NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY JULIANE KOKOTT prednesené 8. septembra 2011 ( [1]1 ) Vec C-17/10 Toshiba Corporation a i. [návrh na zacatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Krajský soud v Brne (Ceská republika)] "Hospodárska sútaz -- Medzinárodný kartel s úcinkami na území Únie, EHP a clenských státov, ktoré k Únii a EHP pristúpili 1. mája 2004 -- Clánok 81 ES a clánok 53 Dohody o EHP -- Stíhanie a sankcionovanie porusenia za obdobie pred pristúpením a po nom -- Pokuty -- Vymedzenie právomocí Komisie a vnútrostátnych orgánov pre hospodársku sútaz -- Zásada ne bis in idem -- Clánok 3 ods. 1 a clánok 11 ods. 6 nariadenia (ES) c. 1/2003 -- Dôsledky pristúpenia nového clenského státu k Európskej únii" I - Úvod 1. Kolko orgánov hospodárskej sútaze v Európe sa môze zaoberat jednou a tou istou kartelovou dohodou a ulozit zúcastneným podnikom sankcie? To je v podstate otázka, o ktorej má rozhodnút Súdny dvor v rámci tohto konania o prejudiciálnej otázke. Táto otázka nastoluje nielen základné problémy týkajúce sa vymedzenia právomoci medzi európskymi orgánmi pre hospodársku sútaz, ale aj delikátne aspekty ochrany základných práv v Európskej únii najmä vzhladom na zákaz kumulatívneho ukladania sankcií (ne bis in idem). Pre fungovanie nového systému uplatnovania kartelového práva, tak ako bol k 1. máju 2004 zavedený nariadením (ES) c. 1/2003 ( [2]2 ), majú tieto témy význam, ktorý sa nesmie podcenit. Súdnemu dvoru okrem toho ponúkajú moznost, aby dalej rozvinul svoju viac nez styridsatrocnú judikatúru vychádzajúcu z rozsudku Walt Wilhelm ( [3]3 ). 2. V pozadí tohto konania stojí medzinárodne cinný kartel objavený v roku 2004, na ktorom sa podielalo mnozstvo známych európskych a japonských podnikov z odvetvia elektrotechniky. Proti týmto podnikom zakrocilo niekolko orgánov pre hospodársku sútaz a ulozilo im miliónové pokuty: na úrovni Únie Európska komisia ako orgán pre hospodársku sútaz Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP), na vnútrostátnej úrovni okrem iného ceský orgán pre hospodársku sútaz ( [4]4 ). 3. Ceský orgán pre hospodársku sútaz pouzil iba vnútrostátne kartelové právo a potrestal len dopady kartelovej dohody na území Ceskej republiky, a to za obdobie pred 1. májom 2004, dnom pristúpenia Ceskej republiky k Európskej únii. Príslusné kartelové konanie vsak bolo zacaté az po 1. máji 2004, v momente, ked Komisia uz zacala konanie podla nariadenia c. 1/2003. Okrem toho rozhodnutie ceského orgánu pre hospodársku sútaz o udelení pokuty bolo vydané po rozhodnutí Komisie. 4. Teraz sa pred súdom vedie spor o to, ci postup ceského orgánu pre hospodársku sútaz bol v súlade s právom. Spolocnost Toshiba a mnoho dalsích úcastníkov kartelovej dohody namieta, ze ceský orgán pre hospodársku sútaz nebol podla clánku 11 ods. 6 nariadenia c. 1/2003 príslusný potrestat kartelový delikt, pretoze Komisia uz zacala konanie na európskej úrovni. Okrem toho sa dovolávajú zásady ne bis in idem. II - Právny rámec A - Právo Únie 5. Právny rámec Únie je vo veci samej okrem aktu o podmienkach pristúpenia z roku 2003 ( [5]5 ) vymedzený jednak clánkom 81 ES (teraz clánok 101 ZFEÚ), clánkom 53 EHP ( [6]6 ) a clánkami 49 a 50 Charty základných práv Európskej únie ( [7]7 ) a jednak nariadením c. 1/2003. Dalej je potrebné poukázat na oznámenie Komisie o spolupráci v rámci siete orgánov pre hospodársku sútaz [neoficiálny preklad] (dalej len "oznámenie o spolupráci v rámci siete") ( [8]8 ). 1. Ustanovenia primárneho práva 6. Pristúpenie Ceskej republiky k Európskej únii sa uskutocnilo s úcinnostou od 1. mája 2004 ( [9]9 ). Clánok 2 aktu o podmienkach pristúpenia obsahuje nasledujúce ustanovenie o casovej uplatnitelnosti práva Únie v Ceskej republike a dalsích deviatich nových clenských státoch: "Odo dna pristúpenia budú ustanovenia pôvodných zmlúv a aktov prijatých orgánmi a Európskou centrálnou bankou pred pristúpením záväzné pre nové clenské státy a budú sa uplatnovat za podmienok stanovených v týchto zmluvách a v tomto akte." 7. Podla clánku 81 ES sú so spolocným trhom nezlucitelné, a preto zakázané vsetky dohody medzi podnikmi, ktoré by mohli ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi a ktoré majú za ciel alebo následok vylucovanie, obmedzovanie alebo skreslovanie hospodárskej sútaze v rámci spolocného trhu. 8. Clánok 53 EHP obsahuje zákaz kartelových dohôd, ktorý je obsahovo totozný s clánkom 81 ES a ktorého rozsah pôsobnosti sa týka celého Európskeho hospodárskeho priestoru. 9. Zásada zákonnosti trestov (nullum crimen, nulla poena sine lege) je zakotvená v clánku 49 ods. 1 Charty základných práv: "Nikoho nemozno odsúdit za konanie alebo opomenutie, ktoré v case, ked bolo spáchané, nebolo podla vnútrostátneho alebo medzinárodného práva trestným cinom. Takisto nesmie byt ulozený trest prísnejsí, nez aký bolo mozné ulozit v case spáchania trestného cinu. Ak po spáchaní trestného cinu zákon ustanovuje miernejsí trest, ulozí sa tento trest." 10. Zákaz kumulatívneho ukladania sankcií (zásada ne bis in idem) je v clánku 50 Charty základných práv vyjadrená takto: "Nikoho nemozno stíhat alebo potrestat v trestnom konaní za trestný cin, za ktorý uz bol v rámci Únie oslobodený alebo odsúdený konecným rozsudkom v súlade so zákonom." 2. Ustanovenia sekundárneho práva uvedené v nariadení c. 1/2003 11. "Vztah medzi [clánkom 81 ES]... a vnútrostátnym sútazným právom" je v clánku 3 nariadenia c. 1/2003 upravený takto: "1. Ak orgány hospodárskej sútaze clenských státov alebo vnútrostátne súdy uplatnujú vnútrostátne sútazné právo na dohody, rozhodnutia o zdruzení podnikov alebo zosúladené postupy v zmysle clánku 81 ods. 1 [ES], ktoré môzu ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi v zmysle uvedeného ustanovenia, uplatnia aj clánok 81 [ES] na také dohody, rozhodnutia alebo zosúladené postupy. ... 2. Uplatnovanie vnútrostátneho sútazného práva nemôze viest k zákazu dohôd, rozhodnutí zdruzení podnikov alebo zosúladených postupov, ktoré môzu ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi, ale ktoré neobmedzujú hospodársku sútaz v zmysle clánku 81 ods. 1 [ES] alebo splnajú podmienky clánku 81 ods. 3 [ES] alebo ktoré sú predmetom nariadenia o uplatnovaní clánku 81 ods. 3 [ES]. Clenským státom sa týmto nariadením nezabranuje prijímat a uplatnovat prísnejsie vnútrostátne právne predpisy na ich území, ktoré zakazujú alebo trestajú jednostranné konanie podnikov. 3. Bez dopadu na vseobecné zásady a iné ustanovenia práva spolocenstva, odseky 1 a 2 neplatia, ked orgány hospodárskej sútaze alebo vnútrostátne súdy clenských státov uplatnujú vnútrostátne právne predpisy o kontrole fúzií a ani nebránia uplatnovaniu ustanovení vnútrostátneho práva, ktoré sledujú prevazne ciel, ktorý je iný ako ciel sledovaný clánkami 81 a 82 [ES]." 12. Pod nadpisom "Spolupráca medzi Komisiou a orgánmi hospodárskej sútaze clenských státov" obsahuje okrem toho clánok 11 ods. 6 prvá veta nariadenia c. 1/2003 toto pravidlo: "Ak Komisia zacne konanie týkajúce sa prijatia rozhodnutia podla kapitoly III, zbavuje tým orgány hospodárskej sútaze clenských státov ich práva na uplatnovanie clánkov 81 a 82 [ES]." 13. Nakoniec clánok 16 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 s názvom "Jednotné uplatnovanie sútazného práva spolocenstva" upravuje: "Ked orgány hospodárskej sútaze clenských státov rozhodujú o dohodách, rozhodnutiach alebo postupoch podla clánku 81 [ES] alebo clánku 82 [ES], ktoré sú uz predmetom rozhodnutia Komisie, nemôzu prijat rozhodnutia, ktoré sú v rozpore s rozhodnutím prijatým Komisiou." 14. Uvedené ustanovenia sa vysvetlujú v odôvodneniach c. 8, 9, 15, 17, 18, 22 a 34 preambuly nariadenia c. 1/2003, ktoré v príslusných castiach znejú: "(8) Aby sa zabezpecilo úcinné uplatnovanie sútazných pravidiel spolocenstva a primerané fungovanie mechanizmu spolupráce obsiahnutého v tomto nariadení, je potrebné zaviazat orgány hospodárskej sútaze a súdy clenských státov, aby uplatnovali aj clánky 81 a 82 [ES] tam, kde uplatnujú vnútrostátne sútazné právo na dohody a postupy, ktoré môzu ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi. Aby sa vytvorili podmienky pre dohody, rozhodnutia a zosúladené postupy zdruzení podnikov v rámci vnútorného trhu, je tiez podla clánku 83 ods. 2 písm. e) [ES] potrebné stanovit vztah medzi vnútrostátnymi právnymi predpismi a sútazným právom [Únie]. ... (9) Clánky 81 a 82 [ES] majú ciel chránit hospodársku sútaz na trhu. Toto nariadenie, ktoré sa prijalo s cielom vykonávania týchto ustanovení Zmluvy, nebráni clenským státom vo vykonávaní vnútrostátnych predpisov na svojom území, ktoré chránia ich právoplatné záujmy za predpokladu, ze také predpisy sú zlucitelné so vseobecnými zásadami a ostatnými ustanoveniami práva [Únie]. Pokial sa takéto právne predpisy zameriavajú prevazne na ciel, ktorý sa lísi od ciela zameraného na ochranu hospodárskej sútaze na trhu, orgány hospodárskej sútaze a súdy clenských státov môzu také predpisy uplatnovat na svojom území. ... ... (15) Komisia a orgány hospodárskej sútaze clenských státov by mali tvorit spolu siet verejných orgánov, ktoré v úzkej spolupráci uplatnujú sútazné pravidlá [Únie]. ... (17) Ak sa majú sútazné pravidlá uplatnovat jednotne a súcasne sa má siet spravovat co mozno najlepsím spôsobom, je dôlezité, aby sa dodrzalo pravidlo, ze orgány hospodárskej sútaze clenských státov automaticky stratia svoju právomoc, ak Komisia zacne konanie. ... (18) Aby sa zabezpecilo, ze prípady riesia najvhodnejsie orgány v rámci siete, malo by sa prijat vseobecné ustanovenie umoznujúce, aby príslusný orgán pozastavil alebo uzavrel prípad z dôvodu, ze ho riesi alebo riesil iný orgán, pricom cielom je, aby sa kazdým prípadom zaoberal len jediný orgán. ... ... (22) Aby sa zabezpecila zhoda so zásadami právnej istoty a jednotným pouzitím sútazných pravidiel [Únie] v systéme paralelných právomocí, musí sa zabránit sporným rozhodnutiam. Je preto nevyhnutné v súlade s precedentným právom Súdneho dvora objasnit úcinky rozhodnutí Komisie a postupov na súdoch a orgánoch hospodárskej sútaze clenských státov. ... ... (34) Zásady stanovené v clánkoch 81 a 82 [ES] uplatnované nariadením c. 17 urcili centrálnu úlohu orgánom [Únie]. Táto centrálna úloha by mala byt zachovaná pri súcasnej uzsej spolupráci clenských státov pri uplatnovaní sútazných pravidiel [Únie]. V súlade so zásadami subsidiarity a proporcionality stanovenými v clánku 5 [ES] nejde toto nariadenie nad rámec toho, co je nevyhnutné na dosiahnutie jeho cielov, co má umoznit úcinnejsie uplatnovanie sútazných pravidiel [Únie]." 15. Je dobré pripomenút nakoniec aj odôvodnenie c. 37 preambuly nariadenia c. 1/2003, ktoré sa venuje ochrane základných práv: "Toto nariadenie respektuje základné práva a je zhodné so zásadami uznávanými najmä Chartou základných práv Európskej únie. V zhode s tým by sa toto nariadenie malo vykladat a uplatnovat so zretelom na tieto práva a zásady." 3. Oznámenie Komisie o spolupráci v rámci siete 16. V oznámení Komisie o spolupráci v rámci siete orgánov pre hospodársku sútaz sa pod nadpisom "3.2 Zacatie konania podla clánku 11 ods. 6 nariadenia Rady zo strany Komisie" nachádzajú okrem iného nasledujúce spresnenia: "... 51. Podla clánku 11 ods. 6 [nariadenia c. 1/2003] sa zacatím konania zo strany Komisie na úcely prijatia rozhodnutia podla [uvedeného nariadenia] zbavujú vsetky orgány hospodárskej sútaze clenských státov práva na uplatnovanie clánkov 81 a 82 [ES]. Znamená to, ze ak Komisia zacne konanie, vnútrostátne orgány pre hospodársku sútaz nemôzu postupovat na tom istom právnom základe proti tej istej dohode (dohodám) alebo postupu (postupom) toho istého podniku (podnikov) na tom istom dotknutom zemepisnom trhu a trhu s výrobkami. ... 53. ... Ak Komisia zacala ako prvý orgán pre hospodársku sútaz konanie na úcely prijatia rozhodnutia podla uvedeného nariadenia Rady, vnútrostátne orgány pre hospodársku sútaz sa týmto prípadom uz nemôzu zaoberat. Clánok 11 ods. 6 nariadenia Rady stanovuje, ze vnútrostátne orgány pre hospodársku sútaz po tom, co Komisia zacala konanie, uz nemôzu zacat vlastné konanie na základe clánkov 81 a 82 [ES] proti tej istej dohode (dohodám) alebo postupu (postupom) toho istého podniku (podnikov) na tom istom dotknutom zemepisnom trhu a trhu s výrobkami. ..." [neoficiálny preklad] B - Vnútrostátne právo 17. Z ceského práva je relevantný § 3 ods. 1 a 2 zákona o ochrane hospodárskej sútaze. Toto ustanovenie platilo az do 30. júna 2001 v znení zákona c. 63/1991 Sb. ( [10]10 ) a od 1. júla 2001 v znení zákona c. 143/2001 Sb ( [11]11 ). Vo svojom skorsom, ako aj v neskorsom znení formuluje toto ustanovenie v podstate rovnaký zákaz kartelových dohôd, aký je na úrovni Únie stanovený v clánku 101 ZFEÚ (pôvodný clánok 81 ES). III - Skutkový stav, správne konanie a spor v konaní vo veci samej 18. Prejednávaný prípad sa týka medzinárodne cinného kartelu na trhu s rozvádzacmi izolovanými plynom ( [12]12 ), na ktorom sa v priebehu rôznych období medzi rokmi 1988 a 2004 zúcastnilo mnozstvo známych európskych a japonských podnikov z odvetvia elektrotechniky. Európska komisia, ako aj ceský orgán pre hospodársku sútaz sa v rokoch 2006 a 2007 zaoberali urcitými aspektmi tohto prípadu a ulozili dotknutým podnikom pokuty ( [13]13 ), ceský orgán pre hospodársku sútaz vsak iba podla vnútrostátneho kartelového práva a iba za obdobie pred pristúpením Ceskej republiky k Európskej únii 1. mája 2004. Správne konanie na európskej úrovni 19. Európska komisia zacala 20. apríla 2006 na základe clánku 81 ES a clánku 53 EHP v spojení s nariadením c. 1/2003 konanie o penaznej pokute ( [14]14 ). Toto konanie, ktorému predchádzala ziadost o zhovievavost ( [15]15 ) a kontroly v obchodných priestoroch viacerých úcastníkov kartelovej dohody v roku 2004 ( [16]16 ), sa týkalo celkovo 20 právnických osôb, medzi nimi aj spolocnosti Toshiba Corporation a 15 dalsích zalobkýn v konaní vo veci samej. 20. Vo svojom rozhodnutí z 24. januára 2007 ( [17]17 ) (dalej len "rozhodnutie Komisie") Komisia konstatovala, ze uvedeným kartelom doslo v období od 15. apríla 1988 do 11. mája 2004 k jedinému a nepretrzitému poruseniu clánku 81 ES a clánku 53 EHP ( [18]18 ), na ktorom sa podielali jednotliví úcastníci kartelovej dohody pocas rôzne dlhých casových období. Podla tvrdení Komisie islo o komplexný celosvetový kartel s výnimkou USA a Kanady, ktorý mal dopady na Európsku úniu a Európsky hospodársky priestor ( [19]19 ) a v jeho rámci si zúcastnené podniky vymienali okrem iného citlivé informácie o trhu, vzájomne si medzi seba rozdelili trhy ( [20]20 ), stanovovali ceny a ukoncili svoju spoluprácu so subjektmi nachádzajúcimi sa mimo kartel. 21. S výnimkou jedného podniku ( [21]21 ), ktorý vyuzil zhovievavost Komisie, boli vsetkým úcastníkom správneho konania, medzi nimi aj zalobkyniam v konaní vo veci samej, ulozené pokuty v celkovej výske viac nez 750 miliónov eur ( [22]22 ). Najvyssia jednotlivá pokuta vo výske 396 miliónov eur bola ulozená nemeckej spolocnosti Siemens AG. 22. V rozsahu, v akom je to relevantné pre prejednávaný prípad, Vseobecný súd Európskej únie v podstate prednedávnom rozhodnutie Komisie z 24. januára 2007 potvrdil ( [23]23 ). Správne konanie na vnútrostátnej úrovni 23. Na základe toho istého kartelu zacal 2. augusta 2006 ceský orgán pre hospodársku sútaz konanie pre porusenie ceského zákona o ochrane hospodárskej sútaze týkajúce sa tých istých úcastníkov kartelu. Dna 9. februára 2007 vydal prvé rozhodnutie ( [24]24 ), proti ktorému vsak zalobkyne v rámci správneho konania podali opravný prostriedok. Na základe tohto rozkladu predseda ceského orgánu pre hospodársku sútaz rozhodnutím z 26. apríla 2007 pôvodné rozhodnutie zmenil ( [25]25 ). 24. V rozhodnutí o rozklade z 26. apríla 2007 sa zistilo, ze dotknuté podniky uzatvorili pre územie Ceskej republiky kartelovú dohodu. V období do 3. marca 2004 tým ako sútazitelia údajne porusili ceský zákon o ochrane hospodárskej sútaze. ( [26]26 ) S výnimkou jedného podniku ( [27]27 ), pre ktorý bol pouzitý vnútrostátny program zhovievavosti, boli vsetkým podnikom, ktorých sa konanie týkalo, ulozené pokuty ( [28]28 ). Konanie pred ceskými súdmi 25. Proti rozhodnutiu ceského orgánu pre hospodársku sútaz podali zalobkyne v konaní vo veci samej zalobu na Krajský súd v Brne ( [29]29 ). Okrem iného namietali, ze ceský orgán pre hospodársku sútaz chybne urcil dobu trvania kartelu a jeho ukoncenie zámerne stanovil na cas pred pristúpením Ceskej republiky k Európskej únii, cím odôvodnil uplatnenie ceského zákona o ochrane hospodárskej sútaze. Podla clánku 11 ods. 6 nariadenia c. 1/2003 údajne zanikla príslusnost ceského orgánu pre hospodársku sútaz na vedenie konania na vnútrostátnej úrovni, pretoze Komisia v tejto veci uz zacala konanie na európskej úrovni. Konanie na vnútrostátnej úrovni je v rozpore so zákazom kumulatívneho ukladania sankcií (ne bis in idem). 26. Rozsudkom z 25. júna 2008 ( [30]30 ) zrusil Krajský súd v Brne tak rozhodnutie o rozklade ceského orgánu pre hospodársku sútaz z 26. apríla 2007, ako aj jeho pôvodné rozhodnutie z 9. februára 2007. Krajský súd vychádzal z toho, ze posudzované konanie zalobkýn predstavovalo jedno nepretrzité administratívne porusenie, ktoré, ako konstatovala Komisia, trvalo do 11. mája 2004. Vzhladom na to, ze Komisia v súvislosti s týmto "celosvetovým" kartelom zacala konanie podla clánku 81 ES a vydala "odsudzujúce" rozhodnutie, je dalsie konanie v tej istej veci v rozpore so zásadou ne bis in idem. Ceský orgán pre hospodársku sútaz okrem toho podla clánku 11 ods. 6 prvej vety nariadenia c. 1/2003 stratil svoju príslusnost zaoberat sa týmto konaním na základe clánku 81 ES. 27. Podla názoru Krajského súdu by okrem toho bolo v rozpore so zmyslom jednotného uplatnovania práva hospodárskej sútaze, pokial by ceský orgán pre hospodársku sútaz bol aj po 1. máji 2004 nadalej príslusný a mohol by ceský zákon o ochrane hospodárskej sútaze retroaktívne uplatnit. V tomto zákone je vecne formulovaný ten istý zákaz kartelových dohôd, ktorý je stanovený v clánku 81 ES. Príslusné ustanovenie ceského zákona o ochrane hospodárskej sútaze bolo formulované v duchu aproximácie vnútrostátnych právnych predpisov s predpismi Únie pred pristúpením Ceskej republiky k Európskej únii. 28. Proti tomuto prvostupnovému rozsudku Krajského súdu vsak ceský orgán pre hospodársku sútaz podal kasacný opravný prostriedok na Najvyssí správny súd Ceskej republiky ( [31]31 ). Nadalej sa povazuje za príslusný zasiahnut proti konaniu zalobkýn v konaní vo veci samej az do momentu pristúpenia Ceskej republiky, pretoze Komisia az do tohto momentu nemohla postihovat ziadne z protiprávnych konaní, ktoré sa týkali Ceskej republiky. Podla jeho názoru sankcionovanie medzinárodného kartelu v rámci rôznych jurisdikcií nepredstavuje porusenie zásady ne bis in idem. Komisia a ceský orgán pre hospodársku sútaz sa totiz zaoberali teritoriálne odlisnými následkami tohto konania. Okrem toho judikatúra vychádzajúca z rozsudku Walt Wilhelm ( [32]32 ) pripústa paralelné uplatnenie práva hospodárskej sútaze Únie a vnútrostátneho práva hospodárskej sútaze. 29. Rozsudkom z 10. apríla 2009 ( [33]33 ) zrusil Najvyssí správny súd rozsudok Krajského súdu v Brne. Podla názoru Najvyssieho správneho súdu krajský súd nesprávne posúdil úcast dotknutých podnikov na kartely ako nepretrzité porusenie. Az do pristúpenia Ceskej republiky k Európskej únii podliehal kartel na ceskom území výlucne vnútrostátnej právomoci a mohol byt stíhaný iba podla vnútrostátneho práva. Momentom pristúpenia a s tým spojenou zmenou jurisdikcie vznikla celkom nová situácia. Napriek tomu, ze zalobkyne nijako formálne neukoncili protiprávne konanie, ktorého sa v Ceskej republike pred dátumom pristúpenia dopústali, je toto konanie podla názoru Najvyssieho správneho súdu potrebné povazovat za ukoncené. Konanie odo dna pristúpenia k Európskej únii je z formálneho hladiska iným protiprávnym konaním, a to protiprávnym konaním podla práva Únie, ktoré je podriadené delenej právomoci vnútrostátneho orgánu pre hospodársku sútaz a Komisie s právom prednosti Komisie (clánok 11 ods. 6 nariadenia c. 1/2003). 30. Teraz sa vec opätovne prejednáva pred Krajským súdom v Brne, vnútrostátnym súdom, ktorému bola vec vrátená na dalsie rozhodnutie. Krajský súd je síce podla vnútrostátneho práva ( [34]34 ) viazaný právnym názorom Najvyssieho správneho súdu, ale povazuje za nevyhnutné, aby sa objasnili niektoré otázky práva Únie, ktoré vznikajú na jednej strane v súvislosti s pristúpením Ceskej republiky k Európskej únii, ku ktorému doslo 1. mája 2004, a na druhej strane v súvislosti s nadobudnutím úcinnosti nariadenia c. 1/2003. V konecnom dôsledku sú týmto spôsobom Súdnemu dvoru Európskej únie predlozené na rozhodnutie o prejudiciálnej otázke aj vecné názorové rozdiely medzi Krajským súdom a Najvyssím správnym súdom. IV - Návrh na zacatie prejudiciálneho konania a konanie pred Súdnym dvorom 31. Uznesením z 11. decembra 2009 ( [35]35 ), ktoré bolo dorucené na Súdny dvor 13. januára 2010, predlozil Krajský súd v Brne návrh na zacatie konania o nasledujúcich prejudiciálnych otázkach: "1. Má sa vykladat clánok 81 ES (teraz clánok 101 ZFEÚ) a nariadenie c. 1/2003 tak, ze tieto predpisy je potrebné uplatnit (v konaní zacatom po 1. máji 2004) na celú dobu trvania kartelu, ktorý bol na území Ceskej republiky vytvorený pred jej vstupom do Európskej únie (teda pred 1. májom 2004) a ktorý trval a zanikol po vstupe Ceskej republiky do Európskej únie? 2. Má sa clánok 11 ods. 6 v spojení s clánkom 3 ods. 1 a odôvodnením c. 17 nariadenia c. 1/2003, s bodom 51 oznámenia Komisie o spolupráci v rámci siete orgánov pre hospodársku sútaz [neoficiálny preklad], so zásadou ne bis in idem vyplývajúcou z clánku 50 Charty základných práv Európskej únie a so vseobecnými zásadami európskeho práva vykladat tak, ze ak Komisia zacne po 1. máji 2004 konanie vo veci porusenia clánku 81 ES a vo veci samej rozhodne: a) strácajú orgány pre hospodársku sútaz clenských státov právomoc zaoberat sa tým istým konaním raz a navzdy? b) strácajú orgány pre hospodársku sútaz clenských státov právomoc uplatnit na to isté konanie predpisy vnútrostátneho práva obsahujúce podobnú právnu úpravu ako clánok 81 ES (teraz clánok 101 ZFEÚ)?" 32. V rámci konania pred Súdnym dvorom sa písomne a ústne vyjadrili spolocnosti Toshiba, Mitsubishi, Fuji ( [36]36 ), Hitachi ( [37]37 ), Alstom a Siemens ( [38]38 ), dalej vláda Ceskej republiky, Írska, Spanielska a Polska, Európska komisia, ako aj Dozorný orgán EZVO. Písomnej casti konania sa dalej zúcastnila vláda Slovenskej republiky, konania sa okrem toho zúcastnil ceský orgán pre hospodársku sútaz. V - Právne posúdenie 33. Cielom návrhu na zacatie prejudiciálneho konania Krajského súdu v Brne je objasnit, aké dôsledky má pristúpenie Ceskej republiky k Európskej únii v prípade, v ktorom ide o právo hospodárskej sútaze. Ide pritom jednak o urcenie rozhodujúceho práva (prvá otázka) a jednak o vymedzenie právomocí v rámci Európskej siete pre hospodársku sútaz "ESHS" ( [39]39 ) (druhá otázka), pokial ide o cezhranicné kartelové delikty, ktoré sa ako nepretrzité porusenie predpisov stali ciastocne pred a ciastocne po dni pristúpenia a ktoré boli spôsobilé prejavit sa okrem iného na území Ceskej republiky. 34. O prípustnosti tohto návrhu na zacatie prejudiciálneho konania neexistujú ziadne pochybnosti. Prvá prejudiciálna otázka sa síce na prvý pohlad podobá prípadu Ynos, v ktorom Súdny dvor vyhlásil, ze nemá právomoc vykladat smernicu. ( [40]40 ) Na rozdiel od veci Ynos vsak Súdny dvor v prejednávanom prípade nie je v rámci prvej prejudiciálnej otázky poziadaný o výklad obsahu práva Únie pre dobu pred pristúpením clenského státu, ale iba o objasnenie casovej pôsobnosti práva Únie. Na to má Súdny dvor nepochybne právomoc. 35. Ani okolnost, ze vnútrostátny súd je podla vnútrostátneho procesného práva viazaný právnym názorom nadriadeného súdu ( [41]41 ), nebráni predlozit návrh na zacatie prejudiciálneho konania na Súdny dvor a záväznosti odpovede Súdneho dvora ( [42]42 ). 36. Vzhladom na to, ze v spore v konaní vo veci samej ide o posúdenie zákonnosti rozhodnutia ceského orgánu pre hospodársku sútaz z roku 2007, je pri odpovedi na návrh na zacatie prejudiciálneho konania potrebné odkázat na ustanovenia Zmlúv este v znení Amsterdamskej zmluvy ( [43]43 ), ale najmä je potrebné pouzit clánok 81 ES a nie clánok 101 ZFEÚ. A - Prvá prejudiciálna otázka: casová pôsobnost európskeho práva hospodárskej sútaze 37. Svojou prvou prejudiciálnou otázkou chce vnútrostátny súd v podstate vediet, ci sa v clenskom státe, ktorý 1. mája 2004 pristúpil k Európskej únii, clánok 81 ES a clánok 3 ods. 1 nariadenia c. 1/2003 uplatnia na obdobia pred týmto dátumom pristúpenia. ( [44]44 ) 38. Táto otázka vyvstáva z kontextu okolností, ze v prípade kartelu, ktorý je predmetom sporu, islo o jediné a nepretrzité porusenie pravidiel hospodárskej sútaze ( [45]45 ), ktorého dôsledky odporujúce hospodárskej sútazi nastali na území Ceskej republiky uz pred jej pristúpením k Európskej únii a trvali az do doby po tomto pristúpení. Obdobia, v ktorých prebehli príslusné konania o ulození pokuty na úrovni Únie a na vnútrostátnej úrovni, ktoré mali tieto kartelové delikty sankcionovat, dokonca úplne spadali do casu po dátume pristúpenia. 39. Tieto skutkové okolnosti svedcia podla názoru vnútrostátneho súdu a zalobkýn v konaní vo veci samej v prospech uplatnitelnosti clánku 81 ES a nariadenia c. 1/2003 na celú dobu trvania kartelu, ktorý je predmetom sporu. Od pouzitia týchto predpisov práva Únie si podniky, ktoré sa kartelu zúcastnili, v konecnom dôsledku slubujú, ze sa budú môct úplne vyhnút sankcii ceského orgánu pre hospodársku sútaz. 1. O poziadavkách vyplývajúcich z aktu o podmienkach pristúpenia a zo vseobecných právnych zásad 40. Východiskovým bodom na urcenie casovej pôsobnosti ustanovení práva Únie v Ceskej republike je clánok 2 aktu o podmienkach pristúpenia. Podla neho sa ustanovenia pôvodných zmlúv a aktov prijatých orgánmi Únie pred dnom pristúpenia stávajú záväznými pre nové clenské státy odo dna pristúpenia, teda s úcinnostou od 1. mája 2004. 41. Z tohto ustanovenia aktu o podmienkach pristúpenia teda iba vyplýva, ze clánok 81 ES a nariadenie c. 1/2003 sa uplatnia v Ceskej republike od 1. mája 2004. Akt o podmienkach pristúpenia naproti tomu neobjasnuje, do akej miery sa má clánok 81 ES a nariadenie c. 1/2003 uplatnit na nepretrzité porusenia, ktorých dôsledky odporujúce hospodárskej sútazi nastali na území Ceskej republiky ciastocne pred a ciastocne po jej pristúpení k Európskej únii. V tejto súvislosti je potrebné uplatnit vseobecné právne zásady práva Únie, a to najmä zásadu právnej istoty a ochrany legitímnej dôvery, ako aj zákaz retroaktivity ( [46]46 ). a) Zákaz retroaktívneho uplatnenia hmotnoprávnych predpisov 42. Z uvedených vseobecných právnych zásad vyplýva, ze pokial ide o casové úcinky právnych zmien, je potrebné rozlisovat medzi procesnými a hmotnoprávnymi predpismi: podla ustálenej judikatúry sú procesné predpisy vseobecne povazované za uplatnitelné na vsetky spory prebiehajúce v momente, ked nadobudli úcinnost, na rozdiel od predpisov hmotnoprávneho charakteru, ktoré sa spravidla vykladajú tak, ze sa nevztahujú na skutocnosti existujúce pred nadobudnutím ich úcinnosti ( [47]47 ). 43. V nariadení c. 1/2003 sa síce nachádza mnozstvo procesných ustanovení. ( [48]48 ) Jeho clánok 3 ods. 1 vsak obsahuje, rovnako ako clánok 81 ES, pokyny pre posudzovanie dohôd medzi podnikmi zo strany orgánov pre hospodársku sútaz. V prípade clánku 81 ES a clánku 3 ods. 1 nariadenia c. 1/2003 preto ide o hmotnoprávne ustanovenia práva Únie. 44. Takéto hmotnoprávne ustanovenia v zásade nesmú byt uplatnené retroaktívne, a to bez ohladu na skutocnost, ci sú úcinky takéhoto uplatnenia pre dotknutú osobu priaznivé alebo nepriaznivé; zásada právnej istoty totiz vyzaduje, aby kazdá faktická situácia bola obvykle posudzovaná, pokial sa výslovne nestanovuje inak, vo svetle právnych noriem platných v danom momente. ( [49]49 ) Na budúce následky situácií, ktoré vznikli pocas úcinnosti predchádzajúceho zákona, je vsak v zásade nutné priamo uplatnit nové hmotnoprávne ustanovenia. ( [50]50 ) 45. Na medzinárodne cinný kartel, ktorý sa formou jediného a nepretrzitého porusenia prejavil alebo mohol prejavit na území nového clenského státu tak pred dátumom pristúpenia, ako aj po nom ( [51]51 ), sa teda v závislosti od obdobia uplatnia rôzne hmotnoprávne pravidlá: ak ide o obdobia pred dátumom pristúpenia, je potrebné posudzovat protisútazné dôsledky kartelu v danom clenskom státe iba podla jeho vnútrostátneho práva hospodárskej sútaze. Pokial ide o neskorsie obdobia, je potrebné posudzovat ich v rámci celej Únie jednotne podla ustanovení clánku 81 ES a clánku 3 ods. 1 nariadenia c. 1/2003. ( [52]52 ) 46. Konkrétne to teda pre prejednávanú vec znamená: v Ceskej republike je potrebné na kartel, ktorý je predmetom sporu, uplatnit clánok 81 ES a clánok 3 ods. 1 nariadenia c. 1/2003 iba v prípade, ked sa majú sankcionovat jeho prípadné dôsledky, ktoré sú v rozpore s hospodárskou sútazou v období od 1. mája 2004. Naopak protisútazné dôsledky tohto kartelu, ktoré sa týkajú obdobia do 30. apríla 2004, môzu byt v Ceskej republike posudzované iba na základe vnútrostátneho práva hospodárskej sútaze. Môze síce existovat jediné a nepretrzité porusenie, jeho protisútazné dôsledky ale za dobu pred a po pristúpení Ceskej republiky k Európskej únii podliehajú vzdy rôznym právnym predpisom. b) Neexistencia výnimiek zo zákazu retroaktivity 47. Na rozdiel od názoru, ktorý zastávajú spolocnosti Siemens, Hitachi a Fuji, v prejednávanom prípade nehovorí nic v prospech uplatnenia práva Únie so spätnou úcinnostou takým spôsobom, aby sa aj na protisútazné dôsledky sporného kartelu v Ceskej republike v case pred jej pristúpením k Európskej únii musel uplatnit clánok 81 ES a clánok 3 ods. 1 nariadenia c. 1/2003. 48. Je síce pravda, ze hmotnoprávne predpisy Únie môzu byt výnimocne uplatnené so spätnou úcinnostou, pokial z ich znenia, úcelu alebo struktúry jasne vyplýva, ze im má byt takýto úcinok priznaný. ( [53]53 ) V prejednávanom prípade vsak ani doslovné znenie, ani ciel alebo struktúra clánku 81 ES a clánku 3 nariadenia c. 1/2003 nepredstavujú jasné indície v prospech uplatnenia obidvoch týchto predpisov so spätnou cinnostou. Naopak povaha práva hospodárskej sútaze Únie podobajúca sa trestnému právu ( [54]54 ) hovorí jasne proti takémuto uplatneniu so spätnou úcinnostou, pretoze by tým mohla byt porusená zásada zákonnosti trestov (nullum crimen, nulla poena sine lege), ktorá je na úrovni Únie chránená základnými právami (clánok 49 ods. 1 Charty základných práv) ( [55]55 ). 49. Najmä nie je mozné tvrdit, ze uz právo hospodárskej sútaze, ktoré v Ceskej republike platilo pred 1. májom 2004, sa obsahovo v podstate riadilo clánkom 81 ES, a clánok 81 ES je z tohto dôvodu urcitým druhom nástupníckej právnej úpravy, ktorej nadobudnutie úcinnosti pre podniky v tomto clenskom státe nic zásadného neprinieslo. 50. Je mozné, ze vnútrostátne ceské právo ( [56]56 ) uz pred pristúpením Ceskej republiky vykazovalo silnú obsahovú zhodu s clánkom 81 ES. Je tiez mozné, ze Európska dohoda ( [57]57 ), ktorou sa Ceská republika mala priblízit Európskej únii, uz vo svojom clánku 64 obsahovala ustanovenia podobné clánku 81 ES. 51. Tak vnútrostátne právo, ako aj Európska dohoda v Ceskej republike mohli byt pred 1. májom 2004 uplatnené a vykonané iba vnútrostátnymi orgánmi. Ich výklad a uplatnenie v súlade s poziadavkami clánku 81 ES bol vtedy na území Ceskej republiky iba vecou ceských orgánov a súdov. Komisia ako európsky orgán pre hospodársku sútaz síce úzko spolupracovala s ceskými orgánmi, sama vsak pred 1. májom 2004 nemohla uplatnit v Ceskej republike ani clánok 64 Európskej dohody, ani clánok 81 ES, a ani Súdny dvor Európskej únie nemohol byt ceskými súdmi poziadaný o ich výklad. 52. Najmä v súvislosti s clánkom 81 ES treba poznamenat, ze toto ustanovenie si pred 1. májom 2004 nemohlo nárokovat prednostné uplatnenie pred ceským právom. Okrem toho pred 1. májom 2004 ani v starých, ani v nových clenských státoch neplatilo nariadenie c. 1/2003, ktorého clánok 3 ods. 1 po prvýkrát ulozil orgánom pre hospodársku sútaz clenských státov - za v nom blizsie opísaných podmienok - paralelné uplatnenie clánku 81 ES a vnútrostátneho kartelového práva, ako aj respektovanie prioritných hodnôt práva Únie. ( [58]58 ) 53. Celkovo tak teda az do 30. apríla 2004 existoval celkom iný systém nez od 1. mája 2004. Od 1. mája 2004 doslo tak po obsahovej, ako aj po procesnej stránke k dôlezitému prelomu v kartelovom práve, co nehovorí v prospech, ale proti uplatneniu clánku 81 ES a clánku 3 ods. 1 nariadenia c. 1/2003 so spätnou úcinnostou. 54. Uplatnenie clánku 81 ES a nariadenia c. 1/2003 so spätnou úcinnostou by istotne mohlo znízit nebezpecenstvo rozdielneho posúdenia jedného a toho istého kartelu rozdielnymi súdmi v nimi prejednávaných konaniach o ulození pokuty. Voci tomu je vsak potrebné namietnut, ze existencia rozhodnutia s rozdielnym obsahom bola pred 1. májom 2004 znakom existujúceho systému a bola prijímaná ako daná, pokial to neviedlo k naruseniu plnej úcinnosti kartelového práva Únie a prednosti práva Únie. ( [59]59 ) c) O zásade spätného uplatnenia miernejsieho trestného zákona 55. Spolocnost Hitachi sa dovoláva zásady spätného uplatnenia miernejsieho trestného zákona (lex mitius), aby odôvodnila, ze protisútazné dôsledky kartelu, ktorý je predmetom sporu, v Ceskej republike v období pred 1. májom 2004 je potrebné posudzovat na základe clánku 81 ES a nariadenia c. 1/2003. 56. Zásada spätného uplatnenia miernejsieho trestného zákona je súcastou ústavných tradícií spolocných clenským státom, a preto je potrebné povazovat ju za súcast vseobecných zásad práva Únie ( [60]60 ). Medzicasom bola táto zásada zaradená aj do clánku 49 ods. 1 tretej vety Charty základných práv. 57. Ceský orgán pre hospodársku sútaz by teda nepochybne musel protisútazné dôsledky predmetného kartelu, ktoré v Ceskej republike nastali pred 1. májom 2004, posudzovat podla clánku 81 ES a clánku 3 ods. 1 nariadenia c. 1/2003, pokial by to na rozdiel od vnútrostátneho práva viedlo k beztrestnosti alebo k miernejsej sankcii. Toto je vsak málo pravdepodobné. 58. Ani clánok 81 ES, ani nariadenie c. 1/2003 totiz neobsahujú ziadnu zmienku o prísnosti sankcií, ktoré vnútrostátne orgány pre hospodársku sútaz smú ulozit za kartelové delikty. V clánku 5 nariadenia c. 1/2003 sa totiz iba spresnuje, ze orgány pre hospodársku sútaz clenských státov môzu prijímat rozhodnutia, ktorými sa ukladajú pokuty, pravidelné penále alebo iné sankcie podla vnútrostátneho práva. Aj keby teda orgán pre hospodársku sútaz mal clánok 81 ES uplatnit na obdobie pred 1. májom 2004, sankcie, ktoré pritom bolo nutné ulozit, by sa riadili vnútrostátnym právom. ( [61]61 ) 59. Skutocný ciel, ktorý spolocnost Hitachi svojím odvolaním sa na zásadu lex mitius sleduje, je ale úplne iný: tento podnik nechce za obdobie pred 1. májom 2004 dosiahnut miernejsie rozhodnutie, ale chce, aby ceské orgány pre hospodársku sútaz neprijali ziadne rozhodnutie. V konecnom dôsledku by chcel pravidlo lex mitius chápat tak, ze ceský orgán pre hospodársku sútaz bude zbavený za obdobie pred 1. májom 2004 svojej právomoci potrestat kartelový delikt a protisútazné dôsledky kartelu z uvedenej doby sa budú povazovat za dôsledky pokryté rozhodnutím Komisie. 60. Tým je vsak celkom zásadne opomenutý obsah zásady spätného uplatnenia priaznivejsieho trestného zákona. Táto zásada iba pripústa z dôvodov spravodlivosti výnimku zo základnej zásady zákonnosti trestov (nullum crimen, nulla poena sine lege) ( [62]62 ). Umoznuje, aby mala dotknutá osoba prospech zo zmeny hodnotových priorít zákonodarcu a aby bola preto potrestaná miernejsie, nez sa stanovilo v momente, ked doslo k spáchaniu cinu. ( [63]63 ) Táto zásada naopak nezakladá ziadny nárok osoby byt posudzovaná iným orgánom nez tým, ktorý by bol príslusný v momente spáchania cinu. Pravidlo lex mitius má cisto obsahovú povahu. Neobsahuje nic, co by sa týkalo konania a rozdelenia právomoci medzi orgánmi, ktoré sú povolané trestat porusenie práva. 61. Ak je cielom zalobkýn v konaní vo veci samej spochybnit právomoc ceského orgánu pre hospodársku sútaz k ulozeniu pokút ako takú, ide o problematiku clánku 11 ods. 6 nariadenia c. 1/2003 a zákaz kumulatívneho ukladania sankcií (ne bis in idem) ( [64]64 ), nie vsak o problematiku miernejsieho trestného zákona (lex mitius). 62. Ani zásada spätného uplatnenia priaznivejsieho trestného zákona teda nevedie celkovo k výsledku, ktorý by si priali spolocnosti Hitachi a i. 2. O niektorých protiargumentoch úcastníkov konania 63. V konaní pred Súdnym dvorom sa s odkazom na doterajsiu judikatúru uplatnilo este mnoho dalsích tvrdení, ktorými by som sa chcela v nasledujúcej casti strucne zaoberat. Predbezne uvádzam, ze ziadne z týchto tvrdení nie je opodstatnené. 64. Pokial ide najprv o rozsudok Dow Chemical Ibérica ( [65]65 ), ktorý uz niektorí úcastníci konania citovali, ten nie je spôsobilý na to, aby sa on opieralo uplatnenie clánku 81 ES a clánku 3 ods. 1 nariadenia c. 1/2003 na území nového clenského státu v case pred jeho pristúpením. Vo veci Dow Chemical Ibérica neslo totiz o uplatnenie hmotnoprávnych predpisov, ale iba o uplatnenie procesných predpisov, presnejsie povedané, o uplatnenie predpisov upravujúcich kontrolu Komisie v obchodných priestoroch podnikov (prehliadky obchodných priestorov). Skutocnost, ze Súdny dvor povazuje takéto procesné predpisy za uplatnitelné, len co k Únii pristúpi nový clenský stát, je úplne v súlade s vyssie vysvetlenými vseobecnými právnymi zásadami ( [66]66 ). Rozsudok Dow Chemical Ibérica naproti tomu neobsahuje nic, co by sa týkalo dotknutej otázky, ci sa uplatnia aj hmotnoprávne predpisy európskeho práva hospodárskej sútaze, ked ide o protisútazné dôsledky kartelu na území nového clenského státu v dobe pred jeho pristúpením k Európskej únii. ( [67]67 ) 65. Návrhy generálneho advokáta Geelhoeda vo veci Asnef-Equifax ( [68]68 ), o ktoré sa niektorí úcastníci konania dalej opierajú, sa od uvedených vseobecných právnych zásad tiez neodchylujú ( [69]69 ), ale naopak ich potvrdzujú: generálny advokát vysvetluje, ze clánok 3 nariadenia c. 1/2003 môze obsahovat kritériá pre posúdenie súcasných a budúcich dôsledkov dohody podnikov, ktorá bola uzatvorená dlho pred nadobudnutím úcinnosti nariadenia c. 1/2003 ( [70]70 ). V ziadnom prípade sa nevyslovuje pre uplatnenie tohto predpisu so spätnou úcinnostou na minulé obdobia. 66. Aj niektorými úcastníkmi konania uplatnovaná judikatúra týkajúca sa casovej pôsobnosti základných slobôd a vseobecnej zásady zákazu diskriminácie ( [71]71 ) neobsahuje nic, co by hovorilo v prospech uplatnenia práva Únie so spätnou úcinnostou na území nového clenského státu pre obdobie pred jeho pristúpením. Osobitne zretelné to je v rozsudku Saldanha, podla ktorého clánok 6 Zmluvy ES (teraz clánok 18 ZFEÚ) "platí pre budúce dôsledky situácií, ktoré vznikli pred pristúpením..." ( [72]72 ). 67. Z prílohy II oddielu 5 aktu o podmienkach pristúpenia ( [73]73 ), na ktorý sa odvoláva spolocnost Siemens, napokon nic iné ani nevyplýva. Aj v tomto prípade uvedené ustanovenia totiz vychádzajú z uplatnitelnosti clánku 81 ES na budúce úcinky dohôd podnikov uzatvorených pred dátumom pristúpenia. Výnimka platí iba pre také dohody podnikov, ktoré boli v priebehu siestich mesiacov prispôsobené platným nariadeniam o blokových výnimkách. Na rozdiel od názoru spolocnosti Siemens neobsahuje príloha II oddiel 5 aktu o podmienkach pristúpenia ziadne indície v prospech retroaktívneho zahrnutia dohôd podnikov z doby pred 1. májom 2004 do rozsahu pôsobnosti clánku 81 ES. 3. Predbezný návrh 68. Celkovo je teda mozné prijat nasledujúci predbezný návrh: Clánok 81 ES a clánok 3 ods. 1 nariadenia c. 1/2003 sa v clenskom státe, ktorý pristúpil k Európskej únii 1. mája 2004, neuplatnia na obdobie pred týmto dátumom pristúpenia, a to ani v prípade, ked má byt stíhaný medzinárodne cinný kartel, ktorý predstavuje jediné a nepretrzité porusenie a ktorý bol spôsobilý vyvolávat dôsledky na území dotknutého clenského státu tak pred dátumom pristúpenia, ako aj po nom. B - Druhá prejudiciálna otázka: právomoci orgánov pre hospodársku sútaz a zákaz kumulatívneho ukladania sankcií (zásada ne bis in idem) 69. Podstatou druhej prejudiciálnej otázky vnútrostátneho súdu je, ci konanie o ulození pokuty vedené Európskou komisiou a zacaté po 1. máji 2004 trvalo bráni vnútrostátnemu orgánu pre hospodársku sútaz clenského státu, ktorý uvedeného dna pristúpil k Únii, stíhat medzinárodne cinný kartel podla vnútrostátneho práva hospodárskej sútaze. 70. V tejto súvislosti ziada vnútrostátny súd v prvom rade o vysvetlenie výkladu clánku 11 ods. 6 v spojení s clánkom 3 ods. 1 nariadenia c. 1/2003, ako aj zásady ne bis in idem. Okrem toho poukazuje na odôvodnenie c. 17 nariadenia c. 1/2003 a na bod 51 oznámenia o spolupráci v rámci siete. 71. Obidve casti tejto druhej otázky sa týkajú jednak právomoci vnútrostátneho orgánu pre hospodársku sútaz uskutocnit konanie o ulození pokuty (otázka 2 písm. a) a jednak právomoci tohto orgánu uplatnit svoje vnútrostátne právo hospodárskej sútaze (otázka 2 písm. b). Kedze tieto aspekty navzájom úzko súvisia, preskúmam ich spolocne a budem sa pritom postupne zaoberat dvoma velkými okruhmi tém: vymedzenie právomocí európskych orgánov pre hospodársku sútaz v kartelovom konaní (pozri oddiel 1) a zákaz kumulatívneho ukladania sankcií (zásada ne bis in idem; pozri oddiel 2). 1. Vymedzenie právomocí európskych orgánov pre hospodársku sútaz 72. Vnútrostátny súd a zalobkyne v konaní vo veci samej zastávajú názor, ze ceský orgán pre hospodársku sútaz podla clánku 11 ods. 6 v spojení s clánkom 3 ods. 1 nariadenia c. 1/2003 definitívne stratil svoju právomoc stíhat dotknutý kartel po tom, co Európska komisia zacala svoje konanie o ulození pokuty. 73. Táto výhrada nie je dôvodná. Ako procesný predpis ( [74]74 ) clánok 11 ods. 6 nariadenia c. 1/2003 platí od 1. mája 2004 vo vsetkých clenských státoch aj pre situácie, ktoré vznikli pred týmto momentom ( [75]75 ). Jeho normatívny obsah je vsak úplne iný, nez ten, z ktorého vychádzajú vnútrostátny súd a zalobkyne v konaní vo veci samej. Na túto skutocnost správne poukázali vlády zúcastnené na konaní a Komisia. a) Vseobecné úvahy o normatívnom obsahu clánku 11 ods. 6 nariadenia c. 1/2003 74. Podla clánku 11 ods. 6 nariadenia c. 1/2003 strácajú orgány pre hospodársku sútaz clenských státov právomoc uplatnovat clánky 81 ES a 82 ES (teraz clánky 101 ZFEÚ a 102 ZFEÚ), len co Komisia zacne konanie na úcely prijatia rozhodnutia podla kapitoly III tohto nariadenia ( [76]76 ). K tejto strate právomoci vnútrostátnych orgánov dochádza bez dalsieho ( [77]77 ) dnom, ked Komisia formálne rozhodne o zacatí konania ( [78]78 ). 75. Ak sa posudzuje iba znenie clánku 11 ods. 6 nariadenia c. 1/2003, zdá sa, ze strata právomoci sa týka iba oprávnenia vnútrostátnych orgánov pre hospodársku sútaz uplatnovat kartelové právo Únie (clánky 81 ES a 82 ES, resp. clánky 101 ZFEÚ a 102 ZFEÚ), nie vsak ich oprávnenia uplatnovat vnútrostátne právo. Aj body 51 a 53 oznámenia Komisie o spolupráci v rámci siete je mozné chápat v tomto zmysle. ( [79]79 ) 76. Pri výklade ustanovení práva Únie je vsak potrebné zohladnit nielen jeho doslovné znenie, ale aj kontext, v ktorom sa nachádza, a ciele sledované právnou úpravou, ktorej je súcastou. ( [80]80 ) Osobitne, pokial ide o nariadenie c. 1/2003, Súdny dvor okrem toho rozhodol, ze vnútrostátny orgán pre hospodársku sútaz môze uplatnit svoje vnútrostátne pravidlá len vtedy, ak právo Únie nestanovuje konkrétne pravidlo. ( [81]81 ) 77. V tejto súvislosti treba zohladnit, ze clánok 11 ods. 6 nariadenia c. 1/2003 je obsahovo úzko spojený s clánkom 3 ods. 1 toho istého nariadenia. Zo syntézy obidvoch týchto ustanovení vyplýva, ze vnútrostátne orgány pre hospodársku sútaz uz nemôzu uplatnit ani právo hospodárskej sútaze Únie, ani cast svojho vnútrostátneho práva hospodárskej sútaze ( [82]82 ), len co zacala Komisia konanie podla kapitoly III nariadenia c. 1/2003. 78. Konkrétne treba mat na zreteli ( [83]83 ): clánok 3 ods. 1 prvá veta nariadenia c. 1/2003 vytvára úzke spojenie medzi zákazom kartelov podla clánku 81 ES (clánok 101 ZFEÚ) a príslusnými ustanoveniami vnútrostátneho kartelového práva. Ak sa na dohodu podnikov, ktorá je spôsobilá ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi, uplatnuje vnútrostátny zákaz kartelov, musí sa podla clánku 3 ods. 1 prvej vety nariadenia c. 1/2003 paralelne uplatnit aj clánok 81 ES (clánok 101 ZFEÚ). Kedze vsak vnútrostátnemu orgánu pre hospodársku sútaz nie je podla clánku 11 ods. 6 prvej vety nariadenia c. 1/2003 dovolené uplatnit clánok 81 ES (clánok 101 ZFEÚ), len co Komisia zacne svoje konanie, vnútrostátny orgán pre hospodársku sútaz uz nemôze v konecnom dôsledku uplatnit ani vnútrostátny zákaz kartelov. 79. Na rozdiel od názoru vnútrostátneho súdu a zalobkýn v konaní vo veci samej to vsak neznamená, ze zacatím konania zo strany Komisie strácajú vnútrostátne orgány pre hospodársku sútaz nepretrzite a definitívne svoju právomoc uplatnovat vnútrostátne právo hospodárskej sútaze. Podla toho, ako Komisia svoje konanie ukoncí, môze následne este ostat priestor na uplatnenie vnútrostátneho práva hospodárskej sútaze vnútrostátnymi orgánmi pre hospodársku sútaz. ( [84]84 ) 80. Ochrana hospodárskej sútaze je totiz v rámci Európskej únie zaistená paralelnostou právnych predpisov Únie a vnútrostátnych predpisov práva hospodárskej sútaze. Obidva právne poriadky sa podla ustálenej judikatúry uplatnujú paralelne. ( [85]85 ) Na tom nic nezmenila ani modernizácia európskeho systému presadzovania pravidiel kartelového práva nariadením c. 1/2003: na rozdiel od toho, co bolo pôvodne navrhnuté Komisiou ( [86]86 ), na jeden a ten istý prípad sa totiz môzu, ako je zrejmé z clánku 3 nariadenia c. 1/2003, uplatnit aj nadalej pravidlá práva Únie (clánok 81 ES, resp. clánok 82 ES; teraz clánok 101 ZFEÚ, resp. clánok 102 ZFEÚ), ako aj vnútrostátne pravidlá hospodárskej sútaze. 81. Pravidlá hospodárskej sútaze na európskej a na vnútrostátnej úrovni zaiste sledujú v podstate rovnaký úcel, a to zabezpecit ochranu hospodárskej sútaze na príslusnom dotknutom trhu. ( [87]87 ) Restriktívne praktiky vsak posudzujú z rôznych pohladov ( [88]88 ) a nie sú totozné vo svojom rozsahu pôsobnosti ( [89]89 ). Zásadný rozsudok Súdneho dvora vo veci Walt Wilhelm, z ktorého posledné uvedené zistenia vychádzajú, ani viac nez po styridsiatich rokoch na svojej správnosti nestratil, v kazdom prípade nie v tejto súvislosti ( [90]90 ). Je síce nesporné, ze odvtedy hospodárska integrácia v Európskej únii znacne pokrocila a nepretrzité odbúravanie prekázok obchodu medzi clenskými státmi podporilo vytvorenie skutocného vnútorného trhu. Napriek tomu sa s podstatnou castou tovaru aj nadalej obchoduje iba na vnútrostátnych alebo regionálnych trhoch; podmienky hospodárskej sútaze pre tento tovar sa môzu velmi silne lísit v závislosti od krajiny, niekedy dokonca od regiónu, takze nie je mozné bez výnimky vychádzat z celoeurópskych, alebo dokonca celosvetových trhov. Na základe toho takisto nemozno vylúcit, ze v konkrétnom prípade sa na danom mieste okrem cezhranicných problémov týkajúcich sa hospodárskej sútaze, na ktoré sa vztahuje clánok 81 ES, resp. clánok 82 ES (teraz clánok 101 ZFEÚ resp. clánok 102 ZFEÚ) môzu vyskytnút dalsie problémy týkajúce sa hospodárskej sútaze vzhladom na vnútrostátne alebo regionálne osobitosti, ktoré orgány pre hospodársku sútaz môzu vyriesit iba uplatnením príslusného vnútrostátneho práva hospodárskej sútaze. 82. Aj po nadobudnutí úcinnosti nariadenia c. 1/2003 je s cielmi a systematikou európskeho kartelového práva zlucitelné, ked sa viacero orgánov pre hospodársku sútaz zaoberá jedným prípadom a skúma ho z rôznych pohladov. ( [91]91 ) Na základe nového decentralizovaného systému sa majú vnútrostátne orgány zapojit do presadzovania pravidiel kartelového práva dokonca intenzívnejsie nez doposial. V tom existuje zásadný rozdiel medzi európskym systémom presadzovania pravidiel kartelového práva, tak ako bol modernizovaný nariadením c. 1/2003, a reformou európskej kontroly koncentrácií medzi podnikmi, ktorá súcasne zacala platit. ( [92]92 ) 83. Ciel pokial mozno jednotného a úcinného presadzovania pravidiel hospodárskej sútaze na európskom vnútornom trhu ( [93]93 ) nie je v nariadení c. 1/2003 uskutocnený stanovením výlucných právomocí jednotlivých orgánov pre hospodársku sútaz, ale naopak tým, ze Európska komisia a vnútrostátne orgány pre hospodársku sútaz spolupracujú v rámci siete (ESHS) a v rámci nej sa vzájomne koordinujú. ( [94]94 ) Prednost práva Únie je pritom zarucená pomocou ustanovení clánkov 3 a 16 nariadenia c. 1/2003. 84. Na skutocnost, ze cinnost orgánov pre hospodársku sútaz clenských státov je mozná dokonca aj vtedy, ked Komisia uz prijala rozhodnutie, poukazuje aj clánok 16 ods. 2 nariadenia c. 1/2003. Toto ustanovenie totiz vnútrostátnym orgánom neberie ich právomoc byt cinným casovo po Komisii, ale im iba zakazuje, aby sa dostali do rozporu so skorsím rozhodnutím Komisie. ( [95]95 ) 85. Podla svojho znenia má clánok 16 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 na mysli iba uplatnenie kartelového práva Únie vnútrostátnymi orgánmi pre hospodársku sútaz (teda uplatnenie clánku 81 ES, resp. clánku 82 ES; teraz clánku 101 ZFEÚ, resp. clánku 102 ZFEÚ). Rovnaké pravidlo ale musí platit tým skôr v prípade, ked vnútrostátne orgány pre hospodársku sútaz chcú uplatnit vnútrostátne kartelové právo. Ak je totiz vnútrostátnym orgánom pre hospodársku sútaz po rozhodnutí Komisie este dovolené pouzit právo Únie, tým skôr im musí byt dovolené aj pouzitie vnútrostátneho práva pod podmienkou, ze budú respektovat prioritné hodnoty práva Únie v zmysle clánku 3 nariadenia c. 1/2003. 86. Rozsah pôsobnosti clánku 16 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 by nebolo vhodné chápat natolko úzko, ako ho chápu vnútrostátny súd a zalobkyne v konaní vo veci samej ( [96]96 ). 87. Zalobkyne v konaní vo veci samej uvádzajú, ze clánok 16 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 umoznuje vnútrostátnym orgánom pre hospodársku sútaz trestat takých úcastníkov kartelu, proti ktorým Európska komisia vo svojom rozhodnutí skôr nezasiahla. V tejto súvislosti je vsak potrebné poznamenat, ze clánok 16 ods. 2 upravuje iba celkom vseobecne vztah rozhodnutí vnútrostátnych orgánov pre hospodársku sútaz "o dohodách, koncentráciách medzi podnikmi alebo zosúladených postupoch" k uz existujúcim rozhodnutiam Európskej komisie, bez ohladu na to, co je predmetom týchto rozhodnutí Komisie a kto je ich adresátom. Vnútrostátnym orgánom pre hospodársku sútaz najmä zakazuje, aby sa vo svojich rozhodnutiach dostali do rozporu so skôr vydaným rozhodnutím Komisie. Stanovuje teda zákaz odchýlit sa od týchto rozhodnutí Komisie, a zabezpecuje tak prednost práva Únie. 88. Ustanovenie clánku 16 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 nie je mozné obmedzit ani na velmi vzácny prípad, ked Európska komisia podla clánku 10 nariadenia c. 1/2003 uz predtým konstatovala, ze clánok 81 ES alebo clánok 82 ES (teraz clánky 101 ZFEÚ a 102 ZFEÚ) nie je uplatnitelný. ( [97]97 ) Na rozdiel od názoru, ktorý zastáva vnútrostátny súd a niektorí úcastníci konania, zahrna clánok 16 nariadenia c. 1/2003 podla svojho doslovného znenia a svojho systematického postavenia v kapitole o "spolupráci" vsetky mozné rozhodnutia, ktoré Komisia na základe nariadenia c. 1/2003 môze prijat, a v ziadnom prípade sa neobmedzuje iba na urcitý typ rozhodnutí. 89. Aj odôvodnenie c. 18. nariadenia c. 1/2003 sa nesmie chápat nesprávne v tom zmysle, ze zákonodarca Únie chcel vnútrostátnym orgánom pre hospodársku sútaz odnat právomoc na uplatnenie vnútrostátneho kartelového práva, kedykolvek Komisia vydá rozhodnutie. Toto odôvodnenie c. 18 síce formuluje ciel, aby "sa kazdým prípadom zaoberal len jediný orgán". Pritom vsak nejde o vseobecné pravidlo, ktoré by bolo charakteristické pre celý európsky systém presadzovania pravidiel kartelového práva podla nariadenia c. 1/2003. Naopak tento ciel súvisí s celkom konkrétnym ustanovením nariadenia c. 1/2003, konkrétne s jeho clánkom 13. Podla neho má síce kazdý orgán pre hospodársku sútaz v rámci ESHS moznost svoje vlastné konanie prerusit, alebo staznost, ktorú bola u neho podaná, zamietnut, pokial sa tým istým prípadom zaoberá iný orgán ESHS. Dotknuté orgány ale v ziadnom prípade nie sú povinné takto postupovat. Clánok 13 a odôvodnenie c. 18. nariadenia c. 1/2003 sú naopak výrazom sirokej volnej úvahy, ktorou orgány zdruzené v ESHS v súvislosti s najvhodnejsím rozdelením prípadov v rámci siete disponujú. 90. Nakoniec zásada proporcionality v práve upravujúcom rozdelenie právomocí (clánok 5 ods. 4 ZEÚ, predtým clánok 5 ods. 3 ES) hovorí tiez proti výkladu clánku 11 ods. 6 nariadenia c. 1/2003, podla ktorého vnútrostátne orgány pre hospodársku sútaz trvalo a s konecnou platnostou stratia právomoc uplatnit vnútrostátne právo hospodárskej sútaze, len co bolo zo strany Európskej komisie zacaté konanie. Táto zásada proporcionality, na ktorú zákonodarca Únie v preambule nariadenia c. 1/2003 výslovne odkázal ( [98]98 ), má v systéme Zmlúv zásadný, ba priamo ústavnoprávny význam. Táto zásada stanovuje, ze obsah ani forma cinnosti Únie nesmie prekrocit rámec toho, co je nevyhnutné pre dosiahnutie cielov Zmlúv. Cielom nariadenia c.1/2003 je prispiet v rámci decentralizovaného systému k úcinnému presadzovaniu pravidiel hospodárskej sútaze Únie ( [99]99 ), pricom sa má zarucit jednotné uplatnovanie práva Únie ( [100]100 ). Na to nie je nevyhnutné trvalo a definitívne zakázat orgánom pre hospodársku sútaz clenských státov uplatnovat ich vnútrostátne kartelové právo. Stací im túto právomoc odnat po dobu konania zacatého Komisiou a ulozit, aby po ukoncení tohto konania rozhodnutie Komisie respektovali. ( [101]101 ) 91. Uz na základe týchto vseobecných úvah, ktoré sa týkajú normatívneho obsahu clánku 11 ods. 6 nariadenia c. 1/2003, je mozné dospiet k záveru, ze vnútrostátne orgány pre hospodársku sútaz trvalo a definitívne nestrácajú svoju právomoc uplatnovat právo hospodárskej sútaze, pokial Komisia zacne konanie smerujúce k prijatiu rozhodnutia podla kapitoly III nariadenia c. 1/2003. Naopak vnútrostátne orgány pre hospodársku sútaz môzu po ukoncení konania vedeného Komisiou v medziach zákazu kumulatívneho ukladania sankcií (zásada ne bis in idem) rozhodnút samy. b) Doplnkové úvahy vo vztahu k obdobiu pred pristúpením nového clenského státu k Európskej únii 92. V prejednávanom prípade sa k uvedenému pripája skutocnost, ze sporné rozhodnutie ceského orgánu pre hospodársku sútaz sa podla informácií vnútrostátneho súdu zaoberá výlucne protisútaznými dôsledkami predmetného kartelu pred 1. májom 2004, a týka sa teda iba obdobia pred pristúpením Ceskej republiky k Európskej únii. 93. Ako bolo uvedené vyssie ( [102]102 ), clánok 81 ES sa pocas predmetného obdobia v Ceskej republike neuplatnil a so spätnou úcinnostou sa tiez nemôze vztahovat na prípadné protisútazné dôsledky trvajúceho porusenia v Ceskej republike v danej dobe. 94. Vzhladom na vtedajsiu dobu teda ani z clánku 11 ods. 6 v spojení s clánkom 3 ods. 1 nariadenia c. 1/2003 nemôze vyplývat vylúcenie uplatnenia vnútrostátnych ustanovení práva hospodárskej sútaze, ktoré sú v Ceskej republike obsiahnuté v § 3 zákona o ochrane hospodárskej sútaze. Za uvedené obdobie pred 1. májom 2004 sa netreba obávat kompetencného sporu medzi Komisiou a ceským orgánom pre hospodársku sútaz, a ani sa netreba bránit výkladovým rozporom medzi clánkom 81 ES a vnútrostátnym právom hospodárskej sútaze. S ustanovením práva Únie, ktoré sa v dotknutom období neuplatní, sa vnútrostátne právo uz vopred nemôze dostat do rozporu. 95. Aj keby sme sa ale pre obdobie pred 1. májom 2004 chceli riadit cielmi nového systému zavedeného nariadením c. 1/2003, jednoznacne by to svedcilo v prospech a nie proti uplatneniu vnútrostátneho práva hospodárskej sútaze ceským orgánom pre hospodársku sútaz. So základným cielom vytvorit rovnaké podmienky na trhu ( [103]103 )"chránit hospodársku sútaz na trhu" ( [104]104 ) by bolo diametrálne v rozpore, pokial by kartelový delikt na urcitom ciastkovom území vnútorného trhu nemohol byt po urcitú dobu stíhaný (pokial sú inak splnené podmienky právneho státu a pokial este nedoslo k premlcaniu stíhania). Práve v prejednávanom prípade bolo uplatnenie vnútrostátneho kartelového práva jedinou moznostou, ako potrestat prípadné protisútazné dôsledky sporného kartelu v Ceskej republike v období pred jej pristúpením k Európskej únii. c) Predbezný návrh 96. Celkovo teda z clánku 11 ods. 6 vety 1 v spojení s clánkom 3 ods. 1 prvou vetou nariadenia c. 1/2003 nie je mozné vyvodit ziadne trvalé a definitívne vylúcenie uplatnenia vnútrostátneho práva hospodárskej sútaze. Toto vsak platí len s výhradou prípadných obmedzení, ktoré môzu vyplynút zo zákazu kumulatívneho ukladania sankcií (zásada ne bis in idem). Tomuto poslednému právnemu problému prejednávaného prípadu je venovaná nasledujúca cast návrhov. 2. Zákaz kumulatívneho ukladania sankcií (zásada ne bis in idem) 97. Ostáva objasnit, ci zákaz kumulatívneho ukladania sankcií (zásada ne bis in idem) v takom prípade, akým je prejednávaný prípad, bráni uplatneniu vnútrostátneho práva hospodárskej sútaze vnútrostátnym orgánom pre hospodársku sútaz. 98. Vnútrostátny súd a zalobkyne v konaní vo veci samej sa domnievajú, ze rozhodnutím Komisie z 24. januára 2007 boli protisútazné dôsledky sporného kartelu v Ceskej republike pred jej pristúpením k Európskej únii uz potrestané. Vychádzajú preto z toho, ze pokuta, ktorú udelil ceský orgán osobitne pre hospodársku sútaz, je v rozpore so zásadou ne bis in idem. 99. Zásada ne bis in idem je na úrovni Únie uznaná za vseobecnú právnu zásadu ( [105]105 ) a má medzicasom podla clánku 50 Charty základných práv postavenie základného práva Únie. 100. Jej uznanie na úrovni Únie spôsobuje, ze rozsah pôsobnosti zásady ne bis in idem ide nad rámec cisto vnútrostátnych prípadov a vztahuje sa na cezhranicné situácie ( [106]106 ), co prospieva volnému pohybu obcanov Únie a cielu co najmenej obmedzeného obchodu na európskom vnútornom trhu. a) Pouzitelnost zákazu kumulatívneho ukladania sankcií 101. V skutocnosti je nesporné, ze v kartelovo právnych konaniach o ulození pokuty je nutné vzhladom na ich kvázi trestnú povahu ( [107]107 ) respektovat zásadu ne bis in idem ( [108]108 ). Napriek tomu Komisia v prejednávanom prípade spochybnuje uplatnitelnost zásady ne bis in idem, prinajmensom pokial ide o clánok 50 Charty základných práv. i) Vecná uplatnitelnost 102. Komisia tvrdí, ze Charta základných práv je uplatnitelná iba pri uplatnovaní práva Únie. Vzhladom na to, ze v prejednávanom prípade sa ceský orgán pre hospodársku sútaz vo svojom spornom rozhodnutí opieral len o vnútrostátne právo hospodárskej sútaze, nebol Chartou viazaný. 103. Túto námietku tiez nemozno prijat. Je síce pravda, ze ustanovenia Charty základných práv sú podla jej clánku 51 ods. 1 "urcené pre clenské státy výlucne vtedy, ak vykonávajú právo Únie" ( [109]109 ). Samotná okolnost, ze v prejednávanom prípade sa po hmotnoprávnej stránke uplatní vnútrostátne právo hospodárskej sútaze, vsak neznamená, ze by pri riesení prípadu nemali byt zohladnené poziadavky vyplývajúce z práva Únie. 104. Ako uz bolo uvedené ( [110]110 ), procesnoprávne ustanovenia nariadenia c. 1/2003 totiz sú, na rozdiel od jeho hmotnoprávnych ustanovení, v Ceskej republike uplatnitelné odo dna jej pristúpenia k Európskej únii. V neposlednom rade k nim patria aj ustanovenia a zásady o vymedzení právomoci v rámci siete európskych orgánov pre hospodársku sútaz, ktorá bola vytvorená nariadením c. 1/2003 ( [111]111 ). Tieto ustanovenia a zásady sa musia vykladat a uplatnovat v súlade s primárnym právom Únie, vrátane základných práv Únie. 105. Ceský orgán pre hospodársku sútaz teda od 1. mája 2004 môze uskutocnovat konanie o ulození pokuty za kartel podla vnútrostátneho práva hospodárskej sútaze len pod podmienkou a v rozsahu, v akom na to nariadenie c. 1/2003 ponecháva priestor. 106. K týmto základným právam Únie, ktoré treba respektovat pri urcovaní priestoru, ktorý pre konanie ceských orgánov pre hospodársku sútaz ostáva, patrí najmä zásada ne bis in idem, tak ako je kodifikovaná v Charte základných práv. Zásada ne bis in idem má totiz nielen hmotnoprávny, ale aj procesnoprávny dosah. Okrem ochrany obvineného slúzi zásada ne bis in idem aj zamedzeniu sporom o príslusnost (takzvané pozitívne kompetencné konflikty) medzi rôznymi orgánmi, ktoré by sa urcitou trestnou alebo priestupkovou vecou mohli zaoberat ( [112]112 ). ii) Casová uplatnitelnost 107. Pre úplnost este doplním dve krátke úvahy k casovej uplatnitelnosti zásady ne bis in idem. 108. Jednak je potrebné pripomenút, ze Charta základných práv v rokoch 2006 a 2007 este nemala záväzné právne úcinky porovnatelné s primárnym právom. ( [113]113 ) Napriek tomu uz vtedy ako pramen poznania práva poskytovala - v prejednávanom prípade najmä jej clánok 50 - informácie o základných právach zarucených na úrovni Únie. ( [114]114 ) V rámci rozsahu pôsobnosti nariadenia c. 1/2003 to platí tým skôr, ze jeho preambula obsahuje výslovný odkaz na Chartu ( [115]115 ). Z toho dôvodu treba základné práva zakotvené v Charte respektovat v rámci nariadenia c. 1/2003 od 1. mája 2004, teda odo dna, ked toto nariadenie nadobudlo úcinnost tak v starých, ako aj v nových clenských státoch. 109. Dalej je potrebné poznamenat, ze sporné rozhodnutie ceského orgánu pre hospodársku sútaz o ulození pokuty sa týka obdobia pred pristúpením Ceskej republiky k Európskej únii. Pre casovú uplatnitelnost zásady práva Únie ne bis in idem vsak nie je rozhodujúci okamih, ked doslo k spáchaniu stíhaného cinu, ale moment zacatia príslusného trestného konania alebo konania o ulození pokuty. ( [116]116 ) V roku 2006, ked ceský orgán pre hospodársku sútaz v tejto veci zacal svoje konanie o ulození pokuty, uz Ceská republika bola clenským státom Európskej únie, a bola teda povinná respektovat zásadu práva Únie ne bis in idem. 110. Celkovo teda ani z casového hladiska nic nebráni uplatneniu zásady práva Únie ne bis in idem. b) Rozsah toho, co zákaz kumulatívneho ukladania sankcií zarucuje: co je idem? 111. Obsahovo zásada ne bis in idem vo svojom znení kodifikovanom clánkom 50 Charty základných práv stanovuje, ze nikto nesmie byt stíhaný alebo potrestaný v trestnom konaní za cin, za ktorý uz bol v Únii oslobodený alebo odsúdený konecným trestným rozsudkom podla zákona. 112. V oblasti práva hospodárskej sútaze Spolocenstva zásada ne bis in idem zakazuje, aby sa znova uznal podnik za zodpovedný alebo bol stíhaný z dôvodu postupu odporujúceho hospodárskej sútazi, za ktorý uz bol sankcionovaný alebo vo vztahu ku ktorému bolo rozhodnuté, ze zan nie je zodpovedný, a to skorsím rozhodnutím Komisie, proti ktorému uz nemozno podat opravný prostriedok ( [117]117 ). 113. V prejednávanom prípade je sporné, tak ako to v kartelovo právnych konaniach býva casté, podla ktorých kritérií sa má urcit, ci boli dotknuté podniky znovu stíhané alebo potrestané za to isté správanie odporujúce hospodárskej sútazi, ked im ceský orgán pre hospodársku sútaz ulozil pokutu. Je teda nevyhnutné objasnit, co sa skrýva pod pojmom idem. 114. Súdy Únie doposial v konaniach týkajúcich sa práva hospodárskej sútaze vychádzali z toho, ze uplatnenie zásady ne bis in idem podlieha trojakej podmienke, a to totoznosti skutkov, totoznosti páchatela a totoznosti chráneného právneho záujmu ( [118]118 ). Zásada ne bis in idem zakazuje, aby tá istá osoba bola za to isté protiprávne konanie na úcely ochrany toho istého právneho záujmu potrestaná viackrát. ( [119]119 ) 115. Z troch uvedených podmienok je splnenie dvoch, zhodnost skutku a zhodnost páchatela, nesporné. Sporné je naproti tomu splnenie tretej podmienky, to znamená kritéria totoznosti chráneného právneho statku, resp. chráneného právneho záujmu. Pokial ide o uplatnenie posledného uvedeného kritéria, Súdny dvor v kartelových veciach odmietol zákaz kumulatívneho ukladania sankcií vo vztahu Únie k tretím státom ( [120]120 ). 116. V iných právnych oblastiach nez v práve hospodárskej sútaze Súdny dvor ale túto tretiu podmienku nepouzil. V súvislosti s disciplinárnym konaním sa podla práva verejnej sluzby riadil iba skutkovými okolnostami (ci islo o iný skutkový stav) ( [121]121 ). V oblasti právnej úpravy priestoru slobody, bezpecnosti a práva (clánok 54 Dohovoru, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda ( [122]122 ) a európsky zatykac ( [123]123 )) Súdny dvor dokonca kritérium zhodnosti chráneného právneho záujmu vyhlásil výslovne za nerozhodné ( [124]124 ). Za jediné rozhodné kritérium podla tu ustálenej judikatúry vyhlásil zhodnost skutkovej podstaty cinu, ktorým sa rozumie existencia celku konkrétnych okolností, ktoré sú navzájom nerozlucitelne spojené. ( [125]125 ) 117. Takto rozdielny výklad a uplatnenie zásady ne bis in idem v závislosti od oblasti práva má nepriaznivý dosah na jednotu právneho poriadku Únie. Zo zásadného významu zásady ne bis in idem ako základnej zásady práva Únie s postavením základného práva vyplýva, ze jej obsah by nemal byt podstatne rozdielny podla toho, ktorá oblast práva je dotknutá. ( [126]126 ) Pre urcenie toho, co je obsahom ochrany, ktorú zarucuje zásada ne bis in idem, tak ako je teraz kodifikovaná v clánku 50 Charty základných práv, by v celom práve Únie mali vo vsetkých právnych oblastiach platit tie isté kritériá. Na to správne upozornil Dozorný orgán EZVO. 118. Neexistuje ziadny objektívny dôvod, preco by zásada ne bis in idem mala byt v oblasti hospodárskej sútaze podriadená iným podmienkam nez inde. Tak ako táto zásada v rámci clánku 54 DVSD slúzi zabezpeceniu volného pohybu obcanov Únie na území Únie ako priestoru "priestor slobody, bezpecnosti a práva" ( [127]127 ) totiz v práve hospodárskej sútaze prispieva k zlepseniu a ulahceniu obchodnej cinnosti podnikov na vnútornom trhu a v konecnom dôsledku k vytvoreniu rovnakých sútazných podmienok v celom EHP (tzv. level playing field). 119. Pri identifikácii rozhodných kritérií pre pojem idem je nutné zohladnit, ze zákaz kumulatívneho ukladania sankcií v práve Únie vychádza z velkej casti zo základného práva zakotveného v EDLP ( [128]128 ), presnejsie povedané, z clánku 4 ods. 1 protokolu c. 7 k EDLP, aj ked tento protokol dodnes nebol vsetkými clenskými státmi Únie ratifikovaný ( [129]129 ). O tejto znacnej blízkosti k EDLP svedcí nielen vysvetlenie k clánku 50 Charty základných práv, ku ktorému sú súdy Únie a clenských státov povinné nálezite prihliadnut ( [130]130 ), ale aj doterajsia judikatúra násho Súdneho dvora k zásade ne bis in idem ako vseobecnej právnej zásade práva Únie ( [131]131 ). 120. Uplatní sa tak poziadavka homogenity ( [132]132 ), podla ktorej je potrebné právam zakotveným v Charte, ktoré zodpovedajú právam zaruceným EDLP, prikladat rovnaký zmysle a rozsah, aký im prikladá EDLP. Inak povedané, clánok 4 ods. 1 protokolu c. 7 k EDLP vo svojom výklade Európskym súdom pre ludské práva (ESLP) opisuje minimálny standard, ktorý je potrebné v práve Únie pri výklade a uplatnení zásady ne bis in idem zabezpecit. 121. Potom, co judikatúra ESLP týkajúca sa pojmu idem bola dlhú dobu nejednotná, ESLP vo svojom zásadnom rozsudku z roku 2009 rozhodol, ze clánok 4 protokolu c. 7 k EDLP zakazuje stíhat a odsúdit niekoho za druhý trestný cin, pokial tento ci vychádza z rovnakého skutkového stavu alebo v podstate z rovnakého skutkového stavu. ( [133]133 ) To znamená, ze ESLP vychádza iba z totoznosti skutkového stavu a výslovne nie z právnej kvalifikácie skutku ( [134]134 ), pritom sa okrem toho sám v rozhodujúcej miere riadi judikatúrou násho Súdneho dvora týkajúcej sa priestoru slobody, bezpecnosti a práva. ( [135]135 ) A nielen to, ESLP uplatnuje velmi podobné formulácie ako nás Súdny dvor, aby opísal, co treba chápat pod zhodnostou skutkového stavu. Neexistuje nic, co by naznacovalo, ze ESLP sa priklána k názoru, ktorým by priznal zásade ne bis in idem osobitne pre oblast práva hospodárskej sútaze uzsí rozsah predmetu jej ochrany ( [136]136 ). Naopak: nás rozsudok Aalborg Portland s kritériom totoznosti chráneného právneho záujmu síce ESLP cituje, základom jeho výkladu zásady ne bis in idem sa vsak nestal. ( [137]137 ) 122. V tejto súvislosti by aj pri výklade a uplatnení pojmu idem v rámci zákazu dvojitého trestu práva Únie mala byt do budúcnosti rozhodujúca iba zhodnost skutkového stavu (ktorá nevyhnutne zahrna zhodnost páchatela ( [138]138 )). 123. Zachovanie kritéria totoznosti chráneného právneho záujmu by v konecnom dôsledku viedlo k tomu, ze rozsah pôsobnosti zákazu dvojitého trestu práva Únie by bol uzsí a rozsah toho, co zarucuje, by zaostal za tým, co clánok 4 ods. 1 protokolu c. 7 k EDLP upravuje ako minimálny standard. Toto by nebolo zlucitelné s poziadavkou homogenity. Ako ukázem v nasledujúcej casti ( [139]139 ), problémy vo vztahu k tretím státom, ktoré Súdny dvor doposial riesil kritériom totoznosti chráneného právneho záujmu, je mozné primerane zohladnit aj inak v rámci prieskumu totoznosti skutkového stavu. 124. V dôsledku toho je nevyhnutné konstatovat, ze na urcenie idem v zmysle zásady ne bis in idem je rozhodujúca iba zhodnost materiálneho cinu chápaná ako súbor konkrétnych okolností, ktoré sú navzájom neoddelitelne spojené. Inými slovami, dotknutý teda musí byt skutkový stav alebo v podstate rovnaký skutkový stav. c) Uplatnenie na prejednávaný prípad: neexistencia idem 125. Prenesené na prejednávaný prípad práve vysvetlený výklad pojmu idem znamená, ze je potrené preskúmat, ci sa rozhodnutie Komisie ( [140]140 ) a rozhodnutia ceského orgánu pre hospodársku sútaz ( [141]141 ) týkajú toho istého materiálneho cinu, to znamená, rovnakého alebo v podstate rovnakého skutkového stavu. i) Územie a casové obdobie, v ktorých sa kartel prejavil alebo mohol prejavit, sú podstatnými znakmi skutkového stavu 126. Do úvahy by sa mohlo vziat potvrdenie totoznosti materiálneho cinu zakazdým uz vtedy, ked sa dve rozhodnutia orgánov pre hospodársku sútaz týkajú toho istého kartelu. Zdá sa, ze toto maximálne siroké chápanie pojmu idem má vnútrostátny súd a niektorí úcastníci konania na mysli. 127. Tým by ale skoncili osobitosti, ktoré sú pre postup odporujúci hospodárskej sútazi, najmä pre kartelové delikty, vseobecne charakteristické. 128. Kartely sú zakázané a stíhané práve preto, lebo majú dopady na hospodársku sútaz alebo sú v kazdom prípade spôsobilé hospodársku sútaz negatívne ovplyvnit. Vyjadrené sovami clánku 81 ods. 1 ES (clánok 101 ods. 1 ZFEÚ): podnikom, ktoré sa zúcastnia kartelu, ulozí orgán pre hospodársku sútaz sankcie, pretoze cielom a následkom ich konania je vylucovanie, obmedzovanie alebo skreslovanie hospodárskej sútaze. 129. Ci v urcitom prípade bolo cielom alebo dôsledkom vylucovanie, obmedzovanie alebo skreslovanie hospodárskej sútaze nemozno posúdit abstraktne, ale vzhladom na urcité casové obdobie a urcité územie ( [142]142 ). Postupy sankcionované podla clánku 81 ES (clánok 101 ZFEÚ) totiz nemozno vidiet v samotnej kartelovej dohode, ale v jej vykonaní. ( [143]143 ) Vykonaním dochádza k zásahu do struktúry hospodárskej sútaze, co sa v konecnom dôsledku tiez môze v príslusnom case na príslusnom území prejavit na skodu spotrebitelov. 130. K materiálnemu cinu, na ktorý sa potom zásada ne bis in idem vztahuje, teda v súvislosti s kartelovými deliktmi nevyhnutne patrí vzdy casové obdobie a územie, na ktorom sa kartelová dohoda prejavila postupom odporujúcim hospodárskej sútazi (spôsobené" obmedzenie hospodárskej sútaze), resp. mohla prejavit ("zamýslané" obmedzenie hospodárskej sútaze). Toto nemá nic spolocné s chráneným právnym záujmom alebo právnou kvalifikáciou skutkového stavu; naopak, skutocné alebo potenciálne dôsledky kartelu sú nevyhnutnou súcastou skutkového stavu, na základe ktorého sú podniky, ktoré sa na karteli zúcastnia, stíhané orgánom pre hospodársku sútaz a druhýkrát uz potom byt stíhané nesmú (ne bis in idem) ( [144]144 ). 131. Zákaz dvojitého trestu v práve Únie (zásada ne bis in idem) bráni tomu, aby v rámci EHP viacero orgánov pre hospodársku sútaz alebo súdov v súvislosti s rovnakým územím a rovnakým casovým obdobím ukladalo sankcie za protisútazné dôsledky jednej a tej istej kartelovej dohody ( [145]145 ). Zásada ne bis in idem naproti tomu v ziadnom prípade nezakazuje, aby v rámci EHP viacero orgánov pre hospodársku sútaz alebo súdov sankcionovalo zamýslané alebo spôsobené obmedzenia hospodárskej sútaze jednej a tej istej kartelovej dohody na rôznych územiach alebo na rôzne casové obdobia. 132. Zásada ne bis in idem uz vôbec nebráni tomu, aby bol medzinárodne cinný kartel stíhaný na jednej strane v rámci EHP a na druhej strane orgánmi tretích státov na ich príslusných územiach. ( [146]146 ) Toto rovnako naznacuje znenie clánku 50 Charty základných práv, ktoré sa týka oslobodenia alebo odsúdenia "v Únii" konecným trestným rozsudkom podla zákona. 133. Zásada ne bis in idem má zabránit tomu, aby podniky boli za zamýslané alebo spôsobené protisútazné dôsledky svojej nekalej sútaze niekolkokrát stíhané a prípadne niekolkokrát potrestané. Táto zásada nemá viest k tomu, ze protisútazné dôsledky takéhoto konania ostanú na urcitom území v urcitej casovej dobe bez sankcie. 134. Za týchto okolností mozno v prejednávanom prípade zákaz dvojitého trestu uplatnit iba potial, pokial sa rozhodnutie Komisie a rozhodnutie ceského orgánu pre hospodársku sútaz týka toho istého územia a tých istých casových období. Samotná okolnost, ze islo o jediný medzinárodný ("celosvetový") kartel, ktorý bol trvalo cinný dlhsie casové obdobie, nestací na to, aby bolo mozné vychádzat z existencie idem. ii) Rozhodnutie Komisie a rozhodnutie ceského orgánu pre hospodársku sútaz sa netýkajú tých istých úcinkov kartelu 135. Ci sa rozhodnutie dvoch orgánov pre hospodársku sútaz týka rovnakého alebo v podstate rovnakého skutkového stavu, ci sa teda týkajú toho istého materiálneho cinu, je v zásade otázkou posúdenia skutkového stavu, ktoré v konaní o prejudiciálnej otázke nie je úlohou Súdneho dvora, ale ostáva v právomoci vnútrostátneho súdu ( [147]147 ). 136. V prejednávanom prípade je vsak potrebné vziat do úvahy fakt, ze jedno zo sporných rozhodnutí je právnym aktom Európskej komisie v zmysle clánku 249 ods. 4 ES (teraz 288 ods. 4 ZFEÚ) teda aktom orgánu Únie. Výklad takéhoto aktu patrí do pôvodnej právomoci Súdneho dvora v konaní o prejudiciálnej otázke [clánok 267 ods. 1 písm. b) ZFEÚ]. Súdne dvor teda môze vnútrostátnemu súdu poskytnút informácie o dosahu rozhodnutia Komisie z 24. januára 2007 o ulození pokuty. Vzhladom na jeho úlohu poskytnút vnútrostátnym súdom vsetky uzitocné informácie, ktoré im pomôzu riesit spor v konaní vo veci samej ( [148]148 ), by Súdny dvor mal túto moznost vyuzit. 137. Rozhodnutie z 24. januára 2007 ani vo výroku, ani vo svojom odôvodnení, bohuzial, neobsahuje výslovne vysvetlenie, ci ulozené pokuty majú trestat prípadné, zamýslané alebo spôsobené narusenie hospodárskej sútaze na území Ceskej republike v období pred pristúpením k Európske únii, to znamená pred 1. májom 2004. ( [149]149 ) Presný rozsah územia, na ktoré sa rozhodnutie Komisie a v nom ulozené pokuty vztahujú, sa teda musí zabezpecit výkladom. 138. Vnútrostátny súd a zalobkyne v konaní vo veci samej so domnievajú, ze územie Ceskej republiky je tak po dobu pred 1. májom 2004, ako aj neskôr zahrnuté do rozhodnutia Komisie. Za indíciu preto povazujú najmä skutocnost, ze Komisia hovorí o celosvetovom kartely a územie Ceskej republiky z rozsahu pôsobnosti svojho rozhodnutia výslovne nevynala. 139. Rozhodnutie Komisie vsak mozno chápat aj inak. V prospech tohto názoru hovorí najprv skutocnost, ze sa v jeho odôvodnení nikde nenachádza výslovný odkaz, ze prípadné protisútazné dôsledky kartelu na území Ceskej republiky v období pred pristúpením k Európskej únii boli skutocne spolu zahrnuté. Naopak Komisia sa na mnohých miestach odvoláva osobitne na dopady kartelu v rámci Európskeho spolocenstva a EHP ( [150]150 ), pricom ciastocne dokonca uvádza "vtedajsie clenské státy" Spolocenstva a "vtedajsie zmluvné státy" EHP ( [151]151 ). 140. Ak sa v rozhodnutí Komisie hovorí o celosvetovom karteli, mozno to chápat ako vysvetlenie fungovania kartelu a nevyhnutne to nevypovedá nic o tom, aké protisútazné dôsledky kartelu Komisia v konecnom dôsledku ulozenými pokutami potrestala. Ak sa okrem toho Komisia odvoláva na celosvetové obraty úcastníkov kartelovej dohody ( [152]152 ), slúzilo to iba porovnávaniu relatívnej velkosti dotknutých podnikov, aby bolo mozné zohladnit ich skutocnú schopnost spôsobit na trhu s rozvádzacmi izolovanými plynom v EHP znacné skody ( [153]153 ). 141. Aj pri výpocte pokút sa ukazuje, ze Komisia vo svojom rozhodnutí este nezohladnila clenské státy, ktoré pristúpili 1. mája 2004. Základom pre výpocet pokút boli totiz obraty úcastníkov kartelu v EHP z roku 2003, teda z roku pred rozsírením Európskej únie smerom na východ. ( [154]154 ) 142. Pre výklad rozhodnutia Komisie v tom zmysle, ze v nom sú zahrnuté iba protisútazné dôsledky kartelu v EHP hovorí aj dalsí dôlezitý dôvod: rozsah pôsobnosti právnych aktov orgánov Únie nemôze íst nad rámec rozsahu pôsobnosti ich právneho základu. ( [155]155 ) Ako uz bolo uvedené, clánok 81 ES nebol na území Ceskej republiky v dobe pred pristúpením k Európskej únii uplatnitelný a Komisia na tomto území nesmela pred 1. májom 2004 vykonávat ziadne zvrchované práva. ( [156]156 ) Pokial by Komisia napriek tomu vydala rozhodnutie, v ktorom sa podnikom v súvislosti s územím Ceskej republiky za obdobie pred 1. májom 2004 ukladá pokuta, prekrocila by tým hranice svojej právomoci. 143. V súlade s ustálenou judikatúrou sa musí právny akt Únie podla vseobecnej interpretacnej zásady vykladat v co najväcsom moznom rozsahu spôsobom, ktorý nespochybní jeho platnost. ( [157]157 ) Ak je mozné podat viac nez jeden výklad znenia sekundárneho právneho aktu Únie, treba uprednostnit výklad, podla ktorého je tento akt v súlade so Zmluvami, pred výkladom, ktorý vedie k zisteniu, ze je so Zmluvami nezlucitelný. ( [158]158 ) 144. Pri pouzití týchto zásad treba rozhodnutie Komisie z 24. januára 2007 vykladat tom zmysle, ze pokutami, ktoré sú v nom ulozené, nie sú trestané porusenia pravidiel hospodárskej sútaze na území Ceskej republiky v období pred jej pristúpením k Európskej únii. 145. V dôsledku toho treba konstatovat, ze rozhodnutie Komisie sa netýka zamýslaných alebo spôsobených protisútazných dôsledkov sporného kartelu na území Ceskej republiky v období pred 1. májom 2004; naproti tomu rozhodnutím ceského orgánu pre hospodársku sútaz boli podla informácií vnútrostátneho súdu ulozené pokuty iba pre uvedené územie a za uvedené obdobie. Predmety obidvoch rozhodnutí sú teda protiprávne konania majúce pôvod v jednom a tom istom medzinárodne cinnom karteli, inak ale vychádzajú z rôznych skutkových okolností. ( [159]159 ) 146. Celkovo sa teda rozhodnutie Komisie a rozhodnutie ceského orgánu pre hospodársku sútaz netýkajú toho istého materiálneho cinu, takze ceský orgán pre hospodársku sútaz svojím rozhodnutím neporusil zákaz dvojitého trestu (zásada ne bis in idem). 3. Predbezný návrh 147. Súhrne teda treba konstatovat, ze zásada ne bis in idem zakotvená v práve Únie nebráni sankciám voci podnikatelom zúcastneným na kartelovej dohode, ktoré vnútrostátny orgán pre hospodársku sútaz ulozí za protisútazné dôsledky kartelu na území tohto clenského státu pred jeho pristúpením k Európskej únii, pokial predmetom pokút, ktoré voci týmto úcastníkom kartelovej dohody uz predtým ulozila Európska komisia, neboli tieto dôsledky. VI - Návrh 148. Vzhladom na vyssie uvedené úvahy navrhujem, aby Súdny dvor na návrh na zacatie prejudiciálneho konania odpovedal takto: 1. Clánok 81 ES a clánok 3 ods. 1 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 sa v clenskom státe, ktorý k Európskej únii pristúpil 1. mája 2004, neuplatnia na obdobie pred jeho vstupom do Európskej únie, a to ani vtedy, ak má byt stíhaný medzinárodne cinný kartel, ktorý predstavuje jediné a nepretrzité porusenie a ktorý bol spôsobilý prejavit sa na území dotknutého clenského státu tak pred dátumom pristúpenia, ako aj po pristúpení. 2. Ak zacne Európska komisia v súvislosti s takýmto kartelom konanie podla kapitoly III nariadenia c. 1/2003, vnútrostátny orgán pre hospodársku sútaz dotknutého clenského státu nestráca svoju právomoc podla clánku 11 ods. 6 v spojení s clánkom 3 ods. 1 nariadenia c. 1/2003 stíhat na základe vnútrostátneho práva hospodárskej sútaze protisútazné dôsledky kartelu na území tohto clenského státu, pokial ide o casové obdobia pred jeho vstupom do Európskej únie. 3. Zásada ne bis in idem zakotvená v práve Únie nebráni sankciám proti podnikom zúcastneným na kartelovej dohode, ktoré vnútrostátny orgán pre hospodársku sútaz dotknutému clenskému státu ulozí za protisútazné dôsledky kartelu na území tohto clenského státu pred jeho vstupom do Európskej únie, pokial predmetom pokút, ktoré voci týmto úcastníkom kartelovej dohody uz predtým ulozila Európska komisia, neboli tieto dôsledky. __________________________________________________________________ ( [160]1 ) Jazyk prednesu: nemcina. ( [161]2 ) Nariadenie Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 a 82 Zmluvy ([162]Ú. v. ES L 1, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205). Toto nariadenie sa, ako je zrejmé z jeho clánku 45 ods. 2, uplatní od 1. mája 2004. ( [163]3 ) Rozsudok z 13. februára 1969, Wilhelm a i., [164]14/68, Zb. s. 1. ( [165]4 ) Úrad pro ochranu hospodárské souteze. ( [166]5 ) Akt o podmienkach pristúpenia Ceskej republiky, Estónskej republiky, Cyperskej republiky, Lotysskej republiky, Litovskej republiky, Madarskej republiky, Maltskej republiky, Polskej republiky, Slovinskej republiky a Slovenskej republiky k Európskej únii a o úpravách zmlúv, na ktorých je zalozená Európska únia ([167]Ú. v. EÚ L 236, s. 33). ( [168]6 ) Dohoda o Európskom hospodárskom priestore (EHP) ([169]Ú. v. ES L 1, 1994, s. 3). ( [170]7 ) Charta základných práv Európskej únie bola slávnostne vyhlásená po prvýkrát v Nice 7. decembra 2000 ([171]Ú. v. ES C 364, 2000, s. 1) a druhýkrát v Strasburgu 12. decembra 2007 ([172]Ú. v. EÚ C 303, 2007, s. 1. a [173]Ú. v. EÚ C 83, 2010, s. 389). ( [174]8 ) [175]Ú. v. EÚ C 101, 2004, s. 43. ( [176]9 ) Clánok 2 ods. 2 Zmluvy o pristúpení [Zmluva medzi Belgickým královstvom, Dánskym královstvom, Spolkovou republikou Nemecko, Helénskou republikou, Spanielskym královstvom, Francúzskou republikou, Írskom, Talianskou republikou, Luxemburským velkovojvodstvom, Holandským královstvom, Rakúskou republikou, Portugalskou republikou, Fínskou republikou, Svédskym královstvom, Spojeným královstvom Velkej Británie a Severného Írska [clenskými státmi Európskej únie] a Ceskou republikou, Estónskou republikou, Cyperskou republikou, Lotysskou republikou, Litovskou republikou, Madarskou republikou, Maltskou republikou, Polskou republikou, Slovinskou republikou, Slovenskou republikou o pristúpení Ceskej republiky, Estónskej republiky, Cyperskej republiky, Lotysskej republiky, Litovskej republiky, Madarskej republiky, Maltskej republiky, Polskej republiky, Slovinskej republiky a Slovenskej republiky k Európskej únii ([177]Ú. v. EÚ L 236, 2003, s. 17)]. ( [178]10 ) Zákon c. 63/1991 Sb. o ochrane hospodárské souteze. ( [179]11 ) Zákon c. 143/2001 Sb. o ochrane hospodárské souteze. ( [180]12 ) Rozvádzace izolované plynom slúzia na kontrolu toku energie v elektrických rozvodových sietach. Ide o silnoprúdové zariadenia pouzívané ako hlavný prvok pre elektrické rozvody dodávané na klúc, ktoré predstavujú priblizne 30 % az 60 % z celkovej ceny týchto rozvodní. Rozvádzace slúzia na ochranu transformátorov pred pretazením a/alebo na izoláciu elektrického obvodu a chybného transformátora. Rozvádzace môzu byt izolované plynom aj vzduchom, alebo to môzu byt hybridné prístroje, pokial kombinujú obidve uvedené techniky. ( [181]13 ) Ceský orgán pre hospodársku sútaz nebol jediným orgánom, ktorý sa týmto prípadom zaoberal. Pred Súdnym dvorom poukázali niektorí úcastníci konania na skutocnost, ze kartelom, ktorý je predmetom sporu, sa zaberal aj slovenský orgán pre hospodársku sútaz (rozhodnutia 2007/KH/1/1/109 z 27. decembra 2007 a 2009/KH/R/2/035 zo 14. augusta 2009), pricom bolo pred Krajským súdom v Bratislave tiez zacaté súdne konanie (spisová znacka 4 S 232/09). ( [182]14 ) Pozri stvrtú úvodnú poznámku rozhodnutia Komisie. ( [183]15 ) Ziadost o zhovievavost bola podaná 3. marca 2004 svajciarskym podnikom ABB. ( [184]16 ) Kontroly sa podla údajov Komisie uskutocnili 11. a 12. mája 2004 v spolocnostiach AREVA, Siemens, VA Tech a Hitachi (pozri bod 90 rozhodnutia Komisie). ( [185]17 ) Rozhodnutia Komisie z 24. januára 2007 v konaní podla clánku 81 Zmluvy ES a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/38.899 - Rozvádzace izolované plynom) boli oznámené pod spisovou znackou K(2006) 6762 v konecnom znení, zhrnutie v [186]Ú. v. EÚ C 5, 2008, s. 7; toto rozhodnutie mozno nájst v plnom znení na internete iba v anglickom jazyku na internetovej stránke http://ec.europa.eu/competition/antitrust/cases/index.html v nedôvernej verzii. ( [187]18 ) Komisia hovorí o "single and continuous infringement" (odôvodnenia c. 270 a 299 rozhodnutia Komisie); zistené porusenie clánku 53 Dohody o EHP sa pritom týka iba obdobia od 1. januára 1994, ked vstúpila do platnosti Dohoda o EHP (pozri odôvodnenia c. 2 a 322 rozhodnutia Komisie). ( [188]19 ) Odôvodnenia c. 3, 218 a 248 rozhodnutia Komisie. ( [189]20 ) Vo svojom rozhodnutí Komisia odhalila vseobecnú dohodu, podla ktorej japonské podniky nevstupovali na európsky trh a európske podniky nevstupovali na japonský trh. ( [190]21 ) Ide o ABB Ltd. ( [191]22 ) Pozri v tejto súvislosti aj tlacovú správu Komisie IP/07/80 z 24. januára 2007. ( [192]23 ) Zaloba o neplatnost podaná spolocnostou Siemens AG proti rozhodnutiu Komisie bola rozsudkom Vseobecného súdu z 3. marca 2011, Siemens/Komisia ([193]T-110/07, Zb. s. II-447), v celom rozsahu zamietnutá. Zaloby o neplatnost podané spolocnostou Siemens AG Österreich a i. mali len marginálny úspech, pokial ide o dobu trvania zisteného protiprávneho konania a výsku pokút; pozri rozsudok Vseobecného súdu z 3. marca 2011, Siemens a i./Komisia ([194]T-122/07 az T-124/07, Zb. s. II-793). Zaloby podané spolocnostou AREVA a i. mali tiez úspech iba ciastocne a viedli k urcitému znízeniu ulozených pokút; pozri rozsudok Vseobecného súdu z 3. marca 2011, AREVA a i./Komisia ([195]T-117/07 a T-121/07, Zb. s. II-633). Vsetky vyssie citované rozsudky sú teraz predmetom odvolaní pred Súdnym dvorom, pozri vec Komisia/Siemens a i. (C-231/11 P); Siemens Transmission & Distribution/Komisia (C-232/11 P); Siemens Transmission & Distribution/Komisia (C-233/11 P); Siemens/Komisia (C-239/11 P); Areva/Komisia a i. (C-247/11 P), a Alstom a i./Komisia (C-253/11 P). Dalsie zaloby o neplatnost, ktoré boli v momente ústnej casti konania pred Súdnym dvorom v prejednávanom konaní o návrhu na zacatie prejudiciálneho konania este predmetom konania, boli ciastocne neúspesné a ciastocne úspesné: pozri rozsudky Vseobecného súdu z 12. júla 2011, Hitachi a i./Komisia ([196]T-112/07, Zb. s. II-3871); Toshiba/Komisia ([197]T-113/07, Zb. s. II-3989); Fuji Electric/Komisia ([198]T-132/07, Zb. s. II-4091), a Mitsubishi Electric/Komisia ([199]T-133/07, Zb. s. II-4219). ( [200]24 ) Spisová znacka S 222/06-3113/2007/710. ( [201]25 ) Spisová znacka R 059-070, 075-078/2007/01-08115/2007/310. ( [202]26 ) Pre obdobie az do 30. júna 2001 bolo zistené porusenie § 3 ods. 1 zákona c. 63/1991, pre obdobie od 1. júla 1991 do 3. marca 2004 porusenie § 3 ods. 1 zákona c. 143/2001. ( [203]27 ) Ide opät o ABB Ltd. ( [204]28 ) Najvyssia jednotlivá pokuta predstavovala 107 248 000 CZK. ( [205]29 ) Krajský soud v Brne. ( [206]30 ) Spisová znacka 62 Ca 22/2007-489. ( [207]31 ) Nejvyssí správní soud. ( [208]32 ) Uz citovaný v poznámke pod ciarou 3. ( [209]33 ) Spisová znacka Afs 93/2008-920. ( [210]34 ) § 110 ods. 3 zákona c. 150/2002 Sb., soudní rád správní. ( [211]35 ) Spisová znacka 62 Ca 22/2007-124. ( [212]36 ) Spolocnosti Fuji Electric Holdings Co. a Fuji Electric Systems Co. Ltd. predlozili spolocné písomné a ústne pripomienky. ( [213]37 ) Spolocnosti Hitachi Ltd., Hitachi Europe Ltd. a Japan AE Power Systems Corporation predlozili spolocné písomné a ústne pripomienky. ( [214]38 ) Písomné vyjadrenie predlozila iba nemecká spolocnost Siemens AG; na pojednávaní bola táto spolocnost zastúpená spolocne so spolocnostami Siemens Transmission & Distribution SA a Nuova Magrini Galileo SA. ( [215]39 ) Po anglicky European Competition Network (ECN). ( [216]40 ) Rozsudok z 10. januára 2006, Ynos (C-302/04, Zb. s. I 371, body 35 az 37); v tom istom zmysle naposledy uznesenie z 11. mája 2011, Semerdziev ([217]C-32/10, Zb. s. I-71*, bod 25). ( [218]41 ) Pozri bod 30 týchto návrhov. ( [219]42 ) Rozsudok z 5. októbra 2010, Elcinov, [220]C-173/09, Zb. s. I-8889, najmä body 24, 25, 27, 30 a 32. ( [221]43 ) Podpísaná 2. októbra 1997 a nadobudla úcinnost 1. mája 1999. ( [222]44 ) Vnútrostátny súd a niektorí úcastníci konania sa uz v rámci tejto prvej otázky vyjadrili k clánku 11 ods. 6 nariadenia c. 1/2003, ako aj k zásade ne bis in idem. Zaoberat sa týmito dvoma aspektmi na tomto mieste vsak nepovazujem za nevyhnutné, a preto sa obmedzím len na odkaz na moje tvrdenia týkajúce sa druhej prejudiciálnej otázky (pozri body 69 az 147 týchto návrhov). ( [223]45 ) Kvalifikácia porusenia ako jediného a nepretrzitého porusenia vychádza tak z rozhodnutia Komisie, ako aj z rozhodnutia ceského orgánu pre hospodársku sútaz. Ak ceský Najvyssí správny súd vychádza z dvoch oddelených porusení pravidiel hospodárskej sútaze v závislosti od toho, ci ide o obdobie pred 1. májom 2004 alebo potom, ide pravdepodobne iba o rozdielne právne posúdenie jednotného skutkového deja. ( [224]46 ) Pozri v tomto zmysle rozsudky z 10. februára 1982, Bou, [225]21/81, Zb. s. 381, bod 13; z 22. decembra 2010, Bavaria, [226]C-120/08, Zb. s. I-13393, body 40 a 41, a z 24. marca 2011, ISD Polska a i., [227]C-369/09 P, Zb. s. I-2011, bod 98. ( [228]47 ) Rozsudky z 12. novembra 1981, Meridionale Industria Salumi a i., 212/80 az 217/80, s. 2735, bod 9; zo 7. septembra 1999, De Haan, [229]C-61/98, Zb. s. I-5003, bod 13, a zo 14. februára 2008, Varec, [230]C-450/06, Zb. s. I-581, bod 27. ( [231]48 ) Ku kvalifikácii clánku 11 ods. 6 nariadenia c. 1/2003 ako procesného ustanovenia pozri bod 73 týchto návrhov. ( [232]49 ) Rozsudok Bavaria, uz citovaný v poznámke pod ciarou 46, bod 41. ( [233]50 ) Rozsudky z 5. decembra 1973, SOPAD, [234]143/73, Zb. s. 1433, bod 8; z 29. januára 2002, Pokrzeptowicz-Meyer, [235]C-162/00, Zb. s. I-1049, bod 50; zo 6. júla 2010, Monsanto Technology, [236]C-428/08, Zb. s. I-6765, bod 66, a Bavaria, uz citovaný v poznámke pod ciarou 46, bod 41. ( [237]51 ) Postacuje, ze kartel môze takéto úcinky vyvolat (rozsudok zo 4. júna 2009, T-Mobile Netherlands a i., [238]C-8/08, Zb. s. I-4529, body 38, 39 a 43; pozri v rovnakom zmysle rozsudky z 20. novembra 2008, Beef Industry Development Society a Barry Brothers, [239]C-209/07, Zb. s. I-8637, najmä body 16 a 17, a zo 6. októbra 2009, GlaxoSmithKline Services/Komisia, [240]C-501/06 P, C-513/06 P, C-515/06 P a C-519/06 P, Zb. s. I-9291, body 55 a 63). ( [241]52 ) Pozri v tom istom zmysle rozsudok z 18. februára 1971, Sirena ([242]40/70, Zb. s. 69, bod 12), v súvislosti s clánkom 85 Zmluvy o EHS. ( [243]53 ) Rozsudky Bout, uz citovaný v poznámke pod ciarou 46, bod 13; Salumi, uz citovaný v poznámke pod ciarou 47, bod 9; Pokrzeptowicz-Meyer, uz citovaný v poznámke pod ciarou 50, bod 49; Bavaria, uz citovaný v poznámke pod ciarou 46, bod 40 a ISD Polska a i., uz citovaný v poznámke pod ciarou 46, bod 98. ( [244]54 ) Pozri v tejto súvislosti naposledy moje návrhy zo 14. apríla 2011 v obidvoch veciach Solvay/Komisia, [245]C-109/10 P, Zb. s. I-10329, bod 329, a [246]C-110/10 P, Zb. s. I-10329, bod 170, a citovanú judikatúru. ( [247]55 ) Toto vo svojom písomnom vyjadrení pripústa aj spolocnost Hitachi. ( [248]56 ) § 3 ods. 1 a 2 zákona o ochrane hospodárskej sútaze, najprv v znení zákona c. 63/1991 Sb. a potom v znení zákona c. 143/2001 Sb. ( [249]57 ) Európska dohoda o pridruzení medzi Európskymi spolocenstvami a ich clenskými státmi na jednej strane a Ceskou republikou na strane druhej ([250]Ú. v. ES L 360, s. 2), ktorá bola podpísaná v Luxemburgu 4. októbra 1993 a ktorá nadobudla platnost 1. februára 1995. ( [251]58 ) Nariadenie c. 1/2003 sa podla clánku 45 ods. 2 uplatní od 1. mája 2004. ( [252]59 ) Rozsudok Walt Wilhelm, uz citovaný v poznámke pod ciarou 3, body 4 a 6. ( [253]60 ) Rozsudky z 3. mája 2005, Berlusconi a i., [254]C-387/02, C-391/02 a C-403/02, Zb. s. I-3565, body 68 a 69; z 11. marca 2008, Jager, [255]C-420/06, Zb. s. I-1315, bod 59, a z 28. apríla 2011, El Dridi, [256]C-61/11 PPU, Zb. s. I-3015, bod 61. ( [257]61 ) Pritom by samozrejme bolo nutné dodrzat vseobecné zásady práva Únie, najmä zásadu proporcionality. ( [258]62 ) Pozri v tejto súvislosti moje návrhy, ktoré som predniesla 14. októbra vo veci Berlusconi a i. (rozsudok uz citovaný v poznámke pod ciarou 60, body 159 a 160). ( [259]63 ) Tamze, bod 161. ( [260]64 ) Pozri v tejto súvislosti body 69 az 147 týchto návrhov. ( [261]65 ) Rozsudok zo 17. októbra 1989, Dow Chemical Ibérica a i./Komisia, [262]97/87 az 99/87, Zb. s. 3165, najmä body 62 a 63. ( [263]66 ) Pozri body 42 a 44 týchto návrhov. ( [264]67 ) V návrhoch z 21. februára 1989, ktoré predniesol generálny advokát Mischo vo veci Hoechts/Komisia (rozsudok z 21. septembra 1989, [265]46/87 a 227/88, Zb. s. 2859 a 2875), ktoré sú podobné veci Dow Chemical Ibérica, zdôraznuje, ze zalobkyne vo veci Dow Chemical Ibérica nespochybnili oprávnenie Komisie sankcionovat ich konanie v dobe pred pristúpením v rozsahu, v ktorom toto konanie vyvolalo alebo este vyvoláva protisútazné dopady v rámci spolocného trhu (bod 213). Generálny advokát okrem toho poukazuje na skutocnost, ze kontroly, ktoré Komisia vykonáva v spanielskych podnikoch po pristúpení Spanielska, slúzia aj na získanie dôkazov proti podnikom usadeným v iných clenských státoch (bod 215). Generálny advokát dalej dodáva, ze kontroly sa z povahy veci môzu týkat iba uplynulých situácií, aj ked je mozné, ze dotknuté konanie môze pokracovat az do súcasnosti (bod 216). ( [266]68 ) Návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Geelhoed 29. júna 2006 vo veci Asnef-Equifax a Administración del Estado (rozsudok zo 14. decembra 2006, [267]C-238/05, Zb. s. I-11125, body 28 a 29). ( [268]69 ) Pozri body 42 a 44 týchto návrhov. ( [269]70 ) V bode 29 návrhov, uz citovaných v poznámke pod ciarou 68, generálny advokát Geelhoed zdôraznuje, ze "súcasnú situáciu vsak... upravuje" nariadenie c. 1/2003. Pokial ide o budúce dôsledky, generálny advokát uvádza, ze rozhodnutie, ktoré sa prijme (za dodrzania clánku 3 nariadenia c. 1/2003), bude "mat vplyv na cinnost navrhovaného registra". ( [270]71 ) Rozsudky z 26. septembra 1996, Data Delecta a Forsberg, [271]C-43/95, Zb. s. I-4661, z 2. októbra 1997, Saldanha a MTS, [272]C-122/96, Zb. s. I-5325, bod 14; z 1. júna 1999, Konle, [273]C-302/97, Zb. s. I-3099; zo 7. septembra 1999, Beck a Bergdorf, [274]C-355/97, Zb. s. I-4977; z 30. novembra 2000, Österreichischer Gewerkschaftsbund, [275]C-195/98, Zb. s. I-10497, bod 55, a z 11. januára 2001, Stefan, [276]C-464/98, Zb. s. I-173, bod 21. ( [277]72 ) Uz citovaný v poznámke pod ciarou 71, bod 14, kurzívou zvýraznila generálna advokátka. Pozri v tom istom zmysle nedávny rozsudok z 12. mája 2011, Runevic-Vardyn a Wardyn ([278]C-391/09, Zb. s. I-3787, bod 53), v súvislosti so zásadou zákazu diskriminácie obcanov Únie; podobne predtým rozsudok Stefan, uz citovaný v poznámke pod ciarou 71, podla ktorého clánok 73b Zmluvy ES (teraz clánok 63 ZFEÚ) v Rakúsku pred pristúpením neplatil (bod 22), a pri právnom úkone, ktorý uz bol neplatný, nedochádza na základe tohto ustanovenia k náprave vád (bod 25). ( [279]73 ) [280]Ú. v. ES L 236, 2003, s. 344. ( [281]74 ) Pozri v tejto súvislosti bod 42 týchto návrhov. ( [282]75 ) Prvý máj 2004 je nielen dátumom pristúpenia Ceskej republiky a dalsích deviatich clenských státov k Európskej únii, ale aj dnom, od ktorého sa, ako je zrejmé z jeho clánku 45 ods. 2, uplatní nariadenie c. 1/2003. ( [283]76 ) K týmto konaniam podla kapitoly III patria najmä také konania, ktorých predmetom je zistenie a ukoncenie porusovania clánkov 81 ES a 82 ES, teraz clánkov 101 ZFEÚ a 102 ZFEÚ (clánok 7 nariadenia c. 1/2003), na konci ktorých môzu byt tiez ulozené pokuty (clánok 23 nariadenia c. 1/2003). ( [284]77 ) Prvá veta odôvodnenia c. 17 nariadenia c. 1/2003. ( [285]78 ) Na zacatie konania je nutný zvrchovaný akt Komisie vyjadrujúci jej vôlu prijat rozhodnutie podla kapitoly III nariadenia c. 1/2003 (v tomto zmysle - v súvislosti so skorsím právnym stavom - rozsudok zo 6. februára 1973, Brasserie de Haecht, [286]48/72, Zb. s. 77, bod 16). V prejednávanom prípade bol tento právny akt prijatý 20. apríla 2006 (pozri bod 19 týchto návrhov). Predtým prijaté vysetrovacie opatrenia nemajú na rozdiel od názoru niektorých úcastníkov konania rovnaký dopad ako formálne zacatie konania. ( [287]79 ) Podla bodu 51 oznámenia o spolupráci v rámci siete strácajú orgány pre hospodársku sútaz právomoc uplatnovat clánky 81 ES a 82 ES, co znamená, ze vnútrostátne orgány uz nemôzu postupovat na základe toho istého právneho základu. Bod 53 oznámenia o spolupráci v rámci siete k tomu dodáva, ze vnútrostátne orgány pre hospodársku sútaz po tom, co Komisia zacala konanie, uz nemôzu zacat vlastné konanie na základe clánkov 81 ES a 82 ES. ( [288]80 ) Pozri v tomto zmysle ustálenú judikatúru, napríklad rozsudky zo 17. novembra 1983, Merck, [289]292/82, Zb. s. 3781, bod 12; z 19. novembra 2009, Sturgeon a i., [290]C-402/07 a C-432/07, Zb. s. I-10923, bod 41, a zo 7. októbra 2010, Lassal, [291]C-162/09, Zb. s. I-9217, bod 49. ( [292]81 ) Rozsudok z 3. mája 2011, Tele2 Polska, [293]C-375/09, Zb. s. I-3055, bod 33. ( [294]82 ) Nadalej uplatnitelné casti vnútrostátneho práva hospodárskej sútaze sú uvedené v clánku 3 ods. 2 a 3 nariadenia c. 1/2003, ktorý je blizsie vysvetlený v odôvodneniach c. 8 a 9 tohto nariadenia. ( [295]83 ) V nasledujúcej casti sa obmedzím na opis súvislostí medzi clánkom 81 ES (teraz clánkom 101 ZFEÚ) a príslusnou vnútrostátnou právnou úpravou. Clánkom 82 ES (teraz clánkom 102 ZFEÚ) sa v súvislosti s prejednávaným prípadom netreba osobitne zaoberat. ( [296]84 ) Pokial napríklad Komisia z dôvodu nedostatku záujmu Únie zamietla staznost tretej strany, vnútrostátne orgány pre hospodársku sútaz sa môzu príslusným prípadom zacat zaoberat a uplatnit nan clánok 81 ES, resp. clánok 82 ES (teraz clánok 101 ZFEÚ, resp. clánok 102 ZFEÚ), ako aj prípadne ich vnútrostátne kartelové právo, musí pritom vsak respektovat clánok 3 nariadenia c. 1/2003. ( [297]85 ) Rozsudky Walt Wilhelm, uz citovaný v poznámke pod ciarou 3, bod 3, posledná veta; z 9. septembra 2003, Milk Marque a National Farmers' Union, [298]C-137/00, Zb. s. I-7975, bod 61, a z 13. júla 2006, Manfredi a i., [299]C-295/04 az C-298/04, Zb. s. I-6619, bod 38. ( [300]86 ) Podla pôvodného návrhu Komisie mal mat clánok 3 nariadenia c. 1/2003 nasledujúce znenie: "v prípadoch, v ktorých dohody, rozhodnutia o koncentráciách medzi podnikmi alebo zosúladené postupy v zmysle clánku 81 ES a v prípade zneuzitia dominantného postavenia na trhu v zmysle clánku 82 ES, ktoré môzu ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi, sa uplatní iba právo hospodárskej sútaze [EÚ]; právo hospodárskej sútaze clenských státov sa nepouzije." [návrh KOM(2000) 582 v konecnom znení, [301]Ú. v. ES C 365 E, s. 284]. ( [302]87 ) Pozri v tomto zmysle prvú vetu odôvodnenia c. 9 nariadenia c. 1/2003, kde sa hovorí o "ochrane hospodárskej sútaze na trhu". ( [303]88 ) Rozsudok Walt Wilhelm, uz citovaný v poznámke pod ciarou 3, bod 3. Pozri okrem toho rozsudky z 10. júla 1980, Giry a Guerlain a i., [304]253/78 a 1/79 az 3/79, Zb. s. 2327, bod 15; zo 16. júla 1992, Asociación Espańola de Banca Privada a i., [305]C-67/91, Zb. s. I-4785, bod 11; z 26. novembra 1998, Bronner, [306]C-7/97, Zb. s. I-7791, bod 19; Milk Marque a National Farmers' Union, uz citovaný v poznámke pod ciarou 85, bod 61, a Manfredi a i., uz citovaný v poznámke pod ciarou 85, bod 38. ( [307]89 ) Rozsudok z 1. októbra 2009, Compańía Espańola de Comercialización de Afekte, [308]C-505/07, Zb. s. I-8963, bod 52. ( [309]90 ) Rozsudok Manfredi a i. (uz citovaný, bod 38), v ktorom Súdny dvor znovu potvrdil judikatúru vychádzajúcu z rozsudku Walt Wilhelm, bol vydaný následne po tom, co vstúpilo do platnosti nariadenie c. 1/2003, aj ked sa týkal skutkového stavu z doby pred uvedenou reformou. Zdá sa, ze iný názor na platnost judikatúry vychádzajúci z rozsudku Walt Wilhelm má generálny advokát Geelhoed v návrhoch, ktoré predniesol 19. januára 2006 vo veci SGL Karbon/Komisia ([310]C-308/04 P, Zb. s. I-5977), bod 23; v tomto prípade vsak ide o velmi okrajovú poznámku citovanú v jednej z poznámok pod ciarou, ktorá neobsahuje ziadne blizsie odôvodnenie. ( [311]91 ) Oznámenie o spolupráci v rámci siete vychádza vo svojich bodoch 12 a 14 z toho, ze jedným a tým istým prípadom sa súcasne môzu zaoberat az tri vnútrostátne orgány pre hospodársku sútaz. ( [312]92 ) V rámci európskej kontroly kartelov je vnútrostátne právo vzdy vytlacené, pokial sa uplatní právo Únie, okrem toho právo Únie sa môze uplatnit iba Komisiou (zásada dvojitej výlucnosti); pozri v tejto súvislosti clánok 21 ods. 2 a 3 nariadenia Rady (ES) c. 139/2004 z 20. januára 2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi (nariadenie ES o fúziách) ([313]Ú. v. EÚ L 24, s. 1; Mim. vyd. 08/003, s. 40). ( [314]93 ) Odôvodnenia c. 8, 17 a 22 nariadenia c. 1/2003. Pozri aj rozsudky zo 7. decembra 2010, VEBIC, [315]C-439/08, Zb. s. I-12471, bod 19, a zo 14. júna 2011, Pfleiderer, [316]C-360/09, Zb. s. I-5161, bod 19. ( [317]94 ) Odôvodnenie c. 15 nariadenia c. 1/2003, ako aj odôvodnenia c. 8 prvá veta a odôvodnenie c. 17. Pozri okrem toho rozsudky z 11. júna 2009, X ([318]C-429/07, Zb. s. I-4833, body 20 a 21) a Tele2 Polska (uz citovaný v poznámke pod ciarou 81, bod 26), v ktorých sa tiez zdôraznuje, ze s cielom zarucit súdrzné uplatnovanie pravidiel hospodárskej sútaze nariadenie c. 1/2003 v clenských státoch zaviedlo mechanizmus spolupráce medzi Komisiou a vnútrostátnymi orgánmi pre hospodársku sútaz v rámci vseobecnej zásady lojálnej spolupráce. ( [319]95 ) Clánok 16 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 tým v konecnom dôsledku iba kodifikuje uz existujúcu judikatúru. Pozri rozsudky z 28. februára 1991, Delimitis, [320]C-234/89, Zb. s. I-935, bod 47, a z 29. apríla 2004, IMS Health, [321]C-418/01, Zb. s. I-5039, bod 19. ( [322]96 ) Výsledkom výkladu ustanovenia nemôze byt to, ze jasné a presné znenie tohto ustanovenia bude zbavené akéhokolvek uzitocného úcinku, rozsudky z 26. októbra 2006, Európske spolocenstvo ([323]C-199/05, Zb. s. I-10485, bod 42), a z 22. marca 2007, Komisia/Belgicko ([324]C-437/04, Zb. s. I-2513, bod 56 in fine). ( [325]97 ) Ako vysvetluje odôvodnenie c. 14. nariadenia c. 1/2003, rozhodnutia podla clánku 10 tohoto nariadenia sa vydávajú iba "vo výnimocných prípadoch, ked si to vyzaduje verejný záujem spolocenstva". ( [326]98 ) Odôvodnenie c. 34 nariadenia c. 1/2003. ( [327]99 ) Pozri odôvodnenia c. 8 a c. 34 nariadenia c. 1/2003, ako aj doplnkovo jeho odôvodnenia c. 1, 5, a 6. ( [328]100 ) Odôvodnenia c. 17 a c. 22 nariadenia c. 1/2003. ( [329]101 ) Pozri v tejto súvislosti uz citovaný clánok 16 ods. 2 nariadenia c. 1/2003. ( [330]102 ) Pozri v tejto súvislosti moje tvrdenia k prvej prejudiciálnej otázke (body 37 az 68 týchto návrhov). ( [331]103 ) Odôvodnenie c. 8 nariadenia c. 1/2003. ( [332]104 ) Prvá veta odôvodnenia c. 9 nariadenia c. 1/2003 (v tom istom zmysle aj odôvodnenie c. 25). ( [333]105 ) Ustálená judikatúra; pozri rozsudky z 5. mája 1966, Gutmann/Komisia ESAE, [334]18/65 a 35/65, Zb. s. 154 a 178; z 15. októbra 2002, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia (nazývaný "LVM"), [335]C-238/99 P, C-244/99 P, C-245/99 P, C-247/99 P, C-250/99 P az C-252/99 P a C-254/99 P, Zb. s. I-8375, bod 59, a z 29. júna 2006, Showa Denko/Komisia (nazývaný "Showa Denko"), [336]C-289/04 P, Zb. s. I-5859, bod 50. ( [337]106 ) Pozri vysvetlenia k clánku 50 Charty základných práv [[338]Ú. v. EÚ C 303, 2007, s. 17 (31)]. Osobitne zrejmý je cezhranicný prvok zákazu kumulatívneho ukladania sankcií vyplývajúci z práva Únie, ktorý je zakotvený v clánku 54 Dohovoru uplatnujúceho Schengenskú dohodu (pozri v tejto súvislosti okrem iného rozsudok z 11. decembra 2008, Bourquain, [339]C-297/07, Zb. s. I-9425). ( [340]107 ) Ku kvázi trestnej povahe pozri odkazy uvedené v poznámke pod ciarou 54 vyssie. ( [341]108 ) Ustálená judikatúra; pozri rozsudok LVM, uz citovaný v poznámke pod ciarou 105, bod 59; zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia (nazývaný "Aalborg Portland"), [342]C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, Zb. s. I-123, body 338 az 340 a Showa Denko, uz citovaný v poznámke pod ciarou 105, bod 50. ( [343]109 ) O výklade clánku 51 ods. 1 Charty základných práv pozri najmä návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Bot 5. apríla 2011 vo veci Scattolon, [344]C-108/10, Zb. s. I-7491, body 116 az 120. ( [345]110 ) Pozri body 42 a 44 týchto návrhov. ( [346]111 ) Odôvodnenie c. 15 nariadenia c. 1/2003. ( [347]112 ) Pozri v tejto súvislosti napríklad Zelenú knihu o kompetencných sporoch a zásade ne bis in idem v trestnom konaní, predlozenú Komisiou 23. decembra 2005 [KOM(2005) 696 v konecnom znení], a najmä úvodné poznámky v oddiele 1 "Kontext". ( [348]113 ) Az od 1. decembra 2009, ked vstúpila do platnosti Lisabonská zmluva, má Charta základných práv rovnakú právnu silu ako Zmluvy (clánok 6 ods. 1 prvý pododsek ZEÚ). ( [349]114 ) Pozri najmä rozsudky z 13.marca 2007, Unibet, [350]C-432/05, Zb. s. I-2271, bod 37, a z 27. júna 2006, Parlament/Rada, [351]C-540/03, Zb. s. I-5769, bod 38. Pozri okrem iného moje návrhy, ktoré som predniesla 8. septembra 2005 vo veci Parlament/Rada (rozsudok C-540/03, uz citovaný), bod 108; a z 29. apríla 2010 vo veci Akzo Nobel Chemicals a Akcros Chemicals/Komisia a i., (rozsudok zo 14. septembra 2010, [352]C-550/07 P, Zb. s. I-8301, poznámka pod ciarou 36). ( [353]115 ) Odôvodnenie c. 37 nariadenia c. 1/2003. ( [354]116 ) V tomto zmysle rozsudok z 9. marca 2006, Van Esbroeck, [355]C-436/04, Zb. s. I-2333, body 21 az 24. ( [356]117 ) Rozsudok LVM, uz citovaný v poznámke pod ciarou 105, bod 59. ( [357]118 ) Rozsudok Aalborg Portland, uz citovaný v poznámke pod ciarou 108, bod 338. ( [358]119 ) Tamze. ( [359]120 ) Rozsudky Showa Denko, uz citovaný v poznámke pod ciarou 105, najmä body 52 az 56; z 29. júna 2006, SGL Carbon/Komisia, [360]C-308/04 P, Zb. s. I-5977, body 28 az 32, a z 10. mája 2007, SGL Carbon/Komisia, [361]C-328/05 P, Zb. s. I-3921, body 24 az 30. ( [362]121 ) Rozsudok Gutmann/Komisia ESAE, uz citovaný v poznámke pod ciarou 105, s. 178. ( [363]122 ) Dohovor, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda "DVSD" ([364]Ú. v. ES L 239, 2000, s. 19; Mim. vyd. 19/002, s. 3). ( [365]123 ) Rámcové rozhodnutie Rady 2002/584/SVV z 13. júna 2002 o európskom zatykaci a postupoch odovzdávania osôb medzi clenskými státmi ([366]Ú. v. ES L 190, s. 1; Mim. vyd. 19/006, s. 34). ( [367]124 ) Rozsudok Van Esbroeck, uz citovaný v poznámke pod ciarou 116, bod 32. ( [368]125 ) Rozsudky Van Esbroeck, uz citovaný v poznámke pod ciarou 116, body 27, 32 a 36; z 28. septembra 2006, Gasparini a i., [369]C-467/04, Zb. s. I-9199, bod 54; z 28. septembra 2006, Van Straaten, [370]C-150/05, Zb. s. I-9327, body 41, 47 a 48; z 18. júla 2007, Kraaijenbrink, [371]C-367/05, Zb. s. I-6619, body 26 a 28, a zo 16. novembra 2010, Mantello, [372]C-261/09, Zb. s. I-11477, bod 39. ( [373]126 ) V tomto zmysle aj návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Sharpston z 15. júna 2006 vo veci Gasparini a i. (uz citovanej v poznámke pod ciarou 125), bod 156. ( [374]127 ) Rozsudok Van Esbroeck, uz citovaný v poznámke pod ciarou 116, body 33 az 35. Pozri okrem toho rozsudky Gasparini a i., uz citovaný v poznámke pod ciarou 125, bod 27; Van Straaten, uz citovaný v poznámke pod ciarou 125, body 45 az 47, 57 a 58, a rozsudok z 18. júla 2007, Kretzinger, C-288/05, Zb. s. I 6441, bod 33. ( [375]128 ) Európsky dohovor o ochrane ludských práv a základných slobôd (dalej len "EDLP", podpísaný v Ríme 4. novembra 1950). ( [376]129 ) Styri clenské státy Európskej únie (Belgicko, Nemecko, Holandsko a Spojené královstvo) zatial neratifikovali protokol c. 7 k EDLP. ( [377]130 ) Clánok 6 ods. 1 tretí pododsek ZEÚ a clánok 52 ods. 7 Charty základných práv. ( [378]131 ) Rozsudky LVM, uz citovaný v poznámke pod ciarou 105, bod 59, a Showa Denko, uz citovaný v poznámke pod ciarou 105, bod 50. ( [379]132 ) Clánok 6 ods. 1 tretí pododsek ZEÚ a clánok 52 ods. 3 prvá veta Charty základných práv. ( [380]133 ) Rozsudok ESLP, Zolotuchin v. Rusko (velká komora) z 10. februára 2009 (staznost c. 14939/03, zatial neuverejnený v Zbierke rozsudkov a rozhodnutí, § 82): "... l'article 4 du Protocole n° 7 doit ętre compris comme interdisant de poursuivre ou de juger une personne pour une seconde 'infraction` pour autant que celle-ci a pour origine des faits identiques ou des faits qui sont en substance les męmes." ( [381]134 ) Rozsudok Zolotuchin v. Rusko, uz citovaný v poznámke pod ciarou 133, § 81. ( [382]135 ) ESLP sa odvoláva najmä na rozsudky Van Esbroeck, uz citovaný v poznámke pod ciarou 125, a Kraaijenbrink, uz citovaný v poznámke pod ciarou 121, ktorých výnatky cituje vo svojom rozsudku Zolotuchin v. Rusko, uz citovaný v poznámke pod ciarou 133, § 37 a § 38. ( [383]136 ) Vo svojom rozsudku Jussila v. Fínsko (velký senát) z 23. novembra 2006 (staznost c. 73053/01, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 2006-XIV, § 43) týkajúcom sa clánku 6 EDLP právo hospodárskej sútaze nezaraduje ku klasickému trestnému právu a vychádza z toho, ze trestnoprávne záruky vyplývajúce z clánku 6 ods. 1 EDLP nemusia byt mimo "tvrdého jadra" trestného práva nevyhnutne uplatnené úplne striktne. Obdobná argumentácia, ktorá by mohla naznacovat osobitné postavenie práva hospodárskej sútaze, i pokial ide o zásadu ne bis in idem, vsak v uz citovanom rozsudku Zolotuchin v. Rusko, chýba. ( [384]137 ) V rozsudku Zolotuchin v. Rusko (uz citovaný v poznámke pod ciarou 133, § 36) sa cituje pasáz rozsudku Aalborg Portland (uz citovaného v poznámke pod ciarou 108, bod 338), v ktorej sa hovorí o totoznosti chráneného právneho záujmu. ( [385]138 ) Poziadavku totoznosti páchatela uznáva aj ESLP v rozsudku Zolotuchin v. Rusko, uz citovanom v poznámke pod ciarou 133, § 84. Poukazuje v nom na "vsetky konkrétne okolnosti, ktoré sa týkajú toho istého páchatela a ktoré sú tak casovo, ako aj miestne vzájomne neoddelitelne spojené" ("un ensemble de circonstances factuelles concrčtes impliquant le męme contrevenant et indissociablement liées entre elles dans le temps et l'espace"). Kurzívou zvýraznila generálna advokátka. ( [386]139 ) Pozri v tejto súvislosti body 125 az 134 týchto návrhov, najmä body 131 az 133. ( [387]140 ) Pozri v tejto súvislosti bod 20 týchto návrhov. ( [388]141 ) Pozri v tejto súvislosti body 23 a 24 týchto návrhov. ( [389]142 ) "Územím" sa v tomto prípade nemyslí relevantný zemepisný trh v zmysle analýzy hospodárskej sútaze, ale územie, na ktorom bolo vylucovanie, obmedzovanie alebo skreslovanie hospodárskej sútaze cielom alebo následkom. ( [390]143 ) Rozsudok zo 14. decembra 1972, Boehringer/Komisia, [391]7/72, Zb. s. 1281, bod 6, v tom istom zmysle rozsudok z 27. septembra 1988, Ahlström Osakeyhtiö a i./Komisia, [392]89/85, 104/85, 114/85, 116/85, 117/85 a 125/85 az 129/85, Zb. s. 5193, bod 16. ( [393]144 ) V tomto zmysle je tiez mozné chápat rozsudok z 18. mája 2006, Archer Daniels Midland a Archer Daniels Midland Ingredients/Komisia (nazývaný "Archer Daniels Midland", [394]C-397/03 P, Zb. s. I-4429, body 68 a 69, v spojení s bodom 64). V tomto rozsudku Súdny dvor zdôraznil, ze "ak sa sankcie ulozené v tretom státe vztahujú len na uplatnenie alebo úcinky kartelu na rozdielnych "trhoch" (bod 69) alebo "územiach" (bod 66), nejde o totoznost skutkov (bod 69); v takomto prípade by bolo na strane jednej územie tretieho státu a na strane druhej územie vtedajsieho Európskeho spolocenstva. ( [395]145 ) V tomto zmysle rozsudok Showa Denko, uz citovaný v poznámke pod ciarou 105, bod 54. ( [396]146 ) Pozri rozsudok Archer Daniels Midland, uz citovaný v poznámke pod ciarou 144, body 68 a 69. ( [397]147 ) Ustálená judikatúra; pozri okrem iného rozsudky z 15. novembra 1979, Denkavit Futtermittel, [398]36/79, Zb. s. 3439, bod 12; z 19. januára 2006, Bouanich, [399]C-265/04, Zb. s. I-923, bod 54; z 8. septembra 2010, Winner Wetten, [400]C-409/06, Zb. s. I-8015, bod 41, a Stoß, [401]C-316/07, C-358/07, C-359/07, C-360/07, C-409/07 a C-410/07, Zb. s. I-8069, bod 62. ( [402]148 ) Ustálená judikatúra; pozri rozsudky z 1. júla 2008, MOTOE, [403]C-49/07, Zb. s. I-4863, bod 30; z 11. septembra 2008, CEPSA, [404]C-279/06, Zb. s. I-6681, bod 31, a z 2. decembra 2009, Aventis Pasteur, [405]C-358/08, Zb. s. I-11305, bod 50. ( [406]149 ) Komisia tak napríklad v bode 478 rozhodnutia hovorí o tom, ze protiprávne konanie sa týka "minimálne celého územia EHP" ("the infringement covered at least the whole territory of the EEA"). ( [407]150 ) Pozri napríklad odôvodnenia c. 2, 218, 248 a 300 rozhodnutia Komisie; pozri okrem toho clánok 1 rozhodnutia Komisie, kde je ako protiprávne konanie uvedená úcast na dohodách a konaniach vo vzájomnej zhode v EHP. ( [408]151 ) Odôvodnenie c. 218 rozhodnutia Komisie; v rovnakom zmysle odôvodnenia c. 321 a 322. ( [409]152 ) Pozri najmä odôvodnenia c. 478, 481 a 482 rozhodnutia Komisie. ( [410]153 ) Rozsudok Archer Daniels Midland, uz citovaný v poznámke pod ciarou 144, body 73 a 74. ( [411]154 ) Odôvodnenie c. 478 rozhodnutia Komisie. ( [412]155 ) V tomto zmysle rozsudok z 9. marca 2006, Komisia/Spojené královstvo, [413]C-65/04, Zb. s. I-2239, bod 27. ( [414]156 ) Pozri v tejto súvislosti moje tvrdenia týkajúce sa prvej prejudiciálnej otázky (body 37 az 68 týchto návrhov); v tom istom zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 28. apríla 2010, Gütermann a Zwicky/Komisia, [415]T-456/05 a T-457/05, Zb. s. II-1443, bod 40. ( [416]157 ) Rozsudok Sturgeon a i., uz citovaný v poznámke pod ciarou 80, bod 47; v tom istom zmysle rozsudok zo 4. októbra 2001, Taliansko/ Komisia, [417]C-403/99, Zb. s. I-6883, bod 37. ( [418]158 ) Rozsudky z 13. decembra 1983, Komisia/Rada, [419]218/82, Zb. s. 4063, bod 15; z 29. júna 1995, Spanielsko/Komisia, [420]C-135/93, Zb. s. I-1651, bod 37, a z 26. júna 2007, Ordre des barreaux francophones et germanophone a i., [421]C-305/05, Zb. s. I-5305, bod 28. ( [422]159 ) Pokial by sa napriek tomu ukázalo, ze ceský orgán pre hospodársku sútaz ulozil sankcie i za obdobie po 1. máji 2004, potom by idem existovalo iba v tomto rozsahu - teda iba pre protisútazné dôsledky kartelu v Ceskej republike po jej pristúpení k Európskej únii. References 1. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#t-ECR_62010CC0017_SK_01-E0001 2. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#t-ECR_62010CC0017_SK_01-E0002 3. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#t-ECR_62010CC0017_SK_01-E0003 4. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#t-ECR_62010CC0017_SK_01-E0004 5. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#t-ECR_62010CC0017_SK_01-E0005 6. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#t-ECR_62010CC0017_SK_01-E0006 7. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#t-ECR_62010CC0017_SK_01-E0007 8. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#t-ECR_62010CC0017_SK_01-E0008 9. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#t-ECR_62010CC0017_SK_01-E0009 10. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#t-ECR_62010CC0017_SK_01-E0010 11. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#t-ECR_62010CC0017_SK_01-E0011 12. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#t-ECR_62010CC0017_SK_01-E0012 13. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#t-ECR_62010CC0017_SK_01-E0013 14. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#t-ECR_62010CC0017_SK_01-E0014 15. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#t-ECR_62010CC0017_SK_01-E0015 16. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#t-ECR_62010CC0017_SK_01-E0016 17. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#t-ECR_62010CC0017_SK_01-E0017 18. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#t-ECR_62010CC0017_SK_01-E0018 19. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#t-ECR_62010CC0017_SK_01-E0019 20. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#t-ECR_62010CC0017_SK_01-E0020 21. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#t-ECR_62010CC0017_SK_01-E0021 22. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#t-ECR_62010CC0017_SK_01-E0022 23. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#t-ECR_62010CC0017_SK_01-E0023 24. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#t-ECR_62010CC0017_SK_01-E0024 25. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#t-ECR_62010CC0017_SK_01-E0025 26. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#t-ECR_62010CC0017_SK_01-E0026 27. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#t-ECR_62010CC0017_SK_01-E0027 28. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#t-ECR_62010CC0017_SK_01-E0028 29. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#t-ECR_62010CC0017_SK_01-E0029 30. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#t-ECR_62010CC0017_SK_01-E0030 31. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#t-ECR_62010CC0017_SK_01-E0031 32. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#t-ECR_62010CC0017_SK_01-E0032 33. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#t-ECR_62010CC0017_SK_01-E0033 34. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#t-ECR_62010CC0017_SK_01-E0034 35. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#t-ECR_62010CC0017_SK_01-E0035 36. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#t-ECR_62010CC0017_SK_01-E0036 37. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#t-ECR_62010CC0017_SK_01-E0037 38. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#t-ECR_62010CC0017_SK_01-E0038 39. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#t-ECR_62010CC0017_SK_01-E0039 40. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#t-ECR_62010CC0017_SK_01-E0040 41. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#t-ECR_62010CC0017_SK_01-E0041 42. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#t-ECR_62010CC0017_SK_01-E0042 43. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#t-ECR_62010CC0017_SK_01-E0043 44. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#t-ECR_62010CC0017_SK_01-E0044 45. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#t-ECR_62010CC0017_SK_01-E0045 46. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#t-ECR_62010CC0017_SK_01-E0046 47. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#t-ECR_62010CC0017_SK_01-E0047 48. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#t-ECR_62010CC0017_SK_01-E0048 49. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#t-ECR_62010CC0017_SK_01-E0049 50. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#t-ECR_62010CC0017_SK_01-E0050 51. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#t-ECR_62010CC0017_SK_01-E0051 52. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#t-ECR_62010CC0017_SK_01-E0052 53. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#t-ECR_62010CC0017_SK_01-E0053 54. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#t-ECR_62010CC0017_SK_01-E0054 55. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#t-ECR_62010CC0017_SK_01-E0055 56. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#t-ECR_62010CC0017_SK_01-E0056 57. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#t-ECR_62010CC0017_SK_01-E0057 58. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#t-ECR_62010CC0017_SK_01-E0058 59. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#t-ECR_62010CC0017_SK_01-E0059 60. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#t-ECR_62010CC0017_SK_01-E0060 61. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#t-ECR_62010CC0017_SK_01-E0061 62. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#t-ECR_62010CC0017_SK_01-E0062 63. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#t-ECR_62010CC0017_SK_01-E0063 64. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#t-ECR_62010CC0017_SK_01-E0064 65. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#t-ECR_62010CC0017_SK_01-E0065 66. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#t-ECR_62010CC0017_SK_01-E0066 67. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#t-ECR_62010CC0017_SK_01-E0067 68. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#t-ECR_62010CC0017_SK_01-E0068 69. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#t-ECR_62010CC0017_SK_01-E0069 70. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#t-ECR_62010CC0017_SK_01-E0070 71. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#t-ECR_62010CC0017_SK_01-E0071 72. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#t-ECR_62010CC0017_SK_01-E0072 73. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#t-ECR_62010CC0017_SK_01-E0073 74. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#t-ECR_62010CC0017_SK_01-E0074 75. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#t-ECR_62010CC0017_SK_01-E0075 76. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#t-ECR_62010CC0017_SK_01-E0076 77. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#t-ECR_62010CC0017_SK_01-E0077 78. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#t-ECR_62010CC0017_SK_01-E0078 79. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#t-ECR_62010CC0017_SK_01-E0079 80. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#t-ECR_62010CC0017_SK_01-E0080 81. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#t-ECR_62010CC0017_SK_01-E0081 82. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#t-ECR_62010CC0017_SK_01-E0082 83. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#t-ECR_62010CC0017_SK_01-E0083 84. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#t-ECR_62010CC0017_SK_01-E0084 85. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#t-ECR_62010CC0017_SK_01-E0085 86. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#t-ECR_62010CC0017_SK_01-E0086 87. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#t-ECR_62010CC0017_SK_01-E0087 88. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#t-ECR_62010CC0017_SK_01-E0088 89. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#t-ECR_62010CC0017_SK_01-E0089 90. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#t-ECR_62010CC0017_SK_01-E0090 91. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#t-ECR_62010CC0017_SK_01-E0091 92. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#t-ECR_62010CC0017_SK_01-E0092 93. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#t-ECR_62010CC0017_SK_01-E0093 94. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#t-ECR_62010CC0017_SK_01-E0094 95. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#t-ECR_62010CC0017_SK_01-E0095 96. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#t-ECR_62010CC0017_SK_01-E0096 97. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#t-ECR_62010CC0017_SK_01-E0097 98. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#t-ECR_62010CC0017_SK_01-E0098 99. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#t-ECR_62010CC0017_SK_01-E0099 100. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#t-ECR_62010CC0017_SK_01-E0100 101. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#t-ECR_62010CC0017_SK_01-E0101 102. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#t-ECR_62010CC0017_SK_01-E0102 103. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#t-ECR_62010CC0017_SK_01-E0103 104. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#t-ECR_62010CC0017_SK_01-E0104 105. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#t-ECR_62010CC0017_SK_01-E0105 106. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#t-ECR_62010CC0017_SK_01-E0106 107. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#t-ECR_62010CC0017_SK_01-E0107 108. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#t-ECR_62010CC0017_SK_01-E0108 109. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#t-ECR_62010CC0017_SK_01-E0109 110. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#t-ECR_62010CC0017_SK_01-E0110 111. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#t-ECR_62010CC0017_SK_01-E0111 112. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#t-ECR_62010CC0017_SK_01-E0112 113. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#t-ECR_62010CC0017_SK_01-E0113 114. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#t-ECR_62010CC0017_SK_01-E0114 115. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#t-ECR_62010CC0017_SK_01-E0115 116. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#t-ECR_62010CC0017_SK_01-E0116 117. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#t-ECR_62010CC0017_SK_01-E0117 118. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#t-ECR_62010CC0017_SK_01-E0118 119. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#t-ECR_62010CC0017_SK_01-E0119 120. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#t-ECR_62010CC0017_SK_01-E0120 121. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#t-ECR_62010CC0017_SK_01-E0121 122. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#t-ECR_62010CC0017_SK_01-E0122 123. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#t-ECR_62010CC0017_SK_01-E0123 124. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#t-ECR_62010CC0017_SK_01-E0124 125. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#t-ECR_62010CC0017_SK_01-E0125 126. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#t-ECR_62010CC0017_SK_01-E0126 127. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#t-ECR_62010CC0017_SK_01-E0127 128. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#t-ECR_62010CC0017_SK_01-E0128 129. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#t-ECR_62010CC0017_SK_01-E0129 130. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#t-ECR_62010CC0017_SK_01-E0130 131. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#t-ECR_62010CC0017_SK_01-E0131 132. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#t-ECR_62010CC0017_SK_01-E0132 133. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#t-ECR_62010CC0017_SK_01-E0133 134. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#t-ECR_62010CC0017_SK_01-E0134 135. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#t-ECR_62010CC0017_SK_01-E0135 136. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#t-ECR_62010CC0017_SK_01-E0136 137. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#t-ECR_62010CC0017_SK_01-E0137 138. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#t-ECR_62010CC0017_SK_01-E0138 139. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#t-ECR_62010CC0017_SK_01-E0139 140. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#t-ECR_62010CC0017_SK_01-E0140 141. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#t-ECR_62010CC0017_SK_01-E0141 142. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#t-ECR_62010CC0017_SK_01-E0142 143. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#t-ECR_62010CC0017_SK_01-E0143 144. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#t-ECR_62010CC0017_SK_01-E0144 145. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#t-ECR_62010CC0017_SK_01-E0145 146. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#t-ECR_62010CC0017_SK_01-E0146 147. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#t-ECR_62010CC0017_SK_01-E0147 148. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#t-ECR_62010CC0017_SK_01-E0148 149. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#t-ECR_62010CC0017_SK_01-E0149 150. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#t-ECR_62010CC0017_SK_01-E0150 151. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#t-ECR_62010CC0017_SK_01-E0151 152. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#t-ECR_62010CC0017_SK_01-E0152 153. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#t-ECR_62010CC0017_SK_01-E0153 154. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#t-ECR_62010CC0017_SK_01-E0154 155. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#t-ECR_62010CC0017_SK_01-E0155 156. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#t-ECR_62010CC0017_SK_01-E0156 157. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#t-ECR_62010CC0017_SK_01-E0157 158. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#t-ECR_62010CC0017_SK_01-E0158 159. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#t-ECR_62010CC0017_SK_01-E0159 160. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#c-ECR_62010CC0017_SK_01-E0001 161. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#c-ECR_62010CC0017_SK_01-E0002 162. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:001:TOC 163. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#c-ECR_62010CC0017_SK_01-E0003 164. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61968??0014&locale=SK 165. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#c-ECR_62010CC0017_SK_01-E0004 166. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#c-ECR_62010CC0017_SK_01-E0005 167. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2004:236:TOC 168. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#c-ECR_62010CC0017_SK_01-E0006 169. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1994:001:TOC 170. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#c-ECR_62010CC0017_SK_01-E0007 171. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2000:364:TOC 172. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2007:303:TOC 173. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2010:083:TOC 174. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#c-ECR_62010CC0017_SK_01-E0008 175. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2004:101:TOC 176. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#c-ECR_62010CC0017_SK_01-E0009 177. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:236:TOC 178. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#c-ECR_62010CC0017_SK_01-E0010 179. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#c-ECR_62010CC0017_SK_01-E0011 180. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#c-ECR_62010CC0017_SK_01-E0012 181. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#c-ECR_62010CC0017_SK_01-E0013 182. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#c-ECR_62010CC0017_SK_01-E0014 183. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#c-ECR_62010CC0017_SK_01-E0015 184. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#c-ECR_62010CC0017_SK_01-E0016 185. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#c-ECR_62010CC0017_SK_01-E0017 186. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2008:005:TOC 187. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#c-ECR_62010CC0017_SK_01-E0018 188. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#c-ECR_62010CC0017_SK_01-E0019 189. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#c-ECR_62010CC0017_SK_01-E0020 190. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#c-ECR_62010CC0017_SK_01-E0021 191. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#c-ECR_62010CC0017_SK_01-E0022 192. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#c-ECR_62010CC0017_SK_01-E0023 193. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007T?0110&locale=SK 194. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007T?0122&locale=SK 195. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007T?0117&locale=SK 196. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007T?0112&locale=SK 197. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007T?0113&locale=SK 198. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007T?0132&locale=SK 199. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007T?0133&locale=SK 200. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#c-ECR_62010CC0017_SK_01-E0024 201. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#c-ECR_62010CC0017_SK_01-E0025 202. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#c-ECR_62010CC0017_SK_01-E0026 203. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#c-ECR_62010CC0017_SK_01-E0027 204. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#c-ECR_62010CC0017_SK_01-E0028 205. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#c-ECR_62010CC0017_SK_01-E0029 206. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#c-ECR_62010CC0017_SK_01-E0030 207. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#c-ECR_62010CC0017_SK_01-E0031 208. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#c-ECR_62010CC0017_SK_01-E0032 209. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#c-ECR_62010CC0017_SK_01-E0033 210. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#c-ECR_62010CC0017_SK_01-E0034 211. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#c-ECR_62010CC0017_SK_01-E0035 212. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#c-ECR_62010CC0017_SK_01-E0036 213. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#c-ECR_62010CC0017_SK_01-E0037 214. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#c-ECR_62010CC0017_SK_01-E0038 215. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#c-ECR_62010CC0017_SK_01-E0039 216. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#c-ECR_62010CC0017_SK_01-E0040 217. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62010C?0032&locale=SK 218. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#c-ECR_62010CC0017_SK_01-E0041 219. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#c-ECR_62010CC0017_SK_01-E0042 220. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0173&locale=SK 221. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#c-ECR_62010CC0017_SK_01-E0043 222. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#c-ECR_62010CC0017_SK_01-E0044 223. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#c-ECR_62010CC0017_SK_01-E0045 224. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#c-ECR_62010CC0017_SK_01-E0046 225. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61981??0021&locale=SK 226. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008C?0120&locale=SK 227. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0369&locale=SK 228. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#c-ECR_62010CC0017_SK_01-E0047 229. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0061&locale=SK 230. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0450&locale=SK 231. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#c-ECR_62010CC0017_SK_01-E0048 232. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#c-ECR_62010CC0017_SK_01-E0049 233. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#c-ECR_62010CC0017_SK_01-E0050 234. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61973??0143&locale=SK 235. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0162&locale=SK 236. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008C?0428&locale=SK 237. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#c-ECR_62010CC0017_SK_01-E0051 238. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008C?0008&locale=SK 239. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0209&locale=SK 240. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0501&locale=SK 241. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#c-ECR_62010CC0017_SK_01-E0052 242. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61970??0040&locale=SK 243. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#c-ECR_62010CC0017_SK_01-E0053 244. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#c-ECR_62010CC0017_SK_01-E0054 245. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62010C?0109&locale=SK 246. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62010C?0110&locale=SK 247. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#c-ECR_62010CC0017_SK_01-E0055 248. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#c-ECR_62010CC0017_SK_01-E0056 249. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#c-ECR_62010CC0017_SK_01-E0057 250. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1993:360:TOC 251. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#c-ECR_62010CC0017_SK_01-E0058 252. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#c-ECR_62010CC0017_SK_01-E0059 253. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#c-ECR_62010CC0017_SK_01-E0060 254. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002C?0387&locale=SK 255. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0420&locale=SK 256. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62011C?0061&locale=SK 257. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#c-ECR_62010CC0017_SK_01-E0061 258. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#c-ECR_62010CC0017_SK_01-E0062 259. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#c-ECR_62010CC0017_SK_01-E0063 260. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#c-ECR_62010CC0017_SK_01-E0064 261. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#c-ECR_62010CC0017_SK_01-E0065 262. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61987??0097&locale=SK 263. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#c-ECR_62010CC0017_SK_01-E0066 264. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#c-ECR_62010CC0017_SK_01-E0067 265. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61987??0046&locale=SK 266. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#c-ECR_62010CC0017_SK_01-E0068 267. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005C?0238&locale=SK 268. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#c-ECR_62010CC0017_SK_01-E0069 269. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#c-ECR_62010CC0017_SK_01-E0070 270. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#c-ECR_62010CC0017_SK_01-E0071 271. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0043&locale=SK 272. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61996C?0122&locale=SK 273. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61997C?0302&locale=SK 274. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61997C?0355&locale=SK 275. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0195&locale=SK 276. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0464&locale=SK 277. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#c-ECR_62010CC0017_SK_01-E0072 278. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0391&locale=SK 279. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#c-ECR_62010CC0017_SK_01-E0073 280. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:236:TOC 281. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#c-ECR_62010CC0017_SK_01-E0074 282. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#c-ECR_62010CC0017_SK_01-E0075 283. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#c-ECR_62010CC0017_SK_01-E0076 284. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#c-ECR_62010CC0017_SK_01-E0077 285. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#c-ECR_62010CC0017_SK_01-E0078 286. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61972??0048&locale=SK 287. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#c-ECR_62010CC0017_SK_01-E0079 288. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#c-ECR_62010CC0017_SK_01-E0080 289. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61982??0292&locale=SK 290. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0402&locale=SK 291. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0162&locale=SK 292. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#c-ECR_62010CC0017_SK_01-E0081 293. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0375&locale=SK 294. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#c-ECR_62010CC0017_SK_01-E0082 295. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#c-ECR_62010CC0017_SK_01-E0083 296. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#c-ECR_62010CC0017_SK_01-E0084 297. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#c-ECR_62010CC0017_SK_01-E0085 298. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0137&locale=SK 299. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0295&locale=SK 300. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#c-ECR_62010CC0017_SK_01-E0086 301. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2000:365E:TOC 302. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#c-ECR_62010CC0017_SK_01-E0087 303. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#c-ECR_62010CC0017_SK_01-E0088 304. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61978??0253&locale=SK 305. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61991C?0067&locale=SK 306. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61997C?0007&locale=SK 307. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#c-ECR_62010CC0017_SK_01-E0089 308. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0505&locale=SK 309. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#c-ECR_62010CC0017_SK_01-E0090 310. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0308&locale=SK 311. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#c-ECR_62010CC0017_SK_01-E0091 312. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#c-ECR_62010CC0017_SK_01-E0092 313. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2004:024:TOC 314. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#c-ECR_62010CC0017_SK_01-E0093 315. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008C?0439&locale=SK 316. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0360&locale=SK 317. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#c-ECR_62010CC0017_SK_01-E0094 318. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0429&locale=SK 319. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#c-ECR_62010CC0017_SK_01-E0095 320. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61989C?0234&locale=SK 321. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001C?0418&locale=SK 322. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#c-ECR_62010CC0017_SK_01-E0096 323. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005C?0199&locale=SK 324. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0437&locale=SK 325. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#c-ECR_62010CC0017_SK_01-E0097 326. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#c-ECR_62010CC0017_SK_01-E0098 327. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#c-ECR_62010CC0017_SK_01-E0099 328. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#c-ECR_62010CC0017_SK_01-E0100 329. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#c-ECR_62010CC0017_SK_01-E0101 330. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#c-ECR_62010CC0017_SK_01-E0102 331. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#c-ECR_62010CC0017_SK_01-E0103 332. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#c-ECR_62010CC0017_SK_01-E0104 333. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#c-ECR_62010CC0017_SK_01-E0105 334. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61965??0018&locale=SK 335. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0238&locale=SK 336. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0289&locale=SK 337. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#c-ECR_62010CC0017_SK_01-E0106 338. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2007:303:TOC 339. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0297&locale=SK 340. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#c-ECR_62010CC0017_SK_01-E0107 341. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#c-ECR_62010CC0017_SK_01-E0108 342. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0204&locale=SK 343. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#c-ECR_62010CC0017_SK_01-E0109 344. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62010C?0108&locale=SK 345. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#c-ECR_62010CC0017_SK_01-E0110 346. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#c-ECR_62010CC0017_SK_01-E0111 347. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#c-ECR_62010CC0017_SK_01-E0112 348. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#c-ECR_62010CC0017_SK_01-E0113 349. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#c-ECR_62010CC0017_SK_01-E0114 350. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005C?0432&locale=SK 351. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0540&locale=SK 352. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0550&locale=SK 353. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#c-ECR_62010CC0017_SK_01-E0115 354. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#c-ECR_62010CC0017_SK_01-E0116 355. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0436&locale=SK 356. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#c-ECR_62010CC0017_SK_01-E0117 357. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#c-ECR_62010CC0017_SK_01-E0118 358. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#c-ECR_62010CC0017_SK_01-E0119 359. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#c-ECR_62010CC0017_SK_01-E0120 360. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0308&locale=SK 361. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005C?0328&locale=SK 362. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#c-ECR_62010CC0017_SK_01-E0121 363. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#c-ECR_62010CC0017_SK_01-E0122 364. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2007:239:TOC 365. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#c-ECR_62010CC0017_SK_01-E0123 366. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2002:190:TOC 367. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#c-ECR_62010CC0017_SK_01-E0124 368. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#c-ECR_62010CC0017_SK_01-E0125 369. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0467&locale=SK 370. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005C?0150&locale=SK 371. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005C?0367&locale=SK 372. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0261&locale=SK 373. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#c-ECR_62010CC0017_SK_01-E0126 374. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#c-ECR_62010CC0017_SK_01-E0127 375. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#c-ECR_62010CC0017_SK_01-E0128 376. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#c-ECR_62010CC0017_SK_01-E0129 377. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#c-ECR_62010CC0017_SK_01-E0130 378. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#c-ECR_62010CC0017_SK_01-E0131 379. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#c-ECR_62010CC0017_SK_01-E0132 380. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#c-ECR_62010CC0017_SK_01-E0133 381. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#c-ECR_62010CC0017_SK_01-E0134 382. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#c-ECR_62010CC0017_SK_01-E0135 383. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#c-ECR_62010CC0017_SK_01-E0136 384. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#c-ECR_62010CC0017_SK_01-E0137 385. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#c-ECR_62010CC0017_SK_01-E0138 386. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#c-ECR_62010CC0017_SK_01-E0139 387. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#c-ECR_62010CC0017_SK_01-E0140 388. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#c-ECR_62010CC0017_SK_01-E0141 389. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#c-ECR_62010CC0017_SK_01-E0142 390. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#c-ECR_62010CC0017_SK_01-E0143 391. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61972??0007&locale=SK 392. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61985??0089&locale=SK 393. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#c-ECR_62010CC0017_SK_01-E0144 394. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0397&locale=SK 395. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#c-ECR_62010CC0017_SK_01-E0145 396. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#c-ECR_62010CC0017_SK_01-E0146 397. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#c-ECR_62010CC0017_SK_01-E0147 398. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61979??0036&locale=SK 399. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0265&locale=SK 400. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0409&locale=SK 401. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0316&locale=SK 402. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#c-ECR_62010CC0017_SK_01-E0148 403. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0049&locale=SK 404. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0279&locale=SK 405. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008C?0358&locale=SK 406. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#c-ECR_62010CC0017_SK_01-E0149 407. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#c-ECR_62010CC0017_SK_01-E0150 408. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#c-ECR_62010CC0017_SK_01-E0151 409. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#c-ECR_62010CC0017_SK_01-E0152 410. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#c-ECR_62010CC0017_SK_01-E0153 411. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#c-ECR_62010CC0017_SK_01-E0154 412. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#c-ECR_62010CC0017_SK_01-E0155 413. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0065&locale=SK 414. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#c-ECR_62010CC0017_SK_01-E0156 415. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005T?0456&locale=SK 416. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#c-ECR_62010CC0017_SK_01-E0157 417. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0403&locale=SK 418. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#c-ECR_62010CC0017_SK_01-E0158 419. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61982??0218&locale=SK 420. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61993C?0135&locale=SK 421. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005C?0305&locale=SK 422. file:///tmp/lynxXXXXGKJWjl/L94696-8669TMP.html#c-ECR_62010CC0017_SK_01-E0159