NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA YVES BOT prednesené 9. júna 2011 ([1]1) Vec C-47/10 P Rakúska republika proti Scheucher-Fleisch GmbH a i. "Odvolanie - Státna pomoc poskytnutá Rakúskou republikou v oblasti biologického polnohospodárstva - Rozhodnutie Komisie o nevznesení námietok - Zaloba o neplatnost - Prípustnost - Právo ,dotknutých osôb` - Podmienky zacatia konania vo veci formálneho zistovania - Pojem 'vázne tazkosti` - Rozsah súdneho preskúmania Súdu prvého stupna" 1. Prejednávaná vec opät svedcí o tazkostiach súvisiacich s uplatnovaním judikatúry Súdneho dvora týkajúcej sa práv stazovatelov v konaní o preskúmaní státnej pomoci. Táto vec nastoluje najmä otázku rozsahu právomocí Súdu prvého stupna Európskej únie pri výklade zalobných dôvodov uplatnených dotknutou osobou, ked táto osoba na podporu svojej zaloby uvádza tak zalobné dôvody, ktorými sa domáha ochrany svojich procesných práv, ako aj zalobné dôvody, ktorými napáda dôvodnost rozhodnutia Európskej komisie.([2]2) 2. Táto vec tiez poskytuje Súdnemu dvoru prílezitost poukázat na mieru volnej úvahy, ktorou disponuje Komisia v prípade, ak sa pri skúmaní zlucitelnosti pomoci stretne s váznymi tazkostami, ako aj na zodpovedajúci rozsah súdneho preskúmania. 3. V rozsudku z 18. novembra 2009, Scheucher-Fleisch a i./Komisia,([3]3) Súd prvého stupna vyhovel zalobe, ktorú podala Scheucher-Fleisch GmbH, ako aj dalsie podniky,([4]4) ako ciastocne prípustnej a zrusil rozhodnutie Komisie K(2004) 2037 v konecnom znení z 30. júna 2004 o státnej pomoci NN 34A/2000 týkajúcej sa programov kvality a oznacení "AMA-Biozeichen" a "AMA-Gütesiegel" v Rakúsku.([5]5) Súd prvého stupna rozhodol, ze skúmanie zlucitelnosti predmetnej pomoci so spolocným trhom v skutocnosti vyvolalo vázne tazkosti posúdenia, na základe ktorých mala Komisia zacat konanie vo veci formálneho zistovania podla clánku 88 ods. 2 ES. Toto posúdenie napáda Rakúska republika, ako aj Komisia, ktorá podala vzájomné odvolanie. 4. V týchto návrhoch Súdnemu dvoru navrhnem, aby tieto odvolania zamietol. I - Právny rámec Únie 5. Najprv uvediem príslusné clánky Zmluvy ES a potom poukázem na uplatnitelné ustanovenia nariadenia (ES) c. 659/1999,([6]6) ktorým sa vykonávajú clánky 87 ES a 88 ES. Tiez poukázem na relevantné ustanovenia usmernení týkajúcich sa státnej pomoci urcenej na reklamu. A - Zmluva ES 6. Podla clánku 87 ES pomoc poskytovaná clenskými státmi alebo akoukolvek formou zo státnych prostriedkov, ktorá narúsa hospodársku sútaz alebo hrozí narusením hospodárskej sútaze v rámci Spolocenstva, je v zásade zakázaná s výnimkou prípadov uvedených v clánku 87 ods. 2 a 3 ES. 7. V clánku 87 ods. 3 ES sú vymenované druhy pomoci, ktoré mozno povazovat za zlucitelné so spolocným trhom. Medzi ne patrí aj pomoc na rozvoj urcitých cinností alebo urcitých hospodárskych oblastí. 8. Na úcely zabezpecenia uplatnovania týchto ustanovení sa Zmluvou, osobitne clánkom 88 ES, zavádza konanie o preskúmaní a predbeznom povolení státnej pomoci, v ktorom zohráva hlavnú úlohu Komisia. Toto prieskumné konanie sa skladá z dvoch fáz. 9. Predbezná fáza skúmania pomoci je upravená v clánku 88 ods. 3 ES.([7]7) Podla tohto ustanovenia sú clenské státy povinné oznámit Komisii vsetky svoje zámery v súvislosti s poskytnutím alebo upravením pomoci a nesmú vykonat navrhované opatrenia, pokial o nich Komisia nerozhodla. Cielom tejto fázy je iba umoznit Komisii, aby si vytvorila prvý názor na ciastocnú alebo úplnú zlucitelnost predmetnej pomoci.([8]8) 10. Ak má Komisia pochybnosti o zlucitelnosti pomoci so spolocným trhom, je povinná zacat konanie vo veci formálneho zistovania podla clánku 88 ods. 2 ES.([9]9) V rámci tohto konania je Komisia povinná vyzvat dotknuté osoby, aby predlozili svoje pripomienky, s cielom získat úplné informácie o vsetkých okolnostiach veci.([10]10) Ak Komisia po tomto preskúmaní rozhodne, ze predmetná pomoc nie je zlucitelná so znením clánku 87 ES, alebo ze sa táto pomoc zneuzíva, rozhodne, ze dotknutý clenský stát je povinný v lehote stanovenej Komisiou túto pomoc zrusit alebo upravit. B - Nariadenie c. 659/1999 11. Nariadením c. 659/1999 bola kodifikovaná prax vykonávania právomocí, ktoré Komisii priznáva Zmluva. Toto nariadenie stanovuje pravidlá, ktoré boli vypracované v súlade s judikatúrou Súdneho dvora.([11]11) 12. Clánok 1 písm. h) tohto nariadenia takmer doslovne preberá definíciu pojmu dotknuté osoby, ktorú Súdny dvor uviedol v rozsudku zo 14. novembra 1984, Intermills/Komisia,([12]12) ktorý bol potvrdený neskorsou ustálenou judikatúrou.([13]13) Podla tohto ustanovenia dotknutá osoba znamená "akýkolvek clenský stát a akúkolvek osobu, podnikatela alebo zdruzenie podnikatelov, ktorých záujmy mozno ovplyvnit poskytnutím pomoci [ktorých záujmy môzu byt dotknuté poskytnutím pomoci - neoficiálny preklad], najmä príjemca pomoci, konkurujúci si podnikatelia a obchodné zdruzenia." 13. Clánok 4 nariadenia c. 659/1999 sa týka predbezného preskúmania, ktoré musí Komisia vykonat, ked jej clenský stát oznámi svoj zámer poskytnút alebo zmenit pomoc. 14. Podla tohto ustanovenia Komisia môze prijat tri druhy rozhodnutí. Môze rozhodnút, ze oznámené opatrenie nepredstavuje pomoc. Môze tiez konstatovat, ze neexistuje nijaká pochybnost o zlucitelnosti oznamovaného opatrenia so spolocným trhom, a rozhodnút o nevznesení námietok voci poskytnutiu predmetnej pomoci. Nakoniec môze rozhodnút o zacatí konania vo veci formálneho zistovania podla clánku 88 ods. 2 ES, ak zámer poskytnút pomoc vyvoláva pochybnosti o jeho zlucitelnosti so spolocným trhom. 15. V tomto poslednom uvedenom prípade musí Komisia podla clánku 6 ods. 1 nariadenia c. 659/1999 vyzvat dotknutý clenský stát, ako aj ostatné dotknuté osoby, aby predlozili svoje pripomienky v lehote stanovenej Komisiou. 16. Clánok 20 tohto nariadenia c. 659/1999 sa týka osobitne práv dotknutých osôb. V odseku 1 tohto clánku sa uvádza, ze ktorákolvek dotknutá osoba môze predlozit pripomienky po rozhodnutí Komisie o zacatí konania vo veci formálneho zistovania. V odseku 2 tohto clánku sa dalej uvádza, ze ktorákolvek dotknutá osoba môze informovat Komisiu o akejkolvek údajne protiprávnej pomoci a o akomkolvek údajne nesprávnom pouzití pomoci. C - Usmernenia týkajúce sa státnej pomoci urcenej na reklamu 17. Usmernenia Spolocenstva týkajúce sa státnej pomoci urcenej na reklamu výrobkov uvedených v prílohe I Zmluvy ES a niektorých výrobkov neuvedených v prílohe I [neoficiálny preklad]([14]14) upravujú verejnoprávne opatrenia, ktorými vnútrostátne orgány pomáhajú financovat podporu predaja a reklamu polnohospodárskych výrobkov, a to bud pomocou priamych financných príspevkov zo svojho rozpoctu, alebo z verejných prostriedkov, vrátane parafiskálnych odvodov alebo povinných príspevkov. Pokial sú splnené urcité podmienky, Komisia podporuje cinnosti tohto druhu, kedze tieto cinnosti podporujú rozvoj hospodárskych cinností v odvetví polnohospodárstva, ako aj dosahovanie cielov spolocnej polnohospodárskej politiky.([15]15) 18. Podla bodu 10 usmernení týkajúcich sa státnej pomoci urcenej na reklamu "vseobecný zákaz státnej pomoci stanovený v clánku 87 ods. 1 [ES] platí iba v prípade, ak reklama financovaná z verejných prostriedkov narúsa hospodársku sútaz alebo hrozí narusením hospodárskej sútaze tým, ze zvýhodnuje urcité podniky alebo urcité výrobky. Ak tieto reklamné cinnosti financované z verejných prostriedkov odkazujú na národný alebo regionálny pôvod dotknutých výrobkov, zjavne zvýhodnujú urcité výrobky, takze sa na ne vztahuje clánok 87 ods. 1." [neoficiálny preklad] 19. Body 49 a 50 týchto usmernení znejú takto: "49. Vnútrostátne systémy kontroly kvality musia spocívat výhradne na existencii vnútorných objektívnych vlastností..., a nie na pôvode výrobkov alebo mieste ich výroby. Bez ohladu na to, ci sú tieto systémy kontroly kvality povinné alebo fakultatívne, teda musia byt dostupné pre vsetky výrobky vyrobené v Spolocenstve, a to nezávisle od ich pôvodu, ak splnajú pozadované podmienky... 50. Ked je systém vyhradený pre výrobky stanoveného pôvodu..., je v rozpore so Zmluvou, a teda je zrejmé, ze Komisia sa nemôze domnievat, ze pomoc urcená na reklamu v prospech tohto systému je zlucitelná so spolocným trhom..." [neoficiálny preklad] 20. Z bodu 46 týchto usmernení vyplýva, ze pôvodom výrobkov sa rozumie "národný, regionálny alebo miestny pôvod" [neoficiálny preklad]. II - Skutkové okolnosti prejednávanej veci 21. Skutkové okolnosti vyplývajúce z napadnutého rozsudku mozno zhrnút takto. 22. Rakúska republika prijala v roku 1992 spolkový zákon o vytvorení úradu pre reguláciu trhu "Agrarmarkt Austria" (Bundesgesetz über die Errichtung der Marktordnungsstelle "Agrarmarkt Austria"),([16]16) ktorého § 2 ods. 1 zakladá verejnoprávnu právnickú osobu nazvanú "Agrarmarkt Austria" (dalej len "AMA"). Úlohou AMA je podporovat polnohospodársky marketing. Na tieto úcely je poverená výberom príspevkov, ktoré sa podla § 21c ods. 1 bodu 3 AMA-Gesetz 1992 musia platit okrem iného za porázku zvierat. 23. Predmetná pomoc je zameraná na podporu výroby, spracovania, úpravy a uvádzania polnohospodárskych výrobkov na trh v Rakúsku pod bioznackou "AMA" a známkou kvality "AMA" (dalej len "oznacenia ,AMA`"). 24. Vzhladom na to, ze zalobkyne sú rakúskymi podnikmi, ktoré sa specializujú na porázku a rozrábku zvierat, sú povinné platit príspevky AMA. Ich výrobky vsak nie sú oznacené oznaceniami "AMA". Zalobkyne preto zaslali Komisii 21. septembra 1999 staznost s tvrdením, ze sú poskodené niektorými ustanoveniami AMA-Gesetz 1992. 25. Sporným rozhodnutím Komisia rozhodla o nevznesení námietok proti "oznámeným" opatreniam. V tejto súvislosti uviedla, ze uvedené opatrenia sú zlucitelné so spolocným trhom v zmysle clánku 87 ods. 3 písm. c) ES, kedze sú v súlade s podmienkami stanovenými v usmerneniach Spolocenstva týkajúcich sa státnej pomoci v odvetví polnohospodárstva [neoficiálny preklad]([17]17) a v usmerneniach týkajúcich sa státnej pomoci urcenej na reklamu. III - Konanie pred Súdom prvého stupna a napadnutý rozsudok 26. Návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 17. decembra 2004 zalobkyne navrhli zrusit sporné rozhodnutie. Na podporu svojej zaloby uviedli v podstate tri zalobné dôvody. 27. Prvý zalobný dôvod bol zalozený na porusení procesných pravidiel. Bol rozdelený na styri casti, ktoré boli zalozené po prvé na neoznámení predmetnej pomoci Komisii, po druhé na porusení procesných záruk stanovených v clánku 88 ods. 2 ES,([18]18) po tretie na porusení povinnosti odôvodnenia a po stvrté na porusení zásady primeranej lehoty. Druhý zalobný dôvod bol zalozený na porusení clánku 87 ods. 3 písm. c) ES.([19]19) Na podporu svojho tretieho zalobného dôvodu zalobkyne uviedli, ze Komisia porusila "ustanovenie o zastavení pomoci" stanovené clánkom 88 ods. 3 ES a clánkom 3 nariadenia c. 659/1999. 28. Komisia vzniesla námietku neprípustnosti voci zalobe podanej zalobkynami, kedze sa domnievala, ze zalobkyne nie sú sporným rozhodnutím priamo ani osobne dotknuté. Pokial ide o procesné záruky stanovené clánkom 88 ods. 2 ES, Komisia sa tiez domnievala, ze nemala povinnost vyzvat zalobkyne, aby predlozili svoje pripomienky, kedze zalobkyne podaním staznosti uz zaujali stanovisko, a tak vycerpali svoje právo predlozit pripomienky v rámci konania vo veci formálneho zistovania. 29. Súd prvého stupna vyhlásil zalobu za ciastocne prípustnú a zrusil sporné rozhodnutie. IV - Konanie pred Súdnym dvorom a návrhy úcastníkov konania 30. Návrhom podaným do kancelárie Súdneho dvora 28. januára 2010 podala Rakúska republika odvolanie proti napadnutému rozsudku. 31. Rakúska republika navrhuje, aby Súdny dvor zrusil napadnutý rozsudok a sám vo veci rozhodol tak, ze zalobu zalobkýn zamietne ako neprípustnú alebo v kazdom prípade nedôvodnú. Rakúska republika tiez navrhuje, aby zalobkyniam bola ulozená povinnost nahradit trovy prvostupnového aj odvolacieho konania. 32. Vo svojom vyjadrení k odvolaniu podanom 22. apríla 2010 Komisia uvádza, ze bezvýhradne podporuje odvolanie podané Rakúskou republikou a stotoznuje sa so vsetkými odvolacími dôvodmi, ktoré Rakúska republika uviedla. Komisia vsak uvádza doplnujúce tvrdenia na úcely zrusenia napadnutého rozsudku. Zalobkyne, ako aj Rakúska republika si tieto tvrdenia vylozili tak, ze z nich vyplývajú nové odvolacie dôvody, a odpovedali na ne samostatnými vyjadreniami z 28. júna 2010 a z 22. júla 2010, pricom poukázali na clánok 117 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora. 33. Podla Súdneho dvora na posúdenie urcitého tvrdenia ako vzájomného odvolania sa podla uvedeného ustanovenia vyzaduje, aby sa úcastník konania, ktorý sa nan odvoláva, domáhal úplného alebo ciastocného zrusenia napadnutého rozsudku z dôvodu, ktorý nie je uvedený v odvolaní. Podla Súdneho dvora treba na zistenie toho, ci ide o taký prípad, posúdit znenie, ciel a kontext dotknutej casti vyjadrenia k odvolaniu.([20]20) 34. Komisia vo svojom vyjadrení k odvolaniu vôbec nepouzíva pojem "vzájomné odvolanie". V bode 1 tohto vyjadrenia uvádza, ze "vzhladom na to, ze odvolanie [Rakúskej republiky] je po vsetkých stránkach správne a velmi dobre odôvodnené, [Komisia] uvedie iba doplnujúce tvrdenia." 35. Hoci z tejto formulácie nie je mozné vyvodit závery o zámeroch Komisie, na základe obsahu jej tvrdení sa mozno domnievat, ze ide o vzájomné odvolanie. 36. Chápem to totiz tak, ze Komisia uvádza tri nové odvolacie dôvody. Prvým odvolacím dôvodom sa Komisia usiluje preukázat, ze Súd prvého stupna nesprávne posúdil prípustnost zaloby, a to na základe tvrdení, ktoré Rakúska republika neuviedla. Pokial ide o druhý a tretí odvolací dôvod, tieto odvolacie dôvody sú zalozené na tom, ze Súd prvého stupna nerespektoval rozsah súdneho preskúmania, a na porusení povinnosti odôvodnenia. 37. Komisia sa pripája ku vsetkým návrhom Rakúskej republiky. Navrhuje, aby Súdny dvor zrusil napadnutý rozsudok a sám vo veci rozhodol tak, ze zalobu zalobkýn zamietne ako neprípustnú alebo v kazdom prípade nedôvodnú. Komisia tiez navrhuje, aby zalobkyniam bola ulozená povinnost nahradit trovy prvostupnového aj odvolacieho konania. 38. Zalobkyne navrhujú zamietnut odvolanie podané Rakúskou republikou a navrhujú, aby jej Súdny dvor ulozil povinnost nahradit trovy konania. V - O hlavnom odvolaní 39. Rakúska republika na podporu svojho odvolania uvádza styri odvolacie dôvody. 40. V rámci svojho prvého odvolacieho dôvodu Rakúska republika tvrdí, ze Súd prvého stupna nesprávne posúdil prípustnost zaloby podanej zalobkynami. Súd prvého stupna sa najmä dopustil nesprávneho právneho posúdenia, kedze povazoval zalobkyne za "dotknuté osoby" v zmysle clánku 88 ods. 2 ES. Súd prvého stupna navyse nesprávne uplatnil judikatúru, kedze uznal prípustnost tretej casti prvého zalobného dôvodu zalozenej na nedostatocnom odôvodnení a druhého zalobného dôvodu zalozeného na porusení clánku 87 ods. 3 písm. c) ES, hoci zalobkyne nepreukázali podstatné ovplyvnenie svojho konkurencného postavenia. 41. Druhý odvolací dôvod je zalozený na nesprávnom posúdení Súdu prvého stupna, pokial ide o potrebu zacatia konania vo veci formálneho zistovania. Tým, ze uznal existenciu váznych tazkostí posúdenia, sa Súd prvého stupna dopustil nesprávneho právneho posúdenia a navyse si nesplnil svoju povinnost odôvodnenia. 42. Tretí odvolací dôvod a stvrtý odvolací dôvod sú zalozené na údajnom porusení pravidiel týkajúcich sa dôkazného bremena a clánku 64 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna. A - O prvom odvolacom dôvode, zalozenom na nesprávnom posúdení prípustnosti zaloby podanej zalobkynami 43. Skôr, nez pristúpim k analýze, je potrebné pripomenút hlavné úvahy, ktoré Súd prvého stupna uviedol v napadnutom rozsudku. 1. Napadnutý rozsudok 44. Po prvé Súd prvého stupna rozhodol, ze zalobkyne sú priamo dotknuté sporným rozhodnutím v zmysle clánku 230 stvrtého odseku ES. Súd prvého stupna totiz konstatoval, ze vzhladom na to, ze predmetná pomoc uz bola vykonaná, moznost, ze rakúske orgány rozhodnú o jej neposkytnutí, je cisto teoretická. 45. Po druhé Súd prvého stupna skúmal, ci sú zalobkyne osobne dotknuté sporným rozhodnutím. Na rozdiel od vecí, v ktorých mal Súdny dvor uz moznost spresnit svoju relevantnú judikatúru, a najmä na rozdiel od vecí, v ktorých boli vydané uz citované rozsudky Cook/Komisia, Matra/Komisia a Komisia/Aktionsgemeinschaft Recht und Eigentum, ako aj rozsudky Nemecko a i./Kronofrance([21]21) a British Aggregates/Komisia,([22]22) zalobkyne uviedli tak zalobné dôvody, ktorými sa domáhali ochrany svojich procesných práv, ako aj zalobné dôvody, ktorými spochybnovali dôvodnost sporného rozhodnutia. V napadnutom rozsudku Súd prvého stupna preto posúdil prípustnost zaloby podla kazdého z uplatnených zalobných dôvodov. 46. Po prvé v bodoch 51 az 56 uvedeného rozsudku Súd prvého stupna rozhodol, ze druhá cast prvého odvolacieho dôvodu zalozená na porusení procesných záruk je prípustná. Súd prvého stupna uviedol, ze zalobkyne, ktoré pôsobia na tom istom geografickom trhu ako podniky, ktoré majú nárok na pouzívanie oznacení "AMA", sú konkurentkami týchto podnikov. Súd prvého stupna v reakcii na tvrdenie Komisie tiez uviedol, ze zalobkyne nemôzu byt zbavené svojho práva na respektovanie svojich procesných práv na základe toho, ze staznost, ktorú podali, im umoznila uviest ich pripomienky pocas konania vo veci predbezného zistovania podla clánku 88 ods. 3 ES. 47. Po druhé v bodoch 57 az 61 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna skúmal, ci sú zalobkyne aktívne legitimované napadnút dôvodnost sporného rozhodnutia. Súd prvého stupna konstatoval, ze zalobkyne v zmysle judikatúry nepreukázali, ze ich konkurencné postavenie na trhu môze byt predmetnou pomocou podstatne ovplyvnené. Preto Súd prvého stupna rozhodol, ze jednak prvá a stvrtá cast prvého zalobného dôvodu zalozená na neoznámení predmetnej pomoci a na porusení zásady primeranej lehoty a jednak tretí zalobný dôvod zalozený na porusení "ustanovenia o zastavení pomoci" stanoveného clánkom 88 ods. 3 ES a clánkom 3 nariadenia c. 659/1999 sú neprípustné. 48. Po tretie v bodoch 62 az 64 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna posudzoval prípustnost tretej casti prvého zalobného dôvodu zalozenej na porusení povinnosti odôvodnenia a druhého zalobného dôvodu zalozeného na porusení clánku 87 ods. 3 písm. c) ES. Súd prvého stupna, ktorý vychádzal z rozsudku Súdneho dvora z 15. decembra 1961, Fives Lille Cail a i./Vysoký úrad,([23]23) vylozil tieto zalobné dôvody skôr podla ich obsahu ako podla ich právnej kvalifikácie. Konstatoval, ze z týchto zalobných dôvodov vyplývajú skutocnosti, ktoré nasvedcujú poruseniu procesných práv, na ktoré poukazujú zalobkyne, a rozhodol, ze sú prípustné. 2. Tvrdenia úcastníkov konania 49. V rámci prvého odvolacieho dôvodu Rakúska republika, ktorú podporuje Komisia, tvrdí, ze Súd prvého stupna nesprávne uplatnil judikatúru týkajúcu sa podmienok prípustnosti zaloby o neplatnost podanej v oblasti státnej pomoci. Podla Rakúskej republiky Súd prvého stupna mal zalobu zamietnut v celom rozsahu ako neprípustnú. 50. Po prvé Súd prvého stupna sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, kedze povazoval zalobkyne za priamo a osobne dotknuté v zmysle clánku 230 stvrtého odseku ES a povazoval ich za "dotknuté osoby" v zmysle clánku 88 ods. 2 ES. 51. Pokial ide o priamu dotknutost zalobkýn, Rakúska republika vytýka Súdu prvého stupna, ze vo svojich úvahách vychádzal z toho, ze predmetný rezim pomoci bol vykonaný. Tiez tvrdí, ze zalobkýn sa priamo netýka ani AMA-Gesetz 1992, kedze tento zákon predstavuje opatrenie so vseobecnou pôsobnostou, ani sporné rozhodnutie. Rakúska republika navyse poukazuje na to, ze zalobkyne nevykonávajú porázku a rozrábku zvierat dovezených z iných clenských státov a okrem toho sa predmetnej pomoci dobrovolne vzdali. 52. Po druhé Rakúska republika zastáva názor, ze Súd prvého stupna sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, kedze uznal prípustnost tretej casti prvého zalobného dôvodu zalozenej na porusení povinnosti odôvodnenia, ako aj druhého zalobného dôvodu zalozeného na porusení clánku 87 ods. 3 písm. c) ES, hoci zalobkyne nepreukázali podstatné ovplyvnenie svojho konkurencného postavenia. Vzhladom na to, ze zalobkyne napádali dôvodnost sporného rozhodnutia, totiz boli povinné túto skutocnost preukázat. 53. Tým, ze uznal prípustnost uvedených tvrdení, Súd prvého stupna teda skreslil poziadavky stanovené judikatúrou a podstatne rozsíril okruh potenciálnych zalobcov. Okrem toho je jeho odôvodnenie rozporné. 54. Vo svojom vyjadrení k odvolaniu Komisia ostro kritizovala judikatúru, ktorú Súdny dvor sformoval v uz citovaných rozsudkoch Cook/Komisia, Matra/Komisia a Komisia/Aktionsgemeinschaft Recht und Eigentum a z ktorej vychádzal Súd prvého stupna v napadnutom rozsudku. Vzhladom na to, ze táto judikatúra zakladá procesné práva dotknutých osôb, odporuje clánku 88 ZFEÚ, kedze toto ustanovenie chráni iba záujmy clenských státov. 55. Okrem toho Komisia tvrdí, ze uplatnenie uz citovaných rozsudkov Cook/Komisia a Matra/Komisia vedie k neriesitelným rozporom. Jednotlivec, ktorý podá zalobu na ochranu svojich procesných práv, ktoré mu priznáva clánok 88 ods. 2 ES, je osobne dotknutý, hoci nesplna kritériá, ktoré Súdny dvor stanovil v rozsudku Plaumann/Komisia.([24]24) Takýto prístup teda zbavuje pojem "osobne dotknutá osoba" v zmysle clánku 230 stvrtého odseku ES vsetkého významu a umoznuje podávat ludové zaloby. 56. Takéto rozpory zväcsuje postup Súdu prvého stupna, ktorý v súcasnosti vykladá zalobné dôvody zalobcu skôr podla ich obsahu ako podla ich právnej kvalifikácie. Komisia preto navrhuje, aby Súdny dvor vo vsetkých prípadoch, ked zalobca napáda rozhodnutie prijaté na základe clánku 88 ods. 3 ES, pouzil kritérium priameho a osobného záujmu stanovené uz citovaným rozsudkom Plaumann/Komisia. 57. Zalobkyne zastávajú názor, ze Súd prvého stupna uplatnil judikatúru správne a bol oprávnený odlisne posúdit jednotlivé zalobné dôvody, ktoré zalobkyne uviedli v rámci svojej zaloby o neplatnost. Okrem toho Súd prvého stupna správne povazoval zalobkyne za "dotknuté osoby", kedze v spornom rozhodnutí bolo uvedené, ze urcité podniky sú zvýhodnené, bez ohladu na ich miesto vo výrobnom a distribucnom retazci. 3. Moje posúdenie 58. Pred skúmaním dôvodnosti tvrdení, ktoré uviedla Rakúska republika, je potrebné najprv poukázat na judikatúru Súdneho dvora týkajúcu sa práv stazovatelov v konaní o preskúmaní státnej pomoci. a) Judikatúra týkajúca sa práv stazovatelov v konaní o preskúmaní státnej pomoci 59. Judikatúra týkajúca sa práv stazovatelov v konaní o preskúmaní státnej pomoci je zalozená na predpoklade, ze adresátmi rozhodnutí prijatých Komisiou v rámci tohto konania sú clenské státy, a to aj vtedy, ked sú tieto rozhodnutia vydané na základe staznosti, ktorou sa oznamuje urcité opatrenie ako státna pomoc, ktorá je v rozpore so Zmluvou.([25]25) 60. Tiez treba poukázat na to, ze podla clánku 230 stvrtého odseku ES fyzická alebo právnická osoba môze podat zalobu proti rozhodnutiu adresovanému inej osobe, len ak sa jej toto rozhodnutie priamo a osobne týka. 61. Práva stazovatelov v konaní o preskúmaní státnej pomoci, ktoré boli spresnené judikatúrou, závisia jednak od toho, ci títo stazovatelia majú postavenie "dotknutej osoby" v zmysle clánku 88 ods. 2 ES, a jednak od predmetu ich zaloby. 62. Po prvé, pokial ide o pojem "dotknutá osoba" v zmysle tohto ustanovenia, tento pojem bol vymedzený siroko, a to tak, ze sa vztahuje na osoby, podnikatelov alebo zdruzenia podnikatelov, ktorých záujmy môzu byt poskytnutím pomoci dotknuté, teda najmä na konkurencné podniky a profesijné organizácie. Táto definícia bola prevzatá do clánku 1 písm. h) nariadenia c. 659/1999. 63. Súdny dvor nedávno pripomenul, ze osobitné postavenie dotknutej osoby postacuje na individualizáciu podniku v zmysle clánku 230 stvrtého odseku ES. 64. Z toho vyplýva, ze kazdému podniku, ktorý sa odvoláva na - hoci aj potenciálny - konkurencný vztah, mozno priznat postavenie "dotknutej osoby" v zmysle clánku 88 ods. 2 ES a povazovat ho za priamo a osobne dotknutý predmetným rozhodnutím.([26]26) 65. Po druhé, pokial ide o právo týchto dotknutých osôb podat zalobu, základom tohto práva sú procesné práva, ktoré im priznáva toto ustanovenie. Podla tohto ustanovenia je Komisia pri zacatí konania vo veci formálneho zistovania a jedine v tomto stádiu povinná vyziadat si ich pripomienky.([27]27) 66. Ak Komisia odlozí staznost, alebo ak sa domnieva, ze opatrenie oznámené stazovatelmi nepredstavuje pomoc alebo predstavuje pomoc zlucitelnú so spolocným trhom, nezacne konanie vo veci formálneho zistovania, cím odníme stazovatelom, ktorí sú dotknutými osobami, moznost predlozit pripomienky. 67. S cielom umoznit im domôct sa respektovania tohto procesného práva im preto judikatúra priznala právo napadnút tieto rozhodnutia na súde Únie. Súdny dvor vsak spresnil, ze predmetom tejto zaloby môze byt len ochrana procesných práv uvedených v clánku 88 ods. 2 ES, cize táto zaloba musí napádat nezacatie konania vo veci formálneho zistovania. Toto právo podat zalobu, ktoré vyplýva z uz citovaných rozsudkov Cook/Komisia a Matra/Komisia, bolo od tej doby opakovane potvrdené.([28]28) 68. Z toho vyplýva, ze postavenie "dotknutej osoby" v zmysle clánku 88 ods. 2 ES umoznuje domnievat sa, ze stazovatel je predmetným rozhodnutím priamo a osobne dotknutý v zmysle clánku 230 stvrtého odseku ES, pokial napáda nezacatie konania vo veci formálneho zistovania.([29]29) 69. Naproti tomu, ak zalobca priamo napáda dôvodnost posúdenia Komisie, nachádza sa v rovnakom postavení ako ktorákolvek osoba, ktorá chce napadnút rozhodnutie, ktoré jej nie je urcené. Samotná skutocnost, ze zalobcu mozno povazovat za "dotknutú osobu" v zmysle clánku 88 ods. 2 ES, uz nestací, a preto musí zalobca preukázat, ze má osobitné postavenie v zmysle uz citovaného rozsudku Plaumann/Komisia.([30]30) Súdny dvor v oblasti státnej pomoci uzná preukázanie tohto postavenia a rozhodne, ze zaloba je prípustná, ak zalobca preukáze, ze jeho konkurencné postavenie na trhu je podstatne ovplyvnené pomocou, ktorá je predmetom predmetného rozhodnutia.([31]31) 70. Z judikatúry teda vyplýva, ze ak zalobca napáda odmietnutie Komisie zacat konanie vo veci formálneho zistovania na základe porusenia svojich procesných práv, musí preukázat, ze je "dotknutou osobou" v zmysle clánku 88 ods. 2 ES, pretoze jeho záujmy by mohli byt dotknuté([32]32) poskytnutím predmetnej pomoci. 71. Naopak, ak tento zalobca napáda dôvodnost rozhodnutia o posúdení pomoci ako takú, za týchto okolností musí preukázat, ze jeho konkurencné postavenie na trhu je podstatne ovplyvnené.([33]33) Jeho prístup k súdnym orgánom Európskej únie je teda tazsí ako v prvom prípade. 72. Táto judikatúra, ktorá bola dalej potvrdená v rozsudkoch vydaných v uz citovaných veciach Nemecko a i./Kronofrance a British Aggregates/Komisia, bola predmetom znacnej kritiky.([34]34) 73. Táto judikatúra totiz vyvoláva urcité pochybnosti a nevyplýva z nej jasný výklad clánku 88 ods. 3 ES. Prejednávaná vec je toho dokonalým príkladom, kedze poukazuje na tazkosti, s ktorými sa môze súd stretnút, ked má odlísit podmienky prípustnosti jednej a tej istej zaloby podanej proti jednému a tomu istému rozhodnutiu podla toho, ci sa nou zalobca domáha ochrany svojich procesných práv, alebo ci napáda rozhodnutie z vecnej stránky. 74. Táto vec teda nastoluje osobitnú otázku, ktorou som sa uz zaoberal v návrhoch, ktoré som predniesol vo veci, v ktorej bol vydaný uz citovaný rozsudok Nemecko a i./Kronofrance.([35]35) 75. Dospel som k záveru, ze je úplne neprirodzené rozlisovat podmienky prípustnosti jednej a tej istej zaloby podanej proti jednému a tomu istému rozhodnutiu v rámci návrhu, ktorý v konecnom dôsledku sleduje ten istý ciel. Ciel, ktorý sleduje zalobca, je totiz podla môjho názoru rovnaký, ci uz sa domáha ochrany svojich procesných práv, alebo ci napáda dôvodnost rozhodnutia o posúdení pomoci. V oboch prípadoch zalobca chce svojou zalobou dosiahnut, aby sa zacalo konanie vo veci formálneho zistovania týkajúce sa státnej pomoci. 76. Táto judikatúra teda vedie k obmedzeniu práv priznaných dotknutým osobám v konaní o preskúmaní státnej pomoci. Zatial co Súdny dvor priznáva týmto osobám práva, ked sa na podporu svojej zaloby odvolávajú na porusenie svojich procesných práv, zároven im ich odopiera, ked chcú napadnút samotnú dôvodnost rozhodnutia o preskúmaní pomoci. Prístup k súdom Únie je vsak jednou z oblastí, v ktorej, viac ako v ktorejkolvek inej oblasti, musí byt právna úprava jasná a koherentná. Obmedzenia práva jednotlivcov na súdne preskúmanie predpisov a opatrení, ktoré institúcie uplatnujú na ich cinnost alebo na ich postavenie, musia byt lahko pochopitelné. 77. Okrem toho takéto rozlísenie stazuje úlohu súdu Únie, pretoze na základe znenia zaloby o neplatnost nie je vzdy lahké rozlísit tieto dva prípady. Prejednávaná vec je toho dokonalým príkladom, kedze v tomto konaní sa vytýka Súdu prvého stupna, ze si riadne nesplnil svoju úlohu, pricom zalobkyne uviedli tak zalobné dôvody, ktorými sa domáhali ochrany svojich procesných práv, ako aj zalobné dôvody, ktorými napádali dôvodnost sporného rozhodnutia. 78. Treba sa v tomto prípade stotoznit s názorom, ktorý v tomto konaní vyjadrila rakúska vláda, a vzhladom na to, ze nedoslo k podstatnému ovplyvneniu zalobkýn, rozhodnút, ze zaloba je v celom rozsahu neprípustná, alebo sa treba priklonit k prístupu, ktorý zaujal Súd prvého stupna v napadnutom rozsudku, a rozhodnút, ze zaloba je ciastocne neprípustná? 79. Súdny dvor nedávno posudzoval rovnakú otázku v uz citovanom rozsudku Komisia/Kronoply a Kronotex. 80. V rozsudku Kronoply a Kronotex/Komisia([36]36) Súd prvého stupna nevychádzal len zo samotnej formulácie zalobných dôvodov, ktoré uviedli podniky. Skúmal, ci vzhladom na ich samotný obsah niektoré tvrdenia, ktoré tieto podniky uviedli, nasvedcujú tomu, ze doslo k poruseniu ich procesných práv, a vyvolávajú pochybnosti o zlucitelnosti predmetnej pomoci, ktoré odôvodnujú zacatie konania podla clánku 88 ods. 2 ES. Súd prvého stupna tak skúmal zalobné dôvody zalozené na zjavne nesprávnom posúdení Komisie a na porusení clánku 87 ods. 1 a 3 písm. c) ES. Podla Súdu prvého stupna tieto tvrdenia mozno pripojit k zalobnému dôvodu zalozenému na porusení procesných práv, ktorý podniky tiez uviedli. 81. Súdny dvor rozhodol, ze Súd prvého stupna sa týmito úvahami nedopustil nesprávneho právneho posúdenia. 82. V tejto súvislosti je zaujímavé poukázat na zásadnú úvahu Súdneho dvora uvedenú v bode 59 uz citovaného rozsudku Komisia/Kronoply a Kronotex: "Pokial sa zalobca domáha zrusenia rozhodnutia o nevznesení námietok, v podstate napáda skutocnost, ze [toto rozhodnutie] bolo prijaté bez toho, aby [Komisia] zacala konanie vo veci formálneho zistovania, cím porusila jeho procesné práva. Na to, aby zalobca uspel so svojím návrhom na zrusenie, môze uvádzat akékolvek zalobné dôvody, ktoré môzu preukázat, ze posúdenie informácií a skutocností, ktoré mala Komisia k dispozícii pocas fázy predbezného skúmania oznámeného opatrenia, museli vyvolat pochybnosti o jeho zlucitelnosti so spolocným trhom..." 83. Zdá sa teda, ze v tomto rozsudku Súdny dvor odstránil niektoré tazkosti vyplývajúce z pôvodnej judikatúry tým, ze si zvolil riesenie, ktoré viac respektuje základné práva, ktoré jednotlivcom priznáva Charta základných práv Európskej únie. 84. Ak totiz niekto napáda dôvodnost posúdenia Komisie prijatého po predbeznom preskúmaní, nevyhnutne tým napáda nezacatie konania vo veci formálneho zistovania, cím chce dosiahnut ochranu svojich procesných práv. Cielom jeho zaloby je dosiahnut zacatie konania vo veci formálneho zistovania, v rámci ktorého môze predlozit svoje pripomienky, a to je jediným cielom tejto zaloby, bez ohladu na uplatnený zalobný dôvod. Ak sa niekto domáha ochrany svojich procesných práv, tiez nevyhnutne napáda posúdenie zlucitelnosti predmetných opatrení, a najmä existenciu pochybností alebo váznych tazkostí posúdenia, ktoré podla clánku 88 ods. 2 ES odôvodnovali zacatie konania vo veci formálneho zistovania. 85. V kontexte tejto judikatúry je teraz potrebné posúdit výhrady Rakúskej republiky. b) O postavení zalobkýn ako dotknutých osôb 86. V bodoch 51 az 53 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna skúmal, ci sú zalobkyne skutocne aktívne legitimované domáhat sa ochrany svojich procesných práv. V tejto súvislosti Súd prvého stupna vymedzil príjemcov predmetnej pomoci, pricom vychádzal z konstatovaní Komisie uvedených v odôvodneniach c. 14 a 27 sporného rozhodnutia, ako aj z tvrdení, ktoré zalobkyne uviedli vo svojej zalobe. V tejto súvislosti Súd prvého stupna poukázal na to, ze nositelmi oznacení "AMA" "nie sú... len maloobchodníci," ale "patria k nim tiez vsetky podniky, ktoré sú súcastou specifického výrobného a obchodného retazca pre oznacenia ,AMA`." 87. Súd prvého stupna dalej skúmal konkurencné postavenie zalobkýn na tomto trhu. V tejto súvislosti konstatoval, ze "zalob[kyne] sú, ako podniky specializované na porázku a rozrábku zvierat,... v konkurencnom postavení s bitúnkami a rozrábkarnami, ktoré pouzívajú oznacenia ,AMA` [a ktoré] svoju cinnost vykonávajú... na trhu v rovnakej zemepisnej oblasti, konkrétne v Rakúsku." Súd prvého stupna preto dospel k záveru, ze zalobkyne sú aktívne legitimované v rozsahu, v akom sa domáhajú dodrziavania svojich procesných práv, ktoré im vyplývajú z clánku 88 ods. 2 ES. 88. Zastávam názor, ze pri tomto posúdení Súd prvého stupna po právnej stránke nijako nepochybil. 89. V prvom rade nemozno spochybnovat skutkové posúdenie, z ktorého vychádzal Súd prvého stupna. Hoci totiz Rakúska republika vytýka Súdu prvého stupna, ze povazoval zalobkyne za "podniky v konkurencnom postavení s bitúnkami a rozrábkarnami," netvrdí, ze Súd prvého stupna skreslil dôkazy vyplývajúce zo spisu. Rakúska republika teda ziada Súdny dvor, aby znovu posúdil skutocnosti, ktoré boli predlozené v konaní pred Súdom prvého stupna, co nepatrí do jeho právomoci v odvolacom konaní. 90. Podla ustálenej judikatúry totiz z clánku 225 ods. 1 ES a clánku 58 prvého odseku Statútu Súdneho dvora vyplýva, ze odvolanie je obmedzené len na právne otázky. Teda len Súd prvého stupna má právomoc zistit a posúdit skutkový stav. Rovnako má ako jediný právomoc posúdit hodnotu, ktorú treba priznat dôkazom, ktoré mu boli predlozené, pokial dôkazy, o ktoré oprel svoje skutkové zistenia, boli riadne získané a pokial boli dodrzané vseobecné právne zásady a procesné pravidlá týkajúce sa dôkazného bremena a vykonávania dôkazov. V tomto prípade môze Súdny dvor len preskúmat právne posúdenie tohto skutkového stavu a právne dôsledky, ktoré z neho Súd prvého stupna vyvodil, ibaze odvolatel tvrdí, ze Súd prvého stupna skreslil dôkazy, ktoré mu boli predlozené. V tomto prípade musí odvolatel presne oznacit dôkazy, ktoré Súd prvého stupna skreslil, a preukázat pochybenia pri posúdení, ktoré podla jeho názoru viedli Súd prvého stupna k tomuto skresleniu.([37]37) 91. V prejednávanej veci takéto skutocnosti neboli preukázané. 92. V nadväznosti na toto konstatovanie je teraz potrebné posúdit, ci zalobkyne, ako podniky specializované na porázku a rozrábku zvierat, bolo mozné oprávnene povazovat za "dotknuté osoby" v zmysle clánku 88 ods. 2 ES. 93. Podla môjho názoru je to bezpochyby tak. Zalobkyne totiz pôsobia na trhu porázky a rozrábky zvierat v Rakúsku, rovnako ako podniky, ktoré sú príjemcami pomoci. Tovarový trh je teda totozný, rovnako ako geografický trh. Vzhladom na to, ze sú v konkurencnom vztahu so spolocnostami, ktoré majú prospech z oznámených opatrení, teda zalobkyne nepochybne patria medzi "dotknuté osoby" v zmysle clánku 88 ods. 2 ES.([38]38) 94. Vzhladom na vyssie citovanú judikatúru teda toto ich postavenie postacuje na to, aby sa povazovali za osoby priamo a osobne dotknuté sporným rozhodnutím. 95. Súd prvého stupna teda v bode 55 napadnutého rozsudku správne rozhodol, ze zalobkyne sú oprávnené domáhat sa zrusenia sporného rozhodnutia v rozsahu, v akom sa domáhajú ochrany svojich procesných práv. 96. Vzhladom na tento záver sa podla môjho názoru netreba zaoberat námietkami Rakúskej republiky, ktoré smerujú proti bodom 36 az 39 napadnutého rozsudku a týkajú sa priamej dotknutosti zalobkýn. V týchto bodoch Súd prvého stupna vykonal obvyklé posúdenie priameho záujmu zalobkýn, hoci to nebolo potrebné. Ako som totiz práve uviedol, postavenie zalobkýn ako dotknutých osôb postacovalo na to, aby sa povazovali za priamo([39]39) a osobne dotknuté v zmysle clánku 230 stvrtého odseku ES.([40]40) 97. Námietky Rakúskej republiky teda povazujem za irelevantné. Aj v prípade, ak by boli dôvodné, by totiz nemohli spochybnit záver, ku ktorému Súd prvého stupna dospel v bode 55 napadnutého rozsudku. c) O prípustnosti tretej casti prvého zalobného dôvodu zalozenej na porusení povinnosti odôvodnenia a druhého zalobného dôvodu zalozeného na porusení clánku 87 ods. 3 písm. c) ES 98. Pripomínam, ze Rakúska republika vytýka Súdu prvého stupna, ze nevyhlásil zalobu za neprípustnú v celom rozsahu a ze napriek neexistencii podstatného ovplyvnenia zalobkýn uznal prípustnost zalobných dôvodov, ktorými zalobkyne napádali dôvodnost sporného rozhodnutia. 99. Podla môjho názoru treba túto námietku vzhladom na uz citovaný rozsudok Komisia/Kronoply a Kronotex zamietnut. 100. V napadnutom rozsudku totiz Súd prvého stupna pouzil rovnaké úvahy, aké sú uvedené v uz citovanom rozsudku Kronoply a Kronotex/Komisia. Preskúmal tretiu cast prvého zalobného dôvodu a druhý zalobný dôvod, ktoré uviedli zalobkyne, pricom konstatoval, ze tieto tvrdenia môzu nasvedcovat tomu, ze doslo k poruseniu ich procesných práv, a vyvolávat pochybnosti o zlucitelnosti predmetnej pomoci, ktoré odôvodnujú zacatie konania podla clánku 88 ods. 2 ES. 101. Podla môjho názoru je zrejmé, ze z posúdenia tretej casti prvého zalobného dôvodu zalozenej na porusení povinnosti odôvodnenia vyplývajú skutocnosti, ktoré nasvedcujú údajnému poruseniu procesných práv. 102. Z judikatúry vyplýva, ze Komisia je povinná uviest dostatocné dôvody, pre ktoré skutkové a právne okolnosti uvedené v staznosti nestacili na preukázanie existencie státnej pomoci.([41]41) Tá istá poziadavka odôvodnenia sa musí podla môjho názoru uplatnit, ak Komisia rozhodne, ze oznámené opatrenie predstavuje státnu pomoc zlucitelnú so spolocným trhom. Ako uvádza Súd prvého stupna v bode 63 napadnutého rozsudku, v opacnom prípade dotknuté osoby nemôzu poznat dôvody, ktoré viedli Komisiu k záveru o neexistencii váznych tazkostí posúdenia, ktoré odôvodnujú podrobnejsie skúmanie. 103. Pokial ide o prípustnost druhého zalobného dôvodu zalozeného na porusení clánku 87 ods. 3 písm. c) ES, jeho posúdenie v skutocnosti vedie súd Únie k preskúmaniu tvrdení súvisiacich s obsahom predmetnej pomoci. Toto preskúmanie vsak povazujem za potrebné. 104. Podla môjho názoru sú totiz zalobkyne oprávnené domáhat sa toho, aby súd Únie preskúmal posúdenie Komisie, podla ktorého mohla Komisia na základe údajov, ktoré mala k dispozícii k 30. júnu 2004, oprávnene vec odlozit a implicitne rozhodnút, ze neexistujú pochybnosti o zlucitelnosti predmetnej pomoci. 105. Treba mat na zreteli, ze Súdny dvor chcel priznaním tohto prostriedku nápravy stazovatelovi zabezpecit, aby procesné práva zarucené clánkom 88 ods. 2 ES boli predmetom osobitnej ochrany a mohli byt podkladom pre súdne preskúmanie. Týmto rozsírením prístupu k súdom Únie Súdny dvor tiez posilnil dohlad nad úcinným uplatnovaním práva v oblasti státnej pomoci, kedze umoznil - hoci aj potenciálnemu - konkurentovi príjemcu sporného opatrenia napadnút posúdenie Komisie, podla ktorého zlucitelnost tohto opatrenia s ustanoveniami Zmluvy nevyvoláva vázne pochybnosti. 106. Preto zastávam názor, ze Súd prvého stupna oprávnene uznal prípustnost tretej casti prvého zalobného dôvodu zalozenej na porusení povinnosti odôvodnenia a druhého zalobného dôvodu zalozeného na porusení clánku 87 ods. 3 písm. c) ES. 107. Výhradu Rakúskej republiky zalozenú na rozpornosti odôvodnenia teda treba zamietnut. 108. Vzhladom na tieto skutocnosti zastávam názor, ze Súd prvého stupna správne posúdil prípustnost zaloby o neplatnost, ktorú podali zalobkyne proti spornému rozhodnutiu. 109. Preto navrhujem, aby Súdny dvor zamietol prvý odvolací dôvod zalozený na nesprávnom posúdení prípustnosti zaloby podanej zalobkynami ako nedôvodný. B - O druhom odvolacom dôvode, zalozenom na nesprávnom posúdení Súdu prvého stupna, pokial ide o existenciu váznych tazkostí posúdenia 1. Tvrdenia úcastníkov konania 110. V rámci druhého odvolacieho dôvodu Rakúska republika, ktorú podporuje Komisia, tvrdí, ze Súd prvého stupna sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked rozhodol, ze posúdenie zlucitelnosti predmetnej pomoci vyvoláva vázne tazkosti, ktoré odôvodnujú zacatie konania vo veci formálneho zistovania podla clánku 88 ods. 2 ES. 111. Po prvé Rakúska republika vytýka Súdu prvého stupna, ze pri svojom posúdení vychádzal výlucne zo znenia § 21a ods. 1 AMA-Gesetz 1992, ktorý v bode 1 obmedzuje poskytovanie predmetnej pomoci na tuzemské výrobky. Súd prvého stupna nevzal do úvahy záväzky Rakúskej republiky týkajúce sa zrusenia tohto obmedzenia. Súd prvého stupna tiez nevzal do úvahy zmeny znenia smerníc AMA vykonané po 26. septembri 2002 a tiez nevzal do úvahy znenie § 21a ods. 1 bodu 5 AMA-Gesetz 1992. 112. Po druhé Rakúska republika tvrdí, ze zlucitelnost predmetnej pomoci sa mala posúdit výlucne z hladiska smerníc AMA, kedze tieto smernice upravujú podmienky poskytovania tejto pomoci, zatial co AMA-Gesetz 1992 stanovuje len vseobecné ciele a podmienky financovania tejto pomoci. 113. Po tretie Rakúska republika tvrdí, ze vzhladom na to, ze napadnutý rozsudok neobsahuje právnu analýzu smerníc AMA, trpí nedostatkom odôvodnenia. 114. Komisia dodáva, ze Súd prvého stupna neuviedol jasné kritériá, ktoré by umoznili preukázat existenciu váznych tazkostí, pricom tento pojem je podla jej názoru subjektívny. Okrem toho Súdny dvor v uz citovaných rozsudkoch Cook/Komisia a Matra/Komisia nespecifikoval podmienky, za ktorých sa musí zacat konanie vo veci formálneho zistovania. Komisia napokon uvádza, ze sporné rozhodnutie prijala na základe príslubu rakúskych orgánov, ze sa budú uplatnovat len smernice AMA, a nie § 21a AMA-Gesetz 1992. 115. Zalobkyne toto posúdenie spochybnujú. 2. Moje posúdenie 116. Skôr, nez sa budem zaoberat dôvodnostou námietok, ktoré uviedla Rakúska republika, pripomeniem základné zásady stanovené judikatúrou, ktoré sa týkajú povinností Komisie v konaní o preskúmaní státnej pomoci, najmä ak Komisia celí váznym tazkostiam posúdenia. a) Povinnosti Komisie 117. Komisia má výlucnú právomoc, pokial ide o posúdenie zlucitelnosti pomoci so Zmluvou. V tejto súvislosti má povinnost dohliadat na to, aby nebola poskytnutá ani zachovaná nijaká pomoc, ktorá je v rozpore so Zmluvou.([42]42) 118. Ak teda Komisia dostane staznost, ktorou sa oznamuje údajne protiprávna pomoc, musí najprv túto staznost dôkladne a nestranne posúdit.([43]43) 119. Dalej, ak Komisia rozhodne, ze opatrenie oznámené v uvedenej staznosti nepredstavuje státnu pomoc, je povinná dostatocným spôsobom vysvetlit dôvody, pre ktoré skutkové a právne okolnosti uvedené v staznosti nepostacovali na preukázanie existencie takejto pomoci.([44]44) 120. Napokon, ak v závere predbeznej fázy zistovania Komisia nie je schopná nadobudnút presvedcenie,([45]45) ze pomoc je zlucitelná so spolocným trhom, alebo ak sa jej nepodarilo prekonat vsetky tazkosti spojené s posúdením zlucitelnosti tejto pomoci, je povinná zacat konanie vo veci formálneho zistovania podla clánku 88 ods. 2 ES.([46]46) Len v rámci tohto posledného uvedeného konania, ktoré má Komisii umoznit získat úplné informácie o vsetkých okolnostiach veci, ukladá Zmluva Komisii povinnost vyzvat dotknuté osoby, aby predlozili svoje pripomienky.([47]47) 121. V tejto súvislosti je právomoc Komisie viazaná.([48]48) Súd totiz dbá na ochranu práv dotknutých osôb, kedze priznaním diskrecnej právomoci Komisii môzu byt tieto práva dotknuté vzhladom na to, ze je tazké preukázat zjavne nesprávne posúdenie. 122. V rámci svojho preskúmania zákonnosti súd Únie teda musí skúmat, ci vzhladom na skutkové a právne okolnosti danej veci Komisia mala povinnost zacat konanie podla clánku 88 ods. 2 ES.([49]49) 123. Pokial ide o pojem vázne tazkosti posúdenia, tento pojem nevymedzil normotvorca Únie ani súd Únie. Podla judikatúry vsak tento pojem musí mat objektívnu povahu a urcité kritériá môzu umoznit súdu Únie urcit, ci pri posudzovaní pomoci skutocne vznikli takéto tazkosti.([50]50) Tento súd musí teda skúmat okolnosti prijatia napadnutého aktu, a najmä obsah diskusií medzi Komisiou a dotknutým clenským státom. Musí tiez skúmat obsah tohto aktu, pricom musí odôvodnenie rozhodnutia uviest do súvislosti s informáciami, ktoré mala Komisia k dispozícii v case prijatia rozhodnutia o zlucitelnosti spornej pomoci. Napokon môze súd Únie zohladnit dlzku trvania konania vo veci predbezného zistovania. b) O dôvodnosti záveru Súdu prvého stupna týkajúceho sa existencie váznych tazkostí posúdenia 124. Zastávam názor, ze Súd prvého stupna sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked rozhodol, ze obmedzenie pomoci na tuzemské výrobky stanovené v § 21a ods. 1 bode 1 AMA-Gesetz 1992 vyvoláva pochybnosti o zlucitelnosti predmetnej pomoci so spolocným trhom, a preto malo viest k tomu, aby Komisia zacala konanie podla clánku 88 ods. 2 ES. 125. Po tom, co správne poukázal na povinnosti Komisie v rámci konania o preskúmaní státnej pomoci, sa Súd prvého stupna v bodoch 75 az 85 napadnutého rozsudku usiloval preskúmat okolnosti prejednávanej veci, ktoré by mohli preukázat existenciu váznych tazkostí. 126. V bodoch 75 az 80 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna najprv skúmal posúdenie Komisie uvedené v spornom rozhodnutí. Komisia v podstate na základe smerníc AMA dospela k záveru, ze oznámené opatrenia nie sú obmedzené na rakúske výrobky, co je v súlade s usmerneniami týkajúcimi sa státnej pomoci urcenej na reklamu. 127. V bodoch 81 az 85 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna dalej skúmal rozpory vyplývajúce zo znenia § 21a AMA-Gesetz 1992. Podla § 21a ods. 1 bodu 1 AMA-Gesetz 1992 totiz príspevok urcený AMA musí umoznit zabezpecit "podporu a záruku predaja tuzemských polnohospodárskych a lesníckych výrobkov[([51]51)]." 128. Ako uvádza Súd prvého stupna, Komisia nenapadla znenie tohto ustanovenia, kedze Rakúska republika sa zaviazala vypustit s úcinnostou od 1. júla 2007 slovo "tuzemských". 129. Súd prvého stupna z toho vyvodil záver, ze v case, ked Komisia skúmala zlucitelnost predmetnej pomoci, sa teda základné ustanovenia § 21a AMA-Gesetz 1992 týkali iba tuzemských výrobkov. 130. Napokon na rozdiel od toho, co tvrdí Rakúska republika, Súd prvého stupna skúmal ustanovenia § 21a ods. 1 bodu 5 AMA-Gesetz 1992, ako aj zmeny smerníc AMA. 131. Na záver tohto skúmania Súd prvého stupna konstatoval rozpor medzi znením AMA-Gesetz 1992, ktorý predstavuje základný predpis, a znením smerníc AMA, z ktorých Komisia vychádzala vo svojom posúdení. 132. Vzhladom na tieto skutocnosti Súd prvého stupna dospel k záveru, ze obmedzenie pomoci na tuzemské výrobky stanovené v § 21a ods. 1 bode 1 AMA-Gesetz 1992 vyvoláva vázne tazkosti týkajúce sa zlucitelnosti predmetnej pomoci s usmerneniami týkajúcimi sa státnej pomoci urcenej na reklamu. 133. Je zrejmé, ze mozno tazko tvrdit, ze rozpor medzi základným predpisom, akým je AMA-Gesetz 1992, a vykonávacími predpismi, akými sú smernice AMA, nevyvoláva tazkosti týkajúce sa zlucitelnosti predmetnej pomoci so spolocným trhom. Vzhladom na to, ze sa týkal podstatného prvku posúdenia, konkrétne zahrnutia zahranicných výrobkov do okruhu výrobkov, ktoré môzu vyuzívat oznacenia "AMA", tento rozpor jednoznacne vyvolával otázku zlucitelnosti predmetného rezimu pomoci s clánkom 28 ES a s usmerneniami týkajúcimi sa státnej pomoci urcenej na reklamu.([52]52) Clánok 28 ES zakazuje vsetky mnozstevné obmedzenia dovozu medzi clenskými státmi. Usmernenia týkajúce sa státnej pomoci urcenej na reklamu stanovujú, ze vnútrostátny systém kontroly kvality, ktorý je obmedzený na výrobky urcitého (národného, regionálneho alebo miestneho) pôvodu, je v rozpore so Zmluvou. 134. Z obsahu diskusií medzi Komisiou a Rakúskou republikou vyplynula existencia tazkostí posúdenia,([53]53) kedze tento clenský stát sa zaviazal, ze zmení znenie § 21a ods. 1 bodu 1 AMA-Gesetz 1992. 135. Tento príslub podla môjho názoru neumoznil vyriesit tazkosti, ktoré sa osobitne týkali rezimu neoznámenej pomoci, a neoprávnoval Komisiu, aby upustila od zacatia konania vo veci formálneho zistovania. 136. Z judikatúry totiz vyplýva, ze Komisia nemôze odmietnut zacat konanie vo veci formálneho zistovania s poukazom na okolnosti, ktoré nesúvisia s existenciou váznych tazkostí. Ako teda pripomenul Súd prvého stupna v bode 72 napadnutého rozsudku, Komisia nemôze odmietnut zacat konanie podla clánku 88 ods. 2 ES s odvolaním sa na záujem tretích osôb na konaní, hospodárnost konania alebo administratívne dôvody. Komisia sa podla môjho názoru nemôze odvolávat ani na príslub Rakúskej republiky, ze zmení § 21a ods. 1 bod 1 AMA-Gesetz 1992. Zlucitelnost státnej pomoci so spolocným trhom sa musí posudzovat objektívne a podla môjho názoru nemôze závisiet od vyhlásení, príslubov alebo od toho, ako bude dotknutý clenský stát v budúcnosti postupovat. V tomto prípade treba uznat, ze v case, ked Komisia skúmala predmetný rezim pomoci a rozhodovala o jeho zlucitelnosti so spolocným trhom, znenie § 21a ods. 1 bodu 1 AMA-Gesetz 1992 vyvolávalo tazkosti, ktoré záväzok Rakúskej republiky nemohol odstránit. 137. Iba v prípade, ak by zacala konanie podla clánku 88 ods. 2 ES, by Komisia bola schopná ozrejmit tieto nejasnosti a urcit, ci podla znenia § 21a ods. 1 bodu 1 AMA-Gesetz 1992 poskytnutie predmetnej pomoci predstavuje porusenie clánkov 28 ES a 87 ES, a teda ci je tento rezim státnej pomoci zlucitelný so spolocným trhom. Zacatie tohto konania bolo este opodstatnenejsie vzhladom na povinnosti Komisie týkajúce sa vybavovania stazností. Poukazujem totiz na to, ze Komisia je povinná staznost dôkladne a nestranne posúdit([54]54) s cielom zabezpecit, aby nebolo mozné vykonat nijakú pomoc, ktorá je v rozpore so spolocným trhom. 138. Vzhladom na tieto skutocnosti sa teda stotoznujem s názorom Súdu prvého stupna, ze obmedzenie pomoci na tuzemské výrobky stanovené v § 21a ods. 1 bode 1 AMA-Gesetz 1992 vyvolávalo vázne tazkosti týkajúce sa zlucitelnosti predmetnej pomoci so spolocným trhom, a preto malo viest k tomu, aby Komisia zacala konanie podla clánku 88 ods. 2 ES. 139. Poznamenávam, ze tento záver bol odôvodnený aj vzhladom na dlzku predbeznej fázy zistovania, na ktorú zalobkyne tiez poukázali. 140. Poukazujem totiz na to, ze sporné rozhodnutie z 30. júna 2004 bolo prijaté na záver predbeznej fázy zistovania, ktorá sa zacala 21. septembra 1999, ked zalobkyne podali svoju staznost, cize o viac ako styri roky a devät mesiacov skôr. Je pravda, ze v prípade, o aký ide v prejednávanej veci, ked predmetná pomoc nebola oznámená, Komisia nie je povinná vykonat predbezné preskúmanie týchto opatrení v dvojmesacnej lehote stanovenej judikatúrou.([55]55) Ak vsak dotknutá tretia osoba predlozí Komisii staznost týkajúcu sa státnych opatrení, ktoré vôbec neboli oznámené, Komisia má povinnost túto staznost v rámci predbeznej fázy zistovania dôkladne a nestranne preskúmat.([56]56) 141. Podla môjho názoru vsak v tomto prípade lehoty prekracujú obvyklý rozsah prvého preskúmania, ktorého cielom je len umoznit Komisii, aby si vytvorila prvý názor týkajúci sa kvalifikácie posudzovaných opatrení a ich zlucitelnosti so spolocným trhom.([57]57) c) K dostatocnosti odôvodnenia, pokial ide o existenciu váznych tazkostí 142. Pripomínam, ze Rakúska republika zastáva názor, ze odôvodnenie napadnutého rozsudku je neúplné, kedze Súd prvého stupna vo svojom posúdení vychádzal iba zo znenia § 21a AMA-Gesetz 1992, bez toho, aby vykonal právnu analýzu smerníc AMA. 143. Toto tvrdenie ma nepresviedca. 144. Na úvod pripomínam, ze povinnost odôvodnenia rozsudkov, ktorá prinálezí Súdu prvého stupna podla clánku 36 a clánku 53 prvého odseku Statútu Súdneho dvora, neukladá Súdu prvého stupna povinnost vypracovat také odôvodnenie, ktoré by vycerpávajúcim spôsobom a jednotlivo rozoberalo vsetky tvrdenia úcastníkov sporu. Odôvodnenie teda môze byt implicitné, pokial umozní dotknutým osobám oboznámit sa s dôvodmi prijatého rozhodnutia a Súdnemu dvoru poskytne dostatok informácií, aby mohol vykonat svoje súdne preskúmanie.([58]58) Pokial ide o zalobu zalozenú na clánku 230 ES, poziadavka odôvodnenia znamená, ze Súd prvého stupna preskúma zalobné dôvody na zrusenie uplatnené zalobcom a uvedie dôvody, ktoré ho viedli k zamietnutiu zalobného dôvodu alebo k zruseniu napadnutého aktu. 145. V tomto prípade Súd prvého stupna podla môjho názoru správne uviedol a vysvetlil dôvody, pre ktoré dospel k záveru, ze predmetná pomoc vyvoláva tazkosti posúdenia. Ako som uz uviedol, Súd prvého stupna vychádzal nielen zo znenia § 21a AMA-Gesetz 1992, ale z viacerých okolností prijatia sporného rozhodnutia, pricom správne a dostatocne preukázal existenciu rozporu vo vnútrostátnej právnej úprave, ktorý by právna analýza smerníc AMA neumoznila vyriesit. Úvahy Súdu prvého stupna navyse umoznili Rakúskej republike a Komisii oboznámit sa s napadnutým rozsudkom a napadnút ho a podla môjho názoru umoznujú Súdnemu dvoru vykonat jeho súdne preskúmanie. 146. Za týchto okolností zastávam názor, ze voci odôvodneniu Súdu prvého stupna uvedenému v bodoch 75 az 87 napadnutého rozsudku nemozno mat výhrady. 147. Vzhladom na vsetky tieto skutocnosti navrhujem, aby Súdny dvor zamietol druhý odvolací dôvod zalozený na nesprávnom posúdení Súdu prvého stupna, pokial ide o potrebu zacat konanie vo veci formálneho zistovania, ako nedôvodný. C - O tretom odvolacom dôvode, zalozenom na údajnom porusení pravidiel týkajúcich sa dôkazného bremena 1. Tvrdenia úcastníkov konania 148. V rámci svojho tretieho odvolacieho dôvodu Rakúska republika, ktorú podporuje Komisia, poukazuje na to, ze podla judikatúry prinálezí zalobkyniam, aby preukázali existenciu váznych tazkostí posúdenia. V prejednávanej veci vsak zalobkyne existenciu takýchto tazkostí nepreukázali. Na konkrétne vykonávacie opatrenia týkajúce sa rezimu pomoci, ktoré uviedli zalobkyne, sa totiz sporné rozhodnutie apriórne nevztahuje. Okrem toho zalobkyne neboli schopné preukázat, ze poskytovanie predmetnej pomoci je obmedzené na tuzemských výrobcov. Naopak Rakúska republika preukázala, ze oznacenia "AMA" sa udelujú aj zahranicným výrobcom. 149. Zalobkyne toto posúdenie spochybnujú. 2. Moje posúdenie 150. Zastávam názor, ze tretí odvolací dôvod je neprípustný. 151. Rakúska republika totiz iným spôsobom spochybnuje skutkové posúdenie Súdu prvého stupna, ako aj hodnotu, ktorú Súd prvého stupna priznal jednotlivým dôkazom, ktoré mu boli predlozené. Pripomínam, ze len Súd prvého stupna má právomoc posúdit skutkový stav a hodnotu, ktorú treba priznat dôkazom, ktoré mu boli predlozené, ibaze odvolatel namieta skreslenie týchto dôkazov. V tomto prípade Rakúska republika iba kritizuje závery Súdu prvého stupna bez toho, aby preukázala pochybenia, ktoré viedli Súd prvého stupna k skresleniu dôkazov. Svojou kritikou sa teda len usiluje dosiahnut, aby Súdny dvor nahradil posúdenie Súdu prvého stupna jej verziou skutkového stavu, co nepatrí do právomoci Súdneho dvora. 152. V kazdom prípade, ak by Súdny dvor rozhodol, ze tento odvolací dôvod je prípustný, zastávam názor, ze je nedôvodný. 153. Zalobkyne totiz tým, ze v konaní pred Súdom prvého stupna predlozili znenie AMA-Gesetz 1992, poskytli podla môjho názoru dostatocne presvedcivý dôkaz o existencii pochybností o zlucitelnosti predmetnej pomoci so spolocným trhom a umoznili Súdu prvého stupna, aby prostredníctvom otázok, ktoré polozil Komisii, posúdil okolnosti prijatia sporného rozhodnutia. 154. Preto navrhujem, aby Súdny dvor zamietol tretí odvolací dôvod ako neprípustný a v kazdom prípade nedôvodný. D - O stvrtom odvolacom dôvode, zalozenom na porusení clánku 64 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna 1. Tvrdenia úcastníkov konania 155. V rámci svojho stvrtého odvolacieho dôvodu Rakúska republika, ktorú podporuje Komisia, tvrdí, ze Súd prvého stupna porusil clánok 64 svojho rokovacieho poriadku tým, ze neprijal opatrenia na zabezpecenie priebehu konania, ktoré boli potrebné na posúdenie sporu. Rakúska republika osobitne tvrdí, ze Súd prvého stupna mal vyzadovat od zalobkýn, aby poskytli konkrétne informácie, ktoré by preukazovali, ze majú postavenie dotknutých osôb. Rakúska republika navyse vytýka Súdu prvého stupna, ze neoveril vplyv znenia § 21a ods. 1 bodu 1 AMA-Gesetz 1992 na podmienky poskytovania predmetnej pomoci. 156. Zalobkyne toto posúdenie spochybnujú. 2. Moje posúdenie 157. Túto výhradu treba bez dalsieho zamietnut, a to z týchto dôvodov. 158. Po prvé z ustálenej judikatúry vyplýva, ze Súd prvého stupna sám rozhoduje o prípadnej potrebe doplnit informácie, ktorými disponuje vo veciach, ktoré sú mu predlozené.([59]59) 159. Po druhé zastávam názor, ze Rakúska republika nemôze vzniest túto námietku, kedze nenavrhla, aby Súd prvého stupna prijal akékolvek opatrenie na zabezpecenie priebehu konania. 160. Po tretie z obsahu spisu a najmä z otázok, ktoré Súd prvého stupna polozil úcastníkom konania, vyplýva, ze skutocnosti, ktoré uviedla Rakúska republika, boli výslovne zohladnené. 161. Súd prvého stupna tak vo svojich otázkach, na ktoré mali zalobkyne písomne odpovedat, vyzval zalobkyne, aby "podrobne uviedli, ako sú ich záujmy poskytnutím predmetnej pomoci dotknuté," "ci sú v priamom konkurencnom vztahu s bitúnkami a rozrábkarnami, ktoré sú príjemcami predmetnej pomoci, s uvedením, ci pôsobia na tom istom geografickom trhu ako tieto bitúnky a rozrábkarne a v akej forme tieto bitúnky a rozrábkarne prijímajú predmetnú pomoc," "dôvody, pre ktoré zalobkyne nie sú príjemcami predmetnej pomoci, ako aj podmienky, ktoré by museli splnit, aby boli jej príjemcami," a napokon "ci a ako je ich postavenie na trhu podstatne ovplyvnené pomocou, ktorá je predmetom sporného rozhodnutia." 162. Súd prvého stupna v tejto súvislosti navyse vyzval Komisiu, aby sa vyjadrila k zneniu § 21a ods. 1 bodu 1 AMA-Gesetz 1992, ako aj k prípadnému obmedzeniu predmetného rezimu pomoci na tuzemské výrobky. 163. Vo svojich otázkach, na ktoré mali úcastníci konania odpovedat písomne, a na pojednávaní Súd prvého stupna dalej vyzval vsetkých úcastníkov sporu, aby uviedli, ci môzu podniky so sídlom na území iného clenského státu vyuzívat predmetný rezim pomoci. 164. Treba teda konstatovat, ze námietky Rakúskej republiky nie sú dôvodné. 165. Preto navrhujem, aby Súdny dvor zamietol stvrtý odvolací dôvod zalozený na porusení clánku 64 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna ako nedôvodný. 166. Vzhladom na vsetky tieto úvahy navrhujem, aby Súdny dvor zamietol odvolanie, ktoré podala Rakúska republika, ako scasti neprípustné a scasti nedôvodné. VI - O vzájomnom odvolaní 167. Z dôvodov, ktoré som uviedol vyssie, sa domnievam, ze Komisia podala v rámci svojho vyjadrenia k odvolaniu vzájomné odvolanie. 168. Chápem ho tak, ze z neho vyplývajú tri odvolacie dôvody. 169. Prvým odvolacím dôvodom sa Komisia usiluje preukázat, ze Súd prvého stupna nesprávne posúdil prípustnost zaloby, pricom vychádza z dvoch tvrdení, ktoré neboli uvedené v rámci hlavného odvolania. Druhý odvolací dôvod je zalozený na tom, ze Súd prvého stupna nerespektoval rozsah súdneho preskúmania, a tretí odvolací dôvod je zalozený na porusení povinnosti odôvodnenia. A - O prvom odvolacom dôvode, zalozenom na nesprávnom posúdení Súdu prvého stupna, pokial ide o prípustnost zaloby podanej zalobkynami 170. Prvý odvolací dôvod sa delí na dve casti. Prvá cast je zalozená na nedostatku priamej dotknutosti zalobkýn a druhá cast je zalozená na nesprávnom posúdení Súdu prvého stupna, pokial ide o právo zalobkýn predlozit pripomienky. 1. O prvej casti prvého odvolacieho dôvodu, zalozenej na nedostatku priamej dotknutosti zalobkýn a) Tvrdenia úcastníkov konania 171. Prvou castou prvého odvolacieho dôvodu Komisia napáda posúdenie Súdu prvého stupna týkajúce sa prípustnosti zaloby v rozsahu, v akom Súd prvého stupna v bode 39 napadnutého rozsudku konstatoval, ze zalobkyne sú sporným rozhodnutím priamo dotknuté v zmysle clánku 230 stvrtého odseku ES. 172. Podla Komisie sa Súd prvého stupna dopustil nesprávneho právneho posúdenia, kedze k záveru o existencii takej dotknutosti dospel na základe toho, ze zalobkyne boli povinné odvádzat príspevky AMA. Z judikatúry vyplýva, ze odvody nepatria do pôsobnosti clánku 87 ES, pokial nepredstavujú spôsob financovania státnej pomoci. V tomto prípade neexistuje nijaký vztah medzi výskou príspevkov odvádzaných AMA a poskytnutými výhodami. V dôsledku toho tieto príspevky nie sú súcastou pomoci, a preto neodôvodnujú priamu dotknutost zalobkýn. b) Moje posúdenie 173. Zastávam názor, ze toto tvrdenie nie je dôvodné. 174. Zo znenia bodov 36 az 39 napadnutého rozsudku vyplýva, ze Súd prvého stupna nedospel k záveru o existencii priamej dotknutosti zalobkýn na základe toho, ze boli povinné odvádzat príspevky AMA. Z pomerme strucných úvah Súdu prvého stupna podla môjho názoru nevyplýva nijaká skutocnost, ktorá by mohla viest k záveru Komisie. 175. Súd prvého stupna totiz po tom, co poukázal na judikatúru týkajúcu sa priamej dotknutosti jednotlivcov, v bodoch 37 az 39 napadnutého rozsudku uviedol toto: "37 V predmetnej veci zo spisu vyplýva, ze v case prijatia [sporného] rozhodnutia 30. júna 2004 bola dotknutá pomoc uz Rakúskou republikou zavedená. V tejto súvislosti zalob[kyne] poukazujú na internetové stránky AMA a jedného maloobchodníka, z ktorých vyplýva, ze oznacenia ,AMA` boli udelené uz pred vydaním [sporného] rozhodnutia. Zalob[kyne] tiez predlozili príkaz na úhradu nedoplatkov, ktorú zaslal AMA Grandits [GmbH] v súvislosti s dlznými príspevkami za obdobie od mája 2002 do apríla 2003, ktoré sa prinajmensom ciastocne prekrýva s obdobím uplatnenia opatrení stanovených [sporné] rozhodnutie. 38 Moznost, ze rakúske orgány rozhodli o neposkytnutí predmetnej pomoci, sa preto zdá byt cisto teoretická. 39 Z toho vyplýva, ze zalob[kyne] sú v zmysle clánku 230 stvrtého odseku ES [sporným] rozhodnutím priamo dotknut[é]." 176. Súd prvého stupna síce poukazuje na výzvu na úhradu nedoplatkov adresovanú spolocnosti Grandits GmbH, avsak iba s cielom preukázat, ze rezim pomoci bol vykonaný pred prijatím sporného rozhodnutia, a nie s cielom zalozit svoje úvahy na tom, ze zalobkyne boli povinné odvádzat príspevky na základe § 21c ods. 1 bodu 3 AMA-Gesetz 1992. 177. Preto podla môjho názoru túto prvú cast zalozenú na nedostatku priamej dotknutosti zalobkýn nemozno uznat. 178. V kazdom prípade sa z dôvodov, ktoré som uz uviedol v bodoch 96 a 97 týchto návrhov, domnievam, ze táto námietka je irelevantná. Totiz aj v prípade, ak by bola dôvodná, podla môjho názoru by neumoznila spochybnit záver, ku ktorému Súd prvého stupna dospel v súvislosti so záujmom zalobkýn na konaní. 179. Preto navrhujem, aby Súdny dvor zamietol prvú cast prvého odvolacieho dôvodu ako nedôvodnú a v kazdom prípade irelevantnú. 2. O druhej casti prvého odvolacieho dôvodu, zalozenej na nesprávnom posúdení, pokial ide o právo zalobkýn predlozit pripomienky a) Tvrdenia úcastníkov konania 180. V rámci druhej casti prvého odvolacieho dôvodu Komisia tvrdí, ze Súd prvého stupna sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, kedze v bode 54 napadnutého rozsudku uviedol, ze podanie staznosti nepostacuje na to, aby boli zalobkyne zbavené práva na dodrziavanie procesných práv, ktoré im priznáva clánok 88 ods. 2 ES. 181. Podla Komisie zalobkyne uz mali moznost uviest svoje pripomienky predlozením svojej staznosti z 21. septembra 1999, a preto vycerpali svoje právo znovu sa vyjadrit. Okrem toho Komisia uvádza, ze nemá význam umoznit stazovatelom, aby po druhý raz predlozili pripomienky. Napokon Komisia poznamenáva, ze clánok 88 ods. 2 ES "nepriznáva nikomu práva" a "iba ukladá Komisii povinnost." b) Moje posúdenie 182. Zastávam názor, ze tvrdeniami, ktoré uviedla Komisia, sa netreba podrobne zaoberat, kedze ich povazujem za nepodlozené. 183. V bode 54 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna rozhodol, ze "skutocnost, ze zalob[kyne] mohli v tejto veci prostredníctvom podania staznosti... predlozit ich tvrdenia uz pocas predbezného zistovania podla clánku 88 ods. 3 ES, ich nemôze zbavit práva na zachovanie procesnej záruky, ktorú im výslovne poskytuje clánok 88 ods. 2 ES." 184. S týmto názorom sa úplne stotoznujem. 185. Tieto úvahy sú v úplnom súlade so znením a struktúrou ustanovení o konaní o preskúmaní státnej pomoci a úplne zodpovedajú judikatúre Súdneho dvora. 186. Hoci je nesporné, ze nariadenie c. 659/1999 nepriznáva stazovatelom ako takým osobitné práva, clánok 6 ods. 1 a clánok 20 ods. 1 a 2 tohto nariadenia výslovne priznávajú dotknutým osobám právo informovat Komisiu o akejkolvek údajne protiprávnej pomoci, ako aj právo predlozit pripomienky v nadväznosti na rozhodnutie Komisie o zacatí konania vo veci formálneho zistovania. Tým, ze im priznal právo predlozit Komisii staznost, ktorou sa oznamuje údajná státna pomoc, normotvorca Únie teda nemal v úmysle zbavit dotknuté osoby práva predlozit pripomienky po zacatí konania vo veci formálneho zistovania. 187. Podanie staznosti a predlozenie pripomienok nie sú porovnatelné. 188. Podanie staznosti umoznuje oznámit Komisii mozné porusenie pravidiel týkajúcich sa státnej pomoci. Túto staznost môze podat kazdá fyzická alebo právnická osoba, ktoré sa domnieva, ze clenský stát poskytuje údajne protiprávnu pomoc. Podaním staznosti sa zacína predbezná fáza zistovania, pocas ktorej si Komisia na základe informácií poskytnutých stazovatelom vytvorí prvý názor na ciastocnú alebo úplnú zlucitelnost predmetného opatrenia.([60]60) Stazovatel musí vo svojej staznosti informovat Komisiu o dotknutom clenskom státe, o údajných opatreniach pomoci, ako aj o dôvodoch staznosti.([61]61) Komisia nie je v tomto stádiu konania povinná vypocut stazovatela alebo iné dotknuté osoby v zmysle clánku 88 ods. 2 ES. 189. Po dôkladnom a nestrannom preskúmaní staznosti([62]62) môze Komisia prijat styri druhy rozhodnutí. Môze rozhodnút o odlození staznosti. Podla clánku 4 nariadenia c. 659/1999 môze tiez rozhodnút, ze predmetné opatrenie nepredstavuje pomoc, ze predstavuje pomoc zlucitelnú so spolocným trhom, alebo ze vyvoláva pochybnosti o jeho zlucitelnosti, a preto si vyzaduje zacatie konania vo veci formálneho zistovania. 190. V rámci tohto posledného uvedeného konania majú stazovatelia právo predlozit pripomienky v súlade s clánkom 88 ods. 2 ES a clánkom 6 ods. 1 a clánkom 20 ods. 1 a 2 nariadenia c. 659/1999. Toto právo majú iba dotknuté osoby, cize podniky alebo profesijné organizácie, ktoré sú v - hoci aj potenciálnom - konkurencnom vztahu s podnikmi, ktoré majú prospech zo sporného opatrenia. Ako som uz uviedol, toto právo nie je dotknuté predchádzajúcim podaním staznosti. Naopak dodrzanie práva predlozit pripomienky podlieha prísnejsiemu súdnemu preskúmaniu, kedze Komisia implicitne odmietne zacat konanie vo veci formálneho zistovania a v dôsledku toho zbaví stazovatela takého práva. Jednoznacne to vyplývalo uz z judikatúry, ktorú Súdny dvor sformuloval v uz citovaných rozsudkoch Cook/Komisia a Matra/Komisia a na ktorú som poukázal vyssie. Este jednoznacnejsie to vsak vyplýva z rozsudkov Athinaďki Techniki/Komisia,([63]63) v ktorých Súdny dvor rozhodol, ze rozhodnutie o odlození staznosti predstavuje napadnutelný akt v rozsahu, v akom toto rozhodnutie tým, ze sa ním implicitne odmieta zacat konanie vo veci formálneho zistovania, zbavuje stazovatela práva predlozit svoje pripomienky v súlade s clánkom 88 ods. 2 ES. 191. Vzhladom na tieto skutocnosti a vzhladom na to, ze zalobkyne mozno povazovat za "dotknuté osoby", Súd prvého stupna bol oprávnený dospiet k záveru, ze podaním staznosti zalobkyne nestratili právo predlozit pripomienky v rámci konania vo veci formálneho zistovania podla clánku 88 ods. 2 ES. 192. Preto navrhujem, aby Súdny dvor nevyhovel druhej casti prvého odvolacieho dôvodu zalozenej na nesprávnom posúdení, pokial ide o právo zalobkýn predlozit pripomienky. 193. Vzhladom na vsetky tieto úvahy zastávam názor, ze prvý odvolací dôvod Komisie zalozený na nesprávnom posúdení Súdu prvého stupna, pokial ide o prípustnost zaloby podanej zalobkynami, nie je dôvodný. B - O druhom odvolacom dôvode, zalozenom na nerespektovaní rozsahu súdneho preskúmania Súdom prvého stupna 194. V rámci svojho druhého odvolacieho dôvodu Komisia vytýka Súdu prvého stupna, ze prekrocil hranice svojho súdneho preskúmania tým, ze rozhodol, ze posúdenie zlucitelnosti predmetnej pomoci vyvoláva vázne tazkosti, ktoré odôvodnujú zacatie konania vo veci formálneho zistovania. Vzhladom na to, ze sporné rozhodnutie si vyzadovalo posúdenie zlozitých ekonomických a sociálnych okolností, totiz Komisia mala sirokú mieru volnej úvahy, z ktorej vyplýva obmedzenie rozsahu súdneho preskúmania. 195. Zastávam názor, ze túto výhradu treba bez dalsieho zamietnut ako nedôvodnú. 196. Z judikatúry vyplýva, ze Komisia má sirokú mieru volnej úvahy pri rozhodovaní o existencii státnej pomoci a pri posudzovaní uplatnenia výnimiek, ktoré sú výslovne stanovené v clánku 87 ods. 2 a 3 ES.([64]64) V týchto prípadoch môze byt totiz potrebné, aby Komisia vykonala zlozité posúdenie ekonomickej alebo sociálnej povahy. Preskúmanie Súdu prvého stupna sa teda musí nevyhnutne obmedzit na overenie dodrzania procesných pravidiel a povinnosti odôvodnenia, ako aj vecnej správnosti skutkového stavu, a toho, ci nedoslo k zjavne nesprávnemu posúdeniu skutkového stavu a k zneuzitiu právomoci. 197. O taký prípad v prejednávanej veci nejde. 198. Súd prvého stupna nemal posúdit, ci opatrenia, ktoré vykonala Rakúska republika, mozno povazovat za "státnu pomoc", alebo ci môzu byt odôvodnené z dôvodu rozvoja urcitých hospodárskych cinností, ale ci Komisia vzhladom na predbezné zistovanie, ktoré vykonala, dodrzala povinnosti, ktoré jej prinálezia v konaní o preskúmaní státnej pomoci. 199. Z judikatúry vyplýva, ze Komisia nemá nijakú mieru volnej úvahy, pokial ide o rozhodovanie o zacatí konania vo veci formálneho zistovania. Jej právomoc je viazaná. Komisia má teda povinnost zacat konanie podla clánku 88 ods. 3 ES, ak sa jej na záver predbezného zistovania nepodarilo prekonat vsetky tazkosti súvisiace s posúdením zlucitelnosti predmetného opatrenia. Túto povinnost výslovne potvrdzuje clánok 4 ods. 4 v spojení s clánkom 13 ods. 1 nariadenia c. 659/1999.([65]65) Zacatie konania vo veci formálneho zistovania teda, prísne vzaté, nezávisí od zlozitého posúdenia ekonomickej alebo sociálnej povahy, ale od právnej povinnosti, ktorej dodrzanie musí z tohto dôvodu podliehat úplnému súdnemu preskúmaniu. 200. Súd prvého stupna tým, ze konstatoval, ze Komisia mala pouzit clánok 4 ods. 4 uvedeného nariadenia, a preto sporné rozhodnutie zrusil, preskúmal zákonnost tohto rozhodnutia v medziach právomoci, ktorú mu priznáva clánok 230 ES. 201. Vzhladom na tieto skutocnosti navrhujem, aby Súdny dvor zamietol druhý odvolací dôvod zalozený na nerespektovaní rozsahu súdneho preskúmania Súdom prvého stupna ako nedôvodný. C - O tretom odvolacom dôvode, zalozenom na porusení povinnosti odôvodnenia 202. V rámci svojho tretieho odvolacieho dôvodu Komisia vytýka Súdu prvého stupna, ze sporné rozhodnutie zrusil bez toho, aby predvídal výsledok konania vo veci formálneho zistovania, v dôsledku coho napadnutý rozsudok trpí nedostatkom odôvodnenia. Podla Komisie mal Súd prvého stupna skúmat, ci by posúdenie zlucitelnosti predmetnej pomoci zo strany Komisie bolo odlisné, ak by sa zacalo konanie vo veci formálneho zistovania. Podla Komisie bolo zrejmé, ze na túto otázku treba odpovedat záporne. Okrem toho Komisia poznamenáva, ze zacatie konania vo veci formálneho zistovania spôsobí prietahy pri vybavovaní veci, ktoré sú nezlucitelné s povinnostami nálezitej starostlivosti stanovenými v rozsudku z 11. decembra 1973, Lorenz.([66]66) 203. Navrhujem tieto tvrdenia bez dalsieho zamietnut. 204. Nie je totiz prípustné tvrdit, ze výsledok konania o tejto zalobe by mohol závisiet od akéhokolvek predvídania alebo extrapolácie konania vo veci formálneho zistovania zo strany Súdu prvého stupna, a uz vôbec nemozno tvrdit, ze by to mohlo mat za následok nedostatok odôvodnenia napadnutého rozsudku. 205. Takéto tvrdenie odporuje zásadám, ktorými sa spravuje konanie o preskúmaní státnej pomoci. V prvom rade pripomínam, ze posúdenie pomoci musí byt zalozené na objektívnych skutocnostiach, a nie na domnienkach.([67]67) Toto posúdenie navyse nemôze závisiet od posúdenia vykonaného na úrovni predbezného konania, zalozeného na informáciách dostupných v tomto stádiu.([68]68) Dalej pripomínam, ze zlucitelnost predmetnej pomoci so spolocným trhom nemá posudzovat Súd prvého stupna v rámci svojho preskúmania zákonnosti, ale Komisia v rámci svojej výlucnej právomoci, ktorú jej priznáva Zmluva. Okrem toho pripomínam, ze Komisia nie je oprávnená, ale povinná([69]69) zacat konanie vo veci formálneho zistovania, ak sa nachádza v takej situácii, o akú ide v prejednávanej veci. 206. Napokon povazujem za potrebné zdôraznit, ze ak je Komisia skutocne povinná staznost dôkladne preskúmat, za okolností, o aké ide v prejednávanej veci, bola na základe tejto povinnosti osobitne povinná zacat konanie vo veci formálneho zistovania. 207. Vzhladom na tieto skutocnosti zastávam názor, ze tretí odvolací dôvod je nedôvodný. 208. Vzhladom na vsetky tieto úvahy navrhujem, aby Súdny dvor zamietol odvolanie, ktoré podala Komisia, ako nedôvodné. VII - O trovách 209. Podla clánku 69 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, ktorý sa na základe clánku 118 tohto rokovacieho poriadku vztahuje na odvolacie konanie, úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. 210. Vzhladom na to, ze Rakúska republika a Komisia v prejednávanej veci nemali so svojimi odvolacími dôvodmi úspech, je potrebné ulozit im povinnost nahradit trovy konania. VIII - Návrh 211. Vzhladom na vyssie uvedené úvahy navrhujem, aby Súdny dvor rozhodol takto: 1. Odvolania sa zamietajú. 2. Rakúska republika a Európska komisia sú povinné nahradit trovy konania. __________________________________________________________________ [70]1 - Jazyk prednesu: francúzstina. __________________________________________________________________ [71]2 - V tejto súvislosti pozri rozsudok z 24. mája 2011, Komisia/Kronoply a Kronotex, C-83/09 P, Zb. s. I-4441, ktorý vydala velká komora a ku ktorému sa este vrátim. __________________________________________________________________ [72]3 - T-375/04, Zb. s. II-4155, dalej len "napadnutý rozsudok". __________________________________________________________________ [73]4 - Tauernfleisch Vertriebs GmbH, Wech-Kärntner Truthahnverarbeitung GmbH, Wech-Geflügel GmbH a Johann Zsifkovics. Vsetky tieto podniky sú zalozené podla rakúskeho práva a specializujú sa na porázku a rozrábku zvierat. __________________________________________________________________ [74]5 - Dalej len "sporné rozhodnutie". __________________________________________________________________ [75]6 - Nariadenie Rady z 22. marca 1999 ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku [88] Zmluvy o ES (Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339). __________________________________________________________________ [76]7 - Táto fáza je tiez upravená clánkami 4 a 5 nariadenia c. 659/1999. __________________________________________________________________ [77]8 - Rozsudok zo 17. júla 2008, Athinaďki Techniki/Komisia, C-521/06 P, Zb. s. I-5829, bod 33 a citovaná judikatúra. __________________________________________________________________ [78]9 - Táto fáza je tiez upravená clánkami 6 a 7 nariadenia c. 659/1999. __________________________________________________________________ [79]10 - Rozsudok z 2. apríla 2009, Bouygues a Bouygues Télécom/Komisia, C-431/07 P, Zb. s. I-2665, bod 61 a citovaná judikatúra. __________________________________________________________________ [80]11 - Odôvodnenie c. 2 tohto nariadenia. __________________________________________________________________ [81]12 - 323/82, Zb. s. 3809. Podla Súdneho dvora sú dotknutými osobami osoby, podniky alebo zdruzenia, ktorých záujmy môzu byt dotknuté poskytnutím pomoci, cize najmä konkurencné podniky a profesijné organizácie (bod 16). __________________________________________________________________ [82]13 - Pozri rozsudky z 19. mája 1993, Cook/Komisia, C-198/91, Zb. s. I-2487, bod 24; z 15. júna 1993, Matra/Komisia, C-225/91, Zb. s. I-3203, bod 18, a z 13. decembra 2005, Komisia/Aktionsgemeinschaft Recht und Eigentum, C-78/03 P, Zb. s. I-10737, bod 36. __________________________________________________________________ [83]14 - Ú. v. ES C 252, 2001, s. 5, dalej len "usmernenia týkajúce sa státnej pomoci urcenej na reklamu". __________________________________________________________________ [84]15 - Bod 1. __________________________________________________________________ [85]16 - BGBl. 376/1992, dalej len "AMA-Gesetz 1992". __________________________________________________________________ [86]17 - Ú. v. ES C 28, 2000, s. 2. __________________________________________________________________ [87]18 - V rámci druhej casti prvého zalobného dôvodu zalobkyne výslovne tvrdili, ze Komisia mala zacat konanie vo veci formálneho zistovania na základe clánku 4 ods. 4 nariadenia c. 659/1999, kedze existovali pochybnosti o zlucitelnosti predmetných opatrení so spolocným trhom. __________________________________________________________________ [88]19 - V tejto súvislosti zalobkyne okrem iného tvrdili, ze taká záruka kvality, aká je stanovená na pouzívanie oznacení "AMA", sa netýka pojmu "rozvoj" v zmysle tohto ustanovenia. __________________________________________________________________ [89]20 - Rozsudok z 10. júla 2008, Bertelsmann a Sony Corporation of America/Impala, C-413/06 P, Zb. s. I-4951, body 184 az 188. __________________________________________________________________ [90]21 - Rozsudok z 11. septembra 2008, C-75/05 P a C-80/05 P, Zb. s. I-6619. __________________________________________________________________ [91]22 - Rozsudok z 22. decembra 2008, C-487/06 P, Zb. s. I-10515. __________________________________________________________________ [92]23 - 19/60, 21/60, 2/61 a 3/61, Zb. s. 559, 588. __________________________________________________________________ [93]24 - Rozsudok z 15. júla 1963, 25/62, Zb. s. 197. __________________________________________________________________ [94]25 - Rozsudok z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink's France, C-367/95 P, Zb. s. I-1719, bod 45. __________________________________________________________________ [95]26 - Rozsudok Komisia/Kronoply a Kronotex, uz citovaný, body 47 a 48 a citovaná judikatúra. __________________________________________________________________ [96]27 - Rozsudok Komisia/Aktionsgemeinschaft Recht und Eigentum, uz citovaný, bod 34 a citovaná judikatúra. __________________________________________________________________ [97]28 - Pozri rozsudok Nemecko a i./Kronofrance, uz citovaný, bod 38 a citovaná judikatúra. __________________________________________________________________ [98]29 - Vo veci, v ktorej bol vydaný uz citovaný rozsudok Cook/Komisia, Súdny dvor rozhodol, ze William Cook plc bola "dotknutou osobou" v zmysle clánku 88 ods. 2 ES, kedze vyrábala rovnaké zariadenia ako podnik, ktorý bol príjemcom pomoci. Spolocnost William Cook plc bolo teda z tohto dôvodu potrebné povazovat za priamo a osobne dotknutú predmetným rozhodnutím a v dôsledku toho bola táto spolocnost oprávnená domáhat sa zrusenia tohto rozhodnutia na základe clánku 230 stvrtého odseku ES (body 23, 25 a 26). Súdny dvor vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok Matra/Komisia, uz citovaný, rovnako rozhodol, ze spolocnosti Matra SA bolo mozné priznat postavenie dotknutej osoby, kedze jej záujmy "ako hlavného výrobcu viacúcelových vozidiel v Spolocenstve a budúceho konkurenta podniku [prijímajúceho pomoc]" boli dotknuté poskytnutím spornej pomoci. Súdny dvor preto dospel k záveru, ze zaloba o neplatnost podaná proti rozhodnutiu Komisie je prípustná (body 17, 19 a 20). __________________________________________________________________ [99]30 - Rozsudok Komisia/Aktionsgemeinschaft Recht und Eigentum, uz citovaný, bod 37 a citovaná judikatúra. __________________________________________________________________ [100]31 - Tamze. __________________________________________________________________ [101]32 - Kurzívou zvýraznil generálny advokát. __________________________________________________________________ [102]33 - To isté. __________________________________________________________________ [103]34 - V tejto súvislosti pozri návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Jacobs vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok Komisia/Aktionsgemeinschaft Recht und Eigentum, uz citovaný; návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Mengozzi vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok British Aggregates/Komisia, uz citovaný, a napokon návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Jääskinen vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok Komisia/Kronoply a Kronotex, uz citovaný, a vo veci Belgicko/Deutsche Post a i., C-148/09 P, v ktorej v súcasnosti prebieha konanie pred Súdnym dvorom. __________________________________________________________________ [104]35 - Odkazujem na body 103 az 113 uvedených návrhov. __________________________________________________________________ [105]36 - Rozsudok Súdu prvého stupna z 10. decembra 2008, T-388/02. __________________________________________________________________ [106]37 - Rozsudok z 2. septembra 2010, Komisia/Deutsche Post, C-399/08 P, Zb. s. I-7831, body 63 a 64 a citovaná judikatúra. __________________________________________________________________ [107]38 - Pozri tiez rozsudok z 18. novembra 2010, NDSHT/Komisia, C-322/09 P, Zb. s. I-11911, bod 59 a citovanú judikatúru. __________________________________________________________________ [108]39 - Kurzívou zvýraznil generálny advokát. __________________________________________________________________ [109]40 - Pozri najmä rozsudok Komisia/Kronoply a Kronotex, uz citovaný, body 47 a 48 a citovanú judikatúru. __________________________________________________________________ [110]41 - Rozsudok Komisia/Sytraval a Brink's France, uz citovaný, bod 64. __________________________________________________________________ [111]42 - Rozsudky z 15. júla 1964, Costa, 6/64, Zb. s. 1141, 1162, a z 22. júna 2006, Belgicko a Forum 187/Komisia, C-182/03 a C-217/03, Zb. s. I-5479, body 73 a 74. __________________________________________________________________ [112]43 - Rozsudok Komisia/Sytraval a Brink's France, uz citovaný, bod 62. __________________________________________________________________ [113]44 - Tamze, bod 64. __________________________________________________________________ [114]45 - Kurzívou zvýraznil generálny advokát. __________________________________________________________________ [115]46 - Pozri rozsudok Bouygues a Bouygues Télécom/Komisia, uz citovaný, bod 61 a citovanú judikatúru. __________________________________________________________________ [116]47 - Rozsudok Athinaďki Techniki/Komisia, uz citovaný, bod 35 a citovaná judikatúra. __________________________________________________________________ [117]48 - Rozsudok British Aggregates/Komisia, uz citovaný. __________________________________________________________________ [118]49 - Pozri najmä rozsudok z 3. mája 2001, Portugalsko/Komisia, C-204/97, Zb. s. I-3175. __________________________________________________________________ [119]50 - Rozsudky Bouygues a Bouygues Télécom/Komisia, uz citovaný, bod 63, a Súdu prvého stupna z 18. septembra 1995, SIDE/Komisia, T-49/93, Zb. s. II-2501, bod 60. __________________________________________________________________ [120]51 - Kurzívou zvýraznil generálny advokát. __________________________________________________________________ [121]52 - V tejto súvislosti treba pripomenút, ze zo vseobecnej struktúry Zmluvy vyplýva, ze konanie vymedzené v clánku 88 ES nemôze nikdy smerovat k výsledku, ktorý by bol v rozpore s osobitnými ustanoveniami Zmluvy. Vzhladom na to Komisia nemôze vyhlásit státnu pomoc, ktorá je z hladiska niektorých pravidiel na jej uplatnovanie v rozpore s inými ustanoveniami Zmluvy, za zlucitelnú so spolocným trhom (rozsudok z 15. apríla 2008, Nuova Agricast, C-390/06, Zb. s. I-2577, bod 50 a citovaná judikatúra). __________________________________________________________________ [122]53 - Samotnú skutocnost, ze medzi Komisiou a dotknutým clenským státom sa pocas predbeznej fázy skúmania pomoci uskutocnili diskusie a ze v rámci nich si Komisia prípadne vyziadala doplnujúce informácie o opatreniach, ktoré boli predmetom jej preskúmania, v zásade nemozno povazovat za dôkaz toho, ze Komisia celila váznym tazkostiam posúdenia, ktoré si vyzadovali zacatie konania podla clánku 108 ods. 2 ES. Podla judikatúry vsak nemozno vylúcit, ze z obsahu diskusií medzi Komisiou a dotknutým clenským státom pocas tejto predbeznej fázy konania môze za urcitých okolností vyplynút existencia takýchto tazkostí (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 10. mája 2000, SIC/Komisia, T-46/97, Zb. s. II-2125, bod 89 a citovanú judikatúru). __________________________________________________________________ [123]54 - Rozsudok Komisia/Sytraval a Brink's France, uz citovaný, bod 62. __________________________________________________________________ [124]55 - Rozsudok SIC/Komisia, uz citovaný, bod 102 a citovaná judikatúra. __________________________________________________________________ [125]56 - Tamze, bod 105 a citovaná judikatúra. __________________________________________________________________ [126]57 - Tamze, bod 107 a citovaná judikatúra. __________________________________________________________________ [127]58 - Rozsudok Bouygues a Bouygues Télécom/Komisia, uz citovaný, bod 42 a citovaná judikatúra. __________________________________________________________________ [128]59 - Pozri najmä rozsudky z 10. júla 2001, Ismeri Europa/Dvor audítorov, C-315/99 P, Zb. s. I-5281, bod 19, a z 30. septembra 2003, Freistaat Sachsen a i./Komisia, C-57/00 P a C-61/00 P, Zb. s. I-9975, bod 47. __________________________________________________________________ [129]60 - Pozri clánok 10 ods. 1 a clánok 20 ods. 2 prvú vetu nariadenia c. 659/1999. __________________________________________________________________ [130]61 - Formulár na podanie staznosti je dostupný na tejto internetovej adrese: http://ec.europa.eu/eu_law/state_aids/state_aids_complaints_sk.htm. __________________________________________________________________ [131]62 - Rozsudok Komisia/Sytraval a Brink's France, uz citovaný, bod 62. __________________________________________________________________ [132]63 - Pozri rozsudky Athinaďki Techniki/Komisia, uz citovaný, a zo 16. decembra 2010, Athinaďki Techniki/Komisia, C-362/09 P, Zb. s. I-13275. __________________________________________________________________ [133]64 - Pozri najmä uz citované rozsudky British Aggregates/Komisia, bod 114 a citovanú judikatúru, a Komisia/Deutsche Post, body 93 az 98. __________________________________________________________________ [134]65 - Rozsudok British Aggregates/Komisia, uz citovaný, bod 113 a citovaná judikatúra. __________________________________________________________________ [135]66 - 120/73, Zb. s. 1471. __________________________________________________________________ [136]67 - Rozsudok British Aggregates/Komisia, uz citovaný, bod 111 a citovaná judikatúra. __________________________________________________________________ [137]68 - Rozsudok z 9. októbra 2001, Taliansko/Komisia, C-400/99, Zb. s. I-7303, bod 58. __________________________________________________________________ [138]69 - Kurzívou zvýraznil generálny advokát. References 1. file:///tmp/lynxXXXXDPKLx2/L94943-6839TMP.html#Footnote1 2. file:///tmp/lynxXXXXDPKLx2/L94943-6839TMP.html#Footnote2 3. file:///tmp/lynxXXXXDPKLx2/L94943-6839TMP.html#Footnote3 4. file:///tmp/lynxXXXXDPKLx2/L94943-6839TMP.html#Footnote4 5. file:///tmp/lynxXXXXDPKLx2/L94943-6839TMP.html#Footnote5 6. file:///tmp/lynxXXXXDPKLx2/L94943-6839TMP.html#Footnote6 7. file:///tmp/lynxXXXXDPKLx2/L94943-6839TMP.html#Footnote7 8. file:///tmp/lynxXXXXDPKLx2/L94943-6839TMP.html#Footnote8 9. file:///tmp/lynxXXXXDPKLx2/L94943-6839TMP.html#Footnote9 10. file:///tmp/lynxXXXXDPKLx2/L94943-6839TMP.html#Footnote10 11. file:///tmp/lynxXXXXDPKLx2/L94943-6839TMP.html#Footnote11 12. file:///tmp/lynxXXXXDPKLx2/L94943-6839TMP.html#Footnote12 13. file:///tmp/lynxXXXXDPKLx2/L94943-6839TMP.html#Footnote13 14. file:///tmp/lynxXXXXDPKLx2/L94943-6839TMP.html#Footnote14 15. file:///tmp/lynxXXXXDPKLx2/L94943-6839TMP.html#Footnote15 16. file:///tmp/lynxXXXXDPKLx2/L94943-6839TMP.html#Footnote16 17. file:///tmp/lynxXXXXDPKLx2/L94943-6839TMP.html#Footnote17 18. file:///tmp/lynxXXXXDPKLx2/L94943-6839TMP.html#Footnote18 19. file:///tmp/lynxXXXXDPKLx2/L94943-6839TMP.html#Footnote19 20. file:///tmp/lynxXXXXDPKLx2/L94943-6839TMP.html#Footnote20 21. file:///tmp/lynxXXXXDPKLx2/L94943-6839TMP.html#Footnote21 22. file:///tmp/lynxXXXXDPKLx2/L94943-6839TMP.html#Footnote22 23. file:///tmp/lynxXXXXDPKLx2/L94943-6839TMP.html#Footnote23 24. file:///tmp/lynxXXXXDPKLx2/L94943-6839TMP.html#Footnote24 25. file:///tmp/lynxXXXXDPKLx2/L94943-6839TMP.html#Footnote25 26. file:///tmp/lynxXXXXDPKLx2/L94943-6839TMP.html#Footnote26 27. file:///tmp/lynxXXXXDPKLx2/L94943-6839TMP.html#Footnote27 28. file:///tmp/lynxXXXXDPKLx2/L94943-6839TMP.html#Footnote28 29. file:///tmp/lynxXXXXDPKLx2/L94943-6839TMP.html#Footnote29 30. file:///tmp/lynxXXXXDPKLx2/L94943-6839TMP.html#Footnote30 31. file:///tmp/lynxXXXXDPKLx2/L94943-6839TMP.html#Footnote31 32. file:///tmp/lynxXXXXDPKLx2/L94943-6839TMP.html#Footnote32 33. file:///tmp/lynxXXXXDPKLx2/L94943-6839TMP.html#Footnote33 34. file:///tmp/lynxXXXXDPKLx2/L94943-6839TMP.html#Footnote34 35. file:///tmp/lynxXXXXDPKLx2/L94943-6839TMP.html#Footnote35 36. file:///tmp/lynxXXXXDPKLx2/L94943-6839TMP.html#Footnote36 37. file:///tmp/lynxXXXXDPKLx2/L94943-6839TMP.html#Footnote37 38. file:///tmp/lynxXXXXDPKLx2/L94943-6839TMP.html#Footnote38 39. file:///tmp/lynxXXXXDPKLx2/L94943-6839TMP.html#Footnote39 40. file:///tmp/lynxXXXXDPKLx2/L94943-6839TMP.html#Footnote40 41. file:///tmp/lynxXXXXDPKLx2/L94943-6839TMP.html#Footnote41 42. file:///tmp/lynxXXXXDPKLx2/L94943-6839TMP.html#Footnote42 43. file:///tmp/lynxXXXXDPKLx2/L94943-6839TMP.html#Footnote43 44. file:///tmp/lynxXXXXDPKLx2/L94943-6839TMP.html#Footnote44 45. file:///tmp/lynxXXXXDPKLx2/L94943-6839TMP.html#Footnote45 46. file:///tmp/lynxXXXXDPKLx2/L94943-6839TMP.html#Footnote46 47. file:///tmp/lynxXXXXDPKLx2/L94943-6839TMP.html#Footnote47 48. file:///tmp/lynxXXXXDPKLx2/L94943-6839TMP.html#Footnote48 49. file:///tmp/lynxXXXXDPKLx2/L94943-6839TMP.html#Footnote49 50. file:///tmp/lynxXXXXDPKLx2/L94943-6839TMP.html#Footnote50 51. file:///tmp/lynxXXXXDPKLx2/L94943-6839TMP.html#Footnote51 52. file:///tmp/lynxXXXXDPKLx2/L94943-6839TMP.html#Footnote52 53. file:///tmp/lynxXXXXDPKLx2/L94943-6839TMP.html#Footnote53 54. file:///tmp/lynxXXXXDPKLx2/L94943-6839TMP.html#Footnote54 55. file:///tmp/lynxXXXXDPKLx2/L94943-6839TMP.html#Footnote55 56. file:///tmp/lynxXXXXDPKLx2/L94943-6839TMP.html#Footnote56 57. file:///tmp/lynxXXXXDPKLx2/L94943-6839TMP.html#Footnote57 58. file:///tmp/lynxXXXXDPKLx2/L94943-6839TMP.html#Footnote58 59. file:///tmp/lynxXXXXDPKLx2/L94943-6839TMP.html#Footnote59 60. file:///tmp/lynxXXXXDPKLx2/L94943-6839TMP.html#Footnote60 61. file:///tmp/lynxXXXXDPKLx2/L94943-6839TMP.html#Footnote61 62. file:///tmp/lynxXXXXDPKLx2/L94943-6839TMP.html#Footnote62 63. file:///tmp/lynxXXXXDPKLx2/L94943-6839TMP.html#Footnote63 64. file:///tmp/lynxXXXXDPKLx2/L94943-6839TMP.html#Footnote64 65. file:///tmp/lynxXXXXDPKLx2/L94943-6839TMP.html#Footnote65 66. file:///tmp/lynxXXXXDPKLx2/L94943-6839TMP.html#Footnote66 67. file:///tmp/lynxXXXXDPKLx2/L94943-6839TMP.html#Footnote67 68. file:///tmp/lynxXXXXDPKLx2/L94943-6839TMP.html#Footnote68 69. file:///tmp/lynxXXXXDPKLx2/L94943-6839TMP.html#Footnote69 70. file:///tmp/lynxXXXXDPKLx2/L94943-6839TMP.html#Footref1 71. file:///tmp/lynxXXXXDPKLx2/L94943-6839TMP.html#Footref2 72. file:///tmp/lynxXXXXDPKLx2/L94943-6839TMP.html#Footref3 73. file:///tmp/lynxXXXXDPKLx2/L94943-6839TMP.html#Footref4 74. file:///tmp/lynxXXXXDPKLx2/L94943-6839TMP.html#Footref5 75. file:///tmp/lynxXXXXDPKLx2/L94943-6839TMP.html#Footref6 76. file:///tmp/lynxXXXXDPKLx2/L94943-6839TMP.html#Footref7 77. file:///tmp/lynxXXXXDPKLx2/L94943-6839TMP.html#Footref8 78. file:///tmp/lynxXXXXDPKLx2/L94943-6839TMP.html#Footref9 79. file:///tmp/lynxXXXXDPKLx2/L94943-6839TMP.html#Footref10 80. file:///tmp/lynxXXXXDPKLx2/L94943-6839TMP.html#Footref11 81. file:///tmp/lynxXXXXDPKLx2/L94943-6839TMP.html#Footref12 82. file:///tmp/lynxXXXXDPKLx2/L94943-6839TMP.html#Footref13 83. file:///tmp/lynxXXXXDPKLx2/L94943-6839TMP.html#Footref14 84. file:///tmp/lynxXXXXDPKLx2/L94943-6839TMP.html#Footref15 85. file:///tmp/lynxXXXXDPKLx2/L94943-6839TMP.html#Footref16 86. file:///tmp/lynxXXXXDPKLx2/L94943-6839TMP.html#Footref17 87. file:///tmp/lynxXXXXDPKLx2/L94943-6839TMP.html#Footref18 88. file:///tmp/lynxXXXXDPKLx2/L94943-6839TMP.html#Footref19 89. file:///tmp/lynxXXXXDPKLx2/L94943-6839TMP.html#Footref20 90. file:///tmp/lynxXXXXDPKLx2/L94943-6839TMP.html#Footref21 91. file:///tmp/lynxXXXXDPKLx2/L94943-6839TMP.html#Footref22 92. file:///tmp/lynxXXXXDPKLx2/L94943-6839TMP.html#Footref23 93. file:///tmp/lynxXXXXDPKLx2/L94943-6839TMP.html#Footref24 94. file:///tmp/lynxXXXXDPKLx2/L94943-6839TMP.html#Footref25 95. file:///tmp/lynxXXXXDPKLx2/L94943-6839TMP.html#Footref26 96. file:///tmp/lynxXXXXDPKLx2/L94943-6839TMP.html#Footref27 97. file:///tmp/lynxXXXXDPKLx2/L94943-6839TMP.html#Footref28 98. file:///tmp/lynxXXXXDPKLx2/L94943-6839TMP.html#Footref29 99. file:///tmp/lynxXXXXDPKLx2/L94943-6839TMP.html#Footref30 100. file:///tmp/lynxXXXXDPKLx2/L94943-6839TMP.html#Footref31 101. file:///tmp/lynxXXXXDPKLx2/L94943-6839TMP.html#Footref32 102. file:///tmp/lynxXXXXDPKLx2/L94943-6839TMP.html#Footref33 103. file:///tmp/lynxXXXXDPKLx2/L94943-6839TMP.html#Footref34 104. file:///tmp/lynxXXXXDPKLx2/L94943-6839TMP.html#Footref35 105. file:///tmp/lynxXXXXDPKLx2/L94943-6839TMP.html#Footref36 106. file:///tmp/lynxXXXXDPKLx2/L94943-6839TMP.html#Footref37 107. file:///tmp/lynxXXXXDPKLx2/L94943-6839TMP.html#Footref38 108. file:///tmp/lynxXXXXDPKLx2/L94943-6839TMP.html#Footref39 109. file:///tmp/lynxXXXXDPKLx2/L94943-6839TMP.html#Footref40 110. file:///tmp/lynxXXXXDPKLx2/L94943-6839TMP.html#Footref41 111. file:///tmp/lynxXXXXDPKLx2/L94943-6839TMP.html#Footref42 112. file:///tmp/lynxXXXXDPKLx2/L94943-6839TMP.html#Footref43 113. file:///tmp/lynxXXXXDPKLx2/L94943-6839TMP.html#Footref44 114. file:///tmp/lynxXXXXDPKLx2/L94943-6839TMP.html#Footref45 115. file:///tmp/lynxXXXXDPKLx2/L94943-6839TMP.html#Footref46 116. file:///tmp/lynxXXXXDPKLx2/L94943-6839TMP.html#Footref47 117. file:///tmp/lynxXXXXDPKLx2/L94943-6839TMP.html#Footref48 118. file:///tmp/lynxXXXXDPKLx2/L94943-6839TMP.html#Footref49 119. file:///tmp/lynxXXXXDPKLx2/L94943-6839TMP.html#Footref50 120. file:///tmp/lynxXXXXDPKLx2/L94943-6839TMP.html#Footref51 121. file:///tmp/lynxXXXXDPKLx2/L94943-6839TMP.html#Footref52 122. file:///tmp/lynxXXXXDPKLx2/L94943-6839TMP.html#Footref53 123. file:///tmp/lynxXXXXDPKLx2/L94943-6839TMP.html#Footref54 124. file:///tmp/lynxXXXXDPKLx2/L94943-6839TMP.html#Footref55 125. file:///tmp/lynxXXXXDPKLx2/L94943-6839TMP.html#Footref56 126. file:///tmp/lynxXXXXDPKLx2/L94943-6839TMP.html#Footref57 127. file:///tmp/lynxXXXXDPKLx2/L94943-6839TMP.html#Footref58 128. file:///tmp/lynxXXXXDPKLx2/L94943-6839TMP.html#Footref59 129. file:///tmp/lynxXXXXDPKLx2/L94943-6839TMP.html#Footref60 130. file:///tmp/lynxXXXXDPKLx2/L94943-6839TMP.html#Footref61 131. file:///tmp/lynxXXXXDPKLx2/L94943-6839TMP.html#Footref62 132. file:///tmp/lynxXXXXDPKLx2/L94943-6839TMP.html#Footref63 133. file:///tmp/lynxXXXXDPKLx2/L94943-6839TMP.html#Footref64 134. file:///tmp/lynxXXXXDPKLx2/L94943-6839TMP.html#Footref65 135. file:///tmp/lynxXXXXDPKLx2/L94943-6839TMP.html#Footref66 136. file:///tmp/lynxXXXXDPKLx2/L94943-6839TMP.html#Footref67 137. file:///tmp/lynxXXXXDPKLx2/L94943-6839TMP.html#Footref68 138. file:///tmp/lynxXXXXDPKLx2/L94943-6839TMP.html#Footref69