UZNESENIE VSEOBECNÉHO SÚDU (ôsma komora) z 2. septembra 2010 ( [1]*1 ) "Zaloba o neplatnost - Koncentrácie - Upustenie od zamýslanej koncentrácie - Rozhodnutie o zastavení konania zacatého podla clánku 21 ods. 4 nariadenia (ES) c. 139/2004 - Akt, ktorý nie je mozné napadnút zalobou - Neprípustnost" Vo veci T-58/09, Schemaventotto SpA, so sídlom v Miláne (Taliansko), v zastúpení: M. Siragusa, G. Scassellati Sforzolini, G. Rizza a M. Piergiovanni, advokáti, zalobkyna, ktorú v konaní podporuje: Abertis Infraestructuras, SA, so sídlom v Barcelone (Spanielsko), v zastúpení: M. Roca Junyent a P. Callol García, advokáti, vedlajsí úcastník konania, proti Európskej komisii, v zastúpení: V. Di Bucci a É. Gippini Fournier, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorej predmetom je návrh na zrusenie rozhodnutia alebo rozhodnutí údajne obsiahnutých v liste Komisie z 13. augusta 2008 týkajúcich sa konania zacatého podla clánku 21 ods. 4 nariadenia Rady (ES) c. 139/2004 z 20. januára 2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi ([2]Ú. v. EÚ L 24, s. 1; Mim. vyd. 08/003, s. 40) v rozsahu, v akom sa týka koncentrácie vedlajsieho úcastníka konania a spolocnosti Autostrade SpA (vec COMP/M.4388 - Abertis/Autostrade), VSEOBECNÝ SÚD (ôsma komora), v zlození: predsednícka komory M. E. Martins Ribeiro, sudcovia N. Wahl a A. Dittrich (spravodajca), tajomník: E. Coulon, vydal toto Uznesenie Právny rámec 1 Nariadenie Rady (ES) c. 139/2004 z 20. januára 2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi ([3]Ú. v. EÚ L 24, s. 1; Mim. vyd. 08/003, s. 40) stanovuje systém kontroly Európskej komisie, ktorej predmetom sú koncentrácie s významom pre celé Spolocenstvo, tak ako sú vymedzené v clánkoch 1 az 3 tohto nariadenia. Tieto koncentrácie musia byt Komisii oznámené pred ich uskutocnením (clánok 4 nariadenia c. 139/2004). Komisia preskúma ich zlucitelnost so spolocným trhom (clánok 2 nariadenia c. 139/2004). 2 Clánok 21 nariadenia c. 139/2004 stanovuje: "Uplatnovanie nariadenia a príslusnost 1. Výlucne toto nariadenie sa uplatnuje na koncentrácie podla clánku 3 a nariadenia Rady (ES) c. 1/2003, (EHS) c. 1017/68, (EHS) c. 4056/86 a (EHS) c. 3975/87 sa neuplatnujú, okrem pokial ide o spolocné podniky, ktoré nemajú význam pre celé Spolocenstvo a ktorých cielom alebo úcinkom je koordinácia sútazného správania nezávislých podnikov. 2. Komisia je výlucne príslusná prijímat rozhodnutia podla tohto nariadenia, pricom tieto sú preskúmatelné Súdnym dvorom. 3. Ziaden clenský stát neuplatnuje svoje vnútrostátne právne predpisy hospodárskej sútaze na koncentrácie s významom pre celé Spolocenstvo. Prvým pododsekom nie je dotknutá právomoc clenského státu vykonávat akékolvek doziadania potrebné na uplatnovanie clánku 4 ods. 4, clánku 9 ods. 2 alebo po postúpení podla clánku 9 ods. 3 prvý pododsek zarázka b), alebo clánku 9 ods. 5 na prijatie opatrení nevyhnutne potrebných na uplatnovanie clánku 9 ods. 8. 4. Napriek odsekom 2 a 3 môzu clenské státy prijímat primerané opatrenia na ochranu iných oprávnených záujmov ako tých, ktoré sú zohladnené v tomto nariadení a zlucitelné so vseobecnými zásadami a ostatnými ustanoveniami práva Spolocenstva. Za oprávnené záujmy v zmysle prvého pododseku sa povazujú verejná bezpecnost, pluralita masovokomunikacných prostriedkov a pravidlá obozretnosti. Dotknutý clenský stát musí informovat Komisiu o kazdom dalsom verejnom záujme a Komisia ho uzná po vyhodnotení jeho zlucitelnosti so vseobecnými zásadami a dalsími ustanoveniami práva Spolocenstva pred prijatím uvedených opatrení. Komisia informuje dotknutý clenský stát o svojom rozhodnutí v lehote 25 pracovných dní od takéhoto oznámenia." Okolnosti predchádzajúce sporu 3 Zalobkyna Schemaventotto SpA je talianska spolocnost, ktorá má kontrolu nad spolocnostou Atlianta SpA, predtým Autostrade SpA, ktorá má kontrolu nad Autostrade per l'Italia SpA (ASPI), koncesionárskou spolocnostou pre výstavbu a správu mýtnych dialnic v Taliansku. Vedlajsí úcastník konania Abertis Infraestructuras SA je spanielsky podnik, ktorého hlavou cinnostou je správa mýtnych dialnic. 4 Dna 23. apríla 2006 správna rada spolocnosti Autostrade a vedlajsieho úcastníka konania schválila "koncentráciu Abertis/Autostrade", návrh zjednotenia, ktorý mal zahrnat splynutie spolocnosti Autostrade a vedlajsieho úcastníka konania a zalozenie novej spolocnosti so sídlom v Spanielsku. Táto koncentrácia bola dalej schválená valnými zhromazdeniami spolocnosti Autostrade a vedlajsieho úcastníka konania. 5 Talianske ministerstvo infrastruktúry a talianske ministerstvo hospodárstva a financií záväzným stanoviskom zo 4. augusta 2006 a rozhodnutím z 5. augusta 2006 Azienda nazionale autonoma delle Strade (ANAS, verejnoprávny subjekt zodpovedný za vydávanie dialnicných koncesií v Taliansku) zamietli ziadost o povolenie koncentrácie vedlajsieho úcastníka konania a spolocnosti Autostrade, ktorú predlozila spolocnost uvedená ako posledná. Podla ANAS bola koncentrácia podmienená predchádzajúcim povolením vydaným administratívou, pretoze nou dochádzalo k zmene drzitela koncesie. 6 Dna 18. augusta 2006 spolocnost Autostrade a vedlajsí úcastník konania oznámili zamýslanú koncentráciu Komisii podla nariadenia c. 139/2004. Rozhodnutím z 22. septembra 2006 Komisia skonstatovala, ze koncentrácia má význam pre celé Spolocenstvo a ze znacným spôsobom nenarúsa úcinnú hospodársku sútaz na spolocnom trhu alebo jeho podstatnej casti, a rozhodla sa nepodat námietky proti oznámenej koncentrácii a vyhlásit ju za zlucitelnú so spolocným trhom. 7 Napriek tomu, ze Komisia schválila koncentráciu, spolocnost Autostrade a vedlajsí úcastník konania nepokracovali v jej vykonaní z dôvodu odmietnutia ANAS vydat povolenie. Tieto spolocnosti sa obávali, ze im v prípade uskutocnenia operácie bez povolenia talianske orgány zrusia dialnicnú koncesiu, ktorá bola hlavným aktívom spolocnosti Autostrade. 8 Dna 29. septembra 2006 talianska vláda vydala decreto-legge c. 262 (su) disposizioni urgenti in materia tributaria e finanziaria (zákonný dekrét c. 262 o naliehavých ustanoveniach v oblasti daní a financií, GURI c. 230 z 3. októbra 2006, dalej len "zákonný dekrét c. 262"). Dna 24. novembra 2006 bol zákonný dekrét c. 262 zmenený na zákon po novelizácii vykonanej legge c. 286 (zákon c. 286, riadna príloha GURI c. 277 z 28. novembra 2006). 9 Zákonným dekrétom c. 262 bol zavedený jednotný vzor dohody, ktorý stanovoval, ze vsetky dohody o dialnicných koncesiách uzavreté po nadobudnutí úcinnosti tohto dekrétu musia byt vypracované podla rovnakého vzoru a musia dodrziavat rovnaké zásady. Táto jednotná dohoda mala nahradit vsetky existujúce dialnicné dohody pri ich prvej pravidelnej revízii po nadobudnutí úcinnosti zákonného dekrétu c. 262 a v prípade, ze koncesionár neprijme nové podmienky, hrozila sankciou automatického zrusenia existujúcej dohody. 10 Listom z 18. októbra 2006 Komisia, ktorá vzala na vedomie vyssie uvedené zmeny, informovala talianske orgány o svojom predbeznom posúdení, podla ktorého Talianska republika porusila clánok 21 nariadenia c. 139/2004 tým, ze koncentrácii bezdôvodne kládla prekázky. 11 Talianske orgány sa potom, co im bolo dorucené predbezné posúdenie Komisie, rozhodli pozastavit úcinok záväzného stanoviska zo 4. augusta 2006 vydaného spolocne talianskym ministerstvom infrastruktúry a talianskym ministerstvom hospodárstva a financií, ako aj rozhodnutím ANAS z 5. augusta 2006. 12 Dna 14. novembra 2006 Komisia zacala konanie o nesplnení povinnosti proti Talianskej republike podla clánku 226 ES týkajúce sa mozného porusenia clánkov 43 ES a 56 ES v rámci reformy systému koncesií na prevádzkovanie dialnic a zamýslanej fúzie medzi spolocnostou Autostrade a vedlajsím úcastníkom konania. 13 Dna 13. decembra 2006 sa spolocnost Autostrade a vedlajsí úcastník konania rozhodli upustit od vykonania koncentrácie vzhladom na nemoznost jej dokoncenia v lehote stanovenej k 31. decembru 2006, predpokladanej návrhom fúzie, ktorý schválili akcionári kazdého z podnikov. Ako dôvody tohto rozhodnutia obe spolocnosti vo svojom tlacovom oznámení z 13. decembra 2006 okrem nadobudnutia úcinnosti zákonného dekrétu c. 262 uviedli tazkosti so získaním povolenia od ANAS súvisiace s novou právnou úpravou. 14 Dna 31. januára 2007 Komisia oznámila talianskym orgánom nové predbezné posúdenie podla clánku 21 nariadenia c. 139/2004. Dospela k predbeznému záveru, ze skutocnost, ze talianske orgány vopred a dostatocne jasne nestanovili kritériá verejného záujmu uplatnované v povolovacom konaní a skutocnost, ze neprijali rozhodnutie o povolení pozadované spolocnostou Autostrade a ASPI, predstavujú opatrenia v zmysle clánku 21 nariadenia c. 139/2004, ktoré prispeli k de facto zákazu alebo k znacnému ohrozeniu uskutocnenia koncentrácie s významom pre celé Spolocenstvo. Vykonaním takýchto opatrení bez predchádzajúceho oznámenia a súhlasu Komisie sa talianske orgány dopustili porusenia oznamovacej povinnosti a povinnosti "nekonat" stanovenej v clánku 21 nariadenia c. 139/2004. Predmetné opatrenia boli nezlucitelné so zásadou právnej istoty a na základe dostupných informácií zrejme bezdôvodne obmedzovali volný pohyb kapitálu a slobodu usadit sa (clánky 43 ES a 56 ES). Komisia dodala, ze ak by bolo toto predbezné posúdenie potvrdené, mohla by prijat rozhodnutie urcujúce, ze Talianska republika porusila clánok 21 nariadenia c. 139/2004. 15 Dna 18. júla 2007 po diskusii s talianskymi orgánmi Komisia vydala tlacové komuniké, v ktorom sa vyjadrila v prospech návrhu medziministerskej smernice predlozenej talianskymi orgánmi, ktorá mala objasnit právny rámec povolení prevodu dialnicných koncesií v Taliansku. Komisia uviedla, ze pokial by táto smernica a jej ustanovenia nadobudli úcinnost, mohla by zastavit konanie, ktoré zacala proti Talianskej republike podla clánku 21 nariadenia c. 139/2004. 16 Dna 30. júla 2007 talianske ministerstvo infrastruktúry a talianske ministerstvo hospodárstva a financií spolocne prijali Direttiva (su) criteri di autorizzazione alle modificazioni del concessionario autostradale derivanti da concentrazione comunitaria (smernica o kritériách povolovania zmien dialnicných koncesionárov v dôsledku koncentrácií s významom pre celé Spolocenstvo, GURI c. 224 z 26. septembra 2007). Vykonávací dekrét bol prijatý 29. februára 2008 (GURI c. 52 z 3. marca 2008). 17 Listom z 19. marca 2008 zalobkyna poziadala Komisiu, aby ukoncila konanie zacaté proti Talianskej republike týkajúce sa koncentrácie rozhodnutím, v ktorom urcila, ze Talianska republika porusila clánok 21 nariadenia c. 139/2004. 18 Dna 22. mája 2008 generálne riaditelstvo Komisie "Hospodárska sútaz" informovalo zalobkynu o svojom zámere navrhnút prijatie rozhodnutia o odlození konania zacatého podla clánku 21 nariadenia c. 139/2004 a vyzvalo ju, aby v tejto veci oznámila svoje pripomienky. Zalobkyna odpovedala listom z 5. júna 2008. 19 Dna 13. augusta 2008 Komisia poslala talianskym orgánom list, ktorý je predmetom tejto zaloby. 20 V tomto liste Komisia informovala talianske orgány, ze priaznivo prijíma najnovsie zmeny, a uviedla, ze sa domnieva, ze uverejnenie smernice z 30. júla 2007, ako aj prijatie a uverejnenie vykonávacieho dekrétu z 29. februára 2008 zarucujú, ze obavy vyjadrené v predbezných posúdeniach, ktoré prijala na základe clánku 21 nariadenia c. 139/2004 v dnoch 18. októbra 2006 a 31. januára 2007, sa v budúcnosti nenaplnia. Vzhladom na tieto úvahy Komisia uviedla, ze sa rozhodla nepokracovat v konaní vo veci Abertis/Autostrade podla clánku 21 nariadenia c. 139/2004 týkajúcom sa prípadných porusení povinnosti zistených pocas predbezného preskúmania 31. januára 2007. 21 V tomto liste Komisia doplnila, ze aj ked sa domnievala, ze uz nie je vhodné pokracovat v konaní podla clánku 21 nariadenia c. 139/2004, právny rámec týkajúci sa konania o povolení prevodu koncesií by mal v kazdom prípade splnat vseobecné podmienky stanovené pravidlami vnútorného trhu. Spresnila, ze si v tomto smere vyhradzuje zaujatie svojho stanoviska. 22 Komisia okrem toho uviedla, ze v kazdom prípade bude pokracovat v kontrole kazdého osobitného opatrenia prijatého na základe nového právneho rámca, ktorý sa bude prípadne uplatnovat na budúce koncentrácie s významom pre celé Spolocenstvo. 23 Komisia nakoniec v tomto liste spresnila, ze týmto nie sú dotknuté nijaké súcasné alebo budúce setrenia, konkrétne osobitné konania vedené GR "Vnútorný trh" a GR "Energia a doprava". 24 Listami zo 4. septembra 2008 Komisia informovala zalobkynu a vedlajsieho úcastníka konania o svojom liste z 13. augusta 2008. 25 Listom z 15. októbra 2008 zalobkyna poziadala Komisiu o kópiu listu z 13. augusta 2008. 26 Dna 16. októbra 2008 Komisia takisto zastavila konanie o nesplnení povinnosti proti Talianskej republike, zacaté 14. novembra 2006 podla clánku 226 ES, týkajúce sa obmedzení volného pohybu kapitálu a slobody usadit sa v rámci reformy systému koncesií na prevádzkovanie dialnic Taliansku a v rámci návrhu splynutia spolocnosti Autostrade s vedlajsím úcastníkom konania. 27 Listom z 1. decembra 2008 Komisia poslala zalobkyni svoj list z 13. augusta 2008. Konanie a návrhy úcastníkov konania 28 Zalobkyna návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 11. februára 2009 podala zalobu, na základe ktorej sa zacalo toto konanie. 29 Samostatným podaním podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 4. mája 2009 Komisia vzniesla námietku neprípustnosti podla clánku 114 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna. 30 Listom zapísaným do registra kancelárie Súdu prvého stupna 25. mája 2009 podal vedlajsí úcastník konania návrh na vstup vedlajsieho úcastníka do konania na podporu návrhov zalobkyne. Uznesením z 23. júla 2009 predseda stvrtej komory Súdu prvého stupna vyhovel tomuto návrhu. 31 Zalobkyna predlozila svoje pripomienky k námietke neprípustnosti 15. júna 2009. 32 Vedlajsí úcastník konania predlozil svoje vyjadrenie obmedzené na otázku prípustnosti zaloby 29. septembra 2009. Samostatným podaním podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 23. novembra 2009 zalobkyna podala svoje pripomienky k tomuto vyjadreniu. Komisia k tomuto vyjadreniu pripomienky nepredlozila. 33 Vo svojej zalobe zalobkyna navrhuje, aby Vseobecný súd: - zrusil rozhodnutie alebo rozhodnutia obsiahnuté v liste Komisie z 13. augusta 2008 týkajúcom sa konania zacatého podla clánku 21 nariadenia c. 139/2004 o koncentrácii vedlajsieho úcastníka konania so spolocnostou Autostrade, - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania, - nariadil akékolvek dalsie opatrenie vrátane dokazovania, ktoré povazuje za vhodné. 34 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: - zamietol zalobu ako zjavne neprípustnú pred prejednaním veci samej, - subsidiárne zamietol zalobu ako neprípustnú, - zaviazal zalobkynu na náhradu trov konania. 35 Vo svojich pripomienkach k námietke neprípustnosti zalobkyna tvrdí, ze zaloba je prípustná a potvrdzuje návrhy podané v zalobe. 36 Vo svojom vyjadrení vedlajsí úcastník konania tvrdí, ze zaloba je prípustná. Právny stav 37 Podla clánku 114 ods. 1 rokovacieho poriadku môze Vseobecný súd, ak o to niektorý úcastník konania poziada, rozhodnút o neprípustnosti pred prejednaním veci samej. Podla odseku 3 toho istého clánku sa námietka neprípustnosti dalej prejednáva v rámci ústnej casti konania, ak Vseobecný súd nerozhodne inak. V prejednávanej veci sa Vseobecný súd domnieva, ze sa s touto vecou dostatocne oboznámil na základe spisového materiálu a nie je potrebné otvorit ústnu cast konania. 38 Na podporu týchto návrhov Komisia namieta prekázku konania zalozenú na povahe napadnutého aktu. Tvrdenia úcastníkov konania 39 Komisia uvádza, ze jej list z 13. augusta 2008 nemá obsah, ktorý mu pripisuje zalobkyna. 40 Uvedený list totiz neobsahuje výslovné schválenie právnych opatrení prijatých talianskymi orgánmi v júli 2007 a vo februári 2008 ani implicitné posúdenie zlucitelnosti vnútrostátnych opatrení, ktoré boli predmetom konania podla clánku 21 nariadenia c. 139/2004, s právom Spolocenstva. Tento list len potvrdzuje rozhodnutie nepokracovat v uz zacatom konaní podla clánku 21 uvedeného nariadenia. 41 Pokial ide o povahu a úcel rozhodnutí prijatých podla clánku 21 ods. 4 tretieho pododseku nariadenia c. 139/2004, Komisia je oprávnená prijat rozhodnutie o zlucitelnosti iných verejných záujmov chránených clenským státom, ako sú tie, ktoré sú výslovne uznané za oprávnené druhým pododsekom tohto istého odseku, so vseobecnými zásadami a inými ustanoveniami práva Spolocenstva, a to aj v prípade, ze tieto záujmy neboli dotknutým clenským státom oznámené. 42 Podla Komisie sa clánok 21 nariadenia c. 139/2004 snazí zachovat rozdelenie právomocí medzi vnútrostátnymi orgánmi a orgánmi Spolocenstva. Zákonodarca chcel Komisii zverit výlucnú právomoc na kontrolu koncentrácií s významom pre celé Spolocenstvo a zarucit, aby sa táto kontrola mohla uskutocnit bez zbytocného odkladu. 43 To má dva následky. Po prvé, ak clenský stát prijme opatrenia, ktoré nie sú odôvodnené v zmysle clánku 21 ods. 4 druhého pododseku nariadenia c. 139/2004, rozhodnutie, ktoré je Komisia oprávnená prijat v zmysle tretieho pododseku tohto ustanovenia, by plnilo obdobnú funkciu ako konanie podla clánku 226 ES. Po druhé, toto rozhodnutie je zvlást vhodným nástrojom na plnenie osobitných poziadaviek rýchlosti, ktoré sú súcastou kontroly koncentrácií, pretoze sa snazí dosiahnut rozhodnutie Spolocenstva v rámci krátkych lehôt stanovených v nariadení c. 139/2004 a zabránit riziku, aby rozhodnutie tohto typu bolo prijaté az potom, ako vnútrostátne opatrenia definitívne zabránili koncentrácii s významom pre celé Spolocenstvo. 44 Komisia tvrdí, ze rozhodnutie Komisie nepokracovat v konaní podla clánku 21 ods. 4 tretieho pododseku nariadenia c. 139/2004 nie je napadnutelným aktom. 45 V tejto súvislosti Komisia pripomína, ze podla ustálenej judikatúry je návrh na zrusenie rozhodnutia Komisie nezacat konanie o nesplnení povinnosti proti clenskému státu neprípustný. Zo struktúry clánku 226 ES vyplýva, ze Komisia nie je povinná zacat konanie v zmysle tohto ustanovenia, ale má v tomto ohlade diskrecnú právomoc pri posúdení, ktorá vylucuje právo jednotlivcov ziadat od institúcie, aby zaujala stanovisko v urcitom zmysle, a právo podat zalobu o neplatnost proti jej odmietnutiu konat. 46 Táto zásada uz bola potvrdená vo vztahu k zalobám namiereným proti odmietnutiu Komisie prijat rozhodnutie urcené clenskému státu podla clánku 86 ods. 3 ES. 47 Podla Komisie, práve tak ako v prípade odmietnutia zacat alebo pokracovat v konaní o nesplnení povinnosti podla clánku 226 ES ci prijat rozhodnutie podla clánku 86 ods. 3 ES, odmietnutie prijat rozhodnutie podla clánku 21 ods. 4 tretieho pododseku nariadenia c. 139/2004 alebo v kazdom prípade zacat alebo pokracovat v konaní nevyvoláva záväzné právne úcinky a nemôze byt predmetom zaloby o neplatnost podanej jednotlivcom. 48 Rozhodnutie Komisie podla clánku 21 ods. 4 tretieho pododseku nariadenia c. 139/2004 je výkonom rozsiahlej diskrecnej právomoci. Komisii prinálezí stanovit, ci, ako a kedy je potrebné zacat alebo pokracovat v predmetnom konaní, rovnako ako v obdobných situáciách, ked doslo k údajnému poruseniu práva Spolocenstva zo strany clenského státu, ktoré by mohlo byt predmetom konania o nesplnení povinnosti podla clánku 226 ES alebo rozhodnutia podla clánku 86 ods. 3 ES. Toto odôvodnenie platí a fortiori v prípade nesplnenia oznamovacej povinnosti clenským státom. 49 Komisia zdôraznuje, ze situácia v prejednávanej veci nie je porovnatelná so situáciou stazností vo veci státnej pomoci. Judikatúra, ktorá zakotvuje povinnost Komisie prijat rozhodnutie urcené clenskému státu v nadväznosti na takúto staznost a ktorá uznáva prípustnost zalôb o neplatnost podaných stazovatelmi proti týmto rozhodnutiam, sa totiz zakladá na rozhodujúcim zistení, ze Komisia má výlucnú právomoc, pokial ide o urcenie prípadnej nezlucitelnosti státnej pomoci so spolocným trhom. 50 Komisia nedisponuje ziadnou výlucnou právomocou na posúdenie zlucitelnosti opatrení prijatých clenským státom s clánkom 21 nariadenia c. 139/2004 alebo s inými normami práva Spolocenstva. Clánok 21 nariadenia c. 139/2004 je ustanovením nariadenia, ktoré je podla clánku 249 druhého odseku ES v celom rozsahu záväzné a priamo uplatnitelné v kazdom clenskom státe. Toto ustanovenie by mohol uplatnovat kazdý vnútrostátny súd. 51 Komisia dodáva, ze ustanovenia, ktoré môzu byt porusené vnútrostátnymi opatreniami, ktorých zlucitelnost by mala Komisia overit na základe rozhodnutia podla clánku 21 nariadenia c. 139/2004, majú priamy úcinok. Ide o ustanovenia Zmluvy ES týkajúce sa základných slobôd, najmä clánky 43 ES a 56 ES. 52 Ak by Komisia neprijala rozhodnutie podla clánku 21 ods. 4 tretieho pododseku nariadenia c. 139/2004, osoby podliehajúce súdnej právomoci by mohli podat na vnútrostátny súd zalobu o urcenie porusenia clánku 21 alebo ustanovení Zmluvy ES týkajúcich sa volného pohybu kapitálu a slobody usadit sa. Komisia spresnuje, ze práve v tomto hladisku spocíva základný rozdiel medzi mechanizmom dotknutým v prejednávanej veci a mechanizmom uplatnovaným na státnu pomoc. V poslednom prípade zohráva vnútrostátny súd len vedlajsiu úlohu pri skúmaní zlucitelnosti, ktoré je vyhradené Komisii. 53 Z toho vyplýva, ze súdna ochrana je zarucená aj bez toho, aby bolo nutné dozadovat sa rozhodnutia zo strany Komisie alebo podat zalobu na súd Spolocenstva. 54 Komisia nakoniec pripomína, ze zaloba je tým skôr neprípustná, ze dotknuté podniky upustili od koncentrácie. Komisia prijala svoje rozhodnutie nepokracovat v konaní podla clánku 21 ods. 4 tretieho pododseku nariadenia c. 139/2004 potom, co úcastníci koncentrácie upustili od jej vykonania. 55 Komisia nie je povinná prijat rozhodnutie potom, ako sa od koncentrácie, ktorá mala byt jeho predmetom, upustilo, a ak by uz po prijatí rozhodnutia nebolo mozné, aby mu clenský stát vyhovel. Bolo by potrebné priznat Komisii diskrecnú právomoc upustit od pokracovania v konaní tým skôr, ze vnútrostátny právny rámec - tak ako je to v prejednávanej veci - bol medzicasom priaznivým spôsobom zmenený. 56 Zalobkyna odpovedá, ze list Komisie z 13. augusta 2008 obsahuje "zlozité rozhodnutie", ba dokonca dve odlisné rozhodnutia. 57 Prvé rozhodnutie, ktoré je výslovne formulované, totiz obsahuje schválenie právnych opatrení týkajúcich sa konaní o povolení prevodu dialnicných koncesií zavedených do talianskeho právneho poriadku v júli 2007 a vo februári 2008 Komisiou. Druhé rozhodnutie, ktoré je formulované implicitne, sa týka posúdenia zlucitelnosti vnútrostátnych opatrení, ktoré boli predmetom konania zacatého podla clánku 21 nariadenia c. 139/2004, s právom Spolocenstva. 58 Implicitné rozhodnutie vyplýva zo zastavenia predmetného konania, ktoré bolo Talianskej republike oznámené listom z 13. augusta 2008. Toto zastavenie konania logicky vylucuje urcenie existencie porusenia práva Spolocenstva, ktoré bolo pôvodne predpokladané v predbeznom posúdení Komisie z 31. januára 2007 podla clánku 21 nariadenia c. 139/2004. Ak sa Komisia naopak domnievala, ze doslo k poruseniu, namiesto zastavenia konania mala nálezite skonstatovat toto porusenie formálnym rozhodnutím. Zalobkyna dodáva, ze pokial by list z 13. augusta 2008 neobsahoval implicitné rozhodnutie, znamenalo by to, ze Komisia este nezaujala stanovisko k existencii porusenia práva Spolocenstva, ktoré bolo pôvodne predpokladané v predbeznom posúdení, z coho by vyplývalo, ze výslovné rozhodnutie by bolo svojvolné a nelogické. 59 Podla zalobkyne toto posúdenie listu z 13. augusta 2008 vyplýva najmä z jeho porovnania s predbeznými posúdeniami z 18. októbra 2006 a z 31. januára 2007. V tomto case totiz Komisia povazovala opatrenia prijaté Talianskou republikou za protiprávne. V dôsledku zmeny talianskeho právneho poriadku v júli 2007 a vo februári 2008 tieto opatrenia uz nevytvárali prekázku zastaveniu konania. List z 13. augusta 2008 je preto výsledkom nového a rozdielneho posúdenia týchto opatrení. 60 Zalobkyna dodáva, ze jej výklad listu z 13. augusta 2008 potvrdzujú vysvetlenia Komisie v jej liste zo 16. marca 2009 adresovanom vedlajsiemu úcastníkovi konania (pozri tiez body 74 a 75 nizsie). 61 Zalobkyna pripomína, ze konanie o nesplnení povinnosti zacaté 14. novembra 2006 podla clánku 226 ES a týkajúce sa mozného porusenia clánkov 43 ES a 56 ES bolo zastavené 16. októbra 2008. Toto zastavenie konania pozbavilo výhradu, obsiahnutú v liste z 13. augusta 2008, týkajúcu sa zlucitelnosti talianskeho právneho rámca upravujúceho konanie o povolení prevodu dialnicných koncesií s pravidlami vnútorného trhu, akéhokolvek právneho úcinku. 62 Podla zalobkyne konanie podla clánku 21 ods. 4 nariadenia c. 139/2004 nie je mozné plne prirovnat ku konaniu podla clánku 226 ES. Právomoci Komisie sa totiz v rámci preskúmania podla clánku 21 ods. 4 nariadenia c. 139/2004 prísne viazu na kontext osobitného posúdenia koncentrácie a významu pre celé Spolocenstvo, na ktoré sa vztahujú sporné vnútrostátne opatrenia. Z toho vyplýva nevyhnutnost prijatia rozhodnutia v co najkratsích lehotách, ktoré sú zlucitelné s obchodnými záujmami úcastníkov operácie. Konanie o nesplnení povinnosti podla clánku 226 ES nie je schopné naplnit túto poziadavku. Okrem toho konanie podla clánku 21 nariadenia c. 139/2004 vedie k tomu, ze Komisia prijme rozhodnutie, ktoré je voci clenskému státu právne záväzné a môze byt napadnuté zalobou o neplatnost podanou týmto státom, co by sa nemohlo stat v rámci konania podla clánku 226 ES. 63 Podla zalobkyne Komisia nemá právomoc posúdit, ci je alebo nie je potrebné pristúpit k preskúmaniu vnútrostátnych opatrení blokujúcich operáciu zalozených na iných záujmoch, ako sú záujmy uvedené v clánku 21 ods. 4 druhom pododseku nariadenia c. 139/2004, a vôbec nemôze rozhodovat o vhodnom okamihu na podanie prípadnej zaloby. Komisia musí konat okamzite, a to skôr, nez sa dostane do omeskania a jej konanie sa stane nepotrené v dôsledku upustenia od koncentrácie, ku ktorému boli jej úcastníci - napriek úcinnému povoleniu operácie Komisiou - donútení zablokovaním zo strany dotknutého clenského státu. Je logické, ze ked sa zacalo konanie podla clánku 21 ods. 4 nariadenia c. 139/2004, Komisia uz nemá právomoc nepokracovat v preskúmaní veci. 64 Zalobkyna zdôraznuje aj rozdiely medzi konaním podla clánku 21 ods. 4 nariadenia c. 139/2004 a konaním podla clánku 86 ods. 3 ES. Úcelom prvého konania je totiz na rozdiel od druhého konania zarucit zásadu výlucnej právomoci Komisie v oblasti kontroly koncentrácií s významom pre celé Spolocenstvo. Okrem toho významná právomoc volnej úvahy, ktorou disponuje Komisia podla clánku 86 ods. 3 ES, sa musí viazat na povinnost Komisie podla odseku 2 tohto clánku prihliadat na poziadavky súvisiace s konkrétnou úlohou dotknutých podnikov, a na skutocnost, ze orgány clenských státov disponujú v niektorých prípadoch tiez rozsiahlou mierou volnej úvahy právne upravovat niektoré veci, ktoré by mohli byt súcastou odvetvia uvedených podnikov. Táto zásada nie je uplatnitelná na právomoci, ktorými Komisia disponuje podla clánku 21 nariadenia c. 139/2004. 65 V rozpore s tým, co tvrdí Komisia, rozhodnutie o zastavení preskúmania podla clánku 21 ods. 4 nariadenia c. 139/2004 má pre úcastníkov koncentrácie záväzné právne úcinky, a tým skôr, ak je táto koncentrácia povolená. S ohladom na výlucnú právomoc Komisie na uplatnovanie clánku 21 ods. 4 nariadenia c. 139/2004 je totiz takéto rozhodnutie právne záväzné a "konecným a neodvolatelným spôsobom", okrem súdneho konania, bráni realizácii operácie, ktorá dala podnet na vnútrostátne blokujúce opatrenie. Rozhodnutie Komisie zastavit konanie o preskúmaní podla clánku 21 ods. 4 nariadenia c. 139/2004 by mohlo byt porovnané s rozhodnutím nepovolit koncentráciu, ktorá je na základe preskúmania povazovaná za nezlucitelnú so spolocným trhom podla clánku 8 ods. 3 uvedeného nariadenia, kedze toto posledne menované rozhodnutie sa zjavne povazuje za právne záväzné. 66 Zalobkyna okrem toho uvádza, ze na posúdenie oprávnenosti iných záujmov, ako sú tie, ktoré sú výslovne oznacené za oprávnené druhým pododsekom clánku 21 ods. 4 nariadenia c. 139/2004, ako aj zlucitelnosti opatrení, ktoré clenský stát zamýsla prijat, s právom Spolocenstva, má Komisia výlucnú právomoc podla odseku 2 tohto clánku. Ak by teda bola zaloba vyhlásená za neprípustnú, zalobkyna by bola zbavená práva na úcinnú súdnu ochranu. Navyse, vzhladom na oznamovaciu povinnost a povinnost "nekonat" stanovené v clánku 21 ods. 4 nariadenia c. 139/2004 voci dotknutému clenskému státu sa predmetné konanie úzko viaze na konanie o kontrole státnej pomoci. 67 V rozpore s tým, co tvrdí Komisia, vnútrostátne súdy nemajú pri uplatnovaní clánku 21 ods. 4 nariadenia c. 139/2004 súbeznú právomoc s právomocou Komisie. Toto nariadenie spocíva na zásade presného rozdelenia právomocí medzi vnútrostátne kontrolné orgány a kontrolné orgány Spolocenstva. Komisia má výlucnú právomoc pri prijímaní vsetkých rozhodnutí týkajúcich sa koncentrácií s významom pre celé Spolocenstvo. Ako vyplýva z jeho odôvodnenia c. 17, nariadenie c. 139/2004 priznáva Komisii výlucnú právomoc pri jeho uplatnovaní s výnimkou preskúmania jej rozhodnutí Súdnym dvorom. 68 V tejto súvislosti zalobkyna dodáva, ze v tomto prípade nie je mozné uplatnovat predpoklad súbeznej právomoci vnútrostátneho súdu, kedze neexistuje nijaké jasné a uplatnitelné koordinacné kritérium. 69 Vnútrostátny súd, na ktorý by sa úcastníci obrátili, by musel vyhlásit nedostatok právomoci v rozsahu, v akom je posúdenie zlucitelnosti záujmov uvedených v clánku 21 ods. 4 tretieho pododseku nariadenia c. 139/2004, ako aj ich vhodná, primeraná a nediskriminacná povaha, vyhradené Komisii podla odseku 2 tohto clánku. Moznost zalobkyne zabezpecit si na vnútrostátnom súde ochranu svojich práv zalozených na práve Spolocenstva a porusených vnútrostátnymi blokujúcimi opatreniami, by bola tým skôr vylúcená, ze rozhodnutie o zastavení konania v prejednávanej veci bolo implicitne zalozené na posúdení zlucitelnosti vnútrostátnych opatrení, ktoré boli predmetom konania zacatého podla clánku 21 nariadenia c. 139/2004. Práve z tohto dôvodu vzniká otázka, preco by mal vnútrostátny súd prijat odlisný prístup od prístupu prijatého Komisiou. 70 Aby nedoslo k odopretiu súdnej ochrany, bude potrebné uplatnovat na prejednávanú vec judikatúru, podla ktorej jednotlivec priamo a osobne dotknutý rozhodnutím a majúci záujem na dosiahnutí jeho zrusenia môze podat návrh na zacatie konania v tomto zmysle na súd, ak ide o rozhodnutie Komisie nezacat konanie podla clánku 88 ES voci clenskému státu. Rozhodnutie Komisie nepokracovat v konaní podla clánku 21 ods. 4 nariadenia c. 139/2004 je teda napadnutelným aktom. 71 Pokial ide o tvrdenie Komisie, podla ktorého je zaloba neprípustná z dôvodu upustenia od koncentrácie, o ktorom rozhodli spolocnost Autostrade a vedlajsí úcastník konania 13. decembra 2006, zalobkyna tvrdí, ze ak by bolo toto tvrdenie relevantné, potom by bolo nutné oznacit postup Komisie, ktorá svoje druhé predbezné posúdenie talianskym orgánom oznámila 31. januára 2007, za postup, ktorý sa prieci zásade riadnej správy vecí verejných. 72 Konkrétny a skutocný záujem zalobkyne takisto súvisí s jej úmyslom dovolávat sa zodpovednosti Talianskej republiky za porusenie práva Spolocenstva v obcianskom súdnom konaní na vnútrostátnych súdoch na úcely dosiahnutia náhrady skody, ktorá jej vznikla v dôsledku núteného upustenia od koncentrácie. 73 Judikatúra uvádzaná Komisiou, podla ktorej zaloba o nesplnenie povinnosti musí byt povazovaná za bezpredmetnú, ak k upusteniu od koncentrácie jej úcastníkmi doslo pred uplynutím lehoty urcenej "na nápravu porusenia", ktorú stanovila Komisia v odôvodnenom stanovisku prijatom podla clánku 226 ES, nie je v prejednávanej veci relevantná. Komisia totiz nevykonala právomoci, ktoré jej priznáva clánok 226 ES. 74 Vedlajsí úcastník konania podporuje argumentáciu zalobkyne. Pokial ide o obsah listu z 13. augusta 2008, dodáva, ze Komisia ho o tomto liste informovala listom zo 4. septembra 2008. Z dôvodu nejasnosti listu zo 4. septembra 2008 vedlajsí úcastník konania listom z 9. marca 2009 poziadal Komisiu o vysvetlenia, ktoré dostal 16. marca 2009. 75 List Komisie zo 16. marca 2009 potvrdzuje výklad zalobkyne, podla ktorého Komisia prijala výslovné rozhodnutie o schválení právnej úpravy prijatej talianskymi orgánmi v júli 2007 a vo februári 2008. V tomto liste totiz Komisia uvádza, ze sa rozhodla nepokracovat v konaní o porusení podla clánku 21 nariadenia c. 139/2004, pretoze sa domnievala, ze právny rámec prijatý talianskymi orgánmi objasnuje konanie o prevode dialnicných koncesií v Taliansku a tým odstranuje pochybnosti vyjadrené Komisiou v jej predbeznom posúdení zaslanom Talianskej republike 31. januára 2007. 76 Okrem toho podla vedlajsieho úcastníka konania výklad listu z 13. augusta 2008 podaný Komisiou nie je v súlade s formuláciou clánku 21 ods. 4 tretieho pododseku nariadenia c. 139/2004, kedze podla tohto clánku musí Komisia skúmat zlucitelnost vnútrostátnych opatrení so vseobecnými zásadami a inými ustanoveniami práva Spolocenstva pred uznaním predmetného verejného záujmu. 77 Pokial ide o údajnú podobnost medzi konaním podla clánku 226 ES a konaním podla clánku 86 ods. 3 ES na jednej strane a konaním podla clánku 21 nariadenia c. 139/2004 na druhej strane, vedlajsí úcastník konania tvrdí, ze predmet a úcel clánku 21 tohto nariadenia sa odlisujú od predmetu a úcelu clánku 226 ES a clánku 86 ods. 3 ES. 78 V tejto súvislosti vedlajsí úcastník konania zdôraznuje, ze clánok 21 nariadenia c. 139/2004, ktorého cielom je chránit výlucnú právomoc Komisie, musí byt vykladaný vo svojom kontexte a v rámci cielov sledovaných týmto nariadením. Kedze nariadenie c. 139/2004 upravuje transakcie medzi súkromnými osobami, konanie podla clánku 21 uvedeného nariadenia nie je mozné oddelovat od práv a ocakávaní úcastníkov dotknutých predmetnou koncentráciou, predovsetkým vtedy, ak boli tieto práva a ocakávania porusené konaním státu, ktoré má clánok 21 nariadenia c. 139/2004 napravit. Tieto úvahy sa priecia tak "zovseobecnujúcemu cielu" clánku 226 ES, v rámci ktorého nehrajú ziadnu úlohu transakcie medzi súkromnými osobami, ako aj poziadavke chránit výlucnú právomoc. 79 Navyse, podla vedlajsieho úcastníka konania má clánok 21 nariadenia c. 139/2004 vo vztahu k clánku 226 ES povahu lex specialis. 80 Vedlajsí úcastník konania uvádza, ze úvahy, ktoré vylucujú podobnost medzi clánkom 226 ES a clánkom 21 nariadenia c. 139/2004, umoznujú mutatis mutandis odmietnut podobnost medzi týmto posledným ustanovením a clánkom 86 ods. 3 ES. 81 Okrem toho v dôsledku výlucnej právomoci Komisie prijímat vsetky rozhodnutia o koncentráciách s významom pre celé Spolocenstvo by bola zalobkyna v prípade uznania neprípustnosti zaloby pozbavená práva na úcinnú súdnu ochranu. 82 Pokial ide o podobnost medzi konaním podla clánku 21 nariadenia c. 139/2004 a konaním podla clánku 88 ES, vedlajsí úcastník konania dodáva, ze Komisia má právomoc vyhlásit zlucitelnost koncentrácie s významom pre celé Spolocenstvo so spolocným trhom a zároven posúdit zlucitelnost státnej pomoci s pravidlami spolocného trhu. Okrem toho obe konania stanovujú povinnost predchádzajúceho oznámenia a povinnost "nekonat" a naplnajú poziadavky rýchlosti konania. Navyse, tak ako je to v prípade clánku 88 ods. 3 ES, ktorého posledná veta má priamy úcinok, vnútrostátny súd môze podla clánku 21 nariadenia c. 139/2004 zabránit prijatiu státnych ustanovení, ktoré zasahujú do výlucnej právomoci Komisie. 83 V kazdom prípade vnútrostátny súd nemôze vyhoviet návrhu na náhradu skodu zalozenému na porusení povinnosti "nekonat" uvedenej v clánku 21 nariadenia c. 139/2004, ak je tento návrh zalozený na zablokovaní zamýslanej koncentrácie. Vnútrostátny súd totiz nemôze urcit existenciu prícinnej súvislosti medzi spôsobenou skodou a porusením povinnost "nekonat". Je povinnostou Komisie vyhlásit, ze povinnosti stanovené v clánku 21 nariadenia c. 139/2004 boli porusené. Komisia preto musí rozhodnút o tomto porusení, aby mohol vnútrostátny súd rozhodnút o náhrade skody. Rozhodnutie Komisie nepokracovat v konaní podla clánku 21 nariadenia c. 139/2004 zbavilo zalobkynu a vedlajsieho úcastníka konania práva na náhradu skody zo strany státu, vyplývajúceho z rozhodnutia, ktoré by mohlo byt prijaté jedine Komisiou podla toho istého ustanovenia. 84 Okrem toho podla vedlajsieho úcastníka konania na rozdiel od konania podla clánku 88 ods. 3 ES, ktoré umoznuje dotknutému clenskému státu vymáhat zaplatenú pomoc, konanie podla clánku 21 nariadenia c. 139/2004 nezakotvuje moznost úcastníkov koncentrácie obnovit stav pôvodne schválený Komisiou, ak museli upustit od zamýslanej operácie. Preto je nevyhnutné, aby Komisia prijala rozhodnutie o zlucitelnosti podla clánku 21 uvedeného nariadenia. 85 Pokial ide o argumentáciu Komisie týkajúcu sa upustenia od predmetnej koncentrácie, vedlajsí úcastník konania pripomína, ze záujmy úcastníkov koncentrácie môzu byt chránené jedine vtedy, ak Komisia prijme rozhodnutie podla clánku 21 nariadenia c. 139/2004. Komisia je jedinou institúciou, ktorá má právomoc prijat takéto rozhodnutie. Okrem toho výklad Komisie by konanie podla clánku 21 nariadenia c. 139/2004 zbavil obsahu, takze v prípade, ze by Komisia nebola povinná prijat rozhodnutie po zacatí tohto konania, potom by kazdý stát, ktorý by chcel zablokovat koncentráciu, mohol tak urobit prostredníctvom prijatia ustanovení, ktoré sa snazia zabránit vykonaniu koncentrácie schválenej Komisiou. Posúdenie Vseobecným súdom 86 Podla ustálenej judikatúry sú aktmi a rozhodnutiami, ktoré môzu byt predmetom zaloby o neplatnost, opatrenia, ktoré vyvolávajú záväzné právne úcinky spôsobilé zasiahnut záujmy zalobcu tým, ze podstatným spôsobom menia jeho právnu situáciu. Pri posudzovaní, ci napadnutý akt má takéto úcinky, sa treba zamerat na jeho podstatu. Forma, v akej sú akty alebo rozhodnutia prijaté, v zásade nemá vplyv na moznost napadnút ich zalobou o neplatnost (pozri rozsudok Súdneho dvora z 11. novembra 1981, IBM/Komisia, [4]60/81, Zb. s. 2639, bod 9, a uznesenie Súdu prvého stupna z 22. februára 2008, Base/Komisia, T-295/06, neuverejnené v Zbierke, bod 56 a tam citovanú judikatúru). 87 Predmetom tejto zaloby je rozhodnutie alebo rozhodnutia obsiahnuté v liste z 13. augusta 2008, v ktorom Komisia informuje Taliansku republiku o svojom rozhodnutí nepokracovat v konaní zacatom vo veci Abertis/Autostrade podla clánku 21 nariadenia c. 139/2004 týkajúcom sa mozných porusení zistených pocas predbezného preskúmania 31. januára 2007. 88 Podla zalobkyne tento list obsahuje výslovné rozhodnutie obsahujúce schválenie právnej úpravy, ktorá sa týka konaní o povolení prevodu dialnicných koncesií, prijatej talianskymi orgánmi, Komisiou, a to smernice z 30. júla 2007 a vykonávacieho dekrétu z 29. februára 2008 (pozri bod 16 vyssie). Dalej tento list obsahuje implicitné rozhodnutie o posúdení zlucitelnosti opatrení talianskych orgánov, ktoré boli predmetom konania podla clánku 21 nariadenia c. 139/2004, s právom Spolocenstva, a to opomenutie vopred a dostatocne jasne urcit kritériá verejného záujmu uplatnované v povolovacom konaní a opomenutie prijat rozhodnutie o povolení pozadované spolocnostou Autostrade a ASPI (pozri bod 14 vyssie). 89 Pokial ide, po prvé, o údajné výslovné rozhodnutie týkajúce sa talianskej právnej úpravy, je potrebné poukázat na to, ze znenie listu z 13. augusta 2008 nepotvrdzuje výklad zalobkyne. Pokial ide o smernicu z 30. júla 2007 a o vykonávací dekrét z 29. februára 2008, Komisia totiz uviedla, ze priaznivo prijíma tieto zmeny a domnieva sa, ze tieto normatívne opatrenia zarucia, ze sa obavy vyjadrené v jej predbezných posúdeniach z 18. októbra 2006 a z 31. januára 2007 v budúcnosti nezopakujú. Komisia v tomto liste spresnila, ze vzhladom na tieto úvahy sa rozhodla nepokracovat v konaní vo veci Abertis/Autostrade podla clánku 21 nariadenia c. 139/2004 týkajúcom sa prípadných porusení povinnosti zistených pocas predbezného preskúmania 31. januára 2007 (pozri bod 20 vyssie). V tejto súvislosti má teda list prísne procesnú povahu. Okrem toho v tomto liste je jasne stanovený rozdiel medzi posúdením Komisie týkajúcim sa predmetnej právnej úpravy a jej rozhodnutím o pokracovaní v konaní podla clánku 21 nariadenia c. 139/2004. 90 Zo struktúry listu teda vyplýva, ze úvahy týkajúce sa predmetnej právnej úpravy majú za ciel len vysvetlit a odôvodnit rozhodnutie prijaté Komisiou nepokracovat v konaní vo veci Abertis/Autostrade podla clánku 21 nariadenia c. 139/2004. 91 Tento výklad potvrdzuje vyhlásenie Komisie v tomto liste, ze aj ked sa domnieva, ze uz nie je vhodné pokracovat v konaní podla clánku 21 nariadenia c. 139/2004, právny rámec týkajúci sa konania o povolení prevodu koncesií musí v kazdom prípade splnat vseobecné podmienky stanovené pravidlami vnútorného trhu. Komisia takisto spresnuje, ze si v tomto smere vyhradzuje zaujatie svojho stanoviska (pozri bod 21 vyssie). 92 Dalej je potrebné pripomenút, ze Komisia zacala samostatným úkonom 14. novembra 2006 konanie o nesplnení povinnosti podla clánku 226 ES týkajúce sa mozného porusenia clánku 43 ES a clánku 56 ES v rámci reformy systému koncesií na prevádzkovanie dialnic Taliansku a návrhu splynutia spolocnosti Autostrade s vedlajsím úcastníkom konania (pozri body 12 a 26 vyssie). V case zastavenia konania podla clánku 21 nariadenia c. 139/2004 teda preskúmanie právneho rámca uplatnitelného na prevod dialnicných koncesií nebolo este ukoncené. 93 Pokial ide o tvrdenie zalobkyne a vedlajsieho úcastníka konania týkajúce sa znenia listu Komisie zo 16. marca 2008, je potrebné poukázat na to, ze Komisia k tomuto listu pripojila svoj list z 13. augusta 2008, ktorý mal obsahovat údajné výslovné rozhodnutie. V tejto súvislosti je nutné skonstatovat, ze vzhladom na jednoznacný obsah listu z 13. augusta 2008 týkajúceho sa otázky, ci Komisia prijala údajné výslovné rozhodnutie (pozri body 89 az 91 vyssie), nie je mozné prijat toto tvrdenie. 94 Z toho vyplýva, ze v rozpore s tým, co tvrdí zalobkyna, list z 13. augusta 2008 neobsahuje výslovné rozhodnutie Komisie schvalujúce smernicu z 30. júla 2007 a vykonávací dekrét z 29. februára 2008. 95 Po druhé, pokial ide o údajné implicitné rozhodnutie o opatreniach talianskych orgánov súvisiacich s predmetnou zamýslanou koncentráciou, zalobkyna svoju argumentáciu v podstate zakladá na porovnaní listu z 13. augusta 2008 s predbeznými posúdeniami z 18. októbra 2006 a z 31. januára 2007. Tvrdí, ze vzhladom na to, ze opatrenia talianskych orgánov, ktoré boli predmetom týchto predbezných posúdení, uz nebránia zastaveniu predmetného konania, predmetný list implicitne obsahuje nové a odlisné posúdenie týchto opatrení. 96 V tejto súvislosti je potrebné poukázat na to, ze znenie listu z 13. augusta 2008 takýto výklad vôbec nepodporuje. 97 Je pravdou, ze podla predbezných posúdení z 18. októbra 2006 a z 31. januára 2007 sa Komisia domnievala, pokial ide o zamýslanú koncentráciu spolocnosti Autostrade s vedlajsím úcastníkom konania, ze Talianska republika porusila clánok 21 nariadenia c. 139/2004 a ze opatrenia prijaté talianskymi orgánmi sú nezlucitelné so zásadou právnej istoty a zrejme bezdôvodne obmedzujú volný pohyb kapitálu a slobodu usadit sa (pozri body 10 a 14 vyssie). 98 Z listu z 13. augusta 2008 vsak vyplýva, ze rozhodnutie o zastavení konania zacatého podla clánku 21 ods. 4 nariadenia c. 139/2004 bolo prijaté s ohladom na zmeny právnej úpravy, ku ktorým v Taliansku doslo potom, co Komisia prijala predbezné posúdenie z 31. januára 2007. Tento dôvod zastavenia predmetného konania takisto vyplýva z tlacového komuniké Komisie z 18. júla 2007, v ktorom Komisia vyjadruje svoju priazen voci návrhu talianskych orgánov týkajúceho sa medziministerskej smernice, ktorá má objasnit právny rámec pre povolovanie prevodu dialnicných koncesií v Taliansku. Komisia v tomto oznámení totiz uviedla, ze hned, ako táto smernica a jej ustanovenia nadobudnú úcinnost, bude môct zastavit konanie, ktoré zacala proti Talianskej republike podla clánku 21 nariadenia c. 139/2004 (pozri bod 15 vyssie). K zastaveniu konania zacatého podla clánku 21 ods. 4 uvedeného nariadenia teda doslo bez ohladu na to, ako Komisia posúdila zlucitelnost opatrení talianskych orgánov, ktoré boli predmetom tohto konania, s právom Spolocenstva. 99 Okrem toho z predbezného posúdenia Komisie z 31. januára 2007 vyplýva, ze Komisia sa domnievala, ze disponuje diskrecnou právomocou týkajúcou sa pokracovania konania podla clánku 21 ods. 4 nariadenia c. 139/2004. Totiz potom, co v tomto posúdení Komisia skonstatovala, ze Talianska republika porusila clánok 21 ods. 4 nariadenia c. 139/2004 a ze opatrenia talianskych orgánov sú nezlucitelné s právom Spolocenstva, Komisia uviedla, ze ak by sa toto posúdenie potvrdilo, mohla by prijat rozhodnutie urcujúce, ze Talianska republika porusila clánok 21 tohto nariadenia (pozri bod 14 vyssie). Komisia sa teda domnievala, ze má moznost, ale nie povinnost, prijat takéto rozhodnutie. Talianska republika si teda ako príjemca listu z 13. augusta 2008 mala uvedomit, ze Komisia chcela len uplatnit svoju údajnú diskrecnú právomoc nepokracovat v konaní zacatom podla clánku 21 ods. 4 nariadenia c. 139/2004. 100 Zalobkyna bola tiez informovaná o skutocnosti, ze Komisia predpokladala, ze má takúto diskrecnú právomoc. V liste z 22. mája 2008 zaslanom zalobkyni (pozri bod 18 vyssie) ju totiz Komisia informovala o svojom zámere zastavit konanie zacaté podla clánku 21 nariadenia c. 139/2004. V tejto súvislosti Komisia spresnila, ze disponuje diskrecnou právomocou zacat a pokracovat v konaní podla tohto ustanovenia a ze môze rozhodnút o tom, ze tak neurobí, pokial by podla jej názoru výhoda vyplývajúca z kooperatívneho konania talianskych orgánov vyvázila potrebu udelit sankciu za porusenia povinností, ktorých sa tieto orgány v minulosti dopustili. 101 Rozhodnutie Komisie o zastavení konania podla clánku 21 nariadenia c. 139/2004 teda neznamená prijatie nového posúdenia predmetných vnútrostátnych opatrení. 102 Pokial ide o argumentáciu zalobkyne a vedlajsieho úcastníka konania, podla ktorej by mal list z 13. augusta 2008 obsahovat údajné implicitné rozhodnutie z dôvodu znenia clánku 21 ods. 4 nariadenia c. 139/2004, je potrebné poukázat na to, ze táto argumentácia neprihliada na diskrecnú právomoc Komisie (pozri body 99 a 100 vyssie). Namiesto prijatia rozhodnutia o zlucitelnosti predmetných vnútrostátnych opatrení so vseobecnými zásadami a právom Spolocenstva Komisia vo svojom liste z 13. augusta 2008 výslovne uviedla, ze sa rozhodla nepokracovat v konaní podla clánku 21 ods. 4 nariadenia c. 139/2004. Toto rozhodnutie bolo zalozené na diskrecnej právomoci, o ktorej Komisie tvrdila, ze nou v tomto smere disponuje. V rozpore s tým, co tvrdia zalobkyna a vedlajsí úcastník konania, sa takéto rozhodnutie nerovná rozhodnutiu o zlucitelnosti opatrení talianskych orgánov súvisiacich s predmetnou zamýslanou koncentráciou. 103 List z 13. augusta 2008 teda neobsahuje implicitné rozhodnutie udávané zalobkynou. 104 V tomto liste Komisia teda oznamuje len svoje rozhodnutie nepokracovat v konaní vo veci Abertis/Autostrade podla clánku 21 nariadenia c. 139/2004 týkajúcom sa prípadných porusení zistených pocas predbezného preskúmania z 31. januára 2007. 105 Preto je potrebné preskúmat, ci je v zmysle judikatúry citovanej v bode 86 vyssie toto opatrenie napadnutelným aktom. 106 Predmetné opatrenie sa týka konania zacatého podla clánku 21 ods. 4 nariadenia c. 139/2004. 107 V tejto súvislosti treba, po prvé, pripomenút, ze clánok 21 nariadenia c. 139/2004 upravuje uplatnovanie tohto nariadenia a rozdelenie právomocí medzi Komisiou a clenskými státmi. Koncentrácie, na ktoré sa toto nariadenie nevztahuje, v zásade patria do právomoci clenských státov. Naopak, Komisia má výlucnú právomoc prijímat vsetky rozhodnutia týkajúce sa koncentrácií s významom pre celé Spolocenstvo (pozri v tomto zmysle analogicky rozsudky Súdneho dvora z 25. septembra 2003, Schlüsselverlag J.S. Moser a i./Komisia, [5]C-170/02 P, Zb. s. I-9889, bod 32, a z 22. júna 2004, Portugalsko/Komisia, [6]C-42/01, Zb. s. I-6079, bod 50). 108 Z clánku 21 ods. 4 prvého pododseku nariadenia c. 139/2004 vyplýva, ze výlucná právomoc Komisie zakotvená v odseku 2 tohto clánku sa vztahuje len na ochranu záujmov, ktoré zohladnuje toto nariadenie, a to záujmov týkajúcich sa ochrany hospodárskej sútaze. V súvislosti s týmito záujmami je Komisia oprávnená prijat rozhodnutie o zlucitelnosti alebo nezlucitelnosti koncentrácie so spolocným trhom podla clánku 8 ods. 1 az 3 nariadenia c. 139/2004. 109 Naproti tomu táto výlucná právomoc Komisie nebráni clenským státom prijímat vhodné opatrenia na ochranu iných oprávnených záujmov, ako sú tie záujmy, ktoré sú predmetom nariadenia c. 139/2004, ako zdôraznuje odôvodnenie c. 19 tohto nariadenia. V tejto súvislosti vsak Komisia podla clánku 21 ods. 4 tretieho pododseku nariadenia c. 139/2004 disponuje právomocou kontroly dodrziavania vseobecných zásad a iných ustanovení práva Spolocenstva clenským státom, aby sa zabezpecila úcinnost jej rozhodnutia prijatého podla clánku 8 tohto nariadenia. 110 Po druhé je potrebné skonstatovat, ze nariadenie c. 139/2004 sa vztahuje len na kontrolu konkrétnych koncentrácií medzi podnikmi. Podla clánku 4 ods. 1 prvého pododseku uvedeného nariadenia totiz koncentrácie s významom pre celé Spolocenstvo uvedené v tomto nariadení musia byt oznámené Komisii pred ich uskutocnením a po uzavretí dohody, uverejnení verejnej ponuky alebo po nadobudnutí kontrolného podielu. Okrem toho podla clánku 8 ods. 1 az 3 nariadenia c. 139/2004 je Komisia oprávnená prijat rozhodnutie týkajúce sa oznámenej koncentrácie, ktorým ju vyhlasuje za zlucitelnú alebo nezlucitelnú so spolocným trhom. 111 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze konanie stanovené v clánku 21 ods. 4 nariadenia c. 139/2004 sa vztahuje na kontrolu konkrétnych koncentrácií Komisiou podla tohto nariadenia. Pokial ide o záujmy týkajúce sa ochrany hospodárskej sútaze, na ktoré odkazuje nariadenie c. 139/2004, Komisia disponuje výlucnou právomocou prijat rozhodnutie, ktorým vyhlasuje koncentráciu za zlucitelnú alebo nezlucitelnú so spolocným trhom podla clánku 8 uvedeného nariadenia. Pokial ide o iné oprávnené záujmy, ako sú tie záujmy, ktoré sú predmetom nariadenia c. 139/2004, ich kontrola Komisiou podla clánku 21 ods. 4 tretieho pododseku uvedeného nariadenia zarucuje úcinnost rozhodnutia Komisie prijatého podla clánku 8 toho istého nariadenia. 112 Pokial clenský stát oznámi iný verejný záujem, ako sú tie záujmy, ktoré sú predmetom nariadenia c. 139/2004, ktorého ochranu chce zabezpecit, Komisia zacne konanie o kontrole podla clánku 21 ods. 4 tretieho pododseku tohto nariadenia. Komisia je dalej povinná preskúmat zlucitelnost tohto záujmu so vseobecnými zásadami a inými ustanoveniami práva Spolocenstva este predtým, nez oznámi svoje rozhodnutie dotknutému clenskému státu v lehote 25 pracovných dní od uvedeného oznámenia, aby v co najvyssej miere zabránila prijatiu svojho rozhodnutia az po tom, ako vnútrostátne opatrenia definitívne zabránia zamýslanej koncentrácii (pozri analogicky rozsudok Portugalsko/Komisia, uz citovaný v bode 107 vyssie, bod 55). Aby Komisia zarucila úcinnost svojho rozhodnutia prijatého podla clánku 8 nariadenia c. 139/2004, je v takomto prípade povinná prijat voci dotknutému clenskému státu rozhodnutie, ktorým bud uznáva predmetný záujem z dôvodu jeho zlucitelnosti so vseobecnými zásadami a inými ustanoveniami práva Spolocenstva, alebo tento záujem neuznáva z dôvodu jeho nezlucitelnosti s týmito zásadami a ustanoveniami. 113 Rovnaké úvahy sa uplatnia aj v prípade, ze konanie podla clánku 21 ods. 4 nariadenia c. 139/2004 - tak ako je to v prejednávanej veci - nebolo zacaté oznámením clenského státu, ale Komisiou z úradnej moci, ako uznal Súdny dvor v rozsudku Portugalsko/Komisia, uz citovanom v bode 107 vyssie, bod 60, kedze povaha predmetného konania zostala vo vsetkých ostatných castiach nezmenená. 114 Treba vsak poukázat na to, ze v prejednávanej veci bolo od zamýslanej koncentrácie spolocnosti Autostrade s vedlajsím úcastníkom konania 13. decembra 2006 upustené (pozri bod 13 vyssie). Svoje rozhodnutie upustit od vykonania tohto návrhu obe spolocnosti uverejnili v tlacovom komuniké v ten istý den (pozri bod 13 vyssie). 115 V tejto súvislosti treba po prvé pripomenút, ako uz bolo vysvetlené v bodoch 107 az 111 vyssie, ze konanie podla clánku 21 ods. 4 nariadenia c. 139/2004 sa vztahuje na kontrolu konkrétnych koncentrácií Komisiou, ktorú predpokladá nariadenie. Kontrola záujmov uvedených v clánku 21 ods. 4 tretom pododseku uvedeného nariadenia Komisiou má za ciel zabezpecit úcinnost rozhodnutí Komisie prijatých podla clánku 8 toho istého nariadenia. 116 Po druhé, právomoc Komisie prijat rozhodnutie podla clánku 8 nariadenia c. 139/2004 závisí, ako to specifikuje clánok 4 ods. 1 prvý pododsek uvedeného nariadenia, od "uzavretia dohody" o koncentrácii. Práve tak, ako Komisia nie je oprávnená prijat rozhodnutie podla nariadenia c. 139/2004 pred uzavretím takejto dohody, stráca svoje oprávnenie v okamihu, ked sa táto dohoda uskutocnila, a to aj v prípade, ze dotknuté podniky pokracujú v rokovaniach o uzavretí dohody "inou formou" (pozri analogicky rozsudok Súdu prvého stupna z 28. septembra 2004, MCI/Komisia, [7]T-310/00, Zb. s. II-3253, bod 89). 117 Vzhladom na to, ze spolocnost Autostrade a vedlajsí úcastník konania 13. decembra 2006 upustili od predmetnej zamýslanej koncentrácie, a ze kontrola záujmov uvedených v clánku 21 ods. 4 nariadenia c. 139/2004 má za ciel zaistit úcinnost rozhodnutí prijatých Komisiou podla clánku 8 nariadenia c. 139/2004, Komisia uz nebola oprávnená ukoncit konanie podla clánku 21 ods. 4 uvedeného nariadenia vydaním rozhodnutia o uznaní verejného záujmu chráneného predmetnými vnútrostátnymi opatreniami. 118 Tento záver nespochybnuje ani skutocnost, ze konanie podla clánku 21 ods. 4 nariadenia c. 139/2004 nemá len objektívnu, ale aj subjektívnu funkciu, a to chránit záujmy dotknutých podnikov týkajúce sa zamýslanej koncentrácie z hladiska zabezpecenia právnej istoty a rýchlosti konania stanoveného uvedeným nariadením. V tejto súvislosti je potrebné uviest, ze z dôvodu upustenia od zamýslanej koncentrácie dotknutými podnikmi prestala byt subjektívna funkcia relevantnou. Kedze bolo od predmetnej zamýslanej koncentrácie upustené, uz nebolo namieste chránit záujmy podnikov týkajúce sa tejto koncentrácie. 119 Aj z dôvodu upustenia od zamýslanej koncentrácie nemôze byt zastavenie predmetného konania Komisiou rovnocenné rozhodnutiu Komisie o vyhlásení koncentrácie za nezlucitelnú so spolocným trhom podla clánku 8 ods. 3 nariadenia c. 139/2004. Toto posledné uvedené ustanovenie sa totiz týka výlucne prípadov, ked dotknuté podniky od zamýslanej koncentrácie neupustili (pozri bod 116 vyssie). 120 Z tohto dôvodu je teda potrebné vyvodit záver, ze Komisia nebola oprávnená zastavit konanie zacaté podla clánku 21 ods. 4 nariadenia c. 139/2004 rozhodnutím o uznaní verejného záujmu chráneného predmetnými vnútrostátnymi opatreniami. V tejto súvislosti je opodstatnené poukázat na to, ze v prejednávanej veci nic nesvedcí o tom, ze Komisia prijatím rozhodnutia prekrocila svoje právomoci. Rozhodnutie z 13. augusta 208 teda nevyvoláva záväzné právne úcinky, ktoré by mohli zasiahnut záujmy zalobkyne tým, ze podstatným spôsobom menia jej právnu situáciu. Rozhodnutie z 13. augusta 2008 nepokracovat v uvedenom konaní nemalo ziadny iný úcinok, a preto nemôze byt napadnutelným aktom. 121 Argumentácia zalobkyne, podla ktorej zaloba o neplatnost prinajmensom zachovala záujem, ako aj dôvod prípadnej zaloby domáhajúcej sa zodpovednosti proti Talianskej republike, nemôze vynahradit skutocnost, ze z dôvodu upustenia od zamýslanej koncentrácie 13. decembra 2006 rozhodnutie z 13. augusta 2008 nevyvoláva voci zalobkyni ziadne záväzné právne úcinky. 122 Tento záver potvrdzuje aj skutocnost, ze po upustení od predmetnej zamýslanej koncentrácie nadobudlo konanie skutocne vedené Komisiou podla clánku 21 ods. 4 nariadenia c. 139/2004 povahu konania o porusení povinnosti proti Talianskej republike. 123 Vo svojich záveroch z predbezného posúdenia z 31. januára 2007 Komisia definovala najprv opatrenia prijaté talianskymi orgánmi v zmysle clánku 21 nariadenia c. 139/2004 predtým, nez skonstatovala, ze vykonaním týchto opatrení Talianska republika porusila clánok 21 odsek 4 uvedeného nariadenia a ze tieto opatrenia sú nezlucitelné s právom Spolocenstva. Komisia dalej uviedla, ze pokial by bolo toto predbezné posúdenie potvrdené, mohla by prijat rozhodnutie urcujúce, ze Talianska republika porusila clánok 21 nariadenia c. 139/2004. 124 Pokracovaním konania zacatého podla clánku 21 ods. 4 nariadenia c. 139/2004 po upustení od zamýslanej koncentrácie preto uz Komisia nemala v úmysle prijat rozhodnutie o uznaní verejného záujmu chráneného predmetnými vnútrostátnymi opatreniami, ale skôr rozhodnutie urcujúce, ze Talianska republika porusila clánok 21 uvedeného nariadenia. Týmto Komisia v skutocnosti opustila rámec konania zacatého podla clánku 21 ods. 4 nariadenia c. 139/2004, pricom v nom pokracovala ako v konaní o nesplnení povinnosti, ktoré je upravené v clánku 226 ES alebo clánku 86 ods. 3 ES. 125 Komisia vsak disponuje diskrecnou právomocou na zacatie konania o nesplnení povinnosti podla clánku 226 ES (rozsudky Súdneho dvora zo 14. februára 1989, Star Fruit/Komisia, [8]247/87, Zb. s. 291, bod 11, a zo 17. mája 1990, Sonito a i./Komisia, [9]C-87/89, Zb. s. I-1981, bod 6; uznesenie Súdneho dvora z 10. júla 2007, AEPI/Komisia, C-461/06 P, neuverejnené v Zbierke, bod 24) a podla clánku 86 ods. 3 ES (rozsudok Súdneho dvora z 22. februára 2005, Komisia/max.mobil, [10]C-141/02 P, Zb. s. I-1283, bod 69). 126 V dôsledku toho teda rozhodnutie obsiahnuté v liste z 13. augusta 2008 nie je napadnutelným aktom, a to aj z dôvodu, ze po upustení od zamýslanej koncentrácie nadobudlo konanie skutocne vedené Komisiou podla clánku 21 ods. 4 nariadenia c. 139/2004 povahu konania o nesplnení povinnosti. 127 Záver, podla ktorého rozhodnutie Komisie z 13. augusta 2008 nepokracovat v preskúmavaní veci Abertis/Autostrade podla clánku 21 nariadenia c. 139/2004 nie je napadnutelným aktom, nevyvracajú ani dalsie tvrdenia zalobkyne a vedlajsieho úcastníka konania. 128 Pokial ide o tvrdenie zalobkyne, podla ktorého Komisia porusila zásadu riadnej správy vecí verejných tým, ze po upustení od zamýslanej koncentrácie 13. decembra 2006 prijala svoje predbezné posúdenie z 31. januára 2007, je potrebné poukázat na to, ze aj keby sa týmto prijatím predbezného posúdenia porusila zásada riadnej správy vecí verejných, nemôze to mat za následok, ze sa Komisii prizná právomoc prijat rozhodnutie o uznaní verejného záujmu chráneného predmetnými vnútrostátnymi opatreniami ani uznanie, ze rozhodnutie nepokracovat v konaní podla clánku 21 ods. 4 nariadenia c. 139/2004 má povahu napadnutelného aktu. 129 Pokial ide o tvrdenie zalobkyne a vedlajsieho úcastníka konania, podla ktorého by v prípade neprípustnosti zaloby bola zalobkyna zbavená práva na úcinnú súdnu ochranu, je potrebné poukázat na to, ze ustanovenia, ktoré môzu byt predmetnými vnútrostátnymi opatreniami porusené, a to clánok 43 ES a clánok 56 ES, majú priamy úcinok, a teda osoby podliehajúce súdnej právomoci môzu na vnútrostátny súd podat návrh na urcenie ich porusenia. 130 V poslednom rade sa zalobkyna a vedlajsí úcastník konania dovolávajú judikatúry, ktorá uznáva prípustnost zaloby podanej konkurentom príjemcu státnej pomoci, ktorou sa domáha urcenia opomenutia Komisie prijat rozhodnutie v rámci predbezného preskúmania státnej pomoci podla clánku 88 ods. 3 ES (rozsudok Súdu prvého stupna z 15. septembra 1998, Gestevisión Telecinco/Komisia, [11]T-95/96, Zb. s. II-3407, body 49 az 70). 131 V tejto súvislosti je potrebné uviest, ze aj ked v prejednávanej veci dotknuté podniky upustili od zamýslanej koncentrácie, dotácie, o ktoré islo v rozsudku Gestevisión Telecinco/Komisia, uz citovaný v bode 130 vyssie, neboli vrátené. 132 Okrem toho, aj ked má Komisia výlucnú právomoc pri urcení prípadnej nezlucitelnosti státnej pomoci so spolocným trhom (pozri rozsudok Gestevisión Telecinco/Komisia, uz citovaný v bode 130 vyssie, bod 54 a tam citovanú judikatúru), v prejednávanej veci môze o zlucitelnosti predmetných vnútrostátnych opatrení s clánkom 43 ES a clánkom 56 ES rozhodnút aj vnútrostátny súd, takze zalobkyna nie je zbavená práva na úcinnú súdnu ochranu (pozri bod 129 vyssie). 133 S prihliadnutím na tieto rozdiely nie je teda mozné judikatúru citovanú v bode 130 vyssie uplatnovat v prejednávanej veci. 134 Vzhladom na vyssie uvedené je teda potrebné urcit, ze rozhodnutie Komisie nepokracovat v konaní zacatom vo veci Abertis/Autostrade podla clánku 21 ods. 4 nariadenia c. 139/2004 nepredstavuje akt, ktorý môze byt predmetom zaloby o neplatnost. 135 Zaloba musí byt teda zamietnutá ako neprípustná. O trovách 136 Podla clánku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze zalobkyna nemala vo veci úspech, je opodstatnené zaviazat ju na náhradu trov konania v súlade s návrhom Komisie. 137 Podla clánku 87 ods. 4 rokovacieho poriadku môze Vseobecný súd nariadit, ze vedlajsí úcastník konania znása svoje vlastné trovy konania. V tomto prípade vedlajsí úcastník konania znása svoje vlastné trovy konania. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (ôsma komora) nariadil: 1. Zaloba sa zamieta ako neprípustná. 2. Schemaventotto SpA znása svoje vlastné trovy konania, ako aj trovy konania vynalozené Európskou komisiou. 3. Abertis Infraestructuras SA znása svoje vlastné trovy konania. V Luxemburgu 2. septembra 2010 Tajomník E. Coulon Predsednícka komory M. E. Martins Ribeiro __________________________________________________________________ ( [12]*1 ) Jazyk konania: taliancina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXVJX8H2/L95769-1757TMP.html#t-ECR_62009TO0058_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2004:024:TOC 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2004:024:TOC 4. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61981??0060&locale=SK 5. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002C?0170&locale=SK 6. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001C?0042&locale=SK 7. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000T?0310&locale=SK 8. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61987??0247&locale=SK 9. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61989C?0087&locale=SK 10. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002C?0141&locale=SK 11. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61996T?0095&locale=SK 12. file:///tmp/lynxXXXXVJX8H2/L95769-1757TMP.html#c-ECR_62009TO0058_SK_01-E0001