ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (prvá rozsírená komora) zo 17. júla 2014 ( [1]*1 ) "Státna pomoc -- Restrukturalizácia spolocnosti WestLB -- Pomoc na nápravu váznej poruchy fungovania v hospodárstve clenského státu -- Clánok 87 ods. 3 písm. b) ES -- Rozhodnutie, ktorým sa pomoc vyhlasuje za zlucitelnú so spolocným trhom za urcitých podmienok -- Zaloba o neplatnost -- Osobná dotknutost -- Záujem na konaní -- Prípustnost -- Kolegialita -- Povinnost odôvodnenia -- Usmernenia pre státnu pomoc na záchranu a restrukturalizáciu podnikov v tazkostiach -- Proporcionalita -- Zásada zákazu diskriminácie -- Clánok 295 ES -- Clánok 7 ods. 4 nariadenia (ES) c. 659/1999" Vo veci T-457/09, Westfälisch-Lippischer Sparkassen- und Giroverband, so sídlom v Münsteri (Nemecko), v zastúpení: pôvodne A Rosenfeld a I. Liebach, neskôr A. Rosenfeld a O. Corzilius, advokáti, zalobca, proti Európskej komisii, v zastúpení: pôvodne L. Flynn, K. Gross a B. Martenczuk, neskôr L. Flynn, B. Martenczuk a T. Maxian Rusche, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorej predmetom je návrh na zrusenie rozhodnutia Komisie 2009/971/ES z 12. mája 2009 o státnej pomoci poskytnutej Nemeckom v prospech WestLB AG na restrukturalizáciu [C 43/08 (ex N 390/08)] ([2]Ú. v. EÚ L 345, s. 1), VSEOBECNÝ SÚD (prvá rozsírená komora), v zlození: predseda komory H. Kanninen (spravodajca), sudcovia I. Pelikánová, E. Buttigieg, A. M. Collins a S. Gervasoni, tajomník: T. Weiler, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní zo 6. decembra 2013, vyhlásil tento Rozsudok Skutkový stav 1. Príjemca pomoci 1 V case skutkových okolností bola WestLB AG obchodnou bankou pôsobiacou na medzinárodnej úrovni so sídlom v nemeckej spolkovej krajine Severné Porýnie-Vestfálsko (dalej len "spolková krajina Severné Porýnie-Vestfálsko"). Na základe hodnoty svojej úctovnej súvahy 286,5 miliardy eur (k 31. decembru 2007) bola vedúcim poskytovatelom financných sluzieb v Nemecku. Ako centrálna banka sporitelní v spolkovej krajine Severné Porýnie-Vestfálsko a v spolkovej krajine Brandenbursko (Nemecko) spájala tieto bankové institúcie so svetovými financnými trhmi. WestLB ponúkala komplexný súbor produktov a sluzieb univerzálnej banky. 2 Vlastníkmi spolocnosti WestLB (dalej len "vlastníci") boli v case skutkových okolností po prvé zalobca, teda Westfälisch-Lippischer Sparkassen- und Giroverband, po druhé Rheinischer Sparkassen- und Giroverband, po tretie spolková krajina Severné Porýnie-Vestfálsko, po stvrté Landschaftsverband Westfalen-Lippe a po piate Landschaftsverband Rheinland. 3 Zalobca je zväzom sporitelní kraja Vestfálsko-Lippe (Nemecko) a Rheinischer Sparkassen- und Giroverband je zväzom sporitelní kraja Porýnie (Nemecko). V case skutkových okolností vlastnil kazdý z týchto zväzov 25,03 % základného imania spolocnosti WestLB. Pokial ide o spolkovú krajinu Severné Porýnie-Vestfálsko, táto vlastnila 37,4 % uvedeného základného imania. Napokon Landschaftsverband Westfalen-Lippe je zväzom obcí kraja Vestfálsko-Lippe a Landschaftsverband Rheinland je zväzom obcí kraja Porýnie. Kazdý z týchto zväzov vlastnil 6,09 % základného imania uvedenej spolocnosti. 2. Financné tazkosti spolocnosti WestLB a oznámenie "zlej banky " 4 Od polovice roka 2007 doslo k poklesu hodnoty portfólia struktúrovaných investícií spolocnosti WestLB s nominálnou hodnotou 23 miliárd eur, medzi ktorými sa nachádzali rizikové hypotekárne úvery (dalej len "portfólio s hodnotou 23 miliárd eur"). Kedze WestLB nedokázala refinancovat toto portfólio na trhu, bola nútená konsolidovat ho vo svojej súvahe tým, ze v nej vykázala znacné straty. 5 Dna 20. januára 2008 vlastníci na naliehavej schôdzi rozhodli jednak o vlození az 2 miliárd eur do spolocnosti WestLB na vyrovnanie strát ocakávaných na rok 2007 a docasných úctovných odpisov a jednak o tom, ze WestLB vykoná plány na restrukturalizáciu a bude rokovat o prípadnom zlúcení s Landesbank (krajinská banka) spolkových krajín Hessensko a Durínsko (dalej len "Helaba"). 6 Dna 7. februára 2008 Spolková republika Nemecko informovala Komisiu Európskych spolocenstiev, ze bez podporných opatrení hrozí, ze WestLB k 31. marcu 2008 klesne pod zákonné poziadavky týkajúce sa kapitálu. 7 Dna 8. februára 2008 vlastníci dospeli k dohode nazvanej "dokument o hlavných otázkach" (Eckpunktepapier). Táto dohoda stanovovala opatrenie, ktorým sa mali nahradit opatrenia prijaté 20. januára 2008, konkrétne vytvorenie "zlej banky" (dalej len "zlá banka") na vyclenenie rizík vyvolaných portfóliom s objemom 23 miliárd eur zo spolocnosti WestLB. V ten istý den Spolková republika Nemecko informovala Komisiu o existencii dohody, ktorá bola oznámená 27. marca 2008. 8 Dna 31. marca 2008 vlastníci schválili zalozenie "zlej banky", pokial to odsúhlasí parlament spolkovej krajiny Severné Porýnie-Vestfálsko. 3. Opis "zlej banky " 9 Zalozenie "zlej banky" zahrnalo predaj portfólia s hodnotou 23 miliárd eur za nominálnu hodnotu s úcinnostou k 31. marcu 2008 investicnej spolocnosti so sídlom v Írsku Phoenix Light SF Ltd (dalej len "Phoenix Light"). Táto spolocnost sa zaviazala dalej refinancovat uvedené portfólio. 10 Na zaplatenie predajnej ceny Phoenix Light emitovala dlhopisy s nominálnou hodnotou 23 miliárd eur. Dlhopisy sa emitovali v dvoch tranziach. Prvú tranzu tvorili prioritné dlhopisy (dalej len "senior notes") s celkovou nominálnou hodnotou 18 miliárd eur. Druhú tranzu tvorili podriadené dlhopisy, ktorých sa prioritne týkalo nezaplatenie z prenesených aktív (dalej len "junior notes") v celkovej nominálnej hodnote 5 miliárd eur. 11 Spolková krajina Severné Porýnie-Vestfálsko sa zarucila za splatenie celého základného imania krytého junior notes voci ich majitelom. Podla Eckpunktepapier mohla pozadovat od ostatných styroch vlastníkov kompenzáciu zodpovedajúcu ich podielu v spolocnosti WestLB za akékolvek splatenie uskutocnené na základe takto zriadenej záruky (dalej len "sporná záruka") do výsky 2 miliárd eur. V prípade výzvy na dalsie 3 miliardy eur mohla spolková krajina Severné Porýnie-Vestfálsko vyzadovat, aby na nu títo vlastníci previedli príslusný pocet svojich akcií spolocnosti WestLB. Vlastníci sa mohli dohodnút tiez na úhrade v hotovosti. 12 Phoenix Light musela rocne platit za spornú záruku províziu za rucenie. Tiez musela vyplácat odmenu majitelom dlhopisov. Uvedené náklady a náklady na správu "zlej banky" sa uhrádzali z odmeny za dlhopisy prevedené na spolocnost Phoenix Light. 13 WestLB potom odkúpila junior notes, a to z dvoch dôvodov. Po prvé, kedze za tieto dlhopisy rucila spolková krajina Severné Porýnie-Vestfálsko, audítori spolocnosti WestLB rozhodli, ze na rozdiel od portfólia s hodnotou 23 miliárd eur nie je potrebné korigovat ich hodnotu smerom nadol. Po druhé junior notes sa dali pouzit ako záruka pri obstaraní prostriedkov nevyhnutných na ich odkúpenie. 14 WestLB nakúpila aj senior notes. 4. Dodatocné oznámenie 15 Dna 11. apríla 2008 Spolková republika Nemecko zaslala Komisii dodatocné oznámenie o "zlej banke". Uviedla, ze po udelení súhlasu parlamentu spolkovej krajiny Severné Porýnie-Vestfálsko bola táto banka zalozená, pricom priznala, ze jej zalozenie zahrnalo poskytnutie státnej pomoci, a poziadala o jej okamzité schválenie ako pomoci na záchranu. Spolková republika Nemecko sa zaviazala predlozit Komisii v lehote siestich mesiacov, ktorá uplynula 8. augusta 2008, bud plán na restrukturalizáciu spolocnosti WestLB, alebo dôkaz o úplnom zániku spornej záruky. Uviedla, ze v tomto poslednom uvedenom prípade bude musiet WestLB vrátit "platby", ktoré prípadne získala, a vsetky hospodárske úcinky záruky zaniknú. 5. Schválenie spornej záruky na obdobie siestich mesiacov 16 Dna 30. apríla 2008 Komisia prijala rozhodnutie K(2008) 1628 v konecnom znení o "zlej banke" zalozenej Spolkovou republikou Nemecko v prospech spolocnosti WestLB (pomoc NN 25/2008, ex CP 15/08) (dalej len "predbezné rozhodnutie"). 17 V tomto rozhodnutí Komisia v prvom rade konstatovala, ze sporná záruka je státnou pomocou v zmysle clánku 87 ES (odôvodnenia 28 az 39 predbezného rozhodnutia). 18 V druhom rade Komisia poznamenala, ze pomoc uvedená v predchádzajúcom bode nie je urcená na nápravu váznej poruchy fungovania v hospodárstve clenského státu. Preto ju nebolo mozné pokladat pomoc za zlucitelnú so spolocným trhom podla clánku 87 ods. 3 písm. b) ES. Po preskúmaní pomoci z hladiska usmernení Spolocenstva o státnej pomoci na záchranu a restrukturalizáciu firiem v tazkostiach ([3]Ú. v. EÚ C 244, 2004, s. 2, dalej len "usmernenia o záchrane a restrukturalizácii") vsak Komisia konstatovala, ze ju mozno schválit podla clánku 87 ods. 3 písm. c) ES (odôvodnenia 41 az 58 predbezného rozhodnutia). 19 V tejto súvislosti Komisia po prvé uviedla, ze WestLB je podnikom v tazkostiach v zmysle usmernení o záchrane a restrukturalizácii. Komisia poznamenala, ze ak by sporná záruka nebola poskytnutá, WestLB by jednak nemohla dodrzat zákonné poziadavky týkajúce sa kapitálu a jednak by sa znízil jej úverový rating, co by stazilo jej refinancovanie a vyvolalo dodatocné straty, ktoré by mohli viest k ukonceniu jej cinnosti v strednodobom horizonte (odôvodnenia 44 a 45 predbezného rozhodnutia). 20 Komisia po druhé uviedla, ze sporná záruka je rovnocenná "kapitálovej pôzicke", ktorá umoznila spolocnosti WestLB splnit zákonné poziadavky týkajúce sa kapitálu, a teda pokracovat vo svojej cinnosti. Komisia poznamenala, ze táto záruka respektuje obmedzenia stanovené usmerneniami o záchrane a restrukturalizácii, kedze jednak bola zriadená na obdobie siestich mesiacov a mozno ju zrusit a jednak prvok pomoci, ktorý táto záruka obsahovala, predstavoval nevyhnutné minimum na zabezpecenie pokracovania cinnosti (odôvodnenia 47 az 49, 52, 54 a 55 predbezného rozhodnutia). 21 Komisia po tretie uviedla, ze poskytnutá pomoc je odôvodnená váznymi sociálnymi dôvodmi, nemá neprijatelné negatívne prenesené úcinky a je prvou pomocou na záchranu alebo restrukturalizáciu, ktorú WestLB dostala za posledných desat rokov, v súlade s poziadavkami usmernení o záchrane a restrukturalizácii (odôvodnenia 56 a 57 predbezného rozhodnutia). 22 Vo výroku predbezného rozhodnutia Komisia dospela k záveru, ze sporná záruka je státnou pomocou podla clánku 87 ods. 1 ES, vykonanou v rozpore s clánkom 88 ods. 3 ES a zlucitelná so spolocným trhom podla clánku 87 ods. 3 písm. c) ES. Uviedla, ze Spolková republika Nemecko jej má najneskôr 8. augusta 2008 predlozit bud plán na restrukturalizáciu spolocnosti WestLB, alebo dôkaz o úplnom zániku spornej záruky. Komisia uviedla, ze Spolková republika Nemecko sa v tomto poslednom uvedenom prípade zaviazala, ze "dohoda uzavretá medzi spolkovou krajinou Severné Porýnie-Vestfálsko a spolocnostou Phoenix Light" o spornej záruke sa zrusí. V dôsledku toho mala WestLB vrátit platby prijaté na základe uvedenej dohody. 23 Komisia napokon schválila predmetnú pomoc az do 8. augusta 2008 a uviedla, ze v prípade, ak jej Spolková republika Nemecko predlozí hodnoverný plán na restrukturalizáciu, schválenie sa v zásade predlzi az do prijatia konecného rozhodnutia o tomto pláne. 6. Oznámenie a preskúmanie predlzenia existencie "zlej banky " 24 Komisia, Spolková republika Nemecko, WestLB a vlastníci pravidelne navzájom komunikovali so zretelom na prijatie plánu na restrukturalizáciu. Zalobca tvrdí, ze Komisia na stretnutí so spolocnostou WestLB a vlastníkmi z 15. júla 2008 uviedla kritériá, ktoré podla nej mali podmienit schválenie pomoci, konkrétne ze tento plán umozní dosiahnut v urcitých záväzných lehotách znízenie bilancnej sumy spolocnosti WestLB o 50 % a zmenu struktúry jej vlastníctva. 25 Listom z 8. augusta 2008 Spolková republika Nemecko oznámila Komisii svoj zámer zmenit "zlú banku" na trvalú struktúru. K oznámeniu bol pripojený plán na restrukturalizáciu spolocnosti WestLB (dalej len "pôvodný plán na restrukturalizáciu") a dohoda vlastníkov s názvom "dohoda o hlavných otázkach" (Eckpunktevereinbarung). 26 Pôvodný plán na restrukturalizáciu stanovoval okrem iného významné opatrenia na znízenie bilancnej cinnosti, ako aj obmedzenie cinností spolocnosti WestLB a zmenu struktúry jej vlastníctva, ktorá mala zarucit, aby vlastníci k 30. septembru 2009 uz nemali kontrolnú väcsinu (vlastníci a Spolková republika Nemecko sa zaviazali presnejsie o tom informovat Komisiu do 31. decembra 2008). 27 V Eckpunktevereinbarung sa vlastníci zaviazali, ze nájdu riesenia tazkostí spolocnosti WestLB zlucitelné s trvalou reformou odvetvia nemeckých krajinských bánk. Uviedli, ze majú v úmysle predlozit Komisii do 31. decembra 2008 upravený plán na restrukturalizáciu, ktorý bude obsahovat restriktívne opatrenia nad rámec pôvodného plánu na restrukturalizáciu a zohladnovat zmenu struktúry vlastníctva. 28 Komisia listom z 1. októbra 2008, ktorý obsahoval výzvu na predlozenie pripomienok v súlade s clánkom 88 ods. 2 ES [Státna pomoc - Nemecko - Státna pomoc C 43/08 (ex N 390/08) - WestLB] ([4]Ú. v. EÚ C 322, s. 16, dalej len "rozhodnutie o zacatí konania"), oznámila Spolkovej republike Nemecko svoje rozhodnutie zacat konanie vo veci formálneho zistovania upravené v clánku 88 ods. 2 ES (dalej len "konanie vo veci formálneho zistovania") vo vztahu k "vseobecnej záruke, ktorú spolocnosti WestLB poskytli jej verejnoprávni vlastníci". 29 Komisia v prvom rade potvrdila konstatovania, ktoré uviedla v predbeznom rozhodnutí v súvislosti s existenciou státnej pomoci (odôvodnenia 34 a 35 rozhodnutia o zacatí konania) a moznostou preskúmat jej zlucitelnost so spolocným trhom len na základe clánku 87 ods. 3 písm. c) ES. Konstatovala, ze kríza na "trhu s rizikovými hypotekárnymi úvermi" este neviedla k váznej poruche fungovania v hospodárstve v zmysle clánku 87 ods. 3 písm. b) ES (odôvodnenia 43 a 45 rozhodnutia o zacatí konania). Komisia poznamenala, ze vzhladom na to, ze Spolková republika Nemecko má v úmysle zmenit "zlú banku" na trvalú struktúru, predmetnú pomoc uz treba posúdit ako pomoc na restrukturalizáciu (odôvodnenie 33 rozhodnutia o zacatí konania). 30 Následne Komisia vyjadrila pochybnosti o súlade pôvodného plánu na restrukturalizáciu s usmerneniami o záchrane a restrukturalizácii a uviedla, ze potrebuje doplnujúce informácie (odôvodnenie 47 rozhodnutia o zacatí konania). 31 V tejto súvislosti poznamenala, ze WestLB nemá v úmysle odklonit sa od svojho obchodného modelu, ktorý sa z dlhodobého hladiska ukázal byt nedostatocný. Na zarucenie jej výnosnosti by teda mohli byt potrebné drastickejsie zmeny. Komisia poukázala na to, ze tazkosti spolocnosti WestLB boli pravdepodobne spôsobené struktúrou jej vlastníctva a rozdielnymi záujmami vlastníkov, a vyjadrila pochybnosti o moznosti úcelného strategického nového zamerania bez vyriesenia týchto strukturálnych problémov. Komisia kladne ohodnotila skutocnost, ze pôvodný plán na restrukturalizáciu stanovil zmenu struktúry vlastníctva, lebo to mohlo viest k zmene obchodného modelu spolocnosti WestLB. Kedze vsak tento plán neobsahoval konkrétne opatrenia v tejto súvislosti, nebolo mozné urcit, do akej miery prispeje k obnoveniu výnosnosti tejto banky (odôvodnenia 48 a 50 rozhodnutia o zacatí konania). 32 Napokon Komisia vyzvala dotknuté subjekty, aby predlozili pripomienky, co urobila len Spolková republika Nemecko, a to 24. novembra 2008. 33 Dna 16. decembra 2008 Spolková republika Nemecko poziadala o predlzenie lehoty na oznámenie konkrétnych opatrení týkajúcich sa zmeny struktúry vlastníctva spolocnosti WestLB. Komisia predlzila túto lehotu do 31. marca 2009. 34 Podla zalobcu Komisia 31. marca 2009 pocas stretnutia so Spolkovou republikou Nemecko predlozila "itinerár", ktorý obsahoval podmienky, ktorých dodrzanie v súlade s vopred urceným harmonogramom bolo potrebné na schválenie "zlej banky" ako trvalej struktúry, a uviedla, ze 13. mája 2009 môze vydat zamietavé rozhodnutie. 35 Od 6. do 8. apríla 2009 sa uskutocnili rokovania medzi Komisiou, Spolkovou republikou Nemecko, spolocnostou WestLB a vlastníkmi týkajúce sa restrukturalizácie banky a podmienok nevyhnutných na zamedzenie zamietavého rozhodnutia. 36 Dna 30. apríla 2009 Spolková republika Nemecko predlozila plán na restrukturalizáciu, ktorý v porovnaní s pôvodným plánom na restrukturalizáciu obsahoval urcité zmeny prerokované s Komisiou (dalej len "konecný plán na restrukturalizáciu"). 37 Tento plán stanovoval v prvom rade zmenu struktúry vlastníctva spolocnosti WestLB, ktorá sa mala blizsie urcit do 31. decembra 2008 (napríklad prostredníctvom predlozenia vyhlásenia o zámere). WestLB sa mala ponúknut na predaj - ako celok alebo ako samostatné, nezávislé obchodné jednotky - v ponukovom konaní, ktoré sa malo zacat do 31. augusta 2010, aby predaj nadobudol úcinnost najneskôr 1. januára 2012, a to za urcitých podmienok. 38 Na ulahcenie predaja spolocnosti WestLB boli dalej stanovené racionalizacné opatrenia, ktoré umoznovali znízenie nákladov a rizík, ako aj nové obchodné zameranie, konkrétne zatvorenie viacerých zastúpení, ako aj znízenie bilancnej sumy a rizikovo vázených aktív do 31. marca 2010 o 25 % a do konca marca 2011 o 50 % v porovnaní s údajmi za rok 2007. 39 Napokon predmetný plán stanovoval bud likvidáciu, alebo obmedzenie viacerých oblastí cinnosti spolocnosti WestLB. 7. Napadnuté rozhodnutie 40 Dna 12. mája 2009 Komisia prijala rozhodnutie 2009/971/ES o státnej pomoci poskytnutej Nemeckom v prospech spolocnosti WestLB na restrukturalizáciu [C 43/08 (ex N 390/08)]. 41 Listom z 29. mája 2009 Spolková republika Nemecko informovala Komisiu, ze podla nej toto rozhodnutie obsahuje chyby a nepresnosti, najmä pokial ide o jeho odôvodnenie 41, ktoré znie takto: "...Vsetky zmeny týkajúce sa [pôvodného] plánu na restrukturalizáciu... sa prerokovali s Komisiou, [Spolková republika Nemecko] ich prijal[a] a 30. apríla 2009 ich predlozil[a] Komisii ako zmenu plánu na restrukturalizáciu. Traja z piatich [vlastníkov] vsak este [konecný plán na restrukturalizáciu] oficiálne nepotvrdili. Preto [konecný] plán na restrukturalizáciu, aj ked ho [Spolková republika Nemecko] a vlastníci schválili, nie je mozné povazovat za záväzný. Komisia pocas konania konstatovala, ze vlastníci nedodrziavali lehoty a spomalovali konanie. Komisia sa preto domnieva, ze je nevyhnutné, aby svoje rozhodnutie podmienila urcitými poziadavkami." 42 Spolková republika Nemecko tvrdila, ze predposledná veta tohto odôvodnenia je nepresná, kedze "predlzenie lehoty bolo odôvodnené a schválené Komisiou". 43 Dna 10. júna 2009 Komisia navrhla Spolkovej republike Nemecko nasledujúcu zmenu znenia predposlednej vety tohto odôvodnenia, pricom uviedla, ze ide len o spresnenie: "Komisia pocas konania konstatovala, ze vlastníci nemohli dodrzat pôvodný casový rozvrh pre schválený plán na restrukturalizáciu a konanie sa spomalilo v dôsledku stanovenia lehôt pre rozhodovacie orgány." 44 Kedze Spolková republika Nemecko vyjadrila svoj súhlas s novým znením e-mailom z 22. júna 2009, Komisia prijala 28. júla 2009 korigendum k rozhodnutiu 2009/971. Komisia zaslala toto korigendum Spolkovej republike Nemecko súcasne s takto opraveným znením tohto rozhodnutia ([5]Ú. v. EÚ L 345, s. 1, dalej len "napadnuté rozhodnutie"). 45 V napadnutom rozhodnutí Komisia v prvom rade konstatovala, ze v predbeznom rozhodnutí uz uviedla, ze zalozenie "zlej banky" zahrna poskytnutie státnej pomoci spolocnosti WestLB, a poznamenala, ze suma tejto pomoci po zmene "zlej banky" na trvalú struktúru s najväcsou pravdepodobnostou zodpovedá nominálnej hodnote (5 miliárd eur) spornej záruky (odôvodnenia 52, 54 az 58 a 60 napadnutého rozhodnutia). 46 V druhom rade Komisia v rozpore s tým, co uviedla v predbeznom rozhodnutí a v rozhodnutí o zacatí konania, konstatovala, ze je mozné preskúmat zlucitelnost predmetnej pomoci so spolocným trhom podla clánku 87 ods. 3 písm. b) ES. 47 Komisia uviedla, ze táto zmena smerovania bola spôsobená tým, ze po prijatí rozhodnutia o zacatí konania Komisia v oznámení o uplatnení pravidiel státnej pomoci na opatrenia prijaté v prospech financných institúcií v súvislosti so súcasnou globálnou financnou krízou ([6]Ú. v. EÚ C 270, 2008, s. 8, dalej len "oznámenie o opatreniach prijatých z dôvodu financnej krízy"), v oznámení nazvanom "Rekapitalizácia financných institúcií v súcasnej financnej kríze: obmedzenie pomoci na nevyhnutné minimum a opatrenia proti neprimeranému naruseniu hospodárskej sútaze" ([7]Ú. v. EÚ C 10, 2009, s. 2) a v oznámení o zaobchádzaní so znehodnotenými aktívami konstatovala, ze opatrenia na podporu bánk sú vhodné na nápravu hroziacej váznej poruchy fungovania v hospodárstve Nemecka (odôvodnenia 61 a 62 napadnutého rozhodnutia). 48 Komisia vsak poukázala na to, ze - ako vysvetlila v oznámeniach citovaných v predchádzajúcom bode - zlucitelnost pomoci poskytnutej v kontexte financnej krízy so spolocným trhom sa má posúdit v súlade s usmerneniami o záchrane a restrukturalizácii, pri zohladnení specifík systémovej krízy na financných trhoch (odôvodnenie 63 napadnutého rozhodnutia). 49 V tretom rade Komisia preskúmala zlucitelnost pomoci so spolocným trhom. Komisia uviedla, ze v súlade s usmerneniami o záchrane a restrukturalizácii musí v prvom rade preskúmat, ci existuje plán na restrukturalizáciu, ktorý umoznuje obnovit dlhodobú výnosnost spolocnosti WestLB, dalej ci je pomoc casovo a financne obmedzená na nevyhnutné minimum a ci WestLB prispieva na restrukturalizacné náklady z vlastných zdrojov a napokon ci pomoc nenarúsa hospodársku sútaz spôsobom, ktorý je v rozpore so vseobecným záujmom. Komisia navyse pripomenula, ze môze príjemcovi pomoci ulozit podmienky (odôvodnenie 65 napadnutého rozhodnutia). 50 V tejto súvislosti Komisia v prvom rade preskúmala opatrenia stanovené v konecnom pláne na restrukturalizáciu a dospela k záveru, ze tieto opatrenia umoznujú obnovit dlhodobú výnosnost spolocnosti WestLB (odôvodnenia 66 az 75 napadnutého rozhodnutia). 51 Komisia dalej jednak konstatovala, ze príspevok spolocnosti WestLB na restrukturalizacné náklady z vlastných zdrojov je znacný a co najväcsí, a jednak konstatovala, ze výska pomoci je obmedzená na nevyhnutné minimum (odôvodnenia 76 a 79 napadnutého rozhodnutia). 52 Komisia napokon v odôvodneniach 80 az 87 napadnutého rozhodnutia preskúmala, ci sú v konecnom pláne na restrukturalizáciu stanovené opatrenia spôsobilé zabezpecit co najväcsie znízenie nepriaznivých úcinkov pomoci na konkurentov, a v odôvodnení 88 tohto rozhodnutia dospela k záveru, ze vo vseobecnosti sú "vyrovnávacie opatrenia" v primeranom pomere k úcinkom narusenia a tieto úcinky sa co najviac minimalizujú. 53 Vzhladom na vyssie uvedené Komisia rozhodla, ze pomoc je zlucitelná so spolocným trhom, pokial sa splnia urcité podmienky (odôvodnenie 89 napadnutého rozhodnutia). 54 Výrok napadnutého rozhodnutia znie takto: "Clánok 1 Pomoc vo forme záruky vo výske 5 miliárd EUR, ktorú plánuje [Spolková republika Nemecko] poskytnút v prospech [spolocnosti WestLB], je s výhradou podmienok uvedených v clánku 2 a v prílohe zlucitelná so spolocným trhom. Clánok 2 1. [Konecný plán na restrukturalizáciu] sa musí úplne realizovat vrátane vsetkých podmienok uvedených v prílohe a podla uvedeného casového plánu. 2. Komisia môze... na základe dostatocne odôvodnenej ziadosti [Spolkovej republiky Nemecko] a) schválit predlzenie lehôt... alebo b) za mimoriadnych okolností upustit od jednej alebo viacerých podmienok..., zmenit ich alebo nahradit. ..." 55 Príloha napadnutého rozhodnutia znie takto: "k clánku 2 odsek 1 ... 2.1. Vlastníci... predajú WestLB ako celok alebo po castiach... do 31. decembra 2011. 2.2. Vlastníci... vyhlásia ponukové konanie... najneskôr do 31. augusta 2010 a najneskôr do 31. augusta 2011 uzavrú kúpnu zmluvu s nadobúdatelom, aby predaj nadobudol úcinnost najneskôr 31. decembra 2011. Komisia môze v odôvodnených prípadoch súhlasit s realizáciou priameho predaja alebo konsolidácie krajinských bánk... ... 3.1. Na základe skúmanej hodnoty úctovnej súvahy WestLB k 31. decembru 2007... sa celková úctovná súvaha znízi do 31. marca 2010 celkom o 25 % a do 31. marca 2011 celkom o 50 %... ... 4.1. Klúcové cinnosti WestLB sa rozdelia a najneskôr do 30. októbra 2009 sa priradia k nasledujúcim... podoblastiam: a) transakcné bankovníctvo; b) partnerstvo stredne velkých podnikov a sporitelní; c) podnikoví zákazníci, kapitálový trh, struktúrované financovanie. 4.2. [Tieto podoblasti] sa predajú spolu alebo samostatne najneskôr do 31. decembra 2011. 4.3. Az do predaja sa nepovoluje v ziadnej podoblasti... rozsírenie obchodnej cinnosti prostredníctvom prikúpenia alebo zlúcenia s inými podnikmi... ... 4.5. Pre cinnosti na kapitálovom trhu... platia az do predaja nasledujúce obmedzenia: ... 4.6. Pre cinnosti v oblasti podnikových zákazníkov, struktúrovaného financovania... platia az do predaja nasledujúce obmedzenia: ... 5.1. Vsetky dalej uvedené podiely... sa úplne predajú co najskôr, najneskôr vsak do... [roku] 2010: [sestnást uvedených podielov] ... 5.8. V prípade strát WestLB az do predaja neuskutocní ziadne platby za hybridné kapitálové nástroje. Uvedené nástroje sa zúcastnia tiez na stratách, ak sa v súvahe WestLB vykáze strata, a to bez uvolnenia kapitálových rezerv. ... 6.1. WestLB sa predá ako celok alebo po castiach v otvorenom, transparentnom a nediskriminacnom ponukovom konaní, pricom sa dodrzia lehoty stanovené v bodoch 2.1 a 2.2 [prílohy napadnutého rozhodnutia]. 6.2. Ponukové konanie je otvorené pre kazdého prípadného domáceho a zahranicného kupujúceho... ... 6.4. Príslusný nadobúdatel: a) je tretia strana nezávislá od [vlastníkov]... b) je pravdepodobne schopný získat vsetky potrebné povolenia príslusných orgánov...; c) je na základe svojej financnej sily, najmä svojho ratingu schopný trvalo zabezpecit solventnost [spolocnosti WestLB]. 6.5. Úplný predaj rozdelených podoblastí sa uprednostní pred samotným prenesením väcsiny hlasovacích práv... [Toto samotné prenesenie] je prípustné, len ak sa v ponukovom konaní nepredlozí ziadna ponuka na úplné prevzatie jednej alebo viacerých podoblastí. [Komisia] bude informovaná pred prijatím ponuky a vyhradzuje si právo predlozit námietku. 6.6. Moznost priameho predaja... alebo konsolidácia krajinských bánk so súhlasom Komisie ostáva nedotknutá. Doterajsí vlastníci sa pritom môzu stat mensinovými vlastníkmi, ak sa odovzdá väcsinová kontrola [spolocnosti WestLB]. 6.7. Podoblasti a cinnosti, ktoré sa nepredajú..., sa s konecnou platnostou ukoncia k 31. decembru 2011 resp. ukoncia sa od tohto dna podla lehoty viazanosti príslusných obchodov. ... K clánku 2 odsek 2 [napadnutého rozhodnutia] Komisia pri uplatnení dolozky o preskúmaní podla clánku 2 ods. 2 [napadnutého rozhodnutia] primerane zohladní podmienky ponuky a situáciu na kapitálových trhoch." 8. Vývoj situácie spolocnosti WestLB po prijatí napadnutého rozhodnutia 56 Po prijatí napadnutého rozhodnutia sa hodnota portfólia s hodnotou 23 miliárd eur znízila do takej miery, ze existencia spornej záruky nepostacovala na to, aby WestLB mohla dodrzat zákonné poziadavky týkajúce sa kapitálu. Komisia rozhodnutím zo 7. októbra 2009 predbezne schválila poskytnutie novej záruky v prospech spolocnosti WestLB vo výske 6,4 miliardy eur podla clánku 87 ods. 3 písm. b) ES (státna pomoc N 531/2009) ([8]Ú. v. EÚ C 305, s. 4). Spolková republika Nemecko sa zaviazala predlozit nové restrukturalizacné opatrenia do 30. novembra 2009. 57 Dna 10. decembra 2009 Spolková republika Nemecko oznámila Komisii prísun kapitálu vo výske 3 miliárd eur v prospech spolocnosti WestLB a dodatocnú záruku vo výske jednej miliardy eur, ktorých cielom bolo previest na novú "zlú banku" aktíva v nominálnej hodnote 85,1 miliardy eur. Komisia predbezne schválila tieto nové opatrenia rozhodnutím z 22. decembra 2009. 58 Dna 15. decembra 2009 Spolková republika Nemecko oznámila Komisii zmenený plán na restrukturalizáciu (dalej len "likvidacný plán"). 59 Dna 20. decembra 2011 Komisia prijala nové rozhodnutie o podporných opatreniach uskutocnených v prospech spolocnosti WestLB od roku 2007 do konca roka 2011 (státna pomoc C 40/2009 a C 43/2008) (dalej len "konecné rozhodnutie z roku 2011"). Týmto rozhodnutím Komisia zrusila napadnuté rozhodnutie (clánok 3 konecného rozhodnutia z roku 2011). Spolocne preskúmala jednotlivé prísuny kapitálu a záruky poskytnuté v prospech spolocnosti WestLB od roku 2007 do decembra 2011, vrátane spornej záruky, z pohladu práva státnej pomoci. Komisia konstatovala, ze ide o pomoc na restrukturalizáciu zlucitelnú so spolocným trhom podla clánku 87 ods. 3 písm. b) ES, s výhradou realizácie opatrení uvedených v likvidacnom pláne. Konanie 60 Návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 13. novembra 2009 zalobca podal zalobu, ktorou sa domáha zrusenia napadnutého rozhodnutia. 61 Samostatným podaním podaným do kancelárie Súdu prvého stupna v ten istý den sa zalobca domáhal odkladu vykonatelnosti napadnutého rozhodnutia formou predbezného opatrenia. Sudca rozhodujúci o nariadení predbezného opatrenia uznesením z 18. marca 2011, Westfälisch-Lippischer Sparkassen- und Giroverband/Komisia (T-457/09 R), tento návrh zamietol a rozhodol, ze o trovách konania sa rozhodne v konaní vo veci samej. 62 Listom z 26. apríla 2012 Komisia oznámila Vseobecnému súdu prijatie konecného rozhodnutia z roku 2011 a konstatovala, ze po prijatí tohto rozhodnutia "zalobca uz nemá záujem na konaní, ak ho vôbec niekedy mal". Nevysvetlila vsak dôvod tohto konstatovania. 63 Vseobecný súd v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania upravených v clánku 64 jeho rokovacieho poriadku (dalej len "opatrenia na zabezpecenie priebehu konania") vyzval zalobcu, aby sa vyjadril k dôsledkom pre prejednávanú zalobu, ktoré sa majú vyvodit z prijatia konecného rozhodnutia z roku 2011. 64 Listom z 11. júna 2012 zalobca tejto ziadosti vyhovel. 65 Vseobecný súd v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania listom z 28. novembra 2012 poziadal Komisiu, aby predlozila pripomienky k listu zalobcu z 11. júna 2012. 66 Komisia tejto ziadosti vyhovela listom z 11. januára 2013. V tomto liste Komisia navrhla, aby Vseobecný súd rozhodol o zastavení konania, pricom svoj návrh odôvodnila. 67 Listom zo 4. apríla 2013 zalobca predlozil pripomienky k návrhu Komisie na zastavenie konania. 68 Vseobecný súd rozhodnutím zo 16. októbra 2013 na návrh prvej komory postúpil vec na prejednanie a rozhodnutie prvej rozsírenej komore na základe clánku 14 ods. 1 a clánku 51 ods. 1 prvého pododseku rokovacieho poriadku. 69 Vseobecný súd (prvá rozsírená komora) uznesením z 24. októbra 2013 rozhodol o spojení konania o návrhu Komisie na zastavenie konania s konaním vo veci samej. 70 Dna 31. októbra 2013 Vseobecný súd v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania polozil niekolko písomných otázok úcastníkom konania, ktorí na túto ziadost odpovedali v stanovenej lehote. 71 Na základe správy sudcu spravodajcu Vseobecný súd (prvá rozsírená komora) rozhodol o otvorení ústnej casti konania. 72 Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Vseobecný súd polozil, boli vypocuté na pojednávaní 6. decembra 2013. Návrhy úcastníkov konania 73 Zalobca vo svojej zalobe navrhuje, aby Vseobecný súd: -- zrusil napadnuté rozhodnutie, -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 74 Komisia vo svojom vyjadrení k zalobe navrhuje, aby Vseobecný súd: -- zamietol zalobu ako scasti neprípustnú a scasti nedôvodnú, -- zaviazal zalobcu na náhradu trov konania. 75 Vo svojom liste z 26. apríla 2012 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: -- dal zalobcovi prílezitost vyjadrit sa, ci je ochotný vziat zalobu spät, -- ak zalobca nevezme zalobu spät, urcil, ze zaloba sa stala bezpredmetnou. 76 Vo svojom liste z 11. júna 2012 zalobca navrhuje, aby Vseobecný súd: -- zamietol návrh Komisie, aby Vseobecný súd urcil, ze spor sa stal bezpredmetným, -- subsidiárne v prípade, ak by Vseobecný súd dospel k záveru, ze zaloba proti napadnutému rozhodnutiu sa stala bezpredmetnou, pripustil prispôsobenie jeho zalobných dôvodov a zalobných návrhov a konstatoval, ze sa uz týkajú ciastocného zrusenia konecného rozhodnutia z roku 2011 v rozsahu, v akom toto rozhodnutie nahrádza napadnuté rozhodnutie. 77 Vo svojom liste z 11. januára 2013 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: -- rozhodol o zastavení konania, -- zamietol ziadost o prispôsobenie zalobných dôvodov a zalobných návrhov, -- zaviazal zalobcu na náhradu trov konania. 78 Vo svojom liste zo 4. apríla 2013 zalobca navrhuje, aby Vseobecný súd: -- zamietol návrh Komisie na zastavenie konania, -- v prípade, ak by Vseobecný súd rozhodol o zastavení konania, zaviazal Komisiu na náhradu trov konania, -- nariadil pojednávanie. Právny stav 1. O prípustnosti O aktívnej legitimácii zalobcu 79 Na úvod treba poukázat na to, ze zalobca ako právnická osoba zalozená podla verejného práva, ktorá má právnu subjektivitu, môze podat zalobu o neplatnost podla clánku 230 stvrtého odseku ES, ako to zalobca správne uvádza. Kedze vsak napadnuté rozhodnutie bolo urcené len Spolkovej republike Nemecko, v súlade s týmto ustanovením je potrebné overit, ci sa uvedené rozhodnutie osobne týka zalobcu, pricom treba uviest, ze je nepochybné, ze toto rozhodnutie sa priamo týka zalobcu, co navyse medzi úcastníkmi konania nie je sporné. 80 Podla ustálenej judikatúry môzu iné osoby ako tie, ktorým je rozhodnutie urcené, tvrdit, ze sa ich rozhodnutie osobne týka, iba vtedy, ked sa ich dotýka na základe ich urcitých osobitných vlastností alebo na základe okolnosti, ktorá ich charakterizuje vo vztahu k akejkolvek inej osobe, a tým ich individualizuje obdobným spôsobom ako osobu, ktorej je rozhodnutie urcené (rozsudky Súdneho dvora z 15. júla 1963, Plaumann/Komisia, [9]25/62, Zb. s. 197, a z 13. decembra 2005, Komisia/Aktionsgemeinschaft Recht und Eigentum, [10]C-78/03 P, Zb. s. I-10737, bod 33). 81 Zalobca tvrdí, ze napadnuté rozhodnutie ako celok sa ho osobne týka v zmysle judikatúry uvedenej v predchádzajúcom bode. V tejto súvislosti uvádza viacero pripomienok, ktoré mozno zhrnút do dvoch hlavných tvrdení, ktoré sú zalozené po prvé na skutocnosti, ze sa podielal na prijatí opatrenia, ktoré Komisia v napadnutom rozhodnutí kvalifikovala ako státnu pomoc, a po druhé na tom, ze je osobitne dotknutý ako vlastník. 82 Komisia poznamenáva, ze napadnuté rozhodnutie sa len ciastocne týka zalobcu. V tejto súvislosti poukazuje po prvé na to, ze zalobca nemôze zalozit svoju aktívnu legitimáciu na svojom postavení ako subjektu, ktorý prijal opatrenie kvalifikované v tomto rozhodnutí ako státna pomoc. Komisia po druhé poukazuje na to, ze zalobcu ako vlastníka sa osobne týkajú len podmienky uvedené v prílohe napadnutého rozhodnutia týkajúce sa povinnosti vlastníkov predat spolocnost WestLB nezávislej tretej osobe (dalej len "povinnost predaja"). O prvom tvrdení zalozenom na skutocnosti, ze zalobca sa podielal na prijatí opatrenia, ktoré bolo v napadnutom rozhodnutí kvalifikované ako státna pomoc 83 Z judikatúry vyplýva, ze právne postavenie iného subjektu, nez je clenský stát, ktorá má právnu subjektivitu a prijal opatrenie, ktoré bolo v konecnom rozhodnutí Komisie kvalifikované ako státna pomoc (dalej len "poskytovatel pomoci"), môze byt týmto rozhodnutím osobne dotknutý, ak mu toto rozhodnutie bráni vo výkone vlastných právomocí spocívajúcich najmä v poskytnutí predmetnej pomoci podla vlastného uvázenia (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupna z 30. apríla 1998, Vlaams Gewest/Komisia, [11]T-214/95, Zb. s. II-717, bod 29, a zo 6. marca 2002, Diputación Foral de Álava a i./Komisia, [12]T-127/99, T-129/99 a T-148/99, Zb. s. II-1275, body 50 a 51). 84 Zalobca tvrdí, ze je jednak spolutvorcom opatrenia kvalifikovaného v napadnutom rozhodnutí ako státna pomoc a jednak prijal toto opatrenie v rámci výkonu vlastných právomocí. Podla zalobcu mu napadnuté rozhodnutie bráni vo výkone týchto právomocí, ktoré spocívajú v prejednávanom prípade v poskytnutí spornej záruky, podla vlastného uvázenia. Zaloba je teda podla judikatúry uvedenej v predchádzajúcom bode prípustná. 85 Komisia vo svojich písomnostiach nepoprela, ze zalobcu mozno povazovat za poskytovatela pomoci preskúmanej v napadnutom rozhodnutí. Poznamenala, ze zalobca nemá vlastný záujem, co mu podla judikatúry bráni v podaní zaloby v postavení poskytovatela pomoci. Vo svojej odpovedi na otázky Vseobecného súdu z 31. októbra 2013, ako aj na pojednávaní vsak Komisia tvrdila, ze zalobcu nemozno povazovat za poskytovatela pomoci. Podla Komisie pomoc preskúmanú v napadnutom rozhodnutí poskytla spolocnosti WestLB len spolková krajina Severné Porýnie-Vestfálsko. 86 Z výroku napadnutého rozhodnutia, v ktorom je spomenutá len "záruk[a] vo výske 5 miliárd EUR" (pozri bod 54 vyssie), vyplýva, ze sporná záruka je jediným opatrením, ktoré bolo v tomto rozhodnutí formálne kvalifikované ako státna pomoc. 87 Je teda potrebné preskúmat, ci zalobcu mozno povazovat za subjekt, ktorý poskytol cast tejto pomoci. 88 V tejto súvislosti treba v prvom rade poukázat na to, ze z formálneho hladiska spornú záruku poskytla vo vztahu k prípadným nadobúdatelom junior notes spolková krajina Severné Porýnie-Vestfálsko a nie ostatní vlastníci (dalej len "ostatní vlastníci"), pricom úcast ostatných vlastníkov, vrátane zalobcu, v rámci prípadného uplatnenia tejto záruky sa týkala výlucne vnútorných vztahov medzi vlastníkmi. 89 Hoci teda z odôvodnenia 24 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze nadobúdatelia junior notes by mohli ziadat od spolkovej krajiny Severné Porýnie-Vestfálsko financnú náhradu, ak by museli znásat straty spojené s poklesom hodnoty týchto cenných papierov, nic v napadnutom rozhodnutí alebo v spise neumoznuje konstatovat, ze by mohli ziadat aj nejakú náhradu od ostatných vlastníkov. Úcast ostatných vlastníkov v prípade výkonu spornej záruky je podla dohôd, ktoré uzavreli vlastníci, obmedzená na poskytnutie náhrady spolkovej krajine Severné Porýnie-Vestfálsko zodpovedajúcej ich podielu na základnom imaní za prvé dve vynalozené miliardy eur a za kazdú dalsiu sumu bud na prevod akcií spolocnosti WestLB na uvedenú spolkovú krajinu alebo na dohodnutú náhradu v hotovosti (pozri bod 11 vyssie a odôvodnenie 24 napadnutého rozhodnutia). 90 V tejto súvislosti treba dodat, ze samotný zalobca vo svojej odpovedi na otázky Vseobecného súdu z 31. októbra 2013, ako aj na pojednávaní potvrdil, ze len spolková krajina Severné Porýnie-Vestfálsko prevzala záruku za nominálnu hodnotu junior notes voci majitelom týchto cenných papierov a ze títo majitelia by nemohli pozadovat akúkolvek náhradu od ostatných vlastníkov. 91 Okrem toho z odôvodnení 24 a 26 napadnutého rozhodnutia a z odôvodnenia 20 tretieho odseku predbezného rozhodnutia vyplýva, ze zákrok ostatných vlastníkov v prospech spolkovej krajiny Severné Porýnie-Vestfálsko v prípade uplatnenia spornej záruky nie je automatický, ale je potrebné, aby uvedená spolková krajina najprv podala ziadost o náhradu. Spolková krajina Severné Porýnie-Vestfálsko teda zostáva nielen jediným rucitelom za nominálnu hodnotu junior notes vo vztahu k majitelom týchto cenných papierov, ale aj subjektom, ktorý rozhoduje o rozdelení nákladov spojených s prípadným výkonom spornej záruky medzi vlastníkov, pokial budú dodrzané maximálne limity zodpovednosti dohodnuté vlastníkmi. 92 Z vecného hladiska treba dalej poukázat na to, ze - ako úcastníci konania uviedli na pojednávaní - WestLB je príjemcom spornej záruky v rozsahu, v akom - podla tejto spolocnosti - jej operácie opísané v bodoch 9 az 14 vyssie, ktorými bola vytvorená "zlá banka", umoznili v praxi odstránit zo svojej úctovnej súvahy aktíva, ktorých hodnota sa znacne znízila, a zapísat do nej nové aktíva, konkrétne junior notes, ktorých nominálna hodnota - rovnocenná s nominálnou hodnotou odstránených aktív - bola zarucená. Zatial co úcast spolkovej krajiny Severné Porýnie-Vestfálsko na spornej záruke mohla v tejto súvislosti poskytnút spolocnosti WestLB urcitú výhodu, úcast ostatných vlastníkov nemozno povazovat za základ jej vzniku. 93 Po prvé v rozpore s tým, co zalobca uviedol na pojednávaní, záväzok ostatných vlastníkov voci spolkovej krajine Severné Porýnie-Vestfálsko, ktorý spocíval v povinnosti ciastocne nahradit uvedenej spolkovej krajine náklady vzniknuté v prípade výkonu spornej záruky (dalej len "záväzok ostatných vlastníkov"), nemozno povazovat za "protizáruku" v prospech majitelov junior notes, kedze tento záväzok nezahrna povinnost vyplatit urcitý percentuálny podiel nominálnej hodnoty junior notes v prospech uvedených majitelov v prípade, ze dôjde k uplatneniu spornej záruky a spolková krajina Severné Porýnie-Vestfálsko ju zároven nesplní. 94 Po druhé, pokial ide o otázku, ci - ako zalobca uviedol na pojednávaní - záväzok ostatných vlastníkov posilnuje platobnú schopnost spolkovej krajiny Severné Porýnie-Vestfálsko voci majitelom junior notes, treba poukázat na to, ze aj za predpokladu, ze by sa preukázalo riziko platobnej neschopnosti spolkovej krajiny Severné Porýnie-Vestfálsko, ktorá je územným celkom, ktorého nezávislost a výsady verejnej moci vyplývajú z nemeckej ústavy, a ze v prípade úpadku by Spolková republika Nemecko nebola podla svojho vnútrostátneho práva povinná poskytnút jej financnú pomoc na pokrytie jej dlhov, nic v spise nenasvedcuje tomu, ze existencia záväzku ostatných vlastníkov by mohla zvýsit hodnotu práva majitelov junior notes na výkon spornej záruky alebo ich zvýhodnit pred ostatnými veritelmi uvedenej spolkovej krajiny. 95 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze - ako tvrdí Komisia - pomoc schválenú v napadnutom rozhodnutí poskytla len spolková krajina Severné Porýnie-Vestfálsko, pricom ostatných vlastníkov nemozno povazovat za poskytovatelov casti tejto pomoci. 96 Na tomto závere nic nemení ziadne z tvrdení, ktoré zalobca uviedol na pojednávaní. 97 Zalobca v prvom rade tvrdil, ze samotná Komisia v napadnutom rozhodnutí kvalifikovala ostatných vlastníkov ako poskytovatelov pomoci. 98 V tejto súvislosti treba po prvé poukázat na to, ze otázka, ci je zalobca poskytovatelom pomoci, je objektívnou otázkou, ktorá závisí od skutkových okolností opísaných v napadnutom rozhodnutí, ktoré zalobca nespochybnuje, a nie od prípadného posúdenia týchto okolností Komisiou. 99 Po druhé treba poznamenat, ze Komisia v rámci napadnutého rozhodnutia nebola povinná presne oznacit poskytovatela pomoci. Ako Komisia správne uviedla na pojednávaní, mohla sa obmedzit na uvedenie dôvodov, pre ktoré sa domnievala, ze spornú záruku poskytol stát z verejných prostriedkov. Kedze Spolková republika Nemecko v ziadnom stádiu správneho konania nespochybnila pripísatelnost spornej záruky státu a existenciu prevodu verejných prostriedkov, otázka, ci ostatných vlastníkov bolo mozné povazovat za poskytovatelov pomoci, teda bola v kontexte tohto rozhodnutia irelevantná. 100 Po tretie, co sa týka tohto posúdenia, je síce pravda, ze v odôvodnení 23 prvej zarázke napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla, ze sporná záruka je scasti tvorená "záruk[ou] vlastníkov WestLB podla ich príslusných podielov na zabezpecenie pohladávok WestLB az do výsky 2 miliardy EUR voci Phoenix Light". V odôvodnení 23 stvrtej zarázke napadnutého rozhodnutia Komisia rovnako uviedla, ze Phoenix Light platí "poskytovatelovi záruky" rocnú províziu za rucenie za poskytnutie spornej záruky. Komisia vsak zároven v odôvodnení 23 tretom odseku uvedeného rozhodnutia konstatovala, ze práve spolková krajina Severné Porýnie-Vestfálsko poskytla záruku na junior notes, vdaka ktorej sú tieto cenné papiere bezpecnejsie. Napokon treba pripomenút, ze Komisia vo výroku predbezného rozhodnutia uviedla, ze ak by jej plán na restrukturalizáciu nebol predlozený najneskôr 8. augusta 2008, Spolková republika Nemecko sa zaviazala, ze "dohoda uzavretá medzi spolkovou krajinou Severné Porýnie-Vestfálsko a spolocnostou Phoenix Light" o spornej záruke sa zrusí (pozri body 15 a 22 vyssie). 101 V druhom rade zalobca na pojednávaní uviedol, ze spolková krajina Severné Porýnie-Vestfálsko by nikdy nerozhodla o zarucení nominálnej hodnoty junior notes v prípade neexistencie záväzku ostatných vlastníkov. Tento záväzok bol teda podmienkou sine qua non spornej záruky. 102 V tejto súvislosti treba poukázat na to, ze zalobca nepodlozil svoje tvrdenie nijakým dôkazom. Nie je teda mozné preukázat, ci by spolková krajina Severné Porýnie-Vestfálsko v prípade neexistencie záväzku ostatných vlastníkov rozhodla o poskytnutí spornej záruky alebo nie. 103 V kazdom prípade clánok 87 ods. 1 ES nerozlisuje podla dôvodov alebo cielov státnych zásahov, ale definuje ich podla ich úcinkov (pozri rozsudok Súdneho dvora z 22. decembra 2008, British Aggregates/Komisia, [13]C-487/06 P, Zb. s. I-10515, bod 85 a citovanú judikatúru). Preto subjektívne dôvody, ktoré viedli spolkovú krajinu Severné Porýnie-Vestfálsko k tomu, aby sa stala jediným rucitelom nominálnej hodnoty junior notes vo vztahu k ich majitelom, nemajú nijaký vplyv na otázku, ci záväzok ostatných vlastníkov zahrna znacnú výhodu pre spolocnost WestLB a ci ho mozno povazovat za státnu pomoc v prospech tejto banky. 104 V tretom rade zalobca na pojednávaní uviedol, ze spolková krajina Severné Porýnie-Vestfálsko sa stala jediným rucitelom nominálnej hodnoty junior notes z dôvodu, ze to bola jediná moznost, ktorá z praktického hladiska prichádzala do úvahy. Podla zalobcu vzhladom na to, ze tieto cenné papiere sa mali umiestnit na medzinárodné financné trhy, súvisiaca záruka musela byt z právneho hladiska jednoduchá a mala umoznit investorom, ktorí by sa nemohli venovat podrobným analýzam v súvislosti s kúpou tohto druhu cenného papiera, jednak lahko urcit rucitela a jednak vyhnút sa povinnosti obrátit sa v prípade výkonu záruky na rôznych rucitelov. 105 V tejto súvislosti treba hned na úvod zamietnut tvrdenie, ze investori sa nevenujú podrobným analýzam v súvislosti s kúpou cenných papierov na medzinárodných financných trhoch. Ide o úplne nepodlozené tvrdenie, ktoré je tiez málo pravdepodobné, kedze minimálna povinnost starostlivosti sa musí vyzadovat od kazdého investora, a to tým skôr v prípade investorov, ktorí sa rozhodnú pôsobit na medzinárodných financných trhoch v období váznej krízy ovplyvnujúcej tieto trhy. 106 Dalej treba poukázat na to, ze tvrdenie zalobcu neumoznuje pochopit, preco z hladiska jednoduchosti pre majitelov junior notes neprichádzali do úvahy aj iné moznosti. 107 Toto tvrdenie teda neumoznuje pochopit, preco by bud poskytnutie solidárnej záruky vsetkých vlastníkov na cast nominálnej hodnoty kazdého cenného papiera, spojenej s výlucnou zárukou spolkovej krajiny Severné Porýnie-Vestfálsko za zvysnú cast, alebo systém protizáruk, ktorým by ostatní vlastníci súhlasili s prevzatím urcitého percentuálneho podielu zodpovednosti uvedenej spolkovej krajiny v prípade platobnej neschopnosti, neumoznili nadobúdatelom junior notes lahko urcit rucitelov týchto cenných papierov a obrátit sa v prípade výkonu záruky len na jedného rucitela. Tieto dva alternatívne systémy, ktoré mohli byt spojené s vnútornými dohodami o rozdelení nákladov na prípadný výkon záruky, mohli na rozdiel od záväzku ostatných vlastníkov v prejednávanom prípade zahrnat dodatocnú výhodu pre majitelov junior notes. 108 Napokon, otázka, ci bol systém zvolený vlastníkmi na zarucenie nominálnej hodnoty junior notes jediným systémom, ktorý prichádzal do úvahy, v kazdom prípade nemá nijaký vplyv na otázku, ci záväzok ostatných vlastníkov poskytol výhodu spolocnosti WestLB, príjemcovi státnej pomoci urcenému Komisiou v napadnutom rozhodnutí. Preto uvedená otázka nemá vplyv ani na otázku, ci týchto vlastníkov mozno povazovat za poskytovatelov predmetnej pomoci. 109 Vzhladom na vyssie uvedené je potrebné konstatovat, ze nebolo preukázané, ze napadnuté rozhodnutie sa osobne týka zalobcu ako poskytovatela predmetnej pomoci. O druhom tvrdení zalozenom na osobnej dotknutosti zalobcu ako vlastníka 110 Zalobca tvrdí, ze napadnuté rozhodnutie sa ho osobne týka ako vlastníka, a to aj pokial ide o vsetky podmienky, ktoré sú pripojené k tomuto rozhodnutiu. 111 Komisia uznáva, ze povinnost predaja sa osobne týka zalobcu ako vlastníka. Naopak popiera, ze sa ho osobne týkajú ostatné podmienky, ktoré sú pripojené k napadnutému rozhodnutiu. 112 Podla ustálenej judikatúry, ak osoba, ktorá vlastní cast základného imania spolocnosti, nemôze uplatnit iný záujem na konaní nez záujem na konaní tejto spolocnosti dotknutej aktom Únie, môze bránit svoje záujmy dotknuté týmto aktom len ako spolocník danej spolocnosti, ktorá má právo podat zalobu (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 20. júna 2000, Euromin/Rada, [14]T-597/97, Zb. s. II-2419, bod 50; rozsudok Vseobecného súdu z 24. marca 2011, Freistaat Sachsen a Land Sachsen-Anhalt/Komisia, [15]T-443/08 a T-455/08, Zb. s. II-1311, bod 62, a uznesenie Vseobecného súdu z 27. marca 2012, European Goldfields/Komisia, T-261/11, bod 21). 113 Je teda potrebné preskúmat, ci má zalobca iný záujem na konaní nez záujem spolocnosti WestLB na konaní, pokial ide o zrusenie napadnutého rozhodnutia. 114 Zalobca tvrdí, ze jeho záujem na konaní je iný nez záujem spolocnosti WestLB na konaní, kedze napadnuté rozhodnutie mu ukladá povinnost vzdat sa jeho vlastníckeho práva a súhlasit s radikálnou restrukturalizáciou tejto banky, vrátane znízenia bilancnej sumy o 50 %, cím sa podstatne znízi hodnota akcií. 115 Na úvod treba poukázat na to, ze - ako Komisia sama uznáva - zalobca má iný záujem na konaní nez záujem spolocnosti WestLB na konaní, pokial ide o povinnost predaja. 116 Táto povinnost sa totiz týka len vlastníkov, ktorí sú nútení v záväzných lehotách vzdat sa svojho vlastníckeho práva k spolocnosti WestLB na to, aby doslo k schváleniu pomoci poskytnutej v prospech tejto banky, ktorá je nevyhnutná na jej restrukturalizáciu. Naopak WestLB nemusí na základe tejto povinnosti, ktorá sa nedotýka jej majetku a nepodmienuje jej správanie na trhu, urobit nic. 117 Pokial vsak ide o ostatné podmienky, ktoré sú pripojené k napadnutému rozhodnutiu, vrátane podmienok týkajúcich sa znízenia bilancnej sumy spolocnosti WestLB, je potrebné v prvom rade poznamenat, ze tieto podmienky sa vztahujú na obchodnú cinnost tejto banky a na predaj alebo likvidáciu jej majetku. WestLB by sama mohla v rámci zaloby podanej proti napadnutému rozhodnutiu uviest akékolvek tvrdenie týkajúce sa protiprávnosti alebo nepotrebnosti týchto podmienok. 118 Dalej treba poznamenat, ze Komisia uvádza - bez toho, aby jej zalobca protirecil -, ze práva vlastníka nemeckej akciovej spolocnosti, ktoré sa netýkajú rozhodovania, sú obmedzené jednak na rozdelenie zisku spolocnosti a jednak na získanie prípadného podielu na likvidacnom zostatku v prípade likvidácie podniku. Treba teda vychádzat z toho, ze podla nemeckého práva s postavením akcionára nie sú spojené práva k aktívam podniku. Podmienky týkajúce sa znízenia celkovej bilancnej sumy podniku preto nemôzu ovplyvnit ziadne právo akcionárov. 119 Napokon je potrebné poznamenat, ze tvrdenie zalobcu, ze kazdé rozhodnutie prijaté Komisiou, ktoré prípadne môze mat nepriaznivý vplyv na hodnotu akcií akciovej spolocnosti, môzu na Vseobecnom súde napadnút akcionári tejto spolocnosti, je nezlucitelné s judikatúrou uvedenou v bode 112 vyssie, a preto ho treba zamietnut. 120 Vzhladom na vsetky vyssie uvedené úvahy treba konstatovat, ze - pokial ide o podmienky, ktoré sú pripojené k napadnutému rozhodnutiu, iné nez povinnost predaja, vrátane podmienok týkajúcich sa znízenia bilancnej sumy spolocnosti WestLB - záujem zalobcu na konaní sa zhoduje so záujmom spolocnosti WestLB na konaní, a teda napadnuté rozhodnutie sa zalobcu osobne netýka. Naproti tomu toto rozhodnutie sa zalobcu osobne týka v rozsahu, v akom bolo schválenie spornej záruky podmienené dodrzaním povinnosti predaja. Záver o aktívnej legitimácii zalobcu 121 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze zalobca má aktívnu legitimáciu na podanie zaloby proti napadnutému rozhodnutiu len v rozsahu, v akom bola k tomuto rozhodnutiu pripojená povinnost predaja. 122 Zalobné dôvody a tvrdenia uvedené zalobcom na podporu jeho návrhu na zrusenie napadnutého rozhodnutia teda mozno preskúmat len v rozsahu, v akom majú preukázat protiprávnost zahrnutia tejto povinnosti do prílohy uvedeného rozhodnutia, a v zostávajúcej casti ich treba zamietnut ako neprípustné. O záujme zalobcu na konaní 123 Na úvod treba poukázat na to, ze v rámci konecného rozhodnutia z roku 2011 Komisia schválila okrem spornej záruky sest opatrení pomoci za predpokladu, ze bude dodrzaný likvidacný plán. Týchto sest opatrení je vymenovaných v clánku 1 ods. 1 písm. b) az g) uvedeného rozhodnutia. 124 Likvidacný plán, ktorý nahrádza konecný plán na restrukturalizáciu, zahrna zánik spolocnosti WestLB a - ako Komisia tvrdí bez toho, aby jej zalobca protirecil - stanovuje: -- vyclenenie urcitých cinností spolocnosti WestLB a ich zdruzenie do "Verbundbank" (bankový zväz), ktorý bude poskytovat sluzby sporitelniam spolkovej krajiny Severné Porýnie-Vestfálsko a spolkovej krajiny Brandenbursko a ich klientom, -- predaj velkého poctu oblastí cinnosti a podielov spolocnosti WestLB, -- definitívny prevod vsetkých zvysných portfólií spolocnosti WestLB na novú "zlú banku" s názvom EAA, -- zriadenie banky na poskytovanie sluzieb a správu portfólií s predbezným názvom SPM Bank, neskôr Portigon, poverenej poskytovaním sluzieb pre EEA a Verbundbank, -- obmedzenie vseobecnej bankovej licencie spolocnosti WestLB o niektoré povolenia. 125 Treba teda konstatovat, ze - ako Komisia potvrdila na pojednávaní - likvidacný plán zahrna riadené rozclenenie cinností spolocnosti WestLB, ako aj prevod casti týchto cinností na Verbundbank s cielom zabezpecit súvislé poskytovanie urcitých sluzieb povazovaných za strategické pre sporitelne, pre ktoré WestLB ako centrálna banka v case skutkových okolností zabezpecovala spojenie so svetovými financnými trhmi. 126 Naproti tomu likvidacný plán nestanovuje celkovú zmenu struktúry vlastníctva spolocnosti WestLB pred jej likvidáciou ani nezakazuje, aby vlastníci po tejto likvidácii vlastnili akékolvek podiely v subjektoch, ktoré budú pokracovat v cinnostiach spolocnosti WestLB, teda vo Verbundbank, v EEA alebo v banke na poskytovanie sluzieb a správu portfólií s predbezným názvom SPM Bank, neskôr Portigon. 127 V tejto súvislosti Komisia uvádza - bez toho, aby jej zalobca protirecil -, ze jednak Helaba prevzala 1. júla 2012 spolocnost Verbundbank a jednak podla dohody o prevode spolocnosti Verbundbank na spolocnost Helaba sa zalobca stal akcionárom spolocnosti Helaba, a teda nepriamo spoluvlastníkom spolocnosti Verbundbank. 128 Vzhladom na tieto skutkové okolnosti treba preskúmat návrh Komisie na zastavenie konania zalozený na tom, ze zalobca v dôsledku prijatia konecného rozhodnutia z roku 2011 stratil záujem na podaní zaloby proti napadnutému rozhodnutiu. 129 Podla ustálenej judikatúry sa záujem zalobcu na konaní vzhladom na predmet zaloby posudzuje podla stavu ku dnu podania zaloby, inak je zaloba neprípustná. Okrem toho musí záujem zalobcu na dosiahnutí uspokojenia pretrvávat az do vyhlásenia rozhodnutia súdu, inak sa konanie musí zastavit (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora zo 16. decembra 1963, Forges de Clabecq/ Vysoký úrad, [16]14/63, Zb. s. 719, 748, a zo 7. júna 2007, Wunenburger/Komisia, [17]C-362/05 P, Zb. s. I-4333, bod 42). 130 V súlade s ustálenou judikatúrou sa konanie o návrhu na vyhlásenie neplatnosti zastaví, ak zalobca stratil záujem na vyhlásení neplatnosti napadnutého aktu z dôvodu skutocnosti, ktorá nastala v priebehu konania a ktorá má za následok to, ze vyhlásenie neplatnosti tohto aktu uz nemôze mat samo osebe právne dôsledky (pozri rozsudok Vseobecného súdu z 9. septembra 2011, Dow AgroSciences a i./Komisia, [18]T-475/07, Zb. s. II-5937, bod 67 a citovanú judikatúru). 131 Ako vsak zalobca správne uvádza, zalobca môze aj nadalej preukázat záujem na vyhlásení neplatnosti zruseného aktu vtedy, ak zrusenie neprinása rovnaké právne úcinky ako prípadné vyhlásenie neplatnosti Vseobecným súdom. Zrusenie aktu institúcie totiz nepredstavuje uznanie jeho nezákonnosti a má úcinky ex nunc, zatial co jeho vyhlásenie za neplatný má úcinky ex tunc (pozri rozsudok Dow AgroSciences a i./Komisia, uz citovaný v bode 130 vyssie, bod 68 a citovanú judikatúru). 132 V prípade, ak je akt vyhlásený za neplatný, je institúcia, ktorá akt vydala, navyse povinná prijat opatrenia, ktoré sú spojené s výkonom rozsudku. Tieto opatrenia sa vztahujú predovsetkým na odstránenie úcinkov nezákonnosti konstatovaných v rozsudku, ktorým bola vyhlásená neplatnost. Dotknutú institúciu tak mozno priviest k uskutocneniu primeranej nápravy postavenia zalobcu alebo k tomu, aby sa predislo prijatiu rovnakého aktu (pozri rozsudok Dow AgroSciences a i./Komisia, uz citovaný v bode 130 vyssie, bod 69 a citovanú judikatúru). 133 Ako bolo uvedené v bode 59 vyssie, napadnuté rozhodnutie, a teda aj vsetky podmienky, ktoré k nemu boli pripojené, boli zrusené konecným rozhodnutím z roku 2011. Komisia vsak nevzala napadnuté rozhodnutie spät. Preto malo napadnuté rozhodnutie aj nadalej právne úcinky na právne postavenie zalobcu v období od okamihu nadobudnutia jeho úcinnosti do okamihu jeho zrusenia (od 12. mája 2009 do 20. decembra 2011). Ako zalobca správne uvádza, napadnuté rozhodnutie mu pocas tohto obdobia osobitne ukladalo povinnost, aby sa vzdal svojho podielu v spolocnosti WestLB. Vyhlásenie napadnutého rozhodnutia za neplatné tak môze samo osebe ovplyvnit právne postavenie zalobcu, v dôsledku coho si zalobca zachoval záujem na podaní zaloby (pozri v tomto zmysle rozsudok Dow AgroSciences a i./Komisia, uz citovaný v bode 130 vyssie, bod 70). 134 Komisia v podstate uvádza dve tvrdenia s cielom spochybnit tento záver. 135 Po prvé Komisia zdôraznuje, ze povinnost predaja nebola vykonaná, lebo nebolo mozné nájst kupujúceho pre spolocnost WestLB, a uz nie je uvedená v likvidacnom pláne, pricom zalobca sa dokonca stal spoluvlastníkom spolocnosti Helaba, a teda aj spolocnosti Verbundbank. Podla Komisie z toho vyplýva, ze prípadné vyhlásenie napadnutého rozhodnutia za neplatné by nezmenilo právne postavenie zalobcu, pokial ide o povinnost predaja. Vzhladom na to, ze zaloba je prípustná len v rozsahu, v akom sa týka tejto povinnosti, by vsak zalobca nemohol získat nijakú výhodu, ak by sa zalobe vyhovelo. 136 V tejto súvislosti treba poukázat na to, ze zalobca bol viazaný povinnostou predaja pocas obdobia dlhsieho ako dva roky. Je pravda, ze uvedená povinnost nebola v praxi vykonaná. Zalobca si vsak zachoval záujem domáhat sa vyhlásenia napadnutého rozhodnutia za neplatné v rozsahu, v akom bola k uvedenému rozhodnutiu pripojená táto povinnost. 137 Zalobca si totiz môze zachovat záujem na zrusení aktu, ktorý nebol vykonaný a ktorý sa ho priamo týka, aby dosiahol konstatovanie súdu Únie o nezákonnosti, ktorá mu bola spôsobená, pricom takéto konstatovanie môze slúzit ako základ prípadnej zaloby o náhradu skody podanej s cielom získat primeranú náhradu ujmy spôsobenej napadnutým aktom (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 18. marca 2009, Shanghai Excell M&E Enterprise a Shanghai Adeptech Precision/Rada, [19]T-299/05, Zb. s. II-565, bod 53 a citovanú judikatúru). 138 O taký prípad ide v prejednávanej veci, kedze zalobca vynalozil náklady so zretelom na predaj svojho podielu v spolocnosti WestLB, aj ked sa tento predaj napokon neuskutocnil. V rozpore s tým, co tvrdí Komisia, jednak tieto náklady dostatocne priamo vyplývajú z napadnutého rozhodnutia a jednak napriek rôznym rozhodnutiam prijatým vo vztahu k spolocnosti WestLB v dôsledku financnej krízy nie je dôvod domnievat sa, ze by bolo nemozné primerane urcit cast nákladov, ktoré vynalozil zalobca, týkajúcu sa úsilia spojeného s predajom, ktorý mal uskutocnit. 139 V tomto kontexte si zalobca zachováva záujem na konstatovaní nezákonnosti napadnutého rozhodnutia, pretoze toto konstatovanie bude jednak zaväzovat súd Únie v súvislosti so zalobou o náhradu skody a jednak môze predstavovat základ prípadného mimosúdneho rokovania medzi Komisiou a zalobcom vedeného s cielom nahradit ujmu, ktorú utrpel (pozri v tomto zmysle rozsudok Shanghai Excell M&E Enterprise a Shanghai Adeptech Precision/Rada, uz citovaný v bode 137 vyssie, bod 55 a citovanú judikatúru). 140 Okrem toho by prijatie tvrdenia Komisie viedlo k pripusteniu, ze akty prijaté institúciami, ktoré boli zrusené po podaní zaloby o neplatnost, ale predtým, ako Vseobecný súd môze vyhlásit relevantný rozsudok, unikajú akémukolvek súdnemu preskúmaniu, ak neboli vykonané. Treba pritom konstatovat, ze takáto situácia by bola nezlucitelná so zmyslom clánku 263 ZFEÚ, podla ktorého Súdny dvor preskúmava zákonnost aktov prijatých spolocne Európskym parlamentom a Radou, aktov Rady, Komisie a Európskej centrálnej banky (ECB) okrem odporúcaní a stanovísk a preskúmava aj zákonnost aktov Európskeho parlamentu, ktoré majú právne úcinky vo vztahu k tretím stranám. Ak je totiz Únia spolocenstvom práva, jej clenské státy a institúcie nemôzu unikat kontrole súladu ich aktov so základným ústavným dokumentom, ktorým je Zmluva, a s právom, ktoré z tejto Zmluvy vyplýva (pozri v tomto zmysle rozsudok Shanghai Excell M&E Enterprise a Shanghai Adeptech Precision/Rada, uz citovaný v bode 137 vyssie, body 56 a 57). 141 Treba teda zamietnut prvé tvrdenie uvedené Komisiou s cielom spochybnit záver, ze zalobca si zachoval záujem na konaní. 142 Po druhé Komisia tvrdí, ze zalobca uz nemá záujem na podaní zaloby proti napadnutému rozhodnutiu, kedze vsetky skodlivé úcinky na jeho právnu situáciu, ktoré mohli vyvolat podmienky pripojené k tomuto rozhodnutiu, vyvoláva aj konecné rozhodnutie z roku 2011. 143 V tejto súvislosti stací uviest, ze v rozpore s tým, co tvrdí Komisia, konecné rozhodnutie z roku 2011 nevyvoláva vsetky skodlivé úcinky uvedené v predchádzajúcom bode. Toto rozhodnutie neukladá zalobcovi povinnost predaja, a teda mu dovoluje vlastnit v zásade akékolvek podiely na odclenených cinnostiach spolocnosti WestLB. 144 Druhé tvrdenie uvedené Komisiou s cielom spochybnit záver, ze zalobca si zachoval záujem na konaní, sa preto tiez musí zamietnut. 145 Vzhladom na vyssie uvedené úvahy je potrebné dospiet k záveru, ze zalobca si zachoval záujem na konaní. Návrh Komisie na zastavenie konania sa preto musí zamietnut. 146 Nie je teda potrebné skúmat návrh na prispôsobenie zalobných dôvodov a zalobných návrhov v dôsledku prijatia konecného rozhodnutia z roku 2011 podaný zalobcom pre prípad, ak by Vseobecný súd dospel k záveru, ze zaloba proti napadnutému rozhodnutiu sa stala bezpredmetnou. 2. O veci samej Úvodné pripomienky 147 Zalobca uvádza na podporu svojej zaloby osem zalobných dôvodov. Tieto zalobné dôvody sú zalozené na porusení po prvé zásady kolegiality, po druhé clánku 87 ods. 1 ES, kedze nebolo preskúmané narusenie hospodárskej sútaze spôsobené spornou zárukou, po tretie clánku 87 ods. 3 písm. b) ES, po stvrté zásady proporcionality, po piate zásady rovnosti zaobchádzania, po sieste clánku 295 ES, po siedme clánku 7 ods. 4 nariadenia Rady (ES) c. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku [88] ES ([20]Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339) a po ôsme povinnosti odôvodnenia. 148 Komisia popiera opodstatnenost vsetkých týchto zalobných dôvodov. 149 Ako bolo uvedené v bode 122 vyssie, zalobné dôvody uvedené zalobcom sú prípustné len v rozsahu, v akom majú preukázat protiprávnost zahrnutia povinnosti predaja do prílohy napadnutého rozhodnutia. 150 Zalobca namieta protiprávnost tohto zahrnutia v rámci stvrtého, piateho, siesteho, siedmeho a ôsmeho zalobného dôvodu. V rámci tých istých zalobných dôvodov vsak uvádza aj tvrdenia týkajúce sa zákonnosti ostatných podmienok uvedených v prílohe napadnutého rozhodnutia. Kedze tieto tvrdenia sú neprípustné, je potrebné ich hned na úvod zamietnut. 151 Dalej treba poukázat na to, ze povinnost predaja by nemohla byt zahrnutá do prílohy napadnutého rozhodnutia v súlade s právom, ak by toto rozhodnutie bolo prijaté v rozpore so zásadou kolegiality, s clánkom 87 ods. 3 písm. b) ES, s clánkom 87 ods. 1 ES a povinnostou odôvodnenia, pokial ide o obmedzenie hospodárskej sútaze spôsobené spornou zárukou, co zalobca tvrdí v rámci prvých troch zalobných dôvodov. Treba teda konstatovat, ze tieto zalobné dôvody sú tiez prípustné a musia sa preskúmat. 152 Je teda potrebné preskúmat: -- po prvé prvý zalobný dôvod zalozený na porusení zásady kolegiality, -- po druhé tretí zalobný dôvod zalozený na porusení clánku 87 ods. 3 písm. b) ES, -- po tretie druhý zalobný dôvod zalozený na porusení clánku 87 ods. 1 ES, -- po stvrté ôsmy zalobný dôvod zalozený na porusení povinnosti odôvodnenia, -- po piate stvrtý, piaty, siesty a siedmy zalobný dôvod zalozený na porusení zásady proporcionality, zásady rovnosti zaobchádzania, clánku 295 ES a clánku 7 ods. 4 nariadenia c. 659/1999. 153 Napokon je potrebné preskúmat v rámci druhého zalobného dôvodu niektoré tvrdenia uvedené v ôsmom zalobnom dôvode týkajúce sa nedostatocného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, pokial ide o prípadné úcinky spornej záruky na hospodársku sútaz. O prvom zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásady kolegiality 154 Zalobca v zalobe tvrdí, ze napadnuté rozhodnutie neprijalo kolégium komisárov, ale len clen Komisie poverený v case skutkových okolností otázkami hospodárskej sútaze, konkrétne pani N. Kroes, co predstavuje porusenie zásady kolegiality vyplývajúcej z clánku 219 ES a clánku 1 Rokovacieho poriadku Komisie [K(2000) 3614] ([21]Ú. v. ES L 308, 2000, s. 26; Mim. vyd. 01/003, s. 213). 155 Ako vsak Komisia správne uvádza, zo správy riaditela kancelárie sekretariátu Komisie z 12. mája 2009 o prijatí urcitých rozhodnutí Komisie v ten istý den (SEK 2009 663/2002) vyplýva, ze napadnuté rozhodnutie prijalo písomným postupom kolégium komisárov, a nie pani Kroes. 156 Zalobca v replike uznáva, ze správa riaditela kancelárie sekretariátu Komisie uvedená v predchádzajúcom bode je dôkazom o prijatí napadnutého rozhodnutia písomným postupom. Trvá vsak na tomto zalobnom dôvode a uvádza dve nové tvrdenia (dalej len "nové tvrdenia"). 157 V prvom rade zalobca tvrdí, ze písomný postup "trvá zvycajne pät dní". Komisia vsak zaslala nemeckú verziu napadnutého rozhodnutia spolocnosti WestLB 6. mája 2009. Podla zalobcu z dvoch e-mailov zo 6. a 7. mája 2009 vyplýva, ze znenie tohto rozhodnutia bolo prepracované 7. mája 2009. Zalobca tvrdí, ze preto nechápe, "ktoré znenie bolo prijaté [písomným postupom] a kedy k tomu doslo". Ziada Komisiu, aby v tejto súvislosti "poskytla potrebné vysvetlenia". 158 V druhom rade zalobca tvrdí, ze "dôkaz o uskutocnení písomného postupu nevysvetluje..., preco rozhodnutie, ktoré sa malo predlozit... na zasadnutí Komisie z 13. mája 2009, bolo zrazu predlozené o den skôr". Uvádza, ze z e-mailu nemeckého ministerstva hospodárstva z 11. mája 2009 vyplýva, ze Komisia rozhodla o tejto zmene "s cielom odlahcit stredu, co je den, v ktorý sa malo prijat vela rozhodnutí". Zalobca z toho vyvodzuje, ze prijatie napadnutého rozhodnutia bolo plánované na zasadnutie z 13. mája 2009 a nemalo sa uskutocnit písomným postupom. Okrem toho zalobca tvrdí, ze tento postup sa má pouzívat len na prijímanie rozhodnutí týkajúcich sa bezného riadenia. Je teda vylúcené, aby sa pouzil na prijatie rozhodnutia, ktoré zahrna povinnost predaja. 159 Komisia tvrdí, ze nové tvrdenia sú neprípustné, kedze ide o uvedenie nových dôvodov v stádiu repliky. V kazdom prípade sú tieto tvrdenia zjavne nedôvodné. 160 Z ustanovení clánku 44 ods. 1 písm. c) v spojení s clánkom 48 ods. 2 rokovacieho poriadku vyplýva, ze zaloba musí obsahovat predmet konania a zhrnutie dôvodov, na ktorých je návrh zalozený, a ze uvádzanie nových dôvodov je prípustné pocas konania len vtedy, ak sú tieto dôvody zalozené na nových právnych a skutkových okolnostiach, ktoré vysli najavo v priebehu konania (rozsudok Súdu prvého stupna z 8. marca 2007, France Télécom/Komisia, [22]T-340/04, Zb. s. II-573, bod 164). 161 Dôvod, ktorý predstavuje rozsírenie dôvodu skôr uvedeného priamo alebo implicitne v návrhu na zacatie konania a ktorý má úzky vztah s týmto dôvodom, musí vsak byt vyhlásený za prípustný (rozsudky Súdu prvého stupna z 19. septembra 2000, Dürbeck/Komisia, [23]T-252/97, Zb. s. II-3031, bod 39, a z 10. apríla 2003, Travelex Global and Financial Services a Interpayment Services/Komisia, [24]T-195/00, Zb. s. II-1677, bod 34). 162 Zalobca uz nespochybnuje napadnuté rozhodnutie z dôvodu, ze ho neprijalo kolégium komisárov, ako to tvrdil v zalobe. V nových tvrdeniach vsak nadalej tvrdí, ze napadnuté rozhodnutie nebolo skutocne alebo platne prijaté kolégiom komisárov. Treba teda konstatovat, ze medzi pôvodným zalobným dôvodom a novými tvrdeniami existuje dostatocne úzka väzba, takze tieto tvrdenia sú prípustné. 163 Nové tvrdenia teda treba preskúmat z vecného hladiska. 164 V prvom novom tvrdení zalobca v podstate tvrdí, ze jednak konecné znenie napadnutého rozhodnutia nebolo vcas oznámené clenom Komisie a jednak Komisia by mala uviest, ci konecné znenie napadnutého rozhodnutia bolo skutocne prijaté písomným postupom. 165 Pokial ide o prvú otázku, treba poukázat na to, ze zalobca len uvádza, ze písomný postup "trvá zvycajne pät dní" a ze Komisia prepracovávala znenie napadnutého rozhodnutia do 7. mája 2009. Clánok 12 Rokovacieho poriadku Komisie, ktorý stanovuje moznost, aby Komisia prijala návrh jedného alebo viacerých jej clenov písomným postupom, vsak nestanovuje lehotu, v ktorej majú mat clenovia Komisie k dispozícii znenie predmetného návrhu, skôr nez ho mozno prijat. Druhý odsek tohto clánku len stanovuje, ze "znenie návrhu sa zasle v písomnej forme vsetkým clenom Komisie... s uvedením lehoty, pocas ktorej môzu títo vyjadrit akékolvek výhrady alebo zmeny, ktoré navrhujú vykonat". 166 Okrem toho je potrebné konstatovat, ze Komisia v duplike - bez toho, aby jej zalobca protirecil - uviedla, ze zmeny vykonané v znení rozhodnutia sa týkali len nepatrných zmien v nemeckom znení v porovnaní so znením vypracovaným v pouzitom pracovnom jazyku, teda v anglictine. 167 V dôsledku toho sa tvrdenie, ze pred prijatím napadnutého rozhodnutia bola clenom Komisie poskytnutá prílis krátka lehota na jeho preskúmanie, musí zamietnut. 168 Pokial ide o druhú otázku, stací poukázat na to, ze Komisia uz spresnila, ze napadnuté rozhodnutie bolo prijaté v konecnom znení písomným postupom 12. mája 2009. Potvrdzuje to správa riaditela kancelárie sekretariátu Komisie uvedená v bode 155 vyssie a zalobca to nepopiera. 169 Prvé nové tvrdenie teda treba zamietnut ako nedôvodné. 170 V druhom novom tvrdení zalobca v podstate tvrdí, ze na prijatie napadnutého rozhodnutia sa nemal pouzit písomný postup, kedze tento postup je vyhradený pre prijímanie rozhodnutí týkajúcich sa bezného riadenia. 171 V tejto súvislosti stací porovnat znenie clánkov 13 a 14 Rokovacieho poriadku Komisie, podla ktorých sú postupy splnomocnenia a delegovania vyhradené pre prijímanie riadiacich alebo správnych opatrení, s clánkom 12 uvedeného rokovacieho poriadku, ktorý neobsahuje také obmedzenie v súvislosti s písomným postupom. 172 V rozpore s tým, co uvádza zalobca, na tomto závere nic nemenia vysvetlivky k Rokovaciemu poriadku Komisie uvedené na internetovej stránke Komisie, ktoré zalobca pripojil k replike. Ako Komisia správne uvádza, tieto vysvetlivky nie sú právne záväzné, ako je uvedené v ich samotnom znení. Okrem toho je v týchto vysvetlivkách spomenuté, ze "[písomný postup, postup splnomocnenia a postup delegovania] sú vo väcsine prípadov urcené na odbremenenie kolégia od rozhodnutí týkajúcich sa riadenia bezných vecí, ktoré si nevyzadujú diskusiu", co vôbec neznamená, ze je vylúcené, aby sa písomný postup pouzíval na prijímanie rozhodnutí, ktoré sa netýkajú riadenia bezných vecí. 173 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze druhé nové tvrdenie je tiez nedôvodné. 174 Tento zalobný dôvod preto treba zamietnut. O tretom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 87 ods. 3 písm. b) ES 175 Zalobca pripomína, ze Komisia schválila poskytnutie spornej záruky v prospech spolocnosti WestLB podla clánku 87 ods. 3 písm. b) ES, a tvrdí, ze sa pri uplatnovaní tohto ustanovenia dopustila nesprávneho posúdenia. 176 Zalobca v tejto súvislosti uvádza viaceré tvrdenia, ktoré mozno rozdelit do dvoch castí, pricom prvá cast je hlavná a druhá cast je subsidiárna. Tieto casti sú zalozené na tom, ze Komisia nesprávne konstatovala, ze ciel clánku 87 ods. 3 písm. b) ES je porovnatelný s cielom clánku 87 ods. 3 písm. c) ES a s cielom usmernení o záchrane a restrukturalizácii, a na tom, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí nesprávne ulozila prísnejsie podmienky, nez aké by bolo mozné ulozit na základe uplatnenia týchto usmernení v spojení s clánkom 87 ods. 3 písm. c) ES. O prvej, hlavnej casti zalozenej na tom, ze Komisia nesprávne konstatovala, ze ciel clánku 87 ods. 3 písm. b) ES je porovnatelný s cielom clánku 87 ods. 3 písm. c) ES a s cielom usmernení o záchrane a restrukturalizácii 177 Zalobca tvrdí, ze Komisia pri skúmaní zlucitelnosti spornej záruky so spolocným trhom podla clánku 87 ods. 3 písm. b) ES konstatovala, ze ciel tohto ustanovenia je porovnatelný jednak s cielom clánku 87 ods. 3 písm. c) ES a jednak s cielom usmernení o záchrane a restrukturalizácii. To predstavuje závazné nesprávne posúdenie. 178 Zalobca uvádza v rámci tejto casti v podstate dve výhrady, ktoré Komisia spochybnuje. Prvá výhrada je zalozená na tom, ze ciel spocívajúci v náprave poruchy fungovania v hospodárstve clenského státu je vzdy v súlade so spolocným záujmom. Druhá výhrada je zalozená na existencii dvojnásobného nesprávneho posúdenia, ktorého sa Komisia dopustila v napadnutom rozhodnutí tým, ze nerespektovala ciel clánku 87 ods. 3 písm. b) ES, kedze preskúmala zlucitelnost spornej záruky so spolocným trhom z hladiska usmernení o záchrane a restrukturalizácii, a tým, ze v kazdom prípade nestanovila pre schválenie spornej záruky menej prísne podmienky, nez aké by bolo mozné vyzadovat na základe clánku 87 ods. 3 písm. c) ES. - O prvej výhrade zalozenej na tom, ze ciel spocívajúci v náprave poruchy fungovania v hospodárstve clenského státu je vzdy v súlade so spolocným záujmom 179 Zalobca tvrdí, ze cielom clánku 87 ods. 3 písm. c) ES je v prípadoch, na ktoré sa vztahujú usmernenia o záchrane a restrukturalizácii ES, pomôct podniku, ktorý má tazkosti v zdravom hospodárskom prostredí. Existencia tohto prostredia je dôvodom, preco jednak podla tohto ustanovenia nemozno schválit pomoc, ktorá môze ovplyvnit podmienky obchodovania v rozsahu, ktorý odporuje spolocnému záujmu, a jednak Komisia musí zarucit, aby boli úcinky schválenej pomoci na hospodársku sútaz co najmensie. Naproti tomu cielom clánku 87 ods. 3 písm. b) ES je napravit poruchu celého hospodárstva. To je vzdy v súlade so spolocným záujmom a je to nevyhnutná podmienka existencie efektívnej hospodárskej sútaze. Zalobca z toho vyvodzuje, ze pre schválenie pomoci, na ktorú sa vztahuje toto ustanovenie, nemôzu platit podmienky, ktorých cielom je ochrana hospodárskej sútaze. 180 V tejto súvislosti treba na úvod poukázat na to, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí konstatovala, ze cielom spornej záruky bolo umoznit restrukturalizáciu spolocnosti WestLB, co bolo z dôvodu systémového významu tejto spolocnosti nevyhnutné na nápravu váznej poruchy fungovania v nemeckom hospodárstve spôsobenej významnou financnou krízou, co zalobca nepopiera. 181 Pokial túto výhradu mozno vykladat tak, ze znamená, ze Komisia po tom, co konstatovala, ze cielom spornej záruky je napravit váznu poruchu fungovania v nemeckom hospodárstve, bola povinná povazovat ju za zlucitelnú so spolocným trhom a nemohla vyzadovat na jej schválenie splnenie urcitých podmienok, treba dalej v prvom rade poukázat na to, ze zo samotného znenia clánku 87 ods. 3 písm. b) ES vyplýva, ze ked Komisia konstatuje - tak ako v prejednávanom prípade - ze státna pomoc je urcená na nápravu váznej poruchy fungovania v nemeckom hospodárstve clenského státu, z toho dôvodu este nie je povinná konstatovat, ze táto pomoc je zlucitelná so spolocným trhom. 182 Na rozdiel od pomoci, ktorá spadá pod výnimky zo vseobecného zákazu státnej pomoci stanovené v clánku 87 ods. 2 ES, ktorá podla tohto ustanovenia "je" zlucitelná so spolocným trhom, totiz clánok 87 ods. 3 ES stanovuje, ze urcité kategórie pomoci, vrátane pomoci na nápravu váznej poruchy fungovania v hospodárstve clenského státu, "mozno" povazovat za zlucitelné s týmto trhom. 183 Okrem toho podla ustálenej judikatúry priznáva clánok 87 ods. 3 ES Komisii diskrecnú právomoc, ktorej výkon si vyzaduje hodnotenia hospodárskej a sociálnej povahy, ktoré sa musia uskutocnit v kontexte Spolocenstva (rozsudky Súdneho dvora zo 17. septembra 1980, Philip Morris/Komisia, [25]730/79, Zb. s. 2671, bod 24; z 24. februára 1987, Deufil/Komisia, [26]310/85, Zb. s. 901, bod 18, a zo 14. januára 1997, Spanielsko/Komisia, [27]C-169/95, Zb. s. I-135, bod 18). 184 Preto rozdiel vo formulácii medzi clánkom 87 ods. 3 písm. c) ES, ktorý dovoluje schválit pomoc urcitého druhu, pokial táto pomoc "nepriaznivo neovplyvní podmienky obchodu tak, ze by to bolo v rozpore so spolocným záujmom", a clánkom 87 ods. 3 písm. b) ES, ktorý nestanovuje takú podmienku, zdôraznený zalobcom, nemôze viest k záveru, ze Komisia nemôze posúdit vplyv pomoci schválenej podla tohto posledného uvedeného ustanovenia na jeden alebo viaceré relevantné trhy v celej Únii (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna zo 6. júla 1995, AITEC a i./Komisia, [28]T-447/93 az T-449/93, Zb. s. II-1971, body 138 az 143; pozri tiez analogicky rozsudok Spanielsko/Komisia, uz citovaný v bode 183 vyssie, bod 17). 185 Napokon právomoc Komisie podla clánku 88 ods. 2 prvého pododseku ES rozhodnút, ze pomoc nezlucitelná so znením clánku 87 ES sa "upraví", nevyhnutne znamená, ze k rozhodnutiu, ktorým sa schvaluje pomoc podla clánku 87 ods. 3 písm. c) ES, môzu byt pripojené podmienky, ktoré majú zarucit, aby pomoc nepriaznivo neovplyvnila podmienky obchodu tak, ze by to bolo v rozpore so spolocným záujmom (rozsudok Súdu prvého stupna z 13. septembra 1995, TWD/Komisia, [29]T-244/93 a T-486/93, Zb. s. II-2265, body 53 az 55). 186 Treba teda konstatovat, ze clánok 87 ods. 3 písm. b) ES nebráni Komisii, aby podmienila schválenie spornej záruky dodrzaním podmienok. 187 Pokial ide o otázku, ci tieto podmienky môzu mat za ciel nápravu úcinkov schválenej pomoci na hospodársku sútaz, stací poukázat na to, ze z odôvodnení 68 a 69 napadnutého rozhodnutia, ktoré sa vztahujú na povinnost predaja, a z ich umiestnenia v rámci casti napadnutého rozhodnutia venovanej skúmaniu opatrení stanovených v konecnom pláne na restrukturalizáciu, ktoré umoznovali zabezpecit dlhodobú výnosnost spolocnosti WestLB, vyplýva, ze schválenie spornej záruky nebolo podmienené dodrzaním povinnosti predaja, aby boli jeho úcinky na hospodársku sútaz co najmensie, ale aby sa zabezpecila výnosnost spolocnosti WestLB. 188 Prvú výhradu treba teda zamietnut. - O druhej výhrade zalozenej na existencii dvojnásobného nesprávneho posúdenia, ktorého sa Komisia dopustila v napadnutom rozhodnutí tým, ze nerespektovala ciel clánku 87 ods. 3 písm. b) ES, kedze preskúmala zlucitelnost spornej záruky so spolocným trhom z hladiska usmernení o záchrane a restrukturalizácii, a tým, ze v kazdom prípade nestanovila pre schválenie spornej záruky menej prísne podmienky, nez aké by bolo mozné vyzadovat na základe clánku 87 ods. 3 písm. c) ES 189 Po prvé zalobca tvrdí, ze Komisia nerespektovala ciel clánku 87 ods. 3 písm. b) ES, kedze preskúmala zlucitelnost spornej záruky so spolocným trhom z hladiska usmernení o záchrane a restrukturalizácii, hoci konstatovala, ze táto záruka môze napravit váznu porucha fungovania v nemeckom hospodárstve. Po druhé zalobca tvrdí, ze pre schválenie pomoci na základe clánku 87 ods. 3 písm. b) ES musia v kazdom prípade platit menej prísne podmienky nez pre schválenie pomoci na základe clánku 87 ods. 3 písm. c) ES. 190 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze - ako bolo uvedené v bode 183 vyssie - podla ustálenej judikatúry má Komisia v súvislosti s clánkom 87 ods. 3 ES sirokú právomoc volnej úvahy. Preskúmanie súdom Únie sa teda musí obmedzit na overenie dodrzania procesných predpisov a povinnosti odôvodnenia, ako aj vecnej správnosti zistených skutkových okolností, absencie zjavne nesprávneho posúdenia a zneuzitia právomoci. Súdu Únie neprinálezí, aby nahradil ekonomické posúdenie Komisie svojím vlastným posúdením (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 11. júla 2002, HAMSA/Komisia, [30]T-152/99, Zb. s. II-3049, bod 48 a citovanú judikatúru). 191 V rámci tejto sirokej právomoci volnej úvahy je Komisia oprávnená pouzit kritériá, ktoré povazuje za najvhodnejsie na posúdenie, ci pomoc mozno povazovat za zlucitelnú so spolocným trhom, pokial sú relevantné z hladiska clánku 3 písm. g) ES a clánku 87 ES, ako aj spresnit tieto kritériá v usmerneniach, ktoré sú v súlade so Zmluvou. Prijatie takých usmernení Komisiou vyplýva z výkonu jej právomoci volnej úvahy a má za následok len obmedzenie tejto právomoci samotnou Komisiou pri dodrzaní zásady rovnosti zaobchádzania. Na Komisiu pri posudzovaní jednotlivého prípadu pomoci na základe takých usmernení, ktoré uz skôr prijala, nemozno hladiet tak, ze prekracuje hranice svojej volnej úvahy alebo ze upústa od jej výkonu. Komisia si zachováva svoju právomoc zrusit alebo zmenit tieto usmernenia, pokial to okolnosti vyzadujú. Okrem toho sa tieto usmernenia týkajú vymedzeného sektora a sú zdôvodnené snahou sledovat nou vytýcenú politiku (pozri v tomto zmysle rozsudok Vlaams Gewest/Komisia, uz citovaný v bode 83 vyssie, bod 89). 192 V tejto súvislosti treba v prvom rade poukázat na to, ze Komisia oznámila clenským státom pred prijatím napadnutého rozhodnutia usmernenia, ktoré zamýslala uplatnovat na základe právomocí, ktoré jej priznáva clánok 87 ES a nasl., na pomoc poskytnutú v prospech financných institúcií z dôvodu financnej krízy. To bolo okrem iného predmetom oznámenia o opatreniach prijatých z dôvodu financnej krízy, na ktoré Komisia poukázala v odôvodnení 63 napadnutého rozhodnutia. 193 Z bodu 10 tohto oznámenia vyplýva, ze posudzovanie zlucitelnosti opatrení prijatých clenskými státmi z dôvodu financnej krízy so spolocným trhom podla clánku 87 ods. 3 písm. b) ES by sa malo riadit vseobecnými zásadami stanovenými v usmerneniach o záchrane a restrukturalizácii, aj ked "súcasné okolnosti" pripústajú schválenie urcitých mimoriadnych opatrení. Komisia teda tým, ze v napadnutom rozhodnutí uplatnila usmernenia o záchrane a restrukturalizácii, dodrzala obmedzenie svojej právomoci volnej úvahy, ktoré si sama predtým stanovila. 194 V druhom rade treba poukázat na to, ze zalobca neuviedol nijaký dôvod, ktorý by mohol preukázat, ze kritériá uvedené v usmerneniach o záchrane a restrukturalizácii, ktoré Komisia v case prijatia napadnutého rozhodnutia povazovala za najvhodnejsie na posúdenie, ci pomoc poskytnutú z dôvodu financnej krízy bolo mozné povazovat za zlucitelnú so spolocným trhom, nie sú z hladiska clánku 3 písm. g) ES a clánku 87 ES relevantné pre pomoc povazovanú za nevyhnutnú na nápravu váznej poruchy fungovania v hospodárstve clenského státu. 195 Okrem toho uvedené usmernenia v zásade mozno povazovat za vhodné na posúdenie zlucitelnosti tejto pomoci so spolocným trhom, najmä ak sú jej príjemcami - tak ako v prejednávanom prípade - banky systémového významu, ktorých hospodárska zivotaschopnost bola ohrozená do takej miery, ze hrozil ich zánik. 196 Skutocnost, ze taká pomoc je nevyhnutná na nápravu váznej poruchy fungovania v hospodárstve, teda neznamená, ze ju nemozno povazovat za pomoc v prospech podniku v tazkostiach v zmysle bodu 9 usmernení o záchrane a restrukturalizácii, podla ktorého je takým podnikom podnik, ktorý nie je schopný, ci uz prostredníctvom svojich vlastných zdrojov, alebo pomocou financných prostriedkov, ktoré je schopný získat od svojich vlastníkov/akcionárov alebo veritelov, zamedzit stratám, ktoré by ho bez vonkajsej intervencie verejných orgánov takmer s urcitostou odsúdili na vylúcenie z obchodnej cinnosti v krátkodobom alebo strednodobom horizonte. Banku, ktorej hospodárska zivotaschopnost je ohrozená do takej miery, ze hrozí jej zánik, mozno v zásade povazovat za podnik v tazkostiach. 197 Okrem toho usmernenia o záchrane a restrukturalizácii podmienujú konstatovanie, ze pomoc na restrukturalizáciu je zlucitelná so spolocným trhom, tým, ze sa na príjemcu pomoci bude vztahovat plán na restrukturalizáciu, ktorý umozní v rámci prijatelnej casovej lehoty obnovit jeho dlhodobú zivotaschopnost, ze s pomocou budú spojené opatrenia, ktorých úcelom je zabránit nadmernému naruseniu hospodárskej sútaze, a ze pomoc bude obmedzená na striktné minimum nákladov na restrukturalizáciu (body 35 az 37, 38 az 42 a 43 az 45 uvedených usmernení). Komisia má pritom právo vyzadovat, aby schválenie pomoci poskytnutej bankám systémového významu z dôvodu financnej krízy bolo podmienené dodrzaním týchto podmienok, a to aj v prípade, ak je cielom pomoci napravit váznu poruchu fungovania v hospodárstve clenského státu. 198 Pokial ide v prvom rade o poziadavku, aby existoval plán na restrukturalizáciu ktorý umozní v rámci prijatelnej casovej lehoty obnovit dlhodobú výnosnost týchto bánk, Komisia v zásade správne konstatovala, ze restrukturalizácia banky systémového významu, ktorej výnosnost nie je zarucená, nemôze prispievat k trvalej náprave porúch v hospodárstve clenského státu spôsobených financnými tazkostami, ktorým celí táto banka alebo financný sektor ako celok. Táto banka by totiz tazko mohla normálne vykonávat svoju cinnost, lebo vztahy s jej klientmi, veritelmi a partnermi by nepriaznivo ovplyvnovala neistota pokracovania jej cinností a krehkost jej financnej pozície. Vzhladom na systémový význam tejto banky by nemoznost normálneho výkonu tejto cinnosti mohla mat nepriaznivý vplyv na celý národný financný systém, ktorý by sa mohol preniest na celé hospodárstvo. 199 Co sa dalej týka poziadavky, aby s pomocou boli spojené opatrenia, ktorých úcelom je zabránit nadmernému naruseniu hospodárskej sútaze, treba pripomenút, ze Komisia môze v rámci posudzovania vplyvu pomoci na jeden alebo viaceré relevantné trhy a najmä jej vplyvu na podmienky obchodovania, ktoré musí vykonat, ked uplatnuje clánok 87 ods. 3 písm. b) ES, vziat do úvahy predvídatelné úcinky pomoci na hospodársku sútaz a na obchod v rámci Spolocenstva (pozri v tomto zmysle rozsudok AITEC a i./Komisia, uz citovaný v bode 184 vyssie, body 138 az 143). Preto treba konstatovat, ze Komisia môze podmienit pomoc na restrukturalizáciu dodrzaním podmienok, ktoré majú zabezpecit, aby bol úcinok tejto pomoci na hospodársku sútaz co najmensí. 200 Pokial ide napokon o poziadavku, aby pomoc bola obmedzená na striktné minimum nákladov na restrukturalizáciu, treba poukázat na to, ze clánok 87 ods. 3 písm. b) ES ako ustanovenie, ktoré zakotvuje výnimku, sa má vykladat restriktívne (rozsudok Súdneho dvora z 30. septembra 2003, Freistaat Sachsen a i./Komisia, [31]C-57/00 P a C-61/00 P, Zb. s. I-9975, bod 98). Preto nemozno konstatovat, ze Komisia porusí toto ustanovenie, ak sa rozhodne schválit len pomoc, ktorá je obmedzená na striktné minimum, nevyhnutnú na zabezpecenie restrukturalizácie príjemcu, aby mohol v dostatocnej miere vykonávat svoju cinnost s cielom napravit váznu poruchu fungovania v hospodárstve. 201 V tretom rade treba poukázat na to, ze usmernenia o záchrane a restrukturalizácii stanovujú urcité specifické kritériá uplatnitelné na bankový sektor [pozri bod 6 oznámenia o opatreniach prijatých z dôvodu financnej krízy a poznámku pod ciarou uvedenú v bode 25 písm. a) usmernení o záchrane a restrukturalizácii]. 202 Vzhladom na vsetky vyssie uvedené pripomienky treba konstatovat, ze Komisia bola v case prijatia napadnutého rozhodnutia oprávnená uplatnit clánok 87 ods. 3 písm. b) ES a zároven preskúmat zlucitelnost pomoci na restrukturalizáciu poskytnutej v prospech systémovo významných bánk v tazkostiach z hladiska usmernení o záchrane a restrukturalizácii. 203 Preto treba na overenie, ci Komisia mohla v prejednávanom prípade uplatnit usmernenia o záchrane a restrukturalizácii, preskúmat, ci mohla konstatovat, ze WestLB bola systémovo významnou bankou v tazkostiach a získala pomoc na restrukturalizáciu. 204 V tejto súvislosti treba v prvom rade poukázat na to, ze medzi úcastníkmi konania je nesporné, ze bezprostredným cielom spornej záruky bolo vyhnút sa nepriaznivému vplyvu poklesu trhovej hodnoty portfólia s hodnotou 23 miliárd eur na úctovnú súvahu spolocnosti WestLB. Úcastníci konania v podstate uvádzajú, ze ak by toto opatrenie alebo akékolvek iné podporné opatrenie s rovnocenným úcinkom nebolo prijaté, WestLB by mala vázne financné tazkosti, ktoré by mohli ohrozit krátkodobé pokracovanie jej bankových cinností a dokonca aj viest k jej zániku. Preto Komisia mohla - bez toho, aby sa dopustila nesprávneho posúdenia - konstatovat, ze WestLB je podnikom v tazkostiach v zmysle bodu 9 usmernení o záchrane a restrukturalizácii, co uz uviedla v odôvodneniach 44 a 45 predbezného rozhodnutia a co navyse Spolková republika Nemecko ani zalobca nespochybnili. 205 V rozpore s tým, co zalobca uviedol na pojednávaní, skutocnost, ze spornú záruku poskytol vlastník spolocnosti WestLB, neznamená, ze túto banku nemozno povazovat za podnik v tazkostiach v zmysle bodu 9 usmernení o záchrane a restrukturalizácii. 206 Ak by sa totiz pripustil názor zalobcu, znamenalo by to, ze velká cast verejnoprávnych podnikov by sa nikdy nemohla povazovat za podniky v tazkostiach. Je pritom zrejmé, ze cielom bodu 9 usmernení o záchrane a restrukturalizácii nie je vylúcit verejnoprávne podniky z rozsahu jeho pôsobnosti, ale rozlísit podniky, ktoré nie sú schopné zabezpecit pokracovanie svojej cinnosti bez poskytnutia státnej pomoci, pricom tieto podniky sa povazujú za podniky v tazkostiach, od podnikov, pre ktoré taká pomoc nie je nevyhnutná. 207 Preto skutocnost, ze spornú záruku poskytol vlastník spolocnosti WestLB, nemá nijaký vplyv na otázku, ci sa táto spolocnost mohla povazovat za podnik v tazkostiach. Jedinou otázkou relevantnou v tejto súvislosti je, ci táto banka mohla prekonat svoje hospodárske tazkosti bez pomoci z verejných prostriedkov, ktorú mozno kvalifikovat ako státna pomoc, co je otázka, na ktorú zalobca nepoukazuje. 208 Dalej je potrebné pripomenút, ze samotný zalobca uviedol, ze WestLB mala systémový význam pre nemecké hospodárstvo. 209 Napokon treba poukázat na to, ze zalobca nepoprel, ze zalozenie "zlej banky" mozno povazovat za restrukturalizáciu spolocnosti WestLB alebo ze spornú záruku mozno povazovat za pomoc na restrukturalizáciu. 210 Za týchto okolností treba konstatovat, ze preskúmanie zlucitelnosti spornej záruky so spolocným trhom sa mohlo vykonat z hladiska usmernení o záchrane a restrukturalizácii. 211 Pokial teda tvrdenia zalobcu mozno vykladat tak, ze Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia, kedze preskúmala zlucitelnost spornej záruky so spolocným trhom z hladiska týchto usmernení, tieto tvrdenia treba zamietnut. 212 V kazdom prípade je potrebné poukázat na to, ze Komisia správne tvrdí, ze v napadnutom rozhodnutí sa neobmedzila na skúmanie zlucitelnosti spornej záruky so spolocným trhom z hladiska podmienok obsiahnutých v usmerneniach o záchrane a restrukturalizácii. Z bodov 63 a 76 az 79 tohto rozhodnutia vyplýva, ze Komisia upustila od poziadavky, aby WestLB poskytla príspevok z vlastných zdrojov aspon vo výske 50 % nákladov na restrukturalizáciu, hoci tento minimálny príspevok bol v zásade stanovený v bode 44 týchto usmernení pre restrukturalizáciu velkých podnikov. Komisia konstatovala, ze vzhladom na vonkajsí dlh spolocnosti WestLB pre túto spolocnost bude prakticky nemozné splnit tento ciel príspevok z vlastných zdrojov. Okrem toho Komisia poznamenala, ze v kontexte systémovej financnej krízy nemusí byt vhodné vyzadovat od spolocnosti WestLB príspevok v presne urcenej výske. 213 Rozhodnutie Komisie schválit poskytnutie spornej záruky v prospech spolocnosti WestLB na základe výnimky zo zákazu státnej pomoci uvedenej v clánku 87 ods. 3 písm. b) ES teda - v rozpore s tým, co v podstate tvrdí zalobca - viedlo k tomu, ze pre schválenie platia v urcitých smeroch menej prísne podmienky, nez aké za obvyklých okolností stanovujú usmernenia o záchrane a restrukturalizácii. 214 Druhá výhrada sa preto musí tiez zamietnut. 215 Vzhladom na vsetky vyssie uvedené úvahy treba túto cast zamietnut. O druhej, subsidiárnej casti zalozenej na tom, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí nesprávne ulozila prísnejsie podmienky, nez aké by bolo mozné ulozit na základe uplatnenia usmernení o záchrane a restrukturalizácii v spojení s clánkom 87 ods. 3 písm. c) ES 216 Zalobca tvrdí, ze napadnuté rozhodnutie by sa malo zrusit aj v prípade, ak by sa dospelo k záveru, ze výnimky stanovené v clánku 87 ods. 3 písm. b) a c) ES majú rovnaký ciel, kedze Komisia v tomto rozhodnutí ulozila prísnejsie podmienky, nez aké by bolo mozné ulozit na základe uplatnenia usmernení o záchrane a restrukturalizácii. V tejto súvislosti zalobca predkladá porovnávaciu tabulku urcitých rozhodnutí prijatých Komisiou pred financnou krízou a pocas nej, ktoré sa týkajú pomoci v prospech viacerých bánk. Podla zalobcu z tejto tabulky vyplýva, ze pre schválenie pomoci urcenej na zamedzenie poruchy fungovania v hospodárstve boli stanovené prísnejsie podmienky ako pre schválenie pomoci urcenej na zamedzenie bankrotov v zdravom hospodárskom prostredí. Zalobca poznamenáva, ze v ziadnom z prípadov uvedených v tejto tabulke - okrem prípadu spolocnosti WestLB - Komisia nevyzadovala zmenu struktúry vlastníctva príjemcu pomoci. 217 Komisia popiera tvrdenia zalobcu. 218 V tejto súvislosti treba po prvé poukázat na to, ze v porovnávacej tabulke predlozenej zalobcom je pri kazdom rozhodnutí obsiahnutom v tejto tabulke uvedené znízenie bilancnej sumy príjemcu predmetnej pomoci, ktorým Komisia podmienila schválenie pomoci. Podla zalobcu jednak niektoré rozhodnutia boli prijaté na základe clánku 87 ods. 3 písm. b) ES a niektoré iné na základe clánku 87 ods. 3 písm. c) ES a jednak Komisia uplatnila vo vsetkých prípadoch usmernenia o záchrane a restrukturalizácii, co sama nepopiera. 219 Ako vsak Komisia správne uvádza, táto tabulka neumoznuje posúdit skutkové a právne okolnosti, za ktorých bola pomoc poskytnutá, ani úvahy, ktorými sa Komisia v kazdom konkrétnom prípade riadila. Uvedená tabulka tiez neumoznuje posúdit väcsiu alebo mensiu prísnost ostatných podmienok, ktorými Komisia podmienila kazdé konkrétne schválenie, ani výnimky zo zásad stanovených v usmerneniach o záchrane a restrukturalizácii, ktoré Komisia povolila. Z informácií uvedených v tejto tabulke teda nevyplýva, ze Komisia upustila od poziadavky, aby WestLB poskytla príspevok z vlastných prostriedkov vo výske aspon 50 % nákladov na restrukturalizáciu, hoci upustenie od tejto poziadavky treba vziat do úvahy pri posudzovaní väcsej alebo mensej prísnosti podmienok, ktorými Komisia podmienila schválenie spornej záruky. V prejednávanom prípade teda treba brat význam záverov, ktoré zalobca vyvodil z tejto tabulky, s rezervou. 220 Po druhé, co sa týka povinnosti predaja, zalobca vôbec nevysvetlil, v akom zmysle je táto podmienka prísnejsia ako podmienky, ktoré by bolo mozné ulozit na základe uplatnenia usmernení o záchrane a restrukturalizácii v spojení s clánkom 87 ods. 3 písm. c) ES. 221 Povaha a význam podmienok, ktoré môzu byt spojené s urcitým rozhodnutím a ktorých cielom je zabezpecit dlhodobú zivotaschopnost príjemcu pomoci, v kazdom prípade nevyhnutne závisia od hospodárskej situácie na jednom alebo viacerých dotknutých trhoch, ako aj od hospodárskych tazkostí, ktorým príjemca pomoci celí. 222 Ako pritom Komisia správne uvádza, ak bola pomoc poskytnutá banke v rámci váznej financnej krízy, tieto podmienky nepochybne môzu byt v urcitých ohladoch prísnejsie. V kontexte trhu, ktorý je do velkej miery oslabený, totiz môze byt este potrebnejsie obmedzit struktúru a rizikový profil podniku v tazkostiach s cielom zarucit zachovanie jeho existencie, pricom nemozno vylúcit, ze si to bude vyzadovat stanovenie poziadavky zmeny struktúry jeho vlastníctva. 223 Vzhladom na vyssie uvedené sa táto cast musí zamietnut. 224 Tretí zalobný dôvod teda treba zamietnut ako celok. O druhom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 87 ods. 1 ES a povinnosti odôvodnenia, kedze Komisia nepreukázala úcinky spornej záruky na hospodársku sútaz ani dostatocne neodôvodnila, preco táto záruka spôsobila narusenie hospodárskej sútaze 225 Zalobca tvrdí, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí nepreukázala úcinky spornej záruky na hospodársku sútaz ani dostatocne neodôvodnila, preco táto záruka spôsobila narusenie hospodárskej sútaze. Podla zalobcu teda Komisia porusila clánok 87 ods. 1 ES, ako aj svoju povinnost odôvodnenia. 226 V tejto súvislosti je potrebné uz v tomto stádiu preskúmat aj tvrdenie zalobcu uvedené v rámci ôsmeho zalobného dôvodu, ze "napadnuté rozhodnutie je nedostatocne odôvodnené, lebo sa v nom neuvádza, ci existuje narusenie hospodárskej sútaze a aká je povaha tohto narusenia, ktoré vyplýva zo [spornej záruky], vo financnom sektore, ktorý sa vyznacuje zlyhaním trhu a státnou pomocou poskytnutou clenskými státmi vo výske 3000 miliárd eur". 227 Komisia popiera tvrdenia zalobcu. 228 Je potrebné pripomenút, ze clánok 87 ods. 1 ES zakazuje pomoc, ktorá ovplyvnuje obchod medzi clenskými státmi a narúsa hospodársku sútaz alebo hrozí narusením hospodárskej sútaze. Ako vsak Komisia správne uvádza, v rámci svojho posúdenia týchto dvoch podmienok nie je povinná preukázat skutocný vplyv pomoci na obchod medzi clenskými státmi a skutocné skreslenie hospodárskej sútaze, ale len preskúmat, ci uvedená pomoc môze tento obchod ovplyvnit a narusit hospodársku sútaz (rozsudok Súdneho dvora z 15. decembra 2005, Taliansko/Komisia, [32]C-66/02, Zb. s. I-10901, bod 111). 229 Preto skutocnost, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí nepreukázala narusenie hospodárskej sútaze spôsobené spornou zárukou, nemôze predstavovat porusenie clánku 87 ods. 1 ES ani porusenie jej povinnosti odôvodnenia. Relevantné sú jedine otázky, ci Komisia v uvedenom rozhodnutí odôvodnila, preco táto záruka bola spôsobilá vyvolat také narusenie, a prípadne ci sa zalobcovi podarilo preukázat nesprávnost tohto odôvodnenia. 230 Najprv treba preskúmat prvú z týchto otázok, ktorá sa týka odôvodnenia, a potom druhú otázku týkajúcu sa veci samej. O odôvodnení napadnutého rozhodnutia, pokial ide o úcinky spornej záruky na hospodársku sútaz 231 Podla ustálenej judikatúry musí byt odôvodnenie vyzadované clánkom 253 ES prispôsobené charakteru sporného aktu a musia z neho jasne a jednoznacne vyplývat úvahy orgánu, ktorý ho prijal, aby dotknuté osoby mohli poznat dôvody prijatého opatrenia a príslusný súd ho mohol preskúmat. Poziadavka odôvodnenia musí byt posudzovaná v závislosti od okolností prípadu, najmä v závislosti od obsahu aktu, povahy uvádzaných dôvodov a záujmu, ktorý na jeho objasnení môzu mat osoby, ktorým je akt urcený, alebo iné osoby, ktorých sa akt priamo a osobne týka. Nevyzaduje sa, aby odôvodnenie specifikovalo vsetky relevantné skutkové a právne okolnosti, pretoze otázka, ci odôvodnenie aktu splna poziadavky clánku 253 ES, má byt posudzovaná nielen s ohladom na jeho znenie, ale tiez na jeho kontext, ako aj na súhrn právnych pravidiel upravujúcich predmetnú oblast (rozsudky Súdneho dvora z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink's France, [33]C-367/95 P, Zb. s. I-1719, bod 63; z 30. septembra 2003, Nemecko/Komisia, [34]C-301/96, Zb. s. I-9919, bod 87, a z 22. júna 2004, Portugalsko/Komisia, [35]C-42/01, Zb. s. I-6079, bod 66). 232 Zásada uvedená v predchádzajúcom bode v prípade jej uplatnenia na posúdenie opatrenia pomoci vyzaduje, aby sa uviedli dôvody, pre ktoré sa Komisia domnieva, ze dotknuté opatrenie patrí do rozsahu pôsobnosti clánku 87 ods. 1 ES. V tejto súvislosti aj v prípadoch, ked z okolností, za ktorých doslo k poskytnutiu pomoci, vyplýva, ze pomoc by mohla ovplyvnovat obchod medzi clenskými státmi a narúsat alebo hrozit narusením hospodárskej sútaze, je Komisia prinajmensom povinná spomenút tieto okolnosti v odôvodnení svojho rozhodnutia (rozsudky Súdneho dvora zo 7. júna 1988, Grécko/Komisia, [36]57/86, Zb. s. 2855, bod 15; z 24. októbra 1996, Nemecko a i./Komisia, [37]C-329/93, C-62/95 a C-63/95, Zb. s. I-5151, bod 52, a z 19. septembra 2000, Nemecko/Komisia, [38]C-156/98, Zb. s. I-6857, bod 98). 233 Ak vsak rozhodnutie v oblasti státnej pomoci bolo prijaté v kontexte dobre známom dotknutej vláde a vychádza z ustálenej rozhodovacej praxe, najmä vo vztahu k tejto vláde, takéto rozhodnutie môze byt odôvodnené strucne (pozri uznesenie Súdneho dvora z 21. januára 2010, Iride a Iride Energia/Komisia, C-150/09 P, neuverejnené v Zbierke, bod 23 a citovanú judikatúru). 234 Napadnuté rozhodnutie neobsahuje osobitné odôvodnenie týkajúce sa otázky, ci sporná záruka mohla narusit hospodársku sútaz. Komisia v odôvodnení 52 toho rozhodnutia uviedla: "Je potrebné konstatovat, ze v prípade [spornej záruky] ide o pokracovanie pomoci na záchranu, ktorú poskytli vlastníci. Ako sa takisto uvádza v [predbeznom rozhodnutí], v prípade [spornej záruky] ide o státnu pomoc. [Spolková republika Nemecko] nepopiera toto konstatovanie." 235 Preto odôvodnenie napadnutého rozhodnutia týkajúce sa kvalifikácie spornej záruky ako pomoci v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, a teda nevyhnutne aj otázky, ci táto záruka mohla narusit hospodársku sútaz, v celom rozsahu odkazuje na odôvodnenie uvedené v predbeznom rozhodnutí, ako to sám zalobca uvádza. 236 Je potrebné v prvom rade preskúmat, ci sa Komisia mohla obmedzit na odkaz na odôvodnenie uvedené v predbeznom rozhodnutí. 237 V tejto súvislosti treba poukázat na to, ze Súdny dvor v uznesení Iride a Iride Energia/Komisia, uz citovanom v bode 233 vyssie, skúmal dostatocnost odôvodnenia rozhodnutia (dalej len "rozhodnutie Iride"), v ktorom Komisia vo vztahu ku kvalifikovaniu opatrenia ako státnej pomoci len uviedla, ze "konstatovala, ze skúmané rozhodnutie treba povazovat za státnu pomoc" (pozri uznesenie Iride a Iride Energia/Komisia, uz citované v bode 233 vyssie, v spojení s rozsudkom Súdu prvého stupna z 11. februára 2009, Iride a Iride Energia/Komisia, [39]T-25/07, Zb. s. II-245, bod 67, proti ktorému bolo podané odvolanie, o ktorom sa rozhodlo uvedeným uznesením). 238 Súdny dvor rozhodol, ze toto odôvodnenie je dostatocné, na základe dvoch skutocností. Po prvé samotná dotknutá vláda vo svojom oznámení kvalifikovala predmetné opatrenie ako státnu pomoc. Po druhé v rámci právnych a skutkových okolností rozhodnutia Iride bolo prijaté rozhodnutie týkajúce sa státnej pomoci v prospech dalsieho príjemcu pomoci (dalej len "rozhodnutie ENEL"), ktoré bolo dostatocne odôvodnené a vydané za súvisiacich skutkových a právnych okolností, ktoré boli dostatocne podobné (uznesenie Iride a Iride Energia/Komisia, uz citované v bode 233 vyssie, body 24 a 26). 239 Je potrebné poukázat na to, ze obe skutocnosti, na základe ktorých Súdny dvor v uznesení Iride a Iride Energia/Komisia, uz citovanom v bode 233 vyssie, konstatoval, ze rozhodnutie je dostatocne odôvodnené, v podstate existujú aj v prejednávanej veci. 240 Po prvé, ked Spolková republika Nemecko zaslala 11. apríla 2008 Komisii dodatocné oznámenie o "zlej banke" a poziadala o predbezné schválenie zalozenia tejto banky, uznala, ze jej zalozenie zahrna státnu pomoc v prospech spolocnosti WestLB (odôvodnenia 4 a 25 predbezného rozhodnutia). Zo spisu pritom nevyplýva, ze Spolková republika Nemecko neskôr napadla predbezné rozhodnutie v rozsahu, v akom v nom bola sporná záruka kvalifikovaná ako státna pomoc. 241 Po druhé tak napadnuté rozhodnutie, ako aj predbezné rozhodnutie sa týkajú toho istého státneho opatrenia (spornej záruky), toho istého príjemcu pomoci (WestLB) a toho istého ciela (zabránit tomu, aby WestLB bola nútená zastavit svoju cinnost z dôvodu poklesu trhovej hodnoty portfólia s hodnotou 23 miliárd eur v rámci financnej krízy). Za týchto podmienok treba konstatovat, ze obe tieto rozhodnutia boli vydané za súvisiacich skutkových a právnych okolností, ktoré sú dostatocne podobné. 242 Treba napokon poznamenat, ze - zatial co od prijatia rozhodnutia ENEL (1. decembra 2004) do prijatia rozhodnutia Iride (8. novembra 2006) uplynulo 23 mesiacov - od prijatia predbezného rozhodnutia (30. apríla 2008) do prijatia napadnutého rozhodnutia (12. mája 2009) uplynulo 12 mesiacov a 12 dní. 243 Vzhladom na vyssie uvedené treba konstatovat, ze Komisia sa v napadnutom rozhodnutí mohla obmedzit na odkaz na kvalifikáciu státnej pomoci, ktorú uskutocnila v predbeznom rozhodnutí. 244 Dalej je potrebné preskúmat, ci je predbezné rozhodnutie v tejto súvislosti dostatocne odôvodnené. 245 Toto odôvodnenie je uvedené v bode 30 predbezného rozhodnutia, ktorý znie: "Komisia konstatuje, ze WestLB vykonáva cezhranicné a medzinárodné cinnosti, takze kazdá výhoda poskytnutá zo státnych prostriedkov by obmedzila hospodársku sútaz v bankovom sektore a ovplyvnila obchod v rámci Spolocenstva (rozhodnutie Komisie vo veci C-50/2006 z 27. júna 2007, BAWAG, zatial neuverejnené, bod 127)." 246 Odôvodnenie predbezného rozhodnutia treba doplnit odôvodnením obsiahnutým v rozhodnutí Komisie z 27. júna 2007 o státnej pomoci C 50/2006 (ex NN 68/2006, CP 102/2006), ktorú poskytla Rakúska republika v prospech spolocnosti BAWAG-PSK ([40]Ú. v. EÚ L 83, 2008, s. 7, dalej len "rozhodnutie BAWAG-PSK"), na ktoré Komisia odkazuje. Ako pritom Komisia sama uviedla v reakcii na písomnú otázku Vseobecného súdu, v odôvodnení 30 predbezného rozhodnutia urobila chybu v písaní, kedze odkázala na odôvodnenie 127 rozhodnutia BAWAG-PSK, ktoré sa netýka otázky, ci pomoc, ktorá bola predmetom tohto posledného uvedeného rozhodnutia, mohla vyvolat narusenie hospodárskej sútaze. Táto otázka je v skutocnosti rozobratá v odôvodneniach 121 az 125 rozhodnutia BAWAG-PSK, ktoré znejú takto: "121. Clánok 87 ods. 1 Zmluvy o ES zakazuje státnu pomoc, ktorá by poskodzovala obchod medzi clenskými státmi a narusila, resp. hrozila narusením hospodárskej sútaze. 122. V rámci svojho právneho posúdenia nemusí Komisia preukazovat skutocný vplyv státnej pomoci na obchod medzi clenskými státmi a skutocné narusenie hospodárskej sútaze, ale len to, ci je pomoc schopná tento obchod poskodit a spôsobit narusenie hospodárskej sútaze. Ak pomoc clenského státu posilní postavenie podniku oproti iným úcastníkom hospodárskej sútaze vo vnútornom obchode EÚ, potom platí, ze ich konkurencná schopnost je touto pomocou narusená. 123. Komisia upozornuje, ze bankový sektor je uz dlhé roky otvorený hospodárskej sútazi. Hospodárska sútaz, ktorá sa v niektorých prípadoch realizovala uz aj na základe volného pohybu kapitálu, ako to predpokladá Zmluva o ES, sa pokracujúcou liberalizáciou zlepsila. 124. BAWAG-PSK disponuje pobockami, resp. dcérskymi spolocnostami vo viacerých clenských státoch... A naopak, banky z iných clenských státov vyvíjajú svoju cinnost v Rakúsku... 125. A nakoniec v bankovom sektore sa uskutocnuje obchod medzi clenskými státmi. Státna záruka posilnuje postavenie BAWAG-PSK oproti iným bankovým podnikom, ktorý sú jej obchodnými konkurentmi v rámci Spolocenstva. Záruka by preto mohla poskodit obchod medzi clenskými státmi a narusit hospodársku sútaz." 247 Zo vsetkých vyssie uvedených pripomienok vyplýva, ze Komisia v predbeznom rozhodnutí konstatovala, ze sporná záruka môze ovplyvnit hospodársku sútaz v bankovom sektore z dôvodu, ze po prvé tento sektor bol otvorený hospodárskej sútazi, po druhé sporná záruka posilnila postavenie spolocnosti WestLB na trhoch, na ktorých vykonávala svoju cinnost, oproti postaveniu bánk, ktoré nedostali pomoc, a po tretie WestLB vykonávala cezhranicnú a medzinárodnú cinnost. 248 Je potrebné preskúmat, ci toto odôvodnenie zodpovedá poziadavkám stanoveným judikatúrou, vzhladom na kontext predbezného rozhodnutia, ako aj súhrn právnych pravidiel upravujúcich predmetnú oblast. 249 V prvom rade súd Únie rozhodol, ze v oblasti státnej pomoci sú podmienky týkajúce sa vplyvu na obchod medzi clenskými státmi a podmienky týkajúce sa narusenia hospodárskej sútaze vo vseobecnosti nerozlucne späté, a konstatoval, ze ak pomoc posilní v rámci obchodu v Spolocenstve postavenie jedného podniku voci ostatným konkurujúcim podnikom, treba na tieto ostatné konkurujúce podniky hladiet ako na podniky ovplyvnené pomocou (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 15. júna 2000, Alzetta a i./Komisia, [41]T-298/97, T-312/97, T-313/97, T-315/97, T-600/97 az T-607/97, T-1/98, T-3/98 az T-6/98 a T-23/98, Zb. s. II-2319, bod 81 a citovanú judikatúru). 250 Je pritom nesporné a zjavné, ze WestLB pôsobí na trhu viacerých clenských státov a ze na nemeckom trhu celí reálnej alebo potenciálnej konkurencii viacerých bánk so sídlom v iných clenských státoch. 251 V druhom rade, ako Komisia uviedla v odôvodnení 123 rozhodnutia BAWAG-PSK, bankový sektor bol na úrovni Spolocenstva v znacnej miere liberalizovaný. Z judikatúry pritom vyplýva, ze táto okolnost posilnuje hospodársku sútaz, ktorá mohla byt uz dôsledkom volného pohybu kapitálu stanoveného v Zmluve, co môze charakterizovat skutocný alebo mozný vplyv pomoci na hospodársku sútaz, ako aj jej úcinok na obchod medzi clenskými státmi (rozsudok Súdneho dvora z 10. januára 2006, Cassa di Risparmio di Firenze a i., [42]C-222/04, Zb. s. I-289, body 142 a 145). 252 Napokon v tretom rade, ako Komisia uviedla v bode 4 usmernení o záchrane a restrukturalizácii, zánik nevýkonných podnikov je beznou súcastou fungovania trhu a pomoc na restrukturalizáciu patrí medzi najskreslujúcejsie typy státnej pomoci, pricom vseobecný princíp zákazu státnej pomoci, tak ako je ustanovený v Zmluve ES, by mal zostat pravidlom, pokial ide o túto pomoc, a výnimky z tohto pravidla by mali byt obmedzené. 253 V tejto súvislosti treba konstatovat, ze v zásade platí, ze ak je pomoc nevyhnutná na zachovanie podniku, ktorý by inak zanikol, poskytnutie pomoci nevyhnutne spôsobuje narusenie hospodárskej sútaze, kedze bráni prerozdeleniu podielov tohto podniku na trhu medzi jeho konkurentov. 254 Vzhladom na tieto pripomienky treba konstatovat, ze odôvodnenie rozhodnutia, ktorým sa státna pomoc kvalifikuje ako pomoc na restrukturalizáciu v prospech podniku, akým je WestLB, ktorý vykonáva významné cezhranicné cinnosti, pôsobí v sektore, ktorý bol v Únii liberalizovaný, ako je bankový sektor, a ktorý by mohol zmiznút z trhu, ak by nedoslo k poskytnutiu pomoci, môze byt mimoriadne strucné. 255 Vzhladom na vyssie uvedené treba povazovat odôvodnenie poskytnuté v predbeznom rozhodnutí v súvislosti s otázkou, ci sporná záruka mohla ovplyvnit hospodársku sútaz, za dostatocné. O správnosti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, pokial ide o úcinky spornej záruky na hospodársku sútaz 256 Zalobca uvádza dve tvrdenia s cielom spochybnit správnost odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, pokial ide o otázku, ci sporná záruka mohla ovplyvnit hospodársku sútaz. Vo svojom prvom tvrdení zalobca uvádza, ze Komisia mala preskúmat reálnu situáciu na trhu ku dnu prijatia napadnutého rozhodnutia s cielom overit, ci sporná záruka, ktorá bola v predbeznom rozhodnutí kvalifikovaná ako státna pomoc, mohla byt nadalej takto kvalifikovaná. Vo svojom druhom tvrdení zalobca uvádza, ze pomoc v prospech financného sektora poskytnutá od roku 2008 nemôze narusit hospodársku sútaz. - O prvom tvrdení, podla ktorého Komisia mala preskúmat reálnu situáciu na trhu ku dnu prijatia napadnutého rozhodnutia 257 Zalobca tvrdí, ze Komisia sa nemohla obmedzit na odkaz na predbezné rozhodnutie, pokial ide o otázku, ci sporná záruka mohla vyvolat narusenie hospodárskej sútaze. Podla zalobcu je Komisia v prípade, ak prijíma rozhodnutie, ktorým sa urcuje, ze opatrenie patrí do rozsahu pôsobnosti clánku 87 ods. 1 ES, vzdy povinná preskúmat reálnu situáciu na trhu ku dnu prijatia napadnutého rozhodnutia. Zalobca poznamenáva, ze Komisia bola osobitne povinná vykonat také preskúmanie v prejednávanom prípade. Po prvé v období medzi prijatím predbezného rozhodnutia a prijatím napadnutého rozhodnutia nastala jedna z najváznejsích financných kríz za posledné storocie, v dôsledku coho Komisia schválila poskytnutie pomoci v prospech financného sektora v celkovej výske priblizne 3000 miliárd eur. Zalobca teda povazuje za sporné, ci pri prijímaní napadnutého rozhodnutia v tomto sektore este existovala hospodárska sútaz, ktorá mohla byt narusená. Zalobca navyse poukazuje na to, ze pomoc vo výske 5 miliárd eur, teda 0,167 % z celkového objemu pomoci schválenej Komisiou z dôvodu financnej krízy do prijatia napadnutého rozhodnutia, sotva môze vyvolat citelné narusenie hospodárskej sútaze, ktoré môze pretrvávat. Po druhé predbezné rozhodnutie sa týkalo docasného opatrenia na záchranu, zatial co napadnuté rozhodnutie sa týka trvalého opatrenia na restrukturalizáciu. 258 Je potrebné konstatovat, ze otázku, ci je pomoc státnou pomocou, treba v zásade vyriesit na základe objektívnych skutocností, ktoré sa posudzujú v case, ked Komisia prijíma svoje rozhodnutie, z coho vyplýva, ze súd Únie preskúma posúdenie situácie vykonané k tomuto dátumu Komisiou (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 11. decembra 2008, Komisia/Freistaat Sachsen, [43]C-334/07 P, Zb. s. I-9465, bod 50 a citovanú judikatúru). 259 Treba vsak uviest, ze ak Komisia uz kvalifikovala urcité opatrenie ako státnu pomoc v rozhodnutí, ktoré nebolo spochybnené, ako to urobila v prejednávanom prípade v predbeznom rozhodnutí, pokial ide o spornú záruku, nie je nevyhnutne povinná vykonat nové preskúmanie stavu hospodárskej sútaze, ktorý existuje ku dnu prijatia nového rozhodnutia, podla ktorého sa to isté opatrenie kvalifikuje ako státna pomoc, pokial boli tieto dve rozhodnutia prijaté za súvisiacich skutkových a právnych okolností, ktoré sú dostatocne podobné. 260 Tvrdenia zalobcu pritom nie sú spôsobilé preukázat, ze v období medzi prijatím predbezného rozhodnutia a prijatím napadnutého rozhodnutia doslo k zmene okolností, v dôsledku ktorej by Komisia bola povinná vykonat nové preskúmanie potenciálneho úcinku spornej záruky na hospodársku sútaz. 261 Po prvé zhorsenie financnej krízy, ku ktorému napokon doslo v období medzi prijatím predbezného rozhodnutia (30. apríla 2008) a napadnutého rozhodnutia (12. mája 2009), ako aj skutocnost, ze Komisia v tomto období schválila viacero opatrení státnej pomoci v znacnej celkovej výske v prospech financného sektora, nebránia tomu, aby sa opatrenie prijaté v prospech banky v tazkostiach nadalej kvalifikovalo ako státna pomoc bez vykonania novej analýzy hospodárskej sútaze v tomto sektore. 262 Po prvé tento sektor bol na úrovni Spolocenstva v znacnej miere liberalizovaný, cím sa posilnila hospodárska sútaz, ktorá mohla byt uz dôsledkom volného pohybu kapitálu stanoveného v Zmluve (rozsudok Cassa di Risparmio di Firenze a i., uz citovaný v bode 251 vyssie, bod 145). Zalobca pritom nemôze tvrdit, ze prípadné zhorsenie financnej krízy a schválenie opatrení pomoci uvedených v predchádzajúcom bode odstránili túto posilnenú hospodársku sútaz do takej miery, ze sporná záruka by ju uz nemohla ovplyvnit. 263 V kazdom prípade treba konstatovat, ze poskytnutie státnej pomoci vo výske 5 miliárd eur umoznujúcej velkej banke v tazkostiach pokracovat v jej cinnosti, a teda nepríst o svoje významné podiely na trhu v prospech svojich konkurentov, je v zásade spôsobilé ovplyvnit jestvujúcu hospodársku sútaz, a to aj v prípade, ak bola táto hospodárska sútaz podstatne oslabená. 264 Po druhé zalobca nepopiera tvrdenie Komisie, podla ktorého mnohé banky so sídlom v clenských státoch, vrátane nemeckých krajinských bánk podobných spolocnosti WestLB, nedostali ku dnu prijatia napadnutého rozhodnutia nijakú státnu pomoc. Ako Komisia správne uvádza, konkurencné vztahy medzi týmito bankami a spolocnostou WestLB boli nevyhnutne ovplyvnené poskytnutím spornej záruky, aj ked dalsie banky k tomuto dnu dostali znacnú pomoc z verejných prostriedkov. 265 Okrem toho z judikatúry vyplýva, ze skutocnost, ze konkurenti príjemcu opatrenia pomoci dostali státnu pomoc, nemá vplyv na kvalifikáciu tohto opatrenia ako státnej pomoci (rozsudok Vlaams Gewest/Komisia, uz citovaný v bode 83 vyssie, bod 54). 266 Po druhé skutocnost, ze sporná záruka, ktorá bola v case prijatia predbezného rozhodnutia koncipovaná ako prechodné a zrusitelné opatrenie, sa v case prijatia napadnutého rozhodnutia stala opatrením s trvalým úcinkom, nepredstavuje zmenu okolností, ktorá by mohla Komisii zabránit, aby v tomto rozhodnutí odkázala na kvalifikáciu vykonanú v predbeznom rozhodnutí. Práve naopak, ako Komisia správne uvádza, mohla sa oprávnene domnievat, ze opatrenie kvalifikované ako státna pomoc, ktoré teda mohlo vyvolat narusenie hospodárskej sútaze a ktorého uplatnovanie bolo casovo obmedzené, sa malo v prípade neexistencie tohto obmedzenia tým skôr kvalifikovat ako státna pomoc. 267 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze skutocnost, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí nepreskúmala, ci sporná záruka bola spôsobilá vyvolat narusenie hospodárskej sútaze, ale odkázala na skúmanie, ktoré v tejto súvislosti vykonala v predbeznom rozhodnutí, nepredstavuje porusenie clánku 87 ods. 1 ES. Toto tvrdenie sa teda musí zamietnut. - O druhom tvrdení, podla ktorého pomoc v prospech financného sektora poskytnutá od roku 2008 nemôze narusit hospodársku sútaz 268 Zalobca tvrdí, ze pomoc v prospech financného sektora poskytnutá od roku 2008 má za ciel zabránit kolapsu uvedeného sektora, a preto nemôze narusit hospodársku sútaz. 269 V tejto súvislosti stací poukázat na to, ze pomoc skúmaná Komisiou v napadnutom rozhodnutí je individuálnou pomocou poskytnutou len v prospech jednej banky, spolocnosti WestLB, a nie pomocou poskytnutou v prospech nemeckého alebo európskeho financného sektora ako celku. Je pravda, ze nemozno vylúcit, ze zachovanie existencie spolocnosti WestLB môze mat aj priaznivé hospodárske dôsledky pre institúcie, v prospech ktorých neboli prijaté státne podporné opatrenia. Nic to vsak nemení na tom, ze WestLB sa nevyhnutne nachádza v relatívne silnejsej konkurencnej pozícii vo vztahu k týmto institúciám ako v prípade, ak by musela zastavit svoju cinnost. 270 Tvrdenie zalobcu teda nemozno prijat. 271 Vzhladom na vyssie uvedené treba konstatovat, ze odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, pokial ide o otázku, ci by sporná záruka mohla vyvolat narusenie hospodárskej sútaze, je dostatocné a ze zalobcovi sa nepodarilo preukázat, ze odôvodnenie uvedené Komisiou bolo nesprávne. 272 Druhý zalobný dôvod teda treba zamietnut. O ôsmom zalobnom dôvode zalozenom na porusení povinnosti odôvodnenia Úvodné pripomienky 273 V prvom rade treba pripomenút, ze tvrdenie zalobcu, ze napadnuté rozhodnutie je nedostatocne odôvodnené, lebo sa v nom neuvádza, ze sporná záruka by mohla vyvolat narusenie hospodárskej sútaze a aká je povaha tohto narusenia, uz bolo preskúmané v rámci druhého zalobného dôvodu. 274 Zalobca dalej tvrdí, ze napadnuté rozhodnutie je nedostatocne odôvodnené, pokial ide o posúdenie súladu spornej záruky s clánkom 87 ods. 3 písm. b) ES. Podla zalobcu odôvodnenie tohto rozhodnutia neumoznuje pochopit, preco sú podmienky uvedené v jeho prílohe nevyhnutné a primerané na dosiahnutie ciela stanoveného týmto ustanovením. Odôvodnenie malo byt pritom osobitne podrobné, a to po prvé vzhladom na kontext financnej krízy, po druhé vzhladom na rozsah podmienok stanovených v napadnutom rozhodnutí a po tretie vzhladom na skutocnost, ze toto rozhodnutie "zachádza podstatne dalej ako predchádzajúce rozhodnutia". 275 V tejto súvislosti treba poznamenat, ze vzhladom na to, ze zaloba je prípustná len v rozsahu, v akom sa týka zahrnutia podmienok týkajúcich sa povinnosti predaja do prílohy napadnutého rozhodnutia, tvrdenia zalobcu mozno skúmat z vecnej stránky len z hladiska odôvodnenia týkajúceho sa týchto podmienok. 276 V tejto súvislosti zalobca poznamenáva, ze napadnuté rozhodnutie malo obsahovat podrobnejsie odôvodnenie, pokial ide o nevyhnutnost povinnosti predaja, a to tým skôr preto, lebo v iných "súbezných konaniach" nebola ulozená rovnocenná povinnost. Odôvodnenie poskytnuté v tejto súvislosti v odôvodnení 69 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého sporitelne a spolková krajina Severné Porýnie-Vestfálsko niekedy sledujú protichodné záujmy, nie je postacujúce. Okrem toho je bezné, ze záujmy vlastníkov akciovej spolocnosti bývajú niekedy protichodné. Zalobca napokon tvrdí, ze odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nemozno doplnit vysvetleniami, ktoré Komisia uviedla len v konaní pred Vseobecným súdom. 277 Komisia popiera tvrdenia zalobcu. 278 Treba pripomenút, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí konstatovala, ze sporná záruka je pomocou na restrukturalizáciu v prospech podniku v tazkostiach. Ako sa uvádza v bode 210 vyssie, mohla teda preskúmat zlucitelnost tohto opatrenia so spolocným trhom z hladiska usmernení o záchrane a restrukturalizácii. 279 Podla bodu 17 usmernení o záchrane a restrukturalizácii je restrukturalizácia zalozená na uskutocnitelnom, koherentnom a dalekosiahlom pláne na obnovu dlhodobej zivotaschopnosti podniku. Podla bodu 34 uvedených usmernení poskytnutie individuálnej pomoci na restrukturalizáciu musí byt podmienené implementáciou plánu na restrukturalizáciu, ktorý musí Komisia schválit. 280 Bod 47 usmernení o záchrane a restrukturalizácii stanovuje, ze príjemca pomoci musí úplne implementovat plán uvedený v predchádzajúcom bode a tiez splnit akékolvek dalsie povinnosti stanovené v rozhodnutí o schválení. Neimplementovanie plánu alebo nedodrzanie povinností sa povazuje za zneuzitie pomoci. 281 Body 35 az 37 usmernení o záchrane a restrukturalizácii obsahujú pravidlá, podla ktorých sa plán na restrukturalizáciu musí predlozit Komisii, ako aj nálezitosti, ktoré v nom musia byt uvedené. Po prvé tento plán musí obsahovat vsetky príslusné podrobné údaje, vrátane prieskumu trhu a opisu okolností, ktoré viedli k tazkostiam podniku, cím sa vytvorí základ posúdenia navrhovaných opatrení. Po druhé dotknutý clenský stát sa musí za tento plán zarucit. Po tretie plán musí umoznit obnovit dlhodobú zivotaschopnost podniku v rámci prijatelnej casovej lehoty na základe realistických predpokladov, aby mohol po ukoncení restrukturalizácie uhrádzat vsetky svoje náklady výlucne vlastnými silami. Po stvrté, ak tazkosti podniku vychádzajú z medzier v jeho statutárnom správnom systéme, bude potrebné zaviest vhodné úpravy. 282 Body 38 az 40 usmernení o záchrane a restrukturalizácii upravujú "predchádzanie akémukolvek nadmernému naruseniu hospodárskej sútaze" spojenému s poskytnutím pomoci na restrukturalizáciu. Podla týchto ustanovení sa v prvom rade na obmedzenie negatívnych úcinkov pomoci na hospodársku sútaz a obchod musia prijat kompenzacné opatrenia (dalej len "kompenzacné opatrenia"). V druhom rade tieto opatrenia musia byt "vhodné" v tom zmysle, ze nesmú spôsobit zhorsenie struktúry trhu. V tretom rade musia "proporcionálne" zodpovedat rusivým úcinkom pomoci. V tejto súvislosti sa musia po prvé uskutocnit predovsetkým na trhu alebo trhoch, na ktorých bude mat podnik po restrukturalizácii významné postavenie. Po druhé, ak sa môzu tieto opatrenia uskutocnit pred poskytnutím pomoci alebo po jej poskytnutí, v kazdom prípade musia byt neoddelitelnou súcastou plánu na restrukturalizáciu. Po tretie by nemali spocívat v jednoduchých úctovných odpisoch alebo ukoncení stratových aktivít, kedze nespôsobujú znízenie kapacity predmetného podniku alebo obmedzenie jeho prítomnosti na trhu (rozsudok Vseobecného súdu zo 14. februára 2012, Electrolux/Komisia, T-115/09 a T-116/09, bod 44). 283 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze existencia plánu na restrukturalizáciu je nevyhnutným predpokladom moznosti povazovat pomoc na restrukturalizáciu za zlucitelnú so spolocným trhom. Tento plán je ústredným prvkom analýzy, ktorú musí Komisia v tejto súvislosti vykonat (dalej len "skúmanie zlucitelnosti"). Usmernenia o záchrane a restrukturalizácii napokon stanovujú, ze prípadné schválenie pomoci automaticky podlieha dodrzaniu plánu preskúmaného a potvrdeného Komisiou. 284 Okrem toho plán na restrukturalizáciu, na základe ktorého Komisia vykonáva skúmanie zlucitelnosti, musí obsahovat dva druhy opatrení, ktoré sa odlisujú podla svojho ciela. Cielom prvého typu opatrení je obnovit dlhodobú hospodársku zivotaschopnost podniku. Pokial ide o druhý typ opatrení, jeho cielom je predíst akémukolvek nadmernému naruseniu hospodárskej sútaze. V zásade nic nebráni tomu, aby obsah vsetkých opatrení stanovených v pláne na restrukturalizáciu bol predmetom rokovania medzi Komisiou a dotknutým clenským státom, na ktorom sa môze prípadne podielat aj príjemca pomoci. Z usmernení o záchrane a restrukturalizácii vsak vyplýva, ze za konecný plán sa musí napokon zarucit dotknutý clenský stát. 285 Napokon, co sa týka zlucitelnosti pomoci na restrukturalizáciu so spolocným trhom, z judikatúry vyplýva, ze povinnost odôvodnenia je splnená, ak sú v rozhodnutí Komisie uvedené dôvody, pre ktoré sa Komisia domnieva, ze pomoc je odôvodnená s ohladom na podmienky stanovené usmerneniami o záchrane a restrukturalizácii, pricom týmito podmienkami sú najmä existencia plánu na restrukturalizáciu, dostatocné preukázanie dlhodobej zivotaschopnosti príjemcu pomoci a primeranost pomoci vzhladom na príspevok jej príjemcu (pozri analogicky rozsudok Súdu prvého stupna z 15. júna 2005, Corsica Ferries France/Komisia, [44]T-349/03, Zb. s. II-2197, bod 66 a citovanú judikatúru). 286 So zretelom na vyssie uvedené treba jednak urcit rozsah povinnosti Komisie uviest dôvody, pre ktoré sa rozhodla podmienit schválenie spornej záruky dodrzaním povinnosti predaja, a jednak preskúmat, ci je odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v tejto súvislosti dostatocné. O rozsahu povinnosti Komisie uviest dôvody, pre ktoré sa rozhodla podmienit schválenie spornej záruky dodrzaním povinnosti predaja 287 Na urcenie rozsahu povinnosti Komisie uviest dôvody, pre ktoré sa rozhodla podmienit schválenie spornej záruky dodrzaním povinnosti predaja, treba po prvé urcit ciel, z hladiska ktorého Komisia mala odôvodnit toto rozhodnutie. Po druhé je potrebné urcit rozsah vseobecnej povinnosti Komisie odôvodnit svoje rozhodnutia, ktorými sa schválenie pomoci na restrukturalizáciu podmienuje dodrzaním opatrení stanovených v plánoch na restrukturalizáciu, za ktoré sa dotknuté clenské státy zarucili. Po tretie treba preskúmat, ci je rozsah tejto povinnosti iný, ak sa Komisia rozhodne zabezpecit dodrzanie predmetných plánov tým, ze k svojim rozhodnutiami pripojí podla clánku 7 ods. 4 nariadenia c. 659/1999 podmienky. Napokon po stvrté je potrebné overit, ci povinnost predaja bola súcastou prvého úplného plánu na restrukturalizáciu spolocnosti WestLB, za ktorý sa Spolková republika Nemecko zarucila. - O cieli, z hladiska ktorého mala Komisia odôvodnit svoje rozhodnutie o podmienení schválenia spornej záruky dodrzaním povinnosti predaja 288 Zalobca v podstate uvádza, ze ciel, ktorý Komisia sleduje, ked rozhodne o podmienení schválenia pomoci na restrukturalizáciu dodrzaním urcitých podmienok, je zarucit dosiahnutie ciela uvedeného vo výnimke zo vseobecného zákazu státnej pomoci, na ktorej je schválenie zalozené. Ak je schválenie zalozené na clánku 87 ods. 3 písm. b) ES druhej moznosti, týmto cielom musí byt podla zalobcu náprava váznej poruchy fungovania v hospodárstve clenského státu. 289 Toto tvrdenie sa musí zamietnut. 290 Ako totiz bolo uvedené v bode 284 vyssie, cielom, ktorý Komisia sleduje pri podmienení schválenia pomoci na restrukturalizáciu dodrzaním opatrení stanovených v pláne na restrukturalizáciu, za ktorý sa dotknutý clenský stát zarucil, je po prvé zabezpecit obnovu dlhodobej zivotaschopnosti príjemcu pomoci a po druhé zarucit, aby narusenie hospodárskej sútaze nebolo nadmerné. 291 Ako bolo uvedené v bode 187 vyssie, v prejednávanom prípade bola povinnost predaja zahrnutá do prílohy napadnutého rozhodnutia ako opatrenie, ktoré má zarucit obnovu dlhodobej zivotaschopnosti spolocnosti WestLB. Komisia preto musela odôvodnit svoje rozhodnutie o podmienení schválenia spornej záruky dodrzaním uvedenej povinnosti len z hladiska tohto jedného ciela. - O rozsahu vseobecnej povinnosti Komisie odôvodnit svoje rozhodnutia, ktorými sa schválenie pomoci na restrukturalizáciu podmienuje dodrzaním opatrení stanovených v plánoch na restrukturalizáciu, za ktoré sa dotknuté clenské státy zarucili 292 Treba poukázat na to, ze hoci je v zásade povinnostou Komisie, aby preukázala poskytnutie pomoci v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, dôkazné bremeno týkajúce sa jej zlucitelnosti so spolocným trhom ako výnimky z toho ustanovenia v zásade zatazuje dotknutý clenský stát, ktorý musí preukázat, ze podmienky tejto výnimky sú splnené (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 12. septembra 2007, Olympiaki Aeroporia Ypiresies/Komisia, [45]T-68/03, Zb. s. II-2911, bod 34 a citovanú judikatúru). 293 Ak teda Komisia v rámci svojej sirokej miery volnej úvahy, ktorou disponuje pri posudzovaní zlucitelnosti státnej pomoci so spolocným trhom podla clánku 87 ods. 3 ES (pozri bod 183 vyssie), tak ako v prejednávanom prípade vo svojich usmerneniach, pokynoch alebo oznámeniach vyzaduje, aby sa na úcely schválenia pomoci dotknutý clenský stát zarucil za plán, ktorý umozní dosiahnut urcité konkrétne legitímne ciele, dotknutý clenský stát musí preukázat, ze uvedený plán ich môze dosiahnut, a Komisia nemusí preukázat, ze kazdé opatrenie stanovené v pláne je v tejto súvislosti nevyhnutné. 294 So zretelom na to, co je uvedené v bodoch 279 az 284 vyssie, teda treba vychádzat z toho, ze plán na restrukturalizáciu tvorí súbor záväzkov navrhnutých clenským státom, ktorého cielom je preukázat splnenie podmienok výnimky zo vseobecného zákazu státnej pomoci. Týmito záväzkami sa má dosiahnut rozhodnutie Komisie, na ktoré nemá dotknutý clenský stát subjektívny nárok, konkrétne schválenie pomoci, ktorá umoznuje vyhnút sa výsledku hospodárskej sútaze, a uvedené záväzky sú navrhnuté s cielom zarucit dosiahnutie cielov uvedených v bodoch 284 a 290 vyssie. 295 Pre príjemcu pomoci je plán na restrukturalizáciu navyse celkovým súborom podmienok, ktorými dotknutý clenský stát podmienuje poskytnutie pomoci, kedze tento clenský stát sa voci Komisii zaviaze, ze pomoc poskytne len v prípade, ak príjemca pomoci dodrzí tento plán. 296 Za týchto okolností treba konstatovat, ze Komisia musí vo svojom rozhodnutí o schválení pomoci najmä po prvé preukázat, ze schválené opatrenie skutocne treba kvalifikovat ako státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, po druhé overit, ci dotknutý clenský stát preukázal, ze na pomoc mozno uplatnit jednu z výnimiek uvedených v clánku 87 ods. 3 ES, a po tretie konstatovat, ze vzhladom na vsetky opatrenia stanovené v pláne na restrukturalizáciu, za ktorý sa tento clenský stát zarucil, sa mozno domnievat, ze príjemca pomoci bude dlhodobo zivotaschopný a ze narusenie hospodárskej sútaze vyvolané pomocou nebude nadmerné. 297 Naproti tomu v rozpore s tým, co v podstate tvrdí zalobca, Komisia nie je povinná vysvetlit nevyhnutnost kazdého opatrenia uvedeného v pláne na restrukturalizáciu ani sa usilovat ulozit len co najmenej zatazujúce opatrenia spomedzi tých, ktoré môzu zarucit dosiahnutie cielov uvedených v predchádzajúcom bode, okrem prípadu, ak sa dotknutý clenský stát predtým zarucil za menej zatazujúci plán na restrukturalizáciu, ktorý rovnako primerane zodpovedá týmto cielom, alebo ak tento clenský stát vyjadril svoj nesúhlas so zahrnutím urcitých opatrení do plánu na restrukturalizáciu a zarucil sa za tento plán z dôvodu, ze Komisia mu s konecnou platnostou oznámila, ze pomoc bez týchto opatrení nebude schválená, pricom rozhodnutie o podmienení poskytnutia pomoci dodrzaním uvedených opatrení nemozno v týchto prípadoch pripísat dotknutému clenskému státu. 298 Po prvé tento záver potvrdzuje skutocnost, ze opatrenia stanovené v pláne na restrukturalizáciu môzu byt velmi pocetné a rôznorodé, takze na zvázene alternatívnych opatrení treba mat podrobné znalosti o vnútornom fungovaní a struktúre príjemcu pomoci, jeho obchodnej situácii, ako aj strategických moznostiach, ktoré má. Kedze Komisia nemusí mat tieto znalosti, nemá moznost urcit opatrenia, ktoré by mohli nahradit opatrenia stanovené v pláne na restrukturalizáciu, za ktorý sa dotknutý clenský stát zarucil. 299 Po druhé, ak by sa od Komisie vyzadovalo, aby odôvodnila nevyhnutnost kazdého opatrenia stanoveného v pláne na restrukturalizáciu, mohlo by jej to bránit v tom, aby v urcitých situáciách konstatovala, ze príjemca pomoci bude dlhodobo zivotaschopný. Tak je to zrejme v prípade plánu na restrukturalizáciu, ktorý zahrna urcité opatrenia, ktoré by ako celok umoznili zabezpecit výnosnost uvedeného príjemcu pomoci, ale ktoré sa jednotlivo nezdajú byt v tejto súvislosti nevyhnutné. V takom prípade by Komisia nemohla preukázat úplnú nevyhnutnost ziadneho z navrhovaných opatrení a v praxi by nemohla podmienit schválenie pomoci ich dodrzaním. Nemohla by sa teda ubezpecit o obnove výnosnosti príjemcu pomoci. 300 Napokon po tretie je potrebné pripomenút, ze ak Komisia schváli pomoc na restrukturalizáciu v prospech banky, ktorej hospodárska situácia sa zhorsila do takej miery, ze hrozilo, ze bude musiet zastavit svoju cinnost, co by vyvolalo krízu na národnom financnom trhu, jej zachovanie umozní len zásah státu, ktorým sa zabráni výsledku hospodárskej sútaze, a to s cielom napravit váznu poruchu fungovania v hospodárstve clenského státu. 301 Hoci je za týchto okolností opodstatnené vyzadovat od Komisie, aby dbala na to, aby poskytnutá pomoc jednak bola spôsobilá vyvolat zelaný priaznivý úcinok na hospodárstvo dotknutého clenského státu, co si môze vyzadovat najmä zabezpecenie zivotaschopnosti banky, a aby jednak mala co najmensí vplyv na hospodársku sútaz, bolo by neprimerané vyzadovat, aby tiez preukázala, ze podmienky schválenia pomoci sú pre príjemcu co najmenej obmedzujúce. 302 Záver uvedený v bodoch 296 a 297 vyssie je navyse v súlade s judikatúrou, podla ktorej povinnost odôvodnenia Komisie - co sa týka zlucitelnosti pomoci na restrukturalizáciu so spolocným trhom - je splnená, ak sú v predmetnom rozhodnutí uvedené dôvody, pre ktoré je pomoc odôvodnená s ohladom na podmienky stanovené usmerneniami o záchrane a restrukturalizácii, pricom týmito podmienkami sú najmä existencia plánu na restrukturalizáciu, dostatocné preukázanie dlhodobej zivotaschopnosti príjemcu pomoci a primeranost pomoci vzhladom na príspevok jej príjemcu (pozri bod 285 vyssie). - O otázke, ci je rozsah vseobecnej povinnosti Komisie odôvodnit svoje rozhodnutia, ktorými sa schválenie pomoci na restrukturalizáciu podmienuje dodrzaním plánov na restrukturalizáciu, za ktoré sa dotknuté clenské státy zarucia, iný, ak sa Komisia rozhodne zabezpecit dodrzanie plánu na restrukturalizáciu tým, ze k svojmu rozhodnutiu pripojí podla clánku 7 ods. 4 nariadenia c. 659/1999 podmienky 303 Na pojednávaní zalobca uviedol, ze treba vychádzat z toho, ze povinnost odôvodnenia Komisie je iná ako povinnost odôvodnenia opísaná v bodoch 296 a 297 vyssie, ak sa Komisia podla clánku 7 ods. 4 nariadenia c. 659/1999 rozhodne pripojit k rozhodnutiu o schválení pomoci na restrukturalizáciu urcitú podmienku. 304 Pokial taká podmienka zodpovedá - ako je to v prejednávanom prípade - opatreniu stanovenému v pláne na restrukturalizáciu, za ktorý sa dotknutý clenský stát zaviazal, toto tvrdenie treba zamietnut. 305 So zretelom jednak na osobitnú zodpovednost, ktorú usmernenia o záchrane a restrukturalizácii priznávajú kazdému clenskému státu, ktorý chce poskytnút pomoc na restrukturalizáciu v prospech podniku, pokial ide o predlozenie plánu na restrukturalizáciu, a jednak na skutocnost, ze schválenie pomoci je podla uvedených usmernení automaticky podmienené dodrzaním opatrení uvedených v tomto pláne, tieto opatrenia treba povazovat za súcast podmienok poskytnutia pomoci, ktoré urcil dotknutý clenský stát (pozri bod 295 vyssie). Tieto podmienky sú navyse súcastou skutkového a právneho rámca, na základe ktorého dotknutý clenský stát poziadal Komisiu, aby preskúmala zlucitelnost pomoci. 306 Ak teda Komisia pripojí k schváleniu pomoci na restrukturalizáciu takú podmienku, neulozí príjemcovi pomoci ani dotknutému clenskému státu ziadnu novú povinnost. 307 Okrem toho dôsledky, ktoré vyplývajú z porusenia takej podmienky pre dotknutý clenský stát, sú z vecnej stránky rovnocenné dôsledkom vyplývajúcim z nedodrzania opatrenia stanoveného v pláne na restrukturalizáciu, za ktorý sa tento stát zarucil, konkrétne je to skutocnost, ze Komisia by mohla konstatovat, ze doslo k zneuzitiu pomoci, a moznost Komisie domáhat sa, aby Súdny dvor urcil, ze predmetný clenský stát si nesplnil povinnosti. 308 Napokon, kedze Komisia nekonstatovala, ze spornú záruku mozno schválit len s ohladom na existenciu plánu na restrukturalizáciu, ktorý stanovuje vykonanie urcitých opatrení, v kazdom prípade sa nezdá logické vyzadovat, aby uviedla dôvody, pre ktoré jej rozhodnutie o schválení pomoci musí byt podmienené vykonaním týchto opatrení. 309 Treba teda konstatovat, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí bola povinná uviest len dôvody, pre ktoré prijatie vsetkých opatrení stanovených v konecnom pláne na restrukturalizáciu, ktorého súcastou bola jednoznacne aj povinnost predaja, stacilo na zabezpecenie dlhodobej výnosnosti spolocnosti WestLB a na zarucenie toho, aby sporná záruka nevyvolala nadmerné narusenie hospodárskej sútaze, pokial mozno vychádzat z toho, ze Spolková republika Nemecko sa jednak predtým nezarucila za menej zatazujúci úplný plán na restrukturalizáciu, ktorý rovnako primerane zodpovedal týmto cielom, a jednak nevyjadrila svoj nesúhlas so zahrnutím povinnosti predaja do konecného plánu na restrukturalizáciu a nenavrhla jej zahrnutie len z dôvodu, ze Komisia jej s konecnou platnostou oznámila, ze pomoc v opacnom prípade nebude schválená (pozri bod 297 vyssie). - O otázke, ci bol konecný plán na restrukturalizáciu prvým úplným plánom na restrukturalizáciu spolocnosti WestLB, za ktorý sa Spolková republika Nemecko zarucila, a ci Spolková republika Nemecko vyjadrila svoj nesúhlas so zahrnutím povinnosti predaja do uvedeného plánu 310 V prvom rade treba preskúmat, ci pôvodný plán na restrukturalizáciu, ktorý bol predlozený Komisii 8. augusta 2008 a nestanovoval predaj spolocnosti WestLB za tých istých podmienok, aké boli uvedené v konecnom pláne na restrukturalizáciu, mozno povazovat za úplný plán na restrukturalizáciu. 311 Po prvé je potrebné pripomenút, ze pôvodný plán na restrukturalizáciu obsahoval záväzok predlozit do 31. decembra 2008"konkrétne opatrenia" na zmenu struktúry vlastníctva spolocnosti WestLB (pozri odôvodnenie 25 rozhodnutia o zacatí konania, odôvodnenia 2 a 29 napadnutého rozhodnutia a bod 26 vyssie). Tieto blizsie neurcené opatrenia mali viest k strate kontrolnej väcsiny vlastníkov pred 30. septembrom 2009. 312 Po druhé pri oznámení pôvodného plánu na restrukturalizáciu Komisii ju Spolková republika Nemecko informovala, ze vlastníci sa v rámci Eckpunktevereinbarung dohodli, ze jej do 31. decembra 2008 predlozia upravený plán na restrukturalizáciu, ktorý bude obsahovat restriktívne opatrenia nad rámec pôvodného plánu na restrukturalizáciu a zohladnovat zmenu struktúry vlastníctva (odôvodnenie 26 rozhodnutia o zacatí konania a bod 27 vyssie). 313 Ked jej bol oznámený pôvodný plán na restrukturalizáciu, Komisia sa teda nevyhnutne musela domnievat, ze jej neskôr budú predlozené významné dodatocné restrukturalizacné opatrenia, ktoré by mohli mat zjavný vplyv na skúmanie zlucitelnosti spornej záruky. Za týchto okolností Komisia nebola schopná vykonat toto preskúmanie na základe pôvodného plánu na restrukturalizáciu. Tento plán teda nebolo mozné povazovat za úplný plán v zmysle bodov 35 az 45 usmernení o záchrane a restrukturalizácii. 314 Dalej je potrebné poukázat na to, ze zo spisu nevyplýva, ze Spolková republika Nemecko poziadala Komisiu o preskúmanie zlucitelnosti spornej záruky z hladiska opatrení stanovených v pôvodnom pláne na restrukturalizáciu alebo iných opatrení odlisných od opatrení stanovených v konecnom pláne ani ze namietala proti tomu, aby poskytnutie spornej záruky bolo podmienené dodrzaním povinnosti predaja. Vzhladom na osobitnú zodpovednost, ktorú usmernenia o záchrane a restrukturalizácii priznávajú kazdému clenskému státu, ktorý chce poskytnút pomoc na restrukturalizáciu, pokial ide o predlozenie plánu na restrukturalizáciu, pritom nemozno pripustit, aby v prípade, ak clenský stát nedal najavo svoj nesúhlas s opatreniami uvedenými v tomto pláne, nebolo mozné pripísat mu ich. Spolková republika Nemecko vo svojich pripomienkach k rozhodnutiu o zacatí konania ani len nespomenula, ze povinnost predaja nie je nevyhnutná na zabezpecenie výnosnosti spolocnosti WestLB alebo ze prichádzajú do úvahy alternatívne, menej prísne riesenia (pozri odôvodnenia 44 az 50 napadnutého rozhodnutia), zatial co Komisia - ako správne uvádza - v podstate uz v odôvodnení 49 rozhodnutia o zacatí konania uviedla, ze v tejto súvislosti môze byt potrebná zmena vlastníckej struktúry spolocnosti WestLB. Okrem toho, kedze WestLB ani ziaden z dotknutých subjektov nepredlozili pripomienky k rozhodnutiu o zacatí konania (pozri bod 32 vyssie), treba vychádzat z toho, ze proti tomuto rozhodnutiu tiez nemali námietky. Za týchto skutkových okolností nemozno v prejednávanom prípade konstatovat, ze rozhodnutie o zahrnutí povinnosti predaja do konecného plánu na restrukturalizáciu nemozno v konecnom dôsledku pripísat Spolkovej republike Nemecko. 315 Napokon, aj ked zalobca tvrdí, ze zahrnutie povinnosti predaja do konecného plánu na restrukturalizáciu navrhla, ci dokonca vyzadovala Komisia, v kazdom prípade netvrdí, ze Komisia prijala výslovné alebo konkludentné rozhodnutie, ktorým zamietla pôvodný plán na restrukturalizáciu alebo iný skorsí plán na restrukturalizáciu, ktorý nezahrnal povinnost predaja, alebo s konecnou platnostou oznámila Spolkovej republike Nemecko, ze sporná záruka nebude schválená, ak táto povinnost nebude zahrnutá do plánu na restrukturalizáciu spolocnosti WestLB. 316 Je teda potrebné konstatovat, ze konecný plán na restrukturalizáciu bol v zmysle bodov 35 az 40 usmernení o záchrane a restrukturalizácii jediným plánom, za ktorý sa Spolková republika Nemecko zarucila pred prijatím napadnutého rozhodnutia, a ze nebolo preukázané, ze tento clenský stát vyjadril nesúhlas so zahrnutím povinnosti predaja do uvedeného plánu, a preto mu nebolo mozné v konecnom dôsledku pripísat zahrnutie tejto povinnosti. - Záver 317 Zo vsetkých vyssie uvedených úvah vyplýva, ze povinnost odôvodnenia Komisie, pokial ide o potrebu stanovit na schválenie spornej záruky podmienky uvedené v konecnom pláne na restrukturalizáciu s cielom zabezpecit dlhodobú výnosnost spolocnosti WestLB, spocíva v uvedení dôvodov, pre ktoré sa Komisia domnieva, ze dodrzanie uvedeného plánu postacuje na dosiahnutie tohto ciela. 318 V rozpore s tým, co zalobca v podstate tvrdí, teda nie je potrebné samostatne preskúmat odôvodnenie napadnutého rozhodnutia týkajúce sa povinnosti predaja. Komisia totiz bola povinná v tomto rozhodnutí len uviest, preco povinnost predaja v spojení s ostatnými opatreniami stanovenými v konecnom pláne na restrukturalizáciu mohla viest k dosiahnutiu ciela spocívajúceho v zabezpecení dlhodobej výnosnosti spolocnosti WestLB. 319 Je teda potrebné preskúmat, ci Komisia v napadnutom rozhodnutí splnila túto povinnost. O preskúmaní dostatocnosti odôvodnenia uvedeného v napadnutom rozhodnutí v súvislosti s nevyhnutnostou povinnosti predaja 320 Po prvé treba poukázat na to, ze Komisia v odôvodnení 64 napadnutého rozhodnutia poznamenala, ze rozsah restrukturalizacných opatrení nevyhnutných na zabezpecenie dlhodobej výnosnosti spolocnosti WestLB musí byt v priamom pomere k objemu a výske pomoci a k spolahlivosti obchodného modelu tejto banky, ako sa uvádza v bode 52 oznámenia o zaobchádzaní so znehodnotenými aktívami a v bode 44 oznámenia s názvom "Rekapitalizácia financných institúcií v súcasnej financnej kríze: obmedzenie pomoci na nevyhnutné minimum a opatrenia proti neprimeranému naruseniu hospodárskej sútaze". 321 Po druhé Komisia v odôvodnení 68 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze zmena struktúry vlastníctva spolocnosti WestLB má klúcový význam pre vyriesenie problémov tejto spolocnosti a jej pozitívny hospodársky rozvoj. V tejto súvislosti Komisia odkázala na pripomienky uvedené v rozhodnutí o zacatí konania týkajúce sa skutocnosti, ze tieto tazkosti boli vyvolané vlastníckou struktúrou, ako aj stretmi záujmov medzi vlastníkmi. 322 Ako bolo uvedené v bode 31 vyssie, Komisia v odôvodnení 49 rozhodnutia o zacatí konania poznamenala, ze zlozitá situácia spolocnosti WestLB bola pravdepodobne spôsobená struktúrou jej vlastníctva a "rozdielnymi záujmami" vlastníkov. V odôvodnení 50 tohto rozhodnutia uviedla, ze zmena struktúry vlastníctva plánovaná v pôvodnom pláne na restrukturalizáciu mohla viest k zmene obchodného modelu tejto banky. V odôvodnení 48 toho istého rozhodnutia Komisia zdôraznila, ze sa ukázalo, ze tento obchodný model, ktorý sa vyznacuje znacne struktúrovanými investicnými portfóliami, mimobilancnými záväzkami a obmedzeným prístupom k operáciám uskutocnovaným na úcet klientov, je z dlhodobého hladiska nedostacujúci. 323 Po tretie v odôvodnení 69 napadnutého rozhodnutia Komisia pripomenula, ze WestLB a vlastníci sa stotoznili s názorom, ze tazkosti spolocnosti WestLB boli scasti spôsobené struktúrou jej vlastníctva, a zaviazali sa spresnit pravidlá zmeny struktúry jej vlastníctva, napríklad vo forme vyhlásenia o zámere, ktoré sa malo predlozit ako dôkaz do 31. decembra 2008. Komisia poznamenala, ze prioritný návrh riesenia sa zakladal na zlúcení spolocnosti WestLB so spolocnostou Helaba. Ako doplnujúce opatrenie bolo navrhnuté zaclenenie spolocnosti Dekabank Deutsche Girozentrale do tejto skupiny. Komisia uviedla, ze obdive moznosti boli neúspesné z viacerých prícin, medzi ktoré patrili najmä strety záujmov medzi vlastníkmi. Komisia uviedla, ze sporitelne nepriamo prítomné medzi vlastníkmi spolocnosti WestLB a spolková krajina Severné Porýnie-Vestfálsko sledovali niekedy úplne protichodné záujmy, a konstatovala, ze to dokazuje, ze "názor Komisie v rozhodnutí o zacatí konania v súvislosti s týmto bodom bol správny a ze zmena vlastníctva m[ala] pre obnovenie dlhodobej výnosnosti [spolocnosti WestLB] najväcsí význam". 324 Po stvrté Komisia v odôvodnení 73 napadnutého rozhodnutia poznamenala, ze predaj spolocnosti WestLB sa zjednodusí prostredníctvom predchádzajúceho rozdelenia obchodných procesov a ich priradenia k trom klúcovým obchodným oblastiam, ktoré sa v rámci ponukového konania ponúknu na predaj jednotlivo alebo spolu ako balík. 325 Po piate Komisia v odôvodnení 74 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze WestLB uskutocnila nové zameranie svojej obchodnej cinnosti, pricom skoncila svoju cinnost v stratových obchodných oblastiach, ako napríklad investicnej správe a obchodovaní na vlastný úcet, ktoré boli prícinou krízy, a jej taziskovou oblastou sa stalo obchodovanie zamerané na zákazníkov. Komisia konstatovala, ze konecný plán na restrukturalizáciu umozní spolocnosti WestLB opät zamerat jej obchodnú cinnost na Severné Porýnie-Vestfálsko a vseobecnejsie na Nemecko a sústredit sa na urcité klúcové obchodné oblasti. Komisia poukázala na to, ze odstúpením od rizikových obchodov a návratom k stabilnejsím obchodom, ako napríklad k transakcnému bankovníctvu a spolupráci so sporitelnami, súkromnými zákazníkmi a strednými podnikmi, sa zvýsi podiel dlhodobo udrzatelných obchodov v celej obchodnej cinnosti spolocnosti WestLB a prispeje k obnoveniu jej dlhodobej výnosnosti a tým sa upustí od koncepcie, ktorá sa ukázala ako dlhodobo neudrzatelná. 326 Napokon po sieste Komisia v odôvodnení 75 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze konecný plán na restrukturalizáciu zahrna opatrenia na znízenie nákladov a opatrenia na zlepsenie riadenia rizík, a teda aj rizikového profilu spolocnosti WestLB. Ako bolo uvedené v bode 50 vyssie, Komisia dospela k záveru, ze tento plán jasne dokazuje, ze WestLB môze obnovit svoju dlhodobú výnosnost. 327 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí dostatocne presne oznacila viaceré opatrenia uvedené v konecnom pláne na restrukturalizáciu, ktoré umoznovali zmenu skály cinnosti a struktúry vlastníctva spolocnosti WestLB. Podla Komisie táto zmena mala za následok upustenie od obchodnej politiky vyznacujúcej sa najmä vykonávaním vysoko rizikových cinností, ktoré boli prícinou financných tazkostí banky. Okrem toho medzi jej vlastníkmi uz neexistovali strety záujmov, ktoré podla Komisie zohrali významnú úlohu pri vzniku týchto tazkostí. Komisia napokon uviedla, ze prechod spolocnosti WestLB k menej rizikovému obchodnému modelu a k menej konfliktnej struktúre vlastníctva bud podporili, alebo ulahcili opatrenia na znízenie nákladov a jej rozdelenie na viaceré obchodné oblasti, ktoré bolo mozné predat jednotlivo. 328 Toto odôvodnenie umoznuje porozumiet dôvodom, pre ktoré sa Komisia domnievala, ze opatrenia stanovené v konecnom pláne na restrukturalizáciu a uvedené v prílohe napadnutého rozhodnutia, vrátane opatrení týkajúcich sa povinnosti predaja, boli spôsobilé zabezpecit obnovu dlhodobej výnosnosti spolocnosti WestLB. 329 Treba teda konstatovat, ze napadnuté rozhodnutie je dostatocne odôvodnené, pokial ide o podmienenie spornej záruky dodrzaním povinnosti predaja. 330 Pre úplnost treba poukázat na to, ze toto odôvodnenie by sa tiez malo povazovat za dostatocné, ak by - ako zalobca v podstate tvrdí - Komisia bola povinná odôvodnit skutocnost, ze povinnost predaja bola úplne nevyhnutná na obnovenie dlhodobej výnosnosti spolocnosti WestLB. 331 Z bodov 31, 32 a 321 vyssie totiz vyplýva, ze Komisia pocas správneho konania, ktoré viedlo k prijatiu napadnutého rozhodnutia, ako aj v tomto rozhodnutí uviedla, ze financné tazkosti spolocnosti WestLB sú spôsobené nerentabilným obchodným modelom. 332 Komisia tiez uviedla, ze tento model je scasti dôsledkom existencie osobitnej struktúry vlastníctva a stretu záujmov medzi vlastníkmi. 333 Je pravda, ze Komisia spresnila znaky struktúry vlastníctva spolocnosti WestLB, ktoré boli podla nej zodpovedné za tento model, a protichodné záujmy vlastníkov, ktoré mohli stazit obchodnú zivotaschopnost tejto banky, az vo svojich písomnostiach. V podstate tvrdila, ze vzhladom na to, ze vlastníctvo spolocnosti WestLB ovládali sporitelne krajov Vestfálsko-Lippe a Porýnie, nebolo opodstatnené vychádzat z toho, ze WestLB mohla vykonávat rozsiahlu obchodnú cinnost v oblasti, ktorá mala zásadný význam pre obnovu jej obchodnej zivotaschopnosti a v ktorej pôsobili sporitelne, teda v oblasti súkromného klientskeho bankovníctva. 334 Struktúra vlastníctva spolocnosti WestLB a prípadne protichodné záujmy vlastníkov sú vsak nevyhnutne okolnosti, ktoré sú zalobcovi dobre známe, takze by bolo prehnané vyzadovat od Komisie, aby v napadnutom rozhodnutí opisovala znaky tejto struktúry, ktoré podla nej vyvolávajú financné tazkosti spolocnosti WestLB (pozri v tomto zmysle analogicky rozsudok Vseobecného súdu z 13. apríla 2011, Far Eastern New Century/Rada T-167/07, neuverejnený v Zbierke, bod 127). 335 Okrem toho Komisia v rozhodnutí o zacatí konania uz v podstate uviedla, ze financné tazkosti spolocnosti WestLB boli spôsobené obchodným modelom, ktorý bol nerentabilný z dôvodu struktúry jej vlastníctva a stretov záujmov medzi vlastníkmi, pricom Spolková republika Nemecko ani zalobca ako dotknutý subjekt nespochybnili tento predbezný záver ani nepoziadali o podrobnejsie informácie o dôvodoch tohto záveru, co je v prejednávanom prípade relevantná okolnost na obmedzenie rozsahu povinnosti odôvodnenia Komisie v tejto súvislosti v napadnutom rozhodnutí (pozri v tomto zmysle analogicky rozsudok Far Eastern New Century/Rada, uz citovaný v bode 334 vyssie, bod 128). 336 Napokon, ako zalobca sám uvádza, vlastníci podpísali Eckpunktevereinbarung, ktorá bola oznámená Komisii 8. augusta 2008 (pozri bod 25 vyssie). Tento dokument, ktorý bol prijatý v dôsledku rokovaní medzi Komisiou, Spolkovou republikou Nemecko, spolocnostou WestLB a vlastníkmi, obsahuje záväzok týkajúci sa zmeny struktúry vlastníctva banky (pozri body 26 a 27 vyssie). Poziadavka, aby Komisia vysvetlila, preco bola táto zmena nevyhnutná, je teda v prejednávanom prípade zmiernená. 337 Tento zalobný dôvod teda treba zamietnut. O stvrtom zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásady proporcionality 338 Tento zalobný dôvod sa v podstate delí na tri casti, ktoré sú zalozené po prvé na skutocnosti, ze Komisia posúdila primeranost podmienok, ktoré sú pripojené k napadnutému rozhodnutiu, na základe nesprávneho predpokladu, po druhé na porusení vlastníckeho práva a po tretie na existencii skody spôsobenej vlastníkom, ktorá je v nepomere k cielu sledovanému napadnutým rozhodnutím. O prvej casti zalozenej na tom, ze Komisia posúdila primeranost podmienok, ktoré sú pripojené k napadnutému rozhodnutiu, na základe nesprávneho predpokladu 339 Zalobca tvrdí, ze - ako uviedol v rámci tretieho zalobného dôvodu - Komisia konstatovala, ze ciel clánku 87 ods. 3 písm. b) ES, co je ustanovenie, na základe ktorého bola sporná záruka schválená, je porovnatelný s cielom clánku 87 ods. 3 písm. c) ES. Zalobca sa domnieva, ze Komisia teda posúdila primeranost podmienok, ktoré sú pripojené k napadnutému rozhodnutiu, na základe nesprávneho predpokladu. Podla zalobcu je náprava váznej poruchy fungovania v hospodárstve dôlezitejsím cielom vseobecného záujmu ako podpora urcitého odvetvia alebo regiónu. Poukazuje na to, ze uz z tohto dôvodu doslo k poruseniu zásady proporcionality. 340 Komisia popiera tvrdenia zalobcu. 341 Treba zdôraznit, ze zalobca namieta porusenie zásady proporcionality len formálne. V skutocnosti spochybnuje spôsob, akým Komisia v napadnutom rozhodnutí uplatnila clánok 87 ods. 3 písm. b) ES, a odkazuje na tvrdenia uvedené v tejto súvislosti v rámci tretieho zalobného dôvodu. Ako Komisia správne uvádza, prvú cast teda treba zamietnut z tých istých dôvodov ako tieto tvrdenia. O druhej casti zalozenej na porusení vlastníckeho práva 342 Zalobca tvrdí, ze vlastníci boli napadnutým rozhodnutím pozbavení svojho vlastníckeho práva v rozpore so zásadami upravujúcimi ochranu tohto práva v Únii, co Komisia popiera. 343 Treba konstatovat, ze táto cast - tak ako predchádzajúca cast - je len formálne zalozená na porusení zásady proporcionality. V rámci tejto casti zalobca v skutocnosti predkladá tvrdenia uvedené v rámci siesteho zalobného dôvodu, na podporu ktorého uvádza, ze Komisia nemá právomoc nútit vlastníkov, aby previedli svoje vlastnícke právo k spolocnosti WestLB. Tvrdenia uvedené zalobcom teda budú preskúmané v rámci siesteho zalobného dôvodu. Kedze vsak nie sú spôsobilé preukázat existenciu porusenia zásady proporcionality, v rámci tohto zalobného dôvodu ich treba zamietnut. O tretej casti zalozenej na existencii skody spôsobenej vlastníkom, ktorá je v nepomere k cielu sledovanému napadnutým rozhodnutím 344 Zalobca tvrdí, ze pozbavenie vlastníkov ich vlastníckeho práva spôsobené napadnutým rozhodnutím má za následok, ze im vznikla skoda, ktorá je v nepomere k cielu sledovanému Komisiou, ktorý spocíva v zabránení narusenia hospodárskej sútaze vo financnom sektore. Táto skoda je este neúmernejsia vzhladom na to, ze tento sektor uz narusili viaceré pomoci a sporná záruka sa povazovala za nevyhnutnú na "záchranu" významnej banky a na obnovu fungovania uvedeného sektora. 345 Komisia popiera tvrdenia zalobcu. 346 Zásada proporcionality vyzaduje, aby akty orgánov Únie neprekracovali hranice toho, co je vhodné a nevyhnutné na dosiahnutie sledovaného ciela, pricom v prípade, ak si mozno vybrat z viacerých vhodných opatrení, je potrebné pouzit opatrenie, ktoré je najmenej obmedzujúce (rozsudky Súdneho dvora zo 17. mája 1984, Denkavit Nederland, [46]15/83, Zb. s. 2171, bod 25, a z 11. júla 1989, Schräder HS Kraftfutter, [47]265/87, Zb. s. 2237, bod 21). 347 Zásada proporcionality ako vseobecná zásada práva Únie je kritériom zákonnosti vsetkých aktov orgánov Únie. Za týchto okolností sa v rámci preskúmavania úkonov, ktoré zacala Komisia, vzdy vynára jednak otázka presného dosahu a hraníc povinností, ktoré vyplývajú z dodrziavania tejto zásady, a jednak otázka hraníc súdneho preskúmavania (rozsudok Súdneho dvora z 29. júna 2010, Komisia/Alrosa, [48]C-441/07 P, Zb. s. I-5949, body 36 a 37). 348 Na posúdenie rozsahu zásady proporcionality v prejednávanom prípade je potrebné vziat do úvahy predovsetkým povinnosti Komisie a dotknutého clenského státu v rámci postupu schvalovania pomoci na restrukturalizáciu v prospech podniku, ktorému hrozí zánik, ako v podstate vyplývajú z bodov 287 az 302 vyssie. 349 Vzhladom na to, co bolo uvedené v bodoch 287 az 302 vyssie, treba konstatovat, ze respektovanie zásady proporcionality si nevyzaduje, aby Komisia podmienila schválenie pomoci na restrukturalizáciu opatreniami, ktoré sú úplne nevyhnutné na obnovu výnosnosti príjemcu pomoci a na zabránenie nadmerného narusenia hospodárskej sútaze, ak sú tieto opatrenia súcastou plánu na restrukturalizáciu, za ktorý sa dotknutý clenský stát zarucil. 350 Vykonanie zásady proporcionality Komisiou v tomto kontexte sa totiz obmedzuje jednak na konstatovanie, ze plán na restrukturalizáciu, za ktorý sa dotknutý clenský stát zarucil, umoznuje domnievat sa, ze príjemca pomoci bude dlhodobo zivotaschopný a ze sa zabráni nadmernému naruseniu hospodárskej sútaze, a jednak na konstatovanie, ze dotknutý clenský stát sa nezarucil za plán, ktorý obsahuje menej obmedzujúce opatrenia, ktoré umoznujú dostatocne zabezpecit túto hospodársku zivotaschopnost a zabránit tomuto naruseniu (pozri analogicky rozsudok Komisia/Alrosa, uz citovaný v bode 347 vyssie, bod 41). 351 Primeranost rozhodnutia Komisie o podmienení schválenia spornej záruky dodrzaním povinnosti predaja teda treba preskúmat z hladiska týchto pripomienok. 352 V tejto súvislosti je konecný plán na restrukturalizáciu jediným úplným plánom na restrukturalizáciu, za ktorý sa Spolková republika Nemecko zarucila pred prijatím napadnutého rozhodnutia (pozri bod 316 vyssie). Kedze povinnost predaja bola stanovená v tomto pláne, treba vychádzat z toho, ze Komisia nebola povinná stanovit na schválenie spornej záruky menej prísne podmienky, pokial ide o zmenu struktúry vlastníctva spolocnosti WestLB, nez aké stanovoval konecný plán na restrukturalizáciu. 353 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze Komisia tým, ze podmienila schválenie spornej záruky dodrzaním povinnosti predaja, neporusila zásadu proporcionality. 354 Napokon treba pre úplnost poukázat na to, ze aj keby Komisia bola povinná podmienit schválenie pomoci na restrukturalizáciu len co najmenej obmedzujúcimi opatreniami, ktoré by mohli zarucit obnovu dlhodobej hospodárskej zivotaschopnosti príjemcu pomoci, bolo by potrebné konstatovat, ze zalobcovi sa nepodarilo preukázat, ze povinnost predaja je neprimeraná vo vztahu k cielu sledovanému Komisiou. 355 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze v rozpore s tým, co v podstate uvádza zalobca, cielom, ktorý sledovala Komisia tým, ze podmienila schválenie spornej záruky dodrzaním povinnosti predaja, nebolo zabránit tomu, aby táto záruka vyvolala nadmerné narusenie hospodárskej sútaze na financných trhoch. 356 Ako totiz Komisia správne uvádza a ako bolo uvedené v bodoch 187 a 291 vyssie, cielom povinnosti predaja je zarucit obnovu dlhodobej výnosnosti spolocnosti WestLB. 357 Preto treba tvrdenie zalobcu, ze táto podmienka je neprimeraná vo vztahu k cielu spocívajúcemu v zabránení nadmerného narusenia hospodárskej sútaze, zamietnut ako neúcinné. 358 Okrem toho treba poznamenat, ze zalobca neuviedol nijaké tvrdenie, ktoré by malo preukázat, ze rozhodnutie Komisie o podmienení schválenia spornej záruky dodrzaním povinnosti predaja je neprimerané vo vztahu k cielu spocívajúcemu v zarucení obnovy dlhodobej výnosnosti spolocnosti WestLB. 359 Vzhladom na vsetky vyssie uvedené úvahy sa tento zalobný dôvod musí zamietnut ako celok. O piatom zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásady rovnosti zaobchádzania a zneuzití právomoci 360 Zalobca tvrdí, ze Komisia prijatím napadnutého rozhodnutia porusila zásadu rovnosti zaobchádzania a dopustila sa zneuzitia právomoci. 361 Podla zalobcu v rozhodovacej praxi Komisie nikdy nedoslo k podmieneniu schválenia pomoci v prospech banky povinnostou predat túto banku. Existencia rozdielneho zaobchádzania jasne vyplýva z porovnania napadnutého rozhodnutia s rozhodnutím Komisie zo 7. mája 2009 K(2009) 3708 v konecnom znení o státnej pomoci N 244/2009 - Commerzbank, Nemecko (dalej len "rozhodnutie Commerzbank"). V tomto rozhodnutí, prijatom týzden pred napadnutým rozhodnutím, Komisia nevyzadovala zmenu struktúry vlastníctva banky, ktorá bola príjemcom pomoci. Zalobca navyse predlozil tabulku, ktorá podla neho ukazuje, ze rozhodnutie týkajúce sa spolocnosti WestLB je jediným rozhodnutím spomedzi rozhodnutí týkajúcich sa pomoci poskytnutej v súvislosti s financnou krízou, v ktorom bolo schválenie skúmanej pomoci podmienené zmenou struktúry vlastníctva príjemcu pomoci. 362 Zalobca dodáva, ze Komisia neposkytla nijaké objektívne odôvodnenie rozdielneho zaobchádzania so spolocnostou WestLB. Poukazuje na to, ze Komisia v skutocnosti svojvolne vyuzila právomoci, ktoré jej priznáva clánok 87 ods. 3 písm. b) ES, s iným cielom, nez aký sleduje toto ustanovenie, konkrétne s cielom reorganizovat spolocnost WestLB a struktúru jej vlastníctva. Podla zalobcu to predstavuje zneuzitie právomoci v zmysle clánku 230 ods. 2 ES. Na podporu tohto tvrdenia uvádza tri skutkové okolnosti. Po prvé Komisia predtým 15. júla 2008 urcila podmienky schválenia restrukturalizácie. Po druhé v napadnutom rozhodnutí tieto podmienky nezmenila aj napriek zhorseniu financnej krízy a napriek skutocnosti, ze sa napokon rozhodla uplatnit clánok 87 ods. 3 písm. b) ES. Po tretie pani Kroes viackrát verejne trvala na stanovených podmienkach, najmä v styroch novinových clánkoch, a pravidelne upozornovala na konsolidáciu bánk spolkových krajín, pricom tvrdila, ze nemecký financný sektor "zalozený na troch pilieroch" je zastaraný a vyzaduje si reformu. 363 Komisia popiera tvrdenia zalobcu. 364 Po prvé je potrebné pripomenút, ze respektovanie zásady rovnosti zaobchádzania si vyzaduje, aby sa porovnatelné situácie neposudzovali rozdielne a rozdielne situácie neposudzovali rovnako, ak takéto posudzovanie nie je objektívne odôvodnené (pozri rozsudok Súdneho dvora z 26. októbra 2006, Koninklijke Coöperatie Cosun, [49]C-248/04, Zb. s. I-10211, bod 72 a citovanú judikatúru, a rozsudok Vseobecného súdu z 18. januára 2012, Djebel - SGPS/Komisia, T-422/07, bod 202). 365 Zalobca pritom nepreukázal, ze WestLB sa nachádzala v situácii porovnatelnej so situáciou bánk, ktoré dostali státnu pomoc, uvedených v jeho zalobe a pre ktoré podla neho Komisia schválila pomoc na restrukturalizáciu bez toho, aby vyzadovala zmenu struktúry vlastníctva. 366 V tejto súvislosti treba konstatovat, ze úcinok pomoci na restrukturalizáciu poskytnutej banke v tazkostiach v situácii financnej krízy závisí v zásade od súboru individuálnych okolností, medzi ktoré patrí hospodárska situácia banky a jej vyhliadky na obnovu hospodárskej zivotaschopnosti. Ako vsak Komisia správne uvádza, zalobca neskúmal, ci Komisia v rozhodnutiach týkajúcich sa bánk, ktoré cituje, konstatovala, ze struktúry vlastníctva boli také problematické ako struktúra vlastníctva spolocnosti WestLB. 367 Pokial ide o schválenie pomoci, ktorá je predmetom rozhodnutia Commerzbank, Komisia uvádza, ze jej schválenie nebolo podmienené zmenou struktúry vlastníctva príjemcu pomoci jednak z dôvodu, ze Commerzbank bola - na rozdiel od spolocnosti WestLB - takzvanou otvorenou spolocnostou, ktorej akcie vlastnili rôzni akcionári, a jednak z dôvodu, ze tazkosti, ktorým celila, neboli spôsobené struktúrou jej vlastníctva alebo rozdielnostou záujmov jej vlastníkov, co zalobca nepoprel v duplike ani na pojednávaní. 368 Po druhé je potrebné poukázat na to, ze - ako Komisia v podstate uvádza - zákonnost rozhodnutia Komisie, ktorým sa urcuje, ze nová pomoc nesplna podmienky na uplatnenie výnimky v zmysle clánku 87 ods. 3 písm. b) ES, treba posudzovat len v rámci tohto ustanovenia a nie podla predchádzajúcej rozhodovacej praxe Komisie, za predpokladu, ze jej existencia je preukázaná (pozri analogicky rozsudky Vseobecného súdu z 8. júla 2010, Freistaat Sachsen a Land Sachsen-Anhalt/Komisia, T-396/08, neuverejnený v Zbierke, bod 54, a Djebel - SGPS/Komisia, uz citovaný v bode 364 vyssie, bod 198). Pojem státna pomoc, ako aj podmienky nevyhnutné na zabezpecenie obnovy zivotaschopnosti príjemcu pomoci zodpovedajú objektívnej situácii, ktorá sa posudzuje ku dnu, ked Komisia prijme svoje rozhodnutie. Dôvody, pre ktoré Komisia v skorsom rozhodnutí posúdila situáciu inak, teda musia ostat irelevantné na úcely posúdenia zákonnosti napadnutého rozhodnutia (pozri analogicky rozsudok Djebel - SGPS/Komisia, uz citovaný v bode 364 vyssie, bod 199 a citovanú judikatúru). 369 Po tretie, ako Komisia správne uvádza, nemozno jej odnat moznost urcit prísnejsie podmienky zlucitelnosti ako v predchádzajúcich rozhodnutiach, ak si to vyzaduje vývoj spolocného trhu a ciel nerusenej hospodárskej sútaze na tomto trhu, kedze hospodárske subjekty nemajú oprávnený dôvod vkladat legitímnu dôveru do zachovania jestvujúcej situácie, ktorú mozno zmenit v rámci právomoci volnej úvahy orgánov Únie (pozri v tomto zmysle rozsudok Djebel - SGPS/Komisia, uz citovaný v bode 364 vyssie, bod 200 a citovanú judikatúru). 370 Dalej treba konstatovat, ze podmienenie schválenia pomoci na restrukturalizáciu dodrzaním opatrení stanovených v pláne na restrukturalizáciu, za ktorý sa dotknutý clenský stát zarucil, v zásade nemôze viest k poruseniu zásady rovnosti zaobchádzania. 371 V prípade, ak by pre schválenie dvoch porovnatelných opatrení pomoci na restrukturalizáciu boli stanovené rozdielne podmienky, ktoré sú uvedené v plánoch na restrukturalizáciu, za ktoré sa dotknuté clenské státy zaviazali, by totiz rozdielna situácia, v ktorej by sa nachádzali príjemcovia pomoci, nevyplývala z rozhodnutia Komisie, ale z povahy záväzkov prijatých týmito clenskými státmi, pricom Komisia by bola povinná skúmat, ci by tieto opatrenia umoznili zarucit obnovu zivotaschopnosti príjemcov pomoci a zabránit nadmernému naruseniu hospodárskej sútaze. 372 Napokon, co sa týka otázky, ci sa Komisia tým, ze prijala napadnuté rozhodnutie, dopustila zneuzitia právomoci, je potrebné pripomenút, ze podla judikatúry je akt poznacený zneuzitím právomoci len vtedy, ak sa na základe objektívnych, relevantných a súladných nepriamych dôkazov javí, ze bol prijatý s výlucným alebo prinajmensom urcujúcim úcelom dosiahnut iné ako uvádzané ciele alebo obíst postup osobitne predpísaný Zmluvou na vysporiadanie sa s okolnostami predmetného prípadu (rozsudok Súdneho dvora z 10. marca 2005, Spanielsko/Rada, [50]C-342/03, Zb. s. I-1975, bod 64). 373 Treba pritom v prvom rade poukázat na to, ze - ako Komisia správne uvádza - novinové clánky citované zalobcom, ktoré obsahujú urcité vyhlásenia pani Kroesovej, nepreukazujú, ze Komisia vyuzila svoje právomoci dohladu nad státnou pomocou na iné úcely, nez aké stanovuje clánok 87 ES. 374 Je totiz potrebné konstatovat, ze pani Kroes týmito vyhláseniami zverejnila svoj názor, ze schválenie spornej záruky by malo byt v kazdom prípade podmienené vyriesením problémov, pre ktoré sa WestLB pred financnou krízou nachádzala v tazkostiach, co si podla jej názoru vyzadovalo významnú zmenu obchodného modelu tejto spolocnosti a strukturálnych problémov súvisiacich so struktúrou jej vlastníctva. Tieto vyhlásenia nepredstavujú konecné stanovisko Komisie k tejto otázke a uz vôbec nie k struktúre nemeckého financného sektora. 375 Zalobca v kazdom prípade nevysvetlil, preco by sa vyhlásenia pani Kroesovej mali povazovat za súbor objektívnych, relevantných a súladných nepriamych dôkazov o tom, ze napadnuté rozhodnutie bolo prijaté s výlucným alebo prinajmensom urcujúcim úcelom dosiahnut iné ako uvádzané ciele alebo obíst urcitý postup. 376 Dalej treba poukázat na to, ze skutocnost, ze Komisia bola schopná uviest 15. júla 2008 podmienky, ktoré podla nej museli byt splnené na to, aby bolo mozné schválit spornú záruku, a ze v napadnutom rozhodnutí tieto podmienky nezmenila aj napriek zhorseniu financnej krízy a skutocnosti, ze sa rozhodla uplatnit clánok 87 ods. 3 písm. b) ES, tiez nie je objektívnym nepriamym dôkazom o tom, ze napadnuté rozhodnutie bolo prijaté s úcelom dosiahnut iné ako uvádzané ciele alebo obíst urcitý postup. 377 Svedcí to totiz len o tom, ze Komisia v pomerne skorom stádiu konania uviedla, ze sporná záruka bude tazko schválená, ak plán na restrukturalizáciu spolocnosti WestLB nebude obsahovat urcité podmienky, ktoré boli zaclenené do konecného plánu na restrukturalizáciu, pricom vsak nevyjadrila v tejto súvislosti konecné stanovisko. Z vyssie uvedeného vsak nevyplýva, ze Komisia sa usilovala zmenit struktúru vlastníctva spolocnosti WestLB alebo obmedzit velkost tejto banky, aby dosiahla iné ciele ako ciele spocívajúce v zabezpecení zivotaschopnosti banky a zabránení nadmerného narusenia hospodárskej sútaze. 378 Okrem toho je potrebné poznamenat, ze zalobca neuplatnil zalobný dôvod smerujúci k zruseniu napadnutého rozhodnutia zalozený na tom, ze Komisia nútila Spolkovú republiku Nemecko alebo na nu vyvíjala neprimeraný nátlak, aby sa zarucila za konecný plán na restrukturalizáciu. 379 Neformálnemu posúdeniu Komisie z 15. júla 2008, pokial ide o moznosti schválenia spornej záruky bez urcitých opatrení, navyse predchádzalo významné preskúmanie tejto záruky z pohladu práva státnej pomoci. Komisia totiz uz 30. apríla 2008 prijala predbezné rozhodnutie, ktoré sa týkalo zlucitelnosti tej istej záruky so spolocným trhom, a - ako bolo uvedené v bode 320 vyssie - ked mali prílezitost predlozit pripomienky k rozhodnutiu o zacatí konania, Spolková republika Nemecko, WestLB ani ziaden z dotknutých subjektov formálne nenamietali proti predbeznému záveru Komisie vyjadrenému v tomto rozhodnutí, podla ktorého by zmena struktúry vlastníctva mohla byt nevyhnutná na obnovu dlhodobej výnosnosti spolocnosti WestLB. 380 Vzhladom na vyssie uvedené treba konstatovat, ze zalobcovi sa nepodarilo preukázat, ze Komisia s ním zaobchádzala diskriminacne alebo ze zneuzila svoje právomoci podla clánku 87 ES. 381 Tento zalobný dôvod sa teda musí zamietnut. O siestom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 295 ES 382 Podla clánku 295 ES "zmluva [ES] sa nedotýka úpravy vlastníckych vztahov uplatnovanej v clenských státoch". 383 Zalobca tvrdí, ze Komisia porusila toto ustanovenie tým, ze podmienila schválenie spornej záruky povinnostou predaja. Tvrdí, ze Komisia zbavila vlastníkov ich vlastníckeho práva a urcila, kto môze byt vlastníkom konkrétneho majetku, co patrí do výlucnej právomoci clenských státov. Ani pri výkone svojich právomocí podla clánkov 87 ES a 88 ES Komisia nemôze nútit vlastníka, aby sa vzdal svojho vlastníckeho práva, bez toho, aby porusila absolútne obmedzenia právomocí Únie stanovené clánkom 295 ES. 384 Zalobca sa domnieva, ze oblast ochrany clánku 295 ES je v kazdom prípade dotknutá, ak clenské státy uz nemajú ziadnu volnost pri riadení verejných podnikov, pri zachovaní majetkových úcastí v týchto podnikoch alebo pri zohladnení iných hladísk ako cisto zárobkových kritérií. Podla zalobcu boli vlastníci napadnutým rozhodnutím pozbavení tejto volnosti. V rozpore s tým, co uvádza Komisia, je otázka, ci bol tento ciel napadnutého rozhodnutia prvoradý alebo druhoradý, irelevantná. 385 Zalobca tvrdí, ze "z preskúmania mnohých konaní týkajúcich sa skúmania státnej pomoci a opatrení ad hoc vo financnom sektore vyplýva..., ze Komisia uz nerozhoduje o ojedinelých prípadoch, ale ze prostredníctvom strukturálnych zásahov do hospodárskych modelov a odvetví cinnosti jednotlivých bánk vykonáva hlbkovú reorganizáciu financného sektora". Zalobca poukazuje na to, ze Komisia v skutocnosti riadila celý sektor z hladiska hospodárskej politiky a nie politiky hospodárskej sútaze, co prekracuje jej právomoci a odporuje clánku 295 ES. 386 Komisia popiera tvrdenia zalobcu. 387 Je potrebné v prvom rade poukázat na to, ze - ako uvádza Komisia - z judikatúry vyplýva, ze hoci úprava vlastníckych vztahov patrí podla clánku 295 ES nadalej do pôsobnosti kazdého clenského státu, toto ustanovenie nemá za následok, ze sa na úpravy vlastníckych vztahov existujúce v clenských státov neuplatnia základné pravidlá Zmluvy (rozsudky Súdneho dvora zo 6. novembra 1984, Fearon, [51]182/83, Zb. s. 3677, bod 7, a zo 4. júna 2002, Komisia/Portugalsko, [52]C-367/98, Zb. s. I-4731, bod 48; rozsudok Súdu prvého stupna zo 6. marca 2003, Westdeutsche Landesbank Girozentrale a Land Nordrhein-Westfalen/Komisia, [53]T-228/99 a T-233/99, Zb. s. II-435, bod 192). 388 V súlade s clánkom 86 ods. 1 ES sa tak pravidlá hospodárskej sútaze stanovené Zmluvou, ktoré sú základnými pravidlami, uplatnujú bez rozdielu na verejné i súkromné podniky (rozsudok Westdeutsche Landesbank Girozentrale a Land Nordrhein-Westfalen/Komisia, uz citovaný v bode 387 vyssie, bod 193). 389 Nemozno sa teda domnievat, ze clánok 295 ES obmedzuje pôsobnost pojmu státnej pomoci v zmysle clánku 87 ods. 1 ES (rozsudok Westdeutsche Landesbank Girozentrale a Land Nordrhein-Westfalen/Komisia, uz citovaný v bode 387 vyssie, bod 194). 390 V dôsledku toho clánok 295 ES nemôze obmedzit mieru volnej úvahy, ktorú má Komisia pri rozhodovaní o tom, ci urcité opatrenie, na ktoré sa vztahuje vseobecný zákaz státnej pomoci stanovený v clánku 87 ods. 1 ES, mozno schválit na základe jednej z výnimiek z tohto ustanovenia uvedených v clánku 87 ods. 3 ES. 391 Preto treba konstatovat, ze clánok 295 ES nebráni Komisii v tom, aby podmienila schválenie státnej pomoci v prospech podniku, ktorý musí prejst restrukturalizáciou, predajom tohto podniku, ak to má zarucit jeho dlhodobú zivotaschopnost. 392 Ako Komisia uvádza, také podmienenie nespochybnuje ani "úpravu vlastníckych vztahov uplatnovanú" v dotknutom clenskom státe. 393 V tejto súvislosti stací v prvom rade poukázat na to, ze z judikatúry vyplýva, ze uplatnenie pravidiel hospodárskej sútaze na podniky bez ohladu na úpravu vlastníckych vztahov, ktorej podliehajú, nemá za následok obmedzenie ochrany vyplývajúcej z clánku 295 ES a to, ze clenské státy uz prakticky nemajú ziadnu volnost pri riadení verejných podnikov, pri zachovaní majetkových úcastí v týchto podnikoch alebo pri zohladnení iných hladísk ako cisto zárobkových kritérií (rozsudok Westdeutsche Landesbank Girozentrale a Land Nordrhein-Westfalen/Komisia, uz citovaný v bode 387 vyssie, bod 195). 394 Aj keby totiz záujmy uvedené v predchádzajúcom bode mohli bránit uplatneniu pravidiel hospodárskej sútaze, sú zohladnené clánkom 86 ods. 2 ES, kedze toto ustanovenie stanovuje, ze podniky poverené poskytovaním sluzieb vseobecného hospodárskeho záujmu alebo podniky, ktoré majú povahu fiskálneho monopolu, môzu byt vynaté z uplatnenia pravidiel hospodárskej sútaze za predpokladu, ze uplatnovanie týchto pravidiel právne alebo fakticky znemoznuje plnenie osobitných úloh, ktoré im boli zverené (rozsudok Westdeutsche Landesbank Girozentrale a Land Nordrhein-Westfalen/Komisia, uz citovaný v bode 387 vyssie, bod 196). 395 Zalobca pritom netvrdil, ze boli splnené podmienky stanovené v clánku 86 ods. 2 ES na vynatie spolocnosti WestLB z uplatnovania pravidiel hospodárskej sútaze (pozri v tomto zmysle rozsudok Westdeutsche Landesbank Girozentrale a Land Nordrhein-Westfalen/Komisia, uz citovaný v bode 387 vyssie, body 197). 396 Preto je tvrdenie zalobcu, ze cielom, ktorý Komisia sledovala, ked podmienila schválenie spornej záruky povinnostou predaja, bolo spochybnit struktúru nemeckého financného sektora a existenciu verejných vlastníkov v spolocnosti WestLB alebo v iných bankách, nesprávne, ako to správne uvádza Komisia. 397 V tejto súvislosti treba dodat, ze napadnuté rozhodnutie nepodmienuje schválenie spornej záruky predajom spolocnosti WestLB súkromným osobám. Práve naopak Komisia v odôvodnení 72 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze boli prijaté náhradné riesenia, ako napríklad konsolidácia nemeckých krajinských bánk, ktoré majú verejnoprávnu povahu, ako to úcastníci konania uviedli vo svojich odpovediach na písomné otázky Vseobecného súdu z 31. októbra 2013. 398 Napokon, ako tvrdí Komisia, schválenie spornej záruky nebolo podmienené bezodplatnou stratou podielov vlastníkov na základnom imaní spolocnosti WestLB. Podla podmienok, ktoré boli stanovené pre toto schválenie, vlastníci mohli predat svoje podiely ktorejkolvek súkromnej alebo verejnoprávnej osobe, ktorá splnala urcité kritériá a Komisia ju schválila. 399 Nemozno vylúcit, ze podmienky, ktoré boli stanovené pre tento predaj, najmä lehota, v ktorej sa mal uskutocnit, a neexistencia záruky, ze pred uplynutím tejto lehoty sa financná kríza a jej dôsledky na hodnotu bankových aktív pominú, mohli mat významný vplyv na cenu, ktorú mohli dostat vlastníci. Túto okolnost vsak treba uviest do súvislosti so skutocnostou, ze úcastníci konania sa zhodli na tom, ze bez poskytnutia spornej záruky alebo podporného opatrenia s rovnocenným úcinkom by WestLB mohla zaniknút, takze trhová hodnota tohto podniku by teda bola v zásade ovela nizsia, ak by táto záruka nebola vynatá spod vseobecného zákazu státnej pomoci vyplývajúceho z clánku 87 ods. 1 ES. 400 Vzhladom na vyssie uvedené sa tento zalobný dôvod musí zamietnut. O siedmom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 7 ods. 4 nariadenia c. 659/1999 401 Podla clánku 7 ods. 4 nariadenia c. 659/1999 "Komisia môze pripojit ku kladnému rozhodnutiu podmienky, podla ktorých sa pomoc môze povazovat za zlucitelnú so spolocným trhom, a môze stanovit povinnosti, aby sa umoznilo monitorovanie súladu s rozhodnutím". 402 Ako uvádza zalobca, súdy Únie uznali moznost Komisie ulozit podmienky alebo povinnosti este pred prijatím nariadenia c. 659/1999 (pozri bod 185 vyssie). 403 Zalobca uvádza na podporu tohto zalobného dôvodu v podstate tri tvrdenia, ktoré Komisia spochybnuje. 404 V prvom rade zalobca tvrdí, ze porusenie clánku 295 ES, ktorého sa Komisia dopustila tým, ze prijala napadnuté rozhodnutie, spôsobuje aj porusenie clánku 7 ods. 4 nariadenia c. 659/1999. 405 Stací pritom poukázat na to, ze toto tvrdenie sa neodlisuje od tvrdení, ktoré zalobca uviedol v rámci predchádzajúceho zalobného dôvodu, zalozeného na porusení clánku 295 ES. Toto tvrdenie teda treba zamietnut z tých istých dôvodov ako uvedené tvrdenia. 406 V druhom rade zalobca tvrdí, ze clánok 7 ods. 4 nariadenia c. 659/1999 nedovoluje Komisii ulozit podmienky, ktoré zasahujú do vlastníckeho práva. Zásada právnej istoty, podla ktorej musia byt normy jasné a presné, aby bola zarucená predvídatelnost situácií a právnych vztahov, vyzaduje, aby zásah do takého základného práva bol zalozený na presnom ustanovení, ktoré stanovuje existenciu právomoci Únie a príslusného orgánu. Clánok 7 ods. 4 nariadenia c. 659/1999 nemozno povazovat za také ustanovenie, kedze nestanovuje podmienky a povinnosti, ktoré môze Komisia ulozit. 407 Zalobca tvrdí, ze toto tvrdenie potvrdzuje "porovnanie s inými oblastami právnej úpravy". Poznamenáva, ze clánok 7 ods. 1 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 [ES] a 82 [ES] ([54]Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205) dovoluje Komisii ulozit podnikom a zdruzeniam podnikov povinnost ukoncit porusovanie clánkov 81 ES a 82 ES. Podla zalobcu pritom clánok 7 ods. 1 uvedeného nariadenia stanovuje, ze mozno ulozit nápravné opatrenia strukturálnej povahy alebo nápravné opatrenia orientované na správanie, ktoré sú primerané spáchanému poruseniu a nevyhnutné na jeho úcinné ukoncenie, a stanovuje, ze strukturálne opatrenia sa môzu ulozit len vtedy, ked neexistuje ziadne rovnako úcinné opatrenie orientované na správanie alebo ked by akékolvek rovnako úcinné opatrenie orientované na správanie bolo pre príslusný podnik zatazujúcejsie ako strukturálne opatrenie. Takéto pravidlá v clánku 7 ods. 4 nariadenia c. 659/1999 chýbajú. 408 Zalobca rovnako poznamenáva, ze clánok 6 ods. 2 a clánok 8 ods. 2 nariadenia Rady (ES) c. 139/2004 z 20. januára 2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi ([55]Ú. v. EÚ L 24, s. 1; Mim. vyd. 08/003, s. 40) stanovujú "minimálny obsah hmotnoprávnych poziadaviek na ulozenie podmienok". V oznámení Komisie o nápravných opatreniach akceptovatelných v zmysle nariadenia Rady (ES) c. 139/2004 a nariadenia Komisie (ES) c. 802/2004 ([56]Ú. v. EÚ C 267, 2008, s. 1) sa navyse uvádza, ze Komisia môze podmienit schválenie koncentrácie len záväzkami strán. 409 V tejto súvislosti je potrebné poukázat na to, ze - ako Komisia správne uvádza - clánok 7 ods. 4 nariadenia c. 659/1999 len spresnuje procesné predpoklady, ktoré musia byt splnené na to, aby mohla vyhlásit pomoc za zlucitelnú so spolocným trhom s pripojením urcitých podmienok. Ako Komisia uvádza, z tohto ustanovenia najmä vyplýva, ze to je mozné len v rozhodnutiach prijatých - tak ako v prejednávanom prípade - po zacatí konania vo veci formálneho zistovania. Naproti tomu vecné podmienky, ktoré môze Komisia stanovit pre schválenie státnej pomoci podla clánku 87 ods. 3 ES, nevyplývajú z clánku 7 ods. 4 nariadenia c. 659/1999, ale z právneho základu, na ktorom je zalozené rozhodnutie o zlucitelnosti pomoci, ktorým je v prejednávanom prípade clánok 87 ods. 3 písm. b) ES. 410 Ako bolo viackrát uvedené, ak Komisia zamýsla schválit pomoc na restrukturalizáciu podla clánku 87 ods. 3 písm. b) ES, môze pri skúmaní zlucitelnosti tejto pomoci uplatnit kritériá obsiahnuté v usmerneniach o záchrane a restrukturalizácii, medzi ktoré patrí kritérium týkajúce sa obnovy dlhodobej zivotaschopnosti príjemcu pomoci. Preto treba konstatovat, ze Komisia môze podmienit schválenie pomoci na restrukturalizáciu podla tohto ustanovenia dodrzaním akéhokolvek opatrenia, ktorého cielom je zabezpecit túto obnovu zivotaschopnosti, uvedeného v pláne na restrukturalizáciu, za ktorý sa clenský stát zarucil. 411 K týmto opatreniam patrí najmä povinnost predaja, na ktorú sa zalobca v podstate odvoláva. 412 Preto sa druhé tvrdenie, ktoré uviedol zalobca v rámci tohto zalobného dôvodu, musí zamietnut. 413 V tretom rade zalobca tvrdí, ze "Komisia povazovala za nevyhnutné urcit jednostranné podmienky spojené najmä so vzdaním sa vlastníckeho práva". Podla pôvodnej verzie napadnutého rozhodnutia to bolo odôvodnené skutocnostou, ze vlastníci "nedodrziavali lehoty a spomalovali konanie". Zalobca pritom poznamenáva, ze lehoty neboli urcené. Zalobca uznáva, ze toto odôvodnenie v napadnutom rozhodnutí uz nie je spomenuté, ale podla neho nejde o "nepatrnú chybu", "bez vplyvu na jeho výrok a odôvodnenie". Komisia potom povazovala tieto podmienky za nevyhnutné z dôvodu, ze "konanie sa spomalilo v dôsledku stanovenia lehôt pre rozhodovacie orgány". Rozhodnutie príslusných orgánov vlastníkov sa vsak mohlo prijat pred koncom mája 2009. Zalobca z toho vyvodzuje záver, ze Komisia radsej necakala na toto rozhodnutie. Napokon na uplatnenie clánku 7 ods. 4 nariadenia c. 659/1999 nie je potrebné ani dostatocné, aby úcastníci konania nedodrzali lehotu, ktorá navyse neexistuje. 414 V tejto súvislosti treba poukázat na to, ze - v rozpore s tým, co v podstate tvrdí zalobca - Komisia nebola povinná cakat, kým vlastníci sami nerozhodnú o podmienkach restrukturalizácie spolocnosti WestLB. Ako bolo uvedené v bode 284 vyssie, tieto podmienky museli byt uvedené v pláne na restrukturalizáciu, za ktorý sa zarucí dotknutý clenský stát, a nie vlastníci. 415 Pokial ide o odkazy na opravu vykonanú v odôvodnení 41 napadnutého rozhodnutia v znení pred opravou, ktoré je uvedené v odôvodnení 42 tohto rozhodnutia v opravenom znení, zalobca jasne neuvádza závery, ktoré by z nich podla jeho názoru mal Vseobecný súd vyvodit. 416 V kazdom prípade porovnanie znenia napadnutého rozhodnutia pred opravou s jeho opraveným znením svedcí o tom, ze ide o nepodstatnú zmenu. 417 Ako totiz vyplýva z bodov 41 a 43 vyssie, v znení napadnutého rozhodnutia pred opravou bolo v uvedené, ze "[konecný] plán na restrukturalizáciu, aj ked ho [Spolková republika Nemecko] a vlastníci schválili, nie je mozné povazovat za záväzný", a ze "Komisia pocas konania konstatovala, ze vlastníci nedodrziavali lehoty a spomalovali konanie". V opravenom znení boli tieto pripomienky z napadnutého rozhodnutia odstránené, ale uvádza sa v nom, ze "Komisia pocas konania konstatovala, ze vlastníci nemohli dodrzat pôvodný casový rozvrh pre schválený plán na restrukturalizáciu a konanie sa spomalilo v dôsledku stanovenia lehôt pre rozhodovacie orgány". 418 Obsah oboch znení napadnutého rozhodnutia je teda v tejto súvislosti podobný. Nie je dôvod domnievat sa, ze rozdiely vo formulácii týchto dvoch znení svedcia o akejkolvek zmene argumentácie Komisie. 419 Napokon, ako tvrdí Komisia, táto oprava nijako nesúvisí s jej moznostou podmienit schválenie spornej záruky dodrzaním urcitých podmienok. Komisia nebola povinná odôvodnit svoje rozhodnutie vyuzit moznost, ktorú jej priznáva clánok 7 ods. 4 nariadenia c. 659/1999, podmienit schválenie pomoci dodrzaním podmienok uvedených v napadnutom rozhodnutí. 420 Tretie tvrdenie, ktoré uviedol zalobca v rámci tohto zalobného dôvodu, sa teda musí zamietnut. 421 Vzhladom na vsetky vyssie uvedené úvahy treba zamietnut tento zalobný dôvod ako celok. 422 Kedze vsetky prípustné dôvody tejto zaloby boli zamietnuté ako nedôvodné, zaloba sa musí v celom rozsahu zamietnut. O trovách 423 Podla clánku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. 424 Kedze zalobca nemal vo veci úspech, znása svoje vlastné trovy konania a v súlade s návrhom Komisie je povinný nahradit trovy konania, ktoré vznikli Komisii, a to tak v konaní vo veci samej, ako aj v konaní o nariadení predbezného opatrenia. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (prvá rozsírená komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Návrh Európskej komisie na zastavenie konania sa zamieta. 2. Zaloba sa zamieta. 3. Westfälisch-Lippischer Sparkassen- und Giroverband znása svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradit trovy konania, ktoré vznikli Komisii, vrátane trov konania o nariadení predbezného opatrenia. Kanninen Pelikánová Buttigieg Collins Gervasoni Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 17. júla 2014. Podpisy Obsah Skutkový stav 1. Príjemca pomoci 2. Financné tazkosti spolocnosti WestLB a oznámenie "zlej banky" 3. Opis "zlej banky" 4. Dodatocné oznámenie 5. Schválenie spornej záruky na obdobie siestich mesiacov 6. Oznámenie a preskúmanie predlzenia existencie "zlej banky" 7. Napadnuté rozhodnutie 8. Vývoj situácie spolocnosti WestLB po prijatí napadnutého rozhodnutia Konanie Návrhy úcastníkov konania Právny stav 1. O prípustnosti O aktívnej legitimácii zalobcu O prvom tvrdení zalozenom na skutocnosti, ze zalobca sa podielal na prijatí opatrenia, ktoré bolo v napadnutom rozhodnutí kvalifikované ako státna pomoc O druhom tvrdení zalozenom na osobnej dotknutosti zalobcu ako vlastníka Záver o aktívnej legitimácii zalobcu O záujme zalobcu na konaní 2. O veci samej Úvodné pripomienky O prvom zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásady kolegiality O tretom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 87 ods. 3 písm. b) ES O prvej, hlavnej casti zalozenej na tom, ze Komisia nesprávne konstatovala, ze ciel clánku 87 ods. 3 písm. b) ES je porovnatelný s cielom clánku 87 ods. 3 písm. c) ES a s cielom usmernení o záchrane a restrukturalizácii - O prvej výhrade zalozenej na tom, ze ciel spocívajúci v náprave poruchy fungovania v hospodárstve clenského státu je vzdy v súlade so spolocným záujmom - O druhej výhrade zalozenej na existencii dvojnásobného nesprávneho posúdenia, ktorého sa Komisia dopustila v napadnutom rozhodnutí tým, ze nerespektovala ciel clánku 87 ods. 3 písm. b) ES, kedze preskúmala zlucitelnost spornej záruky so spolocným trhom z hladiska usmernení o záchrane a restrukturalizácii, a tým, ze v kazdom prípade nestanovila pre schválenie spornej záruky menej prísne podmienky, nez aké by bolo mozné vyzadovat na základe clánku 87 ods. 3 písm. c) ES O druhej, subsidiárnej casti zalozenej na tom, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí nesprávne ulozila prísnejsie podmienky, nez aké by bolo mozné ulozit na základe uplatnenia usmernení o záchrane a restrukturalizácii v spojení s clánkom 87 ods. 3 písm. c) ES O druhom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 87 ods. 1 ES a povinnosti odôvodnenia, kedze Komisia nepreukázala úcinky spornej záruky na hospodársku sútaz ani dostatocne neodôvodnila, preco táto záruka spôsobila narusenie hospodárskej sútaze O odôvodnení napadnutého rozhodnutia, pokial ide o úcinky spornej záruky na hospodársku sútaz O správnosti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, pokial ide o úcinky spornej záruky na hospodársku sútaz - O prvom tvrdení, podla ktorého Komisia mala preskúmat reálnu situáciu na trhu ku dnu prijatia napadnutého rozhodnutia - O druhom tvrdení, podla ktorého pomoc v prospech financného sektora poskytnutá od roku 2008 nemôze narusit hospodársku sútaz O ôsmom zalobnom dôvode zalozenom na porusení povinnosti odôvodnenia Úvodné pripomienky O rozsahu povinnosti Komisie uviest dôvody, pre ktoré sa rozhodla podmienit schválenie spornej záruky dodrzaním povinnosti predaja - O cieli, z hladiska ktorého mala Komisia odôvodnit svoje rozhodnutie o podmienení schválenia spornej záruky dodrzaním povinnosti predaja - O rozsahu vseobecnej povinnosti Komisie odôvodnit svoje rozhodnutia, ktorými sa schválenie pomoci na restrukturalizáciu podmienuje dodrzaním opatrení stanovených v plánoch na restrukturalizáciu, za ktoré sa dotknuté clenské státy zarucili - O otázke, ci je rozsah vseobecnej povinnosti Komisie odôvodnit svoje rozhodnutia, ktorými sa schválenie pomoci na restrukturalizáciu podmienuje dodrzaním plánov na restrukturalizáciu, za ktoré sa dotknuté clenské státy zarucia, iný, ak sa Komisia rozhodne zabezpecit dodrzanie plánu na restrukturalizáciu tým, ze k svojmu rozhodnutiu pripojí podla clánku 7 ods. 4 nariadenia c. 659/1999 podmienky - O otázke, ci bol konecný plán na restrukturalizáciu prvým úplným plánom na restrukturalizáciu spolocnosti WestLB, za ktorý sa Spolková republika Nemecko zarucila, a ci Spolková republika Nemecko vyjadrila svoj nesúhlas so zahrnutím povinnosti predaja do uvedeného plánu - Záver O preskúmaní dostatocnosti odôvodnenia uvedeného v napadnutom rozhodnutí v súvislosti s nevyhnutnostou povinnosti predaja O stvrtom zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásady proporcionality O prvej casti zalozenej na tom, ze Komisia posúdila primeranost podmienok, ktoré sú pripojené k napadnutému rozhodnutiu, na základe nesprávneho predpokladu O druhej casti zalozenej na porusení vlastníckeho práva O tretej casti zalozenej na existencii skody spôsobenej vlastníkom, ktorá je v nepomere k cielu sledovanému napadnutým rozhodnutím O piatom zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásady rovnosti zaobchádzania a zneuzití právomoci O siestom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 295 ES O siedmom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 7 ods. 4 nariadenia c. 659/1999 O trovách __________________________________________________________________ ( [57]*1 ) Jazyk konania: nemcina. [58]Úcastníci konania [59]Odôvodnenie [60]Výrok Úcastníci konania Vo veci T-457/09, Westfälisch-Lippischer Sparkassen- und Giroverband, so sídlom v Münsteri (Nemecko), v zastúpení: pôvodne A Rosenfeld a I. Liebach, neskôr A. Rosenfeld a O. Corzilius, advokáti, zalobca, proti Európskej komisii, v zastúpení: pôvodne L. Flynn, K. Gross a B. Martenczuk, neskôr L. Flynn, B. Martenczuk a T. Maxian Rusche, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorej predmetom je návrh na zrusenie rozhodnutia Komisie 2009/971/ES z 12. mája 2009 o státnej pomoci poskytnutej Nemeckom v prospech WestLB AG na restrukturalizáciu [C 43/08 (ex N 390/08)] (Ú. v. EÚ L 345, s. 1), VSEOBECNÝ SÚD (prvá rozsírená komora), v zlození: predseda komory H. Kanninen (spravodajca), sudcovia I. Pelikánová, E. Buttigieg, A. M. Collins a S. Gervasoni, tajomník: T. Weiler, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní zo 6. decembra 2013, vyhlásil tento Rozsudok Odôvodnenie Skutkový stav 1. Príjemca pomoci 1. V case skutkových okolností bola WestLB AG obchodnou bankou pôsobiacou na medzinárodnej úrovni so sídlom v nemeckej spolkovej krajine Severné Porýnie-Vestfálsko (dalej len "spolková krajina Severné Porýnie-Vestfálsko"). Na základe hodnoty svojej úctovnej súvahy 286,5 miliardy eur (k 31. decembru 2007) bola vedúcim poskytovatelom financných sluzieb v Nemecku. Ako centrálna banka sporitelní v spolkovej krajine Severné Porýnie-Vestfálsko a v spolkovej krajine Brandenbursko (Nemecko) spájala tieto bankové institúcie so svetovými financnými trhmi. WestLB ponúkala komplexný súbor produktov a sluzieb univerzálnej banky. 2. Vlastníkmi spolocnosti WestLB (dalej len "vlastníci") boli v case skutkových okolností po prvé zalobca, teda Westfälisch-Lippischer Sparkassen- und Giroverband, po druhé Rheinischer Sparkassen- und Giroverband, po tretie spolková krajina Severné Porýnie-Vestfálsko, po stvrté Landschaftsverband Westfalen-Lippe a po piate Landschaftsverband Rheinland. 3. Zalobca je zväzom sporitelní kraja Vestfálsko-Lippe (Nemecko) a Rheinischer Sparkassen- und Giroverband je zväzom sporitelní kraja Porýnie (Nemecko). V case skutkových okolností vlastnil kazdý z týchto zväzov 25,03 % základného imania spolocnosti WestLB. Pokial ide o spolkovú krajinu Severné Porýnie-Vestfálsko, táto vlastnila 37,4 % uvedeného základného imania. Napokon Landschaftsverband Westfalen-Lippe je zväzom obcí kraja Vestfálsko-Lippe a Landschaftsverband Rheinland je zväzom obcí kraja Porýnie. Kazdý z týchto zväzov vlastnil 6,09 % základného imania uvedenej spolocnosti. 2. Financné tazkosti spolocnosti WestLB a oznámenie "zlej banky" 4. Od polovice roka 2007 doslo k poklesu hodnoty portfólia struktúrovaných investícií spolocnosti WestLB s nominálnou hodnotou 23 miliárd eur, medzi ktorými sa nachádzali rizikové hypotekárne úvery (dalej len "portfólio s hodnotou 23 miliárd eur"). Kedze WestLB nedokázala refinancovat toto portfólio na trhu, bola nútená konsolidovat ho vo svojej súvahe tým, ze v nej vykázala znacné straty. 5. Dna 20. januára 2008 vlastníci na naliehavej schôdzi rozhodli jednak o vlození az 2 miliárd eur do spolocnosti WestLB na vyrovnanie strát ocakávaných na rok 2007 a docasných úctovných odpisov a jednak o tom, ze WestLB vykoná plány na restrukturalizáciu a bude rokovat o prípadnom zlúcení s Landesbank (krajinská banka) spolkových krajín Hessensko a Durínsko (dalej len "Helaba"). 6. Dna 7. februára 2008 Spolková republika Nemecko informovala Komisiu Európskych spolocenstiev, ze bez podporných opatrení hrozí, ze WestLB k 31. marcu 2008 klesne pod zákonné poziadavky týkajúce sa kapitálu. 7. Dna 8. februára 2008 vlastníci dospeli k dohode nazvanej "dokument o hlavných otázkach" (Eckpunktepapier). Táto dohoda stanovovala opatrenie, ktorým sa mali nahradit opatrenia prijaté 20. januára 2008, konkrétne vytvorenie "zlej banky" (dalej len "zlá banka") na vyclenenie rizík vyvolaných portfóliom s objemom 23 miliárd eur zo spolocnosti WestLB. V ten istý den Spolková republika Nemecko informovala Komisiu o existencii dohody, ktorá bola oznámená 27. marca 2008. 8. Dna 31. marca 2008 vlastníci schválili zalozenie "zlej banky", pokial to odsúhlasí parlament spolkovej krajiny Severné Porýnie-Vestfálsko. 3. Opis "zlej banky" 9. Zalozenie "zlej banky" zahrnalo predaj portfólia s hodnotou 23 miliárd eur za nominálnu hodnotu s úcinnostou k 31. marcu 2008 investicnej spolocnosti so sídlom v Írsku Phoenix Light SF Ltd (dalej len "Phoenix Light"). Táto spolocnost sa zaviazala dalej refinancovat uvedené portfólio. 10. Na zaplatenie predajnej ceny Phoenix Light emitovala dlhopisy s nominálnou hodnotou 23 miliárd eur. Dlhopisy sa emitovali v dvoch tranziach. Prvú tranzu tvorili prioritné dlhopisy (dalej len "senior notes") s celkovou nominálnou hodnotou 18 miliárd eur. Druhú tranzu tvorili podriadené dlhopisy, ktorých sa prioritne týkalo nezaplatenie z prenesených aktív (dalej len "junior notes") v celkovej nominálnej hodnote 5 miliárd eur. 11. Spolková krajina Severné Porýnie-Vestfálsko sa zarucila za splatenie celého základného imania krytého junior notes voci ich majitelom. Podla Eckpunktepapier mohla pozadovat od ostatných styroch vlastníkov kompenzáciu zodpovedajúcu ich podielu v spolocnosti WestLB za akékolvek splatenie uskutocnené na základe takto zriadenej záruky (dalej len "sporná záruka") do výsky 2 miliárd eur. V prípade výzvy na dalsie 3 miliardy eur mohla spolková krajina Severné Porýnie-Vestfálsko vyzadovat, aby na nu títo vlastníci previedli príslusný pocet svojich akcií spolocnosti WestLB. Vlastníci sa mohli dohodnút tiez na úhrade v hotovosti. 12. Phoenix Light musela rocne platit za spornú záruku províziu za rucenie. Tiez musela vyplácat odmenu majitelom dlhopisov. Uvedené náklady a náklady na správu "zlej banky" sa uhrádzali z odmeny za dlhopisy prevedené na spolocnost Phoenix Light. 13. WestLB potom odkúpila junior notes, a to z dvoch dôvodov. Po prvé, kedze za tieto dlhopisy rucila spolková krajina Severné Porýnie-Vestfálsko, audítori spolocnosti WestLB rozhodli, ze na rozdiel od portfólia s hodnotou 23 miliárd eur nie je potrebné korigovat ich hodnotu smerom nadol. Po druhé junior notes sa dali pouzit ako záruka pri obstaraní prostriedkov nevyhnutných na ich odkúpenie. 14. WestLB nakúpila aj senior notes. 4. Dodatocné oznámenie 15. Dna 11. apríla 2008 Spolková republika Nemecko zaslala Komisii dodatocné oznámenie o "zlej banke". Uviedla, ze po udelení súhlasu parlamentu spolkovej krajiny Severné Porýnie-Vestfálsko bola táto banka zalozená, pricom priznala, ze jej zalozenie zahrnalo poskytnutie státnej pomoci, a poziadala o jej okamzité schválenie ako pomoci na záchranu. Spolková republika Nemecko sa zaviazala predlozit Komisii v lehote siestich mesiacov, ktorá uplynula 8. augusta 2008, bud plán na restrukturalizáciu spolocnosti WestLB, alebo dôkaz o úplnom zániku spornej záruky. Uviedla, ze v tomto poslednom uvedenom prípade bude musiet WestLB vrátit "platby", ktoré prípadne získala, a vsetky hospodárske úcinky záruky zaniknú. 5. Schválenie spornej záruky na obdobie siestich mesiacov 16. Dna 30. apríla 2008 Komisia prijala rozhodnutie K(2008) 1628 v konecnom znení o "zlej banke" zalozenej Spolkovou republikou Nemecko v prospech spolocnosti WestLB (pomoc NN 25/2008, ex CP 15/08) (dalej len "predbezné rozhodnutie"). 17. V tomto rozhodnutí Komisia v prvom rade konstatovala, ze sporná záruka je státnou pomocou v zmysle clánku 87 ES (odôvodnenia 28 az 39 predbezného rozhodnutia). 18. V druhom rade Komisia poznamenala, ze pomoc uvedená v predchádzajúcom bode nie je urcená na nápravu váznej poruchy fungovania v hospodárstve clenského státu. Preto ju nebolo mozné pokladat pomoc za zlucitelnú so spolocným trhom podla clánku 87 ods. 3 písm. b) ES. Po preskúmaní pomoci z hladiska usmernení Spolocenstva o státnej pomoci na záchranu a restrukturalizáciu firiem v tazkostiach (Ú. v. EÚ C 244, 2004, s. 2, dalej len "usmernenia o záchrane a restrukturalizácii") vsak Komisia konstatovala, ze ju mozno schválit podla clánku 87 ods. 3 písm. c) ES (odôvodnenia 41 az 58 predbezného rozhodnutia). 19. V tejto súvislosti Komisia po prvé uviedla, ze WestLB je podnikom v tazkostiach v zmysle usmernení o záchrane a restrukturalizácii. Komisia poznamenala, ze ak by sporná záruka nebola poskytnutá, WestLB by jednak nemohla dodrzat zákonné poziadavky týkajúce sa kapitálu a jednak by sa znízil jej úverový rating, co by stazilo jej refinancovanie a vyvolalo dodatocné straty, ktoré by mohli viest k ukonceniu jej cinnosti v strednodobom horizonte (odôvodnenia 44 a 45 predbezného rozhodnutia). 20. Komisia po druhé uviedla, ze sporná záruka je rovnocenná "kapitálovej pôzicke", ktorá umoznila spolocnosti WestLB splnit zákonné poziadavky týkajúce sa kapitálu, a teda pokracovat vo svojej cinnosti. Komisia poznamenala, ze táto záruka respektuje obmedzenia stanovené usmerneniami o záchrane a restrukturalizácii, kedze jednak bola zriadená na obdobie siestich mesiacov a mozno ju zrusit a jednak prvok pomoci, ktorý táto záruka obsahovala, predstavoval nevyhnutné minimum na zabezpecenie pokracovania cinnosti (odôvodnenia 47 az 49, 52, 54 a 55 predbezného rozhodnutia). 21. Komisia po tretie uviedla, ze poskytnutá pomoc je odôvodnená váznymi sociálnymi dôvodmi, nemá neprijatelné negatívne prenesené úcinky a je prvou pomocou na záchranu alebo restrukturalizáciu, ktorú WestLB dostala za posledných desat rokov, v súlade s poziadavkami usmernení o záchrane a restrukturalizácii (odôvodnenia 56 a 57 predbezného rozhodnutia). 22. Vo výroku predbezného rozhodnutia Komisia dospela k záveru, ze sporná záruka je státnou pomocou podla clánku 87 ods. 1 ES, vykonanou v rozpore s clánkom 88 ods. 3 ES a zlucitelná so spolocným trhom podla clánku 87 ods. 3 písm. c) ES. Uviedla, ze Spolková republika Nemecko jej má najneskôr 8. augusta 2008 predlozit bud plán na restrukturalizáciu spolocnosti WestLB, alebo dôkaz o úplnom zániku spornej záruky. Komisia uviedla, ze Spolková republika Nemecko sa v tomto poslednom uvedenom prípade zaviazala, ze "dohoda uzavretá medzi spolkovou krajinou Severné Porýnie-Vestfálsko a spolocnostou Phoenix Light" o spornej záruke sa zrusí. V dôsledku toho mala WestLB vrátit platby prijaté na základe uvedenej dohody. 23. Komisia napokon schválila predmetnú pomoc az do 8. augusta 2008 a uviedla, ze v prípade, ak jej Spolková republika Nemecko predlozí hodnoverný plán na restrukturalizáciu, schválenie sa v zásade predlzi az do prijatia konecného rozhodnutia o tomto pláne. 6. Oznámenie a preskúmanie predlzenia existencie "zlej banky" 24. Komisia, Spolková republika Nemecko, WestLB a vlastníci pravidelne navzájom komunikovali so zretelom na prijatie plánu na restrukturalizáciu. Zalobca tvrdí, ze Komisia na stretnutí so spolocnostou WestLB a vlastníkmi z 15. júla 2008 uviedla kritériá, ktoré podla nej mali podmienit schválenie pomoci, konkrétne ze tento plán umozní dosiahnut v urcitých záväzných lehotách znízenie bilancnej sumy spolocnosti WestLB o 50 % a zmenu struktúry jej vlastníctva. 25. Listom z 8. augusta 2008 Spolková republika Nemecko oznámila Komisii svoj zámer zmenit "zlú banku" na trvalú struktúru. K oznámeniu bol pripojený plán na restrukturalizáciu spolocnosti WestLB (dalej len "pôvodný plán na restrukturalizáciu") a dohoda vlastníkov s názvom "dohoda o hlavných otázkach" (Eckpunktevereinbarung). 26. Pôvodný plán na restrukturalizáciu stanovoval okrem iného významné opatrenia na znízenie bilancnej cinnosti, ako aj obmedzenie cinností spolocnosti WestLB a zmenu struktúry jej vlastníctva, ktorá mala zarucit, aby vlastníci k 30. septembru 2009 uz nemali kontrolnú väcsinu (vlastníci a Spolková republika Nemecko sa zaviazali presnejsie o tom informovat Komisiu do 31. decembra 2008). 27. V Eckpunktevereinbarung sa vlastníci zaviazali, ze nájdu riesenia tazkostí spolocnosti WestLB zlucitelné s trvalou reformou odvetvia nemeckých krajinských bánk. Uviedli, ze majú v úmysle predlozit Komisii do 31. decembra 2008 upravený plán na restrukturalizáciu, ktorý bude obsahovat restriktívne opatrenia nad rámec pôvodného plánu na restrukturalizáciu a zohladnovat zmenu struktúry vlastníctva. 28. Komisia listom z 1. októbra 2008, ktorý obsahoval výzvu na predlozenie pripomienok v súlade s clánkom 88 ods. 2 ES [Státna pomoc - Nemecko - Státna pomoc C 43/08 (ex N 390/08) - WestLB] (Ú. v. EÚ C 322, s. 16, dalej len "rozhodnutie o zacatí konania"), oznámila Spolkovej republike Nemecko svoje rozhodnutie zacat konanie vo veci formálneho zistovania upravené v clánku 88 ods. 2 ES (dalej len "konanie vo veci formálneho zistovania") vo vztahu k "vseobecnej záruke, ktorú spolocnosti WestLB poskytli jej verejnoprávni vlastníci". 29. Komisia v prvom rade potvrdila konstatovania, ktoré uviedla v predbeznom rozhodnutí v súvislosti s existenciou státnej pomoci (odôvodnenia 34 a 35 rozhodnutia o zacatí konania) a moznostou preskúmat jej zlucitelnost so spolocným trhom len na základe clánku 87 ods. 3 písm. c) ES. Konstatovala, ze kríza na "trhu s rizikovými hypotekárnymi úver mi" este neviedla k váznej poruche fungovania v hospodárstve v zmysle clánku 87 ods. 3 písm. b) ES (odôvodnenia 43 a 45 rozhodnutia o zacatí konania). Komisia poznamenala, ze vzhladom na to, ze Spolková republika Nemecko má v úmysle zmenit "zlú banku" na trvalú struktúru, predmetnú pomoc uz treba posúdit ako pomoc na restrukturalizáciu (odôvodnenie 33 rozhodnutia o zacatí konania). 30. Následne Komisia vyjadrila pochybnosti o súlade pôvodného plánu na restrukturalizáciu s usmerneniami o záchrane a restrukturalizácii a uviedla, ze potrebuje doplnujúce informácie (odôvodnenie 47 rozhodnutia o zacatí konania). 31. V tejto súvislosti poznamenala, ze WestLB nemá v úmysle odklonit sa od svojho obchodného modelu, ktorý sa z dlhodobého hladiska ukázal byt nedostatocný. Na zarucenie jej výnosnosti by teda mohli byt potrebné drastickejsie zmeny. Komisia poukázala na to, ze tazkosti spolocnosti WestLB boli pravdepodobne spôsobené struktúrou jej vlastníctva a rozdielnymi záujmami vlastníkov, a vyjadrila pochybnosti o moznosti úcelného strategického nového zamerania bez vyriesenia týchto strukturálnych problémov. Komisia kladne ohodnotila skutocnost, ze pôvodný plán na restrukturalizáciu stanovil zmenu struktúry vlastníctva, lebo to mohlo viest k zmene obchodného modelu spolocnosti WestLB. Kedze vsak tento plán neobsahoval konkrétne opatrenia v tejto súvislosti, nebolo mozné urcit, do akej miery prispeje k obnoveniu výnosnosti tejto banky (odôvodnenia 48 a 50 rozhodnutia o zacatí konania). 32. Napokon Komisia vyzvala dotknuté subjekty, aby predlozili pripomienky, co urobila len Spolková republika Nemecko, a to 24. novembra 2008. 33. Dna 16. decembra 2008 Spolková republika Nemecko poziadala o predlzenie lehoty na oznámenie konkrétnych opatrení týkajúcich sa zmeny struktúry vlastníctva spolocnosti WestLB. Komisia predlzila túto lehotu do 31. marca 2009. 34. Podla zalobcu Komisia 31. marca 2009 pocas stretnutia so Spolkovou republikou Nemecko predlozila "itinerár", ktorý obsahoval podmienky, ktorých dodrzanie v súlade s vopred urceným harmonogramom bolo potrebné na schválenie "zlej banky" ako trvalej struktúry, a uviedla, ze 13. mája 2009 môze vydat zamietavé rozhodnutie. 35. Od 6. do 8. apríla 2009 sa uskutocnili rokovania medzi Komisiou, Spolkovou republikou Nemecko, spolocnostou WestLB a vlastníkmi týkajúce sa restrukturalizácie banky a podmienok nevyhnutných na zamedzenie zamietavého rozhodnutia. 36. Dna 30. apríla 2009 Spolková republika Nemecko predlozila plán na restrukturalizáciu, ktorý v porovnaní s pôvodným plánom na restrukturalizáciu obsahoval urcité zmeny prerokované s Komisiou (dalej len "konecný plán na restrukturalizáciu"). 37. Tento plán stanovoval v prvom rade zmenu struktúry vlastníctva spolocnosti WestLB, ktorá sa mala blizsie urcit do 31. decembra 2008 (napríklad prostredníctvom predlozenia vyhlásenia o zámere). WestLB sa mala ponúknut na predaj - ako celok alebo ako samostatné, nezávislé obchodné jednotky - v ponukovom konaní, ktoré sa malo zacat do 31. augusta 2010, aby predaj nadobudol úcinnost najneskôr 1. januára 2012, a to za urcitých podmienok. 38. Na ulahcenie predaja spolocnosti WestLB boli dalej stanovené racionalizacné opatrenia, ktoré umoznovali znízenie nákladov a rizík, ako aj nové obchodné zameranie, konkrétne zatvorenie viacerých zastúpení, ako aj znízenie bilancnej sumy a rizikovo vázených aktív do 31. marca 2010 o 25 % a do konca marca 2011 o 50 % v porovnaní s údajmi za rok 2007. 39. Napokon predmetný plán stanovoval bud likvidáciu, alebo obmedzenie viacerých oblastí cinnosti spolocnosti WestLB. 7. Napadnuté rozhodnutie 40. Dna 12. mája 2009 Komisia prijala rozhodnutie 2009/971/ES o státnej pomoci poskytnutej Nemeckom v prospech spolocnosti WestLB na restrukturalizáciu [C 43/08 (ex N 390/08)]. 41. Listom z 29. mája 2009 Spolková republika Nemecko informovala Komisiu, ze podla nej toto rozhodnutie obsahuje chyby a nepresnosti, najmä pokial ide o jeho odôvodnenie 41, ktoré znie takto: "...Vsetky zmeny týkajúce sa [pôvodného] plánu na restrukturalizáciu... sa prerokovali s Komisiou, [Spolková republika Nemecko] ich prijal[a] a 30. apríla 2009 ich predlozil[a] Komisii ako zmenu plánu na restrukturalizáciu. Traja z piatich [vlastníkov] vsak este [konecný plán na restrukturalizáciu] oficiálne nepotvrdili. Preto [konecný] plán na restrukturalizáciu, aj ked ho [Spolková republika Nemecko] a vlastníci schválili, nie je mozné povazovat za záväzný. Komisia pocas konania konstatovala, ze vlastníci nedodrziavali lehoty a spomalovali konanie. Komisia sa preto domnieva, ze je nevyhnutné, aby svoje rozhodnutie podmienila urcitými poziadavkami." 42. Spolková republika Nemecko tvrdila, ze predposledná veta tohto odôvodnenia je nepresná, kedze "predlzenie lehoty bolo odôvodnené a schválené Komisiou". 43. Dna 10. júna 2009 Komisia navrhla Spolkovej republike Nemecko nasledujúcu zmenu znenia predposlednej vety tohto odôvodnenia, pricom uviedla, ze ide len o spresnenie: "Komisia pocas konania konstatovala, ze vlastníci nemohli dodrzat pôvodný casový rozvrh pre schválený plán na restrukturalizáciu a konanie sa spomalilo v dôsledku stanovenia lehôt pre rozhodovacie orgány." 44. Kedze Spolková republika Nemecko vyjadrila svoj súhlas s novým znením e-mailom z 22. júna 2009, Komisia prijala 28. júla 2009 korigendum k rozhodnutiu 2009/971. Komisia zaslala toto korigendum Spolkovej republike Nemecko súcasne s takto opraveným znením tohto rozhodnutia (Ú. v. EÚ L 345, s. 1, dalej len "napadnuté rozhodnutie"). 45. V napadnutom rozhodnutí Komisia v prvom rade konstatovala, ze v predbeznom rozhodnutí uz uviedla, ze zalozenie "zlej banky" zahrna poskytnutie státnej pomoci spolocnosti WestLB, a poznamenala, ze suma tejto pomoci po zmene "zlej banky" na trvalú struktúru s najväcsou pravdepodobnostou zodpovedá nominálnej hodnote (5 miliárd eur) spornej záruky (odôvodnenia 52, 54 az 58 a 60 napadnutého rozhodnutia). 46. V druhom rade Komisia v rozpore s tým, co uviedla v predbeznom rozhodnutí a v rozhodnutí o zacatí konania, konstatovala, ze je mozné preskúmat zlucitelnost predmetnej pomoci so spolocným trhom podla clánku 87 ods. 3 písm. b) ES. 47. Komisia uviedla, ze táto zmena smerovania bola spôsobená tým, ze po prijatí rozhodnutia o zacatí konania Komisia v oznámení o uplatnení pravidiel státnej pomoci na opatrenia prijaté v prospech financných institúcií v súvislosti so súcasnou globálnou financnou krízou (Ú. v. EÚ C 270, 2008, s. 8, dalej len "oznámenie o opatreniach prijatých z dôvodu financnej krízy"), v oznámení nazvanom "Rekapitalizácia financných institúcií v súcasnej financnej kríze: obmedzenie pomoci na nevyhnutné minimum a opatrenia proti neprimeranému naruseniu hospodárskej sútaze" (Ú. v. EÚ C 10, 2009, s. 2) a v oznámení o zaobchádzaní so znehodnotenými aktívami konstatovala, ze opatrenia na podporu bánk sú vhodné na nápravu hroziacej váznej poruchy fungovania v hospodárstve Nemecka (odôvodnenia 61 a 62 napadnutého rozhodnutia). 48. Komisia vsak poukázala na to, ze - ako vysvetlila v oznámeniach citovaných v predchádzajúcom bode - zlucitelnost pomoci poskytnutej v kontexte financnej krízy so spolocným trhom sa má posúdit v súlade s usmerneniami o záchrane a restrukturalizácii, pri zohladnení specifík systémovej krízy na financných trhoch (odôvodnenie 63 napadnutého rozhodnutia). 49. V tretom rade Komisia preskúmala zlucitelnost pomoci so spolocným trhom. Komisia uviedla, ze v súlade s usmerneniami o záchrane a restrukturalizácii musí v prvom rade preskúmat, ci existuje plán na restrukturalizáciu, ktorý umoznuje obnovit dlhodobú výnosnost spolocnosti WestLB, dalej ci je pomoc casovo a financne obmedzená na nevyhnutné minimum a ci WestLB prispieva na restrukturalizacné náklady z vlastných zdrojov a napokon ci pomoc nenarúsa hospodársku sútaz spôsobom, ktorý je v rozpore so vseobecným záujmom. Komisia navyse pripomenula, ze môze príjemcovi pomoci ulozit podmienky (odôvodnenie 65 napadnutého rozhodnutia). 50. V tejto súvislosti Komisia v prvom rade preskúmala opatrenia stanovené v konecnom pláne na restrukturalizáciu a dospela k záveru, ze tieto opatrenia umoznujú obnovit dlhodobú výnosnost spolocnosti WestLB (odôvodnenia 66 az 75 napadnutého rozhodnutia). 51. Komisia dalej jednak konstatovala, ze príspevok spolocnosti WestLB na restrukturalizacné náklady z vlastných zdrojov je znacný a co najväcsí, a jednak konstatovala, ze výska pomoci je obmedzená na nevyhnutné minimum (odôvodnenia 76 a 79 napadnutého rozhodnutia). 52. Komisia napokon v odôvodneniach 80 az 87 napadnutého rozhodnutia preskúmala, ci sú v konecnom pláne na restrukturalizáciu stanovené opatrenia spôsobilé zabezpecit co najväcsie znízenie nepriaznivých úcinkov pomoci na konkurentov, a v odôvodnení 88 tohto rozhodnutia dospela k záveru, ze vo vseobecnosti sú "vyrovnávacie opatrenia" v primeranom pomere k úcinkom narusenia a tieto úcinky sa co najviac minimalizujú. 53. Vzhladom na vyssie uvedené Komisia rozhodla, ze pomoc je zlucitelná so spolocným trhom, pokial sa splnia urcité podmienky (odôvodnenie 89 napadnutého rozhodnutia). 54. Výrok napadnutého rozhodnutia znie takto: "Clánok 1 Pomoc vo forme záruky vo výske 5 miliárd EUR, ktorú plánuje [Spolková republika Nemecko] poskytnút v prospech [spolocnosti WestLB], je s výhradou podmienok uvedených v clánku 2 a v prílohe zlucitelná so spolocným trhom. Clánok 2 1. [Konecný plán na restrukturalizáciu] sa musí úplne realizovat vrátane vsetkých podmienok uvedených v prílohe a podla uvedeného casového plánu. 2. Komisia môze... na základe dostatocne odôvodnenej ziadosti [Spolkovej republiky Nemecko] a) schválit predlzenie lehôt... alebo b) za mimoriadnych okolností upustit od jednej alebo viacerých podmienok..., zmenit ich alebo nahradit. ..." 55. Príloha napadnutého rozhodnutia znie takto: "k clánku 2 odsek 1 ... 2.1. Vlastníci... predajú WestLB ako celok alebo po castiach... do 31. decembra 2011. 2.2. Vlastníci... vyhlásia ponukové konanie... najneskôr do 31. augusta 2010 a najneskôr do 31. augusta 2011 uzavrú kúpnu zmluvu s nadobúdatelom, aby predaj nadobudol úcinnost najneskôr 31. decembra 2011. Komisia môze v odôvodnených prípadoch súhlasit s realizáciou priameho predaja alebo konsolidácie krajinských bánk... ... 3.1. Na základe skúmanej hodnoty úctovnej súvahy WestLB k 31. decembru 2007... sa celková úctovná súvaha znízi do 31. marca 2010 celkom o 25 % a do 31. marca 2011 celkom o 50 %... ... 4.1. Klúcové cinnosti WestLB sa rozdelia a najneskôr do 30. októbra 2009 sa priradia k nasledujúcim... podoblastiam: a) transakcné bankovníctvo; b) partnerstvo stredne velkých podnikov a sporitelní; c) podnikoví zákazníci, kapitálový trh, struktúrované financovanie. 4.2. [Tieto podoblasti] sa predajú spolu alebo samostatne najneskôr do 31. decembra 2011. 4.3. Az do predaja sa nepovoluje v ziadnej podoblasti... rozsírenie obchodnej cinnosti prostredníctvom prikúpenia alebo zlúcenia s inými podnikmi... ... 4.5. Pre cinnosti na kapitálovom trhu... platia az do predaja nasledujúce obmedzenia: ... 4.6. Pre cinnosti v oblasti podnikových zákazníkov, struktúrovaného financovania... platia az do predaja nasledujúce obmedzenia: ... 5.1. Vsetky dalej uvedené podiely... sa úplne predajú co najskôr, najneskôr vsak do... [roku] 2010: [sestnást uvedených podielov] ... 5.8. V prípade strát WestLB az do predaja neuskutocní ziadne platby za hybridné kapitálové nástroje. Uvedené nástroje sa zúcastnia tiez na stratách, ak sa v súvahe WestLB vykáze strata, a to bez uvolnenia kapitálových rezerv. ... 6.1. WestLB sa predá ako celok alebo po castiach v otvorenom, transparentnom a nediskriminacnom ponukovom konaní, pricom sa dodrzia lehoty stanovené v bodoch 2.1 a 2.2 [prílohy napadnutého rozhodnutia]. 6.2. Ponukové konanie je otvorené pre kazdého prípadného domáceho a zahranicného kupujúceho... ... 6.4. Príslusný nadobúdatel: a) je tretia strana nezávislá od [vlastníkov]... b) je pravdepodobne schopný získat vsetky potrebné povolenia príslusných orgánov...; c) je na základe svojej financnej sily, najmä svojho ratingu schopný trvalo zabezpecit solventnost [spolocnosti WestLB]. 6.5. Úplný predaj rozdelených podoblastí sa uprednostní pred samotným prenesením väcsiny hlasovacích práv... [Toto samotné prenesenie] je prípustné, len ak sa v ponukovom konaní nepredlozí ziadna ponuka na úplné prevzatie jednej alebo viacerých podoblastí. [Komisia] bude informovaná pred prijatím ponuky a vyhradzuje si právo predlozit námietku. 6.6. Moznost priameho predaja... alebo konsolidácia krajinských bánk so súhlasom Komisie ostáva nedotknutá. Doterajsí vlastníci sa pritom môzu stat mensinovými vlastníkmi, ak sa odovzdá väcsinová kontrola [spolocnosti WestLB]. 6.7. Podoblasti a cinnosti, ktoré sa nepredajú..., sa s konecnou platnostou ukoncia k 31. decembru 2011 resp. ukoncia sa od tohto dna podla lehoty viazanosti príslusných obchodov. ... K clánku 2 odsek 2 [napadnutého rozhodnutia] Komisia pri uplatnení dolozky o preskúmaní podla clánku 2 ods. 2 [napadnutého rozhodnutia] primerane zohladní podmienky ponuky a situáciu na kapitálových trhoch." 8. Vývoj situácie spolocnosti WestLB po prijatí napadnutého rozhodnutia 56. Po prijatí napadnutého rozhodnutia sa hodnota portfólia s hodnotou 23 miliárd eur znízila do takej miery, ze existencia spornej záruky nepostacovala na to, aby WestLB mohla dodrzat zákonné poziadavky týkajúce sa kapitálu. Komisia rozhodnutím zo 7. októbra 2009 predbezne schválila poskytnutie novej záruky v prospech spolocnosti WestLB vo výske 6,4 miliardy eur podla clánku 87 ods. 3 písm. b) ES (státna pomoc N 531/2009) (Ú. v. EÚ C 305, s. 4). Spolková republika Nemecko sa zaviazala predlozit nové restrukturalizacné opatrenia do 30. novembra 2009. 57. Dna 10. decembra 2009 Spolková republika Nemecko oznámila Komisii prísun kapitálu vo výske 3 miliárd eur v prospech spolocnosti WestLB a dodatocnú záruku vo výske jednej miliardy eur, ktorých cielom bolo previest na novú "zlú banku" aktíva v nominálnej hodnote 85,1 miliardy eur. Komisia predbezne schválila tieto nové opatrenia rozhodnutím z 22. decembra 2009. 58. Dna 15. decembra 2009 Spolková republika Nemecko oznámila Komisii zmenený plán na restrukturalizáciu (dalej len "likvidacný plán"). 59. Dna 20. decembra 2011 Komisia prijala nové rozhodnutie o podporných opatreniach uskutocnených v prospech spolocnosti WestLB od roku 2007 do konca roka 2011 (státna pomoc C 40/2009 a C 43/2008) (dalej len "konecné rozhodnutie z roku 2011"). Týmto rozhodnutím Komisia zrusila napadnuté rozhodnutie (clánok 3 konecného rozhodnutia z roku 2011). Spolocne preskúmala jednotlivé prísuny kapitálu a záruky poskytnuté v prospech spolocnosti WestLB od roku 2007 do decembra 2011, vrátane spornej záruky, z pohladu práva státnej pomoci. Komisia konstatovala, ze ide o pomoc na restrukturalizáciu zlucitelnú so spolocným trhom podla clánku 87 ods. 3 písm. b) ES, s výhradou realizácie opatrení uvedených v likvidacnom pláne. Konanie 60. Návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 13. novembra 2009 zalobca podal zalobu, ktorou sa domáha zrusenia napadnutého rozhodnutia. 61. Samostatným podaním podaným do kancelárie Súdu prvého stupna v ten istý den sa zalobca domáhal odkladu vykonatelnosti napadnutého rozhodnutia formou predbezného opatrenia. Sudca rozhodujúci o nariadení predbezného opatrenia uznesením z 18. marca 2011, Westfälisch-Lippischer Sparkassen- und Giroverband/Komisia (T-457/09 R), tento návrh zamietol a rozhodol, ze o trovách konania sa rozhodne v konaní vo veci samej. 62. Listom z 26. apríla 2012 Komisia oznámila Vseobecnému súdu prijatie konecného rozhodnutia z roku 2011 a konstatovala, ze po prijatí tohto rozhodnutia "zalobca uz nemá záujem na konaní, ak ho vôbec niekedy mal". Nevysvetlila vsak dôvod tohto konstatovania. 63. Vseobecný súd v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania upravených v clánku 64 jeho rokovacieho poriadku (dalej l en "opatrenia na zabezpecenie priebehu konania") vyzval zalobcu, aby sa vyjadril k dôsledkom pre prejednávanú zalobu, ktoré sa majú vyvodit z prijatia konecného rozhodnutia z roku 2011. 64. Listom z 11. júna 2012 zalobca tejto ziadosti vyhovel. 65. Vseobecný súd v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania listom z 28. novembra 2012 poziadal Komisiu, aby predlozila pripomienky k listu zalobcu z 11. júna 2012. 66. Komisia tejto ziadosti vyhovela listom z 11. januára 2013. V tomto liste Komisia navrhla, aby Vseobecný súd rozhodol o zastavení konania, pricom svoj návrh odôvodnila. 67. Listom zo 4. apríla 2013 zalobca predlozil pripomienky k návrhu Komisie na zastavenie konania. 68. Vseobecný súd rozhodnutím zo 16. októbra 2013 na návrh prvej komory postúpil vec na prejednanie a rozhodnutie prvej rozsírenej komore na základe clánku 14 ods. 1 a clánku 51 ods. 1 prvého pododseku rokovacieho poriadku. 69. Vseobecný súd (prvá rozsírená komora) uznesením z 24. októbra 2013 rozhodol o spojení konania o návrhu Komisie na zastavenie konania s konaním vo veci samej. 70. Dna 31. októbra 2013 Vseobecný súd v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania polozil niekolko písomných otázok úcastníkom konania, ktorí na túto ziadost odpovedali v stanovenej lehote. 71. Na základe správy sudcu spravodajcu Vseobecný súd (prvá rozsírená komora) rozhodol o otvorení ústnej casti konania. 72. Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Vseobecný súd polozil, boli vypocuté na pojednávaní 6. decembra 2013. Návrhy úcastníkov konania 73. Zalobca vo svojej zalobe navrhuje, aby Vseobecný súd: - zrusil napadnuté rozhodnutie, - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 74. Komisia vo svojom vyjadrení k zalobe navrhuje, aby Vseobecný súd: - zamietol zalobu ako scasti neprípustnú a scasti nedôvodnú, - zaviazal zalobcu na náhradu trov konania. 75. Vo svojom liste z 26. apríla 2012 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: - dal zalobcovi prílezitost vyjadrit sa, ci je ochotný vziat zalobu spät, - ak zalobca nevezme zalobu spät, urcil, ze zaloba sa stala bezpredmetnou. 76. Vo svojom liste z 11. júna 2012 zalobca navrhuje, aby Vseobecný súd: - zamietol návrh Komisie, aby Vseobecný súd urcil, ze spor sa stal bezpredmetným, - subsidiárne v prípade, ak by Vseobecný súd dospel k záveru, ze zaloba proti napadnutému rozhodnutiu sa stala bezpredmetnou, pripustil prispôsobenie jeho zalobných dôvodov a zalobných návrhov a konstatoval, ze sa uz týkajú ciastocného zrusenia konecného rozhodnutia z roku 2011 v rozsahu, v akom toto rozhodnutie nahrádza napadnuté rozhodnutie. 77. Vo svojom liste z 11. januára 2013 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: - rozhodol o zastavení konania, - zamietol ziadost o prispôsobenie zalobných dôvodov a zalobných návrhov, - zaviazal zalobcu na náhradu trov konania. 78. Vo svojom liste zo 4. apríla 2013 zalobca navrhuje, aby Vseobecný súd: - zamietol návrh Komisie na zastavenie konania, - v prípade, ak by Vseobecný súd rozhodol o zastavení konania, zaviazal Komisiu na náhradu trov konania, - nariadil pojednávanie. Právny stav 1. O prípustnosti O aktívnej legitimácii zalobcu 79. Na úvod treba poukázat na to, ze zalobca ako právnická osoba zalozená podla verejného práva, ktorá má právnu subjektivitu, môze podat zalobu o neplatnost podla clánku 230 stvrtého odseku ES, ako to zalobca správne uvádza. Kedze vsak napadnuté rozhodnutie bolo urcené len Spolkovej republike Nemecko, v súlade s týmto ustanovením je potrebné overit, ci sa uvedené rozhodnutie osobne týka zalobcu, pricom treba uviest, ze je nepochybné, ze toto rozhodnutie sa priamo týka zalobcu, co navyse medzi úcastníkmi konania nie je sporné. 80. Podla ustálenej judikatúry môzu iné osoby ako tie, ktorým je rozhodnutie urcené, tvrdit, ze sa ich rozhodnutie osobne týka, iba vtedy, ked sa ich dotýka na základe ich urcitých osobitných vlastností alebo na základe okolnosti, ktorá ich charakterizuje vo vztahu k akejkolvek inej osobe, a tým ich individualizuje obdobným spôsobom ako osobu, ktorej je rozhodnutie urcené (rozsudky Súdneho dvora z 15. júla 1963, Plaumann/Komisia, 25/62, Zb. s. 197, a z 13. decembra 2005, Komisia/Aktionsgemeinschaft Recht und Eigentum, C-78/03 P, Zb. s. I-10737, bod 33). 81. Zalobca tvrdí, ze napadnuté rozhodnutie ako celok sa ho osobne týka v zmysle judikatúry uvedenej v predchádzajúcom bode. V tejto súvislosti uvádza viacero pripomienok, ktoré mozno zhrnút do dvoch hlavných tvrdení, ktoré sú zalozené po prvé na skutocnosti, ze sa podielal na prijatí opatrenia, ktoré Komisia v napadnutom rozhodnutí kvalifikovala ako státnu pomoc, a po druhé na tom, ze je osobitne dotknutý ako vlastník. 82. Komisia poznamenáva, ze napadnuté rozhodnutie sa len ciastocne týka zalobcu. V tejto súvislosti poukazuje po prvé na to, ze zalobca nemôze zalozit svoju aktívnu legitimáciu na svojom postavení ako subjektu, ktorý prijal opatrenie kvalifikované v tomto rozhodnutí ako státna pomoc. Komisia po druhé poukazuje na to, ze zalobcu ako vlastníka sa osobne týkajú len podmienky uvedené v prílohe napadnutého rozhodnutia týkajúce sa povinnosti vlastníkov predat spolocnost WestLB nezávislej tretej osobe (dalej len "povinnost predaja"). O prvom tvrdení zalozenom na skutocnosti, ze zalobca sa podielal na prijatí opatrenia, ktoré bolo v napadnutom rozhodnutí kvalifikované ako státna pomoc 83. Z judikatúry vyplýva, ze právne postavenie iného subjektu, nez je clenský stát, ktorá má právnu subjektivitu a prijal opatrenie, ktoré bolo v konecnom rozhodnutí Komisie kvalifikované ako státna pomoc (dalej len "poskytovatel pomoci"), môze byt týmto rozhodnutím osobne dotknutý, ak mu toto rozhodnutie bráni vo výkone vlastných právomocí spocívajúcich najmä v poskytnutí predmetnej pomoci podla vlastného uvázenia (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupna z 30. apríla 1998, Vlaams Gewest/Komisia, T-214/95, Zb. s. II-717, bod 29, a zo 6. marca 2002, Diputación Foral de Álava a i./Komisia, T-127/99, T-129/99 a T-148/99, Zb. s. II-1275, body 50 a 51). 84. Zalobca tvrdí, ze je jednak spolutvorcom opatrenia kvalifikovaného v napadnutom rozhodnutí ako státna pomoc a jednak prijal toto opatrenie v rámci výkonu vlastných právomocí. Podla zalobcu mu napadnuté rozhodnutie bráni vo výkone týchto právomocí, ktoré spocívajú v prejednávanom prípade v poskytnutí spornej záruky, podla vlastného uvázenia. Zaloba je teda podla judikatúry uvedenej v predchádzajúcom bode prípustná. 85. Komisia vo svojich písomnostiach nepoprela, ze zalobcu mozno povazovat za poskytovatela pomoci preskúmanej v napadnutom rozhodnutí. Poznamenala, ze zalobca nemá vlastný záujem, co mu podla judikatúry bráni v podaní zaloby v postavení poskytovatela pomoci. Vo svojej odpovedi na otázky Vseobecného súdu z 31. októbra 2013, ako aj na pojednávaní vsak Komisia tvrdila, ze zalobcu nemozno povazovat za poskytovatela pomoci. Podla Komisie pomoc preskúmanú v napadnutom rozhodnutí poskytla spolocnosti WestLB len spolková krajina Severné Porýnie-Vestfálsko. 86. Z výroku napadnutého rozhodnutia, v ktorom je spomenutá len "záruk[a] vo výske 5 miliárd EUR" (pozri bod 54 vyssie), vyplýva, ze sporná záruka je jediným opatrením, ktoré bolo v tomto rozhodnutí formálne kvalifikované ako státna pomoc. 87. Je teda potrebné preskúmat, ci zalobcu mozno povazovat za subjekt, ktorý poskytol cast tejto pomoci. 88. V tejto súvislosti treba v prvom rade poukázat na to, ze z formálneho hladiska spornú záruku poskytla vo vztahu k prípadným nadobúdatelom junior notes spolková krajina Severné Porýnie-Vestfálsko a nie ostatní vlastníci (dalej len "ostatní vlastníci"), pricom úcast ostatných vlastníkov, vrátane zalobcu, v rámci prípadného uplatnenia tejto záruky sa týkala výlucne vnútorných vztahov medzi vlastníkmi. 89. Hoci teda z odôvodnenia 24 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze nadobúdatelia junior notes by mohli ziadat od spolkovej krajiny Severné Porýnie-Vestfálsko financnú náhradu, ak by museli znásat straty spojené s poklesom hodnoty týchto cenných papierov, nic v napadnutom rozhodnutí alebo v spise neumoznuje konstatovat, ze by mohli ziadat aj nejakú náhradu od ostatných vlastníkov. Úcast ostatných vlastníkov v prípade výkonu spornej záruky je podla dohôd, ktoré uzavreli vlastníci, obmedzená na poskytnutie náhrady spolkovej krajine Severné Porýnie-Vestfálsko zodpovedajúcej ich podielu na základnom imaní za prvé dve vynalozené miliardy eur a za kazdú dalsiu sumu bud na prevod akcií spolocnosti WestLB na uvedenú spolkovú krajinu alebo na dohodnutú náhradu v hotovosti (pozri bod 11 vyssie a odôvodnenie 24 napadnutého rozhodnutia). 90. V tejto súvislosti treba dodat, ze samotný zalobca vo svojej odpovedi na otázky Vseobecného súdu z 31. októbra 2013, ako aj na pojednávaní potvrdil, ze len spolková krajina Severné Porýnie-Vestfálsko prevzala záruku za nominálnu hodnotu junior notes voci majitelom týchto cenných papierov a ze títo majitelia by nemohli pozadovat akúkolvek náhradu od ostatných vlastníkov. 91. Okrem toho z odôvodnení 24 a 26 napadnutého rozhodnutia a z odôvodnenia 20 tretieho odseku predbezného rozhodnutia vyplýva, ze zákrok ostatných vlastníkov v prospech spolkovej krajiny Severné Porýnie-Vestfálsko v prípade uplatnenia spornej záruky nie je automatický, ale je potrebné, aby uvedená spolková krajina najprv podala ziadost o náhradu. Spolková krajina Severné Porýnie-Vestfálsko teda zostáva nielen jediným rucitelom za nominálnu hodnotu junior notes vo vztahu k majitelom týchto cenných papierov, ale aj subjektom, ktorý rozhoduje o rozdelení nákladov spojených s prípadným výkonom spornej záruky medzi vlastníkov, pokial budú dodrzané maximálne limity zodpovednosti dohodnuté vlastníkmi. 92. Z vecného hladiska treba dalej poukázat na to, ze - ako úcastníci konania uviedli na pojednávaní - WestLB je príjemcom spornej záruky v rozsahu, v akom - podla tejto spolocnosti - jej operácie opísané v bodoch 9 az 14 vyssie, ktorými bola vytvorená "zlá banka", umoznili v praxi odstránit zo svojej úctovnej súvahy aktíva, ktorých hodnota sa znacne znízila, a zapísat do nej nové aktíva, konkrétne junior notes, ktorých nominálna hodnota - rovnocenná s nominálnou hodnotou odstránených aktív - bola zarucená. Zatial co úcast spolkovej krajiny Severné Porýnie-Vestfálsko na spornej záruke mohla v tejto súvislosti poskytnút spolocnosti WestLB urcitú výhodu, úcast ostatných vlastníkov nemozno povazovat za základ jej vzniku. 93. Po prvé v rozpore s tým, co zalobca uviedol na pojednávaní, záväzok ostatných vlastníkov voci spolkovej krajine Severné Porýnie-Vestfálsko, ktorý spocíval v povinnosti ciastocne nahradit uvedenej spolkovej krajine náklady vzniknuté v prípade výkonu spornej záruky (dalej len "záväzok ostatných vlastníkov"), nemozno povazovat za "protizáruku" v prospech majitelov junior notes, kedze tento záväzok nezahrna povinnost vyplatit urcitý percentuálny podiel nominálnej hodnoty junior notes v prospech uvedených majitelov v prípade, ze dôjde k uplatneniu spornej záruky a spolková krajina Severné Porýnie-Vestfálsko ju zároven nesplní. 94. Po druhé, pokial ide o otázku, ci - ako zalobca uviedol na pojednávaní - záväzok ostatných vlastníkov posilnuje platobnú schopnost spolkovej krajiny Severné Porýnie-Vestfálsko voci majitelom junior notes, treba poukázat na to, ze aj za predpokladu, ze by sa preukázalo riziko platobnej neschopnosti spolkovej krajiny Severné Porýnie-Vestfálsko, ktorá je územným celkom, ktorého nezávislost a výsady verejnej moci vyplývajú z nemeckej ústavy, a ze v prípade úpadku by Spolková republika Nemecko nebola podla svojho vnútrostátneho práva povinná poskytnút jej financnú pomoc na pokrytie jej dlhov, nic v spise nenasvedcuje tomu, ze existencia záväzku ostatných vlastníkov by mohla zvýsit hodnotu práva majitelov junior notes na výkon spornej záruky alebo ich zvýhodnit pred ostatnými veritelmi uvedenej spolkovej krajiny. 95. Z vyssie uvedeného vyplýva, ze - ako tvrdí Komisia - pomoc schválenú v napadnutom rozhodnutí poskytla len spolková krajina Severné Porýnie-Vestfálsko, pricom ostatných vlastníkov nemozno povazovat za poskytovatelov casti tejto pomoci. 96. Na tomto závere nic nemení ziadne z tvrdení, ktoré zalobca uviedol na pojednávaní. 97. Zalobca v prvom rade tvrdil, ze samotná Komisia v napadnutom rozhodnutí kvalifikovala ostatných vlastníkov ako poskytovatelov pomoci. 98. V tejto súvislosti treba po prvé poukázat na to, ze otázka, ci je zalobca poskytovatelom pomoci, je objektívnou otázkou, ktorá závisí od skutkových okolností opísaných v napadnutom rozhodnutí, ktoré zalobca nespochybnuje, a nie od prípadného posúdenia týchto okolností Komisiou. 99. Po druhé treba poznamenat, ze Komisia v rámci napadnutého rozhodnutia nebola povinná presne oznacit poskytovatela pomoci. Ako Komisia správne uviedla na pojednávaní, mohla sa obmedzit na uvedenie dôvodov, pre ktoré sa domnievala, ze spornú záruku poskytol stát z verejných prostriedkov. Kedze Spolková republika Nemecko v ziadnom stádiu správneho konania nespochybnila pripísatelnost spornej záruky státu a existenciu prevodu verejných prostriedkov, otázka, ci ostatných vlastníkov bolo mozné povazovat za poskytovatelov pomoci, teda bola v kontexte tohto rozhodnutia irelevantná. 100. Po tretie, co sa týka tohto posúdenia, je síce pravda, ze v odôvodnení 23 prvej zarázke napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla, ze sporná záruka je scasti tvorená "záruk[ou] vlastníkov WestLB podla ich príslusných podielov na zabezpecenie pohladávo k WestLB az do výsky 2 miliardy EUR voci Phoenix Light". V odôvodnení 23 stvrtej zarázke napadnutého rozhodnutia Komisia rovnako uviedla, ze Phoenix Light platí "poskytovatelovi záruky" rocnú províziu za rucenie za poskytnutie spornej záruky. Komisia vsak zároven v odôvodnení 23 tretom odseku uvedeného rozhodnutia konstatovala, ze práve spolková krajina Severné Porýnie-Vestfálsko poskytla záruku na junior notes, vdaka ktorej sú tieto cenné papiere bezpecnejsie. Napokon treba pripomenút, ze Komisia vo výroku predbezného rozhodnutia uviedla, ze ak by jej plán na restrukturalizáciu nebol predlozený najneskôr 8. augusta 2008, Spolková republika Nemecko sa zaviazala, ze "dohoda uzavretá medzi spolkovou krajinou Severné Porýnie-Vestfálsko a spolocnostou Phoenix Light" o spornej záruke sa zrusí (pozri body 15 a 22 vyssie). 101. V druhom rade zalobca na pojednávaní uviedol, ze spolková krajina Severné Porýnie-Vestfálsko by nikdy nerozhodla o zarucení nominálnej hodnoty junior notes v prípade neexistencie záväzku ostatných vlastníkov. Tento záväzok bol teda podmienkou sine qua non spornej záruky. 102. V tejto súvislosti treba poukázat na to, ze zalobca nepodlozil svoje tvrdenie nijakým dôkazom. Nie je teda mozné preukázat, ci by spolková krajina Severné Porýnie-Vestfálsko v prípade neexistencie záväzku ostatných vlastníkov rozhodla o poskytnutí spornej záruky alebo nie. 103. V kazdom prípade clánok 87 ods. 1 ES nerozlisuje podla dôvodov alebo cielov státnych zásahov, ale definuje ich podla ich úcinkov (pozri rozsudok Súdneho dvora z 22. decembra 2008, British Aggregates/Komisia, C-487/06 P, Zb. s. I-10515, bod 85 a citovanú judikatúru). Preto subjektívne dôvody, ktoré viedli spolkovú krajinu Severné Porýnie-Vestfálsko k tomu, aby sa stala jediným rucitelom nominálnej hodnoty junior notes vo vztahu k ich majitelom, nemajú nijaký vplyv na otázku, ci záväzok ostatných vlastníkov zahrna znacnú výhodu pre spolocnost WestLB a ci ho mozno povazovat za státnu pomoc v prospech tejto banky. 104. V tretom rade zalobca na pojednávaní uviedol, ze spolková krajina Severné Porýnie-Vestfálsko sa stala jediným rucitelom nominálnej hodnoty junior notes z dôvodu, ze to bola jediná moznost, ktorá z praktického hladiska prichádzala do úvahy. Podla zalobcu vzhladom na to, ze tieto cenné papiere sa mali umiestnit na medzinárodné financné trhy, súvisiaca záruka musela byt z právneho hladiska jednoduchá a mala umoznit investorom, ktorí by sa nemohli venovat podrobným analýzam v súvislosti s kúpou tohto druhu cenného papiera, jednak lahko urcit rucitela a jednak vyhnút sa povinnosti obrátit sa v prípade výkonu záruky na rôznych rucitelov. 105. V tejto súvislosti treba hned na úvod zamietnut tvrdenie, ze investori sa nevenujú podrobným analýzam v súvislosti s kúpou cenných papierov na medzinárodných financných trhoch. Ide o úplne nepodlozené tvrdenie, ktoré je tiez málo pravdepodobné, kedze minimálna povinnost starostlivosti sa musí vyzadovat od kazdého investora, a to tým skôr v prípade investorov, ktorí sa rozhodnú pôsobit na medzinárodných financných trhoch v období váznej krízy ovplyvnujúcej tieto trhy. 106. Dalej treba poukázat na to, ze tvrdenie zalobcu neumoznuje pochopit, preco z hladiska jednoduchosti pre majitelov junior notes neprichádzali do úvahy aj iné moznosti. 107. Toto tvrdenie teda neumoznuje pochopit, preco by bud poskytnutie solidárnej záruky vsetkých vlastníkov na cast nominálnej hodnoty kazdého cenného papiera, spojenej s výlucnou zárukou spolkovej krajiny Severné Porýnie-Vestfálsko za zvysnú cast, alebo systém protizáruk, ktorým by ostatní vlastníci súhlasili s prevzatím urcitého percentuálneho podielu zodpovednosti uvedenej spolkovej krajiny v prípade platobnej neschopnosti, neumoznili nadobúdatelom junior notes lahko urcit rucitelov týchto cenných papierov a obrátit sa v prípade výkonu záruky len na jedného rucitela. Tieto dva alternatívne systémy, ktoré mohli byt spojené s vnútornými dohodami o rozdelení nákladov na prípadný výkon záruky, mohli na rozdiel od záväzku ostatných vlastníkov v prejednávanom prípade zahrnat dodatocnú výhodu pre majitelov junior notes. 108. Napokon, otázka, ci bol systém zvolený vlastníkmi na zarucenie nominálnej hodnoty junior notes jediným systémom, ktorý prichádzal do úvahy, v kazdom prípade nemá nijaký vplyv na otázku, ci záväzok ostatných vlastníkov poskytol výhodu spolocnosti WestLB, príjemcovi státnej pomoci urcenému Komisiou v napadnutom rozhodnutí. Preto uvedená otázka nemá vplyv ani na otázku, ci týchto vlastníkov mozno povazovat za poskytovatelov predmetnej pomoci. 109. Vzhladom na vyssie uvedené je potrebné konstatovat, ze nebolo preukázané, ze napadnuté rozhodnutie sa osobne týka zalobcu ako poskytovatela predmetnej pomoci. O druhom tvrdení zalozenom na osobnej dotknutosti zalobcu ako vlastníka 110. Zalobca tvrdí, ze napadnuté rozhodnutie sa ho osobne týka ako vlastníka, a to aj pokial ide o vsetky podmienky, ktoré sú pripojené k tomuto rozhodnutiu. 111. Komisia uznáva, ze povinnost predaja sa osobne týka zalobcu ako vlastníka. Naopak popiera, ze sa ho osobne týkajú ostatné podmienky, ktoré sú pripojené k napadnutému rozhodnutiu. 112. Podla ustálenej judikatúry, ak osoba, ktorá vlastní cast základného imania spolocnosti, nemôze uplatnit iný záujem na konaní nez záujem na konaní tejto spolocnosti dotknutej aktom Únie, môze bránit svoje záujmy dotknuté týmto aktom len ako spolocník danej spolocnosti, ktorá má právo podat zalobu (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 20. júna 2000, Euromin/Rada, T-597/97, Zb. s. II-2419, bod 50; rozsudok Vseobecného súdu z 24. marca 2011, Freistaat Sachsen a Land Sachsen-Anhalt/Komisia, T-443/08 a T-455/08, Zb. s. II-1311, bod 62, a uznesenie Vseobecného súdu z 27. marca 2012, European Goldfields/Komisia, T-261/11, bod 21). 113. Je teda potrebné preskúmat, ci má zalobca iný záujem na konaní nez záujem spolocnosti WestLB na konaní, pokial ide o zrusenie napadnutého rozhodnutia. 114. Zalobca tvrdí, ze jeho záujem na konaní je iný nez záujem spolocnosti WestLB na konaní, kedze napadnuté rozhodnutie mu ukladá povinnost vzdat sa jeho vlastníckeho práva a súhlasit s radikálnou restrukturalizáciou tejto banky, vrátane znízenia bilancnej sumy o 50 %, cím sa podstatne znízi hodnota akcií. 115. Na úvod treba poukázat na to, ze - ako Komisia sama uznáva - zalobca má iný záujem na konaní nez záujem spolocnosti WestLB na konaní, pokial ide o povinnost predaja. 116. Táto povinnost sa totiz týka len vlastníkov, ktorí sú nútení v záväzných lehotách vzdat sa svojho vlastníckeho práva k spolocnosti WestLB na to, aby doslo k schváleniu pomoci poskytnutej v prospech tejto banky, ktorá je nevyhnutná na jej restrukturalizáciu. Naopak WestLB nemusí na základe tejto povinnosti, ktorá sa nedotýka jej majetku a nepodmienuje jej správanie na trhu, urobit nic. 117. Pokial vsak ide o ostatné podmienky, ktoré sú pripojené k napadnutému rozhodnutiu, vrátane podmienok týkajúcich sa znízenia bilancnej sumy spolocnosti WestLB, je potrebné v prvom rade poznamenat, ze tieto podmienky sa vztahujú na obchodnú cinnost tejto banky a na predaj alebo likvidáciu jej majetku. WestLB by sama mohla v rámci zaloby podanej proti napadnutému rozhodnutiu uviest akékolvek tvrdenie týkajúce sa protiprávnosti alebo nepotrebnosti týchto podmienok. 118. Dalej treba poznamenat, ze Komisia uvádza - bez toho, aby jej zalobca protirecil -, ze práva vlastníka nemeckej akciovej spolocnosti, ktoré sa netýkajú rozhodovania, sú obmedzené jednak na rozdelenie zisku spolocnosti a jednak na získanie prípadného podielu na likvidacnom zostatku v prípade likvidácie podniku. Treba teda vychádzat z toho, ze podla nemeckého práva s postavením akcionára nie sú spojené práva k aktívam podniku. Podmienky týkajúce sa znízenia celkovej bilancnej sumy podniku preto nemôzu ovplyvnit ziadne právo akcionárov. 119. Napokon je potrebné poznamenat, ze tvrdenie zalobcu, ze kazdé rozhodnutie prijaté Komisiou, ktoré prípadne môze mat nepriaznivý vplyv na hodnotu akcií akciovej spolocnosti, môzu na Vseobecnom súde napadnút akcionári tejto spolocnosti, je nezlucitelné s judikatúrou uvedenou v bode 112 vyssie, a preto ho treba zamietnut. 120. Vzhladom na vsetky vyssie uvedené úvahy treba konstatovat, ze - pokial ide o podmienky, ktoré sú pripojené k napadnutému rozhodnutiu, iné nez povinnost predaja, vrátane podmienok týkajúcich sa znízenia bilancnej sumy spolocnosti WestLB - záujem zalobcu na konaní sa zhoduje so záujmom spolocnosti WestLB na konaní, a teda napadnuté rozhodnutie sa zalobcu osobne netýka. Naproti tomu toto rozhodnutie sa zalobcu osobne týka v rozsahu, v akom bolo schválenie spornej záruky podmienené dodrzaním povinnosti predaja. Záver o aktívnej legitimácii zalobcu 121. Z vyssie uvedeného vyplýva, ze zalobca má aktívnu legitimáciu na podanie zaloby proti napadnutému rozhodnutiu len v rozsahu, v akom bola k tomuto rozhodnutiu pripojená povinnost predaja. 122. Zalobné dôvody a tvrdenia uvedené zalobcom na podporu jeho návrhu na zrusenie napadnutého rozhodnutia teda mozno preskúmat len v rozsahu, v akom majú preukázat protiprávnost zahrnutia tejto povinnosti do prílohy uvedeného rozhodnutia, a v zostávajúcej casti ich treba zamietnut ako neprípustné. O záujme zalobcu na konaní 123. Na úvod treba poukázat na to, ze v rámci konecného rozhodnutia z roku 2011 Komisia schválila okrem spornej záruky sest opatrení pomoci za predpokladu, ze bude dodrzaný likvidacný plán. Týchto sest opatrení je vymenovaných v clánku 1 ods. 1 písm. b) az g) uvedeného rozhodnutia. 124. Likvidacný plán, ktorý nahrádza konecný plán na restrukturalizáciu, zahrna zánik spolocnosti WestLB a - ako Komisia tvrdí bez toho, aby jej zalobca protirecil - stanovuje: - vyclenenie urcitých cinností spolocnosti WestLB a ich zdruzenie do "Verbundbank" (bankový zväz), ktorý bude poskytovat sluzby sporitelniam spolkovej krajiny Severné Porýnie-Vestfálsko a spolkovej krajiny Brandenbursko a ich klientom, - predaj velkého poctu oblastí cinnosti a podielov spolocnosti WestLB, - definitívny prevod vsetkých zvysných portfólií spolocnosti WestLB na novú "zlú banku" s názvom EAA, - zriadenie banky na poskytovanie sluzieb a správu portfólií s predbezným názvom SPM Bank, neskôr Portigon, poverenej poskytovaním sluzieb pre EEA a Verbundbank, - obmedzenie vseobecnej bankovej licencie spolocnosti WestLB o niektoré povolenia. 125. Treba teda konstatovat, ze - ako Komisia potvrdila na pojednávaní - likvidacný plán zahrna riadené rozclenenie cinností spolocnosti WestLB, ako aj prevod casti týchto cinností na Verbundbank s cielom zabezpecit súvislé poskytovanie urcitých sluzieb povazovaných za strategické pre sporitelne, pre ktoré WestLB ako centrálna banka v case skutkových okolností zabezpecovala spojenie so svetovými financnými trhmi. 126. Naproti tomu likvidacný plán nestanovuje celkovú zmenu struktúry vlastníctva spolocnosti WestLB pred jej likvidáciou ani nezakazuje, aby vlastníci po tejto likvidácii vlastnili akékolvek podiely v subjektoch, ktoré budú pokracovat v cinnostiach spolocnosti WestLB, teda vo Verbundbank, v EEA alebo v banke na poskytovanie sluzieb a správu portfólií s predbezným názvom SPM Bank, neskôr Portigon. 127. V tejto súvislosti Komisia uvádza - bez toho, aby jej zalobca protirecil -, ze jednak Helaba prevzala 1. júla 2012 spolocnost Verbundbank a jednak podla dohody o prevode spolocnosti Verbundbank na spolocnost Helaba sa zalobca stal akcionárom spolocnosti Helaba, a teda nepriamo spoluvlastníkom spolocnosti Verbundbank. 128. Vzhladom na tieto skutkové okolnosti treba preskúmat návrh Komisie na zastavenie konania zalozený na tom, ze zalobca v dôsledku prijatia konecného rozhodnutia z roku 2011 stratil záujem na podaní zaloby proti napadnutému rozhodnutiu. 129. Podla ustálenej judikatúry sa záujem zalobcu na konaní vzhladom na predmet zaloby posudzuje podla stavu ku dnu podania zaloby, inak je zaloba neprípustná. Okrem toho musí záujem zalobcu na dosiahnutí uspokojenia pretrvávat az do vyhlásenia rozhodnutia súdu, inak sa konanie musí zastavit (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora zo 16. decembra 1963, Forges de Clabecq/ Vysoký úrad, 14/63, Zb. s. 719, 748, a zo 7. júna 2007, Wunenburger/Komisia, C-362/05 P, Zb. s. I-4333, bod 42). 130. V súlade s ustálenou judikatúrou sa konanie o návrhu na vyhlásenie neplatnosti zastaví, ak zalobca stratil záujem na vyhlásení neplatnosti napadnutého aktu z dôvodu skutocnosti, ktorá nastala v priebehu konania a ktorá má za následok to, ze vyhlásenie neplatnosti tohto aktu uz nemôze mat samo osebe právne dôsledky (pozri rozsudok Vseobecného súdu z 9. septembra 2011, Dow AgroSciences a i./Komisia, T-475/07, Zb. s. II-5937, bod 67 a citovanú judikatúru). 131. Ako vsak zalobca správne uvádza, zalobca môze aj nadalej preukázat záujem na vyhlásení neplatnosti zruseného aktu vtedy, ak zrusenie neprinása rovnaké právne úcinky ako prípadné vyhlásenie neplatnosti Vseobecným súdom. Zrusenie aktu institúcie totiz nepredstavuje uznanie jeho nezákonnosti a má úcinky ex nunc , zatial co jeho vyhlásenie za neplatný má úcinky ex tunc (pozri rozsudok Dow AgroSciences a i./Komisia, uz citovaný v bode 130 vyssie, bod 68 a citovanú judikatúru). 132. V prípade, ak je akt vyhlásený za neplatný, je institúcia, ktorá akt vydala, navyse povinná prijat opatrenia, ktoré sú spojené s výkonom rozsudku. Tieto opatrenia sa vztahujú predovsetkým na odstránenie úcinkov nezákonnosti konstatovaných v rozsudku, ktorým bola vyhlásená neplatnost. Dotknutú institúciu tak mozno priviest k uskutocneniu primeranej nápravy postavenia zalobcu alebo k tomu, aby sa predislo prijatiu rovnakého aktu (pozri rozsudok Dow AgroSciences a i./Komisia, uz citovaný v bode 130 vyssie, bod 69 a citovanú judikatúru). 133. Ako bolo uvedené v bode 59 vyssie, napadnuté rozhodnutie, a teda aj vsetky podmienky, ktoré k nemu boli pripojené, boli zrusené konecným rozhodnutím z roku 2011. Komisia vsak nevzala napadnuté rozhodnutie spät. Preto malo napadnuté rozhodnutie aj nadalej právne úcinky na právne postavenie zalobcu v období od okamihu nadobudnutia jeho úcinnosti do okamihu jeho zrusenia (od 12. mája 2009 do 20. decembra 2011). Ako zalobca správne uvádza, napadnuté rozhodnutie mu pocas tohto obdobia osobitne ukladalo povinnost, aby sa vzdal svojho podielu v spolocnosti WestLB. Vyhlásenie napadnutého rozhodnutia za neplatné tak môze samo osebe ovplyvnit právne postavenie zalobcu, v dôsledku coho si zalobca zachoval záujem na podaní zaloby (pozri v tomto zmysle rozsudok Dow AgroSciences a i./Komisia, uz citovaný v bode 130 vyssie, bod 70). 134. Komisia v podstate uvádza dve tvrdenia s cielom spochybnit tento záver. 135. Po prvé Komisia zdôraznuje, ze povinnost predaja nebola vykonaná, lebo nebolo mozné nájst kupujúceho pre spolocnost WestLB, a uz nie je uvedená v likvidacnom pláne, pricom zalobca sa dokonca stal spoluvlastníkom spolocnosti Helaba, a teda aj spolocnosti Verbundbank. Podla Komisie z toho vyplýva, ze prípadné vyhlásenie napadnutého rozhodnutia za neplatné by nezmenilo právne postavenie zalobcu, pokial ide o povinnost predaja. Vzhladom na to, ze zaloba je prípustná len v rozsahu, v akom sa týka tejto povinnosti, by vsak zalobca nemohol získat nijakú výhodu, ak by sa zalobe vyhovelo. 136. V tejto súvislosti treba poukázat na to, ze zalobca bol viazaný povinnostou predaja pocas obdobia dlhsieho ako dva roky. Je pravda, ze uvedená povinnost nebola v praxi vykonaná. Zalobca si vsak zachoval záujem domáhat sa vyhlásenia napadnutého rozhodnutia za neplatné v rozsahu, v akom bola k uvedenému rozhodnutiu pripojená táto povinnost. 137. Zalobca si totiz môze zachovat záujem na zrusení aktu, ktorý nebol vykonaný a ktorý sa ho priamo týka, aby dosiahol konstatovanie súdu Únie o nezákonnosti, ktorá mu bola spôsobená, pricom takéto konstatovanie môze slúzit ako základ prípadnej zaloby o náhradu skody podanej s cielom získat primeranú náhradu ujmy spôsobenej napadnutým aktom (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 18. marca 2009, Shanghai Excell M & E Enterprise a Shanghai Adeptech Precision/Rada, T-299/05, Zb. s. II-565, bod 53 a citovanú judikatúru). 138. O taký prípad ide v prejednávanej veci, kedze zalobca vynalozil náklady so zretelom na predaj svojho podielu v spolocnosti WestLB, aj ked sa tento predaj napokon neuskutocnil. V rozpore s tým, co tvrdí Komisia, j ednak tieto náklady dostatocne priamo vyplývajú z napadnutého rozhodnutia a jednak napriek rôznym rozhodnutiam prijatým vo vztahu k spolocnosti WestLB v dôsledku financnej krízy nie je dôvod domnievat sa, ze by bolo nemozné primerane urcit cast nákladov, ktoré vynalozil zalobca, týkajúcu sa úsilia spojeného s predajom, ktorý mal uskutocnit. 139. V tomto kontexte si zalobca zachováva záujem na konstatovaní nezákonnosti napadnutého rozhodnutia, pretoze toto konstatovanie bude jednak zaväzovat súd Únie v súvislosti so zalobou o náhradu skody a jednak môze predstavovat základ prípadného mimosúdneho rokovania medzi Komisiou a zalobcom vedeného s cielom nahradit ujmu, ktorú utrpel (pozri v tomto zmysle rozsudok Shanghai Excell M & E Enterprise a Shanghai Adeptech Precision/Rada, uz citovaný v bode 137 vyssie, bod 55 a citovanú judikatúru). 140. Okrem toho by prijatie tvrdenia Komisie viedlo k pripusteniu, ze akty prijaté institúciami, ktoré boli zrusené po podaní zaloby o neplatnost, ale predtým, ako Vseobecný súd môze vyhlásit relevantný rozsudok, unikajú akémukolvek súdnemu preskúmaniu, ak neboli vykonané. Treba pritom konstatovat, ze takáto situácia by bola nezlucitelná so zmyslom clánku 263 ZFEÚ, podla ktorého Súdny dvor preskúmava zákonnost aktov prijatých spolocne Európskym parlamentom a Radou, aktov Rady, Komisie a Európskej centrálnej banky (ECB) okrem odporúcaní a stanovísk a preskúmava aj zákonnost aktov Európskeho parlamentu, ktoré majú právne úcinky vo vztahu k tretím stranám. Ak je totiz Únia spolocenstvom práva, jej clenské státy a institúcie nemôzu unikat kontrole súladu ich aktov so základným ústavným dokumentom, ktorým je Zmluva, a s právom, ktoré z tejto Zmluvy vyplýva (pozri v tomto zmysle rozsudok Shanghai Excell M & E Enterprise a Shanghai Adeptech Precision/Rada, uz citovaný v bode 137 vyssie, body 56 a 57). 141. Treba teda zamietnut prvé tvrdenie uvedené Komisiou s cielom spochybnit záver, ze zalobca si zachoval záujem na konaní. 142. Po druhé Komisia tvrdí, ze zalobca uz nemá záujem na podaní zaloby proti napadnutému rozhodnutiu, kedze vsetky skodlivé úcinky na jeho právnu situáciu, ktoré mohli vyvolat podmienky pripojené k tomuto rozhodnutiu, vyvoláva aj konecné rozhodnutie z roku 2011. 143. V tejto súvislosti stací uviest, ze v rozpore s tým, co tvrdí Komisia, konecné rozhodnutie z roku 2011 nevyvoláva vsetky skodlivé úcinky uvedené v predchádzajúcom bode. Toto rozhodnutie neukladá zalobcovi povinnost predaja, a teda mu dovoluje vlastnit v zásade akékolvek podiely na odclenených cinnostiach spolocnosti WestLB. 144. Druhé tvrdenie uvedené Komisiou s cielom spochybnit záver, ze zalobca si zachoval záujem na konaní, sa preto tiez musí zamietnut. 145. Vzhladom na vyssie uvedené úvahy je potrebné dospiet k záveru, ze zalobca si zachoval záujem na konaní. Návrh Komisie na zastavenie konania sa preto musí zamietnut. 146. Nie je teda potrebné skúmat návrh na prispôsobenie zalobných dôvodov a zalobných návrhov v dôsledku prijatia konecného rozhodnutia z roku 2011 podaný zalobcom pre prípad, ak by Vseobecný súd dospel k záveru, ze zaloba proti napadnutému rozhodnutiu sa stala bezpredmetnou. 2. O veci samej Úvodné pripomienky 147. Zalobca uvádza na podporu svojej zaloby osem zalobných dôvodov. Tieto zalobné dôvody sú zalozené na porusení po prvé zásady kolegiality, po druhé clánku 87 ods. 1 ES, kedze nebolo preskúmané narusenie hospodárskej sútaze spôsobené spornou zárukou, po tretie clánku 87 ods. 3 písm. b) ES, po stvrté zásady proporcionality, po piate zásady rovnosti zaobchádzania, po sieste clánku 295 ES, po siedme clánku 7 ods. 4 nariadenia Rady (ES) c. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku [88] ES (Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339) a po ôsme povinnosti odôvodnenia. 148. Komisia popiera opodstatnenost vsetkých týchto zalobných dôvodov. 149. Ako bolo uvedené v bode 122 vyssie, zalobné dôvody uvedené zalobcom sú prípustné len v rozsahu, v akom majú preukázat protiprávnost zahrnutia povinnosti predaja do prílohy napadnutého rozhodnutia. 150. Zalobca namieta protiprávnost tohto zahrnutia v rámci stvrtého, piateho, siesteho, siedmeho a ôsmeho zalobného dôvodu. V rámci tých istých zalobných dôvodov vsak uvádza aj tvrdenia týkajúce sa zákonnosti ostatných podmienok uvedených v prílohe napadnutého rozhodnutia. Kedze tieto tvrdenia sú neprípustné, je potrebné ich hned na úvod zamietnut. 151. Dalej treba poukázat na to, ze povinnost predaja by nemohla byt zahrnutá do prílohy napadnutého rozhodnutia v súlade s právom, ak by toto rozhodnutie bolo prijaté v rozpore so zásadou kolegiality, s clánkom 87 ods. 3 písm. b) ES, s clánkom 87 ods. 1 ES a povinnostou odôvodnenia, pokial ide o obmedzenie hospodárskej sútaze spôsobené spornou zárukou, co zalobca tvrdí v rámci prvých troch zalobných dôvodov. Treba teda konstatovat, ze tieto zalobné dôvody sú tiez prípustné a musia sa preskúmat. 152. Je teda potrebné preskúmat: - po prvé prvý zalobný dôvod zalozený na porusení zásady kolegiality, - po druhé tretí zalobný dôvod zalozený na porusení clánku 87 ods. 3 písm. b) ES, - po tretie druhý zalobný dôvod zalozený na porusení clánku 87 ods. 1 ES, - po stvrté ôsmy zalobný dôvod zalozený na porusení povinnosti odôvodnenia, - po piate stvrtý, piaty, siesty a siedmy zalobný dôvod zalozený na porusení zásady proporcionality, zásady rovnosti zaobchádzania, clánku 295 ES a clánku 7 ods. 4 nariadenia c. 659/1999. 153. Napokon je potrebné preskúmat v rámci druhého zalobného dôvodu niektoré tvrdenia uvedené v ôsmom zalobnom dôvode týkajúce sa nedostatocného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, pokial ide o prípadné úcinky spornej záruky na hospodársku sútaz. O prvom zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásady kolegiality 154. Zalobca v zalobe tvrdí, ze napadnuté rozhodnutie neprijalo kolégium komisárov, ale len clen Komisie poverený v case skutkových okolností otázkami hospodárskej sútaze, konkrétne pani N. Kroes, co predstavuje porusenie zásady kolegiality vyplývajúcej z clánku 219 ES a clánku 1 Rokovacieho poriadku Komisie [K(2000) 3614] (Ú. v. ES L 308, 2000, s. 26; Mim. vyd. 01/003, s. 213). 155. Ako vsak Komisia správne uvádza, zo správy riaditela kancelárie sekretariátu Komisie z 12. mája 2009 o prijatí urcitých rozhodnutí Komisie v ten istý den (SEK 2009 663/2002) vyplýva, ze napadnuté rozhodnutie prijalo písomným postupom kolégium komisárov, a nie pani Kroes. 156. Zalobca v replike uznáva, ze správa riaditela kancelárie sekretariátu Komisie uvedená v predchádzajúcom bode je dôkazom o prijatí napadnutého rozhodnutia písomným postupom. Trvá vsak na tomto zalobnom dôvode a uvádza dve nové tvrdenia (dalej len "nové tvrdenia"). 157. V prvom rade zalobca tvrdí, ze písomný postup "trvá zvycajne pät dní". Komisia vsak zaslala nemeckú verziu napadnutého rozhodnutia spolocnosti WestLB 6. mája 2009. Podla zalobcu z dvoch e-mailov zo 6. a 7. mája 2009 vyplýva, ze znenie tohto rozhodnutia bolo prepracované 7. mája 2009. Zalobca tvrdí, ze preto nechápe, "ktoré znenie bolo prijaté [písomným postupom] a kedy k tomu doslo". Ziada Komisiu, aby v tejto súvislosti "poskytla potrebné vysvetlenia". 158. V druhom rade zalobca tvrdí, ze "dôkaz o uskutocnení písomného postupu nevysvetluje..., preco rozhodnutie, ktoré sa malo predlozit... na zasadnutí Komisie z 13. mája 2009, bolo zrazu predlozené o den skôr". Uvádza, ze z e-mailu nemeckého ministerstva hospodárstva z 11. mája 2009 vyplýva, ze Komisia rozhodla o tejto zmene "s cielom odlahcit stredu, co je den, v ktorý sa malo prijat vela rozhodnutí". Zalobca z toho vyvodzuje, ze prijatie napadnutého rozhodnutia bolo plánované na zasadnutie z 13. mája 2009 a nemalo sa uskutocnit písomným postupom. Okrem toho zalobca tvrdí, ze tento postup sa má pouzívat len na prijímanie rozhodnutí týkajúcich sa bezného riadenia. Je teda vylúcené, aby sa pouzil na prijatie rozhodnutia, ktoré zahrna povinnost predaja. 159. Komisia tvrdí, ze nové tvrdenia sú neprípustné, kedze ide o uvedenie nových dôvodov v stádiu repliky. V kazdom prípade sú tieto tvrdenia zjavne nedôvodné. 160. Z ustanovení clánku 44 ods. 1 písm. c) v spojení s clánkom 48 ods. 2 rokovacieho poriadku vyplýva, ze zaloba musí obsahovat predmet konania a zhrnutie dôvodov, na ktorých je návrh zalozený, a ze uvádzanie nových dôvodov je prípustné pocas konania len vtedy, ak sú tieto dôvody zalozené na nových právnych a skutkových okolnostiach, ktoré vysli najavo v priebehu konania (rozsudok Súdu prvého stupna z 8. marca 2007, France Télécom/Komisia, T-340/04, Zb. s. II-573, bod 164). 161. Dôvod, ktorý predstavuje rozsírenie dôvodu skôr uvedeného priamo alebo implicitne v návrhu na zacatie konania a ktorý má úzky vztah s týmto dôvodom, musí vsak byt vyhlásený za prípustný (rozsudky Súdu prvého stupna z 19. septembra 2000, Dürbeck/Komisia, T-252/97, Zb. s. II-3031, bod 39, a z 10. apríla 2003, Travelex Global and Financial Services a Interpayment Services/Komisia, T-195/00, Zb. s. II-1677, bod 34). 162. Zalobca uz nespochybnuje napadnuté rozhodnutie z dôvodu, ze ho neprijalo kolégium komisárov, ako to tvrdil v zalobe. V nových tvrdeniach vsak nadalej tvrdí, ze napadnuté rozhodnutie nebolo skutocne alebo platne prijaté kolégiom komisárov. Treba teda konstatovat, ze medzi pôvodným zalobným dôvodom a novými tvrdeniami existuje dostatocne úzka väzba, takze tieto tvrdenia sú prípustné. 163. Nové tvrdenia teda treba preskúmat z vecného hladiska. 164. V prvom novom tvrdení zalobca v podstate tvrdí, ze jednak konecné znenie napadnutého rozhodnutia nebolo vcas oznámené clenom Komisie a jednak Komisia by mala uviest, ci konecné znenie napadnutého rozhodnutia bolo skutocne prijaté písomným postupom. 165. Pokial ide o prvú otázku, treba poukázat na to, ze zalobca len uvádza, ze písomný postup "trvá zvycajne pät dní" a ze Komisia prepracovávala znenie napadnutého rozhodnutia do 7. mája 2009. Clánok 12 Rokovacieho poriadku Komisie, ktorý stanovuje moznost, aby Komisia prijala návrh jedného alebo viacerých jej clenov písomným postupom, vsak nestanovuje lehotu, v ktorej majú mat clenovia Komisie k dispozícii znenie predmetného návrhu, skôr nez ho mozno prijat. Druhý odsek tohto clánku len stanovuje, ze "znenie návrhu sa zasle v písomnej forme vsetkým clenom Komisie... s uvedením lehoty, pocas ktorej môzu títo vyjadrit akékolvek výhrady alebo zmeny, ktoré navrhujú vykonat". 166. Okrem toho je potrebné konstatovat, ze Komisia v duplike - bez toho, aby jej zalobca protirecil - uviedla, ze zmeny vykonané v znení rozhodnutia sa týkali len nepatrných zmien v nemeckom znení v porovnaní so znením vypracovaným v pouzitom pracovnom jazyku, teda v anglictine. 167. V dôsledku toho sa tvrdenie, ze pred prijatím napadnutého rozhodnutia bola clenom Komisie poskytnutá prílis krátka lehota na jeho preskúmanie, musí zamietnut. 168. Pokial ide o druhú otázku, stací poukázat na to, ze Komisia uz spresnila, ze napadnuté rozhodnutie bolo prijaté v konecnom znení písomným postupom 12. mája 2009. Potvrdzuje to správa riaditela kancelárie sekretariátu Komisie uvedená v bode 155 vyssie a zalobca to nepopiera. 169. Prvé nové tvrdenie teda treba zamietnut ako nedôvodné. 170. V druhom novom tvrdení zalobca v podstate tvrdí, ze na prijatie napadnutého rozhodnutia sa nemal pouzit písomný postup, kedze tento postup je vyhradený pre prijímanie rozhodnutí týkajúcich sa bezného riadenia. 171. V tejto súvislosti stací porovnat znenie clánkov 13 a 14 Rokovacieho poriadku Komisie, podla ktorých sú postupy splnomocnenia a delegovania vyhradené pre prijímanie riadiacich alebo správnych opatrení, s clánkom 12 uvedeného rokovacieho poriadku, ktorý neobsahuje také obmedzenie v súvislosti s písomným postupom. 172. V rozpore s tým, co uvádza zalobca, na tomto závere nic nemenia vysvetlivky k Rokovaciemu poriadku Komisie uvedené na internetovej stránke Komisie, ktoré zalobca pripojil k replike. Ako Komisia správne uvádza, tieto vysvetlivky nie sú právne záväzné, ako je uvedené v ich samotnom znení. Okrem toho je v týchto vysvetlivkách spomenuté, ze "[písomný postup, postup splnomocnenia a postup delegovania] sú vo väcsine prípadov urcené na odbremenenie kolégia od rozhodnutí týkajúcich sa riadenia bezných vecí, ktoré si nevyzadujú diskusiu", co vôbec neznamená, ze je vylúcené, aby sa písomný postup pouzíval na prijímanie rozhodnutí, ktoré sa netýkajú riadenia bezných vecí. 173. Z vyssie uvedeného vyplýva, ze druhé nové tvrdenie je tiez nedôvodné. 174. Tento zalobný dôvod preto treba zamietnut. O tretom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 87 ods. 3 písm. b) ES 175. Zalobca pripomína, ze Komisia schválila poskytnutie spornej záruky v prospech spolocnosti WestLB podla clánku 87 ods. 3 písm. b) ES, a tvrdí, ze sa pri uplatnovaní tohto ustanovenia dopustila nesprávneho posúdenia. 176. Zalobca v tejto súvislosti uvádza viaceré tvrdenia, ktoré mozno rozdelit do dvoch castí, pricom prvá cast je hlavná a druhá cast je subsidiárna. Tieto casti sú zalozené na tom, ze Komisia nesprávne konstatovala, ze ciel clánku 87 ods. 3 písm. b) ES je porovnatelný s cielom clánku 87 ods. 3 písm. c) ES a s cielom usmernení o záchrane a restrukturalizácii, a na tom, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí nesprávne ulozila prísnejsie podmienky, nez aké by bolo mozné ulozit na základe uplatnenia týchto usmernení v spojení s clánkom 87 ods. 3 písm. c) ES. O prvej, hlavnej casti zalozenej na tom, ze Komisia nesprávne konstatovala, ze ciel clánku 87 ods. 3 písm. b) ES je porovnatelný s cielom clánku 87 ods. 3 písm. c) ES a s cielom usmernení o záchrane a restrukturalizácii 177. Zalobca tvrdí, ze Komisia pri skúmaní zlucitelnosti spornej záruky so spolocným trhom podla clánku 87 ods. 3 písm. b) ES konstatovala, ze ciel tohto ustanovenia je porovnatelný jednak s cielom clánku 87 ods. 3 písm. c) ES a jednak s cielom usmernení o záchrane a restrukturalizácii. To predstavuje závazné nesprávne posúdenie. 178. Zalobca uvádza v rámci tejto casti v podstate dve výhrady, ktoré Komisia spochybnuje. Prvá výhrada je zalozená na tom, ze ciel spocívajúci v náprave poruchy fungovania v hospodárstve clenského státu je vzdy v súlade so spolocným záujmom. Druhá výhrada je zalozená na existencii dvojnásobného nesprávneho posúdenia, ktorého sa Komisia dopustila v napadnutom rozhodnutí tým, ze nerespektovala ciel clánku 87 ods. 3 písm. b) ES, kedze preskúmala zlucitelnost spornej záruky so spolocným trhom z hladiska usmernení o záchrane a restrukturalizácii, a tým, ze v kazdom prípade nestanovila pre schválenie spornej záruky menej prísne podmienky, nez aké by bolo mozné vyzadovat na základe clánku 87 ods. 3 písm. c) ES. - O prvej výhrade zalozenej na tom, ze ciel spocívajúci v náprave poruchy fungovania v hospodárstve clenského státu je vzdy v súlade so spolocným záujmom 179. Zalobca tvrdí, ze cielom clánku 87 ods. 3 písm. c) ES je v prípadoch, na ktoré sa vztahujú usmernenia o záchrane a restrukturalizácii ES, pomôct podniku, ktorý má tazkosti v zdravom hospodárskom prostredí. Existencia tohto prostredia je dôvodom, preco jednak podla tohto ustanovenia nemozno schválit pomoc, ktorá môze ovplyvnit podmienky obchodovania v rozsahu, ktorý odporuje spolocnému záujmu, a jednak Komisia musí zarucit, aby boli úcinky schválenej pomoci na hospodársku sútaz co najmensie. Naproti tomu cielom clánku 87 ods. 3 písm. b) ES je napravit poruchu celého hospodárstva. To je vzdy v súlade so spolocným záujmom a je to nevyhnutná podmienka existencie efektívnej hospodárskej sútaze. Zalobca z toho vyvodzuje, ze pre schválenie pomoci, na ktorú sa vztahuje toto ustanovenie, nemôzu platit podmienky, ktorých cielom je ochrana hospodárskej sútaze. 180. V tejto súvislosti treba na úvod poukázat na to, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí konstatovala, ze cielom spornej záruky bolo umoznit restrukturalizáciu spolocnosti WestLB, co bolo z dôvodu systémového významu tejto spolocnosti nevyhnutné na nápravu váznej poruchy fungovania v nemeckom hospodárstve spôsobenej významnou financnou krízou, co zalobca nepopiera. 181. Pokial túto výhradu mozno vykladat tak, ze znamená, ze Komisia po tom, co konstatovala, ze cielom spornej záruky je napravit váznu poruchu fungovania v nemeckom hospodárstve, bola povinná povazovat ju za zlucitelnú so spolocným trhom a nemohla vyzadovat na jej schválenie splnenie urcitých podmienok, treba dalej v prvom rade poukázat na to, ze zo samotného znenia clánku 87 ods. 3 písm. b) ES vyplýva, ze ked Komisia konstatuje - tak ako v prejednávanom prípade - ze státna pomoc je urcená na nápravu váznej poruchy fungovania v nemeckom hospodárstve clenského státu, z toho dôvodu este nie je povinná konstatovat, ze táto pomoc je zlucitelná so spolocným trhom. 182. Na rozdiel od pomoci, ktorá spadá pod výnimky zo vseobecného zákazu státnej pomoci stanovené v clánku 87 ods. 2 ES, ktorá podla tohto ustanovenia "je" zlucitelná so spolocným trhom, totiz clánok 87 ods. 3 ES stanovuje, ze urcité kategórie pomoci, vrátane pomoci na nápravu váznej poruchy fungovania v hospodárstve clenského státu, "mozno" povazovat za zlucitelné s týmto trhom. 183. Okrem toho podla ustálenej judikatúry priznáva clánok 87 ods. 3 ES Komisii diskrecnú právomoc, ktorej výkon si vyzaduje hodnotenia hospodárskej a sociálnej povahy, ktoré sa musia uskutocnit v kontexte Spolocenstva (rozsudky Súdneho dvora zo 17. septembra 1980, Philip Morris/Komisia, 730/79, Zb. s. 2671, bod 24; z 24. februára 1987, Deufil/Komisia, 310/85, Zb. s. 901, bod 18, a zo 14. januára 1997, Spanielsko/Komisia, C-169/95, Zb. s. I-135, bod 18). 184. Preto rozdiel vo formulácii medzi clánkom 87 ods. 3 písm. c) ES, ktorý dovoluje schválit pomoc urcitého druhu, pokial táto pomoc "nepriaznivo neovplyvní podmienky obchodu tak, ze by to bolo v rozpore so spolocným záujmom", a clánkom 87 ods. 3 písm. b) ES, ktorý nestanovuje takú podmienku, zdôraznený zalobcom, nemôze viest k záveru, ze Komisia nemôze posúdit vplyv pomoci schválenej podla tohto posledného uvedeného ustanovenia na jeden alebo viaceré relevantné trhy v celej Únii (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna zo 6. júla 1995, AITEC a i./Komisia, T-447/93 az T-449/93, Zb. s. II-1971, body 138 az 143; pozri tiez analogicky rozsudok Spanielsko/Komisia, uz citovaný v bode 183 vyssie, bod 17). 185. Napokon právomoc Komisie podla clánku 88 ods. 2 prvého pododseku ES rozhodnút, ze pomoc nezlucitelná so znením clánku 87 ES sa "upraví", nevyhnutne znamená, ze k rozhodnutiu, ktorým sa schvaluje pomoc podla clánku 87 ods. 3 písm. c) ES, môzu byt pripojené podmienky, ktoré majú zarucit, aby pomoc nepriaznivo neovplyvnila podmienky obchodu tak, ze by to bolo v rozpore so spolocným záujmom (rozsudok Súdu prvého stupna z 13. septembra 1995, TWD/Komisia, T-244/93 a T-486/93, Zb. s. II-2265, body 53 az 55). 186. Treba teda konstatovat, ze clánok 87 ods. 3 písm. b) ES nebráni Komisii, aby podmienila schválenie spornej záruky dodrzaním podmienok. 187. Pokial ide o otázku, ci tieto podmienky môzu mat za ciel nápravu úcinkov schválenej pomoci na hospodársku sútaz, stací poukázat na to, ze z odôvodnení 68 a 69 napadnutého rozhodnutia, ktoré sa vztahujú na povinnost predaja, a z ich umiestnenia v rámci casti napadnutého rozhodnutia venovanej skúmaniu opatrení stanovených v konecnom pláne na restrukturalizáciu, ktoré umoznovali zabezpecit dlhodobú výnosnost spolocnosti WestLB, vyplýva, ze schválenie spornej záruky nebolo podmienené dodrzaním povinnosti predaja, aby boli jeho úcinky na hospodársku sútaz co najmensie, ale aby sa zabezpecila výnosnost spolocnosti WestLB. 188. Prvú výhradu treba teda zamietnut. - O druhej výhrade zalozenej na existencii dvojnásobného nesprávneho posúdenia, ktorého sa Komisia dopustila v napadnutom rozhodnutí tým, ze nerespektovala ciel clánku 87 ods. 3 písm. b) ES, kedze preskúmala zlucitelnost spornej záruky so spolocným trhom z hladiska usmernení o záchrane a restrukturalizácii, a tým, ze v kazdom prípade nestanovila pre schválenie spornej záruky menej prísne podmienky, nez aké by bolo mozné vyzadovat na základe clánku 87 ods. 3 písm. c) ES 189. Po prvé zalobca tvrdí, ze Komisia nerespektovala ciel clánku 87 ods. 3 písm. b) ES, kedze preskúmala zlucitelnost spornej záruky so spolocným trhom z hladiska usmernení o záchrane a restrukturalizácii, hoci konstatovala, ze táto záruka môze napravit váznu porucha fungovania v nemeckom hospodárstve. Po druhé zalobca tvrdí, ze pre schválenie pomoci na základe clánku 87 ods. 3 písm. b) ES musia v kazdom prípade platit menej prísne podmienky nez pre schválenie pomoci na základe clánku 87 ods. 3 písm. c) ES. 190. V tejto súvislosti treba pripomenút, ze - ako bolo uvedené v bode 183 vyssie - podla ustálenej judikatúry má Komisia v súvislosti s clánkom 87 ods. 3 ES sirokú právomoc volnej úvahy. Preskúmanie súdom Únie sa teda musí obmedzit na overenie dodrzania procesných predpisov a povinnosti odôvodnenia, ako aj vecnej správnosti zistených skutkových okolností, absencie zjavne nesprávneho posúdenia a zneuzitia právomoci. Súdu Únie neprinálezí, aby nahradil ekonomické posúdenie Komisie svojím vlastným posúdením (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 11. júla 2002, HAMSA/Komisia, T-152/99, Zb. s. II-3049, bod 48 a citovanú judikatúru). 191. V rámci tejto sirokej právomoci volnej úvahy je Komisia oprávnená pouzit kritériá, ktoré povazuje za najvhodnejsie na posúdenie, ci pomoc mozno povazovat za zlucitelnú so spolocným trhom, pokial sú relevantné z hladiska clánku 3 písm. g) ES a clánku 87 ES, ako aj spresnit tieto kritériá v usmerneniach, ktoré sú v súlade so Zmluvou. Prijatie takých usmernení Komisiou vyplýva z výkonu jej právomoci volnej úvahy a má za následok len obmedzenie tejto právomoci samotnou Komisiou pri dodrzaní zásady rovnosti zaobchádzania. Na Komisiu pri posudzovaní jednotlivého prípadu pomoci na základe takých usmernení, ktoré uz skôr prijala, nemozno hladiet tak, ze prekracuje hranice svojej volnej úvahy alebo ze upústa od jej výkonu. Komisia si zachováva svoju právomoc zrusit alebo zmenit tieto usmernenia, pokial to okolnosti vyzadujú. Okrem toho sa tieto usmernenia týkajú vymedzeného sektora a sú zdôvodnené snahou sledovat nou vytýcenú politiku (pozri v tomto zmysle rozsudok Vlaams Gewest/Komisia, uz citovaný v bode 83 vyssie, bod 89). 192. V tejto súvislosti treba v prvom rade poukázat na to, ze Komisia oznámila clenským státom pred prijatím napadnutého rozhodnutia usmernenia, ktoré zamýslala uplatnovat na základe právomocí, ktoré jej priznáva clánok 87 ES a nasl., na pomoc poskytnutú v prospech financných institúcií z dôvodu financnej krízy. To bolo okrem iného predmetom oznámenia o opatreniach prijatých z dôvodu financnej krízy, na ktoré Komisia poukázala v odôvodnení 63 napadnutého rozhodnutia. 193. Z bodu 10 tohto oznámenia vyplýva, ze posudzovanie zlucitelnosti opatrení prijatých clenskými státmi z dôvodu financnej krízy so spolocným trhom podla clánku 87 ods. 3 písm. b) ES by sa malo riadit vseobecnými zásadami stanovenými v usmerneniach o záchrane a restrukturalizácii, aj ked "súcasné okolnosti" pripústajú schválenie urcitých mimoriadnych opatrení. Komisia teda tým, ze v napadnutom rozhodnutí uplatnila usmernenia o záchrane a restrukturalizácii, dodrzala obmedzenie svojej právomoci volnej úvahy, ktoré si sama predtým stanovila. 194. V druhom rade treba poukázat na to, ze zalobca neuviedol nijaký dôvod, ktorý by mohol preukázat, ze kritériá uvedené v usmerneniach o záchrane a restrukturalizácii, ktoré Komisia v case prijatia napadnutého rozhodnutia povazovala za najvhodnejsie na posúdenie, ci pomoc poskytnutú z dôvodu financnej krízy bolo mozné povazovat za zlucitelnú so spolocným trhom, nie sú z hladiska clánku 3 písm. g) ES a clánku 87 ES relevantné pre pomoc povazovanú za nevyhnutnú na nápravu váznej poruchy fungovania v hospodárstve clenského státu. 195. Okrem toho uvedené usmernenia v zásade mozno povazovat za vhodné na posúdenie zlucitelnosti tejto pomoci so spolocným trhom, najmä ak sú jej príjemcami - tak ako v prejednávanom prípade - banky systémového významu, ktorých hospodárska zivotaschopnost bola ohrozená do takej miery, ze hrozil ich zánik. 196. Skutocnost, ze taká pomoc je nevyhnutná na nápravu váznej poruchy fungovania v hospodárstve, teda neznamená, ze ju nemozno povazovat za pomoc v prospech podniku v tazkostiach v zmysle bodu 9 usmernení o záchrane a restrukturalizácii, podla ktorého je takým podnikom podnik, ktorý nie je schopný, ci uz prostredníctvom svojich vlastných zdrojov, alebo pomocou financných prostriedkov, ktoré je schopný získat od svojich vlastníkov/akcionárov alebo veritelov, zamedzit stratám, ktoré by ho bez vonkajsej intervencie verejných orgánov takmer s urcitostou odsúdili na vylúcenie z obchodnej cinnosti v krátkodobom alebo strednodobom horizonte. Banku, ktorej hospodárska zivotaschopnost je ohrozená do takej miery, ze hrozí jej zánik, mozno v zásade povazovat za podnik v tazkostiach. 197. Okrem toho usmernenia o záchrane a restrukturalizácii podmienujú konstatovanie, ze pomoc na restrukturalizáciu je zlucitelná so spolocným trhom, tým, ze sa na príjemcu pomoci bude vztahovat plán na restrukturalizáciu, ktorý umozní v rámci prijatelnej casovej lehoty obnovit jeho dlhodobú zivotaschopnost, ze s pomocou budú spojené opatrenia, ktorých úcelom je zabránit nadmernému naruseniu hospodárskej sútaze, a ze pomoc bude obmedzená na striktné minimum nákladov na restrukturalizáciu (body 35 az 37, 38 az 42 a 43 az 45 uvedených usmernení). Komisia má pritom právo vyzadovat, aby schválenie pomoci poskytnutej bankám systémového významu z dôvodu financnej krízy bolo podmienené dodrzaním týchto podmienok, a to aj v prípade, ak je cielom pomoci napravit váznu poruchu fungovania v hospodárstve clenského státu. 198. Pokial ide v prvom rade o poziadavku, aby existoval plán na restrukturalizáciu ktorý umozní v rámci prijatelnej casovej lehoty obnovit dlhodobú výnosnost týchto bánk, Komisia v zásade správne konstatovala, ze restrukturalizácia banky systémového významu, ktorej výnosnost nie je zarucená, nemôze prispievat k trvalej náprave porúch v hospodárstve clenského státu spôsobených financnými tazkostami, ktorým celí táto banka alebo financný sektor ako celok. Táto banka by totiz tazko mohla normálne vykonávat svoju cinnost, lebo vztahy s jej klientmi, veritelmi a partnermi by nepriaznivo ovplyvnovala neistota pokracovania jej cinností a krehkost jej financnej pozície. Vzhladom na systémový význam tejto banky by nemoznost normálneho výkonu tejto cinnosti mohla mat nepriaznivý vplyv na celý národný financný systém, ktorý by sa mohol preniest na celé hospodárstvo. 199. Co sa dalej týka poziadavky, aby s pomocou boli spojené opatrenia, ktorých úcelom je zabránit nadmernému naruseniu hospodárskej sútaze, treba pripomenút, ze Komisia môze v rámci posudzovania vplyvu pomoci na jeden alebo viaceré relevantné trhy a najmä jej vplyvu na podmienky obchodovania, ktoré musí vykonat, ked uplatnuje clánok 87 ods. 3 písm. b) ES, vziat do úvahy predvídatelné úcinky pomoci na hospodársku sútaz a na obchod v rámci Spolocenstva (pozri v tomto zmysle rozsudok AITEC a i./Komisia, uz citovaný v bode 184 vyssie, body 138 az 143). Preto treba konstatovat, ze Komisia môze podmienit pomoc na restrukturalizáciu dodrzaním podmienok, ktoré majú zabezpecit, aby bol úcinok tejto pomoci na hospodársku sútaz co najmensí. 200. Pokial ide napokon o poziadavku, aby pomoc bola obmedzená na striktné minimum nákladov na restrukturalizáciu, treba poukázat na to, ze clánok 87 ods. 3 písm. b) ES ako ustanovenie, ktoré zakotvuje výnimku, sa má vykladat restriktívne (rozsudok Súdneho dvora z 30. septembra 2003, Freistaat Sachsen a i./Komisia, C-57/00 P a C-61/00 P, Zb. s. I-9975, bod 98). Preto nemozno konstatovat, ze Komisia porusí toto ustanovenie, ak sa rozhodne schválit len pomoc, ktorá je obmedzená na striktné minimum, nevyhnutnú na zabezpecenie restrukturalizácie príjemcu, aby mohol v dostatocnej miere vykonávat svoju cinnost s cielom napravit váznu poruchu fungovania v hospodárstve. 201. V tretom rade treba poukázat na to, ze usmernenia o záchrane a restrukturalizácii stanovujú urcité specifické kritériá uplatnitelné na bankový sektor [pozri bod 6 oznámenia o opatreniach prijatých z dôvodu financnej krízy a poznámku pod ciarou uvedenú v bode 25 písm. a) usmernení o záchrane a restrukturalizácii]. 202. Vzhladom na vsetky vyssie uvedené pripomienky treba konstatovat, ze Komisia bola v case prijatia napadnutého rozhodnutia oprávnená uplatnit clánok 87 ods. 3 písm. b) ES a zároven preskúmat zlucitelnost pomoci na restrukturalizáciu poskytnutej v prospech systémovo významných bánk v tazkostiach z hladiska usmernení o záchrane a restrukturalizácii. 203. Preto treba na overenie, ci Komisia mohla v prejednávanom prípade uplatnit usmernenia o záchrane a restrukturalizácii, preskúmat, ci mohla konstatovat, ze WestLB bola systémovo významnou bankou v tazkostiach a získala pomoc na restrukturalizáciu. 204. V tejto súvislosti treba v prvom rade poukázat na to, ze medzi úcastníkmi konania je nesporné, ze bezprostredným cielom spornej záruky bolo vyhnút sa nepriaznivému vplyvu poklesu trhovej hodnoty portfólia s hodnotou 23 miliárd eur na úctovnú súvahu spolocnosti WestLB. Úcastníci konania v podstate uvádzajú, ze ak by toto opatrenie alebo akékolvek iné podporné opatrenie s rovnocenným úcinkom nebolo prijaté, WestLB by mala vázne financné tazkosti, ktoré by mohli ohrozit krátkodobé pokracovanie jej bankových cinností a dokonca aj viest k jej zániku. Preto Komisia mohla - bez toho, aby sa dopustila nesprávneho posúdenia - konstatovat, ze WestLB je podnikom v tazkostiach v zmysle bodu 9 usmernení o záchrane a restrukturalizácii, co uz uviedla v odôvodneniach 44 a 45 predbezného rozhodnutia a co navyse Spolková republika Nemecko ani zalobca nespochybnili. 205. V rozpore s tým, co zalobca uviedol na pojednávaní, skutocnost, ze spornú záruku poskytol vlastník spolocnosti WestLB, neznamená, ze túto banku nemozno povazovat za podnik v tazkostiach v zmysle bodu 9 usmernení o záchrane a restrukturalizácii. 206. Ak by sa totiz pripustil názor zalobcu, znamenalo by to, ze velká cast verejnoprávnych podnikov by sa nikdy nemohla povazovat za podniky v tazkostiach. Je pritom zrejmé, ze cielom bodu 9 usmernení o záchrane a restrukturalizácii nie je vylúcit verejnoprávne podniky z rozsahu jeho pôsobnosti, ale rozlísit podniky, ktoré nie sú schopné zabezpecit pokracovanie svojej cinnosti bez poskytnutia státnej pomoci, pricom tieto podniky sa povazujú za podniky v tazkostiach, od podnikov, pre ktoré taká pomoc nie je nevyhnutná. 207. Preto skutocnost, ze spornú záruku poskytol vlastník spolocnosti WestLB, nemá nijaký vplyv na otázku, ci sa táto spolocnost mohla povazovat za podnik v tazkostiach. Jedinou otázkou relevantnou v tejto súvislosti je, ci táto banka mohla prekonat svoje hospodárske tazkosti bez pomoci z verejných prostriedkov, ktorú mozno kvalifikovat ako státna pomoc, co je otázka, na ktorú zalobca nepoukazuje. 208. Dalej je potrebné pripomenút, ze samotný zalobca uviedol, ze WestLB mala systémový význam pre nemecké hospodárstvo. 209. Napokon treba poukázat na to, ze zalobca nepoprel, ze zalozenie "zlej banky" mozno povazovat za restrukturalizáciu spolocnosti WestLB alebo ze spornú záruku mozno povazovat za pomoc na restrukturalizáciu. 210. Za týchto okolností treba konstatovat, ze preskúmanie zlucitelnosti spornej záruky so spolocným trhom sa mohlo vykonat z hladiska usmernení o záchrane a restrukturalizácii. 211. Pokial teda tvrdenia zalobcu mozno vykladat tak, ze Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia, kedze preskúmala zlucitelnost spornej záruky so spolocným trhom z hladiska týchto usmernení, tieto tvrdenia treba zamietnut. 212. V kazdom prípade je potrebné poukázat na to, ze Komisia správne tvrdí, ze v napadnutom rozhodnutí sa neobmedzila na skúmanie zlucitelnosti spornej záruky so spolocným trhom z hladiska podmienok obsiahnutých v usmerneniach o záchrane a restrukturalizácii. Z bodov 63 a 76 az 79 tohto rozhodnutia vyplýva, ze Komisia upustila od poziadavky, aby WestLB poskytla príspevok z vlastných zdrojov aspon vo výske 50 % nákladov na restrukturalizáciu, hoci tento minimálny príspevok bol v zásade stanovený v bode 44 týchto usmernení pre restrukturalizáciu velkých podnikov. Komisia konstatovala, ze vzhladom na vonkajsí dlh spolocnosti WestLB pre túto spolocnost bude prakticky nemozné splnit tento ciel príspevok z vlastných zdrojov. Okrem toho Komisia poznamenala, ze v kontexte systémovej financnej krízy nemusí byt vhodné vyzadovat od spolocnosti WestLB príspevok v presne urcenej výske. 213. Rozhodnutie Komisie schválit poskytnutie spornej záruky v prospech spolocnosti WestLB na základe výnimky zo zákazu státnej pomoci uvedenej v clánku 87 ods. 3 písm. b) ES teda - v rozpore s tým, co v podstate tvrdí zalobca - viedlo k tomu, ze pre schválenie platia v urcitých smeroch menej prísne podmienky, nez aké za obvyklých okolností stanovujú usmernenia o záchrane a restrukturalizácii. 214. Druhá výhrada sa preto musí tiez zamietnut. 215. Vzhladom na vsetky vyssie uvedené úvahy treba túto cast zamietnut. O druhej, subsidiárnej casti zalozenej na tom, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí nesprávne ulozila prísnejsie podmienky, nez aké by bolo mozné ulozit n a základe uplatnenia usmernení o záchrane a restrukturalizácii v spojení s clánkom 87 ods. 3 písm. c) ES 216. Zalobca tvrdí, ze napadnuté rozhodnutie by sa malo zrusit aj v prípade, ak by sa dospelo k záveru, ze výnimky stanovené v clánku 87 ods. 3 písm. b) a c) ES majú rovnaký ciel, kedze Komisia v tomto rozhodnutí ulozila prísnejsie podmienky, nez aké by bolo mozné ulozit na základe uplatnenia usmernení o záchrane a restrukturalizácii. V tejto súvislosti zalobca predkladá porovnávaciu tabulku urcitých rozhodnutí prijatých Komisiou pred financnou krízou a pocas nej, ktoré sa týkajú pomoci v prospech viacerých bánk. Podla zalobcu z tejto tabulky vyplýva, ze pre schválenie pomoci urcenej na zamedzenie poruchy fungovania v hospodárstve boli stanovené prísnejsie podmienky ako pre schválenie pomoci urcenej na zamedzenie bankrotov v zdravom hospodárskom prostredí. Zalobca poznamenáva, ze v ziadnom z prípadov uvedených v tejto tabulke - okrem prípadu spolocnosti WestLB - Komisia nevyzadovala zmenu struktúry vlastníctva príjemcu pomoci. 217. Komisia popiera tvrdenia zalobcu. 218. V tejto súvislosti treba po prvé poukázat na to, ze v porovnávacej tabulke predlozenej zalobcom je pri kazdom rozhodnutí obsiahnutom v tejto tabulke uvedené znízenie bilancnej sumy príjemcu predmetnej pomoci, ktorým Komisia podmienila schválenie pomoci. Podla zalobcu jednak niektoré rozhodnutia boli prijaté na základe clánku 87 ods. 3 písm. b) ES a niektoré iné na základe clánku 87 ods. 3 písm. c) ES a jednak Komisia uplatnila vo vsetkých prípadoch usmernenia o záchrane a restrukturalizácii, co sama nepopiera. 219. Ako vsak Komisia správne uvádza, táto tabulka neumoznuje posúdit skutkové a právne okolnosti, za ktorých bola pomoc poskytnutá, ani úvahy, ktorými sa Komisia v kazdom konkrétnom prípade riadila. Uvedená tabulka tiez neumoznuje posúdit väcsiu alebo mensiu prísnost ostatných podmienok, ktorými Komisia podmienila kazdé konkrétne schválenie, ani výnimky zo zásad stanovených v usmerneniach o záchrane a restrukturalizácii, ktoré Komisia povolila. Z informácií uvedených v tejto tabulke teda nevyplýva, ze Komisia upustila od poziadavky, aby WestLB poskytla príspevok z vlastných prostriedkov vo výske aspon 50 % nákladov na restrukturalizáciu, hoci upustenie od tejto poziadavky treba vziat do úvahy pri posudzovaní väcsej alebo mensej prísnosti podmienok, ktorými Komisia podmienila schválenie spornej záruky. V prejednávanom prípade teda treba brat význam záverov, ktoré zalobca vyvodil z tejto tabulky, s rezervou. 220. Po druhé, co sa týka povinnosti predaja, zalobca vôbec nevysvetlil, v akom zmysle je táto podmienka prísnejsia ako podmienky, ktoré by bolo mozné ulozit na základe uplatnenia usmernení o záchrane a restrukturalizácii v spojení s clánkom 87 ods. 3 písm. c) ES. 221. Povaha a význam podmienok, ktoré môzu byt spojené s urcitým rozhodnutím a ktorých cielom je zabezpecit dlhodobú zivotaschopnost príjemcu pomoci, v kazdom prípade nevyhnutne závisia od hospodárskej situácie na jednom alebo viacerých dotknutých trhoch, ako aj od hospodárskych tazkostí, ktorým príjemca pomoci celí. 222. Ako pritom Komisia správne uvádza, ak bola pomoc poskytnutá banke v rámci váznej financnej krízy, tieto podmienky nepochybne môzu byt v urcitých ohladoch prísnejsie. V kontexte trhu, ktorý je do velkej miery oslabený, totiz môze byt este potrebnejsie obmedzit struktúru a rizikový profil podniku v tazkostiach s cielom zarucit zachovanie jeho existencie, pricom nemozno vylúcit, ze si to bude vyzadovat stanovenie poziadavky zmeny struktúry jeho vlastníctva. 223. Vzhladom na vyssie uvedené sa táto cast musí zamietnut. 224. Tretí zalobný dôvod teda treba zamietnut ako celok. O druhom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 87 ods. 1 ES a povinnosti odôvodnenia, kedze Komisia nepreukázala úcinky spornej záruky na hospodársku sútaz ani dostatocne neodôvodnila, preco táto záruka spôsobila narusenie hospodárskej sútaze 225. Zalobca tvrdí, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí nepreukázala úcinky spornej záruky na hospodársku sútaz ani dostatocne neodôvodnila, preco táto záruka spôsobila narusenie hospodárskej sútaze. Podla zalobcu teda Komisia porusila clánok 87 ods. 1 ES, ako aj svoju povinnost odôvodnenia. 226. V tejto súvislosti je potrebné uz v tomto stádiu preskúmat aj tvrdenie zalobcu uvedené v rámci ôsmeho zalobného dôvodu, ze "napadnuté rozhodnutie je nedostatocne odôvodnené, lebo sa v nom neuvádza, ci existuje narusenie hospodárskej sútaze a aká je povaha tohto narusenia, ktoré vyplýva zo [spornej záruky], vo financnom sektore, ktorý sa vyznacuje zlyhaním trhu a státnou pomocou poskytnutou clenskými státmi vo výske 3 000 miliárd eur". 227. Komisia popiera tvrdenia zalobcu. 228. Je potrebné pripomenút, ze clánok 87 ods. 1 ES zakazuje pomoc, ktorá ovplyvnuje obchod medzi clenskými státmi a narúsa hospodársku sútaz alebo hrozí narusením hospodárskej sútaze. Ako vsak Komisia správne uvádza, v rámci svojho posúdenia týchto dvoch podmienok nie je povinná preukázat skutocný vplyv pomoci na obchod medzi clenskými státmi a skutocné skreslenie hospodárskej sútaze, ale len preskúmat, ci uvedená pomoc môze tento obchod ovplyvnit a narusit hospodársku sútaz (rozsudok Súdneho dvora z 15. decembra 2005, Taliansko/Komisia, C-66/02, Zb. s. I-10901, bod 111). 229. Preto skutocnost, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí nepreukázala narusenie hospodárskej sútaze spôsobené spornou zárukou, nemôze predstavovat porusenie clánku 87 ods. 1 ES ani porusenie jej povinnosti odôvodnenia. Relevantné sú jedine otázky, ci Komisia v uvedenom rozhodnutí odôvodnila, preco táto záruka bola spôsobilá vyvolat také narusenie, a prípadne ci sa zalobcovi podarilo preukázat nesprávnost tohto odôvodnenia. 230. Najprv treba preskúmat prvú z týchto otázok, ktorá sa týka odôvodnenia, a potom druhú otázku týkajúcu sa veci samej. O odôvodnení napadnutého rozhodnutia, pokial ide o úcinky spornej záruky na hospodársku sútaz 231. Podla ustálenej judikatúry musí byt odôvodnenie vyzadované clánkom 253 ES prispôsobené charakteru sporného aktu a musia z neho jasne a jednoznacne vyplývat úvahy orgánu, ktorý ho prijal, aby dotknuté osoby mohli poznat dôvody prijatého opatrenia a príslusný súd ho mohol preskúmat. Poziadavka odôvodnenia musí byt posudzovaná v závislosti od okolností prípadu, najmä v závislosti od obsahu aktu, povahy uvádzaných dôvodov a záujmu, ktorý na jeho objasnení môzu mat osoby, ktorým je akt urcený, alebo iné osoby, ktorých sa akt priamo a osobne týka. Nevyzaduje sa, aby odôvodnenie specifikovalo vsetky relevantné skutkové a právne okolnosti, pretoze otázka, ci odôvodnenie aktu splna poziadavky clánku 253 ES, má byt posudzovaná nielen s ohladom na jeho znenie, ale tiez na jeho kontext, ako aj na súhrn právnych pravidiel upravujúcich predmetnú oblast (rozsudky Súdneho dvora z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink's France, C-367/95 P, Zb. s. I-1719, bod 63; z 30. septembra 2003, Nemecko/Komisia, C-301/96, Zb. s. I-9919, bod 87, a z 22. júna 2004, Portugalsko/Komisia, C-42/01, Zb. s. I-6079, bod 66). 232. Zásada uvedená v predchádzajúcom bode v prípade jej uplatnenia na posúdenie opatrenia pomoci vyzaduje, aby sa uviedli dôvody, pre ktoré sa Komisia domnieva, ze dotknuté opatrenie patrí do rozsahu pôsobnosti clánku 87 ods. 1 ES. V tejto súvislosti aj v prípadoch, ked z okolností, za ktorých doslo k poskytnutiu pomoci, vyplýva, ze pomoc by mohla ovplyvnovat obchod medzi clenskými státmi a narúsat alebo hrozit narusením hospodárskej sútaze, je Komisia prinajmensom povinná spomenút tieto okolnosti v odôvodnení svojho rozhodnutia (rozsudky Súdneho dvora zo 7. júna 1988, Grécko/Komisia, 57/86, Zb. s. 2855, bod 15; z 24. októbra 1996, Nemecko a i./Komisia, C-329/93, C-62/95 a C-63/95, Zb. s. I-5151, bod 52, a z 19. septembra 2000, Nemecko/Komisia, C-156/98, Zb. s. I-6857, bod 98). 233. Ak vsak rozhodnutie v oblasti státnej pomoci bolo prijaté v kontexte dobre známom dotknutej vláde a vychádza z ustálenej rozhodovacej praxe, najmä vo vztahu k tejto vláde, takéto rozhodnutie môze byt odôvodnené strucne (pozri uznesenie Súdneho dvora z 21. januára 2010, Iride a Iride Energia/Komisia, C-150/09 P, neuverejnené v Zbierke, bod 23 a citovanú judikatúru). 234. Napadnuté rozhodnutie neobsahuje osobitné odôvodnenie týkajúce sa otázky, ci sporná záruka mohla narusit hospodársku sútaz. Komisia v odôvodnení 52 toho rozhodnutia uviedla: "Je potrebné konstatovat, ze v prípade [spornej záruky] ide o pokracovanie pomoci na záchranu, ktorú poskytli vlastníci. Ako sa takisto uvádza v [predbeznom rozhodnutí], v prípade [spornej záruky] ide o státnu pomoc. [Spolková republika Nemecko] nepopiera toto konstatovanie." 235. Preto odôvodnenie napadnutého rozhodnutia týkajúce sa kvalifikácie spornej záruky ako pomoci v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, a teda nevyhnutne aj otázky, ci táto záruka mohla narusit hospodársku sútaz, v celom rozsahu odkazuje na odôvodnenie uvedené v predbeznom rozhodnutí, ako to sám zalobca uvádza. 236. Je potrebné v prvom rade preskúmat, ci sa Komisia mohla obmedzit na odkaz na odôvodnenie uvedené v predbeznom rozhodnutí. 237. V tejto súvislosti treba poukázat na to, ze Súdny dvor v uznesení Iride a Iride Energia/Komisia, uz citovanom v bode 233 vyssie, skúmal dostatocnost odôvodnenia rozhodnutia (dalej len "rozhodnutie Iride"), v ktorom Komisia vo vztahu ku kvalifikovaniu opatrenia ako státnej pomoci len uviedla, ze "konstatovala, ze skúmané rozhodnutie treba povazovat za státnu pomoc" (pozri uznesenie Iride a Iride Energia/Komisia, uz citované v bode 233 vyssie, v spojení s rozsudkom Súdu prvého stupna z 11. februára 2009, Iride a Iride Energia/Komisia, T-25/07, Zb. s. II-245, bod 67, proti ktorému bolo podané odvolanie, o ktorom sa rozhodlo uvedeným uznesením). 238. Súdny dvor rozhodol, ze toto odôvodnenie je dostatocné, na základe dvoch skutocností. Po prvé samotná dotknutá vláda vo svojom oznámení kvalifikovala predmetné opatrenie ako státnu pomoc. Po druhé v rámci právnych a skutkových okolností rozhodnutia Iride bolo prijaté rozhodnutie týkajúce sa státnej pomoci v prospech dalsieho príjemcu pomoci (dalej len "rozhodnutie ENEL"), ktoré bolo dostatocne odôvodnené a vydané za súvisiacich skutkových a právnych okolností, ktoré boli dostatocne podobné (uznesenie Iride a Iride Energia/Komisia, uz citované v bode 233 vyssie, body 24 a 26). 239. Je potrebné poukázat na to, ze obe skutocnosti, na základe ktorých Súdny dvor v uznesení Iride a Iride Energia/Komisia, uz citovanom v bode 233 vyssie, konstatoval, ze rozhodnutie je dostatocne odôvodnené, v podstate existujú aj v prejednávanej veci. 240. Po prvé, ked Spolková republika Nemecko zaslala 11. apríla 2008 Komisii dodatocné oznámenie o "zlej banke" a poziadala o predbezné schválenie zalozenia tejto banky, uznala, ze jej zalozenie zahrna státnu pomoc v prospech spolocnosti WestLB (odôvodnenia 4 a 25 predbezného rozhodnutia). Zo spisu pritom nevyplýva, ze Spolková republika Nemecko neskôr napadla predbezné rozhodnutie v rozsahu, v akom v nom bola sporná záruka kvalifikovaná ako státna pomoc. 241. Po druhé tak napadnuté rozhodnutie, ako aj predbezné rozhodnutie sa týkajú toho istého státneho opatrenia (spornej záruky), toho istého príjemcu pomoci (WestLB) a toho istého ciela (zabránit tomu, aby WestLB bola nútená zastavit svoju cinnost z dôvodu poklesu trhovej hodnoty portfólia s hodnotou 23 miliárd eur v rámci financnej krízy). Za týchto podmienok treba konstatovat, ze obe tieto rozhodnutia boli vydané za súvisiacich skutkových a právnych okolností, ktoré sú dostatocne podobné. 242. Treba napokon poznamenat, ze - zatial co od prijatia rozhodnutia ENEL (1. decembra 2004) do prijatia rozhodnutia Iride (8. novembra 2006) uplynulo 23 mesiacov - od prijatia predbezného rozhodnutia (30. apríla 2008) do prijatia napadnutého rozhodnutia (12. mája 2009) uplynulo 12 mesiacov a 12 dní. 243. Vzhladom na vyssie uvedené treba konstatovat, ze Komisia sa v napadnutom rozhodnutí mohla obmedzit na odkaz na kvalifikáciu státnej pomoci, ktorú uskutocnila v predbeznom rozhodnutí. 244. Dalej je potrebné preskúmat, ci je predbezné rozhodnutie v tejto súvislosti dostatocne odôvodnené. 245. Toto odôvodnenie je uvedené v bode 30 predbezného rozhodnutia, ktorý znie: "Komisia konstatuje, ze WestLB vykonáva cezhranicné a medzinárodné cinnosti, takze kazdá výhoda poskytnutá zo státnych prostriedkov by obmedzila hospodársku sútaz v bankovom sektore a ovplyvnila obchod v rámci Spolocenstva (rozhodnutie Komisie vo veci C-50/2006 z 27. júna 2007, BAWAG, zatial neuverejnené, bod 127)." 246. Odôvodnenie predbezného rozhodnutia treba doplnit odôvodnením obsiahnutým v rozhodnutí Komisie z 27. júna 2007 o státnej pomoci C 50/2006 (ex NN 68/2006, CP 102/2006), ktorú poskytla Rakúska republika v prospech spolocnosti BAWAG-PSK (Ú. v. EÚ L 83, 2008, s. 7, dalej len "rozhodnutie BAWAG-PSK"), na ktoré Komisia odkazuje. Ako pritom Komisia sama uviedla v reakcii na písomnú otázku Vseobecného súdu, v odôvodnení 30 predbezného rozhodnutia urobila chybu v písaní, kedze odkázala na odôvodnenie 127 rozhodnutia BAWAG-PSK, ktoré sa netýka otázky, ci pomoc, ktorá bola predmetom tohto posledného uvedeného rozhodnutia, mohla vyvolat narusenie hospodárskej sútaze. Táto otázka je v skutocnosti rozobratá v odôvodneniach 121 az 125 rozhodnutia BAWAG-PSK, ktoré znejú takto: "121. Clánok 87 ods. 1 Zmluvy o ES zakazuje státnu pomoc, ktorá by poskodzovala obchod medzi clenskými státmi a narusila, resp. hrozila narusením hospodárskej sútaze. 122. V rámci svojho právneho posúdenia nemusí Komisia preukazovat skutocný vplyv státnej pomoci na obchod medzi clenskými státmi a skutocné narusenie hospodárskej sútaze, ale len to, ci je pomoc schopná tento obchod poskodit a spôsobit narusenie hospodárskej sútaze. Ak pomoc clenského státu posilní postavenie podniku oproti iným úcastníkom hospodárskej sútaze vo vnútornom obchode EÚ, potom platí, ze ich konkurencná schopnost je touto pomocou narusená. 123. Komisia upozornuje, ze bankový sektor je uz dlhé roky otvorený hospodárskej sútazi. Hospodárska sútaz, ktorá sa v niektorých prípadoch realizovala uz aj na základe volného pohybu kapitálu, ako to predpokladá Zmluva o ES, sa pokracujúcou liberalizáciou zlepsila. 124. BAWAG-PSK disponuje pobockami, resp. dcérskymi spolocnostami vo viacerých clenských státoch... A naopak, banky z iných clenských státov vyvíjajú svoju cinnost v Rakúsku... 125. A nakoniec v bankovom sektore sa uskutocnuje obchod medzi clenskými státmi. Státna záruka posilnuje postavenie BAWAG-PSK oproti iným bankovým podnikom, ktorý sú jej obchodnými konkurentmi v rámci Spolocenstva. Záruka by preto mohla poskodit obchod medzi clenskými státmi a narusit hospodársku sútaz." 247. Zo vsetkých vyssie uvedených pripomienok vyplýva, ze Komisia v predbeznom rozhodnutí konstatovala, ze sporná záruka môze ovplyvnit hospodársku sútaz v bankovom sektore z dôvodu, ze po prvé tento sektor bol otvorený hospodárskej sútazi, po druhé sporná záruka posilnila postavenie spolocnosti WestLB na trhoch, na ktorých vykonávala svoju cinnost, oproti postaveniu bánk, ktoré nedostali pomoc, a po tretie WestLB vykonávala cezhranicnú a medzinárodnú cinnost. 248. Je potrebné preskúmat, ci toto odôvodnenie zodpovedá poziadavkám stanoveným judikatúrou, vzhladom na kontext predbezného rozhodnutia, ako aj súhrn právnych pravidiel upravujúcich predmetnú oblast. 249. V prvom rade súd Únie rozhodol, ze v oblasti státnej pomoci sú podmienky týkajúce sa vplyvu na obchod medzi clenskými státmi a podmienky týkajúce sa narusenia hospodárskej sútaze vo vseobecnosti nerozlucne späté, a konstatoval, ze ak pomoc posilní v rámci obchodu v Spolocenstve postavenie jedného podniku voci ostatným konkurujúcim podnikom, treba na tieto ostatné konkurujúce podniky hladiet ako na podniky ovplyvnené pomocou (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 15. júna 2000, Alzetta a i./Komisia, T-298/97, T-312/97, T-313/97, T-315/97, T-600/97 az T-607/97, T-1/98, T-3/98 az T-6/98 a T-23/98, Zb. s. II-2319, bod 81 a citovanú judikatúru). 250. Je pritom nesporné a zjavné, ze WestLB pôsobí na trhu viacerých clenských státov a ze na nemeckom trhu celí reálnej alebo potenciálnej konkurencii viacerých bánk so sídlom v iných clenských státoch. 251. V druhom rade, ako Komisia uviedla v odôvodnení 123 rozhodnutia BAWAG-PSK, bankový sektor bol na úrovni Spolocenstva v znacnej miere liberalizovaný. Z judikatúry pritom vyplýva, ze táto okolnost posilnuje hospodársku sútaz, ktorá mohla byt uz dôsledkom volného pohybu kapitálu stanoveného v Zmluve, co môze charakterizovat skutocný alebo mozný vplyv pomoci na hospodársku sútaz, ako aj jej úcinok na obchod medzi clenskými státmi (rozsudok Súdneho dvora z 10. januára 2006, Cassa di Risparmio di Firenze a i., C-222/04, Zb. s. I-289, body 142 a 145). 252. Napokon v tretom rade, ako Komisia uviedla v bode 4 usmernení o záchrane a restrukturalizácii, zánik nevýkonných podnikov je beznou súcastou fungovania trhu a pomoc na restrukturalizáciu patrí medzi najskreslujúcejsie typy státnej pomoci, pricom vseobecný princíp zákazu státnej pomoci, tak ako je ustanovený v Zmluve ES, by mal zostat pravidlom, pokial ide o túto pomoc, a výnimky z tohto pravidla by mali byt obmedzené. 253. V tejto súvislosti treba konstatovat, ze v zásade platí, ze ak je pomoc nevyhnutná na zachovanie podniku, ktorý by inak zanikol, poskytnutie pomoci nevyhnutne spôsobuje narusenie hospodárskej sútaze, kedze bráni prerozdeleniu podielov tohto podniku na trhu medzi jeho konkurentov. 254. Vzhladom na tieto pripomienky treba konstatovat, ze odôvodnenie rozhodnutia, ktorým sa stát na pomoc kvalifikuje ako pomoc na restrukturalizáciu v prospech podniku, akým je WestLB, ktorý vykonáva významné cezhranicné cinnosti, pôsobí v sektore, ktorý bol v Únii liberalizovaný, ako je bankový sektor, a ktorý by mohol zmiznút z trhu, ak by nedoslo k poskytnutiu pomoci, môze byt mimoriadne strucné. 255. Vzhladom na vyssie uvedené treba povazovat odôvodnenie poskytnuté v predbeznom rozhodnutí v súvislosti s otázkou, ci sporná záruka mohla ovplyvnit hospodársku sútaz, za dostatocné. O správnosti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, pokial ide o úcinky spornej záruky na hospodársku sútaz 256. Zalobca uvádza dve tvrdenia s cielom spochybnit správnost odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, pokial ide o otázku, ci sporná záruka mohla ovplyvnit hospodársku sútaz. Vo svojom prvom tvrdení zalobca uvádza, ze Komisia mala preskúmat reálnu situáciu na trhu ku dnu prijatia napadnutého rozhodnutia s cielom overit, ci sporná záruka, ktorá bola v predbeznom rozhodnutí kvalifikovaná ako státna pomoc, mohla byt nadalej takto kvalifikovaná. Vo svojom druhom tvrdení zalobca uvádza, ze pomoc v prospech financného sektora poskytnutá od roku 2008 nemôze narusit hospodársku sútaz. - O prvom tvrdení, podla ktorého Komisia mala preskúmat reálnu situáciu na trhu ku dnu prijatia napadnutého rozhodnutia 257. Zalobca tvrdí, ze Komisia sa nemohla obmedzit na odkaz na predbezné rozhodnutie, pokial ide o otázku, ci sporná záruka mohla vyvolat narusenie hospodárskej sútaze. Podla zalobcu je Komisia v prípade, ak prijíma rozhodnutie, ktorým sa urcuje, ze opatrenie patrí do rozsahu pôsobnosti clánku 87 ods. 1 ES, vzdy povinná preskúmat reálnu situáciu na trhu ku dnu prijatia napadnutého rozhodnutia. Zalobca poznamenáva, ze Komisia bola osobitne povinná vykonat také preskúmanie v prejednávanom prípade. Po prvé v období medzi prijatím predbezného rozhodnutia a prijatím napadnutého rozhodnutia nastala jedna z najváznejsích financných kríz za posledné storocie, v dôsledku coho Komisia schválila poskytnutie pomoci v prospech financného sektora v celkovej výske priblizne 3 000 miliárd eur. Zalobca teda povazuje za sporné, ci pri prijímaní napadnutého rozhodnutia v tomto sektore este existovala hospodárska sútaz, ktorá mohla byt narusená. Zalobca navyse poukazuje na to, ze pomoc vo výske 5 miliárd eur, teda 0,167 % z celkového objemu pomoci schválenej Komisiou z dôvodu financnej krízy do prijatia napadnutého rozhodnutia, sotva môze vyvolat citelné narusenie hospodárskej sútaze, ktoré môze pretrvávat. Po druhé predbezné rozhodnutie sa týkalo docasného opatrenia na záchranu, zatial co napadnuté rozhodnutie sa týka trvalého opatrenia na restrukturalizáciu. 258. Je potrebné konstatovat, ze otázku, ci je pomoc státnou pomocou, treba v zásade vyriesit na základe objektívnych skutocností, ktoré sa posudzujú v case, ked Komisia prijíma svoje rozhodnutie, z coho vyplýva, ze súd Únie preskúma posúdenie situácie vykonané k tomuto dátumu Komisiou (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 11. decembra 2008, Komisia/Freistaat Sachsen, C-334/07 P, Zb. s. I-9465, bod 50 a citovanú judikatúru). 259. Treba vsak uviest, ze ak Komisia uz kvalifikovala urcité opatrenie ako státnu pomoc v rozhodnutí, ktoré nebolo spochybnené, ako to urobila v prejednávanom prípade v predbeznom rozhodnutí, pokial ide o spornú záruku, nie je nevyhnutne povinná vykonat nové preskúmanie stavu hospodárskej sútaze, ktorý existuje ku dnu prijatia nového rozhodnutia, podla ktorého sa to isté opatrenie kvalifikuje ako státna pomoc, pokial boli tieto dve rozhodnutia prijaté za súvisiacich skutkových a právnych okolností, ktoré sú dostatocne podobné. 260. Tvrdenia zalobcu pritom nie sú spôsobilé preukázat, ze v období medzi prijatím predbezného rozhodnutia a prijatím napadnutého rozhodnutia doslo k zmene okolností, v dôsledku ktorej by Komisia bola povinná vykonat nové preskúmanie potenciálneho úcinku spornej záruky na hospodársku sútaz. 261. Po prvé zhorsenie financnej krízy, ku ktorému napokon doslo v období medzi prijatím predbezného rozhodnutia (30. apríla 2008) a napadnutého rozhodnutia (12. mája 2009), ako aj skutocnost, ze Komisia v tomto období schválila viacero opatrení státnej pomoci v znacnej celkovej výske v prospech financného sektora, nebránia tomu, aby sa opatrenie prijaté v prospech banky v tazkostiach nadalej kvalifikovalo ako státna pomoc bez vykonania novej analýzy hospodárskej sútaze v tomto sektore. 262. Po prvé tento sektor bol na úrovni Spolocenstva v znacnej miere liberalizovaný, cím sa posilnila hospodárska sútaz, ktorá mohla byt uz dôsledkom volného pohybu kapitálu stanoveného v Zmluve (rozsudok Cassa di Risparmio di Firenze a i., uz citovaný v bode 251 vyssie, bod 145). Zalobca pritom nemôze tvrdit, ze prípadné zhorsenie financnej krízy a schválenie opatrení pomoci uvedených v predchádzajúcom bode odstránili túto posilnenú hospodársku sútaz do takej miery, ze sporná záruka by ju uz nemohla ovplyvnit. 263. V kazdom prípade treba konstatovat, ze poskytnutie státnej pomoci vo výske 5 miliárd eur umoznujúcej velkej banke v tazkostiach pokracovat v jej cinnosti, a teda nepríst o svoje významné podiely na trhu v prospech svojich konkurentov, je v zásade spôsobilé ovplyvnit jestvujúcu hospodársku sútaz, a to aj v prípade, ak bola táto hospodárska sútaz podstatne oslabená. 264. Po druhé zalobca nepopiera tvrdenie Komisie, podla ktorého mnohé banky so sídlom v clenských státoch, vrátane nemeckých krajinských bánk podobných spolocnosti WestLB, nedostali ku dnu prijatia napadnutého rozhodnutia nijakú státnu pomoc. Ako Komisia správne uvádza, konkurencné vztahy medzi týmito bankami a spolocnostou WestLB boli nevyhnutne ovplyvnené poskytnutím spornej záruky, aj ked dalsie banky k tomuto dnu dostali znacnú pomoc z verejných prostriedkov. 265. Okrem toho z judikatúry vyplýva, ze skutocnost, ze konkurenti príjemcu opatrenia pomoci dostali státnu pomoc, nemá vplyv na kvalifikáciu tohto opatrenia ako státnej pomoci (rozsudok Vlaams Gewest/Komisia, uz citovaný v bode 83 vyssie, bod 54). 266. Po druhé skutocnost, ze sporná záruka, ktorá bola v case prijatia predbezného rozhodnutia koncipovaná ako prechodné a zrusitelné opatrenie, sa v case prijatia napadnutého rozhodnutia stala opatrením s trvalým úcinkom, nepredstavuje zmenu okolností, ktorá by mohla Komisii zabránit, aby v tomto rozhodnutí odkázala na kvalifikáciu vykonanú v predbeznom rozhodnutí. Práve naopak, ako Komisia správne uvádza, mohla sa oprávnene domnievat, ze opatrenie kvalifikované ako státna pomoc, ktoré teda mohlo vyvolat narusenie hospodárskej sútaze a ktorého uplatnovanie bolo casovo obmedzené, sa malo v prípade neexistencie tohto obmedzenia tým skôr kvalifikovat ako státna pomoc. 267. Z vyssie uvedeného vyplýva, ze skutocnost, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí nepreskúmala, ci sporná záruka bola spôsobilá vyvolat narusenie hospodárskej sútaze, ale odkázala na skúmanie, ktoré v tejto súvislosti vykonala v predbeznom rozhodnutí, nepredstavuje porusenie clánku 87 ods. 1 ES. Toto tvrdenie sa teda musí zamietnut. - O druhom tvrdení, podla ktorého pomoc v prospech financného sektora poskytnutá od roku 2008 nemôze narusit hospodársku sútaz 268. Zalobca tvrdí, ze pomoc v prospech financného sektora poskytnutá od roku 2008 má za ciel zabránit kolapsu uvedeného sektora, a preto nemôze narusit hospodársku sútaz. 269. V tejto súvislosti stací poukázat na to, ze pomoc skúmaná Komisiou v napadnutom rozhodnutí je individuálnou pomocou poskytnutou len v prospech jednej banky, spolocnosti WestLB, a nie pomocou poskytnutou v prospech nemeckého alebo európskeho financného sektora ako celku. Je pravda, ze nemozno vylúcit, ze zachovanie existencie spolocnosti WestLB môze mat aj priaznivé hospodárske dôsledky pre institúcie, v prospech ktorých neboli prijaté státne podporné opatrenia. Nic to vsak nemení na tom, ze WestLB sa nevyhnutne nachádza v relatívne silnejsej konkurencnej pozícii vo vztahu k týmto institúciám ako v prípade, ak by musela zastavit svoju cinnost. 270. Tvrdenie zalobcu teda nemozno prijat. 271. Vzhladom na vyssie uvedené treba konstatovat, ze odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, pokial ide o otázku, ci by sporná záruka mohla vyvolat narusenie hospodárskej sútaze, je dostatocné a ze zalobcovi sa nepodarilo preukázat, ze odôvodnenie uvedené Komisiou bolo nesprávne. 272. Druhý zalobný dôvod teda treba zamietnut. O ôsmom zalobnom dôvode zalozenom na porusení povinnosti odôvodnenia Úvodné pripomienky 273. V prvom rade treba pripomenút, ze tvrdenie zalobcu, ze napadnuté rozhodnutie je nedostatocne odôvodnené, lebo sa v nom neuvádza, ze sporná záruka by mohla vyvolat narusenie hospodárskej sútaze a aká je povaha tohto narusenia, uz bolo preskúmané v rámci druhého zalobného dôvodu. 274. Zalobca dalej tvrdí, ze napadnuté rozhodnutie je nedostatocne odôvodnené, pokial ide o posúdenie súladu spornej záruky s clánkom 87 ods. 3 písm. b) ES. Podla zalobcu odôvodnenie tohto rozhodnutia neumoznuje pochopit, preco sú podmienky uvedené v jeho prílohe nevyhnutné a primerané na dosiahnutie ciela stanoveného týmto ustanovením. Odôvodnenie malo byt pritom osobitne podrobné, a to po prvé vzhladom na kontext financnej krízy, po druhé vzhladom na rozsah podmienok stanovených v napadnutom rozhodnutí a po tretie vzhladom na skutocnost, ze toto rozhodnutie "zachádza podstatne dalej ako predchádzajúce rozhodnutia". 275. V tejto súvislosti treba poznamenat, ze vzhladom na to, ze zaloba je prípustná len v rozsahu, v akom sa týka zahrnutia podmienok týkajúcich sa povinnosti predaja do prílohy napadnutého rozhodnutia, tvrdenia zalobcu mozno skúmat z vecnej stránky len z hladiska odôvodnenia týkajúceho sa týchto podmienok. 276. V tejto súvislosti zalobca poznamenáva, ze napadnuté rozhodnutie malo obsahovat podrobnejsie odôvodnenie, pokial ide o nevyhnutnost povinnosti predaja, a to tým skôr preto, lebo v iných "súbezných konaniach" nebola ulozená rovnocenná povinnost. Odôvodnenie poskytnuté v tejto súvislosti v odôvodnení 69 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého sporitelne a spolková krajina Severné Porýnie-Vestfálsko niekedy sledujú protichodné záujmy, nie je postacujúce. Okrem toho je bezné, ze záujmy vlastníkov akciovej spolocnosti bývajú niekedy protichodné. Zalobca napokon tvrdí, ze odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nemozno doplnit vysvetleniami, ktoré Komisia uviedla len v konaní pred Vseobecným súdom. 277. Komisia popiera tvrdenia zalobcu. 278. Treba pripomenút, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí konstatovala, ze sporná záruka je pomocou na restrukturalizáciu v prospech podniku v tazkostiach. Ako sa uvádza v bode 210 vyssie, mohla teda preskúmat zlucitelnost tohto opatrenia so spolocným trhom z hladiska usmernení o záchrane a restrukturalizácii. 279. Podla bodu 17 usmernení o záchrane a restrukturalizácii je restrukturalizácia zalozená na uskutocnitelnom, koherentnom a dalekosiahlom pláne na obnovu dlhodobej zivotaschopnosti podniku. Podla bodu 34 uvedených usmernení poskytnutie individuálnej pomoci na restrukturalizáciu musí byt podmienené implementáciou plánu na restrukturalizáciu, ktorý musí Komisia schválit. 280. Bod 47 usmernení o záchrane a restrukturalizácii stanovuje, ze príjemca pomoci musí úplne implementovat plán uvedený v predchádzajúcom bode a tiez splnit akékolvek dalsie povinnosti stanovené v rozhodnutí o schválení. Neimplementovanie plánu alebo nedodrzanie povinností sa povazuje za zneuzitie pomoci. 281. Body 35 az 37 usmernení o záchrane a restrukturalizácii obsahujú pravidlá, podla ktorých sa plán na restrukturalizáciu musí predlozit Komisii, ako aj nálezitosti, ktoré v nom musia byt uvedené. Po prvé tento plán musí obsahovat vsetky príslusné podrobné údaje, vrátane prieskumu trhu a opisu okolností, ktoré viedli k tazkostiam podniku, cím sa vytvorí základ posúdenia navrhovaných opatrení. Po druhé dotknutý clenský stát sa musí za tento plán zarucit. Po tretie plán musí umoznit obnovit dlhodobú zivotaschopnost podniku v rámci prijatelnej casovej lehoty na základe realistických predpokladov, aby mohol po ukoncení restrukturalizácie uhrádzat vsetky svoje náklady výlucne vlastnými silami. Po stvrté, ak tazkosti podniku vychádzajú z medzier v jeho statutárnom správnom systéme, bude potrebné zaviest vhodné úpravy. 282. Body 38 az 40 usmernení o záchrane a restrukturalizácii upravujú "predchádzanie akémukolvek nadmernému naruseniu hospodárskej sútaze" spojenému s poskytnutím pomoci na restrukturalizáciu. Podla týchto ustanovení sa v prvom rade na obmedzenie negatívnych úcinkov pomoci na hospodársku sútaz a obchod musia prijat kompenzacné opatrenia (dalej len "kompenzacné opatrenia"). V druhom rade tieto opatrenia musia byt "vhodné" v tom zmysle, ze nesmú spôsobit zhorsenie struktúry trhu. V tretom rade musia "proporcionálne" zodpovedat rusivým úcinkom pomoci. V tejto súvislosti sa musia po prvé uskutocnit predovsetkým na trhu alebo trhoch, na ktorých bude mat podnik po restrukturalizácii významné postavenie. Po druhé, ak sa môzu tieto opatrenia uskutocnit pred poskytnutím pomoci alebo po jej poskytnutí, v kazdom prípade musia byt neoddelitelnou súcastou plánu na restrukturalizáciu. Po tretie by nemali spocívat v jednoduchých úctovných odpisoch alebo ukoncení stratových aktivít, kedze nespôsobujú znízenie kapacity predmetného podniku alebo obmedzenie jeho prítomnosti na trhu (rozsudok Vseobecného súdu zo 14. februára 2012, Electrolux/Komisia, T-115/09 a T-116/09, bod 44). 283. Z vyssie uvedeného vyplýva, ze existencia plánu na restrukturalizáciu je nevyhnutným predpokladom moznosti povazovat pomoc na restrukturalizáciu za zlucitelnú so spolocným trhom. Tento plán je ústredným prvkom analýzy, ktorú musí Komisia v tejto súvislosti vykonat (dalej len "skúmanie zlucitelnosti"). Usmernenia o záchrane a restrukturalizácii napokon stanovujú, ze prípadné schválenie pomoci automaticky podlieha dodrzaniu plánu preskúmaného a potvrdeného Komisiou. 284. Okrem toho plán na restrukturalizáciu, na základe ktorého Komisia vykonáva skúmanie zlucitelnosti, musí obsahovat dva druhy opatrení, ktoré sa odlisujú podla svojho ciela. Cielom prvého typu opatrení je obnovit dlhodobú hospodársku zivotaschopnost podniku. Pokial ide o druhý typ opatrení, jeho cielom je predíst akémukolvek nadmernému naruseniu hospodárskej sútaze. V zásade nic nebráni tomu, aby obsah vsetkých opatrení stanovených v pláne na restrukturalizáciu bol predmetom rokovania medzi Komisiou a dotknutým clenským státom, na ktorom sa môze prípadne podielat aj príjemca pomoci. Z usmernení o záchrane a restrukturalizácii vsak vyplýva, ze za konecný plán sa musí napokon zarucit dotknutý clenský stát. 285. Napokon, co sa týka zlucitelnosti pomoci na restrukturalizáciu so spolocným trhom, z judikatúry vyplýva, ze povinnost odôvodnenia je splnená, ak sú v rozhodnutí Komisie uvedené dôvody, pre ktoré sa Komisia domnieva, ze pomoc je odôvodnená s ohladom na podmienky stanovené usmerneniami o záchrane a restrukturalizácii, pricom týmito podmienkami sú najmä existencia plánu na restrukturalizáciu, dostatocné preukázanie dlhodobej zivotaschopnosti príjemcu pomoci a primeranost pomoci vzhladom na príspevok jej príjemcu (pozri analogicky rozsudok Súdu prvého stupna z 15. júna 2005, Corsica Ferries France/Komisia, T-349/03, Zb. s. II-2197, bod 66 a citovanú judikatúru). 286. So zretelom na vyssie uvedené treba jednak urcit rozsah povinnosti Komisie uviest dôvody, pre ktoré sa rozhodla podmienit schválenie spornej záruky dodrzaním povinnosti predaja, a jednak preskúmat, ci je odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v tejto súvislosti dostatocné. O rozsahu povinnosti Komisie uviest dôvody, pre ktoré sa rozhodla podmienit schválenie spornej záruky dodrzaním povinnosti predaja 287. Na urcenie rozsahu povinnosti Komisie uviest dôvody, pre ktoré sa rozhodla podmienit schválenie spornej záruky dodrzaním povinnosti predaja, treba po prvé urcit ciel, z hladiska ktorého Komisia mala odôvodnit toto rozhodnutie. Po druhé je potrebné urcit rozsah vseobecnej povinnosti Komisie odôvodnit svoje rozhodnutia, ktorými sa schválenie pomoci na restrukturalizáciu podmienuje dodrzaním opatrení stanovených v plánoch na restrukturalizáciu, za ktoré sa dotknuté clenské státy zarucili. Po tretie treba preskúmat, ci je rozsah tejto povinnosti iný, ak sa Komisia rozhodne zabezpecit dodrzanie predmetných plánov tým, ze k svojim rozhodnutiami pripojí podla clánku 7 ods. 4 nariadenia c. 659/1999 podmienky. Napokon po stvrté je potrebné overit, ci povinnost predaja bola súcastou prvého úplného plánu na restrukturalizáciu spolocnosti WestLB, za ktorý sa Spolková republika Nemecko zarucila. - O cieli, z hladiska ktorého mala Komisia odôvodnit svoje rozhodnutie o podmienení schválenia spornej záruky dodrzaním povinnosti predaja 288. Zalobca v podstate uvádza, ze ciel, ktorý Komisia sleduje, ked rozhodne o podmienení schválenia pomoci na restrukturalizáciu dodrzaním urcitých podmienok, je zarucit dosiahnutie ciela uvedeného vo výnimke zo vseobecného zákazu státnej pomoci, na ktorej je schválenie zalozené. Ak je schválenie zalozené na clánku 87 ods. 3 písm. b) ES druhej moznosti, týmto cielom musí byt podla zalobcu náprava váznej poruchy fungovania v hospodárstve clenského státu. 289. Toto tvrdenie sa musí zamietnut. 290. Ako totiz bolo uvedené v bode 284 vyssie, cielom, ktorý Komisia sleduje pri podmienení schválenia pomoci na restrukturalizác iu dodrzaním opatrení stanovených v pláne na restrukturalizáciu, za ktorý sa dotknutý clenský stát zarucil, je po prvé zabezpecit obnovu dlhodobej zivotaschopnosti príjemcu pomoci a po druhé zarucit, aby narusenie hospodárskej sútaze nebolo nadmerné. 291. Ako bolo uvedené v bode 187 vyssie, v prejednávanom prípade bola povinnost predaja zahrnutá do prílohy napadnutého rozhodnutia ako opatrenie, ktoré má zarucit obnovu dlhodobej zivotaschopnosti spolocnosti WestLB. Komisia preto musela odôvodnit svoje rozhodnutie o podmienení schválenia spornej záruky dodrzaním uvedenej povinnosti len z hladiska tohto jedného ciela. - O rozsahu vseobecnej povinnosti Komisie odôvodnit svoje rozhodnutia, ktorými sa schválenie pomoci na restrukturalizáciu podmienuje dodrzaním opatrení stanovených v plánoch na restrukturalizáciu, za ktoré sa dotknuté clenské státy zarucili 292. Treba poukázat na to, ze hoci je v zásade povinnostou Komisie, aby preukázala poskytnutie pomoci v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, dôkazné bremeno týkajúce sa jej zlucitelnosti so spolocným trhom ako výnimky z toho ustanovenia v zásade zatazuje dotknutý clenský stát, ktorý musí preukázat, ze podmienky tejto výnimky sú splnené (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 12. septembra 2007, Olympiaki Aeroporia Ypiresies/Komisia, T-68/03, Zb. s. II-2911, bod 34 a citovanú judikatúru). 293. Ak teda Komisia v rámci svojej sirokej miery volnej úvahy, ktorou disponuje pri posudzovaní zlucitelnosti státnej pomoci so spolocným trhom podla clánku 87 ods. 3 ES (pozri bod 183 vyssie), tak ako v prejednávanom prípade vo svojich usmerneniach, pokynoch alebo oznámeniach vyzaduje, aby sa na úcely schválenia pomoci dotknutý clenský stát zarucil za plán, ktorý umozní dosiahnut urcité konkrétne legitímne ciele, dotknutý clenský stát musí preukázat, ze uvedený plán ich môze dosiahnut, a Komisia nemusí preukázat, ze kazdé opatrenie stanovené v pláne je v tejto súvislosti nevyhnutné. 294. So zretelom na to, co je uvedené v bodoch 279 az 284 vyssie, teda treba vychádzat z toho, ze plán na restrukturalizáciu tvorí súbor záväzkov navrhnutých clenským státom, ktorého cielom je preukázat splnenie podmienok výnimky zo vseobecného zákazu státnej pomoci. Týmito záväzkami sa má dosiahnut rozhodnutie Komisie, na ktoré nemá dotknutý clenský stát subjektívny nárok, konkrétne schválenie pomoci, ktorá umoznuje vyhnút sa výsledku hospodárskej sútaze, a uvedené záväzky sú navrhnuté s cielom zarucit dosiahnutie cielov uvedených v bodoch 284 a 290 vyssie. 295. Pre príjemcu pomoci je plán na restrukturalizáciu navyse celkovým súborom podmienok, ktorými dotknutý clenský stát podmienuje poskytnutie pomoci, kedze tento clenský stát sa voci Komisii zaviaze, ze pomoc poskytne len v prípade, ak príjemca pomoci dodrzí tento plán. 296. Za týchto okolností treba konstatovat, ze Komisia musí vo svojom rozhodnutí o schválení pomoci najmä po prvé preukázat, ze schválené opatrenie skutocne treba kvalifikovat ako státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, po druhé overit, ci dotknutý clenský stát preukázal, ze na pomoc mozno uplatnit jednu z výnimiek uvedených v clánku 87 ods. 3 ES, a po tretie konstatovat, ze vzhladom na vsetky opatrenia stanovené v pláne na restrukturalizáciu, za ktorý sa tento clenský stát zarucil, sa mozno domnievat, ze príjemca pomoci bude dlhodobo zivotaschopný a ze narusenie hospodárskej sútaze vyvolané pomocou nebude nadmerné. 297. Naproti tomu v rozpore s tým, co v podstate tvrdí zalobca, Komisia nie je povinná vysvetlit nevyhnutnost kazdého opatrenia uvedeného v pláne na restrukturalizáciu ani sa usilovat ulozit len co najmenej zatazujúce opatrenia spomedzi tých, ktoré môzu zarucit dosiahnutie cielov uvedených v predchádzajúcom bode, okrem prípadu, ak sa dotknutý clenský stát predtým zarucil za menej zatazujúci plán na restrukturalizáciu, ktorý rovnako primerane zodpovedá týmto cielom, alebo ak tento clenský stát vyjadril svoj nesúhlas so zahrnutím urcitých opatrení do plánu na restrukturalizáciu a zarucil sa za tento plán z dôvodu, ze Komisia mu s konecnou platnostou oznámila, ze pomoc bez týchto opatrení nebude schválená, pricom rozhodnutie o podmienení poskytnutia pomoci dodrzaním uvedených opatrení nemozno v týchto prípadoch pripísat dotknutému clenskému státu. 298. Po prvé tento záver potvrdzuje skutocnost, ze opatrenia stanovené v pláne na restrukturalizáciu môzu byt velmi pocetné a rôznorodé, takze na zvázene alternatívnych opatrení treba mat podrobné znalosti o vnútornom fungovaní a struktúre príjemcu pomoci, jeho obchodnej situácii, ako aj strategických moznostiach, ktoré má. Kedze Komisia nemusí mat tieto znalosti, nemá moznost urcit opatrenia, ktoré by mohli nahradit opatrenia stanovené v pláne na restrukturalizáciu, za ktorý sa dotknutý clenský stát zarucil. 299. Po druhé, ak by sa od Komisie vyzadovalo, aby odôvodnila nevyhnutnost kazdého opatrenia stanoveného v pláne na restrukturalizáciu, mohlo by jej to bránit v tom, aby v urcitých situáciách konstatovala, ze príjemca pomoci bude dlhodobo zivotaschopný. Tak je to zrejme v prípade plánu na restrukturalizáciu, ktorý zahrna urcité opatrenia, ktoré by ako celok umoznili zabezpecit výnosnost uvedeného príjemcu pomoci, ale ktoré sa jednotlivo nezdajú byt v tejto súvislosti nevyhnutné. V takom prípade by Komisia nemohla preukázat úplnú nevyhnutnost ziadneho z navrhovaných opatrení a v praxi by nemohla podmienit schválenie pomoci ich dodrzaním. Nemohla by sa teda ubezpecit o obnove výnosnosti príjemcu pomoci. 300. Napokon po tretie je potrebné pripomenút, ze ak Komisia schváli pomoc na restrukturalizáciu v prospech banky, ktorej hospodárska situácia sa zhorsila do takej miery, ze hrozilo, ze bude musiet zastavit svoju cinnost, co by vyvolalo krízu na národnom financnom trhu, jej zachovanie umozní len zásah státu, ktorým sa zabráni výsledku hospodárskej sútaze, a to s cielom napravit váznu poruchu fungovania v hospodárstve clenského státu. 301. Hoci je za týchto okolností opodstatnené vyzadovat od Komisie, aby dbala na to, aby poskytnutá pomoc jednak bola spôsobilá vyvolat zelaný priaznivý úcinok na hospodárstvo dotknutého clenského státu, co si môze vyzadovat najmä zabezpecenie zivotaschopnosti banky, a aby jednak mala co najmensí vplyv na hospodársku sútaz, bolo by neprimerané vyzadovat, aby tiez preukázala, ze podmienky schválenia pomoci sú pre príjemcu co najmenej obmedzujúce. 302. Záver uvedený v bodoch 296 a 297 vyssie je navyse v súlade s judikatúrou, podla ktorej povinnost odôvodnenia Komisie - co sa týka zlucitelnosti pomoci na restrukturalizáciu so spolocným trhom - je splnená, ak sú v predmetnom rozhodnutí uvedené dôvody, pre ktoré je pomoc odôvodnená s ohladom na podmienky stanovené usmerneniami o záchrane a restrukturalizácii, pricom týmito podmienkami sú najmä existencia plánu na restrukturalizáciu, dostatocné preukázanie dlhodobej zivotaschopnosti príjemcu pomoci a primeranost pomoci vzhladom na príspevok jej príjemcu (pozri bod 285 vyssie). - O otázke, ci je rozsah vseobecnej povinnosti Komisie odôvodnit svoje rozhodnutia, ktorými sa schválenie pomoci na restrukturalizáciu podmienuje dodrzaním plánov na restrukturalizáciu, za ktoré sa dotknuté clenské státy zarucia, iný, ak sa Komisia rozhodne zabezpecit dodrzanie plánu na restrukturalizáciu tým, ze k svojmu rozhodnutiu pripojí podla clánku 7 ods. 4 nariadenia c. 659/1999 podmienky 303. Na pojednávaní zalobca uviedol, ze treba vychádzat z toho, ze povinnost odôvodnenia Komisie je iná ako povinnost odôvodnenia opísaná v bodoch 296 a 297 vyssie, ak sa Komisia podla clánku 7 ods. 4 nariadenia c. 659/1999 rozhodne pripojit k rozhodnutiu o schválení pomoci na restrukturalizáciu urcitú podmienku. 304. Pokial taká podmienka zodpovedá - ako je to v prejednávanom prípade - opatreniu stanovenému v pláne na restrukturalizáciu, za ktorý sa dotknutý clenský stát zaviazal, toto tvrdenie treba zamietnut. 305. So zretelom jednak na osobitnú zodpovednost, ktorú usmernenia o záchrane a restrukturalizácii priznávajú kazdému clenskému státu, ktorý chce poskytnút pomoc na restrukturalizáciu v prospech podniku, pokial ide o predlozenie plánu na restrukturalizáciu, a jednak na skutocnost, ze schválenie pomoci je podla uvedených usmernení automaticky podmienené dodrzaním opatrení uvedených v tomto pláne, tieto opatrenia treba povazovat za súcast podmienok poskytnutia pomoci, ktoré urcil dotknutý clenský stát (pozri bod 295 vyssie). Tieto podmienky sú navyse súcastou skutkového a právneho rámca, na základe ktorého dotknutý clenský stát poziadal Komisiu, aby preskúmala zlucitelnost pomoci. 306. Ak teda Komisia pripojí k schváleniu pomoci na restrukturalizáciu takú podmienku, neulozí príjemcovi pomoci ani dotknutému clenskému státu ziadnu novú povinnost. 307. Okrem toho dôsledky, ktoré vyplývajú z porusenia takej podmienky pre dotknutý clenský stát, sú z vecnej stránky rovnocenné dôsledkom vyplývajúcim z nedodrzania opatrenia stanoveného v pláne na restrukturalizáciu, za ktorý sa tento stát zarucil, konkrétne je to skutocnost, ze Komisia by mohla konstatovat, ze doslo k zneuzitiu pomoci, a moznost Komisie domáhat sa, aby Súdny dvor urcil, ze predmetný clenský stát si nesplnil povinnosti. 308. Napokon, kedze Komisia nekonstatovala, ze spornú záruku mozno schválit len s ohladom na existenciu plánu na restrukturalizáciu, ktorý stanovuje vykonanie urcitých opatrení, v kazdom prípade sa nezdá logické vyzadovat, aby uviedla dôvody, pre ktoré jej rozhodnutie o schválení pomoci musí byt podmienené vykonaním týchto opatrení. 309. Treba teda konstatovat, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí bola povinná uviest len dôvody, pre ktoré prijatie vsetkých opatrení stanovených v konecnom pláne na restrukturalizáciu, ktorého súcastou bola jednoznacne aj povinnost predaja, stacilo na zabezpecenie dlhodobej výnosnosti spolocnosti WestLB a na zarucenie toho, aby sporná záruka nevyvolala nadmerné narusenie hospodárskej sútaze, pokial mozno vychádzat z toho, ze Spolková republika Nemecko sa jednak predtým nezarucila za menej zatazujúci úplný plán na restrukturalizáciu, ktorý rovnako primerane zodpovedal týmto cielom, a jednak nevyjadrila svoj nesúhlas so zahrnutím povinnosti predaja do konecného plánu na restrukturalizáciu a nenavrhla jej zahrnutie len z dôvodu, ze Komisia jej s konecnou platnostou oznámila, ze pomoc v opacnom prípade nebude schválená (pozri bod 297 vyssie). - O otázke, ci bol konecný plán na restrukturalizáciu prvým úplným plánom na restrukturalizáciu spolocnosti WestLB, za ktorý sa Spolková republika Nemecko zarucila, a ci Spolková republika Nemecko vyjadrila svoj nesúhlas so zahrnutím povinnosti predaja do uvedeného plánu 310. V prvom rade treba preskúmat, ci pôvodný plán na restrukturalizáciu, ktorý bol predlozený Komisii 8. augusta 2008 a nestanovoval predaj spolocnosti WestLB za tých istých podmienok, aké boli uvedené v konecnom pláne na restrukturalizáciu, mozno povazovat za úplný plán na restrukturalizáciu. 311. Po prvé je potrebné pripomenút, ze pôvodný plán na restrukturalizáciu obsahoval záväzok predlozit do 31. decembra 2008 "konkrétne opatrenia" na zmenu struktúry vlastníctva spolocnosti WestLB (pozri odôvodnenie 25 rozhodnutia o zacatí konania, odôvodnenia 2 a 29 napadnutého rozhodnutia a bod 26 vyssie). Tieto blizsie neurcené opatrenia mali viest k strate kontrolnej väcsiny vlastníkov pred 30. septembrom 2009. 312. Po druhé pri oznámení pôvodného plánu na restrukturalizáciu Komisii ju Spolková republika Nemecko informovala, ze vlastníci sa v rámci Eckpunktevereinbarung dohodli, ze jej do 31. decembra 2008 predlozia upravený plán na restrukturalizáciu, ktorý bude obsahovat restriktívne opatrenia nad rámec pôvodného plánu na restrukturalizáciu a zohladnovat zmenu struktúry vlastníctva (odôvodnenie 26 rozhodnutia o zacatí konania a bod 27 vyssie). 313. Ked jej bol oznámený pôvodný plán na restrukturalizáciu, Komisia sa teda nevyhnutne musela domnievat, ze jej neskôr budú predlozené významné dodatocné restrukturalizacné opatrenia, ktoré by mohli mat zjavný vplyv na skúmanie zlucitelnosti spornej záruky. Za týchto okolností Komisia nebola schopná vykonat toto preskúmanie na základe pôvodného plánu na restrukturalizáciu. Tento plán teda nebolo mozné povazovat za úplný plán v zmysle bodov 35 az 45 usmernení o záchrane a restrukturalizácii. 314. Dalej je potrebné poukázat na to, ze zo spisu nevyplýva, ze Spolková republika Nemecko poziadala Komisiu o preskúmanie zlucitelnosti spornej záruky z hladiska opatrení stanovených v pôvodnom pláne na restrukturalizáciu alebo iných opatrení odlisných od opatrení stanovených v konecnom pláne ani ze namietala proti tomu, aby poskytnutie spornej záruky bolo podmienené dodrzaním povinnosti predaja. Vzhladom na osobitnú zodpovednost, ktorú usmernenia o záchrane a restrukturalizácii priznávajú kazdému clenskému státu, ktorý chce poskytnút pomoc na restrukturalizáciu, pokial ide o predlozenie plánu na restrukturalizáciu, pritom nemozno pripustit, aby v prípade, ak clenský stát nedal najavo svoj nesúhlas s opatreniami uvedenými v tomto pláne, nebolo mozné pripísat mu ich. Spolková republika Nemecko vo svojich pripomienkach k rozhodnutiu o zacatí konania ani len nespomenula, ze povinnost predaja nie je nevyhnutná na zabezpecenie výnosnosti spolocnosti WestLB alebo ze prichádzajú do úvahy alternatívne, menej prísne riesenia (pozri odôvodnenia 44 az 50 napadnutého rozhodnutia), zatial co Komisia - ako správne uvádza - v podstate uz v odôvodnení 49 rozhodnutia o zacatí konania uviedla, ze v tejto súvislosti môze byt potrebná zmena vlastníckej struktúry spolocnosti WestLB. Okrem toho, kedze WestLB ani ziaden z dotknutých subjektov nepredlozili pripomienky k rozhodnutiu o zacatí konania (pozri bod 32 vyssie), treba vychádzat z toho, ze proti tomuto rozhodnutiu tiez nemali námietky. Za týchto skutkových okolností nemozno v prejednávanom prípade konstatovat, ze rozhodnutie o zahrnutí povinnosti predaja do konecného plánu na restrukturalizáciu nemozno v konecnom dôsledku pripísat Spolkovej republike Nemecko. 315. Napokon, aj ked zalobca tvrdí, ze zahrnutie povinnosti predaja do konecného plánu na restrukturalizáciu navrhla, ci dokonca vyzadovala Komisia, v kazdom prípade netvrdí, ze Komisia prijala výslovné alebo konkludentné rozhodnutie, ktorým zamietla pôvodný plán na restrukturalizáciu alebo iný skorsí plán na restrukturalizáciu, ktorý nezahrnal povinnost predaja, alebo s konecnou platnostou oznámila Spolkovej republike Nemecko, ze sporná záruka nebude schválená, ak táto povinnost nebude zahrnutá do plánu na restrukturalizáciu spolocnosti WestLB. 316. Je teda potrebné konstatovat, ze konecný plán na restrukturalizáciu bol v zmysle bodov 35 az 40 usmernení o záchrane a restrukturalizácii jediným plánom, za ktorý sa Spolková republika Nemecko zarucila pred prijatím napadnutého rozhodnutia, a ze nebolo preukázané, ze tento clenský stát vyjadril nesúhlas so zahrnutím povinnosti predaja do uvedeného plánu, a preto mu nebolo mozné v konecnom dôsledku pripísat zahrnutie tejto povinnosti. - Záver 317. Zo vsetkých vyssie uvedených úvah vyplýva, ze povinnost odôvodnenia Komisie, pokial ide o potrebu stanovit na schválenie spornej záruky podmienky uvedené v konecnom pláne na restrukturalizáciu s cielom zabezpecit dlhodobú výnosnost spolocnosti WestLB, spocíva v uvedení dôvodov, pre ktoré sa Komisia domnieva, ze dodrzanie uvedeného plánu postacuje na dosiahnutie tohto ciela. 318. V rozpore s tým, co zalobca v podstate tvrdí, teda nie je potrebné samostatne preskúmat odôvodnenie napadnutého rozhodnutia týkajúce sa povinnosti predaja. Komisia totiz bola povinná v tomto rozhodnutí len uviest, preco povinnost predaja v spojení s ostatnými opatreniami stanovenými v konecnom pláne na restrukturalizáciu mohla viest k dosiahnutiu ciela spocívajúceho v zabezpecení dlhodobej výnosnosti spolocnosti WestLB. 319. Je teda potrebné preskúmat, ci Komisia v napadnutom rozhodnutí splnila túto povinnost. O preskúmaní dostatocnosti odôvodnenia uvedeného v napadnutom rozhodnutí v súvislosti s nevyhnutnostou povinnosti predaja 320. Po prvé treba poukázat na to, ze Komisia v odôvodnení 64 napadnutého rozhodnutia poznamenala, ze rozsah restrukturalizacných opatrení nevyhnutných na zabezpecenie dlhodobej výnosnosti spolocnosti WestLB musí byt v priamom pomere k objemu a výske pomoci a k spolahlivosti obchodného modelu tejto banky, ako sa uvádza v bode 52 oznámenia o zaobchádzaní so znehodnotenými aktívami a v bode 44 oznámenia s názvom "Rekapitalizácia financných institúcií v súcasnej financnej kríze: obmedzenie pomoci na nevyhnutné minimum a opatrenia proti neprimeranému naruseniu hospodárskej sútaze". 321. Po druhé Komisia v odôvodnení 68 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze zmena struktúry vlastníctva spolocnosti WestLB má klúcový význam pre vyriesenie problémov tejto spolocnosti a jej pozitívny hospodársky rozvoj. V tejto súvislosti Komisia odkázala na pripomienky uvedené v rozhodnutí o zacatí konania týkajúce sa skutocnosti, ze tieto tazkosti boli vyvolané vlastníckou struktúrou, ako aj stretmi záujmov medzi vlastníkmi. 322. Ako bolo uvedené v bode 31 vyssie, Komisia v odôvodnení 49 rozhodnutia o zacatí konania poznamenala, ze zlozitá situácia spolocnosti WestLB bola pravdepodobne spôsobená struktúrou jej vlastníctva a "rozdielnymi záujmami" vlastníkov. V odôvodnení 50 tohto rozhodnutia uviedla, ze zmena struktúry vlastníctva plánovaná v pôvodnom pláne na restrukturalizáciu mohla viest k zmene obchodného modelu tejto banky. V odôvodnení 48 toho istého rozhodnutia Komisia zdôraznila, ze sa ukázalo, ze tento obchodný model, ktorý sa vyznacuje znacne struktúrovanými investicnými portfóliami, mimobilancnými záväzkami a obmedzeným prístupom k operáciám uskutocnovaným na úcet klientov, je z dlhodobého hladiska nedostacujúci. 323. Po tretie v odôvodnení 69 napadnutého rozhodnutia Komisia pripomenula, ze WestLB a vlastníci sa stotoznili s názorom, ze tazkosti spolocnosti WestLB boli scasti spôsobené struktúrou jej vlastníctva, a zaviazali sa spresnit pravidlá zmeny struktúry jej vlastníctva, napríklad vo forme vyhlásenia o zámere, ktoré sa malo predlozit ako dôkaz do 31. decembra 2008. Komisia poznamenala, ze prioritný návrh riesenia sa zakladal na zlúcení spolocnosti WestLB so spolocnostou Helaba. Ako doplnujúce opatrenie bolo navrhnuté zaclenenie spolocnosti Dekabank Deutsche Girozentrale do tejto skupiny. Komisia uviedla, ze obdive moznosti boli neúspesné z viacerých prícin, medzi ktoré patrili najmä strety záujmov medzi vlastníkmi. Komis ia uviedla, ze sporitelne nepriamo prítomné medzi vlastníkmi spolocnosti WestLB a spolková krajina Severné Porýnie-Vestfálsko sledovali niekedy úplne protichodné záujmy, a konstatovala, ze to dokazuje, ze "názor Komisie v rozhodnutí o zacatí konania v súvislosti s týmto bodom bol správny a ze zmena vlastníctva m[ala] pre obnovenie dlhodobej výnosnosti [spolocnosti WestLB] najväcsí význam". 324. Po stvrté Komisia v odôvodnení 73 napadnutého rozhodnutia poznamenala, ze predaj spolocnosti WestLB sa zjednodusí prostredníctvom predchádzajúceho rozdelenia obchodných procesov a ich priradenia k trom klúcovým obchodným oblastiam, ktoré sa v rámci ponukového konania ponúknu na predaj jednotlivo alebo spolu ako balík. 325. Po piate Komisia v odôvodnení 74 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze WestLB uskutocnila nové zameranie svojej obchodnej cinnosti, pricom skoncila svoju cinnost v stratových obchodných oblastiach, ako napríklad investicnej správe a obchodovaní na vlastný úcet, ktoré boli prícinou krízy, a jej taziskovou oblastou sa stalo obchodovanie zamerané na zákazníkov. Komisia konstatovala, ze konecný plán na restrukturalizáciu umozní spolocnosti WestLB opät zamerat jej obchodnú cinnost na Severné Porýnie-Vestfálsko a vseobecnejsie na Nemecko a sústredit sa na urcité klúcové obchodné oblasti. Komisia poukázala na to, ze odstúpením od rizikových obchodov a návratom k stabilnejsím obchodom, ako napríklad k transakcnému bankovníctvu a spolupráci so sporitelnami, súkromnými zákazníkmi a strednými podnikmi, sa zvýsi podiel dlhodobo udrzatelných obchodov v celej obchodnej cinnosti spolocnosti WestLB a prispeje k obnoveniu jej dlhodobej výnosnosti a tým sa upustí od koncepcie, ktorá sa ukázala ako dlhodobo neudrzatelná. 326. Napokon po sieste Komisia v odôvodnení 75 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze konecný plán na restrukturalizáciu zahrna opatrenia na znízenie nákladov a opatrenia na zlepsenie riadenia rizík, a teda aj rizikového profilu spolocnosti WestLB. Ako bolo uvedené v bode 50 vyssie, Komisia dospela k záveru, ze tento plán jasne dokazuje, ze WestLB môze obnovit svoju dlhodobú výnosnost. 327. Z vyssie uvedeného vyplýva, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí dostatocne presne oznacila viaceré opatrenia uvedené v konecnom pláne na restrukturalizáciu, ktoré umoznovali zmenu skály cinnosti a struktúry vlastníctva spolocnosti WestLB. Podla Komisie táto zmena mala za následok upustenie od obchodnej politiky vyznacujúcej sa najmä vykonávaním vysoko rizikových cinností, ktoré boli prícinou financných tazkostí banky. Okrem toho medzi jej vlastníkmi uz neexistovali strety záujmov, ktoré podla Komisie zohrali významnú úlohu pri vzniku týchto tazkostí. Komisia napokon uviedla, ze prechod spolocnosti WestLB k menej rizikovému obchodnému modelu a k menej konfliktnej struktúre vlastníctva bud podporili, alebo ulahcili opatrenia na znízenie nákladov a jej rozdelenie na viaceré obchodné oblasti, ktoré bolo mozné predat jednotlivo. 328. Toto odôvodnenie umoznuje porozumiet dôvodom, pre ktoré sa Komisia domnievala, ze opatrenia stanovené v konecnom pláne na restrukturalizáciu a uvedené v prílohe napadnutého rozhodnutia, vrátane opatrení týkajúcich sa povinnosti predaja, boli spôsobilé zabezpecit obnovu dlhodobej výnosnosti spolocnosti WestLB. 329. Treba teda konstatovat, ze napadnuté rozhodnutie je dostatocne odôvodnené, pokial ide o podmienenie spornej záruky dodrzaním povinnosti predaja. 330. Pre úplnost treba poukázat na to, ze toto odôvodnenie by sa tiez malo povazovat za dostatocné, ak by - ako zalobca v podstate tvrdí - Komisia bola povinná odôvodnit skutocnost, ze povinnost predaja bola úplne nevyhnutná na obnovenie dlhodobej výnosnosti spolocnosti WestLB. 331. Z bodov 31, 32 a 321 vyssie totiz vyplýva, ze Komisia pocas správneho konania, ktoré viedlo k prijatiu napadnutého rozhodnutia, ako aj v tomto rozhodnutí uviedla, ze financné tazkosti spolocnosti WestLB sú spôsobené nerentabilným obchodným modelom. 332. Komisia tiez uviedla, ze tento model je scasti dôsledkom existencie osobitnej struktúry vlastníctva a stretu záujmov medzi vlastníkmi. 333. Je pravda, ze Komisia spresnila znaky struktúry vlastníctva spolocnosti WestLB, ktoré boli podla nej zodpovedné za tento model, a protichodné záujmy vlastníkov, ktoré mohli stazit obchodnú zivotaschopnost tejto banky, az vo svojich písomnostiach. V podstate tvrdila, ze vzhladom na to, ze vlastníctvo spolocnosti WestLB ovládali sporitelne krajov Vestfálsko-Lippe a Porýnie, nebolo opodstatnené vychádzat z toho, ze WestLB mohla vykonávat rozsiahlu obchodnú cinnost v oblasti, ktorá mala zásadný význam pre obnovu jej obchodnej zivotaschopnosti a v ktorej pôsobili sporitelne, teda v oblasti súkromného klientskeho bankovníctva. 334. Struktúra vlastníctva spolocnosti WestLB a prípadne protichodné záujmy vlastníkov sú vsak nevyhnutne okolnosti, ktoré sú zalobcovi dobre známe, takze by bolo prehnané vyzadovat od Komisie, aby v napadnutom rozhodnutí opisovala znaky tejto struktúry, ktoré podla nej vyvolávajú financné tazkosti spolocnosti WestLB (pozri v tomto zmysle analogicky rozsudok Vseobecného súdu z 13. apríla 2011, Far Eastern New Century/Rada T-167/07, neuverejnený v Zbierke, bod 127). 335. Okrem toho Komisia v rozhodnutí o zacatí konania uz v podstate uviedla, ze financné tazkosti spolocnosti WestLB boli spôsobené obchodným modelom, ktorý bol nerentabilný z dôvodu struktúry jej vlastníctva a stretov záujmov medzi vlastníkmi, pricom Spolková republika Nemecko ani zalobca ako dotknutý subjekt nespochybnili tento predbezný záver ani nepoziadali o podrobnejsie informácie o dôvodoch tohto záveru, co je v prejednávanom prípade relevantná okolnost na obmedzenie rozsahu povinnosti odôvodnenia Komisie v tejto súvislosti v napadnutom rozhodnutí (pozri v tomto zmysle analogicky rozsudok Far Eastern New Century/Rada, uz citovaný v bode 334 vyssie, bod 128). 336. Napokon, ako zalobca sám uvádza, vlastníci podpísali Eckpunktevereinbarung, ktorá bola oznámená Komisii 8. augusta 2008 (pozri bod 25 vyssie). Tento dokument, ktorý bol prijatý v dôsledku rokovaní medzi Komisiou, Spolkovou republikou Nemecko, spolocnostou WestLB a vlastníkmi, obsahuje záväzok týkajúci sa zmeny struktúry vlastníctva banky (pozri body 26 a 27 vyssie). Poziadavka, aby Komisia vysvetlila, preco bola táto zmena nevyhnutná, je teda v prejednávanom prípade zmiernená. 337. Tento zalobný dôvod teda treba zamietnut. O stvrtom zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásady proporcionality 338. Tento zalobný dôvod sa v podstate delí na tri casti, ktoré sú zalozené po prvé na skutocnosti, ze Komisia posúdila primeranost podmienok, ktoré sú pripojené k napadnutému rozhodnutiu, na základe nesprávneho predpokladu, po druhé na porusení vlastníckeho práva a po tretie na existencii skody spôsobenej vlastníkom, ktorá je v nepomere k cielu sledovanému napadnutým rozhodnutím. O prvej casti zalozenej na tom, ze Komisia posúdila primeranost podmienok, ktoré sú pripojené k napadnutému rozhodnutiu, na základe nesprávneho predpokladu 339. Zalobca tvrdí, ze - ako uviedol v rámci tretieho zalobného dôvodu - Komisia konstatovala, ze ciel clánku 87 ods. 3 písm. b) ES, co je ustanovenie, na základe ktorého bola sporná záruka schválená, je porovnatelný s cielom clánku 87 ods. 3 písm. c) ES. Zalobca sa domnieva, ze Komisia teda posúdila primeranost podmienok, ktoré sú pripojené k napadnutému rozhodnutiu, na základe nesprávneho predpokladu. Podla zalobcu je náprava váznej poruchy fungovania v hospodárstve dôlezitejsím cielom vseobecného záujmu ako podpora urcitého odvetvia alebo regiónu. Poukazuje na to, ze uz z tohto dôvodu doslo k poruseniu zásady proporcionality. 340. Komisia popiera tvrdenia zalobcu. 341. Treba zdôraznit, ze zalobca namieta porusenie zásady proporcionality len formálne. V skutocnosti spochybnuje spôsob, akým Komisia v napadnutom rozhodnutí uplatnila clánok 87 ods. 3 písm. b) ES, a odkazuje na tvrdenia uvedené v tejto súvislosti v rámci tretieho zalobného dôvodu. Ako Komisia správne uvádza, prvú cast teda treba zamietnut z tých istých dôvodov ako tieto tvrdenia. O druhej casti zalozenej na porusení vlastníckeho práva 342. Zalobca tvrdí, ze vlastníci boli napadnutým rozhodnutím pozbavení svojho vlastníckeho práva v rozpore so zásadami upravujúcimi ochranu tohto práva v Únii, co Komisia popiera. 343. Treba konstatovat, ze táto cast - tak ako predchádzajúca cast - je len formálne zalozená na porusení zásady proporcionality. V rámci tejto casti zalobca v skutocnosti predkladá tvrdenia uvedené v rámci siesteho zalobného dôvodu, na podporu ktorého uvádza, ze Komisia nemá právomoc nútit vlastníkov, aby previedli svoje vlastnícke právo k spolocnosti WestLB. Tvrdenia uvedené zalobcom teda budú preskúmané v rámci siesteho zalobného dôvodu. Kedze vsak nie sú spôsobilé preukázat existenciu porusenia zásady proporcionality, v rámci tohto zalobného dôvodu ich treba zamietnut. O tretej casti zalozenej na existencii skody spôsobenej vlastníkom, ktorá je v nepomere k cielu sledovanému napadnutým rozhodnutím 344. Zalobca tvrdí, ze pozbavenie vlastníkov ich vlastníckeho práva spôsobené napadnutým rozhodnutím má za následok, ze im vznikla skoda, ktorá je v nepomere k cielu sledovanému Komisiou, ktorý spocíva v zabránení narusenia hospodárskej sútaze vo financnom sektore. Táto skoda je este neúmernejsia vzhladom na to, ze tento sektor uz narusili viaceré pomoci a sporná záruka sa povazovala za nevyhnutnú na "záchranu" významnej banky a na obnovu fungovania uvedeného sektora. 345. Komisia popiera tvrdenia zalobcu. 346. Zásada proporcionality vyzaduje, aby akty orgánov Únie neprekracovali hranice toho, co je vhodné a nevyhnutné na dosiahnutie sledovaného ciela, pricom v prípade, ak si mozno vybrat z viacerých vhodných opatrení, je potrebné pouzit opatrenie, ktoré je najmenej obmedzujúce (rozsudky Súdneho dvora zo 17. mája 1984, Denkavit Nederland, 15/83, Zb. s. 2171, bod 25, a z 11. júla 1989, Schräder HS Kraftfutter, 265/87, Zb. s. 2237, bod 21). 347. Zásada proporcionality ako vseobecná zásada práva Únie je kritériom zákonnosti vsetkých aktov orgánov Únie. Za týchto okolností sa v rámci preskúmavania úkonov, ktoré zacala Komisia, vzdy vynára jednak otázka presného dosahu a hraníc povinností, ktoré vyplývajú z dodrziavania tejto zásady, a jednak otázka hraníc súdneho preskúmavania (rozsudok Súdneho dvora z 29. júna 2010, Komisia/Alrosa, C-441/07 P, Zb. s. I-5949, body 36 a 37). 348. Na posúdenie rozsahu zásady proporcionality v prejednávanom prípade je potrebné vziat do úvahy predovsetkým povinnosti Komisie a dotknutého clenského státu v rámci postupu schvalovania pomoci na restrukturalizáciu v prospech podniku, ktorému hrozí zánik, ako v podstate vyplývajú z bodov 287 az 302 vyssie. 349. Vzhladom na to, co bolo uvedené v bodoch 287 az 302 vyssie, treba konstatovat, ze respektovanie zásady proporcionality si nevyzaduje, aby Komisia podmienila schválenie pomoci na restrukturalizáciu opatreniami, ktoré sú úplne nevyhnutné na obnovu výnosnosti príjemcu pomoci a na zabránenie nadmerného narusenia hospodárskej sútaze, ak sú tieto opatrenia súcastou plánu na restrukturalizáciu, za ktorý sa dotknutý clenský stát zarucil. 350. Vykonanie zásady proporcionality Komisiou v tomto kontexte sa totiz obmedzuje jednak na konstatovanie, ze plán na restrukturalizáciu, za ktorý sa dotknutý clenský stát zarucil, umoznuje domnievat sa, ze príjemca pomoci bude dlhodobo zivotaschopný a ze sa zabráni nadmernému naruseniu hospodárskej sútaze, a jednak na konstatovanie, ze dotknutý clenský stát sa nezarucil za plán, ktorý obsahuje menej obmedzujúce opatrenia, ktoré umoznujú dostatocne zabezpecit túto hospodársku zivotaschopnost a zabránit tomuto naruseniu (pozri analogicky rozsudok Komisia/Alrosa, uz citovaný v bode 347 vyssie, bod 41). 351. Primeranost rozhodnutia Komisie o podmienení schválenia spornej záruky dodrzaním povinnosti predaja teda treba preskúmat z hladiska týchto pripomienok. 352. V tejto súvislosti je konecný plán na restrukturalizáciu jediným úplným plánom na restrukturalizáciu, za ktorý sa Spolková republika Nemecko zarucila pred prijatím napadnutého rozhodnutia (pozri bod 316 vyssie). Kedze povinnost predaja bola stanovená v tomto pláne, treba vychádzat z toho, ze Komisia nebola povinná stanovit na schválenie spornej záruky menej prísne podmienky, pokial ide o zmenu struktúry vlastníctva spolocnosti WestLB, nez aké stanovoval konecný plán na restrukturalizáciu. 353. Z vyssie uvedeného vyplýva, ze Komisia tým, ze podmienila schválenie spornej záruky dodrzaním povinnosti predaja, neporusila zásadu proporcionality. 354. Napokon treba pre úplnost poukázat na to, ze aj keby Komisia bola povinná podmienit schválenie pomoci na restrukturalizáciu len co najmenej obmedzujúcimi opatreniami, ktoré by mohli zarucit obnovu dlhodobej hospodárskej zivotaschopnosti príjemcu pomoci, bolo by potrebné konstatovat, ze zalobcovi sa nepodarilo preukázat, ze povinnost predaja je neprimeraná vo vztahu k cielu sledovanému Komisiou. 355. V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze v rozpore s tým, co v podstate uvádza zalobca, cielom, ktorý sledovala Komisia tým, ze podmienila schválenie spornej záruky dodrzaním povinnosti predaja, nebolo zabránit tomu, aby táto záruka vyvolala nadmerné narusenie hospodárskej sútaze na financných trhoch. 356. Ako totiz Komisia správne uvádza a ako bolo uvedené v bodoch 187 a 291 vyssie, cielom povinnosti predaja je zarucit obnovu dlhodobej výnosnosti spolocnosti WestLB. 357. Preto treba tvrdenie zalobcu, ze táto podmienka je neprimeraná vo vztahu k cielu spocívajúcemu v zabránení nadmerného narusenia hospodárskej sútaze, zamietnut ako neúcinné. 358. Okrem toho treba poznamenat, ze zalobca neuviedol nijaké tvrdenie, ktoré by malo preukázat, ze rozhodnutie Komisie o podmienení schválenia spornej záruky dodrzaním povinnosti predaja je neprimerané vo vztahu k cielu spocívajúcemu v zarucení obnovy dlhodobej výnosnosti spolocnosti WestLB. 359. Vzhladom na vsetky vyssie uvedené úvahy sa tento zalobný dôvod musí zamietnut ako celok. O piatom zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásady rovnosti zaobchádzania a zneuzití právomoci 360. Zalobca tvrdí, ze Komisia prijatím napadnutého rozhodnutia porusila zásadu rovnosti zaobchádzania a dopustila sa zneuzitia právomoci. 361. Podla zalobcu v rozhodovacej praxi Komisie nikdy nedoslo k podmieneniu schválenia pomoci v prospech banky povinnostou predat túto banku. Existencia rozdielneho zaobchádzania jasne vyplýva z porovnania napadnutého rozhodnutia s rozhodnutím Komisie zo 7. mája 2009 K(2009) 3708 v konecnom znení o státnej pomoci N 244/2009 - Commerzbank, Nemecko (dalej len "rozhodnutie Commerzbank"). V tomto rozhodnutí, prijatom týzden pred napadnutým rozhodnutím, Komisia nevyzadovala zmenu struktúry vlastníctva banky, ktorá bola príjemcom pomoci. Zalobca navyse predlozil tabulku, ktorá podla neho ukazuje, ze rozhodnutie týkajúce sa spolocnosti WestLB je jediným rozhodnutím spomedzi rozhodnutí týkajúcich sa pomoci poskytnutej v súvislosti s financnou krízou, v ktorom bolo schválenie skúmanej pomoci podmienené zmenou struktúry vlastníctva príjemcu pomoci. 362. Zalobca dodáva, ze Komisia neposkytla nijaké objektívne odôvodnenie rozdielneho zaobchádzania so spolocnostou WestLB. Poukazuje na to, ze Komisia v skutocnosti svojvolne vyuzila právomoci, ktoré jej priznáva clánok 87 ods. 3 písm. b) ES, s iným cielom, nez aký sleduje toto ustanovenie, konkrétne s cielom reorganizovat spolocnost WestLB a struktúru jej vlastníctva. Podla zalobcu to predstavuje zneuzitie právomoci v zmysle clánku 230 ods. 2 ES. Na podporu tohto tvrdenia uvádza tri skutkové okolnosti. Po prvé Komisia predtým 15. júla 2008 urcila podmienky schválenia restrukturalizácie. Po druhé v napadnutom rozhodnutí tieto podmienky nezmenila aj napriek zhorseniu financnej krízy a napriek skutocnosti, ze sa napokon rozhodla uplatnit clánok 87 ods. 3 písm. b) ES. Po tretie pani Kroes viackrát verejne trvala na stanovených podmienkach, najmä v styroch novinových clánkoch, a pravidelne upozornovala na konsolidáciu bánk spolkových krajín, pricom tvrdila, ze nemecký financný sektor "zalozený na troch pilieroch" je zastaraný a vyzaduje si reformu. 363. Komisia popiera tvrdenia zalobcu. 364. Po prvé je potrebné pripomenút, ze respektovanie zásady rovnosti zaobchádzania si vyzaduje, aby sa porovnatelné situácie neposudzovali rozdielne a rozdielne situácie neposudzovali rovnako, ak takéto posudzovanie nie je objektívne odôvodnené (pozri rozsudok Súdneho dvora z 26. októbra 2006, Koninklijke Coöperatie Cosun, C-248/04, Zb. s. I-10211, bod 72 a citovanú judikatúru, a rozsudok Vseobecného súdu z 18. januára 2012, Djebel - SGPS/Komisia, T-422/07, bod 202). 365. Zalobca pritom nepreukázal, ze WestLB sa nachádzala v situácii porovnatelnej so situáciou bánk, ktoré dostali státnu pomoc, uvedených v jeho zalobe a pre ktoré podla neho Komisia schválila pomoc na restrukturalizáciu bez toho, aby vyzadovala zmenu struktúry vlastníctva. 366. V tejto súvislosti treba konstatovat, ze úcinok pomoci na restrukturalizáciu poskytnutej banke v tazkostiach v situácii financnej krízy závisí v zásade od súboru individuálnych okolností, medzi ktoré patrí hospodárska situácia banky a jej vyhliadky na obnovu hospodárskej zivotaschopnosti. Ako vsak Komisia správne uvádza, zalobca neskúmal, ci Komisia v rozhodnutiach týkajúcich sa bánk, ktoré cituje, konstatovala, ze struktúry vlastníctva boli také problematické ako struktúra vlastníctva spolocnosti WestLB. 367. Pokial ide o schválenie pomoci, ktorá je predmetom rozhodnutia Commerzbank, Komisia uvádza, ze jej schválenie nebolo podmienené zmenou struktúry vlastníctva príjemcu pomoci jednak z dôvodu, ze Commerzbank bola - na rozdiel od spolocnosti WestLB - takzvanou otvorenou spolocnostou, ktorej akcie vlastnili rôzni akcionári, a jednak z dôvodu, ze tazkosti, ktorým celila, neboli spôsobené struktúrou jej vlastníctva alebo rozdielnostou záujmov jej vlastníkov, co zalobca nepoprel v duplike ani na pojednávaní. 368. Po druhé je potrebné poukázat na to, ze - ako Komisia v podstate uvádza - zákonnost rozhodnutia Komisie, ktorým sa urcuje, ze nová pomoc nesplna podmienky na uplatnenie výnimky v zmysle clánku 87 ods. 3 písm. b) ES, treba posudzovat len v rámci tohto ustanovenia a nie podla predchádzajúcej rozhodovacej praxe Komisie, za predpokladu, ze jej existencia je preukázaná (pozri analogicky rozsudky Vseobecného súdu z 8. júla 2010, Freistaat Sachsen a Land Sachsen-Anhalt/Komisia, T-396/08, neuverejnený v Zbierke, bod 54, a Djebel - SGPS/Komisia, uz citovaný v bode 364 vyssie, bod 198). Pojem státna pomoc, ako aj podmienky nevyhnutné na zabezpecenie obnovy zivotaschopnosti príjemcu pomoci zodpovedajú objektívnej situácii, ktorá sa posudzuje ku dnu, ked Komisia prijme svoje rozhodnutie. Dôvody, pre ktoré Komisia v skorsom rozhodnutí posúdila situáciu inak, teda musia ostat irelevantné na úcely posúdenia zákonnosti napadnutého rozhodnutia (pozri analogicky rozsudok Djebel - SGPS/Komisia, uz citovaný v bode 364 vyssie, bod 199 a citovanú judikatúru). 369. Po tretie, ako Komisia správne uvádza, nemozno jej odnat moznost urcit prísnejsie podmienky zlucitelnosti ako v predchádzajúcich rozhodnutiach, ak si to vyzaduje vývoj spolocného trhu a ciel nerusenej hospodárskej sútaze na tomto trhu, kedze hospodárske subjekty nemajú oprávnený dôvod vkladat legitímnu dôveru do zachovania jestvujúcej situácie, ktorú mozno zmenit v rámci právomoci volnej úvahy orgánov Únie (pozri v tomto zmysle rozsudok Djebel - SGPS/Komisia, uz citovaný v bode 364 vyssie, bod 200 a citovanú judikatúru). 370. Dalej treba konstatovat, ze podmienenie schválenia pomoci na restrukturalizáciu dodrzaním opatrení stanovených v pláne na restrukturalizáciu, za ktorý sa dotknutý clenský stát zarucil, v zásade nemôze viest k poruseniu zásady rovnosti zaobchádzania. 371. V prípade, ak by pre schválenie dvoch porovnatelných opatrení pomoci na restrukturalizáciu boli stanovené rozdielne podmienky, ktoré sú uvedené v plánoch na restrukturalizáciu, za ktoré sa dotknuté clenské státy zaviazali, by totiz rozdielna situácia, v ktorej by sa nachádzali príjemcovia pomoci, nevyplývala z rozhodnutia Komisie, ale z povahy záväzkov prijatých týmito clenskými státmi, pricom Komisia by bola povinná skúmat, ci by tieto opatrenia umoznili zarucit obnovu zivotaschopnosti príjemcov pomoci a zabránit nadmernému naruseniu hospodárskej sútaze. 372. Napokon, co sa týka otázky, ci sa Komisia tým, ze prijala napadnuté rozhodnutie, dopustila zneuzitia právomoci, je potrebné pripomenút, ze podla judikatúry je akt poznacený zneuzitím právomoci len vtedy, ak sa na základe objektívnych, relevantných a súladných nepriamych dôkazov javí, ze bol prijatý s výlucným alebo prinajmensom urcujúcim úcelom dosiahnut iné ako uvádzané ciele alebo obíst postup osobitne predpísaný Zmluvou na vysporiadanie sa s okolnostami predmetného prípadu (rozsudok Súdneho dvora z 10. marca 2005, Spanielsko/Rada, C-342/03, Zb. s. I-1975, bod 64). 373. Treba pritom v prvom rade poukázat na to, ze - ako Komisia správne uvádza - novinové clánky citované zalobcom, ktoré obsahujú urcité vyhlásenia pani Kroesovej, nepreukazujú, ze Komisia vyuzila svoje právomoci dohladu nad státnou pomocou na iné úcely, nez aké stanovuje clánok 87 ES. 374. Je totiz potrebné konstatovat, ze pani Kroes týmito vyhláseniami zverejnila svoj názor, ze schválenie spornej záruky by malo byt v kazdom prípade podmienené vyriesením problémov, pre ktoré sa WestLB pred financnou krízou nachádzala v tazkostiach, co si podla jej názoru vyzadovalo významnú zmenu obchodného modelu tejto spolocnosti a strukturálnych problémov súvisiacich so struktúrou jej vlastníctva. Tieto vyhlásenia nepredstavujú konecné stanovisko Komisie k tejto otázke a uz vôbec nie k struktúre nemeckého financného sektora. 375. Zalobca v kazdom prípade nevysvetlil, preco by sa vyhlásenia pani Kroesovej mali povazovat za súbor objektívnych, relevantných a súladných nepriamych dôkazov o tom, ze napadnuté rozhodnutie bolo prijaté s výlucným alebo prinajmensom urcujúcim úcelom dosiahnut iné ako uvádzané ciele alebo obíst urcitý postup. 376. Dalej treba poukázat na to, ze skutocnost, ze Komisia bola schopná uviest 15. júla 2008 podmienky, ktoré podla nej museli byt splnené na to, aby bolo mozné schválit spornú záruku, a ze v napadnutom rozhodnutí tieto podmienky nezmenila aj napriek zhorseniu financnej krízy a skutocnosti, ze sa rozhodla uplatnit clánok 87 ods. 3 písm. b) ES, tiez nie je objektívnym nepriamym dôkazom o tom, ze napadnuté rozhodnutie bolo prijaté s úcelom dosiahnut iné ako uvádzané ciele alebo obíst urcitý postup. 377. Svedcí to totiz len o tom, ze Komisia v pomerne skorom stádiu konania uviedla, ze sporná záruka bude tazko schválená, ak plán na restrukturalizáciu spolocnosti WestLB nebude obsahovat urcité podmienky, ktoré boli zaclenené do konecného plánu na restrukturalizáciu, pricom vsak nevyjadrila v tejto súvislosti konecné stanovisko. Z vyssie uvedeného vsak nevyplýva, ze Komisia sa usilovala zmenit struktúru vlastníctva spolocnosti WestLB alebo obmedzit velkost tejto banky, aby dosiahla iné ciele ako ciele spocívajúce v zabezpecení zivotaschopnosti banky a zabránení nadmerného narusenia hospodárskej sútaze. 378. Okrem toho je potrebné poznamenat, ze zalobca neuplatnil zalobný dôvod smerujúci k zruseniu napadnutého rozhodnutia zalozený na tom, ze Komisia nútila Spolkovú republiku Nemecko alebo na nu vyvíjala neprimeraný nátlak, aby sa zarucila za konecný plán na restrukturalizáciu. 379. Neformálnemu posúdeniu Komisie z 15. júla 2008, pokial ide o moznosti schválenia spornej záruky bez urcitých opatrení, navyse predchádzalo významné preskúmanie tejto záruky z pohladu práva státnej pomoci. Komisia totiz uz 30. apríla 2008 prijala predbezné rozhodnutie, ktoré sa týkalo zlucitelnosti tej istej záruky so spolocným trhom, a - ako bolo uvedené v bode 320 vyssie - ked mali prílezitost predlozit pripomienky k rozhodnutiu o zacatí konania, Spolková republika Nemecko, WestLB ani ziaden z dotknutých subjektov formálne nenamietali proti predbeznému záveru Komisie vyjadrenému v tomto rozhodnutí, podla ktorého by zmena struktúry vlastníctva mohla byt nevyhnutná na obnovu dlhodobej výnosnosti spolocnosti WestLB. 380. Vzhladom na vyssie uvedené treba konstatovat, ze zalobcovi sa nepodarilo preukázat, ze Komisia s ním zaobchádzala diskriminacne alebo ze zneuzila svoje právomoci podla clánku 87 ES. 381. Tento zalobný dôvod sa teda musí zamietnut. O siestom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 295 ES 382. Podla clánku 295 ES "zmluva [ES] sa nedotýka úpravy vlastníckych vztahov uplatnovanej v clenských státoch". 383. Zalobca tvrdí, ze Komisia porusila toto ustanovenie tým, ze podmienila schválenie spornej záruky povinnostou predaja. Tvrdí, ze Komisia zbavila vlastníkov ich vlastníckeho práva a urcila, kto môze byt vlastníkom konkrétneho majetku, co patrí do výlucnej právomoci clenských státov. Ani pri výkone svojich právomocí podla clánkov 87 ES a 88 ES Komisia nemôze nútit vlastníka, aby sa vzdal svojho vlastníckeho práva, bez toho, aby porusila absolútne obmedzenia právomocí Únie stanovené clánkom 295 ES. 384. Zalobca sa domnieva, ze oblast ochrany clánku 295 ES je v kazdom prípade dotknutá, ak clenské státy uz nemajú ziadnu volnost pri riadení verejných podnikov, pri zachovaní majetkových úcastí v týchto podnikoch alebo pri zohladnení iných hladísk ako cisto zárobkových kritérií. Podla zalobcu boli vlastníci napadnutým rozhodnutím pozbavení tejto volnosti. V rozpore s tým, co uvádza Komisia, je otázka, ci bol tento ciel napadnutého rozhodnutia prvoradý alebo druhoradý, irelevantná. 385. Zalobca tvrdí, ze "z preskúmania mnohých konaní týkajúcich sa skúmania státnej pomoci a opatrení ad hoc vo financnom sektore vyplýva..., ze Komisia uz nerozhoduje o ojedinelých prípadoch, ale ze prostredníctvom strukturálnych zásahov do hospodárskych modelov a odvetví cinnosti jednotlivých bánk vykonáva hlbkovú reorganizáciu financného sektora". Zalobca poukazuje na to, ze Komisia v skutocnosti riadila celý sektor z hladiska hospodárskej politiky a nie politiky hospodárskej sútaze, co prekracuje jej právomoci a odporuje clánku 295 ES. 386. Komisia popiera tvrdenia zalobcu. 387. Je potrebné v prvom rade poukázat na to, ze - ako uvádza Komisia - z judikatúry vyplýva, ze hoci úprava vlastníckych vztahov patrí podla clánku 295 ES nadalej do pôsobnosti kazdého clenského státu, toto ustanovenie nemá za následok, ze sa na úpravy vlastníckych vztahov existujúce v clenských státov neuplatnia základné pravidlá Zmluvy (rozsudky Súdneho dvora zo 6. novembra 1984, Fearon, 182/83, Zb. s. 3677, bod 7, a zo 4. júna 2002, Komisia/Portugalsko, C-367/98, Zb. s. I-4731, bod 48; rozsudok Súdu prvého stupna zo 6. marca 2003, Westdeutsche Landesbank Girozentrale a Land Nordrhein-Westfalen/Komisia, T-228/99 a T-233/99, Zb. s. II-435, bod 192). 388. V súlade s clánkom 86 ods. 1 ES sa tak pravidlá hospodárskej sútaze stanovené Zmluvou, ktoré sú základnými pravidlami, uplatnujú bez rozdielu na verejné i súkromné podniky (rozsudok Westdeutsche Landesbank Girozentrale a Land Nordrhein-Westfalen/Komisia, uz citovaný v bode 387 vyssie, bod 193). 389. Nemozno sa teda domnievat, ze clánok 295 ES obmedzuje pôsobnost pojmu státnej pomoci v zmysle clánku 87 ods. 1 ES (rozsudok Westdeutsche Landesbank Girozentrale a Land Nordrhein-Westfalen/Komisia, uz citovaný v bode 387 vyssie, bod 194). 390. V dôsledku toho clánok 295 ES nemôze obmedzit mieru volnej úvahy, ktorú má Komisia pri rozhodovaní o tom, ci urcité opatrenie, na ktoré sa vztahuje vseobecný zákaz státnej pomoci stanovený v clánku 87 ods. 1 ES, mozno schválit na základe jednej z výnimiek z tohto ustanovenia uvedených v clánku 87 ods. 3 ES. 391. Preto treba konstatovat, ze clánok 295 ES nebráni Komisii v tom, aby podmienila schválenie státnej pomoci v prospech podniku, ktorý musí prejst restrukturalizáciou, predajom tohto podniku, ak to má zarucit jeho dlhodobú zivotaschopnost. 392. Ako Komisia uvádza, také podmienenie nespochybnuje ani "úpravu vlastníckych vztahov uplatnovanú" v dotknutom clenskom státe. 393. V tejto súvislosti stací v prvom rade poukázat na to, ze z judikatúry vyplýva, ze uplatnenie pravidiel hospodárskej sútaze na podniky bez ohladu na úpravu vlastníckych vztahov, ktorej podliehajú, nemá za následok obmedzenie ochrany vyplývajúcej z clánku 295 ES a to, ze clenské státy uz prakticky nemajú ziadnu volnost pri riadení verejných podnikov, pri zachovaní majetkových úcastí v týchto podnikoch alebo pri zohladnení iných hladísk ako cisto zárobkových kritérií (rozsudok Westdeutsche Landesbank Girozentrale a Land Nordrhein-Westfalen/Komisia, uz citovaný v bode 387 vyssie, bod 195). 394. Aj keby totiz záujmy uvedené v predchádzajúcom bode mohli bránit uplatneniu pravidiel hospodárskej sútaze, sú zohladnené clánkom 86 ods. 2 ES, kedze toto ustanovenie stanovuje, ze podniky poverené poskytovaním sluzieb vseobecného hospodárskeho záujmu alebo podniky, ktoré majú povahu fiskálneho monopolu, môzu byt vynaté z uplatnenia pravidiel hospodárskej sútaze za predpokladu, ze uplatnovanie týchto pravidiel právne alebo fakticky znemoznuje plnenie osobitných úloh, ktoré im boli zverené (rozsudok Westdeutsche Landesbank Girozentrale a Land Nordrhein-Westfalen/Komisia, uz citovaný v bode 387 vyssie, bod 196). 395. Zalobca pritom netvrdil, ze boli splnené podmienky stanovené v clánku 86 ods. 2 ES na vynatie spolocnosti WestLB z uplatnovania pravidiel hospodárskej sútaze (pozri v tomto zmysle rozsudok Westdeutsche Landesbank Girozentrale a Land Nordrhein-Westfalen/Komisia, uz citovaný v bode 387 vyssie, body 197). 396. Preto je tvrdenie zalobcu, ze cielom, ktorý Komisia sledovala, ked podmienila schválenie spornej záruky povinnostou predaja, bolo spochybnit struktúru nemeckého financného sektora a existenciu verejných vlastníkov v spolocnosti WestLB alebo v iných bankách, nesprávne, ako to správne uvádza Komisia. 397. V tejto súvislosti treba dodat, ze napadnuté rozhodnutie nepodmienuje schválenie spornej záruky predajom spolocnosti WestLB súkromným osobám. Práve naopak Komisia v odôvodnení 72 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze boli prijaté náhradné riesenia, ako napríklad konsolidácia nemeckých krajinských bánk, ktoré majú verejnoprávnu povahu, ako to úcastníci konania uviedli vo svojich odpovediach na písomné otázky Vseobecného súdu z 31. októbra 2013. 398. Napokon, ako tvrdí Komisia, schválenie spornej záruky nebolo podmienené bezodplatnou stratou podielov vlastníkov na základnom imaní spolocnosti WestLB. Podla podmienok, ktoré boli stanovené pre toto schválenie, vlastníci mohli predat svoje podiely ktorejkolvek súkromnej alebo verejnoprávnej osobe, ktorá splnala urcité kritériá a Komisia ju schválila. 399. Nemozno vylúcit, ze podmienky, ktoré boli stanovené pre tento predaj, najmä lehota, v ktorej sa mal uskutocnit, a neexistencia záruky, ze pred uplynutím tejto lehoty sa financná kríza a jej dôsledky na hodnotu bankových aktív pominú, mohli mat významný vplyv na cenu, ktorú mohli dostat vlastníci. Túto okolnost vsak treba uviest do súvislosti so skutocnostou, ze úcastníci konania sa zhodli na tom, ze bez poskytnutia spornej záruky alebo podporného opatrenia s rovnocenným úcinkom by WestLB mohla zaniknút, takze trhová hodnota tohto podniku by teda bola v zásade ovela nizsia, ak by táto záruka nebola vynatá spod vseobecného zákazu státnej pomoci vyplývajúceho z clánku 87 ods. 1 ES. 400. Vzhladom na vyssie uvedené sa tento zalobný dôvod musí zamietnut. O siedmom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 7 ods. 4 nariadenia c. 659/1999 401. Podla clánku 7 ods. 4 nariadenia c. 659/1999 "Komisia môze pripojit ku kladnému rozhodnutiu podmienky, podla ktorých sa pomoc môze povazovat za zlucitelnú so spolocným trhom, a môze stanovit povinnosti, aby sa umoznilo monitorovanie súladu s rozhodnutím". 402. Ako uvádza zalobca, súdy Únie uznali moznost Komisie ulozit podmienky alebo povinnosti este pred prijatím nariadenia c. 659/1999 (pozri bod 185 vyssie). 403. Zalobca uvádza na podporu tohto zalobného dôvodu v podstate tri tvrdenia, ktoré Komisia spochybnuje. 404. V prvom rade zalobca tvrdí, ze porusenie clánku 295 ES, ktorého sa Komisia dopustila tým, ze prijala napadnuté rozhodnutie, spôsobuje aj porusenie clánku 7 ods. 4 nariadenia c. 659/1999. 405. Stací pritom poukázat na to, ze toto tvrdenie sa neodlisuje od tvrdení, ktoré zalobca uviedol v rámci predchádzajúceho zalobného dôvodu, zalozeného na porusení clánku 295 ES. Toto tvrdenie teda treba zamietnut z tých istých dôvodov ako uvedené tvrdenia. 406. V druhom rade zalobca tvrdí, ze clánok 7 ods. 4 nariadenia c. 659/1999 nedovoluje Komisii ulozit podmienky, ktoré zasahujú do vlastníckeho práva. Zásada právnej istoty, podla ktorej musia byt normy jasné a presné, aby bola zarucená predvídatelnost situácií a právnych vztahov, vyzaduje, aby zásah do takého základného práva bol zalozený na presnom ustanovení, ktoré stanovuje existenciu právomoci Únie a príslusného orgánu. Clánok 7 ods. 4 nariadenia c. 659/1999 nemozno povazovat za také ustanovenie, kedze nestanovuje podmienky a povinnosti, ktoré môze Komisia ulozit. 407. Zalobca tvrdí, ze toto tvrdenie potvrdzuje "porovnanie s inými oblastami právnej úpravy". Poznamenáva, ze clánok 7 ods. 1 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 [ES] a 82 [ES] (Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205) dovoluje Komisii ulozit podnikom a zdruzeniam podnikov povinnost ukoncit porusovanie clánkov 81 ES a 82 ES. Podla zalobcu pritom clánok 7 ods. 1 uvedeného nariadenia stanovuje, ze mozno ulozit nápravné opatrenia strukturálnej povahy alebo nápravné opatrenia orientované na správanie, ktoré sú primerané spáchanému poruseniu a nevyhnutné na jeho úcinné ukoncenie, a stanovuje, ze strukturálne opatrenia sa môzu ulozit len vtedy, ked neexistuje ziadne rovnako úcinné opatrenie orientované na správanie alebo ked by akékolvek rovnako úcinné opatrenie orientované na správanie bolo pre príslusný podnik zatazujúcejsie ako strukturálne opatrenie. Takéto pravidlá v clánku 7 ods. 4 nariadenia c. 659/1999 chýbajú. 408. Zalobca rovnako poznamenáva, ze clánok 6 ods. 2 a clánok 8 ods. 2 nariadenia Rady (ES) c. 139/2004 z 20. januára 2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi (Ú. v. EÚ L 24, s. 1; Mim. vyd. 08/003, s. 40) stanovujú "minimálny obsah hmotnoprávnych poziadaviek na ulozenie podmienok". V oznámení Komisie o nápravných opatreniach akceptovatelných v zmysle nariadenia Rady (ES) c. 139/2004 a nariadenia Komisie (ES) c. 802/2004 (Ú. v. EÚ C 267, 2008, s. 1) sa navyse uvádza, ze Komisia môze podmienit schválenie koncentrácie len záväzkami strán. 409. V tejto súvislosti je potrebné poukázat na to, ze - ako Komisia správne uvádza - clánok 7 ods. 4 nariadenia c. 659/1999 len spresnuje procesné predpoklady, ktoré musia byt splnené na to, aby mohla vyhlásit pomoc za zlucitelnú so spolocným trhom s pripojením urcitých podmienok. Ako Komisia uvádza, z tohto ustanovenia najmä vyplýva, ze to je mozné len v rozhodnutiach prijatých - tak ako v prejednávanom prípade - po zacatí konania vo veci formálneho zistovania. Naproti tomu vecné podmienky, ktoré môze Komisia stanovit pre schválenie státnej pomoci podla clánku 87 ods. 3 ES, nevyplývajú z clánku 7 ods. 4 nariadenia c. 659/1999, ale z právneho základu, na ktorom je zalozené rozhodnutie o zlucitelnosti pomoci, ktorým je v prejednávanom prípade clánok 87 ods. 3 písm. b) ES. 410. Ako bolo viackrát uvedené, ak Komisia zamýsla schválit pomoc na restrukturalizáciu podla clánku 87 ods. 3 písm. b) ES, môze pri skúmaní zlucitelnosti tejto pomoci uplatnit kritériá obsiahnuté v usmerneniach o záchrane a restrukturalizácii, medzi ktoré patrí kritérium týkajúce sa obnovy dlhodobej zivotaschopnosti príjemcu pomoci. Preto treba konstatovat, ze Komisia môze podmienit schválenie pomoci na restrukturalizáciu podla tohto ustanovenia dodrzaním akéhokolvek opatrenia, ktorého cielom je zabezpecit túto obnovu zivotaschopnosti, uvedeného v pláne na restrukturalizáciu, za ktorý sa clenský stát zarucil. 411. K týmto opatreniam patrí najmä povinnost predaja, na ktorú sa zalobca v podstate odvoláva. 412. Preto sa druhé tvrdenie, ktoré uviedol zalobca v rámci tohto zalobného dôvodu, musí zamietnut. 413. V tretom rade zalobca tvrdí, ze "Komisia povazovala za nevyhnutné urcit jednostranné podmienky spojené najmä so vzdaním sa vlastníckeho práva". Podla pôvodnej verzie napadnutého rozhodnutia to bolo odôvodnené skutocnostou, ze vlastníci "nedodrziavali lehoty a spomalovali konanie". Zalobca pritom poznamenáva, ze lehoty neboli urcené. Zalobca uznáva, ze toto odôvodnenie v napadnutom rozhodnutí uz nie je spomenuté, ale podla neho nejde o "nepatrnú chybu", "bez vplyvu na jeho výrok a odôvodnenie". Komisia potom povazovala tieto podmienky za nevyhnutné z dôvodu, ze "konanie sa spomalilo v dôsledku stanovenia lehôt pre rozhodovacie orgány". Rozhodnutie príslusných orgánov vlastníkov sa vsak mohlo prijat pred koncom mája 2009. Zalobca z toho vyvodzuje záver, ze Komisia radsej necakala na toto rozhodnutie. Napokon na uplatnenie clánku 7 ods. 4 nariadenia c. 659/1999 nie je potrebné ani dostatocné, aby úcastníci konania nedodrzali lehotu, ktorá navyse neexistuje. 414. V tejto súvislosti treba poukázat na to, ze - v rozpore s tým, co v podstate tvrdí zalobca - Komisia nebola povinná cakat, kým vlastníci sami nerozhodnú o podmienkach restrukturalizácie spolocnosti WestLB. Ako bolo uvedené v bode 284 vyssie, tieto podmienky museli byt uvedené v pláne na restrukturalizáciu, za ktorý sa zarucí dotknutý clenský stát, a nie vlastníci. 415. Pokial ide o odkazy na opravu vykonanú v odôvodnení 41 napadnutého rozhodnutia v znení pred opravou, ktoré je uvedené v odôvodnení 42 tohto rozhodnutia v opravenom znení, zalobca jasne neuvádza závery, ktoré by z nich podla jeho názoru mal Vseobecný súd vyvodit. 416. V kazdom prípade porovnanie znenia napadnutého rozhodnutia pred opravou s jeho opraveným znením svedcí o tom, ze ide o nepodstatnú zmenu. 417. Ako totiz vyplýva z bodov 41 a 43 vyssie, v znení napadnutého rozhodnutia pred opravou bolo v uvedené, ze "[konecný] plán na restrukturalizáciu, aj ked ho [Spolková republika Nemecko] a vlastníci schválili, nie je mozné povazovat za záväzný", a ze "Komisia pocas konania konstatovala, ze vlastníci nedodrziavali lehoty a spomalovali konanie". V opravenom znení boli tieto pripomienky z napadnutého rozhodnutia odstránené, ale uvádza sa v nom, ze "Komisia pocas konania konstatovala, ze vlastníci nemohli dodrzat pôvodný casový rozvrh pre schválený plán na restrukturalizáciu a konanie sa spomalilo v dôsledku stanovenia lehôt pre rozhodovacie orgány". 418. Obsah oboch znení napadnutého rozhodnutia je teda v tejto súvislosti podobný. Nie je dôvod domnievat sa, ze rozdiely vo formulácii týchto dvoch znení svedcia o akejkolvek zmene argumentácie Komisie. 419. Napokon, ako tvrdí Komisia, táto oprava nijako nesúvisí s jej moznostou podmienit schválenie spornej záruky dodrzaním urcitých podmienok. Komisia nebola povinná odôvodnit svoje rozhodnutie vyuzit moznost, ktorú jej priznáva clánok 7 ods. 4 nariadenia c. 659/1999, podmienit schválenie pomoci dodrzaním podmienok uvedených v napadnutom rozhodnutí. 420. Tretie tvrdenie, ktoré uviedol zalobca v rámci tohto zalobného dôvodu, sa teda musí zamietnut. 421. Vzhladom na vsetky vyssie uvedené úvahy treba zamietnut tento zalobný dôvod ako celok. 422. Kedze vsetky prípustné dôvody tejto zaloby boli zamietnuté ako nedôvodné, zaloba sa musí v celom rozsahu zamietnut. O trovách 423. Podla clánku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. 424. Kedze zalobca nemal vo veci úspech, znása svoje vlastné trovy konania a v súlade s návrhom Komisie je povinný nahradit trovy konania, ktoré vznikli Komisii, a to tak v konaní vo veci samej, ako aj v konaní o nariadení predbezného opatrenia. Výrok Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (prvá rozsírená komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Návrh Európskej komisie na zastavenie konania sa zamieta. 2. Zaloba sa zamieta. 3. Westfälisch-Lippischer Sparkassen- und Giroverband znása svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradit trovy konania, ktoré vznikli Komisii, vrátane trov konania o nariadení predbezného opatrenia. References 1. file:///tmp/lynxXXXXssry3B/L91793-9369TMP.html#t-ECR_62009TJ0457_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2009:345:TOC 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2004:244:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2008:322:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2009:345:TOC 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2008:270:TOC 7. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2009:010:TOC 8. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2009:305:TOC 9. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61962??0025&locale=SK 10. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0078&locale=SK 11. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995T?0214&locale=SK 12. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999T?0127&locale=SK 13. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0487&locale=SK 14. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61997T?0597&locale=SK 15. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008T?0443&locale=SK 16. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61963??0014&locale=SK 17. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005C?0362&locale=SK 18. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007T?0475&locale=SK 19. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005T?0299&locale=SK 20. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1999:083:TOC 21. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2000:308:TOC 22. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004T?0340&locale=SK 23. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61997T?0252&locale=SK 24. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000T?0195&locale=SK 25. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61979??0730&locale=SK 26. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61985??0310&locale=SK 27. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0169&locale=SK 28. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61993T?0447&locale=SK 29. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61993T?0244&locale=SK 30. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999T?0152&locale=SK 31. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0057&locale=SK 32. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002C?0066&locale=SK 33. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0367&locale=SK 34. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61996C?0301&locale=SK 35. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001C?0042&locale=SK 36. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61986??0057&locale=SK 37. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61993C?0329&locale=SK 38. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0156&locale=SK 39. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007T?0025&locale=SK 40. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2008:083:TOC 41. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61997T?0298&locale=SK 42. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0222&locale=SK 43. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0334&locale=SK 44. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003T?0349&locale=SK 45. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003T?0068&locale=SK 46. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61983??0015&locale=SK 47. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61987??0265&locale=SK 48. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0441&locale=SK 49. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0248&locale=SK 50. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0342&locale=SK 51. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61983??0182&locale=SK 52. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0367&locale=SK 53. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999T?0228&locale=SK 54. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:001:TOC 55. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2004:024:TOC 56. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2008:267:TOC 57. file:///tmp/lynxXXXXssry3B/L91793-9369TMP.html#c-ECR_62009TJ0457_SK_01-E0001 58. file:///tmp/lynxXXXXssry3B/L91793-9369TMP.html#I1 59. file:///tmp/lynxXXXXssry3B/L91793-9369TMP.html#MO 60. file:///tmp/lynxXXXXssry3B/L91793-9369TMP.html#DI