ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (tretia komora) zo 14. mája 2014 ( [1]*1 ) "Hospodárska sútaz -- Kartely -- Trh acetylidu vápenatého a horcíka pre oceliarsky a plynárenský priemysel v EHP s výnimkou Írska, Spanielska, Portugalska a Spojeného královstva -- Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 81 ES -- Urcenie cien a rozdelenie trhu -- Pokuty -- Clánok 23 nariadenia (ES) c. 1/2003 -- Usmernenia k metóde stanovovania výsky pokút z roku 2006 -- Polahcujúce okolnosti -- Spolupráca pocas správneho konania -- Povinnost odôvodnenia -- Rovnost zaobchádzania -- Proporcionalita -- Platobná schopnost" Vo veci T-406/09, Donau Chemie AG, so sídlom vo Viedni (Rakúsko), v zastúpení: S. Polster, W. Brugger a M. Brodey, advokáti, zalobkyna, proti Európskej komisii, v zastúpení: pôvodne N. von Lingen a M. Kellerbauer, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci T. Eilmansberger, profesor, neskôr N. von Lingen a M. Kellerbauer, zalovanej, ktorej predmetom je návrh na zrusenie clánku 2 rozhodnutia Komisie K (2009) 5791 v konecnom znení z 22. júla 2009 týkajúceho sa konania podla clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/39.396 - Cinidlá zalozené na acetylide vápenatom a horcíku pre oceliarsky a plynárenský priemysel) v rozsahu, v akom sa týka zalobkyne, ako aj subsidiárne návrh na znízenie pokuty, ktorá jej bola ulozená uvedeným rozhodnutím, VSEOBECNÝ SÚD (tretia komora), v zlození: predseda komory O. Czúcz, sudcovia I. Labucka a D. Gratsias (spravodajca), tajomník: K. Andová, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní zo 16. októbra 2013, vyhlásil tento Rozsudok Okolnosti predchádzajúce sporu 1 Komisia Európskych spolocenstiev sa vo svojom rozhodnutí K (2009) 5791 v konecnom znení z 22. júla 2009 týkajúcom sa konania podla clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/39.396 - Cinidlá zalozené na acetylide vápenatom a horcíku pre oceliarsky a plynárenský priemysel) (dalej len "napadnuté rozhodnutie") domnievala, ze hlavní dodávatelia acetylidu vápenatého a horcíka pre oceliarsky a plynárenský priemysel porusili clánok 81 ods. 1 ES a clánok 53 Dohody o Európskom hospodárskom priestore (EHP) tým, ze sa od 7. apríla 2004 do 16. januára 2007 zúcastnili na jedinom a pokracujúcom porusení spocívajúcom v rozdelení trhov, stanovení kvót, rozdelení zákazníkov, urcení cien a výmene citlivých obchodných informácií o cenách, zákazníkoch a objemoch predaja v EHP s výnimkou Írska, Spanielska, Portugalska a Spojeného královstva. 2 Konanie sa zacalo na základe ziadosti o oslobodenie od pokuty v zmysle oznámenia Komisie o oslobodení od pokút a znízení pokút v prípadoch kartelov ([2]Ú. v. ES C 45, 2002, s. 3; Mim. vyd. 08/002, s. 155, dalej len "oznámenie o zhovievavosti z roku 2002"), ktorú 20. novembra 2006 podala spolocnost Akzo Nobel NV. 3 Zalobkyna Donau Chemie AG podala 25. januára 2007 ziadost o znízenie svojej pokuty (odôvodnenie 342 napadnutého rozhodnutia) v zmysle oznámenia o zhovievavosti z roku 2002 (dalej len "ziadost zalobkyne o zhovievavost"). 4 Komisia sa v napadnutom rozhodnutí [clánok 1 písm. c)] domnievala, ze zalobkyna sa na porusení zúcastnila od 7. apríla 2004 do 16. januára 2007. Z odôvodnení 57, 64 az 92, 114 a 214 napadnutého rozhodnutia predovsetkým vyplýva, ze podla Komisie bola zalobkyna v uvedenom období prostredníctvom clenov svojho vedenia alebo svojich zamestnancov zapojená do castí dohôd alebo zosúladených postupov týkajúcich sa práskového acetylidu vápenatého a granulátov acetylidu vápenatého. Komisia sa domnievala, ze zalobkyna naopak nebola zapojená do dalsej casti uvedených dohôd a zosúladených postupov, ktorá sa týkala horcíka. 5 Komisia v clánku 2 písm. c) napadnutého rozhodnutia ulozila zalobkyni za vyssie uvedené porusenie pokutu vo výske 5 miliónov eur. 6 Pri stanovení výsky pokuty ulozenej zalobkyni a dalsím adresátom napadnutého rozhodnutia Komisia pouzila metodiku opísanú vo svojich usmerneniach k metóde stanovenia pokút ulozených podla clánku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia c. 1/2003 ([3]Ú. v. EÚ C 210, 2006, s. 2, dalej len "usmernenia"). 7 Táto metodika je dvojstupnová. Komisia najskôr urcí základnú ciastku pokuty pre kazdý podnik alebo zdruzenie podnikov na základe hodnoty predaja tovaru alebo sluzieb podniku, s ktorými porusenie priamo alebo nepriamo súvisí v príslusnej geografickej oblasti. Základná ciastka pokuty súvisí s urcitou castou hodnoty predaja stanovenou v závislosti od stupna závaznosti porusenia a vynásobenou poctom rokov, v ktorých porusenie trvalo. Okrem toho v súlade s bodom 25 usmernení Komisia nezávisle od trvania úcasti podniku na porusení zahrnie do základnej ciastky pokuty sumu nazvanú "vstupný poplatok", pohybujúcu sa v rozmedzí 15 % az 25 % hodnoty predaja, aby podniky odradila od úcasti na horizontálnych dohodách o stanovení cien, rozdelení trhu a obmedzení produkcie. Komisia potom môze zvýsit alebo znízit základnú ciastku pokuty stanovenú v prvej etape na úcely zohladnenia pritazujúcich alebo polahcujúcich okolností. 8 V prejednávanej veci Komisia stanovila cast hodnoty predaja súvisiaceho s porusením, ktorú treba zohladnit tak na úcely základnej ciastky pokuty, ako aj vstupného poplatku, na 17 % (odôvodnenia 301 a 306 napadnutého rozhodnutia). Okrem toho z tabulky uvedenej v odôvodnení 288 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia sa domnievala, ze hodnota predaja acetylidu vápenatého, tak práskového, ako aj granulátov, dosiahnutého zalobkynou, ktorú bolo potrebné zohladnit na úcely stanovenia pokuty, sa pri oboch týchto výrobkoch pohybovala v rozmedzí 5 az 10 miliónov eur. 9 Navyse z odôvodnení 55 az 91 a 92 az 112 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze úcast zalobkyne na casti kartelu týkajúcej sa práskového acetylidu vápenatého trvala od 22. apríla 2004 do 16. januára 2007 (t. j. dva roky, osem mesiacov a 24 dní) a jej úcast na casti kartelu týkajúcej sa granulátov acetylidu vápenatého trvala od 7. apríla 2004 do 16. januára 2007 (dva roky, devät mesiacov a devät dní). Na tomto základe z tabulky uvedenej v odôvodnení 304 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia sa domnievala, ze cast (stanovenú na 17 %) hodnoty predaja práskového acetylidu vápenatého dosiahnutého zalobkynou treba vynásobit hodnotou 2,5 na úcely urcenia podielu tohto výrobku na základnej ciastke pokuty. Pokial ide o granuláty acetylidu vápenatého, z tej iste tabulky vyplýva, ze Komisia zvolila násobitel 3. 10 Základná ciastka pokuty, ktorá mala byt ulozená zalobkyni tak, ako vyplýva z tabulky uvedenej v odôvodnení 308 napadnutého rozhodnutia, tak predstavovala 7,7 milióna eur. Z dôvodov uvedených v odôvodneniach 342 az 346 napadnutého rozhodnutia sa vsak Komisia rozhodla priznat zalobkyni znízenie základnej ciastky pokuty o 35 % na základe jej spolupráce pocas správneho konania v zmysle oznámenia o zhovievavosti z roku 2002 (pozri bod 3 vyssie). 11 Okrem toho v odôvodneniach 362 az 378 napadnutého rozhodnutia Komisia preskúmala ziadosti viacerých úcastníkov kartelu o znízenie pokuty podla bodu 35 usmernení. Komisia zamietla ziadost zalobkyne v tomto zmysle (odôvodnenia 373 a 374 napadnutého rozhodnutia). Komisia naopak inému úcastníkovi kartelu, podniku Almamet GmbH, znízila pokutu o 20 % (odôvodnenie 372 napadnutého rozhodnutia). 12 Na základe úvah zhrnutých v bodoch 9 a 10 vyssie Komisia stanovila pokutu ulozenú zalobkyni v napadnutom rozhodnutí na 5 miliónov eur. Konanie a návrhy úcastníkov konania 13 Návrhom podaným do kancelárie Vseobecného súdu 5. októbra 2009 podala zalobkyna zalobu, na základe ktorej sa zacalo toto konanie. 14 Kedze zlozenie komôr Vseobecného súdu sa zmenilo, pôvodne urcený sudca spravodajca bol pridelený k tretej komore, ktorej bola v dôsledku toho táto vec pridelená. Z dôvodu ciastocnej obmeny Vseobecného súdu bola prejednávaná vec pridelená novému sudcovi spravodajcovi zasadajúcemu v tej istej komore. 15 Na základe správy sudcu spravodajcu Vseobecný súd (tretia komora) rozhodol o otvorení ústnej casti konania a v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania upravených v clánku 64 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu vyzval Komisiu, aby mu predlozila urcité dokumenty. Komisia vyhovela tejto ziadosti v stanovenej lehote. 16 Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Vseobecný súd polozil, boli vypocuté na pojednávaní 16. októbra 2013. 17 Na pojednávaní zalobkyna poziadala o moznost predlozit výnatky z vyhlásenia, ktoré predlozila Komisii v rámci svojej ziadosti o zhovievavost. Komisia sa vyslovila proti predlozeniu predmetného dokumentu. Vseobecný súd zamietol návrh zalobkyne z dôvodov uvedených v bodoch 212 az 214 nizsie. 18 Zalobkyna navrhuje, aby Vseobecný súd: -- zrusil clánok 2 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom sa jej týka, -- subsidiárne znízil pokutu, ktorá jej bola ulozená v napadnutom rozhodnutí, -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 19 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: -- zamietol zalobu, -- zaviazal zalobkynu na náhradu trov konania. Právny stav 20 Zalobkyna spresnila, ze jej zaloba sa týka len stanovenia výsky pokuty, ktorá jej bola ulozená. V tejto súvislosti uvádza porusenie práva Únie, ako aj usmernení a oznámenia o zhovievavosti z roku 2002, ktorého sa Komisia dopustila vo viacerých ohladoch pri urcení výsky pokuty, ktorá jej bola ulozená. Zalobkyna tvrdí, ze Komisia nezohladnila podstatné okolnosti prejednávanej veci svedciace v jej prospech a navyse tak z právneho, ako aj zo skutkového hladiska nesprávne posúdila a uplatnila pouzité kritériá, co podla zalobkyne predstavuje porusenie práva Únie. Komisia okrem toho protiprávne prekrocila mieru volnej úvahy, ktorá jej prinálezí. 21 Hoci zalobkyna formálne nerozdelila svoju argumentáciu na zalobné dôvody, zo zaloby vyplýva, ze uvádza v podstate pät zalobných dôvodov, zalozených po prvé na nesprávnom urcení základnej ciastky pokuty, po druhé na protiprávnom nezohladnení polahcujúcich okolností v jej prospech, po tretie na porusení oznámenia o zhovievavosti z roku 2002, po stvrté na porusení zásad rovnosti zaobchádzania a proporcionality a po piate na skutocnosti, ze Komisia jej protiprávne neznízila pokutu z dôvodu jej platobnej neschopnosti a konkrétnych okolností prejednávanej veci. Tieto zalobné dôvody budú dalej postupne preskúmané. Navyse treba uviest, ze zalobkyna v jednej casti na konci zaloby uvádza porusenie podstatných formálnych nálezitostí z dôvodu údajných viacerých nedostatkov odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Cielom tejto casti zaloby vsak nie je rozvinút samostatný zalobný dôvod, ale pripomenút, ze zalobkyna v kontexte piatich vyssie uvedených zalobných dôvodov uvádza viacero výhrad zalozených na údajných nedostatkoch odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Tieto výhrady budú preto preskúmané so zostávajúcou argumentáciou týkajúcou sa kazdého z piatich zalobných dôvodov. O prvom zalobnom dôvode zalozenom na nesprávnom urcení základnej ciastky pokuty 22 Zalobkyna tvrdí, ze základná ciastka pokuty, ktorá jej bola ulozená, stanovená v odôvodnení 308 napadnutého rozhodnutia na 7,7 milióna eur, je neprimeraná. Argumentácia, ktorú zalobkyna uvádza v tejto súvislosti, má sest castí, zalozených po prvé na nesprávnom posúdení kumulovaného podielu úcastníkov kartelu na trhu v dôsledku nesprávneho vymedzenia dotknutých trhov, po druhé na skutocnosti, ze Komisia nezohladnila neexistenciu dopadu porusenia na trh, po tretie na nesprávnom posúdení hospodárskeho významu dotknutého trhu, po stvrté na nesprávnom posúdení relatívnej závaznosti úcasti zalobkyne na porusení, po piate na tom, ze Komisia nezohladnila skutocnost, ze zalobkyna sa zúcastnila len na urcitých castiach porusenia a po sieste na nesprávnom právnom posúdení a na porusení povinnosti odôvodnenia v súvislosti s urcením vstupného poplatku. Úvodné poznámky 23 Ako bolo uvedené v bode 7 vyssie, podla metodiky stanovenej v usmerneniach a uplatnenej Komisiou v prejednávanej veci základná ciastka pokuty, ktorá má byt ulozená kazdému úcastníkovi porusenia, sa vypocíta na základe casti hodnoty predaja dosiahnutého v súvislosti s porusením, vynásobenej poctom rokov, v ktorých porusenie trvalo (bod 19 usmernení). 24 Podla bodu 21 usmernení "vo väcsine prípadov sa zohladnovaná cast hodnoty predaja stanoví na úrovni, ktorá môze dosiahnut az 30 %". Bod 22 v tejto súvislosti stanovuje: "Pri rozhodovaní o tom, ci cast hodnoty predaja, ktorá sa má vziat do úvahy pre daný prípad by mala byt situovaná v hornej alebo v dolnej casti stupnice, Komisia zohladní urcitý pocet ukazovatelov, napríklad povahu porusenia, kumulovaný podiel vsetkých zúcastnených strán na trhu, geografický rozsah porusenia, uskutocnenie alebo neuskutocnenie porusenia". Podla bodu 23: "Medzi najzávaznejsie obmedzenia hospodárskej sútaze patria svojou povahou horizontálne dohody... o stanovení cien, rozdelení trhu a obmedzení produkcie, ktoré sú zväcsa tajné. Tieto by mali byt na základe politiky hospodárskej sútaze prísne sankcionované. Cast zohladnovaných predajov u takýchto porusení sa teda obvykle bude nachádzat v hornej casti stupnice". 25 K takto vypocítanej sume sa pripocíta vstupný poplatok podla bodu 25 usmernení (pozri bod 7 vyssie) a súcet predstavuje základnú ciastku pokuty. Ako uz bolo uvedené, v prejednávanej veci Komisia zvolila na úcely uplatnenia tak bodov 19 az 24, ako aj bodu 25 usmernení percento vo výske 17 % pre vsetkých úcastníkov kartelu. 26 Na úvod treba konstatovat, ze hoci v prejednávanej veci povaha porusenia odôvodnovala podla znenia bodu 23 usmernení pouzitie percenta predaja v hornej casti stupnice (ktoré dosahuje az 30 %), percento vo výske 17 % pouzité Komisiou sa nachádza priblizne v polovici tejto stupnice. Pokial ide o urcenie vstupného poplatku, toto percento sa znacne priblizuje k dolnej hranici (15 %) stupnice stanovenej v bode 25 usmernení. Toto konstatovanie treba zohladnit pri analýze rôznych castí argumentácie uvedenej zalobkynou v rámci tohto zalobného dôvodu. O prvej casti zalozenej na nesprávnom posúdení kumulovaného podielu úcastníkov kartelu na trhu v dôsledku nesprávneho vymedzenia dotknutých trhov 27 Zalobkyna vytýka Komisii z formálneho hladiska neexistenciu alebo nedostatocnost odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ako aj z vecného hladiska nesprávne právne posúdenie a skutkový omyl pri urcení kumulovaného podielu úcastníkov kartelu na trhu. Zalobkyna sa domnieva, ze keby Komisia vykonala správne posúdenie trhov dotknutých kartelom, dospela by k záveru, ze sporné porusenie bolo menej závazné a stanovila by nizsiu pokutu. 28 Na úvod treba pripomenút, ze povinnost odôvodnenia stanovená v clánku 253 ES predstavuje podstatnú formálnu nálezitost, ktorú je potrebné odlisovat od otázky dôvodnosti odôvodnenia, lebo táto otázka vyplýva z vecnej zákonnosti sporného aktu (rozsudky Súdneho dvora z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink's France, [4]C-367/95 P, Zb. s. I-1719, bod 67; z 22. marca 2001, Francúzsko/Komisia, [5]C-17/99, Zb. s. I-2481, bod 35, a z 29. septembra 2011, Elf Aquitaine/Komisia, [6]C-521/09 P, Zb. s. I-8947, bod 146). 29 Z judikatúry tiez vyplýva, ze odôvodnenie vyzadované podla clánku 253 ES má byt prispôsobené povahe predmetného aktu a má uvádzat jasným a jednoznacným spôsobom úvahy institúcie, autora aktu, spôsobom umoznujúcim dotknutým osobám spoznat odôvodnenia prijatého opatrenia a súdu Spolocenstva vykonávat svoje preskúmanie. Nevyzaduje sa, aby odôvodnenie specifikovalo vsetky relevantné skutkové a právne okolnosti, kedze otázka, ci odôvodnenie aktu splna poziadavky clánku 253 ES, sa musí posudzovat nielen s ohladom na jeho znenie, ale aj s ohladom na jeho kontext a na vsetky právne predpisy, ktoré upravujú dotknutú oblast (pozri rozsudok Komisia/Sytraval a Brink's France, uz citovaný v bode 28 vyssie, bod 63 a tam citovanú judikatúru; rozsudok Súdu prvého stupna zo 4. júla 2006, Hoek Loos/Komisia, [7]T-304/02, Zb. s. II-1887, bod 58). 30 Okrem toho povinnost odôvodnenia podla clánku 253 ES vyzaduje, aby argumentácia, na ktorej sa zakladá rozhodnutie, bola jasná a jednoznacná. Odôvodnenie aktu teda musí byt logické, najmä bez vnútorných rozporov, ktoré bránia porozumiet dôvodom, na ktorých sa tento akt zakladá (rozsudok Elf Aquitaine/Komisia, uz citovaný v bode 28 vyssie, bod 151). 31 Zalobkyna predovsetkým uvádza, ze napadnuté rozhodnutie je postihnuté nedostatkom odôvodnenia v rozsahu, v akom sa v odôvodnení 297 uvádza "výska celkového kumulovaného podielu podnikov na trhu v príslusnej zemepisnej oblasti..., pri ktorých sa potvrdilo porusovanie, sa odhaduje na menej ako 80 %". Zalobkyna poznamenáva, ze takéto konstatovanie nedáva zmysel, kedze sa môze týkat vsetkých mozných podielov na trhu az do výsky 80 %. 32 Toto tvrdenie nemôze uspiet. V tejto súvislosti treba zohladnit poznámku pod ciarou c. 620, na ktorú odkazuje odôvodnenie 297 napadnutého rozhodnutia. Táto poznámka znie takto: "Odhad vychádzajúci z hodnoty trzieb, ktoré predlozili strany [pozri odôvodnenie (288) a najmä poznámku pod ciarou c. (604) a údaje pouzité v tabulke v odôvodnení (46)]". 33 Odôvodnenie 46 napadnutého rozhodnutia totiz obsahuje tabulku, v ktorej sa uvádza trhový podiel kazdého z troch výrobkov dotknutých kartelom, ktorý mal v roku 2006 kazdý z podnikov zúcastnujúcich sa na tomto karteli. V osobitnom riadku tejto tabulku sa tiez uvádza kumulovaný podiel na trhu, ktorý mali "ostatní", teda podniky aktívne na rovnakých trhoch, ktoré sa nezúcastnili na karteli. Z tejto tabulky vyplýva, ze kumulovaný predaj úcastníkov kartelu v roku 2006 predstavoval 80 az 85 % celkového predaja práskového acetylidu vápenatého v príslusnom geografickom priestore, 65 az 70 % celkového predaja granulátov acetylidu vápenatého a 70 % predaja horcíkových granulátov. V tabulke nachádzajúcej sa v odôvodnení 288 napadnutého rozhodnutia je okrem toho uvedená aj hodnota predaja v eurách, dosiahnutého pocas rovnakého obdobia kazdým z úcastníkov kartelu, stanovená na základe údajov poskytnutých samotnými dotknutými podnikmi. 34 Z toho vyplýva, ze údaj "menej ako 80 %" uvedený v odôvodnení 297 napadnutého rozhodnutia mozno v jeho kontexte jednoducho chápat, ako správne uvádza Komisia, v tom zmysle, ze kumulovaný trhový podiel úcastníkov kartelu sa znacne priblizuje tomuto percentu, pricom ho vsak neprekracuje, takze napadnuté rozhodnutie je z tohto hladiska dostatocne právne odôvodnené. 35 Po druhé zalobkyna vytýka Komisii nedostatok odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, pokial ide o vymedzenie trhov s výrobkami dotknutých kartelom. Zalobkyna v tejto súvislosti tvrdí, ze Komisia v odôvodnení 3 a nasl. uviedla rozdiely medzi pouzívaním práskového horcíka a horcíkovými granulátmi a v odôvodnení 40 a nasl. uviedla rozdiel medzi týmito dvomi výrobkami na strane dopytu. Tabulka s podielmi na trhu uvedená v odôvodnení 46 napadnutého rozhodnutia tiez rozlisuje medzi práskovým acetylidom vápenatým a granulátmi acetylidu vápenatého. Hoci vsak tieto údaje naznacujú, ze ide o dva výrobky na dvoch rôznych trhoch, údaje v odôvodneniach 182 a 183 napadnutého rozhodnutia týkajúce sa podobných vlastností týchto dvoch výrobkov a vývoja ich cien a struktúry nákladov vedú k záveru, ze Komisia ich povazovala za výrobky rovnakého trhu. Rovnako tak pokial ide o vztah medzi práskovým acetylidom vápenatým a horcíkovými granulátmi, údaje uvedené v odôvodnení 184 napadnutého rozhodnutia, aj ked nie sú jednoznacné, naznacujú, ze Komisia povazovala tieto dva výrobky za výrobky jedného a toho istého trhu. V tomto kontexte je tvrdenie uvedené v odôvodnení 177 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého "aktivity, ktoré sú predmetom tohto rozhodnutia, je mozné povazovat za aktivity, ktoré nastali na dvoch rôznych trhoch a týkajú sa troch výrobkov", jednoducho nepochopitelné. Zalobkyna sa v konecnom dôsledku domnieva, ze konstatovania Komisie v napadnutom rozhodnutí týkajúce sa trhov dotknutých kartelom sú nepresvedcivé, protichodné a nepochopitelné, v dôsledku coho je napadnuté rozhodnutie postihnuté nedostatkom odôvodnenia a protiprávnostou. 36 Ani táto argumentácia, zalozená na ciastocnom výklade vytrhnutom z kontextu napadnutého rozhodnutia, nemôze uspiet. 37 V odôvodneniach 3 az 5 a 7 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla v súvislosti s výrobkami dotknutými kartelom toto: "(3) Acetylid vápenatý (CaC2) je chemická zlúcenina, ktorá sa vyrába v karbidových peciach procesom znizovania vysokej teploty. Má podobu sivastobielych hrudiek a následne a drví, preosieva, melie a balí podla poziadaviek jednotlivých klientov... Acetylid vápenatý sa môze vyuzívat viacerými spôsobmi... (4) V základnej kubickej forme (granulátoch) sa acetylid vápenatý pouzíva v plynárenskom priemysle na výrobu acetylénu. Zváranie a rezanie acetylénom je pomerne jednoduché, avsak zostáva celosvetovo najpouzívanejsou technikou na spájanie materiálov. V tomto rozhodnutí sa tento typ vyuzitia oznacuje ako granuláty acetylidu vápenatého. (5) Acetylid vápenatý v práskovej forme sa vyuzíva v oceliarskom priemysle na dekontamináciu a cistenie roztavenej ocele od kyslíka (dezoxidácia) a od síry (odsírovanie). Na úcely odsírovania sa acetylid vápenatý miesa s mensími mnozstvami aktívnych prísad, ako sú uhlíkový prach, riedidlá a horcík s cielom zlepsit jeho vlastnosti... V tomto rozhodnutí sa tento typ vyuzitia oznacuje ako práskový acetylid vápenatý. (7) Na úcely odsírenia v oceliarskom priemysle konkurujú cinidlám na báze acetylidu vápenatého cinidlá na báze horcíka. Horcík je drahsí, vyzaduje si vsak menej objemu a reaguje rýchlejsie... V tomto rozhodnutí sa pouzívanie cinidiel na báze horcíka na úcely odsírenia v oceliarskom priemysle oznacuje ako horcíkové granuláty." 38 Pokial ide o dopyt po troch výrobkoch dotknutých kartelom, Komisia poskytla v odôvodneniach 40 az 43 napadnutého rozhodnutia tieto vysvetlenia: "(40) Odberatelov acetylidu vápenatého mozno rozdelit na tých, ktorí pôsobia v oceliarskom priemysle (odberatelia práskového acetylidu vápenatého) a odberatelov, ktorí pôsobia v plynárenskom priemysle (odberatelia granulátov acetylidu vápenatého). V obidvoch kategóriách bol pocet odberatelov obmedzený, pricom kazdý z nich mal viacero závodov v EHP. (41) Odberatelia práskového acetylidu vápenatého zvycajne nakupujú od viacerých dodávatelov. V oblastiach s jediným výrobcom (napr. severná Európa) odberatel v prvom rade odoberá výrobky od dodávatela na domácom trhu. (42) V prípade plynárenského priemyslu bol trh stabilnejsí, pretoze plynárne z technických dôvodov zvycajne vyuzívajú iba jedného dodávatela acetylidu vápenatého... (43) Dopyt po acetylide vápenatom klesal v dôsledku hospodárskeho a technického vývoja... V dôsledku rastúcich nákladov na koks a elektrickú energiu sa horcík stal prítazlivejsou alternatívou. Niektorí odberatelia mohli lahko prejst z pouzívania práskového acetylidu vápenatého na pouzívanie horcíkových granulátov, co bolo v tom období trendom. Okrem toho, konsolidácia európskeho oceliarskeho a plynárenského priemyslu viedla k vyssej trhovej sile odberatelov." 39 Odôvodnenia 168 az 194 napadnutého rozhodnutia, v rámci ktorých sa nachádzajú aj odôvodnenia 177 a 182 az 184 spomenuté zalobkynou v jej argumentácii, sa zaoberajú otázkou, ci dohody a zosúladené postupy konstatované v uvedenom rozhodnutí predstavujú jediné a pokracujúce porusenie. Ako bolo uvedené v bode 1 vyssie, Komisia odpovedala na túto otázku kladne. 40 Odôvodnenia 181 az 184 napadnutého rozhodnutia znejú konkrétne takto: "(181) Z pohladu dopytu môzu odberatelia v oceliarskom priemysle pouzívat horcíkové granuláty ako alternatívu acetylidu vápenatého... Obe látky sú v oceliarskom priemysle odsírovacími cinidlami, a preto bolo pre dodávatelov cinidiel na báze acetylidu vápenatého logické rozsírit tajnú dohodu o cinidlá na báze horcíka pre tie spolocnosti, ktoré boli zapojené do predaja obidvoch cinidiel a mat výhody z tajnej dohody týkajúcej sa práskového acetylidu vápenatého i v prípade horcíkových granulátov. (182) Acetylid vápenatý v granulovanej forme môze mat iné vyuzitie ako acetylid vápenatý v práskovej forme (plynárenský priemysel/oceliarsky priemysel), ale z pohladu ponuky sú tieto výrobky velmi podobné... Iba konecná úprava je odlisná. Neupravený výrobok zostáva rovnaký... a predáva sa za rovnakú cenu bez ohladu na vyuzitie. Následne, vývoj ceny výrobku v granulovanej forme je do istej miery podobný vývoju ceny výrobku v práskovej forme, pricom nakoniec je potrebné zosúladenie cien oboch produktov... Najmä pre tejto identickej struktúre nákladov neupraveného produktu a cenovej podobnosti na trhu bolo logické, aby spolocnosti tazili z tajnej dohody týkajúcej sa práskového acetylidu vápenatého pri granulovanom acetylide vápenatom. (183) Okrem toho dohody/zosúladené postupy týkajúce sa práskového acetylidu vápenatého pre oceliarsky priemysel ovplyvnili obchodné správanie podnikov zapojených do obchodovania s granulátmi acetylidu vápenatého pre plynárenský priemysel a naopak. Na dvojstranných stretnutiach a pri telefonických rozhovoroch dodávatelia hovorili o objemoch, odberateloch a cenách pre oceliarsky aj plynárenský trh súcasne... (184) Dohody/dohodnuté postupy týkajúce sa práskového acetylidu vápenatého pre oceliarsky priemysel rovnako ovplyvnili komercné správanie podnikov zapojených do obchodovania s horcíkovým granulátom a naopak... Konkurencná hrozba alternatívneho výrobku horcík a vápno bola zjavne zohladnená pri rozhodovaní o reálnom zvýsení cien práskového acetylidu vápenatého..." 41 V rozpore s tvrdeniami zalobkyne sú úvahy uvedené v napadnutom rozhodnutí citované v bodoch 37, 38 a 40 vyssie jasné a vôbec nie protichodné. Z vysvetlení poskytnutých v odôvodneniach 3 az 5, 40, 41 a 182 napadnutého rozhodnutia totiz vyplýva, ze práskový acetylid vápenatý a granuláty acetylidu vápenatého sú dve rôzne formy toho, co je z hladiska chemického zlozenia a výrobného procesu jedným a tým istým výrobkom. Ako uvádza Komisia v odôvodnení 182 napadnutého rozhodnutia, dva typy acetylidu vápenatého uvedené v napadnutom rozhodnutí sa od seba lísia iba konecnou úpravou hrudiek acetylidu vápenatého (uvedených v odôvodnení 3 napadnutého rozhodnutia). Tieto dva typy výrobku zodpovedajú potrebám dvoch rôznych priemyselných odvetví. Pre potreby plynárenského priemyslu sa hrudky acetylidu vápenatého drvia na kubické granuláty (pozri odôvodnenie 4 napadnutého rozhodnutia), zatial co pre potreby oceliarskeho priemyslu sa tieto hrudky melú na prások (odôvodnenie 5). Kedze na trh sa uvádzajú dve rôzne formy v podstate toho istého výrobku, úvaha uvedená v odôvodnení 182 napadnutého rozhodnutia, ze vývoj cien týchto dvoch foriem výrobku je podobný, je úplne logická a pochopitelná. 42 Pokial ide o horcíkové granuláty, z odôvodnení 7, 43 a 184 napadnutého rozhodnutia jasne vyplýva, ze z chemického hladiska ide o úplne odlisný výrobok, ktorý je vsak urcený rovnakým uzívatelom ako práskový acetylid vápenatý (t. j. oceliarskemu priemyslu), ktorý ním mozno nahradit. 43 Tvrdenie uvedené v odôvodnení 177 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého aktivity, ktoré sú predmetom uvedeného rozhodnutia, "je mozné povazovat za aktivity, ktoré nastali na dvoch rozdielnych trhoch" mozno v jeho kontexte chápat len v tom zmysle, ze dotknutými trhmi sú trhy s cinidlami urcenými pre plynárenský priemysel (granuláty acetylidu vápenatého) a pre oceliarsky priemysel (práskový acetylid vápenatý, horcíkové granuláty). Tento záver navyse potvrdzuje aj názov napadnutého rozhodnutia (pozri bod 1 vyssie). Nic to vsak nemení na skutocnosti, ze Komisia predsa len v tabulkách uvedených v odôvodneniach 46 a 288 napadnutého rozhodnutia uviedla predaj kazdého z týchto troch výrobkov osobitne, hoci dva z nich sú súcastou toho istého trhu. 44 Z toho vyplýva, ze napadnuté rozhodnutie nie je poznacené nedostatkom odôvodnenia, pokial ide o vymedzenie trhov s výrobkami dotknutých kartelom. 45 Po tretie zalobkyna vytýka Komisii nesprávne vymedzenie dotknutých trhov, co malo údajne za následok, ze podiely na trhu uvedené v napadnutom rozhodnutí sú nepresné a neumoznujú správne posúdit faktory zohladnené pri výpocte základnej ciastky pokuty, ktoré sú uvedené v bode 22 usmernení. 46 Zalobkyna v tomto kontexte vytýka Komisii, ze nesprávne vymedzila dotknutý trh ako trh s acetylidom vápenatým, pricom nerozlisovala medzi granulovanou a práskovou formou tohto výrobku. Toto tvrdenie vsak treba zamietnut ako tvrdenie zalozené na nesprávnom predpoklade, kedze ako vyplýva z bodov 41 az 43 vyssie, Komisia v napadnutom rozhodnutí správne rozlisovala medzi trhom s cinidlami pre plynárenský priemysel (granuláty acetylidu vápenatého) a trhom s cinidlami pre oceliarsky priemysel (medzi ktoré patrí práskový acetylid vápenatý). 47 Zalobkyna tiez tvrdí, ze trh, ktorého súcastou je práskový acetylid vápenatý, zahrna okrem horcíkových granulátov aj vápno. Odberatelia povazujú aj vápno za výrobok, ktorým mozno nahradit práskový acetylid vápenatý a horcíkové granuláty, kedze má podobné vlastnosti ako tieto dva výrobky a predáva sa za podobné ceny. 48 Ako zalobkyna pripomína, toto tvrdenie uz uviedla aj vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách. Toto tvrdenie bolo preskúmané a zamietnuté v odôvodnení 298 napadnutého rozhodnutia, ktoré znie takto: "Spolocnost Donau Chemie vo svojej odpovedi na oznámenie námietok tvrdí, ze vápno je alternatívou acetylidu vápenatého a horcíka na úcely odsírenia v oceliarskom priemysle... Relevantný trh by bol preto sirsí a spolocný podiel úcastníkov kartelu na trhu mensí. Je pravda, ze (nehasené) vápno sa tradicne pridáva do cinidiel na báze horcíka a/alebo acetylidu vápenatého na úcely odsírenia. Ako samostatný výrobok sa vsak v Európe vápno zvycajne nevyuzíva ako alternatíva pre cinidlá na báze horcíka a/alebo acetylidu vápenatého, pretoze proces desulfurizácie s pouzitím (nehaseného) vápna prebieha velmi pomaly... Neexistujú indície, ze trh s vápnom bol predmetom kartelových dohôd. Okrem toho, hoci by sme vápno brali do úvahy, pokial ide o trh výrobkov, výsledné zmenené podiely na trhu by neovplyvnili spôsob, akým Komisia zohladnuje tento faktor s cielom posúdit závaznost porusovania v tomto rozhodnutí." 49 Treba uviest, ze zalobkyna vo svojej zalobe neuviedla nijakú osobitnú argumentáciu na úcely preukázania toho, v com sú uvedené úvahy napadnutého rozhodnutia nesprávne. V replike zalobkyna uviedla rozpor medzi odôvodneniami 298 a 184 napadnutého rozhodnutia. Zatial co prvé z nich popiera pouzívanie vápna ako výrobku, ktorým mozno nahradit práskový acetylid vápenatý, druhé ho kvalifikuje ako presne takýto výrobok. Toto tvrdenie vsak nemôze uspiet. 50 Je pravda, ze v odôvodnení 184 napadnutého rozhodnutia sa spomína "konkurencná hrozba alternatívneho výrobku horcík a vápno", ktorá bola "zohladnená pri rozhodovaní o reálnom zvýsení cien práskového acetylidu vápenatého". Toto tvrdenie vsak nie je v rozpore s vysvetleniami uvedenými v odôvodnení 298 napadnutého rozhodnutia, podla ktorých sa v podstate vápno v Európe zvycajne nevyuzíva ako alternatíva pre práskový acetylid vápenatý a horcíkové granuláty. Vápno totiz predsa len mohlo predstavovat "konkurencnú hrozbu" v tom zmysle, ze velmi výrazné zvýsenie cien práskového acetylidu vápenatého by mohlo viest výrobcov v oceliarskom priemysle k zmene ich praxe a preorientovaniu sa na vápno ako odsírovacie cinidlo. 51 Zalobkyna napokon v replike upozornila aj na "nedávny vývoj" na trhu s odsírovacími cinidlami pre oceliarsky priemysel. Tvrdila, ze celková potreba práskového acetylidu vápenatého na úcely odsírenia klesla zo 140000 ton v roku 2000 na iba 90000 ton. Okrem toho spomenula aj urcité príklady oceliarní v Európe patriacich rôznym podnikom, ktoré nahradili pouzívanie práskového acetylidu vápenatého vápnom. 52 Hoci je pravda, ze samotná Komisia v odôvodnení 43 napadnutého rozhodnutia (uvedenom v bode 38 vyssie) pripustila neustály pokles dopytu po acetylide vápenatom, nic to nemení na skutocnosti, ze zalobkyna nepodlozila svoje tvrdenie, ze tento pokles je dôsledkom nahradenia acetylidu vápenatého vápnom, nijakým dôkazom. Rovnako tak nepredlozila dôkazy na podporu svojich tvrdení týkajúcich sa nahradenia práskového acetylidu vápenatého vápnom v rôznych závodoch v Európe. Za týchto podmienok sa nemozno domnievat, ze rozhodnutie Komisie je postihnuté nesprávnym posúdením v rozsahu, v akom nezohladnila predaj vápna na úcely urcenia kumulovaného podielu úcastníkov kartelu na trhu. 53 Zalobkyna tiez tvrdí, ze trh s granulátmi acetylidu vápenatého zahrna aj trh s petrochemickým acetylénom. Zalobkyna vysvetluje, ze granuláty acetylidu vápenatého sa pouzívajú v plynárenskom priemysle na výrobu acetylénu pouzívaného na zváranie, ako sa uvádza v odôvodnení 4 napadnutého rozhodnutia. Komisia vsak nezohladnila moznost pouzívat na rovnaké úcely acetylén získaný petrochemickou cestou. Petrochemický acetylén vykazuje rovnakú funkcnost a cenovú struktúru ako acetylén získaný z granulátov acetylidu vápenatého a oba výrobky sú navzájom nahraditelné, o com svedcí prípad zákazníka zalobkyne, ktorý nedávno ukoncil výrobu a balenie acetylénu získaného z acetylidu vápenatého a teraz vyrába petrochemický acetylén. 54 Ako správne poznamenáva Komisia, tvrdenia zalobkyne týkajúce sa údajnej nahraditelnosti acetylénu získaného z acetylidu vápenatého a acetylénu získaného petrochemickou cestou nie sú, rovnako ako v prípade tvrdení týkajúcich sa vápna, podporené nijakým dôkazom. Nie sú teda dostatocné na to, aby bolo mozné Komisii vytýkat pochybenie pri urcení trhov dotknutých kartelom a kumulovaného trhového podielu podnikov, ktoré sa zúcastnili na karteli. 55 Treba tiez uviest, ze zalobkyna jednoducho len tvrdí, ze keby Komisia správne vymedzila dotknuté trhy, kumulovaný podiel na trhu by bol "ovela nizsí" ako kumulovaný podiel konstatovaný v napadnutom rozhodnutí, cím by sa znízila závaznost porusenia a bolo by odôvodnené stanovit nizsiu základnú ciastku pokuty. 56 Treba vsak konstatovat, ze ide len o neurcitú a vseobecnú argumentáciu, ktorá nepostacuje na vyvodenie záveru, ze posúdenie závaznosti porusenia v napadnutom rozhodnutí je nesprávne. Zalobkyna totiz neuviedla hlavných dodávatelov vápna a petrochemického acetylénu pre oceliarsky a plynárenský priemysel v príslusnej geografickej oblasti dotknutej kartelom a objem ich predaja. Nepredlozila ani výpocty, hoci len priblizné, týkajúce sa podielov na trhu stanovených na základe jej vlastnej koncepcie, ktoré majú úcastníci kartelu a ostatné podniky. Pri neuvedení týchto údajov vsak tvrdenie zalobkyne, podla ktorého by správne vymedzenie dotknutých trhov viedlo k podstatnému znízeniu závaznosti porusenia, zostáva cisto len tvrdením a nemôze uspiet. 57 Z toho vyplýva, ze napadnuté rozhodnutie nie je postihnuté nijakým nedostatkom alebo nedostatocnostou odôvodnenia, pokial ide o kumulovaný trhový podiel úcastníkov kartelu alebo o vymedzenie trhov dotknutých kartelom. Okrem toho treba dospiet k záveru, ze zalobkyni sa nepodarilo preukázat akékolvek nesprávne právne posúdenie alebo skutkový omyl, ktorého by sa Komisia dopustila v tejto súvislosti, takze jej nemozno vytýkat protiprávny postup pri urcovaní závaznosti porusenia a základnej ciastky pokuty. 58 V kazdom prípade treba pripomenút, ze podla clánku 31 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 [ES] a 82 [ES] ([8]Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205) Vseobecný súd má neobmedzenú súdnu právomoc v oblasti pokút za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze a môze tak nahradit posúdenie Komisie svojím vlastným posúdením a v dôsledku toho zrusit, znízit alebo zvýsit ulozenú pokutu alebo penále (rozsudok Súdneho dvora z 8. decembra 2011, KME Germany a i./Komisia, [9]C-389/10 P, Zb. s. I-13125, bod 130). 59 Vseobecný súd nie je pri výkone svojej neobmedzenej právomoci viazaný usmerneniami, ktoré neprejudikujú posúdenie pokuty súdom Únie (rozsudky Súdu prvého stupna z 27. júla 2005, Brasserie nationale a i./Komisia, [10]T-49/02 az T-51/02, Zb. s. II-3033, bod 169, a z 12. decembra 2007, BASF a UCB/Komisia, [11]T-101/05 a T-111/05, Zb. s. II-4949, bod 213). Hoci je Komisia povinná dodrziavat zásadu ochrany legitímnej dôvery pri uplatnovaní pravidiel, ktoré si sama stanovila, akými sú usmernenia, táto zásada nemôze viazat súdy Únie za rovnakých podmienok, ak pri výkone svojej neobmedzenej právomoci nezamýslajú uplatnit konkrétnu metódu výpoctu, ale v kazdom prípade individuálne preskúmavajú im predlozené situácie, pricom zohladnujú vsetky skutkové a právne okolnosti danej situácie (rozsudok Súdneho dvora z 30. mája 2013, Quinn Barlo a i./Komisia, C-70/12 P, bod 53). 60 Z judikatúry Súdneho dvora vsak tiez vyplýva, ze výkon neobmedzenej právomoci v rámci urcenia výsky pokút nesmie viest k diskriminácii medzi podnikmi, ktoré sa zúcastnili na dohode uzavretej v rozpore s pravidlami hospodárskej sútaze práva Únie. Ak má Vseobecný súd v úmysle odchýlit sa osobitne vo vztahu k niektorému podniku od metódy výpoctu uplatnenej Komisiou, ktorú nespochybnil, je potrebné, aby to vo svojom rozsudku vysvetlil (rozsudok Quinn Barlo a i./Komisia, uz citovaný v bode 59 vyssie, bod 46). 61 V prejednávanej veci nie je odchýlenie od metódy stanovenia výsky pokuty, ktorú Komisia uvádza v usmerneniach, nicím odôvodnené. Vseobecný súd preto môze podla uvedenej metódy pri výkone svojej neobmedzenej právomoci nahradit posúdenie závaznosti porusenia vykonané Komisiou svojím vlastným posúdením a prípadne pozmenit nou stanovené percento na úcely uplatnenia bodov 19 a 25 usmernení. 62 Porusenia týkajúce sa urcenia cien a rozdelenia trhov, ktoré sú predmetom prejednávanej veci, vsak boli v judikatúre ustálene kvalifikované ako "skutocne závazné" (rozsudky Súdneho dvora z 2. októbra 2003, Corus UK/Komisia, [12]C-199/99 P, Zb. s. I-11177, bod 80, a z 12. novembra 2009, Carbone-Lorraine/Komisia, C-554/08 P, neuverejnený v Zbierke, bod 44; pozri tiez rozsudok Súdu prvého stupna z 18. júna 2008, Hoechst/Komisia, [13]T-410/03, Zb. s. II-881, bod 325 a tam citovanú judikatúru). 63 Za týchto podmienok aj za predpokladu, ze by v súlade s tvrdeniami zalobkyne bol kumulovaný trhový podiel podnikov, ktoré sa zúcastnili na karteli, významne nizsí ako kumulovaný trhový podiel stanovený Komisiou v napadnutom rozhodnutí, percento vo výske 17 % hodnoty predaja dosiahnutého v súvislosti s porusením, ktoré Komisia pouzila na úcely stanovenia základnej ciastky pokuty a vstupného poplatku, aj vzhladom na vseobecnú poznámku uvedenú v bode 26 vyssie v prejednávanej veci v nijakom prípade nepresahuje primeranú úroven. Nie je preto potrebné, aby Vseobecný súd pri výkone neobmedzenej právomoci stanovil nizsie percento. 64 Napokon treba zamietnut ako neúcinné tvrdenie zalobkyne zalozené na neexistencii alebo nedostatocnosti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia z dôvodu, ze Komisia v odôvodnení 298 tohto rozhodnutia neuviedla nijaký pochopitelný dôvod, preco by odlisné vymedzenie trhu dotknutého porusením nemalo nijaký vplyv na posúdenie závaznosti porusenia. Toto tvrdenie zalobkyne sa totiz týka nadbytocného dôvodu, kedze záver, podla ktorého nebolo potrebné zohladnit predaj vápna na úcely urcenia kumulovaného podielu úcastníkov kartelu na trhu, bol z právneho hladiska dostatocne podlozený tvrdením, ze vápno sa v Európe zvycajne nevyuzíva ako alternatíva pre práskový acetylid vápenatý a horcíkové granuláty, pricom zalobkyni sa nepodarilo toto tvrdenie spochybnit. Navyse aj úvaha uvedená v predchádzajúcom bode dovoluje dospiet k záveru, ze aj keby bolo toto tvrdenie zalobkyne dôvodné, nemohlo by odôvodnit znízenie percenta predaja dosiahnutého v súvislosti s porusením, ktoré bolo pouzité v napadnutom rozhodnutí na úcely stanovenia základnej ciastky pokuty (vrátane vstupného poplatku). 65 Vzhladom na vsetky predchádzajúce úvahy je potrebné zamietnut prvú cast tohto zalobného dôvodu. O druhej casti zalozenej na skutocnosti, ze Komisia nezohladnila neexistenciu dopadu porusenia na trh 66 Zalobkyna vytýka Komisii nesprávne posúdenie kritéria uskutocnenia a úcinkov porusenia na trh, ktoré sa malo zohladnit pri stanovení základnej ciastky pokuty. Zalobkyna vo svojej argumentácii spomína bod 22 usmernení, ktorý uvádza "uskutocnenie alebo neuskutocnenie porusenia" ako jedno z kritérií, ktoré treba zohladnit na úcely stanovenia casti hodnoty predaja, ktorá sa má pouzit na urcenie základnej ciastky pokuty. Zalobkyna okrem toho tvrdí, ze z rozsudku Súdu prvého stupna z 5. apríla 2006, Degussa/Komisia ([14]T-279/02, Zb. s. II-897, bod 247), ako aj z rozhodovacej praxe Komisie vyplýva, ze otázka, ci porusenie malo konkrétne úcinky na trh, je pre posúdenie závaznosti tohto porusenia relevantná. 67 Podla zalobkyne z rozsudku Degussa/Komisia, uz citovaného v bode 66 vyssie (bod 231), vyplýva, ze konkrétne úcinky kartelu na trh treba povazovat za dostatocne preukázané vtedy, ak je Komisia schopná predlozit konkrétne a dôveryhodné dôkazy, ktoré s primeranou pravdepodobnostou preukázu, ze kartel mal dopad na trh. Okrem toho Vseobecný súd vo svojom rozsudku z 12. septembra 2007, Prym a Prym Consumer/Komisia (T-30/05, neuverejnený v Zbierke), vyzadoval, aby Komisia na úcely preukázania skutocného dopadu kartelu na trh predlozila viac nez len jednoduchý dôkaz o jeho uskutocnení. 68 V prejednávanej veci je podla zalobkyne pravda, ze sporné porusenia sa aspon scasti uskutocnili. Pocas správneho konania vsak preukázala, ze zákazníci neutrpeli v dôsledku uskutocnenia porusenia nijakú ujmu, a to z viacerých dôvodov: neboli závislí na dodávkach zo strany podnikov, ktoré sa zúcastnili na karteli, ich zisky dosiahli pocas obdobia trvania porusenia rekordnú úroven, pri uskutocnovaní porusenia dochádzalo k castému "podvádzaniu" a napokon kúpna sila zákazníkov bola znacná a vôbec neumoznovala zvysovat ceny. Podla zalobkyne z toho vyplýva, ze úcinky kartelu na trh boli v kazdom prípade minimálne. Predovsetkým odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, na ktoré odkazuje odôvodnenie 300 a poznámka pod ciarou c. 624, môzu preukázat nanajvýs ciastocné uskutocnenie kartelu, ale v nijakom prípade nepreukazujú, ze kartel mal dopad na trh. 69 S ohladom na túto argumentáciu zalobkyne treba najskôr spresnit, ze sa skutocne rozlisuje medzi kritériom týkajúcim sa uskutocnenia alebo neuskutocnenia porusenia a kritériom týkajúcim sa jeho konkrétneho dopadu na trh. Pokial ide o porusenie, aké je predmetom prejednávanej veci, ktoré spocíva v rozdelení trhov, stanovení kvót, rozdelení zákazníkov, urcení cien a výmene citlivých obchodných informácií, prvé z týchto dvoch kritérií treba povazovat za splnené vtedy, ak je preukázané, ze úcastníci kartelu vo svojej obchodnej praxi skutocne realizovali to, na com sa medzi sebou dohodli, teda ze clenovia kartelu prijali opatrenia napríklad na uplatnovanie dohodnutých cien tým, ze ich oznámili zákazníkom, dali svojim zamestnancom pokyn pouzívat ich ako základ pri rokovaniach a sledovali ich uplatnovanie zo strany konkurentov a vlastných oddelení predaja (rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. decembra 2006, Raiffeisen Zentralbank Österreich a i./Komisia, [15]T-259/02 az T-264/02 a T-271/02, Zb. s. II-5169, bod 285). Zalobkyna vsak pripústa, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí správne konstatovala, ze pokial ide o sporné porusenie, toto kritérium bolo splnené. 70 Pokial ide o kritérium týkajúce sa konkrétneho dopadu porusenia na trh, vzniká tu otázka skutocného vplyvu uskutocneného porusenia na hospodársku sútaz na dotknutom trhu. Hoci je uskutocnenie porusenia relevantnou skutocnostou, ktorá môze byt vzhladom na osobitné okolnosti kazdej veci postacujúca pre vyvodenie záveru, ze predmetné porusenie malo skutocný dopad na trh (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupna z 25. októbra 2005, Groupe Danone/Komisia, [16]T-38/02, Zb. s. II-4407, bod 148, a Raiffeisen Zentralbank Österreich a i./Komisia, uz citovaný v bode 69 vyssie, body 283 az 288), pravdou zostáva, ze uskutocnenie dohody nevyhnutne neznamená, ze má skutocné úcinky (rozsudok Prym a Prym Consumer/Komisia, uz citovaný v bode 67 vyssie, bod 110; pozri tiez v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 27. septembra 2006, Jungbunzlauer/Komisia, [17]T-43/02, Zb. s. II-3435, bod 157). Kritériá zalozené na uskutocnení alebo neuskutocnení porusenia a jeho konkrétnom dopade na trh sú samozrejme odlisné a nemozno predpokladat, ze v prípade splnenia prvého kritéria bude automaticky splnené aj druhé kritérium. 71 Treba vsak konstatovat, ze bod 22 usmernení sa výslovne týka prvého z týchto dvoch kritérií v rámci skutocností, ktoré sa Komisia zaviazala vziat do úvahy na úcely rozhodnutia o tom, ci cast predaja uskutocneného v súvislosti s porusením, ktorá má byt zohladnená na úcely urcenia základnej ciastky pokuty, má byt v dolnej alebo v hornej casti stupnice dosahujúcej hodnotu 30 %, stanovenej v bode 21 týchto usmernení. Naopak, usmernenia nestanovujú zohladnenie konkrétneho dopadu porusenia na trh na úcely urcenia základnej ciastky pokuty. Bod 5 uvedených usmernení, podla ktorého "trvanie porusenia má nevyhnutne vplyv na potenciálne dôsledky porusenia na trhu", nemôze viest k odlisnému záveru, kedze ako správne uvádza Komisia, cielom tohto bodu je len odôvodnit skutocnost, ze hodnota predaja pouzitá v súlade s bodmi 19 az 23 usmernení je v súlade s bodom 24 vynásobená poctom rokov úcasti na porusení. 72 Z toho vyplýva, ze Komisii nemozno vytýkat porusenie usmernení z dôvodu, ze v napadnutom rozhodnutí neanalyzovala prípadný konkrétny dopad sporného porusenia na trh a nezohladnila túto analýzu na úcely urcenia základnej ciastky pokuty. 73 Komisia v tejto súvislosti správne pripomína, ze usmernenia k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 [UO] ([18]Ú. v. ES C 9, 1998, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 171, dalej len "usmernenia z roku 1998") v bode 1 A prvom odseku výslovne stanovujú, ze Komisia musí pri posudzovaní závaznosti porusenia preskúmat skutocný dopad porusenia na trh, ak sa ukáze, ze je mozné tento dopad merat. Judikatúra, ktorú zalobkyna uvádza vo svojej argumentácii, sa týka prípadov, v ktorých sa uplatnovali usmernenia z roku 1998 (rozsudky Degussa/Komisia, uz citovaný v bode 66 vyssie, bod 214, a Prym a Prym Consumer/Komisia, uz citovaný v bode 67 vyssie, bod 108). 74 V tejto súvislosti je potrebné uviest, ze aj ked sa Komisia nemôze nepridrziavat pravidiel, ktoré si stanovila, pokial neuvedie dôvody zlucitelné so zásadou rovnosti zaobchádzania, má naopak moznost zmenit alebo nahradit tieto pravidlá. V prípade, na ktorý sa vztahujú nové pravidlá, akým je prípad sporného rozhodnutia, na ktorý sa ratione temporis vztahuje pôsobnost usmernení, ako vyplýva z bodu 38 týchto usmernení, Komisii nemozno vytýkat, ze na úcely urcenia závaznosti porusenia neanalyzovala kritérium, ktoré nie je týmito novými pravidlami stanovené, a to len preto, ze jeho analýza bola stanovená v starých pravidlách (pozri v tomto zmysle rozsudok Vseobecného súdu z 12. decembra 2012, Novácke chemické závody/Komisia, T-352/09, bod 93). 75 Zalobkyna vsak tvrdí, ze Komisia mala na úcely urcenia závaznosti porusenia vykonat celkové právne a ekonomické posúdenie vsetkých relevantných okolností a v tomto kontexte mala tiez analyzovat konkrétne úcinky sporného porusenia na dotknuté trhy a vychádzat z nich pri urcení základnej ciastky pokuty. 76 V tejto súvislosti z ustálenej judikatúry vyplýva, ze závaznost porusení musí byt preukázaná na základe velkého mnozstva faktorov, akými sú osobitné okolnosti prípadu, jeho kontext a odstrasujúci dosah pokút, pricom tu nejde o záväzný alebo taxatívny zoznam kritérií, ktoré musia byt povinne vzaté do úvahy (pozri rozsudok Raiffeisen Zentralbank Österreich a i./Komisia, uz citovaný v bode 69 vyssie, bod 238 a tam citovanú judikatúru). Skutocnost, ze Komisia v usmerneniach spresnila svoj prístup k hodnoteniu závaznosti porusenia, tak nevylucuje, aby ju hodnotila ucelene, v závislosti od vsetkých relevantných okolností danej veci vrátane skutocností, ktoré nie sú výslovne uvedené v usmerneniach (rozsudok Raiffeisen Zentralbank Österreich a i./Komisia, uz citovaný v bode 69 vyssie, bod 237). 77 Z toho vyplýva, ze skutocnost, ze usmernenia výslovne nestanovujú analýzu konkrétneho dopadu porusenia na trh na úcely urcenia závaznosti porusenia v rámci stanovenia základnej ciastky pokuty, nebránila Komisii preskúmat v prejednávanej veci aj tento faktor. 78 Zalobca sa vsak nemôze na podporu svojich tvrdení, ktorých cielom je spochybnit výsku pokuty, ktorá mu bola ulozená za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze, uspokojit len s tvrdením, ze Komisia mala na úcely posúdenia závaznosti porusenia analyzovat aj ten alebo oný faktor, ktorého analýza nie je v usmerneniach stanovená. Musí tiez preukázat, ako by táto analýza zmenila posúdenie závaznosti porusenia vykonané Komisiou a odôvodnila ulozenie nizsej pokuty. 79 V prejednávanej veci treba konstatovat, ze zalobkyna toto nepreukázala. Jej strucná a vseobecná argumentácia v tomto ohlade (pozri bod 68 vyssie) zostáva len v rovine tvrdení. V tejto súvislosti treba uviest, ze zalobkyna jasne neuviedla tvrdenia, ktorými údajne mohla pocas správneho konania preukázat, ze zákazníci na trhoch dotknutých kartelom neutrpeli nijakú ujmu v dôsledku preukázaného uskutocnenia tohto kartelu, ani v tejto súvislosti nevlozila nijaký dôkaz do spisu. 80 Navyse nepodlozené tvrdenia zalobkyne nepostacujú na vylúcenie moznosti konkrétneho dopadu sporného porusenia na trh. Skutocnost, ze zisky zákazníkov úcastníkov kartelu údajne dosiahli rekordnú úroven v období dotknutom kartelom, totiz nevylucuje, ze tento kartel mal vplyv na ceny, ktoré zákazníci platili. Naopak, skutocnost, ze títo zákazníci dosahovali pocas obdobia trvania porusenia vysoké zisky z nezávislých dôvodov súvisiacich so vseobecnou konjunkturálnou situáciou, ich mohla viest skôr k lahostajnosti voci cenám, ktoré platili za cinidlá dotknuté kartelom, a nevyuzívaniu svojej kúpnej sily a nezávislosti od clenov kartelu s cielom dosiahnut výhodnejsie ceny. Okrem toho, pokial ide o casté "podvádzanie", na ktoré zalobkyna poukázala, treba pripomenút, ze bez ohladu na prípadné podvádzanie, ktoré nie je pri tomto type porusenia nicím neobvyklým, samotná zalobkyna pripústa, ze sporné porusenie sa v podstate uskutocnilo. 81 Treba tiez uviest, ze podla judikatúry citovanej v bode 62 vyssie nie je úcinok protisútazného postupu rozhodujúcim kritériom pri posúdení primeranej výsky pokuty. Skutocnosti týkajúce sa úmyslu môzu byt dôlezitejsie ako tie, ktoré sa týkajú uvedených úcinkov, najmä ak ide o porusenia, ktoré sú skutocne závazné, ako je urcenie cien a rozdelenie trhov, pricom tieto skutocnosti sa v prejednávanej veci vyskytujú. 82 Zo vsetkých týchto úvah vyplýva, ze argumentácia uvedená zalobkynou v rámci tejto casti zalobného dôvodu nie je postacujúca na preukázanie toho, ze posúdenie závaznosti sporného porusenia vykonané Komisiou je postihnuté akoukolvek nesprávnostou. Okrem toho z rovnakých dôvodov a s ohladom na vseobecnú poznámku uvedenú v bode 26 vyssie treba na úcely prípadného výkonu neobmedzenej právomoci Vseobecného súdu uviest, ze táto argumentácia zalobkyne neumoznuje dospiet k záveru, ze základná ciastka pokuty, ktorá jej bola ulozená a ktorú Komisia urcila v súlade s metódou uvedenou v usmerneniach, prekracuje primeranú výsku. 83 Druhú cast prvého zalobného dôvodu treba preto zamietnut. O tretej casti zalozenej na nesprávnom posúdení hospodárskeho významu dotknutého trhu 84 Zalobkyna sa odvoláva na rozhodnutie Komisie v inej veci týkajúcej sa porusenia pravidiel hospodárskej sútaze, v ktorej Komisia znízila výsku pokuty z dôvodu, ze porusenie sa týkalo trhu skôr mensej velkosti. Zalobkyna s odkazom na vycíslené celkové hodnoty transakcií na trhoch dotknutých sporným porusením a na iných trhoch v odvetví chemických výrobkov tvrdí, ze v prejednávanej veci ide o trhy z hospodárskeho hladiska zanedbatelné. Vytýka Komisii, ze protiprávne nezohladnila tento aspekt porusenia na úcely znízenia pokuty. 85 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze podla metódy stanovovania základnej ciastky pokuty uvedenej v usmerneniach (pozri bod 7 vyssie) táto ciastka pozostáva z percenta hodnoty predaja dosiahnutého v súvislosti s porusením, vynásobeného poctom rokov úcasti na porusení a zvýseného o vstupný poplatok, ktorý samotný je tvorený percentom hodnoty dotknutého predaja. 86 Ako správne uvádza Komisia, z toho vyplýva, ze metóda stanovovania základnej ciastky pokuty uplatnená v prejednávanej veci takmer automaticky zohladnuje viac ci menej významný hospodársky význam trhu dotknutého porusením vo vztahu k ostatným trhom, kedze hospodársky význam sa nevyhnutne prejavuje v objeme predaja dosiahnutého v súvislosti s porusením a v dôsledku toho v nizsej alebo vyssej základnej ciastke pokuty. Za týchto podmienok sa v prípade, v ktorom bola táto metóda pouzitá, vôbec nezdá byt potrebné priznat dodatocné znízenie pokuty s cielom zohladnit údajne mensí význam trhu dotknutého porusením, a to nezávisle od toho, ci je zohladnenie tejto skutocnosti odôvodnené alebo vhodné. 87 Pokial ide o predchádzajúce rozhodnutia Komisie, na ktoré sa zalobkyna odvoláva, ide o rozhodnutie Komisie z 9. decembra 2004, ktorým sa upravuje konanie podla clánku 81 [ES] a clánku 53 [EHP] (vec COMP/E-2/37.533 - Cholinchlorid) ([19]Ú. v. EÚ L 190, 2005, s. 22). Kedze toto rozhodnutie je z roku 2004, ciastky pokút ulozených v tomto rozhodnutí boli urcené podla metódy odlisnej od metódy stanovenej v usmerneniach z roku 2006. Z tohto rozhodnutia preto nemozno vyvodit nijaké uzitocné ponaucenie pre zákonnost a primeranost pokuty ulozenej zalobkyni v prejednávanej veci. V kazdom prípade treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry predchádzajúca rozhodovacia prax Komisie nepredstavuje právny rámec pre pokuty v oblasti hospodárskej sútaze (rozsudky Súdneho dvora z 21. septembra 2006, JCB Service/Komisia, [20]C-167/04 P, Zb. s. I-8935, bod 205, a z 24. septembra 2009, Erste Group Bank a i./Komisia, [21]C-125/07 P, C-133/07 P, C-135/07 P a C-137/07 P, Zb. s. I-8681, bod 233). 88 Okrem toho je potrebné uviest, ako správne pripomína Komisia, ze Súd prvého stupna vo svojom rozsudku z 8. júla 2004, Mannesmannröhren-Werke/Komisia ([22]T-44/00, Zb. s. II-2223, bod 229), výslovne zamietol tvrdenie, ze pokuty sa musia stanovovat priamo podla velkosti dotknutého trhu. Súd prvého stupna uviedol, ze tento faktor je len jedným z viacerých relevantných faktorov a v súlade s relevantnými ustanoveniami, ako ich vykladá judikatúra, pokuta ulozená podniku z dôvodu porusenia v oblasti hospodárskej sútaze musí byt primeraná poruseniu posúdenému ako celok, berúc do úvahy najmä závaznost porusenia, ktorú treba posúdit s ohladom na velký pocet skutocností, ako vyplýva z judikatúry citovanej v bode 76 vyssie. 89 Zalobkyna sa na podporu svojich tvrdení odvolávala aj na rozsudok Groupe Danone/Komisia, uz citovaný v bode 70 vyssie (bod 191).V tomto rozsudku sa uvádza, ze absolútna hodnota dotknutých predajov je takisto relevantným ukazovatelom závaznosti porusenia, pretoze verne odzrkadluje hospodársku dôlezitost transakcií, ktoré má porusenie v zámere vylúcit z riadnej hospodárskej sútaze. Táto úvaha nielenze vôbec nepodporuje argumentáciu zalobkyne uvedenú v rámci tejto casti zalobného dôvodu, ale navyse potvrdzuje primeranost metódy uvedenej v usmerneniach pre stanovenie základnej ciastky pokuty na základe hodnoty predaja dosiahnutého v súvislosti s porusením. 90 Vzhladom na vsetky tieto úvahy je potrebné dospiet k záveru, ze Komisii nemozno vytýkat, ze v prejednávanej veci neznízila pokutu, ktorá mala byt zalobkyni ulozená, vypocítanú podla metódy uvedenej v usmerneniach, na úcely zohladnenia údajne malého hospodárskeho významu trhov dotknutých sporným porusením. Navyse vzhladom na neobmedzenú súdnu právomoc, ktorú má Vseobecný súd v oblasti pokút, sa treba domnievat, ze nic z argumentácie zalobkyne uvedenej v rámci tejto casti zalobného dôvodu neumoznuje dospiet k záveru, ze ciastka pokuty stanovená v napadnutom rozhodnutí prekracuje primeranú výsku. Tretiu cast zalobného dôvodu treba preto tiez zamietnut. O stvrtej casti zalozenej na nesprávnom posúdení relatívnej závaznosti úcasti zalobkyne na porusení 91 Zalobkyna pripomína, ze ak sa porusenia dopustilo viac podnikov, treba preskúmat relatívnu závaznost úcasti kazdého z nich. V prejednávanej veci vsak existuje viacero skutocností známych Komisii, ktoré preukazujú, ze význam jej úcasti na porusení bol minimálny. Po prvé porusenie zacalo a pokracovalo na podnet iného podniku, konkrétne spolocnosti Almamet. Zalobkyna sa síce zúcastnila na karteli, ale nebola jeho vodcom. Po druhé bola najmensím clenom kartelu z hladiska obratu dotknutého kartelom, zohladneného na úcely urcenia výsky pokuty. Navyse ju ostatní clenovia kartelu nútili nakupovat horcík od iného podniku zúcastnujúceho sa na karteli, a to od skupiny Ecka. Z toho vyplýva, ze zalobkyna bola len zanedbatelným úcastníkom kartelu, na ktorého ostatní úcastníci kartelu vyvíjali pri stretnutiach hospodársky nátlak. Po tretie zalobkyna pripomína, ze z hladiska jej celkovej velkosti je podnikom ovela mensím ako väcsina ostatných úcastníkov kartelu. Podla nej mali byt vsetky tieto skutocnosti zohladnené v napadnutom rozhodnutí na zmiernenie závaznosti jej úcasti na porusení a mali tak viest k znízeniu základnej ciastky pokuty stanovenej v jej prípade. 92 Vzhladom na túto argumentáciu treba na úvod uviest, ako to uvádza zalobkyna, ze z ustálenej judikatúry vyplýva, ze ak sa porusenia dopustilo viac podnikov, treba v rámci urcenia výsky pokút preskúmat relatívnu závaznost úcasti kazdého z nich, co znamená predovsetkým urcit, akú úlohu zohrávali jednotlivé podniky pri porusení pocas trvania ich úcasti na nom. Tento záver predstavuje logický dôsledok zásady individualizácie trestov a sankcií, podla ktorej podnik mozno sankcionovat iba za skutocnosti, ktoré sa mu individuálne pripisujú, co je zásada uplatnitelná v kazdom správnom konaní, ktoré môze viest k sankciám podla pravidiel hospodárskej sútaze práva Únie (pozri rozsudok Groupe Danone/Komisia, uz citovaný v bode 70 vyssie, body 277 a 278 a tam citovanú judikatúru). 93 Ako vsak správne uvádza Komisia, usmernenia stanovujú v bodoch 28 a 29 prispôsobenie základnej ciastky pokuty v závislosti od urcitých okolností vlastných kazdému dotknutému podniku, pritazujúcich alebo polahcujúcich, práve v záujme dodrzania týchto zásad. Navyse nie je co kritizovat na metóde, ktorú Komisia zvolila v usmerneniach a ktorá na úcely urcenia základnej ciastky pokuty spocíva v stanovení rovnakého percenta predajov dosiahnutých v súvislosti s porusením pre vsetkých úcastníkov porusenia, ako aj v prípadnej úprave základnej ciastky takto urcenej pre kazdého úcastníka, a to smerom nahor alebo nadol v závislosti od jemu vlastných pritazujúcich alebo polahcujúcich okolností na úcely zohladnenia relatívnej závaznosti jeho úcasti na karteli (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupna z 8. októbra 2008, Carbone-Lorraine/Komisia, [23]T-73/04, Zb. s. II-2661, bod 100, a rozsudok Novácke chemické závody/Komisia, uz citovaný v bode 74 vyssie, bod 58). 94 Treba vsak preskúmat, ci okolnosti uvedené zalobkynou v rámci jej argumentácie týkajúcej sa tejto casti zalobného dôvodu odôvodnujú ulozenie nizsej pokuty, ako jej bola ulozená v napadnutom rozhodnutí. V konecnom dôsledku nie je dôlezité, ci by takéto znízenie pokuty ulozenej zalobkyni malo v jej prípade vyplývat zo znízenia základnej ciastky pokuty, alebo z uznania polahcujúcich okolností, ktoré sa jej týkajú. 95 Po prvé, pokial ide o údajnú úlohu spolocnosti Almamet ako vodcu porusenia, treba uviest, ze v súlade s bodom 28 poslednou zarázkou usmernení je vedúca úloha pri porusení alebo podnecovanie k poruseniu pritazujúcou okolnostou, ktorá môze odôvodnit zvýsenie základnej ciastky pokuty. Inými slovami, keby sa predmetné tvrdenie zalobkyne ukázalo ako dôvodné, odôvodnilo by skôr zvýsenie základnej ciastky pokuty vo vztahu k spolocnosti Almamet nez znízenie uvedenej ciastky vo vztahu k zalobkyni. Toto konstatovanie vsak nie je natolko postacujúce, aby umoznilo bez dalsieho posúdenia zamietnut výhradu zalobkyne ako neúcinnú. Podla okolností kazdej veci je totiz najvhodnejsím spôsobom, ako zabránit nerovnakému zaobchádzaniu medzi viacerými úcastníkmi porusenia vychádzajúcemu zo skutocnosti, ze závaznost protiprávneho správania jedných úcastníkov bola vzhladom na závaznost protiprávneho správania druhých úcastníkov podhodnotená, znízit výsky pokuty ulozenej druhej skupine úcastníkov (pozri v tomto zmysle rozsudok Novácke chemické závody/Komisia, uz citovaný v bode 74 vyssie, body 55 a 56 a tam citovanú judikatúru). 96 Bez toho, aby bolo potrebné polozit si otázku, ci sa judikatúra citovaná v predchádzajúcom bode môze uplatnit aj v prípade zalobkyne, treba túto výhradu zamietnut ako v kazdom prípade nedôvodnú. 97 Zalobkyna totiz na podporu svojho tvrdenia, ze spolocnost Almamet bola vodcom kartelu, jednoducho len tvrdí, ze tento podnik organizoval takmer vsetky stretnutia kartelu. Zalobkyna v tejto súvislosti odkazuje na odôvodnenia 64 a 67 napadnutého rozhodnutia, podla ktorých sa prvé dve stretnutia kartelu konali v priestoroch spolocnosti Almamet a organizoval ich zodpovedný pracovník tejto spolocnosti. 98 Treba predovsetkým konstatovat, ze hoci z týchto dvoch odôvodnení napadnutého rozhodnutia skutocne vyplýva, ze stretnutia z 22. apríla a 7. septembra 2004 týkajúce sa práskového acetylidu vápenatého sa konali v priestoroch spolocnosti Almamet, je naopak nesprávne tvrdit, ze tento podnik organizoval vsetky stretnutia kartelu. 99 Z odôvodnenia 69 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze pocas stretnutia 7. septembra 2004 sa úcastníci, teda aj zalobkyna, rozhodli organizovat podobné stretnutia pravidelne a prijat tak zodpovednost za ich usporiadanie. Napadnuté rozhodnutie dalej v odôvodneniach 70 az 89 uvádza devät dalsích stretnutí týkajúcich sa práskového acetylidu vápenatého, ktoré organizovali rôzni úcastníci kartelu. V odôvodnení 78 napadnutého rozhodnutia sa uvádza, ze samotná zalobkyna zorganizovala siedme stretnutie 22. novembra 2005, ktoré sa konalo vo Viedni (Rakúsko), pricom zalobkyna túto skutocnost nespochybnila. Navyse podla odôvodnenia 90 napadnutého rozhodnutia sa na poslednom jedenástom stretnutí, ktoré sa týkalo rovnakého výrobku, rozhodlo, ze zalobkyna bude zodpovedná za zorganizovanie nového stretnutia (následne zruseného, ako vyplýva z odôvodnenia 91 tohto rozhodnutia), ktoré sa malo konat 9. januára 2007 vo Viedni. Zalobkyna uz na tento úcel vykonala rezerváciu v hoteli. 100 Pokial ide o granuláty acetylidu vápenatého, Komisia v odôvodnení 98 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze prvé stretnutie sa uskutocnilo 7. apríla 2004 v hoteli na území Slovinska a bolo zorganizované spolocnostou TDR-Metalurgija d.d. Zalobkyna a Novácke chemické závody a.s. boli jediné dva podniky, ktoré sa ho zúcastnili. V odôvodnení 99 napadnutého rozhodnutia Komisia odkazuje na dalsie dve stretnutia, ktoré sa uskutocnili medzi týmito troma výrobcami tohto výrobku v Bratislave (Slovensko). Komisia vsak dodáva, ze otázky týkajúce sa granulátov acetylidu vápenatého boli tiez nacrtnuté bud v rámci stretnutí týkajúcich sa práskového acetylidu vápenatého, alebo pocas osobitných stretnutí konajúcich sa v predlzení prvých stretnutí (pozri odôvodnenia 101 a 108 napadnutého rozhodnutia). 101 Pokial ide o stretnutia tej casti kartelu, ktorá sa týkala horcíka a ktorej sa zalobkyna nezúcastnila, Komisia v odôvodnení 115 napadnutého rozhodnutia uvádza, ze tri podniky zúcastnujúce sa týchto stretnutí, vrátane spolocnosti Almamet, striedavo organizovali a platili tieto stretnutia. 102 Pokial ide o tvrdenie, ze Almamet mala vedúcu úlohu pri porusení alebo podnecovala k poruseniu na základe toho, ze zorganizovala prvé dve stretnutia, treba pripomenút, ze Vseobecný súd uz analyzoval a zamietol obdobné tvrdenie vo svojom rozsudku Novácke chemické závody/Komisia, uz citovanom v bode 74 vyssie (body 77 az 79), ktorý sa týkal zaloby proti napadnutému rozhodnutiu podanej iným úcastníkom tohto istého kartelu. 103 Vseobecný súd konstatoval, ze z odôvodnenia 54 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze podla Komisie má dohoda týkajúca sa práskového acetylidu vápenatého svoj pôvod v negatívnom vývoji ceny tohto výrobku, ktorý pretrváva od zaciatku 21. storocia, v spojitosti so zvýsením nákladov na jeho výrobu a znízením dopytu. Podla odôvodnenia 104 napadnutého rozhodnutia na trhu s granulátmi acetylidu vápenatého pretrvával porovnatelný pocit. Toto odôvodnenie cituje jedného "zamestnanca spolocnosti Akzo Nobel", ktorý tvrdil, ze "zvýsenie cien sa zdalo byt nevyhnutné" vsetkým dodávatelom dotknutého výrobku. Pokial ide o horcík, ktorý je tiez urcený pre oceliarsky priemysel a ktorý je vzájomne nahraditelný s práskovým acetylidom vápenatým, Komisia v odôvodnení 113 napadnutého rozhodnutia uznáva, ze dopyt po tomto výrobku sa zvysoval, ale dodáva, ze "dodávatelia cítili aj väcsiu trhovú silu svojich odberatelov" a okrem toho boli tiez pod stále silnejsím tlakom v dôsledku vstupu novej cínskej konkurencie na trh. 104 Vseobecný súd sa domnieval, ze v tomto kontexte nie je dôlezité vediet, kto vyvinul iniciatívu zorganizovat prvé stretnutie, kedze táto iniciatíva len vyjadruje spolocný pocit viacerých výrobcov dotknutého výrobku. Zamietol teda tvrdenie, ze Komisia nesprávne nezohladnila pritazujúcu okolnost vo vztahu k niektorým iným úcastníkom, vrátane spolocnosti Almamet, v dôsledku toho, ze mali vedúcu úlohu v rámci kartelu alebo k nemu podnecovali. 105 Tieto úvahy, ktoré nie sú argumentáciou zalobkyne nijako spochybnené, umoznujú zamietnut ako nedôvodnú aj príslusnú výhradu uvedenú zalobkynou v rámci tejto veci. 106 Po druhé zalobkynou uvedená skutocnost, ze bola najmensím clenom kartelu z hladiska výsky obratu dosiahnutého z výrobkov dotknutých kartelom, je dostatocne zohladnená v rámci metódy výpoctu základnej ciastky pokuty prijatej v usmerneniach, ktorá spocíva vo výpocte uvedenej ciastky v závislosti od hodnoty predaja dosiahnutého v súvislosti s porusením. Je jasné, ze nizsí obrat na dotknutom trhu znamená stanovenie nizsej základnej ciastky. 107 Pokial ide o tvrdenie, ze zalobkyna bola "zanedbatelným úcastníkom" kartelu, treba uviest, ze "výlucne pasívna úloha" spolocnosti pri porusení alebo "úloha nasledovania vodcu" bola výslovne uvedená ako polahcujúca okolnost v bode 3 prvej zarázke usmernení z roku 1998, ale v demonstratívnom zozname polahcujúcich okolností uvedenom v bode 29 usmernení sa neuvádza. 108 Zalobkyna v kazdom prípade nesplnala podmienky pre uznanie takejto polahcujúcej okolnosti, aj keby to bolo na základe usmernení mozné. Ako rozhodol Vseobecný súd vo svojom rozsudku z 9. júla 2003, Cheil Jedang/Komisia ([24]T-220/00, Zb. s. II-2473, body 167 a 168), takáto pasívna alebo nasledovatelská úloha pri porusení spocíva v "malej aktivite" dotknutého podniku, teda v chýbajúcej aktívnej úcasti na vypracovaní protisútaznej dohody alebo dohôd. Spomedzi skutocností, ktoré môzu odhalit pasívnu úlohu podniku v rámci kartelu, mozno zohladnit jeho výrazne menej castú úcast na rokovaniach v porovnaní s beznými úcastníkmi kartelu, rovnako ako jeho oneskorený vstup na trh, ktorý je predmetom porusenia, bez ohladu na dlzku trvania jeho úcasti na porusení, alebo tiez existenciu výslovných vyhlásení v tomto zmysle pochádzajúcich od zástupcov tretích podnikov, ktoré sa na porusení zúcastnili. 109 V prejednávanej veci sa vsak zalobkyna zúcastnila vsetkých stretnutí kartelu týkajúcich sa dvoch výrobkov, ktoré uvádzala na trh, a to práskového a granulovaného acetylidu vápenatého (pozri odôvodnenia 64 az 88, 98 a 99 napadnutého rozhodnutia). Zorganizovala tiez jedno stretnutie a prijala zodpovednost za zorganizovanie dalsieho (pozri bod 99 vyssie). Navyse z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze jej prínos na stretnutiach, ktorých sa zúcastnila, bol porovnatelný s prínosom ostatných úcastníkov. Z vyssie uvedených odôvodnení napadnutého rozhodnutia totiz vyplýva, ze úcastníci jednotlivých stretnutí sa navzájom informovali o objemoch predaja a ze následne na to bola aktualizovaná tabulka o rozdelení trhu. Okrem toho sa diskutovalo o uplatnovaných cenách a prílezitostne sa rozhodlo o zvýsení cien (pozri napríklad odôvodnenia 67 a 68 napadnutého rozhodnutia). Okrem toho z odôvodnenia 83 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze iný clen kartelu, ktorý sa nemohol zúcastnit stretnutia 25. apríla 2006, zalobkyni vopred oznámil údaje, ktoré sa ho týkali, aby ich na tomto stretnutí odovzdala clenom kartelu. Nic teda neumoznuje dospiet k záveru, ze správanie zalobkyne bolo pasívne a jej úloha pri porusení bola "zanedbatelná" alebo vseobecnejsie povedané odlisná od úloh prijatých ostatnými úcastníkmi kartelu. 110 Pokial ide o tvrdenie zalobkyne, ze ju ostatní clenovia kartelu "nútili" nakupovat horcík od iného úcastníka porusenia, okrem toho, ze zalobkyna nevysvetluje ako a akými prostriedkami ju ostatní clenovia kartelu mohli viazat takouto povinnostou, takéto tvrdenie nemôze, aj za predpokladu jeho pravdivosti, negatívne ovplyvnit relatívnu závaznost jej úcasti na porusení. Navyse ako správne pripomína Komisia, Súd prvého stupna uz rozhodol, ze podnik, na ktorý je vyvíjaný tlak, aby pristúpil ku kartelu, môze namiesto toho, aby sa pripojil ku kartelu, o nom informovat príslusné orgány a nemôze sa teda dovolávat tohto tlaku s cielom dosiahnut znízenie pokuty, ktorá mu bola ulozená (rozsudok Súdu prvého stupna z 29. apríla 2004, Tokai Carbon a i./Komisia, [25]T-236/01, T-239/01, T-244/01 az T-246/01, T-251/01 a T-252/01, Zb. s. II-1181, bod 344). 111 Po tretie ani tvrdenie zalobkyne zalozené na skutocnosti, ze z hladiska svojej celkovej velkosti je podnikom ovela mensím ako väcsina ostatných clenov kartelu, nemôze uspiet. Treba uviest, ze v bode 30 usmernení sa uvádza, ze Komisia bude venovat osobitnú pozornost zabezpeceniu odstrasujúceho úcinku pokút a na tento úcel môze zvýsit pokutu ulozenú podnikom, ktoré majú zvlást vysoký obrat mimo tovarov alebo sluzieb, ktoré sú spojené s porusením. Dalej podla bodu 35 usmernení môze Komisia za výnimocných okolností na návrh prihliadnut na platobnú neschopnost podniku v osobitnom sociálnom a ekonomickom kontexte. Usmernenia tak za urcitých stanovených podmienok zavádzajú moznost zohladnit pri stanovení výsky pokuty znacnú celkovú velkost podniku, ktorý sa zúcastnil na porusení pravidiel hospodárskej sútaze, alebo naopak znízenú platobnú schopnost podniku v takejto situácii. 112 Podnik sa vsak nemôze domáhat znízenia ulozenej pokuty nad rámec uvedených mozností len z toho dôvodu, ze jeho celková velkost je ovela mensia ako velkost ostatných úcastníkov rovnakého porusenia. Súdny dvor vo svojom rozsudku z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a i./Komisia ([26]C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, Zb. s. I-5425, bod 312), totiz rozhodol, ze ak sú pokuty ulozené viacerým podnikom zúcastneným na tom istom porusení, Komisia nie je povinná pri urcení výsky pokút v závislosti od závaznosti a dlzky trvania porusenia zaistit, aby konecné výsky pokút ulozených podnikom, ktoré sú výsledkom výpoctov, odzrkadlovali vsetky rozdiely medzi podnikmi vzhladom na ich celkový obrat. 113 Kedze zalobkyna sa na úcely znízenia pokuty, ktorá jej bola ulozená, odvolávala iba na svoju údajne mensiu celkovú velkost v porovnaní s velkostou ostatných úcastníkov rovnakého kartelu, toto tvrdenie treba zamietnut a v dôsledku toho treba zamietnut aj stvrtú cast zalobného dôvodu v celom rozsahu. Okrem toho z rovnakých dôvodov a s ohladom na vseobecnú poznámku uvedenú v bode 26 vyssie treba na úcely prípadného výkonu neobmedzenej právomoci Vseobecného súdu uviest, ze táto argumentácia zalobkyne neumoznuje dospiet k záveru, ze základná ciastka pokuty, ktorá jej bola ulozená a ktorú Komisia urcila v súlade s metódou uvedenou v usmerneniach, prekracuje primeranú výsku. O piatej casti zalozenej na tom, ze Komisia nezohladnila skutocnost, ze zalobkyna sa zúcastnila len na urcitých castiach porusenia 114 Zalobkyna pripomína, ze Komisia sa v napadnutom rozhodnutí domnievala, ze predmetné dohody a zosúladené postupy predstavujú jediné a pokracujúce porusenie. Zalobkyna sa vsak zúcastnila na porusení len v súvislosti s dvomi z troch dotknutých výrobkov, a to práskovým a granulovaným acetylidom vápenatým, co pripustila aj samotná Komisia. Judikatúra vyzaduje, aby sa pri posúdení závaznosti porusenia a urcení výsky pokuty zohladnila táto ciastocná úcast, pricom Komisia tak v prejednávanej veci neurobila. Podla zalobkyne mala v jej prípade Komisia znízit základnú ciastku pokuty vzhladom na skutocnost, ze sa zúcastnila na porusení len v súvislosti s dvomi z troch dotknutých výrobkov. Okrem toho stanovenie rovnakej základnej ciastky pokuty pre vsetky podniky, ktoré sa zúcastnili na porusení, je protiprávne, kedze základná ciastka pokuty, ktorá má byt ulozená kazdému úcastníkovi porusenia, musí odzrkadlovat rozdiely v rozsahu úcasti jednotlivých úcastníkov na porusení, a teda v stupni závaznosti porusenia, ktorý im mozno pripísat. 115 Hoci skutocnost, ze sa podnik nezúcastnil na vsetkých základných zlozkách kartelu, nie je relevantná na preukázanie existencie porusenia vo vztahu k danému podniku, túto skutocnost treba naopak zohladnit pri posúdení závaznosti porusenia a prípadne pri urcení výsky pokuty (rozsudok Súdneho dvora zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, [27]C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, Zb. s. I-123, bod 86). 116 Treba vsak konstatovat, ze metodika urcenia pokuty uvedená v usmerneniach a zhrnutá v bode 7 vyssie plne zodpovedá poziadavkám tejto judikatúry. Ako v podstate uviedla Komisia v odôvodnení 296 napadnutého rozhodnutia, základná ciastka pokuty sa totiz urcuje na základe predaja dosiahnutého dotknutým podnikom v súvislosti s porusením, co znamená, ze sa zohladnuje iba predaj výrobkov, v súvislosti s ktorými sa dotknutý podnik zúcastnil na porusení. V konkrétnom prípade zalobkyne sa zohladnil iba predaj práskového a granulovaného acetylidu vápenatého, co potvrdzuje aj odôvodnenie 288 napadnutého rozhodnutia. 117 Navyse tvrdenie zalobkyne, ze pre vsetky podniky, ktoré sa zúcastnili na porusení, bola stanovená rovnaká základná ciastka pokuty, je nesprávne. Táto ciastka sa urcuje pre kazdý podnik na základe predaja, ktorý dosiahol v súvislosti s porusením. Preto sa kazdému úcastníkovi porusenia urcí iná základná ciastka pokuty. Okrem toho odôvodnenie 308 napadnutého rozhodnutia, ktoré obsahuje tabulku uvádzajúcu základné ciastky pokuty urcené pre kazdý podnik, ktorý sa zúcastnil na spornom porusení, potvrdzuje, ze to tak bolo aj v prejednávanej veci. 118 Z toho vyplýva, ze piata cast zalobného dôvodu je nedôvodná a musí byt zamietnutá. Okrem toho z rovnakých dôvodov a s ohladom na vseobecnú poznámku uvedenú v bode 26 vyssie treba na úcely prípadného výkonu neobmedzenej právomoci Vseobecného súdu uviest, ze táto argumentácia zalobkyne neumoznuje dospiet k záveru, ze základná ciastka pokuty, ktorá jej bola ulozená a ktorú Komisia urcila v súlade s metódou uvedenou v usmerneniach, prekracuje primeranú výsku. O siestej casti zalozenej na nesprávnom právnom posúdení a na porusení povinnosti odôvodnenia v súvislosti s urcením vstupného poplatku 119 Zalobkyna predovsetkým uvádza porusenie povinnosti odôvodnenia v rozsahu, v akom Komisia nedostatocne odôvodnila stanovenie percenta uplatnitelného na úcely urcenia vstupného poplatku na 17 %. Zalobkyna sa domnieva, ze Komisia porusila povinnost odôvodnenia, ako je vymedzená v judikatúre, kedze pouzila len stereotypné vzorce a nevyjadrila sa k rozhodujúcemu aspektu pre stanovenie vstupného poplatku, a to k odstrasujúcemu úcinku uvedenému v bode 25 usmernení, ako ani k dôvodom, ktoré ju viedli k stanoveniu úrovne 17 % ako percenta potrebného na dosiahnutie pozadovaného odstrasujúceho úcinku. 120 Rozsah povinnosti odôvodnenia vyplývajúcej z clánku 253 ES bol pripomenutý v bodoch 28 az 30 vyssie. Pokial ide predovsetkým o rozsah tejto povinnosti v súvislosti so stanovením výsky pokuty ulozenej za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze, z ustálenej judikatúry vyplýva, ze poziadavky podstatných formálnych nálezitostí zalozené touto povinnostou odôvodnenia sú splnené, ak Komisia uvedie vo svojom rozhodnutí posudzované skutocnosti, ktoré jej umoznili vymedzit závaznost a dlzku trvania porusenia, ako aj posudzované skutocnosti, ktoré na tento úcel zohladnila podla orientacných pravidiel obsiahnutých v jej vlastných usmerneniach (pozri rozsudok Súdu prvého stupna zo 6. decembra 2005, Brouwerij Haacht/Komisia, [28]T-48/02, Zb. s. II-5259, bod 46 a tam citovanú judikatúru). 121 V prejednávanej veci Komisia v odôvodnení 291 a nasl. pod názvom "Stanovenie základnej výsky pokuty" uviedla skutocnosti, ktoré zohladnila pri stanovení základnej ciastky pokuty uplatnitelnej na kazdého úcastníka porusenia, vrátane vstupného poplatku. Predovsetkým v odôvodneniach 292 az 296 napadnutého rozhodnutia Komisia analyzovala závaznost porusenia a domnievala sa najmä (odôvodnenie 294), ze porusenie, o aké ide v prejednávanej veci, "patrí svojou skutocnou povahou medzi najskodlivejsie obmedzenia hospodárskej sútaze". V odôvodneniach 297 a 298 napadnutého rozhodnutia sa Komisia zaoberala kumulovaným podielom úcastníkov porusenia na trhu (pozri tiez body 28 az 34 vyssie). V odôvodneniach 299 a 300 napadnutého rozhodnutia sa Komisia zaoberala geografickým rozsahom kartelu, ktorý je uvedený v bode 1 vyssie, a skutocnostou, ze dohody predstavujúce porusenie "sa vo vseobecnosti implementovali a monitorovali". 122 Komisia po týchto úvahách v odôvodnení 301 napadnutého rozhodnutia vyvodila dôsledky týkajúce sa stanovenia percenta, ktoré sa má pouzit pri urcení základnej ciastky pokuty. Pokial ide o percento, ktoré sa má pouzit pri urcení vstupného poplatku, Komisia v odôvodnení 306 napadnutého rozhodnutia uviedla toto: "Vzhladom na osobitné okolnosti tejto veci a pri zohladnení kritérií uvedených v odôvodneniach (294) a (299) týkajúcich sa povahy porusovania a geografického rozsahu porusovania predstavuje podiel hodnoty trzieb, ktorý sa má vziat do úvahy 17 %." 123 Z toho vyplýva, ze na rozdiel od tvrdení zalobkyne Komisia v napadnutom rozhodnutí uviedla dostatocné odôvodnenie, preco na úcely urcenia vstupného poplatku zvolila hodnotu 17 %. Neobmedzila sa len na "stereotypné vzorce", ale odkázala na vyssie spomenuté odôvodnenia týkajúce sa závaznosti porusenia (odôvodnenia 292 az 296), podla ktorých ide o porusenie, ktoré je svojou povahou jedným z najzávaznejsích, ako aj na odôvodnenia týkajúce sa geografického rozsahu porusenia. Pouzité kritériá tak boli dostatocne spresnené, a preto treba výhradu zalozenú na porusení povinnosti odôvodnenia zamietnut. 124 Po druhé zalobkyna uvádza, ze keby Komisia vykonala správne posúdenie, musela by zohladnit jej tvrdenia uvedené pocas správneho konania a dospiet tak k stanoveniu nizsieho vstupného poplatku, ba dokonca upustit od zahrnutia tohto poplatku do základnej ciastky pokuty, ktorá jej mala byt ulozená. Zalobkyna v tejto súvislosti pripomína vytvorenie interného vzdelávacieho programu týkajúceho sa porusení práva hospodárskej sútaze, ako aj krízovú situáciu, v ktorej sa pocas obdobia porusovania nachádzala. Zalobkyna navyse zdôraznuje, ze bola jediným podnikom zúcastneným na porusení, ktorý vyjadril lútost nad touto svojou úcastou. 125 Vzhladom na túto argumentáciu treba predovsetkým uviest, ze podla znenia samotného bodu 25 usmernení Komisia "zahrnie do základnej výsky pokuty" vstupný poplatok. Inými slovami, na rozdiel od tvrdení zalobkyne Komisia nemala rozhodnút, ci treba alebo netreba zahrnút vstupný poplatok do základnej ciastku pokuty, ktorú sa jej chystala ulozit. Metóda uvedená v usmerneniach, podla ktorej Komisia postupovala, stanovuje zahrnutie tejto sumy do základnej ciastky. 126 Z odôvodnení 324 a 329 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia v rámci preskúmania prípadných polahcujúcich okolností pouzitelných v prospech kazdého úcastníka kartelu zohladnila tvrdenia zalobkyne týkajúce sa zavedenia interného vzdelávacieho programu a jej krízovej ekonomickej situácie pocas obdobia porusovania. 127 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze vstupný poplatok stanovený v bode 25 usmernení je súcastou základnej výsky pokuty, ktorá, ako to vyplýva z bodu 19 rovnakých usmernení, musí odzrkadlovat závaznost porusenia, a nie závaznost vo vztahu k úcasti kazdého z dotknutých podnikov na porusovaní. Podla judikatúry má byt posledná otázka posudzovaná v rámci prípadného uplatnovania pritazujúcich alebo polahcujúcich okolností. Komisia tak má právo stanovit percento hodnoty predaja podla bodu 25 usmernení, ako aj percento podla bodu 21 rovnakých usmernení, v rovnakej výske pre vsetkých úcastníkov kartelu (pozri rozsudok Novácke chemické závody/Komisia, uz citovaný v bode 74 vyssie, bod 58 a tam citovanú judikatúru). 128 Z toho vyplýva, ze Komisii nemozno vytýkat nesprávne právne posúdenie ani porusenie jej vlastných usmernení z dôvodu, ze vo vztahu k zalobkyni nestanovila percento hodnoty predaja nizsie ako 17 % s ohladom na osobitné okolnosti uvedené v tomto zmysle tak, ako sú zhrnuté v bode 124 vyssie. Tieto okolnosti museli byt preskúmané v rámci posúdenia prípadných polahcujúcich okolností v prospech zalobkyne, pricom, ako uz bolo uvedené v bode 126, dve z týchto okolností sú v tomto kontexte uvedené v napadnutom rozhodnutí. 129 Je pravda, ze Komisia nepouzila vo vztahu k zalobkyni nijakú polahcujúcu okolnost. Otázka, ci je toto posúdenie nesprávne z dôvodu, ze vyssie uvedené tvrdenia zalobkyne odôvodnujú uznanie takýchto okolností, sa vsak musí analyzovat v rámci druhého zalobného dôvodu, ktorým zalobkyna vytýka Komisii nesprávne právne posúdenie práve z tohto dôvodu. Okrem toho zalobkyna v rámci argumentácie uvedenej na podporu tohto zalobného dôvodu opakuje a zvelicuje tieto tvrdenia. 130 Po tretie zalobkyna vytýka Komisii porusenie zásad rovnosti zaobchádzania a proporcionality z dôvodu, ze stanovila "rovnaký [vstupný poplatok] pre vsetky podniky, ktoré sa zúcastnili na porusení". Zalobkyna uvádza, ze potreba odstrasenia je väcsia v prípade podnikov, ktoré sa uz v minulosti opakovane zúcastnili na karteloch, co je prípad niektorých úcastníkov sporného kartelu, konkrétne spolocností Akzo Nobel a Degussa AG. Pokial ide o zalobkynu, v minulosti jej nikdy nebolo urcené nijaké rozhodnutie Komisie týkajúce sa porusenia clánku 81 ES. Najmä z tohto dôvodu mali zásady rovnosti zaobchádzania a proporcionality viest Komisiu k tomu, aby zalobkyni stanovila ovela nizsí vstupný poplatok ako spolocnostiam Akzo Nobel a Degussa. Zalobkyna tiez tvrdí, ze na úcely urcenia vstupného poplatku sa musí zohladnit aj relatívna velkost rôznych podnikov, ktoré sa podielali na porusení. Judikatúra pripústa relevantnost celkového obratu podniku na urcenie financnej schopnosti clenov kartelu. Velkost zalobkyne a jej celkový obrat sú vsak len zlomkom z velkosti a obratu ostatných podnikov, ktoré sa zúcastnili na porusení, najmä spolocností Akzo Nobel a Degussa. Komisia pri urcení vstupného poplatku nezohladnila tento významný rozdiel. Správne posúdenie ju malo viest k stanoveniu percenta ovela nizsieho ako 17 %. 131 Ani s týmito tvrdeniami nemozno súhlasit. Predovsetkým treba spresnit, ze na rozdiel od tvrdení zalobkyne Komisia nestanovila rovnaký vstupný poplatok pre kazdého úcastníka kartelu. Je pravda, ze pre vsetkých úcastníkov stanovila rovnaké percento (17 %) pouzité na úcely výpoctu uvedeného poplatku. Kedze vsak suma nazývaná "vstupný poplatok" pozostáva z percenta hodnoty predaja kazdého úcastníka kartelu uskutocneného v spojitosti s porusením, pri jednotlivých úcastníkoch sa odlisuje v závislosti od rozdielu v hodnote predaja, ktorý uskutocnili (rozsudok Novácke chemické závody/Komisia, uz citovaný v bode 74 vyssie, bod 58). 132 Dalej, pokial ide o opakované porusovanie zo strany spolocností Akzo Nobel a Degussa, treba uviest, ze úvahy uvedené v bode 127 vyssie odôvodnujú aj zohladnenie pritazujúcich okolností, akými je opakovanie porusovania, vo vztahu k tomu ci onému úcastníkovi porusenia, v neskorsej fáze urcenia výsky pokuty po stanovení základnej ciastky, ktorej súcastou je vstupný poplatok. Ako bolo uvedené v bode 7 vyssie, usmernenia Komisie totiz stanovujú najmä úpravu základnej ciastky smerom nahor s cielom zohladnit pritazujúce okolnosti. Opakovanie porusenia je zahrnuté medzi pritazujúcimi okolnostami orientacne spomenutými v bode 28 prvej zarázke usmernení. 133 Ako vyplýva z odôvodnení 309 a 310 napadnutého rozhodnutia, v prejednávanej veci Komisia skutocne pouzila túto pritazujúcu okolnost vo vztahu k spolocnostiam Akzo Nobel a Degussa a na úcely jej zohladnenia zvýsila ich základnú ciastku pokuty o 100 %, resp. o 50 %. 134 Tvrdenie zalobkyne, ze v jej prípade malo byt pri výpocte vstupného poplatku pouzité nizsie percento ako v prípade ostatných úcastníkov kartelu, najmä dvoch vyssie spomenutých podnikov opakovane sa dopústajúcich porusovania, preto nemozno prijat. 135 Z dôvodov uvedených v bodoch 111 az 113 vyssie treba dospiet k záveru, ze údajné rozdiely medzi zalobkynou a ostatnými úcastníkmi kartelu, týkajúce sa velkosti a celkového obratu, by ani za predpokladu ich preukázania neukladali v prípade zalobkyne povinnost zvolit nizsie percento na úcely urcenia vstupného poplatku. 136 Vzhladom na vsetky predchádzajúce úvahy je potrebné siestu cast tohto zalobného dôvodu zamietnut. Okrem toho aj s ohladom na vseobecnú poznámku uvedenú v bode 26 vyssie treba na úcely prípadného výkonu neobmedzenej právomoci Vseobecného súdu uviest, ze táto argumentácia zalobkyne neumoznuje dospiet k záveru, ze základná ciastka pokuty, ktorá jej bola ulozená a ktorú Komisia urcila v súlade s metódou uvedenou v usmerneniach, prekracuje primeranú výsku. V dôsledku toho je potrebné zamietnut prvý zalobný dôvod v celom rozsahu. O druhom zalobnom dôvode zalozenom na skutocnosti, ze Komisia protiprávne nezohladnila polahcujúce okolnosti v prospech zalobkyne 137 Zalobkyna uvádza, ze napadnuté rozhodnutie je postihnuté protiprávnostou v rozsahu, v akom Komisia nezohladnila významné polahcujúce okolnosti v jej prospech. Tento zalobný dôvod je rozdelený na pät castí, ktoré sú zalozené po prvé na neexistencii realizácie sporných dohôd, obohatenia zalobkyne a ujmy spôsobenej spotrebitelom, po druhé na nezohladnení úcinnej spolupráce zalobkyne, po tretie na nezohladnení priznania a lútosti zalobkyne, po stvrté na nezohladnení opatrení na zosúladenie zavedených zalobkynou a po piate na nezohladnení krízovej situácie v odvetví výroby acetylidu vápenatého aj zalobkyne samotnej. Úvodné poznámky 138 Ako bolo uvedené v bode 92 vyssie, ak sa porusenia dopustilo viac podnikov, treba v rámci urcenia výsky pokút preskúmat relatívnu závaznost úcasti kazdého z nich. 139 V súlade s touto úvahou upravujú usmernenia v bode 29 prispôsobenie základnej výsky pokuty v závislosti od urcitých polahcujúcich okolností týkajúcich sa kazdého z dotknutých podnikov. Tento bod predovsetkým uvádza neúplný zoznam polahcujúcich okolností, ktoré môzu byt zohladnené. Zohladnenie iných okolností nezahrnutých do orientacného zoznamu uvedeného v bode 29 usmernení na úcely znízenia výsky pokuty vsak nie je vylúcené, ak môzu zmiernit relatívnu závaznost úcasti dotknutej osoby alebo podniku (pozri v tomto zmysle rozsudok Vseobecného súdu z 12. decembra 2012, Ecka Granulate a non ferrum Metallpulver/Komisia, T-400/09, bod 61). 140 Tieto úvodné poznámky je potrebné zohladnit pri analýze rôznych castí tohto zalobného dôvodu. O prvej casti zalozenej na neexistencii realizácie sporných dohôd, obohatenia zalobkyne a ujmy spôsobenej spotrebitelom 141 V rámci prvej casti zalobkyna v podstate opakuje tvrdenia zhrnuté v bodoch 66 az 68 vyssie, ktoré podla nej preukazujú, ze sporné dohody boli realizované len ciastocne a porusenie nemalo nijaký vplyv na trh, nespôsobilo nijakú ujmu zákazníkom ani neumoznilo úcastníkom získat z neho neprimeraný prospech. Zalobkyna sa domnieva, ze Komisia mala zohladnit uvedené okolnosti ako polahcujúce okolnosti na úcely znízenia pokuty. 142 V tejto súvislosti treba predovsetkým pripomenút, ze Komisia v odôvodneniach 318 a 319 napadnutého rozhodnutia uviedla toto: "(318) Ako sa uviedlo v odôvodnení (193), dohody medzi dodávatelmi acetylidu vápenatého a horcíka boli realizované. Pocas trvania kartelu si strany vymienali citlivé obchodné informácie, pridelovali odberatelov, súhlasili s implementáciou dohodnutých zvýsení cien a diskutovali o uskutocnovaní dohôd o kvótach prostredníctvom aktualizovania svojich tabuliek rozdelenia trhu. Dohody nevylúcili akúkolvek dalsiu hospodársku sútaz medzi úcastníkmi a existencia rivality a podvádzania nijakým spôsobom nemení záver, ze dohody boli realizované a obmedzili hospodársku sútaz medzi dodávatelmi acetylidu vápenatého a horcíkových granulátov. (319) Naviac nikto z úcastníkov netvrdil, ze sa v praxi vyhol akejkolvek realizácii týchto protiprávnych dohôd. Najmä ziadny úcastník neposkytol dôkazy o tom, ze zabránil realizácii dohôd prijatím sútazného správania alebo, prinajmensom, ze jasne a významným spôsobom porusil záväzky spojené s realizáciou kartelu az do bodu narusenia jeho samotného fungovania... Podvádzanie nikdy nepredstavovalo popretie uskutocnených dohôd, ale vzdy zacalo zohladnením odsúhlasených dohôd. Na stretnutiach kartelu sa o nom intenzívne diskutovalo a v prípade potreby bolo eliminované." 143 Z toho vyplýva, ze Komisia sa domnievala, ze k realizácii sporných dohôd skutocne doslo. Komisia sa na úcely posúdenia prípadných polahcujúcich okolností v podstate správne domnievala, ze skutocnost, ze uvedené dohody úplne nevylucovali hospodársku sútaz medzi úcastníkmi a existenciu rivality a podvádzania medzi nimi, nemení nic na skutocnosti, ze k poruseniu doslo. Z judikatúry pripomenutej samotnou Komisiou v uvedenom odôvodnení 318 napadnutého rozhodnutia totiz v podstate vyplýva, ze podnik, ktorý napriek zosúladenému konaniu so svojimi konkurentmi uskutocnuje na trhu viac-menej nezávislú politiku, sa totiz jednoducho môze snazit vyuzit kartel vo svoj prospech a pre podniky by bolo prílis jednoduché minimalizovat riziko, ze budú musiet zaplatit znacnú pokutu, keby mohli mat výhody z protiprávneho kartelu a potom sa mohli domáhat znízenia pokuty z dôvodu, ze pri uskutocnovaní porusenia zohrávali len obmedzenú úlohu, hoci ich konanie podnietilo ostatné podniky, aby vo väcsej miere konali spôsobom narusujúcim hospodársku sútaz (pozri rozsudok Raiffeisen Zentralbank Österreich a i./Komisia, uz citovaný v bode 69 vyssie, bod 491 a tam citovanú judikatúru). Ako potvrdil Súdny dvor vo svojom rozsudku KME Germany a i., uz citovanom v bode 58 vyssie (body 94 az 96), takýto striktný výklad podmienok pozadovaných na priznanie polahcujúcej okolnosti spocívajúcej v neuplatnení dohôd predstavujúcich porusenie v nijakom prípade nepredstavuje nesprávne právne posúdenie. 144 Ako sa v podstate uvádza v odôvodnení 319 napadnutého rozhodnutia, polahcujúca okolnost by mohla byt zalobkyni alebo inému úcastníkovi priznaná len za predpokladu uvedeného v bode 29 tretej zarázke usmernení, ze by dotknutý podnik dokázal, ze jeho úcast na porusení bola významne znízená a v dôsledku toho preukázal, ze v dobe, ked bol stranou dohôd predstavujúcich porusenie, sa v skutocnosti vyhýbal ich uplatnovaniu a choval sa na trhu konkurencným spôsobom (pozri v tomto zmysle rozsudok Ecka Granulate a non ferrum Metallpulver/Komisia, uz citovaný v bode 139 vyssie, bod 86 a tam citovanú judikatúru). Treba vsak konstatovat, ze zalobkyna takýto dôkaz nepredlozila. 145 Okrem toho, pokial ide o tvrdenie zalobkyne, ze svojou úcastou na porusení nedosiahla nijaký prospech, takáto skutocnost nemôze byt ani za predpokladu jej preukázania polahcujúcou okolnostou. Ako vyplýva z ustálenej judikatúry, taktiez pripomenutej v odôvodnení 320 napadnutého rozhodnutia, skutocnost, ze podnik porusením nedosiahol ziadny prospech, nemôze predstavovat prekázku ulozenia pokuty bez toho, aby pokute hrozila strata jej odstrasujúceho charakteru. Z toho vyplýva, ze Komisia pri stanovení výsky pokút nie je povinná zohladnit absenciu zisku dosiahnutého predmetným porusením (pozri rozsudok Vseobecného súdu z 25. júna 2010, Imperial Chemical Industries/Komisia, [29]T-66/01, Zb. s. II-2631, bod 443 a tam citovanú judikatúru). 146 Zalobkyna sa tiez domnieva, ze v rámci polahcujúcich okolností bolo potrebné zohladnit neexistenciu úcinku porusenia na trh. V tejto súvislosti vsak stací odkázat na úvahy uvedené v bodoch 78 az 80 vyssie, podla ktorých tvrdenia zalobkyne týkajúce sa neexistencie úcinku sporného porusenia na trh neboli podlozené nijakými dôkazmi. Z úvahy uvedenej v bode 81 vyssie v kazdom prípade vyplýva, ze aj v prípade, ze by bol predlozený dôkaz na podporu týchto tvrdení, priznanie polahcujúcej okolnosti z dôvodu údajnej neexistencie úcinkov porusenia na trh by vzhladom na skutocne závaznú povahu sporného porusenia nebolo odôvodnené. 147 Je preto potrebné zamietnut prvú cast tohto zalobného dôvodu. O druhej casti zalozenej na nezohladnení úcinnej spolupráce zalobkyne 148 Zalobkyna Komisii vytýka, ze protiprávne nezohladnila jej úcinnú spoluprácu ako polahcujúcu okolnost odôvodnujúcu znízenie pokuty. Táto cast bude preskúmaná v spojení s tretím zalobným dôvodom, s ktorým úzko súvisí, pricom navyse samotná zalobkyna odkazuje na argumentáciu uvedenú na podporu tohto tretieho zalobného dôvodu. O tretej casti zalozenej na nezohladnení priznania a lútosti zalobkyne 149 Zalobkyna uvádza, ze podla judikatúry Komisia môze znízit pokutu, ak podnik prizná svoju úcast na porusení. Zalobkyna pripomína, ze bezprostredne priznala v celom rozsahu porusenie, ktoré jej bolo vytýkané a domnieva sa, ze táto skutocnost mala byt zohladnená ako polahcujúca okolnost pri urcení výsky pokuty, ktorá jej mala byt ulozená. Dodáva, ze je jediným úcastníkom kartelu, ktorý výslovne vyjadril lútost nad porusením, ktorého sa dopustil. Odkazuje na vyhlásenia, ktoré v tejto súvislosti poskytol jej vlastník pocas výsluchu v rámci správneho konania a domnieva sa, ze si aj z tohto dôvodu zaslúzila priznanie polahcujúcej okolnosti. 150 V tejto súvislosti treba uviest, ze samotné nespochybnenie skutocností podnikom sa nespomína v rámci polahcujúcich okolností orientacne vymenovaných v bode 29 usmernení. Oznámenie Komisie o neulození pokút alebo o ich znízení vo veciach týkajúcich sa kartelov [neoficiálny preklad] ([30]Ú. v. ES C 207, 1996, s. 4) v bode D ods. 2 skutocne stanovilo znízenie pokuty z dôvodu spolupráce v prospech podniku, ktorý po prijatí oznámenia o výhradách informoval Komisiu o tom, ze nespochybnuje vecnú správnost skutkových okolností, na základe ktorých bol obvinený. Judikatúra, na ktorú sa zalobkyna odvoláva, sa týka vecí, v ktorých bolo toto oznámenie uplatnitelné. Predmetné oznámenie vsak nebolo uplatnitelné na skutkové okolnosti prejednávanej veci, kedze bolo nahradené oznámením o zhovievavosti z roku 2002, ktoré obdobné znízenie nezavádza. 151 V tejto súvislosti treba pripomenút, ako uz bolo uvedené v bode 74 vyssie, ze aj ked sa Komisia nemôze nepridrziavat pravidiel, ktoré si stanovila, pokial neuvedie dôvody zlucitelné so zásadou rovnosti zaobchádzania, má naopak moznost zmenit alebo nahradit tieto pravidlá a v prípade, na ktorý sa nové pravidlá vztahujú, jej nemozno vytýkat, ze nezohladnila polahcujúcu okolnost, ktorú tieto nové pravidlá nestanovujú, a to len preto, ze bola stanovená v predchádzajúcich pravidlách. 152 Z toho vyplýva, ze samotná skutocnost, ze Komisia vo svojich skorsích rozhodnutiach prijatých v súlade s pravidlami a praxou, ktoré sa medzitým zmenili, zohladnila na úcely znízenia pokuty ulozenej podniku zúcastnujúcemu sa na karteli okolnost, ze nespochybnil jemu vytýkané skutkové okolnosti, neznamená, ze Komisia bola v prejednávanej veci povinná priznat zalobkyni znízenie pokuty z rovnakého dôvodu (pozri v tomto zmysle rozsudok Ecka Granulate a non ferrum Metallpulver/Komisia, uz citovaný v bode 139 vyssie, bod 60). 153 Na úcely analýzy tohto zalobného dôvodu treba preto preskúmat, ci skutocnost, ze zalobkyna nespochybnila jej vytýkané skutkové okolnosti a vyjadrila lútost, mohla zmiernit relatívnu závaznost jej úcasti na karteli a odôvodnit znízenie pokuty, ktorá jej bola ulozená (pozri v tomto zmysle rozsudok Ecka Granulate a non ferrum Metallpulver/Komisia, uz citovaný v bode 139 vyssie, bod 61). 154 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry je znízenie pokuty v dôsledku spolupráce pocas správneho konania odôvodnené iba vtedy, ak konanie daného podniku umoznilo Komisii urcit existenciu porusenia s mensími tazkostami a prípadne ho ukoncit (pozri rozsudok Ecka Granulate a non ferrum Metallpulver/Komisia, uz citovaný v bode 139 vyssie, bod 62 a tam citovanú judikatúru). 155 V prejednávanej veci treba pripomenút, ze Komisia vytýkala zalobkyni úcast na tých castiach kartelu, ktoré sa týkali práskového a granulovaného acetylidu vápenatého. Pokial ide o prvú z týchto dvoch castí, treba pripomenút, ze o existencii kartelu informovala Komisiu Akzo Nobel, ako je pripomenuté v odôvodnení 335 napadnutého rozhodnutia. Okrem toho, ako vyplýva z poznámky pod ciarou c. 143 k odôvodneniu 64 a z odôvodnenia 348 napadnutého rozhodnutia, Komisia zabavila v priestoroch iného podniku zúcastnujúceho sa na porusení, konkrétne spolocnosti TDR Metalurgija, dôkazy vo forme dokumentov o tej istej casti kartelu a konkrétnejsie o prvom stretnutí týkajúcom sa tohto výrobku, ktoré sa konalo 22. apríla 2004. 156 S ohladom na tieto skutocnosti treba konstatovat, ze Komisia mala velké mnozstvo dôkazov o skutocnostiach uvádzaných proti zalobkyni v súvislosti s jej úcastou na tej casti kartelu, ktorá sa týkala práskového acetylidu vápenatého. Za týchto podmienok a pri neexistencii tvrdení zalobkyne umoznujúcich preukázanie opaku treba dospiet k záveru, ze Komisia bola v kazdom prípade schopná preukázat skutkového okolnosti, ktoré boli zalobkyni vytýkané v súvislosti s touto castou kartelu. Nespochybnenie uvedených skutocností zalobkynou preto nemozno povazovat za úcinnú spoluprácu pocas správneho konania v zmysle bodu 29 stvrtej zarázky usmernení a judikatúry citovanej v bode 154 vyssie a v dôsledku toho nemôze odôvodnit znízenie pokuty, ktorá jej bola ulozená. 157 Pokial ide o tú cast kartelu, ktorá sa týkala granulovaného acetylidu vápenatého, treba pripomenút, ze ako vyplýva z odôvodnení 342 az 346 napadnutého rozhodnutia, práve zalobkyna predlozila Komisii v rámci ziadosti v zmysle oznámenia o zhovievavosti z roku 2002 dôkazy, ktoré prispeli k preukázaniu tejto casti porusenia. Z tohto dôvodu bola zalobkyni znízená pokuta o 35 % podla oznámenia o zhovievavosti z roku 2002 (odôvodnenie 346 napadnutého rozhodnutia). 158 Nezávisle od toho, ci bola táto sadzba znízenia primeraná, co zalobkyna spochybnuje svojím tretím zalobným dôvodom preskúmaným dalej, v kazdom prípade nemozno pripustit, ze Komisia mala priznat zalobkyni odlisné znízenie pokuty z dôvodu, ze nespochybnila svoju úcast na tej casti kartelu, ktorú sama pomohla Komisii preukázat. 159 Pokial ide o skutocnost, ze zalobkyna vyjadrila lútost nad svojou úcastou na karteli, takéto vyhlásenie, akokolvek chvályhodné, nemôze ovplyvnit skutocnost, ze k zistenému poruseniu doslo, a teda nemôze predstavovat polahcujúcu okolnost odôvodnujúcu znízenie ulozenej pokuty (pozri analogicky rozsudok Ecka Granulate a non ferrum Metallpulver/Komisia, uz citovaný v bode 139 vyssie, bod 79). 160 Zo vsetkých predchádzajúcich úvah vyplýva, ze tretia cast tohto zalobného dôvodu nie je dôvodná a musí byt zamietnutá. O stvrtej casti zalozenej na nezohladnení opatrení na zosúladenie zavedených zalobkynou 161 Zalobkyna uvádza, ze tak Komisia v rozhodnutí týkajúcom sa iného porusenia, ako aj Súd prvého stupna vo svojom rozsudku zo 14. júla 1994, Parker Pen/Komisia ([31]T-77/92, Zb. s. II-549, bod 93), povazovali za polahcujúcu okolnost, ktorá odôvodnuje znízenie výsky pokuty, zavedenie opatrení na zosúladenie podnikom, ktorý bol predmetom konania týkajúceho sa porusenia pravidiel hospodárskej sútaze Únie. Kedze zalobkyna zaviedla takéto opatrenia po zacatí konania, ktoré viedlo k prijatiu napadnutého rozhodnutia, domnieva sa, ze jej z tohto dôvodu mala byt znízená pokuta. 162 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze z ustálenej judikatúry vyplýva, ze hoci je iste dôlezité, aby podnik prijal opatrenia na zabránenie tomu, aby sa jeho zamestnanci v budúcnosti dopústali dalsích porusovaní práva hospodárskej sútaze Únie, prijatie takých opatrení nic nemení na skutocnosti, ze k porusovaniu uz doslo. Z toho vyplýva, ze samotná skutocnost, ze Komisia v niektorých prípadoch vo svojej predchádzajúcej rozhodovacej praxi zohladnila zavedenie programu zlucitelnosti s právom hospodárskej sútaze ako polahcujúcu okolnost, ju nezaväzuje, aby vo vymedzenom prípade postupovala rovnako (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 9. júla 2003, Archer Daniels Midland a Archer Daniels Midland Ingredients/Komisia, [32]T-224/00, Zb. s. II-2597, bod 280 a tam citovanú judikatúru). Komisia to napokon uviedla v odôvodnení 325 napadnutého rozhodnutia k zamietnutiu tejto ziadosti zalobkyne. 163 Rozsudok Parker Pen/Komisia, uz citovaný v bode 161 vyssie, na ktorý sa zalobkyna odvoláva na podporu svojej argumentácie, nemôze viest k inému záveru. 164 V bode 93 tohto rozsudku sa Súd prvého stupna obmedzil na konstatovanie, ze Komisia vo svojom predmetnom rozhodnutí zohladnila polahcujúce okolnosti v prospech zalobkyne v tejto veci, najmä skutocnost, ze zalobkyna zaviedla program zlucitelnosti s právom hospodárskej sútaze s cielom zabezpecit dodrziavanie pravidiel hospodárskej sútaze svojimi distribútormi a dcérskou spolocnostou. Súd prvého stupna sa nemusel vyjadrit a ani sa nevyjadril k otázke, ci bola Komisia povinná zohladnit túto skutocnost ako polahcujúcu okolnost. Súd prvého stupna sa naopak domnieval, ze napriek zohladneniu polahcujúcich okolností nebola pokuta ulozená Komisiou zalobkyni v tejto veci primeraná najmä vzhladom na nízky obrat dotknutý porusením a v rámci výkonu svojej neobmedzenej právomoci túto ciastku znízil (rozsudok Parker Pen/Komisia, uz citovaný v bode 161 vyssie, bod 95). 165 V bode 24 svojho rozhodnutia 92/426/EHS z 15. júla 1992 týkajúceho sa konania o uplatnení clánku [81 ES] (vec IV/32.725 - Viho/Parker Pen) [neoficiálny preklad] ([33]Ú. v. ES L 233, s. 27), ktoré bolo predmetom v tejto veci, Komisia uviedla, ze pocas obdobia trvania porusenia sa uplatnovali opatrenia na zosúladenie s pravidlami hospodárskej sútaze, ktoré vsak nemohli zabránit spáchaniu porusenia, pricom ale zalobkyna po odhalení porusenia Komisiou a na jej výslovnú ziadost porusovanie ukoncila. Inými slovami, v tejto veci nebolo ako polahcujúca okolnost zohladnené len prijatie opatrení smerujúcich k zabezpeceniu dodrziavania pravidiel hospodárskej sútaze v rovnakom období, v akom doslo k spáchaniu predmetného porusenia, ale aj správanie dotknutého podniku po zásahu Komisie. 166 Navyse aj za predpokladu, ze by Komisia v súlade s tvrdeniami zalobkyne zohladnila v rôznych skorsích rozhodnutiach ako polahcujúcu okolnost skutocnost, ze k poruseniu doslo napriek tomu, ze dotknutý podnik zaviedol opatrenia smerujúce k zabráneniu podobných porusení, z judikatúry citovanej v bode 162 vyssie vyplýva, ze ani takéto tvrdenie nemôze uspiet. Komisia teda nemá povinnost povazovat takúto skutocnost za polahcujúcu okolnost, pokial dodrzí zásadu rovnosti zaobchádzania, ktorá stanovuje, ze v tomto bode nemôze vykonat odlisné posúdenie situácie podnikov, ktorým je urcené to isté rozhodnutie (rozsudok Archer Daniels Midland a Archer Daniels Midland Ingredients/Komisia, uz citovaný v bode 162 vyssie, bod 281). To vsak nebol prípad prejednávanej veci, kedze polahcujúca okolnost z tohto dôvodu nebola uznaná ziadnemu úcastníkovi kartelu. 167 Okrem toho treba uviest, ze zalobkyna tvrdí, ze judikatúra uvedená v bode 162 vyssie je prílis restriktívna vzhladom na potrebu zohladnit pri urcení výsky pokuty skutocnosti týkajúce sa osobitnej prevencie, nevýhody vyplývajúce z nezohladnenia programov zosúladenia s pravidlami hospodárskej sútaze v prípade podnikov, ktoré ziadajú Komisiu o zhovievavost, a poziadavku, podla ktorej museli byt porusenia pravidiel hospodárskej sútaze spáchané prinajmensom z nedbanlivosti. Zalobkyna sa teda domnieva, ze zavedenie jej prísneho programu zosúladenia malo byt zohladnené ako polahcujúca okolnost. 168 Tieto tvrdenia nie sú presvedcivé. 169 Z usmernení vyplýva, ze Komisia si je vedomá nevyhnutnosti zabezpecit nielen vseobecný odstrasujúci úcinok svojho konania v oblasti porusenia hospodárskej sútaze, ale aj specifický odstrasujúci úcinok pokuty ulozenej podniku, ktorý sa dopustil takéhoto porusenia. To potvrdzuje aj bod 4 usmernení, ktorý stanovuje najmä, ze "je potrebné stanovit pokuty v takej výske, ktorá by mala odstrasujúci úcinok... s cielom sankcionovat konkrétne podniky (specifický odstrasujúci úcinok)". Samotné prijatie programu zosúladenia s pravidlami hospodárskej sútaze zo strany podniku nemôze predstavovat platnú a spolahlivú záruku budúceho dlhodobého dodrziavania uvedených pravidiel, takze takýto program nemôze Komisiu prinútit k znízeniu pokuty z dôvodu, ze by sa ciel prevencie sledovaný ulozením pokuty uz prinajmensom ciastocne dosiahol (rozsudok Degussa/Komisia, uz citovaný v bode 66 vyssie, bod 361). Zalobkyna okrem toho neuviedla nijakú konkrétnu skutocnost, ktorá by preukazovala, ze pozadovaný specifický odstrasujúci úcinok mohol byt v prípade podnikov, ktoré zaviedli opatrenia na zosúladenie, dosiahnutý aj pri nizsej ciastke pokuty. Hoci je teda vo vlastnom záujme podniku, aby zaviedol takéto opatrenia v snahe zabránit budúcim poruseniam pravidiel hospodárskej sútaze a vyhnút sa tak sankciám odôvodneným týmito poruseniami, od Komisie ani od Vseobecného súdu nemozno ziadat, aby pri výkone svojej neobmedzenej právomoci v oblasti pokút automaticky a systematicky odmenovali zavedenie predmetných opatrení znízením pokuty. 170 Rovnako tak treba zamietnut aj tvrdenie zalobkyne zalozené na údajných nevýhodách, ktoré pre podniky ziadajúce Komisiu o zhovievavost vyplývajú z nezohladnenia takejto polahcujúcej okolnosti. Zalobkyna na pojednávaní v tejto súvislosti spresnila, ze tieto nevýhody vyplývajú zo skutocnosti, ze bez programu zosúladenia by bolo pre dotknuté podniky zlozitejsie odhalit prostredníctvom interného vysetrovania úcast niektorých ich pracovníkov na porusení pravidiel hospodárskej sútaze s cielom vcas o tom informovat Komisiu a ziadat z tohto dôvodu o zhovievavost vo svojom prípade. Je postacujúce uviest, ze takáto argumentácia nijako nepreukazuje potrebu automatickej odmeny za zavedenie opatrení na zosúladenie, kedze odmeny stanovené Komisiou v rámci jej rôznych oznámení týkajúcich sa zhovievavosti, vrátane oznámenia z roku 2002 uplatnitelného na skutkové okolnosti prejednávanej veci, sú na tento úcel dostatocne velkým podnetom. 171 Pokial ide o tvrdenie zalozené na skutocnosti, ze porusenia pravidiel hospodárskej sútaze museli byt spáchané prinajmensom z nedbanlivosti, stací pripomenút ustálenú judikatúru, podla ktorej na to, aby sa porusenie pravidiel hospodárskej sútaze mohlo povazovat za spáchané úmyselne a nie z nedbanlivosti, nie je nevyhnutné, aby si dotknutý podnik bol vedomý porusenia týchto pravidiel, ale postacuje, ze nemohol nevediet, ze cielom jeho konania je porusenie hospodárskej sútaze na spolocnom trhu (pozri rozsudok Súdneho dvora z 11. júla 1989, Belasco a i./Komisia, [34]246/86, Zb. s. 2117, bod 41 a tam citovanú judikatúru, a rozsudok Raiffeisen Zentralbank Österreich a i./Komisia, uz citovaný v bode 69 vyssie, bod 205 a tam citovanú judikatúru). Z toho vyplýva, ze znalost presného obsahu pravidiel hospodárskej sútaze zodpovednými predstavitelmi podniku, ktorú mozno nadobudnút prostredníctvom vzdelávacieho programu a programu zosúladenia, nie je nevyhnutnou podmienkou pre konstatovanie porusenia uvedených pravidiel. Z vyssie uvedenej judikatúry naopak vyplýva, ze aj pri neexistencii takejto znalosti je mozné konstatovat porusenie uvedených pravidiel spáchané nielen z nedbanlivosti, ale aj úmyselne. 172 Zo vsetkých predchádzajúcich úvah vyplýva, ze táto cast zalobného dôvodu nie je dôvodná a musí byt preto zamietnutá. O piatej casti zalozenej na nezohladnení krízovej situácie v odvetví výroby acetylidu vápenatého aj zalobkyne samotnej 173 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia v minulosti vo viacerých veciach významne znízila pokutu v prípade krízovej situácie v celom dotknutom odvetví. Okrem toho súd Únie tiez casto uznal zlozitú situáciu v odvetví ako polahcujúcu okolnost odôvodnujúcu znízenie pokuty. Hoci vsak zalobkyna pocas správneho konania preukázala, ze celé odvetvie výroby acetylidu vápenatého a osobitne ona sama sa tak pred obdobím trvania porusenia, ako aj pocas neho nachádzali v krízovej situácii, Komisia nesprávne odmietla uznat polahcujúcu okolnost z tohto dôvodu. Zalobkyna v tejto súvislosti opakuje svoju argumentáciu, ktorú uz uviedla vo fáze správneho konania na úcely preukázania údajnej krízovej situácie. 174 Komisia zamietla argumentáciu, ktorú v tomto zmysle uviedla zalobkyna a ostatní úcastníci kartelu pocas správneho konania, pricom v odôvodnení 330 napadnutého rozhodnutia uviedla v tejto súvislosti toto: "Tieto tvrdenia môzu vysvetlovat, preco dodávatelia acetylidu vápenatého a horcíkového granulátu mohli uprednostnit obmedzenie hospodárskej sútaze, ale neospravedlnujú kartelové správanie." V odpovedi na tvrdenie, ze v minulosti za obdobných okolností priznala znízenie pokuty, Komisia zopakovala judikatúru, podla ktorej nie je viazaná svojou predchádzajúcou rozhodovacou praxou (pozri bod 87 vyssie) a doplnila toto: "[Vseobecný súd] okrem toho potvrdil, ze Komisia nie je povinná akceptovat zlú hospodársku situáciu v príslusnom priemysle ako polahcujúcu okolnost." 175 Podla ustálenej judikatúry totiz Komisia nie je povinná povazovat za polahcujúcu okolnost zlý financný stav predmetného odvetvia. To, ze Komisia brala v predchádzajúcich veciach do úvahy hospodársku situáciu odvetvia ako polahcujúcu okolnost, este neznamená, ze nevyhnutne musí pokracovat v dodrziavaní tejto praxe. V tejto súvislosti treba uviest, ze vo vseobecnosti kartely vznikajú v case, ked odvetvie zazíva tazkosti (pozri rozsudky Vseobecného súdu Raiffeisen Zentralbank Österreich a i./Komisia, uz citovaný v bode 69 vyssie, bod 510, a z 5. októbra 2011, Transcatab/Komisia, [35]T-39/06, Zb. s. II-6831, bod 352 a tam citovanú judikatúru). 176 Práve na túto judikatúru sa zalobkyna odvoláva pri tvrdení, ze súd Únie casto uznal krízovú situáciu v urcitom odvetví ako polahcujúcu okolnost, pricom je zjavné, ze zalobkyna túto judikatúru vykladá nesprávne. 177 Navyse treba konstatovat, ze argumentácia predlozená zalobkynou v súvislosti s krízovou hospodárskou situáciou, v ktorej sa ocitlo celé dotknuté odvetvie a predovsetkým aj ona sama, je len jednoduchým zopakovaním obdobných tvrdení, ktoré uviedla vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách. Z judikatúry citovanej v bode 175 vyssie vsak vyplýva, ze Komisia správne zamietla túto argumentáciu, a to o to viac, ze zalobkyna neuviedla pred Vseobecným súdom nijakú dalsiu skutocnost, ktorá by mohla spochybnit posúdenie Komisie tak, ako je uvedené v napadnutom rozhodnutí. 178 Preto treba zamietnut piatu cast a v dôsledku toho aj druhý zalobný dôvod, s výhradou preskúmania jeho druhej casti v spojení s tretím zalobným dôvodom. Okrem toho, kedze treba zamietnut vsetky vyssie preskúmané tvrdenia zalobkyne, je potrebné uviest, ze tieto tvrdenia neodôvodnujú výkon neobmedzenej právomoci Vseobecného súdu na úcely znízenia pokuty ulozenej zalobkyni. O tretom zalobnom dôvode zalozenom na porusení oznámenia o zhovievavosti z roku 2002 179 Zalobkyna uvádza, ze znízenie pokuty priznané Komisiou ako odmena za jej spoluprácu pocas správneho konania (pozri bod 10 vyssie) je prílis malé a teda protiprávne. Oznámenie o zhovievavosti z roku 2002 180 Oddiel B body 20 az 23 oznámenia o zhovievavosti z roku 2002 znejú takto: "B. ZNÍZENIE POKUTY 20. Podniky, ktoré nesplnajú podmienky podla oddielu A [OSLOBODENIE OD POKÚT], môzu byt oprávnené pre vyuzitie znízenia akejkolvek pokuty, ktorá by bola inak ulozená. 21. S cielom oprávnenia podnik musí poskytnút Komisii dôkaz o porusovaní, pre ktoré existuje podozrenie, ktorý predstavuje znacnú pridanú hodnotu, pokial ide o dôkaz, ktorý uz má Komisia, a musí ukoncit svoje zapojenie sa do porusovania, pre ktoré existuje podozrenie, najneskôr k dátumu, ked predkladá dôkaz. 22. Pojem 'pridaná hodnota` sa týka rozsahu, do ktorého poskytnutý dôkaz posilnuje, svojou povahou a/alebo úrovnou podrobnosti, schopnost Komisie preukázat dané skutocnosti. Pri tomto hodnotení Komisia obvykle povazuje písomný dôkaz pochádzajúci z casového obdobia, ku ktorému sa vztahujú skutocnosti, za dôkaz väcsej hodnoty ako je následne stanovený dôkaz. Podobne, dôkaz priamo sa vztahujúci k daným skutocnostiam sa spravidla povazuje za dôkaz s väcsou hodnotou ako iba nepriama dôlezitost. 23. Komisia urcí v akomkolvek rozhodnutí s konecnou platnostou prijatom na konci správneho postupu: a) ci dôkaz predlozený podnikom predstavoval významnú pridanú hodnotu, pokial ide o dôkaz, ktorý má Komisia v rovnakom case; b) úroven znízenia, ktorú vyuzije podnik [úroven znízenia, ktoré sa podniku prizná - neoficiálny preklad] úmerne k pokute, ktorá by bola inak ulozená, takto. Pre: -- prvý podnik splnajúci bod 21: znízenie o 30 - 50 %, -- druhý podnik splnajúci bod 21: znízenie o 20 - 30 %, -- dalsie podniky, ktoré splnajú bod 21: znízenie az do 20 %. S cielom urcit úroven znízenia v rámci kazdého z týchto pásiem Komisia zohladní cas, kedy bol predlozený dôkaz splnajúci podmienku v bode 21, a rozsah, do ktorého predstavuje pridanú hodnotu. Môze tiez zohladnit rozsah a kontinuitu akejkolvek spolupráce poskytovanej podnikom po dátume jeho predlozenia. Okrem toho, ak podnik poskytne dôkaz týkajúci sa skutocností, ktoré boli predtým Komisii neznáme a ktoré majú priamy vplyv na závaznost alebo obdobie trvania kartelu, pre ktorý existuje podozrenie, Komisia nezohladní tieto prvky pri stanovovaní akejkolvek pokuty, ktorá má byt ulozená podniku, ktorý poskytol tento dôkaz." Napadnuté rozhodnutie 181 V odôvodneniach 342 az 346 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla v súvislosti s uplatnením oznámenia o zhovievavosti z roku 2002 toto: "(342) Spolocnost Donau Chemie predlozila ziadost o znízenie pokút [25. januára 2007], [týzden] po uskutocnení kontrol, kedy poskytla dôkazy týkajúce sa acetylidu vápenatého (práskového a granulátov). Komisia uz disponovala významnými dôkazmi týkajúcimi sa práskového acetylidu vápenatého, získanými od Akzo [Nobel] ako aj zhromazdenými pocas kontrol. Napriek tomu ziadost poskytla Komisii potvrdenie, ako aj konkrétne podrobnosti o udalostiach týkajúcich sa granulátov acetylidu vápenatého. V tom case dôkazy, ktorými Komisia disponovala, týkajúce sa tohto produktového segmentu boli obmedzené na (i) [vyhlásenia istého zamestnanca Akzo [Nobel], ktorý mal informácie o tejto casti kartelu z druhej ruky] a (ii) dokumenty z kontroly obsahujúce iba ojedinelé informácie. Dosvedcenie a dôkazy poskytnuté spolocnostou Donau Chemie napomohli k preukázaniu porusovania. (343) Bol to prvý podnik, ktorý poskytol Komisii [údaje a podrobnosti o obsahu stretnutí ohladom tohto segmentu výrobku]. Tieto dôkazy svojou povahou a stupnom podrobnosti posilnili schopnost Komisie preukázat predmetné skutocnosti. (344) Donau Chemie bol tiez prvým podnikom, ktorý ohlásil, ze [nekalý postup týkajúci sa acetylidu vápenatého bol súcastou sirsej stratégie] zameranej proti hospodárskej sútazi, ktorá zahrnala horcíkové granuláty. Donau Chemie pred podaním ziadosti skoncila svoje zapojenie sa do porusovania, ktoré sa presetrovalo. Donau Chemie pokracovala v spolupráci zodpovedaním ziadostí o informácie, ale neposkytla dobrovolne ziadne dalsie dôkazy. (345) Pri stanovovaní, aké percentuálne znízenie pokuty si spolocnost Donau Chemie zaslúzi v rozsahu od 30% do 50% v súlade s bodom 23 oznámenia o zhovievavosti z roku 2002, Komisia poznamenáva, ze znízenie pre Donau Chemie sa dotkne pokuty pre granuláty acetylidu vápenatého, ako aj práskový acetylid vápenatý. Donau Chemie poskytla významnú pridanú hodnotu iba ohladom granulátov acetylidu vápenatého, jedného z dvoch výrobkov, vo vztahu ku ktorému sa ukladá pokuta. Komisia poznamenáva, ze Donau Chemie nahlásila existenciu [moznej sirsej stratégie] zameranej proti hospodárskej sútazi, ktorá zahrnala [granuláty horcíka]. (346) Komisia konstatuje, ze pri zohladnení týchto faktorov má Donau Chemie právo na znízenie pokuty, ktorá by bola inak ulozená, o 35%." Úvodné poznámky 182 Zalobkyna uvádza, ze znízenie pokuty, ktoré jej bolo priznané, sa nachádza v dolnej casti rozpätia 30 az 50 % stanoveného v oddiele B bode 23 prvom odseku písm. b) prvej zarázke oznámenia o zhovievavosti z roku 2002. Zalobkyna sa domnieva, ze keby Komisia správne posúdila rozsah a hodnotu jej spolupráce, musela by jej priznat vyssie znízenie pokuty, blíziace sa k maximálnej hodnote 50 %. V tomto kontexte uvádza tvrdenia týkajúce sa dátumu, kedy Komisii poskytla dôkazy, ako aj významnej pridanej hodnoty týchto dôkazov pri granulátoch acetylidu vápenatého, práskovom acetylide vápenatom a horcíkových granulátoch. Tieto tvrdenia budú dalej postupne preskúmané. 183 Po tomto preskúmaní a v závislosti od vyvodených záverov bude potrebné posúdit, ci je znízenie pokuty priznané zalobkyni primerané alebo nie. Oddiel B bod 23 druhý odsek oznámenia o zhovievavosti z roku 2002 totiz na úcely vymedzenia úrovne znízenia pokuty, ktorá má byt priznaná v rámci stanoveného rozpätia, stanovuje zohladnenie rozsahu, v akom dôkazy predlozené dotknutým podnikom predstavujú pridanú hodnotu. Na úcely urcenia tohto rozsahu je teda potrebné pri kazdom jednom dôkaze urcit, ci ho treba zohladnit v pozitívnom alebo negatívnom zmysle. 184 Zalobkyna tiez subsidiárne uvádza, ze za predpokladu, ze by skutocnosti uvedené v jej argumentácii nemohli odôvodnit významnejsie znízenie pokuty, nez aké jej bolo priznané v napadnutom rozhodnutí, poskytnutie týchto dôkazov musí byt povazované za úcinnú spoluprácu s Komisiou nad rámec oznámenia o zhovievavosti v zmysle bodu 29 stvrtej zarázky usmernení a odôvodnit uznanie polahcujúcej okolnosti v jej prospech. Toto tvrdenie bude preskúmané nakoniec. O dátume poskytnutia dôkazov zalobkynou Komisii 185 Zalobkyna pripomína, ze ziadost o znízenie pokuty podlozenú dôkazmi s vysokou pridanou hodnotou podala 25. januára 2007, teda iba týzden po kontrolách uskutocnených Komisiou a dlho predtým, ako jej Komisia zaslala ziadost o informácie. 186 Komisia uvádza, ze nesúhlasí s názorom "ako takým", ze podanie ziadosti zalobkyne treba povazovat za obzvlást rýchle. Dodáva vsak, ze v napadnutom rozhodnutí v kazdom prípade pozitívne hodnotila dátum podania ziadosti zalobkyne o zhovievavost. Táto skutocnost spolu s pridanou hodnotou informácií, ktoré zalobkyna poskytla, viedli k stanoveniu sadzby znízenia pokuty vo výske 35 %. 187 Vzhladom na tieto vysvetlenia Komisie a pri neexistencii jej osobitnej argumentácie, ktorá by preukazovala, ze k podaniu ziadosti zalobkyne o zhovievavost mohlo alebo malo príst v skorsom dátume, je potrebné súhlasit s Komisiou a pozitívne zohladnit túto skutocnost na úcely urcenia rozsahu, v akom dôkazy predlozené zalobkynou predstavujú pridanú hodnotu. O pridanej hodnote dôkazov poskytnutých zalobkynou v súvislosti s granulátmi acetylidu vápenatého 188 Zalobkyna podrobne uvádza, aké dôkazy poskytla Komisii v súvislosti s granulátmi acetylidu vápenatého a akú pridanú hodnotu podla nej predstavujú pre Komisiu. Zalobkyna vyvodzuje záver, ze tieto dôkazy boli prvými dôkazmi, ktoré Komisii umoznili konstatovat porusenie v tejto oblasti. Podla zalobkyne pred jej vyhlásením Komisia disponovala iba narázkami istého spolupracovníka spolocnosti Akzo na túto cast kartelu, ktoré boli mimoriadne vágne a nemali silnú dôkaznú hodnotu. 189 Komisia nespochybnuje, ze informácie poskytnuté zalobkynou v súvislosti s granulátmi acetylidu vápenatého boli pre nu uzitocné a samotnou svojou povahou a úrovnou podrobnosti jej pomohli preukázat porusenie. Zdôraznuje vsak, ze na úcely preukázania porusenia v oblasti granulátov acetylidu vápenatého sa nemusela opierat výlucne len o tieto informácie, kedze mala k dispozícii nielen vyhlásenie spolocnosti Akzo Nobel, ale aj informácie získané pri inspekciách, ktoré vykonala u viacerých úcastníkov kartelu. 190 So zretelom na úvahy uvedené v odôvodnení 343 napadnutého rozhodnutia a vysvetlenia Komisie uvedené pred Vseobecným súdom treba konstatovat, ze pridaná hodnota dôkazov poskytnutých zalobkynou prostredníctvom jej vyhlásenia týkajúceho sa granulátov acetylidu vápenatého bola významná. Ide o skutocnost, ktorá musí byt pozitívne zohladnená na úcely urcenia rozsahu, v akom dôkazy poskytnuté zalobkynou predstavujú pridanú hodnotu. Tvrdenie Komisie, ze v case podania ziadosti zalobkyne uz disponovala urcitými informáciami a dôkazmi o tejto casti porusenia, nemôze viest k odlisnému záveru, kedze Komisia samotná pripustila, ze práve dôkazy poskytnuté zalobkynou posilnili jej schopnost preukázat túto cast porusenia. O pridanej hodnote dôkazov poskytnutých zalobkynou v súvislosti s práskovým acetylidom vápenatým 191 Zalobkyna tvrdí, ze predlozila dôkazy, ktoré rozhodujúcim spôsobom ulahcili konstatovanie porusenia, aj pokial ide o práskový acetylid vápenatý. Tieto dôkazy sa týkali dlzky trvania porusenia a okrem iného umoznili Komisii preukázat totoznost úcastníkov kartelu a obsah rozhovorov prebiehajúcich pocas rôznych stretnutí týkajúcich sa tejto casti porusenia. 192 Komisia tieto tvrdenia spochybnuje. Uvádza, ze na úcely posúdenia pridanej hodnoty informácií poskytnutých zalobkynou je potrebné zohladnit vsetky dôkazy, ktoré mala k dispozícii v case, kedy zalobkyna poskytla svoje vyhlásenie, a nie len vyhlásenie spolocnosti Akzo Nobel. Komisia vsak uz v tom case disponovala dostatocnými dôkazmi o tej casti porusenia, ktorá sa týkala práskového acetylidu vápenatého, takze prínos zalobkyne nemal v súvislosti s týmto výrobkom významnú pridanú hodnotu. Skutocnosti, ktoré zalobkyna uvádza v tejto súvislosti vo svojej argumentácii, nemôzu odôvodnit znízenie pokuty nad rámec znízenia priznaného v napadnutom rozhodnutí. 193 Zalobkyna na podporu svojho vyjadrenia, ze dôkazy, ktoré poskytla so svojím vyhlásením, predstavovali významnú pridanú hodnotu aj v súvislosti s castou kartelu týkajúcou sa práskového acetylidu vápenatého, uvádza tri tvrdenia. Po prvé uvádza, ze ako prvá poskytla Komisii informácie o stretnutiach z 22. novembra 2005 a 25. apríla 2006, spomenuté v odôvodneniach 78 a 83 napadnutého rozhodnutia, kedze Akzo Nobel sa podla vlastného vyjadrenia na týchto dvoch stretnutiach nezúcastnila. 194 Toto tvrdenie nemôze uspiet. Samotná skutocnost, ze Akzo Nobel sa nezúcastnila týchto dvoch stretnutí, neznamená, ze nemohla Komisii poskytnút informácie v tejto súvislosti. V poznámkach pod ciarou c. 188 a c. 207, na ktoré odkazujú uvedené odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, sa v rámci dôkazov uvedených Komisiou v súvislosti s týmito dvomi stretnutiami spomína aj vyhlásenie spolocnosti Akzo Nobel. Okrem toho sa tam spomínajú aj viaceré dokumenty zabavené Komisiou pocas inspekcií vykonaných u rôznych úcastníkov kartelu. Kedze sa tieto inspekcie uskutocnili pred podaním ziadosti zalobkyne o zhovievavost, ide o dôkazy, ktoré uz mala Komisia k dispozícii pri podaní uvedenej ziadosti. Pri neexistencii podrobného spochybnenia relevantnosti vsetkých týchto dôkazov zo strany zalobkyne preto nemozno uznat, ze bola prvým podnikom, ktorý Komisii poskytol relevantné dôkazy týkajúce sa týchto stretnutí, a to nezávisle od toho, ci by táto okolnost za predpokladu jej preukázania postacovala na vyvodenie záveru, ze poskytla dôkazy s významnou pridanou hodnotou aj v súvislosti s práskovým acetylidom vápenatý. 195 Po druhé zalobkyna uvádza, ze na rozdiel od spolocnosti Akzo Nobel vo svojej ziadosti o zhovievavost podrobne uviedla, kto boli úcastníci kazdého stretnutia kartelu. Akzo Nobel vo svojom vyhlásení zo 4. decembra 2006 predovsetkým nespomenula úcast spolocnosti Novácke chemické závody na karteli. Len informácie zalobkyne umoznili Komisii zistit celkový rozsah kartelu a Komisia ich skutocne vyuzila. Zalobkyna odkazuje v tejto súvislosti na poznámku pod ciarou c. 154 napadnutého rozhodnutia. 196 Toto tvrdenie treba tiez zamietnut. Na poznámku pod ciarou c. 154, uvedenú zalobkynou, odkazuje odôvodnenie 67 napadnutého rozhodnutia. Toto odôvodnenie sa týka druhého stretnutia casti kartelu týkajúcej sa práskového acetylidu vápenatého, ktoré sa konalo 7. septembra 2004. Medzi úcastníkmi tohto stretnutia uvedenými v tomto odôvodnení je aj spolocnost Novácke chemické závody. Dôkazy uvedené Komisiou sú obsiahnuté v poznámke pod ciarou c. 153. Poznámka pod ciarou c. 154, na ktorú sa odvoláva zalobkyna, sa celkom konkrétne týka zoznamu úcastníkov tohto stretnutia, ale uvádza sa v nej len "To isté" a odkazuje tak na poznámku pod ciarou c. 153. V tejto poznámke pod ciarou c. 153 sú uvedené viaceré dôkazy, vrátane dvoch vyhlásení spolocnosti Akzo Nobel z 29. novembra a 22. decembra 2006, ako aj viacerých dokumentov zabavených v priestoroch rôznych úcastníkov kartelu pri inspekciách vykonaných Komisiou. Sú medzi nimi najmä dokumenty zabavené v samotnej spolocnosti Novácke chemické závody. Ako uz bolo uvedené, tieto inspekcie boli vykonané pred podaním ziadosti zalobkyne o zhovievavost. Za týchto podmienok a vzhladom na skutocnost, ze zalobkyna neuviedla podrobné tvrdenia na spochybnenie vsetkých týchto dôkazov, treba zamietnut aj jej tvrdenie, ze bola prvým podnikom, ktorý Komisiu informoval o tom, kto boli úcastníci casti kartelu týkajúcej sa práskového acetylidu vápenatého. 197 Po tretie zalobkyna uvádza, ze práve jej ziadost o zhovievavost umoznila Komisii urcit povahu dohôd uzatvorených na tomto stretnutí. V tejto súvislosti zalobkyna odkazuje na poznámku pod ciarou c. 160, ako aj "vseobecne" na poznámku pod c. ciarou 136 napadnutého rozhodnutia. Dodáva, ze Komisii predlozila podrobný zoznam dotknutých zákazníkov. 198 Pokial ide o poznámku pod ciarou c. 136, treba uviest, ze na nu odkazuje odôvodnenie 62 napadnutého rozhodnutia s cielom podporit tvrdenie, ze "na viacerých stretnutiach úcastníci okrem delenia trhu prediskutovali a odsúhlasili vseobecné zvýsenia cien práskového acetylidu vápenatého". Je pravda, ze táto poznámka pod ciarou odkazuje na ziadosti o zhovievavost podané rôznymi podnikmi, vrátane zalobkyne, ktorá je spomenutá ako prvá medzi vyhláseniami predlozenými Komisii. 199 Nemozno vsak dospiet k záveru, ze práve vdaka vyhláseniu zalobkyne sa Komisia po prvý raz dozvedela, ze cast kartelu týkajúca sa práskového acetylidu vápenatého sa týkala najmä zvysovania cien uplatnovaného úcastníkmi. To isté odôvodnenie 62 napadnutého rozhodnutia totiz pokracuje takto: "Komisia má dôkazy, ze ceny a zvýsenia cien boli prediskutované a/alebo odsúhlasené na minimálne siestich z dvanástich stretnutí". Dôkazy Komisie sú uvedené v poznámke pod ciarou c. 137 a zahrnajú dve vyhlásenia spolocnosti Akzo Nobel spomenuté v bode 196 vyssie, ako aj dokumenty zabavené pocas inspekcií, ktoré Komisia vykonala v spolocnostiach Novácke chemické závody a TDR Metalurgija este pred podaním ziadosti zalobkyne o zhovievavost. 200 Pokial ide o poznámku pod ciarou c. 160 napadnutého rozhodnutia, spomína sa v nej vyhlásenie zalobkyne na podporu tvrdenia uvedeného v odôvodnení 68 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého na stretnutí 7. septembra 2004"na ziadost [iného podniku, ktorý sa zúcastnoval sa na karteli] (ktorý mal uzavretú licencnú dohodu s A., hlavným dodávatelom do Spojeného královstva), bolo prijaté rozhodnutie nedodávat zákazníkom v Spojenom královstve". V tejto súvislosti treba pripomenút, ze Komisia konstatovala, ze sporný kartel sa nevztahoval na Spojené královstvo (pozri bod 1 vyssie). Aj za predpokladu, ze by Komisia dospela k tomuto záveru týkajúcemu sa geografického rozsahu kartelu iba na základe tejto informácie od zalobkyne, nemozno hovorit o významnej pridanej hodnote vyhlásenia zalobkyne v súvislosti s práskovým acetylidom vápenatým. Toto vyhlásenie totiz neumoznilo Komisii preukázat vôbec nic, nanajvýs jej len naznacilo nemoznost preukázat, ze kartel sa vztahoval aj na Spojené královstvo. 201 Vzhladom na vsetky tieto úvahy treba dospiet k záveru, ze Komisia sa správne nedomnievala, ze dôkazy predlozené zalobkynou majú významnú pridanú hodnotu v súvislosti s práskovým acetylidom vápenatým. Ide o skutocnost, ktorá musí byt negatívne zohladnená na úcely urcenia rozsahu, v akom dôkazy poskytnuté zalobkynou predstavujú pridanú hodnotu. O pridanej hodnote dôkazov poskytnutých zalobkynou v súvislosti s horcíkovými granulátmi 202 Zalobkyna uvádza predovsetkým porusenie povinnosti odôvodnenia v rozsahu, v akom napadnuté rozhodnutie obsahovalo protichodné úvahy týkajúce sa pridanej hodnoty informácií, ktoré poskytla vo svojom vyhlásení v súvislosti s horcíkovými granulátmi. Odôvodnenie 345 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého zalobkyna "poskytla významnú pridanú hodnotu iba ohladom granulátov acetylidu vápenatého" je v rozpore s odôvodnením 344, podla ktorého bola tiez "prvým podnikom, ktorý ohlásil, ze [nekalý postup týkajúci sa acetylidu vápenatého bol súcastou sirsej stratégie] zameranej proti hospodárskej sútazi, ktorá zahrnala horcíkové granuláty". 203 Zalobkyna uvádza, ze dokonca nezávisle od tohto porusenia povinnosti odôvodnenia nezohladnenie významnej pridanej hodnoty dôkazov, ktoré poskytla v súvislosti s horcíkovými granulátmi, na úcely znízenia jej pokuty predstavuje tiez protiprávnost. Komisia v napadnutom rozhodnutí výslovne potvrdila, ze zalobkyna bola prvým podnikom, ktorý ju informoval o existencii casti kartelu, ktorá sa týkala horcíkových granulátov. Ziadost o zhovievavost podaná spolocnostou Akzo Nobel neobsahovala nijakú zmienku v tejto súvislosti. Z toho vyplýva, ze zalobkyna poskytla Komisii hlavné dôkazy preukazujúce existenciu tejto casti kartelu. V rozsahu, v akom zalobkyna odhalila Komisii túto cast porusenia, je totiz mozné tvrdit, ze v tomto ohlade bola prvým spolupracujúcim podnikom v zmysle oznámenia o zhovievavosti z roku 2002. V kazdom prípade zalobkyna umoznila Komisii rozvinút a posilnit jej argumentáciu týkajúcu sa celkového plánu a jediného porusenia vztahujúceho sa na tri rôzne výrobky. Zalobkyna sa teda domnieva, ze jej prínos bol podstatný, kedze umoznil rozsírit rozsah a v dôsledku toho aj závaznost porusenia a znacne zvýsit ciastky pokút. 204 Zalobkyna okrem toho spomína konkrétne dôkazy súvisiace s castou porusenia týkajúcou sa horcíkových granulátov, v prípade ktorých povazuje svoj prínos za podstatný. Jednak menovala podniky, ktoré sa zúcastnili na tejto casti kartelu, ako aj dotknutých zákazníkov. Taktiez informovala Komisiu o obsahu diskusií prebiehajúcich na dvoch stretnutiach, ktoré sa konali 22. novembra 2005 a 11. júla 2006. Na prvom stretnutí zalobkynu presvedcili, aby odoberala horcík od skupiny Ecka. Na druhom stretnutí výrobcovia horcíkových granulátov oznámili výrobcom acetylidu vápenatého zvýsenie cien. Zalobkyna tvrdí, ze Komisii poskytla aj vsetky dôkazy, ktoré mala k dispozícii a ktoré sa týkali týchto informácií. Informácie a dôkazy, ktoré odovzdala, splnali vsetky kritériá existencie významnej pridanej hodnoty. Okrem toho významnú pridanú hodnotu dôkazov, ktoré zalobkyna poskytla, potvrdzujú aj pocetné odkazy na tieto dôkazy uvedené v napadnutom rozhodnutí. 205 Zalobkyna v replike ziada Vseobecný súd, aby prostredníctvom opatrenia na zabezpecenie priebehu konania, alebo v prípade potreby prostredníctvom dôkazného prostriedku, získal kópiu jej ziadosti o zhovievavost na úcely preskúmania informácií a dôkazov, ktoré sú v nej uvedené v súvislosti s horcíkovými granulátmi. Okrem toho, ako uz bolo uvedené v bode 17 vyssie, na pojednávaní zalobkyna poziadala o moznost predlozit výnatok z tohto vyhlásenia. Na otázku, ci existovali osobitné a konkrétne dôvody, ktoré jej bránili v predlození tohto dokumentu spolu so ziadostou, zalobkyna odpovedala záporne. Doplnila vsak, ze jej ziadost je odôvodnená obsahom vyjadrenia k zalobe a predovsetkým dupliky Komisie, v ktorej uviedla, ze tvrdenia zalobkyne uvedené v danom vyhlásení v súvislosti s existenciou casti kartelu týkajúcej sa horcíkových granulátov sú nejednoznacné. Cielom jej návrhu na predlozenie výnatku z uvedeného vyhlásenia je preukázat nesprávnost tohto tvrdenia. 206 Zalobkyna napokon uvádza, ze hoci bola prvým podnikom, ktorý odhalil existenciu casti kartelu týkajúcej sa horcíkových granulátov, Komisia znízila pokutu spolocnosti Degussa za dôkazy predlozené v súvislosti s touto castou kartelu, a to napriek tomu, ze pokuta ulozená spolocnosti Degussa sa dotýkala len jej úcasti na casti kartelu týkajúcej sa práskového acetylidu vápenatého, ako to Komisia uznáva v odôvodnení 355 napadnutého rozhodnutia. Podla zalobkyne zvýhodnené zaobchádzanie vyhradené spolocnosti Degussa este viac preukazuje protiprávnost, ktorou je postihnuté napadnuté rozhodnutie. Zalobkyna sa na rovnakom základe odvoláva aj na porusenie zásady rovnosti zaobchádzania v jej neprospech. 207 Je potrebné predovsetkým zamietnut tvrdenie zalobkyne zalozené na údajne protichodnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia (pozri bod 202 vyssie). Výnatok z odôvodnenia 345 napadnutého rozhodnutia, na ktorý sa zalobkyna v tejto súvislosti odvoláva, je vytrhnutý z kontextu. Z celkového znenia tohto odôvodnenia vyplýva, ze Komisia konstatuje, ze znízenie pokuty, ktoré má byt priznané zalobkyni v súlade s oznámením o zhovievavosti z roku 2002, sa dotkne tak casti pokuty, ktorá jej má byt ulozená za úcast na casti kartelu týkajúcej sa práskového acetylidu vápenatého, ako aj casti tej istej pokuty odzrkadlujúcej jej úcast na casti porusenia týkajúcej sa granulátov acetylidu vápenatého, pricom významná pridaná hodnota, ktorú zalobkyna poskytla svojím vyhlásením, sa týka len tejto druhej casti. Cast kartelu týkajúca sa horcíkových granulátov sa v tomto kontexte nespomína, kedze zalobkyna sa na nej nezúcastnila, a preto pokuta, ktorá jej bola ulozená, neobsahovala zlozku týkajúcu sa tejto casti kartelu. Z toho vyplýva, ze odôvodnenie 345 napadnutého rozhodnutia nemozno chápat v tom zmysle, ze Komisia poprela akúkolvek pridanú hodnotu vyhlásenia zalobkyne v súvislosti s castou porusenia, ktorá sa týkala horcíkových granulátov, ani sa nemozno domnievat, ze je v rozpore s odôvodnením 344 rovnakého rozhodnutia. 208 Dalej treba uviest, ze z odôvodnenia 344 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ako napokon Komisia potvrdila aj vo svojich písomných podaniach pred Vseobecným súdom, ze v rámci stanovenia percenta znízenia pokuty, ktoré malo byt priznané zalobkyni, pozitívne zohladnila skutocnost, ze bola prvým podnikom, ktorý ju informoval o existencii casti kartelu týkajúcej sa horcíkových granulátov. Komisia vsak tvrdila, ze nemohla preukázat existenciu tejto casti porusenia len na základe informácií poskytnutých zalobkynou. Podla Komisie z toho vyplýva, ze zalobkyna neposkytla svojím vyhlásením významnú pridanú hodnotu, pokial ide o granuláty acetylidu vápenatého. 209 Pred zaujatím stanoviska k týmto tvrdeniam Komisie je potrebné preskúmat tvrdenia zalobkyne zhrnuté v bode 204 vyssie, prostredníctvom ktorých zalobkyna uvádza, ze poskytla Komisii konkrétne dôkazy týkajúce sa casti porusenia súvisiacej s horcíkovými granulátmi. V tejto súvislosti treba konstatovat, ze odôvodnenia 113 az 135 napadnutého rozhodnutia, ktoré detailne opisujú vývoj tejto casti kartelu, neobsahujú nijaký odkaz na vyhlásenie zalobkyne, ktoré poskytla pri podaní ziadosti o zhovievavost, ani na ziaden iný dôkaz poskytnutý zalobkynou. Táto cast napadnutého rozhodnutia odkazuje len na vyhlásenie spolocnosti Degussa a na dokumenty, ktoré Komisia zabavila pri inspekciách vykonaných u rôznych úcastníkov kartelu. 210 Pokial ide o odkazy zalobkyne na stretnutia z 22. novembra 2005 a 11. júla 2006, z odôvodnení 78 a 85 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze tieto stretnutia boli súcastou casti kartelu, ktorá sa týkala práskového acetylidu vápenatého. Odôvodnenie 79 napadnutého rozhodnutia, ktoré sa tiez zaoberá stretnutím z 22. novembra 2005, sa obmedzuje na zopakovanie tvrdenia zalobkyne, podla ktorého sa ju dodávatelia horcíkových granulátov pokúsali presvedcit, aby odoberala horcík od skupiny Ecka, pricom k tomuto tvrdeniu nezaujíma stanovisko ani z neho nevyvodzuje nijaké závery. Rovnako tak odôvodnenie 86 napadnutého rozhodnutia, ktoré sa týka stretnutia z 11. júla 2006, spomína tvrdenie zalobkyne, podla ktorého výrobcovia horcíkových granulátov oznámili zvýsenie cien, pricom sa v tejto súvislosti nijako nevyjadruje ani nevyvodzuje nijaké závery. Nemozno preto uznat, ze tieto dve tvrdenia zalobkyne poskytli akúkolvek pridanú hodnotu, aspon pokial ide o cast kartelu týkajúcu sa horcíkových granulátov. 211 Za týchto podmienok nie je potrebné prijat opatrenie na zabezpecenie priebehu konania, alebo prípadne dôkazný prostriedok pozadovaný zalobkynou (pozri bod 205 vyssie). Ako bolo uvedené, znenie napadnutého rozhodnutia potvrdzuje, ze zalobkyna skutocne predlozila dva dôkazy uvedené v bode 210 vyssie. V tejto súvislosti nie je preto potrebné nijaké preskúmanie. Okrem toho Komisia v napadnutom rozhodnutí neprikladala týmto dvom dôkazom význam a zalobkyna neuviedla nijaké tvrdenie na preukázanie významu týchto dvoch dôkazov pre dokázanie predmetného protiprávneho správania. Zalobkyna navyse nespomenula nijaké dalsie dôkazy súvisiace s castou kartelu týkajúcou sa horcíkových granulátov, ktoré by predlozila prostredníctvom svojho vyhlásenia a ktoré by Komisia nezohladnila. Vseobecnému súdu neprinálezí, aby po tom, co poziadal o predlozenie vyhlásenia zalobkyne, sám skúmal, ci sa v nom odkazuje na takéto dodatocné dôkazy. Ziadost zalobkyne o prijatie opatrenia na zabezpecenie priebehu konania alebo dôkazného prostriedku sa preto zamieta. 212 Predchádzajúce úvahy odôvodnujú tiez zamietnutie návrhu na vykonanie dôkazu, ktorý zalobkyna uviedla na pojednávaní a ktorý sa týka predlozenia výnatku z rovnakého vyhlásenia. V tejto súvislosti treba pripomenút, ze clánok 48 ods. 1 rokovacieho poriadku stanovuje, ze úcastníci konania môzu navrhnút vykonanie dôkazov na podporu svojich tvrdení aj v duplike a v replike, pricom vsak spresnuje, ze musia odôvodnit svoje omeskanie s návrhom na vykonanie dôkazov. Z judikatúry vyplýva, ze podanie návrhov na vykonanie nových dôkazov neskôr nez v duplike je mozné v prípade, ze navrhovatel nemohol disponovat predmetnými dôkazmi pred ukoncením písomnej casti konania, alebo ak oneskorené vyjadrenia protistrany odôvodnujú, aby bol spis doplnený s cielom zabezpecit respektovanie zásady kontradiktórnosti. Pokial ide o výnimku z pravidiel, ktorými sa riadi podávanie návrhov na vykonanie dôkazov, clánok 48 ods. 1 rokovacieho poriadku ukladá úcastníkom konania povinnost odôvodnit oneskorené podanie ich návrhov na vykonanie dôkazov. Táto povinnost znamená, ze je súdu priznaná právomoc preskúmat dôvodnost odôvodnenia oneskoreného podania týchto návrhov na vykonanie dôkazov a v závislosti od prípadu aj obsah týchto návrhov, ako aj právomoc zamietnut tieto návrhy, ak nie sú z právneho hladiska dostatocne dôvodné. To platí a fortiori aj pre návrhy na vykonanie dôkazov podané po podaní dupliky (rozsudok Súdneho dvora zo 14. apríla 2005, Gaki Kakouri/Súdny dvor, C-243/04 P, neuverejnený v Zbierke, body 32 a 33, a rozsudok Súdu prvého stupna z 18. septembra 2008, Angé Serrano a i./Parlament, [36]T-47/05, Zb. VS s. I-A-2-55, II-A-2-357, body 55 a 56). 213 V prejednávanej veci zalobkyna neuviedla nijaký dôvod, ktorý by jej bránil v predlození predmetného dokumentu spolu so zalobou. Pokial ide o jej tvrdenie, ze tento dokument dokazuje, ze jej tvrdenia o casti kartelu týkajúcej sa granulátov acetylidu vápenatého nie sú nejednoznacné, stací uviest, ze z napadnutého rozhodnutia nevyplýva, ze Komisia posúdila vyhlásenia zalobkyne takýmto spôsobom. Naopak, ako uz bolo uvedené, Komisia pozitívne zohladnila skutocnost, ze zalobkyna bola prvým podnikom, ktorý ju informoval o existencii tejto casti kartelu, pricom poznamenala, ze zalobkyna jej v súvislosti s touto castou kartelu neposkytla dostatocné dôkazy. Za predpokladu, ze by sa argumentácia Komisie uvedená k tejto otázke pred Vseobecným súdom mala chápat v tom zmysle, ze Komisia poukazuje na nejednoznacnú povahu vyhlásení zalobkyne, táto skutocnost, ktorá sa v napadnutom rozhodnutí vôbec neuvádza, by bola pre riesenie sporu irelevantná a nemohla by byt Vseobecným súdom zohladnená, takze ak bolo cielom návrhu zalobkyne na predlozenie výnatku z jej vyhlásenia len odporovat tomuto tvrdeniu, ako to uviedla zalobkyna, tento návrh nemozno prijat. 214 Napriek úvahám uvedeným v bode 210 vyssie je totiz skutocnost, ze zalobkyna svojím vyhlásením po prvýkrát informovala Komisiu o existencii casti kartelu týkajúcej sa horcíkových granulátov, skutocnostou, ktorú treba pozitívne zohladnit a ktorú Komisia aj skutocne zohladnila, ako potvrdzuje napadnuté rozhodnutie, pri urcení presného percenta znízenia pokuty, ktoré malo byt priznané zalobkyni. V tomto kontexte vsak treba tiez negatívne zohladnit skutocnost, ktorú zalobkyna svojimi dôkazmi nijako nespochybnila, ze jej vyhlásenie samo osebe neumoznilo Komisii preukázat existenciu tejto casti porusenia. 215 Pokial ide o tvrdenie zalobkyne zhrnuté v bode 206 vyssie, ktoré je zalozené na protiprávnosti a porusení zásady rovnosti zaobchádzania v súvislosti so znízením pokuty spolocnosti Degussa, ani toto tvrdenie nemôze uspiet. 216 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí konstatovala existenciu jediného porusenia týkajúceho sa troch rôznych výrobkov, pricom zalobkyna toto konstatovanie nijako nespochybnila. Oznámením o zhovievavosti z roku 2002 sa Komisia zaviazala jednak, ako vyplýva z jeho bodu 8, oslobodit od pokuty prvý podnik, ktorý jej poskytne dôkazy umoznujúce jej prijat rozhodnutie o vykonaní vysetrovania alebo konstatovat porusenie pravidiel hospodárskej sútaze, a jednak v súlade s jeho bodom 20 a nasl. znízit pokutu dalsím podnikom, ktoré jej v rovnakom kontexte poskytli dôkazy predstavujúce významnú pridanú hodnotu. Podniky tejto druhej kategórie sú odstupnované podla poradia, v akom poskytli tieto informácie, pricom prvý má nárok na sadzbu znízenia pokuty od 30 do 50 %, druhý na sadzbu znízenia pokuty od 20 do 30 % a ostatné podniky na sadzbu znízenia najviac 20 %. 217 V prejednávanej veci bola zalobkyna prvým podnikom po spolocnosti Akzo Nobel, ktorý podal ziadost o zhovievavost obsahujúcu dôkazy, ktoré predstavovali významnú pridanú hodnotu, a mala tak nárok na znízenie pokuty o 30 az 50 %. Nakoniec jej bolo priznané znízenie pokuty o 35 %. Degussa bola druhým podnikom, ktorý si mohol nárokovat znízenie pokuty a tá mu bola v napadnutom rozhodnutí znízená o 20 %. Nie je tu preto protiprávnost ani zvýhodnené zaobchádzanie so spolocnostou Degussa v porovnaní so zalobkynou. 218 V rozsahu, v akom sa má argumentácia zalobkyne chápat v tom zmysle, ze si mohla ako prvá nárokovat znízenie pokuty za cast kartelu týkajúcu sa horcíkových granulátov, ale Komisia priznala toto znízenie spolocnosti Degussa, musí byt tiez zamietnutá. Pokial ide o jediné porusenie, neslo o znízenie pre tú alebo onú cast kartelu. Znízenie pokuty sa muselo vztahovat a skutocne sa aj vztahovalo na celú pokutu ulozenú dotknutému podniku. Otázka výrobkov, v súvislosti s ktorými dotknutý podnik poskytol dôkazy predstavujúce významnú pridanú hodnotu, bola síce relevantná, ale len na úcely posúdenia stupna pridanej hodnoty predstavovanej poskytnutými dôkazmi s cielom urcit presnú sadzbu znízenia pokuty, ktorá sa má priznat. Skutocnost, ze zalobkyna bola prvým podnikom, ktorý informoval Komisiu o existenciu casti kartelu týkajúcej sa horcíkových granulátov, neznamená, ze iný podnik, v tomto prípade Degussa, nemohol poskytnút dôkazy o tej istej casti kartelu, ktoré predstavovali významnú pridanú hodnotu, ani ze mu z tohto titulu nemohla byt znízená pokuta, navyse v mensej miere ako zalobkyni. 219 Z rovnakých dôvodov treba zamietnut tvrdenie zalobkyne uvedené v replike, ktorým vyjadruje pochybnosti o oslobodení spolocnosti Akzo Nobel od pokuty vzhladom na údajne vágnu povahu tvrdení týkajúcich sa granulátov acetylidu vápenatého uvedených vo vyhlásení tejto spolocnosti a údajné spochybnenie samotnej existencie casti porusenia týkajúcej sa horcíkových granulátov. Zalobkyna totiz nespochybnuje, ze Akzo Nobel sprístupnila dôkazy s významnou pridanou hodnotou týkajúce sa práskového acetylidu vápenatého, ktoré umoznili Komisii rozhodnút o vykonaní vysetrovania a následne konstatovat jediné porusenie obsahujúce cast týkajúcu sa tohto výrobku. Tieto skutocnosti boli samy osebe dostatocné pre odôvodnenie oslobodenia spolocnosti Akzo Nobel od pokuty. Posúdenie primeranosti sadzby znízenia pokuty priznaného zalobkyni 220 Zalobkyna sa domnieva, ze v súvislosti s tromi výrobkami dotknutými porusením poskytla Komisii dôkazy predstavujúce významnú pridanú hodnotu, a preto mala byt jej pokuta znízená sadzbou priblizujúcou sa k najvyssej hranici (50 %) stanovenej stupnice. 221 Komisia predovsetkým zdôraznuje, ze oznámenie o zhovievavosti z roku 2002 jej priznáva volnú úvahu v súvislosti s urcením sadzby znízenia pokuty, ktoré má byt podniku priznané za jeho spoluprácu. 222 Z úvah uvedených v bode 58 vyssie vsak vyplýva, ze Vseobecný súd má právomoc nahradit posúdenie Komisie svojím vlastným posúdením primeranej sadzby znízenia a ak zistí, ze by bola primeraná iná sadzba, môze v rámci výkonu svojej neobmedzenej právomoci znízit alebo zvýsit pokutu ulozenú Komisiou podla sadzby znízenia, ktorú povazuje za primeranú. Navyse vzhladom na úvahy uvedené v bodoch 59 a 60 vyssie a pri neexistencii akéhokolvek dôkazu alebo tvrdenia zalobkyne, ktoré by mohlo odôvodnit odchýlenie sa Vseobecného súdu od stupnice znízenia uplatnitelnej na zalobkynu v súlade s oznámením o zhovievavosti z roku 2002 (30 az 50 %), sa Vseobecný súd rozhodol pridrziavat sa tejto stupnice. Preto je potrebné urcit, ci bola sadzba znízenia na úrovni 35 % zvolená Komisiou primeraná alebo ci by bolo odôvodnené uplatnit inú sadzbu, ktorá je prípadne blizsia k hornej hranici stupnice, ako tvrdí zalobkyna. 223 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze ako uz bolo uvedené vyssie, dátum, kedy zalobkyna zaslala Komisii svoju ziadost o zhovievavost obsahujúcu dôkazy o porusení, významná pridaná hodnota, ktorú tieto dôkazy predstavovali pre preukázanie casti porusenia týkajúcej sa granulátov acetylidu vápenatého, a skutocnost, ze zalobkyna bola prvým podnikom, ktorý informoval Komisiu o existencii tretej casti porusenia týkajúcej sa horcíkových granulátov, sú vsetko skutocnosti, ktoré treba pozitívne zohladnit na úcely tohto posúdenia. Naopak, pri tomto posúdení treba negatívne zohladnit skutocnost, ze dôkazy poskytnuté zalobkynou nepredstavovali nijakú významnú pridanú hodnotu v súvislosti s castou kartelu týkajúcou sa práskového acetylidu vápenatého, ako aj skutocnost, ze hoci zalobkyna informovala Komisiu o existencii casti kartelu týkajúcej sa horcíkových granulátov, nedokázala jej poskytnút konkrétne dôkazy, ktoré by jej umoznili preukázat túto cast porusenia. Tieto dôkazy následne poskytla Degussa. 224 Treba tiez uviest, ze v odôvodnení 34 napadnutého rozhodnutia Komisia poznamenala, ze zalobkyna po predlození svojej ziadosti o zhovievavost obsahujúcej dôkazy "pokracovala v spolupráci zodpovedaním ziadostí o informácie, ale neposkytla dobrovolne ziadne dalsie dôkazy". Bez akéhokolvek vysvetlenia Komisie, ktoré by mohlo naznacovat, ze zalobkyna mala k dispozícii aj dalsie dôkazy, ktoré jej dobrovolne neposkytla, vsak treba dospiet k záveru, ze ide len o neutrálnu poznámku Komisie s cielom uviest vsetky relevantné skutocnosti, ktorú nie je potrebné zohladnit v pozitívnom ani v negatívnom zmysle. 225 Ako uz bolo uvedené, Komisia v odôvodnení 345 napadnutého rozhodnutia poznamenala, ze hoci zalobkyna poskytla dôkazy s významnou pridanou hodnotou len v súvislosti s granulátmi acetylidu vápenatého, znízenie pokuty, ktoré jej malo byt priznané, malo vplyv nielen na cast pokuty odzrkadlujúcu jej úcast na tejto casti porusenia, ale aj na cast pokuty odzrkadlujúcu jej úcast na casti porusenia týkajúcej sa práskového acetylidu vápenatého. Je zrejmé, ze táto skutocnost zohrala urcitú úlohu pri výbere sadzby znízenia, ktoré malo byt priznané zalobkyni. 226 Komisia totiz pred Vseobecným súdom uviedla, ze sa vzhladom na túto skutocnost domnieva, ze sa prejavila ako "viac nez stedrá", ked priznala zalobkyni sadzbu znízenia pokuty na úrovni 35 %. Komisia dodala, ze znízenie pokuty zalobkyne o 35 % zodpovedá sume 2,7 milióna eur, co predstavuje 70 % casti pokuty ulozenej zalobkyni, ktorá zodpovedá jej úcasti na casti tohto porusenia týkajúcej sa granulátov acetylidu vápenatého. V odpovedi na pripomienku zalobkyne, podla ktorej takáto argumentácia v podstate nie je zlucitelná s konstatovaním jediného porusenia týkajúceho sa troch rôznych výrobkov, Komisia poznamenala, ze napriek existencii jediného porusenia mohla "podla pridanej hodnoty oznámených informácií rozlisovat medzi rôznymi zlozkami tohto kartelu". 227 V súvislosti s touto tak trochu vágnou poznámkou Komisie je potrebné spresnit, ze z úvah uvedených v bode 218 vyssie vyplýva, ze uplatnenie znízenia pokuty len na jednu zlozku porusenia, v súvislosti s ktorou zalobkyna poskytla dôkazy z významnou pridanou hodnotou, by bolo v rozpore s oznámením o zhovievavosti z roku 2002. V kazdom prípade Komisia na pojednávaní vysvetlila, ze túto poznámku netreba chápat v tom zmysle, ze tvrdí opak. 228 Relevantnost dôkazov o porusení týkajúcich sa casti porusenia, na ktorej sa podnik poskytujúci dôkazy zúcastnil, totiz nepatrí medzi kritériá, ktoré treba v súlade s bodom 23 druhým odsekom oznámenia o zhovievavosti z roku 2002 zohladnit na úcely urcenia úrovne znízenia pokuty, ktoré má byt priznané uvedenému podniku. 229 Z toho vyplýva, ze na úcely urcenia primeranej sadzby, ktorou mala byt pokuta ulozená zalobkyni znízená za odmenu za jej spoluprácu, nebolo potrebné zohladnit skutocnost, ze táto pokuta bola sankciou za jej úcast nielen na casti porusenia, v súvislosti s ktorou poskytla dôkazy s významnou pridanou hodnotou, ale aj na dalsej casti tohto porusenia, v súvislosti s ktorou takéto dôkazy neposkytla. 230 Navyse treba zohladnit údaje o obratoch, ktoré úcastníci kartelu dosiahli v súvislosti s kazdým z troch výrobkov dotknutých porusením, ako sú uvedené v odôvodnení 288 napadnutého rozhodnutia. Z týchto údajov vyplýva, ze kumulovaný obrat úcastníkov kartelu z práskového acetylidu vápenatého predstavuje 45 az 50 % celkového obratu, kumulovaný obrat z granulátov acetylidu vápenatého predstavuje 30 az 35 % celkového obratu a kumulovaný obrat z horcíkových granulátov predstavuje 20 %. Z toho vyplýva, ze zalobkyna poskytla Komisii, ako Komisia sama priznala, dôkazy potrebné na preukázanie casti porusenia predstavujúcej 30 az 35 % celkového obratu dotknutého porusením a navyse ju upozornila na existenciu tretej casti tohto porusenia, hoci nebola schopná poskytnút jej dôkazy potrebné na preukázanie jej existencie. 231 Vzhladom na vsetky tieto skutocnosti sa Vseobecný súd domnieva, ze treba ciastocne vyhoviet tretiemu zalobnému dôvodu, zrusit clánok 2 písm. c) napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom v nom Komisia stanovila výsku pokuty zohladnujúcu sadzbu znízenia pokuty na úrovni 35 %, a s výhradou preskúmania ostatných zalobných dôvodov a este nepreskúmaných tvrdení zalobkyne zmenit pokutu ulozenú zalobkyni na 4,35 milióna eur, to jest na sumu zodpovedajúcu sadzbe znízenia na úrovni 43,5 % zo základnej ciastky 7,7 milióna eur, ktorá je vo vztahu k zalobkyni uvedená v odôvodnení 308 napadnutého rozhodnutia a ktorú Vseobecný súd povazuje za primeranú okolnostiam prejednávanej veci. O zohladnení spolupráce zalobkyne ako polahcujúcej okolnosti 232 Zostáva este tvrdenie zalobkyne, podla ktorého mala byt jej spolupráca s Komisiou zohladnená ako polahcujúca okolnost. Je pravda, ze zalobkyna uviedla túto argumentáciu v rámci tretieho zalobného dôvodu len subsidiárne "pre prípad, ze by Vseobecný súd nemal prijat" jej argumentáciu týkajúcu sa porusenia oznámenia o zhovievavosti z roku 2002. Vzhladom na skutocnost, ze tejto argumentácii nebolo v celom rozsahu vyhovené, ako aj na skutocnost, ze zalobkyna navyse uviedla obdobnú argumentáciu v rámci svojho druhého zalobného dôvodu (pozri bod 148 vyssie), je potrebné preskúmat aj toto tvrdenie. 233 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze podla bodu 29 stvrtej zarázky usmernení Komisia zistí existenciu polahcujúcich okolností, "ak dotknutý podnik úcinne spolupracuje s [nou] nad rámec oznámenia zhovievavosti a zákonom stanovenej povinnosti spolupráce". Podla ustálenej judikatúry je znízenie pokuty v dôsledku spolupráce pocas správneho konania odôvodnené iba vtedy, ak konanie daného podniku umoznilo Komisii urcit existenciu porusenia s mensími tazkostami a prípadne ho ukoncit (rozsudky Súdneho dvora zo 16. novembra 2000, SCA Holding/Komisia, [37]C-297/98 P, Zb. s. I-10101, bod 36, a z 10. mája 2007, SGL Carbon/Komisia, [38]C-328/05 P, Zb. s. I-3921, bod 83; rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. mája 1998, BPB de Eendracht/Komisia, [39]T-311/94, Zb. s. II-1129, bod 325). 234 V prejednávanej veci treba zamietnut tvrdenie zalobkyne zalozené na neuznaní polahcujúcej okolnosti v dôsledku jej spolupráce s Komisiou, a to v rozsahu, v akom sa týka jej spolupráce vyplývajúcej z podania jej ziadosti v zmysle oznámenia o zhovievavosti z roku 2002. Zjavne totiz nejde o spoluprácu "nad rámec" tohto oznámenia. Komisia túto spoluprácu vyhodnotila na základe uvedeného oznámenia a Vseobecný súd uz toto vyhodnotenie preskúmal, pricom nahradil posúdenie Komisie svojím vlastným posúdením, v dôsledku coho priznal zalobkyni dodatocné znízenie pokuty, ktorá jej bola ulozená. 235 Rovnaké tvrdenie zalobkyne treba zamietnut aj v rozsahu, v akom sa týka spolupráce odlisnej od spolupráce, ktorá vyplynula z podania jej ziadosti o uplatnenie oznámenia o zhovievavosti z roku 2002. Zalobkyna totiz nespresnila, v com táto jej údajná spolupráca spocívala, a uz vôbec nie akým spôsobom umoznila Komisii konstatovat existenciu porusenia s mensími tazkostami a prípadne ho ukoncit. 236 Je preto potrebné zamietnut tvrdenie zalobkyne a obmedzit sa len na znízenie pokuty uvedené v bode 231 vyssie. O stvrtom zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásad rovnosti zaobchádzania a proporcionality 237 Zalobkyna uvádza, ze Komisia pri stanovení pokuty, ktorú jej ulozila, porusila zásady rovnosti zaobchádzania a proporcionality. Rôzne tvrdenia, ktoré v tomto kontexte rozvíja, mozno zoskupit do dvoch hlavných výhrad zalozených po prvé na neexistencii diferenciácie výsky pokuty v závislosti od velkosti dotknutých podnikov a ich obratov, tak celkových, ako aj dosiahnutých na trhoch dotknutých porusením, a po druhé na údajne zvýhodnenom zaobchádzaní so spolocnostou Almamet. 238 Tieto dve výhrady budú postupne preskúmané dalej. Hned na úvod vsak treba pripomenút, ze Komisia je pri stanovení pokút, o aké ide v prejednávanej veci, povinná dodrziavat vseobecné zásady práva, osobitne zásady rovnosti zaobchádzania a proporcionality, ako ich vymedzila judikatúra súdov Únie (rozsudky Vseobecného súdu Degussa/Komisia, uz citovaný v bode 66 vyssie, body 77 a 79, a z 8. októbra 2008, Schunk a Schunk Kohlenstoff-Technik/Komisia, [40]T-69/04, Zb. s. II-2567, bod 41). Podla ustálenej judikatúry najmä zásada rovnosti zaobchádzania alebo zákazu diskriminácie vyzaduje, aby sa s porovnatelnými situáciami nezaobchádzalo rozdielne a aby sa s rozdielnymi situáciami nezaobchádzalo rovnako, pokial takéto zaobchádzanie nie je objektívne odôvodnené (pozri rozsudok BPB de Eendracht/Komisia, uz citovaný v bode 233 vyssie, bod 309 a tam citovanú judikatúru). Okrem toho zásada proporcionality vyzaduje, aby akty institúcií neprekracovali hranice toho, co je primerané a nevyhnutné na dosiahnutie sledovaného ciela (pozri rozsudok Jungbunzlauer/Komisia, uz citovaný v bode 70 vyssie, bod 226 a tam citovanú judikatúru). O prvej výhrade zalozenej na neexistencii diferenciácie výsky pokuty v závislosti od velkosti dotknutých podnikov a ich obratov, tak celkových, ako aj dosiahnutých na trhoch dotknutých porusením 239 Zalobkyna uvádza, ze Komisia vo svojej rozhodovacej praxi vychádza pri urcení základnej ciastky pokuty najmä z velkosti dotknutého podniku, pretoze pri rovnakej úcasti na porusení sa môze výska pokuty lísit v závislosti od velkosti dotknutých podnikov. Aj samotné súdy Únie povazovali relatívnu velkost podnikov za podstatné kritérium na urcenie pokút v prípade úcasti viacerých podnikov na porusení. V prejednávanej veci sa vsak Komisia dopustila zjavného porusenia zásady rovnosti zaobchádzania v neprospech zalobkyne. Hoci je zalobkyna podnikom relatívne malej velkosti, bola jej ulozená pokuta, ktorej základná ciastka sa rovná asi 4 % jej celkového obratu za rok 2006. Naopak, základná ciastka spolocností Akzo Nobel a Degussa sa rovnala asi 0,05 % ich celkových obratov za rovnaký rok. 240 Okrem toho zalobkyna vytýka Komisii porusenie zásady proporcionality tým, ze neurcila základnú ciastku pokuty, ktorá jej mala byt ulozená, v nizsej výske ako bola základná ciastka pokuty urcená pre spolocnosti Akzo Nobel, Degussa, Almamet a Novácke chemické závody. Zalobkyna sa domnieva, ze vzhladom na to, ze jej obrat dosiahnutý na trhoch dotknutých porusením je nizsí ako obrat spolocností Almamet a Novácke chemické závody a ze navyse musela celit zlozitej hospodárskej situácii z dôvodov uvedených v rámci piateho zalobného dôvodu, Komisia mala v jej prípade pouzit na úcely urcenia základnej ciastky pokuty percento hodnoty predaja dosiahnutého v súvislosti s porusením nizsie ako 17 %. 241 Zalobkyna tiez uvádza, ze výska pokuty musí byt primeraná poruseniu, dopadu porusenia na trh, potrebe zabránit novým poruseniam a ekonomickej schopnosti dotknutého podniku. Na preukázanie podla jej názoru neprimeranej výsky pokuty, ktorá jej bola ulozená, sa odvoláva na osobitnú situáciu trhov dotknutých porusením, ktoré sú podla nej trhmi skôr obmedzenými. V tejto súvislosti tiez uvádza, ze obchodné výsledky v tomto odvetví sú relatívne skromné, pricom jej rocný obrat na uvedených trhoch je okolo 13 miliónov eur rocne. Dotknuté výrobky nie sú vysoko výnosnými výrobkami, a to aj vzhladom na ich nebezpecnú chemickú povahu, ktorá si vyzaduje vysoké náklady na zaistenie bezpecnosti. Preto sú marze dosahované pri týchto výrobkoch obvykle nízke. Zalobkyna sa domnieva, ze pokuta, ktorá jej bola ulozená, nemá nijakú súvislost s marzami, ktoré jej výrobky dotknuté porusením umoznujú. 242 Zalobkyna navyse vykonáva rôzne porovnania výsky pokuty, ktorá jej bola ulozená, aby preukázala jej neprimeranost. Uvádza, ze táto ciastka dosahuje v jej prípade okolo 20 % hornej hranice pokuty stanovenej v clánku 23 ods. 2 druhom pododseku nariadenia c. 1/2003 (10 % jej celkového obratu za predchádzajúci hospodársky rok). Naopak, v prípade spolocnosti Akzo Nobel by pokuta, ktorá jej mala byt ulozená (keby nebola oslobodená od pokuty), zodpovedala 1,1 % hornej hranice pokuty stanovenej v jej prípade. V prípade spolocnosti Degussa je tento podiel iba 0,5 %. Zalobkyna okrem toho uvádza rôzne príklady porusení v minulosti, v rámci ktorých pokuty ulozené dotknutým podnikom predstavovali ovela nizsí podiel ich celkového obratu a horných hraníc pokút uplatnitelných v ich prípade. 243 Tieto tvrdenia nemozno prijat. 244 Pokial ide predovsetkým o tvrdenie zalozené na rozdieloch vo velkosti rôznych úcastníkov porusenia, treba uviest, ako správne pripomína Komisia, ze jej rozhodovacia prax, na ktorú sa zalobkyna odvoláva, sa týka vecí, v ktorých Komisia uplatnila usmernenia z roku 1998, ktoré boli medzitým zrusené. To isté platí aj pre judikatúru, na ktorú sa zalobkyna odvoláva a ktorá sa tiez týka vecí, v ktorých sa uplatnili tieto usmernenia. 245 Usmernenia z roku 1998 upravovali v bode 1 A a B stanovenie základnej ciastky pokuty podla systému odlisného od systému stanoveného v usmerneniach. Konkrétne boli stanovené tri samostatné stupnice východiskových súm pre menej závazné, závazné a velmi závazné porusenia. 246 Pri uplatnovaní tohto systému sa Komisia v urcitých prípadoch rozhodla rozdelit podniky, ktoré sa zúcastnili na porusení, podla ich celkového obratu do rôznych kategórií, pricom pre kazdú z nich bola stanovená iná základná ciastka pokuty (pozri napríklad rozsudok Archer Daniels Midland a Archer Daniels Midland Ingredients/Komisia, uz citovaný v bode 162 vyssie, bod 13). Táto prax Komisie bola schválená súdom Únie ako prax, ktorá je v súlade so vseobecnými zásadami práva Únie (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 15. marca 2006, BASF/Komisia, [41]T-15/02, Zb. s. II-497, bod 233 a tam citovanú judikatúru; pozri tiez v tomto zmysle rozsudok Archer Daniels Midland a Archer Daniels Midland Ingredients/Komisia, uz citovaný v bode 162 vyssie, body 186 az 188). Práve na túto judikatúru sa zalobkyna odvoláva na podporu svojej argumentácie. 247 Komisia vsak usmernenia z roku 1998 zrusila, na co mala právo (pozri bod 74 vyssie), a nahradila ich usmerneniami, ktoré zavádzajú odlisný systém stanovenia základnej ciastky pokuty. Ako uz bolo uvedené vyssie (pozri bod 106 vyssie), tento nový systém spocíva v stanovení základnej ciastky pokuty vlastnej kazdému úcastníkovi v závislosti od hodnoty predaja, ktorý dosiahol v súvislosti s porusením, takze rozdelenie úcastníkov rovnakého porusenia do rozdielnych kategórií podla ich velkosti alebo podla akéhokolvek iného relevantného kritéria uz nie je potrebné. 248 Okrem toho, ako uz bolo uvedené v bode 111 vyssie, v bode 30 usmernení je stanovená moznost zvýsenia pokuty ulozenej podnikom, ktoré majú zvlást vysoký obrat mimo tovarov alebo sluzieb, ktoré sú spojené s porusením, na úcely zabezpecenia dostatocne odstrasujúceho úcinku tejto pokuty. Podla usmernení nie je teda zohladnenie velkosti a celkového obratu podniku na úcely stanovenia pokuty úplne vylúcené. 249 Od Komisie vsak nemozno vyzadovat, aby pri stanovení výsky pokuty systematicky zohladnovala tieto skutocnosti. 250 Hoci totiz z bodu 30 usmernení vyplýva, ze zvýsenie pokuty ulozenej podniku sa môze javit ako nevyhnutné na zabezpecenie jej dostatocného odstrasujúceho úcinku, z tohto bodu naopak nevyplýva, ze pokuta, ktorá nepredstavuje podstatné percento celkového obratu dotknutého podniku, voci nemu nemá dostatocne odstrasujúci úcinok. V tejto súvislosti treba uviest, ze pokuta stanovená podla metodiky upravenej v usmerneniach v zásade predstavuje významné percento hodnoty predaja potrestanej spolocnosti v oblasti dotknutej daným porusením. Vdaka pokute tak budú zisky spolocnosti v danom odvetví podstatne nizsie, prípadne bude v strate. Ak by aj obrat uvedenej spolocnosti v danom odvetví predstavoval len malú cast jej celkového obratu, nemozno a priori vylúcit, ze znízenie zisku v danom odvetví, prípadne dosiahnutie straty by malo odstrasujúci úcinok, kedze obchodná spolocnost v urcitom odvetví sa v zásade snazí o dosiahnutie zisku. Bod 30 usmernení teda správne stanovuje moznost a nie povinnost Komisie zvýsit pokutu ulozenú podniku so zvlást vysokým obratom mimo tovarov alebo sluzieb, ktoré sú spojené s porusením (rozsudok Novácke chemické závody/Komisia, uz citovaný v bode 74 vyssie, body 62 az 64). 251 Z toho vyplýva, aj vzhladom na judikatúru citovanú v bode 112 vyssie, ze porovnania vykonané zalobkynou medzi výskami pokút ulozených rôznym úcastníkom sporného porusenia ako percent celkového obratu kazdého z nich nepostacujú pre preukázanie toho, ze Komisia v prejednávanej veci porusila zásady rovnosti zaobchádzania a proporcionality. 252 Pokial ide o tvrdenie, ze základná ciastka pokuty stanovená v prípade zalobkyne mala byt v absolútnom vyjadrení nizsia ako základná ciastka stanovená v prípade urcitých dalsích úcastníkov porusenia (pozri bod 240 vyssie), z odôvodnenia 308 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze len v prípade dvoch spolocností spomenutých zalobkynou, konkrétne Degussa a Almamet, bola uplatnená základná ciastka pokuty, ktorá bola v absolútnom vyjadrení nizsia ako základná ciastka stanovená v prípade zalobkyne. 253 Pokial ide o prípad spolocnosti Degussa, túto skutocnost mozno vysvetlit dlzkou trvania jej úcasti na porusení, ktorá bola výrazne kratsia (styri mesiace) ako dlzka trvania úcasti urcená v prípade zalobkyne, ako aj tým, ze táto úcast sa týkala len jednej casti kartelu (týkajúcej sa práskového acetylidu vápenatého). 254 Pokial ide o Almamet, z odôvodnenia 15 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze jej celkový obrat za posledný celý hospodársky rok predchádzajúci prijatiu napadnutého rozhodnutia bol okolo 40 az 50 miliónov eur (v prípade zalobkyne to bolo 257 miliónov eur; pozri odôvodnenie 17 napadnutého rozhodnutia). Navyse z odôvodnenia 288 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze hodnota predaja, ktorý dosiahla v súvislosti s porusením, bola nizsia ako hodnota predaja zalobkyne. To isté platí aj o dlzke trvania jej úcasti na karteli (pozri odôvodnenie 304 napadnutého rozhodnutia). Vzhladom na tieto skutocnosti samotná skutocnost, ze v prípade týchto dvoch podnikov bola uplatnená základná ciastka pokuty, ktorá bola v absolútnom vyjadrení nizsia ako základná ciastka pokuty uplatnená v prípade zalobkyne, nepredstavuje ani porusenie zásady rovnosti zaobchádzania, ani porusenie zásady proporcionality. V rovnakom kontexte treba uviest, ze tvrdenia zalobkyne zalozené na jej údajne zlozitej hospodárskej situácii budú preskúmané dalej v rámci analýzy piateho zalobného dôvodu. 255 Uspiet nemôze ani argumentácia zalobkyne zalozená na údajne obmedzenej povahe dotknutých trhov, ktorá umoznuje dosahovat len nízke marze. 256 Z ustálenej judikatúry jasne vyplýva, ze na urcenie výsky pokút ulozených v prípade porusenia pravidiel hospodárskej sútaze je nutné zohladnit trvanie porusení a vsetky faktory, ktoré môzu ovplyvnit posúdenie ich závaznosti, akými sú konanie kazdého z podnikov, úloha, ktorú kazdý z nich hrá pri vytvorení zosúladených postupov, prospech, ktorý z týchto postupov podniky mohli získat, ich velkost a hodnota dotknutého tovaru, ako aj nebezpecenstvo, ktoré porusenia tohto typu predstavujú (pozri rozsudok Súdneho dvora z 8. decembra 2011, KME a i./Komisia, [42]C-272/09 P, Zb. s. I-12789, bod 96 a tam citovanú judikatúru). 257 Z ustálenej judikatúry vsak tiez vyplýva, ze hoci výska pokuty ulozenej podniku musí byt proporcionálna k dlzke trvania porusenia a k dalsím faktorom spôsobilým ovplyvnit posúdenie závaznosti porusenia, medzi ktorými sa nachádza prospech, aký mohol dotknutý podnik svojimi praktikami dosiahnut, nemôze skutocnost, ze podnik nedosiahol porusením ziaden prospech, predstavovat prekázku ulozenia pokuty bez toho, aby pokute hrozila strata jej odstrasujúceho charakteru (pozri rozsudok BPB de Eendracht/Komisia, uz citovaný v bode 233 vyssie, bod 441 a tam citovanú judikatúru). 258 Z toho vyplýva, ze hoci prospech, aký mohol dotknutý podnik dosiahnut z porusenia, a vseobecnejsie zisky, ktoré dosiahol na trhoch dotknutých porusením, sú jednými z faktorov, ktoré mozno zohladnit na úcely urcenia výsky pokuty, Komisia ani súd Únie vykonávajúci svoju neobmedzenú právomoc v oblasti pokút nemajú nijakú povinnost zabezpecit, aby bola táto výska pokuty priamo proporcionálna k ziskom dosiahnutým predmetným podnikom na dotknutých trhoch alebo aby ich neprevýsila. 259 Napokon sú nerelevantné aj rôzne porovnania, ktoré zalobkyna vykonala medzi výskami pokút ulozených rôznym úcastníkom sporného kartelu ako percent hornej hranice pokút uplatnitelnej na kazdého z nich v súlade s clánkom 23 ods. 2 druhým pododsekom nariadenia c. 1/2003. Ako vyplýva z judikatúry, ide skôr o pevný prah, ktorý má jediný mozný dôsledok, ze výska pokuty vypocítaná na základe kritérií závaznosti a dlzky trvania porusenia bude znízená na najvyssiu povolenú úroven. Jej uplatnenie znamená, ze dotknutý podnik v zásade neplatí pokutu, ktorú by bol inak povinný zaplatit v dôsledku posúdenia zalozeného na týchto kritériách (rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 112 vyssie, bod 283). Z toho vyplýva, ze samotná skutocnost, ze pokuta ulozená zalobkyni sa priblizuje k hranici 10 % jej celkového obratu viac ako v prípade ostatných úcastníkov kartelu, nemôze predstavovat porusenie zásady rovnosti zaobchádzania alebo proporcionality. Tento dôsledok je totiz vnútorne spätý s výkladom, ze horná hranica 10 % je jednoduchým pevným prahom, ktorý sa pouzije po prípadnom znízení výsky pokuty z dôvodu polahcujúcich okolností alebo zásady proporcionality (pozri rozsudok Novácke chemické závody/Komisia, uz citovaný v bode 74 vyssie, bod 163 a tam citovanú judikatúru). 260 Vzhladom na vsetky predchádzajúce úvahy sa prvá výhrada musí zamietnut. O druhej výhrade zalozenej na údajne zvýhodnenom zaobchádzaní so spolocnostou Almamet 261 Zalobkyna uvádza porusenie zásady rovnosti zaobchádzania tým, ze jej Komisia neznízila pokutu o 20 % tak, ako to urobila v prípade spolocnosti Almamet. Zalobkyna v tomto kontexte uvádza aj porusenie povinnosti odôvodnenia. 262 V odôvodnení 372 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla, ze je potrebné zohladnit skutocnost, ze Almamet je velmi malý nezávislý podnik, ktorý nepatrí do ziadnej velkej skupiny spolocností. Almamet je aktívna v oblasti obchodovania s materiálmi s vysokou hodnotou a jej marza na zisku je skôr nízka, pricom má "vcelku koncentrované portfólio výrobkov". Komisia dodala, ze bola tiez zohladnená "skutocnost, ze ulozená pokuta by mala relatívne velký dopad na financnú situáciu spolocnosti takéhoto druhu". Komisia dospela k záveru, ze vzhladom na "osobitné charakteristiky" spolocnosti Almamet povazuje 20 % znízenie výsky pokuty za primerané, kedze Almamet bude v kazdom prípade pokutou v tejto výske dostatocne odradená. 263 Komisia v poznámke pod ciarou c. 685 odkázala na bod 37 usmernení, ktorý znie takto: "I ked tieto usmernenia vysvetlujú vseobecnú metodiku stanovovania výsky pokút, konkrétne okolnosti danej veci alebo nevyhnutnost dosiahnut odstrasujúci úcinok v konkrétnej veci môzu byt dôvodom na to, aby sa Komisia odchýlila od tejto metodiky alebo od limitov stanovených v bode 21." 264 Z toho vyplýva, ze Komisia sa pri znízení pokuty spolocnosti Almamet o 20 % odchýlila od svojich usmernení. Ako vyplýva z ustálenej judikatúry, takéto odchýlenie musí byt zlucitelné najmä so zásadou rovnosti zaobchádzania (rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 112 vyssie, bod 211; rozsudky Vseobecného súdu Schunk a Schunk Kohlenstoff-Technik/Komisia, uz citovaný v bode 238 vyssie, bod 44, a z 28. apríla 2010, Amann & Söhne a Cousin Filterie/Komisia, [43]T-446/05, Zb. s. II-1255, bod 146). 265 Treba uviest, ze Komisia v odôvodnení 372 napadnutého rozhodnutia uviedla pri odôvodnení znízenia pokuty, ktoré priznala spolocnosti Almamet, urcité jej "osobitné charakteristiky". Ako uz bolo rozhodnuté v rozsudku Novácke chemické závody/Komisia, uz citovanom v bode 74 vyssie (body 137 az 141), podnik s takýmito osobitnými charakteristikami sa vzhladom na mozné znízenie pokuty mimo prípadov speciálne upravených v usmerneniach nachádza v odlisnej situácii, ako je situácia podniku, ktorý ich nemá. 266 Po prvé je potrebné pripomenút, ze clánok 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 upravuje najmä, ze pokuta ulozená kazdému podniku za úcast na porusení ustanovení clánku 81 ES nepresiahne 10 % jeho celkového obratu v predchádzajúcom obchodnom roku. Podla judikatúry je úcelom hornej hranice obratu vyhnút sa tomu, aby pokuty ulozené Komisiou boli neproporcionálne v pomere k významu dotknutého podniku (rozsudky Súdneho dvora zo 7. júna 1983, Musique Diffusion française a i./Komisia, [44]100/80 az 103/80, Zb. s. 1825, bod 119, a zo 7. júna 2007, Britannia Alloys & Chemicals/Komisia, [45]C-76/06 P, Zb. s. I-4405, bod 24). 267 Táto horná hranica vsak nie je dostatocná, aby zabránila prípadnej neúmernosti pokuty ulozenej v danom prípade sprostredkovatelovi aktívnemu v oblasti obchodovania s materiálmi s vysokou hodnotou, ktorého marza na zisku je nízka, ako je Almamet. Z dôvodu vysokej hodnoty dotknutých materiálov môze totiz takýto podnik vykazovat neúmerne vysoký obrat v porovnaní so svojím ziskom a majetkom, na ktoré jediné bude mat uhradenie pokuty vplyv. 268 Po druhé, kedze je podla metodiky usmernení pri stanovení pokuty zohladnená pociatocná cast hodnoty predaja uskutocneného predmetnou spolocnostou na trhu, ktorého sa týkalo dané porusenie, je nebezpecenstvo neprimeranej pokuty v prípade takej spolocnosti, ako je Almamet, o to vyssie, ze daná pokuta predstavuje podstatnú cast celkového obratu danej spolocnosti, ktorá disponuje len "relatívne koncentrovaným portfóliom výrobkov". 269 Po tretie je dôlezitá tiez skutocnost, ze Almamet je velmi malý podnik, ktorý nie je súcastou ziadnej velkej skupiny, a z toho dôvodu znása sám túto pokutu a ziadna iná spolocnost nie je spolu s ním solidárne zodpovedná za jej úhradu, alebo vseobecnejsie nikto ho na tento úcel nepodporí. 270 Vzhladom na tieto úvahy treba predovsetkým uviest, ze rozhodnutie Komisie priznat spolocnosti Almamet znízenie pokuty je v rozpore s tvrdeniami zalobkyne z právneho hladiska dostatocne odôvodnené. 271 Okrem toho treba ako nerelevantné zamietnut tvrdenie zalobkyne zalozené na skutocnosti, ze Almamet nesplnala, ako Komisia skutocne konstatovala v odôvodnení 371 napadnutého rozhodnutia, podmienky stanovené v bode 35 usmernení pre priznanie znízenia pokuty z dôvodu platobnej neschopnosti. V tejto súvislosti stací pripomenút, ze Komisia sa rozhodla znízit pokutu spolocnosti Almamet podla bodu 37 usmernení. Rovnako tak je nerelevantná skutocnost, na ktorú poukazuje zalobkyna, ze Almamet ciastocne poprela existenciu porusenia, ako to vyplýva z odôvodnenia 152 napadnutého rozhodnutia. Pokial ide o tvrdenie zalobkyne, ze Almamet bola vodcom porusenia, toto tvrdenie je nesprávne (pozri body 97 az 104 vyssie), pricom aj keby bolo pravdivé, bolo by nerelevantné. 272 Za týchto podmienok treba preskúmat tvrdenia uvedené zalobkynou na preukázanie toho, ze sa nachádzala v situácii porovnatelnej so spolocnostou Almamet a zaslúzila by si znízenie pokuty z rovnakého dôvodu ako Almamet. 273 Po prvé zalobkyna tvrdí, ze rovnako ako Almamet pôsobí sama na dotknutých trhoch ako nezávislý a "relatívne malý" podnik. Dodáva, ze na dotknutých trhoch je v skutocnosti este mensím aktérom nez Almamet: hodnota predaja, ktorý na týchto trhoch dosiahla, je podla Komisie 10 az 15 miliónov eur, pricom v prípade spolocnosti Almamet je to 20 az 25 miliónov eur. 274 Toto tvrdenie je nedostatocné na odôvodnenie záveru, ze sa zalobkyna nachádzala v obdobnej situácii ako Almamet. Komisia predovsetkým nezohladnila len malú velkost spolocnosti Almamet, ale aj skutocnost, ze bola len malým sprostredkovatelom. Ako sprostredkovatel nemala nijaký vplyv na ceny výrobkov, ktoré nakupovala a uvádzala na trh, ale len na svoju marzu na zisku, a teda na konecnú cenu, za akú predávala výrobky svojim zákazníkom. Z tohto dôvodu sa hodnota predaja dosiahnutého spolocnostou Almamet v súvislosti s porusením a vseobecnejsie jej celkový obrat mohli javit ako dost vysoké, avsak najväcsí podiel takto dosiahnutých príjmov predstavovali sumy, ktoré museli byt priamo zaplatené tretím osobám, a to dodávatelom spolocnosti Almamet. Zalobkyna nie je sprostredkovatel, ale obchoduje s výrobkami, ktoré sama vyrába, a teda sa nenachádza v rovnakej situácii. 275 Dalej treba uviest, ze hoci je zalobkyna podnikom zjavne skromnejsej celkovej velkosti ako ostatné podniky, ktoré sa zúcastnili na karteli, medzi nou a spolocnostou Almamet existuje velký rozdiel v celkovom obrate (pozri bod 254 vyssie). Komisia navyse správne pripomenula, ze z tabulky, ktorú zalobkyna uviedla v prílohe k zalobe, vyplýva, ze pocas obdobia porusovania zamestnávala viac ako 600 osôb. Tazko ju teda mozno kvalifikovat ako podnik malej velkosti. 276 Po druhé zalobkyna tvrdí, ze rovnako ako Almamet pracuje s materiálmi vysokej hodnoty s velmi nízkou marzou na zisku. Jej portfólio výrobkov je taktiez velmi koncentrované. 277 Treba konstatovat, ze toto tvrdenie zalobkyne je uvedené velmi strucne a nie je podporené ziadnymi podrobnými vysvetleniami ani relevantnými dôkazmi. Zalobkyna predovsetkým neposkytla nijaké podrobnosti ani dôkazy o svojich ziskových rozpätiach. Okrem toho sa vo svojej replike vôbec nevyjadrila k tvrdeniu Komisie, ze mala portfólio výrobkov neporovnatelné s portfóliom spolocnosti Almamet. 278 Navyse skutocnost, ze Almamet je sprostredkovatelom výrobkov, ktoré získava od iných podnikov, zatial co zalobkyna uvádza na trh výrobky, ktoré sama vyrába, je opät relevantná. Ako bolo uvedené v bode 274 vyssie, práve z tohto dôvodu je relevantná vysoká hodnota výrobkov, s ktorými Almamet obchoduje, a jej velmi úzke ziskové rozpätia. V prípade zalobkyne, ktorá nie je sprostredkovatelom, ale výrobcom, nie sú tieto dva faktory bez podrobnejsích vysvetlení k jej výrobným nákladom, ktoré zalobkyna neposkytla, rovnako relevantné ako v prípade spolocnosti Almamet. 279 Po tretie zalobkyna uvádza, ze pokuta, ktorá jej bola ulozená, bude mat aj v jej prípade relatívne silný vplyv na jej financnú situáciu. Tvrdí, ze musí znásat vysoké výrobné náklady, náklady na údrzbu, skladovanie a investicné náklady, a preto sa jej vysoká pokuta dotkne ovela viac ako v prípade spolocnosti Almamet. 280 Toto tvrdenie, navyse velmi vseobecné a nicím neodôvodnené, treba tiez zamietnut z dôvodov uvedených v bode 278 vyssie. 281 Kedze zalobkyna neuviedla iné tvrdenia na preukázanie toho, ze sa nachádzala v obdobnej situácii ako Almamet, je potrebné s ohladom na rozdielnost situácií týchto dvoch spolocností dospiet k záveru, ze Komisii nemozno vytýkat porusenie zásady rovnosti zaobchádzania z dôvodu, ze spolocnosti Almamet priznala znízenie pokuty z dôvodov uvedených v odôvodnení 372 napadnutého rozhodnutia a zalobkyni nie. Preto treba zamietnut druhú výhradu, ako aj stvrtý zalobný dôvod v celom rozsahu. Okrem toho, kedze treba zamietnut vsetky vyssie preskúmané tvrdenia zalobkyne, výkon neobmedzenej právomoci Vseobecného súdu na úcely znízenia pokuty ulozenej zalobkyni nad rámec znízenia uvedeného v bode 231 vyssie nie je odôvodnený. O piatom zalobnom dôvode zalozenom na skutocnosti, ze Komisia protiprávne neznízila zalobkyni pokutu z dôvodu jej platobnej neschopnosti a konkrétnych okolností prejednávanej veci 282 Zalobkyna uvádza, ze vzhladom na konkrétne okolnosti jej situácie boli splnené podmienky podstatného znízenia pokuty, ktorá jej bola ulozená, podla bodu 35 usmernení alebo prinajmensom podla bodu 37 usmernení. Zalobkyna vytýka Komisii, ze dostatocne nezohladnila jej znízenú platobnú schopnost napriek presvedcivej argumentácii, ktorú jej predlozila. Zalobkyna sa preto domnieva, ze Komisia porusila usmernenia a dopustila sa zjavne nesprávneho posúdenia tým, ze jej odmietla znízit pokutu. To platí o to viac, ze Komisia priznala takéto znízenie spolocnosti Almamet, hoci individuálna ekonomická situácia zalobkyne v sebe nesie ovela väcsie mozné riziko. Usmernenia 283 Body 35 a 37 usmernení znejú takto: "35. Za výnimocných okolností môze Komisia na návrh prihliadnut na platobnú neschopnost podniku v osobitnom sociálnom a ekonomickom kontexte. Na znízenie pokuty nebude Komisii stacit samotné zistenie o nepriaznivej alebo stratovej financnej situácii podniku. Znízenie môze byt povolené len na základe objektívnych dôkazov, preukazujúcich, ze ulozenie pokuty podla podmienok stanovených v týchto usmerneniach, by nenapravitelne ohrozilo ekonomickú zivotaschopnost dotknutého podniku a viedlo by ku strate hodnoty jeho majetku. ... 37. I ked tieto usmernenia vysvetlujú vseobecnú metodiku stanovovania výsky pokút, konkrétne okolnosti danej veci alebo nevyhnutnost dosiahnut odstrasujúci úcinok v konkrétnej veci môzu byt dôvodom na to, aby sa Komisia odchýlila od tejto metodiky alebo od limitov stanovených v bode 21. Napadnuté rozhodnutie 284 Ako vyplýva zo znenia odôvodnenia 363 v spojení s odôvodnením 373 napadnutého rozhodnutia, zalobkyna bola jedným z podnikov, ktoré sa pocas správneho konania odvolávali na bod 35 usmernení. Komisia po tom, co v odôvodneniach 364 az 368 napadnutého rozhodnutia uviedla urcité vseobecné úvahy uplatnitelné na vsetky podniky, ktoré sa na tento bod usmernení odvolávali, v odôvodneniach 373 a 374 napadnutého rozhodnutia sa specificky vyjadrila k prípadu zalobkyne, pricom uviedla toto: "(373) Analýza financných informácií poskytnutých spolocnostou [Donau Chemie]... vedie k záveru, ze [Donau Chemie] je zivotaschopný podnik s nízkym rizikom konkurzu. Má sa za to, ze dopad pokuty nenapravitelne neohrozí ekonomickú zivotaschopnost podniku [Donau Chemie] a nespôsobí úplnú stratu hodnoty jeho majetku. Vzhladom na tieto okolnosti sa neakceptuje nárok spolocnosti [Donau Chemie] zalozený na neschopnosti zaplatit pokutu. (374) Spolocnost [Donau Chemie] síce casto poukazovala na katastrofický rok 2005, ked [bola znicená jej elektráren], ale táto udalost uz neohrozuje zivotaschopnost podniku do tej miery, ze by bol neschopný zaplatit pokutu ulozenú týmto rozhodnutím." Úvodné poznámky k bodu 35 usmernení 285 Bolo opakovane rozhodnuté, ze Komisia pri urcení výsky pokuty v zásade nie je povinná zohladnit stratovú financnú situáciu podniku, kedze ulozenie takejto povinnosti by viedlo k získaniu neoprávnenej sútaznej výhody pre podniky, ktoré sú najmenej prispôsobené podmienkam trhu (rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 112 vyssie, bod 327; rozsudky Súdu prvého stupna z 19. marca 2003, CMA CGM a i./Komisia, [46]T-213/00, Zb. s. II-913, bod 351, a Tokai Carbon a i., uz citovaný v bode 110 vyssie, bod 370). 286 Z ustálenej judikatúry navyse vyplýva, ze skutocnost, ze opatrenie prijaté orgánom Únie vyvolá konkurz alebo likvidáciu daného podniku, nie je sama osebe právom Únie zakázaná. Ak totiz likvidácia podniku v jeho existujúcej právnej forme môze ohrozit financné záujmy vlastníkov, akcionárov alebo drzitelov podielov, neznamená to, ze osobné, hmotné a nehmotné zlozky zastúpené v podniku stratili tiez svoju hodnotu (rozsudky Súdu prvého stupna Tokai Carbon a i., uz citovaný v bode 110 vyssie, bod 372; z 29. novembra 2005, Heubach/Komisia, [47]T-64/02, Zb. s. II-5137, bod 163, a Vseobecného súdu z 28. apríla 2010, BST/Komisia, [48]T-452/05, Zb. s. II-1373, bod 96). 287 Nemozno teda dospiet k záveru, ze prijatím bodu 35 usmernení si Komisia ulozila akúkolvek povinnost, ktorá by bola v rozpore s touto judikatúrou. Príkladom toho je aj skutocnost, ze uvedený bod neodkazuje na konkurz spolocnosti, ale na situáciu v "osobitnom sociálnom a ekonomickom kontexte", v rámci ktorej by ulozenie pokuty "nenapravitelne ohrozilo ekonomickú zivotaschopnost dotknutého podniku a viedlo by ku strate hodnoty jeho majetku" (rozsudky Novácke chemické závody/Komisia, uz citovaný v bode 74 vyssie, bod 188, a Ecka Granulate a non ferrum Metallpulver/Komisia, uz citovaný v bode 139 vyssie, bod 96). 288 Z toho vyplýva, ze na uplatnenie bodu 35 usmernení nepostacuje skutocnost, ze pokuta ulozená za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze môze viest k vyhláseniu konkurzu dotknutej spolocnosti. Z judikatúry citovanej v bode 286 vyssie totiz vyplýva, ze hoci konkurz poskodzuje financné záujmy dotknutých vlastníkov a akcionárov, nemusí nevyhnutne viest k zániku predmetného podniku. Ten môze sám osebe pokracovat vo svojej existencii bud formou zvýsenia základného imania spolocnosti, ktorá vyhlásila konkurz, ako právnická osoba zabezpecujúca prevádzku uvedeného podniku, alebo formou celkového prevzatia jeho majetku, teda podniku ako subjektu vykonávajúceho ekonomickú cinnost, iným subjektom. Takéto celkové prevzatie majetku sa môze uskutocnit dobrovolným alebo núteným predajom majetku spolocnosti v konkurze s pokracujúcou prevádzkou (rozsudky Novácke chemické závody/Komisia, uz citovaný v bode 74 vyssie, bod 189, a Ecka Granulate a non ferrum Metallpulver/Komisia, uz citovaný v bode 139 vyssie, bod 97). 289 V dôsledku toho treba bod 35 usmernení, najmä v súvislosti so stratou hodnoty majetku dotknutej spolocnosti, chápat ako bod, ktorý upravuje situáciu, v ktorej je prevzatie podniku uvedené v predchádzajúcom bode, alebo prinajmensom jeho majetku, nepravdepodobné az nemozné. V takom prípade budú jednotlivé casti majetku spolocnosti jedna po druhej ponúknuté v konkurze na predaj a je mozné, ze mnoho z nich nenájde kupca alebo prinajlepsom budú predané za velmi nízku cenu, takze je oprávnené hovorit, ako uvádza bod 35 usmernení, o úplnej strate ich hodnoty (rozsudky Novácke chemické závody/Komisia, uz citovaný v bode 74 vyssie, bod 190, a Ecka Granulate a non ferrum Metallpulver/Komisia, uz citovaný v bode 139 vyssie, bod 98). 290 Okrem toho je potrebné pripomenút, ze uplatnenie uvedeného bodu usmernení si podla jeho znenia tiez vyzaduje "osobitný sociálny a ekonomický kontext". Podla judikatúry je takýto kontext tvorený dôsledkami, ktoré by mohlo mat zaplatenie pokuty najmä na zvýsenie nezamestnanosti alebo na poskodenie dodávatelských a odberatelských hospodárskych odvetví dotknutého podniku (rozsudok Súdneho dvora z 29. júna 2006, SGL Carbon/Komisia, [49]C-308/04 P, Zb. s. I-5977, bod 106, a rozsudok Novácke chemické závody/Komisia, uz citovaný v bode 74 vyssie, bod 192). 291 Ak sú podmienky uvedené v bodoch 289 a 290 splnené, mozno skutocne tvrdit, ze ulozenie pokuty, ktorá môze mat za následok zánik dotknutej spolocnosti, je v rozpore so zásadou proporcionality, ktorú je Komisia povinná dodrziavat pri kazdom ulození pokuty podla práva hospodárskej sútaze (rozsudky Novácke chemické závody/Komisia, uz citovaný v bode 74 vyssie, bod 193, a Ecka Granulate a non ferrum Metallpulver/Komisia, uz citovaný v bode 139 vyssie, bod 100). 292 Okrem toho, kedze Komisia vo svojej argumentácii odkazuje na sirokú mieru volnej úvahy, ktorú jej bod 35 usmernení ponecháva, treba jednak uviest, ze netreba prikladat prílisný význam pouzitiu výrazu "môze" namiesto "musí" v uvedenom bode. Tento výraz nemozno chápat v tom zmysle, ze Komisia môze svojvolne zamietnut znízit pokutu, ak sú splnené vsetky podmienky uvedené v tomto bode a takéto znízenie sa javí ako zlucitelné so vseobecnými zásadami práva, ktoré musia byt dodrzané pri stanovení výsky pokuty. Tento výraz je skôr dalsím prejavom flexibility, ktorú si Komisia musí ponechat pri prijímaní orientacných pravidiel postupu, akými sú usmernenia (rozsudok Ecka Granulate a non ferrum Metallpulver/Komisia, uz citovaný v bode 139 vyssie, bod 48). 293 Treba tiez pripomenút, ze Vseobecný súd môze na základe neobmedzenej právomoci, ktorou disponuje v oblasti pokút (pozri bod 58 vyssie), nahradit posúdenie Komisie svojím vlastným posúdením, a to aj pokial ide o preskúmanie otázky, ci má byt zalobkyni priznané znízenie pokuty podla bodu 35 usmernení. 294 S ohladom na vsetky predchádzajúce úvahy treba preto preskúmat, ci, ako tvrdí zalobkyna, argumentácia, ktorú predlozila Komisii, odôvodnovala znízenie pokuty podla uvedeného clánku. O uplatnení bodu 35 usmernení 295 Zalobkyna uvádza, ze celá jej skupina podnikov sa nachádza v mimoriadne zlozitej ekonomickej situácii. To sa odzrkadluje vo výsledku bezných cinností, ktorý výrazne klesol, a to zo 7,016 milióna eur v hospodárskom roku 2007 na 1,686 milióna v hospodárskom roku 2008. Rocný konsolidovaný výsledok skupiny zalobkyne vykázal tiez zjavné zhorsenie, pricom strata zaznamenaná v súvahe za hospodársky rok od 30. septembra 2007 do 30. septembra 2008 presiahla 2 milióny eur. Navyse sa zvýsil aj cistý dlh skupiny zalobkyne zo 14,2 milióna eur v hospodárskom roku 2005 na 30,4 milióna eur v hospodárskom roku 2008. Zalobkyna dodáva, ze predovsetkým cast jej podniku aktívna v oblasti výroby acetylidu vápenatého je uz niekolko rokov stratová. Straty akumulované za roky 1999 az 2006 dosiahli 15,94 milióna eur. 296 Zalobkyna okrem toho pripomína, ze uz pocas správneho konania upozornila na skutocnost, ze jej súkromná vodná elektráren vo Wiesbergu (Rakúsko) bola v lete 2005 úplne znicená povodnami. Prevádzka jej závodu na výrobu acetylidu vápenatého v Landecku (Rakúsko) bola závislá od elektrickej energie vyrobenej elektrárnou vo Wiesbergu a bolo mozné ju zachránit len vdaka financnej pomoci rakúskych orgánov. Samotná zalobkyna vsak musela znásat velkú cast nákladov na rekonstrukciu tejto elektrárne. V dôsledku tejto prírodnej katastrofy zalobkyna utrpela v roku 2005 skodu vo výske asi 20 miliónov eur, co sa prejavilo v zápornom výsledku závodu v Landecku, ktorý v roku 2005 predstavoval -11,92 milióna eur a nadalej má dopad na financný stav zalobkyne. 297 Zalobkyna navyse uvádza podrobnosti o významných investicných projektoch, ktoré budú v blízkej budúcnosti potrebné vo viacerých lokalitách jej podniku. Celkové plánované investície pre výrobný závod v Landecku by mali do roku 2016 dosiahnut sumu 20,17 milióna eur a sú absolútne nevyhnutné pre zachovanie tohto závodu a z dlhodobého hladiska aj pre zachovanie pracovných miest závislých od tohto závodu. Pre nedostatok financných prostriedkov zalobkyne musia byt financované z úverov. Ulozenie spornej pokuty, ktorú by zalobkyna musela tiez financovat pomocou úveru, by jej zabránilo získat potrebné úvery, zhorsilo by jej uz tak neistú ekonomickú situáciu a viedlo by k znacnému oslabeniu zalobkyne ako konkurentky na dotknutých trhoch s acetylidom vápenatým. Pokuta by okrem toho viedla k ciastocnému alebo úplnému ukonceniu prevádzky dôlezitých výrobných závodov zalobkyne a v dôsledku toho k strate mnozstva pracovných miest. 298 Zalobkyna predovsetkým poukazuje na situáciu svojho výrobného závodu v Landecku, ktorý priamo zamestnáva 70 osôb a nepriamo od neho závisia aj dalsie pracovné miesta. Zalobkyna uvádza, ze v roku 2006 vykonala porovnávací výpocet hospodárskych výsledkov, ktoré by dosiahla z predaja elektrickej energie vyrobenej elektrárnou vo Wiesbergu, bezne urcenej na vyuzitie výrobným závodom v Landecku, tretím osobám, a to v prípade pokracovania cinnosti svojho závodu a v prípade jeho zatvorenia. Tento výpocet preukázal, ze pokracovanie cinnosti tohto závodu by viedlo k stratám vo výske 513000 eur, zatial co v prípade jeho zatvorenia a predaja elektrickej energie tretím osobám by dosiahla kladný výsledok vo výske 773000 eur. Zalobkyna vedomá si svojej sociálnej zodpovednosti vsak zatial výrobný závod v Landecku nezatvorila. Ulozenie spornej pokuty by vsak zbavilo výrobu acetylidu vápenatého vo výrobnom závode v Landecku akéhokolvek opodstatnenia a viedlo by k jeho zatvoreniu. 299 Vzhladom na túto argumentáciu zalobkyne treba pripomenút, ze Vseobecný súd v rozsudku Ecka Granulate a non ferrum Metallpulver/Komisia, uz citovanom v bode 139 vyssie (bod 112) rozhodol, ze na úcely uplatnenia bodu 35 usmernení nepostacuje preukázat, ze dotknutý podnik vyhlási v prípade ulozenia pokuty konkurz. Podla znenia tohto bodu musia existovat "objektívn[e] dôkaz[y], preukazujúc[e], ze ulozenie pokuty... by nenapravitelne ohrozilo ekonomickú zivotaschopnost dotknutého podniku a viedlo by ku strate hodnoty jeho majetku", co nie je automatické v prípade konkurzu spolocností prevádzkujúcich predmetný podnik. Zalobca preto môze pozadovat uplatnenie tohto bodu usmernení, len ak predlozil objektívne dôkazy o takejto moznosti, co predstavuje základnú podmienku uplatnenia uvedeného bodu. 300 V prejednávanej veci vsak treba konstatovat, ze zalobkyna vôbec netvrdila ani nepreukázala, ze by ulozenie spornej pokuty viedlo k jej konkurzu. A uz vôbec nepreukázala, ba dokonca ani netvrdila, ze za predpokladu takéhoto konkurzu by doslo k strate hodnoty jej majetku, ako to vyzaduje bod 35 usmernení. 301 Z vlastných tvrdení zalobkyne, ktoré sú zhrnuté v bode 295 vyssie, totiz vyplýva, ze hoci výsledok jej bezných cinností výrazne klesal, zostal v roku 2008 kladný. Inými slovami, zalobkyna vykázala zisk a nie stratu. Pokial ide o záporný konsolidovaný výsledok tak v roku 2007, ako aj v roku 2008, a nezávisle od toho, ci je mozné zohladnit tento výsledok na úcely uplatnenia bodu 35 usmernení, kedze sa netýka len zalobkyne ako právnickej osoby, ale aj iných subjektov jej skupiny, ktorých zaclenenie do hospodárskej jednotky, ktorým je podnik zalobkyne, nie je spresnené, z porovnávacej súvahy za tieto dva hospodárske roky, ktorú zalobkyna pripojila k zalobe, vyplýva, ze základné imanie skupiny zalobkyne zostalo napriek zaznamenaným stratám nedotknuté, kedze rezervy boli viac nez postacujúce na pokrytie strát. V tomto dokumente sa okrem toho uvádza, ze v roku 2008 doslo k miernemu zlepseniu situácie, pricom strata zaznamenaná v súvahe klesla z 2,63 milióna eur na priblizne 2,17 milióna eur. 302 Pokial ide o tvrdenia zalobkyne týkajúce sa stratovosti casti jej podniku aktívnej v oblasti výroby acetylidu vápenatého, znicenia vodnej elektrárne vo Wiesbergu a situácie výrobného závodu v Landecku, zalobkyna nevysvetluje relevantnost týchto tvrdení pre uplatnenie bodu 35 usmernení. Tento bod sa týka platobnej schopnosti dotknutého podniku ako celku a nie urcitých jeho odvetví. Zalobkyna vsak netvrdila, ze údajné ekonomické tazkosti výrobného závodu v Landecku sú také, ze by mohli viest k jej konkurzu. Okrem toho treba uviest, ze aj za predpokladu, ze by zalobkyni bola znízená pokuta, neexistuje naopak nijaká záruka, ze nezatvorí výrobný závod v Landecku, a to tým skôr, ze sama uvádza, ze by jej takáto moznost priniesla prospech. 303 Samotná zalobkyna uvádza, ze vodná elektráren vo Wiesbergu, znicená v roku 2005, mohla byt medzitým obnovená, ciastocne vdaka financnej podpore rakúskych orgánov. Nemozno preto vytýkat Komisii, ze v odôvodnení 374 napadnutého rozhodnutia konstatovala, ze táto udalost uz nemôze ohrozovat zivotaschopnost zalobkyne. 304 Z predchádzajúcich úvah vyplýva, ze Komisia správne a bez porusenia bodu 35 usmernení zamietla ziadost zalobkyne o znízenie pokuty. Za týchto podmienok treba tiez preskúmat, ci by takéto znízenie mohlo byt odôvodnené na základe bodu 37 usmernení, ktorého sa zalobkyna vo svojej argumentácii taktiez dovoláva. O uplatnení bodu 37 usmernení 305 Zalobkyna, vychádzajúc z tvrdení zhrnutých v bodoch 296 az 298 vyssie, uvádza, ze Komisia jej mala prinajmensom z dôvodu "konkrétnych okolností" jej situácie znízit pokutu podla bodu 37 usmernení, ako to urobila v prípade spolocnosti Almamet. Okrem toho zalobkyna pri tejto prílezitosti opakuje svoje tvrdenia zalozené na porusení zásady rovnosti zaobchádzania a povinnosti odôvodnenia z dôvodu, ze jej bolo zamietnuté znízenie pokuty, zatial co spolocnosti Almamet bolo takéto znízenie priznané. Tieto tvrdenia vsak musia byt zamietnuté z dôvodov, ktoré uz boli uvedené v bodoch 261 az 281 vyssie. 306 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze usmernenia vyjadrujú orientacné pravidlo správania, ktorého sa treba v praxi pridrzat a od ktorého sa správny orgán v jednotlivých prípadoch nemôze odklonit bez uvedenia dôvodov, ktoré sú v súlade so zásadou rovnosti zaobchádzania (rozsudky Súdneho dvora z 18. mája 2006, Archer Daniels Midland a Archer Daniels Midland Ingredients/Komisia, [50]C-397/03 P, Zb. s. I-4429, bod 91, a KME Germany a i./Komisia, uz citovaný v bode 58 vyssie, bod 127). Preto nemozno vylúcit, ze sa Komisia bude musiet v konkrétnom prípade odchýlit od svojich vlastných usmernení pod podmienkou, ze uvedie dôvody zlucitelné so vseobecnými zásadami práva, ktoré musí dodrziavat pri urcení výsky pokuty, najmä vrátane zásady rovnosti zaobchádzania (rozsudok Ecka Granulate a non ferrum Metallpulver/Komisia, uz citovaný v bode 139 vyssie, bod 42). 307 V súlade s hierarchiou noriem totiz institúcia Únie nemôze prostredníctvom interného pravidla správania, ktoré si sama stanoví, úplne upustit od výkonu volnej úvahy, ktorú jej priznáva ustanovenie, akým je v prejednávanej veci clánok 23 nariadenia c. 1/2003 (pozri rozsudok Ecka Granulate a non ferrum Metallpulver/Komisia, uz citovaný v bode 139 vyssie, bod 43 a tam citovanú judikatúru). 308 Treba tiez pripomenút, ze pri stanovení pokút ulozených za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze je Komisia povinná dodrziavat najmä zásadu proporcionality. Usmernenia v oblasti stanovovania pokút, ktoré by Komisii neponechávali nijakú flexibilitu pri zvolení primeranej ciastky v kazdom konkrétnom prípade, by neboli zlucitelné so zásadou proporcionality, kedze by mohli viest k ukladaniu pokút výrazne presahujúcich ciastky primerané a potrebné na dosiahnutie sledovaného ciela, alebo naopak pokút, ktorých ciastka je na tento úcel zjavne nepostacujúca (rozsudok Ecka Granulate a non ferrum Metallpulver/Komisia, uz citovaný v bode 139 vyssie, bod 45). 309 Komisia si tak v bode 37 usmernení správne vyhradila právo odchýlit sa od metódy stanovovania výsky pokút upravenej v týchto usmerneniach a v dôsledku toho stanovit v urcitom prípade, ak si to vyzadujú konkrétne okolnosti predmetnej veci, inú ciastku pokuty, nez aká by vyplynula z uplatnenia tejto metódy. Takáto ciastka vsak môze byt tak vyssia, ako aj nizsia ako ciastka vypocítaná podla metódy stanovenej v usmerneniach. 310 Okrem toho Vseobecný súd, ktorý má v tejto oblasti neobmedzenú právomoc nahradit posúdenie Komisie svojím vlastným posúdením a ktorý navyse nie je viazaný usmerneniami, ale môze sa od nich odchýlit, ked to vo svojom rozsudku vysvetlí (pozri bod 60 vyssie), má právo znízit ciastku pokuty pod úroven ciastky vyplývajúcej z uplatnenia usmernení, ak to odôvodnujú okolnosti veci, ktorá je mu predlozená. Je vsak tiez potrebné, aby zalobca uviedol relevantné dôvody, ktoré môzu odôvodnit takého znízenie, a predlozil dôkazy na podporu týchto dôvodov (pozri v tomto zmysle rozsudok KME Germany a i., uz citovaný v bode 58 vyssie, bod 131). 311 V prejednávanej veci vsak nijaká skutocnost z argumentácie zalobkyne uvedenej v rámci tohto zalobného dôvodu neodôvodnuje zásah Vseobecného súdu v zmysle znízenia ciastky pokuty. Ako uz bolo uvedené, údajné ekonomické tazkosti zalobkyne ani za predpokladu ich preukázania nedokazujú, ze by celila riziku konkurzu a uz vôbec nie úplnej strate hodnoty svojho majetku. Aj vzhladom na judikatúru citovanú v bodoch 285 a 286 vyssie samotné tieto tazkosti nemôzu odôvodnit znízenie pokuty v rámci výkonu neobmedzenej právomoci Vseobecného súdu. 312 Pokial ide o zostávajúcu cast argumentácie zalobkyne, týkajúcu sa tazkostí výrobného závodu v Landecku, treba konstatovat, ze zalobkyna nepreukázala skutocnú súvislost medzi pozadovaným znízením pokuty a prezitím predmetného závodu a od neho závislých pracovných miest. Ako uz bolo uvedené, zalobkyni nic nebráni v rozhodnutí kedykolvek zatvorit tento výrobný závod, aj keby jej bola znízená pokuta. Za týchto podmienok treba dospiet k záveru, ze ani tieto tvrdenia neodôvodnujú výkon neobmedzenej právomoci Vseobecného súdu v zmysle znízenia ciastky pokuty. 313 Kedze vsetky tvrdenia zalobkyne uvedené v rámci piateho zalobného dôvodu musia byt zamietnuté, je potrebné zamietnut tento zalobný dôvod a dospiet k záveru, ze nie je odôvodnené, aby Vseobecný súd vykonal svoju neobmedzenú právomoc na úcely dodatocného znízenia pokuty ulozenej zalobkyni. 314 Vzhladom na vsetky predchádzajúce úvahy je potrebné zrusit clánok 2 písm. c) napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom v nom Komisia stanovila výsku pokuty zohladnujúcu sadzbu znízenia pokuty na úrovni 35 %, zmenit pokutu ulozenú zalobkyni na 4,35 milióna eur, ktorú Vseobecný súd pri výkone svojej neobmedzenej právomoci povazuje za primeranú okolnostiam prejednávanej veci, najmä okolnostiam týkajúcim sa závaznosti a dlzky trvania porusenia zisteného Komisiou, ako aj celkovým financným zdrojom zalobkyne, a zalobu v zostávajúcej casti zamietnut. O trovách 315 Podla clánku 87 ods. 3 rokovacieho poriadku môze Vseobecný súd rozdelit náhradu trov konania alebo rozhodnút tak, ze kazdý z úcastníkov konania znása svoje vlastné trovy konania, ak úcastníci konania mali úspech len v casti predmetu konania. 316 Vzhladom na to, ze zalobe sa vyhovelo len ciastocne, spravodlivým posúdením okolností prípadu je rozhodnutie, ze zalobkyna znása 90 % svojich vlastných trov konania a je povinná nahradit 90 % trov konania Komisie. Komisia znása 10 % svojich vlastných trov konania a 10 % trov konania zalobkyne. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (tretia komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Ciastka pokuty ulozenej spolocnosti Donau Chemie AG na základe clánku 2 písm. c) rozhodnutia Komisie K (2009) 5791 v konecnom znení z 22. júla 2009 týkajúceho sa konania podla clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/39.396 - Cinidlá zalozené na acetylide vápenatom a horcíku pre oceliarsky a plynárenský priemysel) je stanovená na 4,35 milióna eur. 2. Zaloba sa v zostávajúcej casti zamieta. 3. Donau Chemie znása 90 % svojich vlastných trov konania a je povinná nahradit 90 % trov konania, ktoré vznikli Európskej komisii. Komisia znása 10 % svojich vlastných trov konania a je povinná nahradit 10 % trov konania, ktoré vznikli spolocnosti Donau Chemie. Czúcz Labucka Gratsias Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 14. mája 2014. Podpisy Obsah Okolnosti predchádzajúce sporu Konanie a návrhy úcastníkov konania Právny stav O prvom zalobnom dôvode zalozenom na nesprávnom urcení základnej ciastky pokuty Úvodné poznámky O prvej casti zalozenej na nesprávnom posúdení kumulovaného podielu úcastníkov kartelu na trhu v dôsledku nesprávneho vymedzenia dotknutých trhov O druhej casti zalozenej na skutocnosti, ze Komisia nezohladnila neexistenciu dopadu porusenia na trh O tretej casti zalozenej na nesprávnom posúdení hospodárskeho významu dotknutého trhu O stvrtej casti zalozenej na nesprávnom posúdení relatívnej závaznosti úcasti zalobkyne na porusení O piatej casti zalozenej na tom, ze Komisia nezohladnila skutocnost, ze zalobkyna sa zúcastnila len na urcitých castiach porusenia O siestej casti zalozenej na nesprávnom právnom posúdení a na porusení povinnosti odôvodnenia v súvislosti s urcením vstupného poplatku O druhom zalobnom dôvode zalozenom na skutocnosti, ze Komisia protiprávne nezohladnila polahcujúce okolnosti v prospech zalobkyne Úvodné poznámky O prvej casti zalozenej na neexistencii realizácie sporných dohôd, obohatenia zalobkyne a ujmy spôsobenej spotrebitelom O druhej casti zalozenej na nezohladnení úcinnej spolupráce zalobkyne O tretej casti zalozenej na nezohladnení priznania a lútosti zalobkyne O stvrtej casti zalozenej na nezohladnení opatrení na zosúladenie zavedených zalobkynou O piatej casti zalozenej na nezohladnení krízovej situácie v odvetví výroby acetylidu vápenatého aj zalobkyne samotnej O tretom zalobnom dôvode zalozenom na porusení oznámenia o zhovievavosti z roku 2002 Oznámenie o zhovievavosti z roku 2002 Napadnuté rozhodnutie Úvodné poznámky O dátume poskytnutia dôkazov zalobkynou Komisii O pridanej hodnote dôkazov poskytnutých zalobkynou v súvislosti s granulátmi acetylidu vápenatého O pridanej hodnote dôkazov poskytnutých zalobkynou v súvislosti s práskovým acetylidom vápenatým O pridanej hodnote dôkazov poskytnutých zalobkynou v súvislosti s horcíkovými granulátmi Posúdenie primeranosti sadzby znízenia pokuty priznaného zalobkyni O zohladnení spolupráce zalobkyne ako polahcujúcej okolnosti O stvrtom zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásad rovnosti zaobchádzania a proporcionality O prvej výhrade zalozenej na neexistencii diferenciácie výsky pokuty v závislosti od velkosti dotknutých podnikov a ich obratov, tak celkových, ako aj dosiahnutých na trhoch dotknutých porusením O druhej výhrade zalozenej na údajne zvýhodnenom zaobchádzaní so spolocnostou Almamet O piatom zalobnom dôvode zalozenom na skutocnosti, ze Komisia protiprávne neznízila zalobkyni pokutu z dôvodu jej platobnej neschopnosti a konkrétnych okolností prejednávanej veci Usmernenia Napadnuté rozhodnutie Úvodné poznámky k bodu 35 usmernení O uplatnení bodu 35 usmernení O uplatnení bodu 37 usmernení O trovách __________________________________________________________________ ( [51]*1 ) Jazyk konania: nemcina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXzBpd4I/L91997-6396TMP.html#t-ECR_62009TJ0406_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2007:045:TOC 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2006:210:TOC 4. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0367&locale=SK 5. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0017&locale=SK 6. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0521&locale=SK 7. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0304&locale=SK 8. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:001:TOC 9. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62010C?0389&locale=SK 10. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0049&locale=SK 11. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005T?0101&locale=SK 12. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0199&locale=SK 13. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003T?0410&locale=SK 14. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0279&locale=SK 15. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0259&locale=SK 16. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0038&locale=SK 17. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0043&locale=SK 18. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1998:009:TOC 19. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2005:190:TOC 20. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0167&locale=SK 21. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0125&locale=SK 22. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000T?0044&locale=SK 23. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004T?0073&locale=SK 24. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000T?0220&locale=SK 25. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001T?0236&locale=SK 26. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002C?0189&locale=SK 27. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0204&locale=SK 28. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0048&locale=SK 29. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001T?0066&locale=SK 30. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1996:207:TOC 31. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992T?0077&locale=SK 32. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000T?0224&locale=SK 33. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1992:233:TOC 34. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61986??0246&locale=SK 35. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006T?0039&locale=SK 36. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005T?0047&locale=SK 37. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0297&locale=SK 38. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005C?0328&locale=SK 39. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0311&locale=SK 40. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004T?0069&locale=SK 41. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0015&locale=SK 42. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0272&locale=SK 43. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005T?0446&locale=SK 44. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61980??0100&locale=SK 45. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0076&locale=SK 46. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000T?0213&locale=SK 47. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0064&locale=SK 48. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005T?0452&locale=SK 49. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0308&locale=SK 50. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0397&locale=SK 51. file:///tmp/lynxXXXXzBpd4I/L91997-6396TMP.html#c-ECR_62009TJ0406_SK_01-E0001