ktorej rozhodla Komisia, a jednak preto, ze sa od 1. januára 2010 z dôvodu, ze Polsko nezmenilo do 31. decembra 2009 svoju právnu úpravu, prestala povazovat za existujúcu pomoc. 50. V tejto súvislosti najskôr konstatujem, ze samotná okolnost, ze sa pomoc, ktorej sa týka napadnuté rozhodnutie, musí povazovat za "novú pomoc" v zmysle clánku 1 písm. c) nariadenia c. 659/1999, neumoznuje na rozdiel od toho, co si zrejme myslí Rada, vyvodit záver, ze prijatím tohto rozhodnutia konala v medziach právomoci, ktorú jej priznáva clánok 88 ods. 2 tretí pododsek ES. Podobné tvrdenie Rady zamietol totiz Súdny dvor vo vyssie uvedenom rozsudku z 29. júna 2004, Komisia/Rada ( [27]27 ), v ktorom opierajúc sa o prístup zalozený na posúdení úcinkov dotknutých opatrení vysvetlil, ze právomoc tejto institúcie podla clánku 88 ods. 2 tretieho pododseku ES mozno vylúcit nielen vo vztahu k opatreniu pomoci, ktoré uz bolo Komisiou vyhlásené za nezlucitelné so spolocným trhom, ale aj vo vztahu k inému opatreniu povazovanému za "novú pomoc", pokial sú tieto dve opatrenia natolko spojené, ze by sa rozlisovanie medzi nimi javilo ako úcelové. 51. V súvislosti s vyssie uvedeným zdôraznujem, ze úcastníci konania sa zhodujú v tom, ze ako schéma pomoci schválená Radou, tak aj schéma pomoci oznámená Polskom v roku 2004, ktorá sa uplatnovala ako existujúca pomoc do 31. decembra 2009, spocívajú v dotáciách úrokových platieb za pôzicky na nákup polnohospodárskej pôdy. Dalej uvádzam, ze polské orgány v rôznych castiach listov z 12. júna a 28. septembra 2009 adresovaných Rade výslovne ziadajú o "rozsírenie" alebo "zachovanie" moznosti pre Polsko poskytovat pomoc na nákup polnohospodárskej pôdy do 31. decembra 2013, ( [28]28 ) alebo tiez o to, aby mohlo Polsko "pokracovat v poskytovaní" tejto pomoci v období od roku 2010 do roku 2013, ( [29]29 ) a túto poziadavku zdôraznili uz pocas konzultácií v súvislosti s prijatím usmernení pre polnohospodárstvo na roky 2007 - 2013 (pozri body 19 a 20 vyssie). 52. V súvislosti s uvedeným sa Rada a polská vláda obmedzujú len na konstatovanie, ze schéma pomoci schválená Radou: i) má inú casovú pôsobnost v porovnaní s casovou pôsobnostou stanovenou v bode 196 usmernení pre polnohospodárstvo na roky 2007 - 2013; ii) týka sa iných subjektov, ktorým môze byt pomoc poskytnutá; iii) je upravená iným právnym rámcom a iv) jej posúdenie sa opieralo o iné okolnosti, nez boli okolnosti existujúce v case prijatia usmernení pre polnohospodárstvo na roky 2007 - 2013. 53. Pokial ide o prvý z vyssie uvedených aspektov, konstatujem, ze ani zo spisu, ani z tvrdení Rady alebo polskej vlády nevyplýva, ze by bol systém pomoci na nákup polnohospodárskej pôdy oznámený Polskom v roku 2004 zavedený na urcené casové obdobie. Naopak, opakované snahy dosiahnut, aby Komisia zahrnula do usmernení pre polnohospodárstvo na roky 2007 - 2013, pokial ide o tento druh pomoci, podobné ustanovenie, ako bolo ustanovenie obsiahnuté v predchádzajúcich usmerneniach, svedcia o jasnom zámere polských orgánov ponechat v platnosti vyssie uvedenú schému pomoci pocas celého obdobia platnosti nových usmernení, a teda aj po termíne 31. decembra 2009 stanovenom Komisiou. Preto je nesprávne tvrdit, ze schéma pomoci oznámená Polskom v roku 2004 mala inú casovú pôsobnost ako schéma pomoci, ktorá je predmetom napadnutého rozhodnutia. Okrem toho tiez pripomínam, ze podla bodu 196 usmernení pre polnohospodárstvo na roky 2007 - 2013 sa schémy pomoci na nákup polnohospodárskej pôdy poskytovanej v clenských státoch musia od 1. januára 2010 do 31. decembra 2013 uplatnovat v súlade s ustanoveniami uvedených usmernení. Bez ohladu na úcinky vyplývajúce z ustanovenia tohto bodu, ktoré preskúmam neskôr, je teda nesporné, ze sa toto ustanovenie vztahuje na schémy pomoci, ktoré sa mali uplatnovat v tom istom casovom rámci, aký sa uvádza v napadnutom rozhodnutí. V kazdom prípade, v uz citovanom rozsudku Komisia/Rada z 22. júna 2006, Súdny dvor v bode 36 uz konstatoval, ze okolnost, ze schéma pomoci schválená Radou má inú casovú pôsobnost ako schéma pomoci, ktorú Komisia vyhlásila za nezlucitelnú, nemá nevyhnutne vplyv na zistenie, ze rozhodnutie Rady je v rozpore s rozhodnutím Komisie. 54. Relevantné nie je ani tvrdenie, ze príjemcami pomoci v rámci schémy pomoci, ktorej sa týka napadnuté rozhodnutie, nie sú tie isté osoby, ktoré podali ziadost o poskytnutie pomoci v rámci schémy pomoci oznámenej Polskom v roku 2004. Okolnost, ze uvedená pomoc sa poskytuje iným konkrétnym osobám ako tým, ktorým uz bola táto pomoc priznaná, alebo aj osobám, ktorým na zaciatku nemohla byt pomoc poskytnutá, ale ktoré sa neskôr stali vdaka zmene ich faktickej a právnej situácie jej potenciálnymi príjemcami, treba totiz ako takú, ak neexistujú tvrdenia preukazujúce, ze poskytnutie pomoci v rámci týchto schém pomoci je viazané na splnenie iných subjektívnych podmienok, povazovat za bezný jav, ktorý je dôsledkom uplatnovania schémy pomoci ratione temporis. To isté platí, ak príslusný právny predpis výslovne stanovuje, ze osoba, ktorej uz bola pomoc poskytnutá, nemôze opätovne v rámci toho istého systému poziadat o poskytnutie pomoci. ( [30]30 ) 55. Pokial ide o tvrdenie, ze poskytovanie pomoci schválenej napadnutým rozhodnutím je upravené novým vnútrostátnym právnym rámcom, konstatujem, ze na základe mojich zistení nariadenie vlády zo 6. januára 2010, o ktorom sa polská vláda blizsie zmienuje len vo svojich písomných vyjadreniach vedlajsieho úcastníka konania, iba spresnuje urcité ustanovenia nariadenia vlády z 22. januára 2009 o vymedzení niektorých úloh Agentúry pre restrukturalizáciu a modernizáciu polnohospodárstva, ktoré sa týkajú prípadov vylucujúcich moznost poskytnút uvedenú pomoc v prípadoch zmlúv na predaj pôdy uzavretých medzi osobami v príbuzenskom vztahu alebo vo vztahu nástupníctva. Toto nariadenie odkazuje okrem iného ako na relevantný právny rámec v oblasti státnej pomoci v odvetví polnohospodárstva, na nariadenie ministra polnohospodárstva z 19. júna 2007 ( [31]31 ). Preto aj v prípade, ze by akt citovaný polskou vládou skutocne v roku 2010 zaviedol zmeny a doplnenia týkajúce sa pravidiel poskytovania pomoci na nákup polnohospodárskej pôdy, tieto zmeny a doplnenia právnej úpravy sú zjavne tak minimálne, ze nemôzu viest k spochybneniu tvrdenia Komisie, ze táto pomoc sa nadalej poskytuje na základe právneho rámca, ktorý sa oproti právnemu rámcu platnému k 31. decembru 2009 v podstate nezmenil. 56. Zdá sa mi, ze tvrdenie zalozené na konstatovaní, ze prijatie napadnutého rozhodnutia vychádzalo z iných okolností, nez boli okolnosti existujúce v case prijatia usmernení pre polnohospodárstvo na roky 2007 - 2013 v rozsahu, v akom odkazuje na skutocnosti, o ktoré sa Komisia a Rada opierali pri svojom rozhodnutí, je zjavne irelevantné na preukázanie toho, ze schéma pomoci, o ktorej rozhodla Komisia, a schéma pomoci, ktorá bola predmetom rozhodnutia Rady, sú odlisné. 57. Nakoniec, pokial ide o tvrdenie, ze pomoc na investície do nákupu polnohospodárskej pôdy poskytovaná v Polsku predstavuje od 1. januára 2010"novú pomoc", pretoze uvedený clenský stát nevykonal k 31. decembru 2009 príslusné opatrenia navrhnuté v usmerneniach pre polnohospodárstvo na roky 2007 - 2013, zdôraznujem, ze takáto kvalifikácia jednak nemá vplyv na schému pomoci ako takú a jednak, ako je vysvetlené v bode 50 týchto návrhov, sama osebe nepostacuje na zalozenie právomoci Rady na prijatie napadnutého rozhodnutia, najmä v takom prípade, ako v prejednávanej veci, v ktorej sa rozhodnutia Rady a Komisie týkali v podstate totozných opatrení. 58. Vzhladom na predchádzajúce úvahy treba konstatovat, ze ani Rada, ani Polsko nepredlozili také argumenty, na základe ktorých by bolo mozné spochybnit skutocnost, ze schéma pomoci na nákup polnohospodárskej pôdy uplatnovaná v tomto clenskom státe, ktorá je predmetom návrhu príslusných opatrení uvedeného v bode 196 usmernení pre polnohospodárstvo na roky 2007 - 2013, je v podstate totozná so schémou pomoci schválenou napadnutým rozhodnutím, ako vyplýva z preskúmania spisového materiálu. 59. Zostáva teda overit, ci stanovisko týkajúce sa zlucitelnosti uvedenej schémy pomoci so spolocným trhom prijaté Komisiou je konecným stanoviskom, ktoré môze zabránit Rade vo výkone právomoci, ktorú jej priznáva clánok 88 ods. 2 tretí pododsek ES. c) O úcinkoch návrhu príslusných opatrení akceptovaného dotknutým clenským státom 60. Komisia sa domnieva, ze bod 196 návrhov pre polnohospodárstvo na roky 2007 - 2013 spolu s akceptáciou príslusných opatrení zo strany clenských státov navrhnutých v tomto clánku vyvoláva podobné úcinky ako súbor individuálnych rozhodnutí, ktorými sa vyhlasujú za nezlucitelné so spolocným trhom po 31. decembri 2009 schémy pomoci na nákup polnohospodárskej pôdy, ktoré nie sú v súlade s uvedenými usmerneniami. Aj ked návrh opatrení akceptovaný clenským státom nie je individuálnym rozhodnutím, v nijakom prípade to nemení nic na tom, ze predstavuje stanovisko o zlucitelnosti týchto schém pomoci, ktoré Komisia vyjadrila takým spôsobom, ze uplatnila svoju právomoc posúdit tieto schémy pomoci prostredníctvom usmernení namiesto toho, aby v kazdom konkrétnom prípade prijala individuálne rozhodnutie. Rozhodnutie, ktoré bol v prejednávanej veci uplatnitelné na schémy pomoci na nákup polnohospodárskej pôdy existujúce v Polsku, zaväzovalo uvedený clenský stát, aby tieto schémy zrusil do 31. decembra 2009 a aby ich po tomto dátume az do 31. decembra 2013 znovu nezaviedol. Z toho podla Komisie vyplýva, ze podla zásad stanovených Súdnym dvorom v uz citovaných rozsudkoch z 29. júna 2004 vo veci Komisia/Rada a z 22. júna 2006 vo veci Komisia/Rada (pozri body 29 a 30 vyssie), Rada nebola oprávnená prijat rozhodnutie, ktorým sa Polsku znova povoluje poskytovat vyssie uvedenú pomoc. 61. Rada podporená polskou vládou vo svojom vyjadrení k zalobe uvádza, ze v prejednávanej veci Komisia na rozdiel od prípadov týkajúcich sa vyssie uvedených vecí neprijala v súvislosti s opatreniami pomoci schválenými napadnutým rozhodnutím nijaké rozhodnutie o ich nezlucitelnosti. Navyse Súdny dvor v citovanom rozsudku z 29. februára 1996 vo veci Komisia/Rada (pozri bod 27 vyssie) jasne uviedol, ze bezné stanovisko Komisie týkajúce sa zlucitelnosti pomoci nemôze zabránit Rade vo výkone právomoci podla clánku 88 ods. 2 tretieho pododseku ES. Rada uvádza, ze Komisia neprijala v súvislosti so schémami pomoci na nákup polnohospodárskej pôdy, ktoré sa mali uplatnovat v Polsku od 1. januára 2010 do 31. decembra 2013, nijaké rozhodnutie, ani bezné stanovisko týkajúce sa jeho zlucitelnosti. Z výkladu ustanovenia bodu 196 usmernení pre polnohospodárstvo na roky 2007 - 2013 v spojení s výkladom ustanovenia bodu 29 týchto usmernení vyplýva jedine to, ze od 1. januára 2010 sa kazdá pomoc na nákup polnohospodárskej pôdy musí povazovat na novú pomoc, ktorej zlucitelnost musí byt posúdená podla clánkov 87 a 88 ES, okrem prípadov, na ktoré sa vztahuje oslobodenie podla nariadenia c. 1857/2006. 62. Pripomínam, ze tak clánok 88 ES, ako aj súcasný clánok 108 ZFEÚ priznáva Komisii vseobecnú právomoc rozhodovat o zlucitelnosti státnej pomoci so spolocným trhom, a to pokial ide o posudzovanie existujúcich systémov pomoci, ako aj o schvalovanie systémov pomoci, ktoré majú byt zavedené. Podla odseku 1 tohto clánku Komisia v rámci tejto právomoci priebezne skúma v spolupráci s clenskými státmi existujúce systémy pomoci. 63. Pravidlá tohto posudzovania schém pomoci sú vseobecne vymedzené v clánkoch 17 az 19 nariadenia c. 659/1999 takto: ak sa Komisia domnieva, ze schéma existujúcej pomoci nie je, alebo uz nie je zlucitelná so spolocným trhom, navrhne dotknutému clenskému státu opatrenia potrebné na odstránenie zistených problémov, vrátane prípadného zrusenia schémy pomoci, a ak clenský stát neakceptuje tieto opatrenia a Komisia ich nadalej povazuje za potrebné, zacne konanie vo veci formálneho zistovania podla clánku 88 ods. 2 ES. 64. Priebezné posudzovanie existujúcich systémov pomoci, ako aj posudzovanie zámerov v súvislosti s poskytnutím alebo upravením pomoci podla clánku 88 ods. 3 ES sa teda vykonáva v dvoch fázach, pricom druhá z nich sa uskutocnuje iba v prípade potreby. Zatial co v prípade novej pomoci s výnimkou prípadu spätvzatia oznámenia zo strany dotknutého clenského státu je Komisia povinná, pokial má vázne pochybnosti o zlucitelnosti oznámenej pomoci s vnútorným trhom, alebo ak nadobudla presvedcenie o jej nezlucitelnosti, zacat konanie vo veci formálneho zistovania, v prípade existujúcich systémov pomoci zacne toto konanie len vtedy, ak dotknutý clenský stát neakceptuje navrhnuté opatrenia. Akceptáciou návrhu vzniká totiz podla clánku 19 ods. 1 nariadenia c. 659/1999 dotknutému clenskému státu povinnost vykonat uvedené opatrenia bez toho, aby musela Komisia prijat rozhodnutie, ktoré by ho zaväzovalo splnit si túto povinnost. V rámci posudzovania existujúcich schém pomoci má teda zacatie konania vo veci formálneho zistovania v zásade jediný ciel, aby sa konstatovanie nezlucitelnosti, na základe ktorého Komisia odporucila príslusné opatrenia, ktoré samo osebe nemá bez ich akceptácie zo strany dotknutého clenského státu záväzné právne úcinky, stalo právne záväzným. ( [32]32 ) 65. Kedze v prejednávanej veci Polsko akceptovalo návrh príslusných opatrení uvedený v bode 196 usmernení pre polnohospodárstvo na roky 2007 - 2013, Komisia nemusela zacat konanie podla clánku 88 ods. 2 ES. Je vsak nesporné, ze polské orgány tieto opatrenia nevykonali a naopak poziadali Radu o prijatie rozhodnutia podla clánku 88 ods. 2 tretieho pododseku ES. Za týchto okolností treba teda stanovit, aké má následky prípadné porusenie povinnosti vyplývajúcej clenským státom z clánku 19 ods. 1 nariadenia c. 659/1999, vykonat opatrenia navrhnuté Komisiou, ktoré tieto clenské státy akceptovali. Treba najmä stanovit, ci za vyssie uvedených okolností bola Komisia povinná, ako to tvrdia Rada a polská vláda, zacat konanie vo veci formálneho zistovania. V prípade kladnej odpovede je porusenie povinnosti podla clánku 19 ods. 1 nariadenia c. 659/1999 podobné situácii, ked clenský stát neakceptuje navrhnuté opatrenia a stanovisko Komisie nie je mozné povazovat za konecné. Návrh príslusných opatrení, ktorý clenský stát na zaciatku akceptoval, ale neskôr tieto opatrenia nevykonal, sa svojimi úcinkami nelísi od návrhu pomoci, v prípade ktorého je z dôvodu, ze navrhovaná pomoc sa na prvý pohlad povazuje za nezlucitelnú so spolocným trhom, prijaté rozhodnutie o zacatí konania vo veci formálneho zistovania, ktoré podla Súdneho dvora nemôze samo osebe vylucovat právomoc priznanú Rade clánkom 88 ods. 2 tretím pododsekom ES. ( [33]33 ) Naopak v prípade zápornej odpovede má návrh príslusných opatrení akceptovaný clenským státom rovnaké alebo podobné úcinky ako rozhodnutie o nezlucitelnosti prijaté podla clánku 88 ods. 2 prvého pododseku ES ( [34]34 ) a na prejednávanú vec mozno potom uplatnit judikatúru uvedenú v bodoch 29 a 30 týchto návrhov. 66. Znenie clánku 19 nariadenia c. 659/1999 nepodáva vysvetlenia, ktoré by umoznili vyvodit záver v prospech jednej alebo druhej odpovede. Najmä odsek 2 tohto clánku v rozsahu, v akom odkazuje vseobecne na prípady, ked clenský stát "neakceptuje navrhované opatrenia [odporúcané Komisiou]" neumoznuje v zásade vylúcit moznost jeho uplatnenia aj v prípadoch, ked clenský stát nevykoná opatrenia, ktoré na zaciatku akceptoval. Rozdelenie tohto clánku na dva samostatné odseky, z ktorých kazdý upravuje osobitný prípad (akceptácia návrhu v odseku 1 a jeho neakceptovanie v odseku 2) svedcí vsak z hladiska jeho systematického výkladu v prospech tvrdenia, ze konanie vo veci formálneho zistovania je potrebné zacat len v prípade, ked clenský stát a Komisia majú uz od zaciatku rozdielny názor, pokial ide o opatrenia, ktoré treba vykonat. Dalsie skutocnosti svedciace v prospech tohto tvrdenia mozno nájst v judikatúre Súdneho dvora. Súdny dvor v rozsudku IJssel-Vliet ( [35]35 ), v ktorom odkázal na predchádzajúci rozsudok vyhlásený vo veci CIRFS a i./Komisia ( [36]36 ), uznal vo vztahu k Holandsku právnu záväznost pravidiel týkajúcich sa poskytovania pomoci v odvetví rybolovu uvedených v usmerneniach prijatých Komisiou podla clánku 93 ods. 1 Zmluvy o ES a vypracovaných v spolupráci s uvedeným clenským státom, ktoré tento výslovne akceptoval. Súdny dvor pri vyvodzovaní tohto záveru zdôraznil najmä "kontext spolupráce" medzi Komisiou a holandskou vládou, z ktorej vznikli povinnosti, ktorých sa ani jedna zo strán nemohla jednostranne zbavit. ( [37]37 ) 67. So zretelom na túto judikatúru sa domnievam, ze pre výklad celého systému kontroly súladu a posudzovania existujúcich systémov pomoci je rozhodujúci práve tento osobitný kontext spolupráce medzi Komisiou a clenskými státmi, ktorú pozaduje a dokonca ukladá sama Zmluva. Najskôr totiz Súdny dvor a neskôr zákonodarca uznali v rámci tohto systému na základe tohto kontextu právnu záväznost aktu, ktorý je výsledkom uvedenej spolupráce. Z toho istého kontextu vychádza podla mna aj oprávnenie Komisie podat proti clenskému státu, ktorý si nesplnil svoju povinnost vykonat opatrenia navrhnuté Komisiou, ktorej sa dobrovolne podriadil, zalobu o nesplnenie povinnosti. ( [38]38 ) Tvrdenie, ze jediným nástrojom na nápravu, ktorý má Komisia v podobnom prípade k dispozícii, je zacatie konania podla clánku 88 ods. 2 ES, navyse ked v tomto prípade môze dotknutý clenský stát aj napriek záväzku, ktorý najskôr prijal, pokracovat v poskytovaní pomoci na základe existujúceho systému pocas celého trvania tohto konania, vedie totiz k popretiu úcinkov, ktoré sa priznávajú návrhu príslusných opatrení akceptovanému clenským státom, ktorému je urcený. 68. Okrem toho treba pripomenút, ze odporúcanie navrhujúce príslusné opatrenia vydáva Komisia po preskúmaní dotknutej schémy pomoci a podla clánku 18 nariadenia c. 659/1999 vydanie tohto odporúcania predpokladá predchádzajúce konstatovanie nezlucitelnosti tejto schémy pomoci uplatnovanej dotknutým clenským státom so spolocným trhom. Opatrenia vyzadujúce zmenu alebo doplnenie niektorých aspektov uvedenej schémy pomoci povazuje Komisia za mechanizmus nápravy, ktorý je nevyhnutný na úcely udelenia povolenia clenskému státu dalej poskytovat pomoc v rámci existujúcej schémy pomoci. Z toho vyplýva, ze po akceptácii príslusných opatrení Komisia ukoncí konanie o preskúmaní pomoci prijatím formálneho stanoviska týkajúceho sa dotknutej schémy pomoci. Toto stanovisko vyhlasuje uvedenú schému pomoci za zlucitelnú so spolocným trhom, pokial dotknutý clenský stát vykoná navrhnuté opatrenia, a za nezlucitelnú v prípade, ze clenský stát naopak tieto opatrenia nevykoná. ( [39]39 ) 69. Vzhladom na vyssie uvedené dôvody sa teda domnievam, ze ak sa clenský stát zaviaze vykonat príslusné opatrenia navrhnuté Komisiou, stanovisko tejto institúcie o zlucitelnosti dotknutej schémy pomoci sa stáva konecné a v prípade, ze si clenský stát túto povinnost nesplní, uvedenú schému pomoci treba povazovat za nezlucitelnú so spolocným trhom. ( [40]40 ) 70. V súvislosti s tvrdením, ze návrh príslusných opatrení akceptovaný dotknutým clenským státom predstavuje konecné stanovisko Komisie o zlucitelnosti dotknutej schémy pomoci, vzniká aj citlivá otázka týkajúca sa jeho napadnutelnosti podla clánku 230 ES (teraz clánok 263 ZFEÚ). Aj ked právo osôb dotknutých týmto stanoviskom poziadat o jeho zrusenie a dosiahnut ho logicky vyplýva zrejme z povahy stanoviska ako právne záväzného aktu, nemozno vsak opomenút zohladnit skutocnost, ze tento akt vyvoláva úcinky v dôsledku konania tretej osoby (akceptácia clenským státom), na ktorý nemá Komisia nijaký vplyv, pretoze jediný akt, ktorý je priamo pripísatelný Komisii (návrh príslusných opatrení), predstavuje odporúcanie, ktoré samo osebe nie je právne záväzné. ( [41]41 ) 71. V súvislosti s vyssie uvedeným sa domnievam, ze postup upravený v clánkoch 18 a 19 nariadenia c. 659/1999 treba posudzovat v jeho celosti a so zretelom na osobitný kontext spolupráce medzi Komisiou a clenským státom vyzadovanej Zmluvou, na ktorom je postavený, ako uz bolo uvedené vyssie, celý systém kontroly existujúcich schém pomoci. Návrh príslusných opatrení, o ktorom Komisia informuje dotknutý clenský stát v rámci tohto postupu, nie je voci nemu právne záväzný a tento clenský stát sa sám rozhodne, ci ho akceptuje, cím sa zaviaze vykonat tieto opatrenia, alebo ci ho neakceptuje, co má za následok zacatie konania podla clánku 88 ods. 2 ES. Akceptácia návrhu clenským státom podla clánku 19 ods. 1 nariadenia c. 659/1999 má vsak povahu aktu podliehajúcemu vzájomnej oznamovacej povinnosti, to znamená, ze nevyvoláva nijaké úcinky, ak clenský stát neinformoval Komisiu o jeho akceptácii a Komisia neinformovala dotknutý clenský stát o tom, ze túto skutocnost formálne zaznamenala. ( [42]42 ) Právna záväznost návrhu príslusných opatrení vyplýva teda v konecnom dôsledku z úkonu uskutocneného Komisiou. ( [43]43 ) Inými slovami, po akceptácii návrhu príslusných opatrení dotknutým clenským státom a po zaznamenaní tejto akceptácie návrhu zo strany Komisie, ktorá následne informuje clenský stát o tejto skutocnosti, prestáva byt návrh príslusných opatrení iba odporúcaním, ktoré je svojou povahou právne nezáväzné, ( [44]44 ) a teda nenapadnutelné, ( [45]45 ) a zacína vyvolávat úcinky podobné úcinkom rozhodnutia. ( [46]46 ) Osoby dotknuté týmto aktom (príjemcovia pomoci, ich konkurenti, územné samosprávy poskytujúce pomoc, atd.) musia mat preto moznost podat na súd zalobu za podmienok uvedených v clánku 230 stvrtom odseku ES. Zdá sa, ze z tohto predpokladu vychádzal Súdny dvor v uz citovanom rozsudku z 18. júna 2002, Nemecko/Komisia ( [47]47 ), zatial co výslovné potvrdenie napadnutelnosti návrhu príslusných opatrení akceptovaného clenským státom podla clánku 230 stvrtého odseku ES priniesol az nedávny rozsudok Súdu prvého stupna. ( [48]48 ) 72. Vzhladom na vsetky vyssie uvedené úvahy súhlasím s tvrdením Komisie, ze návrh príslusných opatrení akceptovaný clenským státom, ktorého sa týka, predstavuje konecné stanovisko Komisie o zlucitelnosti dotknutej schémy pomoci, ktoré vyvoláva záväzné právne úcinky podobné úcinkom rozhodnutia. Takýto akt môze teda podla judikatúry Súdneho dvora uvedenej v bodoch 29 a 30 týchto návrhov bránit prijatiu rozhodnutia podla clánku 88 ods. 2 tretieho pododseku ES, ktoré by bolo s týmto aktom v rozpore. 73. Za týchto okolností treba vymedzit jednak dosah stanoviska o zlucitelnosti státnej pomoci na nákup polnohospodárskej pôdy prijatého Komisiou v rámci návrhu príslusných opatrení v bode 196 usmernení pre polnohospodárstvo na roky 2007 - 2013 a jednak dosah povinností prijatých Polskom akceptáciou tohto návrhu. Prípadné konstatovanie nedostatku právomoci Rady na prijatie napadnutého rozhodnutia závisí totiz od výsledku preskúmania týchto dvoch skutocností. d) O dosahu príslusných opatrení uvedených v bode 196 usmernení pre polnohospodárstvo na roky 2007 - 2013 a o dosahu ich akceptácie zo strany Polska 74. Usmernenia pre polnohospodárstvo na roky 2007 - 2013 stanovujú kritériá, ktorými má Komisia v úmysle riadit sa pri posudzovaní schém pomoci v odvetví polnohospodárstva v období od 31. decembra 2007 do 31. decembra 2013. Pokial ide o pomoc na investície do polnohospodárskych podnikov, bod 29 uvedených usmernení stanovuje, ze táto pomoc bude vyhlásená za zlucitelnú s vnútorným trhom, ak splna vsetky podmienky clánku 4 nariadenia c. 1857/2006, ktorý v odseku 8 stanovuje, ze "pomoc sa môze udelit na kúpu pozemku okrem pozemku na stavebné úcely, ktorého cena je maximálne 10 % oprávnených nákladov investície". Je teda pravda, ako tvrdí Komisia, ze usmernenia pre polnohospodárstvo na roky 2007 - 2013 obsahujú stanovisko, ze státna pomoc na investície do nákupu polnohospodárskej pôdy je v zásade nezlucitelná, pokial nie je v súlade s clánkom 4 ods. 8 nariadenia c. 1857/2006. Toto stanovisko vsak nemozno samo osebe povazovat za konecné, pretoze podla bodu 183 uvedených usmernení je Komisia vzdy povinná konstatovat a vyhlásit nezlucitelnost novej schémy pomoci a novej jednotlivej pomoci v rámci konania o preskúmaní podla clánku 88 ES. Preto je zrejme nesprávny záver, ku ktorému, ako sa zdá, dospela Komisia v niektorých castiach písomných vyjadrení predlozených v konaní pred Súdnym dvorom, ze vyssie uvedené usmernenia "vyhlasujú" za nezlucitelnú so spolocným trhom od 31. decembra 2007 do 31. decembra 2013kazdú pomoc na investície do nákupu polnohospodárskej pôdy, ktorá nie je s nimi v súlade. V tomto smere treba súhlasit s Radou, ze prijatie takéhoto záveru by znamenalo, ze by sa Komisii priznala normotvorná právomoc odchylne od postupu upraveného v clánku 88 ES. 75. Pokial ide o schémy pomoci na nákup polnohospodárskej pôdy existujúce ku dnu prijatia usmernení pre polnohospodárstvo na roky 2007 - 2013, bod 196 uvedených usmernení navrhuje clenským státom, aby ich zosúladili s týmito usmerneniami do 31. decembra 2009. Tento návrh bol prijatý v súlade so stanoviskom uvedeným v bode 29 usmernení, podla ktorého sú takého schémy pomoci nezlucitelné so spolocným trhom, ak nesplnajú podmienky stanovené v clánku 4 ods. 8 nariadenia c. 1857/1999. Je nesporné, ze v prejednávanej veci Polsko oznámilo Komisii svoj súhlas s navrhovanými príslusnými opatreniami, ktorý Komisia spôsobom uvedeným v clánku 26 ods. 1 nariadenia c. 659/1999 uverejnila v tomto znení: "Podla bodu 196 usmernení [pre polnohospodárstvo na roky 2007 - 2013] musia clenské státy zmenit existujúce schémy pomoci, aby vyhoveli usmerneniam najneskôr do 31. decembra 2007, s výnimkou existujúcich schém pomoci... pre investície týkajúce sa nákupu pozemkov v polnohospodárskych podnikoch, ktoré sa majú zmenit a zosúladit s usmerneniami najneskôr k 31. decembru 2009. V bode 197 usmernení sa clenské státy vyzývajú, aby najneskôr do 28. februára 2007 písomne potvrdili, ze tieto návrhy potrebných opatrení schvalujú. Komisia v liste z 29. januára 2007 pripomenula clenským státom nutnost schválit tieto potrebné opatrenia. Tieto clenské státy písomne vyjadrili svoj jasný a bezpodmienecný súhlas s navrhovanými potrebnými opatreniami: ... Polsko, 26. február 2007... . Komisia podla clánku 19 ods. 1 nariadenia (ES) c. 659/1999 týmto berie na vedomie jasný a bezpodmienecný súhlas uvedených clenských státov s potrebnými opatreniami, ktoré navrhla." 76. Na rozdiel od toho, co tvrdí Rada, obsah a dosah povinnosti, ktorú Polsko týmto spôsobom prijalo, jasne vyplýva z výkladu ustanovenia bodu 196 usmernení pre polnohospodárstvo na roky 2007 - 2013 v spojení s ustanovením bodu 29 týchto usmernení a clánku 4 ods. 8 nariadenia c. 1857/2006: uvedený clenský stát bol povinný zmenit existujúce schémy pomoci na investície do nákupu polnohospodárskej pôdy tak, ze mal zrusit moznost poskytovat dotácie na nákup polnohospodárskej pôdy, ktorých výska presahuje strop uvedený v clánku 4 ods. 8 nariadenia c. 1857/2006. 77. Polsko tým, ze ponechalo v platnosti tieto schémy pomoci bez toho, aby ich zmenilo, porusilo túto povinnost. e) Návrh týkajúci sa oprávnenia Rady prijat napadnuté rozhodnutie 78. Zo vsetkých vyssie uvedených úvah vyplýva, ze Rada tým, ze schválila opatrenia pomoci, ktoré sú v podstate totozné s opatreniami, ktoré sa Polsko zaviazalo zrusit, nielenze fakticky zbavila tento clenský stát povinnosti prijatej voci Komisii a umoznila takto porusit povinnost vyplývajúcu zo spolupráce podla clánku 88 ods. 1 ES, ale navyse prijala rozhodnutie týkajúce sa zlucitelnosti uvedených opatrení so spolocným trhom, ktoré je v priamom rozpore s konecným stanoviskom Komisie uvedeným v bode 196 usmernení pre polnohospodárstvo na roky 2007 - 2013. 79. Za týchto okolností navrhujem, aby Súdny dvor vyhovel druhej výhrade prvého zalobného dôvodu a aby v súlade s judikatúrou uvedenou v bodoch 29 a 30 týchto návrhov vyhlásil, ze Rada nebola oprávnená prijat napadnuté rozhodnutie. Domnievam sa, ze zalobe podanej Komisiou treba teda vyhoviet a napadnuté rozhodnutie treba zrusit. Pre prípad, ze by Súdny dvor neprijal môj návrh, preskúmam dalsie zalobné dôvody predlozené Komisiou. C - O druhom a tretom zalobnom dôvode, ktoré sú zalozené na zneuzití právomoci a na porusení povinnosti lojálnej spolupráce 80. Vo svojom druhom zalobnom dôvode Komisia v podstate tvrdí, ze Rada tým, ze schválila opatrenia pomoci vyhlásené v bode 196 usmernení v polnohospodárstve na roky 2007 - 2013 za nezlucitelné so spolocným trhom, vyuzila právomoc, ktorú je priznáva clánok 88 ods. 2 tretí pododsek ES, na iný úcel, nez na aký jej ju priznáva Zmluva. Toto ustanovenie totiz oprávnuje Radu, aby na základe výnimocných okolností vyhlásila pomoc, ktorú nemôze povolit Komisia, za zlucitelnú so spolocným trhom, ale nepriznáva jej oprávnenie neutralizovat rozhodnutie Komisie týkajúce sa zlucitelnosti pomoci obsiahnuté v právne záväznom akte. 81. K tomuto zalobnému dôvodu by som chcel len poznamenat, ze vychádza z rovnakého predpokladu ako prvý zalobný dôvod, a síce, ze bod 196 usmernení pre polnohospodárstvo na roky 2007 - 2013 spolocne s akceptáciou príslusných opatrení uvedených v tomto bode zo strany Polska predstavuje konecné a záväzné stanovisko Komisie týkajúce sa zlucitelnosti opatrení so spolocným trhom, ktoré sú v podstate totozné s opatreniami, ktoré sú predmetom napadnutého rozhodnutia. Preto ak by Súdny dvor povazoval tento môj predpoklad za správny, potom by bol zalobný dôvod zalozený na zneuzití právomoci pohltený prvým zalobným dôvodom zalozeným na nedostatku právomoci Rady, kým v opacnom prípade by bolo potrebné tento zalobný dôvod vyhlásit za nedôvodný na základe tých istých dôvodov, pre ktoré by sa zamietol prvý zalobný dôvod. 82. Vo svojom tretom zalobnom dôvode Komisia uvádza, ze Rada tým, ze prijala napadnuté rozhodnutie, umoznila Polsku neplnit povinnost spolupráce, ktorú má v rámci priebezného prieskumu existujúcich schém pomoci podla clánku 88 ods. 1 ES, a záväzok, ktorý prijala akceptáciou príslusných opatrení odporúcaných Komisiou. Rada takto porusila institucionálnu rovnováhu zavedenú Zmluvou, pretoze zasiahla do právomocí, ktoré Zmluva zveruje Komisii. Rada povazuje tento zalobný dôvod za nedôvodný a vytýka Komisii, ze naopak ona sama porusila povinnost lojálnej spolupráce, pretoze tento údajný nedostatok právomoci, ktorý jej vytýka, neuplatnila pocas zasadnutí Rady "Polnohospodárstvo a rybolov", na ktorých sa prejednávala ziadost Polska, a pretoze v liste z 15. mája 2009 navrhla Polsku, aby sa obrátilo na Radu so ziadostou podla clánku 88 ods. 2 tretieho pododseku ES. 83. Zdá sa mi, ze tento zalobný dôvod mozno vo vztahu k prvému zalobnému dôvodu povazovat za samostatný len v tom rozsahu, v akom sa tvrdenia Komisie vykladajú tak, ze sa Rade vytýka porusenie zásady lojálnej spolupráce z dôvodu, ze sa za okolností prejednávanej veci nezdrzala prijatia aktu, ktorý spadá do právomoci, ktorú udeluje Zmluva Komisii. Vychádzajúc z predbezného posúdenia sa vsak domnievam, ze ani na základe povinnosti uplatnovania lojálnej spolupráce medzi institúciami, ( [49]49 ) ani na základe zásady institucionálnej rovnováhy, ktoré musia tvorit základ pre dialóg medzi institúciami v rámci rozhodovacieho procesu Európskej únie, nie je mozné bez prekrocenia ich medzí vyzadovat od niektorej z institúcií, aby sa zdrzala výkonu právomoci vykonávanej ako výnimka z pravidiel upravujúcich dotknutú oblast, ktorá jej prinálezí, s cielom umoznit výkon právomoci institúcii, ktorej sa v tejto oblasti priznáva vseobecná právomoc. Opacné tvrdenie by v prejednávanej veci znamenalo v podstate stanovit nové obmedzenia právomoci Rady podla clánku 88 ods. 2 tretieho pododseku ES vzhladom na obmedzenia stanovené Zmluvou a spresnené Súdnym dvorom v jeho judikatúre. 84. Na druhej strane súhlasím s Komisiou, ze ani svojím konaním spocívajúcim v tom, ze navrhla Polsku, aby podalo ziadost podla clánku 88 ods. 2 tretieho pododseku ES, ani správaním sa jej úradníkov pocas konania pred Radou, sa nedopustila porusenia povinnosti lojálnej spolupráce, a Rada sa teda v nijakom prípade nemôze dovolávat týchto okolností na úcely odôvodnenia porusenia tejto povinnosti, ktoré jej Komisia vytýka. D - O stvrtom zalobnom dôvode zalozenom na zjavne nesprávnom posúdení týkajúcom sa záveru o existencii výnimocných okolností a na porusení Zmluvy a vseobecných zásad práva Únie 85. V rámci svojho stvrtého zalobného dôvodu Komisia uvádza v podstate dve výhrady. Po prvé uvádza, ze napadnuté rozhodnutie obsahuje zjavne nesprávne posúdenie, pretoze okolnosti uvedené na odôvodnenie schválenia opatrení pomoci nie sú výnimocnými okolnostami. Po druhé tvrdí, ze tieto opatrenia sú neprimerané vzhladom na sledované ciele, najmä pokial ide o dlzku platnosti udeleného povolenia. 86. Na úvod konstatujem, ze podla clánku 88 ods. 2 tretieho pododseku má Rada, ako uvádza sama Komisia s odkazom na uz citovaný rozsudok z 29. februára 1996, Komisia/Rada, sirokú mieru volnej úvahy, ktorá odôvodnuje ze súdne preskúmanie sa obmedzí len na overenie, ci pri jej výkone nedoslo "k zjavnému pochybeniu, k zneuzitiu právomoci alebo k zjavnému vyboceniu z medzí volnej úvahy". ( [50]50 ) Osobitne pokial ide o súdne preskúmanie uskutocnené Súdnym dvorom týkajúce sa respektovania zásady proporcionality, domnievam sa, ze vzhladom na výnimocnú povahu dotknutej právomoci, ako aj na sirokú mieru volnej úvahy, ktorá sa priznáva institúciám Európskej únie v oblasti spolocnej polnohospodárskej politiky, ( [51]51 ) najmä pokial majú posúdit otázky hospodárskej, politickej a sociálnej povahy a zladit viaceré ciele tejto politiky stanovené Zmluvou, sa preskúmanie Súdnym dvorom v prejednávanej veci, ako to napokon vyplýva uz aj z vyssie citovaného rozsudku z 29. februára 1996 ( [52]52 ), musí obmedzit na overenie toho, ci schválené opatrenie nie je zjavne neprimerané vzhladom na ciel, ktorý mala Rada v úmysle sledovat. 87. Pokial ide o pojem "výnimocné okolnosti" podla tohto ustanovenia, domnievam sa, ze jeho správny výklad poskytla Komisia, ked uviedla, ze strukturálny problém, ktorý nie je bezným problémom súvisiacim s nepriaznivou hospodárskou situáciou, nie je mozné, minimálne v prípade, ked sa zohladnuje samostatne, uz pre jeho povahu povazovat za takúto okolnost. Podla slov, ktoré pouzil generálny advokát Cosmas vo svojich návrhoch prednesených vo veci C-122/94, pod pojmom výnimocné okolnosti "si treba predstavit neobvyklú a neocakávanú situáciu, alebo prinajmensom situáciu, ktorá nie je trvalá a ku ktorej nedochádza systematicky a ktorú v nijakom prípade nemozno povazovat za beznú". 1. O prvej výhrade zalozenej na zjavne nesprávnom posúdení týkajúcom sa záveru o existencii výnimocných okolností podla clánku 88 ods. 2 tretieho pododseku ES 88. V rámci tejto výhrady Komisia po prvé tvrdí, ze napadnuté rozhodnutie nesprávne uvádza ako výnimocné okolnosti niektoré strukturálne problémy v odvetví polnohospodárstva v Polsku. V tomto smere súhlasím s Komisiou najmä v tom, ze skutocnosti, na ktoré odkazuje Rada v odôvodnení 2 napadnutého rozhodnutia, ktorými sú "nepriaznivá struktúra polských polnohospodárskych podnikov z hladiska ich plochy", "nízka úroven priamych platieb, ktoré Polsko dostáva na základe mechanizmu postupného zavádzania, ktorý je stanovený v akte o pristúpení z roku 2003" a "nízk[e] príjm[y] v polnohospodárstve" ( [53]53 ) nepredstavujú samy osebe výnimocné okolnosti v zmysle clánku 88 ods. 2 tretieho pododseku ES. Tieto skutocnosti totiz na jednej strane iba opisujú struktúru polského polnohospodárstva (malá rozloha polnohospodárskych podnikov, nízke príjmy), a na druhej strane sa týkajú uplatnovania nástrojov priamej podpory ( [54]54 ) upravených v aktoch prijatých pri pristúpení dotknutého clenského státu k Európskej únii. Kedze sa tieto skutocnosti netýkajú problémov súvisiacich s nepriaznivou hospodárskou situáciou, nemajú pozadovanú výnimocnú povahu. ( [55]55 ) Nie som vsak presvedcený, ze tento záver platí aj o poslednej zo skutocností uvedených v odôvodnení 2 napadnutého rozhodnutia, ktorou je "pokles hodnoty platieb polnohospodárom po 10-percentnom znízení výmenného kurzu eura", co viedlo k dalsiemu znízeniu príjmov polských polnohospodárov v roku 2008. Zdá sa mi, ze tvrdenie Komisie, ze pohyby výmenného kurzu národných mien voci euru sú bezným javom, ktorý sa týka vsetkých clenských státov, ktoré este neprijali euro, nie je samo osebe postacujúce na to, aby sa dalo vylúcit, ze takéto pohyby kurzu môzu spolu s dalsími faktormi prispievat k vzniku mimoriadne nepriaznivej hospodárskej situácie v urcitom odvetví. ( [56]56 ) Navyse nie je vylúcené, ze by urcitá situácia z dôvodu, ze sa týka súcasne viacerých clenských státov, alebo ze má prípadne dopad na viacero odvetví hospodárstva, nemohla predstavovat relevantnú okolnost na úcely uplatnenia clánku 88 ods. 2 tretieho pododseku ES. ( [57]57 ) Rovnako si nemyslím, ze je mozné a priori vylúcit, ze by skutocnost uvedená v odôvodnení 6 napadnutého rozhodnutia, a teda nárast nezamestnanosti na vidieku v roku 2009, nemohla byt výnimocnou okolnostou, najmä ak sa vezme do úvahy, ako uvádza sama Komisia, ze v predchádzajúcom období (v rokoch 2003 az 2007) bol zaznamenaný opacný trend. Okrem toho, ako zdôraznuje Rada, zo statistických údajov prilozených k zalobe vyplýva, ze medzi tretím stvrtrokom 2008 a tretím stvrtrokom 2009 doslo k mimoriadne výraznému nárastu (o 24,6 %) miery nezamestnanosti na vidieku. Tvrdenie, ze nezamestnanost na vidieku v Polsku sa v porovnaní s priemerom v Únii nezdá byt obzvlást vysoká, alebo tvrdenie, ze tento jav má strukturálnu povahu, sa mi nezdajú byt v tejto súvislosti rozhodujúce. 89. Zlozitejsie bude posúdit význam faktora uvedeného v odôvodnení 7 napadnutého rozhodnutia, ktorým je výrazný neustály nárast cien polnohospodárskej pôdy v Polsku od roku 2007. Hoci údaje poskytnuté Komisiou svedcia o pretrvávajúcom trende nárastu cien polnohospodárskej pôdy od roku 2003, zdá sa vsak, ze tento trend sa zvýraznil v období uvedenom Radou (od roku 2007), aj ked síce nedosiahol takú úroven, aby ho bolo mozné povazovat za výnimocnú okolnost. Zdá sa mi, ze tvrdenie Komisie, ze tento nárast cien súvisí so strukturálnym problémom spocívajúcim v nedostatku polnohospodárskej pôdy, a teda v tom, ze existujúca ponuka nedokáze pokryt dopyt, nemá rozhodujúcu dôlezitost, ak by sa skutocne preukázalo, ze od roku 2007 sa zvýraznil trend nárastu cien. 90. Po druhé Komisia v rámci tejto výhrady tvrdí, ze Rada nesprávne uviedla ako výnimocnú okolnost "meniace sa trhové podmienky". Pokial ide o túto výhradu, a najmä co sa týka nárastu "cien polnohospodárskych vstupov" ( [58]58 )v roku 2009, na ktorý odkazuje odôvodnenie 4 napadnutého rozhodnutia, konstatujem, ze Komisia v podstate len uvádza, ze ceny týchto vstupov vzrástli vo vsetkých clenských státoch. Toto tvrdenie, ako som uz mal moznost zdôraznit, nestací samo osebe na vylúcenie moznosti povazovat urcitú okolnost, s prihliadnutím na jej mozný konkrétny dopad v danom clenskom státe, za výnimocnú okolnost. Pokial ide o okolnosti uvedené v odôvodneniach 3 a 5 napadnutého rozhodnutia, ako je "recesia spôsobená celosvetovou krízou" a "záplavy v 11 vojvodstvách (z celkových 16 vojvodstiev)" ( [59]59 ), sama Komisia zdá sa uvádza, ze tieto okolnosti môzu teoreticky predstavovat výnimocné okolnosti. 91. Aj keby z doteraz vykonanej analýzy vyplynulo, ze niektoré faktory uvádzané v napadnutom rozhodnutí zrejme sami osebe nemajú povahu výnimocných okolností, domnievam sa, ze takéto závery nie sú dostacujúce na preukázanie zjavne nesprávneho posúdenia týkajúceho sa záveru o existencii výnimocných okolností odôvodnujúcej výkon právomoci priznanej Rade clánkom 88 ods. 2 tretím pododsekom ES. Prístup navrhovaný Komisiou spocívajúci v individuálnom preskúmaní kazdého jednotlivého faktora sa mi nezdá správny. Z napadnutého rozhodnutia totiz vyplýva, ze niektoré faktory, najmä tie, ktoré Komisia oznacuje ako "strukturálne" problémy týkajúce sa polského polnohospodárstva, sú v tomto rozhodnutí uvedené na úcely opísania osobitného prostredia, ktorého sú schválené opatrenia súcastou, aby bolo mozné posúdit negatívne hospodárske a sociálne dopady hospodárskej krízy, ktorá je podla napadnutého rozhodnutia hlavnou okolnostou odôvodnujúcou prijatie týchto opatrení. Okrem toho z uz citovaného rozsudku z 29. februára 1996, Komisia/Rada, jasne vyplýva, ze Rada sa pri výkone právomoci podla clánku 88 ods. 2 tretieho pododseku ES môze pri posudzovaní dopadu nepriaznivej hospodárskej situácie na urcité odvetvie opierat o také skutocnosti, akými sú pretrvávanie alebo zhorsenie strukturálnych problémov v tomto odvetví. ( [60]60 ) 92. So zretelom na vyssie uvedené sa vzhladom na sirokú mieru volnej úvahy, ktorou disponuje Rada v tejto oblasti, priklánam k názoru, ze Komisia nepreukázala existenciu zjavne nesprávneho posúdenia týkajúceho sa existencie okolností umoznujúcich odôvodnit prijatie rozhodnutia podla clánku 88 ods. 2 tretieho pododseku ES. 2. O nevhodnosti a neprimeranosti opatrení schválených napadnutým rozhodnutím 93. Komisia sa domnieva, ze opatrenia schválené Radou neumoznujú vyriesit problémy uvedené v napadnutom rozhodnutí. Po prvé tvrdí, ze tieto opatrenia nie sú vhodné na dosiahnutie ciela, ktorým je rozsírenie polnohospodárskych podnikov z hladiska ich plochy, ktorá sa v priebehu rokov napriek tomu, ze od roku 1996 sa v Polsku uplatnujú podobné opatrenia, nijako výrazne nezmenila. To sa podla Komisie vysvetluje tým, ze uplatnovanie dotknutej pomoci neviedlo k podpore restrukturalizácie vlastníctva pôdy, ale iba k tomu, ze doslo k zvýseniu cien polnohospodárskej pôdy. Z toho istého dôvodu sú opatrenia schválené Radou úplne nevhodné aj na riesenie situácie uvedenej v odôvodnení 7 napadnutého rozhodnutia, a teda výrazného a neustáleho rastu týchto cien od roku 2007. Komisia dalej uvádza, ze tieto opatrenia nie sú vhodné na dosiahnutie ciela, ktorým je znízenie nezamestnanosti vo vidieckych oblastiach, kedze sú zamerané na konsolidáciu existujúcich polnohospodárskych podnikov. Komisia nakoniec uvádza, ze jej nie je jasné, ako môze schválená pomoc vyriesit problém zvysovania cien, a zdôraznuje, ze táto pomoc tým, ze je spojená s poskytovaním pôziciek, zostane v kazdom prípade nedostupná pre rodiny, ktorých zivotná úroven sa v dôsledku zvýsenia cien polnohospodárskych vstupov katastrofálne znízila. 94. Zastávam názor, ze tieto tvrdenia Komisie nepostacujú na preukázanie toho, ze Rada zjavne prekrocila hranice svojej volnej úvahy, ked konstatovala, ze dotknuté opatrenia, ktoré sú osobitne zamerané na podporu investícií na nákup polnohospodárskej pôdy, sú vhodné na dosiahnutie ciela konsolidovat struktúru existujúcich polnohospodárskych podnikov alebo ulahcit nezamestnaným osobám zacat s polnohospodárskou výrobou (odôvodnenie 6 napadnutého rozhodnutia). Zdá sa, ze nie je preukázané ani tvrdenie, ze uvedené opatrenia sú dôvodom neustáleho rastu cien polnohospodárskej pôdy. 95. Po druhé Komisia uvádza, ze v roku 2009 prijala s cielom riesit dôsledky krízy specifické oznámenie ustanovujúce docasný rámec Spolocenstva pre opatrenia státnej pomoci na podporu prístupu k financovaniu v období súcasnej financnej a hospodárskej krízy ( [61]61 ) (dalej len "docasný rámec"), na základe ktorého boli vdaka niektorým jeho neskorsím zmenám a doplneniam ( [62]62 ) schvalované rôzne formy pomoci poskytované clenskými státmi polnohospodárskym podnikom, medzi ktoré patrila najmä docasná financná pomoc v maximálnej výske 15000 eur, ktorá mohla byt poskytovaná do konca roka 2010. Komisia sa domnieva, ze Rada tým, ze nezohladnila túto pomoc, ktorá bola osobitne zameraná na riesenie týchto istých problémov spojených s krízou, a najmä tým, ze nepreskúmala, ci by uvedená pomoc umoznila tieto problémy vyriesit, porusila zásadu proporcionality. Komisia dalej uvádza, ze Rada mala zohladnit aj dalsie nástroje prijaté Komisiou alebo samotnou Radou, ktoré sú zamerané na riesenie problémov uvedených v napadnutom rozhodnutí, cize nástroje, ktoré mohlo Polsko pouzit na tieto úcely. 96. Tvrdenia Komisie si vyzadujú posúdit, ci a do akej miery je Rada povinná zohladnit opatrenia, ktoré uz boli prijaté na úrovni Únie s cielom riesit situácie uvádzané ziadajúcim clenským státom, ako výnimocné okolnosti. V tejto súvislosti treba pripomenút, ze právomoc vykonávaná Radou podla clánku 88 ods. 2 tretieho pododseku ES má povahu výnimky z ustanovení clánku 87 alebo nariadení uvedených v clánku 89. Za týchto okolností preto nemozno tvrdit, ze Rada je viazaná opatreniami prijatými podla ustanovení týchto clánkov Komisiou alebo samotnou Radou, prirodzene s výnimkou rozhodnutí, ktorými môze Komisia zmarit výkon tejto právomoci. Opacné tvrdenie by bolo v priamom rozpore s jasným a jednoznacným znením clánku 88 ods. 2 tretieho pododseku ES. Zároven vsak nie je jasné, ako je mozné pri posudzovaní, ci existujú v konkrétnom prípade okolnosti, ktoré odôvodnujú prijatie rozhodnutia podla tohto ustanovenia, úplne opomenút zohladnit právny rámec a právnu úpravu, ktorých súcastou sú opatrenia, ktoré majú byt schválené, a to najmä v prípade, ak Rada pri vymedzovaní uvedených okolností odkazuje na strukturálne problémy, a teda problémy dlhodobého charakteru v dotknutom odvetví. Preto sa domnievam, ze Rada je pri svojom posudzovaní povinná zohladnit aspon predchádzajúce existujúce opatrenia, ktoré sú osobitne zamerané na riesenie situácií umoznujúcich odôvodnit schválenie dotknutej pomoci, ( [63]63 ) co vsak neznamená, ze musí skúmat alebo uvádzat vo svojom rozhodnutí vsetky právne normy upravujúce predmetnú oblast. 97. Z napadnutého rozhodnutia nevyplýva, ze by Rada v prejednávanej veci skúmala, ci Polsko vyuzilo moznosti poskytnuté docasným rámcom a aké úcinky by spôsobovali prípadné zásahy uskutocnené na tomto základe. Na jednej strane treba zdôraznit, ze priama financná pomoc poskytovaná v obmedzenej výske, na ktorú odkazuje Komisia, bola síce zameraná na zmiernenie negatívnych dopadov krízy na hospodárstvo, nebola vsak pomocou osobitne urcenou na podporu investícií s cielom zlepsit struktúru polnohospodárskych podnikov, a na druhej strane, ze táto pomoc mohla byt poskytnutá len do 31. decembra 2010. Za týchto okolností sa Rada podla môjho názoru mohla oprávnene domnievat, ze cielenejsia pomoc, ktorá má sirsiu casovú pôsobnost, jednak umozní prípadne aj spolu s dalsími nástrojmi dosiahnut ciel, ktorým je zmiernit následky financnej krízy a najmä tazkosti spojené s prístupom polnohospodárov k pôzickám, a jednak môze vhodnejsie reagovat na strukturálne problémy v odvetví polského polnohospodárstva. Takisto sa domnievam, ze aj keby mala Rada zohladnit v napadnutom rozhodnutí opatrenia na boj proti nezamestnanosti na vidieku stanovené v rámci politiky Spolocenstva v oblasti rozvoja vidieka v súlade s nariadením c. 1698/2005 ( [64]64 ), ako aj úcinky opatrení pomoci poskytovanej Polskom s cielom kompenzovat straty polnohospodárov spôsobené záplavami v roku 2009, ktorá by podla tvrdenia zalobkyne umoznovala pokryt priblizne 80 % týchto strát, nezohladnenie týchto okolností samo osebe nestací na spochybnenie zákonnosti uvedeného rozhodnutia, ktoré zohladnuje velké mnozstvo dôvodov a vychádza z celkového posúdenia situácie v dotknutom odvetví v case prebiehajúcej hospodárskej krízy. Nezdá sa mi vsak, ze by Rada mala osobitnú povinnost, ako uvádza Komisia, zohladnit dalsie nástroje pomoci, akým je nariadenie c. 1535/2007 ( [65]65 ), ktoré by mohlo podla nej Polsko pouzit na kompenzáciu niektorých výdavkov zatazujúcich polnohospodárov. Tieto nástroje sa totiz týkajú dotácií, ktoré nie sú osobitne zamerané na dosiahnutie cielov uvedených v napadnutom rozhodnutí. V kazdom prípade, ako to zdôraznuje Rada v súvislosti s poslednými uvedenými nástrojmi, schéma schválená napadnutým rozhodnutím je zameraná na podporu investícií na nákup polnohospodárskej pôdy, a teda sa uplatnuje na inej úrovni nez uvedené nástroje. 98. Nakoniec Komisia uvádza, ze k neprimeranosti týchto opatrení vedú uz samotné okolnosti, akými sú rozsírenie casovej pôsobnosti schválených opatrení, ako aj ich následné dlhodobé úcinky (pretoze ide o financovanie pôziciek s dlhodobou platnostou). 99. Domnievam sa, ze výnimka udelená podla tohto ustanovenia musí byt vzhladom na výnimocnú povahu právomoci Rady podla clánku 88 ods. 2 tretieho pododseku ES casovo obmedzená a poskytnutá len na cas, ktorý je nevyhnutne potrebný na zvrátenie situácie uvedenej na podporu rozhodnutia. ( [66]66 ) To znamená, ze pokial sa rozhodnutie podla clánku 88 ods. 2 tretieho pododseku ES týka systémov pomoci, ktoré sa majú tak, ako v prejednávanej veci, uplatnovat pomerne dlhú dobu, Rada musí uviest dôvody, pre ktoré povazovala toto rozhodnutie so zretelom na okolnosti uvedené na podporu vyhlásenia zlucitelnosti za nevyhnutné. Hoci je v prejednávanej veci nesporné, ze listy polskej vlády z 12. júna a z 28. septembra 2009 adresované Rade a napadnuté rozhodnutie uvádzajú len súhrnne dôvody, pre ktoré sa rozhodlo o nevyhnutnosti povolit spornú schému na obdobie styroch rokov, tieto dôvody mozno vyvodit z kontextu, do ktorého spadá napadnuté rozhodnutie, ako aj z povahy povolených opatrení, z problémov, ku ktorých rieseniu mali tieto opatrenia prispiet, a zo sledovaných cielov. Rada navyse tieto dôvody doplnila vo svojich písomných podaniach. 100. Pokial ide o námietku vznesenú Komisiou, uvádzam, ze táto námietka sa v podstate zakladá na tvrdení, ze casová pôsobnost výnimky priznanej napadnutým rozhodnutím a doba platnosti usmernení pre polnohospodárstvo na roky 2007 - 2013 sú zhodné, co podla zalujúcej institúcie svedcí o tom, ze Rada nemala v úmysle uplatnit výnimku v obmedzenom rozsahu nevyhnutnom na nápravu zistenej nerovnováhy, ale chcela skôr paralyzovat uplatnenie týchto usmernení. Napriek tomu, ze som si vedomý tejto zhody, sa vsak domnievam, ze s prihliadnutím na dlhodobé ciele, ktoré toto rozhodnutie sleduje, a na mozné dlhodobé negatívne dopady hospodárskej a financnej krízy uvedené ako výnimocné okolnosti na jeho podporu sa Komisii nepodarilo preukázat, ze Rada tým, ze schválila dotknutú schému pomoci na obdobie od 1. januára 2010 do 31. decembra 2013, zjavne prekrocila mieru volnej úvahy, ktorú má pri výkone právomoci podla clánku 88 ods. 2 tretieho pododseku ES. 101. Z týchto dôvodov sa domnievam, ze stvrtý zalobný dôvod sa musí zamietnut. V - Návrh 102. Vzhladom na dôvody uvedené v bodoch 40 az 79 vyssie navrhujem, aby Súdny dvor: -- vyhovel druhej výhrade prvého zalobného dôvodu zalozeného na nedostatku právomoci Rady, -- zrusil napadnuté rozhodnutie, -- zaviazal Radu na náhradu trov konania a -- nariadil clenským státom, ktoré vstúpili do konania ako vedlajsí úcastníci, aby znásali svoje vlastné trovy konania. __________________________________________________________________ ( [67]1 ) Jazyk prednesu: taliancina. ( [68]2 ) [69]Ú. v. EÚ L 4, 2010, s. 89. ( [70]3 ) Akt o podmienkach pristúpenia Ceskej republiky, Estónskej republiky, Cyperskej republiky, Lotysskej republiky, Litovskej republiky, Madarskej republiky, Maltskej republiky, Polskej republiky, Slovinskej republiky a Slovenskej republiky a o úpravách zmlúv, na ktorých je zalozená Európska únia ([71]Ú. v. EÚ L 236, osobitne s. 798). ( [72]4 ) [73]Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339. ( [74]5 ) Ide o konanie vo veci formálneho zistovania podla clánku 88 ods. 2 prvého pododseku ES. ( [75]6 ) [76]Ú. v. ES C 28, s. 2. ( [77]7 ) [78]Ú. v. EÚ C 319, 2006, s. 1. ( [79]8 ) Pozri bod 194 usmernení pre polnohospodárstvo na roky 2007 - 2013. ( [80]9 ) Nariadenie Komisie (ES) c. 1857/2006 z 15. decembra 2006 o uplatnovaní clánkov 87 a 88 zmluvy na státnu pomoc pre malé a stredné podniky (MSP) pôsobiace v polnohospodárskej výrobe, ktorým sa mení a doplna nariadenie (ES) c. 70/2001 ([81]Ú. v. EÚ L 358, s. 3). ( [82]10 ) [83]Ú. v. EÚ C 70, s. 11. ( [84]11 ) [85]Ú. v. EÚ C 147, 2005, s. 2. Názvy dotknutých schém sú na zozname týkajúcom sa Polska uvedené v bodoch 2 a 5. ( [86]12 ) Rozsudok z 29. februára 1996, Komisia/Rada ([87]C-122/94, Zb. s. I-881). Predtým sa touto otázkou zaoberal generálny advokát Mayras vo svojich návrhoch prednesených vo veci 70/72 (Zb. 1973, s. 834). ( [88]13 ) Rozsudok z 29. júna 2004, Komisia/Rada ([89]C-110/02, Zb. s. I-6333). ( [90]14 ) Bod 30 rozsudku; v tomto zmysle v rámci obiter dictum pozri tiez rozsudok z 12. októbra 1978, Komisia/Belgicko ([91]156/77, Zb. s. 1881). ( [92]15 ) Bod 31 rozsudku. ( [93]16 ) Bod 44 rozsudku. ( [94]17 ) Bod 35 rozsudku. ( [95]18 ) Rozsudok Komisia/Rada ([96]C-399/03, Zb. s. I-5629). ( [97]19 ) Návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Jacobs vo veci C-110/02, uz citovanej (bod 20). ( [98]20 ) Kurzívou zvýraznil generálny advokát. ( [99]21 ) V prospech tohto výkladu svedcí aj pouzitie vo väcsine jazykových verzií Zmluvy spojky "ak" na zaciatku stvrtého pododseku clánku 88 ods. 2 ES. ( [100]22 ) Rozsudok z 29. júna 2004, Komisia/Rada (uz citovaný, bod 33). ( [101]23 ) V takom prípade uplatnenie tejto lehoty predpokladá, ze Komisia je aj napriek podaniu ziadosti Rade oprávnená rozhodnút o zacatí konania vo veci formálneho zistovania, ktoré vsak bude v kazdom prípade podla clánku 88 ods. 2 tretieho pododseku ES zastavené. V tomto prípade lehota stanovená v nasledujúcom stvrtom pododseku zacína plynút od dátumu zacatia konania, ktorý je zhodný s dátumom jeho zastavenia. ( [102]24 ) Na tomto oznámení je omylom uvedený dátum 16. júl 2009. ( [103]25 ) Zásielka a list boli zaevidované tajomníkom Rady 24. júna 2009. ( [104]26 ) Rada, ani ziadny z clenských státov, ktoré vstúpili do konania ako vedlajsí úcastníci, nespochybnili súlad vyssie uvedených opatrení s usmerneniami pre polnohospodárstvo z roku 2000. ( [105]27 ) Rada podporená portugalskou vládou tvrdila, ze sporná pomoc predstavuje "novú pomoc", pretoze sa poskytuje na základe iného vnútrostátneho predpisu nez vládnych nariadení, ktorými bol zavedený systém pomoci vyhlásený Komisiou za nezlucitelný, a zodpovedá iným podmienkam jej poskytnutia a vyplácania ako pomoc poskytnutá na základe tohto systému (bod 21 rozsudku). ( [106]28 ) Pozri bod 4 listu z 12. júna 2009 a bod 5 listu z 28. septembra 2009. ( [107]29 ) Pozri bod 5 listu z 28. septembra 2009. ( [108]30 ) Tento záver nie je v rozpore ani s ustanovením clánku 1 písm. c) nariadenia c. 659/1999, ktoré stanovuje, ze "nová pomoc" zahrna aj "úpravy existujúcej pomoci", ani s judikatúrou citovanou Radou a polskou vládou, najmä s rozsudkami zo 17. júna 1999, Piaggio ([109]C-295/97, Zb. s. I-3735), a z 18. júna 2002, Nemecko/Komisia ([110]C-242/00, Zb. s. I-5603), v ktorých Súdny dvor konkludentne kvalifikoval ako "novú pomoc" pomoc pre regióny navrhované na úcely poskytnutia pomoci v rámci schém pomoci urcených na rozvoj regiónov, ktorá mala doplnit pomoc, ktorú uz schválila Komisia, a ktorá sa teda týkala zmeny územnej a osobnej pôsobnosti existujúcej schémy pomoci. ( [111]31 ) Dz U. nr 109, poz. 750. ( [112]32 ) To nevylucuje, ze Komisia môze v rámci konania podla clánku 88 ods. 3 ES prehodnotit svoje stanovisko, najmä vzhladom na pripomienky dotknutých úcastníkov konania. V prejednávanej veci je vsak Komisia viazaná usmerneniami pre polnohospodárstvo na roky 2007 - 2013. ( [113]33 ) Rozsudok z 29. februára 1996, Komisia/Rada (uz citovaný). ( [114]34 ) Co má za následok, ze Komisia môze podat proti státu, ktorý si nesplnil svoju povinnost, zalobu podla clánku 88 ods. 2 druhého pododseku ES alebo podla clánku 226 ES (teraz clánok 258 ZFEÚ). ( [115]35 ) Rozsudok z 15. októbra 1996, ([116]C-311/94, Zb. s. I-5023); pozri tiez návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Lenz 23. mája 1996 (Zb. s. I-5025). ( [117]36 ) Rozsudok z 24. marca 1993 ([118]C-313/90, Zb. s. I-1125). ( [119]37 ) Pozri najmä body 36, 37 a 41; v tomto zmysle pozri tiez rozsudok z 29. júna 1995, Spanielsko/Komisia, ([120]C-135/93, Zb. s. I-1651). Niektorí predstavitelia právnej vedy zastávajú názor, ze judikatúra Súdneho dvora týkajúca sa právnej záväznosti návrhov príslusných opatrení akceptovaných clenskými státmi vyvoláva v zásade, napriek jej nepochybnému praktickému významu, urcité otázky súvisiace s tým, ze do systému pramenov práva Spolocenstva sa v podstate zavádza nový druh aktu; pozri v tomto zmysle napríklad WAELBROECK, M.: Les propositions de mesures utiles: une nouvelle source de droit communautaire. In: Mélanges en hommage ŕ Jean-Victor Louis, 2003, s. 217. Napriek týmto legitímnym otázkam je za súcasného stavu táto judikatúra natolko ustálená, ze sa nepredpokladá, ani nevyzaduje zmena výkladu práva. Navyse nariadenie c. 659/1999 predstavuje, ako vyplýva z vyssie uvedeného, jej presnú kodifikáciu. ( [121]38 ) V tomto zmysle, pokial ide o porusenie povinností týkajúcich sa predkladania výrocných správ o existujúcich programoch pomoci, ktoré sú upravené v usmerneniach pre polnohospodárstvo prijatých Komisiou, s ktorými dotknutý clenský stát implicitne súhlasil, pozri rozsudok z 12. januára 2009, Komisia/Luxembursko ([122]C-69/05, Zb. s. I-7). ( [123]39 ) Inými slovami, stanovisko Komisie sa za týchto okolností musí povazovat za stanovisko vyvolávajúce podobné úcinky ako podmienecné rozhodnutie podla clánku 7 ods. 4 nariadenia c. 659/1999. ( [124]40 ) Z bodu 35 uz citovaného rozsudku CIRFS nie je mozné vyvodit iný záver, na rozdiel od tvrdenia Rady a polskej vlády, ktoré uvádzajú argumenty na podporu tvrdenia, ze ak clenský stát nevykoná príslusné opatrenia, dotknutá schéma pomoci sa stáva novou pomocou, ktorej zlucitelnost musí byt preskúmaná Komisiou, ktorá zacne konanie podla clánku 88 ods. 2 ES. Sporná právna úprava vo veci, v ktorej bol vyhlásený rozsudok CIRFS, s ktorou Holandsko vyjadrilo svoj súhlas, v skutocnosti stanovovala iba povinnost oznámit pomoc poskytovanú v rámci existujúcej schémy pomoci, a nie jej zmenu a doplnenie. ( [125]41 ) Pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 22. októbra 1996, Salt Union/Komisia ([126]T-330/94, Zb. s. II-1475), a návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Misho vo veci C-242/00, ktorá viedla k vyhláseniu uz citovaného rozsudku z 18. júna 2002, Nemecko/Komisia. Niektorí predstavitelia právnej vedy uvádzajú, ze osoby dotknuté návrhom príslusných opatrení akceptovaným clenským státom majú moznost obrátit sa iba na vnútrostátny súd, na ktorý môzu podat zalobu proti aktu, ktorým uvedený clenský stát vyjadril svoj súhlas; v tomto zmysle pozri WAELBROEK, M.: c. d., s. 221. ( [127]42 ) V tejto súvislosti treba poznamenat, ze clánok 26 nariadenia c. 659/1999 stanovuje, ze Komisia "uverejní v Úradnom vestníku Európskych spolocenstiev súhrnné oznámenie o rozhodnutiach, ktoré prijala podla... clánku 18 v spojení s clánkom 19 (1)" a ze toto súhrnné oznámenie musí obsahovat oznámenie o tom, "ze kópiu rozhodnutia mozno obdrzat v pôvodnej jazykovej verzii alebo verziách". Pokial ide o úcinky uverejnenia tohto oznámenia, pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 11. marca 2009, TF1/Komisia ([128]T-354/05, Zb. s. II-471). ( [129]43 ) V bode 70 uz citovaného rozsudku TF1/Komisia Súd prvého stupna v tejto súvislosti konstatuje, ze "konanie o preskúmaní [existujúcich schém pomoci] koncí... az ked sa Komisia pri výkone svojej výlucnej právomoci pre posúdenie zlucitelnosti státnej pomoci so spolocným trhom rozhodne akceptovat záväzky státu, pretoze tieto zodpovedajú jej záujmom". ( [130]44 ) Clánok 249 piaty odsek ES (teraz clánok 288 piaty odsek ZFEÚ). Zmluva priznáva v niektorých obmedzených prípadoch právne úcinky odporúcaniam; pozri clánok 97 druhý odsek ES (teraz clánok 117 ZFEÚ). Pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 15. decembra 1999, Freistaat Sachsen a i./Komisia ([131]T-132/96 a T-143/96, Zb. s. II-3663, bod 209); návrhy, ktoré predniesli generálny advokát Mayras vo veci 70/72, uz citovanej, s. 834, a generálny advokát Lenz vo veci C-313/90, uz citovanej. ( [132]45 ) Clánok 230 prvý odsek ES (teraz clánok 263 prvý odsek ZFEÚ). Súd prvého stupna v uz citovanom rozsudku Salt Union/Komisia vylúcil moznost podat zalobu proti Komisii v prípade, ze odmietne navrhnút clenskému státu príslusné opatrenia z dôvodu, ze clenský stát nemá povinnost tento návrh akceptovat. ( [133]46 ) Súd prvého stupna v uz citovanom rozsudku TF1/Komisia definoval konanie podla clánkov 17, 18 a 19 nariadenia c. 659/1999 ako konanie, ktoré je "z vlastnej povahy rozhodovacím konaním"; pozri bod 69. ( [134]47 ) Vo veci, ktorá viedla k vyhláseniu tohto rozsudku ([135]C-242/00, Zb. s. I-5603), Spolková republika Nemecko podala zalobu o neplatnost proti rozhodnutiu, v ktorom Komisia, ako tvrdí zalobkyna, povazovala niektoré opatrenia regionálnej pomoci za zlucitelné so spolocným trhom, len ak sa týkajú regiónov, ktoré svojím poctom obyvatelstva zodpovedajú urcitému podielu nemeckej populácie. Komisia v rámci výhrady, ktorou spochybnila prípustnost zaloby, okrem iného tvrdila, ze rozhodnutie napadnuté nemeckou vládou je len rozhodnutím potvrdzujúcim dve predchádzajúce stanoviská prijaté na základe usmernení pre národnú regionálnu pomoc, v ktorých stanovila stropy regionálnej pomoci na roky 2000 az 2006 podla poctu obyvatelstva a navrhla nemeckej vláde, aby zosúladila svoje existujúce schémy pomoci s uvedenými usmerneniami. Súdny dvor, ktorý zamietol toto tvrdenie, najskôr stanovil, ze vyssie uvedené stanoviská oznacené v rozsudku ako "rozhodnutia" sú "neoddelitelnou súcastou usmernení pre národnú regionálnu pomoc, ktoré sú sami osebe právne záväzné len za predpokladu, ze ich clenské státy akceptovali". Dalej konstatoval, ze nemecké orgány síce súhlasili so zosúladením svojich schém pomoci navrhnutým Komisiou, výslovne vsak namietali proti spôsobu výpoctu stropov. Súdny dvor na základe týchto predpokladov dospel k záveru, ze cast usmernení pre národnú regionálnu pomoc týkajúca sa spôsobu výpoctu stropov poskytovanej pomoci nie je voci Nemecku právne záväzná, a z toho dôvodu sa stanoviská uvádzané Komisiou nemohli povazovat za akty, na ktorých potvrdenie sa napadnuté rozhodnutie Komisie - prvý akt, ktorý mal voci tomuto clenskému státu záväzné právne úcinky, - obmedzovalo. Súdny dvor teda a priori nezamietol, ze návrh príslusných opatrení akceptovaný clenským státom môze byt napadnutelným aktom, ale v podstate len vylúcil, ze by to tak bolo v prejednávanej veci. ( [136]48 ) Rozsudok TF1/Komisia (uz citovaný, body 60 az 81). ( [137]49 ) Pozri clánok 13 ods. 2 ZEÚ a v rámci judikatúry najmä rozsudky z 27. septembra 1988, Grécko/Rada ([138]204/86, Zb. s. 5323), a z 30. marca 1995, Parlament/Rada, ([139]C-65/93, Zb. s. I-643). ( [140]50 ) Body 18 a 19 rozsudku. Súdny dvor v bode 18 poukazuje okrem iného na to, ze "pokial uskutocnovanie polnohospodárskej politiky Spolocenstva Radou alebo Komisiou zahrna potrebu hodnotit komplexnú hospodársku alebo sociálnu situáciu, neuplatnuje sa diskrecná právomoc, ktorú majú, iba na povahu a dosah opatrení, ktoré sa majú vykonat, ale v istom rozsahu aj na zistenie základných údajov, najmä tak, aby mohla Rada prípadne vychádzat zo vseobecných zistení". ( [141]51 ) Pozri naposledy rozsudok z 26. júna 2012, Polsko/Komisia (C-335/09 P, body 71 a 72), pokial ide o vykonávacie právomoci Komisie, a rozsudok Súdu prvého stupna z 3. septembra 2009, Chemionova a i./Komisia ([142]T-326/07, Zb. s. II-2685, body 194 az 196). ( [143]52 ) V rozsahu, v akom Súdny dvor v bode 18 s odkazom na bod 25 rozsudku z 29. októbra 1980, Roquette Frčres/Rada ([144]138/79, Zb. s. 3333), vseobecne odkazuje na moznost "zjavného vybocenia z medzí volnej úvahy". ( [145]53 ) Kurzívou zvýraznil generálny advokát. ( [146]54 ) Systém postupného zavádzania priamych platieb v rámci Spolocenstva zavedený aktom o pristúpení z roku 2003 (s. 369 a 370) bol upravený rozhodnutím Rady 2004/281/ES z 22. marca 2004, ktorým sa v dôsledku reformy spolocnej polnohospodárskej politiky upravuje Akt o podmienkach pristúpenia Ceskej republiky, Estónskej republiky, Cyperskej republiky, Lotysskej republiky, Litovskej republiky, Madarskej republiky, Maltskej republiky, Polskej republiky, Slovinskej republiky a Slovenskej republiky a o úpravách zmlúv, na ktorých je zalozená Európska únia ([147]Ú. v. EÚ L 93, s. 1). Toto rozhodnutie bolo predmetom zaloby o neplatnost podanej Polskom, ktorú Súdny dvor zamietol rozsudkom z 23. októbra 2007, Polsko/Rada ([148]C-273/04, Zb. s. I-8925). Pre komplexný pohlad na tento systém a jeho fungovanie pozri návrhy, ktoré predniesol vo vyssie uvedenej veci generálny advokát Poiares Maduro 21. júna 2007. ( [149]55 ) Spolu s Radou vsak zdôraznujem, ze zo správy tvoriacej prílohu A.11 k zalobe vyplýva, ze v roku 2008 doslo oproti roku 2007 k znízeniu príjmov v polnohospodárstve o 16 %. ( [150]56 ) Zdá sa, ze v tomto zmysle sa vyjadruje aj správa "Five years of Poland in the European Union", z ktorej Komisia predlozila v prílohe k svojej zalobe niekolko výnatkov. ( [151]57 ) Súdny dvor zamietol podobné tvrdenie Komisie v bode 22 uz citovaného rozsudku z 29. februára 1996, Komisia/Rada. ( [152]58 ) Kurzívou zvýraznil generálny advokát. ( [153]59 ) Kurzívou zvýraznil generálny advokát. ( [154]60 ) Bod 21 rozsudku. ( [155]61 ) [156]Ú. v. EÚ C 83, s. 1. ( [157]62 ) Oznámenie Komisie, ktorým sa mení a doplna docasný rámec Spolocenstva pre opatrenia státnej pomoci na podporu prístupu k financovaniu v období súcasnej financnej a hospodárskej krízy ([158]Ú. v. EÚ C 261, 2009, s. 2). ( [159]63 ) V tomto zmysle pozri tiez návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Cosmas vo veci C-122/94 (uz citovanej, najmä bod 85). ( [160]64 ) Nariadenie Rady (ES) c. 1698/2005 z 20. septembra 2005 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho polnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) ([161]Ú. v. EÚ L 277, s. 1). ( [162]65 ) Nariadenie Európskej komisie (ES) c. 1535/2007 z 20. decembra 2007 o uplatnovaní clánkov 87 a 88 Zmluvy o ES na pomoc de minimis v sektore polnohospodárskej výroby ([163]Ú. v. EÚ L 337, s. 35). ( [164]66 ) V tomto zmysle pozri rozsudok Komisia/Rada (C-122/94, uz citovaný, bod 25). References 1. file:///tmp/lynxXXXXNCD9jr/L92579-9184TMP.html#t-ECR_62010CC0117_SK_01-E0001 2. file:///tmp/lynxXXXXNCD9jr/L92579-9184TMP.html#t-ECR_62010CC0117_SK_01-E0002 3. file:///tmp/lynxXXXXNCD9jr/L92579-9184TMP.html#t-ECR_62010CC0117_SK_01-E0003 4. file:///tmp/lynxXXXXNCD9jr/L92579-9184TMP.html#t-ECR_62010CC0117_SK_01-E0004 5. file:///tmp/lynxXXXXNCD9jr/L92579-9184TMP.html#t-ECR_62010CC0117_SK_01-E0005 6. file:///tmp/lynxXXXXNCD9jr/L92579-9184TMP.html#t-ECR_62010CC0117_SK_01-E0006 7. file:///tmp/lynxXXXXNCD9jr/L92579-9184TMP.html#t-ECR_62010CC0117_SK_01-E0007 8. file:///tmp/lynxXXXXNCD9jr/L92579-9184TMP.html#t-ECR_62010CC0117_SK_01-E0008 9. file:///tmp/lynxXXXXNCD9jr/L92579-9184TMP.html#t-ECR_62010CC0117_SK_01-E0009 10. file:///tmp/lynxXXXXNCD9jr/L92579-9184TMP.html#t-ECR_62010CC0117_SK_01-E0010 11. file:///tmp/lynxXXXXNCD9jr/L92579-9184TMP.html#t-ECR_62010CC0117_SK_01-E0011 12. file:///tmp/lynxXXXXNCD9jr/L92579-9184TMP.html#t-ECR_62010CC0117_SK_01-E0012 13. file:///tmp/lynxXXXXNCD9jr/L92579-9184TMP.html#t-ECR_62010CC0117_SK_01-E0013 14. file:///tmp/lynxXXXXNCD9jr/L92579-9184TMP.html#t-ECR_62010CC0117_SK_01-E0014 15. file:///tmp/lynxXXXXNCD9jr/L92579-9184TMP.html#t-ECR_62010CC0117_SK_01-E0015 16. file:///tmp/lynxXXXXNCD9jr/L92579-9184TMP.html#t-ECR_62010CC0117_SK_01-E0016 17. file:///tmp/lynxXXXXNCD9jr/L92579-9184TMP.html#t-ECR_62010CC0117_SK_01-E0017 18. file:///tmp/lynxXXXXNCD9jr/L92579-9184TMP.html#t-ECR_62010CC0117_SK_01-E0018 19. file:///tmp/lynxXXXXNCD9jr/L92579-9184TMP.html#t-ECR_62010CC0117_SK_01-E0019 20. file:///tmp/lynxXXXXNCD9jr/L92579-9184TMP.html#t-ECR_62010CC0117_SK_01-E0020 21. file:///tmp/lynxXXXXNCD9jr/L92579-9184TMP.html#t-ECR_62010CC0117_SK_01-E0021 22. file:///tmp/lynxXXXXNCD9jr/L92579-9184TMP.html#t-ECR_62010CC0117_SK_01-E0022 23. file:///tmp/lynxXXXXNCD9jr/L92579-9184TMP.html#t-ECR_62010CC0117_SK_01-E0023 24. file:///tmp/lynxXXXXNCD9jr/L92579-9184TMP.html#t-ECR_62010CC0117_SK_01-E0024 25. file:///tmp/lynxXXXXNCD9jr/L92579-9184TMP.html#t-ECR_62010CC0117_SK_01-E0025 26. file:///tmp/lynxXXXXNCD9jr/L92579-9184TMP.html#t-ECR_62010CC0117_SK_01-E0026 27. file:///tmp/lynxXXXXNCD9jr/L92579-9184TMP.html#t-ECR_62010CC0117_SK_01-E0027 28. file:///tmp/lynxXXXXNCD9jr/L92579-9184TMP.html#t-ECR_62010CC0117_SK_01-E0028 29. file:///tmp/lynxXXXXNCD9jr/L92579-9184TMP.html#t-ECR_62010CC0117_SK_01-E0029 30. file:///tmp/lynxXXXXNCD9jr/L92579-9184TMP.html#t-ECR_62010CC0117_SK_01-E0030 31. file:///tmp/lynxXXXXNCD9jr/L92579-9184TMP.html#t-ECR_62010CC0117_SK_01-E0031 32. file:///tmp/lynxXXXXNCD9jr/L92579-9184TMP.html#t-ECR_62010CC0117_SK_01-E0032 33. file:///tmp/lynxXXXXNCD9jr/L92579-9184TMP.html#t-ECR_62010CC0117_SK_01-E0033 34. file:///tmp/lynxXXXXNCD9jr/L92579-9184TMP.html#t-ECR_62010CC0117_SK_01-E0034 35. file:///tmp/lynxXXXXNCD9jr/L92579-9184TMP.html#t-ECR_62010CC0117_SK_01-E0035 36. file:///tmp/lynxXXXXNCD9jr/L92579-9184TMP.html#t-ECR_62010CC0117_SK_01-E0036 37. file:///tmp/lynxXXXXNCD9jr/L92579-9184TMP.html#t-ECR_62010CC0117_SK_01-E0037 38. file:///tmp/lynxXXXXNCD9jr/L92579-9184TMP.html#t-ECR_62010CC0117_SK_01-E0038 39. file:///tmp/lynxXXXXNCD9jr/L92579-9184TMP.html#t-ECR_62010CC0117_SK_01-E0039 40. file:///tmp/lynxXXXXNCD9jr/L92579-9184TMP.html#t-ECR_62010CC0117_SK_01-E0040 41. file:///tmp/lynxXXXXNCD9jr/L92579-9184TMP.html#t-ECR_62010CC0117_SK_01-E0041 42. file:///tmp/lynxXXXXNCD9jr/L92579-9184TMP.html#t-ECR_62010CC0117_SK_01-E0042 43. file:///tmp/lynxXXXXNCD9jr/L92579-9184TMP.html#t-ECR_62010CC0117_SK_01-E0043 44. file:///tmp/lynxXXXXNCD9jr/L92579-9184TMP.html#t-ECR_62010CC0117_SK_01-E0044 45. file:///tmp/lynxXXXXNCD9jr/L92579-9184TMP.html#t-ECR_62010CC0117_SK_01-E0045 46. file:///tmp/lynxXXXXNCD9jr/L92579-9184TMP.html#t-ECR_62010CC0117_SK_01-E0046 47. file:///tmp/lynxXXXXNCD9jr/L92579-9184TMP.html#t-ECR_62010CC0117_SK_01-E0047 48. file:///tmp/lynxXXXXNCD9jr/L92579-9184TMP.html#t-ECR_62010CC0117_SK_01-E0048 49. file:///tmp/lynxXXXXNCD9jr/L92579-9184TMP.html#t-ECR_62010CC0117_SK_01-E0049 50. file:///tmp/lynxXXXXNCD9jr/L92579-9184TMP.html#t-ECR_62010CC0117_SK_01-E0050 51. file:///tmp/lynxXXXXNCD9jr/L92579-9184TMP.html#t-ECR_62010CC0117_SK_01-E0051 52. file:///tmp/lynxXXXXNCD9jr/L92579-9184TMP.html#t-ECR_62010CC0117_SK_01-E0052 53. file:///tmp/lynxXXXXNCD9jr/L92579-9184TMP.html#t-ECR_62010CC0117_SK_01-E0053 54. file:///tmp/lynxXXXXNCD9jr/L92579-9184TMP.html#t-ECR_62010CC0117_SK_01-E0054 55. file:///tmp/lynxXXXXNCD9jr/L92579-9184TMP.html#t-ECR_62010CC0117_SK_01-E0055 56. file:///tmp/lynxXXXXNCD9jr/L92579-9184TMP.html#t-ECR_62010CC0117_SK_01-E0056 57. file:///tmp/lynxXXXXNCD9jr/L92579-9184TMP.html#t-ECR_62010CC0117_SK_01-E0057 58. file:///tmp/lynxXXXXNCD9jr/L92579-9184TMP.html#t-ECR_62010CC0117_SK_01-E0058 59. file:///tmp/lynxXXXXNCD9jr/L92579-9184TMP.html#t-ECR_62010CC0117_SK_01-E0059 60. file:///tmp/lynxXXXXNCD9jr/L92579-9184TMP.html#t-ECR_62010CC0117_SK_01-E0060 61. file:///tmp/lynxXXXXNCD9jr/L92579-9184TMP.html#t-ECR_62010CC0117_SK_01-E0061 62. file:///tmp/lynxXXXXNCD9jr/L92579-9184TMP.html#t-ECR_62010CC0117_SK_01-E0062 63. file:///tmp/lynxXXXXNCD9jr/L92579-9184TMP.html#t-ECR_62010CC0117_SK_01-E0063 64. file:///tmp/lynxXXXXNCD9jr/L92579-9184TMP.html#t-ECR_62010CC0117_SK_01-E0064 65. file:///tmp/lynxXXXXNCD9jr/L92579-9184TMP.html#t-ECR_62010CC0117_SK_01-E0065 66. file:///tmp/lynxXXXXNCD9jr/L92579-9184TMP.html#t-ECR_62010CC0117_SK_01-E0066 67. file:///tmp/lynxXXXXNCD9jr/L92579-9184TMP.html#c-ECR_62010CC0117_SK_01-E0001 68. file:///tmp/lynxXXXXNCD9jr/L92579-9184TMP.html#c-ECR_62010CC0117_SK_01-E0002 69. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2010:004:TOC 70. file:///tmp/lynxXXXXNCD9jr/L92579-9184TMP.html#c-ECR_62010CC0117_SK_01-E0003 71. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:236:TOC 72. file:///tmp/lynxXXXXNCD9jr/L92579-9184TMP.html#c-ECR_62010CC0117_SK_01-E0004 73. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1999:083:TOC 74. file:///tmp/lynxXXXXNCD9jr/L92579-9184TMP.html#c-ECR_62010CC0117_SK_01-E0005 75. file:///tmp/lynxXXXXNCD9jr/L92579-9184TMP.html#c-ECR_62010CC0117_SK_01-E0006 76. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2000:028:TOC 77. file:///tmp/lynxXXXXNCD9jr/L92579-9184TMP.html#c-ECR_62010CC0117_SK_01-E0007 78. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2006:319:TOC 79. file:///tmp/lynxXXXXNCD9jr/L92579-9184TMP.html#c-ECR_62010CC0117_SK_01-E0008 80. file:///tmp/lynxXXXXNCD9jr/L92579-9184TMP.html#c-ECR_62010CC0117_SK_01-E0009 81. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2006:358:TOC 82. file:///tmp/lynxXXXXNCD9jr/L92579-9184TMP.html#c-ECR_62010CC0117_SK_01-E0010 83. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2008:070:TOC 84. file:///tmp/lynxXXXXNCD9jr/L92579-9184TMP.html#c-ECR_62010CC0117_SK_01-E0011 85. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2005:147:TOC 86. file:///tmp/lynxXXXXNCD9jr/L92579-9184TMP.html#c-ECR_62010CC0117_SK_01-E0012 87. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994C?0122&locale=SK 88. file:///tmp/lynxXXXXNCD9jr/L92579-9184TMP.html#c-ECR_62010CC0117_SK_01-E0013 89. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002C?0110&locale=SK 90. file:///tmp/lynxXXXXNCD9jr/L92579-9184TMP.html#c-ECR_62010CC0117_SK_01-E0014 91. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61977??0156&locale=SK 92. file:///tmp/lynxXXXXNCD9jr/L92579-9184TMP.html#c-ECR_62010CC0117_SK_01-E0015 93. file:///tmp/lynxXXXXNCD9jr/L92579-9184TMP.html#c-ECR_62010CC0117_SK_01-E0016 94. file:///tmp/lynxXXXXNCD9jr/L92579-9184TMP.html#c-ECR_62010CC0117_SK_01-E0017 95. file:///tmp/lynxXXXXNCD9jr/L92579-9184TMP.html#c-ECR_62010CC0117_SK_01-E0018 96. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0399&locale=SK 97. file:///tmp/lynxXXXXNCD9jr/L92579-9184TMP.html#c-ECR_62010CC0117_SK_01-E0019 98. file:///tmp/lynxXXXXNCD9jr/L92579-9184TMP.html#c-ECR_62010CC0117_SK_01-E0020 99. file:///tmp/lynxXXXXNCD9jr/L92579-9184TMP.html#c-ECR_62010CC0117_SK_01-E0021 100. file:///tmp/lynxXXXXNCD9jr/L92579-9184TMP.html#c-ECR_62010CC0117_SK_01-E0022 101. file:///tmp/lynxXXXXNCD9jr/L92579-9184TMP.html#c-ECR_62010CC0117_SK_01-E0023 102. file:///tmp/lynxXXXXNCD9jr/L92579-9184TMP.html#c-ECR_62010CC0117_SK_01-E0024 103. file:///tmp/lynxXXXXNCD9jr/L92579-9184TMP.html#c-ECR_62010CC0117_SK_01-E0025 104. file:///tmp/lynxXXXXNCD9jr/L92579-9184TMP.html#c-ECR_62010CC0117_SK_01-E0026 105. file:///tmp/lynxXXXXNCD9jr/L92579-9184TMP.html#c-ECR_62010CC0117_SK_01-E0027 106. file:///tmp/lynxXXXXNCD9jr/L92579-9184TMP.html#c-ECR_62010CC0117_SK_01-E0028 107. file:///tmp/lynxXXXXNCD9jr/L92579-9184TMP.html#c-ECR_62010CC0117_SK_01-E0029 108. file:///tmp/lynxXXXXNCD9jr/L92579-9184TMP.html#c-ECR_62010CC0117_SK_01-E0030 109. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61997C?0295&locale=SK 110. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0242&locale=SK 111. file:///tmp/lynxXXXXNCD9jr/L92579-9184TMP.html#c-ECR_62010CC0117_SK_01-E0031 112. file:///tmp/lynxXXXXNCD9jr/L92579-9184TMP.html#c-ECR_62010CC0117_SK_01-E0032 113. file:///tmp/lynxXXXXNCD9jr/L92579-9184TMP.html#c-ECR_62010CC0117_SK_01-E0033 114. file:///tmp/lynxXXXXNCD9jr/L92579-9184TMP.html#c-ECR_62010CC0117_SK_01-E0034 115. file:///tmp/lynxXXXXNCD9jr/L92579-9184TMP.html#c-ECR_62010CC0117_SK_01-E0035 116. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994C?0311&locale=SK 117. file:///tmp/lynxXXXXNCD9jr/L92579-9184TMP.html#c-ECR_62010CC0117_SK_01-E0036 118. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61990C?0313&locale=SK 119. file:///tmp/lynxXXXXNCD9jr/L92579-9184TMP.html#c-ECR_62010CC0117_SK_01-E0037 120. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61993C?0135&locale=SK 121. file:///tmp/lynxXXXXNCD9jr/L92579-9184TMP.html#c-ECR_62010CC0117_SK_01-E0038 122. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005C?0069&locale=SK 123. file:///tmp/lynxXXXXNCD9jr/L92579-9184TMP.html#c-ECR_62010CC0117_SK_01-E0039 124. file:///tmp/lynxXXXXNCD9jr/L92579-9184TMP.html#c-ECR_62010CC0117_SK_01-E0040 125. file:///tmp/lynxXXXXNCD9jr/L92579-9184TMP.html#c-ECR_62010CC0117_SK_01-E0041 126. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0330&locale=SK 127. file:///tmp/lynxXXXXNCD9jr/L92579-9184TMP.html#c-ECR_62010CC0117_SK_01-E0042 128. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005T?0354&locale=SK 129. file:///tmp/lynxXXXXNCD9jr/L92579-9184TMP.html#c-ECR_62010CC0117_SK_01-E0043 130. file:///tmp/lynxXXXXNCD9jr/L92579-9184TMP.html#c-ECR_62010CC0117_SK_01-E0044 131. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61996T?0132&locale=SK 132. file:///tmp/lynxXXXXNCD9jr/L92579-9184TMP.html#c-ECR_62010CC0117_SK_01-E0045 133. file:///tmp/lynxXXXXNCD9jr/L92579-9184TMP.html#c-ECR_62010CC0117_SK_01-E0046 134. file:///tmp/lynxXXXXNCD9jr/L92579-9184TMP.html#c-ECR_62010CC0117_SK_01-E0047 135. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0242&locale=SK 136. file:///tmp/lynxXXXXNCD9jr/L92579-9184TMP.html#c-ECR_62010CC0117_SK_01-E0048 137. file:///tmp/lynxXXXXNCD9jr/L92579-9184TMP.html#c-ECR_62010CC0117_SK_01-E0049 138. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61986??0204&locale=SK 139. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61993C?0065&locale=SK 140. file:///tmp/lynxXXXXNCD9jr/L92579-9184TMP.html#c-ECR_62010CC0117_SK_01-E0050 141. file:///tmp/lynxXXXXNCD9jr/L92579-9184TMP.html#c-ECR_62010CC0117_SK_01-E0051 142. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007T?0326&locale=SK 143. file:///tmp/lynxXXXXNCD9jr/L92579-9184TMP.html#c-ECR_62010CC0117_SK_01-E0052 144. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61979??0138&locale=SK 145. file:///tmp/lynxXXXXNCD9jr/L92579-9184TMP.html#c-ECR_62010CC0117_SK_01-E0053 146. file:///tmp/lynxXXXXNCD9jr/L92579-9184TMP.html#c-ECR_62010CC0117_SK_01-E0054 147. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2004:093:TOC 148. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0273&locale=SK 149. file:///tmp/lynxXXXXNCD9jr/L92579-9184TMP.html#c-ECR_62010CC0117_SK_01-E0055 150. file:///tmp/lynxXXXXNCD9jr/L92579-9184TMP.html#c-ECR_62010CC0117_SK_01-E0056 151. file:///tmp/lynxXXXXNCD9jr/L92579-9184TMP.html#c-ECR_62010CC0117_SK_01-E0057 152. file:///tmp/lynxXXXXNCD9jr/L92579-9184TMP.html#c-ECR_62010CC0117_SK_01-E0058 153. file:///tmp/lynxXXXXNCD9jr/L92579-9184TMP.html#c-ECR_62010CC0117_SK_01-E0059 154. file:///tmp/lynxXXXXNCD9jr/L92579-9184TMP.html#c-ECR_62010CC0117_SK_01-E0060 155. file:///tmp/lynxXXXXNCD9jr/L92579-9184TMP.html#c-ECR_62010CC0117_SK_01-E0061 156. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2009:083:TOC 157. file:///tmp/lynxXXXXNCD9jr/L92579-9184TMP.html#c-ECR_62010CC0117_SK_01-E0062 158. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2009:261:TOC 159. file:///tmp/lynxXXXXNCD9jr/L92579-9184TMP.html#c-ECR_62010CC0117_SK_01-E0063 160. file:///tmp/lynxXXXXNCD9jr/L92579-9184TMP.html#c-ECR_62010CC0117_SK_01-E0064 161. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2005:277:TOC 162. file:///tmp/lynxXXXXNCD9jr/L92579-9184TMP.html#c-ECR_62010CC0117_SK_01-E0065 163. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2007:337:TOC 164. file:///tmp/lynxXXXXNCD9jr/L92579-9184TMP.html#c-ECR_62010CC0117_SK_01-E0066