NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY JULIANE KOKOTT prednesené 14. apríla 2011 ([1]1) Vec C-110/10 P Solvay SA proti Európskej komisii "Odvolanie - Hospodárska sútaz - Kartel (clánok 81 ES) - Právo na obhajobu - Právo na prístup k spisu - Strata castí spisu - Právo byt vypocutý - Zásada primeranej lehoty - Neprimeraná dlzka konania - Európsky trh so sódou" Obsah I - Úvod II - Okolnosti predchádzajúce sporu III - Konanie pred Súdnym dvorom IV - O návrhoch na zrusenie napadnutého rozsudku A - O práve na obhajobu (druhý a tretí odvolací dôvod) 1. O práve na prístup k spisu (druhý odvolací dôvod) a) Prípustnost druhého odvolacieho dôvodu b) Dôvodnost druhého odvolacieho dôvodu 2. O práve byt vypocutý (tretí odvolací dôvod) a) Prvá cast tretieho odvolacieho dôvodu b) Druhá cast tretieho odvolacieho dôvodu c) Predbezný záver B - O zásade primeranej lehoty (prvý odvolací dôvod) 1. Poziadavky týkajúce sa posúdenia dlzky konania (prvá a druhá cast prvého odvolacieho dôvodu) a) O úvodnej otázke údajnej irelevantnosti výhrad spolocnosti Solvay b) O nevyhnutnosti celkového posúdenia dlzky konania (prvá cast prvého odvolacieho dôvodu) c) O namietanom nedostatocnom odôvodnení (druhá cast prvého odvolacieho dôvodu) 2. Sankcie spojené s neprimeranou dlzkou konania (tretia, stvrtá a piata cast prvého odvolacieho dôvodu) a) Poziadavka obmedzenia moznosti úcinne sa obhajovat (tretia cast prvého odvolacieho dôvodu) b) Vplyv dlzky konania na moznost spolocnosti Solvay obhajovat sa v tomto prípade (stvrtá cast prvého odvolacieho dôvodu) i) O namietanom nedostatocnom odôvodnení ii) O namietanej hmotnoprávnej vade iii) O niektorých dalsích výhradách iv) Predbezný záver c) O údajnom vzdaní sa znízenia pokuty spolocnosti Solvay (piata cast prvého odvolacieho dôvodu) 3. Predbezný záver C - Zrusenie napadnutého rozsudku D - Posúdenie zaloby podanej v prvostupnovom konaní 1. O práve na prístup k spisu 2. O práve byt vypocutý 3. O zásade primeranej lehoty 4. Predbezný záver V - O návrhoch na znízenie pokuty A - Úvodná poznámka B - Znízenie pokuty 1. O neprimeranej dlzke správneho a sporového konania 2. O rozsahu znízenia pokuty VI - O trovách konania VII - Návrh I - Úvod 1. Súdny dvor má uz po druhý raz rozhodnút o odvolaní podanom vo veci Solvay/CFK.([2]2) 2. Prejednávaná vec úzko súvisí so súbeznou vecou C-109/10 P (Solvay/Komisia), o ktorej v súcasnosti rozhoduje Súdny dvor. Skutkové okolnosti týchto dvoch vecí, ktoré nastali v osemdesiatych rokoch na európskom trhu so sódou, viedli k tomu, ze Európska komisia zacala v rokoch 1989 az 1990([3]3) konanie vo veci hospodárskej sútaze. 3. V tomto spore vsak nejde o zneuzitie dominantného postavenia, ale o kartel. Tento kartel mal podla konstatovaní Európskej komisie viest k rozdeleniu trhov medzi belgickým podnikom Solvay([4]4) a nemeckou spolocnostou CFK.([5]5) Preto Komisia dvakrát (v roku 1990 a v roku 2000) ulozila spolocnosti Solvay pokutu, proti ktorej sa táto spolocnost este aj v súcasnosti bráni v súdnom konaní. 4. V tejto fáze konania sú medzi úcastníkmi konania este stále sporné najmä dve právne otázky zásadného významu, pricom jedna z nich sa týka práva na prístup k spisu, najmä dôsledkov spojených so stratou casti spisu, a druhá sa týka zásady primeranej lehoty. 5. Solvay namieta neprimeranost dlzky konania súbezne s týmto odvolacím konaním aj v konaní o staznosti pred Európskym súdom pre ludské práva (ESLP), ktorá smeruje proti vsetkým dvadsiatim siedmim clenským státom a je zalozená na údajnom porusení clánku 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ludských práv a základných slobôd([6]6) (dalej len "EDLP").([7]7) II - Okolnosti predchádzajúce sporu 6. Ako konstatoval Vseobecný súd,([8]8) Komisia vykonala v apríli 1989 na základe clánku 14 nariadenia c. 17([9]9) setrenia na mieste v priestoroch viacerých podnikov pôsobiacich na trhu so sódou,([10]10) medzi ktoré patrila aj belgická spolocnost Solvay.([11]11) Komisia neskôr zaslala dotknutým podnikom ziadosti o informácie. 7. Po ukoncení svojich setrení Komisia vytkla spolocnosti Solvay, ze sa po prvé zúcastnovala na karteloch a po druhé zneuzila svoje dominantné postavenie na trhu s uhlicitanom sodným. 8. Prejednávaná vec sa týka iba jedného z kartelov, ktoré odhalila Komisia.([12]12) Podla konstatovaní Komisie Solvay a CFK uzavreli dohodu, na základe ktorej doslo "priblizne od roku 1987 a prinajmensom do konca roka 1990" k rozdeleniu trhov na trhu so sódou. Solvay zarucila spolocnosti CFK minimálne rocné mnozstvo predaja sódy v Nemecku vypocítané na základe objemu predaja, ktorý CFK dosiahla v roku 1986, a nahradila jej celý schodok tým, ze od nej odkúpila mnozstvo nevyhnutné na to, aby jej predaj dosiahol zarucené minimum.([13]13) 9. Z tohto dôvodu Komisia ulozila týmto dvom podnikom v roku 1990 v prvom rozhodnutí prijatom na základe clánku 85 Zmluvy EHS v spojení s nariadením c. 17 (rozhodnutie 91/298/EHS)([14]14) pokuty vo výske troch miliónov eur pre spolocnost Solvay a vo výske jedného milióna eur pre spolocnost CFK.([15]15) Toto prvé rozhodnutie vsak trpelo formálnou vadou týkajúcou sa jeho nedostatocného overenia, takze Súd prvého stupna ho zrusil.([16]16) Komisia teda bez toho, aby znovu zacala správne konanie,([17]17) a najmä bez toho, aby opät vypocula spolocnost Solvay, vydala druhé rozhodnutie, ktoré bolo tento raz prijaté na základe clánku 81 ES v spojení s nariadením c. 17, pricom spolocnosti Solvay([18]18) opät ulozila pokutu v rovnakej výske (rozhodnutie 2003/5/ES).([19]19) Prejednávaná vec sa týka tohto posledného uvedeného rozhodnutia. 10. V prvostupnovom konaní sa zalobe o neplatnost, ktorú podala Solvay proti rozhodnutiu 2003/5, vyhovelo len ciastocne: rozsudkom zo 17. decembra 2009 Vseobecný súd síce znízil výsku pokuty o 25 % na 2,25 milióna eur, ale v zostávajúcej casti zalobu spolocnosti Solvay zamietol ako nedôvodnú.([20]20) Toto odvolanie spolocnosti Solvay([21]21) smeruje proti tomuto rozsudku, ktorý Vseobecný súd vydal az po ôsmich rokoch a deviatich mesiacoch. 11. Hlavné stádiá tejto veci mozno chronologicky zhrnút takto: - Správne konanie az do prijatia prvého rozhodnutia o ulození pokút Apríl 1989: Setrenia na mieste vykonané Komisiou Marec 1990: Oznámenie o výhradách December 1990: Rozhodnutie Komisie 91/298 o ulození pokút - Sporové konanie, ktoré viedlo k zruseniu prvého rozhodnutia o ulození pokút Máj 1991: Podanie zaloby o neplatnost na Súde prvého stupna spolocnostou Solvay (T-31/91) Jún 1995: Zrusenie rozhodnutia 91/298 August 1995: Odvolanie Komisie (C-287/95 P) Apríl 2000: Zamietnutie odvolania - Správne konanie az do prijatia druhého rozhodnutia o ulození pokuty December 2000: Rozhodnutie Komisie 2003/5 o ulození pokuty - Sporové konanie od prijatia druhého rozhodnutia o ulození pokuty Marec 2001: Podanie zaloby o neplatnost na Súde prvého stupna spolocnostou Solvay (T-58/01) December 2009: Napadnutý rozsudok Vseobecného súdu (T-58/01) Marec 2010: Podanie tohto odvolania spolocnostou Solvay (C-110/10 P) III - Konanie pred Súdnym dvorom 12. V tomto odvolacom konaní Solvay navrhuje, aby Súdny dvor: - zrusil napadnutý rozsudok zo 17. decembra 2009, - následne opätovne preskúmal zalobu v rozsahu, v akom bol rozsudok zrusený, a zrusil rozhodnutie Komisie z 13. decembra 2000 v celom rozsahu alebo ciastocne v rozsahu uvedených zalobných dôvodov, - zrusil pokutu vo výske 2,25 milióna eur, alebo v prípade nemoznosti jej zrusenia podstatne znízil jej výsku z titulu náhrady závaznej skody spôsobenej odvolatelke z dôvodu mimoriadnej dlzky konania, - ulozil Komisii povinnost nahradit trovy odvolacieho konania, ako aj trovy konania pred Vseobecným súdom. 13. Komisia navrhuje, aby Súdny dvor: - zamietol odvolanie a - ulozil odvolatelke povinnost nahradit trovy konania. 14. Po písomnej casti konania pred Súdnym dvorom nasledovalo pojednávanie, ktoré sa konalo 18. januára 2011. Islo o spolocné pojednávanie vo veciach C-109/10 P a C-110/10 P. IV - O návrhoch na zrusenie napadnutého rozsudku 15. Solvay primárne navrhuje zrusenie napadnutého rozsudku na základe celkom troch odvolacích dôvodov. Tieto odvolacie dôvody nebudem skúmat v poradí uvedenom v odvolaní: najprv sa budem zaoberat otázkami procesnej povahy súvisiacimi s prístupom k spisu (pozri cast A nizsie) a právne posúdenie ukoncím skúmaním odvolacích dôvodov súvisiacich s právom na prejednanie veci v primeranej lehote (pozri cast B nizsie). 16. Hoci procesné otázky sa v tomto prípade este spravovali bývalými ustanoveniami nariadenia c. 17, vznesené právne otázky sú relevantné aj po modernizácii procesných noriem v oblasti kartelov vyplývajúcej z nariadenia (ES) c. 1/2003.([22]22) 17. Na rozdiel od veci C-109/10 P([23]23) v tomto prípade nebola vznesená nijaká hmotnoprávna otázka súvisiaca s uplatnovaním clánkov 81 ES alebo 82 ES (teraz clánky 101 ZFEÚ a 102 ZFEÚ). A - O práve na obhajobu (druhý a tretí odvolací dôvod) 18. Druhý a tretí odvolací dôvod spolocnosti Solvay sú v podstate zalozené na porusení jej práva na obhajobu. 19. Dodrzanie práva na obhajobu v kazdom konaní, ktoré môze viest k ulozeniu sankcií, najmä pokút alebo penále, predstavuje základnú zásadu práva Únie, na ktorú Súdny dvor opakovane poukázal vo svojej judikatúre.([24]24) V súcasnosti je zakotvená aj v clánku 41 ods. 2 písm. a) a v clánku 48 ods. 2 Charty základných práv Únie.([25]25) 20. Výhrady, ktoré vzniesla Solvay v rámci svojho druhého a tretieho odvolacieho dôvodu, majú zásadný význam a poskytujú Súdnemu dvoru moznost spresnit svoju judikatúru týkajúcu sa práva na obhajobu v rámci správneho konania vo veciach hospodárskej sútaze. 21. Konanie, ktorého sa tieto tri odvolacie dôvody týkajú, prebiehalo takto: - Pred prijatím prvého rozhodnutia Komisie o ulození pokút v tejto veci v roku 1990 (rozhodnutie 91/298) bola Solvay vyzvaná, aby predlozila svoje pripomienky na základe oznámenia o výhradách.([26]26) Spolocnosti Solvay vsak nebol poskytnutý skutocný prístup k spisu; dostala iba kópie dokumentov v jej neprospech, z ktorých Komisia vychádzala pri formulácii jednotlivých výhrad.([27]27) Cielom tohto postupu bolo "zjednodusit konanie."([28]28) - V roku 2000, cize pred prijatím druhého rozhodnutia o ulození pokuty, ktoré je v prejednávanej veci sporným rozhodnutím (rozhodnutie 2003/5), Solvay nebola znovu vypocutá([29]29) a tiez nemala prístup k spisu.([30]30) - Az v priebehu druhého konania pred Vseobecným súdom (vec T-58/01) Komisia predlozila cast vysetrovacieho spisu, v reakcii na opakované ziadosti Vseobecného súdu formou opatrení na zabezpecenie priebehu konania.([31]31) Solvay mala moznost nahliadnut v kancelárii Vseobecného súdu do velkého poctu dokumentov, ku ktorým nemala predtým prístup. Solvay tiez mala moznost predlozit Vseobecnému súdu svoje pripomienky týkajúce sa uzitocnosti dokumentov, do ktorých nahliadla, pre svoju obhajobu.([32]32) - V konaní pred Vseobecným súdom Komisia musela priznat, ze stratila zostatok spisu, konkrétne pät kartoték.([33]33) Komisia tiez nebola schopná poskytnút Vseobecnému súdu úplný zoznam stratených dokumentov.([34]34) 22. Za týchto okolností Solvay namieta jednak porusenie svojho práva na prístup k spisu (druhý odvolací dôvod, pozri nizsie cast 1) a jednak porusenie svojho práva byt vypocutý (tretí odvolací dôvod, pozri nizsie cast 2). 1. O práve na prístup k spisu (druhý odvolací dôvod) 23. Právo na prístup k spisu ako prejav zásady dodrziavania práva na obhajobu znamená, ze Komisia musí dotknutému podniku umoznit, aby preskúmal vsetky písomnosti vo vysetrovacom spise, ktoré môzu byt relevantné pre jeho obhajobu. K nim patria doklady v jeho prospech aj neprospech, s výhradou obchodných tajomstiev iných podnikov, interných dokumentov Komisie a iných dôverných informácií.([35]35) 24. Je nesporné, ze pocas správneho konania Komisia poskytla spolocnosti Solvay iba dokumenty zalozené v spise, z ktorých vychádzala v spornom rozhodnutí týkajúcom sa tejto spolocnosti. Mnohé dalsie dokumenty, ku ktorým mala mat Solvay prístup na základe zásady dodrziavania práva na obhajobu, jej neboli poskytnuté. Komisia tým porusila podstatnú procesnú záruku,([36]36) ktorá vyplýva z práva na dobrú správu vecí verejných.([37]37) Takéto porusenie nemozno napravit iba poskytnutím prístupu k spisu pocas sporového konania týkajúceho sa prípadnej zaloby o neplatnost napadnutého rozhodnutia.([38]38) 25. Úcastníci konania sa v tomto stádiu konania rozchádzajú v otázke, ci Vseobecný súd mal vzhladom na túto procesnú vadu sporné rozhodnutie zrusit. Podla ustálenej judikatúry porusenie práva na prístup k spisu Komisie pocas konania, ktoré predchádza prijatiu rozhodnutia, v zásade môze viest k zruseniu tohto rozhodnutia iba v prípade, ak doslo k poruseniu práva na obhajobu dotknutého podniku.([39]39) 26. Na rozdiel od veci C-109/10 P v tomto prípade ide len o prípadné porusenie práva na obhajobu v súvislosti so stratou casti spisu.([40]40) 27. Na rozdiel od Komisie a Vseobecného súdu Solvay zastáva názor, ze doslo k poruseniu jej práva na obhajobu a na podporu svojho stanoviska uvádza viaceré tvrdenia. V tejto súvislosti odvolatelka vychádza najmä zo vseobecných zásad práva Únie týkajúcich sa dodrziavania práva na obhajobu, prezumpcie neviny a rozdelenia dôkazného bremena. Solvay okrem toho namieta porusenie povinnosti odôvodnenia podla clánku 36 v spojení s clánkom 53 prvým odsekom statútu Súdneho dvora a porusenia clánku 47 ods. 2, clánku 48 a clánku 52 ods. 3 Charty základných práv, ako aj clánku 6 EDLP a clánku 6 ods. 1 ZEÚ. 28. Solvay sa vsak vo svojej argumentácii blizsie zaoberá iba dodrziavaním práva na obhajobu a v mensej miere aj prezumpciou neviny. Jej sporadické odkazy na Chartu základných práv, na clánok 6 EDLP a na clánok 6 ods. 1 ZEÚ nemajú samostatný obsah, takze sa nimi netreba podrobne zaoberat. Pokial ide o clánok 6 ods. 1 ZEÚ, stací poznamenat, ze toto ustanovenie ako také neobsahuje nijaké základné právo. Clánok 6 EDLP sa priamo nevztahuje na orgány Únie, pokial Únia nepristúpi k EDLP,([41]41) ale prihliada sa nan pri výklade a uplatnovaní vseobecných právnych zásad a základných práv uznaných právom Únie, ktoré sú uvedené v odvolaní.([42]42) a) Prípustnost druhého odvolacieho dôvodu 29. Komisia napáda prípustnost väcsej casti druhého odvolacieho dôvodu. Tvrdí, ze posúdenie uzitocnosti niektorých dokumentov pre obhajobu predmetného podniku je súcastou posúdenia skutkového stavu a dôkazov, ktoré patrí do výlucnej právomoci Vseobecného súdu a v zásade nepodlieha preskúmaniu Súdneho dvora v odvolacom konaní. 30. Táto téza ma nepresviedca. V tomto prípade Súdny dvor nemá nahradit svojím posúdením posúdenie Vseobecného súdu týkajúce sa uzitocnosti jednotlivých dokumentov zalozených v spise.([43]43) Má skôr overit, ci posúdenie skutkového stavu a dôkazov Vseobecným súdom bolo vykonané v súlade s príslusnými kritériami a zásadami. Ide o právnu otázku, ktorá podlieha preskúmaniu Súdneho dvora v odvolacom konaní.([44]44) b) Dôvodnost druhého odvolacieho dôvodu 31. Druhý odvolací dôvod obsahovo smeruje proti bodom 257 az 264 napadnutého rozsudku, v ktorých sa Vseobecný súd zaoberal otázkou, ci strata piatich kartoték mala za následok porusenie práva na obhajobu spolocnosti Solvay,([45]45) a na túto otázku odpovedal záporne.([46]46) 32. Odvolatelka uvádza mnoho výhrad týkajúcich sa predmetných bodov rozsudku, ktoré sú predmetom piatich castí tohto druhého odvolacieho dôvodu. Tieto casti sa vsak do velkej miery prelínajú, kedze sa zaoberajú v podstate iba jednou otázkou: Bol Vseobecný súd oprávnený vylúcit, ze stratené dokumenty by mohli byt uzitocné pre obhajobu spolocnosti Solvay?([47]47) 33. Na úcely tohto posúdenia je potrebné vychádzat z toho, ze podnik, ktorému bol pocas správneho konania neprávom odopretý prístup k niektorým dokumentom v spise, musí v rámci konania o svojej zalobe preukázat len to, ze mohol tieto dokumenty pouzit pre svoju obhajobu.([48]48) Stací, aby podnik preukázal co i len vzdialenú moznost, ze dokumenty, ku ktorým nemal pocas správneho konania prístup, mohli byt pre jeho obhajobu uzitocné.([49]49) 34. V tomto prípade bolo posúdenie uzitocnosti castí spisu, ku ktorým Solvay nemala prístup, zo strany Vseobecného súdu stazené v dôsledku straty predmetných dokumentov. 35. Urcite by nebolo vhodné principiálne vychádzat z toho, ze chýbajúce casti spisu môzu byt vzdy uzitocné pre obhajobu dotknutého podniku. Ak teda mozno napríklad na základe dostatocne podrobného obsahu dospiet k záveru, ze predmetné casti spisu obsahovali výlucne dokumenty, ktoré v kazdom prípade nebolo mozné sprístupnit, ako sú najmä návrhy rozhodnutí a interné poznámky Komisie a prípadne aj iné dokumenty dôvernej povahy,([50]50) porusenie práva na obhajobu mozno vopred vylúcit. 36. V tomto prípade vsak nebolo mozné ani priblizne urcit obsah stratených castí spisu.([51]51) Pokial mi je známe, v judikatúre este nebola riesená otázka, kto má znásat dôsledky takejto skutocnosti. Doteraz vydané rozsudky sa totiz týkali dokumentov týkajúcich sa správneho konania, ktorých obsah bol urcitý a Vseobecný súd ho mohol overit.([52]52) 37. V zásade prinálezí dotknutému podniku, aby preukázal, ze casti spisu, prístup ku ktorým mu bol neprávom odopretý, mohli byt uzitocné pre jeho obhajobu.([53]53) To vsak môze platit iba v prípade, ak podnik má k dispozícii hodnoverné informácie týkajúce sa autorov, ako aj povahy a obsahu dokumentov, ktoré mu neboli sprístupnené. 38. Naopak za stratu castí spisu zodpovedá Komisia. Táto je totiz na základe zásady dobrej správy vecí verejných povinná zabezpecit riadnu správu spisu a dbat na to, aby bol uschovaný na bezpecnom mieste. Súcastou riadnej správy spisu je najmä vytvorenie podrobného obsahu, aby bolo mozné do spisu neskôr nahliadnut. 39. Ak vzhladom na neexistenciu takého obsahu uz nemozno urcit obsah stratených castí spisu, ako je to v tomto prípade, z hladiska práva na obhajobu mozno dospiet len k jedinému záveru: nemozno vylúcit, ze stratené dokumenty mohli byt uzitocné pre obhajobu dotknutého podniku. 40. Napadnutý rozsudok vsak vychádza z úplne opacného riesenia: podla názoru Vseobecného súdu nic neumoznuje predpokladat, ze by Solvay mohla objavit v chýbajúcich podspisoch dokumenty, ktoré by jej umoznili vyvrátit konstatovania Komisie.([54]54) 41. Vseobecný súd sa v tejto súvislosti oprel najmä o skutocnost, ze Solvay vo svojej zalobe v prvostupnovom konaní neuviedla nijaké tvrdenie, ktoré by spochybnovalo existenciu dohody uzatvorenej so spolocnostou CFK.([55]55) Uzitocnost stratených castí spisu pre obhajobu spolocnosti Solvay teda posúdil v závislosti od argumentácie uvedenej na obranu proti konstatovaniam Komisie týkajúcich sa existencie protisútaznej dohody.([56]56) Inak povedané Vseobecný súd zrejme predpokladá, ze ten, kto doteraz v hre nemal dobré karty, by nenasiel eso ani v ostatných castiach spisu. 42. Tento prístup je z právneho hladiska nesprávny. Existenciu porusenia práva na obhajobu treba prirodzene skúmat v závislosti od specifických okolností daného prípadu. Toto skúmanie vsak musí byt zalozené na tom, co Komisia vytýka dotknutému podniku, cize na výhradách adresovaných podniku.([57]57) Podnik sa totiz musí bránit proti týmto "výhradám" Komisie. Naproti tomu nie je rozhodujúce, aké "vecné výhrady" voci spornému rozhodnutiu podnik doteraz uviedol a ci sú tieto výhrady dôvodné. 43. Vseobecný súd nesprávne podmienil uzitocnost stratených dokumentov pre obhajobu spolocnosti Solvay otázkou, ci táto spolocnost napadla niektoré konstatovania Komisie, a to konstatovanie týkajúce sa existencie protisútaznej dohody uzatvorenej so spolocnostou CFK a konstatovanie, ze Solvay mohla uviest niektoré tvrdenia aj bez toho, aby mala úplný prístup k spisu.([58]58) 44. Vseobecný súd mal iba skúmat, ci chýbajúce casti spisu mohli obsahovat informácie, ktoré by mohli umoznit spolocnosti Solvay lepsie podlozit svoje tvrdenia, ktoré predtým uviedla voci spornému rozhodnutiu, ci dokonca uviest nové tvrdenia,([59]59) a to bez ohladu na to, ci by sa týkali existencie, zmyslu a ciela alebo úcinkov dohody údajne uzatvorenej so spolocnostou CFK. 45. V tejto súvislosti treba pripomenút, ze Solvay sa bez dostatocných dôkazov márne pokúsala odôvodnit spornú dohodu uzatvorenú so spolocnostou CFK návrhmi na zlúcenie týchto dvoch podnikov.([60]60) V priebehu správneho konania tak Solvay tvrdila, ze jej nemecká dcérska spolocnost DSW([61]61) chcela zachovat cinnost spolocnosti CFK v rámci rokovaní týkajúcich sa prevzatia cinností spolocnosti CFK; na tento úcel sa mali spolocnosti CFK poskytnút podmienky, ktoré jej mali docasne umoznit dosiahnut urcitý minimálny obrat na nemeckom trhu, aby mohla dalej existovat a aby bola nadalej zaujímavým cielom zlúcenia spolocností.([62]62) 46. Z pripomienok spolocnosti CFK mohli tiez vyplynút uzitocné informácie týkajúce sa odôvodnenia kontaktov medzi spolocnostami Solvay a CFK. Nemozno vylúcit moznost, ze chýbajúce casti spisu obsahovali takéto pripomienky.([63]63) Takéto dokumenty mohli mat teda vplyv na posúdenie závaznosti a dlzky trvania porusenia, ako aj na urcenie výsky pokuty ulozenej Komisiou.([64]64) 47. Na rozdiel od toho, co sa zrejme domnieval Vseobecný súd, Solvay nebola povinná presne uviest, do akej miery stratené casti spisu mohli poskytnút dôkazy v jej prospech. Pocas konania nebolo mozné urcit obsah predmetných dokumentov a od nikoho nemozno vyzadovat nemozné. Solvay nemohla byt nútená znásat dôsledky tejto nemoznosti, kedze za stratu predmetných dokumentov zodpovedala Komisia.([65]65) 48. Vseobecný súd skrátka pri skúmaní otázky, ci dokumenty chýbajúce v spise mohli byt uzitocné pre obhajobu spolocnosti Solvay, pouzil nesprávne kritériá. Nerespektoval poziadavky, ktoré v tejto súvislosti vyplývajú z dodrziavania práva na obhajobu. V dôsledku toho je druhý odvolací dôvod dôvodný. 49. Porusenie prezumpcie neviny, ktoré Solvay v tejto súvislosti tiez namieta, nemá samostatný obsah, ktorý by prekracoval rámec analyzovaných otázok týkajúcich sa dôkazného bremena v rámci dodrziavania práva na obhajobu. Touto výhradou sa teda netreba osobitne zaoberat. 2. O práve byt vypocutý (tretí odvolací dôvod) 50. Tretí odvolací dôvod spolocnosti Solvay smeruje proti bodom 165 az 174 napadnutého rozsudku, v ktorých Vseobecný súd dospel k záveru, ze Komisia nebola povinná túto spolocnost pred prijatím sporného rozhodnutia znovu vypocut.([66]66) Solvay tvrdí, ze mala byt vypocutá pocas správneho konania v roku 2000, pretoze prvé rozhodnutie o ulození pokút (rozhodnutie 91/298), ktoré Vseobecný súd zrusil, netrpelo iba vadou týkajúcou sa jeho overenia, ale bolo prijaté bez toho, aby jej bol poskytnutý prístup k spisu. a) Prvá cast tretieho odvolacieho dôvodu 51. V prvej casti tohto odvolacieho dôvodu Solvay namieta porusenie povinnosti odôvodnenia na základe clánku 36 v spojení s clánkom 53 prvým odsekom statútu Súdneho dvora. Napadnutý rozsudok sa údajne nezaoberá otázkou, ci vzhladom na procesné vady prvého správneho konania súvisiace s prístupom k spisu nebolo potrebné znovu vypocut dotknutý podnik. Vseobecný súd teda údajne neodpovedal na zalobný dôvod, ktorý Solvay uplatnila v prvostupnovom konaní. 52. Túto výhradu treba zamietnut. Vseobecný súd sa síce len v jednej vete, ale predsa zaoberal potrebou nového vypocutia z dôvodu predchádzajúcich procesných vád súvisiacich s prístupom k spisu: Vseobecný súd na túto otázku odpovedal tak, ze odkázal na svoju analýzu týkajúcu sa prístupu k spisu.([67]67) Z pohladu Vseobecného súdu to bolo logické a konzistentné, kedze Vseobecný súd sa domnieval, ze Komisia tým, ze spolocnosti Solvay neumoznila nahliadnut do spisu, neporusila jej právo na obhajobu.([68]68) Vzhladom na prístup, na ktorom je zalozený napadnutý rozsudok, nebolo potrebné spolocnost Solvay znovu vypocut. 53. Preto je rozsudok, pokial ide o právo byt vypocutý, dostatocne odôvodnený. Otázka, ci je obsah tohto odôvodnenia z právneho hladiska správny, je predmetom druhej casti tretieho odvolacieho dôvodu, ktorou sa budem teraz zaoberat. b) Druhá cast tretieho odvolacieho dôvodu 54. V druhej casti tretieho odvolacieho dôvodu sa Solvay obsahovo zaoberá otázkou, ci vzhladom na vady konania, ku ktorým doslo v roku 1990 v súvislosti s prístupom k spisu, bolo neskôr, konkrétne pred prijatím druhého rozhodnutia o ulození pokuty v roku 2000, ktorého sa týka prejednávaná vec (rozhodnutie 2003/5), potrebné túto spolocnost znovu vypocut. 55. Solvay v podstate namieta porusenie svojho práva byt vypocutý a vseobecne aj svojho práva na obhajobu. Odvolatelka navyse namieta porusenie clánku 47 ods. 2, clánku 48 a clánku 52 ods. 3 Charty základných práv, ako aj clánku 6 EDLP a clánku 6 ods. 1 ZEÚ, porusenie zásady dobrej správy vecí verejných a clánku 266 ZFEÚ (pôvodný clánok 233 ES). Odvolatelka vsetkými týmito výhradami vytýka Vseobecnému súdu, ze nerespektoval povinnost Komisie znovu ju vypocut. 56. Právo byt vypocutý je súcastou práva na obhajobu, ktoré sa musí v rámci správneho konania vo veci hospodárskej sútaze respektovat. Respektovanie práva na obhajobu si vyzaduje, aby dotknutý podnik mal moznost úcinne sa vyjadrit v správnom konaní k správnosti a relevantnosti tak skutkových okolností a uvádzaných okolností, ako aj k dokumentom, o ktoré Komisia opiera svoje tvrdenie o existencii porusenia.([69]69) Na legislatívnej úrovni bola táto zásada v case prijatia sporného rozhodnutia zakotvená v clánku 19 ods. 1 nariadenia c. 17.([70]70) 57. Je nesporné, ze v tomto prípade Solvay bola vypocutá pred prijatím prvého rozhodnutia o ulození pokút (rozhodnutie 91/298) v roku 1990 na základe oznámenia o výhradách. Sporná je iba otázka, ci medzi opatrenia, ktoré mala Komisia prijat na základe clánku 233 ES (teraz clánok 266 ZFEÚ) po zrusení tohto prvého rozhodnutia o ulození pokút, patrilo aj nové vypocutie. 58. V správnom konaní vo veci hospodárskej sútaze, ktoré sa spravuje nariadením c. 17, z clánku 233 ES nevyhnutne nevyplýva povinnost Komisie opakovat celé konanie od zaciatku. Komisia môze pokracovat v konaní v stádiu, v ktorom podla konstatovaní súdov Únie doslo k procesnej vade. Ak procesné úkony predchádzajúce procesnej vade boli vykonané v súlade s právom, nie je potrebné ich opakovat. 59. Vo veci PVC, v ktorej bolo prvé rozhodnutie Komisie zrusené pre formálnu vadu, ku ktorej doslo pri jeho konecnom prijatí kolégiom clenov Komisie, Súdny dvor pripustil, ze Komisia mohla prijat druhé rozhodnutie, ktorého obsah bol v podstate totozný, bez opätovného vypocutia dotknutých podnikov.([71]71) Vseobecný súd v napadnutom rozsudku na základe uvedeného rozsudku odôvodnil záver, ze ani v tomto prípade nebolo potrebné nové vypocutie spolocnosti Solvay.([72]72) 60. Vec PVC a prejednávaná vec sa na prvý pohlad skutocne zdajú byt podobné. V prejednávanej veci bolo totiz prvé rozhodnutie Komisie o ulození pokút (rozhodnutie 91/298) tiez zrusené pre formálnu vadu, ku ktorej doslo v závere správneho konania, presnejsie pri overovaní rozhodnutia. 61. Z podrobnejsej analýzy vsak vyplýva rozhodujúci rozdiel: na rozdiel od veci PVC správne konanie v tomto prípade trpelo dalsou závaznou vadou, ku ktorej doslo dávno pred stádiom konecného prijatia a overenia rozhodnutia o ulození pokuty, kedze dotknutému podniku nebol poskytnutý prístup k spisu v súlade s právnymi poziadavkami.([73]73) 62. Je pravda, ze súdy Únie sa vo svojich rozsudkoch týkajúcich sa prvého rozhodnutia o ulození pokút (rozhodnutie 91/298)([74]74) nezaoberali právom na prístup k spisu a dodrziavaním práva na obhajobu a posudzovali len otázku overenia. Z toho vsak nemozno vyvodit, ze súdy Únie tým potvrdili správnost priebehu správneho konania z hladiska prístupu k spisu a dodrziavania práva na obhajobu. 63. Naopak Súd prvého stupna v súvislosti s rozhodnutím 91/297, ktoré bolo prijaté na záver toho istého správneho konania vo veci hospodárskej sútaze ako rozhodnutie 91/298, konstatoval porusenie práva na obhajobu z dôvodu neúplného prístupu k spisu.([75]75) Okrem toho uz od roku 1982 existovala jasná prax Komisie v oblasti prístupu k spisu.([76]76) 64. V prospech Komisie iste svedcí to, ze jednotlivé rozsudky Súdu prvého stupna z 29. júna 1995 neobsahovali jednotné konstatovania týkajúce sa cielov a významu poskytovaného prístupu k spisu.([77]77) Najneskôr v case prijatia druhého rozhodnutia o ulození pokuty v roku 2000, ktoré je sporným rozhodnutím v prejednávanej veci, boli vsak vsetky prípadné nejasnosti týkajúce sa tejto otázky v kazdom prípade dávno vyriesené.([78]78) 65. Za týchto okolností mala Komisia v tomto prípade po zrusení prvého rozhodnutia o ulození pokút pokracovat v správnom konaní v stádiu, ktoré bezprostredne nasledovalo po dorucení oznámenia o výhradách. Podla právnych poziadaviek mala poskytnút spolocnosti Solvay úplný prístup k spisu a v tejto súvislosti ju znovu vypocut. 66. Skutocnost, ze druhé rozhodnutie o ulození pokuty (rozhodnutie 2003/5) nebolo zalozené na nijakej novej výhrade,([79]79) nemá vplyv na povinnost Komisie znovu vypocut podnik po tom, co mu bol poskytnutý prístup k spisu. Solvay síce uz raz - v roku 1990 - mala moznost predlozit svoje pripomienky ku vsetkým výhradám, na ktorých bolo zalozené tak prvé, ako aj druhé rozhodnutie Komisie o ulození pokút. Musela to vsak urobit na základe velmi neúplnej znalosti spisu, kedze jej boli poskytnuté iba dokumenty v jej neprospech.([80]80) 67. Právo byt vypocutý nie je obmedzené len na právo predlozit pripomienky ku vsetkým výhradám vzneseným Komisiou. Podnik musí mat tiez moznost dat najavo svoje stanovisko zalozené na znalosti vsetkých castí spisu, na sprístupnenie ktorých má nárok; inak by bolo právo na obhajobu v konaniach vo veci hospodárskej sútaze zbavené podstatnej casti svojej úcinnosti. 68. Moznost predlozit pripomienky má úplne iný charakter, ak bol dotknutému podniku predtým poskytnutý úplný prístup k spisu v súlade s právnymi poziadavkami. Osobitne je zrejmé, ze podnik, ktorý mal moznost nahliadnut nielen do dokumentov vo svoj neprospech, ale aj do dokumentov vo svoj prospech, sa môze bránit proti výhradám vzneseným Komisiou lepsie ako podnik, ktorému boli poskytnuté iba dokumenty v jeho neprospech. 69. Vseobecný súd sa teda dopustil právneho pochybenia v súvislosti s právom byt vypocutý, kedze nepovazoval za potrebné, aby Komisia spolocnost Solvay znovu vypocula. V podstate ide o dôsledok právnych vád napadnutého rozsudku týkajúcich sa práva na prístup k spisu.([81]81) 70. Na tomto mieste sa netreba dalej podrobne zaoberat zásadou dobrej správy vecí verejných, na ktorú sa Solvay tiez odvoláva, kedze argumentácia uvedená v tejto súvislosti nemá samostatný obsah v porovnaní s argumentáciou týkajúcou sa dodrziavania práva na obhajobu a práva byt vypocutý. Ako som uz uviedla,([82]82) netreba sa zaoberat ani clánkom 6 EDLP alebo clánkom 6 ods. 1 ZEÚ. c) Predbezný záver 71. Druhá cast tretieho odvolacieho dôvodu je teda v celom rozsahu dôvodná. B - O zásade primeranej lehoty (prvý odvolací dôvod) 72. Vo svojom prvom odvolacom dôvode, ktorý smeruje proti bodom 100 az 123 napadnutého rozsudku, Solvay namieta porusenie zásady primeranej lehoty. Podla judikatúry Súdneho dvora sa toto základné právo ako vseobecná zásada práva Únie vztahuje tak na správne konanie pred Komisiou, ako aj na sporové konanie pred súdmi Únie.([83]83) Táto zásada je v súcasnosti tiez zakotvená v clánku 41 ods. 1 a clánku 47 ods. 2 Charty základných práv Únie. 73. Hoci súdy Únie uz mali moznost viackrát sa vyjadrit k otázke primeranosti dlzky konania vo veciach hospodárskej sútaze, právne otázky, na ktoré poukazuje Solvay, majú podla môjho názoru osobitný význam. Po prvé tieto otázky boli polozené vo veci, v ktorej je celková dlzka konania, s prihliadnutím na vsetky stádiá správneho a sporového konania, bezpochyby mimoriadna. Po druhé tieto výhrady boli vznesené v súvislosti s tým, ze Lisabonská zmluva, ktorá nadobudla úcinnost 1. decembra 2009, priznáva Charte základných práv Európskej únie právnu záväznost (clánok 6 ods. 1 prvý pododsek ZEÚ). 74. Prvý odvolací dôvod sa clení na celkom pät castí, ktoré sa týkajú scasti posúdenia dlzky konania (pozri nizsie cast 1) a scasti právnych dôsledkov neprimeranej dlzky konania (pozri nizsie cast 2). 1. Poziadavky týkajúce sa posúdenia dlzky konania (prvá a druhá cast prvého odvolacieho dôvodu) 75. Právne poziadavky vztahujúce sa na posúdenie dlzky konania sú predmetom dvoch prvých castí prvého odvolacieho dôvodu. a) O úvodnej otázke údajnej irelevantnosti výhrad spolocnosti Solvay 76. Na rozdiel od toho, co tvrdí Komisia, výhrady, ktoré Solvay uviedla v súvislosti s dlzkou konania, nie sú vôbec "do velkej miery irelevantné". Je pravda, ze na prípadné zrusenie napadnutého rozsudku by bol potrebný este jeden krok, a to analýza sankcií spojených s neprimeranou dlzkou konania. Napriek tomu sa samotné skúmanie dlzky konania javí ako nevyhnutné,([84]84) kedze nevyhnutným predpokladom porusenia zásady primeranej lehoty je predchádzajúce konstatovanie o neprimeranej dlzke konania. Kritériá, ktoré Vseobecný súd pouzil pri posudzovaní dlzky konania, nemôzu byt vylúcené z akéhokolvek preskúmania Súdneho dvora v odvolacom konaní. 77. Výhrady spolocnosti Solvay týkajúce sa dlzky konania by boli irelevantné nanajvýs v prípade, ak by ich odvolatelka vzniesla nezávisle od výhrad týkajúcich sa sankcií spojených s neprimeranou dlzkou konania. V tomto prípade to vsak nie je tak. Odvolatelka napáda napadnutý rozsudok z oboch týchto hladísk, pricom tretia, stvrtá a piata cast prvého odvolacieho dôvodu sú osobitne venované sankciám. 78. Vzhladom na vyssie uvedené úvahy treba námietku Komisie týkajúcu sa údajnej irelevantnosti výhrad zamietnut. b) O nevyhnutnosti celkového posúdenia dlzky konania (prvá cast prvého odvolacieho dôvodu) 79. V prvej casti prvého odvolacieho dôvodu Solvay vytýka Vseobecnému súdu, ze pri posudzovaní primeranosti lehoty vychádzal iba z izolovaného skúmania jednotlivých fáz správneho konania a sporového konania, bez toho, aby posúdil celkovú dlzku konania od setrení vykonaných v apríli 1989. 80. Primeranost dlzky konania sa má posudzovat v závislosti od okolností vlastných kazdej veci, a najmä v závislosti od významu sporu pre dotknutú osobu, zlozitosti veci a od správania zalobcu a príslusných orgánov.([85]85) V tejto súvislosti Súdny dvor uviedol, ze výpocet týchto kritérií nie je taxatívny.([86]86) 81. Predpokladom primeraného skúmania dlzky konania je nepochybne osobitné posúdenie dlzky kazdej fázy tohto konania.([87]87) Ak sa dlzka jednej z fáz konania javí byt neprimeraná, táto okolnost sama osebe odôvodnuje konstatovanie o porusení zásady primeranej lehoty.([88]88) 82. Primerané skúmanie dlzky konania vsak neznamená iba posúdenie "po castiach", ale aj celkové posúdenie dlzky správneho konania, ako aj dlzky prípadných súdnych konaní.([89]89) 83. Nevyhnutnost celkového posúdenia nemozno spochybnovat tým, ze správne a sporové konanie majú odlisnú povahu a ze Charta základných práv Únie stanovuje poziadavky, ktoré musia správne orgány a súdy dodrzat, v rozdielnych ustanoveniach. Pre dotknutý podnik je rozhodujúce iba to, kedy nezávislý orgán o jeho "veci" s konecnou platnostou rozhodne. Clánok 41 ods. 1 a clánok 47 ods. 2 Charty základných práv Únie sú len dvoma vyjadreniami jednej a tej istej zásady procesnej povahy, podla ktorej sú jednotlivci oprávnení ocakávat rozhodnutie v primeranej lehote. 84. Hoci vo vseobecnosti nemozno vychádzat z toho, ze doslo k poruseniu zásady primeranej lehoty, ak dlzka kazdej fázy správneho a súdneho konania pri izolovanom posúdení nebola nikdy neprimeraná, cím viac fáz konanie obsahuje ako celok - ktorý pozostáva z jedného alebo viacerých správnych a/alebo súdnych konaní -, tým väcsí význam má posúdenie celkovej dlzky konania. 85. V tomto prípade po prvej casti správneho konania (od roku 1989 do roku 1990) a po prvom sporovom konaní (od roku 1991 do roku 2000) nasledovala - hoci len krátka - druhá cast správneho konania (v roku 2000) a druhé sporové konanie (od marca 2001).([90]90) Celková dlzka vsetkých týchto fáz konania uz v case vyhlásenia napadnutého rozsudku prekracovala dvadsat rokov; ku dnu prednesenia týchto návrhov uplynulo dvadsatdva rokov. Je zrejmé, ze nijaké iné konanie vo veci hospodárskej sútaze netrvalo tak dlho.([91]91) 86. Za týchto okolností pri primeranom posúdení dlzky konania nemozno prehliadnut celkovú dlzku správneho a sporového konania do dna vyhlásenia napadnutého rozsudku. Kedze Vseobecný súd takéto celkové posúdenie nevykonal, napadnutý rozsudok trpí právnou vadou. Prvá cast prvého odvolacieho dôvodu je teda dôvodná. c) O namietanom nedostatocnom odôvodnení (druhá cast prvého odvolacieho dôvodu) 87. Solvay navyse namieta nedostatocné odôvodnenie (clánok 36 v spojení s clánkom 53 prvým odsekom statútu Súdneho dvora) z dôvodu, ze Vseobecný súd pri svojej analýze dlzky konania nevzal do úvahy dlzku samotného konania pred Vseobecným súdom. 88. Vseobecný súd sa skutocne vôbec nezmienuje o dlzke konania pred ním (konanie vo veci T-58/01). Treba vsak vziat do úvahy skutocnost, ze odôvodnenie prvostupnového rozsudku môze byt aj implicitné, avsak pod podmienkou, ze umozní dotknutým osobám oboznámit sa s dôvodmi, pre ktoré Vseobecný súd neprijal ich tvrdenia, a poskytne Súdnemu dvoru dostatok informácií, aby mohol vykonat svoje preskúmanie.([92]92) 89. V tomto prípade Vseobecný súd vychádzal z predpokladu, ze sporné rozhodnutie nemozno zrusit len na základe dlzky konania, ale ze takéto zrusenie je podmienené aj porusením práva na obhajobu vyplývajúcim z dlzky konania. Kedze Vseobecný súd nezistil nijaké porusenie práva na obhajobu, nebol povinný výslovne sa zaoberat tvrdeniami spolocnosti Solvay týkajúcimi sa dlzky konania pred ním. V tejto súvislosti nemozno hovorit o nedostatocnom odôvodnení. 90. Za týchto okolností sa musí druhá cast prvého odvolacieho dôvodu zamietnut. 2. Sankcie spojené s neprimeranou dlzkou konania (tretia, stvrtá a piata cast prvého odvolacieho dôvodu) 91. Solvay sa v tretej, stvrtej a piatej casti prvého odvolacieho dôvodu zaoberá sankciami spojenými s prípadným prekrocením primeranej dlzky správneho a sporového konania. a) Poziadavka obmedzenia moznosti úcinne sa obhajovat (tretia cast prvého odvolacieho dôvodu) 92. Z tretej casti prvého odvolacieho dôvodu vyplýva zásadná právna otázka. Medzi úcastníkmi konania je sporné, ci prípadné porusenie zásady primeranej lehoty samo osebe odôvodnuje zrusenie napadnutého rozhodnutia, alebo ci je potrebné preukázat aj obmedzenie moznosti dotknutého podniku úcinne sa obhajovat.([93]93) 93. Vseobecný súd v napadnutom rozsudku([94]94) uznal, ze neprimeraná dlzka konania môze viest k zruseniu rozhodnutia Komisie iba v prípade, ak sa preukáze, ze dlzka konania mala vplyv na moznost dotknutého podniku obhajovat sa. Tento prístup zodpovedá dlhodobo ustálenej judikatúre Súdneho dvora, podla ktorej treba vseobecne skúmat, ci dlzka konania mohla mat vplyv na jeho výsledok.([95]95) 94. Solvay sa vsak domnieva, ze táto judikatúra je prekonaná, a vyzýva Súdny dvor, aby sa od nej vzhladom na právnu záväznost Charty základných práv v dôsledku nadobudnutia úcinnosti Lisabonskej zmluvy odchýlil. 95. Poziadavky vyplývajúce z clánku 52 ods. 3 Charty základných práv majú v tejto súvislosti osobitný význam. V prvej vete tohto ustanovenia je vyjadrená zásada homogénnosti, podla ktorej základné práva zarucené Chartou, ktoré zodpovedajú právam zaruceným v EDLP, majú rovnaký zmysel a rozsah, aký im priznáva EDLP. 96. Je pravda, ze zásada primeranej lehoty ako základné právo Únie upravené v clánku 41 ods. 1 a clánku 47 ods. 2 Charty základných práv zodpovedá clánku 6 ods. 1 EDLP.([96]96) Na rozdiel od toho, co tvrdí Solvay, vsak z clánku 6 ods. 1 EDLP za súcasného stavu jeho výkladu zo strany Európskeho súdu pre ludské práva nevyplýva, ze by bolo potrebné rozhodnutie o ulození pokuty vydané vo veci hospodárskej sútaze zrusit a správne konanie zastavit iba z dôvodu prekrocenia primeranej lehoty na prejednanie veci. 97. Ako Komisia správne uviedla, vo vseobecnosti platí, ze EDLP priznáva zmluvným státom urcitú mieru volnej úvahy, pokial ide o moznosti a prostriedky urcené na nápravu prípadných porusení základných práv.([97]97) 98. Z judikatúry Európskeho súdu pre ludské práva týkajúcej sa clánku 6 ods. 1 EDLP mozno navyse vyvodit, ze úplné upustenie od ulozenia akejkolvek trestnoprávnej sankcie a zastavenie trestného stíhania je len jedným z mozných spôsobov nápravy dôsledkov porusenia zásady primeranej lehoty v zmysle clánku 41 EDLP.([98]98) Z tejto judikatúry nevyplýva povinnost vnútrostátnych orgánov upustit od ulozenia akejkolvek sankcie a zastavit trestné stíhanie. Európsky súd pre ludské práva dokonca výslovne pripustil, ze znízenie ulozeného trestu môze predstavovat vhodný spôsob nápravy porusenia primeranej lehoty.([99]99) Rozhodnutie o neprimeranej dlzke konania a znízenie trestu posúdil Európsky súd pre ludské práva ako vhodné osobitne vo veci týkajúcej sa hospodárskej kriminality, ktorá sa týkala závazných trestných cinov podvodu a v ktorej konanie trvalo sedemnást rokov.([100]100) Takéto riesenie mozno podla môjho názoru pouzit aj v konaniach vo veciach hospodárskej sútaze, ktoré vykazujú urcité podobnosti s trestnými konaniami vo veciach hospodárskej kriminality. 99. Z hladiska sútazného práva treba navyse poukázat na to, ze Európsky súd pre ludské práva toto právne odvetvie nepovazuje za súcast klasického trestného práva; tento súd zastáva názor, ze mimo "jadra" trestného práva sa záruky vyplývajúce z trestnoprávneho aspektu clánku 6 EDLP nemusia nevyhnutne uplatnovat rovnako prísne.([101]101) 100. Z toho vyplýva, ze za súcasného stavu práva Únie treba uznat, ze zo zásady homogénnosti zakotvenej v clánku 52 ods. 3 prvej vete Charty základných práv nevyplýva súdom Únie povinnost sankcionovat porusenie zásady primeranej lehoty, ku ktorému doslo v rámci európskeho sútazného práva, zrusením napadnutého rozhodnutia. 101. Je pravda, ze clánok 52 ods. 3 druhá veta Charty základných práv pripústa, aby právo Únie priznávalo sirsí rozsah ochrany ako ustanovenia EDLP. Na to vsak v osobitnom kontexte sútazného práva nie je dôvod. 102. Sankcia ulozená z dôvodu porusenia zásady primeranej lehoty musí nálezite zohladnovat tak záujmy dotknutého podniku, ako aj vseobecný záujem. 103. Záujem dotknutého podniku spocíva v dosiahnutí co najúplnejsej nápravy dôsledkov porusenia základného práva.([102]102) Vseobecný záujem spocíva v zabezpecení úcinného dodrziavania pravidiel hospodárskej sútaze európskeho vnútorného trhu,([103]103) ktoré patria k základným ustanoveniam Zmlúv.([104]104) 104. Ak by sa rozhodnutie Komisie o ulození pokuty vo veci hospodárskej sútaze zrusilo iba z dôvodu prekrocenia primeranej lehoty v správnom alebo sporovom konaní, viedlo by to nielen k neulozeniu pokuty, ale aj k tomu, ze by sa nerozhodlo o samotnej existencii porusenia pravidiel hospodárskej sútaze. Takýto prístup by bol v rozpore so vseobecným záujmom na zabezpecení úcinného dodrziavania pravidiel hospodárskej sútaze a prekracoval by rámec legitímneho záujmu dotknutého podniku na dosiahnutí co najúplnejsej nápravy vzniknutého porusenia základného práva. 105. Nemozno umoznit podniku, aby spochybnil existenciu porusenia iba preto, lebo nebola dodrzaná primeraná lehota na prejednanie veci.([105]105) Sankcia za nedodrzanie primeranej dlzky konania by v nijakom prípade nemala viest k tomu, aby sa podniku umoznilo pokracovat v správaní alebo obnovit správanie, o ktorom bolo rozhodnuté, ze je v rozpore s právom Únie.([106]106) 106. Za týchto okolností nevidím dôvod, pre ktorý by som mala navrhnút, aby Súdny dvor prehodnotil svoju súcasnú relevantnú judikatúru. V dôsledku toho treba tretiu cast prvého odvolacieho dôvodu zamietnut. b) Vplyv dlzky konania na moznost spolocnosti Solvay obhajovat sa v tomto prípade (stvrtá cast prvého odvolacieho dôvodu) 107. Stvrtá cast prvého odvolacieho dôvodu sa týka bodov 132 az 136 napadnutého rozsudku, v ktorých Vseobecný súd konstatoval, ze na moznost spolocnosti Solvay obhajovat sa nemalo prípadné porusenie zásady primeranej lehoty vplyv, takze jej právo na obhajobu nebolo porusené. Solvay v tejto súvislosti namieta nedostatocné odôvodnenie a porusenie zásady dodrziavania práva na obhajobu a zásady primeranej lehoty. Vseobecný súd údajne dostatocne nezohladnil tazkosti, ktoré spolocnosti Solvay vznikli v súvislosti so zabezpecením jej obhajoby po takej dlhej dobe. i) O namietanom nedostatocnom odôvodnení 108. Namietané nedostatocné odôvodnenie z hladiska clánku 36 v spojení s clánkom 53 prvým odsekom statútu Súdneho dvora údajne spocíva v tom, ze Vseobecný súd neodpovedal na mnohé tvrdenia, ktoré Solvay uviedla v prvostupnovom konaní v súvislosti s tazkostami pri zabezpecovaní svojej obhajoby. 109. Táto argumentácia nemôze uspiet. Ako uz bolo uvedené, povinnost odôvodnenia nevyzaduje, aby Vseobecný súd vypracoval odôvodnenie, ktoré by vycerpávajúcim spôsobom rozoberalo jednotlivo vsetky úvahy vyjadrené úcastníkmi sporu; odôvodnenie teda môze byt implicitné, avsak pod podmienkou, ze umozní dotknutým osobám oboznámit sa s dôvodmi, pre ktoré Vseobecný súd neprijal ich tvrdenia, a poskytne Súdnemu dvoru dostatok informácií, aby mohol vykonat svoje preskúmanie.([107]107) 110. Vseobecný súd dokonca výslovne, hoci len strucne, odpovedal na argumentáciu spolocnosti Solvay týkajúcu sa tazkostí, ktoré jej vznikli pri zabezpecení jej obhajoby proti obvineniam Komisie po takej dlhej dobe. Vseobecný súd v podstate uviedol, ze Komisia od prvého sporového konania v prejednávanej veci nevykonala nijaký vysetrovací úkon a ze v spornom rozhodnutí nevzala do úvahy nijaký nový dôkaz, ktorý by vyzadoval výkon práva na obhajobu.([108]108) 111. Hoci je mozné, ze Solvay sa s hmotnoprávnym posúdením okolností prejednávanej veci nestotoznuje, neznamená to, ze napadnutý rozsudok je nedostatocne odôvodnený.([109]109) ii) O namietanej hmotnoprávnej vade 112. Odvolatelka napáda konstatovanie Vseobecného súdu, podla ktorého plynutie casu nemalo vplyv na moznost spolocnosti Solvay úcinne sa obhajovat, aj z hmotnoprávneho hladiska. Solvay zastáva názor, ze takéto konstatovanie predstavuje porusenie zásady dodrziavania práva na obhajobu, ako aj zásady primeranej lehoty. 113. Na prvý pohlad sa môze zdat, ze Solvay sa tým domáha, aby Súdny dvor svojím posúdením nahradil posúdenie skutkového stavu, ktoré vykonal Vseobecný súd, co je v odvolacom konaní neprípustné.([110]110) 114. Z podrobnejsej analýzy vsak vyplýva, ze Solvay nevytýka Vseobecnému súdu ani tak nesprávne posúdenie skutkového stavu ako nezohladnenie okolnosti, ktorá je podla jej názoru dôlezitá: Vseobecný súd údajne nevzal do úvahy skutocnost, ze doba, ktorá uplynula od zacatia konania, mala vplyv na moznost spolocnosti Solvay obhajovat sa pocas sporového konania. Vseobecný súd údajne nesprávne skúmal iba vplyv plynutia casu na moznost spolocnosti Solvay obhajovat sa pred samotnou Komisiou (cize pocas správneho konania). 115. Táto argumentácia sa javí byt dôvodná. 116. Vseobecný súd pri skúmaní otázky, ci má údajne neprimeraná dlzka konania nepriaznivý vplyv na moznost dotknutého podniku obhajovat sa, nemôze skúmat iba urcitú fázu konania. Naopak je povinný vseobecne skúmat, ci dlzka konania mohla mat vplyv na moznost podniku bránit sa proti obvineniam Komisie.([111]111) 117. Je pravda, ze táto obhajoba sa vykonáva predovsetkým pocas správneho konania, ked sa podnik na základe oznámenia o výhradách vypocuje. Obhajoba vsak nie je obmedzená len na správne konanie. Dotknutý podnik totiz môze podat na súdoch Únie zalobu proti rozhodnutiu Komisie, ktorým mu bola ulozená pokuta (clánok 263 stvrtý pododsek ZFEÚ; pôvodný clánok 230 stvrtý pododsek ES). V rámci takého sporového konania musí mat podnik tiez moznost úcinne sa bránit proti obvineniam Komisie, ktoré sú v tomto stádiu konania obsiahnuté v úradnom rozhodnutí. 118. Vseobecný súd sa teda nesprávne obmedzil iba na skúmanie, ci Solvay mohla úcinne zabezpecit svoju obhajobu pocas správneho konania([112]112) a ci dlzka ukonceného sporového konania (súdne konanie vo veci T-31/91 týkajúce sa prvého rozhodnutia o ulození pokút, cize rozhodnutia 91/298) mala na túto jej moznost nepriaznivý vplyv.([113]113) Vseobecný súd pri svojej analýze nevzal do úvahy súcasné moznosti podniku obhajovat sa v druhom sporovom konaní (konanie vo veci T-58/01 týkajúce sa rozhodnutia, ktoré je predmetom prejednávanej veci, cize rozhodnutia 2003/5). 119. Zohladnenie moznosti obhajovat sa v konaní pred Vseobecným súdom vo veci T-58/01 bolo v tomto prípade potrebné z dvoch dôvodov: jednak z dôvodu výslovnej ziadosti spolocnosti Solvay, aby sa zohladnila dlzka vtedy prebiehajúceho sporového konania, a jednak z toho dôvodu, ze az v priebehu tohto sporového konania, presnejsie v roku 2005, bol spolocnosti Solvay poskytnutý prístup k spisu. Bolo teda rozhodujúce, ci sa Solvay v roku 2005 este mohla úcinne bránit proti obvineniam alebo konstatovaniam Komisie. 120. Základné právo na prejednanie veci v primeranej lehote vyzaduje, aby Komisia prijala svoje konecné rozhodnutie v správnom konaní vo veci hospodárskej sútaze dostatocne skoro, aby sa dotknutý podnik este mohol úcinne bránit pred súdmi Únie. 121. Vzhladom na to, ze Vseobecný súd sa touto právne relevantnou okolnostou vôbec nezaoberal, napadnutý rozsudok trpí právnou vadou. iii) O niektorých dalsích výhradách 122. Solvay napokon v rámci tejto stvrtej casti prvého odvolacieho dôvodu namieta skreslenie skutkového stavu, ako aj porusenie clánku 6 EDLP a clánku 6 ods. 1 ZEÚ. 123. Týmito doplnujúcimi výhradami sa netreba podrobne zaoberat. Výhrada zalozená na skreslení skutkového stavu nie je dostatocne podlozená([114]114) a podla môjho názoru takému skresleniu nic nenasvedcuje. Pokial ide o clánok 6 EDLP a clánok 6 ods. 1 ZEÚ, treba konstatovat, ze prvé ustanovenie nie je priamo uplatnitelné a druhé ustanovenie ako také neobsahuje nijaké základné právo.([115]115) iv) Predbezný záver 124. Stvrtá cast prvého odvolacieho dôvodu je ciastocne dôvodná. c) O údajnom vzdaní sa znízenia pokuty spolocnosti Solvay (piata cast prvého odvolacieho dôvodu) 125. V piatej a poslednej casti prvého odvolacieho dôvodu Solvay osobitne napáda bod 122 napadnutého rozsudku. Vseobecný súd v tomto bode uviedol, ze Solvay sa vo svojej zalobe "výslovne vzdala moznosti znízenia pokuty z dôvodu odskodnenia za údajné porusenie jej práva na prejednanie veci v primeranej lehote." Solvay zastáva názor, ze to predstavuje skreslenie znenia jej zaloby v prvostupnovom konaní. 126. Podla ustálenej judikatúry o skreslenie ide vtedy, ked sa bez predlozenia nových dôkazov hodnotenie existujúcich dôkazov javí ako zjavne nesprávne.([116]116) V kontexte argumentácie úcastníkov konania v prvostupnovom konaní to znamená, ze o jej skreslenie môze íst iba v prípade, ak ju Vseobecný súd pochopil zjavne nesprávne, alebo ak pri jej reprodukovaní pozmenil jej zmysel. 127. V predmetnej pasázi napadnutého rozsudku Vseobecný súd zial neuviedol, ktorú cast zaloby spolocnosti Solvay má na mysli. V odvolacom konaní sa vsak úcastníci konania zhodli na tom, ze konstatovanie Vseobecného súdu, ktoré Solvay napáda, nepochybne vychádza z bodov 88 a 89 zaloby. V bode 88 zaloby Solvay v podstate zdôraznila, ze podla jej názoru iba zrusenie sporného rozhodnutia môze napravit namietané porusenie zásady spravodlivého procesu; samotné znízenie pokuty podla nej nemôze napravit namietané porusenie clánku 6 EDLP. V bode 89 zaloby z toho Solvay vyvodila, ze zjavné prekrocenie primeranej lehoty, ktoré v tomto prípade namieta, môze viest iba k zruseniu napadnutého rozhodnutia.([117]117) 128. Zastávam názor, ze z citovanej pasáze zaloby nevyplýva nijaké vzdanie sa prípadného znízenia pokuty z dôvodu dlzky konania. Z podaní spolocnosti Solvay uz vôbec nevyplýva akékolvek "výslovne vzdanie sa" znízenia pokuty z dôvodu neprimeranej dlzky konania, na ktoré poukázal Vseobecný súd. 129. V bodoch 88 a 89 svojej zaloby predlozenej v prvostupnovom konaní Solvay iba dôrazne vyjadruje svoj právny názor. Uvádza, aká sankcia by podla jej názoru mala byt spojená s namietaným porusením zásady primeranej lehoty: nemá to byt znízenie pokuty, ale zrusenie sporného rozhodnutia. 130. Medzi vyjadrením právneho názoru a výslovným vzdaním sa moznosti znízenia pokuty ako zadostucinenia za namietané porusenie práva je zásadný rozdiel. Vseobecný súd v bode 122 napadnutého rozsudku tento rozdiel nerespektoval. 131. Z bodu 122 napadnutého rozsudku vyplýva, ze Vseobecný súd zjavne nesprávne pochopil argumentáciu spolocnosti Solvay v prvostupnovom konaní a ze pri jej reprodukovaní navyse pozmenil jej obsah. To predstavuje skreslenie argumentácie tohto úcastníka konania. 132. Toto skreslenie je osobitne zrejmé, ak vezmeme do úvahy skutocnost, ze Solvay vo svojej zalobe predlozenej v prvostupnovom konaní v inej súvislosti v skutocnosti navrhla znízenie pokuty, pricom výslovne poukázala na "vsetky úvahy... v rámci zalobných dôvodov týkajúcich sa zrusenia", a teda aj na svoju argumentáciu týkajúcu sa neprimeranej dlzky konania.([118]118) 133. Piata cast prvého odvolacieho dôvodu je teda dôvodná. 3. Predbezný záver 134. Prvý odvolací dôvod je ciastocne dôvodný. C - Zrusenie napadnutého rozsudku 135. Ako vyplýva z vyssie uvedených úvah, tri odvolacie dôvody spolocnosti Solvay sú do velkej miery dôvodné. Dôvodnost kazdého z týchto odvolacích dôvodov sama osebe odôvodnuje zrusenie napadnutého rozsudku v celom rozsahu. D - Posúdenie zaloby podanej v prvostupnovom konaní 136. Podla clánku 61 prvého odseku statútu Súdneho dvora Súdny dvor môze sám vydat konecný rozsudok, ak to stav konania dovoluje. 137. V prejednávanej veci ide o taký prípad. Vsetkými skutkovými a právnymi otázkami potrebnými pre rozhodnutie o zalobe spolocnosti Solvay sa uz zaoberal Vseobecný súd v prvostupnovom konaní a úcastníci konania mali moznost vyjadrit sa k nim. Preto nie je potrebné, aby Súdny dvor vrátil vec Vseobecnému súdu, ale môze sám rozhodnút o zalobe spolocnosti Solvay o neplatnost sporného rozhodnutia. Vzhladom na mimoriadnu dlzku konania, ktoré od setrení Komisie vykonaných v apríli 1989 do dnesného dna trvá dvadsatdva rokov, sa javí byt vhodné, aby Súdny dvor túto moznost vyuzil. 138. V rámci nasledujúcich úvah sa budem zaoberat platnostou sporného rozhodnutia iba z troch konkrétnych hladísk: prístup k spisu (cast 1), právo byt vypocutý (cast 2) a dlzka konania (cast 3). 1. O práve na prístup k spisu 139. Bolo preukázané, ze prístup k spisu, ktorý bol poskytnutý spolocnosti Solvay pred prijatím sporného rozhodnutia, nesplnal právne poziadavky.([119]119) 140. Ako uz bolo uvedené, nemozno vylúcit, ze Solvay by v stratených castiach spisu, ktorých obsah nie je známy, mohla nájst informácie, ktoré by mohli byt uzitocné pre jej obhajobu. To platí tým skôr, ze Komisia sama vychádza z predpokladu, ze niektoré chýbajúce kartotéky obsahovali "korespondenciu podla clánku 11 nariadenia c. 17", cize ziadosti o informácie, ktoré Komisia adresovala rôznym podnikom, a odpovede týchto podnikov.([120]120) Takéto pripomienky tretích osôb mohli obsahovat uzitocné informácie na úcely posúdenia dohody uzatvorenej medzi spolocnostami Solvay a CFK, hoci len pokial ide o závaznost a dlzku trvania porusenia a urcenie výsky pokuty ulozenej Komisiou. Treba osobitne poukázat na to, ze údaje, ktoré uviedla Komisia v napadnutom rozhodnutí v súvislosti s dlzkou trvania porusenia, boli neúplné a navzájom si odporovali.([121]121) 141. V dôsledku toho bolo prinajmensom mozné, ze správne konanie by viedlo k odlisnému výsledku, ak by bol zabezpecený nálezitý prístup k spisu, hoci len pokial ide o výsku ulozenej pokuty. 142. V dôsledku toho treba sporné rozhodnutie v celom rozsahu zrusit, a to uz len pre procesné vady súvisiace s prístupom k spisu a so stratou castí spisu. 2. O práve byt vypocutý 143. Tiez nie je sporné, ze Komisia spolocnost Solvay pred prijatím napadnutého rozhodnutia znovu nevypocula, hoci to mala urobit.([122]122) Táto procesná vada úzko súvisí s nedostatocným prístupom k spisu. 144. Nemozno vylúcit, ze správne konanie by viedlo k odlisnému výsledku, ak by Komisia spolocnosti Solvay v roku 2000 po poskytnutí nálezitého prístupu k spisu umoznila predlozit pripomienky k výhradám, ktoré jej útvary opät vzniesli.([123]123) 145. Aj z tohto dôvodu treba napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu zrusit. 3. O zásade primeranej lehoty 146. Napokon, pokial ide o dlzku konania, treba ju posúdit s prihliadnutím na vsetky okolnosti prejednávanej veci.([124]124) 147. Treba poukázat na to, ze Komisia bola v prejednávanej veci v období od zrusenia svojho prvého rozhodnutia o ulození pokút (rozhodnutie 91/298) do vyhlásenia prvého rozsudku Súdneho dvora v odvolacom konaní([125]125) úplne necinná. Z tohto dôvodu márne uplynuli styri roky a sedem mesiacov.([126]126) 148. Túto necinnost Komisie nemozno odôvodnit tým, ze podala odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo prvé rozhodnutie o ulození pokút zrusené. Komisia je nepochybne oprávnená vyuzit vsetky dostupné právne prostriedky a v prípade, ak v prvostupnovom konaní nemala úspech, podat odvolanie na Súdny dvor. To vsak neznamená, ze pocas konania o tomto odvolaní môze byt v správnom konaní necinná.([127]127) 149. Odvolanie nemá odkladný úcinok (clánok 60 prvý odsek statútu Súdneho dvora). V dôsledku toho bola Komisia podla clánku 233 ods. 1 ES (teraz clánok 266 ods. 1 ZFEÚ) povinná od 29. júna 1995, ked bol vyhlásený prvostupnový rozsudok vydaný vo veci T-31/91, prijat vsetky opatrenia potrebné na vykonanie zrusujúceho rozsudku. Na základe zásady dobrej správy vecí verejných bola Komisia tiez povinná bud bezodkladne prijat nové rozhodnutie vo veci samej, alebo správne konanie zastavit. 150. Komisia mohla namiesto toho, aby cakala az do apríla 2000, bez akýchkolvek tazkostí pokracovat v správnom konaní uz od júna 1995.([128]128) Stacilo by, ak by v novom rozhodnutí o ulození pokuty uviedla, ze v prípade, ak bude mat v odvolacom konaní úspech, toto rozhodnutie zanikne. 151. Za týchto okolností som dospela k záveru, ze dlzka správneho konania bola v tomto prípade neprimeraná uz len pre necinnost Komisie, ktorá trvala takmer pät rokov - od júla 1995 do apríla 2000. Ako som uz uviedla,([129]129) v dôsledku toho netreba skúmat dlzku ostatných fáz konania alebo celkovú dlzku konania.([130]130) 152. Uvedené porusenie zásady primeranej lehoty je vsak dôvodom na zrusenie sporného rozhodnutia iba v prípade, ak mala dlzka konania vplyv na moznost dotknutého podniku obhajovat sa.([131]131) Dôkazné bremeno v tomto smere spocíva na podniku. 153. Poziadavky stanovené Súdnym dvorom v tejto oblasti sú vo vseobecnosti prísne:([132]132) argumentácia dotknutého podniku musí byt zalozená na presvedcivých dôkazoch a nesmie byt abstraktná a nepresná.([133]133) Ak sa teda, ako napríklad v tomto prípade, tvrdí, ze moznost podniku obhajovat sa bola obmedzená odchodom jeho bývalých zamestnancov, treba v zásade uviest ich mená, funkcie, ako aj dátum ich odchodu; tiez je potrebné specifikovat povahu a rozsah informácií alebo vysvetlení, ktoré mohli títo bývalí zamestnanci poskytnút, ako aj okolnosti, v dôsledku ktorých nemohli vypovedat.([134]134) 154. Je nesporné, ze Solvay v tomto sporovom konaní pred súdmi Únie takéto podrobné informácie nepredlozila. 155. V prejednávanej veci vsak nemozno prehliadnut skutocnost, ze v case prijatia druhého rozhodnutia o ulození pokuty, cize koncom roka 2000, uz uplynulo desat az trinást rokov od obdobia od roku 1987 do roku 1990, pocas ktorého sa mala Solvay podielat na karteli. Ked bol spolocnosti Solvay napokon v roku 2005 spis sprístupnený v kancelárii Vseobecného súdu, uplynulo dokonca pätnást az osemnást rokov od obdobia, v ktorom malo dôjst k protiprávnemu konaniu konstatovanému Komisiou. 156. Je zrejmé, ze pamät zamestnancov - a najmä bývalých zamestnancov - sa po uplynutí takejto doby zhorsila. 157. V prvostupnovom konaní vsak Solvay navrhla Vseobecnému súdu, ze mu oznámi presné mená vedúcich zamestnancov, ktorých zamestnávala vo svojom oddelení výroby hydrogénuhlicitanu pocas sporného obdobia, ako aj dátum ich odchodu alebo úmrtia. 158. Vzhladom na okolnosti vlastné prejednávanej veci nebolo mozné od spolocnosti Solvay spravodlivo pozadovat nijaký doplnujúci dôkaz. 159. Skutocnost, ze odvolatelka neoznámila podrobné údaje týkajúce sa udalostí a dôkazov, ktoré by mohli jej bývalí zamestnanci objasnit, jej nemozno vycítat. Táto spolocnost totiz este stále nepozná vsetky casti spisu, ktoré jej mali byt poskytnuté.([135]135) Nemozno od nej vyzadovat, aby preukázala, ci a prípadne do akej miery jej bývalí zamestnanci mohli poskytnút informácie týkajúce sa stratených castí spisu, ktorých obsah je nie je známy a ku ktorým pocas konania vôbec nemala prístup. 160. Poziadavky týkajúce sa preukázania vplyvu na moznost obhajovat sa v dôsledku uplynutia casu vo vseobecnosti nesmú pre dotknutý podnik prakticky znemoznovat alebo neprimerane stazovat predlozenie akéhokolvek dôkazu. 161. Vzhladom na nenapravitelnú stratu casti spisu, ktorá pravdepodobne obsahovala korespondenciu Komisie s tretími podnikmi,([136]136) nemozno vylúcit, ze bývalí zamestnanci spolocnosti Solvay by mohli byt v prípade, ak by boli k dispozícii, uzitocní pre jej obhajobu. Najmä nemozno vylúcit, ze títo zamestnanci by mohli poskytnút informácie týkajúce sa súvislostí, ktoré zo samotných listinných dôkazov nevyplynuli. 162. Vzhladom na vsetky uvedené úvahy existuje dostatocný pocet dôkazov, ktoré potvrdzujú záver, ze neprimeraná dlzka konania mala vplyv na moznosti spolocnosti Solvay obhajovat sa pred Komisiou. Táto okolnost je sama osebe dôvodom na zrusenie sporného rozhodnutia. 4. Predbezný záver 163. Uz zo skúmania viacerých právnych otázok, na ktoré poukázala odvolatelka v prvostupnovom konaní v súvislosti s prístupom k spisu, právom byt vypocutý a dlzkou konania, vyplýva, ze sporné rozhodnutie Komisie (rozhodnutie 2003/5) treba v celom rozsahu zrusit. Nie je teda potrebné zaoberat sa ostatnými zalobnými dôvodmi, ktoré Solvay uviedla v prvostupnovom konaní. V - O návrhoch na znízenie pokuty 164. Okrem zrusenia napadnutého rozsudku a sporného rozhodnutia([137]137) Solvay navrhla aj zrusenie alebo podstatné znízenie pokuty, ktorej výsku Vseobecný súd zmenil, ako zadostucinenie za závaznú ujmu, ktorá jej vznikla v dôsledku mimoriadnej dlzky konania. 165. Vzhladom na mnou navrhnuté riesenie, ktoré predpokladá zrusenie napadnutého rozsudku([138]138) a sporného rozhodnutia,([139]139) nie je potrebné rozhodnút o tomto osobitnom návrhu spolocnosti Solvay. Pre úplnost ho vsak subsidiárne nizsie rozoberiem. A - Úvodná poznámka 166. Pokial ide o otázku neprimeranej dlzky konania, z judikatúry Súdneho dvora mozno vyvodit dva rozdielne prístupy. Vo veci Baustahlgewebe, v ktorej bola dotknutému podniku ulozená pokuta, Súdny dvor tomuto podniku priznal znízenie pokuty.([140]140) Naproti tomu vo veci Der Grüne Punkt, v ktorej takáto pokuta nebola ulozená, Súdny dvor mohol dotknutý podnik iba odkázat na zalobu o náhradu skody podla clánku 268 ZFEÚ a clánku 340 druhého odseku ZFEÚ (pôvodný clánok 235 ES a pôvodný clánok 288 druhý odsek ES).([141]141) 167. Na pojednávaní Komisia uviedla, ze uprednostnuje druhý prístup, ktorý bol pouzitý vo veci Der Grüne Punkt. Svoje stanovisko odôvodnila tým, ze je potrebné zabezpecit úcinné dodrziavanie sútazného práva. Znízenie pokuty by podla jej názoru narusilo úcinnost uplatnovania európskych pravidiel hospodárskej sútaze. 168. Táto námietka nie je presvedcivá. 169. Na jednej strane je pravda, ze dodrziavanie európskych pravidiel hospodárskej sútaze, ktoré sú nevyhnutné pre fungovanie vnútorného trhu,([142]142) je nepochybne základným cielom Zmlúv.([143]143) Úcinné a odstrasujúce sankcie sú nevyhnutné na dosiahnutie tohto ciela. 170. Na druhej strane v konaní, akým je správne konanie vo veci hospodárskej sútaze, ktoré má znaky trestného konania,([144]144) je nevyhnutné osobitne prihliadat na základné procesné záruky. Na zabezpecenie dodrziavania sútazného práva mozno pouzit len prostriedky, ktoré sú v súlade s poziadavkami právneho státu. V dôsledku toho v prípade porusenia základného práva, akým je právo na prejednanie veci v primeranej lehote, v konaní vo veci hospodárskej sútaze sa dotknutý podnik môze domáhat úcinného prostriedku nápravy. 171. Urcenie primeranej sankcie v prípade prekrocenia primeranej dlzky konania musí teda nevyhnutne zodpovedat protichodným poziadavkám týkajúcim sa jednak dodrziavania sútazného práva a jednak existencie úcinného prostriedku nápravy v prípade porusenia základného práva. 172. Z dôvodov hospodárnosti konania a s cielom zabezpecit dotknutému podniku okamzitú a úcinnú nápravu by mal Súdny dvor v prípadoch, v ktorých je to mozné, cize vo veciach, v ktorých boli ulozené pokuty, pokracovat v uplatnovaní prístupu, ktorý nacrtol v rozsudku Baustahlgewebe.([145]145) 173. Poziadavka úcinného uplatnovania sútazného práva je splnená, kedze konstatovanie o porusení pravidiel hospodárskej sútaze a povinnost dotknutého podniku upustit od protiprávneho konania v takom prípade nie sú dotknuté.([146]146) Odstrasujúci úcinok pokuty pôvodne stanovenej Komisiou alebo Vseobecným súdom vo vztahu k ostatným hospodárskym subjektom zostáva zachovaný. Súdny dvor nespochybnuje primeranost jej výsky vo vztahu k skutocnostiam, ktoré predstavujú porusenie pravidiel hospodárskej sútaze. Prístup pouzitý vo veci Baustahlgewebe má za následok iba poskytnutie urcitého zadostucinenia vo forme znízenia pôvodnej pokuty o sumu povazovanú za spravodlivé zadostucinenie za neprimeranú dlzku konania.([147]147) B - Znízenie pokuty 174. Rozsudok Baustahlgewebe([148]148) je v konecnom dôsledku zalozený na neobmedzenej právomoci Súdneho dvora, ktorá mu vyplýva z clánku 261 ZFEÚ, pokial ide o sankcie ulozené vo veciach hospodárskej sútaze na základe clánku 17 nariadenia c. 17.([149]149) Súdny dvor teda môze podla vlastného uvázenia zrusit, znízit alebo zvýsit ulozenú pokutu alebo penále. 175. Na základe rozsudku Baustahlgewebe treba najprv posúdit dlzku konania (k tomu pozri cast 1) a následne urcit rozsah prípadného znízenia pokuty (k tomu pozri cast 2). 1. O neprimeranej dlzke správneho a sporového konania 176. Ako som uz uviedla,([150]150) primeranost dlzky konania treba posúdit v závislosti od okolností vlastných kazdej veci, a najmä v závislosti od významu sporu pre dotknuté osoby, zlozitosti veci a od správania zalobcu a príslusných orgánov. 177. V tejto súvislosti treba samostatne skúmat jednotlivé fázy konania; okrem toho je potrebné celkovo posúdit aj dlzku správneho a sporového konania.([151]151) 178. Spomedzi rôznych fáz konania môzu byt z hladiska dodrzania zásady primeranej lehoty problematické najmä dve jeho fázy: obdobie úplnej necinnosti Komisie pocas prvého odvolacieho konania (konanie v spojených veciach C-287/95 P a C-288/95 P) a druhé konanie pred Vseobecným súdom (konanie vo veci T-58/01).([152]152) 179. Uz bolo preukázané,([153]153) ze necinnost Komisie pocas prvého odvolacieho konania, ktorá trvala od júla 1995 do apríla 2000, cize styri roky a sedem mesiacov, predstavovala porusenie zásady primeranej lehoty vo vztahu k spolocnosti Solvay. Preto na úcely tohto konania nie je rozhodujúce, ci pocas tohto obdobia porusil zásadu primeranej lehoty aj Súdny dvor vzhladom na to, ze odvolacie konanie trvalo styri roky a sedem mesiacov. 180. Pokial ide o druhé konanie pred Vseobecným súdom (vec T-58/01), jeho dlzka, ktorá predstavuje osem rokov a devät mesiacov, sa uz na prvý pohlad javí ako neúnosná. 181. Ako správne zdôraznuje odvolatelka, takúto dlzku konania nemozno v tomto prípade odôvodnit akoukolvek zlozitostou veci. Vseobecný súd konal iba s dvoma úcastníkmi konania; preklady boli potrebné iba v minimálnom rozsahu([154]154) a skutkové a právne otázky vznesené úcastníkmi konania neboli mimoriadne zlozité. Toto konanie síce súviselo so súbezným konaním vo veci T-57/01, avsak zhodnost mnohých zalobných dôvodov uvedených v oboch veciach musela mat pre tieto konania synergický efekt, a teda mala toto konanie skôr urýchlit ako spomalit. 182. Dlzka konania je iste do znacnej miery odôvodnená tým, ze spolocnosti Solvay bolo potrebné pocas sporového konania umoznit prístup k správnemu spisu.([155]155) Je vsak úplne neprípustné, aby táto cast konania trvala jeden a pol roka alebo, ak vezmeme do úvahy aj pripomienky, ktoré predlozili úcastníci konania,([156]156) dokonca az dva roky. Táto strata casu nesmie byt na úkor spolocnosti Solvay. Vseobecný súd mal prípadne urcit Komisii presné lehoty a v prípade ich nedodrzania voci nej vyvodit príslusné dôsledky. 183. Okrem toho mozno identifikovat viacero období, pocas ktorých bol Vseobecný súd v prvostupnovom konaní takmer necinný. Ako príklad mozno uviest, ze od predlozenia pripomienok Komisie týkajúcich sa uzitocnosti niektorých dokumentov pre obhajobu spolocnosti Solvay po zacatie ústnej casti konania uplynulo dvadsatdevät mesiacov.([157]157) Tiez treba spomenút, ze od pojednávania, ktoré sa konalo 26. júna 2008, po vyhlásenie napadnutého rozsudku, ktoré sa konalo 17. decembra 2009,([158]158) uplynulo osemnást mesiacov. 184. Je zrejmé, ze problémy vnútornej organizácie Vseobecného súdu, napríklad také, ktoré súvisia s pravidelným obmienaním sudcov alebo s prekázkami výkonu ich funkcie, nesmú byt na úkor úcastníkov konania.([159]159) 185. Za týchto okolností bola v tomto prípade dlzka tak správneho, ako aj sporového konania neprimeraná. 186. Tento záver potvrdzuje analýza celkovej dlzky vsetkých fáz správneho a sporového konania: - Podla judikatúry Európskeho súdu pre ludské práva týkajúcej sa clánku 6 ods. 1 EDLP sa dlzka konania musí pocítat od okamihu, ked boli vo vztahu k spolocnosti Solvay prijaté opatrenia, ktoré boli zalozené na podozreniach voci nej a mali pre jej postavenie znacné dôsledky.([160]160) V tomto prípade tento okamih nastal dávno pred oznámením o výhradách (ktoré predstavovalo oficiálne "obvinenie"): tento okamih pripadá na den, ked Komisia vykonala setrenia v priestoroch spolocnosti Solvay v apríli 1989,([161]161) - odvtedy konanie nebolo ani raz prerusené, - za okamih ukoncenia konania mozno povazovat den vyhlásenia rozsudku Súdneho dvora v prejednávanej veci.([162]162) 187. Ku dnesnému dna teda celková dlzka konania uz dosiahla dvadsatdva rokov. Netreba sa zaoberat otázkou, ci takáto dlzka konania vôbec môze byt odôvodnená. V kazdom prípade by takéto odôvodnenie muselo byt zalozené na výnimocných okolnostiach, ako je osobitná zlozitost posudzovaných skutkových alebo právnych otázok alebo skutocnost, ze dotknutý podnik je do znacnej miery tiez zodpovedný za predlzenie niektorých fáz konania. Takéto okolnosti v tomto prípade zjavne nenastali. 188. Iba na okraj poznamenávam, ze samotná skutocnost, ze predmetné stíhanie este nie je premlcané, nemôze odôvodnovat celkovú dlzku konania.([163]163) Premlcacia doba totiz urcuje maximálnu dobu, pocas ktorej mozno prijat opatrenia smerujúce k ulozeniu pokuty za porusenie európskych pravidiel hospodárskej sútaze. Zásada primeranej lehoty aj pred uplynutím premlcacej doby vyzaduje vedenie vysetrovania a prijímanie rozhodnutí bez prietahov a tiez vyzaduje, aby nedochádzalo k akejkolvek neodôvodnenej necinnosti. V takomto konaní sú totiz dotknuté podniky vystavené zvýsenému tlaku a stále sa nachádzajú v neistote, pokial ide o to, kedy a s akým výsledkom sa konanie vedené proti nim skoncí. V takomto prípade im zásada primeranej lehoty poskytuje zvýsenú mieru ochrany, ktorá prekracuje rámec ochrany vyplývajúcej z premlcania stíhania.([164]164) 189. Dospela som teda k záveru, ze základné právo spolocnosti Solvay na prejednanie veci v primeranej lehote bolo porusené. 190. Na základe rozsudku Baustahlgewebe([165]165) by sa teda napadnutý rozsudok mal z dôvodu neprimeranej dlzky konania zrusit, a to prinajmensom v rozsahu, v akom ním bola ulozená pokuta vo výske 2,25 milióna eur. 2. O rozsahu znízenia pokuty 191. Z odpovedí na otázku polozenú na pojednávaní vyplýva, ze úcastníci konania majú úplne odlisný názor na rozsah prípadného znízenia pokuty v tomto prípade. Zatial co Solvay sa vzhladom na dlzku konania domáha takého znízenia pokuty, aby táto sankcia mala iba symbolický charakter, Komisia zastáva úplne odlisný názor: podla nej nemá mat symbolický charakter pokuta, ale jej znízenie. 192. Vo veci Baustahlgewebe, ktorá v súcasnosti predstavuje jediný dostupný príklad, Súdny dvor znízil pokutu iba v minimálnom rozsahu: pokuta, ktorú stanovil Súd prvého stupna na 3 milióny ECU, bola znízená o 50 000 ECU,([166]166) co predstavuje znízenie iba o 1,67 %. 193. Mám pochybnosti o tom, ci takéto obmedzené znízenie pokuty mozno vzhladom na poziadavky EDLP este povazovat za primerané. Podla judikatúry Európskeho súdu pre ludské práva týkajúcej sa clánku 6 ods. 1 EDLP, ktorú treba v práve Únie podla clánku 52 ods. 3 prvého odseku Charty základných práv brat do úvahy, je pre zadostucinenie, ktoré sa má priznat, rozhodujúce, do akej miery bola primeraná lehota prekrocená.([167]167) 194. V tomto prípade doslo k znacnému prekroceniu primeranej lehoty tak v jednotlivých fázach správneho a sporového konania posudzovaných samostatne, ako aj vo vsetkých fázach konania posudzovaných ako jeden celok: necinnost pocas správneho konania, ktorá trvala viac ako styri roky a sedem mesiacov,([168]168) prvostupnové sporové konanie, ktoré trvalo osem rokov a devät mesiacov,([169]169) a celková dlzka konania, ktorá ku dnesnému dnu predstavuje dvadsatdva rokov,([170]170) ktoré nie sú odôvodnené výnimocnými okolnostami, znacne prekracujú hranicu toho, co este mozno povazovat za primeranú lehotu. 195. Za týchto okolností pomerne obmedzené znízenie pokuty, ktoré Súdny dvor vykonal vo svojom rozsudku Baustahlgewebe a ktoré Komisia zrejme povazuje za vhodné v tomto prípade, nemozno povazovat za primerané. 196. Porusenie základného práva vyplývajúce z neprimeranej dlzky konania si vyzaduje úcinnú sankciu. V tejto súvislosti treba vziat do úvahy jednak závaznost protiprávneho konania, ktorého sa dotknutý podnik dopustil, a jednak závaznost uvedeného porusenia základného práva vyplývajúceho z neprimeranej dlzky konania.([171]171) 197. V tomto prípade treba vychádzat z toho, ze doslo k závaznému poruseniu základného práva na prejednanie veci v primeranej lehote. Táto skutocnost odôvodnuje podstatné znízenie pokuty. Zároven vsak treba mat na zreteli, ze podla konstatovaní Komisie dohoda uzatvorená medzi spolocnostami Solvay a CFK predstavovala "závazné" porusenie jedného zo základných ustanovení vnútorného trhu (clánku 81 ES).([172]172) Vzhladom na vsetky okolnosti prejednávanej veci preto povazujem za primerané znízenie pokuty o 50 %. V tejto súvislosti treba ako základ pre výpocet pokuty pouzit výsku pokuty, ktorú stanovil Vseobecný súd. 198. Preto pre prípad, ak Súdny dvor v celom rozsahu nezrusí napadnutý rozsudok a sporné rozhodnutie,([173]173) navrhujem, aby aspon znízil ulozenú pokutu vo výske 2,25 milióna eur o 50 %. VI - O trovách konania 199. Podla clánku 122 prvého odseku rokovacieho poriadku, ak je odvolanie dôvodné a Súdny dvor sám rozhodne s konecnou platnostou o veci samej, rozhodne aj o trovách konania. 200. Podla clánku 69 ods. 2 v spojení s clánkom 118 rokovacieho poriadku sa má úcastníkovi konania, ktorý vo veci nemal úspech, v zásade ulozit povinnost nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Vzhladom na to, ze Solvay navrhla ulozit Komisii povinnost nahradit trovy tak prvostupnového, ako aj odvolacieho konania, a ze Komisia v prvostupnovom ani odvolacom konaní nemala vo veci úspech, musí sa jej ulozit povinnost nahradit trovy konania prvostupnového aj odvolacieho konania. VII - Návrh 201. Vzhladom na vsetky uvedené úvahy navrhujem, aby Súdny dvor rozhodol takto: 1. Rozsudok Vseobecného súdu zo 17. decembra 2009 vo veci T-58/01, Solvay/Komisia, za zrusuje. 2. Rozhodnutie Komisie 2003/5/ES z 13. decembra 2000 sa zrusuje. 3. Komisia je povinná nahradit trovy prvostupnového aj odvolacieho konania. __________________________________________________________________ [174]1 - Jazyk prednesu: nemcina. __________________________________________________________________ [175]2 - K prvému odvolaciemu konaniu pozri rozsudok Súdneho dvora zo 6. apríla 2000, Komisia/Solvay, C-287/95 P a C-288/95 P, Zb. s. I-2391. __________________________________________________________________ [176]3 - Pozri tiez úvod návrhov, ktoré som dnesného dna predniesla vo veci Solvay/Komisia, C-109/10 P, body 1 az 6. __________________________________________________________________ [177]4 - Spolocnost Solvay SA (právna nástupkyna spolocnosti Solvay et Cie SA) je akciová spolocnost zalozená podla belgického práva, ktorá pôsobí v odvetviach farmaceutiky, chémie, plastov a spracovania. __________________________________________________________________ [178]5 - Chemische Fabrik Kalk GmbH. __________________________________________________________________ [179]6 - Podpísaný v Ríme 4. novembra 1950. __________________________________________________________________ [180]7 - Staznost, ktorú Solvay podala na Európsky súd pre ludské práva, datovaná z 26. februára 2010, je pripojená v prílohe k odvolaniu tejto spolocnosti v prejednávanej veci. __________________________________________________________________ [181]8 - Pozri v tejto súvislosti a k dalej uvedenému body 5 az 42 rozsudku Vseobecného súdu zo 17. decembra 2009, Solvay/Komisia, T-58/01, Zb. s. II-4781 (dalej oznacovaný tiez ako "napadnutý rozsudok"), ako aj bod 22 rozsudku Vseobecného súdu vydaného v súbeznej veci 17. decembra 2009, Solvay/Komisia, T-57/01, Zb. s. II-4621. __________________________________________________________________ [182]9 - Nariadenie Rady c. 17 zo 6. februára 1962: Prvé nariadenie implementujúce clánky 85 a 86 zmluvy (Ú. v. ES 13, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3). __________________________________________________________________ [183]10 - Sóda sa pouzíva pri výrobe skla (tazká sóda), ako aj v chemickom priemysle a v metalurgii (lahká sóda). Treba rozlisovat prírodnú sódu (tazká sóda) a syntetickú sódu (tazká alebo lahká sóda). Prírodná sóda sa získava drvením, cistením a kalcináciou minerálu trona. Syntetická sóda je výsledkom reakcie soli a vápenca v procese "amoniak - sóda", ktorý vyvinuli bratia Solvayovci v roku 1863. __________________________________________________________________ [184]11 - Okrem spolocnosti Solvay sa setrenia týkali aj spolocností AKZO, Chemische Fabrik Kalk (CFK), Imperial Chemical Industries (ICI), Matthes & Weber a Rhône Poulenc. Tieto setrenia sa uskutocnili na základe rozhodnutia Komisie o vykonaní setrenia z 5. apríla 1989, casti ktorého sú citované v bode 19 rozsudku Solvay/Komisia, T-57/01, uz citovaného v poznámke pod ciarou 8. __________________________________________________________________ [185]12 - Pokial ide o zneuzitie dominantného postavenia spolocnostou Solvay, ktoré konstatovala Komisia, odkazujem na svoje návrhy, ktoré som dnesného dna predniesla v súbeznej veci Solvay/Komisia (C-109/10 P), o ktorej rozhoduje Súdny dvor. __________________________________________________________________ [186]13 - Pozri v tejto súvislosti najmä body 23, 27 a 31 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [187]14 - Rozhodnutie Komisie 91/298/EHS z 19. decembra 1990 týkajúce sa konania o uplatnení clánku 85 Zmluvy EHS (IV/33.133-B: Uhlicitan sodný - Solvay, CFK) (Ú. v. ES L 152, s. 16) (dalej len "prvé rozhodnutie o ulození pokút"). Toto rozhodnutie je len jedným zo styroch rozhodnutí, ktoré Komisia v ten istý den adresovala podnikom pôsobiacim na trhu so sódou. Jedno z týchto dalsích rozhodnutí smeruje proti spolocnostiam Solvay a ICI (rozhodnutie Komisie 91/297/EHS z 19. decembra 1990 týkajúce sa konania o uplatnení clánku 85 Zmluvy EHS [IV/33.133-A: Uhlicitan sodný - Solvay, ICI, Ú. v. ES L 152, s. 1]), dalsie iba proti spolocnosti Solvay (rozhodnutie Komisie 91/299/EHS z 19. decembra 1990 týkajúce sa konania o uplatnení clánku 86 Zmluvy EHS [IV/33.133-C: Uhlicitan sodný - Solvay, Ú. v. ES L 152, s. 21]) a posledné proti spolocnosti ICI (rozhodnutie Komisie 91/300/EHS z 19. decembra 1990 týkajúce sa konania o uplatnení clánku 86 Zmluvy EHS [IV/33.133-D: Uhlicitan sodný - ICI, Ú. v. ES L 152, s. 40]). __________________________________________________________________ [188]15 - V tom case 3 milióny ECU a 1 milión ECU. __________________________________________________________________ [189]16 - Rozsudok Súdu prvého stupna z 29. júna 1995, Solvay/Komisia, T-31/91, Zb. s. II-1821, potvrdený rozsudkom Súdneho dvora zo 6. apríla 2000, Komisia/Solvay, uz citovaným v poznámke pod ciarou 2. __________________________________________________________________ [190]17 - Bod 247 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [191]18 - Komisia v roku 2000 uz neprijala rozhodnutie proti spolocnosti CFK bezpochyby preto, lebo táto spolocnost uz prestala vyrábat uhlicitan sodný. __________________________________________________________________ [192]19 - Rozhodnutie 2003/5/ES z 13. decembra 2000 týkajúce sa konania o uplatnení clánku 81 Zmluvy ES (COMP/33.133 - B: Uhlicitan sodný - Solvay, CFK) (Ú. v. ES L 10, s. 1, dalej oznacované tiez ako "sporné rozhodnutie" alebo "druhé rozhodnutie o ulození pokuty"). Komisia v ten istý den prijala aj rozhodnutie 2003/6/ES z 13. decembra 2000 týkajúce sa konania o uplatnení clánku 82 Zmluvy ES (COMP/33.133 - C: Uhlicitan sodný - Solvay) (Ú. v. ES L 10, s. 10), ktoré je predmetom súbeznej veci Solvay/Komisia, v ktorej Súdny dvor rozhoduje v druhom odvolacom konaní (C-109/10 P). __________________________________________________________________ [193]20 - Rozsudok Vseobecného súdu zo 17. decembra 2009, Solvay/Komisia, T-58/01, uz citovaný v poznámke pod ciarou 8. V ten istý den Vseobecný súd vydal aj rozsudok v súbeznej veci Solvay/Komisia, T-57/01, uz citovanej v poznámke pod ciarou 8; tento posledný uvedený rozsudok bol napadnutý odvolaním vo veci Solvay/Komisia, o ktorej tiez rozhoduje Súdny dvor (C-109/10 P). __________________________________________________________________ [194]21 - Dalej oznacovaná aj ako "odvolatelka". __________________________________________________________________ [195]22 - Nariadenie Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 a 82 Zmluvy (Ú. v. ES L 1, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205). Ako vyplýva z jeho clánku 45 druhého odseku, toto nariadenie sa uplatnuje od 1. mája 2004. __________________________________________________________________ [196]23 - Pozri body 17 az 22 návrhov, ktoré som dnesného dna predniesla vo veci C-109/10 P. __________________________________________________________________ [197]24 - Rozsudok Súdneho dvora zo 14. septembra 2010, Akzo Nobel Chemicals a Akcros Chemicals/Komisia a i., C-550/07 P, Zb. s. I-8301, bod 92; pozri tiez rozsudky Súdneho dvora z 2. októbra 2003, Thyssen Stahl/Komisia, dalej len "Thyssen Stahl", C-194/99 P, Zb. s. I-10821, bod 30, a z 3. septembra 2009, Papierfabrik August Koehler/Komisia, C-322/07 P, C-327/07 P a C-338/07 P, Zb. s. I-7191, bod 34. __________________________________________________________________ [198]25 - Charta základných práv Európskej únie bola slávnostne vyhlásená po prvý raz 7. decembra 2000 v Nice (Ú. v. ES C 364, s. 1) a po druhý raz 12. decembra 2007 v Strasburgu (Ú. v. EÚ C 303, s. 1, a Ú. v. EÚ 2010, C 83, s. 389). __________________________________________________________________ [199]26 - Body 7 a 10 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [200]27 - Body 7, 242 a 243 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [201]28 - Bod 243 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [202]29 - Bod 25 napadnutého rozsudku a odôvodnenie c. 70 sporného rozhodnutia. __________________________________________________________________ [203]30 - Body 247 a 248 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [204]31 - Body 40 az 48 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [205]32 - Body 50 a 51 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [206]33 - Body 48, 49 a 254 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [207]34 - Body 49, 246 a 256 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [208]35 - Rozsudky Súdneho dvora Aalborg Portland, uz citovaný v poznámke pod ciarou 35, bod 68, a z 1. júla 2010, Knauf Gips/Komisia, dalej len "Knauf Gips", C-407/08 P, Zb. s. I-6375, bod 22. __________________________________________________________________ [209]36 - Vseobecný súd v bodoch 245 az 248 tiez uznáva existenciu tejto procesnej vady. __________________________________________________________________ [210]37 - Pozri v tejto súvislosti clánok 41 ods. 2 písm. b) Charty základných práv. __________________________________________________________________ [211]38 - Rozsudky Súdneho dvora z 8. júla 1999, Hercules Chemicals/Komisia, dalej len "Hercules", C-51/92 P, Zb. s. I-4235, bod 78; z 2. októbra 2003, Corus UK/Komisia, dalej len "Corus UK", C-199/99 P, Zb. s. I-11177, bod 128, z 15. októbra 2002, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, nazývaný "PVC II", C-238/99 P, C-244/99 P, C-245/99 P, C-247/99 P, C-250/99 P az C-252/99 P a C-254/99 P, Zb. s. I-8375, bod 315, a Aalborg Portland, uz citovaný v poznámke pod ciarou 35, bod 104; pozri tiez rozsudky Súdu prvého stupna z 29. júna 1995, Solvay/Komisia, T-30/91, Zb. s. II-1775, bod 98, a ICI/Komisia, T-36/91, Zb. s. II-1847, bod 108. __________________________________________________________________ [212]39 - Rozsudky Súdneho dvora Hercules, uz citovaný v poznámke pod ciarou 38, bod 77, Corus UK, uz citovaný v poznámke pod ciarou 38, bod 127, a PVC II, uz citovaný v poznámke pod ciarou 38, body 317, 322 a 323. __________________________________________________________________ [213]40 - Vo veci C-109/10 P sa tretí odvolací dôvod týka stratených castí spisu, zatial co stvrtý odvolací dôvod sa týka castí spisu Komisie, do ktorých bolo mozné nahliadnut v kancelárii Vseobecného súdu (pozri v tejto súvislosti body 156 az 206 návrhov, ktoré som dnes preniesla v uvedenej veci). __________________________________________________________________ [214]41 - Clánok 6 ods. 2 ZEÚ v znení Lisabonskej zmluvy. __________________________________________________________________ [215]42 - Pozri okrem mnohých dalsích rozsudok Aalborg Portland, uz citovaný v poznámke pod ciarou 35, bod 64; v rovnakom zmysle rozsudky Súdneho dvora z 28. marca 2000, Krombach, C-7/98, Zb. s. I-1935, body 25 a 26; zo 14. februára 2008, Varec, C-450/06, Zb. s. I-581, body 44 a 46, a z 23. decembra 2009, Spector Photo Group a Van Raemdonck, C-45/08, Zb. s. I-12073, bod 43. __________________________________________________________________ [216]43 - To by skutocne prekracovalo jeho právomoc; pozri rozsudky PVC II, uz citovaný v poznámke pod ciarou 38, body 330 a 331, a Aalborg Portland, uz citovaný v poznámke pod ciarou 35, bod 77 v spojení s bodom 76. __________________________________________________________________ [217]44 - Rozsudok Aalborg Portland, uz citovaný v poznámke pod ciarou 35, bod 125; pozri v tomto zmysle tiez rozsudok Súdneho dvora zo 14. októbra 2010, Deutsche Telekom/Komisia, C-280/08 P, Zb. s. I-9555, body 77, 155 a 195, v ktorom Súdny dvor uznal prípustnost rôznych výhrad, ktorými sa Vseobecnému súdu vytýkalo, ze pouzil nesprávne právne kritériá; pozri tiez rozsudky Súdneho dvora z 25. januára 2007, Sumitomo Metal Industries a Nippon Steel/Komisia, dalej len "Sumitomo", C-403/04 P a C-405/04 P, Zb. s. I-729, bod 40; z 10. júla 2008, Bertelsmann a Sony Corporation of America/Impala, dalej len "Impala", C-413/06 P, Zb. s. I-4951, bod 117, a zo 16. decembra 2008, Masdar (UK)/Komisia, C-47/07 P, Zb. s. I-9761, bod 77. __________________________________________________________________ [218]45 - Bod 257 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [219]46 - Body 263 a 264 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [220]47 - Pozri najmä bod 262 prvú vetu napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [221]48 - Rozsudky PVC II, uz citovaný v poznámke pod ciarou 38, body 318 a 324; Aalborg Portland, uz citovaný v poznámke pod ciarou 35, bod 75, a Knauf Gips, uz citovaný v poznámke pod ciarou 35, bod 23. __________________________________________________________________ [222]49 - Rozsudok Aalborg Portland, uz citovaný v poznámke pod ciarou 35, bod 131. __________________________________________________________________ [223]50 - Rozsudky Aalborg Portland, uz citovaný v poznámke pod ciarou 35, bod 68, a Knauf Gips, uz citovaný v poznámke pod ciarou 35, bod 22. __________________________________________________________________ [224]51 - Bod 256 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [225]52 - Pozri najmä rozsudky PVC II, uz citovaný v poznámke pod ciarou 38, Aalborg Portland, uz citovaný v poznámke pod ciarou 35, Corus UK, uz citovaný v poznámke pod ciarou 38, a Knauf Gips, uz citovaný v poznámke pod ciarou 35. __________________________________________________________________ [226]53 - Rozsudky PVC II, uz citovaný v poznámke pod ciarou 38, body 318 a 324; Aalborg Portland, uz citovaný v poznámke pod ciarou 35, body 74, 75 a 131, a Knauf Gips, uz citovaný v poznámke pod ciarou 35, body 23 a 24. __________________________________________________________________ [227]54 - Bod 262 prvá veta napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [228]55 - Bod 262 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [229]56 - Body 260 az 262 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [230]57 - Rozsudok Aalborg Portland, uz citovaný v poznámke pod ciarou 35, body 127, 128 a 131. __________________________________________________________________ [231]58 - Body 262 a 263 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [232]59 - Pozri tiez body 170 az 175 a 177 návrhov, ktoré som dnes predniesla vo veci C-109/10 P. __________________________________________________________________ [233]60 - Solvay na túto skutocnost poukázala tak vo svojom odvolaní, ako aj pocas pojednávania pred Súdnym dvorom. __________________________________________________________________ [234]61 - Deutsche Solvay Werke. __________________________________________________________________ [235]62 - Pozri v tejto súvislosti odôvodnenie c. 49 sporného rozhodnutia. __________________________________________________________________ [236]63 - Je zaujímavé poznamenat, ze samotná Komisia zrejme predpokladá, ze prinajmensom niektoré zo stratených "podspisov" "obsahovali korespondenciu podla clánku 11 nariadenia c. 17", cize ziadosti o informácie, ktoré Komisia adresovala rôznym podnikom, a odpovede na predmetné otázky (pozri bod 49 napadnutého rozsudku). __________________________________________________________________ [237]64 - Pozri v tejto súvislosti rozsudky Aalborg Portland, uz citovaný v poznámke pod ciarou 35, bod 75, a Knauf Gips, uz citovaný v poznámke pod ciarou 35, bod 23, podla ktorých stací, aby dokumenty boli spôsobilé "akokolvek ovplyvnit posúdenie Komisie uvedené v prípadnom rozhodnutí, aspon pokial ide o závaznost a dlzku konania vytýkaného podniku, a teda výsku pokuty." __________________________________________________________________ [238]65 - Pozri vyssie uvedený bod 38 týchto návrhov. __________________________________________________________________ [239]66 - Pozri najmä bod 172 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [240]67 - Bod 173 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [241]68 - K tomu pozri vyssie uvedené body 23 az 49 týchto návrhov. __________________________________________________________________ [242]69 - Rozsudky Súdneho dvora z 25. januára 2007, Dalmine/Komisia, C-407/04 P, Zb. s. I-829, bod 44, a z 10. mája 2007, SGL Carbon/Komisia, C-328/05 P, Zb. s. I-3921, bod 71; pozri tiez rozsudky Súdneho dvora zo 7. júna 1983, Musique Diffusion française a i./Komisia, 100/80 az 103/80, Zb. s. 1825, bod 10; z 9. novembra 1983, Nederlandsche Banden-Industrie-Miche-lin/Komisia, dalej len "Michelin I", 322/81, Zb. s. 3461, bod 7; PVC II, uz citovaný v poznámke pod ciarou 38, bod 85, a Impala, uz citovaný v poznámke pod ciarou 44, bod 61; v rovnakom zmysle v odlisných oblastiach rozsudky Súdneho dvora z 24. októbra 1996, Komisia/Lisrestal a i., C-32/95 P, Zb. s. I-5373, bod 21; z 3. septembra 2008, Kadi a Al Barakaat International Foundation/Rada a Komisia, C-402/05 P a C-415/05 P, Zb. s. I-6351, najmä bod 348, a z 1. októbra 2009, Foshan Shunde Yongjian Housewares & Hardware/Rada, C-141/08 P, Zb. s. I-9147, bod 83. __________________________________________________________________ [243]70 - V súcasnosti sa uplatnuje clánok 27 ods. 1 a 2 nariadenia c. 1/2003. __________________________________________________________________ [244]71 - Rozsudok PVC II, uz citovaný v poznámke pod ciarou 38, bod 88. __________________________________________________________________ [245]72 - Pozri najmä body 165 a 166 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [246]73 - Pozri v tejto súvislosti body 245 az 248 napadnutého rozsudku a body 21 a 24 týchto návrhov. __________________________________________________________________ [247]74 - Rozsudok Súdu prvého stupna Solvay/Komisia, T-31/91, uz citovaný v poznámke pod ciarou 16, a rozsudok Súdneho dvora Komisia/Solvay, uz citovaný v poznámke pod ciarou 2. __________________________________________________________________ [248]75 - Rozsudky Súdu prvého stupna Solvay/Komisia, T-30/91, uz citovaný v poznámke pod ciarou 38, najmä body 99, 103 a 104, a ICI/Komisia, T-36/91, uz citovaný v poznámke pod ciarou 38, najmä body 103, 113 a 118. Tieto rozsudky boli vyhlásené v ten istý den ako rozsudok vo veci T-31/91, uz citovaný v poznámke pod ciarou 16, ktorým bolo zrusené rozhodnutie 91/298 z dôvodu vady overenia. __________________________________________________________________ [249]76 - Pozri v tejto súvislosti oznámenie uvedené v Dvanástej správe Komisie o politike hospodárskej sútaze z roku 1982, s. 40 a 41, ktorej casti sú citované v bode 244 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [250]77 - Pozri najmä rozsudok Súdu prvého stupna z 29. júna 1995, ICI/Komisia, T-37/91, Zb. s. II-1901, body 61 az 66 a 73, v ktorom bolo vylúcené porusenie práva na obhajobu. __________________________________________________________________ [251]78 - Pozri jednak rozsudok Hercules z roku 1999, uz citovaný v poznámke pod ciarou 38, body 75 a 76, a jednak jednostranný záväzok Komisie týkajúci sa prístupu k spisu uz z roku 1997 [Oznámenie Komisie o interných pravidlách spracovania ziadostí o prístup k spisu v prípadoch podla clánkov 85 a 86 Zmluvy o ES, clánkov 65 a 66 Zmluvy o ESUO a nariadenia Rady (EHS) c. 4064/89, Ú. v. ES 1997, C 23, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 136]. __________________________________________________________________ [252]79 - Body 24, 167 a 171 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [253]80 - Body 7, 242 a 243 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [254]81 - Pozri v tejto súvislosti vyssie uvedené body 23 az 48 týchto návrhov. __________________________________________________________________ [255]82 - K tomu pozri bod 28 týchto návrhov. __________________________________________________________________ [256]83 - Rozsudok PVC II, uz citovaný v poznámke pod ciarou 38, bod 179. Pokial ide konkrétne o uplatnovanie tejto zásady v súdnom konaní, pozri tiez rozsudky Súdneho dvora zo 17. decembra 1998, Baustahlgewebe/Komisia, dalej len "Baustahlgewebe", C-185/95 P, Zb. s. I-8417, bod 21; Thyssen Stahl, uz citovaný v poznámke pod ciarou 24, bod 154; Sumitomo, uz citovaný v poznámke pod ciarou 44, bod 115, a zo 16. júla 2009, Der Grüne Punkt - Duales System Deutschland/Komisia, dalej len "Der Grüne Punkt", C-385/07 P, Zb. s. I-6155, body 177 az 179; pokial ide o uplatnovanie tejto zásady v správnom konaní, pozri rozsudky Súdneho dvora z 21. septembra 2006, Nederlandse Federatieve Vereniging voor de Groothandel op Elektrotechnisch Gebied/Komisia, dalej len "FEG", C-105/04 P, Zb. s. I-8725, body 35 az 52, a z 21. septembra 2006, Technische Unie/Komisia, dalej len "Technische Unie", C-113/04 P, Zb. s. I-8831, body 40 az 57. __________________________________________________________________ [257]84 - Pozri v tomto zmysle tiez rozsudok PVC II, uz citovaný v poznámke pod ciarou 38, body 176 az 178; v rozsudku Der Grüne Punkt, uz citovanom v poznámke pod ciarou 83, body 176 az 196, Súdny dvor tiez skúmal primeranost dlzky konania, hoci nemala nijaký vplyv na výsledok sporu. __________________________________________________________________ [258]85 - Rozsudky Baustahlgewebe, uz citovaný v poznámke pod ciarou 83, bod 29; PVC II, uz citovaný v poznámke pod ciarou 38, bod 187; Thyssen Stahl, uz citovaný v poznámke pod ciarou 24, bod 155; Sumitomo, uz citovaný v poznámke pod ciarou 44, bod 116, a Der Grüne Punkt, uz citovaný v poznámke pod ciarou 83, bod 181. __________________________________________________________________ [259]86 - Rozsudky Thyssen Stahl, uz citovaný v poznámke pod ciarou 24, bod 156; Sumitomo, uz citovaný v poznámke pod ciarou 44, bod 117, a Der Grüne Punkt, uz citovaný v poznámke pod ciarou 83, bod 182. Pozri tiez rozsudok PVC II, uz citovaný v poznámke pod ciarou 38, bod 188. __________________________________________________________________ [260]87 - Pozri v tomto zmysle rozsudok PVC II, uz citovaný v poznámke pod ciarou 38, bod 184, ako aj rozsudky citované v poznámke pod ciarou 83 - FEG, najmä body 37, 38 a 40, a Technische Unie, najmä body 42, 43 a 45. __________________________________________________________________ [261]88 - Tým nie je dotknutá otázka, aké dôsledky treba z takejto procesnej vady vyvodit; k tomu pozri nizsie uvedené body 91 az 124 a 164 az 197 týchto návrhov. __________________________________________________________________ [262]89 - Súdny dvor síce v rozsudku PVC II, uz citovanom v poznámke pod ciarou 38, body 229 a 230, túto otázku definitívne nevyriesil, ale z judikatúry Európskeho súdu pre ludské práva jednoznacne vyplýva, ze celkové posúdenie dlzky konania je relevantné. Pozri v tejto súvislosti najmä rozsudok Eckle z 15. júla 1982, séria A c. 51: ESLP poukázal na celkovú dlzku sporných konaní (body 79 a 80) a uviedol, ze dlzka konania "sa vztahuje na celé predmetné konanie, vrátane opravného konania" (bod 76). V rozsudku z 20. marca 2009, Gorou (c. 2, velká komora), bolo konstatované porusenie clánku 6 ods. 1 EDLP "z dôvodu celkovej dlzky konania" (bod 46). Pozri v rovnakom zmysle rozsudok z 15. februára 2008, Kakamoukas a i. (velká komora), ktorý vychádza z "výpoctu celkovej dlzky sporných konaní" (bod 32). __________________________________________________________________ [263]90 - K tomu pozri chronologický prehlad uvedený v bode 11 týchto návrhov. __________________________________________________________________ [264]91 - Celková dlzka konania vo veci nazývanej "PVC" vsak bola velmi podobná ako v tomto prípade, kedze prvé setrenia Komisie sa uskutocnili v októbri 1983 (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 20. apríla 1999, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, T-305/94 az T-307/94, T-313/94 az T-316/94, T-318/94, T-325/94, T-328/94, T-329/94 a T-335/94, Zb. s. II-931) a posledný rozsudok v tomto konaní (rozsudok PVC II, uz citovaný v poznámke pod ciarou 38) bol vydaný v októbri 2002. __________________________________________________________________ [265]92 - Rozsudky Súdneho dvora z 9. septembra 2008, FIAMM a FIAMM Technologies/Rada a Komisia, C-120/06 P a C-121/06 P, Zb. s. I-6513, bod 96; zo 16. júla 2009, Komisia/Schneider Electric, C-440/07 P, Zb. s. I-6413, bod 135; z 20. mája 2010, Gogos/Komisia, C-583/08 P, Zb. s. I-4469, bod 30, zo 16. decembra 2010, AceaElectrabel/Komisia, C-480/09 P, Zb. s. I-13355, bod 77. __________________________________________________________________ [266]93 - Aj ked bola táto sporná otázka tiez predmetom iných castí prvého odvolacieho dôvodu, tvrdeniami úcastníkov konania, ktoré sa týkajú tejto otázky, sa budem zaoberat iba v rámci tejto tretej casti prvého odvolacieho dôvodu. __________________________________________________________________ [267]94 - Bod 113 napadnutého rozsudku; pozri tiez body 120 az 122 tohto rozsudku. __________________________________________________________________ [268]95 - Rozsudky Baustahlgewebe, uz citovaný v poznámke pod ciarou 83, bod 49, a Der Grüne Punkt, uz citovaný v poznámke pod ciarou 83, bod 193; pokial ide konkrétne o súvislost s právom na obhajobu, pozri rozsudky FEG, uz citovaný v poznámke pod ciarou 83, najmä body 42, 43 a 60 az 62, a Technische Unie, uz citovaný v poznámke pod ciarou 83, najmä body 47, 48 a 69 az 71. __________________________________________________________________ [269]96 - Vysvetlivky k Charte základných práv (Ú. v. ES 2007, C 303, s. 17), pozri najmä vysvetlivku k clánku 47 ods. 2 na s. 30. __________________________________________________________________ [270]97 - V rozsudku Kudla z 26. októbra 2000 (Zbierka rozsudkov a rozhodnutí, 2000-XI, bod 154) Európsky súd pre ludské práva (Velká komora) uznal, ze "v súcasnosti v právnych poriadkoch zmluvných státov neexistuje prevazujúci systém prostriedkov nápravy v prípade neprimeranej dlzky konania"; pozri tiez rozsudok ESLP z 31. marca 2009, Simaldone (staznost c. 22644/03, bod 78). V rámci Rady Európy Európska komisia pre demokraciu prostredníctvom práva (Benátska komisia) uskutocnila v roku 2006 porovnávaciu stúdiu (stúdia c. 316/2004 dostupná na internetovej stránke tejto komisie na adrese http://www.venice.coe.int/docs/2006/CDL-AD(2006)036rev-f.pdf, posledný prístup 26. januára 2011). K rôznym prístupom v rámci Európskej únie pozri tiez návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Léger 3. februára 1998 vo veci Baustahlgewebe, uz citovanej v poznámke pod ciarou 83, body 52 a 53. __________________________________________________________________ [271]98 - Rozsudky ESLP Eckle, uz citovaný v poznámke pod ciarou 89, bod 94, a z 13. novembra 2008, Ommer (c. 1) (staznost c. 10597/03), bod 68; pozri tiez uznesenie ESLP zo 17. novembra 2005, Sprotte (staznost c. 72438/01). __________________________________________________________________ [272]99 - Rozsudky ESLP z 10. novembra 2005, Dzelili (staznost c. 65745/01), bod 103; z 24. februára 2005, Ohlen (staznost c. 63214/00), body 29 a 30, a Ommer (c. 1), uz citovaný v poznámke pod ciarou 98, bod 68; uznesenie ESLP z 12. júna 2008, Menelaou (staznost c. 32071/04); pozri v rovnakom zmysle uz predtým rozsudok Eckle, uz citovaný v poznámke pod ciarou 89, bod 67, v ktorom sa v zásade v kazdom prípade pripústa zmiernenie trestu ako zadostucinenie. Pozri tiez body 119 az 123 stúdie Benátskej komisie c. 316/2004, uz citovanej v poznámke pod ciarou 97. __________________________________________________________________ [273]100 - Rozsudok ESLP z 21. júna 1983, Eckle (clánok 50), séria A, c. 65, bod 24. __________________________________________________________________ [274]101 - Rozsudok ESLP (velká komora) z 23. novembra 2006, Jussila (staznost c. 73053/01), bod 43. __________________________________________________________________ [275]102 - Pozri v tomto zmysle tiez clánok 41 EDLP [(v ktorom sa hovorí o "náprave" týchto dôsledkov)]. __________________________________________________________________ [276]103 - Význam úcinného uplatnovania clánkov 101 ZFEÚ a 102 ZFEÚ (pôvodné clánky 81 ES a 82 ES) bol nedávno zdôraznený napríklad v rozsudkoch z 11. júna 2009, X BV, C-429/07, Zb. s. I-4833, body 33 az 35, a zo 7. decembra 2010, VEBIC, C-439/08, Zb. s. I-12471, najmä body 59 a 61. __________________________________________________________________ [277]104 - Rozsudok Der Grüne Punkt, uz citovaný v poznámke pod ciarou 83, bod 194. Pokial ide o trestné konanie vo vseobecnosti, pozri v tomto zmysle tiez body 228 az 232 stúdie Benátskej komisie, uz citovanej v poznámke pod ciarou 97; v bode 241 Benátska komisia zdôraznuje, ze oslobodenie a zastavenie trestného stíhania by mali byt výnimocnými opatreniami. __________________________________________________________________ [278]105 - Rozsudok Der Grüne Punkt, uz citovaný v poznámke pod ciarou 83, bod 194. __________________________________________________________________ [279]106 - Návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Bot 31. marca 2009 vo veci Der Grüne Punkt, uz citovanej v poznámke pod ciarou 83, body 305 a 306; Súdny dvor na túto analýzu výslovne poukázal v bode 194 rozsudku, ktorý vydal v uvedenej veci. __________________________________________________________________ [280]107 - Pozri vyssie uvedený bod 88 a judikatúru citovanú poznámke pod ciarou 92 týchto návrhov. __________________________________________________________________ [281]108 - Body 114 az 116 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [282]109 - Rozsudky Súdneho dvora zo 7. júna 2007, Wunenburger/Komisia, C-362/05 P, Zb. s. I-4333, bod 80, a Gogos/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 92, bod 35. __________________________________________________________________ [283]110 - Rozsudky Aalborg Portland, uz citovaný v poznámke pod ciarou 35, body 47 az 49; Wunenberger/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 109, bod 66; Sumitomo, uz citovaný v poznámke pod ciarou 44, bod 38, a Komisia/Schneider Electric, uz citovaný v poznámke pod ciarou 92, bod 103. __________________________________________________________________ [284]111 - Z podobného prístupu vychádzajú uz rozsudky FEG, uz citovaný v poznámke pod ciarou 83, body 45 az 49, a Technische Unie, uz citovaný v poznámke pod ciarou 83, body 50 az 54, z ktorých vyplýva, ze Vseobecný súd musí vziat do úvahy ovplyvnenie moznosti dotknutého podniku bránit sa vo vsetkých fázach správneho konania. __________________________________________________________________ [285]112 - Body 115 a 116 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [286]113 - Body 118 az 121 napadnutého rozsudku (skutocnost, ze ide o predchádzajúce súdne konanie týkajúce sa rozhodnutia 91/298, je zrejmá najmä z úvodného bodu 118). __________________________________________________________________ [287]114 - Pozri v tejto súvislosti clánok 256 ZFEÚ; clánok 58 prvý odsek Statútu Súdneho dvora a clánok 112 ods. 1 prvý pododsek písm. c) Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, ako aj rozsudky Súdneho dvora Aalborg Portland, uz citovaný v poznámke pod ciarou 35, bod 50; z 25. októbra 2007, Komninou a i./Komisia, C-167/06 P, Zb. s. I-141*, bod 41, a zo 17. júna 2010, Lafarge/Komisia, C-413/08 P, Zb. s. I-5361, bod 16. __________________________________________________________________ [288]115 - Pokial ide o clánok 6 EDLP a clánok 6 ods. 1 ZEÚ, pozri tiez vyssie uvedený bod 28 týchto návrhov. __________________________________________________________________ [289]116 - Rozsudky Súdneho dvora z 18. januára 2007, PKK a KNK/Rada, C-229/05 P, Zb. s. I-439, bod 37; z 22. novembra 2007, Sniace/Komisia, C-260/05 P, Zb. s. I-10005, bod 37, a Lafarge/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 114, bod 17. __________________________________________________________________ [290]117 - Vo francúzskom origináli: "La requérante estime dčs lors que le dépassement manifeste du délai raisonnable dans la présente procédure... ne peut qu'entraîner l'annulation pure et simple de la décision attaquée..." (bod 89 zaloby v prvostupnovom konaní citovaný v bode 47 odvolania spolocnosti Solvay). __________________________________________________________________ [291]118 - Bod 209 zaloby podanej v prvostupnovom konaní (ktorej cast cituje Solvay v bode 49 odvolania) znie: "[S]i, par impossible, le Tribunal devait rejeter l'ensemble des moyens d'annulation développés par la requérante, la requérante invite le Tribunal ŕ prendre en compte... l'ensemble des considérations présentées dans la présente requęte au titre des moyens d'annulation dans son appréciation de la nécessité d'infliger une amende ŕ la requérante et du montant de celle-ci... [Pre prípad, ak by Vseobecný súd predsa zamietol vsetky zalobné dôvody týkajúce sa zrusenia, ktoré zalobkyna uviedla, zalobkyna vyzýva Vseobecný súd, aby pri posudzovaní nevyhnutnosti ulozenia pokuty zalobkyni a jej výsky vzal do úvahy... vsetky úvahy uvedené v tejto zalobe v rámci zalobných dôvodov týkajúcich sa zrusenia]." __________________________________________________________________ [292]119 - Pozri vyssie uvedené body 21 az 24 týchto návrhov. __________________________________________________________________ [293]120 - Bod 49 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [294]121 - Body 296 az 303 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [295]122 - Pozri vyssie uvedené body 21 a 65 týchto návrhov. __________________________________________________________________ [296]123 - Pozri vyssie uvedené body 54 az 70 týchto návrhov. __________________________________________________________________ [297]124 - Pozri vyssie uvedený bod 80 a poznámku pod ciarou 85 týchto návrhov. __________________________________________________________________ [298]125 - Rozsudok Komisia/Solvay zo 6. apríla 2000, uz citovaný v poznámke pod ciarou 2. __________________________________________________________________ [299]126 - Pozri v tejto súvislosti chronologický prehlad uvedený v bode 11 týchto návrhov. __________________________________________________________________ [300]127 - Ako Solvay správne uviedla v prvostupnovom konaní (pozri bod 93 napadnutého rozsudku). V rozsudku PVC II, uz citovanom v poznámke pod ciarou 38, najmä v bodoch 204 a 205, sa Súdny dvor k tejto otázke nevyjadril, pretoze odvolatelia takúto výhradu nevzniesli. __________________________________________________________________ [301]128 - V apríli 2000 Súdny dvor vydal rozsudok vo veci Komisia/Solvay, uz citovaný v poznámke pod ciarou 2. __________________________________________________________________ [302]129 - Pozri vyssie uvedený bod 81 týchto návrhov. __________________________________________________________________ [303]130 - K dlzke prvostupnového konania pred Vseobecným súdom vo veci T-58/01 a k celkovému posúdeniu dlzky konania pozri nizsie uvedené body 176 az 189 týchto návrhov. __________________________________________________________________ [304]131 - Pozri vyssie uvedené body 92 az 106 týchto návrhov. __________________________________________________________________ [305]132 - Rozsudky FEG, uz citovaný v poznámke pod ciarou 83, body 56 az 60, a Technische Unie, uz citovaný v poznámke pod ciarou 83, body 64, 67 a 69. __________________________________________________________________ [306]133 - Rozsudky Technische Unie, uz citovaný v poznámke pod ciarou 83, bod 69, a FEG, uz citovaný v poznámke pod ciarou 83, bod 56. __________________________________________________________________ [307]134 - Rozsudky FEG, uz citovaný v poznámke pod ciarou 83, body 57 a 58, a Technische Unie, uz citovaný v poznámke pod ciarou 83, body 64 az 69. __________________________________________________________________ [308]135 - Pozri vyssie uvedené body 21 a 31 az 49 týchto návrhov. __________________________________________________________________ [309]136 - Bod 49 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [310]137 - K tomu pozri vyssie uvedený oddiel IV (body 15 az 163 týchto návrhov). __________________________________________________________________ [311]138 - Pozri v tejto súvislosti vyssie uvedený bod 135 týchto návrhov. __________________________________________________________________ [312]139 - Pozri v tejto súvislosti vyssie uvedené body 139 az 163 týchto návrhov. __________________________________________________________________ [313]140 - Rozsudok Baustahlgewebe, uz citovaný v poznámke pod ciarou 83, body 48, 141 a 142. __________________________________________________________________ [314]141 - Rozsudok Der Grüne Punkt, uz citovaný v poznámke pod ciarou 83, bod 195. __________________________________________________________________ [315]142 - Rozsudky Súdneho dvora z 1. júna 1999, Eco Swiss, C-126/97, Zb. s. I-3055, bod 36, a z 20. septembra 2001, Courage a Crehan, C-453/99, Zb. s. I-6297, bod 20. __________________________________________________________________ [316]143 - Pozri judikatúru citovanú v poznámke pod ciarou 103. __________________________________________________________________ [317]144 - Pozri v tejto súvislosti návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Sharpston 10. februára 2011 v prebiehajúcom konaní vo veci KME Germany a i./Komisia, C-272/09 P, zatial neuverejnené v Zbierke, najmä bod 64; návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Bot 26. októbra 2010 vo veciach ArcelorMittal Luxembourg/Komisia a i., C-201/09 P a C-216/09 P, Zb. s. I-2239, najmä bod 41, a ThyssenKrupp Nirosta/Komisia, C-352/09 P, Zb. s. I-2359, najmä bod 49, ako aj návrhy, ktoré som predniesla 3. júla 2007 vo veci ETI a i., C-280/06, Zb. s. I-10893, bod 71, a 23. apríla 2009 vo veci Akzo Nobel a i., uz citovanej v poznámke pod ciarou 86, bod 39; pozri uz skôr v rovnakom zmysle návrhy, ktoré som predniesla 8. septembra 2005 vo veci FEG, uz citovanej v poznámke pod ciarou 83, bod 108, a vo veci Technische Unie, uz citovanej v poznámke pod ciarou 83, bod 100. __________________________________________________________________ [318]145 - Rozsudok Baustahlgewebe, uz citovaný v poznámke pod ciarou 83, najmä bod 48. Na okraj poznamenávam, ze Komisia zrejme sama v niektorých prípadoch pripústa moznost znízenia pokuty, ak dospeje k záveru, ze správne konanie vedené jej útvarmi bolo neprimerane dlhé (pozri v tejto súvislosti rozsudky FEG a Technische Unie, uz citované v poznámke pod ciarou 83, body 9 týchto rozsudkov). __________________________________________________________________ [319]146 - Pozri v tejto súvislosti vyssie uvedené body 104 a 105 týchto návrhov. __________________________________________________________________ [320]147 - Pozri v tomto zmysle rozsudok Baustahlgewebe, uz citovaný v poznámke pod ciarou 83, najmä bod 141. __________________________________________________________________ [321]148 - Rozsudok Baustahlgewebe, uz citovaný v poznámke pod ciarou 83, body 48 a 142. __________________________________________________________________ [322]149 - Neskôr clánok 31 nariadenia c. 1/2003. __________________________________________________________________ [323]150 - Pozri vyssie uvedený bod 80 týchto návrhov. __________________________________________________________________ [324]151 - Pozri najmä vyssie uvedené body 81 az 84 týchto návrhov. __________________________________________________________________ [325]152 - Pozri v tejto súvislosti chronologický prehlad uvedený v bode 11 týchto návrhov. __________________________________________________________________ [326]153 - Pozri vyssie uvedené body 147 az 151 týchto návrhov. __________________________________________________________________ [327]154 - Kedze jazykom konania bola francúzstina, vyjadrenia vsetkých úcastníkov konania boli vyhotovené v jazyku, v ktorom sa viedla porada o napadnutom rozsudku. Preklad bol potrebný iba v minimálnom rozsahu, a to v case podania zaloby na úcely jej uverejnenia v Úradnom vestníku Európskych spolocenstiev (pozri clánok 24 ods. 6 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu). Potreba prekladov na konci prvostupnového konania na úcely uverejnenia napadnutého rozsudku nebránila Vseobecnému súdu vo vyhlásení rozsudku v jazyku konania a v jeho dorucení uz po skoncení porady o nom. __________________________________________________________________ [328]155 - Body 40 az 50 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [329]156 - Dna 19. decembra 2003 Súd prvého stupna vyzval Komisiu, aby predlozila podrobný zoznam s uvedením vsetkých dokumentov zalozených v spise; dna 14. apríla 2005 Solvay nahliadla v kancelárii Súdu prvého stupna do dokumentov zo spisu, ktoré Komisia poskytla Súdu prvého stupna (body 40 a 50 napadnutého rozsudku). Ak vezmeme do úvahy dobu, ktorá uplynula do 17. novembra 2005, ked Komisia predlozila pripomienky týkajúce sa uzitocnosti predmetných dokumentov pre obhajobu spolocnosti Solvay, táto doba predstavuje takmer dva roky. __________________________________________________________________ [330]157 - Komisia predlozila pripomienky 17. novembra 2005, zatial co ústna cast konania bola otvorená v máji 2008 (body 51 a 55 napadnutého rozsudku). __________________________________________________________________ [331]158 - Na porovnanie mozno uviest, ze vo veciach Baustahlgewebe, v ktorých Súd prvého stupna na úcely ústnej casti konania spojil jedenást súvisiacich vecí, Súdny dvor konstatoval porusenie primeranej dlzky konania, pretoze v prvostupnovom konaní uplynulo od ukoncenia písomnej casti konania do rozhodnutia o otvorení ústnej casti konania 32 mesiacov a od ukoncenia ústnej casti konania do vyhlásenia rozsudku uplynulo 22 mesiacov (rozsudok Baustahlgewebe, uz citovaný v poznámke pod ciarou 83, body 45 a 46). __________________________________________________________________ [332]159 - Pozri v tomto zmysle návrhy, ktoré som predniesla 4. marca 2010 vo veci Gogos/Komisia, uz citovanej v poznámke pod ciarou 92, bod 88. __________________________________________________________________ [333]160 - Rozsudok ESLP (velká komora) zo 17. decembra 2004, Pedersen a Baadsgaard, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 2004-XI, bod 44; v rovnakom zmysle pozri uz skôr rozsudky zo 16. júla 1971, Ringeisen, séria A, c. 13, bod 110, a z 22. mája 1998, Hozee, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-III, bod 43. __________________________________________________________________ [334]161 - Rozsudok PVC II, uz citovaný v poznámke pod ciarou 38, bod 182; pozri vseobecne návrhy, ktoré som predniesla 8. decembra 2005 vo veci FEG, uz citovanej v poznámke pod ciarou 83, body 108 az 112, a vo veci Technische Unie, uz citovanej v poznámke pod ciarou 83, body 100 az 104. __________________________________________________________________ [335]162 - Rozsudky ESLP z 28. júna 1978, König, staznost c. 6232/73, séria A, c. 27, bod 98, a Eckle, uz citovaný v poznámke pod ciarou 89, bod 76. __________________________________________________________________ [336]163 - Premlcacia doba je pätrocná a plynie odo dna ukoncenia protiprávneho konania. Jej plynutie prerusuje akýkolvek úkon, ktorý smeruje k presetreniu alebo stíhaniu tohto protiprávneho konania. Premlcacia doba uplynie najneskôr v den, ked uplynie doba rovnajúca sa dvojnásobku premlcacej doby bez toho, aby Komisia ulozila pokutu alebo sankciu. Premlcacia doba týkajúca sa stíhania vsak spocíva po dobu, pocas ktorej je rozhodnutie Komisie predmetom konania pred Súdnym dvorom Európskej únie. Blizsie pozri clánky 1 az 3 nariadenia Rady (EHS) c. 2988/74 z 26. novembra 1974 o premlcacej lehote v stíhaní a pri výkone rozhodnutia v oblasti právnej úpravy dopravy a hospodárskej sútaze Európskeho hospodárskeho spolocenstva (Ú. v. ES L 319, s. 1; Mim. vyd. 07/001, s. 61), neskôr clánok 25 nariadenia c. 1/2003. Generálny advokát Bot sa zaoberal rôznymi otázkami súvisiacimi s premlcaním a s prípadným spocívaním premlcacej doby pocas súdneho konania v návrhoch, ktoré predniesol vo veci ArcelorMittal Luxembourg/Komisia a i., uz citovanej v poznámke pod ciarou 144, najmä body 66 az 81 a 245 az 251, a vo veci ThyssenKrupp Nirosta/Komisia, uz citovanej v poznámke pod ciarou 144, najmä body 177 az 212. __________________________________________________________________ [337]164 - Pozri návrhy, ktoré som predniesla 8. decembra 2005 vo veci FEG, uz citovanej v poznámke pod ciarou 83, bod 111, a vo veci Technische Unie, uz citovanej v poznámke pod ciarou 83, bod 103. __________________________________________________________________ [338]165 - Rozsudok Baustahlgewebe, uz citovaný v poznámke pod ciarou 83, body 48 a 142. __________________________________________________________________ [339]166 - Rozsudok Baustahlgewebe, uz citovaný v poznámke pod ciarou 83, body 141 a 142. __________________________________________________________________ [340]167 - Rozsudky ESLP Dzelili, uz citovaný v poznámke pod ciarou 99, bod 103, a Ommer, uz citovaný v poznámke pod ciarou 98, bod 50. __________________________________________________________________ [341]168 - Pozri vyssie uvedené body 147 az 151 a 179 týchto návrhov. __________________________________________________________________ [342]169 - Pozri vyssie uvedené body 180 az 184 týchto návrhov. __________________________________________________________________ [343]170 - Pozri vyssie uvedené body 186 a 187 týchto návrhov. __________________________________________________________________ [344]171 - Pozri v tomto zmysle rozsudok ESLP Eckle (clánok 50), uz citovaný v poznámke pod ciarou 100, bod 24. __________________________________________________________________ [345]172 - Odôvodnenie c. 62 sporného rozhodnutia. Vseobecný súd sa stotoznil s posúdením Komisie, ktorá posúdila úcast spolocnosti Solvay na karteli ako "závaznú" (body 276 a 286 napadnutého rozsudku). Solvay túto cast napadnutého rozsudku vo svojom odvolaní nespochybnila. __________________________________________________________________ [346]173 - Pozri v tejto súvislosti najmä vyssie uvedené body 135 a 163 týchto návrhov. References 1. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footnote1 2. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footnote2 3. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footnote3 4. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footnote4 5. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footnote5 6. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footnote6 7. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footnote7 8. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footnote8 9. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footnote9 10. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footnote10 11. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footnote11 12. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footnote12 13. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footnote13 14. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footnote14 15. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footnote15 16. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footnote16 17. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footnote17 18. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footnote18 19. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footnote19 20. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footnote20 21. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footnote21 22. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footnote22 23. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footnote23 24. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footnote24 25. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footnote25 26. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footnote26 27. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footnote27 28. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footnote28 29. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footnote29 30. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footnote30 31. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footnote31 32. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footnote32 33. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footnote33 34. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footnote34 35. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footnote35 36. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footnote36 37. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footnote37 38. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footnote38 39. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footnote39 40. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footnote40 41. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footnote41 42. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footnote42 43. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footnote43 44. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footnote44 45. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footnote45 46. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footnote46 47. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footnote47 48. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footnote48 49. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footnote49 50. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footnote50 51. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footnote51 52. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footnote52 53. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footnote53 54. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footnote54 55. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footnote55 56. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footnote56 57. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footnote57 58. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footnote58 59. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footnote59 60. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footnote60 61. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footnote61 62. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footnote62 63. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footnote63 64. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footnote64 65. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footnote65 66. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footnote66 67. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footnote67 68. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footnote68 69. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footnote69 70. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footnote70 71. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footnote71 72. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footnote72 73. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footnote73 74. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footnote74 75. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footnote75 76. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footnote76 77. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footnote77 78. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footnote78 79. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footnote79 80. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footnote80 81. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footnote81 82. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footnote82 83. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footnote83 84. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footnote84 85. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footnote85 86. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footnote86 87. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footnote87 88. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footnote88 89. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footnote89 90. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footnote90 91. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footnote91 92. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footnote92 93. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footnote93 94. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footnote94 95. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footnote95 96. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footnote96 97. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footnote97 98. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footnote98 99. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footnote99 100. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footnote100 101. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footnote101 102. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footnote102 103. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footnote103 104. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footnote104 105. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footnote105 106. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footnote106 107. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footnote107 108. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footnote108 109. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footnote109 110. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footnote110 111. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footnote111 112. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footnote112 113. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footnote113 114. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footnote114 115. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footnote115 116. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footnote116 117. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footnote117 118. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footnote118 119. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footnote119 120. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footnote120 121. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footnote121 122. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footnote122 123. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footnote123 124. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footnote124 125. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footnote125 126. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footnote126 127. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footnote127 128. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footnote128 129. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footnote129 130. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footnote130 131. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footnote131 132. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footnote132 133. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footnote133 134. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footnote134 135. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footnote135 136. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footnote136 137. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footnote137 138. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footnote138 139. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footnote139 140. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footnote140 141. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footnote141 142. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footnote142 143. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footnote143 144. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footnote144 145. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footnote145 146. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footnote146 147. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footnote147 148. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footnote148 149. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footnote149 150. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footnote150 151. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footnote151 152. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footnote152 153. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footnote153 154. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footnote154 155. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footnote155 156. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footnote156 157. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footnote157 158. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footnote158 159. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footnote159 160. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footnote160 161. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footnote161 162. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footnote162 163. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footnote163 164. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footnote164 165. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footnote165 166. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footnote166 167. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footnote167 168. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footnote168 169. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footnote169 170. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footnote170 171. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footnote171 172. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footnote172 173. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footnote173 174. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footref1 175. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footref2 176. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footref3 177. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footref4 178. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footref5 179. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footref6 180. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footref7 181. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footref8 182. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footref9 183. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footref10 184. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footref11 185. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footref12 186. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footref13 187. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footref14 188. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footref15 189. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footref16 190. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footref17 191. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footref18 192. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footref19 193. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footref20 194. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footref21 195. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footref22 196. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footref23 197. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footref24 198. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footref25 199. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footref26 200. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footref27 201. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footref28 202. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footref29 203. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footref30 204. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footref31 205. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footref32 206. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footref33 207. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footref34 208. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footref35 209. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footref36 210. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footref37 211. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footref38 212. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footref39 213. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footref40 214. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footref41 215. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footref42 216. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footref43 217. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footref44 218. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footref45 219. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footref46 220. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footref47 221. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footref48 222. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footref49 223. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footref50 224. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footref51 225. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footref52 226. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footref53 227. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footref54 228. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footref55 229. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footref56 230. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footref57 231. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footref58 232. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footref59 233. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footref60 234. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footref61 235. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footref62 236. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footref63 237. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footref64 238. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footref65 239. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footref66 240. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footref67 241. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footref68 242. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footref69 243. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footref70 244. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footref71 245. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footref72 246. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footref73 247. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footref74 248. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footref75 249. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footref76 250. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footref77 251. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footref78 252. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footref79 253. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footref80 254. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footref81 255. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footref82 256. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footref83 257. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footref84 258. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footref85 259. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footref86 260. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footref87 261. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footref88 262. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footref89 263. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footref90 264. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footref91 265. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footref92 266. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footref93 267. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footref94 268. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footref95 269. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footref96 270. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footref97 271. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footref98 272. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footref99 273. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footref100 274. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footref101 275. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footref102 276. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footref103 277. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footref104 278. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footref105 279. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footref106 280. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footref107 281. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footref108 282. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footref109 283. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footref110 284. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footref111 285. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footref112 286. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footref113 287. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footref114 288. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footref115 289. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footref116 290. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footref117 291. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footref118 292. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footref119 293. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footref120 294. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footref121 295. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footref122 296. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footref123 297. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footref124 298. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footref125 299. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footref126 300. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footref127 301. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footref128 302. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footref129 303. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footref130 304. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footref131 305. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footref132 306. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footref133 307. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footref134 308. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footref135 309. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footref136 310. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footref137 311. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footref138 312. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footref139 313. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footref140 314. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footref141 315. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footref142 316. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footref143 317. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footref144 318. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footref145 319. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footref146 320. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footref147 321. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footref148 322. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footref149 323. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footref150 324. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footref151 325. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footref152 326. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footref153 327. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footref154 328. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footref155 329. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footref156 330. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footref157 331. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footref158 332. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footref159 333. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footref160 334. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footref161 335. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footref162 336. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footref163 337. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footref164 338. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footref165 339. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footref166 340. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footref167 341. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footref168 342. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footref169 343. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footref170 344. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footref171 345. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footref172 346. file:///tmp/lynxXXXXj0jfvF/L94931-2683TMP.html#Footref173