ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (piata komora) z 29. júna 2012 ( [1]*1 ) "Hospodárska sútaz -- Kartely -- Nemecký a francúzsky trh so zemným plynom -- Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 81 ES -- Rozdelenie trhu -- Dlzka trvania porusenia -- Pokuty" Vo veci T-360/09, E.ON Ruhrgas AG, so sídlom v Essene (Nemecko), E.ON AG, so sídlom v Düsseldorfe (Nemecko), v zastúpení: G. Wiedemann a T. Klose, advokáti, zalobkyne, proti Európskej komisii, v zastúpení: V. Di Bucci, A. Bouquet a R. Sauer, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci M. Buntscheck, advokát, zalovanej, ktorej predmetom je v prvom rade návrh na zrusenie rozhodnutia Komisie K(2009) 5355 v konecnom znení z 8. júla 2009 týkajúceho sa konania o uplatnení clánku 81 [ES] (vec COMP/39.401 - E.ON/GDF) a subsidiárne návrh na znízenie sumy pokuty ulozenej zalobkyniam, VSEOBECNÝ SÚD (piata komora), v zlození: predseda komory S. Papasavvas (spravodajca), sudcovia V. Vadapalas a K. O'Higgins, tajomník: T. Weiler, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 23. septembra 2011, vyhlásil tento Rozsudok Právny rámec 1. Právo Európskej únie 1 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/30/ES z 22. júna 1998 o spolocných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom ([2]Ú. v. ES L 204, s. 1; Mim. vyd. 12/002, s. 28, dalej len "prvá smernica o plyne") stanovuje spolocné pravidlá pre prepravu, distribúciu, dodávku a uskladnovanie zemného plynu. Stanovuje pravidlá týkajúce sa organizacného usporiadania a fungovania odvetvia zemného plynu vrátane skvapalneného zemného plynu (LNG), prístupu na trh, prevádzky sústav a kritérií a postupov uplatnovaných na udelovanie povolení na prepravu, distribúciu, dodávku a uskladnovanie zemného plynu. 2 Prvá smernica o plyne ukladá clenským státom povinnost progresívne otvorit hospodárskej sútazi trh zásobovania velkoodberatelov zemným plynom a dat prístup tretím osobám k existujúcej prepravnej sieti. 3 V súlade s clánkom 29 ods. 1 a clánkom 30 prvej smernice o plyne clenské státy uvedú do úcinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskorsie do 10. augusta 2000. 4 Prvá smernica o plyne bola zrusená a nahradená s úcinnostou od 1. júla 2004 smernicou Európskeho parlamentu a Rady c. 2003/55/ES z 26. júna 2003 o spolocných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom, ktorou sa rusí smernica 98/30 ([3]Ú. v. EÚ L 176, s. 57; Mim. vyd. 12/002, s. 230). 2. Vnútrostátne právne úpravy Nemecké právo 5 Energiewirtschaftsgesetz (zákon o ochrane zásobovania energiou, dalej len "EnWG z roku 1935") z 13. decembra 1935, (RGBl. I, s. 1451) stanovuje systém autorizácie a kontroly cinností nemeckých plynárenských spolocností prostredníctvom verejnej moci. 6 Na základe § 103 Gesetz gegen Wettbewerbsbeschränkungen (zákon o odstránení sútazných obmedzení, dalej len "GWB") z 27. júla 1957 (BGBl. I, s. 1081) sa na niektoré dohody uzavreté medzi spolocnostami, ktoré distribuujú energiu, ako aj medzi týmito spolocnostami a miestnymi obcami, nevztahoval zákaz uzatvárat dohody narúsajúce fungovanie hospodárskej sútaze, co predstavovalo výnimku. Táto výnimka sa vztahovala najmä na takzvané demarkacné dohody, na základe ktorých sa podniky dohodli, ze podnik nebude dodávat elektrinu alebo plyn na územie toho druhého, ako aj na takzvané výlucné koncesijné dohody, na základe ktorých obec udelila výlucnú koncesiu jednej spolocnosti, pricom jej povolila pouzívat verejné pozemky na úcely výstavby a vyuzívania distribucných elektrických a plynových sietí. Aby sa mohli tieto dohody vykonat, museli byt oznámené príslusnému sútaznému orgánu, ktorý má právomoc ich zakázat, ak sa domnieva, ze tieto dohody predstavujú zneuzitie zákonnej výnimky. 7 Gesetz zur Neuregelung des Energiewirtschaftsrechts (zákon o novej právnej úprave práva energie) z 24. apríla 1998 (BGBl. 1998 I, s. 730) s okamzitým úcinkom zrusil výnimku vztahujúcu sa na demarkacné a výlucné koncesijné dohody upravené v § 103 GWB. Tento zákon takisto nahradil EnWG z roku 1935 prostredníctvom Gesetz über die Elektrizitäts - und Gasversorgung - Energiewirtschaftsgesetz (zákon o úcelnej správe energie, dalej len "EnWG z roku 1998"). 8 Erstes Gesetz zur Änderung des Gesetzes zur Neuregelung des Energiewirtschaftsrechts (zákon o zmene a doplnení zákona o novej právnej úprave práva energie) z 20. mája 2003 (BGBl. 2003 I, s. 685) zmenil a doplnil EnWG z roku 1998 s cielom vykonat prvú smernicu o plyne. Francúzske právo 9 Clánok 1 zákona c. 46-628 z 8. apríla 1946 o znárodnení elektriny a plynu (JORF z 9. apríla 1946, s. 2651, dalej len "zákon z roku 1946") pred svojím zrusením uznesením c. 2011-504 z 9. mája 2011 o kodifikácii legislatívnej casti energetického zákonníka (JORF z 10. mája 2011, s. 7954) stanovoval: "S úcinnostou od vyhlásenia tohto zákona sa znárodnujú: ... 2. Výroba, doprava, distribúcia, dovoz a vývoz horlavého plynu. ..." 10 Pred tým, ako bol zákon z roku 1946 zmenený a doplnený zákonom 2004-803 z 9. augusta 2004 o verejnej sluzbe v oblasti elektriny a plynu o elektrárenských a plynárenských podnikoch (JORF z 11. augusta 2004, s. 14256), jeho clánok 3 prvý odsek stanovoval: "Riadenie znárodnených plynárenských podnikov sa zveruje verejnej institúcii priemyselnej a obchodnej povahy s názvom Gaz de France (GDF), Service National". 11 Az do nadobudnutia úcinnosti zákona 2003-8 z 3. januára 2003 o trhu s elektrinou a plynom a o verejnej sluzbe v oblasti energie (JORF zo 4. januára 2003, s. 265, dalej len "zákon z roku 2003") zákon z roku 1946 zveroval Gaz de France monopol na dovozy a vývozy plynu. 12 Zákon z roku 2003, ktorého cielom je prebratie prvej smernice o plyne, pristúpil k otvoreniu francúzskeho trhu s plynom hospodárskej sútazi. Tento zákon najmä otvoril prístup k sietam a k dodávke zemného plynu oprávneným zákazníkom a zrusil monopol na dovoz a vývoz plynu. 13 Gaz de France bola transformovaná na akciovú spolocnost zákonom 2004-803. Okolnosti predchádzajúce sporu 1. Predmetné podniky 14 Prvá zalobkyna, spolocnost E.ON Ruhrgas AG, ktorá je výsledkom koncentrácie spolocnosti E.ON AG a spolocnosti Ruhrgas AG a ktorej 100 % vlastníkom je od 31. januára 2003 druhá zalobkyna, spolocnost E.ON, je najväcsím dodávatelom zemného plynu v Nemecku a jedným z hlavných aktérov na európskom trhu. Rozhodnutím z 18. septembra 2002, ktorým bola táto koncentrácia povolená, ulozili nemecké orgány spolocnosti E.ON Ruhrgas povinnost vykonat program uvolnovania plynu (dalej len "PUP") týkajúci sa celkového mnozstva 200 TWh. 15 Spolocnost E.ON je nemecká spolocnost, ktorá vyrába, prepravuje, distribuuje a dodáva energiu, predovsetkým zemný plyn a elektrinu. 16 Spolocnost GDF Suez SA je výsledkom koncentrácie spolocnosti Gaz de France (dalej len "GDF") a spolocnosti Suez z 22. júla 2008. Ide o francúzsky podnik prítomný v celom energetickom retazci, pokial ide o odvetvie elektriny a zemného plynu, na trhoch na úrovni vstupu aj výstupu. Je historickým prevádzkovatelom a prvým dodávatelom zemného plynu vo Francúzsku. Je takisto jedným z prvých dodávatelov zemného plynu v Európe. 2. Dohoda MEGAL 17 Dohodou z 18. júla 1975 (dalej len "dohoda MEGAL") sa spolocnost GDF a spolocnost Ruhrgas spolocne rozhodli postavit a vyuzívat plynovod MEGAL. Tento plynovod, ktorý je v plnej prevádzke od 1. januára 1980, je jedným z hlavných plynovodov umoznujúcich dovoz plynu v Nemecku a vo Francúzsku. Prechádza juznou castou Nemecka a na 461 km spája nemecko-ceskú a francúzsko-nemeckú hranicu medzi Waidhausom (Nemecko) a Medelsheimom (Nemecko). 18 V prílohe 2 dohody MEGAL boli definované body vstupu a výstupu plynu nakúpeného spolocnostou GDF a spolocnostou Ruhrgas. Urcitý pocet bodov výstupu plynovodu MEGAL bol definovaný pre spolocnost Ruhrgas, pricom v prípade potreby mohli byt pridané dodatocné body výstupu. Pokial ide o spolocnost GDF, bolo uvedené, ze ak sa strany dohody MEGAL nedohodnú inak, bod výstupu uvedeného plynovodu pre vsetok plyn, ktorý musí byt prepravený týmto plynovodom, sa pre túto spolocnost bude nachádzat na hranici Nemecka a Francúzska, a to blízko Habkirchenu (Nemecko). 19 V súlade s dohodou MEGAL vytvorili spolocnost GDF a spolocnost Ruhrgas spolocný podnik MEGAL GmbH Mittel-Europäische Gasleitungsgesellschaft, neskôr MEGAL Mittel-Europäische Gasleitungsgesellschaft mbH & Co. KG (dalej len "MEGAL"), ktorému zverili výstavbu a vyuzívanie plynovodu MEGAL, ako aj prepravu plynu týmto plynovodom. Vlastníctvo uvedeného plynovodu bolo taktiez zverené spolocnému podniku MEGAL. 20 Spolocnost GDF a spolocnost Ruhrgas vytvorili na základe dohody MEGAL aj spolocný podnik MEGAL Finance Co. Ltd (dalej len "MEGAL Finco"), ktorý bol poverený získaním a správou kapitálu potrebného na výstavbu plynovodu MEGAL. 21 Dna 18. júla 1975 spolocnost Ruhrgas a spolocnost GDF podpísali takisto trinást listov (dalej len "sprievodné listy") urcené na spresnenie niektorých technických, financných a prevádzkových aspektov správy plynovodu MEGAL. Medzi týmito listami sa nachádza list s názvom "Direktion I" a list s názvom "Direktion G". 22 List Direktion G znie takto: "... Prepravné kapacity v rámci zmluvy na prepravu plynu, ktoré boli alebo budú udelené [GDF], sa týkajú plynu, ktorý bol alebo bude nakúpený zo strany [GDF] a ktorý bude dodaný [MEGAL] a/alebo [MEGAL Finco] na úcely tranzitu na úcet [GDF] smerom do Francúzska a urcený na spotrebu vo Francúzsku. Prepravné kapacity v rámci zmluvy na prepravu plynu, ktoré boli alebo budú udelené spolocnosti Ruhrgas, sa týkajú prepravy na akýkolvek iný úcel tranzitu, ako aj prepravy plynu plynovodom a plynu odoberaného z plynovodu v Spolkovej republike Nemecko, urceného na spotrebu v Spolkovej republike Nemecko, alebo nakúpeného zo strany spolocnosti Ruhrgas na úcely tranzitu cez Spolkovú republiku Nemecko. ..." 23 Podla listu Direktion I: "... [GDF] sa zaväzuje nedodávat a neposkytovat plyn, ci uz priamo, alebo nepriamo, v rámci dohody [MEGAL], zákazníkom nachádzajúcim sa v Spolkovej republike Nemecko. ..." 24 Dna 22. júna 1976 Ruhrgas a GDF oznámili Bundeskartellamt (nemecký spolkový úrad pre kartely) zalozenie spolocností MEGAL a MEGAL Finco. 25 Dohodou z 13. augusta 2004 (dalej len "dohoda z roku 2004") GDF a E.ON Ruhrgas potvrdili, ze povazujú uz dávno listy Direktion G a Direktion I za "neplatné", pricom táto dohoda uvedené listy zrusila s retroaktívnym úcinkom. 26 Dna 5. septembra 2005 GDF a E.ON Ruhrgas podpísali dohodu o konzorciu (dalej len "dohoda z roku 2005"), ktorá nadobudla úcinnost 13. októbra 2005 a ktorou reformulovali svoj zmluvný vztah, pokial ide o MEGAL. Dohoda o konzorciu stanovuje, ze kazdý z partnerov MEGAL má k dispozícii "práva uzívania" vo vztahu k ich podielu na kapacite plynovodu MEGAL. Táto dohoda bola doplnená medzitýmnou dohodou z 9. septembra 2005. 27 Dna 23. marca 2006 GDF a E.ON uzatvorili dohodu, ktorou skoncili platnost vsetkých ostatných dohôd týkajúcich sa MEGAL uzatvorených medzi sebou pred dohodou z roku 2005. 3. Správne konanie 28 Dna 5. mája 2006 Komisia prijala rozhodnutia nariadujúce GDF a E.ON, ako aj vsetkým ich dcérskym spolocnostiam, aby sa podriadili inspekcii na základe clánku 20 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 [ES] a 82 [ES] ([4]Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205). Inspekcie sa konali 16. a 17. mája 2006. 29 Na základe clánku 18 nariadenia c. 1/2003 Komisia zaslala viaceré ziadosti o informácie GDF, E.ON a E.ON Ruhrgas (dalej spolocne len "predmetné podniky"). 30 Dna 18. júla 2007 Komisia zacala konanie v zmysle clánku 11 ods. 6 nariadenia c. 1/2003. 31 Dna 9. júna 2008 Komisia zaslala predmetným podnikom oznámenie o výhradách. Uvedené podniky v odpovedi predlozili písomné pripomienky a oznámili svoje stanovisko na vypocutí, ktoré sa konalo 14. októbra 2008. 32 Dna 27. marca 2009 Komisia informovala predmetné podniky o dodatocných skutkových okolnostiach zohladnených od oznámenia o výhradách a vyzvala ich, aby na ne písomne odpovedali. Komisia im takisto poskytla prístup k nedôverným zneniam ich odpovedí na oznámenie o výhradách, ako aj k dokumentom zozbieraným od jeho prijatia. Predmetné podniky zaslali svoje pripomienky 4. mája 2009 (GDF) a 6. mája 2009 (zalobkyne). Napadnuté rozhodnutie 33 Dna 8. júla 2009 Komisia prijala rozhodnutie K(2009) 5355 v konecnom znení týkajúce sa konania o uplatnení clánku 81 [ES] (vec COMP/39.401 - E.ON/GDF) (dalej len "napadnuté rozhodnutie"), ktorého zhrnutie bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie zo 16. októbra 2009 ([5]Ú. v. EÚ C 248, s. 5). 34 V napadnutom rozhodnutí Komisia uviedla, ze islo o správanie reprezentované dohodou a/alebo zosúladeným postupom v zmysle clánku 81 ES medzi predmetnými podnikmi, ktoré spocívali v tom, ze nedôjde k prieniku - alebo dôjde len k obmedzenému prieniku - na vnútrostátnom trhu jedného tým druhým, cize v ochrane ich vnútrostátnych trhov tým, ze daný subjekt nebude na vnútrostátnom trhu toho druhého predávat plyn prepravovaný plynovodom MEGAL. 35 Komisia najmä konstatovala, ze dohoda MEGAL, jej príloha 2, ako aj listy Direktion G a Direktion I predstavovali dohody v zmysle clánku 81 ods. 1 ES, kedze predmetné podniky vyjadrili svoju spolocnú vôlu správat sa na trhu urcitým spôsobom. Podla nej tieto dohody obmedzujú obchodné správanie uvedených podnikov tým, ze obmedzia pouzívanie plynu prepravovaného plynovodom MEGAL týmito podnikmi. 36 Komisia takisto uviedla, ze predmetné podniky sa mnohokrát stretli, aby diskutovali o svojich reciprocných predajných stratégiách v Nemecku a vo Francúzsku, pokial ide o plyn prepravovaný plynovodom MEGAL, a aby sa informovali o svojich stratégiách. Podla Komisie tieto kontakty a výmena citlivých informácií na obchodnej úrovni mali za ciel ovplyvnit obchodné správanie uvedených podnikov, realizovat listy Direktion G a Direktion I a prispôsobit ich obsah novým trhovým podmienkam po liberalizácii európskych trhov plynu (dalej len "liberalizácia"), ale bez toho, aby sa zrusili obmedzenia, ktoré tieto listy obsahovali. 37 Komisia v dôsledku toho dospela k záveru, ze správanie predmetných podnikov, ktoré spocívalo v pôvodnej dohode o rozdelení trhov a v zosúladených postupoch vo forme pravidelných stretnutí s cielom vzájomného zosúladenia a vykonania tejto dohody pocas viac ako 25 rokov, predstavovalo jediné a pokracujúce porusenie a "obmedzenie hospodárskej sútaze odôvodnené stanoveným cielom". 38 Pokial ide o zaciatok porusenia, Komisia dospela k záveru, ze v Nemecku sa porusenie zacalo v den, ked sa plynovod MEGAL stal funkcným, teda 1. januára 1980. Domnievala sa, ze vo Francúzsku zacalo porusenie v den, ked mala byt prebratá prvá smernica o plyne, teda 10. augusta 2000. Z dôvodu zákonného monopolu vyplývajúceho zo zákona z roku 1946, ktorý existoval v oblasti dovozu a dodávania plynu, Komisia totiz konstatovala, ze predmetné správanie nemohlo obmedzit hospodársku sútaz pred liberalizáciou trhu s plynom. V tejto súvislosti, hoci prvá smernica o plyne bola prebratá vo Francúzsku v roku 2003, Komisia uviedla, ze hospodárska sútaz mohla byt obmedzená od 10. augusta 2000, kedze od tohto dátumu konkurenti GDF mohli zásobovat oprávnených zákazníkov vo Francúzsku. 39 Pokial ide o skoncenie porusenia, Komisia uviedla, ze hoci predmetné podniky oficiálne zrusili listy Direktion G a Direktion I 13. augusta 2004, prestali uplatnovat obmedzenia brániace GDF pouzívat body výstupu z plynovodu MEGAL v Nemecku s výnimkou objemov nakúpených v rámci PUP az na konci septembra 2005. Komisia sa okrem toho domnievala, ze skutocnost, ze od roku 2004 GDF kupovala objemy plynu od E.ON Ruhrgas pochádzajúceho z plynovodu MEGAL, aby ich dodala do Nemecka, neznamenala skoncenie porusenia, kedze az do októbra 2005 predaj plynu pochádzajúceho z plynovodu MEGAL vykonaný v Nemecku zo strany GDF zodpovedal objemom nou kúpeným v rámci PUP. 40 Za týchto okolností Komisia dospela k záveru, ze porusenie, za ktoré boli zodpovedné GDF a E.ON Ruhrgas, trvalo teda prinajmensom od 1. januára 1980 do 30. septembra 2005, pokial ide o porusenie v Nemecku, a prinajmensom od 10. augusta 2000 do 30. septembra 2005, pokial ide o porusenie vo Francúzsku. Kedze E.ON nadobudol kontrolu nad E.ON Ruhrgas 31. januára 2003, E.ON je podla Komisie "solidárne zodpovedný" s E.ON Ruhrgas za porusenie, ktoré trvalo od 31. januára 2003 do 30. septembra 2005. 41 Komisia ulozila predmetným podnikom pokuty na základe clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003. Na tieto úcely uplatnila metodológiu uvedenú v jej usmerneniach k metóde stanovenia pokút ulozených podla clánku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia c. 1/2003 ([6]Ú. v. EÚ C 210, 2006, s. 2, dalej len "usmernenia z roku 2006"). 42 Komisia tým konstatovala, ze predaj, ktorého sa týka porusenie, bol predajom plynu prepravovaného predmetnými podnikmi prostredníctvom plynovodu MEGAL zákazníkom v Nemecku a oprávneným zákazníkom vo Francúzsku s výnimkou predaja vykonaného v rámci PUP. 43 Vzhladom na závaznost porusenia Komisia uplatnila pociatocnú percentuálnu sadzbu vo výske 15 % dotknutého predaja. 44 Pokial ide o dlzku porusenia zohladneného na úcely stanovenia sumy pokuty, Komisia ju stanovila, pokial ide o Francúzsko, ako obdobie od 10. augusta 2000 do 30. septembra 2005, teda 5 rokov, 1 mesiac a 20 dní. Domnievala sa, ze pokial ide o Nemecko, bolo potrebné obmedzit obdobie, za ktoré mala byt ulozená pokuta na obdobie od 24. apríla 1998, co je dátum, ked nemecký normotvorca zrusil faktický monopol existujúci v tejto krajine na základe výnimky, ktorú mali demarkacné dohody do 30. septembra 2005, teda 7 rokov a 5 mesiacov. 45 Vzhladom na povahu predmetného porusenia Komisia okrem toho uplatnila na dohodu dodatocnú sumu vo výske 15 % dotknutých predajov. 46 Komisia sa domnievala, ze vzhladom na osobitné okolnosti predmetného prípadu je potrebné urcit výnimocne sumu základnej výsky pokuty zhodnú pre oba predmetné podniky. S cielom neposkodit jeden z nich Komisia stanovila ako základnú výsku pokuty sumu zodpovedajúcu hodnote najnizsieho predaja. Stanovila teda tú istú základnú výsku pokuty pre vsetky predmetné podniky na 553 miliónov eur. 47 Komisia neskonstatovala ani pritazujúce, ani polahcujúce okolnosti, a tak neupravila túto základnú výsku. 48 Komisia teda ulozila pokutu 553 miliónov eur E.ON a E.ON Ruhrgas ("solidárne zodpovedné") a pokutu v tej istej sume GDF. 49 Clánky 1 a 2 výroku napadnutého rozhodnutia znejú takto: "Clánok 1 [Predmetné podniky] porusili clánok 81 ods. 1 [ES] tým, ze sa zúcastnovali na dohode a zosúladenom postupe v sektore zemného plynu. Porusenie, co sa týka [GDF] a E.ON Ruhrgas..., trvalo od 1. januára 1980 prinajmensom do 30. septembra 2005, pokial ide o porusenie v Nemecku, a od 10. augusta 2000 prinajmensom do 30. septembra 2005, pokial ide o porusenie vo Francúzsku. Porusenie v prípade spolocnosti E.ON... trvalo od 31. januára 2003 do 30. septembra 2005. Clánok 2 Pokial ide o porusenie(a) uvedené v clánku 1, ukladajú sa tieto pokuty: a) E.ON Ruhrgas... a E.ON..., solidárne zodpovedné: 553000000 EUR b) GDF...: 553000000 EUR ..." Konanie a návrhy úcastníkov konania 50 Návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 18. septembra 2009 podali zalobkyne túto zalobu. 51 Na základe správy sudcu spravodajcu Vseobecný súd (piata komora) rozhodol o otvorení ústnej casti konania a v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania upravených v clánku 64 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu vyzval úcastníkov konania, aby odpovedali na jednu otázku a predlozili urcité dokumenty. Úcastníci konania vyhoveli tejto ziadosti v stanovenej lehote. 52 Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Vseobecný súd polozil, boli vypocuté na pojednávaní 23. septembra 2011. 53 Listom z 18. novembra 2011 zalobkyne poziadali o opätovné otvorenie ústnej casti konania z dôvodu, ze sa dozvedeli o novom prvku. Listom z 12. decembra 2011 Komisia predlozila svoje pripomienky k tejto ziadosti a uviedla, ze nie je dôvodné opätovne otvorit ústnu cast konania. 54 Rozhodnutím z 20. januára 2012 Vseobecný súd zamietol ziadost o opätovné otvorenie ústnej casti konania. 55 Zalobkyne navrhujú, aby Vseobecný súd: -- zrusil napadnuté rozhodnutie, -- subsidiárne znízil primerane sumu pokuty ulozenej zalobkyniam v napadnutom rozhodnutí, -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 56 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: -- zamietol zalobu, -- zaviazal zalobkyne na náhradu trov konania. Právny stav 57 Predmetom zalobných návrhov zalobkýn je v prvom rade zrusenie napadnutého rozhodnutia a subsidiárne znízenie sumy pokuty ulozenej zalobkyniam. 1. O zalobných návrhoch na zrusenie napadnutého rozhodnutia 58 Na podporu zalobných návrhov na zrusenie napadnutého rozhodnutia zalobkyne uvádzajú pät dôvodov zalozených po prvé na porusení clánku 81 ods. 1 ES, po druhé na nesprávnom právnom posúdení spáchanom pri posudzovaní dlzky údajného porusenia, po tretie na porusení zásady rovnosti zaobchádzania, po stvrté na premlcaní údajných porusení a po piate na porusení zásad, ktorými sa riadi pripísanie zodpovednosti za porusenia práva hospodárskej sútaze. O prvom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 81 ods. 1 ES 59 Tento zalobný dôvod obsahuje sest castí zalozených po prvé na porusení clánku 81 ods. 1 ES, kedze obmedzenia stanovené listami Direktion G a Direktion I a prílohou 2 dohody MEGAL sú legálnymi pridruzenými obmedzeniami, po druhé na nesprávnom právnom posúdení vyplývajúcom z kvalifikácie GDF a E.ON Ruhrgas za potenciálnych konkurentov pred liberalizáciou, ku ktorej doslo v apríli 1998 (v Nemecku) a zaciatkom roka 2002 (vo Francúzsku), po tretie na nesprávnom posúdení pri analýze listu Direktion G, po stvrté na neexistencii protisútazného ciela listov Direktion G a Direktion I a prílohy 2 dohody MEGAL, po piate na porusení clánku 81 ods. 1 ES, kedze pridruzené obmedzenia nespôsobili obmedzenie hospodárskej sútaze, a po sieste na nesprávnom právnom posúdení pri kvalifikácii "kontaktov" ako dohôd alebo zosúladených postupov. - O prvej casti 60 V rámci tejto casti zalobkyne tvrdia, ze Komisia porusila clánok 81 ods. 1 ES z dôvodu, ze listy Direktion G a Direktion I, ako aj príloha 2 dohody MEGAL predstavujú zákonné pridruzené obmedzenia potrebné na riadne fungovanie zmluvného rámca plynovodu MEGAL, proporcionálne k sledovaným cielom. Na pojednávaní spresnili, ze sa domnievajú, ze list Direktion G neobsahuje obmedzenia hospodárskej sútaze, ale ze argument týkajúci sa pridruzených obmedzení sa uplatnuje aj na uvedený list, lebo odkazuje na list Direktion I. 61 Vseobecný súd preskúma argumenty týkajúce sa listu Direktion G v rámci tretej casti tohto dôvodu. 62 Je potrebné pripomenút, ze pojem pridruzené obmedzenie pokrýva kazdé obmedzenie, ktoré priamo súvisí s hlavnou transakciou a je nevyhnutné na jej uskutocnenie (rozsudok Vseobecného súdu z 18. septembra 2001, M6 a i./Komisia, [7]T-112/99, Zb. s. II-2459, bod 104). 63 Za obmedzenie, ktoré priamo súvisí s uskutocnením hlavnej transakcie, sa má povazovat akékolvek obmedzenie, ktoré je co do významu závislé od uskutocnenia tejto transakcie a ktoré s nou vykazuje zrejmú súvislost (rozsudok M6 a i./Komisia, uz citovaný v bode 62 vyssie, bod 105). 64 Pokial ide o podmienku nevyhnutnosti obmedzenia, tá vyzaduje dvojaké skúmanie. Na jednej strane je totiz potrebné preskúmat, ci je obmedzenie objektívne nevyhnutné na uskutocnenie hlavnej transakcie, a na druhej strane, ci je vo vztahu k nej primerané (pozri rozsudok M6 a i./Komisia, uz citovaný v bode 62 vyssie, bod 106 a tam citovanú judikatúru). 65 Pokial ide o objektívnu nevyhnutnost obmedzenia, je potrebné zdôraznit, ze kedze existenciu zásady logického uvazovania v sútaznom práve Spolocenstva nemozno pripustit, bolo by nesprávne vykladat v rámci kvalifikovania pridruzeného obmedzenia podmienku objektívnej nevyhnutnosti tak, ze vyzaduje vyvázenie prosútazných a protisútazných úcinkov dohody (pozri v tomto zmysle rozsudok M6 a i./Komisia, uz citovaný v bode 62 vyssie, bod 107). 66 Toto stanovisko je odôvodnené nielen dodrziavaním potrebného úcinku clánku 81 ods. 3 ES, ale aj dôvodmi koherencie. Kedze clánok 81 ods. 1 ES nevyzaduje analýzu pozitívnych a negatívnych úcinkov hlavného obmedzenia na hospodársku sútaz, to isté platí aj vo vztahu k analýze obmedzení, ktoré ho sprevádzajú (pozri v tomto zmysle rozsudok M6 a i./Komisia, uz citovaný v bode 62 vyssie, bod 108). 67 V dôsledku toho môze byt skúmanie objektívnej nevyhnutnosti obmedzenia vo vztahu k hlavnej transakcii len relatívne abstraktné. Nejde o to, aby sa analyzovalo, ci vzhladom na konkurencnú situáciu na predmetom trhu je obmedzenie nevyhnutné pre obchodný úspech hlavnej transakcie, ale o to, aby sa urcilo, ci v osobitnom rámci hlavnej transakcie je obmedzenie nevyhnutné na uskutocnenie tejto transakcie. Ak sa hlavná transakcia bez tohto obmedzenia javí tazko uskutocnitelná, ci dokonca neuskutocnitelná, obmedzenie mozno povazovat za objektívne nevyhnutné na jej uskutocnenie (rozsudok M6 a i./Komisia, uz citovaný v bode 62 vyssie, bod 109). 68 Pokial je obmedzenie objektívne nevyhnutné na uskutocnenie hlavnej transakcie, je potrebné este preskúmat, ci jeho trvanie a vecná a územná pôsobnost nejdú nad rámec toho, co je nevyhnutné na uskutocnenie tejto transakcie. Ak trvanie alebo pôsobnost obmedzenia presahujú rámec toho, co je nevyhnutné na uskutocnenie tejto transakcie, musí byt toto obmedzenie predmetom samostatného skúmania v rámci clánku 81 ods. 3 ES (pozri rozsudok M6 a i./Komisia, uz citovaný v bode 62 vyssie, bod 113 a tam citovanú judikatúru). 69 Je potrebné uviest, ze vzhladom na to, ze posúdenie pridruzenej povahy osobitného záväzku vo vztahu k hlavnej transakcii vyzaduje komplexné ekonomické posúdenia zo strany zalovanej, súdne preskúmanie tohto posúdenia sa obmedzuje na overenie dodrzania procesných pravidiel, dostatocnost odôvodnenia a vecnej správnosti skutkového stavu, absencie zjavne nesprávneho posúdenia a zneuzitia právomoci (pozri rozsudok M6 a i./Komisia, uz citovaný v bode 62 vyssie, bod 114 a tam citovanú judikatúru). 70 Ak sa preukáze, ze obmedzenie priamo súvisí s uskutocnením hlavnej transakcie a je na jej uskutocnenie nevyhnutné, zlucitelnost tohto obmedzenia s pravidlami hospodárskej sútaze musí byt preskúmaná spolu so zlucitelnostou hlavnej transakcie. Ak sa teda na hlavnú transakciu nevztahuje zákaz stanovený v clánku 81 ods. 1 ES, to isté platí aj pre obmedzenie priamo súvisiace a nevyhnutné pre túto transakciu. Naproti tomu, ak je hlavná transakcia obmedzením v zmysle tohto ustanovenia, ale podlieha výnimke podla clánku 81 ods. 3 ES, táto výnimka sa vztahuje aj na uvedené pridruzené obmedzenia (rozsudok M6 a i./Komisia, uz citovaný v bode 62 vyssie, body 115 a 116). 71 V predmetnom prípade je potrebné uviest, ze Komisia sa domnievala, ze sprievodné listy nemohli predstavovat legálne pridruzené obmedzenia, kedze stanovovali rozdelenie trhu. Takisto uviedla v odôvodnení 255 napadnutého rozhodnutia, ze sprievodné listy sa nezdali byt ani nevyhnutné, ani proporcionálne na dosiahnutie ciela spocívajúceho v uzatvorení dohody o spolocnom podniku, ktorý mal spolocne postavit a prevádzkovat plynovod MEGAL. Podla nej totiz predmetné podniky nepreukázali, ze by nemohli zabezpecit výstavbu plynovodu MEGAL, keby neexistovali obmedzenia ulozené Ruhrgas a GDF. To vyplýva najmä z tvrdení Ruhrgas, podla ktorých keby GDF nesúhlasila, ze obmedzí svoj predaj plynu v Nemecku, Ruhrgas by postavila plynovod sama a neponúkla by GDF prepravnú kapacitu plynu do Francúzska. Podla Komisie argumenty týkajúce sa ochrany investícií Ruhrgas nepreukazujú, ze predmetné obmedzenia boli nevyhnutné a proporcionálne. V odôvodnení 256 napadnutého rozhodnutia dodala, ze postoj predmetných podnikov v rámci oznámenia ich koncentrácie Bundeskartellamt preukazuje, ze si nemysleli, ze by sprievodné listy boli neoddelitelne spojené s globálnou dohodou. 72 Je potrebné preskúmat v prvom rade tvrdenia zalobkýn, ktorých cielom je preukázat, ze obmedzenia stanovené v sprievodných listoch boli nevyhnutné na výstavbu a fungovanie plynovodu MEGAL. Zalobkyne tvrdia, ze zmluvný rámec týkajúci sa uvedeného plynovodu sleduje legitímny ciel, ktorým je výstavba plynovodu umoznujúceho zlepsit zásobovanie a otvorit trhy zemného plynu v Nemecku a vo Francúzsku. Podla nich si tento ciel vyzadoval vytvorenie spolocného podniku, ktorý zveril vlastnícke práva k tomuto plynovodu GDF, cím sa zarucila bezpecnost zásobovania. Tvrdia takisto, ze GDF ako spoluvlastnícka mohla sútazit s Ruhrgas v Nemecku, cím by sa narusila investícia Ruhrgas do nového plynovodu, takze vznikla nevyhnutnost pridruzených obmedzení stanovených v sprievodných listoch. 73 Je potrebné konstatovat, ako to samotné zalobkyne pripustili vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách a na pojednávaní, ze v prípade neexistencie obmedzení stanovených sprievodnými listami by Ruhrgas postavila plynovod sama a ponúkla GDF kapacitu na prepravu plynu do Francúzska. 74 Z tvrdení zalobkýn teda vyplýva, ze zmluvný rámec týkajúci sa plynovodu MEGAL, o ktorý ide, nebol potrebný na realizáciu výstavby plynovodu umoznujúceho zlepsit zásobovanie a otvorit trhy. 75 Pokial ide o tvrdenie zalobkýn, podla ktorého by výstavba plynovodu len zo strany Ruhrgas a uzatvorenie zmluvy o tranzite s GDF neumoznili dosiahnut bezpecnost zásobovania na francúzskom území, je potrebné uviest, ze nepreukázali, ze dohoda o tranzite by neumoznila GDF vykonávat zásobovanie v súlade s jej povinnostami verejnej sluzby. V tejto súvislosti sa nezdá, ze problémy medzi Ukrajinou a Ruskou federáciou uvádzané zalobkynami by sa dali preniest na predmetnú situáciu, ktorá sa týka dvoch podnikov. 76 Okrem toho tvrdenia zalobkýn, podla ktorých, ak by Ruhrgas sama postavila plynovod, nepochybne by sa odlisoval od plynovodu MEGAL a GDF by nemala porovnatelnú bezpecnost zásobovania, nie sú potvrdené ziadnym dôkazom. Nakoniec, aj keby sa predpokladalo, ze tieto tvrdenia sú dôvodné, takáto okolnost neumoznuje sama osebe preukázat, ze sprievodné listy boli priamo spojené a nevyhnutné na realizáciu transakcie. 77 Z toho vyplýva, ze vytvorenie spolocného podniku medzi Ruhrgas a GDF nebolo potrebné na sledovanie ciela uvedeného v bode 72 vyssie. V dôsledku toho neboli obmedzenia stanovené v sprievodných listoch nevyhnutné, pretoze Ruhrgas mohla byt sama vlastníkom plynovodu. 78 Aj keby sa vytvorenie spolocného podniku povazovalo za nevyhnutné na výstavbu a prevádzku plynovodu MEGAL, je potrebné uviest, ze zalobkyne nepreukázali, ze v prípade neexistencie obmedzení stanovených sprievodnými listami by bola hlavná transakcia tazko vykonatelná. Nepredlozili totiz dôkazy umoznujúce domnievat sa, ze prípadná hospodárska sútaz GDF na nemeckom trhu by presahovala obycajné obchodné riziko a predstavovala by také nebezpecenstvo pre investície Ruhrgas, ze celá transakcia by bola spochybnená, pricom uznali, ze moznost získania zákazníkov v Nemecku bola sekundárna pre GDF v case výstavby uvedeného plynovodu. 79 Na rozdiel od tvrdení zalobkýn zákazy dodávok dohodnuté medzi GDF a Ruhrgas neumoznovali ochranovat spolocný podnik MEGAL, lebo zo znenia sprievodných listov vyplýva, ze zákazy dodávok sa týkali cinnosti materských spolocností a nie cinnosti ich dcérskej spolocnosti. 80 Zo vsetkého vyssie uvedeného vyplýva, ze zalobkyne nepreukázali, ze obmedzenia stanovené v sprievodných listoch boli objektívne nevyhnutné na realizáciu hlavnej transakcie, cize výstavbu a prevádzku plynovodu MEGAL. 81 Aj bez toho, aby bolo potrebné skúmat tvrdenia zalobkýn zalozené na nesprávnom výklade rozsudku Súdneho dvora z 28. januára 1986, Pronuptia de Paris ([8]161/84, Zb. s. 353), pokial ide o dlzku a vecnú a geografickú pôsobnost obmedzenia, ako aj nepredlozenie dokumentov Bundeskartellamt, treba konstatovat, ze Komisia oprávnene dospela k záveru, ze uvedené listy nemôzu predstavovat legálne pridruzené obmedzenia. 82 V dôsledku toho treba zamietnut prvú cast prvého zalobného dôvodu. - O druhej casti 83 V rámci tejto casti uvádzanej subsidiárne zalobkyne tvrdia, ze predmetné podniky neboli potenciálnymi konkurentmi v Nemecku pred zaciatkom roka 2000 a vo Francúzsku pred zaciatkom roka 2002. V dôsledku toho sprievodné listy a príloha 2 dohody MEGAL nie sú v rozpore s clánkom 81 ods. 1 ES. 84 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze clánok 81 ods. 1 ES sa uplatnuje výlucne na trhy otvorené hospodárskej sútazi vzhladom na podmienky uvedené v tomto ustanovení, týkajúce sa ovplyvnenia obchodu medzi clenskými státmi a úcinkov na hospodársku sútaz (pozri analogicky, pokial ide o podobné podmienky v clánku 87 ods. 1 ES, rozsudok Vseobecného súdu z 15. júna 2000, Alzetta a i./Komisia, [9]T-298/97, T-312/97, T-313/97, T-315/97, T-600/97 az T-607/97, T-1/98, T-3/98 az T-6/98 a T-23/98, Zb. s. II-2319, bod 143). 85 Podmienky hospodárskej sútaze sa skúmajú s prihliadnutím nielen na aktuálnu hospodársku sútaz, ktorú vytvárajú podniky uz prítomné na predmetnom trhu, ale aj na potenciálnu hospodársku sútaz, aby sa zistilo, ci vzhladom na struktúru trhu a hospodársky a právny kontext, v rámci ktorého funguje, existujú skutocné a konkrétne moznosti, aby dotknuté podniky medzi sebou sútazili alebo nový úcastník vstúpil na relevantný trh a konkuroval uz etablovaným podnikom (rozsudok Súdneho dvora z 28. februára 1991, Delimitis, [10]C-234/89, Zb. s. I-935, bod 21; rozsudky Vseobecného súdu z 15. septembra 1998, European Night Services a i./Komisia, [11]T-374/94, T-375/94, T-384/94 a T-388/94, Zb. s. II-3141, bod 137, a zo 14. apríla 2011, Visa Europe a Visa International Service/Komisia, [12]T-461/07, Zb. s. II-1729, bod 68). 86 S cielom overit, ci podnik je potenciálnym konkurentom na trhu, Komisia musí preverit, ci by v prípade neexistencie uplatnenia predmetnej dohody existovali skutocné a konkrétne moznosti, aby sa podnik integroval na uvedenom trhu a konkuroval podnikom, ktoré sú tam uz usadené. Takéto preukázanie nesmie spocívat v jednoduchom predpoklade, ale musí byt potvrdené skutkovými okolnostami alebo analýzou struktúry relevantného trhu. Podnik teda nemozno povazovat za potenciálneho konkurenta, ak jeho vstup na trh nezodpovedá realistickej ekonomickej stratégii (pozri v tomto zmysle rozsudok Visa Europe a Visa International Service/Komisia, uz citovaný v bode 85 vyssie, body 166 a 167). 87 Z toho nevyhnutne vyplýva, ze hoci zámer podniku zaclenit sa do trhu je eventuálne relevantný na úcely preverenia, ci ho mozno povazovat za potenciálneho konkurenta na uvedenom trhu, podstatný prvok, na ktorom sa musí zakladat takéto posúdenie, je jeho schopnost zaclenit sa do uvedeného trhu (rozsudok Visa Europe a Visa International Service/Komisia, uz citovaný v bode 85 vyssie, bod 168). 88 V prejednávanej veci treba rozlisovat postavenie francúzskeho trhu s plynom od postavenia nemeckého trhu s plynom. 89 Na jednej strane, pokial ide o francúzsky trh, je nesporné, ze monopol v oblasti dovozu a dodávania plynu, ktorý vyuzíva GDF od roku 1946, bol zrusený az 1. januára 2003, pricom lehota na prebratie prvej smernice o plyne do vnútrostátneho práva uplynula 10. augusta 2000. Rovnako, prinajmensom k tomuto poslednému uvedenému dátumu, na francúzskom trhu s plynom neexistovala nijaká, ani len potenciálna hospodárska sútaz a na predmetné správanie sa, pokial ide o tento trh, nemohol vztahovat clánok 81 ES. 90 Pokial ide o obdobie po 10. auguste 2000, z odôvodnenia 290 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze od tohto dátumu boli niektorí zákazníci vyhlásení za oprávnených zákazníkov a dodávatelia plynu mohli preniknút na francúzsky trh. To okrem iného nespochybnili zalobkyne ani vo svojich písomných podaniach na Vseobecnom súde, ani vo svojej odpovedi v nadväznosti na oznámenie o výhradách. 91 Treba zdôraznit, ze táto moznost zmenit dodávatelov vznikla v nadväznosti na prijatie prvej smernice o plyne dva roky skôr. Zalobkyne sa teda mohli pripravovat na svoje vstúpenie na francúzsky trh od júna 1998. 92 Ruhrgas teda mohla preniknút na francúzsky trh od augusta 2000. Skutocnost, ze toto preniknutie sa týkalo len obmedzenej skupiny zákazníkov, ako to vyplýva z odôvodnenia 12 napadnutého rozhodnutia, nestací na úcely prijatia záveru, ze zalobkyne boli zbavené reálnej a skutocnej moznosti vstúpit na trh. 93 V dôsledku toho sa Komisia správne domnieva, ze Ruhrgas a GDF boli potenciálnymi konkurentmi na francúzskom trhu s úcinnostou od 10. augusta 2000. 94 Na druhej strane, pokial ide o nemecký trh, Komisia v odôvodnení 30 napadnutého rozhodnutia vyvrátila tvrdenie, podla ktorého pred liberalizáciou nebola GDF nikdy potenciálnym konkurentom pre Ruhrgas. V tejto súvislosti zdôraznila, ze nemecké právo nikdy nezakazovalo novým dodávatelom vstúpit na trh, ale umoznovalo len historickým dodávatelom prekonat významné prekázky vstupu uzavretím dohôd, na ktoré sa výnimocne nevztahovala právna úprava v oblasti hospodárskej sútaze. Okrem toho Komisia uviedla, ze výnimka, ktorá sa vztahovala na tieto dohody, nebola absolútna, ale podliehala urcitým podmienkam. Dohody, v prípade ktorých sa odvolávalo na výnimku, museli byt oznámené príslusnému sútaznému orgánu, ktorý mal právomoc ich zakázat, ak sa domnieval, ze tieto dohody predstavujú zneuzitie zákonnej výnimky. Napokon Komisia uviedla, pricom sa opierala o prípady Wingas a Mobil, ze moznost byt konkurenciou napriek velmi závazným prekázkam vstupu je len teoretická. Komisia z toho vyvodila, ze v prípade GDF bolo mozné predávat plyn na tradicnom území zásobovania Ruhrgas napriek znacným prekázkam vstupu, takze ju bolo mozné pocas celého predmetného obdobia povazovat za potenciálneho konkurenta Ruhrgas. 95 Komisia okrem toho v odôvodnení 294 napadnutého rozhodnutia zdôraznila, ze ani EnWG z roku 1935, ani § 103 GWB nestanovujú zákonný monopol pre Ruhrgas alebo akéhokolvek iného historického prevádzkovatela na nemeckom území. Toto tvrdenie zalobkyne napokon nespochybnili. 96 Zalobkyne sa v kazdom prípade domnievajú, ze neexistovala úcinná, konkrétna a reálna moznost prístupu na trh, a ze v dôsledku toho GDF nebola potenciálnym konkurentom spolocnosti Ruhrgas. Zastávajú názor, ze pred liberalizáciou z apríla 1998 bola vylúcená akákolvek hospodárska sútaz a ze v praxi sa GDF mohla stat konkurentom spolocnosti Ruhrgas v Nemecku az v roku 2000. 97 Je potrebné rozlisovat na jednej strane obdobie od roku 1980 do roku 1998 a na druhej strane obdobie od roku 1998 do roku 2000. 98 Pokial ide v prvom rade o obdobie od roku 1980 do roku 1998, treba skonstatovat, ze medzi úcastníkmi konania je nesporné, ze az do 24. apríla 1998 sa na jednej strane na demarkacné dohody, teda dohody, na základe ktorých sa verejnoprávne spolocnosti medzi sebou dohodli na nedodávaní plynu na vymedzenom území, a na druhej strane na výlucné koncesijné dohody, teda dohody, na základe ktorých miestny orgán udelil výlucnú koncesiu verejnoprávnej spolocnosti, pricom jej povolil pouzívat verejné pozemky na úcely výstavby a vyuzívania distribucných elektrických a plynových sietí, na základe § 103 ods. 1 GWB nevztahovali ustanovenia uvedeného zákona, ktoré zakazujú protisútazné dohody. 99 Z odôvodnenia 23 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze na to, aby mohli byt tieto dohody vykonané, museli byt oznámené Bundeskartellamt, ktorý mal právomoc ich zakázat, ak sa domnieval, ze predmetná dohoda je zneuzitím práva. Táto moznost sa vsak takmer nikdy nevyuzila, ako to vyplýva z poznámky pod ciarou 27 napadnutého rozhodnutia. 100 Okrem toho z odôvodnenia 24 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze kumulované pouzitie demarkacných dohôd a výlucných koncesijných dohôd spôsobilo, ze sa de facto zaviedol systém výlucných zón zásobovania, v rámci ktorých iba jeden plynárenský podnik mohol zásobovat plynom zákazníkov, a to bez existencie legálneho zákazu poskytovat plyn inými spolocnostami. 101 Komisia dalej uznala v odôvodnení 371 napadnutého rozhodnutia, ze historickí nemeckí dodávatelia mali faktický monopol vo svojej príslusnej zóne zásobovania. 102 Za týchto podmienok je potrebné sa domnievat, ze prinajmensom do 24. apríla 1998 bola pre nemecký trh plynu typická existencia faktických územných monopolov. 103 Treba skonstatovat, ze táto situácia, ktorá existovala na nemeckom trhu s plynom az do 24. apríla 1998, mohla spôsobit neexistenciu akejkolvek hospodárskej sútaze, nielen skutocnej, ale aj potenciálnej, na tomto trhu. V tejto súvislosti je potrebné zdôraznit, ze bolo rozhodnuté, ze geografický monopol, ktorý mali miestne podniky distribúcie plynu, bránil v skutocnosti akejkolvek hospodárskej sútazi medzi nimi (pozri v tomto zmysle rozsudok Vseobecného súdu z 21. septembra 2005, EDP/Komisia, [13]T-87/05, Zb. s. II-3745, bod 117). 104 Ani napadnuté rozhodnutie, ani spis neobsahujú prvky umoznujúce z právneho hladiska dostatocne preukázat, ze v prípade neexistencie uplatnovania predmetnej dohody a bez ohladu na charakteristiku nemeckého trhu s plynom opísanú v bodoch 95 az 102 vyssie existovala az do 24. apríla 1998 skutocná a konkrétna moznost, aby sa GDF integrovala na nemeckom trhu s plynom a sútazila so zalobkynami, ako to vyzaduje judikatúra uvedená v bodoch 85 a 86 vyssie. 105 Okolnost uvádzaná v odôvodnení 294 napadnutého rozhodnutia, podla ktorej v Nemecku neexistoval zákonný monopol, teda nie je relevantná. S cielom urcit, ci existuje na trhu potenciálna hospodárska sútaz, totiz Komisia musí skúmat skutocné a konkrétne moznosti toho, ci dotknuté podniky medzi sebou sútazili, alebo toho, ci nový konkurent mohol vstúpit na tento trh a sútazit s usadenými podnikmi. Komisia toto skúmanie musí vykonat na objektívnom základe týchto mozností, pricom nato nemá vplyv okolnost, podla ktorej sú tieto moznosti vylúcené z dôvodu monopolu, ktorý stanovuje priamo vnútrostátna právna úprava, alebo nepriamo z faktickej situácie vyplývajúcej z jej realizácie. 106 Okrem toho tvrdenie uvedené v odôvodnení 30 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého GDF nemala len z právneho hladiska právo predávat plyn na tradicnom území zásobovania Ruhrgas, ale ze to bolo mozné vzhladom na skutkové okolnosti (napriek znacným prekázkam vstupu), nemôze ako také predstavovat dostatocné preukázanie existencie potenciálnej hospodárskej sútaze. Iba teoretická moznost vstupu GDF na trh totiz nestací na úcely preukázania existencie takej hospodárskej sútaze. Navyse takéto tvrdenie spocíva na jednoduchom predpoklade a nepredstavuje preukázanie podporené skutkovými okolnostami alebo analýzou struktúry relevantného trhu v súlade s judikatúrou uvedenou v bode 86 vyssie, pricom príklady uvádzané na podporu tohto tvrdenia nie sú relevantné, ako to vyplýva z bodov 108 az 112 nizsie. 107 To isté platí o okolnostiach uvádzaných v odôvodnení 240 napadnutého rozhodnutia, podla ktorých boli predmetné podniky významnými úcastníkmi európskeho odvetvia plynu a kazdý mal byt posudzovaný ako nový prirodzený konkurent na druhom trhu, resp. boli riadne usadenými konkurentmi, ktorí mali v zásade vsetky sance úspesne vstúpit na susedný trh, pricom Nemecko a Francúzsko predstavujú susedné a úzko spojené trhy, co zvysuje sance na úspech. Takéto vseobecné a abstraktné informácie totiz neumoznujú preukázat, ze napriek konkurencnej situácii existujúcej na nemeckom trhu s plynom GDF mohla, ak by sa predmetná dohoda neuplatnila, tento trh integrovat. 108 To isté tak vzhladom na rovnaké dôvody platí o skutocnostiach uvádzaných v odôvodnení 240 napadnutého rozhodnutia, podla ktorých predmetné podniky mali potrebnú silu, výhody a infrastruktúru na to, aby mohli vstúpit na trh, pricom dcérske spolocnosti EEG a PEG spolocnosti GDF a jej minoritná úcast v GASAG a VNG predstavovali závazné výhody pre posilnenie jej postavenia na tomto trhu. 109 Okrem toho príklady Wingas a Mobil, na ktoré sa poukazuje v odôvodneniach 30 a 243 napadnutého rozhodnutia na úcely vykreslenia tvrdenia, podla ktorého moznosti na vstup neboli len teoretické, sa nezdajú byt relevantné. 110 Pokial totiz ide o Wingas, treba uviest, ze ide o spolocný podnik, ktorého vlastníkmi sú BASF a Gazprom, ktorý úspesne vstúpil na nemecký trh s plynom v 90-tych rokoch vdaka dodávkam plynu od spolocnosti Gazprom a výstavbe rozsiahlej siete nových plynovodov vyvíjaných paralelne s plynovodmi spolocnosti Ruhrgas a ostatných historických dodávatelov (odôvodnenie 30 napadnutého rozhodnutia). Postavenie Wingas bolo atypické podla názoru Komisie, ktorá v odôvodnení 100 svojho rozhodnutia z 29. septembra 1999 vo veci IV/M.1383 - Exxon/Mobil (dalej len "rozhodnutie Exxon/Mobil") potvrdila, ze je málo pravdepodobné, ze skúsenost Wingas sa zopakuje vzhladom na to, ze tento podnik je zdruzením, ktorý uspel medzi velmi silným (ba dokonca najsilnejsím) nemeckým priemyselným spotrebitelom plynu a velmi velkým ruským výrobcom. 111 Pokial ide o Mobil, na druhej strane je potrebné pripomenút, ze vstúpila na nemecký trh s plynom tiez v 90-tych rokoch, pricom si vyjednala prístup k sietam historických správcov prepravných sietí. Treba vsak skonstatovat, ze Komisia takisto uviedla, ze Mobil bola v Nemecku v trochu atypickom postavení (pozri odôvodnenie 251 rozhodnutia Exxon/Mobil). Najmä zdôraznila, ze tento podnik produkoval podstatnú cast nemeckého plynu a bol castou nemeckej plynárenskej organizácie, co bol podla Komisie bezpochyby dôvod, pre ktorý mohol dovázat plyn do Nemecka bez toho, aby mal k dispozícii svoju vlastnú siet vysokotlakového plynovodu, a to vdaka prístupu tretích osôb k sieti. Komisia tiez uviedla, ze Mobil bola v jedinecnom postavení (pozri odôvodnenie 219 rozhodnutia Exxon/Mobil). 112 Okrem toho tvrdenie Komisie, podla ktorého sú Wingas a Mobil podniky, ktoré sa jeden od druhého velmi odlisujú, co preukazuje, ze bolo mozné vstúpit na trh, nie je presvedcivé, kedze sa preukázalo, ze ich postavenie je atypické, pricom je málo pravdepodobné, ze sa zopakuje. 113 Vzhladom na tieto okolnosti a na ich osobitosti príklady Wingas a Mobil samy osebe nepreukazujú skutocnú a konkrétnu moznost nového vstupujúceho subjektu preniknút na nemecký trh s plynom a sútazit s usadenými podnikmi. 114 V kazdom prípade napadnuté rozhodnutie neobsahuje nijaký prvok vrátane prvku vseobecnej povahy, ktorého cielom by bolo preukázat, ze pocas obdobia od 1. januára 1980 do 24. apríla 1998 napriek okolnostiam implikujúcim existenciu regionálnych monopolov na nemeckom trhu s plynom výstavba prepravného potrubia alebo uzatvorenie dohôd o prístupe k sieti s historickým prevádzkovatelom na trase plynovodu MEGAL nezodpovedali realizovatelnej ekonomickej stratégii v zmysle judikatúry citovanej v bode 86 vyssie a znamenali skutocnú a konkrétnu moznost pre prevádzkovatela, akým je GDF, spoluvlastník plynovodu MEGAL, vstúpit na tento trh a sútazit s podnikmi, ktoré na nom uz boli usadené. Konkrétne, ziadny prvok neumoznuje sa domnievat, ze vstup GDF na trh by sa dal zrealizovat týmito prostriedkami dostatocne rýchlo na to, aby hrozba potenciálneho vstupu vplývala na správanie sa úcastníkov trhu alebo zrealizovat pri vynalození nákladov, ktoré by boli ekonomicky znesitelné. Zostáva len konstatovat, ze napadnuté rozhodnutie neobsahuje ziadny údaj umoznujúci sa domnievat, ze Komisia vykonala skúmanie existencie potenciálnej hospodárskej sútaze v súlade s poziadavkami judikatúry citovanej v bode 86 vyssie. 115 Pokial ide o argument Komisie, podla ktorého nevyhnutne existovala potenciálna hospodárska sútaz na nemeckom trhu, lebo bez toho by nebolo potrebné dohodnút list Direktion I, treba sa domnievat, ze vzhladom na prekázky vstupu opísané vyssie, ako aj na specifiká vstupujúcich, táto okolnost nemôze postacovat na preukázanie, ze GDF bola objektívne potenciálnym konkurentom. Umoznuje to len prinajlepsom dokázat, ze Ruhrgas sa bála, ze takáto hospodárska sútaz môze nastat v budúcnosti. Okrem toho je potrebné uviest, ze list Direktion G stanovujúci zákaz dodávania do Francúzska bol dohodnutý od roku 1975 napriek zákonnému monopolu. Existencia zákazu dodávania neimplikuje teda nevyhnutne existenciu potenciálnej hospodárskej sútaze k dátumu podpisu listu Direktion I, a to na rozdiel od toho, co tvrdí Komisia. 116 Vzhladom na vyssie uvedené je nevyhnutné konstatovat, ze Komisia nepreukázala existenciu potenciálnej hospodárskej sútaze na nemeckom trhu s plynom od 1. januára 1980 do 24. apríla 1998. 117 Dalej Komisia tým, ze zdôraznila v odôvodnení 372 napadnutého rozhodnutia, ze nemecký normotvorca zrusením výnimky z práva hospodárskej sútaze, uplatnitelnej na demarkacné dohody 24. apríla 1998 jasne stanovil, ze odvetvie plynu sa má otvorit hospodárskej sútazi po tomto dátume, tvrdí prinajmensom implicitne, ze pred týmto dátumom sa sám nemecký normotvorca domnieval, ze odvetvie plynu nebolo otvorené hospodárskej sútazi, a v dôsledku toho, ze neexistovala ziadna potenciálna hospodárska sútaz. 118 Pokial ide o obdobie od 24. apríla 1998 do 10. augusta 2000, je potrebné pripomenút, ze výnimka uplatnitelná na demarkacné dohody a výlucnú koncesiu uz pocas uvedeného obdobia neexistovali, a to z dôvodu legislatívnych zmien, ku ktorým doslo pred ním. 119 Zalobkyne sa vsak domnievajú, ze ziadna potenciálna hospodárska sútaz na nemeckom trhu neexistovala pred zaciatkom roka 2000. 120 Zalobkyne neuvádzajú ziadny prvok v zalobe na podporu ich tvrdenia a len odkazujú na odôvodnenie 207 napadnutého rozhodnutia, ako aj na odpoved na oznámenie o výhradách GDF, ktorá nie je pripojená k zalobe, ale k replike. 121 Podla judikatúry, hoci obsah zaloby môze byt v urcitých bodoch podporený a doplnený odvolaním sa na konkrétne casti dokumentov v prílohe, celkové odvolávanie sa na iné písomnosti, aj ked sú prilozené k zalobe, nemôze zakryt nedostatok základných prvkov právnej argumentácie, ktoré musia byt uvedené v zalobe (rozsudok Súdneho dvora z 31. marca 1992, Komisia/Dánsko, [14]C-52/90, Zb. s. I-2187, bod 17, a uznesenie Vseobecného súdu z 21. mája 1999, Asia Motor France a i./Komisia, [15]T-154/98, Zb. s. II-1703, bod 49). 122 Odkaz na argumenty uvedené v odpovedi GDF na oznámenie o výhradách, ktorá ani nie je pripojená k zalobe, teda nemozno pripustit. 123 Pokial ide o struktúru nemeckého trhu, hoci mohla takisto predstavovat prekázku vstupu pocas obdobia od 24. apríla 1998 do 10. augusta 2000, nic to nemení na tom, ze ziadny prvok neumoznuje domnievat sa, ze pocas uvedeného obdobia, mohla sama osebe spôsobit úplné vylúcenie existencie potenciálnej hospodárskej sútaze na nemeckom trhu. 124 Za týchto okolností je potrebné konstatovat, ze ziadny prvok nedokázal preukázat, ze Komisia by sa nesprávne domnievala, ze na nemeckom trhu s plynom existovala potenciálna hospodárska sútaz od 24. apríla 1998 do 10. augusta 2000. 125 Vzhladom na vsetko vyssie uvedené je potrebné vyhoviet druhej casti v rozsahu, v akom sa týka nemeckého trhu pocas obdobia od 1. januára 1980 do 24. apríla 1998. V zostávajúcej casti ju treba zamietnut. - O tretej casti 126 V rámci tejto casti zalobkyne tvrdia, ze ziadne porusenie clánku 81 ES nemozno identifikovat, pokial ide o francúzsky trh na základe listu Direktion G. V tejto súvislosti tvrdia, ze znenie listu nestanovovalo zákaz dodávania, ze na takomto zákaze nebol ziadny záujem a ze vstup E.ON Ruhrgas na francúzsky trh od roku 2003 svedcí proti existencii takého zákazu. 127 V prvom rade, pokial ide o znenie listu Direktion G, je potrebné uviest, ze okolnost, podla ktorej tento list nebol vypracovaný zhodným alebo podobným spôsobom ako list Direktion I, nemá sama osebe vplyv na moznost, aby sa Komisia domnievala, ze tieto listy majú rovnaký predmet, cize vykonat rozdelenie vnútrostátnych trhov plynu a obmedzit prístup predmetných podnikov na príslusný vnútrostátny trh. 128 Treba teda overit, ci vzhladom na obsah listu Direktion G Komisia mohla oprávnene dospiet k záveru, ze uvedený list mal za ciel zakázat Ruhrgas uvádzat na trh plyn prepravovaný plynovodom MEGAL vo Francúzsku. V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze list Direktion G znie takto: "... Prepravné kapacity, ktoré boli alebo budú udelené [GDF], v rámci zmluvy na prepravu plynu sa týkajú plynu, ktorý bol alebo bude nakúpený zo strany [GDF] a ktorý bude dodaný [MEGAL] a/alebo [MEGAL Finco] na úcely tranzitu na úcet [GDF] smerom do Francúzska a urcený na spotrebu vo Francúzsku. Prepravné kapacity, ktoré boli alebo budú udelené spolocnosti Ruhrgas, v rámci zmluvy na prepravu plynu sa týkajú prepravy na akýkolvek iný úcel tranzitu, ako aj prepravy plynu plynovodom a plynu odoberaného z plynovodu v Spolkovej republike Nemecko, urceného na spotrebu v Spolkovej republike Nemecko alebo nakúpeného zo strany spolocnosti Ruhrgas na úcely tranzitu cez Spolkovú republiku Nemecko. ..." 129 Je vsak potrebné uviest, ze vzhladom na znenie listu Direktion G tento list nezakazuje výslovne Ruhrgas, aby dodávala alebo poskytovala plyn prepravovaný plynovodom MEGAL vo Francúzsku. 130 Ako vsak Komisia uviedla v odôvodnení 198 napadnutého rozhodnutia, mozno z listu Direktion G vyvodit, ze ak plyn, ktorý prepravuje GDF plynovodom MEGAL, musí koncit vo Francúzsku, ten, ktorý prepravuje Ruhrgas týmto plynovodom, musí byt vycerpaný v Nemecku alebo prepravený na akýkolvek iný úcel tranzitu, co znamená, ze Ruhrgas nesmie byt oprávnená dodávat plyn prepravovaný týmto plynovodom vo Francúzsku. Výraz "preprava na akýkolvek iný úcel tranzitu" sa totiz musí vnímat vzhladom na predchádzajúci odsek, ktorý prideluje GDF prepravnú kapacitu na plyn dodávaný "na úcely tranzitu na [jej] úcet... smerom do Francúzska". Tento výraz teda znamená, ze Ruhrgas môze vyuzit prepravnú kapacitu na dodávku tranzitujúceho plynu do iných krajín ako Francúzsko. Podla uvedeného listu teda plyn, ktorý môze prepravit Ruhrgas plynovodom MEGAL, musí byt urcený bud na spotrebu v Nemecku, alebo na tranzit do iných krajín ako Francúzsko. 131 Preto hoci list Direktion G nezakazuje výslovne Ruhrgas predávat plyn vo Francúzsku, obmedzuje jej moznosti prepravovat ho do tejto krajiny prostredníctvom plynovodu MEGAL a v dôsledku toho vykonávat tam predaj plynu pochádzajúceho z tohto plynovodu. 132 Tento výklad potvrdzuje znenie listu Direktion G v spojení s prílohou 2 dohody MEGAL. Uvedená dohoda totiz stanovuje v clánku 5 ods. 13 písm. a) najmä to, ze body vstupu a výstupu sú uvedené v jej prílohe 2 a ze Ruhrgas má právo cerpat plyn z plynovodu MEGAL na ktoromkolvek bode výstupu. Bod 2.2 prílohy 2 tejto dohody, ktorý definuje body výstupu z tohto plynovodu pre plyn prepravovaný Ruhrgas, ich poskytuje tejto spolocnosti len v Nemecku. Ziadny bod výstupu sa nepredpokladá pre Ruhrgas v Medelsheime, kde sa predmetný plynovod pripája na francúzsku siet. Plyn prepravovaný Ruhrgas nemôze teda vyústit vo Francúzsku a byt v dôsledku toho predaný v tejto krajine. Ako sa preukáze v bodoch 194 a 195 nizsie, obsah listu z 21. mája 2002, citovaného zalobkynami, nemôze spochybnit tento záver. 133 Komisia sa teda nedopustila nesprávneho posúdenia, ked sa v odôvodnení 222 napadnutého rozhodnutia domnievala, ze list Direktion G mal za ciel zabránit Ruhrgas zásobovat francúzskych zákazníkov plynom prepravovaným plynovodom MEGAL. 134 Okrem toho sa nejaví ako dôvodný ziadny z argumentov zalobkýn, podla ktorých prvky uvádzané Komisiou v napadnutom rozhodnutí neumoznujú potvrdit jej výklad. 135 Po prvé, pokial ide o tvrdenie zalobkýn zalozené na neexistencii záujmu na zákaze dodávania, pokial ide o Francúzsko vzhladom na monopol na dovoz, ktorý mala GDF vo Francúzsku, nemozno ho uznat, kedze ako uvádza Komisia, takýto zákaz mal za ciel napravit prípadné zákonné a skutkové zmeny pocas dlzky zivota plynovodu. To je navyse aj v úplnom súlade s argumentáciou zalobkýn týkajúcou sa nevyhnutnosti dohodnút list Direktion I napriek neexistencii potenciálnej hospodárskej sútaze na nemeckom trhu pred rokom 1998 (pozri bod 147 nizsie). 136 Po druhé argument zalobkýn zalozený na tom, ze vstúpili na francúzsky trh od roku 2003, nie je takej povahy, aby spochybnil záver Komisie v napadnutom rozhodnutí, pokial ide o restriktívnu povahu listu Direktion G, ktorá vyplýva zo znenia uvedeného listu v spojení s prílohou 2 dohody MEGAL. 137 Zo vsetkého vyssie uvedeného vyplýva, ze tretí zalobný dôvod je potrebné zamietnut. - O stvrtej casti 138 V rámci tejto casti zalobkyne tvrdia, ze listy Direktion G a Direktion I nemôzu mat za ciel obmedzenie hospodárskej sútaze, kedze predstavujú legálne pridruzené obmedzenia. Subsidiárne tvrdia, ze predmet sprievodných listov bol neutrálny vzhladom na ekonomický kontext existujúci v danom case. 139 V prvom rade je potrebné zamietnut argument zalobkýn týkajúci sa existencie legálnych pridruzených obmedzení, kedze ako vyplýva z bodov 60 az 82 vyssie, listy Direktion G a Direktion I nemozno takto kvalifikovat. 140 V druhom rade je potrebné pripomenút, ze podla clánku 81 ods. 1 ES sú nezlucitelné s vnútorným trhom, a teda zakázané vsetky dohody medzi podnikatelmi, rozhodnutia zdruzení podnikatelov a zosúladené postupy, ktoré môzu ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi a ktoré majú za ciel alebo následok vylucovanie, obmedzovanie alebo skreslovanie hospodárskej sútaze v rámci vnútorného trhu. 141 Protisútazný ciel a protisútazný úcinok dohody nie sú kumulatívnymi, ale alternatívnymi podmienkami na úcely posúdenia, ci sa na takúto dohodu vztahuje zákaz uvedený v clánku 81 ods. 1 ES. Podla ustálenej judikatúry alternatívna povaha tejto podmienky oznacená spojkou "alebo" vedie v prvom rade k nevyhnutnosti preskúmat samotný ciel dohody vzhladom na hospodársky kontext, v ktorom sa uplatnuje. V prípade, ze analýza obsahu dohody neodhalí dostatocný stupen skodlivosti vo vztahu k hospodárskej sútazi, bude potrebné skúmat jej následky, a aby bola zakázaná, pozadovat zhromazdenie dôkazov, ktoré by preukázali, ze hospodárska sútaz bola skutocne citelným spôsobom vylúcená, obmedzená alebo skreslená. Z tejto judikatúry tiez vyplýva, ze nie je nevyhnutné skúmat následky dohody, pokial sa preukáze jej protisútazný ciel (pozri rozsudok Súdneho dvora zo 6. októbra 2009, GlaxoSmithKline Services a i./Komisia a i., [16]C-501/06 P, C-513/06 P, C-515/06 P a C-519/06 P, Zb. s. I-9291, bod 55 a tam citovanú judikatúru). 142 Na posúdenie toho, ci má dohoda protisútaznú povahu, je potrebné sústredit sa predovsetkým na obsah jej ustanovení a na ciele, ktoré má dosiahnut, ako aj na hospodársky a právny kontext, do ktorého patrí. Navyse, aj ked úmysel úcastníkov konania nie je nevyhnutnou skutocnostou na urcenie obmedzujúcej povahy dohody, nic nezakazuje Komisii alebo súdom Európskej únie, aby tento úmysel zohladnili (pozri rozsudok GlaxoSmithKline Services a i./Komisia a i., uz citovaný v bode 141 vyssie, bod 58 a tam citovanú judikatúru). 143 Okrem toho dohodu mozno povazovat za obmedzujúcu aj vtedy, ak jej jediným cielom nebolo obmedzit hospodársku sútaz, ale sledovala aj iné, legitímne ciele (pozri rozsudok Súdneho dvora zo 6. apríla 2006, General Motors/Komisia, [17]C-551/03 P, Zb. s. I-3173, bod 64 a tam citovanú judikatúru). 144 Je potrebné pripomenút, ze Súdny dvor uz viackrát kvalifikoval dohody smerujúce k rozdeleniu vnútrostátnych trhov podla státnych hraníc alebo dohody, ktorých cielom je stazit prepojenie vnútrostátnych trhov, najmä tie, ktoré smerujú k zákazu alebo obmedzeniu súbezných dovozov, ako sú dohody, ktorých cielom je obmedzenie hospodárskej sútaze v zmysle clánku 81 ES (pozri v tomto zmysle rozsudok GlaxoSmithKline Services a i./Komisia a i., uz citovaný v bode 141 vyssie, bod 61 a tam citovanú judikatúru). 145 V predmetnom prípade je potrebné uviest, podobne, ako to urobila Komisia, ze výstavba plynovodu, akým je plynovod MEGAL, predstavuje investíciu na velmi dlhé pouzívanie, pricom Ruhrgas vyhlásila, ze dlzka amortizácie investícií do tohto plynovodu je 25 rokov, a Komisia uviedla bez toho, aby jej protirecili zalobkyne, ze plynovod má vo vseobecnosti prevádzkovú zivotnost 45 az 65 rokov. 146 Je potrebné okrem toho konstatovat, ze vzhladom na clánky 2 ES a 3 ES v znení platnom v case podpisu listov Direktion G a Direktion I Spolocenstvo uz vtedy malo za ciel zriadenie spolocného trhu, pricom tento spolocný trh implikoval najmä, ze sa majú odstránit medzi clenskými státmi kvantitatívne obmedzenia na vstupe a výstupe tovarov, ako aj akékolvek iné opatrenia s rovnocenným úcinkom. Dalej, takisto v tom case, Súdny dvor uz mal prílezitost zdôraznit, ze izolácia vnútrostátnych trhov je v rozpore s jedným z hlavných cielov Zmluvy, ktorým je spojenie vnútrostátnych trhov do jednotného trhu (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 3. júla 1974, Van Zuylen, [18]192/73, Zb. s. 731, bod 13). 147 Za týchto podmienok je potrebné sa domnievat, ze pri podpise sprievodných listov nebolo mozné vylúcit liberalizáciu z dlhodobého hladiska a bolo to súcastou primerane predvídatelnej perspektívy. To bolo v podstate potvrdené zo strany spolocnosti E.ON, ktorá uviedla vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách, ako vyplýva z odôvodnenia 245 napadnutého rozhodnutia, ze list Direktion I bol prijatý "ako preventívne opatrenie... s cielom vyhnút sa tomu, aby hoci len teoretické riziká spojené so zmenami ekonomických a právnych podmienok, ktoré nebolo mozné úplne vylúcit, nenarusili projekt". To uznali takisto aj zalobkyne vo svojich písomných podaniach. 148 Predmet listov Direktion G a Direktion I nemozno teda kvalifikovat ako neutrálny, kedze sa týkali rozdelenia trhov predmetnými podnikmi v prípade zmien skutkových alebo právnych okolností a najmä v prípade liberalizácie francúzskeho a nemeckého trhu. Komisia teda správne v odôvodnení napadnutého rozhodnutia dospela k záveru, ze uvedené listy mali protisútazný ciel. 149 V dôsledku toho musí byt stvrtá cast zamietnutá. - O piatej casti 150 V rámci tejto casti zalobkyne tvrdia, ze listy Direktion G a Direktion I, ako aj príloha 2 dohody MEGAL nemohli ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi. 151 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze clánok 81 ods. 1 ES sa uplatnuje len na dohody, ktoré môzu ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi. Podla ustálenej judikatúry na to, aby boli rozhodnutie, dohoda alebo postup spôsobilé ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi, musia na základe objektívnych právnych alebo skutkových dôvodov umoznit s dostatocnou pravdepodobnostou predpokladat, ze by mohli mat priamy ci nepriamy, súcasný ci potenciálny vplyv na obchod medzi clenskými státmi, a to takým spôsobom, ze by sa dalo obávat skutocnosti, ze budú bránit vytvoreniu spolocného trhu medzi clenskými státmi (pozri rozsudok Súdneho dvora z 23. novembra 2006, Asnef-Equifax a Administración del Estado, [19]C-238/05, Zb. s. I-11125, bod 34 a tam citovanú judikatúru). 152 Ovplyvnenie obchodu vnútri Spolocenstva preto vo vseobecnosti vyplýva zo súcasného výskytu viacerých faktorov, ktoré by nemuseli byt nevyhnutne urcujúcimi faktormi takéhoto vplyvu, pokial by sa posudzovali samostatne. Na zistenie, ci kartel citelne vplýva na obchod medzi clenskými státmi, ho treba skúmat v hospodárskom a právnom kontexte (pozri rozsudok Asnef-Equifax a Administración del Estado, uz citovaný v bode 151 vyssie, bod 35 a tam citovanú judikatúru). V tomto smere nie je dôlezité, ci je vplyv kartelu na obchod nepriaznivý, neutrálny alebo priaznivý. Obmedzenie hospodárskej sútaze je totiz spôsobilé ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi vtedy, ak je spôsobilé odklonit obchodné toky zo smeru, ktorý by inak nabrali (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 29. októbra 1980, van Landewyck a i./Komisia, [20]209/78 az 215/78 a 218/78, Zb. s. 3125, bod 172). 153 Okrem toho spôsobilost kartelu ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi, t. j. jeho potenciálny vplyv, postacuje na to, aby patril do pôsobnosti clánku 81 ES, aj bez toho, aby bolo potrebné preukázat skutocný dosah na obchod (rozsudok Súdneho dvora z 21. januára 1999, Bagnasco a i., [21]C-215/96 a C-216/96, Zb. s. I-135, bod 48, a rozsudok Vseobecného súdu zo 14. decembra 2006, Raiffeisen Zentralbank Österreich a i./Komisia, [22]T-259/02 az T-264/02 a T-271/02, Zb. s. II-5169, bod 166). Je vsak potrebné, aby potenciálny vplyv kartelu na medzistátny obchod bol citelný alebo, povedané inými slovami, aby nebol bezvýznamný (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 28. apríla 1998, Javico, [23]C-306/96, Zb. s. I-1983, body 12 a 17). 154 Navyse kartel s pôsobnostou na celom území jedného clenského státu má vo svojej podstate za následok upevnenie rozdelenia trhu na vnútrostátnej úrovni, cím bráni vzájomnej hospodárskej preniknutelnosti trhov sledovanej Zmluvou ES (rozsudok Asnef-Equifax a Administración del Estado, uz citovaný v bode 151 vyssie, bod 37). 155 V predmetnom prípade sa musí konstatovat, ze kedze Komisia nepreukázala existenciu potenciálnej hospodárskej sútaze na nemeckom trhu s plynom od 1. januára 1980 do 24. apríla 1998 (pozri bod 116 vyssie) a je nesporné, ze francúzsky trh nebol otvorený hospodárskej sútazi prinajmensom do augusta 2000, nesprávne dospela k záveru, ze predmetná dohoda a prax mohli mat citelný úcinok na obchod medzi clenskými státmi pred 24. aprílom 1998. 156 Platí to o to viac, ze Komisia najmä zalozila svoj záver v tejto súvislosti, ako vyplýva z odôvodnenia 263 napadnutého rozhodnutia, na skutocnosti, ze táto dohoda a prax bránili cezhranicnej hospodárskej sútazi na nemeckom a francúzskom trhu s plynom. Kedze na týchto dvoch trhoch neexistovala hospodárska sútaz, nie je mozné, aby doslo k jej zabráneniu a v dôsledku toho aby obchod medzi clenskými státmi nebol ovplyvnený. 157 Pokial ide o obdobie od 24. apríla 1998 do 10. augusta 2000, argumenty zalobkýn týkajúce sa ovplyvnenia obchodu medzi clenskými státmi musia byt na druhej strane zamietnuté, lebo existencia potenciálnej hospodárskej sútaze na nemeckom trhu s plynom nebola platným spôsobom spochybnená (pozri bod 124 vyssie) a jej obmedzenie tak mohlo mat citelný úcinok na obchod medzi clenskými státmi. 158 Je teda potrebné vyhoviet ciastocne piatej casti prvého zalobného dôvodu. - O siestej casti 159 Zalobkyne sa domnievajú, ze ked Komisia uviedla v napadnutom rozhodnutí v protichodných pripomienkach, ze kontakty medzi predmetnými podnikmi od roku 1999 do roku 2005 predstavovali zosúladené postupy alebo dohody nezávislé od sprievodných listov, porusila clánok 81 ods. 1 ES. 160 V predmetnom prípade z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia sa nedomnievala, ze kontakty v rokoch 1999 az 2005 predstavovali porusenia, ktoré by boli nezávislé od porusenia vyplývajúceho z listov Direktion G a Direktion I (pozri najmä odôvodnenia 162 a 163 napadnutého rozhodnutia). To napokon potvrdila aj Komisia vo svojich písomnostiach. 161 Okrem toho, pokial ide o argument zalobkýn zalozený na protichodnostiach v napadnutom rozhodnutí, je potrebné uviest, ze odôvodnenia 177, 199 a 223 napadnutého rozhodnutia sa musia vnímat v spojení s odôvodneniami, ktoré po nich nasledujú alebo im predchádzajú, a ze v týchto odôvodneniach sa stanovuje, ze dohody a identifikované zosúladené postupy vyplývajú z dohody MEGAL a listov Direktion G a Direktion I (pozri najmä odôvodnenia 178, 181, 197 a 198 napadnutého rozhodnutia). 162 V dôsledku toho siesta cast uvádzaná zalobkynami musí byt zamietnutá. 163 V kazdom prípade argumenty zalobkýn nie sú dôvodné, kedze Komisia preukázala v napadnutom rozhodnutí, ze predmetné podniky si vymienali informácie o stratégiách, ktoré chceli prijat na svojich jednotlivých príslusných trhoch (pozri najmä dokumenty citované v odôvodneniach 84, 87, 120, 121 alebo 180 napadnutého rozhodnutia). 164 Na rozdiel od tvrdení zalobkýn si predmetné podniky naozaj vymienali relevantné informácie v oblasti hospodárskej sútaze. Táto výmena patrila do celkového plánu a bola predmetom systematických stretnutí, ktoré sa týkali hospodárskej sútaze medzi predmetnými podnikmi vo Francúzsku a v Nemecku a takisto predmetom pravidelných stretnutí, ako to dosvedcuje existencia stretnutí nazývaných "strucná aktualizácia", uvádzaných v odôvodneniach 63, 97, 114, 116, 121, 122, 131 a 132 napadnutého rozhodnutia. Argument zalobkýn, podla ktorého sa táto výmena nemohla konat medzi zodpovednými osobami alebo expertmi, ale medzi rôznymi spolupracovníkmi, nie je relevantný, lebo neumoznuje spochybnit protisútazný obsah uvedenej výmeny informácií. Navyse, hoci velký pocet týchto stretnutí mal za ciel venovat sa legitímnym diskusným témam, nic to nemení na tom, ze to nemôze odôvodnit stretnutia, v rámci ktorých vznikal aj zosúladený postup zakázaný clánkom 81 ods. 1 ES. 165 V dôsledku toho siesta cast musí byt zamietnutá ako neúcinná a v kazdom prípade nedôvodná. 166 Zo vsetkého vyssie uvedeného vyplýva, ze druhej a piatej casti tohto zalobného dôvodu je potrebné ciastocne vyhoviet a v zostávajúcej casti musí byt tento zalobný dôvod zamietnutý. 167 V dôsledku toho je potrebné zrusit clánok 1 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom konstatuje existenciu porusenia spáchaného v Nemecku medzi 1. januárom 1980 a 24. aprílom 1998. O druhom dôvode zalozenom na nesprávnom právnom posúdení pri posúdení dlzky porusenia 168 Predmetom tohto dôvodu, ktorým zalobkyne spochybnujú subsidiárne posúdenie Komisie týkajúce sa dlzky predmetného porusenia, je jednak tvrdenie, ze predmetné podniky zrusili dohody, ktoré viedli k uvedenému poruseniu od decembra 2001 alebo januára 2002, ba dokonca aj skôr, a najneskôr 13. augusta 2004, a jednak, ze neskorsie konanie uvedených podnikov nepredstavovalo pokracovanie týchto dohôd. - O skoncení predmetného porusenia 169 Treba pripomenút, ze Komisia je povinná preukázat porusenia, ktoré konstatuje, a zaobstarat dôkazy, ktorými môze z právneho hladiska dostatocne preukázat existenciu skutocností zakladajúcich porusenie (pozri rozsudok Vseobecného súdu z 8. júla 2004, JFE Engineering a i./Komisia, [24]T-67/00, T-68/00, T-71/00 a T-78/00, Zb. s. II-2501, bod 173 a tam citovanú judikatúru). 170 V tejto súvislosti z ustálenej judikatúry vyplýva, ze povinnostou Komisie je dokázat nielen existenciu kartelu, ale aj dlzku jeho trvania (pozri rozsudok Vseobecného súdu z 29. novembra 2005, Union Pigments/Komisia, [25]T-62/02, Zb. s. II-5057, bod 36 a tam citovanú judikatúru). 171 Navyse v konaní o zalobe o neplatnost podanej na základe clánku 230 ES má súd Únie preskúmat iba zákonnost napadnutého aktu (rozsudok JFE Engineering a i./Komisia, uz citovaný v bode 169 vyssie, bod 174). 172 Postavenie súdu tak v prípade zaloby o neplatnost, ktorá smeruje proti rozhodnutiu Komisie, v ktorom sa konstatuje existencia porusenia pravidiel hospodárskej sútaze a ktoré ukladá pokuty jeho adresátom, spocíva v posúdení, ci dôkazy a iné materiály, o ktoré sa Komisia vo svojom rozhodnutí opiera, sú dostatocné na preukázanie existencie vytýkaného porusenia (pozri rozsudok JFE Engineering a i./Komisia, uz citovaný v bode 169 vyssie, bod 175 a tam citovanú judikatúru). 173 Okrem toho je potrebné pripomenút, ze existencia pochybnosti súdu v tejto súvislosti musí byt na prospech podniku, ktorému bolo urcené rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie. Súd preto nemôze dospiet k záveru, ze Komisia z právneho hladiska dostatocne preukázala predmetné porusenie, ak má v tejto súvislosti nadalej akékolvek pochybnosti, osobitne v rámci konania o neplatnost rozhodnutia, ktorým sa ukladá pokuta (pozri rozsudok JFE Engineering a i./Komisia, uz citovaný v bode 169 vyssie, bod 177 a tam citovanú judikatúru). 174 Komisia je tak na úcel odôvodnenia konstatovania, ze doslo k poruseniu, povinná predlozit dostatocne presné a zhodujúce sa dôkazy (pozri rozsudok JFE Engineering a i./Komisia, uz citovaný v bode 169 vyssie, bod 179 a tam citovanú judikatúru). 175 Je vsak potrebné zdôraznit, ze kazdý dôkaz predlozený Komisiou nemusí so zretelom na kazdý bod porusenia nutne zodpovedat týmto kritériám. Postacuje, ak súbor nepriamych dôkazov, o ktoré sa institúcia opiera, zodpovedá v celom posúdení tejto poziadavke (pozri rozsudok JFE Engineering a i./Komisia, uz citovaný v bode 169 vyssie, bod 180 a tam citovanú judikatúru). 176 Okrem toho podla ustálenej judikatúry na dostatocné preukázanie úcasti podniku na karteli postacuje preukázat, ze dotknutý podnik sa zúcastnil na stretnutiach, na ktorých doslo k uzavretiu dohôd protisútaznej povahy, bez toho, aby sa jasne vyjadril, ze s predmetnými dohodami nesúhlasí. Ak sa preukáze úcast na takýchto stretnutiach, prinálezí tomuto podniku, aby predlozil dôkazy o tom, ze jeho úcast na predmetných stretnutiach nemala protisútaznú povahu, a to takým spôsobom, ze preukáze, ze svojim konkurentom oznámil, ze sa na týchto stretnutiach zúcastnil z iných dôvodov ako oni (pozri rozsudok Súdneho dvora z 19. marca 2009, Archer Daniels Midland/Komisia, [26]C-510/06 P, Zb. s. I-1843, bod 119 a tam citovanú judikatúru). 177 V dôsledku toho pochopenie zámeru dotknutého podniku zo strany ostatných úcastníkov kartelu je rozhodujúce na posúdenie toho, ci sa uvedený podnik chcel od nezákonnej dohody distancovat (rozsudok Archer Daniels Midland/Komisia, uz citovaný v bode 176 vyssie, bod 120). 178 Vzhladom na tieto úvahy je potrebné preskúmat tvrdenia zalobkýn týkajúce sa skoncenia predmetného porusenia. 179 Po prvé, pokial ide o údajné skoncenie predmetného porusenia pred koncom roka 2001, treba zdôraznit, ze zalobkyne pripústajú, ze neexistuje nijaký priamy dôkaz, ktorý by preukazoval, ze jeden z predmetných podnikov sa distancoval od predmetných dohôd, pricom poukazujú na zápisnicu zo stretnutia zo 4. februára 1999, z ktorej vyplýva, ze pocas stretnutia pracovnej skupiny o tarifách MEGAL si niektoré osoby zo GDF zelali, aby sa zvázilo samostatné uvádzanie plynu na trh prostredníctvom plynovodu MEGAL v Nemecku. GDF tak uviedla, ze jej cielom bolo optimalizovat svoje postavenie prepravcu a akcionára a ze v prípade zmeny pravidiel týkajúcich sa prístupu tretích osôb by musela bránit svoje záujmy, pricom by zvázila svoje historické vztahy so spolocnostou Ruhrgas. 180 Je potrebné konstatovat, ze tvrdenia nachádzajúc sa v zápisnici zo stretnutia zo 4. februára 1999 a týkajúce sa optimalizácie postavenia GDF nepostacujú na preukázanie jednoznacného distancovania sa od predmetných dohôd Ruhrgas alebo GDF. 181 Okrem toho, ako uvádza Komisia, existujú dalsie dôkazy, ktoré preukazujú, ze v roku 2000 sa predmetné dohody nepovazovali za obsolentné ci neúcinné. V tejto súvislosti sa dva interné emaily GDF z 9. a 17. februára 2000, na ktoré sa poukazuje v odôvodnení 65 napadnutého rozhodnutia, výslovne odvolávajú na listy Direktion G a Direktion I, pricom sa v nich uvádza, ze prvý z uvedených listov svedcí o "rozsiahlom rozdelení trhu" medzi predmetné podniky, "z coho sa vynára otázka týkajúca sa právnej hodnoty takéhoto dokumentu (nijaká!)", a ze v druhom z týchto listov, ktorý sa kvalifikuje ako "skvelý", sa uvedené podniky zhodujú na tom, aby GDF nedodávala plyn (priamo alebo nepriamo) zákazníkovi nachádzajúcemu sa v Nemecku. 182 Je potrebné vyvrátit tvrdenie zalobkýn, podla ktorého sa interné emaily GDF z 9. a 17. februára 2000 týkajú GDF, a v dôsledku toho sú vo vztahu k spolocnosti Ruhrgas irelevantné. Ziadne ustanovenie ani vseobecná zásada práva totiz nezakazuje Komisii, aby voci podnikom pouzila vyhlásenia iných obvinených podnikov. Ak by tomu tak nebolo, dôkazné bremeno, ktoré má Komisia na preukázanie správania, ktoré je v rozpore s clánkami 81 ES a 82 ES, by bolo neudrzatelné a nezlucitelné s úlohou dohliadat na správne uplatnovanie týchto ustanovení, ktorú jej zveruje Zmluva ES (pozri rozsudky Vseobecného súdu JFE Engineering a i./Komisia, uz citovaný v bode 169 vyssie, bod 192 a tam citovanú judikatúru, a z 8. júla 2008, Lafarge/Komisia, T-54/03, neuverejnený v Zbierke, bod 57 a tam citovanú judikatúru). To isté platí, pokial ide o interné dokumenty iného obvineného podniku. Interné zápisnice, ktoré sa nasli pocas kontroly vykonanej v kanceláriách obvineného podniku, sa totiz môzu pouzit ako dôkaz proti druhému obvinenému podniku (pozri v tomto zmysle rozsudky Vseobecného súdu z 24. októbra 1991, Atochem/Komisia, [27]T-3/89, Zb. s. II-1177, body 31 az 38, a z 11. decembra 2003, Ventouris/Komisia, [28]T-59/99, Zb. s. II-5257, bod 91). Navyse vzhladom na rovnakú povahu predmetných postupov a na pridruzené tazkosti týkajúce sa spracovania dôkazov nemôze byt Komisia povinná nevyhnutne vychádzat z dokumentov zasielaných alebo spolocných pre predmetné podniky. Môze teda vychádzat z interných dokumentov predmetných podnikov, ak jej tieto dokumenty umoznujú preukázat existenciu porusenia. 183 Okrem toho, ako sa preukáze v bodoch 184 az 240 nizsie, viaceré neskorsie listinné dôkazy, z ktorých niektoré vypracovala prvá zalobkyna, sú v rozpore s tvrdením zalobkýn, podla ktorého sa predmetné podniky distancovali od predmetných dohôd od roku 2001. 184 Dalej, pokial ide o predlozenie konkurencnej ponuky zo strany GDF z roku 2000, to vzhladom na uz citované skutocnosti nestací na preukázanie jednoznacného a verejného distancovania sa od predmetných dohôd, a to o to viac, ze medzi kartelmi je casté, ze niektorí úcastníci dôsledne porusujú dohodu, aby to vyuzili vo svoj prospech (pozri v tomto zmysle rozsudok Lafarge/Komisia, uz citovaný v bode 182 vyssie, bod 773 a tam citovanú judikatúru). Okrem toho existencia tejto ponuky musí byt silno relativizovaná, pretoze, ako to vyplýva z odôvodnení 73 a 74 napadnutého rozhodnutia, GDF zacala predávat plyn na nemeckom trhu az v roku 2001. Predaje boli v období od roku 2001 do roku 2005 velmi slabé a GDF sa zriekla predaja znacného mnozstva na juhu Nemecka (teda v oblasti, ktorej sa týka plynovod MEGAL) do októbra 2005. 185 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze je potrebné zamietnut tvrdenia zalobkýn, podla ktorých bol predmetný kartel ukoncený pred decembrom 2001. 186 Po druhé, zalobkyne na úcely preukázania skoncenia predmetného porusenia do konca roka 2001, resp. do zaciatku roka 2002 v zásade vychádzajú z faxu zaslaného zo strany Ruhrgas spolocnosti GDF 7. januára 2002, v ktorom sa uvádza, ze listy Direktion G a Direktion I treba povazovat za "obsolentné", cím doslo k ukonceniu porusenia. 187 V tejto súvislosti treba hned na zaciatok uviest, ze k zaslaniu faxu zo strany Ruhrgas spolocnosti GDF 7. januára 2002 doslo v nadväznosti na stretnutie predmetných podnikov, ktoré sa konalo 14. decembra 2001. Na titulnej strane uvedeného faxu sa uvádza, ze je k nemu pripojený návrh zoznamu dohôd existujúcich medzi predmetnými podnikmi, a je tam opísané, ako sa má zaobchádzat s ich príslusnými ustanoveniami v rámci konceptu "uzívania". Zoznam ustanovení dohody MEGAL, jej príloh a sprievodných listov, medzi nimi aj listy Direktion G a Direktion I, sú uvedené v prílohe k predmetnému faxu. V záhlaví kazdej strany tejto prílohy je nápis "Nová struktúra MEGAL - Transformácia základnej dohody a zmlúv spojených s novou dohodou o konzorciu". O liste Direktion G sa tu uvádza, ze jeho cielom je "vyuzitie schopnosti" predmetných podnikov, pricom sa kladie otázka, ci je mozné alebo nie uzatvorit "dohody o preprave plynovodom MEGAL s tretími osobami". List Direktion I sa tam opisuje tak, ze jeho cielom je to, aby nedochádzalo k dodávaniu alebo zásobovaniu zo strany GDF v Nemecku. Pokial ide o zaobchádzanie, ktoré je potrebné venovat týmto listom, uvedený fax pouzíva, pokial ide o informácie v uvedených listoch, pojem "obsolentné". 188 Treba sa domnievat, ze fax, ktorý poslala Ruhrgas spolocnosti GDF 7. januára 2002, vnímaný ako celok a vzhladom na jeho kontext, nie je znakom toho, ze by predmetné podniky povazovali listy Direktion G a Direktion I za uz obsolentné; uvádza sa v nom len, ze tieto podniky sa zaoberali obsolentnostou týchto listov v kontexte novej dohody, ktorá sa práve dohadovala. Pojem "obsolentný" znamená totiz, ze predmetné podniky sa domnievali, ze nie je potrebné zakotvit takéto ustanovenia do tejto novej dohody. To je potvrdené okolnostou, podla ktorej, pokial ide o ustanovenia, v prípade ktorých nie je vyznacené, ze sa má s nimi zaobchádzat ako s "obsolentnými", sa výslovne uvádza, ze sa majú zaclenit do novej dohody alebo do jej príloh, a prípadne sa majú zmenit. Navyse titulná strana uvedeného faxu uvádza, ze tento fax sa týka "existujúcich dohôd". Komisia teda oprávnene uviedla v odôvodnení 80 napadnutého rozhodnutia, ze tento fax odkazuje na úlohu, ktorú tieto sprievodné listy mali zohrat v budúcnosti v rámci novej dohody MEGAL a pojmu uzívanie. Z predmetného faxu teda nemozno vyvodit, ze predmetné podniky povazovali listy Direktion G a Direktion I za obsolentné v den zaslania faxu. 189 Skutocnost, ze Komisia uviedla v odôvodnení 80 napadnutého rozhodnutia, ze výklad faxu adresovaného Ruhrgas spolocnosti GDF 7. januára 2002"n[ebol] úplne jasný", nemôze spochybnit tento záver a spôsobit pochybnost, z ktorej by mohli mat prospech zalobkyne. Táto veta sa totiz musí vnímat v spojení so zvyskom uvedeného odôvodnenia, z ktorého jasne vyplýva, ze uvedený fax neumoznuje preukázat, ze predmetné podniky povazovali sprievodné listy za v danom case obsolentné. 190 Navyse je potrebné uviest, ze bod 2.1 prílohy 2 dohody MEGAL, ktorý definuje body výstupu pre plyn prepravovaný GDF, poskytuje GDF len bod výstupu z plynovodu MEGAL na francúzsko-nemeckej hranici a ziadny v Nemecku. Toto zmluvné ustanovenie potvrdzuje teda nemoznost toho, aby GDF cerpala plyn z plynovodu MEGAL vyplývajúci z listu Direktion I. Fax adresovaný zo strany Ruhrgas spolocnosti GDF 7. januára 2002 neuvádza, ze sa bude povazovat za "obsolentné", ale ze sa má "zaclenit do opisu plynovodu". 191 Dalej, pokial ide o argumentáciu zalobkýn týkajúcu sa nedostatocnej dôkaznej hodnoty poznámky z interného "brífingu" Ruhrgas vo vztahu k stretnutiu "strucná aktualizácia" z 20. decembra 2001 a internej poznámky GDF z 24. septembra 2002, ktoré Komisia cituje v odôvodneniach 115 a 116 napadnutého rozhodnutia, je potrebné uviest, ze hoci tieto dokumenty neodkazujú výslovne na listy Direktion G a Direktion I, preukazujú, ze Ruhrgas a GDF nemali zámer zacat so vzájomnou agresívnou hospodárskou sútazou. Takto teda prípravná poznámka k stretnutiu z 20. decembra 2001 uvádza, ze Ruhrgas chcela oznámit GDF pocas tohto stretnutia, ze kancelária predaja, ktorej úlohou bolo preukázat jej prítomnost vo Francúzsku a nie agresívne preniknút na francúzsky trh, bola otvorená v Parízi. Takisto poznámka z 24. septembra 2002 uvádza, ze podla GDF velkí nemeckí prevádzkovatelia potrebujú alibi v Nemecku, aby preukázali, ze trh je otvorený a ze predmetné podniky môzu mat spolocný záujem uzatvorit "dohovor so silným strategickým obsahom", ktorý im umozní obchodovat s pozíciami v Európe. 192 Komisia teda oprávnene dospela v odôvodnení 114 napadnutého rozhodnutia k záveru, ze prvky v spise preukazujú, ze predmetné podniky povazovali hospodársku sútaz medzi sebou za spolocnú starost, aj ked sa netýkala plynu prepravovaného cez plynovod MEGAL. 193 Nakoniec teda argumentácia zalobkýn, ktorá sa týka nesprávneho posúdenia dôkazných prvkov, ktoré vznikli az po zaslaní faxu adresovaného zo strany E.ON Ruhrgas spolocnosti GDF 7. januára 2002, musí byt zamietnutá. 194 Pokial ide o výmenu listov medzi predmetnými podnikmi 13. a 21. mája 2002, Komisia totiz uviedla v odôvodnení 81 napadnutého rozhodnutia, ze potvrdzuje, ze Ruhrgas sa domnievala, ze list Direktion G bol záväzný a ze ziadny z predmetných podnikov sa nenechal pocut, ze by tento list a list Direktion I boli obsolentné. Ziadny prvok neumoznuje spochybnit toto posúdenie. List Ruhrgas adresovaný GDF 21. mája 2002 totiz v odpovedi na jej list z 13. mája 2002 odkazuje výslovne na list Direktion G, pricom uvádza, ze preprava vykonávaná iným podnikom od plynovodu MEGAL je v úplnom súlade s uvedeným listom. Ak sa vsak tento list povazuje za obsolentný a nezáväzný pre predmetné podniky, Ruhrgas by nebola oznámila, ze predmetná preprava je s ním v súlade. 195 Argument zalobkýn, podla ktorého Ruhrgas odkázala na list Direktion G výlucne subsidiárne a na bod 3 uvedeného listu, vôbec nie je potvrdený obsahom listu z 21. mája 2002, ktorý výslovne cituje cast bodu 1 listu Direktion G bez spresnenia, ze evokuje posledný uvedený list len subsidiárne. V kazdom prípade, aj keby platilo, ze Ruhrgas odkazovala na list Direktion G len subsidiárne a na bod 3 uvedeného listu, neumoznuje to preukázat, ze prvá zalobkyna sa domnievala, ze tento list je obsolentný, a naopak, skôr sa tým preukazuje, ze povazuje predmetný list za uplatnitelný na svoje vztahy s GDF. 196 Okrem toho, pokial ide o zápisnicu Ruhrgas zo stretnutia z 23. mája 2002, jasne z nej vyplýva, ze GDF ubezpecila, ze neplánuje v danom case predávat plyn cerpaný z plynovodu MEGAL na juhu Nemecka. Tvrdenia zalobkýn, podla ktorých táto informácia od GDF bola len taktikou vyjednávania, nie sú podporené obsahom uvedenej poznámky. Na druhej strane z uvedeného obsahu vyplýva, ze takáto informácia bola poskytnutá v rámci diskusie medzi predmetnými podnikmi, a nemôze sa teda povazovat za cisto jednostrannú. Nakoniec na rozdiel od toho, co tvrdia zalobkyne, skutocnost, ze prvá zalobkyna nepolozila o tom otázku a ani neuznala predmetnú informáciu, nie je takej povahy, ze by preukazovala neexistenciu dohody alebo zosúladeného postupu, kedze to nepredstavuje zjavnú námietku v zmysle judikatúry citovanej v bode 176 vyssie. 197 Pokial ide o fax z 24. mája 2002, potvrdzuje obsah stretnutia z 23. mája 2002. Okrem toho uvádza nielen odmietnutie zo strany GDF predávat kapacitu z dlhodobého hladiska, pokial ide o systém "Waidhaus/Medelsheim", ale takisto moznost urobit výnimky v závislosti od jednotlivých prípadov, keby doslo k restrukturalizácii zmluvného rámca plynovodu MEGAL. Ako zdôraznujú zalobkyne, neobsahuje vsak výmenu obchodných tajomstiev. 198 Komisia vo svojich písomnostiach vysvetlila, ze odôvodnenie 86 napadnutého rozhodnutia uvádza tento fax z 24. mája 2002 iba ako dodatocný dôkaz toho, ze sa naozaj konalo stretnutie. Spresnila, ze dôvody týkajúce sa výmeny obchodného tajomstva uvedené v tom istom odôvodnení sa týkajú vyhlásení GDF, tak ako vyplývajú zo zápisnice týkajúcej sa stretnutia z 23. mája 2002. Tento výklad nie je v súlade s textom uvedeného odôvodnenia. To vsak nie je takej povahy, ze by spochybnilo celkový záver Komisie, podla ktorého toto stretnutie z 23. mája 2002 preukazuje vôlu GDF zostat v rámci stanovenom sprievodnými listami, ako to vyplýva z bodu 196 vyssie. 199 Z toho vyplýva, ze argumenty zalobkýn, ktorými sa tvrdí, ze predmetná dohoda skoncila na konci roku 2001 alebo zaciatku roka 2002, musia byt odmietnuté. 200 Po tretie, pokial ide o údajné skoncenie porusenia od zaciatku roka 2003, zalobkyne sa domnievajú, ze Komisia nedostatocne zohladnila vyhlásenie pod prísahou jedného z ich zamestnancov, podla ktorého moznost, aby GDF cerpala plyn zo vsetkých bodov výstupu plynovodu MEGAL, bola uznaná od roku 2003 a viackrát pred dohodou z roku 2004. To bolo potvrdené výmenou emailov z 8. septembra 2003, kde sa odkazovalo na stretnutie zo 6. augusta 2003 a na návrh docasnej dohody, ktorý zakotvoval, ze GDF a E.ON Ruhrgas mohli pouzívat body vstupu a výstupu na celom "systéme". 201 V tejto súvislosti je potrebné uviest, ze vyhlásenie zamestnanca E.ON Ruhrgas bolo poskytnuté v roku 2008 a je velmi vseobecné, pokial ide o prílezitosti, v priebehu ktorých sa uvádzalo, ze GDF mala právo cerpat plyn z plynovodu MEGAL. Hoci uvedený zamestnanec uvádza s presnostou len jedno stretnutie, ktoré sa konalo v Essene (Nemecko) na zaciatku roka 2003, zalobkyne nepredlozili ziadny dôkaz umoznujúci potvrdit obsah uvedeného stretnutia a nespresnujú ani dátumy, ani úcastníkov iných diskusií v priebehu ktorých E.ON Ruhrgas ubezpecila GDF, ze môze cerpat plyn zo vsetkých bodov výstupu plynovodu MEGAL v Nemecku. Za týchto podmienok nemozno vytýkat Komisii, ze priznala viac dôveryhodnosti iným dôkazným prvkom uvedeným v spise, ktoré neboli zostavené in tempore suspecto (pozri v tomto zmysle rozsudok Vseobecného súdu z 27. septembra 2006, Archer Daniels Midland/Komisia, [29]T-59/02, Zb. s. II-3627, bod 272) a ktoré navyse boli presnejsie. Navyse, ako zdôraznuje Komisia, vyhlásenie zamestnanca E. ON Ruhrgas sa netýka prílohy 2 dohody MEGAL. 202 Okrem toho návrh dohody uvedený v bode 200 vyssie stanovuje, ze GDF a E ON. Ruhrgas majú právo pouzívat body vstupu a výstupu na celom plynovode MEGAL pod podmienkou, ze to neovplyvní pouzívanie predmetného bodu stranou, pre ktorú bol zriadený, a pod podmienkou, ze existuje primeraná kompenzácia zalozená na relevantných nákladoch a ze prevádzkové postupy na spolocné pouzívanie budú predmetom dohody. Takto teda mal tento návrh dohody nahradit existujúce dohody uzatvorené predmetnými podnikmi, pokial ide o MEGAL, v rozsahu, v akom sa to tam výslovne uvádzalo. Vo vztahu k tomu, co nebolo výslovne zakotvené v návrhu dohody, sa mali nadalej uplatnovat existujúce dohody. Plánovaná dohoda mala nadobudnút platnost 1. októbra 2003 a platit az do dátumu, ked nadobudnú platnost dohody vykonávajúce restrukturalizáciu alebo az do 30. septembra 2004. 203 Výmena emailov z 8. septembra 2003 upresnuje, ze tento dokument je len návrhom vyplývajúcim z diskusií vedených pocas stretnutia 6. augusta 2003. Zalobkyne dalej pripústajú, ze predmetný docasný návrh dohody nebol nikdy podpísaný. 204 Je potrebné konstatovat, ze tieto dokumenty, vnímané ako celok, vôbec nenaznacujú, ze by sa predmetné podniky domnievali, ze GDF a E.ON Ruhrgas uz môzu pouzívat vsetky body výstupu plynovodu MEGAL, a uvádzajú len, ze predmetné podniky plánovali ukoncit vzájomné rozdelenie bodov výstupu z uvedeného plynovodu medzi GDF a E.ON Ruhrgas. To potvrdzuje okolnost, podla ktorej návrh dohody odkazuje na skorsie dohody pod pojmom "existujúce dohody" a stanovuje, ze ustanovenia týchto dohôd, ktoré neboli výslovne uvedené v návrhu dohody, sa budú nadalej uplatnovat az do uzatvorenia konecnej dohody o restrukturalizácii alebo az do septembra 2004. Nemozno teda z týchto dokumentov vyvodit, ze predmetné podniky sa domnievajú, ze listy Direktion G a Direktion I neboli platné. 205 Dalej, pokial ide o tvrdenie zalobkýn, podla ktorého kontakty medzi predmetnými podnikmi uvedenými Komisiou v odôvodneniach 87, 94, 115, 118, 121, 122 a 180 napadnutého rozhodnutia neumoznovali dokázat pokracovanie dohody, kedze nemali ziadny súvis s MEGAL s výnimkou dvoch emailov (pozri body 210 a 213 nizsie), je potrebné najprv uviest, ze toto tvrdenie nie je presné. Poznámka z "brífingu" GDF z 29. augusta 2003 totiz uvádza, ze GDF sa sústredila na regióny Nemecka, ktoré by mohli predstavovat odbytisko pre plyn, ktorý vyrába v "holandskom Severnom mori", ale zdrzala sa plánu cerpat plyn z plynovodu MEGAL s cielom uvádzat ho na trh na juhu Nemecka, co bol trh, ktorý si Ruhrgas najviac cenila. Takisto obchodný plán pre Nemecko, ktorý vypracovala GDF Deutschland 30. apríla 2004, uvádza MEGAL viackrát. Obsahuje tvrdenie, podla ktorého posilnenie prítomnosti GDF v Nemecku sa vykoná zavedením novej schémy s Ruhrgas umoznujúcej GDF pouzívat svoje záujmy v MEGAL na to, aby sa stala skutocným prevádzkovatelom prepravy v Nemecku, a uvádza, ze moznost mat k dispozícii v Nemecku v blízkej budúcnosti cast objemov prepravovaných cez plynovod MEGAL podmienuje úspech scenára. 206 Okrem toho, aj keby sa dohoda MEGAL výslovne nespomínala v iných dokumentoch uvedených v bode 205 vyssie, je potrebné uviest, ze tieto dokumenty preukazujú, ze predmetné podniky mali kontakty, v priebehu ktorých sa venovali strategickým alebo citlivým otázkam a zdrzali sa sútaze s druhým podnikom na svojom vnútrostátnom trhu alebo prinajmensom vstúpili na tieto trhy spôsobom, ktorý bol zámerne obmedzený. 207 Komisia teda oprávnene konstatovala, ze predmetné podniky mali opakované kontakty, v priebehu ktorých sa riesila ich vzájomná hospodárska sútaz, ze sa zaviazali neprijat "agresívne" správanie a ze prípadne povazovali za polutovania hodné prípady, ked doslo k takémuto správaniu (odôvodnenie 114 napadnutého rozhodnutia). 208 V tejto súvislosti nemozno súhlasit s tvrdením zalobkýn, podla ktorého niektoré dokumenty obsahovali len vlastné úvahy vo vztahu k GDF a týkali sa jednostranných stazností alebo odchýlok medzi predmetnými podnikmi, kedze ho nepotvrdzuje obsah dokumentov. Viaceré dokumenty totiz, hoci boli jednostranne vypracované, sú v skutocnosti zápisnice z rozhovorov medzi predmetnými podnikmi, cize preukazujú, ze medzi podnikmi existovali kontakty v rámci sútazných podmienok. Okrem toho existencia staznosti alebo odchýlok preukazuje, ze dva podniky boli v spojení vo veci predaja plynu inému subjektu. 209 Rovnako skutocnost, ze niektoré informácie nachádzajúce sa v dokumentoch o cinnostiach týkajúcich sa fúzie a akvizície uz boli v odborných kruhoch známe - za predpokladu, ze sa to preukáze -, nie je relevantná, a teda nie je takej povahy, ze by vyvrátila závery Komisie uvedené v napadnutom rozhodnutí. V kazdom prípade z obsahu týchto dokumentov vyplýva, ze Komisia sa nedopustila nesprávneho posúdenia, ked sa domnievala, ze z predmetných dokumentov vyplýva, ze kontakty medzi predmetnými podnikmi viedli k výmene informácií, pokial ide o hospodársku sútaz na vnútrostátnom trhu. 210 Pokial ide o email zo 16. marca 2004, je potrebné uviest, ze týmto emailom osoba zodpovedná za predaje spolocnosti E.ON Ruhrgas vo Francúzsku informovala dvoch zamestnancov E.ON Ruhrgas v Nemecku o stretnutí, ktoré mala so zamestnancom GDF (ktorý je jedným z jej bývalých kamarátov z triedy), o otázke postúpenia plynu vo Francúzsku a prípadnom záujme E.ON Ruhrgas a GDF na hladaní riesení, ktoré by umoznovali "uvázenú hospodársku sútaz". Z toho vyplýva, ze hoci GDF nechcela vyvolat dojem, ze sa obáva tlaku zo strany vnútrostátneho orgánu v oblasti regulácie energie, nenechala bez povsimnutia a nebola nadsená z toho, ze bola prílis otvorene predmetom kritiky, a ze teda, ak by sa mohlo urobit nieco na úcely preukázania, ze noví vstupujúci mohli mat prístup do juznej oblasti Francúzska, vnímala by to pozitívne. Z toho tiez vyplýva, ze kedze GDF chcela tomuto orgánu vyhoviet, jej zamestnanec navrhoval obchod, na základe ktorého by GDF zásobovala E.ON Ruhrgas plynom v juznej casti Francúzska, za co by ziadala protihodnotu. V tejto súvislosti sa podla emailu zamestnanec zaoberal najmä otázkami týkajúcimi sa MEGAL. Z tohto emailu tiez vyplýva, ze zamestnanec GDF uviedol, ze podla toho, co vie o dohode MEGAL, vsetka kapacita plynovodu MEGAL v Medelsheime bola vyhradená zo strany GDF, takze v skutocnosti aj objemy, ktoré k tomuto dátumu dovázala E.ON Ruhrgas, boli nelegálne. 211 Email zo 16. marca 2004 vypracovaný in tempore non suspecto tak na rozdiel od vyhlásenia zamestnanca E.ON Ruhrgas pod prísahou, na ktoré sa zalobkyne odvolávajú (pozri bod 201 vyssie), jednoznacne potvrdzuje závery Komisie, podla ktorých v marci 2004 existovala medzi predmetnými podnikmi dohoda o rozdelení trhov. 212 Nijaké z tvrdení, ktoré uviedli zalobkyne, zjavne nemôze spochybnit tento záver. Po prvé, pokial ide o tvrdenie, podla ktorého zamestnanec GDF uvádzaný v emaile zo 16. marca 2004, nie je zodpovedný za nákup ani za vyuzitie plynu, nie je relevantné vzhladom na jasné a podrobné informácie, ku ktorých výmene doslo pocas stretnutia. Po druhé alternatívne vysvetlenia, ktoré poskytli zalobkyne, nie sú podlozené a nezodpovedajú obsahu tohto emailu. Skutocnost, ze za slovom "protiprávny" nasledujú tri otázniky a predchádza mu výraz "podla jeho znalosti", totiz nestací na vyvodenie záveru, ze existovala pochybnost týkajúca sa existencie rozdelenia trhov. 213 Pokial ide o zápisnicu zo stretnutia "strucná aktualizácia" z 29. marca 2004, treba uviest, ze prostredníctvom tejto zápisnice zamestnanec E.ON Ruhrgas podával správu zo stretnutia so zástupcami GDF, na ktorom títo zástupcovia uviedli, ze GDF má v úmysle zúcastnit sa na PUP, kedze sa obáva, ze ruský plyn sa "dostane do zlých rúk" a ze po celej dlzke plynovodu MEGAL by mohla vzniknút dalsia hospodárska sútaz. Hoci je pravda, ako to uvádzajú zalobkyne, ze sa zdá, ze tieto tvrdenia sa týkajú skôr hospodárskej sútaze zo strany tretích osôb ako hospodárskej sútaze medzi predmetnými podnikmi, nic to nemení na tom, ze z tohto dokumentu vyplýva, ze GDF a E.ON Ruhrgas chceli ovládat predané mnozstvá plynu "po celej dlzke plynovodu MEGAL". 214 V kazdom prípade aj za predpokladu, ze by sa tento dokument musel vykladat inak, nemohlo by to spochybnit závery Komisie v uvedenom rozhodnutí, kedze niekolko dalsích listinných dôkazov nasvedcuje tomu, ze dohoda o rozdelení trhov sa na zaciatku roka 2004 nadalej vykonávala, ako to vyplýva z bodov 200 az 212 vyssie. 215 Zo vsetkých vyssie uvedených skutocností vyplýva, ze je potrebné zamietnut tvrdenia zalobkýn, ze predmetný kartel bol ukoncený zaciatkom roka 2003. 216 Po stvrté, pokial ide o tvrdenia zalobkýn, podla ktorých bol údajný kartel ukoncený prinajmensom v auguste 2004, je najprv potrebné pripomenút, ze predmetné podniky podpísali 13. augusta 2004 dohodu, v ktorej "potvrdzujú, ze uz dlho zastávajú názor", ze listy Direktion G a Direktion I sú "neplatné" (pozri odôvodnenie 104 napadnutého rozhodnutia). 217 Komisia sa vsak domnievala, ze toto ukoncenie bolo fiktívne, kedze GDF sa aj nadalej domnievala, ze je viazaná listami Direktion G a Direktion I a prílohou 2 dohody MEGAL. V dôsledku toho Komisia v odôvodnení 300 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze predmetné zmluvné obmedzenie bolo ukoncené najskôr na konci septembra 2005. Komisia zohladnila skutocnost, ze medzitýmna dohoda z 9. septembra 2005 umoznila GDF uvádzat na trh prepravné kapacity k plynovodu MEGAL s úcinnostou od 1. októbra 2005 a ze dohoda z roku 2005 nadobudla úcinnost 13. októbra 2005. Okrem toho v tom istom odôvodnení uviedla, ze v tom istom case predaje plynu pochádzajúceho z tohto plynovodu zo strany GDF zákazníkom usadeným v Nemecku významne presiahli mnozstvá, ktoré táto spolocnost zakúpila v rámci PUP, az od októbra 2005. Komisia sa teda domnievala, ze clánok 81 ES sa uplatnuje, kedze zosúladené konanie pokracovalo po skoncení skorsej dohody a spôsobovalo úcinky nadalej az do nahradenia dohody MEGAL. 218 V tejto súvislosti je potrebné odlísit nemecký trh od francúzskeho trhu. 219 Pokial ide o nemecký trh, treba uviest, ze Komisia v odôvodnení 108 napadnutého rozhodnutia poukazuje na novinový clánok z 23. augusta 2004 zo specializovaného casopisu, v ktorom sa uvádza názor riaditela predaja GDF v Nemecku a ktorý obsahuje velmi presné údaje týkajúce sa obmedzení mozností GDF cerpat plyn z plynovodu MEGAL. V tomto novinovom clánku sa najmä tvrdí, ze GDF este nedospela ku konecnej dohode s E.ON Ruhrgas, pokial ide o moznost cerpat plyn z plynovodu MEGAL v Nemecku, a ze v case vydania uvedeného novinového clánku boli moznosti cerpania plynu velmi obmedzené. 220 Dôkazy, ktoré uvádzajú zalobkyne, teda zápisnica zo stretnutia z 23. júna 2004 a email z 26. augusta 2004 napísaný v reakcii na novinový clánok z 23. augusta 2004, nemôzu spochybnit dôkaznú hodnotu tohto novinového clánku, kedze sú v rozpore s ostatnými neskorsími dokumentmi, ako aj so správaním GDF na trhu (pozri body 221 az 235 nizsie). Navyse, ak z emailu z 26. augusta 2004 vyplýva, ze E.ON Ruhrgas niekolkokrát potvrdila, ze GDF môze cerpat plyn z plynovodu MEGAL, vyplýva z neho aj to, ze to podlieha podmienke mat k dispozícii kapacity na meracích staniciach a ze na ziadost GDF boli skúmané moznosti rozsírenia v staniciach, z coho vyplýva, ze v praxi boli moznosti GDF cerpat plyn v Nemecku k tomuto dátumu stále obmedzené. Napokon, ako to uviedla Komisia, z tohto dokumentu jasne vyplýva, ze E.ON Ruhrgas tvrdila GDF, ze nie je konstruktívne zverejnit popis alebo diskusiu týkajúcu sa mozností cerpat plyn z plynovodu MEGAL, co preukazuje, ze cielom, ktorý sledovala E.ON Ruhrgas, bolo najmä objasnit GDF, ze je výhodnejsie v tejto veci nerobit verejné vyhlásenia. 221 Niekolko dokumentov nasledujúcich po auguste 2004 tak preukazuje pokracovanie porusenia na nemeckom trhu. 222 Po prvé v odôvodnení 111 napadnutého rozhodnutia sa Komisia opierala o internú poznámku GDF z januára 2005, v ktorej sa uvádzalo, ze uz priblizne tri roky sa obchodná cinnost GDF zameriava na severozápadné oblasti Nemecka a ze dalej nadobudnutie podielov na drazbe spolocnosti E.ON Ruhrgas v máji 2004 legitimizovalo aktívne zacatie prieskumu a uvádzanie na trh na juhu z plynovodu MEGAL. Komisia takisto uviedla plán GDF týkajúci sa rozvoja v Nemecku z 2. septembra 2005, z ktorého vyplýva, ze zo zmluvných dôvodov GDF nemohla cerpat plyn z jednotlivých bodov výstupu plynovodu MEGAL ani priamo uvádzat na trh prepravné kapacity, ktoré vlastnila. Túto situáciu mohlo zmenit ocakávané uzavretie novej dohody s E.ON Ruhrgas o prevádzkovaní potrubia. 223 Pokial ide o internú poznámku GDF z januára 2005, je potrebné odmietnut alternatívne výklady zalobkýn v rozsahu, v akom nie sú nijako podlozené. Naopak, zohladnenie kontextu, a najmä skorsích dokumentov uvádzaných v odôvodnení 102 napadnutého rozhodnutia, ako aj plán GDF týkajúci sa rozvoja v Nemecku z 2. septembra 2005 smerujú skôr k potvrdeniu výkladu Komisie, podla ktorého sa legitimizácia, na ktorú sa odvoláva GDF, týkala dohody MEGAL. 224 Pokial ide o plán rozvoja GDF v Nemecku z 2. septembra 2005, s tvrdeniami zalobkýn tiez nemozno súhlasit. Tvrdenia, podla ktorých citovaná pasáz bola schematicky okopírovaná zo skorsej verzie a uvedenie dátumu 1. január 2004 nemá ziadny význam, nie sú takej povahy, ze by spochybnili dôkaznú hodnotu uvedeného dokumentu. Naopak, skutocnost, ze predmetná cast textu bola prebratá hoci iné casti dokumentu boli aktualizované, preukazuje, ze situácia týkajúca sa predaja plynu v Nemecku cez plynovod MEGAL sa nezmenila. Okrem toho je potrebné poznamenat, ze dokument je datovaný z 2. septembra 2005, co teda nie je v rozpore s dátumom skoncenia predmetného porusenia, ktorý uznala Komisia. 225 Takisto je potrebné zamietnut argument zalobkýn, podla ktorého skutocnost, ze GDF sa aj nadalej povazuje za viazanú dohodami, ako vyplýva z interných dokumentov uvádzaných v odôvodnení 111 napadnutého rozhodnutia, nemá vplyv v prípade prvej zalobkyne, ktorá sa od dohody platným spôsobom distancovala. Ako totiz vyplýva z judikatúry citovanej v bode 182 vyssie, interné dokumenty GDF mozno pouzit ako pritazujúci dôkaz proti prvej zalobkyni. V predmetnom prípade vyplýva z týchto dokumentov a zo správania GDF na trhu, ze skoncenie kartelu nenadobudlo úcinnost na nemeckom trhu. 226 Po druhé sa Komisia odvolávala v odôvodneniach 123, 124 a 131 az 133 napadnutého rozhodnutia na kontakty medzi predmetnými podnikmi, ku ktorým doslo po auguste 2004. Uvádza v tejto súvislosti viaceré dokumenty, ktoré hoci neuvádzajú výslovne plynovod MEGAL, umoznujú preukázat, ze predmetné podniky mali kontakty vo veci vstupu GDF na nemecký trh a stazností E.ON Ruhrgas v tejto súvislosti. 227 Najmä z poznámky GDF z 9. februára 2005 totiz vyplýva, ze E.ON Ruhrgas obvinila GDF, ze "znicila" hodnotu plynu v Nemecku a mala prospech z cenového rozdielu medzi priemyselným segmentom a segmentom státnych podnikov, aby získala nových zákazníkov, a ze GDF uviedla, ze je potrebné "pracovat na tejto otázke". V normálnom kontexte hospodárskej sútaze by sa podnik nechystal "pracovat" na obvineniach svojho konkurenta týkajúcich sa jeho cenovej praxe. To preukazuje teda, ze GDF chcela reagovat na obavy E.ON Ruhrgas. 228 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze ked si hospodársky subjekt osvojí staznosti, ktoré mu adresuje iný prevádzkovatel vo veci hospodárskej sútaze, ktorú spôsobujú tomuto inému prevádzkovatelovi výrobky pochádzajúce od prvého uvedeného subjektu, správanie dotknutých osôb predstavuje zosúladený postup (rozsudok Súdneho dvora zo 16. decembra 1975, Suiker Unie a i./Komisia, [30]40/73 az 48/73, 50/73, 54/73 az 56/73, 111/73, 113/73 a 114/73, Zb. s. 1663, bod 283). Je teda potrebné domnievat sa, ze GDF tým, ze uviedla, ze bude "pracovat na tejto otázke", ktorá sa týka stazností E.ON Ruhrgas, pokial ide o jej ceny praktizované v Nemecku, ako aj tým, ze pripravila po staznostiach E.ON Ruhrgas týkajúcich sa jej tarifného postavenia v rámci predaja státnym podnikom poznámku v apríli 2005, si osvojila uvedené staznosti v zmysle uvedenej judikatúry, aj ked uviedla, ako vyplýva najmä z tejto poznámky z apríla 2005, ze je potrebné relativizovat vnímanie E.ON Ruhrgas. 229 Takisto prípravná poznámka GDF z 5. septembra 2005 týkajúca sa stretnutia z nasledujúceho dna dokazuje staznosti E.ON Ruhrgas týkajúce sa cien navrhovaných GDF, ktorá si sama kladie otázku, akým spôsobom E.ON Ruhrgas získala tieto ceny, co preukazuje, ze GDF brala do úvahy staznosti E.ON Ruhrgas a v závislosti od toho reagovala. 230 V dôsledku toho vzhladom na obsah dokumentov citovaných v bodoch 227 az 229 vyssie tvrdenia zalobkýn, podla ktorých sa tieto dokumenty týkali jednostranných oznámení a stazností E.ON Ruhrgas, na ktoré GDF nereagovala, nemozno uznat. 231 Nakoniec, pokial ide o dokumenty týkajúce sa stretnutia z 21. septembra 2005, v predmetnom prípade o poznámku z "brífingu" z 20. septembra 2005 pripravenú na úcely tohto stretnutia a email z 22. septembra 2005, ktorý predstavuje jej zhrnutie, na ktoré sa odvolávajú odôvodnenia 132 a 133 napadnutého rozhodnutia, je iste potrebné uviest, ako to poznamenali zalobkyne, ze odhalujú existenciu rokovania medzi kupujúcim (E.ON Ruhrgas) a dodávatelom (GDF Deutschland). Nic to vsak nemení na tom, ze ako vyplýva zo zápisnice z uvedeného stretnutia a ako to Komisia uviedla v odôvodnení 135 napadnutého rozhodnutia, GDF oznámila na tomto stretnutí svoju vlastnú stratégiu a úspech na nemeckom trhu. 232 Komisia sa teda nedopustila nesprávneho posúdenia tým, ze zohladnila dokumenty týkajúce sa stretnutia z 21. septembra 2005 v súvislosti s prijatím záveru, ze výmena medzi predmetnými podnikmi patrí skôr pod zosúladený postup ako pod hospodársku sútaz. 233 Okrem toho pokracovanie porusenia v Nemecku po auguste 2004 potvrdzuje, ako vyplýva z odôvodnenia 112 napadnutého rozhodnutia, správanie GDF na trhu, lebo táto spolocnost nedodávala zákazníkom nachádzajúcim sa na juhu Nemecka plyn nad rámec objemov stanovených prostredníctvom PUP. 234 Alternatívne vysvetlenia zalobkýn, pokial ide o správanie GDF na trhu, nemôzu tento záver spochybnit. Z judikatúry totiz vyplýva, ze preukázanie existencie okolností, ktoré poskytujú iné vysvetlenie skutkového stavu zisteného Komisiou a ktoré tak umoznujú nahradit vysvetlenie skutkového stavu, ktoré Komisia pouzila na úcely vyvodenia záveru o existencii porusenia pravidiel Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze, iným prijatelným vysvetlením, je relevantné len vtedy, ak sa Komisia opiera len o správanie predmetných podnikov na trhu, aby dospela k záveru o existencii porusenia (pozri v tomto zmysle rozsudok JFE Engineering a i./Komisia, uz citovaný v bode 169 vyssie, bod 186 a tam citovanú judikatúru). V prejednávanej veci tomu tak ale nie je, kedze Komisia sa opiera o mnohé listinné dôkazy, v prípade ktorých zalobkyne, ako to vyplýva z vyssie uvedeného, nemohli preukázat, ze nemajú dôkaznú silu. 235 Navyse skutocnosti, na ktoré poukazujú zalobkyne, sú v rozpore so zmluvnými ustanoveniami prílohy 2 dohody MEGAL, ktorá GDF nedáva právo cerpat plyn z plynovodu MEGAL v Nemecku, ak sa predmetné podniky nedohodnú inak, a teda nic neumoznuje vyvodenie záveru, ze tieto ustanovenia boli v danom case zrusené alebo ze sa uvedené podniky formálne dohodli na ich zmene. 236 Ako totiz uviedla Komisia v odôvodnení 107 napadnutého rozhodnutia, dohoda z roku 2004 sa nezmienuje o prílohe 2 dohody MEGAL, co zalobkyne nespochybnujú. Zo znenia dohody z roku 2004 totiz v skutocnosti výslovne vyplýva, ze sa týkala len niektorých sprievodných listov a nie ostatných ustanovení dohody MEGAL. 237 Okrem toho dohodu z roku 2004 nie je mozné povazovat za "inú dohodu" v zmysle bodu 2.1 prílohy 2 dohody MEGAL. Uvedené totiz nevyplýva zo znenia dohody z roku 2004, ale navyse by to mohlo znamenat, ze sú v uvedenej dohode definované nové body výstupu plynovodu MEGAL, ktoré by mohla vyuzívat GDF, pricom tam vsak nijaké nie sú uvedené. 238 Pokial ide o moznost ústne zrusit prílohu 2 dohody MEGAL, je v rozpore s potrebou definovat nové body výstupu plynovodu MEGAL, ktorá je uvedená v bode 237 vyssie. Takisto argumentácia zalobkýn, ktorej cielom je preukázat, ze uvedená príloha bola nevyhnutne zrusená vzhladom na tvrdenia uvedené v dokumentoch z 23. júna a 26. augusta 2004, nemôze obstát, kedze, ako to vyplýva z bodov 220 az 234 vyssie, uvedené dokumenty neumoznovali preukázat skoncenie predmetného porusenia. 239 Je teda potrebné zamietnut argumentáciu zalobkýn týkajúcu sa prílohy 2 dohody MEGAL. 240 Vzhladom na vsetky vyssie uvedené okolnosti Komisia správne dospela k záveru o pokracovaní predmetného porusenia na nemeckom trhu az do 30. septembra 2005. 241 Pokial ide o francúzsky trh, treba skonstatovat, tak ako zalobkyne, ze v casti napadnutého rozhodnutia venovanej skúmaniu dátumu predmetného porusenia, teda v odôvodneniach 299 az 309, Komisia nepredlozila nijaký dôkaz, na základe ktorého by bolo mozné dospiet k záveru, ze porusenie na tomto trhu trvalo po dohode z roku 2004. 242 Treba totiz najprv skonstatovat, ze nijaký listinný dôkaz nedosvedcuje pokracovanie predmetného porusenia po 13. auguste 2004, ci uz vo forme dohody, alebo zosúladeného postupu. Posledným dokumentom týkajúcim sa francúzskeho trhu je interná poznámka z "brífingu" E.ON Ruhrgas z 26. júna 2004 týkajúca sa stretnutia "strucná aktualizácia" z 2. júla 2004, ktorá je teda spred 13. augusta 2004, co je dátum uzatvorenia dohody z roku 2004. Pokial ide konkrétnejsie o stretnutia a výmeny, na ktorých podla odôvodnenia 307 napadnutého rozhodnutia predmetné podniky diskutovali o svojich stratégiách na vlastných vnútrostátnych trhoch po auguste 2004, treba uviest, ze Komisia sa v uvedenom odôvodnení neodvoláva na nijaký konkrétny listinný dôkaz týkajúci sa stretnutia, ktorý by sa týkal francúzskeho trhu. Okrem toho dokumenty týkajúce sa stretnutí, ktoré sa konali po 13. auguste 2004, citované v odôvodneniach 123, 124 a 130 az 136 uvedeného rozhodnutia, sa týkajú len nemeckého trhu s plynom a nie francúzskeho trhu. 243 Túto neexistenciu listinných dôkazov napokon Komisia implicitne uznala vo svojich písomných podaniach, kedze tvrdí, ze pokracovanie porusenia vo Francúzsku vyplýva zo vzájomného rozdelenia trhov a z neexistencie dôkazu o skoncení, ktorý by sa vztahoval výlucne na francúzsky trh. 244 Okrem toho, pokial ide o obmedzenia týkajúce sa bodov výstupu plynovodu MEGAL, ktoré by sa mohli vztahovat na Ruhrgas vo Francúzsku, najmä o obmedzenia, ktoré môzu vyplývat z prílohy 2 dohody MEGAL, Komisia sa na tieto obmedzenia neodvoláva. V odôvodneniach 299, 300 a 307 napadnutého rozhodnutia sa totiz Komisia odvoláva len na zmluvné obmedzenia, ktoré bránia GDF pouzívat body výstupu uvedeného plynovodu v Nemecku na zásobovanie zákazníkov. V kazdom prípade treba skonstatovat, ze E.ON Ruhrgas mohla bez ohladu na ustanovenia prílohy 2 dohody MEGAL, ktoré sa jej týkajú, cerpat plyn z plynovodu MEGAL na úcely jeho predaja vo Francúzsku, hoci tento predaj predstavoval len malý podiel na trhu a týkal sa len niekolkých zákazníkov, ako to vyplýva z odôvodnení 73 a 101 napadnutého rozhodnutia. 245 Napokon treba uviest, ze tvrdenie Komisie uvedené v odôvodnení 304 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého skutocnost, ze predmetné podniky rokovali o novej dohode, svedcí o tom, ze sa stále cítili byt viazané existujúcou dohodou, alebo tvrdenie Komisie, podla ktorého ak neexistuje nová dohoda, stará dohoda je stále platná, nie je mozné povazovat za tvrdenia umoznujúce z právneho hladiska dostatocne podporit závery týkajúce sa francúzskeho trhu. Takéto úvahy nemozno povazovat za dostatocne presné a zhodné dôkazy o tom, ze porusenie vo Francúzsku trvalo aj po dohode z roku 2004. 246 Treba teda skonstatovat, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí nepredlozila nijaký dôkaz, na základe ktorého by bolo mozné dospiet k záveru, ze predmetné porusenie na francúzskom trhu trvalo aj po dohode z roku 2004. 247 Kedze vsak clánok 1 napadnutého rozhodnutia rozlisuje medzi dlzkou trvania porusenia na nemeckom trhu a dlzkou trvania porusenia na francúzskom trhu, Komisia mala dolozit aj svoj záver týkajúci sa francúzskeho trhu. Inými slovami, ak Komisia v clánku 1 rozlisovala medzi odlisnou dlzkou trvania porusenia na nemeckom a francúzskom trhu, mala poskytnút potrebné dôkazy umoznujúce z právneho hladiska dostatocne preukázat existenciu porusenia na týchto dvoch trhoch a pocas obidvoch uvádzaných dlzok trvania. Dôkazné bremeno týkajúce sa existencie porusenia, cize jeho dlzky trvania, totiz prinálezí Komisii (pozri rozsudok JFE Engineering a i./Komisia, uz citovaný v bode 169 vyssie, bod 341 a tam citovanú judikatúru). 248 Tieto úvahy nespochybnuje okolnost, ze porusenie predstavuje jediné a pokracujúce porusenie. Táto okolnost, pokial ide o povahu konstatovaného porusenia, totiz nemá vplyv na okolnost, ze kedze Komisia vo výroku napadnutého rozhodnutia vedome uviedla odlisné trvanie porusenia na francúzskom trhu a nemeckom trhu, mala povinnost z právneho hladiska dostatocne preukázat takto uvádzané dlzky trvania. 249 Rovnako tak musí byt zamietnuté tvrdenie Komisie, podla ktorého zákazy dodávok vychádzali z reciprocnej dohody, kedze aj za predpokladu, ze by zákazy dodávok vychádzali z reciprocnej dohody, takáto skutocnost sama osebe nestací na preukázanie toho, ze predmetné porusenie nebolo ukoncené napriek dohode z roku 2004. 250 Vzhladom na vsetky vyssie uvedené skutocnosti je potrebné skonstatovat, ze Komisia nepredlozila listinné dôkazy o predmetnom porusení na francúzskom trhu po dohode z roku 2004. - O správaní predmetných podnikov po liberalizácii trhov s plynom 251 Treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry sa rezim hospodárskej sútaze zavedený clánkami 81 ES a 82 ES zaujíma o hospodárske výsledky dohôd alebo inej porovnatelnej formy zhody alebo zosúladenia, a nie o ich právnu formu. V dôsledku toho v prípade kartelov, ktorých úcinnost skoncila, na uplatnenie clánku 81 ES stací, aby po ich formálnom skoncení nadalej trvali ich úcinky. Z toho vyplýva, ze dlzka porusenia sa nesmie posudzovat v závislosti od doby, pocas ktorej je dohoda úcinná, ale v závislosti od doby, pocas ktorej sa obvinené podniky správali spôsobom zakázaným clánkom 81 ES (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 12. decembra 2007, BASF a UCB/Komisia, [31]T-101/05 a T-111/05, Zb. s. II-4949, bod 187 a tam citovanú judikatúru). 252 Ako sa uvádza v bodoch 169 az 245 vyssie, nemôzu obstát tvrdenia zalobkýn smerujúce k preukázaniu, ze predmetná dohoda bola ukoncená pred augustom 2004, pokial ide o francúzsky trh, a v septembri 2005, pokial ide o nemecký trh. Vzhladom na to, ze existencia porusenia a, pokial ide o nemecký trh, pokracovanie dohody napriek jej formálnemu zruseniu preukazujú listinné dôkazy, nie je potrebné preskúmat správanie predmetných podnikov vo vyssie uvedených obdobiach a na vyssie uvedených trhoch. Podla ustálenej judikatúry totiz aj za predpokladu, ze uvedené podniky nevykonávali predmetnú dohodu a neosvojili si autonómne správanie po liberalizácii trhov s plynom, platí, ze uvedené by nemalo ziadny vplyv, kedze zohladnovat konkrétne úcinky dohody je zbytocné, ak sa zdá, ze jej cielom bolo vylúcenie, obmedzenie alebo narusenie hospodárskej sútaze na spolocnom trhu (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 20. marca 2002, LR AF 1998/Komisia, [32]T-23/99, Zb. s. II-1705, bod 47 a tam citovanú judikatúru). Okrem toho, ako sa uvádza v bode 234 vyssie, z judikatúry vyplýva, ze preukázanie existencie okolností, ktoré poskytujú iné vysvetlenie skutkového stavu zisteného Komisiou a ktoré tak umoznujú nahradit vysvetlenie skutkového stavu, ktoré Komisia pouzila na úcely vyvodenia záveru o existencii porusenia pravidiel Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze, iným prijatelným vysvetlením, je relevantné len vtedy, ak sa Komisia opiera len o správanie predmetných podnikov na trhu, aby dospela k záveru o existencii porusenia. 253 Naproti tomu, pokial ide o francúzsky trh s plynom po 10. auguste 2004, z bodov 241 az 245 vyssie vyplýva, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí nepredlozila nijaký dôkaz, na základe ktorého by bolo mozné preukázat, ze ukoncenie dohody bolo fiktívne. V dôsledku toho vzhladom na judikatúru citovanú v bode 252 vyssie je nevyhnutné urcit, ci po formálnom skoncení dohody Komisia preukázala, ze na francúzskom trhu úcinky pokracovali. 254 V napadnutom rozhodnutí sa vsak Komisia neodvoláva na správanie E.ON Ruhrgas na francúzskom trhu, aby tak preukázala pokracovanie kartelu na tomto trhu. Komisia konkrétne neodkázala na predaje E.ON Ruhrgas vo Francúzsku, zatial co, pokial ide o predaje GDF v Nemecku, urobila tak v odôvodnení 300 napadnutého rozhodnutia. 255 Okrem toho z dôkazov, ktoré predlozili zalobkyne, vyplýva, ze E.ON Ruhrgas výrazne zvýsila svoje predaje plynu vo Francúzsku v rokoch 2004/2005 (pozri najmä odôvodnenie 73 napadnutého rozhodnutia). Hoci úroven predajov E.ON Ruhrgas vo Francúzsku zostali v rokoch 2004 a 2005 nízke a týkali sa obmedzeného poctu zákazníkov, potvrdzuje skoncenie predmetného porusenia po auguste 2004 na francúzskom trhu. 256 Z vyssie uvedených skutocností vyplýva, ze Komisia z právneho hladiska dostatocne nepreukázala, ze predmetné porusenie trvalo po 10. auguste 2004, a to do 30. septembra 2005, v rozsahu, v akom sa týka francúzskeho trhu s plynom. 257 Je teda potrebné ciastocne vyhoviet druhému zalobnému dôvodu a zrusit clánok 1 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom sa v nom konstatuje existencia porusenia, ku ktorému doslo vo Francúzsku v období od 13. augusta 2004 do 30. septembra 2005. O tretom zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásady rovnosti zaobchádzania 258 Týmto zalobným dôvodom zalobkyne v podstate tvrdia, ze Komisia tým, ze im ulozila pokutu, hoci tak neurobila v predchádzajúcich podobných veciach (veci GDF/ENI a GDF/ENEL), porusila zásadu rovnosti zaobchádzania. 259 V tejto súvislosti treba zdôraznit, ze predmetom clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 je poskytnút Komisii právomoc ukladat pokuty s cielom umoznit jej splnit si úlohu dohladu, ktorú jej zveruje právo Únie (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora zo 7. júna 1983, Musique Diffusion française a i./Komisia, [33]100/80 az 103/80, Zb. s. 1825, bod 105, a rozsudok Súdu prvého stupna z 9. júla 2003, Archer Daniels Midland a Archer Daniels Midland Ingredients/Komisia, [34]T-224/00, Zb. s. II-2597, bod 105). Táto úloha iste zahrna povinnost vyhladávat a potlácat jednotlivé porusenia, ale rovnako obsahuje aj povinnost uskutocnovat vseobecnú politiku s cielom uplatnovat vo veciach hospodárskej sútaze zásady stanovené Zmluvou a v tomto zmysle usmernovat správanie podnikov. Z toho vyplýva, ze Komisia musí dohliadat na to, aby mali pokuty odstrasujúcu povahu (rozsudok Vseobecného súdu z 28. apríla 2010, Gütermann a Zwicky/Komisia, [35]T-456/05 a T-457/05, Zb. s. II-1443, bod 79). 260 Okrem toho treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry predchádzajúca rozhodovacia prax Komisie sama osebe neslúzi ako právny rámec pre stanovenie pokút v oblasti hospodárskej sútaze, kedze tento rámec je definovaný len v nariadení c. 1/2003 a v usmerneniach (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 30. septembra 2003, Michelin/Komisia, [36]T-203/01, Zb. s. II-4071, bod 254 a tam citovanú judikatúru). Rozhodnutia týkajúce sa iných vecí tak majú, pokial ide o existenciu prípadnej diskriminácie, iba orientacnú povahu, kedze je málo pravdepodobné, ze by okolnosti charakteristické pre tieto rozhodnutia, ako sú trhy, výrobky, podniky a dotknuté obdobia, boli rovnaké (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora zo 7. júna 2007, Britannia Alloys & Chemicals/Komisia, [37]C-76/06 P, Zb. s. I-4405, bod 60). 261 V kazdom prípade je Komisia povinná dodrziavat zásadu rovnosti zaobchádzania, ktorá bráni tomu, aby sa s porovnatelnými situáciami zaobchádzalo odlisne a s odlisnými situáciami rovnako, ibaze by takéto zaobchádzanie bolo objektívne odôvodnené, ak ukladá pokutu podniku za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze, tak ako aj kazdá iná institúcia pri vsetkých svojich cinnostiach (pozri rozsudok Vseobecného súdu z 13. januára 2004, JCB Service/Komisia, [38]T-67/01, Zb. s. II-49, bod 187 a tam citovanú judikatúru). 262 Nic to vsak nemení na tom, ze skorsie rozhodnutia Komisie vo veci pokuty môzu byt relevantné vzhladom na dodrziavanie zásady rovnosti zaobchádzania len vtedy, ak je preukázané, ze okolnosti vecí týkajúce sa týchto iných rozhodnutí, akými sú dotknuté trhy, výrobky, krajiny, podniky a obdobia, sú porovnatelné s okolnostami v prejednávanej veci (pozri v tomto zmysle Archer Daniels Midland/Komisia, uz citovaný v bode 201 vyssie, bod 316 a tam citovanú judikatúru). 263 V prejednávanej veci vsak okolnosti vecí týkajúce sa skorsích rozhodnutí, na ktoré sa odvolávajú zalobkyne, nie sú porovnatelné s okolnostami v prejednávanej veci, takze uvedené rozhodnutia nie sú v súlade s judikatúrou citovanou v bode 262 vyssie relevantné vzhladom na dodrziavanie zásady rovnosti zaobchádzania. 264 Najprv totiz treba uviest, ze skutocnost, ze k dotknutému správaniu doslo v odvetví plynu v súcasnom období, ktoré je charakteristické liberalizáciou, a teda prenikavým vývojom odvetvia, nemôze ako taká preukázat, ze okolnosti vecí GDF/ENI a GDF/ENEL sú porovnatelné s okolnostami v prejednávanej veci. 265 Dalej vo veciach GDF/ENI a GDF/ENEL Komisia zohladnila skutocnost, ze ide o prvé rozhodnutie o územných obmedzeniach v odvetví plynu. V prejednávanej veci tomu tak ale nie je. 266 Okrem toho sa dotknuté obmedzenia odlisujú vzhladom na svoju povahu. Predmetné obmedzenia vo veciach GDF/ENI a GDF/ENEL mali totiz vertikálny charakter, kedze vychádzali jednak zo zmluvy o tranzite a jednak zo zmluvy, ktorú mozno povazovat za zmluvu o preprave, resp. za zmluvu o kúpe a predaji. Z preskúmania, ktoré v týchto veciach vykonala Komisia, týkajúceho sa uplatnitelnosti clánku 81 ods. 3 ES dalej vyplýva, ze samotná Komisia povazovala obmedzenia za vertikálne obmedzenia. Nie je tomu tak v prejednávanej veci, kde má obmedzenie horizontálny charakter, kedze sa týka dohody medzi dvoma dodávatelmi v prípade pouzívania plynovodu a ich mozností predávat plyn na vlastnom trhu. Navyse veci GDF/ENI a GDF/ENEL sa lísia od prejednávanej veci, ako to uviedla Komisia, kedze tieto veci sa týkali zmluvného ustanovenia, ktoré jednostranne obmedzovalo územie, na ktorom ENI a ENEL mohli pouzívat plyn, ktorý bol predmetom zmluvy, pricom tomu tak nie je v prejednávanej veci, kde sa obmedzenie týka jednotlivých území predmetných podnikov. 267 Napokon, na rozdiel od tvrdení zalobkýn, z dôkazov zalozených do spisu (pozri najmä bod 191 vyssie) vyplýva, ze strany predmetnej dohody vedeli o protiprávnosti svojho správania, a to prinajmensom od zaciatku roku 2000. Zalobkyne sa teda nemôzu odvolávat na svoju dobrú vieru, aby sa s nimi zaobchádzalo ako s dotknutými podnikmi vo veciach GDF/ENI a GDF/ENEL, ktoré nevedeli o tom, ze ich správanie je v rozpore s právom v oblasti hospodárskej sútaze. 268 Vzhladom na vyssie uvedené rozdiely zo skutocnosti, ze porusenia sa týkali podnikov porovnatelnej velkosti a rovnakých, resp. porovnatelných clenských státov, nie je mozné vyvodit záver, ze situácie boli porovnatelné. 269 Vzhladom na tieto okolnosti treba skonstatovat, ze na rozdiel od toho, co tvrdia zalobkyne, predmetné správanie v tejto veci a vo veciach GDF/ENI a GDF/ENEL nie sú porovnatelnej povahy a nemajú tú istú charakteristiku, takze dôvod zalozený na porusení zásady rovnosti zaobchádzania musí byt zamietnutý. O stvrtom dôvode zalozenom na premlcaní údajných porusení vyplývajúcich z dohôd z roku 1975 270 Zalobkyne tvrdia, ze kedze právomoc Komisie ukladat pokuty podlieha premlcacej lehote pät rokov a toto premlcanie bolo prerusené setreniami vykonanými 16. a 17. mája 2006, iba skutocnosti nasledujúce po 16. máji 2001 mozno stíhat. Domnievajú sa, ze preukázali v rámci druhého dôvodu, ze uvádzané porusenia skoncili hned po liberalizácii trhov plynu v apríli 1998, pokial ide o Nemecko, a v auguste 2000, pokial ide o Francúzsko. 271 Ako vyplýva z úvah týkajúcich sa druhého dôvodu uvádzaného zalobkynami, predmetné porusenia sa skoncili v septembri 2005, pokial ide o porusenie spáchané v Nemecku, a v auguste 2004, pokial ide o porusenie spáchané vo Francúzsku. Stíhané skutocnosti teda neboli premlcané v okamihu, ked Komisia vykonala svoje setrenie. 272 V dôsledku toho stvrtý zalobný dôvod uvádzaný zalobkynami musí byt zamietnutý. O piatom dôvode zalozenom na tom, ze druhá zalobkyna nie je zodpovedná za konanie prvej zalobkyne 273 Zalobkyne tvrdia, ze zodpovednost za predmetné porusenie nemozno pripísat druhej zalobkyni, kedze po prvé druhá zalobkyna sa nezúcastnila priamo na porusení a po druhé domnienka, podla ktorej materská spolocnost vykonávala rozhodujúci vplyv na správanie svojej dcérskej spolocnosti vo výske 100 %, bola vyvrátená. 274 Vseobecný súd povazuje za vhodné preskúmat najprv druhý dôvod. 275 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry správanie dcérskej spolocnosti môze byt pripísané materskej spolocnosti najmä vtedy, ked dcérska spolocnost napriek tomu, ze má vlastnú právnu subjektivitu, neurcuje svoje správanie na trhu nezávisle, ale v podstate uplatnuje pokyny, ktoré jej dala materská spolocnost (pozri rozsudok Súdneho dvora z 10. septembra 2009, Akzo Nobel a i./Komisia, [39]C-97/08 P, Zb. s. I-8237, bod 58 a tam citovanú judikatúru). 276 Je to tak totiz preto, lebo v takej situácii sú materská spolocnost a dcérska spolocnost súcastou tej istej hospodárskej jednotky, a preto tvoria jeden podnik. Skutocnost, ze materská spolocnost a dcérska spolocnost tvoria jeden podnik v zmysle clánku 81 ES, Komisii umoznuje adresovat rozhodnutie, ktorým sa ukladajú pokuty, materskej spolocnosti bez toho, aby bolo potrebné preukázat jej osobnú úcast na porusení (rozsudok Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný v bode 275 vyssie, bod 59). 277 V konkrétnom prípade, ked materská spolocnost vlastní 100 % základného imania svojej dcérskej spolocnosti, ktorá sa dopustila porusenia pravidiel Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze, jednak táto materská spolocnost môze uplatnovat rozhodujúci vplyv na správanie tejto dcérskej spolocnosti a jednak existuje vyvrátitelná domnienka, ze táto materská spolocnost skutocne uplatnuje rozhodujúci vplyv na správanie svojej dcérskej spolocnosti (pozri rozsudok Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný v bode 275 vyssie, bod 60 a tam citovanú judikatúru). 278 Za týchto podmienok stací, ak Komisia preukáze, ze celé základné imanie dcérskej spolocnosti je vo vlastníctve materskej spolocnosti, aby sa predpokladalo, ze materská spolocnost uplatnuje rozhodujúci vplyv na obchodnú politiku dcérskej spolocnosti. V dôsledku toho môze Komisia voci materskej spolocnosti vyvodit solidárnu zodpovednost za zaplatenie pokuty, ktorá bola ulozená dcérskej spolocnosti, ibaze by táto materská spolocnost, ktorej prinálezí vyvrátenie tejto domnienky, predlozila dostatocné dôkazy, ktoré preukazujú, ze jej dcérska spolocnost sa na trhu správa nezávisle (pozri rozsudok Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný v bode 275 vyssie, bod 61 a tam citovanú judikatúru). 279 V tejto súvislosti je potrebné zohladnit celok relevantných prvkov týkajúcich sa väzieb ekonomických, organizacných a právnych, ktoré zjednocujú túto dcérsku spolocnost a materskú spolocnost a ktoré sa môzu v závislosti od jednotlivých prípadov menit (rozsudok Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný v bode 275 vyssie, bod 74). 280 Toto posúdenie sa nemá najmä obmedzit iba na prvky týkajúce sa obchodnej politiky dcérskej spolocnosti stricto sensu, ako je stratégia distribúcie alebo cien. Konkrétne, samotné preukázanie, ze dcérska spolocnost riadi tieto konkrétne aspekty svojej obchodnej politiky bez toho, aby v tejto súvislosti dostávala pokyny, nemôze postacovat na úcely záveru o autonómii dcérskej spolocnosti. A fortiori, kritérium, ci materská spolocnost zasahovala do kazdodenného riadenia svojej dcérskej spolocnosti, nie je relevantné (pozri v tomto zmysle rozsudok Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný v bode 275 vyssie, bod 73, a návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Kokott v uvedenej veci, Zb. s. I-8241, body 87 az 94). 281 V predmetnom prípade sa v odôvodneniach 280 a 281 napadnutého rozhodnutia Komisia domnievala, ze E.ON by sa mala povazovat za subjekt, ktorý vykonával rozhodujúci vplyv, a úcinne ovládala E.ON Ruhrgas, pretoze E.ON mala 100 %-ný obchodný podiel v E.ON Ruhrgas a nespochybnila domnienku uvedenú v judikatúre citovanej v bode 277 vyssie. 282 V tejto súvislosti je potrebné uviest, ze je nesporné, ze E.ON má 100-ný obchodný podiel v E.ON Ruhrgas od januára 2003. Na druhej strane sa zalobkyne domnievajú, ze vyvrátili domnienku, kedze E.ON je jednoduchou holdingovou spolocnostou bez vlastnej prevádzkovej cinnosti. Navyse sa domnievajú, ze to, ze na stretnutí z 27. mája 2004 predseda predstavenstva E.ON pripustil, ze nie je oboznámený s restrukturalizáciou zmluvného rámca týkajúceho sa plynovodu MEGAL, preukazuje neexistenciu vplyvu materskej spolocnosti na obchodnú politiku dcérskej spolocnosti. 283 Pokial ide o tvrdenie zalobkýn, podla ktorého je E.ON holdingovou spolocnostou, ktorá sa nemiesa do prevádzkovej cinnosti E.ON Ruhrgas, je potrebné poznamenat, ze iba táto okolnost nemôze postacovat na vylúcenie toho, ze vykonávala rozhodujúci vplyv na uvedenú dcérsku spolocnost. V kontexte skupiny spolocností je totiz holding spolocnostou, ktorej úlohou je preskupit úcasti v rôznych spolocnostiach a funkciou zabezpecit jednotnost riadenia (pozri v tomto zmysle rozsudok Vseobecného súdu z 8. októbra 2008, Schunk a Schunk Kohlenstoff-Technik/Komisia, [40]T-69/04, Zb. s. II-2567, bod 63). 284 Podla zalobkýn je predstavenstvo E.ON poverené "riadením E.ON ako integrovaného elektrárenského podniku" a "[to] pokrýva strategický vývoj, politiku a opatrenia financovania, vseobecné riadenie na trhu, riadenie rizík a trvalú optimalizáciu portfólia". Tieto tvrdenia potvrdzujú teda, ze funkciou E.ON je zabezpecit jednotnost riadenia a koordináciu, co predstavuje ovplyvnovanie správania E.ON Ruhrgas na trhu. 285 Okrem toho vzhladom na tvrdenia zalobkýn uvedené v bode 284 vyssie, najmä tvrdenie, podla ktorého je E.ON poverená vseobecným riadením na trhu, skutocnost, ze predseda predstavenstva E.ON nevedel o podrobnostiach restrukturalizácie zmluvného rámca týkajúceho sa plynovodu MEGAL, nepostacuje na preukázanie autonómie Ruhrgas na trhu, kedze ide len o presný a osobitne technický detail. 286 Okrem toho zo zápisnice zo stretnutia z 27. mája 2004 vyplýva, ze hoci predseda predstavenstva nevedel o podrobnostiach restrukturalizácie, vedel o tom, ze GDF chcela predávat plyn v Nemecku pochádzajúci z plynovodu MEGAL, co je dalsím znakom záujmu materskej spolocnosti o obchodné otázky týkajúce sa cinnosti dcérskej spolocnosti. 287 Z toho vyplýva, ze druhá výhrada zalobkýn týkajúca sa vyvrátenia domnienky, podla ktorej materská spolocnost mala rozhodujúci vplyv na správanie svojej dcérskej spolocnosti, v ktorej mala 100 %-ný obchodný podiel, musí byt zamietnutá, kedze nou nebolo preukázané, ze dcérska spolocnost urcovala autonómne svoje správanie na trhu, bez toho, aby bolo potrebné skúmat argument Komisie, podla ktorého sú tieto dokumenty neprípustné, pretoze boli po prvýkrát predlozené az na Vseobecnom súde. 288 Kedze E.ON sa môze pripísat zodpovednost za porusenie z dôvodu jej postavenia ako materskej spolocnosti, ktorá má 100 %-ný obchodný podiel v dcérskej spolocnosti, prvú výhradu je potrebné zamietnut ako neúcinnú, pretoze aj keby sa pripustila, aj tak by nespochybnila pripísatelnost porusenia. 289 V kazdom prípade, pokial ide o prvú výhradu uvádzanú zalobkynami, je potrebné uviest, ze v odôvodnení 280 napadnutého rozhodnutia Komisia konstatovala, ze E.ON sa zúcastnila priamo na porusení od roku 2003, co je dátum, ked kúpila E.ON Ruhrgas a bola priamo implikovaná do jej cinností. Na podporu tohto tvrdenia odkazuje na stretnutie z 27. mája 2004 medzi GDF a predsedom predstavenstva E.ON, na ktorom sa posledný uvedený stazoval na agresívne správanie GDF v Nemecku a vyjadril ubezpecenie, ze E.ON si nezelala vniknút agresívne na francúzsky trh. 290 Zalobkyne tvrdia, ze toto stretnutie nepreukazuje existenciu priamej úcasti E.ON na porusení, kedze po prvé toto stretnutie nemôze predstavovat autonómne porusenie clánku 81 ES a po druhé Komisia vykonala nesprávne posúdenie obsahu stretnutia, kedze sa netýkalo plynovodu MEGAL, ale stratégie akvizície E.ON. 291 Hoci je pravda, ze Komisia netvrdila, ze stretnutie z 27. mája 2004 predstavuje autonómne porusenie clánku 81 ES, zo zápisnice z uvedeného stretnutia vyplýva, ze predseda predstavenstva E.ON tvrdil, ze "západnou hranicou zásahov E.ON v kontinentálnej Európe [je] západná hranica Nemecka: nie je záujem o Francúzsko ani Spanielsko", ale ze "na druhej strane [je] záujem o Taliansko a Svajciarsko". Nic z obsahu tejto zápisnice alebo v jej kontexte vsak neumoznuje domnievat sa, ako to tvrdia zalobkyne, ze tieto tvrdenia sa týkajú cinností fúzií alebo akvizícií. 292 Naopak, predchádzajúce informácie uvedené v zápisnici zo stretnutia z 27. mája 2004 sa týkajú obchodnej stratégie podnikov, najmä stratégie GDF, ktorá sa nadalej vníma ako agresívne a nebezpecné správanie na nemeckom trhu, ako vyplýva z odôvodnenia 121 napadnutého rozhodnutia. 293 V dôsledku toho argumenty zalobkýn nemozno uznat. 294 Vzhladom na vsetko vyssie uvedené sa Komisia oprávnene domnievala, ze správanie E.ON Ruhrgas mozno pripísat jej materskej spolocnosti, E.ON. V dôsledku toho piaty dôvod uvádzaný zalobkynami musí byt zamietnutý. 2. O návrhoch na znízenie sumy pokuty 295 Na podporu svojich návrhov na znízenie sumy pokuty zalobkyne uvádzajú jeden dôvod zalozený na nesprávnom výpocte sumy pokuty. 296 Zalobkyne tvrdia, ze Komisia sa dopustila nesprávneho posúdenia pri výpocte pokuty, kedze predmetné porusenie na francúzskom trhu skoncilo v auguste 2004 a nie v septembri 2005. Pokuta, ktorá im bola ulozená, by teda mala byt v dôsledku toho znízená. V replike spresnili, ze v kazdom prípade pri výpocte sumy pokuty Komisia nemala zohladnit obrat prvej zalobkyne po roku 2004. 297 Ako vyplýva zo skúmania druhého zalobného dôvodu, Komisia nepreukázala z právneho hladiska dostatocne, ze predmetné porusenie pretrvávalo aj po 13. auguste 2004 a to az do 30. septembra 2005, v rozsahu v akom, sa týkalo francúzskeho trhu s plynom. 298 Ja teda potrebné zmenit napadnuté rozhodnutie tak, aby zohladnilo pri urcovaní konecnej sumy pokuty, ktorá sa má ulozit zalobkyniam, dlzku porusenia, ku ktorému doslo na francúzskom trhu, v predmetnom prípade od 10. augusta 2000 (pozri bod 93 vyssie) do 13. augusta 2004 (pozri bod 257 vyssie). Vseobecný súd sa okrem toho domnieva, ze ziadny dôvod zalozený na verejnom poriadku, ktorý by sa mal zohladnit ex offo (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 8. decembra 2011, KME Germany a i./Komisia, [41]C-389/10 P, Zb. s. I-12789, bod 131), neodôvodnuje znízenie sumy pokuty ulozenej zalobkyniam. 299 V tejto súvislosti, ak sa uplatní metóda pouzitá Komisiou na stanovenie sumy pokuty, ako vyplýva z odôvodnení 339 a 358 az 391 napadnutého rozhodnutia, teda (pociatocná percentuálna sadzba uplatnená na priemer rocného predaja vo Francúzsku x dlzka trvania porusenia vo Francúzsku) + (percento dodatocnej sumy uplatnené na priemer rocného predaja vo Francúzsku) + (pociatocná percentuálna sadzba uplatnená na priemer rocného predaja v Nemecku x dlzka trvania porusenia v Nemecku) + (percento dodatocnej sumy uplatnené na priemer rocného predaja v Nemecku), pricom sa pouzijú opravené údaje týkajúce sa dlzky trvania porusenia vo Francúzsku (4 roky namiesto 5,5) a priemer predaja v súvislosti s porusením na francúzskom trhu, aby sa zohladnilo ciastocné zrusenie napadnutého rozhodnutia Vseobecným súdom, suma pokuty zalobkýn by mala byt 267 miliónov eur. 300 Je vsak potrebné pripomenút, ze neobmedzená súdna právomoc, ktorú v súlade s clánkom 229 ES priznáva Vseobecnému súdu clánok 31 nariadenia c. 1/2003, oprávnuje Vseobecný súd, aby okrem jednoduchého preskúmania zákonnosti, ktoré umoznuje len zamietnutie zaloby o neplatnost alebo zrusenie napadnutého aktu, nahradil posúdenie Komisie svojím posúdením a v dôsledku toho zmenil napadnutý akt, a to aj bez toho, aby ho zrusil, s prihliadnutím na vsetky skutkové okolnosti, najmä s cielom zmenit výsku pokuty, pokial mu je otázka jej výsky predlozená na posúdenie (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 8. februára 2007, Groupe Danone/Komisia, [42]C-3/06 P, Zb. s. I-1331, body 61 a 62, a z 3. septembra 2009, Prym a Prym Consumer/Komisia, [43]C-534/07 P, Zb. s. I-7415, bod 86 a tam citovanú judikatúru). 301 V tejto súvislosti je potrebné uviest, ze Vseobecný súd nie je viazaný výpoctami Komisie ani jej usmerneniami, ked rozhoduje na základe svojej neobmedzenej súdnej právomoci (pozri v tomto zmysle rozsudok BASF a UCB/Komisia, uz citovaný v bode 251 vyssie, bod 213 a tam citovanú judikatúru), ale musí vykonat svoje vlastné posúdenie, zohladniac vsetky okolnosti daného prípadu. 302 V predmetnom prípade sa Vseobecný súd domnieva, ze uplatnenie metódy pouzitej Komisiou na stanovenie pokuty, ako je uvedená v bode 299 vyssie, nezohladnilo vsetky relevantné okolnosti. 303 Uplatnenie tejto metódy na opravené údaje týkajúce sa dlzky trvania porusenia vo Francúzsku a priemer predaja v súvislosti s porusením na francúzskom trhu pocas tohto obdobia implikuje totiz znízenie pokuty ulozenej zalobkyniam velmi neproporcionálne v porovnaní s relatívnym významom konstatovanej nesprávnosti. Kedze sa nesprávne posúdenie Komisie týka len francúzskeho trhu a len 12 a pol mesiaca z 5 rokov a 1 a pol mesiaca konstatovaných pôvodne Komisiou, pokial ide o porusenie na uvedenom trhu, uplatnenie metódy Komisie by viedlo k znízeniu pokuty o viac ako 50 %. 304 Navyse uplatnenie metódy Komisie by viedlo v rámci stanovenia sumy pokuty k podhodnoteniu relatívneho významu porusenia spáchaného na nemeckom trhu v porovnaní s porusením spáchaným na francúzskom trhu. 305 Po vypocutí úcastníkov konania na pojednávaní, pokial ide o prípadné dôsledky, ktoré sa majú vyvodit, co sa týka sumy pokuty, z ciastocného zrusenia napadnutého rozhodnutia, pokial ide o urcenie sumy pokuty vzhladom na dlzku porusenia a vzhladom na vsetky predchádzajúce úvahy, najmä body 303 a 304 vyssie, je potrebné vzhladom na vsetky okolnosti predmetného prípadu a konkrétne dlzku trvania a závaznost predmetného porusenia stanovit konecnú sumu pokuty ulozenej zalobkyniam na 320 miliónov eur. O trovách 306 Podla clánku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Podla clánku 87 ods. 3 prvého pododseku uvedeného rokovacieho poriadku vsak Vseobecný súd môze rozdelit náhradu trov konania medzi úcastníkov konania alebo rozhodnút tak, ze kazdý z úcastníkov konania znása svoje vlastné trovy konania, ak úcastníci konania mali úspech len v casti predmetu konania alebo z výnimocných dôvodov. 307 Kedze kazdý z úcastníkov konania mal úspech len v casti predmetu konania, je opodstatnené rozhodnút tak, ze kazdý z nich znása svoje vlastné trovy konania. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (piata komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Clánok 1 rozhodnutia Komisie K(2009) 5355 v konecnom znení z 8. júla 2009 týkajúceho sa konania o uplatnení clánku 81 [ES] (vec COMP/39.401 - E.ON/GDF) sa zrusuje v rozsahu, v akom konstatuje, ze porusenie trvalo od 1. januára 1980 prinajmensom do 24. apríla 1998, pokial ide o porusenie v Nemecku, a v rozsahu, v akom konstatuje existenciu porusenia vo Francúzsku od 13. augusta 2004 do 30. septembra 2005. 2. Suma pokuty ulozenej E.ON Ruhrgas AG a E.ON AG v clánku 2 písm. a) rozhodnutia K(2009) 5355 v konecnom znení sa stanovuje na 320 miliónov eur. 3. V zostávajúcej casti sa zaloba zamieta. 4. Kazdý úcastník konania znása svoje vlastné trovy konania. Papasavvas Vadapalas O'Higgins Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 29. júna 2012. Podpisy Obsah Právny rámec 1. Právo Európskej únie 2. Vnútrostátne právne úpravy Nemecké právo Francúzske právo Okolnosti predchádzajúce sporu 1. Predmetné podniky 2. Dohoda MEGAL 3. Správne konanie Napadnuté rozhodnutie Konanie a návrhy úcastníkov konania Právny stav 1. O zalobných návrhoch na zrusenie napadnutého rozhodnutia O prvom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 81 ods. 1 ES - O prvej casti - O druhej casti - O tretej casti - O stvrtej casti - O piatej casti - O siestej casti O druhom dôvode zalozenom na nesprávnom právnom posúdení pri posúdení dlzky porusenia - O skoncení predmetného porusenia - O správaní predmetných podnikov po liberalizácii trhov s plynom O tretom zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásady rovnosti zaobchádzania O stvrtom dôvode zalozenom na premlcaní údajných porusení vyplývajúcich z dohôd z roku 1975 O piatom dôvode zalozenom na tom, ze druhá zalobkyna nie je zodpovedná za konanie prvej zalobkyne 2. O návrhoch na znízenie sumy pokuty O trovách __________________________________________________________________ ( [44]*1 ) Jazyk konania: nemcina. [45]Úcastníci konania [46]Odôvodnenie [47]Výrok Úcastníci konania Vo veci T-360/09, E.ON Ruhrgas AG, so sídlom v Essene (Nemecko), E.ON AG, so sídlom v Düsseldorfe (Nemecko), v zastúpení: G. Wiedemann a T. Klose, advokáti, zalobkyne, proti Európskej komisii, v zastúpení: V. Di Bucci, A. Bouquet a R. Sauer, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci M. Buntscheck, advokát, zalovanej, ktorej predmetom je v prvom rade návrh na zrusenie rozhodnutia Komisie K(2009) 5355 v konecnom znení z 8. júla 2009 týkajúceho sa konania o uplatnení clánku 81 [ES] (vec COMP/39.401 - E.ON/GDF) a subsidiárne návrh na znízenie sumy pokuty ulozenej zalobkyniam, VSEOBECNÝ SÚD (piata komora), v zlození: predseda komory S. Papasavvas (spravodajca), sudcovia V. Vadapalas a K. O'Higgins, tajomník: T. Weiler, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 23. septembra 2011, vyhlásil tento Rozsudok Odôvodnenie Právny rámec 1. Právo Európskej únie 1. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/30/ES z 22. júna 1998 o spolocných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom (Ú. v. ES L 204, s. 1; Mim. vyd. 12/002, s. 28, dalej len "prvá smernica o plyne") stanovuje spolocné pravidlá pre prepravu, distribúciu, dodávku a uskladnovanie zemného plynu. Stanovuje pravidlá týkajúce sa organizacného usporiadania a fungovania odvetvia zemného plynu vrátane skvapalneného zemného plynu (LNG), prístupu na trh, prevádzky sústav a kritérií a postupov uplatnovaných na udelovanie povolení na prepravu, distribúciu, dodávku a uskladnovanie zemného plynu. 2. Prvá smernica o plyne ukladá clenským státom povinnost progresívne otvorit hospodárskej sútazi trh zásobovania velkoodberatelov zemným plynom a dat prístup tretím osobám k existujúcej prepravnej sieti. 3. V súlade s clánkom 29 ods. 1 a clánkom 30 prvej smernice o plyne clenské státy uvedú do úcinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskorsie do 10. augusta 2000. 4. Prvá smernica o plyne bola zrusená a nahradená s úcinnostou od 1. júla 2004 smernicou Európskeho parlamentu a Rady c. 2003/55/ES z 26. júna 2003 o spolocných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom, ktorou sa rusí smernica 98/30 (Ú. v. EÚ L 176, s. 57; Mim. vyd. 12/002, s. 230). 2. Vnútrostátne právne úpravy Nemecké právo 5. Energiewirtschaftsgesetz (zákon o ochrane zásobovania energiou, dalej len "EnWG z roku 1935") z 13. decembra 1935, (RGBl. I, s. 1451) stanovuje systém autorizácie a kontroly cinností nemeckých plynárenských spolocností prostredníctvom verejnej moci. 6. Na základe § 103 Gesetz gegen Wettbewerbsbeschränkungen (zákon o odstránení sútazných obmedzení, dalej len "GWB") z 27. júla 1957 (BGBl. I, s. 1081) sa na niektoré dohody uzavreté medzi spolocnostami, ktoré distribuujú energiu, ako aj medzi týmito spolocnostami a miestnymi obcami, nevztahoval zákaz uzatvárat dohody narúsajúce fungovanie hospodárskej sútaze, co predstavovalo výnimku. Táto výnimka sa vztahovala najmä na takzvané demarkacné dohody, na základe ktorých sa podniky dohodli, ze podnik nebude dodávat elektrinu alebo plyn na územie toho druhého, ako aj na takzvané výlucné koncesijné dohody, na základe ktorých obec udelila výlucnú koncesiu jednej spolocnosti, pricom jej povolila pouzívat verejné pozemky na úcely výstavby a vyuzívania distribucných elektrických a plynových sietí. Aby sa mohli tieto dohody vykonat, museli byt oznámené príslusnému sútaznému orgánu, ktorý má právomoc ich zakázat, ak sa domnieva, ze tieto dohody predstavujú zneuzitie zákonnej výnimky. 7. Gesetz zur Neuregelung des Energiewirtschaftsrechts (zákon o novej právnej úprave práva energie) z 24. apríla 1998 (BGBl. 1998 I, s. 730) s okamzitým úcinkom zrusil výnimku vztahujúcu sa na demarkacné a výlucné koncesijné dohody upravené v § 103 GWB. Tento zákon takisto nahradil EnWG z roku 1935 prostredníctvom Gesetz über die Elektrizitäts - und Gasversorgung - Energiewirtschaftsgesetz (zákon o úcelnej správe energie, dalej len "EnWG z roku 1998"). 8. Erstes Gesetz zur Änderung des Gesetzes zur Neuregelung des Energiewirtschaftsrechts (zákon o zmene a doplnení zákona o novej právnej úprave práva energie) z 20. mája 2003 (BGBl. 2003 I, s. 685) zmenil a doplnil EnWG z roku 1998 s cielom vykonat prvú smernicu o plyne. Francúzske právo 9. Clánok 1 zákona c. 46-628 z 8. apríla 1946 o znárodnení elektriny a plynu (JORF z 9. apríla 1946, s. 2651, dalej len "zákon z roku 1946") pred svojím zrusením uznesením c. 2011-504 z 9. mája 2011 o kodifikácii legislatívnej casti energetického zákonníka (JORF z 10. mája 2011, s. 7954) stanovoval: "S úcinnostou od vyhlásenia tohto zákona sa znárodnujú: ... 2. Výroba, doprava, distribúcia, dovoz a vývoz horlavého plynu. ..." 10. Pred tým, ako bol zákon z roku 1946 zmenený a doplnený zákonom 2004-803 z 9. augusta 2004 o verejnej sluzbe v oblasti elektriny a plynu o elektrárenských a plynárenských podnikoch (JORF z 11. augusta 2004, s. 14256), jeho clánok 3 prvý odsek stanovoval: "Riadenie znárodnených plynárenských podnikov sa zveruje verejnej institúcii priemyselnej a obchodnej povahy s názvom Gaz de France (GDF), Service National". 11. Az do nadobudnutia úcinnosti zákona 2003-8 z 3. januára 2003 o trhu s elektrinou a plynom a o verejnej sluzbe v oblasti energie (JORF zo 4. januára 2003, s. 265, dalej len "zákon z roku 2003") zákon z roku 1946 zveroval Gaz de France monopol na dovozy a vývozy plynu. 12. Zákon z roku 2003, ktorého cielom je prebratie prvej smernice o plyne, pristúpil k otvoreniu francúzskeho trhu s plynom hospodárskej sútazi. Tento zákon najmä otvoril prístup k sietam a k dodávke zemného plynu oprávneným zákazníkom a zrusil monopol na dovoz a vývoz plynu. 13. Gaz de France bola transformovaná na akciovú spolocnost zákonom 2004-803. Okolnosti predchádzajúce sporu 1. Predmetné podniky 14. Prvá zalobkyna, spolocnost E.ON Ruhrgas AG, ktorá je výsledkom koncentrácie spolocnosti E.ON AG a spolocnosti Ruhrgas AG a ktorej 100 % vlastníkom je od 31. januára 2003 druhá zalobkyna, spolocnost E.ON, je najväcsím dodávatelom zemného plynu v Nemecku a jedným z hlavných aktérov na európskom trhu. Rozhodnutím z 18. septembra 2002, ktorým bola táto koncentrácia povolená, ulozili nemecké orgány spolocnosti E.ON Ruhrgas povinnost vykonat program uvolnovania plynu (dalej len "PUP") týkajúci sa celkového mnozstva 200 TWh. 15. Spolocnost E.ON je nemecká spolocnost, ktorá vyrába, prepravuje, distribuuje a dodáva energiu, predovsetkým zemný plyn a elektrinu. 16. Spolocnost GDF Suez SA je výsledkom koncentrácie spolocnosti Gaz de France (dalej len "GDF") a spolocnosti Suez z 22. júla 2008. Ide o francúzsky podnik prítomný v celom energetickom retazci, pokial ide o odvetvie elektriny a zemného plynu, na trhoch na úrovni vstupu aj výstupu. Je historickým prevádzkovatelom a prvým dodávatelom zemného plynu vo Francúzsku. Je takisto jedným z prvých dodávatelov zemného plynu v Európe. 2. Dohoda MEGAL 17. Dohodou z 18. júla 1975 (dalej len "dohoda MEGAL") sa spolocnost GDF a spolocnost Ruhrgas spolocne rozhodli postavit a vyuzívat plynovod MEGAL. Tento plynovod, ktorý je v plnej prevádzke od 1. januára 1980, je jedným z hlavných plynovodov umoznujúcich dovoz plynu v Nemecku a vo Francúzsku. Prechádza juznou castou Nemecka a na 461 km spája nemecko-ceskú a francúzsko-nemeckú hranicu medzi Waidhausom (Nemecko) a Medelsheimom (Nemecko). 18. V prílohe 2 dohody MEGAL boli definované body vstupu a výstupu plynu nakúpeného spolocnostou GDF a spolocnostou Ruhrgas. Urcitý pocet bodov výstupu plynovodu MEGAL bol definovaný pre spolocnost Ruhrgas, pricom v prípade potreby mohli byt pridané dodatocné body výstupu. Pokial ide o spolocnost GDF, bolo uvedené, ze ak sa strany dohody MEGAL nedohodnú inak, bod výstupu uvedeného plynovodu pre vsetok plyn, ktorý musí byt prepravený týmto plynovodom, sa pre túto spolocnost bude nachádzat na hranici Nemecka a Francúzska, a to blízko Habkirchenu (Nemecko). 19. V súlade s dohodou MEGAL vytvorili spolocnost GDF a spolocnost Ruhrgas spolocný podnik MEGAL GmbH Mittel-Europäische Gasleitungsgesellschaft, neskôr MEGAL Mittel-Europäische Gasleitungsgesellschaft mbH & Co. KG (dalej len "MEGAL"), ktorému zverili výstavbu a vyuzívanie plynovodu MEGAL, ako aj prepravu plynu týmto plynovodom. Vlastníctvo uvedeného plynovodu bolo taktiez zverené spolocnému podniku MEGAL. 20. Spolocnost GDF a spolocnost Ruhrgas vytvorili na základe dohody MEGAL aj spolocný podnik MEGAL Finance Co. Ltd (dalej len "MEGAL Finco"), ktorý bol poverený získaním a správou kapitálu potrebného na výstavbu plynovodu MEGAL. 21. Dna 18. júla 1975 spolocnost Ruhrgas a spolocnost GDF podpísali takisto trinást listov (dalej len "sprievodné listy") urcené na spresnenie niektorých technických, financných a prevádzkových aspektov správy plynovodu MEGAL. Medzi týmito listami sa nachádza list s názvom "Direktion I" a list s názvom "Direktion G". 22. List Direktion G znie takto: "... Prepravné kapacity v rámci zmluvy na prepravu plynu, ktoré boli alebo budú udelené [GDF], sa týkajú plynu, ktorý bol alebo bude nakúpený zo strany [GDF] a ktorý bude dodaný [MEGAL] a/alebo [MEGAL Finco] na úcely tranzitu na úcet [GDF] smerom do Francúzska a urcený na spotrebu vo Francúzsku. Prepravné kapacity v rámci zmluvy na prepravu plynu, ktoré boli alebo budú udelené spolocnosti Ruhrgas, sa týkajú prepravy na akýkolvek iný úcel tranzitu, ako aj prepravy plynu plynovodom a plynu odoberaného z plynovodu v Spolkovej republike Nemecko, urceného na spotrebu v Spolkovej republike Nemecko, alebo nakúpeného zo strany spolocnosti Ruhrgas na úcely tranzitu cez Spolkovú republiku Nemecko. ..." 23. Podla listu Direktion I: "... [GDF] sa zaväzuje nedodávat a neposkytovat plyn, ci uz priamo, alebo nepriamo, v rámci dohody [MEGAL], zákazníkom nachádzajúcim sa v Spolkovej republike Nemecko. ..." 24. Dna 22. júna 1976 Ruhrgas a GDF oznámili Bundeskartellamt (nemecký spolkový úrad pre kartely) zalozenie spolocností MEGAL a MEGAL Finco. 25. Dohodou z 13. augusta 2004 (dalej len "dohoda z roku 2004") GDF a E.ON Ruhrgas potvrdili, ze povazujú uz dávno listy Direktion G a Direktion I za "neplatné", pricom táto dohoda uvedené listy zrusila s retroaktívnym úcinkom. 26. Dna 5. septembra 2005 GDF a E.ON Ruhrgas podpísali dohodu o konzorciu (dalej len "dohoda z roku 2005"), ktorá nadobudla úcinnost 13. októbra 2005 a ktorou reformulovali svoj zmluvný vztah, pokial ide o MEGAL. Dohoda o konzorciu stanovuje, ze kazdý z partnerov MEGAL má k dispozícii "práva uzívania" vo vztahu k ich podielu na kapacite plynovodu MEGAL. Táto dohoda bola doplnená medzitýmnou dohodou z 9. septembra 2005. 27. Dna 23. marca 2006 GDF a E.ON uzatvorili dohodu, ktorou skoncili platnost vsetkých ostatných dohôd týkajúcich sa MEGAL uzatvorených medzi sebou pred dohodou z roku 2005. 3. Správne konanie 28. Dna 5. mája 2006 Komisia prijala rozhodnutia nariadujúce GDF a E.ON, ako aj vsetkým ich dcérskym spolocnostiam, aby sa podriadili inspekcii na základe clánku 20 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 [ES] a 82 [ES] (Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205). Inspekcie sa konali 16. a 17. mája 2006. 29. Na základe clánku 18 nariadenia c. 1/2003 Komisia zaslala viaceré ziadosti o informácie GDF, E.ON a E.ON Ruhrgas (dalej spolocne len "predmetné podniky"). 30. Dna 18. júla 2007 Komisia zacala konanie v zmysle clánku 11 ods. 6 nariadenia c. 1/2003. 31. Dna 9. júna 2008 Komisia zaslala predmetným podnikom oznámenie o výhradách. Uvedené podniky v odpovedi predlozili písomné pripomienky a oznámili svoje stanovisko na vypocutí, ktoré sa konalo 14. októbra 2008. 32. Dna 27. marca 2009 Komisia informovala predmetné podniky o dodatocných skutkových okolnostiach zohladnených od oznámenia o výhradách a vyzvala ich, aby na ne písomne odpovedali. Komisia im takisto poskytla prístup k nedôverným zneniam ich odpovedí na oznámenie o výhradách, ako aj k dokumentom zozbieraným od jeho prijatia. Predmetné podniky zaslali svoje pripomienky 4. mája 2009 (GDF) a 6. mája 2009 (zalobkyne). Napadnuté rozhodnutie 33. Dna 8. júla 2009 Komisia prijala rozhodnutie K(2009) 5355 v konecnom znení týkajúce sa konania o uplatnení clánku 81 [ES] (vec COMP/39.401 - E.ON/GDF) (dalej len "napadnuté rozhodnutie"), ktorého zhrnutie bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie zo 16. októbra 2009 (Ú. v. EÚ C 248, s. 5). 34. V napadnutom rozhodnutí Komisia uviedla, ze islo o správanie reprezentované dohodou a/alebo zosúladeným postupom v zmysle clánku 81 ES medzi predmetnými podnikmi, ktoré spocívali v tom, ze nedôjde k prieniku - alebo dôjde len k obmedzenému prieniku - na vnútrostátnom trhu jedného tým druhým, cize v ochrane ich vnútrostátnych trhov tým, ze daný subjekt nebude na vnútrostátnom trhu toho druhého predávat plyn prepravovaný plynovodom MEGAL. 35. Komisia najmä konstatovala, ze dohoda MEGAL, jej príloha 2, ako aj listy Direktion G a Direktion I predstavovali dohody v zmysle clánku 81 ods. 1 ES, kedze predmetné podniky vyjadrili svoju spolocnú vôlu správat sa na trhu urcitým spôsobom. Podla nej tieto dohody obmedzujú obchodné správanie uvedených podnikov tým, ze obmedzia pouzívanie plynu prepravovaného plynovodom MEGAL týmito podnikmi. 36. Komisia takisto uviedla, ze predmetné podniky sa mnohokrát stretli, aby diskutovali o svojich reciprocných predajných stratégiách v Nemecku a vo Francúzsku, pokial ide o plyn prepravovaný plynovodom MEGAL, a aby sa informovali o svojich stratégiách. Podla Komisie tieto kontakty a výmena citlivých informácií na obchodnej úrovni mali za ciel ovplyvnit obchodné správanie uvedených podnikov, realizovat listy Direktion G a Direktion I a prispôsobit ich obsah novým trhovým podmienkam po liberalizácii európskych trhov plynu (dalej len "liberalizácia"), ale bez toho, aby sa zrusili obmedzenia, ktoré tieto listy obsahovali. 37. Komisia v dôsledku toho dospela k záveru, ze správanie predmetných podnikov, ktoré spocívalo v pôvodnej dohode o rozdelení trhov a v zosúladených postupoch vo forme pravidelných stretnutí s cielom vzájomného zosúladenia a vykonania tejto dohody pocas viac ako 25 rokov, predstavovalo jediné a pokracujúce porusenie a "obmedzenie hospodárskej sútaze odôvodnené stanoveným cielom". 38. Pokial ide o zaciatok porusenia, Komisia dospela k záveru, ze v Nemecku sa porusenie zacalo v den, ked sa plynovod MEGAL stal funkcným, teda 1. januára 1980. Domnievala sa, ze vo Francúzsku zacalo porusenie v den, ked mala byt prebratá prvá smernica o plyne, teda 10. augusta 2000. Z dôvodu zákonného monopolu vyplývajúceho zo zákona z roku 1946, ktorý existoval v oblasti dovozu a dodávania plynu, Komisia totiz konstatovala, ze predmetné správanie nemohlo obmedzit hospodársku sútaz pred liberalizáciou trhu s plynom. V tejto súvislosti, hoci prvá smernica o plyne bola prebratá vo Francúzsku v roku 2003, Komisia uviedla, ze hospodárska sútaz mohla byt obmedzená od 10. augusta 2000, kedze od tohto dátumu konkurenti GDF mohli zásobovat oprávnených zákazníkov vo Francúzsku. 39. Pokial ide o skoncenie porusenia, Komisia uviedla, ze hoci predmetné podniky oficiálne zrusili listy Direktion G a Direktion I 13. augusta 2004, prestali uplatnovat obmedzenia brániace GDF pouzívat body výstupu z plynovodu MEGAL v Nemecku s výnimkou objemov nakúpených v rámci PUP az na konci septembra 2005. Komisia sa okrem toho domnievala, ze skutocnost, ze od roku 2004 GDF kupovala objemy plynu od E.ON Ruhrgas pochádzajúceho z plynovodu MEGAL, aby ich dodala do Nemecka, neznamenala skoncenie porusenia, kedze az do októbra 2005 predaj plynu pochádzajúceho z plynovodu MEGAL vykonaný v Nemecku zo strany GDF zodpovedal objemom nou kúpeným v rámci PUP. 40. Za týchto okolností Komisia dospela k záveru, ze porusenie, za ktoré boli zodpovedné GDF a E.ON Ruhrgas, trvalo teda prinajmensom od 1. januára 1980 do 30. septembra 2005, pokial ide o porusenie v Nemecku, a prinajmensom od 10. augusta 2000 do 30. septembra 2005, pokial ide o porusenie vo Francúzsku. Kedze E.ON nadobudol kontrolu nad E.ON Ruhrgas 31. januára 2003, E.ON je podla Komisie "solidárne zodpovedný" s E.ON Ruhrgas za porusenie, ktoré trvalo od 31. januára 2003 do 30. septembra 2005. 41. Komisia ulozila predmetným podnikom pokuty na základe clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003. Na tieto úcely uplatnila metodológiu uvedenú v jej usmerneniach k metóde stanovenia pokút ulozených podla clánku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia c. 1/2003 (Ú. v. EÚ C 210, 2006, s. 2, dalej len "usmernenia z roku 2006"). 42. Komisia tým konstatovala, ze predaj, ktorého sa týka porusenie, bol predajom plynu prepravovaného predmetnými podnikmi prostredníctvom plynovodu MEGAL zákazníkom v Nemecku a oprávneným zákazníkom vo Francúzsku s výnimkou predaja vykonaného v rámci PUP. 43. Vzhladom na závaznost porusenia Komisia uplatnila pociatocnú percentuálnu sadzbu vo výske 15 % dotknutého predaja. 44. Pokial ide o dlzku porusenia zohladneného na úcely stanovenia sumy pokuty, Komisia ju stanovila, pokial ide o Francúzsko, ako obdobie od 10. augusta 2000 do 30. septembra 2005, teda 5 rokov, 1 mesiac a 20 dní. Domnievala sa, ze pokial ide o Nemecko, bolo potrebné obmedzit obdobie, za ktoré mala byt ulozená pokuta na obdobie od 24. apríla 1998, co je dátum, ked nemecký normotvorca zrusil faktický monopol existujúci v tejto krajine na základe výnimky, ktorú mali demarkacné dohody do 30. septembra 2005, teda 7 rokov a 5 mesiacov. 45. Vzhladom na povahu predmetného porusenia Komisia okrem toho uplatnila na dohodu dodatocnú sumu vo výske 15 % dotknutých predajov. 46. Komisia sa domnievala, ze vzhladom na osobitné okolnosti predmetného prípadu je potrebné urcit výnimocne sumu základnej výsky pokuty zhodnú pre oba predmetné podniky. S cielom neposkodit jeden z nich Komisia stanovila ako základnú výsku pokuty sumu zodpovedajúcu hodnote najnizsieho predaja. Stanovila teda tú istú základnú výsku pokuty pre vsetky predmetné podniky na 553 miliónov eur. 47. Komisia neskonstatovala ani pritazujúce, ani polahcujúce okolnosti, a tak neupravila túto základnú výsku. 48. Komisia teda ulozila pokutu 553 miliónov eur E.ON a E.ON Ruhrgas ("solidárne zodpovedné") a pokutu v tej istej sume GDF. 49. Clánky 1 a 2 výroku napadnutého rozhodnutia znejú takto: " Clánok 1 [Predmetné podniky] porusili clánok 81 ods. 1 [ES] tým, ze sa zúcastnovali na dohode a zosúladenom postupe v sektore zemného plynu. Porusenie, co sa týka [GDF] a E.ON Ruhrgas..., trvalo od 1. januára 1980 prinajmensom do 30. septembra 2005, pokial ide o porusenie v Nemecku, a od 10. augusta 2000 prinajmensom do 30. septembra 2005, pokial ide o porusenie vo Francúzsku. Porusenie v prípade spolocnosti E.ON... trvalo od 31. januára 2003 do 30. septembra 2005. Clánok 2 Pokial ide o porusenie(a) uvedené v clánku 1, ukladajú sa tieto pokuty: a) E.ON Ruhrgas... a E.ON..., solidárne zodpovedné: 553 000 000 EUR b) GDF...: 553 000 000 EUR ..." Konanie a návrhy úcastníkov konania 50. Návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 18. septembra 2009 podali zalobkyne túto zalobu. 51. Na základe správy sudcu spravodajcu Vseobecný súd (piata komora) rozhodol o otvorení ústnej casti konania a v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania upravených v clánku 64 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu vyzval úcastníkov konania, aby odpovedali na jednu otázku a predlozili urcité dokumenty. Úcastníci konania vyhoveli tejto ziadosti v stanovenej lehote. 52. Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Vseobecný súd polozil, boli vypocuté na pojednávaní 23. septembra 2011. 53. Listom z 18. novembra 2011 zalobkyne poziadali o opätovné otvorenie ústnej casti konania z dôvodu, ze sa dozvedeli o novom prvku. Listom z 12. decembra 2011 Komisia predlozila svoje pripomienky k tejto ziadosti a uviedla, ze nie je dôvodné opätovne otvorit ústnu cast konania. 54. Rozhodnutím z 20. januára 2012 Vseobecný súd zamietol ziadost o opätovné otvorenie ústnej casti konania. 55. Zalobkyne navrhujú, aby Vseobecný súd: - zrusil napadnuté rozhodnutie, - subsidiárne znízil primerane sumu pokuty ulozenej zalobkyniam v napadnutom rozhodnutí, - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 56. Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: - zamietol zalobu, - zaviazal zalobkyne na náhradu trov konania. Právny stav 57. Predmetom zalobných návrhov zalobkýn je v prvom rade zrusenie napadnutého rozhodnutia a subsidiárne znízenie sumy pokuty ulozenej zalobkyniam. 1. O zalobných návrhoch na zrusenie napadnutého rozhodnutia 58. Na podporu zalobných návrhov na zrusenie napadnutého rozhodnutia zalobkyne uvádzajú pät dôvodov zalozených po prvé na porusení clánku 81 ods. 1 ES, po druhé na nesprávnom právnom posúdení spáchanom pri posudzovaní dlzky údajného porusenia, po tretie na porusení zásady rovnosti zaobchádzania, po stvrté na premlcaní údajných porusení a po piate na porusení zásad, ktorými sa riadi pripísanie zodpovednosti za porusenia práva hospodárskej sútaze. O prvom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 81 ods. 1 ES 59. Tento zalobný dôvod obsahuje sest castí zalozených po prvé na porusení clánku 81 ods. 1 ES, kedze obmedzenia stanovené listami Direktion G a Direktion I a prílohou 2 dohody MEGAL sú legálnymi pridruzenými obmedzeniami, po druhé na nesprávnom právnom posúdení vyplývajúcom z kvalifikácie GDF a E.ON Ruhrgas za potenciálnych konkurentov pred liberalizáciou, ku ktorej doslo v apríli 1998 (v Nemecku) a zaciatkom roka 2002 (vo Francúzsku), po tretie na nesprávnom posúdení pri analýze listu Direktion G, po stvrté na neexistencii protisútazného ciela listov Direktion G a Direktion I a prílohy 2 dohody MEGAL, po piate na porusení clánku 81 ods. 1 ES, kedze pridruzené obmedzenia nespôsobili obmedzenie hospodárskej sútaze, a po sieste na nesprávnom právnom posúdení pri kvalifikácii "kontaktov" ako dohôd alebo zosúladených postupov. - O prvej casti 60. V rámci tejto casti zalobkyne tvrdia, ze Komisia porusila clánok 81 ods. 1 ES z dôvodu, ze listy Direktion G a Direktion I, ako aj príloha 2 dohody MEGAL predstavujú zákonné pridruzené obmedzenia potrebné na riadne fungovanie zmluvného rámca plynovodu MEGAL, proporcionálne k sledovaným cielom. Na pojednávaní spresnili, ze sa domnievajú, ze list Direktion G neobsahuje obmedzenia hospodárskej sútaze, ale ze argument týkajúci sa pridruzených obmedzení sa uplatnuje aj na uvedený list, lebo odkazuje na list Direktion I. 61. Vseobecný súd preskúma argumenty týkajúce sa listu Direktion G v rámci tretej casti tohto dôvodu. 62. Je potrebné pripomenút, ze pojem pridruzené obmedzenie pokrýva kazdé obmedzenie, ktoré priamo súvisí s hlavnou transakciou a je nevyhnutné na jej uskutocnenie (rozsudok Vseobecného súdu z 18. septembra 2001, M6 a i./Komisia, T-112/99, Zb. s. II-2459, bod 104). 63. Za obmedzenie, ktoré priamo súvisí s uskutocnením hlavnej transakcie, sa má povazovat akékolvek obmedzenie, ktoré je co do významu závislé od uskutocnenia tejto transakcie a ktoré s nou vykazuje zrejmú súvislost (rozsudok M6 a i./Komisia, uz citovaný v bode 62 vyssie, bod 105). 64. Pokial ide o podmienku nevyhnutnosti obmedzenia, tá vyzaduje dvojaké skúmanie. Na jednej strane je totiz potrebné preskúmat, ci je obmedzenie objektívne nevyhnutné na uskutocnenie hlavnej transakcie, a na druhej strane, ci je vo vztahu k nej primerané (pozri rozsudok M6 a i./Komisia, uz citovaný v bode 62 vyssie, bod 106 a tam citovanú judikatúru). 65. Pokial ide o objektívnu nevyhnutnost obmedzenia, je potrebné zdôraznit, ze kedze existenciu zásady logického uvazovania v sútaznom práve Spolocenstva nemozno pripustit, bolo by nesprávne vykladat v rámci kvalifikovania pridruzeného obmedzenia podmienku objektívnej nevyhnutnosti tak, ze vyzaduje vyvázenie prosútazných a protisútazných úcinkov dohody (pozri v tomto zmysle rozsudok M6 a i./Komisia, uz citovaný v bode 62 vyssie, bod 107). 66. Toto stanovisko je odôvodnené nielen dodrziavaním potrebného úcinku clánku 81 ods. 3 ES, ale aj dôvodmi koherencie. Kedze clánok 81 ods. 1 ES nevyzaduje analýzu pozitívnych a negatívnych úcinkov hlavného obmedzenia na hospodársku sútaz, to isté platí aj vo vztahu k analýze obmedzení, ktoré ho sprevádzajú (pozri v tomto zmysle rozsudok M6 a i./Komisia, uz citovaný v bode 62 vyssie, bod 108). 67. V dôsledku toho môze byt skúmanie objektívnej nevyhnutnosti obmedzenia vo vztahu k hlavnej transakcii len relatívne abstraktné. Nejde o to, aby sa analyzovalo, ci vzhladom na konkurencnú situáciu na predmetom trhu je obmedzenie nevyhnutné pre obchodný úspech hlavnej transakcie, ale o to, aby sa urcilo, ci v osobitnom rámci hlavnej transakcie je obmedzenie nevyhnutné na uskutocnenie tejto transakcie. Ak sa hlavná transakcia bez tohto obmedzenia javí tazko uskutocnitelná, ci dokonca neuskutocnitelná, obmedzenie mozno povazovat za objektívne nevyhnutné na jej uskutocnenie (rozsudok M6 a i./Komisia, uz citovaný v bode 62 vyssie, bod 109). 68. Pokial je obmedzenie objektívne nevyhnutné na uskutocnenie hlavnej transakcie, je potrebné este preskúmat, ci jeho trvanie a vecná a územná pôsobnost nejdú nad rámec toho, co je nevyhnutné na uskutocnenie tejto transakcie. Ak trvanie alebo pôsobnost obmedzenia presahujú rámec toho, co je nevyhnutné na uskutocnenie tejto transakcie, musí byt toto obmedzenie predmetom samostatného skúmania v rámci clánku 81 ods. 3 ES (pozri rozsudok M6 a i./Komisia, uz citovaný v bode 62 vyssie, bod 113 a tam citovanú judikatúru). 69. Je potrebné uviest, ze vzhladom na to, ze posúdenie pridruzenej povahy osobitného záväzku vo vztahu k hlavnej transakcii vyzaduje komplexné ekonomické posúdenia zo strany zalovanej, súdne preskúmanie tohto posúdenia sa obmedzuje na overenie dodrzania procesných pravidiel, dostatocnost odôvodnenia a vecnej správnosti skutkového stavu, absencie zjavne nesprávneho posúdenia a zneuzitia právomoci (pozri rozsudok M6 a i./Komisia, uz citovaný v bode 62 vyssie, bod 114 a tam citovanú judikatúru). 70. Ak sa preukáze, ze obmedzenie priamo súvisí s uskutocnením hlavnej transakcie a je na jej uskutocnenie nevyhnutné, zlucitelnost tohto obmedzenia s pravidlami hospodárskej sútaze musí byt preskúmaná spolu so zlucitelnostou hlavnej transakcie. Ak sa teda na hlavnú transakciu nevztahuje zákaz stanovený v clánku 81 ods. 1 ES, to isté platí aj pre obmedzenie priamo súvisiace a nevyhnutné pre túto transakciu. Naproti tomu, ak je hlavná transakcia obmedzením v zmysle tohto ustanovenia, ale podlieha výnimke podla clánku 81 ods. 3 ES, táto výnimka sa vztahuje aj na uvedené pridruzené obmedzenia (rozsudok M6 a i./Komisia, uz citovaný v bode 62 vyssie, body 115 a 116). 71. V predmetnom prípade je potrebné uviest, ze Komisia sa domnievala, ze sprievodné listy nemohli predstavovat legálne pridruzené obmedzenia, kedze stanovovali rozdelenie trhu. Takisto uviedla v odôvodnení 255 napadnutého rozhodnutia, ze sprievodné listy sa nezdali byt ani nevyhnutné, ani proporcionálne na dosiahnutie ciela spocívajúceho v uzatvorení dohody o spolocnom podniku, ktorý mal spolocne postavit a prevádzkovat plynovod MEGAL. Podla nej totiz predmetné podniky nepreukázali, ze by nemohli zabezpecit výstavbu plynovodu MEGAL, keby neexistovali obmedzenia ulozené Ruhrgas a GDF. To vyplýva najmä z tvrdení Ruhrgas, podla ktorých keby GDF nesúhlasila, ze obmedzí svoj predaj plynu v Nemecku, Ruhrgas by postavila plynovod sama a neponúkla by GDF prepravnú kapacitu plynu do Francúzska. Podla Komisie argumenty týkajúce sa ochrany investícií Ruhrgas nepreukazujú, ze predmetné obmedzenia boli nevyhnutné a proporcionálne. V odôvodnení 256 napadnutého rozhodnutia dodala, ze postoj predmetných podnikov v rámci oznámenia ich koncentrácie Bundeskartellamt preukazuje, ze si nemysleli, ze by sprievodné listy boli neoddelitelne spojené s globálnou dohodou. 72. Je potrebné preskúmat v prvom rade tvrdenia zalobkýn, ktorých cielom je preukázat, ze obmedzenia stanovené v sprievodných listoch boli nevyhnutné na výstavbu a fungovanie plynovodu MEGAL. Zalobkyne tvrdia, ze zmluvný rámec týkajúci sa uvedeného plynovodu sleduje legitímny ciel, ktorým je výstavba plynovodu umoznujúceho zlepsit zásobovanie a otvorit trhy zemného plynu v Nemecku a vo Francúzsku. Podla nich si tento ciel vyzadoval vytvorenie spolocného podniku, ktorý zveril vlastnícke práva k tomuto plynovodu GDF, cím sa zarucila bezpecnost zásobovania. Tvrdia takisto, ze GDF ako spoluvlastnícka mohla sútazit s Ruhrgas v Nemecku, cím by sa narusila investícia Ruhrgas do nového plynovodu, takze vznikla nevyhnutnost pridruzených obmedzení stanovených v sprievodných listoch. 73. Je potrebné konstatovat, ako to samotné zalobkyne pripustili vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách a na pojednávaní, ze v prípade neexistencie obmedzení stanovených sprievodnými listami by Ruhrgas postavila plynovod sama a ponúkla GDF kapacitu na prepravu plynu do Francúzska. 74. Z tvrdení zalobkýn teda vyplýva, ze zmluvný rámec týkajúci sa plynovodu MEGAL, o ktorý ide, nebol potrebný na realizáciu výstavby plynovodu umoznujúceho zlepsit zásobovanie a otvorit trhy. 75. Pokial ide o tvrdenie zalobkýn, podla ktorého by výstavba plynovodu len zo strany Ruhrgas a uzatvorenie zmluvy o tranzite s GDF neumoznili dosiahnut bezpecnost zásobovania na francúzskom území, je potrebné uviest, ze nepreukázali, ze dohoda o tranzite by neumoznila GDF vykonávat zásobovanie v súlade s jej povinnostami verejnej sluzby. V tejto súvislosti sa nezdá, ze problémy medzi Ukrajinou a Ruskou federáciou uvádzané zalobkynami by sa dali preniest na predmetnú situáciu, ktorá sa týka dvoch podnikov. 76. Okrem toho tvrdenia zalobkýn, podla ktorých, ak by Ruhrgas sama postavila plynovod, nepochybne by sa odlisoval od plynovodu MEGAL a GDF by nemala porovnatelnú bezpecnost zásobovania, nie sú potvrdené ziadnym dôkazom. Nakoniec, aj keby sa predpokladalo, ze tieto tvrdenia sú dôvodné, takáto okolnost neumoznuje sama osebe preukázat, ze sprievodné listy boli priamo spojené a nevyhnutné na realizáciu transakcie. 77. Z toho vyplýva, ze vytvorenie spolocného podniku medzi Ruhrgas a GDF nebolo potrebné na sledovanie ciela uvedeného v bode 72 vyssie. V dôsledku toho neboli obmedzenia stanovené v sprievodných listoch nevyhnutné, pretoze Ruhrgas mohla byt sama vlastníkom plynovodu. 78. Aj keby sa vytvorenie spolocného podniku povazovalo za nevyhnutné na výstavbu a prevádzku plynovodu MEGAL, je potrebné uviest, ze zalobkyne nepreukázali, ze v prípade neexistencie obmedzení stanovených sprievodnými listami by bola hlavná transakcia tazko vykonatelná. Nepredlozili totiz dôkazy umoznujúce domnievat sa, ze prípadná hospodárska sútaz GDF na nemeckom trhu by presahovala obycajné obchodné riziko a predstavovala by také nebezpecenstvo pre investície Ruhrgas, ze celá transakcia by bola spochybnená, pricom uznali, ze moznost získania zákazníkov v Nemecku bola sekundárna pre GDF v case výstavby uvedeného plynovodu. 79. Na rozdiel od tvrdení zalobkýn zákazy dodávok dohodnuté medzi GDF a Ruhrgas neumoznovali ochranovat spolocný podnik MEGAL, lebo zo znenia sprievodných listov vyplýva, ze zákazy dodávok sa týkali cinnosti materských spolocností a nie cinnosti ich dcérskej spolocnosti. 80. Zo vsetkého vyssie uvedeného vyplýva, ze zalobkyne nepreukázali, ze obmedzenia stanovené v sprievodných listoch boli objektívne nevyhnutné na realizáciu hlavnej transakcie, cize výstavbu a prevádzku plynovodu MEGAL. 81. Aj bez toho, aby bolo potrebné skúmat tvrdenia zalobkýn zalozené na nesprávnom výklade rozsudku Súdneho dvora z 28. januára 1986, Pronuptia de Paris (161/84, Zb. s. 353), pokial ide o dlzku a vecnú a geografickú pôsobnost obmedzenia, ako aj nepredlozenie dokumentov Bundeskartellamt, treba konstatovat, ze Komisia oprávnene dospela k záveru, ze uvedené listy nemôzu predstavovat legálne pridruzené obmedzenia. 82. V dôsledku toho treba zamietnut prvú cast prvého zalobného dôvodu. - O druhej casti 83. V rámci tejto casti uvádzanej subsidiárne zalobkyne tvrdia, ze predmetné podniky neboli potenciálnymi konkurentmi v Nemecku pred zaciatkom roka 2000 a vo Francúzsku pred zaciatkom roka 2002. V dôsledku toho sprievodné listy a príloha 2 dohody MEGAL nie sú v rozpore s clánkom 81 ods. 1 ES. 84. V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze clánok 81 ods. 1 ES sa uplatnuje výlucne na trhy otvorené hospodárskej sútazi vzhladom na podmienky uvedené v tomto ustanovení, týkajúce sa ovplyvnenia obchodu medzi clenskými státmi a úcinkov na hospodársku sútaz (pozri analogicky, pokial ide o podobné podmienky v clánku 87 ods. 1 ES, rozsudok Vseobecného súdu z 15. júna 2000, Alzetta a i./Komisia, T-298/97, T-312/97, T-313/97, T-315/97, T-600/97 az T-607/97, T-1/98, T-3/98 az T-6/98 a T-23/98, Zb. s. II-2319, bod 143). 85. Podmienky hospodárskej sútaze sa skúmajú s prihliadnutím nielen na aktuálnu hospodársku sútaz, ktorú vytvárajú podniky uz prítomné na predmetnom trhu, ale aj na potenciálnu hospodársku sútaz, aby sa zistilo, ci vzhladom na struktúru trhu a hospodársky a právny kontext, v rámci ktorého funguje, existujú skutocné a konkrétne moznosti, aby dotknuté podniky medzi sebou sútazili alebo nový úcastník vstúpil na relevantný trh a konkuroval uz etablovaným podnikom (rozsudok Súdneho dvora z 28. februára 1991, Delimitis, C-234/89, Zb. s. I-935, bod 21; rozsudky Vseobecného súdu z 15. septembra 1998, European Night Services a i./Komisia, T-374/94, T-375/94, T-384/94 a T-388/94, Zb. s. II-3141, bod 137, a zo 14. apríla 2011, Visa Europe a Visa International Service/Komisia, T-461/07, Zb. s. II-1729, bod 68). 86. S cielom overit, ci podnik je potenciálnym konkurentom na trhu, Komisia musí preverit, ci by v prípade neexistencie uplatnenia predmetnej dohody existovali skutocné a konkrétne moznosti, aby sa podnik integroval na uvedenom trhu a konkuroval podnikom, ktoré sú tam uz usadené. Takéto preukázanie nesmie spocívat v jednoduchom predpoklade, ale musí byt potvrdené skutkovými okolnostami alebo analýzou struktúry relevantného trhu. Podnik teda nemozno povazovat za potenciálneho konkurenta, ak jeho vstup na trh nezodpovedá realistickej ekonomickej stratégii (pozri v tomto zmysle rozsudok Visa Europe a Visa International Service/Komisia, uz citovaný v bode 85 vyssie, body 166 a 167). 87. Z toho nevyhnutne vyplýva, ze hoci zámer podniku zaclenit sa do trhu je eventuálne relevantný na úcely preverenia, ci ho mozno povazovat za potenciálneho konkurenta na uvedenom trhu, podstatný prvok, na ktorom sa musí zakladat takéto posúdenie, je jeho schopnost zaclenit sa do uvedeného trhu (rozsudok Visa Europe a Visa International Service/Komisia, uz citovaný v bode 85 vyssie, bod 168). 88. V prejednávanej veci treba rozlisovat postavenie francúzskeho trhu s plynom od postavenia nemeckého trhu s plynom. 89. Na jednej strane, pokial ide o francúzsky trh, je nesporné, ze monopol v oblasti dovozu a dodávania plynu, ktorý vyuzíva GDF od roku 1946, bol zrusený az 1. januára 2003, pricom lehota na prebratie prvej smernice o plyne do vnútrostátneho práva uplynula 10. augusta 2000. Rovnako, prinajmensom k tomuto poslednému uvedenému dátumu, na francúzskom trhu s plynom neexistovala nijaká, ani len potenciálna hospodárska sútaz a na predmetné správanie sa, pokial ide o tento trh, nemohol vztahovat clánok 81 ES. 90. Pokial ide o obdobie po 10. auguste 2000, z odôvodnenia 290 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze od tohto dátumu boli niektorí zákazníci vyhlásení za oprávnených zákazníkov a dodávatelia plynu mohli preniknút na francúzsky trh. To okrem iného nespochybnili zalobkyne ani vo svojich písomných podaniach na Vseobecnom súde, ani vo svojej odpovedi v nadväznosti na oznámenie o výhradách. 91. Treba zdôraznit, ze táto moznost zmenit dodávatelov vznikla v nadväznosti na prijatie prvej smernice o plyne dva roky skôr. Zalobkyne sa teda mohli pripravovat na svoje vstúpenie na francúzsky trh od júna 1998. 92. Ruhrgas teda mohla preniknút na francúzsky trh od augusta 2000. Skutocnost, ze toto preniknutie sa týkalo len obmedzenej skupiny zákazníkov, ako to vyplýva z odôvodnenia 12 napadnutého rozhodnutia, nestací na úcely prijatia záveru, ze zalobkyne boli zbavené reálnej a skutocnej moznosti vstúpit na trh. 93. V dôsledku toho sa Komisia správne domnieva, ze Ruhrgas a GDF boli potenciálnymi konkurentmi na francúzskom trhu s úcinnostou od 10. augusta 2000. 94. Na druhej strane, pokial ide o nemecký trh, Komisia v odôvodnení 30 napadnutého rozhodnutia vyvrátila tvrdenie, podla ktorého pred liberalizáciou nebola GDF nikdy potenciálnym konkurentom pre Ruhrgas. V tejto súvislosti zdôraznila, ze nemecké právo nikdy nezakazovalo novým dodávatelom vstúpit na trh, ale umoznovalo len historickým dodávatelom prekonat významné prekázky vstupu uzavretím dohôd, na ktoré sa výnimocne nevztahovala právna úprava v oblasti hospodárskej sútaze. Okrem toho Komisia uviedla, ze výnimka, ktorá sa vztahovala na tieto dohody, nebola absolútna, ale podliehala urcitým podmienkam. Dohody, v prípade ktorých sa odvolávalo na výnimku, museli byt oznámené príslusnému sútaznému orgánu, ktorý mal právomoc ich zakázat, ak sa domnieval, ze tieto dohody predstavujú zneuzitie zákonnej výnimky. Napokon Komisia uviedla, pricom sa opierala o prípady Wingas a Mobil, ze moznost byt konkurenciou napriek velmi závazným prekázkam vstupu je len teoretická. Komisia z toho vyvodila, ze v prípade GDF bolo mozné predávat plyn na tradicnom území zásobovania Ruhrgas napriek znacným prekázkam vstupu, takze ju bolo mozné pocas celého predmetného obdobia povazovat za potenciálneho konkurenta Ruhrgas. 95. Komisia okrem toho v odôvodnení 294 napadnutého rozhodnutia zdôraznila, ze ani EnWG z roku 1935, ani § 103 GWB nestanovujú zákonný monopol pre Ruhrgas alebo akéhokolvek iného historického prevádzkovatela na nemeckom území. Toto tvrdenie zalobkyne napokon nespochybnili. 96. Zalobkyne sa v kazdom prípade domnievajú, ze neexistovala úcinná, konkrétna a reálna moznost prístupu na trh, a ze v dôsledku toho GDF nebola potenciálnym konkurentom spolocnosti Ruhrgas. Zastávajú názor, ze pred liberalizáciou z apríla 1998 bola vylúcená akákolvek hospodárska sútaz a ze v praxi sa GDF mohla stat konkurentom spolocnosti Ruhrgas v Nemecku az v roku 2000. 97. Je potrebné rozlisovat na jednej strane obdobie od roku 1980 do roku 1998 a na druhej strane obdobie od roku 1998 do roku 2000. 98. Pokial ide v prvom rade o obdobie od roku 1980 do roku 1998, treba skonstatovat, ze medzi úcastníkmi konania je nesporné, ze az do 24. apríla 1998 sa na jednej strane na demarkacné dohody, teda dohody, na základe ktorých sa verejnoprávne spolocnosti medzi sebou dohodli na nedodávaní plynu na vymedzenom území, a na druhej strane na výlucné koncesijné dohody, teda dohody, na základe ktorých miestny orgán udelil výlucnú koncesiu verejnoprávnej spolocnosti, pricom jej povolil pouzívat verejné pozemky na úcely výstavby a vyuzívania distribucných elektrických a plynových sietí, na základe § 103 ods. 1 GWB nevztahovali ustanovenia uvedeného zákona, ktoré zakazujú protisútazné dohody. 99. Z odôvodnenia 23 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze na to, aby mohli byt tieto dohody vykonané, museli byt oznámené Bundeskartellamt, ktorý mal právomoc ich zakázat, ak sa domnieval, ze predmetná dohoda je zneuzitím práva. Táto moznost sa vsak takmer nikdy nevyuzila, ako to vyplýva z poznámky pod ciarou 27 napadnutého rozhodnutia. 100. Okrem toho z odôvodnenia 24 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze kumulované pouzitie demarkacných dohôd a výlucných koncesijných dohôd spôsobilo, ze sa de facto zaviedol systém výlucných zón zásobovania, v rámci ktorých iba jeden plynárenský podnik mohol zásobovat plynom zákazníkov, a to bez existencie legálneho zákazu poskytovat plyn inými spolocnostami. 101. Komisia dalej uznala v odôvodnení 371 napadnutého rozhodnutia, ze historickí nemeckí dodávatelia mali faktický monopol vo svojej príslusnej zóne zásobovania. 102. Za týchto podmienok je potrebné sa domnievat, ze prinajmensom do 24. apríla 1998 bola pre nemecký trh plynu typická existencia faktických územných monopolov. 103. Treba skonstatovat, ze táto situácia, ktorá existovala na nemeckom trhu s plynom az do 24. apríla 1998, mohla spôsobit neexistenciu akejkolvek hospodárskej sútaze, nielen skutocnej, ale aj potenciálnej, na tomto trhu. V tejto súvislosti je potrebné zdôraznit, ze bolo rozhodnuté, ze geografický monopol, ktorý mali miestne podniky distribúcie plynu, bránil v skutocnosti akejkolvek hospodárskej sútazi medzi nimi (pozri v tomto zmysle rozsudok Vseobecného súdu z 21. septembra 2005, EDP/Komisia, T-87/05, Zb. s. II-3745, bod 117). 104. Ani napadnuté rozhodnutie, ani spis neobsahujú prvky umoznujúce z právneho hladiska dostatocne preukázat, ze v prípade neexistencie uplatnovania predmetnej dohody a bez ohladu na charakteristiku nemeckého trhu s plynom opísanú v bodoch 95 az 102 vyssie existovala az do 24. apríla 1998 skutocná a konkrétna moznost, aby sa GDF integrovala na nemeckom trhu s plynom a sútazila so zalobkynami, ako to vyzaduje judikatúra uvedená v bodoch 85 a 86 vyssie. 105. Okolnost uvádzaná v odôvodnení 294 napadnutého rozhodnutia, podla ktorej v Nemecku neexistoval zákonný monopol, teda nie je relevantná. S cielom urcit, ci existuje na trhu potenciálna hospodárska sútaz, totiz Komisia musí skúmat skutocné a konkrétne moznosti toho, ci dotknuté podniky medzi sebou sútazili, alebo toho, ci nový konkurent mohol vstúpit na tento trh a sútazit s usadenými podnikmi. Komisia toto skúmanie musí vykonat na objektívnom základe týchto mozností, pricom nato nemá vplyv okolnost, podla ktorej sú tieto moznosti vylúcené z dôvodu monopolu, ktorý stanovuje priamo vnútrostátna právna úprava, alebo nepriamo z faktickej situácie vyplývajúcej z jej realizácie. 106. Okrem toho tvrdenie uvedené v odôvodnení 30 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého GDF nemala len z právneho hladiska právo predávat plyn na tradicnom území zásobovania Ruhrgas, ale ze to bolo mozné vzhladom na skutkové okolnosti (napriek znacným prekázkam vstupu), nemôze ako také predstavovat dostatocné preukázanie existencie potenciálnej hospodárskej sútaze. Iba teoretická moznost vstupu GDF na trh totiz nestací na úcely preukázania existencie takej hospodárskej sútaze. Navyse takéto tvrdenie spocíva na jednoduchom predpoklade a nepredstavuje preukázanie podporené skutkovými okolnostami alebo analýzou struktúry relevantného trhu v súlade s judikatúrou uvedenou v bode 86 vyssie, pricom príklady uvádzané na podporu tohto tvrdenia nie sú relevantné, ako to vyplýva z bodov 108 az 112 nizsie. 107. To isté platí o okolnostiach uvádzaných v odôvodnení 240 napadnutého rozhodnutia, podla ktorých boli predmetné podniky významnými úcastníkmi európskeho odvetvia plynu a kazdý mal byt posudzovaný ako nový prirodzený konkurent na druhom trhu, resp. boli riadne usadenými konkurentmi, ktorí mali v zásade vsetky sance úspesne vstúpit na susedný trh, pricom Nemecko a Francúzsko predstavujú susedné a úzko spojené trhy, co zvysuje sance na úspech. Takéto vseobecné a abstraktné informácie totiz neumoznujú preukázat, ze napriek konkurencnej situácii existujúcej na nemeckom trhu s plynom GDF mohla, ak by sa predmetná dohoda neuplatnila, tento trh integrovat. 108. To isté tak vzhladom na rovnaké dôvody platí o skutocnostiach uvádzaných v odôvodnení 240 napadnutého rozhodnutia, podla ktorých predmetné podniky mali potrebnú silu, výhody a infrastruktúru na to, aby mohli vstúpit na trh, pricom dcérske spolocnosti EEG a PEG spolocnosti GDF a jej minoritná úcast v GASAG a VNG predstavovali závazné výhody pre posilnenie jej postavenia na tomto trhu. 109. Okrem toho príklady Wingas a Mobil, na ktoré sa poukazuje v odôvodneniach 30 a 243 napadnutého rozhodnutia na úcely vykreslenia tvrdenia, podla ktorého moznosti na vstup neboli len teoretické, sa nezdajú byt relevantné. 110. Pokial totiz ide o Wingas, treba uviest, ze ide o spolocný podnik, ktorého vlastníkmi sú BASF a Gazprom, ktorý úspesne vstúpil na nemecký trh s plynom v 90-tych rokoch vdaka dodávkam plynu od spolocnosti Gazprom a výstavbe rozsiahlej siete nových plynovodov vyvíjaných paralelne s plynovodmi spolocnosti Ruhrgas a ostatných historických dodávatelov (odôvodnenie 30 napadnutého rozhodnutia). Postavenie Wingas bolo atypické podla názoru Komisie, ktorá v odôvodnení 100 svojho rozhodnutia z 29. septembra 1999 vo veci IV/M.1383 - Exxon/Mobil (dalej len "rozhodnutie Exxon/Mobil") potvrdila, ze je málo pravdepodobné, ze skúsenost Wingas sa zopakuje vzhladom na to, ze tento podnik je zdruzením, ktorý uspel medzi velmi silným (ba dokonca najsilnejsím) nemeckým priemyselným spotrebitelom plynu a velmi velkým ruským výrobcom. 111. Pokial ide o Mobil, na druhej strane je potrebné pripomenút, ze vstúpila na nemecký trh s plynom tiez v 90-tych rokoch, pricom si vyjednala prístup k sietam historických správcov prepravných sietí. Treba vsak skonstatovat, ze Komisia takisto uviedla, ze Mobil bola v Nemecku v trochu atypickom postavení (pozri odôvodnenie 251 rozhodnutia Exxon/Mobil). Najmä zdôraznila, ze tento podnik produkoval podstatnú cast nemeckého plynu a bol castou nemeckej plynárenskej organizácie, co bol podla Komisie bezpochyby dôvod, pre ktorý mohol dovázat plyn do Nemecka bez toho, aby mal k dispozícii svoju vlastnú siet vysokotlakového plynovodu, a to vdaka prístupu tretích osôb k sieti. Komisia tiez uviedla, ze Mobil bola v jedinecnom postavení (pozri odôvodnenie 219 rozhodnutia Exxon/Mobil). 112. Okrem toho tvrdenie Komisie, podla ktorého sú Wingas a Mobil podniky, ktoré sa jeden od druhého velmi odlisujú, co preukazuje, ze bolo mozné vstúpit na trh, nie je presvedcivé, kedze sa preukázalo, ze ich postavenie je atypické, pricom je málo pravdepodobné, ze sa zopakuje. 113. Vzhladom na tieto okolnosti a na ich osobitosti príklady Wingas a Mobil samy osebe nepreukazujú skutocnú a konkrétnu moznost nového vstupujúceho subjektu preniknút na nemecký trh s plynom a sútazit s usadenými podnikmi. 114. V kazdom prípade napadnuté rozhodnutie neobsahuje nijaký prvok vrátane prvku vseobecnej povahy, ktorého cielom by bolo preukázat, ze pocas ob dobia od 1. januára 1980 do 24. apríla 1998 napriek okolnostiam implikujúcim existenciu regionálnych monopolov na nemeckom trhu s plynom výstavba prepravného potrubia alebo uzatvorenie dohôd o prístupe k sieti s historickým prevádzkovatelom na trase plynovodu MEGAL nezodpovedali realizovatelnej ekonomickej stratégii v zmysle judikatúry citovanej v bode 86 vyssie a znamenali skutocnú a konkrétnu moznost pre prevádzkovatela, akým je GDF, spoluvlastník plynovodu MEGAL, vstúpit na tento trh a sútazit s podnikmi, ktoré na nom uz boli usadené. Konkrétne, ziadny prvok neumoznuje sa domnievat, ze vstup GDF na trh by sa dal zrealizovat týmito prostriedkami dostatocne rýchlo na to, aby hrozba potenciálneho vstupu vplývala na správanie sa úcastníkov trhu alebo zrealizovat pri vynalození nákladov, ktoré by boli ekonomicky znesitelné. Zostáva len konstatovat, ze napadnuté rozhodnutie neobsahuje ziadny údaj umoznujúci sa domnievat, ze Komisia vykonala skúmanie existencie potenciálnej hospodárskej sútaze v súlade s poziadavkami judikatúry citovanej v bode 86 vyssie. 115. Pokial ide o argument Komisie, podla ktorého nevyhnutne existovala potenciálna hospodárska sútaz na nemeckom trhu, lebo bez toho by nebolo potrebné dohodnút list Direktion I, treba sa domnievat, ze vzhladom na prekázky vstupu opísané vyssie, ako aj na specifiká vstupujúcich, táto okolnost nemôze postacovat na preukázanie, ze GDF bola objektívne potenciálnym konkurentom. Umoznuje to len prinajlepsom dokázat, ze Ruhrgas sa bála, ze takáto hospodárska sútaz môze nastat v budúcnosti. Okrem toho je potrebné uviest, ze list Direktion G stanovujúci zákaz dodávania do Francúzska bol dohodnutý od roku 1975 napriek zákonnému monopolu. Existencia zákazu dodávania neimplikuje teda nevyhnutne existenciu potenciálnej hospodárskej sútaze k dátumu podpisu listu Direktion I, a to na rozdiel od toho, co tvrdí Komisia. 116. Vzhladom na vyssie uvedené je nevyhnutné konstatovat, ze Komisia nepreukázala existenciu potenciálnej hospodárskej sútaze na nemeckom trhu s plynom od 1. januára 1980 do 24. apríla 1998. 117. Dalej Komisia tým, ze zdôraznila v odôvodnení 372 napadnutého rozhodnutia, ze nemecký normotvorca zrusením výnimky z práva hospodárskej sútaze, uplatnitelnej na demarkacné dohody 24. apríla 1998 jasne stanovil, ze odvetvie plynu sa má otvorit hospodárskej sútazi po tomto dátume, tvrdí prinajmensom implicitne, ze pred týmto dátumom sa sám nemecký normotvorca domnieval, ze odvetvie plynu nebolo otvorené hospodárskej sútazi, a v dôsledku toho, ze neexistovala ziadna potenciálna hospodárska sútaz. 118. Pokial ide o obdobie od 24. apríla 1998 do 10. augusta 2000, je potrebné pripomenút, ze výnimka uplatnitelná na demarkacné dohody a výlucnú koncesiu uz pocas uvedeného obdobia neexistovali, a to z dôvodu legislatívnych zmien, ku ktorým doslo pred ním. 119. Zalobkyne sa vsak domnievajú, ze ziadna potenciálna hospodárska sútaz na nemeckom trhu neexistovala pred zaciatkom roka 2000. 120. Zalobkyne neuvádzajú ziadny prvok v zalobe na podporu ich tvrdenia a len odkazujú na odôvodnenie 207 napadnutého rozhodnutia, ako aj na odpoved na oznámenie o výhradách GDF, ktorá nie je pripojená k zalobe, ale k replike. 121. Podla judikatúry, hoci obsah zaloby môze byt v urcitých bodoch podporený a doplnený odvolaním sa na konkrétne casti dokumentov v prílohe, celkové odvolávanie sa na iné písomnosti, aj ked sú prilozené k zalobe, nemôze zakryt nedostatok základných prvkov právnej argumentácie, ktoré musia byt uvedené v zalobe (rozsudok Súdneho dvora z 31. marca 1992, Komisia/Dánsko, C-52/90, Zb. s. I-2187, bod 17, a uznesenie Vseobecného súdu z 21. mája 1999, Asia Motor France a i./Komisia, T-154/98, Zb. s. II-1703, bod 49). 122. Odkaz na argumenty uvedené v odpovedi GDF na oznámenie o výhradách, ktorá ani nie je pripojená k zalobe, teda nemozno pripustit. 123. Pokial ide o struktúru nemeckého trhu, hoci mohla takisto predstavovat prekázku vstupu pocas obdobia od 24. apríla 1998 do 10. augusta 2000, nic to nemení na tom, ze ziadny prvok neumoznuje domnievat sa, ze pocas uvedeného obdobia, mohla sama osebe spôsobit úplné vylúcenie existencie potenciálnej hospodárskej sútaze na nemeckom trhu. 124. Za týchto okolností je potrebné konstatovat, ze ziadny prvok nedokázal preukázat, ze Komisia by sa nesprávne domnievala, ze na nemeckom trhu s plynom existovala potenciálna hospodárska sútaz od 24. apríla 1998 do 10. augusta 2000. 125. Vzhladom na vsetko vyssie uvedené je potrebné vyhoviet druhej casti v rozsahu, v akom sa týka nemeckého trhu pocas obdobia od 1. januára 1980 do 24. apríla 1998. V zostávajúcej casti ju treba zamietnut. - O tretej casti 126. V rámci tejto casti zalobkyne tvrdia, ze ziadne porusenie clánku 81 ES nemozno identifikovat, pokial ide o francúzsky trh na základe listu Direktion G. V tejto súvislosti tvrdia, ze znenie listu nestanovovalo zákaz dodávania, ze na takomto zákaze nebol ziadny záujem a ze vstup E.ON Ruhrgas na francúzsky trh od roku 2003 svedcí proti existencii takého zákazu. 127. V prvom rade, pokial ide o znenie listu Direktion G, je potrebné uviest, ze okolnost, podla ktorej tento list nebol vypracovaný zhodným alebo podobným spôsobom ako list Direktion I, nemá sama osebe vplyv na moznost, aby sa Komisia domnievala, ze tieto listy majú rovnaký predmet, cize vykonat rozdelenie vnútrostátnych trhov plynu a obmedzit prístup predmetných podnikov na príslusný vnútrostátny trh. 128. Treba teda overit, ci vzhladom na obsah listu Direktion G Komisia mohla oprávnene dospiet k záveru, ze uvedený list mal za ciel zakázat Ruhrgas uvádzat na trh plyn prepravovaný plynovodom MEGAL vo Francúzsku. V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze list Direktion G znie takto: "... Prepravné kapacity, ktoré boli alebo budú udelené [GDF], v rámci zmluvy na prepravu plynu sa týkajú plynu, ktorý bol alebo bude nakúpený zo strany [GDF] a ktorý bude dodaný [MEGAL] a/alebo [MEGAL Finco] na úcely tranzitu na úcet [GDF] smerom do Francúzska a urcený na spotrebu vo Francúzsku. Prepravné kapacity, ktoré boli alebo budú udelené spolocnosti Ruhrgas, v rámci zmluvy na prepravu plynu sa týkajú prepravy na akýkolvek iný úcel tranzitu, ako aj prepravy plynu plynovodom a plynu odoberaného z plynovodu v Spolkovej republike Nemecko, urceného na spotrebu v Spolkovej republike Nemecko alebo nakúpeného zo strany spolocnosti Ruhrgas na úcely tranzitu cez Spolkovú republiku Nemecko. ..." 129. Je vsak potrebné uviest, ze vzhladom na znenie listu Direktion G tento list nezakazuje výslovne Ruhrgas, aby dodávala alebo poskytovala plyn prepravovaný plynovodom MEGAL vo Francúzsku. 130. Ako vsak Komisia uviedla v odôvodnení 198 napadnutého rozhodnutia, mozno z listu Direktion G vyvodit, ze ak plyn, ktorý prepravuje GDF plynovodom MEGAL, musí koncit vo Francúzsku, ten, ktorý prepravuje Ruhrgas týmto plynovodom, musí byt vycerpaný v Nemecku alebo prepravený na akýkolvek iný úcel tranzitu, co znamená, ze Ruhrgas nesmie byt oprávnená dodávat plyn prepravovaný týmto plynovodom vo Francúzsku. Výraz "preprava na akýkolvek iný úcel tranzitu" sa totiz musí vnímat vzhladom na predchádzajúci odsek, ktorý prideluje GDF prepravnú kapacitu na plyn dodávaný "na úcely tranzitu na [jej] úcet... smerom do Francúzska". Tento výraz teda znamená, ze Ruhrgas môze vyuzit prepravnú kapacitu na dodávku tranzitujúceho plynu do iných krajín ako Francúzsko. Podla uvedeného listu teda plyn, ktorý môze prepravit Ruhrgas plynovodom MEGAL, musí byt urcený bud na spotrebu v Nemecku, alebo na tranzit do iných krajín ako Francúzsko. 131. Preto hoci list Direktion G nezakazuje výslovne Ruhrgas predávat plyn vo Francúzsku, obmedzuje jej moznosti prepravovat ho do tejto krajiny prostredníctvom plynovodu MEGAL a v dôsledku toho vykonávat tam predaj plynu pochádzajúceho z tohto plynovodu. 132. Tento výklad potvrdzuje znenie listu Direktion G v spojení s prílohou 2 dohody MEGAL. Uvedená dohoda totiz stanovuje v clánku 5 ods. 13 písm. a) najmä to, ze body vstupu a výstupu sú uvedené v jej prílohe 2 a ze Ruhrgas má právo cerpat plyn z plynovodu MEGAL na ktoromkolvek bode výstupu. Bod 2.2 prílohy 2 tejto dohody, ktorý definuje body výstupu z tohto plynovodu pre plyn prepravovaný Ruhrgas, ich poskytuje tejto spolocnosti len v Nemecku. Ziadny bod výstupu sa nepredpokladá pre Ruhrgas v Medelsheime, kde sa predmetný plynovod pripája na francúzsku siet. Plyn prepravovaný Ruhrgas nemôze teda vyústit vo Francúzsku a byt v dôsledku toho predaný v tejto krajine. Ako sa preukáze v bodoch 194 a 195 nizsie, obsah listu z 21. mája 2002, citovaného zalobkynami, nemôze spochybnit tento záver. 133. Komisia sa teda nedopustila nesprávneho posúdenia, ked sa v odôvodnení 222 napadnutého rozhodnutia domnievala, ze list Direktion G mal za ciel zabránit Ruhrgas zásobovat francúzskych zákazníkov plynom prepravovaným plynovodom MEGAL. 134. Okrem toho sa nejaví ako dôvodný ziadny z argumentov zalobkýn, podla ktorých prvky uvádzané Komisiou v napadnutom rozhodnutí neumoznujú potvrdit jej výklad. 135. Po prvé, pokial ide o tvrdenie zalobkýn zalozené na neexistencii záujmu na zákaze dodávania, pokial ide o Francúzsko vzhladom na monopol na dovoz, ktorý mala GDF vo Francúzsku, nemozno ho uznat, kedze ako uvádza Komisia, takýto zákaz mal za ciel napravit prípadné zákonné a skutkové zmeny pocas dlzky zivota plynovodu. To je navyse aj v úplnom súlade s argumentáciou zalobkýn týkajúcou sa nevyhnutnosti dohodnút list Direktion I napriek neexistencii potenciálnej hospodárskej sútaze na nemeckom trhu pred rokom 1998 (pozri bod 147 nizsie). 136. Po druhé argument zalobkýn zalozený na tom, ze vstúpili na francúzsky trh od roku 2003, nie je takej povahy, aby spochybnil záver Komisie v napadnutom rozhodnutí, pokial ide o restriktívnu povahu listu Direktion G, ktorá vyplýva zo znenia uvedeného listu v spojení s prílohou 2 dohody MEGAL. 137. Zo vsetkého vyssie uvedeného vyplýva, ze tretí zalobný dôvod je potrebné zamietnut. - O stvrtej casti 138. V rámci tejto casti zalobkyne tvrdia, ze listy Direktion G a Direktion I nemôzu mat za ciel obmedzenie hospodárskej sútaze, kedze predstavujú legálne pridruzené obmedzenia. Subsidiárne tvrdia, ze predmet sprievodných listov bol neutrálny vzhladom na ekonomický kontext existujúci v danom case. 139. V prvom rade je potrebné zamietnut argument zalobkýn týkajúci sa existencie legálnych pridruzených obmedzení, kedze ako vyplýva z bodov 60 az 82 vyssie, listy Direktion G a Direktion I nemozno takto kvalifikovat. 140. V druhom rade je potrebné pripomenút, ze podla clánku 81 ods. 1 ES sú nezlucitelné s vnútorným trhom, a teda zakázané vsetky dohody medzi podnikatelmi, rozhodnutia zdruzení podnikatelov a zosúladené postupy, ktoré môzu ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi a ktoré majú za ciel alebo následok vylucovanie, obmedzovanie alebo skreslovanie hospodárskej sútaze v rámci vnútorného trhu. 141. Protisútazný ciel a protisútazný úcinok dohody nie sú kumulatívnymi, ale alternatívnymi podmienkami na úcely posúdenia, ci sa na takúto dohodu vztahuje zákaz uvedený v clánku 81 ods. 1 ES. Podla ustálenej judikatúry alternatívna povaha tejto podmienky oznacená spojkou "alebo" vedie v prvom rade k nevyhnutnosti preskúmat samotný ciel dohody vzhladom na hospodársky kontext, v ktorom sa uplatnuje. V prípade, ze analýza obsahu dohody neodhalí dostatocný stupen skodlivosti vo vztahu k hospodárskej sútazi, bude potrebné skúmat jej následky, a aby bola zakázaná, pozadovat zhromazdenie dôkazov, ktoré by preukázali, ze hospodárska sútaz bola skutocne citelným spôsobom vylúcená, obmedzená alebo skreslená. Z tejto judikatúry tiez vyplýva, ze nie je nevyhnutné skúmat následky dohody, pokial sa preukáze jej protisútazný ciel (pozri rozsudok Súdneho dvora zo 6. októbra 2009, GlaxoSmithKline Services a i./Komisia a i., C-501/06 P, C-513/06 P, C-515/06 P a C-519/06 P, Zb. s. I-9291, bod 55 a tam citovanú judikatúru). 142. Na posúdenie toho, ci má dohoda protisútaznú povahu, je potrebné sústredit sa predovsetkým na obsah jej ustanovení a na ciele, ktoré má dosiahnut, ako aj na hospodársky a právny kontext, do ktorého patrí. Navyse, aj ked úmysel úcastníkov konania nie je nevyhnutnou skutocnostou na urcenie obmedzujúcej povahy dohody, nic nezakazuje Komisii alebo súdom Európskej únie, aby tento úmysel zohladnili (pozri rozsudok GlaxoSmithKline Services a i./Komisia a i., uz citovaný v bode 141 vyssie, bod 58 a tam citovanú judikatúru). 143. Okrem toho dohodu mozno povazovat za obmedzujúcu aj vtedy, ak jej jediným cielom nebolo obmedzit hospodársku sútaz, ale sledovala aj iné, legitímne ciele (pozri rozsudok Súdneho dvora zo 6. apríla 2006, General Motors/Komisia, C-551/03 P, Zb. s. I-3173, bod 64 a tam citovanú judikatúru). 144. Je potrebné pripomenút, ze Súdny dvor uz viackrát kvalifikoval dohody smerujúce k rozdeleniu vnútrostátnych trhov podla státnych hraníc alebo dohody, ktorých cielom je stazit prepojenie vnútrostátnych trhov, najmä tie, ktoré smerujú k zákazu alebo obmedzeniu súbezných dovozov, ako sú dohody, ktorých cielom je obmedzenie hospodárskej sútaze v zmysle clánku 81 ES (pozri v tomto zmysle rozsudok GlaxoSmithKline Services a i./Komisia a i., uz citovaný v bode 141 vyssie, bod 61 a tam citovanú judikatúru). 145. V predmetnom prípade je potrebné uviest, podobne, ako to urobila Komisia, ze výstavba plynovodu, akým je plynovod MEGAL, predstavuje investíciu na velmi dlhé pouzívanie, pricom Ruhrgas vyhlásila, ze dlzka amortizácie investícií do tohto plynovodu je 25 rokov, a Komisia uviedla bez toho, aby jej protirecili zalobkyne, ze plynovod má vo vseobecnosti prevádzkovú zivotnost 45 az 65 rokov. 146. Je potrebné okrem toho konstatovat, ze vzhladom na clánky 2 ES a 3 ES v znení platnom v case podpisu listov Direktion G a Direktion I Spolocenstvo uz vtedy malo za ciel zriadenie spolocného trhu, pricom tento spolocný trh implikoval najmä, ze sa majú odstránit medzi clenskými státmi kvantitatívne obmedzenia na vstupe a výstupe tovarov, ako aj akékolvek iné opatrenia s rovnocenným úcinkom. Dalej, takisto v tom case, Súdny dvor uz mal prílezitost zdôraznit, ze izolácia vnútrostátnych trhov je v rozpore s jedným z hlavných cielov Zmluvy, ktorým je spojenie vnútrostátnych trhov do jednotného trhu (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 3. júla 1974, Van Zuylen, 192/73, Zb. s. 731, bod 13). 147. Za týchto podmienok je potrebné sa domnievat, ze pri podpise sprievodných listov nebolo mozné vylúcit liberalizáciu z dlhodobého hladiska a bolo to súcastou primerane predvídatelnej perspektívy. To bolo v podstate potvrdené zo strany spolocnosti E.ON, ktorá uviedla vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách, ako vyplýva z odôvodnenia 245 napadnutého rozhodnutia, ze list Direktion I bol prijatý "ako preventívne opatrenie... s cielom vyhnút sa tomu, aby hoci len teoretické riziká spojené so zmenami ekonomických a právnych podmienok, ktoré nebolo mozné úplne vylúcit, nenarusili projekt". To uznali takisto aj zalobkyne vo svojich písomných podaniach. 148. Predmet listov Direktion G a Direktion I nemozno teda kvalifikovat ako neutrálny, kedze sa týkali rozdelenia trhov predmetnými podnikmi v prípade zmien skutkových alebo právnych okolností a najmä v prípade liberalizácie francúzskeho a nemeckého trhu. Komisia teda správne v odôvodnení napadnutého rozhodnutia dospela k záveru, ze uvedené listy mali protisútazný ciel. 149. V dôsledku toho musí byt stvrtá cast zamietnutá. - O piatej casti 150. V rámci tejto casti zalobkyne tvrdia, ze listy Direktion G a Direktion I, ako aj príloha 2 dohody MEGAL nemohli ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi. 151. V tejto súvislosti treba pripomenút, ze clánok 81 ods. 1 ES sa uplatnuje len na dohody, ktoré môzu ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi. Podla ustálenej judikatúry na to, aby boli rozhodnutie, dohoda alebo postup spôsobilé ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi, musia na základe objektívnych právnych alebo skutkových dôvodov umoznit s dostatocnou pravdepodobnostou predpokladat, ze by mohli mat priamy ci nepriamy, súcasný ci potenciálny vplyv na obchod medzi clenskými státmi, a to takým spôsobom, ze by sa dalo obávat skutocnosti, ze budú bránit vytvoreniu spolocného trhu medzi clenskými státmi (pozri rozsudok Súdneho dvora z 23. novembra 2006, Asnef-Equifax a Administración del Estado, C-238/05, Zb. s. I-11125, bod 34 a tam citovanú judikatúru). 152. Ovplyvnenie obchodu vnútri Spolocenstva preto vo vseobecnosti vyplýva zo súcasného výskytu viacerých faktorov, ktoré by nemuseli byt nevyhnutne urcujúcimi faktormi takéhoto vplyvu, pokial by sa posudzovali samostatne. Na zistenie, ci kartel citelne vplýva na obchod medzi clenskými státmi, ho treba skúmat v hospodárskom a právnom kontexte (pozri rozsudok Asnef-Equifax a Administración del Estado, uz citovaný v bode 151 vyssie, bod 35 a tam citovanú judikatúru). V tomto smere nie je dôlezité, ci je vplyv kartelu na obchod nepriaznivý, neutrálny alebo priaznivý. Obmedzenie hospodárskej sútaze je totiz spôsobilé ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi vtedy, ak je spôsobilé odklonit obchodné toky zo smeru, ktorý by inak nabrali (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 29. októbra 1980, van Landewyck a i./Komisia, 209/78 az 215/78 a 218/78, Zb. s. 3125, bod 172). 153. Okrem toho spôsobilost kartelu ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi, t. j. jeho potenciálny vplyv, postacuje na to, aby patril do pôsobnosti clánku 81 ES, aj bez toho, aby bolo potrebné preukázat skutocný dosah na obchod (rozsudok Súdneho dvora z 21. januára 1999, Bagnasco a i., C-215/96 a C-216/96, Zb. s. I-135, bod 48, a rozsudok Vseobecného súdu zo 14. decembra 2006, Raiffeisen Zentralbank Österreich a i./Komisia, T-259/02 az T-264/02 a T-271/02, Zb. s. II-5169, bod 166). Je vsak potrebné, aby potenciálny vplyv kartelu na medzistátny obchod bol citelný alebo, povedané inými slovami, aby nebol bezvýznamný (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 28. apríla 1998, Javico, C-306/96, Zb. s. I-1983, body 12 a 17). 154. Navyse kartel s pôsobnostou na celom území jedného clenského státu má vo svojej podstate za následok upevnenie rozdelenia trhu na vnútrostátnej úrovni, cím bráni vzájomnej hospodárskej preniknutelnosti trhov sledovanej Zmluvou ES (rozsudok Asnef-Equifax a Administración del Estado, uz citovaný v bode 151 vyssie, bod 37). 155. V predmetnom prípade sa musí konstatovat, ze kedze Komisia nepreukázala existenciu potenciálnej hospodárskej sútaze na nemeckom trhu s plynom od 1. januára 1980 do 24. apríla 1998 (pozri bod 116 vyssie) a je nesporné, ze francúzsky trh nebol otvorený hospodárskej sútazi prinajmensom do augusta 2000, nesprávne dospela k záveru, ze predmetná dohoda a prax mohli mat citelný úcinok na obchod medzi clenskými státmi pred 24. aprílom 1998. 156. Platí to o to viac, ze Komisia najmä zalozila svoj záver v tejto súvislosti, ako vyplýva z odôvodnenia 263 napadnutého rozhodnutia, na skutocnosti, ze táto dohoda a prax bránili cezhranicnej hospodárskej sútazi na nemeckom a francúzskom trhu s plynom. Kedze na týchto dvoch trhoch neexistovala hospodárska sútaz, nie je mozné, aby doslo k jej zabráneniu a v dôsledku toho aby obchod medzi clenskými státmi nebol ovplyvnený. 157. Pokial ide o obdobie od 24. apríla 1998 do 10. augusta 2000, argumenty zalobkýn týkajúce sa ovplyvnenia obchodu medzi clenskými státmi musia byt na druhej strane zamietnuté, lebo existencia potenciálnej hospodárskej sútaze na nemeckom trhu s plynom nebola platným spôsobom spochybnená (pozri bod 124 vyssie) a jej obmedzenie tak mohlo mat citelný úcinok na obchod medzi clenskými státmi. 158. Je teda potrebné vyhoviet ciastocne piatej casti prvého zalobného dôvodu. - O siestej casti 159. Zalobkyne sa domnievajú, ze ked Komisia uviedla v napadnutom rozhodnutí v protichodných pripomienkach, ze kontakty medzi predmetnými podnikmi od roku 1999 do roku 2005 predstavovali zosúladené postupy alebo dohody nezávislé od sprievodných listov, porusila clánok 81 ods. 1 ES. 160. V predmetnom prípade z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia sa nedomnievala, ze kontakty v rokoch 1999 az 2005 predstavovali porusenia, ktoré by boli nezávislé od porusenia vyplývajúceho z listov Direktion G a Direktion I (pozri najmä odôvodnenia 162 a 163 napadnutého rozhodnutia). To napokon potvrdila aj Komisia vo svojich písomnostiach. 161. Okrem toho, pokial ide o argument zalobkýn zalozený na protichodnostiach v napadnutom rozhodnutí, je potrebné uviest, ze odôvodnenia 177, 199 a 223 napadnutého rozhodnutia sa musia vnímat v spojení s odôvodneniami, ktoré po nich nasledujú alebo im predchádzajú, a ze v týchto odôvodneniach sa stanovuje, ze dohody a identifikované zosúladené postupy vyplývajú z dohody MEGAL a listov Direktion G a Direktion I (pozri najmä odôvodnenia 178, 181, 197 a 198 napadnutého rozhodnutia). 162. V dôsledku toho siesta cast uvádzaná zalobkynami musí byt zamietnutá. 163. V kazdom prípade argumenty zalobkýn nie sú dôvodné, kedze Komisia preukázala v napadnutom rozhodnutí, ze predmetné podniky si vymienali informácie o stratégiách, ktoré chceli prijat na svojich jednotlivých príslusných trhoch (pozri najmä dokumenty citované v odôvodneniach 84, 87, 120, 121 alebo 180 napadnutého rozhodnutia). 164. Na rozdiel od tvrdení zalobkýn si predmetné podniky naozaj vymienali relevantné informácie v oblasti hospodárskej sútaze. Táto výmena patrila do celkového plánu a bola predmetom systematických stretnutí, ktoré sa týkali hospodárskej sútaze medzi predmetnými podnikmi vo Francúzsku a v Nemecku a takisto predmetom pravidelných stretnutí, ako to dosvedcuje existencia stretnutí nazývaných "strucná aktualizácia", uvádzaných v odôvodneniach 63, 97, 114, 116, 121, 122, 131 a 132 napadnutého rozhodnutia. Argument zalobkýn, podla ktorého sa táto výmena nemohla konat medzi zodpovednými osobami alebo expertmi, ale medzi rôznymi spolupracovníkmi, nie je relevantný, lebo neumoznuje spochybnit protisútazný obsah uvedenej výmeny informácií. Navyse, hoci velký pocet týchto stretnutí mal za ciel venovat sa legitímnym diskusným témam, nic to nemení na tom, ze to nemôze odôvodnit stretnutia, v rámci ktorých vznikal aj zosúladený postup zakázaný clánkom 81 ods. 1 ES. 165. V dôsledku toho siesta cast musí byt zamietnutá ako neúcinná a v kazdom prípade nedôvodná. 166. Zo vsetkého vyssie uvedeného vyplýva, ze druhej a piatej casti tohto zalobného dôvodu je potrebné ciastocne vyhoviet a v zostávajúcej casti musí byt tento zalobný dôvod zamietnutý. 167. V dôsledku toho je potrebné zrusit clánok 1 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom konstatuje existenciu porusenia spáchaného v Nemecku medzi 1. januárom 1980 a 24. aprílom 1998. O druhom dôvode zalozenom na nesprávnom právnom posúdení pri posúdení dlzky porusenia 168. Predmetom tohto dôvodu, ktorým zalobkyne spochybnujú subsidiárne posúdenie Komisie týkajúce sa dlzky predmetného porusenia, je jednak tvrdenie, ze predmetné podniky zrusili dohody, ktoré viedli k uvedenému poruseniu od decembra 2001 alebo januára 2002, ba dokonca aj skôr, a najneskôr 13. augusta 2004, a jednak, ze neskorsie konanie uvedených podnikov nepredstavovalo pokracovanie týchto dohôd. - O skoncení predmetného porusenia 169. Treba pripomenút, ze Komisia je povinná preukázat porusenia, ktoré konstatuje, a zaobstarat dôkazy, ktorými môze z právneho hladiska dostatocne preukázat existenciu skutocností zakladajúcich porusenie (pozri rozsudok Vseobecného súdu z 8. júla 2004, JFE Engineering a i./Komisia, T-67/00, T-68/00, T-71/00 a T-78/00, Zb. s. II-2501, bod 173 a tam citovanú judikatúru). 170. V tejto súvislosti z ustálenej judikatúry vyplýva, ze povinnostou Komisie je dokázat nielen existenciu kartelu, ale aj dlzku jeho trvania (pozri rozsudok Vseobecného súdu z 29. novembra 2005, Union Pigments/Komisia, T-62/02, Zb. s. II-5057, bod 36 a tam citovanú judikatúru). 171. Navyse v konaní o zalobe o neplatnost podanej na základe clánku 230 ES má súd Únie preskúmat iba zákonnost napadnutého aktu (rozsudok JFE Engineering a i./Komisia, uz citovaný v bode 169 vyssie, bod 174). 172. Postavenie súdu tak v prípade zaloby o neplatnost, ktorá smeruje proti rozhodnutiu Komisie, v ktorom sa konstatuje existencia porusenia pravidiel hospodárskej sútaze a ktoré ukladá pokuty jeho adresátom, spocíva v posúdení, ci dôkazy a iné materiály, o ktoré sa Komisia vo svojom rozhodnutí opiera, sú dostatocné na preukázanie existencie vytýkaného porusenia (pozri rozsudok JFE Engineering a i./Komisia, uz citovaný v bode 169 vyssie, bod 175 a tam citovanú judikatúru). 173. Okrem toho je potrebné pripomenút, ze existencia pochybnosti súdu v tejto súvislosti musí byt na prospech podniku, ktorému bolo urcené rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie. Súd preto nemôze dospiet k záveru, ze Komisia z právneho hladiska dostatocne preukázala predmetné porusenie, ak má v tejto súvislosti nadalej akékolvek pochybnosti, osobitne v rámci konania o neplatnost rozhodnutia, ktorým sa ukladá pokuta (pozri rozsudok JFE Engineering a i./Komisia, uz citovaný v bode 169 vyssie, bod 177 a tam citovanú judikatúru). 174. Komisia je tak na úcel odôvodnenia konstatovania, ze doslo k poruseniu, povinná predlozit dostatocne presné a zhodujúce sa dôkazy (pozri rozsudok JFE Engineering a i./Komisia, uz citovaný v bode 169 vyssie, bod 179 a tam citovanú judikatúru). 175. Je vsak potrebné zdôraznit, ze kazdý dôkaz predlozený Komisiou nemusí so zretelom na kazdý bod porusenia nutne zodpovedat týmto kritériám. Postacuje, ak súbor nepriamych dôkazov, o ktoré sa institúcia opiera, zodpovedá v celom posúdení tejto poziadavke (pozri rozsudok JFE Engineering a i./Komisia, uz citovaný v bode 169 vyssie, bod 180 a tam citovanú judikatúru). 176. Okrem toho podla ustálenej judikatúry na dostatocné preukázanie úcasti podniku na karteli postacuje preukázat, ze dotknutý podnik sa zúcastnil na stretnutiach, na ktorých doslo k uzavretiu dohôd protisútaznej povahy, bez toho, aby sa jasne vyjadril, ze s predmetnými dohodami nesúhlasí. Ak sa preukáze úcast na takýchto stretnutiach, prinálezí tomuto podniku, aby predlozil dôkazy o tom, ze jeho úcast na predmetných stretnutiach nemala protisútaznú povahu, a to takým spôsobom, ze preukáze, ze svojim konkurentom oznámil, ze sa na týchto stretnutiach zúcastnil z iných dôvodov ako oni (pozri rozsudok Súdneho dvora z 19. marca 2009, Archer Daniels Midland/Komisia, C-510/06 P, Zb. s. I-1843, bod 119 a tam citovanú judikatúru). 177. V dôsledku toho pochopenie zámeru dotknutého podniku zo strany ostatných úcastníkov kartelu je rozhodujúce na posúdenie toho, ci sa uvedený podnik chcel od nezákonnej dohody distancovat (rozsudok Archer Daniels Midland/Komisia, uz citovaný v bode 176 vyssie, bod 120). 178. Vzhladom na tieto úvahy je potrebné preskúmat tvrdenia zalobkýn týkajúce sa skoncenia predmetného porusenia. 179. Po prvé, pokial ide o údajné skoncenie predmetného porusenia pred koncom roka 2001, treba zdôraznit, ze zalobkyne pripústajú, ze neexistuje nijaký priamy dôkaz, ktorý by preukazoval, ze jeden z predmetných podnikov sa distancoval od predmetných dohôd, pricom poukazujú na zápisnicu zo stretnutia zo 4. februára 1999, z ktorej vyplýva, ze pocas stretnutia pracovnej skupiny o tarifách MEGAL si niektoré osoby zo GDF zelali, aby sa zvázilo samostatné uvádzanie plynu na trh prostredníctvom plynovodu MEGAL v Nemecku. GDF tak uviedla, ze jej cielom bolo optimalizovat svoje postavenie prepravcu a akcionára a ze v prípade zmeny pravidiel týkajúcich sa prístupu tretích osôb by musela bránit svoje záujmy, pricom by zvázila svoje historické vztahy so spolocnostou Ruhrgas. 180. Je potrebné konstatovat, ze tvrdenia nachádzajúc sa v zápisnici zo stretnutia zo 4. februára 1999 a týkajúce sa optimalizácie postavenia GDF nepostacujú na preukázanie jednoznacného distancovania sa od predmetných dohôd Ruhrgas alebo GDF. 181. Okrem toho, ako uvádza Komisia, existujú dalsie dôkazy, ktoré preukazujú, ze v roku 2000 sa predmetné dohody nepovazovali za obsolentné ci neúcinné. V tejto súvislosti sa dva interné emaily GDF z 9. a 17. februára 2000, na ktoré sa poukazuje v odôvodnení 65 napadnutého rozhodnutia, výslovne odvolávajú na listy Direktion G a Direktion I, pricom sa v nich uvádza, ze prvý z uvedených listov svedcí o "rozsiahlom rozdelení trhu" medzi predmetné podniky, "z coho sa vynára otázka týkajúca sa právnej hodnoty takéhoto dokumentu (nijaká!)", a ze v druhom z týchto listov, ktorý sa kvalifikuje ako "skvelý", sa uvedené podniky zhodujú na tom, aby GDF nedodávala plyn (priamo alebo nepriamo) zákazníkovi nachádzajúcemu sa v Nemecku. 182. Je potrebné vyvrátit tvrdenie zalobkýn, podla ktorého sa interné emaily GDF z 9. a 17. februára 2000 týkajú GDF, a v dôsledku toho sú vo vztahu k spolocnosti Ruhrgas irelevantné. Ziadne ustanovenie ani vseobecná zásada práva totiz nezakazuje Komisii, aby voci podnikom pouzila vyhlásenia iných obvinených podnikov. Ak by tomu tak nebolo, dôkazné bremeno, ktoré má Komisia na preukázanie správania, ktoré je v rozpore s clánkami 81 ES a 82 ES, by bolo neudrzatelné a nezlucitelné s úlohou dohliadat na správne uplatnovanie týchto ustanovení, ktorú jej zveruje Zmluva ES (pozri rozsudky Vseobecného súdu JFE Engineering a i./Komisia, uz citovaný v bode 169 vyssie, bod 192 a tam citovanú judikatúru, a z 8. júla 2008, Lafarge/Komisia, T-54/03, neuverejnený v Zbierke, bod 57 a tam citovanú judikatúru). To isté platí, pokial ide o interné dokumenty iného obvineného podniku. Interné zápisnice, ktoré sa nasli pocas kontroly vykonanej v kanceláriách obvineného podniku, sa totiz môzu pouzit ako dôkaz proti druhému obvinenému podniku (pozri v tomto zmysle rozsudky Vseobecného súdu z 24. októbra 1991, Atochem/Komisia, T-3/89, Zb. s. II-1177, body 31 az 38, a z 11. decembra 2003, Ventouris/Komisia, T-59/99, Zb. s. II-5257, bod 91). Navyse vzhladom na rovnakú povahu predmetných postupov a na pridruzené tazkosti týkajúce sa spracovania dôkazov nemôze byt Komisia povinná nevyhnutne vychádzat z dokumentov zasielaných alebo spolocných pre predmetné podniky. Môze teda vychádzat z interných dokumentov predmetných podnikov, ak jej tieto dokumenty umoznujú preukázat existenciu porusenia. 183. Okrem toho, ako sa preukáze v bodoch 184 az 240 nizsie, viaceré neskorsie listinné dôkazy, z ktorých niektoré vypracovala prvá zalobkyna, sú v rozpore s tvrdením zalobkýn, podla ktorého sa predmetné podniky distancovali od predmetných dohôd od roku 2001. 184. Dalej, pokial ide o predlozenie konkurencnej ponuky zo strany GDF z roku 2000, to vzhladom na uz citované skutocnosti nestací na preukázanie jednoznacného a verejného distancovania sa od predmetných dohôd, a to o to viac, ze medzi kartelmi je casté, ze niektorí úcastníci dôsledne porusujú dohodu, aby to vyuzili vo svoj prospech (pozri v tomto zmysle rozsudok Lafarge/Komisia, uz citovaný v bode 182 vyssie, bod 773 a tam citovanú judikatúru). Okrem toho existencia tejto ponuky musí byt silno relativizovaná, pretoze, ako to vyplýva z odôvodnení 73 a 74 napadnutého rozhodnutia, GDF zacala predávat plyn na nemeckom trhu az v roku 2001. Predaje boli v období od roku 2001 do roku 2005 velmi slabé a GDF sa zriekla predaja znacného mnozstva na juhu Nemecka (teda v oblasti, ktorej sa týka plynovod MEGAL) do októbra 2005. 185. Z vyssie uvedeného vyplýva, ze je potrebné zamietnut tvrdenia zalobkýn, podla ktorých bol predmetný kartel ukoncený pred decembrom 2001. 186. Po druhé, zalobkyne na úcely preukázania skoncenia predmetného porusenia do konca roka 2001, resp. do zaciatku roka 2002 v zásade vychádzajú z faxu zaslaného zo strany Ruhrgas spolocnosti GDF 7. januára 2002, v ktorom sa uvádza, ze listy Direktion G a Direktion I treba povazovat za "obsolentné", cím doslo k ukonceniu porusenia. 187. V tejto súvislosti treba hned na zaciatok uviest, ze k zaslaniu faxu zo strany Ruhrgas spolocnosti GDF 7. januára 2002 doslo v nadväznosti na stretnutie predmetných podnikov, ktoré sa konalo 14. decembra 2001. Na titulnej strane uvedeného faxu sa uvádza, ze je k nemu pripojený návrh zoznamu dohôd existujúcich medzi predmetnými podnikmi, a je tam opísané, ako sa má zaobchádzat s ich príslusnými ustanoveniami v rámci konceptu "uzívania". Zoznam ustanovení dohody MEGAL, jej príloh a sprievodných listov, medzi nimi aj listy Direktion G a Direktion I, sú uvedené v prílohe k predmetnému faxu. V záhlaví kazdej strany tejto prílohy je nápis "Nová struktúra MEGAL - Transformácia základnej dohody a zmlúv spojených s novou dohodou o konzorciu". O liste Direktion G sa tu uvádza, ze jeho cielom je "vyuzitie schopnosti" predmetných podnikov, pricom sa kladie otázka, ci je mozné alebo nie uzatvorit "dohody o preprave plynovodom MEGAL s tretími osobami". List Direktion I sa tam opisuje tak, ze jeho cielom je to, aby nedochádzalo k dodávaniu alebo zásobovaniu zo strany GDF v Nemecku. Pokial ide o zaobchádzanie, ktoré je potrebné venovat týmto listom, uvedený fax pouzíva, pokial ide o informácie v uvedených listoch, pojem "obsolentné". 188. Treba sa domnievat, ze fax, ktorý poslala Ruhrgas spolocnosti GDF 7. januára 2002, vnímaný ako celok a vzhladom na jeho kontext, nie je znakom toho, ze by predmetné podniky povazovali listy Direktion G a Direktion I za uz obsolentné; uvádza sa v nom len, ze tieto podniky sa zaoberali obsolentnostou týchto listov v kontexte novej dohody, ktorá sa práve dohadovala. Pojem "obsolentný" znamená totiz, ze predmetné podniky sa domnievali, ze nie je potrebné zakotvit takéto ustanovenia do tejto novej dohody. To je potvrdené okolnostou, podla ktorej, pokial ide o ustanovenia, v prípade ktorých nie je vyznacené, ze sa má s nimi zaobchádzat ako s "obsolentnými", sa výslovne uvádza, ze sa majú zaclenit do novej dohody alebo do jej príloh, a prípadne sa majú zmenit. Navyse titulná strana uvedeného faxu uvádza, ze tento fax sa týka "existujúcich dohôd". Komisia teda oprávnene uviedla v odôvodnení 80 napadnutého rozhodnutia, ze tento fax odkazuje na úlohu, ktorú tieto sprievodné listy mali zohrat v budúcnosti v rámci novej dohody MEGAL a pojmu uzívanie. Z predmetného faxu teda nemozno vyvodit, ze predmetné podniky povazovali listy Direktion G a Direktion I za obsolentné v den zaslania faxu. 189. Skutocnost, ze Komisia uviedla v odôvodnení 80 napadnutého rozhodnutia, ze výklad faxu adresovaného Ruhrgas spolocnosti GDF 7. januára 2002 "n[ebol] úplne jasný", nemôze spochybnit tento záver a spôsobit pochybnost, z ktorej by mohli mat prospech zalobkyne. Táto veta sa totiz musí vnímat v spojení so zvyskom uvedeného odôvodnenia, z ktorého jasne vyplýva, ze uvedený fax neumoznuje preukázat, ze predmetné podniky povazovali sprievodné listy za v danom case obsolentné. 190. Navyse je potrebné uviest, ze bod 2.1 prílohy 2 dohody MEGAL, ktorý definuje body výstupu pre plyn prepravovaný GDF, poskytuje GDF len bod výstupu z plynovodu MEGAL na francúzsko-nemeckej hranici a ziadny v Nemecku. Toto zmluvné ustanovenie potvrdzuje teda nemoznost toho, aby GDF cerpala plyn z plynovodu MEGAL vyplývajúci z listu Direktion I. Fax adresovaný zo strany Ruhrgas spolocnosti GDF 7. januára 2002 neuvádza, ze sa bude povazovat za "obsolentné", ale ze sa má "zaclenit do opisu plynovodu". 191. Dalej, pokial ide o argumentáciu zalobkýn týkajúcu sa nedostatocnej dôkaznej hodnoty poznámky z interného "brífingu" Ruhrgas vo vztahu k stretnutiu "strucná aktualizácia" z 20. decembra 2001 a internej poznámky GDF z 24. septembra 2002, ktoré Komisia cituje v odôvodneniach 115 a 116 napadnutého rozhodnutia, je potrebné uviest, ze hoci tieto dokumenty neodkazujú výslovne na listy Direktion G a Direktion I, preukazujú, ze Ruhrgas a GDF nemali zámer zacat so vzájomnou agresívnou hospodárskou sútazou. Takto teda prípravná poznámka k stretnutiu z 20. decembra 2001 uvádza, ze Ruhrgas chcela oznámit GDF pocas tohto stretnutia, ze kancelária predaja, ktorej úlohou bolo preukázat jej prítomnost vo Francúzsku a nie agresívne preniknút na francúzsky trh, bola otvorená v Parízi. Takisto poznámka z 24. septembra 2002 uvádza, ze podla GDF velkí nemeckí prevádzkovatelia potrebujú alibi v Nemecku, aby preukázali, ze trh je otvorený a ze predmetné podniky môzu mat spolocný záujem uzatvorit "dohovor so silným strategickým obsahom", ktorý im umozní obchodovat s pozíciami v Európe. 192. Komisia teda oprávnene dospela v odôvodnení 114 napadnutého rozhodnutia k záveru, ze prvky v spise preukazujú, ze predmetné podniky povazovali hospodársku sútaz medzi sebou za spolocnú starost, aj ked sa netýkala plynu prepravovaného cez plynovod MEGAL. 193. Nakoniec teda argumentácia zalobkýn, ktorá sa týka nesprávneho posúdenia dôkazných prvkov, ktoré vznikli az po zaslaní faxu adresovaného zo strany E.ON Ruhrgas spolocnosti GDF 7. januára 2002, musí byt zamietnutá. 194. Pokial ide o výmenu listov medzi predmetnými podnikmi 13. a 21. mája 2002, Komisia totiz uviedla v odôvodnení 81 napadnutého rozhodnutia, ze potvrdzuje, ze Ruhrgas sa domnievala, ze list Direktion G bol záväzný a ze ziadny z predmetných podnikov sa nenechal pocut, ze by tento list a list Direktion I boli obsolentné. Ziadny prvok neumoznuje spochybnit toto posúdenie. List Ruhrgas adresovaný GDF 21. mája 2002 totiz v odpovedi na jej list z 13. mája 2002 odkazuje výslovne na list Direktion G, pricom uvádza, ze preprava vykonávaná iným podnikom od plynovodu MEGAL je v úplnom súlade s uvedeným listom. Ak sa vsak tento list povazuje za obsolentný a nezáväzný pre predmetné podniky, Ruhrgas by nebola oznámila, ze predmetná preprava je s ním v súlade. 195. Argument zalobkýn, podla ktorého Ruhrgas odkázala na list Direktion G výlucne subsidiárne a na bod 3 uvedeného listu, vôbec nie je potvrdený obsahom listu z 21. mája 2002, ktorý výslovne cituje cast bodu 1 listu Direktion G bez spresnenia, ze evokuje posledný uvedený list len subsidiárne. V kazdom prípade, aj keby platilo, ze Ruhrgas odkazovala na list Direktion G len subsidiárne a na bod 3 uvedeného listu, neumoznuje to preukázat, ze prvá zalobkyna sa domnievala, ze tento list je obsolentný, a naopak, skôr sa tým preukazuje, ze povazuje predmetný list za uplatnitelný na svoje vztahy s GDF. 196. Okrem toho, pokial ide o zápisnicu Ruhrgas zo stretnutia z 23. mája 2002, jasne z nej vyplýva, ze GDF ubezpecila, ze neplánuje v danom case predávat plyn cerpaný z plynovodu MEGAL na juhu Nemecka. Tvrdenia zalobkýn, podla ktorých táto informácia od GDF bola len taktikou vyjednávania, nie sú podporené obsahom uvedenej poznámky. Na druhej strane z uvedeného obsahu vyplýva, ze takáto informácia bola poskytnutá v rámci diskusie medzi predmetnými podnikmi, a nemôze sa teda povazovat za cisto jednostrannú. Nakoniec na rozdiel od toho, co tvrdia zalobkyne, skutocnost, ze prvá zalobkyna nepolozila o tom otázku a ani neuznala predmetnú informáciu, nie je takej povahy, ze by preukazovala neexistenciu dohody alebo zosúladeného postupu, kedze to nepredstavuje zjavnú námietku v zmysle judikatúry citovanej v bode 176 vyssie. 197. Pokial ide o fax z 24. mája 2002, potvrdzuje obsah stretnutia z 23. mája 2002. Okrem toho uvádza nielen odmietnutie zo strany GDF predávat kapacitu z dlhodobého hladiska, pokial ide o systém "Waidhaus/Medelsheim", ale takisto moznost urobit výnimky v závislosti od jednotlivých prípadov, keby doslo k restrukturalizácii zmluvného rámca plynovodu MEGAL. Ako zdôraznujú zalobkyne, neobsahuje vsak výmenu obchodných tajomstiev. 198. Komisia vo svojich písomnostiach vysvetlila, ze odôvodnenie 86 napadnutého rozhodnutia uvádza tento fax z 24. mája 2002 iba ako dodatocný dôkaz toho, ze sa naozaj konalo stretnutie. Spresnila, ze dôvody týkajúce sa výmeny obchodného tajomstva uvedené v tom istom odôvodnení sa týkajú vyhlásení GDF, tak ako vyplývajú zo zápisnice týkajúcej sa stretnutia z 23. mája 2002. Tento výklad nie je v súlade s textom uvedeného odôvodnenia. To vsak nie je takej povahy, ze by spochybnilo celkový záver Komisie, podla ktorého toto stretnutie z 23. mája 2002 preukazuje vôlu GDF zostat v rámci stanovenom sprievodnými listami, ako to vyplýva z bodu 196 vyssie. 199. Z toho vyplýva, ze argumenty zalobkýn, ktorými sa tvrdí, ze predmetná dohoda skoncila na konci roku 2001 alebo zaciatku roka 2002, musia byt odmietnuté. 200. Po tretie, pokial ide o údajné skoncenie porusenia od zaciatku roka 2003, zalobkyne sa domnievajú, ze Komisia nedostatocne zohladnila vyhlásenie pod prísahou jedného z ich zamestnancov, podla ktorého moznost, aby GDF cerpala plyn zo vsetkých bodov výstupu plynovodu MEGAL, bola uznaná od roku 2003 a viackrát pred dohodou z roku 2004. To bolo potvrdené výmenou emailov z 8. septembra 2003, kde sa odkazovalo na stretnutie zo 6. augusta 2003 a na návrh docasnej dohody, ktorý zakotvoval, ze GDF a E.ON Ruhrgas mohli pouzívat body vstupu a výstupu na celom "systéme". 201. V tejto súvislosti je potrebné uviest, ze vyhlásenie zamestnanca E.ON Ruhrgas bolo poskytnuté v roku 2008 a je velmi vseobecné, pokial ide o prílezitosti, v priebehu ktorých sa uvádzalo, ze GDF mala právo cerpat plyn z plynovodu MEGAL. Hoci uvedený zamestnanec uvádza s presnostou len jedno stretnutie, ktoré sa konalo v Essene (Nemecko) na zaciatku roka 2003, zalobkyne nepredlozili ziadny dôkaz umoznujúci potvrdit obsah uvedeného stretnutia a nespresnujú ani dátumy, ani úcastníkov iných diskusií v priebehu ktorých E.ON Ruhrgas ubezpecila GDF, ze môze cerpat plyn zo vsetkých bodov výstupu plynovodu MEGAL v Nemecku. Za týchto podmienok nemozno vytýkat Komisii, ze priznala viac dôveryhodnosti iným dôkazným prvkom uvedeným v spise, ktoré neboli zostavené in tempore suspecto (pozri v tomto zmysle rozsudok Vseobecného súdu z 27. septembra 2006, Archer Daniels Midland/Komisia, T-59/02, Zb. s. II-3627, bod 272) a ktoré navyse boli presnejsie. Navyse, ako zdôraznuje Komisia, vyhlásenie zamestnanca E. ON Ruhrgas sa netýka prílohy 2 dohody MEGAL. 202. Okrem toho návrh dohody uvedený v bode 200 vyssie stanovuje, ze GDF a E ON. Ruhrgas majú právo pouzívat body vstupu a výstupu na celom plynovode MEGAL pod podmienkou, ze to neovplyvní pouzívanie predmetného bodu stranou, pre ktorú bol zriadený, a pod podmienkou, ze existuje primeraná kompenzácia zalozená na relevantných nákladoch a ze prevádzkové postupy na spolocné pouzívanie budú predmetom dohody. Takto teda mal tento návrh dohody nahradit existujúce dohody uzatvorené predmetnými podnikmi, pokial ide o MEGAL, v rozsahu, v akom sa to tam výslovne uvádzalo. Vo vztahu k tomu, co nebolo výslovne zakotvené v návrhu dohody, sa mali nadalej uplatnovat existujúce dohody. Plánovaná dohoda mala nadobudnút platnost 1. októbra 2003 a platit az do dátumu, ked nadobudnú platnost dohody vykonávajúce restrukturalizáciu alebo az do 30. septembra 2004. 203. Výmena emailov z 8. septembra 2003 upresnuje, ze tento dokument je len návrhom vyplývajúcim z diskusií vedených pocas stretnutia 6. augusta 2003. Zalobkyne dalej pripústajú, ze predmetný docasný návrh dohody nebol nikdy podpísaný. 204. Je potrebné konstatovat, ze tieto dokumenty, vnímané ako celok, vôbec nenaznacujú, ze by sa predmetné podniky domnievali, ze GDF a E.ON Ruhrgas uz môzu pouzívat vsetky body výstupu plynovodu MEGAL, a uvádzajú len, ze predmetné podniky plánovali ukoncit vzájomné rozdelenie bodov výstupu z uvedeného plynovodu medzi GDF a E.ON Ruhrgas. To potvrdzuje okolnost, podla ktorej návrh dohody odkazuje na skorsie dohody pod pojmom "existujúce dohody" a stanovuje, ze ustanovenia týchto dohôd, ktoré neboli výslovne uvedené v návrhu dohody, sa budú nadalej uplatnovat az do uzatvorenia konecnej dohody o restrukturalizácii alebo az do septembra 2004. Nemozno teda z týchto dokumentov vyvodit, ze predmetné podniky sa domnievajú, ze listy Direktion G a Direktion I neboli platné. 205. Dalej, pokial ide o tvrdenie zalobkýn, podla ktorého kontakty medzi predmetnými podnikmi uvedenými Komisiou v odôvodneniach 87, 94, 115, 118, 121, 122 a 180 napadnutého rozhodnutia neumoznovali dokázat pokracovanie dohody, kedze nemali ziadny súvis s MEGAL s výnimkou dvoch emailov (pozri body 210 a 213 nizsie), je potrebné najprv uviest, ze toto tvrdenie nie je presné. Poznámka z "brífingu" GDF z 29. augusta 2003 totiz uvádza, ze GDF sa sústredila na regióny Nemecka, ktoré by mohli predstavovat odbytisko pre plyn, ktorý vyrába v "holandskom Severnom mori", ale zdrzala sa plánu cerpat plyn z plynovodu MEGAL s cielom uvádzat ho na trh na juhu Nemecka, co bol trh, ktorý si Ruhrgas najviac cenila. Takisto obchodný plán pre Nemecko, ktorý vypracovala GDF Deutschland 30. apríla 2004, uvádza MEGAL viackrát. Obsahuje tvrdenie, podla ktorého posilnenie prítomnosti GDF v Nemecku sa vykoná zavedením novej schémy s Ruhrgas umoznujúcej GDF pouzívat svoje záujmy v MEGAL na to, aby sa stala skutocným prevádzkovatelom prepravy v Nemecku, a uvádza, ze moznost mat k dispozícii v Nemecku v blízkej budúcnosti cast objemov prepravovaných cez plynovod MEGAL podmienuje úspech scenára. 206. Okrem toho, aj keby sa dohoda MEGAL výslovne nespomínala v iných dokumentoch uvedených v bode 205 vyssie, je potrebné uviest, ze tieto dokumenty preukazujú, ze predmetné podniky mali kontakty, v priebehu ktorých sa venovali strategickým alebo citlivým otázkam a zdrzali sa sútaze s druhým podnikom na svojom vnútrostátnom trhu alebo prinajmensom vstúpili na tieto trhy spôsobom, ktorý bol zámerne obmedzený. 207. Komisia teda oprávnene konstatovala, ze predmetné podniky mali opakované kontakty, v priebehu ktorých sa riesila ich vzájomná hospodárska sútaz, ze sa zaviazali neprijat "agresívne" správanie a ze prípadne povazovali za polutovania hodné prípady, ked doslo k takémuto správaniu (odôvodnenie 114 napadnutého rozhodnutia). 208. V tejto súvislosti nemozno súhlasit s tvrdením zalobkýn, podla ktorého niektoré dokumenty obsahovali len vlastné úvahy vo vztahu k GDF a týkali sa jednostranných stazností alebo odchýlok medzi predmetnými podnikmi, kedze ho nepotvrdzuje obsah dokumentov. Viaceré dokumenty totiz, hoci boli jednostranne vypracované, sú v skutocnosti zápisnice z rozhovorov medzi predmetnými podnikmi, cize preukazujú, ze medzi podnikmi existovali kontakty v rámci sútazných podmienok. Okrem toho existencia staznosti alebo odchýlok preukazuje, ze dva podniky boli v spojení vo veci predaja plynu inému subjektu. 209. Rovnako skutocnost, ze niektoré informácie nachádzajúce sa v dokumentoch o cinnostiach týkajúcich sa fúzie a akvizície uz boli v odborných kruhoch známe - za predpokladu, ze sa to preukáze -, nie je relevantná, a teda nie je takej povahy, ze by vyvrátila závery Komisie uvedené v napadnutom rozhodnutí. V kazdom prípade z obsahu týchto dokumentov vyplýva, ze Komisia sa nedopustila nesprávneho posúdenia, ked sa domnievala, ze z predmetných dokumentov vyplýva, ze kontakty medzi predmetnými podnikmi viedli k výmene informácií, pokial ide o hospodársku sútaz na vnútrostátnom trhu. 210. Pokial ide o email zo 16. marca 2004, je potrebné uviest, ze týmto emailom osoba zodpovedná za predaje spolocnosti E.ON Ruhrgas vo Francúzsku informovala dvoch zamestnancov E.ON Ruhrgas v Nemecku o stretnutí, ktoré mala so zamestnancom GDF (ktorý je jedným z jej bývalých kamarátov z triedy), o otázke postúpenia plynu vo Francúzsku a prípadnom záujme E.ON Ruhrgas a GDF na hladaní riesení, ktoré by umoznovali "uvázenú hospodársku sútaz". Z toho vyplýva, ze hoci GDF nechcela vyvolat dojem, ze sa obáva tlaku zo strany vnútrostátneho orgánu v oblasti regulácie energie, nenechala bez povsimnutia a nebola nadsená z toho, ze bola prílis otvorene predmetom kritiky, a ze teda, ak by sa mohlo urobit nieco na úcely preukázania, ze noví vstupujúci mohli mat prístup do juznej oblasti Francúzska, vnímala by to pozitívne. Z toho tiez vyplýva, ze kedze GDF chcela tomuto orgánu vyhoviet, jej zamestnanec navrhoval obchod, na základe ktorého by GDF zásobovala E.ON Ruhrgas plynom v juznej casti Francúzska, za co by ziadala protihodnotu. V tejto súvislosti sa podla emailu zamestnanec zaoberal najmä otázkami týkajúcimi sa MEGAL. Z tohto emailu tiez vyplýva, ze zamestnanec GDF uviedol, ze podla toho, co vie o dohode MEGAL, vsetka kapacita plynovodu MEGAL v Medelsheime bola vyhradená zo strany GDF, takze v skutocnosti aj objemy, ktoré k tomuto dátumu dovázala E.ON Ruhrgas, boli nelegálne. 211. Email zo 16. marca 2004 vypracovaný in tempore non suspecto tak na rozdiel od vyhlásenia zamestnanca E.ON Ruhrgas pod prísahou, na ktoré sa zalobkyne odvolávajú (pozri bod 201 vyssie), jednoznacne potvrdzuje závery Komisie, podla ktorých v marci 2004 existovala medzi predmetnými podnikmi dohoda o rozdelení trhov. 212. Nijaké z tvrdení, ktoré uviedli zalobkyne, zjavne nemôze spochybnit tento záver. Po prvé, pokial ide o tvrdenie, podla ktorého zamestnanec GDF uvádzaný v emaile zo 16. marca 2004, nie je zodpovedný za nákup ani za vyuzitie plynu, nie je relevantné vzhladom na jasné a podrobné informácie, ku ktorých výmene doslo pocas stretnutia. Po druhé alternatívne vysvetlenia, ktoré poskytli zalobkyne, nie sú podlozené a nezodpovedajú obsahu tohto emailu. Skutocnost, ze za slovom "protiprávny" nasledujú tri otázniky a predchádza mu výraz "podla jeho znalosti", totiz nestací na vyvodenie záveru, ze existovala pochybnost týkajúca sa existencie rozdelenia trhov. 213. Pokial ide o zápisnicu zo stretnutia "strucná aktualizácia" z 29. marca 2004, treba uviest, ze prostredníctvom tejto zápisnice zamestnanec E.ON Ruhrgas podával správu zo stretnutia so zástupcami GDF, na ktorom títo zástupcovia uviedli, ze GDF má v úmysle zúcastnit sa na PUP, kedze sa obáva, ze ruský plyn sa "dostane do zlých rúk" a ze po celej dlzke plynovodu MEGAL by mohla vzniknút dalsia hospodárska sútaz. Hoci je pravda, ako to uvádzajú zalobkyne, ze sa zdá, ze tieto tvrdenia sa týkajú skôr hospodárskej sútaze zo strany tretích osôb ako hospodárskej sútaze medzi predmetnými podnikmi, nic to nemení na tom, ze z tohto dokumentu vyplýva, ze GDF a E.ON Ruhrgas chceli ovládat predané mnozstvá plynu "po celej dlzke plynovodu MEGAL". 214. V kazdom prípade aj za predpokladu, ze by sa tento dokument musel vykladat inak, nemohlo by to spochybnit závery Komisie v uvedenom rozhodnutí, kedze niekolko dalsích listinných dôkazov nasvedcuje tomu, ze dohoda o rozdelení trhov sa na zaciatku roka 2004 nadalej vykonávala, ako to vyplýva z bodov 200 az 212 vyssie. 215. Zo vsetkých vyssie uvedených skutocností vyplýva, ze je potrebné zamietnut tvrdenia zalobkýn, ze predmetný kartel bol ukoncený zaciatkom roka 2003. 216. Po stvrté, pokial ide o tvrdenia zalobkýn, podla ktorých bol údajný kartel ukoncený prinajmensom v auguste 2004, je najprv potrebné pripomenút, ze predmetné podniky podpísali 13. augusta 2004 dohodu, v ktorej "potvrdzujú, ze uz dlho zastávajú názor", ze listy Direktion G a Direktion I sú "neplatné" (pozri odôvodnenie 104 napadnutého rozhodnutia). 217. Komisia sa vsak domnievala, ze toto ukoncenie bolo fiktívne, kedze GDF sa aj nadalej domnievala, ze je viazaná listami Direktion G a Direktion I a prílohou 2 dohody MEGAL. V dôsledku toho Komisia v odôvodnení 300 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze predmetné zmluvné obmedzenie bolo ukoncené najskôr na konci septembra 2005. Komisia zohladnila skutocnost, ze medzitýmna dohoda z 9. septembra 2005 umoznila GDF uvádzat na trh prepravné kapacity k plynovodu MEGAL s úcinnostou od 1. októbra 2005 a ze dohoda z roku 2005 nadobudla úcinnost 13. októbra 2005. Okrem toho v tom istom odôvodnení uviedla, ze v tom istom case predaje plynu pochádzajúceho z tohto plynovodu zo strany GDF zákazníkom usadeným v Nemecku významne presiahli mnozstvá, ktoré táto spolocnost zakúpila v rámci PUP, az od októbra 2005. Komisia sa teda domnievala, ze clánok 81 ES sa uplatnuje, kedze zosúladené konanie pokracovalo po skoncení skorsej dohody a spôsobovalo úcinky nadalej az do nahradenia dohody MEGAL. 218. V tejto súvislosti je potrebné odlísit nemecký trh od francúzskeho trhu. 219. Pokial ide o nemecký trh, treba uviest, ze Komisia v odôvodnení 108 napadnutého rozhodnutia poukazuje na novinový clánok z 23. augusta 2004 zo specializovaného casopisu, v ktorom sa uvádza názor riaditela predaja GDF v Nemecku a ktorý obsahuje velmi presné údaje týkajúce sa obmedzení mozností GDF cerpat plyn z plynovodu MEGAL. V tomto novinovom clánku sa najmä tvrdí, ze GDF este nedospela ku konecnej dohode s E.ON Ruhrgas, pokial ide o moznost cerpat plyn z plynovodu MEGAL v Nemecku, a ze v case vydania uvedeného novinového clánku boli moznosti cerpania plynu velmi obmedzené. 220. Dôkazy, ktoré uvádzajú zalobkyne, teda zápisnica zo stretnutia z 23. júna 2004 a email z 26. augusta 2004 napísaný v reakcii na novinový clánok z 23. augusta 2004, nemôzu spochybnit dôkaznú hodnotu tohto novinového clánku, kedze sú v rozpore s ostatnými neskorsími dokumentmi, ako aj so správaním GDF na trhu (pozri body 221 az 235 nizsie). Navyse, ak z emailu z 26. augusta 2004 vyplýva, ze E.ON Ruhrgas niekolkokrát potvrdila, ze GDF môze cerpat plyn z plynovodu MEGAL, vyplýva z neho aj to, ze to podlieha podmienke mat k dispozícii kapacity na meracích staniciach a ze na ziadost GDF boli skúmané moznosti rozsírenia v staniciach, z coho vyplýva, ze v praxi boli moznosti GDF cerpat plyn v Nemecku k tomuto dátumu stále obmedzené. Napokon, ako to uviedla Komisia, z tohto dokumentu jasne vyplýva, ze E.ON Ruhrgas tvrdila GDF, ze nie je konstruktívne zverejnit popis alebo diskusiu týkajúcu sa mozností cerpat plyn z plynovodu MEGAL, co preukazuje, ze cielom, ktorý sledovala E.ON Ruhrgas, bolo najmä objasnit GDF, ze je výhodnejsie v tejto veci nerobit verejné vyhlásenia. 221. Niekolko dokumentov nasledujúcich po auguste 2004 tak preukazuje pokracovanie porusenia na nemeckom trhu. 222. Po prvé v odôvodnení 111 napadnutého rozhodnutia sa Komisia opierala o internú poznámku GDF z januára 2005, v ktorej sa uvádzalo, ze uz priblizne tri roky sa obchodná cinnost GDF zameriava na severozápadné oblasti Nemecka a ze dalej nadobudnutie podielov na drazbe spolocnosti E.ON Ruhrgas v máji 2004 legitimizovalo aktívne zacatie prieskumu a uvádzanie na trh na juhu z plynovodu MEGAL. Komisia takisto uviedla plán GDF týkajúci sa rozvoja v Nemecku z 2. septembra 2005, z ktorého vyplýva, ze zo zmluvných dôvodov GDF nemohla cerpat plyn z jednotlivých bodov výstupu plynovodu MEGAL ani priamo uvádzat na trh prepravné kapacity, ktoré vlastnila. Túto situáciu mohlo zmenit ocakávané uzavretie novej dohody s E.ON Ruhrgas o prevádzkovaní potrubia. 223. Pokial ide o internú poznámku GDF z januára 2005, je potrebné odmietnut alternatívne výklady zalobkýn v rozsahu, v akom nie sú nijako podlozené. Naopak, zohladnenie kontextu, a najmä skorsích dokumentov uvádzaných v odôvodnení 102 napadnutého rozhodnutia, ako aj plán GDF týkajúci sa rozvoja v Nemecku z 2. septembra 2005 smerujú skôr k potvrdeniu výkladu Komisie, podla ktorého sa legitimizácia, na ktorú sa odvoláva GDF, týkala dohody MEGAL. 224. Pokial ide o plán rozvoja GDF v Nemecku z 2. septembra 2005, s tvrdeniami zalobkýn tiez nemozno súhlasit. Tvrdenia, podla ktorých citovaná pasáz bola schematicky okopírovaná zo skorsej verzie a uvedenie dátumu 1. január 2004 nemá ziadny význam, nie sú takej povahy, ze by spochybnili dôkaznú hodnotu uvedeného dokumentu. Naopak, skutocnost, ze predmetná cast textu bola prebratá hoci iné casti dokumentu boli aktualizované, preukazuje, ze situácia týkajúca sa predaja plynu v Nemecku cez plynovod MEGAL sa nezmenila. Okrem toho je potrebné poznamenat, ze dokument je datovaný z 2. septembra 2005, co teda nie je v rozpore s dátumom skoncenia predmetného porusenia, ktorý uznala Komisia. 225. Takisto je potrebné zamietnut argument zalobkýn, podla ktorého skutocnost, ze GDF sa aj nadalej povazuje za viazanú dohodami, ako vyplýva z interných dokumentov uvádzaných v odôvodnení 111 napadnutého rozhodnutia, nemá vplyv v prípade prvej zalobkyne, ktorá sa od dohody platným spôsobom distancovala. Ako totiz vyplýva z judikatúry citovanej v bode 182 vyssie, interné dokumenty GDF mozno pouzit ako pritazujúci dôkaz proti prvej zalobkyni. V predmetnom prípade vyplýva z týchto dokumentov a zo správania GDF na trhu, ze skoncenie kartelu nenadobudlo úcinnost na nemeckom trhu. 226. Po druhé sa Komisia odvolávala v odôvodneniach 123, 124 a 131 az 133 napadnutého rozhodnutia na kontakty medzi predmetnými podnikmi, ku ktorým doslo po auguste 2004 . Uvádza v tejto súvislosti viaceré dokumenty, ktoré hoci neuvádzajú výslovne plynovod MEGAL, umoznujú preukázat, ze predmetné podniky mali kontakty vo veci vstupu GDF na nemecký trh a stazností E.ON Ruhrgas v tejto súvislosti. 227. Najmä z poznámky GDF z 9. februára 2005 totiz vyplýva, ze E.ON Ruhrgas obvinila GDF, ze "znicila" hodnotu plynu v Nemecku a mala prospech z cenového rozdielu medzi priemyselným segmentom a segmentom státnych podnikov, aby získala nových zákazníkov, a ze GDF uviedla, ze je potrebné "pracovat na tejto otázke". V normálnom kontexte hospodárskej sútaze by sa podnik nechystal "pracovat" na obvineniach svojho konkurenta týkajúcich sa jeho cenovej praxe. To preukazuje teda, ze GDF chcela reagovat na obavy E.ON Ruhrgas. 228. V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze ked si hospodársky subjekt osvojí staznosti, ktoré mu adresuje iný prevádzkovatel vo veci hospodárskej sútaze, ktorú spôsobujú tomuto inému prevádzkovatelovi výrobky pochádzajúce od prvého uvedeného subjektu, správanie dotknutých osôb predstavuje zosúladený postup (rozsudok Súdneho dvora zo 16. decembra 1975, Suiker Unie a i./Komisia, 40/73 az 48/73, 50/73, 54/73 az 56/73, 111/73, 113/73 a 114/73, Zb. s. 1663, bod 283). Je teda potrebné domnievat sa, ze GDF tým, ze uviedla, ze bude "pracovat na tejto otázke", ktorá sa týka stazností E.ON Ruhrgas, pokial ide o jej ceny praktizované v Nemecku, ako aj tým, ze pripravila po staznostiach E.ON Ruhrgas týkajúcich sa jej tarifného postavenia v rámci predaja státnym podnikom poznámku v apríli 2005, si osvojila uvedené staznosti v zmysle uvedenej judikatúry, aj ked uviedla, ako vyplýva najmä z tejto poznámky z apríla 2005, ze je potrebné relativizovat vnímanie E.ON Ruhrgas. 229. Takisto prípravná poznámka GDF z 5. septembra 2005 týkajúca sa stretnutia z nasledujúceho dna dokazuje staznosti E.ON Ruhrgas týkajúce sa cien navrhovaných GDF, ktorá si sama kladie otázku, akým spôsobom E.ON Ruhrgas získala tieto ceny, co preukazuje, ze GDF brala do úvahy staznosti E.ON Ruhrgas a v závislosti od toho reagovala. 230. V dôsledku toho vzhladom na obsah dokumentov citovaných v bodoch 227 az 229 vyssie tvrdenia zalobkýn, podla ktorých sa tieto dokumenty týkali jednostranných oznámení a stazností E.ON Ruhrgas, na ktoré GDF nereagovala, nemozno uznat. 231. Nakoniec, pokial ide o dokumenty týkajúce sa stretnutia z 21. septembra 2005, v predmetnom prípade o poznámku z "brífingu" z 20. septembra 2005 pripravenú na úcely tohto stretnutia a email z 22. septembra 2005, ktorý predstavuje jej zhrnutie, na ktoré sa odvolávajú odôvodnenia 132 a 133 napadnutého rozhodnutia, je iste potrebné uviest, ako to poznamenali zalobkyne, ze odhalujú existenciu rokovania medzi kupujúcim (E.ON Ruhrgas) a dodávatelom (GDF Deutschland). Nic to vsak nemení na tom, ze ako vyplýva zo zápisnice z uvedeného stretnutia a ako to Komisia uviedla v odôvodnení 135 napadnutého rozhodnutia, GDF oznámila na tomto stretnutí svoju vlastnú stratégiu a úspech na nemeckom trhu. 232. Komisia sa teda nedopustila nesprávneho posúdenia tým, ze zohladnila dokumenty týkajúce sa stretnutia z 21. septembra 2005 v súvislosti s prijatím záveru, ze výmena medzi predmetnými podnikmi patrí skôr pod zosúladený postup ako pod hospodársku sútaz. 233. Okrem toho pokracovanie porusenia v Nemecku po auguste 2004 potvrdzuje, ako vyplýva z odôvodnenia 112 napadnutého rozhodnutia, správanie GDF na trhu, lebo táto spolocnost nedodávala zákazníkom nachádzajúcim sa na juhu Nemecka plyn nad rámec objemov stanovených prostredníctvom PUP. 234. Alternatívne vysvetlenia zalobkýn, pokial ide o správanie GDF na trhu, nemôzu tento záver spochybnit. Z judikatúry totiz vyplýva, ze preukázanie existencie okolností, ktoré poskytujú iné vysvetlenie skutkového stavu zisteného Komisiou a ktoré tak umoznujú nahradit vysvetlenie skutkového stavu, ktoré Komisia pouzila na úcely vyvodenia záveru o existencii porusenia pravidiel Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze, iným prijatelným vysvetlením, je relevantné len vtedy, ak sa Komisia opiera len o správanie predmetných podnikov na trhu, aby dospela k záveru o existencii porusenia (pozri v tomto zmysle rozsudok JFE Engineering a i./Komisia, uz citovaný v bode 169 vyssie, bod 186 a tam citovanú judikatúru). V prejednávanej veci tomu tak ale nie je, kedze Komisia sa opiera o mnohé listinné dôkazy, v prípade ktorých zalobkyne, ako to vyplýva z vyssie uvedeného, nemohli preukázat, ze nemajú dôkaznú silu. 235. Navyse skutocnosti, na ktoré poukazujú zalobkyne, sú v rozpore so zmluvnými ustanoveniami prílohy 2 dohody MEGAL, ktorá GDF nedáva právo cerpat plyn z plynovodu MEGAL v Nemecku, ak sa predmetné podniky nedohodnú inak, a teda nic neumoznuje vyvodenie záveru, ze tieto ustanovenia boli v danom case zrusené alebo ze sa uvedené podniky formálne dohodli na ich zmene. 236. Ako totiz uviedla Komisia v odôvodnení 107 napadnutého rozhodnutia, dohoda z roku 2004 sa nezmienuje o prílohe 2 dohody MEGAL, co zalobkyne nespochybnujú. Zo znenia dohody z roku 2004 totiz v skutocnosti výslovne vyplýva, ze sa týkala len niektorých sprievodných listov a nie ostatných ustanovení dohody MEGAL. 237. Okrem toho dohodu z roku 2004 nie je mozné povazovat za "inú dohodu" v zmysle bodu 2.1 prílohy 2 dohody MEGAL. Uvedené totiz nevyplýva zo znenia dohody z roku 2004, ale navyse by to mohlo znamenat, ze sú v uvedenej dohode definované nové body výstupu plynovodu MEGAL, ktoré by mohla vyuzívat GDF, pricom tam vsak nijaké nie sú uvedené. 238. Pokial ide o moznost ústne zrusit prílohu 2 dohody MEGAL, je v rozpore s potrebou definovat nové body výstupu plynovodu MEGAL, ktorá je uvedená v bode 237 vyssie. Takisto argumentácia zalobkýn, ktorej cielom je preukázat, ze uvedená príloha bola nevyhnutne zrusená vzhladom na tvrdenia uvedené v dokumentoch z 23. júna a 26. augusta 2004, nemôze obstát, kedze, ako to vyplýva z bodov 220 az 234 vyssie, uvedené dokumenty neumoznovali preukázat skoncenie predmetného porusenia. 239. Je teda potrebné zamietnut argumentáciu zalobkýn týkajúcu sa prílohy 2 dohody MEGAL. 240. Vzhladom na vsetky vyssie uvedené okolnosti Komisia správne dospela k záveru o pokracovaní predmetného porusenia na nemeckom trhu az do 30. septembra 2005. 241. Pokial ide o francúzsky trh, treba skonstatovat, tak ako zalobkyne, ze v casti napadnutého rozhodnutia venovanej skúmaniu dátumu predmetného porusenia, teda v odôvodneniach 299 az 309, Komisia nepredlozila nijaký dôkaz, na základe ktorého by bolo mozné dospiet k záveru, ze porusenie na tomto trhu trvalo po dohode z roku 2004. 242. Treba totiz najprv skonstatovat, ze nijaký listinný dôkaz nedosvedcuje pokracovanie predmetného porusenia po 13. auguste 2004, ci uz vo forme dohody, alebo zosúladeného postupu. Posledným dokumentom týkajúcim sa francúzskeho trhu je interná poznámka z "brífingu" E.ON Ruhrgas z 26. júna 2004 týkajúca sa stretnutia "strucná aktualizácia" z 2. júla 2004, ktorá je teda spred 13. augusta 2004, co je dátum uzatvorenia dohody z roku 2004. Pokial ide konkrétnejsie o stretnutia a výmeny, na ktorých podla odôvodnenia 307 napadnutého rozhodnutia predmetné podniky diskutovali o svojich stratégiách na vlastných vnútrostátnych trhoch po auguste 2004, treba uviest, ze Komisia sa v uvedenom odôvodnení neodvoláva na nijaký konkrétny listinný dôkaz týkajúci sa stretnutia, ktorý by sa týkal francúzskeho trhu. Okrem toho dokumenty týkajúce sa stretnutí, ktoré sa konali po 13. auguste 2004, citované v odôvodneniach 123, 124 a 130 az 136 uvedeného rozhodnutia, sa týkajú len nemeckého trhu s plynom a nie francúzskeho trhu. 243. Túto neexistenciu listinných dôkazov napokon Komisia implicitne uznala vo svojich písomných podaniach, kedze tvrdí, ze pokracovanie porusenia vo Francúzsku vyplýva zo vzájomného rozdelenia trhov a z neexistencie dôkazu o skoncení, ktorý by sa vztahoval výlucne na francúzsky trh. 244. Okrem toho, pokial ide o obmedzenia týkajúce sa bodov výstupu plynovodu MEGAL, ktoré by sa mohli vztahovat na Ruhrgas vo Francúzsku, najmä o obmedzenia, ktoré môzu vyplývat z prílohy 2 dohody MEGAL, Komisia sa na tieto obmedzenia neodvoláva. V odôvodneniach 299, 300 a 307 napadnutého rozhodnutia sa totiz Komisia odvoláva len na zmluvné obmedzenia, ktoré bránia GDF pouzívat body výstupu uvedeného plynovodu v Nemecku na zásobovanie zákazníkov. V kazdom prípade treba skonstatovat, ze E.ON Ruhrgas mohla bez ohladu na ustanovenia prílohy 2 dohody MEGAL, ktoré sa jej týkajú, cerpat plyn z plynovodu MEGAL na úcely jeho predaja vo Francúzsku, hoci tento predaj predstavoval len malý podiel na trhu a týkal sa len niekolkých zákazníkov, ako to vyplýva z odôvodnení 73 a 101 napadnutého rozhodnutia. 245. Napokon treba uviest, ze tvrdenie Komisie uvedené v odôvodnení 304 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého skutocnost, ze predmetné podniky rokovali o novej dohode, svedcí o tom, ze sa stále cítili byt viazané existujúcou dohodou, alebo tvrdenie Komisie, podla ktorého ak neexistuje nová dohoda, stará dohoda je stále platná, nie je mozné povazovat za tvrdenia umoznujúce z právneho hladiska dostatocne podporit závery týkajúce sa francúzskeho trhu. Takéto úvahy nemozno povazovat za dostatocne presné a zhodné dôkazy o tom, ze porusenie vo Francúzsku trvalo aj po dohode z roku 2004. 246. Treba teda skonstatovat, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí nepredlozila nijaký dôkaz, na základe ktorého by bolo mozné dospiet k záveru, ze predmetné porusenie na francúzskom trhu trvalo aj po dohode z roku 2004. 247. Kedze vsak clánok 1 napadnutého rozhodnutia rozlisuje medzi dlzkou trvania porusenia na nemeckom trhu a dlzkou trvania porusenia na francúzskom trhu, Komisia mala dolozit aj svoj záver týkajúci sa francúzskeho trhu. Inými slovami, ak Komisia v clánku 1 rozlisovala medzi odlisnou dlzkou trvania porusenia na nemeckom a francúzskom trhu, mala poskytnút potrebné dôkazy umoznujúce z právneho hladiska dostatocne preukázat existenciu porusenia na týchto dvoch trhoch a pocas obidvoch uvádzaných dlzok trvania. Dôkazné bremeno týkajúce sa existencie porusenia, cize jeho dlzky trvania, totiz prinálezí Komisii (pozri rozsudok JFE Engineering a i./Komisia, uz citovaný v bode 169 vyssie, bod 341 a tam citovanú judikatúru). 248. Tieto úvahy nespochybnuje okolnost, ze porusenie predstavuje jediné a pokracujúce porusenie. Táto okolnost, pokial ide o povahu konstatovaného porusenia, totiz nemá vplyv na okolnost, ze kedze Komisia vo výroku napadnutého rozhodnutia vedome uviedla odlisné trvanie porusenia na francúzskom trhu a nemeckom trhu, mala povinnost z právneho hladiska dostatocne preukázat takto uvádzané dlzky trvania. 249. Rovnako tak musí byt zamietnuté tvrdenie Komisie, podla ktorého zákazy dodávok vychádzali z reciprocnej dohody, kedze aj za predpokladu, ze by zákazy dodávok vychádzali z reciprocnej dohody, takáto skutocnost sama osebe nestací na preukázanie toho, ze predmetné porusenie nebolo ukoncené napriek dohode z roku 2004. 250. Vzhladom na vsetky vyssie uvedené skutocnosti je potrebné skonstatovat, ze Komisia nepredlozila listinné dôkazy o predmetnom porusení na francúzskom trhu po dohode z roku 2004. - O správaní predmetných podnikov po liberalizácii trhov s plynom 251. Treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry sa rezim hospodárskej sútaze zavedený clánkami 81 ES a 82 ES zaujíma o hospodárske výsledky dohôd alebo inej porovnatelnej formy zhody alebo zosúladenia, a nie o ich právnu formu. V dôsledku toho v prípade kartelov, ktorých úcinnost skoncila, na uplatnenie clánku 81 ES stací, aby po ich formálnom skoncení nadalej trvali ich úcinky. Z toho vyplýva, ze dlzka porusenia sa nesmie posudzovat v závislosti od doby, pocas ktorej je dohoda úcinná, ale v závislosti od doby, pocas ktorej sa obvinené podniky správali spôsobom zakázaným clánkom 81 ES (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 12. decembra 2007, BASF a UCB/Komisia, T-101/05 a T-111/05, Zb. s. II-4949, bod 187 a tam citovanú judikatúru). 252. Ako sa uvádza v bodoch 169 az 245 vyssie, nemôzu obstát tvrdenia zalobkýn smerujúce k preukázaniu, ze predmetná dohoda bola ukoncená pred augustom 2004, pokial ide o francúzsky trh, a v septembri 2005, pokial ide o nemecký trh. Vzhladom na to, ze existencia porusenia a, pokial ide o nemecký trh, pokracovanie dohody napriek jej formálnemu zruseniu preukazujú listinné dôkazy, nie je potrebné preskúmat správanie predmetných podnikov vo vyssie uvedených obdobiach a na vyssie uvedených trhoch. Podla ustálenej judikatúry totiz aj za predpokladu, ze uvedené podniky nevykonávali predmetnú dohodu a neosvojili si autonómne správanie po liberalizácii trhov s plynom, platí, ze uvedené by nemalo ziadny vplyv, kedze zohladnovat konkrétne úcinky dohody je zbytocné, ak sa zdá, ze jej cielom bolo vylúcenie, obmedzenie alebo narusenie hospodárskej sútaze na spolocnom trhu (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 20. marca 2002, LR AF 1998/Komisia, T-23/99, Zb. s. II-1705, bod 47 a tam citovanú judikatúru). Okrem toho, ako sa uvádza v bode 234 vyssie, z judikatúry vyplýva, ze preukázanie existencie okolností, ktoré poskytujú iné vysvetlenie skutkového stavu zisteného Komisiou a ktoré tak umoznujú nahradit vysvetlenie skutkového stavu, ktoré Komisia pouzila na úcely vyvodenia záveru o existencii porusenia pravidiel Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze, iným prijatelným vysvetlením, je relevantné len vtedy, ak sa Komisia opiera len o správanie predmetných podnikov na trhu, aby dospela k záveru o existencii porusenia. 253. Naproti tomu, pokial ide o francúzsky trh s plynom po 10. auguste 2004, z bodov 241 az 245 vyssie vyplýva, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí nepredlozila nijaký dôkaz, na základe ktorého by bolo mozné preukázat, ze ukoncenie dohody bolo fiktívne. V dôsledku toho vzhladom na judikatúru citovanú v bode 252 vyssie je nevyhnutné urcit, ci po formálnom skoncení dohody Komisia preukázala, ze na francúzskom trhu úcinky pokracovali. 254. V napadnutom rozhodnutí sa vsak Komisia neodvoláva na správanie E.ON Ruhrgas na francúzskom trhu, aby tak preukázala pokracovanie kartelu na tomto trhu. Komisia konkrétne neodkázala na predaje E.ON Ruhrgas vo Francúzsku, zatial co, pokial ide o predaje GDF v Nemecku, urobila tak v odôvodnení 300 napadnutého rozhodnutia. 255. Okrem toho z dôkazov, ktoré predlozili zalobkyne, vyplýva, ze E.ON Ruhrgas výrazne zvýsila svoje predaje plynu vo Francúzsku v rokoch 2004/2005 (pozri najmä odôvodnenie 73 napadnutého rozhodnutia). Hoci úroven predajov E.ON Ruhrgas vo Francúzsku zostali v rokoch 2004 a 2005 nízke a týkali sa obmedzeného poctu zákazníkov, potvrdzuje skoncenie predmetného porusenia po auguste 2004 na francúzskom trhu. 256. Z vyssie uvedených skutocností vyplýva, ze Komisia z právneho hladiska dostatocne nepreukázala, ze predmetné porusenie trvalo po 10. auguste 2004, a to do 30. septembra 2005, v rozsahu, v akom sa týka francúzskeho trhu s plynom. 257. Je teda potrebné ciastocne vyhoviet druhému zalobnému dôvodu a zrusit clánok 1 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom sa v nom konstatuje existencia porusenia, ku ktorému doslo vo Francúzsku v období od 13. augusta 2004 do 30. septembra 2005. O tretom zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásady rovnosti zaobchádzania 258. Týmto zalobným dôvodom zalobkyne v podstate tvrdia, ze Komisia tým, ze im ulozila pokutu, hoci tak neurobila v predchádzajúcich podobných veciach (veci GDF/ENI a GDF/ENEL), porusila zásadu rovnosti zaobchádzania. 259. V tejto súvislosti treba zdôraznit, ze predmetom clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 je poskytnút Komisii právomoc ukladat pokuty s cielom umoznit jej splnit si úlohu dohladu, ktorú jej zveruje právo Únie (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora zo 7. júna 1983, Musique Diffusion française a i./Komisia, 100/80 az 103/80, Zb. s. 1825, bod 105, a rozsudok Súdu prvého stupna z 9. júla 2003, Archer Daniels Midland a Archer Daniels Midland Ingredients/Komisia, T-224/00, Zb. s. II-2597, bod 105). Táto úloha iste zahrna povinnost vyhladávat a potlácat jednotlivé porusenia, ale rovnako obsahuje aj povinnost uskutocnovat vseobecnú politiku s cielom uplatnovat vo veciach hospodárskej sútaze zásady stanovené Zmluvou a v tomto zmysle usmernovat správanie podnikov. Z toho vyplýva, ze Komisia musí dohliadat na to, aby mali pokuty odstrasujúcu povahu (rozsudok Vseobecného súdu z 28. apríla 2010, Gütermann a Zwicky/Komisia, T-456/05 a T-457/05, Zb. s. II-1443, bod 79). 260. Okrem toho treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry predchádzajúca rozhodovacia prax Komisie sama osebe neslúzi ako právny rámec pre stanovenie pokút v oblasti hospodárskej sútaze, kedze tento rámec je definovaný len v nariadení c. 1/2003 a v usmerneniach (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 30. septembra 2003, Michelin/Komisia, T-203/01, Zb. s. II-4071, bod 254 a tam citovanú judikatúru). Rozhodnutia týkajúce sa iných vecí tak majú, pokial ide o existenciu prípadnej diskriminácie, iba orientacnú povahu, kedze je málo pravdepodobné, ze by okolnosti charakteristické pre tieto rozhodnutia, ako sú trhy, výrobky, podniky a dotknuté obdobia, boli rovnaké (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora zo 7. júna 2007, Britannia Alloys & Chemicals/Komisia, C-76/06 P, Zb. s. I-4405, bod 60). 261. V kazdom prípade je Komisia povinná dodrziavat zásadu rovnosti zaobchádzania, ktorá bráni tomu, aby sa s porovnatelnými situáciami zaobchádzalo odlisne a s odlisnými situáciami rovnako, ibaze by takéto zaobchádzanie bolo objektívne odôvodnené, ak ukladá pokutu podniku za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze, tak ako aj kazdá iná institúcia pri vsetkých svojich cinnostiach (pozri rozsudok Vseobecného súdu z 13. januára 2004, JCB Service/Komisia, T-67/01, Zb. s. II-49, bod 187 a tam citovanú judikatúru). 262. Nic to vsak nemení na tom, ze skorsie rozhodnutia Komisie vo veci pokuty môzu byt relevantné vzhladom na dodrziavanie zásady rovnosti zaobchádzania len vtedy, ak je preukázané, ze okolnosti vecí týkajúce sa týchto iných rozhodnutí, akými sú dotknuté trhy, výrobky, krajiny, podniky a obdobia, sú porovnatelné s okolnostami v prejednávanej veci (pozri v tomto zmysle Archer Daniels Midland/Komisia, uz citovaný v bode 201 vyssie, bod 316 a tam citovanú judikatúru). 263. V prejednávanej veci vsak okolnosti vecí týkajúce sa skorsích rozhodnutí, na ktoré sa odvolávajú zalobkyne, nie sú porovnatelné s okolnostami v prejednávanej veci, takze uvedené rozhodnutia nie sú v súlade s judikatúrou citovanou v bode 262 vyssie relevantné vzhladom na dodrziavanie zásady rovnosti zaobchádzania. 264. Najprv totiz treba uviest, ze skutocnost, ze k dotknutému správaniu doslo v odvetví plynu v súcasnom období, ktoré je charakteristické liberalizáciou, a teda prenikavým vývojom odvetvia, nemôze ako taká preukázat, ze okolnosti vecí GDF/ENI a GDF/ENEL sú porovnatelné s okolnos tami v prejednávanej veci. 265. Dalej vo veciach GDF/ENI a GDF/ENEL Komisia zohladnila skutocnost, ze ide o prvé rozhodnutie o územných obmedzeniach v odvetví plynu. V prejednávanej veci tomu tak ale nie je. 266. Okrem toho sa dotknuté obmedzenia odlisujú vzhladom na svoju povahu. Predmetné obmedzenia vo veciach GDF/ENI a GDF/ENEL mali totiz vertikálny charakter, kedze vychádzali jednak zo zmluvy o tranzite a jednak zo zmluvy, ktorú mozno povazovat za zmluvu o preprave, resp. za zmluvu o kúpe a predaji. Z preskúmania, ktoré v týchto veciach vykonala Komisia, týkajúceho sa uplatnitelnosti clánku 81 ods. 3 ES dalej vyplýva, ze samotná Komisia povazovala obmedzenia za vertikálne obmedzenia. Nie je tomu tak v prejednávanej veci, kde má obmedzenie horizontálny charakter, kedze sa týka dohody medzi dvoma dodávatelmi v prípade pouzívania plynovodu a ich mozností predávat plyn na vlastnom trhu. Navyse veci GDF/ENI a GDF/ENEL sa lísia od prejednávanej veci, ako to uviedla Komisia, kedze tieto veci sa týkali zmluvného ustanovenia, ktoré jednostranne obmedzovalo územie, na ktorom ENI a ENEL mohli pouzívat plyn, ktorý bol predmetom zmluvy, pricom tomu tak nie je v prejednávanej veci, kde sa obmedzenie týka jednotlivých území predmetných podnikov. 267. Napokon, na rozdiel od tvrdení zalobkýn, z dôkazov zalozených do spisu (pozri najmä bod 191 vyssie) vyplýva, ze strany predmetnej dohody vedeli o protiprávnosti svojho správania, a to prinajmensom od zaciatku roku 2000. Zalobkyne sa teda nemôzu odvolávat na svoju dobrú vieru, aby sa s nimi zaobchádzalo ako s dotknutými podnikmi vo veciach GDF/ENI a GDF/ENEL, ktoré nevedeli o tom, ze ich správanie je v rozpore s právom v oblasti hospodárskej sútaze. 268. Vzhladom na vyssie uvedené rozdiely zo skutocnosti, ze porusenia sa týkali podnikov porovnatelnej velkosti a rovnakých, resp. porovnatelných clenských státov, nie je mozné vyvodit záver, ze situácie boli porovnatelné. 269. Vzhladom na tieto okolnosti treba skonstatovat, ze na rozdiel od toho, co tvrdia zalobkyne, predmetné správanie v tejto veci a vo veciach GDF/ENI a GDF/ENEL nie sú porovnatelnej povahy a nemajú tú istú charakteristiku, takze dôvod zalozený na porusení zásady rovnosti zaobchádzania musí byt zamietnutý. O stvrtom dôvode zalozenom na premlcaní údajných porusení vyplývajúcich z dohôd z roku 1975 270. Zalobkyne tvrdia, ze kedze právomoc Komisie ukladat pokuty podlieha premlcacej lehote pät rokov a toto premlcanie bolo prerusené setreniami vykonanými 16. a 17. mája 2006, iba skutocnosti nasledujúce po 16. máji 2001 mozno stíhat. Domnievajú sa, ze preukázali v rámci druhého dôvodu, ze uvádzané porusenia skoncili hned po liberalizácii trhov plynu v apríli 1998, pokial ide o Nemecko, a v auguste 2000, pokial ide o Francúzsko. 271. Ako vyplýva z úvah týkajúcich sa druhého dôvodu uvádzaného zalobkynami, predmetné porusenia sa skoncili v septembri 2005, pokial ide o porusenie spáchané v Nemecku, a v auguste 2004, pokial ide o porusenie spáchané vo Francúzsku. Stíhané skutocnosti teda neboli premlcané v okamihu, ked Komisia vykonala svoje setrenie. 272. V dôsledku toho stvrtý zalobný dôvod uvádzaný zalobkynami musí byt zamietnutý. O piatom dôvode zalozenom na tom, ze druhá zalobkyna nie je zodpovedná za konanie prvej zalobkyne 273. Zalobkyne tvrdia, ze zodpovednost za predmetné porusenie nemozno pripísat druhej zalobkyni, kedze po prvé druhá zalobkyna sa nezúcastnila priamo na porusení a po druhé domnienka, podla ktorej materská spolocnost vykonávala rozhodujúci vplyv na správanie svojej dcérskej spolocnosti vo výske 100 %, bola vyvrátená. 274. Vseobecný súd povazuje za vhodné preskúmat najprv druhý dôvod. 275. V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry správanie dcérskej spolocnosti môze byt pripísané materskej spolocnosti najmä vtedy, ked dcérska spolocnost napriek tomu, ze má vlastnú právnu subjektivitu, neurcuje svoje správanie na trhu nezávisle, ale v podstate uplatnuje pokyny, ktoré jej dala materská spolocnost (pozri rozsudok Súdneho dvora z 10. septembra 2009, Akzo Nobel a i./Komisia, C-97/08 P, Zb. s. I-8237, bod 58 a tam citovanú judikatúru). 276. Je to tak totiz preto, lebo v takej situácii sú materská spolocnost a dcérska spolocnost súcastou tej istej hospodárskej jednotky, a preto tvoria jeden podnik. Skutocnost, ze materská spolocnost a dcérska spolocnost tvoria jeden podnik v zmysle clánku 81 ES, Komisii umoznuje adresovat rozhodnutie, ktorým sa ukladajú pokuty, materskej spolocnosti bez toho, aby bolo potrebné preukázat jej osobnú úcast na porusení (rozsudok Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný v bode 275 vyssie, bod 59). 277. V konkrétnom prípade, ked materská spolocnost vlastní 100 % základného imania svojej dcérskej spolocnosti, ktorá sa dopustila porusenia pravidiel Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze, jednak táto materská spolocnost môze uplatnovat rozhodujúci vplyv na správanie tejto dcérskej spolocnosti a jednak existuje vyvrátitelná domnienka, ze táto materská spolocnost skutocne uplatnuje rozhodujúci vplyv na správanie svojej dcérskej spolocnosti (pozri rozsudok Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný v bode 275 vyssie, bod 60 a tam citovanú judikatúru). 278. Za týchto podmienok stací, ak Komisia preukáze, ze celé základné imanie dcérskej spolocnosti je vo vlastníctve materskej spolocnosti, aby sa predpokladalo, ze materská spolocnost uplatnuje rozhodujúci vplyv na obchodnú politiku dcérskej spolocnosti. V dôsledku toho môze Komisia voci materskej spolocnosti vyvodit solidárnu zodpovednost za zaplatenie pokuty, ktorá bola ulozená dcérskej spolocnosti, ibaze by táto materská spolocnost, ktorej prinálezí vyvrátenie tejto domnienky, predlozila dostatocné dôkazy, ktoré preukazujú, ze jej dcérska spolocnost sa na trhu správa nezávisle (pozri rozsudok Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný v bode 275 vyssie, bod 61 a tam citovanú judikatúru). 279. V tejto súvislosti je potrebné zohladnit celok relevantných prvkov týkajúcich sa väzieb ekonomických, organizacných a právnych, ktoré zjednocujú túto dcérsku spolocnost a materskú spolocnost a ktoré sa môzu v závislosti od jednotlivých prípadov menit (rozsudok Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný v bode 275 vyssie, bod 74). 280. Toto posúdenie sa nemá najmä obmedzit iba na prvky týkajúce sa obchodnej politiky dcérskej spolocnosti stricto sensu , ako je stratégia distribúcie alebo cien. Konkrétne, samotné preukázanie, ze dcérska spolocnost riadi tieto konkrétne aspekty svojej obchodnej politiky bez toho, aby v tejto súvislosti dostávala pokyny, nemôze postacovat na úcely záveru o autonómii dcérskej spolocnosti. A fortiori , kritérium, ci materská spolocnost zasahovala do kazdodenného riadenia svojej dcérskej spolocnosti, nie je relevantné (pozri v tomto zmysle rozsudok Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný v bode 275 vyssie, bod 73, a návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Kokott v uvedenej veci, Zb. s. I-8241, body 87 az 94). 281. V predmetnom prípade sa v odôvodneniach 280 a 281 napadnutého rozhodnutia Komisia domnievala, ze E.ON by sa mala povazovat za subjekt, ktorý vykonával rozhodujúci vplyv, a úcinne ovládala E.ON Ruhrgas, pretoze E.ON mala 100 %-ný obchodný podiel v E.ON Ruhrgas a nespochybnila domnienku uvedenú v judikatúre citovanej v bode 277 vyssie. 282. V tejto súvislosti je potrebné uviest, ze je nesporné, ze E.ON má 100-ný obchodný podiel v E.ON Ruhrgas od januára 2003. Na druhej strane sa zalobkyne domnievajú, ze vyvrátili domnienku, kedze E.ON je jednoduchou holdingovou spolocnostou bez vlastnej prevádzkovej cinnosti. Navyse sa domnievajú, ze to, ze na stretnutí z 27. mája 2004 predseda predstavenstva E.ON pripustil, ze nie je oboznámený s restrukturalizáciou zmluvného rámca týkajúceho sa plynovodu MEGAL, preukazuje neexistenciu vplyvu materskej spolocnosti na obchodnú politiku dcérskej spolocnosti. 283. Pokial ide o tvrdenie zalobkýn, podla ktorého je E.ON holdingovou spolocnostou, ktorá sa nemiesa do prevádzkovej cinnosti E.ON Ruhrgas, je potrebné poznamenat, ze iba táto okolnost nemôze postacovat na vylúcenie toho, ze vykonávala rozhodujúci vplyv na uvedenú dcérsku spolocnost. V kontexte skupiny spolocností je totiz holding spolocnostou, ktorej úlohou je preskupit úcasti v rôznych spolocnostiach a funkciou zabezpecit jednotnost riadenia (pozri v tomto zmysle rozsudok Vseobecného súdu z 8. októbra 2008, Schunk a Schunk Kohlenstoff-Technik/Komisia, T-69/04, Zb. s. II-2567, bod 63). 284. Podla zalobkýn je predstavenstvo E.ON poverené "riadením E.ON ako integrovaného elektrárenského podniku" a "[to] pokrýva strategický vývoj, politiku a opatrenia financovania, vseobecné riadenie na trhu, riadenie rizík a trvalú optimalizáciu portfólia". Tieto tvrdenia potvrdzujú teda, ze funkciou E.ON je zabezpecit jednotnost riadenia a koordináciu, co predstavuje ovplyvnovanie správania E.ON Ruhrgas na trhu. 285. Okrem toho vzhladom na tvrdenia zalobkýn uvedené v bode 284 vyssie, najmä tvrdenie, podla ktorého je E.ON poverená vseobecným riadením na trhu, skutocnost, ze predseda predstavenstva E.ON nevedel o podrobnostiach restrukturalizácie zmluvného rámca týkajúceho sa plynovodu MEGAL, nepostacuje na preukázanie autonómie Ruhrgas na trhu, kedze ide len o presný a osobitne technický detail. 286. Okrem toho zo zápisnice zo stretnutia z 27. mája 2004 vyplýva, ze hoci predseda predstavenstva nevedel o podrobnostiach restrukturalizácie, vedel o tom, ze GDF chcela predávat plyn v Nemecku pochádzajúci z plynovodu MEGAL, co je dalsím znakom záujmu materskej spolocnosti o obchodné otázky týkajúce sa cinnosti dcérskej spolocnosti. 287. Z toho vyplýva, ze druhá výhrada zalobkýn týkajúca sa vyvrátenia domnienky, podla ktorej materská spolocnost mala rozhodujúci vplyv na správanie svojej dcérskej spolocnosti, v ktorej mala 100 %-ný obchodný podiel, musí byt zamietnutá, kedze nou nebolo preukázané, ze dcérska spolocnost urcovala autonómne svoje správanie na trhu, bez toho, aby bolo potrebné skúmat argument Komisie, podla ktorého sú tieto dokumenty neprípustné, pretoze boli po prvýkrát predlozené az na Vseobecnom súde. 288. Kedze E.ON sa môze pripísat zodpovednost za porusenie z dôvodu jej postavenia ako materskej spolocnosti, ktorá má 100 %-ný obchodný podiel v dcérskej spolocnosti, prvú výhradu je potrebné zamietnut ako neúcinnú, pretoze aj keby sa pripustila, aj tak by nespochybnila pripísatelnost porusenia. 289. V kazdom prípade, pokial ide o prvú výhradu uvádzanú zalobkynami, je potrebné uviest, ze v odôvodnení 280 napadnutého rozhodnutia Komisia konstatovala, ze E.ON sa zúcastnila priamo na porusení od roku 2003, co je dátum, ked kúpila E.ON Ruhrgas a bola priamo implikovaná do jej cinností. Na podporu tohto tvrdenia odkazuje na stretnutie z 27. mája 2004 medzi GDF a predsedom predstavenstva E.ON, na ktorom sa posledný uvedený stazoval na agresívne správanie GDF v Nemecku a vyjadril ubezpecenie, ze E.ON si nezelala vniknút agresívne na francúzsky trh. 290. Zalobkyne tvrdia, ze toto stretnutie nepreukazuje existenciu priamej úcasti E.ON na porusení, kedze po prvé toto stretnutie nemôze predstavovat autonómne porusenie clánku 81 ES a po druhé Komisia vykonala nesprávne posúdenie obsahu stretnutia, kedze sa netýkalo plynovodu MEGAL, ale stratégie akvizície E.ON. 291. Hoci je pravda, ze Komisia netvrdila, ze stretnutie z 27. mája 2004 predstavuje autonómne porusenie clánku 81 ES, zo zápisnice z uvedeného stretnutia vyplýva, ze predseda predstavenstva E.ON tvrdil, ze "západnou hranicou zásahov E.ON v kontinentálnej Európe [je] západná hranica Nemecka: nie je záujem o Francúzsko ani Spanielsko", ale ze "na druhej strane [je] záujem o Taliansko a Svajciarsko". Nic z obsahu tejto zápisnice alebo v jej kontexte vsak neumoznuje domnievat sa, ako to tvrdia zalobkyne, ze tieto tvrdenia sa týkajú cinností fúzií alebo akvizícií. 292. Naopak, predchádzajúce informácie uvedené v zápisnici zo stretnutia z 27. mája 2004 sa týkajú obchodnej stratégie podnikov, najmä stratégie GDF, ktorá sa nadalej vníma ako agresívne a nebezpecné správanie na nemeckom trhu, ako vyplýva z odôvodnenia 121 napadnutého rozhodnutia. 293. V dôsledku toho argumenty zalobkýn nemozno uznat. 294. Vzhladom na vsetko vyssie uvedené sa Komisia oprávnene domnievala, ze správanie E.ON Ruhrgas mozno pripísat jej materskej spolocnosti, E.ON. V dôsledku toho piaty dôvod uvádzaný zalobkynami musí byt zamietnutý. 2. O návrhoch na znízenie sumy pokuty 295. Na podporu svojich návrhov na znízenie sumy pokuty zalobkyne uvádzajú jeden dôvod zalozený na nesprávnom výpocte sumy pokuty. 296. Zalobkyne tvrdia, ze Komisia sa dopustila nesprávneho posúdenia pri výpocte pokuty, kedze predmetné porusenie na francúzskom trhu skoncilo v auguste 2004 a nie v septembri 2005. Pokuta, ktorá im bola ulozená, by teda mala byt v dôsledku toho znízená. V replike spresnili, ze v kazdom prípade pri výpocte sumy pokuty Komisia nemala zohladnit obrat prvej zalobkyne po roku 2004. 297. Ako vyplýva zo skúmania druhého zalobného dôvodu, Komisia nepreukázala z právneho hladiska dostatocne, ze predmetné porusenie pretrvávalo aj po 13. auguste 2004 a to az do 30. septembra 2005, v rozsahu v akom, sa týkalo francúzskeho trhu s plynom. 298. Ja teda potrebné zmenit napadnuté rozhodnutie tak, aby zohladnilo pri urcovaní konecnej sumy pokuty, ktorá sa má ulozit zalobkyniam, dlzku porusenia, ku ktorému doslo na francúzskom trhu, v predmetnom prípade od 10. augusta 2000 (pozri bod 93 vyssie) do 13. augusta 2004 (pozri bod 257 vyssie). Vseobecný súd sa okrem toho domnieva, ze ziadny dôvod zalozený na verejnom poriadku, ktorý by sa mal zohladnit ex offo (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 8. decembra 2011, KME Germany a i./Komisia, C-389/10 P, Zb. s. I-12789, bod 131), neodôvodnuje znízenie sumy pokuty ulozenej zalobkyniam. 299. V tejto súvislosti, ak sa uplatní metóda pouzitá Komisiou na stanovenie sumy pokuty, ako vyplýva z odôvodnení 339 a 358 az 391 napadnutého rozhodnutia, teda (pociatocná percentuálna sadzba uplatnená na priemer rocného predaja vo Francúzsku x dlzka trvania porusenia vo Francúzsku) + (percento dodatocnej sumy uplatnené na priemer rocného predaja vo Francúzsku) + (pociatocná percentuálna sadzba uplatnená na priemer rocného predaja v Nemecku x dlzka trvania porusenia v Nemecku) + (percento dodatocnej sumy uplatnené na priemer rocného predaja v Nemecku), pricom sa pouzijú opravené údaje týkajúce sa dlzky trvania porusenia vo Francúzsku (4 roky namiesto 5,5) a priemer predaja v súvislosti s porusením na francúzskom trhu, aby sa zohladnilo ciastocné zrusenie napadnutého rozhodnutia Vseobecným súdom, suma pokuty zalobkýn by mala byt 267 miliónov eur. 300. Je vsak potrebné pripomenút, ze neobmedzená súdna právomoc, ktorú v súlade s clánkom 229 ES priznáva Vseobecnému súdu clánok 31 nariadenia c. 1/2003, oprávnuje Vseobecný súd, aby okrem jednoduchého preskúmania zákonnosti, ktoré umoznuje len zamietnutie zaloby o neplatnost alebo zrusenie napadnutého aktu, nahradil posúdenie Komisie svojím posúdením a v dôsledku toho zmenil napadnutý akt, a to aj bez toho, aby ho zrusil, s prihliadnutím na vsetky skutkové okolnosti, najmä s cielom zmenit výsku pokuty, pokial mu je otázka jej výsky predlozená na posúdenie (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 8. februára 2007, Groupe Danone/Komisia, C-3/06 P, Zb. s. I-1331, body 61 a 62, a z 3. septembra 2009, Prym a Prym Consumer/Komisia, C-534/07 P, Zb. s. I-7415, bod 86 a tam citovanú judikatúru). 301. V tejto súvislosti je potrebné uviest, ze Vseobecný súd nie je viazaný výpoctami Komisie ani jej usmerneniami, ked rozhoduje na základe svojej neobmedzenej súdnej právomoci (pozri v tomto zmysle rozsudok BASF a UCB/Komisia, uz citovaný v bode 251 vyssie, bod 213 a tam citovanú judikatúru), ale musí vykonat svoje vlastné posúdenie, zohladniac vsetky okolnosti daného prípadu. 302. V predmetnom prípade sa Vseobecný súd domnieva, ze uplatnenie metódy pouzitej Komisiou na stanovenie pokuty, ako je uvedená v bode 299 vyssie, nezohladnilo vsetky relevantné okolnosti. 303. Uplatnenie tejto metódy na opravené údaje týkajúce sa dlzky trvania porusenia vo Francúzsku a priemer predaja v súvislosti s porusením na francúzskom trhu pocas tohto obdobia implikuje totiz znízenie pokuty ulozenej zalobkyniam velmi neproporcionálne v porovnaní s relatívnym významom konstatovanej nesprávnosti. Kedze sa nesprávne posúdenie Komisie týka len francúzskeho trhu a len 12 a pol mesiaca z 5 rokov a 1 a pol mesiaca konstatovaných pôvodne Komisiou, pokial ide o porusenie na uvedenom trhu, uplatnenie metódy Komisie by viedlo k znízeniu pokuty o viac ako 50 %. 304. Navyse uplatnenie metódy Komisie by viedlo v rámci stanovenia sumy pokuty k podhodnoteniu relatívneho významu porusenia spáchaného na nemeckom trhu v porovnaní s porusením spáchaným na francúzskom trhu. 305. Po vypocutí úcastníkov konania na pojednávaní, pokial ide o prípadné dôsledky, ktoré sa majú vyvodit, co sa týka sumy pokuty, z ciastocného zrusenia napadnutého rozhodnutia, pokial ide o urcenie sumy pokuty vzhladom na dlzku porusenia a vzhladom na vsetky predchádzajúce úvahy, najmä body 303 a 304 vyssie, je potrebné vzhladom na vsetky okolnosti predmetného prípadu a konkrétne dlzku trvania a závaznost predmetného porusenia stanovit konecnú sumu pokuty ulozenej zalobkyniam na 320 miliónov eur. O trovách 306. Podla clánku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Podla clánku 87 ods. 3 prvého pododseku uvedeného rokovacieho poriadku vsak Vseobecný súd môze rozdelit náhradu trov konania medzi úcastníkov konania alebo rozhodnút tak, ze kazdý z úcastníkov konania znása svoje vlastné trovy konania, ak úcastníci konania mali úspech len v casti predmetu kona nia alebo z výnimocných dôvodov. 307. Kedze kazdý z úcastníkov konania mal úspech len v casti predmetu konania, je opodstatnené rozhodnút tak, ze kazdý z nich znása svoje vlastné trovy konania. Výrok Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (piata komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Clánok 1 rozhodnutia Komisie K(2009) 5355 v konecnom znení z 8. júla 2009 týkajúceho sa konania o uplatnení clánku 81 [ES] (vec COMP/39.401 - E.ON/GDF) sa zrusuje v rozsahu, v akom konstatuje, ze porusenie trvalo od 1. januára 1980 prinajmensom do 24. apríla 1998, pokial ide o porusenie v Nemecku, a v rozsahu, v akom konstatuje existenciu porusenia vo Francúzsku od 13. augusta 2004 do 30. septembra 2005. 2. Suma pokuty ulozenej E.ON Ruhrgas AG a E.ON AG v clánku 2 písm. a) rozhodnutia K(2009) 5355 v konecnom znení sa stanovuje na 320 miliónov eur. 3. V zostávajúcej casti sa zaloba zamieta. 4. Kazdý úcastník konania znása svoje vlastné trovy konania. References 1. file:///tmp/lynxXXXXyCYwFK/L94404-4812TMP.html#t-ECR_62009TJ0360_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1998:204:TOC 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:176:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:001:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2009:248:TOC 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2006:210:TOC 7. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999T?0112&locale=SK 8. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61984??0161&locale=SK 9. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61997T?0298&locale=SK 10. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61989C?0234&locale=SK 11. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0374&locale=SK 12. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007T?0461&locale=SK 13. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005T?0087&locale=SK 14. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61990C?0052&locale=SK 15. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998T?0154&locale=SK 16. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0501&locale=SK 17. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0551&locale=SK 18. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61973??0192&locale=SK 19. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005C?0238&locale=SK 20. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61978??0209&locale=SK 21. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61996C?0215&locale=SK 22. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0259&locale=SK 23. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61996C?0306&locale=SK 24. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000T?0067&locale=SK 25. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0062&locale=SK 26. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0510&locale=SK 27. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61989T?0003&locale=SK 28. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999T?0059&locale=SK 29. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0059&locale=SK 30. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61973??0040&locale=SK 31. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005T?0101&locale=SK 32. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999T?0023&locale=SK 33. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61980??0100&locale=SK 34. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000T?0224&locale=SK 35. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005T?0456&locale=SK 36. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001T?0203&locale=SK 37. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0076&locale=SK 38. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001T?0067&locale=SK 39. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008C?0097&locale=SK 40. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004T?0069&locale=SK 41. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62010C?0389&locale=SK 42. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0003&locale=SK 43. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0534&locale=SK 44. file:///tmp/lynxXXXXyCYwFK/L94404-4812TMP.html#c-ECR_62009TJ0360_SK_01-E0001 45. file:///tmp/lynxXXXXyCYwFK/L94404-4812TMP.html#I1 46. file:///tmp/lynxXXXXyCYwFK/L94404-4812TMP.html#MO 47. file:///tmp/lynxXXXXyCYwFK/L94404-4812TMP.html#DI