ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (siedma rozsírená komora) z 12. júna 2014 ( [1]*1 ) "Hospodárska sútaz -- Zneuzitie dominantného postavenia -- Trh mikroprocesorov -- Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 82 ES a clánku 54 Dohody o EHP -- Vernostná zlava -- 'Cisté` obmedzenia -- Kvalifikácia ako zneuzívajúce konanie -- Analýza rovnako efektívneho konkurenta -- Medzinárodná právomoc Komisie -- Vysetrovacia povinnost prináleziaca Komisii -- Hranice -- Právo na obhajobu -- Zásada riadnej správy vecí verejných -- Celková stratégia -- Pokuty -- Jediné a nepretrzité porusenie -- Usmernenia k metóde stanovovania pokút z roku 2006" Vo veci T-286/09, Intel Corp., so sídlom vo Wilmingtone, Delaware (Spojené státy), v zastúpení: pôvodne K. Bacon, barrister, M. Hoskins, N. Green, QC, S. Singla, barrister, I. Forrester, QC, A. Parr, R. Mackenzie, solicitors, a D. Piccinin, barrister, neskôr I. Forrester, A. Parr, R. Mackenzie a D. Piccinin, zalobca, ktorého v konaní podporuje: Association for Competitive Technology, Inc., so sídlom vo Washingtone, DC (Spojené státy), v zastúpení: J.-F. Bellis, advokát, vedlajsí úcastník konania, proti Európskej komisii, v zastúpení: T. Christoforou, V. Di Bucci, N. Khan a M. Kellerbauer, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorú v konaní podporuje: Union fédérale des consommateurs - Que choisir (UFC - Que choisir), so sídlom v Parízi (Francúzsko), v zastúpení: pôvodne J. Franck, neskôr E. Nasry, advokáti, vedlajsí úcastník konania, ktorej predmetom je návrh na zrusenie rozhodnutia Komisie K(2009) 3726 v konecnom znení z 13. mája 2009 týkajúceho sa konania podla clánku 82 [ES] a clánku 54 Dohody o EHP (vec COMP/C-3/37.990 - Intel), ako aj subsidiárne návrh na zrusenie alebo znízenie pokuty ulozenej zalobcovi, VSEOBECNÝ SÚD (siedma rozsírená komora), v zlození: predseda komory A. Dittrich (spravodajca), sudcovia I. Wiszniewska-Bial/ecka, M. Prek, J. Schwarcz a M. Kanceva, tajomník: E. Coulon a J. Weychert, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 3. az 6. júla 2012, vyhlásil tento Rozsudok ( [2]1 ) Skutkové okolnosti 1 Zalobca, Intel Corp., je spolocnost zalozená podla amerického práva, ktorá zabezpecuje dizajn, vývoj, výrobu a predaj mikroprocesorov (dalej len "CPU"), "cipsetov" (cipových sád) a iných polovodicových komponentov, ako aj platformových riesení pre spracovanie údajov a komunikacné zariadenia. 2 Ku koncu roka 2008 Intel zamestnávala priblizne 94100 zamestnancov po celom svete. Intel mala v roku 2007 cistý príjem vo výske 38334 miliónov amerických dolárov (USD) a cistý zisk vo výske 6976 miliónov USD. V roku 2008 mala cistý príjem 37586 miliónov USD a cistý zisk 5292 miliónov USD. I - Správne konanie 3 Dna 18. októbra 2000 Advanced Micro Devices, Inc. (dalej len "AMD") predlozila Komisii Európskych spolocenstiev formálnu staznost podla clánku 3 nariadenia Rady c. 17 zo 6. februára 1962, prvého vykonávacieho nariadenia k clánkom [81 ES] a [82 ES] ([3]Ú. v. ES 1962, 13, s. 204), ktorú dalej doplnila o nové skutocnosti a tvrdenia predlozené v rámci doplnujúcej staznosti z 26. novembra 2003. 4 Komisia zacala v máji 2004 sériu vysetrovaní týkajúcich sa urcitých informácií uvedených v doplnujúcej staznosti AMD. V rámci uvedeného vysetrovania Komisia v júli 2005 s pomocou niekolkých národných orgánov na ochranu hospodárskej sútaze vykonala kontroly podla clánku 20 ods. 4 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 [ES] a 82 [ES] ([4]Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205) priamo v priestoroch styroch pobociek spolocnosti Intel v Spojenom královstve, Nemecku, Taliansku a Spanielsku, ako aj v prevádzkach niekolkých zákazníkov spolocnosti Intel vo Francúzsku, Nemecku, Taliansku, Spanielsku a Spojenom královstve. 5 Dna 17. júla 2006 AMD podala staznost na Bundeskartellamt (nemecký spolkový úrad pre hospodársku sútaz), v ktorej tvrdila, ze Intel sa zapojila najmä do obchodných dohôd zameraných na vylúcenie konkurentov z trhu so spolocnostou Media-Saturn-Holding GmbH (dalej len "MSH"), ktorá je európskym predajcom mikroelektronických zariadení a hlavným európskym predajcom stolových pocítacov. Bundeskartellamt si v súvislosti s touto vecou vymenil informácie s Komisiou v rámci uplatnovania clánku 12 nariadenia c. 1/2003. 6 Dna 23. augusta 2006 Komisia uskutocnila stretnutie s pánom D1 [dôverné] ( [5]2 ) zo spolocnosti Dell Inc., ktorá je zákazníkom spolocnosti Intel. Komisia nevlozila indikatívny zoznam tém z tohto stretnutia (dalej len "indikatívny zoznam tém") do spisu týkajúceho sa tejto veci a nevyhotovila zápisnicu. Jeden z clenov tímu povereného touto vecou v Komisii spísal poznámku týkajúcu sa tohto stretnutia, ktorú Komisia kvalifikovala ako internú (dalej len "interná poznámka"). Dna 19. decembra 2008 Komisia poskytla zalobcovi nedôvernú verziu tejto poznámky. 7 Dna 26. júla 2007 Komisia dorucila zalobcovi oznámenie o výhradách (dalej len "oznámenie o výhradách z roku 2007") týkajúce sa konania zalobcu voci piatim hlavným výrobcom pôvodného zariadenia (Original Equipment Manufacturer, dalej len "OEM"), konkrétne spolocnostiam Dell, Hewlett-Packard Company (HP), Acer Inc., NEC Corp. a International Business Machines Corp. (IBM). Intel odpovedala na toto oznámenie o výhradách dna 7. januára 2008 a vypocutie sa konalo v dnoch 11. a 12. marca 2008. Spolocnosti Intel bol prístup k spisu poskytnutý trikrát, konkrétne 31. júla 2007, 23. júla a 19. decembra 2008. 8 Komisia vykonala niekolko vysetrovacích úkonov v súvislosti s tvrdeniami spolocnosti AMD, vrátane kontrol priamo v prevádzkach niekolkých maloobchodných predajcov pocítacov a v prevádzkach spolocnosti Intel, ktoré sa uskutocnili vo februári 2008. Komisia navyse zaslala rôznym velkým OEM viacero písomných ziadostí o informácie na základe clánku 18 nariadenia c. 1/2003. 9 Dna 17. júla 2008 Komisia dorucila zalobcovi dodatocné oznámenie o výhradách týkajúce sa konania zalobcu voci spolocnosti MSH. Toto oznámenie o výhradách (dalej len "dodatocné oznámenie o výhradách z roku 2008") sa týkalo aj konania spolocnosti Intel voci spolocnosti Lenovo Group Ltd (dalej len "Lenovo") a obsahovalo tiez nové dôkazy o konaní spolocnosti Intel voci niektorým OEM dotknutým oznámením o výhradách z roku 2007, ktoré Komisia získala az po vydaní oznámenia z roku 2007. 10 Komisia pôvodne poskytla spolocnosti Intel lehotu ôsmich týzdnov na predlozenie odpovede na dodatocné oznámenie o výhradách z roku 2008. Dna 15. septembra 2008 úradník poverený vypocutím predlzil túto lehotu do 17. októbra 2008. 11 Intel v stanovenej lehote neodpovedala na dodatocné oznámenie o výhradách z roku 2008. Namiesto toho podala 10. októbra 2008 zalobu na Súde prvého stupna, zaregistrovanú pod spisovou znackou T-457/08, v ktorej ziadala, aby uvedený súd po prvé zrusil dve rozhodnutia Komisie týkajúce sa stanovenia lehoty na predlozenie odpovede na dodatocné oznámenie o výhradách z roku 2008 a zamietnutia Komisie získat viacero kategórií dokumentov pochádzajúcich najmä zo spisu týkajúceho sa súkromného súdneho sporu medzi spolocnostami Intel a AMD v státe Delaware v USA a po druhé predlzil lehotu na predlozenie odpovede na dodatocné oznámenie o výhradách z roku 2008 s cielom poskytnút jej 30-dnovú lehotu odo dna, kedy získa prístup k relevantným dokumentom. 12 Intel okrem toho podala návrh na nariadenie predbezného opatrenia, zaregistrovaný pod spisovou znackou T-457/08 R, ktorým sa domáhala prerusenia konania Komisie do doby vydania rozhodnutia o jej zalobe vo veci samej, ako aj prerusenia lehoty stanovenej na predlozenie jej odpovede na dodatocné oznámenie o výhradách z roku 2008 a subsidiárne poskytnutia lehoty 30 dní odo dna uvedeného rozhodnutia, aby mohla odpovedat na dodatocné oznámenie o výhradách z roku 2008. 13 Dna 19. decembra 2008 Komisia zaslala spolocnosti Intel list, v ktorom ju upozornila na urcité konkrétne dôkazy, ktoré mala v úmysle pouzit v prípadnom konecnom rozhodnutí (dalej len "opis skutocností"). Intel neodpovedala na tento list v lehote stanovenej do 23. januára 2009. 14 Dna 27. januára 2009 predseda Súdu prvého stupna zamietol návrh na nariadenie predbezného opatrenia (uznesenie predsedu Súdu prvého stupna z 27. januára 2009, Intel/Komisia, T-457/08 R, neuverejnené v Zbierke). Po vydaní tohto uznesenia Intel dna 29. januára 2009 navrhla predlozit svoju odpoved na dodatocné oznámenie o výhradách z roku 2008 a na opis skutocností v lehote 30 dní odo dna vydania uznesenia predsedu Vseobecného súdu. 15 Dna 2. februára 2009 Komisia listom informovala spolocnost Intel, ze útvary Komisie rozhodli o nepredlzení lehoty stanovenej na predlozenie odpovede na dodatocné oznámenie o výhradách z roku 2008 a na opis skutocností. V liste z 2. februára 2009 sa vsak tiez uvádzalo, ze útvary Komisie sú ochotné zvázit prípadnú relevantnost oneskorene podaného vyjadrenia, ak Intel predlozí svoje pripomienky do 5. februára 2009. Komisia zastávala názor, ze nie je povinná vyhoviet ziadosti o vypocutie podanej po lehote a jej útvary sa domnievali, ze na zabezpecenie riadneho priebehu správneho konania nie je potrebné uskutocnit pojednávanie. 16 Dna 3. februára 2009 Intel vzala spät svoju zalobu vo veci samej vo veci T-457/08 a vec bola vymazaná z registra uznesením predsedu piatej komory Súdu prvého stupna z 24. marca 2009. 17 Dna 5. februára 2009 Intel predlozila vyjadrenie obsahujúce pripomienky týkajúce sa dodatocného oznámenia o výhradách z roku 2008, ako aj opisu skutocností, ktoré oznacila ako "odpoved na dodatocné oznámenie o výhradách [z roku 2008]" a "odpoved na [opis skutocností]". 18 Dna 10. februára 2009 Intel napísala úradníkovi poverenému vypocutím a poziadala ho o vypocutie v súvislosti s dodatocným oznámením o výhradách z roku 2008. Úradník poverený vypocutím túto ziadost zamietol listom zo 17. februára 2009. 19 Dna 13. mája 2009 Komisia prijala rozhodnutie K(2009) 3726 v konecnom znení týkajúce sa konania podla clánku 82 [ES] a clánku 54 Dohody o EHP (vec COMP/C-3/37.990 - Intel) (dalej len "napadnuté rozhodnutie"), ktorého zhrnutie je uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie ([6]Ú. v. EÚ C 227, s. 13). II - Napadnuté rozhodnutie 20 Podla napadnutého rozhodnutia sa Intel zúcastnovala na jedinom a nepretrzitom porusovaní clánku 82 ES a clánku 54 Dohody o Európskom hospodárskom priestore (EHP) v období od októbra 2002 do decembra 2007 tým, ze uplatnovala stratégiu zameranú na zabránenie vstupu konkurenta, konkrétne spolocnosti AMD, na trh s mikroprocesormi CPU s architektúrou x86 (dalej len "CPU x86"). A - Relevantný trh 21 Výrobkami, na ktoré sa vztahuje napadnuté rozhodnutie, sú CPU. Procesor je klúcovou zlozkou kazdého pocítaca, a to v zmysle celkovej výkonnosti aj ceny systému. Casto sa oznacuje ako "mozog" pocítaca. Proces výroby CPU si vyzaduje drahé spickové zariadenia. 22 CPU pouzívané v pocítacoch mozno rozdelit do dvoch kategórií, a to CPU x86 a CPU zalozené na inej architektúre. Architektúra x86 je standard navrhnutý spolocnostou Intel pre jej CPU. Môze spústat operacný systém Windows aj Linux. Windows je spojený najmä s instrukcnou sadou x86. Pred rokom 2000 vyrábali CPU x86 viacerí výrobcovia. Väcsina z nich vsak uz trh opustila. Napadnuté rozhodnutie uvádza, ze od roku 2000 sú spolocnosti Intel a AMD prakticky jediné dve spolocnosti, ktoré este vyrábajú CPU x86. 23 Vysetrovanie Komisie viedlo k záveru, ze relevantný trh s výrobkami nie je sirsí ako trh s CPU x86. V napadnutom rozhodnutí sa ponecháva otvorenou otázka, ci existuje jednotný trh s CPU x86 pre vsetky pocítace, alebo ci je potrebné rozlisovat tri samostatné trhy s CPU x86, a to trh pre stolové pocítace, pre prenosné pocítace a pre servery. Podla napadnutého rozhodnutia vzhladom na podiely spolocnosti Intel na trhu pre kazdý z týchto segmentov by sa záver týkajúci sa dominantného postavenia nijako nelísil. 24 Geografický trh bol vymedzený ako celosvetový. B - Dominantné postavenie 25 Komisia v napadnutom rozhodnutí konstatuje, ze pocas desatrocného obdobia, ktoré bolo predmetom skúmania (1997 az 2007), mala Intel vzdy podiely na trhu na úrovni okolo 70 % alebo viac. Podla napadnutého rozhodnutia navyse existujú na trhu s CPU x86 znacné prekázky vstupu a rozsírenia. Tieto prekázky vyplývajú z nenávratných investícií do výskumu a vývoja, dusevného vlastníctva a výrobných zariadení nevyhnutných na výrobu CPU x86. V dôsledku toho vsetci konkurenti spolocnosti Intel, s výnimkou spolocnosti AMD, opustili trh alebo majú len zanedbatelný podiel na trhu. 26 Na základe podielov spolocnosti Intel na trhu a prekázok vstupu a rozsírenia relevantného trhu napadnuté rozhodnutie dospelo k záveru, ze Intel mala dominantné postavenie na uvedenom trhu, a to prinajmensom v období, ktorého sa toto rozhodnutie týka, t. j. od októbra 2002 do decembra 2007. C - Zneuzívajúce správanie a pokuta 27 V napadnutom rozhodnutí sa opisujú dva druhy konania spolocnosti Intel voci jej obchodným partnerom, a to podmienené zlavy a "cisté obmedzenia" (naked restrictions). 28 Po prvé podla napadnutého rozhodnutia Intel poskytla zlavy styrom OEM, konkrétne spolocnostiam Dell, Lenovo, HP a NEC, pod podmienkou, ze od nej budú nakupovat vsetky alebo takmer vsetky svoje CPU x86. Intel poskytla platby aj spolocnosti MSH, a to pod podmienkou, ze MSH bude predávat výhradne pocítace vybavené procesorom CPU x86 spolocnosti Intel. 29 Napadnuté rozhodnutie dospelo k záveru, ze podmienené zlavy poskytnuté spolocnostou Intel predstavujú vernostné zlavy. Pokial ide o podmienené platby spolocnosti Intel poskytnuté spolocnosti MSH, napadnuté rozhodnutie konstatuje, ze hospodársky mechanizmus týchto platieb je totozný s podmienenými zlavami poskytnutými OEM. 30 Napadnuté rozhodnutie poskytuje aj ekonomickú analýzu týkajúcu sa posúdenia toho, ci by zlavy mohli zabránit vstupu konkurenta, ktorý by bol rovnako výkonný ako Intel (as efficient competitor test, dalej len "test AEC"), na trh, ale nemal by dominantné postavenie. Analýza v podstate stanovuje, za akú cenu by konkurent, ktorý je rovnako výkonný ako Intel, musel ponúkat svoje CPU, aby výrobcovi pôvodného zariadenia (OEM) nahradil stratu zlavy poskytnutej spolocnostou Intel. Rovnaký typ analýzy bol vykonaný aj pre platby spolocnosti Intel poskytnuté spolocnosti MSH. 31 Komisia na základe získaných dôkazov dospela k záveru, ze podmienené zlavy a platby poskytnuté spolocnostou Intel mali za následok zaistenie si vernosti strategických OEM a spolocnosti MSH. Toto konanie malo aj vedlajsie úcinky v tom zmysle, ze významne znízilo schopnost konkurentov konkurovat na základe kvality ich CPU x86. Protisútazné správanie spolocnosti Intel teda viedlo k obmedzeniu moznosti volby spotrebitela a k nizsím inovacným stimulom. 32 Po druhé, pokial ide o cisté obmedzenia, Komisia uvádza, ze Intel poskytla platby trom OEM, a to spolocnostiam HP, Acer a Lenovo, ktoré boli podmienené tým, ze títo výrobcovia oddialia alebo zrusia uvedenie výrobkov vybavených procesorom CPU spolocnosti AMD (dalej len "CPU AMD") na trh a/alebo zavedú obmedzenia na distribúciu týchto výrobkov. Napadnuté rozhodnutie dospelo k záveru, ze konaním spolocnosti Intel sa tiez priamo narusila hospodárska sútaz a toto konanie nepredstavuje beznú hospodársku sútaz zalozenú na kvalite. 33 Komisia v napadnutom rozhodnutí dospela k záveru, ze kazdé zo sporných konaní spolocnosti Intel voci uvedeným OEM a voci spolocnosti MSH predstavuje zneuzitie v zmysle clánku 82 ES, pricom jednotlivé zneuzitia sú zároven súcastou jednotnej stratégie zameranej na zabránenie vstupu spolocnosti AMD ako jediného významného konkurenta spolocnosti Intel na trh s CPU x86. Tieto zneuzitia sú teda súcastou jediného porusenia v zmysle clánku 82 ES. 34 Komisia na základe usmernení k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia c. 1/2003 ([7]Ú. v. EÚ C 210, 2006, s. 2, dalej len "usmernenia z roku 2006") ulozila zalobcovi pokutu vo výske 1,06 miliardy eur (pokial ide o výpocet pokuty, pozri body 1554 az 1558 nizsie). D - Výrok 35 Výrok napadnutého rozhodnutia znie takto: "Clánok 1 Spolocnost Intel... sa zúcastnovala na jedinom a nepretrzitom porusení clánku 82 ES a clánku 54 Dohody o Európskom hospodárskom priestore (EHP) v období od októbra 2002 do decembra 2007 uplatnovaním stratégie, ktorej cielom bolo zabránit vstupu konkurentov na trh s CPU x86, ktoré spocívalo v týchto skutocnostiach: a) poskytovanie zliav spolocnosti Dell v období od decembra 2002 do decembra 2005, ktorých výska bola podmienená tým, ze spolocnost Dell bude nakupovat vsetky svoje CPU x86 od spolocnosti Intel; b) poskytovanie zliav spolocnosti HP v období od novembra 2002 do mája 2005, ktorých výska bola podmienená tým, ze spolocnost HP bude od spolocnosti Intel nakupovat minimálne 95 % CPU x86 urcených pre svoj segment stolových pocítacov pre podnikový sektor; c) poskytovanie zliav spolocnosti NEC v období od októbra 2002 do novembra 2005, ktorých výska bola podmienená tým, ze spolocnost NEC bude od spolocnosti Intel nakupovat minimálne 80 % CPU x86 urcených pre svoj segment osobných pocítacov; d) poskytovanie zliav spolocnosti Lenovo v období od januára 2007 do decembra 2007, ktorých výska bola podmienená tým, ze spolocnost Lenovo bude od spolocnosti Intel nakupovat vsetky CPU x86 urcené pre svoj segment prenosných pocítacov; e) poskytovanie platieb spolocnosti [MSH] v období od októbra 2002 do decembra 2007, ktorých výska bola podmienená tým, ze spolocnost [MSH] bude predávat len pocítace vybavené CPU x86 spolocnosti Intel; f) poskytovanie platieb spolocnosti HP v období od novembra 2002 do mája 2005, ktoré boli podmienené tým, ze: i) spolocnost HP bude orientovat stolové pocítace HP vybavené procesorom CPU x86 spolocnosti AMD urcené pre podnikový sektor viac na malé a stredné podniky a na zákazníkov z vládneho, vzdelávacieho a zdravotníckeho sektora nez na velké podniky; ii) spolocnost HP zakáze svojim distribucným partnerom skladovat stolové pocítace HP vybavené procesorom CPU x86 spolocnosti AMD urcené pre podnikový sektor, aby boli tieto pocítace dostupné zákazníkom len na objednávku od HP (bud priamo alebo prostredníctvom distribucných partnerov spolocnosti HP vykonávajúcich funkciu obchodných zástupcov); iii) spolocnost HP oddiali o sest mesiacov uvedenie na trh svojho stolového pocítaca vybaveného procesorom CPU x86 spolocnosti AMD urceného pre podnikový sektor v regióne [Európa, Stredný východ a Afrika]; g) poskytovanie platieb spolocnosti Acer v období od septembra 2003 do januára 2004, ktoré boli podmienené tým, ze spolocnost Acer oddiali uvedenie na trh prenosného pocítaca vybaveného procesorom CPU x86 spolocnosti AMD; h) poskytovanie platieb spolocnosti Lenovo v období od júna 2006 do decembra 2006, ktoré boli podmienené tým, ze spolocnost Lenovo oddiali a nakoniec zrusí uvedenie na trh prenosných pocítacov vybavených procesorom CPU x86 spolocnosti AMD. Clánok 2 Za porusenie uvedené v clánku 1 sa spolocnosti Intel... ukladá pokuta vo výske 1060000000 eur. Clánok 3 Spolocnost Intel... je povinná okamzite ukoncit porusovanie uvedené v clánku 1, ak tak este neurobila. Spolocnost Intel... je povinná zdrzat sa opakovania konania alebo správania uvedeného v clánku 1, ako aj akéhokolvek konania alebo správania, ktoré by malo rovnaký alebo podobný ciel alebo úcinok. ..." Konanie a návrhy úcastníkov konania 36 Zalobca návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 22. júla 2009 podal zalobu, na základe ktorej sa zacalo toto konanie. 37 Podaním zapísaným v registri kancelárie Súdu prvého stupna 14. októbra 2009 AMD podala návrh na vstup vedlajsieho úcastníka do konania na podporu Komisie. Dna 16. novembra 2009 vsak AMD informovala Súd prvého stupna o spätvzatí svojho návrhu na vstup vedlajsieho úcastníka v tejto veci. Uznesením predsedu ôsmej komory Vseobecného súdu z 5. januára 2010 bola preto AMD vymazaná z veci ako vedlajsí úcastník konania. 38 Podaním zapísaným v registri kancelárie Súdu prvého stupna 30. októbra 2009 Union fédérale des consommateurs - Que choisir (UFC - Que choisir) (dalej len "UFC") podala návrh na vstup vedlajsieho úcastníka do konania na podporu Komisie. Uznesením zo 7. júna 2010 predseda ôsmej komory Vseobecného súdu vyhovel tomuto návrhu. Listom zapísaným do kancelárie Vseobecného súdu 22. septembra 2010 UFC informovala Vseobecný súd, ze sa vzdáva podania vyjadrenia vedlajsieho úcastníka konania, ale na pojednávaní prednesie ústne pripomienky. 39 Podaním zapísaným v registri kancelárie Súdu prvého stupna 2. novembra 2009 Association for Competitive Technology (dalej len "ACT") podala návrh na vstup vedlajsieho úcastníka do konania na podporu spolocnosti Intel. Uznesením zo 7. júna 2010 predseda ôsmej komory Vseobecného súdu vyhovel tomuto návrhu. ACT predlozila svoje vyjadrenie vedlajsieho úcastníka konania v stanovenej lehote a hlavní úcastníci konania predlozili svoje pripomienky k tomuto vyjadreniu. 40 Vzhladom na to, ze zlozenie komôr Vseobecného súdu sa zmenilo a sudca spravodajca bol pridelený k siedmej komore, bola táto vec pridelená tejto komore. 41 Rozhodnutím z 18. januára 2012 Vseobecný súd postúpil vec siedmej rozsírenej komore podla clánku 14 ods. 1 a clánku 51 ods. 1 svojho rokovacieho poriadku. 42 Na základe správy sudcu spravodajcu Vseobecný súd rozhodol o zacatí ústnej casti konania a v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania upravených v clánku 64 rokovacieho poriadku polozil úcastníkom konania písomné otázky a vyzval zalobcu a Komisiu na predlozenie urcitých dokumentov. Zalobca, Komisia a ACT odpovedali na písomné otázky a predlozili pozadované dokumenty v stanovenej lehote. 43 Vzhladom na to, ze odpoved UFC na písomnú otázku Vseobecného súdu bola do kancelárie Vseobecného súdu dorucená po stanovenej lehote, rozhodnutím z 1. júna 2012 predseda siedmej komory rozhodol, ze táto odpoved bude napriek tomu vlozená do spisu. 44 Uznesením zo 16. apríla 2012 Vseobecný súd v súlade s clánkom 65 písm. b), clánkom 66 ods. 1 a clánkom 67 ods. 3 druhým pododsekom rokovacieho poriadku nariadil Komisii predlozit dôvernú verziu internej poznámky týkajúcej sa stretnutia zamestnancov Komisie s pánom D1 [dôverné] zo spolocnosti Dell, ktoré sa uskutocnilo 23. augusta 2006. Komisia tejto výzve v stanovenej lehote vyhovela. Tento dokument najskôr nebol oznámený zalobcovi ani vedlajsím úcastníkom konania. 45 Intel a Komisia poziadali, aby urcité dôverné skutocnosti uvedené v ich dokumentoch a ich prílohách, vrátane odpovedí na písomné otázky Vseobecného súdu, neboli oznámené vedlajsím úcastníkom konania. Oznámenie uvedených dokumentov a príloh vedlajsím úcastníkom konania sa obmedzilo na nedôverné verzie predlozené zalobcom a Komisiou. Vedlajsí úcastníci konania nevzniesli námietku v tejto súvislosti. 46 Dna 7. júna 2012 sa zalobca, Komisia a ACT zúcastnili neformálneho stretnutia, ktoré sa týkalo dôverného zaobchádzania s urcitými údajmi a organizácie pojednávania v prítomnosti piatich clenov siedmej rozsírenej komory. 47 Listom zapísaným v registri kancelárie Vseobecného súdu 2. júla 2012 zalobca uviedol, ze rôzni dotknutí OEM a spolocnosti MSH a AMD súhlasili so zverejnením údajov, ktoré sa ich týkajú a ktoré predtým oznacili ako dôverné, okrem urcitých výnimiek, na tej casti pojednávania, ktorá bude prebiehat verejne, ako aj vo verejnej verzii budúceho rozsudku. 48 Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na otázky polozené Vseobecným súdom boli vypocuté na pojednávaní, ktoré sa konalo ciastocne s vylúcením verejnosti v dnoch 3. az 6. júla 2012. 49 Uznesením z 29. januára 2013 bola opätovne otvorená ústna cast konania. V rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania Vseobecný súd po vypocutí Komisie, ktorá konzultovala so spolocnostou Dell a nevzniesla námietky, oznámil zalobcovi a vedlajsím úcastníkom konania úplnú verziu internej poznámky týkajúcej sa stretnutia s pánom D1 [dôverné] zo spolocnosti Dell a vyzvala ich na predlozenie pripomienok k tým castiam tejto poznámky, ktorá im predtým nebola dorucená. Zalobca a ACT vyhoveli tejto výzve v stanovenej lehote. UFC nepredlozila pripomienky v stanovenej lehote. Vseobecný súd teda vyzval Komisiu, aby predlozila svoje pripomienky k pripomienkam zalobcu. Komisia vyhovela tejto výzve v stanovenej lehote. Vseobecný súd tiez vyzval zalobcu a Komisiu, aby predlozili svoje pripomienky k pripomienkam ACT. Zalobca a Komisia vyhoveli tejto výzve v stanovenej lehote. Ústna cast pojednávania bola následne ukoncená 6. mája 2013. 50 Zalobca podporovaný ACT navrhuje, aby Vseobecný súd: -- úplne alebo ciastocne zrusil napadnuté rozhodnutie, -- subsidiárne zrusil alebo podstatným spôsobom znízil výsku pokuty, -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 51 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: -- zamietol zalobu, -- zaviazal zalobcu na náhradu trov konania, -- zaviazal ACT na náhradu trov konania spojených s jej vedlajsím úcastníctvom. 52 UFC v podstate súhlasí s návrhmi Komisie a navrhuje, aby súd zaviazal zalobcu na náhradu trov konania. Právny stav I - O prípustnosti niektorých príloh 53 Komisia uvádza, ze niektoré dokumenty predlozené zalobcom v prílohe k zalobe, ktoré zodpovedajú výpovediam svedkov pred súdom v Delaware, pred ktorým bolo zacaté konanie v USA (dalej len "súd v Delaware", pozri bod 11 vyssie), sú neprípustné podla clánku 43 ods. 5 rokovacieho poriadku, ktorý stanovuje, ze "ak je z dôvodu rozsiahlosti niektorý spisový dokument prilozený iba vo forme výnatkov, celý dokument alebo jeho úplná kópia sa ulozí v kancelárii". 54 Komisia zdôraznuje, ze zalobca nepredlozil ani nezapísal do registra prílohy k svedeckým výpovediam poskytnutým pred súdom v Delaware. Komisia okrem toho zdôraznuje, ze pokial ide o niektoré z týchto výpovedí, zalobca predlozil namiesto úplnej kópie len výnatky z kópie. 55 Argumentáciu Komisie treba hned na zaciatku zamietnut v rozsahu, v akom sa týka svedeckých výpovedí, ktorých úplné kópie boli predlozené, avsak bez príloh. Podla clánku 43 ods. 5 rokovacieho poriadku totiz stací kancelárii súdu predlozit úplný dokument. Tento clánok nevyzaduje, aby boli kancelárii súdu predlozené aj vsetky ostatné dokumenty, na ktoré dokument pripojený k procesnej písomnosti odkazuje. V prípade niektorých castí svedeckých výpovedí, o ktoré sa zalobca opiera a ktoré nie sú zrozumitelné bez prístupu k dokumentom, na ktoré svedkovia odkazujú, by islo len o dôkaznú hodnotu predmetných castí svedeckých výpovedí. Tým vsak nemozno spochybnit prípustnost svedeckých výpovedí predlozených zalobcom v prílohe k podaniu. 56 Pokial ide o svedecké výpovede, z ktorých zalobca predlozil v prílohe k podaniu len výnatky, treba uviest nasledujúce skutocnosti. 57 Ak by sa aj clánok 43 ods. 5 rokovacieho poriadku mal vykladat v tom zmysle, ze úcastníkom konania ukladá povinnost predlozit kancelárii súdu úplnú verziu kazdého dokumentu, z ktorého výnatky predkladajú v prílohe k procesnej písomnosti, porusenie tejto povinnosti by bolo v kazdom prípade mozné napravit. 58 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze podla ods. 57 písm. d) Praktických pokynov pre úcastníkov konania prijatých Vseobecným súdom 5. júla 2007 ([8]Ú. v. EÚ L 232, s. 7) v znení zmien a doplnení aj vadu spocívajúcu v nepredlození príloh uvedených na zozname je mozné odstránit. Ak úcastník predlozí namiesto úplného dokumentu len výnatok z dokumentu, ide o to viac o odstránitelnú vadu. 59 V prejednávanej veci Vseobecný súd v rámci opatrenia na zabezpecenie priebehu konania poziadal zalobcu o predlozenie úplných verzií vsetkých svedeckých výpovedí, z ktorých predlozil len výnatky a ktorých úplnú verziu neulozil v kancelárii súdu. Zalobca vyhovel tejto ziadosti v stanovenej lehote a Vseobecný súd dal Komisii moznost písomne predlozit pripomienky k týmto dokumentom. 60 Treba teda zamietnut tvrdenie Komisie, ze niektoré dokumenty predlozené zalobcom sú neprípustné podla clánku 43 ods. 5 rokovacieho poriadku. II - O návrhoch na zrusenie napadnutého rozhodnutia A - Horizontálne otázky týkajúce sa právnych posúdení vykonaných Komisiou 1. O dôkaznom bremene a pozadovanej miere dokazovania 61 Zalobca odkazuje na judikatúru súdov Európskej únie a zdôraznuje najmä, ze veci týkajúce sa hospodárskej sútaze, ktoré sú rovnakej povahy ako prejednávaná vec, sú veci trestnej povahy, co znamená, ze vyzadujú vysokú mieru dokazovania, a uplatnuje sa v nich prezumpcia neviny. 62 Podla clánku 2 nariadenia c. 1/2003 vo vsetkých konaniach, ktoré sa týkajú uplatnovania clánku 82 ES, bremeno dokazovania porusenia tohto clánku znása strana alebo orgán, ktorý túto námietku vzniesol, ktorým je v prejednávanej veci Komisia. Okrem toho, podla ustálenej judikatúry existencia pochybnosti súdu v tejto súvislosti musí byt na prospech podniku, ktorému bolo urcené rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie. Súd preto nemôze dospiet k záveru, ze Komisia existenciu daného porusenia z právneho hladiska dostatocne preukázala, ak má o tejto otázke nadalej pochybnost, najmä v rámci konania o zrusení rozhodnutia o ulození pokuty (rozsudok Súdu prvého stupna z 8. júla 2004, JFE Engineering a i./Komisia, [9]T-67/00, T-68/00, T-71/00 a T-78/00, Zb. s. II-2501, dalej len "rozsudok JFE", bod 177, a rozsudok Vseobecného súdu z 12. júla 2011, Hitachi a i./Komisia, [10]T-112/07, Zb. s. II-3871, bod 58). 63 V uvedenej situácii je totiz potrebné zohladnit zásadu prezumpcie neviny, ktorá vyplýva najmä z clánku 6 ods. 2 Európskeho dohovoru o ochrane ludských práv a základných slobôd (CEDH), podpísaného v Ríme 4. novembra 1950, a z clánku 47 Charty základných práv Európskej únie. Vzhladom na povahu predmetných porusení, ako aj na povahu a stupen prísnosti sankcií, ktoré sú s tým spojené, sa zásada prezumpcie neviny uplatnuje najmä na konania týkajúce sa porusenia pravidiel hospodárskej sútaze uplatnitelných na podniky, ktorých výsledkom môze byt ulozenie pokút alebo penále (rozsudky Súdneho dvora z 8. júla 1999, Hüls/Komisia, C-199/92 P, Zb. s. I 4287, body 149 a 150, a Montecatini/Komisia, C-235/92 P, Zb. s. I 4539, body 175 a 176; rozsudok JFE, uz citovaný v bode 62 vyssie, bod 178). 64 Hoci je potrebné, aby Komisia na podporu pevného presvedcenia, ze doslo k poruseniu, predlozila presné a zhodujúce sa dôkazy, treba zdôraznit, ze kazdý dôkaz predlozený Komisiou nemusí so zretelom na kazdý bod porusenia nutne zodpovedat týmto kritériám. Postacuje, ak súbor nepriamych dôkazov, o ktoré sa institúcia opiera, zodpovedá tejto poziadavke pri celkovom posúdení, ako uvádza judikatúra týkajúca sa uplatnovania clánku 81 ES (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 15. októbra 2002, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, [11]C-238/99 P, C-244/99 P, C-245/99 P, C-247/99 P, C-250/99 P az C-252/99 P a C-254/99 P, Zb. s. I-8375, body 513 az 523). Táto zásada sa uplatnuje aj vo veciach týkajúcich sa uplatnovania clánku 82 ES (rozsudok Vseobecného súdu z 1. júla 2010, AstraZeneca/Komisia, [12]T-321/05, Zb. s. II-2805, dalej len "rozsudok AstraZeneca", bod 477). 65 Pokial ide o dôkaznú silu dôkazov pouzitých Komisiou, treba rozlisovat dve situácie. 66 Na jednej strane ak Komisia konstatuje porusenie pravidiel hospodárskej sútaze, pricom sa opiera o domnienku, ze preukázané skutocnosti nemozno objasnit inak nez z hladiska existencie protisútazného správania, súd Únie musí zrusit predmetné rozhodnutie, pokial dotknuté podniky predlozia argumentáciu, ktorá stavia skutocnosti preukázané Komisiou do iného svetla a ktorá tak umoznuje nahradit objasnenie týchto skutocností iným prijatelným vysvetlením, nez je to, ktoré si zvolila Komisia na vyvodenie záveru o existencii porusenia. V takom prípade sa totiz nedá dospiet k záveru, ze Komisia predlozila dôkaz o existencii porusenia práva hospodárskej sútaze (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 28. marca 1984, Compagnie royale asturienne des mines a Rheinzink/Komisia, [13]29/83 a 30/83, Zb. s. 1679, bod 16, a z 31. marca 1993, Ahlström Osakeyhtiö a i./Komisia, [14]C-89/85, C-104/85, C-114/85, C-116/85, C-117/85 a C-125/85 az C-129/85, Zb. s. I-1307, body 126 a 127). 67 Na druhej strane, ak sa Komisia opiera o dôkazy, ktoré sú v zásade dostatocné na preukázanie existencie porusenia, nestací, aby dotknutý podnik uviedol, ze mohla nastat udalost, ktorá by mohla mat vplyv na dôkaznú hodnotu týchto dôkazov, na to, aby Komisia niesla bremeno na úcely preukázania, ze táto udalost nemohla mat takýto vplyv. Naproti tomu, okrem prípadov, ked dotknutý podnik takýto dôkaz nemôze predlozit z dôvodu správania samotnej Komisie, prinálezí mu, aby z právneho hladiska dostatocne preukázal jednak existenciu okolnosti, na ktorú sa odvoláva, a jednak, ze táto okolnost vedie k pochybnostiam o dôkaznej hodnote dôkazov, o ktoré sa opiera Komisia (pozri v tomto zmysle rozsudok Vseobecného súdu z 15. decembra 2010, E.ON Energie/Komisia, [15]T-141/08, Zb. s. II-5761, bod 56 a tam citovanú judikatúru). 68 S prihliadnutím na predchádzajúce úvahy treba posúdit, ci Komisia z právneho hladiska dostatocne preukázala okolnosti pouzité v napadnutom rozhodnutí vzhladom na zalobné dôvody uvedené zalobcom. 2. O právnej kvalifikácii zliav a platieb poskytnutých ako protihodnota za výhradné zásobovanie 69 V odôvodnení 924 napadnutého rozhodnutia Komisia konstatovala, ze výska zliav poskytnutých spolocnostiam Dell, HP, NEC a Lenovo bola de facto viazaná na podmienku, ze tieto podniky sa budú v úplnom alebo takmer úplnom rozsahu svojich potrieb týkajúcich sa CPU x86 zásobovat od spolocnosti Intel, minimálne v urcenom segmente, a preto slobodná volba týchto podnikov bola obmedzená. Pokial ide o platby poskytnuté spolocnosti MSH, Komisia v tom istom odôvodnení konstatovala, ze tieto platby boli podmienené tým, ze MSH bude predávat iba pocítace vybavené CPU x86 spolocnosti Intel, a teda slobodná volba spolocnosti MSH bola obmedzená. Komisia v odôvodnení 925 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze pri neexistencii objektívneho odôvodnenia tieto konstatovania postacujú na preukázanie porusenia clánku 82 ES. 70 Zalobca namieta právnu kvalifikáciu poskytnutých platieb vykonanú Komisiou. Zalobca v podstate tvrdí, ze Komisia bola povinná posúdit celkový skutkový kontext s cielom zistit, ci predmetné zlavy a platby môzu obmedzit hospodársku sútaz. Komisia mala predtým, ako dospela k záveru, ze poskytnutie zlavy je v rozpore s clánkom 82 ES, preukázat, ze tieto zlavy skutocne môzu zabránit vstupu konkurentov na trh v neprospech spotrebitelov. Ak ide o konanie v minulosti, Komisia musí preukázat, ze predmetné dohody skutocne viedli k uzavretiu trhu. 71 Komisia uvádza, ze predmetné zlavy boli "vernostnými zlavami v zmysle judikatúry Hoffmann-La Roche", ako vyplýva z rozsudku Súdneho dvora z 13. februára 1979, Hoffmann-La Roche/Komisia ([16]85/76, Zb. s. 461, dalej len "rozsudok Hoffmann-La Roche"). Komisia sa domnieva, ze pri tomto type postupu nie je potrebné v kazdom jednom prípade preukázat skutocné alebo potenciálne úcinky uzavretia trhu. a) O zlavách poskytnutých OEM ako protihodnota za výhradné alebo takmer výhradné zásobovanie 1) O právnej kvalifikácii 72 Podla ustálenej judikatúry je skutocnost, ze podnik nachádzajúci sa v dominantnom postavení na trhu si zaväzuje kupujúcich - aj ked na ich ziadost - povinnostou alebo slubom zásobit sa úplne alebo, pokial ide o podstatnú cast ich potrieb, výhradne od uvedeného podniku, zneuzitím dominantného postavenia v zmysle clánku 82 ES, ci je uz dotknutá povinnost uvedená ako taká, alebo je ako jej protihodnota poskytnutá zlava (rozsudok Hoffmann-La Roche, uz citovaný v bode 71 vyssie, bod 89, a rozsudok Vseobecného súdu z 9. septembra 2010, Tomra Systems a i./Komisia, [17]T-155/06, Zb. s. II-4361, dalej len "rozsudok Vseobecného súdu Tomra", bod 208). 73 To platí rovnako aj v prípade, ze uvedený podnik bez toho, aby svojim zákazníkom ukladal formálnu povinnost, uplatnuje rezim vernostných zliav, ci uz na základe dohôd uzavretých s týmito zákazníkmi, alebo jednostranne, to znamená zliav viazaných na podmienku, ze zákazník, inak nezávisle od objemu nákupov, ktorý môze byt znacný alebo minimálny, pokrýva svoje potreby výlucne alebo z významnej casti od podniku v dominantnom postavení (rozsudok Hoffmann-La Roche, uz citovaný v bode 71 vyssie, bod 89, a rozsudok Súdneho dvora z 19. apríla 2012, Tomra Systems a i./Komisia, C-549/10 P, dalej len "rozsudok Súdneho dvora Tomra", bod 70). 74 Pokial ide konkrétne o kvalifikáciu poskytnutia zlavy ako zneuzitia podnikom v dominantnom postavení, treba rozlisovat tri kategórie zliav (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 9. novembra 1983, Nederlandsche Banden-Industrie-Michelin/Komisia, [18]322/81, Zb. s. 3461, dalej len "rozsudok Michelin I", body 71 az 73, a z 15. marca 2007, British Airways/Komisia, [19]C-95/04 P, Zb. s. I-2331, dalej len "rozsudok Súdneho dvora British Airways", body 62, 63, 65, 67 a 68). 75 Po prvé systémy mnozstevných zliav (dalej len "mnozstevné zlavy") viazucich sa výlucne na objem nákupu uskutocneného od podniku v dominantnom postavení, sa vo vseobecnosti povazujú za systémy zliav, ktoré nespôsobujú uzavretie trhu zakázané clánkom 82 ES. Ak sa totiz zvýsenie dodaného mnozstva prejaví v nizsích nákladoch dodávatela, tento dodávatel je oprávnený poskytnút zákazníkovi profit z tohto znízenia nákladov prostredníctvom výhodnejsej ceny. Mnozstevné zlavy sú teda urcené na to, aby odzrkadlovali nárast efektívnosti a úspory z rozsahu dosiahnuté podnikom v dominantnom postavení (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 30. septembra 2003, Michelin/Komisia, [20]T-203/01, Zb. s. II-4071, dalej len "rozsudok Michelin II", bod 58 a tam citovanú judikatúru). 76 Po druhé existujú zlavy, ktorých poskytnutie sa viaze na podmienku, ze zákazník sa bude v úplnom alebo podstatnom rozsahu svojich potrieb zásobovat od podniku v dominantnom postavení. Tento typ zliav, ktorý Komisia oznacuje pojmom "vernostné zlavy v zmysle judikatúry Hoffmann-La Roche", budeme dalej nazývat "zlavy za exkluzivitu". Treba zdôraznit, ze tento pojem budeme pouzívat aj pre zlavy, ktoré nie sú viazané na podmienku zásobovania sa v rozsahu 100 %, ale na podmienku, ze zákazník sa v podstatnom rozsahu svojich potrieb zásobuje od podniku v dominantnom postavení. 77 Takéto zlavy za exkluzivitu uplatnované podnikom v dominantnom postavení sú nezlucitelné s cielom neskreslenej hospodárskej sútaze na spolocnom trhu, pretoze sa nezakladajú - okrem výnimocných okolností - na nijakom ekonomickom plnení odôvodnujúcom túto financnú výhodu, ale snazia sa odnat alebo obmedzit kupujúcemu moznosti výberu zdrojov svojho zásobovania a bránia iným výrobcom vstúpit na trh (pozri v tomto zmysle rozsudok Hoffmann-La Roche, uz citovaný v bode 71 vyssie, bod 90, a rozsudok Vseobecného súdu Tomra, uz citovaný v bode 72 vyssie, bod 209). Cielom takej zlavy je totiz poskytnutím financných výhod bránit zásobovaniu sa zákazníkov od konkurencných výrobcov (rozsudok Hoffmann-La Roche, uz citovaný v bode 71 vyssie, bod 90, a rozsudok Vseobecného súdu Tomra, uz citovaný v bode 72 vyssie, bod 210). 78 Po tretie existujú dalsie systémy zliav, pri ktorých poskytnutie financného podnetu nie je priamo viazané na podmienku výhradného alebo takmer výhradného zásobovania sa od podniku v dominantnom postavení, ale kde mechanizmus poskytnutia zlavy môze mat aj vernost podporujúci úcinok (dalej len "zlavy patriace do tretej kategórie"). Táto kategória zliav zahrna najmä systémy zliav, ktoré závisia od dosiahnutia individuálnych cielov predaja a ktoré nie sú zlavami za exkluzivitu, lebo neobsahujú nijaký záväzok exkluzivity alebo záväzok pokryt urcité mnozstvo svojich potrieb prostredníctvom podniku v dominantnom postavení. Na úcely preskúmania toho, ci uplatnenie takejto zlavy predstavuje zneuzitie dominantného postavenia, treba posúdit vsetky okolnosti, predovsetkým kritériá a podmienky poskytovania zliav, a preskúmat, ci je cielom tejto zlavy prostredníctvom výhody nezakladajúcej sa na nijakom ekonomickom plnení, ktoré by ju odôvodnovalo, zbavit kupujúceho moznosti výberu zdrojov svojho zásobovania alebo mu túto moznost obmedzit, bránit konkurentom vo vstupe na trh alebo posilnit dominantné postavenie skreslením hospodárskej sútaze (pozri v tomto zmysle rozsudky Michelin I, uz citovaný v bode 74 vyssie, bod 73; Súdneho dvora British Airways, uz citovaný v bode 74 vyssie, body 65 a 67, a Tomra, uz citovaný v bode 73 vyssie, bod 71). 79 Zlavy poskytnuté spolocnostiam Dell, HP, NEC a Lenovo, o ktorých Komisia hovorí najmä v clánku 1 písm. a) az d) napadnutého rozhodnutia, sú zlavami patriacimi do druhej kategórie, to jest zlavami za exkluzivitu. Podla zistení Komisie uvedených v napadnutom rozhodnutí totiz islo o zlavy, ktoré boli viazané na podmienku, ze zákazník sa bude zásobovat od spolocnosti Intel minimálne v stanovenom segmente, a to bud v úplnom rozsahu svojich potrieb týkajúcich sa CPU x86 v prípade spolocností Dell a Lenovo, alebo v podstatnom rozsahu svojich potrieb, konkrétne v rozsahu 95 % u spolocnosti HP a 80 % u spolocnosti NEC. 80 Treba uviest, ze na rozdiel od tvrdení zalobcu kvalifikácia zlavy za exkluzivitu ako zneuzitia nezávisí od analýzy okolností prejednávanej veci, ktorej cielom je preukázat potenciálny úcinok uzavretia trhu. 81 Z rozsudku Hoffmann-La Roche, uz citovaného v bode 71 vyssie (body 89 a 90), totiz vyplýva, ze tento typ zlavy predstavuje zneuzitie dominantného postavenia, ak jej poskytnutie nie je objektívne odôvodnené. Súdny dvor nepozadoval preukázanie schopnosti obmedzit hospodársku sútaz podla okolností prejednávanej veci. 82 Navyse z rozsudku Michelin I, uz citovaného v bode 74 vyssie, a rozsudku Súdneho dvora British Airways, uz citovaného v bode 74 vyssie, vyplýva, ze je potrebné posúdit vsetky okolnosti prejednávanej veci len v prípade zliav patriacich do tretej kategórie. V bode 71 rozsudku Michelin I, uz citovaného v bode 74 vyssie, totiz Súdny dvor pripomenul judikatúru, podla ktorej zlava, ktorej cielom je prostredníctvom poskytnutia financných výhod zabránit zákazníkom zásobovat sa od konkurencných výrobcov, je zneuzitím v zmysle clánku 82 ES. Súdny dvor dalej v bode 72 tohto rozsudku konstatoval, ze systém zliav dotknutý v danej veci nie je jednoducho len mnozstevnou zlavou ani systémom obsahujúcim záväzok exkluzivity alebo záväzok pokryt urcité mnozstvo svojich potrieb prostredníctvom podniku v dominantnom postavení. Súdny dvor v bode 73 tohto rozsudku uviedol, ze je "preto" potrebné posúdit vsetky okolnosti, a najmä kritériá a spôsoby poskytnutia zlavy. 83 V rozsudku Súdneho dvora British Airways, uz citovanom v bode 74 vyssie, Súdny dvor po prvé v bode 62 pripomenul judikatúru vyplývajúcu z rozsudku Hoffmann-La Roche, uz citovaného v bode 71 vyssie, a po druhé uviedol rozdiel medzi skutkovým základom tohto rozsudku a skutkovými okolnostami vedúcimi k rozsudku Michelin I, uz citovanému v bode 74 vyssie, pricom v bode 65 zdôraznil, ze tento rozsudok sa týka zliav, ktoré zo strany zákazníkov podniku v dominantnom postavení neobsahujú nijaký záväzok exkluzivity alebo záväzok pokryt urcité mnozstvo svojich potrieb prostredníctvom tohto podniku. Súdny dvor dalej v bode 67 uviedol, ze z judikatúry vyplýva, ze na úcely stanovenia toho, ci podnik v dominantnom postavení zneuzil toto svoje postavenie uplatnením systému zliav, "akým je systém opísaný v bode 65 tohto rozsudku", je potrebné posúdit vsetky okolnosti. Súdny dvor v bode 68 uviedol, ze potreba preskúmat to, ci zlavy mohli mat úcinok uzavretia trhu, sa týka systému zliav alebo prémií, "ktoré nie sú ani mnozstevnými zlavami alebo prémiami, ani vernostnými zlavami alebo prémiami v zmysle rozsudku Hoffmann-La Roche". 84 Z toho vyplýva, ze podla judikatúry je potrebné posúdit vsetky okolnosti len v prípade zliav patriacich do tretej kategórie a nie v prípade zliav za exkluzivitu patriacich do druhej kategórie. 85 Tento prístup je odôvodnený skutocnostou, ze zlavy za exkluzivitu, ktoré poskytuje podnik v dominantnom postavení, môzu vzhladom na svoju povahu obmedzit hospodársku sútaz. 86 Schopnost naviazat zákazníkov na podnik v dominantnom postavení je totiz vlastná zlavám za exkluzivitu. Skutocnost, ze podnik v dominantnom postavení poskytne zlavu ako protihodnotu za výhradné zásobovanie zákazníka alebo za zásobovanie zákazníka v podstatnom rozsahu jeho potrieb, znamená, ze podnik v dominantnom postavení poskytne financnú výhodu, ktorej cielom je zabránit zásobovaniu sa zákazníkov prostredníctvom konkurencných výrobcov. Na úcely zistenia toho, ci má táto zlava za ciel zabránit zákazníkom zásobovat sa od konkurentov, nie je preto potrebné preskúmat okolnosti prejednávanej veci. 87 Okrem toho treba zdôraznit, ze zlavy za exkluzivitu poskytnuté podnikom v dominantnom postavení môzu vzhladom na svoju povahu zabránit vstupu konkurentov na trh. Financná výhoda poskytnutá s cielom podnietit zákazníka zásobovat sa v celom alebo podstatnom rozsahu svojich potrieb od podniku v dominantnom postavení totiz zahrna podnecovanie tohto klienta k tomu, aby sa nezásoboval, pokial ide o tú cast jeho dopytu, ktorá je dotknutá podmienkou exkluzivity, prostredníctvom konkurentov podniku v dominantnom postavení. 88 V tomto kontexte treba uviest, ze úcinok uzavretia trhu nevzniká len vtedy, ak je prístup konkurentov na trh znemoznený, ale aj vtedy, ak je tento prístup stazený (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora Michelin I, uz citovaný v bode 74 vyssie, bod 85; zo 17. februára 2011, TeliaSonera Sverige, [21]C-52/09, Zb. s. I-527, dalej len "rozsudok TeliaSonera", bod 63, a rozsudok Michelin II, uz citovaný v bode 75 vyssie, bod 244). Financný podnet poskytnutý podnikom v dominantnom postavení s cielom podnietit zákazníka k tomu, aby sa nezásoboval, pokial ide tú cast jeho dopytu, ktorá je dotknutá podmienkou exkluzivity, prostredníctvom jeho konkurentov, môze vzhladom na svoju povahu stazit prístup týchto konkurentov na trh. 89 Hoci podmienky exkluzivity v zásade môzu mat priaznivé úcinky na hospodársku sútaz, takze v normálnej situácii konkurencného trhu treba posúdit ich úcinky na trh v ich specifickom kontexte (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 28. februára 1991, Delimitis, [22]C-234/89, Zb. s. I-935, body 14 az 27), takéto úvahy nemozno pripustit v prípade trhu, na ktorom uz je hospodárska sútaz obmedzená práve z dôvodu dominantného postavenia jedného zo subjektov (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora zo 6. apríla 1995, BPB Industries a British Gypsum/Komisia, [23]C-310/93 P, Zb. s. I-865, dalej len "rozsudok Súdneho dvora BPB Industries a British Gypsum", bod 11, a návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Léger k tomuto rozsudku, Zb. s. I-867, body 42 az 45). 90 Toto riesenie je odôvodnené osobitnou zodpovednostou podniku v dominantnom postavení nenarúsat úcinnú a neskreslenú hospodársku sútaz na spolocnom trhu, ako aj skutocnostou, ze ak má subjekt silné postavenie na trhu, podmienky výhradných dodávok týkajúcich sa podstatného rozsahu nákupov zákazníka, sú neprijatelnou prekázkou prístupu na trh (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 1. apríla 1993, BPB Industries a British Gypsum/Komisia, [24]T-65/89, Zb. s. II-389, dalej len "rozsudok Vseobecného súdu BPB Industries a British Gypsum", body 65 az 68). V takom prípade je totiz dôsledkom exkluzivity v zásobovaní dodatocné narusenie struktúry hospodárskej sútaze na trhu. Pojem zneuzitie tak v zásade znamená akýkolvek záväzok výhradného zásobovania v prospech podniku v dominantnom postavení (pozri v tomto zmysle rozsudok Hoffmann-La Roche, uz citovaný v bode 71 vyssie, body 120, 121 a 123, rozsudok Súdneho dvora BPB Industries a British Gypsum, uz citovaný v bode 89 vyssie, bod 11, a návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Léger k tomuto rozsudku, uz citované v bode 89 vyssie, body 46 a 47). 91 Navyse treba zdôraznit, ze je vlastné silnému dominantnému postaveniu, aké má zalobca, ze pre velký podiel dopytu neexistuje primeraná náhrada výrobku ponúkaného podnikom, ktorý má toto dominantné postavenie. Dodávatel v dominantnom postavení je teda vo velkej miere nevyhnutným obchodným partnerom (pozri v tomto zmysle rozsudky Hoffmann-La Roche, uz citovaný v bode 71 vyssie, bod 41; Súdneho dvora British Airways, uz citovaný v bode 74 vyssie, bod 75, a rozsudok Vseobecného súdu Tomra, uz citovaný v bode 72 vyssie, bod 269). V prejednávanej veci zalobca nenamieta zistenia uvedené v napadnutom rozhodnutí, podla ktorých bolo jeho postavenie na trhu v období porusenia, ktoré je predmetom tejto veci, postavením nevyhnutného obchodného partnera. 92 Z postavenia nevyhnutného obchodného partnera vyplýva, ze zákazníci sa v kazdom prípade v istom rozsahu svojich nákupných potrieb zásobujú od podniku v dominantnom postavení (dalej len "nesporný podiel"). Konkurent podniku v dominantnom postavení preto nemôze sútazit v celkovom zásobovaní zákazníka, ale len v urcitom mnozstve dopytu prevysujúcom nesporný podiel (dalej len "sporný podiel"). Sporný podiel je tak tá cast nákupných potrieb zákazníka, s ktorými mozno reálne prejst ku konkurentovi podniku v dominantnom postavení v referencnom casovom období, ako to uvádza Komisia v odôvodnení 1009 napadnutého rozhodnutia. Poskytnutie zlavy za exkluzivitu podnikom v dominantnom postavení tak konkurentovi stazuje dodávanie jeho vlastných produktov zákazníkom tohto podniku. Ak sa totiz zákazník podniku v dominantnom postavení bude zásobovat od konkurenta, cím porusí podmienku výhradného alebo takmer výhradného zásobovania sa, riskuje nielen stratu zliav na výrobky, s ktorými presiel ku konkurentovi, ale aj vsetkých zliav za exkluzivitu. 93 Na predlozenie lákavej ponuky tak konkurentovi podniku v dominantnom postavení nestací len ponúknut lákavé podmienky na výrobky, ktoré môze on sám dodat zákazníkovi, ale musí tomuto zákazníkovi ponúknut aj kompenzáciu za stratu zlavy za exkluzivitu. Na predlozenie lákavej ponuky konkurent teda musí zlavu, ktorú podnik v dominantnom postavení poskytuje na vsetky alebo takmer vsetky nákupné potreby zákazníka vrátane nesporného podielu, rozdelit len na sporný podiel. Poskytnutie zlavy za exkluzivitu nevyhnutným obchodným partnerom tak zo strukturálneho hladiska stazuje moznost konkurenta predlozit ponuku za lákavú cenu a mat tak prístup na trh. Poskytnutie zlavy za exkluzivitu umoznuje podniku v dominantnom postavení vyuzit svoju hospodársku silu v nespornom podiele dopytu zákazníka ako páku na zabezpecenie si aj sporného podielu, cím konkurentovi stazí prístup na trh. 94 Treba poznamenat, ze podnik v dominantnom postavení môze odôvodnit pouzitie systému zliav za exkluzivitu najmä preukázaním toho, ze jeho správanie je objektívne nevyhnutné alebo ze potenciálny vylucujúci úcinok, ktorý spôsobuje, mozno vyrovnat alebo prekonat výhodami v zmysle efektívnosti, z ktorých majú prospech aj spotrebitelia (pozri v tomto zmysle rozsudky Hoffmann-La Roche, uz citovaný v bode 71 vyssie, bod 90; Súdneho dvora British Airways, uz citovaný v bode 74 vyssie, body 85 a 86, a Súdneho dvora z 27. marca 2012, Post Danmark, C-209/10, dalej len "rozsudok Post Danmark", body 40 a 41 a tam citovanú judikatúru). V prejednávanej veci vsak zalobca v tejto súvislosti neuvádza nijaké tvrdenie. 2) O tvrdeniach zalobcu 2.1) O tvrdeniach, podla ktorých je Komisia povinná vykonat analýzu okolností prejednávanej veci s cielom preukázat aspon potenciálny úcinok uzavretia trhu 95 Zalobca tvrdí, ze Komisia je povinná vykonat analýzu okolností prejednávanej veci s cielom preukázat aspon potenciálny úcinok uzavretia trhu. 96 Po prvé zalobca sa opiera o bod 73 rozsudku Michelin I, uz citovaného v bode 74 vyssie, a bod 67 rozsudku Súdneho dvora British Airways, uz citovaného v bode 74 vyssie. Tieto body sa vsak týkajú zliav, ktoré patria do tretej kategórie a nie sú teda relevantné vo vztahu k zlavám za exkluzivitu. 97 V tejto súvislosti treba zamietnut argument zalobcu uvedený na pojednávaní, podla ktorého Súdny dvor v rozsudku Tomra, uz citovanom v bode 73 vyssie, upustil od rozlisovania medzi zlavami za exkluzivitu a zlavami patriacimi do tretej kategórie. Súdny dvor v bode 70 tohto rozsudku predovsetkým pripomenul formuláciu citovanú v bode 73 vyssie, podla ktorej uplatnovanie rezimu vernostných zliav podnikom v dominantnom postavení je zneuzitím, a dalej v bode 71 uviedol, ze "v tejto súvislosti treba posúdit vsetky okolnosti ...". Ako vsak Komisia správne uviedla, z kontextu rozsudku vyplýva, ze Súdny dvor týmto nerozsíril rozsah pôsobnosti analýzy okolností prejednávanej veci na zlavy za exkluzivitu. Úvahy uvedené v bodoch 70 a 71 tohto rozsudku, v ktorých Súdny dvor pripomenul judikatúru, totiz spadajú do preskúmania tretieho odvolacieho dôvodu, ktorý sa netýkal systému zliav za exkluzivitu, ale systému zliav patriacich do tretej kategórie, a to systému individualizovaných retroaktívnych zliav (rozsudok Súdneho dvora Tomra, uz citovaný v bode 73 vyssie, body 73, 74, 77 a 78, a návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Mazák k tomuto rozsudku, bod 27). 98 Po druhé zalobca sa odvoláva na rozsudky Súdneho dvora zo 14. októbra 2010, Deutsche Telekom/Komisia, C-280/08 P (Zb. s. I-9555, dalej len "rozsudok Súdneho dvora Deutsche Telekom", bod 175), TeliaSonera, uz citovaný v bode 88 vyssie (bod 28), a Post Danmark, uz citovaný v bode 94 vyssie (bod 26). Súdny dvor v týchto rozsudkoch rozhodol, ze "na urcenie, ci podnik v dominantnom postavení uplatnovaním svojich cenových postupov zneuzíval toto postavenie, treba posúdit vsetky okolnosti...". 99 Pôsobnost tejto judikatúry je vsak obmedzená na cenové postupy a nemá vplyv na právnu kvalifikáciu zliav za exkluzivitu. Rozsudok Súdneho dvora Deutsche Telekom, uz citovaný v bode 98 vyssie, a rozsudok TeliaSonera, uz citovaný v bode 88 vyssie, sa totiz týkali postupov súvisiacich so stlácaním cien a rozsudok Post Danmark, uz citovaný v bode 94 vyssie, sa týkal postupov súvisiacich s nízkymi cenami, takze predmetom uvedených troch vecí boli cenové postupy. Táto vec sa vsak nezaoberá cenovým postupom. Pokial ide o zlavy poskytnuté rôznym OEM, výhrada voci zalobcovi uvedená v napadnutom rozhodnutí sa nezakladá na presnej výske zliav, a teda na cenách uplatnovaných zalobcom, ale na skutocnosti, ze poskytnutie týchto zliav bolo podmienené výhradným alebo takmer výhradným zásobovaním. Rozlicné zaobchádzanie so zlavami za exkluzivitu a cenovými postupmi je odôvodnené skutocnostou, ze na rozdiel od podnecovania k výhradnému zásobovaniu nemozno výsku ceny samu osebe povazovat za protiprávnu. 100 V tejto súvislosti treba tiez zamietnut tvrdenie zalobcu uvedené na pojednávaní, podla ktorého rozsudok Post Danmark, uz citovaný v bode 94 vyssie, sa zaoberá vernostnými zlavami porovnatelnými so zlavami v prejednávanej veci. V uvedenej veci sa totiz konanie pred Súdnym dvorom týkalo postupu spolocnosti Post Danmark voci bývalým zákazníkom jej hlavného konkurenta, ktorý spocíval v uplatnovaní odlisných cien v porovnaní s cenami uplatnovanými vo vztahu k svojim existujúcim zákazníkom bez toho, aby Post Danmark mohla znacné rozdiely v cenových podmienkach a podmienkach zliav odôvodnit okolnostami týkajúcimi sa jej nákladov, pricom dánsky orgán pre hospodársku sútaz oznacil uvedený postup za "hlavnú cenovú diskrimináciu" (rozsudok Post Danmark, uz citovaný v bode 94 vyssie, bod 8). Táto prezentácia protisútazných postupov vsak neobsahuje ziaden odkaz na systém zliav za exkluzivitu. Postup, ktorý viedol k návrhu na zacatie prejudiciálneho konania, sa naopak týkal len existencie zneuzitia z dôvodu selektívnych nízkych cien (rozsudok Post Danmark, uz citovaný v bode 94 vyssie, body 15 az 17). Súdny dvor tak v odpovedi na prejudiciálnu otázku, ktorá mu bolo polozená, odpovedal len na otázku, za akých podmienok sa politika nízkych cien musí povazovat za zneuzitie dominantného postavenia s cielom vylúcit konkurenta, ktoré je v rozpore s clánkom 82 ES (rozsudok Post Danmark, uz citovaný v bode 94 vyssie, bod 19). 101 Je preto potrebné zamietnut túto argumentáciu zalobcu. 2.2) O tvrdení, podla ktorého je Komisia povinná preukázat konkrétne úcinky uzavretia trhu 102 Zalobca uvádza, ze ak ide o konanie v minulosti, Komisia je povinná preukázat konkrétne vylucujúce úcinky. Komisia nesprávne nezohladnila neexistenciu protisútazných úcinkov jeho postupov. Zalobca okrem toho tvrdí, ze Komisia musí preukázat prícinnú súvislost medzi predmetnými postupmi a úcinkami na trh. 103 Najskôr treba konstatovat, ze aj v rámci analýzy okolností prejednávanej veci Komisia musí len preukázat schopnost urcitého postupu obmedzit hospodársku sútaz (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora Tomra, uz citovaný v bode 73 vyssie, bod 68, a rozsudok TeliaSonera, uz citovaný v bode 88 vyssie, bod 64). Mechanizmus zlavy za exkluzivitu poskytnutej podnikom v dominantnom postavení, ktorý je nevyhnutným obchodným partnerom, mu umoznuje vyuzit nesporný podiel dopytu zákazníka ako páku na zabezpecenie si aj sporného podielu (pozri bod 93 vyssie). Pri existencii takéhoto obchodného nástroja nie je potrebné vykonat analýzu konkrétnych úcinkov zliav na hospodársku sútaz (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora Tomra, uz citovaný v bode 73 vyssie, bod 79). 104 Kedze nie je potrebné preukázat konkrétne úcinky zliav, z toho nevyhnutne vyplýva, ze Komisia nie je povinná preukázat ani prícinnú súvislost medzi predmetnými postupmi a konkrétnymi úcinkami na trh. Okolnost uvedená zalobcom, podla ktorej sa zákazníci zásobovali výhradne od neho z obchodných dôvodov, ktoré boli úplne nezávislé od zliav, tak aj za predpokladu jej preukázania nebráni tomu, ze tieto zlavy mohli podnecovat zákazníkov k výhradnému zásobovaniu. 105 Napokon treba zdôraznit, ze Komisia najmä nie je povinná preukázat ani okamzitú ujmu spôsobenú spotrebitelom, ani prícinnú súvislost medzi takouto ujmou a postupmi dotknutými v napadnutom rozhodnutí. Z judikatúry totiz vyplýva, ze 82 ES sa týka tak postupov, ktoré by mohli spôsobit okamzitú ujmu spotrebitelom, ako aj postupov, ktoré im spôsobujú ujmu tým, ze poskodzujú struktúru efektívnej hospodárskej sútaze (rozsudok Súdneho dvora British Airways, uz citovaný v bode 74 vyssie, bod 106). 2.3) O tvrdení zalozenom na neexistencii formálnych povinností 106 Zalobca tvrdí, ze zlavy dotknuté v tejto veci nezahrnali formálne alebo záväzné povinnosti exkluzivity. Z rozsudku Hoffmann-La Roche, uz citovaného v bode 71 vyssie (bod 89), vsak vyplýva, ze podnik v dominantnom postavení zneuzíva toto svoje postavenie, ak uplatnuje systém zliav za exkluzivitu aj "bez zaväzovania kupujúcich formálnou povinnostou". Komisia v tejto súvislosti správne zdôraznuje, ze protisútazný podnet zliav za exkluzivitu nevyplýva z ulozenia formálnej povinnosti zásobovat sa výhradne alebo takmer výhradne od dominantného podniku, ale z financných výhod získaných týmito nákupmi alebo financných nevýhod eliminovaných týmito nákupmi. Stací tak, aby podnik v dominantnom postavení dôveryhodným spôsobom oznámil svojmu zákazníkovi, ze poskytnutie financnej výhody závisí od výhradného alebo takmer výhradného zásobovania. 2.4) O tvrdení zalozenom na relevantnosti výsky zlavy 107 Zalobca tvrdí, ze Komisia nezohladnila rozsah zliav, ktoré Intel poskytla OEM ako protihodnotu za výhradné alebo takmer výhradné zásobovanie a je nelogické odsudzovat zlavy velmi nízkej hodnoty (napríklad 1 USD), ktoré AMD mohla prevýsit. 108 Ako vsak správne uvádza Komisia, predmetom napadnutého rozhodnutia nie je výska zliav, ale exkluzivita, za ktorú boli tieto zlavy poskytované. Zlava tak musí mat len schopnost podnietit zákazníka k výhradnému zásobovaniu nezávisle od toho, ci konkurencný dodávatel mohol zákazníkovi ponúknut kompenzáciu za stratu zlavy v prípade zmeny dodávatela. 109 Nie je preto potrebné skúmat otázku, ci v cisto teoretickom príklade zlavy vo výske l USD, akú uvádza zalobca, môze takáto minimálna zlava predstavovat pre zákazníka podnet k dodrziavaniu podmienky exkluzivity. V prejednávanej veci totiz Komisia z právneho hladiska dostatocne preukázala, ze zalobca poskytoval OEM zlavy vo výske miliónov USD rocne. Komisia okrem toho z právneho hladiska dostatocne preukázala, ze tieto zlavy boli prinajmensom scasti poskytované ako protihodnota za exkluzivitu (pozri body 444 az 584, 673 az 798, 900 az 1017, 1145 az 1208 a 1381 az 1502 dalej). Tieto skutocnosti dostatocne umoznujú dospiet k záveru, ze zlavy za exkluzivitu dotknuté v napadnutom rozhodnutí mohli podnietit OEM k výhradnému zásobovaniu. 2.5) O tvrdení zalozenom na relevantnosti doby trvania 110 Podla zalobcu treba zohladnit krátku dobu trvania jeho zmlúv o dodávkach, ako aj skutocnost, ze niektoré z týchto zmlúv bolo mozné vypovedat v lehote 30 dní. 111 Toto tvrdenie treba tiez zamietnut. V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze v zásade kazdý financný podnet k výhradnému zásobovaniu je dodatocným narusením struktúry hospodárskej sútaze na trhu a musí sa preto povazovat za zneuzitie, ak ho uskutocnuje podnik v dominantnom postavení (pozri bod 90 vyssie). 112 Pokial ide o tvrdenie zalozené na moznosti v krátkom case vypovedat niektoré zmluvy, treba zdôraznit, ze právo na vypovedanie zmluvy nijako nebráni jej skutocnému uplatnovaniu, pokial nebola vyuzitá moznost odstúpenia (rozsudok Vseobecného súdu BPB Industries a British Gypsum, uz citovaný v bode 90 vyssie, bod 73). 113 Navyse treba uviest, ze v prejednávanej veci, pokial ide o vsetkých OEM a MSH, celková doba uplatnovania zliav za exkluzivitu nebola krátka. Táto doba totiz trvala od cca jedného roka v prípade spolocnosti Lenovo do viac nez piatich rokov v prípade spolocnosti MSH. V tomto kontexte treba uviest, ze podnecovanie zákazníkov k zásobovaniu sa v celom alebo takmer celom rozsahu svojich potrieb od podniku v dominantnom postavení trvá tak dlho, ako tento podnik poskytuje zlavy za exkluzivitu, a to nezávisle od toho, ci bola uzavretá dlhodobá zmluva alebo viacero po sebe idúcich krátkodobých zmlúv (pozri tiez bod 195 dalej). 2.6) O tvrdení zalozenom na malej casti trhu dotknutej predmetným správaním 114 Zalobca tvrdí, ze Komisia mala zohladnit skutocnost, ze postupy spochybnené v napadnutom rozhodnutí sa týkali len malej casti trhu s CPU x86, a to 0,3 az 2 % rocne. 115 Na úvod treba uviest, ze z dôvodov vysvetlených v bodoch 187 az 194 dalej, toto tvrdenie nemá skutkový základ, kedze metóda výpoctu, ktorou zalobca dospel k týmto císlam, je chybná. 116 Navyse, mozný malý rozsah castí trhu dotknutých predmetnými postupmi nemôze byt relevantným tvrdením. Pokial ide o správanie podniku v dominantnom postavení na trhu, na ktorom je z uvedeného dôvodu uz oslabená struktúra hospodárskej sútaze, totiz akékolvek dodatocné obmedzenie môze byt zneuzitím dominantného postavenia (rozsudok Hoffmann-La Roche, uz citovaný v bode 71 vyssie, bod 123). Súdny dvor teda zamietol uplatnenie kritéria "citelného dosahu" alebo prahovej hodnoty de minimis na úcely uplatnenia clánku 82 ES (návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Mazák k rozsudku Súdneho dvora Tomra, uz citované v bode 97 vyssie, bod 17). 117 Navyse zákazníci, ktorí sa nachádzajú v blokovanej casti trhu, musia mat moznost vyuzit vsetky stupne hospodárskej sútaze, ktoré sú na trhu mozné, a konkurenti musia mat moznost pôsobit v normálnej sútazi na celom trhu a nie iba na jeho casti (rozsudok Súdneho dvora Tomra, uz citovaný v bode 73 vyssie, body 42 a 46). Dominantný podnik preto nemôze odôvodnit poskytnutie zliav za exkluzivitu niektorým zákazníkom skutocnostou, ze konkurenti majú moznost zásobovat ostaných zákazníkov. 118 Z toho vyplýva, ze argumentáciu zalobcu treba zamietnut. 119 Tento záver nie je spochybnený skutocnostou, ze v rozsudku Súdneho dvora Tomra, uz citovanom v bode 73 vyssie (body 41 az 45), Súdny dvor potvrdil posúdenie Vseobecného súdu, podla ktorého cast trhu blokovaná v tejto veci bola "znacná". Toto posúdenie totiz nepotvrdzuje tézu, podla ktorej vylucujúci úcinok nie je mozný, ak nie je blokovaná cast trhu znacná. V tejto súvislosti treba uviest, ze z rozsudku Vseobecného súdu Tomra, uz citovaného v bode 72 vyssie (bod 243), vyplýva, ze Vseobecný súd konstatoval, ze "aj v prípade pripustenia tézy zalobkýn, podla ktorej blokovanie malej casti dopytu je bez významu, tento podiel v predmetnej veci nebol ani zdaleka malý". Vseobecný súd sa teda nevyjadril k tomu, ci je táto téza správna. 120 Súdnemu dvoru stacilo potvrdit konstatovanie Vseobecného súdu, podla ktorého v danej veci bola blokovaná znacná cast trhu bez toho, aby sa táto skutocnost musela chápat v tom zmysle, ze Súdny dvor sa domnieval, ze blokovanie znacnej casti trhu je nevyhnutnou podmienkou konstatovania zneuzitia. Okrem toho Súdny dvor vo svojom rozsudku Tomra, uz citovanom v bode 73 vyssie (bod 46), výslovne konstatoval, ze urcenie presného prahu blokovania trhu, nad ktorý treba dotknuté postupy povazovat za zneuzívajúce, nebolo na úcely uplatnenia clánku nevyhnutné a "v kazdom prípade" sa z právneho hladiska dostatocne preukázalo, ze trh bol dotknutými postupmi uzavretý pred hospodárskou sútazou. 121 Tento záver nie je spochybnený ani rozsudkom Súdu prvého stupna z 23. októbra 2003, Van den Bergh Foods/Komisia ([25]T-65/98, Zb. s. II-4653, bod 160), na ktorý sa odvoláva zalobca a ACT. Uvedený rozsudok sa totiz netýkal postupu, ktorým bol financný podnet priamo podmienený tým, ze zákazník sa bude v celom alebo podstatnom rozsahu svojich potrieb zásobovat od podniku v dominantnom postavení. V uvedenej veci podnik v dominantnom postavení poskytol írskym maloobchodným predajcom zmrzlinových výrobkov mraziace pulty zdarma s podmienkou, ze ich budú pouzívat len na skladovanie zmrzlinových výrobkov dodaných podnikom v dominantnom postavení. Maloobchodní predajcovia si vsak zachovali moznost predávat zmrzlinové výrobky dodávané konkurentmi, ak ich budú skladovat vo svojich vlastných mraziacich pultoch alebo v mraziacich pultoch poskytnutých inými výrobcami zmrzlinových výrobkov. 122 Za týchto okolností sa Komisia domnievala, ze zneuzitie dominantného postavenia spocívalo v skutocnosti, ze podnik v dominantnom postavení podnecoval írskych maloobchodných predajcov, ktorí nemali vlastný mraziaci pult ani mraziace pulty od iných výrobcov zmrzlinových výrobkov- k tomu, aby uzavreli zmluvy o dodávke mraziacich pultov podliehajúcich podmienke výhradnosti, ked im ponúkal dodanie mraziacich pultov na skladovanie jednotlivo balených zmrzlinových výrobkov urcených na okamzitú spotrebu a zabezpecenie údrzby týchto mraziacich pultov bez akýchkolvek priamych nákladov zo strany týchto predajcov (rozsudok Van den Bergh Foods/Komisia, uz citovaný v bode 121 vyssie, bod 23). Komisia v uvedenej veci tiez konstatovala, ze priblizne v 40 % predajní v Írsku jediný alebo jediné mraziace pulty urcené na skladovanie zmrzlinových výrobkov na okamzitú spotrebu instalované v predajni boli dodané podnikom v dominantnom postavení (rozsudok Van den Bergh Foods/Komisia, uz citovaný v bode 121 vyssie, bod 19). 123 Za týchto okolností Vseobecný súd v rozsudku Van den Bergh Foods/Komisia, uz citovanom v bode 121 vyssie (bod 160), konstatoval, ze "pre podnik nachádzajúci sa v dominantnom postavení na trhu je zaväzovanie 40 % predajných miest referencného trhu - aj ked na ich ziadost - dolozkou výhradnosti, ktorá v skutocnosti funguje ako výhradnost zavedená voci týmto predajným miestam, zneuzitím dominantného postavenia". 124 Je potrebné uviest, ze v uvedenej veci podmienka týkajúca sa skladovania len výrobkov dodávaných podnikom v dominantnom postavení fungovala de facto ako podmienka výhradnosti len v 40 % predajných miest, lebo ostatné predajné miesta mali aj iné mraziace pulty, v ktorých mohli skladovat zmrzlinové výrobky dodávané inými výrobcami. Z tohto rozsudku teda nemozno vyvodzovat, ze v prípade zliav priamo spojených s podmienkou výhradného alebo takmer výhradného zásobovania je potrebné urcit cast trhu, ktorá je blokovaná. 2.7) O tvrdení zalozenom na skutocnosti, ze uvádzané podmienky exkluzivity sa nevztahovali na znacnú cast potrieb niektorých OEM 125 Zalobca zdôraznuje, ze pokial ide o niektorých OEM, a to spolocnosti HP, NEC a Lenovo, podmienka exkluzivity, ktorú Komisia uvádza v napadnutom rozhodnutí, sa netýkala celého dopytu týchto OEM po CPU x86, ale v prípade spolocnosti HP len 95 % jej potrieb CPU x86 urcených pre jej stolové pocítace pre podnikový sektor, v prípade spolocnosti NEC len 80 % jej potrieb CPU x86 urcených pre jej "osobné" pocítace, t. j. stolové pocítace a prenosné pocítace s výnimkou serverov, a v prípade spolocnosti len jej potrieb CPU x86 urcených pre prenosné pocítace. 126 Zalobca na pojednávaní doplnil, ze potreby spolocnosti HP týkajúce sa CPU x86 pre stolové pocítace pre podnikový sektor zodpovedali len 30 % celkových potrieb spolocnosti HP týkajúcich sa CPU x86. Kedze uvádzaná podmienka sa týkala len 95 % potrieb spolocnosti HP týkajúcich sa CPU x86 pre stolové pocítace pre podnikový sektor, mohla sa vztahovat len na priblizne 28 % celkových potrieb spolocnosti HP týkajúcich sa CPU x86 a nemozno ju preto povazovat za podmienku exkluzivity. 127 Zalobca týmto tvrdením v podstate hovorí, ze zlavy poskytnuté spolocnostiam HP, NEC a Lenovo nemozno povazovat za zlavy za exkluzivitu, lebo podmienka sa nevztahovala na "vsetky alebo znacnú cast", v zmysle rozsudku Hoffmann-La Roche, uz citovaného v bode 71 vyssie (bod 89), potrieb týchto OEM týkajúcich sa CPU x86. 128 Túto argumentáciu treba zamietnut. 129 Pokial ide o zlavy poskytnuté spolocnosti HP, treba zdôraznit, ze predmetné správanie nie je spojené s podmienkou, podla ktorej HP musela nakupovat minimálne 28 % svojich celkových potrieb CPU x86 od spolocnosti Intel, ale s podmienkou, podla ktorej HP musela na urcenom segmente trhu nakupovat 95 % svojich celkových potrieb CPU x86 od spolocnosti Intel. Podmienka, podla ktorej HP musela na urcenom segmente trhu nakupovat 95 % svojich potrieb od podniku v dominantnom postavení, nie je totozná ani porovnatelná s hypotetickou podmienkou, podla ktorej HP musela nakupovat 28 % svojich potrieb vo vsetkých segmentoch od tohto podniku. 130 Sloboda spolocnosti HP nakupovat svoje potreby CPU x86 pre stolové pocítace urcené pre podnikový sektor od spolocnosti AMD mohla byt obmedzená z dôvodu zliav za exkluzivitu poskytnutých spolocnostou Intel. Pokial by sa totiz HP rozhodla nakupovat viac ako 5 % svojich potrieb CPU x86 pre stolové pocítace urcené pre podnikový sektor od spolocnosti AMD, a teda nedodrzat podmienku takmer výhradného zásobovania, riskovala by stratu zlavy za exkluzivitu, a to nielen na polozky nakupované od spolocnosti AMD. Aby tak AMD mohla dodávat viac ako 5 % CPU x86, ktoré HP potrebovala pre stolové pocítace urcené pre podnikový segment, musela by nielen predlozit lákavejsiu ponuku na CPU x86 v spornom podiele dopytu spolocnosti HP, ale tiez ponúknut spolocnosti HP kompenzáciu za stratu zlavy za exkluzivitu. Presne takýto je protisútazný mechanizmus zliav za exkluzivitu. 131 Tento mechanizmus nebol neutralizovaný skutocnostou, ze AMD mohla spolocnosti HP dodávat potrebné CPU x86 pre vsetky pocítace urcené pre jednotlivcov a pre prenosné pocítace urcené pre podnikový sektor. Skutocnost, ze slobodná volba spolocnosti HP nebola v týchto segmentoch trhu obmedzená, totiz nespochybnuje skutocnost, ze slobodná volba spolocnosti HP mohla byt obmedzená v segmente stolových pocítacov urcených pre podnikový sektor. 132 V tomto kontexte treba pripomenút, ze konkurenti podniku v dominantnom postavení musia mat moznost pôsobit v normálnej sútazi na celom trhu a nie iba na jeho casti (rozsudok Súdneho dvora Tomra, uz citovaný v bode 73 vyssie, bod 42). Podnik v dominantnom postavení preto nemôze odôvodnit poskytnutie zliav za exkluzivitu niektorým zákazníkom skutocnostou, ze jeho konkurenti majú moznost zásobovat ostaných zákazníkov (pozri bod 117 vyssie). Rovnako tak podnik v dominantnom postavení nemôze odôvodnit poskytnutie zliav podmienených takmer výhradným zásobovaním sa zákazníka na urcenom segmente trhu skutocnostou, ze tento zákazník si zachováva moznost nakupovat svoje potreby v ostatných segmentoch od konkurentov. 133 V tomto kontexte nie je relevantná okolnost, ktorú ACT uviedla na pojednávaní, ze Komisia v rámci definovania dotknutého trhu s výrobkami nerozlisovala medzi CPU pouzívanými v pocítacoch urcených pre podniky a v pocítacoch urcených pre jednotlivcov, ako to vyplýva z odôvodnenia 831 bodu 2 napadnutého rozhodnutia. Protisútazný mechanizmus zliav za exkluzivitu uplatnovaných v prejednávanej veci totiz funguje nezávisle od toho, ci CPU pouzívané v pocítacoch urcených pre podniky a v pocítacoch urcených pre jednotlivcov sú navzájom zamenitelné alebo nie. HP preto musela pouzívat CPU spolocnosti Intel (dalej len "CPU Intel") v 95 % vyrobených stolových pocítacoch s CPU x86, ktoré boli urcené pre podnikový sektor. Otázka, ci sú tieto CPU odlisné od CPU x86 pouzívaných v pocítacoch urcených pre jednotlivcov, nie je v tomto kontexte relevantná, lebo aj keby boli zamenitelné, HP by nemohla pouzívat CPU od konkurentov vo viac ako 5 % svojich stolových pocítacov urcených pre podnikový sektor bez toho, aby porusila podmienku zlavy za exkluzivitu. 134 Z toho vyplýva, ze zlavy poskytnuté spolocnosti HP treba povazovat za zlavy za exkluzivitu, aj ked sa podmienka takmer výhradného zásobovania týkala len jedného segmentu potrieb spolocnosti HP. 135 Pokial ide o zlavy poskytnuté spolocnosti NEC, treba uviest, ze 80 % podiel, na ktorý sa vztahovala podmienka výhradnosti, je dostatocne velký na to, aby predstavoval "znacnú cast" jej potrieb v zmysle rozsudku Hoffmann-La Roche, uz citovaného v bode 71 vyssie (bod 89). V tomto kontexte treba uviest, ze v tomto rozsudku dotknuté správanie zahrnalo povinnosti nákupu týkajúce sa okrem iného aj 80 % alebo 75 % potrieb zákazníka (rozsudok Hoffmann-La Roche, uz citovaný v bode 71 vyssie, bod 83). 136 Pokial ide o okolnost, ze podmienka výhradnosti sa týkala len stolových pocítacov a prenosných pocítacov s výnimkou serverov, táto okolnost je nepodstatná. V tejto súvislosti sa uplatnujú mutatis mutandis úvahy uvedené v bodoch 130 az 132 vyssie. 137 Pokial ide o zlavy poskytnuté spolocnosti Lenovo, skutocnost, ze podmienka exkluzivity sa týkala len prenosných pocítacov, je z rovnakých dôvodov nepodstatná. 2.8) O tvrdení zalozenom na kúpnej sile zákazníkov 138 Zalobca tvrdí, ze kúpna sila zákazníkov vylucuje zneuzitie. V prejednávanej veci zákazníci vyuzili svoju kúpnu silu ako páku na získanie vyssích zliav. 139 Toto tvrdenie treba zamietnut. Ak by sa aj preukázalo, ze zlavy poskytnuté zalobcom boli odpovedou na dopyt a kúpnu silu zákazníkov, táto okolnost neodôvodnuje ulozenie podmienky výhradného zásobovania týmto zákazníkom (pozri v tomto zmysle rozsudky Hoffmann-La Roche, uz citovaný v bode 71 vyssie, bod 89; Vseobecného súdu BPB Industries a British Gypsum, uz citovaný v bode 90 vyssie, bod 68, a z 25. júna 2010, Imperial Chemical Industries/Komisia, [26]T-66/01, Zb. s. II-2631, bod 305). Ako Súdny dvor uviedol v rozsudku Hoffmann-La Roche, uz citovanom v bode 71 vyssie (bod 120), okolnost, ze samotný zmluvný partner podniku v dominantnom postavení je silným podnikom a zmluva zjavne nie je výsledkom nátlaku na partnera zo strany podniku v dominantnom postavení, nevylucuje existenciu zneuzitia dominantného postavenia, lebo toto zneuzitie spocíva v dodatocnom narusení struktúry hospodárskej sútaze na trhu z dôvodu výhradného zásobovania, pricom stupen hospodárskej sútaze na tomto trhu je v dôsledku prítomnosti podniku v dominantnom postavení uz aj tak oslabený. Okrem toho, kúpna sila OEM nemá vplyv na skutocnost, ze OEM boli od zalobcu ako nevyhnutného obchodného partnera na trhu s CPU x86 závislí. 2.9) O argumentácii týkajúcej sa testu AEC 140 Zalobca tvrdí, ze test AEC (pozri bod 30 vyssie) je dôlezitým faktorom v rámci preukázania potenciálneho vylucujúceho úcinku predmetných zliav. Test AEC je jediným dôkazom, ktorý Komisia predlozila v napadnutom rozhodnutí na preukázanie toho, ze zlavy spolocnosti Intel mohli mat protisútazný úcinok uzavretia trhu. Komisia vsak namieta, ze test AEC je súcastou právnej analýzy napadnutého rozhodnutia. Podla zalobcu z toho vyplýva, ze právne posúdenie vykonané Komisiou v napadnutom rozhodnutí nepreukázalo schopnost dotknutých zliav vylúcit konkurentov z trhu. Okrem toho, podla zalobcu sa Komisia pri uplatnení tohto testu dopustila mnohých pochybení. Podla zalobcu správne uplatnenie testu AEC preukazuje, ze zlavy poskytované spolocnostou Intel nemali schopnost vylúcit konkurentov z trhu. 141 Na úvod treba uviest, ze test AEC vykonaný v napadnutom rozhodnutí vychádza z okolnosti uvedenej v bode 93 vyssie, podla ktorej rovnako efektívny konkurent, ktorý sa snazí získat sporný podiel objednávok doteraz uspokojovaných podnikom v dominantnom postavení, ktorý je nevyhnutným obchodným partnerom, musí zákazníkovi ponúknut kompenzáciu za zlavu za exkluzivitu, ktorú by zákazník stratil, keby nakupoval menej ako stanovuje podmienka o výhradnom alebo takmer výhradnom zásobovaní. Cielom testu AEC je urcit, ci konkurent rovnako efektívny ako podnik v dominantnom postavení, ktorý má rovnaké náklady ako tento podnik, môze v takom prípade pokryt svoje náklady. 142 Pokial ide o relevantnost testu AEC v súvislosti so zlavami za exkluzivitu, treba uviest nasledujúce skutocnosti. 143 Po prvé treba pripomenút, ze na konstatovanie nezákonnosti zlavy za exkluzivitu nie je potrebné preskúmanie okolností prejednávanej veci (pozri body 80 az 93 vyssie). Komisia preto nie je povinná preukázat vylucujúcu schopnost zliav za exkluzivitu v kazdom jednotlivom prípade. 144 Z judikatúry vyplýva, ze aj v prípade zliav patriacich do tretej kategórie, u ktorých je potrebné preskúmanie okolností prejednávanej veci, nie je nevyhnutné vykonat test AEC. V rozsudku Michelin I, uz citovanom v bode 74 vyssie (body 81 az 86), sa tak Súdny dvor opieral o predmetný mechanizmus vernostných zliav bez toho, aby prostredníctvom kvantitatívneho testu pozadoval dôkaz o tom, ze konkurenti boli nútení predávat so stratou, aby mohli kompenzovat zlavy patriace do tretej kategórie, ktoré poskytoval podnik v dominantnom postavení. 145 Okrem toho, z rozsudku Súdneho dvora Tomra, uz citovaného v bode 73 vyssie (body 73 a 74), vyplýva, ze na úcely konstatovania protisútazných úcinkov nie je potrebné, aby systém zliav nútil rovnako efektívneho konkurenta fakturovat "záporné" ceny, to znamená ceny nizsie ako je rezijná cena. Na úcely preukázania potenciálneho protisútazného úcinku stací preukázat existenciu mechanizmu vernostných zliav (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora Tomra, uz citovaný v bode 73 vyssie, bod 79). 146 Z toho vyplýva, ze aj pokial by na úcely preukázania potenciálnych protisútazných úcinkov zliav za exkluzivitu bolo potrebné posúdenie okolností prejednávanej veci, nie je potrebné preukázat takéto úcinky prostredníctvom testu AEC. 147 Navyse tvrdenie zalobcu, ze test AEC je jediným dôkazom, ktorý Komisia predlozila v napadnutom rozhodnutí na úcely preukázania vylucujúcej schopnosti dotknutých zliav, nemá skutkový základ (pozri body 173 az 175 dalej). 148 Pokial ide o tvrdenie zalobcu, podla ktorého Komisia prostredníctvom správne vykonaného testu AEC preukázala, ze dotknuté zlavy nemali schopnost vylúcit konkurentov z trhu, treba uviest nasledujúce skutocnosti. 149 Predovsetkým je potrebné pripomenút, ze úcinok uzavretia trhu nevzniká len vtedy, ak je konkurentom znemoznený prístup na trh. Stací totiz, aby bol tento prístup stazený (pozri bod 88 vyssie). 150 Treba vsak konstatovat, ze test AEC umoznuje len overit hypotézu, ze prístup na trh bol znemoznený, a nie vylúcit moznost, ze prístup na uvedený trh bol stazený. Záporný výsledok samozrejme znamená, ze pre rovnako efektívneho konkurenta je ekonomicky nemozné zabezpecit si sporný podiel dopytu zákazníka. Aby totiz uvedený konkurent ponúkol zákazníkovi kompenzáciu za stratu zlavy za exkluzivitu, bol by nútený predávat svoje výrobky za cenu, ktorá by mu neumoznovala pokryt ani náklady. Kladný výsledok vsak znamená len to, ze rovnako efektívny konkurent môze pokryt svoje náklady (v prípade testu AEC, aký je vykonaný v napadnutom rozhodnutí a ktorý navrhuje zalobca, len priemerné náklady, ktorým bolo mozné predíst). Neznamená to vsak, ze tu neexistuje úcinok uzavretia trhu. Mechanizmus vernostných zliav, ako je opísaný v bode 93 vyssie, má totiz stále schopnost stazit vstup konkurentov dominantného podniku na trh, hoci tento vstup nie je ekonomický nemozný (v súvislosti s týmto rozlísením pozri bod 54 návrhov, ktoré predniesol generálny advokát Mazák k rozsudku Súdneho dvora Tomra, uz citované v bode 97 vyssie). 151 Z predchádzajúcich úvah vyplýva, ze nie je potrebné preskúmat, ci Komisia vykonala test AEC v súlade s príslusnými pravidlami a nie je potrebné ani preskúmat, ci boli alternatívne výpocty predlozené zalobcom vykonané správne. Ani kladný výsledok testu AEC totiz nemôze vylúcit potenciálny úcinok uzavretia trhu, ktorý je vlastný mechanizmu opísanému v bode 93 vyssie. 152 Tento záver nie je spochybnený rozsudkom TeliaSonera, uz citovaným v bode 88 vyssie, rozsudkom Súdneho dvora Deutsche Telekom, uz citovaným v bode 98 vyssie, a rozsudkom Post Danmark, uz citovaným v bode 94 vyssie. Zalobca sa domnieva, ze z týchto rozsudkov vyplýva, ze klúcovým kritériom je, ci by konkurent rovnako efektívny ako podnik v dominantnom postavení mohol pokracovat v sútazení s uvedeným podnikom. Treba vsak pripomenút, ze tieto veci sa týkali postupov tarifných nozníc (TeliaSonera a Deutsche Telekom) alebo nízkych cien (Post Danmark). Povinnost vykonat analýzy cien a nákladov, vyplývajúca z týchto rozsudkov, je zalozená na skutocnosti, ze nie je mozné posúdit zneuzívajúcu povahu ceny bez je porovnania s inými cenami a nákladmi. Cena sama osebe nemôze byt protiprávna. V prípade zlavy za exkluzivitu sa jej zneuzívajúca povaha naopak zakladá skôr na podmienke výhradného alebo takmer výhradného zásobovania nez na výske zlavy. 153 Okrem toho, z rozsudku Súdneho dvora Tomra, uz citovaného v bode 73 vyssie (body 73, 74 a 80), ktorý bol vydaný po rozsudkoch citovaných v predchádzajúcom bode, vyplýva, ze nie je nevyhnutné preskúmat, ci systém zliav núti rovnako efektívneho konkurenta fakturovat záporné ceny, a to ani v prípade zliav patriacich do tretej kategórie. O to viac to nie je potrebné v prípade zliav za exkluzivitu. 154 Tento záver nie je spochybnený ani oznámením Komisie nazvaným "Usmernenie o prioritách Komisie v oblasti presadzovania práva pri uplatnovaní clánku 82 [ES] na prípady zneuzívania dominantného postavenia podnikov na vylúcenie konkurentov z trhu" ([27]Ú. v. EÚ C 45, 2009, s. 7, dalej len "usmernenie k clánku 82"). 155 Podla ods. 2 usmernenia k clánku 82 "v tomto dokumente sa stanovujú priority v oblasti presadzovania práva, ktorými sa bude riadit cinnost Komisie pri uplatnovaní clánku 82 [ES]". Ako Komisia uviedla v odôvodnení 916 napadnutého rozhodnutia, kedze cielom usmernenia k clánku 82 je stanovit priority vo výbere prípadov, na ktoré sa Komisia sústredí v budúcnosti, nemá sa uplatnit na konanie, ktoré Komisia zacala pred jeho uverejnením. Kedze rozhodnutie Komisie o zacatí konania je z 26. júla 2007, Komisia nie je v nijakom prípade povinná riadit sa v prejednávanej veci usmernením k clánku 82. 156 Skutocnost, ze usmernenie k clánku 82 bolo uverejnené pred prijatím napadnutého rozhodnutia, neznamená, ze toto usmernenie bolo uplatnitelné. Skutocnost, ze Komisia poskytuje informácie o prioritách, ktorými sa bude riadit jej cinnost v budúcnosti, jej totiz nemôze ukladat povinnost prehodnotit, ci sa má prioritne zaoberat vecou, ktorú sa uz rozhodla riesit ako prioritu, a ktorej posúdenie je navyse uz v pokrocilom stádiu. 157 Nie je preto potrebné preskúmat, ci je napadnuté rozhodnutie v súlade s usmernením k clánku 82. 158 Samotná skutocnost, ze Komisia v odôvodnení 916 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze sa vsak domnieva, ze uvedené rozhodnutie je v súlade s usmernením k clánku 82, nemôze spochybnit chýbajúcu relevantnost usmernenia k clánku 82 v prejednávanej veci. Ide totiz zjavne o úvahu, ktorú Komisia uviedla pre úplnost po tom, co vysvetlila, ze usmernenie k clánku 82 nie je v prejednávanej veci uplatnitelné. 159 Pokial ide o okolnost uvedenú zalobcom, podla ktorej clen Komisie v tom case zodpovedný za hospodársku sútaz vo svojom prejave zo 17. júla 2009 uviedol, ze vo veci Intel Komisia uplatnila test AEC podla metodiky definovanej v usmernení k clánku 82, treba uviest, ze z napadnutého rozhodnutia, ktoré bolo prijaté kolégiom komisárov, jasne vyplýva, ze Komisia sa domnievala, ze usmernenie k clánku 82 nie je uplatnitelné a test AEC nie je na preukázanie nezákonnosti dotknutých postupov potrebný. Komisia teda vykonala test AEC len pre úplnost a uviedla, ze napadnuté rozhodnutie je v súlade s usmernením k clánku 82. Skutocnost, ze clen Komisie zodpovedný za hospodársku sútaz vystúpil po prijatí napadnutého rozhodnutia s prejavom, v ktorom uviedol, ze Komisia vykonala test AEC vo veci Intel, bez toho, aby spresnil, ze tento test bol vykonaný len pre úplnost, nemôze zmenit spôsob, aký sa má napadnuté rozhodnutie vykladat. 160 Zalobca v odpovedi na otázku polozenú na pojednávaní uviedol, ze jeho odôvodnenie týkajúce sa relevantnosti testu AEC, ktorý mal podla neho zohrávat významnú úlohu pocas správneho konania, treba chápat v tom zmysle, ze sa zakladá aj na zásade legitímnej dôvery. 161 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry sa právo domáhat sa ochrany legitímnej dôvery, ktorá predstavuje jednu zo základných zásad Únie, vztahuje na kazdého jednotlivca, ktorý sa nachádza v situácii, z ktorej vyplýva, ze administratíva Únie tým, ze mu poskytla presné uistenia, vytvorila v jeho vedomí dôvodné nádeje. Takéto záruky predstavujú bez ohladu na formu, v akej sú oznámené, presné, nepodmienecné a zhodné informácie, ktoré pochádzajú z oprávnených a dôveryhodných zdrojov. Naopak, nikto nemôze poukazovat na porusenie tejto zásady, pokial neexistujú presné uistenia, ktoré mu mal poskytnút správny orgán (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 19. marca 2003, Innova Privat-Akademie/Komisia, [28]T-273/01, Zb. s. II-1093, bod 26 a tam citovanú judikatúru). 162 V prejednávanej veci zalobca nepreukázal existenciu presného uistenia poskytnutého pocas správneho konania, podla ktorého je test AEC pre Komisiu podstatný na úcely preukázania porusenia clánku 82 ES. Naopak, ako Komisia správne zdôraznila na pojednávaní, z bodu II 1 druhého odseku záverecnej správy úradníka povereného vypocutím v tejto veci ([29]Ú. v. EÚ C 227, 2009, s. 7) vyplýva, ze "pocas vypocutia Komisia spolocnosti Intel spresnila a spolocnost Intel pochopila, ze ekonomické posúdenie nie je nevyhnutnou podmienkou konstatovania zneuzitia". 163 Zalobca na pojednávaní dalej spresnil, ze úplne chápe vyjadrenia úradníka povereného vypocutím. Uviedol, ze z bodu 340 oznámenia o výhradách z roku 2007 vsak vyplýva, ze v prípade potreby dôkazu o schopnosti uzavretia trhu sa Komisia na úcely preukázania tejto schopnosti opiera len o test AEC. 164 Treba vsak pripomenút, ze samotnú okolnost, ze Komisia v bode 340 oznámenia o výhradách z roku 2007 uviedla, ze preukáze vylucujúci úcinok dotknutých zliav, kedze rovnako efektívnemu konkurentovi bránili ponúknut OEM kompenzáciu za potenciálnu stratu zlavy, nemozno povazovat za presné uistenie o tom, ze Komisia nebude na preukázanie schopnosti uzavretia trhu vychádzat z nijakého iného základu. Okrem toho, z bodov 260 a 329 dodatocného oznámenia o výhradách z roku 2008 vyplýva, ze Komisia vo svojej analýze nevychádzala výlucne z testu AEC, ale aj z iných kvalitatívnych a kvantitatívnych dôkazov. 165 Komisia teda postupom prijatým v napadnutom rozhodnutí neporusila zásadu legitímnej dôvery. 166 Z predchádzajúcich úvah vyplýva, ze tvrdenia predlozené zalobcom nemôzu tak spochybnit záver, ze nie je potrebné preskúmat, ci Komisia vykonala test AEC v súlade s príslusnými pravidlami alebo detailne preskúmat tvrdenia zalobcu týkajúce sa pochybení, ktorých sa Komisia dopustila pri jeho vykonaní, ako ani záver, ze uz nie je potrebné preskúmat alternatívne výpocty uvedené zalobcom (pozri bod 151 vyssie). b) O platbách poskytnutých spolocnosti MSH 167 Komisia v odôvodnení 1000 napadnutého rozhodnutia v podstate konstatuje, ze úcinok platieb poskytnutých spolocnosti MSH pod podmienkou, ze bude predávat výhradne výrobky zalobcu, je rovnaký ako úcinok zlavy za exkluzivitu a tieto platby tak splnali podmienky stanovené judikatúrou na úcely ich kvalifikovania ako zneuzitia. 168 Na pojednávaní zalobca v podstate tvrdil, ze Komisia nesprávne uplatnila rovnaký test na právnu kvalifikáciu zliav za exkluzivitu poskytnutých OEM a na kvalifikáciu platieb poskytnutých spolocnosti MSH. Zalobca najmä uviedol, ze MSH je na rozdiel od OEM aktérom prítomným na maloobchodnom trhu. Judikatúra vyzaduje na úcely preskúmania toho, ci je konkurencnému výrobcovi odopretý prístup na trh, analýzu kumulatívnych úcinkov siete výhradných vztahov. Pocas dotknutého obdobia vsak MSH mala len velmi malý podiel na relevantnom svetovom trhu, a to priblizne 1 %. 169 Treba konstatovat, ze tvrdenie zalobcu potvrdzuje, ze Komisia mala na úcely preukázania toho, ze postupy zalobcu voci spolocnosti MSH mali schopnost obmedzit hospodársku sútaz, vykonat analýzu okolností prejednávanej veci. S týmto tvrdením vsak nemozno súhlasit. Ako totiz Komisia správne poznamenala na pojednávaní, protisútazný mechanizmus postupov zalobcu voci spolocnosti MSH bol rovnaký, s tým jediným rozdielom, ze cielom platby za exkluzivitu poskytnutej spolocnosti MSH nebolo zabránit zásobovaniu priameho klienta zalobcu konkurentom, ktorý sa nachádza nizsie v dodávatelskom retazci. OEM totiz zabudovávajú CPU do pocítacov, ktoré sa dalej predávajú spotrebitelom prostredníctvom maloobchodných predajcov, akým je MSH. Zalobca tak podnecovaním maloobchodného predajcu k tomu, aby predával výlucne pocítace vybavené CPU od spolocnosti Intel, odoprel OEM distribucný kanál pocítacov vybavených CPU od konkurencných podnikov. Zalobca tak tým, ze spolocnosti MSH odoprel slobodnú volbu týkajúcu sa jej predaja, obmedzil slobodnú volbu OEM týkajúcu sa ich distribucných kanálov. Vzhladom na to, ze toto obmedzenie mohlo mat dôsledky pre dopyt OEM po CPU spolocnosti AMD, podnecovanie spolocnosti MSH k výhradnému predaju smerovalo k stazeniu prístupu spolocnosti AMD na trhy s CPU x86. V oboch situáciách zalobca vyuzil svoju hospodársku silu v nespornom podiele dopytu ako páku na zabezpecenie si aj sporného podielu dopytu, cím spolocnosti AMD stazila prístup na trh (pozri bod 93 vyssie). 170 Hoci je pravda, ze Súdny dvor v rámci clánku 81 ES rozhodol, ze v normálnej situácii konkurencného trhu treba posúdit vztahy zalozené na exkluzivite medzi dodávatelom a maloobchodným predajcom v ich specifickom kontexte, co zahrna najmä analýzu kumulatívneho úcinku siete takýchto vztahov, treba konstatovat, ze tieto úvahy nemozno pripustit v rámci vykonania clánku 82 ES, ktorý sa týka trhov, na ktorých je uz hospodárska sútaz obmedzená práve z dôvodu dominantného postavenia jedného zo subjektov (pozri bod 89 vyssie). 171 Preto aj pokial ide o platby poskytnuté spolocnosti MSH, Komisia nebola povinná preskúmat okolnosti prejednávanej veci, ale musela len preukázat, ze zalobca poskytol financný podnet pod podmienkou exkluzivity. c) Analýza schopnosti zliav obmedzit hospodársku sútaz podla okolností prejednávanej veci 172 Pokial ide o to, ci Komisia v napadnutom rozhodnutí preukázala po analýze okolností prejednávanej veci schopnost zliav a platieb za exkluzivitu, poskytnutých spolocnostiam Dell, HP, NEC, Lenovo a MSH, obmedzit hospodársku sútaz, treba pre úplnost uviest nasledujúce skutocnosti. 173 Na úvod treba pripomenút, ze Komisia sa v odôvodnení 924 napadnutého rozhodnutia domnievala, ze zlavy a platby za exkluzivitu poskytnuté spolocnostiam Dell, HP, NEC, Lenovo a MSH boli súcastou celkovej dlhodobej stratégie zameranej na vylúcenie konkurentov z trhu. V odôvodnení 925 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla, ze v bodoch VII.4.2.3 az VII.4.2.6 tohto rozhodnutia preukázala, ze postupy spolocnosti Intel okrem toho, ze splnali podmienky definované judikatúrou, mohli mat alebo pravdepodobne mali úcinok na uzavretie trhu. Hoci to nie je nevyhnutné na preukázanie porusenia clánku 82 ES, jednou z mozností preukázania toho, ze postupy spolocnosti Intel mohli viest alebo pravdepodobne viedli k vylúceniu konkurentov z trhu, je vykonat analýzu rovnako efektívneho konkurenta (pozri bod VII.4.2.3 napadnutého rozhodnutia). Vychádzajúc z výsledkov tejto analýzy a z kvalitatívnych a kvantitatívnych dôkazov (pozri body VII.4.2.4 a VII.4.2.5 napadnutého rozhodnutia), ako aj z neexistencie objektívneho odôvodnenia a prínosov efektívnosti (pozri bod VII.4.2.6 napadnutého rozhodnutia), Komisia v odôvodnení 925 napadnutého rozhodnutia dospela k záveru, ze podmienené zlavy poskytované spolocnostou Intel spolocnostiam Dell, HP, NEC a Lenovo, a platby spolocnosti Intel poskytované spolocnosti MSH boli zneuzívajúcim konaním hodným osobitnej pozornosti Komisie. 174 Okrem toho treba pripomenút, ze ostatné casti napadnutého rozhodnutia, najmä casti týkajúce sa prezentácie dotknutých výrobkov a správania dotknutého v tomto rozhodnutí v bodoch V. a VI. tohto rozhodnutia, casti týkajúce sa definície trhu v bodoch VII.1 a VII.2 tohto rozhodnutia a dominantného postavenia zalobcu v bode VII.3 tohto rozhodnutia, ako aj casti týkajúce sa právnej kvalifikácie platieb za exkluzivitu v bode VII.4.2.2 tohto rozhodnutia, treba povazovat za základ pre záver Komisie, podla ktorého dotknuté platby mali schopnost obmedzit hospodársku sútaz. 175 V rozpore s tvrdením zalobcu preto test AEC nie je jediným dôkazom uvedeným v napadnutom rozhodnutí na úcely preukázania schopnosti platieb za exkluzivitu obmedzit hospodársku sútaz (pozri bod 147 vyssie). 176 Pokial ide o posúdenie schopnosti zliav a platieb za exkluzivitu dotknutých v tejto veci obmedzit hospodársku sútaz, treba poznamenat, ze Komisia musí v rámci analýzy okolností prejednávanej veci preskúmat, najmä s ohladom na kritériá a podmienky poskytovania platieb za exkluzivitu, ci je cielom zliav a platieb prostredníctvom výhody nezakladajúcej sa na ziadnom ekonomickom plnení, ktoré by ju odôvodnovalo, zbavit kupujúceho moznosti výberu zdrojov svojho zásobovania, alebo mu túto moznost obmedzit, bránit konkurentom vo vstupe na trh alebo posilnit dominantné postavenie skreslením hospodárskej sútaze (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora Tomra, uz citovaný v bode 73 vyssie, bod 71). 177 Treba spresnit, ze ani v rámci analýzy okolností prejednávanej veci nie je Komisia povinná preukázat existenciu konkrétneho úcinku. Stací, ak Komisia preukáze schopnost predmetného správania obmedzit hospodársku sútaz (pozri bod 103 vyssie). 178 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze aj v prípade, ak sa má zato, ze poskytnutie zlavy alebo platby za exkluzivitu podnikom v dominantnom postavení samo osebe nemá schopnost obmedzit hospodársku sútaz, faktom zostáva, ze poskytnutie takéhoto financného podnetu nevyhnutným obchodným partnerom, akým je zalobca, je prinajmensom nepriamym dôkazom jeho schopnosti obmedzit hospodársku sútaz. Ak je totiz zlava za exkluzivitu poskytnutá nevyhnutným obchodným partnerom, umoznuje mu vyuzit jeho hospodársku silu v nespornom podiele dopytu ako páku na zaistenie si aj sporného podielu, cím konkurentovi stazí prístup na trh (pozri body 91 a 92 vyssie). 179 Táto schopnost stazit konkurentovi prístup na trh, ktorá je vlastná zlavám a platbám za exkluzivitu, je v prejednávanej veci potvrdená zisteniami uvedenými v odôvodnení 893 napadnutého rozhodnutia, podla ktorých zlavy boli pre OEM významným faktorom z dôvodu silnej konkurencie na trhu OEM a ich nízkych prevádzkových marzí. Zalobca nespochybnuje tieto osobitné charakteristické vlastnosti trhu, na ktorom OEM pôsobia. Osobitný význam zliav pre ich príjemcov posilnuje ich navádzanie k dodrziavaniu podmienok výhradného alebo takmer výhradného zásobovania a prispieva tak k schopnosti zliav obmedzovat hospodársku sútaz. 180 Navyse dôkaz, ze financný podnet bol skutocne zohladnený v rozhodnutí príjemcov tohto podnetu zásobovat sa v celom alebo takmer celom rozsahu svojich potrieb od podniku v dominantnom postavení alebo nepredávat konkurencné výrobky, je skutocnostou potvrdzujúcou schopnost tohto financného podnetu obmedzit hospodársku sútaz. V tejto veci Komisia preukázala, ze zlavy a platby za exkluzivitu poskytované zalobcom boli prinajmensom faktorom, ktorý spolocnosti Dell, HP, NEC a Lenovo zohladnili vo svojom rozhodnutí zásobovat sa v celom alebo takmer celom rozsahu svojich potrieb od zalobcu, a ktorý MSH zohladnila vo svojom rozhodnutí nepredávat konkurencné výrobky (pozri body 592 az 599, 882 az 890, 1027 az 1030, 1215 az 1220 a 1513 az 1521 dalej). 181 Okrem toho schopnost zliav a platieb za exkluzivitu, ktoré boli poskytnuté styrom OEM a spolocnosti MSH, obmedzit hospodársku sútaz je v prípade prejednávanej veci potvrdená zisteniami uvedenými v napadnutom rozhodnutí, podla ktorých zalobca uskutocnoval dva druhy zneuzitia, a to jednak zlavy a platby za exkluzivitu a jednak cisté obmedzenia. Ako Komisia správne konstatovala v odôvodneniach 917, 1681 v spojení s poznámkou pod ciarou c. 1999 (c. 1990 vo verejnej verzii), a 1747 napadnutého rozhodnutia, tieto dva druhy konania sa navzájom doplnajú a posilnujú. 182 Okrem toho treba uviest, ze skutocnost, ze podnik v dominantnom postavení sa snazí zaviazat si významných zákazníkov, je tiez nepriamym dôkazom, ktorý mozno zohladnit pri posudzovaní protisútaznej povahy jeho konania (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora Tomra, uz citovaný v bode 73 vyssie, bod 75). Treba poznamenat, ze podla napadnutého rozhodnutia sa najmä spolocnosti Dell a HP lísia od ostatných OEM vyssími podielmi na trhu, pevným postavením v ziskovejsom segmente trhu a schopnostou uvádzat nový CPU x86 na trh. Komisia v odôvodnení 1597 napadnutého rozhodnutia konstatovala, ze zameranie sa na tieto podniky, ktoré mali osobitný strategický význam pre prístup na trh, malo vplyv na celkový trh významnejsí vplyv nez zodpovedajúci len ich kumulovaným podielom na trhu, co zalobca nespochybnil. Komisia preto mohla správne dospiet k záveru, ze zlavy za exkluzivitu sa týkali významných OEM. 183 Pokial ide o MSH, v bodoch 1507 az 1511 dalej bude podrobnejsie preukázané, ze tento podnik mal osobitný strategický význam, pokial ide o distribúciu pocítacov vybavených CPU x86 urcených spotrebitelom v Európe. 184 Napokon treba konstatovat, ze skutocnost, ze postupy dotknuté v napadnutom rozhodnutí sú súcastou celkovej stratégie zameranej na zabránenie prístupu spolocnosti AMD k najvýznamnejsím predajným kanálom, je tiez okolnostou potvrdzujúcou schopnost zliav a platieb za exkluzivitu obmedzit hospodársku sútaz (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora Tomra, uz citovaný v bode 73 vyssie, body 19 a 20). V bodoch 1523 az 1552 dalej bude detailnejsie preukázané, ze Komisia z právneho hladiska dostatocne preukázala existenciu takejto celkovej stratégie. 185 Po prvé zalobca sa snazí vyvrátit schopnost svojich postupov obmedzit hospodársku sútaz, pricom tvrdí, ze pocas referencného obdobia AMD dosiahla najväcsí obchodný úspech vo svojej histórii, zaznamenala jedinecné tempo rastu u OEM povazovaných za ciel zneuzívajúceho konania, musela riesit obmedzenia výrobnej kapacity, ktoré jej bránili uspokojovat dopyt po CPU a zvýsila svoje investície v oblasti výskumu a vývoja. Okrem toho cena CPU upravená na základe kvality klesla pocas obdobia dotknutého v napadnutom rozhodnutí kazdorocne o 36,1 %. 186 Tieto tvrdenia nemozno prijat. Ak podnik v dominantnom postavení naozaj uplatnuje postupy, ktoré majú schopnost obmedzit hospodársku sútaz, skutocnost, ze táto schopnost nemá konkrétne úcinky, nestací na vylúcenie uplatnenia clánku 82 ES (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna zo 17. decembra 2003, British Airways/Komisia, [30]T-219/99, Zb. s. II-5917, bod 297, dalej len "rozsudok Vseobecného súdu British Airways"). Skutocnost, ze AMD zaznamenala v období dotknutom v napadnutom rozhodnutí velký obchodný úspech a následne celila kapacitným obmedzeniam, by vsak mohla nanajvýs preukázat, ze postupy zalobcu nemali konkrétne úcinky. Nemôze to vsak stacit na vyvrátenie schopnosti postupov uskutocnovaných zalobcom obmedzit hospodársku sútaz. Navyse ani rast trhových podielov spolocnosti AMD a jej investícií v oblasti výskumu a vývoja, ani pokles cien CPU x86 v období dotknutom v napadnutom rozhodnutí neznamenajú, ze postupy zalobcu nemali nijaký úcinok. Pri neexistencii týchto postupov sa mozno oprávnene domnievat, ze zvýsenie trhových podielov konkurenta a rast jeho investícií v oblasti výskumu a vývoja, ako aj pokles cien CPU x86 mohli byt väcsie (pozri v tomto zmysle rozsudok Michelin II, uz citovaný v bode 75 vyssie, bod 245, a rozsudok Vseobecného súdu British Airways, uz citovaný, bod 298). Preto nie je potrebné rozhodnút o tvrdeniach Komisie, podla ktorých sú tvrdenia zalobcu týkajúce sa zvýsenia trhových podielov spolocnosti AMD a pokles cien CPU x86 zo skutkového hladiska nesprávne. 187 Po druhé zalobca nemôze vyvodit nijaké tvrdenie zo skutocnosti, ze postupy dotknuté v napadnutom rozhodnutí sa týkali len malej casti celkového trhu s CPU x86, a to od 0,3 do 2 % rocne. Okrem tvrdení uvedených v bodoch 116 az 124 vyssie treba konstatovat, ze zalobca sa opiera o nesprávnu metódu výpoctu, aby dospel k záveru, ze jeho postupy sa týkali len trhu s CPU x86 v rozsahu od 0,3 a 2 %. Tieto císla boli totiz vypocítané len so zohladnením sporného podielu (pozri bod 92 vyssie) dotknutých OEM a spolocnosti MSH a nezohladnili celkový podiel na trhu, ktorý tieto spolocnosti mali. 188 Takáto metóda výpoctu má za následok umelé znízenie výsledku, lebo cast trhu blokovaná zlavou za exkluzivitu sa neobmedzuje na sporný podiel. Naopak, cast potrieb zákazníka, ktorá je viazaná zlavou za exkluzivitu, je v celom rozsahu blokovaná vo vztahu ku konkurentom. 189 Z toho vyplýva, ze na úcely urcenia casti trhu, ktorá je ovplyvnená správaním podniku v dominantnom postavení, nie je mozné obmedzit sa len na zohladnenie sporného podielu dopytu zákazníkov. 190 V prejednávanej veci mala Dell podiel 14,58 % v prvom stvrtroku 2003 a tento podiel stúpol na 16,34 % v stvrtom stvrtroku 2005, ako vyplýva z odôvodnenia 1580 napadnutého rozhodnutia. Vzhladom na to, ze podla napadnutého rozhodnutia Intel poskytla spolocnosti Dell zlavy podmienené tým, ze Dell sa bude u nej zásobovat v celom rozsahu svojich potrieb týkajúcich sa CPU x86, znamená to, ze Intel v období rokov 2003 az 2005 blokovala od 14,58 do 16,34 % trhu len zlavami poskytnutými spolocnosti Dell. 191 Túto cast trhu treba povazovat za znacnú so zretelom na skutocnost, ze konkurenti podniku v dominantnom postavení sú oprávnení pôsobit v normálnej sútazi na celom trhu a nie iba na jeho casti. 192 Pocas rokov 2006 a 2007 bola ovplyvnená cast trhu najmensia, kedze správanie uvedené Komisiou v napadnutom rozhodnutí sa týkalo len spolocnosti MSH formou platieb za exkluzivitu a spolocnosti Lenovo formou cistých obmedzení v období od júna 2006 do decembra 2006 a zliav za exkluzivitu pocas roka 2007. 193 V tejto súvislosti treba uviest, ze Komisia správne dospela k záveru o existencii jediného a nepretrzitého porusenia, ako bude detailnejsie uvedené v bodoch 1561 az 1563 dalej. V prípade jediného a nepretrzitého porusenia nemozno vyzadovat, aby bola dotknutým správaním ovplyvnená znacná cast trhu pocas celej doby trvania. V tejto súvislosti stací vykonat celkové posúdenie priemernej casti blokovaného trhu (pozri v tomto zmysle rozsudok Vseobecného súdu Tomra, uz citovaný v bode 72 vyssie, bod 243). 194 V prejednávanej veci správa vypracovaná znalcom, ktorú zalobca predlozil v prílohe k replike a ktorá je oznacená císlom C.1, v bode 48 uvádza, ze cast celkového trhu dotknutá správaním uvedeným v napadnutom rozhodnutí bola v priemere okolo 14 % pocas celej doby trvania porusenia zistenej Komisiou, ak výpocet nie je obmedzený len na sporný podiel dopytu dotknutých zákazníkov. Treba uviest, ze takúto cast treba povazovat za znacnú. 195 Dalej pokial ide o tvrdenie zalobcu, ze jeho zmluvy o dodávkach boli len krátkodobými zmluvami alebo ich bolo mozné vypovedat v lehote 30 dní, treba konstatovat, ze relevantným kritériom nie je dlzka výpovednej lehoty zmluvy alebo urcitá doba jednotlivej zmluvy, ktorá je súcastou série po sebe idúcich zmlúv, ale celková doba, pocas ktorej zalobca uplatnuje zlavy a platby za exkluzivitu vo vztahu k zákazníkovi (pozri body 112 a 113 vyssie). V prejednávanej veci táto doba trvala priblizne pät rokov v prípade spolocnosti MSH, priblizne tri roky v prípade spolocností Dell a NEC, viac ako dva roky v prípade spolocnosti HP a priblizne jeden rok v prípade spolocnosti Lenovo. Poskytovanie zliav a platieb za exkluzivitu pocas takýchto období je vo vseobecnosti spôsobilé obmedzit hospodársku sútaz. O to viac to platí na trhu, akým je trh s CPU, ktorý je charakteristický silnou dynamikou a krátkymi zivotnými cyklami výrobkov. 196 Pokial ide o tvrdenia zalobcu týkajúce sa neexistencie formálnych povinností, kúpnej sily OEM a relevantnosti testu AEC na posúdenie platieb za exkluzivitu, treba poukázat na body 106, 138 a 139, ako aj na body 140 az 166 vyssie. 197 Na základe predchádzajúcich úvah je preto mozné dospiet k záveru, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí z právneho hladiska dostatocne preukázala na základe analýzy okolností prejednávanej veci, ze zlavy a platby za exkluzivitu, ktoré zalobca poskytoval spolocnostiam Dell, HP, NEC, Lenovo a MSH, boli spôsobilé obmedzit hospodársku sútaz. 3. O právnej kvalifikácii takzvaných "cistých obmedzení" 198 V napadnutom rozhodnutí Komisia kvalifikovala ako zneuzívajúce tri konania, ktoré nazvala "cisté obmedzenia". Podla Komisie mali tieto konania spolocný znak, a to skutocnost, ze zalobca poskytol OEM platby, aby OEM oddialili, zrusili alebo nejakým spôsobom obmedzili uvedenie niektorých výrobkov vybavených CPU AMD na trh. Poskytnutie platieb podliehalo konkrétne týmto podmienkam: -- po prvé HP musela orientovat svoje stolové pocítace vybavené procesorom CPU x86 spolocnosti AMD urcené pre podnikový sektor viac na malé a stredné podniky (MSP) a na zákazníkov z vládneho, vzdelávacieho a zdravotníckeho sektora (dalej len "VVZ") nez na velké podniky, -- po druhé HP musela zakázat svojim distribucným partnerom skladovat stolové pocítace vybavené procesorom CPU x86 spolocnosti AMD urcené pre podnikový sektor, aby boli tieto pocítace dostupné zákazníkom len na objednávku od HP bud priamo alebo prostredníctvom distribucných partnerov spolocnosti HP vykonávajúcich funkciu obchodných zástupcov, -- po tretie spolocnosti Acer, HP a Lenovo museli oddialit alebo zrusit uvedenie pocítacov vybavených CPU spolocnosti AMD na trh. 199 Komisia sa na úcely odôvodnenia kvalifikovania cistých obmedzení ako zneuzitia opierala v odôvodneniach 1643 a 1671 napadnutého rozhodnutia o rozsudok Súdu prvého stupna zo 7. októbra 1999, Irish Sugar/Komisia ([31]T-228/97, Zb. s. II-2969, dalej len "rozsudok Irish Sugar"). Navyse v odôvodnení 1643 konstatovala, ze porusenie clánku 82 ES môze vyplývat aj z ciela postupov uplatnovaných podnikom v dominantnom postavení. Komisia okrem toho v odôvodneniach 1670, 1672, 1678 a 1679 napadnutého rozhodnutia vysvetlila, ze cisté obmedzenia mali vplyv na rozhodovací proces OEM, kedze títo OEM oddialili, zrusili alebo nejakým spôsobom obmedzili uvedenie svojich pocítacov vybavených CPU spolocnosti AMD na trh, napriek dopytu spotrebitelov po týchto výrobkoch. Komisia v odôvodnení 1642 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze obmedzenia boli súcastou jednotnej stratégie zameranej na vylúcenie spolocnosti AMD z trhu. 200 Zalobca uvádza, ze po prvé Komisia je povinná preukázat schopnost postupov obmedzit hospodársku sútaz "z ekonomického hladiska". Po druhé postupy dotknuté v prejednávanej veci sa lísia od postupov, ktoré viedli k rozsudku Irish Sugar, uz citovanému v bode 199 vyssie. Po tretie Komisia mala odsúdením cistých obmedzení nesprávne vytvorit nový druh zneuzitia podla clánku 82 ES. 201 Predovsetkým treba pripomenút, ze úcinok uzavretia nevzniká len vtedy, ak je prístup konkurentov na trh znemoznený, ale aj vtedy, ak je tento prístup stazený (pozri bod 88 vyssie). 202 V prejednávanej veci poskytovanie platieb podliehajúcich trom podmienkam uvedeným v bode 198 vyssie mohlo stazit prístup spolocnosti AMD na trh. Poskytovanie platieb podliehajúcich prvej z týchto podmienok mohlo totiz stazit uvádzanie výrobkov spolocnosti AMD na trh, kedze podnecovalo spolocnost HP k tomu, aby predefinovanej skupine zákazníkov proaktívne neponúkala stolové pocítace vybavené CPU x86 spolocnosti AMD urcené pre podnikový sektor. Poskytovanie platieb podliehajúcich druhej z týchto podmienok mohlo stazit uvádzanie výrobkov spolocnosti AMD na trh, kedze podnecovalo spolocnost HP k tomu, aby nepredávala stolové pocítace vybavené CPU x86 spolocnosti AMD urcené pre podnikový sektor prostredníctvom svojich distribucných partnerov, pokial títo nekonali ako obchodní zástupcovia. Poskytovanie platieb podliehajúcich tretej z týchto podmienok mohlo stazit uvádzanie výrobkov spolocnosti AMD na trh, lebo podnecovalo spolocnosti HP, Lenovo a Acer k tomu, aby vôbec nepredávali urcitý typ pocítacov vybavených CPU x86 spolocnosti AMD, a to prinajmensom pocas urcitého obdobia a v prípade spolocnosti HP v urcitom regióne, konkrétne v regióne Európy, Stredného východu a Afriky (dalej len "región ESVA"). Správanie zalobcu spocívajúce v podmienení poskytovania platieb uvedeným podmienkam mohlo teda stazit dotknutým OEM uvádzanie pocítacov vybavených CPU x86 spolocnosti AMD na trh. Kedze títo OEM boli zákazníkmi spolocnosti AMD, správanie zalobcu mohlo tiez stazit spolocnosti AMD prístup na trh, cím narusilo struktúru hospodárskej sútaze na trhu s CPU x86, na ktorom bol stupen hospodárskej sútaze uz aj tak oslabený práve vzhladom na postavenie zalobcu. 203 Treba zdôraznit, ze na úcely uplatnovania clánku 82 ES je prípadne mozné preukázanie protisútazného ciela a protisútazného úcinku navzájom zamienat. Ak sa preukáze, ze cielom sledovaným správaním podniku v dominantnom postavení je obmedzit hospodársku sútaz, uz toto správanie môze mat takýto úcinok (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 30. januára 2007, France Télécom/Komisia, [32]T-340/03, Zb. s. II-107, bod 195 a tam citovanú judikatúru). 204 V prejednávanej veci to tak je. Pôsobnost troch podmienok uvedených v bode 198 vyssie bola totiz obmedzená na výrobky spolocnosti AMD, takze tento podnik treba povazovat za individuálny ciel konania zalobcu. Jediným záujmom, ktorý môze mat podnik v dominantnom postavení na cielenom zabránení v uvádzaní na trh výrobkov vybavených urcitým výrobkom urcitého konkurenta, je vsak skodit tomuto konkurentovi. Zalobca preto uplatnovaním cistých obmedzení vo vztahu k spolocnostiam HP, Lenovo a Acer sledoval protisútazný ciel. 205 Napokon treba zdôraznit, ze podnik v dominantnom postavení má osobitnú zodpovednost neposkodit správaním, ktoré nemá nic spolocné s hospodárskou sútazou na základe kvality, efektívnu a neskreslenú hospodársku sútaz na spolocnom trhu (pozri v tomto zmysle rozsudok AstraZeneca, uz citovaný v bode 64 vyssie, bod 355 a tam citovanú judikatúru). Poskytovanie platieb zákazníkom protihodnotou za ulozené obmedzenia uvádzania na trh výrobkov vybavených výrobkom urcitého konkurenta zjavne nespadá do hospodárskej sútaze na základe kvality. 206 Preto mozno dospiet k záveru, ze uplatnovanie kazdého z tzv. "cistých obmedzení" bolo zneuzitím dominantného postavenia v zmysle clánku 82 ES. 207 Tento záver potvrdzuje aj rozsudok Irish Sugar, uz citovaný v bode 199 vyssie. V bodoch 226 a 233 tohto rozsudku Vseobecný súd dospel k záveru, ze ide o zneuzitie, kedze dominantný podnik sa dohodol s jedným velkoobchodníkom a jedným maloobchodníkom na výmene konkurencných maloobchodných výrobkov z cukru za svoj vlastný výrobok. Vseobecný súd konstatoval, ze zalobkyna narusila struktúru hospodárskej sútaze, ktorú mohol dotknutý trh dosiahnut prostredníctvom vstupu nového výrobku tým, ze vymenila konkurencné výrobky na trhu, na ktorom mala viac ako 80 % objemu predaja. Odôvodnenie zakladajúce tento rozsudok je uplatnitelné aj na prejednávanú vec. Obmedzenie uvádzania na trh, ktoré sa týka výrobkov konkurenta, totiz narúsa struktúru hospodárskej sútaze, kedze cielene bráni uvádzaniu výrobkov tohto konkurenta na trh. 208 Tvrdenia zalobcu nemôzu spochybnit tento záver. 209 Po prvé treba zamietnut tvrdenie zalobcu, podla ktorého je Komisia povinná preukázat schopnost obmedzit hospodársku sútaz "z ekonomického hladiska". V tejto súvislosti je potrebné uviest, ze zalobca nespecifikuje, co chápe pod pojmom "ekonomické hladisko". Kedze tri tzv. "cisté obmedzenia" zjavne nespadajú do hospodárskej sútaze na základe kvality (pozri bod 205 vyssie), Komisia nebola povinná detailnejsie preukázat ich schopnost obmedzit hospodársku sútaz. Okrem toho treba poznamenat, ze Komisia opierajúc sa o rozsudok Irish Sugar, uz citovaný v bode 199 vyssie, a protisútazný ciel týchto postupov z právneho hladiska dostatocne preukázala ich zneuzívajúcu povahu. 210 V tejto súvislosti treba zamietnut aj tvrdenie zalobcu, podla ktorého bola Komisia povinná skôr preukázat moznost alebo pravdepodobnost vylúcenia hospodárskej sútaze, nez odvolávat sa na protisútazný ciel postupov. Kedze v prejednávanej veci je protisútazný ciel zamenitelný s potenciálnym úcinkom tzv. "cistých obmedzení" (pozri body 203 a 204 vyssie), je potrebné domnievat sa, ze Komisia sa nedopustila nijakého pochybenia tým, ze sa opierala o ich protisútazný ciel. 211 Okrem toho treba poznamenat, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí nevychádzala výlucne z protisútazného ciela troch cistých obmedzení. Okrem odkazu na rozsudok Irish Sugar, uz citovaný v bode 199 vyssie, sa Komisia opierala aj o dodatocné okolnosti potvrdzujúce schopnost cistých obmedzení obmedzit hospodársku sútaz, hoci uvedenie takýchto okolností na úcely ich kvalifikácie ako zneuzitia podla clánku 82 ES nie je nevyhnutné. 212 Po prvé Komisia z právneho hladiska dostatocne preukázala, ze platby podliehajúce trom podmienkam uvedeným v bode 198 vyssie boli faktorom, ktorý spolocnosti HP (pozri body 882 az 890 dalej), Lenovo (pozri body 1215 az 1220 dalej) a Acer (pozri body 1367 az 1369 dalej) zohladnili vo svojich rozhodnutiach oddialit, zrusit alebo iným spôsobom obmedzit uvádzanie svojich pocítacov vybavených CPU spolocnosti AMD na trh. Táto skutocnost potvrdzuje schopnost týchto platieb obmedzit hospodársku sútaz. V tomto kontexte treba zdôraznit, ze kvalifikácia cistého obmedzenia ako zneuzitia závisí len od schopnosti obmedzit hospodársku sútaz, takze nevyzaduje preukázanie konkrétneho úcinku na trh ani prícinnej súvislosti (pozri, pokial ide o zlavy za exkluzivitu, body 103 a 104 vyssie). 213 Po druhé Komisia preukázala, ze cisté obmedzenia boli súcastou celkovej dlhodobej stratégie zameranej na zabránenie prístupu spolocnosti AMD k strategicky najvýznamnejsím predajným kanálom (pozri body 1523 az 1552 dalej). 214 V rozsahu, v akom zalobca v bodoch 307 az 311 zaloby uvádza, ze platby týkajúce sa cistého obmedzenia uplatnovaného voci spolocnosti Lenovo dosahujú kladný výsledok v teste AEC, treba konstatovat, ze test AEC nie je nástrojom spôsobilým vyvrátit protisútazný charakter cistého obmedzenia. Ak by sa aj zalobcovi podarilo preukázat, ze cisté obmedzenie uplatnené voci spolocnosti dosiahne v teste AEC kladný výsledok, tento postup to nezbavuje jeho protisútazného ciela ani jeho schopnosti stazit konkurentovi prístup na trh. 215 Po druhé treba zamietnut tvrdenie zalobcu, podla ktorého cisté obmedzenia dotknuté v napadnutom rozhodnutí sa od postupu uvedeného vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok Irish Sugar, uz citovaný v bode 199 vyssie, prílis lísia na to, aby ich Komisia mohla kvalifikovat ako zneuzívajúce. Rozdiely medzi vecou Irish Sugar a touto vecou, uvádzané zalobcom, sú totiz z právneho hladiska nerelevantné. 216 Predovsetkým, hoci je pravda, ze rozsudok Irish Sugar, uz citovaný v bode 199 vyssie, sa týka príchodu nového výrobku nového podniku na trh, nic to nemení na skutocnosti, ze clánok 82 ES vo vseobecnosti zakazuje zneuzívajúce postupy spôsobilé obmedzovat odbyt bez ohladu na to, ci sa bráni vstupu na trh nových výrobkov nového podniku, alebo sa znevýhodnujú existujúce výrobky etablovaného konkurenta. V tejto veci aj keby bolo treba povazovat spolocnost AMD za etablovaného konkurenta a výrobky dotknuté cistými obmedzeniami by nebolo mozné oznacit za nové, tieto okolnosti nijako nemenia schopnost týchto postupov stazit spolocnosti AMD prístup na trh. Nespochybnujú ani spôsob, akým boli dotknuté postupy zacielené na spolocnost AMD. Schopnost stazit spolocnosti AMD prístup na trh ani protisútazný ciel cistých obmedzení nezávisia od toho, ci sa tieto obmedzenia týkajú nového výrobku nového podniku na trhu. 217 V rozsahu, v akom zalobca tvrdí, ze v rozsudku Irish Sugar, uz citovanom v bode 199 vyssie, Vseobecný súd vychádzal z výslovných financných hrozieb, treba konstatovat, ze skutocnost, ze zalobca OEM oznámil, ze v prípade porusenia protisútazných podmienok uvedených v bode 198 riskujú stratu preferencných zliav v prípade spolocností HP a Acer, alebo ze odmietne zvýsit financovanie v prípade spolocnosti Lenovo, je postacujúca pre vyvodenie záveru, ze oznámenia zalobcu mohli podnietit dotknutých OEM k dodrziavaniu týchto podmienok. 218 Zalobca tvrdí, ze vec, v ktorej bol vydaný rozsudok Irish Sugar, uz citovaný v bode 199 vyssie, sa od prejednávanej veci lísi v rozsahu, v akom v prejednávanej veci AMD nebola nútená odíst z trhu, a dokonca zvýsila svoj podiel na trhu. Skutocnost, ze AMD nedosahovala väcsí úspech, bola podla zalobcu spôsobená vlastnými obmedzeniami tejto spolocnosti. To, ci cisté obmedzenia uplatnované zalobcom mali schopnost obmedzit hospodársku sútaz, vsak nezávisí od skutocného vylúcenia spolocnosti AMD z trhu. Na úcely preukázania tejto schopnosti totiz nie je potrebné preukázat konkrétny úcinok na trh (pozri bod 212 vyssie). Okrem toho treba poznamenat, ze pocas dotknutých období boli pre CPU spolocnosti AMD uzavreté rôzne marketingové kanály. Navyse, v rozsahu, v akom zalobca uvádza obchodný úspech spolocnosti AMD a obchodné obmedzenia tohto podniku, treba jeho argumentáciu zamietnut z dôvodov uvedených v bode 186 vyssie. 219 Po tretie treba zamietnut tvrdenie zalobcu, podla ktorého pouzitie pojmu "cisté obmedzenia" je novým druhom zneuzitia. Treba konstatovat, ze právna kvalifikácia postupu v oblasti zneuzití nezávisí od jeho pomenovania, ale od vecných kritérií pouzitých v tejto súvislosti. Samotné pouzitie pojmu "cisté obmedzenia" nemôze postacovat pre vyvodenie záveru, ze pouzité vecné kritériá sú nové. Pokial ide o vecné kritériá uplatnené v prejednávanej veci, zo znenia clánku 82 odseku 2 písm. b) ES vyplýva, ze obmedzovanie odbytu je zneuzívaním. Okrem toho v práve hospodárskej sútaze nie je ziadnou novinkou, ze postup, ktorý zjavne nespadá do hospodárskej sútaze na základe kvality, sa povazuje za protiprávny (pozri v tomto zmysle rozsudok Hoffmann-La Roche, uz citovaný v bode 71 vyssie, bod 91, a rozsudok Súdneho dvora z 3. júla 1991, AKZO/Komisia, [33]C-62/86, Zb. s. I-3359, bod 70). 220 Aj keby bola kvalifikácia dotknutých postupov ako zneuzívajúcich skutocne nová, nespochybnovalo by to právomoc Komisie zakázat ich. Aj v oblasti výpoctu pokút uz totiz Vseobecný súd konstatoval, ze skutocnost, ze správanie s takými istými charakteristikami nebolo este v predchádzajúcich rozhodnutiach preskúmané, nezbavuje podnik zodpovednosti (pozri v tomto zmysle rozsudky Michelin I, uz citovaný v bode 74 vyssie, bod 107, a AstraZeneca, uz citovaný v bode 64 vyssie, bod 901). B - O právomoci Komisie 1. Tvrdenia úcastníkov konania 221 Zalobca, ktorého v konaní podporuje ACT, uvádza, ze územná pôsobnost clánkov 81 ES a 82 ES nie je obmedzená, a teda Komisia musí na úcely prevzatia právomoci s cielom posúdit správanie, ku ktorému dochádza mimo Únie, preukázat priamu prícinnú súvislost s územím Únie predlozením presvedcivých dôkazov o tom, ze skutocná realizácia predmetných postupov má znacný vplyv na hospodársku sútaz v Únii. Taktiez je stanovené, ze v prípade obchodovania s tretími krajinami Komisia musí preukázat, ze úcinky postupov v Únii sú okamzité, podstatné, priame a predvídatelné, a to aj ked sa dotknuté postupy uskutocnujú v rámci Únie. 222 Zalobca napríklad tvrdí, ze napadnuté rozhodnutie nesplna kritériá uvedené v predchádzajúcom bode tým, ze spochybnuje dohodu uzavretú so spolocnostou Lenovo v druhom polroku 2006, ktorá sa týkala prenosného pocítaca urceného pre cínsky domáci trh. 223 Aj keby bol prístup Komisie, podla ktorého môze v súvislosti s dotknutými zlavami a cistými obmedzeniami preukázat zneuzitie dominantného postavenia bez preukázania ich úcinkov, správny, Komisia je na preukázanie svojej právomoci povinná preukázat existenciu úcinku týchto postupov v Únii. Otázka územnej právomoci je totiz samostatnou a odlisnou otázkou, vyplývajúcou z medzinárodného práva verejného. 224 Zalobca pocas písomnej casti konania tvrdil, ze pokial ide o vsetky dohody zahrnajúce subjekty nachádzajúce sa mimo Únie, konkrétne spolocnosti Dell, HP, NEC, Acer a Lenovo, napadnuté rozhodnutie nepreukazuje právomoc Komisie. 225 Na pojednávaní zalobca vyhlásil, ze obmedzuje tento zalobný dôvod len na správanie vo vztahu k spolocnostiam Acer a Lenovo, co bolo zaznamenané v zápisnici z pojednávania. 226 Pokial ide o spolocnosti Acer a Lenovo, zalobca zdôraznil, ze ich výrobné zariadenia sa nachádzajú mimo EHP a nenakupujú CPU v EHP od spolocnosti Intel ani od spolocnosti AMD. Dotknuté správanie sa týkalo predaja CPU zákazníkom v Ázii, konkrétne v Taiwane v prípade spolocnosti Acer a v Cíne v prípade spolocnosti Lenovo, a k jeho uskutocnovaniu dochádzalo v Ázii. Okolnost, ze istý pocet pocítacov spolocností Acer a Lenovo mohol byt dalej predávaný v rámci EHP, nie je relevantná pre otázku uskutocnovania predmetného správania. 227 Kedze správanie spolocnosti Intel voci spolocnostiam Acer a Lenovo sa týkalo predaja CPU v Ázii, okamzité úcinky tohto správania boli citelné v Ázii a nie v EHP. Predaj pocítacov, ktorý ako jediný sa mohol týkat EHP, vykonávali tretie strany, a to spolocnosti Acer a Lenovo, ktoré nie sú spolocnostou Intel kontrolované. 228 Dotknutý objem pocítacov bol velmi malý a úcinok v EHP nemozno povazovat za znacný. 229 Na pojednávaní zalobca tiez tvrdil, ze dotknuté správanie nemohlo mat vplyv na obchod medzi clenskými státmi. 230 Komisia s tvrdeniami zalobcu nesúhlasí. 2. Posúdenie Vseobecným súdom a) Úvodné pripomienky 231 Predovsetkým treba zdôraznit, ze v judikatúre Súdneho dvora a Súdu prvého stupna sa pouzívajú dva prístupy s cielom preukázat, ze právomoc Komisie je s ohladom na pravidlá medzinárodného práva verejného odôvodnená. 232 Prvý prístup sa opiera o zásadu teritoriality. Tento prístup bol pouzitý v rozsudku Súdneho dvora z 27. septembra 1988, Ahlström Osakeyhtiö a i./Komisia ([34]89/85, 104/85, 114/85, 116/85, 117/85 a 125/85 az 129/85, Zb. s. 5193, dalej len "rozsudok Celulóza"). V bode 16 tohto rozsudku Súdny dvor uviedol, ze treba rozlisovat dva druhy správania, a to vytvorenie kartelu a jeho realizáciu. Urcenie, ze uplatnitelnost zákazov stanovených v práve hospodárskej sútaze závisí od miesta vytvorenia kartelu, by evidentne ponúklo podnikom lahký spôsob, ako sa uvedeným zákazom vyhnút. Súdny dvor teda konstatoval, ze rozhodujúce je miesto realizácie kartelu. 233 Druhý prístup sa opiera o kvalifikované úcinky postupov v Únii. Tento prístup bol pouzitý v rozsudku Súdu prvého stupna z 25. marca 1999, Gencor/Komisia ([35]T-102/96, Zb. s. II-753, dalej len "rozsudok Gencor"). V bode 90 tohto rozsudku Súd prvého stupna uvádza, ze pokial je predvídatelné, ze plánovaná koncentrácia bude mat okamzitý a výrazný dopad v Únii, uplatnenie nariadenia Rady (EHS) c. 4064/89 z 21. decembra 1989 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi ([36]Ú. v. ES L 395, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 31), je vo vztahu k medzinárodnému právu verejnému odôvodnené. 234 Odôvodnenie zalobcu, ktorý tvrdí, ze v prípade obchodovania s tretími krajinami Komisia musí preukázat, ze úcinky postupov v Únii sú okamzité, podstatné, priame a predvídatelné, a to aj pokial sa dotknuté postupy uplatnujú v rámci Únie, je tvrdením, ze uplatnovanie a kvalifikované úcinky v Únii sú kumulatívnymi podmienkami. 235 Komisia na pojednávaní zdôraznila, ze v prejednávanej veci je jej právomoc odôvodnená jednak na základe teórie uplatnovania dotknutých postupov v EHP pouzitej v rozsudku Celulóza, uz citovanom v bode 232 vyssie, a jednak na základe teórie úcinkov pouzitej v rozsudku Gencor, uz citovanom v bode 233 vyssie. 236 V tejto súvislosti treba uviest, ze preukázanie uplatnovania dotknutých postupov v EHP alebo preukázanie kvalifikovaných úcinkov sú alternatívne a nie kumulatívne prostriedky na úcely preukázania toho, ze právomoc Komisie je s ohladom na medzinárodné právo verejné odôvodnená. 237 V rozsudku Celulóza, uz citovanom v bode 232 vyssie, sa totiz Súdny dvor opieral len o uskutocnovanie predmetného správania na území Únie. 238 Zalobca nemôze vyvodit nijaké tvrdenie zo skutocnosti, ze generálny advokát Darmon vo svojich návrhoch k rozsudku Celulóza, uz citovanému v bode 232 vyssie (Zb. s. 5214, bod 82), uviedol, ze Súdnemu dvoru prinálezí "na urcenie toho, ci Komisia správne vykonala svoju právomoc proti zalobcom, skúmat, ci úcinky nou tvrdeného správania boli podstatné, priame a predvídatelné". Generálny advokát totiz Súdnemu dvoru navrhol, aby na úcely urcenia právomoci Komisie vychádzal z úcinkov dotknutého správania na území Únie. Súdny dvor sa návrhom generálneho advokáta neriadil a vychádzal z realizácie kartelu v Únii. Z rozsudku Súdneho dvora v tejto veci tak vyplýva, ze ak mozno právomoc Komisie urcit na základe realizácie dotknutého správania v Únii, nie je na urcenie právomoci Komisie potrebné skúmat existenciu úcinkov. 239 Zalobca sa v tomto kontexte opiera aj o rozsudok Gencor, uz citovaný v bode 233 vyssie. 240 V rozsudku Gencor, uz citovanom v bode 233 vyssie (body 89 az 101) vsak Súd prvého stupna vychádzal na úcely preukázania toho, ze právomoc Komisie je s ohladom na medzinárodné právo verejné odôvodnená len z kvalifikovaných úcinkov. 241 Je síce pravda, ze Súd prvého stupna v bode 87 tohto rozsudku pripomenul, ze podla rozsudku Celulóza, uz citovaného v bode 232 vyssie, je kritérium realizácie kartelu splnené samotným predajom v Únii. Uvedený bod 87 je vsak súcastou odôvodnenia Súdu prvého stupna, ktorým uviedol, ze nariadenie c. 4064/89 neuprednostnuje na úcely urcenia svojej územnej pôsobnosti výrobné cinnosti oproti predajným cinnostiam (rozsudok Gencor, uz citovaný v bode 233 vyssie, body 85 az 88). Súd prvého stupna v tomto kontexte zamietol tvrdenie zalobcu zalozené na rozsudku Celulóza, uz citovanom v bode 232 vyssie, ked uviedol, ze podla uvedeného rozsudku je kritérium realizácie kartelu splnené jednoducho predajom. Súd prvého stupna teda zamietol tvrdenie zalobcu, podla ktorého z rozsudku Celulóza, uz citovaného v bode 232 vyssie, vyplýva, ze výrobné cinnosti sú uprednostnené oproti predajným cinnostiam. 242 Súd prvého stupna v rozsudku Gencor, uz citovanom v bode 233 vyssie (body 89 az 101), skúmal ci bolo uplatnenie nariadenia c. 4064/89 v tejto veci v súlade s medzinárodným právom verejným. Súd prvého stupna sa v tomto kontexte obmedzil na preskúmanie toho, ci boli splnené kritériá okamzitého, podstatného a predvídatelného úcinku. 243 Z rozsudku Gencor, uz citovaného v bode 233 vyssie, teda vyplýva, ze na odôvodnenie právomoci Komisie podla pravidiel medzinárodného práva verejného stací, aby boli splnené kritériá okamzitého, podstatného a predvídatelného úcinku v Únii. 244 Z predchádzajúcich úvah vyplýva, ze na odôvodnenie právomoci Komisie s ohladom na medzinárodné právo verejné stací preukázat bud kvalifikované úcinky postupu, alebo jeho uskutocnenie v Únii. 245 Zároven treba uviest, ze Komisia sa v napadnutom rozhodnutí výslovne nezaoberá otázkou, ci je právomoc Komisie odôvodnená s ohladom na medzinárodné právo verejné. Komisia v tejto súvislosti zdôraznuje, ze v odôvodneniach 1749 az 1753 napadnutého rozhodnutia sa zaoberala otázkou vplyvu na obchod medzi clenskými státmi. 246 Okrem toho Komisia zdôraznuje, ze pocas správneho konania zalobca nikdy nespochybnil otázku medzinárodnej právomoci Komisie, pricom zalobca jej v tejto súvislosti neodporuje. 247 V tomto kontexte treba zdôraznit, ze znenie clánku 82 ES obsahuje dva prvky týkajúce sa súvislosti s územím Únie. Po prvé clánok 82 ES vyzaduje existenciu dominantného postavenia "na spolocnom trhu ci jeho podstatnej casti". Po druhé clánok 82 ES vyzaduje, aby dotknuté správanie mohlo mat vplyv na obchod medzi clenskými státmi. Komisia v napadnutom rozhodnutí konstatovala existenciu dominantného postavenia zalobcu na celosvetovej úrovni, co zahrna aj spolocný trh. Okrem toho, v odôvodneniach 1749 az 1753 uvedeného rozhodnutia Komisia výslovne preskúmala vplyv na obchod medzi clenskými státmi. 248 Otázka, ci je právomoc Komisie odôvodnená s ohladom na medzinárodné právo verejné, je, samozrejme, odlisná od otázky kritérií stanovených clánkom 82 ES. V tejto súvislosti treba uviest, ze kritérium vplyvu na obchod medzi clenskými státmi má za ciel vymedzit sféru pôsobnosti predpisov Spolocenstva vo vztahu k vnútrostátnym právnym úpravám (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora zo 6. marca 1974, Istituto Chemioterapico Italiano a Commercial Solvents/Komisia, [37]6/73 a 7/73, Zb. s. 223, bod 31). 249 S prihliadnutím na skutocnost, ze Komisia sa v napadnutom rozhodnutí vyjadrila k dvom kritériám stanoveným v clánku 82 ES, ktoré sa týkajú súvislosti s územím, ako aj na skutocnost, ze zalobca pocas správneho konania nespochybnil medzinárodnú právomoc Komisie, nebolo nutné, aby Komisia v napadnutom rozhodnutí poskytla výslovné odôvodnenie k tejto otázke (pozri tiez, pokial ide o povinnost odôvodnenia právomoci Komisie, rozsudok Súdneho dvora zo 14. júla 1972, Imperial Chemical Industries/Komisia, [38]48/69, Zb. s. 619, body 143 az 145). Zalobca napokon na pojednávaní spresnil, ze jeho zalobný dôvod sa netýka chýbajúceho odôvodnenia, co bolo zaznamenané v zápisnici z pojednávania. b) O kvalifikovaných úcinkoch 1) Úvodné pripomienky 250 Zalobca tvrdí, ze nepreskúmanie existencie podstatných, priamych a predvídatelných úcinkov v Únii Komisiou je obzvlást závazné, ak Komisia v odôvodnení 1685 napadnutého rozhodnutia vyhlasuje, ze nie je povinná "preukázat konkrétne úcinky zneuzívania podla clánku 82 [ES]". 251 V tejto súvislosti treba zdôraznit, ze Komisia nie je povinná preukázat existenciu konkrétnych úcinkov na úcely odôvodnenia svojej právomoci s ohladom na medzinárodné právo verejné. Kritériá okamzitého, podstatného a predvídatelného úcinku neznamenajú, ze tento úcinok musí byt aj konkrétny. Komisii totiz prinálezí, aby zabezpecila ochranu hospodárskej sútaze na spolocnom trhu pred hrozbami pre jej efektívne fungovanie. 252 Za týchto okolností sa nemozno domnievat, ze Komisia sa musí obmedzit len na trestné stíhanie a sankcionovanie zneuzívajúceho správania, ktoré dosiahlo ocakávaný úcinok a v prípade ktorého doslo k ohrozeniu fungovania hospodárskej sútaze. Komisiu nemozno odsúdit k pasívnemu postoju v prípade existencie hrozby pre struktúru efektívnej hospodárskej sútaze na spolocnom trhu a môze teda zasiahnut aj v prípadoch, v ktorých k ohrozeniu nedoslo alebo zatial nedoslo. 253 Okrem toho v prejednávanej veci bolo úcelom správania voci spolocnostiam Acer a Lenovo vyvolávat úcinky na spolocnom trhu. 254 Správanie voci spolocnosti Acer totiz spocívalo v poskytovaní platieb pod podmienkou, ze Acer na celom svete oddiali uvedenie prenosného pocítaca vybaveného CPU spolocnosti AMD na trh. Cielom takéhoto financného podnetu bolo, aby pocas urcitého obdobia nebol urcitý model pocítacov Acer dostupný na trhu nikde vo svete, vrátane EHP. 255 Správanie voci spolocnosti Lenovo spocívalo jednak v poskytovaní platieb pod podmienkou, ze oddiali, a napokon zrusí uvedenie svojich prenosných pocítacov vybavených CPU x86 spolocnosti AMD na trh. Cielom tohto správania teda bolo, aby modely pocítacov Lenovo vybavené CPU spolocnosti AMD neboli dostupné nikde vo svete, vrátane EHP. Správanie voci spolocnosti Lenovo spocívalo tiez v poskytovaní zliav, ktorých výska bola podmienená tým, ze Lenovo bude nakupovat vsetky CPU x86 pre svoje prenosné pocítace od spolocnosti Intel. Cielom tohto správania bolo, aby na trhu, vrátane EHP, nebol dostupný nijaký prenosný pocítac Lenovo vybavený CPU spolocnosti AMD. Správanie spolocnosti Intel tak smerovalo k vyvolávaniu úcinkov aj v EHP. Za týchto okolností nie je otázka, ci zalobca dosiahol ocakávaný výsledok, relevantná v rámci posúdenia odôvodnenosti správania Komisie s ohladom na medzinárodné právo verejné. 256 Okrem toho treba uviest, ze samotný zalobca sa opiera o rozsudok Súdu prvého stupna z 27. septembra 2006, Haladjian Frčres/Komisia ([39]T-204/03, Zb. s. II-3779), a najmä o jej bod 167, v ktorom Súd prvého stupna uviedol toto: "Aby bolo odôvodnené uplatnenie pravidiel hospodárskej sútaze na dohodu týkajúcu sa výrobkov kúpených v Spojených státoch na úcely ich predaja v Spolocenstve, musí táto dohoda umoznit na základe súhrnu skutkových a právnych okolností s dostatocnou pravdepodobnostou predpokladat, ze by mohla mat viac ako nepatrný vplyv na hospodársku sútaz v Spolocenstve a obchod medzi clenskými státmi (pozri v tomto zmysle rozsudok [Súdneho dvora z 28. apríla 1998,] Javico [[40]C-306/96, Zb. s. I-1983], body 16 a 18). Samotná skutocnost, ze konanie spôsobuje urcité úcinky, nech uz sú akékolvek, na hospodárstvo Spolocenstva, nepredstavuje sama osebe dostatocne úzku spojitost, aby umoznila zalozit právomoc Spolocenstva. Aby tento úcinok mohol byt zohladnený, musí byt podstatný, teda citelný a nie zanedbatelný." 257 Tento rozsudok teda nevyzaduje existenciu konkrétnych úcinkov na hospodársku sútaz v Únii, ale len dostatocnú pravdepodobnost, ze dotknutá dohoda by mohla mat viac ako nepatrný vplyv na hospodársku sútaz. V tomto kontexte treba uviest, ze táto úvaha sa výslovne netýka otázky odôvodnenosti právomoci Komisie s ohladom na medzinárodné právo verejné, ale bola uvedená v rámci preskúmania otázky, ci boli splnené kritériá stanovené v clánku 81 ES. Tento rozsudok, na ktorý sa zalobca odvoláva, je vsak prvkom potvrdzujúcim, ze úcinky správania na hospodársku sútaz nemusia byt nutne konkrétne, aby mali dostatocne úzku súvislost s Úniou zakladajúcu právomoc Komisie. 258 Treba teda preskúmat, ci sú tri kritériá podstatného, okamzitého a predvídatelného úcinku v prejednávanej veci splnené. 2) Acer 2.1) Podstatný úcinok 259 Zalobca uvádza, ze oddialenie, o ktorom Komisia hovorí v rozhodnutí, sa týkalo modelu prenosného pocítaca vybaveného CPU spolocnosti AMD s technológiou 64 bitov. Zalobca zdôraznuje, ze v stvrtom stvrtroku 2003 bolo na celom svete dostupných len 100000 CPU tohto typu. Podla neho mohla Acer kúpit najviac okolo 4000 jednotiek tohto typu a väcsina pocítacov Acer dotknutých oddialením uvedenia na trh by sa aj tak predávala mimo EHP. Úcinky v EHP tak v nijakom prípade nemohli byt podstatné. 260 Komisia spochybnuje pocet 4000 jednotiek. Na pojednávaní vsak pripustila, ze mnozstvo dotknutých pocítacov bolo malé. Na tomto pojednávaní vsak zdôraznila, ze pri existencii celkovej stratégie zameranej na vylúcenie jediného významného konkurenta spolocnosti Intel z trhu a jediného a nepretrzitého porusenia nebolo potrebné vnímat úcinky rôznych konaní jednotlivo. 261 Pokial ide o podstatnú povahu úcinkov, treba predovsetkým zdôraznit, ze nie je potrebné, aby Únia alebo EHP boli ovplyvnené viac ako iné regióny sveta (pozri v tomto zmysle rozsudok Gencor, uz citovaný v bode 233 vyssie, bod 98). 262 Okrem toho, EHP je významnou castou svetového trhu. Na ilustráciu treba uviest, ze podla odôvodnenia 1775 napadnutého rozhodnutia predaj pocítacov vybavených CPU x86 spolocnosti Intel v regióne ESVA zodpovedal asi 32 % celosvetového predaja. Komisia navyse uviedla, ze hodnota predaja spolocnosti Intel podnikom usadeným v EHP zodpovedala si 80 % predaja v regióne ESVA. 263 Okrem toho treba zdôraznit, ze z dôkazov citovaných v napadnutom rozhodnutí, najmä z e-mailu citovaného v bode 1240 dalej, vyplýva, ze Acer plánovala predávat v Európe model dotknutý oddialením uvedenia na trh. Treba preto zamietnut tvrdenie zalobcu uvedené na pojednávaní, podla ktorého je mozné, ze vsetky predmetné pocítace by sa predávali mimo EHP. 264 Poskytnutie financného podnetu s cielom podnietit zákazníka k celosvetovému oddialeniu uvedenia pocítaca vybaveného CPU konkurenta na trh, ktorého predaj bol plánovaný v Európe, môze mat prinajmensom potenciálne úcinky v EHP. 265 ACT tvrdí, ze z e-mailu citovaného v bode 1240 dalej vyplýva, ze cisté obmedzenie uvádzané Komisiou sa týkalo len obmedzenia predaja spolocnosti Acer do krajín mimo Európy. 266 V tejto súvislosti stací konstatovat, ze Acer sa napokon zaviazala oddialit uvedenie dotknutého pocítaca na trh na celom svete (pozri body 1246, 1247, 1268 a 1269 dalej). Tvrdenie ACT, ze Komisia zistila porusenie, ktoré sa týkalo len predaja spolocnosti Acer do krajín mimo Európy, je tak bez skutkového základu. 267 Dalej treba uviest, ze Komisia správne dospela k záveru, ze rôzne konania uvedené v napadnutom rozhodnutí boli súcastou jediného a nepretrzitého porusenia (pozri body 1561 az 1563 dalej). 268 Na úcely preskúmania toho, ci sú úcinky podstatné, nie je potrebné jednotlivo vnímat rôzne konania, ktoré sú súcastou jediného a nepretrzitého porusenia. Stací naopak, aby jediné porusenie ako celok mohlo mat podstatné úcinky. 269 Pokial ide o vplyv na obchod medzi clenskými státmi v zmysle clánku 82 ES, z judikatúry vyplýva, ze treba zohladnit dôsledky zneuzitia dominantného postavenia pre struktúru efektívnej hospodárskej sútaze na spolocnom trhu (pozri rozsudok Súdneho dvora z 25. októbra 1979, Greenwich Film Production, [41]22/79, Zb. s. 3275, bod 11 a tam citovanú judikatúru). Súdny dvor tiez spresnil, ze na preskúmanie uplatnitelnosti clánku 82 ES nemozno posudzovat plnenie urcitých zmlúv samostatne, ale vo svetle vsetkých cinností dotknutého podniku (pozri v tomto zmysle rozsudok Greenwich Film Production, uz citovaný, bod 12). Pokial ide o kritérium vplyvu na obchod medzi clenskými státmi, Súdny dvor tak výslovne konstatoval, ze nie je potrebné vnímat urcité zmluvy jednotlivo. 270 Rovnaký záver platí, v prípade jediného a nepretrzitého porusenia, pri preskúmaní odôvodnenosti právomoci Komisie s ohladom na medzinárodné právo verejné. Podnikom totiz nemozno umoznit vyhýbat sa uplatnovaniu pravidiel hospodárskej sútaze kombinovaním viacerých konaní sledujúcich ten istý ciel, z ktorých kazdé jednotlivo nemôze mat podstatný úcinok v Únii, ale ktoré ako celok môzu mat takýto úcinok. 271 V prejednávanej veci treba pripomenút, ze jediné a nepretrzité porusenie ako celok malo podla výpoctov uskutocnených poradcom zalobcu vplyv v priemere na 14 % svetového trhu, ak sa tieto výpocty neobmedzujú len na sporný podiel, co treba povazovat za významnú cast trhu (pozri bod 194 vyssie). 272 Táto okolnost je postacujúca na konstatovanie, ze potenciálne úcinky postupov zalobcu boli podstatné. 273 Okrem toho treba uviest, ze Komisia z právneho hladiska dostatocne preukázala, ze zalobca uplatnoval celkovú dlhodobú stratégiu zameranú na zabránenie prístupu spolocnosti AMD k strategicky najvýznamnejsím predajným kanálom (pozri body 1523 az 1552 dalej). 274 Z judikatúry vyplýva, ze vo vztahu ku kritériu vplyvu na obchod medzi clenskými státmi treba zohladnit dôsledky na struktúru efektívnej hospodárskej sútaze na spolocnom trhu, vyplývajúce z vylúcenia konkurenta (pozri v tomto zmysle rozsudok Istituto Chemioterapico Italiano a Commercial Solvents/Komisia, uz citovaný v bode 248 vyssie, bod 33, a rozsudok Súdu prvého stupna z 8. októbra 1996, Compagnie maritime belge transports a i./Komisia, [42]T-24/93 az T-26/93 a T-28/93, Zb. s. II-1201, bod 203). Zmeny v struktúre trhu treba zohladnit aj pri urcení existencie podstatných úcinkov v EHP v rámci preskúmania otázky, ci je právomoc Komisie odôvodnená s ohladom na medzinárodné právo verejné (pozri v tomto zmysle rozsudok Gencor, uz citovaný v bode 233 vyssie, body 94 a 96). 275 V tomto kontexte treba zdôraznit, ze nielen vylúcenie konkurenta môze mat dôsledky pre struktúru hospodárskej sútaze na spolocnom trhu, ale ze aj správanie spôsobilé oslabit jediného významného konkurenta zalobcu vo svetovom meradle tým, ze mu bráni v prístupe k najvýznamnejsím predajným kanálom, akým je správanie dotknuté v prejednávanej veci, rovnako tak môze mat dôsledky pre struktúru efektívnej hospodárskej sútaze na spolocnom trhu. Preto konstatovanie, podla ktorého treba potenciálne úcinky správania zalobcu povazovat za podstatné, je odôvodnené aj z dôvodu potenciálnych úcinkov na struktúru efektívnej hospodárskej sútaze na spolocnom trhu. 276 Z predchádzajúcich úvah vyplýva, ze potenciálne úcinky správania zalobcu treba povazovat za podstatné. 2.2) Okamzitý úcinok 277 Správanie spolocnosti Intel malo za ciel a mohlo vyvolat okamzitý úcinok v EHP. 278 Toto správanie totiz malo za ciel a mohlo podnietit spolocnost Acer k oddialeniu uvedenia prenosného pocítaca vybaveného CPU spolocnosti AMD na trh na celom svete, vrátane EHP. Oddialenie uvedenia na trh znamená, ze urcitý model pocítaca s CPU spolocnosti AMD nie je pocas urcitého obdobia dostupný, a to ani v EHP. Nejde teda len o sekundárny úcinok, ale o priamy úcinok. 279 V rozpore s tvrdeniami zalobcu a ACT skutocnost, ze Intel nepredávala spolocnosti Acer CPU v EHP, neznamená, ze správanie spolocnosti Intel mohlo mat v EHP len nepriamy úcinok. Podmienka, ktorej platby podliehali, t. j. oddialenie uvedenia urcitého modelu pocítaca na trh na celom svete, vrátane EHP, sa totiz priamo týkala predaja pocítacov spolocnostou Acer. 280 Okrem toho, jediné a nepretrzité porusenie, ktorého sa zalobca dopustil, ako celok mohlo mat okamzitý úcinok oslabenia jediného významného konkurenta zalobcu tým, ze mu zabránil v prístupe k najvýznamnejsím predajným kanálom, a mohlo tak zmenit struktúru efektívnej hospodárskej sútaze na spolocnom trhu. 2.3) Predvídatelný úcinok 281 Úcinok, ze urcitý model pocítaca vybaveného CPU spolocnosti AMD nebude pocas doby oddialenia dostupný, vrátane EHP, bol pre zalobcu predvídatelný. Ide totiz o zamýslaný úcinok jeho správania. 282 Rovnako tak oslabenie jediného významného konkurenta zalobcu bolo zalobcom predvídatelné a zamýslané. 3) Lenovo 3.1) O cistých obmedzeniach i) O oddialení uvedenia na trh týkajúcom sa cínskeho trhu 283 Zalobca tvrdí, ze prvé oddialenie uvedenia na trh uvádzané Komisiou v napadnutom rozhodnutí súvisí s oneskoreným uvedením dvoch modelov prenosných pocítacov vybavených CPU spolocnosti AMD na trh v Cíne (pozri v tejto súvislosti body 1035 a 1037 dalej). Táto dohoda mala vplyv len na cínsky trh a neuskutocnovala sa v Únii. 284 V tejto súvislosti stací konstatovat, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí nepreukazuje existenciu porusenia clánku 82 ES v súvislosti s oddialením uvedenia prenosných pocítacov vybavených CPU spolocnosti AMD na trh v Cíne (pozri bod 1042 dalej). Argumentácia zalobcu týkajúca sa neexistencie právomoci Komisie sankcionovat toto správanie je teda neúcinná. ii) O oddialení uvedenia na trh týkajúcom sa svetového trhu 285 Oddialenie uvedenia na trh dotknuté v napadnutom rozhodnutí sa týka oneskoreného uvedenia spomínaných modelov pocítacov na trh na celom svete. Zalobca v tejto súvislosti na pojednávaní zdôraznil, ze z prílohy A.120 zaloby vyplýva, ze v prípade dvoch modelov pocítacov dotknutých oddialením uvedenia na trh bola plánovaná úroven predaja velmi nízka. 286 V tejto súvislosti treba uviest, ze z tejto prílohy vyplýva, ze k 1. júnu 2006 plánované císla predaja v regióne ESVA pre stvrtý stvrtrok 2006 týkajúce sa dvoch modelov prenosných pocítacov dotknutých oddialením uvedenia na trh boli 5400 a 4 250 jednotiek. 287 Zalobca na pojednávaní pripomenul, ze je mozné, ze vsetky tieto pocítace boli urcené do oblastí regiónu ESVA mimo EHP. 288 V tejto súvislosti je potrebné uviest, ze zo strany zalobcu ide len o spekuláciu, ktorú nepodporil nijakým tvrdením. Je pravda, ze z prílohy A.120 zaloby nevyplýva presný objem predaja plánovaného v EHP. Treba vsak povedat, ze EHP je velmi významnou castou regiónu ESVA. 289 Z prílohy A.120 zaloby jasne vyplýva, ze Lenovo plánovala predaj v regióne ESVA. Táto okolnost je postacujúca na konstatovanie prinajmensom potenciálnych úcinkov v EHP pri neexistencii konkrétnych nepriamych dôkazov umoznujúcich predpokladat, ze plánovaný predaj sa týkal castí regiónu ESVA mimo EHP. 290 Je pravda, ze pocet dotknutých jednotiek v regióne ESVA bol nízky. Treba vsak uviest, ze správanie voci spolocnosti Lenovo bolo súcastou jediného a nepretrzitého porusenia a je postacujúce, ze takéto porusenie ako celok mohlo mat podstatné úcinky, ako je tomu v prejednávanej veci (pozri body 267 az 276 vyssie). 291 Pokial ide o okamzitú povahu úcinku a jeho predvídatelnost, úvahy uvedené v bodoch 277 az 282 vyssie platia mutatis mutandis. 3.2) O zlavách za exkluzivitu 292 Podla napadnutého rozhodnutia Intel poskytovala od januára 2007 do decembra 2007 spolocnosti Lenovo zlavy, ktorých výska bola podmienená tým, ze Lenovo bude nakupovat vsetky CPU x86 do svojich prenosných pocítacov od spolocnosti Intel. 293 Napadnuté rozhodnutie tak uvádza financný podnet poskytnutý spolocnostou Intel spolocnosti Lenovo s cielom podnietit ju k tomu, aby vo svojich prenosných pocítacoch pouzívala výlucne CPU x86 vyrobené spolocnostou Intel. Okamzitým úcinkom tohto správania mohlo byt, ze nijaký prenosný pocítac Lenovo vybavený CPU x86 konkurenta spolocnosti Intel nebol dostupný nikde vo svete, vrátane EHP. Skutocnost, ze Intel predáva CPU, zatial co Lenovo predáva pocítace, neznamená, ze úcinok môze byt len nepriamy. Ak sa totiz Lenovo zásobuje v celom rozsahu svojich potrieb týkajúcich sa CPU x86 urcených pre jej prenosné pocítace od spolocnosti Intel, priamo a nevyhnutne to znamená, ze nemôze vyrábat ani predávat nijaký prenosný pocítac vybavený CPU x86 od konkurenta. 294 Tento úcinok bol pre spolocnost Intel predvídatelný, a dokonca touto spolocnostou zamýslaný. 295 Pokial ide o podstatnú povahu úcinku, stací pripomenút, ze zlavy za exkluzivitu boli súcastou jediného a nepretrzitého porusenia, ktoré ako celok mohlo mat podstatné úcinky na území Únie a EHP, co je postacujúce (pozri body 267 az 276 vyssie). Nie je teda potrebné skúmat otázku, ci zlavy za exkluzivitu poskytnuté spolocnosti Lenovo, vnímané samostatne, mohli mat podstatný úcinok na uvedenom území. 296 Z predchádzajúcich úvah vyplýva, ze správanie spolocnosti Intel, ktoré Komisia uvádza v napadnutom rozhodnutí, mohlo mat podstatný, okamzitý a predvídatelný úcinok v EHP. Z toho vyplýva, ze právomoc Komisie sankcionovat toto správanie je s ohladom na pravidlá medzinárodného práva verejného odôvodnená. 297 Realizácia dotknutého správania na území EHP bude preto preskúmaná len pre úplnost. c) O realizácii 298 Zalobca tvrdí, ze v súlade s judikatúrou sa na úcely zalozenia právomoci Komisie vyzaduje priamy predaj výrobkov, na ktoré sa dotknuté správanie vztahuje, samotným podnikom do Únie. V prejednávanej veci Komisia nepreukázala, ze kazdé z uvádzaných zneuzívajúcich konaní sa týkalo priameho predaja relevantného výrobku, to jest CPU x86, spolocnostou Intel kupujúcim v Únii alebo EHP. 299 Zalobca zdôraznuje, ze nepredával CPU x86 spolocnosti Acer ani spolocnosti Lenovo v EHP. Spolocnosti Acer a Lenovo nepredávali výrobky dotknuté napadnutým rozhodnutím, to jest CPU x86, ale pocítace vybavené CPU x86. 300 Komisia namieta voci tvrdeniam zalobcu. 1) Acer 301 Treba pripomenút, ze uplatnovanie dotknutých postupov v Únii je postacujúce pre odôvodnenie právomoci Komisie s ohladom na medzinárodné právo verejné (pozri v tomto zmysle rozsudok Celulóza, uz citovaný v bode 232 vyssie, bod 16). 302 Je pravda, ze vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok Celulóza, uz citovaný v bode 232 vyssie (body 12, 13, 16 a 17), Súdny dvor konstatoval, ze k realizácii predmetného kartelu na spolocnom trhu doslo prostredníctvom priameho predaja úcastníkmi kartelu kupujúcim usadeným v Únii za skutocne koordinované ceny. 303 Z toho vsak nevyplýva, ze priamy predaj realizovaný osobami, ktorým je urcené napadnuté rozhodnutie Komisie, je jediným spôsobom uplatnovania postupu v Únii. Samotná skutocnost, ze zalobca nepredával CPU dcérskym spolocnostiam spolocností Acer a Lenovo so sídlom v EHP, tak nevylucuje uplatnovanie dotknutých postupov v Únii. 304 V prejednávanej veci Komisia v napadnutom rozhodnutí nehovorila o konaní iniciovanom zalobcom samotným na území EHP s cielom uplatnit cisté obmedzenie týkajúce sa spolocnosti Acer. 305 Zneuzitie dominantného postavenia vsak v prejednávanej veci spocívalo v poskytnutí financného podnetu s cielom podnietit spolocnost Acer k oddialeniu uvedenia urcitého modelu prenosného pocítaca na trh na celom svete. Podmienku, ktorou boli platby poskytnuté spolocnostou Intel podmienené, konkrétne oddialenie uvedenia urcitého modelu prenosného pocítaca vybaveného CPU spolocnosti AMD na trh, tak Acer mala uplatnovat na celom svete, vrátane EHP. 306 V takom prípade by bolo neprirodzené obmedzit sa len na zohladnenie uplatnovania dotknutých postupov samotným podnikom v dominantnom postavení. Treba naopak zohladnit aj ich uplatnovanie zákazníkom takéhoto podniku. 307 V tomto kontexte treba skutocnost, ze zákazník podniku v dominantnom postavení sa po urcitý cas zdrzí predaja urcitého modelu pocítacov v EHP, povazovat za realizáciu cistého obmedzenia. 308 Okrem toho z dôkazov citovaných v napadnutom rozhodnutí vyplýva, Acer podnikla v regióne ESVA opatrenia na oddialenie uvedenia predmetného pocítaca na trh. Z e-mailu citovaného v bode 1247 dalej, na ktorý sa Komisia v tomto kontexte odvolala na pojednávaní, totiz vyplýva, ze [dôverné] v spolocnosti Acer dostal pokyn "nechat tak" dotknuté CPU spolocnosti AMD na rok 2003, pricom tento pokyn bude uplatnovat v regióne ESVA. 309 Z predchádzajúcich úvah vyplýva, ze právomoc Komisie bola odôvodnená aj z dôvodu realizácie porusenia na území Únie a EHP. 2) Lenovo 310 Pokial ide o cisté obmedzenia, to jest zlavy poskytované pod podmienkou, ze Lenovo oddiali uvedenie dvoch modelov pocítacov na trh, treba uviest, ze tieto obmedzenia mala Lenovo uplatnovat na celom svete, vrátane EHP. Z toho vyplýva, ze právomoc Komisie bola odôvodnená aj z dôvodu uskutocnovania porusenia na uvedenom území. V tejto súvislosti úvahy uvedené v bodoch 304 az 307 vyssie platia mutatis mutandis. 311 Pokial ide o zlavy za exkluzivitu, protihodnotu za tieto zlavy, to jest výhradné zásobovanie sa spolocnosti Lenovo od spolocnosti Intel, mala Lenovo uplatnovat na celom svete, vrátane EHP, tým, ze bude predávat výhradne prenosné pocítace vybavené CPU x86 spolocnosti Intel. V tomto kontexte je potrebné zdôraznit, ze urcenie CPU, teda ich pouzitie spolocnostou Lenovo v prenosných pocítacoch, bolo súcastou protihodnoty tak, ako bola stanovená. Za takýchto okolností zalobca nemôze zalozit nijaké tvrdenie na skutocnosti, ze dotknutý trh sa týkal CPU x86, zatial co Lenovo nepredávala CPU, ale pocítace vybavené CPU. Protihodnota tak, ako bola stanovená, totiz zakladala priamu súvislost s pocítacmi, ktoré Lenovo vyrobí a bude predávat. 312 Cielom správania zalobcu bolo, aby sa protihodnota spolocnosti Lenovo uplatnovala vsade, kde Lenovo predáva prenosné pocítace, vrátane EHP. 313 Kedze protihodnota tak, ako bola stanovená, sa osobitne týkala CPU urcených na pouzitie v istom druhu výrobkov, konkrétne v prenosných pocítacoch, zalobca nemôze riadne tvrdit, ze on sám nemal vplyv na pouzívanie CPU spolocnosti Intel spolocnostou Lenovo. Okrem toho zalobca netvrdil, ze nevedel, ze Lenovo pôsobí na spolocnom trhu a predáva na nom svoje prenosné pocítace. 314 Z predchádzajúcich úvah vyplýva, ze pokial ide o správanie zalobcu voci spolocnosti Lenovo, právomoc Komisie je odôvodnená aj z dôvodu uskutocnovania porusenia na území Únie a EHP. d) O vplyve na obchod medzi clenskými státmi 315 Na pojednávaní zalobca tiez tvrdil, ze dotknuté správanie nemohlo mat vplyv na obchod medzi clenskými státmi. 316 Pokial ide o kritérium vplyvu na obchod medzi clenskými státmi, Komisia v odôvodnení 1750 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze zneuzitia, ktoré majú vplyv na struktúru hospodárskej sútaze vo viac ako jednom clenskom státe, sú vzhladom na svoju povahu spôsobilé ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi. 317 Podla judikatúry na to, aby rozhodnutie, dohoda alebo postup boli spôsobilé ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi, musia na základe súboru skutkových a právnych okolností umoznit s dostatocnou pravdepodobnostou predpokladat, ze by mohli mat priamy ci nepriamy, skutocný ci potenciálny vplyv na obchod medzi clenskými státmi, a to takým spôsobom, ze by bolo mozné obávat sa, ze budú bránit vytvoreniu jednotného trhu medzi clenskými státmi. Okrem toho je potrebné, aby tento vplyv nebol bezvýznamný (pozri rozsudok Javico, uz citovaný v bode 256 vyssie, bod 16 a tam citovanú judikatúru). 318 V prejednávanej veci zalobca netvrdil, ze jeho správanie voci spolocnostiam Acer a Lenovo sa týkalo len územia jedného clenského státu. Zalobca sa pri spochybnení vplyvu na obchod medzi clenskými státmi opieral skôr o skutocnost, ze úcinky boli citelné na územiach mimo EHP a objem dotknutých pocítacov bol aj tak malý, takze úcinky nemohli byt v nijakom prípade významné. 319 Ako vsak bolo uvedené v bode 269 vyssie, úcinky správania zalobcu voci spolocnostiam Acer a Lenovo sa nemajú zohladnit jednotlivo. Jediné porusenie, ktorého sa zalobca dopustil, mohlo mat ako celok podstatný úcinok v Únii a v EHP. 320 Je preto potrebné zamietnut argumentáciu zalobcu, ktorej cielom je spochybnenie vplyvu na obchod medzi clenskými státmi. 321 Zo vsetkých predchádzajúcich úvah vyplýva, ze argumentáciu zalobcu, ktorej cielom je spochybnenie právomoci Komisie, treba zamietnut. C - Procesné vady 1. O zamietnutí Komisie poskytnút zalobcovi moznost druhého vypocutia 322 Zalobca podporovaný ACT uvádza, ze Komisia nesprávne zamietla vykonanie druhého vypocutia s cielom vypocut Intel k dodatocnému oznámeniu o výhradách z roku 2008 (pozri bod 9 vyssie) a k opisu skutocností (pozri bod 13 vyssie), hoci sa v týchto dokumentoch uvádzali úplne nové tvrdenia týkajúce sa najmä podmienených zliav a cistých obmedzení v súvislosti so spolocnostou Lenovo a poskytnutia zliav spolocnosti MSH. 323 V súlade s clánkom 10 ods. 2 nariadenia Komisie (ES) c. 773/2004 zo 7. apríla 2004, ktoré sa týka vedenia konania Komisiou podla clánkov 81 a 82 [ES] ([43]Ú. v. EÚ L 123, s. 18; Mim. vyd. 08/003, s. 81), Komisia stanoví pri oznamovaní námietok dotknutým stranám lehotu, v ktorej ju tieto strany môzu písomne informovat o svojich stanoviskách. Komisia nie je povinná zohladnit ziadne dalsie písomné podania dorucené po uplynutí danej lehoty. 324 V súlade s clánkom 12 nariadenia c. 773/2004 Komisia poskytne stranám, ktorým adresovala oznámenie o námietkach, prílezitost predniest svoje argumenty v rámci ústneho vypocutia, pokial o to vo svojich písomných podaniach poziadajú. 325 Pokial ide o dodatocné oznámenie o výhradách z roku 2008, úcastníci konania sa zhodujú, ze zalobca mal v zásade právo na druhé vypocutie v súlade s vyssie uvedenými ustanoveniami. Komisia uznala existenciu tohto práva v sprievodnom liste k dodatocnému oznámeniu o výhradách z roku 2008. Treba vsak konstatovat, ze zalobca nepoziadal o druhé vypocutie vcas. V dodatocnom oznámení o výhradách z roku 2008 totiz Komisia najskôr poskytla zalobcovi na predlozenie jeho pripomienok lehotu ôsmich týzdnov. Dna 15. septembra 2008 úradník poverený vypocutím predlzil túto lehotu do 17. októbra 2008 (pozri bod 10 vyssie). Zalobca neodpovedal na dodatocné oznámenie o výhradách z roku 2008 ani v predlzenej lehote a taktiez nepoziadal o druhé vypocutie. Jeho právo na druhé vypocutie preto zaniklo jeho neuplatnením. 326 Tento záver, ktorý vyplýva uz zo znenia clánku 10 ods. 2 a clánku 12 nariadenia c. 773/2004, je potvrdený aj samotným cielom týchto ustanovení. Povinnost osoby, ktorej je urcené oznámenie o výhradách, poziadat o vypocutie v lehote stanovenej Komisiou, inak jej právo na vypocutie zaniká, je odôvodnená hospodárnostou konania. Príprava konania totiz vyzaduje nezanedbatelné koordinacné úsilie zo strany Komisie z dôvodu, ze na vypocutí sa nezúcastnuje len osoba, ktorej je oznámenie o výhradách urcené, a útvary Komisie, ale prípadne aj tretie osoby a zástupcovia clenských státov. Komisia navyse musí mat dostatok casu, aby mohla zohladnit pripomienky uvedené na vypocutí v konecnom rozhodnutí. 327 Pokial ide o opis skutocností, treba konstatovat, ze právo na vypocutie stanovené v clánku 12 nariadenia c. 773/2004 existuje len po vydaní oznámenia o výhradách Komisiou. Zalobca tak nemal nijaké právo na vypocutie v súvislosti s opisom skutocností. V kazdom prípade je potrebné konstatovat, ze aj pokial ide o tento list, zalobca nepoziadal o vypocutie vcas, kedze na tento list neodpovedal v lehote stanovenej do 23. januára 2009. 328 Komisia preto správne zamietla konanie druhého vypocutia tak v súvislosti s dodatocným oznámením o výhradách z roku 2008, ako aj v súvislosti s opisom skutocností. Tvrdenie zalobcu a ACT nemôzu spochybnit tento záver. 329 Po prvé zalobca uvádza, ze Komisia vo svojom liste z 2. februára 2009 (pozri bod 15 vyssie) výslovne súhlasila s tým, ze zohladní písomné pripomienky zalobcu k dodatocnému oznámeniu o výhradách z roku 2008 a k opisu skutocností pod podmienkou, ze budú dorucené do 5. februára 2009. Podla zalobcu tým Komisia predlzila lehotu na podanie ziadosti o vypocutie do 5. februára 2009. 330 Toto tvrdenie treba zamietnut. Komisia správne uvádza, ze pocas správneho konania rovnako ako v napadnutom rozhodnutí výslovne vylúcila prijatie oneskoreného vyjadrenia spolocnosti Intel ako odpovede podanej vcas a rovnako tak vylúcila, ze zohladnenie týchto pripomienok mozno vykladat ako predlzenie lehoty. Komisia totiz najmä v liste z 2. februára 2009, na ktorom zalobca zakladá svoju argumentáciu, konstatovala, ze nie je povinná vyhoviet ziadosti o vypocutie podanej po lehote a jej útvary sa domnievajú, ze vypocutie nie je pre správny priebeh správneho konania potrebné. V rozpore s tvrdením zalobcu tak Komisia v liste z 2. februára 2009 nepredlzila lehotu na podanie ziadosti o vypocutie do 5. februára 2009. 331 Po druhé zalobca tvrdí, ze svoju odpoved na dodatocné oznámenie o výhradách z roku 2008 a na opis skutocností nezaslal do 5. februára 2009, lebo v tom case podal zalobu na Súde prvého stupna s cielom dosiahnut zrusenie rozhodnutia úradníka povereného vypocutím z 15. septembra 2008 a nariadenie predbezného opatrenia na prerusenie plynutia stanovenej lehoty. 332 Treba vsak konstatovat, ze zalobca mohol Komisii preventívne predlozit svoje pripomienky k dodatocnému oznámeniu o výhradách z roku 2008 a súcasne si uplatnit aj svoje právo na prístup k Súdu prvého stupna. Ako uviedol predseda Súdu prvého stupna v uznesení Intel/Komisia, uz citovanom v bode 14 vyssie (bod 87), podanie zaloby o zrusenie a podanie návrhu na nariadenie predbezného opatrenia zalobcovi nijako nebránilo v tom, aby aspon preventívne v dostatocnom case pripravil a predlozil svoju odpoved na dodatocné oznámenie o výhradách z roku 2008 na základe skutocností, ktorými disponoval, a to tým skôr, ze od úradníka povereného vypocutím získal predlzenie lehoty o styri týzdne. V kazdom prípade Intel mohla poziadat o vypocutie v lehote stanovenej úradníkom povereným vypocutím, teda do 17. októbra 2008, kedze táto ziadost nezávisela od dodatocných informácií. 333 Rovnaké odôvodnenie platí aj v súvislosti s opisom skutocností bez toho, aby bola dotknutá skutocnost, ze clánok 12 nariadenia c. 773/2004 nestanovuje vypocutie po zaslaní opisu skutocností (pozri bod 327 vyssie). Zalobcovi vo vcasnom podaní ziadosti o vypocutie nebránila jeho zaloba o zrusenie ani jeho návrh na nariadenie predbezného opatrenia. 334 Po tretie je pravda, ze za podmienok stanovených v clánku 10 ods. 2 a v clánku 12 nariadenia c. 773/2004 Komisia nemá diskrecnú právomoc v súvislosti s právom na vypocutie. Clánok 12 nariadenia c. 773/2004 stanovuje, ze Komisia "poskytne" stranám, ktorým adresovala oznámenie o námietkach, prílezitost predniest svoje argumenty v rámci ústneho vypocutia, pokial o to vo svojich písomných podaniach poziadajú. Zalobca vsak nepodal ziadost v dostatocnom case, takze toto ustanovenie nie je uplatnitelné. 335 Po stvrté zalobca uvádza, ze rozhodnutie úradníka povereného vypocutím zo 17. februára 2009, ktorým zamietol novú ziadost zalobcu o vypocutie k dodatocnému oznámeniu o výhradách z roku 2008, je neodôvodnené a neprimerané. 336 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze zalobca nepoziadal o vypocutie k dodatocnému oznámeniu o výhradách z roku 2008 vcas. Ako vsak úradník poverený vypocutím správne zdôraznil vo svojom rozhodnutí zo 17. februára 2009, subjektívne právo na vypocutie existuje do skoncenia lehoty poskytnutej na predlozenie odpovede na oznámenie o výhradách. Po uplynutí tejto lehoty nemá Komisia nijakú povinnost zorganizovat vypocutie. 337 Komisia tým, ze pripustila, ze úradník poverený vypocutím má diskrecnú právomoc povolit vypocutie, neporusila clánok 12 nariadenia c. 773/2004, ale vykladala uvedené nariadenie spôsobom priaznivým pre zalobcu. Navyse, úradník poverený vypocutím detailne uviedol svoje dôvody zamietnutia druhého vypocutia vo svojom liste zo 17. februára 2009. Zalobca sa v tejto súvislosti obmedzuje na tvrdenie, ze vykonanie vypocutia by Komisiu nebolo poskodilo, kedze podla zalobcu by omeskanie priebehu správneho konania z dôvodu druhého vypocutia bolo "minimálne". Treba vsak konstatovat, ze úradník poverený vypocutím sa nedopustil nijakého pochybenia tým, ze v podstate konstatoval, ze neoprávnené omeskanie priebehu správneho konania by predstavovalo riziko poskodenia nielen práv tretích strán dotknutých konaním týkajúcim sa zalobcu, ale aj práv dalsích úcastníkov v paralelných konaniach, ktorí vcas poziadali o vypocutia. 338 Po piate ACT v podstate tvrdí, ze napriek skutocnosti, ze clánok 12 nariadenia c. 773/2004 stanovuje vypocutie len po vydaní oznámenia o výhradách Komisiou, Komisia bola povinná poskytnút vypocutie po zaslaní opisu skutocností z dôvodu základného práva zalobcu na respektovanie jeho práva na obhajobu. Toto tvrdenie nie je presvedcivé. Predovsetkým treba pripomenút, ze kapitola V nariadenia c. 773/2004, nazvaná "Výkon práva byt vypocutý", ktorá obsahuje ustanovenia clánku 10 ods. 2 a clánku 12 uvedeného nariadenia, konkretizuje právo zalobcu na obhajobu. Zalobca ani ACT neuviedli nijaké tvrdenia týkajúce sa prípadnej nezákonnosti týchto ustanovení. V rozsahu, v akom ACT tvrdí, ze Komisia sa na úcely odôvodnenia porusenia základného práva úcastníka konania byt vypocutý nemôze odvolávat na obmedzenia, ktoré sama stanoví vo svojich vlastných nariadeniach, treba konstatovat, ze v súlade s clánkom 33 ods. 1 písm. c) nariadenia c. 1/2003, Komisia je oprávnená prijat praktické dojednania vypocutí. Pre úplnost treba dalej dodat, ze aj za predpokladu, ze právo na obhajobu môze za osobitných okolností ukladat Komisii povinnost vykonat vypocutie po zaslaní opisu skutocností, faktom ostáva, ze toto hypotetické právo nie je neobmedzené. Komisia môze toto právo obmedzit stanovením lehôt na podanie ziadosti o vypocutie. V prejednávanej veci vsak zalobca neodpovedal na opis skutocností vcas (pozri bod 327 vyssie). 339 Zo vsetkých predchádzajúcich úvah vyplýva, ze Komisia mohla zamietnut vykonanie vypocutia s cielom vypocut spolocnost Intel k dodatocnému oznámeniu o výhradách a k opisu skutocností bez toho, aby sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia a porusila ustanovenia nariadenia c. 773/2004. 2. O zamietnutí Komisie získat urcité dokumenty od spolocnosti AMD a) Okolnosti predchádzajúce sporu a stanoviská úcastníkov konania 340 Dna 21. mája 2008 Komisia po elektronickom uverejnení prípravných vyjadrení spísaných zalobcom a spolocnostou AMD v rámci konania, ktoré medzi nimi prebehlo v státe Delaware (pozri bod 11 vyssie), poziadala zalobcu aj spolocnost AMD, aby jej predlozili vsetky dokumenty, ktoré spísali alebo získali a ktoré citovali vo svojich prípravných vyjadreniach. 341 Listom zo 6. augusta 2008 zalobca uviedol, ze sa domnieva, ze vysetrovanie vedené Komisiou je neúplné. Zalobca vyzval Komisiu, aby AMD poziadala o predlozenie vsetkých dokumentov relevantných s ohladom na tvrdenia uvedené v dodatocnom oznámení o výhradách z roku 2008. Okrem toho zdôraznil, ze uznesenie o nariadení ochranného opatrenia (protective order) súdu, ktorý konal vo veci v státe Delaware, z 26. septembra 2006 (dalej len "uznesenie o nariadení ochranného opatrenia") mu bráni pouzívat dokumenty predlozené spolocnostou AMD v rámci konania v státe Delaware mimo tohto konania. 342 Zalobca zaslal Komisii v prílohe k listu zo 4. septembra 2008 zoznam 87 bodov zodpovedajúcich dokumentom alebo kategóriám dokumentov a vyzval Komisiu, aby ich získala od spolocnosti AMD (dalej len "zoznam"). 343 Komisia listom zo 6. októbra 2008 oznámila zalobcovi, ze sa rozhodla poziadat spolocnost AMD o predlozenie dotknutých dokumentov v rozsahu, v akom boli v zozname opísané spôsobom umoznujúcim ich presnú identifikáciu a zaslala zalobcovi zoznam siedmich dokumentov, o predlozenie ktorých poziadala AMD. 344 V odôvodneniach 61 az 74 napadnutého rozhodnutia Komisia vysvetluje, preco necítila povinnost získat ostatné dokumenty uvedené v zozname, pricom zdôraznila, ze ziadost zalobcu nebola dostatocne presná, ze bola neprimeraná, ze zalobca nepreukázal, ze vycerpal vsetky dostupné prostriedky s cielom predlozit Komisii viac dokumentov z konania v státe Delaware, a dokumenty, k získaniu ktorých vyzval Komisiu, nie sú dokumentmi v prospech. 345 Zalobca sa domnieva, ze dokumenty, o získanie ktorých od spolocnosti AMD poziadal Komisiu, mali osobitný význam pre jeho obhajobu najmä na úcely preukázania, ze aj pri neexistencii správania, ktoré mu bolo vytýkané, by OEM nekupovali viac CPU spolocnosti AMD a AMD celila obmedzeniam výrobnej kapacity. Komisia tým, ze odmietla získat od spolocnosti AMD tieto dodatocné dokumenty, neanalyzovala relevantné dôkazy a porusila podstatnú procesnú povinnost. Komisia tak porusila právo spolocnosti Intel na obhajobu. 346 Zalobca tvrdí, ze sedem dokumentov, o ktorých predlozenie Komisia poziadala spolocnost AMD, neboli jediné jasne identifikované dokumenty v zozname. Zalobca navyse v odpovedi na písomnú otázku Vseobecného súdu uviedol, ze nemohol identifikovat dokumenty presnejsie, nez to urobil v zozname, bez toho, aby porusil uznesenie o nariadení ochranného opatrení. 347 Komisia uvádza, ze ziadost zalobcu nemala nijaký právny základ, lebo predmetné dokumenty neboli súcastou vysetrovacieho spisu. 348 Okrem toho skutocnosti uvedené zalobcom ho nemohli zbavit viny. Na preukázanie nezákonnosti správania spolocnosti Intel nie je potrebné preukázat skutocné vylúcenie konkurencie z trhu, kapacitné obmedzenia spolocnosti AMD, obchodnú alebo technickú výkonnost spolocnosti AMD, ani prípadnú ujmu spôsobenú spotrebitelom. b) O podmienkach, za akých Komisia môze byt povinná získat urcité dokumenty 1) Existujúca judikatúra 349 Zalobca sa opiera o judikatúru týkajúcu sa prístupu k spisu, podla ktorej rozhodnutie, ktoré dokumenty sú uzitocné pre obhajobu podnikov zúcastnujúcich sa konania o porusení pravidiel hospodárskej sútaze, neprinálezí iba Komisii (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 29. júna 1995, Solvay/Komisia, [44]T-30/91, Zb. s. II-1775, dalej len "rozsudok Solvay", bod 81). 350 Podla ustálenej judikatúry právo na prístup k spisu, spojené so zásadou práva na obhajobu, znamená, ze Komisia musí dotknutému podniku umoznit, aby preskúmal vsetky dokumenty vo vysetrovacom spise, ktoré môzu byt relevantné pre jeho obhajobu (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 2. októbra 2003, Corus UK/Komisia, [45]C-199/99 P, Zb. s. I-11177, body 125 az 128, a rozsudok Solvay, uz citovaný v bode 349 vyssie, bod 81). 351 Treba vsak zdôraznit, ze táto judikatúra sa týka práva na prístup k dokumentu, ktorý je súcastou vysetrovacieho spisu Komisie. Je pravda, ze z judikatúry jasne vyplýva, ze Komisia je povinná umoznit úcastníkom konania prístup ku vsetkým dokumentom v správnom spise, s výnimkou interných a dôverných dokumentov, a Komisia nie je oprávnená sama skúmat, ktoré dokumenty môzu byt uzitocné pre obhajobu podnikov. Povinnost umoznit prístup k vsetkým dokumentom v správnom spise vsak neznamená, ze Komisia je povinná získat vsetky druhy dokumentov, ktoré by potenciálne mohli byt v prospech. 352 Judikatúra uz rozhodla v súvislosti s podmienkami prístupu k dokumentom, ktoré má Komisia k dispozícii, ale nie sú súcastou vysetrovacieho spisu samotného. Co sa týka odpovedí ostatných úcastníkov konania na oznámenie o výhradách, z judikatúry vyplýva, ze pokial ide o dokumenty, ktoré nie sú súcastou spisu zostaveného v case dorucenia oznámenia o výhradách, Komisia je povinná sprístupnit uvedené odpovede ostatným úcastníkom konania len vtedy, ak sa ukáze, ze tieto odpovede obsahujú nové skutocnosti v prospech alebo v neprospech (rozsudok Vseobecného súdu zo 16. júna 2011, Heineken Nederland a Heineken/Komisia, [46]T-240/07, Zb. s. II-3355, bod 242), alebo ak sú tieto odpovede nevyhnutné na to, aby bol zalobca schopný spochybnit císelné údaje pouzité Komisiou v oznámení o výhradách (pozri v tomto zmysle rozsudok Vseobecného súdu zo 16. júna 2011, Ziegler/Komisia, [47]T-199/08, Zb. s. II-3507, bod 118). 353 V tomto kontexte judikatúra uz mala moznost spresnit, ze úvaha vyplývajúca z rozsudku Súdneho dvora zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia ([48]C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, Zb. s. I-123, bod 126), podla ktorej nemôze prinálezat iba Komisii, aby urcila dokumenty, ktoré sú uzitocné pre obhajobu dotknutého podniku, sa týka dokumentov, ktoré sú súcastou spisu Komisie a nemôze sa vztahovat na odpovede ostatných dotknutých úcastníkov konania na výhrady oznámené Komisiou (rozsudok Heineken Nederland et Heineken/Komisia, uz citovaný v bode 352 vyssie, bod 254). 354 V rozsudku z 15. marca 2000, Cimenteries CBR a i./Komisia ([49]T-25/95, T-26/95, T-30/95 az T-32/95, T-34/95 az T-39/95, T-42/95 az T-46/95, T-48/95, T-50/95 az T-65/95, T-68/95 az T-71/95, T-87/95, T-88/95, T-103/95 a T-104/95, Zb. s. II-491), na ktorý sa zalobca odvoláva, Súd prvého stupna skúmal celý súbor tvrdení zalozených na tom, ze Komisia neposkytla prístup k dokumentom, ktoré by podla dotknutých podnikov boli uzitocné pre prípravu ich obhajoby pocas správneho konania. Okrem odpovedí na oznámenie o výhradách poskytnutých ostatnými osobami, ktorým bolo toto oznámenie urcené, islo aj o zápisnice z vypocutí týkajúcich sa vnútrostátnych kartelov, spis Komisie týkajúci sa oznámenia o urcitom systéme, spis Komisie týkajúci sa urcitej státnej pomoci, niekolko interných poznámok Komisie a vyjadrenia k zalobe v iných veciach týkajúcich sa tohto kartelu (bod 380 tohto rozsudku). Islo o dokumenty, ktoré síce neboli súcastou spisu, ale Komisia nimi disponovala. 355 Táto situácia sa vsak lísi od situácie, ktorá je základom judikatúry citovanej v bodoch 349 az 354 vyssie. V prejednávanej veci ide totiz o dokumenty, ktoré Komisia nemala ani k dispozícii. Nastolená otázka sa tak netýka rozsahu práva na prístup k spisu. 356 Zalobca tvrdí, ze odôvodnenie poskytnuté judikatúrou v súvislosti s právom na prístup k dokumentom v prospech zalozeným vo vysetrovacom spise sa musí uplatnit a fortiori, ked Komisia nielen ze neoznámila, ale dokonca ani nezískala relevantné dokumenty v prospech. Zdá sa, ze logika tejto argumentácie je taká, ak nemozno súhlasit, ze iba Komisia overuje, ktoré dokumenty v spise môzu byt uzitocné pre obhajobu dotknutých podnikov, ze situácia by bola ovela váznejsia. pokial by niektoré dokumenty neboli v spise vôbec, takze ani samotná Komisia by nebola schopná overit, ci obsahujú dôkazy v prospech. 357 Takúto argumentáciu nemozno prijat. Takáto logika totiz nezohladnuje skutocnost, ze judikatúra týkajúca sa práva na prístup k úplnému spisu je zalozená na myslienke, ze rovnost zbraní vyzaduje, aby dotknutý podnik poznal spis pouzitý v konaní rovnako ako Komisia (pozri v tomto zmysle rozsudok Solvay, uz citovaný v bode 349 vyssie, bod 83). Pokial ide o dokumenty, ktorými Komisia nedisponuje, neexistuje nijaké riziko, ze Komisia sa bude opierat o skutocnosti v neprospech uvedené v týchto dokumentoch a dostatocne nezohladní skutocnosti v prospech. Rozdiel uvedený v bode 83 rozsudku Solvay, uz citovaného v bode 349 vyssie, a to ze Komisia sama mohla rozhodnút, ci pouzije alebo nepouzije dokumenty proti zalobcovi, zatial co zalobca k nim nemal prístup a nemohol teda prijat zodpovedajúce rozhodnutie, ci ich pouzije na svoju obhajobu alebo nie, v prejednávanej veci neexistuje. Nevzniká tu teda rovnaký problém rovnosti zbraní ako v prípade dokumentov v správnom spise Komisie. 358 V prejednávanej veci sa v skutocnosti vzniká otázka, ci Komisia dodrzala svoju povinnost nálezite a nestranne preskúmat spis. 359 V tejto súvislosti treba poznamenat, ze medzi záruky poskytované právnym poriadkom Únie v správnych konaniach patrí najmä zásada riadnej správy vecí verejných, ktorá je uvedená v clánku 41 Charty základných práv, ku ktorej sa viaze povinnost príslusnej institúcie starostlivo a nestranne preskúmat vsetky relevantné skutocnosti dotknutého prípadu (rozsudok Súdu prvého stupna z 30. septembra 2003, Atlantic Container Line a i./Komisia, [50]T-191/98, T-212/98 az T-214/98, Zb. s. II-3275, bod 404 a tam citovanú judikatúru). 360 Treba vsak uviest, ze Komisii v zásade prinálezí rozhodnút, akým spôsobom chce viest vysetrovanie vo veci hospodárskej sútaze a ktoré dokumenty musí získat, aby mala dostatocne komplexný obraz o veci. 361 Nie je potrebné ukladat Komisii povinnost získat maximum dokumentov s cielom zabezpecit získanie vsetkých potenciálnych dôkazov v prospech. Odhliadnuc od skutocnosti, ze zdroje Komisie sú obmedzené, by totiz bolo pre Komisiu nemozné zabezpecit, ze jej neunikne nijaký potenciálny dôkaz v prospech. 362 Ak podnik, ktorý je predmetom konania, ktoré môze viest k ulozeniu pokuty za porusenie práva hospodárskej sútaze, poziada Komisiu o získanie urcitých dokumentov, Komisii prinálezí preskúmanie tejto poziadavky. Komisia má mieru volnej úvahy na rozhodnutie o tom, ci je potrebné získat predmetné dokumenty. Úcastníci konania nemajú bezpodmienecné právo na to, aby Komisia získala urcité dokumenty, lebo Komisii prinálezí rozhodnút o spôsobe, akým bude viest vysetrovanie vo veci. 363 V tejto súvislosti z judikatúry vyplýva, ze od Komisie nemozno pozadovat, aby vykonala dodatocné vysetrovanie, ak sa domnieva, ze presetrenie veci bolo dostatocné (rozsudky Súdneho dvora zo 16. mája 1984, Eisen und Metall/Komisia, [51]9/83, Zb. s. 2071, bod 32, a Súdu prvého stupna z 11. marca 1999, Thyssen Stahl/Komisia, [52]T-141/94, Zb. s. II-347, bod 110). 364 Tým nie je vylúcené, ze za urcitých okolností môze existovat povinnost Komisie presetrit urcitý aspekt spisu. 365 V rozsudku Thyssen Stahl/Komisia, uz citovanom v bode 363 vyssie, Súd prvého stupna konstatoval v bode 97, ze zo zásady riadnej správy vecí verejných a zásady rovnosti zbraní vyplýva, ze Komisia je povinná vázne presetrit tvrdenia zalobcu, podla ktorých ju úradníci z iného generálneho riaditelstva Komisie podnecovali k uskutocnovaniu postupov, ktoré jej boli vytýkané v rozhodnutí, pricom spresnil, ze rozhodnutie o spôsobe vykonania takéhoto presetrenia prinálezí Komisii a nie zalobcovi. Súd prvého stupna vychádzal z okolností, podla ktorých jednak Komisia bola konfrontovaná s tvrdeniami, ktoré mali nepochybný význam pre obhajobu dotknutých podnikov, a jednak Komisia mala zvýhodnené postavenie, pokial ide o preukázanie pravdivosti alebo nepravdivosti týchto tvrdení, lebo islo o správanie jej vlastných útvarov (rozsudok Thyssen Stahl/Komisia, uz citovaný v bode 363 vyssie, bod 96). Treba zdôraznit, ze tento rozsudok len konstatoval, ze Komisia bola povinná presetrit urcitý aspekt spisu vykonaním interného vysetrovania. Tento rozsudok sa netýkal povinnosti Komisie získat urcité dokumenty. 366 Z judikatúry citovanej v bodoch 363 a 365 vyssie vyplýva, ze Komisia má kontrolu nad vysetrovaním. Po prvé Komisia môze v zásade rozhodnút, v ktorom momente je presetrenie veci dostatocné. Po druhé aj v situácii, v ktorej je Komisia povinná presetrit urcitý aspekt spisu, prinálezí jej rozhodnutie o spôsobe, akým vykoná toto presetrenie (pozri v tomto zmysle rozsudok Thyssen Stahl/Komisia, uz citovaný v bode 363 vyssie, bod 97). 367 Zalobca sa na podporu svojej argumentácie odvoláva aj na rozsudok Súdu prvého stupna z 27. septembra 2006, Avebe/Komisia ([53]T-314/01, Zb. s. II-3085). 368 Z bodu 70 rozsudku citovaného v predchádzajúcom bode vyplýva, ze v predmetnej veci Avebe pripustil, ze doslo k písomnej komunikácii medzi jeho poradcami a oddeleniami Department of Justice Spojených státov, z coho vyplývalo, ze Avebe sa pokúsal viackrát získat od nich kópiu údajného vyhlásenia iného podniku pred americkými orgánmi, ktoré bolo podla Avebe v jeho prospech. Avebe ho chcel predlozit Komisii v rámci správneho konania. Z tejto písomnej komunikácie vsak vyplýva, ze tieto oddelenia zamietli príslusné ziadosti, pricom uviedli, ze v prípade potreby sú ochotní poskytnút tento dokument Komisii, ak Komisia podá takúto ziadost. 369 Súd prvého stupna v tomto rozsudku zamietol argumentáciu Avebe, podla ktorej Komisia bola povinná získat kópiu predmetného dokumentu od príslusných orgánov Spojených státov, pricom vychádzal zo skutocnosti, ze Avebe pocas správneho konania Komisiu výslovne nepoziadal o získanie tohto dokumentu (bod 72 tohto rozsudku). Súd prvého stupna výslovne konstatoval v bode 71 tohto rozsudku, ze nie je potrebné skúmat, ci Komisia mala prijat vhodné opatrenia, aby získala kópiu údajného vyhlásenia pred americkými orgánmi. 370 Súd prvého stupna tak v tomto rozsudku nestanovil podmienky, za akých Komisia môze byt povinná získat urcité dokumenty od tretej osoby. Súd prvého stupna sa mohol obmedzit na stanovenie jedinej podmienky, ktorá sa v danej veci týkala existencie výslovnej ziadosti v tomto zmysle pocas správneho konania, pricom táto podmienka nebola v dotknutej veci v nijakom prípade splnená. 2) Stanovenie podmienok 371 Treba uviest, ze za urcitých okolností môze existovat povinnost Komisie získat urcité dokumenty na ziadost podniku, ktorý je predmetom vysetrovania. Takáto povinnost Komisie vsak musí byt obmedzená len na výnimocné okolnosti, lebo v zásade rozhodnutie o spôsobe, akým Komisia vedie presetrovanie vo veci, prinálezí Komisii a nie dotknutým podnikom. 372 Ak sa podnik, ktorý je predmetom vysetrovania, dozvedel o existencii dokumentu v prospech, ale on sám ho nemôze získat alebo ho nemôze predlozit Komisii, zatial co Komisia môze získat tento dokument a pouzit ho, Komisia môze byt za urcitých okolností povinná získat tento dokument v nadväznosti na výslovnú ziadost v tomto zmysle podanú dotknutým podnikom. Komisii totiz prinálezí, aby viedla vysetrovanie nálezite a nestranne, takze sa nemôze obmedzit na získanie dokumentov v neprospech a prehliadat existenciu skutocností v prospech. 373 Je vsak potrebné zvázit povinnost Komisie presetrit vec nálezite a nestranne na jednej strane a právomoc Komisie rozhodnút o spôsobe, akým chce viest svoje presetrovanie a vynakladat svoje prostriedky s cielom úcinne zabezpecit dodrziavanie práva hospodárskej sútaze na druhej strane. 374 Povinnost Komisie získat urcité dokumenty na ziadost podniku tak musí okrem podmienky ziadosti podanej v tomto zmysle pocas správneho konania (pozri body 369 a 370 vyssie) podliehat aspon kumulatívnym podmienkam stanoveným v bodoch 375 az 382 dalej. 375 Takáto povinnost podlieha predovsetkým podmienke, ze pre dotknutý podnik je skutocne nemozné získat predmetné dokumenty alebo ich sprístupnit Komisii. Kedze totiz Komisia má kontrolu nad svojimi vysetrovaniami, takáto povinnost musí byt obmedzená len na výnimocné prípady, v ktorých podnik dotknutý vysetrovaním celí prekázke, ktorú sám nemôze prekonat, lebo vie o existencii dôkazu v prospech, ale nemôze ho získat alebo sprístupnit Komisii. 376 Dotknutému podniku tak prinálezí, aby preukázal, ze podnikol vsetky kroky k získaniu predmetných dokumentov a/alebo k získaniu povolenia pouzit ich vo vysetrovaní Komisie. 377 Dotknutému podniku okrem toho prinálezí, aby co mozno najpresnejsie identifikoval dokumenty, o ktorých získanie ziada Komisiu. Predpokladom výnimocného stanovenia povinnosti Komisie získat urcité dokumenty na ziadost podniku, ktorý je predmetom vysetrovania, je totiz spolupráca zo strany tohto podniku. 378 Povinnost Komisie získat urcité dokumenty na ziadost podniku, ktorý je predmetom vysetrovania, dalej podlieha podmienke, ze predmetné dokumenty majú pravdepodobne podstatný význam pre obhajobu dotknutého podniku. 379 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze v zásade prinálezí Komisii, aby rozhodla, kedy je jej spis dostatocne úplný na úcely prijatia konecného rozhodnutia (pozri v tomto zmysle rozsudky Eisen und Metall/Komisia, uz citovaný v bode 363 vyssie, bod 32, a Thyssen Stahl/Komisia, uz citovaný v bode 363 vyssie, bod 110). Samotná skutocnost, ze urcité dokumenty môzu obsahovat skutocnosti v prospech, nestací pre stanovenie povinnosti Komisie získat ich na ziadost úcastníka konania dotknutého vysetrovaním. Ak sa Komisia domnieva, ze presetrenie veci bolo dostatocné, nie je povinná pokracovat vo vysetrovaní s cielom získat este komplexnejsí obraz o veci. Vo vysetrovaniach týkajúcich sa porusení práva hospodárskej sútaze totiz casto existuje extrémne velké mnozstvo dokumentov, ktoré potenciálne môzu obsahovat dôkazy v prospech a vzdy je mozné este viac ozrejmit urcité aspekty spisu, ale zdroje Komisie sú obmedzené. 380 Komisia má volnú mieru úvahy na rozhodnutie, ci význam údajných dôkazov v prospech odôvodnuje, aby ich získala, a môze napríklad zamietnut ziadost z dôvodu, ze potenciálne dôkazy v prospech sa týkajú otázok, ktoré nie sú hlavným predmetom konstatovaní potrebných na preukázanie porusenia. 381 Je potrebné zamietnut tvrdenie zalobcu, podla ktorého generálny advokát Jacobs vo svojich návrhoch k rozsudku Súdneho dvora z 19. mája 1994, SEP/Komisia ([54]C-36/92 P, Zb. s. I-1911, I-1914, bod 21) opísal správne kritérium ako otázku toho, ci "Komisia [môze] v case podania ziadosti odôvodnene predpokladat, ze dokument jej pomôze urcit existenciu údajného porusenia". Táto pasáz sa totiz týka podmienok, za akých je Komisia oprávnená ziadat oznámenie dokumentu, a nie úplne rozdielnej otázky, za akých podmienok je Komisia povinná získat urcité dokumenty. 382 Treba uviest, ze Komisia môze zamietnut ziadost najmä vtedy, ak je mnozstvo predmetných dokumentov neprimerané významu, ktorý tieto dokumenty môzu mat v rámci vysetrovania. V tomto kontexte Komisia môze prípadne zohladnit skutocnost, ze získanie a analýza predmetných dokumentov môze podstatným spôsobom oneskorit vysetrenie veci. Komisia je oprávnená zvázit mnozstvo pozadovaných dokumentov a oneskorenie, ktoré by získanie a prestudovanie týchto dokumentov mohlo spôsobit pre presetrenie veci na jednej strane a úroven potenciálnej relevantnosti na obhajobu podniku na druhej strane. c) Preskúmanie podmienok v prejednávanej veci 383 Je potrebné preskúmat, ci kumulatívne podmienky tak, ako sú definované vyssie, sú splnené v prejednávanej veci v prípade dokumentov, ktoré AMD predlozila v rámci konania v státe Delaware a ktoré boli identifikované v zozname spomenutom v bode 342 vyssie (dalej len "dokumenty AMD z Delaware"). 1) O povinnosti spolocnosti Intel prijat vsetky opatrenia na získanie povolenia pouzit dokumenty AMD z Delaware vo vysetrovaní Komisie 1.1) O napadnutom rozhodnutí a tvrdeniach úcastníkov konania 384 V odôvodnení 67 napadnutého rozhodnutia Komisia pripomína, ze zalobca nepreukázal, ze vycerpal vsetky svoje prostriedky, aby mohol Komisii poskytnút viac dokumentov pochádzajúcich z konania v státe Delaware, hoci jej zalobca mohol rýchlo poskytnút dokumenty predlozené spolocnostou Dell v rámci uvedeného konania. 385 Komisia vo vyjadrení k zalobe uvádza, ze samotný zalobca mohol získat povolenie pouzit dokumenty AMD z Delaware v rámci konania prebiehajúceho pred Komisiou. 386 Komisia okrem toho zdôraznuje, ze uznesenie o nariadení ochranného opatrenia je zalozené na dohode o mlcanlivosti uzavretej medzi zalobcom a spolocnostou AMD, ktorú zalobca prijal vo svojom vlastnom záujme. Komisia uvádza, ze podla zmluvy o mlcanlivosti vsetky informácie poskytnuté spolocnostou AMD a zalobcom v konaní v státe Delaware boli a priori klasifikované ako dôverné, ale bez toho, aby tým bolo dotknuté právo úcastníkov konania získat súhlas s tým, ze tieto dokumenty "budú pouzité na akékolvek zákonné úcely". Komisia zdôraznuje, ze v súlade s bodom 16 uznesenia o nariadení ochranného opatrenia Intel mohla poziadat spolocnost AMD o povolenie sprístupnit Komisii dokumenty, ktoré AMD predlozila v rámci konania v státe Delaware, pricom americký súd by v prípade odmietnutia zo strany spolocnosti AMD konal ako rozhodca. Komisia tvrdí, ze od 26. septembra 2006, to jest odo dna vydania uznesenia o nariadení ochranného opatrenia, zalobca disponoval mechanizmom na získanie povolenia pouzit dokumenty AMD z Delaware v rámci správneho konania Komisie, ale ani sa len nepokúsil podat takúto ziadost. 387 Okrem toho podla Komisie by AMD súhlasila so ziadostou o povolenie spolocnosti Intel na úcely pouzitia dokumentov AMD z Delaware v priebehu vysetrovania Komisie, lebo spolocnosti AMD by to umoznilo poziadat o reciprocné povolenie v súvislosti s dokumentmi spolocnosti Intel, ktorými by mohla podporit svoju vlastnú staznost. 388 Zalobca v reakcii na túto argumentáciu tvrdí, ze je vylúcené, ze by AMD ako jeho odporca v konaní v státe Delaware a stazovatel pred Komisiou súhlasila s pomáhaním spolocnosti Intel v konaní pred Komisiou, zatial co proces v státe Delaware stále prebiehal a ziadost podaná na súd v Delaware na zrusenie kvalifikácie týchto dokumentov ako dôverných by nemala nijakú nádej na úspech. Zalobca okrem toho tvrdí, ze ak neexistuje ustanovenie právneho predpisu, ktoré by vyzadovalo vycerpanie opravných prostriedkov v správnom konaní, ulozenie takej poziadavky by neprimerane obmedzilo právo na obhajobu, pricom v tejto súvislosti cituje návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Mazák k rozsudku Súdneho dvora z 1. júla 2010, Knauf Gips/Komisia ([55]C-407/08 P, Zb. s. I-6375, I-6380, bod 38). 389 Zalobca navyse v rámci odpovedí na písomné otázky Vseobecného súdu tvrdí, ze AMD nemala nijaký záujem na reciprocite pred prijatím napadnutého rozhodnutia, lebo spis Komisie obsahoval velké mnozstvo dokumentov spolocnosti Intel, ale len velmi málo dokumentov spolocnosti AMD. Komisia neposkytuje nijaký súcasný dôkaz na podporu svojej domnienky, ze AMD by bola vyhovela ziadosti spolocnosti Intel v priebehu vysetrovania pod podmienkou reciprocity. 1.2) Posúdenie Vseobecným súdom 390 V prejednávanej veci zalobca nepreukázal, ze od spolocnosti AMD nemohol získat povolenie pouzit dokumenty AMD z Delaware. 391 Predovsetkým treba zdôraznit, ze zalobca v odpovedi na otázku, ktorú mu Vseobecný súd polozil na pojednávaní, pripustil, ze nepoziadal spolocnost AMD o udelenie takéhoto povolenia. 392 Nebolo vsak vôbec vylúcené, ze by mu AMD udelila takéto povolenie, pokial by ju on zalobca poziadal. AMD bola totiz rovnako ako zalobca viazaná uznesením o nariadení ochranného opatrenia a nemohla Komisii poskytnút vsetky dokumenty predlozené spolocnostou Intel v rámci konania v státe Delaware, pokial nebolo oznacenie týchto dokumentov za dôverné zrusené. Je preto úplne mozné, ze AMD by zalobcovi povolila pouzit dokumenty AMD z Delaware pod podmienkou, ze zalobca jej udelí reciprocné povolenie pouzit dokumenty spolocnosti Intel z konania v státe Delaware v rámci správneho konania Komisie. 393 Je potrebné zamietnut tvrdenie zalobcu, podla ktorého AMD nemala záujem na reciprocite pred prijatím napadnutého rozhodnutia, lebo spis Komisie obsahoval velké mnozstvo dokumentov spolocnosti Intel, ale len velmi málo dokumentov spolocnosti AMD. 394 V tomto kontexte treba uviest, ze Intel podla svojho vyjadrenia predlozila elektronický ekvivalent viac ako 145 miliónov strán v konaní v státe Delaware. Skutocnost, ze správny spis Komisie obsahoval "velké mnozstvo" dokumentov spolocnosti Intel, samozrejme neumoznuje preukázat, ze spomedzi viac ako 145 miliónov strán poskytnutých spolocnostou Intel v konaní v státe Delaware neexistovali dokumenty, na ktoré by sa AMD chcela odvolat ako na dôkazy v neprospech. 395 Pre úplnost treba uviest, ze zalobca na pojednávaní uviedol, ze keby v priebehu vysetrovania Komisie poziadal spolocnost AMD o povolenie pouzit relevantnú kategóriu dokumentov, AMD by takmer nevyhnutne povedala, ze ak chce Intel urcité dokumenty AMD, AMD chce predlozit do spisu Komisie velké mnozstvo dodatocných dokumentov na podporu svojej staznosti. Toto vyhlásenie vsak nie je v súlade s tvrdením zalobcu uvedeným v rámci odpovedí na písomné otázky, podla ktorého AMD nemala nijaký záujem na reciprocite pred prijatím napadnutého rozhodnutia. 396 Zalobca tiez nemôze Komisii úcelne vytýkat, ze nepredlozila nijaký súcasný dôkaz na podporu svojej domnienky, ze AMD by bola vyhovela ziadosti spolocnosti Intel v priebehu vysetrovania pod podmienkou reciprocity. Neprinálezí totiz Komisii, aby preukázala, ze AMD by spolocnosti Intel udelila súhlas pouzit dokumenty AMD z Delaware, ale prinálezí zalobcovi, aby preukázal, ze nemohol takéto povolenie získat, hoci podnikol vsetky kroky v tomto smere. 397 Kedze nemozno vylúcit, ze AMD by udelila súhlas zalobcovi pouzit dokumenty AMD z Delaware, zalobcovi prinálezalo poziadat o toto povolenie. Samotná okolnost, ze AMD mohla poziadat o reciprocné povolenie, samozrejme nemôze zalobcu oslobodit od tejto povinnosti. Zalobca Komisii vytýka, ze prijala napadnuté rozhodnutie na základe neúplného spisu. V tejto súvislosti treba uviest, ze spis Komisie by bol este úplnejsí, keby okrem dokumentov AMD z Delaware, ktoré zalobca povazoval za dôkazy v prospech, obsahoval aj dokumenty poskytnuté spolocnostou Intel v rámci konania v státe Delaware, ktoré AMD povazovala za dôkazy v neprospech. Zalobca nemôze na jednej strane tazit z uznesenia o nariadení ochranného opatrenia v tom zmysle, ze AMD nemôze Komisii predlozit prípadné dokumenty v neprospech spomedzi dokumentov predlozených spolocnostou Intel v konaní v státe Delaware, a na druhej strane vyhnút sa znásaniu nevýhod plynúcich z tohto uznesenia tým, ze vyzaduje od Komisie, aby od spolocnosti AMD získala prípadné dôkazy v prospech spomedzi dokumentov, ktoré AMD predlozila v konaní v státe Delaware. 398 Zalobca dalej tvrdí, ze pri neexistencii zákonnej právnej úpravy vyzadujúcej vycerpanie opravných prostriedkov v správnom konaní by stanovenie takejto poziadavky neprimerane obmedzilo právo na obhajobu, pricom v tejto súvislosti cituje návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Mazák k rozsudku Knauf Gips/Komisia, uz citovanému v bode 388 vyssie (bod 38). 399 Vo veci, v ktorej bol vydaný tento rozsudok, Komisia zamietla odvolatelke prístup k odpovediam ostatných úcastníkov konania na oznámenie o výhradách. Uvedená odvolatelka sa dovolávala porusenia jej práva na prístup k spisu. Komisia sa domnievala, ze odvolatelka sa nemôze platne dovolávat porusenia svojho práva na prístup k spisu. Komisia sa v tejto súvislosti opierala o skutocnost, ze odvolatelka v tejto veci nevycerpala opravné prostriedky proti zamietnutiu nou pozadovaného prístupu, lebo sa neobrátila na úradníka povereného vypocutím. Generálny advokát Mazák navrhol zamietnut túto argumentáciu a domnieval sa, ze ak neexistuje ustanovenie právneho predpisu, ktoré by specificky vyzadovalo, aby úcastník konania vycerpal opravné prostriedky, ktoré má k dispozícii v správnom konaní pred Komisiou, ulozenie takej poziadavky by neprimerane obmedzilo právo tohto úcastníka konania na obhajobu a zabránilo by jeho úplnému prístupu k spravodlivosti (návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Mazák k rozsudku Knauf Gips/Komisia, uz citovaný v bode 388 vyssie, bod 38). 400 Komisia zdôraznuje, ze stanovisko generálneho advokáta Mazáka je v rozpore s inou judikatúrou, a to rozsudkom Súdu prvého stupna z 8. júla 2004, Mannesmannröhren-Werke/Komisia ([56]T-44/00, Zb. s. II-2223, body 51 az 53). 401 V prejednávanej veci nie je potrebné riesit otázku, ci sa treba riadit argumentáciou generálneho advokáta Mazáka. Skutkové okolnosti, ktoré viedli k tomuto konaniu, sa totiz lísia od skutkových okolností vo veci Knauf Gips. Vo veci Knauf Gips vznikla otázka, ci bola odvolatelka povinná vycerpat opravné prostriedky, ktorými disponovala v správnom konaní pred Komisiou, proti zamietnutiu Komisie udelit jej prístup k urcitým dokumentom, ktorými disponovala, konkrétne odpovediam ostatných úcastníkov konania na oznámenie o výhradách. 402 V prejednávanej veci nevzniká otázka vycerpania opravných prostriedkov proti rozhodnutiu Komisie, ale otázka, ci eventuálna povinnost Komisie získat dokumenty AMD z Delaware bola podmienená vlastným úsilím zalobcu získat povolenie spolocnosti AMD pouzit tieto dokumenty. Tak to skutocne bolo, kedze povinnost Komisie získat urcité dokumenty na ziadost podniku, ktorý je predmetom vysetrovania, musí byt obmedzená len na výnimocné prípady a je nutné, aby dotknutý podnik nemal moznost sám sprístupnit uvedené dokumenty Komisii (pozri bod 375 vyssie). 403 Treba zdôraznit, ze tu nejde o obmedzenie práva zalobcu, ktorým disponuje na základe svojho práva na obhajobu, pozadovaním vycerpania opravných prostriedkov proti zamietnutiu Komisie priznat toto právo. Naopak, ide o stanovenie rozsahu prípadného práva zalobcu na to, aby Komisia vykonala konkrétne vysetrovacie úkony získaním urcitých dokumentov. 404 Kedze nebolo vylúcené, ze AMD by dala spolocnosti Intel povolenie poskytnút dokumenty AMD z Delaware Komisii, prípadne pod podmienkou reciprocity, spolocnosti Intel prinálezalo pokúsit sa získat toto povolenie. Nie je potrebné skúmat, ci by navyse ziadost spolocnosti Intel o zrusenie dôvernosti týchto dokumentov predlozená súdu v Delaware mala sancu na priaznivý výsledok. 405 Z predchádzajúcich úvah vyplýva, ze Komisia nebola povinná získat dokumenty AMD z Delaware, kedze zalobca nepreukázal, ze nemohol od spolocnosti AMD získat povolenie pouzit tieto dokumenty. 2) O význame dokumentov pre obhajobu zalobcu 406 Zo zoznamu vyplýva, ze dokumenty alebo kategórie dokumentov, k získaniu ktorých zalobca vyzval Komisiu, sa týkajú kapacitných obmedzení spolocnosti AMD (body 1 az 9 zoznamu), jej nedostatkov v procese implementácie (body 10 az 33 a 85 zoznamu), jej stratégie vysokých cien v Európe (body 34 a 35 zoznamu), jej slabej technickej a obchodnej výkonnosti a jej nedostatocnej dôveryhodnosti ako dodávatela (body 36 az 57, 83 a 84 zoznamu), beznej praxe v odvetví (body 58 az 63 zoznamu), skutocnosti, ze spolocnosti Intel a AMD spolu sútazia (body 64 az 82 zoznamu) a údajov týkajúcich sa testu AEC (body 86 a 87 zoznamu). 407 Treba uviest, ze dokumenty týkajúce sa kapacitných obmedzení spolocnosti AMD, jej nedostatkov v procese implementácie, jej stratégie vysokých cien v Európe a jej slabej technickej a obchodnej výkonnosti, ako ich uvádza zalobca, mohli byt relevantné na preukázanie toho, ze zákazníci tejto spolocnosti mali oprávnené dôvody zásobovat sa skôr od spolocnosti Intel nez od spolocnosti AMD. Treba vsak povedat, ze existencia takýchto oprávnených obchodných dôvodov, za predpokladu jej preukázania, nemôze umoznit vyvrátit dôkazy, ktoré boli v napadnutom rozhodnutí uvedené na preukázanie existencie zliav za exkluzivitu a cistých obmedzení (pozri body 540 az 543 a 1096 az 1101 dalej). Okrem toho, pokial ide o kvalifikáciu postupov uvedených v napadnutom rozhodnutí ako zneuzívajúcich postupov, treba konstatovat, ze Komisia nie je povinná preukázat konkrétne úcinky týchto postupov ani prícinnú súvislost medzi týmito postupmi a obchodnými rozhodnutiami OEM (pozri body 104 a 212 vyssie). 408 Navyse treba pripomenút, ze skutocnost, ze rozhodnutie zásobovat sa výhradne alebo takmer výhradne od zalobcu, mohlo byt podporené inými dôvodmi, nevylucuje, ze postupy zalobcu, ktoré sú predmetom napadnutého rozhodnutia, mohli byt zákazníkmi rovnako tak zohladnené pri ich rozhodovaní. 409 Z uvedeného vyplýva, ze vo vztahu ku kategóriám dokumentov uvedeným v bode 407 vyssie, nie je splnená podmienka, podla ktorej musí byt pravdepodobné, ze dokumenty, o ktorých získanie podnik ziada Komisiu, majú podstatný význam pre jeho obhajobu. 410 V tomto kontexte treba zamietnut tvrdenie zalobcu zalozené na skutocnosti, ze podnik, ktorý je predmetom vysetrovania, si môze sám zvolit spôsob svojej obhajoby. Uzitocnost pre obhajobu podniku sa totiz musí posúdit objektívne a ak sa podnik, ktorý je predmetom vysetrovania, nesprávne domnieva, ze urcité tvrdenia sú velmi relevantné na jeho obhajobu, Komisia nemôze byt povinná získat dokumenty, ktorými podla názoru tohto podniku mozno podporit tieto tvrdenia. 411 Pokial ide o beznú prax v odvetví uvádzanú spolocnostou Intel, treba uviest nasledujúce skutocnosti. 412 Body 58 az 60 zoznamu sa týkajú beznej praxe v odvetví týkajúcej sa dohôd o financnej podpore uzavretých medzi výrobcami CPU a maloobchodnými predajcami pocítacov. V tejto súvislosti treba zdôraznit, ze spolocnosti Intel sa v napadnutom rozhodnutí nevytýka, ze so spolocnostou MSH uzavrela dohody o financnej podpore, ale to, ze financný podnet podliehal podmienke exkluzivity. Dokumenty, ktoré preukazujú, ze dohody o financnej podpore sú v tomto odvetví bezné, by preto neboli v prospech zalobcu. Skutocnost, ze iní maloobchodníci mohli súcasne uzavriet dohody o financnej podpore so spolocnostou Intel aj so spolocnostou AMD, nemohla spochybnit skutocnost, ze dôkazy, o ktoré sa opiera Komisia v napadnutom rozhodnutí, preukazujú existenciu podmienky exkluzivity v dohodách uzavretých medzi spolocnostami Intel a MSH (pozri bod 1487 dalej). 413 Body 61 az 63 zoznamu sa týkali dokumentov, ktoré boli podla konstatovania uvedeného v casti "Relevantnost chýbajúcich dokumentov pre [oznámenie o výhradách z roku 2007/dodatocné oznámenie o výhradách z roku 2008]" relevantné z dôvodu agresívnych taktík spolocnosti AMD, ktoré "odhalili tvrdé konkurencné prostredie a prispeli k objasneniu skutocnosti, ze konkurencné stratégie spolocnosti Intel spadali do normálnej hospodárskej sútaze na základe kvality na tvrdom konkurencnom obchodnom trhu". V tejto súvislosti treba uviest, ze skutocnost, ze agresívne taktiky mohli byt normálne v odvetví CPU, nemôze spochybnit dôkaz o existencii zliav za exkluzivitu a cistých obmedzení ani ich kvalifikáciu ako zneuzívajúcich postupov. Tak je to aj v prípade existencie "konkurencného prostredia". Táto skutocnost by mohla nanajvýs preukázat neexistenciu skutocného vylúcenia z trhu. Nemôze vsak naproti tomu vyvrátit existenciu postupov uvedených v napadnutom rozhodnutí ani spochybnit ich schopnost obmedzit hospodársku sútaz. 414 Pokial ide o skutocnost, ze Intel celila konkurencii (body 64 az 82 zoznamu), treba uviest nasledujúce skutocnosti. 415 Bod 64 zoznamu sa týka situácie jedného OEM, v súvislosti s ktorým sa v napadnutom rozhodnutí neuvádza nijaké porusenie. Dokumenty, ktoré podla zalobcu môzu preukázat, ze spolocnosti AMD nic nebránilo v sútazení so spolocnostou Intel, pokial ide o tohto OEM, tak nemohli byt dokumentmi v prospech spolocnosti Intel. 416 Body 65 az 71 zoznamu sa týkajú dokumentov, ktoré podla zalobcu boli relevantné na preukázanie toho, ze "spolocnosti AMD a Intel sútazili o zákazky od spolocnosti Lenovo, ako najlepsie vedeli, co preukazuje existenciu normálnej hospodárskej sútaze na základe kvality na vysoko konkurencnom trhu". Zalobca poziadal Komisiu, aby od spolocnosti AMD získala dokumenty týkajúce sa ponúk, ktoré AMD predlozila spolocnosti Lenovo a ktoré sa týkali rokovaní medzi týmito podnikmi. V tejto súvislosti treba uviest, ze skutocnost, ze AMD tiez predlozila ponuky spolocnosti Lenovo a rokovala s nou, nemôze spochybnit dôkaz o existencii postupov spolocnosti Intel týkajúcich sa spolocnosti Lenovo, o ktorých hovorí napadnuté rozhodnutie, ani ich schopnost obmedzit hospodársku sútaz. Samotná skutocnost, ze Lenovo rokovala so spolocnostou AMD, totiz nevylucuje, ze Lenovo získala financné podnety pod podmienkou oddialenia uvedenia výrobkov vybavených CPU spolocnosti AMD na trh a výhradného zásobovania sa od zalobcu, ani ze tieto podnety mali vplyv na obchodné rozhodnutia spolocnosti Lenovo (pozri body 530 a 1089 dalej). 417 Body 72 az 82 zoznamu sa týkajú dokumentov, ktoré podla zalobcu boli relevantné na preukázanie toho, ze "spolocnosti AMD a Intel sútazili o zákazky od spolocnosti MSH, pricom spolocnost AMD mala rovnaké podmienky na súperenie o daný trh, pokial by ho chcela získat". Zalobca poziadal Komisiu, aby od spolocnosti AMD získala dokumenty týkajúce sa ponúk, ktoré AMD predlozila nemeckej spolocnosti Media Markt v rokoch 2002 az 2004, v súvislosti so záujmom spolocnosti MSH o kúpu výrobkov vybavených CPU spolocnosti AMD a zodpovedajúcimi ponukami spolocnosti AMD, ako aj dokumenty týkajúce sa ponúk spolocnosti AMD predlozených iným maloobchodným predajcom. V tejto súvislosti treba konstatovat, ze skutocnost, ze AMD predlozila ponuky aj spolocnosti Media Markt a skutocnost, ze MSH zvazovala moznost kúpy výrobkov vybavených CPU spolocnosti AMD, nespochybnujú dôkaz o existencii postupov spolocnosti Intel týkajúcich sa spolocnosti MSH, o ktorých hovorí napadnuté rozhodnutie, ani ich schopnost obmedzit hospodársku sútaz. Samotná skutocnost, ze AMD predlozila ponuky spolocnosti Media Markt a MSH zvazovala moznost kúpy výrobkov vybavených CPU od spolocnosti AMD, totiz nevylucuje, ze MSH získala financné podnety pod podmienkou, ze bude predávat výhradne výrobky vybavené CPU spolocnosti Intel, ani ze tieto podnety mali vplyv na obchodné rozhodnutia spolocnosti MSH (pozri body 530 a 1089 dalej). Ponuky, ktoré AMD predlozila iným maloobchodným predajcom, nemôzu spochybnit závery napadnutého rozhodnutia z dôvodov uvedených v bode 412 vyssie. 418 Pokial ide o údaje týkajúce sa testu AEC (body 86 a 87 zoznamu), stací pripomenút nerelevantnost testu AEC v prejednávanej veci (pozri body 142 az 166 vyssie). 419 Z predchádzajúcich úvah vyplýva, ze nijaký z dokumentov alebo kategórií dokumentov uvedených v zozname nie je pre obhajobu zalobcu natolko významný, aby Komisia mohla byt povinná získat ho. 420 Zalobca sa okrem toho opiera o nové dokumenty, ktoré predlozil po vyriesení sporu medzi ním a spolocnostou AMD v státe Delaware v prílohe k replike a ktoré citoval v bodoch 298 az 304 tejto repliky, pricom tieto dokumenty boli podla zalobcu v prospech. Tieto dokumenty vsak nemôzu spochybnit výsledok, ku ktorému Komisia dospela, pricom nie je potrebné rozhodnút o ich prípustnosti namietanej Komisiou. 421 V tejto súvislosti treba uviest, ze kritérium posúdenia nie je otázkou toho, ci niektoré z dokumentov AMD z Delaware boli v prospech, kedze otázka vzniknutá v prejednávanej veci sa netýka zamietnutia udelenia prístupu k spisu, ale povinnosti Komisie viest vysetrovanie nálezite a nestranne. Existencia povinnosti Komisie získat urcité dokumenty sa musí posúdit podla podmienok stanovených v bodoch 374 az 382 vyssie, najmä podla podmienky, ze musí byt pravdepodobné, ze predmetné dokumenty majú podstatný význam pre obhajobu dotknutého podniku. 422 Pokial ide o obsah týchto dokumentov, pre úplnost treba uviest nasledujúce skutocnosti. 423 Zalobca tvrdí, ze z týchto dokumentov vyplýva najmä to, ze AMD nezaznamenala úspech u spolocnosti Dell, lebo Dell mala obavy zo skutocnosti, ze AMD nedodrzala svoje sluby týkajúce sa výkonnosti, ze AMD uznala, ze Dell mala oprávnené obchodné dôvody nezásobovat sa od nej a Dell pokracovala vo svojich vztahoch so spolocnostou AMD. V tejto súvislosti treba zdôraznit, ze skutocnost, ze Dell mohla mat aj iné dôvody nezásobovat sa od spolocnosti AMD, nevylucuje dôkaz o existencii zliav za exkluzivitu ani ich schopnost obmedzit hospodársku sútaz (pozri body 540 az 546 dalej). Rovnako tak skutocnost, ze Dell pokracovala vo svojich vztahoch so spolocnostou AMD a stále zvazovala moznost zásobovat sa od nej, nespochybnuje existenciu zlavy za exkluzivitu (pozri bod 530 dalej). 424 Zalobca tiez tvrdí, ze z jedného z predmetných dokumentov vyplýva, ze [dôverné] zo spolocnosti HP povedal spolocnosti AMD, ze "neúspech [spolocnosti AMD u spolocnosti HP] nemá nijakú súvislost so spolocnostou Intel". V tejto súvislosti treba konstatovat, ze Komisia z právneho hladiska dostatocne preukázala existenciu zliav za exkluzivitu a cistých obmedzení, ako vyplýva z bodov 673 az 873 dalej. Dokument citovaný spolocnostou Intel môze len preukázat, ze HP pocas stretnutia so spolocnostou AMD poprela, ze neúspech spolocnosti AMD u spolocnosti HP má súvislost so správaním spolocnosti Intel. Táto skutocnost nemôze spochybnit dôkazy, ktoré jasne preukazujú existenciu zliav za exkluzivitu a cistých obmedzení. V tomto kontexte treba zdôraznit, ze HP mala záujem na tom, aby spolocnosti AMD neboli sprístupnené nepísané podmienky dohôd medzi spolocnostami HP a Intel. 425 Rovnako tak interné úvahy spolocnosti AMD týkajúce sa dôvodov jej neúspechu, ako aj interné e-maily spolocnosti AMD týkajúce sa kvality jej výrobkov a jej dobrej povesti nemôzu spochybnit existenciu zliav za exkluzivitu a cistých obmedzení. Môzu nanajvýs preukázat, ze zákazníci mohli mat aj iné dôvody na zásobovanie sa od spolocnosti Intel. 3) O proporcionalite ziadosti 426 Treba uviest, ze väcsina bodov v zozname sa netýka specifických dokumentov, ale kategórií dokumentov. 427 Komisia správne zdôraznuje, ze keby v celom rozsahu vyhovela ziadosti zalobcu a poziadala spolocnost AMD o poskytnutie vsetkých kategórií dokumentov uvedených v zozname, AMD by mohla predlozit obrovské mnozstvo dokumentov. Treba uviest, ze podla vlastných slov zalobcu AMD poskytla asi 45 miliónov strán dôkazov v konaní v státe Delaware. Pokial by ju Komisia poziadala napríklad o poskytnutie "vsetkých dokumentov AMD týkajúcich sa kapacitných obmedzení spolocnosti AMD" (body 1 az 3 zoznamu), AMD by mohla Komisii poskytnút potenciálne obrovské mnozstvo dokumentov. To isté platí napríklad v prípade "vsetkých dokumentov AMD týkajúcich sa prognóz predaja a císelných údajov o predaji spolocnosti AMD" (body 6 az 9 zoznamu), "vsetkých dokumentov AMD týkajúcich sa jej nedostatkov v oblasti dodávok a dizajnu" (body 10 az 12, 16 az 24, 33 a 52 az 56 zoznamu), "vsetkých dokumentov AMD týkajúcich sa jej výkonnosti a vnímania zákazníkov v podnikovom segmente" (body 13, 37 az 43 a 57 zoznamu) alebo "v segmente mobilných telefónov" (body 48 az 49 a 51 zoznamu). 428 Vysetrovanie Komisie sa mohlo znacne oneskorit, keby Komisia poziadala o predlozenie vsetkých dokumentov zahrnutých do týchto velkých kategórií, prestudovala poskytnuté dokumenty, udelila zalobcovi prístup k nim a prijala pripomienky zalobcu k týmto dokumentom. 429 Komisia sa tak mohla oprávnene domnievat, ze ziadost spolocnosti Intel ako celok bola neproporcionálna vo vztahu k potenciálnej pridanej hodnote, ktorú by tieto dokumenty mohli mat pre tie dokumenty, ktorými uz disponovala. 430 Komisia mohla tiez zohladnit skutocnost, ze v case, kedy ju zalobca poziadal o získanie dodatocných dokumentov, bolo uz konanie v pokrocilom stádiu a existovalo by riziko oddialenia prijatia napadnutého rozhodnutia, keby vyhovela ziadosti zalobcu. 431 Ako Komisia zdôraznuje, argumentácia zalobcu zveruje diskrecnú právomoc týkajúcu sa spôsobu pouzitia zdrojov s cielom zabezpecit úcinné uplatnovanie práva hospodárskej sútaze skôr podniku, ktorý je predmetom vysetrovania, nez Komisii. 432 Treba pripomenút, ze Komisia listom z 21. mája 2008 po elektronickom uverejnení prípravných vyjadrení spísaných zalobcom a spolocnostou AMD v rámci konania v státe Delaware poziadala zalobcu aj AMD, aby jej predlozili vsetky dokumenty, ktoré spísali alebo získali a ktoré citovali vo svojich prípravných vyjadreniach (pozri bod 340 vyssie). 433 Ako Komisia zdôraznuje, v uznesení súdu v Delaware z 28. marca 2008 sa uvádzalo, ze tieto prípravné vyjadrenia musia pre oboch úcastníkov konania obsahovat "zásadné skutkové okolnosti na podporu kazdej skutocnosti ich tvrdení alebo ich obhajoby". 434 Komisia sa teda oprávnene domnievala, ze získala dôkazy, ktoré úcastníci konania povazujú za najrelevantnejsie, a to tak v neprospech, ako aj v prospech. Komisia sa mohla domnievat, ze urobila vsetko potrebné pre dostatocne komplexný obraz o veci tým, ze poziadala spolocnosti Intel a AMD o predlozenie dokumentov, ktoré boli citované v ich prípravných vyjadreniach. 435 V tomto kontexte treba pripomenút, ze otázka, ktorá vzniká v prejednávanej veci, je otázka, ci Komisia dodrzala svoju povinnost nálezite a nestranne presetrit spis (pozri bod 358 vyssie). Kedze Komisia poziadala o vsetky dokumenty citované zalobcom a spolocnostou AMD v ich prípravných vyjadreniach, Komisii nemozno vytýkat, ze viedla zaujaté vysetrovanie. d) Záver k tejto výhrade 436 Zo vsetkých predchádzajúcich úvah vyplýva, ze výhradu týkajúcu sa zamietnutia Komisie získat urcité dokumenty od spolocnosti AMD, treba zamietnut. Zalobca sa totiz mal pokúsit získat povolenie spolocnosti AMD sprístupnit Komisii dokumenty AMD z Delaware. Skutocnost, ze zalobca tak neurobil, je dostatocná na zamietnutie tejto výhrady, kedze podmienky stanovené v bodoch 374 az 382 vyssie sú kumulatívne. Okrem toho Komisia nebola povinná získat dokumenty AMD z Delaware, kedze nebolo pravdepodobné, ze by mali podstatný význam pre obhajobu zalobcu. Komisia sa navyse mohla oprávnene domnievat, ze ziadost spolocnosti Intel ako celok bola neproporcionálna vo vztahu k potenciálnej pridanej hodnote, ktorú by tieto dokumenty mohli mat pre tie dokumenty, ktorými uz Komisia disponovala. Nie je preto nutné skúmat otázku, ci zalobca mohol presnejsie identifikovat dokumenty, o získanie ktorých ziadal Komisiu. D - Nesprávne posúdenia týkajúce sa postupov voci rôznym OEM a spolocnosti MSH 1. Dell [omissis] a) Posúdenie dôkazov predlozených v napadnutom rozhodnutí na úcely preukázania existencie oznámenia spolocnosti Intel zaslaného spolocnosti Dell, v ktorom sa uvádzalo, ze výska zliav podlieha podmienke exkluzivity [omissis] 3) O ostatných tvrdeniach zalobcu [omissis] 3.2) O tvrdení zalozenom na tom, ze Komisia sa na úcely preukázania porusenia podla clánku 82 ES nemôze opierat o interné prognózy zákazníka 519 Zalobca podporovaný ACT tvrdí, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí nesprávne vychádzala z vnútorných domnienok spolocnosti Dell. Podla zalobcu tvrdenie, ze Dell bola presvedcená, ze výska zliav MCP bola zalozená na jej postavení výhradného predajcu Intel, je na základe zásady právnej istoty z právneho hladiska nerelevantná. Zodpovednost podniku v dominantnom postavení nemôze byt zalozená na tom, comu veria jej zákazníci. Zalobca v tejto súvislosti na pojednávaní v podstate spresnil, ze nie je mozné vyvodit existenciu správania vlastného zalobcovi na základe vnútorných domnienok zákazníka, kedze tieto domnienky môzu byt neodôvodnené. 520 ACT na pojednávaní tvrdila, ze skutocnost, ze Komisia zalozila svoju teóriu existencie zneuzitia na vnútorných domnienkach spolocnosti Dell, potvrdzuje aj skutocnost, ze správanie zalobcu sa nezmenilo na zaciatku obdobia porusenia uvedeného v napadnutom rozhodnutí ani na konci tohto obdobia. Podla ACT sa Komisia na úcely rozhodnutia o zaciatku a konci obdobia porusenia opierala len o zaciatok a koniec existencie interných spekulácií spolocnosti Dell o dôsledkoch rozhodnutia ciastocne sa zásobovat od spolocnosti AMD. Na otázku polozenú Vseobecným súdom v súvislosti s týmto tvrdením ACT spresnila, ze netvrdí, ze dlzku trvania porusenia uvedenú v napadnutom rozhodnutí treba skrátit, ale len ze teória Komisie o existencii porusenia je zalozená na interných spekuláciách spolocnosti Dell. 521 Treba uviest, ze v prejednávanej veci sa Komisia pri neexistencii formálnej podmienky exkluzivity opierala o vnútorné domnienky spolocnosti Dell na úcely preukázania toho, ze zalobca pocas dotknutého obdobia de facto upozornoval Dell na to, ze zlavy MCP podliehajú takejto podmienke. Tento prístup, ktorým Komisia zohladnila ocakávania jedného zo zákazníkov zalobcu len na úcely preukázania správania vlastného zalobcovi, nemozno kritizovat. 522 Je pravda, ze v rozsudku Súdneho dvora Deutsche Telekom, uz citovanom v bode 98 vyssie (body 198 a 202), a v rozsudku TeliaSonera, uz citovanom v bode 88 vyssie (body 41 a 44), Súdny dvor potvrdil, ze s cielom posúdit zákonnost cenovej politiky dominantného podniku sa treba v zásade odvolat na cenové kritériá zalozené na nákladoch dominantného podniku a takýto prístup je v súlade so vseobecnou zásadou právnej istoty a je o to viac odôvodnený, pretoze zohladnenie nákladov podniku v dominantnom postavení mu umoznuje posúdit zákonnost jeho konania. 523 Táto judikatúra, ktorá vymedzuje právne kritériá, ktoré mozno zohladnit pri posúdení zákonnosti cenovej politiky, vsak Komisii nebráni opierat sa zo skutkového hladiska o vnútorné ocakávania zákazníka na úcely preukázania správania vlastného podniku v dominantnom postavení. V prejednávanej veci je právna výhrada týkajúca sa existencie zneuzitia dominantného postavenia zalozená na skutocnosti, ze zalobca uplatnoval systém zliav, ktorých výska de facto podliehala podmienke exkluzivity. Táto výhrada sa tak zakladá výlucne ma vlastnom správaní zalobcu, o ktorom zalobca musel vediet. Táto výhrada sa naopak nezakladá na vnútorných domnienkach spolocnosti Dell, ktoré Komisia pouzila len na zalozenie skutkového dôkazu o uvedenom postupe. 524 Z rovnakých dôvodov treba zamietnut tvrdenie ACT, podla ktorého sa Komisia na úcely rozhodnutia o zaciatku a konci obdobia porusenia opierala len o zaciatok a koniec existencie interných spekulácií spolocnosti Dell o dôsledkoch rozhodnutia ciastocne sa zásobovat od spolocnosti AMD. Kedze totiz Komisia v napadnutom rozhodnutí spochybnila správanie vlastné zalobcovi, nic nebránilo tomu, aby sa na úcely rozhodnutia o zaciatku a konci tohto správania opierala o vnútorné domnienky spolocnosti Dell. 525 Napokon treba zamietnut tvrdenie zalobcu, podla ktorého nie je mozné vyvodit existenciu správania vlastného zalobcovi na základe vnútorných domnienok zákazníka, kedze tieto domnienky môzu byt neodôvodnené. Je pravda, ze zalobca v zásade môze vyvrátit dôkaz predlozený Komisiou v napadnutom rozhodnutí tým, ze preukáze, ze vnútorné domnienky spolocnosti Dell, na základe ktorých Komisia vyvodila zavedenie zliav za exkluzivitu zalobcom, boli neodôvodnené, a teda neboli spôsobené správaním zalobcu. V prejednávanej veci vsak zalobca túto skutocnost nepreukázal. Naopak, skutocnost, ze vnútorné domnienky spolocnosti Dell sa zhodujú s obsahom interných dokumentov spolocnosti Intel a s obsahom e-mailu zo 7. decembra 2004 (pozri body 505 az 515 vyssie), potvrdzuje, ze tieto domnienky neboli neodôvodnené, ale vychádzali práve z toho, na co zalobca spolocnost Dell upozornil. 3.3) O tvrdení zalozenom na tom, ze Komisia mala preukázat, ze by skutocne doslo k neprimeranému znízeniu zliav MCP, ak by sa Dell rozhodla ciastocne sa zásobovat od spolocnosti AMD 526 Zalobca v podstate tvrdí, ze Komisia nesprávne nepreukázala, ze by skutocne doslo k neprimeranému znízeniu zliav MCP, ak by sa Dell rozhodla ciastocne sa zásobovat od spolocnosti AMD. Interné dokumenty spolocnosti Dell predovsetkým nezohladnujú skutocné zmeny zliav spolocnosti Dell. Obsahujú skôr hypotézy o tom, co by sa mohlo stat, pokial by sa Dell rozhodla zásobovat sa od spolocnosti AMD. 527 Treba konstatovat, ze protisútazná schopnost zlavy za exkluzivitu spocíva v tom, ze môze podnietit zákazníka k výhradnému zásobovaniu sa (pozri v tomto zmysle rozsudok Hoffmann-La Roche, uz citovaný v bode 71 vyssie, bod 90, a rozsudok Súdneho dvora British Airways, uz citovaný v bode 74 vyssie, bod 62). Existencia takéhoto podnetu vsak nezávisí od toho, ci skutocne dôjde k znízeniu alebo zruseniu zlavy v prípade porusenia podmienky exkluzivity, ktorej poskytnutie tejto zlavy podlieha (pozri v tomto zmysle rozsudok Vseobecného súdu Tomra, uz citovaný v bode 72 vyssie, bod 300). V tejto súvislosti totiz postacuje, ze dominantný podnik vyvolá v zákazníkovi dojem, ze by to tak bolo. Rozhodujúce sú okolnosti, ktoré by zákazník mohol ocakávat v case podania objednávok na základe toho, co mu povedal podnik v dominantnom postavení, a nie skutocná reakcia dominantného podniku na rozhodnutie klienta zmenit svoj zdroj zásobovania. [omissis] 3.6) O tvrdení zalozenom na tom, ze Dell sa zásobovala výhradne od zalobcu z dôvodov úplne nezávislých od akejkolvek obavy z neprimeraného znízenia zliav v prípade zásobovania sa od spolocnosti AMD 539 Zalobca tvrdí, ze Dell sa zásobovala výhradne od nej z dôvodov, ktoré boli úplne nezávislé od akejkolvek obavy z neprimeraného znízenia zliav v prípade zásobovania sa od spolocnosti AMD. Po prvé Dell sa rozhodla nakupovat CPU výhradne od spolocnosti Intel na základe svojho nízkonákladového podnikatelského modelu z dôvodu nizsích nákladov pri výhradnom zásobovaní sa od spolocnosti Intel. Po druhé Dell sa domnievala, ze CPU spolocnosti Intel majú vo vseobecnosti vyssiu kvalitu ako CPU spolocnosti AMD, a Intel je vynikajúci dodávatel. Po tretie Dell bola znepokojená v súvislosti s "udrzatelnostou plánu [spolocnosti AMD] a so zdravím ekosystému cipsetov [spolocnosti AMD]". Po stvrté Dell mala pochybnosti o spolahlivosti spolocnosti AMD ako dodávatela. Po piate Dell dospela k záveru, ze zásobovanie sa od spolocnosti AMD by viedlo k znacným logistickým problémom. Po sieste Dell mala obavy z neschopnosti spolocnosti AMD uspokojit jej poziadavky na velké mnozstvá výrobkov. 540 V tejto súvislosti treba konstatovat, ze po prvé tvrdenia zalobcu sú neúcinné v rozsahu, v akom sledujú vyvrátenie dôkazu o tom, ze zalobca upozornil spolocnost Dell na to, ze výska zliav MCP podlieha podmienke exkluzivity. 541 Zalobca sa totiz svojimi tvrdeniami snazí vysvetlit existenciu výhradného vztahu medzi ním a spolocnostou Dell pocas uvedeného obdobia uvádzaním iných dôvodov ako je poskytovanie zliav za exkluzivitu. Komisia vsak v napadnutom rozhodnutí nevyvodila záver o existencii zliav za exkluzivitu len na základe samotnej existencie výhradného vztahu medzi zalobcom a spolocnostou Dell, takze zalobca mohol na vyvrátenie tohto dôkazu uviest len alternatívne vysvetlenie. Naopak, Komisia opierajúc sa najmä o interné dokumenty spolocností Intel a Dell, ako aj o odpoved spolocnosti Dell podla clánku 18 a e-mail zo 7. decembra 2004, pomocou presných a súhlasných dôkazov preukázala, ze zalobca upozornil spolocnost Dell na to, ze výska zliav MCP podlieha podmienke výhradného zásobovania (pozri body 446 az 515 vyssie). Tvrdenia zalobcu týkajúce sa údajných nezávislých dôvodov spolocnosti Dell pre jej výhradné zásobovanie sa vsak priamo nesúvisia s dôkazmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí. Tieto tvrdenia len nepriamo spochybnujú uvedené dôkazy poskytnutím alternatívneho vysvetlenia týkajúceho sa existencie výhradného vztahu medzi zalobcom a spolocnostou Dell pocas dotknutého obdobia. Takéto nepriame spochybnenia nemôzu v nijakom prípade stacit na vyvrátenie dôkaznej hodnoty dôkazov uvedených v napadnutom rozhodnutí. 542 Okrem toho z judikatúry vyplýva, ze ak sa Komisia opiera o dôkazy, ktoré sú v zásade dostatocné na preukázanie existencie porusenia, nestací, aby dotknutý podnik uviedol, ze mohla nastat udalost, ktorá by mohla mat vplyv na dôkaznú hodnotu týchto dôkazov, na to, aby Komisia niesla bremeno dôkazu, ze táto udalost nemohla mat vplyv na dôkaznú hodnotu dôkazov. Naproti tomu, okrem prípadov, ked dotknutý podnik takýto dôkaz nemôze predlozit z dôvodu správania samotnej Komisie, prinálezí mu, aby z právneho hladiska dostatocne preukázal jednak existenciu okolnosti, na ktorú sa odvoláva, a jednak, ze táto okolnost vedie k pochybnostiam o dôkaznej hodnote dôkazov, o ktoré sa opiera Komisia (rozsudok E.ON Energie/Komisia, uz citovaný v bode 67 vyssie, bod 56). 543 Treba vsak konstatovat, ze zalobca poskytnutím alternatívneho vysvetlenia týkajúceho sa existencie výhradného vztahu medzi ním a spolocnostou Dell nespochybnuje skutocnost, ze výska zliav MCP podliehala podmienke exkluzivity. Aj za predpokladu, ze by sa zalobcovi podarilo preukázat, ze Dell sa od neho zásobovala výlucne z dôvodov uvedených zalobcom, táto okolnost nespochybnuje dôkaznú hodnotu dôkazov, o ktoré sa opierala Komisia na úcely preukázania existencie zlavy za exkluzivitu. Dôkaz predlozený zalobcom totiz umoznuje iba vyvrátit prícinnú súvislost medzi zlavami za exkluzivitu, ktorých existencia bola v napadnutom rozhodnutí z právneho hladiska dostatocne preukázaná, a rozhodnutím spolocnosti Dell zásobovat sa výhradne od zalobcu. Neumoznuje vsak vyvrátit existenciu zlavy za exkluzivitu samotnej. 544 Z uvedeného vyplýva, ze tvrdenia zalobcu sú neúcinné v rozsahu, v akom majú vyvrátit dôkaz o tom, ze zalobca upozornil spolocnost Dell na to, ze výska zliav MCP podlieha podmienke exkluzivity. 545 Po druhé treba konstatovat, ze tvrdenia zalobcu sú neúcinné aj v rozsahu, v akom je ich cielom spochybnit právnu kvalifikáciu zliav za exkluzivitu ako zneuzívajúcich postupov. V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze kvalifikácia zlavy za exkluzivitu ako zneuzitia nevyzaduje preukázanie konkrétneho úcinku na trh ani prícinnej súvislosti (pozri body 103 a 104 vyssie). Takáto zlava je protiprávna z dôvodu svojej schopnosti obmedzit hospodársku sútaz. Aj za predpokladu, ze by sa zalobcovi podarilo vyvrátit existenciu prícinnej súvislosti medzi poskytnutím zliav za exkluzivitu a rozhodnutím spolocnosti Dell zásobovat sa výhradne od neho, nespochybnilo by to prirodzenú schopnost zliav MCP obmedzit hospodársku sútaz. Akákolvek financná výhoda, ktorej poskytnutie podlieha podmienke exkluzivity, je totiz nutne schopná podnietit zákazníka k výhradnému zásobovaniu sa, pricom nie je relevantné, ci by sa zákazník zásoboval výhradne od dominantného podniku aj pri neexistencii zlavy za exkluzivitu. 546 Treba preto dospiet k záveru, ze tvrdenia zalobcu týkajúce sa existencie iných dôvodov, z ktorých sa Dell zásobovala výhradne od neho pocas obdobia uvedeného v napadnutom porusení, sú neúcinné. Tieto tvrdenia nemôzu nijako vyvrátit dôkaz o existencii zlavy za exkluzivitu, ani jej právnu kvalifikáciu ako zneuzitia. Tieto tvrdenia treba preto zamietnut bez toho, aby bolo potrebné skúmat ich dôvodnost a rozhodnút o otázke, ci zalobca z právneho hladiska dostatocne preukázal, ze Dell sa zásobovala výhradne od zalobcu výlucne z dôvodov iných, ako je existencia zlavy za exkluzivitu. [omissis] b) Stretnutie s pánom D1 zo spolocnosti Dell 1) Tvrdenia úcastníkov konania a konanie 601 Zalobca vytýka Komisii, ze porusila jeho právo na obhajobu tým, ze nevyhotovila primeranú zápisnicu zo stretnutia, ktoré sa konalo 23. augusta 2006 medzi clenmi útvarov Komisie a [dôverné], pánom D1. Komisia pripustila zorganizovanie tohto stretnutia az po tom, ako jej zalobca preukázal existenciu indikatívneho zoznamu tém, pricom poprela, ze bola vyhotovená zápisnica z tohto stretnutia. O pár mesiacov neskôr úradník poverený vypocutím pripustil existenciu internej poznámky, pricom vyhlásil, ze ide o interný dokument, ku ktorému zalobca nemá právo na prístup. Dna 19. decembra 2008 Komisia napokon "zo zdvorilosti" zaslala spolocnosti Intel kópiu internej poznámky, z ktorej bolo vypustených mnoho pasází. 602 Podla zalobcu z indikatívneho zoznamu tém, ako aj z internej poznámky vyplýva, ze stretnutie medzi Komisiou a pánom D1 sa týkalo klúcových otázok súvisiacich so spolocnostou Dell. Je pravdepodobné, ze pán D1 predlozil dôkazy, ktoré môzu oslobodit spolocnost Intel od obvinenia. [omissis] 2) Posúdenie Vseobecným súdom [omissis] 2.1) O existencii procesnej nezrovnalosti 612 Pokial ide o otázku, ci Komisia postihla správne konanie nezrovnalostou, treba po prvé konstatovat, ze Komisia neporusila clánok 19 ods. 1 nariadenia c. 1/2003 v spojení s clánkom 3 nariadenia c. 773/2004. Komisia totiz nebola povinná zorganizovat stretnutie s pánom D1 ako formálny výsluch v zmysle uvedených ustanovení. 613 Clánok 19 ods. 1 nariadenia c. 1/2003 stanovuje, ze Komisia môze klást otázky kazdej fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá s tým súhlasí, s cielom získat informácie týkajúce sa predmetu vysetrovania. Clánok 3 nariadenia c. 773/2004 podmienuje výsluchy zalozené na uvedenom ustanovení dodrzaním urcitých formálnych ustanovení. V súlade s clánkom 3 ods. 1 nariadenia c. 773/2004 Komisia na zaciatku vypocúvania uvedie právny základ a úcel vypocúvania a pripomenie jeho dobrovolný charakter. Vypocúvanú osobu bude taktiez informovat o svojom zámere vyhotovit záznam z vypocúvania. Podla odseku 3 tohto clánku Komisia môze zaznamenávat vyhlásenia vykonané vypocúvanými osobami akoukolvek formou. Kópia akéhokolvek záznamu musí byt predlozená vypocúvanej osobe na schválenie. Tam, kde je to potrebné, Komisia stanoví lehotu, v rámci ktorej jej vypocúvaná osoba môze oznámit akékolvek opravy, ktoré sa musia vo vyhlásení previest. 614 Treba vsak konstatovat, ze pôsobnost clánku 19 ods. 1 nariadenia c. 1/2003 v spojení s clánkom 3 nariadenia c. 773/2004 sa nevztahuje na vsetky vypocúvania týkajúce sa predmetu vysetrovania Komisie. Treba totiz rozlisovat medzi formálnymi výsluchmi vykonávanými Komisiou podla uvedených ustanovení a neformálnymi vypocúvaniami. Praktické dôvody riadnej správy vecí verejných a záujem úcinnej ochrany pravidiel hospodárskej sútaze odôvodnujú moznost Komisie vykonávat vypocúvania, na ktoré sa nevztahujú formality stanovené v clánku 3 nariadenia c. 773/2004. Existencii vseobecnej povinnosti Komisie dodrzat pri vsetkých vypocúvaniach formality stanovené v clánku 3 nariadenia c. 773/2004 bránia tak dôvody týkajúce sa hospodárnosti konania, ako aj potenciálne odstrasujúce úcinky, ktoré môze mat formálny výsluch na ochotu svedka poskytnút informácie. Ak má Komisia v úmysle pouzit vo svojom rozhodnutí dôkaz v neprospech, ktorý získala pocas neformálneho vypocúvania, musí tento dôkaz sprístupnit podnikom, ktorým je adresované oznámenie o výhradách, a prípadne vyhotovit na tento úcel písomný dokument, ktorý má byt vlozený do spisu (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupna Atlantic Container Line a i./Komisia, uz citovaný v bode 359 vyssie, bod 352, a z 25. októbra 2005, Groupe Danone/Komisia, [57]T-38/02, Zb. s. II-4407, bod 67). Komisia vsak môze pouzit informácie získané pocas neformálneho vypocúvania najmä na získanie presvedcivejsích dôkazov, pricom informácie získané pocas neformálneho vypocúvania nesprístupní dotknutému podniku. 615 Zo znenia clánku 19 ods. 1 nariadenia c. 1/2003, podla ktorého Komisia "môze klást otázky" osobe "s cielom získat informácie týkajúce sa predmetu vysetrovania", vyplýva, ze Komisia má diskrecnú právomoc rozhodnút sa, ci vypocúvanie podlieha formálnym nálezitostiam clánku 3 nariadenia c. 773/2004. Tento výklad znenia je potvrdený aj cielom clánku 19 nariadenia c. 1/2003 v spojení s clánkom 3 nariadenia c. 773/2004. Z povinnosti Komisie predlozit záznam vypocúvanej osobe na schválenie vyplýva, ze cielom formálnych nálezitostí stanovených clánkom 3 nariadenia c. 773/2004 je okrem ochrany vypocúvanej osoby najmä zvýsit spolahlivost získaných vyhlásení. Uvedené ustanovenia sa tak neuplatnujú na vsetky vypocúvania týkajúce sa predmetu vysetrovania, ale len na prípady, v ktorých je cielom Komisie získat informácie v prospech aj v neprospech, o ktoré sa bude môct opriet ako o dôkazy vo svojom rozhodnutí, ktorým sa ukoncí dané vysetrovanie. Naopak, cielom týchto ustanovení nie je obmedzit moznost Komisie vykonávat neformálne vypocúvania. 616 Takýto výklad clánku 19 nariadenia c. 1/2003 v spojení s clánkom 3 nariadenia c. 773/2004 vyplýva aj z odôvodnenia 25 nariadenia c. 1/2003. V tomto odôvodnení sa konstatuje, ze odhalovanie porusovania sútazných pravidiel je stále tazsie, a aby sa úcinnejsie chránila hospodárska sútaz, právomoci Komisie týkajúce sa vysetrovania musia byt doplnené. V tomto odôvodnení sa okrem toho konstatuje, ze Komisia by mala mat oprávnenie vypocut kazdú osobu, ktorá môze mat uzitocné informácie, a urobit záznam. Cielom clánku 19 nariadenia c. 1/2003 je tak "doplnit" ostatné právomoci Komisie týkajúce sa vysetrovania a udelit jej "právomoc" vypocut a urobit záznam. Cielom uvedeného ustanovenia vsak nie je obmedzit pouzitie neformálnych postupov Komisiou tým, ze jej ulozí vseobecnú povinnost podmienit kazdé vypocúvanie v súvislosti s informáciami, ktoré sa týkajú predmetu vysetrovania, dodrzaniu formálnych poziadaviek clánku 3 nariadenia c. 773/2004 a poskytnút záznam k dispozícii obvinenému podniku. 617 Takýto výklad clánku 19 nariadenia c. 1/2003 v spojení s clánkom 3 nariadenia c. 773/2004 neznamená, ze Komisia sa môze svojvolne rozhodnút pocas vypocúvania, ktoré informácie zaznamená. Z clánku 3 ods. 1 nariadenia c. 773/2004 totiz vyplýva, ze ked Komisia vykonáva výsluch podla clánku 19 nariadenia c. 1/2003, na zaciatku vypocúvania uvedie právny základ a úcel vypocúvania, ako aj svoj zámer vyhotovit záznam z vypocúvania. Z toho vyplýva, ze Komisia musí na zaciatku kazdého vypocúvania rozhodnút, ci chce vykonat formálny výsluch. Ak sa Komisia so súhlasom vypocúvanej osoby rozhodne vykonat takýto výsluch, nemôze niektoré jeho casti nezaznamenat. V tomto prípade je Komisia skôr povinná zaznamenat celý výsluch bez toho, aby bola dotknutá skutocnost, ze prvá veta clánku 3 ods. 3 nariadenia c. 773/2004 ponecháva výber formy záznamu na Komisii. V prejednávanej veci vsak Komisia uviedla, pricom zalobca jej v tomto smere neprotirecil, ze cielom stretnutia nebolo získat dôkazy vo forme podpísanej zápisnice alebo vyhlásenia podla clánku 19 nariadenia c. 1/2003, ale len preskúmat, ci existuje dostatok údajov o porusovaní práva hospodárskej sútaze v súvislosti s obchodnými postupmi spolocnosti Intel voci spolocnosti Dell, a preskúmat dalsie vhodné opatrenia súvisiace s vysetrovaním týkajúcim sa spolocnosti Dell. Stretnutie medzi útvarmi Komisie a pánom D1 tak nebolo formálnym výsluchom v zmysle clánku 19 nariadenia c. 1/2003. 618 Kedze stretnutie medzi útvarmi Komisie a pánom D1 nebolo formálnym výsluchom v zmysle clánku 19 nariadenia c. 1/2003 a Komisia ani nebola povinná vykonat takýto výsluch, clánok 3 nariadenia c. 773/2004 nie je v prejednávanej veci uplatnitelný, takze tvrdenie zalozené na údajnom porusení formálnych nálezitostí stanovených v tomto ustanovení je neúcinné. 619 Po druhé, pokial ide o zásadu riadnej správy vecí verejných uvedenú v clánku 41 Charty základných práv, z ustálenej judikatúry vyplýva, ze táto zásada ukladá príslusnej institúcii povinnost starostlivo a nestranne preskúmat vsetky relevantné okolnosti prejednávanej veci (rozsudok Súdu prvého stupna Atlantic Container Line a i./Komisia, uz citovaný v bode 359 vyssie, bod 404, a rozsudok Vseobecného súdu z 22. marca 2012, Slovak Telekom/Komisia, T-458/09 a T-171/10, bod 68). Hoci Komisia nemá nijakú vseobecnú povinnost vyhotovit záznamy z diskusií, ktoré mala so stazovatelmi alebo inými úcastníkmi konania pocas stretnutí alebo telefonických rozhovorov s nimi (pozri v tomto zmysle rozsudky Atlantic Container Line a i./Komisia, uz citovaný v bode 359 vyssie, body 351 a 385, a Groupe Danone/Komisia, uz citovaný v bode 614 vyssie, bod 66), pravdou ostáva, ze zásada riadnej správy vecí verejných môze v závislosti od konkrétnych okolností prejednávanej veci ukladat Komisii povinnost zachytit vyhlásenia, ktoré prijala (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 15. marca 2006, BASF/Komisia, [58]T-15/02, Zb. s. II-497, bod 501). 620 V tejto súvislosti treba spresnit, ze existencia povinnosti Komisie zachytit informácie prijaté pocas stretnutí alebo telefonických rozhovorov, ako aj povaha a rozsah takejto povinnosti závisia od obsahu týchto informácií. Komisia je povinná vyhotovit v spise, ku ktorému majú dotknuté podniky prístup, primeranú dokumentáciu o podstatných aspektoch týkajúcich sa predmetu vysetrovania. Tento záver platí pre vsetky okolnosti, ktoré majú urcitý význam a objektívnu súvislost s predmetom vysetrovania nezávisle od ich pritazujúcej alebo polahcujúcej povahy. 621 V prejednávanej veci najmä z internej poznámky vyplýva, ze témy prejednávané pocas stretnutia sa netýkali len cisto formálnych otázok, akou je napríklad dôvernost urcitých údajov, ale aj otázok, ktoré mali objektívnu súvislost s podstatou vysetrovania. Okrem toho pán D1 bol jedným z najvyssie postavených riadiacich predstavitelov najväcsieho zákazníka spolocnosti Intel. Ako Intel uviedla na pojednávaní a vo svojich pripomienkach zo 6. marca 2013, stretnutie trvalo pät hodín. Tieto okolnosti dodávajú stretnutiu dôlezitost, na základe ktorej bola Komisia povinná vlozit do spisu aspon súhrnnú poznámku obsahujúcu mená úcastníkov stretnutia a krátke zhrnutie prejednávaných tém, s výhradou prípadných ziadostí o dôverné zaobchádzanie. Kedze Komisia nevyhotovila takýto dokument urcený do spisu, o prístup ku ktorému mohol zalobca poziadat, treba konstatovat, ze Komisia porusila zásadu riadnej správy vecí verejných. 622 Komisia vsak tým, ze pocas správneho konania sprístupnila zalobcovi nedôvernú verziu internej poznámky a umoznila mu predlozit svoje pripomienky k tomuto dokumentu, napravila svoj pôvodný nedostatok v správnom konaní, takze toto konanie nie je postihnuté nezrovnalostou. Skutocnost, ze interná poznámka bola vypracovaná s cielom slúzit clenom útvarov Komisie ako memorandum a zalobcovi bola zaslaná len verzia, z ktorej boli niektoré pasáze vypustené, tento záver nijako nespochybnuje. Verzia internej poznámky, ktorá bola zalobcovi zaslaná pocas správneho konania, totiz obsahuje informácie, ktoré mala Komisia zaznamenat v dokumente urcenom na vlozenie do spisu, o prístup ku ktorému mohol zalobca poziadat. Tento dokument obsahuje mená úcastníkov, ako aj strucné zhrnutie prejednávaných tém. 623 Po tretie tvrdenie zalobcu uvedené v jeho pripomienkach zo 6. marca 2013, podla ktorého sa Komisia dopustila procesnej nezrovnalosti tým, ze mu pocas správneho konania nesprístupnila ani casti internej poznámky, ktoré povazovala za dôverné, sa musí zamietnut. V súlade s clánkom 27 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 a clánkom 15 ods. 2 nariadenia c. 773/2004 sa totiz právo na prístup k spisu nevztahuje na interné dokumenty Komisie. Toto obmedzenie je odôvodnené potrebou zabezpecit riadne fungovanie dotknutej institúcie v oblasti sankcionovania porusení pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v Zmluve (pozri v tomto zmysle rozsudok Atlantic Container Line a i./Komisia, uz citovaný v bode 359 vyssie, bod 394). Poznámka týkajúca sa stretnutia medzi Komisiou a pánom D1 je dokumentom internej povahy vynatým z práva na prístup k spisu. Obsahuje informácie pochádzajúce od iných zdrojov ako je pán D1, ako aj posúdenia a osobné závery jej autora (pozri tiez odôvodenia 108 a 109 rozhodnutia ombudsmana). Komisia preto nebola povinná sprístupnit zalobcovi casti vypustené z internej poznámky. 624 Je pravda, ze v tejto veci oznámenie nedôvernej verzie internej poznámky zalobcovi umoznilo Komisii napravit pôvodný nedostatok konania vyplývajúci zo skutocnosti, ze Komisia nevyhotovila poznámku o svojom stretnutí s pánom D1 urcenú na vlozenie do spisu, o prístup ku ktorému mohol zalobca poziadat. Táto náprava správneho konania vsak nevyzadovala oznámenie celej internej poznámky zalobcovi. Kedze verzia internej poznámky zaslaná zalobcovi bola len náhradou poznámky, ktorú mal obsahovat spis a táto verzia obsahovala informácie, ktoré mala Komisia zachytit v tejto poznámke, Komisia nebola povinná udelit zalobcovi sirsí prístup k internej poznámke. 625 Zo vsetkých predchádzajúcich úvah vyplýva, ze správne konanie nie je postihnuté nezrovnalostou. 2.2) O prípadných následkoch procesnej nezrovnalosti na zákonnost napadnutého rozhodnutia i) Úvodné pripomienky 626 Pre úplnost treba preskúmat, ci by hypotetická nezrovnalost správneho konania, ktorá by vyplývala z porusenia clánku 19 nariadenia c. 1/2003 v spojení s clánkom 3 nariadenia c. 773/2004, z nevykonania nápravy porusenia zásady riadnej správy vecí verejných alebo z porusenia práva na prístup k spisu, mohla mat dôsledky pre zákonnost napadnutého rozhodnutia. V tejto súvislosti treba konstatovat, ze procesná nezrovnalost môze viest k zruseniu napadnutého rozhodnutia len v rozsahu, v akom môze konkrétne ovplyvnit právo zalobcu na obhajobu a týmto spôsobom obsah uvedeného rozhodnutia (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 9. septembra 2008, Bayer CropScience a i./Komisia, [59]T-75/06, Zb. s. II-2081, bod 131). Tak je to aj v prípade, ak nezrovnalost spocíva v porusení zásady riadnej správy vecí verejných (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 3. decembra 2009, Evropaďki Dynamiki/Komisia, C-476/08 P, neuverejnený v Zbierke, bod 35). 627 Pokial ide o porusenie práva na prístup k spisu, z judikatúry vyplýva, ze ak je prístup k spisu, konkrétnejsie k dokumentom v prospech podniku, zabezpecený v stádiu súdneho konania, dotknutý podnik nemusí preukázat, ze pokial by mal k neoznámeným dokumentom prístup, rozhodnutie Komisie by malo odlisný obsah, ale iba to, ze uvedené dokumenty mohli byt uzitocné na jeho obranu (pozri rozsudok Súdneho dvora z 25. októbra 2011, Solvay/Komisia, [60]C-110/10 P, Zb. s. I-10439, bod 52 a tam citovanú judikatúru). V takom prípade prinálezí dotknutému podniku, aby predlozil prvú indíciu o uzitocnosti neoznámených dokumentov pre jeho obhajobu (pozri v tomto zmysle rozsudok Heineken Nederland a Heineken/Komisia, uz citovaný v bode 352 vyssie, bod 256). V tejto súvislosti pokial sa Komisia na úcely preukázania porusenia opiera o priame listinné dôkazy, podnik musí preukázat, ze skutocnosti nesprístupnené pocas správneho konania sú v rozpore s obsahom týchto dôkazov alebo ich aspon objasnujú v odlisnom svetle (pozri v tomto zmysle rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 353 vyssie, bod 133). 628 V rozsahu, v akom zalobca tvrdí, ze Komisia porusila jeho právo na obhajobu tým, ze mu nezaslala pasáze z internej poznámky, ktoré pocas správneho konania povazovala za dôverné, je táto judikatúra priamo uplatnitelná na prejednávanú vec. Kedze celá verzia internej poznámky bola zalobcovi oznámená v stádiu súdneho konania, zalobca mal moznost predlozit prvú indíciu o uzitocnosti skutocností uvedených v pasázach, ktoré boli predtým povazované za dôverné, pre svoju obhajobu. 629 Navyse v rozsahu, v akom zalobca vytýka Komisii, ze nevyhotovila primeranú zápisnicu zo stretnutia, treba konstatovat, ze prinajmensom za okolností prejednávanej veci kritériá relevantné pre preskúmanie otázky, ci by prípadná procesná nezrovnalost týkajúca sa tohto predmetu mohla konkrétne ovplyvnit právo zalobcu na obhajobu, sú rovnaké ako kritériá pozadované judikatúrou v súvislosti s prístupom k spisu. Zalobca tak musí predlozit prvú indíciu o skutocnosti, ze Komisia nezaznamenala skutocnosti v jej prospech, ktoré sú v rozpore s obsahom priamych listinných dôkazov, o ktoré sa Komisia opierala v napadnutom rozhodnutí, alebo ich aspon objasnujú v odlisnom svetle. Nestací vsak, ze takúto hypotézu nemozno vylúcit. 630 V prejednávanej veci je totiz aj pri neexistencii zápisnice pozadovanej zalobcom mozné z právneho hladiska dostatocne obnovit obsah stretnutia medzi Komisiou a pánom D1na základe iných zdrojov, a to najmä na základe internej poznámky dokumentu obsahujúceho písomné odpovede spolocnosti Dell na ústne otázky polozené pánovi D1 na stretnutí (dalej len "dokument s odpovedami"). Táto okolnost odlisuje prejednávanú vec od veci, v ktorej bol vydaný rozsudok Solvay/Komisia, uz citovaný v bode 627 vyssie (body 61 az 63), na ktorý sa zalobca odvolával na pojednávaní a neskôr vo svojich pripomienkach a v ktorej Súdny dvor rozhodol o porusení práva na obhajobu vyplývajúcom z toho, ze Komisia po tom, ako zamietla odvolatelke prístup k spisu, stratila urcité mnozstvo celých podpisov, ktorých obsah nebolo mozné obnovit, takze nebolo mozné vylúcit, ze tieto podpisy mohli obsahovat dôkazy v prospech, ktoré mohli byt relevantné pre obhajobu zalobcu. 631 Záver, ze interná poznámka je jedným z dôkazov, na základe ktorých mozno obnovit obsah stretnutia medzi Komisiou a pánom D1, nie je spochybnený funkciou internej poznámky, ktorou bolo slúzit Komisii ako memorandum. Interná poznámka sama osebe mala totiz dvojaký úcel. Na jednej strane bolo jej úcelom objektívne stanovit okolnosti, ktoré Komisia ako orgán príslusný pre vysetrovanie povazuje za dôlezité. Sledovala tak ciele vlastné dokumentácii objektívnej povahy. Na druhej strane interná poznámka umoznila clenom útvarov Komisie, ktorí sa zúcastnili na stretnutí, uchovat svoje subjektívne hodnotenia. Tieto subjektívne hodnotenia vsak doplnajú objektívnu dokumentáciu obsiahnutú v internej poznámke a nespochybnujú ju. Okrem toho, kedze interná poznámka bola spísaná ako memorandum, ktorá mala byt pouzitá len na interné úcely Komisie, nie je nijaký dôvod domnievat sa, ze prehliada diskusiu, ktorá sa naozaj uskutocnila. [omissis] 2. HP [omissis] a) O zlavách za exkluzivitu 1) Posúdenie dôkazov o podmienenosti zliav predlozených v rozhodnutí [omissis] 1.1) Odpoved spolocnosti HP podla clánku 18 [omissis] ii) Dôkazná hodnota O spolahlivosti odpovede spolocnosti HP podla clánku 18 680 Je potrebné uviest, ze v odpovedi spolocnosti HP podla clánku 18 sa výslovne a jednoznacne uvádza, ze dohody HPA podliehali urcitým nepísaným podmienkam, okrem iného podmienke 95 %. 681 Treba zdôraznit, ze HP bola tretím podnikom, t. j. nebola ani stazovatelom, ani podnikom, ktorý bol predmetom vysetrovania Komisie. 682 Okrem toho treba uviest, ze v prejednávanej veci sa nezdá, ze HP mala akýkolvek záujem na poskytnutí nesprávnych informácií Komisii v tejto súvislosti a neoprávnenom obvinení spolocnost Intel. 683 V tomto kontexte treba zdôraznit, ze je mozné, ze zákazník podniku v dominantnom postavení, ktorý je predmetom vysetrovania, má záujem na nezverejnení protiprávneho konania tohto podniku zo strachu z prípadných odvetných opatrení. V rozsudku Súdneho dvora BPB Industries a British Gypsum, uz citovanom v bode 89 vyssie (bod 26), tak Súdny dvor uviedol moznost, ze podnik v dominantnom postavení môze prijat odvetné opatrenia voci zákazníkom, ktorí spolupracovali na vysetrovaní vedenom Komisiou. a rozhodol, ze Komisia môze povazovat odpovede na ziadosti o informácie za dôverné. 684 Zákazník podniku v dominantnom postavení vsak za bezných okolností nemá nijaký záujem na neoprávnenom obvinení tohto podniku z protisútazného správania. Naopak, zákazník podniku v dominantnom postavení, ktorý ho v rámci vysetrovania Komisie neprávom obviní z protisútazného správania, riskuje, ze bude vystavený odvetným opatreniam zo strany tohto podniku. 685 V prejednávanej veci je velmi nepravdepodobné, ze HP, pre ktorú bola Intel nevyhnutným obchodným partnerom, poskytla Komisii neprávne informácie, ktoré Komisia mohla pouzit na úcely preukázania porusenia clánku 82 ES, ktorého sa dopustila Intel. [omissis] 690 Okrem toho treba uviest, ze podla clánku 23 ods. 1 písm. a) nariadenia c. 1/2003 sa za poskytnutie nesprávnych informácií ulozí podniku pokuta. HP by tak poskytnutím nesprávnych informácií Komisii riskovala aj ulozenie pokuty Komisiou. 691 Ako uz bolo pripomenuté v bode 557 vyssie, z judikatúry vyplýva, ze odpovede poskytnuté v mene podniku ako takého sú vierohodnejsie nez odpovede poskytnuté jeho zamestnancom (rozsudok JFE, uz citovaný v bode 62 vyssie, bod 205). 692 Treba preto konstatovat, ze velmi jasné a presné informácie poskytnuté spolocnostou HP treba povazovat za obzvlást vierohodné, lebo HP nemala nijaký záujem na poskytnutí nepresných informácií, ktoré mohli byt pouzité Komisiou na úcely preukázania porusenia clánku 82 ES, ktorého sa dopustila Intel, a HP by poskytnutím nesprávnych informácií Komisii znásala vysoké riziká. [omissis] Dôlezitost odpovede spolocnosti HP podla clánku 18 na preukázanie existencie nepísaných podmienok 717 Pokial ide o otázku, ci odpoved spolocnosti HP podla clánku 18 mohla byt prípadne sama osebe postacujúca na preukázanie správnosti skutocností uvedených v napadnutom rozhodnutí v súvislosti s existenciou nepísaných podmienok dohôd HPA, treba uviest nasledujúce skutocnosti. 718 V práve Únie prevláda zásada volného hodnotenia dôkazov. Jediným relevantným kritériom posúdenia predlozených dôkazov je ich vierohodnost (rozsudok Súdneho dvora z 25. januára 2007, Dalmine/Komisia, [61]C-407/04 P, Zb. s. I-829, bod 63). 719 Judikatúra tiez vo vztahu k dokumentu pouzitému ako dôkaz o porusení clánku 81 ES spresnila, ze nijaká zásada práva Únie nebráni Komisii opierat sa o jediný dôkaz, pokial niet pochýb o jeho dôkaznej hodnote a pokial tento dôkaz sám osebe s urcitostou potvrdzuje existenciu predmetného porusenia (rozsudok Cimenteries CBR a i./Komisia, uz citovaný v bode 354 vyssie, bod 1838). 720 Pokial ide o porusenia clánku 81 ES, judikatúra zaviedla pravidlo, podla ktorého vyhlásenie podniku obvineného z toho, ze sa zúcastnil na karteli, ktorého správnost spochybnuje niekolko dalsích obvinených podnikov, nemozno povazovat za postacujúci dôkaz existencie porusenia, ktorého sa tieto podniky dopustili, bez toho, aby bolo podporené inými dôkazmi (pozri rozsudok JFE, uz citovaný v bode 62 vyssie, bod 219 a tam citovanú judikatúru). Judikatúra tiez spresnila, ze v prípade kartelu zahrnajúceho len dvoch úcastníkov spochybnenie obsahu vyhlásenia jedného podniku druhým podnikom postacuje na to, aby sa vyzadovali dalsie dôkazné prostriedky, ktoré by ho potvrdili (rozsudok Groupe Danone/Komisia, uz citovaný v bode 614 vyssie, bod 285). 721 Takéto pravidlo vsak nie je potrebné uplatnovat aj na vyhlásenie tretieho podniku, ktorý nie je stazovatelom ani podnikom, ktorý je predmetom vysetrovania, v ktorom sa uvádza správanie predstavujúce porusenie clánku 82 ES iným podnikom, ak podnik v dominantnom postavení, ktorý je predmetom vysetrovania, namieta voci obsahu tohto vyhlásenia. 722 V tejto súvislosti je potrebné zdôraznit, ze zavedenie vseobecného pravidla predstavuje výnimku zo zásady volného hodnotenia dôkazov. V prípade podniku, ktorý vyhlási, ze sa zúcastnil na karteli nezlucitelnom s clánkom 81 ES, je takéto pravidlo odôvodnené, kedze podnik, ktorý je predmetom vysetrovania alebo ktorý ziada Komisiu o imunitu alebo o znízenie výsky pokuty, môze mat tendenciu zlahcovat svoju vlastnú zodpovednost za porusenie a zdôraznovat zodpovednost ostatných podnikov. 723 Pokial ide o vyhlásenia tretieho podniku, akým je HP, ktorá je v podstate svedkom, je situácia odlisná. Je pravda, ze takýto podnik môze mat v urcitých prípadoch záujem na nezverejnení porusenia zo strachu z odvetných opatrení, ktoré by voci nemu mohol prijat podnik v dominantnom postavení (pozri bod 683 vyssie). Je vsak velmi nepravdepodobné, ze podnik, akým je HP, pre ktorý je podnik v dominantnom postavení nevyhnutným obchodným partnerom, neprávom obviní tento podnik z konania, ktoré je porusením clánku 82 ES, pokial neexistujú výnimocné okolnosti, na základe ktorých by tretí podnik mal záujem na takomto obvinení. 724 Nie je preto potrebné zaviest vseobecné pravidlo, podla ktorého samotné vyhlásenie tretieho podniku, v ktorom sa uvádza, ze podnik v dominantnom postavení prijal urcité správanie, nemôze nikdy postacovat na preukázanie skutocností predstavujúcich porusenie clánku 82 ES. 725 V prípadoch, o aký ide v prejednávanej veci, v ktorých sa nezdá, ze tretí podnik má akýkolvek záujem na neoprávnenom obvinení podniku v dominantnom postavení, môze byt samotné vyhlásenie tretieho podniku v zásade postacujúce na preukázanie existencie porusenia. 726 V kazdom prípade odpoved spolocnosti HP podla clánku 18 je podporená viacerými dalsími dôkazmi, ako bude vysvetlené nizsie. [omissis] 3. NEC [omissis] 4. Lenovo [omissis] 5. Acer [omissis] 6. MSH [omissis] E - O dôkaze o celkovej stratégii zameranej na zabránenie prístupu spolocnosti AMD k najvýznamnejsím predajným kanálom 1523 Podla napadnutého rozhodnutia zalobca uplatnoval celkovú dlhodobú stratégiu zameranú na zabránenie prístupu spolocnosti AMD k strategicky najvýznamnejsím predajným kanálom. V uvedenom rozhodnutí Komisia odôvodnila existenciu tejto stratégie opierajúc sa v podstate o tieto nepriame dôkazy: -- postupy uvedené v napadnutom rozhodnutí sa uplatnovali pocas súvislého obdobia rokov 2002 az 2007 (pozri odôvodnenia 1740 a 1745), -- tieto postupy sa uplatnovali v kontexte narastajúcej konkurencnej hrozby zo strany spolocnosti AMD (pozri odôvodnenia 1741 a 149 az 164), -- tieto postupy mali spolocný znak, kedze cielom alebo úcinkom vsetkých bolo vylúcit spolocnost AMD z trhu (pozri odôvodnenie 1745), -- tieto postupy sa týkali nielen významného poctu OEM vo svete, ale aj strategicky najvýznamnejsích distribucných kanálov (pozri odôvodnenia 1745 a 1747), -- tieto postupy sa navzájom doplnali (pozri odôvodnenie 1747), -- dva e-maily z novembra 1998, ktoré zaslali [dôverné] zalobcu a jeho [dôverné] [pozri odôvodnenie 1747 s poznámkou pod ciarou c. 2065 (c. 2056 vo verejnej verzii)], -- zalobca sa snazil utajit protisútaznú povahu svojich postupov (pozri odôvodnenia 1742 a 1743). 1524 Zalobca popiera existenciu celkovej stratégie. Tento záver je nesprávny, kedze sa nezhoduje s roztriestenostou porusení uvádzaných Komisiou vo vztahu k jednotlivým OEM a k spolocnosti MSH, tak pokial ide o dotknuté výrobky, ako aj o dotknuté obdobia. Stanovisko Komisie je nezlucitelné s pripomienkami profesora P3, ktorý vyvrátil existenciu stratégie s odvolaním sa na "kontra-indikátory" a najmä na nárast nákupov dotknutých OEM od spolocnosti AMD. Komisia nepredlozila nijaký dôkaz o existencii trvalého koherentného plánu. E-maily z roku 1998 neposkytujú nijaký dôkaz o existencii koherentného plánu zameraného na vylúcenie spolocnosti AMD z trhu. Zalobca spochybnuje, ze utajoval protisútaznú povahu svojich postupov. 1525 Na úvod treba pripomenút, ze dôkaz o existencii celkovej stratégie nutne nevyzaduje priamy dôkaz preukazujúci existenciu koherentného protisútazného plánu. Komisia môze preukázat existenciu takéhoto plánu skôr pomocou súboru nepriamych dôkazov. 1526 Pokial ide o nepriame dôkazy, o ktoré sa Komisia opierala v napadnutom rozhodnutí, treba uviest nasledujúce skutocnosti. 1527 Po prvé v rozsahu, v akom zalobca uvádza údajnú roztriestenost predmetných postupov, treba konstatovat, ze nepriame dôkazy, o ktoré sa Komisia opierala v napadnutom rozhodnutí, z právneho hladiska dostatocne preukazujú koherentnost týchto postupov. 1528 V prvom rade Komisia sa správne opierala o skutocnost, ze porusenia boli casovo súvislé. Napadnuté rozhodnutie v tejto súvislosti zdôraznuje, ze uvedené postupy sa sústredili do obdobia rokov 2002 az 2005 a pocas obdobia od septembra 2003 do januára 2004 doslo k siestim jednotlivým poruseniam, a to konkrétne k podmieneným zlavám alebo platbám vo vztahu k spolocnostiam Dell, HP, NEC a MSH, a k cistým obmedzeniam vo vztahu k spolocnostiam HP a Acer. Hoci je pravda, ze pre cast roka 2006 sa v napadnutom rozhodnutí konstatuje len jediný protiprávny postup voci spolocnosti MSH a pre zvysok roka 2006 a rok 2007 len protiprávne postupy voci spolocnostiam MSH a Lenovo, toto oslabenie celkovej intenzity protisútazného správania zalobcu ku koncu celého predmetného obdobia nespochybnuje skutocnost, ze medzi jednotlivými postupmi existuje casová kontinuita. Z toho vyplýva, ze tvrdenie zalobcu, podla ktorého boli tieto postupy roztriestené v súvislosti s dotknutým obdobím, treba zamietnut. 1529 Po druhé Komisia sa správne opierala o porovnatelnost a vzájomné doplnanie sa postupov uvedených v napadnutom rozhodnutí. Naopak, tvrdenie zalobcu, podla ktorého roztriestenost porusení vyplýva z rozdielov medzi dotknutými výrobkami, nie je presvedcivé. 1530 Na jednej strane vsetky postupy uvedené v napadnutom rozhodnutí majú spolocný znak, kedze vsetky mali schopnost vylúcit spolocnost AMD zo svetového trhu s CPU x86. Tieto postupy tak boli navzájom prepojené, kedze sa vsetky týkali rovnakého trhu a rovnakého konkurenta zalobcu. 1531 Zalobca samozrejme uvádza, ze jeho postupy voci spolocnosti MSH sa lísia od jeho postupov voci OEM, kedze sa týkajú distribútora elektroniky, ktorý nenakupuje nijaké CPU priamo od spolocnosti Intel a nedostáva od spolocnosti Intel skutocné zlavy, ale len marketingové príspevky. Okrem toho zalobca vytýka Komisii, ze v súvislosti so svojimi tvrdeniami týkajúcimi sa spolocnosti MSH nedefinovala trh s výrobkami ani relevantný geografický trh. 1532 Treba vsak konstatovat, ze tieto tvrdenia nemôzu zbavit postupy uvedené v napadnutom rozhodnutí ich porovnatelnej a navzájom sa doplnajúcej povahy. 1533 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze postupy zalobcu voci OEM a spolocnosti MSH sú v zásade porovnatelné, pricom jediným rozdielom je, ze platba za exkluzivitu poskytnutá spolocnosti MSH nevedie k zabráneniu zásobovania sa priameho zákazníka zalobcu od konkurenta, ale k zabráneniu predaja konkurencných výrobkov distribútorom, ktorý sa nachádza nizsie v dodávatelskom retazci. Treba pripomenút, ze Komisia nebola povinná definovat samostatný trh s výrobkami alebo samostatný geografický trh v súvislosti so spolocnostou MSH. Postupy zalobcu voci MSH mali totiz schopnost obmedzit hospodársku sútaz na svetovom trhu s CPU x86. Tieto postupy tým, ze OEM odopreli prístup k distribucnému kanálu pocítacov vybavených CPU spolocnosti AMD, mohli mat dôsledky pre dopyt OEM po CPU spolocnosti AMD na svetovom trhu s CPU x86. Tieto postupy tak viedli k stazeniu prístupu spolocnosti AMD na tento trh (pozri bod 169 vyssie). Tento trh je tak prinajmensom jedným z trhov dotknutých správaním zalobcu voci spolocnosti MSH. Skutocnost, ze postup zalobcu voci spolocnosti MSH sa mohol týkat aj trhu, na ktorom MSH pôsobila, tento záver nijako nespochybnuje. Nie je preto potrebné rozhodnút o otázke správneho vymedzenia trhu, na ktorom spolocnost MSH pôsobila. 1534 Na druhej strane protisútazné mechanizmy postupov uvedených v napadnutom rozhodnutí sa navzájom doplnajú. Po prvé, pokial ide o komplementaritu medzi zlavami a platbami za exkluzivitu na jednej strane a cistými obmedzeniami na druhej strane, Komisia v odôvodnení 1642 napadnutého rozhodnutia správne uvádza, ze rozsah cistých obmedzení je specifickejsí ako rozsah zliav a platieb za exkluzivitu. Cisté obmedzenia sú totiz krátkodobejsie a sústredia sa na specifický výrobok alebo rad výrobkov, zatial co dohody o exkluzivite sú dlhodobejsie a vztahujú sa prinajmensom na celé obchodné segmenty. V rámci celkovej stratégie sú tak cisté obmedzenia taktickými tahmi zameranými na zabránenie prístupu spolocnosti AMD k definovaným specifickým výrobkom alebo distribucným kanálom, zatial co zlavy a platby za exkluzivitu sú strategickejsím nástrojom zameraným na zabránenie prístupu spolocnosti AMD k celým segmentom dopytu OEM. 1535 Po druhé, pokial ide o komplementaritu medzi zlavami za exkluzivitu poskytnutými OEM na jednej strane a platbami za exkluzivitu vo vztahu k spolocnosti MSH na druhej strane, Komisia v odôvodnení 1597 napadnutého rozhodnutia správne konstatovala, ze tieto postupy sa uplatnovali na dvoch rôznych úrovniach dodávatelského retazca. Aj za predpokladu, ako uvádza zalobca, ze spolocnost MSH nakupovala len malú cast svojich pocítacov od OEM, ktorým zalobca poskytoval zlavy za exkluzivitu, táto okolnost nespochybnuje komplementaritu medzi zlavami za exkluzivitu poskytnutými OEM na jednej strane a platbami za exkluzivitu poskytnutými spolocnosti MSH na druhej strane. Zalobca totiz podnecovaním spolocnosti MSH k výhradnému predaju pocítacov vybavených CPU spolocnosti Intel pouzíval dodatocný protisútazný nástroj, ktorý mohol obmedzit aj obchodnú slobodu tých OEM, ktorým neposkytoval zlavy za exkluzivitu tým, ze im odoprel distribucný kanál pocítacov vybavených CPU spolocnosti AMD. Zalobca tak vytvoril dodatocnú prekázku prístupu spolocnosti AMD na trh, ktorá doplnala prekázku vytvorenú zlavami za exkluzivitu. 1536 Po druhé zalobca na jednej strane uvádza ako na kontraindikátor strategickej povahy svojho správania skutocnost, ze porusenia sa týkali len obmedzenej casti trhu. Zalobca v tejto súvislosti na pojednávaní zdôraznil, ze pre cast roka 2006 sa v napadnutom rozhodnutí konstatuje len jeden protiprávny postup voci spolocnosti MSH a pre zvysok roka 2006 a rok 2007 len existencia protiprávnych postupov voci spolocnostiam MSH a Lenovo (pozri bod 1528 vyssie). Zalobca dodal, ze v uvedenom rozhodnutí sa nekonstatuje, ze Lenovo mala strategický význam porovnatelný so strategickým významom spolocností Dell a HP. Predaj prenosných pocítacov v Únii potenciálne ovplyvnených jej postupmi voci spolocnosti Lenovo bol zanedbatelný. To isté platí aj pre predaj pocítacov potenciálne ovplyvnený jeho postupmi voci spolocnosti MSH, ak sa tento predaj posudzuje vo vztahu k svetovému predaju. Na druhej strane zalobca uvádza ako na kontraindikátor strategickej povahy svojho správania skutocnost, ze v predmetnom období doslo k nárastu nákupov dotknutých OEM od spolocnosti AMD a tento nárast bol vyssí ako rast predaja spolocnosti AMD na zvysnom trhu. 1537 Na jednej strane v rozsahu, v akom zalobca tvrdí, ze porusenia sa týkali len obmedzenej casti trhu, vsak treba poznamenat, ze postup mozno povazovat za strategický aj vtedy, ak sa týka len obmedzenej casti trhu. V prejednávanej veci totiz strategická povaha správania zalobcu vyplýva zo skutocnosti, ze sa snazil zabránit prístupu spolocnosti AMD k najvýznamnejsím distribucným kanálom, a to k spolocnosti Dell v období od decembra 2002 do decembra 2005 a k spolocnosti HP v období od novembra 2002 do mája 2005 (pozri bod 182 vyssie). Navyse, pokial ide o roky 2006 a 2007, treba konstatovat, ze koherentnost medzi jednotlivými poruseniami predstavujúcimi celkovú stratégiu nie je narusená skutocnostou, ze porusenia týkajúce sa spolocností Lenovo a MSH mali mensí význam v porovnaní s poruseniami týkajúcimi sa spolocností Dell a HP. Tento záver platí o to viac, ze MSH mala osobitný strategický význam v súvislosti s distribúciou pocítacov vybavených CPU x86 urceným spotrebitelom v Európe (pozri body 183 a 1507 az 1511 vyssie). V kazdom prípade treba pripomenút, ze cast blokovaného trhu bola v priemere znacná (pozri body 187 az 194 vyssie). 1538 Na druhej strane v rozsahu, v akom zalobca uvádza nárast nákupov OEM od spolocnosti AMD v predmetnom období, treba konstatovat, ze táto okolnost nemôze ani preukázat, ze postupy zalobcu nemali nijaký úcinok. Pri neexistencii postupov zalobcu sa mozno domnievat, ze nárast nákupov OEM od spolocnosti AMD mohol byt este väcsí (pozri bod 186 vyssie). 1539 Po tretie v rozpore s tvrdeniami zalobcu, dva e-maily z novembra 1998 tiez poskytujú nepriame dôkazy o strategickosti realizácie postupov zalobcu. Dna 27. novembra 1998 [dôverné] zo spolocnosti Intel napísal toto: "Niet pochýb, ze z dlhodobého hladiska by som bol rád svedkom sírenia výroby AMD vo svete ako lacných neznackových výrobkov s nízkou hodnotou. Ulicky Pekingu sú nádherné." Rovnako tak 20. novembra 1998 [dôverné] zo spolocnosti Intel napísal: "Uznávam, ze musíme celit konkurencii a myslím si, ze by bolo lepsie, aby radsej predávali svoje výrobky obmedzeným prienikom do sveta nez s výrazným prienikom na najviditelnejsí trh, ktorý stanovuje trendy." Hoci je pravda, ze takéto vyhlásenia samé osebe mozno povazovat za obchodný jazyk, ktorý je síce agresívny, ale nie podozrivý, pravdou ostáva, ze so zretelom na dalsie vyssie uvedené dôkazy oba e-maily potvrdzujú, ze cielom spolocnosti Intel bolo obmedzit prístup spolocnosti AMD na trh. Okrem toho, v rozpore s tvrdením zalobcu, samotná skutocnost, ze oba e-maily sú z roku 1998, cize spred asi styroch rokov pred obdobím uvedeným v napadnutom rozhodnutí, ich nezbavuje akejkolvek dôkaznej hodnoty. 1540 Po stvrté v rozsahu, v akom zalobca spochybnuje, ze utajoval protisútaznú povahu svojich postupov, treba pripomenút, ze Komisia v tejto súvislosti v odôvodneniach 1742 a 1743 napadnutého rozhodnutia uvádza tieto nepriame dôkazy: -- e-mail pána I2, [dôverné] zo spolocnosti Intel, zaslaný [dôverné] zo spolocnosti Lenovo dna 18. júna 2006, v ktorom uviedol: "[P. L1] [dôverné], najskôr by som si dovolil zdôraznit, ze informácie uvedené v tejto správe sú velmi citlivé a bolo by nepríjemné pre mna aj pre Intel, ak by doslo k ich zverejneniu. S dôverou Vás ziadam o ich precítanie a následné vymazanie bez toho, aby ste ich zdielali so svojím tímom. ... akýkolvek program zosúladenia hospodárskej sútaze, ktorý sme mohli mat so spolocnostou Dell, bude zrusený, kedze zavádzajú hospodársku sútaz - tým sa otvárajú perspektívne prílezitosti pre Lenovo/Intel, ktoré som v minulosti len naznacoval...", -- utajenost dohody o exkluzivite medzi zalobcom a spolocnostou MSH a spôsob, akým na nej zalobca nástojil, -- existencia dohôd o zlavách obsahujúcich nepísané protisútazné ustanovenia týkajúce sa spolocnosti HP, -- snaha zalobcu prezentovat svoje správanie spôsobom nevyvolávajúcim podozrenia, a to pomocou eufemizmov. 1541 Po prvé, pokial ide o e-mail z 18. júna 2006, zalobca vysvetluje, ze tento e-mail iba odráza úsilie jej [dôverné] o vyjednávanie s cielom presvedcit spolocnost Lenovo, aby rozvíjala svoju cinnost prostredníctvom zalobcu. Pre zalobcu by bolo zjavne nepríjemné, keby sa niekto tretí, najmä Dell, dozvedel, ze zalobca vyuzil rozhodnutie spolocnosti Dell prejst ku konkurentovi v rámci svojich rokovaní s iným OEM. Toto tvrdenie nie je presvedcivé. Vzhladom na vyhlásenie, ze akýkolvek program zosúladenia hospodárskej sútaze bude zrusený, kedze Dell zavádza hospodársku sútaz, totiz tento e-mail obsahuje nepriamy dôkaz potvrdzujúci skutocnost, ze zlavy poskytnuté zalobcom spolocnosti Dell boli podmienené exkluzivitou (pozri body 460, 463 a 1124 vyssie). Navyse vyhlásenie pána I2, ze porusením tejto podmienky zo strany Dell "sa otvárajú perspektívne prílezitosti pre Lenovo/Intel... v minulosti len naznacoval", znamenalo, ze po znízení zliav poskytovaných spolocnosti Dell zalobca ponúkne preferencné postavenie, ktoré predtým mala Dell, spolocnosti Lenovo (pozri odôvodnenie 526 napadnutého rozhodnutia). Ziadost pána I2 adresovaná [dôverné] zo spolocnosti Lenovo o vymazanie e-mailu je nepriamym dôkazom o tom, ze sa snazil utajit protisútaznú povahu vztahov zalobcu so spolocnostami Dell a Lenovo. 1542 Po druhé, pokial ide o utajenost dohody o exkluzivite uzavretej so spolocnostou MSH, v bodoch 1490 az 1492 vyssie bolo podrobne preukázané, ze dolozka o nevýhradnosti bola vlozená do dohôd o exkluzivite, takze dohody o príspevkoch stanovovali opak toho, co bolo v skutocnosti dojednané. 1543 Po tretie, pokial ide o pouzitie nepísaných protisútazných ustanovení vo vztahu k spolocnosti HP, zalobca sa obmedzuje len na tvrdenie, ze spolocnost HP nebola zmluvne viazaná záväzkami exkluzivity alebo inými nepísanými podmienkami. Nepísané podmienky dohôd HPA nemuseli byt právne záväzné, aby mohli podnecovat spolocnost HP k ich dodrziavaniu (pozri bod 106 vyssie). Vzhladom na to, ze napadnuté rozhodnutie správne konstatovalo, ze zlavy poskytnuté na základe dohôd HPA podliehali viacerým nepísaným protisútazným podmienkam (pozri body 666 az 873 vyssie), nepísaná povaha ustanovení je taktiez nepriamym dôkazom dosvedcujúcim spôsob, akým sa zalobca pokúsal utajit svoje protisútazné postupy. 1544 Po stvrté, pokial ide o pouzitie eufemizmov zalobcom, treba predovsetkým uviest, ze Komisia v odôvodnení 661 napadnutého rozhodnutia dospela k záveru, ze zalobca pouzil skratku "VOC", ktorá znamená "prioritný dodávatel" (vendor of choice), v súbore dokumentov ako eufemizmus pre opísanie toho, ze MSH bola s nou viazaná podmienkou exkluzivity. Komisia v odôvodnení 662 napadnutého rozhodnutia upresnuje, ze existoval aj dokument nazvaný "Referencná karta pre tvorbu predajných a marketingových materiálov" (Sales and Marketing Creation Reference Card), ktorý vypracovalo právne oddelenie zalobcu. V tomto dokumente bol pod nadpisom "Delikátne pojmy" navrhnutý výraz "prioritný dodávatel" ako náhrada za slová zahrnajúce potenciálne nevhodné správanie pre výhradné vztahy: "VSADE (vrátane interných e-mailov, poznámok...) sa vyhýbajte akémukolvek militaristickému, agresívnemu jazyku, napr. vytvárat bariéry...vylúcit z konkurencie...Vojna...Bitka...Prepojenie...Páka...dominovat...Zhora nadol ...Potlacenie...zmiast konkurenciu...byt zabijak...zoskupovat...technologický kolotoc Namiesto toho pouzívajte: byt na cele...stanovit specifikácie...rast segmentu trhu...byt prioritný dodávatel...opierat sa o...prinásat hodnotu." 1545 Po druhé v odôvodnení 1743 napadnutého rozhodnutia sa spomína séria e-mailov z 30. apríla 2004. Podla tohto rozhodnutia vedúci pracovník spolocnosti Intel Nemecko poukazoval na snahy spolocnosti Intel s cielom "úspesne zabránit väcsej implementácii procesorov Opteron u nasich hlavných zákazníkov". Vedúci pracovník spolocnosti Intel Francúzsko odpovedal na tento e-mail takto: "Budte, prosím, opatrný pri pouzívaní takých výrazov, ako 'zabránit väcsej implementácii procesorov Opteron`, ktoré by sa mohli nesprávne vykladat ako protisútazné. - Myslím, ze máte na mysli 'zvítazit s IA nad Opteronom`. - Ak vidíte iné osoby pouzívat podobné výrazy, pripomente im, prosím, prebiehajúce vysetrovanie zo strany EÚ_FTC, neohlásené inspekcie atd." Napadnuté rozhodnutie upresnuje, ze táto komunikácia sa uskutocnila este pred inspekciami Komisie. 1546 Zalobca pripústa, ze nikdy nepopieral skutocnost, ze výraz "prioritný dodávatel" môze znamenat, ze zákazník sa zásobuje výlucne alebo prevazne od neho. Podla zalobcu vsak nijaká cast "referencnej karty na tvorbu predajných a marketingových materiálov" nepodporuje výklad Komisie zahrnajúci akúkolvek formu záväznej povinnosti. Ide o dokument, ktorého cielom je len zvýsit povedomie jej obchodníkov, aby sa vyhýbali akémukolvek jazyku, ktorý by mohol byt nesprávne vykladaný zo strany orgánov hospodárskej sútaze. Pokial ide o e-mail z 30. apríla 2004, zalobca zdôraznuje, ze jeho cielom bolo len varovat pred pouzívaním formulácií, ktoré "by mohli byt nesprávne vykladané ako protisútazné formulácie", co je legitímna snaha. 1547 Treba vsak rozlisovat medzi v situáciou, v ktorej podnik dáva pozor na to, aby jeho legálne správanie nebolo nesprávne chápané zo strany orgánu hospodárskej sútaze, a situáciou, v ktorej podnik dbá na to, aby jeho protisútazné postupy neboli odhalené. Je pravda, ze je v zásade legitímne, ak podnik varuje svojich zamestnancov pred pouzívaním formulácií, ktoré môzu byt nesprávne vykladané zo strany orgánu hospodárskej sútaze. Faktom vsak ostáva, ze táto skutocnost je nepriamym dôkazom o tom, ze podnik utajoval protisútaznú povahu svojich postupov, pokial bola ich existencia preukázaná pomocou iných dôkazov. 1548 Zalobca uvádza, ze Komisia neuviedla konkrétne tvrdenia týkajúce sa utajovania vo vztahu k spolocnostiam MSH, HP a Lenovo. V tejto súvislosti treba pripomenút, ze odôvodnenia 1742 a 1743 napadnutého rozhodnutia sa týkajú dôkazu o celkovej stratégii a dôkazy uvedené v bode 1539 vyssie sú v týchto odôvodneniach citované ako nepriame dôkazy. Je potrebné konstatovat, ze tieto dôkazy z právneho hladiska dostatocne preukazujú, ze zalobca sa snazil utajit protisútaznú povahu svojho správania, prinajmensom v súvislosti s jeho vztahmi so spolocnostami Dell, HP, Lenovo a MSH. Na preukázanie toho, ze zalobca uplatnoval celkovú stratégiu zameranú na vylúcenie spolocnosti AMD z trhu, Komisia nebola povinná v napadnutom rozhodnutí preukázat úsilie o utajenie vo vztahu ku kazdému realizovanému postupu, ale mohla sa obmedzit len na výpocet dôkazov týkajúcich sa týchto styroch podnikov. 1549 Okrem toho dôkazy uvedené v napadnutom rozhodnutí v odôvodneniach 1742 a 1743 ako nepriame dôkazy sú potvrdené vseobecným konstatovaním uvedeným v odôvodnení 167 tohto rozhodnutia, podla ktorého vsetky postupy spolocnosti Intel sa vyznacovali spolocným znakom v tom zmysle, ze mnoho dohôd medzi spolocnostou Intel a jej zákazníkmi, niekedy vo výske stoviek miliónov, a dokonca az miliárd USD, bolo uzavretých na základe priatelských dohôd alebo obsahovalo dôlezité nepísané ustanovenia. Výhrada týkajúca sa pouzívania nepísaných protisútazných ustanovení tak nesmeruje len proti správaniu zalobcu voci spolocnostiam Dell, HP, Lenovo a MSH, ale vztahuje sa aj na správanie zalobcu voci vsetkým OEM a spolocnosti MSH. 1550 Je pravda, ze zalobca tvrdí, ze v rámci trhu s CPU, ktorý je charakteristický rýchlym uvádzaním nových výrobkov na trh a výrazným poklesom cien existujúcich výrobkov, sú neformálne dohody dôsledkom tempa v tomto sektore a poziadaviek samotných OEM. Treba vsak konstatovat, ze hoci podniky môzu neformálne uzatvárat dohody, ktoré sú v súlade s pravidlami hospodárskej sútaze, vyuzívanie neformálnych protisútazných podmienok môze byt nepriamym dôkazom snahy o ich utajenie. V prejednávanej veci takýto dôkaz vyplýva nielen zo samotnej neformálnej povahy dohôd uzavretých medzi zalobcom a OEM alebo spolocnostou MSH, ale prinajmensom v súvislosti so spolocnostami HP a Lenovo aj z nepísaných protisútazných ustanovení nad rámec písomných zmlúv a v prípade spolocnosti MSH dokonca aj z pouzitia písaných ustanovení, ktoré uvádzali opak toho, co bolo v skutocnosti dojednané. 1551 Na základe úvah uvedených v bodoch 1540 az 1550 vyssie je mozné dospiet k záveru, ze Komisia z právneho hladiska dostatocne preukázala, ze zalobca sa snazil utajit protisútaznú povahu svojich postupov. Nie je preto potrebné rozhodnút aj o prípustnosti alebo odôvodnenosti dalsích tvrdení Komisie týkajúcich sa otázky, ci existujú iné skutocnosti, ktoré posilnujú uvedené dôkazy alebo konkrétnejsie preukazujú, ze zalobca odhalil aj svoje protisútazné postupy týkajúce sa spolocností Acer a NEC. 1552 Na základe vsetkých predchádzajúcich úvah treba konstatovat, ze Komisia z právneho hladiska dostatocne preukázala, ze zalobca uplatnoval celkovú dlhodobú stratégiu zameranú na zabránenie prístupu spolocnosti AMD k strategicky najvýznamnejsím predajným kanálom. III - O návrhoch na zrusenie alebo znízenie pokuty 1553 Podla clánku 2 výroku napadnutého rozhodnutia bola zalobcovi ulozená pokuta vo výske 1,06 miliardy eur. 1554 Podla bodu 19 usmernení z roku 2006 Komisia stanovila, ze základná výska pokuty súvisí s urcitou castou hodnoty predaja stanovenou v závislosti od stupna závaznosti porusenia a vynásobenou poctom rokov, pocas ktorých porusenie trvalo (pozri odôvodnenie 1778 napadnutého rozhodnutia). 1555 Komisia stanovila hodnotu predaja, ktorá sa má zohladnit, na 3876827021 eur, co predstavuje hodnotu predaja CPU x86 fakturovaného spolocnostou Intel podnikom usadeným na trhu v rámci EHP pocas posledného roka porusenia (pozri odôvodnenia 1773 az 1777 napadnutého rozhodnutia). 1556 Pokial ide o závaznost porusenia, Komisia zohladnila najmä povahu porusenia, podiel na trhu kazdého z dotknutých úcastníkov a geografický rozsah porusenia. Komisia tiez zohladnila skutocnost, ze Intel sa dopustila jediného porusenia, intenzita tohto jediného porusenia bola pocas rokov rôzna a väcsina jednotlivých predmetných porusení sa sústredila do obdobia rokov 2002 az 2005, zneuzitia sa lísili, pokial ide o ich pravdepodobný protisútazný vplyv, a Intel prijala opatrenia na utajenie postupov preukázaných v napadnutom rozhodnutí. Komisia preto stanovila túto cast hodnoty predaja na 5 % (pozri odôvodnenia 1779 az 1786 uvedeného rozhodnutia). 1557 Pokial ide o dlzku trvania porusenia, Komisia konstatovala, ze zneuzitie zacalo v októbri 2002 a pokracovalo prinajmensom do decembra 2007. Trvalo teda pät rokov a tri mesiace, co podla bodu 24 usmernení z roku 2006 vedie na úcely zohladnenia tejto dlzky trvania k násobnému koeficientu 5,5 (pozri odôvodnenia 1787 a 1788 napadnutého rozhodnutia). 1558 Vzhladom na uvedené sa Komisia domnievala, ze základná ciastka pokuty, ktorú má ulozit spolocnosti Intel, je 1060000000 eur (pozri odôvodnenie 1789 napadnutého rozhodnutia). Komisia nepouzila nijaké polahcujúce ani pritazujúce okolnosti (pozri odôvodnenia 1790 az 1801 uvedeného rozhodnutia). 1559 Zalobca podporovaný ACT tvrdí, ze s prihliadnutím na neobmedzenú právomoc Vseobecného súdu v súlade s clánkom 261 ZFEÚ a clánkom 31 nariadenia c. 1/2003 pokuta musí byt zrusená alebo podstatne znízená z nasledujúcich dôvodov. Po prvé Komisia neuplatnila svoje usmernenia z roku 2006 správne a zohladnila úplne irelevantné úvahy. Po druhé zalobca neporusil clánok 82 ES úmyselne alebo z nedbanlivosti. Po tretie výska pokuty je zjavne neprimeraná. A - O údajne nesprávnom uplatnení usmernení z roku 2006 a údajnom zohladnení úplne irelevantných úvah 1560 Zalobca tvrdí, ze výpocet základnej ciastky pokuty je postihnutý viacerými chybami. Po prvé Komisia neposúdila správne výrobky alebo sluzby, s ktorými porusenie súviselo v období od januára do septembra 2006. Komisia okrem toho nafúkla výsku pokuty pouzitím hodnoty predaja spolocnosti Intel vo vsetkých clenských státoch EHP v decembri 2007, zatial co dvanást clenských státov sa pripojilo k EHP v priebehu obdobia porusovania. Po druhé Komisia nesprávne pouzila utajovanie ako faktor na úcely stanovenia závaznosti porusenia. Po tretie Komisia nesprávne pouzila svoje zistenie týkajúce sa existencie jediného porusenia ako pritazujúceho faktora pre celé dotknuté obdobie. Po stvrté napadnuté rozhodnutie je nesprávne v rozsahu, v akom Komisia pouzila násobný koeficient 5,5 pre dlzku trvania na kazdé porusenie. Po piate Komisia uplatnila svoje usmernenia retroaktívne. 1561 Na úvod treba konstatovat, ze v odôvodneniach 1747 a 1748 napadnutého rozhodnutia Komisia správne vyvodila existenciu jediného a nepretrzitého porusenia clánku 82 ES, realizovaného od októbra 2002 do decembra 2007 a zameraného na vylúcenie konkurentov z trhu, z dôkazu o existencii celkovej stratégie zameranej na zabránenie prístupu spolocnosti AMD k strategicky najvýznamnejsím predajným kanálom (pozri body 1523 az 1552 vyssie). 1562 Z judikatúry totiz vyplýva, ze pojem jediné a nepretrzité porusenie sa vztahuje na vsetky konania, ktoré sú súcastou celkového plánu, z dôvodu ich zhodného ciela skreslujúceho hospodársku sútaz vo vnútri spolocného trhu. Na úcely kvalifikácie rôznych konaní ako jediného a pokracujúceho porusenia treba overit, ci sa tieto konania navzájom doplnajú v tom zmysle, ze kazdé z nich má celit jednému alebo viacerým dôsledkom obvyklej hospodárskej sútaze, a ci na základe vzájomného pôsobenia prispievajú k dosiahnutiu cielov uvedených v tomto celkovom pláne. V tomto ohlade je namieste zohladnit kazdú okolnost, ktorá by mohla preukázat alebo spochybnit takúto väzbu, akými sú napríklad obdobie uplatnovania, obsah (vrátane pouzitých metód) a zároven ciel rôznych dotknutých konaní (rozsudok AstraZeneca, uz citovaný v bode 64 vyssie, bod 892). 1563 Treba pripomenút, ze konstatovania v napadnutom rozhodnutí týkajúce sa existencie celkovej stratégie splnajú túto poziadavku. Komisia preto mohla z týchto konstatovaní vyvodit záver, ze zaloba sa dopustila jediného a nepretrzitého porusenia. V tejto súvislosti treba pripomenút najmä casovú súvislost porusení uvedených v napadnutom rozhodnutí, ako aj ich porovnatelnost a vzájomné doplnanie sa. Jednotlivé postupy vytýkané zalobcovi sledovali rovnaký ciel, kedze vsetky boli zamerané na vylúcenie spolocnosti AMD zo svetového trhu s CPU x86. V tejto súvislosti sa navzájom doplnali v rozsahu, v akom sa uskutocnovali na dvoch rôznych úrovniach dodávatelského retazca a v akom cisté obmedzenia boli taktickými tahmi zameranými na zabránenie prístupu spolocnosti AMD k definovaným specifickým výrobkom alebo distribucným kanálom, zatial co zlavy a platby za exkluzivitu boli strategickejsím nástrojom zameraným na zabránenie prístupu spolocnosti AMD k celým segmentom dopytu OEM. Okrem toho treba osobitne pripomenút, ze koherentnost medzi jednotlivými postupmi nie je narusená skutocnostou, ze porusenia týkajúce sa spolocností Lenovo a MSH mali mensí význam v porovnaní s poruseniami týkajúcimi sa spolocností Dell a HP (pozri body 1525 az 1537 vyssie). 1564 Podla judikatúry Komisia bola teda oprávnená ulozit jedinú pokutu. V tejto súvislosti nebola povinná v odôvodnení napadnutého rozhodnutia osobitne specifikovat spôsob, akým zohladnila kazdé z vytýkaných zneuzití na úcely stanovenia pokuty (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupna zo 6. októbra 1994, Tetra Pak/Komisia, [62]T-83/91, Zb. s. II-755, bod 236, a Michelin II, uz citovaný v bode 75 vyssie, bod 265). 1565 S prihliadnutím na predchádzajúce úvahy treba overit tvrdenia zalobcu týkajúce sa údajného nesprávneho uplatnenia usmernení z roku 2006. 1. O tvrdení zalozenom na nesprávnom posúdení výrobkov, s ktorými porusenie súviselo v období od januára do septembra 2006, ako aj na tom, ze Komisia nezohladnila skutocnost, ze dvanást clenských státov bolo súcastou EHP len pocas casti obdobia porusovania 1566 Zalobca jednak tvrdí, ze pokuta je protiprávna, kedze císelný údaj 5 % rocne si uplatnil prílis vysokú sumu obratu od januára do septembra 2006. Komisia nedefinovala trh s výrobkami ani relevantný geografický trh v súvislosti s tvrdeniami týkajúcimi sa spolocnosti MSH. Kedze údajné zneuzitie vo vztahu k MSH je jediným porusením s potenciálnou väzbou na územie EHP prinajmensom od januára 2006 do septembra 2006, Komisia sa dopustila pochybenia tým, ze uplatnila obrat týkajúci sa celého trhu s CPU x86 EHP v rámci tvrdenia, ktoré sa netýka tohto trhu. Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia tým, ze vo výpocte výsky pokuty nezohladnila obmedzený geografický rozsah údajného porusenia pocas tohto obdobia. MSH nebola cinná v mnohých clenských státoch v rámci EHP a rozsah maloobchodných trhov je vo vseobecnosti obmedzený na vnútrostátnu úroven. 1567 Zalobca tiez vytýka Komisii, ze nafúkla výsku pokuty tým, ze v odôvodnení 1784 napadnutého rozhodnutia dospela k záveru, ze "protiprávne správanie sa vztahovalo na celé územie EHP" a pouzila hodnotu predaja spolocnosti Intel vo vsetkých clenských státoch EHP v decembri 2007, to jest v case skoncenia obdobia porusovania. Dvanást clenských státov sa vsak pripojilo k EHP v priebehu obdobia porusovania a predtým nepodliehalo právomoci Komisie. Pokial by rozhodnutie ulozilo samostatnú pokutu pre kazdé porusenie, muselo by vylúcit hodnotu predaja spolocnosti Intel v týchto státoch alebo pouzit nizsí násobný kvocient. 1568 Tieto tvrdenia nie sú presvedcivé. 1569 Jednak podla bodu 13 usmernení z roku 2006 pri stanovení základnej výsky ulozenej pokuty bude Komisia vychádzat z hodnoty predaja tovaru alebo sluzieb podniku, s ktorými porusenie priamo alebo nepriamo súvisí v príslusnej geografickej oblasti v rámci EHP. Táto formulácia sa týka predaja dosiahnutého na relevantnom trhu (rozsudok Vseobecného súdu zo 16. júna 2011, Putters International/Komisia, [63]T-211/08, Zb. s. II-3729, bod 59). Podla tohto istého bodu Komisia obvykle pouzije na výpocet hodnotu predaja podniku pocas posledného celého roku, v ktorom sa podnik podielal na porusení. 1570 Z bodu 22 usmernení z roku 2006 tiez vyplýva, ze geografický rozsah porusenia je jedným z ukazovatelov, ktoré sa môzu zohladnit pri stanovení závaznosti porusenia, a teda pri rozhodovaní o tom, ci cast hodnoty predaja, ktorá sa má vziat do úvahy, by mala byt situovaná v dolnej alebo hornej casti stupnice, ktorú bod 21 usmernení z roku 2006 stanovuje na úroven 30 %. 1571 Hoci je pravda, ze tak bod 13, ako aj bod 21 usmernení z roku 2006 odkazujú na geografický rozsah porusenia, treba konstatovat, ze v prejednávanej veci Komisia neporusila bod 13 usmernení z roku 2006 ani bod 21 týchto usmernení tým, ze nezohladnila geografický rozsah trhu, na ktorom MSH pôsobila, ani skutocnost, ze dvanást clenských státov bolo súcastou EHP len pocas casti obdobia porusovania, ako bude vysvetlené dalej. a) O existencii porusenia bodu 13 usmernení z roku 2006 1572 Z odôvodnení 792 az 836 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia dospela k záveru, ze relevantným trhom bol celosvetový trh s CPU x86. Podla odôvodnenia 1773 uvedeného rozhodnutia suma 3876827021 eur, z ktorej Komisia vychádzala ako z hodnoty predaja, ktorá sa má zohladnit, predstavuje hodnotu predaja CPU x86 fakturovaného spolocnostou Intel podnikom usadeným v EHP pocas posledného roka porusenia. Táto hodnota nezohladnuje údajne uzsí geografický rozsah trhu, na ktorom MSH pôsobila, ani skutocnost, ze dvanást clenských státov bolo súcastou EHP len pocas casti obdobia porusovania. 1573 Treba vsak konstatovat, ze Komisia tým, ze nezohladnila geografický rozsah, na ktorom MSH pôsobila, ako ani rozsírenie Únie pocas obdobia porusovania, neuplatnila bod 13 usmernení z roku 2006 nesprávne. 1574 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze v prejednávanej veci Komisia bola oprávnená ulozit jedinú pokutu a nebola povinná osobitne specifikovat spôsob, akým zohladnila kazdé z vytýkaných zneuzití na úcely stanovenia pokuty (pozri bod 1564 vyssie). 1575 Treba jednak konstatovat, ze podla bodu 13 usmernení z roku 2006 rokom obvykle relevantným pre stanovenie hodnoty predaja je posledný celý rok, v ktorom sa podnik podielal na porusení, to jest v prejednávanej veci rok 2007. Zalobca netvrdí, ze Komisia sa mala odchýlit od tohto pravidla a zvolit za referencný rok iný rok. Komisia vsak preukázala existenciu zneuzitia pre celý rok 2007 nielen v prípade spolocnosti MSH, ale aj v prípade spolocnosti Lenovo. Pokial ide o správanie zalobcu voci spolocnosti Lenovo v roku 2007, zalobca nespochybnuje, ze relevantným trhom bol svetový trh s CPU x86. Vzhladom na to, ze minimálne jeden zo zneuzívajúcich postupov, ktorého sa zalobca dopustil v roku 2007, sa týkal svetového trhu s CPU x86, Komisia neuplatnila svoje usmernenia neprávne v rozsahu, v akom stanovila hodnotu predaja len s odkazom na trh s CPU x86 a nie na údajne uzsí trh distribúcie pocítacov spotrebitelom, na ktorom pôsobila MSH. 1576 V kazdom prípade treba pripomenút, ze Komisia nebola povinná definovat samostatný trh s výrobkami alebo samostatný geografický trh v súvislosti so spolocnostou MSH a postupy zalobcu voci spolocnosti MSH mali schopnost obmedzit hospodársku sútaz na svetovom trhu s CPU x86 (pozri bod 1533 vyssie). Kedze Komisia nebola povinná definovat samostatný geografický trh v súvislosti so spolocnostou MSH, nebola povinná ani zohladnit obmedzený geografický rozsah takéhoto hypotetického trhu pri stanovení hodnoty predaja podla bodu 13 usmernení z roku 2006. 1577 Treba tiez konstatovat, ze dvanást clenských státov, ktoré sa pripojili k EHP pocas obdobia porusovania, boli súcastou EHP po celý rok 2007. Kedze podla bodu 13 usmernení z roku 2006 relevantným rokom pre stanovenie hodnoty predaja je v prejednávanej veci rok 2007, pri stanovení hodnoty predaja Komisia nebola povinná zohladnit skutocnost, ze tieto clenské státy boli súcastou EHP len pocas casti obdobia porusovania. b) O existencii porusenia bodu 21 usmernení z roku 2006 1578 Treba uviest, ze pokial ide o závaznost porusenia, Komisia v odôvodnení 1784 napadnutého rozhodnutia konstatovala, ze stratégia zalobcu zameraná na vylúcenie spolocnosti AMD z trhu mala celosvetový rozsah. V kontexte posúdenia závaznosti porusenia táto okolnost znamená, ze porusenie sa vztahovalo na celý EHP. 1579 Treba konstatovat, ze Komisia tým, ze nezohladnila geografický rozsah trhu, na ktorom pôsobila MSH, tak neuplatnila bod 21 svojich usmernení z roku 2006 nesprávne. 1580 Treba totiz konstatovat, ze samotná skutocnost, ze v napadnutom rozhodnutí sa pre cast roka 2006 konstatuje len jeden protiprávny postup voci spolocnosti MSH, nemôze spochybnit záver, ze stratégia zalobcu zameraná na vylúcenie spolocnosti AMD z trhu mala celosvetový geografický rozsah. Treba totiz pripomenút, ze Komisia nebola povinná definovat samostatný trh s výrobkami alebo samostatný geografický trh v súvislosti so spolocnostou MSH a postupy zalobcu voci spolocnosti MSH mali schopnost obmedzit hospodársku sútaz na svetovom trhu s CPU x86 (pozri bod 1533 vyssie). Okrem toho, kedze postupy zalobcu voci spolocnosti MSH boli súcastou celkovej koherentnej stratégie, nemozno ich vnímat izolovane. Geografický rozsah tejto stratégie bol celosvetový. Preto Komisia v napadnutom rozhodnutí správne dospela k záveru, ze porusenie sa vztahovalo na celý EHP. 1581 Navyse treba konstatovat, ze Komisia nebola povinná ani zohladnit skutocnost, ze dvanást clenských státov bolo súcastou EHP len pocas casti obdobia porusovania, ak sa v kontexte posúdenia závaznosti domnievala, ze celosvetový rozsah stratégie zameranej na vylúcenie spolocnosti AMD z trhu znamenal, ze porusenie sa vztahovalo na celý EHP. 1582 Treba totiz zdôraznit, ze Komisia len konstatovala, ze porusenie sa vztahovalo na celý EHP. Dynamicky tak odkázala na státy, ktoré boli súcastou EHP v danom case pocas obdobia porusovania. Komisia nebola povinná rozdelit geografický rozsah zohladnený pri posúdení závaznosti jediného porusenia podla rôznych státov, ktoré sa pripojili k EHP v danom case pocas obdobia porusovania. Komisia totiz nebola povinná osobitne specifikovat spôsob, akým zohladnila kazdé z vytýkaných zneuzití na úcely stanovenia pokuty (pozri bod 1564 vyssie). 2. O zohladnení utajovania porusení 1583 Treba uviest, ze Komisia pri posúdení závaznosti porusenia v odôvodnení 1785 napadnutého rozhodnutia zohladnila skutocnost, ze zalobca prijal opatrenia na utajenie postupov uvedených v tomto rozhodnutí. 1584 Zalobca uvádza, ze Komisia nesprávne zohladnila údajné utajovanie porusenia, kedze sa jej ho nepodarilo preukázat. Navyse tvrdenia Komisie týkajúce sa tohto utajovania sa týkali len spolocností MSH, HP a Lenovo, a preto sa nemali globálne pouzit na vsetky porusenia. 1585 Tieto tvrdenia nemozno prijat. 1586 Na úvod treba konstatovat, ze tajnost porusenia pravidiel hospodárskej sútaze Únie je okolnostou, ktorá môze zvýsit jeho závaznost (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupna zo 14. decembra 2006, Raiffeisen Zentralbank Österreich a i./Komisia, [64]T-259/02 az T-264/02 a T-271/02, Zb. s. II-5169, bod 252, a Imperial Chemical Industries/Komisia, uz citovaný v bode 139 vyssie, bod 446). V prejednávanej veci Komisia zohladnila snahy spolocnosti Intel o utajenie svojho správania ako jeden z mnohých faktorov pri posúdení závaznosti porusenia. 1587 Treba pripomenút, ze dôkazy uvedené v napadnutom rozhodnutí z právneho hladiska dostatocne preukazujú, ze zalobca sa snazil utajit protisútaznú povahu svojho správania, prinajmensom pokial ide o jeho vztahy so spolocnostami Dell, HP, Lenovo a MSH (pozri body 1540 az 1551 vyssie). V rozpore s tvrdením zalobcu bolo na úcely zohladnenia utajenia ako jedného z faktorov urcujúcich závaznost jediného porusenia postacujúce, ze Komisia uviedla konkrétne tvrdenia týkajúce sa utajenia len vo vztahu k týmto styrom spolocnostiam. Komisia totiz nebola povinná osobitne specifikovat spôsob, akým zohladnila kazdé z vytýkaných zneuzití na úcely stanovenia pokuty (pozri bod 1564 vyssie). 3. O pritazujúcej povahe konstatovania jediného porusenia 1588 Treba uviest, ze v odôvodnení 1747 napadnutého rozhodnutia Komisia v rámci zistení týkajúcich sa existencie celkovej stratégie dospela k záveru, ze jednotlivé postupy zalobcu ako celok mohli mat alebo pravdepodobne mali este výraznejsí vplyv na trh. V odôvodnení 1785 tohto rozhodnutia v rámci zistení týkajúcich sa závaznosti porusenia, Komisia uviedla, ze zohladnila skutocnost, ze Intel sa dopustila jediného porusenia, intenzita tohto jediného porusenia bola pocas rokov rôzna, väcsina jednotlivých predmetných porusení sa sústredila do obdobia rokov 2002 az 2005 a zneuzitia sa lísili, pokial ide o ich pravdepodobný protisútazný vplyv. 1589 Zalobca tvrdí, ze Komisia "pravdepodobne" pouzila konstatovanie jediného porusenia ako pritazujúci faktor pri stanovení závaznosti porusenia. Pouzitie jediného porusenia ako faktora zvysujúceho závaznost je nesprávne, lebo pre urcité obdobia nebolo mozné preukázat, ze "takýto faktor" mohol zvýsit závaznost uvádzaného správania. Pre cast roka 2006, kedy sa jediné postupy súvisiace s EHP týkali spolocnosti MSH, neexistuje nijaký základ, ktorý by mohol správaniu zalobcu prisúdit výraznejsiu závaznost z dôvodu jediného porusenia. 1590 Toto tvrdenie treba preto zamietnut. 1591 Treba pripomenút, ze v prejednávanej veci Komisia bola oprávnená ulozit jedinú pokutu a nebola povinná osobitne specifikovat spôsob, akým zohladnila kazdé z vytýkaných zneuzití na úcely stanovenia pokuty (pozri bod 1564 vyssie). Okrem toho tvrdenie zalobcu vychádza z nesprávneho predpokladu, ze Komisia zvýsila závaznost protiprávneho správania, ktoré sa malo zohladnit, z dôvodu existencie jediného porusenia. Tak to vsak nie je. Komisia sa domnievala, ze intenzita jediného porusenia bola pocas rokov rôzna, väcsina jednotlivých predmetných porusení sa sústredila do obdobia rokov 2002 az 2005 a zneuzitia sa lísili, pokial ide o ich pravdepodobný protisútazný vplyv. Tieto zistenia z právneho hladiska dostatocne zohladnujú okolnost, ze pre cast roka 2006 bolo porusenie týkajúce sa spolocnosti MSH jediným porusením súvisiacim s EHP uvedeným v napadnutom rozhodnutí. 4. O uplatnení násobného koeficientu 5,5 na dlzku trvania porusenia 1592 Pokial ide o dlzku trvania porusenia, treba uviest, ze Komisia v odôvodneniach 1787 a 1788 napadnutého rozhodnutia konstatovala, ze zneuzitie zacalo v októbri 2002 a pokracovalo prinajmensom do decembra 2007. Trvalo teda pät rokov a tri mesiace, co podla bodu 24 usmernení z roku 2006 vedie na úcely zohladnenia tejto dlzky trvania k násobnému koeficientu 5,5. 1593 Podla zalobcu napadnuté rozhodnutie je nesprávne v rozsahu, v akom Komisia uplatnila násobný koeficient 5,5 na dlzku trvania pre kazdé porusenie. Tento prístup bol v neprospech zalobcu v rozsahu, v akom kazdé z porusení vo vztahu k OEM trvalo podstatne kratsie ako celkové obdobie porusovania. 1594 Toto tvrdenie nie je presvedcivé. 1595 V rozpore s tvrdením zalobcu totiz Komisia neuplatnila násobný koeficient 5,5 na kazdé jednotlivé porusenie, ale na jediné porusenie. Kedze Komisia správne dospela k záveru o existencii jediného porusenia trvajúceho od októbra 2002 do decembra 2007 (pozri body 1561 az 1563 vyssie), tento prístup nemozno kritizovat. 5. O retroaktívnom uplatnení usmernení z roku 2006 1596 Zalobca uvádza, ze Komisia porusila zásady zákazu retroaktivity a ochrany legitímnej dôvery tým, ze retroaktívne uplatnila usmernenia z roku 2006. Nahradenie niektorých usmernení inými treba odlisovat od prvého prijatia usmernení. Prvé prijatie usmernení po prvý raz vytvorilo dovtedy neexistujúcu legitímnu dôveru, co bráni retroaktívnemu uplatneniu nových usmernení. 1597 Toto tvrdenie nemozno prijat. 1598 Z judikatúry totiz vyplýva, ze zásada právnej istoty ani zásada zákonnosti trestných cinov a trestov uvedená v clánku 7 ods. 1 EDLP nebráni tomu, aby sa Komisia rozhodla uplatnit nové usmernenia na výpocet pokút aj po spáchaní porusenia. Záujem o úcinné uplatnovanie pravidiel hospodárskej sútaze odôvodnuje, ze v medziach stanovených clánkom 23 nariadenia c. 1/2003 podnik musí vziat do úvahy moznost zmeny vseobecnej politiky hospodárskej sútaze Komisie v oblasti pokút, tak pokial ide o metódu výpoctu, ako aj výsku pokút (rozsudok Vseobecného súdu z 2. februára 2012, Denki Kagaku Kogyo et Denka Chemicals/Komisia, T-83/08, body 98 az 127). Toto konstatovanie platí, aj pokial ide o clánok 49 ods. 1 Charty základných práv. Komisia bola teda tým viac oprávnená uplatnit svoje usmernenia z roku 2006 na jediné porusenie, ktoré skoncilo az po ich prijatí. B - O údajnom neporusení clánku 82 ES úmyselne alebo z nedbanlivosti 1599 Zalobca tvrdí, ze nekonal z nedbanlivosti. Na podporu tohto tvrdenia v podstate uvádza, ze podmienené zlavy nie sú vzdy protiprávne a cisté obmedzenia sú novou kategóriou zneuzitia. Zalobca preukázal, ze Komisia nepreukázala existenciu stratégie na vylúcenie spolocnosti AMD z trhu. Komisia sa dopustila pochybenia tým, ze sa domnievala, ze zalobca prijal opatrenia s cielom utajit svoje správanie. Nemohol predvídat závery, ku ktorým Komisia dospela v rámci uplatnenia testu AEC. Tieto výsledky totiz vychádzajú z interných údajov pochádzajúcich od rôznych OEM, co sú informácie, o ktorých Intel nemala nijakú vedomost a ku ktorým nemala prístup. 1600 Tieto tvrdenia nemozno prijat. 1601 Podla ustálenej judikatúry podmienka, ze k poruseniu doslo úmyselne alebo z nedbanlivosti, je splnená tým, ze dotknutý podnik nemôze nevediet o protisútaznej povahe svojho konania, ci uz si uvedomoval porusovanie sútazných pravidiel Zmluvy alebo nie (rozsudky Súdu prvého stupna Tetra Pak/Komisia, bod 1564 vyssie, bod 238, a z 10. apríla 2008, Deutsche Telekom/Komisia, [65]T-271/03, Zb. s. II-477, bod 295). Podnik si je vedomý protisútaznej povahy svojho konania, ak pozná podstatné skutocnosti odôvodnujúce jednak konstatovanie o existencii dominantného postavenia na dotknutom trhu a jednak posúdenie Komisie o zneuzívaní tohto postavenia (pozri v tomto zmysle rozsudok Michelin I, uz citovaný v bode 74 vyssie, bod 107, a rozsudok Raiffeisen Zentralbank Österreich a i./Komisia, bod 1586 vyssie, body 207 a 210; pozri tiez návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Mazák k rozsudku Súdneho dvora Deutsche Telekom, uz citované v bode 98 vyssie, Zb. s. I-9567, bod 39). 1602 Po prvé, pokial ide o tvrdenie, ze podmienené zlavy nie sú vzdy protiprávne a cisté obmedzenia sú novou kategóriou zneuzitia, stací konstatovat, ze takáto argumentácia smeruje len k preukázaniu toho, ze zalobca nevedel o protiprávnosti konania vytýkaného v spornom rozhodnutí s ohladom na clánok 82 ES. Táto argumentácia sa preto musí zamietnut v súlade s judikatúrou citovanou v predchádzajúcom bode (pozri analogicky rozsudok Súdneho dvora Deutsche Telekom, uz citovaný v bode 98 vyssie, bod 127). V kazdom prípade zalobca nemohol nevediet o protisútaznej povahe svojho konania. Súdy Únie opakovane odsúdili vykonávanie postupov podnikom v dominantnom postavení, ktoré spocívali v poskytovaní financných podnetov, ktoré závisia od podmienok exkluzivity. V tejto súvislosti stací odkázat na rozsudok Hoffmann-La Roche, uz citovaný v bode 71 vyssie, a na rozsudok Súdneho dvora BPB Industries a British Gypsum, uz citovaný v bode 89 vyssie. Pokial ide o cisté obmedzenia, v bodoch 219 a 220 vyssie bolo konstatované, ze kvalifikáciu takýchto postupov ako zneuzívajúcich nemozno povazovat za novú a v kazdom prípade skutocnost, ze správanie s takými istými charakteristikami nebolo este v predchádzajúcich rozhodnutiach preskúmané, nezbavuje podnik zodpovednosti. 1603 Po druhé treba pripomenút, ze dôkazy uvedené v napadnutom rozhodnutí z právneho hladiska dostatocne preukazujú, ze zalobca uplatnoval celkovú dlhodobú stratégiu zameranú na zabránenie prístupu spolocnosti AMD k strategicky najvýznamnejsím predajným kanálom a snazil sa utajit protisútaznú povahu svojho správania, prinajmensom v súvislosti s jeho vztahmi so spolocnostami Dell, HP, Lenovo a MSH (pozri body 1523 az 1552 vyssie). Je preto mozné dospiet k záveru, ze zalobca sa dopustil uvedeného porusenia prinajmensom z nedbanlivosti. 1604 Po tretie treba zamietnut tvrdenie zalobcu, ze nemohol predvídat výsledky, ku ktorým Komisia dospela v rámci uplatnenia testu AEC. Treba pripomenút, ze v napadnutom rozhodnutí sa Komisia na úcely konstatovania nezákonnosti zliav za exkluzivitu (pozri body 69, 72 a 73 vyssie) opierala hlavne o kritériá stanovené judikatúrou v Hoffmann-La Roche, uz citovanom v bode 71 vyssie. Naopak, Komisia zalozila napadnuté rozhodnutie na teste AEC len pre úplnost (pozri body 173 a 175 vyssie). Treba pripomenút, ze uplatnenie testu AEC nie je na preukázanie nezákonnosti postupov zalobcu potrebné a takýto test nemôze byt pre podnik v dominantnom postavení ani spolahlivým útociskom na vylúcenie akéhokolvek porusenia (pozri body 140 az 166 vyssie). Aj za predpokladu, ze zalobca nemohol predvídat výsledky, ku ktorým Komisia dospela v tomto teste, táto okolnost nijako nespochybnuje skutocnost, ze zalobca nemohol nevediet o podstatných skutocnostiach odôvodnujúcich konstatovanie Komisie o zneuzití dominantného postavenia podla kritérií stanovených judikatúrou v rozsudku Hoffmann-La Roche, uz citovanom v bode 71 vyssie. C - O údajnej neprimeranosti pokuty 1605 Zalobca v podstate uvádza tri tvrdenia na podporu svojho konstatovania, ze výska pokuty bola neprimeraná. Pokuta nebola ulozená nezávislým orgánom. Pokuta je neprimeraná vo vztahu k pokutám ulozeným v iných rozhodnutiach. Ulozenie historicky najvyssej pokuty je neprimerané vzhladom na neexistenciu konkrétnych úcinkov porusenia na trh. 1606 Vsetky tieto tvrdenia treba zamietnut. 1. O tvrdení zalozenom na neexistencii nezávislosti Komisie 1607 Podla zalobcu Komisia nie je nezávislým a nestranným súdom, ako ho stanovuje EDLP. Zalobca tvrdí, ze vzhladom na to, ze pokuta je trestnej povahy v zmysle clánku 6 EDLP, pokuta bola ulozená protiprávne a v rozpore s jeho právom na to, aby o trestnom obvinení proti nemu rozhodol nezávislý súd. 1597 Toto tvrdenie nemozno prijat. 1609 Právo na prístup k nezávislému a nestrannému súdu, o ktoré sa opiera zalobca, je súcastou záruk zakotvených v clánku 6 ods. 1 EDLP. V práve Únie je ochrana zakotvená v tomto clánku zabezpecená clánkom 47 Charty základných práv. Preto je vhodné odvolávat sa iba na toto ustanovenie (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 8. decembra 2011, Chalkor/Komisia, [66]C-386/10 P, Zb. s. I-13085, bod 51). Clánok 52 ods. 3 Charty základných práv spresnuje, ze v rozsahu, v akom táto charta obsahuje práva, ktoré zodpovedajú právam zaruceným EDLP, zmysel a rozsah týchto práv je rovnaký ako zmysel a rozsah práv ustanovených v tomto dohovore. Podla vysvetliviek k tomuto ustanoveniu, ktoré súd Únie musí zohladnit v súlade s clánkom 52 ods. 7 Charty základných práv, sú zmysel a rozsah zarucených práv urcené nielen znením EDLP, ale aj najmä judikatúrou Európskeho súdu pre ludské práva (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 22. decembra 2010, DEB, [67]C-279/09, Zb. s. I-13849, bod 35). 1610 Z judikatúry Európskeho súdu pre ludské práva vyplýva, ze clánok 6 ods. 1 EDLP nevylucuje, aby v konaní správnej povahy bol "trest" najskôr ulozený správnym orgánom. Predpokladá vsak, ze rozhodnutie správneho orgánu, ktoré samo osebe nesplna podmienky stanovené v clánku 6 ods. 1 EDLP, bude následne preskúmané súdnym orgánom s neobmedzenou právomocou. Medzi charakteristickými crtami, ktorými sa vyznacuje súdny orgán s neobmedzenou právomocou, je aj moznost zmenit akúkolvek cast rozhodnutia vydaného orgánom nizsieho stupna tak zo skutkového, ako aj z právneho hladiska. Súdny orgán musí mat najmä právomoc rozhodovat o vsetkých skutkových a právnych otázkach, ktoré sú relevantné v spore, o ktorom rozhoduje (pozri ESLP, rozsudok A. Menarini Diagnostics v. Taliansko z 27. septembra 2011, c. 43509/08, bod 59). 1611 Z tejto judikatúry mozno vyvodit, ze sústredenie právomocí vysetrovat, obvinit a rozhodnút v rukách Komisie v konaniach o porusení pravidiel hospodárskej sútaze stanovených nariadením c. 1/2003 nie je samo osebe v rozpore s clánkom 47 EDLP Charty základných práv pod podmienkou, ze podniky, ktoré týmto právomociam podliehajú, majú právo podat opravný prostriedok proti rozhodnutiu Komisie na orgán, ktorý splna poziadavky tohto clánku (návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Mengozzi k rozsudku Súdneho dvora z 29. septembra 2011, Elf Aquitaine/Komisia, [68]C-521/09 P, Zb. s. I-8947, I-8954, bod 31). 1612 V tejto súvislosti z judikatúry vyplýva, ze preskúmanie zákonnosti podla clánku 263 ZFEÚ, doplnené neobmedzenou súdnou právomocou, pokial ide o výsku pokuty, ktorá je stanovená v clánku 31 nariadenia c. 1/2003 v súlade s clánkom 261 ZFEÚ, splna poziadavky zásady úcinnej súdnej ochrany podla clánku 47 Charty základných práv. Preskúmanie upravené zmluvami totiz predpokladá, ze súd Únie uskutocní tak právne, ako aj vecné preskúmanie a má právomoc posúdit dôkazy, zrusit napadnuté rozhodnutie a zmenit výsku pokút (pozri v tomto zmysle rozsudok Chalkor/Komisia, bod 1609 vyssie, bod 67). 2. O neprimeranosti pokuty vo vztahu k iným pokutám 1613 Zalobca uvádza, ze ulozená pokuta je neprimeraná vo vztahu k iným nedávnym veciam, vrátane veci, v ktorej bol vydaný rozsudok Súdu prvého stupna zo 17. septembra 2007, Microsoft/Komisia ([69]T-201/04, Zb. s. II-3601). 1614 Z ustálenej judikatúry vyplýva, ze predchádzajúca rozhodovacia prax Komisie nemôze slúzit ako právny rámec pre pokuty v oblasti hospodárskej sútaze a rozhodnutia týkajúce sa iných vecí majú iba orientacný charakter, pokial ide o existenciu údajného porusenia zásady rovnosti zaobchádzania, kedze je velmi málo pravdepodobné, ze by okolnosti týchto rozhodnutí, ako sú trhy, výrobky, podniky a dotknuté obdobia, boli rovnaké (rozsudky Súdneho dvora z 21. septembra 2006, JCB Service/Komisia, [70]C-167/04 P, Zb. s. I-8935, body 201 a 205, a zo 7. júna; Britannia Alloys & Chemicals/Komisia, [71]C-76/060 P, Zb. s. I-4405, bod 60; rozsudok Vseobecného súdu zo 16. júna 2011, Caffaro/Komisia, [72]T-192/06, Zb. s. II-3063, bod 46). 1615 Komisia je vsak povinná dodrziavat zásadu rovnosti zaobchádzania, ktorá bráni tomu, aby sa s porovnatelnými situáciami zaobchádzalo odlisne a s odlisnými situáciami rovnako, ibaze by takéto zaobchádzanie bolo objektívne odôvodnené, ak ukladá pokutu podniku za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze, tak ako aj kazdá iná institúcia pri vsetkých svojich cinnostiach. Nic to vsak nemení na tom, ze skorsie rozhodnutia Komisie vo veci pokuty môzu byt relevantné vzhladom na dodrziavanie zásady rovnosti zaobchádzania len vtedy, ak je preukázané, ze okolnosti vecí týkajúce sa týchto iných rozhodnutí, akými sú dotknuté trhy, výrobky, krajiny, podniky a obdobia, sú porovnatelné s okolnostami v prejednávanej veci (rozsudok Vseobecného súdu z 29. júna 2012, E.ON Ruhrgas a E.ON/Komisia, T-360/09, body 261 a 262 a tam citovaná judikatúra). 1616 V prejednávanej veci vsak zalobca nepreukázal, ze okolnosti vecí týkajúce sa skorsích rozhodnutí, na ktoré sa odvoláva, sú porovnatelné s okolnostami v prejednávanej veci. So zretelom na judikatúru citovanú v bode 1615 vyssie preto uvedené rozhodnutia nie sú relevantné vzhladom na dodrziavanie zásady rovnosti zaobchádzania. 1617 Po prvé, pokial ide o vec, v ktorej bol vydaný rozsudok Microsoft/Komisia, bod 1613 vyssie, zalobca sa totiz obmedzuje len na zdôraznenie rozdielu medzi touto vecou a prejednávanou vecou tým, ze tvrdí, ze v uvedenej veci uskutocnované postupy mali mnoho meratelných negatívnych úcinkov na konkurentov, co nie je prípad prejednávanej veci. Zalobca vsak neuvádza nijaké tvrdenie s cielom preukázat, ze okolnosti veci, v ktorej bol vydaný rozsudok Microsoft/Komisia, sú porovnatelné s okolnostami v prejednávanej veci. Treba pripomenút, ze táto vec sa týkala najmä trhov a zneuzívajúcich postupov odlisných od tých v prejednávanej veci. 1618 Po druhé zalobca sa odvoláva na rozhodnutie Komisie z 12. novembra 2008 týkajúce sa konania podla clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/39.125 - Autosklo), ktorého zhrnutie je uverejnené v úradnom vestníku z 25. júla 2009 ([73]Ú. v. EÚ C 173, s. 13), na podporu svojho tvrdenia, ze pokuta, ktorá mu bola ulozená, vysoko presahuje najvyssiu pokutu, ktorá bola kedy ulozená podniku opakovane sa dopústajúcemu porusovania vo veci kartelu. Zalobca vsak nepreukazuje, ze okolnosti veci, v ktorej bolo vydané uvedené rozhodnutie a ktoré sa týkalo kartelu a nie zneuzitia dominantného postavenia, sú porovnatelné s okolnostami v prejednávanej veci. 1619 Po tretie, pokial ide o porovnanie pokuty ulozenej v tejto veci s pokutami ulozenými vo veciach, v ktorých boli vydané rozsudky Hoffmann-La Roche, uz citovaný v bode 71 vyssie, Michelin I, uz citovaný v bode 74 vyssie, Michelin II, uz citovaný v bode 75 vyssie, a rozsudok Vseobecného súdu British Airways, uz citovaný v bode 186 vyssie, treba konstatovat, ze zalobca nepreukázal ani to, ze okolnosti uvedených vecí sú porovnatelné s okolnostami v prejednávanej veci. V tejto súvislosti treba jednak pripomenút, ze veci Michelin I, uz citovaná v bode 74 vyssie, Michelin II, uz citovaná v bode 75 vyssie, a Vseobecného súdu British Airways, uz citovaná v bode 186 vyssie, sa netýkali zliav za exkluzivitu, ale zliav patriacich do tretej kategórie (pozri bod 78 vyssie), a táto vec sa týka aj cistých obmedzení. Treba tiez zdôraznit, ze aj za predpokladu, ze typy zneuzitia uvedené v tejto veci sú porovnatelné alebo dokonca rovnaké ako typy zneuzitia uvedené vo veciach, v ktorých boli vydané rozsudky Hoffmann-La Roche, uz citovaný v bode 71 vyssie, Michelin I, uz citovaný v bode 74 vyssie, Michelin II, uz citovaný v bode 75 vyssie a Vseobecného súdu British Airways, uz citovaný v bode 186 vyssie, táto okolnost nemôze stacit pre porovnatelnost tejto veci a vecí uvedených zalobcom v zmysle judikatúry citovanej v bode 1615 vyssie vzhladom na rozdiely medzi týmito vecami týkajúcimi sa najmä dotknutých podnikov, trhov a výrobkov, a vzhladom na casový odstup medzi týmito vecami, ako aj na vývoj politiky Komisie v oblasti pokút. 3. O potrebe preukázania konkrétnych úcinkov porusenia 1620 Treba pripomenút, ze na úcely urcenia závaznosti porusenia Komisia zohladnila najmä povahu porusenia, trhový podiel dotknutých podnikov a geografický rozsah porusenia. Pokial ide konkrétnejsie o povahu porusenia, Komisia v odôvodnení 1780 napadnutého rozhodnutia konstatovala, ze trh s CPU x86 má velký hospodársky význam. Podla uvedeného rozhodnutia tento trh vytvoril v roku 2007 výnosy vo výske viac ako 30 miliárd USD. To znamená, ze akékolvek protisútazné správanie na toto trhu má znacný vplyv. 1621 Zalobca tvrdí, ze výska pokuty sa odvíja od údajného "znacného vplyvu" na trh, pricom ale nebola uskutocnená nijaká analýza skutocných úcinkov takzvaných zneuzívajúcich postupov na spolocnost AMD alebo na trh. Zalobca pripomína, ze jeho pokuta vo výske 1,06 miliardy eur je historicky najvyssou pokutou ulozenou podniku z dôvodu porusenia pravidiel hospodárskej sútaze. Pri stanovení tejto pokuty bolo preto potrebné zohladnit skutocné úcinky porusenia a prícinnú súvislost medzi týmito úcinkami a ujmou spôsobenou spotrebitelom alebo konkurentom nezávisle od toho, ci skutocné úcinky sú relevantné pre konstatovanie existencie zneuzitia. Zalobca tvrdí, ze dôkazy preukazujú, ze pocas dotknutého obdobia sa trh s CPU vyznacoval intenzívnou hospodárskou sútazou medzi spolocnostami AMD a Intel a z toho vyplývajúcim neustálym poklesom cien a zlepsovaním kvality výrobkov, z coho mali najväcsí prospech spotrebitelia. Okrem toho AMD znásobila svoje podiely na trhu. Rozhodnutie OEM nakupovat výrobky zalobcu vychádzalo, ak aj nie úplne, tak aspon scasti, z iných ekonomických dôvodov nez je vernost vyvolaná podmienenými zlavami. 1622 Podla clánku 23 ods. 3 nariadenia c. 1/2003 pri stanovení ciastky pokuty sa zohladní závaznost a doba trvania porusovania. Z judikatúry vyplýva, ze závaznost porusení práva hospodárskej sútaze sa musí urcit na základe velkého mnozstva skutocností, akými sú najmä konkrétne okolnosti prípadu, jeho kontext a odstrasujúci úcinok pokút, a to bez toho, aby existoval záväzný alebo vycerpávajúci zoznam kritérií, ktoré sa nevyhnutne musia zohladnit. Preto v rozpore s tvrdením zalobcu skutocný dopad porusenia na trh podla kritérií stanovených judikatúrou v zásade nie je povinným faktorom, ale len jednou z okolností relevantných na úcely posúdenia závaznosti porusenia a stanovenia výsky pokuty (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok Súdneho dvora z 3. septembra 2009, Prym a Prym Consumer/Komisia, [74]C-534/07 P, Zb. s. I-7415, dalej len "rozsudok Prym", body 54 a 55). Z judikatúry navyse vyplýva, ze faktory týkajúce sa ciela správania môzu mat na úcely stanovenia výsky pokuty väcsí význam ako faktory týkajúce sa jeho následkov (rozsudok AstraZeneca, uz citovaný v bode 64 vyssie, bod 902). 1623 Podla usmernení k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO ([75]Ú. v. ES C 9, 1998, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 171, dalej len "usmernenia z roku 1998") pri posudzovaní závaznosti porusenia pravidiel sa musí brat do úvahy najmä "ich skutocný dosah na trh, tam, kde je ho mozné merat" (bod 1.A.). V tejto súvislosti z judikatúry vyplývalo, ze minimálne pokial ide o porusenia, ktoré mozno kvalifikovat ako velmi závazné porusenia výlucne na základe ich samotnej povahy, skutocný dopad porusenia na trh bol len jednou z fakultatívnych okolností, ktoré môze umoznit Komisii zvýsit východiskovú sumu pokuty nad úroven minimálnej sumy 20 miliónov eur (pozri v tomto zmysle rozsudok Prym, bod 1622 vyssie, bod 75). Je pravda, ze z judikatúry tiez vyplývalo, ze v prípade, ze Komisia povazuje za vhodné zohladnit na úcely výpoctu pokuty fakultatívnu okolnost, ktorou je konkrétny dopad porusenia na trh, nemôze sa obmedzit len na uvedenie domnienky, ale musí predlozit konkrétne, presvedcivé a dostatocné dôkazy umoznujúce posúdit skutocný vplyv, ktorý porusenie mohlo mat na hospodársku sútaz na tomto trhu (rozsudok Prym, bod 1622 vyssie, bod 82). 1624 V tejto veci vsak stanovenie výsky pokuty nevychádza z usmernení z roku 1998, ale z usmernení z roku 2006. Treba uviest, ze usmernenia z roku 2006 na rozdiel od usmernení z roku 1998 uz nestanovujú, ze pri posudzovaní závaznosti daného porusenia sa má zohladnit "skutocný dosah na trh, tam, kde je ho mozné merat". Podla bodu 22 usmernení z roku 2006 pri rozhodovaní o tom, ci cast hodnoty predaja urcená podla závaznosti by mala byt situovaná v dolnej alebo hornej casti stupnice, ktorá môze dosiahnut az úroven 30 %, Komisia zohladní urcitý pocet ukazovatelov, napríklad povahu porusenia, kumulovaný podiel vsetkých zúcastnených strán na trhu, geografický rozsah porusenia, uskutocnenie alebo neuskutocnenie porusenia. 1625 Je teda pravda, ze podla usmernení z roku 2006 Komisia nie je vo vseobecnosti povinná zohladnit skutocný dopad porusenia na trh, ked stanovuje cast hodnoty predaja urcenú podla závaznosti. Treba vsak uviest, ze usmernenia ani nezakazujú zohladnenie skutocného dopadu porusenia na trh na úcely zvýsenia tejto casti. V tejto súvislosti je potrebné konstatovat, ze ak Komisia povazuje za vhodné zohladnit skutocný dopad porusenia na trh na úcely zvýsenia tejto casti, judikatúra citovaná v bode 1623 vyssie sa uplatnuje, aj pokial ide o usmernenia z roku 2006, takze Komisia musí predlozit konkrétne, presvedcivé a dostatocné dôkazy umoznujúce posúdit skutocný vplyv, ktorý porusenie mohlo mat na hospodársku sútaz na tomto trhu. Komisia naopak nemusí nutne zohladnit neexistenciu skutocného dopadu ako polahcujúci faktor pri posúdení závaznosti podla bodu 22 usmernení z roku 2006. Stací, aby Komisiou stanovená úroven casti hodnoty predaja, ktorá sa má zohladnit, bola odôvodnená inými skutocnostami schopnými ovplyvnit urcenie závaznosti. 1626 Tvrdenia zalobcu je potrebné preskúmat s prihliadnutím na predchádzajúce úvahy. 1627 Po prvé treba zamietnut tvrdenie, ze výska pokuty sa v prejednávanej veci odvíja od údajného "znacného vplyvu" na trh, pricom ale nebola uskutocnená nijaká analýza skutocných úcinkov takzvaných zneuzívajúcich postupov na spolocnost AMD alebo na trh. Treba totiz konstatovat, ze v prejednávanej veci Komisia nezohladnila skutocný dopad porusenia na trh na úcely urcenia jeho závaznosti. V rozpore s tvrdením zalobcu nemozno zo skutocnosti, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí konstatovala, ze "akékolvek protisútazné správanie na [trhu s CPU x86] má znacný dopad", vyvodit záver, ze Komisia zohladnila takýto dopad. V tejto súvislosti treba pripomenút, ze Komisia uviedla konstatovanie kritizované zalobcom na úcely opísania povahy porusenia. Kedze "povaha" porusenia odkazuje na jeho abstraktné a vseobecné crty, Komisia mohla v tomto kontexte správne konstatovat, ze vzhladom na vysoké výnosy vytvárané na trhu s CPU x86 akékolvek protisútazné správanie na tomto trhu má znacný dopad. Komisia tým nezohladnila skutocné úcinky postupov uvedených v napadnutom rozhodnutí na trh, ale "povahu", a teda schopnost týchto postupov mat takéto úcinky. 1628 Skutocnost, ze Komisia nezohladnila skutocný dopad porusenia na trh na úcely stanovenia výsky pokuty, potvrdzujú aj nasledujúce skutocnosti. Jednak, zatial co niektoré casti napadnutého rozhodnutia, ktoré sa netýkajú stanovenia výsky pokuty, obsahujú závery týkajúce sa skutocného dopadu správania zalobcu na slobodnú volbu OEM a spolocnosti MSH (pozri odôvodnenia 1001 a 1678 tohto rozhodnutia) a ujmy spôsobenej spotrebitelom (pozri odôvodnenia 1597 az 1616 uvedeného rozhodnutia), Komisia na tieto závery nepoukázala pri urcení závaznosti porusenia. Taktiez v rámci záveru týkajúceho sa závaznosti, uvedeného v odôvodnení 1785 tohto rozhodnutia, Komisia konstatovala, ze zneuzitia sa lísili z hladiska ich "pravdepodobného protisútazného vplyvu". Skutocnost, ze Komisia v rámci záveru týkajúceho sa porusenia poukázala na "pravdepodobný protisútazný vplyv" jednotlivých zneuzití, jednoznacne preukazuje, ze nezohladnila skutocný dopad porusenia na trh, ale len jeho pravdepodobný vplyv. 1629 Preto treba konstatovat, ze Komisia sa neopierala o skutocný dopad porusenia na úcely zvýsenia jeho závaznosti. 1630 Po druhé v rozsahu, v akom zalobca tvrdí, ze Komisia nesprávne nezohladnila neexistenciu konkrétnych úcinkov porusenia a prícinnú súvislost medzi týmito úcinkami a ujmou spôsobenou spotrebitelom alebo konkurentom ako polahcujúci faktor pri posúdení závaznosti, túto jeho argumentáciu treba zamietnut. Je potrebné konstatovat, ze na úcely stanovenia casti hodnoty predaja urcenej podla závaznosti porusenia na 5 % Komisia nebola povinná zohladnit údajnú neexistenciu skutocného dopadu porusenia na trh. V prejednávanej veci totiz ostatné skutocnosti, o ktoré sa Komisia opierala v napadnutom rozhodnutí na úcely urcenia závaznosti porusenia, odôvodnujú stanovenie casti hodnoty predaja, ktorá sa má zohladnit, na 5 %. 1631 V tejto súvislosti treba na úvod konstatovat, ze úroven 5 % uvedená v napadnutom rozhodnutí je situovaná v dolnej casti stupnice, ktorá podla bodu 21 usmernení z roku 2006 môze dosiahnut az úroven 30 %. 1632 V prvom rade, pokial ide o povahu porusenia, treba uviest, ze Komisia sa v odôvodneniach 1780 a 1781 napadnutého rozhodnutia domnievala, ze okrem zalobcu, ktorý mal podiel na trhu na úrovni 80 %, jediným váznym konkurentom na trhu bola spolocnost AMD. Komisia tiez pripomenula, ze zalobca uplatnoval celkovú stratégiu zameranú na vylúcenie spolocnosti AMD z trhu. Cielom zneuzívajúcich postupov zalobcu tak bolo vylúcit jediného vázneho konkurenta alebo aspon obmedzit jeho prístup na trh. Vzhladom na prekázky prístupu k výrobe CPU x86 je pravdepodobné, ze pokial by doslo k vylúceniu alebo vytlaceniu spolocnosti AMD na okraj, na trhu by sa neobjavil iný nový dôveryhodný subjekt. 1633 V druhom rade, pokial ide o podiel dotknutých podnikov na trhu, Komisia v odôvodnení 1783 napadnutého rozhodnutia konstatovala, ze pocas celého obdobia porusovania zalobca nielen ze mal dominantné postavenie vo vsetkých segmentoch trhu s CPU x86, ale jeho podiel na trhu bol este aj omnoho vyssí ako podiel jeho konkurentov. 1634 V tretom rade, pokial ide o geografický rozsah porusenia, Komisia v odôvodnení 1784 napadnutého rozhodnutia konstatovala, ze preukázala, ze stratégia zalobcu zameraná na vylúcenie spolocnosti AMD z trhu mala celosvetový rozsah. V kontexte posúdenia závaznosti porusenia táto okolnost znamená, ze porusenie sa vztahovalo na celý EHP (pozri body 1578 az 1582 vyssie). 1635 V stvrtom rade treba pripomenút, ze v rámci záveru týkajúceho sa závaznosti porusenia Komisia v odôvodnení 1785 napadnutého rozhodnutia konstatovala najmä, ze zalobca sa dopustil jediného porusenia, ktorého intenzita bola pocas rokov rôzna, jednotlivé zneuzitia sa lísili, pokial ide o ich pravdepodobný protisútazný vplyv, a zalobca sa snazil utajit protisútaznú povahu svojho správania (pozri body 1583 az 1591 vyssie). 1636 Tieto konstatovania, ktoré bud nie sú spochybnené zalobcom, alebo boli z právneho hladiska dostatocne preukázané Komisiou, sú postacujúce na odôvodnenie stanovenia casti hodnoty predaja na 5 %. 1637 Po tretie, pokial ide o tvrdenia zalobcu, ktorých cielom je podlozenie neexistencie konkrétnych úcinkov na trh a prícinnej súvislosti, treba pre úplnost pripomenút, ze rast podielov spolocnosti AMD na trhu ani pokles cien CPU x86 pocas obdobia uvedeného v napadnutom rozhodnutí neznamenajú, ze postupy zalobcu nemali nijaký úcinok. Pri neexistencii týchto postupov sa mozno domnievat, ze zvýsenie trhových podielov konkurenta, ako aj pokles cien CPU x86 mohli byt väcsie (pozri bod 186 vyssie). Rovnako tak v rozsahu, v akom zalobca uvádza iné ekonomické dôvody, nez je vernost vyvolaná podmienenými zlavami ako dôvody rozhodnutí OEM nakupovat jeho výrobky, treba konstatovat, ze ani táto argumentácia nemôze vylúcit akýkolvek vplyv uvedených podmienených zliav a platieb na obchodné rozhodnutia OEM (pozri bod 597 vyssie). 4. Záver 1638 Je preto potrebné zamietnut vsetky tvrdenia zalobcu, ktorých cielom je preukázanie toho, ze výska pokuty bola neprimeraná. D - O výkone neobmedzenej právomoci 1639 Na pojednávaní zalobca zdôraznil styri skutocnosti, ktoré podla neho odôvodnujú znízenie ciastky pokuty Vseobecným súdom v rámci výkonu jeho neobmedzenej právomoci. Po prvé zalobca zdôraznuje komplexnost prejednávanej veci a tvrdí, ze bolo pre neho velmi tazké dodrziavat zákon. V prejednávanej veci sa Komisia riadila prístupom stanoveným v usmernení k clánku 82. Toto nezakazuje podmienené zlavy samé osebe, ale vyzaduje uplatnenie testu AEC. Vseobecný súd by mal zohladnit nedostatok právnej istoty, ktorý tým vzniká. Po druhé zalobca uvádza, ze správne konanie trvalo devät rokov, pricom clánok 6 EDLP a clánok 41 Charty základných práv vyzadujú rýchle zaobchádzanie s trestnými vecami. Podstatná cast tohto omeskania je dôsledkom prác potrebných pre uplatnenie testu AEC. Omeskanie je faktor, ktorý by mal Vseobecný súd vzdy zohladnit. Po tretie Vseobecný súd by mal zohladnit rozhodnutia ombudsmana zo 14. júla 2009, v ktorých sa konstatuje, ze nevyhotovenie záznamu zo stretnutia medzi Komisiou a pánom D1 je prípadom nesprávneho úradného postupu. Po stvrté, pokial ide o zneuzitie týkajúce sa spolocnosti Acer, Vseobecný súd by mal zohladnit skutocnost, ze doba oddialenia uvedenia prenosného pocítaca na trh mohla byt len dva az styri týzdne. 1640 Nijaké z týchto tvrdení vsak nemôze viest k zmene výsky pokuty stanovenej Komisiou. 1641 Po prvé zalobca nemôze zakladat nijakú výhodu na údajnej právnej neistote v súvislosti s protiprávnostou zliav za exkluzivitu. Komisia a Súdny dvor totiz opakovane odsúdili vykonávanie postupov podnikom v dominantnom postavení, ktoré spocívali v poskytovaní financných podnetov, ktoré závisia od podmienok exkluzivity (pozri bod 1602 vyssie). Pokial ide o usmernenie k clánku 82, z odôvodnenia 916 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia toto usmernenie v prejednávanej veci neuplatnila. Ako bolo uvedené vyssie, Komisia nebola povinná tak urobit. Navyse zalobca nepreukázal, ze Komisia v nom vzbudila legitímnu dôveru v súvislosti s uplatnením testu AEC (pozri body 160 az 165 vyssie). 1642 Po druhé, pokial ide o dlzku správneho konania, argumentáciu zalobcu nemozno prijat. 1643 V tejto súvislosti treba zdôraznit, ze výkon neobmedzenej súdnej právomoci neznamená preskúmanie ex offo a konanie pred súdmi Únie je kontradiktórne. S výnimkou dôvodov verejného poriadku, medzi ktoré patrí neexistencia odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ktoré je súd povinný preskúmavat ex offo, prinálezí zalobcovi, aby uviedol zalobné dôvody proti dotknutému rozhodnutiu a predlozil dôkazy na podporu týchto dôvodov (rozsudok Chalkor/Komisia, bod 1609 vyssie, bod 64). 1644 Zalobný dôvod uvedený zalobcom, ktorý sa týka len dlzky správneho konania a nie dlzky konania pred Vseobecným súdom, treba vyhlásit za neprípustný podla clánku 48 ods. 2 rokovacieho poriadku. Tento zalobný dôvod, ktorý nebol uvedený v zalobe, nemozno povazovat za priame alebo nepriame rozvinutie zalobného dôvodu uvedeného v zalobe a takisto sa tento dôvod nezakladá na právnych alebo skutkových okolnostiach, ktoré vysli najavo pocas konania. Navyse za okolností tejto veci nepripadá do úvahy preskúmat ex offo zalobný dôvod zalozený na neprimerane dlhom konaní pred Komisiou (pozri analogicky rozsudok Súdu prvého stupna z 30. apríla 2009, CD-Contact Data/Komisia, [76]T-18/03, Zb. s. II-1021, bod 130). 1645 Po tretie, pokial ide o nevyhotovenie záznamu zo stretnutia medzi Komisiou a pánom D1, vyssie uz bolo uvedené, ze Komisia napravila svoj pôvodný nedostatok v správnom konaní vyplývajúci z nevyhotovenia súhrnnej poznámky a jej neposkytnutia zalobcovi tým, ze poskytla zalobcovi nedôvernú verziu internej poznámky (pozri bod 622 vyssie). Za týchto okolností nie je potrebné menit výsku pokuty. Pre úplnost treba uviest, ze aj za predpokladu, ze by nedoslo k náprave procesného pochybenia, táto nezrovnalost by nemohla viest Vseobecný súd k zmene výsky pokuty. 1646 Po stvrté, pokial ide o zneuzitie týkajúce sa spolocnosti Acer, tvrdenie zalobcu, ze doba oddialenia uvedenia predmetného prenosného pocítaca na trh bola v skutocnosti kratsia nez styri mesiace, bolo zamietnuté v bodoch 1345 az 1357 vyssie. 1647 Navyse treba uviest, ze vzhladom na neobmedzenú právomoc, ktorú má Vseobecný súd v oblasti pokút za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze, nijaká zo skutocností uvedených zalobcom vo výhradách, tvrdeniach a právnych a skutkových okolnostiach v rámci vsetkých vyssie preskúmaných zalobných dôvodov neumoznuje dospiet k záveru, ze pokuta, ktorá mu bola ulozená, je neprimeraná. Naopak, treba sa domnievat, ze táto pokuta je primeraná vzhladom na okolnosti prejednávanej veci. V rámci tohto posúdenia je potrebné zohladnit najmä okolnosti uvedené v bodoch 1631 az 1636 vyssie, ako aj skutocnost, ze pokuta predstavuje 4,15 % rocného obratu spolocnosti Intel, co je výrazne pod hornou hranicou 10 % stanovenou v clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003. O trovách [omissis] Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (siedma rozsírená komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Zaloba sa zamieta. 2. Intel Corp. znása svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradit trovy konania Európskej komisie, okrem jej trov konania, ktoré vznikli z dôvodu vedlajsieho úcastníctva Association for Competitive Technology, Inc., a Union fédérale des consommateurs - Que choisir (UFC - Que choisir). 3. Association for Competitive Technology znása svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradit trovy konania, ktoré vznikli Komisii z dôvodu jej vedlajsieho úcastníctva. Dittrich Schwarcz Wiszniewska-Bial/ecka Prek Kanceva Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 12. júna 2014. Podpisy __________________________________________________________________ ( [77]*1 ) Jazyk konania: anglictina. ( [78]1 ) Uvádzajú sa iba tie body rozsudku, ktorých uverejnenie povazuje Vseobecný súd za uzitocné. ( [79]2 ) Dôverné údaje, pri ktorých neboli uvedené identifikacné znaky. S cielom zachovania anonymity boli mená osôb nahradené v prípade osôb pracujúcich pre spolocnosti Intel, Dell, HP, NEC, Lenovo, Acer a MSH prvým písmenom názvu spolocnosti, pre ktorú pracujú, za ktorým nasleduje císlica, a v prípade osôb pracujúcich pre spolocnost AMD velkým písmenom "C", za ktorým nasleduje císlica. Okrem toho mená troch profesorov boli nahradené oznaceniami P1, P2 a P3. References 1. file:///tmp/lynxXXXXPShqwI/L91884-9533TMP.html#t-ECR_62009TJ0286_SK_01-E0001 2. file:///tmp/lynxXXXXPShqwI/L91884-9533TMP.html#t-ECR_62009TJ0286_SK_01-E0002 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:P:1962:013:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:001:TOC 5. file:///tmp/lynxXXXXPShqwI/L91884-9533TMP.html#t-ECR_62009TJ0286_SK_01-E0003 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2009:227:TOC 7. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2006:210:TOC 8. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2007:232:TOC 9. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000T?0067&locale=SK 10. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007T?0112&locale=SK 11. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0238&locale=SK 12. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005T?0321&locale=SK 13. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61983??0029&locale=SK 14. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61985C?0089&locale=SK 15. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008T?0141&locale=SK 16. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61976??0085&locale=SK 17. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006T?0155&locale=SK 18. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61981??0322&locale=SK 19. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0095&locale=SK 20. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001T?0203&locale=SK 21. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0052&locale=SK 22. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61989C?0234&locale=SK 23. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61993C?0310&locale=SK 24. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61989T?0065&locale=SK 25. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998T?0065&locale=SK 26. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001T?0066&locale=SK 27. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2009:045:TOC 28. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001T?0273&locale=SK 29. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2009:227:TOC 30. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999T?0219&locale=SK 31. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61997T?0228&locale=SK 32. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003T?0340&locale=SK 33. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61986C?0062&locale=SK 34. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61985??0089&locale=SK 35. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61996T?0102&locale=SK 36. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1989:395:TOC 37. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61973??0006&locale=SK 38. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61969??0048&locale=SK 39. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003T?0204&locale=SK 40. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61996C?0306&locale=SK 41. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61979??0022&locale=SK 42. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61993T?0024&locale=SK 43. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2004:123:TOC 44. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61991T?0030&locale=SK 45. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0199&locale=SK 46. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007T?0240&locale=SK 47. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008T?0199&locale=SK 48. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0204&locale=SK 49. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995T?0025&locale=SK 50. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998T?0191&locale=SK 51. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61983??0009&locale=SK 52. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0141&locale=SK 53. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001T?0314&locale=SK 54. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992C?0036&locale=SK 55. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008C?0407&locale=SK 56. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000T?0044&locale=SK 57. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0038&locale=SK 58. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0015&locale=SK 59. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006T?0075&locale=SK 60. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62010C?0110&locale=SK 61. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0407&locale=SK 62. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61991T?0083&locale=SK 63. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008T?0211&locale=SK 64. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0259&locale=SK 65. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003T?0271&locale=SK 66. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62010C?0386&locale=SK 67. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0279&locale=SK 68. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0521&locale=SK 69. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004T?0201&locale=SK 70. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0167&locale=SK 71. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0076&locale=SK 72. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006T?0192&locale=SK 73. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2009:173:TOC 74. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0534&locale=SK 75. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1998:009:TOC 76. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003T?0018&locale=SK 77. file:///tmp/lynxXXXXPShqwI/L91884-9533TMP.html#c-ECR_62009TJ0286_SK_01-E0001 78. file:///tmp/lynxXXXXPShqwI/L91884-9533TMP.html#c-ECR_62009TJ0286_SK_01-E0002 79. file:///tmp/lynxXXXXPShqwI/L91884-9533TMP.html#c-ECR_62009TJ0286_SK_01-E0003