[1]Úcastníci konania [2]Odôvodnenie [3]Výrok Úcastníci konania Vo veci T-154/09, Manuli Rubber Industries SpA (MRI), so sídlom v Miláne (Taliansko), v zastúpení: L. Radicati di Brozolo, M. Pappalardo a E. Marasŕ, advokáti, zalobkyna, proti Európskej komisii, v zastúpení: V. Di Bucci, S. Noë a L. Prete, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorej predmetom je návrh na ciastocné zrusenie rozhodnutia Komisie K(2009) 428 v konecnom znení z 28. januára 2009 v konaní podla clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/39.406 - Morské palivové hadice) v rozsahu, v akom sa toto rozhodnutie týka zalobkyne, a subsidiárne návrh na zrusenie alebo podstatné znízenie pokuty, ktorá jej bola uvedeným rozhodnutím ulozená, VSEOBECNÝ SÚD (prvá komora), v zlození: predseda komory J. Azizi, sudcovia M. Prek a S. Frimodt Nielsen (spravodajca), tajomník: J. Weychert, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 26. apríla 2012, vyhlásil tento Rozsudok Odôvodnenie Skutkové okolnosti A - Odvetvie morských palivových hadíc urcených na ropu a plyn 1. Morské palivové hadice sa pouzívajú na nacerpanie sladkej alebo spracovanej ropy a ostatných ropných produktov z mimopobrezných zariadení (napríklad z plavákov - prichytených o dno na sírom mori a slúziacich ako uväzovací bod pre ropné tankery, alebo z plávajúcich tazobných skladovacích a cerpacích zariadení - ktoré sú systémami plávajúcich cisterien pouzívaných na extrakciu ropy alebo plynu z prilahlej ropnej plosiny, ich spracovanie a uskladnenie az do svojho precerpania do ropných tankerov) do cisternových lodí a neskôr ich opätovné vypustenie z týchto plavidiel do mimopobrezných zariadení (napríklad plavákov) alebo zariadení na pevnine. 2. Morské palivové hadice sa nepouzívajú na pevnine - to znamená, ze sa pouzívajú vo vode alebo v jej blízkosti -, zatial co priemyselné alebo zemné hadice sa pouzívajú na pevnine. 3. Kazdé zariadenie s morskými palivovými hadicami obsahuje podla konkrétnych potrieb klientov niekolko standardných hadíc, speciálnych hadíc s prípojkami na oboch koncoch a dalsie vybavenie, akým sú uzávery, koncovky, alebo aj iné plávajúce zariadenia. V prejednávanej veci slovné spojenie "morské hadice" zahrna aj toto dalsie vybavenie. 4. Morské palivové hadice pouzívajú ropné spolocnosti, výrobcovia plavákov, prístavné terminály, ropný priemysel a vlády, pricom sa kupujú tak na realizáciu nových projektov, ako aj na úcely výmeny. 5. Pokial ide o nové projekty, ropné terminály alebo dalsí koncoví pouzívatelia poveria väcsinou inziniersku spolocnost (nazývanú aj "konstruktér materiálu", "konstruktér OEM" alebo "zhotovitel"), aby postavila alebo nainstalovala nové zariadenia na rozvod ropy, akými sú systémy priviazania na jeden bod alebo plávajúce výrobné, skladovacie a cerpacie zariadenia. Na takéto projekty zhotovitel nakúpi vsetky komponenty morských palivových hadíc od jedného výrobcu. 6. Po nainstalovaní týchto morských palivových hadíc sa musia jednotlivé diely vymenit v období od jedného do siedmich rokov. Nákup morských palivových hadíc urcených na výmenu (tiez známe ako "odvetvie s náhradnými dielmi") vykonávajú casto priamo koncoví pouzívatelia. V niektorých prípadoch vsak koncoví pouzívatelia poveria nákupmi svoje dcérske spolocnosti a externé podniky, v ktorých tieto nákupy centralizujú. Predaj morských palivových hadíc urcených na výmenu starých hadíc predstavuje väcsí podiel na svetovom trhu s morskými palivovými hadicami nez podiel predaja nových výrobkov. 7. Dopyt po morských palivových hadiciach závisí do znacnej miery od vývoja v odvetví ropného priemyslu, a to najmä od tazby ropy v oblastiach, ktoré sú vzdialené od miesta spotreby. Dopyt v priebehu casu vzrástol. Je cyklický a do istej miery súvisí s vývojom cien ropy. Dopyt významnejsie vzrástol na konci 60. rokov a este sa zvýsil na zaciatku 70. rokov, najmä v oblastiach produkujúcich ropu v Perzskom zálive, v Severnom mori a v severnej Afrike. Pocas 80. rokov sa dopyt zvysoval najmä zo strany rozvíjajúcich sa státnych ropných spolocností z Juznej Ameriky. Koncom 90. rokov sa dopyt presunul do západnej Afriky. 8. Morské palivové hadice vyrábajú spolocnosti, ktoré sú známe výrobou pneumatík a kaucuku, alebo niektorá z ich "spin-off" (kvázinástupnícka spolocnost). Sú vyrábané na zákazku v súlade s poziadavkami zákazníkov. Kedze dopyt po morských palivových hadiciach je z geografického hladiska siroko rozptýlený, väcsina výrobcov morských palivových hadíc zamestnáva znacný pocet zástupcov, ktorí pre konkrétne trhy poskytujú vseobecné marketingové sluzby a ponúkajú výrobky týchto výrobcov v rámci uverejnovaných verejných sútazí. 9. Morské palivové hadice sú uvádzané na trh po celom svete a hlavní výrobcovia pôsobia na medzinárodnej úrovni. Normatívne poziadavky uplatnované na morské palivové hadice sa v jednotlivých krajinách zásadne nelísia, a hoci technické poziadavky sa lísia v závislosti od prostredia a podmienok pouzitia, nepovazuje sa to za prekázku predaja morských palivových hadíc po celom svete. 10. Napokon pocas obdobia, ktoré bolo zohladnené v napadnutom rozhodnutí, úcastníci kartelu predávali morské palivové hadice vyrobené v Japonsku, v Spojenom královstve, v Taliansku a vo Francúzsku koncovým pouzívatelom, ako aj zhotovitelom so sídlom v rôznych krajinách Európskej únie a Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP). Hoci väcsina systémov morských palivových hadíc bola urcená na koncové pouzitie mimo Európy, niektorí z hlavných svetových zhotovitelov sa nachádzajú v rôznych krajinách Únie a EHP. B - Predstavenie zalobkyne 11. Zalobkyna Manuli Rubber Industries SpA (MRI) je spolocnostou pôsobiacou po celom svete v oblasti projektovania, výroby a distribúcie strojov, systémov a komponentov z kaucuku alebo z kovu na prepravu kvapalín urcených pre námorné alebo ropné aplikácie a pre vysokotlakové hydraulické systémy. 12. Zalobkyna je zastresujúcou spolocnostou skupiny Manuli. Svoje sídlo má v Miláne (Taliansko). 13. Manuli 2. decembra 1984 zalozila Uniroyal Manuli (USA) Inc., ktorá mala sídlo v Delaware (Spojené státy) a bola vo výlucnom vlastníctve MRI. Táto spolocnost bola následne v roku 1986 oznacená obchodným menom Uniroyal Manuli Rubber (USA) Inc., v roku 1990 obchodným menom Manuli Rubber Industries (USA) Inc. a napokon v roku 1997 obchodným menom Manuli Oil & Marine (USA) Inc. (dalej len "MOM"). Spolocnost bola zrusená 31. decembra 2006. 14. Po svojom zalození viedla táto spolocnost MOM na medzinárodnej úrovni predaj a uvádzanie morských palivových hadíc spolocnosti MRI na trh. 15. [ Dôverné ](1) . 16. [ Dôverné ]. 17. [ Dôverné ]. 18. Odvetvie morských palivových hadíc podliehalo v januári 2006 právomoci podnikovej skupiny Ingénierie a MOM podávala správy jej vedúcemu. 19. Dna 1. januára 2007, po zrusení MOM, prevádzkovú cinnost v odvetví morských palivových hadíc prevzala MRI. C - Správne konanie 20. Zatial co Ministerstvo spravodlivosti Spojených státov a orgány hospodárskej sútaze Japonska a Spojeného královstva zacali vysetrovanie v súvislosti s podobnými skutkovými okolnostami, spolocnost [ dôverné ] s odvolaním sa na program zhovievavosti stanovený v oznámení Komisie o oslobodení od pokút a znízení pokút v kartelových prípadoch (Ú. v. EÚ C 298, 2006, s. 17) (dalej len "oznámenie o spolupráci") predlozila Komisii Európskych spolocenstiev 20. decembra 2006 ziadost o oslobodenie od pokút, pricom oznámila existenciu kartelu na trhu s morskými palivovými hadicami. 21. Komisia tak zacala vysetrovanie pre porusenie clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o EHP a 2. mája 2007 vykonala niekolko inspekcií v spolocnosti Parker ITR, u ostatných dotknutých výrobcov, ako aj v [ dôverné ] a u pána W. 22. MRI 4. mája 2007, Parker ITR 17. júla 2007 a Bridgestone 7. decembra 2007 zaslali Komisii ziadost o zhovievavost. 23. Komisia 28. apríla 2008 prijala oznámenie o výhradách, ktoré dorucila rôznym dotknutým spolocnostiam v období od 29. apríla do 1. mája 2008. 24. Vsetky dotknuté spolocnosti odpovedali na oznámenie o výhradách v stanovených lehotách a poziadali, s výnimkou [ dôverné ]/DOM, ContiTech AG a Continental AG, o ústne vypocutie, ktoré sa konalo 23. júla 2008. D - Napadnuté rozhodnutie 25. Komisia prijala 28. januára 2009 rozhodnutie K(2009) 428 v konecnom znení v konaní podla clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/39.406 - Morské palivové hadice) (dalej len "napadnuté rozhodnutie"). Z napadnutého rozhodnutia v podstate vyplýva, ze: - je adresované jedenástim spolocnostiam vrátane zalobkyne, - v nom uvedené spolocnosti sa za okolností, ktoré sa v jednotlivých prípadoch odlisovali, zúcastnili na jedinom a komplexnom porusení, ktorého predmetom bolo: - pridelovanie zákaziek vo verejných sútaziach, - urcovanie cien, - urcovanie kvót, - stanovovanie podmienok predaja, - geografické rozdelenie trhov a - výmena citlivých informácií o cenách, predajných objemoch a zákazkách, - kartel sa zacal najneskôr 1. apríla 1986 (hoci je pravdepodobné, ze jeho pociatok siaha do zaciatku 70. rokov) a skoncil sa 2. mája 2007, - v prípade niektorých spolocností v období od 13. mája 1997 do 11. júna 1999, v prípade ostatných spolocností do 21. júna 1999, a pokial ide o MRI, do 9. mája 2000 boli cinnosti kartelu obmedzené a medzi jeho clenmi doslo k nezhodám; podla Komisie to vsak neviedlo k skutocnému preruseniu porusenia; organizovaná struktúra kartelu bola totiz v júni 1999 úplne obnovená, a to rovnakým spôsobom a s tými istými úcastníkmi, s výnimkou zalobkyne, ktorá opätovne plne vstúpila do kartelu 9. júna 2000; treba preto vyvodit záver, ze výrobcovia sa dopustili jediného a pokracujúceho porusenia, ktoré trvalo od 1. apríla 1986 do 2. mája 2007 alebo prinajmensom, ak by sa napriek vsetkému musel vyvodit záver, ze doslo k preruseniu, jediného a opakovaného porusenia; obdobie od 13. mája 1997 do9. júna 2000, pokial ide o zalobkynu, sa vsak pri výpocte pokuty neberie do úvahy, a to vzhladom na obmedzený pocet dôkazov o porusení za toto obdobie, - úcast zalobkyne na porusení sa konstatovala v obdobiach od 1. apríla 1986 do 1. augusta 1992 a od 3. septembra 1996 do 2. mája 2007, - podla kritérií stanovených v usmerneniach k metóde stanovenia pokút ulozených podla clánku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia c. 1/2003 (Ú. v. EÚ C 210, 2006, s. 2, dalej len "usmernenia") základná suma pokuty, ktorá sa mala ulozit kazdej zo spolocností, bola stanovená takto: - Komisia vychádzala z priemeru rocného celosvetového predaja kazdej zo spolocností v období rokov 2004 - 2006, s výnimkou Yokohama Rubber, pri ktorej zohladnila obdobie rokov 2003 - 2005; Komisia v tejto súvislosti zohladnila predaj fakturovaný kupujúcimi usadenými v EHP, - urcila relevantný predaj kazdej z nich na základe ich celosvetového trhového podielu na agregovanom objeme predajov v rámci EHP v súlade s bodom 18 usmernení, - zohladnila 25 % poslednej uvedenej hodnoty (namiesto maximálnych 30 % stanovených usmerneniami) vzhladom na závaznost porusenia, - vynásobila takto dosiahnutú hodnotu poctom rokov úcasti kazdej spolocnosti na porusení, - napokon v súlade s bodom 25 usmernení zohladnila dodatocnú sumu rovnajúcu sa 25 % relevantného predaja na úcely odstrasenia, - Komisia dalej zohladnila voci Parker ITR a Bridgestone pritazujúce okolnosti a zamietla vsetky polahcujúce okolnosti v prípade ostatných spolocností, - napokon na základe oznámenia o spolupráci Komisia znízila pokutu spolocnosti [ dôverné ] (o 100 %) a spolocnosti MRI (o 30 %), avsak zamietla ziadosti o znízenie pokút, ktoré podali Bridgestone a Parker ITR. 26. [ Dôverné ]. 27. Nijaká polahcujúca okolnost sa v prospech MRI nezohladnila. 28. Znízenie pokuty o 30 % jej vsak bolo priznané podla oznámenia o spolupráci, v dôsledku coho suma pokuty, ktorá jej bola ulozená, dosahovala výsku 4 900 000 eur. Konanie a návrhy úcastníkov konania 29. Zalobkyna návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 10. apríla 2009 podala túto zalobu. 30. Vzhladom na prekázku na strane jedného clena komory predseda Vseobecného súdu urcil na základe clánku 32 ods. 3 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu iného sudcu na doplnenie komory. 31. Na základe správy sudcu spravodajcu Vseobecný súd (prvá komora) rozhodol o zacatí ústnej casti konania a v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania upravených v clánku 64 rokovacieho poriadku vyzval úcastníkov konania, aby predlozili niektoré dokumenty, a polozil im písomné otázky. Úcastníci konania tejto ziadosti vyhoveli. 32. V liste z 25. apríla 2012 zalobkyna navrhla, aby pojednávanie prebiehalo s vylúcením verejnosti. 33. Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na ústne otázky, ktoré im polozil Vseobecný súd, boli vypocuté pocas pojednávania, ktoré sa konalo 26. apríla 2012. 34. Zalobkyna pri tejto prílezitosti vzala spät svoj návrh na vylúcenie verejnosti z pojednávania. 35. Zalobkyna navrhuje, aby Vseobecný súd: - najmä: - zrusil clánok 1 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom sa v nom konstatuje, ze sa zúcastnila na jedinom a pokracujúcom porusení na trhu s morskými palivovými hadicami v obdobiach od 1. apríla 1986 do 1. augusta 1992 a od 3. septembra 1996 do 2. mája 2007, a predovsetkým v období od 3. septembra 1996 do 9. mája 2000, - zrusil clánok 2 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom jej ukladá pokutu vo výske 4 900 000 eur, - zamietol vsetky námietky a návrhy, ktoré tomu odporujú, - subsidiárne: - znízil podla clánku 229 ES pokutu vo výske 4 900 000 eur, ktorá jej bola ulozená na základe clánku 2 napadnutého rozhodnutia, - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 36. Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: - zamietol zalobu, - zaviazal zalobkynu na náhradu trov konania. Právny stav A - O návrhoch na zrusenie 37. Zalobkyna na podporu svojej zaloby o neplatnost uvádza tri zalobné dôvody. 38. Prvý zalobný dôvod je zalozený na nesprávnej kvalifikácii porusenia a na porusení clánku 253 ES. 39. Druhý zalobný dôvod je zalozený na viacerých nesprávnych posúdeniach pri stanovení dlzky trvania porusenia, ako aj na porusení clánkov 81 ES a 253 ES a clánku 2 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 [ES] a 82 [ES] (Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205). 40. Delí sa na sest castí, ktoré sú v uvedenom poradí zalozené na nesprávnom posúdení dôkazov uvedených Komisiou (prvá cast), na tom, ze Komisia neuniesla dôkazné bremeno, ktoré jej prislúchalo (druhá cast), na tom, ze zalobkyna predlozila dôkazy o opaku a iné prijatelné vysvetlenie (tretia cast), na porusení zásady rovnosti zaobchádzania a nedostatku odôvodnenia z dôvodu nesprávneho posúdenia pri porovnaní správania spolocnosti MRI v období od septembra 1996 do mája 1997 a jej správania v období od mája 1997 do mája 2000 (stvrtá cast), na tom, ze na jednotlivé odlisné porusenia, ktoré boli prípadne spáchané v období rokov 1996 - 2000, sa malo uplatnit premlcanie (piata cast), a na tom, ze pouzitie dokumentov, ktoré MRI poskytla v rámci programu zhovievavosti na preukázanie existencie porusenia v období od 3. septembra 1996 do 13. mája 1997 je v rozpore s oznámením o spolupráci a porusuje jej legitímnu dôveru (siesta cast). 41. Tretí zalobný dôvod sa delí na pät castí, ktoré sú v uvedenom poradí zalozené na nesprávnom posúdení závaznosti porusenia a na porusení zásady rovnosti zaobchádzania (prvá cast), na pochybení pri výpocte pokuty v závislosti od dlzky trvania porusenia a na p orusení zásady legitímnej dôvery (druhá cast), na nesprávnom uplatnení zvýsenia na úcely odstrasenia a na porusení povinnosti odôvodnenia a zásady rovnosti zaobchádzania (tretia cast), na nesprávnom odmietnutí polahcujúcich okolností a na porusení povinnosti odôvodnenia (stvrtá cast) a na nedostatocnom znízení pokuty za spoluprácu v rámci programu zhovievavosti (piata cast). 42. Prvý zalobný dôvod, ako aj sest castí druhého zalobného dôvodu treba preskúmat spolocne. B - O prvom zalobnom dôvode, zalozenom na nesprávnej kvalifikácii porusenia a na porusení clánku 253 ES, a o druhom zalobnom dôvode, zalozenom na zjavne nesprávnom posúdení pri stanovení dlzky trvania porusenia, na porusení clánkov 81 ES a 253 ES a clánku 2 nariadenia c. 1/2003 1. Napadnuté rozhodnutie 43. Pokial ide o prvý zalobný dôvod, z odôvodnenia 412 napadnutého rozhodnutia v podstate vyplýva, ze Komisia zastávala názor, ze MRI prerusila svoju úcast na karteli v období od 1. augusta 1992 do 3. septembra 1996, ze premlcanie sa mohlo uplatnit na obdobie trvania porusenia od 1. apríla 1986 do 1. augusta 1992, a ze preto rozhodla, ze jej za toto isté obdobie pokutu neulozí. Z clánku 1 napadnutého rozhodnutia okrem iného vyplýva, ze Komisia zastávala názor, ze pokracujúce porusenie bolo spáchané v období od 1. apríla 1986 do 2. mája 2007, MRI sa na nom zúcastnila od 1. apríla 1986 do 1. augusta 1992 a od 3. septembra 1996 do 2. mája 2007, a z odôvodnení 187, 201 az 208 a 446 az 448 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze obdobie trvania porusenia zohladnené Komisiou na úcely výpoctu pokuty plynie od 3. septembra 1996 do 13. mája 1997 a od 9. mája 2000 do 2. mája 2007, kedze obdobie od 13. mája 1997 do 9. mája 2000 sa v prípade zalobkyne povazuje za obdobie obmedzenej cinnosti kartelu, ktoré ulozenie pokuty neodôvodnuje. 44. Pokial ide o druhý zalobný dôvod, z odôvodnení 141 az 147 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia, ktorá vychádzala z rôznych dokumentov, vrátane niektorých interných správ poskytnutých spolocnostou MRI v rámci jej ziadosti o zhovievavost (odôvodnenia 143 az 145 napadnutého rozhodnutia), zastávala názor, ze MRI sa znovu aktívne pripojila ku kartelu 3. septembra 1996. 45. V odôvodneniach 148 az 187 napadnutého rozhodnutia sa okrem toho uvádzajú dôkazy, vrátane viacerých dokumentov poskytnutých spolocnostou MRI v rámci jej ziadosti o zhovievavost, z ktorých Komisia vychádzala, ked dospela k záveru, ze v období od 13. mája 1997 do mája 1999 bola cinnost kartelu obmedzená, pocas coho boli udrziavané kontakty, na ktorých sa zúcastnovala aj zalobkyna, ktorých cielom bolo najmä obnovit kartel a viest rokovania o podmienkach úcasti rôznych clenov tohto kartelu. Komisia vsak usúdila, ze vzhladom na obmedzenú povahu cinnosti clenov kartelu sa im za toto obdobie, ktoré bolo v prípade spolocnosti MRI predlzené do 9. mája 2000 (odôvodnenie 447 napadnutého rozhodnutia), nemohla ulozit nijaká pokuta. 46. V odôvodneniach 289 az 307 napadnutého rozhodnutia sa následne uvádzajú dôvody, pre ktoré Komisia zastávala názor, ze islo o pokracujúce, alebo subsidiárne, o opakované porusenie, a to napriek skutocnosti, ze usúdila, ze cinnost kartelu bola v období od 13. mája 1997 do mája 1999 obmedzená a ze za toto obdobie nebolo potrebné ulozit pokutu. 47. V odôvodneniach 480 az 488 napadnutého rozhodnutia sa napokon uvádzajú dôvody, pre ktoré Komisia na základe oznámenia o spolupráci priznala spolocnosti MRI znízenie pokuty o 30 %, avsak odmietla jej argumentáciu smerujúcu k tomu, ze podla bodu 26 tohto oznámenia sa voci nej nemôzu pouzit dôkazy, ktoré Komisii poskytla v súvislosti s rokmi 1996 a 1997. 2. Tvrdenia úcastníkov konania a) O prvom zalobnom dôvode 48. Zalobkyna v podstate zastáva názor, ze vzhladom na to, ze Komisia po prvé pripustila, ze z kartelu v období od 1. augusta 1992 do 3. septembra 1996 vystúpila, po druhé, ze islo o skutocné prerusenie, a nie o pozastavenie jej úcasti na karteli v zmysle, v akom judikatúra rozlisuje tieto dva pojmy (odôvodnenia 129, 130 a 402 napadnutého rozhodnutia), a po tretie, ze sa na nu teda mali uplatnit ustanovenia o premlcaní vztahujúcom sa na obdobie pred rokom 1992 (odôvodnenie 412 napadnutého rozhodnutia) a toto obdobie sa v dôsledku toho nemalo zohladnit pri výpocte pokuty, Komisia nemohla zároven rozhodnút, ze sa zalobkyna v období od 1. apríla 1986 do 2. mája 2007 zúcastnila na komplexnom a pokracujúcom porusení, lebo by to bolo v rozpore s ustanoveniami clánku 25 ods. 2 nariadenia c. 1/2003. Obdobie po obnovení jej úcasti na karteli nemozno teda povazovat za nové porusenie, ktoré sa lísi od predchádzajúceho. 49. Zalobkyna okrem toho v podstate spochybnuje, ze Komisia v jej prípade uznala premlcanie "na základe volnej úvahy", ako to táto institúcia tvrdí (odôvodnenie 412 napadnutého rozhodnutia). 50. Podla jej názoru sa takéto odôvodnenie navyse javí ako rozporné a nedostatocné. 51. Zalobkyna okrem toho zastáva názor, ze vzhladom na toto prerusenie jej úcasti na karteli nemozno jej situáciu porovnávat so situáciou ostatných clenov kartelu. 52. Komisia s týmito tvrdeniami nesúhlasí a uvádza, ze nebola povinná zistovat, ci doslo k premlcaniu, a ze preto uviedla iba to, ze premlcanie sa mohlo uplatnit. b) O druhom zalobnom dôvode O prvej casti 53. Zalobkyna tvrdí, ze Komisia na vyvodenie záveru o jej úcasti na karteli v období rokov 1996 - 2000 vychádza z urcitých dokumentov, ktoré odhalujú kontakty, ku ktorým doslo medzi nou a jej konkurentmi a v ktorých sa uvádza, ze "koncom roka 1996 opät zacala koordinovat urcité ponuky týkajúce sa morských palivových hadíc s clenmi kartelu" (odôvodnenie 141 napadnutého rozhodnutia) a ze v tomto období "profitovala z vycerpávajúcich informácií o trhu, k výmene ktorých doslo v súvislosti s vykonávaním dohladu nad dohodami o pridelovaní zákaziek vo verejných sútaziach medzi clenmi kartelu" (odôvodnenie 147 napadnutého rozhodnutia). 54. Podla jej názoru vsak dôkazy, o ktoré sa Komisia opiera [ dôverné ], v podstate neumoznujú vyvodit taký záver a namieta tak voci zneniu uvedených dôkazov, ako aj voci ich výkladu Komisiou, za predpokladu, ze by sa Komisia mohla platne opriet o skutocnosti, ktoré jej samotná zalobkyna poskytla v rámci zhovievavosti na to, aby mohla konstatovat jej úcast na karteli v období od 3. septembra 1996 do 13. mája 1997, ktoré bolo zohladnené pri výpocte pokuty, ktorá jej bola ulozená. 55. Komisia túto argumentáciu spochybnuje a spresnuje, ze zalobkyna viackrát vo svojich písomnostiach pripústa, ze v období rokov 1997 - 2000 udrziavala mnoho zakázaných kontaktov so svojimi konkurentmi, aj ked sa snazí ich dosah a význam minimalizovat. O druhej casti 56. Zalobkyna v podstate tvrdí, ze dôkazy, ktoré predlozila Komisia, nie sú postacujúce na preukázanie, ze sa pocas dotknutého obdobia ex novo zúcastnila na spolocnom pláne. Podla nej vsak Komisii prislúchalo preukázat, ze sa zúcastnila na novom porusení, kedze úcast na karteli sa úplne skoncila v roku 1992, a ze porusenie v období pred rokom 1992 sa premlcalo. Komisia sa teda nemohla uspokojit s indíciami, na základe ktorých predpokladala pokracovanie jej úcasti na karteli. Komisia to vsak urobila, ked sa nesprávne opierala o tézu, ze porusenie od roku 1986 pokracovalo. 57. Zalobkyna okrem toho zastáva názor, ze indície, ktoré Komisia získala, v kazdom prípade preukazujú jej výslovné vyjadrenie nesúhlasu vyhoviet návrhom ostatných úcastníkov kartelu na spoluprácu. 58. Komisia sa s touto argumentáciou nestotoznuje. O tretej casti 59. Po prvé zalobkyna v podstate namieta voci tomu, ze v súvislosti s dôkazmi uvedenými Komisiou (odôvodnenie 142 napadnutého rozhodnutia) Komisia nepredlozila iné prijatelné vysvetlenie, nez je vysvetlenie o úcasti na nekalosútaznej dohode, a dalej nesúhlasí s tvrdením Komisie, ze porusenie mozno vyvodit len z domnienok, kedze výmeny informácií a nezákonné kontakty s konkurentmi sa preukázali, v dôsledku coho má podnik následne predlozit iné prijatelné vysvetlenie (odôvodnenie 262 napadnutého rozhodnutia). 60. Zalobkyna totiz zastáva názor, ze poskytla dalsie vysvetlenie, ktoré je nielen prijatelné, ale aj podlozené rôznymi dôkazmi - prvé ústne vyjadrenie týkajúce sa [ dôverné ] -, ktoré umoznuje vyvodit záver, ze v období od 3. septembra 1986 do 9. mája 2000 sa na karteli nezúcastnila a ze k tomu dátumu len opätovne vstúpila do tohto kartelu. 61. V tejto súvislosti tvrdí, ze dokumenty, ktoré Komisia uviedla v napadnutom rozhodnutí, preukazujú, ze uskutocnené kontakty boli v skutocnosti dôsledkom úsilia ostatných podnikov, ktoré sa snazili presvedcit ju, aby vstúpila do kartelu, a sú dôkazom stratégie jedného z jej riadiacich pracovníkov spocívajúcej v "predstieraní neurcitej disponibility na spoluprácu s konkurentmi", aby ich to nepodnietilo vykonat zosúladené akcie smerujúce k bojkotu, ktoré by mohli byt pre nu nebezpecné, akými boli zosúladené akcie vykonané spolocnostami Dunlop a Bridgestone, pricom nadalej pôsobila na trhu autonómnym, ci dokonca ofenzívnym spôsobom vo vztahu k hospodárskej sútazi. 62. Po druhé zalobkyna v podstate tvrdí, ze Komisia postupovala nesprávne, ked nezohladnila rôzne dokumenty podporujúce toto vysvetlenie a poprela ich dôkaznú hodnotu. 63. Zalobkyna v tejto súvislosti zastáva názor, ze Komisia, hoci pripústa, ze predmetné dokumenty "potvrdzujú..., ze nebola súcastou formálnej struktúry klubu pred týmto dátumom [9. májom 2000]", napriek tomu tvrdí, ze "nie sú v rozpore so záverom..., podla ktorého nadalej udrziavala urcité protiprávne kontakty s ostatnými clenmi kartelu, ktorí ju informovali o prebiehajúcej spolupráci", a ze tieto kontakty sa týkali "spolupráce na trhu s morskými palivovými hadicami", co ju viedlo k vyvodeniu záveru, ze sa od roku 1997 do 9. mája 2000 takisto zúcastnila na karteli (odôvodnenia 146, 209 a 210 napadnutého rozhodnutia). 64. Zalobkyna sa domnieva, ze Komisia sa zrejme opiera o judikatúru, podla ktorej skutocnost, ze kazdý z clenov kartelu zohrával úlohu, ktorá mu je vlastná, pricom jeho správanie zahrna len urcité základné zlozky porusenia, nevylucuje zodpovednost kazdého z podnikov za celé porusenie vrátane aktov prijatých ostatnými úcastníkmi (odôvodnenia 284 az 288 napadnutého rozhodnutia). 65. Zastáva vsak názor, ze táto judikatúra sa nemôze v prejednávanej veci uplatnit, lebo sa týka preukázania úcasti na karteli zo strany podnikov, ktorých prítomnost na stretnutiach smerujúcich k uzavretiu protisútazných dohôd sa preukázala a ktoré sa nevyjadrili nesúhlasne voci predmetnému kartelu. 66. Je totiz nesporné, ze úcast na karteli sa skoncila v roku 1992 a kontakty uskutocnené v období rokov 1996 - 2000 sa majú v dôsledku toho posúdit v závislosti od ich schopnosti preukázat ex novo pristúpenie k spolocnému plánu. 67. Komisia sa teda nemôze uspokojit len s domnienkami. 68. Zalobkyna okrem toho uvádza, ze v súlade s judikatúrou nestací, ze Komisia na preukázanie jej pristúpenia k spolocnému plánu sledovanému ostatnými clenmi kartelu predlozí dôkaz, ze vedela o existencii kartelu alebo ze sledovala vseobecný ciel, ktorým bolo obmedzenie hospodárskej sútaze na trhu s morskými palivovými hadicami - co v kazdom prípade spochybnuje -, ale treba tiez preukázat, ze jej správanie bolo "úzko spojené" s uskutocnením "súhrnu protisútazných úcinkov plánovaných zúcastnenými subjektmi v rámci celkového plánu sledujúceho jediný ciel". Podla zalobkyne vsak dokumenty, o ktoré sa Komisia opiera, v skutocnosti preukazujú, ze zalobkyna nielenze vôbec nemala v úmysle pristúpit k spolocnému plánu sledovanému ostatnými výrobcami, ale ze dokonca uprednostnovala konat opacne, pricom sa, pochopitelne, usilovala vyhnút odvetným opatreniam zo strany jej konkurentov, kedze tí mohli konat v súcinnosti, aby ju vylúcili z trhu alebo jej spôsobili závaznú skodu. 69. Zalobkyna okrem toho v podstate zastáva názor, ze Komisia v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora nezohladnila skutocnost, ze na posúdenie skutocnej úcasti podniku na karteli je rozhodujúca vedomost, ktorú majú clenovia kartelu o úcasti alebo neúcasti predmetného podniku na karteli. Domnieva sa vsak, ze preukázala, ze v rámci svojich kontaktov s konkurentmi, ktoré vychádzali z ich iniciatívy, vzdy výslovne odmietla akýkolvek návrh na spoluprácu, i ked ho akceptovala hypoteticky a v budúcnosti, a ze samotní konkurenti mali jasný dojem, ze v skutocnosti nebola súcastou ich spolocného plánu. 70. Napokon namieta voci tomu, ze dôkazy, ktoré uviedla, mali mensiu dôkaznú hodnotu ako dôkazy Komisie, a zastáva názor, ze rozlisovanie, ktoré Komisia robí medzi formálnou struktúrou klubu a úcastou mimo tejto struktúry, je nesprávne, kedze toto rozlisovanie neexistovalo v prípade clenov klubu, ktorí poznali len formálnu struktúru. Podla nej ostatní clenovia klubu práve preto zastávali názor, ze do tohto klubu nepatrila. 71. Tieto tvrdenia Komisia spochybnuje. O stvrtej casti 72. Zalobkyna uvádza, ze Komisia zastávala názor, ze za obdobie od 13. mája 1997 do 9. mája 2000 ju nebolo potrebné sankcionovat, a to vzhladom na skutocnost, ze závaznost a intenzita kartelu bola mensia. Sankcionovala ju teda len za obdobie rokov 1996 - 1997. Podla zalobkyne sa pritom jej správanie v období rokov 1996 az 2000 nezmenilo, co podla nej vyplýva z dokumentov, na ktoré uz poukázala v rámci druhého zalobného dôvodu, kedze dôkazy za obdobie od septembra 1996 do mája 1997 neboli presvedcivejsie nez dôkazy týkajúce sa obdobia od mája 1997 do júna 1999. Za obdobie od septembra 1996 do mája 1997 jej teda nemala byt ulozená nijaká sankcia. 73. Okrem toho zastáva názor, ze nekoherentnost v odôvodnení a v záveroch Komisie preukazuje skutocnost, ze na rozdiel od ostatných podnikov nebola za obdobie od júna 1999 do mája 2000 sankcionovaná, kedze jej úcast na karteli sa nepovazovala za závaznú, zatial co ostatným podnikom bola za toto obdobie sankcia ulozená. 74. Tieto tvrdenia Komisia spochybnuje. O piatej casti 75. Zalobkyna po prvé tvrdí, ze bez ohladu na kvalifikáciu kartelu ako dohody alebo ako zosúladeného postupu kontakty a obmedzená výmena informácií, ku ktorým doslo v období rokov 1996 - 2000 medzi nou a jej konkurentmi prebehli mimo mechanizmu kartelu, na ktorom sa zúcastnili ostatné podniky. 76. Podla nej, hoci toto správanie mohlo predstavovat porusenie clánku 81 ES, jeho povaha a závaznost by sa lísila od úcasti na karteli, lebo nie sú spojené s jeho jediným cielom, a Komisia navyse nepreukázala opak. 77. Toto správanie treba teda nanajvýs povazovat za samostatný prípad, ktorý je odlisný od porusení clánku 81 ES, a treba ho posúdit odlisne od porusenia, ktorého sa zalobkyna dopustila v období rokov 1986 - 1992, ako aj od jej nového pristúpenia ku kartelu pocnúc rokom 2000. 78. Z toho podla nej vyplýva, ze kedze tieto porusenia neboli súcastou jediného a pokracujúceho alebo opakovaného porusenia, za predpokladu, ze by sa preukázali, boli vykonané v tom istom okamihu, ked boli spáchané. Kedze v prípade kazdého z týchto porusení uplynulo viac ako pät rokov od okamihu, ked doslo k ich spáchaniu, do okamihu, ked Komisia v súvislosti s nimi zacala stíhanie, sú tieto porusenia podla clánku 25 ods. 1 písm. b) nariadenia c. 1/2003 v kazdom prípade premlcané. 79. Zalobkyna po druhé tvrdí, ze vzhladom na skutocnost, ze prerusenie medzi skutkami spáchanými do roku 1992 a skutkami spáchanými od roku 2000 trvalo osem rokov, tieto skutky nemozno povazovat za skutky, ktoré sú z casového hladiska dostatocne blízke, aby sa preukázalo, ze kartel trval neprerusene. 80. To isté by okrem iného platilo, keby dlzka prerusenia trvala len styri roky (1992 az 1996). 81. Zalobkyna po tretie uvádza, ze svoju úcast na karteli v kazdom prípade ukoncila v roku 1992, a ze teda ide teda o prerusenie, a nie o pozastavenie jej úcasti, co okrem iného uznala Komisia, ktorá zastávala názor, ze skutky, ktoré boli spáchané pred rokom 1992, sú premlcané. 82. Po stvrté z toho tiez vyplýva, ze Komisia, ktorá pripustila, ze prerusenie v roku 1992 mohlo mat na následok premlcanie, nemohla ponechat túto otázku otvorenú a tvrdit, ze neulozenie sankcie za predchádzajúce obdobie bolo len výsledkom výkonu jej diskrecnej právomoci. Z toho vyplýva nedostatok odôvodnenia, od ktorého kvalifikácia porusenia závisí. 83. Napokon zalobkyna po piate tvrdí, ze Komisia neuviedla nijaký dôkaz o tom, ze by podla napadnutého rozhodnutia (odôvodnenie 300) niektoré jej správanie preukazovalo pokracovanie kartelu v období rokov 1996 a 1997 - 2000. 84. Tvrdí, ze sa nezúcastnila na nijakom stretnutí s ostatnými clenmi kartelu, ze neposkytla nijakú informáciu koordinátorovi v súvislosti s budúcimi verejnými sútazami, ze sa nezúcastnila na diskusiách o návrhoch na urcenie vítazov na základe údajných komplexných dohôd a ze jej nebola ulozená nijaká sankcia za nerespektovanie údajne vopred uzavretých dohôd. 85. Komisia teda nepreukázala, ze zalobkyna v období rokov 1996 - 2000 opätovne vstúpila do kartelu, a to hoci len v obmedzenej miere. 86. Tieto tvrdenia Komisia spochybnuje. O siestej casti 87. Zalobkyna uvádza, ze vsetky dôkazy - okrem jedného, a to [ dôverné ] -, ktoré Komisia pouzila na preukázanie jej viny v období od 3. septembra 1996 do 13. mája 1997, ako aj na výpocet pokuty, ktorá jej bola ulozená, poskytla sama v rámci programu zhovievavosti. 88. Zalobkyna spresnuje, ze Komisia tak výrazne predlzila dlzku trvania porusenia, co viedlo k významnému zvýseniu pokuty (odôvodnenia 243 a 448 napadnutého rozhodnutia). 89. Zalobkyna dodáva, ze spolupracovala na správnom vysetrovaní, pricom povazovala za dôvodné domnievat sa, ze jej nemôze spôsobit ujmu. Výsledok tejto spolupráce vsak podla nej Komisia pouzila na to, aby ju potrestala, pricom nemala k dispozícii nijaký dôkaz týkajúci sa sporného obdobia predtým, nez jej tieto dôkazy poskytla zalobkyna. Komisia tak porusila jej legitímnu dôveru. 90. Okrem toho namieta proti výkladu Komisie, podla ktorého znízenie pokuty a ciastocné oslobodenie od pokuty nemozno v rámci uplatnenia oznámenia o spolupráci kumulovat. 91. Podla Komisie sa tvrdenia zalobkyne v skutocnosti týkajú výpoctu pokuty, a nie konstatovania porusenia. 92. Okrem toho tvrdí, ze dokumenty poskytnuté v rámci oznámenia o spolupráci môze nadalej pouzit na konstatovanie porusenia. 93. Komisia uvádza, ze zalobkyna bola za svoju spoluprácu odmenená znízením pokuty o 30 %, co v absolútnom vyjadrení jednoznacne presahuje znízenie, ktoré by vyplývalo z prípadného ciastocného oslobodenia od pokút. V systéme oznámenia o spolupráci vsak dve výhody nemozno kumulovat. 94. Podla jej názoru bod 26 oznámenia o spolupráci navyse len stanovuje, ze vo vztahu k prvému podniku, ktorému mozno priznat znízenie pokuty, sa "presvedcivý dôkaz" (v zmysle bodu 25 tohto oznámenia, ktorý nemusí byt v sporných prípadoch podporený) slúziaci "pri preukázaní dodatocných skutocností zvysujúcich váznost alebo predlzujúcich trvanie porusovania práva" nepouzije na stanovenie výsky pokút, ktoré sa majú tomuto podniku ulozit. 95. Aj ked dôkazy predlozené zalobkynou boli nepochybne dôlezité na podporenie dôkazov získaných zo ziadosti o oslobodenie od pokuty, ktorú predlozila [ dôverné ], a na vykonanie kontrol na mieste vykonaných 2. mája 2007, to vsak podla Komisie nepostacuje na to, aby boli splnené podmienky uvedené v bode 26 oznámenia o spolupráci, ktorý vyzaduje, aby dôkazy umoznili "preukázat dodatocné skutocnosti zvysujúce váznost alebo predlzujúce trvanie porusovania práva", a ako zdôraznuje Komisia, porusenie ako celok, a nie iba s ohladom na jeden alebo viacero zúcastnených podnikov, ktoré sú posudzované samostatne. 96. Komisia sa domnieva, ze úcelom tohto ustanovenia je to, aby ciastocné oslobodenie od pokuty mohla priznat podniku, ktorý predlozí nové skutocnosti umoznujúce zvýsit závaznost alebo predlzit dlzku trvania porusenia, o ktorom uz vedela a v súvislosti s ktorým uz priznala úplné oslobodenie od pokuty inému zúcastnenému podniku. Naopak, podniku, ktorý len rozsíril poznatky, ktoré uz mala o urcitom období alebo o urcitom aspekte porusenia, sa toto oslobodenie od pokuty nemohlo priznat, aj ked vdaka jeho spolupráci mozno lepsie preukázat jeho vlastnú úcast na karteli. 97. Dôkazy predlozené zalobkynou vsak podla Komisie neumoznili konstatovat väcsiu závaznost ani dlhsie trvanie porusenia, o ktorom Komisia vedela. 98. Komisia napokon zastáva názor, ze zalobkyna ju neinformovala o nových skutocnostiach, aj pokial ide o jej úcast na karteli v období rokov 1996 a 1997. V skutocnosti [ dôverné ] -, ktorý potvrdzuje, ze dva podniky súhlasia s tým, aby sa zalobkyni priznala cast zákazky vo verejnej sútazi a ktorý nesporne preukazuje spoluprácu spolocnosti MRI na nezákonnej cinnosti od tohto okamihu - bol totiz odhalený pri kontrolách vykonaných 2. mája 2007, a teda Komisia ho uz mala k dispozícii, ked MRI predlozila ziadost o zhovievavost zo 4. mája 2007. 99. Preto navrhuje, aby sa siesta cast druhého zalobného dôvodu zamietla. 3. Posúdenie Vseobecným súdom a) Pripomenutie zásad týkajúcich sa dôkazného bremena 100. Podla ustálenej judikatúry týkajúcej sa dôkazného bremena jednak prislúcha úcastníkovi konania alebo orgánu, ktorý namieta porusenie pravidiel hospodárskej sútaze, predlozit dôkaz, ktorý z právneho hladiska dostatocne preukazuje skutkové okolnosti tvoriace porusenie, a jednak prinálezí podniku, ktorý uplatnuje prostriedok obrany proti konstatovaniu porusenia, predlozit dôkaz, ze podmienky uplatnenia tohto prostriedku obrany sú splnené, takze v takom prípade sa uvedený orgán musí opriet o iné dôkazy (rozsudok Súdu prvého stupna zo 16. novembra 2006, Peróxidos Orgánicos/Komisia, T-120/04, Zb. s. II-4441, bod 50; pozri tiez v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora zo 17. decembra 1998, Baustahlgewebe/Komisia, C-185/95 P, Zb. s. I-8417, bod 58, a zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, Zb. s. I-123, bod 78). Dlzka trvania porusenia je v zmysle clánku 81 ods. 1 ES základnou zlozkou pojmu porusenie, ktorej dôkazné bremeno zatazuje v prvom rade Komisiu (rozsudky Súdu prvého stupna zo 7. júla 1994, Dunlop Slazenger/Komisia, T-43/92, Zb. s. II-441, bod 79, a Peróxidos Orgánicos/Komisia, uz citovaný, bod 51). 101. Toto rozdelenie dôkazného bremena sa vsak môze odlisovat, pokial skutkové okolnosti, ktoré uvádza jeden úcastník konania, môzu byt takej povahy, ze by druhého úcastníka konania zaväzovali predlozit vysvetlenie alebo odôvodnenie, ktorých nepredlozenie by umoznovalo dospiet k záveru, ze dôkazné bremeno bolo unesené (pozri v tomto zmysle rozsudky Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 100 vyssie, bod 79, a Peróxidos Orgánicos/Komisia, uz citovaný v bode 100 vyssie, bod 53). 102. Pokial ide o dôkazné prostriedky, ktoré Komisia môze uplatnit, v práve hospodárskej sútaze prevláda zásada volného hodnotenia dôkazov (rozsudok Súdneho dvora z 25. januára 2007, Dalmine/Komisia, C-407/04 P, Zb. s. I-829, bod 63, a rozsudok Súdu prvého stupna z 8. júla 2004, JFE Engineering a i./Komisia, T-67/00, T-68/00, T-71/00 a T-78/00, Zb. s. II-2501, bod 273). Kedze zákaz zúcastnovat sa na protisútazných postupoch a dohodách, ako aj sankcie, ktoré môzu byt porusovatelom ulozené, sú vseobecne známe, je bezné, ze cinnosti, ktoré sú obsahom týchto postupov a dohôd, sa uskutocnujú ilegálne, ze stretnutia sa uskutocnujú tajne, najcastejsie v tretom státe, a ze súvisiaca dokumentácia je obmedzená na minimum. Ak sa aj Komisii podarí získat explicitný dôkaz o nezákonnom kontakte medzi hospodárskymi subjektmi, napríklad zápis zo stretnutia, za normálnych okolností je len úlomkovitý a kusý, a preto je casto potrebné rekonstruovat niektoré podrobnosti dedukciou. Vo väcsine prípadov sa preto existencia protisútazného postupu alebo dohody musí vydedukovat z urcitého mnozstva zhôd okolností a nepriamych dôkazov, ktoré posudzované ako celok môzu v prípade neexistencie iného koherentného vysvetlenia predstavovat dôkaz o porusení práva hospodárskej sútaze (rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 100 vyssie, body 55 az 57). Takéto nepriame dôkazy a zhody okolností umoznujú odhalit nielen existenciu protisútazného správania a dohôd, ale aj dlzku pokracujúceho protisútazného správania a obdobie, pocas ktorého sa dohoda uzavretá v rozpore s právom hospodárskej sútaze uplatnovala (rozsudok Súdneho dvora z 21. septembra 2006, Technische Unie/Komisia, C-113/04 P, Zb. s. I-8831, bod 166). 103. Komisia je tak na úcely odôvodnenia konstatovania, ze doslo k poruseniu, povinná predlozit dostatocne presné a zhodujúce sa dôkazy (pozri rozsudky Súdu prvého stupna zo 6. júla 2000, Volkswagen/Komisia, T-62/98, Zb. s. II-2707, body 43 a 72 a tam citovanú judikatúru, a z 25. októbra 2005, Groupe Danone/Komisia, T-38/02, Zb. s. II-4407, bod 217). Kazdý dôkaz predlozený Komisiou vsak nemusí nevyhnutne zodpovedat týmto kritériám vo vztahu ku kazdému prvku porusenia. Stací totiz, ak súbor dôkazov, o ktoré sa institúcia opiera (pozri bod 102 vyssie), zodpovedá v celom posúdení tejto poziadavke (rozsudky JFE Engineering a i./Komisia, uz citovaný v bode 102 vyssie, bod 180, a Groupe Danone/Komisia, uz citovaný, bod 218; pozri tiez v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupna z 20. apríla 1999, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, nazvaný "PVC II", T-305/94 az T-307/94, T-313/94 az T-316/94, T-318/94, T-325/94, T-328/94, T-329/94 a T-335/94, Zb. s. II-931, body 768 az 778 a osobitne bod 777). Pokial ide o dlzku trvania porusenia, z judikatúry vyplýva, ze v prípade neexistencie dôkazov, na základe ktorých je mozné priamo preukázat dlzku trvania porusenia, sa Komisia musí opriet prinajmensom o dôkazy, ktoré súvisia so skutocnostami dostatocne blízkymi z casového hladiska tak, aby bolo mozné odôvodnene pripustit, ze toto porusenie trvalo neprerusene medzi dvoma konkrétnymi dátumami (rozsudok Technische Unie/Komisia, uz citovaný v bode 102 vyssie, bod 169; rozsudky Dunlop Slazenger/Komisia, uz citovaný v bode 100 vyssie, bod 79, a Peróxidos Orgánicos/Komisia, uz citovaný v bode 100 vyssie, bod 51). 104. Pokial ide o dôkaznú hodnotu, ktorú je potrebné priznat rôznym dôkazom, treba zdôraznit, ze jediným relevantným kritériom na posúdenie predlozených dôkazov je ich vierohodnost (rozsudok Dalmine/Komisia, uz citovaný v bode 102 vyssie, bod 63; pozri rozsudky Súdu prvého stupna z 8. júla 2004, Mannesmannröhren-Werke/Komisia, T-44/00, Zb. s. II-2223, bod 84 a tam citovanú judikatúru, a JFE Engineering a i./Komisia, uz citovaný v bode 102 vyssie, bod 273). Podla vseobecných pravidiel dokazovania vierohodnost, a teda aj dôkazná hodnota dokumentu závisí od jeho pôvodu, od okolností jeho vyhotovenia, od jeho adresáta a od jeho obsahu (rozsudok Súdu prvého stupna z 15. marca 2000, Cimenteries CBR a i./Komisia, T-25/95, T-26/95, T-30/95 az T-32/95, T-34/95 az T-39/95, T-42/95 az T-46/95, T-48/95, T-50/95 az T-65/95, T-68/95 az T-71/95, T-87/95, T-88/95, T-103/95 a T-104/95, Zb. s. II-491, bod 1053; návrhy, ktoré predniesol sudca Vesterdorf ako generálny advokát vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok Súdu prvého stupna z 24. októbra 1991, Rhône-Poulenc/Komisia, T-1/89, Zb. s. II-867, II-869, II-956). Osobitne treba priznat velký význam okolnosti, ze dokument bol vyhotovený v bezprostrednej súvislosti so skutkovými okolnostami (rozsudok Súdu prvého stupna z 11. marca 1999, Ensidesa/Komisia, T-157/94, Zb. s. II-707, bod 312) alebo priamym svedkom týchto okolností (pozri v tomto zmysle rozsudok JFE Engineering a i./Komisia, uz citovaný v bode 102 vyssie, bod 207). Dokumenty, z ktorých vyplýva, ze sa uskutocnili kontakty medzi viacerými podnikmi a ze tieto podniky skutocne sledovali ciel vopred vylúcit akúkolvek neistotu, pokial ide o budúce správanie ich konkurentov, z právneho hladiska dostatocne preukazujú existenciu zosúladeného postupu (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora zo 16. decembra 1975, Suiker Unie a i./Komisia, 40/73 az 48/73, 50/73, 54/73 az 56/73, 111/73, 113/73 a 114/73, Zb. s. 1663, body 175 a 179). Okrem toho vyhlásenia, ktoré sú v rozpore so záujmami toho, kto ich robí, sa v zásade musia povazovat za mimoriadne vierohodné dôkazy (pozri v tomto zmysle rozsudok JFE Engineering a i./Komisia, uz citovaný v bode 102 vyssie, body 207, 211 a 212). 105. Okrem toho podla ustálenej judikatúry oznámenie informácií konkurentom s cielom pripravit protisútaznú dohodu stací na preukázanie existencie zosúladeného postupu v zmysle clánku 81 ES (rozsudky Súdu prvého stupna zo 6. apríla 1995, Tréfilunion/Komisia, T-148/89, Zb. s. II-1063, bod 82, a z 8. júla 2008, BPB/Komisia, T-53/03, Zb. s. II-1333, bod 178). 106. Napokon je potrebné pripomenút, ze úloha súdu, ktorý rozhoduje o zalobe o neplatnost podanej podla clánku 230 ES proti rozhodnutiu Komisie, v ktorom sa konstatuje existencia porusenia práva hospodárskej sútaze a ktorým sa ukladajú pokuty subjektom, ktorým je toto rozhodnutie urcené, spocíva v posúdení, ci dôkazy a iné okolnosti, o ktoré sa Komisia vo svojom rozhodnutí opiera, sú dostatocné na preukázanie existencie porusenia (rozsudok JFE Engineering a i./Komisia, uz citovaný v bode 102 vyssie, body 174 a 175; pozri tiez v tomto zmysle rozsudok "PVC II", uz citovaný v bode 103 vyssie, bod 891). Ak existuje pochybnost, musí sa zohladnit v prospech subjektov, ktorým je rozhodnutie urcené, a v dôsledku toho súd nemôze dospiet k záveru, ze Komisia z právneho hladiska dostatocne preukázala existenciu predmetného porusenia, ak má v tomto smere este stále pochybnosti (rozsudky JFE Engineering a i./Komisia, uz citovaný v bode 102 vyssie, bod 177, a Groupe Danone/Komisia, uz citovaný v bode 103 vyssie, bod 215). V takejto situácii je totiz nutné brat ohlad na zásadu prezumpcie neviny, ako vyplýva osobitne z clánku 6 ods. 2 Dohovoru o ochrane ludských práv a základných slobôd, podpísaného v Ríme 4. novembra 1950, ktorá je jednou zo základných práv, ktoré sú, okrem iného, potvrdené preambulou Európskeho jednotného aktu a clánkom 6 ods. 2 EÚ, ako aj clánkom 47 Charty základných práv Európskej únie, vyhlásenej 7. decembra 2000 v Nice (Ú. v. ES C 364, s. 1), ktoré sú chránené v rámci právneho poriadku Únie. Vzhladom na povahu predmetných porusení, ako aj na povahu a stupen prísnosti s tým súvisiacich sankcií sa zásada prezumpcie neviny uplatnuje najmä v konaniach týkajúcich sa porusení pravidiel hospodárskej sútaze pouzitelných na podniky, ktoré môzu viest k ulozeniu pokút alebo penále (rozsudky Súdneho dvora z 8. júla 1999, Hüls/Komisia, C-199/92 P, Zb. s. I-4287, body 149 a 150, a Montecatini/Komisia, C-235/92 P, Zb. s. I-4539, body 175 a 176; rozsudok Groupe Danone/Komisia, uz citovaný v bode 103 vyssie, bod 216). 107. Existencia porusenia sa musí posudzovat výlucne na základe dôkazov, ktoré Komisia zhromazdila v rozhodnutí, ktorým sa konstatuje uvedené porusenie, a teda jedinou relevantnou otázkou je zistit z vecného hladiska, ci bolo porusenie preukázané týmito dôkazmi (rozsudok Cimenteries CBR a i./Komisia, uz citovaný v bode 104 vyssie, bod 726). 108. Napokon odôvodnenie vyzadované clánkom 253 ES musí byt prispôsobené povahe sporného aktu a musí jasne a jednoznacne vyjadrovat úvahy institúcie, ktorá akt vydala, spôsobom, ktorý umoznuje zúcastneným osobám porozumiet dôvodom prijatého opatrenia a príslusnému súdu vykonávat svoju kontrolu. Poziadavka odôvodnenia musí byt posúdená v závislosti od okolností daného prípadu, najmä vzhladom na obsah aktu, charakter uvádzaných dôvodov a záujem, ktorý môzu mat na získaní takýchto vysvetlení osoby, ktorým je akt urcený, alebo dalsie osoby priamo a osobne dotknuté takýmto aktom. Nevyzaduje sa, aby odôvodnenie konkrétne vymedzovalo vsetky nálezité skutkové a právne okolnosti, kedze otázku, ci odôvodnenie aktu zodpovedá poziadavkám uvedeným v clánku 253 ES, treba posúdit nielen vzhladom na text aktu, ale tiez na jeho kontext, ako aj na súhrn právnych pravidiel upravujúcich dotknutú oblast (rozsudky Súdneho dvora z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink's France, C-367/95 P, Zb. s. I-1719, bod 63; z 30. septembra 2003, Nemecko/Komisia, C-301/96, Zb. s. I-9919, bod 87, a z 22. júna 2004, Portugalsko/Komisia, C-42/01, Zb. s. I-6079, bod 66). 109. Vyssie uvedená judikatúra sa môze analogicky uplatnit na clánok 53 Dohody o EHP a na rozhodnutia Komisie prijaté na základe tohto clánku. 110. Vzhladom na pravidlá uvedené v bodoch 100 az 109 vyssie treba overit, ci Komisia v napadnutom rozhodnutí uviedla dôkazy, ktoré sú dostatocne vierohodné, presné a zhodné na to, aby v rámci celkového posúdenia a po preskúmaní alternatívnych vysvetlení alebo odôvodnení, ktoré uvádza zalobkyna, odôvodnili pevné presvedcenie, ze zalobkyna opätovne vstúpila do kartelu od 3. septembra 1996, a v akom rozsahu sa podielala na porusení od tohto dátumu do 9. mája 2000, kedze svoju úcast na porusení nepoprela v prípade skorsieho obdobia v rokoch 1986 - 1992, ani v prípade neskorsieho obdobia od 9. mája 2000 do 2. mája 2007. b) O úcasti zalobkyne na porusení v období od 3. septembra 1996 do 9. mája 2000 111. Argumentácia zalobkyne predpokladá odlísenie dvoch období: jednak obdobie od 3. septembra 1996 do 13. mája 1997, za ktoré jej bola ulozená pokuta a v súvislosti s ktorým v podstate namieta voci tomu, ze Komisia sa voci nej odvolávala na dôkazy, ktoré jej zalobkyna poskytla a ktoré jej umoznili vyvodit záver, ze porusenie pokracovalo az do 13. mája 1997, a jednak obdobie od 13. mája 1997 do 9. mája 2000 (dalej len "prechodné obdobie"), za ktoré jej Komisia neulozila nijakú pokutu a v súvislosti s ktorým zalobkyna v podstate uvádza, ze dôkazy, ktoré Komisia voci nej pouzila, preukazujú len jej úmysel vyvolat u ostatných clenov kartelu dojem o jej urcitej dostupnosti diskutovat, aby ich zmiatla a vyhla sa ich odvetným opatreniam, avsak nepreukazujú jej úcast na karteli pocas tohto obdobia obmedzenej cinnosti. O období od 3. septembra 1996 do 13. mája 1997 112. V tejto súvislosti je potrebné najskôr preskúmat siestu cast druhého zalobného dôvodu. 113. Treba totiz posúdit, ci zalobkyna správne tvrdí, ze vzhladom na obsah posledného odseku bodu 26 oznámenia o spolupráci Komisia nemohla, pokial ide o obdobie od 3. septembra 1996 do 13. mája 1997, voci nej pouzit dôkazy, ktoré jej oznámila samotná zalobkyna v rámci svojej ziadosti o zhovievavost. - O dosahu bodu 26 oznámenia o spolupráci 114. V clánku 23 ods. 3 nariadenia c. 1/2003 sa uvádza, ze pri stanovení ciastky pokuty sa zohladní závaznost a doba trvania porusovania. 115. Z ustálenej judikatúry okrem toho vyplýva, ze v medziach stanovených nariadením c. 1/2003 Komisia disponuje sirokou mierou volnej úvahy pri výkone svojej právomoci ulozit takéto pokuty (rozsudky Súdneho dvora z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a i./Komisia, C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, Zb. s. I-5425, bod 172, a z 24. septembra 2009, Erste Group Bank a i./Komisia, C-125/07 P, C-133/07 P, C-135/07 P a C-137/07 P, Zb. s. I-8681, bod 123). Táto právomoc je vsak obmedzená; ak totiz Komisia prijme usmernenia urcené na to, aby pri dodrzaní Zmluvy spresnili kritériá, ktoré hodlá uplatnovat v rámci výkonu svojej volnej úvahy, vyplýva z toho vlastné obmedzenie tejto právomoci v rozsahu, v akom jej prislúcha dodrziavat indikatívne pravidlá, ktoré si sama stanovila (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora zo 17. júna 2010, Lafarge/Komisia, C-413/08 P, Zb. s. I-5361, bod 95, a rozsudok Súdu prvého stupna z 8. októbra 2008, Carbone-Lorraine/Komisia, T-73/04, Zb. s. II-2661, bod 192 a tam citovanú judikatúru). Nemôze sa od nich v jednotlivom prípade odklonit bez uvedenia dôvodov, ktoré sú v súlade so zásadou rovnosti zaobchádzania alebo ochrany legitímnej dôvery (rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný, bod 209). 116. V rámci toho treba zohladnit body 23 az 26 oznámenia o spolupráci, ktoré stanovujú: "23. Podniky, ktoré odhalili svoju úcast na údajnom karteli ovplyvnujúcom Spolocenstvo, ale nesplnajú podmienky uvedené v oddiele II, môzu mat nárok na znízenie pokuty, ktorá by im bola v opacnom prípade ulozená. 24. Na splnenie podmienok na znízenie pokuty podnik musí poskytnút Komisii také dôkazy o údajnom porusovaní práva, ktoré predstavujú znacnú pridanú hodnotu dôkazov [vo vztahu k dôkazom - neoficiálny preklad ], ktorými Komisia uz disponuje, a musí splnit vsetky kumulatívne podmienky ustanovené [v bode 12 písm. a) az c)]. 25. Pojem 'pridaná hodnota` sa týka rozsahu, do ktorého poskytnuté dôkazy svojím charakterom a obsírnostou posilnujú schopnost Komisie odhalit údajný kartel. Komisia pri uvedenom posudzovaní zvycajne pokladá písomný dôkaz pochádzajúci z obdobia súvisiaceho s predmetnými skutocnostami za dôkaz vyssej hodnoty ako dôkaz získaný dodatocne. Usvedcujúci dôkaz priamo súvisiaci s predmetnými skutocnostami sa vo vseobecnosti pokladá za dôkaz vyssej hodnoty ako dôkaz súvisiaci s nimi nepriamo. Rovnako bude mat na posúdenie hodnoty predlozeného dôkazu vplyv to, do akej miery sa bude treba spolahnút na iné zdroje, aby svedcili proti iným podnikom zapojeným do prípadu, takze presvedcivému dôkazu sa prisúdi vyssia hodnota ako napr. vyhláseniam, ktoré si v prípade spochybnenia vyzadujú dosvedcenie. 26. V kazdom konecnom rozhodnutí, ktorým sa ukoncí správne konanie, Komisia urcí, do akej výsky sa danému podniku znízi pokuta, ktorá by sa mu v opacnom prípade udelila v plnej výske. Pre - Prvý podnik, ktorý poskytne znacnú pridanú hodnotu: znízenie o 30 a 50 %, ... Pri urcovaní výsky znízenia pokuty pre kazdé z uvedených rozmedzí Komisia zohladní, kedy bol dôkaz splnajúci podmienku v [bode 24] predlozený, ako aj rozsah, v akom tento dôkaz predstavuje pridanú hodnotu uz existujúcich dôkazov. Ak je ziadatel o znízenie pokuty prvý, ktorý predlozil presvedcivý dôkaz v zmysle [bodu 25] a Komisia tento dôkaz vyuzila pri preukázaní dodatocných skutocností zvysujúcich váznost alebo predlzujúcich trvanie porusovania práva, Komisia nebude brat tieto dodatocné skutocnosti do úvahy pri stanovovaní pokuty pre podnik, ktorý tento dôkaz poskytol." 117. Inými slovami, na to, aby bolo mozné pouzit ustanovenia posledného odseku bodu 26 oznámenia o spolupráci, musia byt splnené viaceré podmienky: podnik musí poskytnút presvedcivé dôkazy v zmysle bodu 25 oznámenia o spolupráci, co znamená, ze musia mat znacnú pridanú hodnotu a nevyzadujú, aby boli podlozené; tieto dôkazy musia umoznit preukázat dodatocné skutocnosti, ktoré bud zvysujú závaznost, alebo predlzujú trvanie porusenia, k tým skutocnostiam, ktoré je Komisia schopná preukázat. 118. Ak sú tieto podmienky splnené, Komisia nezohladní tieto skutocnosti pri stanovení výsky pokuty - ktorá podla clánku 23 ods. 3 nariadenia c. 1/2003 závisí od závaznosti a dlzky trvania porusenia -, ktorá bude ulozená podniku, ktorý umoznil preukázanie týchto skutocností na základe dôkazov, ktoré poskytol Komisii, ako to spresnuje posledný odsek bodu 26 oznámenia o spolupráci. 119. Z poslednej casti poslednej vety bodu 26 oznámenia o spolupráci teda vyplýva, ze Komisia nebude z týchto dôkazov pri stanovení závaznosti alebo dlzky trvania porusenia ziadatela o zhovievavost vychádzat v rozsahu, v akom tento ziadatel splna podmienky stanovené v bode 26 uvedeného oznámenia, pricom ziadatelovi o zhovievavost sa môze v zostávajúcej casti priznat znízenie stanovené v tomto oznámení za zostávajúce obdobie trvania porusenia, ktoré bolo uplatnené v jeho neprospech. 120. Treba zdôraznit, ze skutocnost, ze mechanizmus ochrany ziadatela o zhovievavost bol stanovený bode 26 týkajúcom sa znízenia pokuty, potvrdzuje, ze Komisia, na rozdiel od toho, co tvrdí, môze obe opatrenia uplatnit súcasne. 121. Percentuálne znízenie pokuty tak musí byt primerané pridanej hodnote dôkazov predlozených ziadatelom o zhovievavost, kedze cielom posledného odseku bodu 26 je navyse vyhnút sa tomu, aby bol podnik sankcionovaný iba na základe dôkazov, ktoré Komisii sám poskytol. 122. Tvrdenie Komisie musí byt preto v tomto ohlade zamietnuté. - O preukázaní dodatocných skutocností, ktoré v prejednávanej veci bud zvysujú závaznost, alebo predlzujú trvanie porusenia 123. Dalej treba preskúmat námietku Komisie, podla ktorej dôkazy predlozené zalobkynou jej neumoznili preukázat nové skutocnosti, pricom ide o jednu z podmienok uplatnenia posledného odseku bodu 26 oznámenia o spolupráci. 124. Treba poznamenat, ze v oznámení o spolupráci sa uvádzajú "dodatocné skutocnosti", ktoré umoznujú predlzit trvanie alebo zvýsit závaznost porusenia. 125. V prejednávanej veci sa Komisia na preukázanie cinnosti kartelu v období od septembra 1996 do mája 1997 opiera predovsetkým o: - [ dôverné ] (odôvodnenie 142 napadnutého rozhodnutia), - [ dôverné ] (odôvodnenia 143 az 145 napadnutého rozhodnutia), - "styri príklady komunikácie s ostatnými clenmi kartelu v období od mája 1995 do marca 1996 a od septembra 1996 do januára 1997, ktoré sú zálohované na disketách objavených v priestoroch pána W." (odôvodnenie 139 napadnutého rozhodnutia); v poznámke pod ciarou 216 napadnutého rozhodnutia vsak spresnuje, ze "hoci zoznam súborov na týchto disketách odhaluje velký pocet súborov za toto obdobie s podobnými názvami, takze mozno predpokladat, ze obsahujú dalsie faxy, ktoré si zaslali clenovia kartelu, Komisia nepouzije obsah týchto súborov ako dôkaz, lebo neboli súcastou súboru, ktorý je Komisii prístupný", - odpoved spolocnosti Bridgestone na oznámenie o výhradách ("Bridgestone tvrdila, ze kartel vytvorený v roku 1986 prestal existovat na jar roku 1997") (odôvodnenie 291 napadnutého rozhodnutia), - odpovede spolocnosti DOM na to isté oznámenie o výhradách ("DOM tvrdila, ze nebolo jasne preukázané, ze kartel prestal existovat v období od marca 1997 do roku 1999") (odôvodnenie 292 napadnutého rozhodnutia), - priebeh cinnosti zostavený pánom W. ("3/97: pozastavenie akejkolvek spolupráce") (odôvodnenie 157 napadnutého rozhodnutia), - vyhlásenia vykonané zo strany [ dôverné ] ("klub morských palivových hadíc v roku 1998 takmer zanikol") (odôvodnenie 151 napadnutého rozhodnutia), - odpovede na ziadost o informácie, ktorú poskytol P. 29. júna 2007 a Trelleborg 15. júna 2007, ako aj dokumenty objavené v spolocnostiach Trelleborg a Dunlop (bod 163 vyjadrenia k zalobe), - a napokon tabulky pána W. týkajúce sa obdobia od novembra 1996 do decembra 1997, ako aj obdobia rokov 1998 a 1999 (odôvodnenie 165 napadnutého rozhodnutia). 126. Komisia teda mala nepochybne k dispozícii súbor nepriamych dôkazov, avsak s výnimkou dôkazov, ktoré poskytla MRI v rámci svojej ziadosti o zhovievavost, vlastnila jediný aktuálny listinný dôkaz, a to [ dôverné ], ako aj tabulku pána W. - v súvislosti s ktorou priznala, ze nie je schopná s presnostou urcit jej dátum - a vyhlásenia rôznych clenov kartelu. 127. Preto treba preskúmat, ci iné skutocnosti zo súboru nepriamych dôkazov, ktoré Komisia v napadnutom rozhodnutí pouzila na vyvodenie záveru, ze cinnost kartelu v období od 3. septembra 1996 do 13. mája 1997 pokracovala v plnom rozsahu, nez sú dôkazy, ktoré MRI poskytla v rámci svojej ziadosti o zhovievavost, samy osebe na vyvodenie takého záveru postacujú. 128. Treba najskôr zohladnit [ dôverné ] adresovaný spolocnosti DOM (odôvodnenie 142 napadnutého rozhodnutia). 129. Znenie sporného [ dôverné ] znie: "Domnievam sa, ze tento rok máme jedinecnú prílezitost znovu zaviest lepsiu cenovú úroven; podla toho, co som pochopil, Sumed by mala byt v súcasnosti pripravená na výrazné zvysovanie cien. Súhlasím s Vasím návrhom, aby sa C ponechala podstatná cast tejto zákazky, a navrhujem nasledujúce císelné údaje, kde v poradí druhý podnik za vítazom má PL × 0,65; musíme sa o to pokúsit. Ziadam Vás o potvrdenie, ci s tým súhlasia vsetci clenovia; v opacnom prípade Vás ziadam o zaslanie návrhov, a to v co najkratsej lehote." 130. Za týmto textom nasleduje tabulka, v ktorej sú rozdelené rôzne casti (alebo súcasti) zákazky "Sumed" medzi rôznych "vítazov" urcených spomedzi siestich podnikov, ktoré sú clenmi kartelu: >lt>1 131. Odkazy A 1, A 2, B 1, B 2, B 3 a C sú bezné krycie mená jednotlivých clenov kartelu (odôvodnenie 114 napadnutého rozhodnutia). Podla týchto krycích mien Bridgestone je A 1, Yokohama Rubber je A 2, DOM je B 1, Trelleborg je B 2, Parker ITR je B 3 a MRI je C. 132. Z tejto tabulky je zrejmé nielen to, ze pre kazdú cast zákazky alebo pre kazdú cast trhu bol urcený "vítaz", ale stanovuje sa v nej aj cena ponúknutá "druhým vítazom", ktorá je v tabulke uvedená tucným písmenom, kurzívou a je podciarknutá, ako aj ceny ponúknuté ostatnými úcastníkmi. 133. Dôlezitú úlohu, ktorú pri manipulácii ponuky zohráva "druhý vítaz", mozno tiez vyvodit zo znenia faxu, v ktorom sa spresnuje: "Navrhujem nasledujúce císelné údaje, kde v poradí druhý podnik za vítazom má PL × 0,65." 134. Navyse mozno konstatovat, ze cena uvedená pre kazdú cast zákazky, pokial ide o druhého vítaza, vzdy zodpovedná tomuto výpoctu: cena PL × 0,65. Jediná výnimka existuje, len pokial ide o "item 5", ked podla tohto výpoctu by cena druhého mala byt 29 360 (stlpec C, cize MRI), a nie 29 860. S najväcsou pravdepodobnostou vsak ide o vecnú chybu, kedze autor tabulky nepochybne nesprávne oznacil tucným písmenom a podciarkol císelnú hodnotu 29 860. 135. Dôlezitú úlohu "druhého vítaza" potvrdzuje aj zalobkyna, a to vo svojich odpovediach na písomné otázky, ktoré jej polozil Vseobecný súd. Uvádza totiz, ze "známe pravidlo kartelu spocívalo práve v urcení ceny 'druhého najlacnejsieho uchádzaca`, zatial co podrobnosti ponuky vítaza... zostali na jeho vlastnom uvázení". 136. Z tabulky vyplýva, ze zalobkyna je vítazom urceným v prípade jednej ponuky - co nebolo mozné uskutocnit bez jej úcasti na diskusiách ani bez toho, aby o tom nevedela, ako to tvrdí -, ako aj to, ze je urcená ako druhý vítaz, a to dvakrát, ci dokonca trikrát, pokial sa zohladní chyba v súvislosti s "item 5". 137. Aby manipulácia s ponukou, ktorá je stanovená v tejto tabulke, fungovala, bolo potrebné, aby kazdá spolocnost prevzala úlohu, ktorá jej bola zverená, a osobitne druhý vítaz, pretoze v opacnom prípade by sa nikdy nezarucilo, ze vítaz uspeje. 138. Z toho vyplýva, ze je nepravdepodobné, ze dôkladná a podrobná organizácia zákazky vo verejnej sútazi "Sumed", uvedená v tejto tabulke, mohla fungovat bez aktívnej a dobrovolnej úcasti zalobkyne a ze úlohu "druhého vítaza", ktorá jej bola stanovená, jej ostatní clenovia kartelu priznali bez toho, aby sa od septembra 1996 úplne zapojila do cinností kartelu. 139. Z toho vyplýva, ze aj ked tento dokument pochádza od tretích osôb, z právneho hladiska dostatocným spôsobom preukazuje úcast MRI na diskusiách týkajúcich sa verejnej sútaze "Sumed". 140. Preto argumentácia zalobkyne, podla ktorej o tomto dokumente a o diskusii, ktorá s ním súvisela, v podstate vôbec nevedela, sa musí zamietnut. 141. Z tabulky, ktorú vytvo r il pán W. (príloha 10 zaloby riadok 87), týkajúca sa zákaziek, ktoré boli medzi clenov kartelu skutocne rozdelené, okrem toho vyplýva, ze tri podniky si rozdelili zákazku vo verejnej sútazi "Sumed", ktorá bola pridelená v novembri 1996, teda o nieco viac ako dva mesiace po návrhu na koordináciu, ktorý adresoval [ dôverný ]. V prejednávanej veci ide o spolocnosti Yokohama Rubber (oznacená Japan C0.2), Trelleborg (oznacená European C0.2) a MRI (oznacená European C0.4). 142. Ide pritom o tri podniky, medzi ktoré boli casti zákazky vo verejnej sútazi "Sumed" rozdelené podla tabulky, ktorá je uvedená v prílohe faxu spolocnosti Trelleborg. 143. Treba síce konstatovat, ako tvrdí zalobkyna, ze tabulka pána W. obsahuje údaj "odhady" (estimates) s ohladom na verejnú sútaz "Sumed", nic to vsak nemení na tom, ze v prípade troch uchádzacov o casti zákazky rozdelenie zodpovedalo rozdeleniu, ktoré bolo navrhnuté vo faxe spolocnosti Trelleborg a ze v prípade dvoch z týchto uchádzacov sumy zodpovedajú hodnote castí zákazky, ktoré sú vynásobené jednotkovou cenou vítaza, ako to vyplýva z toho istého faxu. 144. Vseobecný súd zastáva názor, ze za týchto podmienok nemôze íst o cistú zhodu okolností ani o domnienky týkajúce sa MRI, ako tvrdí táto spolocnost. 145. Vseobecný súd okrem toho zastáva názor, ze kedze tabulka pána W. odráza výsledky koordinácie v súvislosti so zákazkou "Sumed", ktorá vyplýva z faxu spolocnosti Trelleborg, je tým posilnená dôkazná hodnota tohto dôkazu. 146. V tabulkách pána W. sa na viacerých stranách uvádzajú výsledky rozlicných koordinácií verejných sútazí, ku ktorým doslo medzi rôznymi clenmi kartelu od roku 1996 do konca roku 1997. 147. Z toho vyplýva, ze Komisia mohla vychádzat z tejto tabulky nielen na to, aby konstatovala, ze MRI v období od 3. septembra 1996 opätovne vstúpila do kartelu a plne sa na nom zúcastnovala do 13. mája 1997, ale aj na to, aby vseobecnejsím spôsobom podporila skutocnosti - a osobitne rôzne vyhlásenia, ktoré zhromazdila (pozri bod 125 vyssie) -, ktorými disponovala a ktoré sa týkali pokracovania kartelu medzi ostatnými clenmi kartelu k tomuto dátumu. 148. Dokumenty, ktoré poskytla MRI, Komisia na vyvodenie takéhoto záveru teda nepotrebovala. 149. Z toho vyplýva, ze na základe dôkazov, ktoré Komisii poskytla MRI v súvislosti s obdobím od 3. septembra 1996 do 13. mája 1997, Komisia nemohla konstatovat dlhsiu dobu trvania ani zvýsenú závaznost porusenia. 150. Zalobkyna sa preto nemôze dôvodne odvolávat na posledný odsek bodu 26 oznámenia o spolupráci. 151. Z toho rovnako vyplýva, ze Komisia mohla proti nej tieto dôkazy pouzit. 152. Siesta cast druhého zalobného dôvodu sa p reto musí zamietnut. 153. Navyse niektoré z týchto dôkazov nepochybne potvrdzujú úcast MRI na koordinácii niektorých ponúk. 154. Pán F. tak v [ dôverné ] uviedol: "Odmietol som túto ponuku, kedze zmenila pôvodnú dohodu, ktorú mi poskytol Dunlop, a tiez z dôvodu skutocnosti, ze v rámci prvej verejnej sútaze sme získali len 18 dlzkových jednotiek namiesto stanovených 36, a to kvôli rozpoctovým obmedzeniam zákazky Sumed. Sme si istí, ze Kléber má problémy s 24" v Sumed, a to z toho dôvodu, ze získali len 4 dlzkové jednotky namiesto 12 uvedených v prechádzajúcej verejnej sútazi." 155. V tabulke uvedenej v prílohe faxu spolocnosti Trelleborg (pozri bod 130 vyssie) je pritom MRI oznacená ako vítaz v prípade casti zákazky 36 dlzkových jednotiek FF 20" a "Kléber" - cize Trelleborg - v prípade piatich castí zákazky, medzi ktorými je cast 12 dlzkových jednotiek FF 24". 156. Odkazy pána F. na prechádzajúcu verejnú sútaz "Sumed" tak úplne zodpovedajú tabulke uvedenej v prílohe [ dôverné ] (pozri bod 130 vyssie), co nemôze byt iba zhoda okolností. 157. Navyse spresnenia, ktoré sú uvedené v tomto oznámení, umoznujú pochopit údaj "odhady", ktorý pán W. uviedol vo svojej tabulke týkajúcej sa verejnej sútaze "Sumed", ktorá je predmetom [ dôverné ], v ktorom sa uvádza, ze MRI napokon získala menej významnejsiu cast zákazky, nez bolo pôvodne stanovené. 158. Argumentáciu zalobkyne, podla ktorej uz dnes v podstate nemôze urcit, ci ponuka "Sumed", o ktorú ide v tejto [ dôverné ], zodpovedá ponuke, ktorá je uvedená v [ dôverné ], preto treba v zostávajúcej casti zamietnut. 159. Úcast zalobkyne na porusení v období od 3. septembra 1996 do 13. mája 1997 je tak v potrebnej miere (pozri bod 147 vyssie) potvrdená. O prechodnom období 160. Podla ustálenej judikatúry sa pojem zosúladený postup týka takej formy koordinácie medzi podnikmi, ktorá síce nedospela az do uzatvorenia dohody v pravom zmysle slova, ale spôsobila, ze dotknuté podniky sa vedome rozhodli pre praktickú spoluprácu medzi sebou namiesto rizík hospodárskej sútaze (rozsudky Súdneho dvora z 8. júla 1999, Komisia/Anic Partecipazioni, C-49/92 P, Zb. s. I-4125, bod 115, a Hüls/Komisia, uz citovaný v bode 106 vyssie, bod 158). 161. V tejto súvislosti clánok 81 ods. 1 ES bráni akémukolvek nadviazaniu priameho alebo nepriameho kontaktu medzi hospodárskymi subjektmi, ktorý by mohol bud ovplyvnit konanie skutocného alebo potenciálneho konkurenta na trhu, alebo odhalit tomuto konkurentovi konanie, ktoré sa dotknutý hospodársky subjekt rozhodol uskutocnovat na trhu alebo ktoré na tomto trhu zamýsla uskutocnovat, pokial cielom alebo následkom týchto kontaktov je obmedzenie hospodárskej sútaze (pozri v tomto zmysle rozsudok Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný v bode 160 vyssie, body 116 a 117). 162. Oznámenie informácií konkurentom s cielom pripravit protisútaznú dohodu stací na preukázanie existencie zosúladeného postupu v zmysle clánku 81 ES (rozsudky Tréfilunion/Komisia, uz citovaný v bode 105 vyssie, bod 82, a BPB/Komisia, uz citovaný v bode 105 vyssie, bod 178). 163. Podla ustálenej judikatúry pojmy dohoda a zosúladený postup v zmysle clánku 81 ods. 1 ES zahrnajú formy nekalosútazného konania, ktoré majú rovnakú povahu a odlisujú sa len svojou intenzitou a formami, v akých sa prejavujú (rozsudok Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný v bode 160 vyssie, body 131 a 132, a rozsudok Súdu prvého stupna z 20. marca 2002, HFB a i./Komisia, T-9/99, Zb. s. II-1487, bod 190). 164. V rámci komplexného porusenia, na ktorom sa podielajú viacerí výrobcovia pocas niekolkých rokov a ktorého cielom je spolocná regulácia trhu, nie je mozné od Komisie pozadovat, aby presne kvalifikovala porusenie ako dohodu alebo ako zosúladený postup, kedze na obe tieto formy porusenia sa v kazdom prípade vztahuje clánok 81 ES (pozri v tomto zmysle rozsudky Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný v bode 160 vyssie, body 111 az 114, a PVC II, uz citovaný v bode 103 vyssie, bod 696). 165. Dvojakú kvalifikáciu porusenia ako dohody "a/alebo" zosúladeného postupu treba chápat tak, ze oznacuje celý súbor jednotlivých skutkových okolností, z ktorých boli niektoré kvalifikované ako dohoda a iné ako zosúladený postup v zmysle clánku 81 ods. 1 ES, ktorý nestanovuje osobitnú kvalifikáciu tohto druhu komplexného porusenia (rozsudky Súdu prvého stupna zo 17. decembra 1991, Hercules Chemicals/Komisia, T-7/89, Zb. s. II-1711, bod 264, a HFB a i./Komisia, uz citovaný v bode 163 vyssie, bod 187). 166. Treba poznamenat, ze Komisia v prejednávanej veci rozhodla sankcionovat zalobkynu a jej konkurentov za to, ze sa v dotknutom období zúcastnili "na súbore dohôd a zosúladených postupov v odvetví morských palivových hadíc". 167. V odôvodneniach 263 az 272 napadnutého rozhodnutia uviedla, ako chcela kvalifikovat protiprávne skutocnosti, o ktorých sa dozvedela, a v odôvodneniach 271 a 272 napadnutého rozhodnutia osobitne spresnila, ze výmena informácií prestavovala zosúladené postupy. 168. Zalobkyni vytýka, ze si pocas prechodného obdobia vymenila informácie s niektorými clenmi kartelu, a to predovsetkým na úcely obnovenia kartelu. 169. Oznámenie informácií konkurentom s cielom pripravit protisútaznú dohodu vsak stací na preukázanie existencie zosúladeného postupu v zmysle clánku 81 ES (pozri rozsudok Súdneho dvora zo 4. júna 2009, T-Mobile Netherlands a i., C-8/08, Zb. s. I-4529, body 51 a 52, a návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Kokott vo veci, v ktorej bol vydaný tento rozsudok, Zb. s. I-4523, body 90 a 91 a tam citovanú judikatúru). 170. Otázka, ci k tomuto správaniu doslo v rámci "struktúry klubu", alebo mimo tejto struktúry, je teda irelevantná a argumentácia, ktorú zalobkyna v tejto súvislosti predlozila v rámci tretej casti druhého zalobného dôvodu, sa musí zamietnut. 171. Z napadnutého rozhodnutia navyse vyplýva, ze zalobkyna v roku 1992 z kartelu vystúpila. 172. Navyse je tiez preukázané, ze zalobkyna v roku 1996 opätovne vstúpila do kartelu, a to v súvislosti s manipuláciou verejnej sútaze "Sumed", co malo za následok urcenie kvót a stanovenie cien na trhu s morskými palivovými hadicami v nadväznosti na dohodu, ktorá bola na tento úcel uzavretá a v súvislosti s ktorou treba zastávat názor, ze sa na nom zalobkyna zúcastnila (pozri body 128 az 159 vyssie). 173. Co sa týka prechodného obdobia, ktoré v prípade zalobkyne plynulo od mája 1997 do mája 2000, treba najskôr spresnit, ze zalobkyna na pojednávaní v odpovedi na otázku, ktorú jej polozil Vseobecný súd, potvrdila, ze jej zalobný dôvod sa obmedzuje iba na dôkazy týkajúce sa obdobia od 3. septembra 1996 do 13. mája 1997. 174. Tieto dôkazy mohla Komisia pouzit na preukázanie, ze zalobkyna sa pocas prechodného obdobia zúcastnila na niektorých kontaktoch a niektorých diskusiách. 175. Zalobkyna vsak namieta voci rozsahu týchto kontaktov, ako aj voci spôsobu, akým Komisia vylozila dokumenty, ktoré sa jej týkajú. 176. Preto treba uvedené dokumenty preskúmat, aby sa zistilo, ci Komisia správne vyvodila záver, ze zalobkyna sa pocas prechodného obdobia zúcastnila na pokracujúcom porusení, a to aj napriek tomu, ze jej ani ostatným clenom kartelu nebola za to isté obdobie ulozená nijaká pokuta. 177. S prihliadnutím na dokumenty zalobkyne [ dôverné ] (odôvodnenia 174 a 176 napadnutého rozhodnutia) treba konstatovat, ze umoznujú prinajmensom preukázat jednak, ze pán W. sa kontaktoval s pánom F. z MRI v súvislosti s tromi verejnými sútazami (CPC Taiwan, Ancap Uruguay a Petrobras Brazil), pricom do tohto pokusu o koordináciu boli zapojené aj spolocnosti Bridgestone, DOM, Yokohama Rubber a Parker ITR, a jednak, ze hoci pán F. odmietol ponuku, ktorá mu bola predlozená, kartel mal fungovat prinajmensom pocas tohto obdobia. Niet teda nijakej pochybnosti, ze jednotlivé podniky boli v kontakte medzi sebou, ako aj so zalobkynou, aby koordinovali niektoré verejné sútaze. Skutocnost, ze tieto dokumenty môzu viest k domnienke, ze situácia v karteli nebola bezproblémová a ze existovali nezhody, je navyse v súlade s analýzou, ktorú Komisia v napadnutom rozhodnutí vykonala v súvislosti s týmto obdobím. Pokial ide o dokument zo 4. februára 1999, v ktorom pán F. opísal vývoj kartelu, ale aj situáciu v tom case a ktorý bol urcený jednému z obchodných zástupcov zalobkyne, treba konstatovat, ze hoci v nom pán F. uvádza, ze zalobkyna sa na karteli nezúcastnila, tento dokument prinajmensom potvrdzuje kontakty, na ktorých sa pán F. zúcastnil s ostatnými clenmi kartelu. Tieto dokumenty teda jasne preukazujú, ze medzi jednotlivými dotknutými podnikmi existovali kontakty, ktorých cielom bolo prinajmensom pokúsit sa o koordináciu ponúk. 178. [ Dôverné ] (odôvodnenie 177 napadnutého rozhodnutia) preukazuje existenciu kontaktov medzi rôznymi protagonistami kartelu (páni W., F. a P.), v rámci ktorých si vymenili obchodné údaje. Skutocnost, ze kartel v tomto okamihu prechádzal krízovým obdobím, ako to tiez dosvedcuje tento dokument, nezbavuje tieto kontakty ich protiprávnej povahy. Kartel bol navyse obnovený krátko po tom, co doslo k týmto kontaktom, co svedcí o tom, ze prispeli k obnoveniu kartelu, a to aj napriek tomu, ze samotná zalobkyna sa znovu plne stala jeho úcastníckou az o rok neskôr nez ostatní protagonisti. 179. [ Dôverné ] (odôvodnenie 201 napadnutého rozhodnutia) svedcí o tom, ze páni C. a F. boli v kontakte v okamihu, ked kartel nebol este úplne obnovený - prinajmensom pokial ide o zalobkynu. Preukazuje vsak, ze páni C. a F. si vymenili citlivé obchodné informácie, ale tiez, ze pán F. hladal od tej chvíle nový spôsob cinnosti kartelu, predovsetkým pokial ide o koordináciu kartelu, pricom sa uz pokúsil stanovit podiel zalobkyne na trhu na 12 %. Ako okrem toho uvádza Komisia, tento dôkaz sa musí posúdit v kontexte stretnutí, ktoré sa znovu zacali konat od júna 1999. Hoci je pravda, ze úplné zapojenie zalobkyne sa zacalo az neskôr, nic to nemení na tom, ze odvtedy pripravovala svoj návrat do kartelu a s niektorými svojimi konkurentmi prinajmensom spolupracovala na marzi. 180. Napokon dokument nazvaný [ dôverné ] (odôvodnenie 190 napadnutého rozhodnutia) zakotvuje rámec obnovenej spolupráce. Zalobkyna tvrdí, ze sa nezúcastnila na stretnutí - co Komisia nespochybnuje - a ze skutocnost, ze podiel na trhu, ktorý sa jej pripisuje, je uvedený v tomto dokumente, neznamená, ze bola úcastníckou kartelu. Je nepochybne pravda, ze Komisia zastávala názor, ze zalobkyna opätovne vstúpila do kartelu len od 9. mája 2000 (pozri odôvodnenie 202 napadnutého rozhodnutia, v ktorom Komisia uvádza, ze má k dispozícii dôkazy o tom, ze MRI boli od tohto okamihu znovu pridelené kvóty). Existuje vsak po prvé priamy dôkaz, ze zalobkyna udrziavala sankcionovatelné kontakty smerujúce k tomu, aby v júni 1999 mohla opätovne vstúpit do kartelu (interná komunikácia zalobkyne z 30. júna 1999), po druhé dokument rozdaný v decembri 1999 v rámci stretnutia, ktoré sa konalo po tom, co do kartelu opätovne vstúpili ostatní clenovia kartelu, v ktorom je stanovený podiel na trhu, ktorý bude prinálezat zalobkyni, a po tretie dôkazy, ze v máji 2000 skutocne opätovne vstúpila do kartelu, co zalobkyna navyse nespochybnuje. Preto treba vyvodit záver, ze kedze ostatní clenovia kartelu obnovili svoje protiprávne cinnosti, podiel na trhu, ktorý chceli vyhradit zalobkyni, mohol vyplývat len z rozsiahlej spolupráce s nou. Je vsak preukázané, ze MRI rokovala o podmienkach svojho návratu v júni 1999, teda sest mesiacov pred vyhotovením tabuliek rozdaných v decembri 1999. Tieto tabulky tak predstavujú osobitne významný nepriamy dôkaz o tom, ze sa zalobkyna v decembri 1999 zúcastnila na diskusiách týkajúcich sa rozdelenia a koordinácie podielov na trhu, ktoré prislúchali clenom kartelu. 181. Na záver treba zastávat názor, ze Komisia predlozila dostatocné dôkazy o existencii protiprávneho správania zo strany zalobkyne, ktoré bolo nepochybne obmedzené v porovnaní so skorsím a s neskorsími obdobím, co navyse Komisiu viedlo k tomu, aby jej za toto obdobie pokutu neulozila. 182. V zostávajúcej casti treba zamietnut tvrdenia zalobkyne, ze tým chcela u ostatných clenov kartelu vzbudit dojem, ze má urcitý záujem na obnove kartelu, pricom sa týmto spôsobom chcela vyhnút ich prípadným obchodným odvetným opatreniam. 183. Nielenze sú údajné úmysly zalobkyne v tomto ohlade irelevantné, ale treba navyse konstatovat, ze zalobkyna tým priznáva, ze udrziavaním kontaktov s ostatnými clenmi kartelu sa pokúsila chránit proti hospodárskej sútazi z ich strany, co na preukázanie existencie porusenia postacuje. 184. Vyssie uvedené dokumenty navyse preukazujú, ze cielom týchto kontaktov bolo predovsetkým obnovenie kartelu a ze zalobkyna sa na tomto karteli zúcastnila najmä preto, aby si v nom rokovaním zabezpecila svoje postavenie. 185. Preto treba zamietnut jej argumentáciu, podla ktorej sa na týchto diskusiách zúcastnila len preto, aby týchto pôvodných - a budúcich - partnerov v rámci kartelu zmiatla, a ze predlozí alternatívne prijatelné vysvetlenie rôznych dokumentov, ktoré Komisia pouzila na preukázanie jej úcasti na porusení pocas prechodného obdobia. 186. Tento záver navyse nijako nespochybnujú rôzne dôkazy - [ dôverné ] -, o ktoré sa zalobkyna na podporu svojho tvrdenia opiera. 187. Tieto rôzne dokumenty totiz bezpochyby preukazujú, ze MRI v máji 2000 plne vstúpila do kartelu, avsak nepopierajú, ze pocas predchádzajúcich rokoch jej konania smerovali k opätovnému vstúpeniu do kartelu. 188. Argumentáciu zalobkyne treba preto v zostávajúcej casti zamietnut. c) O existencii pokracujúceho porusenia 189. Zalobkyna v podstate popiera, ze porusenie v období od 3. septembra 1996 do 13. mája 1997 pokracovalo, pricom zastáva názor, ze ak by sa za toto obdobie mali vo vztahu k nej uviest porusenia, islo by o samostatné porusenia, ktoré sa neviazu na predchádzajúce a neskorsie obdobia, a dalej, ze porusenie v období od 13. mája 1997 do 9. mája 2000 pokracovalo, pricom sa nezúcastnila na diskusiách s protisútazným cielom, ale naopak, aby sa bránila proti prípadným odvetným opatreniam zo strany ostatných clenov kartelu, a ze Komisia v nijakom prípade nemôze konstatovat existenciu pokracujúceho porusenia a zároven znízenú cinnost z dôvodu krízovej situácie medzi clenmi kartelu, ktorá ju navyse viedla k tomu, aby za toto obdobie pokutu neulozila. O pojme pokracujúce porusenie a opakované porusenie 190. Podla clánku 25 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 premlcacia lehota zacína plynút odo dna, ked doslo k spáchaniu porusenia. V prípade pokracujúceho alebo opakovaného porusovania vsak zacína premlcacia lehota plynút odo dna ukoncenia porusovania. 191. Judikatúra v tejto súvislosti spresnila, ze vo väcsine prípadov sa existencia protisútazného postupu alebo dohody musí vyvodit z urcitého mnozstva zhodných okolností a nepriamych dôkazov, ktoré - posudzované ako celok - môzu v prípade neexistencie iného prijatelného vysvetlenia predstavovat dôkaz o porusení pravidiel hospodárskej sútaze. Takéto nepriame dôkazy a zhodné okolnosti, ak sa posúdia ako celok, umoznujú odhalit nielen existenciu protisútazných správaní a dohôd, ale aj dlzku pokracujúceho protisútazného správania a obdobie, pocas ktorého sa dohoda uzavretá v rozpore s pravidlami hospodárskej sútaze uplatnovala (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 100 vyssie, bod 57, a z 21. septembra 2006, Nederlandse Federatieve Vereniging voor de Groothandel op Elektrotechnisch Gebied/Komisia, C-105/04 P, Zb. s. I-8725, body 94 az 96 a tam citovanú judikatúru). 192. Okrem toho také porusenie clánku 81 ods. 1 ES môze vyplývat nielen z jednotlivého aktu, ale aj zo skupiny aktov alebo dokonca z pokracujúceho správania. Proti tomuto výkladu nemozno namietat, pretoze jedna alebo viaceré zlozky tejto skupiny aktov alebo tohto pokracujúceho správania by taktiez mohli samy osebe, zohladnované jednotlivo, predstavovat porusenie uvedeného ustanovenia. Pokial rôzne cinnosti zapadajú do "celkového plánu" vzhladom na ich rovnaký ciel skreslujúci hospodársku sútaz vnútri spolocného trhu, Komisia je oprávnená za tieto cinnosti vyvodzovat zodpovednost v závislosti od úcasti na porusení posudzovanom ako celok. (rozsudky Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 100 vyssie, bod 258, a z 21. septembra 2006, Nederlandse Federatieve Vereniging voor de Groothandel op Elektrotechnisch Gebied/Komisia, uz citovaný v bode 191 vyssie, bod 110). 193. Pokial ide o chýbajúci dôkaz o existencii dohody pocas urcitých stanovených období alebo minimálne o realizácii tejto dohody podnikom pocas daného obdobia, treba pripomenút, ze skutocnost, ze takýto dôkaz nebol predlozený za urcité stanovené obdobia, nebráni tomu, aby sa porusenie chápalo ako existujúce pocas celého obdobia dlhsieho nez toto obdobie, pokial by takýto záver vyplýval z objektívnych a zhodujúcich sa nepriamych dôkazov. V rámci porusenia trvajúceho niekolko rokov skutocnost, ze k prejavom kartelu dôjde v rozlicných obdobiach, ktoré môzu byt oddelené kratsími alebo dlhsími casovými intervalmi, nemá vplyv na existenciu tohto kartelu, pokial rôzne cinnosti tvoriace toto porusenie majú jediný ciel a spadajú do rámca porusenia, ktoré má jednotný a pokracujúci charakter (rozsudok Nederlandse Federatieve Vereniging voor de Groothandel op Elektrotechnisch Gebied/Komisia, uz citovaný v bode 191 vyssie, body 97 a 98; pozri tiez v tomto zmysle rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 100 vyssie, bod 260). 194. Judikatúra v tejto súvislosti odkryla viacero kritérií relevantných na posúdenie jednotného charakteru porusenia, a to konkrétne zhodnost cielov dotknutých postupov (pozri v tomto zmysle rozsudok Technische Unie/Komisia, uz citovaný v bode 102 vyssie, body 170 a 171, a rozsudky Súdu prvého stupna z 20. marca 2002, Dansk Rřrindustri/Komisia, T-21/99, Zb. s. II-1681, bod 67, a z 27. septembra 2006, Jungbunzlauer/Komisia, T-43/02, Zb. s. II-3435, bod 312), zhodnost dotknutých výrobkov a sluzieb (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupna z 15. júna 2005, Tokai Carbon a i./Komisia, T-71/03, T-74/03, T-87/03 a T-91/03, neuverejnený v Zbierke, body 118, 119 a 124, a Jungbunzlauer/Komisia, uz citovaný, bod 312), zhodnost podnikov, ktoré sa na nom zúcastnili (rozsudok Jungbunzlauer/Komisia, uz citovaný, bod 312), a zhodnost spôsobov jeho vykonania (rozsudok Dansk Rřrindustri/Komisia, uz citovaný, bod 68). Okrem toho sa na úcely tohto preskúmania môzu zohladnit zhodnost fyzických osôb zapojených do kartelu zastupujúcich podniky a zhodnost geografickej oblasti pôsobnosti dotknutých postupov. 195. Na základe judikatúry tak Komisia môze dospiet k záveru, ze porusenie - alebo úcasti podniku na porusení - sa neprerusilo, hoci nemá dôkazy o porusení pocas urcitých konkrétnych období, pokial rôzne cinnosti tvoriace toto porusenie majú jediný ciel a spadajú do rámca jediného a pokracujúceho porusenia, pricom takýto záver musí vyplývat z objektívnych a zhodujúcich sa nepriamych dôkazov preukazujúcich existenciu spolocného plánu. 196. Ak sú tieto podmienky splnené, pojem pokracujúce porusenie umoznuje Komisii ulozit pokutu za celé zohladnené obdobie trvania porusenia a stanovuje moment, od ktorého zacína bezat premlcacia lehota, teda den, ked sa pokracujúce porusenie skoncilo. 197. Podniky obvinené z tajnej dohody vsak môzu túto domnienku vyvrátit uvedením nepriamych alebo priamych dôkazov preukazujúcich, ze porusenie - alebo ich úcast na porusení - pocas tých istých období, naopak, nepokracovalo. 198. Okrem toho pojem opakované porusovanie je pojmom odlisným od pojmu pokracujúce porusenie (pozri v tomto zmysle rozsudok Vseobecného súdu z 19. mája 2010, IMI a i./Komisia, T-18/05, Zb. s. II-1769, body 96 a 97), pricom toto rozlisovanie bolo navyse potvrdené pouzitím spojky "alebo" v clánku 25 ods. 2 nariadenia c. 1/2003. 199. Pokial mozno preukázat, ze úcast podniku na porusení sa prerusila a ze porusenie, ktorého sa podnik dopustil pred týmto prerusením a po nom, má rovnaké charakteristiky, ktoré treba posúdit najmä vzhladom na zhodnost cielov predmetných postupov, dotknutých výrobkov, podnikov zapojených do tajnej dohody, základných spôsobov jeho vykonávania, fyzických osôb zastupujúcich jednotlivé podniky a napokon na geografickú oblast pôsobnosti uvedených postupov, predmetné porusenie sa musí kvalifikovat ako jediné a opakované. 200. Komisia v tomto prípade nemôze ulozit pokutu za obdobie, pocas ktorého bolo porusenie prerusené. 201. Navyse podla ustanovení clánku 25 ods. 1 písm. b) nariadenia c. 1/2003 dlzka prerusenia nemôze prekrocit pät rokov, v takom prípade by totiz ulozenie pokuty za obdobie trvania porusenia pred týmto prerusením bolo premlcané. O existencii pokracujúceho porusenia v prejednávanej veci 202. V dôsledku toho treba urcit, ci bola Komisia za takých podmienok oprávnená konstatovat vo vztahu k zalobkyni existenciu pokracujúceho porusenia za obdobia od 1. apríla 1986 do 1. augusta 1992 a od 3. septembra 1996 do 2. mája 2007. 203. Treba pripomenút, ze v prejednávanej veci z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze podniky, ktorých sa toto rozhodnutie týka, sa casto odlisným spôsobom zúcastnili na porusení, ktoré spocívalo v rozdelení zákaziek vo verejných sútaziach, v urcovaní cien, v urcovaní kvót, v stanovení predajných podmienok, v geografickom rozdelení trhu a vo výmene citlivých informácií týkajúcich sa cien, objemov predaja a verejných sútazí na svetovom trhu s morskými palivovými hadicami. 204. V tejto súvislosti treba uviest, ze existencia spolocného plánu je v napadnutom rozhodnutí jasne stanovená. Tento spolocný plán vyplýva zo zhodnosti cielov predmetných postupov pred prechodným obdobím a po nom, dotknutých výrobkov, podnikov, ktoré sa na nom zúcastnili, hlavných postupov jeho vykonania, zapojených fyzických osôb konajúcich na úcet podnikov a napokon zo zhodnosti geografickej oblasti pôsobnosti uvedených postupov. 205. Vzhladom na to, ze správanie malo navyse za ciel odstránit rozdiely medzi clenmi kartelu a obnovit kartel pocas prechodného obdobia, ktoré vyplývajú z dokumentov poskytnutých zalobkynou a sú analyzované v bodoch 177 az 180 vyssie, musia sa preto povazovat za neoddelitelnú súcast spolocného plánu sledovaného clenmi kartelu. 206. Zalobkyna, ktorá bola navyse v tejto súvislosti vypocutá na pojednávaní, nepopiera, ze sa na porusení zúcastnila v období od 1. apríla 1986 do 1. augusta 1992 a potom v období od 9. mája 2000 do 2. mája 2007. 207. Zalobkyna síce uvádza, ze ide o odlisné porusenia, ktoré nemozno kvalifikovat ako pokracujúce alebo opakované porusenie, co potvrdila na pojednávaní, treba vsak zastávat názor, ze existencia spolocného plánu jasne vyplýva z napadnutého rozhodnutia, a to vzhladom na to, ze v období rokov 1986 - 2007 existovala zhodnost cielov predmetných postupov, dotknutých výrobkov, podnikov, ktoré sa na nom zúcastnili, hlavných postupov jeho vykonania, zapojených fyzických osôb na úcet podnikov a napokon zhodnost geografickej oblasti pôsobnosti uvedených postupov. 208. Navyse je preukázané, ze zalobkyna 3. septembra 1996 opätovne vstúpila do kartelu a na porusení sa zúcastnila do 13. mája 1997 (pozri bod 147 a nasl. vyssie) a ze bola aktívnou úcastníckou diskusií konaných v prechodnom období, ktorých cielom bolo obnovenie kartelu a jej opätovné vstúpenie do tohto kartelu (pozri bod 181 a nasl. vyssie). 209. Vseobecný súd navyse zamietol alternatívne vysvetlenia, ktoré zalobkyna uviedla v súvislosti so svojím správaním pocas tohto obdobia (pozri bod 181 a nasl. vyssie). 210. Komisia okrem toho pripústa a z clánku 1 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze zalobkyna prerusila svoju úcast na karteli v období od 1. augusta 1992 do 3. septembra 1996. 211. Komisia síce konstatovala, ze MRI sa dopustila pokracujúceho porusenia, zároven vsak konstatovala, ze jej úcast na karteli bola v období od 1. augusta 1992 do 3. septembra 1996 prerusená. 212. Komisia sa pritom nedopustila pochybenia, ked konstatovala, ze zalobkyna sa na karteli zúcastnila pocas dvoch odlisných období, ked dochádzalo k poruseniu, a to od 1. apríla 1986 do 1. augusta 1992 a od 3. septembra 1996 do 2. mája 2007. 213. Nesprávne posúdenie Komisie uvedené v bode 211 vyssie preto nemá nijaký vplyv na zákonnost napadnutého rozhodnutia, kedze Komisia mohla konstatovat, ze porusenie, ktorého sa dopustila zalobkyna, bolo opakovaným porusením v zmysle clánku 25 nariadenia c. 1/2003 - obe obdobia, ked dochádzalo k poruseniu, sa totiz vyznacujú existenciou spolocného plánu (pozri body 203 a 204 vyssie) - a ze prerusenie úcasti MRI na porusení v období od 1. augusta 1992 do 3. septembra 1996 bolo kratsie ako pät rokov (pozri bod 201 vyssie). 214. Na záver, kedze treba konstatovat, ze porusenie spáchané v období od 1. apríla 1986 do 1. augusta 1992 nebolo premlcané, prvý zalobný dôvod, ktorý je v podstate zalozený na tom, ze Komisia nemohla konstatovat, ze doslo k premlcaniu porusenia, sa musí zamietnut. Rovnako treba zamietnut výhradu zalozenú na nedostatku dôvodnosti, kedze z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze zalobkyna sa zúcastnila na karteli v priebehu dvoch odlisných období, ked dochádzalo k poruseniu, a to v obdobiach od 1. apríla 1986 do 1. augusta 1992 a od 3. septembra 1996 do 2. mája 2007. 215. Dalej argumentácia, ktorú zalobkyna uviedla na podporu svojho druhého zalobného dôvodu, týkajúca sa premlcania obdobia od 3. septembra 1996 do 9. mája 2000, ked dochádzalo k poruseniu, sa tiez musí zamietnut, lebo je preukázané, ze od 3. septembra 1996 opätovne vstúpila do kartelu a ze sa pocas prechodného obdobia zúcastnila na diskusiách smerujúcich k obnoveniu kartelu a k urceniu jej postavenia v rámci neho. 216. Z predchádzajúcich úvah vyplýva, ze prvá, druhá a tretia cast druhého zalobného dôvodu sa musí zamietnut v rozsahu, v akom v nich zalobkyna v podstate tvrdí, ze Komisia poskytla nesprávny výklad dôkazov, ktoré mala k dispozícii, a nepredlozila dôkaz o jej úcasti na karteli za obdobie od 3. septembra 1996 do 9. mája 2000, a dalej, ze neposkytla prijatelné alternatívne vysvetlenie dôkazov uvedených Komisiou, ako aj jej správania pocas tohto obdobia. d) O dôvodnosti ostatných castí druhého zalobného dôvodu 217. Pokial ide o argumentáciu, ktorú zalobkyna uviedla v rámci druhej casti svojho druhého zalobného dôvodu, podla ktorej Komisia mala preukázat jej úcast na novom porusení, kedze porusenie pred rokom 1992 bolo premlcané, a ze Komisia nemohla v tomto ohlade konstatovat existenciu pokracujúceho porusenia od 1. apríla 1986, treba navyse pripomenút, ze Komisia sa nedopustila porusenia, ked konstatovala, ze zalobkyna sa zúcastnila na karteli pocas dvoch nepochybne odlisných období, ked dochádzalo k porusovaniu, v priebehu ktorých sa pritom zúcastnila na spolocnom pláne, ktorý spocíval v zhodnosti cielov predmetných postupov pred prechodným obdobím a po nom, dotknutých výrobkov, podnikov, ktoré sa na nom zúcastnili, hlavných postupov jeho vykonania, zúcastnených fyzických osôb konajúcich na úcet podnikov a napokon v zhodnosti geografického rozsahu pôsobnosti uvedených postupov (pozri body 203 a 204 vyssie). Zalobkyna teda nesprávne tvrdí, ze sa zúcastnila na novom porusení, a preto sa jej argumentácia musí zamietnut. 218. Pokial ide o argumentáciu, ktorú zalobkyna uvádza na podporu tretej casti druhého zalobného dôvodu, podla ktorej Komisia nepreukázala, ze jej správanie v období od 3. septembra 1996 do 9. mája 2000 bolo úzko spojené s uskutocnením súhrnu protisútazných úcinkov plánovaných ostatnými porusovatelmi v rámci spolocného plánu sledujúceho jediný ciel, treba konstatovat, ze tým, ze sa zalobkyna 3. septembra 1996 pripojila ku koordinácii v rámci kartelu a pri tejto prílezitosti získala cast zákazky "Sumed", a dalej tým, ze sa aktívne zúcastnila na kontaktoch smerujúcich k obnoveniu kartelu pocas prechodného obdobia, je jasne preukázané, ze bola úzko spojená s uskutocnením súhrnu protisútazných úcinkov spolocného plánu zamýslaného ostatnými porusovatelmi. Jej argumentácia sa preto musí zamietnut. 219. Rovnako treba zamietnut argumentáciu, ktorú zalobkyna uviedla v rámci stvrtej casti druhého zalobného dôvodu, podla ktorej bola sankcionovaná len za obdobie od 3. septembra 1996 do 13. mája 1997, pricom jej správanie bolo pocas prechodného obdobia rovnaké, a ze toto rozdielne zaobchádzanie je okrem toho nedôvodné. Z predchádzajúcich úvah totiz vyplýva, ze zalobkyna sa v období od 3. septembra 1996 do 13. mája 1997 znovu stala úcastníckou kartelu, ked získala cast zákazky vo verejnej sútazi "Sumed" v nadväznosti na jej koordináciu s ostatnými clenmi kartelu v tomto ohlade a pocas prechodného obdobia sa zúcastnila na kontaktoch smerujúcich k obnoveniu kartelu a k rokovaniu o jej postavení v rámci neho. Ide teda o odlisné správanie, ktoré odôvodnuje rozhodnutie Komisie ulozit pokutu za obdobie od 3. septembra 1996 do 13. mája 1997 a neulozit ju za prechodné obdobie. 220. Navyse tento záver vôbec nie je spochybnený argumentáciou zalobkyne, podla ktorej nebola za obdobie od mája 1999 do mája 2000 sankcionovaná, zatial co ostatným clenom kartelu bola sankcia ulozená, a tento rozdiel je odôvodnený tým, ze aktívne opätovne vstúpila do kartelu az o rok neskôr nez ostatní clenovia kartelu, a obnovila s nimi svoje kontakty, aby si znovu vyjednala podmienky svojej úcasti. 221. V dôsledku toho je potrebné celú stvrtú cast druhého zalobného dôvodu zamietnut. 222. Pokial ide o piatu cast druhého zalobného dôvodu, v rámci ktorej zalobkyna v podstate tvrdí, ze protiprávne skutocnosti v období rokov 1996 - 2000 sú odlisné od protiprávneho správania, ku ktorému doslo v rámci samotného kartelu, a musí sa teda sankcionovat rozdielne, za predpokladu, ze sa nepremlcalo, treba odkázat na posúdenia uvedené v bodoch 123 az 187 a 202 az 214 vyssie, a preto zamietnut tak argumentáciu zalobkyne vo veci samej, ako aj výhradu zalozenú na nedostatku odôvodnenia. 223. Na záver je preto potrebné zamietnut prvý a druhý zalobný dôvod. C - O tretom zalobnom dôvode, zalozenom na viacerých pochybeniach pri stanovení výsky pokuty, na porusení zásady proporcionality, zásady primeranosti sankcie, zásady rovnosti zaobchádzania, zásady ochrany legitímnej dôvery a na nedostatku odôvodnenia 224. Na úvod treba pripomenút, ze zásada rovnosti zaobchádzania vyzaduje, aby sa porovnatelné situácie neposudzovali rozdielne a rozdielne situácie neposudzovali rovnako, pokial takéto posudzovanie nie je objektívne odôvodnené (pozri rozsudok Súdneho dvora z 3. mája 2007, Advocaten voor de Wereld, C-303/05, Zb. s. I-3633, bod 56 a tam citovanú judikatúru). 225. Okrem toho zásada proporcionality vyzaduje, aby akty institúcií Spolocenstva neprekracovali hranice toho, co je primerané a nevyhnutné na dosiahnutie sledovaného ciela. Pri výpocte pokút sa závaznost porusení musí stanovit v závislosti od viacerých okolností a ziadnej z nich nemozno pripísat neprimeranú dôlezitost v porovnaní s inými kritériami posúdenia. V tomto kontexte to znamená, ze podla zásady proporcionality musí Komisia pokutu stanovit proporcionálne k okolnostiam, ktoré zohladnila pri posúdení závaznosti porusenia, a uvedené okolnosti musí v tejto súvislosti uplatnovat koherentným a objektívne odôvodneným spôsobom (pozri rozsudky Vseobecného súdu Jungbunzlauer/Komisia, uz citovaný v bode 194 vyssie, body 226 az 228 a tam citovanú judikatúru, a z 28. apríla 2010, Gütermann a Zwicky/Komisia, T-456/05 a T-457/05, Zb. s. II-1443, bod 264). 226. Napokon v súlade s ustálenou judikatúrou právo dovolávat sa zásady ochrany legitímnej dôvery sa vztahuje na kazdú osobu v situácii, ked institúcia Únie spôsobila vznik dôvodných ocakávaní tým, ze mu poskytla presné uistenia (rozsudky Súdneho dvora z 24. novembra 2005, Nemecko/Komisia, C-506/03, neuverejnený v Zbierke, bod 58, a z 18. júla 2007, AER/Karatzoglou, C-213/06 P, Zb. s. I-6733, bod 33). Bez ohladu na formu oznámenia sú takýmito uisteniami tie informácie, ktoré sú presné, zhodujú sa a neviazu sa na splnenie ziadnej podmienky [pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora zo 16. decembra 2008, Masdar (UK)/Komisia, C-47/07 P, Zb. s. I-9761, body 34 a 81]. 1. O prvej casti tretieho zalobného dôvodu, zalozenej na nesprávnom posúdení závaznosti porusenia a na porusení zásady rovnosti zaobchádzania a) Napadnuté rozhodnutie 227. Z odôvodnení 437 az 445 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia pouzila percentuálnu sadzbu vo výske 25 % príslusných predajov na úcely stanovenia základnej výsky pokuty v závislosti od závaznosti porusenia. b) Tvrdenia úcastníkov konania 228. Zalobkyna zastáva názor, ze pouzitie percentuálnej sadzby vo výske 25 % príslusných predajov na úcely stanovenia základnej sumy pokuty v závislosti od závaznosti porusenia je nesprávne a neodôvodnené, pretoze Komisia ju tým, ze takto postupovala, diskriminujúcim spôsobom prirovnala k ostatným výrobcom, lebo podla jej názoru je závaznost porusenia, ktorého sa dopustila, omnoho nizsia nez závaznost porusenia, ktorého sa dopustili ostatné podniky. 229. Z judikatúry tak podla nej vyplýva, ze v záujme dodrzania zásad rovnosti zaobchádzania a primeranosti sankcie Komisia nemôze upustit od preskúmania faktorov, ktoré majú za následok odlisné posúdenie závaznosti porusenia pripisovaného kazdému z podnikov, co znamená, ze musí urcit pokutu s primeraným ohladom na osobitné okolnosti, ktoré odlisujú postavenie jedného podniku od postavenia ostatných podnikov. Komisia podla jej názoru nevykonala nijaké posúdenie týkajúce rozdielu v miere a intenzite jej úcasti na karteli, pricom v rozhodnutí pri viacerých prílezitostiach uznala, ze mala v rámci kartelu osobitné postavenie (napríklad v odôvodneniach 170, 187 a 211 az 214 napadnutého rozhodnutia). 230. Zalobkyna tvrdí, ze Komisia nezohladnila najmä skutocnost, ze na rozdiel od ostaných výrobcov nikdy nebola "vernou, nadsenou a dynamickou úcastníckou" kartelu, ako to dosvedcuje skutocnost, ze sa dvakrát rozhodla ukoncit svoju úcast na karteli, ze ako jediná vykonávala cinnosti proti kartelu, ze neustále bola vystavená nátlaku, vyhrázkam a odvetným opatreniam zo strany konkurentov a ze jej okrem toho nemozno pripísat úcast na jedinom a komplexnom porusení za celé obdobie, ktoré Komisia zohladnila. 231. Z toho podla nej vyplýva, ze Komisia porusila zásady proporcionality a rovnosti zaobchádzania, teda zásady, ktoré nemôzu byt eliminované usmerneniami o pokutách. 232. Komisia túto argumentáciu spochybnuje. c) Posúdenie Vseobecného súdu 233. Zalobkyna v podstate poukazuje na nesprávne posúdenie, ako aj na porusenie zásad proporcionality a rovnosti zaobchádzania. 234. Ako Komisia správne pripomína, podla ustálenej judikatúry sa závaznost porusenia urcuje s ohladom na viacero faktorov - ako sú konkrétne okolnosti veci, jej kontext a odstrasujúci dosah pokút -, vo vztahu ku ktorým Komisia disponuje urcitou mierou volnej úvahy (rozsudok Súdneho dvora z 10. mája 2007, SGL Carbon/Komisia, C-328/05 P, Zb. s. I-3921, bod 43). 235. Medzi faktory, na ktoré mozno prihliadat pri posúdení závaznosti porusení, patrí správanie kazdého podniku, úloha kazdého z nich pri vytvorení kartelu, zisk, ktorý z neho mohli mat, ich velkost a hodnota dotknutých tovarov, ako aj riziko, ktoré porusenia tohto typu predstavujú pre ciele Únie. V tejto súvislosti je pri urcení výsky pokuty dovolené zohladnit tak celkový obrat podniku, ktorý je síce iba priblizným a nepresným ukazovatelom velkosti podniku a jeho hospodárskej sily, ako aj cast tohto obratu pochádzajúca z predaja tovaru, na ktorý sa porusenie vztahuje, ktorá je spôsobilá naznacit rozsah tohto porusenia. Je dôlezité, aby sa ani jednému z týchto císelných údajov nepripisovala neprimeraná dôlezitost v porovnaní s inými kritériami posúdenia, pretoze stanovenie primeranej výsky pokuty nemôze byt výsledkom jednoduchého výpoctu zalozeného na obrate dosiahnutom z predaja dotknutého tovaru. Navyse právo Únie neobsahuje vseobecne platnú zásadu, ze sankcia musí byt proporcionálna obratu dosiahnutému podnikom prostredníctvom predaja výrobkov, ktoré sú predmetom porusenia (rozsudok Súdneho dvora z 8. decembra 2011, KME Germany a i./Komisia, C-389/10 P, body 58 az 60). 236. V prejednávanej veci treba konstatovat, ze zalobkyna síce v roku 1992 prerusila svoju úcast na karteli, nic to vsak nemení na tom, ze 3. septembra 1996 opätovne vstúpila do kartelu a ze v období od mája 1997 do decembra 1999 udrziavala s ním protiprávne kontakty smerujúce k tomu, aby sa v máji 2000 znovu stala jeho plnou úcastníckou, ktorou bola az do mája 2007. Tvrdí, ze zúcastnit sa na karteli bola údajne prinútená, avsak túto argumentáciu nemozno prijat, rovnako ako nemozno prijat jej tvrdenia, ze sa na jedinom a komplexnom porusení nezúcastnila (pozri body 159, 185 a 202 az 214 vyssie). 237. Z toho vyplýva, ze zalobkyna nebola v situácii, ktorá by ju odlisovala od ostatných úcastníkov kartelu a ktorá by odôvodnovala, aby sa v jej prípade na úcely stanovenia základnej sumy pokuty pouzila odlisná percentuálna sadzba príslusných predajov. 238. Z toho tiez vyplýva, ze Komisia zásadu proporcionality neporusila. 239. Prvá cast tretieho zalobného dôvodu sa preto musí zamietnut v celom rozsahu. 2. O druhej casti tretieho zalobného dôvodu, zalozenej na pochybení pri výpocte pokuty v závislosti od dlzky trvania porusenia a na porusení zásady ochrany legitímnej dôvery a) Napadnuté rozhodnutie 240. Z odôvodnení 141 az 147 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia, ktorá vychádzala z rôznych dokumentov vrátane niektorých interných správ poskytnutých spolocnostou MRI v rámci jej ziadosti o zhovievavost (odôvodnenia 143 az 145 napadnutého rozhodnutia), zastávala názor, ze MRI sa znovu aktívne pripojila ku kartelu 3. septembra 1996. 241. V odôvodnení 487 napadnutého rozhodnutia sa uvádzajú dôvody, pre ktoré Komisia nesúhlasí s argumentáciou zalobkyne, v ktorej pozaduje, aby sa podla bodu 26 oznámenia o spolupráci proti nej nepouzili dôkazy, ktoré poskytla Komisii v súvislosti s obdobím rokov 1996 a 1997. 242. Odôvodnenia 447 a 448 napadnutého rozhodnutia napokon spresnujú dlzku obdobia, ked dochádzalo k poruseniu, ktorú Komisia zohladnila na úcely výpoctu pokuty. b) Tvrdenia úcastníkov konania 243. Zalobkyna v podstate tvrdí, ze zahrnutím obdobia od 3. septembra 1996 do 13. mája 1997 bola dlzka trvania porusenia nesprávne stanovená na osem rokov (kedze obdobie ôsmich mesiacov sa zaokrúhlilo nahor ako dalsí rok), co malo za následok zvýsenie pokuty priblizne [ dôverné ]. Zastáva totiz názor, ze za toto obdobie bola sankcionovaná neoprávnene, a to iba na základe dôkazov, ktoré Komisii sama poskytla v rámci programu zhovievavosti. Tieto dôkazy sa pritom v súlade s oznámením o spolupráci nemohli proti nej pouzit a toto porusenie jej práv je rovnako v rozpore so zásadou ochrany legitímnej dôvery. Napadnuté rozhodnutie nie je v tejto súvislosti primerane odôvodnené. 244. Komisia v tejto súvislosti len odkazuje na svoju argumentáciu uvedenú v rámci druhého zalobného dôvodu. c) Posúdenie Vseobecným súdom 245. Z analýzy druhého zalobného dôvodu vyplýva, ze Komisia správne zastávala názor, ze zalobkyna 3. septembra 1996 opätovne vstúpila do kartelu a plne sa zúcastnovala na porusení az do 13. mája 1997 (pozri bod 159 vyssie). 246. Komisia sa teda nedopustila nijakého pochybenia tým, ze zohladnila obdobie od 3. septembra 1996 do 13. mája 1997, ked dochádzalo k poruseniu, a tým, ze v súlade so svojimi usmerneniami dobu porusovania v trvaní sedem a pol roka stanovila na osem rokov. 247. Okrem toho treba konstatovat, ze napadnuté rozhodnutie obsahuje primerané odôvodnenie, ktoré je uvedené v jeho odôvodneniach 141 az 147 a 487. Výhrada zalozená na nedostatku odôvodnenia sa preto musí zamietnut. 248. Dalej treba zamietnut výhradu zalozenú na porusení zásady ochrany legitímnej dôvery tým, ze Komisia voci zalobkyni pouzila niektoré dokumenty, ktoré predlozila v rámci svojej ziadosti o spoluprácu, lebo Komisia nebola povinná tieto dokumenty podla bodu 26 posledného odseku oznámenia o spolupráci odmietnut, a ze tieto dokumenty neboli v nijakom prípade nevyhnutné na preukázanie porusenia, ktorého sa zalobkyna dopustila v období od septembra 1996 do mája 1997 (pozri body 123 az 159 vyssie). 249. Druhú cast tretieho zalobného dôvodu preto treba v celom rozsahu zamietnut. 3. O tretej casti tretieho zalobného dôvodu, zalozenej na pochybení pri zvýsení pokuty na úcely odstrasenia a na porusení povinnosti odôvodnenia a zásady rovnosti zaobchádzania a) Napadnuté rozhodnutie 250. Z odôvodnení 449 a 450 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia podla bodu 25 usmernení uplatnila na úcely odstrasenia zvýsenie základnej sumy vo výske 25 % hodnoty predaja. b) Tvrdenia úcastníkov konania 251. Zalobkyna pripomína, ze 25 % zvýsenie na úcely zabezpecenia odstrasujúceho úcinku je maximálnou hornou hranicou, ktorú umoznujú usmernenia, v ktorých sa stanovuje, ze toto zvýsenie sa pohybuje medzi 15 % a 25 % hodnoty predaja. 252. Zastáva názor, ze Komisia tým, ze jej ulozila toto maximálne zvýsenie, ju nesprávne postavila na roven s ostatnými výrobcami, pricom toto prirovnanie je v rozpore s uplatnitelnými zásadami a je neodôvodnené. 253. Komisia tak podla zalobkyne nezohladnila skutocnost, ze bola ovela mensím podnikom nez ostatní výrobcovia. Judikatúra pritom vyzaduje, aby zvýsenie uplatnované na úcely zabezpecenia odstrasujúceho úcinku zohladnovalo rôzne velkosti podnikov, ktoré sa na karteli zúcastnili. 254. Zalobkyna tvrdí, ze to isté platí, pokial ide o rozdiel v jej správaní, kedze nebola aktívnym clenom kartelu, v roku 1992 z kartelu vystúpila a robila vsetko, co mohla, aby sa od neho distancovala a opätovne don vstúpila iba preto, lebo nemohla odolávat nátlakom a vyhrázkam ostatných clenov kartelu. Navyse v roku 2003 jej vedenie nesporne vyjadrilo svoju vôlu opustit kartel, a hoci napriek vsetkému v karteli po tomto dátume zostala, bolo to len z dôvodu správania niektorých nelojálnych zamestnancov dcérskej spolocnosti nachádzajúcej sa v Spojených státoch, ktorí konali bez jej vedomia a proti jej vôli, pricom Komisia okrem iného nikdy netvrdila, ze vedela o cinnosti jej americkej pobocky, a o to menej, ze by ich schválila. Okrem toho, ked sa dozvedela o ich úlohe na karteli a o tom, ze porusili jej etický kódex, okamzite ukoncila svoje vztahy s pánom F., ktorý bol konzultantom, a svoj pracovnoprávny vztah s bývalým zamestnanom MOM. 255. Od roku 2005 navyse zaviedla interný postup ukladajúci jej zamestnanom povinnost dodrzat právnu úpravu týkajúcu sa hospodárskej sútaze a podla nového etického kódexu prijatého v rámci toho sankcionovala jedného zo svojich zamestnancov. 256. To podla nej poukazuje na to, ze bola a je plne presvedcená o nevyhnutnosti v budúcnosti sa nezúcastnovat na protisútazných cinnostiach, a teda zvýsenie pokuty na úcely odstrasenia je úplne zbytocné a neodôvodnené. 257. Napokon uplatnenie maximálnej sadzby zvýsenia je v kazdom prípade zjavne nedôvodné, a to vzhladom na úlohu, ktorú v karteli zohrávala. 258. Komisia túto argumentáciu spochybnuje. c) Posúdenie Vseobecným súdom 259. Po prvé treba pripomenút, ze usmernenia stanovujú: "10. Komisia najskôr urcí základnú výsku pokuty pre kazdý podnik alebo zdruzenie podnikov. 11. Potom môze zvýsit alebo znízit túto sumu. ... 19. Základná výska pokuty bude súvisiet s urcitou castou hodnoty predaja stanovenou v závislosti od stupna závaznosti porusenia a vynásobenou poctom rokov, v ktorých porusenie trvalo. 20. Vyhodnotenie závaznosti sa vykoná osobitne na kazdý typ porusenia, prihliadajúc na vsetky relevantné okolnosti prípadu. ... 23. Medzi najzávaznejsie obmedzenia hospodárskej sútaze patria svojou povahou horizontálne dohody o stanovení cien, rozdelení trhu a obmedzení produkcie, ktoré sú zväcsa tajné. Tieto by mali byt na základe politiky hospodárskej sútaze prísne sankcionované. ..." 260. Po druhé bolo opakovane rozhodnuté, ze zatial co sa východisková suma pokuty stanovuje v závislosti od porusenia, jeho závaznost sa urcuje s odkazom na mnozstvo iných okolností, v prípade ktorých disponuje Komisia volnou úvahou (rozsudok KME Germany a i./Komisia, uz citovaný v bode 235 vyssie, bod 58). Z usmernení okrem toho vyplýva, ze posúdenie závaznosti porusenia sa vykonáva v dvoch etapách. V prvom stádiu sa posudzuje vseobecná závaznost výlucne v závislosti od skutocností vlastných poruseniu, ako sú jeho povaha a dosah na trh, a v druhom stádiu sa posudzuje relatívna závaznost v závislosti od okolností vlastných dotknutému podniku, co navyse vedie Komisiu k zohladneniu nielen prípadných pritazujúcich okolností, ale aj prípadných polahcujúcich okolností. Tento prístup umoznuje najmä v rámci porusení, do ktorých sa zapojilo viacero podnikov, zohladnit pri posúdení závaznosti porusenia rôzne úlohy pripadajúce jednotlivým podnikom a ich správanie voci Komisii v priebehu konania (rozsudky Vseobecného súdu z 12. júla 2001, Tate & Lyle a i./Komisia, T-202/98, T-204/98 a T-207/98, Zb. s. II-2035, bod 109, a z 28. apríla 2010, BST/Komisia, T-452/05, Zb. s. II-1373, bod 48). Aj keby sa individuálna úloha zalobkyne povazovala za bezvýznamnú, nemohlo by to spochybnit stupen závaznosti porusenia. 261. Komisii preto nemozno vytýkat, ze zastávala názor, ze porusenie - ktoré trvalo prinajmensom v období rokov 1986 - 2007 a vyznacovalo sa dohodami o cenách, ako aj geografickým rozdelením trhov a kvótami - predstavovalo významnú vseobecnú závaznost. 262. Zalobkyna sa vsak plne zúcastnila na protiprávnom správaní, aj ked v roku 1992 kartel opustila a opätovne don vstúpila az v roku 1996, co bolo pri výpocte pokuty, ktorá jej bola ulozená, zohladnené, kedze jej za obdobie pred 3. septembrom 1996 nebola ulozená nijaká pokuta (pozri odôvodnenie 448 napadnutého rozhodnutia). 263. Výhrada týkajúca sa porusenia zásady rovnosti zaobchádzania musí byt teda zamietnutá. 264. Po tretie, kedze podla ustálenej judikatúry Komisia nie je povinná uskutocnovat výpocet sumy pokuty zo súm zalozených na obrate dotknutých podnikov, nevyzaduje sa od nej ani to, aby v prípade, ak ukladá pokuty viacerým podnikom zapojeným do toho istého porusenia, zabezpecila, ze konecné sumy pokút pre dotknuté podniky, ktoré sú výsledkom jej výpoctu, vyjadrovali akékolvek rozlísenie medzi nimi, co sa týka ich celkového obratu alebo ich obratu na relevantnom trhu výrobkov. V tomto ohlade je namieste spresnit, ze clánok 15 ods. 2 nariadenia Rady c. 17 zo 6. februára 1962, prvého nariadenia implementujúceho clánky [81 ES] a [82 ES] (Ú. v. ES 13, 1962, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3), ani clánok 23 ods. 3 nariadenia c. 1/2003 nevyzadujú, aby v prípade, ak sa ukladajú pokuty viacerým podnikom zapojeným do toho istého porusenia, suma pokuty, ktorá je ulozená podniku malej alebo strednej velkosti, nebola v percentách obratu vyssia ako suma pokút ulozených väcsím podnikom. Z týchto ustanovení totiz vyplýva, ze tak pri podnikoch malej alebo strednej velkosti, ako aj pri velkých podnikoch sa pri stanovení sumy pokuty posudzuje závaznost a dlzka trvania porusenia. Pokial Komisia ulozí podnikom zapojeným do toho istého porusenia pokuty, ktoré sú pre kazdý z nich zdôvodnené v pomere k závaznosti a dlzke trvania porusenia, nemozno jej vytýkat, ze pre niektoré z nich je suma pokuty v pomere k obratu vyssia ako pre iné podniky. Komisia nie je povinná znízit výsku pokút, pokial dotknuté podniky patria medzi malé a stredné podniky. Velkost podniku je totiz uz zohladnená hornou hranicou pokuty, ktorú stanovuje clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánok 23 ods. 3 nariadenia c. 1/2003, ako aj ustanovenia usmernení. Okrem týchto úvah o velkosti neexistuje nijaký dôvod, aby sa s malými a so strednými podnikmi zaobchádzalo odlisne ako s ostatnými podnikmi. Skutocnost, ze dotknuté podniky patria medzi malé a stredné podniky, ich nezbavuje povinnosti dodrziavat pravidlá hospodárskej sútaze (pozri rozsudky Vseobecného súdu Gütermann a Zwicky/Komisia, uz citovaný v bode 225 vyssie, body 279 az 281 a tam citovanú judikatúru, a z 28. apríla 2010, Amann & Söhne a Cousin Filterie/Komisia, T-446/05, Zb. s. II-1255, body 198 az 200). 265. Zalobkyna preto nesprávne tvrdí, ze z dôvodu jej malej velkosti sa s nou malo zaobchádzat rozdielne z hladiska posúdenia závaznosti porusenia, na ktorom sa, ako je navyse preukázané, plne zúcastnila. 266. Výhrada zalozená na porusení zásady proporcionality musí byt preto tiez zamietnutá. 267. Po stvrté, kedze zalobkyna nemôze úcinne tvrdit, ze sa v období rokov 1996 az 2000 na karteli zúcastnovala len okrajovo alebo ze cielom jej úcasti bolo zaujat defenzívny postoj voci svojim konkurentom (pozri najmä bod 185 vyssie), nemozno Komisii vytýkat, ze tieto skutocnosti v rámci svojho posúdenia závaznosti porusenia nezohladnila. 268. Hoci zalobkyna okrem toho tvrdí, ze nevedela o protiprávnych konaniach svojej americkej dcérskej spolocnosti MOM, v tejto zalobe nepopiera, ze v zmysle judikatúry je plne zodpovedná za ciny, ktorých sa MOM dopustila (rozsudok Súdneho dvora z 10. septembra 2009, Akzo Nobel a i./Komisia, C-97/08 P, Zb. s. I-8237). Obmedzuje sa totiz na spochybnenie percentuálneho zvýsenia uplatnovaného na úcely odstrasenia zo strany Komisie, ktorá dostatocne nezohladnila jej postoj, predovsetkým v porovnaní s ostatnými podnikmi, ktoré sa na karteli zúcastnili. 269. Za takých okolností je úmysel, ktorý mohla zalobkyna v roku 2003 vyjadrit, a to opustit kartel, irelevantný, kedze je prinajmensom preukázané, ze jej dcérska spolocnost sa az do roku 2007 nadalej zúcastnovala na porusení. 270. Komisia bola teda oprávnená zohladnit skutocnost, ze zalobkyna sa prinajmensom prostredníctvom svojej dcérskej spolocnosti zúcastnovala na karteli do mája 2007. 271. Komisia sa preto v tomto ohlade nedopustila nesprávneho posúdenia závaznosti porusenia. 272. To isté platí, pokial ide o interný program zalobkyne smerujúci k dodrziavaniu práva hospodárskej sútaze, kedze uz bolo rozhodnuté, ze aj ked je urcite dôlezité, ze podnik prijal opatrenia na zabránenie tomu, aby boli v budúcnosti spáchané nové porusenia práva hospodárskej sútaze jeho zamestnancami, táto skutocnost nic nemení na existencii porusenia, ktoré bolo konstatované. Táto okolnost nezaväzuje Komisiu k tomu, aby na základe polahcujúcej okolnosti znízila výsku pokuty ulozenú uvedenému podniku (pozri v tomto zmysle rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 115 vyssie, bod 373). 273. V dôsledku toho treba zamietnut výhradu zalozenú na údajnom nedostatku odstrasujúceho úcinku zvýsenia pokuty z dôvodu, ze zalobkyna uz prijala opatrenia preukazujúce jej zelanie zabránit tomu, aby sa nezúcastnila na nekalosútazných cinnostiach. 274. Napokon po piate z predchádzajúcich úvah vyplýva, ze výhrada zalozená na nedostatku odôvodnenia musí byt tiez zamietnutá. 275. Tretiu cast tretieho zalobného dôvodu treba preto zamietnut. 4. O stvrtej casti tretieho zalobného dôvodu, zalozenej na nesprávnom posúdení podmienok na uplatnenie polahcujúcich okolností a na porusení povinnosti odôvodnenia a) Napadnuté rozhodnutie 276. Z odôvodnenia 464 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia nepriznáva clenom kartelu nijakú polahcujúcu okolnost, ktorá môze vyplývat z pasívnej alebo druhoradej úlohy v rámci kartelu. b) Tvrdenia úcastníkov konania 277. Zalobkyna zastáva názor, ze Komisia bez toho, aby vykonala osobitné preskúmanie individuálnej situácie podnikov, a bez akéhokolvek odôvodnenia odmietla v odôvodnení 464 napadnutého rozhodnutia priznat polahcujúce okolnosti. 278. Takým konaním vôbec nezohladnila osobitnú situáciu zalobkyne ani mnozstvo okolností relevantných na kvalifikáciu jej správania voci kartelu a v rámci neho a tak porusila zásadu rovnosti zaobchádzania. 279. Zalobkyna okrem toho tvrdí, ze nepatrí medzi "viaceré podniky" (odôvodnenie 434 napadnutého rozhodnutia), ktoré sa odvolávajú na nepatrný význam svojej cinnosti v odvetví morských palivových hadíc, aby sa na ne uplatnili polahcujúce okolnosti, co predstavuje nerozlisujúce a povrchné prirovnanie jej obhajoby k obhajobe ostatných výrobcov. 280. Podla jej názoru sa Komisia obmedzila iba na to, ze s nou zaobchádzala rovnako ako so spolocnostami Trelleborg a Dunlop, pricom správanie ani postavenie týchto podnikov neboli porovnatelné s jej správaním a postavením. 281. Zalobkyna napokon zastáva názor, ze znízenie, ktoré sa jej malo priznat, by v nijakom prípade nemohlo byt nizsie nez o 30 %. 282. Tieto tvrdenia Komisia spochybnuje. c) Posúdenie Vseobecným súdom 283. Treba pripomenút, ze usmernenia stanovujú: "29. Komisia môze znízit základnú výsku pokuty, ak zistí existenciu polahcujúcich okolností, napríklad: ... - ak podnik dokáze, ze jeho úcast na porusení je významne znízená, a v dôsledku toho preukáze, ze v case, ked bol stranou dohôd predstavujúcich porusenie, sa v skutocnosti vyhýbal ich uplatnovaniu a správal sa na trhu konkurencným spôsobom; samotná skutocnost, ze sa urcitý podnik podielal na porusení v kratsom casovom období ako ostatné podniky, sa nebude povazovat za polahcujúcu okolnost, pretoze táto okolnost je uz zohladnená vo výske pokuty, ..." 284. Odôvodnenie 464 napadnutého rozhodnutia s názvom "Pasívna a/alebo druhoradá úloha" znie: "Viaceré dotknuté podniky tvrdia, ze ich cinnost [týkajúca sa morských palivových hadíc] je málo významnou cinnostou. Komisia vo vseobecnosti zastáva názor, ze to nemôze slúzit ako východisko na stanovenie pasívnej alebo druhoradej úlohy, ktorá je zalozená výlucne na type úlohy, ktorú podnik zohrával v rámci kartelu, a nie na význame cinnosti v rámci skupiny. Komisia navyse poznamenáva, ze napriek relatívnemu významu cinnosti vsetky podniky, ktoré sa na nej zúcastnili, zastávali názor, ze cinnost [týkajúca sa morských palivových hadíc] bola dostatocne významná na jej zachovanie, pravdepodobne z dôvodov rentability (okrem Bridgestone, ktorá ukoncila svoju cinnost po skoncení porusenia). Komisia napokon uvádza, ze relatívny význam cinnosti je dostatocne zretelný pri výpocte základnej sumy pokuty a ze ho netreba viac zohladnit . " 285. Najprv je potrebné preskúmat, ako tvrdí zalobkyna, ci sa Komisia dopustila nesprávneho posúdenia, ked dospela k záveru, ze jej netreba uznat prospech z polahcujúcej okolnosti. 286. V tejto súvislosti treba pripomenút, ze podla judikatúry nátlak zo strany urcitých podnikov, ktorého cielom je donútit ostatné podniky, aby sa podielali na porusení práva hospodárskej sútaze, nezbavuje dotknutý podnik zodpovednosti za spáchané porusenie, a to bez ohladu na významnost tohto nátlaku, nijako nemení závaznost kartelu a nemôze predstavovat polahcujúcu okolnost na úcely výpoctu výsok pokút, pokial dotknutý podnik mohol oznámit prípadný nátlak príslusným orgánom a podat týmto orgánom staznost (pozri v tomto zmysle rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 115 vyssie, body 369 a 370, a rozsudok Súdu prvého stupna z 29. novembra 2005, Union Pigments/Komisia, T-62/02, Zb. s. II-5057, bod 63). Komisia v dôsledku toho nebola povinná zohladnit hrozby uvádzané v prejednávanej veci ako polahcujúcu okolnost (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 26. apríla 2007, Bolloré a i./Komisia, T-109/02, T-118/02, T-122/02, T-125/02, T-126/02, T-128/02, T-129/02, T-132/02 a T-136/02, Zb. s. II-947, bod 640). 287. Z judikatúry okrem toho vyplýva, ze spomedzi skutocností, ktoré môzu odhalit pasívnu úlohu podniku v rámci kartelu, mozno zohladnit jeho výrazne menej castú úcast na rokovaniach v porovnaní s ostatnými clenmi kartelu (rozsudok Súdu prvého stupna z 9. júla 2003, Cheil Jedang/Komisia, T-220/00, Zb. s. II-2473, bod 168; pozri tiez rozsudok Súdu prvého stupna z 29. apríla 2004, Tokai Carbon a i./Komisia, T-236/01, T-239/01, T-244/01 az T-246/01, T-251/01 a T-252/01, Zb. s. II-1181, bod 331 a tam citovanú judikatúru), rovnako ako jeho oneskorený vstup na trh, ktorý je predmetom porusenia, bez ohladu na dlzku trvania jeho úcasti na porusení (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 10. decembra 1985, Stichting Sigarettenindustrie a i./Komisia, 240/82 az 242/82, 261/82, 262/82, 268/82 a 269/82, Zb. s. 3831, bod 100, a rozsudok Carbone-Lorraine/Komisia, uz citovaný v bode 115 vyssie, bod 164 a tam citovanú judikatúru), alebo tiez existenciu výslovných vyhlásení v tomto zmysle pochádzajúcich od zástupcov tretích podnikov, ktoré sa na porusení zúcastnili (pozri rozsudok z 29. apríla 2004, Tokai Carbon a i./Komisia z 29. apríla 2004, uz citovaný, bod 331 a tam citovanú judikatúru). Vseobecný súd navyse rozhodol, ze "výlucne pasívna úloha" clena kartelu vyzaduje, aby sa správal "nenápadne", teda aby chýbala aktívna spolupráca na príprave protisútaznej dohody ci dohôd (pozri rozsudok Jungbunzlauer/Komisia, uz citovaný v bode 194 vyssie, bod 252 a tam citovanú judikatúru). 288. Okrem toho samotná skutocnost, ze podnik, ktorého úcast na zosúladení s jeho konkurentmi je preukázaná, sa na trhu nesprával v súlade s tým, na com sa dohodol so svojimi konkurentmi, pricom na trhu uplatnoval viac-menej nezávislú politiku, nepredstavuje nevyhnutne skutocnost, ktorá sa musí zohladnit ako polahcujúca okolnost. Nemozno vylúcit, ze tento podnik sa iba pokúsil vyuzit kartel vo svoj prospech (rozsudok Vseobecného súdu zo 16. júna 2011, FMC Foret/Komisia, T-191/06, Zb. s. II-2959, body 345 a 346). 289. Napokon podla ustálenej judikatúry je na urcenie, ci podniku treba priznat polahcujúcu okolnost z dôvodu neuplatnenia protiprávnych dohôd, potrebné overit, ci podnik uviedol tvrdenia, ktoré môzu preukázat, ze pocas obdobia, v priebehu ktorého pristúpil k protiprávnym dohodám, sa skutocne zdrzal ich uplatnovania tým, ze sa na trhu správal sútazne alebo ze prinajmensom jednoznacne a vo významnej miere porusil povinnosti smerujúce k vykonávaniu tohto kartelu do tej miery, ze narusil jeho samotné fungovanie (pozri rozsudky Súdu prvého stupna z 15. marca 2006, Daiichi Pharmaceutical/Komisia, T-26/02, Zb. s. II-713, bod 113, a Carbone-Lorraine/Komisia, uz citovaný v bode 115 vyssie, bod 196). 290. Z toho vyplýva, ze zalobkyna sa nemôze úcinne odvolávat na údajný nátlak, ktorému bola vystavená, ani na kratsiu dlzku trvania svojej úcasti na porusení. 291. Pokial ide o údajne pasívnu úlohu jej správania a jej vplyv na pokutu, treba pripomenút, ze od 3. septembra 1996 opätovne plne vstúpila do kartelu, ze sa zúcastnila na diskusiách smerujúcich k obnoveniu kartelu, ku ktorým doslo v období rokov 1997 - 1999 a ze od mája 2000 zacala znovu plne vykonávat svoju cinnost v rámci kartelu. 292. Nemôze teda uplatnit nijakú pasívnu úlohu v rámci kartelu ani sa dovolávat uplatnenia polahcujúcich okolností, ktoré sa o takúto okolnost opierajú. 293. Navyse podla jej vlastných úvah mali jej úmysel a jej správanie v tomto období za ciel vyvolat dojem, ze má ústretový prístup ku kartelu, a na tento úcel prinajmensom udrziavala kontakty a vymienala si informácie s urcitými clenmi kartelu, co podla jej vlastného priznania znamená, ze sa aktívne zúcastnila na porusení. 294. Pokial ide o výhradu zalozenú na nedostatku odôvodenia, treba uviest, ze Komisia nenamieta voci argumentácii zalobkyne, podla ktorej v rámci správneho konania neuviedla malý význam svojich cinností v odvetví morských palivových hadíc, aby sa na nu uplatnili polahcujúce okolnosti. 295. Komisia nenamieta ani voci tomu, ze zalobkyna v rámci správneho konania uplatnila argumenty podobné tým, ktoré uvádza v rámci tejto zaloby, a to "kratsiu dlzku trvania svojej úcasti na karteli a... jej malú alebo okrajovú úlohu v rámci [tohto kartelu]". 296. Hoci v rámci odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ktoré sa venujú analýze polahcujúcich okolností, Komisia neodpovedala výslovne na jednotlivé tvrdenia zalobkyne, z úvah uvedených v bodoch 283 az 293 vyssie vsak vyplýva, ze napadnuté rozhodnutie, posudzované ako celok, obsahuje dostatocne podrobné odôvodnenie, ktoré Vseobecnému súdu, ako aj zalobkyni umoznuje pochopit dôvody, pre ktoré sa na nu v prejednávanej veci nemôzu uplatnit polahcujúce okolnosti. 297. Preto treba zastávat názor, ze odôvodnenie napadnutého rozhodnutia splna kritériá stanovené v judikatúre, ktoré sú pripomenuté v bode 108 vyssie. 298. Z toho vyplýva, ze stvrtá cast tretieho zalobného dôvodu musí byt zamietnutá v celom jej rozsahu. 5. O piatej casti tretieho zalobného dôvodu, týkajúcej sa znízenia pokuty z dôvodu spolupráce v rámci programu zhovievavosti a) Napadnuté rozhodnutie 299. V odôvodneniach 480 az 488 napadnutého rozhodnutia sa uvádzajú dôvody, pre ktoré Komisia zastávala názor, ze zalobkyni bolo vzhladom na jej prínos vo veci potrebné priznat 30 % znízenie pokuty, ktorá jej bola ulozená. 300. Komisia v tejto súvislosti v podstate zastávala názor, ze bolo nepochybne potrebné zohladnit dátum, kedy sa MRI rozhodla spolupracovat na vysetrovaní (odôvodnenia 480 a 485 napadnutého rozhodnutia), avsak ze jej prínos mal obmedzenú hodnotu, kedze vtedy uz disponovala velkým poctom dôkazov umoznujúcich preukázat hlavné charakteristiky kartelu (odôvodnenie 485 napadnutého rozhodnutia). 301. V podstate spresnuje, ze MRI poskytla dôkazy týkajúce sa kartelu od konca 80. rokov (odôvodnenie 481 napadnutého rozhodnutia) a predovsetkým dokument z roku 1989, ktorý preukazuje, ze clenovia kartelu si vymienali statistické údaje (odôvodnenie 482 napadnutého rozhodnutia), ako aj dva dokumenty vymenené v roku 2000 s koordinátorom kartelu, umoznujúce preukázat geografické rozdelenie trhov medzi clenmi kartelu (odôvodnenie 483 napadnutého rozhodnutia), a napokon interné dokumenty zo zaciatku roka 1997 o existencii kartelu v tej chvíli, umoznujúce preukázat úlohu MRI na karteli v období rokov 1996 a 1997 a podporujúce schopnost Komisie preukázat existenciu kartelu v priebehu druhej polovice 90. rokov (odôvodnenie 484 napadnutého rozhodnutia). b) Tvrdenia úcastníkov konania 302. Zalobkyna uvádza, ze Komisia sa dopustila pochybenia pri urcení znízenia pokuty z dôvodu spolupráce, ktorú poskytla v rámci programu zhovievavosti. Komisia jej priznala minimálne znízenie, teda 30 %, pricom oznámenie o spolupráci stanovuje, ze prvý podnik, na ktorý môze vztahovat zhovievavost, má nárok na znízenie, ktoré v súlade s bodom 26 oznámenia o spolupráci môze dosiahnut 50 %. Zastáva názor, ze toto pochybenie vyplýva zo skutocnosti, ze Komisia nezohladnila dostatocne jej dôlezitý prínos pri vysetrovaní. 303. Pripomína, ze dátum, kedy sú predlozené dôkazy na podporu ziadosti a ich pridaná hodnota, sú dve kritériá, ktoré podla oznámenia o spolupráci umoznujú definovat úroven znízenia. 304. Jej nálezitá starostlivost vsak bola maximálna, ako preukazuje odôvodnenie 480 napadnutého rozhodnutia, lebo väcsinu najvýznamnejsích dôkazov, ktoré vlastnila, predlozila nasledujúci den po kontrolách, teda 4. mája 2007. 305. Okrem toho zastáva názor, ze jej prínos bol velmi významný. Na rozdiel od toho, co tvrdí Komisia v odôvodnení 482 napadnutého rozhodnutia, dôkazy a informácie, ktoré predlozila, nielenze "posilnili" ci "prehlbili" schopnost Komisie vypracovat oznámenie o výhradách, ktoré adresovala výrobcom, ale z jeho znenia a zo znenia napadnutého rozhodnutia je podla nej zjavné, ze informácie, ktoré poskytla, boli rozhodujúce na podporu výhrad Komisie, pokial ide o charakteristiky kartelu, jeho fungovanie a dlzku trvania porusenia, ako aj o mieru úcasti výrobcov. V mnohých prípadoch sú tieto informácie jedinými skutocnostami podporujúcimi tvrdenie Komisie. 306. Zalobkyna v tejto súvislosti spresnuje, ze nou predlozené informácie a údaje umoznili podporit ústne svedectvá poskytnuté prvým stazovatelom - ktoré sú nepostacujúce v prípade neexistencie listinných alebo objektívnych dôkazov, ktoré ich môzu potvrdit, aby sa na nich nenapadnutelným spôsobom zalozili výhrady, ktoré s nimi súvisia -, ako aj informácie poskytnuté ostatnými podnikmi a ze dalej boli jedinými skutocnými prvkami na podporu výhrady Komisie, podla ktorej sa ostatní výrobcovia zúcastnili na jedinom a pokracujúcom porusení. 307. Navyse zastáva názor, ze dôkazy, ktoré predlozila v súvislosti s obdobím od marca 1997 do júna 1999, sú jediným alebo hlavným základom záverov Komisie o danom období. Hoci je pravda, ze existujú dalsie dôkazy, tie sú vsak podla nej jasne nepostacujúce na preukázanie akéhokolvek kartelu pocas tohto obdobia. V prípade neexistencie týchto dôkazov by Komisia podla nej mohla len konstatovat dve samostatné porusenia, a nie jediné alebo opakované porusenie. 308. Komisia teda v odôvodnení 485 napadnutého rozhodnutia nesprávne zastávala názor, ze "uz mala znacné mnozstvo dokumentov, na základe ktorých mohla preukázat hlavné prvky kartelu". 309. Preto je uplatnenie minimálnej sadzby znízenia v pr ípade zalobkyne nespravodlivé a navyse neodôvodnené. Okrem toho zalobkyna zastáva názor, ze toto rozhodnutie porusuje zásadu rovnosti zaobchádzania, lebo v iných prípadoch Komisia priznala za poskytnutie mensieho poctu informácii vyssie znízenia. 310. Tieto tvrdenia Komisia spochybnuje. 311. Komisia zastáva názor, ze podla ustálenej judikatúry disponuje sirokou mierou volnej úvahy, pokial ide o metódu výpoctu pokút, a v tejto súvislosti môze zohladnit viacero skutocností, ku ktorým patrí aj spolupráca dotknutých podnikov pocas vysetrovania vedeného sluzbami tejto institúcie. V tejto súvislosti Komisia musí vykonat komplexné skutkové posúdenia, akými sú posúdenia týkajúce sa spolupráce jednotlivých podnikov. Konkrétne disponuje sirokou mierou volnej úvahy pri posúdení kvality a uzitocnosti spolupráce poskytnutej zo strany podniku, a to najmä v porovnaní s prínosom ostatných podnikov. Jej posúdenie je predmetom obmedzeného súdneho preskúmania. 312. Komisia popiera, ze MRI bola prvým a jediným podnikom, ktorého prínos sa povazoval za taký, ktorý môze odôvodnit jeho prístup k programu zhovievavosti. Zastáva totiz názor, ze vec má svoj pôvod v ziadosti o oslobodenie od pokuty podanej zo strany [ dôverné ], ktorý ukoncil svoju úcast na karteli pred podaním tejto ziadosti a odhalil existenciu, predmet a charakteristiky kartelu, co jej umoznilo vykonat vysetrovanie a odôvodnilo, aby sa [ dôverné ] priznalo úplné oslobodenie od pokuty. MRI, naopak, zacala spolupracovat az po inspekciách. 313. Pokial ide o dôlezitost a uzitocnost spolupráce zo strany MRI, táto spolocnost síce ulahcila úlohu Komisie, avsak po prvé Komisia uz vedela o existencii, predmete a spôsobe fungovania kartelu, po druhé namieta voci tomu, ze bez MRI by nemohla preukázat trvanie porusenia, po tretie nijaký zo zúcastnených podnikov, v prípade ktorého sa spolupráca MRI ukázala ako uzitocnejsia, nebol sankcionovaný za obdobie od 13. mája 1997 do 11. júna 1999, po stvrté podla Komisie sa porusenie mohlo kvalifikovat ako opakované, aj ked bolo pocas niekolkých rokov prerusené, aby sa následne opätovne zacalo, a to s tými istými úcastníkmi, s tým istým predmetom a s analogickými metódami, a to na úcely výkonu toho istého celkového plánu. Podla jej názoru MRI nesprávne tvrdí, ze jej spolupráca bola nevyhnutná na to, aby sa porusenie mohlo kvalifikovat ako pokracujúce. 314. Okrem toho, pokial ide o ostatné obdobia, uzitocnost spolupráce MRI bola obmedzená, a to vzhladom na údaje, ktoré uz poskytol [ dôverné ], a na velký pocet dokumentov objavených pocas inspekcií. 315. Znízenie pokuty o 30 % je teda plne odôvodnené. 316. Komisia okrem toho zastáva názor, ze porovnávanie s ostatnými podnikmi, ktoré robí MRI, je irelevantné, kedze podla judikatúry tento typ porovnávania medzi rôznymi vecami je mimoriadne zlozitý a skutocnost, ze Komisia vo svojej skorsej rozhodovacej praxi priznala v prípade urcitého správania istú mieru znízenia, neznamená, ze je v rámci neskorsieho správneho konania povinná pri posúdení podobného správania priznat rovnané znízenie. 317. Napokon zastáva názor, ze jej rozhodnutie nepriznat znízenie o viac ako 30 % je podlozené odôvodnením 485 napadnutého rozhodnutia. c) Posúdenie Vseobecným súdom 318. Bod 26 oznámenia o spolupráci stanovuje: "Komisia urcí v akomkolvek konecnom rozhodnutí prijatom na konci správneho konania úroven znízenia, na ktorú má podnik nárok vo vztahu k pokute, ktorá by sa mu inak ulozila, takto - prvý podnik, ktorý poskytne významnú pridanú hodnotu: znízenie o 30 az 50 %, - druhý podnik, ktorý poskytne významnú pridanú hodnotu: znízenie o 20 az 30 %, - ostané podniky, ktoré poskytnú významnú pridanú hodnotu: znízenie maximálne o 20 %. Pri posudzovaní úrovne znízenia pokuty v rámci týchto rozpätí Komisia zohladní dátum, kedy boli poskytnuté dôkazy splnajúce podmienku uvedenú v bode (24) a mieru, v akej predstavovali pridanú hodnotu." 319. Treba pripomenút, ze bod 24 oznámenia o spolupráci spresnuje, ze na splnenie podmienok takéhoto znízenia musí dotknutý podnik poskytnút Komisii dôkazy o údajnom porusení, ktoré predstavujú významnú pridanú hodnotu vo vztahu k dôkazom, ktoré uz má Komisia k dispozícii, pricom samotný pojem pridaná hodnota je vymedzený v bode 25 oznámenia o spolupráci (pozri bod 116 vyssie). 320. Oznámenie o spolupráci preto predpokladá rozlísenie dvoch etáp: - po prvé, aby bolo mozné poskytnút znízenie pokuty, treba, aby podnik poskytol Komisii dôkazy, ktoré majú významnú pridanú hodnotu; prvému podniku, ktorý bude takto spolupracovat, sa prizná znízenie výsky pokuty minimálne o 30 % a maximálne o 50 % základnej výsky pokuty, - po druhé na stanovenie miery znízenia v tomto rozpätí musí Komisia zohladnit dve kritériá: dátum, kedy boli dôkazy poskytnuté, a mieru, v akej predstavovali pridanú hodnotu. 321. Navyse pojem významná pridaná hodnota sa v zmysle oznámenia o spolupráci má chápat tak, ze sa ním myslí miera, v akej poskytnuté dôkazy svojou povahou a svojou úrovnou presnosti posilnujú schopnost Komisie preukázat existenciu údajného kartelu, kedze samotná táto hodnota sa posudzuje v závislosti od urcitého poctu parametrov spresnených v bode 25 oznámenia o spolupráci. 322. Kedze dôkazy poskytnuté Komisii majú významnú pridanú hodnotu a podnik je prvým podnikom, ktorý takéto skutocnosti oznámil, minimálna sadzba znízenia pokuty tak bude 30 %. Dalej, cím skôr dôjde k spolupráci a cím bude miera pridanej hodnoty významnejsia, tým viac sa zvýsi miera znízenia, ktorá môze dosiahnut maximálne 50 % výsky pokuty. 323. V prejednávanej veci treba konstatovat, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí síce uznala, ze MRI bola prvým podnikom, ktorý splnil podmienky na získanie znízenia pokuty, kedze dokumenty, ktoré Komisii poskytla, mali významnú pridanú hodnotu, avsak priznala jej len minimálne znízenie pokuty, a to o 30 %. Jedinou otázkou, o ktorej úcastníci konania diskutujú a o ktorej má rozhodnút Vseobecný súd, tak zostáva dôlezitost znízenia priznaného Komisiou v rámci tohto rozpätia, a nie samotná zásada tohto znízenia. 324. Aj ked Komisia posudzuje mieru znízenia, ktorú treba uplatnit na ziadatela o zhovievavost, vzhladom na dôkazy, ktoré predlozila MRI, nic to nemení na tom, ze treba overit, ci uvedenú mieru definovala v súlade s kritériami, ktoré stanovila v oznámení o spolupráci, a ci v napadnutom rozhodnutí uviedla úvahy, ktorými sa na tento úcel riadila tak, aby sa zalobkyna mohla oboznámit s dôvodmi opatrenia prijatého voci nej a aby Vseobecný súd mohol vykonat svoje preskúmanie. 325. Pokial ide o dátum, kedy boli dôkazy predlozené, je nesporné, ze ziadost o zhovievavost bola spolu s dôkazmi podaná 4. mája 2007 (odôvodnenie 480 napadnutého rozhodnutia) - teda dva dni po inspekcii organizovanej Komisiou v nadväznosti na ziadost o zhovievavost, ktorú 20. decembra 2006 podal [ dôverné ]. 326. Komisia zastáva názor, ze tu ide o spoluprácu, ku ktorej doslo v skorom stádiu vysetrovania (odôvodnenie 486 napadnutého rozhodnutia). 327. Treba vsak konstatovat, ze toto posúdenie nie je zohladnené v miere znízenia, ktorá sa uplatnuje na pokutu ulozenú zalobkyni. 328. Pokial ide o mieru významnej pridanej hodnoty dôkazov predlozených MRI, treba uviest nasledujúce. 329. Komisia v napadnutom rozhodnutí spresnila, ze MRI poskytla dôkazy týkajúce sa kartelu od konca 80. rokov - predovsetkým dokument z roku 1989 preukazujúci, ze clenovia kartelu si vymienali statistické údaje -, ako aj dva dokumenty, ktoré boli v roku 2000 vymenené s koordinátorom kartelu, umoznujúce preukázat geografické rozdelenie trhov medzi clenmi kartelu, a napokon interný dokument zo zaciatku roka 1997 o existencii kartelu v tej chvíli, ktorý umoznuje preukázat úlohu MRI na karteli v období rokov 1996 a 1997, podporujúci schopnost Komisie preukázat existenciu kartelu v priebehu druhej polovice 90. rokov. Uviedla vsak, ze prínos MRI mal iba obmedzenú hodnotu, kedze v case, ked k nemu doslo, uz disponovala velkým poctom dôkazov umoznujúcich preukázat hlavné charakteristiky kartelu (pozri body 300 a 301 vyssie). 330. Treba pritom uviest, ze v odôvodneniach 148 az 187 napadnutého rozhodnutia sa uvádzajú dôkazy, na ktorých Komisia zalozila svoj názor, ze od 13. mája 1997 do júna 1999 sa kartel nachádzal v období obmedzenej cinnosti, ked sa udrziavali kontakty, na ktorých sa podielala zalobkyna a ktorých cielom bola najmä snaha o obnovenie kartelu. 331. Ide o tieto dôkazy: [ dôverné ]. 332. Komisia okrem toho spresnuje, ze rôzne dokumenty - a to dva faxy pochádzajúce od [ dôverné ] z 11. júna 1999 a jeden fax pochádzajúci od spolocnosti Parker ITR z 21. júna 1999 - umoznujú konstatovat, ze nezhody medzi clenmi kartelu prestali existovat 11. júna 1999 (odôvodnenie 178 napadnutého rozhodnutia). 333. Listinné dôkazy zhromazdené Komisiou, ktoré sa týkajú prechodného obdobia od 13. mája 1997 do júna 1999, teda v podstate pochádzajú od MRI a táto spolocnost ich predlozila v rámci svojej ziadosti o zhovievavost. 334. Navyse treba konstatovat, ze Komisia uvádza iba relatívnu hodnotu dokumentov poskytnutých MRI, a nie ich vlastnú hodnotu, pricom tieto dokumenty jej umoznili potvrdit urcitý pocet vyhlásení a indícií, ktorými dovtedy disponovala. 335. Dôkazy, ktoré Komisii poskytla MRI za obdobie od 13. mája 1997 do júna 1999 - na rozdiel od tých, ktoré predlozila za obdobie od 3. septembra 1996 do 13. mája 1997 (pozri body 148 a 149 vyssie) -, sú listinnými dôkazmi, ktoré posilnujú schopnost Komisie preukázat existenciu kartelu od mája 1997 do júna 1999 a umoznili jej preukázat, ze niektoré tvrdenia ostatných clenov kartelu v súvislosti s tým, ze od mája 1997 do júna 1999 doslo k úplnému preruseniu kartelu, boli nepresné. 336. Dalej tieto dôkazy Komisii umoznili podporit jej tézu, podla ktorej porusenie malo od apríla 1986 do mája 2007 pokracujúcu povahu aj napriek kríze, ktorou kartel v období od mája 1997 do júna 1999 prechádzal (pozri odôvodnenia 289, 293 a 294 napadnutého rozhodnutia), hoci za toto prechodné obdobie pokutu neulozila. V tomto ohlade treba konstatovat, ze Komisia len odkazuje na poznámku pod ciarou 733 napadnutého rozhodnutia a na dalsie poznámky pod ciarou v tom istom rozhodnutí, v ktorých sa poukazuje na tri dokumenty týkajúce sa prechodného obdobia, avsak bez toho, aby sa odôvodnenia 481 az 484 napadnutého rozhodnutia zmienovali o uvedenom období alebo o prínose MRI. 337. V tejto súvislosti treba pripomenút, ze podla bodu 25 oznámenia o spolupráci pojem pridaná hodnota sa týka rozsahu, v akom poskytnuté dôkazy svojou povahou a úrovnou podrobnosti posilnujú schopnost Komisie preukázat skutocnosti zakladajúce existenciu údajného kartelu. Bod 25 uvedeného oznámenia spresnuje, ze na posúdenie hodnoty predlozeného dôkazu bude mat vplyv to, do akej miery sa bude treba spolahnút na iné zdroje, aby svedcili proti iným podnikom zapojeným do prípadu, takze presvedcivému dôkazu sa prisúdi vyssia hodnota, ako napríklad vyhláseniam, ktoré si v prípade spochybnenia vyzadujú dosvedcenie. 338. Treba preto konstatovat, ze miera pridanej hodnoty dôkazov, ktoré zalobkyna poskytla Komisii, nie je zohladnená v miere znízenia pokuty, ktorú Komisia stanovila minimálne na 30 %. 339. Komisia preto porusila kritériá, ktoré si stanovila v bode 26 oznámenia o spolupráci. 340. Pokial ide o výhradu zalozenú na nedostatku odôvodnenia, Komisia v odôvodnení 486 napadnutého rozhodnutia len uvádza, ze "vzhladom na hodnotu jej prínosu v tejto veci, na ranné stádium, v rámci ktorého doslo k tomuto prínosu, a na rozsah jej spolupráce po jej vyhláseniach, sa MRI musí priznat 30 % znízenie pokuty, ktorá by jej bola v opacnom prípade ulozená". 341. Preto treba subsidiárne zastávat názor, ze ak Komisia mala konkrétne dôvody na to, aby mieru znízenia pokuty priznanej zalobkyni obmedzila na 30 % a nezvýsila ju napriek skorej povahe spolupráce zalobkyne a znacnej miere pridanej hodnoty predlozených dôkazov, prislúchalo jej odôvodnit napadnuté rozhodnutie v tomto bode, co vsak neurobila, takze Vseobecný súd nie je jednoznacne schopný preskúmat, ci sa v tomto ohlade dopustila aj zjavne nesprávneho posúdenia. 342. Vzhladom na skutocnost, ze ani skorá povaha spolupráce zalobkyne, ani miera pridanej hodnoty dôkazov, ktoré predlozila, nie sú zohladnené v miere znízenia, ktorú Komisia v napadnutom rozhodnutí uplatnuje, a vzhladom na jej nedostatocné odôvodnenie treba ciastocne vyhoviet piatej casti tretieho zalobného dôvodu a zrusit clánok 2 písm. f) napadnutého rozhodnutia. 343. Pokial ide o výhradu zalozenú na porusení zásady rovnosti zaobchádzania, treba konstatovat, ze zalobkyna neuviedla postacujúce skutocnosti, ktoré umoznujú preukázat, ze jej situácia bola podobná situácii ostaných podnikov za rovnakých okolností. Táto výhrada musí byt preto zamietnutá. 344. Piata cast tretieho zalobného dôvodu sa tak musí v zostávajúcej casti zamietnut. D - O návrhoch na znízenie pokuty 345. Je potrebné pripomenút, ze v súlade s clánkom 229 ES môzu nariadenia prijaté spolocne Európskym parlamentom a Radou Európskej únie podla ustanovení Zmluvy priznat Súdnemu dvoru neobmedzenú právomoc vo veci ukladania sankcií podla týchto nariadení. Takúto právomoc zveril súdu Únie clánok 31 nariadenia c. 1/2003. Táto právomoc teda oprávnuje súd, aby nad rámec jednoduchej kontroly zákonnosti sankcie nahradil posúdenie Komisie svojím posúdením a v dôsledku toho zrusil, znízil alebo zvýsil ulozenú pokutu alebo penále. Z toho vyplýva, ze pokial je súdu Únie predlozená na posúdenie otázka výsky pokuty, tento súd je oprávnený vykonat svoju neobmedzenú právomoc a môze ju vykonat tak na znízenie tejto sumy, ako aj na jej zvýsenie (pozri rozsudok Súdneho dvora z 8. februára 2007, Groupe Danone/Komisia, C-3/06 P, Zb. s. I-1331, body 60 az 62 a tam citovanú judikatúru). 346. Navyse podla clánku 23 ods. 3 nariadenia c. 1/2003 sa pri stanovení výsky pokuty okrem závaznosti porusenia zohladní aj dlzka jeho trvania. V súlade s clánkom 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 výska pokuty navyse nepresiahne 10 % celkového obratu podniku v predchádzajúcom obchodnom roku. 347. Okrem toho, ako je pripomenuté v clánku 49 Charty základných práv, prísnost trestov nesmie byt neprimeraná trestnému cinu. 348. Navyse treba pripomenút, ze stanovenie pokuty Vseobecným súdom v rámci výkonu jeho neobmedzenej právomoci nie je zo svojej podstaty presným aritmetickým výpoctom. Vseobecný súd okrem toho nie je viazaný výpoctami Komisie, ale musí vykonat svoje vlastné posúdenie s prihliadnutím na vsetky okolnosti prejednávanej veci (rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. septembra 2004, Aristrain/Komisia, T-156/94, neuverejnený v Zbierke, bod 43). 349. Súdny dvor rozhodol, ze na urcenie výsky pokút je nutné zohladnit trvanie porusení a vsetky faktory, ktoré môzu ovplyvnit posúdenie ich závaznosti, akými sú konanie kazdého z podnikov, úloha, ktorú kazdý z nich hrá pri vytvorení zosúladených postupov, prospech, ktorý z týchto postupov podniky mohli získat, ich velkost a hodnota dotknutého tovaru, ako aj nebezpecenstvo, ktoré porusenia tohto typu predstavujú pre Úniu (pozri rozsudok Súdneho dvora z 8. decembra 2011, Chalkor/Komisia, C-386/10 P, Zb. s. I-13085, bod 56 a tam citovanú judikatúru). 350. Súdny dvor ti ez uviedol, ze sa musia zohladnit také objektívne skutocnosti, akými sú obsah a trvanie protisútazných správaní, ich pocet a ich intenzita, velkost dotknutého trhu a poskodenie, ktoré utrpel verejný hospodársky poriadok. Pri tejto analýze je potrebné zohladnit aj relatívny význam a trhový podiel zodpovedných podnikov, ako aj prípadné opakované porusovanie (rozsudok Chalkor/Komisia, uz citovaný v bode 349 vyssie, bod 57). 351. V súlade s ustálenou judikatúrou treba pripomenút, ze zásada proporcionality vyzaduje, aby akty institúcií neprekracovali hranice toho, co je vhodné a nevyhnutné na dosiahnutie legitímnych cielov sledovaných predmetným ustanovením, pricom v prípade, ak si mozno vybrat z viacerých vhodných opatrení, je potrebné pouzit opatrenie, ktoré je najmenej obmedzujúce, a spôsobené tazkosti nesmú byt neprimerané vo vztahu k sledovaným cielom. Z toho vyplýva, ze pokuty nesmú byt neprimerané vo vztahu k sledovaným cielom, cize vo vztahu k dodrziavaniu pravidiel hospodárskej sútaze, a výska pokuty ulozenej podniku z dôvodu porusenia pravidiel hospodárskej sútaze musí byt primeraná vo vztahu k poruseniu posudzovanému ako celku, a to najmä s prihliadnutím na závaznost porusenia (pozri rozsudok Vseobecného súdu z 5. októbra 2011, Romana Tabacchi/Komisia, T-11/06, Zb. s. II-6681, bod 280 a tam citovanú judikatúru). 352. Vzhladom na posúdenie, ktoré Vseobecný súd vykonal v rámci piatej casti tretieho zalobného dôvodu a na pochybenia zistené v tejto súvislosti (pozri bod 342 vyssie), tento súd povazuje v prejednávanej veci za vhodné uplatnit svoju neobmedzenú právomoc, ktorú mu priznáva clánok 31 nariadenia c. 1/2003, a nahradit svojím posúdením posúdenie Komisie, pokial ide o výsku pokuty, ktorú treba ulozit zalobkyni. 353. V prejednávanej veci treba najskôr pripomenút, ze konsolidovaný obrat na celosvetovej úrovni dosiahnutý MRI v prípade vsetkých jej výrobkov bol v roku 2006 [ dôverné ] a v roku 2007 [ dôverné ] (odôvodnenie 44 napadnutého rozhodnutia), a dalej, ze podiel podniku na svetovom trhu bol Komisiou odhadnutý na [ dôverné ], co zalobkyna nespochybnila (pozri odôvodnenie 433 napadnutého rozhodnutia). 354. Dalej treba uviest, ze kartel predstavuje urcitú závaznost, a to vzhladom na dlzku trvania porusenia, ako aj na skutocnost, ze protiprávne správanie, na ktorom sa zalobkyna plne zúcastnila, sa vyznacovalo pridelovaním zákaziek vo verejných sútaziach, urcovaním cien, urcovaním kvót, stanovovaním podmienok predaja, geografickým rozdelením trhov, ako aj výmenou citlivých informácií o cenách, predajných objemoch a o zákazkách. Okrem toho ide o kartel celosvetového rozmeru. 355. Navyse je preukázané, ze zalobkyna sa zúcastnila na porusení v období od 1. apríla 1986 do 1. augusta 1992 - pricom toto obdobie nie je premlcané (pozri body 212 az 214 vyssie) -, potom v období od 3. septembra 1996 do 2. mája 2007, pricom toto druhé obdobie trvania porusenia zahrna prechodné obdobie obmedzených cinností, na ktorých sa vsak pán F. plne zúcastnil najmä v súvislosti s obnovením kartelu a s rokovaním o postavení zalobkyne v rámci neho. 356. Nepochybne treba prihliadnut na spoluprácu zalobkyne na vysetrovaní Komisie. Vdaka dôkazom, ktoré zalobkyna vcas predlozila Komisii, jej totiz umoznila konstatovat existenciu pokracujúceho porusenia v neprospech ostatných clenov kartelu bez ohladu na existenciu krízového obdobia, ktoré by bez týchto dôkazov pravdepodobne viedlo Komisiu k vyvodeniu záveru, ze kartel bol v prípade samotnej zalobkyne prerusený pocas dvoch, ci dokonca troch rokov. 357. Treba vsak zohladnit skutocnost, ze aj bez týchto dôkazov Komisia mohla konstatovat existenciu opakovaného porusenia v neprospech clenov kartelu (pozri v tejto súvislosti skutocnosti, ktoré Komisia uviedla v odôvodneniach 296 az 304 a 307 napadnutého rozhodnutia), co relativizuje dôlezitost pridanej hodnoty spolupráce MRI. 358. Vseobecný súd zastáva názor, ze za takýchto podmienok by miera znízenia pokuty musela byt 40 %. 359. Vzhladom na prechádzajúce úvahy a potrebu zvázit rôzne skutocnosti, ktoré treba zohladnit na úcely stanovenia výsky pokuty (pozri body 349 a 350 vyssie), vsak Vseobecný súd zastáva názor, ze výska pokuty ulozená zalobkyni s prihliadnutím najmä na závaznost porusenia a dlzku trvania úcasti MRI na tomto porusení je primeraná, a teda ju netreba znízit. 360. Preto treba návrhy na zmenu predlozené zalobkynou zamietnut v rozsahu, v akom smerujú k znízeniu pokuty vo výske 4 900 000 eur, ktorá jej bola ulozená. O trovách 361. Podla clánku 87 ods. 2 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu úcastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Podla odseku 3 prvého pododseku tohto ustanovenia Vseobecný súd môze rozdelit náhradu trov konania medzi úcastníkov konania alebo rozhodnút tak, ze kazdý z úcastníkov konania znása svoje vlastné trovy konania, ak úcastníci konania nemajú úspech v jednej casti alebo vo viacerých castiach predmetu konania. 362. Zalobkyna a Komisia mali úspech len v casti predmetu konania, a preto musia znásat svoje vlastné trovy konania. (1) . (1) - Skryté dôverné údaje. Výrok Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (prvá komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Clánok 2 písm. f) rozhodnutia Komisie K(2009) 428 v konecnom znení z 28. januára 2009 v konaní podla clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/39.406 - Morské palivové hadice) sa zrusuje. 2. Výska pokuty ulozenej MRI sa stanovuje na 4 900 000 eur. 3. V zostávajúcej casti sa zaloba zamieta. 4. Kazdý úcastník konania znása svoje vlastné trovy konania. ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (prvá komora) zo 17. mája 2013 ( [4]*1 ) "Hospodárska sútaz -- Kartely -- Európsky trh s morskými palivovými hadicami -- Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o EHP -- Urcenie cien, rozdelenie trhu a výmena citlivých obchodných informácií -- Pojem pokracujúce alebo opakované porusovanie -- Premlcanie -- Povinnost odôvodnenia -- Rovnost zaobchádzania -- Legitímna dôvera -- Pokuty -- Závaznost a dlzka trvania porusenia -- Polahcujúce okolnosti -- Spolupráca" Vo veci T-154/09, Manuli Rubber Industries SpA (MRI), so sídlom v Miláne (Taliansko), v zastúpení: L. Radicati di Brozolo, M. Pappalardo a E. Marasŕ, advokáti, zalobkyna, proti Európskej komisii, v zastúpení: V. Di Bucci, S. Noë a L. Prete, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorej predmetom je návrh na ciastocné zrusenie rozhodnutia Komisie K(2009) 428 v konecnom znení z 28. januára 2009 v konaní podla clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/39.406 - Morské palivové hadice) v rozsahu, v akom sa toto rozhodnutie týka zalobkyne, a subsidiárne návrh na zrusenie alebo podstatné znízenie pokuty, ktorá jej bola uvedeným rozhodnutím ulozená, VSEOBECNÝ SÚD (prvá komora), v zlození: predseda komory J. Azizi, sudcovia M. Prek a S. Frimodt Nielsen (spravodajca), tajomník: J. Weychert, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 26. apríla 2012, vyhlásil tento Rozsudok Skutkové okolnosti A - Odvetvie morských palivových hadíc urcených na ropu a plyn 1 Morské palivové hadice sa pouzívajú na nacerpanie sladkej alebo spracovanej ropy a ostatných ropných produktov z mimopobrezných zariadení (napríklad z plavákov - prichytených o dno na sírom mori a slúziacich ako uväzovací bod pre ropné tankery, alebo z plávajúcich tazobných skladovacích a cerpacích zariadení - ktoré sú systémami plávajúcich cisterien pouzívaných na extrakciu ropy alebo plynu z prilahlej ropnej plosiny, ich spracovanie a uskladnenie az do svojho precerpania do ropných tankerov) do cisternových lodí a neskôr ich opätovné vypustenie z týchto plavidiel do mimopobrezných zariadení (napríklad plavákov) alebo zariadení na pevnine. 2 Morské palivové hadice sa nepouzívajú na pevnine - to znamená, ze sa pouzívajú vo vode alebo v jej blízkosti -, zatial co priemyselné alebo zemné hadice sa pouzívajú na pevnine. 3 Kazdé zariadenie s morskými palivovými hadicami obsahuje podla konkrétnych potrieb klientov niekolko standardných hadíc, speciálnych hadíc s prípojkami na oboch koncoch a dalsie vybavenie, akým sú uzávery, koncovky, alebo aj iné plávajúce zariadenia. V prejednávanej veci slovné spojenie "morské hadice" zahrna aj toto dalsie vybavenie. 4 Morské palivové hadice pouzívajú ropné spolocnosti, výrobcovia plavákov, prístavné terminály, ropný priemysel a vlády, pricom sa kupujú tak na realizáciu nových projektov, ako aj na úcely výmeny. 5 Pokial ide o nové projekty, ropné terminály alebo dalsí koncoví pouzívatelia poveria väcsinou inziniersku spolocnost (nazývanú aj "konstruktér materiálu", "konstruktér OEM" alebo "zhotovitel"), aby postavila alebo nainstalovala nové zariadenia na rozvod ropy, akými sú systémy priviazania na jeden bod alebo plávajúce výrobné, skladovacie a cerpacie zariadenia. Na takéto projekty zhotovitel nakúpi vsetky komponenty morských palivových hadíc od jedného výrobcu. 6 Po nainstalovaní týchto morských palivových hadíc sa musia jednotlivé diely vymenit v období od jedného do siedmich rokov. Nákup morských palivových hadíc urcených na výmenu (tiez známe ako "odvetvie s náhradnými dielmi") vykonávajú casto priamo koncoví pouzívatelia. V niektorých prípadoch vsak koncoví pouzívatelia poveria nákupmi svoje dcérske spolocnosti a externé podniky, v ktorých tieto nákupy centralizujú. Predaj morských palivových hadíc urcených na výmenu starých hadíc predstavuje väcsí podiel na svetovom trhu s morskými palivovými hadicami nez podiel predaja nových výrobkov. 7 Dopyt po morských palivových hadiciach závisí do znacnej miery od vývoja v odvetví ropného priemyslu, a to najmä od tazby ropy v oblastiach, ktoré sú vzdialené od miesta spotreby. Dopyt v priebehu casu vzrástol. Je cyklický a do istej miery súvisí s vývojom cien ropy. Dopyt významnejsie vzrástol na konci 60. rokov a este sa zvýsil na zaciatku 70. rokov, najmä v oblastiach produkujúcich ropu v Perzskom zálive, v Severnom mori a v severnej Afrike. Pocas 80. rokov sa dopyt zvysoval najmä zo strany rozvíjajúcich sa státnych ropných spolocností z Juznej Ameriky. Koncom 90. rokov sa dopyt presunul do západnej Afriky. 8 Morské palivové hadice vyrábajú spolocnosti, ktoré sú známe výrobou pneumatík a kaucuku, alebo niektorá z ich "spin-off" (kvázinástupnícka spolocnost). Sú vyrábané na zákazku v súlade s poziadavkami zákazníkov. Kedze dopyt po morských palivových hadiciach je z geografického hladiska siroko rozptýlený, väcsina výrobcov morských palivových hadíc zamestnáva znacný pocet zástupcov, ktorí pre konkrétne trhy poskytujú vseobecné marketingové sluzby a ponúkajú výrobky týchto výrobcov v rámci uverejnovaných verejných sútazí. 9 Morské palivové hadice sú uvádzané na trh po celom svete a hlavní výrobcovia pôsobia na medzinárodnej úrovni. Normatívne poziadavky uplatnované na morské palivové hadice sa v jednotlivých krajinách zásadne nelísia, a hoci technické poziadavky sa lísia v závislosti od prostredia a podmienok pouzitia, nepovazuje sa to za prekázku predaja morských palivových hadíc po celom svete. 10 Napokon pocas obdobia, ktoré bolo zohladnené v napadnutom rozhodnutí, úcastníci kartelu predávali morské palivové hadice vyrobené v Japonsku, v Spojenom královstve, v Taliansku a vo Francúzsku koncovým pouzívatelom, ako aj zhotovitelom so sídlom v rôznych krajinách Európskej únie a Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP). Hoci väcsina systémov morských palivových hadíc bola urcená na koncové pouzitie mimo Európy, niektorí z hlavných svetových zhotovitelov sa nachádzajú v rôznych krajinách Únie a EHP. B - Predstavenie zalobkyne 11 Zalobkyna Manuli Rubber Industries SpA (MRI) je spolocnostou pôsobiacou po celom svete v oblasti projektovania, výroby a distribúcie strojov, systémov a komponentov z kaucuku alebo z kovu na prepravu kvapalín urcených pre námorné alebo ropné aplikácie a pre vysokotlakové hydraulické systémy. 12 Zalobkyna je zastresujúcou spolocnostou skupiny Manuli. Svoje sídlo má v Miláne (Taliansko). 13 Manuli 2. decembra 1984 zalozila Uniroyal Manuli (USA) Inc., ktorá mala sídlo v Delaware (Spojené státy) a bola vo výlucnom vlastníctve MRI. Táto spolocnost bola následne v roku 1986 oznacená obchodným menom Uniroyal Manuli Rubber (USA) Inc., v roku 1990 obchodným menom Manuli Rubber Industries (USA) Inc. a napokon v roku 1997 obchodným menom Manuli Oil & Marine (USA) Inc. (dalej len "MOM"). Spolocnost bola zrusená 31. decembra 2006. 14 Po svojom zalození viedla táto spolocnost MOM na medzinárodnej úrovni predaj a uvádzanie morských palivových hadíc spolocnosti MRI na trh. 15 [Dôverné] ( [5]1 ). 16 [Dôverné]. 17 [Dôverné]. 18 Odvetvie morských palivových hadíc podliehalo v januári 2006 právomoci podnikovej skupiny Ingénierie a MOM podávala správy jej vedúcemu. 19 Dna 1. januára 2007, po zrusení MOM, prevádzkovú cinnost v odvetví morských palivových hadíc prevzala MRI. C - Správne konanie 20 Zatial co Ministerstvo spravodlivosti Spojených státov a orgány hospodárskej sútaze Japonska a Spojeného královstva zacali vysetrovanie v súvislosti s podobnými skutkovými okolnostami, spolocnost [dôverné] s odvolaním sa na program zhovievavosti stanovený v oznámení Komisie o oslobodení od pokút a znízení pokút v kartelových prípadoch ([6]Ú. v. EÚ C 298, 2006, s. 17) (dalej len "oznámenie o spolupráci") predlozila Komisii Európskych spolocenstiev 20. decembra 2006 ziadost o oslobodenie od pokút, pricom oznámila existenciu kartelu na trhu s morskými palivovými hadicami. 21 Komisia tak zacala vysetrovanie pre porusenie clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o EHP a 2. mája 2007 vykonala niekolko inspekcií v spolocnosti Parker ITR, u ostatných dotknutých výrobcov, ako aj v [dôverné] a u pána W. 22 MRI 4. mája 2007, Parker ITR 17. júla 2007 a Bridgestone 7. decembra 2007 zaslali Komisii ziadost o zhovievavost. 23 Komisia 28. apríla 2008 prijala oznámenie o výhradách, ktoré dorucila rôznym dotknutým spolocnostiam v období od 29. apríla do 1. mája 2008. 24 Vsetky dotknuté spolocnosti odpovedali na oznámenie o výhradách v stanovených lehotách a poziadali, s výnimkou [dôverné]/DOM, ContiTech AG a Continental AG, o ústne vypocutie, ktoré sa konalo 23. júla 2008. D - Napadnuté rozhodnutie 25 Komisia prijala 28. januára 2009 rozhodnutie K(2009) 428 v konecnom znení v konaní podla clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/39.406 - Morské palivové hadice) (dalej len "napadnuté rozhodnutie"). Z napadnutého rozhodnutia v podstate vyplýva, ze: -- je adresované jedenástim spolocnostiam vrátane zalobkyne, -- v nom uvedené spolocnosti sa za okolností, ktoré sa v jednotlivých prípadoch odlisovali, zúcastnili na jedinom a komplexnom porusení, ktorého predmetom bolo: -- pridelovanie zákaziek vo verejných sútaziach, -- urcovanie cien, -- urcovanie kvót, -- stanovovanie podmienok predaja, -- geografické rozdelenie trhov a -- výmena citlivých informácií o cenách, predajných objemoch a zákazkách, -- kartel sa zacal najneskôr 1. apríla 1986 (hoci je pravdepodobné, ze jeho pociatok siaha do zaciatku 70. rokov) a skoncil sa 2. mája 2007, -- v prípade niektorých spolocností v období od 13. mája 1997 do 11. júna 1999, v prípade ostatných spolocností do 21. júna 1999, a pokial ide o MRI, do 9. mája 2000 boli cinnosti kartelu obmedzené a medzi jeho clenmi doslo k nezhodám; podla Komisie to vsak neviedlo k skutocnému preruseniu porusenia; organizovaná struktúra kartelu bola totiz v júni 1999 úplne obnovená, a to rovnakým spôsobom a s tými istými úcastníkmi, s výnimkou zalobkyne, ktorá opätovne plne vstúpila do kartelu 9. júna 2000; treba preto vyvodit záver, ze výrobcovia sa dopustili jediného a pokracujúceho porusenia, ktoré trvalo od 1. apríla 1986 do 2. mája 2007 alebo prinajmensom, ak by sa napriek vsetkému musel vyvodit záver, ze doslo k preruseniu, jediného a opakovaného porusenia; obdobie od 13. mája 1997 do9. júna 2000, pokial ide o zalobkynu, sa vsak pri výpocte pokuty neberie do úvahy, a to vzhladom na obmedzený pocet dôkazov o porusení za toto obdobie, -- úcast zalobkyne na porusení sa konstatovala v obdobiach od 1. apríla 1986 do 1. augusta 1992 a od 3. septembra 1996 do 2. mája 2007, -- podla kritérií stanovených v usmerneniach k metóde stanovenia pokút ulozených podla clánku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia c. 1/2003 ([7]Ú. v. EÚ C 210, 2006, s. 2, dalej len "usmernenia") základná suma pokuty, ktorá sa mala ulozit kazdej zo spolocností, bola stanovená takto: -- Komisia vychádzala z priemeru rocného celosvetového predaja kazdej zo spolocností v období rokov 2004 - 2006, s výnimkou Yokohama Rubber, pri ktorej zohladnila obdobie rokov 2003 - 2005; Komisia v tejto súvislosti zohladnila predaj fakturovaný kupujúcimi usadenými v EHP, -- urcila relevantný predaj kazdej z nich na základe ich celosvetového trhového podielu na agregovanom objeme predajov v rámci EHP v súlade s bodom 18 usmernení, -- zohladnila 25 % poslednej uvedenej hodnoty (namiesto maximálnych 30 % stanovených usmerneniami) vzhladom na závaznost porusenia, -- vynásobila takto dosiahnutú hodnotu poctom rokov úcasti kazdej spolocnosti na porusení, -- napokon v súlade s bodom 25 usmernení zohladnila dodatocnú sumu rovnajúcu sa 25 % relevantného predaja na úcely odstrasenia, -- Komisia dalej zohladnila voci Parker ITR a Bridgestone pritazujúce okolnosti a zamietla vsetky polahcujúce okolnosti v prípade ostatných spolocností, -- napokon na základe oznámenia o spolupráci Komisia znízila pokutu spolocnosti [dôverné] (o 100 %) a spolocnosti MRI (o 30 %), avsak zamietla ziadosti o znízenie pokút, ktoré podali Bridgestone a Parker ITR. 26 [Dôverné]. 27 Nijaká polahcujúca okolnost sa v prospech MRI nezohladnila. 28 Znízenie pokuty o 30 % jej vsak bolo priznané podla oznámenia o spolupráci, v dôsledku coho suma pokuty, ktorá jej bola ulozená, dosahovala výsku 4900000 eur. Konanie a návrhy úcastníkov konania 29 Zalobkyna návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 10. apríla 2009 podala túto zalobu. 30 Vzhladom na prekázku na strane jedného clena komory predseda Vseobecného súdu urcil na základe clánku 32 ods. 3 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu iného sudcu na doplnenie komory. 31 Na základe správy sudcu spravodajcu Vseobecný súd (prvá komora) rozhodol o zacatí ústnej casti konania a v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania upravených v clánku 64 rokovacieho poriadku vyzval úcastníkov konania, aby predlozili niektoré dokumenty, a polozil im písomné otázky. Úcastníci konania tejto ziadosti vyhoveli. 32 V liste z 25. apríla 2012 zalobkyna navrhla, aby pojednávanie prebiehalo s vylúcením verejnosti. 33 Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na ústne otázky, ktoré im polozil Vseobecný súd, boli vypocuté pocas pojednávania, ktoré sa konalo 26. apríla 2012. 34 Zalobkyna pri tejto prílezitosti vzala spät svoj návrh na vylúcenie verejnosti z pojednávania. 35 Zalobkyna navrhuje, aby Vseobecný súd: -- najmä: -- zrusil clánok 1 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom sa v nom konstatuje, ze sa zúcastnila na jedinom a pokracujúcom porusení na trhu s morskými palivovými hadicami v obdobiach od 1. apríla 1986 do 1. augusta 1992 a od 3. septembra 1996 do 2. mája 2007, a predovsetkým v období od 3. septembra 1996 do 9. mája 2000, -- zrusil clánok 2 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom jej ukladá pokutu vo výske 4900000 eur, -- zamietol vsetky námietky a návrhy, ktoré tomu odporujú, -- subsidiárne: -- znízil podla clánku 229 ES pokutu vo výske 4900000 eur, ktorá jej bola ulozená na základe clánku 2 napadnutého rozhodnutia, -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 36 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: -- zamietol zalobu, -- zaviazal zalobkynu na náhradu trov konania. Právny stav A - O návrhoch na zrusenie 37 Zalobkyna na podporu svojej zaloby o neplatnost uvádza tri zalobné dôvody. 38 Prvý zalobný dôvod je zalozený na nesprávnej kvalifikácii porusenia a na porusení clánku 253 ES. 39 Druhý zalobný dôvod je zalozený na viacerých nesprávnych posúdeniach pri stanovení dlzky trvania porusenia, ako aj na porusení clánkov 81 ES a 253 ES a clánku 2 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 [ES] a 82 [ES] ([8]Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205). 40 Delí sa na sest castí, ktoré sú v uvedenom poradí zalozené na nesprávnom posúdení dôkazov uvedených Komisiou (prvá cast), na tom, ze Komisia neuniesla dôkazné bremeno, ktoré jej prislúchalo (druhá cast), na tom, ze zalobkyna predlozila dôkazy o opaku a iné prijatelné vysvetlenie (tretia cast), na porusení zásady rovnosti zaobchádzania a nedostatku odôvodnenia z dôvodu nesprávneho posúdenia pri porovnaní správania spolocnosti MRI v období od septembra 1996 do mája 1997 a jej správania v období od mája 1997 do mája 2000 (stvrtá cast), na tom, ze na jednotlivé odlisné porusenia, ktoré boli prípadne spáchané v období rokov 1996 - 2000, sa malo uplatnit premlcanie (piata cast), a na tom, ze pouzitie dokumentov, ktoré MRI poskytla v rámci programu zhovievavosti na preukázanie existencie porusenia v období od 3. septembra 1996 do 13. mája 1997 je v rozpore s oznámením o spolupráci a porusuje jej legitímnu dôveru (siesta cast). 41 Tretí zalobný dôvod sa delí na pät castí, ktoré sú v uvedenom poradí zalozené na nesprávnom posúdení závaznosti porusenia a na porusení zásady rovnosti zaobchádzania (prvá cast), na pochybení pri výpocte pokuty v závislosti od dlzky trvania porusenia a na porusení zásady legitímnej dôvery (druhá cast), na nesprávnom uplatnení zvýsenia na úcely odstrasenia a na porusení povinnosti odôvodnenia a zásady rovnosti zaobchádzania (tretia cast), na nesprávnom odmietnutí polahcujúcich okolností a na porusení povinnosti odôvodnenia (stvrtá cast) a na nedostatocnom znízení pokuty za spoluprácu v rámci programu zhovievavosti (piata cast). 42 Prvý zalobný dôvod, ako aj sest castí druhého zalobného dôvodu treba preskúmat spolocne. B - O prvom zalobnom dôvode, zalozenom na nesprávnej kvalifikácii porusenia a na porusení clánku 253 ES, a o druhom zalobnom dôvode, zalozenom na zjavne nesprávnom posúdení pri stanovení dlzky trvania porusenia, na porusení clánkov 81 ES a 253 ES a clánku 2 nariadenia c. 1/2003 1. Napadnuté rozhodnutie 43 Pokial ide o prvý zalobný dôvod, z odôvodnenia 412 napadnutého rozhodnutia v podstate vyplýva, ze Komisia zastávala názor, ze MRI prerusila svoju úcast na karteli v období od 1. augusta 1992 do 3. septembra 1996, ze premlcanie sa mohlo uplatnit na obdobie trvania porusenia od 1. apríla 1986 do 1. augusta 1992, a ze preto rozhodla, ze jej za toto isté obdobie pokutu neulozí. Z clánku 1 napadnutého rozhodnutia okrem iného vyplýva, ze Komisia zastávala názor, ze pokracujúce porusenie bolo spáchané v období od 1. apríla 1986 do 2. mája 2007, MRI sa na nom zúcastnila od 1. apríla 1986 do 1. augusta 1992 a od 3. septembra 1996 do 2. mája 2007, a z odôvodnení 187, 201 az 208 a 446 az 448 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze obdobie trvania porusenia zohladnené Komisiou na úcely výpoctu pokuty plynie od 3. septembra 1996 do 13. mája 1997 a od 9. mája 2000 do 2. mája 2007, kedze obdobie od 13. mája 1997 do 9. mája 2000 sa v prípade zalobkyne povazuje za obdobie obmedzenej cinnosti kartelu, ktoré ulozenie pokuty neodôvodnuje. 44 Pokial ide o druhý zalobný dôvod, z odôvodnení 141 az 147 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia, ktorá vychádzala z rôznych dokumentov, vrátane niektorých interných správ poskytnutých spolocnostou MRI v rámci jej ziadosti o zhovievavost (odôvodnenia 143 az 145 napadnutého rozhodnutia), zastávala názor, ze MRI sa znovu aktívne pripojila ku kartelu 3. septembra 1996. 45 V odôvodneniach 148 az 187 napadnutého rozhodnutia sa okrem toho uvádzajú dôkazy, vrátane viacerých dokumentov poskytnutých spolocnostou MRI v rámci jej ziadosti o zhovievavost, z ktorých Komisia vychádzala, ked dospela k záveru, ze v období od 13. mája 1997 do mája 1999 bola cinnost kartelu obmedzená, pocas coho boli udrziavané kontakty, na ktorých sa zúcastnovala aj zalobkyna, ktorých cielom bolo najmä obnovit kartel a viest rokovania o podmienkach úcasti rôznych clenov tohto kartelu. Komisia vsak usúdila, ze vzhladom na obmedzenú povahu cinnosti clenov kartelu sa im za toto obdobie, ktoré bolo v prípade spolocnosti MRI predlzené do 9. mája 2000 (odôvodnenie 447 napadnutého rozhodnutia), nemohla ulozit nijaká pokuta. 46 V odôvodneniach 289 az 307 napadnutého rozhodnutia sa následne uvádzajú dôvody, pre ktoré Komisia zastávala názor, ze islo o pokracujúce, alebo subsidiárne, o opakované porusenie, a to napriek skutocnosti, ze usúdila, ze cinnost kartelu bola v období od 13. mája 1997 do mája 1999 obmedzená a ze za toto obdobie nebolo potrebné ulozit pokutu. 47 V odôvodneniach 480 az 488 napadnutého rozhodnutia sa napokon uvádzajú dôvody, pre ktoré Komisia na základe oznámenia o spolupráci priznala spolocnosti MRI znízenie pokuty o 30 %, avsak odmietla jej argumentáciu smerujúcu k tomu, ze podla bodu 26 tohto oznámenia sa voci nej nemôzu pouzit dôkazy, ktoré Komisii poskytla v súvislosti s rokmi 1996 a 1997. 2. Tvrdenia úcastníkov konania a) O prvom zalobnom dôvode 48 Zalobkyna v podstate zastáva názor, ze vzhladom na to, ze Komisia po prvé pripustila, ze z kartelu v období od 1. augusta 1992 do 3. septembra 1996 vystúpila, po druhé, ze islo o skutocné prerusenie, a nie o pozastavenie jej úcasti na karteli v zmysle, v akom judikatúra rozlisuje tieto dva pojmy (odôvodnenia 129, 130 a 402 napadnutého rozhodnutia), a po tretie, ze sa na nu teda mali uplatnit ustanovenia o premlcaní vztahujúcom sa na obdobie pred rokom 1992 (odôvodnenie 412 napadnutého rozhodnutia) a toto obdobie sa v dôsledku toho nemalo zohladnit pri výpocte pokuty, Komisia nemohla zároven rozhodnút, ze sa zalobkyna v období od 1. apríla 1986 do 2. mája 2007 zúcastnila na komplexnom a pokracujúcom porusení, lebo by to bolo v rozpore s ustanoveniami clánku 25 ods. 2 nariadenia c. 1/2003. Obdobie po obnovení jej úcasti na karteli nemozno teda povazovat za nové porusenie, ktoré sa lísi od predchádzajúceho. 49 Zalobkyna okrem toho v podstate spochybnuje, ze Komisia v jej prípade uznala premlcanie "na základe volnej úvahy", ako to táto institúcia tvrdí (odôvodnenie 412 napadnutého rozhodnutia). 50 Podla jej názoru sa takéto odôvodnenie navyse javí ako rozporné a nedostatocné. 51 Zalobkyna okrem toho zastáva názor, ze vzhladom na toto prerusenie jej úcasti na karteli nemozno jej situáciu porovnávat so situáciou ostatných clenov kartelu. 52 Komisia s týmito tvrdeniami nesúhlasí a uvádza, ze nebola povinná zistovat, ci doslo k premlcaniu, a ze preto uviedla iba to, ze premlcanie sa mohlo uplatnit. b) O druhom zalobnom dôvode O prvej casti 53 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia na vyvodenie záveru o jej úcasti na karteli v období rokov 1996 - 2000 vychádza z urcitých dokumentov, ktoré odhalujú kontakty, ku ktorým doslo medzi nou a jej konkurentmi a v ktorých sa uvádza, ze "koncom roka 1996 opät zacala koordinovat urcité ponuky týkajúce sa morských palivových hadíc s clenmi kartelu" (odôvodnenie 141 napadnutého rozhodnutia) a ze v tomto období "profitovala z vycerpávajúcich informácií o trhu, k výmene ktorých doslo v súvislosti s vykonávaním dohladu nad dohodami o pridelovaní zákaziek vo verejných sútaziach medzi clenmi kartelu" (odôvodnenie 147 napadnutého rozhodnutia). 54 Podla jej názoru vsak dôkazy, o ktoré sa Komisia opiera [dôverné], v podstate neumoznujú vyvodit taký záver a namieta tak voci zneniu uvedených dôkazov, ako aj voci ich výkladu Komisiou, za predpokladu, ze by sa Komisia mohla platne opriet o skutocnosti, ktoré jej samotná zalobkyna poskytla v rámci zhovievavosti na to, aby mohla konstatovat jej úcast na karteli v období od 3. septembra 1996 do 13. mája 1997, ktoré bolo zohladnené pri výpocte pokuty, ktorá jej bola ulozená. 55 Komisia túto argumentáciu spochybnuje a spresnuje, ze zalobkyna viackrát vo svojich písomnostiach pripústa, ze v období rokov 1997 - 2000 udrziavala mnoho zakázaných kontaktov so svojimi konkurentmi, aj ked sa snazí ich dosah a význam minimalizovat. O druhej casti 56 Zalobkyna v podstate tvrdí, ze dôkazy, ktoré predlozila Komisia, nie sú postacujúce na preukázanie, ze sa pocas dotknutého obdobia ex novo zúcastnila na spolocnom pláne. Podla nej vsak Komisii prislúchalo preukázat, ze sa zúcastnila na novom porusení, kedze úcast na karteli sa úplne skoncila v roku 1992, a ze porusenie v období pred rokom 1992 sa premlcalo. Komisia sa teda nemohla uspokojit s indíciami, na základe ktorých predpokladala pokracovanie jej úcasti na karteli. Komisia to vsak urobila, ked sa nesprávne opierala o tézu, ze porusenie od roku 1986 pokracovalo. 57 Zalobkyna okrem toho zastáva názor, ze indície, ktoré Komisia získala, v kazdom prípade preukazujú jej výslovné vyjadrenie nesúhlasu vyhoviet návrhom ostatných úcastníkov kartelu na spoluprácu. 58 Komisia sa s touto argumentáciou nestotoznuje. O tretej casti 59 Po prvé zalobkyna v podstate namieta voci tomu, ze v súvislosti s dôkazmi uvedenými Komisiou (odôvodnenie 142 napadnutého rozhodnutia) Komisia nepredlozila iné prijatelné vysvetlenie, nez je vysvetlenie o úcasti na nekalosútaznej dohode, a dalej nesúhlasí s tvrdením Komisie, ze porusenie mozno vyvodit len z domnienok, kedze výmeny informácií a nezákonné kontakty s konkurentmi sa preukázali, v dôsledku coho má podnik následne predlozit iné prijatelné vysvetlenie (odôvodnenie 262 napadnutého rozhodnutia). 60 Zalobkyna totiz zastáva názor, ze poskytla dalsie vysvetlenie, ktoré je nielen prijatelné, ale aj podlozené rôznymi dôkazmi - prvé ústne vyjadrenie týkajúce sa [dôverné] -, ktoré umoznuje vyvodit záver, ze v období od 3. septembra 1986 do 9. mája 2000 sa na karteli nezúcastnila a ze k tomu dátumu len opätovne vstúpila do tohto kartelu. 61 V tejto súvislosti tvrdí, ze dokumenty, ktoré Komisia uviedla v napadnutom rozhodnutí, preukazujú, ze uskutocnené kontakty boli v skutocnosti dôsledkom úsilia ostatných podnikov, ktoré sa snazili presvedcit ju, aby vstúpila do kartelu, a sú dôkazom stratégie jedného z jej riadiacich pracovníkov spocívajúcej v "predstieraní neurcitej disponibility na spoluprácu s konkurentmi", aby ich to nepodnietilo vykonat zosúladené akcie smerujúce k bojkotu, ktoré by mohli byt pre nu nebezpecné, akými boli zosúladené akcie vykonané spolocnostami Dunlop a Bridgestone, pricom nadalej pôsobila na trhu autonómnym, ci dokonca ofenzívnym spôsobom vo vztahu k hospodárskej sútazi. 62 Po druhé zalobkyna v podstate tvrdí, ze Komisia postupovala nesprávne, ked nezohladnila rôzne dokumenty podporujúce toto vysvetlenie a poprela ich dôkaznú hodnotu. 63 Zalobkyna v tejto súvislosti zastáva názor, ze Komisia, hoci pripústa, ze predmetné dokumenty "potvrdzujú..., ze nebola súcastou formálnej struktúry klubu pred týmto dátumom [9. májom 2000]", napriek tomu tvrdí, ze "nie sú v rozpore so záverom..., podla ktorého nadalej udrziavala urcité protiprávne kontakty s ostatnými clenmi kartelu, ktorí ju informovali o prebiehajúcej spolupráci", a ze tieto kontakty sa týkali "spolupráce na trhu s morskými palivovými hadicami", co ju viedlo k vyvodeniu záveru, ze sa od roku 1997 do 9. mája 2000 takisto zúcastnila na karteli (odôvodnenia 146, 209 a 210 napadnutého rozhodnutia). 64 Zalobkyna sa domnieva, ze Komisia sa zrejme opiera o judikatúru, podla ktorej skutocnost, ze kazdý z clenov kartelu zohrával úlohu, ktorá mu je vlastná, pricom jeho správanie zahrna len urcité základné zlozky porusenia, nevylucuje zodpovednost kazdého z podnikov za celé porusenie vrátane aktov prijatých ostatnými úcastníkmi (odôvodnenia 284 az 288 napadnutého rozhodnutia). 65 Zastáva vsak názor, ze táto judikatúra sa nemôze v prejednávanej veci uplatnit, lebo sa týka preukázania úcasti na karteli zo strany podnikov, ktorých prítomnost na stretnutiach smerujúcich k uzavretiu protisútazných dohôd sa preukázala a ktoré sa nevyjadrili nesúhlasne voci predmetnému kartelu. 66 Je totiz nesporné, ze úcast na karteli sa skoncila v roku 1992 a kontakty uskutocnené v období rokov 1996 - 2000 sa majú v dôsledku toho posúdit v závislosti od ich schopnosti preukázat ex novo pristúpenie k spolocnému plánu. 67 Komisia sa teda nemôze uspokojit len s domnienkami. 68 Zalobkyna okrem toho uvádza, ze v súlade s judikatúrou nestací, ze Komisia na preukázanie jej pristúpenia k spolocnému plánu sledovanému ostatnými clenmi kartelu predlozí dôkaz, ze vedela o existencii kartelu alebo ze sledovala vseobecný ciel, ktorým bolo obmedzenie hospodárskej sútaze na trhu s morskými palivovými hadicami - co v kazdom prípade spochybnuje -, ale treba tiez preukázat, ze jej správanie bolo "úzko spojené" s uskutocnením "súhrnu protisútazných úcinkov plánovaných zúcastnenými subjektmi v rámci celkového plánu sledujúceho jediný ciel". Podla zalobkyne vsak dokumenty, o ktoré sa Komisia opiera, v skutocnosti preukazujú, ze zalobkyna nielenze vôbec nemala v úmysle pristúpit k spolocnému plánu sledovanému ostatnými výrobcami, ale ze dokonca uprednostnovala konat opacne, pricom sa, pochopitelne, usilovala vyhnút odvetným opatreniam zo strany jej konkurentov, kedze tí mohli konat v súcinnosti, aby ju vylúcili z trhu alebo jej spôsobili závaznú skodu. 69 Zalobkyna okrem toho v podstate zastáva názor, ze Komisia v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora nezohladnila skutocnost, ze na posúdenie skutocnej úcasti podniku na karteli je rozhodujúca vedomost, ktorú majú clenovia kartelu o úcasti alebo neúcasti predmetného podniku na karteli. Domnieva sa vsak, ze preukázala, ze v rámci svojich kontaktov s konkurentmi, ktoré vychádzali z ich iniciatívy, vzdy výslovne odmietla akýkolvek návrh na spoluprácu, i ked ho akceptovala hypoteticky a v budúcnosti, a ze samotní konkurenti mali jasný dojem, ze v skutocnosti nebola súcastou ich spolocného plánu. 70 Napokon namieta voci tomu, ze dôkazy, ktoré uviedla, mali mensiu dôkaznú hodnotu ako dôkazy Komisie, a zastáva názor, ze rozlisovanie, ktoré Komisia robí medzi formálnou struktúrou klubu a úcastou mimo tejto struktúry, je nesprávne, kedze toto rozlisovanie neexistovalo v prípade clenov klubu, ktorí poznali len formálnu struktúru. Podla nej ostatní clenovia klubu práve preto zastávali názor, ze do tohto klubu nepatrila. 71 Tieto tvrdenia Komisia spochybnuje. O stvrtej casti 72 Zalobkyna uvádza, ze Komisia zastávala názor, ze za obdobie od 13. mája 1997 do 9. mája 2000 ju nebolo potrebné sankcionovat, a to vzhladom na skutocnost, ze závaznost a intenzita kartelu bola mensia. Sankcionovala ju teda len za obdobie rokov 1996 - 1997. Podla zalobkyne sa pritom jej správanie v období rokov 1996 az 2000 nezmenilo, co podla nej vyplýva z dokumentov, na ktoré uz poukázala v rámci druhého zalobného dôvodu, kedze dôkazy za obdobie od septembra 1996 do mája 1997 neboli presvedcivejsie nez dôkazy týkajúce sa obdobia od mája 1997 do júna 1999. Za obdobie od septembra 1996 do mája 1997 jej teda nemala byt ulozená nijaká sankcia. 73 Okrem toho zastáva názor, ze nekoherentnost v odôvodnení a v záveroch Komisie preukazuje skutocnost, ze na rozdiel od ostatných podnikov nebola za obdobie od júna 1999 do mája 2000 sankcionovaná, kedze jej úcast na karteli sa nepovazovala za závaznú, zatial co ostatným podnikom bola za toto obdobie sankcia ulozená. 74 Tieto tvrdenia Komisia spochybnuje. O piatej casti 75 Zalobkyna po prvé tvrdí, ze bez ohladu na kvalifikáciu kartelu ako dohody alebo ako zosúladeného postupu kontakty a obmedzená výmena informácií, ku ktorým doslo v období rokov 1996 - 2000 medzi nou a jej konkurentmi prebehli mimo mechanizmu kartelu, na ktorom sa zúcastnili ostatné podniky. 76 Podla nej, hoci toto správanie mohlo predstavovat porusenie clánku 81 ES, jeho povaha a závaznost by sa lísila od úcasti na karteli, lebo nie sú spojené s jeho jediným cielom, a Komisia navyse nepreukázala opak. 77 Toto správanie treba teda nanajvýs povazovat za samostatný prípad, ktorý je odlisný od porusení clánku 81 ES, a treba ho posúdit odlisne od porusenia, ktorého sa zalobkyna dopustila v období rokov 1986 - 1992, ako aj od jej nového pristúpenia ku kartelu pocnúc rokom 2000. 78 Z toho podla nej vyplýva, ze kedze tieto porusenia neboli súcastou jediného a pokracujúceho alebo opakovaného porusenia, za predpokladu, ze by sa preukázali, boli vykonané v tom istom okamihu, ked boli spáchané. Kedze v prípade kazdého z týchto porusení uplynulo viac ako pät rokov od okamihu, ked doslo k ich spáchaniu, do okamihu, ked Komisia v súvislosti s nimi zacala stíhanie, sú tieto porusenia podla clánku 25 ods. 1 písm. b) nariadenia c. 1/2003 v kazdom prípade premlcané. 79 Zalobkyna po druhé tvrdí, ze vzhladom na skutocnost, ze prerusenie medzi skutkami spáchanými do roku 1992 a skutkami spáchanými od roku 2000 trvalo osem rokov, tieto skutky nemozno povazovat za skutky, ktoré sú z casového hladiska dostatocne blízke, aby sa preukázalo, ze kartel trval neprerusene. 80 To isté by okrem iného platilo, keby dlzka prerusenia trvala len styri roky (1992 az 1996). 81 Zalobkyna po tretie uvádza, ze svoju úcast na karteli v kazdom prípade ukoncila v roku 1992, a ze teda ide teda o prerusenie, a nie o pozastavenie jej úcasti, co okrem iného uznala Komisia, ktorá zastávala názor, ze skutky, ktoré boli spáchané pred rokom 1992, sú premlcané. 82 Po stvrté z toho tiez vyplýva, ze Komisia, ktorá pripustila, ze prerusenie v roku 1992 mohlo mat na následok premlcanie, nemohla ponechat túto otázku otvorenú a tvrdit, ze neulozenie sankcie za predchádzajúce obdobie bolo len výsledkom výkonu jej diskrecnej právomoci. Z toho vyplýva nedostatok odôvodnenia, od ktorého kvalifikácia porusenia závisí. 83 Napokon zalobkyna po piate tvrdí, ze Komisia neuviedla nijaký dôkaz o tom, ze by podla napadnutého rozhodnutia (odôvodnenie 300) niektoré jej správanie preukazovalo pokracovanie kartelu v období rokov 1996 a 1997 - 2000. 84 Tvrdí, ze sa nezúcastnila na nijakom stretnutí s ostatnými clenmi kartelu, ze neposkytla nijakú informáciu koordinátorovi v súvislosti s budúcimi verejnými sútazami, ze sa nezúcastnila na diskusiách o návrhoch na urcenie vítazov na základe údajných komplexných dohôd a ze jej nebola ulozená nijaká sankcia za nerespektovanie údajne vopred uzavretých dohôd. 85 Komisia teda nepreukázala, ze zalobkyna v období rokov 1996 - 2000 opätovne vstúpila do kartelu, a to hoci len v obmedzenej miere. 86 Tieto tvrdenia Komisia spochybnuje. O siestej casti 87 Zalobkyna uvádza, ze vsetky dôkazy - okrem jedného, a to [dôverné] -, ktoré Komisia pouzila na preukázanie jej viny v období od 3. septembra 1996 do 13. mája 1997, ako aj na výpocet pokuty, ktorá jej bola ulozená, poskytla sama v rámci programu zhovievavosti. 88 Zalobkyna spresnuje, ze Komisia tak výrazne predlzila dlzku trvania porusenia, co viedlo k významnému zvýseniu pokuty (odôvodnenia 243 a 448 napadnutého rozhodnutia). 89 Zalobkyna dodáva, ze spolupracovala na správnom vysetrovaní, pricom povazovala za dôvodné domnievat sa, ze jej nemôze spôsobit ujmu. Výsledok tejto spolupráce vsak podla nej Komisia pouzila na to, aby ju potrestala, pricom nemala k dispozícii nijaký dôkaz týkajúci sa sporného obdobia predtým, nez jej tieto dôkazy poskytla zalobkyna. Komisia tak porusila jej legitímnu dôveru. 90 Okrem toho namieta proti výkladu Komisie, podla ktorého znízenie pokuty a ciastocné oslobodenie od pokuty nemozno v rámci uplatnenia oznámenia o spolupráci kumulovat. 91 Podla Komisie sa tvrdenia zalobkyne v skutocnosti týkajú výpoctu pokuty, a nie konstatovania porusenia. 92 Okrem toho tvrdí, ze dokumenty poskytnuté v rámci oznámenia o spolupráci môze nadalej pouzit na konstatovanie porusenia. 93 Komisia uvádza, ze zalobkyna bola za svoju spoluprácu odmenená znízením pokuty o 30 %, co v absolútnom vyjadrení jednoznacne presahuje znízenie, ktoré by vyplývalo z prípadného ciastocného oslobodenia od pokút. V systéme oznámenia o spolupráci vsak dve výhody nemozno kumulovat. 94 Podla jej názoru bod 26 oznámenia o spolupráci navyse len stanovuje, ze vo vztahu k prvému podniku, ktorému mozno priznat znízenie pokuty, sa "presvedcivý dôkaz" (v zmysle bodu 25 tohto oznámenia, ktorý nemusí byt v sporných prípadoch podporený) slúziaci "pri preukázaní dodatocných skutocností zvysujúcich váznost alebo predlzujúcich trvanie porusovania práva" nepouzije na stanovenie výsky pokút, ktoré sa majú tomuto podniku ulozit. 95 Aj ked dôkazy predlozené zalobkynou boli nepochybne dôlezité na podporenie dôkazov získaných zo ziadosti o oslobodenie od pokuty, ktorú predlozila [dôverné], a na vykonanie kontrol na mieste vykonaných 2. mája 2007, to vsak podla Komisie nepostacuje na to, aby boli splnené podmienky uvedené v bode 26 oznámenia o spolupráci, ktorý vyzaduje, aby dôkazy umoznili "preukázat dodatocné skutocnosti zvysujúce váznost alebo predlzujúce trvanie porusovania práva", a ako zdôraznuje Komisia, porusenie ako celok, a nie iba s ohladom na jeden alebo viacero zúcastnených podnikov, ktoré sú posudzované samostatne. 96 Komisia sa domnieva, ze úcelom tohto ustanovenia je to, aby ciastocné oslobodenie od pokuty mohla priznat podniku, ktorý predlozí nové skutocnosti umoznujúce zvýsit závaznost alebo predlzit dlzku trvania porusenia, o ktorom uz vedela a v súvislosti s ktorým uz priznala úplné oslobodenie od pokuty inému zúcastnenému podniku. Naopak, podniku, ktorý len rozsíril poznatky, ktoré uz mala o urcitom období alebo o urcitom aspekte porusenia, sa toto oslobodenie od pokuty nemohlo priznat, aj ked vdaka jeho spolupráci mozno lepsie preukázat jeho vlastnú úcast na karteli. 97 Dôkazy predlozené zalobkynou vsak podla Komisie neumoznili konstatovat väcsiu závaznost ani dlhsie trvanie porusenia, o ktorom Komisia vedela. 98 Komisia napokon zastáva názor, ze zalobkyna ju neinformovala o nových skutocnostiach, aj pokial ide o jej úcast na karteli v období rokov 1996 a 1997. V skutocnosti [dôverné] -, ktorý potvrdzuje, ze dva podniky súhlasia s tým, aby sa zalobkyni priznala cast zákazky vo verejnej sútazi a ktorý nesporne preukazuje spoluprácu spolocnosti MRI na nezákonnej cinnosti od tohto okamihu - bol totiz odhalený pri kontrolách vykonaných 2. mája 2007, a teda Komisia ho uz mala k dispozícii, ked MRI predlozila ziadost o zhovievavost zo 4. mája 2007. 99 Preto navrhuje, aby sa siesta cast druhého zalobného dôvodu zamietla. 3. Posúdenie Vseobecným súdom a) Pripomenutie zásad týkajúcich sa dôkazného bremena 100 Podla ustálenej judikatúry týkajúcej sa dôkazného bremena jednak prislúcha úcastníkovi konania alebo orgánu, ktorý namieta porusenie pravidiel hospodárskej sútaze, predlozit dôkaz, ktorý z právneho hladiska dostatocne preukazuje skutkové okolnosti tvoriace porusenie, a jednak prinálezí podniku, ktorý uplatnuje prostriedok obrany proti konstatovaniu porusenia, predlozit dôkaz, ze podmienky uplatnenia tohto prostriedku obrany sú splnené, takze v takom prípade sa uvedený orgán musí opriet o iné dôkazy (rozsudok Súdu prvého stupna zo 16. novembra 2006, Peróxidos Orgánicos/Komisia, [9]T-120/04, Zb. s. II-4441, bod 50; pozri tiez v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora zo 17. decembra 1998, Baustahlgewebe/Komisia, [10]C-185/95 P, Zb. s. I-8417, bod 58, a zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, [11]C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, Zb. s. I-123, bod 78). Dlzka trvania porusenia je v zmysle clánku 81 ods. 1 ES základnou zlozkou pojmu porusenie, ktorej dôkazné bremeno zatazuje v prvom rade Komisiu (rozsudky Súdu prvého stupna zo 7. júla 1994, Dunlop Slazenger/Komisia, [12]T-43/92, Zb. s. II-441, bod 79, a Peróxidos Orgánicos/Komisia, uz citovaný, bod 51). 101 Toto rozdelenie dôkazného bremena sa vsak môze odlisovat, pokial skutkové okolnosti, ktoré uvádza jeden úcastník konania, môzu byt takej povahy, ze by druhého úcastníka konania zaväzovali predlozit vysvetlenie alebo odôvodnenie, ktorých nepredlozenie by umoznovalo dospiet k záveru, ze dôkazné bremeno bolo unesené (pozri v tomto zmysle rozsudky Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 100 vyssie, bod 79, a Peróxidos Orgánicos/Komisia, uz citovaný v bode 100 vyssie, bod 53). 102 Pokial ide o dôkazné prostriedky, ktoré Komisia môze uplatnit, v práve hospodárskej sútaze prevláda zásada volného hodnotenia dôkazov (rozsudok Súdneho dvora z 25. januára 2007, Dalmine/Komisia, [13]C-407/04 P, Zb. s. I-829, bod 63, a rozsudok Súdu prvého stupna z 8. júla 2004, JFE Engineering a i./Komisia, [14]T-67/00, T-68/00, T-71/00 a T-78/00, Zb. s. II-2501, bod 273). Kedze zákaz zúcastnovat sa na protisútazných postupoch a dohodách, ako aj sankcie, ktoré môzu byt porusovatelom ulozené, sú vseobecne známe, je bezné, ze cinnosti, ktoré sú obsahom týchto postupov a dohôd, sa uskutocnujú ilegálne, ze stretnutia sa uskutocnujú tajne, najcastejsie v tretom státe, a ze súvisiaca dokumentácia je obmedzená na minimum. Ak sa aj Komisii podarí získat explicitný dôkaz o nezákonnom kontakte medzi hospodárskymi subjektmi, napríklad zápis zo stretnutia, za normálnych okolností je len úlomkovitý a kusý, a preto je casto potrebné rekonstruovat niektoré podrobnosti dedukciou. Vo väcsine prípadov sa preto existencia protisútazného postupu alebo dohody musí vydedukovat z urcitého mnozstva zhôd okolností a nepriamych dôkazov, ktoré posudzované ako celok môzu v prípade neexistencie iného koherentného vysvetlenia predstavovat dôkaz o porusení práva hospodárskej sútaze (rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 100 vyssie, body 55 az 57). Takéto nepriame dôkazy a zhody okolností umoznujú odhalit nielen existenciu protisútazného správania a dohôd, ale aj dlzku pokracujúceho protisútazného správania a obdobie, pocas ktorého sa dohoda uzavretá v rozpore s právom hospodárskej sútaze uplatnovala (rozsudok Súdneho dvora z 21. septembra 2006, Technische Unie/Komisia, [15]C-113/04 P, Zb. s. I-8831, bod 166). 103 Komisia je tak na úcely odôvodnenia konstatovania, ze doslo k poruseniu, povinná predlozit dostatocne presné a zhodujúce sa dôkazy (pozri rozsudky Súdu prvého stupna zo 6. júla 2000, Volkswagen/Komisia, [16]T-62/98, Zb. s. II-2707, body 43 a 72 a tam citovanú judikatúru, a z 25. októbra 2005, Groupe Danone/Komisia, [17]T-38/02, Zb. s. II-4407, bod 217). Kazdý dôkaz predlozený Komisiou vsak nemusí nevyhnutne zodpovedat týmto kritériám vo vztahu ku kazdému prvku porusenia. Stací totiz, ak súbor dôkazov, o ktoré sa institúcia opiera (pozri bod 102 vyssie), zodpovedá v celom posúdení tejto poziadavke (rozsudky JFE Engineering a i./Komisia, uz citovaný v bode 102 vyssie, bod 180, a Groupe Danone/Komisia, uz citovaný, bod 218; pozri tiez v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupna z 20. apríla 1999, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, nazvaný "PVC II", [18]T-305/94 az T-307/94, T-313/94 az T-316/94, T-318/94, T-325/94, T-328/94, T-329/94 a T-335/94, Zb. s. II-931, body 768 az 778 a osobitne bod 777). Pokial ide o dlzku trvania porusenia, z judikatúry vyplýva, ze v prípade neexistencie dôkazov, na základe ktorých je mozné priamo preukázat dlzku trvania porusenia, sa Komisia musí opriet prinajmensom o dôkazy, ktoré súvisia so skutocnostami dostatocne blízkymi z casového hladiska tak, aby bolo mozné odôvodnene pripustit, ze toto porusenie trvalo neprerusene medzi dvoma konkrétnymi dátumami (rozsudok Technische Unie/Komisia, uz citovaný v bode 102 vyssie, bod 169; rozsudky Dunlop Slazenger/Komisia, uz citovaný v bode 100 vyssie, bod 79, a Peróxidos Orgánicos/Komisia, uz citovaný v bode 100 vyssie, bod 51). 104 Pokial ide o dôkaznú hodnotu, ktorú je potrebné priznat rôznym dôkazom, treba zdôraznit, ze jediným relevantným kritériom na posúdenie predlozených dôkazov je ich vierohodnost (rozsudok Dalmine/Komisia, uz citovaný v bode 102 vyssie, bod 63; pozri rozsudky Súdu prvého stupna z 8. júla 2004, Mannesmannröhren-Werke/Komisia, [19]T-44/00, Zb. s. II-2223, bod 84 a tam citovanú judikatúru, a JFE Engineering a i./Komisia, uz citovaný v bode 102 vyssie, bod 273). Podla vseobecných pravidiel dokazovania vierohodnost, a teda aj dôkazná hodnota dokumentu závisí od jeho pôvodu, od okolností jeho vyhotovenia, od jeho adresáta a od jeho obsahu (rozsudok Súdu prvého stupna z 15. marca 2000, Cimenteries CBR a i./Komisia, [20]T-25/95, T-26/95, T-30/95 az T-32/95, T-34/95 az T-39/95, T-42/95 az T-46/95, T-48/95, T-50/95 az T-65/95, T-68/95 az T-71/95, T-87/95, T-88/95, T-103/95 a T-104/95, Zb. s. II-491, bod 1053; návrhy, ktoré predniesol sudca Vesterdorf ako generálny advokát vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok Súdu prvého stupna z 24. októbra 1991, Rhône-Poulenc/Komisia, [21]T-1/89, Zb. s. II-867, II-869, II-956). Osobitne treba priznat velký význam okolnosti, ze dokument bol vyhotovený v bezprostrednej súvislosti so skutkovými okolnostami (rozsudok Súdu prvého stupna z 11. marca 1999, Ensidesa/Komisia, [22]T-157/94, Zb. s. II-707, bod 312) alebo priamym svedkom týchto okolností (pozri v tomto zmysle rozsudok JFE Engineering a i./Komisia, uz citovaný v bode 102 vyssie, bod 207). Dokumenty, z ktorých vyplýva, ze sa uskutocnili kontakty medzi viacerými podnikmi a ze tieto podniky skutocne sledovali ciel vopred vylúcit akúkolvek neistotu, pokial ide o budúce správanie ich konkurentov, z právneho hladiska dostatocne preukazujú existenciu zosúladeného postupu (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora zo 16. decembra 1975, Suiker Unie a i./Komisia, [23]40/73 az 48/73, 50/73, 54/73 az 56/73, 111/73, 113/73 a 114/73, Zb. s. 1663, body 175 a 179). Okrem toho vyhlásenia, ktoré sú v rozpore so záujmami toho, kto ich robí, sa v zásade musia povazovat za mimoriadne vierohodné dôkazy (pozri v tomto zmysle rozsudok JFE Engineering a i./Komisia, uz citovaný v bode 102 vyssie, body 207, 211 a 212). 105 Okrem toho podla ustálenej judikatúry oznámenie informácií konkurentom s cielom pripravit protisútaznú dohodu stací na preukázanie existencie zosúladeného postupu v zmysle clánku 81 ES (rozsudky Súdu prvého stupna zo 6. apríla 1995, Tréfilunion/Komisia, [24]T-148/89, Zb. s. II-1063, bod 82, a z 8. júla 2008, BPB/Komisia, [25]T-53/03, Zb. s. II-1333, bod 178). 106 Napokon je potrebné pripomenút, ze úloha súdu, ktorý rozhoduje o zalobe o neplatnost podanej podla clánku 230 ES proti rozhodnutiu Komisie, v ktorom sa konstatuje existencia porusenia práva hospodárskej sútaze a ktorým sa ukladajú pokuty subjektom, ktorým je toto rozhodnutie urcené, spocíva v posúdení, ci dôkazy a iné okolnosti, o ktoré sa Komisia vo svojom rozhodnutí opiera, sú dostatocné na preukázanie existencie porusenia (rozsudok JFE Engineering a i./Komisia, uz citovaný v bode 102 vyssie, body 174 a 175; pozri tiez v tomto zmysle rozsudok "PVC II", uz citovaný v bode 103 vyssie, bod 891). Ak existuje pochybnost, musí sa zohladnit v prospech subjektov, ktorým je rozhodnutie urcené, a v dôsledku toho súd nemôze dospiet k záveru, ze Komisia z právneho hladiska dostatocne preukázala existenciu predmetného porusenia, ak má v tomto smere este stále pochybnosti (rozsudky JFE Engineering a i./Komisia, uz citovaný v bode 102 vyssie, bod 177, a Groupe Danone/Komisia, uz citovaný v bode 103 vyssie, bod 215). V takejto situácii je totiz nutné brat ohlad na zásadu prezumpcie neviny, ako vyplýva osobitne z clánku 6 ods. 2 Dohovoru o ochrane ludských práv a základných slobôd, podpísaného v Ríme 4. novembra 1950, ktorá je jednou zo základných práv, ktoré sú, okrem iného, potvrdené preambulou Európskeho jednotného aktu a clánkom 6 ods. 2 EÚ, ako aj clánkom 47 Charty základných práv Európskej únie, vyhlásenej 7. decembra 2000 v Nice ([26]Ú. v. ES C 364, s. 1), ktoré sú chránené v rámci právneho poriadku Únie. Vzhladom na povahu predmetných porusení, ako aj na povahu a stupen prísnosti s tým súvisiacich sankcií sa zásada prezumpcie neviny uplatnuje najmä v konaniach týkajúcich sa porusení pravidiel hospodárskej sútaze pouzitelných na podniky, ktoré môzu viest k ulozeniu pokút alebo penále (rozsudky Súdneho dvora z 8. júla 1999, Hüls/Komisia, [27]C-199/92 P, Zb. s. I-4287, body 149 a 150, a Montecatini/Komisia, [28]C-235/92 P, Zb. s. I-4539, body 175 a 176; rozsudok Groupe Danone/Komisia, uz citovaný v bode 103 vyssie, bod 216). 107 Existencia porusenia sa musí posudzovat výlucne na základe dôkazov, ktoré Komisia zhromazdila v rozhodnutí, ktorým sa konstatuje uvedené porusenie, a teda jedinou relevantnou otázkou je zistit z vecného hladiska, ci bolo porusenie preukázané týmito dôkazmi (rozsudok Cimenteries CBR a i./Komisia, uz citovaný v bode 104 vyssie, bod 726). 108 Napokon odôvodnenie vyzadované clánkom 253 ES musí byt prispôsobené povahe sporného aktu a musí jasne a jednoznacne vyjadrovat úvahy institúcie, ktorá akt vydala, spôsobom, ktorý umoznuje zúcastneným osobám porozumiet dôvodom prijatého opatrenia a príslusnému súdu vykonávat svoju kontrolu. Poziadavka odôvodnenia musí byt posúdená v závislosti od okolností daného prípadu, najmä vzhladom na obsah aktu, charakter uvádzaných dôvodov a záujem, ktorý môzu mat na získaní takýchto vysvetlení osoby, ktorým je akt urcený, alebo dalsie osoby priamo a osobne dotknuté takýmto aktom. Nevyzaduje sa, aby odôvodnenie konkrétne vymedzovalo vsetky nálezité skutkové a právne okolnosti, kedze otázku, ci odôvodnenie aktu zodpovedá poziadavkám uvedeným v clánku 253 ES, treba posúdit nielen vzhladom na text aktu, ale tiez na jeho kontext, ako aj na súhrn právnych pravidiel upravujúcich dotknutú oblast (rozsudky Súdneho dvora z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink's France, [29]C-367/95 P, Zb. s. I-1719, bod 63; z 30. septembra 2003, Nemecko/Komisia, [30]C-301/96, Zb. s. I-9919, bod 87, a z 22. júna 2004, Portugalsko/Komisia, [31]C-42/01, Zb. s. I-6079, bod 66). 109 Vyssie uvedená judikatúra sa môze analogicky uplatnit na clánok 53 Dohody o EHP a na rozhodnutia Komisie prijaté na základe tohto clánku. 110 Vzhladom na pravidlá uvedené v bodoch 100 az 109 vyssie treba overit, ci Komisia v napadnutom rozhodnutí uviedla dôkazy, ktoré sú dostatocne vierohodné, presné a zhodné na to, aby v rámci celkového posúdenia a po preskúmaní alternatívnych vysvetlení alebo odôvodnení, ktoré uvádza zalobkyna, odôvodnili pevné presvedcenie, ze zalobkyna opätovne vstúpila do kartelu od 3. septembra 1996, a v akom rozsahu sa podielala na porusení od tohto dátumu do 9. mája 2000, kedze svoju úcast na porusení nepoprela v prípade skorsieho obdobia v rokoch 1986 - 1992, ani v prípade neskorsieho obdobia od 9. mája 2000 do 2. mája 2007. b) O úcasti zalobkyne na porusení v období od 3. septembra 1996 do 9. mája 2000 111 Argumentácia zalobkyne predpokladá odlísenie dvoch období: jednak obdobie od 3. septembra 1996 do 13. mája 1997, za ktoré jej bola ulozená pokuta a v súvislosti s ktorým v podstate namieta voci tomu, ze Komisia sa voci nej odvolávala na dôkazy, ktoré jej zalobkyna poskytla a ktoré jej umoznili vyvodit záver, ze porusenie pokracovalo az do 13. mája 1997, a jednak obdobie od 13. mája 1997 do 9. mája 2000 (dalej len "prechodné obdobie"), za ktoré jej Komisia neulozila nijakú pokutu a v súvislosti s ktorým zalobkyna v podstate uvádza, ze dôkazy, ktoré Komisia voci nej pouzila, preukazujú len jej úmysel vyvolat u ostatných clenov kartelu dojem o jej urcitej dostupnosti diskutovat, aby ich zmiatla a vyhla sa ich odvetným opatreniam, avsak nepreukazujú jej úcast na karteli pocas tohto obdobia obmedzenej cinnosti. O období od 3. septembra 1996 do 13. mája 1997 112 V tejto súvislosti je potrebné najskôr preskúmat siestu cast druhého zalobného dôvodu. 113 Treba totiz posúdit, ci zalobkyna správne tvrdí, ze vzhladom na obsah posledného odseku bodu 26 oznámenia o spolupráci Komisia nemohla, pokial ide o obdobie od 3. septembra 1996 do 13. mája 1997, voci nej pouzit dôkazy, ktoré jej oznámila samotná zalobkyna v rámci svojej ziadosti o zhovievavost. - O dosahu bodu 26 oznámenia o spolupráci 114 V clánku 23 ods. 3 nariadenia c. 1/2003 sa uvádza, ze pri stanovení ciastky pokuty sa zohladní závaznost a doba trvania porusovania. 115 Z ustálenej judikatúry okrem toho vyplýva, ze v medziach stanovených nariadením c. 1/2003 Komisia disponuje sirokou mierou volnej úvahy pri výkone svojej právomoci ulozit takéto pokuty (rozsudky Súdneho dvora z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a i./Komisia, [32]C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, Zb. s. I-5425, bod 172, a z 24. septembra 2009, Erste Group Bank a i./Komisia, [33]C-125/07 P, C-133/07 P, C-135/07 P a C-137/07 P, Zb. s. I-8681, bod 123). Táto právomoc je vsak obmedzená; ak totiz Komisia prijme usmernenia urcené na to, aby pri dodrzaní Zmluvy spresnili kritériá, ktoré hodlá uplatnovat v rámci výkonu svojej volnej úvahy, vyplýva z toho vlastné obmedzenie tejto právomoci v rozsahu, v akom jej prislúcha dodrziavat indikatívne pravidlá, ktoré si sama stanovila (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora zo 17. júna 2010, Lafarge/Komisia, [34]C-413/08 P, Zb. s. I-5361, bod 95, a rozsudok Súdu prvého stupna z 8. októbra 2008, Carbone-Lorraine/Komisia, [35]T-73/04, Zb. s. II-2661, bod 192 a tam citovanú judikatúru). Nemôze sa od nich v jednotlivom prípade odklonit bez uvedenia dôvodov, ktoré sú v súlade so zásadou rovnosti zaobchádzania alebo ochrany legitímnej dôvery (rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný, bod 209). 116 V rámci toho treba zohladnit body 23 az 26 oznámenia o spolupráci, ktoré stanovujú: "23. Podniky, ktoré odhalili svoju úcast na údajnom karteli ovplyvnujúcom Spolocenstvo, ale nesplnajú podmienky uvedené v oddiele II, môzu mat nárok na znízenie pokuty, ktorá by im bola v opacnom prípade ulozená. 24. Na splnenie podmienok na znízenie pokuty podnik musí poskytnút Komisii také dôkazy o údajnom porusovaní práva, ktoré predstavujú znacnú pridanú hodnotu dôkazov [vo vztahu k dôkazom - neoficiálny preklad], ktorými Komisia uz disponuje, a musí splnit vsetky kumulatívne podmienky ustanovené [v bode 12 písm. a) az c)]. 25. Pojem 'pridaná hodnota` sa týka rozsahu, do ktorého poskytnuté dôkazy svojím charakterom a obsírnostou posilnujú schopnost Komisie odhalit údajný kartel. Komisia pri uvedenom posudzovaní zvycajne pokladá písomný dôkaz pochádzajúci z obdobia súvisiaceho s predmetnými skutocnostami za dôkaz vyssej hodnoty ako dôkaz získaný dodatocne. Usvedcujúci dôkaz priamo súvisiaci s predmetnými skutocnostami sa vo vseobecnosti pokladá za dôkaz vyssej hodnoty ako dôkaz súvisiaci s nimi nepriamo. Rovnako bude mat na posúdenie hodnoty predlozeného dôkazu vplyv to, do akej miery sa bude treba spolahnút na iné zdroje, aby svedcili proti iným podnikom zapojeným do prípadu, takze presvedcivému dôkazu sa prisúdi vyssia hodnota ako napr. vyhláseniam, ktoré si v prípade spochybnenia vyzadujú dosvedcenie. 26. V kazdom konecnom rozhodnutí, ktorým sa ukoncí správne konanie, Komisia urcí, do akej výsky sa danému podniku znízi pokuta, ktorá by sa mu v opacnom prípade udelila v plnej výske. Pre -- Prvý podnik, ktorý poskytne znacnú pridanú hodnotu: znízenie o 30 a 50 %, ... Pri urcovaní výsky znízenia pokuty pre kazdé z uvedených rozmedzí Komisia zohladní, kedy bol dôkaz splnajúci podmienku v [bode 24] predlozený, ako aj rozsah, v akom tento dôkaz predstavuje pridanú hodnotu uz existujúcich dôkazov. Ak je ziadatel o znízenie pokuty prvý, ktorý predlozil presvedcivý dôkaz v zmysle [bodu 25] a Komisia tento dôkaz vyuzila pri preukázaní dodatocných skutocností zvysujúcich váznost alebo predlzujúcich trvanie porusovania práva, Komisia nebude brat tieto dodatocné skutocnosti do úvahy pri stanovovaní pokuty pre podnik, ktorý tento dôkaz poskytol." 117 Inými slovami, na to, aby bolo mozné pouzit ustanovenia posledného odseku bodu 26 oznámenia o spolupráci, musia byt splnené viaceré podmienky: podnik musí poskytnút presvedcivé dôkazy v zmysle bodu 25 oznámenia o spolupráci, co znamená, ze musia mat znacnú pridanú hodnotu a nevyzadujú, aby boli podlozené; tieto dôkazy musia umoznit preukázat dodatocné skutocnosti, ktoré bud zvysujú závaznost, alebo predlzujú trvanie porusenia, k tým skutocnostiam, ktoré je Komisia schopná preukázat. 118 Ak sú tieto podmienky splnené, Komisia nezohladní tieto skutocnosti pri stanovení výsky pokuty - ktorá podla clánku 23 ods. 3 nariadenia c. 1/2003 závisí od závaznosti a dlzky trvania porusenia -, ktorá bude ulozená podniku, ktorý umoznil preukázanie týchto skutocností na základe dôkazov, ktoré poskytol Komisii, ako to spresnuje posledný odsek bodu 26 oznámenia o spolupráci. 119 Z poslednej casti poslednej vety bodu 26 oznámenia o spolupráci teda vyplýva, ze Komisia nebude z týchto dôkazov pri stanovení závaznosti alebo dlzky trvania porusenia ziadatela o zhovievavost vychádzat v rozsahu, v akom tento ziadatel splna podmienky stanovené v bode 26 uvedeného oznámenia, pricom ziadatelovi o zhovievavost sa môze v zostávajúcej casti priznat znízenie stanovené v tomto oznámení za zostávajúce obdobie trvania porusenia, ktoré bolo uplatnené v jeho neprospech. 120 Treba zdôraznit, ze skutocnost, ze mechanizmus ochrany ziadatela o zhovievavost bol stanovený bode 26 týkajúcom sa znízenia pokuty, potvrdzuje, ze Komisia, na rozdiel od toho, co tvrdí, môze obe opatrenia uplatnit súcasne. 121 Percentuálne znízenie pokuty tak musí byt primerané pridanej hodnote dôkazov predlozených ziadatelom o zhovievavost, kedze cielom posledného odseku bodu 26 je navyse vyhnút sa tomu, aby bol podnik sankcionovaný iba na základe dôkazov, ktoré Komisii sám poskytol. 122 Tvrdenie Komisie musí byt preto v tomto ohlade zamietnuté. - O preukázaní dodatocných skutocností, ktoré v prejednávanej veci bud zvysujú závaznost, alebo predlzujú trvanie porusenia 123 Dalej treba preskúmat námietku Komisie, podla ktorej dôkazy predlozené zalobkynou jej neumoznili preukázat nové skutocnosti, pricom ide o jednu z podmienok uplatnenia posledného odseku bodu 26 oznámenia o spolupráci. 124 Treba poznamenat, ze v oznámení o spolupráci sa uvádzajú "dodatocné skutocnosti", ktoré umoznujú predlzit trvanie alebo zvýsit závaznost porusenia. 125 V prejednávanej veci sa Komisia na preukázanie cinnosti kartelu v období od septembra 1996 do mája 1997 opiera predovsetkým o: -- [dôverné] (odôvodnenie 142 napadnutého rozhodnutia), -- [dôverné] (odôvodnenia 143 az 145 napadnutého rozhodnutia), -- "styri príklady komunikácie s ostatnými clenmi kartelu v období od mája 1995 do marca 1996 a od septembra 1996 do januára 1997, ktoré sú zálohované na disketách objavených v priestoroch pána W." (odôvodnenie 139 napadnutého rozhodnutia); v poznámke pod ciarou 216 napadnutého rozhodnutia vsak spresnuje, ze "hoci zoznam súborov na týchto disketách odhaluje velký pocet súborov za toto obdobie s podobnými názvami, takze mozno predpokladat, ze obsahujú dalsie faxy, ktoré si zaslali clenovia kartelu, Komisia nepouzije obsah týchto súborov ako dôkaz, lebo neboli súcastou súboru, ktorý je Komisii prístupný", -- odpoved spolocnosti Bridgestone na oznámenie o výhradách ("Bridgestone tvrdila, ze kartel vytvorený v roku 1986 prestal existovat na jar roku 1997") (odôvodnenie 291 napadnutého rozhodnutia), -- odpovede spolocnosti DOM na to isté oznámenie o výhradách ("DOM tvrdila, ze nebolo jasne preukázané, ze kartel prestal existovat v období od marca 1997 do roku 1999") (odôvodnenie 292 napadnutého rozhodnutia), -- priebeh cinnosti zostavený pánom W. ("3/97: pozastavenie akejkolvek spolupráce") (odôvodnenie 157 napadnutého rozhodnutia), -- vyhlásenia vykonané zo strany [dôverné] ("klub morských palivových hadíc v roku 1998 takmer zanikol") (odôvodnenie 151 napadnutého rozhodnutia), -- odpovede na ziadost o informácie, ktorú poskytol P. 29. júna 2007 a Trelleborg 15. júna 2007, ako aj dokumenty objavené v spolocnostiach Trelleborg a Dunlop (bod 163 vyjadrenia k zalobe), -- a napokon tabulky pána W. týkajúce sa obdobia od novembra 1996 do decembra 1997, ako aj obdobia rokov 1998 a 1999 (odôvodnenie 165 napadnutého rozhodnutia). 126 Komisia teda mala nepochybne k dispozícii súbor nepriamych dôkazov, avsak s výnimkou dôkazov, ktoré poskytla MRI v rámci svojej ziadosti o zhovievavost, vlastnila jediný aktuálny listinný dôkaz, a to [dôverné], ako aj tabulku pána W. - v súvislosti s ktorou priznala, ze nie je schopná s presnostou urcit jej dátum - a vyhlásenia rôznych clenov kartelu. 127 Preto treba preskúmat, ci iné skutocnosti zo súboru nepriamych dôkazov, ktoré Komisia v napadnutom rozhodnutí pouzila na vyvodenie záveru, ze cinnost kartelu v období od 3. septembra 1996 do 13. mája 1997 pokracovala v plnom rozsahu, nez sú dôkazy, ktoré MRI poskytla v rámci svojej ziadosti o zhovievavost, samy osebe na vyvodenie takého záveru postacujú. 128 Treba najskôr zohladnit [dôverné] adresovaný spolocnosti DOM (odôvodnenie 142 napadnutého rozhodnutia). 129 Znenie sporného [dôverné] znie: "Domnievam sa, ze tento rok máme jedinecnú prílezitost znovu zaviest lepsiu cenovú úroven; podla toho, co som pochopil, Sumed by mala byt v súcasnosti pripravená na výrazné zvysovanie cien. Súhlasím s Vasím návrhom, aby sa C ponechala podstatná cast tejto zákazky, a navrhujem nasledujúce císelné údaje, kde v poradí druhý podnik za vítazom má PL × 0,65; musíme sa o to pokúsit. Ziadam Vás o potvrdenie, ci s tým súhlasia vsetci clenovia; v opacnom prípade Vás ziadam o zaslanie návrhov, a to v co najkratsej lehote." 130 Za týmto textom nasleduje tabulka, v ktorej sú rozdelené rôzne casti (alebo súcasti) zákazky "Sumed" medzi rôznych "vítazov" urcených spomedzi siestich podnikov, ktoré sú clenmi kartelu: ITEM Qty Urcenie PL A 1 A 2 C B 1 B 2 B 3 1 2 FOB 24" 35' 80,900 52,640 53,920 53,210 54,860 Vítaz 54,155 2 3 FOB 20" 35' 63,420 42,380 41,220 41,900 43,280 Vítaz 41,468 3 12 FF 24" 35' 73,590 50,290 49,300 50,150 47,830 Vítaz 48,116 4 36 FF 20" 35' 50,370 33,720 34,380 Vítaz 34,150 32,600 32,740 5 34 FF 16" 35' 45,170 29,860 Vítaz 29,360 30,440 30,830 30,793 6 1 Red 24/20" 35' 67,790 46,270 46,190 44,130 44,060 Vítaz 44,222 7 3 Red 20/16" 35' 47,230 32,355 32,910 30,700 30,950 Vítaz 30,735 8 3 TRH 16" 35' 55,180 36,830 Vítaz 35,870 36,090 37,660 35,982 131 Odkazy A 1, A 2, B 1, B 2, B 3 a C sú bezné krycie mená jednotlivých clenov kartelu (odôvodnenie 114 napadnutého rozhodnutia). Podla týchto krycích mien Bridgestone je A 1, Yokohama Rubber je A 2, DOM je B 1, Trelleborg je B 2, Parker ITR je B 3 a MRI je C. 132 Z tejto tabulky je zrejmé nielen to, ze pre kazdú cast zákazky alebo pre kazdú cast trhu bol urcený "vítaz", ale stanovuje sa v nej aj cena ponúknutá "druhým vítazom", ktorá je v tabulke uvedená tucným písmenom, kurzívou a je podciarknutá, ako aj ceny ponúknuté ostatnými úcastníkmi. 133 Dôlezitú úlohu, ktorú pri manipulácii ponuky zohráva "druhý vítaz", mozno tiez vyvodit zo znenia faxu, v ktorom sa spresnuje: "Navrhujem nasledujúce císelné údaje, kde v poradí druhý podnik za vítazom má PL × 0,65." 134 Navyse mozno konstatovat, ze cena uvedená pre kazdú cast zákazky, pokial ide o druhého vítaza, vzdy zodpovedná tomuto výpoctu: cena PL × 0,65. Jediná výnimka existuje, len pokial ide o "item 5", ked podla tohto výpoctu by cena druhého mala byt 29360 (stlpec C, cize MRI), a nie 29860. S najväcsou pravdepodobnostou vsak ide o vecnú chybu, kedze autor tabulky nepochybne nesprávne oznacil tucným písmenom a podciarkol císelnú hodnotu 29860. 135 Dôlezitú úlohu "druhého vítaza" potvrdzuje aj zalobkyna, a to vo svojich odpovediach na písomné otázky, ktoré jej polozil Vseobecný súd. Uvádza totiz, ze "známe pravidlo kartelu spocívalo práve v urcení ceny 'druhého najlacnejsieho uchádzaca`, zatial co podrobnosti ponuky vítaza... zostali na jeho vlastnom uvázení". 136 Z tabulky vyplýva, ze zalobkyna je vítazom urceným v prípade jednej ponuky - co nebolo mozné uskutocnit bez jej úcasti na diskusiách ani bez toho, aby o tom nevedela, ako to tvrdí -, ako aj to, ze je urcená ako druhý vítaz, a to dvakrát, ci dokonca trikrát, pokial sa zohladní chyba v súvislosti s "item 5". 137 Aby manipulácia s ponukou, ktorá je stanovená v tejto tabulke, fungovala, bolo potrebné, aby kazdá spolocnost prevzala úlohu, ktorá jej bola zverená, a osobitne druhý vítaz, pretoze v opacnom prípade by sa nikdy nezarucilo, ze vítaz uspeje. 138 Z toho vyplýva, ze je nepravdepodobné, ze dôkladná a podrobná organizácia zákazky vo verejnej sútazi "Sumed", uvedená v tejto tabulke, mohla fungovat bez aktívnej a dobrovolnej úcasti zalobkyne a ze úlohu "druhého vítaza", ktorá jej bola stanovená, jej ostatní clenovia kartelu priznali bez toho, aby sa od septembra 1996 úplne zapojila do cinností kartelu. 139 Z toho vyplýva, ze aj ked tento dokument pochádza od tretích osôb, z právneho hladiska dostatocným spôsobom preukazuje úcast MRI na diskusiách týkajúcich sa verejnej sútaze "Sumed". 140 Preto argumentácia zalobkyne, podla ktorej o tomto dokumente a o diskusii, ktorá s ním súvisela, v podstate vôbec nevedela, sa musí zamietnut. 141 Z tabulky, ktorú vytvoril pán W. (príloha 10 zaloby riadok 87), týkajúca sa zákaziek, ktoré boli medzi clenov kartelu skutocne rozdelené, okrem toho vyplýva, ze tri podniky si rozdelili zákazku vo verejnej sútazi "Sumed", ktorá bola pridelená v novembri 1996, teda o nieco viac ako dva mesiace po návrhu na koordináciu, ktorý adresoval [dôverný]. V prejednávanej veci ide o spolocnosti Yokohama Rubber (oznacená Japan C0.2), Trelleborg (oznacená European C0.2) a MRI (oznacená European C0.4). 142 Ide pritom o tri podniky, medzi ktoré boli casti zákazky vo verejnej sútazi "Sumed" rozdelené podla tabulky, ktorá je uvedená v prílohe faxu spolocnosti Trelleborg. 143 Treba síce konstatovat, ako tvrdí zalobkyna, ze tabulka pána W. obsahuje údaj "odhady" (estimates) s ohladom na verejnú sútaz "Sumed", nic to vsak nemení na tom, ze v prípade troch uchádzacov o casti zákazky rozdelenie zodpovedalo rozdeleniu, ktoré bolo navrhnuté vo faxe spolocnosti Trelleborg a ze v prípade dvoch z týchto uchádzacov sumy zodpovedajú hodnote castí zákazky, ktoré sú vynásobené jednotkovou cenou vítaza, ako to vyplýva z toho istého faxu. 144 Vseobecný súd zastáva názor, ze za týchto podmienok nemôze íst o cistú zhodu okolností ani o domnienky týkajúce sa MRI, ako tvrdí táto spolocnost. 145 Vseobecný súd okrem toho zastáva názor, ze kedze tabulka pána W. odráza výsledky koordinácie v súvislosti so zákazkou "Sumed", ktorá vyplýva z faxu spolocnosti Trelleborg, je tým posilnená dôkazná hodnota tohto dôkazu. 146 V tabulkách pána W. sa na viacerých stranách uvádzajú výsledky rozlicných koordinácií verejných sútazí, ku ktorým doslo medzi rôznymi clenmi kartelu od roku 1996 do konca roku 1997. 147 Z toho vyplýva, ze Komisia mohla vychádzat z tejto tabulky nielen na to, aby konstatovala, ze MRI v období od 3. septembra 1996 opätovne vstúpila do kartelu a plne sa na nom zúcastnovala do 13. mája 1997, ale aj na to, aby vseobecnejsím spôsobom podporila skutocnosti - a osobitne rôzne vyhlásenia, ktoré zhromazdila (pozri bod 125 vyssie) -, ktorými disponovala a ktoré sa týkali pokracovania kartelu medzi ostatnými clenmi kartelu k tomuto dátumu. 148 Dokumenty, ktoré poskytla MRI, Komisia na vyvodenie takéhoto záveru teda nepotrebovala. 149 Z toho vyplýva, ze na základe dôkazov, ktoré Komisii poskytla MRI v súvislosti s obdobím od 3. septembra 1996 do 13. mája 1997, Komisia nemohla konstatovat dlhsiu dobu trvania ani zvýsenú závaznost porusenia. 150 Zalobkyna sa preto nemôze dôvodne odvolávat na posledný odsek bodu 26 oznámenia o spolupráci. 151 Z toho rovnako vyplýva, ze Komisia mohla proti nej tieto dôkazy pouzit. 152 Siesta cast druhého zalobného dôvodu sa preto musí zamietnut. 153 Navyse niektoré z týchto dôkazov nepochybne potvrdzujú úcast MRI na koordinácii niektorých ponúk. 154 Pán F. tak v [dôverné] uviedol: "Odmietol som túto ponuku, kedze zmenila pôvodnú dohodu, ktorú mi poskytol Dunlop, a tiez z dôvodu skutocnosti, ze v rámci prvej verejnej sútaze sme získali len 18 dlzkových jednotiek namiesto stanovených 36, a to kvôli rozpoctovým obmedzeniam zákazky Sumed. Sme si istí, ze Kléber má problémy s 24" v Sumed, a to z toho dôvodu, ze získali len 4 dlzkové jednotky namiesto 12 uvedených v prechádzajúcej verejnej sútazi." 155 V tabulke uvedenej v prílohe faxu spolocnosti Trelleborg (pozri bod 130 vyssie) je pritom MRI oznacená ako vítaz v prípade casti zákazky 36 dlzkových jednotiek FF 20" a "Kléber" - cize Trelleborg - v prípade piatich castí zákazky, medzi ktorými je cast 12 dlzkových jednotiek FF 24". 156 Odkazy pána F. na prechádzajúcu verejnú sútaz "Sumed" tak úplne zodpovedajú tabulke uvedenej v prílohe [dôverné] (pozri bod 130 vyssie), co nemôze byt iba zhoda okolností. 157 Navyse spresnenia, ktoré sú uvedené v tomto oznámení, umoznujú pochopit údaj "odhady", ktorý pán W. uviedol vo svojej tabulke týkajúcej sa verejnej sútaze "Sumed", ktorá je predmetom [dôverné], v ktorom sa uvádza, ze MRI napokon získala menej významnejsiu cast zákazky, nez bolo pôvodne stanovené. 158 Argumentáciu zalobkyne, podla ktorej uz dnes v podstate nemôze urcit, ci ponuka "Sumed", o ktorú ide v tejto [dôverné], zodpovedá ponuke, ktorá je uvedená v [dôverné], preto treba v zostávajúcej casti zamietnut. 159 Úcast zalobkyne na porusení v období od 3. septembra 1996 do 13. mája 1997 je tak v potrebnej miere (pozri bod 147 vyssie) potvrdená. O prechodnom období 160 Podla ustálenej judikatúry sa pojem zosúladený postup týka takej formy koordinácie medzi podnikmi, ktorá síce nedospela az do uzatvorenia dohody v pravom zmysle slova, ale spôsobila, ze dotknuté podniky sa vedome rozhodli pre praktickú spoluprácu medzi sebou namiesto rizík hospodárskej sútaze (rozsudky Súdneho dvora z 8. júla 1999, Komisia/Anic Partecipazioni, [36]C-49/92 P, Zb. s. I-4125, bod 115, a Hüls/Komisia, uz citovaný v bode 106 vyssie, bod 158). 161 V tejto súvislosti clánok 81 ods. 1 ES bráni akémukolvek nadviazaniu priameho alebo nepriameho kontaktu medzi hospodárskymi subjektmi, ktorý by mohol bud ovplyvnit konanie skutocného alebo potenciálneho konkurenta na trhu, alebo odhalit tomuto konkurentovi konanie, ktoré sa dotknutý hospodársky subjekt rozhodol uskutocnovat na trhu alebo ktoré na tomto trhu zamýsla uskutocnovat, pokial cielom alebo následkom týchto kontaktov je obmedzenie hospodárskej sútaze (pozri v tomto zmysle rozsudok Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný v bode 160 vyssie, body 116 a 117). 162 Oznámenie informácií konkurentom s cielom pripravit protisútaznú dohodu stací na preukázanie existencie zosúladeného postupu v zmysle clánku 81 ES (rozsudky Tréfilunion/Komisia, uz citovaný v bode 105 vyssie, bod 82, a BPB/Komisia, uz citovaný v bode 105 vyssie, bod 178). 163 Podla ustálenej judikatúry pojmy dohoda a zosúladený postup v zmysle clánku 81 ods. 1 ES zahrnajú formy nekalosútazného konania, ktoré majú rovnakú povahu a odlisujú sa len svojou intenzitou a formami, v akých sa prejavujú (rozsudok Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný v bode 160 vyssie, body 131 a 132, a rozsudok Súdu prvého stupna z 20. marca 2002, HFB a i./Komisia, [37]T-9/99, Zb. s. II-1487, bod 190). 164 V rámci komplexného porusenia, na ktorom sa podielajú viacerí výrobcovia pocas niekolkých rokov a ktorého cielom je spolocná regulácia trhu, nie je mozné od Komisie pozadovat, aby presne kvalifikovala porusenie ako dohodu alebo ako zosúladený postup, kedze na obe tieto formy porusenia sa v kazdom prípade vztahuje clánok 81 ES (pozri v tomto zmysle rozsudky Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný v bode 160 vyssie, body 111 az 114, a PVC II, uz citovaný v bode 103 vyssie, bod 696). 165 Dvojakú kvalifikáciu porusenia ako dohody "a/alebo" zosúladeného postupu treba chápat tak, ze oznacuje celý súbor jednotlivých skutkových okolností, z ktorých boli niektoré kvalifikované ako dohoda a iné ako zosúladený postup v zmysle clánku 81 ods. 1 ES, ktorý nestanovuje osobitnú kvalifikáciu tohto druhu komplexného porusenia (rozsudky Súdu prvého stupna zo 17. decembra 1991, Hercules Chemicals/Komisia, [38]T-7/89, Zb. s. II-1711, bod 264, a HFB a i./Komisia, uz citovaný v bode 163 vyssie, bod 187). 166 Treba poznamenat, ze Komisia v prejednávanej veci rozhodla sankcionovat zalobkynu a jej konkurentov za to, ze sa v dotknutom období zúcastnili "na súbore dohôd a zosúladených postupov v odvetví morských palivových hadíc". 167 V odôvodneniach 263 az 272 napadnutého rozhodnutia uviedla, ako chcela kvalifikovat protiprávne skutocnosti, o ktorých sa dozvedela, a v odôvodneniach 271 a 272 napadnutého rozhodnutia osobitne spresnila, ze výmena informácií prestavovala zosúladené postupy. 168 Zalobkyni vytýka, ze si pocas prechodného obdobia vymenila informácie s niektorými clenmi kartelu, a to predovsetkým na úcely obnovenia kartelu. 169 Oznámenie informácií konkurentom s cielom pripravit protisútaznú dohodu vsak stací na preukázanie existencie zosúladeného postupu v zmysle clánku 81 ES (pozri rozsudok Súdneho dvora zo 4. júna 2009, T-Mobile Netherlands a i., [39]C-8/08, Zb. s. I-4529, body 51 a 52, a návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Kokott vo veci, v ktorej bol vydaný tento rozsudok, Zb. s. I-4523, body 90 a 91 a tam citovanú judikatúru). 170 Otázka, ci k tomuto správaniu doslo v rámci "struktúry klubu", alebo mimo tejto struktúry, je teda irelevantná a argumentácia, ktorú zalobkyna v tejto súvislosti predlozila v rámci tretej casti druhého zalobného dôvodu, sa musí zamietnut. 171 Z napadnutého rozhodnutia navyse vyplýva, ze zalobkyna v roku 1992 z kartelu vystúpila. 172 Navyse je tiez preukázané, ze zalobkyna v roku 1996 opätovne vstúpila do kartelu, a to v súvislosti s manipuláciou verejnej sútaze "Sumed", co malo za následok urcenie kvót a stanovenie cien na trhu s morskými palivovými hadicami v nadväznosti na dohodu, ktorá bola na tento úcel uzavretá a v súvislosti s ktorou treba zastávat názor, ze sa na nom zalobkyna zúcastnila (pozri body 128 az 159 vyssie). 173 Co sa týka prechodného obdobia, ktoré v prípade zalobkyne plynulo od mája 1997 do mája 2000, treba najskôr spresnit, ze zalobkyna na pojednávaní v odpovedi na otázku, ktorú jej polozil Vseobecný súd, potvrdila, ze jej zalobný dôvod sa obmedzuje iba na dôkazy týkajúce sa obdobia od 3. septembra 1996 do 13. mája 1997. 174 Tieto dôkazy mohla Komisia pouzit na preukázanie, ze zalobkyna sa pocas prechodného obdobia zúcastnila na niektorých kontaktoch a niektorých diskusiách. 175 Zalobkyna vsak namieta voci rozsahu týchto kontaktov, ako aj voci spôsobu, akým Komisia vylozila dokumenty, ktoré sa jej týkajú. 176 Preto treba uvedené dokumenty preskúmat, aby sa zistilo, ci Komisia správne vyvodila záver, ze zalobkyna sa pocas prechodného obdobia zúcastnila na pokracujúcom porusení, a to aj napriek tomu, ze jej ani ostatným clenom kartelu nebola za to isté obdobie ulozená nijaká pokuta. 177 S prihliadnutím na dokumenty zalobkyne [dôverné] (odôvodnenia 174 a 176 napadnutého rozhodnutia) treba konstatovat, ze umoznujú prinajmensom preukázat jednak, ze pán W. sa kontaktoval s pánom F. z MRI v súvislosti s tromi verejnými sútazami (CPC Taiwan, Ancap Uruguay a Petrobras Brazil), pricom do tohto pokusu o koordináciu boli zapojené aj spolocnosti Bridgestone, DOM, Yokohama Rubber a Parker ITR, a jednak, ze hoci pán F. odmietol ponuku, ktorá mu bola predlozená, kartel mal fungovat prinajmensom pocas tohto obdobia. Niet teda nijakej pochybnosti, ze jednotlivé podniky boli v kontakte medzi sebou, ako aj so zalobkynou, aby koordinovali niektoré verejné sútaze. Skutocnost, ze tieto dokumenty môzu viest k domnienke, ze situácia v karteli nebola bezproblémová a ze existovali nezhody, je navyse v súlade s analýzou, ktorú Komisia v napadnutom rozhodnutí vykonala v súvislosti s týmto obdobím. Pokial ide o dokument zo 4. februára 1999, v ktorom pán F. opísal vývoj kartelu, ale aj situáciu v tom case a ktorý bol urcený jednému z obchodných zástupcov zalobkyne, treba konstatovat, ze hoci v nom pán F. uvádza, ze zalobkyna sa na karteli nezúcastnila, tento dokument prinajmensom potvrdzuje kontakty, na ktorých sa pán F. zúcastnil s ostatnými clenmi kartelu. Tieto dokumenty teda jasne preukazujú, ze medzi jednotlivými dotknutými podnikmi existovali kontakty, ktorých cielom bolo prinajmensom pokúsit sa o koordináciu ponúk. 178 [Dôverné] (odôvodnenie 177 napadnutého rozhodnutia) preukazuje existenciu kontaktov medzi rôznymi protagonistami kartelu (páni W., F. a P.), v rámci ktorých si vymenili obchodné údaje. Skutocnost, ze kartel v tomto okamihu prechádzal krízovým obdobím, ako to tiez dosvedcuje tento dokument, nezbavuje tieto kontakty ich protiprávnej povahy. Kartel bol navyse obnovený krátko po tom, co doslo k týmto kontaktom, co svedcí o tom, ze prispeli k obnoveniu kartelu, a to aj napriek tomu, ze samotná zalobkyna sa znovu plne stala jeho úcastníckou az o rok neskôr nez ostatní protagonisti. 179 [Dôverné] (odôvodnenie 201 napadnutého rozhodnutia) svedcí o tom, ze páni C. a F. boli v kontakte v okamihu, ked kartel nebol este úplne obnovený - prinajmensom pokial ide o zalobkynu. Preukazuje vsak, ze páni C. a F. si vymenili citlivé obchodné informácie, ale tiez, ze pán F. hladal od tej chvíle nový spôsob cinnosti kartelu, predovsetkým pokial ide o koordináciu kartelu, pricom sa uz pokúsil stanovit podiel zalobkyne na trhu na 12 %. Ako okrem toho uvádza Komisia, tento dôkaz sa musí posúdit v kontexte stretnutí, ktoré sa znovu zacali konat od júna 1999. Hoci je pravda, ze úplné zapojenie zalobkyne sa zacalo az neskôr, nic to nemení na tom, ze odvtedy pripravovala svoj návrat do kartelu a s niektorými svojimi konkurentmi prinajmensom spolupracovala na marzi. 180 Napokon dokument nazvaný [dôverné] (odôvodnenie 190 napadnutého rozhodnutia) zakotvuje rámec obnovenej spolupráce. Zalobkyna tvrdí, ze sa nezúcastnila na stretnutí - co Komisia nespochybnuje - a ze skutocnost, ze podiel na trhu, ktorý sa jej pripisuje, je uvedený v tomto dokumente, neznamená, ze bola úcastníckou kartelu. Je nepochybne pravda, ze Komisia zastávala názor, ze zalobkyna opätovne vstúpila do kartelu len od 9. mája 2000 (pozri odôvodnenie 202 napadnutého rozhodnutia, v ktorom Komisia uvádza, ze má k dispozícii dôkazy o tom, ze MRI boli od tohto okamihu znovu pridelené kvóty). Existuje vsak po prvé priamy dôkaz, ze zalobkyna udrziavala sankcionovatelné kontakty smerujúce k tomu, aby v júni 1999 mohla opätovne vstúpit do kartelu (interná komunikácia zalobkyne z 30. júna 1999), po druhé dokument rozdaný v decembri 1999 v rámci stretnutia, ktoré sa konalo po tom, co do kartelu opätovne vstúpili ostatní clenovia kartelu, v ktorom je stanovený podiel na trhu, ktorý bude prinálezat zalobkyni, a po tretie dôkazy, ze v máji 2000 skutocne opätovne vstúpila do kartelu, co zalobkyna navyse nespochybnuje. Preto treba vyvodit záver, ze kedze ostatní clenovia kartelu obnovili svoje protiprávne cinnosti, podiel na trhu, ktorý chceli vyhradit zalobkyni, mohol vyplývat len z rozsiahlej spolupráce s nou. Je vsak preukázané, ze MRI rokovala o podmienkach svojho návratu v júni 1999, teda sest mesiacov pred vyhotovením tabuliek rozdaných v decembri 1999. Tieto tabulky tak predstavujú osobitne významný nepriamy dôkaz o tom, ze sa zalobkyna v decembri 1999 zúcastnila na diskusiách týkajúcich sa rozdelenia a koordinácie podielov na trhu, ktoré prislúchali clenom kartelu. 181 Na záver treba zastávat názor, ze Komisia predlozila dostatocné dôkazy o existencii protiprávneho správania zo strany zalobkyne, ktoré bolo nepochybne obmedzené v porovnaní so skorsím a s neskorsími obdobím, co navyse Komisiu viedlo k tomu, aby jej za toto obdobie pokutu neulozila. 182 V zostávajúcej casti treba zamietnut tvrdenia zalobkyne, ze tým chcela u ostatných clenov kartelu vzbudit dojem, ze má urcitý záujem na obnove kartelu, pricom sa týmto spôsobom chcela vyhnút ich prípadným obchodným odvetným opatreniam. 183 Nielenze sú údajné úmysly zalobkyne v tomto ohlade irelevantné, ale treba navyse konstatovat, ze zalobkyna tým priznáva, ze udrziavaním kontaktov s ostatnými clenmi kartelu sa pokúsila chránit proti hospodárskej sútazi z ich strany, co na preukázanie existencie porusenia postacuje. 184 Vyssie uvedené dokumenty navyse preukazujú, ze cielom týchto kontaktov bolo predovsetkým obnovenie kartelu a ze zalobkyna sa na tomto karteli zúcastnila najmä preto, aby si v nom rokovaním zabezpecila svoje postavenie. 185 Preto treba zamietnut jej argumentáciu, podla ktorej sa na týchto diskusiách zúcastnila len preto, aby týchto pôvodných - a budúcich - partnerov v rámci kartelu zmiatla, a ze predlozí alternatívne prijatelné vysvetlenie rôznych dokumentov, ktoré Komisia pouzila na preukázanie jej úcasti na porusení pocas prechodného obdobia. 186 Tento záver navyse nijako nespochybnujú rôzne dôkazy - [dôverné] -, o ktoré sa zalobkyna na podporu svojho tvrdenia opiera. 187 Tieto rôzne dokumenty totiz bezpochyby preukazujú, ze MRI v máji 2000 plne vstúpila do kartelu, avsak nepopierajú, ze pocas predchádzajúcich rokoch jej konania smerovali k opätovnému vstúpeniu do kartelu. 188 Argumentáciu zalobkyne treba preto v zostávajúcej casti zamietnut. c) O existencii pokracujúceho porusenia 189 Zalobkyna v podstate popiera, ze porusenie v období od 3. septembra 1996 do 13. mája 1997 pokracovalo, pricom zastáva názor, ze ak by sa za toto obdobie mali vo vztahu k nej uviest porusenia, islo by o samostatné porusenia, ktoré sa neviazu na predchádzajúce a neskorsie obdobia, a dalej, ze porusenie v období od 13. mája 1997 do 9. mája 2000 pokracovalo, pricom sa nezúcastnila na diskusiách s protisútazným cielom, ale naopak, aby sa bránila proti prípadným odvetným opatreniam zo strany ostatných clenov kartelu, a ze Komisia v nijakom prípade nemôze konstatovat existenciu pokracujúceho porusenia a zároven znízenú cinnost z dôvodu krízovej situácie medzi clenmi kartelu, ktorá ju navyse viedla k tomu, aby za toto obdobie pokutu neulozila. O pojme pokracujúce porusenie a opakované porusenie 190 Podla clánku 25 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 premlcacia lehota zacína plynút odo dna, ked doslo k spáchaniu porusenia. V prípade pokracujúceho alebo opakovaného porusovania vsak zacína premlcacia lehota plynút odo dna ukoncenia porusovania. 191 Judikatúra v tejto súvislosti spresnila, ze vo väcsine prípadov sa existencia protisútazného postupu alebo dohody musí vyvodit z urcitého mnozstva zhodných okolností a nepriamych dôkazov, ktoré - posudzované ako celok - môzu v prípade neexistencie iného prijatelného vysvetlenia predstavovat dôkaz o porusení pravidiel hospodárskej sútaze. Takéto nepriame dôkazy a zhodné okolnosti, ak sa posúdia ako celok, umoznujú odhalit nielen existenciu protisútazných správaní a dohôd, ale aj dlzku pokracujúceho protisútazného správania a obdobie, pocas ktorého sa dohoda uzavretá v rozpore s pravidlami hospodárskej sútaze uplatnovala (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 100 vyssie, bod 57, a z 21. septembra 2006, Nederlandse Federatieve Vereniging voor de Groothandel op Elektrotechnisch Gebied/Komisia, [40]C-105/04 P, Zb. s. I-8725, body 94 az 96 a tam citovanú judikatúru). 192 Okrem toho také porusenie clánku 81 ods. 1 ES môze vyplývat nielen z jednotlivého aktu, ale aj zo skupiny aktov alebo dokonca z pokracujúceho správania. Proti tomuto výkladu nemozno namietat, pretoze jedna alebo viaceré zlozky tejto skupiny aktov alebo tohto pokracujúceho správania by taktiez mohli samy osebe, zohladnované jednotlivo, predstavovat porusenie uvedeného ustanovenia. Pokial rôzne cinnosti zapadajú do "celkového plánu" vzhladom na ich rovnaký ciel skreslujúci hospodársku sútaz vnútri spolocného trhu, Komisia je oprávnená za tieto cinnosti vyvodzovat zodpovednost v závislosti od úcasti na porusení posudzovanom ako celok. (rozsudky Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 100 vyssie, bod 258, a z 21. septembra 2006, Nederlandse Federatieve Vereniging voor de Groothandel op Elektrotechnisch Gebied/Komisia, uz citovaný v bode 191 vyssie, bod 110). 193 Pokial ide o chýbajúci dôkaz o existencii dohody pocas urcitých stanovených období alebo minimálne o realizácii tejto dohody podnikom pocas daného obdobia, treba pripomenút, ze skutocnost, ze takýto dôkaz nebol predlozený za urcité stanovené obdobia, nebráni tomu, aby sa porusenie chápalo ako existujúce pocas celého obdobia dlhsieho nez toto obdobie, pokial by takýto záver vyplýval z objektívnych a zhodujúcich sa nepriamych dôkazov. V rámci porusenia trvajúceho niekolko rokov skutocnost, ze k prejavom kartelu dôjde v rozlicných obdobiach, ktoré môzu byt oddelené kratsími alebo dlhsími casovými intervalmi, nemá vplyv na existenciu tohto kartelu, pokial rôzne cinnosti tvoriace toto porusenie majú jediný ciel a spadajú do rámca porusenia, ktoré má jednotný a pokracujúci charakter (rozsudok Nederlandse Federatieve Vereniging voor de Groothandel op Elektrotechnisch Gebied/Komisia, uz citovaný v bode 191 vyssie, body 97 a 98; pozri tiez v tomto zmysle rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 100 vyssie, bod 260). 194 Judikatúra v tejto súvislosti odkryla viacero kritérií relevantných na posúdenie jednotného charakteru porusenia, a to konkrétne zhodnost cielov dotknutých postupov (pozri v tomto zmysle rozsudok Technische Unie/Komisia, uz citovaný v bode 102 vyssie, body 170 a 171, a rozsudky Súdu prvého stupna z 20. marca 2002, Dansk Rřrindustri/Komisia, [41]T-21/99, Zb. s. II-1681, bod 67, a z 27. septembra 2006, Jungbunzlauer/Komisia, [42]T-43/02, Zb. s. II-3435, bod 312), zhodnost dotknutých výrobkov a sluzieb (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupna z 15. júna 2005, Tokai Carbon a i./Komisia, T-71/03, T-74/03, T-87/03 a T-91/03, neuverejnený v Zbierke, body 118, 119 a 124, a Jungbunzlauer/Komisia, uz citovaný, bod 312), zhodnost podnikov, ktoré sa na nom zúcastnili (rozsudok Jungbunzlauer/Komisia, uz citovaný, bod 312), a zhodnost spôsobov jeho vykonania (rozsudok Dansk Rřrindustri/Komisia, uz citovaný, bod 68). Okrem toho sa na úcely tohto preskúmania môzu zohladnit zhodnost fyzických osôb zapojených do kartelu zastupujúcich podniky a zhodnost geografickej oblasti pôsobnosti dotknutých postupov. 195 Na základe judikatúry tak Komisia môze dospiet k záveru, ze porusenie - alebo úcasti podniku na porusení - sa neprerusilo, hoci nemá dôkazy o porusení pocas urcitých konkrétnych období, pokial rôzne cinnosti tvoriace toto porusenie majú jediný ciel a spadajú do rámca jediného a pokracujúceho porusenia, pricom takýto záver musí vyplývat z objektívnych a zhodujúcich sa nepriamych dôkazov preukazujúcich existenciu spolocného plánu. 196 Ak sú tieto podmienky splnené, pojem pokracujúce porusenie umoznuje Komisii ulozit pokutu za celé zohladnené obdobie trvania porusenia a stanovuje moment, od ktorého zacína bezat premlcacia lehota, teda den, ked sa pokracujúce porusenie skoncilo. 197 Podniky obvinené z tajnej dohody vsak môzu túto domnienku vyvrátit uvedením nepriamych alebo priamych dôkazov preukazujúcich, ze porusenie - alebo ich úcast na porusení - pocas tých istých období, naopak, nepokracovalo. 198 Okrem toho pojem opakované porusovanie je pojmom odlisným od pojmu pokracujúce porusenie (pozri v tomto zmysle rozsudok Vseobecného súdu z 19. mája 2010, IMI a i./Komisia, [43]T-18/05, Zb. s. II-1769, body 96 a 97), pricom toto rozlisovanie bolo navyse potvrdené pouzitím spojky "alebo" v clánku 25 ods. 2 nariadenia c. 1/2003. 199 Pokial mozno preukázat, ze úcast podniku na porusení sa prerusila a ze porusenie, ktorého sa podnik dopustil pred týmto prerusením a po nom, má rovnaké charakteristiky, ktoré treba posúdit najmä vzhladom na zhodnost cielov predmetných postupov, dotknutých výrobkov, podnikov zapojených do tajnej dohody, základných spôsobov jeho vykonávania, fyzických osôb zastupujúcich jednotlivé podniky a napokon na geografickú oblast pôsobnosti uvedených postupov, predmetné porusenie sa musí kvalifikovat ako jediné a opakované. 200 Komisia v tomto prípade nemôze ulozit pokutu za obdobie, pocas ktorého bolo porusenie prerusené. 201 Navyse podla ustanovení clánku 25 ods. 1 písm. b) nariadenia c. 1/2003 dlzka prerusenia nemôze prekrocit pät rokov, v takom prípade by totiz ulozenie pokuty za obdobie trvania porusenia pred týmto prerusením bolo premlcané. O existencii pokracujúceho porusenia v prejednávanej veci 202 V dôsledku toho treba urcit, ci bola Komisia za takých podmienok oprávnená konstatovat vo vztahu k zalobkyni existenciu pokracujúceho porusenia za obdobia od 1. apríla 1986 do 1. augusta 1992 a od 3. septembra 1996 do 2. mája 2007. 203 Treba pripomenút, ze v prejednávanej veci z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze podniky, ktorých sa toto rozhodnutie týka, sa casto odlisným spôsobom zúcastnili na porusení, ktoré spocívalo v rozdelení zákaziek vo verejných sútaziach, v urcovaní cien, v urcovaní kvót, v stanovení predajných podmienok, v geografickom rozdelení trhu a vo výmene citlivých informácií týkajúcich sa cien, objemov predaja a verejných sútazí na svetovom trhu s morskými palivovými hadicami. 204 V tejto súvislosti treba uviest, ze existencia spolocného plánu je v napadnutom rozhodnutí jasne stanovená. Tento spolocný plán vyplýva zo zhodnosti cielov predmetných postupov pred prechodným obdobím a po nom, dotknutých výrobkov, podnikov, ktoré sa na nom zúcastnili, hlavných postupov jeho vykonania, zapojených fyzických osôb konajúcich na úcet podnikov a napokon zo zhodnosti geografickej oblasti pôsobnosti uvedených postupov. 205 Vzhladom na to, ze správanie malo navyse za ciel odstránit rozdiely medzi clenmi kartelu a obnovit kartel pocas prechodného obdobia, ktoré vyplývajú z dokumentov poskytnutých zalobkynou a sú analyzované v bodoch 177 az 180 vyssie, musia sa preto povazovat za neoddelitelnú súcast spolocného plánu sledovaného clenmi kartelu. 206 Zalobkyna, ktorá bola navyse v tejto súvislosti vypocutá na pojednávaní, nepopiera, ze sa na porusení zúcastnila v období od 1. apríla 1986 do 1. augusta 1992 a potom v období od 9. mája 2000 do 2. mája 2007. 207 Zalobkyna síce uvádza, ze ide o odlisné porusenia, ktoré nemozno kvalifikovat ako pokracujúce alebo opakované porusenie, co potvrdila na pojednávaní, treba vsak zastávat názor, ze existencia spolocného plánu jasne vyplýva z napadnutého rozhodnutia, a to vzhladom na to, ze v období rokov 1986 - 2007 existovala zhodnost cielov predmetných postupov, dotknutých výrobkov, podnikov, ktoré sa na nom zúcastnili, hlavných postupov jeho vykonania, zapojených fyzických osôb na úcet podnikov a napokon zhodnost geografickej oblasti pôsobnosti uvedených postupov. 208 Navyse je preukázané, ze zalobkyna 3. septembra 1996 opätovne vstúpila do kartelu a na porusení sa zúcastnila do 13. mája 1997 (pozri bod 147 a nasl. vyssie) a ze bola aktívnou úcastníckou diskusií konaných v prechodnom období, ktorých cielom bolo obnovenie kartelu a jej opätovné vstúpenie do tohto kartelu (pozri bod 181 a nasl. vyssie). 209 Vseobecný súd navyse zamietol alternatívne vysvetlenia, ktoré zalobkyna uviedla v súvislosti so svojím správaním pocas tohto obdobia (pozri bod 181 a nasl. vyssie). 210 Komisia okrem toho pripústa a z clánku 1 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze zalobkyna prerusila svoju úcast na karteli v období od 1. augusta 1992 do 3. septembra 1996. 211 Komisia síce konstatovala, ze MRI sa dopustila pokracujúceho porusenia, zároven vsak konstatovala, ze jej úcast na karteli bola v období od 1. augusta 1992 do 3. septembra 1996 prerusená. 212 Komisia sa pritom nedopustila pochybenia, ked konstatovala, ze zalobkyna sa na karteli zúcastnila pocas dvoch odlisných období, ked dochádzalo k poruseniu, a to od 1. apríla 1986 do 1. augusta 1992 a od 3. septembra 1996 do 2. mája 2007. 213 Nesprávne posúdenie Komisie uvedené v bode 211 vyssie preto nemá nijaký vplyv na zákonnost napadnutého rozhodnutia, kedze Komisia mohla konstatovat, ze porusenie, ktorého sa dopustila zalobkyna, bolo opakovaným porusením v zmysle clánku 25 nariadenia c. 1/2003 - obe obdobia, ked dochádzalo k poruseniu, sa totiz vyznacujú existenciou spolocného plánu (pozri body 203 a 204 vyssie) - a ze prerusenie úcasti MRI na porusení v období od 1. augusta 1992 do 3. septembra 1996 bolo kratsie ako pät rokov (pozri bod 201 vyssie). 214 Na záver, kedze treba konstatovat, ze porusenie spáchané v období od 1. apríla 1986 do 1. augusta 1992 nebolo premlcané, prvý zalobný dôvod, ktorý je v podstate zalozený na tom, ze Komisia nemohla konstatovat, ze doslo k premlcaniu porusenia, sa musí zamietnut. Rovnako treba zamietnut výhradu zalozenú na nedostatku dôvodnosti, kedze z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze zalobkyna sa zúcastnila na karteli v priebehu dvoch odlisných období, ked dochádzalo k poruseniu, a to v obdobiach od 1. apríla 1986 do 1. augusta 1992 a od 3. septembra 1996 do 2. mája 2007. 215 Dalej argumentácia, ktorú zalobkyna uviedla na podporu svojho druhého zalobného dôvodu, týkajúca sa premlcania obdobia od 3. septembra 1996 do 9. mája 2000, ked dochádzalo k poruseniu, sa tiez musí zamietnut, lebo je preukázané, ze od 3. septembra 1996 opätovne vstúpila do kartelu a ze sa pocas prechodného obdobia zúcastnila na diskusiách smerujúcich k obnoveniu kartelu a k urceniu jej postavenia v rámci neho. 216 Z predchádzajúcich úvah vyplýva, ze prvá, druhá a tretia cast druhého zalobného dôvodu sa musí zamietnut v rozsahu, v akom v nich zalobkyna v podstate tvrdí, ze Komisia poskytla nesprávny výklad dôkazov, ktoré mala k dispozícii, a nepredlozila dôkaz o jej úcasti na karteli za obdobie od 3. septembra 1996 do 9. mája 2000, a dalej, ze neposkytla prijatelné alternatívne vysvetlenie dôkazov uvedených Komisiou, ako aj jej správania pocas tohto obdobia. d) O dôvodnosti ostatných castí druhého zalobného dôvodu 217 Pokial ide o argumentáciu, ktorú zalobkyna uviedla v rámci druhej casti svojho druhého zalobného dôvodu, podla ktorej Komisia mala preukázat jej úcast na novom porusení, kedze porusenie pred rokom 1992 bolo premlcané, a ze Komisia nemohla v tomto ohlade konstatovat existenciu pokracujúceho porusenia od 1. apríla 1986, treba navyse pripomenút, ze Komisia sa nedopustila porusenia, ked konstatovala, ze zalobkyna sa zúcastnila na karteli pocas dvoch nepochybne odlisných období, ked dochádzalo k porusovaniu, v priebehu ktorých sa pritom zúcastnila na spolocnom pláne, ktorý spocíval v zhodnosti cielov predmetných postupov pred prechodným obdobím a po nom, dotknutých výrobkov, podnikov, ktoré sa na nom zúcastnili, hlavných postupov jeho vykonania, zúcastnených fyzických osôb konajúcich na úcet podnikov a napokon v zhodnosti geografického rozsahu pôsobnosti uvedených postupov (pozri body 203 a 204 vyssie). Zalobkyna teda nesprávne tvrdí, ze sa zúcastnila na novom porusení, a preto sa jej argumentácia musí zamietnut. 218 Pokial ide o argumentáciu, ktorú zalobkyna uvádza na podporu tretej casti druhého zalobného dôvodu, podla ktorej Komisia nepreukázala, ze jej správanie v období od 3. septembra 1996 do 9. mája 2000 bolo úzko spojené s uskutocnením súhrnu protisútazných úcinkov plánovaných ostatnými porusovatelmi v rámci spolocného plánu sledujúceho jediný ciel, treba konstatovat, ze tým, ze sa zalobkyna 3. septembra 1996 pripojila ku koordinácii v rámci kartelu a pri tejto prílezitosti získala cast zákazky "Sumed", a dalej tým, ze sa aktívne zúcastnila na kontaktoch smerujúcich k obnoveniu kartelu pocas prechodného obdobia, je jasne preukázané, ze bola úzko spojená s uskutocnením súhrnu protisútazných úcinkov spolocného plánu zamýslaného ostatnými porusovatelmi. Jej argumentácia sa preto musí zamietnut. 219 Rovnako treba zamietnut argumentáciu, ktorú zalobkyna uviedla v rámci stvrtej casti druhého zalobného dôvodu, podla ktorej bola sankcionovaná len za obdobie od 3. septembra 1996 do 13. mája 1997, pricom jej správanie bolo pocas prechodného obdobia rovnaké, a ze toto rozdielne zaobchádzanie je okrem toho nedôvodné. Z predchádzajúcich úvah totiz vyplýva, ze zalobkyna sa v období od 3. septembra 1996 do 13. mája 1997 znovu stala úcastníckou kartelu, ked získala cast zákazky vo verejnej sútazi "Sumed" v nadväznosti na jej koordináciu s ostatnými clenmi kartelu v tomto ohlade a pocas prechodného obdobia sa zúcastnila na kontaktoch smerujúcich k obnoveniu kartelu a k rokovaniu o jej postavení v rámci neho. Ide teda o odlisné správanie, ktoré odôvodnuje rozhodnutie Komisie ulozit pokutu za obdobie od 3. septembra 1996 do 13. mája 1997 a neulozit ju za prechodné obdobie. 220 Navyse tento záver vôbec nie je spochybnený argumentáciou zalobkyne, podla ktorej nebola za obdobie od mája 1999 do mája 2000 sankcionovaná, zatial co ostatným clenom kartelu bola sankcia ulozená, a tento rozdiel je odôvodnený tým, ze aktívne opätovne vstúpila do kartelu az o rok neskôr nez ostatní clenovia kartelu, a obnovila s nimi svoje kontakty, aby si znovu vyjednala podmienky svojej úcasti. 221 V dôsledku toho je potrebné celú stvrtú cast druhého zalobného dôvodu zamietnut. 222 Pokial ide o piatu cast druhého zalobného dôvodu, v rámci ktorej zalobkyna v podstate tvrdí, ze protiprávne skutocnosti v období rokov 1996 - 2000 sú odlisné od protiprávneho správania, ku ktorému doslo v rámci samotného kartelu, a musí sa teda sankcionovat rozdielne, za predpokladu, ze sa nepremlcalo, treba odkázat na posúdenia uvedené v bodoch 123 az 187 a 202 az 214 vyssie, a preto zamietnut tak argumentáciu zalobkyne vo veci samej, ako aj výhradu zalozenú na nedostatku odôvodnenia. 223 Na záver je preto potrebné zamietnut prvý a druhý zalobný dôvod. C - O tretom zalobnom dôvode, zalozenom na viacerých pochybeniach pri stanovení výsky pokuty, na porusení zásady proporcionality, zásady primeranosti sankcie, zásady rovnosti zaobchádzania, zásady ochrany legitímnej dôvery a na nedostatku odôvodnenia 224 Na úvod treba pripomenút, ze zásada rovnosti zaobchádzania vyzaduje, aby sa porovnatelné situácie neposudzovali rozdielne a rozdielne situácie neposudzovali rovnako, pokial takéto posudzovanie nie je objektívne odôvodnené (pozri rozsudok Súdneho dvora z 3. mája 2007, Advocaten voor de Wereld, [44]C-303/05, Zb. s. I-3633, bod 56 a tam citovanú judikatúru). 225 Okrem toho zásada proporcionality vyzaduje, aby akty institúcií Spolocenstva neprekracovali hranice toho, co je primerané a nevyhnutné na dosiahnutie sledovaného ciela. Pri výpocte pokút sa závaznost porusení musí stanovit v závislosti od viacerých okolností a ziadnej z nich nemozno pripísat neprimeranú dôlezitost v porovnaní s inými kritériami posúdenia. V tomto kontexte to znamená, ze podla zásady proporcionality musí Komisia pokutu stanovit proporcionálne k okolnostiam, ktoré zohladnila pri posúdení závaznosti porusenia, a uvedené okolnosti musí v tejto súvislosti uplatnovat koherentným a objektívne odôvodneným spôsobom (pozri rozsudky Vseobecného súdu Jungbunzlauer/Komisia, uz citovaný v bode 194 vyssie, body 226 az 228 a tam citovanú judikatúru, a z 28. apríla 2010, Gütermann a Zwicky/Komisia, [45]T-456/05 a T-457/05, Zb. s. II-1443, bod 264). 226 Napokon v súlade s ustálenou judikatúrou právo dovolávat sa zásady ochrany legitímnej dôvery sa vztahuje na kazdú osobu v situácii, ked institúcia Únie spôsobila vznik dôvodných ocakávaní tým, ze mu poskytla presné uistenia (rozsudky Súdneho dvora z 24. novembra 2005, Nemecko/Komisia, C-506/03, neuverejnený v Zbierke, bod 58, a z 18. júla 2007, AER/Karatzoglou, [46]C-213/06 P, Zb. s. I-6733, bod 33). Bez ohladu na formu oznámenia sú takýmito uisteniami tie informácie, ktoré sú presné, zhodujú sa a neviazu sa na splnenie ziadnej podmienky [pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora zo 16. decembra 2008, Masdar (UK)/Komisia, [47]C-47/07 P, Zb. s. I-9761, body 34 a 81]. 1. O prvej casti tretieho zalobného dôvodu, zalozenej na nesprávnom posúdení závaznosti porusenia a na porusení zásady rovnosti zaobchádzania a) Napadnuté rozhodnutie 227 Z odôvodnení 437 az 445 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia pouzila percentuálnu sadzbu vo výske 25 % príslusných predajov na úcely stanovenia základnej výsky pokuty v závislosti od závaznosti porusenia. b) Tvrdenia úcastníkov konania 228 Zalobkyna zastáva názor, ze pouzitie percentuálnej sadzby vo výske 25 % príslusných predajov na úcely stanovenia základnej sumy pokuty v závislosti od závaznosti porusenia je nesprávne a neodôvodnené, pretoze Komisia ju tým, ze takto postupovala, diskriminujúcim spôsobom prirovnala k ostatným výrobcom, lebo podla jej názoru je závaznost porusenia, ktorého sa dopustila, omnoho nizsia nez závaznost porusenia, ktorého sa dopustili ostatné podniky. 229 Z judikatúry tak podla nej vyplýva, ze v záujme dodrzania zásad rovnosti zaobchádzania a primeranosti sankcie Komisia nemôze upustit od preskúmania faktorov, ktoré majú za následok odlisné posúdenie závaznosti porusenia pripisovaného kazdému z podnikov, co znamená, ze musí urcit pokutu s primeraným ohladom na osobitné okolnosti, ktoré odlisujú postavenie jedného podniku od postavenia ostatných podnikov. Komisia podla jej názoru nevykonala nijaké posúdenie týkajúce rozdielu v miere a intenzite jej úcasti na karteli, pricom v rozhodnutí pri viacerých prílezitostiach uznala, ze mala v rámci kartelu osobitné postavenie (napríklad v odôvodneniach 170, 187 a 211 az 214 napadnutého rozhodnutia). 230 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia nezohladnila najmä skutocnost, ze na rozdiel od ostaných výrobcov nikdy nebola "vernou, nadsenou a dynamickou úcastníckou" kartelu, ako to dosvedcuje skutocnost, ze sa dvakrát rozhodla ukoncit svoju úcast na karteli, ze ako jediná vykonávala cinnosti proti kartelu, ze neustále bola vystavená nátlaku, vyhrázkam a odvetným opatreniam zo strany konkurentov a ze jej okrem toho nemozno pripísat úcast na jedinom a komplexnom porusení za celé obdobie, ktoré Komisia zohladnila. 231 Z toho podla nej vyplýva, ze Komisia porusila zásady proporcionality a rovnosti zaobchádzania, teda zásady, ktoré nemôzu byt eliminované usmerneniami o pokutách. 232 Komisia túto argumentáciu spochybnuje. c) Posúdenie Vseobecného súdu 233 Zalobkyna v podstate poukazuje na nesprávne posúdenie, ako aj na porusenie zásad proporcionality a rovnosti zaobchádzania. 234 Ako Komisia správne pripomína, podla ustálenej judikatúry sa závaznost porusenia urcuje s ohladom na viacero faktorov - ako sú konkrétne okolnosti veci, jej kontext a odstrasujúci dosah pokút -, vo vztahu ku ktorým Komisia disponuje urcitou mierou volnej úvahy (rozsudok Súdneho dvora z 10. mája 2007, SGL Carbon/Komisia, [48]C-328/05 P, Zb. s. I-3921, bod 43). 235 Medzi faktory, na ktoré mozno prihliadat pri posúdení závaznosti porusení, patrí správanie kazdého podniku, úloha kazdého z nich pri vytvorení kartelu, zisk, ktorý z neho mohli mat, ich velkost a hodnota dotknutých tovarov, ako aj riziko, ktoré porusenia tohto typu predstavujú pre ciele Únie. V tejto súvislosti je pri urcení výsky pokuty dovolené zohladnit tak celkový obrat podniku, ktorý je síce iba priblizným a nepresným ukazovatelom velkosti podniku a jeho hospodárskej sily, ako aj cast tohto obratu pochádzajúca z predaja tovaru, na ktorý sa porusenie vztahuje, ktorá je spôsobilá naznacit rozsah tohto porusenia. Je dôlezité, aby sa ani jednému z týchto císelných údajov nepripisovala neprimeraná dôlezitost v porovnaní s inými kritériami posúdenia, pretoze stanovenie primeranej výsky pokuty nemôze byt výsledkom jednoduchého výpoctu zalozeného na obrate dosiahnutom z predaja dotknutého tovaru. Navyse právo Únie neobsahuje vseobecne platnú zásadu, ze sankcia musí byt proporcionálna obratu dosiahnutému podnikom prostredníctvom predaja výrobkov, ktoré sú predmetom porusenia (rozsudok Súdneho dvora z 8. decembra 2011, KME Germany a i./Komisia, C-389/10 P, body 58 az 60). 236 V prejednávanej veci treba konstatovat, ze zalobkyna síce v roku 1992 prerusila svoju úcast na karteli, nic to vsak nemení na tom, ze 3. septembra 1996 opätovne vstúpila do kartelu a ze v období od mája 1997 do decembra 1999 udrziavala s ním protiprávne kontakty smerujúce k tomu, aby sa v máji 2000 znovu stala jeho plnou úcastníckou, ktorou bola az do mája 2007. Tvrdí, ze zúcastnit sa na karteli bola údajne prinútená, avsak túto argumentáciu nemozno prijat, rovnako ako nemozno prijat jej tvrdenia, ze sa na jedinom a komplexnom porusení nezúcastnila (pozri body 159, 185 a 202 az 214 vyssie). 237 Z toho vyplýva, ze zalobkyna nebola v situácii, ktorá by ju odlisovala od ostatných úcastníkov kartelu a ktorá by odôvodnovala, aby sa v jej prípade na úcely stanovenia základnej sumy pokuty pouzila odlisná percentuálna sadzba príslusných predajov. 238 Z toho tiez vyplýva, ze Komisia zásadu proporcionality neporusila. 239 Prvá cast tretieho zalobného dôvodu sa preto musí zamietnut v celom rozsahu. 2. O druhej casti tretieho zalobného dôvodu, zalozenej na pochybení pri výpocte pokuty v závislosti od dlzky trvania porusenia a na porusení zásady ochrany legitímnej dôvery a) Napadnuté rozhodnutie 240 Z odôvodnení 141 az 147 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia, ktorá vychádzala z rôznych dokumentov vrátane niektorých interných správ poskytnutých spolocnostou MRI v rámci jej ziadosti o zhovievavost (odôvodnenia 143 az 145 napadnutého rozhodnutia), zastávala názor, ze MRI sa znovu aktívne pripojila ku kartelu 3. septembra 1996. 241 V odôvodnení 487 napadnutého rozhodnutia sa uvádzajú dôvody, pre ktoré Komisia nesúhlasí s argumentáciou zalobkyne, v ktorej pozaduje, aby sa podla bodu 26 oznámenia o spolupráci proti nej nepouzili dôkazy, ktoré poskytla Komisii v súvislosti s obdobím rokov 1996 a 1997. 242 Odôvodnenia 447 a 448 napadnutého rozhodnutia napokon spresnujú dlzku obdobia, ked dochádzalo k poruseniu, ktorú Komisia zohladnila na úcely výpoctu pokuty. b) Tvrdenia úcastníkov konania 243 Zalobkyna v podstate tvrdí, ze zahrnutím obdobia od 3. septembra 1996 do 13. mája 1997 bola dlzka trvania porusenia nesprávne stanovená na osem rokov (kedze obdobie ôsmich mesiacov sa zaokrúhlilo nahor ako dalsí rok), co malo za následok zvýsenie pokuty priblizne [dôverné]. Zastáva totiz názor, ze za toto obdobie bola sankcionovaná neoprávnene, a to iba na základe dôkazov, ktoré Komisii sama poskytla v rámci programu zhovievavosti. Tieto dôkazy sa pritom v súlade s oznámením o spolupráci nemohli proti nej pouzit a toto porusenie jej práv je rovnako v rozpore so zásadou ochrany legitímnej dôvery. Napadnuté rozhodnutie nie je v tejto súvislosti primerane odôvodnené. 244 Komisia v tejto súvislosti len odkazuje na svoju argumentáciu uvedenú v rámci druhého zalobného dôvodu. c) Posúdenie Vseobecným súdom 245 Z analýzy druhého zalobného dôvodu vyplýva, ze Komisia správne zastávala názor, ze zalobkyna 3. septembra 1996 opätovne vstúpila do kartelu a plne sa zúcastnovala na porusení az do 13. mája 1997 (pozri bod 159 vyssie). 246 Komisia sa teda nedopustila nijakého pochybenia tým, ze zohladnila obdobie od 3. septembra 1996 do 13. mája 1997, ked dochádzalo k poruseniu, a tým, ze v súlade so svojimi usmerneniami dobu porusovania v trvaní sedem a pol roka stanovila na osem rokov. 247 Okrem toho treba konstatovat, ze napadnuté rozhodnutie obsahuje primerané odôvodnenie, ktoré je uvedené v jeho odôvodneniach 141 az 147 a 487. Výhrada zalozená na nedostatku odôvodnenia sa preto musí zamietnut. 248 Dalej treba zamietnut výhradu zalozenú na porusení zásady ochrany legitímnej dôvery tým, ze Komisia voci zalobkyni pouzila niektoré dokumenty, ktoré predlozila v rámci svojej ziadosti o spoluprácu, lebo Komisia nebola povinná tieto dokumenty podla bodu 26 posledného odseku oznámenia o spolupráci odmietnut, a ze tieto dokumenty neboli v nijakom prípade nevyhnutné na preukázanie porusenia, ktorého sa zalobkyna dopustila v období od septembra 1996 do mája 1997 (pozri body 123 az 159 vyssie). 249 Druhú cast tretieho zalobného dôvodu preto treba v celom rozsahu zamietnut. 3. O tretej casti tretieho zalobného dôvodu, zalozenej na pochybení pri zvýsení pokuty na úcely odstrasenia a na porusení povinnosti odôvodnenia a zásady rovnosti zaobchádzania a) Napadnuté rozhodnutie 250 Z odôvodnení 449 a 450 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia podla bodu 25 usmernení uplatnila na úcely odstrasenia zvýsenie základnej sumy vo výske 25 % hodnoty predaja. b) Tvrdenia úcastníkov konania 251 Zalobkyna pripomína, ze 25 % zvýsenie na úcely zabezpecenia odstrasujúceho úcinku je maximálnou hornou hranicou, ktorú umoznujú usmernenia, v ktorých sa stanovuje, ze toto zvýsenie sa pohybuje medzi 15 % a 25 % hodnoty predaja. 252 Zastáva názor, ze Komisia tým, ze jej ulozila toto maximálne zvýsenie, ju nesprávne postavila na roven s ostatnými výrobcami, pricom toto prirovnanie je v rozpore s uplatnitelnými zásadami a je neodôvodnené. 253 Komisia tak podla zalobkyne nezohladnila skutocnost, ze bola ovela mensím podnikom nez ostatní výrobcovia. Judikatúra pritom vyzaduje, aby zvýsenie uplatnované na úcely zabezpecenia odstrasujúceho úcinku zohladnovalo rôzne velkosti podnikov, ktoré sa na karteli zúcastnili. 254 Zalobkyna tvrdí, ze to isté platí, pokial ide o rozdiel v jej správaní, kedze nebola aktívnym clenom kartelu, v roku 1992 z kartelu vystúpila a robila vsetko, co mohla, aby sa od neho distancovala a opätovne don vstúpila iba preto, lebo nemohla odolávat nátlakom a vyhrázkam ostatných clenov kartelu. Navyse v roku 2003 jej vedenie nesporne vyjadrilo svoju vôlu opustit kartel, a hoci napriek vsetkému v karteli po tomto dátume zostala, bolo to len z dôvodu správania niektorých nelojálnych zamestnancov dcérskej spolocnosti nachádzajúcej sa v Spojených státoch, ktorí konali bez jej vedomia a proti jej vôli, pricom Komisia okrem iného nikdy netvrdila, ze vedela o cinnosti jej americkej pobocky, a o to menej, ze by ich schválila. Okrem toho, ked sa dozvedela o ich úlohe na karteli a o tom, ze porusili jej etický kódex, okamzite ukoncila svoje vztahy s pánom F., ktorý bol konzultantom, a svoj pracovnoprávny vztah s bývalým zamestnanom MOM. 255 Od roku 2005 navyse zaviedla interný postup ukladajúci jej zamestnanom povinnost dodrzat právnu úpravu týkajúcu sa hospodárskej sútaze a podla nového etického kódexu prijatého v rámci toho sankcionovala jedného zo svojich zamestnancov. 256 To podla nej poukazuje na to, ze bola a je plne presvedcená o nevyhnutnosti v budúcnosti sa nezúcastnovat na protisútazných cinnostiach, a teda zvýsenie pokuty na úcely odstrasenia je úplne zbytocné a neodôvodnené. 257 Napokon uplatnenie maximálnej sadzby zvýsenia je v kazdom prípade zjavne nedôvodné, a to vzhladom na úlohu, ktorú v karteli zohrávala. 258 Komisia túto argumentáciu spochybnuje. c) Posúdenie Vseobecným súdom 259 Po prvé treba pripomenút, ze usmernenia stanovujú: "10. Komisia najskôr urcí základnú výsku pokuty pre kazdý podnik alebo zdruzenie podnikov. 11. Potom môze zvýsit alebo znízit túto sumu. ... 19. Základná výska pokuty bude súvisiet s urcitou castou hodnoty predaja stanovenou v závislosti od stupna závaznosti porusenia a vynásobenou poctom rokov, v ktorých porusenie trvalo. 20. Vyhodnotenie závaznosti sa vykoná osobitne na kazdý typ porusenia, prihliadajúc na vsetky relevantné okolnosti prípadu. ... 23. Medzi najzávaznejsie obmedzenia hospodárskej sútaze patria svojou povahou horizontálne dohody o stanovení cien, rozdelení trhu a obmedzení produkcie, ktoré sú zväcsa tajné. Tieto by mali byt na základe politiky hospodárskej sútaze prísne sankcionované. ..." 260 Po druhé bolo opakovane rozhodnuté, ze zatial co sa východisková suma pokuty stanovuje v závislosti od porusenia, jeho závaznost sa urcuje s odkazom na mnozstvo iných okolností, v prípade ktorých disponuje Komisia volnou úvahou (rozsudok KME Germany a i./Komisia, uz citovaný v bode 235 vyssie, bod 58). Z usmernení okrem toho vyplýva, ze posúdenie závaznosti porusenia sa vykonáva v dvoch etapách. V prvom stádiu sa posudzuje vseobecná závaznost výlucne v závislosti od skutocností vlastných poruseniu, ako sú jeho povaha a dosah na trh, a v druhom stádiu sa posudzuje relatívna závaznost v závislosti od okolností vlastných dotknutému podniku, co navyse vedie Komisiu k zohladneniu nielen prípadných pritazujúcich okolností, ale aj prípadných polahcujúcich okolností. Tento prístup umoznuje najmä v rámci porusení, do ktorých sa zapojilo viacero podnikov, zohladnit pri posúdení závaznosti porusenia rôzne úlohy pripadajúce jednotlivým podnikom a ich správanie voci Komisii v priebehu konania (rozsudky Vseobecného súdu z 12. júla 2001, Tate & Lyle a i./Komisia, [49]T-202/98, T-204/98 a T-207/98, Zb. s. II-2035, bod 109, a z 28. apríla 2010, BST/Komisia, [50]T-452/05, Zb. s. II-1373, bod 48). Aj keby sa individuálna úloha zalobkyne povazovala za bezvýznamnú, nemohlo by to spochybnit stupen závaznosti porusenia. 261 Komisii preto nemozno vytýkat, ze zastávala názor, ze porusenie - ktoré trvalo prinajmensom v období rokov 1986 - 2007 a vyznacovalo sa dohodami o cenách, ako aj geografickým rozdelením trhov a kvótami - predstavovalo významnú vseobecnú závaznost. 262 Zalobkyna sa vsak plne zúcastnila na protiprávnom správaní, aj ked v roku 1992 kartel opustila a opätovne don vstúpila az v roku 1996, co bolo pri výpocte pokuty, ktorá jej bola ulozená, zohladnené, kedze jej za obdobie pred 3. septembrom 1996 nebola ulozená nijaká pokuta (pozri odôvodnenie 448 napadnutého rozhodnutia). 263 Výhrada týkajúca sa porusenia zásady rovnosti zaobchádzania musí byt teda zamietnutá. 264 Po tretie, kedze podla ustálenej judikatúry Komisia nie je povinná uskutocnovat výpocet sumy pokuty zo súm zalozených na obrate dotknutých podnikov, nevyzaduje sa od nej ani to, aby v prípade, ak ukladá pokuty viacerým podnikom zapojeným do toho istého porusenia, zabezpecila, ze konecné sumy pokút pre dotknuté podniky, ktoré sú výsledkom jej výpoctu, vyjadrovali akékolvek rozlísenie medzi nimi, co sa týka ich celkového obratu alebo ich obratu na relevantnom trhu výrobkov. V tomto ohlade je namieste spresnit, ze clánok 15 ods. 2 nariadenia Rady c. 17 zo 6. februára 1962, prvého nariadenia implementujúceho clánky [81 ES] a [82 ES] ([51]Ú. v. ES 13, 1962, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3), ani clánok 23 ods. 3 nariadenia c. 1/2003 nevyzadujú, aby v prípade, ak sa ukladajú pokuty viacerým podnikom zapojeným do toho istého porusenia, suma pokuty, ktorá je ulozená podniku malej alebo strednej velkosti, nebola v percentách obratu vyssia ako suma pokút ulozených väcsím podnikom. Z týchto ustanovení totiz vyplýva, ze tak pri podnikoch malej alebo strednej velkosti, ako aj pri velkých podnikoch sa pri stanovení sumy pokuty posudzuje závaznost a dlzka trvania porusenia. Pokial Komisia ulozí podnikom zapojeným do toho istého porusenia pokuty, ktoré sú pre kazdý z nich zdôvodnené v pomere k závaznosti a dlzke trvania porusenia, nemozno jej vytýkat, ze pre niektoré z nich je suma pokuty v pomere k obratu vyssia ako pre iné podniky. Komisia nie je povinná znízit výsku pokút, pokial dotknuté podniky patria medzi malé a stredné podniky. Velkost podniku je totiz uz zohladnená hornou hranicou pokuty, ktorú stanovuje clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánok 23 ods. 3 nariadenia c. 1/2003, ako aj ustanovenia usmernení. Okrem týchto úvah o velkosti neexistuje nijaký dôvod, aby sa s malými a so strednými podnikmi zaobchádzalo odlisne ako s ostatnými podnikmi. Skutocnost, ze dotknuté podniky patria medzi malé a stredné podniky, ich nezbavuje povinnosti dodrziavat pravidlá hospodárskej sútaze (pozri rozsudky Vseobecného súdu Gütermann a Zwicky/Komisia, uz citovaný v bode 225 vyssie, body 279 az 281 a tam citovanú judikatúru, a z 28. apríla 2010, Amann & Söhne a Cousin Filterie/Komisia, [52]T-446/05, Zb. s. II-1255, body 198 az 200). 265 Zalobkyna preto nesprávne tvrdí, ze z dôvodu jej malej velkosti sa s nou malo zaobchádzat rozdielne z hladiska posúdenia závaznosti porusenia, na ktorom sa, ako je navyse preukázané, plne zúcastnila. 266 Výhrada zalozená na porusení zásady proporcionality musí byt preto tiez zamietnutá. 267 Po stvrté, kedze zalobkyna nemôze úcinne tvrdit, ze sa v období rokov 1996 az 2000 na karteli zúcastnovala len okrajovo alebo ze cielom jej úcasti bolo zaujat defenzívny postoj voci svojim konkurentom (pozri najmä bod 185 vyssie), nemozno Komisii vytýkat, ze tieto skutocnosti v rámci svojho posúdenia závaznosti porusenia nezohladnila. 268 Hoci zalobkyna okrem toho tvrdí, ze nevedela o protiprávnych konaniach svojej americkej dcérskej spolocnosti MOM, v tejto zalobe nepopiera, ze v zmysle judikatúry je plne zodpovedná za ciny, ktorých sa MOM dopustila (rozsudok Súdneho dvora z 10. septembra 2009, Akzo Nobel a i./Komisia, [53]C-97/08 P, Zb. s. I-8237). Obmedzuje sa totiz na spochybnenie percentuálneho zvýsenia uplatnovaného na úcely odstrasenia zo strany Komisie, ktorá dostatocne nezohladnila jej postoj, predovsetkým v porovnaní s ostatnými podnikmi, ktoré sa na karteli zúcastnili. 269 Za takých okolností je úmysel, ktorý mohla zalobkyna v roku 2003 vyjadrit, a to opustit kartel, irelevantný, kedze je prinajmensom preukázané, ze jej dcérska spolocnost sa az do roku 2007 nadalej zúcastnovala na porusení. 270 Komisia bola teda oprávnená zohladnit skutocnost, ze zalobkyna sa prinajmensom prostredníctvom svojej dcérskej spolocnosti zúcastnovala na karteli do mája 2007. 271 Komisia sa preto v tomto ohlade nedopustila nesprávneho posúdenia závaznosti porusenia. 272 To isté platí, pokial ide o interný program zalobkyne smerujúci k dodrziavaniu práva hospodárskej sútaze, kedze uz bolo rozhodnuté, ze aj ked je urcite dôlezité, ze podnik prijal opatrenia na zabránenie tomu, aby boli v budúcnosti spáchané nové porusenia práva hospodárskej sútaze jeho zamestnancami, táto skutocnost nic nemení na existencii porusenia, ktoré bolo konstatované. Táto okolnost nezaväzuje Komisiu k tomu, aby na základe polahcujúcej okolnosti znízila výsku pokuty ulozenú uvedenému podniku (pozri v tomto zmysle rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 115 vyssie, bod 373). 273 V dôsledku toho treba zamietnut výhradu zalozenú na údajnom nedostatku odstrasujúceho úcinku zvýsenia pokuty z dôvodu, ze zalobkyna uz prijala opatrenia preukazujúce jej zelanie zabránit tomu, aby sa nezúcastnila na nekalosútazných cinnostiach. 274 Napokon po piate z predchádzajúcich úvah vyplýva, ze výhrada zalozená na nedostatku odôvodnenia musí byt tiez zamietnutá. 275 Tretiu cast tretieho zalobného dôvodu treba preto zamietnut. 4. O stvrtej casti tretieho zalobného dôvodu, zalozenej na nesprávnom posúdení podmienok na uplatnenie polahcujúcich okolností a na porusení povinnosti odôvodnenia a) Napadnuté rozhodnutie 276 Z odôvodnenia 464 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia nepriznáva clenom kartelu nijakú polahcujúcu okolnost, ktorá môze vyplývat z pasívnej alebo druhoradej úlohy v rámci kartelu. b) Tvrdenia úcastníkov konania 277 Zalobkyna zastáva názor, ze Komisia bez toho, aby vykonala osobitné preskúmanie individuálnej situácie podnikov, a bez akéhokolvek odôvodnenia odmietla v odôvodnení 464 napadnutého rozhodnutia priznat polahcujúce okolnosti. 278 Takým konaním vôbec nezohladnila osobitnú situáciu zalobkyne ani mnozstvo okolností relevantných na kvalifikáciu jej správania voci kartelu a v rámci neho a tak porusila zásadu rovnosti zaobchádzania. 279 Zalobkyna okrem toho tvrdí, ze nepatrí medzi "viaceré podniky" (odôvodnenie 434 napadnutého rozhodnutia), ktoré sa odvolávajú na nepatrný význam svojej cinnosti v odvetví morských palivových hadíc, aby sa na ne uplatnili polahcujúce okolnosti, co predstavuje nerozlisujúce a povrchné prirovnanie jej obhajoby k obhajobe ostatných výrobcov. 280 Podla jej názoru sa Komisia obmedzila iba na to, ze s nou zaobchádzala rovnako ako so spolocnostami Trelleborg a Dunlop, pricom správanie ani postavenie týchto podnikov neboli porovnatelné s jej správaním a postavením. 281 Zalobkyna napokon zastáva názor, ze znízenie, ktoré sa jej malo priznat, by v nijakom prípade nemohlo byt nizsie nez o 30 %. 282 Tieto tvrdenia Komisia spochybnuje. c) Posúdenie Vseobecným súdom 283 Treba pripomenút, ze usmernenia stanovujú: "29. Komisia môze znízit základnú výsku pokuty, ak zistí existenciu polahcujúcich okolností, napríklad: ... -- ak podnik dokáze, ze jeho úcast na porusení je významne znízená, a v dôsledku toho preukáze, ze v case, ked bol stranou dohôd predstavujúcich porusenie, sa v skutocnosti vyhýbal ich uplatnovaniu a správal sa na trhu konkurencným spôsobom; samotná skutocnost, ze sa urcitý podnik podielal na porusení v kratsom casovom období ako ostatné podniky, sa nebude povazovat za polahcujúcu okolnost, pretoze táto okolnost je uz zohladnená vo výske pokuty, ..." 284 Odôvodnenie 464 napadnutého rozhodnutia s názvom "Pasívna a/alebo druhoradá úloha" znie: "Viaceré dotknuté podniky tvrdia, ze ich cinnost [týkajúca sa morských palivových hadíc] je málo významnou cinnostou. Komisia vo vseobecnosti zastáva názor, ze to nemôze slúzit ako východisko na stanovenie pasívnej alebo druhoradej úlohy, ktorá je zalozená výlucne na type úlohy, ktorú podnik zohrával v rámci kartelu, a nie na význame cinnosti v rámci skupiny. Komisia navyse poznamenáva, ze napriek relatívnemu významu cinnosti vsetky podniky, ktoré sa na nej zúcastnili, zastávali názor, ze cinnost [týkajúca sa morských palivových hadíc] bola dostatocne významná na jej zachovanie, pravdepodobne z dôvodov rentability (okrem Bridgestone, ktorá ukoncila svoju cinnost po skoncení porusenia). Komisia napokon uvádza, ze relatívny význam cinnosti je dostatocne zretelný pri výpocte základnej sumy pokuty a ze ho netreba viac zohladnit." 285 Najprv je potrebné preskúmat, ako tvrdí zalobkyna, ci sa Komisia dopustila nesprávneho posúdenia, ked dospela k záveru, ze jej netreba uznat prospech z polahcujúcej okolnosti. 286 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze podla judikatúry nátlak zo strany urcitých podnikov, ktorého cielom je donútit ostatné podniky, aby sa podielali na porusení práva hospodárskej sútaze, nezbavuje dotknutý podnik zodpovednosti za spáchané porusenie, a to bez ohladu na významnost tohto nátlaku, nijako nemení závaznost kartelu a nemôze predstavovat polahcujúcu okolnost na úcely výpoctu výsok pokút, pokial dotknutý podnik mohol oznámit prípadný nátlak príslusným orgánom a podat týmto orgánom staznost (pozri v tomto zmysle rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 115 vyssie, body 369 a 370, a rozsudok Súdu prvého stupna z 29. novembra 2005, Union Pigments/Komisia, [54]T-62/02, Zb. s. II-5057, bod 63). Komisia v dôsledku toho nebola povinná zohladnit hrozby uvádzané v prejednávanej veci ako polahcujúcu okolnost (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 26. apríla 2007, Bolloré a i./Komisia, [55]T-109/02, T-118/02, T-122/02, T-125/02, T-126/02, T-128/02, T-129/02, T-132/02 a T-136/02, Zb. s. II-947, bod 640). 287 Z judikatúry okrem toho vyplýva, ze spomedzi skutocností, ktoré môzu odhalit pasívnu úlohu podniku v rámci kartelu, mozno zohladnit jeho výrazne menej castú úcast na rokovaniach v porovnaní s ostatnými clenmi kartelu (rozsudok Súdu prvého stupna z 9. júla 2003, Cheil Jedang/Komisia, [56]T-220/00, Zb. s. II-2473, bod 168; pozri tiez rozsudok Súdu prvého stupna z 29. apríla 2004, Tokai Carbon a i./Komisia, [57]T-236/01, T-239/01, T-244/01 az T-246/01, T-251/01 a T-252/01, Zb. s. II-1181, bod 331 a tam citovanú judikatúru), rovnako ako jeho oneskorený vstup na trh, ktorý je predmetom porusenia, bez ohladu na dlzku trvania jeho úcasti na porusení (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 10. decembra 1985, Stichting Sigarettenindustrie a i./Komisia, [58]240/82 az 242/82, 261/82, 262/82, 268/82 a 269/82, Zb. s. 3831, bod 100, a rozsudok Carbone-Lorraine/Komisia, uz citovaný v bode 115 vyssie, bod 164 a tam citovanú judikatúru), alebo tiez existenciu výslovných vyhlásení v tomto zmysle pochádzajúcich od zástupcov tretích podnikov, ktoré sa na porusení zúcastnili (pozri rozsudok z 29. apríla 2004, Tokai Carbon a i./Komisia z 29. apríla 2004, uz citovaný, bod 331 a tam citovanú judikatúru). Vseobecný súd navyse rozhodol, ze "výlucne pasívna úloha" clena kartelu vyzaduje, aby sa správal "nenápadne", teda aby chýbala aktívna spolupráca na príprave protisútaznej dohody ci dohôd (pozri rozsudok Jungbunzlauer/Komisia, uz citovaný v bode 194 vyssie, bod 252 a tam citovanú judikatúru). 288 Okrem toho samotná skutocnost, ze podnik, ktorého úcast na zosúladení s jeho konkurentmi je preukázaná, sa na trhu nesprával v súlade s tým, na com sa dohodol so svojimi konkurentmi, pricom na trhu uplatnoval viac-menej nezávislú politiku, nepredstavuje nevyhnutne skutocnost, ktorá sa musí zohladnit ako polahcujúca okolnost. Nemozno vylúcit, ze tento podnik sa iba pokúsil vyuzit kartel vo svoj prospech (rozsudok Vseobecného súdu zo 16. júna 2011, FMC Foret/Komisia, [59]T-191/06, Zb. s. II-2959, body 345 a 346). 289 Napokon podla ustálenej judikatúry je na urcenie, ci podniku treba priznat polahcujúcu okolnost z dôvodu neuplatnenia protiprávnych dohôd, potrebné overit, ci podnik uviedol tvrdenia, ktoré môzu preukázat, ze pocas obdobia, v priebehu ktorého pristúpil k protiprávnym dohodám, sa skutocne zdrzal ich uplatnovania tým, ze sa na trhu správal sútazne alebo ze prinajmensom jednoznacne a vo významnej miere porusil povinnosti smerujúce k vykonávaniu tohto kartelu do tej miery, ze narusil jeho samotné fungovanie (pozri rozsudky Súdu prvého stupna z 15. marca 2006, Daiichi Pharmaceutical/Komisia, [60]T-26/02, Zb. s. II-713, bod 113, a Carbone-Lorraine/Komisia, uz citovaný v bode 115 vyssie, bod 196). 290 Z toho vyplýva, ze zalobkyna sa nemôze úcinne odvolávat na údajný nátlak, ktorému bola vystavená, ani na kratsiu dlzku trvania svojej úcasti na porusení. 291 Pokial ide o údajne pasívnu úlohu jej správania a jej vplyv na pokutu, treba pripomenút, ze od 3. septembra 1996 opätovne plne vstúpila do kartelu, ze sa zúcastnila na diskusiách smerujúcich k obnoveniu kartelu, ku ktorým doslo v období rokov 1997 - 1999 a ze od mája 2000 zacala znovu plne vykonávat svoju cinnost v rámci kartelu. 292 Nemôze teda uplatnit nijakú pasívnu úlohu v rámci kartelu ani sa dovolávat uplatnenia polahcujúcich okolností, ktoré sa o takúto okolnost opierajú. 293 Navyse podla jej vlastných úvah mali jej úmysel a jej správanie v tomto období za ciel vyvolat dojem, ze má ústretový prístup ku kartelu, a na tento úcel prinajmensom udrziavala kontakty a vymienala si informácie s urcitými clenmi kartelu, co podla jej vlastného priznania znamená, ze sa aktívne zúcastnila na porusení. 294 Pokial ide o výhradu zalozenú na nedostatku odôvodenia, treba uviest, ze Komisia nenamieta voci argumentácii zalobkyne, podla ktorej v rámci správneho konania neuviedla malý význam svojich cinností v odvetví morských palivových hadíc, aby sa na nu uplatnili polahcujúce okolnosti. 295 Komisia nenamieta ani voci tomu, ze zalobkyna v rámci správneho konania uplatnila argumenty podobné tým, ktoré uvádza v rámci tejto zaloby, a to "kratsiu dlzku trvania svojej úcasti na karteli a... jej malú alebo okrajovú úlohu v rámci [tohto kartelu]". 296 Hoci v rámci odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ktoré sa venujú analýze polahcujúcich okolností, Komisia neodpovedala výslovne na jednotlivé tvrdenia zalobkyne, z úvah uvedených v bodoch 283 az 293 vyssie vsak vyplýva, ze napadnuté rozhodnutie, posudzované ako celok, obsahuje dostatocne podrobné odôvodnenie, ktoré Vseobecnému súdu, ako aj zalobkyni umoznuje pochopit dôvody, pre ktoré sa na nu v prejednávanej veci nemôzu uplatnit polahcujúce okolnosti. 297 Preto treba zastávat názor, ze odôvodnenie napadnutého rozhodnutia splna kritériá stanovené v judikatúre, ktoré sú pripomenuté v bode 108 vyssie. 298 Z toho vyplýva, ze stvrtá cast tretieho zalobného dôvodu musí byt zamietnutá v celom jej rozsahu. 5. O piatej casti tretieho zalobného dôvodu, týkajúcej sa znízenia pokuty z dôvodu spolupráce v rámci programu zhovievavosti a) Napadnuté rozhodnutie 299 V odôvodneniach 480 az 488 napadnutého rozhodnutia sa uvádzajú dôvody, pre ktoré Komisia zastávala názor, ze zalobkyni bolo vzhladom na jej prínos vo veci potrebné priznat 30 % znízenie pokuty, ktorá jej bola ulozená. 300 Komisia v tejto súvislosti v podstate zastávala názor, ze bolo nepochybne potrebné zohladnit dátum, kedy sa MRI rozhodla spolupracovat na vysetrovaní (odôvodnenia 480 a 485 napadnutého rozhodnutia), avsak ze jej prínos mal obmedzenú hodnotu, kedze vtedy uz disponovala velkým poctom dôkazov umoznujúcich preukázat hlavné charakteristiky kartelu (odôvodnenie 485 napadnutého rozhodnutia). 301 V podstate spresnuje, ze MRI poskytla dôkazy týkajúce sa kartelu od konca 80. rokov (odôvodnenie 481 napadnutého rozhodnutia) a predovsetkým dokument z roku 1989, ktorý preukazuje, ze clenovia kartelu si vymienali statistické údaje (odôvodnenie 482 napadnutého rozhodnutia), ako aj dva dokumenty vymenené v roku 2000 s koordinátorom kartelu, umoznujúce preukázat geografické rozdelenie trhov medzi clenmi kartelu (odôvodnenie 483 napadnutého rozhodnutia), a napokon interné dokumenty zo zaciatku roka 1997 o existencii kartelu v tej chvíli, umoznujúce preukázat úlohu MRI na karteli v období rokov 1996 a 1997 a podporujúce schopnost Komisie preukázat existenciu kartelu v priebehu druhej polovice 90. rokov (odôvodnenie 484 napadnutého rozhodnutia). b) Tvrdenia úcastníkov konania 302 Zalobkyna uvádza, ze Komisia sa dopustila pochybenia pri urcení znízenia pokuty z dôvodu spolupráce, ktorú poskytla v rámci programu zhovievavosti. Komisia jej priznala minimálne znízenie, teda 30 %, pricom oznámenie o spolupráci stanovuje, ze prvý podnik, na ktorý môze vztahovat zhovievavost, má nárok na znízenie, ktoré v súlade s bodom 26 oznámenia o spolupráci môze dosiahnut 50 %. Zastáva názor, ze toto pochybenie vyplýva zo skutocnosti, ze Komisia nezohladnila dostatocne jej dôlezitý prínos pri vysetrovaní. 303 Pripomína, ze dátum, kedy sú predlozené dôkazy na podporu ziadosti a ich pridaná hodnota, sú dve kritériá, ktoré podla oznámenia o spolupráci umoznujú definovat úroven znízenia. 304 Jej nálezitá starostlivost vsak bola maximálna, ako preukazuje odôvodnenie 480 napadnutého rozhodnutia, lebo väcsinu najvýznamnejsích dôkazov, ktoré vlastnila, predlozila nasledujúci den po kontrolách, teda 4. mája 2007. 305 Okrem toho zastáva názor, ze jej prínos bol velmi významný. Na rozdiel od toho, co tvrdí Komisia v odôvodnení 482 napadnutého rozhodnutia, dôkazy a informácie, ktoré predlozila, nielenze "posilnili" ci "prehlbili" schopnost Komisie vypracovat oznámenie o výhradách, ktoré adresovala výrobcom, ale z jeho znenia a zo znenia napadnutého rozhodnutia je podla nej zjavné, ze informácie, ktoré poskytla, boli rozhodujúce na podporu výhrad Komisie, pokial ide o charakteristiky kartelu, jeho fungovanie a dlzku trvania porusenia, ako aj o mieru úcasti výrobcov. V mnohých prípadoch sú tieto informácie jedinými skutocnostami podporujúcimi tvrdenie Komisie. 306 Zalobkyna v tejto súvislosti spresnuje, ze nou predlozené informácie a údaje umoznili podporit ústne svedectvá poskytnuté prvým stazovatelom - ktoré sú nepostacujúce v prípade neexistencie listinných alebo objektívnych dôkazov, ktoré ich môzu potvrdit, aby sa na nich nenapadnutelným spôsobom zalozili výhrady, ktoré s nimi súvisia -, ako aj informácie poskytnuté ostatnými podnikmi a ze dalej boli jedinými skutocnými prvkami na podporu výhrady Komisie, podla ktorej sa ostatní výrobcovia zúcastnili na jedinom a pokracujúcom porusení. 307 Navyse zastáva názor, ze dôkazy, ktoré predlozila v súvislosti s obdobím od marca 1997 do júna 1999, sú jediným alebo hlavným základom záverov Komisie o danom období. Hoci je pravda, ze existujú dalsie dôkazy, tie sú vsak podla nej jasne nepostacujúce na preukázanie akéhokolvek kartelu pocas tohto obdobia. V prípade neexistencie týchto dôkazov by Komisia podla nej mohla len konstatovat dve samostatné porusenia, a nie jediné alebo opakované porusenie. 308 Komisia teda v odôvodnení 485 napadnutého rozhodnutia nesprávne zastávala názor, ze "uz mala znacné mnozstvo dokumentov, na základe ktorých mohla preukázat hlavné prvky kartelu". 309 Preto je uplatnenie minimálnej sadzby znízenia v prípade zalobkyne nespravodlivé a navyse neodôvodnené. Okrem toho zalobkyna zastáva názor, ze toto rozhodnutie porusuje zásadu rovnosti zaobchádzania, lebo v iných prípadoch Komisia priznala za poskytnutie mensieho poctu informácii vyssie znízenia. 310 Tieto tvrdenia Komisia spochybnuje. 311 Komisia zastáva názor, ze podla ustálenej judikatúry disponuje sirokou mierou volnej úvahy, pokial ide o metódu výpoctu pokút, a v tejto súvislosti môze zohladnit viacero skutocností, ku ktorým patrí aj spolupráca dotknutých podnikov pocas vysetrovania vedeného sluzbami tejto institúcie. V tejto súvislosti Komisia musí vykonat komplexné skutkové posúdenia, akými sú posúdenia týkajúce sa spolupráce jednotlivých podnikov. Konkrétne disponuje sirokou mierou volnej úvahy pri posúdení kvality a uzitocnosti spolupráce poskytnutej zo strany podniku, a to najmä v porovnaní s prínosom ostatných podnikov. Jej posúdenie je predmetom obmedzeného súdneho preskúmania. 312 Komisia popiera, ze MRI bola prvým a jediným podnikom, ktorého prínos sa povazoval za taký, ktorý môze odôvodnit jeho prístup k programu zhovievavosti. Zastáva totiz názor, ze vec má svoj pôvod v ziadosti o oslobodenie od pokuty podanej zo strany [dôverné], ktorý ukoncil svoju úcast na karteli pred podaním tejto ziadosti a odhalil existenciu, predmet a charakteristiky kartelu, co jej umoznilo vykonat vysetrovanie a odôvodnilo, aby sa [dôverné] priznalo úplné oslobodenie od pokuty. MRI, naopak, zacala spolupracovat az po inspekciách. 313 Pokial ide o dôlezitost a uzitocnost spolupráce zo strany MRI, táto spolocnost síce ulahcila úlohu Komisie, avsak po prvé Komisia uz vedela o existencii, predmete a spôsobe fungovania kartelu, po druhé namieta voci tomu, ze bez MRI by nemohla preukázat trvanie porusenia, po tretie nijaký zo zúcastnených podnikov, v prípade ktorého sa spolupráca MRI ukázala ako uzitocnejsia, nebol sankcionovaný za obdobie od 13. mája 1997 do 11. júna 1999, po stvrté podla Komisie sa porusenie mohlo kvalifikovat ako opakované, aj ked bolo pocas niekolkých rokov prerusené, aby sa následne opätovne zacalo, a to s tými istými úcastníkmi, s tým istým predmetom a s analogickými metódami, a to na úcely výkonu toho istého celkového plánu. Podla jej názoru MRI nesprávne tvrdí, ze jej spolupráca bola nevyhnutná na to, aby sa porusenie mohlo kvalifikovat ako pokracujúce. 314 Okrem toho, pokial ide o ostatné obdobia, uzitocnost spolupráce MRI bola obmedzená, a to vzhladom na údaje, ktoré uz poskytol [dôverné], a na velký pocet dokumentov objavených pocas inspekcií. 315 Znízenie pokuty o 30 % je teda plne odôvodnené. 316 Komisia okrem toho zastáva názor, ze porovnávanie s ostatnými podnikmi, ktoré robí MRI, je irelevantné, kedze podla judikatúry tento typ porovnávania medzi rôznymi vecami je mimoriadne zlozitý a skutocnost, ze Komisia vo svojej skorsej rozhodovacej praxi priznala v prípade urcitého správania istú mieru znízenia, neznamená, ze je v rámci neskorsieho správneho konania povinná pri posúdení podobného správania priznat rovnané znízenie. 317 Napokon zastáva názor, ze jej rozhodnutie nepriznat znízenie o viac ako 30 % je podlozené odôvodnením 485 napadnutého rozhodnutia. c) Posúdenie Vseobecným súdom 318 Bod 26 oznámenia o spolupráci stanovuje: "Komisia urcí v akomkolvek konecnom rozhodnutí prijatom na konci správneho konania úroven znízenia, na ktorú má podnik nárok vo vztahu k pokute, ktorá by sa mu inak ulozila, takto -- prvý podnik, ktorý poskytne významnú pridanú hodnotu: znízenie o 30 az 50 %, -- druhý podnik, ktorý poskytne významnú pridanú hodnotu: znízenie o 20 az 30 %, -- ostané podniky, ktoré poskytnú významnú pridanú hodnotu: znízenie maximálne o 20 %. Pri posudzovaní úrovne znízenia pokuty v rámci týchto rozpätí Komisia zohladní dátum, kedy boli poskytnuté dôkazy splnajúce podmienku uvedenú v bode (24) a mieru, v akej predstavovali pridanú hodnotu." 319 Treba pripomenút, ze bod 24 oznámenia o spolupráci spresnuje, ze na splnenie podmienok takéhoto znízenia musí dotknutý podnik poskytnút Komisii dôkazy o údajnom porusení, ktoré predstavujú významnú pridanú hodnotu vo vztahu k dôkazom, ktoré uz má Komisia k dispozícii, pricom samotný pojem pridaná hodnota je vymedzený v bode 25 oznámenia o spolupráci (pozri bod 116 vyssie). 320 Oznámenie o spolupráci preto predpokladá rozlísenie dvoch etáp: -- po prvé, aby bolo mozné poskytnút znízenie pokuty, treba, aby podnik poskytol Komisii dôkazy, ktoré majú významnú pridanú hodnotu; prvému podniku, ktorý bude takto spolupracovat, sa prizná znízenie výsky pokuty minimálne o 30 % a maximálne o 50 % základnej výsky pokuty, -- po druhé na stanovenie miery znízenia v tomto rozpätí musí Komisia zohladnit dve kritériá: dátum, kedy boli dôkazy poskytnuté, a mieru, v akej predstavovali pridanú hodnotu. 321 Navyse pojem významná pridaná hodnota sa v zmysle oznámenia o spolupráci má chápat tak, ze sa ním myslí miera, v akej poskytnuté dôkazy svojou povahou a svojou úrovnou presnosti posilnujú schopnost Komisie preukázat existenciu údajného kartelu, kedze samotná táto hodnota sa posudzuje v závislosti od urcitého poctu parametrov spresnených v bode 25 oznámenia o spolupráci. 322 Kedze dôkazy poskytnuté Komisii majú významnú pridanú hodnotu a podnik je prvým podnikom, ktorý takéto skutocnosti oznámil, minimálna sadzba znízenia pokuty tak bude 30 %. Dalej, cím skôr dôjde k spolupráci a cím bude miera pridanej hodnoty významnejsia, tým viac sa zvýsi miera znízenia, ktorá môze dosiahnut maximálne 50 % výsky pokuty. 323 V prejednávanej veci treba konstatovat, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí síce uznala, ze MRI bola prvým podnikom, ktorý splnil podmienky na získanie znízenia pokuty, kedze dokumenty, ktoré Komisii poskytla, mali významnú pridanú hodnotu, avsak priznala jej len minimálne znízenie pokuty, a to o 30 %. Jedinou otázkou, o ktorej úcastníci konania diskutujú a o ktorej má rozhodnút Vseobecný súd, tak zostáva dôlezitost znízenia priznaného Komisiou v rámci tohto rozpätia, a nie samotná zásada tohto znízenia. 324 Aj ked Komisia posudzuje mieru znízenia, ktorú treba uplatnit na ziadatela o zhovievavost, vzhladom na dôkazy, ktoré predlozila MRI, nic to nemení na tom, ze treba overit, ci uvedenú mieru definovala v súlade s kritériami, ktoré stanovila v oznámení o spolupráci, a ci v napadnutom rozhodnutí uviedla úvahy, ktorými sa na tento úcel riadila tak, aby sa zalobkyna mohla oboznámit s dôvodmi opatrenia prijatého voci nej a aby Vseobecný súd mohol vykonat svoje preskúmanie. 325 Pokial ide o dátum, kedy boli dôkazy predlozené, je nesporné, ze ziadost o zhovievavost bola spolu s dôkazmi podaná 4. mája 2007 (odôvodnenie 480 napadnutého rozhodnutia) - teda dva dni po inspekcii organizovanej Komisiou v nadväznosti na ziadost o zhovievavost, ktorú 20. decembra 2006 podal [dôverné]. 326 Komisia zastáva názor, ze tu ide o spoluprácu, ku ktorej doslo v skorom stádiu vysetrovania (odôvodnenie 486 napadnutého rozhodnutia). 327 Treba vsak konstatovat, ze toto posúdenie nie je zohladnené v miere znízenia, ktorá sa uplatnuje na pokutu ulozenú zalobkyni. 328 Pokial ide o mieru významnej pridanej hodnoty dôkazov predlozených MRI, treba uviest nasledujúce. 329 Komisia v napadnutom rozhodnutí spresnila, ze MRI poskytla dôkazy týkajúce sa kartelu od konca 80. rokov - predovsetkým dokument z roku 1989 preukazujúci, ze clenovia kartelu si vymienali statistické údaje -, ako aj dva dokumenty, ktoré boli v roku 2000 vymenené s koordinátorom kartelu, umoznujúce preukázat geografické rozdelenie trhov medzi clenmi kartelu, a napokon interný dokument zo zaciatku roka 1997 o existencii kartelu v tej chvíli, ktorý umoznuje preukázat úlohu MRI na karteli v období rokov 1996 a 1997, podporujúci schopnost Komisie preukázat existenciu kartelu v priebehu druhej polovice 90. rokov. Uviedla vsak, ze prínos MRI mal iba obmedzenú hodnotu, kedze v case, ked k nemu doslo, uz disponovala velkým poctom dôkazov umoznujúcich preukázat hlavné charakteristiky kartelu (pozri body 300 a 301 vyssie). 330 Treba pritom uviest, ze v odôvodneniach 148 az 187 napadnutého rozhodnutia sa uvádzajú dôkazy, na ktorých Komisia zalozila svoj názor, ze od 13. mája 1997 do júna 1999 sa kartel nachádzal v období obmedzenej cinnosti, ked sa udrziavali kontakty, na ktorých sa podielala zalobkyna a ktorých cielom bola najmä snaha o obnovenie kartelu. 331 Ide o tieto dôkazy: [dôverné]. 332 Komisia okrem toho spresnuje, ze rôzne dokumenty - a to dva faxy pochádzajúce od [dôverné] z 11. júna 1999 a jeden fax pochádzajúci od spolocnosti Parker ITR z 21. júna 1999 - umoznujú konstatovat, ze nezhody medzi clenmi kartelu prestali existovat 11. júna 1999 (odôvodnenie 178 napadnutého rozhodnutia). 333 Listinné dôkazy zhromazdené Komisiou, ktoré sa týkajú prechodného obdobia od 13. mája 1997 do júna 1999, teda v podstate pochádzajú od MRI a táto spolocnost ich predlozila v rámci svojej ziadosti o zhovievavost. 334 Navyse treba konstatovat, ze Komisia uvádza iba relatívnu hodnotu dokumentov poskytnutých MRI, a nie ich vlastnú hodnotu, pricom tieto dokumenty jej umoznili potvrdit urcitý pocet vyhlásení a indícií, ktorými dovtedy disponovala. 335 Dôkazy, ktoré Komisii poskytla MRI za obdobie od 13. mája 1997 do júna 1999 - na rozdiel od tých, ktoré predlozila za obdobie od 3. septembra 1996 do 13. mája 1997 (pozri body 148 a 149 vyssie) -, sú listinnými dôkazmi, ktoré posilnujú schopnost Komisie preukázat existenciu kartelu od mája 1997 do júna 1999 a umoznili jej preukázat, ze niektoré tvrdenia ostatných clenov kartelu v súvislosti s tým, ze od mája 1997 do júna 1999 doslo k úplnému preruseniu kartelu, boli nepresné. 336 Dalej tieto dôkazy Komisii umoznili podporit jej tézu, podla ktorej porusenie malo od apríla 1986 do mája 2007 pokracujúcu povahu aj napriek kríze, ktorou kartel v období od mája 1997 do júna 1999 prechádzal (pozri odôvodnenia 289, 293 a 294 napadnutého rozhodnutia), hoci za toto prechodné obdobie pokutu neulozila. V tomto ohlade treba konstatovat, ze Komisia len odkazuje na poznámku pod ciarou 733 napadnutého rozhodnutia a na dalsie poznámky pod ciarou v tom istom rozhodnutí, v ktorých sa poukazuje na tri dokumenty týkajúce sa prechodného obdobia, avsak bez toho, aby sa odôvodnenia 481 az 484 napadnutého rozhodnutia zmienovali o uvedenom období alebo o prínose MRI. 337 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze podla bodu 25 oznámenia o spolupráci pojem pridaná hodnota sa týka rozsahu, v akom poskytnuté dôkazy svojou povahou a úrovnou podrobnosti posilnujú schopnost Komisie preukázat skutocnosti zakladajúce existenciu údajného kartelu. Bod 25 uvedeného oznámenia spresnuje, ze na posúdenie hodnoty predlozeného dôkazu bude mat vplyv to, do akej miery sa bude treba spolahnút na iné zdroje, aby svedcili proti iným podnikom zapojeným do prípadu, takze presvedcivému dôkazu sa prisúdi vyssia hodnota, ako napríklad vyhláseniam, ktoré si v prípade spochybnenia vyzadujú dosvedcenie. 338 Treba preto konstatovat, ze miera pridanej hodnoty dôkazov, ktoré zalobkyna poskytla Komisii, nie je zohladnená v miere znízenia pokuty, ktorú Komisia stanovila minimálne na 30 %. 339 Komisia preto porusila kritériá, ktoré si stanovila v bode 26 oznámenia o spolupráci. 340 Pokial ide o výhradu zalozenú na nedostatku odôvodnenia, Komisia v odôvodnení 486 napadnutého rozhodnutia len uvádza, ze "vzhladom na hodnotu jej prínosu v tejto veci, na ranné stádium, v rámci ktorého doslo k tomuto prínosu, a na rozsah jej spolupráce po jej vyhláseniach, sa MRI musí priznat 30 % znízenie pokuty, ktorá by jej bola v opacnom prípade ulozená". 341 Preto treba subsidiárne zastávat názor, ze ak Komisia mala konkrétne dôvody na to, aby mieru znízenia pokuty priznanej zalobkyni obmedzila na 30 % a nezvýsila ju napriek skorej povahe spolupráce zalobkyne a znacnej miere pridanej hodnoty predlozených dôkazov, prislúchalo jej odôvodnit napadnuté rozhodnutie v tomto bode, co vsak neurobila, takze Vseobecný súd nie je jednoznacne schopný preskúmat, ci sa v tomto ohlade dopustila aj zjavne nesprávneho posúdenia. 342 Vzhladom na skutocnost, ze ani skorá povaha spolupráce zalobkyne, ani miera pridanej hodnoty dôkazov, ktoré predlozila, nie sú zohladnené v miere znízenia, ktorú Komisia v napadnutom rozhodnutí uplatnuje, a vzhladom na jej nedostatocné odôvodnenie treba ciastocne vyhoviet piatej casti tretieho zalobného dôvodu a zrusit clánok 2 písm. f) napadnutého rozhodnutia. 343 Pokial ide o výhradu zalozenú na porusení zásady rovnosti zaobchádzania, treba konstatovat, ze zalobkyna neuviedla postacujúce skutocnosti, ktoré umoznujú preukázat, ze jej situácia bola podobná situácii ostaných podnikov za rovnakých okolností. Táto výhrada musí byt preto zamietnutá. 344 Piata cast tretieho zalobného dôvodu sa tak musí v zostávajúcej casti zamietnut. D - O návrhoch na znízenie pokuty 345 Je potrebné pripomenút, ze v súlade s clánkom 229 ES môzu nariadenia prijaté spolocne Európskym parlamentom a Radou Európskej únie podla ustanovení Zmluvy priznat Súdnemu dvoru neobmedzenú právomoc vo veci ukladania sankcií podla týchto nariadení. Takúto právomoc zveril súdu Únie clánok 31 nariadenia c. 1/2003. Táto právomoc teda oprávnuje súd, aby nad rámec jednoduchej kontroly zákonnosti sankcie nahradil posúdenie Komisie svojím posúdením a v dôsledku toho zrusil, znízil alebo zvýsil ulozenú pokutu alebo penále. Z toho vyplýva, ze pokial je súdu Únie predlozená na posúdenie otázka výsky pokuty, tento súd je oprávnený vykonat svoju neobmedzenú právomoc a môze ju vykonat tak na znízenie tejto sumy, ako aj na jej zvýsenie (pozri rozsudok Súdneho dvora z 8. februára 2007, Groupe Danone/Komisia, [61]C-3/06 P, Zb. s. I-1331, body 60 az 62 a tam citovanú judikatúru). 346 Navyse podla clánku 23 ods. 3 nariadenia c. 1/2003 sa pri stanovení výsky pokuty okrem závaznosti porusenia zohladní aj dlzka jeho trvania. V súlade s clánkom 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 výska pokuty navyse nepresiahne 10 % celkového obratu podniku v predchádzajúcom obchodnom roku. 347 Okrem toho, ako je pripomenuté v clánku 49 Charty základných práv, prísnost trestov nesmie byt neprimeraná trestnému cinu. 348 Navyse treba pripomenút, ze stanovenie pokuty Vseobecným súdom v rámci výkonu jeho neobmedzenej právomoci nie je zo svojej podstaty presným aritmetickým výpoctom. Vseobecný súd okrem toho nie je viazaný výpoctami Komisie, ale musí vykonat svoje vlastné posúdenie s prihliadnutím na vsetky okolnosti prejednávanej veci (rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. septembra 2004, Aristrain/Komisia, T-156/94, neuverejnený v Zbierke, bod 43). 349 Súdny dvor rozhodol, ze na urcenie výsky pokút je nutné zohladnit trvanie porusení a vsetky faktory, ktoré môzu ovplyvnit posúdenie ich závaznosti, akými sú konanie kazdého z podnikov, úloha, ktorú kazdý z nich hrá pri vytvorení zosúladených postupov, prospech, ktorý z týchto postupov podniky mohli získat, ich velkost a hodnota dotknutého tovaru, ako aj nebezpecenstvo, ktoré porusenia tohto typu predstavujú pre Úniu (pozri rozsudok Súdneho dvora z 8. decembra 2011, Chalkor/Komisia, [62]C-386/10 P, Zb. s. I-13085, bod 56 a tam citovanú judikatúru). 350 Súdny dvor tiez uviedol, ze sa musia zohladnit také objektívne skutocnosti, akými sú obsah a trvanie protisútazných správaní, ich pocet a ich intenzita, velkost dotknutého trhu a poskodenie, ktoré utrpel verejný hospodársky poriadok. Pri tejto analýze je potrebné zohladnit aj relatívny význam a trhový podiel zodpovedných podnikov, ako aj prípadné opakované porusovanie (rozsudok Chalkor/Komisia, uz citovaný v bode 349 vyssie, bod 57). 351 V súlade s ustálenou judikatúrou treba pripomenút, ze zásada proporcionality vyzaduje, aby akty institúcií neprekracovali hranice toho, co je vhodné a nevyhnutné na dosiahnutie legitímnych cielov sledovaných predmetným ustanovením, pricom v prípade, ak si mozno vybrat z viacerých vhodných opatrení, je potrebné pouzit opatrenie, ktoré je najmenej obmedzujúce, a spôsobené tazkosti nesmú byt neprimerané vo vztahu k sledovaným cielom. Z toho vyplýva, ze pokuty nesmú byt neprimerané vo vztahu k sledovaným cielom, cize vo vztahu k dodrziavaniu pravidiel hospodárskej sútaze, a výska pokuty ulozenej podniku z dôvodu porusenia pravidiel hospodárskej sútaze musí byt primeraná vo vztahu k poruseniu posudzovanému ako celku, a to najmä s prihliadnutím na závaznost porusenia (pozri rozsudok Vseobecného súdu z 5. októbra 2011, Romana Tabacchi/Komisia, [63]T-11/06, Zb. s. II-6681, bod 280 a tam citovanú judikatúru). 352 Vzhladom na posúdenie, ktoré Vseobecný súd vykonal v rámci piatej casti tretieho zalobného dôvodu a na pochybenia zistené v tejto súvislosti (pozri bod 342 vyssie), tento súd povazuje v prejednávanej veci za vhodné uplatnit svoju neobmedzenú právomoc, ktorú mu priznáva clánok 31 nariadenia c. 1/2003, a nahradit svojím posúdením posúdenie Komisie, pokial ide o výsku pokuty, ktorú treba ulozit zalobkyni. 353 V prejednávanej veci treba najskôr pripomenút, ze konsolidovaný obrat na celosvetovej úrovni dosiahnutý MRI v prípade vsetkých jej výrobkov bol v roku 2006 [dôverné] a v roku 2007 [dôverné] (odôvodnenie 44 napadnutého rozhodnutia), a dalej, ze podiel podniku na svetovom trhu bol Komisiou odhadnutý na [dôverné], co zalobkyna nespochybnila (pozri odôvodnenie 433 napadnutého rozhodnutia). 354 Dalej treba uviest, ze kartel predstavuje urcitú závaznost, a to vzhladom na dlzku trvania porusenia, ako aj na skutocnost, ze protiprávne správanie, na ktorom sa zalobkyna plne zúcastnila, sa vyznacovalo pridelovaním zákaziek vo verejných sútaziach, urcovaním cien, urcovaním kvót, stanovovaním podmienok predaja, geografickým rozdelením trhov, ako aj výmenou citlivých informácií o cenách, predajných objemoch a o zákazkách. Okrem toho ide o kartel celosvetového rozmeru. 355 Navyse je preukázané, ze zalobkyna sa zúcastnila na porusení v období od 1. apríla 1986 do 1. augusta 1992 - pricom toto obdobie nie je premlcané (pozri body 212 az 214 vyssie) -, potom v období od 3. septembra 1996 do 2. mája 2007, pricom toto druhé obdobie trvania porusenia zahrna prechodné obdobie obmedzených cinností, na ktorých sa vsak pán F. plne zúcastnil najmä v súvislosti s obnovením kartelu a s rokovaním o postavení zalobkyne v rámci neho. 356 Nepochybne treba prihliadnut na spoluprácu zalobkyne na vysetrovaní Komisie. Vdaka dôkazom, ktoré zalobkyna vcas predlozila Komisii, jej totiz umoznila konstatovat existenciu pokracujúceho porusenia v neprospech ostatných clenov kartelu bez ohladu na existenciu krízového obdobia, ktoré by bez týchto dôkazov pravdepodobne viedlo Komisiu k vyvodeniu záveru, ze kartel bol v prípade samotnej zalobkyne prerusený pocas dvoch, ci dokonca troch rokov. 357 Treba vsak zohladnit skutocnost, ze aj bez týchto dôkazov Komisia mohla konstatovat existenciu opakovaného porusenia v neprospech clenov kartelu (pozri v tejto súvislosti skutocnosti, ktoré Komisia uviedla v odôvodneniach 296 az 304 a 307 napadnutého rozhodnutia), co relativizuje dôlezitost pridanej hodnoty spolupráce MRI. 358 Vseobecný súd zastáva názor, ze za takýchto podmienok by miera znízenia pokuty musela byt 40 %. 359 Vzhladom na prechádzajúce úvahy a potrebu zvázit rôzne skutocnosti, ktoré treba zohladnit na úcely stanovenia výsky pokuty (pozri body 349 a 350 vyssie), vsak Vseobecný súd zastáva názor, ze výska pokuty ulozená zalobkyni s prihliadnutím najmä na závaznost porusenia a dlzku trvania úcasti MRI na tomto porusení je primeraná, a teda ju netreba znízit. 360 Preto treba návrhy na zmenu predlozené zalobkynou zamietnut v rozsahu, v akom smerujú k znízeniu pokuty vo výske 4900000 eur, ktorá jej bola ulozená. O trovách 361 Podla clánku 87 ods. 2 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu úcastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Podla odseku 3 prvého pododseku tohto ustanovenia Vseobecný súd môze rozdelit náhradu trov konania medzi úcastníkov konania alebo rozhodnút tak, ze kazdý z úcastníkov konania znása svoje vlastné trovy konania, ak úcastníci konania nemajú úspech v jednej casti alebo vo viacerých castiach predmetu konania. 362 Zalobkyna a Komisia mali úspech len v casti predmetu konania, a preto musia znásat svoje vlastné trovy konania. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (prvá komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Clánok 2 písm. f) rozhodnutia Komisie K(2009) 428 v konecnom znení z 28. januára 2009 v konaní podla clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/39.406 - Morské palivové hadice) sa zrusuje. 2. Výska pokuty ulozenej MRI sa stanovuje na 4900000 eur. 3. V zostávajúcej casti sa zaloba zamieta. 4. Kazdý úcastník konania znása svoje vlastné trovy konania. Azizi Prek Frimodt Nielsen Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 17. mája 2013. Podpisy Obsah Skutkové okolnosti A - Odvetvie morských palivových hadíc urcených na ropu a plyn B - Predstavenie zalobkyne C - Správne konanie D - Napadnuté rozhodnutie Konanie a návrhy úcastníkov konania Právny stav A - O návrhoch na zrusenie B - O prvom zalobnom dôvode, zalozenom na nesprávnej kvalifikácii porusenia a na porusení clánku 253 ES, a o druhom zalobnom dôvode, zalozenom na zjavne nesprávnom posúdení pri stanovení dlzky trvania porusenia, na porusení clánkov 81 ES a 253 ES a clánku 2 nariadenia c. 1/2003 1. Napadnuté rozhodnutie 2. Tvrdenia úcastníkov konania a) O prvom zalobnom dôvode b) O druhom zalobnom dôvode O prvej casti O druhej casti O tretej casti O stvrtej casti O piatej casti O siestej casti 3. Posúdenie Vseobecným súdom a) Pripomenutie zásad týkajúcich sa dôkazného bremena b) O úcasti zalobkyne na porusení v období od 3. septembra 1996 do 9. mája 2000 O období od 3. septembra 1996 do 13. mája 1997 - O dosahu bodu 26 oznámenia o spolupráci - O preukázaní dodatocných skutocností, ktoré v prejednávanej veci bud zvysujú závaznost, alebo predlzujú trvanie porusenia O prechodnom období c) O existencii pokracujúceho porusenia O pojme pokracujúce porusenie a opakované porusenie O existencii pokracujúceho porusenia v prejednávanej veci d) O dôvodnosti ostatných castí druhého zalobného dôvodu C - O tretom zalobnom dôvode, zalozenom na viacerých pochybeniach pri stanovení výsky pokuty, na porusení zásady proporcionality, zásady primeranosti sankcie, zásady rovnosti zaobchádzania, zásady ochrany legitímnej dôvery a na nedostatku odôvodnenia 1. O prvej casti tretieho zalobného dôvodu, zalozenej na nesprávnom posúdení závaznosti porusenia a na porusení zásady rovnosti zaobchádzania a) Napadnuté rozhodnutie b) Tvrdenia úcastníkov konania c) Posúdenie Vseobecného súdu 2. O druhej casti tretieho zalobného dôvodu, zalozenej na pochybení pri výpocte pokuty v závislosti od dlzky trvania porusenia a na porusení zásady ochrany legitímnej dôvery a) Napadnuté rozhodnutie b) Tvrdenia úcastníkov konania c) Posúdenie Vseobecným súdom 3. O tretej casti tretieho zalobného dôvodu, zalozenej na pochybení pri zvýsení pokuty na úcely odstrasenia a na porusení povinnosti odôvodnenia a zásady rovnosti zaobchádzania a) Napadnuté rozhodnutie b) Tvrdenia úcastníkov konania c) Posúdenie Vseobecným súdom 4. O stvrtej casti tretieho zalobného dôvodu, zalozenej na nesprávnom posúdení podmienok na uplatnenie polahcujúcich okolností a na porusení povinnosti odôvodnenia a) Napadnuté rozhodnutie b) Tvrdenia úcastníkov konania c) Posúdenie Vseobecným súdom 5. O piatej casti tretieho zalobného dôvodu, týkajúcej sa znízenia pokuty z dôvodu spolupráce v rámci programu zhovievavosti a) Napadnuté rozhodnutie b) Tvrdenia úcastníkov konania c) Posúdenie Vseobecným súdom D - O návrhoch na znízenie pokuty O trovách __________________________________________________________________ ( [64]*1 ) Jazyk konania: taliancina. ( [65]1 ) Skryté dôverné údaje. References 1. file:///tmp/lynxXXXXl66DYf/L93365-6551TMP.html#I1 2. file:///tmp/lynxXXXXl66DYf/L93365-6551TMP.html#MO 3. file:///tmp/lynxXXXXl66DYf/L93365-6551TMP.html#DI 4. file:///tmp/lynxXXXXl66DYf/L93365-6551TMP.html#t-ECR_62009TJ0154_SK_01-E0001 5. file:///tmp/lynxXXXXl66DYf/L93365-6551TMP.html#t-ECR_62009TJ0154_SK_01-E0002 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2007:298:TOC 7. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2006:210:TOC 8. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2002:001:TOC 9. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004T?0120&locale=SK 10. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0185&locale=SK 11. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0204&locale=SK 12. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992T?0043&locale=SK 13. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0407&locale=SK 14. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000T?0067&locale=SK 15. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0113&locale=SK 16. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998T?0062&locale=SK 17. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0038&locale=SK 18. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0305&locale=SK 19. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000T?0044&locale=SK 20. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995T?0025&locale=SK 21. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61989T?0001&locale=SK 22. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0157&locale=SK 23. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61973??0040&locale=SK 24. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61989T?0148&locale=SK 25. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003T?0053&locale=SK 26. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2000:364:TOC 27. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992C?0199&locale=SK 28. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992C?0235&locale=SK 29. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0367&locale=SK 30. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61996C?0301&locale=SK 31. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001C?0042&locale=SK 32. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002C?0189&locale=SK 33. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0125&locale=SK 34. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008C?0413&locale=SK 35. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004T?0073&locale=SK 36. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992C?0049&locale=SK 37. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999T?0009&locale=SK 38. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61989T?0007&locale=SK 39. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008C?0008&locale=SK 40. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0105&locale=SK 41. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999T?0021&locale=SK 42. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0043&locale=SK 43. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005T?0018&locale=SK 44. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005C?0303&locale=SK 45. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005T?0456&locale=SK 46. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0213&locale=SK 47. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0047&locale=SK 48. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005C?0328&locale=SK 49. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998T?0202&locale=SK 50. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005T?0452&locale=SK 51. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:P:1962:013:TOC 52. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005T?0446&locale=SK 53. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008C?0097&locale=SK 54. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0062&locale=SK 55. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0109&locale=SK 56. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000T?0220&locale=SK 57. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001T?0236&locale=SK 58. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61982??0240&locale=SK 59. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006T?0191&locale=SK 60. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0026&locale=SK 61. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0003&locale=SK 62. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62010C?0386&locale=SK 63. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006T?0011&locale=SK 64. file:///tmp/lynxXXXXl66DYf/L93365-6551TMP.html#c-ECR_62009TJ0154_SK_01-E0001 65. file:///tmp/lynxXXXXl66DYf/L93365-6551TMP.html#c-ECR_62009TJ0154_SK_01-E0002