ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (tretia komora) z 27. novembra 2014 ( [1]*1 ) "Hospodárska sútaz -- Kartely -- Trh s výkonovými transformátormi -- Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o EHP -- Vplyv na obchod medzi clenskými státmi -- Pojem podnik -- Pripísatelnost protiprávneho správania -- Domnienka skutocného uplatnovania rozhodujúceho vplyvu materskej spolocnosti na správanie jej dcérskej spolocnosti -- Povinnost odôvodnenia" Vo veci T-517/09, Alstom, so sídlom v Levallois-Perret (Francúzsko), v zastúpení: J. Derenne a A. Müller-Rappard, advokátky, zalobkyna, proti Európskej komisii, v zastúpení: pôvodne A. Bouquet, N. von Lingen a K. Mojzesowicz, neskôr A. Bouquet, K. Mojzesowicz a P. Van Nuffel, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorej predmetom je návrh na zrusenie rozhodnutia Komisie K(2009) 7601 v konecnom znení zo 7. októbra 2009 týkajúceho sa konania podla clánku 81 Zmluvy o ES a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/39.129 - Výkonové transformátory), VSEOBECNÝ SÚD (tretia komora), v zlození: predseda komory O. Czúcz (spravodajca), sudcovia I. Labucka a D. Gratsias, tajomník: C. Kristensen, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 9. júla 2012, vyhlásil tento Rozsudok Okolnosti predchádzajúce sporu a napadnuté rozhodnutie 1 Odvetvie, o ktoré ide v prejednávanej veci, je odvetvím, ktoré sa týka výkonových transformátorov, autotransformátorov a derivacných reaktorov s rozsahom napätia 380 kV a viac. Výkonový transformátor je hlavný elektrický komponent, ktorého funkciou je znizovat alebo zvysovat napätie v elektrickom obvode. Tieto transformátory sú predávané ako samostatný produkt alebo ako súcast dodávky elektrických rozvodní na klúc. 2 Pocas obdobia relevantného pre túto vec, teda od 9. júna 1999 do 15. mája 2003, Alstom T&D SA pôsobila v oblasti výkonových transformátorov. Pocas celého tohto obdobia zalobkyna Alstom vlastnila 100 % základného imania spolocnosti Alstom France SA (v auguste 1999 premenovanej na Alstom Holdings), ktorá zase vlastnila 100 % základného imania Alstom T&D. 3 Po tom, ako skupina Alstom predala cinnosti výroby výkonových transformátorov skupine Areva, bola spolocnost Alstom T&D prevedená v roku 2004 na skupinu Areva, ktorú kontroluje spolocnost Areva SA, a neskôr bola premenovaná na spolocnost Areva T&D SA. 4 Komisia Európskych spolocenstiev zaslala zalobkyni 8. augusta 2007 a 18. marca 2008 ziadosti o informácie, na ktoré zalobkyna odpovedala 7. septembra 2007 a 28. februára 2008. 5 Komisia sa 30. septembra 2008 rozhodla zacat proti adresátom napadnutého rozhodnutia konanie týkajúce sa trhu s výkonovými transformátormi. 6 Oznámenie o výhradách bolo prijaté 20. novembra 2008. Zalobkyna na toto oznámenie odpovedala 20. januára 2009. Dna 17. februára 2009 sa uskutocnilo vypocutie. 7 Dna 7. októbra 2009 Komisia prijala rozhodnutie K(2009) 7601 v konecnom znení týkajúce sa konania podla clánku 81 Zmluvy o ES a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/39.129 - Výkonové transformátory) (dalej len "napadnuté rozhodnutie"), v ktorom konstatovala, ze spolocnost Areva T&D a zalobkyna porusili clánok 81 ES a clánok 53 Dohody o Európskom hospodárskom priestore (dalej len "Dohoda o EHP"), a ulozila zalobkyni pokutu vo výske 16,5 milióna eur, za ktorej zaplatenie je spolocne a nerozdielne zodpovedná spolocnost Areva T&D do výsky 13,53 milióna eur. 8 Komisia v napadnutom rozhodnutí konstatovala, ze spolocnost Areva T&D sa podielala prinajmensom od 9. júna 1999 do 15. mája 2003 na "dzentlmenskej dohode (gentlemen's agreement, GA)", t. j. protiprávnom karteli týkajúcom sa celého územia Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP), spocívajúcom v ústnej dohode medzi európskymi a japonskými výrobcami výkonových transformátorov o vzájomnom respektovaní domácich trhov a upustení od predaja na nich. 9 Pokial ide o organizáciu dzentlmenskej dohody, Komisia sa domnievala, ze zúcastnené podniky boli rozdelené do dvoch skupín - európskej a japonskej, ze kazdá skupina musela urcit podnik, ktorý bude vykonávat funkciu tajomníka, a ze pocas celého obdobia porusovania skupina Siemens konala ako tajomník európskej skupiny a spolocnost Hitachi ako tajomník japonskej skupiny. Tiez konstatovala, ze dohoda o rozdelení trhov bola doplnená dohodou o oznamovaní verejných obchodných sútazí (projektov) pochádzajúcich z územia druhej skupiny a ze tieto projekty museli byt oznámené tajomníkovi druhej skupiny, aby mohli byt pridelené. 10 Napadnuté rozhodnutie sa týka trhu s výkonovými transformátormi, a to bez ohladu na to, ci boli predávané ako samostatný produkt alebo súcast projektov na klúc, okrem výkonových transformátorov predaných ako súcast rozvádzacov izolovaných plynom, ktoré uz boli predmetom rozhodnutia Komisie K(2006) 6762 v konecnom znení z 24. januára 2007 o zacatí konania podla clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/38.899 - Rozvádzace izolované plynom) (zhrnutie uverejnené v [2]Ú. v. EÚ C 5, 2008, s. 7). 11 V bode 5.5 napadnutého rozhodnutia, v odôvodneniach 171 az 174, Komisia uviedla, ze dzentlmenská dohoda mala vplyv na obchod medzi clenskými státmi a zmluvnými stranami Dohody o EHP. 12 V bode 6 napadnutého rozhodnutia, v odôvodneniach 183 az 205, Komisia konstatovala, ze zalobkyna a spolocnost Areva T&D, vtedy nazývaná Alstom T&D, boli spolocne a nerozdielne zodpovedné za porusenie, ktorého sa dopustili v období od 9. júna 1999 do 25. marca 2003. V tejto súvislosti sa Komisia domnievala jednak, ze kedze zalobkyna vlastnila 100 % spolocnosti Areva T&D, vtedy nazývanej Alstom T&D, mohla predpokladat, ze zalobkyna mala rozhodujúci vplyv na správanie spolocnosti Areva T&D, a jednak, ze zalobkyna nepredlozila ziadne tvrdenia, ktoré by túto domnienku vyvracali. 13 Rozdiel medzi výskou pokuty, ktorá bola ulozená zalobkyni, a výskou pokuty ulozenou spolocnosti Areva T&D mozno vysvetlit tým, ze Komisia znízila spolocnosti Areva T&D pokutu o 18 % za jej spoluprácu nad rámec rozsahu pôsobnosti oznámenia o oslobodení od pokút a znízení pokút v prípadoch kartelov ([3]Ú. v. ES C 45, 2002, s. 3; Mim. vyd. 08/002, s. 155). 14 Komisia oznámila zalobkyni napadnuté rozhodnutie listom z 8. októbra 2009, ktorý bol dorucený 9. októbra 2009. Konanie a návrhy úcastníkov konania 15 Návrhom podaným do kancelárie Vseobecného súdu 21. decembra 2009 zalobkyna podala zalobu, na základe ktorej sa zacalo toto konanie. 16 Zalobkyna navrhuje, aby Vseobecný súd: -- zrusil napadnuté rozhodnutie, -- zrusil rozhodnutie uvedené v liste úctovníka z 10. decembra 2009, -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 17 Po prvé Komisia podala vyjadrenie k zalobe dorucené kancelárii Vseobecného súdu 19. apríla 2010, v ktorom navrhuje, aby Vseobecný súd: -- zamietol zalobu o neplatnost napadnutého rozhodnutia, -- zaviazal zalobkynu na náhradu trov konania. 18 Po druhé vzniesla námietku neprípustnosti, ktorá bola dorucená do kancelárie Vseobecného súdu 19. apríla 2010, týkajúcu sa rozhodnutia uvedeného v liste úctovníka. Komisia v tejto námietke neprípustnosti navrhuje, aby Vseobecný súd: -- zamietol zalobu o neplatnost rozhodnutia uvedeného v liste úctovníka ako zjavne neprípustnú, -- subsidiárne rozhodol o zastavení konania, -- v kazdom prípade: -- zaviazal zalobkynu na náhradu trov konania, -- subsidiárne rozhodol, ze kazdý úcastník konania znása svoje vlastné trovy konania. 19 Zalobkyna predlozila vo vyjadrení podanom do kancelárie Vseobecného súdu 18. júna 2010 svoje pripomienky k námietke neprípustnosti. Zalobkyna navrhuje, aby Vseobecný súd: -- zamietol námietku neprípustnosti a vyzval Komisiu, aby predlozila svoju obranu vo veci samej, -- subsidiárne spojil preskúmanie prípustnosti s konaním o veci samej a vyzval Komisiu, aby predlozila svoju obranu vo veci samej, -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 20 Dna 24. októbra 2011 bola prejednávaná vec pridelená novému sudcovi spravodajcovi zasadajúcemu v tretej komore. 21 Vseobecný súd (tretia komora) uznesením z 24. apríla 2012, Alstom/Komisia, neuverejneným v Zbierke, rozhodol, ze konanie o návrhu na zrusenie listu úctovníka sa zastavuje a o trovách konania sa rozhodne neskôr. 22 Na základe správy sudcu spravodajcu Vseobecný súd (tretia komora) poziadal v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania v zmysle clánku 64 svojho rokovacieho poriadku úcastníkov konania, aby odpovedali na otázky, pricom úcastníci konania tejto výzve v stanovenej lehote vyhoveli, a rozhodol o zacatí ústnej casti konania. 23 Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Vseobecný súd polozil, boli vypocuté na pojednávaní, ktoré sa uskutocnilo 9. júla 2012. 24 Vzhladom na spojitost prejednávanej veci s vecou T-521/09, Alstom Grid/Komisia, Vseobecný súd rozhodol vyhlásit rozsudok v prejednávanej veci zároven s rozsudkom v uvedenej veci. Vo veci T-521/09, Alstom Grid/Komisia, Vseobecný súd prerusil konanie az do rozhodnutia Súdneho dvora, ktorým sa skoncilo konanie vo veci C-231/11 P, Komisia/Siemens Österreich a i., teda do 10. apríla 2014. Právny stav 25 Zaloba o neplatnost napadnutého rozhodnutia je zalozená na troch zalobných dôvodoch. Prvý zalobný dôvod sa týka porusenia vseobecných právnych zásad upravujúcich spolocné a nerozdielne ulozenie sankcie dvom spolocnostiam. Skladá sa z dvoch castí, ktoré sa týkajú jednak nedodrzania judikatúry zaoberajúcej sa spolocnou a nerozdielnou zodpovednostou a jednak porusenia vseobecnej zásady individualizácie a osobnej povahy trestov z dôvodu nedôvodného uplatnenia solidárnej zodpovednosti. Druhý zalobný dôvod sa týka porusenia povinnosti odôvodnenia. Skladá sa z troch castí, ktoré sú zalozené po prvé na nedostatocnom odôvodnení, pokial ide o vplyv na obchod medzi clenskými státmi a zmluvnými stranami Dohody o EHP, po druhé na nedostatocnom odôvodnení záveru Komisie, ze sa zalobkyni nepodarilo vyvrátit domnienku zodpovednosti za konanie jej dcérskej spolocnosti, a po tretie na rozpornom odôvodnení, pokial ide o spolocnú zodpovednost zalobkyne a jej dcérskej spolocnosti. Tretí zalobný dôvod je zalozený na porusení clánku 81 ES v súvislosti s pravidlami týkajúcimi sa pripísatelnosti zodpovednosti materských spolocností za porusenia spôsobené ich dcérskymi spolocnostami. 26 Vseobecný súd povazuje za potrebné najskôr preskúmat prvú cast druhého zalobného dôvodu, ktorá sa týka odôvodnenia Komisie v súvislosti s vplyvom na obchod medzi clenskými státmi, potom preskúma zalobné dôvody a ich casti týkajúce sa rozhodnutia Komisie pripísat zalobkyni správanie jej dcérskej spolocnosti, ktorá sa v období svojej úcasti na dzentlmenskej dohode nazývala Alstom T&D, v momente prijatia napadnutého rozhodnutia sa nazývala Areva T&D a od januára 2010 sa po prevzatí spolocnostou Alstom nazýva Alstom Grid SAS (dalej len "dcérska spolocnost T&D"). 1. O prvej casti druhého zalobného dôvodu zalozenej na nedostatocnom odôvodnení vplyvu na obchod 27 V rámci prvej casti druhého zalobného dôvodu zalobkyna tvrdí, ze Komisia dostatocne neodôvodnila svoj záver, ze dzentlmenská dohoda mala vplyv na obchod medzi clenskými státmi a zmluvnými stranami Dohody o EHP. 28 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze povinnost odôvodnenia stanovená v clánku 253 ES predstavuje podstatnú formálnu nálezitost, ktorú treba odlísit od otázky dôvodnosti odôvodnenia, lebo táto otázka sa týka zákonnosti sporného aktu z vecnej stránky (rozsudky z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink's France, C-367/95 P, Zb., [4]EU:C:1998:154, bod 67; z 22. marca 2001, Francúzsko/Komisia, C-17/99, Zb., [5]EU:C:2001:178, bod 35, a z 29. septembra 2011, Elf Aquitaine/Komisia, C-521/09 P, Zb., [6]EU:C:2011:620, bod 146). 29 Z tohto hladiska musí byt odôvodnenie pozadované clánkom 253 ES prispôsobené povahe dotknutého aktu a musia z neho jasne a jednoznacne vyplývat úvahy institúcie, ktorá akt prijala, aby sa dotknutým osobám umoznilo pochopit dôvody prijatia opatrenia a príslusnému súdu toto opatrenie preskúmat (pozri rozsudky Francúzsko/Komisia, uz citovaný v bode 28 vyssie, [7]EU:C:2001:178, bod 35, a Elf Aquitaine/Komisia, uz citovaný v bode 28 vyssie, [8]EU:C:2011:620, bod 147). 30 V rámci individuálnych rozhodnutí z ustálenej judikatúry tiez vyplýva, ze povinnost odôvodnit individuálne rozhodnutie má okrem snahy umoznit preskúmanie súdom za ciel poskytnút dotknutej osobe dostatok údajov, aby prípadne zistila, ci rozhodnutie obsahuje vadu, na základe ktorej mozno spochybnit jeho platnost (rozsudky z 2. októbra 2003, Corus UK/Komisia, C-199/99 P, Zb., [9]EU:C:2003:531, bod 145; z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a i./Komisia, C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, Zb., [10]EU:C:2005:408, bod 462, a Elf Aquitaine/Komisia, uz citovaný v bode 28 vyssie, Zb., [11]EU:C:2011:620, bod 148). 31 Z ustálenej judikatúry tiez vyplýva, ze poziadavka odôvodnenia musí byt posudzovaná v závislosti od okolností prípadu, najmä od obsahu aktu, povahy uvádzaných dôvodov a záujmu, ktorý na jeho objasnení môzu mat osoby, ktorým je akt urcený, alebo iné osoby, ktorých sa akt priamo a osobne týka. Nevyzaduje sa, aby v odôvodnení boli presne uvedené vsetky relevantné právne a skutkové okolnosti, kedze otázka, ci odôvodnenie aktu splna poziadavky clánku 253 ES, sa má posudzovat nielen s prihliadnutím na jeho znenie, ale tiez s prihliadnutím na jeho kontext, ako aj na vsetky právne predpisy upravujúce dotknutú oblast (rozsudky Komisia/Sytraval a Brink's France, uz citovaný v bode 28 vyssie, [12]EU:C:1998:154, bod 63; z 10. júla 2008, Bertelsmann a Sony Corporation of America/Impala, C-413/06 P, Zb., [13]EU:C:2008:392, body 166 a 178, ako aj Elf Aquitaine/Komisia, uz citovaný v bode 28 vyssie, [14]EU:C:2011:620, bod 150). 32 Posúdenie odôvodnenia napadnutého rozhodnutia treba vykonat v kontexte uvedenej judikatúry. 33 V prvom rade je potrebné preskúmat výhradu zalobkyne, ze Komisia dostatocne neodôvodnila svoj záver, pokial ide o existenciu obchodu s výkonovými transformátormi medzi clenskými státmi Európskeho spolocenstva a zmluvnými stranami Dohody o EHP. 34 V tomto ohlade treba uviest, ze v odôvodnení 172 napadnutého rozhodnutia Komisia konstatovala, ze "obchod s výkonovými transformátormi sa vyznacuje velkým objemom medzi clenskými státmi, ako aj krajinami medzi Spolocenstvom a státmi [Európskeho zdruzenia volného obchodu], ktoré sú zmluvnými stranami Dohody o EHP". V tejto súvislosti sa Komisia odvolávala na dôvody uvedené v bode 2.4 napadnutého rozhodnutia (odôvodnenie 38), kde uviedla, ze zákazníci sa nachádzali vo vsetkých clenských státoch, ako aj v Nórsku, na Islande a v Lichtenstajnsku, zatial co hlavní európski výrobcovia pôsobili najmä v Nemecku, Spanielsku, vo Francúzsku, v Rakúsku, Portugalsku a vo Svajciarsku. 35 Okrem toho odôvodnenie 172 a bod 2.4 napadnutého rozhodnutia treba chápat vzhladom na kontext, do ktorého tento bod patrí. V konecnom dôsledku Komisia v predchádzajúcom bode, t. j. v bode 2.3, opísala ponuku a dopyt v dotknutom odvetví. Pokial ide o ponuku, Komisia v odôvodneniach 34 a 35 napadnutého rozhodnutia konstatovala, ze európski dodávatelia predávali výkonové transformátory vo väcsine európskych krajín. Pokial ide o dopyt, Komisia v odôvodnení 36 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze hlavnými zákazníkmi boli verejnoprospesné podniky, regionálne vlády a súkromné spolocnosti pôsobiace v oblasti prenosu a distribúcie elektrickej energie. V odôvodnení 37 napadnutého rozhodnutia dalej uviedla, ze predaj výkonových transformátorov, ktorý uskutocnili úcastníci konania v EHP, dosiahol priblizne 105 miliónov eur v roku 2001, co predstavovalo priblizne 65 % celkovej hodnoty predaja výkonových transformátorov v EHP. 36 Zo skutkových a právnych okolností, na ktorých Komisia zalozila svoj záver, podla ktorého existoval obchod medzi clenskými státmi a zmluvnými stranami Dohody o EHP, teda jasne vyplýva odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. 37 Z toho vyplýva, ze výhradu týkajúcu sa nedostatocného odôvodnenia existencie obchodu s výkonovými transformátormi medzi clenskými státmi Európskeho spolocenstva a zmluvnými stranami Dohody o EHP treba zamietnut. 38 Po druhé treba preskúmat výhradu zalobkyne, podla ktorej Komisia nedostatocne odôvodnila svoj záver týkajúci sa vplyvu dzentlmenskej dohody na obchod medzi clenskými státmi a zmluvnými stranami Dohody o EHP. 39 V tejto súvislosti treba uviest, ze v odôvodnení 174 napadnutého rozhodnutia Komisia konstatovala, ze dzentlmenská dohoda sa týkala rozdelenia trhov a chránila výrobcov v EHP pred japonskými výrobcami výkonových transformátorov. Toto odôvodnenie je potrebné vykladat v spojení s odôvodneniami 88 az 90 napadnutého rozhodnutia, kde Komisia dospela k záveru, ze japonskí výrobcovia sa zaviazali nepredávat výkonové transformátory v Európe a európski výrobcovia sa zaviazali ich nepredávat v Japonsku. 40 Z odôvodnení 165, 166 a 174 napadnutého rozhodnutia jasne vyplýva, ze Komisia sa domnievala, ze kartel s takýmto cielom musel mat za následok alebo bol spôsobilý mat za následok automatický odklon obchodných tokov od smeru, ktorý by inak nabrali. 41 Okrem toho treba konstatovat, ze v odôvodneniach 167 az 169 napadnutého rozhodnutia Komisia odmietla tvrdenia, ze dotknuté podniky mali preukázat, ze existovali prekázky, ktoré by bránili hospodárskej sútazi medzi japonskými a európskymi výrobcami. V tejto súvislosti Komisia v prvom rade uviedla, ze dotknuté podniky pravidelne potvrdzovali dodrziavanie dzentlmenskej dohody. Po druhé konstatovala, ze jeden kórejský výrobca vstúpil na európsky trh. Po tretie zdôraznila, ze japonskí výrobcovia vstúpili na americký trh pocas platnosti dzentlmenskej dohody a ze strany nepreukázali, ze prekázky vstupu na tento trh boli velmi rozdielne od tých, ktoré sa týkali európskeho trhu. 42 Zo skutkových a právnych okolností, na ktorých Komisia zalozila svoj záver, ze dzentlmenská dohoda mala alebo bola spôsobilá mat vplyv na obchod medzi clenskými státmi a zmluvnými stranami Dohody o EHP, teda jasne vyplýva odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. 43 Prvú cast druhého zalobného dôvodu treba preto zamietnut. 2. O spolocnej a nerozdielnej zodpovednosti zalobkyne a jej dcérskej spolocnosti T&D 44 Vsetky ostatné zalobné dôvody a casti sa týkajú rozhodnutia Komisie povazovat zalobkynu a jej dcérsku spolocnost T&D za spolocne a nerozdielne zodpovednú na zaplatenie pokuty. V tejto súvislosti zalobkyna v podstate uvádza tri výhrady proti rozhodnutiu Komisie povazovat zalobkynu za zodpovednú. Po prvé v rámci prvej casti prvého zalobného dôvodu zalobkyna tvrdí, ze Komisia nezohladnila judikatúru týkajúcu sa spolocnej a nerozdielnej zodpovednosti. Po druhé v rámci druhej casti druhého zalobného dôvodu zalobkyna tvrdí, ze Komisia dostatocne neodôvodnila svoj záver, podla ktorého zalobkyna nepredlozila dostatocné argumenty na vyvrátenie domnienky skutocného uplatnovania rozhodujúceho vplyvu na správanie svojej dcérskej spolocnosti T&D na trhu. Po tretie zalobkyna v rámci tretieho zalobného dôvodu, druhej casti prvého zalobného dôvodu a tretej casti druhého zalobného dôvodu tvrdí, ze aj za predpokladu, ze sa Komisia mohla opierat o judikatúru upravujúcu spolocnú a nerozdielnu zodpovednost s cielom povazovat ju za zodpovednú, samotná táto judikatúra je protichodná a v rozpore s clánkom 81 ES, ako aj so zásadami práva Únie. O prvej casti prvého zalobného dôvodu zalozenej na nezohladnení judikatúry zaoberajúcej sa spolocnou a nerozdielnou zodpovednostou 45 V rámci prvej casti prvého zalobného dôvodu zalobkyna Komisii vytýka, ze nezohladnila judikatúru zaoberajúcu sa spolocnou a nerozdielnou zodpovednostou. Táto cast sa skladá z dvoch výhrad. Prvá sa týka skutocnosti, ze zalobkyna a jej dcérska spolocnost T&D netvoria hospodársku jednotku. Zalobkyna svojou druhou výhradou Komisii vytýka, ze nepreukázala, ze zodpovednost týchto dvoch spolocností je vzájomne zamenitelná. 46 Prvá cast prvého zalobného dôvodu je prípustná. Na rozdiel od tvrdenia Komisie zalobkyna má záujem na uplatnení tejto casti zalobného dôvodu. Po prvé, pokial ide o námietku neprípustnosti zalozenú na skutocnosti, ze prvý zalobný dôvod nie je nezávislý od tretieho zalobného dôvodu, stací pripomenút, ze v rámci prvej casti prvého zalobného dôvodu zalobkyna tvrdí, ze Komisia nezohladnila judikatúru týkajúcu sa spolocnej a nerozdielnej zodpovednosti, kým v rámci tretieho zalobného dôvodu zalobkyna tvrdí, ze táto judikatúra je v rozpore s clánkom 81 ES, ako aj so zásadami práva Únie (pozri bod 44 vyssie). Po druhé, pokial ide o tvrdenie, ze zalobkyna nemala záujem spochybnit pripísanie spolocnej a nerozdielnej zodpovednosti za pokutu, pretoze je to pre nu výhodné, stací poznamenat, ze zalobkyna sa dovoláva dvoch uvedených výhrad s cielom spochybnit svoju vlastnú zodpovednost. Prvá výhrada zalozená na skutocnosti, ze zalobkyna a jej dcérska spolocnost T&D netvoria hospodársku jednotku 47 V rámci prvej výhrady prvej casti prvého zalobného dôvodu zalobkyna tvrdí, ze Komisia nezohladnila judikatúru týkajúcu sa spolocnej a nerozdielnej zodpovednosti, ked jej spolu s jej dcérskou spolocnostou T&D ulozila solidárnu a nerozdielnu sankciu, hoci netvoria hospodársku jednotku ani ju netvorili v období úcasti dcérskej spolocnosti T&D na dzentlmenskej dohode alebo v momente prijatia napadnutého rozhodnutia. - O neexistencii hospodárskej jednotky pocas trvania dzentlmenskej dohody 48 Zalobkyna tvrdí, ze s dcérskou spolocnostou T&D netvorili hospodársku jednotku pocas obdobia úcasti tejto dcérskej spolocnosti na dzentlmenskej dohode. Domnieva sa, ze podla judikatúry dve spolocnosti mozno povazovat za hospodársku jednotku, a teda za jeden podnik v zmysle clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o EHP, len ak sa na základe podrobného preskúmania preukáze, ze z dôvodu jednotnosti správania alebo konania jedna zo spolocností prijíma rozhodnutia za obe, kým druhá stráca svoju nezávislost. V prejednávanej veci vsak Komisia vychádzala výlucne zo skutocnosti, ze zalobkyna vlastnila 100 % základného imania svojej dcérskej spolocnosti T&D pocas úcasti tejto dcérskej spolocnosti na dzentlmenskej dohode, z coho vyvodila, ze vykonávala rozhodujúci vplyv na správanie dcérskej spolocnosti. 49 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze európske právo v oblasti hospodárskej sútaze sa týka cinností podnikov (rozsudok zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, Zb., [15]EU:C:2004:6, bod 59) a ze pojem podnik zahrna kazdý subjekt vykonávajúci hospodársku cinnost, bez ohladu na jeho právne postavenie a spôsob financovania (rozsudky Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 30 vyssie, EU:C:2005:408; bod 112; z 10. januára 2006, Cassa di Risparmio di Firenze a i., C-222/04, Zb. [16]EU:C:2006:8, bod 107, ako aj z 11. júla 2006, FENIN/Komisia, C-205/03 P, Zb., [17]EU:C:2006:453, bod 25). 50 Súdny dvor tiez spresnil, ze pod pojmom podnik v tomto kontexte treba rozumiet hospodársku jednotku, aj ked je táto hospodárska jednotka z právneho hladiska zlozená z viacerých fyzických alebo právnických osôb (rozsudky zo 14. decembra 2006, Confederación Espańola de Empresarios de Estaciones de Servicio, C-217/05, [18]EU:C:2006:784, bod 40; z 10. septembra 2009, Akzo Nobel a i./Komisia, C-97/08 P, Zb., [19]EU:C:2009:536, bod 55, a z 20. januára 2011, General Química a i./Komisia, C-90/09 P, Zb., [20]EU:C:2011:21, bod 53). 51 Ak takýto hospodársky subjekt porusuje pravidlá hospodárskej sútaze, podla zásady osobnej zodpovednosti zodpovedá za toto porusovanie (pozri v tomto zmysle rozsudky z 8. júla 1999, Komisia/Anic Partecipazioni, C-49/92 P, Zb., [21]EU:C:1999:356, bod 145; zo 16. novembra 2000, Cascades/Komisia, C-279/98 P, Zb., [22]EU:C:2000:626, bod 78; Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný v bode 50 vyssie, [23]EU:C:2009:536, bod 56, ako aj General Química a i./Komisia, uz citovaný v bode 50 vyssie, [24]EU:C:2011:21, bod 36). 52 Z ustálenej judikatúry okrem toho vyplýva, ze správanie dcérskej spolocnosti môze byt pripísané materskej spolocnosti najmä vtedy, ked dcérska spolocnost napriek tomu, ze má vlastnú právnu subjektivitu, neurcuje svoje správanie na trhu nezávisle, ale v podstate uplatnuje pokyny, ktoré jej dáva materská spolocnost, s prihliadnutím najmä na hospodárske, organizacné a právne väzby medzi týmito dvoma právnymi subjektmi (rozsudky Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný v bode 50 vyssie, [25]EU:C:2009:536, bod 58, a Elf Aquitaine/Komisia, uz citovaný v bode 28 vyssie, [26]EU:C:2011:620, bod 54). 53 V takej situácii sú materská spolocnost a dcérska spolocnost súcastou tej istej hospodárskej jednotky, a teda tvoria jeden podnik v zmysle vyssie uvedenej judikatúry. Skutocnost, ze materská a dcérska spolocnost tvoria jeden podnik v zmysle clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o EHP, tak Komisii umoznuje adresovat rozhodnutie o ulození pokuty materskej spolocnosti bez toho, aby bolo potrebné preukázat jej osobnú úcast na porusení (rozsudok Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný v bode 50 vyssie, [27]EU:C:2009:536, bod 59; General Química a i./Komisia, uz citovaný v bode 50 vyssie, [28]EU:C:2011:21, bod 38, ako aj Elf Aquitaine/Komisia, uz citovaný v bode 28 vyssie, [29]EU:C:2011:620, bod 55). 54 V konkrétnom prípade, ked materská spolocnost vlastní 100 % základného imania svojej dcérskej spolocnosti, ktorá sa dopustila porusenia pravidiel Únie v oblasti hospodárskej sútaze, jednak táto materská spolocnost môze vykonávat rozhodujúci vplyv na správanie tejto dcérskej spolocnosti a jednak existuje vyvrátitelná domnienka, ze táto materská spolocnost skutocne vykonáva rozhodujúci vplyv na správanie svojej dcérskej spolocnosti (rozsudky Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný v bode 50 vyssie, [30]EU:C:2009:536, bod 60; General Química a i./Komisia, uz citovaný v bode 50 vyssie, [31]EU:C:2011:21, bod 39, ako aj Elf Aquitaine/Komisia, uz citovaný v bode 28 vyssie, [32]EU:C:2011:620, bod 56). 55 Na existenciu domnienky, ze materská spolocnost uplatnuje rozhodujúci vplyv na obchodnú politiku dcérskej spolocnosti, za týchto podmienok stací, ak Komisia preukáze, ze materská spolocnost vlastní celé základné imanie dcérskej spolocnosti. Následne Komisia môze povazovat materskú spolocnost za solidárne zodpovednú za zaplatenie pokuty, ktorá bola ulozená jej dcérskej spolocnosti, ibaze by táto materská spolocnost, ktorej prinálezí túto domnienku vyvrátit, predlozila dostatocné dôkazy, ktoré preukazujú, ze jej dcérska spolocnost sa na trhu správa nezávisle (rozsudky Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný v bode 50 vyssie, [33]EU:C:2009:536, bod 61; General Química a i./Komisia, uz citovaný v bode 50 vyssie, [34]EU:C:2011:21, bod 40, ako aj Elf Aquitaine/Komisia, uz citovaný v bode 28 vyssie, [35]EU:C:2011:620, bod 57). 56 V takom prípade tieto domnienky nie sú podmienené predlozením doplnujúcich nepriamych dôkazov (rozsudky Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný v bode 50 vyssie, [36]EU:C:2009:536, bod 62; General Química a i./Komisia, uz citovaný v bode 50 vyssie, [37]EU:C:2011:21, bod 41). 57 V osobitnom prípade, ked materská spolocnost vlastní 100 % základného imania prostrednej spolocnosti vlastniacej celé základné imanie dcérskej spolocnosti svojej skupiny, ktorá sa dopustila porusenia pravidiel Únie v oblasti hospodárskej sútaze, existuje vyvrátitelná domnienka, podla ktorej materská spolocnost uplatnuje rozhodujúci vplyv na správanie prostrednej spolocnosti a prostredníctvom tejto prostrednej spolocnosti nepriamo aj na správanie uvedenej dcérskej spolocnosti (rozsudok General Química a i./Komisia, uz citovaný v bode 50 vyssie, [38]EU:C:2011:21, body 86 az 89). 58 Z uvedenej judikatúry vyplýva, ze Komisia tým, ze v odôvodneniach 189 az 195 napadnutého rozhodnutia konstatovala, ze zalobkyna vlastní 100 % základného imania svojej dcérskej spolocnosti T&D, v dôsledku coho mozno predpokladat, ze zalobkyna vykonávala rozhodujúci vplyv na správanie svojej dcérskej spolocnosti T&D na trhu, neporusila pravidlá upravujúce zodpovednost materskej spolocnosti za správanie jej dcérskej spolocnosti. Na rozdiel od tvrdenia zalobkyne Komisia nebola povinná predlozit dalsie informácie na preukázanie existencie hospodárskej jednotky tvorenej zalobkynou a jej dcérskou spolocnostou T&D, ale mohla vychádzat len z tohto predpokladu. 59 Na rozdiel od tvrdenia zalobkyne tento záver nie je spochybnený bodmi 99 a 101 rozsudku Súdneho dvora z 2. októbra 2003, Aristrain/Komisia (C-196/99 P, Zb., [39]EU:C:2003:529), alebo bodom 391 rozsudku Vseobecného súdu z 15. júna 2005, Tokai Carbon a i./Komisia (T-71/03, T-74/03, T-87/03 a T-91/03, [40]EU:T:2005:220). Body rozsudkov, na ktoré sa zalobkyna odvoláva, sa totiz netýkajú vertikálnych vztahov ako v tomto prípade, v ktorom je potrebné posúdit uplatnovanie rozhodujúceho vplyvu materskej spolocnosti na správanie svojej dcérskej spolocnosti. Naopak, týkajú sa prípadov, v ktorých Komisia musela posúdit existenciu uplatnovania rozhodujúceho vplyvu jednej spolocnosti na druhú v rámci horizontálneho vztahu, a to jednak vo vztahu medzi dvomi "sesterskými spolocnostami" a jednak medzi dvomi "príbuznými" spolocnostami, teda dvoma dcérskymi spolocnostami patriacimi dvom rôznym materským spolocnostiam. 60 Z toho vyplýva, ze Komisia neporusila judikatúru upravujúcu spolocnú a nerozdielnu zodpovednost dcérskej spolocnosti a materskej spolocnosti, ked predpokladala, ze zalobkyna a jej dcérska spolocnost T&D tvorili hospodársku jednotku, pricom sa opierala o skutocnost, ze zalobkyna vlastnila prostredníctvom spolocnosti Alstom France, v auguste 1999 premenovanej na Alstom Holdings (pozri bod 2 vyssie), 100 % podiel vo svojej dcérskej spolocnosti T&D. - O neexistencii hospodárskej jednotky v momente prijatia napadnutého rozhodnutia 61 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia nezohladnila judikatúru týkajúcu sa spolocnej a nerozdielnej zodpovednosti dcérskej spolocnosti a jej materskej spolocnosti, pretoze zalobkynu spolu s jej dcérskou spolocnostou T&D povazuje za spolocne a nerozdielne zodpovednú, hoci v momente prijatia napadnutého rozhodnutia uz hospodársku jednotku netvorili. 62 V tejto súvislosti treba pripomenút judikatúru, podla ktorej za porusenie v zásade zodpovedá fyzická alebo právnická osoba, ktorá riadila dotknutý podnik v case, ked doslo k poruseniu, aj ked ku dnu prijatia rozhodnutia konstatujúceho porusenie zodpovedala za prevádzku podniku iná osoba (rozsudky zo 16. novembra 2000, KNP BT/Komisia, C-248/98 P, Zb., [41]EU:C:2000:625, bod 71; Stora Kopparbergs Bergslags/Komisia, C-286/98 P, Zb., [42]EU:C:2000:630, body 37 az 40; SCA Holding/Komisia, C-297/98 P, Zb., [43]EU:C:2000:633, bod 27, ako aj z 29. marca 2011, ThyssenKrupp Nirosta/Komisia, C-352/09 P, Zb., [44]EU:C:2011:191, bod 143). 63 Z toho vyplýva, ze v odôvodnení 194 napadnutého rozhodnutia Komisia správne uviedla, ze zistenie existencie hospodárskej jednotky medzi materskou spolocnostou a dcérskou spolocnostou v case porusenia odôvodnuje pripísanie spolocnej a nerozdielnej zodpovednosti za pokutu dvom spolocnostiam, hoci v momente prijatia rozhodnutia, ktorým sa ulozila pokuta, uz hospodársku jednotku netvorili. 64 Na rozdiel od toho, co tvrdí zalobkyna, tento prístup nie je spochybnený v bodoch 390 az 393 rozsudku Tokai Carbon a i./Komisia, uz citovaného v bode 59 vyssie ([45]EU:T:2005:220). Z tohto rozsudku nemozno vyvodit, ze hospodárska jednotka tvorená materskou a dcérskou spolocnostou musí stále existovat v momente prijatia rozhodnutia, ktorým sa ukladá pokuta. V konecnom dôsledku v bodoch uvedených vyssie Vseobecný súd rozhodol o uplatnení hornej hranice 10 % celkového obratu podla clánku 15 ods. 2 nariadenia Rady c. 17 zo 6. februára 1962, prvého nariadenia implementujúceho clánky [81 ES] a [82 ES] ([46]Ú. v. ES 1962, 13, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3). Vseobecný súd v bode 389 uvedeného rozsudku správne uviedol, ze táto horná hranica smeruje najmä k ochrane podnikov proti nadmernej výske pokuty, ktorá by mohla znicit ich hospodársku podstatu. V dôsledku toho sa musí uplatnit v momente, ktorý je co najblizsí k dátumu ulozenia pokuty, a preto sa netýka obdobia, ked doslo k sankcionovaným poruseniam. Body 390 az 393 uvedeného rozsudku teda nie sú pre prejednávanú vec relevantné, pretoze sa netýkajú otázky, ci mozno správanie dcérskej spolocnosti pripísat jej materskej spolocnosti. Naopak, treba uviest, ze v bode 387 tohto rozsudku Vseobecný súd implicitne pripustil, ze dvom spolocnostiam, ktoré tvorili hospodársku jednotku v case, ked doslo k poruseniu, mohla byt ulozená spolocná a nerozdielna pokuta, hoci nebolo preukázané, ze by v momente prijatia rozhodnutia, ktorým sa ukladá pokuta, stále tvorili hospodársku jednotku. 65 V dôsledku toho sa prvá výhrada prvej casti prvého zalobného dôvodu musí zamietnut ako nedôvodná v celom rozsahu. O druhej výhrade zalozenej na zamenitelnosti zodpovednosti 66 Zalobkyna vo svojej druhej výhrade prvej casti prvého zalobného dôvodu Komisii vytýka, ze nepreukázala jej cast individuálnej, priamej a formálnej zodpovednosti za porusenie. Domnieva sa, ze na to, aby ju mohla Komisia spolocne a nerozdielne zaviazat spolu s jej dcérskou spolocnostou T&D na zaplatenie pokuty, musela preukázat nielen skutocnú úcast tejto dcérskej spolocnosti T&D na porusení, ale aj vplyv zalobkyne. Podla názoru zalobkyne Komisia mala konstatovat porusenie na nezávislom základe, nie iba v súvislosti s jej dcérskou spolocnostou T&D, ale aj pokial ide o nu samotnú. 67 V tejto súvislosti je v prvom rade potrebné uviest, ze podla judikatúry uvedenej v bodoch 49 az 57 vyssie solidárna zodpovednost materskej a dcérskej spolocnosti, ktorej materská spolocnost vlastní 100 % jej základného imania, vychádza z predpokladu, ze tieto dve spolocnosti tvoria jeden podnik v zmysle clánku 81 ES. Z tohto vyplýva, ze Komisia je oprávnená adresovat rozhodnutie o ulození pokuty tak materskej spolocnosti, ako aj jej dcérskej spolocnosti, ak preukáze, ze predstavujú podnik a ze sa tento podnik zúcastnil na porusení. Na rozdiel od tvrdenia zalobkyna teda nie je potrebné preukázat podnecovanie dcérskej spolocnosti materskou spolocnostou, aby sa dopustila porusenia, a uz vôbec nie úcast materskej spolocnosti na tomto porusení (rozsudok Elf Aquitaine/Komisia, uz citovaný v bode 28 vyssie, [47]EU:C:2011:620, bod 88). 68 Na rozdiel od toho, co tvrdí zalobkyna, tento prístup nie je spochybnený v bode 43 rozsudku zo 14. mája 1998, Metsä-Serla a i./Komisia (T-339/94 az T-342/94, Zb., [48]EU:T:1998:100). Isteze, v tomto rozsudku Vseobecný súd konstatoval, ze podnik sa nemôze povazovat za spolocne a nerozdielne zodpovedný s inou spolocnostou za zaplatenie pokuty, pokial Komisia nepreukáze, ze porusenie mozno urcit so zretelom na oba podniky. Z bodu 58 uvedeného rozsudku vsak predovsetkým vyplýva, ze takéto konstatovanie Vseobecného súdu sa týka predpokladu, ked Komisia sankcionuje dva odlisné podniky v zmysle clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o EHP, t. j. dve autonómne hospodárske jednotky, a netýka sa predpokladu, ked Komisia sankcionuje dve spolocnosti, ktoré sú súcastou tej istej hospodárskej jednotky, a teda toho istého podniku v zmysle týchto ustanovení. 69 Kedze druhá výhrada prvej casti prvého zalobného dôvodu je taktiez nedôvodná, prvú cast prvého zalobného dôvodu treba zamietnut v celom rozsahu. O druhej casti druhého zalobného dôvodu zalozenej na nedostatocnom odôvodnení zamietnutia tvrdení, ktoré uviedla zalobkyna na úcely vyvrátenia domnienky rozhodujúceho vplyvu na správanie svojej dcérskej spolocnosti T&D 70 V rámci druhej casti druhého zalobného dôvodu zalobkyna tvrdí, ze Komisia dostatocne neodôvodnila svoj záver, ze zalobkyna nevyvrátila domnienky rozhodujúceho vplyvu na správanie svojej dcérskej spolocnosti T&D na trhu. 71 V tejto súvislosti je predovsetkým potrebné odkázat na judikatúru, ktorá sa týka povinnosti odôvodnenia, uvedenú v bodoch 28 az 31 vyssie. 72 Dalej treba pripomenút, ze pokial sa rozhodnutie o uplatnení pravidiel Únie v oblasti práva hospodárskej sútaze, tak ako v prejednávanej veci, týka viacerých subjektov a súvisí s pripísatelnostou porusenia, musí obsahovat dostatocné odôvodnenie vo vztahu ku kazdému zo subjektov, ktorým je urcené, najmä vo vztahu k tým, ktoré podla tohto rozhodnutia musia niest zodpovednost za toto porusenie. Také rozhodnutie teda musí vo vztahu k materskej spolocnosti povazovanej za zodpovednú za protiprávne správanie svojej dcérskej spolocnosti v podstate obsahovat podrobné uvedenie dôvodov, ktoré môzu odôvodnit pripísatelnost porusenia, ktorého sa dopustila táto spolocnost (rozsudok Elf Aquitaine/Komisia, uz citovaný v bode 28 vyssie, [49]EU:C:2011:620, bod 152). 73 Pokial ide osobitne o rozhodnutie Komisie, ktoré sa v prípade viacerých osôb, ktorým je urcené, výslovne opiera o domnienku skutocného uplatnovania rozhodujúceho vplyvu, treba konstatovat, ze Komisia má v kazdom prípade povinnost vhodným spôsobom objasnit jeho adresátom dôvody, pre ktoré predlozené dôkazy o skutkových a právnych okolnostiach nestacili na vyvrátenie uvedenej domnienky. Povinnost Komisie odôvodnit svoje rozhodnutia v tejto súvislosti vyplýva najmä z vyvrátitelnej povahy uvedenej domnienky, ktorej vyvrátenie si vyzaduje, aby dotknuté strany predlozili dôkaz o ekonomických, organizacných a právnych vztahoch medzi dotknutými spolocnostami (pozri v tomto zmysle rozsudok Elf Aquitaine/Komisia, uz citovaný v bode 28 vyssie, [50]EU:C:2011:620, bod 153). 74 Okrem toho treba pripomenút, ze odôvodnenie Komisie musí Vseobecnému súdu umoznit, aby vykonal preskúmanie, v rámci ktorého mu prinálezí posúdit kazdú skutocnost týkajúcu sa organizacných, hospodárskych a právnych väzieb medzi materskou a dcérskou spolocnostou, ktorou by mohol preukázat, ze dcérska spolocnost sa správa nezávisle od svojej materskej spolocnosti, a teda ze tieto dve spolocnosti netvoria jeden hospodársky subjekt (rozsudok General Química a i./Komisia, uz citovaný v bode 50 vyssie, [51]EU:C:2011:21, bod 76). 75 Toto overenie je o to dôlezitejsie, ze nezávislost dcérskej spolocnosti pri vykonávaní jej obchodnej politiky je súcastou, ako to vyplýva aj z judikatúry Súdneho dvora, relevantných dôkazov umoznujúcich materskej spolocnosti vyvrátit domnienku rozhodujúceho vplyvu tejto materskej spolocnosti na správanie dcérskej spolocnosti, dôkazov, ktorých povaha a dôlezitost sa môzu lísit podla povahy kazdého konania (pozri v tomto zmysle rozsudky Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný v bode 50 vyssie, [52]EU:C:2009:536, bod 77, ako aj General Química a i./Komisia, uz citovaný v bode 50 vyssie, [53]EU:C:2011:21, bod 77). 76 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze Komisia za takýchto okolností pritom nemá povinnost zaujat postoj k dôkazom, ktoré sú zjavne irelevantné, bezvýznamné alebo jednoznacne druhoradé (rozsudok Elf Aquitaine/Komisia, uz citovaný v bode 28 vyssie, [54]EU:C:2011:620, bod 154). 77 Napokon odôvodnenie v zásade musí byt oznámené dotknutej osobe v rovnakom case ako rozhodnutie, ktoré jej spôsobuje ujmu. Chýbajúce odôvodnenie nemozno ospravedlnit skutocnostou, ze dotknutá osoba sa s dôvodmi rozhodnutia oboznámi pocas konania na súdoch Únie (rozsudky z 26. novembra 1981, Michel/Parlament, 195/80, Zb., [55]EU:C:1981:284, bod 22; z 26. septembra 2002, Spanielsko/Komisia, C-351/98, Zb., [56]EU:C:2002:530, bod 84; z 29. apríla 2004, IPK-München/Komisia, C-199/01 P a C-200/01 P, Zb., [57]EU:C:2004:249, bod 66, a Elf Aquitaine/Komisia, uz citovaný v bode 28 vyssie, [58]EU:C:2011:620, bod 149). 78 Vzhladom na uvedenú judikatúru je potrebné posúdit odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. O odôvodnení napadnutého rozhodnutia 79 Z odôvodnení 175 az 178, ako aj 183 az 195 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia ulozila zalobkyni pokutu z dôvodu, ze spolu so svojou dcérskou spolocnostou T&D tvorili podnik v zmysle clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o EHP pocas úcasti dcérskej spolocnosti T&D na dzentlmenskej dohode. V tejto súvislosti Komisia vychádzala z predpokladu, ze zo skutocnosti, ze zalobkyna vlastnila 100 % základného imania spolocnosti, ktorá zase vlastnila 100 % základného imania svojej dcérskej spolocnosti T&D, je mozné vyvodit, ze zalobkyna vykonávala rozhodujúci vplyv na správanie tejto dcérskej spolocnosti na trhu. 80 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí nedostatocne vysvetlila dôvody, pre ktoré bolo potrebné dôkazy predlozené zalobkynou s cielom vyvrátit túto domnienku zamietnut. 81 Túto cast zalobného dôvodu treba preskúmat v troch fázach. V prvej fáze je potrebné stanovit tvrdenia, ktoré uviedla zalobkyna s cielom vyvrátit domnienku vykonávania rozhodujúceho vplyvu na správanie svojej dcérskej spolocnosti T&D. V druhej fáze je potrebné urcit cast odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, v ktorej Komisia na tieto tvrdenia odpovedala. V tretej fáze treba na základe toho skúmat, ci Komisia porusila svoju povinnost odôvodnenia. - O tvrdeniach, ktoré predlozila zalobkyna 82 Pokial ide o dôkazy predlozené zalobkynou s cielom vyvrátit domnienku vykonávania rozhodujúceho vplyvu na správanie svojej dcérskej spolocnosti T&D na trhu, treba konstatovat, ze zalobkyna sa vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách opierala o osem tvrdení, ktorých podstatné casti sú uvedené nizsie. 83 Po prvé zalobkyna uviedla, ze vztah medzi nou a jej dcérskou spolocnostou T&D je zalozený na zásade decentralizovanej prevádzkovej struktúry. Struktúra skupiny Alstom je zalozená na "úplne decentralizovanej organizácii". Rôzne odvetvia cinností skupiny sú útvary pre zisk, okolo ktorých sa vyvinuli dcérske spolocnosti skupiny. Kazdé odvetvie cinnosti je plne zodpovedné za svoje úctovné závierky, plne riadi svoje technológie, svoju cenovú politiku, svoje ciele predaja, svoje hrubé ziskové marze, svoje náklady predaja, svoju hrubú mieru samofinancovania a svoje zásoby. Zalobkynina dcérska spolocnost T&D je dcérskou spolocnostou zodpovednou za výrobu a predaj výkonových transformátorov. 84 Po druhé zalobkyna tvrdila, ze v roku 1992 doslo k reorganizácii skupiny Alstom v súvislosti s jej dcérskymi spolocnostami, ktoré sa vyvíjali podla odvetvia cinností, ktorej cielom bolo poskytnút zamestnancom, ako aj tretím osobám pravdivejsí obraz o existujúcom rozdelení právomocí v rámci skupiny. V dôsledku toho zalobkyna nemohla zasahovat do protiprávneho správania svojej dcérskej spolocnosti T&D, kedze struktúra skupiny jej neumoznuje, aby bola o takomto správaní informovaná. 85 Po tretie zalobkyna tvrdila, ze je spolocnostou, ktorej jediným predmetom cinnosti je drzba a správa akcií, ako aj koordinácia politík skupiny a ich velmi obmenené rámcovanie. Jej vztah s dcérskou spolocnostou T&D nemá vplyv na obchodné správanie tejto dcérskej spolocnosti a najmä na urcovanie jej správania na trhu s výkonovými transformátormi. 86 Po stvrté zalobkyna tvrdila, ze obchodná politika je definovaná vedúcimi pracovníkmi dcérskych spolocností. Zalobkyna nemá prostriedky, a to najmä z hladiska personálu, organizácie a odbornosti, ovplyvnovat obchodnú politiku svojich dcérskych spolocností. Nemá ziadnych zamestnancov, obchodného riaditela alebo obchodné oddelenie pre prieskum. Naopak kazdá dcérska spolocnost má obchodného riaditela, ako aj právne, financné, komunikacné oddelenie a oddelenie ludských zdrojov. Vsetky rozhodnutia boli teda prijaté na úrovni dcérskych spolocností. 87 Po piate zalobkyna tvrdila, ze jej výkonný výbor nedostal ziadne pokyny, ktoré by mohli mat vplyv na správanie dcérskych spolocností na trhu. Výkonný výbor skupiny Alstom rozhoduje len o celkovej stratégii skupiny Alstom. V rámci výkonného výboru sa nikdy nerokovalo o obchodnej politike jej dcérskych spolocností, najmä dcérskej spolocnosti T&D. V tejto súvislosti zalobkyna predovsetkým predlozila dôkazy, ktoré podla jej názoru dokazujú "nemoznost [výkonného výboru] akokolvek ovplyvnit správanie dcérskych spolocností na trhu". 88 Po sieste zalobkyna tvrdila, ze vykonáva len obmedzenú následnú kontrolu dôlezitých financných záväzkov týkajúcich sa klúcových rozhodnutí, ktoré by mohli ohrozit financné postavenie skupiny. Ziadny projekt spojený s výkonovými transformátormi nepodliehal takejto financnej kontrole. 89 Po siedme zalobkyna tvrdila, ze do údajného porusenia boli zapojení len zamestnanci jej dcérskej spolocnosti. V tejto súvislosti tvrdí, ze Komisia sa dopustila neprávneho posúdenia, pokial ide o postavenie urcitých osôb ako zamestnancov spolocnosti riadiacej ludské zdroje skupiny Alstom. 90 Po ôsme zalobkyna tvrdila, ze prekrývanie funkcií urcitých riadiacich pracovníkov v jej dcérskej spolocnosti T&D nie je relevantné, kedze tieto osoby sa z prevádzkových dôvodov neboli schopné zapojit do otázok spojených so správaním dcérskej spolocnosti T&D na trhu s výkonovými transformátormi, a ze nebolo preukázané, ze tieto osoby boli zapojené do kartelu. - O odôvodnení napadnutého rozhodnutia 91 Pokial ide o odôvodnenie Komisie, je potrebné uviest, ze v bode 6 napadnutého rozhodnutia poskytla odôvodnenie výberu jeho adresátov. 92 V bode 6.1 napadnutého rozhodnutia, t. j. v odôvodneniach 175 az 181, Komisia pripomenula vseobecné zásady týkajúce sa výberu adresátov rozhodnutia, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o EHP. V odôvodnení 177 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze prinálezí materskej spolocnosti, ktorá vlastní 100 % základného imania dcérskej spolocnosti, aby predlozila dostatocné dôkazy na vyvrátenie domnienky, ze kontroluje obchodné správanie tejto dcérskej spolocnosti. 93 V bode 6.2 napadnutého rozhodnutia, v odôvodneniach 183 az 195, Komisia uplatnila túto zásadu na zalobkynu. V odôvodneniach 185 az 188 napadnutého rozhodnutia Komisia zhrnula tvrdenia, ktoré predlozila zalobkyna, a následne ich posúdila v odôvodneniach 189 az 195. 94 V tejto súvislosti treba vsak konstatovat, ze väcsia cast odôvodnenia Komisie sa netýka tvrdení predlozených zalobkynou s cielom vyvrátit kapitálovú domnienku, ale sa týka iných tvrdení. Odôvodnenie Komisie, ktoré sa osobitne týka tvrdení predlozených na úcely vyvrátenia kapitálovej domnienky, je velmi strucné: -- v odôvodnení 189 napadnutého rozhodnutia sa Komisia obmedzila na konstatovanie, ze zalobkyna "nepredlozila argumenty, ktoré by vyvrátili domnienku a preukázali, ze jej dcérska spolocnost konala nezávisle"; -- v odôvodnení 190 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla, ze "ako bolo preukázané, tvrdenia predlozené [zalobkynou] na podporu údajnej samostatnosti jej dcérskej spolocnosti neboli v tejto súvislosti dostatocné". 95 Okrem toho v odôvodnení 191 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla, ze pripísanie protiprávneho správania dcérskej spolocnosti jej materskej spolocnosti si nevyzaduje, aby Komisia preukázala, ze porusenie dcérskej spolocnosti bolo spôsobené vedúcimi pracovníkmi materskej spolocnosti. 96 Co sa týka odôvodnenia 198 napadnutého rozhodnutia, na ktoré sa Komisia odvolávala na pojednávaní, treba konstatovat, ze Komisia len opakuje tvrdenie, ktoré predlozila spolocnost Areva, a teda nie skutocnost, ktorá je súcastou odôvodnenia Komisie. - Posúdenie odôvodnenia Komisie 97 Jednak na základe tvrdení predlozených zalobkynou a jednak na základe odôvodnení Komisie týkajúcich sa týchto tvrdení treba posúdit, ci je odôvodnenie napadnutého rozhodnutia dostatocné. 98 Na úvod treba pripomenút, ze ako bolo uvedené vyssie, odôvodnenie Komisie týkajúce sa ôsmich tvrdení predlozených zalobkynou sa obmedzuje na záver, ku ktorému dospela v bodoch 189 a 190 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého zalobkyna nepredlozila argumenty, ktoré by vyvracali kapitálovú domnienku a preukazovali, ze jej dcérska spolocnost T&D konala nezávisle. V napadnutom rozhodnutí teda Komisia len uviedla výsledok svojho preskúmania, avsak bez uvedenia dôvodov, podla ktorých tvrdenia predlozené zalobkynou neboli spôsobilé vyvrátit domnienku vykonávania rozhodujúceho vplyvu na správanie jej dcérskej spolocnosti T&D na trhu. 99 Pokial ide o odôvodnenie 191 napadnutého rozhodnutia, predstavuje nanajvýs odpoved na tvrdenie zalobkyne zhrnuté v bode 89 vyssie a na cast tvrdení zhrnutých v bode 92 vyssie, ale neodpovedá na dalsie tvrdenia predlozené zalobkynou. Hoci je pravda, ze kapitálová domnienka nie je spochybnená samotnou skutocnostou, ze materská spolocnost nevedela o úcasti svojej dcérskej spolocnosti na porusení pravidiel hospodárskej sútaze, táto domnienka zároven v podstate predpokladá, ze predmetná dcérska spolocnost neurcuje svoje správanie na trhu samostatne, ale v podstate plní pokyny svojej materskej spolocnosti. Práve túto poslednú podmienku pritom zalobkyna spochybnila prostredníctvom iných argumentov, vzhladom na ktoré mala poskytnút odpoved Komisia. 100 V tejto súvislosti Komisia nemôze tvrdit, ze podla povinnosti odôvodnenia sa nevyzaduje, aby sa vyjadrila k tvrdeniam predlozeným zalobkyna, pretoze islo o tvrdenia zjavne irelevantné, bezvýznamné alebo jednoznacne druhoradé. 101 Treba totiz konstatovat, ze ziadne tvrdenie uvedené v bodoch 83 az 90 vyssie nemozno povazovat za zjavne irelevantné, bezvýznamné alebo jednoznacne druhoradé, pokial ide o vyvrátenie domnienky rozhodujúceho vplyvu zalobkyne na obchodnú politiku jej dcérskej spolocnosti T&D. 102 Ako bolo uvedené vyssie, táto domnienka je vyvrátitelná, a preto môze byt vyvrátená materskou spolocnostou, ktorá predlozí dostatocné dôkazy na preukázanie, ze jej dcérska spolocnost sa správa nezávisle na trhu. Z toho vyplýva, ze Komisii prinálezí, aby v kazdom jednotlivom prípade posúdila vsetky dôkazy, ktoré jej boli predlozené a ktoré sa týkajú organizacných, hospodárskych a právnych väzieb medzi materskou a dcérskou spolocnostou, na základe ktorých by bolo mozné preukázat, ze sa dcérska spolocnost správala nezávisle od svojej materskej spolocnosti, a teda ze tieto dve spolocnosti netvoria jeden hospodársky subjekt (rozsudok zo 16. júna 2011, L'Air liquide/Komisia, T-185/06, Zb., [59]EU:T:2011:275, body 71 az 75, a Edison/Komisia, T-196/06, Zb., [60]EU:T:2011:281, body 76 a 77). 103 V tomto prípade vsak zalobkyna predlozila tvrdenia, ktoré mali osobitne preukázat, ze dcérska spolocnost sa pocas platnosti dzentlmenskej dohody správala na trhu nezávisle. V tejto súvislosti sa odvolávala nielen na skutocnost, ze predmet jej cinnosti bol obmedzený na drzbu a správu akcií, ale rovnako sa odvolávala na osobitné okolnosti charakterizujúce jej väzby so svojou dcérskou spolocnostou, ako napríklad zásadu decentralizovanej prevádzkovej struktúry skupiny, výlucnú zodpovednost dcérskych spolocností pri urcovaní obchodných politík a skutocnost, ze vzhladom na struktúru skupiny nemohla zo strukturálneho hladiska kontrolovat obchodnú politiku svojej dcérskej spolocnosti T&D. V tejto súvislosti zalobkyna predlozila podrobné informácie o fungovaní skupiny. 104 Vsetky tvrdenia predlozené zalobkynou teda nemozno povazovat za zjavne irelevantné, bezvýznamné alebo jednoznacne druhoradé. 105 Okrem toho Komisia nemôze úspesne tvrdit, ze nebola povinná odpovedat na tvrdenia zalobkyne, pretoze dôkazné bremeno spocívalo na zalobkyni, takze nebola povinná poskytnút podrobnejsie odôvodnenie, kedze zalobkyna nepredlozila tvrdenia vyvracajúce túto domnienku. 106 V tejto súvislosti treba totiz rozlisovat medzi pravidlami týkajúcimi sa dôkazného bremena a povinnostou odôvodnenia. Kapitálová domnienka ako pravidlo týkajúce sa dôkazného bremena upravuje otázku, aké skutocnosti musí Komisia zistit, aby preukázala, ze materská a dcérska spolocnost tvoria jeden hospodársky subjekt, a teda jeden podnik v zmysle clánku 81 ES a clánku 53 Dohody EHP. Naproti tomu povinnost odôvodnenia, ktorá je formálnej povahy, si vyzaduje, aby odôvodnenie, na ktorom Komisia zakladá svoje závery, jasne a jednoznacne vyplývalo zo sporného rozhodnutia takým spôsobom, aby sa dotknuté osoby mohli oboznámit s dôvodmi prijatého opatrenia a aby príslusný súd mohol vykonat preskúmanie (pozri judikatúru uvedenú v bode 29 vyssie). Aj keby sa teda Komisia domnievala, ze dôkazy predlozené materskou spolocnostou nie sú dostatocné na úcely vyvrátenia domnienky, ze zalobkyna mala vplyv na správanie svojej dcérskej spolocnosti na trhu, je povinná uviest dôvody, pokial nejde len o skutocnosti, ktoré sú zjavne irelevantné alebo bezvýznamné. V tomto ohlade jej povinnost odôvodnenia vyplýva z vyvrátitelnej povahy predmetnej domnienky (rozsudky L'Air liquide/Komisia, uz citovaný v bode 102 vyssie, [61]EU:T:2011:275, body 71 az 75, a Edison/Komisia, uz citovaný v bode 102 vyssie, [62]EU:T:2011:281, body 76 a 77). 107 Komisia preto bola povinná uviest v spornom rozhodnutí dôvody, pre ktoré sa domnievala, ze napriek tvrdeniam predlozeným zalobkynou nebola nezávislost jej dcérskej spolocnosti na trhu preukázaná. 108 Vzhladom na vyssie uvedené treba konstatovat, ze Komisia porusila povinnost odôvodnenia stanovenú v clánok 253 ES, kedze nedostatocne uviedla dôvody, pre ktoré argumenty predlozené zalobkynou nepostacovali na vyvrátenie domnienky rozhodujúceho vplyvu na správanie jej dcérskej spolocnosti T&D na trhu. O dôsledkoch porusenia povinnosti odôvodnenia 109 Komisia tvrdí, ze kedze v prejednávanej veci bola oprávnená konstatovat, ze kapitálová domnienka nebola vyvrátená, porusenie povinnosti odôvodnenia v ziadnom prípade nemôze viest k zruseniu napadnutého rozhodnutia. V priebehu konania vysvetlila dôvody, pre ktoré bolo podla jej názoru potrebné zamietnut tvrdenia predlozené zalobkynou. 110 V tejto súvislosti treba po prvé pripomenút, ze odôvodnenie v zásade musí byt oznámené dotknutej osobe v rovnakom case ako rozhodnutie, ktoré jej spôsobuje ujmu. Chýbajúce odôvodnenie nemozno ospravedlnit skutocnostou, ze dotknutá osoba sa s dôvodmi rozhodnutia oboznámi pocas konania pred súdmi Únie (rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 30 vyssie, [63]EU:C:2005:408, bod 463; rozsudok z 12. septembra 2007, González y Díez/Komisia, T-25/04, Zb., [64]EU:T:2007:257, bod 220; pozri judikatúru uvedenú v bode 77 vyssie). 111 Odôvodnenie, ktoré uviedla Komisia pocas konania, preto nemozno zohladnit pri posudzovaní otázky porusenia jej povinnosti odôvodnenia. 112 Po druhé Komisia sa nemôze odvolávat na judikatúru, podla ktorej neobmedzená právomoc Vseobecného súdu vo veciach pokút môze odôvodnit predlozenie a zohladnenie dodatocných informácií, ktorých uvedenie sa v rozhodnutí nevyzaduje na základe povinnosti odôvodnenia (rozsudok SCA Holding/Komisia, uz citovaný v bode 62 vyssie, [65]EU:C:2000:633, body 54 a 55). Pripísaním porusenia dcérskej spolocnosti zalobkyne T&D tejto zalobkyni totiz vzniká otázka existencie hospodárskej jednotky tvorenej zalobkynou a jej dcérskou spolocnostou a v konecnom dôsledku aj otázka úcasti zalobkyne na porusení potrestanom napadnutým rozhodnutím. Táto otázka patrí do oblasti preskúmania zákonnosti uvedeného rozhodnutia, a nie do oblasti primeranosti výsky pokuty ulozenej zalobkyni. Vseobecný súd má vsak neobmedzenú právomoc len vo vztahu k tejto druhej otázke (rozsudok SCA Holding/Komisia, uz citovaný v bode 62 vyssie, [66]EU:C:2000:633, body 54 a 55). 113 Po tretie Komisia odkazuje na judikatúru, podla ktorej nedostatok odôvodnenia nie je dôvodom na zrusenie napadnutého rozhodnutia, ak by zrusenie mohlo viest iba k prijatiu nového rozhodnutia, ktoré by bolo vecne zhodné so zruseným rozhodnutím. 114 Komisia sa v tejto súvislosti nemôze oprávnene odvolávat na rozsudok Súdu prvého stupna z 13. decembra 2006, FNCBV a i./Komisia (T-217/03 a T-245/03, Zb., [67]EU:T:2006:391, body 362 az 363), v ktorom tento súd konstatoval porusenie povinnosti odôvodnenia, ktorého sa dopustila v rámci stanovenia pokút ulozených za porusenia clánku 81 ods. 1 ES, pricom zároven uviedol, ze vzhladom na to, ze riesenie prijaté touto institúciou muselo byt v merite veci potvrdené, toto porusenie nemá za následok ani zrusenie napadnutého rozhodnutia, ani zmenu výsky pokút. 115 Toto posledné uvedené posúdenie, ktoré patrí do rámca vykonávania neobmedzenej právomoci, ktorú má Vseobecný súd v oblasti penazných sankcií, nemozno pouzit v prejednávanej veci, pokial ide o preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom v nom Komisia konstatovala zodpovednost zalobkyne za predmetné porusenie (pozri bod 112 vyssie; rozsudok Edison/Komisia, uz citovaný v bode 102 vyssie, [68]EU:T:2011:281, body 91 az 93). 116 Navyse Komisia sa nemôze odvolávat na judikatúru, podla ktorej zalobca nemá nijaký oprávnený záujem odvolávat sa na porusenie povinnosti odôvodnenia v prípade, ked je uz teraz isté, ze po zrusení napadnutého rozhodnutia by muselo byt prijaté rovnaké rozhodnutie (rozsudky z 29. septembra 1976, Morello/Komisia, 9/76, Zb., [69]EU:C:1976:129, bod 11, a z 20. mája 1987, 432/85, Souna/Komisia, 432/85, Zb., [70]EU:C:1987:236, bod 20; rozsudky z 9. októbra 1992, De Persio/Komisia, T-50/91, Zb., [71]EU:T:1992:104, body 10 a 24, a z 3. decembra 2003, Audi/ÚHVT (TDI), T-16/02, Zb., [72]EU:T:2003:327, body 97 a 98). 117 V prejednávanom prípade Komisia dostatocne neodôvodnila, preco tvrdenia predlozené zalobkynou nie sú spôsobilé preukázat, ze jej dcérska spolocnost T&D urcovala svoje konanie na trhu samostatne. Táto otázka sa musí preskúmat s ohladom na kazdú skutocnost týkajúcu sa organizacných, hospodárskych a právnych vztahov medzi zalobkynou a jej dcérskou spolocnostou T&D. Ide teda o zlozité preskúmanie, ktorého výsledok nemozno predvídat. V prípade neexistencie takého preskúmania sa nemozno domnievat, ze je uz teraz isté, ze sa prijme rovnaké rozhodnutie. Okrem toho pripustit, ze za takýchto okolností musí Vseobecný súd preskúmat dôvody, ktoré Komisia uviedla po prvýkrát v priebehu konania, by bolo priamo v rozpore s judikatúrou citovanou v bodoch 73 az 75 vyssie. 118 Z toho vyplýva, ze na rozdiel od toho, co tvrdí Komisia, má v prejednávanom prípade nedostatok odôvodnenia za následok zrusenie napadnutého rozhodnutia. 119 Napadnuté rozhodnutie treba preto zrusit bez toho, aby bolo potrebné rozhodnút o druhej casti prvého zalobného dôvodu, tretej casti druhého zalobného dôvodu a o tretom zalobnom dôvode. O trovách 120 Podla clánku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania. Pokial ide o návrh zalobkyne na zrusenie napadnutého rozhodnutia, Komisia vo veci nemala úspech a zalobkyna navrhla zaviazat zalovanú na náhradu trov konania. 121 Pokial ide o ziadost o zrusenie listu úctovníka z 10. decembra 2009, treba pripomenút, ze Vseobecný súd rozhodol, ze konanie o tomto návrhu sa zastavuje a ze o trovách konania sa rozhodne neskôr (pozri bod 16 vyssie). Podla clánku 87 ods. 6 rokovacieho poriadku, ak Vseobecný súd konanie vo veci zastavil, o náhrade trov konania rozhodne podla vlastnej úvahy. Vseobecný súd sa domnieva, ze v prejednávanom prípade je vhodné, aby Komisia tiez nahradila trovy konania týkajúce sa návrhu na zrusenie listu úctovníka. 122 Komisiu treba preto zaviazat na náhradu vsetkých trov konania. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (tretia komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Rozhodnutie Komisie K(2009) 7601 v konecnom znení zo 7. októbra 2009 týkajúce sa konania podla clánku 81 Zmluvy o ES a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/39.129 - Výkonové transformátory) sa zrusuje v rozsahu, v akom sa týka spolocnosti Alstom. 2. Európska komisia je povinná nahradit trovy konania. Czúcz Labucka Gratsias Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 27. novembra 2014. Podpisy __________________________________________________________________ ( [73]*1 ) Jazyk konania: francúzstina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXmkb3MR/L91387-35TMP.html#t-ECR_62009TJ0517_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2008:005:TOC 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2003:045:TOC 4. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A154&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 5. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A178&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 6. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A620&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 7. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A178&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 8. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A620&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 9. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A531&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 10. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A408&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 11. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A620&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 12. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A154&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 13. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A392&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 14. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A620&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 15. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A6&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 16. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A8&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 17. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A453&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 18. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A784&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 19. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A536&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 20. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A21&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 21. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A356&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 22. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A626&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 23. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A536&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 24. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A21&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 25. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A536&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 26. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A620&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 27. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A536&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 28. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A21&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 29. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A620&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 30. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A536&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 31. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A21&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 32. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A620&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 33. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A536&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 34. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A21&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 35. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A620&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 36. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A536&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 37. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A21&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 38. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A21&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 39. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A529&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 40. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2005%3A220&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 41. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A625&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 42. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A630&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 43. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A633&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 44. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A191&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 45. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2005%3A220&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 46. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:P:1962:013:TOC 47. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A620&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 48. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1998%3A100&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 49. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A620&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 50. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A620&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 51. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A21&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 52. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A536&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 53. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A21&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 54. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A620&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 55. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1981%3A284&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 56. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A530&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 57. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A249&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 58. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A620&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 59. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A275&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 60. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A281&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 61. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A275&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 62. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A281&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 63. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A408&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 64. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A257&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 65. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A633&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 66. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A633&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 67. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A391&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 68. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A281&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 69. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1976%3A129&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 70. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1987%3A236&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 71. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1992%3A104&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 72. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A327&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 73. file:///tmp/lynxXXXXmkb3MR/L91387-35TMP.html#c-ECR_62009TJ0517_SK_01-E0001