ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (tretia komora) z 12. decembra 2012 ( [1]*1 ) "Hospodárska sútaz -- Kartely -- Trh s acetylidom vápenatým a horcíkom pre oceliarsky a plynárenský priemysel v EHP s výnimkou Írska, Spanielska, Portugalska a Spojeného královstva -- Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 81 ES -- Urcenie cien a rozdelenie trhu -- Pokuty -- Povinnost odôvodnenia -- Proporcionalita -- Rovnost zaobchádzania -- Usmernenia k metóde stanovovania pokút z roku 2006 -- Platobná schopnost" Vo veci T-352/09, Novácke chemické závody, a.s., so sídlom v Novákoch (Slovensko), v zastúpení: pôvodne A. Cernejová, neskôr M. Bolos a L. Bányaiová, advokáti, zalobca, ktorého v konaní podporuje: Slovenská republika, v zastúpení: B. Ricziová, splnomocnená zástupkyna, vedlajsí úcastník konania, proti Európskej komisii, v zastúpení: F. Castillo de la Torre, N. von Lingen a A. Tokár, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorej predmetom je návrh na zrusenie rozhodnutia Komisie K(2009) 5791 v konecnom znení z 22. júla 2009 týkajúceho sa konania podla clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/F/39.396 - Cinidlá zalozené na acetylide vápenatom a horcíku pre oceliarsky a plynárenský priemysel) v rozsahu, v akom sa týka zalobcu, ako aj subsidiárne návrh na zrusenie alebo znízenie pokuty, ktorá bola ulozená uvedeným rozhodnutím zalobcovi, VSEOBECNÝ SÚD (tretia komora), v zlození: predseda komory O. Czúcz, sudcovia I. Labucka a D. Gratsias (spravodajca), tajomník: N. Rosner, referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 25. apríla 2012, vyhlásil tento Rozsudok Okolnosti predchádzajúce sporu 1 Komisia Európskych spolocenstiev vo svojom rozhodnutí K(2009) 5791 v konecnom znení z 22. júla 2009 týkajúcom sa konania podla clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/F/39.396 - Cinidlá zalozené na acetylide vápenatom a horcíku pre oceliarsky a plynárenský priemysel) (dalej len "napadnuté rozhodnutie") konstatovala, ze hlavní dodávatelia acetylidu vápenatého a horcíka pre oceliarsky a plynárenský priemysel svojou úcastou na jedinom a pokracujúcom porusení v období od 7. apríla 2004 do 16. januára 2007 porusili clánok 81 ods. 1 ES a clánok 53 Dohody o Európskom hospodárskom priestore (EHP). Tieto subjekty boli zapojené do rozdelenia trhu, stanovovania kvót, pridelovania odberatelov, stanovovania cien a výmeny citlivých obchodných informácií o cene, odberateloch a objeme predaja v rámci EHP s výnimkou Írska, Spanielska, Portugalska a Spojeného královstva. 2 Konanie vo veci sa zacalo na základe ziadosti o oslobodenie od pokuty, ktorú podala spolocnost Akzo Nobel NV v zmysle oznámenia Komisie o oslobodení od pokút a znízení pokút v prípadoch kartelov ([2]Ú. v. ES C 45, s. 3; Mim. vyd. 08/002, s. 115). 3 Zalobca, Novácke chemické závody, a.s., vyrába predovsetkým acetylid vápenatý. Komisia v clánku 1 písm. e) napadnutého rozhodnutia konstatovala, ze zalobca sa podielal na porusení pocas celého obdobia jeho trvania a v clánku 2 prvom odseku písm. e) rovnakého rozhodnutia mu ulozila pokutu vo výske 19,6 milióna eur, ktorú je povinný zaplatit spolocne a nerozdielne so svojou materskou spolocnostou v case porusenia, spolocnostou 1. garantovaná a.s. Konanie a návrhy úcastníkov konania 4 Návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 14. septembra 2009 podal zalobca zalobu, na základ ktorej sa zacalo toto konanie. 5 Osobitným aktom doruceným do kancelárie v ten istý den a zapísaným do registra pod znackou T-352/09 R zalobca tiez predlozil návrh na nariadenie predbezného opatrenia v zmysle clánkov 242 ES a 243 ES a clánku 104 a nasl. Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna. Uznesením predsedu Súdu prvého stupna z 29. októbra 2009, Novácke chemické závody/Komisia (T-352/09 R, neuverejnené v Zbierke), bol tento návrh na nariadenie predbezného opatrenia zamietnutý. 6 Listom doruceným do kancelárie 7. októbra 2009 informoval zalobca Súd prvého stupna o vyhlásení konkurzu. Druhým listom, doruceným do kancelárie 6. novembra 2009, informoval zalobca Súd prvého stupna o skutocnosti, ze správca konkurznej podstaty urcil nového zástupcu. Zalobca dodal, ze v súlade s ustanoveniami slovenského právneho poriadku, ktoré sa uplatnujú na konkurz úcastníka konania pred súdom, musí byt konanie v tejto veci pozastavené. Kedze daný list v podstate obsahoval návrh na prerusenie konania v tejto veci, Súd prvého stupna poziadal Komisiu o vyjadrenie k tomuto návrhu. Komisia vo svojom vyjadrení dorucenom do kancelárie Vseobecného súdu 7. decembra 2009 namietala voci preruseniu plánovaného konania. 7 Uznesením predsedu piatej komory Vseobecného súdu z 21. januára 2010 bolo konanie v tejto veci podla clánku 77 písm. d) rokovacieho poriadku prerusené do 31. októbra 2010, aby bola správcovi konkurznej podstaty poskytnutá moznost prijat rozhodnutie, ci bude pokracovat v mene zalobcu v konaní v danej veci, alebo vezme zalobu spat. 8 Listom doruceným do kancelárie Vseobecného súdu 16. marca 2010 poziadala Komisia o pokracovanie v konaní v danej veci. Uznesením z 11. mája 2010 predseda piatej komory Vseobecného súdu rozhodol o pokracovaní v konaní v tejto veci vzhladom na skutocnost, ze zalobca nepredlozil k uvedenému návrhu pripomienky v urcenej lehote. 9 Návrhom doruceným do kancelárie Súdu prvého stupna 25. novembra 2009 podala Slovenská republika návrh na vstup vedlajsieho úcastníka do konania na podporu zalobcu. Predseda piatej komory Vseobecného súdu tomuto návrhu vyhovel uznesením z 24. júna 2010, ktoré bolo opravené uznesením z 26. júla 2010. Slovenská republika predlozila svoje vyjadrenie vedlajsieho úcastníka 14. septembra 2010. 10 Kedze zlozenie komôr Vseobecného súdu sa zmenilo, pôvodne urcený sudca spravodajca bol pridelený k tretej komore, ktorej bola z tohto dôvodu prejednávaná vec pridelená. Z dôvodu ciastocnej obmeny Vseobecného súdu bola prejednávaná vec pridelená novému sudcovi spravodajcovi zasadajúcemu v tej istej komore. 11 Na základe správy sudcu spravodajcu Vseobecný súd (tretia komora) rozhodol o otvorení ústnej casti konania a v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania uvedených v clánku 64 rokovacieho poriadku vyzval po prvé zalobcu a Komisiu, aby predlozili urcité dokumenty, po druhé zalobcu, aby odpovedal na otázku, a po tretie vsetkých úcastníkov konania, aby odpovedali na inú otázku. Úcastníci konania týmto opatreniam vyhoveli s výnimkou Komisie, ktorá nepredlozila jeden z pozadovaných dokumentov. 12 V rámci dokazovania podla clánku 65 rokovacieho poriadku nariadil Vseobecný súd uznesením z 27. marca 2012 Komisii predlozit dokument, ktorý nepredlozila v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania uvedených v predchádzajúcom bode. Komisia tomuto opatreniu vyhovela v stanovenej lehote. 13 Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im polozil Vseobecný súd, boli vypocuté na pojednávaní 25. apríla 2012. 14 Na pojednávaní poziadala Slovenská republika o moznost predlozit nový dokument. Kedze ostatní úcastníci konania voci tomu nenamietali, Vseobecný súd povolil predlozenie predmetného dokumentu a ostatným úcastníkom konania urcil lehotu na podanie písomných pripomienok týkajúcich sa uvedeného dokumentu. Ústna cast konania sa skoncila 15. mája 2012 po predlození pripomienok ostatných úcastníkov konania k dokumentu, ktorý podala Slovenská republika. 15 Zalobca navrhuje, aby Vseobecný súd: -- zrusil napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom sa ho týka, a následne zrusil pokutu, ktorá mu bola ulozená, -- subsidiárne zrusil alebo podstatne znízil pokutu, ktorá mu bola ulozená, -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 16 Slovenská republika podporuje návrh zalobcu na zrusenie alebo podstatné znízenie pokuty, ktorá mu bola ulozená. 17 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: -- zamietol zalobu, -- zaviazal zalobcu na náhradu trov konania. Právny stav 18 Na podporu svojej zaloby zalobca uvádza tri zalobné dôvody zalozené po prvé na porusení vseobecných zásad proporcionality a rovnosti zaobchádzania pri urcení výsky pokuty, po druhé na porusení základných formálnych nálezitostí, na nesprávnom zistení skutkového stavu, ako aj na zjavne nesprávnom posúdení, kedze Komisia odmietla prihliadnut na jeho platobnú neschopnost v zmysle bodu 35 usmernení k metóde stanovenia pokút ulozených podla clánku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia (ES) c. 1/2003 ([3]Ú. v. EÚ C 210, s. 2, dalej len "usmernenia"), a po tretie na porusení clánku 3 ods. 1 písm. g) ES. O prvom zalobnom dôvode zalozenom na porusení vseobecných zásad proporcionality a rovnosti zaobchádzania pri urcení výsky pokuty Usmernenia 19 Tak ako to vyplýva z odôvodnenia 285 napadnutého rozhodnutia, výska pokút, ktoré boli ulozené zalobcovi a ostatným úcastníkom sporného kartelu, bola stanovená podla usmernení uverejnených Komisiou. 20 Tak ako to vyplýva z bodov 9 az 11 usmernení, stanovenie výsky pokuty sa uskutocní prostredníctvom dvojstupnovej metodiky. 21 Komisia najskôr urcí základnú výsku pokuty pre kazdý podnik alebo zdruzenie podnikov. V tejto súvislosti vychádza z hodnoty predaja tovaru alebo sluzieb dotknutého podniku, s ktorými porusenie priamo alebo nepriamo súvisí v príslusnej geografickej oblasti (bod 13). Základná výska pokuty súvisí s urcitou castou hodnoty predaja stanovenou v závislosti od stupna závaznosti porusenia a vynásobenou poctom rokov, pocas ktorých porusenie trvalo (bod 19). Obdobia dlhsie ako 6 mesiacov, ale kratsie ako jeden rok sa pocítajú ako celý rok (bod 24). Zohladnovaná cast hodnoty predaja môze vo vseobecnosti dosiahnut az 30 % (bod 21). 22 Bod 22 usmernení stanovuje, ze "pri rozhodovaní o tom, ci cast hodnoty predaja, ktorá sa má vziat do úvahy pre daný prípad by mala byt situovaná v hornej alebo v dolnej casti stupnice, Komisia zohladní urcitý pocet ukazovatelov, napríklad povahu porusenia, kumulovaný podiel vsetkých zúcastnených strán na trhu, geografický rozsah porusenia, uskutocnenie alebo neuskutocnenie porusenia". 23 Bod 25 usmernení okrem toho uvádza, ze "Komisia nezávisle od trvania úcasti podniku na porusení zahrnie do základnej výsky pokuty sumu pohybujúcu sa medzi 15 % az 25 % hodnoty predaja..., aby podniky odradila od akejkolvek úcasti na horizontálnych dohodách o stanovení cien, rozdelení trhu a obmedzení produkcie". 24 Potom môze Komisia zvýsit alebo znízit základnú výsku pokuty, ktorá bola stanovená v prvom stupni. Bod 28 usmernení tak upravuje zvýsenie uvedenej sumy, ak Komisia zistí existenciu pritazujúcich okolností, ktoré sú uvedené v rovnakom bode. Recidíva, t. j. skutocnost, ze "podnik pokracuje v rovnakom alebo podobnom porusení po tom, ako Komisia alebo vnútrostátny orgán pre hospodársku sútaz skonstatovali, ze tento podnik porusil ustanovenia clánku 81 [ES] alebo clánku 82 [ES]", tvorí súcast mnohých pritazujúcich okolností uvedených v tomto bode a odôvodnuje zvýsenie az do 100 % zo sumy základnej výsky pokuty (pozri bod 28 prvú zarázku usmernení). Vedúca úloha pri porusovaní alebo podnecovanie k poruseniu tiez predstavuje pritazujúcu okolnost podla tretej zarázky bodu 28 usmernení. 25 Okrem toho usmernenia upravujú aj osobitné zvýsenie hodnoty pokuty, ktoré má slúzit ako odstrasujúci príklad, a to predovsetkým v ich bode 30, podla ktorého "Komisia bude venovat osobitnú pozornost zabezpeceniu odstrasujúceho úcinku pokút. Na tento úcel môze zvýsit pokutu ulozenú podnikom, ktoré majú zvlást vysoký obrat mimo tovarov alebo sluzieb, ktoré sú spojené s porusením". 26 Navyse bod 29 usmernení uvádza, ze hodnota základnej výsky pokuty môze byt znízená, ak Komisia zistí existenciu polahcujúcich okolností, ktoré sú uvedené v rovnakom bode. Podla druhej zarázky tohto bodu Komisia konstatuje existenciu polahcujúcich okolností, ak podnik dokáze, ze porusenie bolo spáchané z nedbalosti. Okrem toho podla stvrtej zarázky rovnakého bodu Komisia konstatuje polahcujúce okolnosti, "ak dotknutý podnik s [nou] úcinne spolupracuje nad rámec oznámenia [o] zhovievavosti a zákonom stanovenej povinnosti spolupráce". 27 V tejto súvislosti, tak ako to vyplýva z odôvodnenia 339 napadnutého rozhodnutia, je od 14. februára 2002 spolupráca podnikov s Komisiou upravená prostredníctvom oznámenia Komisie o oslobodení od pokút a znízení pokút v prípadoch kartelov ([4]Ú. v. ES C 45, s. 3; Mim. vyd. 08/002, s. 115, dalej len "oznámenie o zhovievavosti z roku 2002"), ktoré bolo od 8. decembra 2006 nahradené novým oznámením Komisie ([5]Ú. v. EÚ C 298, s. 17, dalej len "oznámenie o zhovievavosti z roku 2006"). Kedze Akzo Nobel poziadal Komisiu o zhovievavost 20. novembra 2006, t. j. predtým, ako vstúpilo do platnosti oznámenia o zhovievavosti z roku 2006, na daný prípad sa uplatnuje oznámenie o zhovievavosti z roku 2002, ako aj body 31 az 35 oznámenia o zhovievavosti z roku 2006 v zmysle výnimky uvedenej v jeho bode 37. 28 Nakoniec bod 35 usmernení upravuje zohladnenie platobnej neschopnosti podniku v osobitnom sociálnom a ekonomickom kontexte vzhladom na prípadné znízenie výsky pokuty. Napadnuté rozhodnutie 29 Hodnota predaja kazdého úcastníka kartelu pocas posledného celého roku jeho úcasti na porusení, ktorú pouzila Komisia na stanovenie výsky pokuty, je uvedená v tabulke nachádzajúcej sa v odôvodnení 288 napadnutého rozhodnutia. Z tabulky vyplýva, ze hodnota predaja práskového acetylidu vápenatého uskutocnená zalobcom v roku 2006 predstavuje 5 az 10 miliónov eur. Hodnota predaja granulátov acetylidu vápenatého uskutocnená zalobcom predstavuje 20 az 25 miliónov eur. 30 Z odôvodnenia 294 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia zastávala názor, ze sporné porusenie patrí svojou povahou medzi najskodlivejsie obmedzenia hospodárskej sútaze. 31 Okrem toho v odôvodnení 299 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla, ze predmetný kartel sa týkal odberatelov v rámci EHP s výnimkou Spanielska, Portugalska, Spojeného královstva a Írska. 32 V odôvodnení 301 napadnutého rozhodnutia Komisia stanovila podiel hodnoty predaja, ktorý sa má vziat do úvahy pre vsetkých úcastníkov kartelu, na 17 % vzhladom na "osobitné okolnosti tejto veci" a pri zohladnení "kritérií uvedených v odôvodneniach 294 a 299". 33 V tabulke v odôvodnení 304 napadnutého rozhodnutia uviedla Komisia násobitel urcený podla poctu rokov trvania porusenia pre kazdý podnik, ktorého sa toto rozhodnutie dotýka, pricom pri jeho stanovení zohladnila úvahy týkajúce sa dlzky trvania porusenia nachádzajúce sa v odôvodneniach 302 a 303 rovnakého rozhodnutia. V prípade zalobcu Komisia urcila násobitel 2,5 pre práskový acetylid vápenatý a 3 pre granuláty acetylidu vápenatého. 34 Okrem toho v odôvodnení 306 napadnutého rozhodnutia stanovila Komisia percento hodnoty predaja zhodujúce sa s dodatocnou sumou, ktorá je zahrnutá do výsky pokuty v súlade s bodom 25 usmernení, t. j. v danom prípade 17 % "vzhladom na osobitné okolnosti tejto veci a vyssie uvedené kritériá týkajúce sa povahy porusenia, a geografického rozsahu". 35 V odôvodnení 308 napadnutého rozhodnutia sa nachádza tabulka obsahujúca základnú výsku pokuty vypocítanú pre kazdého úcastníka. V prípade zalobcu je táto suma stanovená na 19,6 milióna eur. 36 V odôvodneniach 309 az 312 napadnutého rozhodnutia Komisia skúmala, ci bolo potrebné zvýsit základnú výsku pokuty z dôvodu pritazujúcich okolností. Komisia konstatovala existenciu pritazujúcich okolností z dôvodu recidívy v prípade dvoch úcastníkov kartelu, Akzo Nobel a Degussa AG, ktorá sa pocas prijímania napadnutého rozhodnutia stala spolocnostou Evonik Degussa GmbH. V prípade zalobcu neboli uvedené alebo uznané ziadne pritazujúce okolnosti. 37 V odôvodneniach 313 az 333 napadnutého rozhodnutia Komisia skúmala, ci je v prípade jedného alebo viacerých úcastníkov kartelu potrebné konstatovat existenciu polahcujúcich okolností. Predovsetkým Komisia postupne skúmala tvrdenia uvádzané vsetkými úcastníkmi zalozené na obmedzenej úcasti na karteli (odôvodnenia 313 az 316), tvrdenia uvádzané niektorými úcastníkmi zalozené na skutocnosti, ze predmetné dohody o karteli neuskutocnili a nemali z úcasti na nom prospech (odôvodnenia 317 az 320), tvrdenia niektorých úcastníkov, okrem iného aj zalobcu, zalozené na ich úcinnej spolupráci s Komisiou, ktorá presahovala rozsah pôsobnosti oznámenia o zhovievavosti z roku 2006 (odôvodnenia 321 az 327 napadnutého rozhodnutia) a tvrdenia uvádzané viacerými úcastníkmi zalozené na zlozitej hospodárskej situácii dodávatelov acetylidu vápenatého a horcíka pred obdobím a pocas obdobia trvania kartelu (odôvodnenia 328 az 331). Vo vsetkých prípadoch Komisia dospela k záveru, ze nie je nutné konstatovat existenciu polahcujúcich okolností (odôvodnenia 314, 320, 327 a 331 napadnutého rozhodnutia). 38 V odôvodneniach 335 az 360 napadnutého rozhodnutia Komisia skúmala, ci je v prípade jedného alebo viacerých úcastníkov kartelu potrebné uplatnit oznámenie o zhovievavosti z roku 2002. Z odôvodnenia 358 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze 6. februára 2008 zalobca podal v tomto zmysle ziadost (dalej len "ziadost o zhovievavost"). Komisia v tom istom odôvodnení zastávala názor, ze ziadost bola podaná viac ako rok po vykonaní kontrol, po tom, ako zalobca dostal ziadosti o informácie podla clánku 18 nariadenia c. 1/2003. Ziadost neobsahovala významnú pridanú hodnotu dôkazov, kedze zalobca v nej uviedol len skutocnosti týkajúce sa práskového acetylidu vápenatého, v prípade ktorého uz Komisia v danom období disponovala dostatocnými dôkazmi. Komisia tak zastávala názor, ze informácie poskytnuté zalobcom uz nemohli svojou povahou alebo stupnom podrobnosti posilnit preukázanie daných skutocností. Z tohto dôvodu dosla k záveru, ze zalobcovi nemôze byt priznané znízenie výsky pokuty. 39 Naopak Komisia rozhodla o oslobodení spolocnosti Akzo Nobel od pokuty (odôvodnenia 335 a 336 napadnutého rozhodnutia), o znízení výsky pokuty spolocnosti Donau Chemie AG o 35 % (odôvodnenie 346 napadnutého rozhodnutia), ako aj o znízení výsky pokuty spolocnosti Evonik Degussa o 20 % (odôvodnenie 356 napadnutého rozhodnutia). Komisia zamietla ziadost o odpustenie alebo znízenie pokuty, ktorú podala spolocnost Almamet GmbH (odôvodnenie 349) a okrem iného dosla k záveru, ze znízenie výsky pokuty, ktoré bolo poskytnuté Evonik Degussa, sa nemôze týkat spolocností SKW Stahl Metallurgie GmbH, SKW Stahl Metallurgie AG a Arques Industries AG, kedze táto podala ziadost o zhovievavost jedine vo svojom vlastnom mene (odôvodnenie 357 napadnutého rozhodnutia). 40 Výska jednotlivých ulozených pokút sa nachádza v odôvodnení 361 napadnutého rozhodnutia. Suma uvedená pre zalobcu predstavuje 19,6 milióna eur. 41 Nakoniec v odôvodneniach 362 az 378 napadnutého rozhodnutia Komisia skúmala ziadosti viacerých úcastníkov kartelu týkajúce sa uplatnenia bodu 35 usmernení. Komisia zamietla ziadost zalobcu v tomto zmysle (odôvodnenie 377 napadnutého rozhodnutia), ako aj ziadosti podané ostatnými úcastníkmi kartelu, ale spolocnosti Almamet priznala znízenie výsky pokuty vo výske 20 % (odôvodnenie 372 napadnutého rozhodnutia). O výhradách, ktoré uviedol zalobca 42 Zalobca uvádza, ze stanovenie výsky pokuty, ktorú mu ulozila Komisia, porusuje zásady proporcionality a rovnosti zaobchádzania. Zalobca v tejto súvislosti uvádza pät výhrad, ktoré sa týkajú po prvé odstrasujúceho úcinku pokuty, po druhé pritazujúcich okolností, po tretie polahcujúcich okolností, po stvrté znízenia výsky pokuty udelenej spolocnosti Almamet a po piate pokuty, kedze táto bola vypocítaná úmerne k celkovému obratu spolocností, voci ktorým bolo napadnuté rozhodnutie vydané. Tieto výhrady budú preskúmané postupne po vysvetlení úvodných poznámok. Pocas pojednávania zalobca uviedol výhradu týkajúcu sa hodnoty predaja, ktorá bola zohladnená pri výpocte základnej výsky pokuty. Podla zalobcu sa táto výhrada nachádza uz v samotnej zalobe. Podla Komisie ide o novú výhradu, ktorá nie je zalozená na skutocnostiach uvedených pocas konania, a je preto neprípustná. Táto výhrada bude skúmaná ako posledná. - Úvodné poznámky 43 Je potrebné pripomenút, ze Komisia disponuje urcitou mierou volnej úvahy pri stanovovaní výsky pokút, aby tak mohla usmernovat správanie podnikov v zmysle dodrziavania pravidiel hospodárskej sútaze (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 29. apríla 2004, Tokai Carbon a i./Komisia, [6]T-236/01, T-239/01, T-244/01 az T-246/01, T-251/01 a T-252/01, Zb. s. II-1181, bod 216 a tam citovanú judikatúru). 44 Ako vsak uvádza zalobca, vzdy ked sa Komisia rozhodne ulozit pokutu podla práva hospodárskej sútaze, je povinná dodrziavat vseobecné právne zásady, medzi inými zásadu rovnosti zaobchádzania a proporcionality, tak ako ich vykladajú súdy Únie (rozsudok Vseobecného súdu z 13. júla 2011, Schindler Holding a i./Komisia, [7]T-138/07, Zb. s. II-4819, bod 105). 45 Podla clánku 23 ods. 3 nariadenia c. 1/2003 Komisia pri stanovení výsky pokuty zohladní závaznost a dlzku trvania porusovania. Z judikatúry vyplýva, ze v tomto kontexte je Komisia povinná predovsetkým zabezpecit, aby jej konanie malo odstrasujúci úcinok (rozsudok Súdneho dvora zo 7. júna 1983, Musique Diffusion française a i./Komisia, [8]100/80 az 103/80, Zb. s. 1825, bod 106, a rozsudok Súdu prvého stupna z 5. apríla 2006, Degussa/Komisia, [9]T-279/02, Zb. s. II-897, bod 272). 46 Potreba zabezpecit dostatocný odstrasujúci úcinok pokuty, hoci neodôvodnuje zvýsenie celkovej výsky pokút v rámci vykonávania politiky hospodárskej sútaze, vyzaduje, aby pokuta bola upravená tak, aby mala pozadovaný dosah na podnik, ktorému je ulozená, a to tak, aby sa nestala zanedbatelnou alebo naopak neprimerane vysokou, predovsetkým s ohladom na financné schopnosti dotknutého podniku v súlade s poziadavkami vyplývajúcimi jednak z potreby zabezpecit efektívnost pokuty a jednak dodrziavania zásady proporcionality (rozsudky Súdu prvého stupna Degussa/Komisia, uz citovaný v bode 45 vyssie, bod 283, a z 18. júna 2008, Hoechst/Komisia, [10]T-410/03, Zb. s. II-881, bod 379). 47 Pokial ide o usmernenia, z judikatúry vyplýva, ze Komisia sa prijatím takýchto pravidiel správania a tým, ze ich zverejnením oznámila, ze ich v budúcnosti uplatní na prípady, ktorých sa týkajú, sama obmedzuje vo výkone svojej diskrecnej právomoci a nemôze sa od týchto pravidiel odchýlit bez toho, aby bola prípadne sankcionovaná z dôvodu porusenia vseobecných právnych zásad, ako sú zásady rovnosti zaobchádzania alebo ochrany legitímnej dôvery (rozsudok Súdneho dvora z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a i./Komisia, [11]C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, Zb. s. I-5425, bod 211; rozsudky Súdu prvého stupna z 8. októbra 2008, Schunk a Schunk Kohlenstoff-Technik/Komisia, [12]T-69/04, Zb. s. II-2567, bod 44, a z 28. apríla 2010, Amann & Söhne a Cousin Filterie/Komisia, [13]T-446/05, Zb. s. II-1255, bod 146). 48 Z toho vyplýva, pricom to uznáva aj zalobca, ze v priebehu stanovenia výsky pokuty, ktorá bude ulozená podniku v súlade s clánkom 23 nariadenia c. 1/2003, nepredstavuje samotné zohladnenie usmernení porusenie zásady proporcionality a rovnosti zaobchádzania, ale práve naopak, toto zohladnenie môze byt potrebné z dôvodu dodrzania druhej z týchto zásad. Naopak dodrzanie v usmerneniach uvedenej metodiky stanovenia výsky pokút vsak nezbavuje Komisiu povinnosti zabezpecit, aby bola pokuta ulozená v jednotlivých prípadoch v súlade so zásadami proporcionality a rovnosti zaobchádzania. Navyse v bode 37 usmernení si samotná Komisia vyhradila právo obíst metodiku alebo obmedzenia stanovené v usmerneniach, ak to odôvodnujú okolnosti daného prípadu alebo nevyhnutnost dosiahnut urcitú úroven odstrasujúceho úcinku pokuty. 49 Navyse treba zdôraznit, ze pokial ide o zaloby smerujúce proti rozhodnutiam Komisie ukladajúcim pokuty podnikom za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze, Vseobecný súd má dvojakú právomoc (rozsudok Súdneho dvora zo 16. novembra 2000, SCA Holding/Komisia, [14]C-297/98 P, Zb. s. I-10101, bod 53). 50 Je oprávnený preskúmavat zákonnost uvedených rozhodnutí a v rámci toho musí skúmat najmä dodrziavanie povinnosti odôvodnenia (rozsudok SCA Holding/Komisia, uz citovaný v bode 49 vyssie, bod 54) a okrem toho je oprávnený na základe dôkazov predlozených zalobcom na podporu uvádzaných dôvodov vykonat hlbkové preskúmavanie tak z právneho, ako aj faktického hladiska (rozsudok Súdneho dvora z 8. decembra 2011, KME Germany a i./Komisia, [15]C-389/10 P, Zb. s. I-13125, bod 129). 51 Preskúmanie zákonnosti je doplnené neobmedzenou súdnou právomocou, ktorá bola priznaná súdu Únie clánkom 31 nariadenia c. 1/2003 v súlade s clánkom 261 ZFEÚ (rozsudok KME Germany a i./Komisia, uz citovaný v bode 50 vyssie, bod 130). Okrem jednoduchého preskúmania zákonnosti, ktoré umoznuje len odmietnutie zaloby o neplatnost alebo zrusenie napadnutého aktu ciastocne alebo v plnom rozsahu, vyplýva z neobmedzenej súdnej právomoci, ktorou súd disponuje, oprávnenie na zmenu napadnutého aktu, a to aj bez toho, aby ho zrusil, s prihliadnutím na vsetky skutkové okolnosti (rozsudok Súdneho dvora z 15. októbra 2002, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, [16]C-238/99 P, C-244/99 P, C-245/99 P, C-247/99 P, C-250/99 P az C-252/99 P a C-254/99 P, Zb. s. I-8375, bod 692, a z 3. septembra 2009, Prym a Prym Consumer/Komisia, [17]C-534/07 P, Zb. s. I-7415, bod 86). Súd tak môze nahradit posúdenie Komisie svojím vlastným posúdením a v dôsledku toho zrusit, znízit alebo zvýsit ulozenú pokutu alebo penále (rozsudok KME Germany a i./Komisia, uz citovaný v bode 50 vyssie, bod 130). 52 Práve vo svetle týchto vseobecných úvah treba preskúmat výhrady uvedené zalobcom v rámci tohto zalobného dôvodu. - O prvej výhrade, ktorá sa týka odstrasujúceho úcinku pokuty 53 Zalobca uvádza, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí nezohladnila adekvátne skutocnost, ze pokuta ulozená podniku, ktorý sa zúcastnil na karteli, musí mat pre dotknutú spolocnost osobitný odstrasujúci úcinok. Zalobca zdôraznuje, ze v tejto súvislosti je nevyhnutný individuálny prístup, kedze urcitá výska pokuty môze mat na jednu spolocnost odstrasujúci úcinok, ale na druhú nie. Z toho podla zalobcu vyplýva, ze suma uvedená v bode 25 usmernení nesmie byt stanovená v rovnakej výske pre vsetkých úcastníkov kartelu. Nevyhnutnost pouzit násobitel odstrasujúceho úcinku pre kazdého z úcastníkov potvrdil aj Súd prvého stupna vo svojom rozsudku Degussa/Komisia, uz citovanom v bode 45 vyssie. 54 Okrem toho zalobca uvádza, ze Komisia v danej veci nevyuzila svoju moznost uvedenú v bode 30 usmernení zvýsit pokutu tak, aby zabezpecila jej dostatocný odstrasujúci úcinok. Podla zalobcu takéto zvýsenie mohlo byt pouzité voci úcastníkom kartelu s najvyssím celkovým obratom, t. j. Akzo Nobel, Ecka Granulate GmbH & Co. KG (dalej len "Ecka") a Evonik Degussa. Nakoniec recidivisti, Akzo Nobel a Evonik Degussa, mali byt potrestaní vyssou pokutou, ako bola tá ulozená zalobcovi, ktorý hral v danom porusení len malú úlohu. Zohladnenie opätovného porusenia iba ako pritazujúcej okolnosti podla bodu 28 usmernení nie je dostatocné. 55 Pokial ide o povahu tvrdenia uvedeného v predchádzajúcom bode, je na úvod potrebné uviest, ze je pravda, ze neobmedzená súdna právomoc udelená súdu Únie výslovne zakotvuje moznost zvýsit ulozenú pokutu tam, kde je to potrebné. Predpoklad, podla ktorého nebolo s jednotlivými úcastníkmi porusenia zaobchádzané rovnakým spôsobom, tak vychádza zo skutocnosti, ze závaznost protiprávneho konania jedných dodávatelov bola vzhladom na závaznost protiprávneho konania druhých podhodnotená, pricom najvhodnejsím riesením pre obnovenie rovnováhy je skôr zvýsenie výsky pokuty, ktorá bola ulozená prvej skupine dodávatelov (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 8. júla 2004, JFE Engineering a i./Komisia, [18]T-67/00, T-68/00, T-71/00 a T-78/00, Zb. s. II-2501, bod 576). 56 Takéto zvýsenie vsak môze nastat len za predpokladu, ze úcastníci porusenia, ktorých pokuta má byt zvýsená, voci nej namietali na Vseobecnom súde a mali moznost predlozit svoje pripomienky týkajúce sa daného zvýsenia (pozri v tomto zmysle rozsudok JFE Engineering a i./Komisia, uz citovaný v bode 55 vyssie, body 577 a 578). Ak tieto podmienky nie sú splnené, je najvhodnejsím spôsobom, ako v danom prípade zabránit nerovnakému zaobchádzaniu, znízenie výsky pokuty ulozenej ostatným úcastníkom porusenia (pozri v tomto zmysle rozsudok JFE Engineering a i./Komisia, uz citovaný v bode 55 vyssie, bod 579). Preto nemôze byt tvrdenie zhrnuté v bode 54 vyssie hned zamietnuté ako neúcinné. 57 Následne je potrebné uviest, ze Komisia si je vedomá nevyhnutnosti zabezpecit nielen vseobecný odstrasujúci úcinok svojho konania v oblasti porusenia hospodárskej sútaze, ale aj specifický odstrasujúci úcinok pokuty ulozenej podniku, ktorý sa dopustil takéhoto porusenia. To potvrdzuje aj bod 4 usmernení, ktorý stanovuje najmä, ze "je potrebné stanovit pokuty v takej výske, ktorá by mala odstrasujúci úcinok... s cielom sankcionovat konkrétne podniky (specifický odstrasujúci úcinok)". 58 Vzhladom na uvedené je potrebné pripomenút, ze suma stanovená v bode 25 usmernení je súcastou základnej výsky pokuty, ktorá, tak ako to vyplýva z bodu 19 rovnakých usmernení (pozri bod 21 vyssie), musí odzrkadlovat závaznost porusenia, a nie závaznost vo vztahu k úcasti kazdého z dotknutých podnikov na porusovaní. Podla judikatúry má byt posledná otázka posudzovaná v rámci prípadného uplatnovania pritazujúcich alebo polahcujúcich okolností (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 8. októbra 2008, Carbone-Lorraine/Komisia, [19]T-73/04, Zb. s. II-2661, bod 100). Z toho vyplýva, tak ako to správne uvádza Komisia, ze Komisia má právo stanovit percento z hodnoty predaja podla bodu 25 usmernení, ako aj percento podla bodu 21 rovnakých usmernení, v rovnakej výske pre vsetkých úcastníkov kartelu. Stanovenie rovnakého percenta pre vsetkých úcastníkov kartelu neznamená, v rozpore s tým, co tvrdí zalobca, stanovenie rovnakej výsky pokuty pre vsetkých úcastníkov kartelu podla bodu 25 usmernení. Kedze táto suma pozostáva z percenta hodnoty predaja kazdého úcastníka kartelu uskutocneného v spojitosti s porusením, bude sa pri jednotlivých úcastníkoch odlisovat v závislosti od rozdielu v hodnote predaja, ktorý uskutocnili. 59 Zalobcom uvedený rozsudok Degussa/Komisia, uz citovaný v bode 45 vyssie, nemôze viest k odlisnému záveru. Je pravda, ze v bode 335 tohto rozsudku Súd prvého stupna uviedol, ze Komisia nemohla bez toho, aby porusila zásadu rovnosti zaobchádzania, zvýsit pokutu stanovenú v závislosti od závaznosti porusenia rovnakou sadzbou obom úcastníkom kartelu, kedze ich obrat bol podstatne odlisný. 60 Ako vyplýva z bodov 20, 21, 326 a 327 rovnakého rozsudku, výska pokuty ulozenej jednotlivým úcastníkom kartelu, o ktorých v danej veci islo, vsak bola stanovená podla odlisnej metodiky, ako je tá upravená v usmerneniach a uplatnená Komisiou v danom prípade. Vo veci, ktorá viedla k prijatiu rozsudku Degussa/Komisia, uz citovaného v bode 45 vyssie, rozdelila Komisia úcastníkov kartelu do odlisných skupín v závislosti od ich obratu a pre vsetkých clenov kazdej skupiny stanovila rovnakú základnú výsku pokuty. Zalobkyna v danej veci bola zaradená do rovnakej skupiny ako spolocnost, ktorej obrat bol vyssí, a preto bola pre obe spolocnosti stanovená rovnaká základná výska pokuty. Nakoniec na zabezpecenie dostatocného odstrasujúceho úcinku Komisia zvýsila pokutu rovnakou sadzbou, v danom prípade na 100 %, pre obe spolocnosti. Súd prvého stupna kritizoval práve tento druhý uvedený aspekt (rozsudok Degussa/Komisia, uz citovaný v bode 45 vyssie, body 328 az 335). 61 V danom prípade je vsak jednak, ako uz bolo uvedené, základná výska pokuty odlisná pre jednotlivých úcastníkov kartelu v závislosti od ich obratu. Jednak, ako správne uviedla Komisia, nezvýsila konkrétnu základnú výsku pokuty z dôvodu zabezpecenia jej dostatocného odstrasujúceho úcinku. Z toho vyplýva, ze okolnosti v tejto veci nie sú porovnatelné so skutocnostami vo veci, ktorá viedla k prijatiu rozsudku Degussa/Komisia, uz citovaného v bode 45 vyssie. 62 Zalobca tiez namieta voci skutocnosti, ze Komisia nezvýsila pokutu ulozenú úcastníkom kartelu s najvyssím celkovým obratom podla bodu 30 usmernení. V tejto súvislosti je potrebné uviest, ze hoci z uvedeného bodu usmernení skutocne vyplýva, ze zvýsenie pokuty ulozenej spolocnosti so zvlást vysokým obratom mimo tovarov alebo sluzieb, ktoré sú spojené s porusením, sa môze javit ako nevyhnutné na zabezpecenie jej dostatocného odstrasujúceho úcinku, z tohto bodu naopak nevyplýva, ze pokuta, ktorá nepredstavuje podstatné percento celkového obratu dotknutej spolocnosti, voci nej nemá dostatocne odstrasujúci úcinok. 63 Pokuta stanovená podla metodiky upravenej v usmerneniach totiz v zásade predstavuje významné percento hodnoty predaja potrestanej spolocnosti v oblasti dotknutej daným porusením. Vdaka pokute tak budú zisky spolocnosti v danom odvetví podstatne nizsie, prípadne bude v strate. Ak by aj obrat uvedenej spolocnosti v danom odvetví predstavoval len malú cast jej celkového obratu, nemozno a priori vylúcit, ze znízenie zisku v danom odvetví, prípadne dosiahnutie straty by malo odstrasujúci úcinok, kedze obchodná spolocnost v urcitom odvetví sa v zásade snazí o dosiahnutie zisku. 64 Bod 30 usmernení tak upravuje moznost, ale nie povinnost Komisie zvýsit pokutu ulozenú spolocnosti so zvlást vysokým obratom mimo tovarov alebo sluzieb, ktoré sú spojené s porusením. Okrem nejasného odvolania sa na údajne významný celkový obrat niektorých úcastníkov kartelu, ktoré len odzrkadluje tvrdenie uvedené v rámci piatej výhrady skúmanej nizsie, vsak zalobca nepredlozil nijaký konkrétny dôkaz, ktorým by bol schopný preukázat, ze Komisia mala v danom prípade pouzit túto moznost. Z toho vyplýva, ze jej z tohto dôvodu nemozno vytýkat porusenie zásad rovnosti zaobchádzania a proporcionality. 65 Nakoniec pokial ide o zohladnenie opätovného porusenia, je potrebné uviest, ako uznal samotný zalobca, ze recidíva je zohladnená pri úprave základnej výsky pokuty z dôvodu pritazujúcich okolností v súlade s bodom 28 prvou zarázkou usmernení a môze viest k podstatnému zvýseniu sumy, ktorá môze byt az dvojnásobná. Naopak stanovenie základnej výsky pokuty, pod ktorú spadá aj stanovenie percenta uvedeného v bode 25 usmernení, sa uskutocnuje, tak ako to uz bolo uvedené (pozri bod 58 vyssie), zohladnením závaznosti porusenia. Nezohladnenie pritazujúcej okolnosti v tejto etape, ked daná pritazujúca okolnost bude vzatá do úvahy neskôr, nepredstavuje nesprávne právne posúdenie (pozri v tomto zmysle uznesenie Súdneho dvora z 11. septembra 2008, Coats Holdings a Coats/Komisia, C-468/07 P, neuverejnený v Zbierke, bod 28). 66 Z vyssie uvedených úvah vyplýva, ze prvá výhrada nie je dôvodná a musí byt zamietnutá. - O druhej výhrade, ktorá sa týka pritazujúcich okolností 67 Zalobca Komisii vytýka, ze v napadnutom rozhodnutí neskúmala otázku, ktorí clenovia kartelu hrali vedúcu úlohu pri porusení, a zdôraznuje, ze on samotný bol pasívnym clenom. Zalobca uznáva, ze nie vo vsetkých prípadoch kartelov je mozné identifikovat jedného alebo viacerých vedúcich clenov. Napriek tomu je pri komplexnom karteli, ako je ten vo veci samej, tazko pochopitelné, ze by fungoval bez toho, aby jedna alebo viaceré spolocnosti prisli s uvedenou myslienkou a uskutocnili potrebné prípravy. Zalobca zastáva názor, ze Komisia neprejavila dostatocnú snahu na identifikáciu týchto spolocností. V tejto súvislosti zalobca uvádza ako príklady, co mala Komisia skúmat, otázky, kto zorganizoval prvé stretnutia a pozval na ne pasívnych clenov kartelu, alebo v priestoroch ktorej spolocnosti sa tieto stretnutia uskutocnovali. Z toho podla zalobcu vyplýva, ze Komisia porusila zásady rovnosti zaobchádzania a proporcionality v rozsahu, v akom sa s pasívnymi clenmi kartelu zaobchádzalo rovnako ako s vedúcimi úcastníkmi alebo podnecovatelmi. 68 Komisia poukazuje na neúcinnost tejto výhrady. Zastáva názor, ze hoci by bolo mozné konstatovat, ze jedna alebo viaceré spolocnosti hrali pri porusení vedúcu úlohu, takéto zistenie by nemalo vplyv na pokutu ulozenú zalobcovi a prinajlepsom by mohlo viest len k zvýseniu pokút, ktoré boli ulozené ostatným spolocnostiam. 69 Z dôvodov uvedených v bodoch 55 a 56 vyssie nemôze byt táto výhrada hned zamietnutá ako neúcinná. Navyse bez toho, aby bolo potrebné skúmat, ci boli podmienky zvýsenia pokuty uvedené v bode 56 vyssie v danom prípade splnené, je potrebné v kazdom prípade toto tvrdenie zamietnut ako nedôvodné. 70 V tejto súvislosti je na úvod potrebné zdôraznit, ze tvrdenie zalobcu, podla ktorého sa on sám v danom karteli správal pasívne, nemá v rámci tejto výhrady vplyv, ale musí byt skúmané v kontexte analýzy tretej výhrady týkajúcej sa polahcujúcich okolností a to o to viac, ze svojím tvrdením uvedením na podporu tejto výhrady ho zalobca len znovu zopakoval a rozsíril. 71 Následne je potrebné uviest, ze otázky zalobcu nachádzajúce sa v jeho tvrdení boli preskúmané najmä v napadnutom rozhodnutí. Ako vyplýva z odôvodnenia 177 napadnutého rozhodnutia, sporné porusenie sa týka troch výrobkov, t. j. práskového acetylidu vápenatého, horcíkových granulátov a granulátov acetylidu vápenatého a dvoch trhov, trhu s prvými dvoma výrobkami, ktoré sú navzájom nahraditelné a ktoré sú urcené pre oceliarsky priemysel a trhu s tretím výrobkom, ktorý je urcený pre plynárenský priemysel. Komisia sa odvoláva na jednotlivé dohody týkajúce sa kazdého z týchto výrobkov (pozri jednotlivo odôvodnenia 54 az 91, 113 az 135 a 92 az 112 napadnutého rozhodnutia) a v odôvodnení 177 svojho rozhodnutia prichádza k záveru, ze tieto tri dohody tvoria súcast jediného a pokracujúceho porusenia. 72 Pokial ide osobitne o práskový acetylid vápenatý, Komisia v odôvodnení 56 napadnutého rozhodnutia uvádza, ze "prvé dve stretnutia sa uskutocnili v priestoroch podniku Almamet". Na podporu tohto tvrdenia sa navyse prostredníctvom poznámky pod ciarou c. 106 odvoláva najmä na ziadost o zhovievavost. Priebeh prvého stretnutia je podrobnejsie opísaný v odôvodneniach 64 az 66 napadnutého rozhodnutia. Z tohto opisu je mozné vyvodit, ze to bola spolocnost Almamet, kto pozval ostatných úcastníkov na stretnutie, pretoze nielenze sa stretnutie konalo v jej priestoroch, ale aj jej zástupca otvoril diskusiu (pozri odôvodnenie 65 napadnutého rozhodnutia). 73 Druhé stretnutie týkajúce sa rovnakého výrobku sa podla napadnutého rozhodnutia (pozri odôvodnenie 67) konalo opät v priestoroch spolocnosti Almamet. Ako vsak vyplýva z odôvodnenia 69 napadnutého rozhodnutia, pocas druhého stretnutia sa úcastníci, teda aj zalobca, rozhodli organizovat podobné stretnutia pravidelne a prijali tak zodpovednost za ich usporiadanie. Napadnuté rozhodnutie sa následne v odôvodnenia 70 az 89 odvoláva na devät stretnutí, ktoré boli zorganizované jednotlivými úcastníkmi kartelu, pricom dve z nich, v danom prípade stretnutia zo 7. apríla 2005 a z 25. apríla 2006, sa konali na Slovensku a boli zorganizované zalobcom (pozri jednotlivo odôvodnenia 74 a 83 napadnutého rozhodnutia). 74 Pokial ide o granuláty acetylidu vápenatého, Komisia v odôvodnení 98 napadnutého rozhodnutia uvádza, ze prvé stretnutie sa uskutocnilo 7. apríla 2004 v hoteli na území Slovinska a bolo zorganizované spolocnostou TDR Metalurgija d.d. Zalobca a Donau Chemie boli jediné dve spolocnosti, ktoré sa ho zúcastnili. V odôvodnení 99 napadnutého rozhodnutia sa Komisia odvoláva na dalsie dve stretnutia, ktoré sa uskutocnili medzi týmito troma výrobcami v Bratislave (Slovensko). Komisia vsak dodáva, ze otázky týkajúce sa granulátov acetylidu vápenatého boli tiez nacrtnuté bud v rámci stretnutí týkajúcich sa práskového acetylidu vápenatého, alebo pocas osobitných stretnutí konajúcich sa v predlzení prvých stretnutí (pozri odôvodnenia 101 a 108 napadnutého rozhodnutia). 75 Nakoniec dohoda týkajúca sa horcíku sa týkala jedine spolocností Almamet, Donau Chemie a Ecka. Ostatní adresáti napadnutého rozhodnutia, vrátane zalobcu, ho totiz nevyrábajú. Z odôvodnenia 125 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze prvé stretnutie medzi týmito troma dotknutými spolocnostami sa uskutocnilo na konci roka 2004 alebo na zaciatku roka 2005, pricom nebolo mozné stanovit presný dátum. Napadnuté rozhodnutie sa odvoláva na pät dalsích stretnutí týkajúcich sa tohto výrobku. Okrem stretnutia z 2. mája 2006, ktoré zorganizovala spolocnost Ecka a znásala tiez náklady s ním spojené (pozri odôvodnenie 129 napadnutého rozhodnutia), nebolo mozné urcit, ktorá spolocnost ich organizovala. Odôvodnenie 115 napadnutého rozhodnutia vsak uvádza, ze tri spolocnosti zúcastnujúce sa týchto stretnutí prijali zodpovednost za ich organizáciu a znásali náklady s nimi spojené jedna po druhej. 76 Tieto odôvodnenia tak sú v rozpore s tvrdením zalobcu, podla ktorého charakter sporného porusenia v podstate vyzaduje existenciu jedného alebo viacerých vedúcich úcastníkov. Z odôvodnení sporného rozhodnutia uvedených v bodoch 71 az 73 vyssie totiz vyplýva, ze vsetci úcastníci kartelu si boli rovní. Nezdá sa, ze by skutocnost, ze spolocnost Almamet zorganizovala prvé stretnutie týkajúce sa práskového acetylidu vápenatého a ze spolocnost TDR Metalurgija konala rovnakým spôsobom v prípade granulátov acetylidu vápenatého, mala osobitný význam. Ziadna zmienka v napadnutom rozhodnutí neumoznuje dôjst k záveru, ze postavenie týchto dvoch spolocností v karteli bolo dôlezitejsie ako postavenie ostatných. 77 Naopak podla Komisie z odôvodnenia 54 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze dohoda týkajúca sa práskového acetylidu vápenatého má svoj pôvod v negatívnom vývoji ceny tohto výrobku, ktorý pretrváva od zaciatku 21. storocia, v spojitosti so zvýsením nákladov na jeho výrobu a znízením dopytu. 78 Podla odôvodnenia 104 napadnutého rozhodnutia na trhu s granulátmi acetylidu vápenatého pretrvával porovnatelný pocit. Toto odôvodnenie cituje "zamestnanca spolocnosti Akzo Nobel", ktorý tvrdí, ze pre vsetkých dodávatelov predmetného výrobku "sa zvýsenie ceny zdalo nevyhnutné". Pokial ide o horcík, ktorý je tiez urcený pre oceliarsky priemysel a ktorý je vzájomne nahraditelný s práskovým acetylidom vápenatým, Komisia v odôvodnení 113 napadnutého rozhodnutia uznáva, ze dopyt po tomto výrobku sa zvysuje, ale dodáva bez toho, aby jej zalobca odporoval, ze "dodávatelia cítili aj väcsiu trhovú silu svojich odberatelov" a boli tak pod stále silnejsím tlakom v dôsledku vstupu novej cínskej konkurencie na trh. 79 V tomto kontexte je dôlezité vediet, kto vyvinul iniciatívu zorganizovat prvé stretnutie v rozsahu, v akom táto iniciatíva len poukazuje na spolocný pocit viacerých výrobcov predmetného tovaru. Okrem toho zalobca ani nevysvetlil svoje tvrdenie, podla ktorého porusenie, ako je to v danom prípade, bude tazko pochopitelné bez jedného alebo viacerých vedúcich úcastníkov, ani neuviedol dôkazy na jeho podporu. Navyse jediné konkrétne otázky, ktoré boli uvedené zalobcom v jeho tvrdení, bez ohladu na ich vplyv na zistenie mozných pritazujúcich okolností, boli v kazdom prípade zodpovedané najmä v napadnutom rozhodnutí tak, ako to bolo uvedené v bode 71 vyssie. 80 Z toho vyplýva, ze tvrdenie zalobcu, podla ktorého Komisia neskúmala existenciu mozných pritazujúcich okolností v prípade niektorých úcastníkov kartelu a týmto zanedbaním porusila zásadu rovnosti zaobchádzania, nemozno uznat. Z toho vyplýva, ze druhá výhrada nie je dôvodná a musí byt zamietnutá. - O tretej výhrade, ktorá sa týka polahcujúcich okolností 81 Zalobca vytýka Komisii, ze v súlade s bodom 29 usmernení neuznala existenciu polahcujúcich okolností odôvodnujúcich znízenie pokuty, ktorá jej bola ulozená. Zalobca v tomto kontexte uvádza po prvé údajnú nedbanlivost, pokial ide o povahu jeho úcasti na karteli, po druhé obmedzenú a pasívnu povahu tejto úcasti a po tretie domnelú spoluprácu s Komisiou nad rámec "oznámenia o zhovievavosti z roku 2002/2006" a zákonom stanovenej povinnosti spolupráce, ktorú Komisia nezohladnila. 82 Po prvé zalobca uvádza, ze v case sporných skutocností boli clenmi jeho vedenia osoby, ktorých vzdelanie a kariéra boli formované podmienkami prísne regulovanej ekonomiky predchádzajúceho komunistického rezimu pred rokom 1989. Minimálne na zaciatku kartelu si tak vedúci predstavitelia zalobcu neboli ani vedomí nezákonnej povahy ich protisútazného správania. Stretnutia týkajúce sa kartelu povazovali za bezné obchodné stretnutia a sami boli predmetom kritiky zo strany ostatných úcastníkov z dôvodu nedostatku ich diskrétnosti. Zalobca dodáva, ze nikdy nebol predmetom setrenia alebo akejkolvek sankcie zo strany orgánov pre hospodársku sútaz, a preto zastáva názor, ze nedbanlivost týkajúca sa jeho úcasti na karteli mala byt zohladnená ako polahcujúca okolnost. 83 Komisia odpovedá, ze uvedené porusenie sa uskutocnilo viac ako strnást rokov po páde komunistického rezimu v Ceskoslovensku a ze Slovenská republika prijala legislatívu zakazujúcu podobné dohody este pred svojím vstupom do Európskej únie. Zalobca vo svojej replike uviedol, ze toto tvrdenie dostatocne neodzrkadluje následky, ktoré vyplývali pre jeho vedúcich predstavitelov v case porusenia zo skutocnosti, ze prezili podstatnú a formujúcu cast svojej kariéry v odlisnom ekonomickom rezime, ako je trhové hospodárstvo. 84 Bez toho, aby bolo potrebné zachádzat do detailov rozpravy medzi úcastníkmi konania, je potrebné pripomenút, ze clánok 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 povoluje Komisii ulozit pokutu podnikom, ktoré sa dopustili porusenia ustanovení clánku 81 ES, nielen v prípade, ak sa ho dopustili úmyselne, ale aj v prípade, ak sa ho dopustili z nedbanlivosti. 85 Podla ustálenej judikatúry na to, aby sa porusenie pravidiel hospodárskej sútaze mohlo povazovat za spáchané úmyselne a nie z nedbanlivosti, nie je nevyhnutné, aby si dotknutý podnik bol vedomý porusenia týchto pravidiel, ale postacuje, ze nemohol nevediet, ze cielom jeho konania je porusenie hospodárskej sútaze na spolocnom trhu (pozri rozsudok Súdneho dvora z 11. júla 1989, Belasco a i./Komisia, [20]246/86, Zb. s. 2117, bod 41 a tam citovanú judikatúru, a rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. decembra 2006, Raiffeisen Zentralbank Österreich a i./Komisia, [21]T-259/02 az T-264/02 a T-271/02, Zb. s. II-5169, bod 205 a tam citovanú judikatúru). 86 V danom prípade zalobca nenamieta voci skutocnosti, ze sa zúcastnil na porusení, práve naopak, vo svojom tvrdení týkajúcom sa tejto výhrady "priznáva a nepopiera [svoju zodpovednost] za protisútazné správanie predchádzajúceho vedenia spolocnosti". Vzhladom na skutocnosti predstavujúce sporné porusenie, ktoré sú zhrnuté v bode 1 vyssie, je vsak zrejmé, ze clenovia vedenia zalobcu, ktorí sa zúcastnili jednotlivých stretnutí organizovaných v rámci kartelu a ktorí následne uplatnili rozhodnutia prijaté na týchto stretnutiach, nemohli nevediet, ze cielom ich správania je porusenie hospodárskej sútaze na spolocnom trhu. Taký je totiz priamy a okamzitý následok rozdelenia trhu, stanovenia kvót, rozdelovania si odberatelov a stanovovania cien medzi jednotlivými úcastníkmi toho istého trhu, pricom toto správanie je predmetom porusenia potrestaného v napadnutom rozhodnutí. 87 Naopak, ako vyplýva z judikatúry citovanej v bode 85 vyssie, v tomto kontexte nie je dôlezité, ze clenovia vedenia zalobcu nevedeli z dôvodu ich predchádzajúcich skúseností v bývalom komunistickom rezime v Ceskoslovensku alebo z akéhokolvek iného dôvodu, ze takéto správanie porusuje vnútrostátne pravidlá hospodárskej sútaze alebo pravidlá hospodárskej sútaze Únie. 88 Ako správne uvádza Komisia, záver, podla ktorého si clenovia vedenia zalobcu boli vedomí úcelu ich protisútazného správania, potvrdzujú tvrdenia zalobcu, ktoré sú obsiahnuté v ziadosti o zhovievavost. Zalobca v nej vysvetlil, ze clenovia vedenia, ktorí sa zúcastnili kartelových stretnutí, neuviedli tieto skutocnosti v "správe zo zahranicnej pracovnej cesty", ktorú vypracovali, pricom niektoré z týchto správ Komisia získala v rámci kontroly v priestoroch zalobcu. Aby nezanechali písomné stopy, uvedení clenovia prezentovali dané informácie generálnemu riaditelovi a predsedovi predstavenstva zalobcu ústne. Toto dotknuté správanie clenov vedenia zalobcu preukazuje, ze si boli vedomí jeho protisútazného charakteru a ich skoro az nezákonnej úcasti na predmetných stretnutiach, inak by totiz bolo tazké pochopit dôvod, pre ktorý sa snazili nezanechat písomné stopy. 89 Z toho vyplýva, ze Komisii nemôze byt vytýkané nesprávne právne posúdenie, ked nepriznala zalobcovi znízenie výsky pokuty z dôvodu, ze sa tento dopustil porusenia z nedbanlivosti. 90 Po druhé zalobca vytýka Komisii, ze nezohladnila jeho pasívnu úcast na porusení ako polahcujúcu okolnost. Zalobca v tejto súvislosti uvádza, ze clenovia vedenia, ktorí ho zastupovali na jednotlivých stretnutiach kartelu, nerozprávali plynulo ziadnym cudzím jazykom a museli sa spoliehat na sluzby tlmocníka. Navyse ostatní clenovia kartelu poznamenali, ze zástupca zalobcu sa pocas jednotlivých stretnutí správal pasívne a nekomunikoval s ostatnými úcastníkmi. Samotná Komisia v oznámení námietok uznala, ze zalobca bol menej aktívnym clenom kartelu, kedze nikdy neprehovoril k zhromazdeniu, ani nezhromazdoval údaje pochádzajúce od clenov kartelu, ktorí sa nezúcastnili urcitého stretnutia, a ani neposkytoval tieto údaje ostatným clenom. Zalobca dodáva, ze kartel bol dôlezitejsí pre spolocnost Almamet, ktorá bola distribútorom jeho výrobkov, a vzhladom na túto skutocnost by z neho mohol profitovat aj bez toho, aby sa zúcastnil jednotlivých stretnutí. Navyse to bola práve spolocnost Almamet, kto prizval zalobcu na úcast v danom karteli. Pred uvedeným pozvaním zalobca nemal pravidelný kontakt s ostatnými clenmi kartelu. 91 Vzhladom na tieto tvrdenia je potrebné uviest, ze podla ustálenej judikatúry, pokial sa porusenia dopustili viaceré podniky, je v rámci urcenia sumy pokút namieste skúmat pomernú závaznost úcasti kazdého z nich, co v sebe zahrna najmä stanovenie im prislúchajúcich úloh v porusovaní pocas dlzky trvania ich úcasti na nom. Tento záver predstavuje logický dôsledok zásady individualizácie trestov a sankcií, podla ktorej podnik mozno sankcionovat iba za skutocnosti, ktoré sa mu individuálne pripisujú, co je zásada uplatnitelná v kazdom správnom konaní, ktoré môze viest k sankciám podla pravidiel hospodárskej sútaze práva Únie (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 25. októbra 2005, Groupe Danone/Komisia, [22]T-38/02, Zb. s. II-4407, body 277 a 278 a tam citovanú judikatúru). 92 V súlade s týmito zásadami upravujú usmernenia v bode 29 prispôsobenie základnej výsky pokuty v závislosti od polahcujúcich okolností týkajúcich sa kazdej z dotknutých spolocností. Tento bod predovsetkým uvádza neúplný zoznam polahcujúcich okolností, ktoré môzu byt zohladnené. Je vsak potrebné konstatovat, ze "výlucne pasívna úloha" spolocnosti pri porusení pravidiel alebo "úloha nasledovania vodcu" sa na tomto neúplnom zozname nenachádza, napriek tomu, ze tento dôvod bol výslovne uvedený ako polahcujúca okolnost v bode 3 prvej zarázke usmernení k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO ([23]Ú. v. ES C 9, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 171), ktoré boli nahradené usmerneniami. 93 V tejto súvislosti je potrebné uviest, ze hoci, ako to bolo uvedené v bode 47 vyssie, sa Komisia nemôze odklonit od pravidiel, ktoré si sama stanovila, je naopak v jej právomoci si ich upravit alebo ich nahradit. V prípade, ktorý spadá do pôsobnosti nových pravidiel, ako je to v prípade sporného porusenia spadajúceho ratione temporis do pôsobnosti usmernení, co vyplýva aj z ich bodu 38, nemôze byt Komisii vytýkané, ze nezohladnila polahcujúcu okolnost neuvedenú v nových pravidlách, jedine z dôvodu, ze bola uvedená v starsích pravidlách. Zo skutocnosti, ze Komisia vo svojej skorsej rozhodovacej praxi usúdila, ze urcité skutocnosti predstavujú polahcujúce okolnosti na úcely stanovenia výsky pokuty, totiz nevyplýva, ze je povinná pridrzat sa rovnakého posúdenia v neskorsom rozhodnutí (rozsudky Súdu prvého stupna zo 14. mája 1998, Mayr Melnhof/Komisia, [24]T-347/94, Zb. s. II-1751, bod 368, a z 20. marca 2002, LR AF 1998/Komisia, [25]T-23/99, Zb. s. II-1705, bod 337). 94 Faktom vsak ostáva, ako uz bolo uvedené v bode 92 vyssie, ze výpocet polahcujúcich okolností uvedených v bode 29 usmernení, ktoré môze Komisia zohladnit, nie je úplný. Z toho vyplýva, ze skutocnost, ze usmernenia medzi polahcujúcimi okolnostami neuvádzajú pasívnu úlohu podniku, ktorý sa zúcastnil na porusení, netvorí prekázku pri zohladnení tejto okolnosti, ak je schopná preukázat mensiu závaznost úcasti uvedeného podniku na porusení. 95 Bez toho, aby bolo potrebné urcit, ci bola táto posledná podmienka v danom prípade splnená, je nutné v kazdom prípade konstatovat, ze z dôkazov a tvrdení predlozených zalobcom nevyplýva, ze jeho úloha v spornom porusení bola pasívna alebo nasledovatelská. 96 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ako rozhodol Súd prvého stupna vo svojom rozsudku z 9. júla 2003 Cheil Jedang/Komisia ([26]T-220/00, Zb. s. II-2473, body 167 a 168), co na podporu svojho tvrdenia uviedol aj samotný zalobca, ze takáto pasívna úloha spocíva v "malej aktivite" dotknutého podniku, teda v chýbajúcej aktívnej úcasti na vypracovaní protisútaznej dohody alebo dohôd. Spomedzi skutocností, ktoré môzu odhalit pasívnu úlohu podniku v rámci kartelu, mozno zohladnit jeho výrazne menej castú úcast na rokovaniach v porovnaní s beznými úcastníkmi kartelu, rovnako ako jeho oneskorený vstup na trh, ktorý je predmetom porusenia, bez ohladu na dlzku trvania jeho úcasti na porusení, alebo tiez existenciu výslovných vyhlásení v tomto zmysle pochádzajúcich od zástupcov tretích podnikov, ktoré sa na porusení zúcastnili. 97 V danom prípade sa vsak po prvé, ako správne uviedla Komisia, zalobca zúcastnil desiatich z jedenástich stretnutí týkajúcich sa práskového acetylidu vápenatého (pozri odôvodnenia 64 az 88 napadnutého rozhodnutia), pricom dve z nich aj organizoval. Rovnako sa zúcastnil vsetkých stretnutí týkajúcich sa granulátov acetylidu vápenatého, ktoré sú uvedené v napadnutom rozhodnutí (pozri odôvodnenia 98 a 99 napadnutého rozhodnutia). 98 Po druhé z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze prínos zalobcu na stretnutiach, ktorých sa zúcastnil, bol porovnatelný s prínosom ostatných úcastníkov. Z vyssie uvedených odôvodnení napadnutého rozhodnutia totiz vyplýva, ze úcastníci jednotlivých stretnutí sa navzájom informovali o objemoch predaja a ze následne na to bola aktualizovaná tabulka o rozdelení trhu. Okrem toho sa diskutovalo o uplatnovaných cenách a prílezitostne sa rozhodlo o zvýsení ich cien (pozri napríklad odôvodnenia 67 a 68 napadnutého rozhodnutia). Ziadna z týchto informácií neumoznuje príst k záveru, ze zalobca zastával pasívnu úlohu alebo vseobecnejsie, ze jeho správanie bolo odlisné od správania ostatných úcastníkov. Naopak z odôvodnenia 73 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze zalobca vo svojej vnútornej správe zo stretnutia z 24. januára 2005 uviedol, ze sa mu podarilo kompenzovat zvýsenie ceny koksu zvýsením ceny acetylidu vápenatého. Navyse podla odôvodnenia 110 napadnutého rozhodnutia zalobca súhlasil s poskytnutím kompenzácií spolocnosti Donau Chemie pri stratách jej objemoch predaja v Rakúsku, ktoré boli nahradené dodatocným objemom predaja v Nemecku. Toto predstavuje nevyvrátitelný dôkaz o skutocnosti, ze úcast zalobcu na stretnutia bola prinajmensom rovnako aktívna ako úcast ostatných clenov kartelu. 99 Po tretie sa tvrdenie zalobcu, podla ktorého pocas stretnutia nikdy neinformoval o údajoch, ktoré mu poskytol iný clen kartelu, v tej chvíli neprítomný na danom stretnutí, zdá byt pri porovnaní s napadnutým rozhodnutím pravdivé, co vsak neumoznuje príst k záveru, ze jeho úcast na karteli bola pasívna. Z napadnutého rozhodnutia totiz vyplýva, ze väcsina clenov kartelu bola na stretnutiach prítomná. Preto skutocnost, ze clen, ktorý sa prílezitostne nemohol zúcastnit urcitého stretnutia, poskytol vlastné údaje inému clenovi, ktorý ich následne prezentoval pocas predmetného stretnutia (pozri napríklad odôvodnenie 83 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého sa spolocnost Akzo Nobel nemohla zúcastnit stretnutia z 25. apríla 2006, ale predbezne poskytol svoje údaje spolocnosti Donau Chemie), nie je osobitne dôlezitá a sama osebe nepredstavuje dôkaz o aktívnejsej úcasti clena dohody, ktorý poskytol takúto sluzbu inému neprítomnému clenovi. 100 Po stvrté nie je tvrdenie zalobcu, podla ktorého ostatní clenovia kartelu poukazovali na pasívne správanie sa jeho zástupcu pocas stretnutí, podlozené ziadnymi dôkazmi. 101 Pokial ide o tvrdenie zalobcu, podla ktorého bolo v oznámení námietok uznané, ze bol menej aktívnym clenom kartelu, Vseobecný súd ho v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania poziadal o predlozenie výnatku uvedeného oznámenia, na ktoré sa odvoláva. V odpovedi na túto ziadost zalobca v podstate uviedol, ze odvolania v oznámení námietok sa týkalo skutocností, ze spolocnost Almamet prejavila iniciatívu pri organizovaní stretnutí kartelu, ze neskorsím stretnutiam predsedal zástupca spolocnosti SKW Stahl Metallurgie a ze zástupca spolocnosti Donau Chemie bol casto poverený úlohou aktualizovat a rozdat tabulky, ktoré si úcastníci navzájom zamienali, pricom skutocnost, ze samotný zalobca nebol pri opise jednotlivých stretnutí speciálne uvedený, poukazuje na jeho pasívnu úlohu v karteli. 102 Je nutné konstatovat, ze zalobca neuvádza ziadne výslovné uznanie nachádzajúce sa v oznámení námietok, ktoré by sa týkalo jeho údajnej pasívnej úlohy v karteli. Zalobca totiz mlcky uznáva, ze predmetné tvrdenie uvedené v bode vyssie sa ako také nenachádza nikde v oznámení námietok, ale predstavuje jeho vlastný výklad tohto oznámenia. Takýto výklad vsak nie je mozné uznat. Ako bolo uvedené v bode 99 vyssie, skutocnost, ze urcití clenovia kartelu zabezpecovali pocas jednotlivých stretnutí niektoré administratívne úlohy, nepostacuje na uznanie záveru, ze úloha ostatných clenov bola pasívna. O to viac, ze zalobca nenamieta, ze on sám zorganizoval dve stretnutia kartelu týkajúceho sa práskového acetylidu vápenatého (pozri bod 73 vyssie). 103 Po piate otázka týkajúca sa úrovne znalosti cudzích jazykov dvoch clenov vedenia zalobcu, ktorí ju zastupovali na stretnutiach kartelu, je irelevantná. Bez ohladu na ich znalost je dôlezité, ako bolo uvedené v bode 98 vyssie, ze zalobca sa zúcastnil uvedených stretnutí rovnako aktívnym spôsobom ako ostatní clenovia kartelu, t. j. informoval o údajoch týkajúcich sa jeho predaja, mal znalosti o podobných údajoch ostatných clenov kartelu a prijal záväzok týkajúci sa rozdelenia príslusného trhu, stanovenia kvót, pridelovania odberatelov, ako aj stanovenia ceny. Skutocnost, ak by sa aj preukázala, ze z dôvodu nedostatocných jazykových znalostí bola sociálna interakcia zástupcov zalobcu s ostatnými clenmi kartelu obmedzená, nie je v tejto súvislosti relevantná. 104 Po sieste skutocnost, pokial sa preukáze, ze zalobca by pozíval výhody kartelu z dôvodu úcasti spolocnosti Almamet aj bez svojej úcasti na nom, nepredstavuje ani odôvodnenie jeho úcasti na karteli, ani polahcujúcu okolnost. 105 V kazdom prípade, ako správne uvádza Komisia, toto tvrdenie zalobcu popiera jeho vlastné vyhlásenia nachádzajúce sa v jeho ziadosti o zhovievavost. Z tejto ziadosti totiz vyplýva, ze zalobca navrhoval zvýsit predajné ceny svojich výrobkov pre spolocnost Almamet. Almamet mu v podstate odpovedala, ze pri takomto zvýsení by bola nútená zvýsit ceny pre konecných spotrebitelov a ze títo by boli proti takémuto zvýseniu. Almamet preto uviedla, ze jediným riesením by bolo zorganizovat stretnutie predmetných výrobcov a dodávatelov s cielom zvýsit ceny. Zalobca jej odpovedal, ze bez ohladu na to, ako sa rozhodne riesit tento problém, musí prijat zvýsenie ceny tovaru nakúpeného od nej. Tieto vyjadrenia zalobcu naznacujú, ze Almamet prejavila iniciatívu zorganizovat prvé stretnutie týkajúce sa práskového acetylidu vápenatého po tom, co zalobca zatlacil na cenu a ze samotný zalobca, ktorý si bol vedomý tejto iniciatívy, nielenze ju neodradil a sám sa od nej nedistancoval, ale naopak nadalej trval na zvýsení ceny. Tieto vyhlásenia tak nielenze nepotvrdzujú predpoklad, podla ktorého bola úcast zalobcu pasívna, ale naopak ho znacne vyvracajú. 106 Vzhladom na vyssie uvedené je potrebné príst k záveru, ze Komisia správne nezohladnila údajne pasívny charakter úcasti zalobcu na porusení ako polahcujúcu okolnost. 107 Po tretie zalobca zastáva názor, ze Komisia mala vziat do úvahy jeho efektívnu spoluprácu s nou ako polahcujúcu okolnost. Zalobca v tejto súvislosti uvádza, ze prijíma svoju cast zodpovednosti za porusenie, pricom ale vyslovuje svoj nesúhlas s nadhodnotením závaznosti jeho úcasti na karteli a s pokutou, ktorá mu bola ulozená. Zastáva názor, ze jeho priznanie týkajúce sa úcasti clenov jeho vedenia na stretnutiach kartelu a skutocnost, ze potvrdil existenciu horizontálneho kartelu, ktorého cielom bolo stanovenie ceny, nepredstavuje len obycajné nespochybnenie skutkového stavu uvedeného Komisiou, ako naznacuje odôvodnenie 327 napadnutého rozhodnutia. Dodáva, ze sa nesnazil namietat voci záverom Komisie týkajúcim sa sporného porusenia, ale ze jeho úcelom bolo skôr pomôct Komisii v setrení. V tejto súvislosti uvádza, ze viaceré odôvodnenia napadnutého rozhodnutia sa odvolávajú na jeho vyhlásenia ako na dôkazy. Zalobca ako príklad uvádza predovsetkým poznámky pod ciarou c. 100, 104, 106, 111, 118, 146 az 150, 158, 161, 174, 180, 182 az 185, 188, 190, 194 a 617 napadnutého rozhodnutia. 108 Zalobca vo svojej replike uviedol, ze jeho tvrdenie potvrdzuje tiez Komisia vo svojom vyjadrení sa k zalobe, ktoré podla neho obsahuje mnozstvo odkazov na ziadost o zhovievavost. Zalobca navyse uvádza, ze Komisia prevracia ciel ustanovení týkajúcich sa spolupráce, ako vyplývajú z "oznámenia o zhovievavosti z roku 2002/2006" a porusuje zásady riadneho výkonu spravodlivosti a zákazu samoobvinenia, ked trestá spolocnost za jej spoluprácu namiesto toho, aby ju odmenila. Zastáva názor, ze za týchto okolností musia byt tvrdenia Komisie odvolávajúce sa na ziadost o zhovievavost a dôkazy s nimi súvisiace odmietnuté ako irelevantné. 109 Pokial ide o tvrdenie zalobcu zhrnuté v predchádzajúcom bode, je potrebné uviest, ze je pravda, ako správne uvádza Komisia, ze skutocnost, ze ona sama pouzila vo svojich písomnostiach adresovaných Vseobecnému súdu zalobcovu ziadost o zhovievavost, nemôze mat vplyv na platnost napadnutého rozhodnutia, kedze toto rozhodnutie predchádzalo ziadosti o zhovievavost, ani predstavovat uzitocnú indíciu pridanej hodnoty tohto vyhlásenia v porovnaní s ostatnými dôkazmi, ktorými Komisia disponovala. Nic to vsak nemení na skutocnosti, ze tvrdenie zalobcu poukazuje na otázku oprávnenosti pouzitia ziadosti o zhovievavost pred Vseobecným súdom. Vzhladom na mnozstvo odkazov na ziadost o zhovievavost, ktoré sa nachádzajú v tvrdení Komisie, je preto najprv potrebné skúmat túto otázku. 110 V tejto súvislosti je potrebné konstatovat, ze spolupráca podla oznámenia o zhovievavosti z roku 2002 je pre dotknutý podnik úplne dobrovolná. Dotknutý podnik totiz nie je nijakým spôsobom nútený, aby predlozil dôkazy týkajúce sa údajného kartelu. Miera spolupráce, ktorú chce podnik v priebehu správneho konania poskytnút, teda závisí výlucne od jeho slobodného rozhodnutia a v ziadnom prípade nie je stanovená uvedeným oznámením (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora zo 14. júla 2005, ThyssenKrupp/Komisia, [27]C-65/02 P a C-73/02 P, Zb. s. I-6773, bod 52, a návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Léger v uvedenej veci, Zb. s. I-6777, bod 140). 111 Navyse bod 31 oznámenia o zhovievavosti z roku 2006, ktorý sa uplatnuje na daný prípad (pozri bod 27 vyssie), predovsetkým uvádza, ze "kazdé vyhlásenie urcené Komisii v súvislosti s týmto oznámením je súcastou spisu Komisie pre daný prípad a mozno ho pouzit pri dokazovaní skutocností". Z toho vyplýva, ze od zverejnenia oznámenia o zhovievavosti z roku 2006 podnik, ktorý sa, ako zalobca v danom prípade, rozhodne podat ziadost o znízenie pokuty, si je vedomý skutocnosti, ze znízenie mu bude priznané, len ak podla Komisie splnil podmienky znízenia uvedené v oznámení, pricom táto ziadost bude v kazdom prípade súcastou spisu a môze byt uvedená ako dôkaz, aj voci samotnému autorovi. 112 Dotknutý podnik tak nemôze pouzit judikatúru týkajúcu sa zákazu samoobvinenia, kedze sa rozhodol slobodne a so znalostou danej veci podat danú ziadost. Z tejto judikatúry predovsetkým vyplýva, ze Komisia nemôze na podnik preniest povinnost poskytnút odpovede, ktorými by tento podnik musel priznat existenciu porusenia, ktoré má preukázat Komisia (rozsudky Súdneho dvora z 18. októbra 1989, Orkem/Komisia, [28]374/87, Zb. s. 3283, body 34 a 35; zo 7. januára 2004 Aalborg Portland a i./Komisia, [29]C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, Zb. s. I-123, body 61 a 65, a ThyssenKrupp/Komisia, uz citovaný v bode 110 vyssie, bod 49). V tomto prípade vsak zalobca podal ziadost o zhovievavost z vlastnej vôle a bez prinútenia, preto nemôze úcinne uplatnovat svoje právo na to, aby ho Komisia nenútila priznat jeho úcast na porusení (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 25. januára 2007, Dalmine/Komisia, [30]C-407/04 P, Zb. s. I-829, bod 35). 113 Z toho vyplýva, ze zalobca nemôze vytýkat Komisii, ze sa o jeho ziadost o zhovievavost opierala vo svojich písomnostiach predlozených Vseobecnému súdu. 114 Pokial ide dalej o otázku, ci uvedená ziadost predstavovala efektívnu spoluprácu, ktorá mohla byt vzatá do úvahy ako polahcujúca okolnost v zmysle bodu 29 stvrtej zarázky usmernení, je potrebné uviest, ze uplatnenie tohto ustanovenia usmernení nesmie zbavit oznámenie o zhovievavosti z roku 2002 potrebného úcinku. Treba totiz konstatovat, ze oznámenie o zhovievavosti z roku 2002 stanovuje rámec pre odmenovanie spolupráce podnikov pri vysetrovaniach, ktoré uskutocnuje Komisia voci podnikom, ktoré sú alebo boli súcastou tajných kartelov ovplyvnujúcich Úniu. Zo znenia a struktúry uvedeného oznámenia teda vyplýva, ze podniky môzu v zásade dosiahnut znízenie výsky pokuty na základe svojej spolupráce, len ak splnajú podmienky prísne stanovené v uvedenom oznámení (rozsudky Vseobecného súdu zo 17. mája 2011, Arkema France/Komisia, [31]T-343/08, Zb. s. II-2287, bod 169; z 5. októbra 2011, Transcatab/Komisia, [32]T-39/06, Zb. s. II-6831, bod 329, a z 30. novembra 2011, Quinn Barlo a i./Komisia, [33]T-208/06, Zb. s. II-7953, bod 271). 115 Na to, aby sa zachoval potrebný úcinok oznámenia o zhovievavosti z roku 2002, má byt podniku znízená výska pokuty na základe bodu 29 stvrtej zarázky usmernení len za mimoriadnych okolností. Je to tak najmä v prípade, ked je spolupráca podniku, ktorá presahuje rámec jeho právnej povinnosti bez toho, aby mal nárok na znízenie výsky pokuty na základe oznámenia o zhovievavosti z roku 2002, pre Komisiu objektívne uzitocná. Takáto uzitocnost musí byt konstatovaná vtedy, ked sa Komisia vo svojom konecnom rozsudku opiera o dôkazy, ktoré jej podnik poskytol v rámci svojej spolupráce, a v prípade ich neposkytnutia by Komisia za dotknuté porusenie nemohla ciastocne alebo v plnom rozsahu ulozit sankcie (rozsudky Arkema France/Komisia, uz citovaný v bode 114 vyssie, bod 170; Transcatab/Komisia, uz citovaný v bode 114 vyssie, bod 330, a Quinn Barlo a i./Komisia, uz citovaný v bode 114 vyssie, bod 270). 116 V danom prípade z odôvodnenia 358 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia zastávala názor, ze informácie obsiahnuté v ziadosti o zhovievavost nemajú významnú pridanú hodnotu v porovnaní s dôkazmi, s ktorými uz disponovala, a preto sa rozhodla neposkytnút zalobcovi znízenie výsky pokuty (pozri tiez bod 38 vyssie). 117 Prinálezí zalobcovi aby oznacil sporné casti napadnutého rozhodnutia a predlozil dôkazy, ktoré môzu predstavovat vázne indície preukazujúce, ze jeho výhrady sú dôvodné (pozri v tomto zmysle rozsudok KME Germany a i./Komisia, uz citovaný v bode 50 vyssie, bod 132). Ako vsak vyplýva zo zhrnutia tvrdenia zalobcu uvedeného v bode 107 vyssie, jediný konkrétny argument, ktorý zalobca uviedol na vyvrátenie posúdenia napadnutého rozhodnutia opísaného v predchádzajúcom bode, sa týka skutocnosti, ze toto rozhodnutie sa na viacerých miestach odvoláva na jeho vyhlásenia uvedené najmä v ziadosti o zhovievavost. 118 Je potrebné uviest, ze zalobca a jeho materská spolocnost uviedli pocas správneho konania podobné tvrdenie, ktoré sa zakladalo na skutocnosti, ze Komisia pouzila zalobcom poskytnuté informácie. Komisia toto tvrdenie v odôvodnení 359 napadnutého rozhodnutia zamietla. Komisia vysvetlila, ze príslusným kritériom nie je pouzitie informácií, ktoré jej boli poskytnuté úcastníkom kartelu, ale skôr prípadná významná pridaná hodnota takejto informácie. Poskytnutie väcsieho mnozstva informácií o uz známych skutocnostiach nepredstavuje významné pridanie hodnoty. Komisia v tom istom odôvodnení tiez uviedla, ze zalobca sa v poskytnutých informáciách nezmienil o skutocnosti, ze protisútazné správanie sa týkalo aj granulátov acetylidu vápenatého, hoci jeho úloha aj v tejto casti porusenia bola jasne preukázaná. 119 Názor, podla ktorého informácie poskytnuté úcastníkom porusenia neobsahujú objektívnu uzitocnost, pokial sa týkajú skutocností, ktoré sú Komisii známe, a v prípade ktorých táto disponuje uz dostatocnými dôkazmi, je v súlade s judikatúrou uvedenou v bode 115 vyssie a musí byt uznaný. 120 Vzniká preto otázka, ci to tak skutocne bolo aj v prípade informácií poskytnutých zalobcom predovsetkým v rámci ziadosti o zhovievavost. V tejto súvislosti sa vsak zalobca obmedzuje na odvolania na svoje vyhlásenia, ktoré sa nachádzajú v napadnutom rozhodnutí bez toho, aby vysvetlil, ktoré konkrétne informácie alebo dôkazy Komisii poskytol a s ktorými táto predtým nedisponovala. 121 Navyse je potrebné uviest, ze z mnozstva poznámok pod ciarou nachádzajúcich sa v napadnutom rozhodnutí, ktoré uvádza zalobca vo svojom tvrdení, jedine tri z nich sa odvolávajú iba na vyhlásenia zalobcu. Ostatné uvedené poznámky pod ciarou sa odvolávajú tiez bud na dokumenty získané Komisiou pocas kontroly, alebo na vyhlásenia spolocností Akzo Nobel a Evonik Degussa, ktorým, ako bolo uvedené v bode 39 vyssie, bola pokuta odpustená alebo znízená práve z dôvodu ich spolupráce. Tieto ostatné poznámky pod ciarou tak potvrdzujú predpoklad Komisie, podla ktorého sa informácie poskytnuté zalobcom dotýkali uz známych skutocností, dostatocne preukázaných dôkazmi. 122 Tri poznámky pod ciarou, ktoré uvádzajú len vyhlásenia zalobcu, sú poznámky c. 111, 118 a 617. Poznámka pod ciarou c. 111 odvolávajúca sa na ziadost o zhovievavost podporuje tvrdenie uvedené v poslednej vete odôvodnenia 56 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého sa pocas kazdého stretnutia kartelu úcastníci vo vseobecnosti dohodli na mieste a dátume nasledujúceho stretnutia. Ak by sa aj predpokladalo, ze túto informáciu poskytol Komisii len zalobca, zjavne nejde o dôkaz so znacne objektívnou uzitocnostou, ale skôr o druhoradú skutocnost. 123 Poznámka pod ciarou c. 118 sa odvoláva na vyhlásenie zalobcu z 18. februára 2008 a podporuje skutocnosti uvedené v piatej zarázke odôvodnenia 57 napadnutého rozhodnutia, ktoré sa týkajú úloh vykonávaných zástupcami zalobcu na stretnutiach týkajúcich sa práskového acetylidu vápenatého. Kedze sa tieto skutocnosti dotýkajú osobitne zalobcu, je pochopitelné, ze sa Komisia v tejto súvislosti odvoláva len na dokumenty, ktoré predlozil. V kazdom prípade úlohy vykonávané zástupcami zalobcu pocas predmetných stretnutí boli Komisii uzitocné len okrajovo, o to viac, ze zalobca nepopieral a nepopiera svoju úcast na uvedených stretnutiach alebo vseobecnejsie svoju úcast na tomto porusení. 124 Nakoniec poznámka pod ciarou c. 617 doplna prostredníctvom odvolania sa na podobné tvrdenie nachádzajúce sa v odpovedi zalobcu na oznámenie námietok tvrdenie nachádzajúce sa v odôvodnení 294 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého sa sporné porusenie povazuje za jedno z najváznejsích porusení hospodárskej sútaze. V tomto prípade sa odvolanie na písomnosti zalobcu pocas správneho konania netýka ani skutocností, ani dôkazov, ale iba posúdenia závaznosti porusenia. Je zrejmé, ze ani v tomto prípade nejde o objektívnu uzitocnost. 125 Z toho vyplýva, ze nemozno uznat tvrdenie zalobcu, podla ktorého jednotlivé odvolania na jeho vyhlásenia nachádzajúce sa v napadnutom rozhodnutí svedcia o ich uzitocnosti pre kontrolu vykonanú Komisiou. 126 Je potrebné tiez uviest, ze zalobca nepopieral tvrdenie uvedené v odôvodnení 359 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého sa vo svojej ziadosti o zhovievavost vyhol uvedeniu skutocnosti, ze sporné protisútazné správanie sa dotýkalo tiez granulátov acetylidu vápenatého. Odôvodnenia 92 az 112 napadnutého rozhodnutia, ktoré sa týkajú stretnutí týkajúcich sa granulátov acetylidu vápenatého, totiz obsahujú len tri odvolania na ziadost o zhovievavost (poznámky pod ciarou c. 241, 249 a 276), pricom ziadne z nich nie je objektívne uzitocné pre kontrolu Komisie týkajúcu sa tohto aspektu porusenia. Konkrétne, odkaz na poznámku pod ciarou c. 249 sa týka nepodstatnej informácie, v danom prípade skutocnosti, ze stretnutiu zo 7. apríla 2004 predchádzala vecera konajúca sa den predtým, pricom odvolania na poznámky pod ciarou c. 241 a 276 poukazujú na skutocnost, ze pri dvoch prílezitostiach niektorí úcastníci kartelu, medzi nimi aj zalobca, zamietli návrh spolocnosti Donau Chemie rokovat o cene granulátov acetylidu vápenatého (pozri jednotlivo odôvodnenia 95 a 108 napadnutého rozhodnutia). 127 Z toho vyplýva, ze zalobca, hoci nepopiera svoju úcast na porusení týkajúcom sa granulátov acetylidu vápenatého, sa vo svojej ziadosti o zhovievavost snazil neuviest skutocnosti a dôkazy uzitocné pre kontrolu Komisie v súvislosti s týmto porusením. Ide tak o dodatocný dôkaz pôsobiaci proti uznaniu objektívnej uzitocnosti údajnej spolupráce zalobcu. 128 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze nemozno uznat tvrdenie zalobcu, podla ktorého mala byt jeho údajná efektívna spolupráca s Komisiou zohladnená ako polahcujúca okolnost. 129 Kedze ziadne z tvrdení zalobcu, ktoré ním boli uvedené na preukázanie polahcujúcich okolností, nemohlo byt v tejto súvislosti uznané, je potrebné príst k záveru, ze tretia výhrada zalobcu je nedôvodná a musí byt zamietnutá. - O stvrtej výhrade, ktorá sa týka znízenia výsky pokuty spolocnosti Almamet 130 Vo svojej zalobe zalobca uviedol, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí bez najmensieho rozumného dôvodu priznala spolocnosti Almamet znízenie výsky pokuty (pozri bod 41 vyssie) z dôvodu jej údajnej platobnej neschopnosti, pricom podobná ziadost zalobcu bola zamietnutá, voci comu zalobca namieta vo svojom druhom zalobnom dôvode. Znízenie pokuty priznané spolocnosti Almamet predstavuje závazné porusenie zásady proporcionality a rovnosti zaobchádzania, o to viac, ze Almamet je jedným z iniciátorov porusenia. 131 Komisia pred Vseobecným súdom zdôraznila, ze znízenie výsky pokuty poskytnuté spolocnosti Almamet sa zakladá na bode 37, a nie na bode 35 usmernení. Zalobca odpovedal, ze toto zdôraznenie svedcí o to viac v prospech jeho výhrady zalozenej na porusení zásad proporcionality a rovnosti zaobchádzania. Z vysvetlení nachádzajúcich sa v odôvodneniach 369 az 371 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze pravdepodobnost vyhlásenia konkurzu spolocnostou Almamet je nízka a aj takýto prípad by nemal za následok stratu úplnej hodnoty majetku tejto spolocnosti. Zalobca zastáva názor, ze preukázal, ze jeho financná situácia je horsia ako situácie spolocnosti Almamet. Navyse skutocnosti týkajúce sa spolocnosti Almamet, ktoré sú vymenované v odôvodnení 372 napadnutého rozhodnutia z dôvodu opodstatnenia znízenia výsky pokuty, ktorá jej bola udelená, sú porovnatelné so skutocnostami týkajúcimi sa zalobcu v takom rozsahu, ze ak sa Komisia nechce dopustit zjavného porusenia zásady rovnosti zaobchádzania, je povinná priznat zalobcovi podobné znízenie výsky pokuty. 132 Na úvod je potrebné konstatovat, ze zo znenia odôvodnení 369 az 371 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia dospela k záveru, ze ziadosti spolocnosti Almamet zalozenej na bode 35 usmernení nemozno vyhoviet. 133 V odôvodnení 372 napadnutého rozhodnutia vsak Komisia uvádza, ze "bez toho, aby bola dotknutá predoslá analýza" je potrebné zohladnit skutocnost, ze spolocnost Almamet je nezávislý sprostredkovatel malej velkosti, ktorý nepatrí do ziadnej velkej skupiny spolocností. Spolocnost Almamet je aktívna v oblasti obchodovania s materiálmi s vysokou hodnotou a jej marza na zisku je skôr nízka, pricom "má vcelku koncentrované portfólio výrobkov". Komisia dodala, ze bola tiez zohladnená "skutocnost, ze ulozená pokuta by mala relatívne velký dopad na financnú situáciu spolocnosti takéhoto druhu". Komisia prisla k záveru, ze vzhladom na "osobitné charakteristiky" spolocnosti Almamet povazovala 20 % znízenie výsky pokuty za primerané, kedze Almamet bude v kazdom prípade pokutou v tejto výske dostatocne odradená. Komisia sa v poznámke pod ciarou c. 685 odvolávala na bod 37 usmernení. Komisia tiez v poslednej vete odôvodnenia 372 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze vzhladom na prispôsobenie výsky pokuty udelenej spolocnosti Almamet "potvrdzuje záver [uvedený] v odôvodnení (371), [ze je nepravdepodobné, ze] ulozená pokuta taktiez nenapravitelne ohrozí ekonomickú zivotaschopnost". 134 Z toho vyplýva, ze zalobca nemôze uvádzat akúkolvek nerovnost v zaobchádzaní v porovnaní so spolocnostou Almamet, pokial ide o preskúmanie jeho ziadostí o znízenie výsky pokuty podaných na základe bodu 35 usmernení, kedze obe boli zamietnuté. Ako vo svojom vyjadrení sa k zalobe zdôraznila Komisia, tým ze poskytla 20 % znízenie pokuty pre spolocnost Almamet, vyuzila svoju moznost, ktorú si vyhradila v bode 37 uvedených usmernení, úplne alebo ciastocne obíst metodiku stanovenia pokút, ktorá je v nich upravená, ak je to potrebné na zohladnenie osobitostí daného prípadu. Odvolanie sa na uvedený bod 37, ktoré sa nachádza v poznámke pod ciarou c. 685, toto tvrdenie len potvrdzuje, rovnako ako odôvodnenie 361 napadnutého rozhodnutia, kde je uvedená výska pokuty ulozená spolocnosti Almamet ako 3,8 milióna eur "pred znízením [podla bodu] 37" usmernení. 135 Z judikatúry uvedenej v bode 47 vyssie vsak vyplýva, ze Komisia môze obíst svoje vlastné usmernenia len za predpokladu, ak by rozdielne zaobchádzanie s jednotlivými úcastníkmi porusenia, ktoré by z neho vyplývalo, bolo zlucitelné so zásadou rovnosti zaobchádzania. Podla ustálenej judikatúry táto zásada vyzaduje, aby porovnatelné situácie neboli riesené rozdielnym spôsobom a rozdielne situácie rovnakým spôsobom, pokial nie je rozlísenie objektívne odôvodnené (pozri rozsudok Súdneho dvora z 29. apríla 2004, Novartis Pharmaceuticals, [34]C-106/01, Zb. s. I-4403, bod 69 a tam citovanú judikatúru). 136 Za týchto okolností môze byt výhrada zalobcu chápaná len v tom zmysle, ze Komisia mala aj v jeho prípade obíst usmernenia a priznat mu rovnaké znízenie výsky pokuty, ako priznala spolocnosti Almamet. Takáto výhrada môze byt úspesná len za predpokladu, ak zjavná nerovnost v zaobchádzaní medzi spolocnostou Almamet, ktorej bola pokuta znízená o 20 %, a zalobcom, ktorému nebolo poskytnuté takého znízenie, nebude zlucitelná so zásadou rovnosti zaobchádzania. Z judikatúry uvedenej v predchádzajúcom bode vyplýva, ze aby to tak bolo, musia sa tieto dve spolocnosti nachádzat v porovnatelnej situácii. 137 Ako bolo uvedené vyssie (bod 133), napadnuté rozhodnutie poukazuje pri odôvodnení znízenia výsky pokuty, ktoré bolo poskytnuté spolocnosti Almamet, na urcité jej "osobitné charakteristiky". Je totiz potrebné uviest, ze podnik s takýmito osobitnými charakteristikami sa vzhladom na mozné znízenie pokuty mimo prípadov speciálne upravených v usmerneniach nachádza v odlisnej situácii, ako je situácia podniku, ktorý ich nemá. 138 Po prvé je potrebné pripomenút, ze clánok 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 upravuje najmä, ze pokuta ulozená kazdému podniku za úcast na porusení ustanovení clánku 81 ES nepresiahne 10 % jeho celkového obratu v predchádzajúcom obchodnom roku. Podla judikatúry je úcelom hornej hranice obratu vyhnút sa tomu, aby pokuty ulozené Komisiou boli neproporcionálne v pomere k významu dotknutého podniku (rozsudky Súdneho dvora Musique Diffusion française a i./Komisia, uz citovaný v bode 45 vyssie, bod 119, a zo 7. júna 2007, Britannia Alloys & Chemicals/Komisia, [35]C-76/06 P, Zb. s. I-4405, bod 24). 139 Táto horná hranica vsak nie je dostatocná, aby zabránila prípadnej neúmernosti pokuty ulozenej v danom prípade sprostredkovatelovi aktívnemu v oblasti obchodovania s materiálmi s vysokou hodnotou, ktorého marza na zisku je nízka, ako je spolocnost Almamet. Z dôvodu vysokej hodnoty dotknutých materiálov môze totiz takýto podnik vykazovat neúmerne vysoký obrat v porovnaní so svojím ziskom a majetkom, na ktoré jediné bude mat uhradenie pokuty vplyv. 140 Po druhé, kedze je podla metodiky usmernení pri stanovení pokuty zohladnená pociatocná cast hodnoty predaja uskutocneného predmetnou spolocnostou na trhu, ktorého sa týkalo dané porusenie (pozri bod 21 vyssie), je nebezpecenstvo neprimeranej pokuty v prípade takej spolocnosti, ako je Almamet, o to vyssie, ze daná pokuta predstavuje podstatnú cast celkového obratu danej spolocnosti, ktorá disponuje len "relatívne koncentrovaným portfóliom výrobkov". 141 Po tretie je dôlezitá tiez skutocnost, ze Almamet je velmi malá spolocnost, ktorá nie je súcastou ziadnej velkej skupiny, a z toho dôvodu znása sama túto pokutu a ziadna iná spolocnost nie je spolu s nou solidárne zodpovedná za jej úhradu, alebo vseobecnejsie nikto ju na tento úcel nepodporí. 142 Zalobca nepopieral fakt, ze Almamet objektívne má osobitné charakteristiky, ktoré sú uvedené v odôvodnení 372 napadnutého rozhodnutia a ktoré oprávnujú znízenie výsky jej udelenej pokuty. Aby bolo mozné odpovedat na túto výhradu zalobcu, je potrebné len zistit, ci samotný zalobca tiez disponoval rovnakými osobitnými charakteristikami. 143 Zalobca zastáva názor, ze to tak je, pricom ale v tejto súvislosti uvádza len nejasné a vseobecné tvrdenie bez toho, aby vykonal podrobnejsie porovnanie svojej situácie so situáciou spolocnosti Almamet, pokial ide o jej charakteristiky uvedené v odôvodnení 372 napadnutého rozhodnutia. Okrem toho ako správne uviedla Komisia, zalobca sám priznáva, ze jeho portfólio výrobkov nie je také úzke ako portfólio spolocnosti Almamet. Navyse, aj ked zalobca tvrdí, ze pri predaji svojich výrobkov vykazuje len nízku marzu, blizsie toto tvrdenie neopísal, ani ho nepreukázal dôkazmi. Navyse je potrebné konstatovat, ze zalobca je výrobca a nie sprostredkovatel, ako je Almamet, a ze na rozdiel od neho bol v case porusenia súcastou skupiny spolocností a pokuta mu bola ulozená spolocne a nerozdielne s jeho materskou spolocnostou. 144 Navyse Komisia tiez správne poznamenala, ze celkový obrat zalobcu v poslednom celom obchodnom roku pred prijatím napadnutého rozhodnutia dosahoval 205 miliónov eur (odôvodnenie 24 napadnutého rozhodnutia), pricom obrat spolocnosti Almamet sa pohyboval v rozpätí medzi 45 az 50 miliónmi eur (odôvodnenie 15 napadnutého rozhodnutia). Inak povedané, medzi oboma spolocnostami existuje podstatný rozdiel týkajúci sa ich velkosti. Z rovnakých odôvodnení napadnutého rozhodnutia tiez vyplýva, ze v prípade spolocnosti Almamet je priblizne 50 % jej celkového obratu realizovaného prostredníctvom tovaru dotknutého daným porusením, pricom v prípade zalobcu táto cast tvorí len 10 % z obratu, teda je podstatne nizsia. 145 Na rozdiel od toho, co uvádza zalobca vo svojej odpovedi na písomnú otázku Vseobecného súdu, podstatne nizsí celkový obrat spolocnosti Almamet nepredstavoval rozhodujúce kritérium, o ktoré sa Komisia opierala pri poskytnutí znízenia výsky pokuty tejto spolocnosti. Ako bolo uvedené v bode 133 vyssie, toto rozhodnutie bolo odôvodnené odvolaním sa na osobitné charakteristiky spolocnosti Almamet, ktoré sa vsak neuplatnujú na zalobcu. Rozdiel v celkových obratoch, a z toho vyplývajúci rozdiel vo velkosti oboch spolocností, predstavoval dodatocný dôkaz, ktorý Komisia uviedla pred Vseobecným súdom a ktorý preukazoval, ze spolocnosti sa nenachádzali v rovnakej situácii. Okrem toho je potrebné dodat, ze na rozdiel od toho, co uvádza zalobca, z napadnutého rozhodnutia nevyplýva, ze financné tazkosti spolocnosti Almamet hrali dôlezitú úlohu v rozhodnutí Komisie poskytnút danej spolocnosti znízenie výsky pokuty podla bodu 37 usmernení. 146 Komisia tiez vo svojich písomnostiach uviedla výrocné správy zalobcu za roky 2007 a 2008 a na poziadanie ich Vseobecnému súdu v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania aj predlozila. Z uvedených správ vyplýva, ze v roku 2007 predstavoval acetylid vápenatý a technický plyn 30,63 % predaja zalobcu a ze rovnaké výrobky tvorili 28,95 % jeho vývozu. Tieto informácie podporujú záver, podla ktorého je portfólio výrobkov zalobcu podstatne sirsie ako portfólio Almamet. 147 Nakoniec, pokial ide o tvrdenie zalobcu, podla ktorého bola spolocnost Almamet jedným z iniciátorov sporného porusenia, postacuje pripomenút, ako vyplýva z bodov 76 az 79 vyssie, ze Komisia nezatazila Almamet alebo iného úcastníka porusenia takouto pritazujúcou okolnostou a ze nic v tvrdení zalobcu nevedie ku konstatovaniu, ze tento jej záver je chybný. 148 S ohladom na vsetky predchádzajúce úvahy je potrebné stvrtú výhradu zalobcu zamietnut ako nedôvodnú. - O piatej výhrade týkajúcej sa pokuty, kedze táto bola vypocítaná úmerne k celkového obratu spolocností, voci ktorým bolo napadnuté rozhodnutie vydané 149 Na podporu piatej výhrady uvedenej v rámci prvého zalobného dôvodu zalobca vo svojej zalobe pripomína po prvé judikatúru, podla ktorej stanovenie primeranej pokuty za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze nemôze vyplývat z jednoduchého výpoctu zalozeného na celkovom obrate dotknutej spolocnosti, odvolávajúc sa tak na rozsudok Musique Diffusion française a i./Komisia, uz citovaný v bode 45 vyssie (bod 121), a po druhé judikatúru, podla ktorej v prípade, ak sú pokuty ulozené viacerým podnikom zúcastneným na tom istom porusení, Komisia nie je povinná pri urcení výsky pokút v závislosti od závaznosti a dlzky trvania daného porusenia zaistit, aby konecné výsky pokút ulozených podnikom, ktoré sú výsledkom výpoctov, odrázali kazdý rozdiel medzi podnikmi vzhladom na ich celkový alebo relevantný obrat, odvolávajúc sa tak na rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 47 vyssie (bod 312). Zalobca sa tiez odvoláva na body 6 a 27 usmernení, z ktorých podla neho vyplýva, ze stanovenie výsky pokuty nemôze vyplývat z metodiky automatického a aritmetického výpoctu, ale má byt uskutocnené v rámci celkového posúdenia s prihliadnutím na vsetky relevantné skutocnosti pri dodrziavaní zásady proporcionality. 150 Zalobca zastáva názor, ze v danom prípade pokuty ulozené úcastníkom sporného porusenia odzrkadlujú príslusný obrat a nie ostatné dôlezitejsie skutocnosti, co vedie k "nespravodlivému a nezmyselnému" výsledku, ze mu bola ulozená zdaleka najvyssia pokuta, aj pokial ide o jej absolútnu výsku, aj pokial ide o jej úmernost k celkovému obratu. Zalobca sa na podporu svojich tvrdení odvoláva na tabulku, ktorá porovnáva výsku pokút ulozených jednotlivým úcastníkom porusenia. Uvádza, ze nemozno spochybnovat zjavné porusenie zásady proporcionality napriek tomu, ze Komisia konala zjavne v súlade s usmerneniami, pokial ide o aritmetický výpocet pokuty, ktorú mu ulozila, a ze výska tejto pokuty v porovnaní s pokutami, ktoré boli ulozené ostatným úcastníkom porusenia, odráza skutocnost, ze dotknuté výrobky predstavovali základ jeho predaja. 151 Zalobca v tejto súvislosti uvádza skutocnost, ze ako vyplýva z tabulky, ktorú predlozil, aj "obrovská spolocnost, akou je Akzo Nobel" by v prípade, ak by sa nevyhovelo jej ziadosti o zhovievavost, bola potrestaná nizsou absolútnou pokutou v porovnaní s ním a jej pokuta by predstavovala len 0,113 % jej svetového obratu, a to napriek skutocnosti, ze Akzo Nobel bola jedným z najaktívnejsích clenov kartelu a ze v jej prípade islo o recidívu. Zalobca dodáva, ze clenovia kartelu s celkovým obratom prevysujúcim ten jeho boli potrestaný pokutami, ktoré mali len symbolický dopad na ich rozpocet, zatial co jemu ulozená pokuta, ak bude uhradená, ukoncí jeho obchodné aktivity. 152 Zalobca tiez v tomto kontexte uvádza, ze stanovenie 17 % hodnoty predaja, ktorá sa zohladní v rámci uplatnenia bodov 21 a 25 usmernení, sa môze zdat ako zhovievavý prístup zo strany Komisie, nie vsak v prípade zalobcu, kedze vyssie percento by u neho viedlo k presiahnutiu hranice 10 % z jeho celkového obratu. Naopak táto zjavná zhovievavost len zdôraznuje neúmernost pokuty, ktorá mu bola ulozená, v porovnaní s pokutami ostatným úcastníkov. 153 Zalobca dodáva, ze "struktúra a výska pokút ulozených" Komisiou v napadnutom rozhodnutí vyvoláva chybný dojem, ze zalobca bol podnik, ktorého úcast na porusení bola najzávaznejsia, ze jeho obrat bol najvyssí a ze zohrával tiez úlohu vodcu kartelu a jeho najaktívnejsieho clena. Zalobca si kladie otázku, aká by mu bola ulozená pokuta, keby vsetky tieto predpoklady boli pravdivé, vzhladom na skutocnost, ze výska pokuty, ktorá mu bola ulozená, sa uz teraz blízi k 10 % jeho celkového obratu. 154 Vzhladom na toto tvrdenie zalobcu je potrebné uviest, ze on sám dodáva dva z troch výrobkov, ktoré boli dotknuté daným porusením, t. j. práskový acetylid vápenatý a granuláty acetylidu vápenatého. Ako vyplýva z tabulky nachádzajúcej sa v odôvodnení 288 napadnutého rozhodnutia, hodnota predaja uvedených výrobkov zalobcom v priebehu posledného celého roka jeho úcasti na porusení sa pohybovala pre prvý z týchto dvoch výrobkov v rozmedzí 5 az 10 miliónov eur, a pre druhý výrobok v rozmedzí 20 az 25 miliónov eur. Pokial ide o prvý výrobok, bola hodnota predaja zalobcu porovnatelná s hodnotou predaja troch dalsích úcastníkov kartelu, konkrétne spolocností Donau Chemie, Evonik Degussa a Holding Slovenske elektrarne d.o.o., a presiahnutá len hodnotou predaja dvoch iných úcastníkov. Pokial ide o druhý výrobok, bola hodnota predaja zalobcu zdaleka najvyssia v porovnaní s hodnotou predaja ostatných úcastníkov porusenia. Iba traja dalsí úcastníci porusenia dodávali tento výrobok a ich predaj predstavoval 3 az 5 miliónov eur v prípade spolocnosti Akzo Nobel, 5 az 10 miliónov eur v prípade spolocností Donau Chemie a Holding Slovenske elektrarne. Navyse ako vyplýva z tabulky nachádzajúcej sa v odôvodnení 304 napadnutého rozhodnutia, zalobcovi boli pre tieto dva výrobky uplatnené násobitele stanovené podla poctu rokov trvania porusenia, ktoré patrili medzi najvyssie násobitele ulozené úcastníkom kartelu, t. j. 2,5 pre práskový acetylid vápenatý a 3 pre granuláty acetylidu vápenatého (pozri bod 33 vyssie). 155 Vzhladom na tieto skutocnosti, ktoré zalobca nepopiera, nie je prekvapujúce, ze mu bola ulozená pokuta s najvyssou absolútnou hodnotou spomedzi vsetkých pokút, ktoré boli ulozené v napadnutom rozhodnutí. Je tiez potrebné uviest, ze druhá najvyssia pokuta v hodnote 13,3 milióna eur, bola ulozená spolocne a nerozdielne spolocnostiam SKW Stahl Metallurgie GmbH, SKW Stahl Metallurgie AG a Arques Industries, t. j. skupine spolocností, ktorých hodnota predaja acetylidu vápenatého bola najvyssia spomedzi vsetkých úcastníkov porusenia. Uvedená skupina vsak nedodávala granuláty acetylidu vápenatého, ale horcíkové granuláty s hodnotou predaja nachádzajúcou sa medzi 5 az 10 miliónmi eur. Na ne uplatnený násobitel pre tento výrobok bol stanovený na 1,5, teda bol znacne nizsí ako násobitel zalobcu za predaj granulátov acetylidu vápenatého. Tieto odlisnosti vysvetlujú rozdiel medzi výskou pokuty ulozenou tejto spolocnosti a výskou pokuty zalobcu. 156 Pokial ide o spolocnost Akzo Nobel, v prípade, ak by nebola oslobodená od pokuty z dôvodu spolupráce s Komisiou, bola by jej ulozená pokuta vo výske 8,7 milióna eur, ako vyplýva z odôvodnenia 308 napadnutého rozhodnutia. Nizsia hodnota tejto pokuty v porovnaní s pokutou, ktorá bola ulozená zalobcovi, sa dá vysvetlit skutocnostou, ze hoci bola hodnota predaja práskového acetylidu vápenatého spolocnosti Akzo Nobel, predstavujúca rozpätie medzi 10 a 15 miliónmi eur, vyssia ako hodnota predaja rovnakého výrobku zalobcom, hodnota predaja granulátov acetylidu vápenatého spolocnosti Akzo Nobel bola naopak podstatne nizsia ako hodnota predaja tohto výrobku zalobcom (pozri bod 154 vyssie). Navyse dlzka trvania úcasti spolocnosti Akzo Nobel na porusení bola kratsia ako v prípade zalobcu a tejto spolocnosti bol uplatnený len násobitel 2 pre oba výrobky, ktoré dodávala. 157 Tieto odôvodnenia vyvracajú tvrdenie zalobcu o neúmernosti výsky pokuty, ktorá mu bola ulozená. Preukazujú, ze výska pokuty, ktorá mu bola ulozená, nie je náhodná, ale je mozné ju vysvetlit skutocnostou, ze zalobca bol zdaleka najdôlezitejsím dodávatelom jedného z troch výrobkov dotknutých porusením, ako aj dôlezitým dodávatelom druhého výrobku, a ze navyse dlzka trvania jeho úcasti na porusení bola najdlhsia zo vsetkých úcastníkov. Okrem toho sa dá výska pokuty, ktorá bola zalobcovi udelená, vysvetlit závaznostou jeho úcasti na porusení, vrátane dlzky trvania v porovnaní s ostatnými úcastníkmi. Je potrebné v tejto súvislosti konstatovat, ze okrem materskej spolocnosti zalobcu, t. j. 1. garantovaná, iba na jedinú spolocnost, t. j. Donau Chemie, bol uplatnený rovnaký násobitel ako na zalobcu. Napriek tomu, ze hodnota predaja práskového acetylidu vápenatého tejto spolocnosti bola porovnatelná s hodnotou predaja zalobcu, hodnota predaja granulátov acetylidu vápenatého tejto spolocnosti bola podstatne nizsia, t. j. medzi 5 a 10 miliónmi eur. Navyse spolocnosti Donau Chemie bolo priznané 35 % znízenie pokuty z dôvodu jej spolupráce s Komisiou (pozri odôvodnenie 346 napadnutého rozhodnutia), v dôsledku coho jej bola ulozená pokuta vo výske 5 miliónov eur, namiesto 7,7 milióna eur (pozri odôvodnenie 308 napadnutého rozhodnutia). 158 Z týchto odôvodnení vyplýva, ze tvrdenie zalobcu o neúmernosti výsky jemu ulozenej pokuty je v konecnom dôsledku zalozené len na porovnaní pokút, ktoré boli ulozené jednotlivým úcastníkom porusenia a ktoré boli prepocítané na percentá z ich celkového obratu. Nic v judikatúre vsak neumoznuje príst k záveru, ze pri urcení primeranosti alebo neprimeranosti výsky ulozenej pokuty je dovolené vykonat takéto porovnanie, tak ako to urobil zalobca. 159 Jednak judikatúra uvedená samotným zalobcom v bode 149 vyssie jasne namieta voci takémuto porovnaniu. 160 Jednak z ustálenej judikatúry tiez vyplýva, ze clánok 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 si vyzaduje len v prípade, ak sa pokuty ukladajú viacerým podnikom zapojeným do toho istého porusenia, aby výska pokuty, ktorá je ulozená podniku malej alebo strednej velkosti, nebola v percentách obratu vyssia ako výska pokút ulozených väcsím podnikom. Z tohto ustanovenia totiz vyplýva, ze tak pri podnikoch malej alebo strednej velkosti, ako aj pri velkých podnikoch sa pri stanovení sumy pokuty posudzuje závaznost a dlzka trvania porusenia. Pokial Komisia ulozí podnikom zapojeným do toho istého porusenia pokuty, ktoré sú pre kazdý z nich zdôvodnené v pomere k závaznosti a dlzke trvania porusenia, nemozno jej vytýkat, ze pre niektoré z nich je suma pokuty v pomere k obratu vyssia ako pre iné podniky (rozsudky Súdu prvého stupna z 5. decembra 2006, Westfalen Gassen Nederland/Komisia, [36]T-303/02, Zb. s. II-4567, bod 174, a z 28. apríla 2010, Gütermann a Zwicky/Komisia, [37]T-456/05 a T-457/05, Zb. s. II-1443, bod 280). 161 Pokial ide o tvrdenie zalobcu, ktoré je zalozené na skutocnosti, ze výska pokuty, ktorá mu bola ulozená, sa blízi hranici 10 % celkového obratu (pozri body 152 a 153 vyssie), je potrebné uviest, ze nepochopil povahu tejto hranice. Suma rovnajúca sa 10 % celkového obratu úcastníka porusenia pravidiel hospodárskej sútaze totiz nepredstavuje, v rozpore s tým, comu verí zalobca, maximálnu výsku pokuty, ktorú mozno ulozit len v prípadoch najzávaznejsích porusení. Ako vyplýva z judikatúry, ide skôr o pevný prah, ktorý má jediný mozný dôsledok, ze výska pokuty vypocítaná na základe kritérií závaznosti a dlzky trvania porusenia bude znízená na najvyssiu povolenú úroven. Jej uplatnenie znamená, ze dotknutý podnik v zásade neplatí pokutu, ktorú by bol inak povinný zaplatit v dôsledku posúdenia zalozeného na týchto kritériách (rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 47 vyssie, bod 283). 162 Súdny dvor uz rozhodol, ze tento limit nezakazuje Komisii vychádzat pri výpocte pokuty z ciastkovej sumy prekracujúcej uvedenú hranicu. Takisto neodporuje tomu, aby ciastkové výpocty berúce do úvahy závaznost a dlzku trvania porusenia vychádzali z vyssej sumy, ako je uvedená hranica. Pokial ide o výpocet, zdá sa, ze konecná výska pokuty musí byt znízená o sumu prevysujúcu túto hornú hranicu, pricom skutocnost, ze urcité faktory, ako je závaznost a dlzka trvania porusenia, sa neodrazia úcinným spôsobom na výske ulozenej pokuty, je jednoducho len dôsledkom uplatnenia tejto hornej hranice na konecnú sumu (rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 47 vyssie, body 278 a 279). 163 Z toho vyplýva, ze samotná skutocnost, ze pokuta, ktorá bola ulozená zalobcovi, sa priblizuje k hranici 10 % jeho celkového obratu, zatial co toto percento je pri ostatných úcastníkoch kartelu nizsie, nemôze predstavovat porusenie zásad rovnosti zaobchádzania alebo proporcionality. Tento dôsledok je totiz vnútorne spätý s výkladom, ze horná hranica 10 % je jednoduchým pevným prahom, ktorý sa pouzije po prípadnom znízení výsky pokuty z dôvodu polahcujúcich okolností alebo zásady proporcionality (rozsudok Súdneho dvora zo 16. júna 2011, Putters International/Komisia, [38]T-211/08, Zb. s. II-3729, bod 74). 164 Z rovnakého dôvodu táto skutocnost nepreukazuje neúmernost výsky pokuty ulozenej zalobcovi v napadnutom rozhodnutí aj za predpokladu, ze mu z dôvodu uplatnenia tejto hranice nebude za este závaznejsie porusenie ulozená podstatne vyssia pokuta. V kazdom prípade je vo vseobecnosti potrebné uviest, ze posúdenie úmernosti alebo neúmernosti výsky pokuty ulozenej podniku za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze sa nemôze uskutocnit prostredníctvom porovnania skutocne ulozenej pokuty s pokutou, ktorá by mala byt ulozená za este závaznejsie hypotetické porusenie, kedze spolocnosti by mali dodrziavat pravidlá hospodárskej sútaze a nie ich porusovat. Okrem toho je potrebné konstatovat, ze na preukázanie predpokladu, podla ktorého závaznost porusenia, ktorého sa zalobca dopustil, nie je taká vysoká, ako mohla byt, zalobca opakuje tvrdenia, ktoré, ako vyplýva z bodov 86 az 89 a 97 az 106 vyssie, musia byt zamietnuté ako nedôvodné. 165 Z toho vyplýva, ze piatu výhradu nemozno uznat. - O siestej výhrade uvedenej na pojednávaní týkajúcej sa hodnoty predaja zohladnenej pri výpocte základnej výsky pokuty 166 Pocas pojednávania zalobca predovsetkým uviedol, ze bol vystavený diskriminacnému zaobchádzaniu vyplývajúcemu zo skutocnosti, ze pri výpocte hodnoty predaja spolocnosti Almamet, ktorá mala vplyv na stanovenie základnej výsky jemu ulozenej pokuty, Komisia znízila hodnotu jeho predaja o hodnotu acetylidu vápenatého, ktorý táto spolocnost kúpila u zalobcu a následne predala svojím vlastným odberatelom. Podla zalobcu podobné znízenie malo byt uplatnené aj na hodnotu jeho vlastného predaja, co by viedlo k podstatnému znízeniu výsky pokuty, ktorá mu bola ulozená. 167 Komisia zastáva názor, ako uz bolo uvedené (pozri bod 42 vyssie), ze táto výhrada je neprípustná, kedze bola po prvý raz zmienená pocas pojednávania bez toho, aby sa zakladala na skutocnostiach uvedených pocas konania. Po tom, co bol zalobca vyzvaný, aby sa k tomuto bodu vyjadril, uviedol, ze výhrada zhrnutá v predchádzajúcom bode bola uvedená v bode 17 jeho zaloby. Vsetky tieto vyhlásenia boli zaznamenané do zápisnice o pojednávaní. 168 Je potrebné pripomenút, ze z ustanovení clánku 44 ods. 1 písm. c) v spojení s clánkom 48 ods. 2 rokovacieho poriadku vyplýva, ze zaloba, ktorou sa zacína konanie, musí obsahovat predmet konania a zhrnutie zalobných dôvodov a ze nové dôvody mozno pocas konania uviest len vtedy, ak sú zalozené na nových právnych a skutkových okolnostiach, ktoré vysli najavo v priebehu konania. Ak vsak ide o zalobný dôvod, ktorý priamo alebo nepriamo doplna zalobný dôvod uz uvedený v zalobe a je s ním úzko spojený, tento zalobný dôvod musí byt vyhlásený za prípustný (rozsudky Súdu prvého stupna z 20. septembra 1990, Hanning/Parlament, [39]T-37/89, Zb. s. II-463, bod 38, a z 15. októbra 2008, Mote/Parlament, [40]T-345/05, Zb. s. II-2849, bod 85). Podobné riesenie sa uplatní aj v prípade výhrady uvedenej na podporu zalobného dôvodu (rozsudky Súdu prvého stupna z 21. marca 2002, Joynson/Komisia, [41]T-231/99, Zb. s. II-2085, bod 156, a Mote/Parlament, uz citovaný, bod 85). 169 V danom prípade sa nezdá a ani zalobca to neuvádza, ze by siesta výhrada bola zalozená na skutkových a právnych okolnostiach uvedených pocas konania. Táto výhrada sa zakladá na skutocnosti, akým spôsobom Komisia vypocítala základnú výsku pokuty, ktorú ulozila spolocnosti Almamet. Spôsob výpoctu je vsak jasne opísaný v druhej zarázke bodu 288 napadnutého rozhodnutia a z toho dôvodu bol v case podania zaloby zalobcovi známy. 170 Za týchto podmienok je pri vyjadrení sa k prípustnosti siestej výhrady potrebné preskúmat, ci, ako uvádza zalobca, bola táto výhrada uvedená uz v zalobe. 171 V tomto prípade to vsak nie je pravda. Bod 17 zaloby, ktorý zalobca v tomto kontexte uviedol, nie je relevantný. Tento bod zacína vyjadrením, podla ktorého "v zásade nie je namietané voci výpoctu hodnoty predaja uskutocneného Komisiou, ktorý urcuje základnú výsku pokuty podla pomernej casti hodnoty predaja vynásobenej poctom rokov". Uvedený bod pokracuje tvrdením zalobcu, ktoré je zhrnuté v bode 152 vyssie. Toto tvrdenie nijako nesúvisí so siestou výhradou uvedenou pocas pojednávania. 172 Navyse iba stvrtá výhrada, skúmaná a zamietnutá v bodoch 130 az 148 vyssie, je zalozená na diskriminácii zalobcu v porovnaní so zaobchádzaním so spolocnostou Almamet. Táto výhrada sa vsak týka úplne odlisnej otázky, ako je výpocet základnej výsky pokuty. Stvrtá výhrada sa totiz týka znízenia pokuty, ktoré bolo priznané spolocnosti Almamet, v zmysle bodu 37 usmernení, pricom siestu výhradu je mozné povazovat len za jej rozsírenie. Navyse tvrdenie zalobcu nachádzajúce sa v jeho zalobe a zopakované v predchádzajúcom bode mozno pochopit len v tom zmysle, ze cielom zalobcu nebolo uviest vo svojej zalobe výhradu týkajúcu sa základnej výsky pokuty a jej urcenia podla hodnoty uskutocneného predaja súvisiaceho s porusením. 173 Z toho vyplýva, ze siesta výhrada musí byt vyhlásená za neprípustnú. Kedze boli vsetky výhrady uvedené v rámci prvého zalobného dôvodu zamietnuté, je potrebné prvý zalobný dôvod zamietnut. O druhom zalobnom dôvode zalozenom na porusení základných formálnych nálezitostí, na nesprávnom zistení skutkového stavu, ako aj na zjavne nesprávnom právnom posúdení, kedze Komisia odmietla prihliadnut na platobnú neschopnost zalobcu Usmernenia 174 Bod 35 usmernení upravujúci výpocet pokuty znie: "Za výnimocných okolností môze Komisia na návrh prihliadnut na platobnú neschopnost podniku v osobitnom sociálnom a ekonomickom kontexte. Na znízenie pokuty nebude Komisii stacit samotné zistenie o nepriaznivej alebo stratovej financnej situácii podniku. Znízenie môze byt povolené len na základe objektívnych dôkazov, preukazujúcich, ze ulozenie pokuty podla podmienok stanovených v týchto usmerneniach, by nenapravitelne ohrozilo ekonomickú zivotaschopnost dotknutého podniku a viedlo by ku strate hodnoty jeho majetku." Napadnuté rozhodnutie 175 Zalobca predlozil Komisii ziadost, aby pri stanovení pokuty zohladnila jeho platobnú neschopnost, pricom táto ziadost bola z dôvodov uvedených v odôvodnení 377 napadnutého rozhodnutia zamietnutá. Toto odôvodnenie znie takto: "Po preskúmaní skutocností poskytnutých NCHZ [(Novácke chemické závody)] mozno konstatovat, ze informácie... nepreukazujú, ze by pokuta ulozená týmto rozhodnutím nenapravitelne ohrozila ekonomickú zivotaschopnost spolocnosti NCHZ a ze by spôsobila úplnú stratu hodnoty jej majetku. Preto sa nárok spolocnosti NCHZ zalozený na platobnej neschopnosti zamieta." Posúdenie Vseobecným súdom 176 Na popretie tohto zamietnutia zalobca na úvod uvádza niektoré vseobecné tvrdenia týkajúce sa ciela a výkladu bodu 35 usmernení. Následne opisuje svoju ekonomickú situáciu pred ulozením pokuty a tvrdí, ze od urcitého obdobia sa nachádza na "pokraji bankrotu". V tejto súvislosti bol obzvlást kritický rok 2004, kedze viacero jeho veritelov zastávalo názor, ze sa nachádza v úpadku. Napriek pretrvávaniu tejto kritickej situácie prijali nový akcionár, ktorý sa pridal k spolocnosti v roku 2008, a nové vedenie spolocnosti opatrenia na ustálenie výroby a zvýsenie efektívnosti vedenia. Novému vedeniu sa tiez podarilo dohodnút urcité podmienky s obchodnými partnermi zalobcu, ktoré mu umoznili preklenút chúlostivé obdobie, ktorým práve prechádzal, skvalitnit sa a zacat napredovat na trhu. Zalobca zdôraznuje, ze jeho financné problémy nie sú spojené s jeho konkurencieschopnostou na trhu s acetylidom vápenatým, na ktorom je povazovaný za respektovaného konkurenta, ale týkajú sa jeho záväzkov v súvislosti so znecistením zivotného prostredia a zlých strategických investicných rozhodnutí pochádzajúcich este z cias predchádzajúceho vedenia spolocnosti. 177 Zalobca dalej uvádza, ze svoje financné problémy opísal vo svojej odpovedi na oznámenie námietok z 3. októbra 2008, ku ktorej pripojil aj odborný posudok. V tomto odbornom posudku je predovsetkým vzhladom na analýzu financných úctov vyjadrený názor, ze zalobca sa nachádza v zlej ekonomickej a financnej situácii a ze ako aktívna spolocnost môze prezit len vtedy, ak budú splnené tri podmienky týkajúce sa zvýsenia základného imania spolocnosti o najmenej 400 miliónov slovenských korún (SKK), priaznivého výsledku konania voci slovenskému státnemu subjektu a odpustenia pokuty ulozenej Komisiou za sporné porusenie. Ak tieto podmienky nebudú splnené, ekonomická situácia zalobcu sa podla odborníka este zhorsí a relatívne rýchlo môze nasledovat aj jeho konkurz. 178 Zalobca dalej analyzuje relevantné ustanovenia slovenského právneho poriadku týkajúce sa konkurzu. Okrem toho opisuje zhorsenie svojej financnej situácie po prijatí napadnutého rozhodnutia, ktoré bolo spôsobené "nervozitou" jeho veritelov a stratou úverových mozností poskytovaných bankami alebo inými financnými institúciami. Z tejto analýzy vyplýva, ze v okamihu zaznamenania pokuty do jeho úctovných kníh a jej splatnosti bude zalobca povinný podat návrh na vyhlásenie konkurzu. 179 Takýto návrh bol skutocne po podaní zaloby predlozený (pozri bod 6 vyssie) a úcastníci konania sa rozchádzajú v názore, ci prícinou vyhlásenia konkurzu zalobcu bolo ulozenie pokuty. Komisia voci tomuto predpokladu namieta a predovsetkým uvádza, ze návrh na vyhlásenie konkurzu bol podaný este pred splatnostou pokuty. Zalobcovi tiez vytýka, ze nepoziadal o úhradu pokuty prostredníctvom splátok alebo sa nesnazil získat bankovú záruku. Zalobca na tieto vyjadrenia odpovedá v replike, kde uvádza, ze v dôsledku "nervozity" a straty dôvery svojich veritelov a dodávatelov po ulození pokuty boli clenovia vedenia povinní podla platného slovenského právneho poriadku podat návrh na vyhlásenie konkurzu. Okrem toho uvádza, ze ziadosti o úhradu pokuty v splátkach by sa pravdepodobne nevyhovelo, a ak aj áno, nestacila by na zabránenie konkurzu. Zároven dodáva, ze získat bankovú garanciu bolo pre neho nemozné. 180 Zalobca tiez uvádza, ze skodlivé dôsledky jeho konkurzu budú citelné v sociálnej oblasti daného regiónu, co je nutné podla bodu 35 usmernení zohladnit. V tejto súvislosti uvádza, ze je jedným z hlavných zamestnávatelov na Slovensku a má strategický význam pre hospodárstvo hornonitrianskeho regiónu, kde sa nachádzajú jeho výrobné prevádzky. Následkom ich prípadného zatvorenia by nebolo len prepustenie jeho 2000 zamestnancov, ale tiez ukoncenie alebo podstatné znízenie cinností viacerých iných spolocností v danom regióne, predovsetkým jeho dodávatelov. 181 Tieto tvrdenia zalobcu podporuje aj Slovenská republika, ktorá celé svoje vyjadrenia sa vedlajsieho úcastníka konania zamerala na preukázanie negatívnych vplyvov prípadného prerusenia cinnosti zalobcu na sociálnu situáciu v okrese Prievidza, ktorý je súcastou hornonitrianskeho regiónu, kde sa nachádzajú výrobné prevádzky zalobcu. Táto eventualita by mala za následok zvýsenie nezamestnanosti, ktorá by bola výsledkom nielen priameho prepustenia zamestnancov zalobcu, ale nepriamo aj "retazovej reakcie", ktorá by viedla k strate zamestnaní u dodávatelov zalobcu. Slovenská republika zdôraznuje, ze velké mnozstvo nezamestnaných nebude mat skutocnú perspektívu nájst si nové zamestnanie. Pocas pojednávania predlozila Slovenská republika nové dokumenty, ktoré aktualizujú informácie uvedené v jej vyjadrení vedlajsieho úcastníka konania. 182 Zalobca je presvedcený, ze vyssie uvedenými tvrdeniami preukázal, ze v jeho prípade boli splnené podmienky podla bodu 35 usmernení. Z toho dôvodu vytýka Komisii porusenie "základných formálnych nálezitostí", kedze ani pocas konania, ani v napadnutom rozhodnutí nevysvetlila, preco dôkazy predlozené na podporu jeho ziadosti podla bodu 35 usmernení nepreukazovali, ze pokuta ohrozuje jeho ekonomickú zivotaschopnost a povedie ku strate hodnoty jeho majetku. Zalobca zastáva názor, ze krátke prehlásenie nachádzajúce sa v odôvodnení 377 napadnutého rozhodnutia nemôze byt v tomto prípade povazované za dostatocné. 183 Zalobca tiez zastáva názor, ze Komisia primeraným spôsobom neskúmala dôkazy, ktoré predlozil na podporu svojej ziadosti podla bodu 35 usmernení, a ze posúdenie uvedených skutocností je v kazdom prípade zjavne nesprávne, kedze nevzalo do úvahy bezprostrednost vyhlásenia konkurzu a neuplatnilo tento bod usmernení. Zalobca okrem toho ziada Vseobecný súd, aby v rámci výkonu svojej neobmedzenej súdnej právomoci sám preskúmal predmetné dôkazy, prípadne nariadil ich znalecké posúdenie, tak aby bolo mozné urcit, v akom rozsahu pokuta ulozená zalobcovi povedie k vyhláseniu jeho konkurzu a zatvoreniu spolocnosti, pricom uvedené posúdenie môze byt v prípade, ak je to nevyhnutné, doplnené vypocutím odborníka na slovenské právo, najmä v oblasti konkurzného práva. 184 Je potrebné tiez uviest, ako uviedla Slovenská republika a zalobca, ze zalobca mohol vyuzit ustanovenia zákona c. 493/2009 Z. z. z 5. novembra 2009 o niektorých opatreniach týkajúcich sa strategických spolocností a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Tento zákon stanovuje, ze správca konkurznej podstaty spolocnosti, ktorá je povazovaná za "strategickú", je zo zákona povinný ju udrzat v cinnosti a ze slovenský stát má predkupné právo na jej majetok. Zalobca bol v zmysle tohto zákona oznacený za strategický podnik rozhodnutím príslusného slovenského orgánu z 2. decembra 2009. Podla Slovenskej republiky z tohto dôvodu mohol zalobca pokracovat vo svojej cinnosti aj po vyhlásení konkurzu a bolo mozné sa vyhnút hromadnému prepústaniu. Zdá sa, ze takýto vývoj situácie nasledoval az po vydaní napadnutého rozhodnutiu a v case jeho prijatia nebol nepredvídatelný, a preto je zalobcom pozadované odborné preskúmanie v tomto okamihu bezpredmetné, kedze vyhlásenie konkurzu uz prebehlo. Tento vývoj tak nemôze byt pri skúmaní tohto zalobného dôvodu zohladnený. 185 Pred skúmaním výhrad uvedených zalobcom na podporu svojho druhého zalobného dôvodu je potrebné skúmat úcel a výklad bodu 35 usmernení. 186 Bolo opätovne rozhodnuté, ze Komisia pri urcení výsky pokuty v zásade nie je povinná zohladnit stratovú financnú situáciu podniku, kedze ulozenie takejto povinnosti by viedlo k získaniu neoprávnenej sútaznej výhody pre podniky, ktoré sú najmenej prispôsobené podmienkam trhu (rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 47 vyssie, bod 327; rozsudky Súdu prvého stupna z 19. marca 2003, CMA CGM a i./Komisia, [42]T-213/00, Zb. s. II-913, bod 351, a Tokai Carbon a i./Komisia, uz citovaný v bode 43 vyssie, bod 370). 187 Z ustálenej judikatúry navyse vyplýva, ze skutocnost, ze opatrenie prijaté orgánom Únie vyvolá konkurz alebo likvidáciu daného podniku, nie je sama osebe právom Únie zakázaná. Ak totiz likvidácia podniku v jeho existujúcej právnej forme môze poskodit financné záujmy vlastníkov, akcionárov alebo drzitelov podielov, neznamená to, ze osobné, hmotné a nehmotné zlozky tvoriace podnik tiez stratili svoju hodnotu (rozsudky Súdu prvého stupna Tokai Carbon a i./Komisia, uz citovaný v bode 43 vyssie, bod 372; z 29. novembra 2005, Heubach/Komisia, [43]T-64/02, Zb. s. II-5137, bod 163, a z 28. apríla 2010, BST/Komisia, [44]T-452/05, Zb. s. II-1373, bod 96). 188 Nemozno teda dospiet k záveru, ze prijatím bodu 35 usmernení si Komisia ulozila akúkolvek povinnost, ktorá by bola v rozpore s touto judikatúrou. Príkladom toho je aj skutocnost, ze uvedený bod neodkazuje na konkurz spolocnosti, ale na situáciu v "osobitnom sociálnom a ekonomickom kontexte", v rámci ktorej by ulozenie pokuty "nenapravitelne ohrozilo ekonomickú zivotaschopnost dotknutého podniku a viedlo by ku strate hodnoty jeho majetku". 189 Z toho vyplýva, ze na uplatnenie bodu 35 usmernení nepostacuje skutocnost, ze pokuta ulozená za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze môze viest k vyhláseniu konkurzu dotknutej spolocnosti. Z judikatúry citovanej v bode 187 vyssie totiz vyplýva, ze hoci konkurz poskodzuje financné záujmy dotknutých vlastníkov a akcionárov, nemusí nevyhnutne viest k zániku predmetného podniku. Ten môze sám osebe pokracovat vo svojej existencii bud formou zvýsenia základného imania spolocnosti, ktorá vyhlásila konkurz, ako právnická osoba zabezpecujúca prevádzku uvedeného podniku, alebo formou celkového prevzatia jeho majetku, teda podniku ako subjektu vykonávajúceho ekonomickú cinnost, iným subjektom. Takéto celkové prevzatie majetku sa môze uskutocnit dobrovolným alebo núteným predajom majetku spolocnosti v konkurze s pokracujúcou prevádzkou. 190 V dôsledku toho treba bod 35 usmernení, najmä v súvislosti so stratou hodnoty majetku dotknutej spolocnosti, chápat ako bod, ktorý upravuje situáciu, v ktorej je prevzatie podniku uvedené v predchádzajúcom bode, alebo prinajmensom jeho majetku, nepravdepodobné az nemozné. V takom prípade budú jednotlivé casti majetku spolocnosti jedna po druhej ponúknuté v konkurze na predaj a je mozné, ze mnoho z nich nenájde kupca alebo prinajlepsom budú predané za velmi nízku cenu, takze je oprávnené hovorit, ako uvádza bod 35 usmernení, o úplnej strate ich hodnoty. 191 Vysvetlenia poskytnuté samotnou Komisiou pocas pojednávania tento záver potvrdzujú. Komisia totiz uviedla, ze neuplatnuje striktne podmienku upravenú v bode 35 usmernení, podla ktorej musí existovat nebezpecenstvo, ze majetok dotknutého podniku stratí svoju hodnotu, ale ze sa snazí urcit, ci uvedený majetok môze byt nadalej vyuzívaný pri výrobe tovarov. Tieto vyhlásenia boli zaznamenané do zápisnice z pojednávania. Vyplýva z nich, ze výklad bodu 35 usmernení prijatý Komisiou, je v podstate rovnaký ako výklad uvedený v prechádzajúcom bode. 192 Okrem toho je potrebné pripomenút, ze uplatnenie uvedeného bodu usmernení si podla jeho znenia tiez vyzaduje "osobitný sociálny a ekonomický kontext". Podla judikatúry je takýto kontext tvorený dôsledkami, ktoré by mohlo mat zaplatenie pokuty najmä na zvýsenie nezamestnanosti alebo na poskodenie dodávatelských a odberatelských hospodárskych odvetví dotknutého podniku (rozsudok Súdneho dvora z 29. júna 2006, SGL Carbon/Komisia, [45]C-308/04 P, Zb. s. I-5977, bod 106). 193 Ak sú podmienky uvedené v troch predchádzajúcich bodoch splnené, mozno skutocne tvrdit, ze ulozenie pokuty, ktorá môze mat za následok zánik dotknutej spolocnosti, je v rozpore so zásadou proporcionality, ktorú je Komisia povinná dodrziavat pri kazdom ulození pokuty podla práva hospodárskej sútaze (pozri bod 44 vyssie). 194 Zohladnujúc tieto vseobecné úvahy, je preto potrebné vykonat preskúmanie tvrdenia zalobcu v rámci druhého zalobného dôvodu. 195 V tejto súvislosti je potrebné hned konstatovat, ze zalobca týmto tvrdením uvádza tak výhradu voci forme, ktorá sa zakladá na porusení povinnosti odôvodnenia (pozri bod 182 vyssie), ako aj vecné výhrady, t. j. nesprávne zistený skutkový stav a zjavne nesprávne posúdenie Komisie (pozri bod 183 vyssie). Zalobca okrem toho Vseobecný súd ziada, aby v rámci výkonu svojej neobmedzenej súdnej právomoci v oblasti pokút zrusil alebo znízil výsku pokuty, ktorá mu bola ulozená. 196 Je nutné konstatovat, ze ziadost zalobcu o uplatnenie bodu 35 usmernení na jeho prípad, ako aj jeho tvrdenie pred Vseobecným súdom, v ktorom namieta voci zamietnutiu tejto ziadosti, sú zalozené na nesprávnom pochopení podmienok uplatnenia uvedeného bodu. 197 Je pravda, ze v case podania svojej ziadosti o zohladnenie údajnej platobnej neschopnosti si zalobca bol vedomý nevyhnutnosti preukázat existenciu "osobitného sociálneho a ekonomického kontextu" v zmysle vyssie citovanej judikatúry (pozri bod 192) a tejto otázke venoval cast svojho listu z 27. marca 2009, ktorý obsahoval túto ziadost. Zalobca v nom v podstate uvádza rovnaké tvrdenia ako tie, ktoré uz uviedol pred Vseobecným súdom a ktoré pred Vseobecným súdom uviedla aj Slovenská republika (pozri bod 180 a 181 vyssie). Toto tvrdenie, voci ktorému Komisia nenamieta, dostatocným spôsobom preukazuje prítomnost osobitného kontextu, ako ho pozaduje bod 35 usmernení, z coho vyplýva, ze táto podmienka uplatnenia uvedeného bodu sa musí povazovat za splnenú. 198 Naopak pocas podania ziadosti o zohladnenie údajnej platobnej neschopnosti zalobca zastával nesprávny názor, podla ktorého v tejto súvislosti postacuje preukázat, ze ulozenie pokuty viedlo k vyhláseniu konkurzu. Odborný posudok predlozený zalobcom v prílohe k jeho odpovedi na oznámenie námietok a uvedený v bode 177 vyssie je tak venovaný "pokracovaniu ekonomickej existenciu spolocnosti NCHZ". 199 Je potrebné v tomto zmysle poznamenat, ze zalobca trochu skresluje pojmy tejto správy, ked tvrdí, ze musia byt splnené tri podmienky, aby mohol "prezit ako ekonomicky cinný podnik". Z pojmov správy jasne vyplýva, ze tieto podmienky sa týkajú ekonomickej existencie spolocnosti ako obchodnej spolocnosti. Správa dalej uvádza, ze ak tieto podmienky nebudú splnené, "môzeme ocakávat podstatné prehlbenie úpadku spolocnosti, ktorý môze smerovat k relatívne skorému vyhláseniu konkurzu". Správa sa vsak nezaoberá dôsledkami prípadného konkurzu na pokracovanie spolocnosti zalobcu a predovsetkým sa nevyjadruje k moznosti dobrovolného alebo núteného prevodu jeho majetku na inú spolocnost s cielom pokracovat v prevádzke. 200 Zalobca sa touto otázkou nezaoberal ani v liste z 27. marca 2009 uvedenom v bode 197 vyssie, v ktorom okrem odvolania sa na osobitný sociálny a ekonomický kontext danej veci len predlozil nové údaje preukazujúce jeho "kritickú financnú situáciu". Touto otázkou sa nezaoberal ani v zalobe. Az v replike zalobca uviedol konkrétne tvrdenia, aby tak odpovedal na prehlásenie Komisie, podla ktorého predlozené dôkazy nepreukazovali najmä, ze jeho majetok stratí celú hodnotu. 201 Ako vsak uz bolo uvedené (pozri body 189 a 190 vyssie) podla bodu 35 usmernení nepostacuje preukázat, ze dotknutý podnik vyhlási v prípade ulozenia pokuty konkurz. Podla znenia tohto bodu musia existovat "objektívn[e] dôkaz[y], preukazujúc[e], ze ulozenie pokuty... by nenapravitelne ohrozilo ekonomickú zivotaschopnost dotknutého podniku a viedlo by ku strate hodnoty jeho majetku", co nie je automatické v prípade konkurzu spolocnosti prevádzkujúcej predmetný podnik. Zalobca preto môze pozadovat uplatnenie tohto bodu usmernení len za predpokladu, ze predlozí objektívne dôkazy o takejto moznosti, co predstavuje základnú podmienku uplatnenia uvedeného bodu. 202 Pri posúdení výhrad, ktoré zalobca uviedol v rámci tohto zalobného dôvodu, je potrebné zohladnit jeho nesprávne pochopenie podmienok uplatnenia bodu 35 usmernení. 203 V tomto prípade, pokial ide o údajné porusenie povinnosti odôvodnenia, ktorého sa dopustila Komisia, je potrebné pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry musia z odôvodnenia vyzadovaného clánkom 253 ES jasne a jednoznacne vyplývat úvahy institúcie, ktorá akt prijala, umoznujúce dotknutým osobám pochopit dôvody prijatia opatrenia a príslusnému súdu preskúmat ho. Poziadavka uvedenia dôvodov musí byt posudzovaná v závislosti od okolností prípadu, najmä v závislosti od obsahu aktu, povahy uvádzaných dôvodov a záujmu, ktorý na jeho objasnení môzu mat osoby, ktorým je akt urcený, alebo iné osoby, ktorých sa akt priamo a osobne dotýka. Nevyzaduje sa, aby v odôvodnení boli presne uvedené vsetky relevantné právne a skutkové okolnosti, kedze otázka, ci odôvodnenie aktu splna poziadavky uvedeného clánku 253 ES, sa má posudzovat nielen s ohladom na jeho znenie, ale tiez s ohladom na jeho kontext, ako aj s ohladom na vsetky právne predpisy upravujúce dotknutú oblast (pozri rozsudok Súdu prvého stupna zo 6. decembra 2005, Brouwerij Haacht/Komisia, [46]T-48/02, Zb. s. II-5259, bod 45 a tam citovanú judikatúru). 204 Pokial ide predovsetkým o rozsah povinnosti odôvodnenia v súvislosti so stanovením výsky pokuty ulozenej za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze, z ustálenej judikatúry vyplýva, ze poziadavky podstatných formálnych nálezitostí zalozené touto povinnostou odôvodnenia sú splnené, ak Komisia uvedie vo svojom rozhodnutí posudzované skutocnosti, ktoré jej umoznili vymedzit závaznost a trvanie porusenia, ako aj posudzované skutocnosti, ktoré na tento úcel zohladnila podla orientacných pravidiel obsiahnutých v jej vlastných usmerneniach (pozri rozsudok Brouwerij Haacht/Komisia, uz citovaný v bode 203 vyssie, bod 46 a tam citovanú judikatúru). 205 Berúc do úvahy túto judikatúru, je potrebné konstatovat, ze odôvodnenie Komisie nachádzajúce sa v napadnutom rozhodnutí a týkajúce sa zamietnutia ziadosti zalobcu podla bodu 35 usmernení je dost strucné, pricom sa obmedzuje len na jednoduché tvrdenie, ze skutocnosti predlozené zalobcom nepreukazujú, ze ulozená pokuta by nenapravitelne ohrozila jeho ekonomickú zivotaschopnost a viedla ku strate hodnoty jeho majetku. 206 Ak by bola pravdepodobnost, ze zalobca vyhlási po ulození pokuty konkurz, dostatocná na preukázanie, ako chybne predpokladá zalobca, ze bola splnená podmienka na uplatnenie bodu 35 usmernení, ktorá upravuje ohrozenie jeho ekonomickej zivotaschopnosti a stratu hodnoty jeho majetku, je pravda, ze by bolo mozné príst k záveru, ze odôvodnenie 377 napadnutého rozhodnutia týkajúce sa zamietnutia ziadosti zalobcu na uplatnenie uvedeného bodu usmernení je nedostatocne odôvodnené. 207 Z judikatúry totiz vyplýva, ze kontext súvisiaci s prijímaním rozhodnutia, ktorý je charakterizovaný najmä výmenou stanovísk autora rozhodnutia a dotknutého úcastníka konania, môze za urcitých okolností stazit povinnost odôvodnenia [rozsudok Súdu prvého stupna zo 6. apríla 2000, Kuijer/Rada, [47]T-188/98, Zb. s. II-1959, body 44 a 45, a z 3. decembra 2003, Audi/ÚHVT (TDI), [48]T-16/02, Zb. s. II-5167, bod 89]. Zalobca predlozil podrobné informácie, vrátane odborného posudku, ktoré podla neho preukazujú, ze v prípade ulozenia pokuty bude vyhlásenie konkurzu velmi pravdepodobné, az neodvratné, pricom ak Komisia prisla k odlisnému záveru, mala by predlozit prinajmensom strucné zhrnutie dôkazov a skutocností, ktoré podporujú jej záver. 208 Toto platí o to viac, ze Komisia vo svojom vyjadrení sa k zalobe potvrdila, ze starostlivo preskúmala financnú situáciu zalobcu, predovsetkým vypracovala základnú analýzu podla takzvaného "Altmanovho Z-score" modelu a na základe údajov predlozených zalobcom vypocítala indikátor pravdepodobnosti konkurzu podla tohto modelu. Hodnota tohto indikátora sa v prípade zalobcu nachádza pod hranicnou hodnotou vysokej pravdepodobnosti konkurzu. Výpocet tohto indikátora viedol k rozprave medzi úcastníkmi konania, ktorej predmetom bola jednak presnost tohto výpoctu, kedze uvedený indikátor bol vypocítaný aj v odbornom posudku, ktorý predlozil zalobca, pricom tento druhý indikátor bol podla Komisie vypocítaný chybne, a vseobecnejsie posúdenie odborného posudku predlozeného zalobcom Komisii pocas správneho konania. V tomto kontexte zalobca tiez predlozil nový odborný posudok o svojej financnej situácii. 209 Predpoklad uvedený zalobcom v bode 206 vyssie vsak nie je presný. Ako uz bolo uvedené (pozri bod 201 vyssie), na úcely uplatnenia bodu 35 usmernení sa zalobca nemôze obmedzit na tvrdenie, ze ulozenie pokuty povedie k vyhláseniu konkurzu, ale musí tiez vysvetlit a dokázat, akým spôsobom táto moznost nenapravitelne ohrozí jeho ekonomickú zivotaschopnost ako podniku a povedie k strate hodnoty jeho majetku. 210 Touto poslednou otázkou sa vsak zalobca vo svojej ziadosti o uplatnenie uvedeného bodu usmernení nezaoberal (pozri body 198 az 200 vyssie). Preto v súvislosti s touto otázkou nevznikla medzi zalobcom a Komisiou ziadna diskusia a judikatúra uvedená v bode 207 vyssie sa neuplatní. Za týchto okolností sa Komisia mohla bez porusenia povinnosti odôvodnenia obmedzit na konstatovanie nachádzajúce sa v odôvodnení 377 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého nie je splnená základná podmienka uplatnenia bodu 35 usmernení o ohrození zivotaschopnosti dotknutého podniku a strate hodnoty jeho majetku. Z toho vyplýva, ze výhrada zalobcu zalozená na porusení povinnosti odôvodnenia musí byt zamietnutá. 211 Z judikatúry citovanej v bodoch 49 az 51 vyssie vsak v kazdom prípade vyplýva, ze v danom prípade sa od Vseobecného súdu ziada nielen preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia, pokial ide o jeho formu a obsah, ale aj výkon jeho neobmedzenej súdnej právomoci, co znamená nahradit posúdenie Komisie svojím vlastným posúdením. 212 Výkon neobmedzenej súdnej právomoci súdom Únie môze odôvodnit predlozenie a zohladnenie doplnujúcich informácií, ktorých uvedenie v rozhodnutí nie je ako také pozadované na základe povinnosti odôvodnenia (rozsudok Súdneho dvora zo 16. novembra 2000, KNP BT/Komisia, [49]C-248/98 P, Zb. s. I-9641, bod 40; rozsudok SCA Holding/Komisia, uz citovaný v 49 vyssie, bod 55, a rozsudok Cheil Jedang/Komisia, uz citovaný v bode 96 vyssie, bod 215). Ak aj v danom prípade zohladníme takéto doplnujúce skutocnosti, ktoré nie sú uvedené v rozhodnutí Komisie, súd Únie môze pri výkone svojej neobmedzenej súdnej právomoci príst k záveru, ze výska ulozenej pokuty je primeraná (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 12. decembra 2007, BASF a UCB/Komisia, [50]T-101/05 a T-111/05, Zb. s. II-4949, body 71 a 72) a to aj v prípade ak je rozhodnutie Komisie nedostatocne odôvodnené (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 12. decembra 2007, Prym a Prym Consumer/Komisia, T-30/05, neuverejnený v Zbierke, bod 190). 213 V danom prípade, pokial ide o obsah rozhodnutia, zalobca namieta voci posúdeniu Komisie, ktoré ju viedlo k zamietnutiu ziadosti o zohladnenie jeho platobnej neschopnosti. Zalobca sa v tejto súvislosti neobmedzuje len na uvedenie nesprávneho zistenia skutkového stavu a zjavne nesprávneho posúdenia, ale Vseobecný súd ziada aj o výkon jeho neobmedzenej súdnej právomoci. Komisia vo svojom vyjadrení sa k zalobe pozaduje, aby Vseobecný súd pri výkone svojej neobmedzenej súdnej právomoci zachoval výsku pokuty, ak dôjde k záveru, ze odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je nedostatocné. 214 Za týchto podmienok za predpokladu, ze napadnuté rozhodnutie, pokial ide o zamietnutie uvedenej ziadosti zalobcu, je nedostatocne odôvodnené, je predtým, ako bude v danom prípade z tohto dôvodu zrusené, potrebné skúmat tvrdenie zalobcu, ktorý namieta voci obsahu zamietnutia jeho ziadosti, a urcit nielen, ci toto zamietnutie obsahuje zalobcom uvedené obsahové chyby, ale ci je v rámci výkonu neobmedzenej súdnej právomoci Vseobecného súdu potrebné zrusit pokutu alebo znízit jej výsku, ako to ziada zalobca, alebo je nutné ju zachovat, ako to pozaduje Komisia. 215 V tejto súvislosti je potrebné po prvé uviest, ze tak odborný posudok pripojený zalobcom k jeho odpovedi na oznámenie námietok, ako aj list z 27. marca 2009, nielenze vyslovene neupravujú otázku zivotaschopnosti podniku zalobcu a prípadnú stratu hodnoty jeho majetku z dôvodu ulozenia pokuty (pozri body 199 a 200 vyssie), ale ani neobsahujú ziadnu skutocnost, ktorá by poukazovala v prospech tejto moznosti. 216 Po druhé tvrdenia uvedené zalobcom v jeho zalobe tiez nepoukazujú v prospech tejto moznosti, ale naopak aj za predpokladu vyhlásenia konkurzu vedú k záveru, ze podnik bude nadalej existovat po rekapitalizácii zalobcu alebo po celkovom prevzatí jeho majetku iným subjektom, pricom pokracovanie jeho prevádzky bude viac ako pravdepodobné. Napriek skutocnosti, ze zalobca sa podla vlastného vyjadrenia nachádza "od urcitého obdobia na pokraji bankrotu", sa totiz k spolocnosti v roku 2008 pripojil nový akcionár, co preukazuje, ze existujú investori zaujímajúci sa o úcast v podniku zalobcu. Mozno to vysvetlit skutocnostou, ako potvrdzuje samotný zalobca, ze spolocnost je respektovaným konkurentom na trhu acetylidu vápenatého a jej financné problémy, s ktorými je konfrontovaná, nesúvisia s jej konkurencieschopnostou na tomto trhu. 217 Po tretie tento dojem potvrdzuje aj vyhlásenie predstavenstva zalobcu zo 17. septembra 2009 adresované jeho "obchodným partnerom" a predlozené Komisiou v prílohe jej vyjadrenia k zalobe. Vyhlásenie uvádza, ze cielom ziadosti o vyhlásenie konkurzu zalobcu je ochrana jeho majetku a pokracovania vo výrobe. Predstavenstvo vyhlásilo, ze zalobca je schopný udrzat si svoje postavenie na trhu, co je "znakom jeho zivotaschopnosti a vnútornej sily" a uvádza "revitalizáciu spolocnosti", ktorá v ziadnom prípade neohrozí jeho "prevádzkovú spôsobilost a platobnú schopnost". 218 Po stvrté tvrdenie zalobcu uvedené v replike na preukázanie neodvratnosti jeho likvidácie a straty hodnoty jeho majetku tiez nie je presvedcivé. V tomto kontexte zalobca najprv odpovedá na tvrdenie Komisie nachádzajúce sa v jej vyjadrení k zalobe, podla ktorého uz uskutocnil opatrenia vo výske priblizne 11 miliónov eur, aby celil pokute. Toto tvrdenie je vsak irelevantné, kedze sa netýka prípadného pokracovania podniku po vyhlásení konkurzu, ale otázky, ci bolo vyhlásenie konkurzu nevyhnutným následkom ulozenia pokuty. 219 Zalobca sa v tejto casti tvrdenia zaoberá tiez dvoma dalsími otázkami. Jednak odpovedá na tvrdenia Komisie týkajúce sa prípadného prevzatia jeho majetku iným podnikom. Jednak odpovedá na tvrdenie Komisie, podla ktorého nepoziadal o zacatie konania o súdnom vyrovnaní. 220 Pokial ide o prvú z dvoch otázok uvedených v prechádzajúcom bode, zalobca potvrdzuje, ze je "zlozité dokázat, ze sa urcitá udalost nikdy neuskutocní", ale ze v kazdom prípade nemá vedomost, ze by sa niektorá spolocnost "zaujímala o odkúpenie jeho majetku (vrátane jej dlhov)". Táto odpoved sa zakladá na nesprávnom predpoklade. Predaj celého majetku spolocnosti v konkurze s cielom pokracovat v prevádzke, tak ako je uvedený v bode 189 vyssie, nezahrna, v rozpore s tým co tvrdí zalobca, aj prevod dlhov tejto spolocnosti na nadobúdatela. Dlhy budú vyrovnané prostredníctvom predaja. Je pravdepodobné, ze ich uspokojenie bude len ciastocné, inak by totiz spolocnost nevyhlásila konkurz. To nemení nic na skutocnosti, ze celkový predaj majetku spolocnosti v konkurze s cielom pokracovat v prevádzke môze vo vseobecnosti viest k lepsiemu výsledku ako individuálny predaj jednotlivých castí majetku, kedze celkový predaj majetku spolocnosti v konkurze umoznuje zachovat jej nehmotné prvky ako je napríklad povest na trhu, a navyse umoznuje dotknutému nadobúdatelovi rozvinút aktivity v danej oblasti a zároven sa vyhnút úsiliu, nákladom a problémov súvisiacim so zalozením úplne novej spolocnosti. 221 Za týchto okolností je odôvodnené ocakávat, ze zalobca vysvetlí, preco je v danom prípade vylúcený predaj jeho spolocnosti inému subjektu, o to viac, ze sám uviedol, ze na trhu je respektovaným konkurentom. Zalobca sa vsak obmedzuje na poukázanie, ze pokracovanie jeho aktivít závisí do názoru "výboru veritelov" a ak oni prídu k záveru, "ze [je] výnosnejsie predat majetok spolocnosti, ako ju zachovat v cinnosti... prevádzky [budú] zatvorené... a znovuobnovenie jej cinnosti bude predstavovat výnimocne namáhavú zátaz tak po financnej, ako aj technickej stránke", je preto "odôvodnené ocakávat, ze prinajmensom o cast jej majetku a prevádzok nebude záujem a z toho dôvodu stratia celú svoju terajsiu hodnotu". 222 Zalobca v tejto súvislosti tiez predlozil odborný posudok, ktorý uvádza, ze jeho výroba môze byt ukoncená v lehote 10 az 18 týzdnov, bez ohrozenia bezpecnosti zamestnancov, ale ze látky, ktoré ostanú v prevádzkach, môzu mat "velký dopad" na zivotné prostredie a rozobratie uvedených prevádzok musí byt uskutocnené odborníkmi, pricom trvanie prác a náklady s nimi spojené je tazké odhadnút. 223 Je nutné konstatovat, ze argumentácia zalobcu zhrnutá v dvoch predchádzajúcich bodoch je neúplná, az protirecivá. Tvrdenia, ktoré uvádza, ako aj odborný posudok, ktorý predlozil, vedú k záveru, ze najvýhodnejsím riesením, a to aj pre jeho veritelov, by bol celkový predaj majetku s cielom pokracovat v prevádzke. Zalobca vsak nevysvetlil, na základe akého dôvodu by výbor veritelov prisiel bez ohladu na tieto skutocnosti k záveru, ze bude výnosnejsie predat majetok a ukoncit jeho výrobu. 224 Pokial ide o súdne vyrovnanie, je potrebné uviest, ze Komisia vo svojom vyjadrení k zalobe prevzala tvrdenie uz uvedené v rámci predbezného opatrenia. Z uznesenia Novácke chemické závody/Komisia, uz citovaného v bode 5 vyssie (body 25 a 49), vsak vyplýva, ze súdne vyrovnanie malo byt zacaté pred vyhlásením konkurzu. Z toho vyplýva, ze toto tvrdenie sa týka otázky, ako bolo mozné sa vyhnút vyhláseniu konkurzu, a netýka sa následkov takéhoto vyhlásenia. Preto je aj toto tvrdenie irelevantné (pozri tiez bod 218 vyssie). V kazdom prípade sa zalobca vo svojej odpovedi na toto tvrdenie obmedzuje na vyhlásenie, ze niektorí z jeho veritelov by súhlasili so súdnym vyrovnaním iba vtedy, ak by bolo v súlade s pravidlami v oblasti státnej pomoci, pricom nevysvetluje, preco by bol predpoklad takéhoto súladu vylúcený. V zostávajúcej casti zalobca opakuje nejasné a nepreukázané tvrdenia, podla ktorých o kúpu jeho akcií alebo jeho podniku tretou stranou "nie je podstatný záujem". 225 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze je potrebné konstatovat, ze zalobcovi sa nepodarilo preukázat, ze zamietnutie Komisie zohladnit v napadnutom rozhodnutí jeho platobnú neschopnost v zmysle bodu 35 usmernení je chybné. 226 Tento záver podporuje aj odpoved zalobcu na otázku Vseobecného súdu, ktorá bola adresovaná úcastníkom konania v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania a ktorou ich Vseobecný súd ziadal o doplnenie tvrdení týkajúcich sa tohto zalobného dôvodu, najmä vzhladom na perspektívu predaja celého majetku zalobcu s cielom pokracovat v prevádzke. 227 Zalobca totiz potvrdil, ze 16. januára 2012 bol v rámci konkurzného konania celý jeho majetok predaný bez zatazenia akýmikolvek povinnostami okrem tých, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, za cenu 2,2 milióna eur, ktorá bola podla jeho vlastného vyjadrenia "zanedbatelná". Podla zalobcu skutocnost, ze táto cena predstavovala len cast pokuty, ktorá mu bola ulozená, potvrdzuje jeho stanovisko o strate celkovej hodnoty jeho majetku. 228 Nezávisle od otázky, ci mohol byt celý majetok zalobcu predaný za vyssiu cenu, za akú bol v skutocnosti predaný, je vsak potrebné konstatovat, ze vzhladom na predajnú cenu nie je mozné v ziadnom prípade hovorit o strate celkovej hodnoty uvedeného majetku. V rozpore s tým, aby preukázal, ze predaj celého majetku s cielom pokracovat v prevádzke je nepravdepodobný, az nemozný, zalobca naopak potvrdil, ze takýto predaj sa reálne uskutocnil. 229 Z toho vyplýva, ze je potrebné príst k záveru, ze Komisia správne zastávala názor, ze predbezné podmienky na prípadné uplatnenie bodu 35 usmernení neboli v prípade zalobcu splnené a ze v kazdom prípade treba pri výkone neobmedzenej súdnej právomoci, ktorou disponuje Vseobecný súd, zastávat názor, ze tvrdenie zalobcu v rámci daného zalobného dôvodu neodôvodnuje zrusenie alebo znízenie výsky pokuty, ktorá mu bola ulozená, ale naopak odôvodnuje jej zachovanie v pôvodnej výske. Z toho vyplýva, ze druhý zalobný dôvod musí byt zamietnutý. O tretom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 3 ods. 1 písm. g) ES 230 V tretom zalobnom dôvode zalobca uvádza, ze vzhladom na skutocnost, ze mu bola v napadnutom rozhodnutí ulozená vysoká pokuta, je toto rozhodnutie schopné narusit a obmedzit hospodársku sútaz na trhu s acetylidom vápenatým, ako aj porusit clánok 3 ods. 1 písm. g) ES. Odvolávajúc sa na rozsudok Súdneho dvora z 21. februára 1973, Europemballage a Continental Can/Komisia ([51]6/72, Zb. s. 215, body 23 a 24), zalobca uvádza, ze z tohto ustanovenia vyplýva, ze je zakázané vykonávat ustanovenia sútazného práva spôsobom, ktorý porusuje alebo obmedzuje hospodársku sútaz, aj keby takýto spôsob nebol priamo sankcionovaný právom Únie. Zalobca zastáva názor, ze toto ustanovenie zaväzuje nielen podniky, ale aj institúcie Únie, z coho vyplýva, ze ak takáto institúcia prijme opatrenie, ktoré narusuje alebo obmedzuje hospodársku sútaz, porusuje uvedené ustanovenie, hoci neporusuje ziadne pravidlo práva Únie. 231 Zalobca v rámci tohto zalobného dôvodu opakuje tvrdenie uz uvedené v druhom zalobnom dôvode, podla ktorého dôsledkom jemu ulozenej pokuty bolo vyhlásenie konkurzu a jeho odchod z predmetného trhu. Okrem toho zalobca pri posúdení hladiny koncentrácie na príslusnom trhy uvádza, odvolávajúc sa na konkrétne údaje vynaté z napadnutého rozhodnutia a opierajúc sa o Herfindahl-Hirschmanov index pouzívaný orgánmi hospodárskej sútaze, vrátane Komisie, ze predmetné trhy práskového acetylidu vápenatého a granulátov acetylidu vápenatého v danej veci uz boli vysoko koncentrované. Na základe tejto skutocnosti zalobca uvádza, ze on sám je jeden z najdôlezitejsích konkurentov na týchto trhoch, pricom jeho odstránenie bude mat za následok este väcsiu pravdepodobnost koordinácie medzi ostatnými konkurentmi, napriek sankciám, ktoré im boli ulozené. Jeho úcasti na trhu budú pravdepodobne rozdelené medzi ostatných úcastníkov kartelu, co povedie k zvýseniu koncentrácie a v konecnom dôsledku k obmedzeniu hospodárskej sútaze na uvedených trhoch. 232 Zalobca sa odvoláva predovsetkým na moznost, ze jeho úcast na predmetnom trhu získa spolocnost Akzo Nobel a tvrdí, ze Herfindahl-Hirschmanov index preukazuje v tomto prípade znacné zvýsenie. Tento príklad podla neho zdôraznuje "absurdný a nevyrovnaný výsledok", ku ktorému môze viest "mechanické a neodborné" uplatnovanie "pravidiel práva hospodárskej sútaze". Akzo Nobel ako "ekonomický obor", ktorému prinálezí podstatná cast na predmetnom trhu, ktorý uz bol potrestaný za úcast na iných karteloch a ktorý bol aktívnym clenom sporného kartelu, bude v konecnom dôsledku profitovat z napadnutého rozhodnutia, kedze nielenze dosiahol odpustenie pokuty, ale tiez získa odberatelov zalobcu. Podla zalobcu je takýto výsledok zjavne v rozpore nielen s cielmi práva hospodárskej sútaze, ale aj so základnými zásadami spravodlivosti. 233 Toto tvrdenie nie je mozné uznat. 234 Po prvé, tvrdenie zalozené na porusení clánku 3 ods. 1 písm. g) ES musí byt zamietnuté. 235 Je pravda, ako rozhodol Súdny dvor vo svojom rozsudku Europemballage a Continental Can/Komisia, uz citovanom v bode 230 vyssie (body 23 a 24), na ktorý sa odvoláva aj zalobca, ze toto ustanovenie posväcuje ciel nachádzajúci svoje uplatnenie vo viacerých ustanoveniach Zmluvy o ES, ktorých výklad vyzaduje. Clánok 3 ods. 1 písm. g) ES tým, ze upravuje systém, ktorým sa zabezpecí, aby sa na spolocnom trhu nenarusila hospodárska sútaz, najmä vyzaduje, aby nebola obmedzená hospodárska sútaz. Táto poziadavka je taká podstatná, ze bez nej by mnohé ustanovenia Zmluvy o ES nemali zmysel. Obmedzenia hospodárskej sútaze, ktoré táto Zmluva za urcitých podmienok pripústa z dôvodov zalozených na nevyhnutnosti zladit viaceré pozadované ciele, tak v tejto poziadavke nachádzajú hranicu, po ktorej prekrocení stratégie hospodárskej sútaze môzu ohrozit úcel spolocného trhu. 236 Napriek tomu, ze sú tieto odôvodnenia samy osebe správne, nie sú relevantné, pokial ide ulozenie pokuty podniku, ktorý porusil pravidlá hospodárskej sútaze svojou úcastou na dohode medzi podnikatelmi alebo zosúladenom postupe, ktorých cielom alebo následkom bolo vylucovanie, obmedzovanie alebo skreslovanie hospodárskej sútaze v zmysle clánku 81 ods. 1 ES. Vo svojom tvrdení totiz zalobca vôbec nezohladnuje skutocnost, ze hospodárska sútaz na predmetnom trhu bola v dôsledku kartelu potrestaného napadnutím rozhodnutím narusená az obmedzená. Cielom napadnutého rozhodnutia je predovsetkým napravit túto situáciu, a to aj prostredníctvom ulozenia primeraných sankcií. 237 Je potrebné uviest, ze ulozenie sankcií v prípade, ked Komisia konstatuje porusenie pravidiel hospodárskej sútaze, predstavuje prostriedok, ktorého úcelom je predovsetkým dosiahnut ciel uvedený v clánku 3 ods. 1 písm. g) ES, a preto je zrejmé, ze nemôze byt povazovaný za porusenie tohto ustanovenia. Nic to vsak nemení na skutocnosti, ze v rámci dodrziavania zásady proporcionality, ktorá má viest konanie Komisie v tejto oblasti (pozri body 44 a 46 vyssie), je potrebné sa vyhnút privysokým sankciám, ktoré nie sú nevyhnutné na dosiahnutie pozadovaného ciela. Tvrdenie zalobcu v rámci tohto zalobného dôvodu je preto potrebné skúmat len vzhladom na prípadné porusenie zásady proporcionality. 238 Po druhé je vzhladom na preskúmanie z dôvodu uvedeného v predchádzajúcom bode potrebné uviest, ze ustálená judikatúra, uz citovaná v bode 186 vyssie, podla ktorej nie je Komisia pri stanovovaní výsky pokuty povinná zohladnit stratovú financnú situáciu podniku, neznamená, ze by tak nemohla urobit (rozsudok Carbone Lorraine/Komisia, uz citovaný v bode 58 vyssie, bod 314). Nevyhnutnost respektovat zásadu proporcionality môze byt totiz v rozpore s ulozením pokuty, ktorá prekracuje hranicu povazovanú za primeranú za uvedené porusenie a ktorá môze ohrozit existenciu samotnej dotknutej spolocnosti. Toto platí o to viac, ze zánik spolocnosti na predmetnom trhu by mal nevyhnutne skodlivé následky na hospodársku sútaz. 239 Nic v tvrdení zalobcu vsak neumoznuje príst k záveru, ze pokuta, ktorá mu bola ulozená, spadá do prípadu uvedeného v predchádzajúcom bode a ze stanovenie jej výsky je v rozpore so zásadou proporcionality. 240 Jednak sa tvrdenie zalobcu zakladá na predpoklade, ze ulozenie tejto pokuty povedie k jeho odchodu z predmetného trhu, pricom sa tento predpoklad ukázal ako chybný z dôvodov uvedených v rámci preskúmania druhého zalobného dôvodu (pozri body 215 az 228 vyssie). 241 Jednak, ak by sa aj uznal predpoklad odchodu zalobcu z predmetného trhu, nic v jeho tvrdení neumoznuje príst k záveru, ze konkurencia na tomto trhu bude v prípade takejto moznosti obmedzená alebo podstatne znízená. 242 V tejto súvislosti je potrebné uviest, ze z odôvodnenia 44 napadnutého rozhodnutia, voci ktorému zalobca nenamietal, vyplýva, ze acetylid vápenatý je výbusný a z toho dôvodu sa pomerne tazko prepravuje. Z toho vyplýva, ze vybudovanie dominantného postavenia alebo monopolu na tomto trhu je vystavené dodatocnému problému v rozsahu, v akom výrobca musí disponovat viacerými prevádzkami umiestnenými v príslusnej oblasti, aby mohol ovládnut trh. 243 Okrem toho na podporu svojho predpokladu, podla ktorého jeho odchod z predmetného trhu bude mat za následok obmedzenie az odstránenie hospodárskej sútaze, zalobca uvádza prípadné prevzatie jeho odberatelov spolocnostou Akzo Nobel. Vôbec vsak nevysvetluje, preco je pravdepodobné prevzatie jeho odberatelov spolocnostou Akzo Nobel a nie iným subjektom na tomto trhu. 244 Z tabulky nachádzajúcej sa v odôvodnení 46 napadnutého rozhodnutia navyse vyplýva, ze úcast spolocnosti Akzo Nobel na trhu s práskovým acetylidom vápenatým predstavovala 20 az 25 % a na trhu s granulátmi acetylidu vápenatého 5 az 10 %. Z toho vyplýva, ze za predpokladu prevzatia odberatelov zalobcu spolocnostou Akzo Nobel v ziadnom prípade nezíska monopol na oboch trhoch. Navyse je potrebné uviest, ze podla poznámky pod ciarou c. 80, na ktorú sa odvoláva odôvodnenie 44 napadnutého rozhodnutia, Akzo Nobel nebol hlavným dodávatelom na "na trhu kontinentálnej Európy", ktorého sa zúcastnil zalobca. Velká cast podielu na trhu spolocnosti Akzo Nobel je totiz výsledkom skutocnosti, ze podla rovnakej poznámky pod ciarou je jediným výrobcom "v severskej oblasti". Tieto skutocnosti, voci ktorým zalobca nenamieta, sú v rozpore s predpokladom o jeho prevzatí odberatelov zalobcu, v prípade jeho odchodu z uvedeného trhu, a o jeho dominantnom postavení na tomto trhu, ak sa mu podarí prevziat jeho odberatelov. 245 Vzhladom na vyssie uvedené odôvodnenia je potrebné príst k záveru, ze tretí zalobný dôvod je nedôvodný a musí byt zamietnutý. Navyse Vseobecný súd pri výkone svojej neobmedzenej súdnej právomoci, pokial ide o výsku pokuty ulozenej zalobcovi, zastáva názor, ze táto výska je v kazdom prípade primeraná vzhladom na okolnosti danej veci súvisiace so závaznostou a dobou porusenia, ktorú uviedla Komisia, ako aj vzhladom na ekonomické zdroje zalobcu. Preto je potrebné zamietnut zalobu ako celok. O trovách 246 Podla clánku 87 ods. 2 prvého pododseku rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Podla odseku 4 prvého pododseku toho istého clánku státy, ktoré vstúpili do konania ako vedlajsí úcastník konania, znásajú svoje vlastné trovy konania. 247 Kedze zalobca nemal vo veci úspech, je odôvodnené zaviazat ho na náhradu trov konania v súlade s návrhmi Komisie. Slovenská republika znása svoje vlastné trovy konania. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (tretia komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Zaloba sa zamieta. 2. Novácke chemické závody, a.s., znásajú svoje vlastné trovy konania a sú povinné nahradit trovy konania, ktoré vznikli Európskej komisii. 3. Slovenská republika znása svoje vlastné trovy konania. Czúcz Labucka Gratsias Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 12. decembra 2012. Podpisy Obsah Okolnosti predchádzajúce sporu Konanie a návrhy úcastníkov konania Právny stav O prvom zalobnom dôvode zalozenom na porusení vseobecných zásad proporcionality a rovnosti zaobchádzania pri urcení výsky pokuty Usmernenia Napadnuté rozhodnutie O výhradách, ktoré uviedol zalobca - Úvodné poznámky - O prvej výhrade, ktorá sa týka odstrasujúceho úcinku pokuty - O druhej výhrade, ktorá sa týka pritazujúcich okolností - O tretej výhrade, ktorá sa týka polahcujúcich okolností - O stvrtej výhrade, ktorá sa týka znízenia výsky pokuty spolocnosti Almamet - O piatej výhrade týkajúcej sa pokuty, kedze táto bola vypocítaná úmerne k celkového obratu spolocností, voci ktorým bolo napadnuté rozhodnutie vydané - O siestej výhrade uvedenej na pojednávaní týkajúcej sa hodnoty predaja zohladnenej pri výpocte základnej výsky pokuty O druhom zalobnom dôvode zalozenom na porusení základných formálnych nálezitostí, na nesprávnom zistení skutkového stavu, ako aj na zjavne nesprávnom právnom posúdení, kedze Komisia odmietla prihliadnut na platobnú neschopnost zalobcu Usmernenia Napadnuté rozhodnutie Posúdenie Vseobecným súdom O tretom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 3 ods. 1 písm. g) ES O trovách __________________________________________________________________ ( [52]*1 ) Jazyk konania: anglictina. [53]Úcastníci konania [54]Odôvodnenie [55]Výrok Úcastníci konania Vo veci T-352/09, Novácke chemické závody, a.s., so sídlom v Novákoch (Slovensko), v zastúpení: pôvodne A. Cernejová, neskôr M. Bolos a L. Bányaiová, advokáti, zalobca, ktorého v konaní podporuje: Slovenská republika, v zastúpení: B. Ricziová, splnomocnená zástupkyna, vedlajsí úcastník konania, proti Európskej komisii, v zastúpení: F. Castillo de la Torre, N. von Lingen a A. Tokár, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorej predmetom je návrh na zrusenie rozhodnutia Komisie K(2009) 5791 v konecnom znení z 22. júla 2009 týkajúceho sa konania podla clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/F/39.396 - Cinidlá zalozené na acetylide vápenatom a horcíku pre oceliarsky a plynárenský priemysel) v rozsahu, v akom sa týka zalobcu, ako aj subsidiárne návrh na zrusenie alebo znízenie pokuty, ktorá bola ulozená uvedeným rozhodnutím zalobcovi, VSEOBECNÝ SÚD (tretia komora), v zlození: predseda komory O. Czúcz, sudcovia I. Labucka a D. Gratsias (spravodajca), tajomník: N. Rosner, referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 25. apríla 2012, vyhlásil tento Rozsudok Odôvodnenie Okolnosti predchádzajúce sporu 1. Komisia Európskych spolocenstiev vo svojom rozhodnutí K(2009) 5791 v konecnom znení z 22. júla 2009 týkajúcom sa konania podla clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/F/39.396 - Cinidlá zalozené na acetylide vápenatom a horcíku pre oceliarsky a plynárenský priemysel) (dalej len "napadnuté rozhodnutie") konstatovala, ze hlavní dodávatelia acetylidu vápenatého a horcíka pre oceliarsky a plynárenský priemysel svojou úcastou na jedinom a pokracujúcom porusení v období od 7. apríla 2004 do 16. januára 2007 porusili clánok 81 ods. 1 ES a clánok 53 Dohody o Európskom hospodárskom priestore (EHP). Tieto subjekty boli zapojené do rozdelenia trhu, stanovovania kvót, pridelovania odberatelov, stanovovania cien a výmeny citlivých obchodných informácií o cene, odberateloch a objeme predaja v rámci EHP s výnimkou Írska, Spanielska, Portugalska a Spojeného královstva. 2. Konanie vo veci sa zacalo na základe ziadosti o oslobodenie od pokuty, ktorú podala spolocnost Akzo Nobel NV v zmysle oznámenia Komisie o oslobodení od pokút a znízení pokút v prípadoch kartelov (Ú. v. ES C 45, s. 3; Mim. vyd. 08/002, s. 115). 3. Zalobca, Novácke chemické závody, a.s., vyrába predovsetkým acetylid vápenatý. Komisia v clánku 1 písm. e) napadnutého rozhodnutia konstatovala, ze zalobca sa podielal na porusení pocas celého obdobia jeho trvania a v clánku 2 prvom odseku písm. e) rovnakého rozhodnutia mu ulozila pokutu vo výske 19,6 milióna eur, ktorú je povinný zaplatit spolocne a nerozdielne so svojou materskou spolocnostou v case porusenia, spolocnostou 1. garantovaná a.s. Konanie a návrhy úcastníkov konania 4. Návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 14. septembra 2009 podal zalobca zalobu, na základ ktorej sa zacalo toto konanie. 5. Osobitným aktom doruceným do kancelárie v ten istý den a zapísaným do registra pod znackou T-352/09 R zalobca tiez predlozil návrh na nariadenie predbezného opatrenia v zmysle clánkov 242 ES a 243 ES a clánku 104 a nasl. Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna. Uznesením predsedu Súdu prvého stupna z 29. októbra 2009, Novácke chemické závody/Komisia (T-352/09 R, neuverejnené v Zbierke), bol tento návrh na nariadenie predbezného opatrenia zamietnutý. 6. Listom doruceným do kancelárie 7. októbra 2009 informoval zalobca Súd prvého stupna o vyhlásení konkurzu. Druhým listom, doruceným do kancelárie 6. novembra 2009, informoval zalobca Súd prvého stupna o skutocnosti, ze správca konkurznej podstaty urcil nového zástupcu. Zalobca dodal, ze v súlade s ustanoveniami slovenského právneho poriadku, ktoré sa uplatnujú na konkurz úcastníka konania pred súdom, musí byt konanie v tejto veci pozastavené. Kedze daný list v podstate obsahoval návrh na prerusenie konania v tejto veci, Súd prvého stupna poziadal Komisiu o vyjadrenie k tomuto návrhu. Komisia vo svojom vyjadrení dorucenom do kancelárie Vseobecného súdu 7. decembra 2009 namietala voci preruseniu plánovaného konania. 7. Uznesením predsedu piatej komory Vseobecného súdu z 21. januára 2010 bolo konanie v tejto veci podla clánku 77 písm. d) rokovacieho poriadku prerusené do 31. októbra 2010, aby bola správcovi konkurznej podstaty poskytnutá moznost prijat rozhodnutie, ci bude pokracovat v mene zalobcu v konaní v danej veci, alebo vezme zalobu spat. 8. Listom doruceným do kancelárie Vseobecného súdu 16. marca 2010 poziadala Komisia o pokracovanie v konaní v danej veci. Uznesením z 11. mája 2010 predseda piatej komory Vseobecného súdu rozhodol o pokracovaní v konaní v tejto veci vzhladom na skutocnost, ze zalobca nepredlozil k uvedenému návrhu pripomienky v urcenej lehote. 9. Návrhom doruceným do kancelárie Súdu prvého stupna 25. novembra 2009 podala Slovenská republika návrh na vstup vedlajsieho úcastníka do konania na podporu zalobcu. Predseda piatej komory Vseobecného súdu tomuto návrhu vyhovel uznesením z 24. júna 2010, ktoré bolo opravené uznesením z 26. júla 2010. Slovenská republika predlozila svoje vyjadrenie vedlajsieho úcastníka 14. septembra 2010. 10. Kedze zlozenie komôr Vseobecného súdu sa zmenilo, pôvodne urcený sudca spravodajca bol pridelený k tretej komore, ktorej bola z tohto dôvodu prejednávaná vec pridelená. Z dôvodu ciastocnej obmeny Vseobecného súdu bola prejednávaná vec pridelená novému sudcovi spravodajcovi zasadajúcemu v tej istej komore. 11. Na základe správy sudcu spravodajcu Vseobecný súd (tretia komora) rozhodol o otvorení ústnej casti konania a v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania uvedených v clánku 64 rokovacieho poriadku vyzval po prvé zalobcu a Komisiu, aby predlozili urcité dokumenty, po druhé zalobcu, aby odpovedal na otázku, a po tretie vsetkých úcastníkov konania, aby odpovedali na inú otázku. Úcastníci konania týmto opatreniam vyhoveli s výnimkou Komisie, ktorá nepredlozila jeden z pozadovaných dokumentov. 12. V rámci dokazovania podla clánku 65 rokovacieho poriadku nariadil Vseobecný súd uznesením z 27. marca 2012 Komisii predlozit dokument, ktorý nepredlozila v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania uvedených v predchádzajúcom bode. Komisia tomuto opatreniu vyhovela v stanovenej lehote. 13. Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im polozil Vseobecný súd, boli vypocuté na pojednávaní 25. apríla 2012. 14. Na pojednávaní poziadala Slovenská republika o moznost predlozit nový dokument. Kedze ostatní úcastníci konania voci tomu nenamietali, Vseobecný súd povolil predlozenie predmetného dokumentu a ostatným úcastníkom konania urcil lehotu na podanie písomných pripomienok týkajúcich sa uvedeného dokumentu. Ústna cast konania sa skoncila 15. mája 2012 po predlození pripomienok ostatných úcastníkov konania k dokumentu, ktorý podala Slovenská republika. 15. Zalobca navrhuje, aby Vseobecný súd: - zrusil napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom sa ho týka, a následne zrusil pokutu, ktorá mu bola ulozená, - subsidiárne zrusil alebo podstatne znízil pokutu, ktorá mu bola ulozená, - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 16. Slovenská republika podporuje návrh zalobcu na zrusenie alebo podstatné znízenie pokuty, ktorá mu bola ulozená. 17. Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: - zamietol zalobu, - zaviazal zalobcu na náhradu trov konania. Právny stav 18. Na podporu svojej zaloby zalobca uvádza tri zalobné dôvody zalozené po prvé na porusení vseobecných zásad proporcionality a rovnosti zaobchádzania pri urcení výsky pokuty, po druhé na porusení základných formálnych nálezitostí, na nesprávnom zistení skutkového stavu, ako aj na zjavne nesprávnom posúdení, kedze Komisia odmietla prihliadnut na jeho platobnú neschopnost v zmysle bodu 35 usmernení k metóde stanovenia pokút ulozených podla clánku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia (ES) c. 1/2003 (Ú. v. EÚ C 210, s. 2, dalej len "usmernenia"), a po tretie na porusení clánku 3 ods. 1 písm. g) ES. O prvom zalobnom dôvode zalozenom na porusení vseobecných zásad proporcionality a rovnosti zaobchádzania pri urcení výsky pokuty Usmernenia 19. Tak ako to vyplýva z odôvodnenia 285 napadnutého rozhodnutia, výska pokút, ktoré boli ulozené zalobcovi a ostatným úcastníkom sporného kartelu, bola stanovená podla usmernení uverejnených Komisiou. 20. Tak ako to vyplýva z bodov 9 az 11 usmernení, stanovenie výsky pokuty sa uskutocní prostredníctvom dvojstupnovej metodiky. 21. Komisia najskôr urcí základnú výsku pokuty pre kazdý podnik alebo zdruzenie podnikov. V tejto súvislosti vychádza z hodnoty predaja tovaru alebo sluzieb dotknutého podniku, s ktorými porusenie priamo alebo nepriamo súvisí v príslusnej geografickej oblasti (bod 13). Základná výska pokuty súvisí s urcitou castou hodnoty predaja stanovenou v závislosti od stupna závaznosti porusenia a vynásobenou poctom rokov, pocas ktorých porusenie trvalo (bod 19). Obdobia dlhsie ako 6 mesiacov, ale kratsie ako jeden rok sa pocítajú ako celý rok (bod 24). Zohladnovaná cast hodnoty predaja môze vo vseobecnosti dosiahnut az 30 % (bod 21). 22. Bod 22 usmernení stanovuje, ze "pri rozhodovaní o tom, ci cast hodnoty predaja, ktorá sa má vziat do úvahy pre daný prípad by mala byt situovaná v hornej alebo v dolnej casti stupnice, Komisia zohladní urcitý pocet ukazovatelov, napríklad povahu porusenia, kumulovaný podiel vsetkých zúcastnených strán na trhu, geografický rozsah porusenia, uskutocnenie alebo neuskutocnenie porusenia". 23. Bod 25 usmernení okrem toho uvádza, ze "Komisia nezávisle od trvania úcasti podniku na porusení zahrnie do základnej výsky pokuty sumu pohybujúcu sa medzi 15 % az 25 % hodnoty predaja..., aby podniky odradila od akejkolvek úcasti na horizontálnych dohodách o stanovení cien, rozdelení trhu a obmedzení produkcie". 24. Potom môze Komisia zvýsit alebo znízit základnú výsku pokuty, ktorá bola stanovená v prvom stupni. Bod 28 usmernení tak upravuje zvýsenie uvedenej sumy, ak Komisia zistí existenciu pritazujúcich okolností, ktoré sú uvedené v rovnakom bode. Recidíva, t. j. skutocnost, ze "podnik pokracuje v rovnakom alebo podobnom porusení po tom, ako Komisia alebo vnútrostátny orgán pre hospodársku sútaz skonstatovali, ze tento podnik porusil ustanovenia clánku 81 [ES] alebo clánku 82 [ES]", tvorí súcast mnohých pritazujúcich okolností uvedených v tomto bode a odôvodnuje zvýsenie az do 100 % zo sumy základnej výsky pokuty (pozri bod 28 prvú zarázku usmernení). Vedúca úloha pri porusovaní alebo podnecovanie k poruseniu tiez predstavuje pritazujúcu okolnost podla tretej zarázky bodu 28 usmernení. 25. Okrem toho usmernenia upravujú aj osobitné zvýsenie hodnoty pokuty, ktoré má slúzit ako odstrasujúci príklad, a to predovsetkým v ich bode 30, podla ktorého "Komisia bude venovat osobitnú pozornost zabezpeceniu odstrasujúceho úcinku pokút. Na tento úcel môze zvýsit pokutu ulozenú podnikom, ktoré majú zvlást vysoký obrat mimo tovarov alebo sluzieb, ktoré sú spojené s porusením". 26. Navyse bod 29 usmernení uvádza, ze hodnota základnej výsky pokuty môze byt znízená, ak Komisia zistí existenciu polahcujúcich okolností, ktoré sú uvedené v rovnakom bode. Podla druhej zarázky tohto bodu Komisia konstatuje existenciu polahcujúcich okolností, ak podnik dokáze, ze porusenie bolo spáchané z nedbalosti. Okrem toho podla stvrtej zarázky rovnakého bodu Komisia konstatuje polahcujúce okolnosti, "ak dotknutý podnik s [nou] úcinne spolupracuje nad rámec oznámenia [o] zhovievavosti a zákonom stanovenej povinnosti spolupráce". 27. V tejto súvislosti, tak ako to vyplýva z odôvodnenia 339 napadnutého rozhodnutia, je od 14. februára 2002 spolupráca podnikov s Komisiou upravená prostredníctvom oznámenia Komisie o oslobodení od pokút a znízení pokút v prípadoch kartelov (Ú. v. ES C 45, s. 3; Mim. vyd. 08/002, s. 115, dalej len "oznámenie o zhovievavosti z roku 2002"), ktoré bolo od 8. decembra 2006 nahradené novým oznámením Komisie (Ú. v. EÚ C 298, s. 17, dalej len "oznámenie o zhovievavosti z roku 2006"). Kedze Akzo Nobel poziadal Komisiu o zhovievavost 20. novembra 2006, t. j. predtým, ako vstúpilo do platnosti oznámenia o zhovievavosti z roku 2006, na daný prípad sa uplatnuje oznámenie o zhovievavosti z roku 2002, ako aj body 31 az 35 oznámenia o zhovievavosti z roku 2006 v zmysle výnimky uvedenej v jeho bode 37. 28. Nakoniec bod 35 usmernení upravuje zohladnenie platobnej neschopnosti podniku v osobitnom sociálnom a ekonomickom kontexte vzhladom na prípadné znízenie výsky pokuty. Napadnuté rozhodnutie 29. Hodnota predaja kazdého úcastníka kartelu pocas posledného celého roku jeho úcasti na porusení, ktorú pouzila Komisia na stanovenie výsky pokuty, je uvedená v tabulke nachádzajúcej sa v odôvodnení 288 napadnutého rozhodnutia. Z tabulky vyplýva, ze hodnota predaja práskového acetylidu vápenatého uskutocnená zalobcom v roku 2006 predstavuje 5 az 10 miliónov eur. Hodnota predaja granulátov acetylidu vápenatého uskutocnená zalobcom predstavuje 20 az 25 miliónov eur. 30. Z odôvodnenia 294 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia zastávala názor, ze sporné porusenie patrí svojou povahou medzi najskodlivejsie obmedzenia hospodárskej sútaze. 31. Okrem toho v odôvodnení 299 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla, ze predmetný kartel sa týkal odberatelov v rámci EHP s výnimkou Spanielska, Portugalska, Spojeného královstva a Írska. 32. V odôvodnení 301 napadnutého rozhodnutia Komisia stanovila podiel hodnoty predaja, ktorý sa má vziat do úvahy pre vsetkých úcastníkov kartelu, na 17 % vzhladom na "osobitné okolnosti tejto veci" a pri zohladnení "kritérií uvedených v odôvodneniach 294 a 299". 33. V tabulke v odôvodnení 304 napadnutého rozhodnutia uviedla Komisia násobitel urcený podla poctu rokov trvania porusenia pre kazdý podnik, ktorého sa toto rozhodnutie dotýka, pricom pri jeho stanovení zohladnila úvahy týkajúce sa dlzky trvania porusenia nachádzajúce sa v odôvodneniach 302 a 303 rovnakého rozhodnutia. V prípade zalobcu Komisia urcila násobitel 2,5 pre práskový acetylid vápenatý a 3 pre granuláty acetylidu vápenatého. 34. Okrem toho v odôvodnení 306 napadnutého rozhodnutia stanovila Komisia percento hodnoty predaja zhodujúce sa s dodatocnou sumou, ktorá je zahrnutá do výsky pokuty v súlade s bodom 25 usmernení, t. j. v danom prípade 17 % "vzhladom na osobitné okolnosti tejto veci a vyssie uvedené kritériá týkajúce sa povahy porusenia, a geografického rozsahu". 35. V odôvodnení 308 napadnutého rozhodnutia sa nachádza tabulka obsahujúca základnú výsku pokuty vypocítanú pre kazdého úcastníka. V prípade zalobcu je táto suma stanovená na 19,6 milióna eur. 36. V odôvodneniach 309 az 312 napadnutého rozhodnutia Komisia skúmala, ci bolo potrebné zvýsit základnú výsku pokuty z dôvodu pritazujúcich okolností. Komisia konstatovala existenciu pritazujúcich okolností z dôvodu recidívy v prípade dvoch úcastníkov kartelu, Akzo Nobel a Degussa AG, ktorá sa pocas prijímania napadnutého rozhodnutia stala spolocnostou Evonik Degussa GmbH. V prípade zalobcu neboli uvedené alebo uznané ziadne pritazujúce okolnosti. 37. V odôvodneniach 313 az 333 napadnutého rozhodnutia Komisia skúmala, ci je v prípade jedného alebo viacerých úcastníkov kartelu potrebné konstatovat existenciu polahcujúcich okolností. Predovsetkým Komisia postupne skúmala tvrdenia uvádzané vsetkými úcastníkmi zalozené na obmedzenej úcasti na karteli (odôvodnenia 313 az 316), tvrdenia uvádzané niektorými úcastníkmi zalozené na skutocnosti, ze predmetné dohody o karteli neuskutocnili a nemali z úcasti na nom prospech (odôvodnenia 317 az 320), tvrdenia niektorých úcastníkov, okrem iného aj zalobcu, zalozené na ich úcinnej spolupráci s Komisiou, ktorá presahovala rozsah pôsobnosti oznámenia o zhovievavosti z roku 2006 (odôvodnenia 321 az 327 napadnutého rozhodnutia) a tvrdenia uvádzané viacerými úcastníkmi zalozené na zlozitej hospodárskej situácii dodávatelov acetylidu vápenatého a horcíka pred obdobím a pocas obdobia trvania kartelu (odôvodnenia 328 az 331). Vo vsetkých prípadoch Komisia dospela k záveru, ze nie je nutné konstatovat existenciu polahcujúcich okolností (odôvodnenia 314, 320, 327 a 331 napadnutého rozhodnutia). 38. V odôvodneniach 335 az 360 napadnutého rozhodnutia Komisia skúmala, ci je v prípade jedného alebo viacerých úcastníkov kartelu potrebné uplatnit oznámenie o zhovievavosti z roku 2002. Z odôvodnenia 358 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze 6. februára 2008 zalobca podal v tomto zmysle ziadost (dalej len "ziadost o zhovievavost"). Komisia v tom istom odôvodnení zastávala názor, ze ziadost bola podaná viac ako rok po vykonaní kontrol, po tom, ako zalobca dostal ziadosti o informácie podla clánku 18 nariadenia c. 1/2003. Ziadost neobsahovala významnú pridanú hodnotu dôkazov, kedze zalobca v nej uviedol len skutocnosti týkajúce sa práskového acetylidu vápenatého, v prípade ktorého uz Komisia v danom období disponovala dostatocnými dôkazmi. Komisia tak zastávala názor, ze informácie poskytnuté zalobcom uz nemohli svojou povahou alebo stupnom podrobnosti posilnit preukázanie daných skutocností. Z tohto dôvodu dosla k záveru, ze zalobcovi nemôze byt priznané znízenie výsky pokuty. 39. Naopak Komisia rozhodla o oslobodení spolocnosti Akzo Nobel od pokuty (odôvodnenia 335 a 336 napadnutého rozhodnutia), o znízení výsky pokuty spolocnosti Donau Chemie AG o 35 % (odôvodnenie 346 napadnutého rozhodnutia), ako aj o znízení výsky pokuty spolocnosti Evonik Degussa o 20 % (odôvodnenie 356 napadnutého rozhodnutia). Komisia zamietla ziadost o odpustenie alebo znízenie pokuty, ktorú podala spolocnost Almamet GmbH (odôvodnenie 349) a okrem iného dosla k záveru, ze znízenie výsky pokuty, ktoré bolo poskytnuté Evonik Degussa, sa nemôze týkat spolocností SKW Stahl Metallurgie GmbH, SKW Stahl Metallurgie AG a Arques Industries AG, kedze táto podala ziadost o zhovievavost jedine vo svojom vlastnom mene (odôvodnenie 357 napadnutého rozhodnutia). 40. Výska jednotlivých ulozených pokút sa nachádza v odôvodnení 361 napadnutého rozhodnutia. Suma uvedená pre zalobcu predstavuje 19,6 milióna eur. 41. Nakoniec v odôvodneniach 362 az 378 napadnutého rozhodnutia Komisia skúmala ziadosti viacerých úcastníkov kartelu týkajúce sa uplatnenia bodu 35 usmernení. Komisia zamietla ziadost zalobcu v tomto zmysle (odôvodnenie 377 napadnutého rozhodnutia), ako aj ziadosti podané ostatnými úcastníkmi kartelu, ale spolocnosti Almamet priznala znízenie výsky pokuty vo výske 20 % (odôvodnenie 372 napadnutého rozhodnutia). O výhradách, ktoré uviedol zalobca 42. Zalobca uvádza, ze stanovenie výsky pokuty, ktorú mu ulozila Komisia, porusuje zásady proporcionality a rovnosti zaobchádzania. Zalobca v tejto súvislosti uvádza pät výhrad, ktoré sa týkajú po prvé odstrasujúceho úcinku pokuty, po druhé pritazujúcich okolností, po tretie polahcujúcich okolností, po stvrté znízenia výsky pokuty udelenej spolocnosti Almamet a po piate pokuty, kedze táto bola vypocítaná úmerne k celkovému obratu spolocností, voci ktorým bolo napadnuté rozhodnutie vydané. Tieto výhrady budú preskúmané postupne po vysvetlení úvodných poznámok. Pocas pojednávania zalobca uviedol výhradu týkajúcu sa hodnoty predaja, ktorá bola zohladnená pri výpocte základnej výsky pokuty. Podla zalobcu sa táto výhrada nachádza uz v samotnej zalobe. Podla Komisie ide o novú výhradu, ktorá nie je zalozená na skutocnostiach uvedených pocas konania, a je preto neprípustná. Táto výhrada bude skúmaná ako posledná. - Úvodné poznámky 43. Je potrebné pripomenút, ze Komisia disponuje urcitou mierou volnej úvahy pri stanovovaní výsky pokút, aby tak mohla usmernovat správanie podnikov v zmysle dodrziavania pravidiel hospodárskej sútaze (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 29. apríla 2004, Tokai Carbon a i./Komisia, T-236/01, T-239/01, T-244/01 az T-246/01, T-251/01 a T-252/01, Zb. s. II-1181, bod 216 a tam citovanú judikatúru). 44. Ako vsak uvádza zalobca, vzdy ked sa Komisia rozhodne ulozit pokutu podla práva hospodárskej sútaze, je povinná dodrziavat vseobecné právne zásady, medzi inými zásadu rovnosti zaobchádzania a proporcionality, tak ako ich vykladajú súdy Únie (rozsudok Vseobecného súdu z 13. júla 2011, Schindler Holding a i./Komisia, T-138/07, Zb. s. II-4819, bod 105). 45. Podla clánku 23 ods. 3 nariadenia c. 1/2003 Komisia pri stanovení výsky pokuty zohladní závaznost a dlzku trvania porusovania. Z judikatúry vyplýva, ze v tomto kontexte je Komisia povinná predovsetkým zabezpecit, aby jej konanie malo odstrasujúci úcinok (rozsudok Súdneho dvora zo 7. júna 1983, Musique Diffusion française a i./Komisia, 100/80 az 103/80, Zb. s. 1825, bod 106, a rozsudok Súdu prvého stupna z 5. apríla 2006, Degussa/Komisia, T-279/02, Zb. s. II-897, bod 272). 46. Potreba zabezpecit dostatocný odstrasujúci úcinok pokuty, hoci neodôvodnuje zvýsenie celkovej výsky pokút v rámci vykonávania politiky hospodárskej sútaze, vyzaduje, aby pokuta bola upravená tak, aby mala pozadovaný dosah na podnik, ktorému je ulozená, a to tak, aby sa nestala zanedbatelnou alebo naopak neprimerane vysokou, predovsetkým s ohladom na financné schopnosti dotknutého podniku v súlade s poziadavkami vyplývajúcimi jednak z potreby zabezpecit efektívnost pokuty a jednak dodrziavania zásady proporcionality (rozsudky Súdu prvého stupna Degussa/Komisia, uz citovaný v bode 45 vyssie, bod 283, a z 18. júna 2008, Hoechst/Komisia, T-410/03, Zb. s. II-881, bod 379). 47. Pokial ide o usmernenia, z judikatúry vyplýva, ze Komisia sa prijatím takýchto pravidiel správania a tým, ze ich zverejnením oznámila, ze ich v budúcnosti uplatní na prípady, ktorých sa týkajú, sama obmedzuje vo výkone svojej diskrecnej právomoci a nemôze sa od týchto pravidiel odchýlit bez toho, aby bola prípadne sankcionovaná z dôvodu porusenia vseobecných právnych zásad, ako sú zásady rovnosti zaobchádzania alebo ochrany legitímnej dôvery (rozsudok Súdneho dvora z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a i./Komisia, C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, Zb. s. I-5425, bod 211; rozsudky Súdu prvého stupna z 8. októbra 2008, Schunk a Schunk Kohlenstoff-Technik/Komisia, T-69/04, Zb. s. II-2567, bod 44, a z 28. apríla 2010, Amann & Söhne a Cousin Filterie/Komisia, T-446/05, Zb. s. II-1255, bod 146). 48. Z toho vyplýva, pricom to uznáva aj zalobca, ze v priebehu stanovenia výsky pokuty, ktorá bude ulozená podniku v súlade s clánkom 23 nariadenia c. 1/2003, nepredstavuje samotné zohladnenie usmernení porusenie zásady proporcionality a rovnosti zaobchádzania, ale práve naopak, toto zohladnenie môze byt potrebné z dôvodu dodrzania druhej z týchto zásad. Naopak dodrzanie v usmerneniach uvedenej metodiky stanovenia výsky pokút vsak nezbavuje Komisiu povinnosti zabezpecit, aby bola pokuta ulozená v jednotlivých prípadoch v súlade so zásadami proporcionality a rovnosti zaobchádzania. Navyse v bode 37 usmernení si samotná Komisia vyhradila právo obíst metodiku alebo obmedzenia stanovené v usmerneniach, ak to odôvodnujú okolnosti daného prípadu alebo nevyhnutnost dosiahnut urcitú úroven odstrasujúceho úcinku pokuty. 49. Navyse treba zdôraznit, ze pokial ide o zaloby smerujúce proti rozhodnutiam Komisie ukladajúcim pokuty podnikom za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze, Vseobecný súd má dvojakú právomoc (rozsudok Súdneho dvora zo 16. novembra 2000, SCA Holding/Komisia, C-297/98 P, Zb. s. I-10101, bod 53). 50. Je oprávnený preskúmavat zákonnost uvedených rozhodnutí a v rámci toho musí skúmat najmä dodrziavanie povinnosti odôvodnenia (rozsudok SCA Holding/Komisia, uz citovaný v bode 49 vyssie, bod 54) a okrem toho je oprávnený na základe dôkazov predlozených zalobcom na podporu uvádzaných dôvodov vykonat hlbkové preskúmavanie tak z právneho, ako aj faktického hladiska (rozsudok Súdneho dvora z 8. decembra 2011, KME Germany a i./Komisia, C-389/10 P, Zb. s. I-13125, bod 129). 51. Preskúmanie zákonnosti je doplnené neobmedzenou súdnou právomocou, ktorá bola priznaná súdu Únie clánkom 31 nariadenia c. 1/2003 v súlade s clánkom 261 ZFEÚ (rozsudok KME Germany a i./Komisia, uz citovaný v bode 50 vyssie, bod 130). Okrem jednoduchého preskúmania zákonnosti, ktoré umoznuje len odmietnutie zaloby o neplatnost alebo zrusenie napadnutého aktu ciastocne alebo v plnom rozsahu, vyplýva z neobmedzenej súdnej právomoci, ktorou súd disponuje, oprávnenie na zmenu napadnutého aktu, a to aj bez toho, aby ho zrusil, s prihliadnutím na vsetky skutkové okolnosti (rozsudok Súdneho dvora z 15. októbra 2002, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, C-238/99 P, C-244/99 P, C-245/99 P, C-247/99 P, C-250/99 P az C-252/99 P a C-254/99 P, Zb. s. I-8375, bod 692, a z 3. septembra 2009, Prym a Prym Consumer/Komisia, C-534/07 P, Zb. s. I-7415, bod 86). Súd tak môze nahradit posúdenie Komisie svojím vlastným posúdením a v dôsledku toho zrusit, znízit alebo zvýsit ulozenú pokutu alebo penále (rozsudok KME Germany a i./Komisia, uz citovaný v bode 50 vyssie, bod 130). 52. Práve vo svetle týchto vseobecných úvah treba preskúmat výhrady uvedené zalobcom v rámci tohto zalobného dôvodu. - O prvej výhrade, ktorá sa týka odstrasujúceho úcinku pokuty 53. Zalobca uvádza, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí nezohladnila adekvátne skutocnost, ze pokuta ulozená podniku, ktorý sa zúcastnil na karteli, musí mat pre dotknutú spolocnost osobitný odstrasujúci úcinok. Zalobca zdôraznuje, ze v tejto súvislosti je nevyhnutný individuálny prístup, kedze urcitá výska pokuty môze mat na jednu spolocnost odstrasujúci úcinok, ale na druhú nie. Z toho podla zalobcu vyplýva, ze suma uvedená v bode 25 usmernení nesmie byt stanovená v rovnakej výske pre vsetkých úcastníkov kartelu. Nevyhnutnost pouzit násobitel odstrasujúceho úcinku pre kazdého z úcastníkov potvrdil aj Súd prvého stupna vo svojom rozsudku Degussa/Komisia, uz citovanom v bode 45 vyssie. 54. Okrem toho zalobca uvádza, ze Komisia v danej veci nevyuzila svoju moznost uvedenú v bode 30 usmernení zvýsit pokutu tak, aby zabezpecila jej dostatocný odstrasujúci úcinok. Podla zalobcu takéto zvýsenie mohlo byt pouzité voci úcastníkom kartelu s najvyssím celkovým obratom, t. j. Akzo Nobel, Ecka Granulate GmbH & Co. KG (dalej len "Ecka") a Evonik Degussa. Nakoniec recidivisti, Akzo Nobel a Evonik Degussa, mali byt potrestaní vyssou pokutou, ako bola tá ulozená zalobcovi, ktorý hral v danom porusení len malú úlohu. Zohladnenie opätovného porusenia iba ako pritazujúcej okolnosti podla bodu 28 usmernení nie je dostatocné. 55. Pokial ide o povahu tvrdenia uvedeného v predchádzajúcom bode, je na úvod potrebné uviest, ze je pravda, ze neobmedzená súdna právomoc udelená súdu Únie výslovne zakotvuje moznost zvýsit ulozenú pokutu tam, kde je to potrebné. Predpoklad, podla ktorého nebolo s jednotlivými úcastníkmi porusenia zaobchádzané rovnakým spôsobom, tak vychádza zo skutocnosti, ze závaznost protiprávneho konania jedných dodávatelov bola vzhladom na závaznost protiprávneho konania druhých podhodnotená, pricom najvhodnejsím riesením pre obnovenie rovnováhy je skôr zvýsenie výsky pokuty, ktorá bola ulozená prvej skupine dodávatelov (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 8. júla 2004, JFE Engineering a i./Komisia, T-67/00, T-68/00, T-71/00 a T-78/00, Zb. s. II-2501, bod 576). 56. Takéto zvýsenie vsak môze nastat len za predpokladu, ze úcastníci porusenia, ktorých pokuta má byt zvýsená, voci nej namietali na Vseobecnom súde a mali moznost predlozit svoje pripomienky týkajúce sa daného zvýsenia (pozri v tomto zmysle rozsudok JFE Engineering a i./Komisia, uz citovaný v bode 55 vyssie, body 577 a 578). Ak tieto podmienky nie sú splnené, je najvhodnejsím spôsobom, ako v danom prípade zabránit nerovnakému zaobchádzaniu, znízenie výsky pokuty ulozenej ostatným úcastníkom porusenia (pozri v tomto zmysle rozsudok JFE Engineering a i./Komisia, uz citovaný v bode 55 vyssie, bod 579). Preto nemôze byt tvrdenie zhrnuté v bode 54 vyssie hned zamietnuté ako neúcinné. 57. Následne je potrebné uviest, ze Komisia si je vedomá nevyhnutnosti zabezpecit nielen vseobecný odstrasujúci úcinok svojho konania v oblasti porusenia hospodárskej sútaze, ale aj specifický odstrasujúci úcinok pokuty ulozenej podniku, ktorý sa dopustil takéhoto porusenia. To potvrdzuje aj bod 4 usmernení, ktorý stanovuje najmä, ze "je potrebné stanovit pokuty v takej výske, ktorá by mala odstrasujúci úcinok... s cielom sankcionovat konkrétne podniky (specifický odstrasujúci úcinok)". 58. Vzhladom na uvedené je potrebné pripomenút, ze suma stanovená v bode 25 usmernení je súcastou základnej výsky pokuty, ktorá, tak ako to vyplýva z bodu 19 rovnakých usmernení (pozri bod 21 vyssie), musí odzrkadlovat závaznost porusenia, a nie závaznost vo vztahu k úcasti kazdého z dotknutých podnikov na porusovaní. Podla judikatúry má byt posledná otázka posudzovaná v rámci prípadného uplatnovania pritazujúcich alebo polahcujúcich okolností (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 8. októbra 2008, Carbone-Lorraine/Komisia, T-73/04, Zb. s. II-2661, bod 100). Z toho vyplýva, tak ako to správne uvádza Komisia, ze Komisia má právo stanovit percento z hodnoty predaja podla bodu 25 usmernení, ako aj percento podla bodu 21 rovnakých usmernení, v rovnakej výske pre vsetkých úcastníkov kartelu. Stanovenie rovnakého percenta pre vsetkých úcastníkov kartelu neznamená, v rozpore s tým, co tvrdí zalobca, stanovenie rovnakej výsky pokuty pre vsetkých úcastníkov kartelu podla bodu 25 usmernení. Kedze táto suma pozostáva z percenta hodnoty predaja kazdého úcastníka kartelu uskutocneného v spojitosti s porusením, bude sa pri jednotlivých úcastníkoch odlisovat v závislosti od rozdielu v hodnote predaja, ktorý uskutocnili. 59. Zalobcom uvedený rozsudok Degussa/Komisia, uz citovaný v bode 45 vyssie, nemôze viest k odlisnému záveru. Je pravda, ze v bode 335 tohto rozsudku Súd prvého stupna uviedol, ze Komisia nemohla bez toho, aby porusila zásadu rovnosti zaobchádzania, zvýsit pokutu stanovenú v závislosti od závaznosti porusenia rovnakou sadzbou obom úcastníkom kartelu, kedze ich obrat bol podstatne odlisný. 60. Ako vyplýva z bodov 20, 21, 326 a 327 rovnakého rozsudku, výska pokuty ulozenej jednotlivým úcastníkom kartelu, o ktorých v danej veci islo, vsak bola stanovená podla odlisnej metodiky, ako je tá upravená v usmerneniach a uplatnená Komisiou v danom prípade. Vo veci, ktorá viedla k prijatiu rozsudku Degussa/Komisia, uz citovaného v bode 45 vyssie, rozdelila Komisia úcastníkov kartelu do odlisných skupín v závislosti od ich obratu a pre vsetkých clenov kazdej skupiny stanovila rovnakú základnú výsku pokuty. Zalobkyna v danej veci bola zaradená do rovnakej skupiny ako spolocnost, ktorej obrat bol vyssí, a preto bola pre obe spolocnosti stanovená rovnaká základná výska pokuty. Nakoniec na zabezpecenie dostatocného odstrasujúceho úcinku Komisia zvýsila pokutu rovnakou sadzbou, v danom prípade na 100 %, pre obe spolocnosti. Súd prvého stupna kritizoval práve tento druhý uvedený aspekt (rozsudok Degussa/Komisia, uz citovaný v bode 45 vyssie, body 328 az 335). 61. V danom prípade je vsak jednak, ako uz bolo uvedené, základná výska pokuty odlisná pre jednotlivých úcastníkov kartelu v závislosti od ich obratu. Jednak, ako správne uviedla Komisia, nezvýsila konkrétnu základnú výsku pokuty z dôvodu zabezpecenia jej dostatocného odstrasujúceho úcinku. Z toho vyplýva, ze okolnosti v tejto veci nie sú porovnatelné so skutocnostami vo veci, ktorá viedla k prijatiu rozsudku Degussa/Komisia, uz citovaného v bode 45 vyssie. 62. Zalobca tiez namieta voci skutocnosti, ze Komisia nezvýsila pokutu ulozenú úcastníkom kartelu s najvyssím celkovým obratom podla bodu 30 usmernení. V tejto súvislosti je potrebné uviest, ze hoci z uvedeného bodu usmernení skutocne vyplýva, ze zvýsenie pokuty ulozenej spolocnosti so zvlást vysokým obratom mimo tovarov alebo sluzieb, ktoré sú spojené s porusením, sa môze javit ako nevyhnutné na zabezpecenie jej dostatocného odstrasujúceho úcinku, z tohto bodu naopak nevyplýva, ze pokuta, ktorá nepredstavuje podstatné percento celkového obratu dotknutej spolocnosti, voci nej nemá dostatocne odstrasujúci úcinok. 63. Pokuta stanovená podla metodiky upravenej v usmerneniach totiz v zásade predstavuje významné percento hodnoty predaja potrestanej spolocnosti v oblasti dotknutej daným porusením. Vdaka pokute tak budú zisky spolocnosti v danom odvetví podstatne nizsie, prípadne bude v strate. Ak by aj obrat uvedenej spolocnosti v danom odvetví predstavoval len malú cast jej celkového obratu, nemozno a priori vylúcit, ze znízenie zisku v danom odvetví, prípadne dosiahnutie straty by malo odstrasujúci úcinok, kedze obchodná spolocnost v urcitom odvetví sa v zásade snazí o dosiahnutie zisku. 64. Bod 30 usmernení tak upravuje moznost, ale nie povinnost Komisie zvýsit pokutu ulozenú spolocnosti so zvlást vysokým obratom mimo tovarov alebo sluzieb, ktoré sú spojené s porusením. Okrem nejasného odvolania sa na údajne významný celkový obrat niektorých úcastníkov kartelu, ktoré len odzrkadluje tvrdenie uvedené v rámci piatej výhrady skúmanej nizsie, vsak zalobca nepredlozil nijaký konkrétny dôkaz, ktorým by bol schopný preukázat, ze Komisia mala v danom prípade pouzit túto moznost. Z toho vyplýva, ze jej z tohto dôvodu nemozno vytýkat porusenie zásad rovnosti zaobchádzania a proporcionality. 65. Nakoniec pokial ide o zohladnenie opätovného porusenia, je potrebné uviest, ako uznal samotný zalobca, ze recidíva je zohladnená pri úprave základnej výsky pokuty z dôvodu pritazujúcich okolností v súlade s bodom 28 prvou zarázkou usmernení a môze viest k podstatnému zvýseniu sumy, ktorá môze byt az dvojnásobná. Naopak stanovenie základnej výsky pokuty, pod ktorú spadá aj stanovenie percenta uvedeného v bode 25 usmernení, sa uskutocnuje, tak ako to uz bolo uvedené (pozri bod 58 vyssie), zohladnením závaznosti porusenia. Nezohladnenie pritazujúcej okolnosti v tejto etape, ked daná pritazujúca okolnost bude vzatá do úvahy neskôr, nepredstavuje nesprávne právne posúdenie (pozri v tomto zmysle uznesenie Súdneho dvora z 11. septembra 2008, Coats Holdings a Coats/Komisia, C-468/07 P, neuverejnený v Zbierke, bod 28). 66. Z vyssie uvedených úvah vyplýva, ze prvá výhrada nie je dôvodná a musí byt zamietnutá. - O druhej výhrade, ktorá sa týka pritazujúcich okolností 67. Zalobca Komisii vytýka, ze v napadnutom rozhodnutí neskúmala otázku, ktorí clenovia kartelu hrali vedúcu úlohu pri porusení, a zdôraznuje, ze on samotný bol pasívnym clenom. Zalobca uznáva, ze nie vo vsetkých prípadoch kartelov je mozné identifikovat jedného alebo viacerých vedúcich clenov. Napriek tomu je pri komplexnom karteli, ako je ten vo veci samej, tazko pochopitelné, ze by fungoval bez toho, aby jedna alebo viaceré spolocnosti prisli s uvedenou myslienkou a uskutocnili potrebné prípravy. Zalobca zastáva názor, ze Komisia neprejavila dostatocnú snahu na identifikáciu týchto spolocností. V tejto súvislosti zalobca uvádza ako príklady, co mala Komisia skúmat, otázky, kto zorganizoval prvé stretnutia a pozval na ne pasívnych clenov kartelu, alebo v priestoroch ktorej spolocnosti sa tieto stretnutia uskutocnovali. Z toho podla zalobcu vyplýva, ze Komisia porusila zásady rovnosti zaobchádzania a proporcionality v rozsahu, v akom sa s pasívnymi clenmi kartelu zaobchádzalo rovnako ako s vedúcimi úcastníkmi alebo podnecovatelmi. 68. Komisia poukazuje na neúcinnost tejto výhrady. Zastáva názor, ze hoci by bolo mozné konstatovat, ze jedna alebo viaceré spolocnosti hrali pri porusení vedúcu úlohu, takéto zistenie by nemalo vplyv na pokutu ulozenú zalobcovi a prinajlepsom by mohlo viest len k zvýseniu pokút, ktoré boli ulozené ostatným spolocnostiam. 69. Z dôvodov uvedených v bodoch 55 a 56 vyssie nemôze byt táto výhrada hned zamietnutá ako neúcinná. Navyse bez toho, aby bolo potrebné skúmat, ci boli podmienky zvýsenia pokuty uvedené v bode 56 vyssie v danom prípade splnené, je potrebné v kazdom prípade toto tvrdenie zamietnut ako nedôvodné. 70. V tejto súvislosti je na úvod potrebné zdôraznit, ze tvrdenie zalobcu, podla ktorého sa on sám v danom karteli správal pasívne, nemá v rámci tejto výhrady vplyv, ale musí byt skúmané v kontexte analýzy tretej výhrady týkajúcej sa polahcujúcich okolností a to o to viac, ze svojím tvrdením uvedením na podporu tejto výhrady ho zalobca len znovu zopakoval a rozsíril. 71. Následne je potrebné uviest, ze otázky zalobcu nachádzajúce sa v jeho tvrdení boli preskúmané najmä v napadnutom rozhodnutí. Ako vyplýva z odôvodnenia 177 napadnutého rozhodnutia, sporné porusenie sa týka troch výrobkov, t. j. práskového acetylidu vápenatého, horcíkových granulátov a granulátov acetylidu vápenatého a dvoch trhov, trhu s prvými dvoma výrobkami, ktoré sú navzájom nahraditelné a ktoré sú urcené pre oceliarsky priemysel a trhu s tretím výrobkom, ktorý je urcený pre plynárenský priemysel. Komisia sa odvoláva na jednotlivé dohody týkajúce sa kazdého z týchto výrobkov (pozri jednotlivo odôvodnenia 54 az 91, 113 az 135 a 92 az 112 napadnutého rozhodnutia) a v odôvodnení 177 svojho rozhodnutia prichádza k záveru, ze tieto tri dohody tvoria súcast jediného a pokracujúceho porusenia. 72. Pokial ide osobitne o práskový acetylid vápenatý, Komisia v odôvodnení 56 napadnutého rozhodnutia uvádza, ze "prvé dve stretnutia sa uskutocnili v priestoroch podniku Almamet". Na podporu tohto tvrdenia sa navyse prostredníctvom poznámky pod ciarou c. 106 odvoláva najmä na ziadost o zhovievavost. Priebeh prvého stretnutia je podrobnejsie opísaný v odôvodneniach 64 az 66 napadnutého rozhodnutia. Z tohto opisu je mozné vyvodit, ze to bola spolocnost Almamet, kto pozval ostatných úcastníkov na stretnutie, pretoze nielenze sa stretnutie konalo v jej priestoroch, ale aj jej zástupca otvoril diskusiu (pozri odôvodnenie 65 napadnutého rozhodnutia). 73. Druhé stretnutie týkajúce sa rovnakého výrobku sa podla napadnutého rozhodnutia (pozri odôvodnenie 67) konalo opät v priestoroch spolocnosti Almamet. Ako vsak vyplýva z odôvodnenia 69 napadnutého rozhodnutia, pocas druhého stretnutia sa úcastníci, teda aj zalobca, rozhodli organizovat podobné stretnutia pravidelne a prijali tak zodpovednost za ich usporiadanie. Napadnuté rozhodnutie sa následne v odôvodnenia 70 az 89 odvoláva na devät stretnutí, ktoré boli zorganizované jednotlivými úcastníkmi kartelu, pricom dve z nich, v danom prípade stretnutia zo 7. apríla 2005 a z 25. apríla 2006, sa konali na Slovensku a boli zorganizované zalobcom (pozri jednotlivo odôvodnenia 74 a 83 napadnutého rozhodnutia). 74. Pokial ide o granuláty acetylidu vápenatého, Komisia v odôvodnení 98 napadnutého rozhodnutia uvádza, ze prvé stretnutie sa uskutocnilo 7. apríla 2004 v hoteli na území Slovinska a bolo zorganizované spolocnostou TDR Metalurgija d.d. Zalobca a Donau Chemie boli jediné dve spolocnosti, ktoré sa ho zúcastnili. V odôvodnení 99 napadnutého rozhodnutia sa Komisia odvoláva na dalsie dve stretnutia, ktoré sa uskutocnili medzi týmito troma výrobcami v Bratislave (Slovensko). Komisia vsak dodáva, ze otázky týkajúce sa granulátov acetylidu vápenatého boli tiez nacrtnuté bud v rámci stretnutí týkajúcich sa práskového acetylidu vápenatého, alebo pocas osobitných stretnutí konajúcich sa v predlzení prvých stretnutí (pozri odôvodnenia 101 a 108 napadnutého rozhodnutia). 75. Nakoniec dohoda týkajúca sa horcíku sa týkala jedine spolocností Almamet, Donau Chemie a Ecka. Ostatní adresáti napadnutého rozhodnutia, vrátane zalobcu, ho totiz nevyrábajú. Z odôvodnenia 125 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze prvé stretnutie medzi týmito troma dotknutými spolocnostami sa uskutocnilo na konci roka 2004 alebo na zaciatku roka 2005, pricom nebolo mozné stanovit presný dátum. Napadnuté rozhodnutie sa odvoláva na pät dalsích stretnutí týkajúcich sa tohto výrobku. Okrem stretnutia z 2. mája 2006, ktoré zorganizovala spolocnost Ecka a znásala tiez náklady s ním spojené (pozri odôvodnenie 129 napadnutého rozhodnutia), nebolo mozné urcit, ktorá spolocnost ich organizovala. Odôvodnenie 115 napadnutého rozhodnutia vsak uvádza, ze tri spolocnosti zúcastnujúce sa týchto stretnutí prijali zodpovednost za ich organizáciu a znásali náklady s nimi spojené jedna po druhej. 76. Tieto odôvodnenia tak sú v rozpore s tvrdením zalobcu, podla ktorého charakter sporného porusenia v podstate vyzaduje existenciu jedného alebo viacerých vedúcich úcastníkov. Z odôvodnení sporného rozhodnutia uvedených v bodoch 71 az 73 vyssie totiz vyplýva, ze vsetci úcastníci kartelu si boli rovní. Nezdá sa, ze by skutocnost, ze spolocnost Almamet zorganizovala prvé stretnutie týkajúce sa práskového acetylidu vápenatého a ze spolocnost TDR Metalurgija konala rovnakým spôsobom v prípade granulátov acetylidu vápenatého, mala osobitný význam. Ziadna zmienka v napadnutom rozhodnutí neumoznuje dôjst k záveru, ze postavenie týchto dvoch spolocností v karteli bolo dôlezitejsie ako postavenie ostatných. 77. Naopak podla Komisie z odôvodnenia 54 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze dohoda týkajúca sa práskového acetylidu vápenatého má svoj pôvod v negatívnom vývoji ceny tohto výrobku, ktorý pretrváva od zaciatku 21. storocia, v spojitosti so zvýsením nákladov na jeho výrobu a znízením dopytu. 78. Podla odôvodnenia 104 napadnutého rozhodnutia na trhu s granulátmi acetylidu vápenatého pretrvával porovnatelný pocit. Toto odôvodnenie cituje "zamestnanca spolocnosti Akzo Nobel", ktorý tvrdí, ze pre vsetkých dodávatelov predmetného výrobku "sa zvýsenie ceny zdalo nevyhnutné". Pokial ide o horcík, ktorý je tiez urcený pre oceliarsky priemysel a ktorý je vzájomne nahraditelný s práskovým acetylidom vápenatým, Komisia v odôvodnení 113 napadnutého rozhodnutia uznáva, ze dopyt po tomto výrobku sa zvysuje, ale dodáva bez toho, aby jej zalobca odporoval, ze "dodávatelia cítili aj väcsiu trhovú silu svojich odberatelov" a boli tak pod stále silnejsím tlakom v dôsledku vstupu novej cínskej konkurencie na trh. 79. V tomto kontexte je dôlezité vediet, kto vyvinul iniciatívu zorganizovat prvé stretnutie v rozsahu, v akom táto iniciatíva len poukazuje na spolocný pocit viacerých výrobcov predmetného tovaru. Okrem toho zalobca ani nevysvetlil svoje tvrdenie, podla ktorého porusenie, ako je to v danom prípade, bude tazko pochopitelné bez jedného alebo viacerých vedúcich úcastníkov, ani neuviedol dôkazy na jeho podporu. Navyse jediné konkrétne otázky, ktoré boli uvedené zalobcom v jeho tvrdení, bez ohladu na ich vplyv na zistenie mozných pritazujúcich okolností, boli v kazdom prípade zodpovedané najmä v napadnutom rozhodnutí tak, ako to bolo uvedené v bode 71 vyssie. 80. Z toho vyplýva, ze tvrdenie zalobcu, podla ktorého Komisia neskúmala existenciu mozných pritazujúcich okolností v prípade niektorých úcastníkov kartelu a týmto zanedbaním porusila zásadu rovnosti zaobchádzania, nemozno uznat. Z toho vyplýva, ze druhá výhrada nie je dôvodná a musí byt zamietnutá. - O tretej výhrade, ktorá sa týka polahcujúcich okolností 81. Zalobca vytýka Komisii, ze v súlade s bodom 29 usmernení neuznala existenciu polahcujúcich okolností odôvodnujúcich znízenie pokuty, ktorá jej bola ulozená. Zalobca v tomto kontexte uvádza po prvé údajnú nedbanlivost, pokial ide o povahu jeho úcasti na karteli, po druhé obmedzenú a pasívnu povahu tejto úcasti a po tretie domnelú spoluprácu s Komisiou nad rámec "oznámenia o zhovievavosti z roku 2002/2006" a zákonom stanovenej povinnosti spolupráce, ktorú Komisia nezohladnila. 82. Po prvé zalobca uvádza, ze v case sporných skutocností boli clenmi jeho vedenia osoby, ktorých vzdelanie a kariéra boli formované podmienkami prísne regulovanej ekonomiky predchádzajúceho komunistického rezimu pred rokom 1989. Minimálne na zaciatku kartelu si tak vedúci predstavitelia zalobcu neboli ani vedomí nezákonnej povahy ich protisútazného správania. Stretnutia týkajúce sa kartelu povazovali za bezné obchodné stretnutia a sami boli predmetom kritiky zo strany ostatných úcastníkov z dôvodu nedostatku ich diskrétnosti. Zalobca dodáva, ze nikdy nebol predmetom setrenia alebo akejkolvek sankcie zo strany orgánov pre hospodársku sútaz, a preto zastáva názor, ze nedbanlivost týkajúca sa jeho úcasti na karteli mala byt zohladnená ako polahcujúca okolnost. 83. Komisia odpovedá, ze uvedené porusenie sa uskutocnilo viac ako strnást rokov po páde komunistického rezimu v Ceskoslovensku a ze Slovenská republika prijala legislatívu zakazujúcu podobné dohody este pred svojím vstupom do Európskej únie. Zalobca vo svojej replike uviedol, ze toto tvrdenie dostatocne neodzrkadluje následky, ktoré vyplývali pre jeho vedúcich predstavitelov v case porusenia zo skutocnosti, ze prezili podstatnú a formujúcu cast svojej kariéry v odlisnom ekonomickom rezime, ako je trhové hospodárstvo. 84. Bez toho, aby bolo potrebné zachádzat do detailov rozpravy medzi úcastníkmi konania, je potrebné pripomenút, ze clánok 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 povoluje Komisii ulozit pokutu podnikom, ktoré sa dopustili porusenia ustanovení clánku 81 ES, nielen v prípade, ak sa ho dopustili úmyselne, ale aj v prípade, ak sa ho dopustili z nedbanlivosti. 85. Podla ustálenej judikatúry na to, aby sa porusenie pravidiel hospodárskej sútaze mohlo povazovat za spáchané úmyselne a nie z nedbanlivosti, nie je nevyhnutné, aby si dotknutý podnik bol vedomý porusenia týchto pravidiel, ale postacuje, ze nemohol nevediet, ze cielom jeho konania je porusenie hospodárskej sútaze na spolocnom trhu (pozri rozsudok Súdneho dvora z 11. júla 1989, Belasco a i./Komisia, 246/86, Zb. s. 2117, bod 41 a tam citovanú judikatúru, a rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. decembra 2006, Raiffeisen Zentralbank Österreich a i./Komisia, T-259/02 az T-264/02 a T-271/02, Zb. s. II-5169, bod 205 a tam citovanú judikatúru). 86. V danom prípade zalobca nenamieta voci skutocnosti, ze sa zúcastnil na porusení, práve naopak, vo svojom tvrdení týkajúcom sa tejto výhrady "priznáva a nepopiera [svoju zodpovednost] za protisútazné správanie predchádzajúceho vedenia spolocnosti". Vzhladom na skutocnosti predstavujúce sporné porusenie, ktoré sú zhrnuté v bode 1 vyssie, je vsak zrejmé, ze clenovia vedenia zalobcu, ktorí sa zúcastnili jednotlivých stretnutí organizovaných v rámci kartelu a ktorí následne uplatnili rozhodnutia prijaté na týchto stretnutiach, nemohli nevediet, ze cielom ich správania je porusenie hospodárskej sútaze na spolocnom trhu. Taký je totiz priamy a okamzitý následok rozdelenia trhu, stanovenia kvót, rozdelovania si odberatelov a stanovovania cien medzi jednotlivými úcastníkmi toho istého trhu, pricom toto správanie je predmetom porusenia potrestaného v napadnutom rozhodnutí. 87. Naopak, ako vyplýva z judikatúry citovanej v bode 85 vyssie, v tomto kontexte nie je dôlezité, ze clenovia vedenia zalobcu nevedeli z dôvodu ich predchádzajúcich skúseností v bývalom komunistickom rezime v Ceskoslovensku alebo z akéhokolvek iného dôvodu, ze takéto správanie porusuje vnútrostátne pravidlá hospodárskej sútaze alebo pravidlá hospodárskej sútaze Únie. 88. Ako správne uvádza Komisia, záver, podla ktorého si clenovia vedenia zalobcu boli vedomí úcelu ich protisútazného správania, potvrdzujú tvrdenia zalobcu, ktoré sú obsiahnuté v ziadosti o zhovievavost. Zalobca v nej vysvetlil, ze clenovia vedenia, ktorí sa zúcastnili kartelových stretnutí, neuviedli tieto skutocnosti v "správe zo zahranicnej pracovnej cesty", ktorú vypracovali, pricom niektoré z týchto správ Komisia získala v rámci kontroly v priestoroch zalobcu. Aby nezanechali písomné stopy, uvedení clenovia prezentovali dané informácie generálnemu riaditelovi a predsedovi predstavenstva zalobcu ústne. Toto dotknuté správanie clenov vedenia zalobcu preukazuje, ze si boli vedomí jeho protisútazného charakteru a ich skoro az nezákonnej úcasti na predmetných stretnutiach, inak by totiz bolo tazké pochopit dôvod, pre ktorý sa snazili nezanechat písomné stopy. 89. Z toho vyplýva, ze Komisii nemôze byt vytýkané nesprávne právne posúdenie, ked nepriznala zalobcovi znízenie výsky pokuty z dôvodu, ze sa tento dopustil porusenia z nedbanlivosti. 90. Po druhé zalobca vytýka Komisii, ze nezohladnila jeho pasívnu úcast na porusení ako polahcujúcu okolnost. Zalobca v tejto súvislosti uvádza, ze clenovia vedenia, ktorí ho zastupovali na jednotlivých stretnutiach kartelu, nerozprávali plynulo ziadnym cudzím jazykom a museli sa spoliehat na sluzby tlmocníka. Navyse ostatní clenovia kartelu poznamenali, ze zástupca zalobcu sa pocas jednotlivých stretnutí správal pasívne a nekomunikoval s ostatnými úcastníkmi. Samotná Komisia v oznámení námietok uznala, ze zalobca bol menej aktívnym clenom kartelu, kedze nikdy neprehovoril k zhromazdeniu, ani nezhromazdoval údaje pochádzajúce od clenov kartelu, ktorí sa nezúcastnili urcitého stretnutia, a ani neposkytoval tieto údaje ostatným clenom. Zalobca dodáva, ze kartel bol dôlezitejsí pre spolocnost Almamet, ktorá bola distribútorom jeho výrobkov, a vzhladom na túto skutocnost by z neho mohol profitovat aj bez toho, aby sa zúcastnil jednotlivých stretnutí. Navyse to bola práve spolocnost Almamet, kto prizval zalobcu na úcast v danom karteli. Pred uvedeným pozvaním zalobca nemal pravidelný kontakt s ostatnými clenmi kartelu. 91. Vzhladom na tieto tvrdenia je potrebné uviest, ze podla ustálenej judikatúry, pokial sa porusenia dopustili viaceré podniky, je v rámci urcenia sumy pokút namieste skúmat pomernú závaznost úcasti kazdého z nich, co v sebe zahrna najmä stanovenie im prislúchajúcich úloh v porusovaní pocas dlzky trvania ich úcasti na nom. Tento záver predstavuje logický dôsledok zásady individualizácie trestov a sankcií, podla ktorej podnik mozno sankcionovat iba za skutocnosti, ktoré sa mu individuálne pripisujú, co je zásada uplatnitelná v kazdom správnom konaní, ktoré môze viest k sankciám podla pravidiel hospodárskej sútaze práva Únie (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 25. októbra 2005, Groupe Danone/Komisia, T-38/02, Zb. s. II-4407, body 277 a 278 a tam citovanú judikatúru). 92. V súlade s týmito zásadami upravujú usmernenia v bode 29 prispôsobenie základnej výsky pokuty v závislosti od polahcujúcich okolností týkajúcich sa kazdej z dotknutých spolocností. Tento bod predovsetkým uvádza neúplný zoznam polahcujúcich okolností, ktoré môzu byt zohladnené. Je vsak potrebné konstatovat, ze "výlucne pasívna úloha" spolocnosti pri porusení pravidiel alebo "úloha nasledovania vodcu" sa na tomto neúplnom zozname nenachádza, napriek tomu, ze tento dôvod bol výslovne uvedený ako polahcujúca okolnost v bode 3 prvej zarázke usmernení k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO (Ú. v. ES C 9, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 171), ktoré boli nahradené usmerneniami. 93. V tejto súvislosti je potrebné uviest, ze hoci, ako to bolo uvedené v bode 47 vyssie, sa Komisia nemôze odklonit od pravidiel, ktoré si sama stanovila, je naopak v jej právomoci si ich upravit alebo ich nahradit. V prípade, ktorý spadá do pôsobnosti nových pravidiel, ako je to v prípade sporného porusenia spadajúceho ratione temporis do pôsobnosti usmernení, co vyplýva aj z ich bodu 38, nemôze byt Komisii vytýkané, ze nezohladnila polahcujúcu okolnost neuvedenú v nových pravidlách, jedine z dôvodu, ze bola uvedená v starsích pravidlách. Zo skutocnosti, ze Komisia vo svojej skorsej rozhodovacej praxi usúdila, ze urcité skutocnosti predstavujú polahcujúce okolnosti na úcely stanovenia výsky pokuty, totiz nevyplýva, ze je povinná pridrzat sa rovnakého posúdenia v neskorsom rozhodnutí (rozsudky Súdu prvého stupna zo 14. mája 1998, Mayr Melnhof/Komisia, T-347/94, Zb. s. II-1751, bod 368, a z 20. marca 2002, LR AF 1998/Komisia, T-23/99, Zb. s. II-1705, bod 337). 94. Faktom vsak ostáva, ako uz bolo uvedené v bode 92 vyssie, ze výpocet polahcujúcich okolností uvedených v bode 29 usmernení, ktoré môze Komisia zohladnit, nie je úplný. Z toho vyplýva, ze skutocnost, ze usmernenia medzi polahcujúcimi okolnostami neuvádzajú pasívnu úlohu podniku, ktorý sa zúcastnil na porusení, netvorí prekázku pri zohladnení tejto okolnosti, ak je schopná preukázat mensiu závaznost úcasti uvedeného podniku na porusení. 95. Bez toho, aby bolo potrebné urcit, ci bola táto posledná podmienka v danom prípade splnená, je nutné v kazdom prípade konstatovat, ze z dôkazov a tvrdení predlozených zalobcom nevyplýva, ze jeho úloha v spornom porusení bola pasívna alebo nasledovatelská. 96. V tejto súvi slosti je potrebné pripomenút, ako rozhodol Súd prvého stupna vo svojom rozsudku z 9. júla 2003 Cheil Jedang/Komisia (T-220/00, Zb. s. II-2473, body 167 a 168), co na podporu svojho tvrdenia uviedol aj samotný zalobca, ze takáto pasívna úloha spocíva v "malej aktivite" dotknutého podniku, teda v chýbajúcej aktívnej úcasti na vypracovaní protisútaznej dohody alebo dohôd. Spomedzi skutocností, ktoré môzu odhalit pasívnu úlohu podniku v rámci kartelu, mozno zohladnit jeho výrazne menej castú úcast na rokovaniach v porovnaní s beznými úcastníkmi kartelu, rovnako ako jeho oneskorený vstup na trh, ktorý je predmetom porusenia, bez ohladu na dlzku trvania jeho úcasti na porusení, alebo tiez existenciu výslovných vyhlásení v tomto zmysle pochádzajúcich od zástupcov tretích podnikov, ktoré sa na porusení zúcastnili. 97. V danom prípade sa vsak po prvé, ako správne uviedla Komisia, zalobca zúcastnil desiatich z jedenástich stretnutí týkajúcich sa práskového acetylidu vápenatého (pozri odôvodnenia 64 az 88 napadnutého rozhodnutia), pricom dve z nich aj organizoval. Rovnako sa zúcastnil vsetkých stretnutí týkajúcich sa granulátov acetylidu vápenatého, ktoré sú uvedené v napadnutom rozhodnutí (pozri odôvodnenia 98 a 99 napadnutého rozhodnutia). 98. Po druhé z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze prínos zalobcu na stretnutiach, ktorých sa zúcastnil, bol porovnatelný s prínosom ostatných úcastníkov. Z vyssie uvedených odôvodnení napadnutého rozhodnutia totiz vyplýva, ze úcastníci jednotlivých stretnutí sa navzájom informovali o objemoch predaja a ze následne na to bola aktualizovaná tabulka o rozdelení trhu. Okrem toho sa diskutovalo o uplatnovaných cenách a prílezitostne sa rozhodlo o zvýsení ich cien (pozri napríklad odôvodnenia 67 a 68 napadnutého rozhodnutia). Ziadna z týchto informácií neumoznuje príst k záveru, ze zalobca zastával pasívnu úlohu alebo vseobecnejsie, ze jeho správanie bolo odlisné od správania ostatných úcastníkov. Naopak z odôvodnenia 73 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze zalobca vo svojej vnútornej správe zo stretnutia z 24. januára 2005 uviedol, ze sa mu podarilo kompenzovat zvýsenie ceny koksu zvýsením ceny acetylidu vápenatého. Navyse podla odôvodnenia 110 napadnutého rozhodnutia zalobca súhlasil s poskytnutím kompenzácií spolocnosti Donau Chemie pri stratách jej objemoch predaja v Rakúsku, ktoré boli nahradené dodatocným objemom predaja v Nemecku. Toto predstavuje nevyvrátitelný dôkaz o skutocnosti, ze úcast zalobcu na stretnutia bola prinajmensom rovnako aktívna ako úcast ostatných clenov kartelu. 99. Po tretie sa tvrdenie zalobcu, podla ktorého pocas stretnutia nikdy neinformoval o údajoch, ktoré mu poskytol iný clen kartelu, v tej chvíli neprítomný na danom stretnutí, zdá byt pri porovnaní s napadnutým rozhodnutím pravdivé, co vsak neumoznuje príst k záveru, ze jeho úcast na karteli bola pasívna. Z napadnutého rozhodnutia totiz vyplýva, ze väcsina clenov kartelu bola na stretnutiach prítomná. Preto skutocnost, ze clen, ktorý sa prílezitostne nemohol zúcastnit urcitého stretnutia, poskytol vlastné údaje inému clenovi, ktorý ich následne prezentoval pocas predmetného stretnutia (pozri napríklad odôvodnenie 83 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého sa spolocnost Akzo Nobel nemohla zúcastnit stretnutia z 25. apríla 2006, ale predbezne poskytol svoje údaje spolocnosti Donau Chemie), nie je osobitne dôlezitá a sama osebe nepredstavuje dôkaz o aktívnejsej úcasti clena dohody, ktorý poskytol takúto sluzbu inému neprítomnému clenovi. 100. Po stvrté nie je tvrdenie zalobcu, podla ktorého ostatní clenovia kartelu poukazovali na pasívne správanie sa jeho zástupcu pocas stretnutí, podlozené ziadnymi dôkazmi. 101. Pokial ide o tvrdenie zalobcu, podla ktorého bolo v oznámení námietok uznané, ze bol menej aktívnym clenom kartelu, Vseobecný súd ho v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania poziadal o predlozenie výnatku uvedeného oznámenia, na ktoré sa odvoláva. V odpovedi na túto ziadost zalobca v podstate uviedol, ze odvolania v oznámení námietok sa týkalo skutocností, ze spolocnost Almamet prejavila iniciatívu pri organizovaní stretnutí kartelu, ze neskorsím stretnutiam predsedal zástupca spolocnosti SKW Stahl Metallurgie a ze zástupca spolocnosti Donau Chemie bol casto poverený úlohou aktualizovat a rozdat tabulky, ktoré si úcastníci navzájom zamienali, pricom skutocnost, ze samotný zalobca nebol pri opise jednotlivých stretnutí speciálne uvedený, poukazuje na jeho pasívnu úlohu v karteli. 102. Je nutné konstatovat, ze zalobca neuvádza ziadne výslovné uznanie nachádzajúce sa v oznámení námietok, ktoré by sa týkalo jeho údajnej pasívnej úlohy v karteli. Zalobca totiz mlcky uznáva, ze predmetné tvrdenie uvedené v bode vyssie sa ako také nenachádza nikde v oznámení námietok, ale predstavuje jeho vlastný výklad tohto oznámenia. Takýto výklad vsak nie je mozné uznat. Ako bolo uvedené v bode 99 vyssie, skutocnost, ze urcití clenovia kartelu zabezpecovali pocas jednotlivých stretnutí niektoré administratívne úlohy, nepostacuje na uznanie záveru, ze úloha ostatných clenov bola pasívna. O to viac, ze zalobca nenamieta, ze on sám zorganizoval dve stretnutia kartelu týkajúceho sa práskového acetylidu vápenatého (pozri bod 73 vyssie). 103. Po piate otázka týkajúca sa úrovne znalosti cudzích jazykov dvoch clenov vedenia zalobcu, ktorí ju zastupovali na stretnutiach kartelu, je irelevantná. Bez ohladu na ich znalost je dôlezité, ako bolo uvedené v bode 98 vyssie, ze zalobca sa zúcastnil uvedených stretnutí rovnako aktívnym spôsobom ako ostatní clenovia kartelu, t. j. informoval o údajoch týkajúcich sa jeho predaja, mal znalosti o podobných údajoch ostatných clenov kartelu a prijal záväzok týkajúci sa rozdelenia príslusného trhu, stanovenia kvót, pridelovania odberatelov, ako aj stanovenia ceny. Skutocnost, ak by sa aj preukázala, ze z dôvodu nedostatocných jazykových znalostí bola sociálna interakcia zástupcov zalobcu s ostatnými clenmi kartelu obmedzená, nie je v tejto súvislosti relevantná. 104. Po sieste skutocnost, pokial sa preukáze, ze zalobca by pozíval výhody kartelu z dôvodu úcasti spolocnosti Almamet aj bez svojej úcasti na nom, nepredstavuje ani odôvodnenie jeho úcasti na karteli, ani polahcujúcu okolnost. 105. V kazdom prípade, ako správne uvádza Komisia, toto tvrdenie zalobcu popiera jeho vlastné vyhlásenia nachádzajúce sa v jeho ziadosti o zhovievavost. Z tejto ziadosti totiz vyplýva, ze zalobca navrhoval zvýsit predajné ceny svojich výrobkov pre spolocnost Almamet. Almamet mu v podstate odpovedala, ze pri takomto zvýsení by bola nútená zvýsit ceny pre konecných spotrebitelov a ze títo by boli proti takémuto zvýseniu. Almamet preto uviedla, ze jediným riesením by bolo zorganizovat stretnutie predmetných výrobcov a dodávatelov s cielom zvýsit ceny. Zalobca jej odpovedal, ze bez ohladu na to, ako sa rozhodne riesit tento problém, musí prijat zvýsenie ceny tovaru nakúpeného od nej. Tieto vyjadrenia zalobcu naznacujú, ze Almamet prejavila iniciatívu zorganizovat prvé stretnutie týkajúce sa práskového acetylidu vápenatého po tom, co zalobca zatlacil na cenu a ze samotný zalobca, ktorý si bol vedomý tejto iniciatívy, nielenze ju neodradil a sám sa od nej nedistancoval, ale naopak nadalej trval na zvýsení ceny. Tieto vyhlásenia tak nielenze nepotvrdzujú predpoklad, podla ktorého bola úcast zalobcu pasívna, ale naopak ho znacne vyvracajú. 106. Vzhladom na vyssie uvedené je potrebné príst k záveru, ze Komisia správne nezohladnila údajne pasívny charakter úcasti zalobcu na porusení ako polahcujúcu okolnost. 107. Po tretie zalobca zastáva názor, ze Komisia mala vziat do úvahy jeho efektívnu spoluprácu s nou ako polahcujúcu okolnost. Zalobca v tejto súvislosti uvádza, ze prijíma svoju cast zodpovednosti za porusenie, pricom ale vyslovuje svoj nesúhlas s nadhodnotením závaznosti jeho úcasti na karteli a s pokutou, ktorá mu bola ulozená. Zastáva názor, ze jeho priznanie týkajúce sa úcasti clenov jeho vedenia na stretnutiach kartelu a skutocnost, ze potvrdil existenciu horizontálneho kartelu, ktorého cielom bolo stanovenie ceny, nepredstavuje len obycajné nespochybnenie skutkového stavu uvedeného Komisiou, ako naznacuje odôvodnenie 327 napadnutého rozhodnutia. Dodáva, ze sa nesnazil namietat voci záverom Komisie týkajúcim sa sporného porusenia, ale ze jeho úcelom bolo skôr pomôct Komisii v setrení. V tejto súvislosti uvádza, ze viaceré odôvodnenia napadnutého rozhodnutia sa odvolávajú na jeho vyhlásenia ako na dôkazy. Zalobca ako príklad uvádza predovsetkým poznámky pod ciarou c. 100, 104, 106, 111, 118, 146 az 150, 158, 161, 174, 180, 182 az 185, 188, 190, 194 a 617 napadnutého rozhodnutia. 108. Zalobca vo svojej replike uviedol, ze jeho tvrdenie potvrdzuje tiez Komisia vo svojom vyjadrení sa k zalobe, ktoré podla neho obsahuje mnozstvo odkazov na ziadost o zhovievavost. Zalobca navyse uvádza, ze Komisia prevracia ciel ustanovení týkajúcich sa spolupráce, ako vyplývajú z "oznámenia o zhovievavosti z roku 2002/2006" a porusuje zásady riadneho výkonu spravodlivosti a zákazu samoobvinenia, ked trestá spolocnost za jej spoluprácu namiesto toho, aby ju odmenila. Zastáva názor, ze za týchto okolností musia byt tvrdenia Komisie odvolávajúce sa na ziadost o zhovievavost a dôkazy s nimi súvisiace odmietnuté ako irelevantné. 109. Pokial ide o tvrdenie zalobcu zhrnuté v predchádzajúcom bode, je potrebné uviest, ze je pravda, ako správne uvádza Komisia, ze skutocnost, ze ona sama pouzila vo svojich písomnostiach adresovaných Vseobecnému súdu zalobcovu ziadost o zhovievavost, nemôze mat vplyv na platnost napadnutého rozhodnutia, kedze toto rozhodnutie predchádzalo ziadosti o zhovievavost, ani predstavovat uzitocnú indíciu pridanej hodnoty tohto vyhlásenia v porovnaní s ostatnými dôkazmi, ktorými Komisia disponovala. Nic to vsak nemení na skutocnosti, ze tvrdenie zalobcu poukazuje na otázku oprávnenosti pouzitia ziadosti o zhovievavost pred Vseobecným súdom. Vzhladom na mnozstvo odkazov na ziadost o zhovievavost, ktoré sa nachádzajú v tvrdení Komisie, je preto najprv potrebné skúmat túto otázku. 110. V tejto súvislosti je potrebné konstatovat, ze spolupráca podla oznámenia o zhovievavosti z roku 2002 je pre dotknutý podnik úplne dobrovolná. Dotknutý podnik totiz nie je nijakým spôsobom nútený, aby predlozil dôkazy týkajúce sa údajného kartelu. Miera spolupráce, ktorú chce podnik v priebehu správneho konania poskytnút, teda závisí výlucne od jeho slobodného rozhodnutia a v ziadnom prípade nie je stanovená uvedeným oznámením (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora zo 14. júla 2005, ThyssenKrupp/Komisia, C-65/02 P a C-73/02 P, Zb. s. I-6773, bod 52, a návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Léger v uvedenej veci, Zb. s. I-6777, bod 140). 111. Navyse bod 31 oznámenia o zhovievavosti z roku 2006, ktorý sa uplatnuje na daný prípad (pozri bod 27 vyssie), predovsetkým uvádza, ze "kazdé vyhlásenie urcené Komisii v súvislosti s týmto oznámením je súcastou spisu Komisie pre daný prípad a mozno ho pouzit pri dokazovaní skutocností". Z toho vyplýva, ze od zverejnenia oznámenia o zhovievavosti z roku 2006 podnik, ktorý sa, ako zalobca v danom prípade, rozhodne podat ziadost o znízenie pokuty, si je vedomý skutocnosti, ze znízenie mu bude priznané, len ak podla Komisie splnil podmienky znízenia uvedené v oznámení, pricom táto ziadost bude v kazdom prípade súcastou spisu a môze byt uvedená ako dôkaz, aj voci samotnému autorovi. 112. Dotknutý podnik tak nemôze pouzit judikatúru týkajúcu sa zákazu samoobvinenia, kedze sa rozhodol slobodne a so znalostou danej veci podat danú ziadost. Z tejto judikatúry predovsetkým vyplýva, ze Komisia nemôze na podnik preniest povinnost poskytnút odpovede, ktorými by tento podnik musel priznat existenciu porusenia, ktoré má preukázat Komisia (rozsudky Súdneho dvora z 18. októbra 1989, Orkem/Komisia, 374/87, Zb. s. 3283, body 34 a 35; zo 7. januára 2004 Aalborg Portland a i./Komisia, C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, Zb. s. I-123, body 61 a 65, a ThyssenKrupp/Komisia, uz citovaný v bode 110 vyssie, bod 49). V tomto prípade vsak zalobca podal ziadost o zhovievavost z vlastnej vôle a bez prinútenia, preto nemôze úcinne uplatnovat svoje právo na to, aby ho Komisia nenútila priznat jeho úcast na porusení (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 25. januára 2007, Dalmine/Komisia, C-407/04 P, Zb. s. I-829, bod 35). 113. Z toho vyplýva, ze zalobca nemôze vytýkat Komisii, ze sa o jeho ziadost o zhovievavost opierala vo svojich písomnostiach predlozených Vseobecnému súdu. 114. Pokial ide dalej o otázku, ci uvedená ziadost predstavovala efektívnu spoluprácu, ktorá mohla byt vzatá do úvahy ako polahcujúca okolnost v zmysle bodu 29 stvrtej zarázky usmernení, je potrebné uviest, ze uplatnenie tohto ustanovenia usmernení nesmie zbavit oznámenie o zhovievavosti z roku 2002 potrebného úcinku. Treba totiz konstatovat, ze oznámenie o zhovievavosti z roku 2002 stanovuje rámec pre odmenovanie spolupráce podnikov pri vysetrovaniach, ktoré uskutocnuje Komisia voci podnikom, ktoré sú alebo boli súcastou tajných kartelov ovplyvnujúcich Úniu. Zo znenia a struktúry uvedeného oznámenia teda vyplýva, ze podniky môzu v zásade dosiahnut znízenie výsky pokuty na základe svojej spolupráce, len ak splnajú podmienky prísne stanovené v uvedenom oznámení (rozsudky Vseobecného súdu zo 17. mája 2011, Arkema France/Komisia, T-343/08, Zb. s. II-2287, bod 169; z 5. októbra 2011, Transcatab/Komisia, T-39/06, Zb. s. II-6831, bod 329, a z 30. novembra 2011, Quinn Barlo a i./Komisia, T-208/06, Zb. s. II-7953, bod 271). 115. Na to, aby sa zachoval potrebný úcinok oznámenia o zhovievavosti z roku 2002, má byt podniku znízená výska pokuty na základe bodu 29 stvrtej zarázky usmernení len za mimoriadnych okolností. Je to tak najmä v prípade, ked je spolupráca podniku, ktorá presahuje rámec jeho právnej povinnosti bez toho, aby mal nárok na znízenie výsky pokuty na základe oznámenia o zhovievavosti z roku 2002, pre Komisiu objektívne uzitocná. Takáto uzitocnost musí byt konstatovaná vtedy, ked sa Komisia vo svojom konecnom rozsudku opiera o dôkazy, ktoré jej podnik poskytol v rámci svojej spolupráce, a v prípade ich neposkytnutia by Komisia za dotknuté porusenie nemohla ciastocne alebo v plnom rozsahu ulozit sankcie (rozsudky Arkema France/Komisia, uz citovaný v bode 114 vyssie, bod 170; Transcatab/Komisia, uz citovaný v bode 114 vyssie, bod 330, a Quinn Barlo a i./Komisia, uz citovaný v bode 114 vyssie, bod 270). 116. V danom prípade z odôvodnenia 358 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia zastávala názor, ze informácie obsiahnuté v ziadosti o zhovievavost nemajú významnú pridanú hodnotu v porovnaní s dôkazmi, s ktorými uz disponovala, a preto sa rozhodla neposkytnút zalobcovi znízenie výsky pokuty (pozri tiez bod 38 vyssie). 117. Prinálezí zalobcovi aby oznacil sporné casti napadnutého rozhodnutia a predlozil dôkazy, ktoré môzu predstavovat vázne indície preukazujúce, ze jeho výhrady sú dôvodné (pozri v tomto zmysle rozsudok KME Germany a i./Komisia, uz citovaný v bode 50 vyssie, bod 132). Ako vsak vyplýva zo zhrnutia tvrdenia zalobcu uvedeného v bode 107 vyssie, jediný konkrétny argument, ktorý zalobca uviedol na vyvrátenie posúdenia napadnutého rozhodnutia opísaného v predchádzajúcom bode, sa týka skutocnosti, ze toto rozhodnutie sa na viacerých miestach odvoláva na jeho vyhlásenia uvedené najmä v ziadosti o zhovievavost. 118. Je potrebné uviest, ze zalobca a jeho materská spolocnost uviedli pocas správneho konania podobné tvrdenie, ktoré sa zakladalo na skutocnosti, ze Komisia pouzila zalobcom poskytnuté informácie. Komisia toto tvrdenie v odôvodnení 359 napadnutého rozhodnutia zamietla. Komisia vysvetlila, ze príslusným kritériom nie je pouzitie informácií, ktoré jej boli poskytnuté úcastníkom kartelu, ale skôr prípadná významná pridaná hodnota takejto informácie. Poskytnutie väcsieho mnozstva informácií o uz známych skutocnostiach nepredstavuje významné pridanie hodnoty. Komisia v tom istom odôvodnení tiez uviedla, ze zalobca sa v poskytnutých informáciách nezmienil o skutocnosti, ze protisútazné správanie sa týkalo aj granulátov acetylidu vápenatého, hoci jeho úloha aj v tejto casti porusenia bola jasne preukázaná. 119. Názor, podla ktorého informácie poskytnuté úcastníkom porusenia neobsahujú objektívnu uzitocnost, pokial sa týkajú skutocností, ktoré sú Komisii známe, a v prípade ktorých táto disponuje uz dostatocnými dôkazmi, je v súlade s judikatúrou uvedenou v bode 115 vyssie a musí byt uznaný. 120. Vzniká preto otázka, ci to tak skutocne bolo aj v prípade informácií poskytnutých zalobcom predovsetkým v rámci ziadosti o zhovievavost. V tejto súvislosti sa vsak zalobca obmedzuje na odvolania na svoje vyhlásenia, ktoré sa nachádzajú v napadnutom rozhodnutí bez toho, aby vysvetlil, ktoré konkrétne informácie alebo dôkazy Komisii poskytol a s ktorými táto predtým nedisponovala. 121. Navyse je potrebné uviest, ze z mnozstva poznámok pod ciarou nachádzajúcich sa v napadnutom rozhodnutí, ktoré uvádza zalobca vo svojom tvrdení, jedine tri z nich sa odvolávajú iba na vyhlásenia zalobcu. Ostatné uvedené poznámky pod ciarou sa odvolávajú tiez bud na dokumenty získané Komisiou pocas kontroly, alebo na vyhlásenia spolocností Akzo Nobel a Evonik Degussa, ktorým, ako bolo uvedené v bode 39 vyssie, bola pokuta odpustená alebo znízená práve z dôvodu ich spolupráce. Tieto ostatné poznámky pod ciarou tak potvrdzujú predpoklad Komisie, podla ktorého sa informácie poskytnuté zalobcom dotýkali uz známych skutocností, dostatocne preukázaných dôkazmi. 122. Tri poznámky pod ciarou, ktoré uvádzajú len vyhlásenia zalobcu, sú poznámky c. 111, 118 a 617. Poznámka pod ciarou c. 111 odvolávajúca sa na ziadost o zhovievavost podporuje tvrdenie uvedené v poslednej vete odôvodnenia 56 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého sa pocas kazdého stretnutia kartelu úcastníci vo vseobecnosti dohodli na mieste a dátume nasledujúceho stretnutia. Ak by sa aj predpokladalo, ze túto informáciu poskytol Komisii len zalobca, zjavne nejde o dôkaz so znacne objektívnou uzitocnostou, ale skôr o druhoradú skutocnost. 123. Poznámka pod ciarou c. 118 sa odvoláva na vyhlásenie zalobcu z 18. februára 2008 a podporuje skutocnosti uvedené v piatej zarázke odôvodnenia 57 napadnutého rozhodnutia, ktoré sa týkajú úloh vykonávaných zástupcami zalobcu na stretnutiach týkajúcich sa práskového acetylidu vápenatého. Kedze sa tieto skutocnosti dotýkajú osobitne zalobcu, je pochopitelné, ze sa Komisia v tejto súvislosti odvoláva len na dokumenty, ktoré predlozil. V kazdom prípade úlohy vykonávané zástupcami zalobcu pocas predmetných stretnutí boli Komisii uzitocné len okrajovo, o to viac, ze zalobca nepopieral a nepopiera svoju úcast na uvedených stretnutiach alebo vseobecnejsie svoju úcast na tomto porusení. 124. Nakoniec poznámka pod ciarou c. 617 doplna prostredníctvom odvolania sa na podobné tvrdenie nachádzajúce sa v odpovedi zalobcu na oznámenie námietok tvrdenie nachádzajúce sa v odôvodnení 294 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého sa sporné porusenie povazuje za jedno z najváznejsích porusení hospodárskej sútaze. V tomto prípade sa odvolanie na písomnosti zalobcu pocas správneho konania netýka ani skutocností, ani dôkazov, ale iba posúdenia závaznosti porusenia. Je zrejmé, ze ani v tomto prípade nejde o objektívnu uzitocnost. 125. Z toho vyplýva, ze nemozno uznat tvrdenie zalobcu, podla ktorého jednotlivé odvolania na jeho vyhlásenia nachádzajúce sa v napadnutom rozhodnutí svedcia o ich uzitocnosti pre kontrolu vykonanú Komisiou. 126. Je potrebné tiez uviest, ze zalobca nepopieral tvrdenie uvedené v odôvodnení 359 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého sa vo svojej ziadosti o zhovievavost vyhol uvedeniu skutocnosti, ze sporné protisútazné správanie sa dotýkalo tiez granulátov acetylidu vápenatého. Odôvodnenia 92 az 112 napadnutého rozhodnutia, ktoré sa týkajú stretnutí týkajúcich sa granulátov acetylidu vápenatého, totiz obsahujú len tri odvolania na ziadost o zhovievavost (poznámky pod ciarou c. 241, 249 a 276), pricom ziadne z nich nie je objektívne uzitocné pre kontrolu Komisie týkajúcu sa tohto aspektu porusenia. Konkrétne, odkaz na poznámku pod ciarou c. 249 sa týka nepodstatnej informácie, v danom prípade skutocnosti, ze stretnutiu zo 7. apríla 2004 predchádzala vecera konajúca sa den predtým, pricom odvolania na poznámky pod ciarou c. 241 a 276 poukazujú na skutocnost, ze pri dvoch prílezitostiach niektorí úcastníci kartelu, medzi nimi aj zalobca, zamietli návrh spolocnosti Donau Chemie rokovat o cene granulátov acetylidu vápenatého (pozri jednotlivo odôvodnenia 95 a 108 napadnutého rozhodnutia). 127. Z toho vyplýva, ze zalobca, hoci nepopiera svoju úcast na porusení týkajúcom sa granulátov acetylidu vápenatého, sa vo svojej ziadosti o zhovievavost snazil neuviest skutocnosti a dôkazy uzitocné pre kontrolu Komisie v súvislosti s týmto porusením. Ide tak o dodatocný dôkaz pôsobiaci proti uznaniu objektívnej uzitocnosti údajnej spolupráce zalobcu. 128. Z vyssie uvedeného vyplýva, ze nemozno uznat tvrdenie zalobcu, podla ktorého mala byt jeho údajná efektívna spolupráca s Komisiou zohladnená ako polahcujúca okolnost. 129. Kedze ziadne z tvrdení zalobcu, ktoré ním boli uvedené na preukázanie polahcujúcich okolností, nemohlo byt v tejto súvislosti uznané, je potrebné príst k záveru, ze tretia výhrada zalobcu je nedôvodná a musí byt zamietnutá. - O stvrtej výhrade, ktorá sa týka znízenia výsky pokuty spolocnosti Almamet 130. Vo svojej zalobe zalobca uviedol, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí bez najmensieho rozumného dôvodu priznala spolocnosti Almamet znízenie výsky pokuty (pozri bod 41 vyssie) z dôvodu jej údajnej platobnej neschopnosti, pricom podobná ziadost zalobcu bola zamietnutá, voci comu zalobca namieta vo svojom druhom zalobnom dôvode. Znízenie pokuty priznané spolocnosti Almamet predstavuje závazné porusenie zásady proporcionality a rovnosti zaobchádzania, o to viac, ze Almamet je jedným z iniciátorov porusenia. 131. Komisia pred Vseobecným súdom zdôraznila, ze znízenie výsky pokuty poskytnuté spolocnosti Almamet sa zakladá na bode 37, a nie na bode 35 usmernení. Zalobca odpovedal, ze toto zdôraznenie svedcí o to viac v prospech jeho výhrady zalozenej na porusení zásad proporcionality a rovnosti zaobchádzania. Z vysvetlení nachádzajúcich sa v odôvodneniach 369 az 371 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze pravdepodobnost vyhlásenia konkurzu spolocnostou Almamet je nízka a aj takýto prípad by nemal za následok stratu úplnej hodnoty majetku tejto spolocnosti. Zalobca zastáva názor, ze preukázal, ze jeho financná situácia je horsia ako situácie spolocnosti Almamet. Navyse skutocnosti týkajúce sa spolocnosti Almamet, ktoré sú vymenované v odôvodnení 372 napadnutého rozhodnutia z dôvodu opodstatnenia znízenia výsky pokuty, ktorá jej bola udelená, sú porovnatelné so skutocnostami týkajúcimi sa zalobcu v takom rozsahu, ze ak sa Komisia nechce dopustit zjavného porusenia zásady rovnosti zaobchádzania, je povinná priznat zalobcovi podobné znízenie výsky pokuty. 132. Na úvod je potrebné konstatovat, ze zo znenia odôvodnení 369 az 371 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia dospela k záveru, ze ziadosti spolocnosti Almamet zalozenej na bode 35 usmernení nemozno vyhoviet. 133. V odôvodnení 372 napadnutého rozhodnutia vsak Komisia uvádza, ze "bez toho, aby bola dotknutá predoslá analýza" je potrebné zohladnit skutocnost, ze spolocnost Almamet je nezávislý sprostredkovatel malej velkosti, ktorý nepatrí do ziadnej velkej skupiny spolocností. Spolocnost Almamet je aktívna v oblasti obchodovania s materiálmi s vysokou hodnotou a jej marza na zisku je skôr nízka, pricom "má vcelku koncentrované portfólio výrobkov". Komisia dodala, ze bola tiez zohladnená "skutocnost, ze ulozená pokuta by mala relatívne velký dopad na financnú situáciu spolocnosti takéhoto druhu". Komisia prisla k záveru, ze vzhladom na "osobitné charakteristiky" spolocnosti Almamet povazovala 20 % znízenie výsky pokuty za primerané, kedze Almamet bude v kazdom prípade pokutou v tejto výske dostatocne odradená. Komisia sa v poznámke pod ciarou c. 685 odvolávala na bod 37 usmernení. Komisia tiez v poslednej vete odôvodnenia 372 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze vzhladom na prispôsobenie výsky pokuty udelenej spolocnosti Almamet "potvrdzuje záver [uvedený] v odôvodnení (371), [ze je nepravdepodobné, ze] ulozená pokuta taktiez nenapravitelne ohrozí ekonomickú zivotaschopnost". 134. Z toho vyplýva, ze zalobca nemôze uvádzat akúkolvek nerovnost v zaobchádzaní v porovnaní so spolocnostou Almamet, pokial ide o preskúmanie jeho ziadostí o znízenie výsky pokuty podaných na základe bodu 35 usmernení, kedze obe boli zamietnuté. Ako vo svojom vyjadrení sa k zalobe zdôraznila Komisia, tým ze poskytla 20 % znízenie pokuty pre spolocnost Almamet, vyuzila svoju moznost, ktorú si vyhradila v bode 37 uvedených usmernení, úplne alebo ciastocne obíst metodiku stanovenia pokút, ktorá je v nich upravená, ak je to potrebné na zohladnenie osobitostí daného prípadu. Odvolanie sa na uvedený bod 37, ktoré sa nachádza v poznámke pod ciarou c. 685, toto tvrdenie len potvrdzuje, rovnako ako odôvodnenie 361 napadnutého rozhodnutia, kde je uvedená výska pokuty ulozená spolocnosti Almamet ako 3,8 milióna eur "pred znízením [podla bodu] 37" usmernení. 135. Z judikatúry uvedenej v bode 47 vyssie vsak vyplýva, ze Komisia môze obíst svoje vlastné usmernenia len za predpokladu, ak by rozdielne zaobchádzanie s jednotlivými úcastníkmi porusenia, ktoré by z neho vyplývalo, bolo zlucitelné so zásadou rovnosti zaobchádzania. Podla ustálenej judikatúry táto zásada vyzaduje, aby porovnatelné situácie neboli riesené rozdielnym spôsobom a rozdielne situácie rovnakým spôsobom, pokial nie je rozlísenie objektívne odôvodnené (pozri rozsudok Súdneho dvora z 29. apríla 2004, Novartis Pharmaceuticals, C-106/01, Zb. s. I-4403, bod 69 a tam citovanú judikatúru). 136. Za týchto okolností môze byt výhrada zalobcu chápaná len v tom zmysle, ze Komisia mala aj v jeho prípade obíst usmernenia a priznat mu rovnaké znízenie výsky pokuty, ako priznala spolocnosti Almamet. Takáto výhrada môze byt úspesná len za predpokladu, ak zjavná nerovnost v zaobchádzaní medzi spolocnostou Almamet, ktorej bola pokuta znízená o 20 %, a zalobcom, ktorému nebolo poskytnuté takého znízenie, nebude zlucitelná so zásadou rovnosti zaobchádzania. Z judikatúry uvedenej v predchádzajúcom bode vyplýva, ze aby to tak bolo, musia sa tieto dve spolocnosti nachádzat v porovnatelnej situácii. 137. Ako bolo uvedené vyssie (bod 133), napadnuté rozhodnutie poukazuje pri odôvodnení znízenia výsky pokuty, ktoré bolo poskytnuté spolocnosti Almamet, na urcité jej "osobitné charakteristiky". Je totiz potrebné uviest, ze podnik s takýmito osobitnými charakteristikami sa vzhladom na mozné znízenie pokuty mimo prípadov speciálne upravených v usmerneniach nachádza v odlisnej situácii, ako je situácia podniku, ktorý ich nemá. 138. Po prvé je potrebné pripomenút, ze clánok 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 upravuje najmä, ze pokuta ulozená kazdému podniku za úcast na porusení ustanovení clánku 81 ES nepresiahne 10 % jeho celkového obratu v predchádzajúcom obchodnom roku. Podla judikatúry je úcelom hornej hranice obratu vyhnút sa tomu, aby pokuty ulozené Komisiou boli neproporcionálne v pomere k významu dotknutého podniku (rozsudky Súdneho dvora Musique Diffusion française a i./Komisia, uz citovaný v bode 45 vyssie, bod 119, a zo 7. júna 2007, Britannia Alloys & Chemicals/Komisia, C-76/06 P, Zb. s. I-4405, bod 24). 139. Táto horná hranica vsak nie je dostatocná, aby zabránila prípadnej neúmernosti pokuty ulozenej v danom prípade sprostredkovatelovi aktívnemu v oblasti obchodovania s materiálmi s vysokou hodnotou, ktorého marza na zisku je nízka, ako je spolocnost Almamet. Z dôvodu vysokej hodnoty dotknutých materiálov môze totiz takýto podnik vykazovat neúmerne vysoký obrat v porovnaní so svojím ziskom a majetkom, na ktoré jediné bude mat uhradenie pokuty vplyv. 140. Po druhé, kedze je podla metodiky usmernení pri stanovení pokuty zohladnená pociatocná cast hodnoty predaja uskutocneného predmetnou spolocnostou na trhu, ktorého sa týkalo dané porusenie (pozri bod 21 vyssie), je nebezpecenstvo neprimeranej pokuty v prípade takej spolocnosti, ako je Almamet, o to vyssie, ze daná pokuta predstavuje podstatnú cast celkového obratu danej spolocnosti, ktorá disponuje len "relatívne koncentrovaným portfóliom výrobkov". 141. Po tretie je dôlezitá tiez skutocnost, ze Almamet je velmi malá spolocnost, ktorá nie je súcastou ziadnej velkej skupiny, a z toho dôvodu znása sama túto pokutu a ziadna iná spolocnost nie je spolu s nou solidárne zodpovedná za jej úhradu, alebo vseobecnejsie nikto ju na tento úcel nepodporí. 142. Zalobca nepopieral fakt, ze Almamet objektívne má osobitné charakteristiky, ktoré sú uvedené v odôvodnení 372 napadnutého rozhodnutia a ktoré oprávnujú znízenie výsky jej udelenej pokuty. Aby bolo mozné odpovedat na túto výhradu zalobcu, je potrebné len zistit, ci samotný zalobca tiez disponoval rovnakými osobitnými charakteristikami. 143. Zalobca zastáva názor, ze to tak je, pricom ale v tejto súvislosti uvádza len nejasné a vseobecné tvrdenie bez toho, aby vykonal podrobnejsie porovnanie svojej situácie so situáciou spolocnosti Almamet, pokial ide o jej charakteristiky uvedené v odôvodnení 372 napadnutého rozhodnutia. Okrem toho ako správne uviedla Komisia, zalobca sám priznáva, ze jeho portfólio výrobkov nie je také úzke ako portfólio spolocnosti Almamet. Navyse, aj ked zalobca tvrdí, ze pri predaji svojich výrobkov vykazuje len nízku marzu, blizsie toto tvrdenie neopísal, ani ho nepreukázal dôkazmi. Navyse je potrebné konstatovat, ze zalobca je výrobca a nie sprostredkovatel, ako je Almamet, a ze na rozdiel od neho bol v case porusenia súcastou skupiny spolocností a pokuta mu bola ulozená spolocne a nerozdielne s jeho materskou spolocnostou. 144. Navyse Komisia tiez správne poznamenala, ze celkový obrat zalobcu v poslednom celom obchodnom roku pred prijatím napadnutého rozhodnutia dosahoval 205 miliónov eur (odôvodnenie 24 napadnutého rozhodnutia), pricom obrat spolocnosti Almamet sa pohyboval v rozpätí medzi 45 az 50 miliónmi eur (odôvodnenie 15 napadnutého rozhodnutia). Inak povedané, medzi oboma spolocnostami existuje podstatný rozdiel týkajúci sa ich velkosti. Z rovnakých odôvodnení napadnutého rozhodnutia tiez vyplýva, ze v prípade spolocnosti Almamet je priblizne 50 % jej celkového obratu realizovaného prostredníctvom tovaru dotknutého daným porusením, pricom v prípade zalobcu táto cast tvorí len 10 % z obratu, teda je podstatne nizsia. 145. Na rozdiel od toho, co uvádza zalobca vo svojej odpovedi na písomnú otázku Vseobecného súdu, podstatne nizsí celkový obrat spolocnosti Almamet nepredstavoval rozhodujúce kritérium, o ktoré sa Komisia opierala pri poskytnutí znízenia výsky pokuty tejto spolocnosti. Ako bolo uvedené v bode 133 vyssie, toto rozhodnutie bolo odôvodnené odvolaním sa na osobitné charakteristiky spolocnosti Almamet, ktoré sa vsak neuplatnujú na zalobcu. Rozdiel v celkových obratoch, a z toho vyplývajúci rozdiel vo velkosti oboch spolocností, predstavoval dodatocný dôkaz, ktorý Komisia uviedla pred Vseobecným súdom a ktorý preukazoval, ze spolocnosti sa nenachádzali v rovnakej situácii. Okrem toho je potrebné dodat, ze na rozdiel od toho, co uvádza zalobca, z napadnutého rozhodnutia nevyplýva, ze financné tazkosti spolocnosti Almamet hrali dôlezitú úlohu v rozhodnutí Komisie poskytnút danej spolocnosti znízenie výsky pokuty podla bodu 37 usmernení. 146. Komisia tiez vo svojich písomnostiach uviedla výrocné správy zalobcu za roky 2007 a 2008 a na poziadanie ich Vseobecnému súdu v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania aj predlozila. Z uvedených správ vyplýva, ze v roku 2007 predstavoval acetylid vápenatý a technický plyn 30,63 % predaja zalobcu a ze rovnaké výrobky tvorili 28,95 % jeho vývozu. Tieto informácie podporujú záver, podla ktorého je portfólio výrobkov zalobcu podstatne sirsie ako portfólio Almamet. 147. Nakoniec, pokial ide o tvrdenie zalobcu, podla ktorého bola spolocnost Almamet jedným z iniciátorov sporného porusenia, postacuje pripomenút, ako vyplýva z bodov 76 az 79 vyssie, ze Komisia nezatazila Almamet alebo iného úcastníka porusenia takouto pritazujúcou okolnostou a ze nic v tvrdení zalobcu nevedie ku konstatovaniu, ze tento jej záver je chybný. 148. S ohladom na vsetky predchádzajúce úvahy je potrebné stvrtú výhradu zalobcu zamietnut ako nedôvodnú. - O piatej výhrade týkajúcej sa pokuty, kedze táto bola vypocítaná úmerne k celkového obratu spolocností, voci ktorým bolo napadnuté rozhodnutie vydané 149. Na podporu piatej výhrady uvedenej v rámci prvého zalobného dôvodu zalobca vo svojej zalobe pripomína po prvé judikatúru, podla ktorej stanovenie primeranej pokuty za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze nemôze vyplývat z jednoduchého výpoctu zalozeného na celkovom obrate dotknutej spolocnosti, odvolávajúc sa tak na rozsudok Musique Diffusion française a i./Komisia, uz citovaný v bode 45 vyssie (bod 121), a po druhé judikatúru, podla ktorej v prípade, ak sú pokuty ulozené viacerým podnikom zúcastneným na tom istom porusení, Komisia nie je povinná pri urcení výsky pokút v závislosti od závaznosti a dlzky trvania daného porusenia zaistit, aby konecné výsky pokút ulozených podnikom, ktoré sú výsledkom výpoctov, odrázali kazdý rozdiel medzi podnikmi vzhladom na ich celkový alebo relevantný obrat, odvolávajúc sa tak na rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 47 vyssie (bod 312). Zalobca sa tiez odvoláva na body 6 a 27 usmernení, z ktorých podla neho vyplýva, ze stanovenie výsky pokuty nemôze vyplývat z metodiky automatického a aritmetického výpoctu, ale má byt uskutocnené v rámci celkového posúdenia s prihliadnutím na vsetky relevantné skutocnosti pri dodrziavaní zásady proporcionality. 150. Zalobca zastáva názor, ze v danom prípade pokuty ulozené úcastníkom sporného porusenia odzrkadlujú príslusný obrat a nie ostatné dôlezitejsie skutocnosti, co vedie k "nespravodlivému a nezmyselnému" výsledku, ze mu bola ulozená zdaleka najvyssia pokuta, aj pokial ide o jej absolútnu výsku, aj pokial ide o jej úmernost k celkovému obratu. Zalobca sa na podporu svojich tvrdení odvoláva na tabulku, ktorá porovnáva výsku pokút ulozených jednotlivým úcastníkom porusenia. Uvádza, ze nemozno spochybnovat zjavné porusenie zásady proporcionality napriek tomu, ze Komisia konala zjavne v súlade s usmerneniami, pokial ide o aritmetický výpocet pokuty, ktorú mu ulozila, a ze výska tejto pokuty v porovnaní s pokutami, ktoré boli ulozené ostatným úcastníkom porusenia, odráza skutocnost, ze dotknuté výrobky predstavovali základ jeho predaja. 151. Zalobca v tejto súvislosti uvádza skutocnost, ze ako vyplýva z tabulky, ktorú predlozil, aj "obrovská spolocnost, akou je Akzo Nobel" by v prípade, ak by sa nevyhovelo jej ziadosti o zhovievavost, bola potrestaná nizsou absolútnou pokutou v porovnaní s ním a jej pokuta by predstavovala len 0,113 % jej svetového obratu, a to napriek skutocnosti, ze Akzo Nobel bola jedným z najaktívnejsích clenov kartelu a ze v jej prípade islo o recidívu. Zalobca dodáva, ze clenovia kartelu s celkovým obratom prevysujúcim ten jeho boli potrestaný pokutami, ktoré mali len symbolický dopad na ich rozpocet, zatial co jemu ulozená pokuta, ak bude uhradená, ukoncí jeho obchodné aktivity. 152. Zalobca tiez v tomto kontexte uvádza, ze stanovenie 17 % hodnoty predaja, ktorá sa zohladní v rámci uplatnenia bodov 21 a 25 usmernení, sa môze zdat ako zhovievavý prístup zo strany Komisie, nie vsak v prípade zalobcu, kedze vyssie percento by u neho viedlo k presiahnutiu hranice 10 % z jeho celkového obratu. Naopak táto zjavná zhovievavost len zdôraznuje neúmernost pokuty, ktorá mu bola ulozená, v porovnaní s pokutami ostatným úcastníkov. 153. Zalobca dodáva, ze "struktúra a výska pokút ulozených" Komisiou v napadnutom rozhodnutí vyvoláva chybný dojem, ze zalobca bol podnik, ktorého úcast na porusení bola najzávaznejsia, ze jeho obrat bol najvyssí a ze zohrával tiez úlohu vodcu kartelu a jeho najaktívnejsieho clena. Zalobca si kladie otázku, aká by mu bola ulozená pokuta, keby vsetky tieto predpoklady boli pravdivé, vzhladom na skutocnost, ze výska pokuty, ktorá mu bola ulozená, sa uz teraz blízi k 10 % jeho celkového obratu. 154. Vzhladom na toto tvrdenie zalobcu je potrebné uviest, ze on sám dodáva dva z troch výrobkov, ktoré boli dotknuté daným porusením, t. j. práskový acetylid vápenatý a granuláty acetylidu vápenatého. Ako vyplýva z tabulky nachádzajúcej sa v odôvodnení 288 napadnutého rozhodnutia, hodnota predaja uvedených výrobkov zalobcom v priebehu posledného celého roka jeho úcasti na porusení sa pohybovala pre prvý z týchto dvoch výrobkov v rozmedzí 5 az 10 miliónov eur, a pre druhý výrobok v rozmedzí 20 az 25 miliónov eur. Pokial ide o prvý výrobok, bola hodnota predaja zalobcu porovnatelná s hodnotou predaja troch dalsích úcastníkov kartelu, konkrétne spolocností Donau Chemie, Evonik Degussa a Holding Slovenske elektrarne d.o.o., a presiahnutá len hodnotou predaja dvoch iných úcastníkov. Pokial ide o druhý výrobok, bola hodnota predaja zalobcu zdaleka najvyssia v porovnaní s hodnotou predaja ostatných úcastníkov porusenia. Iba traja dalsí úcastníci porusenia dodávali tento výrobok a ich predaj predstavoval 3 az 5 miliónov eur v prípade spolocnosti Akzo Nobel, 5 az 10 miliónov eur v prípade spolocností Donau Chemie a Holding Slovenske elektrarne. Navyse ako vyplýva z tabulky nachádzajúcej sa v odôvodnení 304 napadnutého rozhodnutia, zalobcovi boli pre tieto dva výrobky uplatnené násobitele stanovené podla poctu rokov trvania porusenia, ktoré patrili medzi najvyssie násobitele ulozené úcastníkom kartelu, t. j. 2,5 pre práskový acetylid vápenatý a 3 pre granuláty acetylidu vápenatého (pozri bod 33 vyssie). 155. Vzhladom na tieto skutocnosti, ktoré zalobca nepopiera, nie je prekvapujúce, ze mu bola ulozená pokuta s najvyssou absolútnou hodnotou spomedzi vsetkých pokút, ktoré boli ulozené v napadnutom rozhodnutí. Je tiez potrebné uviest, ze druhá najvyssia pokuta v hodnote 13,3 milióna eur, bola ulozená spolocne a nerozdielne spolocnostiam SKW Stahl Metallurgie GmbH, SKW Stahl Metallurgie AG a Arques Industries, t. j. skupine spolocností, ktorých hodnota predaja acetylidu vápenatého bola najvyssia spomedzi vsetkých úcastníkov porusenia. Uvedená skupina vsak nedodávala granuláty acetylidu vápenatého, ale horcíkové granuláty s hodnotou predaja nachádzajúcou sa medzi 5 az 10 miliónmi eur. Na ne uplatnený násobitel pre tento výrobok bol stanovený na 1,5, teda bol znacne nizsí ako násobitel zalobcu za predaj granulátov acetylidu vápenatého. Tieto odlisnosti vysvetlujú rozdiel medzi výskou pokuty ulozenou tejto spolocnosti a výskou pokuty zalobcu. 156. Pokial ide o spolocnost Akzo Nobel, v prípade, ak by nebola oslobodená od pokuty z dôvodu spolupráce s Komisiou, bola by jej ulozená pokuta vo výske 8,7 milióna eur, ako vyplýva z odôvodnenia 308 napadnutého rozhodnutia. Nizsia hodnota tejto pokuty v porovnaní s pokutou, ktorá bola ulozená zalobcovi, sa dá vysvetlit skutocnostou, ze hoci bola hodnota predaja práskového acetylidu vápenatého spolocnosti Akzo Nobel, predstavujúca rozpätie medzi 10 a 15 miliónmi eur, vyssia ako hodnota predaja rovnakého výrobku zalobcom, hodnota predaja granulátov acetylidu vápenatého spolocnosti Akzo Nobel bola naopak podstatne nizsia ako hodnota predaja tohto výrobku zalobcom (pozri bod 154 vyssie). Navyse dlzka trvania úcasti spolocnosti Akzo Nobel na porusení bola kratsia ako v prípade zalobcu a tejto spolocnosti bol uplatnený len násobitel 2 pre oba výrobky, ktoré dodávala. 157. Tieto odôvodnenia vyvracajú tvrdenie zalobcu o neúmernosti výsky pokuty, ktorá mu bola ulozená. Preukazujú, ze výska pokuty, ktorá mu bola ulozená, nie je náhodná, ale je mozné ju vysvetlit skutocnostou, ze zalobca bol zdaleka najdôlezitejsím dodávatelom jedného z troch výrobkov dotknutých porusením, ako aj dôlezitým dodávatelom druhého výrobku, a ze navyse dlzka trvania jeho úcasti na porusení bola najdlhsia zo vsetkých úcastníkov. Okrem toho sa dá výska pokuty, ktorá bola zalobcovi udelená, vysvetlit závaznostou jeho úcasti na porusení, vrátane dlzky trvania v porovnaní s ostatnými úcastníkmi. Je potrebné v tejto súvislosti konstatovat, ze okrem materskej spolocnosti zalobcu, t. j. 1. garantovaná, iba na jedinú spolocnost, t. j. Donau Chemie, bol uplatnený rovnaký násobitel ako na zalobcu. Napriek tomu, ze hodnota predaja práskového acetylidu vápenatého tejto spolocnosti bola porovnatelná s hodnotou predaja zalobcu, hodnota predaja granulátov acetylidu vápenatého tejto spolocnosti bola podstatne nizsia, t. j. medzi 5 a 10 miliónmi eur. Navyse spolocnosti Donau Chemie bolo priznané 35 % znízenie pokuty z dôvodu jej spolupráce s Komisiou (pozri odôvodnenie 346 napadnutého rozhodnutia), v dôsledku coho jej bola ulozená pokuta vo výske 5 miliónov eur, namiesto 7,7 milióna eur (pozri odôvodnenie 308 napadnutého rozhodnutia). 158. Z týchto odôvodnení vyplýva, ze tvrdenie zalobcu o neúmernosti výsky jemu ulozenej pokuty je v konecnom dôsledku zalozené len na porovnaní pokút, ktoré boli ulozené jednotlivým úcastníkom porusenia a ktoré boli prepocítané na percentá z ich celkového obratu. Nic v judikatúre vsak neumoznuje príst k záveru, ze pri urcení primeranosti alebo neprimeranosti výsky ulo zenej pokuty je dovolené vykonat takéto porovnanie, tak ako to urobil zalobca. 159. Jednak judikatúra uvedená samotným zalobcom v bode 149 vyssie jasne namieta voci takémuto porovnaniu. 160. Jednak z ustálenej judikatúry tiez vyplýva, ze clánok 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 si vyzaduje len v prípade, ak sa pokuty ukladajú viacerým podnikom zapojeným do toho istého porusenia, aby výska pokuty, ktorá je ulozená podniku malej alebo strednej velkosti, nebola v percentách obratu vyssia ako výska pokút ulozených väcsím podnikom. Z tohto ustanovenia totiz vyplýva, ze tak pri podnikoch malej alebo strednej velkosti, ako aj pri velkých podnikoch sa pri stanovení sumy pokuty posudzuje závaznost a dlzka trvania porusenia. Pokial Komisia ulozí podnikom zapojeným do toho istého porusenia pokuty, ktoré sú pre kazdý z nich zdôvodnené v pomere k závaznosti a dlzke trvania porusenia, nemozno jej vytýkat, ze pre niektoré z nich je suma pokuty v pomere k obratu vyssia ako pre iné podniky (rozsudky Súdu prvého stupna z 5. decembra 2006, Westfalen Gassen Nederland/Komisia, T-303/02, Zb. s. II-4567, bod 174, a z 28. apríla 2010, Gütermann a Zwicky/Komisia, T-456/05 a T-457/05, Zb. s. II-1443, bod 280). 161. Pokial ide o tvrdenie zalobcu, ktoré je zalozené na skutocnosti, ze výska pokuty, ktorá mu bola ulozená, sa blízi hranici 10 % celkového obratu (pozri body 152 a 153 vyssie), je potrebné uviest, ze nepochopil povahu tejto hranice. Suma rovnajúca sa 10 % celkového obratu úcastníka porusenia pravidiel hospodárskej sútaze totiz nepredstavuje, v rozpore s tým, comu verí zalobca, maximálnu výsku pokuty, ktorú mozno ulozit len v prípadoch najzávaznejsích porusení. Ako vyplýva z judikatúry, ide skôr o pevný prah, ktorý má jediný mozný dôsledok, ze výska pokuty vypocítaná na základe kritérií závaznosti a dlzky trvania porusenia bude znízená na najvyssiu povolenú úroven. Jej uplatnenie znamená, ze dotknutý podnik v zásade neplatí pokutu, ktorú by bol inak povinný zaplatit v dôsledku posúdenia zalozeného na týchto kritériách (rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 47 vyssie, bod 283). 162. Súdny dvor uz rozhodol, ze tento limit nezakazuje Komisii vychádzat pri výpocte pokuty z ciastkovej sumy prekracujúcej uvedenú hranicu. Takisto neodporuje tomu, aby ciastkové výpocty berúce do úvahy závaznost a dlzku trvania porusenia vychádzali z vyssej sumy, ako je uvedená hranica. Pokial ide o výpocet, zdá sa, ze konecná výska pokuty musí byt znízená o sumu prevysujúcu túto hornú hranicu, pricom skutocnost, ze urcité faktory, ako je závaznost a dlzka trvania porusenia, sa neodrazia úcinným spôsobom na výske ulozenej pokuty, je jednoducho len dôsledkom uplatnenia tejto hornej hranice na konecnú sumu (rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 47 vyssie, body 278 a 279). 163. Z toho vyplýva, ze samotná skutocnost, ze pokuta, ktorá bola ulozená zalobcovi, sa priblizuje k hranici 10 % jeho celkového obratu, zatial co toto percento je pri ostatných úcastníkoch kartelu nizsie, nemôze predstavovat porusenie zásad rovnosti zaobchádzania alebo proporcionality. Tento dôsledok je totiz vnútorne spätý s výkladom, ze horná hranica 10 % je jednoduchým pevným prahom, ktorý sa pouzije po prípadnom znízení výsky pokuty z dôvodu polahcujúcich okolností alebo zásady proporcionality (rozsudok Súdneho dvora zo 16. júna 2011, Putters International/Komisia, T-211/08, Zb. s. II-3729, bod 74). 164. Z rovnakého dôvodu táto skutocnost nepreukazuje neúmernost výsky pokuty ulozenej zalobcovi v napadnutom rozhodnutí aj za predpokladu, ze mu z dôvodu uplatnenia tejto hranice nebude za este závaznejsie porusenie ulozená podstatne vyssia pokuta. V kazdom prípade je vo vseobecnosti potrebné uviest, ze posúdenie úmernosti alebo neúmernosti výsky pokuty ulozenej podniku za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze sa nemôze uskutocnit prostredníctvom porovnania skutocne ulozenej pokuty s pokutou, ktorá by mala byt ulozená za este závaznejsie hypotetické porusenie, kedze spolocnosti by mali dodrziavat pravidlá hospodárskej sútaze a nie ich porusovat. Okrem toho je potrebné konstatovat, ze na preukázanie predpokladu, podla ktorého závaznost porusenia, ktorého sa zalobca dopustil, nie je taká vysoká, ako mohla byt, zalobca opakuje tvrdenia, ktoré, ako vyplýva z bodov 86 az 89 a 97 az 106 vyssie, musia byt zamietnuté ako nedôvodné. 165. Z toho vyplýva, ze piatu výhradu nemozno uznat. - O siestej výhrade uvedenej na pojednávaní týkajúcej sa hodnoty predaja zohladnenej pri výpocte základnej výsky pokuty 166. Pocas pojednávania zalobca predovsetkým uviedol, ze bol vystavený diskriminacnému zaobchádzaniu vyplývajúcemu zo skutocnosti, ze pri výpocte hodnoty predaja spolocnosti Almamet, ktorá mala vplyv na stanovenie základnej výsky jemu ulozenej pokuty, Komisia znízila hodnotu jeho predaja o hodnotu acetylidu vápenatého, ktorý táto spolocnost kúpila u zalobcu a následne predala svojím vlastným odberatelom. Podla zalobcu podobné znízenie malo byt uplatnené aj na hodnotu jeho vlastného predaja, co by viedlo k podstatnému znízeniu výsky pokuty, ktorá mu bola ulozená. 167. Komisia zastáva názor, ako uz bolo uvedené (pozri bod 42 vyssie), ze táto výhrada je neprípustná, kedze bola po prvý raz zmienená pocas pojednávania bez toho, aby sa zakladala na skutocnostiach uvedených pocas konania. Po tom, co bol zalobca vyzvaný, aby sa k tomuto bodu vyjadril, uviedol, ze výhrada zhrnutá v predchádzajúcom bode bola uvedená v bode 17 jeho zaloby. Vsetky tieto vyhlásenia boli zaznamenané do zápisnice o pojednávaní. 168. Je potrebné pripomenút, ze z ustanovení clánku 44 ods. 1 písm. c) v spojení s clánkom 48 ods. 2 rokovacieho poriadku vyplýva, ze zaloba, ktorou sa zacína konanie, musí obsahovat predmet konania a zhrnutie zalobných dôvodov a ze nové dôvody mozno pocas konania uviest len vtedy, ak sú zalozené na nových právnych a skutkových okolnostiach, ktoré vysli najavo v priebehu konania. Ak vsak ide o zalobný dôvod, ktorý priamo alebo nepriamo doplna zalobný dôvod uz uvedený v zalobe a je s ním úzko spojený, tento zalobný dôvod musí byt vyhlásený za prípustný (rozsudky Súdu prvého stupna z 20. septembra 1990, Hanning/Parlament, T-37/89, Zb. s. II-463, bod 38, a z 15. októbra 2008, Mote/Parlament, T-345/05, Zb. s. II-2849, bod 85). Podobné riesenie sa uplatní aj v prípade výhrady uvedenej na podporu zalobného dôvodu (rozsudky Súdu prvého stupna z 21. marca 2002, Joynson/Komisia, T-231/99, Zb. s. II-2085, bod 156, a Mote/Parlament, uz citovaný, bod 85). 169. V danom prípade sa nezdá a ani zalobca to neuvádza, ze by siesta výhrada bola zalozená na skutkových a právnych okolnostiach uvedených pocas konania. Táto výhrada sa zakladá na skutocnosti, akým spôsobom Komisia vypocítala základnú výsku pokuty, ktorú ulozila spolocnosti Almamet. Spôsob výpoctu je vsak jasne opísaný v druhej zarázke bodu 288 napadnutého rozhodnutia a z toho dôvodu bol v case podania zaloby zalobcovi známy. 170. Za týchto podmienok je pri vyjadrení sa k prípustnosti siestej výhrady potrebné preskúmat, ci, ako uvádza zalobca, bola táto výhrada uvedená uz v zalobe. 171. V tomto prípade to vsak nie je pravda. Bod 17 zaloby, ktorý zalobca v tomto kontexte uviedol, nie je relevantný. Tento bod zacína vyjadrením, podla ktorého "v zásade nie je namietané voci výpoctu hodnoty predaja uskutocneného Komisiou, ktorý urcuje základnú výsku pokuty podla pomernej casti hodnoty predaja vynásobenej poctom rokov". Uvedený bod pokracuje tvrdením zalobcu, ktoré je zhrnuté v bode 152 vyssie. Toto tvrdenie nijako nesúvisí so siestou výhradou uvedenou pocas pojednávania. 172. Navyse iba stvrtá výhrada, skúmaná a zamietnutá v bodoch 130 az 148 vyssie, je zalozená na diskriminácii zalobcu v porovnaní so zaobchádzaním so spolocnostou Almamet. Táto výhrada sa vsak týka úplne odlisnej otázky, ako je výpocet základnej výsky pokuty. Stvrtá výhrada sa totiz týka znízenia pokuty, ktoré bolo priznané spolocnosti Almamet, v zmysle bodu 37 usmernení, pricom siestu výhradu je mozné povazovat len za jej rozsírenie. Navyse tvrdenie zalobcu nachádzajúce sa v jeho zalobe a zopakované v predchádzajúcom bode mozno pochopit len v tom zmysle, ze cielom zalobcu nebolo uviest vo svojej zalobe výhradu týkajúcu sa základnej výsky pokuty a jej urcenia podla hodnoty uskutocneného predaja súvisiaceho s porusením. 173. Z toho vyplýva, ze siesta výhrada musí byt vyhlásená za neprípustnú. Kedze boli vsetky výhrady uvedené v rámci prvého zalobného dôvodu zamietnuté, je potrebné prvý zalobný dôvod zamietnut. O druhom zalobnom dôvode zalozenom na porusení základných formálnych nálezitostí, na nesprávnom zistení skutkového stavu, ako aj na zjavne nesprávnom právnom posúdení, kedze Komisia odmietla prihliadnut na platobnú neschopnost zalobcu Usmernenia 174. Bod 35 usmernení upravujúci výpocet pokuty znie: "Za výnimocných okolností môze Komisia na návrh prihliadnut na platobnú neschopnost podniku v osobitnom sociálnom a ekonomickom kontexte. Na znízenie pokuty nebude Komisii stacit samotné zistenie o nepriaznivej alebo stratovej financnej situácii podniku. Znízenie môze byt povolené len na základe objektívnych dôkazov, preukazujúcich, ze ulozenie pokuty podla podmienok stanovených v týchto usmerneniach, by nenapravitelne ohrozilo ekonomickú zivotaschopnost dotknutého podniku a viedlo by ku strate hodnoty jeho majetku." Napadnuté rozhodnutie 175. Zalobca predlozil Komisii ziadost, aby pri stanovení pokuty zohladnila jeho platobnú neschopnost, pricom táto ziadost bola z dôvodov uvedených v odôvodnení 377 napadnutého rozhodnutia zamietnutá. Toto odôvodnenie znie takto: "Po preskúmaní skutocností poskytnutých NCHZ [(Novácke chemické závody)] mozno konstatovat, ze informácie... nepreukazujú, ze by pokuta ulozená týmto rozhodnutím nenapravitelne ohrozila ekonomickú zivotaschopnost spolocnosti NCHZ a ze by spôsobila úplnú stratu hodnoty jej majetku. Preto sa nárok spolocnosti NCHZ zalozený na platobnej neschopnosti zamieta." Posúdenie Vseobecným súdom 176. Na popretie tohto zamietnutia zalobca na úvod uvádza niektoré vseobecné tvrdenia týkajúce sa ciela a výkladu bodu 35 usmernení. Následne opisuje svoju ekonomickú situáciu pred ulozením pokuty a tvrdí, ze od urcitého obdobia sa nachádza na "pokraji bankrotu". V tejto súvislosti bol obzvlást kritický rok 2004, kedze viacero jeho veritelov zastávalo názor, ze sa nachádza v úpadku. Napriek pretrvávaniu tejto kritickej situácie prijali nový akcionár, ktorý sa pridal k spolocnosti v roku 2008, a nové vedenie spolocnosti opatrenia na ustálenie výroby a zvýsenie efektívnosti vedenia. Novému vedeniu sa tiez podarilo dohodnút urcité podmienky s obchodnými partnermi zalobcu, ktoré mu umoznili preklenút chúlostivé obdobie, ktorým práve prechádzal, skvalitnit sa a zacat napredovat na trhu. Zalobca zdôraznuje, ze jeho financné problémy nie sú spojené s jeho konkurencieschopnostou na trhu s acetylidom vápenatým, na ktorom je povazovaný za respektovaného konkurenta, ale týkajú sa jeho záväzkov v súvislosti so znecistením zivotného prostredia a zlých strategických investicných rozhodnutí pochádzajúcich este z cias predchádzajúceho vedenia spolocnosti. 177. Zalobca dalej uvádza, ze svoje financné problémy opísal vo svojej odpovedi na oznámenie námietok z 3. októbra 2008, ku ktorej pripojil aj odborný posudok. V tomto odbornom posudku je predovsetkým vzhladom na analýzu financných úctov vyjadrený názor, ze zalobca sa nachádza v zlej ekonomickej a financnej situácii a ze ako aktívna spolocnost môze prezit len vtedy, ak budú splnené tri podmienky týkajúce sa zvýsenia základného imania spolocnosti o najmenej 400 miliónov slovenských korún (SKK), priaznivého výsledku konania voci slovenskému státnemu subjektu a odpustenia pokuty ulozenej Komisiou za sporné porusenie. Ak tieto podmienky nebudú splnené, ekonomická situácia zalobcu sa podla odborníka este zhorsí a relatívne rýchlo môze nasledovat aj jeho konkurz. 178. Zalobca dalej analyzuje relevantné ustanovenia slovenského právneho poriadku týkajúce sa konkurzu. Okrem toho opisuje zhorsenie svojej financnej situácie po prijatí napadnutého rozhodnutia, ktoré bolo spôsobené "nervozitou" jeho veritelov a stratou úverových mozností poskytovaných bankami alebo inými financnými institúciami. Z tejto analýzy vyplýva, ze v okamihu zaznamenania pokuty do jeho úctovných kníh a jej splatnosti bude zalobca povinný podat návrh na vyhlásenie konkurzu. 179. Takýto návrh bol skutocne po podaní zaloby predlozený (pozri bod 6 vyssie) a úcastníci konania sa rozchádzajú v názore, ci prícinou vyhlásenia konkurzu zalobcu bolo ulozenie pokuty. Komisia voci tomuto predpokladu namieta a predovsetkým uvádza, ze návrh na vyhlásenie konkurzu bol podaný este pred splatnostou pokuty. Zalobcovi tiez vytýka, ze nepoziadal o úhradu pokuty prostredníctvom splátok alebo sa nesnazil získat bankovú záruku. Zalobca na tieto vyjadrenia odpovedá v replike, kde uvádza, ze v dôsledku "nervozity" a straty dôvery svojich veritelov a dodávatelov po ulození pokuty boli clenovia vedenia povinní podla platného slovenského právneho poriadku podat návrh na vyhlásenie konkurzu. Okrem toho uvádza, ze ziadosti o úhradu pokuty v splátkach by sa pravdepodobne nevyhovelo, a ak aj áno, nestacila by na zabránenie konkurzu. Zároven dodáva, ze získat bankovú garanciu bolo pre neho nemozné. 180. Zalobca tiez uvádza, ze skodlivé dôsledky jeho konkurzu budú citelné v sociálnej oblasti daného regiónu, co je nutné podla bodu 35 usmernení zohladnit. V tejto súvislosti uvádza, ze je jedným z hlavných zamestnávatelov na Slovensku a má strategický význam pre hospodárstvo hornonitrianskeho regiónu, kde sa nachádzajú jeho výrobné prevádzky. Následkom ich prípadného zatvorenia by nebolo len prepustenie jeho 2 000 zamestnancov, ale tiez ukoncenie alebo podstatné znízenie cinností viacerých iných spolocností v danom regióne, predovsetkým jeho dodávatelov. 181. Tieto tvrdenia zalobcu podporuje aj Slovenská republika, ktorá celé svoje vyjadrenia sa vedlajsieho úcastníka konania zamerala na preukázanie negatívnych vplyvov prípadného prerusenia cinnosti zalobcu na sociálnu situáciu v okrese Prievidza, ktorý je súcastou hornonitrianskeho regiónu, kde sa nachádzajú výrobné prevádzky zalobcu. Táto eventualita by mala za následok zvýsenie nezamestnanosti, ktorá by bola výsledkom nielen priameho prepustenia zamestnancov zalobcu, ale nepriamo aj "retazovej reakcie", ktorá by viedla k strate zamestnaní u dodávatelov zalobcu. Slovenská republika zdôraznuje, ze velké mnozstvo nezamestnaných nebude mat skutocnú perspektívu nájst si nové zamestnanie. Pocas pojednávania predlozila Slovenská republika nové dokumenty, ktoré aktualizujú informácie uvedené v jej vyjadrení vedlajsieho úcastníka konania. 182. Zalobca je presvedcený, ze vyssie uvedenými tvrdeniami preukázal, ze v jeho prípade boli splnené podmienky podla bodu 35 usmernení. Z toho dôvodu vytýka Komisii porusenie "základných formálnych nálezitostí", kedze ani pocas konania, ani v napadnutom rozhodnutí nevysvetlila, preco dôkazy predlozené na podporu jeho ziadosti podla bodu 35 usmernení nepreukazovali, ze pokuta ohrozuje jeho ekonomickú zivotaschopnost a povedie ku strate hodnoty jeho majetku. Zalobca zastáva názor, ze krátke prehlásenie nachádzajúce sa v odôvodnení 377 napadnutého rozhodnutia nemôze byt v tomto prípade povazované za dostatocné. 183. Zalobca tiez zastáva názor, ze Komisia primeraným spôsobom neskúmala dôkazy, ktoré predlozil na podporu svojej ziadosti podla bodu 35 usmernení, a ze posúdenie uvedených skutocností je v kazdom prípade zjavne nesprávne, kedze nevzalo do úvahy bezprostrednost vyhlásenia konkurzu a neuplatnilo tento bod usmernení. Zalobca okrem toho ziada Vseobecný súd, aby v rámci výkonu svojej neobmedzenej súdnej právomoci sám preskúmal predmetné dôkazy, prípadne nariadil ich znalecké posúdenie, tak aby bolo mozné urcit, v akom rozsahu pokuta ulozená zalobcovi povedie k vyhláseniu jeho konkurzu a zatvoreniu spolocnosti, pricom uvedené posúdenie môze byt v prípade, ak je to nevyhnutné, doplnené vypocutím odborníka na slovenské právo, najmä v oblasti konkurzného práva. 184. Je potrebné tiez uviest, ako uviedla Slovenská republika a zalobca, ze zalobca mohol vyuzit ustanovenia zákona c. 493/2009 Z. z. z 5. novembra 2009 o niektorých opatreniach týkajúcich sa strategických spolocností a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Tento zákon stanovuje, ze správca konkurznej podstaty spolocnosti, ktorá je povazovaná za "strategickú", je zo zákona povinný ju udrzat v cinnosti a ze slovenský stát má predkupné právo na jej majetok. Zalobca bol v zmysle tohto zákona oznacený za strategický podnik rozhodnutím príslusného slovenského orgánu z 2. decembra 2009. Podla Slovenskej republiky z tohto dôvodu mohol zalobca pokracovat vo svojej cinnosti aj po vyhlásení konkurzu a bolo mozné sa vyhnút hromadnému prepústaniu. Zdá sa, ze takýto vývoj situácie nasledoval az po vydaní napadnutého rozhodnutiu a v case jeho prijatia nebol nepredvídatelný, a preto je zalobcom pozadované odborné preskúmanie v tomto okamihu bezpredmetné, kedze vyhlásenie konkurzu uz prebehlo. Tento vývoj tak nemôze byt pri skúmaní tohto zalobného dôvodu zohladnený. 185. Pred skúmaním výhrad uvedených zalobcom na podporu svojho druhého zalobného dôvodu je potrebné skúmat úcel a výklad bodu 35 usmernení. 186. Bolo opätovne rozhodnuté, ze Komisia pri urcení výsky pokuty v zásade nie je povinná zohladnit stratovú financnú situáciu podniku, kedze ulozenie takejto povinnosti by viedlo k získaniu neoprávnenej sútaznej výhody pre podniky, ktoré sú najmenej prispôsobené podmienkam trhu (rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 47 vyssie, bod 327; rozsudky Súdu prvého stupna z 19. marca 2003, CMA CGM a i./Komisia, T-213/00, Zb. s. II-913, bod 351, a Tokai Carbon a i./Komisia, uz citovaný v bode 43 vyssie, bod 370). 187. Z ustálenej judikatúry navyse vyplýva, ze skutocnost, ze opatrenie prijaté orgánom Únie vyvolá konkurz alebo likvidáciu daného podniku, nie je sama osebe právom Únie zakázaná. Ak totiz likvidácia podniku v jeho existujúcej právnej forme môze poskodit financné záujmy vlastníkov, akcionárov alebo drzitelov podielov, neznamená to, ze osobné, hmotné a nehmotné zlozky tvoriace podnik tiez stratili svoju hodnotu (rozsudky Súdu prvého stupna Tokai Carbon a i./Komisia, uz citovaný v bode 43 vyssie, bod 372; z 29. novembra 2005, Heubach/Komisia, T-64/02, Zb. s. II-5137, bod 163, a z 28. apríla 2010, BST/Komisia, T-452/05, Zb. s. II-1373, bod 96). 188. Nemozno teda dospiet k záveru, ze prijatím bodu 35 usmernení si Komisia ulozila akúkolvek povinnost, ktorá by bola v rozpore s touto judikatúrou. Príkladom toho je aj skutocnost, ze uvedený bod neodkazuje na konkurz spolocnosti, ale na situáciu v "osobitnom sociálnom a ekonomickom kontexte", v rámci ktorej by ulozenie pokuty "nenapravitelne ohrozilo ekonomickú zivotaschopnost dotknutého podniku a viedlo by ku strate hodnoty jeho majetku". 189. Z toho vyplýva, ze na uplatnenie bodu 35 usmernení nepostacuje skutocnost, ze pokuta ulozená za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze môze viest k vyhláseniu konkurzu dotknutej spolocnosti. Z judikatúry citovanej v bode 187 vyssie totiz vyplýva, ze hoci konkurz poskodzuje financné záujmy dotknutých vlastníkov a akcionárov, nemusí nevyhnutne viest k zániku predmetného podniku. Ten môze sám osebe pokracovat vo svojej existencii bud formou zvýsenia základného imania spolocnosti, ktorá vyhlásila konkurz, ako právnická osoba zabezpecujúca prevádzku uvedeného podniku, alebo formou celkového prevzatia jeho majetku, teda podniku ako subjektu vykonávajúceho ekonomickú cinnost, iným subjektom. Takéto celkové prevzatie majetku sa môze uskutocnit dobrovolným alebo núteným predajom majetku spolocnosti v konkurze s pokracujúcou prevádzkou. 190. V dôsledku toho treba bod 35 usmernení, najmä v súvislosti so stratou hodnoty majetku dotknutej spolocnosti, chápat ako bod, ktorý upravuje situáciu, v ktorej je prevzatie podniku uvedené v predchádzajúcom bode, alebo prinajmensom jeho majetku, nepravdepodobné az nemozné. V takom prípade budú jednotlivé casti majetku spolocnosti jedna po druhej ponúknuté v konkurze na predaj a je mozné, ze mnoho z nich nenájde kupca alebo prinajlepsom budú predané za velmi nízku cenu, takze je oprávnené hovorit, ako uvádza bod 35 usmernení, o úplnej strate ich hodnoty. 191. Vysvetlenia poskytnuté samotnou Komisiou pocas pojednávania tento záver potvrdzujú. Komisia totiz uviedla, ze neuplatnuje striktne podmienku upravenú v bode 35 usmernení, podla ktorej musí existovat nebezpecenstvo, ze majetok dotknutého podniku stratí svoju hodnotu, ale ze sa snazí urcit, ci uvedený majetok môze byt nadalej vyuzívaný pri výrobe tovarov. Tieto vyhlásenia boli zaznamenané do zápisnice z pojednávania. Vyplýva z nich, ze výklad bodu 35 usmernení prijatý Komisiou, je v podstate rovnaký ako výklad uvedený v prechádzajúcom bode. 192. Okrem toho je potrebné pripomenút, ze uplatnenie uvedeného bodu usmernení si podla jeho znenia tiez vyzaduje "osobitný sociálny a ekonomický kontext". Podla judikatúry je takýto kontext tvorený dôsledkami, ktoré by mohlo mat zaplatenie pokuty najmä na zvýsenie nezamestnanosti alebo na poskodenie dodávatelských a odberatelských hospodárskych odvetví dotknutého podniku (rozsudok Súdneho dvora z 29. júna 2006, SGL Carbon/Komisia, C-308/04 P, Zb. s. I-5977, bod 106). 193. Ak sú podmienky uvedené v troch predchádzajúcich bodoch splnené, mozno skutocne tvrdit, ze ulozenie pokuty, ktorá môze mat za následok zánik dotknutej spolocnosti, je v rozpore so zásadou proporcionality, ktorú je Komisia povinná dodrziavat pri kazdom ulození pokuty podla práva hospodárskej sútaze (pozri bod 44 vyssie). 194. Zohladnujúc tieto vseobecné úvahy, je preto potrebné vykonat preskúmanie tvrdenia zalobcu v rámci druhého zalobného dôvodu. 195. V tejto súvislosti je potrebné hned konstatovat, ze zalobca týmto tvrdením uvádza tak výhradu voci forme, ktorá sa zakladá na porusení povinnosti odôvodnenia (pozri bod 182 vyssie), ako aj vecné výhrady, t. j. nesprávne zistený skutkový stav a zjavne nesprávne posúdenie Komisie (pozri bod 183 vyssie). Zalobca okrem toho Vseobecný súd ziada, aby v rámci výkonu svojej neobmedzenej súdnej právomoci v oblasti pokút zrusil alebo znízil výsku pokuty, ktorá mu bola ulozená. 196. Je nutné konstatovat, ze ziadost zalobcu o uplatnenie bodu 35 usmernení na jeho prípad, ako aj jeho tvrdenie pred Vseobecným súdom, v ktorom namieta voci zamietnutiu tejto ziadosti, sú zalozené na nesprávnom pochopení podmienok uplatnenia uvedeného bodu. 197. Je pravda, ze v case podania svojej ziadosti o zohladnenie údajnej platobnej neschopnosti si zalobca bol vedomý nevyhnutnosti preukázat existenciu "osobitného sociálneho a ekonomického kontextu" v zmysle vyssie citovanej judikatúry (pozri bod 192) a tejto otázke venoval cast svojho listu z 27. marca 2009, ktorý obsahoval túto ziadost. Zalobca v nom v podstate uvádza rovnaké tvrdenia ako tie, ktoré uz uviedol pred Vseobecným súdom a ktoré pred Vseobecným súdom uviedla aj Slovenská republika (pozri bod 180 a 181 vyssie). Toto tvrdenie, voci ktorému Komisia nenamieta, dostatocným spôsobom preukazuje prítomnost osobitného kontextu, ako ho pozaduje bod 35 usmernení, z coho vyplýva, ze táto podmienka uplatnenia uvedeného bodu sa musí povazovat za splnenú. 198. Naopak pocas podania ziadosti o zohladnenie údajnej platobnej neschopnosti zalobca zastával nesprávny názor, podla ktorého v tejto súvislosti postacuje preukázat, ze ulozenie pokuty viedlo k vyhláseniu konkurzu. Odborný posudok predlozený zalobcom v prílohe k jeho odpovedi na oznámenie námietok a uvedený v bode 177 vyssie je tak venovaný "pokracovaniu ekonomickej existenciu spolocnosti NCHZ". 199. Je potrebné v tomto zmysle poznamenat, ze zalobca trochu skresluje pojmy tejto správy, ked tvrdí, ze musia byt splnené tri podmienky, aby mohol "prezit ako ekonomicky cinný podnik". Z pojmov správy jasne vyplýva, ze tieto podmienky sa týkajú ekonomickej existencie spolocnosti ako obchodnej spolocnosti. Správa dalej uvádza, ze ak tieto podmienky nebudú splnené, "môzeme ocakávat podstatné prehlbenie úpadku spolocnosti, ktorý môze smerovat k relatívne skorému vyhláseniu konkurzu". Správa sa vsak nezaoberá dôsledkami prípadného konkurzu na pokracovanie spolocnosti zalobcu a predovsetkým sa nevyjadruje k moznosti dobrovolného alebo núteného prevodu jeho majetku na inú spolocnost s cielom pokracovat v prevádzke. 200. Zalobca sa touto otázkou nezaoberal ani v liste z 27. marca 2009 uvedenom v bode 197 vyssie, v ktorom okrem odvolania sa na osobitný sociálny a ekonomický kontext danej veci len predlozil nové údaje preukazujúce jeho "kritickú financnú situáciu". Touto otázkou sa nezaoberal ani v zalobe. Az v replike zalobca uviedol konkrétne tvrdenia, aby tak odpovedal na prehlásenie Komisie, podla ktorého predlozené dôkazy nepreukazovali najmä, ze jeho majetok stratí celú hodnotu. 201. Ako vsak uz bolo uvedené (pozri body 189 a 190 vyssie) podla bodu 35 usmernení nepostacuje preukázat, ze dotknutý podnik vyhlási v prípade ulozenia pokuty konkurz. Podla znenia tohto bodu musia existovat "objektívn[e] dôkaz[y], preukazujúc[e], ze ulozenie pokuty... by nenapravitelne ohrozilo ekonomickú zivotaschopnost dotknutého podniku a viedlo by ku strate hodnoty jeho majetku", co nie je automatické v prípade konkurzu spolocnosti prevádzkujúcej predmetný podnik. Zalobca preto môze pozadovat uplatnenie tohto bodu usmernení len za predpokladu, ze predlozí objektívne dôkazy o takejto moznosti, co predstavuje základnú podmienku uplatnenia uvedeného bodu. 202. Pri posúdení výhrad, ktoré zalobca uviedol v rámci tohto zalobného dôvodu, je potrebné zohladnit jeho nesprávne pochopenie podmienok uplatnenia bodu 35 usmernení. 203. V tomto prípade, pokial ide o údajné porusenie povinnosti odôvodnenia, ktorého sa dopustila Komisia, je potrebné pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry musia z odôvodnenia vyzadovaného clánkom 253 ES jasne a jednoznacne vyplývat úvahy institúcie, ktorá akt prijala, umoznujúce dotknutým osobám pochopit dôvody prijatia opatrenia a príslusnému súdu preskúmat ho. Poziadavka uvedenia dôvodov musí byt posudzovaná v závislosti od okolností prípadu, najmä v závislosti od obsahu aktu, povahy uvádzaných dôvodov a záujmu, ktorý na jeho objasnení môzu mat osoby, ktorým je akt urcený, alebo iné osoby, ktorých sa akt priamo a osobne dotýka. Nevyzaduje sa, aby v odôvodnení boli presne uvedené vsetky relevantné právne a skutkové okolnosti, kedze otázka, ci odôvodnenie aktu splna poziadavky uvedeného clánku 253 ES, sa má posudzovat nielen s ohladom na jeho znenie, ale tiez s ohladom na jeho kontext, ako aj s ohladom na vsetky právne predpisy upravujúce dotknutú oblast (pozri rozsudok Súdu prvého stupna zo 6. decembra 2005, Brouwerij Haacht/Komisia, T-48/02, Zb. s. II-5259, bod 45 a tam citovanú judikatúru). 204. Pokial ide predovsetkým o rozsah povinnosti odôvodnenia v súvislosti so stanovením výsky pokuty ulozenej za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze, z ustálenej judikatúry vyplýva, ze poziadavky podstatných formálnych nálezitostí zalozené touto povinnostou odôvodnenia sú splnené, ak Komisia uvedie vo svojom rozhodnutí posudzované skutocnosti, ktoré jej umoznili vymedzit závaznost a trvanie porusenia, ako aj posudzované skutocnosti, ktoré na tento úcel zohladnila podla orientacných pravidiel obsiahnutých v jej vlastných usmerneniach (pozri rozsudok Brouwerij Haacht/Komisia, uz citovaný v bode 203 vyssie, bod 46 a tam citovanú judikatúru). 205. Berúc do úvahy túto judikatúru, je potrebné konstatovat, ze odôvodnenie Komisie nachádzajúce sa v napadnutom rozhodnutí a týkajúce sa zamietnutia ziadosti zalobcu podla bodu 35 usmernení je dost strucné, pricom sa obmedzuje len na jednoduché tvrdenie, ze skutocnosti predlozené zalobcom nepreukazujú, ze ulozená pokuta by nenapravitelne ohrozila jeho ekonomickú zivotaschopnost a viedla ku strate hodnoty jeho majetku. 206. Ak by bola pravdepodobnost, ze zalobca vyhlási po ulození pokuty konkurz, dostatocná na preukázanie, ako chybne predpokladá zalobca, ze bola splnená podmienka na uplatnenie bodu 35 usmernení, ktorá upravuje ohrozenie jeho ekonomickej zivotaschopnosti a stratu hodnoty jeho majetku, je pravda, ze by bolo mozné príst k záveru, ze odôvodnenie 377 napadnutého rozhodnutia týkajúce sa zamietnutia ziadosti zalobcu na uplatnenie uvedeného bodu usmernení je nedostatocne odôvodnené. 207. Z judikatúry totiz vyplýva, ze kontext súvisiaci s prijímaním rozhodnutia, ktorý je charakterizovaný najmä výmenou stanovísk autora rozhodnutia a dotknutého úcastníka konania, môze za urcitých okolností stazit povinnost odôvodnenia [rozsudok Súdu prvého stupna zo 6. apríla 2000, Kuijer/Rada, T-188/98, Zb. s. II-1959, body 44 a 45, a z 3. decembra 2003, Audi/ÚHVT (TDI), T-16/02, Zb. s. II-5167, bod 89]. Zalobca predlozil podrobné informácie, vrátane odborného posudku, ktoré podla neho preukazujú, ze v prípade ulozenia pokuty bude vyhlásenie konkurzu velmi pravdepodobné, az neodvratné, pricom ak Komisia prisla k odlisnému záveru, mala by predlozit prinajmensom strucné zhrnutie dôkazov a skutocností, ktoré podporujú jej záver. 208. Toto platí o to viac, ze Komisia vo svojom vyjadrení sa k zalobe potvrdila, ze starostlivo preskúmala financnú situáciu zalobcu, predovsetkým vypracovala základnú analýzu podla takzvaného "Altmanovho Z-score" modelu a na základe údajov predlozených zalobcom vypocítala indikátor pravdepodobnosti konkurzu podla tohto modelu. Hodnota tohto indikátora sa v prípade zalobcu nachádza pod hranicnou hodnotou vysokej pravdepodobnosti konkurzu. Výpocet tohto indikátora viedol k rozprave medzi úcastníkmi konania, ktorej predmetom bola jednak presnost tohto výpoctu, kedze uvedený indikátor bol vypocítaný aj v odbornom posudku, ktorý predlozil zalobca, pricom tento druhý indikátor bol podla Komisie vypocítaný chybne, a vseobecnejsie posúdenie odborného posudku predlozeného zalobcom Komisii pocas správneho konania. V tomto kontexte zalobca tiez predlozil nový odborný posudok o svojej financnej situácii. 209. Predpoklad uvedený zalobcom v bode 206 vyssie vsak nie je presný. Ako uz bolo uvedené (pozri bod 201 vyssie), na úcely uplatnenia bodu 35 usmernení sa zalobca nemôze obmedzit na tvrdenie, ze ulozenie pokuty povedie k vyhláseniu konkurzu, ale musí tiez vysvetlit a dokázat, akým spôsobom táto moznost nenapravitelne ohrozí jeho ekonomickú zivotaschopnost ako podniku a povedie k strate hodnoty jeho majetku. 210. Touto poslednou otázkou sa vsak zalobca vo svojej ziadosti o uplatnenie uvedeného bodu usmernení nezaoberal (pozri body 198 az 200 vyssie). Preto v súvislosti s touto otázkou nevznikla medzi zalobcom a Komisiou ziadna diskusia a judikatúra uvedená v bode 207 vyssie sa neuplatní. Za týchto okolností sa Komisia mohla bez porusenia povinnosti odôvodnenia obmedzit na konstatovanie nachádzajúce sa v odôvodnení 377 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého nie je splnená základná podmienka uplatnenia bodu 35 usmernení o ohrození zivotaschopnosti dotknutého podniku a strate hodnoty jeho majetku. Z toho vyplýva, ze výhrada zalobcu zalozená na porusení povinnosti odôvodnenia musí byt zamietnutá. 211. Z judikatúry citovanej v bodoch 49 az 51 vyssie vsak v kazdom prípade vyplýva, ze v danom prípade sa od Vseobecného súdu ziada nielen preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia, pokial ide o jeho formu a obsah, ale aj výkon jeho neobmedzenej súdnej právomoci, co znamená nahradit posúdenie Komisie svojím vlastným posúdením. 212. Výkon neobmedzenej súdnej právomoci súdom Únie môze odôvodnit predlozenie a zohladnenie doplnujúcich informácií, ktorých uvedenie v rozhodnutí nie je ako také pozadované na základe povinnosti odôvodnenia (rozsudok Súdneho dvora zo 16. novembra 2000, KNP BT/Komisia, C-248/98 P, Zb. s. I-9641, bod 40; rozsudok SCA Holding/Komisia, uz citovaný v 49 vyssie, bod 55, a rozsudok Cheil Jedang/Komisia, uz citovaný v bode 96 vyssie, bod 215). Ak aj v danom prípade zohladníme takéto doplnujúce skutocnosti, ktoré nie sú uvedené v rozhodnutí Komisie, súd Únie môze pri výkone svojej neobmedzenej súdnej právomoci príst k záveru, ze výska ulozenej pokuty je primeraná (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 12. decembra 2007, BASF a UCB/Komisia, T-101/05 a T-111/05, Zb. s. II-4949, body 71 a 72) a to aj v prípade ak je rozhodnutie Komisie nedostatocne odôvodnené (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 12. decembra 2007, Prym a Prym Consumer/Komisia, T-30/05, neuverejnený v Zbierke, bod 190). 213. V danom prípade, pokial ide o obsah rozhodnutia, zalobca namieta voci posúdeniu Komisie, ktoré ju viedlo k zamietnutiu ziadosti o zohladnenie jeho platobnej neschopnosti. Zalobca sa v tejto súvislosti neobmedzuje len na uvedenie nesprávneho zistenia skutkového stavu a zjavne nesprávneho posúdenia, ale Vseobecný súd ziada aj o výkon jeho neobmedzenej súdnej právomoci. Komisia vo svojom vyjadrení sa k zalobe pozaduje, aby Vseobecný súd pri výkone svojej neobmedzenej súdnej právomoci zachoval výsku pokuty, ak dôjde k záveru, ze odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je nedostatocné. 214. Za týchto podmienok za predpokladu, ze napadnuté rozhodnutie, pokial ide o zamietnutie uvedenej ziadosti zalobcu, je nedostatocne odôvodnené, je predtým, ako bude v danom prípade z tohto dôvodu zrusené, potrebné skúmat tvrdenie zalobcu, ktorý namieta voci obsahu zamietnutia jeho ziadosti, a urcit nielen, ci toto zamietnutie obsahuje zalobcom uvedené obsahové chyby, ale ci je v rámci výkonu neobmedzenej súdnej právomoci Vseobecného súdu potrebné zrusit pokutu alebo znízit jej výsku, ako to ziada zalobca, alebo je nutné ju zachovat, ako to pozaduje Komisia. 215. V tejto súvislosti je potrebné po prvé uviest, ze tak odborný posudok pripojený zalobcom k jeho odpovedi na oznámenie námietok, ako aj list z 27. marca 2009, nielenze vyslovene neupravujú otázku zivotaschopnosti podniku zalobcu a prípadnú stratu hodnoty jeho majetku z dôvodu ulozenia pokuty (pozri body 199 a 200 vyssie), ale ani neobsahujú ziadnu skutocnost, ktorá by poukazovala v prospech tejto moznosti. 216. Po druhé tvrdenia uvedené zalobcom v jeho zalobe tiez nepoukazujú v prospech tejto moznosti, ale naopak aj za predpokladu vyhlásenia konkurzu vedú k záveru, ze podnik bude nadalej existovat po rekapitalizácii zalobcu alebo po celkovom prevzatí jeho majetku iným subjektom, pricom pokracovanie jeho prevádzky bude viac ako pravdepodobné. Napriek skutocnosti, ze zalobca sa podla vlastného vyjadrenia nachádza "od urcitého obdobia na pokraji bankrotu", sa totiz k spolocnosti v roku 2008 pripojil nový akcionár, co preukazuje, ze existujú investori zaujímajúci sa o úcast v podniku zalobcu. Mozno to vysvetlit skutocnostou, ako potvrdzuje samotný zalobca, ze spolocnost je respektovaným konkurentom na trhu acetylidu vápenatého a jej financné problémy, s ktorými je konfrontovaná, nesúvisia s jej konkurencieschopnostou na tomto trhu. 217. Po tretie tento dojem potvrdzuje aj vyhlásenie predstavenstva zalobcu zo 17. septembra 2009 adresované jeho "obchodným partnerom" a predlozené Komisiou v prílohe jej vyjadrenia k zalobe. Vyhlásenie uvádza, ze cielom ziadosti o vyhlásenie konkurzu zalobcu je ochrana jeho majetku a pokracovania vo výrobe. Predstavenstvo vyhlásilo, ze zalobca je schopný udrzat si svoje postavenie na trhu, co je "znakom jeho zivotaschopnosti a vnútornej sily" a uvádza "revitalizáciu spolocnosti", ktorá v ziadnom prípade neohrozí jeho "prevádzkovú spôsobilost a platobnú schopnost". 218. Po stvrté tvrdenie zalobcu uvedené v replike na preukázanie neodvratnosti jeho likvidácie a straty hodnoty jeho majetku tiez nie je presvedcivé. V tomto kontexte zalobca najprv odpovedá na tvrdenie Komisie nachádzajúce sa v jej vyjadrení k zalobe, podla ktorého uz uskutocnil opatrenia vo výske priblizne 11 miliónov eur, aby celil pokute. Toto tvrdenie je vsak irelevantné, kedze sa netýka prípadného pokracovania podniku po vyhlásení konkurzu, ale otázky, ci bolo vyhlásenie konkurzu nevyhnutným následkom ulozenia pokuty. 219. Zalobca sa v tejto casti tvrdenia zaoberá tiez dvoma dalsími otázkami. Jednak odpovedá na tvrdenia Komisie týkajúce sa prípadného prevzatia jeho majetku iným podnikom. Jednak odpovedá na tvrdenie Komisie, podla ktorého nepoziadal o zacatie konania o súdnom vyrovnaní. 220. Pokial ide o prvú z dvoch otázok uvedených v prechádzajúcom bode, zalobca potvrdzuje, ze je "zlozité dokázat, ze sa urcitá udalost nikdy neuskutocní", ale ze v kazdom prípade nemá vedomost, ze by sa niektorá spolocnost "zaujímala o odkúpenie jeho majetku (vrátane jej dlhov)". Táto odpoved sa zakladá na nesprávnom predpoklade. Predaj celého majetku spolocnosti v konkurze s cielom pokracovat v prevádzke, tak ako je uvedený v bode 189 vyssie, nezahrna, v rozpore s tým co tvrdí zalobca, aj prevod dlhov tejto spolocnosti na nadobúdatela. Dlhy budú vyrovnané prostredníctvom predaja. Je pravdepodobné, ze ich uspokojenie bude len ciastocné, inak by totiz spolocnost nevyhlásila konkurz. To nemení nic na skutocnosti, ze celkový predaj majetku spolocnosti v konkurze s cielom pokracovat v prevádzke môze vo vseobecnosti viest k lepsiemu výsledku ako individuálny predaj jednotlivých castí majetku, kedze celkový predaj majetku spolocnosti v konkurze umoznuje zachovat jej nehmotné prvky ako je napríklad povest na trhu, a navyse umoznuje dotknutému nadobúdatelovi rozvinút aktivity v danej oblasti a zároven sa vyhnút úsiliu, nákladom a problémov súvisiacim so zalozením úplne novej spolocnosti. 221. Za týchto okolností je odôvodnené ocakávat, ze zalobca vysvetlí, preco je v danom prípade vylúcený predaj jeho spolocnosti inému subjektu, o to viac, ze sám uviedol, ze na trhu je respektovaným konkurentom. Zalobca sa vsak obmedzuje na poukázanie, ze pokracovanie jeho aktivít závisí do názoru "výboru veritelov" a ak oni prídu k záveru, "ze [je] výnosnejsie predat majetok spolocnosti, ako ju zachovat v cinnosti... prevádzky [budú] zatvorené... a znovuobnovenie jej cinnosti bude predstavovat výnimocne namáhavú zátaz tak po financnej, ako aj technickej stránke", je preto "odôvodnené ocakávat, ze prinajmensom o cast jej majetku a prevádzok nebude záujem a z toho dôvodu stratia celú svoju terajsiu hodnotu". 222. Zalobca v tejto súvislosti tiez predlozil odborný posudok, ktorý uvádza, ze jeho výroba môze byt ukoncená v lehote 10 az 18 týzdnov, bez ohrozenia bezpecnosti zamestnancov, ale ze látky, ktoré ostanú v prevádzkach, môzu mat "velký dopad" na zivotné prostredie a rozobratie uvedených prevádzok musí byt uskutocnené odborníkmi, pricom trvanie prác a náklady s nimi spojené je tazké odhadnút. 223. Je nutné konstatovat, ze argumentácia zalobcu zhrnutá v dvoch predchádzajúcich bodoch je neúplná, az protirecivá. Tvrdenia, ktoré uvádza, ako aj odborný posudok, ktorý predlozil, vedú k záveru, ze najvýhodnejsím riesením, a to aj pre jeho veritelov, by bol celkový predaj majetku s cielom pokracovat v prevádzke. Zalobca vsak nevysvetlil, na základe akého dôvodu by výbor veritelov prisiel bez ohladu na tieto skutocnosti k záveru, ze bude výnosnejsie predat majetok a ukoncit jeho výrobu. 224. Pokial ide o súdne vyrovnanie, je potrebné uviest, ze Komisia vo svojom vyjadrení k zalobe prevzala tvrdenie uz uvedené v rámci predbezného opatrenia. Z uznesenia Novácke chemické závody/Komisia, uz citovaného v bode 5 vyssie (body 25 a 49), vsak vyplýva, ze súdne vyrovnanie malo byt zacaté pred vyhlásením konkurzu. Z toho vyplýva, ze toto tvrdenie sa týka otázky, ako bolo mozné sa vyhnút vyhláseniu konkurzu, a netýka sa následkov takéhoto vyhlásenia. Preto je aj toto tvrdenie irelevantné (pozri tiez bod 218 vyssie). V kazdom prípade sa zalobca vo svojej odpovedi na toto tvrdenie obmedzuje na vyhlásenie, ze niektorí z jeho veritelov by súhlasili so súdnym vyrovnaním iba vtedy, ak by bolo v súlade s pravidlami v oblasti státnej pomoci, pricom nevysvetluje, preco by bol predpoklad takéhoto súladu vylúcený. V zostávajúcej casti zalobca opakuje nejasné a nepreukázané tvrdenia, podla ktorých o kúpu jeho akcií alebo jeho podniku tretou stranou "nie je podstatný záujem". 225. Z vyssie uvedeného vyp lýva, ze je potrebné konstatovat, ze zalobcovi sa nepodarilo preukázat, ze zamietnutie Komisie zohladnit v napadnutom rozhodnutí jeho platobnú neschopnost v zmysle bodu 35 usmernení je chybné. 226. Tento záver podporuje aj odpoved zalobcu na otázku Vseobecného súdu, ktorá bola adresovaná úcastníkom konania v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania a ktorou ich Vseobecný súd ziadal o doplnenie tvrdení týkajúcich sa tohto zalobného dôvodu, najmä vzhladom na perspektívu predaja celého majetku zalobcu s cielom pokracovat v prevádzke. 227. Zalobca totiz potvrdil, ze 16. januára 2012 bol v rámci konkurzného konania celý jeho majetok predaný bez zatazenia akýmikolvek povinnostami okrem tých, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, za cenu 2,2 milióna eur, ktorá bola podla jeho vlastného vyjadrenia "zanedbatelná". Podla zalobcu skutocnost, ze táto cena predstavovala len cast pokuty, ktorá mu bola ulozená, potvrdzuje jeho stanovisko o strate celkovej hodnoty jeho majetku. 228. Nezávisle od otázky, ci mohol byt celý majetok zalobcu predaný za vyssiu cenu, za akú bol v skutocnosti predaný, je vsak potrebné konstatovat, ze vzhladom na predajnú cenu nie je mozné v ziadnom prípade hovorit o strate celkovej hodnoty uvedeného majetku. V rozpore s tým, aby preukázal, ze predaj celého majetku s cielom pokracovat v prevádzke je nepravdepodobný, az nemozný, zalobca naopak potvrdil, ze takýto predaj sa reálne uskutocnil. 229. Z toho vyplýva, ze je potrebné príst k záveru, ze Komisia správne zastávala názor, ze predbezné podmienky na prípadné uplatnenie bodu 35 usmernení neboli v prípade zalobcu splnené a ze v kazdom prípade treba pri výkone neobmedzenej súdnej právomoci, ktorou disponuje Vseobecný súd, zastávat názor, ze tvrdenie zalobcu v rámci daného zalobného dôvodu neodôvodnuje zrusenie alebo znízenie výsky pokuty, ktorá mu bola ulozená, ale naopak odôvodnuje jej zachovanie v pôvodnej výske. Z toho vyplýva, ze druhý zalobný dôvod musí byt zamietnutý. O tretom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 3 ods. 1 písm. g) ES 230. V tretom zalobnom dôvode zalobca uvádza, ze vzhladom na skutocnost, ze mu bola v napadnutom rozhodnutí ulozená vysoká pokuta, je toto rozhodnutie schopné narusit a obmedzit hospodársku sútaz na trhu s acetylidom vápenatým, ako aj porusit clánok 3 ods. 1 písm. g) ES. Odvolávajúc sa na rozsudok Súdneho dvora z 21. februára 1973, Europemballage a Continental Can/Komisia (6/72, Zb. s. 215, body 23 a 24), zalobca uvádza, ze z tohto ustanovenia vyplýva, ze je zakázané vykonávat ustanovenia sútazného práva spôsobom, ktorý porusuje alebo obmedzuje hospodársku sútaz, aj keby takýto spôsob nebol priamo sankcionovaný právom Únie. Zalobca zastáva názor, ze toto ustanovenie zaväzuje nielen podniky, ale aj institúcie Únie, z coho vyplýva, ze ak takáto institúcia prijme opatrenie, ktoré narusuje alebo obmedzuje hospodársku sútaz, porusuje uvedené ustanovenie, hoci neporusuje ziadne pravidlo práva Únie. 231. Zalobca v rámci tohto zalobného dôvodu opakuje tvrdenie uz uvedené v druhom zalobnom dôvode, podla ktorého dôsledkom jemu ulozenej pokuty bolo vyhlásenie konkurzu a jeho odchod z predmetného trhu. Okrem toho zalobca pri posúdení hladiny koncentrácie na príslusnom trhy uvádza, odvolávajúc sa na konkrétne údaje vynaté z napadnutého rozhodnutia a opierajúc sa o Herfindahl-Hirschmanov index pouzívaný orgánmi hospodárskej sútaze, vrátane Komisie, ze predmetné trhy práskového acetylidu vápenatého a granulátov acetylidu vápenatého v danej veci uz boli vysoko koncentrované. Na základe tejto skutocnosti zalobca uvádza, ze on sám je jeden z najdôlezitejsích konkurentov na týchto trhoch, pricom jeho odstránenie bude mat za následok este väcsiu pravdepodobnost koordinácie medzi ostatnými konkurentmi, napriek sankciám, ktoré im boli ulozené. Jeho úcasti na trhu budú pravdepodobne rozdelené medzi ostatných úcastníkov kartelu, co povedie k zvýseniu koncentrácie a v konecnom dôsledku k obmedzeniu hospodárskej sútaze na uvedených trhoch. 232. Zalobca sa odvoláva predovsetkým na moznost, ze jeho úcast na predmetnom trhu získa spolocnost Akzo Nobel a tvrdí, ze Herfindahl-Hirschmanov index preukazuje v tomto prípade znacné zvýsenie. Tento príklad podla neho zdôraznuje "absurdný a nevyrovnaný výsledok", ku ktorému môze viest "mechanické a neodborné" uplatnovanie "pravidiel práva hospodárskej sútaze". Akzo Nobel ako "ekonomický obor", ktorému prinálezí podstatná cast na predmetnom trhu, ktorý uz bol potrestaný za úcast na iných karteloch a ktorý bol aktívnym clenom sporného kartelu, bude v konecnom dôsledku profitovat z napadnutého rozhodnutia, kedze nielenze dosiahol odpustenie pokuty, ale tiez získa odberatelov zalobcu. Podla zalobcu je takýto výsledok zjavne v rozpore nielen s cielmi práva hospodárskej sútaze, ale aj so základnými zásadami spravodlivosti. 233. Toto tvrdenie nie je mozné uznat. 234. Po prvé, tvrdenie zalozené na porusení clánku 3 ods. 1 písm. g) ES musí byt zamietnuté. 235. Je pravda, ako rozhodol Súdny dvor vo svojom rozsudku Europemballage a Continental Can/Komisia, uz citovanom v bode 230 vyssie (body 23 a 24), na ktorý sa odvoláva aj zalobca, ze toto ustanovenie posväcuje ciel nachádzajúci svoje uplatnenie vo viacerých ustanoveniach Zmluvy o ES, ktorých výklad vyzaduje. Clánok 3 ods. 1 písm. g) ES tým, ze upravuje systém, ktorým sa zabezpecí, aby sa na spolocnom trhu nenarusila hospodárska sútaz, najmä vyzaduje, aby nebola obmedzená hospodárska sútaz. Táto poziadavka je taká podstatná, ze bez nej by mnohé ustanovenia Zmluvy o ES nemali zmysel. Obmedzenia hospodárskej sútaze, ktoré táto Zmluva za urcitých podmienok pripústa z dôvodov zalozených na nevyhnutnosti zladit viaceré pozadované ciele, tak v tejto poziadavke nachádzajú hranicu, po ktorej prekrocení stratégie hospodárskej sútaze môzu ohrozit úcel spolocného trhu. 236. Napriek tomu, ze sú tieto odôvodnenia samy osebe správne, nie sú relevantné, pokial ide ulozenie pokuty podniku, ktorý porusil pravidlá hospodárskej sútaze svojou úcastou na dohode medzi podnikatelmi alebo zosúladenom postupe, ktorých cielom alebo následkom bolo vylucovanie, obmedzovanie alebo skreslovanie hospodárskej sútaze v zmysle clánku 81 ods. 1 ES. Vo svojom tvrdení totiz zalobca vôbec nezohladnuje skutocnost, ze hospodárska sútaz na predmetnom trhu bola v dôsledku kartelu potrestaného napadnutím rozhodnutím narusená az obmedzená. Cielom napadnutého rozhodnutia je predovsetkým napravit túto situáciu, a to aj prostredníctvom ulozenia primeraných sankcií. 237. Je potrebné uviest, ze ulozenie sankcií v prípade, ked Komisia konstatuje porusenie pravidiel hospodárskej sútaze, predstavuje prostriedok, ktorého úcelom je predovsetkým dosiahnut ciel uvedený v clánku 3 ods. 1 písm. g) ES, a preto je zrejmé, ze nemôze byt povazovaný za porusenie tohto ustanovenia. Nic to vsak nemení na skutocnosti, ze v rámci dodrziavania zásady proporcionality, ktorá má viest konanie Komisie v tejto oblasti (pozri body 44 a 46 vyssie), je potrebné sa vyhnút privysokým sankciám, ktoré nie sú nevyhnutné na dosiahnutie pozadovaného ciela. Tvrdenie zalobcu v rámci tohto zalobného dôvodu je preto potrebné skúmat len vzhladom na prípadné porusenie zásady proporcionality. 238. Po druhé je vzhladom na preskúmanie z dôvodu uvedeného v predchádzajúcom bode potrebné uviest, ze ustálená judikatúra, uz citovaná v bode 186 vyssie, podla ktorej nie je Komisia pri stanovovaní výsky pokuty povinná zohladnit stratovú financnú situáciu podniku, neznamená, ze by tak nemohla urobit (rozsudok Carbone Lorraine/Komisia, uz citovaný v bode 58 vyssie, bod 314). Nevyhnutnost respektovat zásadu proporcionality môze byt totiz v rozpore s ulozením pokuty, ktorá prekracuje hranicu povazovanú za primeranú za uvedené porusenie a ktorá môze ohrozit existenciu samotnej dotknutej spolocnosti. Toto platí o to viac, ze zánik spolocnosti na predmetnom trhu by mal nevyhnutne skodlivé následky na hospodársku sútaz. 239. Nic v tvrdení zalobcu vsak neumoznuje príst k záveru, ze pokuta, ktorá mu bola ulozená, spadá do prípadu uvedeného v predchádzajúcom bode a ze stanovenie jej výsky je v rozpore so zásadou proporcionality. 240. Jednak sa tvrdenie zalobcu zakladá na predpoklade, ze ulozenie tejto pokuty povedie k jeho odchodu z predmetného trhu, pricom sa tento predpoklad ukázal ako chybný z dôvodov uvedených v rámci preskúmania druhého zalobného dôvodu (pozri body 215 az 228 vyssie). 241. Jednak, ak by sa aj uznal predpoklad odchodu zalobcu z predmetného trhu, nic v jeho tvrdení neumoznuje príst k záveru, ze konkurencia na tomto trhu bude v prípade takejto moznosti obmedzená alebo podstatne znízená. 242. V tejto súvislosti je potrebné uviest, ze z odôvodnenia 44 napadnutého rozhodnutia, voci ktorému zalobca nenamietal, vyplýva, ze acetylid vápenatý je výbusný a z toho dôvodu sa pomerne tazko prepravuje. Z toho vyplýva, ze vybudovanie dominantného postavenia alebo monopolu na tomto trhu je vystavené dodatocnému problému v rozsahu, v akom výrobca musí disponovat viacerými prevádzkami umiestnenými v príslusnej oblasti, aby mohol ovládnut trh. 243. Okrem toho na podporu svojho predpokladu, podla ktorého jeho odchod z predmetného trhu bude mat za následok obmedzenie az odstránenie hospodárskej sútaze, zalobca uvádza prípadné prevzatie jeho odberatelov spolocnostou Akzo Nobel. Vôbec vsak nevysvetluje, preco je pravdepodobné prevzatie jeho odberatelov spolocnostou Akzo Nobel a nie iným subjektom na tomto trhu. 244. Z tabulky nachádzajúcej sa v odôvodnení 46 napadnutého rozhodnutia navyse vyplýva, ze úcast spolocnosti Akzo Nobel na trhu s práskovým acetylidom vápenatým predstavovala 20 az 25 % a na trhu s granulátmi acetylidu vápenatého 5 az 10 %. Z toho vyplýva, ze za predpokladu prevzatia odberatelov zalobcu spolocnostou Akzo Nobel v ziadnom prípade nezíska monopol na oboch trhoch. Navyse je potrebné uviest, ze podla poznámky pod ciarou c. 80, na ktorú sa odvoláva odôvodnenie 44 napadnutého rozhodnutia, Akzo Nobel nebol hlavným dodávatelom na "na trhu kontinentálnej Európy", ktorého sa zúcastnil zalobca. Velká cast podielu na trhu spolocnosti Akzo Nobel je totiz výsledkom skutocnosti, ze podla rovnakej poznámky pod ciarou je jediným výrobcom "v severskej oblasti". Tieto skutocnosti, voci ktorým zalobca nenamieta, sú v rozpore s predpokladom o jeho prevzatí odberatelov zalobcu, v prípade jeho odchodu z uvedeného trhu, a o jeho dominantnom postavení na tomto trhu, ak sa mu podarí prevziat jeho odberatelov. 245. Vzhladom na vyssie uvedené odôvodnenia je potrebné príst k záveru, ze tretí zalobný dôvod je nedôvodný a musí byt zamietnutý. Navyse Vseobecný súd pri výkone svojej neobmedzenej súdnej právomoci, pokial ide o výsku pokuty ulozenej zalobcovi, zastáva názor, ze táto výska je v kazdom prípade primeraná vzhladom na okolnosti danej veci súvisiace so závaznostou a dobou porusenia, ktorú uviedla Komisia, ako aj vzhladom na ekonomické zdroje zalobcu. Preto je potrebné zamietnut zalobu ako celok. O trovách 246. Podla clánku 87 ods. 2 prvého pododseku rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Podla odseku 4 prvého pododseku toho istého clánku státy, ktoré vstúpili do konania ako vedlajsí úcastník konania, znásajú svoje vlastné trovy konania. 247. Kedze zalobca nemal vo veci úspech, je odôvodnené zaviazat ho na náhradu trov konania v súlade s návrhmi Komisie. Slovenská republika znása svoje vlastné trovy konania. Výrok Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (tretia komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Zaloba sa zamieta. 2. Novácke chemické závody, a.s., znásajú svoje vlastné trovy konania a sú povinné nahradit trovy konania, ktoré vznikli Európskej komisii. 3. Slovenská republika znása svoje vlastné trovy konania. References 1. file:///tmp/lynxXXXXQDskdO/L93976-1250TMP.html#t-ECR_62009TJ0352_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2008:045:TOC 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2003:210:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2002:045:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2006:298:TOC 6. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001T?0236&locale=SK 7. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007T?0138&locale=SK 8. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61980??0100&locale=SK 9. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0279&locale=SK 10. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003T?0410&locale=SK 11. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002C?0189&locale=SK 12. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004T?0069&locale=SK 13. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005T?0446&locale=SK 14. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0297&locale=SK 15. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62010C?0389&locale=SK 16. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0238&locale=SK 17. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0534&locale=SK 18. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000T?0067&locale=SK 19. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004T?0073&locale=SK 20. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61986??0246&locale=SK 21. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0259&locale=SK 22. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0038&locale=SK 23. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2008:009:TOC 24. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0347&locale=SK 25. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999T?0023&locale=SK 26. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000T?0220&locale=SK 27. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002C?0065&locale=SK 28. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61987??0374&locale=SK 29. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0204&locale=SK 30. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0407&locale=SK 31. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008T?0343&locale=SK 32. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006T?0039&locale=SK 33. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006T?0208&locale=SK 34. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001C?0106&locale=SK 35. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0076&locale=SK 36. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0303&locale=SK 37. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005T?0456&locale=SK 38. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008T?0211&locale=SK 39. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61989T?0037&locale=SK 40. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005T?0345&locale=SK 41. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999T?0231&locale=SK 42. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000T?0213&locale=SK 43. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0064&locale=SK 44. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005T?0452&locale=SK 45. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0308&locale=SK 46. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0048&locale=SK 47. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998T?0188&locale=SK 48. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0016&locale=SK 49. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0248&locale=SK 50. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005T?0101&locale=SK 51. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61972??0006&locale=SK 52. file:///tmp/lynxXXXXQDskdO/L93976-1250TMP.html#c-ECR_62009TJ0352_SK_01-E0001 53. file:///tmp/lynxXXXXQDskdO/L93976-1250TMP.html#I1 54. file:///tmp/lynxXXXXQDskdO/L93976-1250TMP.html#MO 55. file:///tmp/lynxXXXXQDskdO/L93976-1250TMP.html#DI