ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (ôsma komora) z 13. mája 2015 ( [1]*1 ) "Státna pomoc -- Pomoc na restrukturalizáciu poskytnutá Rakúskom v prospech skupiny Austrian Airlines -- Rozhodnutie, ktorým sa pomoc vyhlasuje za zlucitelnú so spolocným trhom s výhradou dodrzania urcitých podmienok -- Privatizácia skupiny Austrian Airlines -- Urcenie príjemcu pomoci -- Usmernenia pre státnu pomoc na záchranu a restrukturalizáciu podnikov v tazkostiach" Vo veci T-511/09, Niki Luftfahrt GmbH, so sídlom vo Viedni (Rakúsko), v zastúpení: H. Asenbauer a A. Habeler, advokáti, zalobkyna, proti Európskej komisii, v zastúpení: pôvodne B. Martenczuk a K. Gross, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci G. Quardt, advokát, neskôr B. Martenczuk a R. Sauer, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci G. Quardt a J. Lipinsky, advokáti, zalovanej, ktorú v konaní podporujú: Rakúska republika, v zastúpení: C. Pesendorfer a M. Klamert, splnomocnení zástupcovia, Deutsche Lufthansa AG, so sídlom v Kolíne nad Rýnom (Nemecko), v zastúpení: pôvodne H.-J. Niemeyer, H. Ehlers a M. Rosenberg, neskôr H.-J. Niemeyer, H. Ehlers, C. Kovács a S. Völcker, advokáti, Austrian Airlines AG, so sídlom vo Viedni, v zastúpení: pôvodne H.-J. Niemeyer, H. Ehlers a M. Rosenberg, neskôr H.-J. Niemeyer, H. Ehlers a C. Kovács, advokáti, a Österreichische Industrieholding AG, so sídlom vo Viedni, v zastúpení: T. Zivny, P. Lewisch a H. Kristoferitsch, advokáti, vedlajsí úcastníci konania, ktorej predmetom je návrh na zrusenie rozhodnutia Komisie 2010/137/ES z 28. augusta 2009 o státnej pomoci C 6/09 (ex N 663/08) poskytnutej Rakúskou republikou v prospech Austrian Airlines - plán na restrukturalizáciu ([2]Ú. v. EÚ L 59, 2010, s. 1), v ktorom Komisia konstatuje, ze pomoc na restrukturalizáciu poskytnutá Rakúskou republikou v prospech skupiny Austrian Airlines v rámci jej prevzatia skupinou Lufthansa je za urcitých podmienok zlucitelná so spolocným trhom, VSEOBECNÝ SÚD (ôsma komora), v zlození: predseda komory D. Gratsias, sudcovia M. Kanceva (spravodajkyna) a C. Wetter, tajomník: K. Andová, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 25. júna 2014, vyhlásil tento Rozsudok Okolnosti predchádzajúce sporu 1 Skupina Austrian Airlines (dalej len "Austrian Airlines") pozostáva z troch podnikov: Austrian Airlines Österreichische Luftverkehrs AG - sietovej leteckej spolocnosti zalozenej v roku 1957, Tiroler Luftfahrt GesmbH - regionálnej dcérskej spolocnosti zalozenej v roku 1978 a Lauda Air Luftfahrt GmbH - charterovej spolocnosti zalozenej v roku 1979. Austrian Airlines je leteckým dopravcom, ktorý má svoje sídlo vo Viedni (Rakúsko), a svoju cinnost v oblasti leteckej dopravy vykonáva na leteckých uzloch na medzinárodnom letisku vo Viedni a na letisku v Innsbrucku (Rakúsko). Skupina Austrian Airlines je clenom Star Alliance. Rakúska republika vlastnila v skupine Austrian Airlines podiel 41,56 %, a to prostredníctvom státnej holdingovej spolocnosti Österreichische Industrieholding AG (dalej len "ÖIAG") a bola tak väcsinovým vlastníkom Austrian Airlines. 2 Zalobkyna Niki Luftfahrt GmbH je spolocnost zalozená podla rakúskeho práva so sídlom vo Viedni, ktorá prevádzkuje leteckú spolocnost známu pod oznacením "flyniki" alebo "Niki". Svoju cinnost vykonáva z Viedne, Linzu (Rakúsko), zo Salzburgu (Rakúsko), z Grazu (Rakúsko) a Innsbrucku, odkial zabezpecuje najmä lety do celej Európy a severnej Afriky. Zalobkynu vlastnila v case podania zaloby v rozsahu 76 % Privatstiftung Lauda (súkromná nadácia Lauda) a v rozsahu 24 % druhá nemecká letecká spolocnost Air Berlin. 3 Skupina Austrian Airlines uz niekolko rokov celí znacným financným tazkostiam. S ohladom na tieto tazkosti udelila rakúska spolková vláda 12. augusta 2008 privatizacné oprávnenie, na základe ktorého bola spolocnost ÖIAG oprávnená predat vsetky svoje podiely v skupine Austrian Airlines. Dna 29. októbra 2008 bolo toto oprávnenie predlzené do 31. decembra 2008. 4 Spolocnost ÖIAG uverejnila 13. augusta 2008 v rakúskej a medzinárodnej v tlaci oznámenie, v ktorom vyzvala potenciálnych investorov, aby prejavili záujem o získanie podielov, ktoré vlastnila v skupine Austrian Airlines. Uchádzaci mohli prejavit záujem do 24. augusta 2008. Svoj záujem oznámilo celkove dvanást investorov. 5 Investori boli 28. augusta 2008 informovaní, ze do 12. septembra 2008 je potrebné predlozit plán na prevzatie. Plán mal obsahovat informácie o uchádzacovi, strategický plán týkajúci sa budúcnosti skupiny Austrian Airlines, návrh struktúry transakcie, informácie o plánovanom financovaní a niektoré dalsie informácie o obsahu zmluvy (zabezpecenie, záruky). Nakoniec boli predlozené len tri plány na prevzatie pochádzajúce od spolocností Air France-KLM, Deutsche Lufthansa AG (dalej len "Lufthansa") a od ruského dopravcu S7. 6 Dna 16. septembra 2008 boli tri podniky, ktoré predlozili plány na prevzatie vyzvané, aby do 21. októbra 2008 predlozili svoju konecnú ponuku bez uvedenia kúpnej ceny a do 24. októbra 2008 svoju konecnú ponuku s uvedením kúpnej ceny. 7 Dna 21. októbra 2008 predlozila spolocnost Lufthansa ako jediný uchádzac ponuku vrátane zmluvy a strategického plánu bez uvedenia ceny, ako sa pozadovalo. Dna 24. októbra 2008 predlozila spolocnost Lufthansa záväznú ponuku s uvedením ceny, ktorú bola pripravená zaplatit za podiely spolocnosti ÖIAG v skupine Austrian Airlines. 8 Podla ponuky na prevzatie: -- Lufthansa zaplatí spolocnosti ÖIAG kúpnu cenu vo výske 366268,75 eura, -- ÖIAG dostane konsolidacný príslub, na základe ktorého môze v prípade návratu podniku k ziskovosti vzniknút nárok na dalsiu platbu do výsky az 162000000 eur, -- ÖIAG zaplatí prostredníctvom osobitného subjektu 500000000 eur, ktoré sa pouzijú na zvýsenie kapitálu skupiny Austrian Airlines. 9 Pokial ide o konsolidacný príslub, bolo stanovené, ze tri roky po uzatvorení alebo najneskôr po predlození financných správ za obdobie do 31. decembra 2011 ÖIAG dostane dalsiu platbu do výsky az 162000000 eur. 10 Podiely spolocnosti ÖIAG v skupine Austrian Airlines mala nadobudnút spolocnost Österreichische Luftverkehrs-Holding-GmbH, v ktorej patrí podiel vo výske 49,8 % spolocnosti Österreichische Luftverkehrs-Beteiligungs-GmbH, ktorej 100 % vlastníkom je Lufthansa, a podiel vo výske 50,2 % patrí spolocnosti Österreichische Luftverkehrs-Privatstiftung, nadácii, ktorú podla rakúskeho práva zalozila spolocnost Österreichische Luftverkehrs-Beteiligungs. 11 Paralelne s touto transakciou mala spolocnost Österreichische Luftverkehrs-Holding GmbH nadobudnút vsetky ostatné podiely v skupine Austrian Airlines, a to prostredníctvom ponuky na prevzatie alebo operácie "squeeze out" (operácia vytlácanie akcionárov), aby si tak zabezpecila vlastníctvo vsetkých podielov v skupine Austrian Airlines. 12 Dna 3. decembra 2008 transakciu schválila dozorná rada spolocnosti Lufthansa AG a 5. decembra 2008 dozorná rada spolocnosti ÖIAG. 13 Rakúska republika oznámila 21. decembra 2008 Komisii Európskych spolocenstiev opatrenia týkajúce sa plánu predaja jej majetkovej úcasti v skupine Austrian Airlines. 14 Rakúska republika zároven oznámila Komisii 19. decembra 2008 svoje rozhodnutie poskytnút skupine Austrian Airlines pomoc na záchranu vo forme 100 % záruky s cielom umoznit tejto skupine získat úverové financovanie vo výske 200 miliónov eur. 15 Rozhodnutím z 19. januára 2009 o státnej pomoci NN 72/08 Austrian Airlines - Pomoc na záchranu Komisia uvedenú pomoc na záchranu schválila vo forme záruky, ktorá sa mala skoncit, ked Komisia dospeje ku konecnému rozhodnutiu týkajúcemu sa oznámenej pomoci v rámci postupu predaja a/alebo plánu na restrukturalizáciu, ktorý predlozili rakúske orgány. 16 Listom z 11. februára 2009 Komisia oznámila Rakúskej republike svoje rozhodnutie zacat konanie vo veci formálneho zistovania v zmysle clánku 88 ods. 2 ES v súvislosti s opatreniami prednesenými Rakúskou republikou s cielom previest svoju majetkovú úcast v skupine Austrian Airlines. 17 Dna 11. marca 2009 Rakúsko oznámilo Komisii svoje pripomienky týkajúce sa zacatia konania vo veci formálneho zistovania. 18 V rovnaký den bolo rozhodnutie Komisie o zacatí konania vo veci formálneho zistovania uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie a zainteresované strany boli vyzvané, aby predlozili svoje pripomienky (Ú. v. EÚ, C 57, s. 8). 19 Vo svojom rozhodnutí Komisia predovsetkým spresnila, ze musí urcit, ci cena zaplatená spolocnostou Lufthansa za majetkovú úcast spolocnosti ÖIAG v skupine Austrian Airlines zodpovedá trhovej cene. V tejto súvislosti Komisia vyjadrila pochybnosti v súvislosti s otvorenou, transparentnou a bezpodmienecnou povahou predaja, ako aj v súvislosti s hodnotou konsolidacného príslubu. Komisia uviedla, ze v prípade, ze by suma zaplatená za Austrian Airlines nezodpovedala trhovej cene, bolo by potrebné rozdiel medzi uvedenými cenami povazovat za státnu pomoc. 20 Komisia dalej usúdila, ze musí preskúmat tvrdenie Rakúskej republiky, podla ktorého suma, ktorú zaplatila Lufthansa, nepredstavuje státnu pomoc, pretoze akýkolvek iný scenár by pre spolocnost ÖIAG znamenal vyssie náklady. 21 Napokon kedze Rakúska republika navrhla plán na restrukturalizáciu pre prípad, ze by sa Komisia domnievala, ze oznámené opatrenie predstavuje státnu pomoc, Komisia spresnila, ze musí overit, ci uvedený plán bol v súlade s jej oznámením z 1. októbra 2004 o usmerneniach Spolocenstva o státnej pomoci na záchranu a restrukturalizáciu firiem v tazkostiach ([3]Ú. v. EÚ C 244, s. 2) (dalej len "usmernenia z roku 2004") a s jej oznámením z 10. decembra 1994 o uplatnení clánkov [87 ES] a [88 ES] a clánku 61 Dohody o EHP na státnu pomoc v leteckej doprave ([4]Ú. v. ES C 350, s. 5) (dalej len "usmernenia o leteckej doprave z roku 1994"). 22 Komisia dostala pripomienky od zainteresovaných strán, medzi ktorými boli aj pripomienky zalobkyne, a zaslala ich 15. apríla 2009 Rakúskej republike. 23 Rakúska republika zaslala Komisii svoje pripomienky k vyjadreniam zainteresovaných osôb 8. mája 2009. 24 V rovnaký den bolo Komisii dorucené oznámenie o pláne koncentrácie, na základe ktorého mala spolocnost Lufthansa nadobudnút výlucnú kontrolu nad skupinou Austrian Airlines. 25 Na ziadost Rakúskej republiky sa 7. mája 2009 a 18. mája 2009 konali zasadnutia týkajúce sa privatizácie skupiny Austrian Airlines. Na základe týchto zasadnutí boli potom 22. mája a 18. júna 2009 predlozené dodatocné informácie, ktoré pozadovala Komisia. 26 Komisia prijala 28. augusta 2009 rozhodnutie 2010/137/ES o státnej pomoci C 6/09 (ex N 663/08) poskytnutej Rakúskou republikou v prospech Austrian Airlines - plán na restrukturalizáciu ([5]Ú. v. EÚ L 59, 2010, s. 1), ktorým vyhlásila pomoc na restrukturalizáciu poskytnutú Rakúskou republikou Austrian Airlines za zlucitelnú so spolocným trhom s výhradou dodrzania urcitých podmienok (dalej len "napadnuté rozhodnutie"). 27 Po tom, ako Komisia vyzvala Rakúsku republiku, aby jej v súlade s clánkom 25 nariadenia Rady (ES) c. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku [88] Zmluvy o ES ([6]Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339), zmeneného a doplneného nariadením Rady (ES) c. 1791/2006 z 20. novembra 2006, ktorým sa z dôvodu pristúpenia Bulharska a Rumunska upravujú urcité nariadenia a rozhodnutia v oblasti volného pohybu tovaru, slobody pohybu osôb, práva obchodných spolocností, politiky hospodárskej sútaze, polnohospodárstva (vrátane veterinárnych a fytosanitárnych právnych predpisov), dopravnej politiky, daní, statistiky, energetiky, zivotného prostredia, spolupráce v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí, colnej únie, vonkajsích vztahov, spolocnej zahranicnej a bezpecnostnej politiky a institúcií ([7]Ú. v. EÚ L 363, s. 1), poskytla informácie, na ktoré sa podla nej vztahuje povinnost respektovania sluzobného tajomstva, Komisia zverejnila 9. marca 2010 v zmysle clánku 26 ods. 3 rovnakého nariadenia v Úradnom vestníku Európskej únie nedôvernú verziu napadnutého rozhodnutia. 28 Dna 28. augusta 2009 Komisia prijala tiez rozhodnutie K(2009) 6690 v konecnom znení (vec COMP/M.5440 - Lufthansa/Austrian Airlines), v ktorom vyhlásila koncentráciu podnikov smerujúcu k nadobudnutiu výlucnej kontroly spolocnosti Lufthansa nad skupinou Austrian za zlucitelnú so spolocným trhom a s Dohodou o EHP, pricom zhrnutie tohto rozhodnutia bolo zverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie ([8]Ú. v. EÚ C 16, s. 11, dalej len "rozhodnutie povolujúce koncentráciu"). 29 V napadnutom rozhodnutí Komisia usúdila, ze kúpna cena, ktorú Lufthansa zaplatila spolocnosti ÖIAG za podiely tejto spolocnosti v skupine Austrian Airlines, predstavovala zápornú cenu, kedze vyplývala z rozdielu medzi sumou subvencie poskytnutej v prospech skupiny Austrian Airlines na jednej strane a sumou konsolidacného príslubu, ako aj sumou zaplatenou za nadobudnutie podielov spolocnosti ÖIAG na strane druhej. Po tom, co Komisia preskúmala hodnotu podielových akcií spolocnosti ÖIAG v skupine Austrian Airlines, dospela k záveru, ze záporná cena, ktorú navrhla Lufthansa zodpovedala trhovej cene, a preto nie je mozné ju povazovat za pomoc v prospech spolocnosti Lufthansa. 30 Komisia vsak pripomenula, ze ak stát predá podnik za zápornú cenu, nie je okolnost, ze táto cena zodpovedá trhovej cene dostatocným kritériom na urcenie, ze stát konal ako investor pôsobiaci v trhovom hospodárstve a ze nebola poskytnutá nijaká státna pomoc. Takýto investor totiz musí porovnat zápornú trhovú cenu s nákladmi, ktoré by znásal v prípade iných riesení. V tejto súvislosti Komisia usúdila, ze v prejednávanej veci by konkurz skupiny Austrian Airlines, v súvislosti s ktorým by náklady státu boli nulové, predstavoval pre tento stát výhodnejsiu moznost ako predaj jeho podielovej úcasti v skupine Austrian Airlines za zápornú cenu. Komisia preto usúdila, ze celková výska zápornej ceny sa musí povazovat za verejný zdroj, ktorý bol poskytnutý skupine Austrian Airlines a ze poskytnutie tohto zdroja státom v prospech podniku, ktorý konkuruje iným leteckým dopravcom Spolocenstva, poskodzuje obchod vo vnútri Spolocenstva, a preto predstavuje státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. 31 Komisia preskúmala dotknutú pomoc a následne usúdila, ze s výhradou dodrzania urcitých podmienok a úplnej implementácie plánu na restrukturalizáciu, ktorý bol oznámený Komisii, ide o pomoc, ktorá je zlucitelná so spolocným trhom v zmysle clánku 87 ods. 3 písm. c) ES. 32 Výrok napadnutého rozhodnutia znie takto: "Clánok 1 Pomoc na restrukturalizáciu poskytnutá Rakúskom v prospech Austrian Airlines je s výhradou clánku 2 [s výhradou dodrzania podmienok uvedených v clánku 2 - neoficiálny preklad] zlucitelná so spolocným trhom podla clánku 87 ods. 3 písm. c) ES, pokial sa úplne realizuje Komisii oznámený plán na restrukturalizáciu. Clánok 2 1. Rakúsko prijme nevyhnutné opatrenia, aby Austrian Airlines do konca roka 2010 znízila svoju celkovú kapacitu poctu ponúkaných miest o 15 % úrovne z roku 2008. Potom sa zvysovanie kapacity Austrian Airlines obmedzí na priemernú úroven zvysovania stanovenú pre letecké spolocnosti, ktoré sú clenmi Association of European Airlines. Tento maximálny limit sa bude uplatnovat do konca roka 2015 alebo dovtedy, kým Austrian Airlines nedosiahne vyrovnanú hodnotu EBIT (nulový bod), podla toho, ktorá situácia nastane skôr. 2. Rakúsko prijme nevyhnutné opatrenia, aby Austrian Airlines do 30. septembra 2009 znízila svoj podiel v Schedule Coordination Austria GmbH na 25 % a aby po restrukturalizácii spolocnost Flughafen Wien AG ani ziadna iná strana, ktorú kontroluje Austrian Airlines alebo Flughafen Wien AG, nevlastnila väcsinový podiel v Schedule Coordination Austria. 3. Rakúsko prijme nevyhnutné opatrenia, aby sa dodrzali podmienky rozhodnutia o koncentrácii vo veci COMP/M.5440 - Lufthansa/Austrian Airlines. 4. Rakúsko zrusí bilaterálne dohody o leteckej doprave, ktoré neobsahujú dolozku o urcovaní Spolocenstvom, alebo o nich bude opätovne rokovat na základe ustanovení nariadenia (ES) c. 847/2004. Rakúsko oznámi Komisii opatrenia, ktoré prijalo s cielom zarucit zlucitelnost uvedených dohôd s právnymi predpismi Spolocenstva v súvislosti s uznaním urcovania Spolocenstvom. 5. Rakúsko predlozí Komisii do 31. decembra 2009 správu o pokroku a správe plánu na restrukturalizáciu, ako aj o prijatých opatreniach, na základe ktorých sa znízi podiel Austrian Airlines v Schedule Coordination Austria GmbH. Do 31. apríla 2010 Rakúsko oznámi opatrenia, ktoré realizovalo na uplatnovanie clánku 2 ods. 4 Kazdý rok do roku 2015 Rakúsko predlozí Komisii výrocnú správu o realizácii plánu na restrukturalizáciu a o úrovniach zvysovania kapacít. Clánok 3 Toto rozhodnutie je urcené Rakúskej republike." Konanie 33 Zalobkyna návrhom podaným do kancelárie Vseobecného súdu z 21. decembra 2009 podala podla clánku 263 stvrtého odseku ZFEÚ zalobu, na základe ktorej sa zacalo toto konanie. 34 Podaním doruceným do kancelárie Vseobecného súdu 23. apríla 2010 podala Rakúska republika návrh na vstup do konania ako vedlajsí úcastník na podporu návrhov Komisie. Uznesením z 15. júna 2010 predseda siestej komory Vseobecného súdu vyhovel tomuto návrhu. 35 Podaním doruceným do kancelárie Vseobecného súdu 27. apríla 2010 podala Lufthansa návrh na vstup do tohto konania ako vedlajsí úcastník na podporu Komisie. 36 Podaním doruceným do kancelárie Vseobecného súdu zo 7. mája 2010 podala ÖIAG návrh na vstup do tohto konania ako vedlajsí úcastník na podporu návrhov Komisie. 37 Podaním doruceným do kancelárie Vseobecného súdu z 30. augusta 2010 Rakúska republika predlozila svoje vyjadrenie vedlajsieho úcastníka konania. 38 Vzhladom na to, ze zlozenie komôr Vseobecného súdu bolo zmenené, sudca spravodajca bol pridelený k siedmej komore, ktorej bola z tohto dôvodu 27. septembra 2010 táto vec pridelená. 39 Podaním doruceným do kancelárie Vseobecného súdu z 18. októbra 2010 zalobkyna predlozila svoje pripomienky k vyjadreniu Rakúskej republiky ako vedlajsieho úcastníka konania. 40 Podaniami dorucenými do kancelárie Vseobecného súdu z 11. novembra 2010 Komisia a Rakúska republika predlozili svoje pripomienky k návrhom na opatrenia na zabezpecenie priebehu konania, ako aj k návrhu dôkazných prostriedkov, teda k návrhom, ktoré predniesla zalobkyna vo svojich pripomienkach k vyjadreniu Rakúskej republiky ako vedlajsieho úcastníka konania. 41 Uznesením z 29. novembra 2010 predseda siedmej komory Vseobecného súdu vyhovel návrhom Lufthansa, Austrian Airlines a ÖIAG na vstup do konania ako vedlajsím úcastníkom. 42 Podaniami dorucenými do kancelárie Vseobecného súdu zo 14. februára 2011 Lufthansa, Austrian Airlines a ÖIAG predlozili svoje vyjadrenia vedlajsích úcastníkov konania. 43 Podaním doruceným do kancelárie Vseobecného súdu 13. mája 2011 zalobkyna predlozila svoje pripomienky k vyjadreniam spolocnosti Lufthansa, skupiny Austrian Airlines a spolocnosti ÖIAG ako vedlajsích úcastníkov konania. 44 Vzhladom na to, ze zlozenie komôr Vseobecného súdu bolo zmenené, sudca spravodajca bol pridelený k prvej komore, ktorej bola z tohto dôvodu 16. mája 2012 táto vec pridelená. 45 V uznesení z 10. júla 2012 o dôkaznom prostriedku týkajúcom sa predlozenia dokumentov Vseobecný súd najprv konstatoval, po prvé, ze Komisia spochybnila prípustnost niektorých tvrdení zalobkyne, pretoze spocívali na podrobných informáciách, ktoré sa nenachádzali v nedôvernom znení napadnutého rozhodnutia zverejneného v Úradnom vestníku Európskej únie, po druhé, ze zalobkyna k svojej zalobe pripojila nedôverné znenie napadnutého rozhodnutia a po tretie, ze informácie vylúcené z nedôverného znenia napadnutého rozhodnutia boli potrebné na úcely správneho porozumenia rozhodnutia, a teda aj na úcely rozhodnutia sporu, pricom následne Komisiu na základe clánku 65 písm. b), clánku 66 ods. 1 a clánku 67 ods. 3 druhého pododseku Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu vyzval, aby predlozila úplné znenie napadnutého rozhodnutia, tak ako bolo oznámené Rakúskej republike, ktorej bolo urcené. V uznesení bolo spresnené, ze v tomto stádiu konania nebude úplné znenie napadnutého rozhodnutia zaslané ani zalobkyni, ani iným subjektom zúcastneným na konaní, okrem Rakúskej republiky, ktorej uz v minulosti bolo zaslané. Komisia tejto ziadosti vyhovela 25. júla 2012. 46 Dna 11. júla 2012 Vseobecný súd v zmysle clánku 64 rokovacieho poriadku vyzval zalobkynu, aby spresnila, ci má prístup k úplnému zneniu napadnutého rozhodnutia, tak ako bolo oznámené Rakúskej republike. Zalobkyna na túto otázku odpovedala 26. júla 2012 kladne. 47 Vseobecný súd 18. februára 2013 zaslal úcastníkom konania niekolko ziadostí v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania uvedených v clánku 64 ods. 3 písm. b) a c) rokovacieho poriadku. 48 Po tom, co Vseobecný súd konstatoval, ze podrobné informácie, ktoré boli uvedené v zalobe, ale nenachádzali sa v znení napadnutého rozhodnutia zverejneného v Úradnom vestníku Európskej únie, boli uvedené v úplnom znení tohto rozhodnutia a ze zalobkyna potvrdila, ze sa s týmto úplným znením napadnutého rozhodnutia oboznámila pri príprave svojej zaloby, najprv vyzval Komisiu, aby doplnila svoju obranu a vyjadrila sa k úplnosti tých zalobných dôvodov, výhrad a tvrdení v uvedenej zalobe, ku ktorým este nezaujala svoje stanovisko, lebo by tak porusila povinnost dodrzania sluzobného tajomstva uvedeného v clánku 339 ZFEÚ. 49 Vseobecný súd následne poziadal Komisiu, aby uviedla, ci a v akom rozsahu mozno na úcely tohto konania zrusit vo vztahu k zalobkyni a ostatným úcastníkom konania dôvernost vsetkých informácií obsiahnutých v úplnom znení napadnutého rozhodnutia. Za predpokladu, ze by si Komisia zelala zachovat dôvernost vsetkých týchto informácií, bola poziadaná o to, aby odôvodnila zachovanie dôverného zaobchádzania v prípade kazdej údajne dôvernej skutocnosti, aby Vseobecný súd mohol v tomto ohlade rozhodnút na základe clánku 67 ods. 3 druhého pododseku rokovacieho poriadku. 50 Vseobecný súd napokon vyzval aj vedlajsích úcastníkov konania, aby predlozili odôvodnené stanovisko k dôvernej povahe úplného znenia napadnutého rozhodnutia. 51 Rakúska republika odpovedala na toto opatrenie na zabezpecenie priebehu konania 14. marca 2013 a ÖIAG 18. marca 2013. Komisia, Austrian Airlines a Lufthansa odpovedali 19. marca 2013. 52 Kedze Komisia vo svojej odpovedi z 19. marca 2013 poukázala na úcely odôvodnenia zachovania dôvernosti úplného znenia napadnutého rozhodnutia len na to, ze Rakúska republika odmietla zrusit dôvernost uvedeného rozhodnutia, Vseobecný súd poziadal 18. júla 2013 Komisiu na základe clánku 64 ods. 3 písm. a) a b) rokovacieho poriadku, aby uviedla dôvody, ktoré ju viedli k tomu, ze vyhovela ziadosti Rakúskej republiky o zachovanie dôvernosti v prípade kazdej údajne dôvernej skutocnosti v úplnom znení napadnutého rozhodnutia, a aby pritom spresnila kritériá, podla ktorých rozhodla, ze ide o informácie, ktoré môzu byt profesijným tajomstvom, najmä v zmysle oznámenia K(2003) 4582 z 1. decembra 2003 o sluzobnom tajomstve v rozhodnutiach o státnej pomoci ([9]Ú. v. EÚ C 297, s. 6). Komisia odpovedala na toto opatrenie na zabezpecenie priebehu konania 19. septembra 2013. 53 Vzhladom na to, ze zlozenie komôr Vseobecného súdu bolo zmenené, sudca spravodajca bol pridelený k ôsmej komore, ktorej bola z tohto dôvodu 1. októbra 2013 táto vec pridelená. 54 Vseobecný súd po tom, co preskúmal tvrdenia Komisie a vedlajsích úcastníkov konania týkajúce sa dôvernosti informácií obsiahnutých v úplnom znení napadnutého rozhodnutia, 14. novembra 2013 rozhodol, ze toto úplné znenie vráti Komisii, a prijal nové opatrenie na zabezpecenie priebehu konania, v ktorom vyzval Komisiu, aby predlozila nové znenie napadnutého rozhodnutia, v ktorom mala zakryt len tie dôverné informácie, ktoré neboli uvedené v písomnostiach zalobkyne, tak aby mohlo byt jeho znenie dorucené ostatným úcastníkom konania. 55 Listom z 3. decembra 2013 Komisia odmietla vyhoviet tomuto opatreniu na zabezpecenie priebehu konania, a to najmä z toho dôvodu, ze sa domnievala, ze nie je povinná pripravit nové znenie napadnutého rozhodnutia, lebo jej Vseobecný súd vrátil úplné dôverné znenie napadnutého rozhodnutia a nespochybnil dôvodnost rozhodnutia, ktorým z verejného nedôverného znenia napadnutého rozhodnutia odstránila urcité informácie. 56 Uznesením z 27. januára 2014, Vseobecný súd nariadil Komisii, aby predlozila znenie napadnutého rozhodnutia, v ktorom mala zakryt len tie dôverné informácie, ktoré neboli uvedené v písomnostiach zalobkyne, a dalej rozhodol, ze zástupcovia zalobkyne, ako aj zástupcovia Rakúskej republiky, spolocností ÖIAG, Lufthansa a skupiny Austrian Airlines, môzu do tohto dokumentu nahliadnut v kancelárii Vseobecného súdu po tom, co bude zverejnený a az do dna pojednávania, bez toho, aby bolo mozné z neho vyhotovovat kópie. Komisia vyhovela tomuto dôkaznému opatreniu 13. februára 2014. 57 Dna 11. marca 2014 Vseobecný súd po vypocutí úcastníkov konania rozhodol o vykonaní pojednávania s vylúcením verejnosti, ktoré sa uskutocnilo 25. júna 2014. Návrhy úcastníkov konania 58 Zalobkyna navrhuje, aby Vseobecný súd: -- zrusil napadnuté rozhodnutie, -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 59 Komisia, ktorú podporuje Rakúska republika, ÖIAG, Lufthansa a Austrian Airlines, navrhuje, aby Vseobecný súd: -- zamietol zalobu ako aspon ciastocne neprípustnú, a subsidiárne ako nedôvodnú, -- zaviazal zalobkynu na náhradu trov konania. Právny stav 1. O prípustnosti O chýbajúcom podpise na origináli zaloby 60 Vo vyjadrení k zalobe Komisia tvrdila, ze zaloba, ktorá jej bola predlozená, nesplnala poziadavky clánku 43 ods. 1 rokovacieho poriadku, lebo nie je podpísaná, a je preto neprípustná. Na pojednávaní z 25. júna 2014 vsak Komisia od tejto námietky neprípustnosti upustila, a to v odpovedi na otázku Vseobecného súdu o následkoch, ktoré vyvodzuje z listu kancelárie Vseobecného súdu zo 14. apríla 2010, ktorým jej kancelária Vseobecného súdu potvrdila, ze originál zaloby bol nálezite podpísaný zástupcom zalobkyne. O pouzití informácií zalobkynou, ktoré neboli uvedené v znení napadnutého rozhodnutia uverejneného v Úradnom vestníku Európskej únie, ktoré vsak boli obsiahnuté v znení napadnutého rozhodnutia oznámeného Rakúskej republike 61 Komisia bez toho, aby formálne vzniesla námietku neprípustnosti v zmysle clánku 114 rokovacieho poriadku, tvrdí, ze zaloba je ciastocne neprípustná v rozsahu, v akom obsahuje tvrdenia týkajúce sa urcitých informácií, na základe ktorých mala Komisia vyvodit nesprávny záver o zlucitelnosti dotknutej pomoci so spolocným trhom a ktoré nie sú uvedené v znení napadnutého rozhodnutia uverejneného v Úradnom vestníku Európskej únie, ktoré je prilozené k zalobe. 62 Komisia sa domnieva, ze k týmto tvrdeniam nemôze zaujat postoj bez toho, aby porusila povinnost respektovat profesijné tajomstvo uvedenú v clánku 339 ZFEÚ. Táto okolnost vsak obmedzuje výkon jej práva na obhajobu, a vedie teda k ciastocnej neprípustnosti zaloby na základe clánku 44 ods. 1 písm. c) rokovacieho poriadku, a to v rozsahu, v akom zaloba odkazuje na predmetné informácie. 63 Komisia okrem toho tvrdí, ze zaloba je ciastocne neprípustná v rozsahu, v akom obsahuje predmetné informácie tiez z toho dôvodu, ze zalobkyna tieto informácie získala neoprávnene. Ak sa podla Komisie v tomto ohlade nerozhodne o ciastocnej neprípustnosti zaloby, bude tak schválený spôsob, akým zalobkyna získala prístup k predmetným informáciám, a bude tak podporená takáto prax. To by mohlo narusit dôveru hospodárskych subjektov v ochranu poskytovanú dôverným informáciám, ktoré môzu tieto subjekty predkladat Komisii v rámci preskúmania státnej pomoci, a podnietit ich k tomu, aby uz Komisii takéto informácie v budúcnosti neposkytovali, co by narusilo úcinnost konaní o preskúmaní státnej pomoci ako celku. 64 Pokial ide po prvé o argumentáciu Komisie vychádzajúcej z porusenia clánku 44 ods. 1 písm. c) rokovacieho poriadku, nie je presvedcivá. 65 Treba totiz pripomenút, ze v súlade s ustálenou judikatúrou musí kazdá zaloba podaná na Vseobecný súd podla clánku 44 ods. 1 písm. c) rokovacieho poriadku obsahovat predmet konania a zhrnutie zalobných dôvodov, na ktorých je zalozená. Tieto údaje musia byt dostatocne jasné a presné, aby si zalovaný mohol pripravit svoju obhajobu a aby Vseobecný súd mohol uskutocnit súdne preskúmanie. S cielom zarucit právnu istotu a riadny výkon spravodlivosti je potrebné, aby hlavné skutkové a právne okolnosti, na ktorých sa zaloba zakladá, vyplývali aspon strucne, ale koherentne a zrozumitelne, zo znenia samotnej zaloby (uznesenia z 28. apríla 1993, De Hoe/Komisia, T-85/92, Zb., [10]EU:T:1993:39, bod 20, a z 11. júla 2005, Internationaler Hilfsfonds/Komisia, T-294/04, Zb., [11]EU:T:2005:280, bod 23). 66 Komisia vsak neuplatnuje nejasnost alebo nepresnost v zhrnutí zalobných dôvodov, ale len nemoznost vyjadrit sa k tvrdeniam zalobkyne v dôsledku právnej povinnosti. Komisia teda nepreukázala existenciu porusenia formálnych nálezitostí stanovených v clánku 44 ods. 1 písm. c) rokovacieho poriadku, ktorá by mohla viest k neprípustnosti zaloby v zmysle judikatúry citovanej v bode 65 vyssie. 67 Nemôze obstát ani argumentácia Komisie vychádzajúca z porusenia jej práva na obhajobu, ktoré spocíva v údajnej nemoznosti reagovat na tvrdenia zalobkyne zalozené na informáciách neuvedených vo verejnom znení napadnutého rozhodnutia. 68 Fyzická alebo právnická osoba, ktorá podla clánku 263 stvrtého odseku ZFEÚ môze napadnút akt uvedený v prvom odseku tohto ustanovenia, totiz môze bez obmedzenia uplatnovat vsetky dôvody uvedené v druhom odseku toho istého clánku. 69 Akékolvek obmedzenie práva takého zalobcu uviest zalobné dôvody na zrusenie, ktoré povazuje za primerané, teda musí byt s ohladom na skutocnost, ze by predstavovalo aj obmedzenie práva na úcinný prostriedok nápravy zakotveného v clánku 47 Charty základných práv Európskej únie, stanovené právom Únie v zmysle clánku 2 ods. 1 tejto Charty, a musí byt v súlade s poziadavkami tohto druhého ustanovenia. Konkrétnejsie musí byt pri dodrzaní zásady proporcionality nevyhnutné a skutocne zodpovedat cielom vseobecného záujmu, ktoré sú uznané Úniou, alebo potrebe na ochranu práv a slobôd iných osôb. 70 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze clánok 339 ZFEÚ, ktorý uvádza Komisia na podporu svojej námietky neprípustnosti, stanovuje, ze Komisia je povinná nezverejnovat informácie, na ktoré sa z dôvodu ich povahy vztahuje profesijné tajomstvo, najmä údaje o podnikoch, ich obchodných vztahoch alebo rezijných cenách. Táto povinnost je pripomenutá v clánku 24 nariadenia c. 659/1999, pokial ide o informácie získané pri uplatnení daného nariadenia. Podla tohto ustanovenia je povinnost dodrzat profesijné tajomstvo ulozená nielen Komisii, ale aj clenským státom, ich úradníkom a iným zamestnancom, vrátane nezávislých odborníkov splnomocnených Komisiou. Clánok 25 nariadenia c. 659/1999 spresnuje, ze Komisia bez zbytocného odkladu oznámi svoje rozhodnutia prijaté podla kapitol II az V a VII toho istého nariadenia dotknutému clenskému státu a poskytne mu prílezitost, aby jej oznámil, ktoré informácie povazuje za informácie, na ktoré sa vztahuje povinnost dodrziavat profesijné tajomstvo. Komisia okrem toho vo svojom oznámení K(2003) 4582 (pozri bod 52 vyssie) opísala postup pri vybavovaní ziadostí, ktoré clenské státy, ktorým sú rozhodnutia o státnej pomoci urcené, predlozili z dôvodu, aby sa urcité casti týchto rozhodnutí povazovali za casti, na ktoré sa vztahuje profesijné tajomstvo, a teda ktoré sa nemali objavit v uverejnenom znení. 71 Treba uviest, ze ani clánok 339 ZFEÚ, ani clánok 24 nariadenia c. 659/1999 výslovne nestanovujú, ze zalobné dôvody zalozené na castiach rozhodnutia, ktoré je predmetom zaloby, ktoré boli zakryté vo verejnom znení tohto rozhodnutia a ku ktorým získala zalobkyna prístup az vtedy, ked jej bolo bez schválenia Komisie dorucené úplné dôverné znenie tohto rozhodnutia, sa majú zamietnut ako neprípustné. 72 Aj za predpokladu, ze by sa tieto ustanovenia mohli vylozit v tomto zmysle, treba konstatovat, ze by sa za okolností prejednávanej veci neuplatnili. 73 Z odpovede Komisie na opatrenie na zabezpecenie priebehu konania Vseobecného súdu z 19. septembra 2013 totiz vyplýva, ze Komisia zaslala 31. augusta 2009 napadnuté rozhodnutie Rakúskej republike, pricom ju zároven vyzvala, aby v lehote pätnástich pracovných dní oznámila, ktoré informácie v tomto rozhodnutí sú podla nej dôverné a nesmú sa zverejnit. Listom z 18. septembra 2009 Rakúska republika poziadala Komisiu o odstránenie urcitých informácií uvedených v napadnutom rozhodnutí, a to z dôvodu ich dôvernosti. V liste z 29. septembra 2009 Komisia oznámila Rakúskej republike, ze jej ziadosti nemôze v plnom rozsahu vyhoviet, a predlozila jej predbezne upravené znenie napadnutého rozhodnutia, pricom ju poziadala, aby ho v lehote piatich pracovných dní schválila. Listom z 2. októbra 2009 Rakúska republika v podstate vyslovila súhlas so znením napadnutého rozhodnutia, ktoré predlozila Komisia. Opät vsak poziadala o odstránenie informácií obsiahnutých v bodoch 61 a 63 napadnutého rozhodnutia, pricom uviedla doplnujúce vysvetlenie, ktoré podla nej odôvodnovalo dôverné zaobchádzanie s týmito informáciami. Po tom, co Komisia znovu preskúmala odôvodnenia poskytnuté Rakúskou republikou, odstránila informácie, ktorých sa týkajú odôvodnenia 61 a 63 napadnutého rozhodnutia a oznámila toto rozhodnutie (dalej len "verejné znenie napadnutého rozhodnutia") dotknutým tretím osobám, vrátane zalobkyne, a 13. októbra 2009 ho uverejnila na svojich internetových stránkach. Verejné znenie napadnutého rozhodnutia bolo následne uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie9. marca 2010. 74 Vseobecný súd vsak podobne ako Komisia konstatoval, ze zalobkyna uviedla v zalobe tvrdenia vychádzajúce z informácií, ktoré sa síce údajne nachádzajú v napadnutom rozhodnutí, avsak nie sú uvedené vo verejnom znení napadnutého rozhodnutia, ktoré je prilozené k zalobe. Vseobecný súd okrem toho konstatoval, ze v odôvodneniach verejného znenia napadnutého rozhodnutia, na ktoré zalobkyna odkázala na podporu svojich tvrdení v súvislosti s predmetnými informáciami, sa uvádza, ze urcité informácie boli z dôvodu ich dôvernosti odstránené. 75 Predmetné informácie uvedené v zalobe sa týkajú výsky vlastného príspevku uhradeného len skupinou Austrian Airlines a percentuálnej výsky nákladov na restrukturalizáciu, ktorú má tento príspevok predstavovat, výsky predpokladaných prevádzkových strát skupiny Austrian Airlines, výsky vlastného príspevku spolocnosti Lufthansa, výsky kumulovaného vlastného príspevku spolocnosti Lufthansa a skupiny Austrian Airlines a výsky nákladov na restrukturalizáciu za predpokladu, ze sa úhrada prevádzkových strát skupiny Austrian Airlines spolocnostou Lufthansa a príspevok poskytnutý spolocnostou Lufthansa na znízenie miery zadlzenia skupiny Austrian Airlines nepovazujú za príspevok na náklady na restrukturalizáciu. 76 Tieto informácie sa týkali tiez niektorých opatrení plánu restrukturalizácie, optimalizácie dopravy medzi niektorými krajinami, percentuálnych hodnôt znízenia kapacity pravidelných liniek a charterových letov skupiny Austrian Airlines, ku ktorému doslo v rokoch 2008 a 2009, poctu strojov, ktoré mala mat skupina Austrian Airlines k dispozícii v roku 2011, ako aj poctu a typov strojov, ktoré mala skupina Austrian Airlines uviest do prevádzky, spôsobu získania týchto strojov a predpokladaného dátumu ich uvedenia do prevádzky. 77 V tejto fáze Vseobecný súd nemohol pri neexistencii úplného znenia napadnutého rozhodnutia overit, ci tvrdenia zalobkyne týkajúce sa obsahu tohto rozhodnutia boli alebo neboli pravdivé. 78 Tieto tvrdenia sa vsak týkali informácií, ktoré sa pre rozhodnutie tohto sporu zdali byt relevantné, kedze zalobkyna na podporu svojej zaloby najmä tvrdila, ze doslo k poruseniu pravidiel v oblasti státnej pomoci z dôvodu, ze príspevok príjemcu pomoci na plán restrukturalizácie bol nepostacujúci, neexistoval skutocný plán restrukturalizácie a kompenzacné opatrenia nepostacovali na nápravu narusenia hospodárskej sútaze vyvolaného predmetnou státnou pomocou. 79 Okrem toho v odpovedi na tvrdenia zalobkyne, ktoré boli zalozené na týchto informáciách, Komisia mohla byt, hoci implicitne, vedená k tomu, ze tvrdenie zalobkyne týkajúce sa obsahu úplného znenia napadnutého rozhodnutia vyvráti, a porusí tak povinnost respektovat profesijné tajomstvo stanovené v clánku 339 ZFEÚ. 80 S prihliadnutím na význam predmetných informácií na riesenie sporu tak Vseobecný súd nariadil Komisii, aby predlozila úplné znenie napadnutého rozhodnutia, pricom spresnil, ze v tejto fáze konania sa neoznámi zalobkyni ani vedlajsím úcastníkom konania, s výnimkou Rakúskej republiky, a to na úcely overenia, ci informácie, ktoré sú uvedené v zalobe a ktoré neboli uvedené vo verejnom znení napadnutého rozhodnutia, zodpovedali informáciám uvedeným v úplnom znení napadnutého rozhodnutia. V odpovedi na toto dôkazné opatrenie Komisia predlozila úplné znenie napadnutého rozhodnutia. Vseobecný súd tak mohol konstatovat, ze tvrdenia zalobkyne týkajúce sa obsahu úplného znenia napadnutého rozhodnutia sú správne. 81 Na základe opatrenia na zabezpecenie priebehu konania Vseobecný súd zároven vyzval zalobkynu, aby uviedla, ci mala prístup k úplnému zneniu napadnutého rozhodnutia. V odpovedi na túto otázku zalobkyna uviedla, ze jej advokáti mali prístup k tomuto dokumentu na úcely prípravy zaloby. 82 Za týchto podmienok sa Vseobecný súd domnieval, ze pokial ide o informácie obsiahnuté v zalobe, ktoré neboli uvedené vo verejnom znení napadnutého rozhodnutia, ale ktoré boli obsiahnuté v úplnom znení napadnutého rozhodnutia, sa povinnost Komisie respektovat profesijné tajomstvo stala vo vztahu k zalobkyni bezpredmetnou, lebo zalobkyna uz o predmetných informáciách vedela. 83 Vzhladom na povahu predmetných informácií bola táto povinnost bezpredmetná aj vo vztahu k vedlajsím úcastníkom konania. Treba totiz pripomenút, ze úplné znenie napadnutého rozhodnutia bolo urcené Rakúskej republike, ktorá teda bola oboznámená s obsahom tohto dokumentu. Pokial ide o riziko porusenia povinnosti respektovania profesijného tajomstva vo vztahu k ostatným vedlajsím úcastníkom konania, treba uviest, ze predmetné informácie, ktoré sa týkali nákladov na plán restrukturalizácie skupiny Austrian Airlines, príspevku skupiny Austrian Airlines a spolocnosti Lufthansa na náklady na tento plán restrukturalizácie, predvídatelných prevádzkových strát skupiny Austrian Airlines a obsahu plánu restrukturalizácie, spolocnost ÖIAG, skupina Austrian Airlines a spolocnost Lufthansa o nich s najväcsou pravdepodobnostou vedeli. Ak má Komisia v tomto ohlade pochybnosti, Vseobecný súd sa domnieva, ze jej prislúchalo, aby vo vztahu k týmto vedlajsím úcastníkom konania poziadala o dôverné zaobchádzanie so zalobou, co neurobila. 84 V tejto súvislosti Vseobecný súd prostredníctvom opatrenia na zabezpecenie priebehu konania vyzval Komisiu, aby sa vyjadrila ku vsetkým výhradám, tvrdeniam a zalobným dôvodom, ku ktorým este nezaujala postoj z dôvodu, ze tak nemohla vykonat bez porusenia clánku 339 ZFEÚ, co Komisia vykonala, ked 19. marca 2013 predlozila doplnujúce vyjadrenie k zalobe. 85 Okrem toho vzhladom na to, ze úplné znenie napadnutého rozhodnutia obsahovalo tiez informácie, ktoré boli z verejného znenia napadnutého rozhodnutia odstránené z dôvodu svojej dôvernosti a ktoré neboli uvedené v zalobe, a dalej ze existovala urcitá neistota, pokial ide o otázku, ci mala zalobkyna skutocne prístup k celému úplnému zneniu napadnutého rozhodnutia, Vseobecný súd poziadal Komisiu, a to bez ohladu na jej odpoved na otázku, ktorú jej v tejto súvislosti polozil, ci môze na úcely tohto sporu zrusit dôvernost vsetkých informácií obsiahnutých v úplnom znení napadnutého rozhodnutia. Vseobecný súd vyzval aj vedlajsích úcastníkov konania, aby sa vyjadrili k dôvernosti úplného znenia napadnutého rozhodnutia. 86 Vseobecný súd po tom, co preskúmal tvrdenia, ktorými Komisia a vedlajsí úcastníci konania odôvodnili, preco bolo odmietnuté zrusenie dôvernosti úplného znenia napadnutého rozhodnutia, vrátil tento dokument Komisii a novým opatrením na zabezpecenie priebehu konania ju vyzval, aby predlozila znenie napadnutého rozhodnutia, v ktorom mala zakryt len tie dôverné informácie, ktoré neboli uvedené v písomnostiach zalobkyne, a to na úcely jeho dorucenia ostatným úcastníkom konania. Po tom, co Komisia odmietla predlozit uvedený dokument, Vseobecný súd prijal uznesenie o dôkaznom opatrení z 27. januára 2014, ktorému Komisia vyhovela 13. februára 2014. 87 Na zabezpecenie respektovania dôvernosti predmetných informácií vo vztahu k tretím osobám Vseobecný súd okrem toho po vypocutí úcastníkov konania rozhodol o konaní pojednávania s vylúcením verejnosti. 88 V tejto súvislosti treba uviest, ze Komisia v odpovedi na otázku Vseobecného súdu na pojednávaní uviedla, ze aj napriek tomu, ze sa pojednávanie konalo s vylúcením verejnosti, zastáva názor, ze je stále viazaná povinnostou respektovania profesijného tajomstva a ze zaloba sa teda musí zamietnut ako ciastocne neprípustná v rozsahu, v akom jej neumoznuje v plnom rozsahu uplatnit svoje právo na obhajobu. 89 Vseobecný súd sa vsak vzhladom na vyssie uvedené úvahy domnieva, ze Komisia sa v prejednávanom prípade nemôze dovolávat porusenia svojho práva na obhajobu na základe údajnej nemoznosti vyjadrit sa k tvrdeniam zalobkyne bez toho, aby tak porusila povinnost respektovat profesijné tajomstvo. 90 Námietka neprípustnosti vznesená Komisiou, ktorá je zalozená na nemoznosti vyjadrit sa k tvrdeniam zalozeným na informáciách, ktoré sú obsiahnuté len v úplnom znení napadnutého rozhodnutia, sa musí zamietnut. 91 Pokial ide po druhé o názor Komisie, ze zaloba by sa mala zamietnut ako ciastocne neprípustná, lebo obsahuje informácie, ktoré zalobkyna získala neoprávneným spôsobom, ani tento názor nie je presvedcivý. 92 Na podporu svojho názoru totiz Komisia tvrdí len to, ze skutocnost, ze zalobkyna môze v rámci konania na Vseobecnom súde pouzit informácie, ktoré získala neoprávneným spôsobom, by mohla narusit systém kontroly státnej pomoci v Európskej únii, kedze by odradila hospodárske subjekty od toho, aby Komisii v rámci preskúmania státnej pomoci zverili dôverné informácie. 93 Takéto úvahy, aj za predpokladu, ze by boli dôvodné, vsak nepatria medzi okolnosti, ktoré by odôvodnovali, ze zaloba podaná na základe clánku 263 ZFEÚ bude odmietnutá ako neprípustná podla judikatúry týkajúcej sa clánku 44 rokovacieho poriadku, ktorá je uvedená v bode 65 vyssie. Dalej pri neexistencii výslovných ustanovení, ktoré by urcili, ze zalobné dôvody zalozené na dôverných skutocnostiach v rozhodnutí o státnej pomoci budú zamietnuté ako neprípustné, sú vseobecné úvahy uplatnené Komisiou irelevantné. 94 Je nepochybne pravda, ze ako navrhla Komisia, zalobkyna mala moznost ju poziadat o poskytnutie prístupu k úplnému zneniu napadnutého rozhodnutia, a to podla postupov stanovených v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) c. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie ([12]Ú. v. ES L 145, s. 43; Mim. vyd. 01/003, s. 331) alebo spochybnit vo svojej zalobe, ako tvrdili Rakúska republika a Lufthansa, odstránenie urcitých informácií z verejného znenia napadnutého rozhodnutia z dôvodu ich údajnej dôvernosti a navrhnút Vseobecnému súdu, aby prijal organizacné procesné opatrenie na úcely získania úplného znenia tohto rozhodnutia. 95 Treba vsak zdôraznit, ze zalobkyna na rozdiel od Komisie a Rakúskej republiky nie je viazaná povinnostou respektovat profesijné tajomstvo, ktorá je stanovená v clánku 339 ZFEÚ a v clánku 24 nariadenia c. 659/1999. 96 Kedze teda zalobkyna uz mala prístup k informáciám obsiahnutým v úplnom znení napadnutého rozhodnutia, nebola nijako nútená vyuzit niektorý z procesných postupov uvedených v bode 94 vyssie. 97 Zalobkyna sa totiz mohla v zalobe tiez obmedzit na tvrdenia týkajúce sa obsahu úplného znenia napadnutého rozhodnutia, co urobila. 98 Za takýchto okolností sa Vseobecný súd domnieva, ze kedze sa predmetné tvrdenia týkali informácií, ktoré boli podstatné pre vyriesenie sporu, musel overit pravdivost uvedených tvrdení, a to tak, ze nariadil predlozenie úplného znenia napadnutého rozhodnutia. 99 Z toho vyplýva, ze námietka neprípustnosti vznesená Komisiou, ktorá je zalozená na tom, ze v zalobe sú pouzité informácie obsiahnuté len v úplnom znení napadnutého rozhodnutia, sa musí takisto zamietnut. 2. O veci samej 100 Na podporu tejto zaloby zalobkyna uvádza tri zalobné dôvody, z ktorých je prvý zalozený na porusení ustanovení Zmluvy o FEÚ, druhý na porusení povinnosti odôvodnenia a tretí na zneuzití právomoci. 101 Vseobecný súd povazuje za vhodné preskúmat najprv druhý zalobný dôvod zalozený na porusení povinnosti odôvodnenia. O druhom zalobnom dôvode zalozenom na porusení povinnosti odôvodnenia 102 Druhý zalobný dôvod uvedený zalobkynou sa skladá z dvoch castí, z ktorých prvá je zalozená na nesprávnom odôvodnení týkajúcom sa dostatocnosti kompenzacných opatrení, a druhá na nesprávnom odôvodnení týkajúcom sa dodrzania zásady jednorazovej pomoci. O prvej casti druhého zalobného dôvodu zalozenej na nesprávnom odôvodení týkajúcom sa dostatocnosti kompenzacných opatrení s ohladom na situáciu na dotknutých trhoch 103 Zalobkyna v podstate tvrdí, ze napadnuté rozhodnutie jednak neobsahuje nijaký odkaz na situáciu na trhu, ktorý môze byt ovplyvnený poskytnutím dotknutej pomoci a jednak nie je odôvodnené, pokial ide o dostatocnost kompenzacných opatrení, ktoré toto rozhodnutie stanovuje s ohladom na situáciu na uvedenom trhu. 104 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze povinnost odôvodnenia je podstatnou formálnou nálezitostou, ktorú treba odlísit od otázky opodstatnenosti odôvodnenia, ktorá patrí do zákonnosti sporného aktu z vecného hladiska. Výhrady a tvrdenia, ktoré popierajú dôvodnost tohto aktu, teda nemajú úcinok v rámci zalobného dôvodu zalozeného na neexistencii alebo nedostatocnosti odôvodnenia (rozsudky z 22. marca 2001, Francúzsko/Komisia, C-17/99, Zb., [13]EU:C:2001:178, body 35 az 38, a z 15. júna 2005, Corsica Ferries Francúzsko/Komisia, T-349/03, Zb., [14]EU:T:2005:221, body 52 a 59; pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. apríla 2006, Schmitz-Gotha Fahrzeugwerke/Komisia, T-17/03, Zb., [15]EU:T:2006:109, body 70 a 71). 105 Treba rovnako pripomenút, ze rozsah povinnosti odôvodnenia závisí od povahy predmetného aktu a od kontextu, v akom bol prijatý. Odôvodnenie musí jasne a nepochybne vyjadrovat úvahu institúcie, ktorá akt vydala, takým spôsobom, aby na jednej strane umoznilo súdu Únie vykonat preskúmanie jeho zákonnosti a na druhej strane umoznilo dotknutým osobám oboznámit sa s dôvodmi prijatého opatrenia, aby mohli bránit svoje práva a overit, ci rozhodnutie je dôvodné. Nevyzaduje sa, aby v odôvodnení boli presne uvedené vsetky relevantné právne a skutkové okolnosti, kedze otázka, ci odôvodnenie aktu splna poziadavky clánku 296 ZFEÚ, sa má posudzovat nielen s ohladom na jeho znenie, ale tiez s ohladom na jeho kontext, ako aj vsetky právne predpisy upravujúce dotknutú oblast (rozsudky z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink's France, C-367/95 P, Zb., [16]EU:C:1998:154, bod 63, a z 3. marca 2010, Freistaat Sachsen/Komisia, T-102/07 a T-120/07, Zb., [17]EU:T:2010:62, bod 180). 106 Komisia konkrétne nie je povinná zaujat stanovisko ku vsetkým tvrdeniam, ktorých sa pred nou dovolávali dotknuté osoby. Stací, ak uvedie skutocnosti a právne úvahy, ktoré majú v struktúre rozhodnutia zásadný význam (rozsudky z 1. júla 2008, Chronopost a La Poste/UFEX a i., C-341/06 P a C-342/06 P, Zb., [18]EU:C:2008:375, bod 96, a Freistaat Sachsen a i./Komisia, uz citovaný v bode 105 vyssie, [19]EU:T:2010:62, bod 180). 107 Pokial ide po prvé o tvrdenie, ze napadnuté rozhodnutie neobsahuje údaj o situácii na trhu, ktorá môze byt ovplyvnená poskytnutím dotknutej pomoci, treba pripomenút, ze dodrzanie povinnosti odôvodnenia ulozenej v clánku 296 ZFEÚ sa musí posúdit s ohladom na kontext, v ktorom bolo toto rozhodnutie prijaté. V tejto súvislosti treba uviest, ze napadnuté rozhodnutie bolo prijaté v ten istý den ako rozhodnutie povolujúce koncentráciu medzi spolocnostou Lufthansa a skupinou Austrian Airlines, v ktorom Komisia posúdila práve úcinky tejto koncentrácie na trh. Z odôvodnenia 316 napadnutého rozhodnutia okrem toho vyplýva, ze Komisia usúdila, ze v prejednávanej veci si situácia na trhu vyzaduje znízenie dodatocnej kapacity na kapacitu, ktorá je uz stanovená v pláne restrukturalizácie. Navyse z odôvodnení 322 a 324 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze plán restrukturalizácie vychádzal z predpokladu, ze pocnúc rokom 2010 dôjde k zvratu vo vývoji trhu, ktorý bol dôvodom zvýsenia kapacity skupiny Austrian Airlines, obmedzenej na priemernú mieru rastu stanovenú pre európskych leteckých dopravcov do konca roka 2015 alebo do okamihu, ked skupina Austrian Airlines dosiahne prah rentability. 108 Z toho vyplýva, ze na rozdiel od toho, co tvrdí zalobkyna, napadnuté rozhodnutie obsahuje údaj týkajúci sa situácie na trhu, ktorý môze byt ovplyvnený poskytnutím dotknutej pomoci. 109 Pokial ide po druhé o údajné nedostatocné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia týkajúce sa dostatocnosti kompenzacných opatrení, ktoré toto rozhodnutie ukladá s ohladom na situáciu na trhu, treba pripomenút argumenty, ktoré zalobkyna uvádza na podporu tohto tvrdenia. 110 V zalobe a v replike tak zalobkyna tvrdí, ze Komisia tým, ze pripustila zlucitelnost dotknutej pomoci, podporí praktiky narúsajúce hospodársku sútaz, ktorých sa dopústa spolocnost Lufthansa a skupina Austrian Airlines od roku 2006 prostredníctvom ich spolocného podniku, dalej ze kompenzacné opatrenia neumoznia zmiernit protisútazné úcinky, ktoré vyplývajú z poskytnutia pomoci, ze napadnuté rozhodnutie nestanoví nijaké kompenzacné opatrenie týkajúce sa trhu spojení medzi Rakúskom a východnou Európou, ako aj medzi Rakúskom a Stredným východom, na ktorom má skupina Austrian Airlines dominantné postavenie, a napokon ze napadnuté rozhodnutie nestanovuje kompenzacné opatrenia na úcely boja proti nekalej cenovej politike vedenej spolocnostou Lufthansa a skupinou Austrian Airlines. 111 Napriek názvu tohto zalobného dôvodu tak z formulácie tvrdení zalobkyne v zalobe, ako aj v replike vyplýva, ze tieto tvrdenia v skutocnosti smerujú k spochybneniu dôvodnosti posúdenia Komisie, pokial ide o zlucitelnost dotknutej pomoci so spolocným trhom. Tieto tvrdenia bude potrebné preskúmat v rámci tretej casti prvého zalobného dôvodu zalozenej na nedostatocnosti plánu restrukturalizácie a kompenzacných opatrení. Ako vsak bolo pripomenuté v bode 104 vyssie, takéto tvrdenia sú neúcinné v rámci zalobného dôvodu zalozeného na neexistencii alebo nedostatocnosti odôvodnenia. 112 Z toho vyplýva, ze prvú cast druhého zalobného dôvodu treba zamietnut ako nedôvodnú. O druhej casti druhého zalobného dôvodu zalozenej na nesprávnom odôvodnení týkajúcom sa dodrzania zásady jednorazovej pomoci 113 Zalobkyna v podstate Komisii vytýka, ze sa jednak v napadnutom rozhodnutí nevyjadrila k viacerým prípadom pomoci, ktoré dostala skupina Austrian Airlines v minulosti, a ktorých existenciu zalobkyna preukázala v rámci svojej staznosti, a jednak ze usúdila, ze predmetná pomoc nie je v rozpore so zásadou jednorazovej pomoci. 114 V tejto súvislosti treba po prvé pripomenút, ze v súlade s judikatúrou citovanou v bode 106 vyssie Komisia nie je v prípade rozhodnutí prijatých na základe clánku 87 ods. 3 ES povinná sa vyjadrit ku vsetkým tvrdeniam, ktorých sa pred nou dovolávajú dotknuté osoby. Postacuje, aby popísala skutocnosti a právne úvahy, ktoré majú zásadný význam v rámci struktúry rozhodnutia (rozsudky Chronopost a La Poste/UFEX a i., uz citovaný v bode 106 vyssie, [20]EU:C:2008:375, bod 96, a Freistaat Sachsen a i./Komisia, uz citovaný v bode 105 vyssie, [21]EU:T:2010:62, bod 180). 115 Treba vsak rovnako pripomenút, ako vyplýva z bodu72 usmernení z roku 2004, ktoré sú v prejednávanej veci uplatnitelné, ze zásada jednorazovej pomoci má osobitný význam pri posúdení zlucitelnosti pomoci na restrukturalizáciu so spolocným trhom. 116 Treba pritom konstatovat, ze Komisia sa k dodrzaniu tejto zásady v prejednávanej veci vyjadrila, ked v odôvodnení 339 napadnutého rozhodnutia konstatovala, ze samotná skupina Austrian Airlines ani nijaký podnik v skupine predtým nezískali pomoc na restrukturalizáciu. 117 Zalobkyna teda nemôze tvrdit, ze Komisia porusila povinnost odôvodnenia tým, ze sa v napadnutom rozhodnutí nevyjadrila ku vsetkým tvrdeniam, ktoré zalobkyna uplatnila v rámci správneho konania, aby preukázala existenciu protiprávnej pomoci, ktorá bola v minulosti poskytnutá skupine Austrian Airlines. 118 Okrem toho, pokial ide o výhradu zalozenú na tom, ze sa Komisia nesprávne domnievala, ze poskytnutie predmetnej pomoci nie je v rozpore so zásadou jednorazovej pomoci, treba konstatovat, ze táto výhrada sa pokúsa spochybnit vecné posúdenie Komisie, a ze je teda v rámci zalobného dôvodu zalozeného na chybnom alebo nedostatocnom odôvodnení neúcinná, ako vyplýva z judikatúry pripomenutej v bode 104 vyssie. 119 Druhú cast druhého zalobného dôvodu preto treba zamietnut ako nedôvodnú, a v dôsledku toho musí byt druhý zalobný dôvod zamietnutý v celom rozsahu. O prvom zalobnom dôvode zalozenom na porusení ustanovení Zmluvy o ES 120 Prvý zalobný dôvod uvedený zalobkynou sa skladá zo styroch castí, z ktorých prvá je zalozená na nesprávnom posúdení, pokial ide o totoznost príjemcu pomoci a jeho oprávnenost získat pomoc, druhá na nedostatocnosti vlastného príspevku príjemcu pomoci k plánu restrukturalizácie, tretia na nedostatocnosti plánu restrukturalizácie a kompenzacných opatrení a stvrtá na porusení clánku 43 ES. O prvej casti prvého zalobného dôvodu zalozenej na zjavne nesprávnom posúdení, pokial ide o totoznost príjemcu pomoci a jeho oprávnenost získat pomoc 121 Zalobkyna Komisii v podstate vytýka, ze sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, pokial ide o totoznost príjemcu pomoci, ktorým nie je skupina Austrian Airlines, ale spolocnost Lufthansa. Toto pociatocné pochybenie sa odráza v zákonnosti napadnutého rozhodnutia, kedze spolocnost Lufthansa nebola podnikom v tazkostiach, a nebola teda oprávnená získat dotknutú pomoc na restrukturalizáciu. Zalobkyna okrem toho tvrdí, ze aj za predpokladu, ze by skupina Austrian Airlines bola príjemcom dotknutej pomoci, nesplnovala by podmienky na jej poskytnutie. 122 Pokial ide po prvé o výhradu týkajúcu sa údajného nesprávneho posúdenia Komisie, pokial ide o totoznost príjemcu predmetnej pomoci, treba pripomenút, ze z ustálenej judikatúry vyplýva, ze kvalifikácia pomoci v zmysle clánku 87 ods. 1 ES vyzaduje, aby boli splnené podmienky uvedené v tomto ustanovení. Po prvé musí íst o zásah zo strany státu alebo financovaný zo státnych prostriedkov. Po druhé tento zásah musí mat schopnost ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi. Po tretie musí poskytnút výhodu jej príjemcovi tým, ze zvýhodnuje urcité podniky alebo výrobu urcitých tovarov. Po stvrté musí narúsat hospodársku sútaz alebo hrozit narusením hospodárskej sútaze (pozri v tomto zmysle rozsudky z 24. júla 2003, Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg, C-280/00, Zb., [22]EU:C:2003:415, body 74 a 75, a z 22. februára 2006, Le Levant 001 a i./Komisia, T-34/02, Zb., [23]EU:T:2006:59, bod 110). 123 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze v súlade s ustálenou judikatúrou dodanie tovarov alebo poskytnutie sluzieb za preferencných podmienok môze predstavovat státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES (pozri v tomto zmysle rozsudky z 2. februára 1988, Kwekerij van der Kooy a i./Komisia, 67/85, 68/85 a 70/85, Zb., [24]EU:C:1988:38, body 28 a 29; z 20. novembra 2003, GEMO, C-126/01, Zb., [25]EU:C:2003:622, bod 29, a z 1. júla 2010, Taliansko/Komisia, T-53/08, Zb., [26]EU:T:2010:267, bod 59). 124 Ked sa táto zásada uplatní na predaj veci verejným orgánom súkromnej osobe, dôsledkom tejto zásady je, ze treba najmä urcit, ci predajná cena tejto veci zodpovedá trhovej cene, teda ci zodpovedá cene, ktorú by mohol nadobúdatel dosiahnut za obvyklých trhových podmienok (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. septembra 2004, Valmont/Komisia, T-274/01, Zb., [27]EU:T:2004:266, bod 45 a citovanú judikatúru). Z tohto pohladu treba, aby Komisia pouzila kritérium súkromného investora, ktorý podniká v trhovej ekonomike, aby sa zistilo, ci je cena, ktorú zaplatil údajný príjemca pomoci, taká, akú by mohol stanovit súkromný investor konajúci za normálnych podmienok hospodárskej sútaze (pozri v tomto zmysle rozsudky z 2. septembra 2010, Komisia/Scott, C-290/07 P, Zb., [28]EU:C:2010:480, bod 68, a zo 16. decembra 2010, Seydaland Vereinigte Agrarbetriebe, C-239/09, Zb., [29]EU:C:2010:778, bod 34 a citovanú judikatúru). Konkrétne uplatnenie uvedeného kritéria v zásade implikuje komplexné ekonomické posúdenie (rozsudok Komisia/Scott, uz citovaný, [30]EU:C:2010:480, bod 68). 125 Pokial ide o rozsah a povahu súdneho preskúmania, treba rovnako pripomenút, ze pojem státna pomoc, tak ako je definovaný v Zmluve, má právnu povahu a má sa vykladat na základe objektívnych skutocností. Z tohto dôvodu musí súd Únie v zásade a s ohladom tak na konkrétne okolnosti sporu, o ktorom rozhoduje, ako aj na technickú povahu alebo zlozitost hodnotení uskutocnených Komisiou vykonávat celkové preskúmanie, pokial ide o otázku, ci opatrenie patrí do pôsobnosti clánku 87 ods. 1 ES (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 16. mája 2000, Francúzsko/Ladbroke Racing a Komisia, C-83/98 P, Zb., [31]EU:C:2000:248, bod 25, a z 22. decembra 2008, British Aggregates/Komisia, C-487/06 P, Zb., [32]EU:C:2008:757, bod 111). Súd Únie totiz musí nielen preverit vecnú presnost predlozených dôkazov, ich vierohodnost a súladnost, ale tiez preskúmat, ci tieto dôkazy ako celok predstavujú relevantné údaje, ktoré musia byt zohladnené pri posúdení komplexnej situácie, a ci môzu opodstatnit závery, ktoré sa z nich vyvodili (pozri rozsudok Komisia/Scott, uz citovaný v bode 124 vyssie, [33]EU:C:2010:480, bod 65 a citovanú judikatúru). 126 Súdu Únie vsak neprinálezí, aby v rámci tohto preskúmania nahradil posúdenie Komisie svojím vlastným posúdením. Preskúmanie vykonávané súdmi Únie v súvislosti s komplexnými ekonomickými posúdeniami Komisie má zúzený charakter a musí sa nevyhnutne obmedzit na overenie dodrziavania procesných pravidiel a povinnosti odôvodnenia, na overenie vecnej správnosti skutkových zistení, ako aj neexistencie zjavne nesprávneho posúdenia a zneuzitia právomoci (pozri rozsudky Komisia/Scott, uz citovaný v bode 124 vyssie, [34]EU:C:2010:480, bod 66 a citovanú judikatúru, a zo 17. decembra 2008, Ryanair/Komisia, T-196/04, Zb., [35]EU:T:2008:585, bod 41). 127 Okrem toho treba spresnit, ze zákonnost rozhodnutia Komisie v oblasti státnej pomoci sa má posúdit podla informácií, o ktorých mohla Komisia v case prijatia rozhodnutia vediet (rozsudky z 10. júla 1986, Belgicko/Komisia, 234/84, Zb., [36]EU:C:1986:302, bod 16; zo14. septembra 2004, Spanielsko/Komisia, C-276/02, Zb., [37]EU:C:2004:521, bod 31, a Valmont/Komisia, uz citovaný v bode 124 vyssie, [38]EU:T:2004:266, bod 38). Z toho konkrétne vyplýva, ze pokial pojem státna pomoc zodpovedá objektívnej situácii, ktorá sa posudzuje v case, ked Komisia prijíma rozhodnutie, treba pri vykonávaní tohto súdneho preskúmania vziat do úvahy posúdenia vykonané práve k tomuto dátumu (rozsudok Chronopost a La Poste/UFEX a i., uz citovaný v bode 106 vyssie, [39]EU:C:2008:375, bod 144). 128 S ohladom na tieto zásady treba overit, ci sa Komisia v prejednávanej veci nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia, ked zastávala názor, ze príjemcom dotknutej pomoci bola skupina Austrian Airlines, a nie spolocnost Lufthansa. 129 Zalobkyna v prejednávanom prípade v podstate tvrdí, ze predmetná dotácia vo výske 500000000 eur predstavuje státnu pomoc v prospech spolocnosti Lufthansa. Na podporu tohto názoru tvrdí, ze uvedená dotácia zodpovedá cene, ktorú zaplatil predávajúci, a to spolocnost ÖIAG, kupujúcemu, ktorým je spolocnost Lufthansa, za prevzatie záporných aktív. To potvrdzuje okolnost, ze dotácia bola najprv vyplatená spolocnosti Suriba Beteiligungsverwaltungs GmbH (dalej len "Suriba"), ktorá je pod plnou kontrolou spolocnosti Lufthansa, a potom bola prevedená na skupinu Austrian Airlines, ktorá sa in fine stala 100 % dcérskou spolocnostou spolocnosti Lufthansa. Vyplatenie tejto dotácie vsak predstavovalo pre stát menej priaznivý scenár nez konkurz skupiny Austrian Airlines. 130 V tejto súvislosti treba uviest, ze z ponuky na prevzatie za podiel Rakúskej republiky v skupine Austrian Airlines, ktorú predlozila spolocnost Lufthansa, vyplýva, ze podmienkou tohto prevzatia bolo vyplatenie verejnej dotácie vo výske 500000000 eur v prospech skupiny Austrian Airlines a zároven zaplatenie kúpnej ceny vo výske 366268,75 eura spolocnostou Lufthansa v prospech spolocnosti ÖIAG a existencia konsolidacného príslubu, z ktorého mohol vzniknút nárok na dodatocnú platbu vo výske 162000000 eur, takze túto dotáciu mozno posúdit ako záporný prvok v kúpnej cene, ktorú Rakúska republika akceptovala ako protiplnenie za svoj podiel v skupine Austrian Airlines. 131 Komisia prijala toto posúdenie kúpnej ceny v napadnutom rozhodnutí a zalobkyna ho formálne nespochybnuje. 132 Treba tiez uviest, ze po tom, co Komisia v napadnutom rozhodnutí preskúmala trhové podmienky, konstatovala, ze cena, ktorú navrhla spolocnost Lufthansa vo svojej ponuke na prevzatie za podiel Rakúskej republiky v skupine Austrian Airlines zodpovedal trhovej cene, co je okolnost, ktorú zalobkyna v rámci tejto zaloby nespochybnuje. 133 Podla ustálenej judikatúry, ak bol podnik, ktorému bola poskytnutá státna pomoc, odkúpený za trhovú cenu, to znamená za najvyssiu cenu, akú by bol súkromný investor pôsobiaci v bezných podmienkach hospodárskej sútaze ochotný zaplatit za tento podnik v situácii, v akej sa podnik nachádzal, najmä po tom, co mu bola poskytnutá státna pomoc, v takom prípade bol prvok pomoci ohodnotený trhovou cenou a zahrnutý v kúpnej cene. Za týchto podmienok sa nemozno domnievat, ze kupujúci mal prospech z výhody oproti iným hospodárskym subjektom na trhu (pozri analogicky rozsudok z 20. septembra 2001, Banks, C-390/98, Zb., [40]EU:C:2001:456, bod 77). 134 Z toho vyplýva, ze zalobkyna nepreukázala, v com sa Komisia dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, ked v napadnutom rozhodnutí konstatovala, ze skupina Austrian Airlines bola príjemcom dotknutej pomoci. 135 Tento záver nemôze byt spochybnený tvrdením zalobkyne, ze by vyplatenie verejnej dotácie nebolo nevyhnutné, pokial by skupina Austrian Airlines bola prevzatá iným hospodárskym subjektom, ani pokial by skupina Austrian Airlines mohla samostatne pokracovat vo svojej cinnosti po zavedení alternatívneho plánu restrukturalizácie, ktorý Rakúska republika údajne drzala v tajnosti. 136 Týmto argumentom totiz zalobkyna tvrdí, ze Rakúska republika sa tým, ze prijala ponuku na prevzatie so záporným prvkom vo výske 500000000 eur za svoj podiel v skupine Austrian Airlines, nesprávala ako súkromný investor v trhovom hospodárstve. 137 A práve to konstatovala Komisia v napadnutom rozhodnutí, ked zastávala názor, ze scenár konkurzu skupiny Austrian Airlines, ktorého náklady pre stát sa rovnali nule, by pre tento stát predstavoval výhodnejsiu moznost nez predaj skupiny Austrian Airlines, ktorý vyzadoval, aby jej bola vyplatená verejná dotácia vo výske 500000000 eur. Na základe tohto konstatovania Komisia v napadnutom rozhodnutí konstatovala, ze túto verejnú dotáciu treba povazovat za státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, ktorú skupine Austrian Airlines poskytla Rakúska republika. 138 Tento záver nemôze spochybnit ani tvrdenie zalobkyne, ze skupina Austrian Airlines nebola príjemcom verejnej dotácie, kedze po vyplatení tejto dotácie, ktorú vykonala spolocnost ÖIAG v prospech spolocnosti Suriba, dcérskej spolocnosti spolocnosti Lufthansa, nedoslo k zvýseniu základného imania skupiny Austrian Airlines. Hoci z ustanovení spolkového zákona o prevode spolkových investícií spolocnosti ÖIAG (Bundesgesetz über die Übertragung von Bundesbeteiligungen in das Eigentum der ÖIAG) z 23. októbra 2009 (BGB1. I, 87/1998) vyplýva, ze financná pomoc vo výske 500000000 eur musí umoznit zvýsenie kapitálu tejto spolocnosti, nie je tu spresnené, ze toto opatrenie musí mat nevyhnutne podobu zvýsenia základného imania. Ako správne tvrdí Komisia, cielom tohto opatrenia je znízit mieru zadlzenia skupiny Austrian Airlines tým, ze sa zväcsí objem jej vlastných prostriedkov. Zo spisu vsak vyplýva, ze objem vlastných prostriedkov skupiny Austrian Airlines bol zväcsený prostredníctvom jej fúzie so spolocnostou Suriba. 139 Vzhladom na predchádzajúce úvahy treba tvrdenie zalobkyne, ze predmetnú dotáciu in fine získala spolocnost Lufthansa, pretoze priamo ci nepriamo prevzala vsetky podiely v skupine Austrian Airlines, zamietnut ako nedôvodné, kedze nebolo spochybnené, ze verejná dotácia bola súcastou zápornej kúpnej ceny, ktorú spolocnost Lufthansa zaplatila za skupinu Austrian Airlines a ze táto kúpna cena zodpovedala trhovej cene. 140 Za týchto podmienok treba konstatovat, ze otázka, ci je spolocnost Lufthansa podnikom, ktorý splna podmienky v zmysle usmernení z roku 2004, je irelevantná. 141 Pokial ide po druhé o výhradu, podla ktorej sa Komisia v napadnutom rozhodnutí nesprávne domnievala, ze skupina Austrian Airlines je podnikom, ktorý splna podmienky na poskytnutie pomoci na restrukturalizáciu, treba uviest, ze takáto výhrada súvisí s posúdením, ktoré Komisia vykonala v rámci uplatnenia clánku 87 ods. 3 písm. c) ES. 142 Na tomto mieste treba pripomenút relevantný právny rámec týkajúci sa preskúmania poskytovania pomoci na restrukturalizáciu. 143 Po prvé v zmysle clánku 87 ods. 3 písm. c) ES mozno za zlucitelnú so spolocným trhom povazovat pomoc na rozvoj urcitých hospodárskych cinností alebo urcitých hospodárskych oblastí za predpokladu, ze táto podpora nepriaznivo neovplyvní podmienky obchodu tak, ze by to bolo v rozpore so spolocným záujmom. 144 Z ustálenej judikatúry vyplýva, ze Komisia pri uplatnovaní clánku 87 ods. 3 písm. c) ES disponuje sirokou mierou volnej úvahy, ktorej výkon zahrna komplexné hodnotenia ekonomického a sociálneho charakteru, ktoré musia byt vykonávané v kontexte Spolocenstva (pozri v tomto zmysle rozsudky z 24. februára 1987, Deufil/Komisia, 310/85, Zb., [41]EU:C:1987:96, bod 18; z 29. apríla 2004, Taliansko/Komisia, C-372/97, Zb., [42]EU:C:2004:234, bod 83, a Corsica Ferries Francúzsko/Komisia, uz citovaný v bode 104 vyssie, [43]EU:T:2005:221, bod 137). 145 Okrem toho si môze Komisia urcit pomôcky na výkon svojej volnej úvahy prostredníctvom prijatia aktov, ako sú usmernenia o podnikoch v tazkostiach, pokial takéto akty obsahujú pravidlá urcujúce smer, ktorým sa má táto institúcia uberat, a nie sú v rozpore s normami Zmluvy (pozri rozsudok z 30. januára 2002, Keller a Keller Meccanica/Komisia, T-35/99, Zb., [44]EU:T:2002:19, bod 77 a citovanú judikatúru). 146 V tomto rámci treba uviest, ze pokial ide o pojem pomoc na restrukturalizáciu, z bodov 16 a 17 usmernení z roku 2004 v podstate vyplýva, ze Komisia sa domnieva, ze na rozdiel od pomoci na záchranu, ktorá spocíva v docasnej pomoci a je urcená na zavedenie okamzitých opatrení, úcelom takejto pomoci je obnovenie dlhodobej zivotaschopnosti podniku. 147 Po druhé z ustálenej judikatúry vyplýva, ze súdne preskúmanie výkonu volnej úvahy, ktorú má Komisia pri uplatnovaní clánku 87 ods. 3 písm. c) ES, sa obmedzuje na preverenie dodrziavania procesných pravidiel a pravidiel odôvodnenia, ako aj na kontrolu vecnej správnosti zistených skutocností a neexistencie právneho omylu, zjavne nesprávneho posúdenia skutocností alebo zneuzitia právomoci (pozri v tomto zmysle rozsudky z 13. februára 2003, Spanielsko/Komisia, C-409/00, Zb., [45]EU:C:2003:92, bod 93, a Corsica Ferries Francúzsko/Komisia, uz citovaný v bode 104 vyssie, [46]EU:T:2005:221, bod 138 a citovanú judikatúru). Vseobecnému súdu naopak neprinálezí nahrádzat ekonomické posúdenie autora rozhodnutia svojím vlastným posúdením (rozsudky z 25. júna 1998, British Airways a i./Komisia, T-371/94 a T-394/94, Zb., [47]EU:T:1998:140, bod 79, a Corsica Ferries Francúzsko/Komisia, uz citovaný v bode 104 vyssie, [48]EU:T:2005:221, bod 138). 148 Vseobecný súd musí okrem iného preskúmat, ci boli splnené poziadavky, ktoré si Komisia stanovila v daných usmerneniach (pozri v tomto zmysle rozsudok Keller a Keller Meccanica/Komisia, uz citovaný v bode 145 vyssie, [49]EU:T:2002:19, bod 77 a citovanú judikatúru). 149 Naproti tomu nie je úlohou súdu Únie, aby namiesto Komisie uskutocnil posúdenie, ktoré nikdy nevykonala, a aby odhadol, aké závery by z neho vyvodila (rozsudok z 1. júla 2008, Deutsche Post/Komisia, T-266/02, Zb., [50]EU:T:2008:235, bod 95; pozri v tomto zmysle rozsudok Valmont/Komisia, uz citovaný v bode 124 vyssie, [51]EU:T:2004:266, bod 136). 150 S ohladom na tieto zásady treba preskúmat výhradu, podla ktorej sa Komisia v napadnutom rozhodnutí nesprávne domnievala, ze skupina Austrian Airlines bola podnikom, ktorý splnil podmienky na poskytnutie pomoci na restrukturalizáciu, kedze sa schylovalo k jej prevzatiu spolocnostou Lufthansa, ktorá bola sama schopná celit tazkostiam skupiny Austrian Airlines. 151 Bod 13 usmernení z roku 2004, ktorý sa nachádza v casti usmernení, v ktorých Komisia spresnuje pojem podnik v tazkostiach, znie: "Firma, ktorá patrí alebo ktorú preberá väcsia obchodná skupina, nie je bezne oprávnená na pomoc na záchranu alebo restrukturalizáciu, s výnimkou prípadov, ked sa dá preukázat, ze tazkosti firmy sú jej vlastné a nevznikli v dôsledku svojvolného rozvrhu nákladov v rámci skupiny, a vtedy, ked sú tazkosti prílis závazné na to, aby ich mohla riesit len samotná skupina..." 152 Najprv treba overit, ci skupina Austrian Airlines patrila ku dnu vydania napadnutého rozhodnutia k väcsej obchodnej skupine alebo ci ju bolo mozné klasifikovat ako podnik prevzatý väcsou obchodnou skupinou v zmysle 13 usmernení z roku 2004, a dalej bude treba sa prípadne zaoberat otázkou, ci skupina Lufthansa bola schopná vyriesit tazkosti, ktorým bola vystavená skupina Austrian Airlines. 153 V tejto súvislosti treba uviest, ze na rozdiel od toho, co tvrdí zalobkyna, skutocnost, ze spolocnost ÖIAG prijala 5. decembra 2008 ponuku na prevzatie skupiny Austrian Airlines spolocnostou Lufthansa, neznamená, ze skupina Austrian Airlines patrila spolocnosti Lufthansa uz k tomuto dátumu. Skutocný prevod úcasti spolocnosti ÖIAG v skupine Austrian Airlines na spolocnost Lufthansa bol totiz podmienený povolením Komisie, ku ktorému doslo az následne 28. augusta 2009, a to rozhodnutím povolujúcim koncentráciu. 154 V prejednávanej veci zalobkyna okrem toho na pojednávaní pripustila, ze transakcia prevzatia skupiny Austrian Airlines, teda transakcia, pri ktorej spolocnost Lufthansa prevzala úcast spolocnosti ÖIAG v skupine Austrian Airlines, bola k 5. decembru 2008 nadalej podmienená vyplatením predmetnej pomoci, aj ked táto dotácia bola sama osebe podmienená povolením Komisie. 155 Vyplatenie predmetnej dotácie vsak nebolo mozné posudzovat oddelene, lebo bola zahrnutá do zápornej kúpnej ceny, ktorú spolocnost Lufthansa navrhla zaplatit a ktorú spolocnost ÖIAG akceptovala. 156 Zaplatenie zápornej ceny, a teda prevod úcasti spolocnosti ÖIAG v skupine Austrian Airlines na spolocnost Lufthansa tak bol viazaný na vyplatenie dotknutej dotácie. 157 Treba preto zastávat názor, ze skupina Austrian Airlines este nepatrila ku dnu prijatia napadnutého rozhodnutia do skupiny Lufthansa. 158 Otázkou je teda to, ci sa skupina Austrian Airlines mohla k tomu istému dnu povazovat za spolocnost prevzatú väcsou obchodnou skupinou v zmysle bodu 13 usmernení z roku 2004. 159 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze jednou zo zásad stanovených v bode 13 usmernení z roku 2004 je to, ze je zakázané poskytnút podniku v tazkostiach, ktorý patrí väcsej obchodnej skupine, pomoc na záchranu alebo restrukturalizáciu, pokial dané tazkosti nie sú jeho vlastné a sú výsledkom svojvolného rozvrhnutia nákladov v rámci danej skupiny alebo pokial má skupina prostriedky na to, aby tieto tazkosti sama vyriesila. Cielom tohto zákazu je teda zabránit skupine podnikov, aby zatazila stát nákladmi na plán restrukturalizácie jedného z podnikov v tejto skupine, pokial je tento podnik v tazkostiach a samotná skupina je ich pôvodcom alebo má prostriedky na to, aby týmto tazkostiam sama celila. 160 V tejto súvislosti je cielom rozsírenia zákazu poskytovania pomoci na záchranu alebo restrukturalizáciu podnikom v tazkostiach, ktoré sú "prevzaté" väcsou obchodnou skupinou, zabránit skupine podnikov, aby uvedený zákaz obchádzala tým, ze by vyuzila okolnost, ze podnik, ktorý sa preberá, tejto skupine este v case, ked sa mu vypláca pomoc na restrukturalizáciu, formálne nepatrí. 161 Takúto situáciu vsak nemozno prirovnat k situácii, o ktorú ide v prejednávanej veci, v ktorej dotknutá dotácia, ktorú stát vyplatil skupine Austrian Airlines, predstavuje, ako bolo spresnené v bode 130 vyssie, záporný prvok v cene, ktorú spolocnost Lufthansa zaplatila spolocnosti ÖIAG za prevzatie skupiny Austrian Airlines. 162 Treba teda konstatovat, ze Komisia sa nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia, ked zastávala názor, ze podmienky uplatnenia bodu 13 usmernení z roku 2004 neboli v prejednávanej veci splnené. 163 Prvú cast prvého zalobného dôvodu treba preto zamietnut ako nedôvodnú bez toho, aby bolo potrebné preskúmat otázku, ci bola spolocnost Lufthansa ku dnu vydania napadnutého rozhodnutia schopná celit tazkostiam skupiny Austrian Airlines. O druhej casti prvého zalobného dôvodu zalozenej na nedostatocnosti vlastného príspevku príjemcu pomoci na plán restrukturalizácie 164 Zalobkyna v podstate tvrdí, ze sa Komisia nesprávne domnievala, ze vlastný príspevok príjemcu predmetnej pomoci je primeraný z hladiska bodu 43 usmernení z roku 2004. 165 Bod 43 usmernení z roku 2004 stanovuje: "Rozsah a intenzita pomoci sa musí obmedzit na striktné minimum nevyhnutných nákladov na restrukturalizáciu, aby sa mohla restrukturalizácia uskutocnit vzhladom na existujúce financné zdroje firmy, jej akcionárov alebo obchodnú skupinu, do ktorej patrí. Takéto posúdenie bude zohladnovat akúkolvek vopred poskytnutú pomoc na záchranu. Od príjemcov pomoci sa ocakáva, ze na plán na restrukturalizáciu prispejú znacnou ciastkou z vlastných financných zdrojov vrátane predaja aktív, ktoré nie sú pre prezitie firmy podstatné, alebo z externého financovania v rámci trhových podmienok. Takýto príspevok je znakom toho, ze trhy veria v uskutocnitelnost návratu zivotaschopnosti. Takýto príspevok musí byt reálny, t. j. skutocný, vylucujúci vsetky budúce ocakávané zisky, ako tok hotovosti, a musí byt co najvyssí." 166 Z bodu 44 usmernení z roku 2004 predovsetkým vyplýva, ze Komisia bude za normálnych okolností v prípade velkých podnikov povazovat za primeraný príspevok príjemcov pomoci vo výske 50 %. 167 Z odôvodnenia 307 napadnutého rozhodnutia, ktoré predlozila Komisia v nadväznosti na uznesenie Vseobecného súdu z 27. januára 2014 o dôkaznom opatrení, takisto vyplýva: "... Komisia dospela k záveru, ze celková výska nákladov na restrukturalizáciu dosiahne priblizne 1405 mil. EUR (alebo 1 048 mil. EUR v prípade, ze Lufthansa neznízi zadlzenost Austrian Airlines o 357 mil. EUR), pricom príspevok z vlastných zdrojov (ktorý Lufthansa a/alebo Austrian Airlines poskytnú spolocne alebo jednotlivo) dosiahne 905 mil. EUR (alebo 548 mil. EUR). To zodpovedá 64 % (alebo 52 %) nákladov na restrukturalizáciu. Komisia môze preto konstatovat, ze poziadavka dostatocného príspevku z vlastných zdrojov k nákladom na restrukturalizáciu je v uvedenom prípade splnená." 168 Na tvrdenia zalobkyne treba odpovedat s ohladom na tieto skutocnosti. 169 Pokial ide po prvé o tvrdenie zalobkyne, ze na úcely overenia primeranosti príspevku na plán restrukturalizácie sa musí zohladnit len príspevok príjemcu dotknutej pomoci z jeho vlastných prostriedkov, stací uviest, ze z bodu 43 usmernení z roku 2004 vyplýva, ze príjemca pomoci môze prispiet na restrukturalizáciu prostredníctvom externého financovania za trhových podmienok. 170 Pokial ide po druhé o tvrdenie zalobkyne, ze príspevok spolocnosti Lufthansa nie je externým financovaním v zmysle bodu 43 usmernení z roku 2004, jednak z dôvodu, ze sa spolocnost nemohla povazovat za externého investora, pokial sa ku dnu prijatia napadnutého rozhodnutia nechystala prevziat skupinu Austrian Airlines, a jednak z dôvodu, ze skupine Austrian Airlines neposkytla na jej restrukturalizáciu financný ani vecný kapitál, toto tvrdenie nemozno prijat. 171 Najprv treba uviest, ze okolnost, ze skupina Austrian Airlines nebola v postavení podniku, ktorý je prevzatý skupinou podnikov v zmysle bodu 13 usmernení z roku 2004, ako sa konstatovalo v bode 162 vyssie, je irelevantná, pokial ide o skutocnost, ze spolocnost Lufthansa bola v case prijatia napadnutého rozhodnutia súkromným investorom, ktorého ponuka na prevzatie zahrnala okrem platby sumy 366268,75 eura a poskytnutia záväzku kupujúceho az do výsky 162000000 eur tiez platbu zápornej ceny spocívajúcej v tom, ze Rakúska republika zaplatila v prospech skupiny Austrian Airlines pomoc na restrukturalizáciu, v súvislosti s ktorou sa spolocnost Lufthansa zaviazala podielat v rámci plánu restrukturalizácie predlozeného Komisiou. 172 Dalej zo samotného znenia bodu 43 usmernení z roku 2004 vyplýva, ze tieto usmernenia nestanovujú, ze externé financovanie sa má poskytnút vo forme financného alebo vecného kapitálu. Komisia sa teda mohla v odôvodneniach 303 a 304 napadnutého rozhodnutia domnievat, ze takéto externé financovanie môze mat formu úhrady prevádzkových strát alebo takých nákladov, ktoré obvykle vzniknú na základe koncentrácie, bez toho, aby sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia. 173 Napokon z odôvodnenia 302 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia sa domnievala, ze znízenie dlhu skupiny Austrian Airlines prostredníctvom spolocnosti Lufthansa bude mozné povazovat za vlastný príspevok len vtedy, ak bude mat formu kapitálového príspevku, a nie cistého prevzatia dlhu, treba konstatovat, ze cielom je zabezpecit, aby znízenie dlhu skupiny Austrian Airlines bolo efektívne, a nie stanovit, ze príspevok spolocnosti Lufthansa musí nevyhnutne spocívat vo vyplatení financného kapitálu. 174 Pokial ide po tretie o tvrdenie zalobkyne, ze za príspevok na restrukturalizáciu nemozno v nijakom prípade povazovat zaplatenie prevádzkových strát skupiny Austrian Airlines za obdobie od roku 2009 do roku 2013 zo strany spolocnosti Lufthansa z dôvodu, ze jednak nejde o skutocný príspevok, kedze uvedené straty este neboli dosiahnuté a mohli by byt mensie, nez sa predpokladalo, a jednak preto, ze zaplatenie týchto budúcich prevádzkových strát nemozno prirovnat, ako to robí Komisia, k hotovostnej platbe príspevku na restrukturalizáciu, toto tvrdenie treba takisto zamietnut, lebo vychádza z nesprávneho predpokladu. 175 Na rozdiel od toho, co tvrdí zalobkyna, z odôvodnení 302 a 303 napadnutého rozhodnutia totiz vyplýva, ze Komisia k hotovostnej platbe ako príspevku na restrukturalizáciu neprirovnáva vyplatenie prípadných prevádzkových strát, ale prípadnú kapitálovú injekciu spolocnosti Lufthansa v prospech skupiny Austrian Airlines, ktorej cielom je znízit mieru jej zadlzenia. 176 Z odôvodnenia 295 napadnutého rozhodnutia okrem iného vyplýva, ze Komisia sa domnievala, ze negatívne výhlady v súvislosti s vývojom celkového výsledku skupiny Austrian Airlines predlozené v pláne restrukturalizácie sú, pokial ide o cenu paliva, výmenné kurzy, objem prepravy a vývoj trhu, zalozené na realistických predpokladoch. Zalobkyna vsak neuvádza nijaké tvrdenie, ktoré by mohlo prijatelnost týchto predpokladov spochybnit. Nevysvetluje tak, preco by budúce prevádzkové straty skupiny Austrian Airlines mohli byt mensie ako straty predpokladané v pláne restrukturalizácie. 177 Zalobkyna teda nepreukázala, ze sa Komisia dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, pokial ide o primeranost vlastného príspevku skupiny Austrian Airlines na financovanie plánu restrukturalizácie z hladiska bodu 43 usmernení z roku 2004. 178 Z toho vyplýva, ze druhú cast prvého zalobného dôvodu treba zamietnut ako nedôvodnú. O tretej casti prvého zalobného dôvodu zalozenej na nedostatocnosti plánu restrukturalizácie a kompenzacných opatrení 179 V rámci tretej casti prvého zalobného dôvodu zalobkyna kritizuje primeranost jednak opatrení stanovených v pláne restrukturalizácie, ktorých cielom je obnovenie zivotaschopnosti skupiny Austrian Airlines a jednak kompenzacných opatrení stanovených v napadnutom rozhodnutí. - O opatreniach stanovených v pláne restrukturalizácie 180 Pokial ide po prvé o výhradu zalobkyne, ze sa Komisia nesprávne domnievala, ze plán restrukturalizácie, ktorý jej bol predlozený na preskúmanie, je v súlade s usmerneniami z roku 2004, pricom predmetná pomoc je urcená výhradne na financnú restrukturalizáciu skupiny Austrian Airlines, treba pripomenút, ze podla bodu 17 usmernení z roku 2004: "... restrukturalizácia bude zalozená na uskutocnitelnom, koherentnom a dalekosiahlom pláne na obnovu dlhodobej zivotaschopnosti firmy. Restrukturalizácia obycajne zahrna jeden alebo niekolko nasledujúcich prvkov: reorganizáciu a racionalizáciu aktivít firmy na výkonnejsom základe, kde je typické zanechanie stratových cinností, restrukturalizáciu takých existujúcich aktivít, ktoré sa môzu opät stat konkurencieschopnými, a prípadne diverzifikáciu nasmerovanú na nové a zivotaschopné aktivity. Financnú restrukturalizáciu (kapitálové injekcie, znízenie dlhov) musí obvykle sprevádzat fyzická restrukturalizácia. Restrukturalizacné operácie v rámci rozsahu týchto usmernení vsak nemôzu byt obmedzené na financnú pomoc urcenú na úhradu minulých strát bez toho, aby sa pozornost venovala prícinám takýchto strát." 181 Restrukturalizácia obvykle zahrna v zmysle usmernení z roku 2004 priemyselný aspekt, ktorý stanovuje opatrenia smerujúce k reorganizácii a racionalizácii cinností podniku, a financný aspekt, ktorý môze mat formu najmä kapitálovej injekcie alebo znízenia zadlzenia. V tomto zmysle sa restrukturalizácia nemôze obmedzovat len na financnú pomoc. 182 Na rozdiel od toho, co tvrdí zalobkyna, to vsak neznamená, ze pomoc na restrukturalizáciu musí nevyhnutne financovat opatrenia prijaté v rámci priemyselného aspektu restrukturalizácie. Treba zohladnit bod 43 usmernení, z ktorého vyplýva, ze výska pomoci sa musí obmedzit na úplné minimum nákladov, ktoré sú nevyhnutné na vykonanie restrukturalizácie v závislosti od existujúcich financných zdrojov podniku. V prípade podniku, ktorý celí znacnému zadlzeniu, ako je to v prejednávanej veci v prípade skupiny Austrian Airlines, pritom bude pomoc logicky urcená najmä na znízenie dlhu, zatial co opatrenie priemyslovej restrukturalizácie vykoná príjemca pomoci zo svojich vlastných zdrojov, ako aj z prípadného externého financovania za trhových podmienok. 183 Tento zalobný dôvod je teda potrebné zamietnut ako nedôvodný. 184 Pokial ide po druhé o výhradu zalobkyne, ze Komisia sa v napadnutom rozhodnutí nesprávne domnievala, ze opatrenia na restrukturalizáciu skupiny Austrian Airlines vytvoria synergiu v oblasti nákladov a výnosov, aj ked je takáto synergia vlastná kazdej koncentrácii, treba uviest, ze táto naposledy uvedená okolnost, za predpokladu, ze by sa preukázala, nepreukazuje, ze tieto opatrenia nie sú v prejednávanej veci primerané a ze neumoznia zlepsit situáciu skupiny Austrian Airlines a zabezpecit obnovenie jej zivotaschopnosti, co je cielom kazdej restrukturalizácie. Takéto tvrdenie tak treba zamietnut ako neúcinné. 185 Po tretie rovnaká odpoved platí aj pokial ide o výhradu zalobkyne, ze opatrenia stanovené v pláne restrukturalizácie týkajúce sa znízenia poctu zamestnancov skupiny Austrian Airlines nesúvisia s restrukturalizáciou tejto skupiny, lebo jej marketingová cinnost nebude obmedzená, ale len prevzatá spolocnostou Lufthansa tak, aby bol pokrytý rakúsky trh. Aj keby sa takéto tvrdenie preukázalo, nemá vplyv na skutocnost, ze toto opatrenie povedie k znízeniu nákladov skupiny Austrian Airlines a ze je klasickým opatrením na zabezpecenie obnovy zivotaschopnosti podniku, co je cielom restrukturalizácie, ako vyplýva z bodu 43 usmernení z roku 2004. 186 Po stvrté zalobkyna Komisii vytýka, ze zastávala názor, ze opatrenia súvisiace so synergiou výnosov stanovené v pláne restrukturalizácie sú primerané, hoci tieto opatrenia vychádzajú z politiky nekalej cenovej hospodárskej sútaze, ktorá predstavuje porusenie clánkov 81 ES a 82 ES. 187 Zalobkyna opísala Komisii nekalú cenovú stratégiu skupiny Austrian Airlines v staznosti z 26. januára 2009. Pokial ide o spolocnost Lufthansa, zalobkyna spresnuje, ze táto politika je organizovaná prostredníctvom rámcových dohôd uvedených v programe "PartnerPlus Progress 2008/2009", ktoré sú uzavreté s obchodnými zákazníkmi a na základe ktorých sa ponúkajú znacné zlavy na spojenia, ktoré sú monopolom spolocnosti Lufthansa, ako protiplnenie za to, ze si títo zákazníci kúpia letenky na konkurencné spojenia najmä medzi Rakúskom a Nemeckom. Synergia výnosov, ktorej sa dosiahlo zaclenením skupiny Austrian Airlines do rámcových dohôd spolocnosti Lufthansa, nemohla byt uznaná za súcast plánu restrukturalizácie podniku v tazkostiach, ktorý dostal státnu pomoc a ospravedlnit tak porusenie clánkov 81 ES a 82 ES. Kompenzacné opatrenia, ktoré Komisia ulozila v napadnutom rozhodnutí, neposkytujú podla zalobkyne proti takémuto správaniu nijakú ochranu a skutocnost, ze ostatné podniky navrhujú rámcové dohody, ktoré upravujú rôzne moznosti zliav, nemôze tento záver spochybnit. 188 V tejto súvislosti treba uviest, ze takáto výhrada je v rámci zaloby podanej proti rozhodnutiu, ktorým sa Komisia vyjadrila k zlucitelnosti pomoci so spolocným trhom, irelevantná. Ak sa zalobkyna domnieva, ze cenová politika spolocnosti Lufthansa a skupiny Austrian Airlines porusuje clánky 81 ES a 82 ES, prinálezí jej, aby v tomto ohlade podala staznost na Komisiu, co zalobkyna v konecnom dôsledku urobila v súvislosti s údajnou vylucujúcou cenovou politikou, ktorú podla nej uplatnuje skupina Austrian Airlines. Navyse treba pripomenút, ako vyplýva z judikatúry citovanej v bode 127 vyssie, ze zákonnost rozhodnutia Komisie v oblasti státnej pomoci sa musí posúdit s ohladom na informácie, ktoré mala Komisia k dispozícii pri jeho prijímaní. Zalobkyna sa teda nemôze úcinne dovolávat cenovej politiky spolocnosti Lufthansa, proti ktorej nepodala ku dnu prijatia napadnutého rozhodnutia pred Komisiu staznost. Táto naposledy uvedená úvaha sa vztahuje aj na cenové správanie spolocnosti Lufthansa a skupiny Austrian Airlines po prijatí napadnutého rozhodnutia. 189 Pokial ide po piate o výhradu, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí nesprávne schválila plán restrukturalizácie, hoci obsahoval expanzívne opatrenie, kedze v rozpore s usmerneniami o leteckej doprave z roku 1994 stanovil pocnúc rokom 2010 zvýsenie kapacity skupiny Austrian Airlines, treba uviest, ako vyplýva z napadnutého rozhodnutia, ze obmedzenie kapacity skupiny Austrian Airlines nie je opatrením plánu restrukturalizácie, ale kompenzacným opatrením. 190 Okrem toho treba takisto uviest, ze z bodu 38 ods. 4 usmernení o leteckej doprave z roku 1994 takisto vyplýva, ze restrukturalizácia nemôze viest k zvýseniu poctu strojov a ponúkaných sedadiel na dotknutých trhoch, ktorý je väcsí ako rast týchto trhov. 191 Toto obmedzenie vsak musí byt v súlade s cielom stanoveným v bode 38 ods. 1 usmernení o leteckej doprave z roku 1994, ktorý bol prevzatý do bodu 38 usmernení z roku 2004, a to ze plán restrukturalizácie musí umoznit, aby spolocnost v primeranej lehote obnovila svoju dlhodobú zivotaschopnost. Takýto ciel by sa pritom dosiahol len tazko, ak by kapacity spolocnosti, ktorá je príjemcom pomoci na restrukturalizáciu, nemohli rást rovnakým tempom ako jej konkurenti, a to predovsetkým za predpokladu rýchleho rastu trhu. 192 V prejednávanej veci z odôvodnenia 322 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze plán restrukturalizácie predpokladal, ze v roku 2010 dôjde k priaznivému zvratu vo vývoji trhu a k zvýseniu kapacity. 193 Komisia tým, ze v clánku 2 napadnutého rozhodnutia stanovila, ze Rakúska republika je povinná prijat potrebné opatrenia, aby skupina Austrian Airlines znízila svoju celkovú kapacitu volných sedadiel/kilometer o 15 % v porovnaní s úrovnou v januári 2008, a to do konca roka 2010, a obmedzila zvysovanie kapacity volných sedadiel/kilometer skupiny Austrian Airlines na priemerné tempo rastu, ktoré bolo stanovené pre letecké spolocnosti, ako sú clenmi Asociácie európskych leteckých spolocností do konca roka 2015 alebo do okamihu, ked skupina Austrian Airlines dosiahne prah rentability, teda zabezpecila obmedzenie rozsirovania kapacity skupiny Austrian Airlines, pricom zároven zabezpecila, ze bude v primeranej lehote obnovená zivotaschopnost. 194 Táto výhrada sa teda musí zamietnut ako nedôvodná. 195 Pokial ide po sieste o výhradu, ze Komisia sa v napadnutom rozhodnutí nesprávne domnievala, ze zmensenie lietadlového parku skupiny Austrian Airlines je primeraným opatrením, aj ked zmensenie regionálneho lietadlového parku bude na úcely zvýsenia kapacity skupiny Austrian Airlines na tomto trhu v kazdom prípade kompenzované nákupom velkokapacitných lietadiel, ako aj pouzívaním strojov urcených na lety na velké vzdialenosti na krátke a stredne dlhé vzdialenosti, treba uviest, ze kedze Komisia v napadnutom rozhodnutí vyjadrila znízenie kapacity, pokial ide o volné sedadlá/kilometer, skupina Austrian Airlines má nadalej moznost premietnut toto znízenie kapacity do zlozenia svojho lietadlového parku podla vlastného uvázenia, pokial bude toto znízenie súcastou plánu restrukturalizácie v súlade s bodom 40 usmernení z roku 2004. 196 Takáto výhrada sa teda musí takisto zamietnut ako nedôvodná. - O kompenzacných opatreniach stanovených v napadnutom rozhodnutí 197 Po prvé zalobkyna Komisii v podstate vytýka, ze zastávala názor, ze opatrenie zamerané na znízenie kapacity o 15 % oproti úrovni z januára 2008 bolo kompenzacným opatrením, ktoré je primerané na nápravu dôsledkov narusujúcich hospodársku sútaz, ktoré vyvoláva predmetná pomoc. Na podporu tejto výhrady zalobkyna uvádza niekolko tvrdení. 198 Po prvé tvrdí, ze takéto opatrenie totiz nemá praktický dopad na hlavný trh skupiny Austrian Airlines, ktorým je trh letov na krátke a stredne dlhé vzdialenosti z a do Rakúska a konkrétnejsie letov medzi Rakúskom a Nemeckom, ako aj medzi Rakúskom a východnou Európou. 199 V tejto súvislosti treba uviest, ze bod 40 usmernení z roku 2004 stanovuje, ze opatrenia poskytnuté v rámci kompenzacného opatrenia musia byt proporcionálne relatívnej dôlezitosti podniku na trhoch a ze by sa teda mali uskutocnit predovsetkým na trhoch, na ktorých bude mat daný podnik po restrukturalizácii významnú pozíciu. 200 Z odôvodnenia 320 napadnutého rozhodnutia pritom vyplýva, ze k znízeniu kapacity skupiny Airlines doslo v prípade pravidelných ako aj charterových letov v priebehu roka 2008. 201 Z odôvodnenia 322 napadnutého rozhodnutia takisto vyplýva, ze na zaciatku roka 2009 boli prijaté restrukturalizacné opatrenia, ktoré viedli k dalsiemu znízeniu kapacity v prípade pravidelných ako aj charterových letov. 202 Z napadnutého rozhodnutia teda nevyplýva, ze by k znízeniu kapacity v rokoch 2008 a 2009 doslo len v prípade dialkových a charterových letov skupiny Austrian Airlines. 203 Okrem toho aj za predpokladu, ze k znízeniu kapacity, ktoré je uvedené v napadnutom rozhodnutí, doslo len v prípade dialkových alebo charterových letov, mozno sa dôvodne domnievat, ze by k dalsiemu znízeniu kapacity ulozenému v napadnutom rozhodnutí mohlo navyse dôjst v prípade dalsích typov letov ponúkaných skupinou Austrian Airlines, vrátane letov na krátke alebo stredne dlhé vzdialenosti medzi Rakúskom a Nemeckom alebo medzi Rakúskom a východnou Európou. 204 Navyse úcinnost opatrenia spocívajúceho v znízení kapacity sa musí takisto posúdit s ohladom na záväzky prijaté na základe rozhodnutia povolujúceho koncentráciu. V tomto ohlade z odôvodnení 328 a 329 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze spolocnost Lufthansa a skupina Austrian Airlines sa zaviazali, ze poskytnú prevádzkové intervaly na spojenia z Viedne do Stuttgartu, Kolína nad Rýnom/Bonnu, Mníchova, Frankfurtu nad Mohanom a Bruselu, aby tak umoznili konkurentom vstup na tieto spojenia. 205 Za týchto podmienok sa ulozenie opatrenia spocívajúceho v znízení kapacity, ktoré je zalozené na ponúkanom pocte sedadiel/kilometer, nejaví ako zjavne neprimerané. 206 Po druhé zalobkyna tvrdí, ze Komisia mala na úcely stanovenia znízenia kapacity o 15 % zohladnit úroven kapacity skupiny Austrian Airlines ku dnu napadnutého rozhodnutia, teda 28. augusta 2009, a nie v januári 2008. Podla zalobkyne by aj za predpokladu, ze by Komisia mohla zohladnit znízenie kapacity, ku ktorému doslo v rámci restrukturalizácie pred prijatím napadnutého rozhodnutia, nemohla zohladnit znízenie kapacity, ku ktorému doslo pred tým, nez Rakúska republika udelila spolocnosti ÖIAG oprávnenie k privatizácii skupiny Austrian Airlines, teda 12. augusta 2008. Medzi znízením kapacity, ku ktorému doslo z dôvodu restrukturalizácie skupiny Austrian Airlines na úcely jej privatizácie, v rámci ktorej bola poskytnutá dotknutá pomoc, a znízením kapacity, ku ktorému doslo pred touto privatizáciou, totiz neexistuje spojitost. 207 V tejto súvislosti treba uviest, ze z bodu 40 usmernení z roku 2004 vyplýva, ze miera znízenia kapacity sa musí stanovit v kazdom jednotlivom prípade a ze skutocnost, ze k znízeniu kapacity doslo pred poskytnutím pomoci nevylucuje, ze ho mozno zohladnit ako kompenzacné opatrenie, pokial je neoddelitelnou súcastou restrukturalizácie podniku v tazkostiach, ktorý je príjemcom pomoci, tak ako je stanovená v pláne restrukturalizácie. 208 Z toho vyplýva, na rozdiel od toho, co tvrdí zalobkyna, ze Komisia nebola na úcely stanovenia miery znízenia kapacity povinná zohladnit len úroven kapacity ku dnu prijatia napadnutého rozhodnutia, ale mohla zohladnit aj znízenie kapacity, ku ktorému doslo skôr, pokial bolo toto znízenie neoddelitelnou súcastou restrukturalizácie skupiny Austrian Airlines, ktorá je stanovená v pláne restrukturalizácie, ktorý Rakúska republika oznámila Komisii. 209 Okrem toho, pokial ide o tvrdenie zalobkyne, ze Komisia v nijakom prípade nemohla zohladnit znízenie kapacity, ku ktorému doslo pred 12. augustom 2008, teda dnom, ked Rakúska republika udelila spolocnosti ÖIAG oprávnenie k privatizácii skupiny Austrian Airlines, treba poznamenat, ako bolo pripomenuté vyssie, ze moznost zohladnit opatrenia spocívajúce v znízení kapacity, ktoré boli vykonané pred poskytnutím pomoci, závisí od okolnosti, ci tieto opatrenia boli uskutocnené v rámci restrukturalizácie podniku, ktorý je príjemcom pomoci. Skutocnost, ze Rakúska republika formálne udelila spolocnosti ÖIAG 12. augusta 2008 privatizacné oprávnenie, sama osebe nevylucuje, ze znízenie kapacity, ku ktorému doslo od januára 2008, mozno k uvedenému dátumu povazovat za neoddelitelnú súcast restrukturalizácie skupiny Austrian Airlines, ktorej cielom je jej privatizácia. Z napadnutého rozhodnutia okrem iného vyplýva, ze znízenie kapacity, ktoré skupina Austrian Airlines vykonávala od roku 2008, nebolo súcastou znízenia stanoveného v pláne "Go4Profit", ktoré bolo vykonané v roku 2007 a vypracované v súvislosti s riesením zalozeným na samostatnosti podniku. 210 Výhradu zalozenú na neprimeranosti znízenia kapacity sedadiel/kilometer o 15 %, ktoré bolo ulozené skupine Austrian Airlines ako kompenzacné opatrenie, treba za týchto okolností zamietnut ako nedôvodnú. 211 Po druhé zalobkyna Komisii vytýka, ze ako kompenzacné opatrenia zohladnila prípadné pokusy o restrukturalizáciu, ktoré sa uskutocnili viac ako jeden rok pred oznámením dotknutej pomoci. 212 V tejto súvislosti pokial sa má toto tvrdenie chápat tak, ze je namierené proti odkazu na opatrenia zavedené v roku 2006 v rámci plánu "Go4Profit", ktorý je uvedený v napadnutom rozhodnutí, postacuje uviest, ze na rozdiel od toho, co naznacuje zalobkyna, z odôvodnenia 319 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze uvedený plán sa nepovazoval za kompenzacné opatrenie. 213 Preto treba tretiu cast prvého zalobného dôvodu zamietnut ako nedôvodnú. O stvrtej casti prvého zalobného dôvodu zalozenej na porusení clánku 43 ES 214 V tejto casti prvého zalobného dôvodu zalobkyna v podstate tvrdí, ze vzhladom na judikatúru Komisia nemohla vyhlásit predmetnú pomoc za zlucitelnú so spolocným trhom, lebo je nerozlucne spätá so zachovaním práv leteckej prepravy priznaných na základe dolozky o státnej príslusnosti, co je v rozpore s clánkom 43 ES. 215 V tejto súvislosti treba pripomenút, ako tvrdí zalobkyna, ze hoci konanie uvedené v clánkoch 87 ES a 88 ES ponecháva Komisii mieru volnej úvahy na posúdenie zlucitelnosti schémy státnej pomoci s poziadavkami spolocného trhu, z celkovej struktúry Zmluvy o ES vyplýva, ze toto konanie nemá nikdy viest k výsledku, ktorý by odporoval specifickým ustanoveniam uvedenej Zmluvy (pozri v tomto zmysle rozsudky z 21. mája 1980, Komisia/Taliansko, 73/79, Zb., [52]EU:C:1980:129, bod 11; z 19. septembra 2000, Nemecko/Komisia, C-156/98, Zb., [53]EU:C:2000:467, bod 78, a z 31. januára 2001, Weyl Beef Products a i./Komisia, T-197/97 a T-198/97, Zb., [54]EU:T:2001:28, bod 75). Táto povinnost Komisie respektovat koherenciu medzi clánkami 87 ES a 88 ES a ostatnými ustanoveniami Zmluvy o ES je namieste najmä za predpokladu, ked tieto ustanovenia tiez sledujú ciel neskreslenej hospodárskej sútaze na spolocnom trhu, ako v danom prípade clánok 43 ES, ktorého cielom je zachovat slobodu usadit sa a volnú hospodársku sútaz medzi hospodárskymi subjektmi clenského státu usadenými v inom clenskom státe a hospodárskymi subjektmi naposledy uvedeného clenského státu. Pri prijímaní rozhodnutia o zlucitelnosti pomoci so spolocným trhom Komisia nemôze prehliadnut nebezpecenstvo narusenia hospodárskej sútaze na spolocnom trhu zo strany jednotlivých hospodárskych subjektov (pozri v tomto zmysle rozsudok z 9. septembra 2010, British Aggregates a i./Komisia, T-359/04, Zb. [55]EU:T:2010:366, body 91 a 92). 216 Rovnako bolo rozhodnuté, ze tie aspekty pomoci, ktoré sú v rozpore s osobitnými ustanoveniami Zmluvy o ES inými ako s clánkami 87 ES a 88 ES, môzu byt tak nerozlucne späté s predmetom pomoci, ze sa nemôzu hodnotit oddelene (pozri v tomto zmysle rozsudky z 22. marca 1977, Iannelli Volpi, 74/76, Zb., [56]EU:C:1977:51, a z 15. júna 1993, Matra/Komisia, C-225/91, Zb., [57]EU:C:1993:239, bod 41). 217 Treba vsak konstatovat, ze v prejednávanej veci nebolo zachovanie práv leteckej prepravy skupiny Austrian Airlines aspektom predmetnej pomoci. Hoci mala spolocnost Lufthansa záujem na zachovaní práv leteckej prepravy, a to v tom zmysle, ze takéto práva zodpovedajú významnej casti aktív leteckej spolocnosti, zachovanie týchto práv nebolo v nijakom prípade podmienkou poskytnutia predmetnej pomoci. Islo skôr o podmienku úspechu pri prevzatí skupiny Austrian Airlines, ktorá bola ulozená kazdému nadobúdatelovi bez ohladu na to, ci bola Rakúskej republike podaná ziadost o platbu zápornej kúpnej ceny zahrnujúcej prípadne aj vyplatenie státnej pomoci v prospech skupiny Austrian Airlines. 218 Za týchto okolností, na rozdiel od toho, co tvrdí zalobkyna, nemozno právnu fikciu pouzitú na zalozenie nadácie podla rakúskeho práva na úcely zachovania rakúskej príslusnosti skupiny Austrian Airlines, a teda zachovania práv leteckej prepravy, ktoré jej boli priznané na základe dolozky o státnej príslusnosti obsiahnutej v bilaterálnych dohodách uzatvorených s tretími krajinami, povazovat za nerozlucne spätú s predmetnou pomocou v zmysle judikatúry citovanej v bode 216 vyssie. 219 Komisii preto nemozno vytýkat, ze porusila clánok 43 ES tým, ze zastávala názor, ze predmetná pomoc je zlucitelná so spolocným trhom. 220 Okrem toho tento záver nijako neovplyvnuje preskúmanie zákonnosti doloziek o státnej pomoci obsiahnutých v bilaterálnych dohodách o leteckých dopravných sluzbách, ktoré Rakúska republika uzavrela s tretími krajinami z hladiska clánku 43 ES. 221 V tejto súvislosti treba uviest, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí ulozila Rakúskej republike povinnost, aby takéto dohody vypovedala alebo ich opätovne prerokovala v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady c. 847/2004 z 29. apríla 2004 o rokovaniach a vykonávaní dohôd o leteckej dopravnej sluzbe medzi clenskými státmi a tretími krajinami ([58]Ú. v. ES L 157, s. 7; Mim. vyd. 07/007, s. 193). Rakúska republika je navyse podla clánku 2 napadnutého rozhodnutia povinná informovat Komisiu o opatreniach, ktoré prijala na zabezpecenie zlucitelnosti takýchto dohôd s právom Spolocenstva. 222 Za týchto podmienok treba stvrtú cast prvého zalobného dôvodu zamietnut ako nedôvodnú a v dôsledku toho sa musí prvý zalobný dôvod zamietnut v celom rozsahu. O tretom zalobnom dôvode zalozenom na zneuzití právomoci 223 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia sa pri prijatí napadnutého rozhodnutia v rámci preskúmania primeranosti vlastného príspevku skupiny Austrian Airlines, restrukturalizacných opatrení a kompenzacných opatrení odchýlila od vlastných usmernení, a teda zneuzila svoju právomoc. 224 V tejto súvislosti treba uviest, ze aj keby sa toto tvrdenie, ze Komisia sa pri prijatí napadnutého rozhodnutia odchýlila od vlastných usmernení, preukázalo, pricom v prejednávanej veci o takýto prípad nejde, nemohlo by to preukázat existenciu zneuzitia právomoci, a to s ohladom na podmienky stanovené judikatúrou. 225 Podla judikatúry je totiz rozhodnutie postihnuté zneuzitím právomoci iba vtedy, ak sa na základe objektívnych, relevantných a zhodujúcich sa nepriamych dôkazov javí, ze bolo prijaté za jedným alebo prinajmensom rozhodujúcim úcelom, ktorým bolo dosiahnut iné ciele ako tie, ktoré boli zamýslané (rozsudky zo 6. marca 2002, Diputación Foral de Álava a i./Komisia, T-92/00 a T-103/00, Zb., [59]EU:T:2002:61, bod 84, a z 12. septembra 2007, Olympiaki Aeroporia Ypiresies/Komisia, T-68/03, Zb., [60]EU:T:2007:253, bod 484). V prejednávanej veci treba uviest, ze zalobkyna neuvádza nijakú indíciu, ktorá by naznacovala, ze Komisia z dôvodu úcelnosti uplatnovala pravidlá Spolocenstva v oblasti státnej pomoci mimoriadne prísne alebo mimoriadne mierne a ze neuplatnila správny postup a uplatnitelné kritériá v súlade s relevantnými ustanoveniami Zmluvy a sekundárnym právom. 226 Preto sa tretí zalobný dôvod musí zamietnut ako nedôvodný. 227 Z toho vyplýva, ze zaloba sa musí zamietnut v celom rozsahu. O trovách 228 Podla clánku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. 229 Kedze zalobkyna nemala vo svojich návrhoch úspech a Komisia, ako aj spolocnosti ÖIAG, Lufthansa a skupina Austrian Airlines navrhovali zaviazat ju na náhradu trov konania, je opodstatnené zaviazat ju, aby znásala svoje vlastné trovy konania a nahradila trovy konania, ktoré vznikli Komisii, spolocnostiam ÖIAG, Lufthansa a skupine Austrian Airlines. 230 Rakúska republika znása svoje vlastné trovy konania podla clánku 87 ods. 4 prvého pododseku rokovacieho poriadku. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (ôsma komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Zaloba sa zamieta. 2. Niki Luftfahrt GmbH znása svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradit trovy konania, ktoré vznikli Európskej komisii, spolocnostiam Österreichische Industrieholding AG a Deutsche Lufthansa AG a skupine Austrian Airlines AG. 3. Rakúska republika znása svoje vlastné trovy konania. Gratsias Kanceva Wetter Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 13. mája 2015. Podpisy Obsah Okolnosti predchádzajúce sporu Konanie Návrhy úcastníkov konania Právny stav 1. O prípustnosti O chýbajúcom podpise na origináli zaloby O pouzití informácií zalobkynou, ktoré neboli uvedené v znení napadnutého rozhodnutia uverejneného v Úradnom vestníku Európskej únie, ktoré vsak boli obsiahnuté v znení napadnutého rozhodnutia oznámeného Rakúskej republike 2. O veci samej O druhom zalobnom dôvode zalozenom na porusení povinnosti odôvodnenia O prvej casti druhého zalobného dôvodu zalozenej na nesprávnom odôvodení týkajúcom sa dostatocnosti kompenzacných opatrení s ohladom na situáciu na dotknutých trhoch O druhej casti druhého zalobného dôvodu zalozenej na nesprávnom odôvodnení týkajúcom sa dodrzania zásady jednorazovej pomoci O prvom zalobnom dôvode zalozenom na porusení ustanovení Zmluvy o ES O prvej casti prvého zalobného dôvodu zalozenej na zjavne nesprávnom posúdení, pokial ide o totoznost príjemcu pomoci a jeho oprávnenost získat pomoc O druhej casti prvého zalobného dôvodu zalozenej na nedostatocnosti vlastného príspevku príjemcu pomoci na plán restrukturalizácie O tretej casti prvého zalobného dôvodu zalozenej na nedostatocnosti plánu restrukturalizácie a kompenzacných opatrení - O opatreniach stanovených v pláne restrukturalizácie - O kompenzacných opatreniach stanovených v napadnutom rozhodnutí O stvrtej casti prvého zalobného dôvodu zalozenej na porusení clánku 43 ES O tretom zalobnom dôvode zalozenom na zneuzití právomoci O trovách __________________________________________________________________ ( [61]*1 ) Jazyk konania: nemcina. References 1. file:///tmp/lynxXXXX5T4iyw/L90856-9371TMP.html#t-ECR_62009TJ0511_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2010:059:TOC 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2004:244:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1994:350:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2010:059:TOC 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1999:083:TOC 7. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2006:363:TOC 8. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2009:016:TOC 9. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2003:297:TOC 10. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1993%3A39&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 11. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2005%3A280&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 12. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2001:145:TOC 13. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A178&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 14. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2005%3A221&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 15. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A109&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 16. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A154&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 17. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A62&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 18. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A375&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 19. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A62&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 20. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A375&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 21. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A62&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 22. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A415&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 23. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A59&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 24. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1988%3A38&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 25. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A622&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 26. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A267&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 27. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2004%3A266&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 28. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A480&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 29. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A778&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 30. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A480&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 31. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A248&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 32. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A757&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 33. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A480&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 34. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A480&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 35. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A585&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 36. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1986%3A302&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 37. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A521&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 38. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2004%3A266&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 39. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A375&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 40. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A456&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 41. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1987%3A96&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 42. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A234&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 43. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2005%3A221&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 44. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2002%3A19&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 45. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A92&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 46. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2005%3A221&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 47. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1998%3A140&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 48. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2005%3A221&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 49. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2002%3A19&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 50. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A235&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 51. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2004%3A266&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 52. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1980%3A129&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 53. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A467&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 54. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2001%3A28&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 55. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A366&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 56. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1977%3A51&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 57. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1993%3A239&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 58. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2004:157:TOC 59. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2002%3A61&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 60. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A253&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 61. file:///tmp/lynxXXXX5T4iyw/L90856-9371TMP.html#c-ECR_62009TJ0511_SK_01-E0001