NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY JULIANE KOKOTT prednesené 14. apríla 2011 ([1]1) Vec C-109/10 P Solvay SA proti Európskej komisii "Odvolanie - Hospodárska sútaz - Zneuzitie dominantného postavenia (clánok 82 ES) - Vernostná zlava - Diskriminácia medzi obchodnými partnermi - Právo na obhajobu - Právo na prístup k spisu - Strata castí spisu - Právo byt vypocutý - Zákaz pouzitia dôkazov (clánok 20 ods. 1 nariadenia c. 17) - Zásada primeranej lehoty - Neprimeraná dlzka konania - Európsky trh so sódou" Obsah I - Úvod II - Okolnosti predchádzajúce sporu III - Konanie pred Súdnym dvorom IV - O návrhoch na zrusenie napadnutého rozsudku A - O niektorých právnych otázkach súvisiacich s uplatnovaním clánku 82 ES (siesty, siedmy, ôsmy a deviaty odvolací dôvod) 1. Úvodné poznámky 2. O vymedzení relevantného geografického trhu (siesty odvolací dôvod) a) Prvá cast siesteho odvolacieho dôvodu b) Druhá cast siesteho odvolacieho dôvodu c) O niektorých dalsích tvrdeniach uvedených v rámci siesteho odvolacieho dôvodu d) Predbezný záver 3. O dominantnom postavení spolocnosti Solvay (siedmy odvolací dôvod) a) O odkazoch spolocnosti Solvay na svoj siesty odvolací dôvod b) O existencii dominantného postavenia na jednotlivých vnútrostátnych trhoch (druhá cast siedmeho odvolacieho dôvodu) i) O namietanom obmedzení posúdenia Vseobecného súdu na podiely na trhu ii) O namietanej chýbajúcej odpovedi na rôzne tvrdenia uvedené spolocnostou Solvay iii) O namietanom nedostatocnom preukázaní podielov na trhu c) O namietanej existencii výnimocných okolností (tretia cast siedmeho odvolacieho dôvodu) i) O poziadavkách vztahujúcich sa na odôvodnenie napadnutého rozsudku ii) O poziadavkách vztahujúcich sa na odôvodnenie sporného rozhodnutia iii) O namietanom porusení clánku 102 ZFEÚ (clánok 82 ES) d) Predbezný záver 4. O zneuzití dominantného postavenia spolocnostou Solvay (ôsmy a deviaty odvolací dôvod) a) O "skupinovej" zlave poskytnutej spolocnosti Saint-Gobain (ôsmy odvolací dôvod) i) O tvrdení zalozenom na neexistencii výhradnosti ii) O tvrdení zalozenom na malej výske "skupinovej" zlavy iii) O tvrdení zalozenom na neexistencii úcinku na hospodársku sútaz iv) Predbezný záver b) O diskriminacnej povahe praktík spolocnosti Solvay (deviaty odvolací dôvod) i) Prvá cast deviateho odvolacieho dôvodu - O namietanom skreslení podaní spolocnosti Solvay - O hmotnoprávnej vade ii) Druhá cast deviateho odvolacieho dôvodu - O namietanom skreslení podaní spolocnosti Solvay - O nedostatocnom odôvodnení iii) Predbezný záver B - O zákaze pouzitia dôkazov získaných pri setrení vykonanom v apríli 1989 (druhý odvolací dôvod) 1. Prípustnost druhého odvolacieho dôvodu 2. Dôvodnost druhého odvolacieho dôvodu a) O prvej a druhej casti druhého odvolacieho dôvodu (porusenie clánku 14 ods. 3 a clánku 20 ods. 1 nariadenia c. 17) b) O tretej casti druhého odvolacieho dôvodu (výhrada zalozená na skreslení skutkového stavu) c) Predbezný záver C - O práve na obhajobu (tretí, stvrtý a piaty odvolací dôvod) 1. O práve na prístup k spisu (tretí a stvrtý odvolací dôvod) a) Prípustnost tretieho a stvrtého odvolacieho dôvodu b) O castiach spisu, do ktorých nebolo mozné nahliadnut v kancelárii Vseobecného súdu (stvrtý odvolací dôvod) i) Prvá cast stvrtého odvolacieho dôvodu ii) Druhá cast stvrtého odvolacieho dôvodu iii) Predbezný záver c) O strate casti spisu (tretí odvolací dôvod) 2. O práve byt vypocutý (piaty odvolací dôvod) a) Prvá cast piateho odvolacieho dôvodu b) Druhá cast piateho odvolacieho dôvodu c) Predbezný záver D - O zásade primeranej lehoty (prvý odvolací dôvod) 1. Poziadavky týkajúce sa posúdenia dlzky konania (prvá a druhá cast prvého odvolacieho dôvodu) a) O úvodnej otázke údajnej irelevantnosti výhrad spolocnosti Solvay b) O nevyhnutnosti celkového posúdenia dlzky konania (prvá cast prvého odvolacieho dôvodu) c) O namietanom nedostatocnom odôvodnení (druhá cast prvého odvolacieho dôvodu) 2. Sankcie spojené s neprimeranou dlzkou konania (tretia, stvrtá a piata cast prvého odvolacieho dôvodu) a) Poziadavka obmedzenia moznosti úcinne sa obhajovat (tretia cast prvého odvolacieho dôvodu) b) Vplyv dlzky konania na moznost spolocnosti Solvay obhajovat sa v tomto prípade (stvrtá cast prvého odvolacieho dôvodu) i) O namietanom nedostatocnom odôvodnení ii) O namietanej hmotnoprávnej vade iii) O niektorých dalsích výhradách iv) Predbezný záver c) O údajnom vzdaní sa znízenia pokuty spolocnosti Solvay (piata cast prvého odvolacieho dôvodu) 3. Predbezný záver E - Zrusenie napadnutého rozsudku F - Rozhodnutie o zalobe podanej v prvostupnovom konaní 1. O práve na prístup k spisu 2. O práve byt vypocutý 3. O zásade primeranej lehoty 4. Predbezný záver V - O návrhu na znízenie pokuty A - Úvodná poznámka B - Znízenie pokuty 1. O neprimeranej dlzke správneho a sporového konania 2. O rozsahu znízenia pokuty VI - O trovách konania VII - Návrh I - Úvod 1. Vzhladom na tento spor si mozno vázne polozit otázku, ci cas vsetko vyriesi, ako hovorí ludová múdrost. V prejednávanej veci konajú správne orgány a súdy na európskej úrovni uz vyse dvadsat rokov. Venovali sa jej viaceré generácie právnikov. Stratili sa listiny a súdne konania trvali mnoho rokov. 2. Tento spor má svoj pôvod v osemdesiatych rokoch. Európska komisia okrem iného vytýka belgickému podniku Solvay, ze v rokoch 1983 az 1990 zneuzíval svoje dominantné postavenie na trhu so sódou.([2]2) Preto Komisia dvakrát (v roku 1990 a v roku 2000) ulozila spolocnosti Solvay pokutu, proti ktorej sa táto spolocnost este aj v súcasnosti bráni v súdnom konaní. 3. Súdny dvor má v tomto konaní po druhýkrát rozhodnút o odvolaní v tejto veci. V tejto fáze konania sú medzi úcastníkmi konania okrem mnohých dalsích otázok sporné najmä dve právne otázky zásadného významu, pricom jedna z nich sa týka práva na prístup k spisu a druhá sa týka zásady primeranej lehoty. 4. Solvay po prvé namieta porusenie svojho práva na obhajobu v dôsledku odopretia prístupu k spisu. V tejto súvislosti sa bude musiet Súdny dvor vyjadrit najmä k dôsledkom, ktoré mozno vyvodit z toho, ze Komisia stratila cast svojho správneho spisu. 5. Solvay po druhé tvrdí, ze dlzka správneho konania a sporového konania bola v tomto prípade neprimeraná. Z toho vyplýva porusenie základného práva na prejednanie veci v primeranej lehote, ktoré musí byt úcinne sankcionované. 6. Solvay namieta neprimeranost dlzky konania súbezne s týmto odvolacím konaním aj v konaní o staznosti pred Európskym súdom pre ludské práva (ESLP), ktorá smeruje proti vsetkým dvadsiatim siedmim clenským státom a je zalozená na údajnom porusení clánku 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ludských práv a základných slobôd([3]3) (dalej len "EDLP").([4]4) II - Okolnosti predchádzajúce sporu 7. Ako konstatoval Vseobecný súd,([5]5) Komisia vykonala v apríli 1989 na základe clánku 14 nariadenia c. 17([6]6) setrenia na mieste v priestoroch viacerých podnikov pôsobiacich na trhu so sódou, medzi ktoré patrila aj belgická spolocnost Solvay.([7]7) Komisia neskôr zaslala dotknutým podnikom ziadosti o informácie. 8. Po ukoncení svojich setrení Komisia vytkla spolocnosti Solvay, ze sa po prvé zúcastnovala na karteloch a po druhé zneuzila svoje dominantné postavenie na trhu s uhlicitanom sodným. 9. Prejednávaná vec sa týka výlucne zneuzitia dominantného postavenia konstatovaného Komisiou.([8]8) Komisia spolocnosti Solvay v tejto súvislosti v roku 1990, v prvom rozhodnutí na základe clánku 86 Zmluvy EHS v spojení s nariadením c. 17 (rozhodnutie 91/299/EHS),([9]9) ulozila pokutu vo výske 20 miliónov eur,([10]10) co v tej dobe bola pomerne vysoká suma. Toto prvé rozhodnutie vsak trpelo formálnou vadou týkajúcou sa jeho nedostatocného overenia, takze Súd prvého stupna ho zrusil.([11]11) Komisia teda bez toho, aby znovu zacala správne konanie,([12]12) a najmä bez toho, aby opät vypocula spolocnost Solvay, vydala druhé rozhodnutie, ktoré bolo tento raz prijaté na základe clánku 82 ES v spojení s nariadením c. 17, pricom spolocnosti Solvay opät ulozila pokutu v rovnakej výske (rozhodnutie 2003/6/ES).([13]13) Prejednávaná vec sa týka tohto posledného uvedeného rozhodnutia. 10. V prvostupnovom konaní sa zalobe o neplatnost, ktorú podala Solvay proti rozhodnutiu 2003/6, vyhovelo len vo velmi obmedzenom rozsahu: rozsudkom zo 17. decembra 2009 Vseobecný súd síce znízil výsku pokuty o 5 % na 19 miliónov eur, ale v zostávajúcej casti zalobu spolocnosti Solvay zamietol ako nedôvodnú.([14]14) Toto odvolanie spolocnosti Solvay([15]15) smeruje proti tomuto rozsudku, ktorý Vseobecný súd vydal az po ôsmich rokoch a deviatich mesiacoch. 11. Hlavné stádiá tejto veci mozno chronologicky zhrnút takto: - Správne konanie az do prijatia prvého rozhodnutia o ulození pokuty Apríl 1989: Setrenia na mieste vykonané Komisiou Marec 1990: Oznámenie o výhradách December 1990: Rozhodnutie Komisie 91/299 o ulození pokuty - Sporové konanie, ktoré viedlo k zruseniu prvého rozhodnutia o ulození pokuty Máj 1991: Podanie zaloby o neplatnost na Súde prvého stupna spolocnostou Solvay (T-32/91) Jún 1995: Zrusenie rozhodnutia 91/299 August 1995: Odvolanie Komisie (C-288/95 P) Apríl 2000: Zamietnutie odvolania - Správne konanie az do prijatia druhého rozhodnutia o ulození pokuty December 2000: Rozhodnutie Komisie 2003/6 o ulození pokuty - Sporové konanie od prijatia druhého rozhodnutia o ulození pokuty Marec 2001: Podanie zaloby o neplatnost na Súde prvého stupna spolocnostou Solvay (T-57/01) December 2009: Napadnutý rozsudok Vseobecného súdu (T-57/01) Marec 2010: Podanie tohto odvolania spolocnostou Solvay (C-109/10 P) III - Konanie pred Súdnym dvorom 12. V tomto odvolacom konaní Solvay navrhuje, aby Súdny dvor: - zrusil napadnutý rozsudok zo 17. decembra 2009, - následne opätovne preskúmal zalobu v rozsahu, v akom bol rozsudok zrusený, a zrusil rozhodnutie Komisie z 13. decembra 2000 v celom rozsahu alebo ciastocne v rozsahu uvedených zalobných dôvodov, - zrusil pokutu vo výske 19 miliónov eur alebo v prípade nemoznosti jej zrusenia podstatne znízil jej výsku z titulu náhrady závaznej skody spôsobenej odvolatelke z dôvodu mimoriadnej dlzky konania, - ulozil Komisii povinnost nahradit trovy odvolacieho konania, ako aj trovy konania pred Vseobecným súdom. 13. Komisia navrhuje, aby Súdny dvor: - zamietol odvolanie a - ulozil odvolatelke povinnost nahradit trovy konania. 14. Po písomnej casti konania pred Súdnym dvorom nasledovalo pojednávanie, ktoré sa konalo 18. januára 2011. Islo o spolocné pojednávanie vo veciach C-109/10 P a C-110/10 P. IV - O návrhoch na zrusenie napadnutého rozsudku 15. Solvay primárne navrhuje zrusenie napadnutého rozsudku na základe celkom deviatich odvolacích dôvodov. Tieto odvolacie dôvody nebudem skúmat v poradí uvedenom v odvolaní: najprv rozoberiem právne otázky súvisiace s uplatnovaním clánku 82 ES (pozri cast A nizsie); následne sa budem zaoberat problémami procesnej povahy (pozri casti B a C nizsie) a právne posúdenie ukoncím skúmaním odvolacích dôvodov súvisiacich s právom na prejednanie veci v primeranej lehote (pozri cast D nizsie). 16. Hoci procesné otázky sa v tomto prípade este spravovali bývalými ustanoveniami nariadenia c. 17, vznesené právne otázky sú relevantné aj po modernizácii procesných noriem v oblasti kartelov vyplývajúcej z nariadenia (ES) c. 1/2003.([16]16) A - O niektorých právnych otázkach súvisiacich s uplatnovaním clánku 82 ES (siesty, siedmy, ôsmy a deviaty odvolací dôvod) 17. Svojím siestym, siedmym, ôsmym a deviatym odvolacím dôvodom Solvay poukazuje na viaceré otázky súvisiace s uplatnovaním clánku 82 ES v tejto veci. 1. Úvodné poznámky 18. Skôr, nez sa budem zaoberat výhradami spolocnosti Solvay, povazujem za potrebné uviest dve strucné poznámky týkajúce sa po prvé príslusných hmotnoprávnych ustanovení a po druhé relevantnosti niektorých vyhlásení Komisie v oblasti politiky hospodárskej sútaze. 19. Po prvé, pokial ide o príslusné hmotnoprávne ustanovenia, Solvay odkazuje výlucne na clánok 102 ZFEÚ. Vzhladom na to, ze je potrebné zohladnit právny rámec platný v case prijatia sporného rozhodnutia, povazujem za vhodnejsie odkazovat na clánok 82 ES.([17]17) To vsak nic nemení na právnom posúdení odvolania, kedze obe ustanovenia sú v rozsahu relevantnom pre prejednávanú vec v podstate totozné. 20. Pokial ide o oznámenia Komisie týkajúce sa politiky hospodárskej sútaze, Solvay vo svojom odvolaní viackrát odkazuje na oznámenie Komisie z roku 2009 s názvom "Usmernenie o prioritách Komisie v oblasti presadzovania práva pri uplatnovaní clánku 82 Zmluvy o ES na prípady zneuzívania dominantného postavenia podnikov na vylúcenie konkurentov z trhu".([18]18) 21. Toto oznámenie nemozno na úcely posúdenia tohto odvolania brat do úvahy. Je irelevantné, ako chce Komisia v budúcnosti formovat svoju politiku v oblasti hospodárskej sútaze týkajúcu sa clánku 102 ZFEÚ (pôvodný clánok 82 ES). Po prvé totiz prípadné nové usmernenie pre uplatnovanie uvedeného clánku 82 ES môze mat význam iba pre budúce rozhodnutia, a nie pre právne posúdenie uz prijatého rozhodnutia. Po druhé aj v prípade zmeny svojej administratívnej praxe by mala Komisia nadalej postupovat v medziach stanovených Zmluvami v zmysle ich výkladu zo strany Súdneho dvora.([19]19) 2. O vymedzení relevantného geografického trhu (siesty odvolací dôvod) 22. Siestym odvolacím dôvodom, ktorý smeruje proti bodom 252 az 259 napadnutého rozsudku, sa napádajú úvahy Vseobecného súdu týkajúce sa vymedzenia relevantného geografického trhu. 23. Solvay v podstate vytýka Vseobecnému súdu, ze nedostatocne odôvodnil napadnutý rozsudok: po prvé odôvodnenie rozsudku je nejasné a rozporuplné (prvá cast siesteho odvolacieho dôvodu); po druhé toto odôvodnenie je nedostatocné a neodpovedá na pocetné tvrdenia, ktoré odvolatelka uviedla v prvostupnovom konaní (druhá cast siesteho odvolacieho dôvodu). Tento odvolací dôvod je teda primárne zalozený na porusení povinnosti Vseobecného súdu nálezite odôvodnit svoje rozsudky (clánok 36 v spojení s clánkom 53 prvým odsekom statútu Súdneho dvora). a) Prvá cast siesteho odvolacieho dôvodu 24. Prvá cast siesteho odvolacieho dôvodu je zalozená na urcitých terminologických nejasnostiach sporného rozhodnutia. V tomto rozhodnutí Komisia vymedzila relevantný geografický trh ako "Spolocenstvo (s výnimkou Spojeného královstva a Írska)"([20]20), ale pouzila aj pojmy ako "západná Európa", "západné krajiny Európy" alebo "Spolocenstvo".([21]21) Ak by Komisia v napadnutom rozhodnutí pouzila jasnú a jednotnú terminológiu, súdy Únie by sa nepochybne nemuseli zaoberat rôznymi tvrdeniami týkajúcimi sa tejto otázky. 25. Solvay tvrdí, ze z napadnutého rozsudku nie je zrejmé, ci Vseobecný súd zastával názor, ze pojmy "Spolocenstvo", "Spolocenstvo s výnimkou Spojeného královstva a Írska", "západná Európa" a "západné krajiny Európy" sa prekrývajú, alebo ze si odporujú. 26. Táto výhrada pri blizsej analýze neobstojí. 27. Podla ustálenej judikatúry musia byt z odôvodnenia rozsudku jasne a nepochybne zrejmé úvahy Vseobecného súdu tak, aby sa dotknuté osoby mohli oboznámit s dôvodmi prijatého rozhodnutia a aby Súdny dvor mohol vykonat svoje preskúmanie.([22]22) 28. Z bodov 251 az 254 napadnutého rozsudku v ich vzájomnej súvislosti jasne a nepochybne vyplýva, ze Vseobecný súd jednotlivé pojmy nijako obsahovo nerozlísil. 29. Vo svojej analýze Vseobecný súd vychádzal z vymedzenia relevantného geografického trhu Komisiou, ktorá ho vymedzila ako "Spolocenstvo s výnimkou Spojeného královstva".([23]23) V rámci prvostupnového konania Vseobecný súd navyse poziadal Komisiu, aby mu potvrdila, ci sa pojmy "západná Európa", "západné krajiny Európy" a "Spolocenstvo" uvedené v rôznych castiach sporného rozhodnutia týkajú toho istého geografického trhu, cize "Spolocenstva s výnimkou Spojeného královstva a Írska".([24]24) Vseobecný súd okrem toho zdôraznil, ze vymedzenie relevantného geografického trhu ako "Spolocenstva s výnimkou Spojeného královstva a Írska" v odôvodnení c. 136 napadnutého rozhodnutia "nie je v rozpore s ostatnými odôvodneniami... rozhodnutia."([25]25) 30. Odôvodnenie napadnutého rozsudku je teda v bode napadnutom spolocnostou Solvay jasné a bez rozporov. Je mozné, ze Solvay povazuje analýzu Vseobecného súdu týkajúcu sa relevantného geografického trhu z vecného hladiska za nesprávnu. Samotná okolnost, ze Vseobecný súd dospel k inému vecnému záveru ako odvolatelka, nemôze znamenat, ze napadnutý rozsudok bol nedostatocne odôvodnený.([26]26) Výhrada zalozená na nedostatocnom odôvodnení preto nemôze uspiet. b) Druhá cast siesteho odvolacieho dôvodu 31. V druhej casti siesteho odvolacieho dôvodu Solvay vytýka Vseobecnému súdu, ze neuviedol dôvody, na základe ktorých dospel k záveru, ze vnútrostátne trhy sú relevantné pre posúdenie zákonnosti sporného rozhodnutia týmto súdom. Okrem toho Vseobecný súd neodpovedal na pocetné tvrdenia, ktoré Solvay v tejto súvislosti uviedla pocas prvostupnového konania. 32. Táto cast siesteho odvolacieho dôvodu nemôze uspiet z dvoch dôvodov. 33. Po prvé výhrada spolocnosti Solvay je zalozená na nesprávnom výklade napadnutého rozsudku. Na rozdiel od toho, co tvrdí Solvay, Vseobecný súd vôbec "[ne]povazoval vnútrostátne trhy za relevantné." Iba subsidiárne sa zaoberal otázkou vnútrostátnych trhov,([27]27) a to pre prípad, ak by Komisia, ako tvrdí Solvay, nesprávne vymedzila relevantný geografický trh ako "Spolocenstvo s výnimkou Spojeného královstva a Írska".([28]28) 34. Výhrada odvolatelky týkajúca sa vnútrostátnych trhov sa teda v konecnom dôsledku vztahuje na tú cast odôvodnenia, ktorá nie je jeho nevyhnutnou súcastou, ale ktorú treba povazovat za nadbytocnú. Podla ustálenej judikatúry sa takáto výhrada musí zamietnut ako irelevantná.([29]29) 35. Po druhé výhrada odvolatelky je zalozená na neprimeraných poziadavkách týkajúcich sa rozsahu povinnosti odôvodnenia rozsudkov vydaných v prvostupnovom konaní. Povinnost odôvodnenia nevyzaduje, aby Vseobecný súd vypracoval odôvodnenie, ktoré by vycerpávajúcim spôsobom rozoberalo jednotlivo vsetky úvahy vyjadrené úcastníkmi sporu, a odôvodnenie teda môze byt implicitné, avsak pod podmienkou, ze umozní dotknutým osobám oboznámit sa s dôvodmi, pre ktoré Vseobecný súd neprijal ich tvrdenia, a poskytne Súdnemu dvoru dostatok informácií, aby mohol vykonat svoje preskúmanie.([30]30) 36. Je síce pravda, ze Vseobecný súd musí vo svojom rozsudku preskúmat vsetky namietané porusenia práv.([31]31) V rozsiahlych veciach hospodárskej sútaze vsak súdy Únie vzhladom na svoje obmedzené zdroje nemôzu podrobne skúmat kazdé tvrdenie úcastníkov konania, vrátane okrajových tvrdení. V takom prípade postacuje, ak Vseobecný súd zrozumitelne, hoci aj strucne, uvedie, z akého dôvodu povazuje sporné rozhodnutie Komisie z právneho hladiska za správne. 37. Vseobecný súd v tomto prípade tieto poziadavky splnil: uviedol, ze aj v prípade, ak by sa vnútrostátne trhy povazovali za relevantné trhy, Solvay mala dominantné postavenie v kazdom zo státov, v ktorom sa mala dopustit porusenia clánku 82 ES.([32]32) Vseobecný súd z toho logicky vyvodil, ze aj v prípade, ak by Komisia vymedzila relevantný geografický trh nesprávne (cize ako Spolocenstvo s výnimkou Spojeného královstva a Írska, a nie ako jednotlivé vnútrostátne trhy), takáto vada by nemohla odôvodnit zrusenie sporného rozhodnutia.([33]33) Takýto jasný zaver nebolo potrebné blizsie vysvetlit. c) O niektorých dalsích tvrdeniach uvedených v rámci siesteho odvolacieho dôvodu 38. V rámci siesteho odvolacieho dôvodu Solvay namieta porusenie clánku 102 ZFEÚ (clánok 82 ES). Výhrady uvedené v tejto súvislosti nemajú vo vztahu k nedostatkom odôvodnenia, ktoré namieta Solvay, samostatný obsah, takze ich nie je potrebné osobitne rozoberat. V tejto súvislosti primerane platia úvahy týkajúce sa namietaných nedostatkov odôvodnenia uvedené vyssie.([34]34) 39. Solvay navyse tvrdí, ze Vseobecný súd skreslil skutkový stav veci a dôkazy. Táto výhrada tiez nemá samostatný obsah. Solvay najmä nesplna poziadavky, ktoré podla ustálenej judikatúry vyplývajú z clánku 256 ZFEÚ, clánku 58 ods. 1 statútu Súdneho dvora a clánku 112 ods. 1 prvého pododseku písm. c) rokovacieho poriadku Súdneho dvora([35]35): v odvolaní sa presne neuvádzajú skutocnosti, ktoré Vseobecný súd údajne skreslil, a nie sú v nom preukázané vady posúdenia, ktoré pri posudzovaní Vseobecného súdu viedli k tomuto skresleniu. 40. Napokon Solvay namieta porusenie clánku 299 ods. 1 ES (pôvodný clánok 227 ods. 1 Zmluvy EHS), ktorý vymedzoval územie Európskeho spolocenstva.([36]36) Vzhladom na toto ustanovenie je údajne nesprávne povazovat pojmy "Spolocenstvo", "západná Európa" a "západné krajiny Európy" za rovnocenné. 41. Táto argumentácia tiez nie je presvedcivá. Je síce pravda, ze v beznej reci geografický alebo politický pojem "západné krajiny Európy" nie je rovnocenný územiu vtedajsieho Európskeho spolocenstva. V rozhodnutí vo veci hospodárskej sútaze vsak Komisia (a následne aj súdy Únie) môzu pouzit vlastné pojmy, ktoré nemusia nevyhnutne zodpovedat obvyklým geografickým alebo politickým pojmom, hoci to nie je najvhodnejsie. Ako totiz Komisia správne uvádza, relevantný geografický trh je v sútaznom práve funkcným pojmom, ktorého vymedzenie je zalozené najmä na ekonomických úvahách. d) Predbezný záver 42. Siesty odvolací dôvod je teda v celom rozsahu nedôvodný. 3. O dominantnom postavení spolocnosti Solvay (siedmy odvolací dôvod) 43. Siedmy odvolací dôvod sa týka dominantného postavenia spolocnosti Solvay a smeruje proti bodom 275 az 305 napadnutého rozsudku. Solvay zastáva názor, ze Vseobecný súd sa nemal stotoznit s konstatovaniami Komisie týkajúcimi sa dominantného postavenia tejto spolocnosti na trhu. Vseobecný súd tým údajne porusil svoju povinnost odôvodnenia (clánok 36 v spojení s clánkom 53 prvým odsekom statútu Súdneho dvora), ako aj clánok 102 ZFEÚ (clánok 82 ES). a) O odkazoch spolocnosti Solvay na svoj siesty odvolací dôvod 44. V prvej casti siedmeho odvolacieho dôvodu, ako aj vo viacerých pasázach druhej a tretej casti tohto odvolacieho dôvodu, Solvay v podstate iba odkazuje na svoju analýzu v rámci siesteho odvolacieho dôvodu. Tvrdí, ze vzhladom na existenciu pochybností týkajúcich sa vymedzenia relevantného geografického trhu Vseobecný súd nemohol konstatovat existenciu dominantného postavenia "na trhu Spolocenstva".([37]37) 45. Výhrady uvedené v tejto súvislosti v celom rozsahu závisia od posúdenia siesteho odvolacieho dôvodu, na ktorý prevazne odkazujú. Z toho vyplýva, ze ak sa prvá cast siesteho odvolacieho dôvodu, ako navrhujem,([38]38) zamietne, musí sa zamietnut aj prvá cast siedmeho odvolacieho dôvodu. Je potrebné zamietnut aj pasáze druhej a tretej casti, ktoré iba nadväzujú na otázku vymedzenia trhu. b) O existencii dominantného postavenia na jednotlivých vnútrostátnych trhoch (druhá cast siedmeho odvolacieho dôvodu) 46. Druhá cast siedmeho odvolacieho dôvodu sa týka poziadaviek, ktoré sa vztahujú na preukázanie existencie dominantného postavenia. i) O namietanom obmedzení posúdenia Vseobecného súdu na podiely na trhu 47. Solvay po prvé tvrdí, ze Vseobecný súd porusil clánok 102 ZFEÚ (clánok 82 ES) tým, ze dospel k záveru o existencii jej dominantného postavenia na rôznych vnútrostátnych trhoch iba na základe podielov na týchto trhoch, pricom nezohladnil iné relevantné faktory. 48. Táto argumentácia nie je presvedcivá. Vychádza zo zjavne nesprávneho výkladu napadnutého rozsudku. 49. Vseobecný súd vôbec neobmedzil svoje posúdenie na podiely na trhu. V prvej fáze naopak poukázal na judikatúru, podla ktorej existencia dominantného postavenia vyplýva v zásade zo splnenia viacerých okolností, ktoré samy osebe nie sú nevyhnutne rozhodujúce.([39]39) 50. V druhej fáze vsak Vseobecný súd správne vychádzal z toho, ze velmi velké podiely na trhu sú samy osebe, okrem výnimocných okolností, dôkazom existencie dominantného postavenia.([40]40) Okrem toho tiez správne uviedol, ze podiel na trhu vo výske 50 % je sám osebe, okrem výnimocných okolností, dôkazom existencie dominantného postavenia.([41]41) 51. V tretej fáze Vseobecný súd napokon analyzoval viaceré skutocnosti uvedené pocas prvostupnového konania, ktoré podla spolocnosti Solvay predstavujú výnimocné okolnosti, ktoré môzu spochybnit domnienku dominantného postavenia.([42]42) 52. Na rozdiel od toho, co tvrdí Solvay, teda Vseobecný súd skúmal aj iné faktory ako len podiely na trhu. Vseobecný súd svoje odôvodnenie obmedzil na domnienku dominantného postavenia vyplývajúcu z podielov na trhu vyssích alebo rovných 50 % a toto odôvodnenie zavrsil skúmaním prípadných výnimocných okolností. Takýto prístup úplne zodpovedá poziadavkám vyplývajúcim z clánku 82 ES (clánok 102 ZFEÚ) a relevantnej judikatúre. ii) O namietanej chýbajúcej odpovedi na rôzne tvrdenia uvedené spolocnostou Solvay 53. Solvay po druhé vytýka Vseobecnému súdu, ze neodpovedal na viaceré jej tvrdenia uvedené v prvostupnovom konaní. Tieto tvrdenia sa týkajú jednak rozdielu medzi podielmi na trhu spolocnosti Solvay a jej konkurentov a jednak výrobných kapacít. Solvay v podstate namieta porusenie povinnosti odôvodnenia.([43]43) 54. Z dôvodov uvedených v súvislosti so siestym odvolacím dôvodom([44]44) táto výhrada nemôze uspiet. Pokial Vseobecný súd zaujme stanovisko a vyjadrí sa ku vsetkým namietaným nezrovnalostiam, ako to urobil v tomto prípade, nie je povinný podrobne sa zaoberat kazdým bodom argumentácie úcastníkov konania. iii) O namietanom nedostatocnom preukázaní podielov na trhu 55. Solvay napokon tvrdí, ze podiely na trhu, na základe ktorých sa mala preukázat existencia jej dominantného postavenia, neboli nálezite preukázané. 56. Túto výhradu treba bez dalsieho skúmania zamietnut ako neprípustnú, pretoze spochybnuje posúdenie skutkového stavu a dôkazov vykonané Vseobecným súdom, na ktoré sa právomoc Súdneho dvora v odvolacom konaní nevztahuje.([45]45) c) O namietanej existencii výnimocných okolností (tretia cast siedmeho odvolacieho dôvodu) 57. V tretej casti siedmeho odvolacieho dôvodu Solvay vytýka Vseobecnému súdu, ze neodpovedal na jej tvrdenia týkajúce sa existencie výnimocných okolností, ktoré podla tejto spolocnosti preukazujú neexistenciu jej dominantného postavenia. 58. Táto výhrada je úplne nepodlozená. Az devätnást bodov napadnutého rozsudku([46]46) je venovaných skúmaniu prípadnej existencie výnimocných okolností a súvisiacej argumentácii spolocnosti Solvay. i) O poziadavkách vztahujúcich sa na odôvodnenie napadnutého rozsudku 59. Ako uz bolo uvedené, povinnost odôvodnenia nevyzaduje, aby Vseobecný súd vypracoval odôvodnenie, ktoré by vycerpávajúcim spôsobom rozoberalo jednotlivo vsetky úvahy vyjadrené úcastníkmi sporu, a odôvodnenie teda môze byt implicitné, avsak pod podmienkou, ze umozní dotknutým osobám oboznámit sa s dôvodmi, pre ktoré Vseobecný súd neprijal ich tvrdenia, a poskytne Súdnemu dvoru dostatok informácií, aby mohol vykonat svoje preskúmanie.([47]47) 60. Je mozné, ze Solvay sa z vecného hladiska nestotoznuje s analýzou Vseobecného súdu, na základe ktorej vylúcil existenciu výnimocných okolností. Táto skutocnost vsak sama osebe este neznamená, ze napadnutý rozsudok je nedostatocne odôvodnený.([48]48) 61. Na rozdiel od toho, co tvrdí odvolatelka, Vseobecný súd nevylúcil existenciu výnimocných okolností iba na základe odkazu na velké podiely na trhu spolocnosti Solvay. Vseobecný súd sa totiz v predmetnej pasázi rozsudku zaoberal mnohými dalsími faktormi, ako je údajná moznost nahradenia výrobkov spolocnosti Solvay([49]49) a otázka údajnej vyrovnávacej sily zákazníkov.([50]50) 62. S výhradou prípadného skreslenia, ktoré v tomto prípade nebolo namietané, navyse neprislúcha Súdnemu dvoru nahrádzat svojím vlastným posúdením posúdenie skutkového stavu, ktoré uskutocnil Vseobecný súd v súvislosti s údajnou existenciou výnimocných okolností.([51]51) ii) O poziadavkách vztahujúcich sa na odôvodnenie sporného rozhodnutia 63. Na okraj tejto tretej casti siedmeho odvolacieho dôvodu Solvay vytýka Vseobecnému súdu, ze porusil clánok 296 ZFEÚ (pôvodný clánok 253 ES) tým, ze nespochybnil sporné rozhodnutie Komisie pre údajné nedostatocné odôvodnenie v súvislosti s vyrovnávacou silou zákazníkov spolocnosti Solvay. 64. Táto výhrada tiez nemôze uspiet. 65. Podla ustálenej judikatúry odôvodnenie vyzadované clánkom 253 ES (clánok 296 ZFEÚ) musí byt prispôsobené povahe dotknutého aktu a musia z neho jasne a jednoznacne vyplývat úvahy institúcie, ktorá akt prijala, umoznujúce dotknutým osobám pochopit dôvody prijatia opatrenia a príslusnému súdu umoznit preskúmat tento akt.([52]52) 66. Pôvodca takého aktu vsak nemusí zaujat postoj k zjavne druhoradým skutocnostiam alebo predvídat mozné námietky.([53]53) Rovnako ako Vseobecný súd v napadnutom rozsudku, ani Komisia nebola povinná odpovedat v spornom rozhodnutí na kazdé tvrdenie spolocnosti Solvay. iii) O namietanom porusení clánku 102 ZFEÚ (clánok 82 ES) 67. V rámci tejto tretej casti siedmeho odvolacieho dôvodu Solvay viackrát namieta porusenie clánku 102 ZFEÚ (clánok 82 ES). Na toto ustanovenie vsak odkazuje bez blizsieho vysvetlenia, a to v rámci namietaného nedostatku odôvodnenia.([54]54) Takáto výhrada nemá samostatný obsah, takze ju netreba osobitne rozoberat. d) Predbezný záver 68. Siedmy odvolací dôvod teda treba zamietnut scasti ako neprípustný a scasti ako nedôvodný. 4. O zneuzití dominantného postavenia spolocnostou Solvay (ôsmy a deviaty odvolací dôvod) 69. Ôsmy a deviaty odvolací dôvod je zalozený na údajnom nesprávnom právnom posúdení týkajúcom sa konstatovania Komisie o zneuzití dominantného postavenia spolocnosti Solvay. a) O "skupinovej" zlave poskytnutej spolocnosti Saint-Gobain (ôsmy odvolací dôvod) 70. Predmetom ôsmeho odvolacieho dôvodu je "skupinová" zlava vo výske 1,5 %, ktorú Solvay poskytla v "tajnom protokole" francúzskemu podniku Saint-Gobain ako jednému z najväcsích zákazníkov. V spornom rozhodnutí Komisia so schválením Vseobecného súdu oznacila toto správanie za zneuzitie dominantného postavenia spolocnosti Solvay.([55]55) Solvay v tejto súvislosti napáda posúdenie Vseobecného súdu v bodoch 348 az 358 napadnutého rozsudku: Vseobecný súd údajne nesprávne charakterizoval predmetnú "skupinovú" zlavu ako zneuzívajúcu vernostnú zlavu, ktorá je v rozpore s clánkom 82 ES.([56]56) 71. Solvay konkrétne namieta jednak porusenie clánku 102 ZFEÚ (clánku 82 ES) a jednak porusenie povinnosti odôvodnenia prvostupnových rozhodnutí (clánok 36 v spojení s clánkom 53 prvým odsekom statútu Súdneho dvora). Namietané porusenie uvedenej povinnosti odôvodnenia vsak v porovnaní s namietanými hmotnoprávnymi pochybeniami nemá samostatný obsah. Solvay sa totiz v skutocnosti nestotoznuje s posúdením Vseobecného súdu, pokial ide o posúdenie "skupinovej" zlavy, z vecného hladiska. Ako vsak uz bolo uvedené, rozdielneho vecného posúdenia sa povinnost odôvodnenia netýka,([57]57) takze bez dalsieho skúmania treba výhradu zalozenú na nedostatocnom odôvodnení zamietnut. Preto sa budem nizsie zaoberat ôsmym odvolacím dôvodom iba z hladiska údajného porusenia clánku 82 ES (clánku 102 ZFEÚ). i) O tvrdení zalozenom na neexistencii výhradnosti 72. Solvay po prvé vytýka Vseobecnému súdu, ze dospel k nesprávnemu záveru, ze "skupinová" zlava poskytnutá spolocnosti Saint-Gobain mala povahu vernostnej zlavy. Vseobecný súd údajne nevzal do úvahy skutocnost, ze Solvay v case skutkových okolností pokrývala iba 67 % potreby spolocnosti Saint-Gobain v Európe a vo Francúzsku dokonca iba 15 %. Za týchto okolností "skupinová" zlava poskytnutá spolocnostou Solvay nesúvisela s výhradnou alebo takmer výhradnou povahou zásobovania spolocnosti Saint-Gobain, hoci takáto súvislost je podla odvolatelky nevyhnutým predpokladom existencie zneuzívajúcej vernostnej zlavy. 73. Na prvý pohlad by sa mohlo zdat, ze Solvay sa usiluje touto argumentáciou dosiahnut, aby Súdny dvor nahradil svojím vlastným posúdením posúdenie skutkového stavu a dôkazov zo strany Vseobecného súdu, co vsak v odvolacom konaní nemôze urobit. Táto výhrada je vsak v skutocnosti zalozená na tom, ze Vseobecný súd pri posudzovaní "skupinovej" zlavy nezohladnil jedno kritérium, ktoré Solvay povazuje za rozhodujúce z právneho hladiska, a to kritérium výhradnej alebo takmer výhradnej povahy zásobovania príjemcu zlavy podnikom s dominantným postavením na trhu. Otázka, ci je toto kritérium výhradnosti právne relevantné pre existenciu zneuzitia v zmysle clánku 82 ES, je právnou otázkou, ktorá podlieha preskúmaniu zo strany Súdneho dvora v odvolacom konaní.([58]58) 74. Solvay zastáva názor, ze z judikatúry Súdneho dvora vyplýva zásada, podla ktorej poskytnutie vernostnej zlavy predstavuje zakázanú obchodnú praktiku iba v prípade, ak je spojené s výhradným alebo takmer výhradným zásobovaním zákazníka podnikom s dominantným postavením na trhu. 75. Tento názor je nesprávny. O tom svedcí skutocnost, ze Solvay odkazuje iba na rozsudok vydaný vo veci Hoffmann-La Roche.([59]59) Iné relevantné rozsudky Súdneho dvora týkajúce sa zliav, najmä rozsudky vydané vo veciach nazývaných "Michelin I"([60]60) a "British Airways"([61]61), vôbec nespomína, a to ani okrajovo. 76. Ako Súdny dvor zdôraznil, z judikatúry týkajúcej sa clánku 86 Zmluvy EHS (clánku 82 ES) nemozno vyvodit, ze prémie a zlavy poskytované podnikmi s dominantným postavením na trhu majú povahu zneuzitia len za okolností opísaných v tejto judikatúre.([62]62) 77. Zneuzívajúca povaha zliav poskytovaných podnikmi s dominantným postavením na trhu sa posudzuje skôr podla súhrnu okolností konkrétneho prípadu. V tejto súvislosti je potrebné vziat do úvahy najmä kritériá a pravidlá poskytovania zlavy.([63]63) Rozhodujúce je, ci predmetné zlavy môzu mat vylucujúci úcinok, cize ci jednak môzu stazovat alebo dokonca znemoznovat prístup na trh konkurentom podniku s dominantným postavením na trhu a ci jednak môzu stazovat alebo dokonca znemoznovat jeho zmluvným partnerom výber spomedzi viacerých zdrojov zásobovania alebo obchodných partnerov.([64]64) Dalej treba skúmat, ci existuje objektívne ekonomické odôvodnenie poskytovaných zliav a prémií.([65]65) 78. Z judikatúry nevyplýva, ze zlava má zneuzívajúcu povahu iba v prípade, ak medzi zákazníkom a podnikom s dominantným postavením na trhu existuje výhradný alebo takmer výhradný vztah. Naopak veci Michelin I([66]66) a British Airways([67]67) sa týkali systémov zliav alebo prémií bez akéhokolvek vztahu výhradnosti tohto druhu. 79. Preto skutocnost, ze Vseobecný súd výslovne neuviedol, ci zásobovanie spolocnosti Saint-Gobain spolocnostou Solvay malo výhradnú alebo takmer výhradnú povahu, nepredstavuje právne pochybenie.([68]68) 80. Iba pre úplnost dodávam, ze je irelevantná aj - nedostatocne podlozená - argumentácia spolocnosti Solvay týkajúca sa neprimeranej formálnosti a neexistencie ekonomického základu judikatúry Súdneho dvora týkajúcej sa vernostných zliav. Ako som uz totiz uviedla, Súdny dvor posudzuje systémy zliav podla súhrnu okolností konkrétneho prípadu a výslovne pripústa moznost objektívneho ekonomického odôvodnenia.([69]69) Takýto prístup nie je ani zdaleka formalistický. ii) O tvrdení zalozenom na malej výske "skupinovej" zlavy 81. Solvay po druhé tvrdí, ze výska "skupinovej" zlavy bola prílis malá nato, aby mohla ovplyvnit rozhodovanie skupiny Saint-Gobain. Vseobecný súd údajne nepreukázal, do akej miery zlava poskytnutá spolocnostou Solvay mohla konkrétne ovplyvnit správanie skupiny Saint-Gobain. 82. V bode 355 napadnutého rozsudku sa Vseobecný súd otázkou protisútazných úcinkov "skupinovej" zlavy zaoberal skutocne len velmi strucne. Jeho strohé konstatovanie, podla ktorého "aj malá výska vernostnej zlavy má vplyv na podmienky hospodárskej sútaze," vsak treba vnímat v súvislosti s analýzou, ktorá tomuto konstatovaniu predchádza. Vseobecný súd okrem iného zdôraznil, ze Solvay poskytla "skupinovú" zlavu nezávisle od akýkolvek dôvodov zalozených na ekonomických výhodách, akými sú efektivita a úspory z rozsahu, a táto zlava sa vztahovala na vsetky mnozstvá uhlicitanu sodného, ktoré skupina Saint-Gobain v Európe nakupovala od spolocnosti Solvay.([70]70) 83. Judikatúra pripústa, ze takéto zlavy môzu mat vylucujúci protisútazný úcinok. Ako uviedol Súdny dvor, záväzok zmluvných partnerov voci podniku s dominantným postavením na trhu a tlak, ktorý je na nich vyvíjaný, môzu byt osobitne silné v prípade, ze zlava ci prémia nezodpovedajú len zvýseniu obratu týkajúcemu sa kúpy alebo predaja výrobkov tohto podniku uskutocnených jeho zmluvnými partnermi pocas zohladnovaného obdobia, ale vztahujú sa tiez na celkový obrat týkajúci sa tejto kúpy ci tohto predaja.([71]71) 84. Okrem toho pre konkurentov podniku s dominantným postavením na trhu je osobitne tazké príst s ponukou, ktorá bude výhodnejsia ako zlavy alebo prémie zalozené na celkovom objeme predaja. Z dôvodu svojho citelne väcsieho trhového podielu predstavuje podnik s dominantným postavením vo vseobecnosti nezanedbatelného obchodného partnera na trhu. Zlavy alebo prémie poskytované takýmto podnikom na základe celkového obratu majú najcastejsie, v absolútnych císlach, väcsí význam ako stedrejsie ponuky jeho konkurentov. Na to, aby títo konkurenti pritiahli zmluvných partnerov podniku s dominantným postavením alebo aby od nich dostali dostatocný objem objednávok, museli by im ponúknut podstatne vyssie zlavy alebo prémie.([72]72) 85. Zlavy alebo provízie, ktoré podla judikatúry predstavovali zneuzitie, v niektorých prípadoch nepresahovali 1 %,([73]73) takze boli z percentuálneho hladiska dokonca nizsie ako "skupinová" zlava vo výske 1,5 % posudzovaná v prejednávanej veci. 86. V tejto súvislosti sa konstatovanie Vseobecného súdu, podla ktorého "aj malá výska vernostnej zlavy má vplyv na podmienky hospodárskej sútaze", vzhladom na okolnosti prípadu nejaví ako nesprávne. Je zalozené na primeraných ekonomických úvahách. iii) O tvrdení zalozenom na neexistencii úcinku na hospodársku sútaz 87. Solvay po tretie napáda konstatovanie Vseobecného súdu, podla ktorého táto spolocnost nepredlozila dôkaz o postoji pobociek skupiny Saint-Gobain. Ide o argumentáciu, ktorú Solvay obhajovala v prvostupnovom konaní a podla ktorej sa pobockám tejto skupiny v jednotlivých státoch podarilo dojednat si výhodnejsie zmluvné podmienky, dokonca az zrusit svoju zmluvu so spolocnostou Solvay, ako to bolo v prípade spolocnosti Saint-Gobain France.([74]74) 88. Vseobecný súd skutocne zamietol toto tvrdenie ako nedostatocne podlozené.([75]75) Nemá vsak význam, ci Solvay predlozila dostatok dôkazov na podporu svojej argumentácie, kedze táto argumentácia bola v kazdom prípade irelevantná, ako správne uviedol Vseobecný súd.([76]76) Protisútaznú povahu obchodnej praktiky podniku s dominantným postavením na trhu totiz nemozno vylúcit iba na základe toho, ze vyplýva z vôle zákazníka,([77]77) a uz vôbec nie na základe toho, ze zákazníkovi sa vhodným rokovaním([78]78) podarilo od tohto podniku dosiahnut dalsie výhody. 89. Tretie tvrdenie spolocnosti Solvay teda tiez nemôze uspiet. iv) Predbezný záver 90. Ôsmy odvolací dôvod je v celom rozsahu nedôvodný. b) O diskriminacnej povahe praktík spolocnosti Solvay (deviaty odvolací dôvod) 91. Deviaty odvolací dôvod sa týka posúdenia, ktoré Vseobecný súd vykonal v bodoch 397 az 402 napadnutého rozsudku, pokial ide o diskriminacnú povahu obchodných praktík spolocnosti Solvay v zmysle clánku 82 druhého odseku písm. c) ES. i) Prvá cast deviateho odvolacieho dôvodu 92. V prvej casti deviateho odvolacieho dôvodu Solvay napáda osobitne body 397 az 400 napadnutého rozsudku, pricom tvrdí, ze Vseobecný súd skreslil jej podania v prvostupnovom konaní a porusil clánok 102 druhý odsek písm. c) ZFEÚ [clánok 82 druhý odsek písm. c) ES]. - O namietanom skreslení podaní spolocnosti Solvay 93. Odvolatelka po prvé napáda pasáz napadnutého rozsudku, v ktorej Vseobecný súd vychádza z hypotézy, podla ktorej Solvay nespochybnila konstatovania týkajúce sa zliav uplatnovaných vo Francúzsku.([79]79) Podla spolocnosti Solvay je toto tvrdenie v rozpore so znením jej zaloby a jej repliky v prvostupnovom konaní, ktoré Vseobecný súd teda skreslil. 94. Podla ustálenej judikatúry o skreslenie ide vtedy, ked sa bez predlozenia nových dôkazov hodnotenie existujúcich dôkazov javí ako zjavne nesprávne.([80]80) V kontexte argumentácie úcastníkov konania v prvostupnovom konaní to znamená, ze o jej skreslenie môze íst iba v prípade, ak ju Vseobecný súd pochopil zjavne nesprávne, alebo ak pri jej reprodukovaní pozmenil jej zmysel. 95. Tomuto záveru v tomto prípade nenasvedcujú dostatocné skutocnosti. 96. Ako Solvay sama uznáva,([81]81) úvahy týkajúce sa jednotlivých krajín uvedené v zalobe, ktorú predlozila v prvostupnovom konaní, sa týkali nemeckého trhu. Solvay inak iba vseobecne spochybnila konstatovanie, ze zlavy, ktoré uplatnovala, mozno povazovat za vernostné zlavy. Zaloba ani replika predlozená v prvostupnovom konaní neobsahovali analýzu týkajúcu sa osobitne francúzskeho trhu. Pasáze z tejto repliky, na ktoré Solvay osobitne poukazuje,([82]82) sa tiez len okrajovo dotýkali francúzskeho trhu a v kazdom prípade nesúviseli s otázkou diskriminácie obchodných partnerov posudzovanou v tejto veci.([83]83) 97. Za týchto okolností nemozno vytýkat Vseobecnému súdu, ze zjavne nesprávne pochopil argumentáciu spolocnosti Solvay, alebo ze pri jej reprodukovaní pozmenil jej zmysel. Výhradu skreslenia teda treba zamietnut. - O hmotnoprávnej vade 98. Solvay navyse namieta porusenie clánku 102 druhého odseku písm. c) ZFEÚ [clánku 82 druhého odseku písm. c) ES], ktoré podla nej vyplýva z bodov 398 a 400 napadnutého rozsudku. Vseobecný súd údajne nesprávne opomenul preskúmat otázku existencie sútazného vztahu medzi demonstratívne uvedenými zákazníkmi spolocnosti Solvay, a to jednak medzi dvoma francúzskymi zákazníkmi (Durand a Perrier) a jednak medzi nemeckými výrobcami dutého skla a plochého skla. 99. Komisia napáda prípustnost tejto výhrady z dôvodu, ze Solvay v prvostupnovom konaní nenamietala nijaké porusenie clánku 102 druhého odseku písm. c) ZFEÚ; Solvay iba uviedla, ze výrobcovia plochého skla a dutého skla nepôsobia na tom istom trhu, a teda nie sú v porovnatelnej situácii, s cielom vylúcit samotnú existenciu diskriminácie. 100. Musím sa priznat, ze túto námietku povazujem za mimoriadne formalistickú a málo presvedcivú. Sporné rozhodnutie v súvislosti s diskriminacnou povahou zliav poskytovaných spolocnostou Solvay výslovne odkazuje na clánok 82 druhý odsek písm. c) ES.([84]84) Je teda samozrejmé, ze aj otázku diskriminácie posudzovanú Vseobecným súdom treba vnímat v súvislosti s týmto clánkom, aj ked nan úcastníci konania vo svojich podaniach uz výslovne neodkázali.([85]85) 101. Okrem toho je pravda, ze podla clánku 42 ods. 2 v spojení s clánkom 118 rokovacieho poriadku Súdneho dvora je neprípustné uvádzat v odvolacom konaní nové dôvody. Odvolatel vsak môze uviest nové tvrdenia na podporu dôvodov uvedených v prvostupnovom konaní, osobitne v reakcii na stanovisko Vseobecného súdu vyjadrené v napadnutom rozsudku.([86]86) 102. Tak je to aj v tomto prípade: zo zhrnutia argumentácie úcastníkov konania v napadnutom rozsudku vyplýva, ze Solvay v prvostupnovom konaní uz uviedla, ze výrobcovia plochého skla pôsobili na inom trhu ako výrobcovia dutého skla.([87]87) Otázka posudzovaná v prvostupnovom konaní, ci predmetné podniky pôsobili na rozdielnych trhoch, a otázka vznesená v odvolacom konaní, ci existuje medzi týmito podnikmi sútazný vztah, sú dvoma stranami tej istej mince. Preto argumentácia, ktorú Solvay uviedla v odvolaní v súvislosti so sútazným vztahom, predstavuje iba rozsírenie tvrdení, ktoré uz boli uvedené v prvostupnovom konaní. 103. Okrem toho cielom tejto výhrady spolocnosti Solvay nie je nabádat Súdny dvor k novému posúdeniu skutkového stavu, ktoré je v odvolacom konaní neprípustné. Spor sa naopak týka otázky, ci tým, ze neposúdil prípadný sútazný vztah medzi výrobcami plochého skla a výrobcami dutého skla, Vseobecný súd nezohladnil kritérium, ktoré bol povinný uplatnit v rámci clánku 82 druhého odseku písm. c) ES. Ide o právnu otázku, ktorá podlieha preskúmaniu Súdneho dvora v odvolacom konaní.([88]88) 104. Pokial ide o dôvodnost tejto výhrady, treba v prvom rade pripomenút, ze clánok 82 druhý odsek písm. c) ES [clánok 102 druhý odsek písm. c) ZFEÚ] upravuje dvojfázové skúmanie. Formulácia "cím ich v hospodárskej sútazi znevýhodnujú" má vlastný normatívny obsah a nepredstavuje len vysvetlujúci dodatok deklaratórnej povahy.([89]89) 105. Na splnenie podmienok uplatnenia clánku 82 druhého odseku písm. c) ES je preto potrebné zistit, ze správanie podniku s dominantným postavením na trhu je nielen diskriminacné, ale ze smeruje aj k skresleniu tohto sútazného vztahu, teda k naruseniu sútazného postavenia jednej casti obchodných partnerov tohto podniku oproti ostatným.([90]90) 106. Clánok 82 druhý odsek písm. c) ES je zalozený na myslienke, ze obchodné správanie podniku s dominantným postavením na trhu nesmie skreslovat hospodársku sútaz na hlavnom alebo nadväzujúcom trhu, teda hospodársku sútaz medzi dodávatelmi alebo zákazníkmi tohto podniku. Zmluvní partneri tohto podniku nesmú byt zvýhodnovaní alebo znevýhodnovaní v rámci ich vzájomnej hospodárskej sútaze.([91]91) 107. V kontexte prejednávanej veci to znamená, ze na úcely posúdenia podla clánku 82 druhého odseku písm. c) ES Vseobecný súd nemohol opomenút zohladnit sútazné podmienky medzi jednotlivými zákazníkmi spolocnosti Solvay. Porusenie clánku 82 druhého odseku písm. c) ES zo strany spolocnosti Solvay by bolo mozné konstatovat iba v prípade, ak by jej zákazníci boli vo vzájomnom sútaznom vztahu, v tomto prípade nie na trhu s uhlicitanom sodným, ale na jednom alebo viacerých nadväzujúcich trhoch so sklom. V dôsledku toho Vseobecný súd právne pochybil, ked v bode 400 napadnutého rozsudku povazoval za relevantný iba trh s uhlicitanom sodným, a nie trh so sklom. 108. Je pravda, ze na preukázanie existencie zneuzitia v zmysle clánku 82 druhého odseku písm. c) ES postacuje zistit, ze správanie podniku s dominantným postavením na trhu vzhladom na vsetky okolnosti prípadu smeruje k naruseniu hospodárskej sútaze medzi týmito obchodnými partnermi. V takej situácii nemozno pozadovat, aby sa navyse predlozil dôkaz o vycíslenom skutocnom zhorsení sútazného postavenia jednotlivých obchodných partnerov.([92]92) Komisia na to správne poukázala. 109. Záver, ze sútazná situácia na nadväzujúcom trhu, na ktorom pôsobia zákazníci podniku s dominantným postavením na trhu, je úplne irelevantná, ku ktorému dospel Vseobecný súd, vsak predstavuje právne pochybenie. 110. Na rozdiel od toho, co tvrdí Komisia, toto právne pochybenie nemozno relativizovat tvrdením, ze predmetní francúzski zákazníci Durant a Perrier, rovnako ako nemeckí zákazníci v odvetví plochého skla a dutého skla, predstavovali osobitné prípady. Ak Vseobecný súd na základe výhrady vznesenej úcastníkom konania skúma prípadné nesprávne posúdenie osobitných prípadov uvedených v spornom rozhodnutí, je povinný pri tomto skúmaní vychádzat z právne relevantných kritérií. V tomto prípade to vsak nebolo tak. 111. Z rozsudkov Hoffmann-La Roche([93]93) a Michelin I([94]94) nevyplýva opacný záver. Casti týchto rozsudkov, ktoré Komisia uviedla na podporu svojho stanoviska, sa netýkajú konkrétne uplatnovania clánku 82 druhého odseku písm. c) ES,([95]95) alebo obsahujú vseobecné úvahy týkajúce sa zneuzívajúcej povahy systémov zliav uplatnovaných podnikmi s dominantným postavením na trhu. 112. Okrem toho aj z rozsudku týkajúceho sa letiskových poplatkov v Portugalsku, cast ktorého Komisia cituje, vyplýva, ze sútazný vztah medzi obchodnými partnermi podniku s dominantným postavení na trhu má význam. V tomto rozsudku Súdny dvor výslovne poukázal na "neodôvodnenú ekonomickú výhodu", ktorú mohli získat príjemcovia zliav "v porovnaní so svojimi konkurentmi".([96]96) 113. Prvá cast deviateho odvolacieho dôvodu je teda dôvodná. ii) Druhá cast deviateho odvolacieho dôvodu 114. Druhá cast deviateho odvolacieho dôvodu osobitne smeruje proti bodu 401 napadnutého rozsudku. Táto pasáz rozsudku sa týka argumentácie, ktorú Solvay uviedla v prvostupnovom konaní v súvislosti s údajne nízkym podielom uhlicitanu sodného na nákladoch výrobcov skla. Vseobecný súd v tejto súvislosti uviedol, ze Solvay "nepodporil" toto "tvrdenie", ktoré "nemá takú povahu, aby mohlo spochybnit diskriminacnú povahu praktík, ktoré sú vytýkané [spolocnosti Solvay]." Solvay tvrdí, ze Vseobecný súd tým jednak skreslil jej podania predlozené v prvostupnovom konaní a jednak porusil povinnost odôvodnenia podla clánku 36 v spojení s clánkom 53 prvým odsekom statútu Súdneho dvora, ako aj clánok 102 druhý odsek písm. c) ZFEÚ [clánok 82 druhý odsek písm. c) ES]. - O namietanom skreslení podaní spolocnosti Solvay 115. Výhrada zalozená na skreslení podaní sa javí byt nepodlozená. Nic nenasvedcuje tomu, ze by Vseobecný súd zjavne nesprávne pochopil písomnosti zalobkyne v prvostupnovom konaní, alebo ze by pozmenil ich zmysel([97]97). Pripomínam, ze Solvay v prvostupnovom konaní tvrdila, ze uhlicitan sodný predstavuje najdôlezitejsiu surovinu pri výrobe skla, hoci jeho cena predstavuje len 2 az 6 % priemernej predajnej ceny skla. Vseobecný súd túto argumentáciu presne reprodukoval.([98]98) Skutocnost, ze Vseobecný súd v napadnutom rozsudku výslovne nepoukázal na doplnujúce informácie, ktoré uviedla Solvay vo svojej replike, sama osebe neznamená, ze Vseobecný súd skreslil obsah argumentácie spolocnosti Solvay uvedenej v tejto súvislosti. - O nedostatocnom odôvodnení 116. Inak je to v prípade výhrady zalozenej na nedostatocnom odôvodnení. Ako uz bolo uvedené, z odôvodnenia rozsudku musia byt jasne a nepochybne zrejmé úvahy Vseobecného súdu, aby sa dotknuté osoby mohli oboznámit s dôvodmi prijatého rozhodnutia a aby Súdny dvor mohol vykonat svoje preskúmanie.([99]99) Ani pri mimoriadnej benevolencii bod 401 napadnutého rozsudku tieto poziadavky nesplna. 117. Vseobecný súd vôbec nevysvetlil, preco zastáva názor, ze tvrdenia, ktoré Solvay uviedla v súvislosti s nízkou cenou uhlicitanu sodného pre výrobcov skla, nie sú "podlozené". Z odôvodnenia rozsudku najmä nie je zrejmé, ci Vseobecný súd vôbec vzal do úvahy argumentáciu, ktorú Solvay uviedla vo svojej replike predlozenej v prvostupnovom konaní. V tejto replike Solvay na podporu svojho tvrdenia týkajúceho sa nízkych nákladov uviedla antidumpingové nariadenie Komisie,([100]100) podla ktorého podiel uhlicitanu sodného na rezijnej cene skla tvorí 8 %.([101]101) 118. Vseobecný súd tiez neuviedol, preco údajne nízky podiel uhlicitanu sodného na rezijnej cene skla "nemá takú povahu, aby moh[ol] spochybnit diskriminacnú povahu praktík, ktoré sú vytýkané [spolocnosti Solvay]." Je celkom mozné, ze v prospech takého tvrdenia svedcia nálezité vecné dôvody,([102]102) no tieto nie sú v napadnutom rozsudku ani naznacené. 119. Zastával Vseobecný súd názor, ze cena dôlezitej suroviny nie je nikdy relevantná na úcely posúdenia prípadnej diskriminácie medzi zákazníkmi podniku s dominantným postavením na trhu? Alebo sa domnieval, ze taký podiel, aký uviedla Solvay (2 az 6 % predajnej ceny), nemá nijaký vplyv na diskriminacnú povahu predmetných obchodných praktík? A ak áno, preco? Niekolko viet v odôvodnení rozsudku mohlo - a malo - poskytnút potrebné vysvetlenia. 120. Analýza Vseobecného súdu v bode 401 napadnutého rozsudku citatelovi rozsudku neumoznuje pochopit, preco boli tvrdenia, ktoré uviedla Solvay v súvislosti s nízkou cenou uhlicitanu sodného pre výrobcov skla, zamietnuté. Súdny dvor preto tiez nemôze z tohto hladiska rozsudok preskúmat. Z toho vyplýva, ze odôvodnenie napadnutého rozsudku v jeho bode 401 je nedostatocné, takze druhú cast deviateho odvolacieho dôvodu treba uznat. 121. Vzhladom na vyssie uvedené nie je potrebné dalej skúmat výhradu zalozenú na porusení clánku 102 druhého odseku písm. c) ZFEÚ. V kazdom prípade táto výhrada nemá samostatný obsah v porovnaní s nedostatocným odôvodnením, ktoré namieta Solvay. iii) Predbezný záver 122. Z toho vyplýva, ze deviaty odvolací dôvod je ciastocne dôvodný. B - O zákaze pouzitia dôkazov získaných pri setrení vykonanom v apríli 1989 (druhý odvolací dôvod) 123. Svojím druhým odvolacím dôvodom, ktorý smeruje proti bodom 218 az 230 napadnutého rozsudku, Solvay namieta porusenie clánku 14 ods. 3 a 20 ods. 1 nariadenia c. 17 (prvá a druhá cast druhého odvolacieho dôvodu). Táto spolocnost navyse vytýka Vseobecnému súdu, ze skreslil skutkový stav a dôkazy (tretia cast druhého odvolacieho dôvodu). 124. Uvedený odvolací dôvod vyplýva z toho, ze rozhodnutie prijaté Komisiou 5. apríla 1989, ktorým bolo nariadené setrenie v priestoroch podnikov pôsobiacich na európskom trhu s uhlicitanom sodným, sa týkalo iba prípadných porusení clánku 85 Zmluvy EHS (kartelové dohody alebo zosúladené postupy), zatial co v spornom rozhodnutí o ulození pokuty sa konstatovalo porusenie clánku 86 Zmluvy EHS a/alebo clánku 82 ES (zneuzívanie dominantného postavenia). Podla spolocnosti Solvay dôkazy získané pri setrení súvisiacom s clánkom 85 Zmluvy EHS nemohli slúzit ako základ pre rozhodnutie podla clánku 86 Zmluvy EHS a/alebo clánku 82 ES. 1. Prípustnost druhého odvolacieho dôvodu 125. Komisia zastáva názor, ze druhý odvolací dôvod je neprípustný z dôvodu, ze je zalozený na tých istých výhradách, ktoré Solvay uz uviedla v prvostupnovom konaní. 126. Táto námietka je nedôvodná. 127. Je pravda, ze odvolatel nemôze iba opakovat alebo doslovne reprodukovat dôvody a tvrdenia, ktoré uz uviedol v konaní pred Vseobecným súdom.([103]103) Právnymi otázkami posudzovanými v prvostupnovom konaní sa mozno v odvolacom konaní znovu zaoberat, pokial úcastník konania napadne výklad alebo uplatnovanie práva Únie Vseobecným súdom. Ak by totiz odvolatel nemohol takto zalozit svoje odvolanie na dôvodoch a tvrdeniach, ktoré uz pouzil v konaní pred Vseobecným súdom, odvolacie konanie by bolo zbavené casti svojho zmyslu.([104]104) 128. Vo svojom odvolaní sa Solvay podrobne zaoberá bodmi 218 az 230 napadnutého rozsudku a uvádza konkrétne výhrady voci úvahám Vseobecného súdu, pricom sa opiera o rozsudky Súdneho dvora. Mozno teda vylúcit, ze by islo iba o vseobecné opakovanie dôvodu uplatneného v prvostupnovom konaní. 129. V dôsledku toho prípustnost druhého odvolacieho dôvodu nemozno dôvodne spochybnovat. 2. Dôvodnost druhého odvolacieho dôvodu a) O prvej a druhej casti druhého odvolacieho dôvodu (porusenie clánku 14 ods. 3 a clánku 20 ods. 1 nariadenia c. 17) 130. Podla clánku 20 ods. 1 nariadenia c. 17 mozno informácie získané v rámci setrenia vo veci práva hospodárskej sútaze nariadeného Komisiou pouzit len na úcely, pre ktoré boli vyziadané. Toto ustanovenie teda jednak stanovuje, ze dôkazy získané Komisiou sú urcené na konkrétny úcel, a jednak zakazuje ich pouzitie na iné úcely. 131. V tomto prípade je pôsobnost uvedeného úcelového urcenia a zákazu pouzitia na iné úcely sporná. Úcastníci konania sa rozchádzajú v otázke, ci na úcely konstatovania zneuzitia dominantného postavenia Komisia mohla vychádzat z dôkazov, ktoré predtým získala pri setrení vykonanom v súvislosti s údajným porusovaním zákazu protisútazných dohôd medzi podnikmi pôsobiacimi na tom istom trhu. 132. Zo znenia clánku 20 ods. 1 nariadenia c. 17 nevyplývajú konkrétne relevantné informácie. Treba teda vychádzat zo zmyslu a úcelu tohto ustanovenia. 133. Je nesporné, ze cielom clánku 20 ods. 1 nariadenia c. 17 je zabezpecit ochranu práva na obhajobu podnikov, ktorých sa týkajú vysetrovacie opatrenia vykonávané Komisiou.([105]105) Ako uviedol Súdny dvor, toto právo by bolo vázne ohrozené, ak by sa Komisia mohla vo vztahu k podnikom odvolávat na dôkazy, ktoré síce boli získané pocas setrenia, ale nesúvisia s jeho predmetom a cielom.([106]106) 134. Predmet a ciel daného setrenia teda urcuje pôsobnost úcelového urcenia a zákazu pouzitia, ktoré sú uvedené v clánku 20 ods. 1 nariadenia c. 17. Predmet a ciel setrenia vyplýva z vysetrovacieho oprávnenia vymedzeného Komisiou.([107]107) Podla clánku 14 ods. 3 nariadenia c. 17 musí byt predmet a ciel setrenia uvedený v rozhodnutí Komisie o nariadení setrenia, co predstavuje základnú záruku práva na obhajobu dotknutých podnikov.([108]108) 135. V tomto prípade rozhodnutie Komisie z 5. apríla 1989, na základe ktorého sa vykonalo setrenie v priestoroch spolocnosti Solvay, odkazovalo iba na clánok 85 Zmluvy EHS.([109]109) Podla konstatovaní Vseobecného súdu teda Komisia chcela len presetrit, ci sa Solvay zúcastnila na karteloch alebo zosúladených postupoch. Nic nenapovedá tomu, ze by existovalo podozrenie aj zo zneuzitia dominantného postavenia.([110]110) 136. Solvay zo vsetkých týchto skutocností vyvodzuje, ze pouzitie dôkazov získaných pri setrení na úcely konstatovania zneuzitia dominantného postavenia v zmysle clánku 82 ES (pôvodného clánku 86 Zmluvy EHS) nebolo prípustné. 137. Tento prístup ma nepresviedca. 138. Je pravda, ze v rozhodnutí o nariadení setrenia musí Komisia "jasne uviest domnienky, ktoré chce overit"([111]111). Cielom tejto poziadavky je zabránit tomu, aby Komisia vykonávala setrenia úplne náhodne, bez konkrétneho podozrenia,([112]112) co sa casto oznacuje anglickým pojmom "fishing expeditions" (doslova "rybárske výpravy"). 139. Povinnost uviest predmet a ciel setrenia vsak nemôze znamenat povinnost s konecnou platnostou vymedzit vsetky ustanovenia, ktoré dotknuté podniky mohli porusit. V tomto skorom stádiu vysetrovania totiz Komisia este nie je povinná vykonat presnú právnu kvalifikáciu predpokladaných porusení.([113]113) 140. V niektorých prípadoch môze byt mimoriadne zlozité vopred posúdit, ci správanie podniku, ktorý má významné postavenie na trhu, predstavuje porusenie zákazu kartelov (clánok 85 Zmluvy EHS, clánok 81 ES a clánok 101 ZFEÚ) alebo zneuzitie dominantného postavenia (clánok 86 Zmluvy EHS, clánok 82 ES a clánok 102 ZFEÚ). Komisia v tejto súvislosti správne poznamenáva, ze vecná pôsobnost zákazu kartelov a zákazu zneuzitia sa môze prelínat.([114]114) 141. Okrem toho základným cielom setrení, bez ohladu na to, na základe ktorého ustanovenia boli vykonané, je prispiet k dodrziavaniu pravidiel hospodárskej sútaze ustanovených v Zmluvách a zabezpecit, aby nedochádzalo k skreslovaniu hospodárskej sútaze na vnútornom trhu.([115]115) 142. Za týchto okolností by bolo prílis restriktívne a formalistické, ak by mal byt predmet a ciel setrenia vo veci hospodárskej sútaze vopred obmedzený na konkrétne hmotnoprávne ustanovenie výslovne uvedené vo vysetrovacom oprávnení, s vylúcením akéhokolvek iného ustanovenia. 143. V rámci setrenia vo veci hospodárskej sútaze je potrebné v prvom rade zistit skutkový stav a získat dôkazy,([116]116) ktoré sa týkajú napríklad existencie konkrétnej dohody medzi podnikmi alebo urcitého správania na trhu, ako aj ekonomických úvah odôvodnujúcich tento skutkový stav. 144. Komisia sa musí vyjadrit k právnej kvalifikácii skutocností, ktoré pocas vysetrovania zistila, az v ovela neskorsej fáze správneho konania, a to po prvý raz predbezne v oznámení o výhradách a definitívne pri prijatí konecného rozhodnutia.([117]117) Tým nie je dotknutá moznost dotknutých podnikov bránit sa; tieto podniky naopak chráni práve oznámenie o výhradách a s ním súvisiace právo byt vypocutý. 145. Preto Vseobecný súd právne nepochybil, ked uviedol, ze dokumenty získané pri setrení v apríli 1989 bolo mozné pouzit aj v rámci sporného rozhodnutia, ktoré bolo prijaté na základe clánku 82 ES.([118]118) b) O tretej casti druhého odvolacieho dôvodu (výhrada zalozená na skreslení skutkového stavu) 146. Solvay v rámci tohto druhého odvolacieho dôvodu tiez vytýka Vseobecnému súdu, ze skreslil skutkový stav. Vseobecný súd údajne nesprávne vychádzal z podobnosti kartelových dohôd alebo zosúladených postupov, na ktorých bolo zalozené setrenie vykonané v roku 1989, a zneuzitia dominantného postavenia, ktoré bolo konstatované v spornom rozhodnutí.([119]119) 147. Táto výhrada tiez nie je dôvodná. Vychádza z nepresného výkladu napadnutého rozsudku. 148. Odvolatelka opomína skutocnost, ze Vseobecný súd nepovazoval za podobné samotné porusenia uvedené v clánku 85 Zmluvy EHS (clánok 81 ES, clánok 101 ZFEÚ) a clánku 86 Zmluvy EHS (clánok 82 ES, clánok 102 ZFEÚ), ale len skutocnosti ("konanie"), na základe ktorých Komisia vykonávala vysetrovanie a z ktorých napokon aj vychádzala v spornom rozhodnutí.([120]120) Práve tieto skutocnosti, a nie ich právna kvalifikácia, sú rozhodujúce pre posúdenie, ci Komisia porusila úcelové urcenie a zákaz pouzitia v zmysle clánku 20 ods. 1 nariadenia c. 17.([121]121) 149. Ako uviedol Vseobecný súd,([122]122) pricom jeho konstatovanie nebolo spochybnené, tak vysetrovacie oprávnenie týkajúce sa setrenia z roku 1989, ako aj sporné rozhodnutie prijaté v roku 2000 sa týkalo najmä uzatvárania zmlúv o výhradnom nákupe. Vzhladom na túto skutocnost Vseobecný súd bez toho, aby sa dopustil právneho pochybenia, mohol vychádzat z toho, ze sporné rozhodnutie dostatocne súvisí s predmetom a cielom setrenia z roku 1989,([123]123) takze nedoslo k poruseniu zákazu pouzitia dôkazov uvedeného v clánku 20 ods. 1 nariadenia c. 17. c) Predbezný záver 150. Druhý odvolací dôvod je teda v celom rozsahu nedôvodný. C - O práve na obhajobu (tretí, stvrtý a piaty odvolací dôvod) 151. Tretí, stvrtý a piaty odvolací dôvod spolocnosti Solvay sú v podstate zalozené na porusení jej práva na obhajobu. 152. Dodrzanie práva na obhajobu v kazdom konaní, ktoré môze viest k ulozeniu sankcií, najmä pokút alebo penále, predstavuje základnú zásadu práva Únie, na ktorú Súdny dvor opakovane poukázal vo svojej judikatúre.([124]124) V súcasnosti je zakotvená aj v clánku 41 ods. 2 písm. a) a v clánku 48 ods. 2 Charty základných práv Únie.([125]125) 153. Výhrady, ktoré vzniesla Solvay v rámci tretieho, stvrtého a piateho odvolacieho dôvodu, majú zásadný význam a poskytujú Súdnemu dvoru moznost spresnit svoju judikatúru týkajúcu sa práva na obhajobu v rámci správneho konania vo veciach hospodárskej sútaze. 154. Konanie, ktorého sa tieto tri odvolacie dôvody týkajú, prebiehalo takto: - Pred prijatím prvého rozhodnutia Komisie o ulození pokuty v tejto veci v roku 1990 (rozhodnutie 91/299) bola Solvay vyzvaná, aby predlozila svoje pripomienky na základe oznámenia o výhradách.([126]126) Spolocnosti Solvay vsak nebol poskytnutý skutocný prístup k spisu; dostala iba kópie dokumentov v jej neprospech, z ktorých Komisia vychádzala pri formulácii jednotlivých výhrad([127]127). Cielom tohto postupu bolo "zjednodusit konanie."([128]128) - V roku 2000, cize pred prijatím druhého rozhodnutia o ulození pokuty, ktoré je v prejednávanej veci sporným rozhodnutím (rozhodnutie 2003/6), Solvay nebola znovu vypocutá([129]129) a tiez nemala prístup k spisu.([130]130) - Az v priebehu druhého konania pred Vseobecným súdom (vec T-57/01) Komisia predlozila cast vysetrovacieho spisu, v reakcii na opakované ziadosti Vseobecného súdu formou opatrení na zabezpecenie priebehu konania.([131]131) Solvay mala moznost nahliadnut v kancelárii Vseobecného súdu do velkého poctu dokumentov, ku ktorým nemala predtým prístup. Solvay tiez mala moznost predlozit Vseobecnému súdu svoje pripomienky týkajúce sa uzitocnosti dokumentov, do ktorých nahliadla, pre svoju obhajobu.([132]132) - V konaní pred Vseobecným súdom Komisia musela priznat, ze stratila zostatok spisu, konkrétne pät kartoték.([133]133) Komisia tiez nebola schopná poskytnút Vseobecnému súdu úplný zoznam stratených dokumentov.([134]134) 155. Za týchto okolností Solvay namieta jednak porusenie svojho práva na prístup k spisu (tretí a stvrtý odvolací dôvod, pozri nizsie cast 1) a jednak porusenie svojho práva byt vypocutý (piaty odvolací dôvod, pozri nizsie cast 2). 1. O práve na prístup k spisu (tretí a stvrtý odvolací dôvod) 156. Právo na prístup k spisu ako prejav zásady dodrziavania práva na obhajobu znamená, ze Komisia musí dotknutému podniku umoznit, aby preskúmal vsetky písomnosti vo vysetrovacom spise, ktoré môzu byt relevantné pre jeho obhajobu. K nim patria doklady v jeho prospech aj neprospech, s výhradou obchodných tajomstiev iných podnikov, interných dokumentov Komisie a iných dôverných informácií.([135]135) 157. Je nesporné, ze pocas správneho konania Komisia poskytla spolocnosti Solvay iba dokumenty zalozené v spise, z ktorých vychádzala v spornom rozhodnutí týkajúcom sa tejto spolocnosti. Mnohé dalsie dokumenty, ku ktorým mala mat Solvay prístup na základe zásady dodrziavania práva na obhajobu, jej neboli poskytnuté. Komisia tým porusila podstatnú procesnú záruku,([136]136) ktorá vyplýva z práva na dobrú správu vecí verejných.([137]137) Takéto porusenie nemozno napravit iba poskytnutím prístupu k spisu pocas sporového konania týkajúceho sa prípadnej zaloby o neplatnost napadnutého rozhodnutia.([138]138) 158. Úcastníci konania sa v tomto stádiu konania rozchádzajú v otázke, ci Vseobecný súd mal vzhladom na túto procesnú vadu sporné rozhodnutie zrusit. Podla ustálenej judikatúry porusenie práva na prístup k spisu Komisie pocas konania, ktoré predchádza prijatiu rozhodnutia, v zásade môze viest k zruseniu tohto rozhodnutia iba v prípade, ak doslo k poruseniu práva na obhajobu dotknutého podniku.([139]139) 159. Na rozdiel od Komisie a Vseobecného súdu Solvay zastáva názor, ze doslo k poruseniu jej práva na obhajobu a na podporu svojho stanoviska uvádza viaceré tvrdenia. V tejto súvislosti odvolatelka vychádza najmä zo vseobecných zásad práva Únie týkajúcich sa dodrziavania práva na obhajobu, prezumpcie neviny a rozdelenia dôkazného bremena. Solvay okrem toho namieta porusenie povinnosti odôvodnenia podla clánku 36 v spojení s clánkom 53 prvým odsekom statútu Súdneho dvora a porusenia clánku 47 ods. 2, clánku 48 a clánku 52 ods. 3 Charty základných práv, ako aj clánku 6 EDLP a clánku 6 ods. 1 ZEÚ. 160. Solvay sa vsak vo svojej argumentácii blizsie zaoberá iba dodrziavaním práva na obhajobu a v mensej miere aj prezumpciou neviny a povinnostou odôvodnenia. Jej sporadické odkazy na Chartu základných práv, na clánok 6 EDLP a na clánok 6 ods. 1 ZEÚ nemajú samostatný obsah, takze sa nimi netreba podrobne zaoberat. Pokial ide o clánok 6 ods. 1 ZEÚ, stací poznamenat, ze toto ustanovenie ako také neobsahuje nijaké základné právo. Clánok 6 EDLP sa priamo nevztahuje na orgány Únie, pokial Únia nepristúpi k EDLP,([140]140) ale prihliada sa nan pri výklade a uplatnovaní vseobecných právnych zásad a základných práv uznaných právom Únie, ktoré sú uvedené v odvolaní.([141]141) 161. Na úcely posúdenia výhrad spolocnosti Solvay týkajúcich sa dodrziavania práva na obhajobu, prezumpcie neviny a povinnosti odôvodnenia navrhujem zaoberat sa nimi v poradí navrhnutom Komisiou, ktoré zodpovedá struktúre napadnutého rozsudku. Preto sa najprv vyjadrím k prípustnosti tretieho a stvrtého odvolacieho dôvodu [pozri písm. a)], následne sa budem zaoberat výhradami týkajúcimi sa dokumentov prístupných v prvostupnovom konaní [stvrtý odvolací dôvod, pozri písm. b)] a napokon budem skúmat výhrady týkajúce sa chýbajúcich castí spisu [tretí odvolací dôvod, pozri písm. c)]. a) Prípustnost tretieho a stvrtého odvolacieho dôvodu 162. Komisia napáda prípustnost stvrtého odvolacieho dôvodu, ako aj casti tretieho odvolacieho dôvodu. Tvrdí, ze posúdenie uzitocnosti niektorých dokumentov pre obhajobu predmetného podniku je súcastou posúdenia skutkového stavu a dôkazov, ktoré patrí do výlucnej právomoci Vseobecného súdu a v zásade nepodlieha preskúmaniu Súdneho dvora v odvolacom konaní. 163. Táto téza ma nepresviedca. V tomto prípade Súdny dvor nemá nahradit svojím posúdením posúdenie Vseobecného súdu týkajúce sa uzitocnosti jednotlivých dokumentov zalozených v spise.([142]142) Má skôr overit, ci posúdenie skutkového stavu a dôkazov Vseobecným súdom bolo vykonané v súlade s príslusnými kritériami a zásadami. Ide o právnu otázku, ktorá podlieha preskúmaniu Súdneho dvora v odvolacom konaní.([143]143) b) O castiach spisu, do ktorých nebolo mozné nahliadnut v kancelárii Vseobecného súdu (stvrtý odvolací dôvod) 164. Stvrtý odvolací dôvod smeruje proti bodom 417 az 446 napadnutého rozsudku, ktoré sú venované uzitocnosti dokumentov zalozených v spise, do ktorých Solvay nahliadla, pre jej obhajobu. Vzhladom na to, ze Vseobecný súd dospel k záveru, ze táto uzitocnost sa nepreukázala, vyvodil z toho, ze Komisia neporusila právo na obhajobu.([144]144) i) Prvá cast stvrtého odvolacieho dôvodu 165. V prvej casti stvrtého odvolacieho dôvodu sú uvedené dve výhrady voci napadnutému rozsudku, z ktorých jednu povazujem za nedôvodnú, ale druhú za dôvodnú. 166. Odvolatelka po prvé zastáva názor, ze Vseobecný súd mal posúdit namietané porusenia práva na obhajobu v prvostupnovom konaní vopred, cize pred skúmaním zalobných dôvodov zalozených na nesprávnom vecnom posúdení. V opacnom prípade hrozí, ze Vseobecný súd bude pri posudzovaní uzitocnosti jednotlivých dokumentov pre obhajobu podniku ovplyvnený svojimi závermi týkajúcimi sa vecného posúdenia sporného rozhodnutia. 167. Túto prvú výhradu treba zamietnut. Ako správne uvádza Komisia, neexistuje logické poradie, ktoré by bolo potrebné dodrzat pri skúmaní procesných zalobných dôvodov a vecných zalobných dôvodov.([145]145) (V rámci tretieho odvolacieho dôvodu bude potrebné este skúmat, ci sa Vseobecný súd môze pri svojom vecnom posudzovaní procesných zalobných dôvodov nechat ovplyvnit výsledkom svojho posúdenia hmotnoprávnych zalobných dôvodov uvedených podnikom.([146]146)) 168. Odvolatelka po druhé vytýka Vseobecnému súdu, ze prílis restriktívne vylozil úcel prístupu k spisu. Podla nej Vseobecný súd nemal odmietnut uzitocnost jednotlivých dokumentov pre jej obhajobu z dôvodu, ze uz poznala informácie uvedené v nich, alebo ze sa týkali tvrdení, ktoré uviedla uz skôr. 169. Na rozdiel od prvej výhrady je táto druhá výhrada dôvodná. 170. Úcelom práva na prístup k spisu je zabezpecit podnikom zúcastneným na správnom konaní, ktorým sa vytýka porusenie pravidiel hospodárskej sútaze (tieto podniky sa oznacujú aj pojmom "dotknuté podniky") úcinné uplatnenie ich práva na obhajobu.([147]147) Tento prístup im musí umoznit oboznámit sa s dôkazmi uvedenými v spise Komisie, aby sa mohli na základe týchto dôkazov uzitocne vyjadrit k záverom, ku ktorým Komisia dospela vo svojom oznámení o výhradách.([148]148) To prispieva aj k zabezpeceniu rovnosti zbraní medzi dotknutými podnikmi a Komisiou, a teda v konecnom dôsledku k spravodlivému správnemu konaniu. 171. Ak dotknutému podniku nebol pocas správneho konania poskytnutý dokument v jeho prospech, musí tento podnik iba preukázat, ze jeho nesprístupnenie mohlo na jeho úkor ovplyvnit priebeh konania a obsah rozhodnutia Komisie.([149]149) Pritom stací, aby podnik preukázal, ze mohol pouzit uvedené dokumenty, ktoré boli v jeho prospech, pre svoju obhajobu.([150]150) 172. Je zrejmé, ze to platí v prvom rade pre dokumenty, ktoré by dotknutému podniku umoznili uviest v správnom konaní nové skutocnosti. V rozsudku Aalborg Portland Súdny dvor v tejto súvislosti poukázal na skutocnosti, "ktoré nezodpovedali záverom, ktoré v tejto fáze vyvodila Komisia, a teda mohli akokolvek ovplyvnit posúdenie Komisie uvedené v prípadnom rozhodnutí, aspon pokial ide o závaznost a dlzku konania vytýkaného podniku, a teda výsku pokuty."([151]151) 173. Podla môjho názoru vsak z rozsudku Aalborg Portland a z niektorých dalsích podobne formulovaných rozsudkov([152]152) nemozno vyvodit vseobecné obmedzenie úcelu práva na prístup k spisu na zistenie nových skutocností. Naopak zastávam názor, ze Súdny dvor nechcel vopred vylúcit, a to uz v rozsudku Aalborg Portland, moznost vyuzitia práva na prístup k spisu na iné úcely najmä preto, lebo poukázal na skutocnosti, ktoré "teda mohli akokolvek ovplyvnit" posúdenie Komisie.([153]153) 174. Ako Solvay správne uvádza, úcelom práva na prístup k spisu nie je len umoznit dotknutému podniku uviest v správnom konaní nové dôvody alebo nové tvrdenia. Prístup k spisu má totiz znacný praktický význam, a to aj vzhladom na to, ze umoznuje dotknutému podniku porovnat svoje stanovisko v správnom konaní s pripomienkami tretích osôb, ako sú zákazníci, dodávatelia, konkurenti alebo zdruzenia podnikov. Dotknutý podnik môze takéto pripomienky tretích osôb pouzit najmä na lepsie podlozenie svojich vlastných tvrdení voci Komisii. 175. Je zrejmé, ze tvrdenia dotknutého podniku vo vztahu ku Komisii môzu mat väcsiu váhu, ak môzu byt zalozené nielen na interných dokumentoch alebo zdrojoch tohto podniku alebo na verejne prístupných dokumentoch, ale môzu byt podporené aj dokumentmi, ktoré pochádzajú od tretích osôb, ktoré môzu obhajovat opacné záujmy.([154]154) V správnom konaní totiz nejde len o to, aby dotknutý podnik uviedol presvedcivé tvrdenia, ale aj o to, aby ich podlozil a uviedol dostatocné dôkazy na podporu svojich tvrdení. 176. Vseobecný súd túto skutocnost nezohladnil, ked na viacerých miestach napadnutého rozsudku uviedol, ze nesprístupnenie niektorých dokumentov pocas správneho konania nemohlo na úkor spolocnosti Solvay ovplyvnit priebeh konania a obsah napadnutého rozhodnutia, - pretoze tejto spolocnosti "neboli neznáme" informácie uvedené v predmetných dokumentoch,([155]155) - pretoze táto spolocnost bola schopná sama poskytnút urcité informácie([156]156) bez toho, aby musela vychádzat z dokumentov svojich konkurentov,([157]157) - pretoze táto spolocnost uz uviedla niektoré tvrdenia v iných dokumentoch([158]158) alebo - pretoze Komisia uz bola informovaná o skutkovom stave opísanom v týchto dokumentoch.([159]159) 177. Právo na prístup k spisu musí dotknutému podniku umoznit, aby sa mohol bránit lepsie([160]160) ako v prípade, ak by sa mal bránit len vlastnými silami. Vzhladom na svoju neprimerane restriktívnu analýzu úcelu prístupu k spisu, ktorá nezohladnuje vyssie uvedené úvahy,([161]161) Vseobecný súd porusil rozsah dodrziavania práva na obhajobu v správnom konaní a v dôsledku toho sa dopustil právneho pochybenia. ii) Druhá cast stvrtého odvolacieho dôvodu 178. V druhej casti stvrtého odvolacieho dôvodu Solvay vytýka Vseobecnému súdu, ze prílis prísne posúdil poziadavky na preukázanie porusenia práva na obhajobu. Odvolatelka v tejto súvislosti poukazuje na niektoré pasáze napadnutého rozsudku, v ktorých Vseobecný súd uviedol, ze - Solvay "nepreukázala, ze by nesprístupnenie [niektorých] dokumentov... ovplyvnilo na jej úkor priebeh konania a obsah napadnutého rozhodnutia,"([162]162) a ze - dôkazy predlozené spolocnostou Solvay po prestudovaní spisu v kancelárii Vseobecného súdu nespochybnujú posúdenie Komisie v spornom rozhodnutí.([163]163) 179. V tejto súvislosti Solvay správne uvádza, ze na preukázanie porusenia práva na obhajobu vyplývajúceho z procesnej vady týkajúcej sa prístupu k spisu nebola povinná preukázat, ze nesprístupnenie dokumentu v jej prospech "ovplyvnilo" na jej úkor priebeh konania a obsah rozhodnutia Komisie, ale len ze toto nesprístupnenie "mohlo ovplyvnit" priebeh konania a obsah rozhodnutia Komisie.([164]164) 180. Rozdiel medzi výrazmi "ovplyvnilo" a "mohlo ovplyvnit" sa môze na prvý pohlad zdat zanedbatelný, z coho by vyplýval záver, ze výhrada spolocnosti Solvay je iba sémantickou finesou. 181. V skutocnosti vsak tieto jazykové nuansy svedcia o tom, ze Vseobecný súd pri posudzovaní namietaného porusenia práva na obhajobu spolocnosti Solvay pouzil nesprávne kritériá: nesprávne vyzadoval dôkaz o tom, ze správne konanie by v prípade sprístupnenia sporných dokumentov viedlo k odlisnému výsledku.([165]165) Vseobecný súd mal iba vyzadovat, aby dotknutý podnik preukázal co i len vzdialenú moznost, ze dokumenty, ktoré mu neboli sprístupnené pocas správneho konania, mohli byt uzitocné pre jeho obhajobu.([166]166) Dotknutý podnik totiz nemusí preukázat, ze ak by mal prístup k neposkytnutým dokumentom, rozhodnutie Komisie by malo odlisný obsah.([167]167) 182. Vseobecný súd teda pri posudzovaní porusenia práva na obhajobu právne pochybil. 183. Solvay v tejto súvislosti namieta aj porusenie prezumpcie neviny. Táto výhrada podla môjho názoru nemá samostatný obsah v porovnaní s výhradou zalozenou na porusení práva na obhajobu, takze sa touto výhradou nebudem blizsie zaoberat. 184. Napokon Solvay tvrdí, ze odôvodnenie napadnutého rozsudku je rozporné, kedze Vseobecný súd najskôr správne opísal pozadovanú dôkaznú mieru ("co i len malú pravdepodobnost, ze... správne konanie [by mohlo] viest k odlisnému výsledku"([168]168)), zatial co následne vyzadoval prísnejsiu dôkaznú mieru (Solvay údajne "nepreukázala, ze by nesprístupnenie dokumentov... ovplyvnilo na jej úkor priebeh konania a obsah napadnutého rozhodnutia"([169]169) a dôkazy, ktoré predlozila, "nespochybnujú posúdenie Komisie v napadnutom rozhodnutí"([170]170)). Ako som vsak uz viedla vyssie,([171]171) poziadavky týkajúce sa preukázania porusenia práva na obhajobu predstavujú vecnú otázku, a nie otázku odôvodnenia napadnutého rozsudku. Hoci sa Vseobecný súd mohol dopustit právneho pochybenia v súvislosti s právom na obhajobu, táto okolnost sama osebe neznamená nedostatok odôvodnenia. iii) Predbezný záver 185. Stvrtý odvolací dôvod je teda do velkej miery dôvodný. Vseobecný súd jednak pri skúmaní uzitocnosti dokumentov, ktoré neboli sprístupnené pocas správneho konania, nerespektoval úcel prístupu k spisu a jednak stanovil neprimerané poziadavky v súvislosti s preukázaním porusenia práva na obhajobu. c) O strate casti spisu (tretí odvolací dôvod) 186. Tretí odvolací dôvod sa týka straty casti spisu Komisie. Smeruje proti bodom 465 az 482 napadnutého rozsudku, v ktorých sa Vseobecný súd zaoberal otázkou, ci strata piatich kartoték mala za následok porusenie práva na obhajobu spolocnosti Solvay,([172]172) a na túto otázku odpovedal záporne.([173]173) 187. Odvolatelka uvádza mnoho výhrad týkajúcich sa predmetných bodov rozsudku, ktoré sú predmetom siestich castí tohto tretieho odvolacieho dôvodu. Tieto casti sa vsak do velkej miery prelínajú, kedze sa zaoberajú v podstate iba jednou otázkou: Bol Vseobecný súd oprávnený vylúcit, ze stratené dokumenty by mohli byt uzitocné pre obhajobu spolocnosti Solvay?([174]174) 188. Stotoznujem sa s posúdením odvolatelky, podla ktorého na túto otázku treba odpovedat záporne. 189. Na úcely tohto posúdenia je potrebné vychádzat z toho, ze podnik, ktorému bol pocas správneho konania neprávom odopretý prístup k niektorým dokumentom v spise, musí v rámci konania o svojej zalobe preukázat len to, ze mohol tieto dokumenty pouzit pre svoju obhajobu.([175]175) Stací, aby podnik preukázal co i len vzdialenú moznost, ze dokumenty, ku ktorým nemal pocas správneho konania prístup, mohli byt pre jeho obhajobu uzitocné.([176]176) 190. V tomto prípade bolo posúdenie uzitocnosti castí spisu, ku ktorým Solvay nemala prístup, zo strany Vseobecného súdu stazené v dôsledku straty predmetných dokumentov. 191. Urcite by nebolo vhodné principiálne vychádzat z toho, ze chýbajúce casti spisu môzu byt vzdy uzitocné pre obhajobu dotknutého podniku. Ak teda mozno napríklad na základe dostatocne podrobného obsahu dospiet k záveru, ze predmetné casti spisu obsahovali výlucne dokumenty, ktoré v kazdom prípade nebolo mozné sprístupnit, ako sú najmä návrhy rozhodnutí a interné poznámky Komisie a prípadne aj iné dokumenty dôvernej povahy,([177]177) porusenie práva na obhajobu mozno vopred vylúcit. 192. V tomto prípade vsak nebolo mozné ani priblizne urcit obsah stratených castí spisu.([178]178) Pokial mi je známe, v judikatúre este nebola riesená otázka, kto má znásat dôsledky takejto skutocnosti. Doteraz vydané rozsudky sa totiz týkali dokumentov týkajúcich sa správneho konania, ktorých obsah bol urcitý a Vseobecný súd ho mohol overit.([179]179) 193. V zásade prinálezí dotknutému podniku, aby preukázal, ze casti spisu, prístup ku ktorým mu bol neprávom odopretý, mohli byt uzitocné pre jeho obhajobu.([180]180) To vsak môze platit iba v prípade, ak podnik má k dispozícii hodnoverné informácie týkajúce sa autorov, ako aj povahy a obsahu dokumentov, ktoré mu neboli sprístupnené. 194. Naopak za stratu castí spisu zodpovedá Komisia. Táto je totiz na základe zásady dobrej správy vecí verejných povinná zabezpecit riadnu správu spisu a dbat na to, aby bol uschovaný na bezpecnom mieste. Súcastou riadnej správy spisu je najmä vytvorenie podrobného obsahu, aby bolo mozné do spisu neskôr nahliadnut. 195. Ak vzhladom na neexistenciu takého obsahu uz nemozno urcit obsah stratených castí spisu, ako je to v tomto prípade, z hladiska práva na obhajobu mozno dospiet len k jedinému záveru: nemozno vylúcit, ze stratené dokumenty mohli byt uzitocné pre obhajobu dotknutého podniku. 196. Napadnutý rozsudok vsak vychádza z úplne opacného riesenia: podla názoru Vseobecného súdu mozno vylúcit, ze Solvay by mohla v chýbajúcich castiach spisu nájst dokumenty uzitocné pre svoju obhajobu.([181]181) 197. Vseobecný súd v tejto súvislosti vychádzal z toho, ze vsetky "vecné výhrady" spolocnosti Solvay voci spornému rozhodnutiu bolo potrebné zamietnut.([182]182) Uzitocnost stratených castí spisu pre obhajobu spolocnosti Solvay teda posúdil v závislosti od dôvodnosti výhrad tejto spolocnosti voci konstatovaniu o zneuzití dominantného postavenia.([183]183) Inak povedané Vseobecný súd zrejme predpokladá, ze ten, kto doteraz nemal dobré karty, by nenasiel eso ani v ostatných castiach spisu. 198. Tento prístup je z právneho hladiska nesprávny. Existenciu porusenia práva na obhajobu treba prirodzene skúmat v závislosti od specifických okolností daného prípadu. Toto skúmanie vsak musí byt zalozené na tom, co Komisia vytýka dotknutému podniku, cize na výhradách adresovaných podniku.([184]184) Podnik sa totiz musí bránit proti týmto "výhradám" Komisie. Naproti tomu nie je rozhodujúce, aké "vecné výhrady" voci spornému rozhodnutiu podnik doteraz uviedol a ci sú tieto výhrady dôvodné. 199. Vseobecný súd nesprávne podmienil uzitocnost stratených dokumentov pre obhajobu spolocnosti Solvay otázkou, ci boli tvrdenia, ktoré táto spolocnost predtým uviedla, "irelevantné"([185]185) alebo "zo skutkového hladiska nepodlozené",([186]186) ci Solvay spochybnila urcité konstatovania Komisie([187]187) a ci neposkytla urcité vysvetlenia.([188]188) 200. Vseobecný súd mal iba skúmat, ci chýbajúce casti spisu mohli obsahovat informácie, ktoré by mohli umoznit spolocnosti Solvay lepsie podlozit svoje tvrdenia, ktoré predtým uviedla voci spornému rozhodnutiu, ci dokonca uviest nové tvrdenia. 201. Vseobecný súd sa tejto otázke vyhol tak, ze do popredia postavil existujúce dôkazy o existencii dominantného postavenia a o jeho zneuzití, ktoré predlozila Komisia.([189]189) Vseobecný súd tak vsak do velkej miery opomenul skutocnost, ze chýbajúce casti spisu mohli obsahovat informácie spôsobilé vyvrátit tieto dôkazy alebo ich aspon inak vylozit. Solvay na túto skutocnost správne poukázala. 202. V tejto súvislosti treba po prvé uviest, ze velké podiely na trhu skutocne na prvý pohlad preukazujú existenciu dominantného postavenia spolocnosti Solvay. Ako vsak Vseobecný súd sám pripustil,([190]190) toto konstatovanie platí iba v prípade, ak neexistujú výnimocné okolnosti.([191]191) Vseobecný súd nevysvetlil, preco mala Solvay sama od seba vediet o prípadných výnimocných okolnostiach, takze zo stratených dokumentov nemohla vyplynút nijaká nová informácia uzitocná pre jej obhajobu.([192]192) Pripomienky, ktoré predlozili tretie osoby, totiz môzu obsahovat uzitocné informácie týkajúce sa podielov na trhu, sily konkurentov a miery prípadnej vyrovnávacej sily zákazníkov dotknutého podniku.([193]193) 203. Po druhé treba pripomenút, ze zneuzívajúca povaha urcitých praktík spolocnosti Solvay, ako sú napríklad poskytované zlavy, skutocne vyplýva z "priamych listinných dôkazov".([194]194) Táto domnienka zneuzitia vsak môze byt vyvrátená, ak existujú dôkazy o objektívnom ekonomickom odôvodnení.([195]195) Takéto dôkazy nemusia pochádzat od podniku s dominantným postavením na trhu; môzu ich poskytnút aj tretie osoby, ako sú zákazníci dotknutého podniku. V dôsledku toho nemozno vylúcit, ze takéto dôkazy by mohli vyplynút zo stratených castí spisu.([196]196) 204. Na rozdiel od toho, co uviedol Vseobecný súd, Solvay nebola povinná presne uviest, do akej miery stratené casti spisu mohli poskytnút dôkazy v jej prospech. Pocas konania nebolo mozné urcit obsah predmetných dokumentov a od nikoho nemozno vyzadovat nemozné. Solvay nemohla byt nútená znásat dôsledky tejto nemoznosti, kedze za stratu predmetných dokumentov zodpovedala Komisia.([197]197) V dôsledku toho na viacerých miestach uvedené tvrdenie Vseobecného súdu, podla ktorého Solvay mala preukázat uzitocnost stratených dokumentov pre svoju obhajobu,([198]198) bolo zalozené na právnom pochybení. 205. Vseobecný súd skrátka pri skúmaní otázky, ci dokumenty chýbajúce v spise mohli byt uzitocné pre obhajobu spolocnosti Solvay, pouzil nesprávne kritériá. Nerespektoval poziadavky, ktoré v tejto súvislosti vyplývajú z dodrziavania práva na obhajobu. V dôsledku toho je tretí odvolací dôvod dôvodný. 206. Porusenie prezumpcie neviny, ktoré Solvay v tejto súvislosti tiez namieta, nemá samostatný obsah, ktorý by prekracoval rámec analyzovaných otázok týkajúcich sa dôkazného bremena v rámci dodrziavania práva na obhajobu. Touto výhradou sa teda netreba osobitne zaoberat. 2. O práve byt vypocutý (piaty odvolací dôvod) 207. Piaty odvolací dôvod spolocnosti Solvay smeruje proti bodom 184 az 193 napadnutého rozsudku, v ktorých Vseobecný súd dospel k záveru, ze Komisia nebola povinná túto spolocnost pred prijatím sporného rozhodnutia znovu vypocut.([199]199) Solvay tvrdí, ze mala byt vypocutá pocas správneho konania v roku 2000, pretoze prvé rozhodnutie o ulození pokuty (rozhodnutie 91/299), ktoré Vseobecný súd zrusil, netrpelo iba vadou týkajúcou sa jeho overenia, ale bolo prijaté bez toho, aby jej bol poskytnutý prístup k spisu. a) Prvá cast piateho odvolacieho dôvodu 208. V prvej casti piateho odvolacieho dôvodu Solvay namieta porusenie povinnosti odôvodnenia na základe clánku 36 v spojení s clánkom 53 prvým odsekom statútu Súdneho dvora. Napadnutý rozsudok sa údajne nezaoberá otázkou, ci vzhladom na procesné vady prvého správneho konania súvisiace s prístupom k spisu nebolo potrebné znovu vypocut dotknutý podnik. Vseobecný súd teda údajne neodpovedal na zalobný dôvod, ktorý Solvay uplatnila v prvostupnovom konaní. 209. Túto výhradu treba zamietnut. Vseobecný súd sa síce len v jednej vete, ale predsa zaoberal potrebou nového vypocutia z dôvodu predchádzajúcich procesných vád súvisiacich s prístupom k spisu: Vseobecný súd na túto otázku odpovedal tak, ze odkázal na svoju analýzu týkajúcu sa prístupu k spisu.([200]200) Z pohladu Vseobecného súdu to bolo logické a konzistentné, kedze Vseobecný súd sa domnieval, ze Komisia tým, ze spolocnosti Solvay neumoznila nahliadnut do spisu, neporusila jej právo na obhajobu.([201]201) Vzhladom na prístup, na ktorom je zalozený napadnutý rozsudok, nebolo potrebné spolocnost Solvay znovu vypocut. 210. Preto je rozsudok, pokial ide o právo byt vypocutý, dostatocne odôvodnený. Otázka, ci je obsah tohto odôvodnenia z právneho hladiska správny, je predmetom druhej casti piateho odvolacieho dôvodu, ktorým sa budem teraz zaoberat. b) Druhá cast piateho odvolacieho dôvodu 211. V druhej casti piateho odvolacieho dôvodu sa Solvay obsahovo zaoberá otázkou, ci vzhladom na vady konania, ku ktorým doslo v roku 1990 v súvislosti s prístupom k spisu, bolo neskôr, konkrétne pred prijatím druhého rozhodnutia o ulození pokuty v roku 2000, ktorého sa týka prejednávaná vec (rozhodnutie 2003/6), potrebné túto spolocnost znovu vypocut. 212. Solvay v podstate namieta porusenie svojho práva byt vypocutý a vseobecne aj svojho práva na obhajobu. Odvolatelka navyse namieta porusenie clánku 47 ods. 2, clánku 48 a clánku 52 ods. 3 Charty základných práv, ako aj clánku 6 EDLP a clánku 6 ods. 1 ZEÚ, porusenie zásady dobrej správy vecí verejných a clánku 266 ZFEÚ (pôvodný clánok 233 ES). Odvolatelka vsetkými týmito výhradami vytýka Vseobecnému súdu, ze nerespektoval povinnost Komisie znovu ju vypocut. 213. Právo byt vypocutý je súcastou práva na obhajobu, ktoré sa musí v rámci správneho konania vo veci hospodárskej sútaze respektovat. Respektovanie práva na obhajobu si vyzaduje, aby dotknutý podnik mal moznost úcinne sa vyjadrit v správnom konaní k správnosti a relevantnosti tak skutkových okolností a uvádzaných okolností, ako aj k dokumentom, o ktoré Komisia opiera svoje tvrdenie o existencii porusenia.([202]202) Na legislatívnej úrovni bola táto zásada v case prijatia sporného rozhodnutia zakotvená v clánku 19 ods. 1 nariadenia c. 17.([203]203) 214. Je nesporné, ze v tomto prípade Solvay bola vypocutá pred prijatím prvého rozhodnutia o ulození pokuty (rozhodnutie 91/299) v roku 1990 na základe oznámenia o výhradách. Sporná je iba otázka, ci medzi opatrenia, ktoré mala Komisia prijat na základe clánku 233 ES (teraz clánok 266 ZFEÚ) po zrusení tohto prvého rozhodnutia o ulození pokuty, patrilo aj nové vypocutie. 215. V správnom konaní vo veci hospodárskej sútaze, ktoré sa spravuje nariadením c. 17, z clánku 233 ES nevyhnutne nevyplýva povinnost Komisie opakovat celé konanie od zaciatku. Komisia môze pokracovat v konaní v stádiu, v ktorom podla konstatovaní súdov Únie doslo k procesnej vade. Ak procesné úkony predchádzajúce procesnej vade boli vykonané v súlade s právom, nie je potrebné ich opakovat. 216. Vo veci PVC, v ktorej bolo prvé rozhodnutie Komisie zrusené pre formálnu vadu, ku ktorej doslo pri jeho konecnom prijatí kolégiom clenov Komisie, Súdny dvor pripustil, ze Komisia mohla prijat druhé rozhodnutie, ktorého obsah bol v podstate totozný, bez opätovného vypocutia dotknutých podnikov.([204]204) Vseobecný súd v napadnutom rozsudku na základe uvedeného rozsudku odôvodnil záver, ze ani v tomto prípade nebolo potrebné nové vypocutie spolocnosti Solvay.([205]205) 217. Vec PVC a prejednávaná vec sa na prvý pohlad skutocne zdajú byt podobné. V prejednávanej veci bolo totiz prvé rozhodnutie o ulození pokuty Komisie (rozhodnutie 91/299) tiez zrusené pre formálnu vadu, ku ktorej doslo v závere správneho konania, presnejsie pri overovaní rozhodnutia. 218. Z podrobnejsej analýzy vsak vyplýva rozhodujúci rozdiel: na rozdiel od veci PVC správne konanie v tomto prípade trpelo dalsou závaznou vadou, ku ktorej doslo dávno pred stádiom konecného prijatia a overenia rozhodnutia o ulození pokuty, kedze dotknutému podniku nebol poskytnutý prístup k spisu v súlade s právnymi poziadavkami.([206]206) 219. Je pravda, ze súdy Únie sa vo svojich rozsudkoch týkajúcich sa prvého rozhodnutia o ulození pokuty (rozhodnutie 91/299)([207]207) nezaoberali právom na prístup k spisu a dodrziavaním práva na obhajobu a posudzovali len otázku overenia. Z toho vsak nemozno vyvodit, ze súdy Únie tým potvrdili správnost priebehu správneho konania z hladiska prístupu k spisu a dodrziavania práva na obhajobu. 220. Naopak Súd prvého stupna v súvislosti s rozhodnutím 91/297, ktoré bolo prijaté na záver toho istého správneho konania vo veci hospodárskej sútaze ako rozhodnutie 91/299, konstatoval porusenie práva na obhajobu z dôvodu neúplného prístupu k spisu.([208]208) Okrem toho uz od roku 1982 existovala jasná prax Komisie v oblasti prístupu k spisu.([209]209) 221. V prospech Komisie iste svedcí to, ze jednotlivé rozsudky Súdu prvého stupna z 29. júna 1995 neobsahovali jednotné konstatovania týkajúce sa cielov a významu poskytovaného prístupu k spisu.([210]210) Najneskôr v case prijatia druhého rozhodnutia o ulození pokuty v roku 2000, ktoré je sporným rozhodnutím v prejednávanej veci, boli vsak vsetky prípadné nejasnosti týkajúce sa tejto otázky v kazdom prípade dávno vyriesené.([211]211) 222. Za týchto okolností mala Komisia v tomto prípade po zrusení prvého rozhodnutia o ulození pokuty pokracovat v správnom konaní v stádiu, ktoré bezprostredne nasledovalo po dorucení oznámenia o výhradách. Podla právnych poziadaviek mala poskytnút spolocnosti Solvay úplný prístup k spisu a v tejto súvislosti ju znovu vypocut. 223. Skutocnost, ze druhé rozhodnutie o ulození pokuty (rozhodnutie 2003/6) nebolo zalozené na nijakej novej výhrade,([212]212) nemá vplyv na povinnost Komisie znovu vypocut podnik po tom, co mu bol poskytnutý prístup k spisu. Solvay síce uz raz - v roku 1990 - mala moznost predlozit svoje pripomienky ku vsetkým výhradám, na ktorých bolo zalozené tak prvé, ako aj druhé rozhodnutie Komisie o ulození pokuty. Musela to vsak urobit na základe velmi neúplnej znalosti spisu, kedze jej boli poskytnuté iba dokumenty v jej neprospech.([213]213) 224. Právo byt vypocutý nie je obmedzené len na právo predlozit pripomienky ku vsetkým výhradám vzneseným Komisiou. Podnik musí mat tiez moznost dat najavo svoje stanovisko zalozené na znalosti vsetkých castí spisu, na sprístupnenie ktorých má nárok; inak by bolo právo na obhajobu v konaniach vo veci hospodárskej sútaze zbavené podstatnej casti svojej úcinnosti. 225. Moznost predlozit pripomienky má úplne iný charakter, ak bol dotknutému podniku predtým poskytnutý úplný prístup k spisu v súlade s právnymi poziadavkami. Osobitne je zrejmé, ze podnik, ktorý mal moznost nahliadnut nielen do dokumentov vo svoj neprospech, ale aj do dokumentov vo svoj prospech, sa môze bránit proti výhradám vzneseným Komisiou lepsie ako podnik, ktorému boli poskytnuté iba dokumenty v jeho neprospech. 226. Vseobecný súd sa teda dopustil právneho pochybenia v súvislosti s právom byt vypocutý, kedze nepovazoval za potrebné, aby Komisia spolocnost Solvay znovu vypocula. V podstate ide o dôsledok právnych vád napadnutého rozsudku týkajúcich sa práva na prístup k spisu.([214]214) 227. Na tomto mieste sa netreba dalej podrobne zaoberat zásadou dobrej správy vecí verejných, na ktorú sa Solvay tiez odvoláva, kedze argumentácia uvedená v tejto súvislosti nemá samostatný obsah v porovnaní s argumentáciou týkajúcou sa dodrziavania práva na obhajobu a práva byt vypocutý. Ako som uz uviedla,([215]215) netreba sa zaoberat ani clánkom 6 EDLP alebo clánkom 6 ods. 1 ZEÚ. c) Predbezný záver 228. Druhá cast piateho odvolacieho dôvodu je teda dôvodná. D - O zásade primeranej lehoty (prvý odvolací dôvod) 229. Vo svojom prvom odvolacom dôvode, ktorý smeruje proti bodom 119 az 142 napadnutého rozsudku, Solvay namieta porusenie zásady primeranej lehoty. Podla judikatúry Súdneho dvora sa toto základné právo ako vseobecná zásada práva Únie vztahuje na správne konanie pred Komisiou, ako aj na sporové konanie pred súdmi Únie.([216]216) V súcasnosti je tiez zakotvené v clánku 41 ods. 1 a clánku 47 ods. 2 Charty základných práv Únie. 230. Hoci súdy Únie uz mali moznost viackrát sa vyjadrit k otázke primeranosti dlzky konania vo veciach hospodárskej sútaze, právne otázky, na ktoré poukazuje Solvay, majú podla môjho názoru osobitný význam. Po prvé tieto otázky boli polozené vo veci, v ktorej je celková dlzka konania, s prihliadnutím na vsetky stádiá správneho a sporového konania, bezpochyby mimoriadna. Po druhé tieto výhrady boli vznesené v súvislosti s tým, ze Lisabonská zmluva, ktorá nadobudla úcinnost 1. decembra 2009, priznáva Charte základných práv Európskej únie právnu záväznost (clánok 6 ods. 1 prvý pododsek ZEÚ). 231. Prvý odvolací dôvod sa clení na pät castí, ktoré sa týkajú scasti posúdenia dlzky konania (pozri nizsie cast 1) a scasti právnych dôsledkov neprimeranej dlzky konania (pozri nizsie cast 2). 1. Poziadavky týkajúce sa posúdenia dlzky konania (prvá a druhá cast prvého odvolacieho dôvodu) 232. Právne poziadavky vztahujúce sa na posúdenie dlzky konania sú predmetom dvoch prvých castí prvého odvolacieho dôvodu. a) O úvodnej otázke údajnej irelevantnosti výhrad spolocnosti Solvay 233. Na rozdiel od toho, co tvrdí Komisia, výhrady ktoré Solvay uviedla v súvislosti s dlzkou konania, nie sú vôbec "irelevantné". Je pravda, ze na prípadné zrusenie napadnutého rozsudku by bol potrebný este jeden krok, a to analýza sankcií spojených s neprimeranou dlzkou konania. Napriek tomu sa samotné skúmanie dlzky konania javí ako nevyhnutné,([217]217) kedze nevyhnutným predpokladom porusenia zásady primeranej lehoty je predchádzajúce konstatovanie o neprimeranej dlzke konania. Kritériá, ktoré Vseobecný súd pouzil pri posudzovaní dlzky konania, nemôzu byt vylúcené z akéhokolvek preskúmania Súdneho dvora v odvolacom konaní. 234. Výhrady spolocnosti Solvay týkajúce sa dlzky konania by boli irelevantné nanajvýs v prípade, ak by ich odvolatelka vzniesla nezávisle od výhrad týkajúcich sa sankcií spojených s neprimeranou dlzkou konania. V tomto prípade to vsak nie je tak. Odvolatelka napáda napadnutý rozsudok z oboch týchto hladísk, pricom tretia, stvrtá a piata cast prvého odvolacieho dôvodu sú osobitne venované sankciám. 235. Vzhladom na vyssie uvedené úvahy treba námietku Komisie týkajúcu sa údajnej irelevantnosti výhrad zamietnut. b) O nevyhnutnosti celkového posúdenia dlzky konania (prvá cast prvého odvolacieho dôvodu) 236. V prvej casti prvého odvolacieho dôvodu Solvay vytýka Vseobecnému súdu, ze pri posudzovaní primeranosti lehoty vychádzal iba z izolovaného skúmania jednotlivých fáz správneho konania a sporového konania, bez toho, aby posúdil celkovú dlzku konania od setrení vykonaných v apríli 1989. 237. Primeranost dlzky konania sa má posudzovat v závislosti od okolností vlastných kazdej veci, a najmä v závislosti od významu sporu pre dotknutú osobu, zlozitosti veci a od správania zalobcu a príslusných orgánov.([218]218) V tejto súvislosti Súdny dvor uviedol, ze výpocet týchto kritérií nie je taxatívny.([219]219) 238. Predpokladom primeraného skúmania dlzky konania je nepochybne osobitné posúdenie dlzky kazdej fázy tohto konania.([220]220) Ak sa dlzka jednej z fáz konania javí byt neprimeraná, táto okolnost sama osebe odôvodnuje konstatovanie o porusení zásady primeranej lehoty.([221]221) 239. Primerané skúmanie dlzky konania vsak neznamená iba posúdenie "po castiach", ale aj celkové posúdenie dlzky správneho konania, ako aj dlzky prípadných súdnych konaní.([222]222) 240. Nevyhnutnost celkového posúdenia nemozno spochybnovat tým, ze správne a sporové konanie majú odlisnú povahu a ze Charta základných práv Únie stanovuje poziadavky, ktoré musia správne orgány a súdy dodrzat, v rozdielnych ustanoveniach. Pre dotknutý podnik je rozhodujúce iba to, kedy nezávislý orgán o jeho "veci" s konecnou platnostou rozhodne. Clánok 41 ods. 1 a clánok 47 ods. 2 Charty základných práv Únie sú len dvoma vyjadreniami jednej a tej istej zásady procesnej povahy, podla ktorej sú jednotlivci oprávnení ocakávat rozhodnutie v primeranej lehote. 241. Hoci vo vseobecnosti nemozno vychádzat z toho, ze doslo k poruseniu zásady primeranej lehoty, ak dlzka kazdej fázy správneho a súdneho konania pri izolovanom posúdení nebola nikdy neprimeraná, cím viac fáz konanie obsahuje ako celok - ktorý pozostáva z jedného alebo viacerých správnych a/alebo súdnych konaní -, tým väcsí význam má posúdenie celkovej dlzky konania. 242. V tomto prípade po prvej casti správneho konania (od roku 1989 do roku 1990) a po prvom sporovom konaní (od roku 1991 do roku 2000) nasledovala - hoci len krátka - druhá cast správneho konania (v roku 2000) a druhé sporové konanie (od marca 2001).([223]223) Celková dlzka vsetkých týchto fáz konania uz v case vyhlásenia napadnutého rozsudku prekracovala dvadsat rokov; ku dnu prednesenia týchto návrhov uplynulo dvadsatdva rokov. Je zrejmé, ze nijaké iné konanie vo veci hospodárskej sútaze netrvalo tak dlho.([224]224) 243. Za týchto okolností pri primeranom posúdení dlzky konania nemozno prehliadnut celkovú dlzku správneho a sporového konania do dna vyhlásenia napadnutého rozsudku. Kedze Vseobecný súd takéto celkové posúdenie nevykonal, napadnutý rozsudok trpí právnou vadou. Prvá cast prvého odvolacieho dôvodu je teda dôvodná. c) O namietanom nedostatocnom odôvodnení (druhá cast prvého odvolacieho dôvodu) 244. Solvay navyse namieta nedostatocné odôvodnenie (clánok 36 v spojení s clánkom 53 prvým odsekom statútu Súdneho dvora) z dôvodu, ze Vseobecný súd pri svojej analýze dlzky konania nevzal do úvahy dlzku samotného konania pred Vseobecným súdom. 245. Vseobecný súd sa skutocne vôbec nezmienuje o dlzke konania pred ním (konanie vo veci T-57/01). Treba vsak vziat do úvahy skutocnost, ze odôvodnenie prvostupnového rozsudku môze byt aj implicitné, avsak pod podmienkou, ze umozní dotknutým osobám oboznámit sa s dôvodmi, pre ktoré Vseobecný súd neprijal ich tvrdenia, a poskytne Súdnemu dvoru dostatok informácií, aby mohol vykonat svoje preskúmanie.([225]225) 246. V tomto prípade Vseobecný súd vychádzal z predpokladu, ze sporné rozhodnutie nemozno zrusit len na základe dlzky konania, ale ze takéto zrusenie je podmienené aj porusením práva na obhajobu vyplývajúcim z dlzky konania. Kedze Vseobecný súd nezistil nijaké porusenie práva na obhajobu, nebol povinný výslovne sa zaoberat tvrdeniami spolocnosti Solvay týkajúcimi sa dlzky konania pred ním. V tejto súvislosti nemozno hovorit o nedostatocnom odôvodnení. 247. Za týchto okolností sa musí druhá cast prvého odvolacieho dôvodu zamietnut. 2. Sankcie spojené s neprimeranou dlzkou konania (tretia, stvrtá a piata cast prvého odvolacieho dôvodu) 248. Solvay sa v tretej, stvrtej a piatej casti prvého odvolacieho dôvodu zaoberá sankciami spojenými s prípadným prekrocením primeranej dlzky správneho a sporového konania. a) Poziadavka obmedzenia moznosti úcinne sa obhajovat (tretia cast prvého odvolacieho dôvodu) 249. Z tretej casti prvého odvolacieho dôvodu vyplýva zásadná právna otázka. Medzi úcastníkmi konania je sporné, ci prípadné porusenie zásady primeranej lehoty samo osebe odôvodnuje zrusenie napadnutého rozhodnutia, alebo ci je potrebné preukázat aj obmedzenie moznosti dotknutého podniku úcinne sa obhajovat.([226]226) 250. Vseobecný súd v napadnutom rozsudku([227]227) vychádzal z toho, ze neprimeraná dlzka konania môze viest k zruseniu rozhodnutia Komisie iba v prípade, ak sa preukáze, ze dlzka konania mala vplyv na moznost dotknutého podniku úcinne sa obhajovat. Tento prístup zodpovedá dlhodobo ustálenej judikatúre Súdneho dvora, podla ktorej treba vseobecne skúmat, ci dlzka konania mohla mat vplyv na jeho výsledok.([228]228) 251. Solvay sa vsak domnieva, ze táto judikatúra je prekonaná a vyzýva Súdny dvor, aby sa od nej vzhladom na právnu záväznost Charty základných práv v dôsledku nadobudnutia úcinnosti Lisabonskej zmluvy odchýlil. 252. Poziadavky vyplývajúce z clánku 52 ods. 3 Charty základných práv majú v tejto súvislosti osobitný význam. V prvej vete tohto ustanovenia je vyjadrená zásada homogénnosti, podla ktorej základné práva zarucené Chartou, ktoré zodpovedajú právam zaruceným v EDLP, majú rovnaký zmysel a rozsah, aký im priznáva EDLP. 253. Je pravda, ze zásada primeranej lehoty ako základné právo Únie upravené v clánku 41 ods. 1 a clánku 47 ods. 2 Charty základných práv zodpovedá clánku 6 ods. 1 EDLP.([229]229) Na rozdiel od toho, co tvrdí Solvay, vsak z clánku 6 ods. 1 EDLP za súcasného stavu jeho výkladu zo strany Európskeho súdu pre ludské práva nevyplýva, ze by bolo potrebné rozhodnutie o ulození pokuty vydané vo veci hospodárskej sútaze zrusit a správne konanie zastavit iba z dôvodu prekrocenia primeranej lehoty na prejednanie veci. 254. Ako Komisia správne uviedla, vo vseobecnosti platí, ze EDLP priznáva zmluvným státom urcitú mieru volnej úvahy, pokial ide o moznosti a prostriedky urcené na nápravu prípadných porusení základných práv.([230]230) 255. Z judikatúry Európskeho súdu pre ludské práva týkajúcej sa clánku 6 ods. 1 EDLP mozno navyse vyvodit, ze úplné upustenie od ulozenia akejkolvek trestnoprávnej sankcie a zastavenie trestného stíhania je len jedným z mozných spôsobov nápravy dôsledkov porusenia zásady primeranej lehoty v zmysle clánku 41 EDLP.([231]231) Z tejto judikatúry nevyplýva povinnost vnútrostátnych orgánov upustit od ulozenia akejkolvek sankcie a zastavit trestné stíhanie. Európsky súd pre ludské práva dokonca výslovne pripustil, ze znízenie ulozeného trestu môze predstavovat vhodný spôsob nápravy porusenia primeranej lehoty.([232]232) Rozhodnutie o neprimeranej dlzke konania a znízenie trestu posúdil Európsky súd pre ludské ako vhodné osobitne vo veci týkajúcej sa hospodárskej kriminality, ktorá sa týkala závazných trestných cinov podvodu a v ktorej konanie trvalo sedemnást rokov.([233]233) Takéto riesenie mozno podla môjho názoru pouzit aj v konaniach vo veciach hospodárskej sútaze, ktoré vykazujú urcité podobnosti s trestnými konaniami vo veciach hospodárskej kriminality. 256. Z hladiska sútazného práva treba navyse poukázat na to, ze Európsky súd pre ludské práva toto právne odvetvie nepovazuje za súcast klasického trestného práva; tento súd zastáva názor, ze mimo "jadra" trestného práva sa záruky vyplývajúce z trestnoprávneho aspektu clánku 6 EDLP nemusia nevyhnutne uplatnovat rovnako prísne.([234]234) 257. Z toho vyplýva, ze za súcasného stavu práva Únie treba uznat, ze zo zásady homogénnosti zakotvenej v clánku 52 ods. 3 prvej vete Charty základných práv nevplýva súdom Únie povinnost sankcionovat porusenie zásady primeranej lehoty, ku ktorému doslo v rámci európskeho sútazného práva, zrusením napadnutého rozhodnutia. 258. Je pravda, ze clánok 52 ods. 3 druhá veta Charty základných práv pripústa, aby právo Únie priznávalo sirsí rozsah ochrany ako ustanovenia EDLP. Na to vsak v osobitnom kontexte sútazného práva nie je dôvod. 259. Sankcia ulozená z dôvodu porusenia zásady primeranej lehoty musí nálezite zohladnovat tak záujmy dotknutého podniku, ako aj vseobecný záujem. 260. Záujem dotknutého podniku spocíva v dosiahnutí co najúplnejsej nápravy dôsledkov porusenia základného práva.([235]235) Vseobecný záujem spocíva v zabezpecení úcinného dodrziavania pravidiel hospodárskej sútaze európskeho vnútorného trhu,([236]236) ktoré patria k základným ustanoveniam Zmlúv.([237]237) 261. Ak by sa rozhodnutie Komisie o ulození pokuty vo veci hospodárskej sútaze zrusilo iba z dôvodu prekrocenia primeranej lehoty v správnom alebo sporovom konaní, viedlo by to nielen k neulozeniu pokuty, ale aj k tomu, ze by sa nerozhodlo o samotnej existencii porusenia pravidiel hospodárskej sútaze. Takýto prístup by bol v rozpore so vseobecným záujmom na zabezpecení úcinného dodrziavania pravidiel hospodárskej sútaze a prekracoval by rámec legitímneho záujmu dotknutého podniku na dosiahnutí co najúplnejsej nápravy vzniknutého porusenia základného práva. 262. Nemozno umoznit podniku, aby spochybnil existenciu porusenia iba preto, lebo nebola dodrzaná primeraná lehota na prejednanie veci.([238]238) Sankcia za nedodrzanie primeranej lehoty konania by v nijakom prípade nemala viest k tomu, aby sa podniku umoznilo pokracovat v správaní alebo obnovit správanie, o ktorom bolo rozhodnuté, ze je v rozpore s právom Únie.([239]239) 263. Za týchto okolností nevidím dôvod, pre ktorý by som mala navrhnút, aby Súdny dvor prehodnotil svoju súcasnú relevantnú judikatúru. V dôsledku toho treba tretiu cast prvého odvolacieho dôvodu zamietnut. b) Vplyv dlzky konania na moznost spolocnosti Solvay obhajovat sa v tomto prípade (stvrtá cast prvého odvolacieho dôvodu) 264. Stvrtá cast prvého odvolacieho dôvodu sa týka bodov 132 az 136 napadnutého rozsudku, v ktorých Vseobecný súd konstatoval, ze na moznost spolocnosti Solvay obhajovat sa nemalo prípadné porusenie zásady primeranej lehoty vplyv, takze jej právo na obhajobu nebolo porusené. Solvay v tejto súvislosti namieta nedostatocné odôvodnenie a porusenie zásady dodrziavania práva na obhajobu a zásady primeranej lehoty. Vseobecný súd údajne dostatocne nezohladnil tazkosti, ktoré spolocnosti Solvay vznikli v súvislosti so zabezpecením jej obhajoby po takej dlhej dobe. i) O namietanom nedostatocnom odôvodnení 265. Namietané nedostatocné odôvodnenie z hladiska clánku 36 a clánku 53 prvého odseku statútu Súdneho dvora údajne spocíva v tom, ze Vseobecný súd neodpovedal na mnohé tvrdenia, ktoré Solvay uviedla v prvostupnovom konaní v súvislosti s tazkostami pri zabezpecovaní svojej obhajoby. 266. Táto argumentácia nemôze uspiet. Ako uz bolo uvedené, povinnost odôvodnenia nevyzaduje, aby Vseobecný súd vypracoval odôvodnenie, ktoré by vycerpávajúcim spôsobom rozoberalo jednotlivo vsetky úvahy vyjadrené úcastníkmi sporu, a odôvodnenie teda môze byt implicitné, avsak pod podmienkou, ze umozní dotknutým osobám oboznámit sa s dôvodmi, pre ktoré Vseobecný súd neprijal ich tvrdenia, a poskytne Súdnemu dvoru dostatok informácií, aby mohol vykonat svoje preskúmanie.([240]240) 267. Vseobecný súd dokonca výslovne, hoci len strucne, odpovedal na argumentáciu spolocnosti Solvay týkajúcu sa tazkostí, ktoré jej vznikli pri zabezpecení jej obhajoby proti obvineniam Komisie po takej dlhej dobe. Vseobecný súd v podstate uviedol, ze Komisia od prvého sporového konania v prejednávanej veci nevykonala nijaký vysetrovací úkon a ze v spornom rozhodnutí nevzala do úvahy nijaký nový dôkaz, ktorý by vyzadoval výkon práva na obhajobu.([241]241) 268. Hoci je mozné, ze Solvay sa s hmotnoprávnym posúdením skutkových okolností prejednávanej veci nestotoznuje, neznamená to, ze napadnutý rozsudok je nedostatocne odôvodnený.([242]242) ii) O namietanej hmotnoprávnej vade 269. Odvolatelka vsak napáda konstatovanie Vseobecného súdu, podla ktorého plynutie casu nemalo vplyv na moznost spolocnosti Solvay úcinne sa obhajovat, aj z hmotnoprávneho hladiska. Solvay zastáva názor, ze takéto konstatovanie predstavuje porusenie zásady dodrziavania práva na obhajobu, ako aj zásady primeranej lehoty. 270. Na prvý pohlad sa môze zdat, ze Solvay sa tým domáha, aby Súdny dvor svojím posúdením nahradil posúdenie skutkového stavu, ktoré vykonal Vseobecný súd, co je v odvolacom konaní neprípustné.([243]243) 271. Z podrobnejsej analýzy vsak vyplýva, ze Solvay nevytýka Vseobecnému súdu ani tak nesprávne posúdenie skutkového stavu ako nezohladnenie okolnosti, ktorá je podla jej názoru dôlezitá: Vseobecný súd údajne nevzal do úvahy skutocnost, ze doba, ktorá uplynula od zacatia konania, mala vplyv na moznost spolocnosti Solvay obhajovat sa pocas sporového konania. Vseobecný súd údajne nesprávne skúmal iba vplyv plynutia casu na moznost spolocnosti Solvay obhajovat sa pred samotnou Komisiou (cize pocas správneho konania). 272. Táto argumentácia sa javí byt dôvodná. 273. Vseobecný súd pri skúmaní otázky, ci má údajne neprimeraná dlzka konania nepriaznivý vplyv na moznost dotknutého podniku obhajovat sa, nemôze skúmat iba urcitú fázu konania. Naopak je povinný vseobecne skúmat, ci dlzka konania mohla mat vplyv na moznost podniku bránit sa proti obvineniam Komisie.([244]244) 274. Je pravda, ze táto obhajoba sa vykonáva predovsetkým pocas správneho konania, ked sa podnik na základe oznámenia o výhradách vypocuje. Obhajoba vsak nie je obmedzená len na správne konanie. Dotknutý podnik totiz môze podat na súdoch Únie zalobu proti rozhodnutiu Komisie, ktorým mu bola ulozená pokuta (clánok 263 stvrtý pododsek ZFEÚ; pôvodný clánok 230 stvrtý pododsek ES). V rámci takého sporového konania musí mat podnik tiez moznost úcinne sa bránit proti obvineniam Komisie, ktoré sú v tomto stádiu konania obsiahnuté v úradnom rozhodnutí. 275. Vseobecný súd sa teda nesprávne obmedzil iba na skúmanie, ci Solvay mohla úcinne zabezpecit svoju obhajobu pocas správneho konania([245]245) a ci dlzka ukonceného sporového konania (súdne konanie vo veci T-32/91 týkajúce sa prvého rozhodnutia o ulození pokuty, cize rozhodnutia 91/299) mala na túto jej moznost nepriaznivý vplyv.([246]246) Vseobecný súd pri svojej analýze nevzal do úvahy súcasné moznosti podniku obhajovat sa v druhom sporovom konaní (konanie vo veci T-57/01 týkajúce sa rozhodnutia, ktoré je predmetom prejednávanej veci, cize rozhodnutia 2003/6). 276. Zohladnenie moznosti obhajovat sa v konaní pred Vseobecným súdom vo veci T-57/01 bolo v tomto prípade potrebné z dvoch dôvodov: jednak z dôvodu výslovnej ziadosti spolocnosti Solvay, aby sa zohladnila dlzka vtedy prebiehajúceho sporového konania, a jednak z toho dôvodu, ze az v priebehu tohto sporového konania, presnejsie v roku 2005, bol spolocnosti Solvay poskytnutý prístup k spisu. Bolo teda rozhodujúce, ci sa Solvay v roku 2005 este mohla úcinne bránit proti obvineniam alebo konstatovaniam Komisie. 277. Základné právo na prejednanie veci v primeranej lehote vyzaduje, aby Komisia prijala svoje konecné rozhodnutie v správnom konaní vo veci hospodárskej sútaze dostatocne skoro, aby sa dotknutý podnik este mohol úcinne bránit pred súdmi Únie. 278. Vzhladom na to, ze Vseobecný súd sa touto právne relevantnou okolnostou vôbec nezaoberal, napadnutý rozsudok trpí právnou vadou. iii) O niektorých dalsích výhradách 279. Solvay napokon v rámci tejto stvrtej casti prvého odvolacieho dôvodu namieta skreslenie skutkového stavu, ako aj porusenie clánku 6 EDLP a clánku 6 ods. 1 ZEÚ. 280. Týmito doplnujúcimi výhradami sa netreba podrobne zaoberat. Výhrada zalozená na skreslení skutkového stavu nie je dostatocne podlozená([247]247) a podla môjho názoru takému skresleniu nic nenasvedcuje. Pokial ide o clánok 6 EDLP a clánok 6 ods. 1 ZEÚ, treba konstatovat, ze prvé ustanovenie nie je priamo uplatnitelné a druhé ustanovenie ako také neobsahuje nijaké základné právo.([248]248) iv) Predbezný záver 281. Stvrtá cast prvého odvolacieho dôvodu je ciastocne dôvodná. c) O údajnom vzdaní sa znízenia pokuty spolocnosti Solvay (piata cast prvého odvolacieho dôvodu) 282. V piatej a poslednej casti prvého odvolacieho dôvodu Solvay osobitne napáda bod 141 napadnutého rozsudku. Vseobecný súd v tomto bode uviedol, ze Solvay sa vo svojej zalobe "výslovne vzdala moznosti znízenia pokuty z dôvodu náhrady skody za údajné porusenie jej práva na prejednanie veci v primeranej lehote." Solvay zastáva názor, ze to predstavuje skreslenie znenia jej zaloby v prvostupnovom konaní. 283. Ako som uz uviedla v inej súvislosti, o skreslenie ide v prípade, ak Vseobecný súd zjavne nesprávne pochopil argumentáciu úcastníkov konania alebo pri jej reprodukovaní pozmenil jej zmysel.([249]249) 284. V predmetnej pasázi napadnutého rozsudku Vseobecný súd zial neuviedol, ktorú cast zaloby spolocnosti Solvay má na mysli. V odvolacom konaní sa vsak úcastníci konania zhodli na tom, ze konstatovanie Vseobecného súdu, ktoré Solvay napáda, nepochybne vychádza z bodov 149 a 150 zaloby. V bode 149 zaloby Solvay v podstate zdôraznila, ze podla jej názoru iba zrusenie sporného rozhodnutia môze napravit namietané porusenie zásady spravodlivého procesu; samotné znízenie pokuty podla nej nemôze napravit namietané porusenie clánku 6 EDLP. V bode 150 zaloby z toho Solvay vyvodila, ze zjavné prekrocenie primeranej lehoty, ktoré v tomto prípade namieta, môze viest iba k zruseniu napadnutého rozhodnutia.([250]250) 285. Zastávam názor, ze z citovanej pasáze zaloby nevyplýva nijaké vzdanie sa prípadného znízenia pokuty z dôvodu dlzky konania. Z podaní spolocnosti Solvay uz vôbec nevyplýva akékolvek "výslovne vzdanie sa" znízenia pokuty z dôvodu neprimeranej dlzky konania, na ktoré poukázal Vseobecný súd. 286. V bodoch 149 a 150 svojej zaloby predlozenej v prvostupnovom konaní Solvay iba dôrazne vyjadruje svoj právny názor. Uvádza, aká sankcia by podla jej názoru mala byt spojená s namietaným porusením zásady primeranej lehoty: nemá to byt znízenie pokuty, ale zrusenie sporného rozhodnutia. 287. Medzi vyjadrením právneho názoru a výslovným vzdaním sa moznosti znízenia pokuty ako zadostucinenia za namietané porusenie práva je zásadný rozdiel. Vseobecný súd v bode 141 napadnutého rozsudku tento rozdiel nerespektoval. 288. Z bodu 141 napadnutého rozsudku vyplýva, ze Vseobecný súd zjavne nesprávne pochopil argumentáciu spolocnosti Solvay v prvostupnovom konaní a ze pri jej reprodukovaní navyse pozmenil jej obsah. To predstavuje skreslenie argumentácie tohto úcastníka konania. 289. Toto skreslenie je osobitne zrejmé, ak vezmeme do úvahy skutocnost, ze Solvay vo svojej zalobe predlozenej v prvostupnovom konaní v inej súvislosti v skutocnosti navrhla znízenie pokuty, pricom výslovne poukázala na "vsetky úvahy... v rámci zalobných dôvodov týkajúcich sa zrusenia", a teda aj na svoju argumentáciu týkajúcu sa neprimeranej dlzky konania.([251]251) 290. Piata cast prvého odvolacieho dôvodu je teda dôvodná. 3. Predbezný záver 291. Prvý odvolací dôvod je ciastocne dôvodný. E - Zrusenie napadnutého rozsudku 292. Ako vyplýva z vyssie uvedených úvah, druhý, siesty, siedmy a ôsmy odvolací dôvod treba zamietnut. 293. Deviaty odvolací dôvod je ciastocne dôvodný. Týka sa vsak iba osobitnej otázky diskriminácie v zmysle clánku 82 ods. 2 písm. c) ES. Táto okolnost nemá nijaký vplyv na ostatné praktiky spolocnosti Solvay na trhu, ktoré Komisia povazovala za zneuzívajúce a v súvislosti s ktorými Vseobecný súd právne nepochybil. V dôsledku toho ciastocná dôvodnost deviateho odvolacieho dôvodu sama osebe neodôvodnuje zrusenie napadnutého rozsudku. 294. Odvolacie dôvody týkajúce sa práva na obhajobu (tretí, stvrtý a piaty odvolací dôvod), ako aj odvolací dôvod týkajúci sa dlzky konania (prvý odvolací dôvod), sú naopak do velkej miery dôvodné. Dôvodnost kazdého z týchto odvolacích dôvodov sama osebe odôvodnuje zrusenie napadnutého rozsudku v celom rozsahu. F - Rozhodnutie o zalobe podanej v prvostupnovom konaní 295. Podla clánku 61 prvého odseku statútu Súdneho dvora Súdny dvor môze sám vydat konecný rozsudok, ak to stav konania dovoluje. 296. V prejednávanej veci ide o taký prípad. Vsetkými skutkovými a právnymi otázkami potrebnými pre rozhodnutie o zalobe spolocnosti Solvay sa uz zaoberal Vseobecný súd v prvostupnovom konaní a úcastníci konania mali moznost vyjadrit sa k nim. Preto nie je potrebné, aby Súdny dvor vrátil vec Vseobecnému súdu, ale môze sám rozhodnút o zalobe spolocnosti Solvay o neplatnost sporného rozhodnutia. Vzhladom na mimoriadnu dlzku konania, ktoré od setrení Komisie vykonaných v apríli 1989 do dnesného dna trvá dvadsatdva rokov, sa javí byt vhodné, aby Súdny dvor túto moznost vyuzil. 297. V rámci nasledujúcich úvah sa budem zaoberat platnostou sporného rozhodnutia iba z troch konkrétnych hladísk: prístup k spisu (cast 1), právo byt vypocutý (cast 2) a dlzka konania (cast 3). 1. O práve na prístup k spisu 298. Bolo preukázané, ze prístup k spisu, ktorý bol poskytnutý spolocnosti Solvay pred prijatím sporného rozhodnutia, nesplnal právne poziadavky.([252]252) 299. Ako uz bolo uvedené, nemozno vylúcit, ze Solvay by v stratených castiach spisu, ktorých obsah nie je známy, mohla nájst informácie, ktoré by mohli byt uzitocné pre jej obhajobu. To platí tým skôr, ze Komisia sama vychádza z predpokladu, ze niektoré chýbajúce kartotéky obsahovali "korespondenciu podla clánku 11 nariadenia c. 17", cize ziadosti o informácie, ktoré Komisia adresovala rôznym podnikom, a odpovede týchto podnikov.([253]253) Takéto pripomienky tretích osôb mohli obsahovat uzitocné informácie týkajúce sa prípadného dominantného postavenia spolocnosti Solvay na trhu (napríklad o podieloch na trhu, sile konkurentov spolocnosti Solvay a rozsahu prípadnej vyrovnávacej sily jej zákazníkov); v týchto pripomienkach sa mohli nachádzat aj dôkazy o prípadnej existencii objektívneho ekonomického odôvodnenia praktík spolocnosti Solvay.([254]254) 300. V dôsledku toho bolo prinajmensom mozné, ze správne konanie by viedlo k odlisnému výsledku, ak by bol zabezpecený nálezitý prístup k spisu, hoci len pokial ide o výsku ulozenej pokuty. 301. V dôsledku toho treba sporné rozhodnutie v celom rozsahu zrusit, a to uz len pre procesné vady súvisiace s prístupom k spisu a so stratou castí spisu. (Preto nie je dokonca ani potrebné skúmat, ci casti spisu, do ktorých mala moznost Solvay nahliadnut v kancelárii Vseobecného súdu, boli pre jej obhajobu uzitocné.) 2. O práve byt vypocutý 302. Tiez nie je sporné, ze Komisia spolocnost Solvay pred prijatím napadnutého rozhodnutia znovu nevypocula, hoci to mala urobit.([255]255) Táto procesná vada úzko súvisí s nedostatocným prístupom k spisu. 303. Nemozno vylúcit, ze správne konanie by viedlo k odlisnému výsledku, ak by Komisia spolocnosti Solvay v roku 2000 po poskytnutí nálezitého prístupu k spisu umoznila predlozit pripomienky k výhradám, ktoré jej útvary opät vzniesli.([256]256) 304. Aj z tohto dôvodu treba napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu zrusit. 3. O zásade primeranej lehoty 305. Napokon, pokial ide o dlzku konania, treba ju posúdit s prihliadnutím na vsetky okolnosti prejednávanej veci.([257]257) 306. Treba poukázat na to, ze Komisia bola v prejednávanej veci v období od zrusenia svojho prvého rozhodnutia o ulození pokuty (rozhodnutie 91/299) do vyhlásenia prvého rozsudku Súdneho dvora v odvolacom konaní([258]258) úplne necinná. Z tohto dôvodu márne uplynuli styri roky a sedem mesiacov.([259]259) 307. Túto necinnost Komisie nemozno odôvodnit tým, ze podala odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo prvé rozhodnutie o ulození pokuty zrusené. Komisia je nepochybne oprávnená vyuzit vsetky dostupné právne prostriedky a v prípade, ak v prvostupnovom konaní nemala úspech, podat odvolanie na Súdny dvor. To vsak neznamená, ze pocas konania o tomto odvolaní môze byt v správnom konaní necinná.([260]260) 308. Odvolanie nemá odkladný úcinok (clánok 60 prvý odsek statútu Súdneho dvora). V dôsledku toho bola Komisia podla clánku 233 ods. 1 ES (teraz clánok 266 ods. 1 ZFEÚ) povinná od 29. júna 1995, ked bol vyhlásený prvostupnový rozsudok vydaný vo veci T-32/91, prijat vsetky opatrenia potrebné na vykonanie zrusujúceho rozsudku. Na základe zásady dobrej správy vecí verejných bola Komisia tiez povinná bud bezodkladne prijat nové rozhodnutie vo veci samej, alebo správne konanie zastavit. 309. Komisia mohla namiesto toho, aby cakala az do apríla 2000, bez akýchkolvek tazkostí pokracovat v správnom konaní uz od júna 1995.([261]261) Stacilo by, ak by v novom rozhodnutí o ulození pokuty uviedla, ze v prípade, ak bude mat v odvolacom konaní úspech, toto rozhodnutie zanikne. 310. Za týchto okolností som dospela k záveru, ze dlzka správneho konania bola v tomto prípade neprimeraná uz len pre necinnost Komisie, ktorá trvala takmer pät rokov - od júla 1995 do apríla 2000. Ako som uz uviedla,([262]262) v dôsledku toho netreba skúmat dlzku ostatných fáz konania alebo celkovú dlzku konania.([263]263) 311. Uvedené porusenie zásady primeranej lehoty je vsak dôvodom na zrusenie sporného rozhodnutia iba v prípade, ak mala dlzka konania vplyv na moznost dotknutého podniku obhajovat sa.([264]264) Dôkazné bremeno v tomto smere spocíva na podniku. 312. Poziadavky stanovené Súdnym dvorom v tejto oblasti sú vo vseobecnosti prísne:([265]265) argumentácia dotknutého podniku musí byt zalozená na presvedcivých dôkazoch a nesmie byt abstraktná a nepresná.([266]266) Ak sa teda, ako napríklad v tomto prípade, tvrdí, ze moznost podniku obhajovat sa bola obmedzená odchodom jeho bývalých zamestnancov, treba v zásade uviest ich mená, funkcie, ako aj dátum ich odchodu; tiez je potrebné specifikovat povahu a rozsah informácií alebo vysvetlení, ktoré mohli títo bývalí zamestnanci poskytnút, ako aj okolnosti, v dôsledku ktorých nemohli vypovedat.([267]267) 313. Je nesporné, ze Solvay v tomto sporovom konaní pred súdmi Únie takéto podrobné informácie nepredlozila. 314. V prejednávanej veci vsak nemozno prehliadnut skutocnost, ze v case prijatia druhého rozhodnutia o ulození pokuty, cize koncom roka 2000, uz uplynulo desat az sedemnást rokov od obdobia od roku 1983 do roku 1990, pocas ktorého mala Solvay zneuzívat svoje dominantné postavenie na trhu. Ked bol spolocnosti Solvay napokon v roku 2005 spis sprístupnený v kancelárii Vseobecného súdu, uplynulo dokonca pätnást az dvadsatdva rokov od obdobia, v ktorom malo dôjst k protiprávnemu konaniu konstatovanému Komisiou. 315. Je zrejmé, ze pamät zamestnancov - a najmä bývalých zamestnancov - sa po uplynutí takejto doby zhorsila. Dalsou skutocnostou, ktorú treba v tomto prípade zohladnit, je, ze cast prevádzok spolocnosti Solvay urcených na výrobu uhlicitanu sodného medzitým bola zatvorená.([268]268) 316. V prvostupnovom konaní vsak Solvay navrhla Vseobecnému súdu, ze rekonstruuje zlozenie svojho oddelenia výroby uhlicitanu v spornom období a ze mu oznámi mená vtedajsích vedúcich zamestnancov, ako aj dátum ich odchodu. 317. Vzhladom na okolnosti vlastné prejednávanej veci nebolo mozné od spolocnosti Solvay spravodlivo pozadovat nijaký doplnujúci dôkaz. 318. Skutocnost, ze odvolatelka neoznámila podrobné údaje týkajúce sa udalostí a dôkazov, ktoré by mohli jej bývalí zamestnanci objasnit, jej nemozno vycítat. Táto spolocnost totiz este stále nepozná vsetky casti spisu, ktoré jej mali byt poskytnuté.([269]269) Nemozno od nej vyzadovat, aby preukázala, ci a prípadne do akej miery jej bývalí zamestnanci mohli poskytnút informácie týkajúce sa stratených castí spisu, ktorých obsah je nie je známy a ku ktorým pocas konania vôbec nemala prístup. 319. Poziadavky týkajúce sa preukázania vplyvu na moznost obhajovat sa v dôsledku uplynutia casu vo vseobecnosti nesmú pre dotknutý podnik prakticky znemoznovat alebo neprimerane stazovat predlozenie akéhokolvek dôkazu. 320. Vzhladom na nenapravitelnú stratu casti spisu, ktorá pravdepodobne obsahovala korespondenciu Komisie s tretími podnikmi,([270]270) nemozno vylúcit, ze bývalí zamestnanci spolocnosti Solvay by mohli byt v prípade, ak by boli k dispozícii, uzitocní pre jej obhajobu. Najmä nemozno vylúcit, ze títo zamestnanci by mohli poskytnút informácie týkajúce sa súvislostí, ktoré zo samotných listinných dôkazov nevyplynuli. 321. Vzhladom na vsetky uvedené úvahy existuje dostatocný pocet dôkazov, ktoré potvrdzujú záver, ze neprimeraná dlzka konania mala vplyv na moznosti spolocnosti Solvay obhajovat sa pred Komisiou. Táto okolnost je sama osebe dôvodom na zrusenie sporného rozhodnutia. 4. Predbezný záver 322. Uz zo skúmania viacerých právnych otázok, na ktoré poukázala odvolatelka v prvostupnovom konaní v súvislosti s prístupom k spisu, právom byt vypocutý a dlzkou konania, vyplýva, ze sporné rozhodnutie Komisie (rozhodnutie 2003/6) treba v celom rozsahu zrusit. Nie je teda potrebné zaoberat sa ostatnými zalobnými dôvodmi, ktoré Solvay uviedla v prvostupnovom konaní. V - O návrhu na znízenie pokuty 323. Okrem zrusenia napadnutého rozsudku a sporného rozhodnutia([271]271) Solvay navrhla aj zrusenie alebo podstatné znízenie pokuty, ktorej výsku Vseobecný súd zmenil, ako zadostucinenie za závaznú ujmu, ktorá jej vznikla v dôsledku mimoriadnej dlzky konania. 324. Vzhladom na mnou navrhnuté riesenie, ktoré predpokladá zrusenie napadnutého rozsudku([272]272) a sporného rozhodnutia([273]273), nie je potrebné rozhodnút o tomto osobitnom návrhu spolocnosti Solvay. Pre úplnost ho vsak subsidiárne nizsie rozoberiem. A - Úvodná poznámka 325. Pokial ide o otázku neprimeranej dlzky konania, z judikatúry Súdneho dvora mozno vyvodit dva rozdielne prístupy. Vo veci Baustahlgewebe, v ktorej bola dotknutému podniku ulozená pokuta, Súdny dvor tomuto podniku priznal znízenie pokuty.([274]274) Naproti tomu vo veci Der Grüne Punkt, v ktorej takáto pokuta nebola ulozená, Súdny dvor mohol dotknutý podnik iba odkázat na zalobu o náhradu skody podla clánku 268 ZFEÚ a clánku 340 druhého odseku ZFEÚ (pôvodný clánok 235 ES a pôvodný clánok 288 druhý odsek ES).([275]275) 326. Na pojednávaní Komisia uviedla, ze uprednostnuje druhý prístup, ktorý bol pouzitý vo veci Der Grüne Punkt. Svoje stanovisko odôvodnila tým, ze je potrebné zabezpecit úcinné dodrziavanie sútazného práva. Znízenie pokuty by podla jej názoru narusilo úcinnost uplatnovania európskych pravidiel hospodárskej sútaze. 327. Táto námietka nie je presvedcivá. 328. Na jednej strane je pravda, ze dodrziavanie európskych pravidiel hospodárskej sútaze, ktoré sú nevyhnutné pre fungovanie vnútorného trhu,([276]276) je nepochybne základným cielom Zmlúv.([277]277) Úcinné a odstrasujúce sankcie sú nevyhnutné na dosiahnutie tohto ciela. 329. Na druhej strane v konaní, akým je správne konanie vo veci hospodárskej sútaze, ktoré má znaky trestného konania,([278]278) je nevyhnutné osobitne prihliadat na základné procesné záruky. Na zabezpecenie dodrziavania sútazného práva mozno pouzit len prostriedky, ktoré sú v súlade s poziadavkami právneho státu. V dôsledku toho v prípade porusenia základného práva, akým je právo na prejednanie veci v primeranej lehote, v konaní vo veci hospodárskej sútaze sa dotknutý podnik môze domáhat úcinného prostriedky nápravy. 330. Urcenie primeranej sankcie v prípade prekrocenia primeranej dlzky konania musí teda nevyhnutne zodpovedat protichodným poziadavkám týkajúcim sa jednak dodrziavania sútazného práva a jednak existencie úcinného prostriedku nápravy v prípade porusenia základného práva. 331. Z dôvodov hospodárnosti konania a s cielom zabezpecit dotknutému podniku okamzitú a úcinnú nápravu by mal Súdny dvor v prípadoch, v ktorých je to mozné, cize vo veciach, v ktorých boli ulozené pokuty, pokracovat v uplatnovaní prístupu, ktorý nacrtol v rozsudku Baustahlgewebe.([279]279) 332. Poziadavka úcinného uplatnovania sútazného práva je splnená, kedze konstatovanie o porusení pravidiel hospodárskej sútaze a povinnost dotknutého podniku upustit od protiprávneho konania v takom prípade nie sú dotknuté.([280]280) Odstrasujúci úcinok pokuty pôvodne stanovenej Komisiou alebo Vseobecným súdom vo vztahu k ostatným hospodárskym subjektom zostáva zachovaný. Súdny dvor nespochybnuje primeranost jej výsky vo vztahu k skutocnostiam, ktoré predstavujú porusenie pravidiel hospodárskej sútaze. Prístup pouzitý vo veci Baustahlgewebe má za následok iba poskytnutie urcitého zadostucinenia vo forme znízenia pôvodnej pokuty o sumu povazovanú za spravodlivé zadostucinenie za neprimeranú dlzku konania.([281]281) B - Znízenie pokuty 333. Rozsudok Baustahlgewebe([282]282) je v konecnom dôsledku zalozený na neobmedzenej právomoci Súdneho dvora, ktorá mu vyplýva z clánku 261 ZFEÚ, pokial ide o sankcie ulozené vo veciach hospodárskej sútaze na základe clánku 17 nariadenia c. 17.([283]283) Súdny dvor teda môze podla vlastného uvázenia zrusit, znízit alebo zvýsit ulozenú pokutu alebo penále. 334. Na základe rozsudku Baustahlgewebe treba najprv posúdit dlzku konania (k tomu pozri cast 1) a následne urcit rozsah prípadného znízenia pokuty (k tomu pozri cast 2). 1. O neprimeranej dlzke správneho a sporového konania 335. Ako som uz uviedla,([284]284) primeranost dlzky konania treba posúdit v závislosti od okolností vlastných kazdej veci, a najmä v závislosti od významu sporu pre dotknuté osoby, zlozitosti veci a od správania zalobcu a príslusných orgánov. 336. V tejto súvislosti treba samostatne skúmat jednotlivé fázy konania; okrem toho je potrebné celkovo posúdit aj dlzku správneho a sporového konania.([285]285) 337. Spomedzi rôznych fáz konania môzu byt z hladiska dodrzania zásady primeranej lehoty problematické najmä dve jeho fázy: obdobie úplnej necinnosti Komisie pocas prvého odvolacieho konania (konanie v spojených veciach C-287/95 P a C-288/95 P) a druhé konanie pred Vseobecným súdom (konanie vo veci T-57/01).([286]286) 338. Uz bolo preukázané,([287]287) ze necinnost Komisie pocas prvého odvolacieho konania, ktorá trvala od júla 1995 do apríla 2000, cize styri roky a sedem mesiacov, predstavovala porusenie zásady primeranej lehoty vo vztahu k spolocnosti Solvay. Preto na úcely tohto konania nie je rozhodujúce, ci pocas tohto obdobia porusil zásadu primeranej lehoty aj Súdny dvor vzhladom na to, ze odvolacie konanie trvalo styri roky a sedem mesiacov. 339. Pokial ide o druhé konanie pred Vseobecným súdom (vec T-57/01), jeho dlzka, ktorá predstavuje osem rokov a devät mesiacov, sa na prvý pohlad javí ako neúnosná. 340. Ako správne zdôraznuje odvolatelka, takúto dlzku konania nemozno v tomto prípade odôvodnit akoukolvek zlozitostou veci. Vseobecný súd konal iba s dvoma úcastníkmi konania; preklady boli potrebné iba v minimálnom rozsahu([288]288) a skutkové a právne otázky vznesené úcastníkmi konania neboli mimoriadne zlozité. Toto konanie síce súviselo so súbezným konaním vo veci T-58/01, avsak zhodnost mnohých zalobných dôvodov uvedených v oboch veciach musela mat pre tieto konania synergický efekt, a teda mala toto konanie skôr urýchlit ako spomalit. 341. Dlzka konania je iste do znacnej miery odôvodnená tým, ze spolocnosti Solvay bolo potrebné pocas sporového konania umoznit prístup k správnemu spisu.([289]289) Je vsak úplne neprípustné, aby táto cast konania trvala jeden a pol roka alebo, ak vezmeme do úvahy aj pripomienky, ktoré predlozili úcastníci konania,([290]290) dokonca az dva roky. Táto strata casu nesmie byt na úkor spolocnosti Solvay. Vseobecný súd mal prípadne urcit Komisii presné lehoty a v prípade ich nedodrzania voci nej vyvodit príslusné dôsledky. 342. Okrem toho mozno identifikovat viacero období, pocas ktorých bol Vseobecný súd v prvostupnovom konaní takmer necinný. Ako príklad mozno uviest, ze od predlozenia pripomienok Komisie týkajúcich sa uzitocnosti niektorých dokumentov pre obhajobu spolocnosti Solvay po zacatie ústnej casti konania uplynulo dvadsatdevät mesiacov.([291]291) Tiez treba spomenút, ze od pojednávania, ktoré sa konalo 26. júna 2008, po vyhlásenie napadnutého rozsudku, ktoré sa konalo 17. decembra 2009,([292]292) uplynulo osemnást mesiacov. 343. Je zrejmé, ze problémy vnútornej organizácie Vseobecného súdu, napríklad také, ktoré súvisia s pravidelným obmienaním sudcov alebo s prekázkami výkonu ich funkcie, nesmú byt na úkor úcastníkov konania.([293]293) 344. Za týchto okolností bola v tomto prípade dlzka tak správneho, ako aj sporového konania neprimeraná. 345. Tento záver potvrdzuje analýza celkovej dlzky vsetkých fáz správneho a sporového konania: - Podla judikatúry Európskeho súdu pre ludské práva týkajúcej sa clánku 6 ods. 1 EDLP sa dlzka konania musí pocítat od okamihu, ked boli vo vztahu k spolocnosti Solvay prijaté opatrenia, ktoré boli zalozené na podozreniach voci nej a mali pre jej postavenie znacné dôsledky.([294]294) V tomto prípade tento okamih nastal dávno pred oznámením o výhradách (ktoré predstavovalo oficiálne "obvinenie"): tento okamih pripadá na den, ked Komisia vykonala setrenia v priestoroch spolocnosti Solvay v apríli 1989,([295]295) - odvtedy konanie nebolo ani raz prerusené, - za okamih ukoncenia konania mozno povazovat den vyhlásenia rozsudku Súdneho dvora v prejednávanej veci.([296]296) 346. Ku dnesnému dna teda celková dlzka konania uz dosiahla dvadsatdva rokov. Netreba sa zaoberat otázkou, ci takáto dlzka konania vôbec môze byt odôvodnená. V kazdom prípade by takéto odôvodnenie muselo byt zalozené na výnimocných okolnostiach, ako je osobitná zlozitost posudzovaných skutkových alebo právnych otázok alebo skutocnost, ze dotknutý podnik je do znacnej miery tiez zodpovedný za predlzenie niektorých fáz konania. Takéto okolnosti v tomto prípade zjavne nenastali. 347. Iba na okraj poznamenávam, ze samotná skutocnost, ze predmetné stíhanie este nie je premlcané, nemôze odôvodnovat celkovú dlzku konania.([297]297) Premlcacia doba totiz urcuje maximálnu dobu, pocas ktorej mozno prijat opatrenia smerujúce k ulozeniu pokuty za porusenie európskych pravidiel hospodárskej sútaze. Zásada primeranej lehoty aj pred uplynutím premlcacej doby vyzaduje vedenie vysetrovania a prijímanie rozhodnutí bez prietahov a tiez vyzaduje, aby nedochádzalo k akejkolvek neodôvodnenej necinnosti. V takomto konaní sú totiz dotknuté podniky vystavené zvýsenému tlaku a stále sa nachádzajú v neistote, pokial ide o to, kedy a s akým výsledkom sa konanie vedené proti nim skoncí. V takomto prípade im zásada primeranej lehoty poskytuje zvýsenú mieru ochrany, ktorá prekracuje rámec ochrany vyplývajúcej z premlcania stíhania.([298]298) 348. Dospela som teda k záveru, ze základné právo spolocnosti Solvay na prejednanie veci v primeranej lehote bolo porusené. 349. Na základe rozsudku Baustahlgewebe([299]299) by sa teda napadnutý rozsudok mal z dôvodu neprimeranej dlzky konania zrusit, a to prinajmensom v rozsahu, v akom ním bola ulozená pokuta vo výske 19 miliónov eur. 2. O rozsahu znízenia pokuty 350. Z odpovedí na otázku polozenú na pojednávaní vyplýva, ze úcastníci konania majú úplne odlisný názor na rozsah prípadného znízenia pokuty v tomto prípade. Zatial co Solvay sa vzhladom na dlzku konania domáha takého znízenia pokuty, aby táto sankcia mala iba symbolický charakter, Komisia zastáva úplne odlisný názor: podla nej nemá mat symbolický charakter pokuta, ale jej znízenie. 351. Vo veci Baustahlgewebe, ktorá v súcasnosti predstavuje jediný dostupný príklad, Súdny dvor znízil pokutu iba v minimálnom rozsahu: pokuta, ktorú stanovil Vseobecný súd na 3 milióny ECU, bola znízená o 50 000 ECU,([300]300) co predstavuje znízenie iba o 1,67 %. 352. Mám pochybnosti o tom, ci takéto obmedzené znízenie pokuty mozno vzhladom na poziadavky EDLP este povazovat za primerané. Podla judikatúry Európskeho súdu pre ludské práva týkajúcej sa clánku 6 ods. 1 EDLP, ktorú treba v práve Únie podla clánku 52 ods. 3 prvého odseku Charty základných práv brat do úvahy, je pre zadostucinenie, ktoré sa má priznat, rozhodujúce, do akej miery bola primeraná lehota prekrocená.([301]301) 353. V tomto prípade doslo k znacnému prekroceniu primeranej lehoty tak v jednotlivých fázach správneho a sporového konania posudzovaných samostatne, ako aj vo vsetkých fázach konania posudzovaných ako jeden celok: necinnost pocas správneho konania, ktorá trvala viac ako styri roky a sedem mesiacov,([302]302) prvostupnové sporové konanie, ktoré trvalo osem rokov a devät mesiacov,([303]303) a celková dlzka konania, ktorá ku dnesnému dnu predstavuje dvadsatdva rokov,([304]304) ktoré nie sú odôvodnené výnimocnými okolnostami, znacne prekracujú hranicu toho, co este mozno povazovat za primeranú lehotu. 354. Za týchto okolností pomerne obmedzené znízenie pokuty, ktoré Súdny dvor vykonal vo svojom rozsudku Baustahlgewebe a ktoré Komisia zrejme povazuje za vhodné v tomto prípade, nemozno povazovat za primerané. 355. Porusenie základného práva vyplývajúce z neprimeranej dlzky konania si vyzaduje úcinnú sankciu. V tejto súvislosti treba vziat do úvahy jednak závaznost protiprávneho konania, ktorého sa dotknutý podnik dopustil, a jednak závaznost uvedeného porusenia základného práva vyplývajúceho z neprimeranej dlzky konania.([305]305) 356. V tomto prípade treba vychádzat z toho, ze doslo k závaznému poruseniu základného práva na prejednanie veci v primeranej lehote. Táto skutocnost odôvodnuje podstatné znízenie pokuty. Zároven vsak treba mat na zreteli, ze podla konstatovaní Komisie praktiky spolocnosti Solvay predstavovali "mimoriadne závazné" porusenie jedného zo základných ustanovení vnútorného trhu (clánku 82 ES).([306]306) Vzhladom na vsetky okolnosti prejednávanej veci preto povazujem za primerané znízenie pokuty o 50 %. V tejto súvislosti treba ako základ pre výpocet pokuty pouzit výsku pokuty, ktorú stanovil Vseobecný súd. 357. Preto pre prípad, ak Súdny dvor v celom rozsahu nezrusí napadnutý rozsudku a sporné rozhodnutie,([307]307) navrhujem, aby aspon znízil ulozenú pokutu vo výske 19 miliónov eur o 50 %. VI - O trovách konania 358. Podla clánku 122 prvého odseku rokovacieho poriadku, ak je odvolanie dôvodné a Súdny dvor sám rozhodne s konecnou platnostou o veci samej, rozhodne aj o trovách konania. 359. Podla clánku 69 ods. 2 v spojení s clánkom 118 rokovacieho poriadku sa má úcastníkovi konania, ktorý vo veci nemal úspech, v zásade ulozit povinnost nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Vzhladom na to, ze Solvay navrhla ulozit Komisii povinnost nahradit trovy tak prvostupnového, ako aj odvolacieho konania, a ze Komisia v prvostupnovom ani odvolacom konaní nemala vo veci úspech, musí sa jej ulozit povinnost nahradit trovy konania prvostupnového aj odvolacieho konania. VII - Návrh 360. Vzhladom na vsetky uvedené úvahy navrhujem, aby Súdny dvor rozhodol takto: 1. Rozsudok Vseobecného súdu zo 17. decembra 2009 vo veci T-57/01, Solvay/Komisia, za zrusuje. 2. Rozhodnutie Komisie 2003/6/ES z 13. decembra 2000 sa zrusuje. 3. Komisia je povinná nahradit trovy prvostupnového aj odvolacieho konania. __________________________________________________________________ [308]1 - Jazyk prednesu: nemcina. __________________________________________________________________ [309]2 - Uhlicitan sodný je bud prítomný v prírode vo forme minerálu trona (prírodná sóda), alebo sa získava chemickým procesom (syntetická sóda). Prírodná sóda sa získava drvením, cistením a kalcináciou minerálu trona. Syntetická sóda je výsledkom reakcie soli a vápenca v procese "amoniak - sóda", ktorý vyvinuli bratia Solvayovci v roku 1863. __________________________________________________________________ [310]3 - Podpísaný v Ríme 4. novembra 1950. __________________________________________________________________ [311]4 - Staznost, ktorú Solvay podala na Európsky súd pre ludské práva, datovaná z 26. februára 2010, je pripojená v prílohe k odvolaniu tejto spolocnosti v prejednávanej veci. __________________________________________________________________ [312]5 - Pozri v tejto súvislosti a k dalej uvedenému body 19 az 59 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [313]6 - Nariadenie Rady c. 17 zo 6. februára 1962: Prvé nariadenie implementujúce clánky 85 a 86 zmluvy (Ú. v. ES 13, 1962, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3). __________________________________________________________________ [314]7 - Spolocnost Solvay SA (právna nástupkyna spolocnosti Solvay et Cie SA) je akciová spolocnost zalozená podla belgického práva, ktorá pôsobí v odvetviach farmaceutiky, chémie, plastov a spracovania. Okrem spolocnosti Solvay sa setrenia týkali aj spolocností AKZO, Chemische Fabrik Kalk (CFK), Imperial Chemical Industries (ICI), Matthes & Weber a Rhône Poulenc. Tieto setrenia sa uskutocnili na základe rozhodnutia Komisie o vykonaní setrenia z 5. apríla 1989, casti ktorého sú citované v bode 19 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [315]8 - Pokial ide o úcast spolocnosti Solvay na karteli konstatovanú Komisiou, odkazujem na návrhy, ktoré som predniesla dnes v súbeznom konaní pred Súdnym dvorom vo veci Solvay/Komisia (C-110/10 P). __________________________________________________________________ [316]9 - Rozhodnutie Komisie 91/299/EHS z 19. decembra 1990 týkajúce sa konania o uplatnení clánku 86 Zmluvy EHS (IV/33.133-C: Uhlicitan sodný - Solvay) (Ú. v. ES L 152, s. 21) (dalej len "prvé rozhodnutie o ulození pokuty"). Toto rozhodnutie je len jedným zo styroch rozhodnutí, ktoré Komisia v ten istý den adresovala podnikom pôsobiacim na trhu so sódou. Jedno z týchto dalsích rozhodnutí smeruje proti spolocnostiam Solvay a ICI (rozhodnutie Komisie 91/297/EHS z 19. decembra 1990 týkajúce sa konania o uplatnení clánku 85 Zmluvy EHS [IV/33.133-A: Uhlicitan sodný - Solvay, ICI, Ú. v. ES L 152, s. 1]), dalsie proti spolocnostiam Solvay a CFK (rozhodnutie Komisie 91/298/EHS z 19. decembra 1990 týkajúce sa konania o uplatnení clánku 85 Zmluvy EHS [IV/33.133-B: Uhlicitan sodný - Solvay, CFK, Ú. v. ES L 152, s. 16]) a posledné proti spolocnosti ICI (rozhodnutie Komisie 91/300/EHS z 19. decembra 1990 týkajúce sa konania o uplatnení clánku 86 Zmluvy EHS [IV/33.133-D: Uhlicitan sodný - ICI, Ú. v. ES L 152, s. 40]). __________________________________________________________________ [317]10 - V tom case 20 miliónov ECU. __________________________________________________________________ [318]11 - Rozsudok Súdu prvého stupna z 29. júna 1995, Solvay/Komisia, T-32/91, Zb. s. II-1825, potvrdený rozsudkom Súdneho dvora zo 6. apríla 2000, Komisia/Solvay, C-287/95 P a C-288/95 P, Zb. s. I-2391. __________________________________________________________________ [319]12 - Bod 455 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [320]13 - Rozhodnutie Komisie 2003/6/ES z 13. decembra 2000 týkajúce sa konania o uplatnení clánku 82 Zmluvy ES (COMP/33.133 - C: Uhlicitan sodný - Solvay) (Ú. v. ES L 10, s. 10, dalej oznacované aj ako "sporné rozhodnutie" alebo "druhé rozhodnutie o ulození pokuty"). Komisia v ten istý den prijala aj rozhodnutie 2003/5/ES z 13. decembra 2000 týkajúce sa konania o uplatnení clánku 81 Zmluvy ES (COMP/33.133 - B: Uhlicitan sodný - Solvay, CFK) (Ú. v. ES L 10, s. 1), ktoré je predmetom súbezného konania vo veci Solvay/Komisia, v ktorom bolo podané druhé odvolanie, o ktorom rozhoduje Súdny dvor (C-110/10 P). __________________________________________________________________ [321]14 - Rozsudok Vseobecného súdu zo 17. decembra 2009, Solvay/Komisia, T-57/01, Zb. s. II-4621. V ten istý den Vseobecný súd vydal aj rozsudok v súbeznej veci Solvay/Komisia, T-58/01, Zb. s. II-4781; tento posledný uvedený rozsudok bol napadnutý odvolaním vo veci Solvay/Komisia, o ktorej tiez rozhoduje Súdny dvor (C-110/10 P). __________________________________________________________________ [322]15 - Dalej oznacovaná aj ako "odvolatelka". __________________________________________________________________ [323]16 - Nariadenie Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 a 82 Zmluvy (Ú. v. ES L 1, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205). Ako vyplýva z jeho clánku 45 druhého odseku, toto nariadenie sa uplatnuje od 1. mája 2004. __________________________________________________________________ [324]17 - Kedze sporné rozhodnutie bolo prijaté v decembri 2000, spravuje sa Zmluvou ES v znení Amsterdamskej zmluvy, ktorá bola podpísaná 2. októbra 1997 a nadobudla úcinnost 1. mája 1999. __________________________________________________________________ [325]18 - Ú. v. EÚ C 45, s. 7. __________________________________________________________________ [326]19 - K tomu pozri návrhy, ktoré som predniesla 23. marca 2006 vo veci British Airways/Komisia (rozsudok Súdneho dvora z 15. marca 2007, C-95/04 P, Zb. s. I-2331), bod 28. __________________________________________________________________ [327]20 - Odôvodnenie c. 136 sporného rozhodnutia citované v bode 251 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [328]21 - Pozri odôvodnenia citované v bode 253 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [329]22 - Rozsudky Súdneho dvora zo 14. mája 1998, Rada/de Nil a Impens, C-259/96 P, Zb. s. I-2915, body 32 a 33; zo 17. mája 2001, IECC/Komisia, C-449/98 P, Zb. s. I-3875, bod 70; z 2. apríla 2009, France Télécom/Komisia, C-202/07 P, Zb. s. I-2369, bod 29, a zo 14. októbra 2010, Deutsche Telekom/Komisia, C-280/08 P, Zb. s. I-9555, bod 136. __________________________________________________________________ [330]23 - Bod 251 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [331]24 - Body 252 a 253 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [332]25 - Bod 254 prvá veta napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [333]26 - Rozsudky Súdneho dvora zo 7. júna 2007, Wunenburger/Komisia, C-362/05 P, Zb. s. I-4333, bod 80, a z 20. mája 2010, Gogos/Komisia, C-583/08 P, Zb. s. I-3129, bod 35. __________________________________________________________________ [334]27 - To vyplýva osobitne z bodu 259 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [335]28 - Pozri v tejto súvislosti opät odôvodnenie c. 136 sporného rozhodnutia a bod 251 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [336]29 - Rozsudky Súdneho dvora z 18. marca 1993, Parlament/Frederiksen, C-35/92 P, Zb. s. I-991, bod 31; z 25. januára 2007, Sumitomo Metal Industries a Nippon Steel/Komisia, dalej len "Sumitomo", C-403/04 P a C-405/04 P, Zb. s. I-729, bod 106; z 2. apríla 2009, Bouygues a Bouygues Télécom/Komisia, C-431/07 P, Zb. s. I-2665, body 148 a 152, a Deutsche Telekom/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 22, bod 108. __________________________________________________________________ [337]30 - Rozsudky Súdneho dvora z 9. septembra 2008, FIAMM a FIAMM Technologies/Rada a Komisia, C-120/06 P a C-121/06 P, Zb. s. I-6513, bod 96; zo 16. júla 2009, Komisia/Schneider Electric, C-440/07 P, Zb. s. I-6413, bod 135; Gogos/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 26, bod 30, a zo 16. decembra 2010, AceaElectrabel/Komisia, C-480/09 P, Zb. s. I-13355, bod 77. __________________________________________________________________ [338]31 - Rozsudok Súdneho dvora z 25. októbra 2007, Komninou a i./Komisia, C-167/06 P, Zb. s. I-141*, bod 22. __________________________________________________________________ [339]32 - Bod 258 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [340]33 - Bod 259 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [341]34 - Pozri body 24 az 37 týchto návrhov. __________________________________________________________________ [342]35 - Rozsudky Súdneho dvora zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, dalej len "Aalborg Portland", C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, Zb. s. I-123, bod 50; Komninou a i./Komisia, citovaný v poznámke pod ciarou 31, bod 41, a zo 17. júna 2010, Lafarge/Komisia, C-413/08 P, Zb. s. I-5361, bod 16. __________________________________________________________________ [343]36 - Presnejsie ide o vymedzenie územnej pôsobnosti Zmluvy E(H)S. __________________________________________________________________ [344]37 - Bod 283 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [345]38 - Pozri vyssie uvedené body 24 az 30 a 38 týchto návrhov. __________________________________________________________________ [346]39 - Bod 276 napadnutého rozsudku, v ktorom je citovaný rozsudok Súdneho dvora zo 14. februára 1978, United Brands a United Brands Continentaal/Komisia, dalej len "United Brands", 27/76, Zb. s. 207, bod 66. __________________________________________________________________ [347]40 - Bod 277 napadnutého rozsudku, v ktorom je citovaný rozsudok Súdneho dvora z 13. februára 1979, Hoffmann-La Roche/Komisia, dalej len "Hoffmann-La Roche", 85/76, Zb. s. 461, bod 41. __________________________________________________________________ [348]41 - Bod 279 napadnutého rozsudku, v ktorom je citovaný rozsudok Súdneho dvora z 3. júla 1991, AKZO/Komisia, C-62/86, Zb. s. I-3359, bod 60. __________________________________________________________________ [349]42 - Body 286 az 304 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [350]43 - Rozsudok Gogos/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 26, bod 29; pozri v rovnakom zmysle uz rozsudky Súdneho dvora z 1. októbra 1991, Vidrányi/Komisia, C-283/90 P, Zb. s. I-4339, a zo 17. decembra 1992, Moritz/Komisia, C-68/91 P, Zb. s. I-6849, body 37 az 39. __________________________________________________________________ [351]44 - Body 35 a 36 týchto návrhov. __________________________________________________________________ [352]45 - Rozsudky Aalborg Portland, uz citovaný v poznámke pod ciarou 35, body 47 az 49; Wunenberger/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 26, bod 66; Sumitomo, uz citovaný v poznámke pod ciarou 29, bod 38, a Komisia/Schneider Electric, uz citovaný v poznámke pod ciarou 30, bod 103. __________________________________________________________________ [353]46 - Body 286 az 304 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [354]47 - Pozri judikatúru citovanú v poznámke pod ciarou 30 týchto návrhov. __________________________________________________________________ [355]48 - Pozri vyssie uvedený bod 30 a poznámku pod ciarou 26 týchto návrhov. __________________________________________________________________ [356]49 - Vseobecný súd sa zaoberal najmä "moznostou nahradit uhlicitan sodný hydroxidom sodným a sklenenými crepmi" (body 295 az 298 napadnutého rozsudku). __________________________________________________________________ [357]50 - Body 299 az 303 venované "konkurencnému tlaku, ktorý [spolocnosti Solvay] spôsobovali zákazníci." __________________________________________________________________ [358]51 - Pozri v tejto súvislosti judikatúru citovanú v poznámke pod ciarou 45. __________________________________________________________________ [359]52 - Rozsudky Súdneho dvora z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink's France, C-367/95 P, Zb. s. I-1719, bod 63; z 10. júla 2008, Bertelsmann a Sony Corporation of America/Impala, dalej len "Impala", C-413/06 P, Zb. s. I-4951, bod 166, a Deutsche Telekom/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 22, bod 130. __________________________________________________________________ [360]53 - Rozsudky Súdneho dvora z 25. októbra 2005, Nemecko a Dánsko/Komisia, nazývaný "Feta", C-465/02 a C-466/02, Zb. s. I-9115, bod 106, a Impala, uz citovaný v poznámke pod ciarou 52, bod 167. __________________________________________________________________ [361]54 - V rámci siedmeho odvolacieho dôvodu sú casto pouzité formulácie ako "napadnutý rozsudok riadne neodôvodnuje svoje rozhodnutie a navyse porusuje clánok 102 ZFEÚ." __________________________________________________________________ [362]55 - Odôvodnenia c. 161 az 165 sporného rozhodnutia a bod 48 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [363]56 - Pozri najmä body 354, 355 a 358 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [364]57 - Pozri v tejto súvislosti bod 30 týchto návrhov a judikatúru citovanú v poznámke pod ciarou 26. __________________________________________________________________ [365]58 - Pozri v tomto zmysle tiez rozsudok Deutsche Telekom/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 22, body 77, 155 a 195, v ktorom Súdny dvor uznal prípustnost rôznych výhrad, ktorými sa Vseobecnému súdu vytýkalo, ze pouzil nesprávne právne kritériá; pozri aj rozsudky Sumitomo, uz citovaný v poznámke pod ciarou 29, bod 40, Impala, uz citovaný v poznámke pod ciarou 52, bod 117, a zo 16. decembra 2008, Masdar (UK)/Komisia, C-47/07 P, Zb. s. I-9761, bod 77. __________________________________________________________________ [366]59 - Uz citovaný v poznámke pod ciarou 40. __________________________________________________________________ [367]60 - Rozsudok Súdneho dvora z 9. novembra 1983, Nederlandsche Banden-Industrie-Miche-lin/Komisia, dalej len "Michelin I", 322/81, Zb. s. 3461. __________________________________________________________________ [368]61 - Rozsudok Súdneho dvora z 15. marca 2007, British Airways/Komisia, C-95/04 P, Zb. s. I-2331. __________________________________________________________________ [369]62 - Rozsudok British Airways, uz citovaný v poznámke pod ciarou 61, bod 64. __________________________________________________________________ [370]63 - Rozsudky Michelin I, uz citovaný v poznámke pod ciarou 60, bod 73, a British Airways, uz citovaný v poznámke pod ciarou 61, bod 67. __________________________________________________________________ [371]64 - Rozsudok British Airways, uz citovaný v poznámke pod ciarou 61, bod 68; pozri v tomto zmysle uz rozsudok Michelin I, uz citovaný v poznámke pod ciarou 60, bod 73. __________________________________________________________________ [372]65 - Rozsudok British Airways, uz citovaný v poznámke pod ciarou 61, body 69 a 84 az 86; vseobecne ku kritériu existencie objektívneho ekonomického odôvodnenia správania podniku s dominantným postavením na trhu pozri rozsudky United Brands, uz citovaný v poznámke pod ciarou 39, bod 184; zo 16. septembra 2008, Sot. Lélos kai Sia, C-468/06 az C-478/06, Zb. s. I-7139, bod 39; z 11. decembra 2008, Kanal 5 a TV 4, C-52/07, Zb. s. I-9275, bod 47, a zo 17. februára 2011, TeliaSonera, C-52/09, Zb. s. I-527, body 31 a 75. __________________________________________________________________ [373]66 - Rozsudok Michelin I, uz citovaný v poznámke pod ciarou 60, najmä bod 72; pozri tiez rozsudok British Airways, uz citovaný v poznámke pod ciarou 61, bod 65. __________________________________________________________________ [374]67 - Rozsudok British Airways, uz citovaný v poznámke pod ciarou 61, body 3 az 9. __________________________________________________________________ [375]68 - V napadnutom rozsudku (body 349 az 352) Vseobecný súd iba konstatoval, ze "skupinová" zlava vo výske l,5 % sa vztahovala na "vsetky nákupy uhlicitanu sodného skupinou Saint-Gobain od spolocnosti Solvay v Európe." To vsak nevyhnutne neznamená, ze skupina Saint-Gobain pokrývala celú alebo takmer celú svoju potrebu uhlicitanu sodného v Európe prostredníctvom spolocnosti Solvay. __________________________________________________________________ [376]69 - Rozsudok British Airways, uz citovaný v poznámke pod ciarou 61, najmä body 67, 69 a 84 az 86. __________________________________________________________________ [377]70 - Body 349, 352 a 354 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [378]71 - Rozsudok British Airways, uz citovaný v poznámke pod ciarou 61, bod 73. __________________________________________________________________ [379]72 - Rozsudok British Airways, uz citovaný v poznámke pod ciarou 61, bod 75. __________________________________________________________________ [380]73 - Pozri rozsudok British Airways, uz citovaný v poznámke pod ciarou 61, bod 9, podla ktorého kazdá cestovná kancelária v Spojenom královstve mohla získat v prípade leteniek na vnútrostátne lety okrem základnej provízie dodatocnú províziu "az do výsky 1 %". __________________________________________________________________ [381]74 - Bod 346 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [382]75 - Bod 357 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [383]76 - V bode 357 napadnutého rozsudku Vseobecný súd zdôraznil, ze toto tvrdenie "sa neodvoláva na výnimocnú okolnost, ktorá by odôvodnovala správanie povazované za zneuzitie dominantného postavenia." __________________________________________________________________ [384]77 - Rozsudky Hoffmann-La Roche, uz citovaný v poznámke pod ciarou 40, bod 89, AKZO/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 41, bod 149, a z 27. apríla 1994, Almelo, C-393/92, Zb. s. I-1477, bod 44, a uznesenie Súdneho dvora z 28. septembra 2006, Unilever Bestfoods/Komisia, C-552/03 P, Zb. s. I-9091, bod 129 in fine. __________________________________________________________________ [385]78 - Pozri v tejto súvislosti odôvodnenie c. 84 sporného rozhodnutia, ktoré cituje samotná Solvay a podla ktorého "Saint-Gobain (k zjavnej nespokojnosti spolocnosti Solvay) vyuzívala svoje zastúpenie vo viacerých krajinách s cielom vyvíjat tlak na znízenie cenových rozdielov uplatnovaných spolocnostou Solvay." __________________________________________________________________ [386]79 - Pozri najmä bod 397 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [387]80 - Rozsudky Súdneho dvora z 18. januára 2007, PKK a KNK/Rada, C-229/05 P, Zb. s. I-439, bod 37; z 22. novembra 2007, Sniace/Komisia, C-260/05 P, Zb. s. I-10005, bod 37, a Lafarge/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 35, bod 17. __________________________________________________________________ [388]81 - Body 329 a 330 odvolania. __________________________________________________________________ [389]82 - Solvay odkazuje na body 375 a 387 repliky, ktorú predlozila v prvostupnovom konaní. __________________________________________________________________ [390]83 - Body 464 az 474 repliky predlozenej v prvostupnovom konaní sa týkali otázky diskriminácie, avsak neobsahovali úvahy, ktoré by sa konkrétne týkali Francúzska. __________________________________________________________________ [391]84 - Odôvodnenie c. 180 sporného rozhodnutia. __________________________________________________________________ [392]85 - V kazdom prípade Vseobecný súd v súvislosti s otázkou diskriminácie odkazuje na clánok 82 druhý odsek písm. c) ES (pozri bod 396 napadnutého rozsudku). __________________________________________________________________ [393]86 - Pozri rozsudky Súdneho dvora PKK a KNK/Rada, uz citovaný v poznámke pod ciarou 80, body 64 a 66, a z 11. decembra 2008, Komisia/Département du Loiret, C-295/07 P, Zb. s. I-9363, bod 99; v tomto zmysle tiez rozsudok Súdneho dvora z 10. septembra 2009, Akzo Nobel a i./Komisia, C-97/08 P, Zb. s. I-8237, body 38 a 39, a bod 28 návrhov, ktoré som predniesla v tejto veci 23. apríla 2009. __________________________________________________________________ [394]87 - Bod 393 in fine napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [395]88 - Pozri v tejto súvislosti vyssie uvedený bod 73 a judikatúru citovanú v bode 58 týchto návrhov. __________________________________________________________________ [396]89 - K tomu pozri návrhy, ktoré som predniesla vo veci British Airways, uz citované v poznámke pod ciarou 19, bod 124. __________________________________________________________________ [397]90 - Rozsudky British Airways, uz citovaný v poznámke pod ciarou 61, bod 144, a Kanal 5 a TV 4, uz citovaný v poznámke pod ciarou 65, bod 44; pozri v tomto zmysle uz rozsudky Súdneho dvora zo 16. decembra 1975, Suiker Unie a i./Komisia, 40/73 az 48/73, 50/73, 54/73 az 56/73, 111/73, 113/73 a 114/73, Zb. s. 1663, body 523 a 524, a United Brands, uz citovaný v poznámke pod ciarou 39, body 232 az 234. __________________________________________________________________ [398]91 - Rozsudok British Airways, uz citovaný v poznámke pod ciarou 61, bod 143. __________________________________________________________________ [399]92 - Rozsudok British Airways, uz citovaný v poznámke pod ciarou 61, bod 145. __________________________________________________________________ [400]93 - Rozsudok Hoffmann-La Roche, uz citovaný v poznámke pod ciarou 40, bod 90. __________________________________________________________________ [401]94 - Rozsudok Michelin I, uz citovaný v poznámke pod ciarou 60, bod 85; v tomto rozsudku bola vylúcená samotná existencia diskriminácie, takze otázka znevýhodnenia v hospodárskej sútazi uz nebola relevantná. __________________________________________________________________ [402]95 - V case predmetných skutkových okolností clánok 86 druhý odsek písm. c) Zmluvy EHS. __________________________________________________________________ [403]96 - Rozsudok Súdneho dvora z 29. marca 2001, Portugalsko/Komisia, C-163/99, Zb. s. I-2613, bod 52. __________________________________________________________________ [404]97 - Ku kritériu preukázania skreslenia argumentácie úcastníkov konania pozri vyssie uvedený bod 94 týchto návrhov. __________________________________________________________________ [405]98 - Táto argumentácia je zhrnutá v bode 394 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [406]99 - Pozri judikatúru citovanú vyssie v poznámke pod ciarou 22. __________________________________________________________________ [407]100 - Nariadenie Komisie (ES) c. 823/95 Komisie z 10. apríla 1995, ktorým sa ukladá docasné antidumpingové clo na dovoz uhlicitanu sodného pochádzajúceho zo Spojených státov amerických [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 83, s. 8). __________________________________________________________________ [408]101 - Relevantná cast odôvodnenia c. 62 nariadenia c. 823/95 znie: "sóda (zlozenie po recyklácii) predstavuje najviac 8 % ceny tony skla [neoficiálny preklad]." __________________________________________________________________ [409]102 - Ku skresleniu hospodárskej sútaze medzi obchodnými partnermi podniku s dominantným postavením na trhu môze dôjst aj v prípade, ak nedôjde k ovplyvneniu najdôlezitejsích sútazných faktorov medzi týmito partnermi. Výhody poskytované urcitému zákazníkovi podniku s dominantným postavením na trhu týkajúce sa sekundárnych nákladových faktorov mu môzu tiez poskytnút sútazné výhody v porovnaní s ostatnými zákazníkmi tohto podniku. Clánok 82 druhý odsek písm. c) ES [clánok 102 druhý odsek písm. c) ZFEÚ] najmä nevyzaduje znacné znevýhodnenie v hospodárskej sútazi. Taký restriktívny výklad tohto ustanovenia by mal za následok podstatné oslabenie úcinnosti pravidiel hospodárskej sútaze Únie. Bolo by to v rozpore so základnou zásadou otvoreného trhového hospodárstva s volnou hospodárskou sútazou. __________________________________________________________________ [410]103 - Uznesenie Súdneho dvora z 26. apríla 1993, Kupka-Floridi/CES, C-244/92 P, Zb. s. I-2041, bod 10; rozsudky Súdneho dvora zo 4. júla 2000, Bergaderm a Goupil/Komisia, C-352/98 P, Zb. s. I-5291, bod 35, a France Télécom/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 22, bod 69. __________________________________________________________________ [411]104 - Rozsudky Súdneho dvora z 23. marca 2004, Európsky ombudsman/Lamberts, C-234/02 P, Zb. s. I-2803, bod 75, Bouygues a Bouygues Télécom/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 29, bod 112; z 21. septembra 2010, Svédsko a i./API a Komisia, C-514/07 P, C-528/07 P a C-532/07 P, Zb. s. I-8533, bod 116, a Deutsche Telekom/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 22, bod 25. __________________________________________________________________ [412]105 - Rozsudky Súdneho dvora zo 17. októbra 1989, Dow Benelux/Komisia, dalej len "Dow Benelux", 85/87, Zb. s. 3137, bod 18, a z 15. októbra 2002, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, nazývaný "PVC II", C-238/99 P, C-244/99 P, C-245/99 P, C-247/99 P, C-250/99 P az C-252/99 P a C-254/99 P, Zb. s. I-8375, bod 299. __________________________________________________________________ [413]106 - Rozsudky Dow Benelux, uz citovaný v poznámke pod ciarou 105, bod 18, PVC II, uz citovaný v poznámke pod ciarou 105, bod 300, a z 22. októbra 2002, Roquette Frčres, C-94/00, Zb. s. I-9011, bod 48. __________________________________________________________________ [414]107 - Pozri v tomto zmysle rozsudok Dow Benelux, uz citovaný v poznámke pod ciarou 105, bod 17. __________________________________________________________________ [415]108 - Rozsudok Súdneho dvora z 21. septembra 1989, Hoechst/Komisia, dalej len "Hoechst", 46/87 a 227/88, Zb. s. 2859, bod 41; pozri tiez rozsudok Roquette Frčres, uz citovaný v poznámke pod ciarou 106, bod 47. __________________________________________________________________ [416]109 - Pozri bod 220 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [417]110 - Bod 222 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [418]111 - Rozsudok Hoechst, uz citovaný v poznámke pod ciarou 108, bod 41 in fine. __________________________________________________________________ [419]112 - Návrhy ktoré predniesol generálny advokát Mischo 21. februára 1989 vo veci Hoechst, uz citovanej v poznámke pod ciarou 108, bod 206. __________________________________________________________________ [420]113 - Rozsudok Hoechst, uz citovaný v poznámke pod ciarou 108, bod 41 in fine. __________________________________________________________________ [421]114 - Komisia sa v tejto súvislosti odvoláva na rozsudok Súdu prvého stupna z 23. októbra 2003, Van den Bergh Foods/Komisia, T-65/98, Zb. s. II-4653, ktorý bol potvrdený uznesením Súdneho dvora Unilever Bestfoods/Komisia, uz citovaným v poznámke pod ciarou 77. __________________________________________________________________ [422]115 - K právnemu stavu v case prijatia sporného rozhodnutia pozri clánok 3 ods. 1 písm. g) ES. Protokol c. 27 o vnútornom trhu a hospodárskej sútazi pripojený k Lisabonskej zmluve (Ú. v. EÚ 2010, C 83, s. 309) v podstate preberá tieto zásady, co Súdny dvor nedávno potvrdil v súvislosti s clánkom 102 ZFEÚ (rozsudok TeliaSonera Sverige, uz citovaný v poznámke pod ciarou 65, body 20 az 22). Pozri aj clánok 119 ods. 1 ZFEÚ (pôvodný clánok 4 ES), podla ktorého clenské státy a Únia dodrziavajú princíp otvoreného trhového hospodárstva s volnou hospodárskou sútazou. __________________________________________________________________ [423]116 - Pozri v tomto zmysle tiez návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Mischo vo veci Hoechst, uz citované v poznámke pod ciarou 108, bod 174. __________________________________________________________________ [424]117 - Pozri v rovnakom zmysle návrhy ktoré predniesol generálny advokát Mischo vo veci Hoechst, uz citované v poznámke pod ciarou 108, bod 176. __________________________________________________________________ [425]118 - Pozri najmä bod 228 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [426]119 - Podobná výhrada je naznacená uz v závere tvrdení spolocnosti Solvay v rámci prvej casti druhého odvolacieho dôvodu. __________________________________________________________________ [427]120 - Bod 225 ("konanie") a bod 226 ("skutocnosti") napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [428]121 - K tomu pozri tiez body 139 a 143 týchto návrhov. __________________________________________________________________ [429]122 - Body 223 a 224 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [430]123 - Bod 226 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [431]124 - Rozsudok Súdneho dvora zo 14. septembra 2010, Akzo Nobel Chemicals a Akcros Chemicals/Komisia a i., C-550/07 P, Zb. s. I-8301, bod 92; pozri tiez rozsudky Súdneho dvora z 2. októbra 2003, Thyssen Stahl/Komisia, dalej len "Thyssen Stahl", C-194/99 P, Zb. s. I-10821, bod 30, a z 3. septembra 2009, Papierfabrik August Koehler/Komisia, C-322/07 P, C-327/07 P a C-338/07 P, Zb. s. I-7191, bod 34. __________________________________________________________________ [432]125 - Charta základných práv Európskej únie bola slávnostne vyhlásená po prvý raz 7. decembra 2000 v Nice (Ú. v. ES C 364, s. 1) a po druhý raz 12. decembra 2007 v Strasburgu (Ú. v. EÚ C 303, s. 1, a Ú. v. EÚ 2010, C 83, s. 389). __________________________________________________________________ [433]126 - Body 24 a 27 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [434]127 - Body 24, 450 a 451 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [435]128 - Bod 451 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [436]129 - Bod 43 napadnutého rozsudku a odôvodnenie c. 199 sporného rozhodnutia. __________________________________________________________________ [437]130 - Body 455 a 456 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [438]131 - Body 57 az 65 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [439]132 - Body 67 a 68 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [440]133 - Body 65, 66 a 462 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [441]134 - Body 66, 454 a 464 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [442]135 - Rozsudky Súdneho dvora Aalborg Portland, uz citovaný v poznámke pod ciarou 35, bod 68, a z 1. júla 2010, Knauf Gips/Komisia, dalej len "Knauf Gips", C-407/08 P, Zb. s. I-6375, bod 22. __________________________________________________________________ [443]136 - Vseobecný súd v bodoch 453 az 456 napadnutého rozsudku tiez uznáva existenciu tejto procesnej vady. __________________________________________________________________ [444]137 - Pozri v tejto súvislosti clánok 41 ods. 2 písm. b) Charty základných práv. __________________________________________________________________ [445]138 - Rozsudky Súdneho dvora z 8. júla 1999, Hercules Chemicals/Komisia, dalej len "Hercules", C-51/92 P, Zb. s. I-4235, bod 78; z 2. októbra 2003, Corus UK/Komisia, dalej len "Corus UK", C-199/99 P, Zb. s. I-11177, bod 128, PVC II, uz citovaný v poznámke pod ciarou 105, bod 318, a Aalborg Portland, uz citovaný v poznámke pod ciarou 35, bod 104; pozri tiez rozsudky Súdu prvého stupna z 29. júna 1995, Solvay/Komisia, T-30/91, Zb. s. II-1775, bod 98, a ICI/Komisia, T-36/91, Zb. s. II-1847, bod 108. __________________________________________________________________ [446]139 - Rozsudky Súdneho dvora Hercules, uz citovaný v poznámke pod ciarou 138, bod 77, Corus UK, uz citovaný v poznámke pod ciarou 138, bod 127, a PVC II, uz citovaný v poznámke pod ciarou 105, body 317, 322 a 323. __________________________________________________________________ [447]140 - Clánok 6 ods. 2 ZEÚ v znení Lisabonskej zmluvy. __________________________________________________________________ [448]141 - Pozri okrem mnohých dalsích rozsudok Aalborg Portland, uz citovaný v poznámke pod ciarou 35, bod 64; v rovnakom zmysle rozsudky Súdneho dvora z 28. marca 2000, Krombach, C-7/98, Zb. s. I-1935, body 25 a 26; zo 14. februára 2008, Varec, C-450/06, Zb. s. I-581, body 44 a 46, a z 23. decembra 2009, Spector Photo Group a Van Raemdonck, C-45/08, Zb. s. I-12073, bod 43. __________________________________________________________________ [449]142 - To by skutocne prekracovalo jeho právomoc; k tomu pozri rozsudky PVC II, uz citovaný v poznámke pod ciarou 105, body 330 a 331, a Aalborg Portland, uz citovaný v poznámke pod ciarou 35, bod 77 v spojení s bodom 76. __________________________________________________________________ [450]143 - Rozsudok Aalborg Portland, uz citovaný v poznámke pod ciarou 35, bod 125; pozri tiez vyssie uvedený bod 73 týchto návrhov a judikatúru citovanú v poznámke pod ciarou 58. __________________________________________________________________ [451]144 - Bod 446 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [452]145 - Súdny dvor uz v niektorých prípadoch tiez skúmal hmotnoprávne otázky pred vznesenými procesnými výhradami; pozri napríklad rozsudky Corus UK, uz citovaný v poznámke pod ciarou 138, body 72 az 114 a 115 az 138, a z 18. septembra 2003, Volkswagen/Komisia, C-338/00 P, Zb. s. I-9189, body 38 az 105 a 106 az 117. __________________________________________________________________ [453]146 - Pozri nizsie uvedené body 197 az 200 týchto návrhov. __________________________________________________________________ [454]147 - Rozsudky Hercules, uz citovaný v poznámke pod ciarou 138, bod 76; Corus UK, uz citovaný v poznámke pod ciarou 138, bod 126; PVC II, uz citovaný v poznámke pod ciarou 105, bod 315, a z 10. mája 2007, SGL Carbon/Komisia, C-328/05 P, Zb. s. I-3921, bod 55. __________________________________________________________________ [455]148 - Rozsudky Hercules, uz citovaný v poznámke pod ciarou 138, bod 75; Corus UK, uz citovaný v poznámke pod ciarou 138, bod 125, a PVC II, uz citovaný v poznámke pod ciarou 105, bod 315. __________________________________________________________________ [456]149 - Rozsudky Aalborg Portland, uz citovaný v poznámke pod ciarou 35, bod 74, a Knauf Gips, uz citovaný v poznámke pod ciarou 135, bod 23. __________________________________________________________________ [457]150 - Rozsudky PVC II, uz citovaný v poznámke pod ciarou 105, body 318 a 324; Aalborg Portland, uz citovaný v poznámke pod ciarou 35, bod 75, a Knauf Gips, uz citovaný v poznámke pod ciarou 135, bod 23. __________________________________________________________________ [458]151 - Rozsudok Aalborg Portland, uz citovaný v poznámke pod ciarou 35, bod 75; pozri tiez rozsudok Knauf Gips, uz citovaný v poznámke pod ciarou 135, bod 23 a bod 28 in fine, ktorý je zalozený na tom, ze Komisia niektoré tvrdenia uz zohladnila v spornom rozhodnutí. __________________________________________________________________ [459]152 - Pozri rozsudok Corus UK, uz citovaný v poznámke pod ciarou 138, bod 134, na ktorý poukazuje Komisia, ako aj rozsudok Knauf Gips, uz citovaný v poznámke pod ciarou 135, bod 23 a bod 28 in fine. __________________________________________________________________ [460]153 - Rozsudok Aalborg Portland, uz citovaný v poznámke pod ciarou 35, bod 75, nedávno potvrdený rozsudkom Knauf Gips, uz citovaným v poznámke pod ciarou 135, bod 23. __________________________________________________________________ [461]154 - Komisia sa nesprávne zaoberala týmto dôlezitým tvrdením odvolatelky iba v poznámke pod ciarou svojho vyjadrenia k odvolaniu, pricom ho oznacila za "pausálne". __________________________________________________________________ [462]155 - Body 423 a 424 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [463]156 - Bod 427 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [464]157 - Bod 442 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [465]158 - Bod 432 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [466]159 - Bod 440 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [467]160 - Súdny dvor preto vo svojej judikatúre týkajúcej sa konaní vo veciach hospodárskej sútaze a antidumpingových ciel zdôraznuje, ze k poruseniu práva na obhajobu dochádza vzdy, ked by dotknutý podnik v prípade neexistencie procesnej vady mohol lepsie zabezpecit svoju obhajobu (rozsudky Thyssen Stahl, uz citovaný v poznámke pod ciarou 124, bod 31, a z 1. októbra 2009, Foshan Shunde Yongjian Housewares & Hardware/Rada, dalej len "Foshan", C-141/08 P, Zb. s. I-9147, bod 94). __________________________________________________________________ [468]161 - Pozri vyssie uvedené body 174 az 176 týchto návrhov. __________________________________________________________________ [469]162 - Bod 441 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [470]163 - Bod 428 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [471]164 - Rozsudok Aalborg Portland, uz citovaný v poznámke pod ciarou 35, bod 74. __________________________________________________________________ [472]165 - Rozsudok Knauf Gips, uz citovaný v poznámke pod ciarou 135, bod 28. __________________________________________________________________ [473]166 - Rozsudok Aalborg Portland, uz citovaný v poznámke pod ciarou 35, bod 131. __________________________________________________________________ [474]167 - Rozsudky Hercules, uz citovaný v poznámke pod ciarou 138, bod 81; Corus UK, uz citovaný v poznámke pod ciarou 138, bod 128, a PVC II, uz citovaný v poznámke pod ciarou 105, bod 318. __________________________________________________________________ [475]168 - Bod 407 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [476]169 - Bod 441 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [477]170 - Bod 428 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [478]171 - Pozri vyssie uvedený bod 180 týchto návrhov. __________________________________________________________________ [479]172 - Bod 465 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [480]173 - Body 481 a 482 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [481]174 - Pozri najmä bod 479 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [482]175 - Rozsudok PVC II, uz citovaný v poznámke pod ciarou 105, bod 318 a 324; Aalborg Portland, uz citovaný v poznámke pod ciarou 35, bod 75, a Knauf Gips, uz citovaný v poznámke pod ciarou 135, bod 23. __________________________________________________________________ [483]176 - Rozsudok Aalborg Portland, uz citovaný v poznámke pod ciarou 35, bod 131. __________________________________________________________________ [484]177 - Rozsudky Aalborg Portland, uz citovaný v poznámke pod ciarou 35, bod 68, a Knauf Gips, uz citovaný v poznámke pod ciarou 135, bod 22. __________________________________________________________________ [485]178 - Bod 464 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [486]179 - Pozri najmä rozsudky PVC II, uz citovaný v poznámke pod ciarou 105, Aalborg Portland, uz citovaný v poznámke pod ciarou 35, Corus UK, uz citovaný v poznámke pod ciarou 138, a Knauf Gips, uz citovaný v poznámke pod ciarou 135. __________________________________________________________________ [487]180 - Rozsudky PVC II, uz citovaný v poznámke pod ciarou 105, body 318 a 324; Aalborg Portland, uz citovaný v poznámke pod ciarou 35, body 74, 75 a 131, a Knauf Gips, uz citovaný v poznámke pod ciarou 135, body 23 a 24. __________________________________________________________________ [488]181 - Bod 479 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [489]182 - Body 469 az 478 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [490]183 - Bod 468 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [491]184 - Rozsudok Aalborg Portland, uz citovaný v poznámke pod ciarou 35, body 127, 128 a 131. __________________________________________________________________ [492]185 - Body 470, 475 a 480 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [493]186 - Bod 478 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [494]187 - Body 472, 474, 477 a 478 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [495]188 - Bod 476 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [496]189 - Body 470 az 478 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [497]190 - Bod 470 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [498]191 - K tomu pozri tiez vyssie uvedené body 50 az 53 a 57 az 62 týchto návrhov. __________________________________________________________________ [499]192 - To Vseobecný súd v podstate uviedol v bode 470 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [500]193 - Je zaujímavé poznamenat, ze samotná Komisia zrejme predpokladá, ze prinajmensom niektoré zo stratených "podspisov" "obsahovali korespondenciu podla clánku 11 nariadenia c. 17", cize ziadosti o informácie, ktoré Komisia adresovala rôznym podnikom, a odpovede na predmetné otázky (pozri bod 66 napadnutého rozsudku). __________________________________________________________________ [501]194 - Pozri najmä body 473 a 476 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [502]195 - Pozri v tejto súvislosti vyssie uvedený bod 77 týchto návrhov a judikatúru citovanú v poznámke pod ciarou 65. __________________________________________________________________ [503]196 - K tomu pozri opät odkaz v poznámke pod ciarou 193. __________________________________________________________________ [504]197 - Pozri vyssie uvedený bod 194 týchto návrhov. __________________________________________________________________ [505]198 - Pozri napríklad bod 473 ("zalobkyna sa musí snazit uviest"), bod 474 ("zalobkyna [sa] mala usilovat uviest") a bod 476 napadnutého rozsudku ("zalobkyna nevysvetlila"). __________________________________________________________________ [506]199 - Pozri najmä bod 191 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [507]200 - Bod 192 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [508]201 - K tomu pozri vyssie uvedené body 156 az 206 týchto návrhov. __________________________________________________________________ [509]202 - Rozsudky Súdneho dvora z 25. januára 2007, Dalmine/Komisia, C-407/04 P, Zb. s. I-829, bod 44, a SGL Carbon, uz citovaný v poznámke pod ciarou 147, bod 71; pozri tiez rozsudky Súdneho dvora zo 7. júna 1983, Musique Diffusion française a i./Komisia, 100/80 az 103/80, Zb. s. 1825, bod 10, Michelin I, uz citovaný v poznámke pod ciarou 60, bod 7; PVC II, uz citovaný v poznámke pod ciarou 105, bod 85, a Impala, uz citovaný v poznámke pod ciarou 52, bod 61; v rovnakom zmysle v odlisných oblastiach rozsudky Súdneho dvora z 24. októbra 1996, Komisia/Lisrestal a i., C-32/95 P, Zb. s. I-5373, bod 21; z 3. septembra 2008, Kadi a Al Barakaat International Foundation/Rada a Komisia, C-402/05 P a C-415/05 P, Zb. s. I-6351, najmä bod 348, a Foshan, uz citovaný v poznámke pod ciarou 160, bod 83. __________________________________________________________________ [510]203 - V súcasnosti sa uplatnuje clánok 27 ods. 1 a 2 nariadenia c. 1/2003. __________________________________________________________________ [511]204 - Rozsudok PVC II, uz citovaný v poznámke pod ciarou 105, bod 88. __________________________________________________________________ [512]205 - Pozri najmä body 184 a 185 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [513]206 - Pozri v tejto súvislosti body 453 az 456 napadnutého rozsudku a body 154 az 157 týchto návrhov. __________________________________________________________________ [514]207 - K tomu pozri odkazy citované v poznámke pod ciarou 11. __________________________________________________________________ [515]208 - Rozsudky Súdu prvého stupna Solvay/Komisia, T-30/91, uz citovaný v poznámke pod ciarou 138, najmä body 99, 103 a 104, a ICI/Komisia, T-36/91, uz citovaný v poznámke pod ciarou 138, najmä body 103, 113 a 118. Tieto rozsudky boli vyhlásené v ten istý den ako rozsudok vo veci T-32/91, uz citovaný v poznámke pod ciarou 11, ktorým bolo zrusené rozhodnutie 91/299 z dôvodu vady overenia. __________________________________________________________________ [516]209 - Pozri v tejto súvislosti oznámenie uvedené v Dvanástej správe Komisie o politike hospodárskej sútaze z roku 1982, s. 40 a 41, ktorej casti sú citované v bode 452 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [517]210 - Pozri najmä rozsudok Súdu prvého stupna z 29. júna 1995, ICI/Komisia, T-37/91, Zb. s. II-1901, body 61 az 66 a 73, v ktorom bolo vylúcené porusenie práva na obhajobu. __________________________________________________________________ [518]211 - Pozri jednak rozsudok Hercules z roku 1999, uz citovaný v poznámke pod ciarou 138, body 75 a 76, a jednak jednostranný záväzok Komisie týkajúci sa prístupu k spisu uz z roku 1997 [Oznámenie Komisie o interných pravidlách spracovania ziadostí o prístup k spisu v prípadoch podla clánkov 85 a 86 Zmluvy o ES, clánkov 65 a 66 Zmluvy o ESUO a nariadenia Rady (EHS) c. 4064/89, Ú. v. ES 1997, C 23, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 136]. __________________________________________________________________ [519]212 - Body 42, 186 a 190 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [520]213 - Body 24, 450 a 451 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [521]214 - Pozri v tejto súvislosti vyssie uvedené body 156 az 205 týchto návrhov. __________________________________________________________________ [522]215 - K tomu pozri bod 160 týchto návrhov. __________________________________________________________________ [523]216 - Rozsudok PVC II, uz citovaný v poznámke pod ciarou 105, bod 179. Pokial ide konkrétne o uplatnovanie tejto zásady v súdnom konaní, pozri tiez rozsudky Súdneho dvora zo 17. decembra 1998, Baustahlgewebe/Komisia, dalej len "Baustahlgewebe", C-185/95 P, Zb. s. I-8417, bod 21; Thyssen Stahl, uz citovaný v poznámke pod ciarou 124, bod 154; Sumitomo, uz citovaný v poznámke pod ciarou 29, bod 115, a zo 16. júla 2009, Der Grüne Punkt - Duales System Deutschland/Komisia, dalej len "Der Grüne Punkt", C-385/07 P, Zb. s. I-6155, body 177 az 179; pokial ide o uplatnovanie tejto zásady v správnom konaní, pozri rozsudky Súdneho dvora z 21. septembra 2006, Nederlandse Federatieve Vereniging voor de Groothandel op Elektrotechnisch Gebied/Komisia, dalej len "FEG", C-105/04 P, Zb. s. I-8725, body 35 az 52, a z 21. septembra 2006, Technische Unie/Komisia, dalej len "Technische Unie", C-113/04 P, Zb. s. I-8831, body 40 az 57. __________________________________________________________________ [524]217 - Pozri v tomto zmysle tiez rozsudok PVC II, uz citovaný v poznámke pod ciarou 105, body 176 az 178; v rozsudku Der Grüne Punkt, uz citovanom v poznámke pod ciarou 216, body 176 az 196, Súdny dvor tiez skúmal primeranost dlzky konania, hoci nemala nijaký vplyv na výsledok sporu. __________________________________________________________________ [525]218 - Rozsudky Baustahlgewebe, uz citovaný v poznámke pod ciarou 216, bod 29; PVC II, uz citovaný v poznámke pod ciarou 105, bod 187; Thyssen Stahl, uz citovaný v poznámke pod ciarou 124, bod 155; Sumitomo, uz citovaný v poznámke pod ciarou 29, bod 116, a Der Grüne Punkt, uz citovaný v poznámke pod ciarou 216, bod 181. __________________________________________________________________ [526]219 - Rozsudky Thyssen Stahl, uz citovaný v poznámke pod ciarou 124, bod 156; Sumitomo, uz citovaný v poznámke pod ciarou 29, bod 117, a Der Grüne Punkt, uz citovaný v poznámke pod ciarou 216, bod 182. Pozri tiez rozsudok PVC II, uz citovaný v poznámke pod ciarou 105, bod 188. __________________________________________________________________ [527]220 - Pozri v tomto zmysle rozsudok PVC II, uz citovaný v poznámke pod ciarou 105, bod 184, ako aj rozsudky citované v poznámke pod ciarou 216 - FEG, najmä body 37, 38 a 40, a Technische Unie, najmä body 42, 43 a 45. __________________________________________________________________ [528]221 - Tým nie je dotknutá otázka, aké dôsledky treba z takejto procesnej vady vyvodit; k tomu pozri nizsie uvedené body 248 az 281 a 323 az 356 týchto návrhov. __________________________________________________________________ [529]222 - Súdny dvor síce v rozsudku PVC II, uz citovanom v poznámke pod ciarou 105, body 229 a 230, túto otázku definitívne nevyriesil, ale z judikatúry Európskeho súdu pre ludské práva jednoznacne vyplýva, ze celkové posúdenie dlzky konania je relevantné. Pozri v tejto súvislosti najmä rozsudok z 15. júla 1982, Eckle, séria A, c. 51: ESLP poukázal na celkovú dlzku sporných konaní (body 79 a 80) a uviedol, ze dlzka konania "sa vztahuje na celé predmetné konanie, vrátane opravného konania" (bod 76). V rozsudku z 20. marca 2009, Gorou (c. 2, velká komora), bolo konstatované porusenie clánku 6 ods. 1 EDLP "z dôvodu celkovej dlzky konania" (bod 46). Pozri v rovnakom zmysle rozsudok z 15. februára 2008, Kakamoukas a i. (velká komora), ktorý vychádza z "výpoctu celkovej dlzky sporných konaní" (bod 32). __________________________________________________________________ [530]223 - V tejto súvislosti pozri chronologický prehlad uvedený v bode 11 týchto návrhov. __________________________________________________________________ [531]224 - Celková dlzka konania vo veci nazývanej "PVC" vsak bola velmi podobná ako v tomto prípade, kedze prvé setrenia Komisie sa uskutocnili v októbri 1983 (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 20. apríla 1999, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, T-305/94 az T-307/94, T-313/94 az T-316/94, T-318/94, T-325/94, T-328/94, T-329/94 a T-335/94, Zb. s. II-931) a posledný rozsudok v tomto konaní (rozsudok PVC II, uz citovaný v poznámke pod ciarou 105) bol vydaný v októbri 2002. __________________________________________________________________ [532]225 - Pozri vyssie uvedené body 35 týchto návrhov a judikatúru citovanú v poznámke pod ciarou 30. __________________________________________________________________ [533]226 - Aj ked bola táto sporná otázka tiez predmetom iných castí prvého odvolacieho dôvodu, tvrdeniami úcastníkov konania, ktoré sa týkajú tejto otázky, sa budem zaoberat iba v rámci tejto tretej casti prvého odvolacieho dôvodu. __________________________________________________________________ [534]227 - Bod 132 napadnutého rozsudku; pozri tiez body 139 az 141 tohto rozsudku. __________________________________________________________________ [535]228 - Rozsudky Baustahlgewebe, uz citovaný v poznámke pod ciarou 216, bod 49, a Der Grüne Punkt, uz citovaný v poznámke pod ciarou 216, bod 193; pokial ide konkrétne o súvislost s právom na obhajobu, pozri rozsudky FEG, uz citovaný v poznámke pod ciarou 216, najmä body 42, 43 a 60 az 62, a Technische Unie, uz citovaný v poznámke pod ciarou 216, najmä body 47, 48 a 69 az 71. __________________________________________________________________ [536]229 - Vysvetlivky k Charte základných práv (Ú. v. ES 2007, C 303, s. 17), pozri najmä vysvetlivku k clánku 47 ods. 2 na s. 30. __________________________________________________________________ [537]230 - V rozsudku Kudla z 26. októbra 2000 (Zbierka rozsudkov a rozhodnutí, 2000-XI, bod 154) Európsky súd pre ludské práva (Velká komora) uznal, ze "v súcasnosti v právnych poriadkoch zmluvných státov neexistuje prevazujúci systém prostriedkov nápravy v prípade neprimeranej dlzky konania"; pozri tiez rozsudok ESLP z 31. marca 2009, Simaldone (staznost c. 22644/03, bod 78). V rámci Rady Európy Európska komisia pre demokraciu prostredníctvom práva (Benátska komisia) uskutocnila v roku 2006 porovnávaciu stúdiu (stúdia c. 316/2004 dostupná na internetovej stránke tejto komisie na adrese http://www.venice.coe.int/docs/2006/CDL-AD(2006)036rev-f.pdf, posledný prístup 26. januára 2011). K rôznym prístupom v rámci Európskej únie pozri tiez návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Léger 3. februára 1998 vo veci Baustahlgewebe, uz citovanej v poznámke pod ciarou 216, body 52 a 53. __________________________________________________________________ [538]231 - Rozsudky ESLP Eckle, uz citovaný v poznámke pod ciarou 222, bod 94, a z 13. novembra 2008, Ommer (c. 1) (staznost c. 10597/03), bod 68; pozri tiez uznesenie ESLP zo 17. novembra 2005, Sprotte (staznost c. 72438/01). __________________________________________________________________ [539]232 - Rozsudky ESLP z 10. novembra 2005, Dzelili (staznost c. 65745/01), bod 103; z 24. februára 2005, Ohlen (staznost c. 63214/00), body 29 a 30, a Ommer (c. 1), uz citovaný v poznámke pod ciarou 231, bod 68; uznesenie z 12. júna 2008, Menelaou (staznost c. 32071/04); pozri v rovnakom zmysle uz predtým rozsudok Eckle, uz citovaný v poznámke pod ciarou 222, bod 67, v ktorom sa v zásade v kazdom prípade pripústa zmiernenie trestu ako zadostucinenie. Pozri tiez body 119 az 123 stúdie Benátskej komisie c. 316/2004, uz citovanej v poznámke pod ciarou 230. __________________________________________________________________ [540]233 - Rozsudok ESLP z 21. júna 1983, Eckle (clánok 50), séria A, c. 65, bod 24. __________________________________________________________________ [541]234 - Rozsudok ESLP z 23. novembra 2006, Jussila (velká komora) (staznost c. 73053/01), bod 43. __________________________________________________________________ [542]235 - Pozri v tomto zmysle tiez clánok 41 EDLP [v ktorom sa hovorí o "náprave" týchto dôsledkov.]. __________________________________________________________________ [543]236 - Význam úcinného uplatnovania clánkov 101 ZFEÚ a 102 ZFEÚ (pôvodné clánky 81 ES a 82 ES) bol nedávno zdôraznený napríklad v rozsudkoch z 11. júna 2009, X BV, C-429/07, Zb. s. I-4833, body 33 az 35, a zo 7. decembra 2010, VEBIC, C-439/08, Zb. s. I-12471, najmä body 59 a 61. __________________________________________________________________ [544]237 - Rozsudok Der Grüne Punkt, uz citovaný v poznámke pod ciarou 216, bod 194. Pokial ide o trestné konanie vo vseobecnosti, pozri v tomto zmysle tiez body 228 az 232 stúdie Benátskej komisie, uz citovanej v poznámke pod ciarou 230; v bode 241 Benátska komisia zdôraznuje, ze oslobodenie a zastavenie trestného stíhania by mali byt výnimocnými opatreniami. __________________________________________________________________ [545]238 - Rozsudok Der Grüne Punkt, uz citovaný v poznámke pod ciarou 216, bod 194. __________________________________________________________________ [546]239 - Návrhy ktoré predniesol generálny advokát Bot 31. marca 2009 vo veci Der Grüne Punkt, uz citovanej v poznámke pod ciarou 216, body 305 a 306; Súdny dvor na túto analýzu výslovne poukázal v bode 194 rozsudku, ktorý vydal v uvedenej veci. __________________________________________________________________ [547]240 - Pozri vyssie uvedený bod 35 a judikatúru citovanú poznámke pod ciarou 30 týchto návrhov. __________________________________________________________________ [548]241 - Body 133 az 135 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [549]242 - Pozri vyssie uvedený bod 30 a judikatúru citovanú v poznámke pod ciarou 26 týchto návrhov. __________________________________________________________________ [550]243 - Pozri v tejto súvislosti judikatúru citovanú v poznámke pod ciarou 45 týchto návrhov. __________________________________________________________________ [551]244 - Z podobného prístupu vychádzajú uz rozsudky FEG, uz citovaný v poznámke pod ciarou 216, body 45 az 49, a Technische Unie, uz citovaný v poznámke pod ciarou 216, body 50 az 54, z ktorých vyplýva, ze Vseobecný súd musí vziat do úvahy ovplyvnenie moznosti dotknutého podniku bránit sa vo vsetkých fázach správneho konania. __________________________________________________________________ [552]245 - Body 134 a 135 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [553]246 - Body 137 az 140 napadnutého rozsudku (skutocnost, ze ide o predchádzajúce súdne konanie týkajúce sa rozhodnutia 91/299, je zrejmá najmä z úvodného bodu 137). __________________________________________________________________ [554]247 - Pozri v tejto súvislosti judikatúru citovanú v poznámke pod ciarou 35. __________________________________________________________________ [555]248 - Pokial ide o clánok 6 EDLP a clánok 6 ods. 1 ZEÚ, pozri tiez vyssie uvedený bod 160 týchto návrhov. __________________________________________________________________ [556]249 - Pozri vyssie uvedený bod 94 týchto návrhov. __________________________________________________________________ [557]250 - Vo francúzskom origináli: "La requérante estime dčs lors que le dépassement manifeste du délai raisonnable dans la présente procédure... ne peut qu'entraîner l'annulation pure et simple de la décision attaquée..." (bod 150 zaloby v prvostupnovom konaní citovaný v bode 50 odvolania spolocnosti Solvay). __________________________________________________________________ [558]251 - Bod 439 zaloby podanej v prvostupnovom konaní (ktorej cast cituje Solvay v bode 52 odvolania) znie: "[S]i, par impossible, le Tribunal devait rejeter l'ensemble des moyens d'annulation développés par la requérante, la requérante invite le Tribunal ŕ prendre en compte... l'ensemble des considérations présentées dans la présente requęte au titre des moyens d'annulation dans son appréciation de la nécessité d'infliger une amende ŕ la requérante et du montant de celle-ci... [Pre prípad, ak by Vseobecný súd predsa zamietol vsetky zalobné dôvody týkajúce sa zrusenia, ktoré zalobkyna uviedla, zalobkyna vyzýva Vseobecný súd, aby pri posudzovaní nevyhnutnosti ulozenia pokuty zalobkyni a jej výsky vzal do úvahy... vsetky úvahy uvedené v tejto zalobe v rámci zalobných dôvodov týkajúcich sa zrusenia]." __________________________________________________________________ [559]252 - Pozri vyssie uvedené body 154 az 157 týchto návrhov. __________________________________________________________________ [560]253 - Bod 66 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [561]254 - Pozri vyssie uvedené body 202 a 203 týchto návrhov. __________________________________________________________________ [562]255 - Pozri vyssie uvedené body 154 a 222 týchto návrhov. __________________________________________________________________ [563]256 - Pozri vyssie uvedené body 211 az 227 týchto návrhov. __________________________________________________________________ [564]257 - Pozri vyssie uvedený bod 237 a poznámku pod ciarou 218 týchto návrhov. __________________________________________________________________ [565]258 - Rozsudok Komisia/Solvay zo 6. apríla 2000, uz citovaný v poznámke pod ciarou 11. __________________________________________________________________ [566]259 - Pozri v tejto súvislosti chronologický prehlad uvedený v bode 11 týchto návrhov. __________________________________________________________________ [567]260 - Ako Solvay správne uviedla v prvostupnovom konaní (pozri bod 112 napadnutého rozsudku). V rozsudku PVC II, uz citovanom v poznámke pod ciarou 105, najmä v bodoch 204 a 205, sa Súdny dvor k tejto otázke nevyjadril, pretoze odvolatelia takúto výhradu nevzniesli. __________________________________________________________________ [568]261 - V apríli 2000 Súdny dvor vydal rozsudok vo veci Komisia/Solvay, uz citovaný v poznámke pod ciarou 11. __________________________________________________________________ [569]262 - Pozri vyssie bod 238 týchto návrhov. __________________________________________________________________ [570]263 - K dlzke prvostupnového konania pred Vseobecným súdom vo veci T-57/01 a k celkovému posúdeniu dlzky konania pozri nizsie uvedené body 335 az 348 týchto návrhov. __________________________________________________________________ [571]264 - Pozri vyssie uvedené body 249 az 263 týchto návrhov. __________________________________________________________________ [572]265 - Rozsudky FEG, uz citovaný v poznámke pod ciarou 216, body 56 az 60, a Technische Unie, uz citovaný v poznámke pod ciarou 216, body 64, 67 a 69. __________________________________________________________________ [573]266 - Rozsudky Technische Unie, uz citovaný v poznámke pod ciarou 216, bod 69, a FEG, uz citovaný v poznámke pod ciarou 216, bod 56. __________________________________________________________________ [574]267 - Rozsudky FEG, uz citovaný v poznámke pod ciarou 216, body 57 a 58, a Technische Unie, uz citovaný v poznámke pod ciarou 216, body 64 az 69. __________________________________________________________________ [575]268 - Solvay v tejto súvislosti uvádza svoje prevádzky v mestách Tavaux (Francúzsko), Couillet (Belgicko) a Heilbronn (Nemecko). __________________________________________________________________ [576]269 - Pozri vyssie uvedené body 154 a 186 az 206 týchto návrhov. __________________________________________________________________ [577]270 - Bod 66 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [578]271 - K tomu pozri vyssie uvedený oddiel IV (body 15 az 322 týchto návrhov). __________________________________________________________________ [579]272 - Pozri v tejto súvislosti vyssie uvedený bod 294 týchto návrhov. __________________________________________________________________ [580]273 - Pozri v tejto súvislosti vyssie uvedené body 298 az 322 týchto návrhov. __________________________________________________________________ [581]274 - Rozsudok Baustahlgewebe, uz citovaný v poznámke pod ciarou 216, body 48, 141 a 142. __________________________________________________________________ [582]275 - Rozsudok Der Grüne Punkt, uz citovaný v poznámke pod ciarou 216, bod 195. __________________________________________________________________ [583]276 - Rozsudky Súdneho dvora z 1. júna 1999, Eco Swiss, C-126/97, Zb. s. I-3055, bod 36, a z 20. septembra 2001, Courage a Crehan, C-453/99, Zb. s. I-6297, bod 20. __________________________________________________________________ [584]277 - Pozri judikatúru citovanú v poznámke pod ciarou 236. __________________________________________________________________ [585]278 - Pozri v tejto súvislosti návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Sharpston 10. februára 2011 v prebiehajúcom konaní vo veci KME Germany a i./Komisia, C-272/09 P, zatial neuverejnené v Zbierke, najmä bod 64; návrhy ktoré predniesol generálny advokát Bot 26. októbra 2010 vo veciach ArcelorMittal Luxembourg/Komisia a i., C-201/09 P a C-216/09 P, Zb. s. I-2239, najmä bod 41, a ThyssenKrupp Nirosta/Komisia, C-352/09 P, Zb. s. I-2359, najmä bod 49, ako aj návrhy, ktoré som predniesla 3. júla 2007 vo veci ETI a i., C-280/06, Zb. s. I-10893, bod 71, a 23. apríla 2009 vo veci Akzo Nobel a i., uz citovanej v poznámke pod ciarou 86, bod 39; pozri uz skôr v rovnakom zmysle návrhy, ktoré som predniesla 8. septembra 2005 vo veci FEG, uz citovanej v poznámke pod ciarou 216, bod 108, a vo veci Technische Unie, uz citovanej v poznámke pod ciarou 216, bod 100. __________________________________________________________________ [586]279 - Rozsudok Baustahlgewebe, uz citovaný v poznámke pod ciarou 216, najmä bod 48. Na okraj poznamenávam, ze Komisia zrejme sama v niektorých prípadoch pripústa moznost znízenia pokuty, ak dospeje k záveru, ze správne konanie vedené jej útvarmi bolo neprimerane dlhé (pozri v tejto súvislosti rozsudky FEG a Technische Unie, uz citované v poznámke pod ciarou 216, bod 9 týchto rozsudkov). __________________________________________________________________ [587]280 - Pozri v tejto súvislosti vyssie uvedené body 261 a 262 týchto návrhov. __________________________________________________________________ [588]281 - Pozri v tomto zmysle rozsudok Baustahlgewebe, uz citovaný v poznámke pod ciarou 216, najmä bod 141. __________________________________________________________________ [589]282 - Rozsudok Baustahlgewebe, uz citovaný v poznámke pod ciarou 216, body 48 a 142. __________________________________________________________________ [590]283 - Neskôr clánok 31 nariadenia c. 1/2003. __________________________________________________________________ [591]284 - Pozri vyssie uvedený bod 237 týchto návrhov. __________________________________________________________________ [592]285 - Pozri najmä vyssie uvedené body 238 az 241 týchto návrhov. __________________________________________________________________ [593]286 - Pozri v tejto súvislosti chronologický prehlad uvedený v bode 11 týchto návrhov. __________________________________________________________________ [594]287 - Pozri vyssie uvedené body 306 az 310 týchto návrhov. __________________________________________________________________ [595]288 - Kedze jazykom konania bola francúzstina, vyjadrenia vsetkých úcastníkov konania boli vyhotovené v jazyku, v ktorom sa viedla porada o napadnutom rozsudku. Preklad bol potrebný iba v minimálnom rozsahu, a to v case podania zaloby na úcely jej uverejnenia v Úradnom vestníku Európskych spolocenstiev (pozri clánok 24 ods. 6 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu). Potreba prekladov na konci prvostupnového konania na úcely uverejnenia napadnutého rozsudku nebránila Vseobecnému súdu vo vyhlásení rozsudku v jazyku konania a v jeho dorucení uz po skoncení porady o nom. __________________________________________________________________ [596]289 - Body 57 az 67 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [597]290 - Dna 19. decembra 2003 Súd prvého stupna vyzval Komisiu, aby predlozila podrobný zoznam s uvedením vsetkých dokumentov zalozených v spise; dna 14. apríla 2005 Solvay nahliadla v kancelárii Súdu prvého stupna do dokumentov zo spisu, ktoré Komisia poskytla Súdu prvého stupna (body 57 a 67 napadnutého rozsudku). Ak vezmeme do úvahy dobu, ktorá uplynula do 18. novembra 2005, ked Komisia predlozila pripomienky týkajúce sa uzitocnosti predmetných dokumentov pre obhajobu spolocnosti Solvay, táto doba predstavuje takmer dva roky. __________________________________________________________________ [598]291 - Komisia predlozila pripomienky 18. novembra 2005, zatial co ústna cast konania bola otvorená v máji 2008 (body 68 a 72 napadnutého rozsudku). __________________________________________________________________ [599]292 - Na porovnanie mozno uviest, ze vo veciach Baustahlgewebe, v ktorých Súd prvého stupna na úcely ústnej casti konania spojil jedenást súvisiacich vecí, Súdny dvor konstatoval porusenie primeranej dlzky konania, pretoze v prvostupnovom konaní uplynulo od ukoncenia písomnej casti konania do rozhodnutia o otvorení ústnej casti konania 32 mesiacov a od ukoncenia ústnej casti konania do vyhlásenia rozsudku uplynulo 22 mesiacov (rozsudok Baustahlgewebe, uz citovaný v poznámke pod ciarou 216, body 45 a 46). __________________________________________________________________ [600]293 - Pozri v tomto zmysle návrhy, ktoré som predniesla 4. marca 2010 vo veci Gogos/Komisia, uz citovanej v poznámke pod ciarou 26, bod 88. __________________________________________________________________ [601]294 - Rozsudok ESLP zo 17. decembra 2004, Pedersen a Baadsgaard (velká komora), Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 2004-XI, bod 44; v rovnakom zmysle pozri uz skôr rozsudky zo 16. júla 1971, Ringeisen, séria A, c. 13, bod 110, a z 22. mája 1998, Hozee, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-III, bod 43. __________________________________________________________________ [602]295 - Rozsudok PVC II, uz citovaný v poznámke pod ciarou 105, bod 182; pozri vseobecne návrhy, ktoré som predniesla 8. decembra 2005 vo veci FEG, uz citovanej v poznámke pod ciarou 216, body 108 az 112, a vo veci Technische Unie, uz citovanej v poznámke pod ciarou 216, body 100 az 104. __________________________________________________________________ [603]296 - Rozsudky ESLP z 28. júna 1978, König, staznost c. 6232/73, séria A, c. 27, bod 98, a Eckle, uz citovaný v poznámke pod ciarou 222, bod 22. __________________________________________________________________ [604]297 - Premlcacia doba je pätrocná a plynie odo dna ukoncenia protiprávneho konania. Jej plynutie prerusuje akýkolvek úkon, ktorý smeruje k presetreniu alebo stíhaniu tohto protiprávneho konania. Premlcacia doba uplynie najneskôr v den, ked uplynie doba rovnajúca sa dvojnásobku premlcacej doby bez toho, aby Komisia ulozila pokutu alebo sankciu. Premlcacia doba týkajúca sa stíhania vsak spocíva po dobu, pocas ktorej je rozhodnutie Komisie predmetom konania pred Súdnym dvorom Európskej únie. Blizsie pozri clánky 1 az 3 nariadenia Rady (EHS) c. 2988/74 z 26. novembra 1974 o premlcacej lehote v stíhaní a pri výkone rozhodnutia v oblasti právnej úpravy dopravy a hospodárskej sútaze Európskeho hospodárskeho spolocenstva (Ú. v. ES L 319, s. 1, Mim. vyd. 07/001, s. 61), neskôr clánok 25 nariadenia c. 1/2003. Generálny advokát Bot sa zaoberal rôznymi otázkami súvisiacimi s premlcaním a s prípadným spocívaním premlcacej doby pocas súdneho konania v návrhoch, ktoré predniesol vo veci ArcelorMittal Luxembourg/Komisia a i., uz citovanej v poznámke pod ciarou 278, najmä body 66 az 81 a 245 az 251, a vo veci ThyssenKrupp Nirosta/Komisia, uz citovanej v poznámke pod ciarou 278, najmä body 177 az 212. __________________________________________________________________ [605]298 - Pozri návrhy, ktoré som predniesla 8. decembra 2005 vo veci FEG, uz citovanej v poznámke pod ciarou 216, bod 111, a vo veci Technische Unie, uz citovanej v poznámke pod ciarou 216, bod 103. __________________________________________________________________ [606]299 - Rozsudok Baustahlgewebe, uz citovaný v poznámke pod ciarou 216, body 48 a 142. __________________________________________________________________ [607]300 - Rozsudok Baustahlgewebe, uz citovaný v poznámke pod ciarou 216, body 141 a 142. __________________________________________________________________ [608]301 - Rozsudky ESLP Dzelili, uz citovaný v poznámke pod ciarou 232, bod 103, a Ommer, uz citovaný v poznámke pod ciarou 231, bod 50. __________________________________________________________________ [609]302 - Pozri vyssie uvedené body 306 az 319 a bod 338 týchto návrhov. __________________________________________________________________ [610]303 - Pozri vyssie uvedené body 339 az 343 týchto návrhov. __________________________________________________________________ [611]304 - Pozri vyssie uvedené body 345 a 346 týchto návrhov. __________________________________________________________________ [612]305 - Pozri v tomto zmysle rozsudok ESLP Eckle (clánok 50), uz citovaný v poznámke pod ciarou 233, bod 24. __________________________________________________________________ [613]306 - Odôvodnenie c. 191 sporného rozhodnutia. Vseobecný súd potvrdil, ze praktiky spolocnosti Solvay sú "mimoriadne závazné", a uviedol, ze na základe nijakého z tvrdení predlozených spolocnostou Solvay sa nemozno domnievat, ze by Komisia vykonala nesprávne posúdenie závaznosti porusení (body 499 a 501 napadnutého rozsudku). Solvay túto cast napadnutého rozsudku vo svojom odvolaní nespochybnila. __________________________________________________________________ [614]307 - K tomu pozri najmä vyssie uvedené body 294 a 322 týchto návrhov. References 1. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote1 2. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote2 3. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote3 4. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote4 5. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote5 6. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote6 7. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote7 8. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote8 9. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote9 10. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote10 11. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote11 12. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote12 13. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote13 14. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote14 15. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote15 16. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote16 17. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote17 18. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote18 19. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote19 20. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote20 21. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote21 22. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote22 23. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote23 24. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote24 25. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote25 26. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote26 27. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote27 28. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote28 29. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote29 30. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote30 31. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote31 32. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote32 33. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote33 34. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote34 35. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote35 36. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote36 37. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote37 38. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote38 39. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote39 40. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote40 41. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote41 42. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote42 43. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote43 44. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote44 45. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote45 46. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote46 47. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote47 48. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote48 49. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote49 50. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote50 51. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote51 52. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote52 53. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote53 54. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote54 55. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote55 56. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote56 57. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote57 58. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote58 59. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote59 60. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote60 61. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote61 62. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote62 63. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote63 64. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote64 65. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote65 66. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote66 67. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote67 68. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote68 69. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote69 70. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote70 71. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote71 72. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote72 73. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote73 74. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote74 75. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote75 76. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote76 77. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote77 78. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote78 79. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote79 80. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote80 81. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote81 82. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote82 83. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote83 84. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote84 85. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote85 86. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote86 87. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote87 88. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote88 89. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote89 90. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote90 91. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote91 92. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote92 93. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote93 94. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote94 95. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote95 96. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote96 97. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote97 98. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote98 99. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote99 100. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote100 101. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote101 102. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote102 103. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote103 104. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote104 105. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote105 106. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote106 107. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote107 108. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote108 109. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote109 110. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote110 111. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote111 112. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote112 113. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote113 114. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote114 115. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote115 116. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote116 117. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote117 118. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote118 119. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote119 120. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote120 121. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote121 122. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote122 123. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote123 124. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote124 125. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote125 126. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote126 127. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote127 128. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote128 129. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote129 130. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote130 131. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote131 132. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote132 133. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote133 134. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote134 135. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote135 136. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote136 137. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote137 138. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote138 139. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote139 140. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote140 141. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote141 142. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote142 143. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote143 144. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote144 145. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote145 146. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote146 147. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote147 148. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote148 149. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote149 150. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote150 151. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote151 152. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote152 153. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote153 154. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote154 155. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote155 156. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote156 157. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote157 158. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote158 159. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote159 160. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote160 161. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote161 162. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote162 163. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote163 164. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote164 165. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote165 166. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote166 167. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote167 168. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote168 169. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote169 170. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote170 171. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote171 172. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote172 173. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote173 174. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote174 175. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote175 176. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote176 177. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote177 178. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote178 179. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote179 180. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote180 181. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote181 182. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote182 183. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote183 184. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote184 185. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote185 186. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote186 187. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote187 188. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote188 189. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote189 190. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote190 191. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote191 192. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote192 193. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote193 194. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote194 195. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote195 196. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote196 197. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote197 198. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote198 199. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote199 200. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote200 201. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote201 202. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote202 203. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote203 204. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote204 205. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote205 206. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote206 207. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote207 208. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote208 209. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote209 210. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote210 211. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote211 212. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote212 213. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote213 214. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote214 215. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote215 216. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote216 217. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote217 218. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote218 219. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote219 220. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote220 221. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote221 222. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote222 223. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote223 224. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote224 225. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote225 226. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote226 227. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote227 228. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote228 229. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote229 230. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote230 231. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote231 232. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote232 233. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote233 234. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote234 235. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote235 236. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote236 237. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote237 238. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote238 239. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote239 240. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote240 241. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote241 242. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote242 243. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote243 244. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote244 245. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote245 246. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote246 247. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote247 248. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote248 249. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote249 250. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote250 251. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote251 252. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote252 253. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote253 254. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote254 255. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote255 256. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote256 257. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote257 258. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote258 259. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote259 260. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote260 261. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote261 262. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote262 263. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote263 264. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote264 265. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote265 266. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote266 267. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote267 268. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote268 269. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote269 270. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote270 271. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote271 272. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote272 273. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote273 274. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote274 275. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote275 276. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote276 277. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote277 278. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote278 279. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote279 280. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote280 281. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote281 282. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote282 283. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote283 284. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote284 285. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote285 286. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote286 287. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote287 288. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote288 289. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote289 290. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote290 291. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote291 292. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote292 293. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote293 294. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote294 295. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote295 296. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote296 297. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote297 298. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote298 299. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote299 300. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote300 301. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote301 302. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote302 303. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote303 304. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote304 305. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote305 306. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote306 307. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footnote307 308. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref1 309. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref2 310. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref3 311. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref4 312. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref5 313. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref6 314. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref7 315. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref8 316. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref9 317. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref10 318. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref11 319. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref12 320. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref13 321. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref14 322. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref15 323. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref16 324. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref17 325. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref18 326. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref19 327. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref20 328. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref21 329. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref22 330. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref23 331. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref24 332. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref25 333. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref26 334. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref27 335. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref28 336. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref29 337. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref30 338. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref31 339. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref32 340. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref33 341. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref34 342. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref35 343. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref36 344. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref37 345. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref38 346. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref39 347. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref40 348. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref41 349. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref42 350. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref43 351. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref44 352. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref45 353. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref46 354. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref47 355. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref48 356. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref49 357. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref50 358. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref51 359. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref52 360. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref53 361. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref54 362. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref55 363. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref56 364. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref57 365. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref58 366. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref59 367. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref60 368. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref61 369. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref62 370. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref63 371. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref64 372. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref65 373. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref66 374. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref67 375. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref68 376. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref69 377. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref70 378. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref71 379. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref72 380. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref73 381. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref74 382. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref75 383. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref76 384. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref77 385. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref78 386. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref79 387. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref80 388. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref81 389. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref82 390. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref83 391. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref84 392. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref85 393. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref86 394. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref87 395. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref88 396. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref89 397. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref90 398. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref91 399. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref92 400. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref93 401. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref94 402. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref95 403. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref96 404. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref97 405. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref98 406. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref99 407. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref100 408. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref101 409. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref102 410. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref103 411. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref104 412. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref105 413. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref106 414. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref107 415. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref108 416. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref109 417. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref110 418. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref111 419. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref112 420. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref113 421. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref114 422. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref115 423. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref116 424. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref117 425. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref118 426. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref119 427. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref120 428. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref121 429. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref122 430. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref123 431. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref124 432. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref125 433. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref126 434. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref127 435. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref128 436. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref129 437. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref130 438. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref131 439. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref132 440. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref133 441. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref134 442. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref135 443. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref136 444. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref137 445. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref138 446. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref139 447. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref140 448. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref141 449. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref142 450. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref143 451. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref144 452. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref145 453. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref146 454. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref147 455. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref148 456. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref149 457. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref150 458. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref151 459. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref152 460. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref153 461. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref154 462. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref155 463. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref156 464. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref157 465. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref158 466. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref159 467. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref160 468. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref161 469. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref162 470. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref163 471. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref164 472. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref165 473. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref166 474. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref167 475. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref168 476. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref169 477. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref170 478. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref171 479. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref172 480. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref173 481. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref174 482. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref175 483. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref176 484. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref177 485. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref178 486. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref179 487. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref180 488. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref181 489. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref182 490. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref183 491. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref184 492. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref185 493. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref186 494. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref187 495. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref188 496. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref189 497. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref190 498. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref191 499. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref192 500. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref193 501. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref194 502. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref195 503. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref196 504. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref197 505. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref198 506. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref199 507. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref200 508. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref201 509. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref202 510. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref203 511. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref204 512. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref205 513. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref206 514. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref207 515. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref208 516. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref209 517. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref210 518. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref211 519. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref212 520. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref213 521. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref214 522. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref215 523. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref216 524. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref217 525. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref218 526. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref219 527. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref220 528. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref221 529. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref222 530. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref223 531. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref224 532. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref225 533. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref226 534. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref227 535. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref228 536. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref229 537. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref230 538. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref231 539. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref232 540. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref233 541. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref234 542. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref235 543. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref236 544. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref237 545. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref238 546. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref239 547. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref240 548. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref241 549. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref242 550. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref243 551. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref244 552. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref245 553. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref246 554. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref247 555. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref248 556. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref249 557. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref250 558. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref251 559. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref252 560. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref253 561. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref254 562. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref255 563. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref256 564. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref257 565. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref258 566. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref259 567. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref260 568. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref261 569. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref262 570. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref263 571. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref264 572. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref265 573. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref266 574. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref267 575. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref268 576. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref269 577. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref270 578. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref271 579. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref272 580. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref273 581. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref274 582. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref275 583. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref276 584. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref277 585. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref278 586. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref279 587. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref280 588. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref281 589. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref282 590. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref283 591. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref284 592. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref285 593. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref286 594. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref287 595. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref288 596. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref289 597. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref290 598. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref291 599. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref292 600. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref293 601. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref294 602. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref295 603. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref296 604. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref297 605. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref298 606. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref299 607. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref300 608. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref301 609. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref302 610. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref303 611. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref304 612. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref305 613. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref306 614. file:///tmp/lynxXXXXcJPKKd/L94935-3073TMP.html#Footref307