ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (ôsma komora) z 9. decembra 2014 ( [1]*1 ) "Hospodárska sútaz -- Kartely -- Trh s výstuzami do betónu vo forme tycí alebo zvitkov -- Rozhodnutie, ktorým sa na základe nariadenia (ES) c. 1/2003 konstatuje porusenie clánku 65 UO po skoncení platnosti Zmluvy ESUO -- Stanovenie cien a lehôt na zaplatenie -- Obmedzenie alebo kontrola výroby alebo predaja -- Porusenie podstatných formálnych nálezitostí -- Právny základ -- Prekrocenie právomoci a zneuzitie konania -- Pokuty -- Horná hranica stanovená v clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 -- Zaloba o neplatnost -- Pozmenujúce rozhodnutie -- Neprípustnost" Vo veciach T-472/09 a T-55/10, SP SpA, so sídlom v Brescii (Taliansko), v zastúpení: G. Belotti, advokát, zalobkyna, proti Európskej komisii, v zastúpení: vo veci T-472/09 pôvodne R. Sauer, V. Di Bucci a B. Gencarelli, neskôr R. Sauer a R. Striani, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci M. Moretto, advokát, a vo veci T-55/10 pôvodne R. Sauer a B. Gencarelli, neskôr R. Sauer a R. Striani, za právnej pomoci M. Moretto, zalovanej, ktorého predmetom je vo veci T-472/09 návrh na urcenie neexistencie alebo na zrusenie rozhodnutia Komisie K(2009) 7492 v konecnom znení z 30. septembra 2009 týkajúceho sa konania podla clánku 65 UO (vec COMP/37.956 - Výstuze do betónu, opätovné prijatie), subsidiárne návrh na zrusenie clánku 2 uvedeného rozhodnutia a dalej subsidiárne návrh na znízenie pokuty ulozenej zalobkyni, ako aj vo veci T-55/10 návrh na zrusenie rozhodnutia Komisie K(2009) 9912 v konecnom znení z 8. decembra 2009, ktorým sa mení rozhodnutie K(2009) 7942 v konecnom znení, VSEOBECNÝ SÚD (ôsma komora), v zlození: sudcovia M. E. Martins Ribeiro (spravodajkyna), vykonávajúca funkciu predsednícky komory, A. Popescu a G. Berardis, tajomník: T. Weiler, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 29. januára 2013, vyhlásil tento Rozsudok Právny rámec 1. Ustanovenia Zmluvy ESUO 1 Clánok 36 UO stanovoval: "Komisia, predtým ako prijme jednu z financných sankcií alebo stanoví penále upravené v tejto zmluve, musí vyzvat dotknutú osobu na predlozenie svojich pripomienok. Financné sankcie a penále ulozené na základe ustanovení tejto zmluvy môzu byt predmetom neobmedzeného súdneho preskúmania. Zalobkyne sa môzu na podporu tohto preskúmania za podmienok stanovených v prvom odseku clánku 33 tejto zmluvy odvolávat na vady rozhodnutí a odporúcaní, ktorých porusenie sa im vytýka." 2 Clánok 47 znel takto: "Komisia môze zhromazdovat informácie potrebné na plnenie svojich úloh. Podla potreby môze vykonat setrenia. Komisia nesmie prezradit informácie, na ktoré sa z dôvodu ich povahy vztahuje profesijné tajomstvo, najmä údaje o podnikoch a ich obchodných vztahoch alebo o ich rezijných cenách". S touto výhradou je Komisia povinná zverejnovat údaje, ktoré môzu byt uzitocné pre vlády alebo akékolvek iné dotknuté subjekty. Podnikom, ktoré si nesplnia povinnosti, ktoré im vyplývajú z rozhodnutí prijatých na základe ustanovení tohto clánku, alebo ktoré vedome poskytnú nepravdivé informácie, môze Komisia ulozit pokuty v maximálnej výske 1 % rocného obratu a penále v maximálnej výske 5 % priemerného denného obratu za kazdý den omeskania. Kazdé porusenie profesijného tajomstvo Komisiou, ktorým bola podniku spôsobená skoda, môze byt za podmienok stanovených v clánku 40 predmetom zaloby o náhradu skody na Súdnom dvore." 3 Clánok 65 UO stanovoval: "1. Zakazujú sa akékolvek dohody medzi podnikatelmi, rozhodnutia zdruzení podnikatelov a zosúladené postupy, ktoré na spolocnom trhu priamo alebo nepriamo vedú k vylucovaniu, obmedzovaniu alebo skreslovaniu riadnej hospodárskej sútaze, a to najmä: a) stanovenie alebo urcovanie cien; b) obmedzovanie alebo kontrola výroby, technického rozvoja alebo investícií; c) rozdelovanie trhov, výrobkov, zákazníkov alebo zdrojov zásobovania. ... 4. Dohody alebo rozhodnutia zakázané podla odseku 1 tohto clánku sú absolútne neplatné a nemozno sa na ne odvolávat pred ziadnym súdom clenských státov. S výnimkou zalôb podaných na Súdny dvor má Komisia výlucnú právomoc rozhodovat o súlade uvedených dohôd alebo rozhodnutí s ustanoveniami tohto clánku. 5. Podnikom, ktoré uzatvoria absolútne neplatnú dohodu, ktorú uplatnujú alebo sa pokúsia uplatnovat formou arbitráze, pokuty, bojkotu alebo akýmkolvek iným spôsobom, absolútne neplatnú dohodu alebo rozhodnutie, alebo dohodu, ktorej schválenie bolo odmietnuté alebo odvolané, alebo ku ktorých schváleniu doslo na základe vedome nepravdivých alebo skreslených informácií, alebo ktoré pouzívajú postupy v rozpore s ustanoveniami odseku 1, môze Komisia ulozit pokuty a penále vo výske maximálne dvojnásobku obratu dosiahnutého pri výrobkoch, ktoré boli predmetom dohody, rozhodnutia alebo postupu v rozpore s ustanoveniami tohto clánku, s tým, ze ak je takýmto cielom obmedzit výrobu, technický vývoj alebo investície, môze dôjst k zvýseniu takto stanovenej maximálnej hranice az do výsky 10 % rocného obratu predmetných podnikov, pokial ide o pokutu, a do výsky 20 % denného obratu, pokial ide o penále." [neoficiálny preklad] 4 V súlade s clánkom 97 UO sa platnost Zmluvy ESUO skoncila 23. júla 2002. 2. Ustanovenia Zmluvy o ES 5 Clánok 305 ods. 1 ES uvádzal: "Ustanovenia tejto zmluvy sa nedotýkajú ustanovení Zmluvy o zalození Európskeho spolocenstva uhlia a ocele, najmä v oblasti práv a povinností clenských státov, právomoci orgánov Spolocenstva a pravidiel stanovených uvedenou zmluvou pre fungovanie spolocného trhu uhlia a ocele." 3. Nariadenie c. 1/2003 6 Podla clánku 4 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 [ES] a 82 [ES] ([2]Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205) "na úcely uplatnovania clánkov 81 [ES] a 82 [ES] má Komisia právomoci stanovené týmto nariadením". 7 Clánok 7 nariadenia c. 1/2003, nazvaný "Zistenie a ukoncenie porusovania", stanovuje: "1. Ak Komisia, konajúc na základe staznosti alebo z vlastného podnetu, zistí porusovanie clánkov 81 [ES] alebo 82 [ES], môze rozhodnutím od príslusných podnikov a zdruzení podnikov poziadat o ukoncenie takého porusovania... Ak má Komisia na tom oprávnený záujem, môze tiez zistit porusenie po tom, co bolo spáchané [môze tiez konstatovat, ze doslo k poruseniu v minulosti - neoficiálny preklad]. ..." 8 Clánok 23 ods. 2 písm. a) nariadenia (ES) c. 1/2003 stanovuje: "Komisia môze rozhodnutím ulozit podnikom alebo zdruzeniam podnikov pokuty, ked úmyselne alebo z nedbalosti: a) porusujú clánok 81 alebo clánok 82 [ES]..." 4. Oznámenie Komisie o niektorých aspektoch zaobchádzania so zálezitostami týkajúcimi sa hospodárskej sútaze vyplývajúcimi zo skoncenia platnosti Zmluvy ESUO 9 Komisia Európskych spolocenstiev prijala 18. júna 2002 oznámenie o niektorých aspektoch zaobchádzania so zálezitostami týkajúcimi sa hospodárskej sútaze vyplývajúcimi zo skoncenia platnosti Zmluvy ESUO [neoficiálny preklad] ([3]Ú. v. ES C 152, s. 5, dalej len "oznámenie z 18. júna 2002"). 10 V bode 2 oznámenia z 18. júna 2002 sa uvádza, ze jeho predmetom je: "... -- rekapitulovat pre hospodárske subjekty a clenské státy v rozsahu, v akom sa ich týka Zmluva ESUO a z nej odvodená právna úprava, najvýznamnejsie zmeny hmotného a procesného práva vyplývajúce z prechodu na rezim Zmluvy ES..., -- vysvetlit, ako chce Komisia vyriesit konkrétne problémy vzniknuté prechodom z rezimu ESUO na rezim ES v oblasti kartelov a zneuzívania dominantného postavenia..., kontroly koncentrácií... a kontroly státnej pomoci." 11 Bod 31 oznámenia z 18. júna 2002, ktorý sa nachádza v casti venujúcej sa konkrétnym problémom vzniknutým prechodom z rezimu Zmluvy ESUO na rezim Zmluvy o ES, znie takto: "Ak pri uplatnovaní pravidiel Spolocenstva týkajúcich sa hospodárskej sútaze na dohody Komisia konstatuje porusenie v oblasti, na ktorú sa vztahuje Zmluva ESUO, uplatnitelnou hmotnoprávnou úpravou je bez ohladu na dátum uplatnenia tá, ktorá platí v okamihu, ked vznikli skutocnosti predstavujúce porusenie. V kazdom prípade z procesného hladiska uplatnitelnou právnou úpravou po skoncení platnosti Zmluvy ESUO je právna úprava ES..." [neoficiálny preklad] Predmety konaní 12 Predmetom prejednávaných vecí je návrh na urcenie neexistencie alebo na zrusenie rozhodnutia Komisie K(2009) 7492 v konecnom znení z 30. septembra 2009 týkajúceho sa konania podla clánku 65 UO (vec COMP/37.956 - Výstuze do betónu, opätovné prijatie) (dalej len "prvé rozhodnutie"), subsidiárne návrh na zrusenie clánku 2 uvedeného rozhodnutia a dalej subsidiárne návrh na znízenie pokuty ulozenej zalobkyni, spolocnosti SP SpA (vec T-472/09), ako aj návrh na zrusenie rozhodnutia Komisie K(2009) 9912 v konecnom znení z 8. decembra 2009, ktorým sa mení prvé rozhodnutie (dalej len "pozmenujúce rozhodnutie") (vec T-55/10). 13 V prvom rozhodnutí Komisia konstatovala, ze nasledujúce spolocnosti porusili clánok 65 UO: -- Alfa Acciai SpA (dalej len "Alfa"), -- Feralpi Holding SpA (dalej len "Feralpi"), -- Ferriere Nord SpA, -- IRO Industrie Riunite Odolesi SpA (dalej len "IRO"), -- Leali SpA a Acciaierie e Ferriere Leali Luigi SpA, v likvidácii (dalej len "AFLL") (tieto dve spolocnosti dalej spolocne len "Leali-AFLL"), -- Lucchini SpA a zalobkyna (tieto dve spolocnosti dalej spolocne len "Lucchini-SP"), -- Riva Fire SpA (dalej len "Riva"), -- Valsabbia Investimenti SpA a Ferriera Valsabbia SpA (tieto dve spolocnosti dalej spolocne len "Valsabbia"). Predstavenie zalobkyne 14 Zalobkyna je spolocnostou v likvidácii, ktorá je zapísaná ako necinná v obchodnom registri mesta Brescia (Taliansko) a ktorej 83,333 % základného imania vlastnia právnické alebo fyzické osoby patriace do rodiny Lucchini, pricom zvysných 16,667 % základného imania patrí spolocnosti Lucchini (odôvodnenie 99 prvého rozhodnutia). 15 Spolocnost Siderpotenza SpA (dalej len "pôvodná Siderpotenza") bola od roku 1989 do roku 1991 podnikom, ktorý spolocne kontrolovala jednak spolocnost Lucchini Siderurgica SpA, ako aj bývalé spolocnosti Acciaierie e Ferriere Leali Luigi. Dna 5. marca 1991 sa pôvodná Siderpotenza zlúcila so spolocnostou Lucchini Siderurgica. Spolocnost Lucchini Siderurgica sa zlúcila so spolocnostou Lucchini 10. októbra 1998 s úcinnostou od 1. decembra 1998 (odôvodnenia 96 a 97 prvého rozhodnutia). 16 Dna 31. októbra 1997 bolo odvetvie spolocnosti Lucchini Siderurgica s "výstuzami do betónu" prevedené na spolocnost Siderpotenza zalozenú v júli 1997 (dalej len "nová Siderpotenza"). Dna 30. mája 2002 nová Siderpotenza previedla svoje výrobné jednotky výstuzí do betónu na spolocnost Ferriere Nord (odôvodnenia 99 a 538 prvého rozhodnutia). 17 Dna 12. septembra 2002 nová Siderpotenza zmenila svoje obchodné meno na SP (odôvodnenie 99 prvého rozhodnutia). Spolocnost SP vstúpila do likvidácie 28. mája 2009. Okolnosti predchádzajúce sporu 18 Od októbra do decembra 2000 Komisia v súlade s clánkom 47 UO vykonala vysetrovania v talianskych podnikoch vyrábajúcich výstuze do betónu a v zdruzení talianskych oceliarskych podnikov. Komisia im na základe clánku 47 UO zaslala tiez ziadosti o informácie (odôvodnenie 114 prvého rozhodnutia). 19 Komisia 26. marca 2002 zacala správne konanie a uviedla výhrady podla clánku 36 UO (dalej len "oznámenie o výhradách") (odôvodnenie 114 prvého rozhodnutia). Zalobkyna predlozila písomné pripomienky k oznámeniu o výhradách. Vypocutie sa konalo 13. júna 2002 (odôvodnenie 118 prvého rozhodnutia). 20 Komisia 12. augusta 2002 uviedla doplnujúce výhrady (dalej len "oznámenie o doplnujúcich výhradách") adresované subjektom, ktorým bolo urcené oznámenie o výhradách. V doplnujúcom oznámení o výhradách zalozenom na clánku 19 ods. 1 nariadenia Rady c. 17 zo 6. februára 1962, prvého vykonávacieho nariadenia k clánkom [81 ES] a [82 ES] ([4]Ú. v. ES 1962, 13, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3), Komisia vysvetlila svoje stanovisko týkajúce sa pokracovania konania po skoncení platnosti Zmluvy ESUO. Dotknutým podnikom bola poskytnutá lehota, aby predlozili svoje pripomienky, a 30. septembra 2002 sa konalo druhé vypocutie za prítomnosti zástupcov clenských státov (odôvodnenie 119 prvého rozhodnutia). 21 Po skoncení konania prijala Komisia rozhodnutie K(2002) 5087 v konecnom znení zo 17. decembra 2002 týkajúceho sa konania podla clánku 65 UO (vec COMP/37.956 - Výstuze do betónu) (dalej len "rozhodnutie z roku 2002"), v ktorom konstatovala, ze podniky, ktorým bolo toto rozhodnutie urcené, vytvorili jediný, komplexný a pokracujúci kartel na talianskom trhu s výstuzami do betónu vo forme tycí alebo zvitkov, ktorého cielom alebo úcinkom bolo urcovanie cien a ktorý tiez viedol k zosúladenému obmedzovaniu alebo kontrole výroby alebo predaja v rozpore s clánkom 65 ods. 1 UO (odôvodnenie 121 prvého rozhodnutia). Komisia v tomto rozhodnutí ulozila spolocnosti Lucchini a zalobkyni spolocne a nerozdielne pokutu vo výske 16,14 milióna eur. 22 Dna 30. januára 2003 podala zalobkyna na Súd prvého stupna zalobu proti rozhodnutiu z roku 2002. Súd prvého stupna rozsudkom z 25. októbra 2007, SP a i./Komisia ([5]T-27/03, T-46/03, T-58/03 a T-79/03 a T-80/03, T-97/03 a T-98/03, Zb. s. II-4331) zrusil rozhodnutie z roku 2002. Súd prvého stupna poukázal na to, ze najmä vzhladom na skutocnost, ze rozhodnutie z roku 2002 neobsahuje ziadny odkaz na clánok 3 a clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17, sa toto rozhodnutie zakladá iba na clánku 65 ods. 4 a 5 UO (rozsudok SP a i./Komisia, uz citovaný, bod 101). Kedze platnost týchto ustanovení sa skoncila 23. júla 2002, Komisia na úcely konstatovania porusenia clánku 65 ods. 1 UO a ulozenia pokuty podnikom, ktoré sa na uvedenom porusení zúcastnili, uz nemohla zalozit svoju právomoc na týchto ustanoveniach, ktoré v case prijatia rozhodnutia z roku 2002 neboli platné (rozsudok SP a i./Komisia, uz citovaný, bod 120). 23 Komisia listom z 30. júna 2008 informovala zalobkynu a ostatné dotknuté podniky o svojom úmysle opätovne prijat rozhodnutie s tým, ze zmení právny základ v porovnaní s právnym základom, ktorý bol zvolený v prípade rozhodnutia z roku 2002. Komisia okrem toho konkrétne uviedla, ze vzhladom na obmedzený dosah rozsudku SP a i./Komisia, uz citovaného v bode 22 vyssie, sa opätovne prijaté rozhodnutie bude zakladat na dôkazoch predlozených v oznámení o výhradách a v oznámení o doplnujúcich výhradách. Dotknutým podnikom bola poskytnutá lehota na predlozenie ich pripomienok (odôvodnenia 6 a 123 prvého rozhodnutia). 24 Komisia faxom z 11. septembra 2008 poziadala zalobkynu o informácie o zmenách, ku ktorým doslo v akcionárskej struktúre od augusta 2002, a o celosvetovom obrate dosiahnutom v roku 2007 a odoslala zalobkyni rovnopis uz citovaného listu z 30. júna 2008, ktorý bol zaslaný na adresu, ktorá sa uz nepouzívala. Zalobkyna odpovedala na túto ziadost o informácie listom zo 17. septembra 2008. Prvé rozhodnutie 25 Komisia 30. septembra 2009 prijala prvé rozhodnutie, ktoré oznámila zalobkyni listom z 1. októbra 2009. 26 Komisia v prvom rozhodnutí konstatovala, ze obmedzenia hospodárskej sútaze uvedené v tomto rozhodnutí spôsobil kartel medzi talianskymi výrobcami výstuzí do betónu a medzi týmito výrobcami a ich zdruzením, ktorý trval v období od roku 1989 do roku 2000 a ktorého cielom bolo stanovenie alebo urcovanie cien a obmedzovanie alebo kontrola výroby alebo predaja prostredníctvom výmeny významného mnozstva informácií o trhu s výstuzami do betónu v Taliansku (odôvodnenia 7 a 399 prvého rozhodnutia). 27 Pokial ide v prvom rade o právne posúdenie predmetných správaní v prejednávanej veci, Komisia v odôvodneniach 353 az 369 prvého rozhodnutia zdôraznila, ze nariadenie c. 1/2003 sa má vykladat tak, ze jej po 23. júli 2003 umoznuje konstatovat a sankcionovat kartely v odvetviach, ktoré patria do pôsobnosti Zmluvy ESUO ratione materiae a ratione temporis. Komisia v odôvodnení 370 prvého rozhodnutia uviedla, ze toto rozhodnutie bolo prijaté v súlade s procesnými pravidlami Zmluvy o ES a nariadenia c. 1/2003. Komisia okrem toho v odôvodneniach 371 az 376 prvého rozhodnutia pripomenula, ze zásady upravujúce casovú postupnost noriem môzu viest k uplatneniu hmotnoprávnych ustanovení, ktoré uz nie sú platné v case prijatia aktu institúciou Európskej únie, s výnimkou uplatnenia vseobecnej zásady lex mitior, na základe ktorej nemozno nikoho trestat za skutok, ktorý nie je trestným cinom v zmysle neskôr platnej právnej úpravy. Komisia dospela k záveru, ze v prejednávanej veci nebola Zmluva o ES in concreto priaznivejsia nez Zmluva ESUO a ze v dôsledku toho sa na zásadu lex mitior v kazdom prípade nemozno platne odolávat na úcely spochybnenia uplatnenia Zmluvy ESUO na predmetné správania v prejednávanej veci. 28 Pokial ide v druhom rade o uplatnenie clánku 65 ods. 1 UO, Komisia po prvé poukázala na to, ze cielom kartelu bolo urcovanie cien, na základe ktorého sa rozhodovalo aj o obmedzení alebo kontrole výroby alebo predaja. Pokial ide podla Komisie o urcovanie cien, kartel sa pocas obdobia od 15. apríla 1992 do 4. júla 2000 prejavoval hlavne dohodami alebo zosúladenými postupmi týkajúcimi sa základnej ceny (a do roku 1995 dohodami a zosúladenými postupmi týkajúcimi sa lehôt na zaplatenie) a pocas obdobia od 6. decembra 1989 do 1. júna 2000 dohodami alebo zosúladenými postupmi týkajúcimi sa "navýsení" (odôvodnenia 399 a 400 prvého rozhodnutia). 29 Po druhé, pokial ide o úcinky predmetných obmedzujúcich postupov na trh, Komisia uviedla, ze vzhladom na to, ze islo o kartel, ktorého predmetom bolo vylúcenie, obmedzenie alebo narusenie riadnej hospodárskej sútaze, nebolo potrebné skúmat, ci mal úcinky na trh (odôvodnenie 512 prvého rozhodnutia). Komisia sa vsak domnievala, ze kartel mal na trh konkrétne úcinky (odôvodnenia 513 az 518 prvého rozhodnutia). Najmä dospela k záveru, ze kartel ovplyvnoval predajnú cenu, ktorú uplatnovali výrobcovia výstuzí do betónu v Taliansku, aj ked opatrenia prijaté v rámci kartelu nepriniesli vzdy bezprostredne výsledky, ktoré ocakávali podniky zúcastnené na karteli. Podla Komisie mohli dalej existovat javy s rôznymi úcinkami. Predmetné podniky okrem toho predstavovali priblizne 21 % talianskeho trhu s výstuzami do betónu v roku 1989, 60 % v roku 1995 a priblizne 83 % v roku 2000, co naznacuje, ze úcinok zosúladených zvýsení cien na trh narastal. Komisia napokon zdôraznila, ze skutocnost, ze iniciatívy prijaté v tejto oblasti boli od roku 1989 oznamované vsetkým výrobcom výstuzí do betónu, zvýsila význam týchto úcinkov aj pocas prvých rokov kartelu (odôvodnenie 519 prvého rozhodnutia). 30 Komisia v tretom rade urcila adresátov prvého rozhodnutia. Pokial ide o zalobkynu, Komisia v odôvodneniach 538 az 544 prvého rozhodnutia uviedla, ze sa rozhodla pripísat zodpovednost za porusenie spolocnosti Lucchini a zalobkyni, kedze tieto spolocnosti tvorili podnik, ktorému boli pripísatelné nielen ich vlastné konania, ale tiez konania spolocností Lucchini Siderurgica a pôvodná Siderpotenza. 31 Co sa týka existencie hospodárskej jednotky medzi spolocnostou Lucchini a zalobkynou, Komisia vychádzala zo skutocnosti, ze spolocnost Lucchini, ako aj zalobkyna, boli pocas celej dlzky trvania porusenia priamo alebo nepriamo kontrolované rodinou Lucchini. Zalobkynu dalej kontrolovala spolocnost Lucchini v rámci konkrétneho riadenia výrobnej a obchodnej politiky v odvetví výstuzí do betónu, ako to podla Komisie vyplýva z konkrétnych, podrobných a zdokumentovaných dôkazov, ako aj zo zhodujúcich sa skutocností týkajúcich sa organizacnej struktúry spolocnosti Lucchini a zalobkyne, najmä vzhladom na skutocnost, ze niektoré osoby zastávali v rámci týchto spolocností významné funkcie obchodného vedenia, a to niekedy súcasne (odôvodnenie 540 prvého rozhodnutia). 32 Pokial ide o pripísanie prípadných protisútazných správaní spolocností pôvodná Siderpotenza a Lucchini Siderurgica, ktoré uz právne neexistujú, spolocnosti Lucchini a zalobkyni, Komisia po prvé poukázala na to, ze spolocnost Lucchini Siderurgica sa po fúzii zlúcením z 5. marca 1991 stala právnym nástupcom spolocnosti pôvodná Siderpotenza a ze spolocnost Lucchini sa po fúzii zlúcením z 1. decembra 1998 stala rovnako právnym nástupcom spolocnosti Lucchini Siderurgica. Po druhé, od zaclenenia spolocnosti pôvodná Siderpotenza do spolocnosti Lucchini Siderurgica 5. marca 1991 vyuzívala Lucchini Siderurgica celý hmotný a ludský kapitál patriaci spolocnosti pôvodná Siderpotenza. Po tretie, hmotný a ludský kapitál spojený s továrnou v meste Potenza (Taliansko), ktorý riadila spolocnost Lucchini Siderurgica, bol v rámci skupiny prevedený na zalobkynu. Po stvrté, spolocnosti Lucchini Siderurgica, neskôr Lucchini, vykonávali rozhodujúci vplyv na cinnosti zalobkyne do júna 2002, ked bolo podnikové odvetvie vyrábajúce výstuze do betónu prevedené na spolocnost Ferriere Nord (odôvodnenia 540 a 541 prvého rozhodnutia). 33 Komisia teda dospela k záveru, ze existovala: a) právna kontinuita medzi spolocnostami pôvodná Siderpotenza a Lucchini Siderurgica; b) hospodárska kontinuita medzi týmito dvoma spolocnostami a spolocnostou nová Siderpotenza (teraz zalobkyna), pokial ide o továren v meste Potenza (Taliansko); c) zodpovednost vyplývajúca z rozhodujúceho vplyvu, ktorý vykonávali spolocnosti Lucchini Siderurgica a Lucchini na cinnosti spolocnosti nová Siderpotenza; a d) právna kontinuita medzi spolocnostami Lucchini Siderurgica a Lucchini. Komisia sa domnievala, ze z toho vyplýva, ze vsetky tieto subjekty tvorili jeden a ten istý podnik, ktorý sa zhodoval s podnikom, ktorý vytvorila spolocnost Lucchini a zalobkyna (odôvodnenie 541 prvého rozhodnutia). 34 Komisia v stvrtom rade konstatovala, ze clánok 65 ods. 2 UO a clánok 81 ods. 3 ES neboli v prejednávanej veci uplatnitelné (odôvodnenia 567 az 570 prvého rozhodnutia). Taktiez zdôraznila, ze pravidlá týkajúce sa premlcania uvedené v clánku 25 nariadenia c. 1/2003 nebránili prijatiu prvého rozhodnutia (odôvodnenia 571 az 574 prvého rozhodnutia). 35 Pokial ide v piatom rade o výpocet sumy pokút ulozených v prejednávanej veci, Komisia uviedla, ze na základe clánku 23 ods. 2 na riadenia c. 1/2003 môze ukladat pokuty podnikom, ktoré porusili pravidlá hospodárskej sútaze. Vzhladom na to, ze horná hranica pokút stanovená v clánku 23 ods. 2 na riadenia c. 1/2003 je odlisná od hornej hranice stanovenej v clánku 65 ods. 5 UO, Komisia uviedla, ze v súlade so zásadou lex mitior uplatní najnizsiu hornú hranicu (odôvodnenie 576 prvého rozhodnutia). Komisia tiez uviedla, ako o tom informovala dotknuté podniky listom z 30. júna 2008, ze sa v prejednávanej veci rozhodla uplatnit usmernenia k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 [UO] ([6]Ú. v. EÚ C 9, 1998, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 171; dalej len "usmernenia z roku 1998"). Komisia vsak dodala, ze v prejednávanej veci zohladní skutocnost, ze pri prijatí rozhodnutia z roku 2002 uz rozhodla o sume pokút, ktoré zamýslala ulozit predmetným podnikom (odôvodnenia 579 a 580 prvého rozhodnutia). 36 Komisia po prvé konstatovala, ze kartel, ktorého cielom je urcovanie cien vykonávané rôznymi spôsobmi, najmä prostredníctvom obmedzovania alebo kontroly výroby alebo predaja, predstavuje velmi závazné porusenie práva hospodárskej sútaze Únie (odôvodnenie 591 prvého rozhodnutia). Komisia zamietla tvrdenia predmetných podnikov, ze závaznost porusenia je nizsia s ohladom na obmedzené konkrétne úcinky na trh a s ohladom na hospodársky kontext, v ktorom sa tieto podniky vyvinuli (odôvodnenia 583 az 596 prvého rozhodnutia). Komisia sa domnieva, ze bez ohladu na velmi závazný charakter porusenia zohladnila pri stanovení základnej sumy pokuty specifické charakteristiky prejednávanej veci, konkrétne skutocnost, ze sa týkala vnútrostátneho trhu, ktorý v case skutkových okolností podliehal osobitnej právnej úprave Zmluvy ESUO a na ktorom mali podniky, ktorým je urcené prvé rozhodnutie, na zaciatku porusovania obmedzené podiely (odôvodnenie 599 prvého rozhodnutia). 37 Komisia po druhé zohladnila specifickú váhu kazdého podniku a zoradila tieto podniky v závislosti od ich relatívneho významu na relevantnom trhu. Kedze relatívne podiely na trhu dosiahnuté v priebehu celého posledného roku porusovania (1999) subjektmi, ktorým bolo prvé rozhodnutie urcené, Komisia nepovazovala za preukazujúce skutocnú prítomnost týchto subjektov na relevantnom trhu v priebehu referencného obdobia, Komisia rozlísila na základe priemerných podielov na trhu v období rokov 1990 az 1999 tri skupiny podnikov, a to najprv spolocnosti Feralpi a Valsabbia, na ktoré uplatnila východiskovú sumu pokuty 5 miliónov eur, dalej spolocnosti Lucchini-SP, Alfa, Riva a Leali-AFLL, na ktoré uplatnila východiskovú sumu pokuty 3,5 milióna eur, a napokon spolocnosti IRO a Ferriere Nord, na ktoré uplatnila východiskovú sumu 1,75 milióna eur (odôvodnenia 599 az 602 prvého rozhodnutia). 38 Aby Komisia zabezpecila dostatocne odstrasujúci úcinok pokuty, zvýsila východiskovú sumu pokuty pre spolocnost Lucchini-SP o 200 % a východiskovú sumu pokuty pre spolocnost Riva o 375 % (odôvodnenia 604 a 605 prvého rozhodnutia). 39 Komisia sa po tretie domnievala, ze kartel trval od 6. decembra 1989 do 4. júla 2000. Pokial ide o úcast zalobkyne na porusení, Komisia poukázala na to, ze táto úcast trvala od 6. decembra 1989 do 27. júna 2000. Zdôraznila vsak, ze od 9. júna 1998 do 30. novembra 1998 sa spolocnost Lucchini-SP nezúcastnila na casti kartelu týkajúcej sa obmedzenia alebo kontroly výroby alebo predaja (odôvodnenie 606 prvého rozhodnutia). 40 Kedze porusenie trvalo v prípade vsetkých podnikov okrem spolocnosti Ferriere Nord viac ako desat rokov a sest mesiacov, východisková suma pokuty sa zvýsila o 105 % v prípade vsetkých podnikov okrem spolocnosti Ferriere Nord, v prípade ktorej sa východisková suma pokuty zvýsila o 70 %. Základné sumy pokút boli teda stanovené takto: -- Feralpi: 10,25 milióna eur, -- Valsabbia: 10,25 milióna eur, -- Lucchini-SP: 14,35 milióna eur, -- Alfa: 7,175 milióna eur, -- Riva: 26,9 milióna eur, -- Leali-AFLL: 7,175 milióna eur, -- IRO: 3,58 milióna eur, -- Ferriere Nord: 2,97 milióna eur (odôvodnenia 607 a 608 prvého rozhodnutia). 41 Pokial ide po stvrté o pritazujúce okolnosti, Komisia poukázala na to, ze spolocnosti Ferriere Nord bolo uz urcené rozhodnutie Komisie prijaté 2. augusta 1989 za jej úcast na karteli týkajúcom sa urcovania cien a obmedzovania predaja v odvetví betonárskej ocelovej výstuze a zvýsila základnú sumu jej pokuty o 50 %. Komisia nezohladnila ziadnu polahcujúcu okolnost (odôvodnenia 609 az 623 prvého rozhodnutia). 42 Pokial ide po piate o stanovenie maximálnej sumy pokuty v súlade s clánkom 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, Komisia sa domnievala, ze suma pokuty ulozená predmetným podnikom neprekracuje hornú hranicu 10 % obratu, ktorý dosiahli na území Únie v roku 2007 v prípade výrobkov, na ktoré sa vztahuje Zmluva ESUO. Co sa týka konkrétne zalobkyne, Komisia zdôraznila, ze jej momentálna necinnost nebráni tomu, aby jej ulozila pokutu vzhladom na to, ze musí byt uznaná za solidárne zodpovednú so spolocnostou Lucchini, kedze tvorili jeden a ten istý podnik (odôvodnenia 630 az 632 prvého rozhodnutia). 43 Pokial ide po sieste o uplatnenie oznámenia o neulození pokút alebo o ich znízení v prípade kartelov ([7]Ú. v. ES C 207, 1996, s. 4, dalej len "oznámenie o spolupráci z roku 1996"), Komisia uviedla, ze spolocnost Ferriere Nord jej poskytla uzitocné informácie, ktoré jej pred zaslaním oznámenia o výhradách umoznili lepsie pochopit fungovanie kartelu, takze jej priznala znízenie sumy pokuty o 20 %. Komisia konstatovala, ze ostatné predmetné podniky nesplnili podmienky uvedeného oznámenia (odôvodnenia 633 az 641 prvého rozhodnutia). 44 Výrok prvého rozhodnutia znie takto: "Clánok 1 Nasledujúce podniky porusili clánok 65 ods. 1 [UO] tým, ze sa v priebehu uvedených období zúcastnili na pokracujúcej dohode a/alebo zosúladených postupoch týkajúcich sa výstuzí do betónu vo forme tycí alebo zvitkov, ktorých cielom a/alebo úcinkom bolo urcovanie cien a obmedzovanie a/alebo kontrola výroby alebo predaja na spolocnom trhu: -- [Leali-AFLL] od 6. decembra 1989 do 27. júna 2000, -- [Alfa] od 6. decembra 1989 do 4. júla 2000, -- [Ferriera Valsabbia a Valsabbia Investimenti] od 6. decembra 1989 do 27. júna 2000, -- [Feralpi] od 6. decembra 1989 do 27. júna 2000, -- [IRO] od 6. decembra 1989 do 27. júna 2000, -- [Lucchini-SP] od 6. decembra 1989 do 27. júna 2000, -- [Riva] od 6. decembra 1989 do 27. júna 2000, -- [Ferriere Nord] od 1. apríla 1993 do 4. júla 2000. Clánok 2 Za porusenia uvedené v clánku 1 sa ukladajú tieto pokuty: -- [Alfa]: 7,175 milióna eur, -- [Feralpi]: 10,25 milióna eur, -- [Ferriere Nord]: 3,57 milióna eur, -- [IRO]: 3,58 milióna eur, -- [Leali a AFLL], spolocne a nerozdielne: 6,093 milióna eur, -- [Leali]: 1,082 milióna EUR, -- [Lucchini a SP], spolocne a nerozdielne: 14,35 milióna eur, -- [Riva]: 26,9 milióna eur, -- [Valsabbia Investimenti a Ferriera Valsabbia], spolocne a nerozdielne: 10,25 milióna eur, ..." Vývoj po oznámení prvého rozhodnutia 45 Osem z jedenástich spolocností, ktorým je urcené prvé rozhodnutie, teda spolocnosti Riva, Feralpi, Ferriere Nord, Lucchini, Alfa, Ferriera Valsabbia, Valsabbia Investimenti a IRO, oznámilo Komisii listami zaslanými v období od 20. do 23. novembra 2009, ze príloha prvého rozhodnutia, ako bolo dorucené jeho adresátom, neobsahuje tabulky vysvetlujúce zmeny cien. 46 Dna 24. novembra 2009 informovali útvary Komisie vsetky subjekty, ktorým bolo prvé rozhodnutie urcené, ze urobia vsetko potrebné, aby im bolo dorucené rozhodnutie obsahujúce uvedené tabulky. Útvary Komisie tiez konkrétne uviedli, ze lehoty na zaplatenie pokuty a prípadnú súdnu zalobu zacnú plynút odo dna dorucenia "úplného rozhodnutia". Pozmenujúce rozhodnutie 47 Komisia 8. decembra 2009 prijala pozmenujúce rozhodnutie, ktoré v prílohe zahrnalo chýbajúce tabulky a v ktorom boli opravené císelné odkazy na uvedené tabulky v ôsmych poznámkach pod ciarou. Pozmenujúce rozhodnutie bolo zalobkyni dorucené 9. decembra 2009. 48 Výrok pozmenujúceho rozhodnutia sa týkal zmeny poznámok pod ciarou c. 102, 127, 198, 264, 312, 362, 405 a 448 prvého rozhodnutia. Tabulky uvedené v prílohe pozmenujúceho rozhodnutia boli doplnené ako prílohy prvého rozhodnutia. Konanie a návrhy úcastníkov konania 49 Zalobkyna návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 30. novembra 2009 podala zalobu, na základe ktorej sa zacalo konanie vo veci T-472/09. 50 Vo veci T-472/09 zalobkyna navrhuje, aby Vseobecný súd: -- vyhlásil prvé rozhodnutie za neexistujúce alebo neplatné, alebo ho v kazdom prípade zrusil pre nezákonnost a formálnu vadu vzhladom na jeho neúplnost, -- vo veci samej vyhlásil prvé rozhodnutie za neexistujúce alebo neplatné, alebo ho v kazdom prípade zrusil v rozsahu, v akom sa týka sankcie, pre nezákonnost, nedostatok právomoci a zneuzitie právomoci, -- subsidiárne vo veci samej zrusil prvé rozhodnutie pre nedostatok odôvodnenia a skreslenie skutkových okolností, nesprávne právne posúdenie, nedôvodnost a nepreukázanost výhrad, porusenie zásady nestrannosti správneho konania a práva na obhajobu, -- dalej subsidiárne vo veci samej znízil sankciu, ktorá jej bola ulozená, zrusením zvýsenia z dôvodu odstrasujúceho úcinku o 200 % a zvýsenia o 105 % z dôvodu dlzky trvania, ako aj primeraným znízením základnej sumy s ohladom na premlcanie, nízku závaznost porusenia, jej zanedbatelnú úcast na karteli a na výhrady, ktoré vo vztahu k nej neboli výslovne uvedené, -- na základe opatrení na zabezpecenie priebehu konania a vykonania dokazovania podla clánkov 64 a 65 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu nariadil Komisii, aby predlozila listinné dôkazy o spolupráci spolocnosti Ferriere Nord, ktoré sa jej týkajú, a vypocul právneho zástupcu tejto spolocnosti v súvislosti so skutocnostami uvedenými v bode 176 zaloby, -- ulozil Komisii povinnost nahradit vsetky trovy konania. 51 Komisia vo veci T-472/09 navrhuje, aby Vseobecný súd: -- zamietol zalobu v celom rozsahu, -- ulozil zalobkyni povinnost nahradit trovy konania. 52 Komisia listom z 8. januára 2010 poziadala Vseobecný súd, aby na základe opatrení na zabezpecenie priebehu konania vyzval zalobkynu, aby zvázila moznost doplnit a zmenit svoje zalobné návrhy s ohladom na pozmenujúce rozhodnutie, ktoré jej bolo dorucené po podaní zaloby vo veci T-472/09. Zalobkyna túto ziadost spochybnila. Vseobecný súd nevyhovel ziadosti Komisie. 53 Zalobkyna návrhom podaným do kancelárie Vseobecného súdu 10. februára 2010 podala zalobu, na základe ktorej sa zacalo konanie vo veci T-55/10. 54 Vo veci T-55/10 zalobkyna navrhuje, aby Vseobecný súd: -- vo veci samej zrusil pozmenujúce rozhodnutie po prvé z dôvodu, ze nemá vhodný právny základ, po druhé preto, ze Komisia nemá právomoc opravit predchádzajúce rozhodnutie, pokial je neúplné jeho znenie a obsah, to znamená pokial je rozhodnutie poznacené závaznými a zjavnými vadami, po tretie pre porusenie zásady riadnej správy vecí verejných, -- v prípade, ze Komisia spochybní opis skutkového stavu v bode I zaloby, poziadal Komisiu, aby predlozila zápisnice zo stretnutí 30. septembra a 8. decembra 2009 spolu s ich prílohami, -- ulozil Komisii povinnost nahradit vsetky trovy konania. 55 Komisia vo veci T-55/10 navrhuje, aby Vseobecný súd: -- zamietol zalobu v celom jej rozsahu, -- ulozil zalobkyni povinnost nahradit trovy konania. 56 Na základe správy sudcu spravodajcu Vseobecný súd (ôsma komora) rozhodol o otvorení ústnej casti konania v prejednávaných veciach a v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania upravených v clánku 64 rokovacieho poriadku poziadal vo veci T-472/09 zalobkynu, aby predlozila dokument. Zalobkyna tejto ziadosti vyhovela v stanovenej lehote. 57 Uznesením zo 14. decembra 2012 predseda ôsmej komory po tom, ako dostal pripomienky úcastníkov konania, rozhodol o spojení vecí T-472/09 a T-55/10 na úcely ústnej casti konania na základe clánku 50 rokovacieho poriadku. 58 Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na ústne otázky polozené Vseobecným súdom boli vypocuté na pojednávaní 29. januára 2013. Právny stav 59 Vzhladom na to, ze úcastníci konania na pojednávaní uviedli, ze nemajú námietky proti spojeniu prejednávaných vecí na úcely vyhlásenia konecného rozsudku, Vseobecný súd rozhodol v súlade s clánkom 50 rokovacieho poriadku o spojení týchto vecí na úcely vyhlásenia konecného rozsudku. 1. Vec T-472/09 60 Na úvod je potrebné pripomenút, ze zaloba vo veci T-472/09 obsahuje tri zalobné návrhy, a to návrh na urcenie neexistencie alebo zrusenie prvého rozhodnutia, subsidiárne návrh na zrusenie prvého rozhodnutia v rozsahu, v akom sa týka pokuty ulozenej zalobkyni, a dalej subsidiárne návrh na znízenie pokuty ulozenej zalobkyni. 61 Na podporu svojej zaloby vo veci T-472/09 uvádza zalobkyna desat zalobných dôvodov. Prvý zalobný dôvod je zalozený na porusení podstatných formálnych nálezitostí. Druhý je zalozený na nedostatku právomoci Komisie a nesprávnom právnom posúdení, pokial ide o právny základ porusenia a sankcie. Tretí je zalozený na nedostatocnom odôvodnení, porusení clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 a porusení zásady rovnosti zaobchádzania. Stvrtý je zalozený na prekrocení právomoci a zneuzití konania. Piaty je zalozený na porusení clánku 65 UO, nedostatocnom odôvodnení a skreslení skutkových okolností. Siesty je zalozený na porusení zásady riadnej správy vecí verejných a nedostatocnom odôvodnení. Siedmy je zalozený na nesprávnej právnej kvalifikácii skutkového stavu. Ôsmy je zalozený na porusení práva zalobkyne na obhajobu. Deviaty je zalozený na nesprávnych právnych posúdeniach a prekrocení právomoci pri uplatnení zvýsení pokuty a na porusení zásady proporcionality. Napokon desiaty zalobný dôvod je zalozený na premlcaní porusenia. 62 Vzhladom na to, ze Vseobecný súd na pojednávaní vyzval zalobkynu, aby predlozila svoje pripomienky k presnému dosahu svojej argumentácie, zalobkyna spresnila, ze tretí a deviaty zalobný dôvod boli uvedené iba na podporu subsidiárnych zalobných návrhov, teda návrhu smerujúceho k zruseniu prvého rozhodnutia v rozsahu, v akom sa týka pokuty, a dalej subsidiárne návrhu smerujúceho k znízeniu tejto pokuty. O návrhoch smerujúcich k urceniu neexistencie alebo zruseniu prvého rozhodnutia O prvom zalobnom dôvode zalozenom na porusení podstatných formálnych nálezitostí 63 Zalobkyna sa týmto zalobným dôvodom domáha existencie viacerých porusení podstatných formálnych nálezitostí z dôvodu neúplnosti prvého rozhodnutia, pretoze v nom chýbali tabulky, ktoré mali byt uvedené v prílohe tohto rozhodnutia. 64 Komisia na úvod vo svojom vyjadrení k zalobe tvrdí, ze zalobkyna vo svojej zalobe neuviedla ziadnu argumentáciu na podporu svojich návrhov smerujúcich k urceniu neexistencie prvého rozhodnutia. Vo svojej duplike Komisia dodáva, ze "zalobný dôvod" zalozený na neexistencii prvého rozhodnutia uvedený v replike nebol uvedený v zalobe a treba ho vyhlásit za neprípustný na základe clánku 48 ods. 2 rokovacieho poriadku. 65 Je potrebné poukázat na to, ze podla clánku 44 ods. 1 rokovacieho poriadku musí návrh na zacatie konania obsahovat zhrnutie dôvodov, na ktorých je návrh zalozený. Táto informácia musí byt dostatocne jasná a presná, aby si zalovaný mohol pripravit svoju obhajobu a Vseobecný súd rozhodnút o zalobe prípadne aj bez dalsích podporných informácií. V zalobe musí byt preto jasne uvedené, v com spocíva zalobný dôvod, na ktorom sa zaloba zakladá, takze iba abstraktná formulácia tohto dôvodu nesplna poziadavky rokovacieho poriadku. Podobné poziadavky platia aj vtedy, ak sa na podporu zalobného dôvodu uvádza výhrada (rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. mája 1998, Mo Och Domsjö/Komisia, [8]T-352/94, Zb. s. II-1989, bod 333). Okrem toho je Vseobecný súd povinný zamietnut ako neprípustnú cast návrhov zaloby, ktorá mu je predlozená, pokial podstatné skutkové a právne okolnosti, na ktorých je táto cast návrhov zaloby zalozená, nevyplývajú koherentným a zrozumitelným spôsobom uz z textu samotnej zaloby (rozsudky Súdneho dvora z 18. júla 2006, Rossi/ÚHVT, [9]C-214/05 P, Zb. s. I-7057, bod 37, a z 15. apríla 2010, Gualtieri/Komisia, [10]C-485/08 P, Zb. s. I-3009, bod 104). 66 Z ustanovení clánku 44 ods. 1 písm. c) v spojení s clánkom 48 ods. 2 rokovacieho poriadku okrem toho vyplýva, ze návrh na zacatie konania musí uvádzat predmet konania a musí obsahovat zhrnutie dôvodov, na ktorých je návrh zalozený, a ze uvádzanie nových dôvodov je prípustné pocas konania len vtedy, ak sú tieto dôvody zalozené na nových právnych a skutkových okolnostiach, ktoré vysli najavo v priebehu konania. Zalobný dôvod, ktorý predstavuje rozsírenie zalobného dôvodu, ktorý uz bol priamo alebo implicitne uvedený v návrhu na zacatie konania, a ktorý je s ním úzko spojený, treba vyhlásit za prípustný (pozri rozsudok Vseobecného súdu z 24. mája 2011, NLG/Komisia, [11]T-109/05 a T-444/05, Zb. s. II-2479, bod 149 a tam citovanú judikatúru). 67 V prejednávanej veci je potrebné poukázat na to, ze zalobkyna vo svojich návrhoch uvedených v zalobe navrhuje, aby Vseobecný súd urcil neexistenciu prvého rozhodnutia a aby v kazdom prípade uvedené rozhodnutie zrusil pre nezákonnost a formálnu vadu vzhladom na jeho neúplnost (pozri bod 50 vyssie). V texte tohto vyjadrenia vsak zalobkyna výslovne neuviedla zalobné dôvody na podporu návrhu smerujúceho k urceniu neexistencie prvého rozhodnutia. 68 V bodoch 15 az 18 svojej zaloby v rámci zalobného dôvodu nazvaného "Neúplnost [prvého rozhodnutia]. Porusenie podstatných formálnych nálezitostí" zalobkyna uvádza, ze prvé rozhodnutie neobsahuje svoje prílohy, hoci Komisia spomína tieto prílohy v jednotlivých odôvodneniach prvého rozhodnutia na podporu výhrad, ktoré sú v nom uvedené. Zalobkyna tiez po prvé uvádza, ze prvé rozhodnutie jej neumoznuje pochopit presné znenie výhrad, kvôli ktorým bola sankcionovaná, a neodôvodnuje dostatocne obvinenia Komisie. Zalobkyna dalej tvrdí, ze je rozumné domnievat sa, ze zbor clenov Komisie rozhodoval o návrhu neúplného rozhodnutia. Napokon sa zalobkyna domnieva, ze tieto porusenia "bezprecedentnej závaznosti a neprijatelné z hladiska akejkolvek právnej úvahy" odôvodnujú zrusenie prvého rozhodnutia pre porusenie podstatných formálnych nálezitostí. Vo svojej replike zdôraznuje "dôvodnost [svojich] zalobných dôvodov... týkajúcich sa neexistencie, a subsidiárne nezákonnost [prvého rozhodnutia]". 69 Zalobkyna na pojednávaní v podstate uviedla, ze pokial jej bolo prvé rozhodnutie dorucené bez príloh, v case podania zaloby vo veci T-472/09 nevedela o tom, ze Komisia prijala v skutocnosti rozhodnutie bez príloh, co zistila, az ked jej bolo dorucené pozmenujúce rozhodnutie. 70 Bez toho, aby bolo potrebné vyjadrit sa k prípustnosti argumentácie zalozenej na neexistencii prvého rozhodnutia, je potrebné poukázat na to, ze táto argumentácia nie je dôvodná. 71 Zalobkyna okrem argumentácie zhrnutej v bode 67 vyssie tvrdí, ze Komisia sa nemôze snazit napravit vady prvého rozhodnutia tým, ze odkáze jednak na pozmenujúce rozhodnutie, ako aj na oznámenie o výhradách, ktoré jej bolo zaslané pred ôsmimi rokmi, kedze zákonnost rozhodnutia nemozno posudzovat na základe odkazu na dalsie skorsie alebo neskorsie opatrenie. 72 Pokial ide o návrh zalobkyne, aby Vseobecný súd urcil neexistenciu prvého rozhodnutia, treba pripomenút, ze z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, ze akty institúcií Únie v zásade pozívajú prezumpciu zákonnosti, a teda vyvolávajú právne úcinky - aj ked sú poznacené vadami -, a to dovtedy, kým nie sú zrusené alebo vzaté spät (rozsudky Súdneho dvora z 15. júna 1994, Komisia/BASF a i., [12]C-137/92 P, Zb. s. I-2555, bod 48; z 8. júla 1999, Hoechst/Komisia, [13]C-227/92 P, Zb. s. I-4443, bod 69, a z 5. októbra 2004, Komisia/Grécko, [14]C-475/01, Zb. s. I-8923, bod 18). 73 Výnimkou z tejto zásady je vsak to, ze akty poznacené vadou, ktorej závaznost je taká zjavná, ze nemôze byt tolerovaná právnym poriadkom Únie, sa musia povazovat za akty, ktoré nevyvolali ziadny právny úcinok, ani docasný, cize za právne nicotné. Táto výnimka smeruje k zachovaniu rovnováhy medzi dvomi základnými, ale niekedy odporujúcimi si poziadavkami, ktoré právny poriadok musí splnat, a to stabilitou právnych vztahov a respektovaním zákonnosti (rozsudky Komisia/BASF a i., uz citovaný v bode 72 vyssie, bod 49, a Hoechst/Komisia, uz citovaný v bode 72 vyssie, bod 70). 74 Závaznost následkov, ktoré sa spájajú s vyslovením neexistencie aktu institúcií Únie, si z dôvodov právnej istoty vyzaduje, aby k tomuto vysloveniu dochádzalo iba v skutocne výnimocných prípadoch (rozsudky Komisia/BASF a i., uz citovaný v bode 72 vyssie, bod 50, a Hoechst/Komisia, uz citovaný v bode 72 vyssie, bod 76). 75 V prejednávanej veci treba bez dalsieho konstatovat, ze zalobkynou uvádzané vady sa nejavia také zjavne závazné, ze by sa prvé rozhodnutie malo povazovat za právne neexistujúce. 76 Zalobkyna po prvé tvrdí, ze prvé rozhodnutie jej neumoznuje pochopit presné znenie výhrad, pre ktoré bola sankcionovaná, a neodôvodnuje dostatocne obvinenia Komisie, pricom v tomto ohlade výslovne odkazuje na odôvodnenia 496, 515, 516 a na poznámku pod ciarou c. 102 prvého rozhodnutia. 77 Zalobkyna, ktorá bola v tomto ohlade vypocutá na pojednávaní, spresnila, ze táto výhrada smeruje iba k spochybneniu dodrzania povinnosti odôvodnenia zo strany Komisie. 78 Je potrebné pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry musí byt odôvodnenie prispôsobené povahe predmetného aktu a musia z neho jasne a jednoznacne vyplývat úvahy institúcie, ktorá akt prijala, aby dotknuté osoby mohli poznat dôvody prijatia opatrenia a aby príslusný súd mohol vykonat preskúmanie. Poziadavka odôvodnenia musí byt posudzovaná v závislosti od okolností prípadu, najmä v závislosti od obsahu aktu, povahy uvádzaných dôvodov a záujmu, ktorý na jeho objasnení môzu mat osoby, ktorým je akt urcený, alebo iné osoby, ktorých sa akt priamo a osobne týka. Nevyzaduje sa, aby boli v odôvodnení presne uvedené vsetky relevantné právne a skutkové okolnosti, kedze otázka, ci odôvodnenie aktu splna poziadavky clánku 15 UO, sa má posudzovat nielen s ohladom na jeho znenie, ale tiez s ohladom na jeho kontext, ako aj na vsetky právne predpisy upravujúce dotknutú oblast (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupna z 24. septembra 1996, NALOO/Komisia, [15]T-57/91, Zb. s. II-1019, bod 298, a z 13. decembra 2001, Krupp Thyssen Stainless a Acciai speciali Terni/Komisia, [16]T-45/98 a T-47/98, Zb. s. II-3757, bod 129; pozri tiez analogicky rozsudky Súdneho dvora z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink's France, [17]C-367/95 P, Zb. s. I-1719, bod 63, a zo 14. októbra 2010, Deutsche Telekom/Komisia, [18]C-280/08 P, Zb. s. I-9555, bod 131 a tam citovanú judikatúru). 79 Okrem toho v rámci individuálnych rozhodnutí z ustálenej judikatúry vyplýva, ze povinnost odôvodnit individuálne rozhodnutie má za ciel, okrem snahy umoznit preskúmanie súdom, poskytnút dotknutej osobe dostatok údajov, aby prípadne zistila, ci rozhodnutie obsahuje vadu, na základe ktorej mozno spochybnit jeho platnost (pozri rozsudok Súdneho dvora z 29. septembra 2011, Elf Aquitaine/Komisia, [19]C-521/09 P, Zb. s. I-8947, bod 148 a tam citovanú judikatúru). 80 Odôvodnenie musí byt teda dotknutej osobe oznámené v zásade v rovnakom case ako rozhodnutie, ktoré jej spôsobuje ujmu (rozsudok Elf Aquitaine/Komisia, uz citovaný v bode 79 vyssie, bod 149). 81 Je potrebné konstatovat, ze prvé rozhodnutie neobsahovalo prílohy, medzi ktorými sa nachádzali viaceré tabulky, na ktoré boli uvedené odkazy v odôvodneniach 451 (tabulka 13), 513 (tabulky 1 a 3), 515 (tabulky 1 az 3), 516 (tabulky 9, 11 az 14 a 16) a 518 (tabulky 11, 12 a 14), ako aj v poznámkach pod ciarou c. 102 (tabulky 15 az 17), c. 127 (tabulky 18 az 21), c. 198 (tabulky 22 a 23), c. 264 (tabulky 24 a 25), c. 312 (tabulka 26), c. 362 (tabulka 27), c. 405 (tabulka 28), c. 448 (tabulky 29 a 30) a c. 563 (vsetky tabulky prilozené k rozhodnutiu) prvého rozhodnutia. Komisia v tomto ohlade tvrdí, ze islo o tabulky vyhotovené na úcely lahsieho a rýchlejsieho cítania zmien cien uvedených v prvom rozhodnutí, ktoré iba názorne reprodukovali informácie a údaje uvedené v spise. 82 Bez ohladu na chýbajúce tabulky citované v bode 81 vyssie je teda potrebné preskúmat, ci z relevantných odôvodnení tohto rozhodnutia, na ktorých podporu boli tieto tabulky uvedené, jasne a jednoznacne vyplývajú úvahy Komisie, a ci umoznili zalobkyni poznat dôvody prijatého opatrenia. 83 Na úvod treba poukázat na to, ako uviedla Komisia, ze vsetky chýbajúce tabulky boli prilozené k oznámeniu o výhradách a ze zalobkyna poznala ich obsah, kedze ich prilozila k svojej zalobe a na uvedené tabulky odkázala v bodoch 83, 98, 100, 101 a 125 tejto zaloby. 84 Okrem toho treba zdôraznit, ze Komisia v pozmenujúcom rozhodnutí nezmenila vsetky odkazy na tabulky chýbajúce v prvom rozhodnutí, ale iba odkazy uvedené v poznámkach pod ciarou c. 102, 127, 198, 264, 312, 362, 405 a 448 tohto rozhodnutia. 85 Pokial ide po prvé o tabulky 15 az 17 (uvedené v poznámke pod ciarou c. 102 prvého rozhodnutia), treba konstatovat, ze podla tejto poznámky pod ciarou reprodukujú "údaje týkajúce sa zmien cien 'rozmerových navýsení`, ktorými sa vyznacoval priemysel výstuzí do betónu v Taliansku od decembra 1989 do júna 2000". Komisia uvádza tieto tabulky na podporu prvej vety odôvodnenia 126 prvého rozhodnutia, ktorá znie takto: "Na prvom stretnutí, o ktorom sa Komisia dozvedela (stretnutie zo 6. decembra 1989 v [priemyselnom zdruzení Brescia]), sa úcastníci jednomyselne rozhodli zvýsit od pondelka 11. decembra 1989 príplatky spojené s priemerom výstuzí do betónu vo forme tycí alebo zvitkov urcených na taliansky trh (+ 10 ITL/kg za 'navýsenia` od 14 do 30 mm, + 15 ITL/kg za 'navýsenia` od 8 do 12 mm, + 20 ITL/kg za 'navýsenia` 6 mm; vseobecné zvýsenie o 5 ITL/kg za materiál vo forme zvitkov)." 86 Je potrebné konstatovat, ze Komisia v uvedenom odôvodnení výslovne uviedla zvýsenia príplatkov spojených s priemerom výstuzí do betónu, o ktorých rozhodli úcastníci stretnutia zo 6. decembra 1989, ako aj dátum ich vstupu do platnosti. Pokial ide dalej o neskorsie zvýsenia, ktoré sú podla poznámky pod ciarou c. 102 prvého rozhodnutia tiez prebraté v týchto tabulkách (pokial zahrnajú obdobie rokov 1989 az 2000), treba poukázat na to, ze nie sú predmetom bodu 4.1 prvého rozhodnutia, na ktorý sa vztahuje odôvodnenie 126 týkajúce sa správania podnikov v rokoch 1989 az 1992. Tieto zvýsenia sú v kazdom prípade tiez uvedené najmä v odôvodneniach 126 az 128 a 133 (za roky 1989 - 1992), 93 a 94 (za roky 1993 - 1994), 149 az 151, 162 a 163 (za rok 1995), 184 a 185 (za rok 1996), 199, 200 a 213 (za rok 1997), 269 (za rok 1999) a 296 az 304 (za rok 2000), ako aj v odôvodneniach 439 a 515 prvého rozhodnutia. 87 Pokial ide po druhé o tabulky 18 az 21 uvedené v poznámke pod ciarou c. 127 prvého rozhodnutia, je potrebné konstatovat, ze podla tejto poznámky reprodukujú "údaje o základných cenníkových cenách alebo cenách oznámených zamestnancom, týkajúce sa obdobia od konca roku 1989 do konca roku 1992, ktoré mala Komisia k dispozícii". Komisia uvádza tieto tabulky na podporu odôvodnenia 131 prvého rozhodnutia, v ktorom sa uvádza: "Co sa týka základných cien výstuzí do betónu uplatnovaných pocas obdobia uplatnovania vyssie uvedenej dohody, poznamenávame, ze spolocnosti IRO a (bývalá) Ferriera Valsabbia SpA uplatnovali od 16. apríla 1992 cenu 210 ITL/kg a od 1./6. mája 1992 cenu 225 ITL/kg. Od 1./8. júna 1992 spolocnosti IRO, (bývalá) Ferriera Valsabbia SpA, Acciaieria di Darfo SpA a Acciaierie e Ferriere Leali Luigi SpA uplatnovali cenu 235 ITL/kg." 88 Je preto potrebné konstatovat, ze Komisia, ktorá vychádzala z piatich strán správneho spisu uvedených v poznámke pod ciarou c. 126 prvého rozhodnutia, v uvedenom odôvodnení výslovne uviedla základné ceny, ktoré stanovili v nom uvedené podniky, ako aj dátum ich vstupu do platnosti. Okrem toho treba poukázat na to, ze Komisia v odôvodnení 419 prvého rozhodnutia konstatovala, ze k prvému správaniu týkajúcemu sa urcovania základnej ceny doslo najneskôr 16. apríla 1992. Prípadné údaje uvedené v tabulkách 18 az 21 prvého rozhodnutia týkajúce sa základných cien za obdobie, ktoré podla poznámky pod ciarou c. 127 prvého rozhodnutia trvalo od "konca roku 1989" do 16. apríla 1992, sú teda irelevantné pre pochopenie výhrad Komisie uvedených v odôvodnení 131 prvého rozhodnutia. 89 Pokial ide po tretie o tabulky 22 a 23 uvedené v poznámke pod ciarou c. 198 prvého rozhodnutia, je potrebné konstatovat, ze podla uvedenej poznámky reprodukujú "údaje o základných cenníkových cenách alebo cenách oznámených zamestnancom, týkajúce sa rokov 1993 a 1994, ktoré mala Komisia k dispozícii". Komisia uvádza tieto tabulky na podporu odôvodnenia 145 prvého rozhodnutia, ktoré znie takto: "Ako bolo uvedené vo faxe od zdruzenia Federacciai z 25. novembra 1994, dna 1. decembra 1994 sa v Brescii konalo nové stretnutie, na ktorom boli prijaté rozhodnutia uvedené v dalsom faxe od zdruzenia Federacciai, ktorý podniky prijali 5. decembra 1994. Predmetom týchto rozhodnutí boli: -- ceny výstuzí do betónu (320 ITL/kg, základ pri vývoze z Brescie, s okamzitým úcinkom), -- platby (od 1. januára 1995 bude maximálna lehota 60/90 dní od konca mesiaca, od 1. marca 1995 bude lehota obmedzená na 60 dní) a zlavy, -- výroba (povinnost kazdého podniku oznámit zdruzeniu Federacciai do 7. decembra 1994 váhu výstuzí do betónu vyrobených v septembri, októbri a novembri 1994 v tonách). Spolocnost Alfa Acciai Srl prijala novú základnú cenu 7. decembra 1994. Dna 21. decembra 1994 ju prijala aj spolocnost Acciaieria di Darfo SpA a spolocnost Alfa Acciai Srl znovu potvrdila rovnakú cenu. Základná cena [spolocnosti Lucchini-SP] pre január 1995 bola tiez 320 ITL/kg." 90 V tejto súvislosti treba zdôraznit, ze tabulky uvedené v poznámke pod ciarou c. 198 prvého rozhodnutia uviedla Komisia na podporu svojho tvrdenia, ze "spolocnost Alfa Acciai Srl prijala novú základnú cenu 7. decembra 1994", "21. decembra 1994 ju prijala aj spolocnost Acciaieria di Darfo SpA a spolocnost Alfa Acciai Srl znovu potvrdila rovnakú cenu". "Nová základná cena" a "rovnaká cena", na ktoré sa odkazuje, boli pritom cenou 320 talianskych lír za kilogram (ITL/kg), ktorá je uvedená v prvej zarázke uvedeného odôvodnenia. Prípadné údaje uvedené v tabulkách 22 a 23 prvého rozhodnutia o základných cenách za obdobie od roku 1993 do 7. decembra 1994 sú preto irelevantné pre pochopenie výhrad Komisie uvedených v odôvodnení 145 prvého rozhodnutia. 91 Pokial ide po stvrté o tabulky 24 a 25 uvedené v poznámke pod ciarou c. 264 prvého rozhodnutia, je potrebné konstatovat, ze podla uvedenej poznámky reprodukujú "údaje o základných cenníkových cenách alebo cenách oznámených zamestnancom (a v prípade spolocnosti Lucchini Siderurgica tiez údaje o mesacnej situácii), týkajúce sa roku 1995, ktoré mala Komisia k dispozícii". Komisia uvádza tieto tabulky na podporu odôvodnenia 174 prvého rozhodnutia, ktoré znie takto: "Dalej sa v dokumente, ktorý pochádza z prvých dní októbra 1995 a ktorý má k dispozícii zdruzenie Federacciai (rukopis tajomníka povereného generálneho riaditela), tvrdí, ze: -- zákazníci spochybnujú platby (z toho vyplýva potreba oznámenia, ktoré potvrdí nemennost platieb), -- od predchádzajúceho týzdna sa cena výstuzí do betónu dalej znízila o 5/10 ITL/kg, takze sa v oblasti Brescie pohybuje okolo 260/270 ITL/kg s cenami nizsími ako 250 ITL/kg mimo tejto oblasti, -- skôr nejasná situácia na trhu stazuje úlohu poskytnút presné císelné údaje na úcely cien a -- treba si vyziadat od podnikov údaje o objednávkach v 39. týzdni (od 25. do 29. septembra 1995) a v 40. týzdni (od 2. do 6. októbra 1995)." 92 Treba teda poukázat na to, ze v odôvodnení 174 prvého rozhodnutia Komisia iba uvádza obsah rukopisného dokumentu tajomníka povereného generálneho riaditela, ktorý bol vyhotovený v októbri 1995. Komisia v tejto súvislosti odkázala na tabulky 24 a 25 iba na podporu tvrdenia uvedeného v tomto dokumente, ze "skôr nejasná situácia na trhu stazuje úlohu poskytnút presné císelné údaje na úcely cien". Tabulky 24 a 25 sa preto zdajú irelevantné pre pochopenie výhrad Komisie uvedených v odôvodnení 174 prvého rozhodnutia. 93 Pokial ide po piate o tabulku 26 uvedenú v poznámke pod ciarou c. 312 prvého rozhodnutia, je potrebné konstatovat, ze podla uvedenej poznámky reprodukuje "údaje o základných cenníkových cenách alebo cenách oznámených zamestnancom (a v prípade spolocnosti Lucchini Siderurgica tiez údaje o mesacnej situácii), týkajúce sa roku 1996, ktoré mala Komisia k dispozícii". Komisia uvádza túto tabulku na podporu tvrdenia uvedeného v odôvodnení 200 prvého rozhodnutia, ze "pocas obdobia od 22. októbra 1996 do 17. júla 1997 sa uskutocnilo najmenej dvanást stretnutí obchodných manazérov podnikov, ktoré sa konali... [najmä] v utorok 22. októbra 1996, ked bola na november 1996 potvrdená cena 230 ITL/kg ako základ pri vývoze z Brescie a zachovanie ceny 210 ITL/kg výlucne pri októbrových dodávkach". 94 Je teda potrebné konstatovat, ze bez ohladu na to, ze v prvom rozhodnutí chýbala tabulka 26, Komisia v odôvodnení 200 tohto rozhodnutia výslovne uviedla základné ceny za predmetné obdobie, ako aj cas ich vstupu do platnosti. 95 Pokial ide po sieste o tabulku 27 uvedenú v poznámke pod ciarou c. 362 prvého rozhodnutia, je potrebné konstatovat, ze podla uvedenej poznámky reprodukuje "údaje o základných cenníkových cenách alebo cenách oznámených zamestnancom (a v prípade spolocnosti Lucchini Siderurgica tiez údaje o mesacnej situácii), týkajúce sa roku 1997, ktoré mala Komisia k dispozícii". Komisia uvádza túto tabulku na podporu tvrdenia uvedeného v odôvodnení 216 prvého rozhodnutia, ktoré znie takto: "V kazdom prípade spolocnosti [Lucchini-SP]..., Acciaieria di Darfo SpA, Alfa Acciai Srl, Feralpi Siderurgica Srl, IRO, Riva Prodotti Siderurgici SpA a (bývalá) Ferriera Valsabbia SpA sú siedmimi podnikmi, ktorým je urcené oznámenie (z 24. novembra 1997) od Pierluigiho Lealiho, ktorého predmetom bola 'dohoda o cenách - dodávkach`... 'Cenu 270 ITL/kg pozadovalo iba málo podnikov, zbytocne - pokracovalo oznámenie -, zatial co v skutocnosti sa cena ustálila na 260 ITL/kg s niekolkými nizsími hodnotami, ako potvrdili mnohí na poslednom stretnutí obchodných manazérov. S ciastocným uspokojením vsak poznamenávame, ze pád sa zastavil vdaka uplatnovaniu kontingentov na dodávky, ktoré vsetci dodrziavame a ktoré v súlade s dohodami overia externí inspektori menovaní na tento úcel.`'Koncom tohto mesiaca - pokracovalo dalej oznámenie -, ktorý zatial nepriniesol ziadnu zmenu, je nevyhnutné zasiahnut a okamzite pritvrdit stanovením minimálnej ceny na 260 ITL/kg (ktorá urcite nebude mat vplyv na malý pocet nákupov v tomto období). S plánovaním dohodnutých dodávok na december (-20 % v porovnaní s novembrom) sme urcite schopní udrzat dohodnutú cenovú úroven; je vsak nevyhnutné - konstatoval Pierluigi Leali -, aby sa nikto neodchýlil od stanovenej minimálnej ceny (260 ITL/kg)`." 96 Zo znenia uvedeného odôvodnenia teda vyplýva, ze Komisia iba zopakovala znenie oznámenia z 24. novembra 1997, ktoré sa v nom uvádza. Tabulka 27 sa preto zdá byt irelevantná pre pochopenie výhrady Komisie uvedenej v odôvodnení 216 prvého rozhodnutia. 97 Pokial ide po siedme o tabulku 28 uvedenú v poznámke pod ciarou c. 405 prvého rozhodnutia, je potrebné konstatovat, ze podla uvedenej poznámky reprodukuje "údaje o základných cenníkových cenách alebo cenách oznámených zamestnancom (a v prípade spolocnosti Lucchini/Siderpotenza tiez údaje o mesacnej situácii), týkajúce sa roku 1998, ktoré mala Komisia k dispozícii". Komisia uvádza túto tabulku na podporu tvrdenia uvedeného v odôvodnení 241 prvého rozhodnutia, ktoré znie takto: "Dna 11. septembra 1998 zaslal Pierluigi Leali oznámenie..., v ktorom sa odkázalo na vyjadrený úmysel (pocas stretnutia 9. septembra 1998) zachovat minimálnu cenu na '170 ITL ako základ pri vývoze`??? a poukázalo na 'abnormálne správania, a síce ceny v priemere o 5 ITL/kg nizsie ako stanovená úroven, ktoré boli este viac nizsie v niektorých juzných oblastiach`. 'Z nasej strany - písal Pierluigi Leali - je dohodnutá minimálna úroven udrziavaná vdaka následnému znízeniu toku objednávok`. 'Dúfame - konstatovalo oznámenie -, ze na stretnutí obchodných manazérov tento utorok pätnásteho budeme môct zaznamenat, ze sa ceny dobre drzia, tak aby ich bolo mozné prípadne zvýsit`." 98 Zo samotného znenia uvedeného odôvodnenia teda vyplýva, ze Komisia iba zopakovala obsah oznámenia z 11. septembra 1998, ktoré sa v nom uvádza. Tabulka 28 sa preto zdá irelevantná pre pochopenie výhrady Komisie uvedenej v odôvodnení 241 prvého rozhodnutia. 99 Pokial ide po ôsme o tabulky 29 a 30 uvedené v poznámke pod ciarou c. 448 prvého rozhodnutia, je potrebné konstatovat, ze podla uvedenej poznámky reprodukujú "údaje o základných cenníkových cenách alebo cenách oznámených zamestnancom (a v prípade spolocnosti Lucchini/Siderpotenza tiez údaje o mesacnej situácii), týkajúce sa roku 1999, ktoré mala Komisia k dispozícii". Komisia uvádza tieto tabulky na podporu tvrdenia uvedeného v odôvodnení 276 prvého rozhodnutia, ktoré znie takto: "Doplnujúce informácie o situácii na trhu s výstuzami do betónu v Taliansku pocas tohto obdobia sú obsiahnuté v dokumente, ktorý vypracoval pán Leali 10. novembra 1999, osobitne v casti nazvanej 'Prínosy a obmedzenia obchodnej dohody z roku 1999`, v ktorej sa môzeme docítat: 'Základná dohoda uzatvorená medzi vnútrostátnymi výrobcami umoznila pocas roku 1999 zvrátit situáciu s nízkymi cenami, ktorá bola príznacná pre dva predchádzajúce hospodárske roky (1997 a 1998), a vybrat viac ako 50 ITL/kg hrubého zisku. Pocas roka 1998 bol priemerný hrubý zisk (predajná cena - cena surovín) 70 ITL/kg a v priebehu piatich mesiacov klesol pod túto hranicu`. 'Dosiahnutá dohoda umoznila v priebehu roka stabilizovat predajné ceny a výrobcovia mohli vyuzit situáciu s cenami surovín, pricom zvýsili hrubý zisk o viac ako 50 ITL/kg, takze dosiahli 122 ITL/kg cistého.`" 100 Zo znenia odôvodnenia 276 prvého rozhodnutia teda vyplýva, ze Komisia iba zopakovala obsah oznámenia z 10. novembra 1999, ktoré sa v nom uvádza. Neuvedenie tabuliek 29 a 30 preto nemá vplyv na pochopenie výhrady Komisie uvedenej v odôvodnení 276 prvého rozhodnutia. 101 Po deviate, tabulka 13 uvedená v odôvodnení 451 prvého rozhodnutia je citovaná na podporu tvrdenia, ze "co sa týka roku 1997, treba konstatovat, ze sa v priebehu svojho prvého polroka vyznacoval stálym zvysovaním základnej ceny stanovenej protisútazným kartelom: cena 190 ITL/kg stanovená na stretnutí 30. januára, cena 210 ITL/kg stanovená na stretnutí 14. februára, cena 250 ITL/kg stanovená na stretnutí 10. júla (odôvodnenie 200)", a ze "v priebehu rovnakého obdobia sa stále zvysovala aj priemerná základná trhová cena, pricom sa zvýsila zo 170 ITL/kg v januári na 240 ITL/kg v júli (tabulka 13 v prílohe); v septembri toho istého roka priemerná základná trhová cena este stúpla a dosiahla 290 ITL/kg (tabulka 13 v prílohe)". Treba teda konstatovat, ze Komisia v uvedenom odôvodnení výslovne uviedla zvýsenia základnej ceny týkajúce sa roku 1997, takze sa uvedená tabulka nejaví ako nevyhnutná pre pochopenie úvah Komisie. 102 Po desiate je potrebné poukázat na to, ze v odôvodnení 496 prvého rozhodnutia (poznámka pod ciarou c. 563 prvého rozhodnutia) Komisia celkovo odkázala na "tabulky prilozené k tomuto rozhodnutiu", aby podporila tvrdenie, ze "jej informácie... dokazujú, ze vsetky podniky zúcastnené na tomto konaní zverejnovali pocas predmetného obdobia cenníky". Je vsak potrebné zdôraznit, ze odôvodnenie 496 prvého rozhodnutia odkazuje aj na odôvodnenia 419 az 433 tohto rozhodnutia, v ktorých "je uvedený zoznam vsetkých preukázaných prípadov, ked podniky (vrátane zdruzenia) rokovali o základnej cene". Komisia v tejto súvislosti konkrétne uviedla, ze "niektoré z týchto prípadov boli uz uvedené, ked sa odkazovalo na zhodu vôle (odôvodnenia 473 az 475)", ze "v ostatných prípadoch v období rokov 1993 az 2000 treba pouzit pojem zosúladenie" a ze "cielom tohto zosúladenia bolo vplývat na správanie výrobcov na trhu a zverejnit postoj, aký kazdý z nich navrhoval konkrétne zaujat pri urcovaní základnej ceny". Ziadna z tabuliek prilozených k prvému rozhodnutiu sa teda nejaví ako nevyhnutná pre pochopenie výhrady Komisie. 103 Pokial ide po jedenáste odkazy na tabulky 1 az 3, 9, 11 az 14 a 16 v odôvodneniach 513, 515, 516 a 518 prvého rozhodnutia, je potrebné zdôraznit, ze uvedené odôvodnenia sú súcastou pododdielu prvého rozhodnutia týkajúceho sa úcinkov obmedzujúcich postupov na trh a ze z analýzy ich obsahu vyplýva, ze tabulky, ktoré sú v nich uvedené, bud iba preberajú císelné údaje v nich uvedené, alebo nie sú nevyhnutné na pochopenie úvah Komisie, pokial ide o úcinky kartelu. 104 Vzhladom na predchádzajúce úvahy nemozno konstatovat, ze skutocnost, ze v prílohe prvého rozhodnutia chýbali tabulky uvedené v bode 81 vyssie, bránila zalobkyni pochopit výhrady uvedené v prvom rozhodnutí. 105 Zalobkyna po druhé tvrdí, ze vzhladom na to, ze vyssie citované tabulky chýbali, mozno sa domnievat, ze zbor clenov Komisie rozhodoval bez toho, aby úplne poznal vsetky skutocnosti, z ktorých opatrenie vychádzalo, takze prvé rozhodnutie treba zrusit. 106 Je potrebné konstatovat, ze skutocnost, ze v prílohe prvého rozhodnutia chýbali tabulky uvedené v bode 81 vyssie, môze mat za následok nezákonnost tohto rozhodnutia iba vtedy, ak takýto nedostatok neumoznil zboru clenov Komisie sankcionovat správanie uvedené v clánku 1 prvého rozhodnutia na základe úplnej znalosti veci, to znamená bez toho, aby bol nepresnostami alebo opomenutiami uvedený do omylu v súvislosti s podstatnou otázkou (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudky Súdu prvého stupna z 10. júla 1991, RTE/Komisia, [20]T-69/89, Zb. s. II-485, body 23 az 25; z 27. novembra 1997, Kaysersberg/Komisia, [21]T-290/94, Zb. s. II-2137, bod 88; z 15. marca 2000, Cimenteries CBR a i./Komisia, [22]T-25/95, T-26/95, T-30/95 az T-32/95, T-34/95 az T-39/95, T-42/95 az T-46/95, T-48/95, T-50/95 az T-65/95, T-68/95 az T-71/95, T-87/95, T-88/95, T-103/95 a T-104/95, Zb. s. II-491, bod 742, a zo 17. februára 2011, Zhejiang Xinshiji Foods a Hubei Xinshiji Foods/Rada, T-122/09, neuverejnený v Zbierke, body 104 a 105). 107 Kedze bez ohladu na chýbajúce vyssie citované tabulky sú skutocnosti, z ktorých prvé rozhodnutie vychádza, z právneho hladiska dostatocne uvedené v samotnom texte tohto rozhodnutia (pozri body 76 az 104 vyssie), nemozno tvrdit, ze zbor clenov Komisie pri prijímaní prvého rozhodnutia úplne nepoznal vsetky skutocnosti, z ktorých opatrenie vychádzalo. Také opomenutie teda nemôze spôsobit neplatnost postupu prijatia prvého rozhodnutia a spochybnit tak nezákonnost tohto rozhodnutia. 108 Prvý zalobný dôvod treba teda zamietnut. O druhom a stvrtom zalobnom dôvode, ktoré sú zalozené na nedostatku právomoci Komisie, na nesprávnom právnom posúdení, pokial ide o právny základ porusenia a sankcie, na prekrocení právomoci a na zneuzití konania 109 Je potrebné preskúmat spolocne druhý a stvrtý zalobný dôvod zrusenia rozhodnutia, ktoré sú zalozené na nedostatku právomoci Komisie, na nesprávnom právnom posúdení, pokial ide o právny základ porusenia a sankcie, na prekrocení právomoci a na zneuzití konania, a ktoré v podstate vyvolávajú otázku právomoci Komisie na prijatie prvého rozhodnutia. 110 Zalobkyna vo svojom druhom zalobnom dôvode tvrdí, ze prvé rozhodnutie treba zrusit v rozsahu, v akom v nom Komisia ulozila pokutu bez právneho základu, co je v rozpore so zásadou zákonnosti trestných cinov a trestov (nullum crimen, nulla poena sine lege), ako aj s institucionálnou struktúrou, na ktorej sú Zmluvy zalozené a na základe ktorej má Komisia samostatnú právomoc iba v konkrétnom rámci právomocí, ktoré jej boli priznané. Platnost Zmluvy ESUO sa skoncila 23. júla 2002, a preto Komisia stratila nielen svoju právomoc ukladat sankcie na základe clánku 65 UO, ale tiez konstatovat porusenia tohto ustanovenia, ktoré uz nebolo platné. 111 Po prvé v súlade so zásadou zákonnosti trestných cinov nemozno nikoho trestat za skutok, ktorý v case rozhodovania uz nie je protiprávny. Táto zásada teda znamená, ze sankciu mozno ulozit iba vtedy, ak bol predmetný skutok protiprávny nielen v case jeho spáchania, ale tiez v case jeho formálneho sankcionovania. Komisia teda nemohla sankcionovat zalobkynu na základe clánku 65 UO. 112 Dalej na základe zásady zákonnosti trestov a zásady priznaných právomocí uvedenej v prvom odseku clánku 5 ES nemôze Komisia zalozit ukladanie sankcií na "asymetrickom" uplatnení clánku 23 nariadenia c. 1/2003 a clánku 65 UO, ked posledné uvedené ustanovenie nie je v tomto nariadení uvedené. 113 Napokon zákonnost aktov Únie treba posudzovat s ohladom na medzinárodné právo a najmä clánok 70 Viedenského dohovoru o zmluvnom práve z 23. mája 1969, na základe ktorého dohovor medzi státmi, ktorého platnost sa skoncila, uz nemôze vytvárat povinnosti pre subjekty, ktoré boli jeho zmluvnými stranami alebo mu podliehali, ani zalozit právomoc pre ich orgány. Komisia teda mohla spätne uplatnit clánok 65 UO iba vtedy, ak by existovalo prechodné ustanovenie o pravidlách hospodárskej sútaze Zmluvy ESUO, ktoré chýba. Zmluva o ES a Zmluva ESUO predstavujú ma rozdiel od tvrdenia Komisie odlisné právne poriadky. 114 Komisia okrem iného nemôze vychádzat zo "vseobecnej právnej zásady nadradenosti lex generalis nad lex specialis" ani z oznámenia z 18. júna 2002. 115 Vo svojom stvrtom zalobnom dôvode zalobkyna tvrdí, ze konanie, ktoré viedlo k prijatiu prvého rozhodnutia, prebehlo na základe nariadenia c. 17, neskôr nariadenia c. 1/2003. Tieto nariadenia vsak vôbec nezahrnajú prípad pokracovania konania zalozeného na Zmluve ESUO v rámci konania zalozeného na Zmluve o ES a neumoznujú prijatie rozhodnutia zalozeného na poruseniach Zmluvy ESUO, ktorých sa tieto nariadenia netýkajú. Kedze na tento úcel neexistuje akákolvek právna norma, pokracovanie konania, ako aj pouzitie dokumentov získaných na základe ustanovení Zmluvy ESUO v rámci konania zalozeného na Zmluve o ES predstavujú prekrocenie právomoci a zneuzitie konania. - O volbe právneho základu prvého rozhodnutia 116 Je potrebné pripomenút, ze Zmluvy Spolocenstva zriadili nový právny poriadok, v prospech ktorého clenské státy obmedzili v coraz sirsích oblastiach svoje suverénne práva a ktorého subjektmi sú nielen clenské státy, ale aj ich státni príslusníci (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 5. februára 1963, van Gend & Loos, [23]26/62, Zb. s. 1, a z 15. júla 1964, Costa, [24]6/64, Zb. s. 1141, 1159; stanovisko Súdneho dvora 1/91, zo 14. decembra 1991, Zb. s. I-6079, bod 21; rozsudky Súdu prvého stupna SP a i./Komisia, uz citovaný v bode 22 vyssie, bod 70, a z 1. júla 2009, ThyssenKrupp Stainless/Komisia, [25]T-24/07, Zb. s. II-2309, bod 63). 117 V rámci tohto právneho poriadku disponujú institúcie iba pridelenými právomocami. Z tohto dôvodu akty Spolocenstva uvádzajú vo svojich úvodných ustanoveniach právny základ, ktorý oprávnuje dotknutú institúciu konat v predmetnej veci. Výber vhodného právneho základu má totiz dôlezitost ústavného charakteru (pozri rozsudky SP a i./Komisia, uz citovaný v bode 22 vyssie, bod 71, a ThyssenKrupp Stainless/Komisia, uz citovaný v bode 116 vyssie, bod 64 a tam citovanú judikatúru). 118 V prejednávanej veci je potrebné konstatovat, ze preambula prvého rozhodnutia obsahuje odkazy na ustanovenia Zmluvy ESUO, a to clánky 36 UO, 47 UO a 65 UO, ale tiez sa v nej uvádza Zmluva o ES, nariadenie c. 17, osobitne jeho clánok 11, nariadenie c. 1/2003, konkrétne jeho clánok 7 ods. 1, clánok 18 a clánok 23 ods. 2, a nariadenie Komisie (ES) c. 2842/98 z 22. decembra 1998 o vypocutí strán v urcitých konaniach podla clánkov [81 ES] a [82 ES] ([26]Ú. v. ES L 354, s. 18; Mim. vyd. 07/004, s. 204). 119 Okrem toho treba poukázat na to, ze v odôvodnení prvého rozhodnutia uviedla Komisia v odôvodnení 1, ze "v tomto rozhodnutí sa konstatuje porusenie clánku 65 ods. 1 [UO] a [ze bolo] prijaté na základe clánku 7 ods. 1 nariadenia c. 1/2003". V odôvodnení 3 prvého rozhodnutia Komisia dodala, ze "týmto rozhodnutím... ukladá na základe clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 pokuty podnikom, ktorým je urcené". 120 V odôvodnení 350 prvého rozhodnutia teda Komisia uviedla, ze sa domnieva, ze "clánok 7 ods. 1 a clánok 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 sú vhodnými právnymi základmi, ktoré ju oprávnujú prijat toto rozhodnutie", a ze "na základe clánku 7 ods. 1... konstatuje porusenie clánku 65 ods. 1 [UO] a ukladá subjektom, ktorým je toto rozhodnutie urcené, povinnost ukoncit porusovanie, zatial co im na základe clánku 23 ods. 2 ukladá pokuty (pozri tiez odôvodnenie 361 prvého rozhodnutia). 121 Za týchto okolností treba usúdit, ze prvé rozhodnutie, ktorým Komisia konstatovala porusenie clánku 65 ods. 1 UO a ulozila zalobkyni pokutu, má právny základ v clánku 7 ods. 1 nariadenia c. 1/2003, pokial ide o konstatovanie porusenia, a v clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, pokial ide o ulozenie pokuty. - O právomoci Komisie konstatovat a sankcionovat porusenie clánku 65 ods. 1 UO po skoncení platnosti Zmluvy ESUO na základe nariadenia c. 1/2003 122 Po prvé je potrebné pripomenút, ze ustanovenie, ktoré predstavuje právny základ aktu a ktoré oprávnuje institúciu Únie na prijatie predmetného aktu, musí platit v okamihu jeho prijatia (rozsudky Súdneho dvora zo 4. apríla 2000, Komisia/Rada, [27]C-269/97, Zb. s. I-2257, bod 45; z 29. marca 2011, ArcelorMittal Luxembourg/Komisia a Komisia/ArcelorMittal Luxembourg a i., [28]C-201/09 P a C-216/09 P, Zb. s. I-2239, bod 75, a ThyssenKrupp Nirosta/Komisia, [29]C-352/09 P, Zb. s. I-2359, bod 88; rozsudky SP a i./Komisia, uz citovaný v bode 22 vyssie, bod 118, a ThyssenKrupp Stainless/Komisia, uz citovaný v bode 116 vyssie, bod 74), co nesporne platí v prípade clánku 7 ods. 1 a clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, ktoré predstavujú právny základ prvého rozhodnutia. 123 Po druhé treba na rozdiel od tvrdení zalobkyne zdôraznit, ze Zmluvy Spolocenstva zriadili jednotný právny poriadok, v rámci ktorého, ako to odráza clánok 305 ods. 1 ES, Zmluva ESUO predstavovala osobitný rezim, ktorý bol výnimkou z pravidiel vseobecnej povahy stanovených Zmluvou o ES (pozri rozsudky Súdu prvého stupna z 31. marca 2009, ArcelorMittal Luxembourg a i./Komisia, [30]T-405/06, Zb. s. II-771, bod 57, a ThyssenKrupp Stainless/Komisia, uz citovaný v bode 116 vyssie, bod 75 a tam citovanú judikatúru). 124 Zmluva ESUO teda na rozdiel od tvrdení zalobkyne predstavovala podla clánku 305 ods. 1 ES lex specialis ako výnimku z lex generalis, ktorým je Zmluva o ES (rozsudok Súdneho dvora z 24. októbra 1985, Gerlach, [31]239/84, Zb. s. 3507, body 9 az 11; stanovisko Súdneho dvora 1/94 z 15. novembra 1994, Zb. s. I-5267, body 25 az 27; rozsudky SP a i./Komisia, uz citovaný v bode 22 vyssie, bod 111, a ThyssenKrupp Stainless/Komisia, uz citovaný v bode 116 vyssie, bod 76, potvrdený v odvolacom konaní rozsudkom ThyssenKrupp Nirosta/Komisia, uz citovaným v bode 122 vyssie, body 70 a 73). 125 Z toho vyplýva, ze pokial ide o fungovanie spolocného trhu, pravidlá Zmluvy ESUO a vsetky ustanovenia prijaté na jej uplatnenie zostali v platnosti napriek vzniku Zmluvy o ES (rozsudky Súdneho dvora Gerlach, uz citovaný v bode 124 vyssie, bod 9, a z 24. septembra 2002, Falck a Acciaierie di Bolzano/Komisia, [32]C-74/00 P a C-75/00 P, Zb. s. I-7869, bod 100; rozsudok ThyssenKrupp Stainless/Komisia, uz citovaný v bode 116 vyssie, bod 77, potvrdený v odvolacom konaní rozsudkom ThyssenKrupp Nirosta/Komisia, uz citovaným v bode 122 vyssie, body 70 a 73). 126 Pokial vsak niektoré otázky neboli predmetom ustanovení Zmluvy ESUO alebo právnej úpravy prijatej na jej základe, na výrobky patriace pod Zmluvu ESUO sa mohli aj pred uplynutím platnosti Zmluvy ESUO uplatnovat Zmluva o ES a ustanovenia prijaté na jej vykonanie (rozsudky Súdneho dvora z 15. decembra 1987, Deutsche Babcock, [33]328/85, Zb. s. 5119, bod 10, a Falck a Acciaierie di Bolzano/Komisia, uz citovaný v bode 125 vyssie, bod 100; rozsudky Súdu prvého stupna z 25. októbra 2007, Ferriere Nord/Komisia, T-94/03, neuverejnený v Zbierke, bod 83, a ThyssenKrupp Stainless/Komisia, uz citovaný v bode 116 vyssie, bod 78, potvrdený v odvolacom konaní rozsudkom ThyssenKrupp Nirosta/Komisia, uz citovaným v bode 122 vyssie, body 70 a 73). 127 Podla clánku 97 Zmluvy ESUO sa jej platnost skoncila 23. júla 2002. V dôsledku toho sa 24. júla 2002 rozsírila pôsobnost vseobecného rezimu vyplývajúceho zo Zmluvy o ES na oblasti, ktoré sa pôvodne riadili Zmluvou ESUO (rozsudky ArcelorMittal Luxembourg a i./Komisia, uz citovaný v bode 123 vyssie, bod 58, a ThyssenKrupp Stainless/Komisia, uz citovaný v bode 116 vyssie, bod 79, potvrdené v odvolacom konaní rozsudkami ArcelorMittal Luxembourg/Komisia a Komisia/ArcelorMittal Luxembourg a i., uz citovaným v bode 122 vyssie, body 59 a 63, a ThyssenKrupp Nirosta/Komisia, uz citovaným v bode 122 vyssie, body 70 a 73). 128 Hoci prechod z právneho rámca Zmluvy ESUO na právny rámec Zmluvy o ES spôsobil od 24. júla 2002 zmenu právnych základov, postupov a uplatnitelných hmotnoprávnych predpisov, táto zmena patrí do kontextu jednotnosti a kontinuity právneho poriadku Spolocenstva a jeho cielov (rozsudky Súdu prvého stupna z 12. septembra 2007, González y Díez/Komisia, [34]T-25/04, Zb. s. II-3121, bod 55; ArcelorMittal Luxembourg a i./Komisia, uz citovaný v bode 123 vyssie, bod 59, a ThyssenKrupp Stainless/Komisia, uz citovaný v bode 116 vyssie, bod 80, potvrdené v odvolacom konaní rozsudkami ArcelorMittal Luxembourg/Komisia a Komisia/ArcelorMittal Luxembourg a i., uz citovaným v bode 122 vyssie, body 60 a 63, a ThyssenKrupp Nirosta/Komisia, uz citovaným v bode 122 vyssie, body 71 a 73). 129 V tejto súvislosti je potrebné uviest, ze zriadenie a udrziavanie rezimu volnej hospodárskej sútaze, v rámci ktorého sú zabezpecené normálne podmienky hospodárskej sútaze a z ktorého vychádzajú pravidlá v oblasti státnej pomoci a kartelov medzi podnikmi, predstavuje jeden z podstatných cielov tak Zmluvy o ES, ako aj Zmluvy ESUO (pozri rozsudky ArcelorMittal Luxembourg a i./Komisia, uz citovaný v bode 123 vyssie, bod 60, a ThyssenKrupp Stainless/Komisia, uz citovaný v bode 116 vyssie, bod 81 a tam citovanú judikatúru, potvrdené v odvolacom konaní rozsudkami ArcelorMittal Luxembourg/Komisia a Komisia/ArcelorMittal Luxembourg a i., uz citovaným v bode 122 vyssie, body 60 a 63, a ThyssenKrupp Nirosta/Komisia, uz citovaným v bode 122 vyssie, body 71 a 73). 130 V tomto kontexte platí, ze hoci pravidlá Zmluvy ESUO a Zmluvy o ES upravujúce oblast kartelov sa v urcitej miere odlisujú, je vhodné zdôraznit, ze pojmy dohoda a zosúladené postupy podla clánku 65 ods. 1 UO zodpovedajú pojmom dohoda a zosúladené postupy v zmysle clánku 81 ES a ze tieto dve ustanovenia vykladá súd Únie rovnakým spôsobom. Sledovanie ciela neskreslenej hospodárskej sútaze v oblastiach pôvodne patriacich do spolocného trhu uhlia a ocele teda z dôvodu skoncenia platnosti Zmluvy ESUO nie je prerusené, kedze tento ciel sa sleduje takisto v rámci Zmluvy o ES, a to zo strany tej istej institúcie, Komisie, správneho orgánu povereného vykonávaním a rozvojom politiky hospodárskej sútaze vo vseobecnom záujme Európskeho spolocenstva (pozri rozsudky ArcelorMittal Luxembourg a i./Komisia, uz citovaný v bode 123 vyssie, bod 61, a ThyssenKrupp Stainless/Komisia, uz citovaný v bode 116 vyssie, bod 82 a tam citovanú judikatúru, potvrdené v odvolacom konaní rozsudkami ArcelorMittal Luxembourg/Komisia a Komisia/ArcelorMittal Luxembourg a i., uz citovaným v bode 122 vyssie, body 60 a 63, a ThyssenKrupp Nirosta/Komisia, uz citovaným v bode 122 vyssie, body 71 a 73). 131 Kontinuita právneho poriadku Spolocenstva a jeho cielov, ktoré riadia jeho cinnost, si teda vyzaduje, aby Európske spolocenstvo ako nástupca Európskeho spolocenstva uhlia a ocele v rámci vlastného procesného rámca zabezpecovalo, pokial ide o situácie vzniknuté podla Zmluvy ESUO, dodrziavanie práv a povinností, ktoré vznikli eo tempore tak clenským státom, ako aj jednotlivcom podla Zmluvy ESUO a pravidiel prijatých na jej vykonanie. Táto poziadavka platí o to viac, ze narusenie hospodárskej sútaze vyplývajúce z nedodrziavania pravidiel v oblasti kartelov môze rozsírit svoje casové úcinky aj na obdobie po skoncení platnosti Zmluvy ESUO, ked uz platí Zmluva o ES (pozri rozsudky ArcelorMittal Luxembourg a i./Komisia, uz citovaný v bode 123 vyssie, bod 63, a ThyssenKrupp Stainless/Komisia, uz citovaný v bode 116 vyssie, bod 83 a tam citovanú judikatúru, potvrdené v odvolacom konaní rozsudkami ArcelorMittal Luxembourg/Komisia a Komisia/ArcelorMittal Luxembourg a i., uz citovaným v bode 122 vyssie, body 62 a 63, a ThyssenKrupp Nirosta/Komisia, uz citovaným v bode 122 vyssie, body 72 a 73). 132 Súdny dvor tiez pripomenul, ze s cielom zabezpecit volnú hospodársku sútaz následnost Zmluvy ESUO, Zmluvy o ES a Zmluvy o FEÚ zarucuje, aby akékolvek správanie zodpovedajúce skutkovému stavu stanovenému v clánku 65 ods. 1 UO, ci uz nastalo pred 23. júlom 2002, alebo po nom, mohlo byt a nadalej môze byt sankcionované Komisiou (rozsudky ThyssenKrupp Nirosta/Komisia, uz citovaný v bode 122 vyssie, body 65 az 67 a 77, a ArcelorMittal Luxembourg/Komisia a Komisia/ArcelorMittal Luxembourg a i., uz citovaný v bode 122 vyssie, body 55 az 57 a 65). 133 Okrem toho z judikatúry vyplýva jednak, ze v súlade so zásadou spolocnou pre právne systémy clenských státov, ktorá pochádza az z rímskeho práva, je potrebné v prípade zmeny právnej úpravy - s výnimkou vyjadrenia opacnej vôle normotvorcu - zabezpecit kontinuitu právnych struktúr, a jednak, ze táto zásada sa uplatnuje na zmeny primárneho práva Únie (rozsudky Súdneho dvora z 25. februára 1969, Klomp, [35]23/68, Zb. s. 43, bod 13, a ArcelorMittal Luxembourg/Komisia a Komisia/ArcelorMittal Luxembourg a i., uz citovaný v bode 122 vyssie, bod 63). 134 Neexistuje vsak ziadna indícia o tom, ze by si normotvorca Únie zelal, aby tajne dohodnuté správanie zakázané v rámci Zmluvy ESUO mohlo po skoncení platnosti Zmluvy ESUO uniknút uplatneniu akejkolvek sankcie (rozsudok ArcelorMittal Luxembourg/Komisia a Komisia/ArcelorMittal Luxembourg a i., uz citovaný v bode 122 vyssie, bod 64). 135 Na jednej strane Súdny dvor totiz poukázal na to, ze Rada a zástupcovia vlád clenských státov uviedli, ze sú pripravení prijat vsetky opatrenia, aby mohli celit dôsledkom skoncenia platnosti Zmluvy ESUO. Na druhej strane Súdny dvor zdôraznil, ze Komisia uviedla, ze musí predlozit návrh prechodných ustanovení, len ak sa takýto krok povazuje za potrebný, a ze vzhladom na vseobecne uplatnitelné právne zásady sa domnieva, ze takáto potreba neexistuje v oblasti práva kartelov (rozsudok ThyssenKrupp Nirosta/Komisia, uz citovaný v bode 122 vyssie, bod 75). 136 V dôsledku toho zalobkyna nemôze vyvodit ziadny platný argument z toho, ze v danej oblasti neboli prijaté prechodné ustanovenia (pozri v tomto zmysle rozsudok ThyssenKrupp Nirosta/Komisia, uz citovaný v bode 122 vyssie, bod 76). 137 Za týchto okolností bolo by v rozpore s úcelom a koherenciou Zmlúv a nezlucitelné s kontinuitou právneho poriadku Únie, ak by Komisia nemala právomoc zabezpecit jednotné uplatnovanie noriem vztahujúcich sa na Zmluvu ESUO, ktorých úcinky pretrvávajú aj po uplynutí platnosti tejto zmluvy (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 18. júla 2007, Lucchini, [36]C-119/05, Zb. s. I-6199, bod 41). 138 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze na rozdiel od tvrdenia zalobkyne sa nariadenie c. 1/2003, konkrétne jeho clánok 7 ods. 1 a jeho clánok 23 ods. 2, musí vykladat v tom zmysle, ze umoznujú Komisii, aby po 23. júli 2002 konstatovala a sankcionovala kartely vytvorené v oblastiach patriacich z hladiska ratione materiae a ratione temporis do pôsobnosti Zmluvy ESUO, a to napriek tomu, ze vyssie citované ustanovenia uvedeného nariadenia výslovne neuvádzajú clánok 65 UO (pozri rozsudky ArcelorMittal Luxembourg a i./Komisia, uz citovaný v bode 123 vyssie, bod 64, a ThyssenKrupp Stainless/Komisia, uz citovaný v bode 116 vyssie, bod 84 a tam citovanú judikatúru, potvrdené v odvolacom konaní rozsudkami ArcelorMittal Luxembourg/Komisia a Komisia/ArcelorMittal Luxembourg a i., uz citovaným v bode 122 vyssie, bod 74, a ThyssenKrupp Nirosta/Komisia, uz citovaným v bode 122 vyssie, body 72, 73 a 87). 139 V tejto súvislosti je potrebné konstatovat, ze argumentácia zalobkyne týkajúca sa oznámenia z 18. júna 2002, ktoré nemohlo zalozit právomoc Komisie na uplatnenie clánku 65 UO, je irelevantná vzhladom na to, ze právomoc Komisie sa v prejednávanej veci nezakladá na uvedenom oznámení, ale na vyssie citovaných clánkoch nariadenia c. 1/2003 (pozri v tomto zmysle rozsudok ThyssenKrupp Stainless/Komisia, uz citovaný v bode 116 vyssie, bod 71). Okrem toho tvrdenia zalobkyne, ktoré majú preukázat, ze "automatické a neformálne pokracovanie... konania [ES]UO v rámci konania ES" predstavuje prekrocenie právomoci a zneuzitie konanie, treba teda tiez zamietnut. 140 Okrem toho je potrebné uviest, ze v rámci právneho poriadku Únie musí byt uplatnenie pravidiel Zmluvy o ES v oblasti pôvodne upravenej Zmluvou ESUO v súlade so zásadami, ktorými sa riadi uplatnovanie právneho predpisu z hladiska casu. V tejto súvislosti z ustálenej judikatúry vyplýva, ze hoci sa procesné predpisy majú vo vseobecnosti uplatnovat na vsetky spory prejednávané v okamihu nadobudnutia ich platnosti, uvedené neplatí o hmotnoprávnych predpisoch. Hmotnoprávne predpisy sa totiz musia na úcely zabezpecenia dodrziavania zásad právnej istoty a ochrany legitímnej dôvery vykladat ako vztahujúce sa na situácie vzniknuté pred nadobudnutím ich platnosti iba vtedy, ak z ich znenia, úcelu alebo systému jasne vyplýva, ze im má byt takýto úcinok priznaný (rozsudky Súdneho dvora z 12. novembra 1981, Meridionale Industria Salumi a i., [37]212/80 az 217/80, Zb. s. 2735, bod 9, a z 10. februára 1982, Bout, [38]21/81, Zb. s. 381, bod 13; rozsudky Súdu prvého stupna z 19. februára 1998, Eyckeler & Malt/Komisia, [39]T-42/96, Zb. s. II-401, bod 55; ArcelorMittal Luxembourg a i./Komisia, uz citovaný v bode 123 vyssie, bod 65, a ThyssenKrupp Stainless/Komisia, uz citovaný v bode 116 vyssie, bod 85, potvrdený v odvolacom konaní rozsudkom ThyssenKrupp Nirosta/Komisia, uz citovaným v bode 122 vyssie, bod 79). 141 Z tohto hladiska, pokial ide o otázku hmotnoprávnych ustanovení uplatnitelných na právnu situáciu definitívne vzniknutú pred skoncením platnosti Zmluvy ESUO, kontinuita právneho poriadku Únie a poziadavky týkajúce sa zásad právnej istoty a ochrany legitímnej dôvery ukladajú uplatnenie hmotnoprávnych ustanovení prijatých na základe Zmluvy ESUO na skutkové okolnosti patriace do ich pôsobnosti z hladiska ratione materiae a ratione temporis. Okolnost, ze predmetný právny rámec uz nie je v case posúdenia skutkového stavu platný z dôvodu skoncenia platnosti Zmluvy ESUO, tento záver nemení, kedze toto posúdenie sa týka právnej situácie definitívne vzniknutej v období, ked boli uplatnitelné hmotnoprávne ustanovenia prijaté na základe Zmluvy ESUO (rozsudky ArcelorMittal Luxembourg a i./Komisia, uz citovaný v bode 123 vyssie, bod 66, a ThyssenKrupp Stainless/Komisia, uz citovaný v bode 116 vyssie, bod 86, potvrdený v odvolacom konaní rozsudkom ThyssenKrupp Nirosta/Komisia, uz citovaným v bode 122 vyssie, bod 79; pozri v tomto zmysle tiez rozsudok Ferriere Nord/Komisia, uz citovaným v bode 126 vyssie, bod 96). 142 Pokial ide v prejednávanej veci o hmotnoprávne ustanovenia, treba poukázat na to, ze prvé rozhodnutie sa týka právnej situácie definitívne vzniknutej pred skoncením platnosti Zmluvy ESUO 23. júla 2002, kedze obdobie porusovania trvalo od 6. decembra 1989 do 4. júla 2000 (pozri bod 39 vyssie). Kedze hmotné právo hospodárskej sútaze uplatnitelné od 24. júla 2002 nemá akýkolvek spätný úcinok, treba konstatovat, ze clánok 65 ods. 1 UO predstavuje uplatnitelné hmotnoprávne ustanovenie, ktoré Komisia skutocne uplatnila v prvom rozhodnutí, pricom treba pripomenút, ze práve z povahy lex generalis Zmluvy o ES vo vztahu k Zmluve ESUO, zakotvenej v clánku 305 ES, vyplýva, ze na situácie vzniknuté pred 24. júlom 2002 je podla zásady lex specialis derogat legi generali uplatnitelný iba osobitný rezim vychádzajúci zo Zmluvy ESUO a pravidiel prijatých na jej vykonanie (pozri v tomto zmysle rozsudky ArcelorMittal Luxembourg a i./Komisia, uz citovaný v bode 123 vyssie, bod 68, a ThyssenKrupp Stainless/Komisia, uz citovaný v bode 116 vyssie, bod 89, potvrdené v odvolacom konaní rozsudkami ArcelorMittal Luxembourg/Komisia a Komisia/ArcelorMittal Luxembourg a i., uz citovaným v bode 122 vyssie, bod 77, a ThyssenKrupp Nirosta/Komisia, uz citovaným v bode 122 vyssie, bod 79). 143 Zalobkyna teda nemôze tvrdit, ze v súlade so zásadou zákonnosti trestných cinov a trestov mozno sankciu ulozit len vtedy, ak bol predmetný skutok protiprávny nielen v case jeho spáchania, ale aj v case jeho formálneho sankcionovania. Nemôze ani tvrdit, ze Komisia mohla prípadne sankcionovat predmetné podniky na základe clánku 81 ES po preukázaní, ze podmienky uplatnenia tohto ustanovenia boli po skutkovej a právnej stránke splnené. 144 Súdny dvor okrem toho pripomenul, ze zásada zákonnosti trestných cinov a trestov, ako je zakotvená najmä v clánku 49 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie, vyzaduje, aby právna úprava Únie jasne definovala porusenia a sankcie (pozri rozsudok ThyssenKrupp Nirosta/Komisia, uz citovaný v bode 122 vyssie, bod 80 a tam citovanú judikatúru). 145 Kedze Zmluvy predtým, ako nastali skutkové okolnosti, jasne definovali porusenia, ako aj povahu a dôlezitost sankcií, ktoré mozno za tieto porusenia ulozit, cielom uvedených zásad nie je zabezpecit podnikom, aby im neskorsie zmeny právnych základov a procesných ustanovení umoznili vyhnút sa akejkolvek sankcii za ich skorsie protiprávne správanie (rozsudky ArcelorMittal Luxembourg/Komisia a Komisia/ArcelorMittal Luxembourg a i., uz citovaný v bode 122 vyssie, bod 70, a ThyssenKrupp Nirosta/Komisia, uz citovaný v bode 122 vyssie, bod 83). 146 Je potrebné uviest, ze obozretný podnik nachádzajúci sa v situácii, v akej je zalobkyna, musel vzdy poznat dôsledky svojho správania a nemohol sa spoliehat na to, ze prechod z právneho rámca Zmluvy ESUO na právny rámec Zmluvy o ES spôsobí, ze by sa mohol vyhnút akejkolvek sankcii za porusenia clánku 65 UO, ktorých sa dopustil v minulosti (rozsudky ArcelorMittal Luxembourg/Komisia a Komisia/ArcelorMittal Luxembourg a i., uz citovaný v bode 122 vyssie, bod 73, a ThyssenKrupp Nirosta/Komisia, uz citovaný v bode 122 vyssie, bod 86). 147 Okrem toho prvé rozhodnutie bolo prijaté na základe clánku 7 ods. 1 a clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 v nadväznosti na konanie vedené podla nariadenia c. 17 a nariadenia c. 1/2003. Ustanovenia týkajúce sa právneho základu a konania prebiehajúceho do prijatia prvého rozhodnutia patria medzi procesné pravidlá v zmysle judikatúry uvedenej v bode 140 vyssie. Kedze prvé rozhodnutie bolo prijaté po skoncení platnosti Zmluvy ESUO, Komisia oprávnene uplatnila ustanovenia uvedené v nariadení c. 1/2003 (pozri rozsudky ArcelorMittal Luxembourg a i./Komisia, uz citovaný v bode 123 vyssie, bod 67, a ThyssenKrupp Stainless/Komisia, uz citovaný v bode 116 vyssie, bod 87 a tam citovanú judikatúru, potvrdené v odvolacom konaní rozsudkami ArcelorMittal Luxembourg/Komisia a Komisia/ArcelorMittal Luxembourg a i., uz citovaným v bode 122 vyssie, body 74 a 77, a ThyssenKrupp Nirosta/Komisia, uz citovaným v bode 122 vyssie, bod 90; pozri v tomto zmysle tiez rozsudok Ferriere Nord/Komisia, uz citovaný v bode 126 vyssie, bod 96). 148 Z toho vyplýva, ze tieto zalobné dôvody treba zamietnut. O piatom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 65 UO, nedostatocnom odôvodnení a skreslení skutkových okolností 149 Zalobkyna tvrdí, ze prvé rozhodnutie je postihnuté porusením clánku 65 UO, nedostatocným odôvodnením a skreslením skutkových okolností. 150 Zalobkyna v prvom rade tvrdí, ze napriek tomu, ze clánky 65 UO a 81 ES sú podobné, tieto ustanovenia nie sú zamenitelné. Kým protisútazná dohoda môze byt na základe clánku 81 ES predmetom vysetrovania, pokial dôjde prinajmensom k pokusu o dohodu, dohoda, ktorá sa neprejavuje na trhu ani v podobe tendencie, nepatrí pod clánok 65 UO. Komisia vsak v prvom rozhodnutí nepredlozila dôkazy o objektívnych úcinkoch na trh s výstuzami do betónu. 151 Takú argumentáciu treba zamietnut. Z judikatúry totiz vyplýva, ze clánok 65 ods. 1 UO zakazuje dohody, ktoré "vedú" k vylucovaniu, obmedzovaniu alebo skreslovaniu riadnej hospodárskej sútaze. Z tohto vyplýva, ze v zmysle tohto ustanovenia je zakázaná dohoda, ktorej cielom je obmedzovanie hospodárskej sútaze, ale ktorej protisútazné úcinky neboli preukázané. Kedze Komisia v odôvodnení 399 prvého rozhodnutia konstatovala, ze cielom kartelu bolo urcovanie cien, na základe ktorého bolo tiez preukázané obmedzovanie alebo kontrola výroby alebo predaja, nebola povinná dokázat, ze doslo k skodlivému úcinku na hospodársku sútaz, aby preukázala porusenie clánku 65 ods. 1 UO (rozsudok Súdneho dvora z 2. októbra 2003, Ensidesa/Komisia, [40]C-198/99 P, Zb. s. I-11111, body 59 a 60, a rozsudok Súdu prvého stupna z 11. marca 1999, Thyssen Stahl/Komisia, [41]T-141/94, Zb. s. II-347, bod 277) (pozri tiez odôvodnenie 463 prvého rozhodnutia). V kazdom prípade Komisia na rozdiel od tvrdenia zalobkyne skúmala kvôli úplnosti úcinky kartelu a na základe vsetkých skutocností uvedených v odôvodneniach 513 az 524 prvého rozhodnutia konstatovala, ze kartel mal konkrétne úcinky. Na úcely spochybnenia tohto záveru vsak zalobkyna vo veci T-472/09 v tomto zalobnom dôvode iba tvrdí, ze odberatelia výstuzí do betónu, najmä národné zdruzenie zeleziarskych podnikov (dalej len "Ansfer"), nikdy nekonstatovali existenciu takého kartelu ani o nej nemali podozrenie. Skutocnost, ze odberatelia výstuzí do betónu nevedeli o karteli, vsak nemôze preukázat, ze kartel údajne nemal úcinky na trh, ako tvrdí zalobkyna. 152 Zalobkyna v druhom rade po prvé tvrdí, ze Komisia sa v prvom rozhodnutí nevyjadrila, v com sa dohoda a zosúladený postup odlisujú. Toto odlísenie je rozhodujúce vzhladom na to, ze ak nebolo potrebné zohladnit konkrétne úcinky identifikovanej protisútaznej dohody, neplatí to v prípade zosúladeného postupu, ktorý predpokladá, ze zosúladenie sa prejaví skutkovými okolnostami, ktoré sú spojené s podnikmi podozrivými z úcasti na karteli na trhu. 153 Údajné dohody uvedené v prvom rozhodnutí dalej nemozno v nijakom prípade povazovat za dohody vyjadrujúce spolocnú a vierohodnú vôlu úcastníkov kartelu, vrátane zalobkyne, správat sa spôsobom, ktorý je stanovený a vopred definovaný v samotnej dohode. Ziadna skutocnost uvedená v spise Komisie teda neumoznuje preukázat, ze medzi úcastníkmi existovala dohoda, podpísaná ci nepodpísaná, ktorá by - hoci nepriamo - zahrnala aj zalobkynu. 154 Pokial ide napokon o zosúladené postupy, pre vznik porusenia sa vyzaduje objektívny prvok, a to zosúladené správanie podnikov, ktoré sa zúcastnili na karteli na spolocnom trhu. Treba odlisovat dva prvky, ktoré tvoria zosúladený postup, a síce správanie, chovanie, ci postup na trhu a predchádzajúce zosúladenie. V tomto ohlade dôjde k poruseniu iba vtedy, ak sa obmedzujúce úcinky dohody prejavia v rámci hospodárskej sútaze, inak dôjde iba k pokusu o zosúladený postup, ktorý nepatrí pod clánok 81 ES ani pod clánok 65 UO. 155 Komisia sa v prvom rozhodnutí nezaujímala o konkrétne správanie podnikov na trhu, akoby islo o formálnu dohodu, a nie údajné neformálne zosúladenie. V prejednávanej veci vsak neexistuje písomná dohoda ani nepriame dôkazy o existencii kartelu. 156 Pokial ide po prvé o tvrdenie zalobkyne, ze Komisia sa nevyjadrila, v com sa dohoda a zosúladený postup odlisujú, pricom toto odlísenie má podla zalobkyne "prvoradý význam", treba poukázat na to, ze Komisia v prvom rozhodnutí uviedla, ze kartel sa pocas obdobia od 15. apríla 1992 do 4. júla 2000 prejavoval hlavne dohodami alebo zosúladenými postupmi týkajúcimi sa základnej ceny (a do roku 1995 dohodami alebo zosúladenými postupmi týkajúcimi sa lehôt na zaplatenie) a pocas obdobia od 6. decembra 1989 do 1. júna 2000 dohodami alebo zosúladenými postupmi týkajúcimi sa "navýsenia" (odôvodnenie 400 prvého rozhodnutia). 157 V odôvodneniach 403 a 405 prvého rozhodnutia vysvetlila Komisia pojmy "dohoda" a "zosúladený postup" v zmysle clánku 65 ods. 1 UO, pricom v odôvodnení 407 tohto rozhodnutia konkrétne uviedla, ze najmä v prípade dlhodobého a komplexného porusovania nie je potrebné, aby Komisia kvalifikovala, ci správanie patrí výlucne pod jednu, alebo druhú formu protiprávneho správania. Komisia vychádzajúc z judikatúry dospela v odôvodneniach 409 a 410 prvého rozhodnutia k záveru, ze kartel teda môze predstavovat zároven dohodu a niekolko zosúladených postupov a ze clánok 65 UO nezavádza ziadnu osobitnú kategóriu v prípade komplexného porusenia, aké bolo konstatované v prejednávanej veci. 158 Komisia tiez pripomenula, ze správania, ktoré majú rovnaký protisútazný ciel - a kazdé z nich individuálne spadá do pojmu "dohoda", "zosúladený postup" alebo "rozhodnutie zdruzení podnikatelov" -, mozno kvalifikovat ako predstavujúce jediné porusenie (odôvodnenie 437 prvého rozhodnutia). 159 V kazdom prípade, ako vyplýva z judikatúry, hoci pojmy dohoda a zosúladený postup pozostávajú z ciastocne odlisných zakladajúcich prvkov, nie sú navzájom nezlucitelné. Komisia teda nemala povinnost kvalifikovat kazdé z konstatovaných správaní ako dohodu alebo zosúladený postup, ale mohla oprávnene kvalifikovat niektoré z týchto správaní ako "dohody" a ostatné subsidiárne ako "zosúladené postupy" (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 8. júla 1999, Komisia/Anic Partecipazioni, [42]C-49/92 P, Zb. s. I-4125, bod 132). 160 Z predchádzajúcich úvah vyplýva, ze prvé rozhodnutie je z právneho hladiska dostatocne odôvodnené, pokial ide o odlísenie pojmov "dohoda" a "zosúladený postup". 161 Zalobkyna po druhé tvrdí, ze ziadna skutocnost uvedená v spise neumoznuje preukázat, ze existovala dohoda, podpísaná ci nepodpísaná, ktorá by ju - hoci nepriamo - zahrnala. Pokial ide o existenciu zosúladených postupov, Komisia sa ani nezaujímala o konkrétne správanie podnikov na trhu. 162 Je potrebné pripomenút, ze pojem dohoda v zmysle clánku 65 UO vychádza z vyjadrenia spolocnej vôle zúcastnených podnikov správat sa na trhu stanoveným spôsobom (pokial ide o clánok 81 ods. 1 ES, pozri rozsudok Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný v bode 159 vyssie, bod 130; pokial ide o clánok 65 ods. 1 UO, pozri rozsudok Thyssen Stahl/Komisia, uz citovaný v bode 151 vyssie, bod 262) (pozri tiez odôvodnenie 403 prvého rozhodnutia). 163 Ako Komisia dalej poukázala v odôvodneniach 491 a 492 prvého rozhodnutia, pojem zosúladený postup v zmysle toho istého ustanovenia sa týka formy koordinácie podnikov, ktorá bez toho, aby dospela az k uzatvoreniu dohody vo vlastnom zmysle slova, vedome nahradí riziká hospodárskej sútaze praktickou spoluprácou medzi podnikmi (rozsudky Súdneho dvora zo 16. decembra 1975, Suiker Unie a i./Komisia, [43]40/73 az 48/73, 50/73, 54/73 az 56/73, 111/73, 113/73 a 114/73, Zb. s. 1663, bod 26; z 31. marca 1993, Ahlström Osakeyhtiö a i./Komisia, [44]C-89/85, C-104/85, C-114/85, C-116/85, C-117/85 a C-125/85 az C-129/85, Zb. s. I-1307, bod 63; Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný v bode 159 vyssie, bod 115, a z 8. júla 1999, Hüls/Komisia, [45]C-199/92 P, Zb. s. I-4287, bod 158; rozsudok Thyssen Stahl/Komisia, uz citovaný v bode 151 vyssie, bod 266). 164 Súdny dvor dodal, ze kritériá koordinácie a spolupráce treba ponímat vo vztahu ku koncepcii ustanovení Zmluvy týkajúcich sa hospodárskej sútaze, podla ktorej si kazdý hospodársky subjekt musí samostatne stanovit politiku, ktorú chce viest na spolocnom trhu (rozsudky Súdneho dvora Suiker Unie a i./Komisia uz citovaný v bode 163 vyssie, bod 173; Ahlström Osakeyhtiö a i./Komisia, uz citovaný v bode 163 vyssie, bod 63; Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný v bode 159 vyssie, bod 116, a z 2. októbra 2003, Corus UK/Komisia, [46]C-199/99 P, Zb. s. I-11177, bod 106). 165 Podla tejto judikatúry, hoci táto poziadavka samostatnosti nevylucuje právo hospodárskych subjektov rozumne sa prispôsobit zistenému alebo ocakávanému správaniu svojich konkurentov, prísne bráni akémukolvek nadviazaniu priameho alebo nepriameho kontaktu medzi takými subjektmi, ktorý by mohol bud ovplyvnit správanie skutocného ci potenciálneho konkurenta na trhu, alebo by mohol odhalit správanie takého konkurenta, ktoré sa tento konkurent sám rozhodol alebo zamýslal dodrziavat na trhu, pokial majú tieto kontakty za ciel alebo za následok dosiahnutie podmienok hospodárskej sútaze, ktoré nezodpovedajú obvyklým podmienkam predmetného trhu vzhladom na povahu dodávaných výrobkov alebo poskytovaných sluzieb, velkost a pocet podnikov a objem uvedeného trhu (rozsudky Suiker Unie a i./Komisia, uz citovaný v bode 163 vyssie, bod 174; Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný v bode 159 vyssie, bod 117; Hüls/Komisia, uz citovaný v bode 163 vyssie, bod 160, a Corus UK/Komisia, uz citovaný v bode 164 vyssie, bod 107). 166 Okrem toho, ak sa nepreukáze opak, co prinálezí dotknutému subjektu, platí domnienka, ze podniky zúcastnené na zosúladení, ktoré dalej pôsobia na trhu, zohladnujú pri urcovaní svojho správania na trhu informácie, ktoré si vymenili so svojimi konkurentmi. To platí tým viac, ak k zosúladenému postupu dochádza pravidelne pocas dlhého obdobia (rozsudok Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný v bode 159 vyssie, bod 121; pozri v tomto zmysle tiez rozsudok Hüls/Komisia, uz citovaný v bode 163 vyssie, bod 162). 167 Okrem toho treba pripomenút, ze z porovnania pojmov dohoda a zosúladený postup vyplýva, ze zo subjektívneho hladiska zahrnajú formy zosúladeného konania, ktoré majú rovnakú povahu a odlisujú sa len svojou intenzitou a formami, v ktorých sa prejavujú (rozsudok Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný v bode 159 vyssie, bod 131). 168 Pokial ide v prejednávanej veci o existenciu dohôd, zalobkyna nemôze tvrdit, ze ziadna skutocnost uvedená v spise Komisie neumoznuje preukázat existenciu akejkolvek dohody medzi úcastníkmi, ktorá by ju - hoci nepriamo - zahrnala. 169 Ako správne poukazuje Komisia, v odôvodnení 473 prvého rozhodnutia - v ktorom sú uvedené stretnutia, v prípade ktorých dohoda úcastníkov viedla k vytvoreniu dokumentov, a relevantné odôvodnenia prvého rozhodnutia -, zdôraznila existenciu dohôd, ktoré úcastníci vyjadrili na stretnutiach a ktoré preukazujú dokumenty týkajúce sa 27 stretnutí, ktoré sa konali od 6. decembra 1989 do 4. júla 2000. Zalobkyna vsak vo svojom zalobnom dôvode neuvádza ziadnu skutocnost, ktorá by spochybnila dôkazy, ktoré Komisia uviedla v uvedených odôvodneniach (pozri najmä odôvodnenia 126, 142, 146 a 147, 154, 158, 160, 165, 168, 183, 200, 212 az 214, 216 az 287, 290 az 293, 295 a 296, 299, 300 a 305 prvého rozhodnutia). 170 Rovnaký záver platí, pokial ide o stretnutia uvedené v odôvodnení 474 prvého rozhodnutia, v prípade ktorých existencia dohody vyplýva zo skutocnosti, ako uviedlo zdruzenie Federacciai, ze "sa objavila" urcitá cena (pozri najmä odôvodnenia 137, 141, 201, 210, 282 prvého rozhodnutia), ako aj pokial ide o prípady, v ktorých bola cena "naznacená" (pozri najmä odôvodnenia 138, 200, 210 a 289 prvého rozhodnutia). 171 Okrem toho Komisia v odôvodnení 475 prvého rozhodnutia uviedla tiez devät dohôd, v prípade ktorých disponovala projektmi alebo návrhmi dohôd, v súvislosti s ktorými konkrétne skutocnosti preukazujú, ze nadobudli platnost alebo ze ich podniky schválili po rokovaní. 172 Ako napríklad vyplýva zo spisu, úcast zalobkyne na týchto posledných uvedených dohodách vyplýva po prvé z návrhu dohody z apríla - mája 1992, ktorej cielom bolo hlavne dodrziavat minimálne predajné ceny (odôvodnenia 129 az 132 prvého rozhodnutia) a v ktorej sa konkrétne uvádza spolocnost Lucchini, ktorá podla prvého rozhodnutia tvorí so zalobkynou jeden podnik. Ako Komisia správne zdôraznila v odôvodnení 130 prvého rozhodnutia, skutocnost, ze osem podnikov, ktoré nepristúpili k tejto dohode, si zelalo pristúpit od 1. júna 1992"k duchu a podmienkam platnej dohody", preukazuje, ze tento návrh dohody skutocne vstúpil do platnosti (pozri tiez odôvodnenie 314 prvého rozhodnutia). 173 Pokial ide dalej o dohodu z 27. - 30. septembra 1996, ktorej cielom bolo rozdelenie talianskeho trhu s výstuzami do betónu v mesiacoch október, november a december 1996 (a prípadne v mesiacoch január, február a marec 1997) (odôvodnenie 196 prvého rozhodnutia), úcast zalobkyne vyplýva tiez zo samotného návrhu dohody, v ktorom sa konkrétne uvádza spolocnost Lucchini, ako aj den a hodina jej pristúpenia k tejto dohode. Ako bolo uvedené v tom istom odôvodnení, skutocné pristúpenie predmetných podnikov k dohode potvrdzuje existencia dvoch tabuliek, ktoré mali bývalé spolocnosti Acciaierie e Ferriere Leali Luigi, ktoré sa týkajú uvedených podnikov a ktoré obsahujú údaje o podiele kazdého z nich na trhu od októbra do novembra 1996 (rovnaké ako údaje, ktoré boli stanovené v dohode), zoznam objednávok a zásob na konci septembra a októbra 1996 a objednávky, ktoré kazdý z týchto podnikov prijal v kazdom týzdni v októbri a novembri 1996. V odôvodnení 560 prvého rozhodnutia Komisia tiez zdôraznila, ze dalsie potvrdenie úcasti spolocnosti Lucchini-SP na karteli v roku 1996 vyplýva aj zo skutocnosti, ze bola jedným z podnikov, ktorým spolocnost Leali pri zvolaní stretnutia zo 7. januára 1997 podakovala "za spoluprácu a prístupnost, ktorú prejavili pocas roka 1996 s cielom udrzat riadnu situáciu na trhu" (pozri tiez odôvodnenie 202 prvého rozhodnutia). 174 Pokial ide napokon o dohodu zo septembra - novembra 1998 týkajúcu sa dodrziavania predajných kvót na talianskom trhu (odôvodnenia 245 az 254 prvého rozhodnutia), úcast zalobkyne vyplýva z viacerých dokumentov, medzi ktorými je samotný návrh dohody, v ktorom sa konkrétne uvádzajú spolocnosti Siderpotenza a Lucchini. Co sa týka zalobkyne, uplatnovanie tejto dohody vyplýva po prvé z faxu, ktorý zaslala 12. novembra 1998 spolocnost Valsabbia spolocnosti Leali a v ktorom spolocnost Valsabbia ziadala o pridelenie vyssieho podielu na trhu nez bol podiel uvedený v dohode, po druhé z tabuliek, ktoré sa nasli u spolocnosti Ferriere Nord a ktoré sa týkajú prognóz na február 1999 a vývoja v priebehu posledného stvrtroka 1998, ako aj z tabuliek, ktoré sa nasli u spolocnosti Leali a v ktorých sa v prípade kazdého podniku uvádza pridelené percento dodávatelských kvót, ako aj "vratky", co zodpovedá systému kompenzácií stanovenému v dohode (pozri tiez odôvodnenie 251 prvého rozhodnutia), a po tretie z faxov z 22. februára a 14. júna 1999 (pozri tiez odôvodnenie 248 prvého rozhodnutia). 175 Zalobkyna nemôze ani platne tvrdit, ze ziadne zo správaní, na ktorých sa zúcastnila, nemozno kvalifikovat ako zosúladený postup. 176 Pokial ide o zvýsenia príplatkov, ako vyplýva z odôvodnenia 493 prvého rozhodnutia, informácie, ktoré má Komisia, dokazujú, ze v priebehu predmetného obdobia doslo prinajmensom k 19 zvýseniam príplatkov a ze v prípade 9 z nich existujú priame dôkazy o dohodách alebo zosúladených postupoch týkajúcich sa týchto zvýsení (pozri odôvodnenie 439 prvého rozhodnutia). Podla uvedeného odôvodnenia bol zosúladený postup týkajúci sa urcovania cenových navýsení za výstuze do betónu zaznamenaný aj v dalsích desiatich prípadoch zvýsenia, kedze existovalo spolocné presvedcenie, ze ak jeden výrobca zvýsi cenu rozmerových navýsení, vsetci ostatní výrobcovia tak urobia dokonca automaticky (pozri odôvodnenia 440 a 489 prvého rozhodnutia). 177 Pokial ide dalej o základné ceny, z odôvodnení 494 a 495 prvého rozhodnutia vyplýva, ze podniky zverejnovali základné cenníkové ceny pocas predmetného obdobia. Komisia v odôvodnení 496 prvého rozhodnutia tiez zdôraznila, ze v odôvodneniach 419 az 433 tohto rozhodnutia je uvedený zoznam vsetkých preukázaných prípadov, ked podniky rokovali o základnej cene (pozri tiez bod 102 vyssie). Komisia rovnako poukázala na to, ze v ostatných prípadoch v období rokov 1993 az 2000 treba pouzit pojem zosúladenie, ktorého cielom bolo vplývat na správanie výrobcov na trhu a zverejnit postoj, aký kazdý z nich navrhoval konkrétne zaujat pri urcovaní základnej ceny. 178 Co sa okrem iného týka tvrdenia zalobkyne, ze pojem "zosúladený postup" v zmysle clánku 6 ods. 1 UO predpokladá, ze podniky sa dopustili postupov, ktoré zosúladili, a ze úcinky postupov sa prejavia na hospodárskej sútazi, z judikatúry vyplýva, ze na konstatovanie zosúladeného postupu nie je potrebné, aby malo zosúladenie vplyv na správanie konkurentov na trhu v zmysle, v akom ho chápe zalobkyna. Stací prípadne konstatovat, ze kazdý podnik musel nevyhnutne priamo ci nepriamo zohladnit informácie, ktoré získal pocas kontaktov so svojimi konkurentmi. V tomto smere nie je potrebné, aby Komisia preukázala, ze predmetné výmeny informácií viedli ku konkrétnemu výsledku alebo boli vykonané na dotknutom trhu (rozsudok Thyssen Stahl/Komisia, uz citovaný v bode 151 vyssie, body 269 az 271). 179 Z toho vyplýva, ze Komisia správne konstatovala, ze predmetné podniky nahradili riziká beznej hospodárskej sútaze upravenej v Zmluve praktickou spoluprácou medzi nimi, a kvalifikovala predmetné praktiky ako "zosúladené postupy". 180 Zalobkyna po tretie tvrdí, ze skutocnost, ze cenníkové ceny sa v prípade vsetkých konkurencných podnikov odlisovali (co vyplýva z tabuliek prilozených k rozhodnutiu z roku 2002) a ze faktúry, ktoré predlozila, dokazujú, ze v prípade jednotlivých zákazníkov sa v rovnakých dnoch za rovnaké mnozstvá výstuzí do betónu uplatnovali odlisné ceny za odlisných podmienok, preukazuje, ze kartel neexistoval. 181 Vzhladom na judikatúru uvedenú v bode 166 vyssie vsak také tvrdenie nemozno prijat. Predlozené faktúry totiz nemôzu byt dôkazom, ze zalobkyna nezohladnila informácie, ktoré si vymenila s dalsími subjektmi, pretoze ako poukázala Komisia v odôvodnení 494 prvého rozhodnutia, na základe vzoriek nie je mozné overit, ci pouzívaná priemerná cena zodpovedá cenníkovej cene alebo sa od nej odlisuje, kedze nie je napríklad mozné urcit, ktoré faktúry zodpovedajú bezným alebo privilegovaným zákazníkom. Mozno teda iba tvrdit, ze v prípade zdokumentovaných transakcií boli ceny odlisné, avsak to nijako nepreukazuje, ze ceny pouzívané v prípade vsetkých transakcií, ktoré sa uskutocnili pocas dní alebo období nasledujúcich po zvýseniach, boli odlisné od cenníkových cien. Ako bolo okrem iného zdôraznené v bode 151 vyssie, dohody a zosúladené postupy sú na základe clánku 81 ES a clánku 65 UO zakázané bez ohladu na akýkolvek úcinok, pokial majú protisútazný ciel (pozri v tomto zmysle rozsudok Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný v bode 159 vyssie, body 122 a 123). 182 Vzhladom na vsetky predchádzajúce treba tento zalobný dôvod zamietnut. O siestom zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásady riadnej správy vecí verejných a na nedostatocnom odôvodnení 183 Zalobca tvrdí, ze Komisia porusila zásadu riadnej správy vecí verejných a prejavila zaujatost. Komisii teda vytýka, ze nezohladnila urcité okolnosti, ktoré sa javili ako podstatné pre overenie dôvodnosti výhrad uvedených vo vztahu k podnikom, ktoré sa zúcastnili na karteli. Zalobkyna taktiez tvrdí, ze prvé rozhodnutie nie je dostatocne odôvodnené. 184 Na úvod treba pripomenút, ze v odôvodnení 37 nariadenia c. 1/2003 sa uvádza, ze toto nariadenie "respektuje základné práva a je zhodné so zásadami uznávanými najmä Chartou základných práv" a ze by sa "malo vykladat a uplatnovat so zretelom na tieto práva a zásady". 185 Clánok 41 Charty základných práv, nazvaný "Právo na dobrú správu vecí verejných", vo svojom odseku 1 stanovuje, ze "kazdý má právo, aby institúcie, orgány, úrady a agentúry Únie vybavovali jeho zálezitosti nestranne, spravodlivo a v primeranej lehote". 186 Podla judikatúry súdov Únie týkajúcej sa zásady riadnej správy vecí verejných v prípadoch, ked institúcie Únie disponujú volnou úvahou, má dodrziavanie záruk priznaných právnym poriadkom Únie v správnych konaniach o to väcsí význam. Medzi tieto záruky patrí najmä povinnost príslusnej institúcie starostlivo a nestranne preskúmat vsetky relevantné okolnosti prejednávanej veci (rozsudok Súdneho dvora z 21. novembra 1991, Technische Universität München, [47]C-269/90, Zb. s. I-5469, bod 14; rozsudky Súdu prvého stupna z 24. januára 1992, La Cinq/Komisia, [48]T-44/90, Zb. s. II-1, bod 86; z 15. decembra 2010, E.ON Energie/Komisia, [49]T-141/08, Zb. s. II-5761, bod 65, a z 22. marca 2012, Slovak Telekom/Komisia, T-458/09 a T-171/10, bod 68). 187 Ako dalej Komisia správne uviedla v odôvodnení 468 prvého rozhodnutia, dôkazy treba posudzovat ako celok s prihliadnutím na vsetky relevantné okolnosti (pozri rozsudok Thyssen Stahl/Komisia, uz citovaný v bode 151 vyssie, bod 175 a tam citovanú judikatúru). 188 Zalobkyna v prvom rade tvrdí, ze Komisia nezohladnila tri objektívne a preukázané okolnosti, ktoré sa javili ako podstatné pre overenie dôvodnosti výhrad uvedených vo vztahu k podnikom, ktoré sa zúcastnili na údajnom karteli, co preukazuje zaujatost, ktorou sa vyznacovalo jej vysetrovanie. Po prvé, zdruzenie Ansfer, ktoré zastupuje viac ako 65 % odberatelov výstuzí do betónu v Taliansku, nikdy nevedelo o tom, ze by podniky vstupného spracovania zistili protisútazné správania (odôvodnenie 63 prvého rozhodnutia). Zalobkyna dalej dobrovolne predlozila niekolko odberatelských faktúr, aby Komisia mohla overit, ze ceny jednotlivých výrobcov neboli podobné, ako aj faktúry dodávatelov energie, aby spochybnila výhradu zalozenú na zosúladených zastaveniach výroby pocas rôznych období, pricom tieto obdobia sa zhodovali s augustovými a vianocnými dovolenkami. Komisia napokon nezohladnila stúdiu od spolocnosti Lear (Laboratorio di Economia, Antitrust, Regolamentazione) nazvanú "Priemysel výstuzí do betónu v Taliansku v rokoch 1989 az 2000", ktorú si objednali podniky Alfa, Feralpi, IRO, SP a Valsabbia (dalej len "stúdia Lear") a ktorá preukazuje, ze údajný kartel nemal úcinky na trh. V prvom rozhodnutí Komisia tieto skutocnosti nijako nezohladnila a neposkytla v tomto smere ziadne vysvetlenie, co preukazuje zaujatost jej vysetrovania. Na základe zásady riadnej správy vecí verejných bola Komisia tiez povinná vyziadat si od dalsích podnikov, ktoré sa na údajnom karteli zúcastnili, faktúry za predaj rovnakých mnozstiev v rovnakých obdobiach. 189 Po prvé, Komisia na rozdiel od tvrdenia zalobkyne riadne zohladnila stanovisko zdruzenia Ansfer v odôvodneniach 55, 63 az 66 a 524 prvého rozhodnutia. V odôvodnení 524 prvého rozhodnutia teda zdôraznila, ze vyhlásenie zdruzenia Ansfer nemohlo spochybnit nespornú informáciu, ze existovali listinné dôkazy o porusení. 190 Po druhé, Komisia v odôvodneniach 481 az 487 a 494 az 496 prvého rozhodnutia skutocne zohladnila odberatelské faktúry, ktoré zalobkyna predlozila, aby preukázala, ze nedoslo k prispôsobeniu dohodnutých cien, ako aj faktúry dodávatelov energie, ktoré mohli spochybnit výhradu zalozenú na zosúladených zastaveniach výroby pocas urcitých období. 191 Pokial ide o predmetné dohody, Komisia v odôvodnení 481 prvého rozhodnutia pripomenula najmä judikatúru Vseobecného súdu, podla ktorej skutocnost, ze sa podnik nepodriadil výsledkom stretnutí so zjavne protisútazným cielom, ho nemôze zbavit jeho plnej zodpovednosti za jeho úcast na karteli, kedze sa verejne nedistancoval od obsahu stretnutí. Komisia dodala, ze skutocnost, ze nepreukázala, ze vsetky zúcastnené podniky dohodu uplatnovali alebo ze vsetky ju uplatnovali rovnakým spôsobom, je irelevantná. Komisia v odôvodnení 486 prvého rozhodnutia tiez zdôraznila, ze v prípade dohody sa otázka odlisného správania, ktoré nie je totozné alebo súcasné vzhladom na vyjadrenú spolocnú vôlu správat sa stanoveným spôsobom na trhu, javí ako bezvýznamná, ale mozno ju prípadne preskúmat v rámci posúdenia existencie zosúladeného postupu. Komisia v odôvodnení 487 prvého rozhodnutia okrem tohto uviedla, ze skutocnost, ze k zastaveniam výroby doslo v prípade vsetkých výrobcov v obdobiach sviatkov a ze to je obvyklá prax alebo ze lehoty na zaplatenie boli lehotami, aké sa bezne pouzívajú, by bola relevantná iba vtedy, ak by nedoslo k predchádzajúcemu zosúladeniu. 192 Pokial ide o zosúladené postupy uvedené v prvom rozhodnutí, Komisia v odôvodneniach 494 az 496 prvého rozhodnutia poukázala v súvislosti so základnými cenami na to, ze judikatúra vyzaduje, aby bolo správanie skutocne vykonané. Zverejnenie cenníkov sa pritom povazuje za správanie v zmysle judikatúry. Komisia dodala, ze cielom zosúladenia bolo vplývat na správanie výrobcov na trhu a zverejnit postoj, aký kazdý z nich navrhoval konkrétne zaujat pri urcovaní základnej ceny. V tomto ohlade sa rozlisovanie cenníkových cien a cien skutocne uplatnovaných na trhu, zdôraznené úcastníkmi kartelu, nezdalo byt rozhodujúce, kedze vzorky faktúr týkajúcich sa období, pocas ktorých sa rozhodlo o zvýsení cien, poskytnuté úcastníkmi kartelu, neumoznili overit, ci pouzívaná priemerná cena zodpovedá cenníkovej cene alebo sa od nej odlisuje. Okrem toho aj v prípadoch, ked boli poskytnuté priemerné ceny, nemozno vylúcit, ze rozdiel bol spojený s konjunktúrou trhu alebo vôlou vyuzit kartel vo svoj vlastný prospech. 193 V tejto súvislosti bolo v bode 166 vyssie tiez uvedené, ze prinálezí dotknutým subjektom, aby vyvrátili domnienku, ze podniky zúcastnené na zosúladení, ktoré nadalej pôsobia na trhu, zohladnujú pri urcovaní svojho správania na tomto trhu informácie, ktoré si vymenili so svojimi konkurentmi, Z tohto vyplýva, ze zalobkyna nemôze ani platne tvrdit, ze prinálezalo Komisii, aby si na základe zásady riadnej správy vecí verejných vyziadala od dalsích podnikov, ktoré sa na údajnom karteli zúcastnili, faktúry za predaj rovnakých mnozstiev v rovnakých obdobiach. 194 Komisia po tretie riadne zohladnila stúdiu Lear v odôvodneniach 42, 50 az 56, 62, 513, 521 a 585 prvého rozhodnutia. Pokial ide osobitne o závery stúdie Lear v súvislosti s úcinkami kartelu, Komisia v odôvodnení 513 prvého rozhodnutia poukázala najmä na to, ze "jej referencnými bodmi boli priemerné ceny navýsení z decembra 1989 - januára 1990 a mája - júna 2000... a odhadovala zvýsenie cien navýsení v skutocnosti prinajmensom o 40 %". Podla Komisie "to znamená, ze aj keby sme chceli znízenia základných cien povazovat v skutocnosti za významné, nezdá sa, ze by údaje podporovali tvrdenie uvedené v stúdii Lear, ze celková cena sa znízila v skutocnosti o 32 %", a ze "stúdia Lear v kazdom prípade vychádza z hypotéz potrebných na rekonstrukciu casti údajov (týkajúcich sa prvého obdobia), ktoré nie sú k dispozícii". Okrem toho Komisia v odôvodnení 521 prvého rozhodnutia pripomenula judikatúru Súdu prvého stupna, ze ekonomická analýza nemôze spochybnit nespornú existenciu listinných dôkazov (rozsudok Cimenteries CBR a i./Komisia, uz citovaný v bode 106 vyssie, bod 1088). 195 Vzhladom na úvahy uvedené v bodoch 189 az 194 vyssie nemôze zalobkyna platne tvrdit, ze Komisia nezohladnila skutocnosti uvedené v bode 188 vyssie, ani ze neposkytla v tomto smere vysvetlenie. 196 Zalobkyna v druhom rade tvrdí, ze Komisia nezohladnila správne ani dôkazy uvedené v rozhodnutí z roku 2002 a v jeho prílohách, ktoré sa týkajú cenníkov a ktoré chýbali v prvom rozhodnutí. Výstuze do betónu sú surovinou (commodity), pri ktorej je mozná iba hospodárska sútaz spocívajúca v cenách. Ceny, ktoré oznámili jednotliví výrobcovia - okrem toho, ze boli takmer vzdy uvedené ako "ciel" -, sa vsak casto odlisovali o 10 az 15 ITL/kg, dokonca o 10 az 20 ITL/kg, co sa javí ako významný rozdiel. Zverejnenie jednotlivých cenníkových cien výrobcami výstuzí do betónu v Taliansku muselo byt v tomto ohlade pre Komisiu jasným dôkazom, ze kazdý podnikatel sa v eventuálnom prípade údajného kartelu od neho významne distancoval. Zalobkyna v tejto súvislosti cituje napríklad neuplatnenie kartelu, pokial ide o základnú cenu zo 7. februára 1994, z 30. augusta 1994 alebo tiez z 21. februára 1995. 197 Také tvrdenie treba vsak zamietnut vzhladom na to, ze z judikatúry Súdu prvého stupna uvedenej v odôvodnení 481 prvého rozhodnutia (pozri bod 191 vyssie) vyplýva, ze skutocnost, ze sa podnik nepodriadil výsledkom stretnutí so zjavne protisútazným cielom, ho nemôze zbavit jeho plnej zodpovednosti za svoju úcast na karteli, kedze sa verejne nedistancoval od obsahu stretnutí. Aj za predpokladu, ze by správanie zalobkyne a ostatných výrobcov na trhu, ktorí oznámili odlisné cenové ciele, nebolo v súlade s dohodnutým správaním, nemá to nijaký vplyv na ich zodpovednost (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. mája 1998, Sarrió/Komisia, [50]T-334/94, Zb. s. II-1439, bod 118, potvrdený v odvolacom konaní rozsudkom Súdneho dvora zo 16. novembra 2000, Sarrió/Komisia, [51]C-291/98 P, Zb. s. I-9991, body 43 a 49), kedze sa mohli iba pokúsit vyuzit kartel vo svoj prospech (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 15. júna 2005, Tokai Carbon a i./Komisia, T-71/03, T-74/03, T-87/03 a T-91/03, neuverejnený v Zbierke, bod 74 a tam citovanú judikatúru). 198 Zalobkyna v tretom rade tvrdí, ze velký pocet odôvodnení prvého rozhodnutia, v ktorých sa uvádza skutkový stav, je subjektívnym posúdením, ktoré nemozno predkladat ako skutocnosti, na základe ktorých sa prejednávaná vec posudzovala. 199 Komisia v odôvodnení 130 prvého rozhodnutia uviedla, ze "je nepochybné, ze dohoda uvedená v odôvodnení 129 vyssie skutocne nadobudla platnost". Totiz podla Komisie "osem podnikov, ktoré nepristúpili k tejto dohode..., si zelalo pristúpit od 1. júna 1992 k duchu a podmienkam platnej dohody`", co predstavuje posúdenie Komisie a nie skutkovú okolnost. 200 Je potrebné zdôraznit, ze Komisia v odôvodnení 129 prvého rozhodnutia uviedla dohodu z apríla - mája 1992, ktorej cielom bolo stanovenie minimálnych predajných cien výstuzí do betónu. Túto dohodu potvrdzuje dokument, ktorý Komisia nasla v priestoroch zdruzenia Federacciai. V odôvodnení 130 prvého rozhodnutia Komisia konstatovala, ze z dôvodu, ze osem podnikov si zelalo pristúpit k dohode od 1. júna 1992, bola teda dohoda "urcite platná 31. mája 1992 (den bezprostredne predchádzajúci dnu, od ktorého si osem dalsích vyssie citovaných podnikov zelalo k nej pristúpit)". Takú dedukciu týkajúcu sa skutkových okolností, ktorá sa zakladá na dokumentoch uvedených v spise, nemozno povazovat za subjektívne posúdenie Komisie. Okrem toho treba poukázat na to, ze právne posúdenie uvedenej dohody sa nenachádza v casti "Skutkový kontext" prvého rozhodnutia, ale v casti "Právne posúdenie" tohto rozhodnutia, a najmä v odôvodneniach 419, 478 a 479 uvedeného rozhodnutia. 201 Komisia dalej povazovala za preukázanú skutocnost, ze niektoré podniky chceli pristúpit k dohode o cenách v období od apríla do júna 1992 a predpokladali zastavenia výroby, iba na základe nájdeného dokumentu, v ktorom sa neuvádza konkrétne ziadny podnik. Pôvod tohto dokumentu je neznámy, a hoci taký dokument mohol byt návrhom, ktorý bol vyhotovený na úcely vypracovania dalsieho dokumentu, nebol podpísaný ani parafovaný. Treba vsak konstatovat, ze v dokumente, na ktorý odkazuje Komisia v odôvodnení 132 prvého rozhodnutia, ktorý bol nájdený v priestoroch zdruzenia Federacciai, sú okrem 19 dotknutých podnikov uvedené urcité dátumy, ktoré potvrdzujú jeho prijatie v období od 13. apríla 1992 do júla 1992, ako aj zastavenia výroby v trvaní troch týzdnov od júla do augusta a jeden týzden mesacne od septembra 1992 do februára 1993. Vzhladom najmä na kontext uvedený v odôvodneniach 124 az 134 prvého rozhodnutia je tvrdenie zalobkyne, ze uvedený návrh nie je parafovaný ani podpísaný, irelevantné. Vzhladom na to, ze zákaz úcasti na protisútazných dohodách a postupoch, ako aj sankcie, ktoré mozno ulozit tým, ktorí sa dopustia jeho porusenia, sú vseobecne známe, sa totiz obvykle dokumentácia, ktorá s tým súvisí, obmedzuje na minimum (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, [52]C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, Zb. s. I-123, bod 55). 202 Tvrdenia zalobkyne teda nemozno prijat. 203 Zalobkyna v stvrtom rade vo svojej replike zdôraznila jednak, ze Komisia nijako nezohladnila skutocnost, ze bez ohladu na to, ze kartel trval viac nez desat rokov, sa pocet podnikov, ktoré sa ho pôvodne zúcastnili, znízil o styri pätiny, pricom mnohé závody boli zatvorené a zlikvidované, a dalej ze ceny výstuzí do betónu pocas tohto obdobia v skutocnosti klesli o 30 %. 204 Vzhladom na to, ze výhrady uvedené v bode 203 vyssie boli uvedené iba v stádiu repliky a nepredstavujú ani rozsírenie zalobného dôvodu alebo výhrady uvedenej v zalobe, treba ich v súlade s judikatúrou uvedenou v bode 65 vyssie vyhlásit za neprijatelné. 205 V kazdom prípade je potrebné konstatovat, ze v odôvodneniach 551, 552 a 585 Komisia na rozdiel od tvrdení zalobkyne skutocne zohladnila znízenie poctu podnikov pôsobiacich na trhu a dalej ze v odôvodnení 513 prvého rozhodnutia spochybnila tvrdenie zalozené na údajnom poklese skutocných cien. Tvrdenie zalobkyne nemozno teda prijat. 206 Z toho vyplýva, ze tento zalobný dôvod treba zamietnut. O siedmom zalobnom dôvode zalozenom na nesprávnej právnej kvalifikácii skutkového stavu, na nedôvodnosti výhrad uvedených vo vztahu k zalobkyni a na skreslení skutkových okolností 207 V rámci prvej casti týkajúcej sa na nesprávnej kvalifikácie skutkového stavu zalobkyna pripomína, ze Komisia v odôvodnení 442 prvého rozhodnutia kvalifikovala porusenie ako jediné, pokracujúce a komplexné. Pokial ide o pokracujúcu povahu porusenia, zalobkyna tvrdí, ze stretnutia výrobcov, pokial sa konali, neviedli k ziadnemu konkrétnemu úcinku na trh. Neslo teda o pokracovanie kartelu, ale o pokracovanie neúspesného pokusu dosiahnut harmonizáciu na trhu. Okrem toho konstatovania Komisie týkajúce sa dlzky trvania kartelu boli, co sa týka zalobkyne, nepodlozené. Aj keby sme pripustili existenciu kartelu týkajúceho sa navýsení trvajúceho viac ako desat rokov, kartelu týkajúceho sa základných cien trvajúceho osem rokov a kartelu týkajúceho sa kontroly výroby trvajúceho pät rokov, tieto kartely boli sporadické a trvali tak krátko, ze výrobcovia sa museli stále znovu stretávat. V kazdom prípade zvýsenie pokuty o 105 % z dôvodu dlzky trvania, cize za kartel trvajúci desat a pol roka, sa uplatní iba v prípade základnej sumy pokuty týkajúcej sa jedinej zlozky kartelu cenových navýsení, a nie v prípade dalsích dvoch zloziek kartelu. 208 Po prvé treba poukázat na to, ze tvrdenie zalobkyne, ze stretnutia výrobcov nemali ziadny konkrétny úcinok na trh, nemôze úcinne spochybnit pokracujúcu povahu porusenia. 209 Hoci tvrdenie zalobkyne smeruje k tomu, ze sa nesprávala tak, ako sa výrobcovia dohodli na stretnutiach, treba ho zamietnut z dôvodov uvedených v bode 197 vyssie. 210 V bode 151 vyssie sa dalej uvádza, ze z judikatúry vyplýva, ze clánok 65 ods. 1 UO zakazuje dohody, ktoré "vedú" k vylucovaniu, obmedzovaniu alebo skreslovaniu riadnej hospodárskej sútaze. Z tohto vyplýva, ze v zmysle tohto ustanovenia je zakázaná dohoda, ktorej cielom je obmedzovanie hospodárskej sútaze, ale ktorej protisútazné úcinky neboli preukázané. Komisia teda nebola povinná dokázat, ze doslo k skodlivému úcinku na hospodársku sútaz, aby preukázala porusenie clánku 65 ods. 1 UO (rozsudky Ensidesa/Komisia, uz citovaný v bode 151 vyssie, body 59 a 60; a Thyssen Stahl/Komisia, uz citovaný v bode 151 vyssie, bod 277). 211 Ako dalej Komisia správne zdôraznila v odôvodneniach 414 a 415 prvého rozhodnutia, porusenie clánku 81 ES (a analogicky clánku 65 UO) môze vyplývat nielen z jediného skutku, ale aj z viacerých skutkov ci dokonca z pokracujúceho správania. Tento výklad nemozno spochybnit z dôvodu, ze jeden alebo viacero prvkov týchto viacerých skutkov alebo tohto pokracujúceho správania by mohli aj samy osebe predstavovat porusenie uvedených ustanovení (pozri analogicky rozsudok Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný v bode 159 vyssie, bod 81). 212 V prejednávanej veci z prvého rozhodnutia vyplýva, ze správania týkajúce sa stanovenia základnej ceny a lehôt na zaplatenie boli súcastami uskutocnovania jediného a toho istého plánu, ktorého cielom bolo stanovit minimálnu dohodnutú cenu, kedze kazdé z týchto správaní (okrem pociatocnej dohody z apríla 1992) sa prejavovalo spôsobmi, ktoré boli v priebehu casu viac-menej podobné a prostredníctvom ktorých bola urcená minimálna dohodnutá cena (odôvodnenie 437 prvého rozhodnutia). Pokial ide dalej o rozmerové navýsenie, podla odôvodnenia 442 prvého rozhodnutia vyplýva pokracujúca povaha porusenia z povahy ciela protiprávnych správaní, ktoré sa v priebehu casu opakovali a ktoré spocívali v urcovaní jednotných cien pre uvedené navýsenia, co potvrdzuje, ze vsetky uvedené správania boli uskutocnovaním toho istého plánu. 213 Zalobkyna sa vsak v tejto súvislosti obmedzuje na tvrdenie, ze zosúladenia boli sporadické a trvali tak krátko, ze výrobcovia sa museli stále znovu stretávat. Také tvrdenie nemozno prijat. Ako Komisia zdôraznila v odôvodnení 510 prvého rozhodnutia, k rovnakým správaniam dochádzalo v oblasti základnej ceny, navýsení, lehôt na zaplatenie a kontroly alebo obmedzovania výroby alebo predaja, a to v priebehu viacerých rokov. Okrem toho existujú dôkazy o stretnutiach, na ktorých sa kontrolovali zosúladené správania, co dokazuje, ze situácia na trhu bola neustále kontrolovaná, a teda ze sa prijímali nové iniciatívy, ked to zúcastnené podniky povazovali za potrebné, takze predmetné správania nemohli trvat krátko. 214 Zalobkyna napokon na základe spochybnenia zvýsenia pokuty z dôvodu dlzky trvania spochybnuje, ze islo o jediné porusenie, ako konstatovala Komisia, avsak bez toho, aby uviedla akékolvek tvrdenie, ktoré by spochybnilo konstatovania Komisie, ze zlozky kartelu týkajúce sa urcovania základnej ceny, urcovania cenového navýsenia a obmedzovania alebo kontroly výroby alebo predaja predstavujú porusenie s jediným a tým istým cielom, a to zvýsit ceny výstuzí do betónu na talianskom trhu (odôvodnenia 444, 458 a 507 prvého rozhodnutia). Výhradu zalobkyne treba teda zamietnut. 215 V rámci druhej casti zalobkyna spochybnuje dôvodnost výhrad, ktoré boli vo vztahu k nej uvedené, a odvoláva sa na skreslenie skutkových okolností. - O urcovaní základnej ceny pri vývoze z Brescie 216 Pokial ide o urcovanie základnej ceny, zalobkyna tvrdí, ze jej úcast na karteli týkajúcom sa urcovania "základnej ceny pri vývoze z Brescie" nebola vôbec uzitocná, kedze jej výroba sa nachádzala výlucne v jej závode v Potenze, ktorá sa nachádza 1000 km od Brescie. Predajná cena pri vývoze z Brescie teda pre zalobkynu nemala ziadny zmysel a nemohla byt referencným bodom. 217 Taktiez je tazké zistit, ci sa základné ceny výstuzí do betónu u zalobkyne a ostatných výrobcov zhodovali, kedze títo pôsobili v odlisných regiónoch. Komisia okrem toho v odôvodnení 587 prvého rozhodnutia tvrdila, ze predaj v juznom Taliansku bol na programe stretnutí iba velmi ojedinele. Vzhladom na túto zvlástnost mala Komisia zaobchádzat so zalobkynou rozdielne a viac pritom zohladnit jej skutocnú úlohu pri vytýkaných skutocnostiach. Komisia v tejto súvislosti nebola schopná akýmkolvek spôsobom preukázat, ze podniky uplatnovali niekolko dohôd ani ze sa zalobkyna na nich zúcastnila. 218 Po prvé treba zamietnut tvrdenie zalobkyne zalozené na tom, ze jej úcast na karteli týkajúcom sa "základnej ceny pri vývoze z Brescie" nebola vôbec uzitocná. Je potrebné poukázat na to, ze základná cena je referencnou cenou (odôvodnenia 153, 289, 425, 445 a 516 prvého rozhodnutia), ktorá nemusí obsahovat systematické zapocítanie nákladov na prepravu z Brescie do miesta urcenia. Aj ked v odôvodnení 129 prvého rozhodnutia, ktoré sa zaoberá dohodou z apríla - mája 1992, Komisia v tejto súvislosti síce citovala, pokial ide o spôsob predaja, "základ pri vývoze z Brescie s tým, ze zákazníkovi sú fakturované náklady na prepravu z Brescie v prípade dodania prostriedkami, ktoré poskytuje výrobca", treba konstatovat, ze taký odkaz na základnú cenu pri vývoze z Brescie treba chápat tak, ze väcsina podnikov, ktoré sa zúcastnili na dohodách, má svoje sídlo v tejto oblasti (odôvodnenia 79, 85, 89, 91 a 105 prvého rozhodnutia). Zalobkyna okrem toho nespochybnuje, ze zdruzenie Federacciai zaslalo svoje oznámenia o základnej cene vsetkým talianskym výrobcom výstuzí do betónu, vrátane zalobkyne, pricom odkázalo na základnú cenu pri vývoze z Brescie (odôvodnenia 135 a 140 prvého rozhodnutia). Zalobkyna preto nemôze tvrdit, ze urcovanie základnej ceny pri vývoze z Brescie nebolo pre nu vôbec uzitocné alebo ze vzhladom na to, ze východiskovou cenou bola cena "pri vývoze z Brescie", bolo tazké zistit, ci sa základné ceny výstuzí do betónu zhodovali u výrobcov, ktorí sa nachádzali vo velmi odlisných regiónoch. Zalobkyna okrem toho nemôze vychádzat z odôvodnenia 587 prvého rozhodnutia, v ktorom Komisia uviedla, ze "rozhodnutia prijaté na stretnutiach sa netýkali predaja v juznom Taliansku, alebo len velmi ojedinele", aby preukázala, ze Komisia s nou mala zaobchádzat rozdielne, kedze nejde o konstatovanie Komisie, ale o tvrdenie, ktoré uviedli niektoré podniky, ktoré sa zúcastnili na karteli (poznámka pod ciarou c. 654 prvého rozhodnutia). 219 Po druhé treba zamietnut tvrdenie zalobkyne zalozené na tom, ze Komisia nepreukázala, ze predmetné podniky uplatnovali údajné dohody zo 7. februára (odôvodnenie 138 prvého rozhodnutia), z 30. augusta (odôvodnenie 140 prvého rozhodnutia), 13. septembra (odôvodnenie 142 prvého rozhodnutia) a 25. novembra 1994 (odôvodnenie 143 prvého rozhodnutia), 13. júna (odôvodnenie 153 prvého rozhodnutia), zo 4. júla (odôvodnenie 160 prvého rozhodnutia) a z 29. augusta 1995 (odôvodnenie 168 prvého rozhodnutia), 23. februára (odôvodnenie 186 prvého rozhodnutia), 2. apríla (odôvodnenie 191 prvého rozhodnutia), 25. júla (odôvodnenie 192 prvého rozhodnutia) a 22. októbra 1996, z 30. januára, 14. februára a 10. júla 1997 (odôvodnenie 200 prvého rozhodnutia), z 18. februára (odôvodnenie 220 prvého rozhodnutia) a 9. júna 1998 (odôvodnenie 233 prvého rozhodnutia). 220 Ako bolo uvedené v bode 151 vyssie, clánok 65 ods. 1 UO zakazuje dohody, ktoré "vedú" k vylucovaniu, obmedzovaniu alebo skreslovaniu riadnej hospodárskej sútaze. Z tohto vyplýva, ze v zmysle tohto ustanovenia je zakázaná dohoda, ktorej cielom je obmedzovanie hospodárskej sútaze. Preto v prípade dohôd uzavretých pocas stretnutí konkurencných podnikov nastane porusenie tohto ustanovenia vtedy, ak stretnutia majú uvedený ciel, a teda smerujú k umelému ovplyvnovaniu fungovania trhu. V takomto prípade je zodpovednost konkrétneho podniku za porusenie platne vyvodená vtedy, ak sa zúcastnil na takýchto stretnutiach a vedel o ich cieli, a to aj napriek tomu, ze následne nezrealizoval niektoré z opatrení dohodnutých na stretnutiach. Miera úcasti podniku na stretnutiach a miera zrealizovania dohodnutých opatrení nemajú dôsledky pre existenciu zodpovednosti, ale pre jej rozsah, a teda pre výsku sankcie (pozri analogicky rozsudky Súdneho dvora z 15. októbra 2002, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, [53]C-238/99 P, C-244/99 P, C-245/99 P, C-247/99 P, C-250/99 P az C-252/99 P a C-254/99 P, Zb. s. I-8375, body 508 az 510, a z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a i./Komisia, [54]C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, Zb. s. I-5425, bod 145). Údajné neuplatnovanie dohôd s protisútazným cielom, akými sú dohody uvedené bode 219 vyssie, je teda irelevantné. 221 Z rovnakých dôvodov treba zamietnut tvrdenie zalobkyne, ze neuplatnovala dohody z apríla - mája 1992 (odôvodnenie 129 prvého rozhodnutia), 1. apríla 1993 (odôvodnenie 137 prvého rozhodnutia), 13. februára 1996 (odôvodnenie 183 prvého rozhodnutia), zo 16. októbra (odôvodnenia 204 az 210 prvého rozhodnutia) a 17. novembra 1997 (odôvodnenie 214 prvého rozhodnutia) a ze jej neúcast na týchto dohodách bola zjavná. 222 V kazdom prípade, ako Komisia zdôraznuje vo svojich písomných vyjadreniach - bez toho, aby to zalobkyna spochybnila -, pokial ide o zlozku kartelu týkajúcu sa urcovania základnej ceny, zhromazdila listinné dôkazy, ktoré preukazujú úcast predmetných podnikov na stretnutiach 13. februára 1996 (odôvodnenie 183 prvého rozhodnutia), 16. októbra 1997 (odôvodnenia 204 az 210 prvého rozhodnutia), 9. júna 1998 (odôvodnenie 233 prvého rozhodnutia), 11. (odôvodnenie 280 prvého rozhodnutia) a 25. januára (odôvodnenie 282 prvého rozhodnutia), 1. (odôvodnenie 283 prvého rozhodnutia) a 9. februára (odôvodnenie 285 prvého rozhodnutia), 10. marca (odôvodnenie 289 prvého rozhodnutia), 8. (odôvodnenie 297 prvého rozhodnutia), 16. (odôvodnenie 298 prvého rozhodnutia) a 23. mája (odôvodnenie 299 prvého rozhodnutia) a 27. júna 2000 (odôvodnenie 304 prvého rozhodnutia). Komisia okrem toho preukázala, ze spolocnost Lucchini-SP sa zúcastnila prinajmensom na ôsmich týchto stretnutiach, ktoré sa uskutocnili v období rokov 1996 az 1998 a v roku 2000 (odôvodnenia 183, 204, 233, 282, 283, 289, 298, 299 a 304 prvého rozhodnutia). 223 Podla ustálenej judikatúry vsak na dostatocné preukázanie úcasti podniku na karteli postacuje preukázat, ze dotknutý podnik sa zúcastnil na stretnutiach, na ktorých doslo k uzavretiu dohôd protisútaznej povahy bez toho, aby sa jasne vyjadril, ze s predmetnými dohodami nesúhlasí. Ak sa preukáze úcast na takýchto stretnutiach, prinálezí tomuto podniku, aby predlozil dôkazy o tom, ze jeho úcast na predmetných stretnutiach nemala protisútaznú povahu, a to takým spôsobom, ze preukáze, ze svojim konkurentom oznámil, ze sa na týchto stretnutiach zúcastnil z iných dôvodov ako oni (rozsudky Súdneho dvora Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný v bode 159 vyssie, bod 96; Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 201 vyssie, bod 81, a z 19. marca 2009, Archer Daniels Midland/Komisia, [55]C-510/06 P, Zb. s. I-1843, bod 119). Zalobkyna neuvádza v tomto zmysle ziadne vierohodné indície. 224 Pokial ide o ostatné stretnutia týkajúce sa cien a lehôt na zaplatenie, ktoré organizovalo zdruzenie Federacciai a v prípade ktorých dostupné dôkazy neumoznujú jasne zistit úcastníkov, boli na ne pozvaní vsetci talianski výrobcovia výstuzí do betónu a dostali zápisnicu vypracovanú zdruzením Federacciai, ktoré ich informovalo o výsledkoch týchto stretnutí (odôvodnenia 465 a 466 prvého rozhodnutia). 225 Komisia bez toho, aby to zalobkyna spochybnila, taktiez zdôraznila, ze tieto stretnutia boli vzájomne prepojené, kedze sa opakovane konali stretnutia, na ktorých sa na základe stáleho monitorovania trhu hodnotili úcinky predchádzajúcich rozhodnutí, alebo stretnutia, na ktorých sa prijímali opatrenia, ktorými sa menili a doplnali predchádzajúce rozhodnutia (odôvodnenie 468 prvého rozhodnutia). 226 Ako Komisia okrem toho správne uviedla v odôvodnení 469 prvého rozhodnutia, iba fyzická neprítomnost na urcitom stretnutí nemusí znamenat, ze neprítomný subjekt nesúhlasil s výsledkami toho istého stretnutia. Stalo sa, ze spolocnost Lucchini-SP sa nezúcastnila stretnutia z dôvodu, ze "urcití výrobcovia boli zjavne neschopní alebo im chýbala vôla v úsilí podporit ceny, ktoré vyplynuli z predchádzajúcich stretnutí" (pozri odôvodnenia 208, 215 a 560 prvého rozhodnutia týkajúce sa stretnutia zo 17. novembra 1997). Zalobkyna preto nemôze tvrdit, ze jej neúcast na karteli bola zjavná. 227 Treba takisto poukázat na to, ako zdôraznila Komisia v odôvodneniach 419 az 433 a 560 az 562 prvého rozhodnutia bez toho, aby to zalobkyna v tomto ohlade konkrétnym spôsobom spochybnila, ze zo správneho spisu vyplýva, ze spolocnost Lucchini-SP pristúpila k dohode z apríla - mája 1992 a k zlozke kartelu, ktorej cielom bolo urcovanie základnej ceny, do júna 2000. Dna 25. januára 1993 teda zdruzenie Federacciai zaslalo vsetkým talianskym výrobcom výstuzí do betónu oznámenie o stretnutí v ten istý den, ktoré stanovilo základnú cenu, ktorú následne prijala zalobkyna, na 280 ITL/kg (odôvodnenia 136 a 420 prvého rozhodnutia). V roku 1994 spolocnost Lucchini prijala základnú cenu, ktorá bola stanovená na stretnutí 1. decembra 1994 (odôvodnenia 145 a 422 prvého rozhodnutia). Nadalej dostávala oznámenia od zdruzenia Federacciai a od spolocnosti Leali o stanovení základnej ceny v roku 1995 (odôvodnenia 149, 160, 161, 164 a 424 prvého rozhodnutia), 1996 (odôvodnenia 192 a 426 prvého rozhodnutia), 1997 (odôvodnenia 200 a 428 prvého rozhodnutia) a 1998 (odôvodnenia 220, 233, 241 a 430 prvého rozhodnutia). Pokial ide o rok 1999, pristúpenie spolocnosti Lucchini-SP k tejto zlozke kartelu vyplýva z interných správ tejto spolocnosti z februára, marca, apríla a mája 1999 (odôvodnenia 268 a 432 prvého rozhodnutia). Pokial ide napokon o rok 2000, v bode 222 vyssie bolo uvedené, ze spolocnost Lucchini-SP sa zúcastnila na stretnutiach 1. februára (odôvodnenie 283 prvého rozhodnutia), 10. marca (odôvodnenie 289 prvého rozhodnutia), 16. (odôvodnenie 298 prvého rozhodnutia) a 23. mája (odôvodnenie 299 prvého rozhodnutia) a 27. júna (odôvodnenie 304 prvého rozhodnutia) (pozri tiez odôvodnenie 434 prvého rozhodnutia). 228 Pokial ide po tretie o tvrdenie zalobkyne, ze systematické pouzívanie odlisných cien dotknutými podnikmi spochybnuje teóriu uplatnovania zosúladenia medzi podnikmi, stací odkázat na odôvodnenia uvedené v bode 197 vyssie. - O urcovaní rozmerových navýsení 229 Pokial ide o urcovanie rozmerových navýsení, zalobkyna v prvom rade tvrdí, ze skutocnost, ze Komisia stanovila minimálne ceny rozmerových navýsení a zverejnila orientacné a odporúcané ceny platné tiez pre výstuze do betónu, prispelo k strate alebo obmedzeniu nezávislosti rozhodovania podnikov, pokial ide o ich predajné ceny. Rozmerové navýsenia, ako aj ostatné navýsenia, sú v Únii v podstate rovnaké, aby sa ulahcili rokovania medzi výrobcami a odberatelmi. Zalobkyna v tejto súvislosti zaslala Komisii 10. decembra 2001 list, ku ktorému sa Komisia nikdy nevyjadrila, aby zistila, ci jej prípadné prispôsobenie sa cenám, ktoré oznámil konkurent, vyplývajúce implicitne z clánku 60 UO, predstavuje alebo nepredstavuje kartel zakázaný na základe clánku 65 ods. 1 UO. Zalobkyna napokon dodáva, ze skutocnost, ze doslo k beznému prispôsobeniu navýsení, je "nevyhnutnou realitou na trhu, ktorá sa v priebehu casu vsade ustálila". 230 Po prvé je potrebné pripomenút, ze podla judikatúry bolo cielom povinného zverejnenia cien stanoveného v clánku 60 ods. 2 UO po prvé zabránit co mozno najviac zakázaným postupom, dalej umoznit odberatelom, aby boli presne informovaní o cenách a zúcastnili sa tiez na kontrole diskriminácií, a napokon umoznit podnikom, aby presne poznali ceny svojich konkurentov, aby mali moznost prispôsobit sa im (pozri rozsudok Thyssen Stahl/Komisia, uz citovaný v bode 151 vyssie, bod 308 a tam citovanú judikatúru). 231 Z ustálenej judikatúry tiez vyplýva, ze ceny, ktoré sú uvedené v cenníkoch, musí kazdý podnik stanovit nezávisle bez toho, aby sa podniky medzi sebou - hoci mlcky - dohodli. Konkrétne skutocnost, ze ustanovenia clánku 60 UO smerujú k obmedzeniu hospodárskej sútaze, nebráni uplatneniu zákazu kartelov stanovenému v clánku 65 ods. 1 UO. Clánok 60 UO okrem toho nestanovuje nijaký kontakt medzi podnikmi, aby sa vzájomne informovali o svojich budúcich cenách predtým, ako zverejnia cenníky. Kedze vsak také kontakty bránia tomu, aby boli tieto isté cenníky stanovené nezávisle, sú spôsobilé skreslit riadnu hospodársku sútaz v zmysle clánku 65 ods. 1 UO (pozri rozsudok Thyssen Stahl/Komisia, uz citovaný v bode 151 vyssie, body 312 a 313 a tam citovanú judikatúru). 232 Vzhladom na túto judikatúru sa Komisia v odôvodnení 442 prvého rozhodnutia oprávnene domnievala, ze pokial sa konkurencné podniky v rámci pravidelného zosúladovania správajú pokracujúcim spôsobom a snazia sa tým na základe dohôd, ako aj zosúladených postupov odstránit neistotu týkajúcu sa najmä rozmerových navýsení, ktoré uplatnia na trhu, toto správanie predstavuje kartel zakázaný v zmysle clánku 65 UO. Komisia vsak zistila také správania najmä v odôvodneniach 438 az 441 prvého rozhodnutia. 233 Zalobkyna nemôze v tomto smere tvrdit, ze táto jednotnost vyplýva z osobitostí trhu a výroby, na základe ktorých po prvé hospodárska sútaz na trhu spocíva v rozdielnych základných cenách, ktoré pouzívajú jednotlivé podniky, po druhé menej významné podniky systematicky sledujú priebeh navýsení, ktorý nezávisle stanovujú reprezentatívnejsie a významnejsie oceliarske podniky, a po tretie vsetky subjekty sa zhodujú na potrebe jednotných navýsení, aby sa ulahcili rokovania medzi výrobcami a odberatelmi, ktoré sa zameriavajú iba na základnú cenu urcitého výrobku, ktorá jednotlivým výrobcom umoznuje okamzite poberat výhody. 234 Treba totiz zdôraznit, ze prispôsobenie sa zvýseniu cien za rozmerové navýsenia vyplýva zo spolocnej - niekedy tichej, niekedy výslovnej - dohody o nekonkurovaní si (odôvodnenie 440 prvého rozhodnutia) a ze od 6. decembra 1989 do roku 2000 sa rozhodlo prinajmensom o 19 zvýseniach uvedených rozmerových navýsení, ktoré sa uplatnovali (odôvodnenie 439 prvého rozhodnutia). Tvrdenie o inteligentnom prispôsobení sa na podnet významného výrobcu teda nemozno prijat, kedze Komisia predlozila dôkaz o zosúladeniach v oblasti zvysovania cenových navýsení a existovalo spolocné presvedcenie, pokial ide o podmienku, ze navýsenia museli byt medzi výrobcami vzdy rovnaké (odôvodnenia 441, 489 a poznámka pod ciarou c. 542 prvého rozhodnutia). Ako okrem toho správne zdôraznila Komisia v odôvodnení 440 prvého rozhodnutia, aj ked bolo prispôsobenie cien za rozmerové navýsenia výsledkom bezného vývoja na trhu, je tazké pochopit, preco úcastníci kartelu povazovali za nevyhnutné pravidelne sa schádzat, aby sa dohodli na týchto zvýseniach. 235 Po druhé, zalobkyna nemôze tvrdit, ze Komisia neodpovedala na jej list z 10. decembra 2001, v ktorom sa jej pýtala, ci jej prípadné prispôsobenie sa cenám, ktoré oznámil konkurent, predstavuje kartel zakázaný na základe clánku 65 UO. Okrem toho, ze taká výhrada je neúcinná, treba poukázat na to, ako uvádza Komisia, ze na také tvrdenie odpovedala v bode 280 in fine oznámenia o výhradách, ktoré zaslala zalobkyni 27. marca 2002. 236 Zalobkyna v druhom rade tvrdí, ze nebola uvedená medzi podnikmi, ktoré na základe vykonávania predchádzajúceho kartelu uplatnovali rovnaké ceny za navýsenia. Nijaký dôkaz, ani nijaká konkrétna skutocnost v tomto ohlade, okrem casto neformálnych oznámení, nepreukazujú, ze zdruzenie Federacciai spojilo vsetky podniky s výstuzami do betónu. Okrem toho ako vyplýva z predlozených faktúr, zalobkyna systematicky stanovovala svoje ceny nezávisle, co dokazuje, ze sa jasne neriadila poskytnutými údajmi. 237 Také tvrdenie treba vsak zamietnut, vzhladom na to, ako to správne zdôraznuje Komisia, ze predovsetkým v odôvodneniach 438 az 444 prvého rozhodnutia konstatovala, ze zalobkyna sa aktívne zúcastnila na dohodách a zosúladených postupoch, ktorých cielom bolo urcovanie cien rozmerových navýsení. 238 V tejto súvislosti zo spisu najmä vyplýva, ze spolocnost Lucchini-SP a) bola adresátom oznámenia zdruzenia Federacciai zo 6. decembra 1989 (odôvodnenie 126 prvého rozhodnutia) a v dôsledku toho zmenila svoj cenník (odôvodnenie 127 prvého rozhodnutia), b) bola adresátom oznámenia zdruzenia Federacciai z 25. januára 1993 (odôvodnenie 135 prvého rozhodnutia) a v dôsledku toho zmenila zodpovedajúce ceny (odôvodnenie 136 prvého rozhodnutia), c) bola adresátom oznámenia zdruzenia Federacciai zo 7. februára 1994 (odôvodnenie 138 prvého rozhodnutia) a zvýsila dotknuté ceny v dohodnutý den (odôvodnenie 139 prvého rozhodnutia) a d) bola adresátom oznámení zdruzenia Federacciai z 30. augusta (odôvodnenie 140 prvého rozhodnutia) a 13. septembra 1994 (odôvodnenie 142 prvého rozhodnutia), ako aj oznámenia z 22. februára 1995 (odôvodnenie 149 prvého rozhodnutia). Okrem toho od januára do júla 1997 zalobkyna nadalej dostávala oznámenia zdruzenia Federacciai (odôvodnenie 200 a poznámka pod ciarou c. 328 prvého rozhodnutia) a najmä dala podnet, aby vsetci výrobcovia zvýsili ceny (odôvodnenie 200 prvého rozhodnutia). Takisto sa zúcastnila na stretnutiach, ktoré sa týkali cien rozmerových navýsení (odôvodnenia 298 a 299 prvého rozhodnutia). 239 Komisia okrem toho konstatovala, ze spolocnost Lucchini-SP sa zúcastnila na zosúladených postupoch týkajúcich sa cien rozmerových navýsení v rokoch 1990 a 1991 (odôvodnenie 128 prvého rozhodnutia), v roku 1992 (odôvodnenie 133 prvého rozhodnutia), v júli 1995 (odôvodnenie 162 prvého rozhodnutia), vo februári a októbri 1996 (odôvodnenia 184 a 199 prvého rozhodnutia) a v júni a júli 1999 (odôvodnenie 269 prvého rozhodnutia). - O podmienkach predaja a lehotách na zaplatenie 240 Zalobkyna v odôvodnení 435 a nasl. prvého rozhodnutia pripomína, ze Komisia konstatovala, ze predmetné podniky uzavreli kartel týkajúci sa podmienok a lehôt na zaplatenie, prinajmensom od 15. apríla 1992 do 30. septembra 1995. Spolocnost SP sa vsak s ostatnými výrobcami nikdy nedohodla a jej politika bola v tomto smere nezávislá, co vyplýva z faktúr, ktoré predlozila zalobkyna. Okrem toho uvedené lehoty na zaplatenie (od 60 do 90 dní) sú bezné pri predajoch medzi hospodárskymi subjektmi v oceliarskom odvetví. 241 Je potrebné poukázat na to, ze z prvého rozhodnutia vyplýva, ze kartel sa prinajmensom od 30. septembra 1995 týkal aj lehôt na zaplatenie (odôvodnenie 435 prvého rozhodnutia). Komisia na podporu svojho konstatovania zdôraznila, ze vseobecné pravidlo platenia do 90 dní, ktoré má obmedzené a regulované výnimky, bolo stanovené v dohode z apríla 1992 týkajúcej sa urcovania minimálnych základných cien (odôvodnenia 129 a 130 prvého rozhodnutia). Nové rozhodnutia týkajúce sa lehôt na zaplatenie boli prijaté v rokoch 1993 (odôvodnenie 135 prvého rozhodnutia), 1994 (odôvodnenie 145 prvého rozhodnutia) a 1995 (odôvodnenia 161, 163 az 168 a 174 prvého rozhodnutia). 242 Zalobkyna nemôze v tomto ohlade tvrdit, ze sa nikdy s dalsími výrobcami nedohodla na stanovení lehôt na zaplatenie a ze jej politika bola v tomto smere úplne nezávislá. 243 Po prvé, ako správne uvádza Komisia, zo spisu vyplýva, ze spolocnost Lucchini-SP pristúpila k dohode z apríla 1992, ktorá stanovila najmä pravidlo platenia do 90 dní od konca mesiaca (odôvodnenia 129 a 130 prvého rozhodnutia). 244 Po druhé aj za predpokladu, ze by sa zalobkyna nezúcastnila na stretnutí 25. januára 1993, treba zdôraznit, ze zdruzenie Federacciai informovalo vsetkých výrobcov výstuzí do betónu, ze pocas uvedeného stretnutia sa od 26. januára 1993 zaviedlo platenie do 60 dní od konca mesiaca (odôvodnenie 135 prvého rozhodnutia). 245 Po tretie na stretnutí 1. decembra 1994, ktoré sa konalo v nadväznosti na fax od zdruzenia Federacciai 25. novembra 1994 boli prijaté najmä rozhodnutia, ktorých cielom boli lehoty na zaplatenie a zlavy (odôvodnenie 145 prvého rozhodnutia). Zo spisu vsak tiez vyplýva, ze obsah týchto rozhodnutí bol zaslaný spolocnosti Lucchini-SP. 246 Po stvrté zdruzenie Federacciai faxom z 21. júla 1995 zaslalo výrobcom výstuzí do betónu formulár na podpis, ktorý obsahoval záväzok uplatnovat od dodávok po 1. septembri 1995 lehoty na zaplatenie pre vsetkých zákazníkov maximálne 60 az 90 dní odo dna odoslania a lehoty splatnosti do 10., 20., 30. alebo 31. dna kazdého mesiaca v závislosti odo dna skutocného odoslania. Tomuto formuláru predchádzalo vyhlásenie povereného generálneho riaditela zdruzenia Federacciai, ktoré smerovalo k potvrdeniu vôle znízit lehoty na zaplatenie a uplatnovat nové casové rozlozenie tých istých lehôt (odôvodnenie 164 prvého rozhodnutia). Dna 27. júla 1995 spolocnost Lucchini-SP výslovne potvrdila pristúpenie k novým lehotám na zaplatenie (odôvodnenie 165 prvého rozhodnutia). 247 Po piate zdruzenie Federacciai 31. júla 1995 vypracovalo pre výrobcov výstuzí do betónu oznámenie, v ktorom sa tvrdilo, ze boli splnené podmienky pre striktné uplatnovanie platobných podmienok do "60 - 90 dní od konca mesiaca" (odôvodnenie 167 prvého rozhodnutia). Na stretnutí 29. augusta 1995 sa jednomyselným rozhodnutím potvrdilo uplatnovanie platby do "60 - 90 dní" na objednávky zadané po 1. septembri 1995 (odôvodnenie 168 prvého rozhodnutia). 248 Vzhladom na vsetky tieto skutocnosti zalobkyna nemôze tvrdit, ze pokial ide o podmienky predaja a lehoty na zaplatenie, svoju obchodnú politiku urcovala nezávisle, ani ze uvedené lehoty na zaplatenie (60 az 90 dní) sú bezné pri predajoch medzi hospodárskymi subjektmi v oceliarskom odvetví. 249 Výhradu zalobkyne treba teda zamietnut. - O obmedzovaní a kontrole výroby a predaja 250 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia nepredlozila nijaký dôkaz o jej úcasti na zlozke kartelu týkajúcej sa zastavení výroby. Komisii boli naopak predlozené nákupné faktúry, ktoré preukazujú beznú spotrebu metánu vo výrobných zariadeniach zalobkyne. Okrem toho je vseobecne známe, ze velká väcsina malých, stredných a velkých podnikov je pocas styroch týzdnov v auguste úplne zatvorená. V tejto súvislosti údaje oznámené zdruzeniu Federacciai, a nie konkurencným výrobcom výstuzí do betónu, pochádzali z bezného oznamovania údajov tomuto zdruzeniu. 251 Tvrdenia zalobkyne nemozno prijat. 252 Ako Komisia poukázala v odôvodnení 458 prvého rozhodnutia, zlozka kartelu týkajúca sa obmedzovania alebo kontroly výroby alebo predaja trvala prinajmensom od 13. júna 1995 do 23. mája 2000. 253 Pokial ide o úcast zalobkyne na tejto zlozke kartelu, treba po prvé zdôraznit, ze zo spisu vyplýva, ze zalobkyna sa zúcastnila na stretnutí 13. júna 1995, na ktorom úcastníci jednomyselne rozhodli o prerusení výroby na obdobie styroch týzdnov pred koncom augusta 1995 (odôvodnenia 152 az 154 a 445 prvého rozhodnutia). Pristúpenie zalobkyne k tomuto rozhodnutiu vyplýva z faxu, ktorý zaslala spolocnost Lucchini Siderurgica zdruzeniu Federacciai 26. júna 1995 (odôvodnenie 158 a poznámka pod ciarou c. 228 prvého rozhodnutia), ktorý nadväzoval na fax od povereného generálneho riaditela zdruzenia Federacciai z 21. júna 1995 zaslaný spolocnosti Leali a ktorého obsah táto posledná uvedená spolocnost postúpila dalsím výrobcom výstuzí do betónu 22. júna 1995 (odôvodnenia 156 az 158 prvého rozhodnutia). 254 Po druhé spolocnost Lucchini vo svojej mesacnej správe z januára 1996 ("Area 80 Informa - Report mensile - Mese: Gennaio 1996") odkazuje na skutocnost, ze "rozhodnutie výrobcov o zastavení prevádzok pocas dvoch týzdnov v priebehu februára by malo viest k znízeniu stavu zásob na skladoch výrobcov a zároven k miernemu zvýseniu predajných cien" (odôvodnenie 185 prvého rozhodnutia). Spolocnost Lucchini-SP bola okrem toho prítomná na stretnutí 13. februára 1996, na ktorom bol definovaný program zastavenia valcovacích strojov (odôvodnenie 183 prvého rozhodnutia), zatial co pristúpenie spolocnosti Lucchini-SP potvrdzuje oznámenie povereného clena správnej rady bývalých spolocností Acciaierie e Ferriere Leali Luigi z 20. februára 1996 (odôvodnenie 185 prvého rozhodnutia). 255 Po tretie Komisia v odôvodneniach 205, 206 a 451 prvého rozhodnutia uviedla bez toho, aby to zalobkyna v tomto ohlade spochybnila, ze pokial ide o rok 1997, uplatnovanie zlozky kartelu týkajúcej sa kontroly alebo obmedzovania výroby alebo predaja slúzilo na udrzanie a posilnenie vyssích cien dosiahnutých vdaka kartelu, ktorý sa v tejto fáze jeho uplatnovania konkretizoval dohodou ôsmich podnikov, vrátane spolocnosti Lucchini, bud o vývoze mnozstva vyrobeného navyse v porovnaní s ich dodávatelskou kvótou, alebo o zastavení výroby na jeden týzden v období od 1. septembra do 30. novembra. Okrem toho v internom dokumente spolocnosti Lucchini z októbra 1997 táto spolocnost uvádza, ze "vývozy, ktoré uskutocnili urcití výrobcovia (Feralpi, IRO, Valsabbia, Riva), doplnené zastavením výroby, ku ktorému malo dôjst v priebehu novembra zo strany urcitých dalsích výrobcov (Leali, Lucchini, Alfa Acciao, Darfo) m[ali] stabilizovat trh od budúceho mesiaca a prinajmensom zabránit pravdepodobnému znízeniu cien" (pozri tiez odôvodnenie 207 prvého rozhodnutia). 256 Po stvrté podla dalsieho interného dokumentu spolocnosti Lucchini z apríla 1998 "mala dohoda medzi výrobcami umoznit zvýsenie ceny priblizne o 15 - 20 ITL v priebehu mája". Podla toho istého dokumentu, "kedze dopyt nebol obzvlást vysoký, musela byt táto snaha podporená znízením výroby zo strany vsetkých výrobcov" (odôvodnenia 228 a 453 prvého rozhodnutia). Z odôvodnenia 454 prvého rozhodnutia okrem toho vyplýva, ze dohoda zo septembra - novembra 1998, ktorej zmluvnou stranou bola spolocnost Lucchini-SP, stanovila tiez kontrolu alebo obmedzovanie výroby urcenej pre taliansky trh. 257 Pokial ide po piate o rok 1999, obmedzovanie alebo kontrola výroby alebo predaja vyplýva najmä z oznámení spolocností Alfa, Valsabbia, Ferriere Nord a Lucchini-SP týkajúcich sa rozhodnutia prerusit výrobu výstuzí do betónu v celom tretom novembrovom týzdni alebo "od 22/11 do 26/11 a od 1/12 do 3/12" (odôvodnenia 277 a 455 prvého rozhodnutia). 258 Po sieste Komisia konstatovala, ze obmedzovanie alebo kontrola výroby bola nadalej súcastou ciela kartelu v roku 2000, co vyplýva najmä zo stretnutia spolocností Lucchini-SP, Alfa, Valsabbia a Feralpi 23. mája 2000, na ktorom sa diskutovalo o "otázke, kto prekracuje a kto nedosahuje kvóty, ktorá bola typická pre tých, ktorí ustúpili, a pre tých, ktorí naopak obhajovali cenu" (odôvodnenia 299 a 456 prvého rozhodnutia). 259 Vzhladom na predchádzajúce úvahy nemôze zalobkyna tvrdit, ze spotreba metánu vo výrobných zariadeniach bola bezná, ani ze údaje týkajúce sa zastavení výroby sa oznamovali zdruzeniu Federacciai iba na statistické úcely. Ako v tejto súvislosti zdôraznila v odôvodnení 445 prvého rozhodnutia aj Komisia, pokial ide o stretnutie 13. júna 1995, zdruzenie Federacciai zdôraznilo, ze aby sa podporila nová vyssia základná cena, ktorá sa dohodla na tomto stretnutí, bolo dôlezité "udrzat jednotu ohladom letnej stvortýzdennej uzávierky". Okrem toho vo faxe od spolocnosti Leali z 22. júna 1995, ktorý bol zaslaný vsetkým výrobcom výstuzí do betónu v nadväznosti na fax od zdruzenia Federacciai z 21. júna 1995, sa výslovne uvádzalo, ze "je potrebné spojit uzávierky..., aby sa znova vyrovnala výroba a ponuka v júli a auguste" (odôvodnenia 156 a 157 prvého rozhodnutia). 260 Vzhladom na vsetky predchádzajúce úvahy nemozno výhradu zalobkyne prijat. - O návrhu z 27. septembra 1996, stretnutiach zo 16. októbra a 17. novembra 1997 a dohode z apríla - mája 1992 261 Zalobkyna tvrdí, ze sa nepodielala na návrhu dohody z 27. septembra 1996 a ze nevie, ako mohla spolocnost Leali poznat údaje o jej výrobe, kedze jej ich nikdy neoznámila (odôvodnenie 196 prvého rozhodnutia). Nevedela ani o dohode, ktorá bola uzatvorená na stretnutí 16. októbra 1997 a údaje o svojich vlastných dodávkach a výrobe poskytla iba zdruzeniu Federacciai (odôvodnenie 204 a nasl. prvého rozhodnutia). Okrem toho sa nezúcastnila na stretnutí 17. novembra 1997 (odôvodnenie 208 prvého rozhodnutia) a nezastavila výrobu v novembri 1997. Zalobkyna dalej nevedela, ktoré konkurencné spolocnosti mali k dispozícii podnikové údaje o jej predaji, vývoze a výrobe (odôvodnenie 209 prvého rozhodnutia). Zalobkyna napokon neuzatvorila dohodu v období od apríla do mája 1992 a nespomína si, ze by ju predtým videla. 262 Po prvé ako uz bolo uvedené v bode 173 vyssie, zo znenia dohody zo septembra 1996, ktorá sa nasla u spolocnosti Leali, vyplýva, ze spolocnost Lucchini skutocne vyjadrila svoje pristúpenie k tejto dohode faxom z 30. septembra, ako aj dvomi tabulkami, ktoré sa tiez nasli u spolocnosti Leali a ktoré obsahujú v prípade kazdého z dotknutých podnikov, vrátane spolocnosti Lucchini-SP, údaje o podieloch na trhu v októbri a novembri 1996, ktoré sú rovnaké, ako podiely stanovené v dohode, o súpise objednávok, o zásobách a o prijatých objednávkach (odôvodnenie 196 prvého rozhodnutia). Zalobkyna nemôze teda tvrdit, ze sa nepodielala na návrhu dohody zo septembra 1996. 263 Po druhé zo spisu vyplýva, ze spolocnost Lucchini Siderurgica sa skutocne zúcastnila na stretnutí 16. októbra 1997, na ktorom bola uzatvorená dohoda o dobrovolnom obmedzení výroby v novembri 1997. Spolocnost Leali dostala v ten istý den faxom individuálne údaje o výrobe, dodávkach v Taliansku a vývoze kazdého podniku za kazdý mesiac (január az september) v rokoch 1996 a 1997 (poznámka pod ciarou c. 336 prvého rozhodnutia). Tvrdenie zalobkyne, ze nevedela ani o dohode, ktorá bola uzatvorená na stretnutí 16. októbra 1997, nemozno teda prijat. 264 Pokial ide po tretie o stretnutie 17. novembra 1997, je potrebné konstatovat, ze spolocnost Lucchini-SP oznámila, ze jej zástupca sa na nom nemohol zúcastnit (odôvodnenie 208 prvého rozhodnutia). V tomto ohlade treba tiez zdôraznit, ze faxom zaslaným spolocnosti Leali 7. novembra 1997 vyjadrila spolocnost Lucchini-SP svoj úmysel nezúcastnit sa na nasledujúcom stretnutí obchodných manazérov z dôvodu, ze "urcití výrobcovia boli zjavne neschopní alebo im chýbala vôla v úsilí podporit ceny, ktoré vyplynuli z predchádzajúcich stretnutí" (odôvodnenie 215 prvého rozhodnutia). Komisia sa teda v odôvodnení 560 prvého rozhodnutia oprávnene domnievala, ze neúcast spolocnosti Lucchini-SP na stretnutí obchodných manazérov v polovici novembra nemozno vykladat ako jej distancovanie sa od kartelu týkajúceho sa urcovania základnej ceny, pretoze to bola naopak forma protestu, ktorým pozadovala vyssiu úcinnost kartelu, pokial ide o jeho vplyv na ceny. Okrem toho treba taktiez poukázat na to, ze zalobkyni bolo zaslané oznámenie spolocnosti Leali z 24. novembra 1997, ktoré informovalo dotknuté podniky o dohodách uzavretých na stretnutí 17. novembra 1997 (odôvodnenie 216 prvého rozhodnutia). 265 Po stvrté tvrdenia zalobkyne týkajúce sa dohody z apríla - mája 1992 treba zamietnut z dôvodov uvedených v bodoch 171 a 243 vyssie. 266 Z tohto vyplýva, ze výhrady zalobkyne týkajúce sa návrhu dohody z 2. septembra 1996, stretnutí zo 16. októbra 1996 a zo 17. novembra 1997, ako aj dohody z apríla - mája 1992 treba zamietnut. - O neúcasti spolocnosti SP na stúdiách poradenskej spolocnosti K. 267 Zalobkyna na rozdiel od tvrdenia Komisie uvádza, ze spolocnost SP sa nezúcastnila na stúdiách poradenskej spolocnosti K. (odôvodnenia 223 az 244 prvého rozhodnutia), co Komisia okrem iného uznala (odôvodnenie 226 a poznámka pod ciarou c. 390 prvého rozhodnutia). Komisia nemôze tvrdit, ze aj ked sa zalobkyna v priebehu roka 1998 nezúcastnila na kontrolných cinnostiach poradenskej spolocnosti K., vedela o nich a správala sa, ako keby patrila do skupiny podnikov, ktoré sa na systéme priamo podielali. Okrem toho zalobkyna na rozdiel od tvrdenia, ktoré Komisia uviedla v odôvodnení 257 prvého rozhodnutia, nikdy nezohladnila dohodu o "kvóte Darfo" a dokumenty, ktoré Komisia v tejto súvislosti citovala, nie sú presvedcivé. 268 Po prvé aj ked Komisia uznala, ze zalobkyna sa priamo nezúcastnila na stúdiách, ktoré uskutocnila poradenská spolocnost K. v roku 1998 (odôvodnenia 223 az 244 a poznámka pod ciarou c. 390 a odôvodnenie 560 a poznámka pod ciarou c. 624 prvého rozhodnutia), ukázalo sa, ze sa na nich priamo zúcastnila v roku 1997 (odôvodnenia 217 a 560 a poznámka pod ciarou c. 624 prvého rozhodnutia). Zo spisu totiz vyplýva, ze poradenská spolocnost K. vystavila 10. decembra 1997 zálohovú faktúru za stúdiu uskutocnenú v decembri 1997 a ze fakturovaná suma bola rozdelená medzi sedem podnikov, vrátane spolocnosti Lucchini-SP. 269 Komisia dalej na základe dokumentu, ktorého dôkaznú silu zalobkyna nespochybnila, preukázala, ze hoci sa zalobkyna priamo nezúcastnila na stúdiách poradenskej spolocnosti K. v roku 1998, vedela o nich a správala sa prinajmensom do konca júna 1998, "ako keby patrila do skupiny podnikov, ktoré sa priamo podielali na systéme intervencií a kontrol [poradenskej spolocnosti K.]" (odôvodnenia 228, 337 a 560 prvého rozhodnutia), cím sa pripojila k cielom zlozky kartelu týkajúcej sa obmedzovania alebo kontroly výroby alebo predaja, ktorej súcastou boli stúdie poradenskej spolocnosti K. Zalobkyna nemôze spochybnit tento výklad tvrdením, ze sa nezávisle vyrovnala s novou situáciou na trhu. V bode 166 vyssie bolo totiz uvedené, ze ak sa nepreukáze opak, co prinálezí dotknutému subjektu, platí domnienka, ze podniky zúcastnené na zosúladení, ktoré dalej pôsobia na trhu, zohladnujú pri urcovaní svojho správania na trhu informácie, ktoré si vymenili so svojimi konkurentmi. To platí tým viac, ak k zosúladenému postupu dochádza pravidelne pocas dlhého obdobia (rozsudok Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný v bode 159 vyssie, bod 121). 270 Pokial ide po druhé o tvrdenie, ze zalobkyna nikdy nezohladnila "kvótu Darfo", treba pripomenút, ako vyplýva z odôvodnenia 256 prvého rozhodnutia, ze spolocnost Acciaieria di Darfo podala na talianske ministerstvo priemyslu ziadost o poskytnutie subvencií na zlikvidovanie jej vlastných zariadení na výrobu výstuzí do betónu. Podla uvedeného odôvodnenia sa bývalé spolocnosti Acciaierie e Ferriere Leali Luigi, (bývalá) Ferriera Valsabbia, IRO, Alfa a Feralpi dohodli so spolocnostou Acciaieria di Darfo, ze výmenou za jej záväzok ukoncit cinnosti v oceliarskom priemysle jej zaplatia kompenzáciu za kazdý kilogram vystuzí do betónu, ktorý kazdá z nich predá a dodá na talianskom území od 1. januára 1999 do 31. januára 2001. 271 V tejto súvislosti je potrebné konstatovat, ze dodrziavanie dohody o "kvóte Darfo" spolocnostou Lucchini-SP dokazuje rukou písaná poznámka prezidenta spolocnosti Ferriere Nord (odôvodnenie 257 prvého rozhodnutia), v ktorej sa uvádza: "Riva, Lucchini a ja, ale aj dalsí sa zaväzujeme dodrziavat dohodu." 272 Výhrady zalobkyne teda nemozno prijat. 273 Z toho vyplýva, ze siedmy zalobný dôvod treba v celom rozsahu zamietnut. O ôsmom zalobnom dôvode zalozenom na porusení práva zalobkyne na obhajobu - O prvej casti zalozenej na neoznámení nových výhrad 274 Zalobkyna tvrdí, ze po zrusení rozhodnutia z roku 2002 nepredchádzalo prvému rozhodnutiu oznámenie o doplnujúcich výhradách, ale predchádzal mu iba list z 30. júna 2008. Prvé rozhodnutie je teda nezákonné v rozsahu, v akom bolo prijaté v rámci konania, v ktorom sa zúcastneným podnikom neumoznilo primerane a úplne uplatnit ich právo na obhajobu. 275 Je potrebné pripomenút, ze z ustálenej judikatúry vyplýva, ze dodrzanie práva na obhajobu v kazdom konaní, ktoré môze viest k ulozeniu sankcií, najmä pokút alebo penále, predstavuje základnú zásadu práva Únie, ktorú treba dodrzat aj v správnom konaní. Oznámenie o výhradách predstavuje v tomto ohlade procesnú záruku uplatnujúcu základnú zásadu práva Únie, ktorá vyzaduje dodrzanie práv na obhajobu v kazdom konaní. Táto zásada predovsetkým vyzaduje, aby oznámenie o výhradách urcené podniku, ktorému Komisia zvazuje ulozit sankciu za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze, obsahovalo podstatné skutocnosti svedciace proti tomuto podniku, akými sú vytýkané skutocnosti, ich kvalifikácia a dôkazy, o ktoré sa Komisia opiera, aby tento podnik mohol úcinne uplatnit svoje tvrdenia v rámci správneho konania, ktoré voci nemu bolo zacaté (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 3, septembra 2009, Papierfabrik August Koehler a i./Komisia, [56]C-322/07 P, C-327/07 P a C-338/07 P, Zb. s. I-7191, body 34 az 36 a tam citovanú judikatúru, a Prym a Prym Consumer/Komisia, [57]C-534/07 P, Zb. s. I-7415, body 26 az 28). 276 Dodrzanie práva na obhajobu totiz vyzaduje, aby mal dotknutý podnik v rámci správneho konania moznost úcinne vyjadrit svoje stanovisko k pravdivosti a relevantnosti skutkového stavu a uvádzaných okolností, ako aj k dokumentom, o ktoré Komisia oprela svoje tvrdenie o existencii porusenia vo vztahu k tomuto podniku (pozri rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 201 vyssie, bod 66 a tam citovanú judikatúru). 277 Okrem toho treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry zrusenie aktu Únie nemá nevyhnutne vplyv na prípravné akty, kedze konanie smerujúce k nahradeniu zruseného aktu v zásade môze pokracovat presne od bodu, v ktorom protiprávnost nastala (rozsudky Súdneho dvora z 12. novembra 1998, Spanielsko/Komisia, [58]C-415/96, Zb. s. I-6993, body 31 a 32, a Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, uz citovaný v bode 220 vyssie, bod 73; rozsudok Vseobecného súdu z 25. júna 2010, Imperial Chemical Industries/Komisia, [59]T-66/01, Zb. s. II-2631, bod 125). 278 Okrem toho, ak sa podla judikatúry po zrusení rozhodnutia v oblasti hospodárskej sútaze Komisia rozhodne napravit zistenú protiprávnost alebo protiprávnosti a prijat rovnaké rozhodnutie, ktoré nie je postihnuté týmito protiprávnostami, týka sa toto rozhodnutie rovnakých výhrad, ku ktorým sa podniky uz vyjadrili (rozsudok Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, uz citovaný v bode 220 vyssie, bod 98). 279 V prejednávanej veci je vsak potrebné konstatovat, ze v case zrusenia rozhodnutia z roku 2002 umoznovali prípravné akty Komisie vycerpávajúcu analýzu správania predmetných podnikov s ohladom na clánok 65 ods. 1 UO. Zalobkyna okrem toho v tomto zalobnom dôvode netvrdí, ze obsah výhrad Komisie v prvom rozhodnutí bol zmenený a doplnený v porovnaní s obsahom výhrad, ktoré boli uvedené v oznámení o výhradách a v oznámení o doplnujúcich výhradách. 280 Vzhladom na to, ako bolo uvedené v bode 22 vyssie, ze rozhodnutie z roku 2002 bolo zrusené z dôvodu, ze platnost clánku 65 ods. 4 a 5 UO sa skoncila 23. júla 2002 a ze Komisia preto na úcely konstatovania porusenia clánku 65 ods. 1 UO a ulozenia pokuty podnikom, ktoré sa na uvedenom porusení zúcastnili, uz nemohla zalozit svoju právomoc na týchto ustanoveniach, ktoré v case prijatia uvedeného rozhodnutia neboli platné, z vykonania rozsudku SP a i./Komisia, uz citovaného v bode 22 vyssie, vyplývala Komisii povinnost znovu pokracovat v konaní od konkrétneho bodu, v ktorom nastala protiprávnost, teda od okamihu prijatia rozhodnutia z roku 2002. Komisia preto nebola povinná zaslat zalobkyni nové oznámenie o výhradách. 281 Prvú cast ôsmeho zalobného dôvodu treba teda zamietnut. - O druhej casti zalozenej na neoznámení dokumentov týkajúcich sa spolupráce spolocnosti Ferriere Nord 282 V rámci druhej casti tohto zalobného dôvodu zalobkyna tvrdí, ze jej právo na obhajobu bolo porusené z dôvodu, ze Komisia jej neumoznila oboznámit sa s dokumentmi, ktoré jej predlozila spolocnost Ferriere Nord v rámci svojej spolupráce na základe oznámenia o spolupráci z roku 1996. 283 Podla odôvodnenia 636 prvého rozhodnutia "spolocnost Ferriere Nord poskytla Komisii uzitocné informácie, ktoré jej umoznili lepsie pochopit fungovanie kartelu". V odôvodnení 637 prvého rozhodnutia Komisia dodala, ze "Ferriere Nord bola jedinou spolocnostou, ktorá [jej] oznámila... informácie, ktoré jej umoznili lepsie pochopit fungovanie kartelu". Komisia v poznámke pod ciarou c. 685 prvého rozhodnutia konkrétne uviedla, ze "spolocnost Ferriere Nord poskytla spresnenia ohladom dokumentov, ktoré sa nasli v jej sídle", a ze jej dobrovolne zaslala tabulku uvedenú v odôvodnení 251 prvého rozhodnutia, ktorú vyplnila a uviedla v nej názvy podnikov, ktoré boli kódované v dokumente, ktorý mala k dispozícii. Komisia sa teda domnieva, ze s prispením spolocnosti Ferriere Nord mohla preukázat prepojenie s dokumentom "Pracovná hypotéza" uvedeným v 247 prvého rozhodnutia, pricom sa potvrdilo, ze kód a výkladové usmernenie boli totozné. Komisia takisto zdôraznila, ze ciastocné vyhovenie ziadostiam dvoch podnikov, ktoré poziadali o zvýsenie svojich kvót, ktoré boli predmetom dohody z konca roku 1998, prispelo k preukázaniu, ze pracovná hypotéza nezostala len hypotézou a ze dohoda zo septembra - novembra 1998 sa uplatnovala. 284 Zalobkyna poukazuje na to, ze spolocnost Ferriere Nord spolupracovala s oddeleniami Komisie tým, ze predlozila vyjadrenia zo 14. februára a 13. júla 2001 a korigendum z 30. júla 2001 (odôvodnenie 114 prvého rozhodnutia), ktoré Komisii umoznili lepsie pochopit fungovanie kartelu. Spolocnost Ferriere Nord tak dosiahla znízenie svojej pokuty o 20 %. Komisia vsak ostatným podnikom zúcastneným na karteli az do oznámenia výhrad neuviedla, ze spoluprácu spolocnosti Ferriere Nord povazuje za uzitocnú pre lepsie pochopenie fungovania kartelu (bod 152 oznámenia výhrad), a nesprístupnila tieto vyjadrenia uvedeným podnikom pred prijatím prvého rozhodnutia, cím porusila ich právo na obhajobu. Zalobkyna tvrdí, ze vzhladom na to, ze spolocnost Ferriere Nord priznáva iba skutkové okolnosti týkajúce sa obdobia po roku 1997, vzniká otázka, ako môze Komisia trvat na výhradách týkajúcich sa obdobia do roku 1997 bez rozhodujúcej spolupráce na úcely pochopenia fungovania kartelu. Spolocnost Ferriere Nord tak mohla uviest dohodu medzi výrobcami o minimálnych cenách a znízeniach výroby, na ktorej sa zúcastnila aj zalobkyna a ktorá uz nie je uvedená v prvom rozhodnutí (odôvodnenie 98 in fine rozhodnutia z roku 2002). Zalobkyna preto ziada Vseobecný súd, aby v súlade s clánkami 64 a 65 rokovacieho poriadku ulozil Komisii povinnost predlozit uvedené vyjadrenia a nariadil výsluch právneho zástupcu spolocnosti Ferriere Nord v súvislosti s otázkou, ci zalobkyna patrila alebo nepatrila medzi podniky, ktoré sa dohodli na minimálnych cenách a obmedzeniach výroby. 285 Treba pripomenút, ze práve oznámenie o výhradách na jednej strane a prístup k spisu na druhej strane umoznujú podnikom, proti ktorým sa vedie vysetrovanie, oboznámit sa s dôkazmi, ktorými disponuje Komisia, a poskytnút právu na obhajobu úplnú úcinnost (rozsudky Súdneho dvora Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, uz citovaný v bode 220 vyssie, body 315 a 316; Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 201 vyssie, body 66 a 67, a z 10. mája 2007, SGL Carbon/Komisia, [60]C-328/05 P, Zb. s. I-3921, bod 55). 286 Právo na prístup k spisu ako dôsledok zásady respektovania práva na obhajobu znamená, ze Komisia poskytne dotknutému podniku moznost preskúmat vsetky dokumenty zalozené vo vysetrovacom spise, ktoré môzu byt relevantné na jeho obhajobu. Medzi tieto dokumenty patria dôkazy svedciace v jeho prospech aj neprospech, s výhradou obchodných tajomstiev iných podnikov, interných dokumentov Komisie a iných dôverných informácií (rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 201 vyssie, bod 68). 287 Neoznámenie dokumentu svedciaceho v neprospech je porusením práva na obhajobu iba vtedy, ak dotknutý podnik preukáze po prvé, ze Komisia vychádzala z tohto dokumentu na podporu svojej výhrady týkajúcej sa existencie porusenia, a po druhé, ze výhrada mohla byt preukázaná len odkazom na tento dokument. Ak existovali iné listinné dôkazy, o ktorých úcastníci kartelu vedeli pocas správneho konania a ktoré konkrétne podporili zistenia Komisie, skutocnost, ze dokument svedciaci v neprospech dotknutej osoby, ku ktorému táto osoba nemala prístup, bol ako dôkaz neprípustný, by neovplyvnila platnost výhrad potvrdených v napadnutom rozhodnutí. Je teda na dotknutom podniku, aby preukázal, ze záver, ku ktorému Komisia dospela vo svojom rozhodnutí, by bol iný v prípade, ak by dokument, ktorý nebol tomuto podniku sprístupnený a z ktorého Komisia vychádzala pri zistení porusenia, nebol prípustný ako dôkaz (rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 201 vyssie, body 71 az 73). 288 Naproti tomu, pokial ide o neoznámenie dokumentu svedciaceho v jeho prospech, dotknutý podnik musí iba preukázat, ze toto nesprístupnenie mohlo na jeho úkor ovplyvnit priebeh konania a obsah rozhodnutia Komisie. Stací, ak podnik preukáze, ze uvedené dokumenty by vo svoj prospech mohol pouzit na svoju obhajobu v tom zmysle, ze keby mal moznost vyuzit ich pocas správneho konania, mohol by sa dovolávat okolností, ktoré sa nezhodujú so závermi Komisie v tomto stádiu, a teda by mal moznost urcitým spôsobom ovplyvnit posúdenie, ku ktorému Komisia v prípadnom rozhodnutí dospela, prinajmensom co sa týka závaznosti a dlzky trvania správania, ktoré mu bolo vytýkané, a teda výsky pokuty (rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 201 vyssie, body 74 a 75). 289 Na úvod treba zdôraznit, ze v bode 52 oznámenia o výhradách Komisia jasne identifikovala vyjadrenia, ktoré jej zaslala spolocnost Ferriere Nord, ako aj zodpovedajúce císla strán jej spisu. 290 Po prvé treba odmietnut tvrdenie zalobkyne zalozené na tom, ze Komisia ostatným podnikom zúcastneným na karteli az do oznámenia výhrad neuviedla, ze spoluprácu spolocnosti Ferriere Nord povazuje za uzitocnú. Z bodu E ods. 2 oznámenia o spolupráci z roku 1996 totiz vyplýva, ze Komisia takú uzitocnost posudzuje az pri prijímaní rozhodnutia. 291 Po druhé zalobkyna nemôze tvrdit, ze Komisia porusila jej právo na obhajobu tým, ze nesprístupnila vyjadrenia uvedené v bode 284 vyssie. Tvrdenie zalobkyne, ze Komisia nemohla trvat na výhradách týkajúcich sa obdobia do roku 1997 bez rozhodujúcej spolupráce na úcely pochopenia fungovania kartelu, nemozno totiz prijat, kedze ako bolo uvedené v bode 283 vyssie, s prispením spolocnosti Ferriere Nord mohla Komisia preukázat iba prepojenie s dokumentom "Pracovná hypotéza" uvedeným v 247 prvého rozhodnutia, ktorý sa týka dohody zo septembra - novembra 1998. Zo vsetkých skutocností uvedených najmä v odôvodneniach 419 az 459 prvého rozhodnutia okrem toho vyplýva, ze Komisia pri preukazovaní porusenia v období do roku 1997 nevychádzala iba zo ziadosti spolocnosti Ferriere Nord o spoluprácu. 292 V kazdom prípade treba zdôraznit, ze prostredníctvom vyjadrenia zo 14. februára 2001 spolocnost Ferriere Nord zaslala Komisii informácie a dokumenty týkajúce sa zápisnice z vysetrovania z októbra 2000, ako aj kópiu tabulky zabavenej pocas vysetrovania, ktorá bola riadne vyplnená s uvedením mien dotknutých podnikov, ktoré boli kódované v dokumente, ktorý mala k dispozícii Komisia. Tento dokument je súcastou spisu Komisie a bol prístupný. 293 Pokial ide dalej o vyjadrenie z 13. júla 2001, treba poukázat na to, ze ide o dôverný dokument, ktorým spolocnost Ferriere Nord formálne poziadala o moznost vyuzit oznámenie o spolupráci z roku 1996. Existencia tohto vyjadrenia (ako aj korigenda z 30. júla 2001) bola zalobkyni známa, kedze boli uvedené v bode 52 oznámenia o výhradách a obsah uvedeného vyjadrenia a korigenda z 30. júla 2001 bol strucne opísaný v dokumente, ktorý bol zaradený do spisu a bol tiez prístupný. 294 Zalobkyna, ktorej bola v tomto ohlade polozená otázka na pojednávaní, okrem toho Vseobecnému súdu potvrdila, ze v priebehu správneho konania nepoziadala o prístup k dokumentom, ktoré Komisii predlozila spolocnost Ferriere Nord v rámci jej spolupráce na základe oznámenia o spolupráci z roku 1996 a ktoré boli uvedené vo vysetrovacom spise, a ze sa nestazovala ani na dôverný charakter vyjadrenia z 13. júla 2001 a jeho korigenda, na ktorý sa odvolávala Komisia. Jej výhradu teda nemozno prijat. 295 Vzhladom na to, co bolo uvedené vyssie, nie je potrebné nariadit na základe clánkov 64 a 65 rokovacieho poriadku predlozenie uvedených vyjadrení, ani výsluch právneho zástupcu spolocnosti Ferriere Nord, ako pozaduje zalobkyna (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 22. novembra 2007, Sniace/Komisia, [61]C-260/05 P, Zb. s. I-10005, body 77 az 79 a tam citovanú judikatúru). 296 Po tretie tvrdenie zalobkyne, ktoré táto uvádza prostredníctvom odkazu na prvý zalobný dôvod, ze chýbajúce tabulky, ktoré mali byt uvedené v prílohe prvého rozhodnutia, predstavujú tiez porusenie jej práva na obhajobu, treba zamietnut na základe judikatúry citovanej v bode 65 vyssie. 297 Vzhladom na vsetky predchádzajúce úvahy treba zamietnut túto cast, ako aj ôsmy zalobný dôvod, a teda zamietnut v celom rozsahu návrhy smerujúce k urceniu neexistencie alebo zruseniu prvého rozhodnutia. O návrhoch smerujúcich k zruseniu prvého rozhodnutia rozsahu, v akom sa týka pokuty 298 Zalobkyna tvrdí, ze clánok 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 neumoznuje sankcionovat podniky, ktoré nemajú obrat, co je jej prípad, kedze vstúpila do likvidácie a nedosiahla ziadny obrat, ani nevykonávala ziadnu cinnost pocas roka, ktorý predchádzal prijatiu prvého rozhodnutia. Je rovnako "prekvapujúce", ak sa na podnik, ktorý je v likvidácii a nevykonáva cinnost, uplatní zvýsenie pokuty s cielom zabezpecit jej odstrasujúci úcinok. Komisia nijako neodôvodnila nedodrzanie povinnosti uvedenej v tomto ustanovení, kedze v odôvodnení 632 prvého rozhodnutia iba odkázala na celkový obrat spolocností tvoriacich jediný podnik, aby umelo prostredníctvom solidárnej zodpovednosti obisla zákaz uvedený v clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003. Aj za predpokladu, ze zalobkyna mohla byt v minulosti spojená so skupinou Lucchini, od roku 2005 to uz tak nie je, kedze skupina Lucchini je teraz súcastou skupiny Severstal. Okrem toho existujú prípady, ked sa Komisia z dôvodu úcelnosti rozhodla nesankcionovat podniky v likvidácii. 299 Po prvé je potrebné vzhladom na ustálenú judikatúru uvedenú v bode 78 vyssie preskúmat výhradu zalobkyne zalozenú na porusení povinnosti odôvodnenia. 300 Komisia v odôvodnení 632 prvého rozhodnutia uviedla, ze "pokial ide konkrétne o spolocnost SP v likvidácii a spolocnosti Acciaierie e Ferriere Leali v likvidácii, treba poznamenat, ze skutocnost, ze jedna spolocnost nevykonáva cinnost a druhá je v likvidácii, nebráni tomu..., aby im boli ulozené pokuty, kedze sú spolocne a nerozdielne zodpovedné so spolocnostami Lucchini a Leali". Komisia v tomto ohlade pripomenula, ze "vzhladom na to, ze tieto spolocnosti tvoria jediný a ten istý podnik, podla ustálenej judikatúry sa má na úcely uplatnenia hornej hranice stanovenej v clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 zohladnit celkový obrat spolocností, ktoré tvoria tento jediný podnik". 301 Komisia v odôvodneniach 538 az 544 prvého rozhodnutia tiez vysvetlila dôvody, pre ktoré bola zalobkyna v priebehu obdobia porusovania súcastou tohto istého podniku ako spolocnost Lucchini. Komisia v tomto smere vychádza najmä zo skutocnosti, ze po prvé rodina Lucchini pocas celej dlzky trvania porusenia kontrolovala akciový kapitál spolocnosti Lucchini, ako aj spolocnosti druhá Siderpotenza (teraz SP), po druhé existovali krízové vztahy medzi osobami, ktoré mali klúcové funkcie v rámci spolocností Lucchini, pôvodná Siderpotenza a druhá Siderpotenza, po tretie v roku 1998 existovala mandátna zmluva medzi spolocnostami Lucchini a druhá Siderpotenza a po stvrté z obdobia porusovania pochádza niekolko interných dokumentov týchto spolocností. 302 Pokial ide o zmeny akcionárov spolocnosti Lucchini po skoncení obdobia porusovania, Komisia v odôvodnení 95 prvého rozhodnutia po prvé uviedla, ze "20. apríla 2005 získala skupina Severstal kontrolu nad [spolocnostou Lucchini]" a ze "23. mája 2007 vlastnila skupina Severstal 79,82 %-ný podiel v spolocnosti Lucchini SpA oproti 20,18 %-nému podielu rodiny Lucchini". Komisia v poznámke pod ciarou c. 586 prvého rozhodnutia vztahujúcej sa na odôvodnenie 540 tohto rozhodnutia dalej uviedla, ze "skutocnost, ze skupina Severstal sa v apríli 2005 stala väcsinovým akcionárom spolocnosti Lucchini SpA, nic nemení na závere, [ze spolocnosti Lucchini SpA a SP tvorili jediný podnik] vzhladom na to, ze spolocnost Lucchini SpA v case prijatia tohto rozhodnutia stále existovala ako právnická osoba". Napokon v odôvodnení 631 prvého rozhodnutia týkajúcom sa maximálnej sumy pokút stanovenej v súlade s clánkom 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 Komisia uviedla, ze suma 14,35 milióna eur stanovená v tomto stádiu výpoctu, neprekracuje hornú hranicu 10 % obratu, ktorý predmetný podnik dosiahol na území Únie v roku 2007 v prípade výrobkov, na ktoré sa vztahuje Zmluva ESUO (Komisia pouzila údaje z roku 2007, kedze v case prijatia prvého rozhodnutia neboli niektoré podniky schopné poskytnút jej údaje za rok 2008). 303 Z týchto úvah vyplýva, ze prvé rozhodnutie je z právneho hladiska dostatocne odôvodnené, pokial ide o uplatnenie hornej hranice uvedenej v clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 a v tejto súvislosti o zohladnenie celkového obratu jediného podniku, ktorý tvorí zalobkyna a spolocnost Lucchini, na úcely výpoctu maximálnej sumy pokuty. 304 Zalobkyna po druhé tvrdí, ze uz nie je spojená so skupinou Lucchini, ktorá je teraz súcastou skupiny Severstal, a ze pokial sú splnené podmienky, solidárnu zodpovednost mozno uplatnit len vtedy, ak podniky patria do tej istej skupiny aj v case ulozenia sankcie. Zalobkyna uvádza, ze spolocnost Lucchini má iba mensinovú úcast - a nie kontrolu - na jej základnom imaní. Spolocnost Lucchini je dalej od apríla 2005 súcastou skupiny Severstal. Zalobkyna teda konkretizovala, ze "od roku 2005 sú oba podniky odlisné a nepatria do tej istej skupiny". Zalobkyna na podporu svojho zalobného dôvodu odkazuje na spolocné tlacové komuniké skupiny Lucchini a skupiny Severstal z 20. apríla 2005, v ktorom je oznámené, ze skupina Severstal nadobudla 62 % imania spolocnosti Lucchini, co Komisia schválila rozhodnutím z 12. apríla 2005. Podla uvedeného komuniké rodina Lucchini v tom case nadalej vlastnila 29 % imania spolocnosti Lucchini, pricom zvysných 9 % bolo v rukách ostatných akcionárov. Podla toho istého komuniké bol Giuseppe Lucchini vymenovaný za predsedu správnej rady spolocnosti Lucchini. 305 Treba konstatovat, ze touto výhradou, ktorá sa týka maximálnej sumy pokuty stanovenej v clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, sa zalobkyna iba snazí spochybnit konstatovania Komisie, ze az do prijatia prvého rozhodnutia bola nadalej súcastou toho istého hospodárskeho subjektu ako spolocnost Lucchini. 306 Je potrebné pripomenút, ze podla clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 "pokuta ulozená kazdému podniku... nepresiahne 10 % jeho celkového obratu v predchádzajúcom obchodnom roku". 307 Horná hranica má teda najmä chránit podniky pred neprimeranou výskou pokuty, ktorá by mohla znicit ich hospodársku podstatu. Z toho vyplýva, ze horná hranica sa nevztahuje na obdobie sankcionovaných porusení, ktoré mohlo byt v case ulozenia pokuty dovrsené uz niekolko rokov, ale na obdobie, ktoré sa priblizuje tomuto dátumu (pozri v tomto zmysle rozsudok Tokai Carbon a i./Komisia, uz citovaný v bode 197 vyssie, bod 389). 308 Z tohto vyplýva, ze ciel sledovaný zavedením hornej hranice 10 % mozno dosiahnut len vtedy, ak sa horná hranica uplatní najskôr samostatne na kazdý subjekt, ktorému bolo rozhodnutie o ulození pokuty urcené. Len vtedy, ak sa neskôr ukáze, ze viaceré subjekty, ktorým je rozhodnutie urcené, tvoria "podnik" v zmysle hospodárskeho subjektu zodpovedného za sankcionované porusenie, a to este ku dnu prijatia tohto rozhodnutia, sa môze horná hranica vypocítat na základe celkového obratu tohto podniku, teda vsetkých jeho kumulovaných zloziek. Naproti tomu, ak sa táto hospodárska jednotka medzicasom rozpadla, kazdý subjekt, ktorému je rozhodnutie urcené, má právo, aby sa nanho predmetná horná hranica uplatnila individuálne (rozsudok Tokai Carbon a i./Komisia, uz citovaný v bode 197 vyssie, bod 390; pozri v tomto zmysle tiez rozsudok Vseobecného súdu zo 16. novembra 2011, Groupe Gascogne/Komisia, T-72/06, neuverejnený v Zbierke, bod 115). 309 Je preto potrebné preskúmat, ako tvrdí zalobkyna, ci hospodárska jednotka, ktorú Komisia identifikovala v odôvodneniach 538 az 544 prvého rozhodnutia, v case prijatia prvého rozhodnutia prestala existovat. 310 V tejto súvislosti treba po prvé poukázat na to, ze v prvom rozhodnutí Komisia na základe odpovedí na ziadosti o informácie, ktoré zaslala zalobkyni a spolocnosti Lucchini 24. júla 2008, uviedla, ze 83,33 % imania zalobkyne vlastnili fyzické alebo právnické osoby patriace do rodiny Lucchini, pricom zvysných 16,667 % patrilo spolocnosti Lucchini (odôvodnenie 99 prvého rozhodnutia), a dalej ze rodina Lucchini nevlastnila 23. mája 2007 viac nez 20,18 % akcií spolocnosti Lucchini, pricom zvysných 79,82 % nadobudla skupina Severstal, ktorá prevzala kontrolu nad touto spolocnostou (odôvodnenie 95 a poznámka pod ciarou c. 586 prvého rozhodnutia). 311 Z toho vyplýva, ze existencia hospodárskej jednotky nemohla v case prijatia prvého rozhodnutia vyplývat z príslusných úcastí spolocnosti Lucchini a clenov rodiny Lucchini. Aj ked sa teda rodina Lucchini pri prijatí prvého rozhodnutia este podielala na kontrole imania zalobkyne, uz nemala taký podiel na imaní spolocnosti Lucchini, nad ktorou prevzala kontrolu skupina Severstal po skoncení obdobia porusovania, ale pred prijatím prvého rozhodnutia. 312 V tejto súvislosti treba zamietnut tvrdenie Komisie, ze práve zalobkyna jej v liste zo 17. decembra 2008 v nadväznosti na ziadost o informácie uvedenú v bode 310 vyssie uviedla, ze v rámci jej vlastných akcionárov nedoslo k významnej zmene, co znamená, ze spolocnost SP nadalej priamo alebo nepriamo vlastnila rodina Lucchini. Také tvrdenie je totiz irelevantné vzhladom na to, ako zdôraznila zalobkyna na pojednávaní, ze nezmenili sa jej akcionári, ale akcionári spolocnosti Lucchini. 313 Po druhé existencia hospodárskej jednotky v case prijatia prvého rozhodnutia nemohla vyplývat ani z toho, ze spolocnosti Lucchini a SP mali spolocných zamestnancov uvedených v odôvodnení 538 prvého rozhodnutia, kedze títo zamestnanci sa týkajú iba obdobia od 30. novembra 1998 do konca roku 2002. 314 Komisia vychádzajúc zo zalobkynou predlozeného tlacového komuniké z 20. apríla 2005 na pojednávaní uviedla, ze napriek mensinovej 20,18 %-nej akcionárskej úcasti clenov rodiny Lucchini v spolocnosti Lucchini títo nadalej zohrávajú velmi významnú úlohu v riadiacich orgánoch spolocnosti v tom smere, ze z toho mohla vyvodit záver, ze rodina Lucchini nadalej vykonávala rozhodujúci vplyv na spolocnost Lucchini aj po roku 2005 az do prijatia prvého rozhodnutia. Komisia teda poukázala na to, ze rodina Lucchini v roku 2005 jednak vymenovala troch clenov správnej rady spolocnosti Lucchini a dalej, ze Giuseppe Lucchini bol akcionárom spolocnosti SP a stal sa predsedom správnej rady spolocnosti Lucchini po tom, ako túto spolocnost v roku 2005 nadobudla skupina Severstal. 315 Také tvrdenie nemozno prijat. 316 Po prvé Komisia zakladá svoje tvrdenia iba na tlacovom komuniké z 20. apríla 2005, ktoré sa týka nadobudnutia 62 % imania spolocnosti Lucchini skupinou Severstal v roku 2005 a v ktorom sa uvádza, ze rodina Lucchini v tom case este vlastnila 29 % imania tejto spolocnosti. Z odôvodnenia 95 prvého rozhodnutia vsak vyplýva, ze ku dnu prijatia tohto rozhodnutia clenovia rodiny Lucchini nevlastnili viac ako 20,18 % akcií spolocnosti Lucchini. Komisia v tomto ohlade neuvádza skutocnost, na základe ktorej by bolo mozné konstatovat, ze napriek mensej úcasti clenov rodiny Lucchini na imaní spolocnosti Lucchini sú títo clenovia aj nadalej zastúpení rovnakým poctom clenov správnej rady. 317 Dalej aj za predpokladu, ze by clenovia rodiny Lucchini boli po znízení ich úcasti na spolocnosti Lucchini nadalej zastúpení rovnakým poctom clenov v správnej rade spolocnosti Lucchini, Komisia nevysvetluje dôvody, pre ktoré rodina Lucchini iba z dôvodu, ze jej clenovia sú zastúpení v uvedenej rade styrmi clenmi (predseda a traja clenovia právnej rady) z deviatich, nadalej vykonávala rozhodujúci vplyv na túto spolocnost v case prijatia prvého rozhodnutia. 318 Pokial ide napokon o tvrdenie Komisie, ktoré je zalozené taktiez na zalobkynou predlozenom tlacovom komuniké z 20. apríla 2005, ze zástupca prezidenta skupiny Severstal vyhlásil, ze "rozhodnutia prijaté na valnom zhromazdení akcionárov sú zaciatkom strategického a trvalého partnerstva medzi skupinou Severstal, rodinou Lucchini a vsetkými stranami zainteresovanými na talianskej spolocnosti", je potrebné konstatovat, ze také tvrdenie nestací ako dôkaz, ze v case prijatia prvého rozhodnutia vykonávala rodina Lucchini rozhodujúci vplyv na spolocnost Lucchini. 319 Po tretie Komisia v case prijatia prvého rozhodnutia uz nemohla vychádzat z mandátnej zmluvy medzi spolocnostou Lucchini a zalobkynou, pricom sama Komisia na pojednávaní uviedla, ze zalobkyna od roku 2002 prestala vyrábat výstuze do betónu a previedla svoju továren v Potenze na spolocnost Ferriere Nord, takze sa uz nejaví potrebné trvat na uvedenej mandátnej zmluve. 320 Pokial ide po stvrté o dalsie interné dokumenty uvedené v odôvodnení 538 prvého rozhodnutia, je potrebné konstatovat, ze vsetky sú z obdobia porusovania a neumoznujú preukázat existenciu hospodárskej jednotky tvorenej spolocnostou Lucchini a zalobkynou v case prijatia prvého rozhodnutia. 321 Po piate Komisia na pojednávaní tvrdila, ze sídlo zalobkyne zodpovedá administratívnemu sídlu spolocnosti Lucchini. Taká okolnost nemôze vsak sama osebe zakladat existenciu hospodárskej jednotky medzi spolocnostou Lucchini a zalobkynou v case prijatia prvého rozhodnutia. 322 Z predchádzajúcich úvah vyplýva, ze Komisia napriek informáciám, ktoré mala k dispozícii a ktoré sú uvedené v prvom rozhodnutí a poukazujú na významné zmeny akcionárov spolocnosti Lucchini, nepreukázala v odôvodneniach 538 az 543 tohto rozhodnutia, ze Lucchini a zalobkyna v case prijatia prvého rozhodnutia este tvorili hospodársku jednotku. 323 Treba teda zrusit prvé rozhodnutie v rozsahu, v akom sa v nom individuálne vo vztahu k zalobkyni neuplatnila horná hranica stanovená v clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003. 324 Kedze v tejto súvislosti zo spisu vyplýva, ze zalobkyna v roku 2007 nedosiahla obrat, nemohla jej byt ulozená pokuta. 325 Vzhladom na vsetky predchádzajúce úvahy treba tento zalobný dôvod prijat a zrusit clánok 2 prvého rozhodnutia v rozsahu, v akom v nom Komisia ukladá zalobkyni pokutu a uznáva ju za solidárne zodpovednú za pokutu vo výske 14,35 milióna eur, ktorá bola ulozená aj spolocnosti Lucchini. 326 Z toho vyplýva, ze nie je potrebné preskúmat ani dalsie výhrady uvedené v tomto zalobnom dôvode, ani deviaty a desiaty zalobný dôvod (pozri rozsudok Vseobecného súdu z 29. júna 2012, GDF Suez/Komisia, T-370/09, bod 272 a tam citovanú judikatúru). 2. Vec T-55/10 327 Predmetom zaloby vo veci T-55/10 je návrh na zrusenie pozmenujúceho rozhodnutia. 328 Zalobkyna na podporu svojej zaloby vo veci T-55/10 uviedla vo svojich písomnostiach tri zalobné dôvody. Prvý je zalozený na protiprávnosti neskorsej opravy aktu, ktorý je poznacený závaznými vadami. Druhý je zalozený na porusení zásady riadnej správy vecí verejných. Napokon tretí zalobný dôvod je zalozený na nevhodnom právnom základe pozmenujúceho rozhodnutia. 329 Zalobkyna na pojednávaní upustila od prvého zalobného dôvodu svojej zaloby vo veci T-55/10. 330 Na úvod je potrebné rozhodnút o prípustnosti zaloby vo veci T-55/10. 331 Podla ustálenej judikatúry je zaloba o neplatnost podaná fyzickou alebo právnickou osobou prípustná len v rozsahu, v akom má táto osoba záujem na zrusení napadnutého aktu. Predpokladom takéhoto záujmu je, ze samotné zrusenie aktu musí byt spôsobilé vyvolat právne následky (rozsudok Súdneho dvora z 24. júna 1986, AKZO Chemie a AZKO Chemie UK/Komisia, [62]53/85, Zb. s. 1965, bod 21; pozri tiez rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. septembra 1995, Antillean Rice Mills a i./Komisia, [63]T-480/93 a T-483/93, Zb. s. II-2305, body 59 a 60 a tam citovanú judikatúru, a rozsudok Súdu prvého stupna z 20. júna 2001, Euroalliages/Komisia, [64]T-188/99, Zb. s. II-1757, bod 26), alebo inak povedané, ze zaloba musí byt spôsobilá svojím výsledkom priniest prospech pre toho úcastníka konania, ktorý ju podal (rozsudky Súdneho dvora z 13. júla 2000, Parlament/Richard, [65]C-174/99 P, Zb. s. I-6189, bod 33, a z 25. júla 2002, Unión de Pequeńos Agricultores/Rada, [66]C-50/00 P, Zb. s. I-6677, bod 21; rozsudok Súdu prvého stupna z 28. septembra 2004, MCI/Komisia, [67]T-310/00, Zb. s. II-3253, bod 44). 332 V prejednávanej veci treba konstatovat, ze Komisia pozmenujúcim rozhodnutím doplnila prvé rozhodnutie o niekolko tabuliek, ktoré neboli uvedené v prílohe tohto rozhodnutia, a opravila císelné odkazy na uvedené tabulky v niekolkých poznámkach pod ciarou tohto rozhodnutia. 333 Ako bolo uvedené v bodoch 47 a 48 vyssie a ako vyplýva z preskúmania prvého zalobného dôvodu vo veci T-472/09 (pozri body 63 az 108 vyssie), pozmenujúce rozhodnutie iba doplna prvé rozhodnutie o niekolko tabuliek, ktoré neboli uvedené v prílohe tohto rozhodnutia, a opravuje císelné odkazy na uvedené tabulky v niekolkých poznámkach pod ciarou tohto rozhodnutia bez toho, aby táto zmena a doplnenie odôvodnenia prvého rozhodnutia menila podstatu toho, o com sa rozhodlo v jeho výroku. Z toho vyplýva, ze zalobkyna nemôze získat nijaký prospech iba zo zrusenia pozmenujúceho rozhodnutia. Okrem toho, aj ked chce zalobkyna v rámci zaloby vo veci T-55/10 dosiahnut rozhodnutie Vseobecného súdu, ktoré v skutocnosti ovplyvní prvé rozhodnutie, treba konstatovat, ze taký zalobný návrh sa v podstate zhoduje so zalobnými návrhmi uvedenými v zalobe vo veci T-472/09. 334 Zaloba vo veci T-55/10 je preto neprípustná, a teda ju treba zamietnut v celom rozsahu. O trovách 335 Podla clánku 87 ods. 3 rokovacieho poriadku môze Vseobecný súd rozdelit náhradu trov konania medzi úcastníkov konania alebo rozhodnút tak, ze kazdý z nich znása vlastné trovy, ak úcastníci mali úspech len v casti predmetu konania alebo vo výnimocných prípadoch. 336 Vzhladom na to, ze zalobe vo veci T-472/09 sa vyhovelo len ciastocne, je spravodlivým posúdením okolností prípadu rozhodnutie, ze zalobkyna znása polovicu svojich vlastných trov konania. Komisia znása svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradit polovicu trov konania, ktoré vznikli zalobkyni. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (ôsma komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Veci T-472/09 a T-55/10 sa spájajú na úcely vyhlásenia konecného rozsudku. 2. Vo veci T-472/09, SP/Komisia: -- clánok 2 rozhodnutia Komisie K(2009) 7492 v konecnom znení z 30. septembra 2009 týkajúceho sa konania podla clánku 65 UO (vec COMP/37.956 - Výstuze do betónu, opätovné prijatie) sa zrusuje v rozsahu, v akom ukladá spolocnosti SP SpA spolocne a nerozdielne pokutu vo výske 14,35 milióna eur, -- v zostávajúcej casti sa zaloba zamieta, -- SP znása polovicu svojich vlastných trov konania, -- Komisia znása svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradit polovicu trov konania, ktoré vznikli spolocnosti SP. 3. Vo veci T-55/10, SP/Komisia: -- zaloba sa zamieta, -- SP znása svoje vlastné trovy konania. Martins Ribeiro Popescu Berardis Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 9. decembra 2014. Podpisy Obsah Právny rámec 1. Ustanovenia Zmluvy ESUO 2. Ustanovenia Zmluvy o ES 3. Nariadenie c. 1/2003 4. Oznámenie Komisie o niektorých aspektoch zaobchádzania so zálezitostami týkajúcimi sa hospodárskej sútaze vyplývajúcimi zo skoncenia platnosti Zmluvy ESUO Predmety konaní Predstavenie zalobkyne Okolnosti predchádzajúce sporu Prvé rozhodnutie Vývoj po oznámení prvého rozhodnutia Pozmenujúce rozhodnutie Konanie a návrhy úcastníkov konania Právny stav 1. Vec T-472/09 O návrhoch smerujúcich k urceniu neexistencie alebo zruseniu prvého rozhodnutia O prvom zalobnom dôvode zalozenom na porusení podstatných formálnych nálezitostí O druhom a stvrtom zalobnom dôvode, ktoré sú zalozené na nedostatku právomoci Komisie, na nesprávnom právnom posúdení, pokial ide o právny základ porusenia a sankcie, na prekrocení právomoci a na zneuzití konania - O volbe právneho základu prvého rozhodnutia - O právomoci Komisie konstatovat a sankcionovat porusenie clánku 65 ods. 1 UO po skoncení platnosti Zmluvy ESUO na základe nariadenia c. 1/2003 O piatom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 65 UO, nedostatocnom odôvodnení a skreslení skutkových okolností O siestom zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásady riadnej správy vecí verejných a na nedostatocnom odôvodnení O siedmom zalobnom dôvode zalozenom na nesprávnej právnej kvalifikácii skutkového stavu, na nedôvodnosti výhrad uvedených vo vztahu k zalobkyni a na skreslení skutkových okolností - O urcovaní základnej ceny pri vývoze z Brescie - O urcovaní rozmerových navýsení - O podmienkach predaja a lehotách na zaplatenie - O obmedzovaní a kontrole výroby a predaja - O návrhu z 27. septembra 1996, stretnutiach zo 16. októbra a 17. novembra 1997 a dohode z apríla - mája 1992 - O neúcasti spolocnosti SP na stúdiách poradenskej spolocnosti K. O ôsmom zalobnom dôvode zalozenom na porusení práva zalobkyne na obhajobu - O prvej casti zalozenej na neoznámení nových výhrad - O druhej casti zalozenej na neoznámení dokumentov týkajúcich sa spolupráce spolocnosti Ferriere Nord O návrhoch smerujúcich k zruseniu prvého rozhodnutia rozsahu, v akom sa týka pokuty 2. Vec T-55/10 O trovách __________________________________________________________________ ( [68]*1 ) Jazyk konania: taliancina. References 1. file:///tmp/lynxXXXX1YLOtP/L91373-9467TMP.html#t-ECR_62009TJ0472_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:001:TOC 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2002:152:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:P:1962:013:TOC 5. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003T?0027&locale=SK 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1998:009:TOC 7. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1989:207:TOC 8. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0352&locale=SK 9. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005C?0214&locale=SK 10. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008C?0485&locale=SK 11. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005T?0109&locale=SK 12. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992C?0137&locale=SK 13. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992C?0227&locale=SK 14. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001C?0475&locale=SK 15. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61991T?0057&locale=SK 16. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998T?0045&locale=SK 17. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0367&locale=SK 18. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008C?0280&locale=SK 19. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0521&locale=SK 20. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61989T?0069&locale=SK 21. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0290&locale=SK 22. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995T?0025&locale=SK 23. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61962??0026&locale=SK 24. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61964??0006&locale=SK 25. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007T?0024&locale=SK 26. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1998:354:TOC 27. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61997C?0269&locale=SK 28. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0201&locale=SK 29. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0352&locale=SK 30. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006T?0405&locale=SK 31. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61984??0239&locale=SK 32. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0074&locale=SK 33. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61985??0328&locale=SK 34. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004T?0025&locale=SK 35. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61968??0023&locale=SK 36. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005C?0119&locale=SK 37. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61980??0212&locale=SK 38. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61981??0021&locale=SK 39. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61996T?0042&locale=SK 40. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0198&locale=SK 41. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0141&locale=SK 42. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992C?0049&locale=SK 43. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61973??0040&locale=SK 44. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61985C?0089&locale=SK 45. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992C?0199&locale=SK 46. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0199&locale=SK 47. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61990C?0269&locale=SK 48. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61990T?0044&locale=SK 49. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008T?0141&locale=SK 50. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0334&locale=SK 51. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0291&locale=SK 52. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0204&locale=SK 53. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0238&locale=SK 54. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002C?0189&locale=SK 55. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0510&locale=SK 56. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0322&locale=SK 57. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0534&locale=SK 58. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61996C?0415&locale=SK 59. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001T?0066&locale=SK 60. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005C?0328&locale=SK 61. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005C?0260&locale=SK 62. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61985??0053&locale=SK 63. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61993T?0480&locale=SK 64. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999T?0188&locale=SK 65. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0174&locale=SK 66. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0050&locale=SK 67. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000T?0310&locale=SK 68. file:///tmp/lynxXXXX1YLOtP/L91373-9467TMP.html#c-ECR_62009TJ0472_SK_01-E0001