ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (deviata komora) z 27. novembra 2014 ( [1]*1 ) "Hospodárska sútaz -- Kartely -- Trh s výkonovými transformátormi -- Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o EHP -- Dohoda o rozdelení trhu -- Oznámenie o spolupráci z roku 2002 -- Oslobodenie od pokút -- Legitímna dôvera -- Povinnost odôvodnenia" Vo veci T-521/09, Alstom Grid SAS, predtým Areva T&D SAS, so sídlom v Parízi (Francúzsko), v zastúpení: pôvodne A. Schild, C. Simphal a E. Estellon, neskôr J. Derenne, A. Müller-Rappard a M. Domecq, advokátky, zalobkyna, proti Európskej komisii, v zastúpení: pôvodne A. Bouquet, N. von Lingen a K. Mojzesowicz, neskôr M. Bouquet, K. Mojzesowicz a P. Van Nuffel, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorej predmetom je návrh na zrusenie rozhodnutia Komisie K(2009) 7601 v konecnom znení zo 7. októbra 2009 týkajúceho sa konania podla clánku 81 Zmluvy o ES a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/39.129 - Výkonové transformátory), VSEOBECNÝ SÚD (deviata komora), v zlození: sudcovia D. Gratsias, vykonávajúci funkciu predsedu komory, O. Czúcz (spravodajca) a I. Labucka, tajomník: J. Plingers, referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 21. mája 2014, vyhlásil tento Rozsudok Okolnosti predchádzajúce sporu a napadnuté rozhodnutie 1 Odvetvie, o ktoré ide v prejednávanej veci, je odvetvím, ktoré sa týka výkonových transformátorov, autotransformátorov a derivacných reaktorov s rozsahom napätia 380 kV a viac. Výkonový transformátor je hlavný elektrický komponent, ktorého funkciou je znizovat alebo zvysovat napätie v elektrickom obvode. Tieto transformátory sú predávané ako samostatný produkt alebo ako súcast dodávky elektrických rozvodní na klúc. 2 Pocas obdobia relevantného pre túto vec, teda od 9. júna 1999 do 15. mája 2003, zalobkyna, ktorá sa vtedy nazývala Alstom T&D SA, pôsobila v oblasti výkonových transformátorov. Pocas celého tohto obdobia materská spolocnost Alstom vlastnila 100 % základného imania spolocnosti Alstom France SA (v auguste 1999 premenovanej na Alstom Holdings), ktorá zase vlastnila 100 % základného imania zalobkyne. 3 Po tom, ako skupina Alstom predala cinnosti výroby výkonových transformátorov skupine Areva, bola zalobkyna prevedená v roku 2004 na skupinu Areva, ktorú kontroluje Areva SA, a neskôr bola premenovaná na AREVA T&D SA. 4 V dnoch 11. a 12. mája 2004 Komisia Európskych spolocenstiev vykonala inspekcie v súvislosti s vecou COMP/38.899 - Rozvádzace izolované plynom, najmä v priestoroch spolocnosti Hitachi Ltd, v ktorých získala kópie dokumentov. 5 Dna 9. septembra 2004 podala spolocnost Hitachi ziadost o oslobodenie od pokút na základe oznámenia Komisie o oslobodení od pokút a znízení pokút v prípadoch kartelov ([2]Ú. v. ES C 45, 2002, s. 3; Mim. vyd. 08/002, s. 155, dalej len "oznámenie o spolupráci z roku 2002"), pokial ide o rozvádzace izolované plynom (dalej len "RIP"). V rámci tejto ziadosti poskytla najmä kópie dokumentov, ktoré Komisia získala v jej priestoroch pocas uvedených inspekcií. 6 Dna 22. septembra 2004 skupina Areva podala prvú ziadost o oslobodenie od pokút. Táto prvá ziadost o oslobodenie od pokút sa týkala najmä protisútazných postupov s ohladom na viaceré clenské státy Európskej únie (najmä Belgicko, Nemecko, Francúzsko, Holandsko a Rakúsko). Areva v tejto ziadosti odkazuje aj na "Aero Club" - medzinárodný kartel v odvetví výkonových transformátorov. V tejto súvislosti uviedla mená európskych a japonských podnikov, ktoré sa podielali na karteli, a opísala spôsob fungovania tohto kartelu. Dalej spresnila, ze tieto praktiky sa skoncili v rokoch 1998 - 1999. Dna 7. decembra 2005 Komisia zamietla túto prvú ziadost o oslobodenie od pokút, pricom uviedla, ze sa domnieva, ze zalobkyna nesplnila podmienky stanovené v bode 8 písm. a) alebo b) oznámenia o spolupráci z roku 2002. 7 Dna 15. januára 2005 Areva podala druhú ziadost o oslobodenie od pokút. V tejto ziadosti poskytla najmä informácie o prípadných protisútazných praktikách, ktoré ovplyvnili nemecký a francúzsky trh s výkonovými transformátormi, pricom poukazovala na rozdiely medzi jednak týmto údajným kartelom a jednak kartelom, v súvislosti s ktorým Komisia viedla vysetrovanie vo veci RIP. Areva vzala túto ziadost o oslobodenie od pokút spät 21. septembra 2006. 8 Dna 2. mája 2006 Areva podala tretiu ziadost o oslobodenie od pokút týkajúcu sa údajného kartelu na území Nemecka a Francúzska. Doplnila informácie poskytnuté 8. septembra 2006, pricom opätovne predlozila informácie o protisútazných postupoch týkajúcich sa Nemecka a Francúzska a uviedla, ze dalsími krajinami, ktorých sa tieto praktiky týkali, boli Belgicko, Holandsko a Rakúsko. V tejto súvislosti tiez spomenula "dzentlmenskú dohodu", ktorá sa podla nej týkala európskych "nedomácich" trhov, t. j. európskych trhov, na ktorých európski výrobcovia nemali výrobnú jednotku, akými sú Spanielsko ci Taliansko. Napokon uviedla, ze "dzentlmenská dohoda" sa skoncila v roku 1997 alebo 1998. Dna 10. októbra 2006 Areva uviedla, ze "dzentlmenská dohoda" sa javila len ako jednostranné konanie, a poprela, ze tieto postupy boli v rozpore s hospodárskou sútazou. Listom z 31. októbra 2006 Komisia priznala skupine Areva podmienecné oslobodenie od pokút s ohladom na "údajný kartel v odvetví výkonových transformátorov v Nemecku, Rakúsku, vo Francúzsku a v Holandsku". 9 V dnoch 7. a 8. februára 2007 Komisia vykonala inspekcie v priestoroch spolocností v Nemecku, Rakúsku a vo Francúzsku. 10 Skupina Siemens podala 7. februára 2007 ziadost o oslobodenie od pokút. Dna 15. februára 2007 Siemens doplnila túto ziadost tým, ze poskytla dôkazy týkajúce sa ústnej dohody - kartelu v odvetví výkonových transformátorov nazývaného "dzentlmenská dohoda (gentlemen's agreement, GA)", podla ktorej nemali európski výrobcovia predávat svoje výrobky v Japonsku a japonskí výrobcovia na európskom trhu. Dna 6. decembra 2007 Komisia priznala podniku Siemens podmienecné oslobodenie od pokút podla bodu 8 písm. b) oznámenia o spolupráci z roku 2002 vzhladom na to, ze bol prvým podnikom, ktorý jej poskytol dôkazy, ktoré jej umoznili konstatovat porusenie clánku 81 ES, pokial ide o tento kartel. 11 Dna 14. marca 2007 Komisia poslala zalobkyni a dalsím podnikom dotazník. Zalobkyna na uvedený dotazník odpovedala 27. marca 2007. 12 Dna 29. marca 2007 sa konalo stretnutie so zástupcami zalobkyne, pocas ktorého Komisia predlozila urcité dokumenty a polozila v tejto súvislosti otázky. 13 Dna 1. júna 2007 skupina Hitachi podala ziadost o zhovievavost, ktorá bola doplnená 1. augusta 2007. 14 Dna 18. júla 2007 skupina Fuji podala ziadost o zhovievavost v súvislosti s kartelom medzi európskymi a japonskými výrobcami výkonových transformátorov. 15 Dna 20. augusta 2007 Komisia ústne informovala skupinu Areva, ze sa chystá zaoberat sa kartelom len medzi európskymi a japonskými výrobcami, a nie kartelmi týkajúcimi sa niektorých clenských státov, pre ktoré zalobkyna získala podmienecné oslobodenie od pokút. Komisia ju okrem toho informovala, ze podmienecné oslobodenie od pokút, ktoré jej poskytla, sa vztahovalo len na kartely týkajúce sa urcitých národných trhov a nevztahovalo sa na kartel medzi európskymi a japonskými výrobcami, v súvislosti s ktorým Areva nepodala ziadost o zhovievavost. 16 Komisia sa 30. septembra 2008 rozhodla zacat proti adresátom napadnutého rozhodnutia konanie týkajúce sa trhu s výkonovými transformátormi. 17 Dna 19. novembra 2008, este pred zaslaním oznámenia o výhradách, Komisia zaslala skupine Areva list, v ktorom jej podrobne uviedla chronológiu ziadostí o zhovievavost, a pripomenula, ze 20. augusta 2007 jej oznámila svoje rozhodnutie, ze jednak kartely týkajúce sa niektorých clenských státov (najmä Nemecka) a jednak kartelová dohoda medzi európskymi a japonskými výrobcami výkonových transformátorov predstavujú dve samostatné porusenia, a ze plánuje vysetrovat len údajný kartel medzi európskymi a japonskými výrobcami výkonových transformátorov, a nie údajný kartel v Nemecku. Komisia tiez informovala zalobkynu o tom, ze dôkazy týkajúce sa kartelu medzi európskymi a japonskými výrobcami výkonových transformátorov nepredstavovali významnú pridanú hodnotu a ze nemá v úmysle jej priznat znízenie pokuty z tohto dôvodu podla oznámenia o spolupráci z roku 2002. 18 Oznámenie o výhradách bolo prijaté 20. novembra 2008. Zalobkyna na toto oznámenie odpovedala 20. januára 2009. Dna 17. februára 2009 sa uskutocnilo vypocutie. 19 Dna 7. októbra 2009 Komisia prijala rozhodnutie K(2009) 7601 v konecnom znení týkajúce sa konania podla clánku 81 Zmluvy o ES a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/39.129 - Výkonové transformátory) (dalej len "napadnuté rozhodnutie"), v ktorom konstatovala, ze spolocnost Alstrom a zalobkyna porusili clánok 81 ES a clánok 53 Dohody o Európskom hospodárskom priestore (dalej len "Dohoda o EHP"), a ulozila spolocnosti Alstom pokutu vo výske 16,5 milióna eur, za ktorej zaplatenie je spolocne a nerozdielne zodpovedná zalobkyna do výsky 13,53 milióna eur. 20 Komisia v tomto rozhodnutí konstatovala, ze zalobkyna sa podielala prinajmensom od 9. júna 1999 do 15. mája 2003 na "dzentlmenskej dohode (gentlemen's agreement, GA)", t. j. protiprávnom karteli týkajúcom sa celého územia Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP), spocívajúcom v ústnej dohode medzi európskymi a japonskými výrobcami výkonových transformátorov o vzájomnom respektovaní domácich trhov a upustení od predaja na nich. 21 Pokial ide o organizáciu dzentlmenskej dohody, Komisia sa domnievala, ze zúcastnené podniky boli rozdelené do dvoch skupín - európskej a japonskej, ze kazdá skupina musela urcit podnik, ktorý bude vykonávat funkciu tajomníka, a ze pocas celého obdobia porusovania podnik Siemens konal ako tajomník európskej skupiny a spolocnost Hitachi ako tajomník japonskej skupiny. Tiez konstatovala, ze dohoda o rozdelení trhov bola doplnená dohodou o oznamovaní verejných obchodných sútazí (projektov) pochádzajúcich z územia druhej skupiny a ze tieto projekty museli byt oznámené tajomníkovi druhej skupiny, aby mohli byt pridelené. 22 Napadnuté rozhodnutie sa týka trhu s výkonovými transformátormi, a to bez ohladu na to, ci boli predávané ako samostatný produkt alebo súcast projektov na klúc, okrem výkonových transformátorov predaných ako súcast RIP, ktoré uz boli predmetom rozhodnutia Komisie K(2006) 6762 v konecnom znení z 24. januára 2007 o zacatí konania podla clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/F/38.899 - Rozvádzace izolované plynom) (zhrnutie uverejnené v [3]Ú. v. EÚ C 5, 2008, s. 7). 23 V napadnutom rozhodnutí Komisia rozlisovala medzi dzentlmenskou dohodou a najmä dvoma dalsími kartelmi, a to jednak kartelmi týkajúcimi sa domácich trhov, predovsetkým nemeckého trhu, a jednak medzinárodným kartelom, ktorý sa skoncil v roku 1997 alebo 1998, nazývaným "Aero Club". Porusenie konstatované v napadnutom rozhodnutí sa týka výlucne dzentlmenskej dohody, a nie dvoch dalsích kartelov. 24 Podla oznámenia o spolupráci z roku 2002 Komisia priznala oslobodenie od pokút spolocnosti Siemens AG a Siemens Aktiengesellschaft Österreich, pricom spolocnosti Fuji Electronics Holdings Co., Ltd, znízila pokutu o 40 %. 25 Komisia neposkytla zalobkyni ziadne oslobodenie od pokút ani znízenie pokuty. Z odôvodnenia 274 napadnutého rozhodnutia vsak vyplýva, ze Komisia jej priznala znízenie o 18 % za efektívnu spoluprácu nad rámec oznámenia o spolupráci z roku 2002. Rozdiel medzi výskou pokuty ulozenej spolocnosti Alstom a tou, ktorá bola ulozená zalobkyni, mozno teda vysvetlit tým, ze spolocnosti Alstom nebolo priznané znízenie pokuty. Konanie a návrhy úcastníkov konania 26 Návrhom podaným do kancelárie Vseobecného súdu 21. decembra 2009 podala zalobkyna, vtedy uz nazývaná Areva T&D SAS v dôsledku zmeny svojich stanov, prejednávanú zalobu. 27 Po prevzatí tejto skupiny spolocnostou Alstom v januári 2010 sa zalobkyna rozhodla zmenit svoje obchodné meno na Alstrom Grid SAS. 28 Vzhladom na prekázku na strane sudcu spravodajcu bola táto vec pridelená novému sudcovi spravodajcovi. 29 Na základe správy sudcu spravodajcu Vseobecný súd (tretia komora) rozhodol 9. novembra 2012 v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania v zmysle clánku 64 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu o polození otázok úcastníkom konania a o vyzvaní Komisie na predlozenie dokumentov. Úcastníci konania odpovedali na otázky v stanovenej lehote a Komisia v tej istej lehote ciastocne vyhovela ziadosti o predlozenie dokumentov. Dna 7. marca 2013 zalobkyna uviedla svoje pripomienky týkajúce sa dokumentov a pripomienok, ktoré predlozila Komisii. 30 Na základe uznesenia predsedu tretej komory z 9. apríla 2013 Vseobecný súd prerusil konanie v tejto veci az do rozhodnutia Súdneho dvora, ktorým sa skoncilo konanie vo veci C-231/11 P, Komisia/Siemens Österreich a i. 31 Po zmene zlozenia komôr bol sudca spravodajca pridelený do deviatej komory, ktorej bola v dôsledku toho táto vec pridelená. 32 V dôsledku vyhlásení rozsudkov Súdneho dvora z 10. apríla 2014 vo veciach Komisia/Siemens Österreich a i. (C-231/11 az C-233/11 P, Zb., [4]EU:C:2014:256) a Areva/Komisia (C-247/11 P a C-253/11 P, Zb., [5]EU:C:2014:257) Vseobecný súd (deviata komora) rozhodol o zacatí ústnej casti konania. 33 Listom zo 14. mája 2014 zalobkyna vzala spät niektoré zalobné dôvody, ktoré pôvodne uviedla na podporu svojej zaloby, co Vseobecný súd vzal na vedomie. 34 Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Vseobecný súd polozil, boli vypocuté na pojednávaní, ktoré sa uskutocnilo 21. mája 2014. 35 Zalobkyna navrhuje, aby Vseobecný súd: -- zrusil napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom sa jej týka, -- zaviazal Európsku komisiu na náhradu trov konania. 36 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: -- zalobu zamietol, -- zaviazal zalobkynu na náhradu trov konania. 37 Úcastníci konania nenavrhujú nijakú zmenu výsky pokuty ulozenej v napadnutom rozhodnutí. Právny stav 38 V pôvodnom návrhu sa táto zaloba zakladala na styroch zalobných dôvodoch. Ako sa vsak uvádza v bode 33 vyssie, zalobkyna vzala niektoré zalobné dôvody spät, a to prvú cast prvého zalobného dôvodu zalozeného na porusení povinnosti odôvodnenia, pokial ide o to, ze Komisia delegovala svoju právomoc ukladat pokuty, druhý zalobný dôvod zalozený na porusení clánku 81 ods. 1 ES, najmä pravidiel týkajúcich sa pripísatelnosti porusení v práve hospodárskej sútaze, ako aj tretí zalobný dôvod zalozený na porusení clánku 81 ods. 1 ES, najmä pravidiel o spolocnej a nerozdielnej zodpovednosti. 39 Preto treba preskúmat len zvysnú cast prvého zalobného dôvodu zalozenú na nedostatocnom odôvodnení, pokial ide o doplnenie dodatocnej podmienky k podmienkam stanoveným v oznámení o spolupráci z roku 2002, a stvrtý zalobný dôvod zalozený na porusení zásady ochrany legitímnej dôvery a zásady právnej istoty, ako aj na nedodrzaní pravidiel stanovených v uvedenom oznámení. 40 Vseobecný súd sa domnieva, ze stvrtý zalobný dôvod treba preskúmat skôr nez zvysnú cast prvého zalobného dôvodu. O stvrtom zalobnom dôvode zalozenom na nedodrzaní pravidiel stanovených v oznámení o spolupráci z roku 2002 41 Stvrtý zalobný dôvod sa delí na dve casti, z ktorých prvá sa zakladá na porusení bodu 8 písm. a), ako aj bodov 9 a 11 oznámenia o spolupráci z roku 2002 Komisiou a druhá na porusení zásady ochrany legitímnej dôvery a zásady právnej istoty. O prvej casti stvrtého zalobného dôvodu zalozenej na porusení bodu 8 písm. a), ako aj bodov 9 a 11 oznámenia o spolupráci z roku 2002 42 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia jej mala priznat oslobodenie od pokút podla bodu 8 písm. a), ako aj bodov 9 a 11 oznámenia o spolupráci z roku 2002. V tejto súvislosti uvádza, ze na rozdiel od konstatovaní Komisie splnila poziadavky uvedené v týchto bodoch. Subsidiárne tvrdí, ze oslobodenie od pokút uvedené v týchto bodoch sa musí poskytnút, ak existuje - ako v tomto prípade - jasná a urcitá prícinná súvislost medzi podaním ziadosti o oslobodenie od pokút a prijatím rozhodnutia konstatujúceho porusenie. - O výhrade zalozenej na porusení bodu 8 písm. a), ako aj bodov 9 a 11 oznámenia o spolupráci z roku 2002 43 Zalobkyna tvrdí, ze na rozdiel od toho, co konstatovala Komisia v napadnutom rozhodnutí, splnila podmienky stanovené v bode 8 písm. a), ako aj v bodoch 9 a 11 oznámenia o spolupráci z roku 2002. Komisia jej preto mala poskytnút oslobodenie od pokút, pokial ide o jej úcast na dzentlmenskej dohode. 44 Na úvod treba pripomenút, ze Komisia prijatím oznámenia o spolupráci z roku 2002 vyvolala legitímne ocakávania, co navyse aj uznala v bode 29 tohto oznámenia. Vzhladom na legitímnu dôveru, ktorú podniky, ktoré chcú spolupracovat s Komisiou, môzu vyvodit z tohto oznámenia, je teda Komisia povinná postupovat v súlade s ním. Ak Komisia nedodrzí usmernenia stanovené uvedeným oznámením, dostane sa do rozporu so zásadou ochrany legitímnej dôvery (rozsudky z 18. júna 2008, Hoechst/Komisia, T-410/03, Zb., [6]EU:T:2008:211, bod 510, a z 13. júla 2011, Kone a i./Komisia, T-151/07, Zb., [7]EU:T:2011:365, bod 127). 45 V prejednávanej veci zalobkyna tvrdí, ze na rozdiel od konstatovania Komisie uvedeného v odôvodnení 314 napadnutého rozhodnutia boli podmienky, ktoré sú stanovené v bode 8 písm. a), ako aj v bodoch 9 a 11 oznámenia o spolupráci z roku 2002 na priznanie oslobodenia od pokút, v tomto prípade splnené. 46 Pokial ide o bod 8 písm. a) a bod 9 oznámenia o spolupráci z roku 2002, treba pripomenút, ze vyzadujú jednak, aby podnik bol prvým podnikom, ktorý predlozil Komisii dôkazy, ktoré jej umoznili prijat rozhodnutie na vykonanie vysetrovania v súvislosti s údajným kartelom týkajúcim sa Európskeho spolocenstva, a jednak, aby Komisia nemala v case predlozenia týchto dôkazov dostatocné dôkazy na prijatie rozhodnutia na vykonanie vysetrovania v súvislosti s údajným kartelom. 47 Zalobkyna tvrdí, ze poskytla Komisii informácie, ktoré jej umoznili prijat rozhodnutie nariadujúce vysetrovania v case, ked este nemala k dispozícii dostatocné dôkazy týkajúce sa výkonových transformátorov. V skutocnosti totiz len vdaka informáciám, ktoré zalobkyna poskytla Komisii, mohla Komisia vykonat svoje inspekcie vo februári 2007. 48 Komisia tieto tvrdenia popiera. 49 V tejto súvislosti treba uviest, ze Komisii bola prvá ziadost o oslobodenie od pokút dorucená od zalobkyne 22. septembra 2004. V dnoch 11. a 12. mája 2004, teda pred týmto dátumom, vsak uz Komisia vykonala inspekcie vo veci týkajúcej sa RIP a získala dokumenty v priestoroch spolocnosti Hitachi. 50 Zalobkyna tvrdí, ze tieto dokumenty, ktoré Komisia získala, jej neumoznili vykonat vysetrovania. Ziadny z uvedených dokumentov jej neumoznil zistit alebo preukázat existenciu prípadného kartelu medzi európskymi a japonskými výrobcami týkajúci sa výkonových transformátorov. 51 Preto je potrebné preskúmat, ci dokumenty, ktoré Komisia získala pocas inspekcie v priestoroch spolocnosti Hitachi 11. a 12. mája 2004 a ktoré predlozila Vseobecnému súdu na jeho ziadost (pozri bod 29 vyssie), by jej umoznili prijat rozhodnutie o vykonaní vysetrovaní týkajúce sa dzentlmenskej dohody, konkrétne dohody medzi európskymi a japonskými výrobcami výkonových transformátorov o vzájomnom respektovaní domácich trhov a upustení od predaja na nich. 52 V tejto súvislosti treba po prvé pripomenút, ze na to, aby Komisia mohla prijat rozhodnutie nariadujúce vysetrovania podla clánku 20 ods. 4 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 [ES] a 82 [ES] ([8]Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205), musí uviest skutkové okolnosti, ktoré to môzu odôvodnit (pozri analogicky rozsudok z 26. júna 1980, National Panasonic/Komisia, 136/79, Zb., [9]EU:C:1980:169, body 26 a 27). 53 Po druhé treba uviest, ze na odôvodnenie vysetrovaní nie je nevyhnutné, aby dokumenty získané Komisiou boli takej povahy, ze by bez akejkolvek rozumnej pochybnosti preukazovali existenciu porusenia konstatovaného v napadnutom rozhodnutí. Táto miera dokazovania sa totiz vyzaduje v prípade rozhodnutí Komisie, v ktorých konstatuje existenciu porusenia a ukladá pokuty. Naproti tomu na prijatie rozhodnutia o nariadení vysetrovania v zmysle clánku 20 ods. 4 nariadenia c. 1/2003 stací, ze disponuje informáciami a dôlezitými indíciami týkajúcimi sa skutkových okolností, ktoré ju vedú k podozreniu, ze sa dotknutý podnik dopustil porusenia (pozri rozsudok z 8. marca 2007, France Télécom/Komisia, T-340/04 P, Zb., [10]EU:T:2007:81, bod 53 a citovanú judikatúru). 54 Po tretie treba pripomenút, ze najmä v prípade protiprávnych kartelov sa jednotlivé dôkazy nesmú posudzovat samostatne, ale ako celok, a môzu sa vzájomne posilnovat (pozri analogicky rozsudky zo 14. júla 1972, Imperial Chemical Industries/Komisia, 48/69, Zb., [11]EU:C:1972:70, bod 68, a z 8. júla 2004, JFE Engineering/Komisia, T-67/00, T-68/00, T-71/00 a T-78/00, Zb., [12]EU:T:2004:221, bod 275). 55 V prejednávanej veci je teda potrebné preskúmat, ci pri celkovom posúdení na základe obsahu dokumentov získaných Komisiou v priestoroch spolocnosti Hitachi mala Komisia dostatok dôkazov na to, aby prijala rozhodnutie nariadujúce vysetrovanie týkajúce sa protisútazného kartelu medzi európskymi a japonskými výrobcami výkonových transformátorov v súlade so zásadami uvedenými vyssie. 56 Pokial ide o dokumenty, ktoré Komisia predlozila Vseobecnému súdu v odpovedi na jeho ziadost o predlozenie dokumentov, ktoré získala pocas inspekcií vykonaných v priestoroch spolocnosti Hitachi 11. a 12. mája 2004, treba v prvom rade poznamenat, ze v dokumentoch, ktoré Komisia oznacila ako "NB 2", "NB 4", "FP 4" a "FP 5", sa odkazuje na stretnutia, na ktorých sa zúcastnili "AC" a "GA". Z týchto dokumentov tiez vyplýva, ze kódy [napríklad "TA", "TB", "TS", "TT" a "TX(B)", "T2", "T3", "T4", "T5", ako aj "E" a "J"] sa pouzívali na oznacenie podnikov alebo skupín podnikov zúcastnujúcich sa na týchto stretnutiach. Vzhladom na okolnosti, jednak ze tieto skratky a kódy neboli pouzité v súvislosti s kartelom RIP a jednak ze z postavenia osôb uvedených v dokumente oznacenom "FP 4" bolo mozné vyvodit, ze stretnutia "AC" a "GA" sa týkali výkonových transformátorov, treba dospiet k záveru, ze Komisia mala informácie a nepriame dôkazy, ktoré jej umoznili predpokladat existenciu stretnutí výrobcov výkonových transformátorov. 57 Dalej treba uviest, ze dokumenty získané v priestoroch spolocnosti Hitachi umoznili Komisii identifikovat aspon niektoré podniky a niektorých ich zástupcov, ktorí sa na týchto stretnutiach zúcastnili. Po prvé mená niektorých osôb zúcastnujúcich sa na týchto stretnutiach sú uvedené v dokumente oznacenom "FP 4" a Komisia mohla pomocou dalsích dokumentov, ako napr. dokumentu oznaceného "FBP 200", v súvislosti s niektorými z nich urcit, na ktoré podniky sa vztahujú a co pocas uvedených stretnutí oznacovali, konkrétne skupiny ABB, Alstom a VA-TECH. Pokial ide o mená dvoch osôb uvedených v dokumente oznacenom "FP 4", ktoré nebolo mozné priradit k uvedeným podnikom, treba uviest, ze so zretelom na okolnosti jednak, ze dokumenty oznacené "NB 6", "NB 8" a "KC 10" svedcia o stretnutí v konferencnej miestnosti závodu patriaceho jednému zo zúcastnených podnikov v Norimbergu (Nemecko), a jednak, ze v tomto meste sa nachádza dôlezité centrum podniku Siemens, mala Komisia informácie a nepriame dôkazy, na základe ktorých sa mohla domnievat, ze sa na týchto zasadnutiach zúcastnili aj zástupcovia podniku Siemens. Po druhé Komisia správne tvrdí, ze vzhladom na skutocnost, ze získala dokumenty v priestoroch spolocnosti Hitachi, mohla sa domnievat, ze táto spolocnost sa zúcastnila na stretnutiach týkajúcich sa výkonových transformátorov. Po tretie v dokumente oznacenom "FP 5" sa odkazuje na vytvorenie dvoch spolocných podnikov medzi podnikmi oznacených kódmi "T2" a "T3" na jednej strane a "T4" a "T5" na strane druhej. Ako správne uviedla Komisia, na základe informácií, ktoré uz boli v case inspekcií v spolocnosti Hitachi verejne dostupné, sa mohla domnievat, ze islo o zalozenie spolocného podniku medzi spolocnostami Fuji a Hitachi, ako aj o zalozenie spolocného podniku medzi spolocnostou Toshiba a jedným dalsím japonským podnikom. Preto najmä na základe tohto dokumentu mohla mat tiez podozrenie týkajúce sa úcasti skupín Hitachi, Fuji a Toshiba na stretnutiach. 58 Navyse treba uviest, ze najmä obsah dokumentu oznaceného "FP 4" uvádzal informácie týkajúce sa protisútaznej povahy vzájomnej dohody a organizovania stretnutí. Z tohto dokumentu totiz vyplýva, ze "GA" sa musela dodrziavat medzi podnikmi so sídlom v "E" alebo "J" a ze stretnutia sa konali dvakrát za rok. Z tohto dokumentu vyplývali tiez informácie s ohladom na obdobie, pocas ktorého sa konali stretnutia. Z dokumentu oznaceného "KC 10" mozno tiez vyvodit, ze na stretnutiach prebiehali diskusie a výmeny informácií medzi úcastníkmi týkajúce sa výkonových transformátorov. 59 Pri celkovom posúdení sa teda Komisia mohla na základe dokumentov získaných pocas inspekcií v spolocnosti Hitachi domnievat, ze existuje protisútazný kartel medzi európskymi a japonskými výrobcami výkonových transformátorov, a prijat rozhodnutie nariadujúce vysetrovanie v tejto súvislosti. 60 Ziadne z tvrdení zalobkyne nemôze spochybnit toto posúdenie. 61 Po prvé výhradu zalozenú na necitatelnosti dokumentu oznaceného "FP 7" treba zamietnut. V tejto súvislosti mozno v prvom rade dospiet k záveru, ze ako vyplýva z úvah uvedených v bodoch 56 az 58 vyssie, a dokonca aj vtedy, keby sa tento dokument nezohladnil, Komisia mala dostatocné informácie, aby mohla predpokladat existenciu protisútazného kartelu medzi európskymi a japonskými výrobcami výkonových transformátorov. Výhradu zalozenú na necitatelnosti dokumentu oznaceného "FP 7" treba preto zamietnut ako neúcinnú. Dalej treba uviest, a to v rozpore s tvrdením zalobkyne, ze aj ked je tento dokument tazko citatelný, nie je necitatelný, co navyse potvrdila aj sama zalobkyna, ktorá uviedla dôvody, podla ktorých citatel na základe jeho obsahu nemôze odhalit existenciu protisútazného kartelu. V kazdom prípade treba poznamenat, ze obsah tohto dokumentu je ciastocne uvedený v odôvodnení 99 napadnutého rozhodnutia. 62 Po druhé zalobkyna tvrdí, ze na niektorých z dokumentov, ktoré predlozila Komisia na ziadost Vseobecného súdu, je uvedený dátum 1. júna 2007, a preto nemôzu predstavovat dokumenty, ktoré získala pocas inspekcie vykonanej v spolocnosti Hitachi 11. a 12. mája 2004. Na pojednávaní zalobkyna v rámci odpovede na otázku Vseobecného súdu spresnila, ze spochybnuje len skutocnost, ze by dokumenty predlozené Komisiou, na ktorých bol uvedený dátum 1. júna 2007, ako aj niektoré preklady Komisia získala pocas inspekcie v priestoroch spolocnosti Hitachi 11. a 12. mája 2004, ale ze na druhej strane nespochybnuje, ze ostatné dokumenty predlozené Komisiou na ziadost Vseobecného súdu boli získané pocas uvedenej inspekcie. 63 V tejto súvislosti treba konstatovat, ze skutocne na niektorých dokumentoch, ktoré Komisia predlozila Vseobecnému súdu, je uvedený dátum 1. júna 2007. Pokial vsak ide o dokumenty, ktoré boli uvedené v bodoch 56 az 58 vyssie, treba uviest, ze na niektorých z nich nie je uvedený dátum 1. júna 2007, a ze pokial je tento dátum uvedený v iných dokumentoch, ide jednak o dokumenty, ktorých pôvodné znenie bolo vypracované ciastocne alebo úplne v japoncine, a jednak o preklad uvedeného pôvodného znenia do anglictiny. Treba konstatovat, ze dátum 1. júna 2007 je uvedený len v dokumentoch, ktoré sú prekladom do anglictiny. 64 Preto skutocnost, ze dátum 1. júna 2007 je uvedený na prekladoch do anglictiny, nemôze spochybnit záver, ze po inspekcii v spolocnosti Hitachi 11. a 12. mája 2004 Komisia uz disponovala informáciami a dôlezitými faktickými skutocnostami, najmä v japoncine, na základe ktorých sa mohla domnievat o úcasti zalobkyne na protisútaznom karteli medzi európskymi a japonskými výrobcami výkonových transformátorov. Túto výhradu treba preto zamietnut. 65 Po tretie treba konstatovat, ze nic nebráni tomu, aby dokumenty vypracované v japoncine predstavovali informácie a dôlezité faktické skutocnosti, ktoré umoznujú prijat rozhodnutie o vykonaní vysetrovania v zmysle clánku 20 ods. 4 nariadenia c. 1/2003. V odpovedi na otázku Vseobecného súdu na pojednávaní zalobkyna navyse spresnila, ze túto skutocnost nespochybnuje. 66 Po stvrté zalobkyna tvrdí, ze Komisia nemohla pouzit dokumenty uvedené v bodoch 56 az 58 vyssie. 67 V tejto súvislosti v prvom rade tvrdí, ze podla clánku 20 ods. 4 nariadenia c. 1/2003 Komisia nebola oprávnená pouzit dokumenty získané pocas inspekcií v priestoroch spolocnosti Hitachi 11. a 12. mája 2004. Domnieva sa, ze Komisia mala obmedzit svoje vysetrovanie na odvetvia uvedené v rozhodnutí, ktorým sa nariaduje vykonanie inspekcie, konkrétne tienené stanice alebo rozvádzace izolované plynom. Uvedené výrobky na jednej strane a výkonové transformátory na druhej strane sú vsak odlisnými výrobkami, ktoré navzájom nie sú ani doplnkové. 68 Komisia tvrdí, ze tieto výhrady sú neprípustné, pretoze boli uplatnené oneskorene, a ze v kazdom prípade sú nedôvodné. 69 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze z judikatúry skutocne vyplýva, ze informácie získané pocas vysetrovaní nesmú byt pouzité na iné úcely nez tie, ktoré boli uvedené v rozhodnutí o vykonaní inspekcie (rozsudok zo 17. októbra 1989, Dow Benelux/Komisia, 85/87, Zb., [13]EU:C:1989:379, bod 17; pozri tiez v tomto zmysle rozsudok zo 14. novembra 2012, Nexans France a Nexans/Komisia, T-135/09, Zb., [14]EU:T:2012:596, bod 64). Cielom tejto poziadavky je totiz chránit tak sluzobné tajomstvo, ako aj právo podnikov na obranu. Tieto práva by boli vázne ohrozené, keby sa v rámci rozhodnutia, ktorým sa konstatuje porusenie clánkov 81 ES alebo 82 ES, Komisia mohla proti podnikom opierat o dôkazy, ktoré boli získané pocas vysetrovania, ale netýkali by sa jeho predmetu alebo úcelu (rozsudok zo 6. septembra 2013, Deutsche Bahn a i./Komisia, T-289/11, T-290/11 a T-521/11, Zb., [15]EU:T:2013:404, bod 124). 70 Ako vsak bolo uvedené v bodoch 52 az 55 vyssie, v rámci uplatnovania bodu 9 oznámenia o spolupráci z roku 2002 nie je potrebné skúmat, ci Komisia uz mala k dispozícii dostatocné dôkazy na preukázanie existencie protiprávneho kartelu v rozhodnutí, ktorým sa konstatuje porusenie a ukladá sa pokuta, ale je potrebné len preskúmat, ci disponovala dostatocnými informáciami na prijatie rozhodnutia o vykonaní inspekcie v zmysle clánku 20 ods. 4 nariadenia c. 1/2003. 71 Na rozdiel od tvrdenia zalobkyne aj v prípade, ze sa na dokumenty týkajúce sa dzentlmenskej dohody nevztahoval predmet rozhodnutia, ktorým sa nariaduje vykonanie inspekcie v priestoroch spolocnosti Hitachi 11. a 12. mája 2004 (co Komisia popiera), judikatúra uvedená v bode 69 vyssie nebráni tomu, aby Komisia na základe svojej znalosti dokumentov uvedených v bodoch 56 az 58 vyssie prijala nové rozhodnutie nariadujúce vykonanie vysetrovania podla clánku 20 ods. 4 nariadenia c. 1/2003. 72 Vseobecný súd uz totiz mal prílezitost rozhodnút, ze skutocnost, ze Komisia sa pri inspekcii prvýkrát dozvedela o dokumentoch preukazujúcich existenciu porusenia, na ktoré sa nevztahuje predmet rozhodnutia nariadujúceho inspekciu, neposkytuje týmto dokumentom absolútnu ochranu do tej miery, ze by ich nebolo mozné v súlade s právom pozadovat a ze by sa nemohli pouzit ako dôkaz. Inak by podniky boli pocas vysetrovania v prvej veci podnecované k tomu, aby predlozili vsetky dokumenty umoznujúce preukázat iné protiprávne konanie a chránit sa tak pred akýmkolvek stíhaním v tejto súvislosti. Takéto riesenie by islo nad rámec toho, co je potrebné na zachovanie obchodného tajomstva a práva na obranu, a predstavovalo by pre Komisiu neopodstatnenú prekázku pri plnení úlohy dbat na dodrziavanie pravidiel hospodárskej sútaze na spolocnom trhu (rozsudok Deutsche Bahn a i./Komisia, uz citovaný v bode 69 vyssie, [16]EU:T:2013:404, body 125 az 127). 73 Preto na rozdiel od toho, co tvrdí zalobkyna, sa Komisia mohla v dôsledku inspekcií 11. a 12. mája 2004 v priestoroch spolocnosti Hitachi opierat o svoje znalosti dokumentov uvedených v bodoch 56 az 58 vyssie s cielom prijat rozhodnutie, ktorým sa nariaduje vysetrovanie podla clánku 20 ods. 4 nariadenia c. 1/2003 týkajúce sa údajného protisútazného kartelu medzi európskymi a japonskými výrobcami výkonových transformátorov. 74 Výhrada zalozená na porusení clánku 20 ods. 4 nariadenia c. 1/2003 sa teda musí zamietnut bez toho, aby bolo potrebné skúmat, ci sa na dzentlmenskú dohodu vztahoval predmet rozhodnutia o vykonaní inspekcií v priestoroch spolocnosti Hitachi, ktoré sa uskutocnili 11. a 12. mája 2004. 75 V kazdom prípade treba konstatovat, ze dokumenty preskúmané v bodoch 56 az 58 vyssie uz predlozila spolocnost Hitachi v rámci svojej ziadosti o zhovievavost z 9. septembra 2004, a teda skôr, nez zalobkyna podala ziadost o oslobodenie od pokút. Isteze, zalobkyna v tejto súvislosti tvrdí, ze Hitachi obmedzila pouzívanie týchto dokumentov na prebiehajúce vysetrovanie vo veci RIP. Aj keby sa pripustilo, ze Hitachi chcela a bola schopná obmedzit pouzitie týchto dokumentov, nebráni to tomu, aby Komisia prijala rozhodnutie o nariadení vysetrovania týkajúceho sa údajného protisútazného kartelu medzi európskymi a japonskými výrobcami výkonových transformátorov vzhladom na vedomost, ktorú mala na základe uvedených dokumentov. 76 Výhradu, podla ktorej Komisia nebola oprávnená zalozit svoje rozhodnutie na uvedených dokumentoch, treba preto zamietnut bez toho, aby bolo potrebné preskúmat jej prípustnost. 77 Po piate zalobkyna tvrdí, ze v momente, ked podala svoju ziadost o oslobodenie od pokút, pracovná skupina Komisie poverená touto vecou este nepoznala obsah dokumentov, ktoré boli získané v priestoroch spolocnosti Hitachi 11. a 12. mája 2004. V tejto súvislosti poznamenáva, ze aj v prípade, ze v momente podania jej ziadosti o oslobodenie od pokút Komisia ako institúcia uz mala k dispozícii dostatocné informácie na prijatie rozhodnutia o nariadení vysetrovania týkajúceho sa údajného protisútazného kartelu medzi európskymi a japonskými výrobcami výkonových transformátorov, pracovná skupina poverená touto vecou údajne este tieto informácie nepoznala. Tieto informácie sa nachádzali v inom spise, t. j. spise týkajúcom sa veci RIP. 78 V tejto súvislosti treba v prvom rade pripomenút, ze z bodu 9 oznámenia o spolupráci z roku 2002 vyplýva, ze oslobodenie od pokút podla tohto bodu, bodu 8 písm. a) a bodu 11 daného oznámenia mozno udelit len pod podmienkou, ze "Komisia" este nemala dostatocné dôkazy na prijatie rozhodnutia o vykonaní vysetrovania. Bod 9 oznámenia teda neodkazuje na vedomost, ktorú môze mat prípadná pracovná skupina poverená touto vecou, ale na vedomosti, ktoré môze mat Komisia ako institúcia. Preto treba konstatovat, ze v prejednávanej veci Komisia nekonala nad mieru toho, co jej umoznuje znenie bodu 9 oznámenia o spolupráci z roku 2002. 79 V druhom rade treba konstatovat, ze prístup, podla ktorého rozhodujúcim kritériom bola úroven vedomostí, ktorú mohli mat clenovia prípadnej pracovnej skupiny poverenej vecou v momente, ked bola podaná uvedená ziadost o oslobodenie od pokút, vôbec nie je v súlade s duchom oznámenia o spolupráci z roku 2002 a cielmi, ktoré toto oznámenie sleduje. 80 Takýto prístup by totiz mal za následok, ze oslobodenie podla bodu 8 písm. a) a bodov 9 a 11 sa má udelit, hoci sa zdá, ze informácie a dôlezité faktické skutocnosti, ktoré uz mala Komisia k dispozícii v momente podania ziadosti o oslobodenie od pokút, jej umoznovali prijat rozhodnutie nariadujúce vysetrovanie proti údajnému kartelu. 81 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze cielom programu zhovievavosti Komisie nie je poskytnút podnikom zúcastnujúcim sa na tajných karteloch moznost uniknút pred financnými dôsledkami svojej zodpovednosti, ale ulahcit odhalovanie týchto praktík a následne v rámci správneho konania pomôct Komisii v jej úsilí v maximálnom moznom rozsahu rekonstruovat relevantné skutocnosti. Výhody, ktoré môzu získat podniky podielajúce sa na takých praktikách, preto nemôzu presiahnut úroven, ktorá je nevyhnutná na zabezpecenie úplnej úcinnosti programu zhovievavosti a správneho konania vedeného Komisiou. 82 Oslobodenie od pokút je preto odôvodnené len vzhladom na hodnotu, akú má spolupráca podniku podávajúceho takú ziadost. Ako teda správne uviedla Komisia v bode 6 oznámenia o spolupráci z roku 2002, spolupráca podniku, ktorý jej oznámi existenciu protiprávneho kartelu, o ktorom este nevedela, má skutocnú hodnotu, ktorá môze opodstatnovat oslobodenie od pokút. Naproti tomu spolupráca podniku, ktorej úcinkom je len poskytnutie informácií o protiprávnom karteli, o ktorého existencii sa Komisia mohla domnievat na základe informácií a skutocností, ktorými uz disponovala, nemá takú skutocnú hodnotu. Naopak, ako vyplýva z bodu 8 písm. b) uvedeného oznámenia, v takom prípade je oslobodenie od pokút odôvodnené len vtedy, ak sa podnik neobmedzí len na informovanie o existencii kartelu, ale poskytne aj dôkazy, ktoré Komisii umoznia konstatovat jeho existenciu rozhodnutím, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 81 ES. 83 Výhradu zalozenú na nedostatku vedomostí pracovnej skupiny Komisie poverenej touto vecou, pokial ide o existenciu dzentlmenskej dohody, treba preto zamietnut. 84 Po sieste zalobkyna tvrdí, ze informácie, z ktorých mohla Komisia vychádzat, boli súcastou spisu vo veci RIP. V tejto súvislosti stací v prvom rade konstatovat, ako bolo uvedené v bodoch 70 a 73 vyssie, ze aj v prípade, ze predmet rozhodnutia, ktorým sa nariaduje inspekcia v priestoroch spolocnosti Hitachi 11. a 12. mája 2004, sa nevztahuje na dzentlmenskú dohodu, nic nebráni tomu, aby Komisia mohla vychádzat z týchto dokumentov s cielom prijat nové rozhodnutie o vykonaní inspekcie. Ako dalej vyplýva z bodov 78 a 79 vyssie, otázka, v ktorom spise sa nachádzajú tieto informácie, nie je na uplatnenie bodu 9 oznámenia o spolupráci z roku 2002 relevantná. 85 Po siedme zalobkyna tvrdí, ze o skutocnosti, ze Komisia nemala dostatok spolahlivých informácií, ked podala svoju ziadost o oslobodenie od pokút, svedcia nepriame dôkazy. Po prvé Komisia vykonala inspekcie v odvetví výkonových transformátorov az v januári 2007. Tieto inspekcie boli vykonané az tri roky po vykonaní inspekcií vo veci RIP a az po tom, ako jej zalobkyna v rámci svojej sústavnej spolupráce oznámila informácie o odvetví výkonových transformátorov. Po druhé pocas obdobia od vykonania inspekcií týkajúcich sa RIP a inspekcií týkajúcich sa výkonových transformátorov len jeden dalsí podnik, konkrétne ABB, predlozil ziadost o oslobodenie od pokút. Tieto ziadosti, ktoré navyse Komisia zamietla, boli predlozené po 22. decembri 2004, to znamená po predlození jej prvej ziadosti o oslobodenie od pokút. Po tretie, napriek tomu, ze spolocnost Hitachi predlozila ziadost o zhovievavost, Komisia nevyzadovala preklad dokumentov z japonciny do anglictiny s cielom zistit ich význam a nenadviazala kontakt so spolocnostou Hitachi na úcely vysvetlení týkajúcich sa presného významu predmetných dokumentov, ako ani nepozadovala predlozenie dalsích listinných dôkazov ci nepozadovala predlozit dalsie ústne vyhlásenia a dodatocné listinné dôkazy. Po stvrté Komisia 6. decembra 2007 zamietla ziadost o zhovievavost, ktorú podala spolocnost Hitachi 1. júna 2007. 86 Pokial ide o tieto tvrdenia, stací pripomenút, ze ako vyplýva z bodov 56 az 58 vyssie, Komisia uz mala k dispozícii informácie a nepriame dôkazy, ktoré jej umoznovali predpokladat existenciu kartelu medzi európskymi a japonskými výrobcami výkonových transformátorov, a ze ziadne z tvrdení uvedených zalobcami nemôze tento záver spochybnit. Túto výhradu treba teda tiez zamietnut. 87 Preto treba uviest, ze ziadne z tvrdení predlozených zalobkynou nemôze spochybnit konstatovanie Komisie, podla ktorého podmienka stanovená v bode 9 oznámenia o spolupráci z roku 2002 nebola splnená. Túto výhradu teda treba zamietnut v rozsahu, v akom sa týka porusenia bodu 9 oznámenia o spolupráci z roku 2002. 88 Tvrdenia týkajúce sa porusenia bodu 8 písm. a) a bodu 11 oznámenia o spolupráci z roku 2002 sa tiez musia zamietnut. Oslobodenie od pokút podla bodu 8 písm. a), ako aj bodov 9 a 11 sa môze poskytnút iba vtedy, ak vsetky podmienky stanovené v tomto oznámení sú kumulatívne splnené. Ak podmienka stanovená v bode 9 uvedeného oznámenia nie je splnená, tvrdenia týkajúce sa ostatných podmienok treba povazovat za neúcinné. 89 Preto sa výhrada zalozená na porusení bodu 8 písm. a), ako aj bodov 9 a 11 oznámenia o spolupráci z roku 2002 musí zamietnut v celom rozsahu. - O výhrade zalozenej na existencii prícinnej súvislosti 90 Zalobkyna subsidiárne tvrdí, ze jej malo byt priznané oslobodenie od pokút podla bodu 8 písm. a), ako aj bodov 9 a 11 oznámenia o spolupráci z roku 2002, pretoze existuje jasná a urcitá prícinná súvislost medzi jej ziadostou o oslobodenie od pokút, inspekciami vykonanými Komisiou 7. a 8. februára 2007, ziadostou o oslobodenie od pokút spolocnosti Siemens zo 7., z 12. a 15. februára 2007, ako aj rovnakou ziadostou spolocnosti Fuji z 18. júla 2007 a prijatím napadnutého rozhodnutia. 91 V tomto ohlade stací v prvom rade konstatovat, ze z bodov 8 az 11 oznámenia o spolupráci z roku 2002 jasne vyplýva, ze ak Komisia uz disponovala informáciami a dôlezitými faktickými skutocnostami, ktoré by mohli odôvodnit prijatie rozhodnutia o vykonaní inspekcie, urcitému podniku mozno priznat oslobodenie od pokút, len ked predlozí dôkazy, ktoré Komisii umoznujú konstatovat porusenie clánku 81 ES. 92 Dalej je potrebné zdôraznit, ze riziko úcinku "snehovej gule", to znamená riziko, ze ziadost podniku o oslobodenie od pokút týkajúca sa urcitého kartelu povedie k prijatiu vysetrovacieho opatrenia Komisie, ktoré zase povedie k ziadostiam o oslobodenie od pokút iných podnikov v rovnakom odvetví, ale týkajúcich sa odlisných protiprávnych kartelov nez toho, na ktorý sa vztahuje prvá ziadost o oslobodenie od pokút, je neodmyslitelnou súcastou programu zhovievavosti Komisie. Nabáda podniky, ktoré s nou chcú spolupracovat, aby sa neobmedzili len na selektívnu spoluprácu týkajúcu sa jedného kartelu, ale aby úplne spolupracovali v súvislosti so vsetkými kartelmi, o ktorých majú vedomosti. 93 Preto aj za predpokladu, ze prícinná súvislost medzi ziadostou zalobkyne o oslobodenie od pokút a prijatím napadnutého rozhodnutia sa preukáze, nestací to na to, aby sa jej priznalo oslobodenie od pokút podla oznámenia o spolupráci z roku 2002. 94 Z toho dôvodu treba túto výhradu zamietnut, a teda treba zamietnut v celom rozsahu cast zalobného dôvodu, ktorá sa zakladá na porusení bodu 8 písm. a), ako aj bodov 9 a 11 oznámenia o spolupráci z roku 2002. O druhej casti stvrtého zalobného dôvodu 95 Druhá cast stvrtého zalobného dôvodu sa zakladá jednak na porusení zásady ochrany legitímnej dôvery a jednak na porusení zásady právnej istoty vyplývajúcej z porusenia bodu 23 písm. b) oznámenia o spolupráci z roku 2002. - O výhrade zalozenej na porusení zásady ochrany legitímnej dôvery 96 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia porusila zásadu ochrany legitímnej dôvery. Správanie Komisie pocas prevaznej casti správneho konania mohlo v zalobkyni vyvolat dojem, ze ak bude pokracovat v spolupráci s Komisiou, bude jej poskytnuté oslobodenie od pokuty. V tejto súvislosti sa zalobkyna odvoláva na list Komisie z 31. októbra 2006, ako aj na okolnosti jednak, ze Komisia nevykonala inspekcie v priestoroch zalobkyne 7. a 8. februára 2007, a jednak, ze jej zaslala dotazník 14. marca 2007 len na informacné úcely. Tým, ze Komisia so zalobkynou zaobchádzala inak nez s ostatnými podnikmi, v nej vyvolala dôvodné ocakávanie, ze jej bude priznané oslobodenie od pokút. 97 Komisia tieto tvrdenia popiera. 98 Ako bolo uvedené v bode 44 vyssie, oznámenie o spolupráci z roku 2002 môze vyvolat legitímne ocakávania v prípade podnikov, ktoré chcú spolupracovat s Komisiou. Treba teda preskúmat, ci okolnosti, na ktoré sa zalobkyna odvoláva, boli dostatocné na to, aby v nej vyvolali legitímne ocakávania, pokial ide o oslobodenie od pokút s ohladom na jej úcast na dzentlmenskej dohode. 99 V tejto súvislosti sa zalobkyna v prvom rade odvoláva na list Komisie z 31. októbra 2006. V uvedenom liste jej Komisia len priznala podmienecné oslobodenie od pokút s ohladom na "údajný kartel v odvetví výkonových transformátorov v Nemecku, Rakúsku a Holandsku". No v napadnutom rozhodnutí Komisia sankcionovala zalobkynu za jej úcast na dzentlmenskej dohode, a teda za úcast na dohode medzi európskymi a japonskými výrobcami výkonových transformátorov o vzájomnom respektovaní domácich trhov a upustení od predaja na nich. 100 Pokial ide o vztah medzi jednak dzentlmenskou dohodou a jednak kartelmi týkajúcimi sa domácich trhov, s ohladom na ktoré bolo zalobkyni priznané podmienecné oslobodenie od pokút, treba pripomenút, ze Komisia v odôvodneniach 155 az 161 napadnutého rozhodnutia konstatovala, ze ide o samostatné porusenia. Treba preto konstatovat, ze zalobkyna nepredlozila Vseobecnému súdu nijaké tvrdenie, ktoré by osobitne spochybnovalo toto Komisiou vykonané rozlisovanie. Isteze, v tejto súvislosti zalobkyna opätovne tvrdí, ze existovala prícinná súvislost medzi jej ziadostou o oslobodenie od pokút, vysetrovaniami nariadenými Komisiou, ziadostami o oslobodenie od pokút podanými spolocnostami Siemens a Fuji a prijatím napadnutého rozhodnutia. Treba vsak uviest, ze toto tvrdenie, ktoré uz bolo odmietnuté v bode 91 vyssie, nemôze spochybnit rozlisovanie medzi kartelmi, ako ich rozlisovala Komisia. 101 Z toho dôvodu Komisia vo svojom liste z 31. októbra 2006, ktorým priznala zalobkyni podmienecné oslobodenie od pokút, pokial ide o kartely týkajúce sa domácich trhov, nemohla v zalobkyni vyvolat legitímnu dôveru týkajúcu sa oslobodenia od pokút za jej úcast na dzentlmenskej dohode, ktorá predstavovala samostatný kartel. 102 Po druhé zalobkyna tvrdí, ze Komisia 7. a 8. februára 2007 nevykonala inspekcie v jej priestoroch, hoci vykonala inspekcie v priestoroch ostatných podnikov. 103 V tejto súvislosti treba v prvom rade pripomenút, ze Komisia je oprávnená si v kazdej veci zvolit prostriedok spomedzi tých, ktoré má k dispozícii, ktorý sa jej javí ako najvhodnejsí na získanie informácií od podnikov zapojených do údajného kartelu, a ze pri tomto výbere má sirokú mieru volnej úvahy. 104 Dalej, pokial ide o výhradu zalozenú na rozdielnom zaobchádzaní medzi zalobkynou a ostatnými podnikmi, treba konstatovat, ze inspekcie 7. a 8. februára 2007 sa síce týkali kartelov v oblasti výkonových transformátorov, ale najmä kartelov týkajúcich sa domácich trhov. Kedze vsak islo o inspekcie týkajúce sa kartelov, s ohladom na ktoré zalobkyna uz spolupracovala s Komisiou, nemozno Komisii vytýkat, ze nevykonala inspekciu v priestoroch zalobkyne. 105 Okrem toho treba uviest, ze na rozdiel od tvrdenia zalobkyne samotná skutocnost, ze zalobkyni bolo priznané podmienecné oslobodenie, pokial ide o jej úcast na karteloch týkajúcich sa domácich trhov, neznamená, ze by sa jej udelilo oslobodenie s ohladom na vsetky porusenia, ktoré môzu byt neskôr odhalené v odvetví výkonových transformátorov. Ako totiz bolo uvedené v bode 92 vyssie, riziko úcinku "snehovej gule" je neodmyslitelnou súcastou programu zhovievavosti Komisie. Skutocnost, ze zalobkyna spolupracovala s Komisiou v súvislosti s kartelom týkajúcim sa odvetvia výkonových transformátorov, preto nemal za dôsledok, ze zalobkyna mohla mat legitímne ocakávania, pokial ide o oslobodenie od pokút s ohladom na vsetky kartely v tomto odvetví. 106 Preto sa výhrada zalozená na nevykonaní inspekcií v priestoroch zalobkyne musí zamietnut. 107 Po tretie na rozdiel od tvrdenia zalobkyne nemozno z dokumentov, ktoré predlozila Vseobecnému súdu, vyvodit, ze dotazník Komisie zo 14. marca 2007 jej bol zaslaný len na informacné úcely. Naopak, z uvedeného vyplýva, ze tento dotazník obsahoval otázky smerujúce priamo ku skupine Areva. 108 Po stvrté v kazdom prípade treba uviest, ze najmä z odôvodnenia 315 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia pravidelne informovala zalobkynu o jej postavení s ohladom na oslobodenie od pokút a ze zalobkyna neuviedla nijaké tvrdenie, ktorým by bolo mozné tento záver vyvrátit. 109 Z toho vyplýva, ze výhrada zalozená na porusení zásady ochrany legitímnej dôvery sa tiez musí zamietnut. - O výhrade zalozenej na porusení bodu 23 písm. b) tretieho odseku oznámenia o spolupráci z roku 2002 a na porusení zásady právnej istoty 110 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia nedodrzala bod 23 písm. b) tretí odsek oznámenia o spolupráci z roku 2002, cím porusila zásadu právnej istoty. Podla tohto bodu je Komisia povinná nepouzit informácie, ktoré podnik poskytol v súvislosti so ziadostou o zhovievavost, proti tomuto podniku. Kedze v prejednávanom prípade sa zalobkyna domnievala, ze sa na nu vztahuje záruka, rozhodla sa poskytnút Komisii informácie o protisútazných postupoch v odvetví výkonových transformátorov. 111 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze podla bodu 23 písm. b) tretieho odseku uvedeného oznámenia, "ak podnik poskytne dôkaz týkajúci sa skutocností, ktoré boli predtým Komisii neznáme a ktoré majú priamy vplyv na závaznost alebo obdobie trvania kartelu, pre ktorý existuje podozrenie, Komisia nezohladní tieto prvky pri stanovovaní akejkolvek pokuty, ktorá má byt ulozená podniku, ktorý poskytol tento dôkaz". 112 Bod 23 písm. b) tretí odsek sa týka osobitnej situácie, v ktorej sa môze nachádzat podnik, ktorému nebolo priznané oslobodenie od pokút, ale len ich znízenie. Poskytnutím dodatocných dôkazov týkajúcich sa kartelu sa taký podnik totiz vystavuje riziku, ze budú zverejnené informácie, ktoré môzu ovplyvnit závaznost alebo dlzku trvania porusenia konstatovaného Komisiou, co môze mat za následok zhorsenie sankcií ulozených za jeho úcast na tomto karteli. S cielom motivovat k úplnej spolupráci vsetky podniky, aj tie, ktorým nebude priznané oslobodenie od pokút, bod 23 písm. b) tretí odsek oznámenia o spolupráci z roku 2002 upravuje "ciastocné oslobodenie od pokút" za predlozenie týchto dôkazov. 113 V prejednávanej veci vsak zalobkyna nijako nevysvetlila, akého aspektu sa týkali dôkazy, ktoré poskytla, co sa týka dzentlmenskej dohody, ktoré boli Komisii predtým neznáme a ktoré majú priamy vplyv na závaznost alebo dlzku trvania údajného kartelu. 114 V rozsahu, v akom sa zalobkyna odvoláva na bod 23 písm. b) tretí odsek oznámenia o spolupráci z roku 2002, pricom opät tvrdí, ze existuje prícinná súvislost medzi jej ziadostou o oslobodenie od pokút, inspekciami nariadenými Komisiou 7. a 8. februára 2007, ziadostami o oslobodenie od pokút spolocnosti Siemens zo 7., z 12. a 15. februára 2007, ziadostou spolocnosti Fuji z 18. júla 2007 a prijatím napadnutého rozhodnutia, stací uviest, ze predmetom tohto bodu oznámenia o spolupráci z roku 2002 nie je v ziadnom prípade zohladnit takú prícinnú súvislost. Naopak, ako bolo uvedené v bode 92 vyssie, riziko, ze ziadost o zhovievavost vyvolá úcinok "snehovej gule", je neodmyslitelnou súcastou oznámenia o spolupráci z roku 2002. 115 Z uvedeného vyplýva, ze treba zamietnut aj výhradu zalozenú na porusení bodu 23 písm. b) tretieho odseku oznámenia o spolupráci z roku 2002 a na porusení zásady právnej istoty. 116 V dôsledku toho sa musí zamietnut i druhá cast stvrtého zalobného dôvodu, a teda aj stvrtý zalobný dôvod v celom rozsahu. O zvysnej casti prvého zalobného dôvodu zalozenej na porusení povinnosti odôvodnenia 117 Zvysná cast prvého zalobného dôvodu sa zakladá na porusení povinnosti odôvodnenia. Zalobkyna tvrdí, ze Komisia dostatocne neodôvodnila svoj prístup spocívajúci v doplnení dalsej podmienky nad mieru podmienok stanovených v bode 8 písm. a), ako aj bodoch 9 a 11 oznámenia o spolupráci z roku 2002 na priznanie nároku na oslobodenie od pokút. 118 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze hoci je Komisia na základe clánku 296 ZFEÚ povinná uviest skutkové a právne okolnosti, od ktorých závisí právne zdôvodnenie rozhodnutia, ako aj úvahy, ktoré ju viedli k jeho prijatiu, nevyzaduje sa od nej, aby sa vyjadrila ku vsetkým skutkovým a právnym otázkam, ktoré sa rozoberali v správnom konaní (rozsudok z 11. júla 1985, Remia a i./Komisia, 42/84, Zb., [17]EU:C:1985:327, bod 26). 119 Navyse Komisia je povinná s ohladom na clánok 253 ES konkrétne odpovedat len na hlavné tvrdenia zalobcov, ktoré predlozili pocas správneho konania (rozsudok z 30. septembra 2003, Atlantic Container Line a i./Komisia, T-191/98 a T-212/98 az T-214/98, Zb., [18]EU:T:2003:245, bod 575). 120 Povinnost odôvodnit individuálne rozhodnutie má za ciel okrem snahy umoznit preskúmanie súdom poskytnút dotknutej osobe dostatok údajov, aby prípadne zistila, ci rozhodnutie obsahuje vadu, na základe ktorej mozno spochybnit jeho platnost (rozsudky z 2. októbra 2003, Corus UK/Komisia, C-199/99 P, Zb., [19]EU:C:2003:531, bod 145, a z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a i./Komisia, C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, Zb., [20]EU:C:2005:408, bod 462). 121 V prejednávanej veci treba predovsetkým zdôraznit, ze táto cast prvého zalobného dôvodu je zalozená na nesprávnom predpoklade. Na rozdiel od toho, co tvrdí zalobkyna, Komisia nepridala dodatocnú podmienku k podmienkam stanoveným v bode 8 písm. a), ako aj v bodoch 9 a 11 oznámenia o spolupráci z roku 2002. V skutocnosti z bodu 9 jasne vyplýva, ze Komisia neudelí oslobodenie od pokút v prípade údajného kartelu, ak v case predlozenia ziadosti o oslobodenie uz má dostatocné informácie na prijatie rozhodnutia o nariadení vysetrovania. 122 Okrem toto treba konstatovat, ze v odôvodneniach 312 az 322 a 269 az 274 napadnutého rozhodnutia Komisia dostatocne uviedla dôvody, pre ktoré sa rozhodla nepriznat zalobkyni oslobodenie od pokút, co sa týka dzentlmenskej dohody. Z tvrdení zalobkyne predlozených Vseobecnému súdu navyse jasne vyplýva, ze sa mohla v plnom rozsahu dozvediet dôvody, pre ktoré jej Komisia nepriznala oslobodenie od pokút v súvislosti s dzentlmenskou dohodou, v dôsledku coho mohla napadnút jeho platnost. 123 Zvysnú cast prvého zalobného dôvodu treba preto zamietnut. 124 Kedze ziadny zo zalobných dôvodov predlozených zalobkynou nie je dôvodný, treba zalobu v celom rozsahu zamietnut. O trovách 125 Podla clánku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania. Kedze zalobkyna vo veci nemala úspech a Komisia podala návrh v tomto zmysle, je opodstatnené zaviazat ju na náhradu trov konania. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (deviata komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Zaloba sa zamieta. 2. Alstom Grid SAS je povinná nahradit trovy konania. Gratsias Czúcz Labucka Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 27. novembra 2014. Podpisy __________________________________________________________________ ( [21]*1 ) Jazyk konania: francúzstina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXRLmNgy/L91391-4062TMP.html#t-ECR_62009TJ0521_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2004:045:TOC 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2008:005:TOC 4. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A256&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 5. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A257&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 6. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A211&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 7. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A365&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 8. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:001:TOC 9. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1980%3A169&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 10. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A81&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 11. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1972%3A70&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 12. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2004%3A221&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 13. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1989%3A379&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 14. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A596&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 15. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A404&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 16. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A404&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 17. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1985%3A327&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 18. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A245&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 19. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A531&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 20. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A408&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 21. file:///tmp/lynxXXXXRLmNgy/L91391-4062TMP.html#c-ECR_62009TJ0521_SK_01-E0001