NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA NIILO JÄÄSKINEN prednesené 8. septembra 2011 ([1]1) Vec C-81/10 P France Télécom SA "Odvolanie - Státna pomoc pre France Télécom - Pojem 'státna pomoc` a pojem 'výhoda` spojená s rezimom zdanenia France Télécom zivnostenskou danou pocas rokov 1994 az 2002 - Kompenzácia - Zásada legitímnej dôvery - Premlcacia lehota - Povinnost odôvodnenia a zásada právnej istoty" I - Úvod 1. Svojím odvolaním sa France Télécom SA (dalej len "France Télécom") domáha zrusenia rozsudku Súdu prvého stupna Európskych spolocenstiev z 30. novembra 2009, Francúzsko a France Télécom/Komisia (T-427/04 a T-17/05, Zb. s. II-4315, dalej len "napadnutý rozsudok")([2]2), ktorým Súd prvého stupna zamietol návrh na zrusenie rozhodnutia Komisie 2005/709/ES z 2. augusta 2004 o státnej pomoci Francúzska v prospech France Télécom [oznámené pod císlom K(2004) 3061] (dalej len "sporné rozhodnutie")([3]3), podaný Francúzskou republikou (vec T-427/04) a France Télécom (vec T-17/05). 2. Táto vec je spojená s vývojom postavenia France Télécom v rámci liberalizácie odvetvia telekomunikácií a nastoluje otázky vztahujúce sa na identifikáciu výhody v kontexte danových opatrení, ako aj právnej ochrany priznanej osobám taziacim z danového opatrenia, o ktorom sa ukáze, ze predstavuje nezákonnú státnu pomoc. 3. Az do roku 1990 patrili cinnosti vykonávané France Télécom pod riaditelstvo francúzskeho ministerstva pôst a telekomunikácií (PTT). Spolocnost France Télécom bola zriadená 1. januára 1991 zákonom c. 90-568 z 2. júla 1990 o organizácii postových a telekomunikacných verejných sluzieb vo forme verejnoprávnej právnickej osoby sui generis.([4]4) Podla zákona c. 96-660 z 26. júla 1996 o státnom podniku France Télécom([5]5) sa spolocnost France Télécom od 31. decembra 1998 transformovala na státny podnik, v ktorom mal stát v case, ked nastali skutocnosti predchádzajúce tomuto sporu, priamo alebo nepriamo viac ako polovicu základného imania. France Télécom sa tak riadila zákonom c. 90-568 a okrem toho sa na nu v rozsahu, v akom neodporovala tomuto zákonu, vztahovala aj úprava uplatnitelná na akciové spolocnosti. II - Právny rámec 4. Nariadenie (ES) c. 659/1999([6]6) bolo prijaté na úcely kodifikovania ustálenej praxe vyvinutej a zavedenej Európskou komisiou pri uplatnovaní clánku 88 ES s cielom posilnit transparentnost a právnu istotu. Nadobudlo úcinnost 16. apríla 1999. 5. Odôvodnenie c. 14 nariadenia c. 659/1999 uvádza, ze "z dôvodov právnej istoty je nálezité stanovit obdobie obmedzenia na 10 rokov v súvislosti s protiprávnou pomocou, po uplynutí ktorej nemozno nariadit ziadne vymáhanie". 6. Podla clánku 15 nariadenia c. 659/1999: "1. Právomoci Komisie vymáhat pomoc budú predmetom vymedzeného obdobia desiatich rokov [Právomoci Komisie v oblasti vymáhania pomoci podliehajú premlcacej lehote, ktorá je desat rokov - neoficiálny preklad]. 2. Vymedzené obdobie zacína dnom, kedy sa protiprávna pomoc udelila [Premlcacia lehota zacína plynút odo dna, ked sa protiprávna pomoc poskytla - neoficiálny preklad] príjemcovi bud ako individuálna pomoc, alebo ako pomoc podla schémy pre pomoc. Akýkolvek akt vykonaný Komisiou [Akékolvek opatrenie prijaté Komisiou - neoficiálny preklad] alebo clenským státom konajúcim na ziadost Komisie v súvislosti s protiprávnou pomocou prerusí vymedzené obdobie [prerusí plynutie premlcacej lehoty - neoficiálny preklad]. Po kazdom prerusení sa zacne cas pocítat od zaciatku [Po kazdom prerusení zacne plynút nová premlcacia lehota - neoficiálny preklad]. Vymedzené obdobie sa pozastaví na také dlhé obdobie, na aké je [Premlcacia lehota nebude plynút, kým je - neoficiálny preklad] rozhodnutie Komisie predmetom konania na Súdnom dvore Európskych spolocenstiev. 3. Akákolvek pomoc, v súvislosti s ktorou vymedzené obdobie uplynulo [uplynula premlcacia lehota - neoficiálny preklad], sa bude povazovat za existujúcu pomoc." III - Skutkové okolnosti sporu A - Vnútrostátne ustanovenia stanovujúce rezim zdanenia uplatnitelný na France Télécom 1. Zdanenie France Télécom zivnostenskou danou. Vseobecná úprava zivnostenskej dane([7]7) 7. Ako bolo zhrnuté v bodoch 16 az 24 napadnutého rozsudku, zivnostenská dan je miestna dan, ktorej pravidlá sú stanovené zákonom a kodifikované vseobecným danovým zákonníkom. Zivnostenskú dan sú povinné zaplatit kazdý rok fyzické alebo právnické osoby, ktoré k 1. januáru pravidelným spôsobom vykonávajú samostatnú zárobkovú cinnost. Zivnostenská dan sa stanovuje podla schopnosti danovníkov platit dane posudzovanej podla ekonomických kritérií v závislosti od objemu cinností, ktoré vykonávajú na území územného celku, ktorý je príjemcom dane. 8. Z toho vyplýva, ze zivnostenská dan je danou, ktorej základ nepredstavuje zisk dosiahnutý cinnostou podniku, ale ku dnu, ked nastali skutocnosti predchádzajúce sporu, bola týmto základom cast hodnoty výrobných prostriedkov - kapitálu a práce - vyuzívaných danovníkom v kazdej obci, v ktorej sa dan stanovuje. 9. Pre dane stanovené za roky 1994 az 2002 tak v prípade právnických osôb, ktoré boli platitelmi dane z príjmov, základ zivnostenskej dane zahrnal na jednej strane nájomnú hodnotu hmotného investicného majetku, ktorý mal danovník k dispozícii pre potreby svojej zárobkovej cinnosti pocas referencného obdobia, a na druhej strane podiel miezd vyplatených pocas referencného obdobia. Vyssie uvedeným referencným obdobím je predposledný rok predchádzajúci roku zdanenia v prípade, ked sa úctovný rok casovo zhoduje s kalendárnym rokom, alebo ked to tak nie je, uzavretý úctovný rok pocas predposledného roka predchádzajúceho roku zdanenia. 10. Zivnostenská dan sa stanovuje v kazdej obci, v ktorej má danovník k dispozícii priestory alebo pozemky na základe nájomnej hodnoty majetku, ktorý sa tam nachádza alebo tam patrí, a miezd uhradených zamestnancom. 2. Pravidlá uplatnitelné na France Télécom a) Zásada zdanenia vseobecnými danami 11. Zákon c. 90-568, z ktorého vyplýva zriadenie France Télécom, obsahuje osobitné danové ustanovenia. S urcitými výnimkami podlieha France Télécom v zásade za bezných okolností vsetkým daniam a poplatkom, ktorým by podliehali súkromné podniky vykonávajúce rovnaké cinnosti. b) Pausálny odvod 12. France Télécom mala az do 1. januára 1994 podliehat iba daniam a poplatkom, ktoré skutocne odvádzal stát. V dôsledku toho nebola táto spolocnost danovníkom ani dane z príjmov, ani miestnych daní, vrátane zivnostenskej dane. Ako náhradu mala France Télécom za roky 1991 az 1993 zaplatit príspevok stanovený rocne zákonom o státnom rozpocte vo výske sumy, ktorej základ pred aktualizáciou sa rovnal zostatku vytvorenému dodatkovým rozpoctom telekomunikácií za rok 1989. c) Osobitný danový rezim od roku 1994 13. Dan, ktorej základ sa pri výpocte zdanitelných základov riadil vseobecnými pravidlami uvedenými vo vseobecnom danovom zákonníku, bola stanovená na základe vázenej priemernej národnej sadzby vyplývajúcej zo sadzieb odhlasovaných predchádzajúci rok vsetkými územnými celkami. Na France Télécom sa okrem toho uplatnovala sadzba 1,9 % namiesto 8 % ako poplatok za správne náklady. 14. V tejto súvislosti hned na úvod poznamenávam, ze zivnostenskú dan vyberajú danové orgány státu, a nie dotknuté územné celky. Sumy vybraté státom ako vyssie uvedené správne náklady boli urcené na kompenzáciu nákladov spôsobených danovej správe cinnostami vyrubovania a výberu zivnostenskej dane v prospech územných celkov. 15. Výnos dane mal byt odvádzaný státu alebo, pokial ide o cast presahujúcu platbu zaplatenú za rok 1994, kazdorocne upravenú o zmenu indexu spotrebitelských cien, Národnému fondu rozvrhnutia zivnostenskej dane. 16. Osobitný rezim zdanovania zivnostenskou danou, ktorý bol zavedený na neurcitú dobu, bol zrusený zákonom o státnom rozpocte na rok 2003([8]8). B - Správne konanie predchádzajúce prijatiu sporného rozhodnutia 17. Dna 13. marca 2001 Association des collectivités territoriales pour le retour de la taxe professionnelle de France Télécom et de La Poste dans le droit commun (Asociácia územných celkov pre opätovné zaradenie zivnostenskej dane France Télécom a La Poste do vseobecného rezimu zdanovania) podala Komisii staznost, podla ktorej osobitný danový rezim predstavuje státnu pomoc nezlucitelnú so spolocným trhom. Stazovatelka zdôraznovala najmä stratu príjmov, ktorú niektorým obciam spôsobovalo uplatnovanie vázenej priemernej národnej sadzby. 18. Po tejto staznosti Komisia 28. júna 2001 rozhodla o zacatí konania vo veci predbezného zistovania, ktorého predmetom bol osobitný danový rezim, a v tejto súvislosti poslala Francúzskej republike ziadost o informácie. 19. Dna 30. januára 2003 prijala Komisia rozhodnutie o zacatí konania vo veci formálneho zistovania podla clánku 88 ods. 2 ES, najmä pokial ide o oslobodenie od zivnostenskej dane, ktoré bolo France Télécom priznané od roku 1991 do roku 1993, a o osobitný danový rezim. V rozhodnutí o zacatí konania Komisia ocenila výhodu poskytnutú France Télécom na 1 miliardu FRF rocne priblizne od roku 1994 (odseky 73 a 74). Rozhodnutie o zacatí konania bolo uverejnené 12. marca 2003.([9]9) 20. V rámci komunikácie medzi francúzskymi orgánmi a Komisiou Francúzska republika, prízvukujúc pribliznú povahu svojich odhadov, faxom z 5. júla 2004 predlozila novú simuláciu financných dopadov uplatnenia rezimu zdanenia France Télécom zivnostenskou danou od roku 1991 do roku 2002. Z tohto nového odhadu, vypocítaného na základe zivnostenskej dane, ktorej platitelom bola France Télécom uz v roku 2003, vyplynulo, ze France Télécom bola pocas tohto obdobia ulozená nadmerná dan viac ako 1,7 miliardy eur bez ohladu na kurzový rozdiel. C - Sporné rozhodnutie 21. V dnoch 19. a 20. júla 2004 kolégium clenov Komisie na svojom 1667. zasadnutí schválilo návrh rozhodnutia, ktorým sa konstatuje, ze France Télécom bola z dôvodu osobitného danového rezimu príjemcom státnej pomoci pocas obdobia rokov 1994 - 2002, a splnomocnilo clena zodpovedného za hospodársku sútaz, aby so súhlasom predsedu prijal definitívnu verziu rozhodnutia vo francúzstine ako autentickom jazyku. 22. Dna 2. augusta 2004 Komisia prijala sporné rozhodnutie, ktoré bolo Francúzskej republike oznámené 3. augusta 2004. 23. V spornom rozhodnutí sa Komisia najprv domnievala, ze pausálny odvod na obdobie od roku 1991 do roku 1993 bolo mozné povazovat za náhradu zivnostenskej dane platenej za normálnych podmienok za rovnaké roky. Oslobodenie od zivnostenskej dane pocas tohto obdobia teda nepredstavuje státnu pomoc (odôvodnenie c. 22 az 33 a 53 sporného rozhodnutia). 24. Komisia sa naopak domnievala, ze osobitný danový rezim, ktorý sa uplatnoval od roku 1994 do roku 2002, zaviedol státnu pomoc, ktorú predstavuje rozdiel medzi danou, ktorú by France Télécom musela znásat za vseobecných podmienok, a sumou zivnostenskej dane, ktorá jej bola ulozená v skutocnosti (dalej len "danový rozdiel"). Táto nová pomoc, vykonaná protiprávne, je okrem toho nezlucitelná so spolocným trhom. Z tohto dôvodu musí byt vymáhaná (odôvodnenia c. 34 az 53 sporného rozhodnutia). 25. Pri kvalifikácii osobitného danového rezimu ako státnej pomoci Komisia uvazovala nasledovným spôsobom. 26. Po prvé, Komisia uviedla dôvody, pre ktoré bolo podla jej názoru potrebné odmietnut tvrdenie francúzskych orgánov, ze výhoda zistená pocas obdobia rokov 1994 - 2002 bola viac nez kompenzovaná sumou pausálneho odvodu, ktorému France Télécom podliehala pocas obdobia rokov 1991 - 1993 (odôvodnenia c. 35 az 41 napadnutého rozhodnutia). 27. Po druhé, Komisia sa nazdávala, ze danový rozdiel predstavuje výhodu pre France Télécom poskytnutú zo zdrojov, ktoré by inak museli tvorit súcast státneho rozpoctu, a teda státnu pomoc (odôvodnenie c. 42 napadnutého rozhodnutia). 28. Po tretie, v odôvodneniach c. 43 a 44 sporného rozhodnutia Komisia uviedla, ze v stádiu rozhodnutia, ktorým sa konstatuje existencia státnej pomoci, nemôze zohladnit tvrdenie Francúzskej republiky, podla ktorého treba pri urcení cistej výhody, ktorej príjemcom bola France Télécom, vziat do úvahy znízenie základov dane z príjmov, ktoré by mala za následok platba vyssích súm zivnostenskej dane. 29. Po stvrté, Komisia odmietla tvrdenia Francúzskej republiky, podla ktorých nemozno spornú pomoc vymáhat z dôvodu uplatnenia pravidiel o premlcaní stanovených clánkom 15 nariadenia c. 659/1999, a domnievala sa, ze sporná pomoc predstavuje novú, a nie existujúcu pomoc (odôvodnenie c. 45 sporného rozhodnutia). Komisia dospela k záveru, ze prvá zistená pomoc, ktorá bola poskytnutá pocas roka 1994, co je menej ako desat rokov pred 28. júnom 2001, teda sporná pomoc, musí byt vymáhaná v celej jej výske (odôvodnenie c. 51 sporného rozhodnutia). 30. Po piate, Komisia zdôraznila, ze francúzske orgány neuviedli ziadne konkrétne tvrdenie na preukázanie zlucitelnosti spornej pomoci so spolocným trhom a ze nevidí ziadny právny základ, na základe ktorého by táto pomoc mohla byt vyhlásená za zlucitelnú so spolocným trhom (odôvodnenie c. 52 sporného rozhodnutia). 31. V odôvodnení c. 53 sporného rozhodnutia teda Komisia dospela k záveru, ze na jednej strane rezim zivnostenskej dane, ktorý sa uplatnoval na France Télécom v období rokov 1991 - 1993, nie je státnou pomocou a na druhej strane danový rozdiel, ktorého príjemcom bola France Télécom v období rokov 1994 - 2002 v dôsledku osobitného danového rezimu, je státnou pomocou nezlucitelnou so spolocným trhom a vykonanou protiprávne, ktorá preto musí byt vymáhaná. 32. Komisia sa domnievala, ze pomoc, ktorá musí byt vymáhaná, predstavuje bez úrokov sumu medzi 798 miliónmi a 1,14 miliardy eur (odôvodnenia c. 54 az 69 sporného rozhodnutia). Podla Komisie presná vymáhaná suma mala byt urcená francúzskymi orgánmi v súlade s ich povinnostou lojálnej spolupráce, a to pri výkone sporného rozhodnutia (odôvodnenia c. 59 a 60 sporného rozhodnutia). 33. Clánok 1 výrokovej casti sporného rozhodnutia stanovuje: "Státna pomoc, ktorú [Francúzska republika] poskytl[a] nelegálne v rozpore s clánkom 88 ods. 3... ES v prospech France Télécom, týkajúca sa systému odvodu zivnostenskej dane, ktorý sa uplatnoval v tomto podniku v období od 1. januára 1994 do 31. decembra 2002..., nie je zlucitelná so spolocným trhom." 34. Dna 25. októbra 2006 podala Komisia zalobu o nesplnenie povinnosti, ktorou od Súdneho dvora ziadala, aby urcil, ze Francúzska republika si tým, ze nevykonala v stanovenej lehote sporné rozhodnutie, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z clánkov 2 a 3 tohto rozhodnutia, z clánku 249 stvrtého odseku ES, ako aj z clánku 10 ES. Rozsudkom z 18. októbra 2007, Komisia/Francúzsko([10]10), Súdny dvor rozhodol, ze zaloba Komisie je dôvodná. IV - Konanie pred Súdom prvého stupna a napadnutý rozsudok 35. V rámci svojich zalôb o neplatnost sporného rozhodnutia, ktoré Súdu prvého stupna podali Francúzska republika a France Télécom, obe zalobkyne v podstate tvrdili, ze Komisia nesprávne dospela k záveru, ze jednak France Télécom bola príjemcom nezákonnej státnej pomoci a jednak táto pomoc musí byt vrátená.([11]11) 36. Napadnutým rozsudkom Súd prvého stupna odmietol vsetky zalobné dôvody predlozené Francúzskou republikou a spolocnostou France Télécom a v dôsledku toho potvrdil zákonnost sporného rozhodnutia. V - O odvolaní a posúdení odvolacích dôvodov 37. Vo svojom odvolaní France Télécom uvádza pät odvolacích dôvodov, z ktorých druhý sa rozdeluje na tri casti a tretí na dve casti. France Télécom Súdu prvého stupna v zásade vytýka nesprávny výklad pojmov státna pomoc a výhoda, ako aj porusenie zásady legitímnej dôvery. Uvádza tiez nedostatok odôvodnenia napadnutého rozsudku v casti týkajúcej sa argumentov vztahujúcich sa na zásadu premlcania. Napokon, pokial ide o odvolací dôvod vztahujúci sa na porusenie zásady právnej istoty, napadnutý rozsudok je postihnutý nesprávnym právnym posúdením a nedostatkom odôvodnenia. 38. Hned na úvod treba konstatovat, ze bez ohladu na pocet odvolacích dôvodov uvádzaných France Télécom v rámci jej odvolania toto odvolanie sa zaoberá predovsetkým tromi aspektmi. 39. Prvý aspekt, ktorý je predmetom prvého a druhého odvolacieho dôvodu, sa týka pojmu státna pomoc, ako aj pojmu výhoda, ktorý je jedným z jeho prvkov. Svojím druhým odvolacím dôvodom France Télécom vytýka Súdu prvého stupna, ze nesprávne vylozil pojem výhoda tým, ze odmietol preskúmat odchylný rezim ako celok. V rámci prvého odvolacieho dôvodu zalozeného na nesprávnom výklade pojmu státna pomoc sa France Télécom v skutocnosti obmedzuje na to, ze vytýka Súdu prvého stupna nesprávne právne posúdenie tým, ze uvedený súd pripustil, ze identifikácia výhody nezávisí od vlastných charakteristík rezimu, ale od vonkajsích faktorov, ktoré bolo mozné zistit az dodatocne. Kedze tvrdenia predlozené v rámci týchto dvoch odvolacích dôvodov úzko súvisia, navrhujem preskúmat ich spolocne, v jednej casti týkajúcej sa problematiky existencie výhody. 40. Druhý aspekt sa týka pocítania premlcacej lehoty a je preskúmaný vo stvrtom odvolacom dôvode predlozenom France Télécom najmä z hladiska nedostatku odôvodnenia napadnutého rozsudku. 41. Tretí aspekt, ktorý je preskúmaný v tretom a piatom odvolacom dôvode, sa týka porusenia vseobecných právnych zásad, ako je zásada legitímnej dôvery, ako aj zásady právnej istoty. 42. V dôsledku toho navrhujem analyzovat odvolanie tak, ze zoskupím odvolacie dôvody uvádzané France Télécom podla vyssie uvedených aspektov. VI - O pojme státna pomoc a výhoda([12]12) A - O identifikácii výhody 43. Otázka identifikácie výhody predstavuje tak z vecného, ako aj z casového hladiska klúcový prvok tohto odvolania. 44. V tejto súvislosti pripomínam, ze podla ustálenej judikatúry kvalifikácia opatrenia ako státnej pomoci v zmysle Zmluvy predpokladá, ze vsetky styri kumulatívne podmienky uvedené v clánku 87 ods. 1 ES budú splnené súcasne.([13]13) Takýmto opatrením je státna pomoc ako pomoc poskytovaná clenským státom alebo akoukolvek formou zo státnych prostriedkov, ktorá narúsa hospodársku sútaz alebo hrozí narusením hospodárskej sútaze tým, ze zvýhodnuje urcitých podnikatelov alebo výrobu urcitých druhov tovaru, pokial ovplyvnuje obchod medzi clenskými státmi. Pojem státna pomoc v zmysle tohto ustanovenia je sirsí ako pojem subvencia, kedze zahrna nielen aktívne plnenia, akými sú subvencie, ale aj zásahy, ktoré rôznymi spôsobmi zmiernujú náklady obvykle zatazujúce rozpocet podniku v porovnaní s podnikom, ktorý sa nachádza v podobnej situácii.([14]14) 45. Z toho vyplýva, ze opatrenie, ktorým verejné orgány priznajú urcitým podnikom oslobodenie od dane, ktoré síce nezahrna prevod státnych prostriedkov, ale stavia príjemcu do financnej situácie, ktorá je výhodnejsia ako situácia iných danových subjektov, predstavuje státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES.([15]15) Státnu pomoc rovnako môze predstavovat opatrenie, ktoré niektorým podnikom prizná znízenie dane alebo odklad platby dane, ktorá by bola za bezných okolností splatná. 46. Na úcely posúdenia, ci také zvýhodnenie predstavuje pomoc v zmysle clánku 87 ES, treba urcit, ci podnik, ktorý je jeho príjemcom, získava hospodársku výhodu, ktorú by za obvyklých podmienok trhu nezískal.([16]16) 47. Ako som uz uviedol v návrhoch, ktoré som predniesol vo veci Komisia a Spanielsko/Vláda Gibraltáru a Spojené královstvo (C-106/09 P a C-107/09 P, vec v konaní pred Súdnym dvorom)([17]17), opatrenie, ktoré by bolo mozné povazovat za danovú pomoc, musí zodpovedat urcitému rozpoctovému nákladu. Komisia musí byt schopná identifikovat hodnotu súcasnej alebo budúcej straty danových príjmov, ktorá predstavuje predpokladanú sumu pomoci. Jediná metóda, ktorú má Komisia k dispozícii na to, aby vykonala odhad hodnoty uvedenej straty, je odkázat na vseobecný rezim uplatnitelný ako preskúmavaný referencný rezim prípadu. 48. France Télécom vsak vo svojom odvolaní zdôraznuje, ze v momente zavedenia odchylného rezimu nebolo mozné zistit, ci sporný rezim zaviedol výhodu, ktorá mohla predstavovat státnu pomoc. 49. Predovsetkým je potrebné pripomenút, ze toto tvrdenie má hypotetickú povahu, kedze vnútrostátne orgány nepristúpili k oznámeniu rezimu zavedeného na základe zákona c. 90-568. V tejto fáze teda nie je mozné zistit, k akému výsledku by mohlo viest preskúmanie Komisie v danom období. 50. Okrem toho treba vo vseobecnosti poznamenat, ze urcenie presnej hodnoty poskytnutej pomoci v prípade opatrení rozlozených na viaceré roky môze byt pre Komisiu nadmerne tazké. 51. V tejto súvislosti, bez toho, aby som podcenoval tazkosti spojené s posudzovaním ex ante, a to navyse pred nadobudnutím úcinnosti uvedeného opatrenia, je potrebné rozlisovat medzi moznostou kvantifikovat presnú sumu pomoci a moznostou preskúmat návrh predmetných opatrení z hladiska clánku 87 ES. 52. Z toho je zrejmé, ze na rozdiel od individuálnej pomoci priznanej urcitému podniku Komisia ani clenský stát nedokázu, za predpokladu danového rezimu vykazujúceho podobu právnej úpravy vztahujúcej sa na urcitý typ dane uplatnitelnej na neurcitý pocet príjemcov, dospiet k presnej kvantifikácii pomoci ex ante. 53. V rámci posudzovania hoci aj potenciálnych úcinkov predmetného rezimu na hospodársku sútaz by vsak taká okolnost nemala zbavit clenský stát povinnosti jeho oznámenia ani by nemala pripravit Komisiu o moznost preskúmat a kvalifikovat tento rezim z hladiska ustanovení Zmluvy v oblasti státnej pomoci. 54. V dôsledku toho vtedy, ked je Komisia odkazom na preskúmavaný referencný rezim prípadu schopná preukázat existenciu skutocnej alebo potenciálnej straty danových príjmov, ktoré predstavujú sumu predpokladanej pomoci udelenej podnikom ako domnelým príjemcom, treba dospiet k záveru, ze existencia výhody je preukázaná. Presné urcenie jej výsky má vsak najskôr iba sekundárnu dôlezitost; táto výska sa bude zistovat v okamihu prípadného vymáhania, ak sa posudzované opatrenia ukázu ako protiprávne. 55. V danom prípade je potrebné konstatovat, ze danový model, ktorému podliehala France Télécom v priebehu posudzovaného obdobia, predstavuje výnimku zo vseobecného rezimu zdanovania. 56. Takto bola France Télécom podrobená osobitnému danovému rezimu, ktorého cielom bolo zarucit, aby zdroje pochádzajúce zo zivnostenskej dane (v zásade vyberanej na miestnej úrovni, na základe sadzby definovanej kazdým územným celkom) boli nadalej platené do vseobecného rozpoctu státu. Na úcely dosiahnutia tohto ciela bola zákonom c. 90-568 zavedená "celostátna" zivnostenská dan uplatnitelná na France Télécom, ktorá sa urcila na základe vázeného priemeru sadzieb uplatnitelných v obciach a vyberala sa v mieste hlavného miesta podnikania uvedenej spolocnosti. 57. V období od roku 1991 do roku 1993 bola France Télécom na základe prechodného rezimu oslobodená od dane z príjmov právnických osôb a miestnych daní, pretoze platila odvod stanovený zákonodarnou cestou. Podla podmienok definitívneho rezimu uplatnitelného od roku 1994 do roku 2002 bol na France Télécom uplatnený vseobecný rezim výberu dane z príjmov právnických osôb, ako aj osobitný rezim pre miestne dane, vrátane zivnostenskej dane. V tejto súvislosti treba dodat, ze zivnostenská dan viedla k tomu, ze France Télécom bola este dodatocne oslobodená od dalsích nákladov spocívajúcich v dalsom znízení správnych poplatkov vyberaných státom, a to o tri stvrtiny obvykle uplatnitelných nákladov. 58. Ako vyplýva zo spisu, toto nie sú jediné osobitné danové predpisy uplatnitelné na France Télécom, ktoré predstavovali výhodu. Komisia sa totiz domnievala, ze pomoc predstavoval danový rozdiel predstavujúci rozdiel medzi sumou zivnostenskej dane, ktorú by mal podnik zaplatit, ak by sa nan vztahoval vseobecný rezim zdanovania, a sumou, ktorá mu bola skutocne ulozená na základe osobitných danových ustanovení. Práve táto konfigurácia viedla k modelu zdanovania umoznujúcemu nedostatocné zdanenie. 59. V dôsledku toho ide o zmiesanú konfiguráciu, v ktorej je existencia výhody vyvodzovaná jednak z pevného prvku, ktorý sa viaze na osobitný danový rezim uplatnitelný na France Télécom v porovnaní so vseobecným rezimom zdanovania, a jednak z premenlivého prvku, ktorý závisí od okolností konkrétneho prípadu, konkrétne umiestnenia priestorov alebo pozemkov v rozlicných obciach, ako aj od danovej sadzby uplatnitelnej v predmetných územných celkoch. 60. Táto konkrétna metóda identifikácie výhody uplatnená v danom prípade v sebe zahrna rozhodujúce dôsledky z hladiska rocného spôsobu výpoctu výhody, moznosti rozdelit dva rezimy zdanovania, ktorým bola postupne podrobená France Télécom, ako aj z hladiska pocítania premlcacej lehoty. 61. Napokon treba pripomenút, ze na základe osobitosti rezimu uplatnitelného na France Télécom v rokoch 1994 az 2003 sa vôbec nedá vylúcit, ze neslo o státnu pomoc v zmysle clánku 87 ES. 62. V tejto súvislosti musím zdôraznit, ze dôvody, ktoré mali viest francúzske orgány k oznámeniu rezimu zdanovania uplatnitelného na France Télécom, je potrebné hladat predovsetkým na úrovni znízenia správnych nákladov z 8 % na 1,9 %. Okrem toho treba zdôraznit, ze v zákone c. 90-568 neexistuje korekcný mechanizmus, ktorý by umoznil kazdorocne preskúmavat úcinky osobitného rezimu na konkurencnú situáciu France Télécom, kedze zákonodarca sa mohol uspokojit s jednoduchým prevodom práva na príjmy pochádzajúce zo zivnostenskej dane France Télécom na stát, namiesto toho, aby zavádzal iné úpravy vo vztahu k vseobecnému rezimu zdanovania.([18]18) B - O nesprávnom výklade pojmu výhoda namietanom v druhom odvolacom dôvode France Télécom - úvodné pripomienky 63. Svojím druhým odvolacím dôvodom France Télécom v zásade vytýka Súdu prvého stupna nesprávne právne posúdenie vztahujúce sa na nesprávny výklad pojmu výhoda v tom, ze Súd prvého stupna rozhodol, ze výhodu predstavuje danový rozdiel, co ho viedlo k tomu, ze odmietol kompenzáciu medzi dvoma zdanovacími obdobiami. Podla France Télécom Súd prvého stupna porusil povinnost pristúpit k celkovému preskúmaniu vsetkých ustanovení, ktorými je odchylný rezim upravený, a tým nesprávne vylozil uvedený pojem výhoda. 64. Na úcely ulahcenia analýzy rozlicných právnych tvrdení predlozených France Télécom na podporu jej odvolania, jednotlivé casti tohto odvolacieho dôvodu preskúmam v opacnom poradí, ako sú uvedené v odvolaní, a zacnem údajným nesprávnym právnym posúdením, ktoré malo ovplyvnit výklad pojmu výhoda definovanému v spornom rozhodnutí, na základe coho následne analyzujem z toho vyplývajúce otázky, ktoré sa týkajú celkového preskúmania rezimu a otázky kompenzácie. C - O druhej casti druhého odvolacieho dôvodu vztahujúcej sa na nesprávne právne posúdenie, ktorého sa mal dopustit Súd prvého stupna vo svojom výklade sporného rozhodnutia, a nahradenie odôvodnenia 1. Tvrdenia úcastníkov konania 65. France Télécom tvrdí, ze Súd prvého stupna sporné rozhodnutie vylozil nesprávne, ked konstatoval, ze Komisia sa nedomnievala, ze by predmetnú pomoc predstavovali osobitné danové ustanovenia uplatnitelné na France Télécom, ale ze zastávala názor, ze ju predstavuje kazdorocne zistený danový rozdiel, a tým Súd prvého stupna nahradil odôvodnenie uvedené v danom rozhodnutí svojím vlastným odôvodnením. 66. France Télécom tvrdí, ze v odôvodnení c. 42 sporného rozhodnutia sa len konstatuje, ze kompenzácia medzi dvoma zdanovacími obdobiami nie je mozná. Toto odôvodnenie neumoznuje konstatovat, ze Komisia zastávala názor, ze predmetnú pomoc nepredstavovali osobitné danové ustanovenia uplatnitelné na France Télécom, ale danový rozdiel konstatovaný za kazdý rok, v ktorom bola zivnostenská dan splatná. 67. France Télécom tiez uvádza, ze taký výklad by okrem toho bol zjavne v rozpore s výrokom sporného rozhodnutia, ktorý stanovuje, ze predmetnú pomoc predstavuje rezim zivnostenskej dane uplatnitelný na uvedený podnik v období od 1. januára 1994 do 31. decembra 2002. 68. Komisia tvrdí, ze odvolací dôvod je irelevantný a v kazdom prípade nedôvodný. Závery, ku ktorým dospel Súd prvého stupna, totiz nezáviseli od rocného zdanovacieho obdobia zivnostenskej dane ani od konstatovania, ze pomoc spocívala v danovom rozdiele konstatovanom za kazdý rok. Komisia zdôraznuje, ze sa nemozno odvolávat na rocné zdanovacie obdobie zivnostenskej dane, pretoze dalsie prvky odôvodnenia uvedeného Súdom prvého stupna odôvodnujú odmietnutie kompenzácie medzi rezimom pausálneho odvodu a údajným nedostatocným zdanením zivnostenskou danou od roku 1994 do roku 2002. 2. Posúdenie 69. Najskôr co sa týka tvrdenia predlozeného Komisiou, pokial ide o údajnú irelevantnost druhého odvolacieho dôvodu, stací konstatovat, ze kedze týmto odvolacím dôvodom France Télécom kritizuje podstatnú nálezitost odôvodnenia Súdu prvého stupna, dané tvrdenie Komisie treba odmietnut. 70. Druhou castou druhého odvolacieho dôvodu France Télécom napáda závery Súdu prvého stupna uvedené najmä v bodoch 201 a 202 napadnutého rozsudku. 71. V bode 201 Súd prvého stupna odkazuje na bod 42 sporného rozhodnutia vztahujúci sa na analýzu rezimu v rokoch 1994 az 2003, z ktorej vyplýva, ze "rozdiel medzi zivnostenskou danou skutocne zaplatenou France Télécom a tou, ktorú by musela zaplatit podla vseobecného rezimu zdanovania od 1. januára 1994 do 1. januára 2003, predstavuje státnu pomoc, lebo predstavuje výhodu poskytnutú France Télécom zo zdrojov, ktoré by boli inak súcastou rozpoctu státu". 72. Komisia teda po tom, ako v predchádzajúcich bodoch sporného rozhodnutia vylúcila akúkolvek kompenzáciu medzi dvoma predmetnými rezimami zdanovania, ktorú obhajovali francúzske orgány, dospela k záveru, podla ktorého danový rozdiel, ktorý konstatovala, predstavoval státnu pomoc. 73. V tejto súvislosti stací poznamenat, ze Súd prvého stupna sa v bode 201 napadnutého rozsudku nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked vylozil text sporného rozhodnutia v tom zmysle, ze státna pomoc bola výsledkom danového rozdielu. Súd prvého stupna totiz overil existenciu uvedeného danového rozdielu v bodoch 219 az 225 napadnutého rozsudku, pricom daná cast jeho odôvodnenia nebola v tejto súvislosti predmetom ziadnej kritiky zo strany France Télécom. 74. Okrem toho, na rozdiel od tvrdení France Télécom, výklad, ku ktorému dospel Súd prvého stupna, ze pomoc predstavuje danový rozdiel vyplývajúci z uplatnenia právnych predpisov zavádzajúcich odchylný rezim, je v súlade s výrokom sporného rozhodnutia, podla ktorého iba rezim uplatnitelný na France Télécom v rokoch 1994 az 2002 predstavuje státnu pomoc nezlucitelnú so spolocným trhom a protiprávnu. Práve na základe tohto odchylného rezimu totiz France Télécom nezaplatila do státneho rozpoctu dane, ktoré by inác musela zaplatit podla vseobecného rezimu zdanovania. 75. Vzhladom na uvedené treba zdôraznit, ze konstatovanie Súdu prvého stupna objavujúce sa v bode 201 napadnutého rozsudku verne odráza logiku, na ktorej sa zakladajú ustanovenia clánku 87 ES, tým, ze v rámci pojmu státna pomoc treba rozlisovat medzi formou státnej pomoci, vyjadrenou v konstitutívnom akte, ktorý má byt predmetom oznamovacej povinnosti, a objektívnymi úcinkami opatrenia, ktorých analýza umoznuje konstatovat existenciu výhody. 76. V rámci pojmu pomoc je teda na zistenie toho, ci ide o selektívnu výhodu, prvoradé identifikovat jednak úroven zodpovedajúcu takému normatívnemu aktu, ktorý je pôvodcom sporného opatrenia, ako je napríklad zákonodarný akt, rozhodnutie správneho orgánu alebo akýkolvek iný akt ci prax, ktoré mozno pripísat clenskému státu, a jednak ekonomickú úroven, vzhladom na ktorú sú preskúmavané úcinky uvedeného aktu. 77. Bolo by teda nesprávne tvrdit, ze danové ustanovenia samy osebe predstavujú státnu pomoc. Selektívna výhoda totiz môze zodpovedat iba úcinkom uplatnovania uvedených ustanovení na dotknuté podniky. V prípade, ze predmetné opatrenie spocíva v osobitnom faktore uplatnitelnom na výpocet dane, pricom vsak bez toho, aby predstavovalo priame (otvorené/transparentné) zmiernenie zatazenia, také úcinky mozno ustálit iba na výrocnom základe, kedze danové obdobie zodpovedá tomuto trvaniu. 78. Okrem toho sporné rozhodnutie sa zakladá na predpoklade, ze práve rezim zivnostenskej dane upravený zákonom c. 90-568 viedol uplatnením vázenej priemernej národnej sadzby vyplývajúcej zo sadzieb odhlasovaných predchádzajúci rok vsetkými územnými celkami k nedostatocnému zdaneniu France Télécom v porovnaní so sumou, ktorú by táto spolocnost musela zaplatit, ak by bola podrobená vseobecnému rezimu zdanovania. Toto hladisko je okrem toho potvrdené znením výroku sporného rozhodnutia. 79. Pokial ide o bod 202 napadnutého rozsudku a údajné nahradenie odôvodnenia, treba konstatovat, ze Súd prvého stupna neprekrocil potrebnú mieru súdneho preskúmania tým, ze namiesto ekonomického posúdenia Komisie pouzil svoje vlastné ekonomické posúdenie, pretoze problematika rocnej povahy daného rezimu tvorí v spornom rozhodnutí neoddelitelnú súcast argumentácie Komisie. Okrem toho Súdu prvého stupna nemozno vytýkat nijaký vnútorný rozpor v odôvodnení, lebo v uvedenom bode 202 poukazuje na rocnú splatnost zivnostenskej dane tak, ako vyplýva z ustanovení vseobecného danového zákonníka. Je teda zrejmé, ze aspekt vztahujúci sa na danové ustanovenia predstavuje prvok, ktorý je obsiahnutý v preskúmavaní existencie výhody. 80. Vzhladom na vyssie uvedené treba druhú cast druhého odvolacieho dôvodu France Télécom zamietnut. D - O tretej casti druhého odvolacieho dôvodu zalozenej na neexistencii celkovej analýzy odchylného danového rezimu 1. Tvrdenia úcastníkov konania 81. France Télécom tvrdí, ze rocná splatnost dane ani rozdiely medzi dvoma zdanovacími obdobiami nemôzu odôvodnit vykonanie ciastkovej analýzy sporného odchylného danového rezimu. Uvádza, ze Súd prvého stupna v rámci svojej analýzy úcinkov odchylného danového rezimu nesprávne odmietol zobrat do úvahy nadmerné zdanenie, ktoré pre podnik predstavoval tento pausálny odvod v porovnaní s úrovnou zdanovania, ktorú by tento podnik musel znásat, ak by bol podrobený vseobecnému rezimu zdanovania v rokoch 1991 az 1993. 82. Podla France Télécom, dokonca za predpokladu, ze rocnú splatnost dane mozno v analýze zohladnit, Súd prvého stupna mal uznat, ze pre prvé zdanovacie obdobie spadajúce pod odchylný danový rezim bola spolocnost France Télécom podrobená nadmernému zdaneniu v porovnaní s jej konkurentmi. 83. France Télécom z toho vyvodzuje, ze Súd prvého stupna mal pozadovat, aby porovnanie odchylného danového rezimu uplatnitelného na dotknutý podnik so vseobecným rezimom zdanovania zahrnalo vsetky dopady odchylného rezimu, t. j. nielen prípadné výhody získané podnikom v rokoch 1994 az 2002, ale aj mimoriadnu danovú prirázku, ktorú musela France Télécom znásat v rokoch 1991 az 1993. 2. Posúdenie 84. Súd prvého stupna po tom, co relevantne pripomenul judikatúru, podla ktorej je Komisia povinná celkovo zohladnit zlozité opatrenia, v bode 200 napadnutého rozsudku konstatoval, ze zákon c. 90-568 zaviedol odchylný danový rezim uplatnitelný najmä na France Télécom a charakterizovaný rozdelením na dve fázy. 85. V bode 203 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna správne pripomenul, ze v spornom rozhodnutí sa Komisia venovala rozdielom existujúcim medzi dvoma zdanovacími obdobiami, pricom uviedla, ze pausálny odvod od roku 1991 do roku 1993 nahrádzal v celom rozsahu platenie zivnostenskej dane, zatial co zdanenie osobitným rezimom v rokoch 1994 az 2002 prinásalo kazdý rok danový rozdiel. Súd prvého stupna teda dospel k záveru, ze Komisia v uvedenom rozhodnutí síce celkovo analyzovala vsetky relevantné ustanovenia, ale vzhladom na zistené rozdiely medzi dvoma zdanovacími obdobiami odmietla vykonat kompenzáciu. 86. V tejto súvislosti je potrebné uviest, ze nevyhnutnost celkovej analýzy, ktorú Komisia naozaj vykonala, sa nemôze vyrovnat povinnosti zohladnit vsetky zdanovacie obdobia s cielom konstatovat existenciu výhody. V dôsledku toho Súd prvého stupna mohol rozhodnút, ze práve prostredníctvom analýzy celého rezimu Komisia dospela k záveru, ze státna pomoc bola spolocnosti France Télécom poskytnutá iba podla danového rezimu uplatnitelného v priebehu druhého obdobia. 87. Tretia cast druhého odvolacieho dôvodu musí byt preto zamietnutá ako nedôvodná. E - O prvej casti druhého odvolacieho dôvodu - o kompenzácii 1. Tvrdenia úcastníkov konania 88. France Télécom tvrdí, ze Súd prvého stupna sa tým, ze nepristúpil k porovnaniu so vseobecným rezimom zdanovania a so vsetkými ustanoveniami upravenými zákonom c. 90-568, dopustil nesprávneho právneho posúdenia. Na urcenie existencie výhody totiz Súd prvého stupna porovnal sadzby, ktoré spolocnosti France Télécom ukladá odchylný rezim, s úrovnou zdanovania, ktorá by sa na nu uplatnila, ak by bola podrobená danovému rezimu podla vseobecného rezimu zdanovania. Súd prvého stupna vsak obmedzil toto porovnanie na obdobie rokov 1994 az 2002 bez toho, aby zohladnil danové bremeno, ktoré spolocnost France Télécom musela znásat v rokoch 1991 az 1993. 89. France Télécom zastáva názor, ze Súd prvého stupna sa tým, ze sa v tejto súvislosti opieral o rozsudok Súdneho dvora z 15. decembra 2005, Taliansko/Komisia([19]19), dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked vylúcil kompenzáciu medzi rozlicnými zdanovacími obdobiami. Súd prvého stupna z uvedeného rozsudku nesprávne vyvodil, ze oslobodenie nemozno kompenzovat osobitným danovým zatazením odlisnej povahy, ktoré je bez vnútornej väzby s výhodou. 2. Posúdenie 90. Touto castou druhého odvolacieho dôvodu France Télécom napáda body 207 a 214 napadnutého rozsudku. Po schválení odôvodnenia Komisie, ktorá rozlisovala medzi pausálnym odvodom úcinným v rokoch 1991 az 1993 a odchylným rezimom zdanovania úcinným v rokoch 1994 az 2002, totiz Súd prvého stupna vylúcil akúkolvek povinnost vykonat v danom prípade kompenzáciu medzi dvoma zdanovacími obdobiami. 91. V tejto súvislosti treba pripomenút, ze podla judikatúry, ked Komisia preskúmava opatrenie, ktoré môze predstavovat státnu pomoc, je povinná zohladnit vsetky jeho úcinky na mozného príjemcu a najmä v prípade potreby odpocítat specifické zatazenia, ktoré obmedzujú výhodu.([20]20) 92. Predovsetkým je pravda, ze citácia bodu 34 uz citovaného rozsudku Taliansko/Komisia Súdom prvého stupna nie je správna. Zásadu vyjadrenú Súdom prvého stupna v bode 207 napadnutého rozsudku totiz nemozno vyvodit z uvedeného bodu 34. 93. Ako uvádza Komisia, Súd prvého stupna pravdepodobne chcel odkázat na bod 34 iného rozsudku Taliansko/Komisia([21]21). V tomto bode uvedeného rozsudku Súdny dvor odmietol tvrdenie talianskych orgánov, podla ktorého predmetná danová úlava nebola "státnou pomocou", pretoze z nej vyplývajúca strata príjmov bola kompenzovaná pomocou zdrojov pochádzajúcich z príspevkov platených na základe poistenia v nezamestnanosti. 94. Súdny dvor vsak musí poukázat na túto chybu citácie, ktorá vsak nepredstavuje nesprávne právne posúdenie, ktoré by mohlo spôsobit neplatnost rozhodnutia Súdu prvého stupna. 95. Napriek tomuto omylu v odkaze na judikatúru je zrejmé, ze Súd prvého stupna podrobne a vycerpávajúco odôvodnil príciny, pre ktoré dospel k záveru, ze Komisia tým, ze splnila svoju povinnost celkovej analýzy rezimu vyplývajúceho zo zákona c. 90-568, mohla dôvodne vylúcit kompenzáciu obhajovanú France Télécom. 96. Vzhladom na rozsudok vo veci Enirisorse([22]22) je totiz potrebné zdôraznit, ze povinnost celkovej analýzy, ktorá umoznuje správne identifikovat existenciu výhody v rámci odchylných danových opatrení, musí spocívat na hmotnoprávnej úrovni. 97. Zdá sa mi zjavné, ze samotná skutocnost, ze obe zdanovacie obdobia sú upravené v tom istom zákone, nestací na odôvodnenie povinnosti kompenzácie medzi opatreniami uplatnitelnými na toho istého príjemcu. Uvedené opatrenia totiz spocívajú na odlisných právnych vzoroch, takze bolo potrebné rozlisovat medzi opatrením predstavujúcim pomoc a opatrením nesplnajúcim kritériá clánku 87 ES. 98. V tejto súvislosti treba konstatovat, ako vyplýva zo spisu, ze odvod uplatnitelný od roku 1991 do roku 1993 bol definovaný parametrami odlisnými od tých, ktoré boli uplatnované od roku 1994 v rámci osobitného rezimu zivnostenskej dane. 99. Poznamenávam, ze z diskusií vo francúzskom Národnom zhromazdení (Assemblée nationale) jasne vyplýva, ze rok 1994 bol zvolený tak, aby bola k dispozícii dostatocná lehota na výpocet danových základov zivnostenskej dane, kedze vláda nemala podrobné ocenenie nehnutelností alebo danových základov.([23]23) 100. Navyse treba zdôraznit, ze aj keby tvrdenie, ze rezim uplatnitelný na France Télécom pozostával z dvoch neoddelitelných období, z ktorých prvé vyvolalo nadmerné zdanenie podniku a druhé nedostatocné zdanenie, bolo správne, je nesporné, ze predmetná právna úprava neobsahovala ziaden mechanizmus umoznujúci jednak vykonat vyrovnávací výpocet medzi sumami zivnostenskej dane a jednak urcit okamih, do ktorého malo byt údajné nadmerné zdanenie v rokoch 1990 az 1993 kompenzované. Ak by sme totiz aj postupovali v súlade s názorom, ktorý v tejto súvislosti obhajuje spolocnost France Télécom, predmetné nadmerné zdanenie vycerpalo svoje úcinky v urcitý okamih, z coho do budúcnosti, na obdobie od roku 1994, vyplývalo udelenie výhody spolocnosti France Télécom. V prípade neexistencie takého mechanizmu vsak nemozno tvrdenie vztahujúce sa na potrebu kompenzácie prijat. 101. Napokon je potrebné vylúcit relevantnost judikatúry vztahujúcej sa na kvalifikáciu kompenzácie strukturálnych nevýhod podla clánku 87 ES, podla ktorej mozno vylúcit kvalifikáciu státnej pomoci v osobitných prípadoch, ktorých cielom je napravit pre podnik nepriaznivú konkurencnú situáciu.([24]24) V uvedenom prípade totiz nemozno platne tvrdit, ze model zdanovania uplatnitelný od roku 1994 slúzil na nápravu skutocnosti, ze spolocnost France Télécom bola vystavená dodatocným danovým povinnostiam vyplývajúcim z osobitného rezimu, ktorému neboli podrobené konkurencné podniky podliehajúce vseobecnému rezimu zdanovania za obvyklých trhových podmienok. Naopak, ako vyplýva z diskusií, ktoré prebiehali vo francúzskom Senáte a Národnom zhromazdení, cielom odchylného rezimu uplatnitelného od roku 1994 bolo umoznit státu, a nie územným celkom vyberat zivnostenskú dan platenú spolocnostou France Télécom.([25]25) V kazdom prípade musím zdôraznit, ze pokial ide o konstatovanie výhody, nezálezí na tom, ci bol výnos zivnostenskej dane urcený státu, alebo rozpoctu územných celkov. 102. V kazdom prípade poznamenávam, ze zo spisu vyplýva, ze spolocnost France Télécom bola povinná platit Národnému fondu rozvrhnutia zivnostenskej dane (Fonds national de péréquation de la taxe professionnelle) sumu rovnajúcu sa sume vybratej státom od bývalej správy pôst a telekomunikácií (PTT) ako prebytky zo zisku pred zalozením France Télécom. Napokon práve preto Komisia dospela k záveru, ze odvod v prospech vseobecného rozpoctu, ktorému bola spolocnost France Télécom podrobená od roku 1991 do roku 1993, mal zmiesanú povahu, ciastocne danovú a ciastocne rovnajúcu sa úcasti státu ako vlastníka na výsledkoch hospodárenia.([26]26) 103. Súd prvého stupna po preskúmaní vlastností, cielov a docasnej povahy rezimu uplatnitelného na France Télécom teda v bode 231 napadnutého rozsudku správne rozhodol, ze pausálny odvod predstavuje osobitný danový rezim France Télécom, ktorý nemozno brat do úvahy na úcely kompenzácie dopadu rezimu zdanovania uplatnitelného od roku 1994. 104. Prvá cast druhého odvolacieho dôvodu musí byt preto zamietnutá. F - O prvom odvolacom dôvode France Télécom vztahujúcom sa na nesprávny výklad pojmu státna pomoc 1. Tvrdenia úcastníkov konania 105. France Télécom uviedla, ze Súd prvého stupna rozhodol, ze by bolo "nemozné" v den zavedenia odchylného rezimu urcit, ci tento rezim bude predstavovat státnu pomoc, a následne vysvetlila, ze Súd prvého stupna sa tiez domnieval, ze existencia výhody mala byt konstatovaná kazdorocne a závisela od vonkajsích faktorov. 106. France Télécom vsak Súdu prvého stupna vytýka, ze nesprávne vylozil pojem státna pomoc, ked s takou kvalifikáciou súhlasil, hoci uznal, ze existencia (alebo neexistencia) prípadnej výhody nezávisí od vlastností rezimu uplatnitelného na France Télécom, ale od vonkajsích faktorov, ktorých úcinky bolo mozné zistit az dodatocne. Podla France Télécom zvýhodnujúce alebo znevýhodnujúce úcinky vyplývajúce z vonkajsích a nepredvídatelných faktorov nemôzu dat opatreniu charakter pomoci, ak nou nebolo v okamihu jeho prijatia. 107. Okrem toho France Télécom poukazuje na judikatúru Francúzsko/Komisia týkajúcu sa spolocnosti Stardust Marine([27]27), pricom kritizuje samotnú moznost pripísat predmetné opatrenie clenskému státu, kedze existencia výhody bola podmienená "výlucne" podmienkami, ktoré sú mimo osobitného rezimu zdanovania, ako to uznal Súd prvého stupna. 108. Francúzska vláda zdôraznuje, ze odchylný rezim zdanovania sám osebe nemôze predstavovat státnu pomoc. Taký rezim totiz nemusí nevyhnutne poskytovat selektívnu výhodu dotknutým podnikom. 109. Komisia tvrdí, ze prvý odvolací dôvod je neprípustný, pretoze nebol predlozený v prvostupnovom konaní. Dodáva, ze je nepochybné, ze skutocnosti kritizované spolocnostou France Télécom sa v spornom rozhodnutí nachádzajú. 110. Subsidiárne Komisia tvrdí, ze tento odvolací dôvod nie je dôvodný. Presná úroven zdanenia vyplývajúceho z predmetného odchylného rezimu sa totiz nedala urcit vopred na kazdý rok. Tento rezim vsak mohol viest k nizsiemu zdaneniu v porovnaní so zdanením vyplývajúcim z uplatnovania obvyklého rezimu zivnostenskej dane. 2. Posúdenie prípustnosti odvolacieho dôvodu 111. Pokial ide o námietku neprípustnosti vznesenú Komisiou a zalozenú na novom charaktere uvedeného dôvodu, treba konstatovat, ze z ustálenej judikatúry vyplýva, ze ak by sa povolilo úcastníkovi konania predlozit po prvýkrát v konaní pred Súdnym dvorom dôvod, ktorý nebol predlozený v konaní pred Súdom prvého stupna, znamenalo by to moznost predlozit Súdnemu dvoru, ktorý má v odvolacom konaní obmedzené právomoci, spor v sirsom rozsahu ako pred Súdom prvého stupna. V konaní o odvolaní je právomoc Súdneho dvora obmedzená na posúdenie zákonného rozhodovania o zalobných dôvodoch prejednávaných pred Súdom prvého stupna.([28]28) 112. V tejto súvislosti vsak treba konstatovat, ze zalobca, na rozdiel od tvrdení Komisie, nepredkladá Súdnemu dvoru nový odvolací dôvod, ale tvrdenie spadajúce pod zalobný dôvod zalozený na existencii státnej pomoci, ktorý uz bol preskúmaný na prvom stupni, konkrétne v rámci prvého a druhého zalobného dôvodu, ktoré boli predlozené Súdu prvého stupna. Námietku neprípustnosti teda nemozno prijat. 3. Vecné posúdenie 113. Týmto odvolacím dôvodom France Télécom napáda odôvodnenie Súdu prvého stupna uvedené konkrétne v bodoch 323 a 324 napadnutého rozsudku. Aby bolo mozné úplne zaujat postoj k tomuto odvolaciemu dôvodu, treba poukázat na odôvodnenie, ktoré na úvod rozvinul Súd prvého stupna v bodoch 199 az 241 napadnutého rozsudku, ktorým odpovedal na prvý a druhý zalobný dôvod predlozený v prvostupnovom konaní. 114. Predovsetkým konstatujem, ze citácia bodu 324 napadnutého rozsudku, ktorú France Télécom pouzíva na podporu svojho tvrdenia, podla ktorého Súd prvého stupna pripustil nemoznost definovat výhodu v den zavedenia odchylného rezimu, vychádza z nesprávneho výkladu napadnutého rozsudku. 115. V bode 324 uvedeného rozsudku sa totiz Súd prvého stupna v rámci svojej odpovede na tvrdenia zalobcu pred Súdom prvého stupna týkajúce sa premlcania obmedzil na odmietnutie v tejto súvislosti predlozeného právneho argumentu. Z casti odôvodnenia Súdu prvého stupna vynatej z kontextu teda nemozno vyvodzovat právne stanovisko, ktoré by mohlo byt predmetom preskúmania Súdnym dvorom v rámci odvolania a ktoré sa týka iného problému ako toho, ktorý bol predmetom odpovede Súdu prvého stupna. 116. V druhom rade, pokial ide o preskúmanie osobitosti rezimu uplatnitelného na France Télécom, vrátane rocnej splatnosti zivnostenskej dane, ako aj existencie výhody spojenej s okolnostami, ktoré existujú mimo osobitného rezimu zdanovania, je potrebné predovsetkým konstatovat, ze Súd prvého stupna, kedze sa vôbec nedopustil nesprávneho výkladu pojmu státna pomoc, správne uplatnil ustanovenia clánku 87 ES. Súd prvého stupna sa totiz správne usiloval vyvodit vsetky právne dôsledky z osobitného danového modelu uplatnitelného na France Télécom, vrátane výrocnej povahy konstatovanej výhody. 117. Súd prvého stupna po tom, co presne opísal relevantnú judikatúru týkajúcu sa posúdenia existencie státnej pomoci a najmä existencie výhody udelenej spolocnosti France Télécom, preskúmal po prvé, ci Komisia mohla analyzovat osobitný rezim zdanovania nezávisle od pausálneho odvodu, po druhé, ci Komisia dôvodne odmietla pristúpit ku kompenzácii, aby napokon analyzoval dôvodnost existencie danového rozdielu. 118. V bodoch 199 az 241 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna podrobne a vycerpávajúco odpovedal na výhrady vztahujúce sa na existenciu státnej pomoci v prejednávanom prípade. Casti uvedeného rozsudku napadnuté spolocnostou France Télécom v prvom odvolacom dôvode predstavujú len spochybnenie odôvodnenia predlozeného vo vyssie uvedenej casti napadnutého rozsudku. 119. V súvislosti s uvedeným odôvodnením z bodu 323 napadnutého rozsudku vyplýva, ze "z rocnej splatnosti zivnostenskej dane... vyplýva, ze existencia výhody v prospech France Télécom závisela kazdý rok od toho, ci mal osobitný danový rezim za následok, ze France Télécom bola ulozená nizsia platba zivnostenskej dane ako tá, ktorej by bola podliehala podla [vseobecného rezimu zdanovania]. Treba uviest, ze samotná táto otázka závisela od okolností existujúcich mimo osobitného danového rezimu, najmä od výsky sadzieb dane odhlasovaných kazdorocne územnými celkami, na území ktorých mala France Télécom prevádzkarne". 120. Kritika vyslovovaná spolocnostou France Télécom sa teda zakladá na nesprávnom výklade napadnutého rozsudku, pretoze na rozdiel od jej tvrdení Súd prvého stupna vôbec nepripustil, ze existencia výhody nezávisí od vlastností predmetnému rezimu. 121. Naopak, po analýze zlozitej povahy danového rezimu uplatnitelného na France Télécom Súd prvého stupna správne dospel k názoru, ze konstatovanie existencie pomoci v danom prípade spocívalo na "okolnost[iach] existujúcich mimo danového rezimu", ktoré Súd prvého stupna jasne definoval v bode 323 napadnutého rozsudku ako okolnosti, ktoré závisia od úrovne danových sadzieb kazdorocne odhlasovaných územnými celkami, na ktorých území mala France Télécom prevádzkarne. 122. V tejto súvislosti nemozno na základe ziadnej skutocnosti uvedenej v castiach napadnutého rozsudku, ktoré sú kritizované spolocnostou France Télécom, konstatovat, ze by Súd prvého stupna predpokladal existenciu selektívnej výhody pri spolocnosti France Télécom a tým sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia. 123. Napokon, pokial ide o moznost pripísat opatrenie clenskému státu, stací pripomenút, ze podla judikatúry na to, aby mohli byt výhody kvalifikované ako pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, musia byt jednak poskytnuté priamo alebo nepriamo prostredníctvom zdrojov státu a jednak musí byt mozné tieto opatrenia pripísat státu.([29]29) Okrem toho zásah státu alebo prostredníctvom zdrojov státu nemusí byt nevyhnutne opatrením prijatým státnym zákonodarcom dotknutého státu. Jeho pôvodcom môze byt aj orgán na miestnej úrovni.([30]30) Treba preto konstatovat, ze vzhladom na vyssie uvedené oznacenie "okolností existujúcich mimo danového rezimu", poskytnuté Súdom prvého stupna, táto skutocnost nijako nezbavuje danový rezim uplatnitelný na France Télécom jeho povahy rezimu zavedeného státom. 124. Kedze spolocnost France Télécom nepreukázala ziadne nesprávne právne posúdenie zo strany Súdu prvého stupna pri uplatnení pojmu státna pomoc, prvý odvolací dôvod treba zamietnut ako nedôvodný. VII - O zásade premlcania([31]31) A - Tvrdenia úcastníkov konania 125. Svojím stvrtým odvolacím dôvodom France Télécom pripomína, ze clánok 15 nariadenia c. 659/1999 stanovuje, ze právomoc Komisie v zálezitostiach vymáhania státnej pomoci podlieha desatrocnej premlcacej lehote. Uvádza, ze francúzske orgány v rámci správneho konania vysvetlili, ze prípadné nedostatocné zdanenie podniku pocas obdobia rokov 1994 - 2002 v kazdom prípade nemôze byt predmetom vymáhania, kedze rezim bol zavedený viac ako desat rokov predtým. France Télécom teda tvrdí, ze odôvodnenie Súdu prvého stupna v tejto zálezitosti nie je dostatocné, lebo v rozsudku nebolo spresnené, ktorým právne záväzným aktom zacalo plynút premlcanie. Podla France Télécom je vsak týmto aktom nevyhnutne zákon c. 90-568. 126. Komisia pripomína, ze pravidlá premlcania v zálezitosti státnej pomoci sa týkajú jej vymáhania. Pomoc vsak mozno vymáhat len vtedy, ked je jej suma urcitelná. Pokial ide o sporné danové rezimy, výhoda by mohla byt preukázaná výlucne na kazdorocnom základe. Premlcacia lehota práva nariadit vymáhanie pomoci teda nemôze zacat plynút predtým, ako môze byt toto vymáhanie nariadené. 127. Francúzska republika vo svojom vyjadrení uvádza, ze podporuje styri z piatich odvolacích dôvodov uvádzaných spolocnostou France Télécom v jej odvolaní. Pokial ide o premlcanie, francúzska vláda uvádza, ze napadnutý rozsudok je poznacený vnútornou rozpornostou odôvodnenia. Na jednej strane v bode 324 tohto rozsudku Súd prvého stupna totiz zastával názor, ze premlcacia lehota podla clánku 15 nariadenia c. 659/1999 zacala plynút v roku 1994. Na strane druhej v bode 276 uvedeného rozsudku Súd prvého stupna rozhodol, ze oznamovacia povinnost mala byt splnená k okamihu prijatia zákona c. 90-568. B - O premlcaní 128. Je potrebné pripomenút, ze podla clánku 15 nariadenia c. 659/1999 právomoc Komisie v zálezitostiach vymáhania pomoci podlieha desatrocnej premlcacej lehote. Z odseku 2 uvedeného clánku vyplýva, ze premlcacia lehota zacína plynút dnom, ked bola protiprávna pomoc poskytnutá príjemcovi. 129. Vopred zdôraznujem, ze predmet premlcania sa obmedzuje na protiprávnu pomoc, to znamená neoznámenú pomoc. Prostredníctvom premlcania sa teda protiprávna pomoc stáva existujúcou pomocou. 130. Rozhodujúci prvok na výklad premlcacej lehoty uvedený v clánku 15 nariadenia c. 659/1999 sa teda týka pojmu poskytnutia pomoci. 131. V tejto súvislosti je potrebné zdôraznit, ze urcenie momentu poskytnutia sa môze lísit v závislosti od povahy predmetnej pomoci. 132. V prípade rezimu pomoci, v ktorom poskytnutie pomoci závisí od prijatia právne záväzných aktov, sa treba totiz domnievat, ze pomoc je v zásade poskytnutá v den prijatia takého aktu. 133. Vzhladom na rozmanitost a zlozitost druhov opatrení, ktoré môzu predstavovat státnu pomoc najmä v oblasti priamych daní, vsak predoslé konstatovanie nevycerpáva celú skálu mozností, s ktorými sa môze Komisia stretnút pri preskúmavaní oznámených alebo neoznámených ustanovení. 134. Takto môze byt, za predpokladu viacrocného rezimu prejavujúceho sa v platbách alebo v pravidelných udelovaniach výhod, den prijatia právneho aktu, ktorý predstavuje základ poskytnutia pomoci, znacne vzdialený odo dna, v ktorý bude príjemcom skutocne poskytnutý prospech z výhody (konkrétne kedy pocítia jej dôsledky, ako v prípade oslobodenia od dane). 135. V takom prípade si myslím, ze danová pomoc musí byt povazovaná za poskytnutú príjemcovi az v okamihu, ked z nej bude mat príjemca z právneho hladiska v hmotnom zmysle konecný prospech. Iba konecný prospech z opatrenia zodpovedajúci vzniku výhody v doslovnom zmysle slova je totiz rozhodujúci na výpocet premlcacej lehoty. 136. V tejto súvislosti zastávam názor, ze premlcacia lehota vo vztahu k danovým výhodám zacína vzdy opät plynút v momente kazdého jednotlivého skutocného poskytnutia výhody, prípadne kazdorocne, pricom tento moment sa zhoduje s momentom ustálenia situácií, na základe ktorých je urcovaný rozsah danového bremena. Pokial ide o dan z príjmu, tento moment je na konci úctovného roka, v priebehu ktorého boli prijaté výnosy tvoriace súcast danového základu uvedenej dane.([32]32) 137. Okrem toho treba uviest, ze pocítanie premlcacej lehoty môze závisiet od spôsobu, akým je identifikovaná výhoda a v dôsledku toho samotná státna pomoc. Výpocet uvedenej lehoty bude teda odvodený od konstatovania výhody. 138. Zdá sa mi, ze tak je to aj v tomto prípade, kedze konstatovanie samotnej existencie pomoci musí prebiehat nielen na základe vnútrostátneho zákona, ale aj v závislosti od sadzieb uplatnitelných v kazdej obci, v ktorej sa nachádza majetok France Télécom. 139. Ako som uz uviedol, domnievam sa, ze Súd prvého stupna vykonal presnú analýzu rocnej splatnosti zivnostenskej dane a dôsledkov, ktoré z nej vyplývajú. 140. V dôsledku toho Súd prvého stupna v bode 324 napadnutého rozsudku správne rozhodol, ze z dôvodu rocnej splatnosti zivnostenskej dane nemozno predmetnú pomoc povazovat za "poskytnutú" pred rokom 1994, pretoze az vtedy boli prijaté právne záväzné akty umoznujúce po prvýkrát konstatovat existenciu danového rozdielu. 141. Pokial ide teda o výhradu zalozenú na nesprávnom identifikovaní predmetných aktov Súdom prvého stupna, môj názor je taký, ze ide o nesprávne predlozený právny problém. Z analýzy odchylného rezimu v jeho celosti totiz vyplýva, ze zavádza zivnostenskú dan na celostátnej úrovni, ktorej suma je urcovaná prostredníctvom vázenej priemernej národnej sadzby vyplývajúcej zo sadzieb odhlasovaných predchádzajúci rok vsetkými územnými celkami. 142. Ako vyplýva z bodu 24 napadnutého rozsudku, sadzby uplatnované na zdanitelné základy sú kazdý rok odhlasované zhromazdeniami územných celkov, ktoré sú príjemcami dane. Aby bolo mozné vypocítat splatnú zivnostenskú dan pre France Télécom, treba stanovit individuálnu sadzbu na celostátnej úrovni. Preto rozhodnutia dotknutých územných celkov urcujúce individuálnu sadzbu musia byt povazované za prvky, ktoré treba brat do úvahy na úcely urcenia "právnych skutocností" uvádzaných v zákone c. 90-568, ktoré predstavujú nevyhnutné právne skutocnosti na posúdenie efektívneho danového zatazenia France Télécom, ako aj danového zatazenia vyplývajúceho z rezimu podla vseobecného rezimu zdanovania, a v dôsledku toho na úcely konkretizácie existencie výhody. 143. Okrem toho poznamenávam, ze kritizovanú pasáz napadnutého rozsudku treba chápat vo väzbe na bod 323 napadnutého rozsudku, kde Súd prvého stupna dvakrát odkázal na bod 202 a potom na bod 17 napadnutého rozsudku, ktorý vysvetluje relevantné ustanovenia vseobecného danového zákonníka. Je totiz potrebné brat do úvahy koncepcný rozdiel medzi právnou normou, konkrétne zákonom c. 90-568, a právnou skutocnostou, konkrétne vázenou priemernou národnou sadzbou vyplývajúcou zo sadzieb odhlasovaných predchádzajúci rok vsetkými územnými celkami. Tieto rozhodnutia sa netýkajú spôsobu stanovenia zivnostenskej dane, ktorej danovníkom je France Télécom, ale prispievajú k urceniu celostátneho priemeru tým, ze urcujú individuálne sadzby, z ktorých bude uvedený priemer vypocítaný. 144. Okrem toho prístup zastávaný Súdom prvého stupna je potvrdený znením clánku 15 nariadenia c. 659/1999, z ktorého vyplýva, ze právomoci Komisie v zálezitosti vymáhania pomoci podliehajú premlcacej lehote. Ak teda nebola pomoc naozaj poskytnutá v zmysle skutocného a efektívneho poskytnutia, Komisia nebude môct pozadovat nijaké vymáhanie. Navyse nemôze pozadovat ziadne vymáhanie, kedze dokonca ani nie je isté, ze predmetné opatrenie predstavuje státnu pomoc. 145. Napokon, pokial ide o tvrdenie francúzskej vlády zalozené na vnútornej rozpornosti odôvodnenia, ktorá sa údajne týka tak bodu 276, ako aj bodov 323 a 324 napadnutého rozsudku, stací uviest, ze Súd prvého stupna analyzoval odchylný rezim jednak z hladiska oznamovacej povinnosti a jednak z hladiska úcinkov základnej normy na konstatovanie výhody u príjemcov predmetného opatrenia. 146. Odôvodnenie Súdu prvého stupna uvedené v bode 276 totiz tvorí súcast odpovede na tvrdenia vztahujúce sa na zásadu legitímnej dôvery analyzovanú v rámci tretieho zalobného dôvodu predlozeného v prvostupnovom konaní. Súd prvého stupna správne pripomenul oznamovaciu povinnost, ktorá v súlade s clánkom 87 ES zatazuje clenský stát zelajúci si ustanovit odchylný danový rezim, ako je napríklad ten, o ktorý ide v tejto veci. Naopak, v bodoch 323 a 324 napadnutého rozsudku týkajúcich sa rocnej splatnosti zivnostenskej dane sa Súd prvého stupna zasa vyjadruje k úcinkom uvedenej normy. Kedze tieto dva aspekty predstavujú dve zlozky nevyhnutnej analýzy pojmu státna pomoc, nemozno konstatovat nijaký vnútorný rozpor v odôvodnení. 147. Vzhladom na vyssie uvedené treba stvrtý odvolací dôvod zamietnut. VIII - O porusení vseobecných právnych zásad([33]33) A - O tretom odvolacom dôvode vztahujúcom sa na porusenie zásady legitímnej dôvery 1. Tvrdenia úcastníkov konania 148. Hoci France Télécom rozdeluje svoj tretí odvolací dôvod týkajúci sa porusenia zásady legitímnej dôvery na tri casti, navrhujem ich vzhladom na ich spolocný ciel skúmat spolocne. 149. Prvá cast tretieho odvolacieho dôvodu je zalozená na nesprávnom právnom posúdení, ktorého sa mal Súd prvého stupna dopustit, pokial ide o okolnosti umoznujúce dovolávat sa zásady legitímnej dôvery. 150. Po prvé, France Télécom tvrdí, ze Súd prvého stupna obmedzil moznost dovolávat sa zásady legitímnej dôvery iba na prípad, ked bola pomoc oznámená. Dal vsak najavo, ze by to mohlo byt inak, ak by to odôvodnovali výnimocné okolnosti. Také okolnosti sa totiz v danom prípade vyskytli. 151. Po druhé, France Télécom tvrdí, ze napadnutý rozsudok je postihnutý vnútornou rozpornostou odôvodnenia a je zalozený na mylnom predpoklade, podla ktorého kazdá odchylná danová úprava predstavuje výhodu. V danom prípade sa mimoriadne okolnosti uvádzané podnikom na uplatnenie zásady legitímnej dôvery týkali skutocnosti, ze existencia výhody nemohla byt vopred identifikovaná, ale mohla byt identifikovaná az následne, v závislosti od vývoja okolností nachádzajúcich sa mimo osobitného rezimu zdanovania. 152. Po tretie, France Télécom uvádza, ze Súd prvého stupna neurcil právny akt, ktorý mal byt predmetom oznámenia, ani okamih, ked malo dôjst k oznámeniu. Ak totiz výhoda zodpovedá danovému rozdielu konstatovanému kazdý rok na konci zdanovacieho obdobia, nedá sa identifikovat povinnost vopred oznámit sporný rezim. 153. V rámci druhej casti tretieho odvolacieho dôvodu France Télécom vytýka Súdu prvého stupna, ze nesprávne vylozil právne následky vyplývajúce z rozhodnutia vztahujúceho sa na La Poste([34]34). Súd prvého stupna vylúcil uplatnenie zásady legitímnej dôvery, ked dospel k záveru, ze Komisia nezaujala stanovisko k odchylnému rezimu uplatnitelnému od roku 1994. Podla France Télécom vsak rozhodnutie Komisie týkajúce sa La Poste predstavovalo pozitívne konanie, ktoré môze vyvolat právne úcinky a vytvorit legitímnu dôveru, pokial ide o súlad sporného rezimu s pravidlami v oblasti státnej pomoci. 2. Posúdenie a) Vseobecné pripomienky 154. Je potrebné pripomenút, ze skúmanie predmetného rezimu Komisiou sa zacalo na základe staznosti tretej osoby, konkrétne Asociácie územných celkov pre opätovné zaradenie zivnostenskej dane France Télécom a La Poste do vseobecného rezimu zdanovania (Association des collectivités territoriales pour le retour de la taxe professionnelle de France Télécom et de La Poste dans le droit commun). 155. Oznamovacia povinnost vsak predstavuje absolútny základ kontroly ex ante státnej pomoci zavedenej v Zmluve. V rámci tohto systému sa clenským státom ukladá jednak povinnost oznámenia kazdého opatrenia, ktoré môze patrit do pôsobnosti clánku 87 ES vtedy, ked môze predstavovat novú pomoc, a jednak povinnost nazývaná "standstill", uvedená v clánku 88 ods. 3 ES. Daný systém poskytuje procesné a hmotnoprávne záruky tak clenským státom, ako aj mozným príjemcom.([35]35) 156. V prípade porusenia pravidla o predchádzajúcom oznámení sú clenské státy povinné znásat jeho následky, tak pokial ide o kvalifikáciu predmetného opatrenia ako protiprávnej pomoci, ako aj pokial ide o moznost uplatnenia vseobecných právnych zásad. 157. Okrem toho, kedze France Télécom tvrdí, ze v den nadobudnutia úcinnosti odchylného rezimu nebolo mozné urcit, ci tento rezim poskytne výhodu, ktorá môze predstavovat státnu pomoc, treba zdôraznit, ze ani osobitná zlozitost predmetného rezimu, ani periodická povaha opatrenia, ktoré môze predstavovat státnu pomoc, nemôzu clenský stát zbavit jeho oznamovacej povinnosti. Naopak, práve v rámci setrenia zacatého Komisiou môze úsilie podniknuté v duchu lojálnej spolupráce clenského státu s Komisiou vyústit do riesení prispôsobených východiskovým osobitostiam predmetného prípadu. 158. Clenský stát, ktorý ziada o moznost udelit pomoc odchylujúcu sa od pravidiel Zmluvy, je totiz viazaný vo vztahu ku Komisii povinnostou spolupráce. To platí o to viac pre clenský stát, ktorý v rozpore s clánkom 88 ods. 3 ES neoznámil rezim pomoci Komisii.([36]36) 159. Okrem toho treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry patrí zásada ochrany legitímnej dôvery medzi základné zásady Únie.([37]37) 160. Z judikatúry tiez vyplýva, ze právo dovolávat sa legitímnej dôvery predpokladá, ze administratíva Únie poskytne presné záruky, ktoré môzu vzbudit legitímnu dôveru u toho, komu sú urcené, a ze tieto záruky sú v súlade s uplatnitelnými normami.([38]38) 161. Clenský stát, ktorého orgány udelili pomoc v rozpore s procesnými pravidlami upravenými v clánku 88 ES, sa nemôze dovolávat legitímnej dôvery príjemcov na to, aby sa zbavil povinnosti prijat nevyhnutné opatrenia s cielom výkonu rozhodnutia Komisie, ktorým mu Komisia prikazuje vymáhat pomoc.([39]39) 162. Súdny dvor rozhodol, ze to isté, ba dokonca tým skôr, platí pre clenský stát, ktorý by sa chcel dovolávat legitímnej dôvery vo svoj vlastný prospech, zatial co porusil oznamovaciu povinnost.([40]40) 163. Okrem toho platí ustálená judikatúra, podla ktorej nemozno vylúcit moznost príjemcu protiprávnej pomoci dovolávat sa výnimocných okolností, ktoré by mohli legitímne odôvodnit jeho dôveru v zákonnú povahu tejto pomoci a v dôsledku toho odmietnut jej vrátenie. V takom prípade je úlohou vnútrostátneho súdu, ktorému prípadne bude spor predlozený, aby posúdil skutkové okolnosti daného prípadu.([41]41) 164. Napokon poznamenávam, ze vymáhanie státnej pomoci danovej povahy môze mat u jednotlivca za následok, ze státu budú zaplatené sumy zodpovedajúcich dani, ktorej nebol danovníkom. Ide teda o vrátenie, ktoré spochybnuje základné právo uznané v clánku 17 Charty základných práv Európskej únie (dalej len "Charta základných práv")([42]42) týkajúce sa vlastníckeho práva, ako aj v clánku 1 prvého Dodatkového protokolu k Európskemu dohovoru o ochrane ludských práv a základných slobôd([43]43) vztahujúceho sa na právo pokojne uzívat majetok. b) O napadnutom rozsudku 165. Súd prvého stupna v bodoch 259 a 262 napadnutého rozsudku po tom, co správne pripomenul pravidlá upravujúce moznost dovolávat sa zásady ochrany legitímnej dôvery,([44]44) rozhodol, ze na základe clánku 14 nariadenia c. 659/1999 sa mozno odvolávat na ochranu legitímnej dôvery príjemcu pomoci([45]45) za podmienky, ze tento príjemca disponuje dostatocne presnými uisteniami vyplývajúcimi z pozitívneho konania Komisie, ktoré mu umoznujú domnievat sa, ze opatrenie nepredstavuje státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. 166. Súd prvého stupna správne rozhodol, ze pri neexistencii výslovného stanoviska Komisie k opatreniu, ktoré jej bolo oznámené, nemôze mlcanie institúcie bránit tomu, aby zásada ochrany legitímnej dôvery podniku, ktorý je príjemcom státnej pomoci, bránila jej vymáhaniu.([46]46) Správne vsak pripustil moznost zohladnit výnimocné okolnosti. 167. V tejto súvislosti stací konstatovat, ze Súdu prvého stupna nemozno vytýkat ziaden omyl, pokial ide o uvedené okolnosti, kedze uvedený súd v bodoch 263 az 268 napadnutého rozsudku vycerpávajúcim spôsobom preskúmal vsetky jemu predlozené tvrdenia, ktoré môzu predstavovat také okolnosti. 168. Medzi mnozstvom uvádzaných mimoriadnych okolností sa objavilo preskúmanie clánku 21 zákona c. 90-568 Komisiou, v ktorého závere Komisia v rozhodnutí týkajúcom sa La Poste dospela k záveru, ze znízenie danových základov uplatnitelných na La Poste nepredstavovalo státnu pomoc. 169. Pokial ide o mlcanie Komisie v rozhodnutí vztahujúcom sa na La Poste a o právne následky, ktoré z neho vyplývajú na preskúmanie rezimu uplatnitelného na France Télécom, stací pripomenút, ze zo systému preventívnej kontroly v zálezitosti státnej pomoci vykonávanej Komisiou a najmä zo zákazu zavedenia novej pomoci pred prijatím konecného rozhodnutia vyplýva, ze nesmú byt ziadne pochybnosti o existencii rozhodnutia Komisie vyjadrujúceho sa k zlucitelnosti takej pomoci. Toto platí este viac vtedy, ked tak ako v tomto prípade nebola pomoc na základe clánku 88 ods. 3 ES oznámená Komisii, lebo to ohrozuje právnu istotu, ktorú má toto ustanovenie zarucovat. 170. Preto Súd prvého stupna správne uviedol, ze zo ziadneho tvrdenia uvádzaného France Télécom nemozno vyvodit, ze by odkazovalo na prejav rozhodnutia Komisie. Zo samotného mlcania Komisie nemozno a fortiori vyvodzovat povolenie predmetného danového rezimu. 171. Pokial ide o tvrdenie rozvinuté France Télécom v bode 99 odvolania, podla ktorého Súd prvého stupna rozhodol, ze v den zavedenia predmetného rezimu nebolo mozné urcit, ci tento rezim bude predstavovat státnu pomoc, stací poznamenat, ze toto tvrdenie bolo uz analyzované v rámci výkladu vztahujúceho sa na prvý odvolací dôvod tohto odvolania. 172. Vzhladom na vyssie uvedené úvahy treba tretí odvolací dôvod zamietnut ako nedôvodný. B - O piatom odvolacom dôvode vztahujúcom sa na porusenie zásady právnej istoty 1. Tvrdenia úcastníkov konania 173. Prvá cast piateho odvolacieho dôvodu je zalozená na neexistencii odôvodnenia napadnutého rozsudku a na nesprávnom právnom posúdení z dôvodu nemoznosti urcit sumu, ktorú treba vymáhat. 174. France Télécom tvrdí, ze Súd prvého stupna nereagoval na tvrdenie, podla ktorého vzhladom na okolnosti tohto prípadu porusila povinnost vymáhat zásadu právnej istoty. 175. Druhá cast je zalozená na údajnom nesprávnom právnom posúdení, pokial ide o posúdenie metód odhadu sumy pomoci. France Télécom totiz tvrdí, ze Súd prvého stupna sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked rozhodol, ze Komisia správne urcila rozpätie na základe priblizných odhadov poskytnutých francúzskymi orgánmi v rámci konania vo veci formálneho zistovania, a ze teda porusenie zásady právnej istoty sa nepreukázalo. Podla France Télécom nebol v tejto súvislosti napadnutý rozsudok odôvodnený. 176. France Télécom tvrdí, ze predmetné odhady neboli poskytnuté francúzskymi orgánmi s cielom urcit skutocný rozsah danového rozdielu v období od roku 1994 do roku 2002. Tieto odhady boli predlozené na úcely preukázania toho, ze prípadné nedostatocné zdanenie podniku bolo z velkej casti kompenzované nadmerným zdanením pocas prvých rokov odchylného danového rezimu stanoveného zákonom c. 90-568. Za týchto podmienok zastáva France Télécom názor, ze z uvedených priblizných odhadov nemohla vyplývat úroven zdanenia podniku v prípade, ak by bol podrobený vseobecnému rezimu zdanovania, a ze na základe toho mala Komisia upustit od nariadenia vymáhania pomoci. 177. V dôsledku toho podla France Télécom Súd prvého stupna nesprávne a bez odôvodnenia v tejto súvislosti napadnutého rozsudku pripustil, ze Komisia mohla vychádzat z neurcitých a hypotetických odhadov na úcely vycíslenia výhody, z ktorej mohol podnik tazit. 2. Posúdenie 178. Z ustálenej judikatúry vyplýva, ze povinnost odôvodnenia vyzadovaná clánkom 253 ES musí byt prispôsobená povahe dotknutého aktu a z odôvodnenia musia jasne a jednoznacne vyplývat úvahy institúcie, ktorá akt prijala, umoznujúce dotknutým osobám pochopit dôvody prijatia opatrenia a príslusnému súdu preskúmat ho. Nie je nevyhnutné, aby odôvodnenie obsahovalo vsetky príslusné skutkové a právne okolnosti, pretoze otázka, ci odôvodnenie aktu splna poziadavky clánku 253 ES, musí byt posúdená s ohladom nielen na jeho znenie, ale aj na jeho kontext a vsetky pravidlá upravujúce predmetnú zálezitost.([47]47) 179. V tejto súvislosti stací konstatovat, ze v bodoch 296 az 300 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna po tom, ako správne citoval judikatúru uplatnitelnú v oblasti vymáhania státnej pomoci, sa v bodoch 301 az 305 uvedeného rozsudku usiloval uplatnit uvedenú judikatúru v danom prípade bez toho, aby porusil povinnost odôvodnit svoje rozhodnutie. 180. Navyse je potrebné zdôraznit, ze situácia France Télécom uz viedla k vyhláseniu rozsudku Súdneho dvora,([48]48) ktorý odsúdil Francúzsku republiku nielen za to, ze nevymáhala pomoc povazovanú za protiprávnu, ale aj za to, ze si nesplnila svoju povinnost lojálnej spolupráce na základe clánku 10 ES. 181. V tomto rozsudku Súdny dvor rozhodol, ze ziadne ustanovenie práva Spolocenstva nevyzaduje, aby Komisia v rozhodnutí nariadujúcom vrátenie pomoci, ktorá bola oznacená za nezlucitelnú so spolocným trhom, stanovila presnú výsku pomoci, ktorá má byt vrátená. Stací totiz, ak rozhodnutie Komisie obsahuje údaje, ktoré umoznia jeho adresátovi urcit túto výsku bez neprimeraných tazkostí.([49]49) 182. Preto Súd prvého stupna správne potvrdil zákonnost sporného rozhodnutia v tom, ze sa obmedzuje na oznacenie rozpätia týkajúceho sa sumy pomoci, ktorú treba vymáhat, pri respektovaní zásady právnej istoty. 183. Piaty odvolací dôvod preto treba zamietnut ako nedôvodný. IX - Doplnujúce pripomienky o postavení príjemcov v kontexte vymáhania protiprávnej pomoci v práve Únie 184. Pred záverom by som rád zdôraznil, ze nasledujúci výklad nespochybnuje správnost analýzy napadnutého rozsudku, co sa týka môjho návrhu na potvrdenie zákonnosti výkladu pouzitého Súdom prvého stupna. 185. Z ustálenej judikatúry vyplýva, ze zrusenie protiprávnej pomoci prostredníctvom jej vymáhania predstavuje logický dôsledok konstatovania jej protiprávnosti.([50]50) Clenský stát, ktorému je urcené rozhodnutie, ktoré ho zaväzuje vymáhat protiprávnu pomoc, je preto povinný v zmysle clánku 249 ES prijat vsetky vhodné opatrenia na zabezpecenie vykonania uvedeného rozhodnutia.([51]51) Navyse z ustálenej judikatúry vyplýva, ze povinnost clenského státu zrusit pomoc, ktorú Komisia povazuje za nezlucitelnú so spolocným trhom, má obnovit predtým existujúcu situáciu na trhu Únie.([52]52) 186. Kedze v tomto prípade je rozhodnutie Komisie konstatujúce nezákonnú státnu pomoc a nariadujúce jej vymáhanie potvrdené rozsudkom Súdneho dvora, treba si polozit otázku, aké moznosti môzu mat v tejto fáze k dispozícii prípadní príjemcovia predmetnej pomoci. 187. Zdá sa mi, ze vo vztahu k spolocnosti France Télécom spocíva hlavný problém v jej povinnosti vrátit pomoc, ktorá je potenciálnej povahy, kedze sporné rozhodnutie je zalozené na dost premenlivých odhadoch, a nie na simulovanom zdanení zalozenom na spätnom uplatnení zivnostenskej dane na základe danových základov skutocne uplatnitelných na France Télécom.([53]53) 188. Clenský stát, ktorý je povinný zabezpecit vymáhanie protiprávne poskytnutej státnej pomoci, má totiz slobodu vo volbe prostriedkov, ktorými túto povinnost splní, pokial zvolené opatrenia nebudú narusovat pôsobnost a úcinnost práva Únie.([54]54) 189. Je nesporné, ze pojem právo Únie zahrna základné práva priznávané jednotlivcom Chartou základných práv. Z toho vyplýva, ze existencia absolútnej povinnosti vymáhat pomoc nemôze ohrozit základné práva osôb, ktoré mohli mat prospech z opatrení priznaných vnútrostátnymi orgánmi v rozpore so Zmluvou. 190. V tejto súvislosti poznamenávam, ze vymáhanie státnej pomoci vyzaduje, aby príjemca vrátil výhodu, z ktorej mal prospech vdaka poskytnutej pomoci. Ide teda o prevod majetku od príjemcu na clenský stát.([55]55) Taký akt, ak ho príjemca neakceptuje dobrovolne, môze viest len k sporu pred súdom, ktorý po spravodlivom procese rozhodne v neprospech dotknutého príjemcu. 191. Kedze sa to týka aj práv zarucených Chartou základných práv, ako je napríklad ochrana vlastníckeho práva,([56]56) bezpodmienecná povinnost vymáhat pomoc, zatazujúca clenský stát, by preto nemala automaticky spôsobit zodpovedajúcu povinnost jednotlivcov pomoc vrátit pomoc. 192. Naopak, zdá sa mi nesporné, ze príjemca musí mat moznost bránit sa pred povinnostou vrátit pomoc v rámci spravodlivého procesu a musí mat moznost vyuzit vsetky procesnoprávne a hmotnoprávne záruky vyplývajúce z Charty základných práv a z ESLP.([57]57) 193. Isteze, príjemca uz nemôze namietat proti samotnej existencii státnej pomoci alebo proti jej protiprávnosti. Predsa vsak, hoci platnost sporného rozhodnutia bola potvrdená aj rozsudkom Súdu prvého stupna, príjemca podla môjho názoru môze namietat proti povinnosti vrátit pomoc, ako aj proti rozsahu uvedenej povinnosti.([58]58) 194. Tieto úvahy treba odlisovat od judikatúry, ktorá poskytla príjemcom moznost dovolávat sa pred vnútrostátnym súdom mimoriadnej okolnosti takej povahy, ktorá zakladá legitímnu dôveru v zákonnost poskytnutej pomoci, pricom daná dôvera bráni na základe clánku 14 ods. 1 nariadenia c. 659/1999 tomu, aby Komisia nariadila vymáhanie dotknutej pomoci.([59]59) 195. Správne konanie upravené v clánku 88 ES totiz vedie k prijatiu rozhodnutia Komisie adresovaného dotknutému clenskému státu. Podnik, ktorý bol príjemcom, nie je ani úcastníkom tohto konania, ani adresátom rozhodnutia Komisie, hoci môze podat zalobu o neplatnost tohto rozhodnutia.([60]60) Súdny dvor tiez potvrdil, ze dotknuté osoby([61]61), s výnimkou clenského státu zodpovedného za poskytnutie pomoci, nemajú v rámci konania o preskúmaní státnej pomoci právo nahliadat do dokumentov zalozených v administratívnom spise Komisie.([62]62) 196. V dôsledku toho napadnutý rozsudok príjemcovi nebráni, aby pred vnútrostátnym súdom namietal proti sumám, ktoré má vrátit, alebo dokonca proti existencii svojej povinnosti vrátit pomoc. V takom prípade je úlohou vnútrostátneho súdu, ktorému môze byt spor predlozený, aby predmetné okolnosti posúdil, a to prípadne aj po polození prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru. X - Návrh 197. Preto Súdnemu dvoru navrhujem, aby: - odvolanie France Télécom SA zamietol, - zaviazal France Télécom SA na náhradu trov konania a - ulozil Francúzskej republike povinnost znásat svoje vlastné trovy konania. __________________________________________________________________ [63]1 - Jazyk prednesu: francúzstina. __________________________________________________________________ [64]2 - Kedze napadnutý rozsudok bol vydaný 30. novembra 2009, odkazy na ustanovenia Zmluvy sledujú císlovanie uplatnitelné pred nadobudnutím úcinnosti Zmluvy o fungovaní Európskej únie. __________________________________________________________________ [65]3 - Ú. v. EÚ L 269, s. 30. __________________________________________________________________ [66]4 - JORF z 8. júla 1990, s. 8069. __________________________________________________________________ [67]5 - JORF z 27. júla 1996, s. 11398. __________________________________________________________________ [68]6 - Nariadenie Rady (ES) c. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku 93 Zmluvy o ES (Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339). __________________________________________________________________ [69]7 - Zivnostenská dan bola zavedená zákonom c. 75-678 z 29. júla 1975, zrusujúcim dan zo zivnosti a zavádzajúcim zivnostenskú dan (JORF z 31. júla 1975, s. 7763). __________________________________________________________________ [70]8 - Pozri clánok 29 zákona c. 2002-1575 z 30. decembra 2002 o státnom rozpocte na rok 2003 (JORF z 31. decembra 2002). __________________________________________________________________ [71]9 - Ú. v. EÚ C 57, s. 5. __________________________________________________________________ [72]10 - C-441/06, Zb. s. I-8887. __________________________________________________________________ [73]11 - Zaloba pred Súdom prvého stupna bola podaná Francúzskou republikou a spolocnostou France Télécom. Francúzska republika sa dovolávala styroch dôvodov na podporu svojich návrhov, ktoré boli zamietnuté Súdom prvého stupna ako nedôvodné. Styri zalobné dôvody boli zalozené na zjavne nesprávnom posúdení a na nesprávnom právnom posúdení, ktorého sa mala Komisia dopustit, ked konstatovala, ze odchylný rezim úcinný od roku 1994 do roku 2002 poskytol výhodu (pozri analýzu Súdu prvého stupna v bodoch 191 az 241 napadnutého rozsudku), porusenia práva na obhajobu (pozri analýzu Súdu prvého stupna v bodoch 136 az 142 napadnutého rozsudku), porusenia clánku 15 nariadenia c. 659/1999 týkajúceho sa premlcacej lehoty (pozri analýzu Súdu prvého stupna v bodoch 318 az 327 napadnutého rozsudku) a napokon porusenia zásady ochrany legitímnej dôvery (pozri analýzu Súdu prvého stupna v bodoch 259 az 279 napadnutého rozsudku). France Télécom sa pred Súdom prvého stupna dovolávala piatich zalobných dôvodov, ktoré boli rovnako zamietnuté, zalozených na porusení práva na obhajobu (pozri analýzu Súdu prvého stupna v bodoch 146 az 153 napadnutého rozsudku), na troch prípadoch zjavného nesprávneho posúdenia a nesprávneho právneho posúdenia, ked Komisia zastávala názor, ze France Télécom pozívala výhodu (pozri analýzu Súdu prvého stupna v bodoch 191 az 241 napadnutého rozsudku), na porusení clánku 15 nariadenia c. 659/1999 týkajúceho sa premlcacej lehoty (pozri analýzu Súdu prvého stupna v bodoch 318 az 327 napadnutého rozsudku), na porusení legitímnej dôvery a právnej istoty (pozri analýzu Súdu prvého stupna v bodoch 259 az 305 napadnutého rozsudku) a napokon na porusení pravidiel vztahujúcich sa na prijímanie rozhodnutí Komisie (pozri analýzu Súdu prvého stupna v bodoch 114 az 130 napadnutého rozsudku). __________________________________________________________________ [74]12 - Prvý a druhý odvolací dôvod France Télécom. __________________________________________________________________ [75]13 - Pozri najmä rozsudky z 23. marca 2006, Enirisorse, C-237/04, Zb. s. I-2843, body 38 a 39, ako aj citovanú judikatúru, a zo 17. novembra 2009, Presidente del Consiglio dei Ministri, C-169/08, Zb. s. I-10821, bod 52. __________________________________________________________________ [76]14 - Pozri najmä rozsudky z 8. novembra 2001, Adria-Wien Pipeline a Wietersdorfer & Peggauer Zementwerke, C-143/99, Zb. s. I-8365, bod 38; z 15. júla 2004, Spanielsko/Komisia, C-501/00, Zb. s. I-6717, bod 90, ako aj z 15. júna 2006, Air Liquide Industries Belgium, C-393/04 a C-41/05, Zb. s. I-5293, bod 29. __________________________________________________________________ [77]15 - Pozri rozsudok z 15. marca 1994, Banco Exterior de Espańa, C-387/92, Zb. s. I-877, bod 14. __________________________________________________________________ [78]16 - K dopadu konstatovania existencie výhody na preskúmavanie selektívnosti pozri rozsudky Adria-Wien Pipeline a Wietersdorfer & Peggauer Zementwerke, uz citovaný, bod 41; z 13. februára 2003, Spanielsko/Komisia, C-409/00, Zb. s. I-1487, bod 47; z 11. septembra 2008, UGT-Rioja a i., C-428/06 az C-434/06, Zb. s. I-6747, bod 46, ako aj z 22. decembra 2008, British Aggregates/Komisia, C-487/06 P, Zb. s. I-10515, bod 82. __________________________________________________________________ [79]17 - Bod 160 a nasl. návrhov. __________________________________________________________________ [80]18 - V takom prípade nemozno vylúcit, ze zákonodarca by nepovazoval znízenie správnych nákladov za dôvodné, a to pri neexistencii akéhokolvek administratívneho zjednodusenia na úrovni výberu zivnostenskej dane vo vztahu k vseobecnému rezimu zdanovania. __________________________________________________________________ [81]19 - C-66/02, Zb. s. I-10901. __________________________________________________________________ [82]20 - Rozsudok z 25. júna 1970, Francúzsko/Komisia, 47/69, Zb. s. 487, bod 7. __________________________________________________________________ [83]21 - Rozsudok z 2. júla 1974, 173/73, Zb. s. 709. __________________________________________________________________ [84]22 - Uz citovaný, bod 43, a bod 32 návrhov, ktoré predniesol generálny advokát Poiares Maduro v tej istej veci. __________________________________________________________________ [85]23 - Pozri celý záznam z rokovania Národného zhromazdenia, 3. zasadnutie z 11. mája 1990, dostupné na stránke: http://archives.assemblee-nationale.fr/9/cri/1989-1990-ordinaire2/042.p df. __________________________________________________________________ [86]24 - Pozri v tejto súvislosti rozsudky z 2. februára 1988, Kwekerij van der Kooy a i./Komisia, 67/85, 68/85 a 70/85, Zb. s. 219, bod 30, ako aj Enirisorse, uz citovaný, bod 32. __________________________________________________________________ [87]25 - Pozri záznamy z rokovania 7. júna 1990 v Senáte (JORF z 8. júna 1990, s. 1361) a z rokovania 19. júna 1990 v Národnom zhromazdení (JORF z 20. júna 1990, s. 2604). __________________________________________________________________ [88]26 - Pozri body 25 az 31 sporného rozhodnutia. __________________________________________________________________ [89]27 - Rozsudok zo 16. mája 2002, C-482/99, Zb. s. I-4397, body 71, 77 a 81. __________________________________________________________________ [90]28 - Pozri najmä rozsudky z 11. novembra 2004, Ramondín a i./Komisia, C-186/02 P a C-188/02 P, Zb. s. I-10653, bod 60, ako aj z 26. októbra 2006, Koninklijke Coöperatie Cosun/Komisia, C-68/05 P, Zb. s. I-10367, bod 96. __________________________________________________________________ [91]29 - Pozri rozsudok z 15. júla 2004, Pearle a i., C-345/02, Zb. s. I-7139, bod 35 a citovanú judikatúru. __________________________________________________________________ [92]30 - Pozri, okrem iných, rozsudky zo 14. októbra 1987, Nemecko/Komisia, 248/84, Zb. s. 4013, bod 17 a zo 6. septembra 2006, Portugalsko/Komisia, C-88/03, Zb. s. I-7115, bod 55. __________________________________________________________________ [93]31 - Stvrtý odvolací dôvod France Télécom. __________________________________________________________________ [94]32 - Je samozrejmé, ze podmienky konstatovania konecnej povahy výhody vyplývajúcej zo státnej danovej pomoci sa môzu lísit v závislosti od riesení prijatých v rôznych právnych poriadkoch. Zdá sa mi, ze také technické podrobnosti danovej povahy nemôzu mat dopad na plynutie premlcacej lehoty. __________________________________________________________________ [95]33 - Tretí a piaty odvolací dôvod France Télécom. __________________________________________________________________ [96]34 - Rozhodnutie z 8. februára 1995 (Ú. v. ES C 262, s. 11). __________________________________________________________________ [97]35 - Pozri v tejto súvislosti rozsudok z 9. júna 2011, Diputación Foral de Vizcaya a i./Komisia, C-465/09 P az C-470/09 P, bod 93 a citovanú judikatúru. __________________________________________________________________ [98]36 - Rozsudok Diputación Foral de Vizcaya a i./Komisia, uz citovaný, bod 152. __________________________________________________________________ [99]37 - Pozri najmä rozsudok z 5. mája 1981, Dürbeck, 112/80, Zb. s. 1095, bod 48. __________________________________________________________________ [100]38 - Rozsudky z 25. marca 2010, Sviluppo Italia Basilicata/Komisia, C-414/08 P, bod 107, ako aj z 24. marca 2011, ISD Polska a i./Komisia, C-369/09 P, Zb. s. I-2011, bod 123 a citovaná judikatúra. __________________________________________________________________ [101]39 - Rozsudok Diputación Foral de Vizcaya a i./Komisia, uz citovaný, bod 150. __________________________________________________________________ [102]40 - Tamze, bod 151. __________________________________________________________________ [103]41 - Rozsudok z 29. apríla 2004, Taliansko/Komisia, C-372/97, Zb. s. I-3679, bod 111 a citovaná judikatúra. __________________________________________________________________ [104]42 - Ú. v. EÚ C 83, 2010, s. 389. __________________________________________________________________ [105]43 - Podpísaný v Ríme 4. novembra 1950 (dalej len "EDLP"). __________________________________________________________________ [106]44 - Pozri rozsudok Súdneho dvora z 11. marca 1987, Van den Bergh en Jurgens a Van Dijk Food Products (Lopik)/CEE, 265/85, Zb. s. 1155, bod 44, ako aj rozsudok Súdu prvého stupna z 21. júla 1998, Mellett/Súdny dvor, T-66/96 a T-221/97, Zb. s. I-A-449, II-1305, bod 104 a citovanú judikatúru. __________________________________________________________________ [107]45 - Rozsudok z 20. septembra 1990, Komisia/Nemecko, C-5/89, Zb. s. I-3437, bod 16. __________________________________________________________________ [108]46 - Pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 11. novembra 2004, Demesa a Territorio Histórico de Álava/Komisia, C-183/02 P a C-187/02 P, Zb. s. I-10609, bod 44. __________________________________________________________________ [109]47 - Pozri najmä rozsudky z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink's France, C-367/95 P, Zb. s. I-1719, bod 63 a citovanú judikatúru, ako aj z 10. júla 2008, Bertelsmann a Sony Corporation of America/Impala, C-413/06 P, Zb. s. I-4951, bod 166 a citovanú judikatúru. __________________________________________________________________ [110]48 - Rozsudok Komisia/Francúzsko, uz citovaný. __________________________________________________________________ [111]49 - Pozri najmä rozsudky z 12. októbra 2000, Spanielsko/Komisia, C-480/98, Zb. s. I-8717, bod 25, a z 12. mája 2005, Komisia/Grécko, C-415/03, Zb. s. I-3875, bod 39. __________________________________________________________________ [112]50 - Pozri najmä rozsudky z 10. júna 1993, Komisia/Grécko, C-183/91, Zb. s. I-3131, bod 16; z 27. júna 2000, Komisia/Portugalsko, C-404/97, Zb. s. I-4897, bod 38, a z 22. decembra 2010, Komisia/Slovensko, C-507/08, Zb. s. I-13489, bod 42. __________________________________________________________________ [113]51 - Pozri rozsudky z 12. decembra 2002, Komisia/Nemecko, C-209/00, Zb. s. I-11695, bod 31; z 26. júna 2003, Komisia/Spanielsko, C-404/00, Zb. s. I-6695, bod 21, a Komisia/Francúzsko, uz citovaný, bod 42. Clenský stát musí pristúpit k skutocnému vymáhaniu dlzných súm (pozri rozsudok Komisia/Grécko, uz citovaný, bod 44). __________________________________________________________________ [114]52 - Rozsudky zo 4. apríla 1995, Komisia/Taliansko, C-350/93, Zb. s. I-699, bod 21, a zo 17. júna 1999, Belgicko/Komisia, C-75/97, Zb. s. I-3671, bod 64. __________________________________________________________________ [115]53 - Je potrebné dodat, ze problematika výpoctu rozsahu povinnosti vymáhat pomoc predstavuje skutkovú okolnost, ktorej skúmanie nepatrí do rozsahu pôsobnosti Súdneho dvora v rámci odvolania. __________________________________________________________________ [116]54 - Rozsudky z 20. mája 2010, Scott a Kimberly Clark, C-210/09, Zb. s. I-4613, bod 21, ako aj Komisia/Slovensko, uz citovaný, bod 51. __________________________________________________________________ [117]55 - Tento aspekt je osobitne viditelný v prípade vymáhania státnej pomoci danovej povahy vtedy, ked je príjemcovi ulozený prevod majetku zodpovedajúci výhode, z ktorej tazil vtedy, ked bolo danové zatazenie nizsie. __________________________________________________________________ [118]56 - Pozri clánok 17 Charty základných práv, ako aj clánok 1 prvého Dodatkového protokolu k EDLP. __________________________________________________________________ [119]57 - Clánok 47 Charty základných práv, nazvaný "Právo na úcinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces", je inspirovaný clánkom 6 ods. 1 EDLP, ktorý uvádza, ze "kazdý má právo na to, aby jeho zálezitost bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho obcianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokolvek trestného obvinenia proti nemu". __________________________________________________________________ [120]58 - Pripomínam, ze v súlade s clánkom 14 ods. 3 nariadenia c. 659/1999 sa má vymáhanie ulozené rozhodnutím Komisie realizovat bez meskania a v súlade s postupmi podla vnútrostátneho práva daného clenského státu za predpokladu, ze umoznia okamzité a úcinné vykonanie rozhodnutia Komisie. __________________________________________________________________ [121]59 - Rozsudok Komisia/Taliansko, uz citovaný, bod 111 a citovaná judikatúra. Pozri tiez rozsudok zo 7. marca 2002, Taliansko/Komisia, C-310/99, Zb. s. I-2289, bod 103. __________________________________________________________________ [122]60 - Ako vyplýva z judikatúry, iné zainteresované osoby, ako je clenský stát zodpovedný za poskytnutie pomoci, si nemôzu samy nárokovat také namietanie stanovísk Komisie, aké je dostupné v prospech uvedeného státu. Pozri rozsudky Súdneho dvora Komisia/Sytraval a Brink's France, uz citovaný, bod 59; z 24. septembra 2002, Falck a Acciaierie di Bolzano/Komisia, C-74/00 P a C-75/00 P, Zb. s. I-7869, bod 82, ako aj rozsudok Súdu prvého stupna z 1. júla 2010, ThyssenKrupp Acciai Speciali Terni/Komisia, T-62/08, Zb. s. I-1279, bod 162. Dodávam, ze zo spôsobilosti namietat proti rozhodnutiam Komisie na Súde prvého stupna, ktorú mozno priznat príjemcovi, nevyplýva, ze by uvedený príjemca bol adresátom takého rozhodnutia. __________________________________________________________________ [123]61 - V súlade s clánkom 1 nariadenia c. 659/1999 patrí príjemca pomoci do kategórie "zainteresovaných strán", ktoré v súlade s clánkom 6 ods. 1 uvedeného nariadenia môzu po prijatí rozhodnutia zacat konanie vo veci formálneho zistovania predlozit pripomienky v urcenej lehote, ktorá obvykle nepresahuje jeden mesiac. __________________________________________________________________ [124]62 - Pozri rozsudok z 29 júna 2010, Komisia/Technische Glaswerke Ilmenau, C-139/07 P, Zb. s. I-5885. References 1. file:///tmp/lynxXXXXg26rNE/L94827-8494TMP.html#Footnote1 2. file:///tmp/lynxXXXXg26rNE/L94827-8494TMP.html#Footnote2 3. file:///tmp/lynxXXXXg26rNE/L94827-8494TMP.html#Footnote3 4. file:///tmp/lynxXXXXg26rNE/L94827-8494TMP.html#Footnote4 5. file:///tmp/lynxXXXXg26rNE/L94827-8494TMP.html#Footnote5 6. file:///tmp/lynxXXXXg26rNE/L94827-8494TMP.html#Footnote6 7. file:///tmp/lynxXXXXg26rNE/L94827-8494TMP.html#Footnote7 8. file:///tmp/lynxXXXXg26rNE/L94827-8494TMP.html#Footnote8 9. file:///tmp/lynxXXXXg26rNE/L94827-8494TMP.html#Footnote9 10. file:///tmp/lynxXXXXg26rNE/L94827-8494TMP.html#Footnote10 11. file:///tmp/lynxXXXXg26rNE/L94827-8494TMP.html#Footnote11 12. file:///tmp/lynxXXXXg26rNE/L94827-8494TMP.html#Footnote12 13. file:///tmp/lynxXXXXg26rNE/L94827-8494TMP.html#Footnote13 14. file:///tmp/lynxXXXXg26rNE/L94827-8494TMP.html#Footnote14 15. file:///tmp/lynxXXXXg26rNE/L94827-8494TMP.html#Footnote15 16. file:///tmp/lynxXXXXg26rNE/L94827-8494TMP.html#Footnote16 17. file:///tmp/lynxXXXXg26rNE/L94827-8494TMP.html#Footnote17 18. file:///tmp/lynxXXXXg26rNE/L94827-8494TMP.html#Footnote18 19. file:///tmp/lynxXXXXg26rNE/L94827-8494TMP.html#Footnote19 20. file:///tmp/lynxXXXXg26rNE/L94827-8494TMP.html#Footnote20 21. file:///tmp/lynxXXXXg26rNE/L94827-8494TMP.html#Footnote21 22. file:///tmp/lynxXXXXg26rNE/L94827-8494TMP.html#Footnote22 23. file:///tmp/lynxXXXXg26rNE/L94827-8494TMP.html#Footnote23 24. file:///tmp/lynxXXXXg26rNE/L94827-8494TMP.html#Footnote24 25. file:///tmp/lynxXXXXg26rNE/L94827-8494TMP.html#Footnote25 26. file:///tmp/lynxXXXXg26rNE/L94827-8494TMP.html#Footnote26 27. file:///tmp/lynxXXXXg26rNE/L94827-8494TMP.html#Footnote27 28. file:///tmp/lynxXXXXg26rNE/L94827-8494TMP.html#Footnote28 29. file:///tmp/lynxXXXXg26rNE/L94827-8494TMP.html#Footnote29 30. file:///tmp/lynxXXXXg26rNE/L94827-8494TMP.html#Footnote30 31. file:///tmp/lynxXXXXg26rNE/L94827-8494TMP.html#Footnote31 32. file:///tmp/lynxXXXXg26rNE/L94827-8494TMP.html#Footnote32 33. file:///tmp/lynxXXXXg26rNE/L94827-8494TMP.html#Footnote33 34. file:///tmp/lynxXXXXg26rNE/L94827-8494TMP.html#Footnote34 35. file:///tmp/lynxXXXXg26rNE/L94827-8494TMP.html#Footnote35 36. file:///tmp/lynxXXXXg26rNE/L94827-8494TMP.html#Footnote36 37. file:///tmp/lynxXXXXg26rNE/L94827-8494TMP.html#Footnote37 38. file:///tmp/lynxXXXXg26rNE/L94827-8494TMP.html#Footnote38 39. file:///tmp/lynxXXXXg26rNE/L94827-8494TMP.html#Footnote39 40. file:///tmp/lynxXXXXg26rNE/L94827-8494TMP.html#Footnote40 41. file:///tmp/lynxXXXXg26rNE/L94827-8494TMP.html#Footnote41 42. file:///tmp/lynxXXXXg26rNE/L94827-8494TMP.html#Footnote42 43. file:///tmp/lynxXXXXg26rNE/L94827-8494TMP.html#Footnote43 44. file:///tmp/lynxXXXXg26rNE/L94827-8494TMP.html#Footnote44 45. file:///tmp/lynxXXXXg26rNE/L94827-8494TMP.html#Footnote45 46. file:///tmp/lynxXXXXg26rNE/L94827-8494TMP.html#Footnote46 47. file:///tmp/lynxXXXXg26rNE/L94827-8494TMP.html#Footnote47 48. file:///tmp/lynxXXXXg26rNE/L94827-8494TMP.html#Footnote48 49. file:///tmp/lynxXXXXg26rNE/L94827-8494TMP.html#Footnote49 50. file:///tmp/lynxXXXXg26rNE/L94827-8494TMP.html#Footnote50 51. file:///tmp/lynxXXXXg26rNE/L94827-8494TMP.html#Footnote51 52. file:///tmp/lynxXXXXg26rNE/L94827-8494TMP.html#Footnote52 53. file:///tmp/lynxXXXXg26rNE/L94827-8494TMP.html#Footnote53 54. file:///tmp/lynxXXXXg26rNE/L94827-8494TMP.html#Footnote54 55. file:///tmp/lynxXXXXg26rNE/L94827-8494TMP.html#Footnote55 56. file:///tmp/lynxXXXXg26rNE/L94827-8494TMP.html#Footnote56 57. file:///tmp/lynxXXXXg26rNE/L94827-8494TMP.html#Footnote57 58. file:///tmp/lynxXXXXg26rNE/L94827-8494TMP.html#Footnote58 59. file:///tmp/lynxXXXXg26rNE/L94827-8494TMP.html#Footnote59 60. file:///tmp/lynxXXXXg26rNE/L94827-8494TMP.html#Footnote60 61. file:///tmp/lynxXXXXg26rNE/L94827-8494TMP.html#Footnote61 62. file:///tmp/lynxXXXXg26rNE/L94827-8494TMP.html#Footnote62 63. file:///tmp/lynxXXXXg26rNE/L94827-8494TMP.html#Footref1 64. file:///tmp/lynxXXXXg26rNE/L94827-8494TMP.html#Footref2 65. file:///tmp/lynxXXXXg26rNE/L94827-8494TMP.html#Footref3 66. file:///tmp/lynxXXXXg26rNE/L94827-8494TMP.html#Footref4 67. file:///tmp/lynxXXXXg26rNE/L94827-8494TMP.html#Footref5 68. file:///tmp/lynxXXXXg26rNE/L94827-8494TMP.html#Footref6 69. file:///tmp/lynxXXXXg26rNE/L94827-8494TMP.html#Footref7 70. file:///tmp/lynxXXXXg26rNE/L94827-8494TMP.html#Footref8 71. file:///tmp/lynxXXXXg26rNE/L94827-8494TMP.html#Footref9 72. file:///tmp/lynxXXXXg26rNE/L94827-8494TMP.html#Footref10 73. file:///tmp/lynxXXXXg26rNE/L94827-8494TMP.html#Footref11 74. file:///tmp/lynxXXXXg26rNE/L94827-8494TMP.html#Footref12 75. file:///tmp/lynxXXXXg26rNE/L94827-8494TMP.html#Footref13 76. file:///tmp/lynxXXXXg26rNE/L94827-8494TMP.html#Footref14 77. file:///tmp/lynxXXXXg26rNE/L94827-8494TMP.html#Footref15 78. file:///tmp/lynxXXXXg26rNE/L94827-8494TMP.html#Footref16 79. file:///tmp/lynxXXXXg26rNE/L94827-8494TMP.html#Footref17 80. file:///tmp/lynxXXXXg26rNE/L94827-8494TMP.html#Footref18 81. file:///tmp/lynxXXXXg26rNE/L94827-8494TMP.html#Footref19 82. file:///tmp/lynxXXXXg26rNE/L94827-8494TMP.html#Footref20 83. file:///tmp/lynxXXXXg26rNE/L94827-8494TMP.html#Footref21 84. file:///tmp/lynxXXXXg26rNE/L94827-8494TMP.html#Footref22 85. file:///tmp/lynxXXXXg26rNE/L94827-8494TMP.html#Footref23 86. file:///tmp/lynxXXXXg26rNE/L94827-8494TMP.html#Footref24 87. file:///tmp/lynxXXXXg26rNE/L94827-8494TMP.html#Footref25 88. file:///tmp/lynxXXXXg26rNE/L94827-8494TMP.html#Footref26 89. file:///tmp/lynxXXXXg26rNE/L94827-8494TMP.html#Footref27 90. file:///tmp/lynxXXXXg26rNE/L94827-8494TMP.html#Footref28 91. file:///tmp/lynxXXXXg26rNE/L94827-8494TMP.html#Footref29 92. file:///tmp/lynxXXXXg26rNE/L94827-8494TMP.html#Footref30 93. file:///tmp/lynxXXXXg26rNE/L94827-8494TMP.html#Footref31 94. file:///tmp/lynxXXXXg26rNE/L94827-8494TMP.html#Footref32 95. file:///tmp/lynxXXXXg26rNE/L94827-8494TMP.html#Footref33 96. file:///tmp/lynxXXXXg26rNE/L94827-8494TMP.html#Footref34 97. file:///tmp/lynxXXXXg26rNE/L94827-8494TMP.html#Footref35 98. file:///tmp/lynxXXXXg26rNE/L94827-8494TMP.html#Footref36 99. file:///tmp/lynxXXXXg26rNE/L94827-8494TMP.html#Footref37 100. file:///tmp/lynxXXXXg26rNE/L94827-8494TMP.html#Footref38 101. file:///tmp/lynxXXXXg26rNE/L94827-8494TMP.html#Footref39 102. file:///tmp/lynxXXXXg26rNE/L94827-8494TMP.html#Footref40 103. file:///tmp/lynxXXXXg26rNE/L94827-8494TMP.html#Footref41 104. file:///tmp/lynxXXXXg26rNE/L94827-8494TMP.html#Footref42 105. file:///tmp/lynxXXXXg26rNE/L94827-8494TMP.html#Footref43 106. file:///tmp/lynxXXXXg26rNE/L94827-8494TMP.html#Footref44 107. file:///tmp/lynxXXXXg26rNE/L94827-8494TMP.html#Footref45 108. file:///tmp/lynxXXXXg26rNE/L94827-8494TMP.html#Footref46 109. file:///tmp/lynxXXXXg26rNE/L94827-8494TMP.html#Footref47 110. file:///tmp/lynxXXXXg26rNE/L94827-8494TMP.html#Footref48 111. file:///tmp/lynxXXXXg26rNE/L94827-8494TMP.html#Footref49 112. file:///tmp/lynxXXXXg26rNE/L94827-8494TMP.html#Footref50 113. file:///tmp/lynxXXXXg26rNE/L94827-8494TMP.html#Footref51 114. file:///tmp/lynxXXXXg26rNE/L94827-8494TMP.html#Footref52 115. file:///tmp/lynxXXXXg26rNE/L94827-8494TMP.html#Footref53 116. file:///tmp/lynxXXXXg26rNE/L94827-8494TMP.html#Footref54 117. file:///tmp/lynxXXXXg26rNE/L94827-8494TMP.html#Footref55 118. file:///tmp/lynxXXXXg26rNE/L94827-8494TMP.html#Footref56 119. file:///tmp/lynxXXXXg26rNE/L94827-8494TMP.html#Footref57 120. file:///tmp/lynxXXXXg26rNE/L94827-8494TMP.html#Footref58 121. file:///tmp/lynxXXXXg26rNE/L94827-8494TMP.html#Footref59 122. file:///tmp/lynxXXXXg26rNE/L94827-8494TMP.html#Footref60 123. file:///tmp/lynxXXXXg26rNE/L94827-8494TMP.html#Footref61 124. file:///tmp/lynxXXXXg26rNE/L94827-8494TMP.html#Footref62