[1]Úcastníci konania [2]Odôvodnenie [3]Výrok Úcastníci konania V spojených veciach T-147/09 a T-148/09, Trelleborg Industrie SAS, so sídlom v Clermont-Ferrrand (Francúzsko), v zastúpení: J. Joshua, barrister, a E. Aliende Rodríguez, avocat, zalobkyna vo veci T-147/09, Trelleborg AB, so sídlom v Trelleborgu (Svédsko), v zastúpení: J. Joshua, barrister, a E Aliende Rodríguez, avocat, zalobkyna vo veci T-148/09, proti Európskej komisii, v zastúpení: N. Khan, V. Bottka a S. Noë, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorej predmetom je návrh na ciastocné zrusenie rozhodnutia Komisie K(2009) 428 v konecnom znení z 28. januára 2009 v konaní podla clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/39.406 - Morské palivové hadice) v rozsahu, v akom sa toto rozhodnutie týka zalobkýn, a subsidiárne návrh na zrusenie alebo podstatné znízenie pokuty, ktorá im bola uvedeným rozhodnutím ulozená, VSEOBECNÝ SÚD (prvá komora), v zlození: predseda komory J. Azizi, sudcovia M. Prek a S. Frimodt Nielsen (spravodajca), tajomník: J. Weychert, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 26. apríla 2012, vyhlásil tento Rozsudok Odôvodnenie Skutkové okolnosti Odvetvie morských palivových hadíc urcených na ropu a plyn 1. Morské palivové hadice sa pouzívajú na nacerpanie surovej sladkej alebo spracovanej ropy a iných ropných produktov z mimopobrezných zariadení (napríklad z plavákov - prichytených o dno na sírom mori, slúziacich ako uväzovací bod pre ropné tankeri - alebo plávajúcich tazobných skladovacích a cerpacích zariadení - ktoré sú systémami plávajúcich cisterien pouzívaných na extrakciu ropy alebo plynu z prilahlej ropnej plosiny, ich spracovanie a uskladnenie az do ich precerpania do ropných tankerov) do cisternových lodí a neskôr ich opätovné vypustenie z týchto plavidiel do mimopobrezných zariadení (napríklad plavákov) alebo zariadení na pevnine. 2. Morské palivové hadice sa nepouzívajú na pevnine - cize sa pouzívajú vo vode alebo v jej blízkosti - zatial co priemyselné alebo zemné hadice sa pouzívajú na pevnine. 3. Kazdé zariadenie s morskými palivovými hadicami obsahuje podla konkrétnych potrieb klientov niekolko standardných hadíc, speciálnych hadíc s prípojkami na oboch koncoch a dalsie vybavenie, akým sú uzávery, koncovky, alebo aj iné plávajúce zariadenia. V prejednávanej veci slovné spojenie "morské palivové hadice" zahrna aj toto dalsie vybavenie. 4. Morské palivové hadice pouzívajú ropné spolocnosti, výrobcovia plavákov, prístavné terminály, ropný priemysel a vlády, pricom sa kupujú tak na realizáciu nových projektov, ako aj na úcely výmeny. 5. Pokial ide o nové projekty, ropné terminály alebo dalsí konecní pouzívatelia poveria väcsinou inziniersku spolocnost (nazývanú aj "konstruktér materiálu", "konstruktér OEM" alebo "zhotovitel"), aby postavila alebo nainstalovala nové zariadenia na rozvod ropy, akými sú systémy priviazania na jeden bod alebo plávajúce výrobné, skladovacie a cerpacie zariadenia. Na takéto projekty zhotovitel nakúpi vsetky komponenty morských palivových hadíc od jedného výrobcu. 6. Po nainstalovaní týchto morských palivových hadíc sa musia jednotlivé diely vymenit v období od jedného do siedmich rokov. Nákup morských hadíc urcených na výmenu (tiez známy ako "odvetvie s náhradnými dielmi") vykonávajú casto priamo koncoví uzívatelia. V niektorých prípadoch vsak títo koncoví pouzívatelia poveria nákupmi svoje dcérske spolocnosti a externé podniky, v ktorých svoje nákupy centralizujú. Predaj morských palivových hadíc urcených na výmenu starých hadíc predstavuje väcsí podiel na svetovom trhu s morskými hadicami nez podiel predaja nových výrobkov. 7. Dopyt po morských palivových hadiciach závisí do znacnej miery od vývoja v odvetví ropného priemyslu, a to najmä od tazby ropy v oblastiach, ktoré sú vzdialené od miesta spotreby. Dopyt v priebehu casu vzrástol. Je cyklický a do istej miery súvisí s vývojom cien ropy. Dopyt významnejsie narástol na konci 60. rokov a este sa zvýsil na zaciatku 70. rokov, najmä v oblastiach produkujúcich ropu v Perzskom zálive, Severnom mori a severnej Afrike. Pocas 80. rokov sa dopyt zvysoval najmä zo strany rozvíjajúcich sa státnych ropných spolocností z juznej Ameriky. Koncom 90. rokov sa dopyt presunul do západnej Afriky. 8. Morské palivové hadice vyrábajú spolocnosti, ktoré sú známe výrobou pneumatík a kaucuku, alebo niektorá z ich "spin-off" (kvázinástupnícka spolocnost). Sú vyrábané na zákazku v súlade s poziadavkami zákazníkov. Kedze dopyt po morských palivových hadiciach je z geografického hladiska siroko rozptýlený, väcsina výrobcov morských palivových hadíc zamestnáva znacný pocet zástupcov, ktorí pre konkrétne trhy poskytujú vseobecné marketingové sluzby a ponúkajú výrobky týchto výrobcov v rámci uverejnovaných verejných sútazí. 9. Morské palivové hadice sú uvádzané na trh po celom svete a hlavní výrobcovia pôsobia na medzinárodnej úrovni. Normatívne poziadavky uplatnované na morské palivové hadice sa v jednotlivých krajinách zásadne nelísia, a hoci technické poziadavky sa lísia v závislosti od prostredia a podmienok pouzitia, nepovazuje sa to za prekázku predaja morských palivových hadíc po celom svete. 10. Napokon, pocas zohladnovaného obdobia úcastníci kartelu predávali morské palivové hadice vyrobené v Japonsku, v Spojenom královstve, v Taliansku a Francúzsku, koncovým pouzívatelom, ako aj zhotovitelom so sídlom v rôznych krajinách Európskej únie a Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP). Hoci väcsina systémov morských palivových hadíc bola urcená na konecné pouzitie mimo Európy, niektorí z hlavných svetových zhotovitelov sa nachádzajú v rôznych krajinách Únie a EHP Predstavenie zalobkýn 11. Spociatku cinnosti týkajúce sa morských palivových hadíc vykonávala skupina Michelin. 12. V tejto skupine zabezpecovala výkon daných cinností spolocnost s názvom CMP. Neskôr 28. júla 1993 Michelin vytvorila spolocnost s názvom SIRA, ktorá nevykonávala ziadnu cinnost az do 31. marca 1995, kedy bol úsek cinnosti v oblasti morských palivových hadíc CMP na nu prevedený. Dna 26. apríla 1995 sa názov spolocnosti SIRA zmenil na CMP. Pôvodná spolocnost CMP bola neskôr zrusená. 13. Dna 28. marca 1996 uzavrela jedna zo zalobkýn, Trelleborg AB, zmluvu so skupinou Michelin, podla ktorej sa zaviazala nadobudnút vsetky obchodné podiely v CMP od Michelinu. Názov tejto spolocnosti sa odvtedy viackrát zmenil, pricom vzdy obsahoval výraz Trelleborg, a od roku 2005 vystupuje pod názvom Trelleborg Industrie SAS. 14. Trelleborg je spolocnost zalozená podla svédskeho práva, ktorá existuje od roku 1905 a ktorej celosvetový obrat sa v roku 2006 blízil k 27 mi liardám svédskych korún (SEK) (priblizne 2,9 miliardy eur). 15. Trelleborg Group pôsobí v styroch oblastiach cinností: Trelleborg Engineered Systems (zahrna morské palivové hadice), Trelleborg Automotive, Trelleborg Sealing Solutions a Trelleborg Wheel Systems. 16. Trelleborg sa podiela na výrobe a predaji morských palivových hadíc prostredníctvom svojej dcérskej spolocnosti Trelleborg Industrie, ktorá je druhou zalobkynou a ktorá je spolocnostou zalozenou podla francúzskeho práva. Správne konanie 17. Zatial co ministerstvo spravodlivosti Spojených státov a orgány hospodárskej sútaze Japonska a Spojeného královstva zacali vysetrovanie v súvislosti s podobnými skutkovými okolnostami, spolocnost [ dôverné ](1) predlozila s odvolaním sa na program zhovievavosti stanovený v oznámení Komisie o oslobodení od pokút a znízení pokút v kartelových prípadoch (Ú. v. EÚ C 298, 2006, s. 17) Komisii Európskych spolocenstiev 20. decembra 2006 ziadost o oslobodenie, pricom oznámila existenciu kartelu na trhu s morskými palivovými hadicami. 18. Komisia tak zacala vysetrovanie pre porusenie clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o EHP a 2. mája 2007 vykonala niekolko inspekcií u spolocnosti Parker ITR, zalobkýn, ostatných dotknutých výrobcov, ako aj u [ dôverné ] a pána W. 19. Manuli Rubber Industries SpA (MRI) 4. mája 2007, Parker ITR 17. júla 2007 a Bridgestone 7. decembra 2007 zaslali Komisii ziadost o zhovievavost. 20. Komisia 28. apríla 2008 prijala oznámenie o výhradách, ktoré dorucila spolocnostiam medzi 29. aprílom a 1. májom 2008. 21. Vsetky spolocnosti odpovedali na oznámenie o výhradách v stanovených lehotách a poziadali, s výnimkou [ dôverné ]/DOM, ContiTech AG a Continental AG, o ústne vypocutie, ktoré sa konalo 23. júla 2008. Napadnuté rozhodnutie 22. Dna 28. januára 2009 Komisia prijala rozhodnutie K(2009) 428 v konecnom znení v konaní podla clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/39.406 - Morské palivové hadice) (dalej len "napadnuté rozhodnutie"). Z napadnutého rozhodnutia v podstate vyplýva, ze: - je adresované jedenástim spolocnostiam, vrátane zalobkýn, - spolocnosti v nom uvedené sa za okolností, ktoré sa v jednotlivých prípadoch odlisovali, zúcastnili na jedinom a komplexnom porusení, ktorého predmetom bolo pridelovanie zákaziek vo verejných sútaziach, urcenie cien, urcovanie kvót, stanovovanie podmienok predaja, geografické rozdelenie trhov a výmena citlivých informácií týkajúcich sa cien, objemov predaja a verejných zákaziek, - kartel sa zacal najneskôr 1. apríla 1986 (hoci je pravdepodobné, ze trval od zaciatku 70. rokov) a skoncil 2. mája 2007, - od 13. mája 1997 do 21. júna 1999 (dalej len "prechodné obdobie") boli cinnosti kartelu obmedzené a medzi jeho clenmi doslo k nezhodám; to vsak neviedlo k skutocnému preruseniu porusenia; organizovaná struktúra kartelu bola totiz rovnakým spôsobom a s tými istými úcastníkmi (s výnimkou jednej spolocnosti, ktorá opätovne plne vstúpila do kartelu az o rok neskôr), úplne obnovená v júni 1999; treba preto dospiet k záveru, ze výrobcovia sa dopustili jediného a pokracujúceho porusenia, ktoré trvalo od 1. apríla 1986 do 2. mája 2007 alebo prinajmensom, ak by sa napriek vsetkému dospelo k záveru, ze doslo k preruseniu, jediného a opakujúceho sa porusenia, na prechodné obdobie sa v kazdom prípade neprihliada pri výpocte pokuty, a to vzhladom na obmedzený pocet dôkazov o porusení v tomto období, - zodpovednost zalobkýn sa konstatovala za tieto obdobia: - Trelleborg Industrie: od 1. apríla 1986 do 2. mája 2007, - Trelleborg: od 28. marca 1996 do 2. mája 2007, - podla kritérií stanovených v usmerneniach k metóde stanovenia pokút ulozených podla clánku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia (ES) c. 1/2003 (Ú. v. EÚ C 210, 2006, s. 2, dalej len "usmernenia"), základná výska pokuty, ktorá sa mala ulozit kazdej zo spolocností sa urcila takto: - Komisia vychádzala z priemeru celosvetového rocného predaja kazdej zo spolocností v období rokov 2004 az 2006 a zohladnila predaj fakturovaný kupujúcim usadeným v EHP, - urcila relevantný predaj kazdej z nich na základe ich celosvetového trhového podielu na agregovanom objeme predajov v rámci EHP v súlade s bodom 18 usmernení, - zohladnila 25 % uvedenej hodnoty (namiesto maximálnych 30 % stanovených v usmerneniach) s ohladom na závaznost porusenia, - vynásobila takto dosiahnutú hodnotu poctom rokov úcasti kazdej spolocnosti na porusení, - vynásobila takto dosiahnutú hodnotu poctom rokov úcasti kazdej spolocnosti na porusení, - napokon v súlade s bodom 25 usmernení zohladnila dodatocnú sumu rovnajúcu sa 25 % relevantného predaja na úcely odstrasenia, - Komisia dalej zohladnila voci dvom spolocnostiam pritazujúce okolnosti a zamietla vsetky polahcujúce okolnosti v prípade ostatných clenov kartelu, - napokon uplatnila svoje oznámenie o oslobodení od pokút a znízení pokút v kartelových prípadoch (pozri bod 17 uvedený vyssie) pre dve spolocnosti. 23. Pokial ide o Trelleborg a Trelleborg Industrie Komisia dospela k záveru, ze hodnota predaja bola vo výske 4 909 332 eur na základe podielu na svetovom trhu 15 %, ze Trelleborg Industrie sa zúcastnovala na karteli 18 rokov 11 mesiacov a 23 dní, z coho vyplýva koeficient 19, a Trelleborg sa na nom zúcastnovala 8 rokov 11 mesiacov a 28 dní, z coho vyplýva koeficient 9, pricom po uplatnení faktorov spresnených v predchádzajúcom bode, stanovila základnú výsku pokuty na 24 500 000 eur pre Trelleborg Industrie na ktorej zaplatenie je Trelleborg solidárne zodpovedná do výsky 12 200 000 eur. 24. Kedze nebola zohladnená nijaká pritazujúca ani polahcujúca okolnost, predstavujú tieto sumy konecnú výsku pokuty ulozenej kazdej z týchto dvoch spolocností. Konanie a návrhy úcastníkov konania 25. Návrhmi podanými do kancelárie Súdu prvého stupna 9. apríla 2009 podali zalobkyne prejednávanú zalobu. 26. Vzhladom na prekázku na strane jedného clena komory urcil predseda Vseobecného súdu podla clánku 32 ods. 3 rokovacieho poriadku dalsieho sudcu na doplnenie komory. 27. Na základe správy sudcu spravodajcu Vseobecný súd (prvá komora) rozhodol o otvorení ústnej casti konania a v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania stanovených v clánku 64 rokovacieho poriadku vyzval úcastníkov konania, aby predlozili niektoré dokumenty a písomne im polozil otázky. Úcastníci konania tejto ziadosti vyhoveli. 28. Uznesením predsedu prvej komory Vseobecného súdu z 29. februára 2012 boli veci T-147/09 a T-148/09 v súlade s clánkom 50 rokovacieho poriadku spojené na úcely ústnej casti konania a vyhlásenia rozsudku. 29. Listom z 13. apríla 2012 zalobkyna vo veci T-147/09 oznámila Vseobecnému súdu, ze berie spät svoj tretí zalobný dôvod, ktorý predlozila subsidiárne. 30. Listom z 24. apríla 2012 zalobkyne predlozili ziadost, aby sa pojednávanie konalo s vylúcením verejnosti. 31. Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na ústne otázky, ktoré im Vseobecný súd polozil, boli vypocuté na pojednávaní 26. apríla 2012. 32. Zalobkyne pri tejto prílezitosti vzali svoj návrh na vylúcenie verejnosti z pojednávania spät. 33. Trelleborg Industrie navrhuje, aby Vseobecný súd: - ciastocne zrusil clánok 1 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom sa jej týka, a v kazdom prípade aspon v casti, v akej sa konstatuje, ze sa dopustila porusenia pred 21. júnom 1999, - znízil pokutu, ktorá jej bola ulozená v clánku 2, a tak napravil zjavné chyby uvedené v napadnutom rozhodnutí, - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 34. Trelleborg navrhuje, aby Vseobecný súd: - ciastocne zrusil clánok 1 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom sa jej týka, a v kazdom prípade aspon v casti, v akej sa konstatuje, ze sa dopustila porusenia pred 21. júnom 1999, - znízil pokutu, ktorá jej bola ulozená v clánku 2, a tak napravil zjavné chyby uvedené v napadnutom rozhodnutí, - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 35. Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: - zamietol zaloby, - zaviazal zalobkyne na náhradu trov konania. Právny stav O návrhoch na zrusenie 36. Zalobkyne predkladajú na podporu svojich zalôb dva rovnaké zalobné dôvody. 37. Prvý zalobný dôvod sa jednak zakladá na zjavne nesprávnom posúdení skutkového stavu, z ktorého vychádzala Komisia, ked dospela k záveru, ze Trelleborg Industrie sa zúcastnila na pokracujúcom porusení od 1. apríla 1986 do 2. mája 2007 a ze Trelleborg sa zúcastnila na tomto porusení od 28. marca 1996 do 2. mája 2007, a jednak sa zakladá na porusení clánku 25 ods. 2 nariadenia c. 1/2003. 38. Druhý zalobný dôvod sa zakladá na nedostatku legitímneho záujmu na strane Komisie na prijatí rozhodnutia o existencii porusenia pred rokom 1999. O prvom zalobnom dôvode zalozenom jednak na zjavne nesprávnom posúdení skutkového stavu, z ktorého vychádzala Komisia, ked dospela k záveru, ze Trelleborg Industrie sa zúcastnila na pokracujúcom porusení od 1. apríla 1986 do 2. mája 2007 a ze Trelleborg sa zúcastnila na tomto porusení od 28. marca 1996 do 2. mája 2007, a jednak na porusení clánku 25 ods. 2 nariadenia c. 1/2003. Napadnuté rozhodnutie 39. Z odôvodnení 148 az 187 napadnutého rozhodnutia v podstate vyplýva, ze od 13. mája 1997 do 11. júna 1999 pre niektoré spolocnosti, a do 21. júna 1999 pre ostatné spolocnosti vrátane zalobkýn, zaznamenali cinnosti kartelu útlm z dôvodu nezhôd, ku ktorým doslo medzi jeho clenmi. Podla Komisie vsak z velkého mnozstva dôkazov vyplýva, ze pocas tohto obdobia boli hlavní protagonisti kartelu - najmä páni P., W., F. a C. - v pravidelnom kontakte predovsetkým s cielom vymienat si obchodné informácie a pokúsit sa o obnovenie kartelu, k comu nakoniec doslo v júni 1999. 40. V odôvodneniach 289 az 307 napadnutého rozhodnutia sú uvedené dôvody, pre ktoré sa Komisia domnievala, ze porusenie bolo pokracujúce, alebo subsidiárne opakované, a to napriek tomu, ze rozhodla, ze cinnosti kartelu boli pocas prechodného obdobia obmedzené, a ze pokuta sa za toto obdobie neulozí. 41. Okrem toho, clánok 1 písm. g) a h) napadnutého rozhodnutia uvádza, ze Komisia dospela k záveru, ze k pokracujúcemu poruseniu doslo od 1. apríla 1986 do 2. mája 2007, do ktorého bola Trelleborg Industrie zapojená od 1. apríla 1986 do 2. mája 2007 a Trelleborg od 28. marca 1996 do 2. mája 2007, a z odôvodnení 187, 201 az 208 a 466 az 448 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze prechodné obdobie sa povazuje s ohladom na zalobkyne za obdobie obmedzenej cinnosti kartelu neodôvodnujúce ulozenie pokuty. Tvrdenia úcastníkov konania 42. Zalobkyne v podstate na jednej strane tvrdia, ze hoci Komisia má povinnost preukázat dlzku trvania porusenia, nepreukázala ze porusenie trvalo aj v priebehu prechodného obdobia, pretoze dôkazy, ktoré na tento úcel pouzila, boli nesprávne vylozené, a na druhej strane uvádzajú, ze v kazdom prípade Komisia nemá k dispozícii ziadny dôkaz, ktorý by preukazoval úcast Trelleborg Industrie alebo Trelleborg na uvedenom porusení v danom období. V tejto súvislosti napádajú najmä analýzu Komisie, podla ktorej úcinky ponúk, ktoré si rozdelili este predtým, nez nastalo uvedené prechodné obdobie, trvali az do konca roka 1997, co údajne podla Komisie dovolovalo prinajmensom zahrnút do obdobia porusenia aj dobu od septembra do decembra 1997. 43. Zalobkyne navyse v podstate tvrdia, ze z tohto dôvodu sa Komisia dopustila chyby, ked oznacila porusenie za pokracujúce a zamietla ich tvrdenie týkajúce sa premlcania porusenia co sa týka obdobia pred prerusením kartelu, v rozpore s clánkom 25 ods. 2 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 [ES] a 82 [ES] (Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205). 44. Spochybnujú v tejto súvislosti moznost pouzit pojem pokracujúce porusenie uplatnený Komisiou, ak bol kartel prerusený takmer dva roky, ako aj moznost pouzit subsidiárne pojem opakované porusenie, ktorý podla zalobkýn zahrna aj myslienku kontinuity, ktorá bráni jeho pouzitiu, ak sa preukáze, ze doslo k preruseniu porusenia. Uplatnenie kvalifikácie opakovaného porusenia je v takom prípade v rozpore aj so zásadou právnej istoty, pretoze Komisia by tak mohla donekonecna odsúvat zacatie plynutia premlcacej lehoty. Zalobkyne napokon uvádzajú, ze kvalifikácia, ze ide o opakované porusenie nebola v kazdom prípade uplatnená vo výroku napadnutého rozhodnutia. 45. Nakoniec zalobkyne tvrdia, ze Komisia porusila svoju predchádzajúcu rozhodovaciu prax a ze s nimi zaobchádzala diskriminacne v porovnaní s MRI, pretoze v jej prípade Komisia dospela k rozhodnutiu, ze stvorrocné prerusenie od augusta 1992 do septembra 1996 umoznuje neulozit pokutu za konanie, ktorého sa táto spolocnost dopustila pred 1. augustom 1992. 46. Komisia tieto tvrdenia odmieta a uvádza, ze napadnuté rozhodnutie z právneho hladiska dostatocne preukazuje, ze porusenie trvalo aj pocas prechodného obdobia, hoci sa kartel dostal do fázy, ked jeho cinnosti boli obmedzené. Vo svojich písomných podaniach a vo vyjadreniach uvedených na pojednávaní vsak uznala, ze nemá ziadny dôkaz o úcasti zalobkýn na kontaktoch medzi clenmi kartelu v prechodnom období. 47. Domnieva sa vsak, ze treba vziat do úvahy ponuky, ktoré boli vypracované pred týmto obdobím a ktorých úcinky trvali az do novembra alebo decembra 1997, ako aj skutocnost, ze zalobkyne sa v tomto období od kartelu nedistancovali, co vzhladom na judikatúru odôvodnuje, aby sa ich úcast na porusení povazovala v období od 1. apríla 1986 do 2. mája 2007 za pokracujúcu. 48. Komisia v podstate dodáva, ze v kazdom prípade, aj keby Vseobecný súd dospel k záveru, ze porusenie nie je pokracujúce, mal by ho prekvalifikovat na opakované, co je navyse kvalifikácia tohto porusenia, ktorú Komisia subsidiárne uviedla v odôvodnení 307 napadnutého rozhodnutia. Z uvedeného podla nej vyplýva, ze jej právomoc ulozit pokutu za obdobie porusenia v rokoch 1986 az 1997 nebola v case prijatia napadnutého rozhodnutia premlcaná. Okrem toho sa domnieva, ze nie je teda rozhodujúce, ze vo výroku napadnutého rozhodnutia sa uvádza len existencia pokracujúceho porusenia. 49. Treba spresnit, ze ked Vseobecný súd polozil zalobkyniam na pojednávaní otázku, uznali, ze nepopierajú svoju úcast na porusení v období pred 13. májom 1997 ani v období po 21. júni 1999. Tvrdili vsak, ze ide o samostatné porusenia. Posúdenie Vseobecným súdom - Úvodné poznámky 50. Na úvod treba pripomenút, ze podla judikatúry je Komisia povinná dokázat nielen existenciu kartelu, ale aj dlzku jeho trvania (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 15. marca 2000, Cimenteries CBR a i./Komisia, T-25/95, T-26/95, T-30/95 az T-32/95, T-34/95 az T-39/95, T-42/95 az T-46/95, T-48/95, T-50/95 az T-65/95, T-68/95 az T-71/95, T-87/95, T-88/95, T-103/95 a T-104/95, Zb. s. II-491, bod 2802 a tam citovanú judikatúru). Presnejsie pokial ide o dokazovanie porusenia clánku 81 ods. 1 ES, je Komisia povinná preukázat porusenia, ktoré konstatuje, a pripojit vhodné dôkazy na to, aby z právneho hladiska dostatocne preukázala existenciu skutocností zakladajúcich porusenie (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora zo 17. decembra 1998, Baustahlgewebe/Komisia, C-185/95 P, Zb. s. I-8417, bod 58, a z 8. júla 1999, Komisia/Anic Partecipazioni, C-49/92 P, Zb. s. I-4125, bod 86). Pokial má súd pochybnosti, musia byt tieto pochybnosti v prospech podniku, ktorý je adresátom rozhodnutia konstatujúceho porusenie. Súd preto nemôze dospiet k záveru, ze Komisia dostatocne právne preukázala existenciu daného porusenia, ak má v tomto ohlade nadalej pochybnost, co platí najmä v rámci zaloby smerujúcej k zruseniu a/alebo zmene rozhodnutia, ktorým sa ukladá pokuta. V takejto situácii je totiz potrebné zohladnit zásadu prezumpcie neviny, ktorá je súcastou základných práv chránených v právnom poriadku Únie a ktorá bola zakotvená v clánku 48 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie vyhlásenej 7. decembra 2000 v Nice (Ú. v. ES C 364, s. 1). Vzhladom na povahu predmetných porusení ako aj na povahu a stupen prísnosti sankcií, ktoré sú s tým spojené, sa zásada prezumpcie neviny uplatnuje najmä na konania týkajúce sa porusenia pravidiel hospodárskej sútaze uplatnitelných na podniky, ktorých výsledkom môze byt ulozenie pokút alebo penále (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 8. júla 1999, Hüls/Komisia, C-199/92 P, Zb. s. I-4287, body 149 a 150, a Súdu prvého stupna z 25. októbra 2005, Groupe Danone/Komisia, T-38/02, Zb. s. II-4407, body 215 a 216). Je teda nevyhnutné, aby Komisia predlozila presné a zhodujúce sa dôkazy na podlozenie silného presvedcenia, ze doslo k spáchaniu porusenia (pozri rozsudok Groupe Danone/Komisia, uz citovaný a tam citovanú judikatúru). 51. Z ustálenej judikatúry vsak tiez vyplýva, ze kazdý z dôkazov predlozených Komisiou nemusí nutne zodpovedat týmto kritériám so zretelom na kazdý prvok porusenia. Postacuje, ak súbor nepriamych dôkazov, na ktoré sa institúcia odvoláva, zodpovedá tejto poziadavke ako celok (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 8. júla 2004, JFE Engineering a i./Komisia, T-67/00, T-68/00, T-71/00 a T-78/00, Zb. s. II-2501, bod 180 a tam citovanú judikatúru). 52. Okrem toho je obvyklé, ze sa cinnosti, s ktorými sú spojené protisútazné dohody, uskutocnujú tajne, stretnutia sa konajú potajomky a súvisiaca dokumentácia je obmedzená na minimum. Z toho vyplýva, ze aj ked Komisia objaví dôkazy výslovne preukazujúce protiprávny kontakt medzi hospodárskymi subjektmi, ako sú zápisnice zo stretnutí, obycajne sú len zlomkovité a nesúrodé do tej miery, ze je casto nutné rekonstruovat niektoré detaily prostredníctvom dedukcií. Vo väcsine prípadov sa preto existencia protisútazného postupu alebo dohody musí vydedukovat z urcitého mnozstva zhôd okolností a nepriamych dôkazov, ktoré posudzované ako celok môzu v prípade neexistencie iného koherentného vysvetlenia predstavovat dôkaz porusenia pravidiel hospodárskej sútaze (rozsudky Súdneho dvora zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, Zb. s. I-123, body 55 az 57, a z 25. januára 2007, Sumitomo Metal Industries a Nippon Steel/Komisia, C-403/04 P a C-405/04 P, Zb. s. I-729, bod 51). 53. Okrem toho sa podla judikatúry pozaduje, aby sa Komisia pri neexistencii dôkazov spôsobilých priamo preukázat dlzku trvania porusenia opierala prinajmensom o dôkazy, ktoré súvisia so skutocnostami dostatocne blízkymi z hladiska casu tak, aby bolo mozné odôvodnene pripustit, ze toto porusenie trvalo neprerusene medzi dvoma konkrétnymi dátumami (pozri rozsudky Vseobecného súdu zo 7. júla 1994, Dunlop Slazenger/Komisia, T-43/92, Zb. s. II-441, bod 79, a zo 16. novembra 2006, Peróxidos Orgánicos/Komisia, T-120/04, Zb. s. II-4441, bod 51 a tam citovanú judikatúru). 54. V prejednávanej veci je pritom nesporné, ze Komisia nemá k dispozícii nijaký dôkaz o úcasti zalobkýn na kontaktoch medzi clenmi kartelu a na jeho obmedzenej cinnosti pocas prechodného obdobia, ktoré bolo opísané v odôvodneniach 148 az 187 napadnutého rozhodnutia. 55. Komisia totiz len konstatovala, ze úcast zalobkýn mozno vyvodit z toho, ze sa pocas prechodného obdobia nedistancovali od kartelu a ze úcast zalobkýn je dokázaná prinajmensom do novembra alebo do decembra 1997, pretoze nadalej trvali úcinky verejných sútazí, ktoré si clenovia kartelu rozdelili pred 13. májom 1997 (pozri najmä odôvodnenia 150, 162 a 187 napadnutého rozhodnutia). 56. Treba teda posúdit, ci na základe týchto konstatovaní Komisia mohla dôvodne kvalifikovat porusenie, ktorého sa dopustila Trelleborg Industrie od 1. apríla 1986 do 2. mája 2007 a Trelleborg od 28. marca 1996 do 2. mája 2007, ako pokracujúce porusenie, a teda konstatovat, ze premlcacia lehota podla clánku 25 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 zacala plynút az po 2. máji 2007. - O existencii pokracujúceho porusenia 57. Treba pripomenút, ze vo väcsine prípadov sa existencia protisútazného postupu alebo dohody musí vydedukovat z urcitého mnozstva zhodných okolností a nepriamych dôkazov, ktoré - posudzované ako celok - môzu v prípade neexistencie iného koherentného vysvetlenia predstavovat dôkaz o porusení pravidiel hospodárskej sútaze. Takéto nepriame dôkazy a zhodné okolnosti, ak sa posúdia ako celok, umoznujú odhalit nielen existenciu protisútazných správaní a dohôd, ale aj dlzku pokracujúceho protisútazného správania a obdobie, pocas ktorého sa dohoda uzavretá v rozpore s pravidlami hospodárskej sútaze uplatnovala (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 52 vyssie, bod 57, a z 21. septembra 2006, Nederlandse Federatieve Vereniging voor de Groothandel op Elektrotechnisch Gebied/Komisia, C-105/04 P, Zb. s. I-8725, body 94 az 96 a tam citovanú judikatúru). 58. Okrem toho také porusenie môze vyplývat nielen z jednotlivého aktu, ale aj zo skupiny aktov alebo dokonca z pokracujúceho správania. Proti tomuto výkladu nemozno namietat, pretoze jedna alebo viaceré zlozky tejto skupiny aktov alebo tohto pokracujúceho správania by taktiez mohli samy osebe, zohladnované jednotlivo, predstavovat porusenie pravidiel hospodárskej sútaze. Pokial rôzne cinnosti zapadajú do "celkového plánu" vzhladom na ich rovnaký ciel skreslujúci hospodársku sútaz vnútri spolocného trhu, Komisia je oprávnená za tieto cinnosti vyvodzovat zodpovednost v závislosti od úcasti na porusení posudzovanom ako celok (rozsudky Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 52 vyssie, bod 258, a Nederlandse Federatieve Vereniging voor de Groothandel op Elektrotechnisch Gebied/Komisia, uz citovaný v bode 57 vyssie, bod 110). 59. Pokial ide o chýbajúci dôkaz o existencii dohody pocas urcitých stanovených období alebo minimálne o realizácii tejto dohody podnikom pocas daného obdobia, treba pripomenút, ze skutocnost, ze dôkaz o porusení nebol predlozený za urcité stanovené obdobia, nebráni tomu, aby sa porusenie chápalo ako existujúce pocas celého obdobia dlhsieho nez toto obdobie, pokial by takýto záver vyplýval z objektívnych a zhodujúcich sa nepriamych dôkazov. V rámci porusenia trvajúceho niekolko rokov skutocnost, ze k prejavom kartelu dôjde v rozlicných obdobiach, ktoré môzu byt oddelené kratsími alebo dlhsími casovými intervalmi, nemá vplyv na existenciu tohto kartelu, pokial rôzne cinnosti tvoriace toto porusenie majú jediný ciel a spadajú do rámca porusenia, ktoré má jednotný a pokracujúci charakter (rozsudok Nederlandse Federatieve Vereniging voor de Groothandel op Elektrotechnisch Gebied/Komisia, uz citovaný v bode 57 vyssie, body 97 a 98; pozri tiez v tomto zmysle rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 52 vyssie, bod 260). 60. Judikatúra v tejto súvislosti odkryla viacero kritérií relevantných na posúdenie jediného porusenia, a to konkrétne zhodnost cielov dotknutých postupov (rozsudok Súdu prvého stupna z 20. marca 2002, Dansk Rřrindustri/Komisia, T-21/99, Zb. s. II-1681, bod 67; pozri tiez v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 21. septembra 2006, Technische Unie/Komisia, C-113/04 P, Zb. s. I-8831, body 170 a 171, a Súdu prvého stupna z 27. septembra 2006, Jungbunzlauer/Komisia T-43/02, Zb. s. II-3435, bod 312), zhodnost dotknutých výrobkov a sluzieb (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupna z 15. júna 2005, Tokai Carbon a i./Komisia, T-71/03, T-74/03, T-87/03 a T-91/03, neuverejnený v Zbierke, body 118, 119 a 124, a Jungbunzlauer/Komisia, uz citovaný, bod 312), zhodnost podnikov, ktoré sa na nom zúcastnili (rozsudok Jungbunzlauer/Komisia, uz citovaný, bod 312) a zhodnost spôsobov jeho vykonávania (rozsudok Dansk Rřrindustri/Komisia, uz citovaný, bod 68). Okrem toho dalsími relevantnými aspektmi, ktoré sa na úcely tohto preskúmania môzu zohladnit, sú zhodnost fyzických osôb zapojených do kartelu zastupujúcich podniky a zhodnost geografickej oblasti pôsobnosti dotknutých postupov. 61. Podla judikatúry má teda Komisia moznost predpokladat, ze porusenie - alebo úcast spolocnosti na porusení - sa neprerusilo, hoci nemá dôkazy o porusení pocas urcitých konkrétnych období, pokial rôzne cinnosti tvoriace toto porusenie majú jediný ciel a spadajú do rámca jediného a pokracujúceho porusenia, pricom takýto záver musí vyplývat z objektívnych a zhodujúcich sa nepriamych dôkazov preukazujúcich existenciu spolocného plánu. 62. Ak sú tieto podmienky splnené, pojem pokracujúce porusenie umoznuje Komisii ulozit pokutu za celé zohladnované obdobie porusenia a stanovuje moment, od ktorého zacína plynút premlcacia lehota, teda den, ked sa pokracujúce porusenie skoncilo. 63. Spolocnosti obvinené z tajnej dohody vsak môzu túto domnienku vyvrátit uvedením nepriamych alebo priamych dôkazov preukazujúcich, ze porusenie - alebo ich úcast na porusení - pocas týchto období nepokracovalo. 64. V tejto veci vsak treba konstatovat, ze zalobkyne na pojednávaní nespochybnili zhodnost cielov dohodnutých postupov, dotknutých výrobkov, ako ani spolocností zapojených do tajnej dohody, základných spôsobov jej vykonávania, fyzických osôb zastupujúcich jednotlivé podniky, a napokon ani geografickej oblasti pôsobnosti týchto postupov pred májom 1997 a po júni 1999. 65. Hoci tieto konstatovania umoznujú podporit tvrdenie o identifikovatelnom spolocnom pláne pred prechodným obdobím a po nom, napriek tomu treba konstatovat aj to, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí uviedla, ze jednak kartel presiel obdobím krízy, pocas ktorej sa jeho fungovanie výrazne zmenilo a vztahy medzi jeho clenmi sa zretelne zoslabili, takze jeho cinnost sa pocas prechodného obdobia zjavne spomalila, a jednak ze pocas tohto obdobia hlavní protagonisti kartelu - najmä páni P., W., F. a C. - v podstate vyuzili svoje kontakty s cielom pokúsit sa o obnovenie spolupráce medzi dotknutými spolocnostami (pozri body 148 az 187 napadnutého rozhodnutia), co je dôvod, ktorý priviedol Komisiu k neulozeniu pokuty ziadnemu z clenov kartelu za toto prechodné obdobie. 66. Treba teda konstatovat, ze Komisia nemá k dispozícii nijaký dôkaz o zapojení sa zalobcov do týchto mnohostranných kontaktov pocas daného prechodného obdobia, ktoré trvalo viac ako dva roky, alebo ze by sa zúcastnovali na stretnutiach, ktoré sa organizovali s cielom obnovit kartel, ani o tom, ze o nich vedeli. 67. Za týchto okolností sa tvrdenie predlozené zalobkynami, ze skutocne prerusili svoju úcast, zdá byt dostatocne podporené dôkazmi a prijatelné na vyvrátenie domnienky pripomenutej v bode 61 vyssie, podla ktorej ich úcast na porusení - hoci pasívna - pokracovala, aj ked na to neexistujú dôkazy. Kedze pocas prechodného obdobia bola cinnost kartelu obmedzená, ba az ziadna, a kedze neexistujú objektívne a zhodujúce sa nepriame dôkazy pokial ide o prípadnú pretrvávajúcu vôlu zalobkýn obnovit tento kartel alebo zapojit sa do jeho cielov, Komisia nemohla dôvodne predpokladat, ze z ich strany islo o pokracujúcu - hoci len pasívnu - úcast. 68. Komisia vsak vo svojich písomnostiach uviedla judikatúru (rozsudok Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný v bode 50 vyssie, body 83 a 84), podla ktorej, aby spolocnost ukoncila svoju zodpovednost, musí sa otvorene a jednoznacne distancovat od kartelu tak, aby si ostatní úcastníci boli vedomí, ze táto spolocnost uz nepodporuje vseobecné ciele kartelu. Na základe toho Komisia dospela k záveru, ze kedze sa zalobkyne pocas prechodného obdobia zdrzali prejavu distancovania, ich úcast v tomto období na menej intenzívnom porusení mozno voci nim napriek tomu uplatnit, pricom vsak za toto obdobie to nepovedie k ulozeniu pokuty. Podla tejto judikatúry totiz konkludentné schválenie nezákonnej cinnosti bez verejného distancovania sa od jej obsahu alebo bez jej oznámenia správnym orgánom má za následok povzbudenie v pokracovaní porusovania a stazuje jeho odhalenie, co predstavuje pasívnu formu úcasti na porusení, ktorá môze zalozit zodpovednost dotknutého podniku. Kedze po prvé z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze bezné fungovanie kartelu bolo pocas prechodného obdobia trvajúceho viac nez dva roky prerusené, po druhé nepreukázalo sa, ze zalobkyne sa zapojili do kontaktov, ku ktorým doslo pocas prechodného obdobia s cielom obnovit kartel, alebo ze o nich vedeli, a po tretie aj v prípade súhlasu s Komisiou, pokial ide o trvanie úcinkov verejných sútazí zadaných pred májom 1997, tieto úcinky trvali maximálne do novembra alebo decembra 1997, co v kazdom prípade ponecháva obdobie 18 mesiacov pred opätovným pokracovaním v karteli, pocas ktorého neexistuje nijaký objektívny a jednoznacný nepriamy dôkaz umoznujúci preukázat zapojenie zalobkýn do kontaktov, ku ktorým doslo v období krízy kartelu, Komisia nemôze vyvodzovat tvrdenie z toho, ze zalobcovia sa pocas prechodného obdobia nedistancovali od konaní, ktoré vykonali niektorí clenovia kartelu s cielom opätovne ozivit jeho existenciu. 69. Vzhladom na okolnosti v prejednávanom prípade treba konstatovat, ze hoci sa zalobkyne verejne nedistancovali od ostatných clenov kartelu, nemohlo to mat na strane ostatných clenov kartelu za následok, ze títo clenovia kartelu povazovali zalobkyne za úcastníkov - prinajmensom pasívnych - kartelu, z coho vyplýva, ze konanie zalobkýn nemozno povazovat za konkludentné schválenie protisútaznej cinnosti. Kedze neexistuje nepriamy dôkaz umoznujúci dospiet k záveru, ze zalobkyne pocas prechodného obdobia vedeli o kontaktoch medzi ostatnými clenmi kartelu s cielom obnovenia kartelu, ktorého bezné fungovanie sa prerusilo, Komisia nebola oprávnená rozhodnút o ich spolocnej zodpovednosti z dôvodu, ze sa od obsahu kartelu verejne nedistancovali. Samotný tento dôvod totiz nemôze stacit na napravenie úplnej neexistencie objektívnych a zhodujúcich sa nepriamych dôkazov, ktoré by z objektívneho i subjektívneho hladiska mohli pocas tohto obdobia preukázat ich zrejmú úcast a nepretrzité zapojenie sa do pokracujúceho porusenia. 70. V dôsledku toho treba konstatovat, ze Komisia nemohla oprávnene rozhodnút, ze porusenie, ktorého sa zalobkyne dopustili, bolo jediným a pokracujúcim porusením. Hoci doslo k tejto chybe nemusí to vsak nevyhnutne viest k poruseniu clánku 25 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 zo strany Komisie. 71. Kedze porusenie nemozno v prejednávanej veci kvalifikovat za pokracujúce porusenie, na úcely preukázania toho, ze k premlcaniu podla clánku 25 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 doslo, treba teda overit, ci sa porusenie má kvalifikovat ako opakované porusenie, co zalobkyne popierajú. - O existencii opakovaného porusenia 72. Kedze pojem opakované porusenie je medzi stranami sporný, na úvod treba spresnit význam tohto pojmu v porovnaní s pojmom pokracujúce porusenie v zmysle clánku 25 ods. 2 nariadenia c. 1/2003. 73. V rámci doslovného výkladu ustanovenia práva Únie je potrebné vziat do úvahy skutocnost, ze dokumenty práva Únie sú vydávané vo viacerých jazykoch a rôzne jazykové verzie sú tiez záväzné; výklad takého ustanovenia predpokladá teda porovnanie jazykových verzií (rozsudok Súdneho dvora zo 6. októbra 1982, CILFIT, 283/81, Zb. s. 341 5, bod 18). Potreba jednotného uplatnovania a teda jednotného výkladu ustanovení práva Únie teda vylucuje, aby sa v prípade pochybností posudzoval text ustanovenia v jednej z jeho verzií izolovane, ale naopak vyzaduje si, aby sa tento text vykladal a uplatnoval s prihliadnutím na verzie vyhotovené v ostatných úradných jazykoch (pozri rozsudok Súdneho dvora z 19. apríla 2007, Profisa, C-63/06, Zb. s. I-3239, bod 13 a tam citovanú judikatúru). Okrem toho, v prípade rozporu medzi rôznymi jazykovými zneniami textu Únie sa má predmetné ustanovenie vykladat v závislosti od vseobecnej systematiky a úcelu právneho predpisu, ktorého je súcastou (pozri rozsudok Profisa, uz citovaný, bod 14 a tam citovanú judikatúru). 74. Vseobecnejsie na výklad ustanovenia práva Únie treba zohladnit nielen iba jeho znenie, ale aj kontext a ciele sledované právnou úpravou, ktorej je súcastou (rozsudok Súdneho dvora zo 17. novembra 1983, Merck, 292/82, Zb. s. 3781, bod 12), ako aj ustanovenia práva Únie ako celok (rozsudok CILFIT, uz citovaný v bode 73 vyssie, bod 20). 75. Po prvé treba spresnit, ze v nariadení Rady (EHS) c. 2988/74 z 26. novembra 1974 o premlcacej lehote v stíhaní a pri výkone rozhodnutia v oblasti právnej úpravy dopravy a hospodárskej sútaze Európskeho hospodárskeho spolocenstva (Ú. v. ES L 319, s. 1; Mim. vyd. 07/001, s. 61), z ktorého pochádzajú ustanovenia týkajúce sa premlcania upravené v nariadení c. 1/2003, sa clánok 1 ods. 2 týkal "pokracujúceho" porusenia (vo francúzskej verzii continues ou continuées). 76. V tejto súvislosti treba pripomenút ze Súdny dvor s ohladom na opakujúce sa porusenie uvedené v clánku 1 nariadenia c. 2988/74 rozhodol, ze hoci pojem opakujúce sa porusenie má rôzne významy v právnych poriadkoch clenských státov, v kazdom prípade zahrna viaceré porusujúce konania spojené spolocným subjektívnym prvkom (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 8. júla 1999, Montecatini/Komisia, C-235/92 P, Zb. s. I-4539, bod 195). 77. Tento pojem bol vo francúzskej verzii clánku 25 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 nahradený pojmom "pokracujúce alebo opakované" porusovania (continue ou répétée). 78. K tejto zmene vsak nedoslo vo vsetkých jazykových verziách uvedeného ustanovenia. 79. Slová "continuing or repeated infringements" (pokracujúce alebo opakované porusovania) boli totiz pouzité v anglickej verzii clánku 1 ods. 2 nariadenia c. 2988/74 a táto terminológia sa zachovala aj v clánku 25 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, v jeho anglickej verzii. 80. Navyse pri prijatí nariadenia c. 1/2003 normotvorca vo väcsine jazykových verzií zachoval terminológiu, ktorá bola predtým uvedená v nariadení c. 2988/74 (ide konkrétne o spanielsku, dánsku, nemeckú, grécku, holandskú, fínsku a svédsku jazykovú verziu), kým ostatné jazykové verzie sa tiez zmenili, aby zohladnili pojem opakované porusovanie namiesto pojmu opakujúce sa porusenie (ide o taliansku a portugalskú jazykovú verziu). 81. Odôvodnenie 31 nariadenia c. 1/2003 navyse spresnuje: "Pravidlá o lehotách premlcania vo vztahu k ukladaniu pokút a pravidelných penále boli stanovené v nariadení Rady (EHS) c. 2988/74..., ktoré sa tiez týka pokút v oblasti dopravy. ... Na objasnenie právneho rámca by sa malo nariadenie... c. 2988/74 zmenit a doplnit, aby sa zabránilo pouzitiu jeho ustanovení na zálezitosti, ktoré sú predmetom predkladaného nariadenia, a toto nariadenie by malo obsahovat ustanovenia o premlcacích lehotách." 82. Na základe toho treba dospiet k záveru, ze zámerom normotvorcu nebolo zmenit zmysel skorsieho ustanovenia pri preformulovaní nariadenia Rady c. 17 zo 6. februára 1962, prvého nariadenia implementujúceho clánky [81 ES] a [82 ES] (Ú. v. ES 13, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3) napriek zmene terminológie, ku ktorej doslo v niektorých jazykových verziách, ale naopak, odstránit prípadné nejasnosti spojené s pouzitím pojmu opakujúce sa porusenie. 83. Po druhé pojem opakované porusovanie je pojmom odlisným od pojmu pokracujúce porusenie (pozri v tomto zmysle rozsudok Vseobecného súdu z 19. mája 2010, IMI a i./Komisia, T-18/05, Zb. s. II-1769, body 96 a 97), pricom toto rozlisovanie bolo navyse potvrdené pouzitím spojky "alebo" v clánku 25 ods. 2 nariadenia c. 1/2003. 84. Argumentáciu zalobkýn, podla ktorých treba odlísit "bezné" porusenie od "pokracujúceho alebo opakovaného" porusenia, treba preto zamietnut. 85. Po tretie pojem jediné porusenie sa týka situácie, ked sa viaceré podniky zúcastnili na porusení pozostávajúcom z nepretrzitého správania sledujúceho jediný ekonomický ciel, ktorým je skreslit hospodársku sútaz, alebo aj z individuálnych porusení vzájomne spojených rovnakým cielom a rovnakými subjektmi (pozri v tomto zmysle rozsudky Vseobecného súdu z 8. júla 2008, BPB/Komisia, T-53/03, Zb. s. II-1333, bod 257, a z 28. apríla 2010, Amann & Söhne a Cousin Filterie/Komisia, T-446/05, Zb. s. II-1255, bod 89). 86. Inými slovami spôsob, akým doslo k poruseniu umoznuje kvalifikovat jediné porusenie bud ako pokracujúce, alebo ako opakované. 87. Okrem toho treba pripomenút, ze co sa týka pokracujúceho porusenia, pojem spolocný plán umoznuje Komisii predpokladat, ze k preruseniu porusenia nedoslo, hoci s ohladom na urcité obdobie nemá dôkaz o zapojení sa dotknutej spolocnosti do tohto porusenia, ak sa táto spolocnost zapojila do porusenia pred týmto obdobím, a po nom, a ak neexistujú priame ci nepriame dôkazy, na základe ktorých by sa dalo predpokladat, ze porusenie sa v rozsahu týkajúcom sa tejto spolocnosti prerusilo. V takom prípade môze Komisia ulozit pokutu za celé obdobie porusenia, teda aj za obdobie, v ktorom nemá dôkazy o úcasti dotknutej spolocnosti na nom (pozri body 60 az 62 vyssie). 88. Naopak, ak sa mozno domnievat, ze úcast podniku na porusení sa prerusila a ze sa podnik zapojil do porusenia pred týmto porusením a po nom, také porusenie mozno kvalifikovat ako opakované, ak - rovnako ako v prípade pokracujúceho porusenia (pozri bod 60 vyssie) - existuje jediný ciel, ktorý sleduje pred prerusením a po nom, co mozno vyvodit zo zhodnosti cielov dohodnutých postupov, dotknutých výrobkov, ako aj podnikov zapojených do tajnej dohody, základných spôsobov jej vykonávania, fyzických osôb zastupujúcich jednotlivé podniky a napokon geografickej oblasti pôsobnosti uvedených postupov. V takom prípade je porusenie jediné a opakované, a hoci Komisia môze ulozit pokutu za celé obdobie porusenia, nemôze ju ulozit za obdobie, pocas ktorého sa porusenie prerusilo. 89. Rozdielne obdobia porusenia, na ktorých sa zúcastnil ten istý podnik, ale s ohladom na ktoré nemozno preukázat spolocný ciel, teda nemozno kvalifikovat ako jediné - pokracujúce ci opakované - porusenie, ale predstavujú samostatné porusenia. 90. V prejednávanej veci treba konstatovat, ze Komisia pripústa, ze nemá dôkaz o tom, ze by sa zalobkyne zapojili do porusenia v prechodnom období, ktoré trvalo viac nez dva roky. Za toto obdobie navyse neulozila ani nijakú pokutu. 91. Naproti tomu zalobkyne uznali, ze sa zapojili do porusenia pred prechodným obdobím a po nom, a na pojednávaní pripustili, ze nespochybnujú zhodnost cielov dohodnutých postupov, dotknutých výrobkov, ako ani spolocností zapojených do tajnej dohody, základných spôsobov jej vykonávania, fyzických osôb zastupujúcich jednotlivé podniky, a napokon ani geografickej oblasti pôsobnosti týchto postupov pred májom 1997 a po júni 1999. 92. Vseobecný súd teda musí konstatovat, ze Trelleborg Industrie sa dopustila jediného a opakovaného porusenia od apríla 1986 do 13. mája 1997 a od 21. júna 1999 do mája 2007 a Trelleborg sa dopustila jediného a opakovaného porusenia od 28. marca 1996 do 13. mája 1997 a od 21. júna 1999 do mája 2007. Nesprávna kvalifikácia porusenia zo strany Komisie ako pokracujúceho porusenia totiz nebráni Vseobecnému súdu prekvalifikovat toto porusenie so zretelom na skutkové okolnosti vyplývajúce zo správneho spisu, na ktorých sa zakladá napadnuté rozhodnutie, na opakované (pozri analogicky rozsudok IMI a i./Komisia, uz citovaný v bode 83 vyssie, body 96 a 97; analogicky pozri tiez rozsudok Súdu prvého stupna z 30. novembra 2009, Francúzsko a France Télécom/Komisia, T-427/04 a T-17/05, Zb. s. II-4315, body 322 az 325, potvrdený v odvolacom konaní rozsudkom Súdneho dvora z 8. decembra 2011, France Télécom/Komisia, C-81/10 P, Zb. s. I-12899, body 80 a nasl.). 93. Tento záver nemozno spochybnit argumentáciou zalobkýn, ze na základe teórie opakovaného porusenia, na ktorú sa Komisia subsidiárne v napadnutom rozhodnutí odvoláva (pozri body 22 a 40 vyssie), by Komisia mohla donekonecna odsúvat plynutie premlcacej lehoty a teda ju úplne zrusit, co by bolo v rozpore so zásadou právnej istoty. 94. Túto argumentáciu treba zamietnut, pretoze na jednej strane, ak sú splnené podmienky umoznujúce dospiet k záveru o existencii opakovaného porusenia, z clánku 25 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 vyplýva, ze plynutie premlcacej lehoty sa odsunie. Na druhej strane prípadný zneuzívajúci charakter odvolania sa na teóriu opakovaného porusenia nemozno posudzovat in abstracto a v zásade závisí od okolností kazdého jednotlivého prípadu, a najmä schopnosti Komisie preukázat, ze ide o jediné porusenie trvajúce pocas rôznych posudzovaných období. - O dôsledkoch existencie opakovaného porusenia na premlcanie 95. Kedze Trelleborg Industrie sa dopustila jediného a opakovaného porusenia od apríla 1986 do mája 1997 a od júna 1999 do mája 2007 a Trelleborg sa dopustila jediného a opakovaného porusenia od marca 1996 do mája 1997 a od júna 1999 do mája 2007, treba konstatovat, ze obdobie porusenia pred 13. májom 1997 nie je premlcané. - O ostatných výhradách 96. Okrem toho, pokial ide o výhradu zalozenú na porusení zásady právnej istoty, treba pripomenút, ze ide o základnú zásadu práva Únie, ktorá si najmä vyzaduje, aby právna úprava bola jasná a presná, aby osoby podliehajúce súdnej právomoci mohli bez pochybností poznat svoje práva a povinnosti a na základe nich prijat zodpovedajúce opatrenia. Kedze je vsak právnemu predpisu vlastný urcitý stupen neistoty, pokial ide o jeho význam a dosah, treba preskúmat, ci predmetný právny predpis trpí takouto nejednoznacnostou, ktorá vytvára prekázku pre to, aby osoby podliehajúce súdnej právomoci mohli s dostatocnou istotou vyriesit prípadné pochybnosti o dosahu alebo význame tohto predpisu (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora zo 14. apríla 2005, Belgicko/Komisia, C-110/03, Zb. s. I-2801, body 30 a 31). 97. Kedze kritériá umoznujúce dospiet k záveru o existencii opakovaného porusenia sú zrejmé a presné, a neobsahujú ziadnu nejasnost, ktorá by bola prekázkou toho, aby osoby podliehajúce súdnej právomoci mohli s dostatocnou istotou vyriesit prípadné pochybnosti o dosahu alebo význame tohto predpisu, treba dospiet k záveru, ze predvídatelnost právnych situácií je zarucená a výhradu zalozenú na porusení zásady právnej istoty treba zamietnut. 98. Pokial ide o výhradu zalozenú na rovnosti zaobchádzania, treba pripomenút, ze zásada rovnosti zaobchádzania alebo zákazu diskriminácie vyzaduje, aby sa s porovnatelnými situáciami nezaobchádzalo rozdielne a aby sa s rozdielnymi situáciami nezaobchádzalo rovnako, pokial takéto zaobchádzanie nie je objektívne odôvodnené (rozsudok Súdneho dvora z 15. apríla 2010, Gualtieri/Komisia, C-485/08 P, Zb. s. I-3009, bod 70). 99. V prejednávanej veci Komisia tvrdí, ze hoci sa domnievala, ze MRI sa dopustila porusenia od 1. apríla 1986 do 1. augusta 1992 a od 3. septembra 1996 do 2. mája 2007, napriek tomu na nu neuplatnila teóriu opakovaného porusenia, a navyse jej ani neulozila pokutu za obdobie porusenia pred 1. augustom 1992, vzhladom na jej právomoc volnej úvahy neuplatnit sankcie za obdobie predchádzajúce preruseniu úcasti MRI na karteli, hoci mohla konstatovat, ze islo o opakované porusenie. 100. Na jednej strane treba uviest, ze Komisia správne tvrdí, ze v súlade s ustanoveniami clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 má právomoc volnej úvahy pokial ide o rozhodnutie o ulození pokuty osobe, ktorá sa dopustila porusenia clánku 81 ES. Pri výkone tejto právomoci vsak musí dodrziavat zásadu rovnosti zaobchádzania. 101. Na druhej strane treba konstatovat, ze situácie MRI a zalobkýn nie sú porovnatelné. 102. MRI totiz nebola sankcionovaná za svoju úcast na karteli za obdobie pred 1. augustom 1992 pretoze prerusenie, ktoré na tento úcel zohladnila Komisia trvalo od tohto dátumu az do 3. septembra 1996, kým prerusenie, na ktoré sa odvolávajú zalobkyne sa týka len prechodného obdobia. 103. Z toho vyplýva, ze výhradu zalozenú na porusení zásady rovnosti zaobchádzania treba zamietnut. 104. Okrem toho a len pre úplnost, aj za predpokladu, ze Komisia nesprávne uplatnila kritériá upravujúce premlcanie vo vztahu k MRI, treba uviest, ze takáto protiprávnost, o ktorej Vseobecný súd nerozhoduje v rámci tejto zaloby, nemôze v ziadnom prípade vplývat na dôvodnost zaloby o neplatnost, ktorú podali zalobkyne. V tejto súvislosti treba pripomenút, ze dodrziavanie zásady rovnosti zaobchádzania musí byt v súlade s dodrzaním zásady zákonnosti, co znamená, ze nikto sa nemôze vo svoj prospech dovolávat nezákonnosti, ku ktorej doslo v prospech iného. Prípadná protiprávnost ku ktorej doslo vo vztahu k inému podniku, ktorý nie je úcastníkom tohto konania, totiz nemôze Vseobecný súd priviest k tomu, aby skonstatoval diskrimináciu a teda protiprávnost vo vztahu k zalobkyniam. Takýto prístup by znamenal zakotvenie zásady "rovnosti zaobchádzania v prípade protiprávnosti", len z toho dôvodu, ze iný podnik, ktorý sa prípadne nachádza v porovnatelnej situácii, sa takejto sankcii protiprávne vyhol (pozri rozsudok Peróxidos Orgánicos/Komisia, uz citovaný v bode 53 vyssie, bod 77 a tam citovanú judikatúru). 105. Na záver treba zrusit napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom konstatuje, ze Trelleborg Industrie sa dopustila pokracujúceho porusenia od 1. apríla 1986 do 2. mája 2007, a ze Trelleborg sa dopustila pokracujúceho porusenia od 28. marca 1996 do 2. mája 2007, a zamietnut zalobný dôvod zalozený na premlcaní vo zvysnej casti. Druhý zalobný dôvod zalozený na nedostatku legitímneho záujmu na strane Komisie na prijatí rozhodnutia o existencii porusenia pred rokom 1999 Tvrdenia úcastníkov konania 106. Zalobkyne v podstate tvrdia, ze Komisia je v zásade oprávnená konstatovat, ze doslo k poruseniu, hoci je premlcané. V súlade s judikatúrou musela v tomto prípade preukázat legitímny záujem, aký mala na takom konstatovaní, teda vysvetlit ako z okolností vyplývala nevyhnutnost prijat rozhodnutie konstatujúce porusenie, ktoré sa skoncilo minimálne dvanást rokov pred prijatím napadnutého rozhodnutia. 107. Komisia túto argumentáciu odmieta. Posúdenie Vseobecným súdom 108. Kedze sa v rámci prvého dôvodu rozhodlo, ze porusenie, ktorého sa zalobkyne dopustili treba kvalifikovat ako jediné a opakované (pozri bod 92 vyssie) a ze obdobie porusenia pred 13. májom 1997 nie je premlcané (pozri bod 95 vyssie), treba druhý zalobný dôvod zamietnut. O návrhoch na zmenu 109. Zalobkyne navrhujú zmenit napadnutého rozhodnutie a znízit pokutu. 110. Treba pripomenút, ze v súlade s clánkom 261 ZFEÚ môzu nariadenia prijaté podla ustanovení Zmluvy FEÚ spolocne Európskym parlamentom a Radou Európskej únie priznat Súdnemu dvoru neobmedzenú právomoc vo veci ukladania sankcií podla týchto nariadení. Takúto právomoc zveruje súdu Únie clánok 31 nariadenia c. 1/2003. Tento súd je preto oprávnený, aby nad rámec samotného preskúmania zákonnosti sankcie nahradil posúdenie Komisie svojím posúdením a v dôsledku toho zrusil, znízil alebo zvýsil ulozenú pokutu alebo penále. Z toho vyplýva, ze pokial je súdu Únie predlozená na posúdenie otázka výsky pokuty, tento súd je oprávnený vykonat svoju neobmedzenú právomoc a môze ju vykonat tak na znízenie tejto sumy, ako aj na jej zvýsenie (pozri rozsudok Súdneho dvora z 8. februára 2007, Groupe Danone/Komisia, C-3/06 P, Zb. s. I-1331, body 60 az 62 a tam citovanú judikatúru). 111. Okrem toho podla znenia clánku 23 ods. 3 nariadenia c. 1/2003 sa pri stanovení pokuty zohladní závaznost a dlzka trvania porusenia. 112. Súdny dvor rozhodol, ze na urcenie výsky pokuty je nutné zohladnit trvanie porusení a vsetky faktory, ktoré môzu ovplyvnit posúdenie ich závaznosti, akými sú konanie kazdého z podnikov, úloha, ktorú kazdý z nich má pri vytvorení zosúladených postupov, prospech, ktorý z týchto postupov podniky mohli získat, ich velkost a hodnota dotknutého tovaru, ako aj nebezpecenstvo, ktoré porusenia tohto typu predstavujú pre Úniu (pozri rozsudok Súdneho dvora z 8. decembra 2011, Chalkor/Komisia, C-386/10 P, Zb. s. II-13085, bod 56 a tam citovanú judikatúru). 113. Súdny dvor tiez uviedol, ze sa musia zohladnit také objektívne skutocnosti, akými sú obsah a trvanie protisútazných správaní, ich pocet a ich intenzita, velkost dotknutého trhu a ujma spôsobená verejnému hospodárskemu poriadku. Pri tejto analýze je potrebné zohladnit aj relatívny význam a trhový podiel zodpovedných podnikov, ako aj prípadné opakované porusovanie (rozsudok Chalkor/Komisia, uz citovaný v bode 112 vyssie, bod 57). 114. V tejto súvislosti treba pripomenút, ze stanovenie pokuty Vseobecným súdom v rámci výkonu jeho neobmedzenej právomoci nie je presným matematickým výpoctom. Vseobecný súd nie je navyse viazaný ani výpoctami Komisie, ale svoje posúdenie musí vykonat s prihliadnutím na vsetky skutkové okolnosti prípadu (rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. septembra 2004, Aristrain/Komisia, T-156/94, neuverejnený v Zbierke, bod 43). 115. V prejednávanej veci treba pripomenút, ze hoci porusenie, ktorého sa zalobkyne dopustili, nemozno kvalifikovat ako pokracujúce (pozri bod 71 vyssie), nic to nemení na tom, ze ide o opakované porusenie (pozri bod 95 vyssie). Navyse treba konstatovat, ze Komisia neulozila zalobkyniam pokutu za prechodné obdobie. Chyba, ktorej sa Komisia dopustila, pokial ide o pokracujúci charakter porusenia, uplatnený voci zalobkyniam, nemala teda nijaký vplyv na dlzku trvania porusenia, ktorá bola Komisiou zohladnená na výpocet výsky pokuty. 116. V prejednávanom prípade treba uviest, ze kartel má nepochybnú závaznost vzhladom na to, ze porusujúce konania, do ktorých sa zalobkyne v plnej miere zapojili sa vyznacovali pridelovaním zákaziek vo verejných sútaziach, urcením cien, urcovaním kvót, stanovovaním podmienok predaja, geografickým rozdelením trhov a výmenou citlivých informácií týkajúcich sa cien, objemov predaja a verejných zákaziek. Navyse ide o kartel celosvetového rozmeru. 117. Okrem toho sa Trelleborg Industrie dopústala porusenia pocas dlhého obdobia, ktoré trvalo 18 rokov a 11 mesiacov, pricom Trelleborg je solidárne zodpovedná za správanie svojej dcérskej spolocnosti za obdobie 8 rokov a 11 mesiacov. 118. Vseobecný súd preto dospel k záveru, ze pokuta ulozená zalobkyniam nemá byt z tohto dôvodu znízená. 119. Návrhy na zmenu rozhodnutia, ktoré predlozili zalobkyne, treba preto zamietnut. 120. V dôsledku toho treba napadnuté rozhodnutie ciastocne zrusit a zalobu vo zvysnej casti zamietnut. O trovách 121. Podla clánku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Podla clánku 87 ods. 3 prvého pododseku rokovacieho poriadku vsak môze Vseobecný súd rozdelit náhradu trov konania alebo rozhodnút tak, ze kazdý z úcastníkov konania znása svoje vlastné trovy konania, ak úcastníci konania mali úspech len v casti predmetu konania alebo z výnimocných dôvodov. 122. V prejednávanej veci treba konstatovat, ze zalobkyne správne uviedli, ze Komisia nesprávne voci nim rozhodla o existencii pokracujúceho porusenia od 1. apríla 1986 do 2. mája 2007. Táto protiprávnost vsak nemá nijaký dôsledok na výpocet pokuty. V tomto rozsahu sa Vseobecný súd domnieva, ze vzhladom na okolnosti v prejednávanej veci je spravodlivé rozhodnút tak, ze kazdý úcastník konania znása svoje vlastné trovy konania. (1) . (1) - Skryté dôverné údaje. Výrok Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (prvá komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Clánok 1 písm. g) a h) rozhodnutia Komisie K(2009) 428 v konecnom znení z 28. januára 2009 v konaní podla clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/39.406 - Morské palivové hadice) sa zrusuje v rozsahu, v akom sa týka obdobia od 13. mája 1997 do 21. júna 1999. 2. V zostávajúcej casti je potrebné zalobu zamietnut. 3. Kazdý úcastník konania znása svoje vlastné trovy konania. ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (prvá komora) zo 17. mája 2013 ( [4]*1 ) "Hospodárska sútaz -- Kartely -- Európsky trh s morskými palivovými hadicami -- Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o EHP -- Urcenie cien, rozdelenie trhu a výmena citlivých obchodných informácií -- Pojem pokracujúce alebo opakované porusovanie -- Premlcanie -- Právna istota -- Rovnost zaobchádzania -- Pokuty -- Závaznost a dlzka trvania porusenia" V spojených veciach T-147/09 a T-148/09, Trelleborg Industrie SAS, so sídlom v Clermont-Ferrrand (Francúzsko), v zastúpení: J. Joshua, barrister, a E. Aliende Rodríguez, avocat, zalobkyna vo veci T-147/09, Trelleborg AB, so sídlom v Trelleborgu (Svédsko), v zastúpení: J. Joshua, barrister, a E Aliende Rodríguez, avocat, zalobkyna vo veci T-148/09, proti Európskej komisii, v zastúpení: N. Khan, V. Bottka a S. Noë, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorej predmetom je návrh na ciastocné zrusenie rozhodnutia Komisie K(2009) 428 v konecnom znení z 28. januára 2009 v konaní podla clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/39.406 - Morské palivové hadice) v rozsahu, v akom sa toto rozhodnutie týka zalobkýn, a subsidiárne návrh na zrusenie alebo podstatné znízenie pokuty, ktorá im bola uvedeným rozhodnutím ulozená, VSEOBECNÝ SÚD (prvá komora), v zlození: predseda komory J. Azizi, sudcovia M. Prek a S. Frimodt Nielsen (spravodajca), tajomník: J. Weychert, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 26. apríla 2012, vyhlásil tento Rozsudok Skutkové okolnosti Odvetvie morských palivových hadíc urcených na ropu a plyn 1 Morské palivové hadice sa pouzívajú na nacerpanie surovej sladkej alebo spracovanej ropy a iných ropných produktov z mimopobrezných zariadení (napríklad z plavákov - prichytených o dno na sírom mori, slúziacich ako uväzovací bod pre ropné tankeri - alebo plávajúcich tazobných skladovacích a cerpacích zariadení - ktoré sú systémami plávajúcich cisterien pouzívaných na extrakciu ropy alebo plynu z prilahlej ropnej plosiny, ich spracovanie a uskladnenie az do ich precerpania do ropných tankerov) do cisternových lodí a neskôr ich opätovné vypustenie z týchto plavidiel do mimopobrezných zariadení (napríklad plavákov) alebo zariadení na pevnine. 2 Morské palivové hadice sa nepouzívajú na pevnine - cize sa pouzívajú vo vode alebo v jej blízkosti - zatial co priemyselné alebo zemné hadice sa pouzívajú na pevnine. 3 Kazdé zariadenie s morskými palivovými hadicami obsahuje podla konkrétnych potrieb klientov niekolko standardných hadíc, speciálnych hadíc s prípojkami na oboch koncoch a dalsie vybavenie, akým sú uzávery, koncovky, alebo aj iné plávajúce zariadenia. V prejednávanej veci slovné spojenie "morské palivové hadice" zahrna aj toto dalsie vybavenie. 4 Morské palivové hadice pouzívajú ropné spolocnosti, výrobcovia plavákov, prístavné terminály, ropný priemysel a vlády, pricom sa kupujú tak na realizáciu nových projektov, ako aj na úcely výmeny. 5 Pokial ide o nové projekty, ropné terminály alebo dalsí konecní pouzívatelia poveria väcsinou inziniersku spolocnost (nazývanú aj "konstruktér materiálu", "konstruktér OEM" alebo "zhotovitel"), aby postavila alebo nainstalovala nové zariadenia na rozvod ropy, akými sú systémy priviazania na jeden bod alebo plávajúce výrobné, skladovacie a cerpacie zariadenia. Na takéto projekty zhotovitel nakúpi vsetky komponenty morských palivových hadíc od jedného výrobcu. 6 Po nainstalovaní týchto morských palivových hadíc sa musia jednotlivé diely vymenit v období od jedného do siedmich rokov. Nákup morských hadíc urcených na výmenu (tiez známy ako "odvetvie s náhradnými dielmi") vykonávajú casto priamo koncoví uzívatelia. V niektorých prípadoch vsak títo koncoví pouzívatelia poveria nákupmi svoje dcérske spolocnosti a externé podniky, v ktorých svoje nákupy centralizujú. Predaj morských palivových hadíc urcených na výmenu starých hadíc predstavuje väcsí podiel na svetovom trhu s morskými hadicami nez podiel predaja nových výrobkov. 7 Dopyt po morských palivových hadiciach závisí do znacnej miery od vývoja v odvetví ropného priemyslu, a to najmä od tazby ropy v oblastiach, ktoré sú vzdialené od miesta spotreby. Dopyt v priebehu casu vzrástol. Je cyklický a do istej miery súvisí s vývojom cien ropy. Dopyt významnejsie narástol na konci 60. rokov a este sa zvýsil na zaciatku 70. rokov, najmä v oblastiach produkujúcich ropu v Perzskom zálive, Severnom mori a severnej Afrike. Pocas 80. rokov sa dopyt zvysoval najmä zo strany rozvíjajúcich sa státnych ropných spolocností z juznej Ameriky. Koncom 90. rokov sa dopyt presunul do západnej Afriky. 8 Morské palivové hadice vyrábajú spolocnosti, ktoré sú známe výrobou pneumatík a kaucuku, alebo niektorá z ich "spin-off" (kvázinástupnícka spolocnost). Sú vyrábané na zákazku v súlade s poziadavkami zákazníkov. Kedze dopyt po morských palivových hadiciach je z geografického hladiska siroko rozptýlený, väcsina výrobcov morských palivových hadíc zamestnáva znacný pocet zástupcov, ktorí pre konkrétne trhy poskytujú vseobecné marketingové sluzby a ponúkajú výrobky týchto výrobcov v rámci uverejnovaných verejných sútazí. 9 Morské palivové hadice sú uvádzané na trh po celom svete a hlavní výrobcovia pôsobia na medzinárodnej úrovni. Normatívne poziadavky uplatnované na morské palivové hadice sa v jednotlivých krajinách zásadne nelísia, a hoci technické poziadavky sa lísia v závislosti od prostredia a podmienok pouzitia, nepovazuje sa to za prekázku predaja morských palivových hadíc po celom svete. 10 Napokon, pocas zohladnovaného obdobia úcastníci kartelu predávali morské palivové hadice vyrobené v Japonsku, v Spojenom královstve, v Taliansku a Francúzsku, koncovým pouzívatelom, ako aj zhotovitelom so sídlom v rôznych krajinách Európskej únie a Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP). Hoci väcsina systémov morských palivových hadíc bola urcená na konecné pouzitie mimo Európy, niektorí z hlavných svetových zhotovitelov sa nachádzajú v rôznych krajinách Únie a EHP Predstavenie zalobkýn 11 Spociatku cinnosti týkajúce sa morských palivových hadíc vykonávala skupina Michelin. 12 V tejto skupine zabezpecovala výkon daných cinností spolocnost s názvom CMP. Neskôr 28. júla 1993 Michelin vytvorila spolocnost s názvom SIRA, ktorá nevykonávala ziadnu cinnost az do 31. marca 1995, kedy bol úsek cinnosti v oblasti morských palivových hadíc CMP na nu prevedený. Dna 26. apríla 1995 sa názov spolocnosti SIRA zmenil na CMP. Pôvodná spolocnost CMP bola neskôr zrusená. 13 Dna 28. marca 1996 uzavrela jedna zo zalobkýn, Trelleborg AB, zmluvu so skupinou Michelin, podla ktorej sa zaviazala nadobudnút vsetky obchodné podiely v CMP od Michelinu. Názov tejto spolocnosti sa odvtedy viackrát zmenil, pricom vzdy obsahoval výraz Trelleborg, a od roku 2005 vystupuje pod názvom Trelleborg Industrie SAS. 14 Trelleborg je spolocnost zalozená podla svédskeho práva, ktorá existuje od roku 1905 a ktorej celosvetový obrat sa v roku 2006 blízil k 27 miliardám svédskych korún (SEK) (priblizne 2,9 miliardy eur). 15 Trelleborg Group pôsobí v styroch oblastiach cinností: Trelleborg Engineered Systems (zahrna morské palivové hadice), Trelleborg Automotive, Trelleborg Sealing Solutions a Trelleborg Wheel Systems. 16 Trelleborg sa podiela na výrobe a predaji morských palivových hadíc prostredníctvom svojej dcérskej spolocnosti Trelleborg Industrie, ktorá je druhou zalobkynou a ktorá je spolocnostou zalozenou podla francúzskeho práva. Správne konanie 17 Zatial co ministerstvo spravodlivosti Spojených státov a orgány hospodárskej sútaze Japonska a Spojeného královstva zacali vysetrovanie v súvislosti s podobnými skutkovými okolnostami, spolocnost [dôverné] ( [5]1 ) predlozila s odvolaním sa na program zhovievavosti stanovený v oznámení Komisie o oslobodení od pokút a znízení pokút v kartelových prípadoch ([6]Ú. v. EÚ C 298, 2006, s. 17) Komisii Európskych spolocenstiev 20. decembra 2006 ziadost o oslobodenie, pricom oznámila existenciu kartelu na trhu s morskými palivovými hadicami. 18 Komisia tak zacala vysetrovanie pre porusenie clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o EHP a 2. mája 2007 vykonala niekolko inspekcií u spolocnosti Parker ITR, zalobkýn, ostatných dotknutých výrobcov, ako aj u [dôverné] a pána W. 19 Manuli Rubber Industries SpA (MRI) 4. mája 2007, Parker ITR 17. júla 2007 a Bridgestone 7. decembra 2007 zaslali Komisii ziadost o zhovievavost. 20 Komisia 28. apríla 2008 prijala oznámenie o výhradách, ktoré dorucila spolocnostiam medzi 29. aprílom a 1. májom 2008. 21 Vsetky spolocnosti odpovedali na oznámenie o výhradách v stanovených lehotách a poziadali, s výnimkou [dôverné]/DOM, ContiTech AG a Continental AG, o ústne vypocutie, ktoré sa konalo 23. júla 2008. Napadnuté rozhodnutie 22 Dna 28. januára 2009 Komisia prijala rozhodnutie K(2009) 428 v konecnom znení v konaní podla clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/39.406 - Morské palivové hadice) (dalej len "napadnuté rozhodnutie"). Z napadnutého rozhodnutia v podstate vyplýva, ze: -- je adresované jedenástim spolocnostiam, vrátane zalobkýn, -- spolocnosti v nom uvedené sa za okolností, ktoré sa v jednotlivých prípadoch odlisovali, zúcastnili na jedinom a komplexnom porusení, ktorého predmetom bolo pridelovanie zákaziek vo verejných sútaziach, urcenie cien, urcovanie kvót, stanovovanie podmienok predaja, geografické rozdelenie trhov a výmena citlivých informácií týkajúcich sa cien, objemov predaja a verejných zákaziek, -- kartel sa zacal najneskôr 1. apríla 1986 (hoci je pravdepodobné, ze trval od zaciatku 70. rokov) a skoncil 2. mája 2007, -- od 13. mája 1997 do 21. júna 1999 (dalej len "prechodné obdobie") boli cinnosti kartelu obmedzené a medzi jeho clenmi doslo k nezhodám; to vsak neviedlo k skutocnému preruseniu porusenia; organizovaná struktúra kartelu bola totiz rovnakým spôsobom a s tými istými úcastníkmi (s výnimkou jednej spolocnosti, ktorá opätovne plne vstúpila do kartelu az o rok neskôr), úplne obnovená v júni 1999; treba preto dospiet k záveru, ze výrobcovia sa dopustili jediného a pokracujúceho porusenia, ktoré trvalo od 1. apríla 1986 do 2. mája 2007 alebo prinajmensom, ak by sa napriek vsetkému dospelo k záveru, ze doslo k preruseniu, jediného a opakujúceho sa porusenia, na prechodné obdobie sa v kazdom prípade neprihliada pri výpocte pokuty, a to vzhladom na obmedzený pocet dôkazov o porusení v tomto období, -- zodpovednost zalobkýn sa konstatovala za tieto obdobia: -- Trelleborg Industrie: od 1. apríla 1986 do 2. mája 2007, -- Trelleborg: od 28. marca 1996 do 2. mája 2007, -- podla kritérií stanovených v usmerneniach k metóde stanovenia pokút ulozených podla clánku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia (ES) c. 1/2003 ([7]Ú. v. EÚ C 210, 2006, s. 2, dalej len "usmernenia"), základná výska pokuty, ktorá sa mala ulozit kazdej zo spolocností sa urcila takto: -- Komisia vychádzala z priemeru celosvetového rocného predaja kazdej zo spolocností v období rokov 2004 az 2006 a zohladnila predaj fakturovaný kupujúcim usadeným v EHP, -- urcila relevantný predaj kazdej z nich na základe ich celosvetového trhového podielu na agregovanom objeme predajov v rámci EHP v súlade s bodom 18 usmernení, -- zohladnila 25 % uvedenej hodnoty (namiesto maximálnych 30 % stanovených v usmerneniach) s ohladom na závaznost porusenia, -- vynásobila takto dosiahnutú hodnotu poctom rokov úcasti kazdej spolocnosti na porusení, -- vynásobila takto dosiahnutú hodnotu poctom rokov úcasti kazdej spolocnosti na porusení, -- napokon v súlade s bodom 25 usmernení zohladnila dodatocnú sumu rovnajúcu sa 25 % relevantného predaja na úcely odstrasenia, -- Komisia dalej zohladnila voci dvom spolocnostiam pritazujúce okolnosti a zamietla vsetky polahcujúce okolnosti v prípade ostatných clenov kartelu, -- napokon uplatnila svoje oznámenie o oslobodení od pokút a znízení pokút v kartelových prípadoch (pozri bod 17 uvedený vyssie) pre dve spolocnosti. 23 Pokial ide o Trelleborg a Trelleborg Industrie Komisia dospela k záveru, ze hodnota predaja bola vo výske 4909332 eur na základe podielu na svetovom trhu 15 %, ze Trelleborg Industrie sa zúcastnovala na karteli 18 rokov 11 mesiacov a 23 dní, z coho vyplýva koeficient 19, a Trelleborg sa na nom zúcastnovala 8 rokov 11 mesiacov a 28 dní, z coho vyplýva koeficient 9, pricom po uplatnení faktorov spresnených v predchádzajúcom bode, stanovila základnú výsku pokuty na 24500000 eur pre Trelleborg Industrie na ktorej zaplatenie je Trelleborg solidárne zodpovedná do výsky 12200000 eur. 24 Kedze nebola zohladnená nijaká pritazujúca ani polahcujúca okolnost, predstavujú tieto sumy konecnú výsku pokuty ulozenej kazdej z týchto dvoch spolocností. Konanie a návrhy úcastníkov konania 25 Návrhmi podanými do kancelárie Súdu prvého stupna 9. apríla 2009 podali zalobkyne prejednávanú zalobu. 26 Vzhladom na prekázku na strane jedného clena komory urcil predseda Vseobecného súdu podla clánku 32 ods. 3 rokovacieho poriadku dalsieho sudcu na doplnenie komory. 27 Na základe správy sudcu spravodajcu Vseobecný súd (prvá komora) rozhodol o otvorení ústnej casti konania a v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania stanovených v clánku 64 rokovacieho poriadku vyzval úcastníkov konania, aby predlozili niektoré dokumenty a písomne im polozil otázky. Úcastníci konania tejto ziadosti vyhoveli. 28 Uznesením predsedu prvej komory Vseobecného súdu z 29. februára 2012 boli veci T-147/09 a T-148/09 v súlade s clánkom 50 rokovacieho poriadku spojené na úcely ústnej casti konania a vyhlásenia rozsudku. 29 Listom z 13. apríla 2012 zalobkyna vo veci T-147/09 oznámila Vseobecnému súdu, ze berie spät svoj tretí zalobný dôvod, ktorý predlozila subsidiárne. 30 Listom z 24. apríla 2012 zalobkyne predlozili ziadost, aby sa pojednávanie konalo s vylúcením verejnosti. 31 Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na ústne otázky, ktoré im Vseobecný súd polozil, boli vypocuté na pojednávaní 26. apríla 2012. 32 Zalobkyne pri tejto prílezitosti vzali svoj návrh na vylúcenie verejnosti z pojednávania spät. 33 Trelleborg Industrie navrhuje, aby Vseobecný súd: -- ciastocne zrusil clánok 1 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom sa jej týka, a v kazdom prípade aspon v casti, v akej sa konstatuje, ze sa dopustila porusenia pred 21. júnom 1999, -- znízil pokutu, ktorá jej bola ulozená v clánku 2, a tak napravil zjavné chyby uvedené v napadnutom rozhodnutí, -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 34 Trelleborg navrhuje, aby Vseobecný súd: -- ciastocne zrusil clánok 1 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom sa jej týka, a v kazdom prípade aspon v casti, v akej sa konstatuje, ze sa dopustila porusenia pred 21. júnom 1999, -- znízil pokutu, ktorá jej bola ulozená v clánku 2, a tak napravil zjavné chyby uvedené v napadnutom rozhodnutí, -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 35 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: -- zamietol zaloby, -- zaviazal zalobkyne na náhradu trov konania. Právny stav O návrhoch na zrusenie 36 Zalobkyne predkladajú na podporu svojich zalôb dva rovnaké zalobné dôvody. 37 Prvý zalobný dôvod sa jednak zakladá na zjavne nesprávnom posúdení skutkového stavu, z ktorého vychádzala Komisia, ked dospela k záveru, ze Trelleborg Industrie sa zúcastnila na pokracujúcom porusení od 1. apríla 1986 do 2. mája 2007 a ze Trelleborg sa zúcastnila na tomto porusení od 28. marca 1996 do 2. mája 2007, a jednak sa zakladá na porusení clánku 25 ods. 2 nariadenia c. 1/2003. 38 Druhý zalobný dôvod sa zakladá na nedostatku legitímneho záujmu na strane Komisie na prijatí rozhodnutia o existencii porusenia pred rokom 1999. O prvom zalobnom dôvode zalozenom jednak na zjavne nesprávnom posúdení skutkového stavu, z ktorého vychádzala Komisia, ked dospela k záveru, ze Trelleborg Industrie sa zúcastnila na pokracujúcom porusení od 1. apríla 1986 do 2. mája 2007 a ze Trelleborg sa zúcastnila na tomto porusení od 28. marca 1996 do 2. mája 2007, a jednak na porusení clánku 25 ods. 2 nariadenia c. 1/2003. Napadnuté rozhodnutie 39 Z odôvodnení 148 az 187 napadnutého rozhodnutia v podstate vyplýva, ze od 13. mája 1997 do 11. júna 1999 pre niektoré spolocnosti, a do 21. júna 1999 pre ostatné spolocnosti vrátane zalobkýn, zaznamenali cinnosti kartelu útlm z dôvodu nezhôd, ku ktorým doslo medzi jeho clenmi. Podla Komisie vsak z velkého mnozstva dôkazov vyplýva, ze pocas tohto obdobia boli hlavní protagonisti kartelu - najmä páni P., W., F. a C. - v pravidelnom kontakte predovsetkým s cielom vymienat si obchodné informácie a pokúsit sa o obnovenie kartelu, k comu nakoniec doslo v júni 1999. 40 V odôvodneniach 289 az 307 napadnutého rozhodnutia sú uvedené dôvody, pre ktoré sa Komisia domnievala, ze porusenie bolo pokracujúce, alebo subsidiárne opakované, a to napriek tomu, ze rozhodla, ze cinnosti kartelu boli pocas prechodného obdobia obmedzené, a ze pokuta sa za toto obdobie neulozí. 41 Okrem toho, clánok 1 písm. g) a h) napadnutého rozhodnutia uvádza, ze Komisia dospela k záveru, ze k pokracujúcemu poruseniu doslo od 1. apríla 1986 do 2. mája 2007, do ktorého bola Trelleborg Industrie zapojená od 1. apríla 1986 do 2. mája 2007 a Trelleborg od 28. marca 1996 do 2. mája 2007, a z odôvodnení 187, 201 az 208 a 466 az 448 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze prechodné obdobie sa povazuje s ohladom na zalobkyne za obdobie obmedzenej cinnosti kartelu neodôvodnujúce ulozenie pokuty. Tvrdenia úcastníkov konania 42 Zalobkyne v podstate na jednej strane tvrdia, ze hoci Komisia má povinnost preukázat dlzku trvania porusenia, nepreukázala ze porusenie trvalo aj v priebehu prechodného obdobia, pretoze dôkazy, ktoré na tento úcel pouzila, boli nesprávne vylozené, a na druhej strane uvádzajú, ze v kazdom prípade Komisia nemá k dispozícii ziadny dôkaz, ktorý by preukazoval úcast Trelleborg Industrie alebo Trelleborg na uvedenom porusení v danom období. V tejto súvislosti napádajú najmä analýzu Komisie, podla ktorej úcinky ponúk, ktoré si rozdelili este predtým, nez nastalo uvedené prechodné obdobie, trvali az do konca roka 1997, co údajne podla Komisie dovolovalo prinajmensom zahrnút do obdobia porusenia aj dobu od septembra do decembra 1997. 43 Zalobkyne navyse v podstate tvrdia, ze z tohto dôvodu sa Komisia dopustila chyby, ked oznacila porusenie za pokracujúce a zamietla ich tvrdenie týkajúce sa premlcania porusenia co sa týka obdobia pred prerusením kartelu, v rozpore s clánkom 25 ods. 2 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 [ES] a 82 [ES] ([8]Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205). 44 Spochybnujú v tejto súvislosti moznost pouzit pojem pokracujúce porusenie uplatnený Komisiou, ak bol kartel prerusený takmer dva roky, ako aj moznost pouzit subsidiárne pojem opakované porusenie, ktorý podla zalobkýn zahrna aj myslienku kontinuity, ktorá bráni jeho pouzitiu, ak sa preukáze, ze doslo k preruseniu porusenia. Uplatnenie kvalifikácie opakovaného porusenia je v takom prípade v rozpore aj so zásadou právnej istoty, pretoze Komisia by tak mohla donekonecna odsúvat zacatie plynutia premlcacej lehoty. Zalobkyne napokon uvádzajú, ze kvalifikácia, ze ide o opakované porusenie nebola v kazdom prípade uplatnená vo výroku napadnutého rozhodnutia. 45 Nakoniec zalobkyne tvrdia, ze Komisia porusila svoju predchádzajúcu rozhodovaciu prax a ze s nimi zaobchádzala diskriminacne v porovnaní s MRI, pretoze v jej prípade Komisia dospela k rozhodnutiu, ze stvorrocné prerusenie od augusta 1992 do septembra 1996 umoznuje neulozit pokutu za konanie, ktorého sa táto spolocnost dopustila pred 1. augustom 1992. 46 Komisia tieto tvrdenia odmieta a uvádza, ze napadnuté rozhodnutie z právneho hladiska dostatocne preukazuje, ze porusenie trvalo aj pocas prechodného obdobia, hoci sa kartel dostal do fázy, ked jeho cinnosti boli obmedzené. Vo svojich písomných podaniach a vo vyjadreniach uvedených na pojednávaní vsak uznala, ze nemá ziadny dôkaz o úcasti zalobkýn na kontaktoch medzi clenmi kartelu v prechodnom období. 47 Domnieva sa vsak, ze treba vziat do úvahy ponuky, ktoré boli vypracované pred týmto obdobím a ktorých úcinky trvali az do novembra alebo decembra 1997, ako aj skutocnost, ze zalobkyne sa v tomto období od kartelu nedistancovali, co vzhladom na judikatúru odôvodnuje, aby sa ich úcast na porusení povazovala v období od 1. apríla 1986 do 2. mája 2007 za pokracujúcu. 48 Komisia v podstate dodáva, ze v kazdom prípade, aj keby Vseobecný súd dospel k záveru, ze porusenie nie je pokracujúce, mal by ho prekvalifikovat na opakované, co je navyse kvalifikácia tohto porusenia, ktorú Komisia subsidiárne uviedla v odôvodnení 307 napadnutého rozhodnutia. Z uvedeného podla nej vyplýva, ze jej právomoc ulozit pokutu za obdobie porusenia v rokoch 1986 az 1997 nebola v case prijatia napadnutého rozhodnutia premlcaná. Okrem toho sa domnieva, ze nie je teda rozhodujúce, ze vo výroku napadnutého rozhodnutia sa uvádza len existencia pokracujúceho porusenia. 49 Treba spresnit, ze ked Vseobecný súd polozil zalobkyniam na pojednávaní otázku, uznali, ze nepopierajú svoju úcast na porusení v období pred 13. májom 1997 ani v období po 21. júni 1999. Tvrdili vsak, ze ide o samostatné porusenia. Posúdenie Vseobecným súdom - Úvodné poznámky 50 Na úvod treba pripomenút, ze podla judikatúry je Komisia povinná dokázat nielen existenciu kartelu, ale aj dlzku jeho trvania (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 15. marca 2000, Cimenteries CBR a i./Komisia, [9]T-25/95, T-26/95, T-30/95 az T-32/95, T-34/95 az T-39/95, T-42/95 az T-46/95, T-48/95, T-50/95 az T-65/95, T-68/95 az T-71/95, T-87/95, T-88/95, T-103/95 a T-104/95, Zb. s. II-491, bod 2802 a tam citovanú judikatúru). Presnejsie pokial ide o dokazovanie porusenia clánku 81 ods. 1 ES, je Komisia povinná preukázat porusenia, ktoré konstatuje, a pripojit vhodné dôkazy na to, aby z právneho hladiska dostatocne preukázala existenciu skutocností zakladajúcich porusenie (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora zo 17. decembra 1998, Baustahlgewebe/Komisia, [10]C-185/95 P, Zb. s. I-8417, bod 58, a z 8. júla 1999, Komisia/Anic Partecipazioni, [11]C-49/92 P, Zb. s. I-4125, bod 86). Pokial má súd pochybnosti, musia byt tieto pochybnosti v prospech podniku, ktorý je adresátom rozhodnutia konstatujúceho porusenie. Súd preto nemôze dospiet k záveru, ze Komisia dostatocne právne preukázala existenciu daného porusenia, ak má v tomto ohlade nadalej pochybnost, co platí najmä v rámci zaloby smerujúcej k zruseniu a/alebo zmene rozhodnutia, ktorým sa ukladá pokuta. V takejto situácii je totiz potrebné zohladnit zásadu prezumpcie neviny, ktorá je súcastou základných práv chránených v právnom poriadku Únie a ktorá bola zakotvená v clánku 48 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie vyhlásenej 7. decembra 2000 v Nice ([12]Ú. v. ES C 364, s. 1). Vzhladom na povahu predmetných porusení ako aj na povahu a stupen prísnosti sankcií, ktoré sú s tým spojené, sa zásada prezumpcie neviny uplatnuje najmä na konania týkajúce sa porusenia pravidiel hospodárskej sútaze uplatnitelných na podniky, ktorých výsledkom môze byt ulozenie pokút alebo penále (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 8. júla 1999, Hüls/Komisia, [13]C-199/92 P, Zb. s. I-4287, body 149 a 150, a Súdu prvého stupna z 25. októbra 2005, Groupe Danone/Komisia, [14]T-38/02, Zb. s. II-4407, body 215 a 216). Je teda nevyhnutné, aby Komisia predlozila presné a zhodujúce sa dôkazy na podlozenie silného presvedcenia, ze doslo k spáchaniu porusenia (pozri rozsudok Groupe Danone/Komisia, uz citovaný a tam citovanú judikatúru). 51 Z ustálenej judikatúry vsak tiez vyplýva, ze kazdý z dôkazov predlozených Komisiou nemusí nutne zodpovedat týmto kritériám so zretelom na kazdý prvok porusenia. Postacuje, ak súbor nepriamych dôkazov, na ktoré sa institúcia odvoláva, zodpovedá tejto poziadavke ako celok (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 8. júla 2004, JFE Engineering a i./Komisia, [15]T-67/00, T-68/00, T-71/00 a T-78/00, Zb. s. II-2501, bod 180 a tam citovanú judikatúru). 52 Okrem toho je obvyklé, ze sa cinnosti, s ktorými sú spojené protisútazné dohody, uskutocnujú tajne, stretnutia sa konajú potajomky a súvisiaca dokumentácia je obmedzená na minimum. Z toho vyplýva, ze aj ked Komisia objaví dôkazy výslovne preukazujúce protiprávny kontakt medzi hospodárskymi subjektmi, ako sú zápisnice zo stretnutí, obycajne sú len zlomkovité a nesúrodé do tej miery, ze je casto nutné rekonstruovat niektoré detaily prostredníctvom dedukcií. Vo väcsine prípadov sa preto existencia protisútazného postupu alebo dohody musí vydedukovat z urcitého mnozstva zhôd okolností a nepriamych dôkazov, ktoré posudzované ako celok môzu v prípade neexistencie iného koherentného vysvetlenia predstavovat dôkaz porusenia pravidiel hospodárskej sútaze (rozsudky Súdneho dvora zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, [16]C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, Zb. s. I-123, body 55 az 57, a z 25. januára 2007, Sumitomo Metal Industries a Nippon Steel/Komisia, [17]C-403/04 P a C-405/04 P, Zb. s. I-729, bod 51). 53 Okrem toho sa podla judikatúry pozaduje, aby sa Komisia pri neexistencii dôkazov spôsobilých priamo preukázat dlzku trvania porusenia opierala prinajmensom o dôkazy, ktoré súvisia so skutocnostami dostatocne blízkymi z hladiska casu tak, aby bolo mozné odôvodnene pripustit, ze toto porusenie trvalo neprerusene medzi dvoma konkrétnymi dátumami (pozri rozsudky Vseobecného súdu zo 7. júla 1994, Dunlop Slazenger/Komisia, [18]T-43/92, Zb. s. II-441, bod 79, a zo 16. novembra 2006, Peróxidos Orgánicos/Komisia, [19]T-120/04, Zb. s. II-4441, bod 51 a tam citovanú judikatúru). 54 V prejednávanej veci je pritom nesporné, ze Komisia nemá k dispozícii nijaký dôkaz o úcasti zalobkýn na kontaktoch medzi clenmi kartelu a na jeho obmedzenej cinnosti pocas prechodného obdobia, ktoré bolo opísané v odôvodneniach 148 az 187 napadnutého rozhodnutia. 55 Komisia totiz len konstatovala, ze úcast zalobkýn mozno vyvodit z toho, ze sa pocas prechodného obdobia nedistancovali od kartelu a ze úcast zalobkýn je dokázaná prinajmensom do novembra alebo do decembra 1997, pretoze nadalej trvali úcinky verejných sútazí, ktoré si clenovia kartelu rozdelili pred 13. májom 1997 (pozri najmä odôvodnenia 150, 162 a 187 napadnutého rozhodnutia). 56 Treba teda posúdit, ci na základe týchto konstatovaní Komisia mohla dôvodne kvalifikovat porusenie, ktorého sa dopustila Trelleborg Industrie od 1. apríla 1986 do 2. mája 2007 a Trelleborg od 28. marca 1996 do 2. mája 2007, ako pokracujúce porusenie, a teda konstatovat, ze premlcacia lehota podla clánku 25 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 zacala plynút az po 2. máji 2007. - O existencii pokracujúceho porusenia 57 Treba pripomenút, ze vo väcsine prípadov sa existencia protisútazného postupu alebo dohody musí vydedukovat z urcitého mnozstva zhodných okolností a nepriamych dôkazov, ktoré - posudzované ako celok - môzu v prípade neexistencie iného koherentného vysvetlenia predstavovat dôkaz o porusení pravidiel hospodárskej sútaze. Takéto nepriame dôkazy a zhodné okolnosti, ak sa posúdia ako celok, umoznujú odhalit nielen existenciu protisútazných správaní a dohôd, ale aj dlzku pokracujúceho protisútazného správania a obdobie, pocas ktorého sa dohoda uzavretá v rozpore s pravidlami hospodárskej sútaze uplatnovala (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 52 vyssie, bod 57, a z 21. septembra 2006, Nederlandse Federatieve Vereniging voor de Groothandel op Elektrotechnisch Gebied/Komisia, [20]C-105/04 P, Zb. s. I-8725, body 94 az 96 a tam citovanú judikatúru). 58 Okrem toho také porusenie môze vyplývat nielen z jednotlivého aktu, ale aj zo skupiny aktov alebo dokonca z pokracujúceho správania. Proti tomuto výkladu nemozno namietat, pretoze jedna alebo viaceré zlozky tejto skupiny aktov alebo tohto pokracujúceho správania by taktiez mohli samy osebe, zohladnované jednotlivo, predstavovat porusenie pravidiel hospodárskej sútaze. Pokial rôzne cinnosti zapadajú do "celkového plánu" vzhladom na ich rovnaký ciel skreslujúci hospodársku sútaz vnútri spolocného trhu, Komisia je oprávnená za tieto cinnosti vyvodzovat zodpovednost v závislosti od úcasti na porusení posudzovanom ako celok (rozsudky Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 52 vyssie, bod 258, a Nederlandse Federatieve Vereniging voor de Groothandel op Elektrotechnisch Gebied/Komisia, uz citovaný v bode 57 vyssie, bod 110). 59 Pokial ide o chýbajúci dôkaz o existencii dohody pocas urcitých stanovených období alebo minimálne o realizácii tejto dohody podnikom pocas daného obdobia, treba pripomenút, ze skutocnost, ze dôkaz o porusení nebol predlozený za urcité stanovené obdobia, nebráni tomu, aby sa porusenie chápalo ako existujúce pocas celého obdobia dlhsieho nez toto obdobie, pokial by takýto záver vyplýval z objektívnych a zhodujúcich sa nepriamych dôkazov. V rámci porusenia trvajúceho niekolko rokov skutocnost, ze k prejavom kartelu dôjde v rozlicných obdobiach, ktoré môzu byt oddelené kratsími alebo dlhsími casovými intervalmi, nemá vplyv na existenciu tohto kartelu, pokial rôzne cinnosti tvoriace toto porusenie majú jediný ciel a spadajú do rámca porusenia, ktoré má jednotný a pokracujúci charakter (rozsudok Nederlandse Federatieve Vereniging voor de Groothandel op Elektrotechnisch Gebied/Komisia, uz citovaný v bode 57 vyssie, body 97 a 98; pozri tiez v tomto zmysle rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 52 vyssie, bod 260). 60 Judikatúra v tejto súvislosti odkryla viacero kritérií relevantných na posúdenie jediného porusenia, a to konkrétne zhodnost cielov dotknutých postupov (rozsudok Súdu prvého stupna z 20. marca 2002, Dansk Rřrindustri/Komisia, [21]T-21/99, Zb. s. II-1681, bod 67; pozri tiez v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 21. septembra 2006, Technische Unie/Komisia, [22]C-113/04 P, Zb. s. I-8831, body 170 a 171, a Súdu prvého stupna z 27. septembra 2006, Jungbunzlauer/Komisia [23]T-43/02, Zb. s. II-3435, bod 312), zhodnost dotknutých výrobkov a sluzieb (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupna z 15. júna 2005, Tokai Carbon a i./Komisia, T-71/03, T-74/03, T-87/03 a T-91/03, neuverejnený v Zbierke, body 118, 119 a 124, a Jungbunzlauer/Komisia, uz citovaný, bod 312), zhodnost podnikov, ktoré sa na nom zúcastnili (rozsudok Jungbunzlauer/Komisia, uz citovaný, bod 312) a zhodnost spôsobov jeho vykonávania (rozsudok Dansk Rřrindustri/Komisia, uz citovaný, bod 68). Okrem toho dalsími relevantnými aspektmi, ktoré sa na úcely tohto preskúmania môzu zohladnit, sú zhodnost fyzických osôb zapojených do kartelu zastupujúcich podniky a zhodnost geografickej oblasti pôsobnosti dotknutých postupov. 61 Podla judikatúry má teda Komisia moznost predpokladat, ze porusenie - alebo úcast spolocnosti na porusení - sa neprerusilo, hoci nemá dôkazy o porusení pocas urcitých konkrétnych období, pokial rôzne cinnosti tvoriace toto porusenie majú jediný ciel a spadajú do rámca jediného a pokracujúceho porusenia, pricom takýto záver musí vyplývat z objektívnych a zhodujúcich sa nepriamych dôkazov preukazujúcich existenciu spolocného plánu. 62 Ak sú tieto podmienky splnené, pojem pokracujúce porusenie umoznuje Komisii ulozit pokutu za celé zohladnované obdobie porusenia a stanovuje moment, od ktorého zacína plynút premlcacia lehota, teda den, ked sa pokracujúce porusenie skoncilo. 63 Spolocnosti obvinené z tajnej dohody vsak môzu túto domnienku vyvrátit uvedením nepriamych alebo priamych dôkazov preukazujúcich, ze porusenie - alebo ich úcast na porusení - pocas týchto období nepokracovalo. 64 V tejto veci vsak treba konstatovat, ze zalobkyne na pojednávaní nespochybnili zhodnost cielov dohodnutých postupov, dotknutých výrobkov, ako ani spolocností zapojených do tajnej dohody, základných spôsobov jej vykonávania, fyzických osôb zastupujúcich jednotlivé podniky, a napokon ani geografickej oblasti pôsobnosti týchto postupov pred májom 1997 a po júni 1999. 65 Hoci tieto konstatovania umoznujú podporit tvrdenie o identifikovatelnom spolocnom pláne pred prechodným obdobím a po nom, napriek tomu treba konstatovat aj to, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí uviedla, ze jednak kartel presiel obdobím krízy, pocas ktorej sa jeho fungovanie výrazne zmenilo a vztahy medzi jeho clenmi sa zretelne zoslabili, takze jeho cinnost sa pocas prechodného obdobia zjavne spomalila, a jednak ze pocas tohto obdobia hlavní protagonisti kartelu - najmä páni P., W., F. a C. - v podstate vyuzili svoje kontakty s cielom pokúsit sa o obnovenie spolupráce medzi dotknutými spolocnostami (pozri body 148 az 187 napadnutého rozhodnutia), co je dôvod, ktorý priviedol Komisiu k neulozeniu pokuty ziadnemu z clenov kartelu za toto prechodné obdobie. 66 Treba teda konstatovat, ze Komisia nemá k dispozícii nijaký dôkaz o zapojení sa zalobcov do týchto mnohostranných kontaktov pocas daného prechodného obdobia, ktoré trvalo viac ako dva roky, alebo ze by sa zúcastnovali na stretnutiach, ktoré sa organizovali s cielom obnovit kartel, ani o tom, ze o nich vedeli. 67 Za týchto okolností sa tvrdenie predlozené zalobkynami, ze skutocne prerusili svoju úcast, zdá byt dostatocne podporené dôkazmi a prijatelné na vyvrátenie domnienky pripomenutej v bode 61 vyssie, podla ktorej ich úcast na porusení - hoci pasívna - pokracovala, aj ked na to neexistujú dôkazy. Kedze pocas prechodného obdobia bola cinnost kartelu obmedzená, ba az ziadna, a kedze neexistujú objektívne a zhodujúce sa nepriame dôkazy pokial ide o prípadnú pretrvávajúcu vôlu zalobkýn obnovit tento kartel alebo zapojit sa do jeho cielov, Komisia nemohla dôvodne predpokladat, ze z ich strany islo o pokracujúcu - hoci len pasívnu - úcast. 68 Komisia vsak vo svojich písomnostiach uviedla judikatúru (rozsudok Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný v bode 50 vyssie, body 83 a 84), podla ktorej, aby spolocnost ukoncila svoju zodpovednost, musí sa otvorene a jednoznacne distancovat od kartelu tak, aby si ostatní úcastníci boli vedomí, ze táto spolocnost uz nepodporuje vseobecné ciele kartelu. Na základe toho Komisia dospela k záveru, ze kedze sa zalobkyne pocas prechodného obdobia zdrzali prejavu distancovania, ich úcast v tomto období na menej intenzívnom porusení mozno voci nim napriek tomu uplatnit, pricom vsak za toto obdobie to nepovedie k ulozeniu pokuty. Podla tejto judikatúry totiz konkludentné schválenie nezákonnej cinnosti bez verejného distancovania sa od jej obsahu alebo bez jej oznámenia správnym orgánom má za následok povzbudenie v pokracovaní porusovania a stazuje jeho odhalenie, co predstavuje pasívnu formu úcasti na porusení, ktorá môze zalozit zodpovednost dotknutého podniku. Kedze po prvé z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze bezné fungovanie kartelu bolo pocas prechodného obdobia trvajúceho viac nez dva roky prerusené, po druhé nepreukázalo sa, ze zalobkyne sa zapojili do kontaktov, ku ktorým doslo pocas prechodného obdobia s cielom obnovit kartel, alebo ze o nich vedeli, a po tretie aj v prípade súhlasu s Komisiou, pokial ide o trvanie úcinkov verejných sútazí zadaných pred májom 1997, tieto úcinky trvali maximálne do novembra alebo decembra 1997, co v kazdom prípade ponecháva obdobie 18 mesiacov pred opätovným pokracovaním v karteli, pocas ktorého neexistuje nijaký objektívny a jednoznacný nepriamy dôkaz umoznujúci preukázat zapojenie zalobkýn do kontaktov, ku ktorým doslo v období krízy kartelu, Komisia nemôze vyvodzovat tvrdenie z toho, ze zalobcovia sa pocas prechodného obdobia nedistancovali od konaní, ktoré vykonali niektorí clenovia kartelu s cielom opätovne ozivit jeho existenciu. 69 Vzhladom na okolnosti v prejednávanom prípade treba konstatovat, ze hoci sa zalobkyne verejne nedistancovali od ostatných clenov kartelu, nemohlo to mat na strane ostatných clenov kartelu za následok, ze títo clenovia kartelu povazovali zalobkyne za úcastníkov - prinajmensom pasívnych - kartelu, z coho vyplýva, ze konanie zalobkýn nemozno povazovat za konkludentné schválenie protisútaznej cinnosti. Kedze neexistuje nepriamy dôkaz umoznujúci dospiet k záveru, ze zalobkyne pocas prechodného obdobia vedeli o kontaktoch medzi ostatnými clenmi kartelu s cielom obnovenia kartelu, ktorého bezné fungovanie sa prerusilo, Komisia nebola oprávnená rozhodnút o ich spolocnej zodpovednosti z dôvodu, ze sa od obsahu kartelu verejne nedistancovali. Samotný tento dôvod totiz nemôze stacit na napravenie úplnej neexistencie objektívnych a zhodujúcich sa nepriamych dôkazov, ktoré by z objektívneho i subjektívneho hladiska mohli pocas tohto obdobia preukázat ich zrejmú úcast a nepretrzité zapojenie sa do pokracujúceho porusenia. 70 V dôsledku toho treba konstatovat, ze Komisia nemohla oprávnene rozhodnút, ze porusenie, ktorého sa zalobkyne dopustili, bolo jediným a pokracujúcim porusením. Hoci doslo k tejto chybe nemusí to vsak nevyhnutne viest k poruseniu clánku 25 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 zo strany Komisie. 71 Kedze porusenie nemozno v prejednávanej veci kvalifikovat za pokracujúce porusenie, na úcely preukázania toho, ze k premlcaniu podla clánku 25 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 doslo, treba teda overit, ci sa porusenie má kvalifikovat ako opakované porusenie, co zalobkyne popierajú. - O existencii opakovaného porusenia 72 Kedze pojem opakované porusenie je medzi stranami sporný, na úvod treba spresnit význam tohto pojmu v porovnaní s pojmom pokracujúce porusenie v zmysle clánku 25 ods. 2 nariadenia c. 1/2003. 73 V rámci doslovného výkladu ustanovenia práva Únie je potrebné vziat do úvahy skutocnost, ze dokumenty práva Únie sú vydávané vo viacerých jazykoch a rôzne jazykové verzie sú tiez záväzné; výklad takého ustanovenia predpokladá teda porovnanie jazykových verzií (rozsudok Súdneho dvora zo 6. októbra 1982, CILFIT, [24]283/81, Zb. s. 3415, bod 18). Potreba jednotného uplatnovania a teda jednotného výkladu ustanovení práva Únie teda vylucuje, aby sa v prípade pochybností posudzoval text ustanovenia v jednej z jeho verzií izolovane, ale naopak vyzaduje si, aby sa tento text vykladal a uplatnoval s prihliadnutím na verzie vyhotovené v ostatných úradných jazykoch (pozri rozsudok Súdneho dvora z 19. apríla 2007, Profisa, [25]C-63/06, Zb. s. I-3239, bod 13 a tam citovanú judikatúru). Okrem toho, v prípade rozporu medzi rôznymi jazykovými zneniami textu Únie sa má predmetné ustanovenie vykladat v závislosti od vseobecnej systematiky a úcelu právneho predpisu, ktorého je súcastou (pozri rozsudok Profisa, uz citovaný, bod 14 a tam citovanú judikatúru). 74 Vseobecnejsie na výklad ustanovenia práva Únie treba zohladnit nielen iba jeho znenie, ale aj kontext a ciele sledované právnou úpravou, ktorej je súcastou (rozsudok Súdneho dvora zo 17. novembra 1983, Merck, [26]292/82, Zb. s. 3781, bod 12), ako aj ustanovenia práva Únie ako celok (rozsudok CILFIT, uz citovaný v bode 73 vyssie, bod 20). 75 Po prvé treba spresnit, ze v nariadení Rady (EHS) c. 2988/74 z 26. novembra 1974 o premlcacej lehote v stíhaní a pri výkone rozhodnutia v oblasti právnej úpravy dopravy a hospodárskej sútaze Európskeho hospodárskeho spolocenstva ([27]Ú. v. ES L 319, s. 1; Mim. vyd. 07/001, s. 61), z ktorého pochádzajú ustanovenia týkajúce sa premlcania upravené v nariadení c. 1/2003, sa clánok 1 ods. 2 týkal "pokracujúceho" porusenia (vo francúzskej verzii continues ou continuées). 76 V tejto súvislosti treba pripomenút ze Súdny dvor s ohladom na opakujúce sa porusenie uvedené v clánku 1 nariadenia c. 2988/74 rozhodol, ze hoci pojem opakujúce sa porusenie má rôzne významy v právnych poriadkoch clenských státov, v kazdom prípade zahrna viaceré porusujúce konania spojené spolocným subjektívnym prvkom (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 8. júla 1999, Montecatini/Komisia, [28]C-235/92 P, Zb. s. I-4539, bod 195). 77 Tento pojem bol vo francúzskej verzii clánku 25 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 nahradený pojmom "pokracujúce alebo opakované" porusovania (continue ou répétée). 78 K tejto zmene vsak nedoslo vo vsetkých jazykových verziách uvedeného ustanovenia. 79 Slová "continuing or repeated infringements" (pokracujúce alebo opakované porusovania) boli totiz pouzité v anglickej verzii clánku 1 ods. 2 nariadenia c. 2988/74 a táto terminológia sa zachovala aj v clánku 25 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, v jeho anglickej verzii. 80 Navyse pri prijatí nariadenia c. 1/2003 normotvorca vo väcsine jazykových verzií zachoval terminológiu, ktorá bola predtým uvedená v nariadení c. 2988/74 (ide konkrétne o spanielsku, dánsku, nemeckú, grécku, holandskú, fínsku a svédsku jazykovú verziu), kým ostatné jazykové verzie sa tiez zmenili, aby zohladnili pojem opakované porusovanie namiesto pojmu opakujúce sa porusenie (ide o taliansku a portugalskú jazykovú verziu). 81 Odôvodnenie 31 nariadenia c. 1/2003 navyse spresnuje: "Pravidlá o lehotách premlcania vo vztahu k ukladaniu pokút a pravidelných penále boli stanovené v nariadení Rady (EHS) c. 2988/74..., ktoré sa tiez týka pokút v oblasti dopravy. ... Na objasnenie právneho rámca by sa malo nariadenie... c. 2988/74 zmenit a doplnit, aby sa zabránilo pouzitiu jeho ustanovení na zálezitosti, ktoré sú predmetom predkladaného nariadenia, a toto nariadenie by malo obsahovat ustanovenia o premlcacích lehotách." 82 Na základe toho treba dospiet k záveru, ze zámerom normotvorcu nebolo zmenit zmysel skorsieho ustanovenia pri preformulovaní nariadenia Rady c. 17 zo 6. februára 1962, prvého nariadenia implementujúceho clánky [81 ES] a [82 ES] ([29]Ú. v. ES 13, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3) napriek zmene terminológie, ku ktorej doslo v niektorých jazykových verziách, ale naopak, odstránit prípadné nejasnosti spojené s pouzitím pojmu opakujúce sa porusenie. 83 Po druhé pojem opakované porusovanie je pojmom odlisným od pojmu pokracujúce porusenie (pozri v tomto zmysle rozsudok Vseobecného súdu z 19. mája 2010, IMI a i./Komisia, [30]T-18/05, Zb. s. II-1769, body 96 a 97), pricom toto rozlisovanie bolo navyse potvrdené pouzitím spojky "alebo" v clánku 25 ods. 2 nariadenia c. 1/2003. 84 Argumentáciu zalobkýn, podla ktorých treba odlísit "bezné" porusenie od "pokracujúceho alebo opakovaného" porusenia, treba preto zamietnut. 85 Po tretie pojem jediné porusenie sa týka situácie, ked sa viaceré podniky zúcastnili na porusení pozostávajúcom z nepretrzitého správania sledujúceho jediný ekonomický ciel, ktorým je skreslit hospodársku sútaz, alebo aj z individuálnych porusení vzájomne spojených rovnakým cielom a rovnakými subjektmi (pozri v tomto zmysle rozsudky Vseobecného súdu z 8. júla 2008, BPB/Komisia, [31]T-53/03, Zb. s. II-1333, bod 257, a z 28. apríla 2010, Amann & Söhne a Cousin Filterie/Komisia, [32]T-446/05, Zb. s. II-1255, bod 89). 86 Inými slovami spôsob, akým doslo k poruseniu umoznuje kvalifikovat jediné porusenie bud ako pokracujúce, alebo ako opakované. 87 Okrem toho treba pripomenút, ze co sa týka pokracujúceho porusenia, pojem spolocný plán umoznuje Komisii predpokladat, ze k preruseniu porusenia nedoslo, hoci s ohladom na urcité obdobie nemá dôkaz o zapojení sa dotknutej spolocnosti do tohto porusenia, ak sa táto spolocnost zapojila do porusenia pred týmto obdobím, a po nom, a ak neexistujú priame ci nepriame dôkazy, na základe ktorých by sa dalo predpokladat, ze porusenie sa v rozsahu týkajúcom sa tejto spolocnosti prerusilo. V takom prípade môze Komisia ulozit pokutu za celé obdobie porusenia, teda aj za obdobie, v ktorom nemá dôkazy o úcasti dotknutej spolocnosti na nom (pozri body 60 az 62 vyssie). 88 Naopak, ak sa mozno domnievat, ze úcast podniku na porusení sa prerusila a ze sa podnik zapojil do porusenia pred týmto porusením a po nom, také porusenie mozno kvalifikovat ako opakované, ak - rovnako ako v prípade pokracujúceho porusenia (pozri bod 60 vyssie) - existuje jediný ciel, ktorý sleduje pred prerusením a po nom, co mozno vyvodit zo zhodnosti cielov dohodnutých postupov, dotknutých výrobkov, ako aj podnikov zapojených do tajnej dohody, základných spôsobov jej vykonávania, fyzických osôb zastupujúcich jednotlivé podniky a napokon geografickej oblasti pôsobnosti uvedených postupov. V takom prípade je porusenie jediné a opakované, a hoci Komisia môze ulozit pokutu za celé obdobie porusenia, nemôze ju ulozit za obdobie, pocas ktorého sa porusenie prerusilo. 89 Rozdielne obdobia porusenia, na ktorých sa zúcastnil ten istý podnik, ale s ohladom na ktoré nemozno preukázat spolocný ciel, teda nemozno kvalifikovat ako jediné - pokracujúce ci opakované - porusenie, ale predstavujú samostatné porusenia. 90 V prejednávanej veci treba konstatovat, ze Komisia pripústa, ze nemá dôkaz o tom, ze by sa zalobkyne zapojili do porusenia v prechodnom období, ktoré trvalo viac nez dva roky. Za toto obdobie navyse neulozila ani nijakú pokutu. 91 Naproti tomu zalobkyne uznali, ze sa zapojili do porusenia pred prechodným obdobím a po nom, a na pojednávaní pripustili, ze nespochybnujú zhodnost cielov dohodnutých postupov, dotknutých výrobkov, ako ani spolocností zapojených do tajnej dohody, základných spôsobov jej vykonávania, fyzických osôb zastupujúcich jednotlivé podniky, a napokon ani geografickej oblasti pôsobnosti týchto postupov pred májom 1997 a po júni 1999. 92 Vseobecný súd teda musí konstatovat, ze Trelleborg Industrie sa dopustila jediného a opakovaného porusenia od apríla 1986 do 13. mája 1997 a od 21. júna 1999 do mája 2007 a Trelleborg sa dopustila jediného a opakovaného porusenia od 28. marca 1996 do 13. mája 1997 a od 21. júna 1999 do mája 2007. Nesprávna kvalifikácia porusenia zo strany Komisie ako pokracujúceho porusenia totiz nebráni Vseobecnému súdu prekvalifikovat toto porusenie so zretelom na skutkové okolnosti vyplývajúce zo správneho spisu, na ktorých sa zakladá napadnuté rozhodnutie, na opakované (pozri analogicky rozsudok IMI a i./Komisia, uz citovaný v bode 83 vyssie, body 96 a 97; analogicky pozri tiez rozsudok Súdu prvého stupna z 30. novembra 2009, Francúzsko a France Télécom/Komisia, [33]T-427/04 a T-17/05, Zb. s. II-4315, body 322 az 325, potvrdený v odvolacom konaní rozsudkom Súdneho dvora z 8. decembra 2011, France Télécom/Komisia, [34]C-81/10 P, Zb. s. I-12899, body 80 a nasl.). 93 Tento záver nemozno spochybnit argumentáciou zalobkýn, ze na základe teórie opakovaného porusenia, na ktorú sa Komisia subsidiárne v napadnutom rozhodnutí odvoláva (pozri body 22 a 40 vyssie), by Komisia mohla donekonecna odsúvat plynutie premlcacej lehoty a teda ju úplne zrusit, co by bolo v rozpore so zásadou právnej istoty. 94 Túto argumentáciu treba zamietnut, pretoze na jednej strane, ak sú splnené podmienky umoznujúce dospiet k záveru o existencii opakovaného porusenia, z clánku 25 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 vyplýva, ze plynutie premlcacej lehoty sa odsunie. Na druhej strane prípadný zneuzívajúci charakter odvolania sa na teóriu opakovaného porusenia nemozno posudzovat in abstracto a v zásade závisí od okolností kazdého jednotlivého prípadu, a najmä schopnosti Komisie preukázat, ze ide o jediné porusenie trvajúce pocas rôznych posudzovaných období. - O dôsledkoch existencie opakovaného porusenia na premlcanie 95 Kedze Trelleborg Industrie sa dopustila jediného a opakovaného porusenia od apríla 1986 do mája 1997 a od júna 1999 do mája 2007 a Trelleborg sa dopustila jediného a opakovaného porusenia od marca 1996 do mája 1997 a od júna 1999 do mája 2007, treba konstatovat, ze obdobie porusenia pred 13. májom 1997 nie je premlcané. - O ostatných výhradách 96 Okrem toho, pokial ide o výhradu zalozenú na porusení zásady právnej istoty, treba pripomenút, ze ide o základnú zásadu práva Únie, ktorá si najmä vyzaduje, aby právna úprava bola jasná a presná, aby osoby podliehajúce súdnej právomoci mohli bez pochybností poznat svoje práva a povinnosti a na základe nich prijat zodpovedajúce opatrenia. Kedze je vsak právnemu predpisu vlastný urcitý stupen neistoty, pokial ide o jeho význam a dosah, treba preskúmat, ci predmetný právny predpis trpí takouto nejednoznacnostou, ktorá vytvára prekázku pre to, aby osoby podliehajúce súdnej právomoci mohli s dostatocnou istotou vyriesit prípadné pochybnosti o dosahu alebo význame tohto predpisu (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora zo 14. apríla 2005, Belgicko/Komisia, [35]C-110/03, Zb. s. I-2801, body 30 a 31). 97 Kedze kritériá umoznujúce dospiet k záveru o existencii opakovaného porusenia sú zrejmé a presné, a neobsahujú ziadnu nejasnost, ktorá by bola prekázkou toho, aby osoby podliehajúce súdnej právomoci mohli s dostatocnou istotou vyriesit prípadné pochybnosti o dosahu alebo význame tohto predpisu, treba dospiet k záveru, ze predvídatelnost právnych situácií je zarucená a výhradu zalozenú na porusení zásady právnej istoty treba zamietnut. 98 Pokial ide o výhradu zalozenú na rovnosti zaobchádzania, treba pripomenút, ze zásada rovnosti zaobchádzania alebo zákazu diskriminácie vyzaduje, aby sa s porovnatelnými situáciami nezaobchádzalo rozdielne a aby sa s rozdielnymi situáciami nezaobchádzalo rovnako, pokial takéto zaobchádzanie nie je objektívne odôvodnené (rozsudok Súdneho dvora z 15. apríla 2010, Gualtieri/Komisia, [36]C-485/08 P, Zb. s. I-3009, bod 70). 99 V prejednávanej veci Komisia tvrdí, ze hoci sa domnievala, ze MRI sa dopustila porusenia od 1. apríla 1986 do 1. augusta 1992 a od 3. septembra 1996 do 2. mája 2007, napriek tomu na nu neuplatnila teóriu opakovaného porusenia, a navyse jej ani neulozila pokutu za obdobie porusenia pred 1. augustom 1992, vzhladom na jej právomoc volnej úvahy neuplatnit sankcie za obdobie predchádzajúce preruseniu úcasti MRI na karteli, hoci mohla konstatovat, ze islo o opakované porusenie. 100 Na jednej strane treba uviest, ze Komisia správne tvrdí, ze v súlade s ustanoveniami clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 má právomoc volnej úvahy pokial ide o rozhodnutie o ulození pokuty osobe, ktorá sa dopustila porusenia clánku 81 ES. Pri výkone tejto právomoci vsak musí dodrziavat zásadu rovnosti zaobchádzania. 101 Na druhej strane treba konstatovat, ze situácie MRI a zalobkýn nie sú porovnatelné. 102 MRI totiz nebola sankcionovaná za svoju úcast na karteli za obdobie pred 1. augustom 1992 pretoze prerusenie, ktoré na tento úcel zohladnila Komisia trvalo od tohto dátumu az do 3. septembra 1996, kým prerusenie, na ktoré sa odvolávajú zalobkyne sa týka len prechodného obdobia. 103 Z toho vyplýva, ze výhradu zalozenú na porusení zásady rovnosti zaobchádzania treba zamietnut. 104 Okrem toho a len pre úplnost, aj za predpokladu, ze Komisia nesprávne uplatnila kritériá upravujúce premlcanie vo vztahu k MRI, treba uviest, ze takáto protiprávnost, o ktorej Vseobecný súd nerozhoduje v rámci tejto zaloby, nemôze v ziadnom prípade vplývat na dôvodnost zaloby o neplatnost, ktorú podali zalobkyne. V tejto súvislosti treba pripomenút, ze dodrziavanie zásady rovnosti zaobchádzania musí byt v súlade s dodrzaním zásady zákonnosti, co znamená, ze nikto sa nemôze vo svoj prospech dovolávat nezákonnosti, ku ktorej doslo v prospech iného. Prípadná protiprávnost ku ktorej doslo vo vztahu k inému podniku, ktorý nie je úcastníkom tohto konania, totiz nemôze Vseobecný súd priviest k tomu, aby skonstatoval diskrimináciu a teda protiprávnost vo vztahu k zalobkyniam. Takýto prístup by znamenal zakotvenie zásady "rovnosti zaobchádzania v prípade protiprávnosti", len z toho dôvodu, ze iný podnik, ktorý sa prípadne nachádza v porovnatelnej situácii, sa takejto sankcii protiprávne vyhol (pozri rozsudok Peróxidos Orgánicos/Komisia, uz citovaný v bode 53 vyssie, bod 77 a tam citovanú judikatúru). 105 Na záver treba zrusit napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom konstatuje, ze Trelleborg Industrie sa dopustila pokracujúceho porusenia od 1. apríla 1986 do 2. mája 2007, a ze Trelleborg sa dopustila pokracujúceho porusenia od 28. marca 1996 do 2. mája 2007, a zamietnut zalobný dôvod zalozený na premlcaní vo zvysnej casti. Druhý zalobný dôvod zalozený na nedostatku legitímneho záujmu na strane Komisie na prijatí rozhodnutia o existencii porusenia pred rokom 1999 Tvrdenia úcastníkov konania 106 Zalobkyne v podstate tvrdia, ze Komisia je v zásade oprávnená konstatovat, ze doslo k poruseniu, hoci je premlcané. V súlade s judikatúrou musela v tomto prípade preukázat legitímny záujem, aký mala na takom konstatovaní, teda vysvetlit ako z okolností vyplývala nevyhnutnost prijat rozhodnutie konstatujúce porusenie, ktoré sa skoncilo minimálne dvanást rokov pred prijatím napadnutého rozhodnutia. 107 Komisia túto argumentáciu odmieta. Posúdenie Vseobecným súdom 108 Kedze sa v rámci prvého dôvodu rozhodlo, ze porusenie, ktorého sa zalobkyne dopustili treba kvalifikovat ako jediné a opakované (pozri bod 92 vyssie) a ze obdobie porusenia pred 13. májom 1997 nie je premlcané (pozri bod 95 vyssie), treba druhý zalobný dôvod zamietnut. O návrhoch na zmenu 109 Zalobkyne navrhujú zmenit napadnutého rozhodnutie a znízit pokutu. 110 Treba pripomenút, ze v súlade s clánkom 261 ZFEÚ môzu nariadenia prijaté podla ustanovení Zmluvy FEÚ spolocne Európskym parlamentom a Radou Európskej únie priznat Súdnemu dvoru neobmedzenú právomoc vo veci ukladania sankcií podla týchto nariadení. Takúto právomoc zveruje súdu Únie clánok 31 nariadenia c. 1/2003. Tento súd je preto oprávnený, aby nad rámec samotného preskúmania zákonnosti sankcie nahradil posúdenie Komisie svojím posúdením a v dôsledku toho zrusil, znízil alebo zvýsil ulozenú pokutu alebo penále. Z toho vyplýva, ze pokial je súdu Únie predlozená na posúdenie otázka výsky pokuty, tento súd je oprávnený vykonat svoju neobmedzenú právomoc a môze ju vykonat tak na znízenie tejto sumy, ako aj na jej zvýsenie (pozri rozsudok Súdneho dvora z 8. februára 2007, Groupe Danone/Komisia, [37]C-3/06 P, Zb. s. I-1331, body 60 az 62 a tam citovanú judikatúru). 111 Okrem toho podla znenia clánku 23 ods. 3 nariadenia c. 1/2003 sa pri stanovení pokuty zohladní závaznost a dlzka trvania porusenia. 112 Súdny dvor rozhodol, ze na urcenie výsky pokuty je nutné zohladnit trvanie porusení a vsetky faktory, ktoré môzu ovplyvnit posúdenie ich závaznosti, akými sú konanie kazdého z podnikov, úloha, ktorú kazdý z nich má pri vytvorení zosúladených postupov, prospech, ktorý z týchto postupov podniky mohli získat, ich velkost a hodnota dotknutého tovaru, ako aj nebezpecenstvo, ktoré porusenia tohto typu predstavujú pre Úniu (pozri rozsudok Súdneho dvora z 8. decembra 2011, Chalkor/Komisia, [38]C-386/10 P, Zb. s. II-13085, bod 56 a tam citovanú judikatúru). 113 Súdny dvor tiez uviedol, ze sa musia zohladnit také objektívne skutocnosti, akými sú obsah a trvanie protisútazných správaní, ich pocet a ich intenzita, velkost dotknutého trhu a ujma spôsobená verejnému hospodárskemu poriadku. Pri tejto analýze je potrebné zohladnit aj relatívny význam a trhový podiel zodpovedných podnikov, ako aj prípadné opakované porusovanie (rozsudok Chalkor/Komisia, uz citovaný v bode 112 vyssie, bod 57). 114 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze stanovenie pokuty Vseobecným súdom v rámci výkonu jeho neobmedzenej právomoci nie je presným matematickým výpoctom. Vseobecný súd nie je navyse viazaný ani výpoctami Komisie, ale svoje posúdenie musí vykonat s prihliadnutím na vsetky skutkové okolnosti prípadu (rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. septembra 2004, Aristrain/Komisia, T-156/94, neuverejnený v Zbierke, bod 43). 115 V prejednávanej veci treba pripomenút, ze hoci porusenie, ktorého sa zalobkyne dopustili, nemozno kvalifikovat ako pokracujúce (pozri bod 71 vyssie), nic to nemení na tom, ze ide o opakované porusenie (pozri bod 95 vyssie). Navyse treba konstatovat, ze Komisia neulozila zalobkyniam pokutu za prechodné obdobie. Chyba, ktorej sa Komisia dopustila, pokial ide o pokracujúci charakter porusenia, uplatnený voci zalobkyniam, nemala teda nijaký vplyv na dlzku trvania porusenia, ktorá bola Komisiou zohladnená na výpocet výsky pokuty. 116 V prejednávanom prípade treba uviest, ze kartel má nepochybnú závaznost vzhladom na to, ze porusujúce konania, do ktorých sa zalobkyne v plnej miere zapojili sa vyznacovali pridelovaním zákaziek vo verejných sútaziach, urcením cien, urcovaním kvót, stanovovaním podmienok predaja, geografickým rozdelením trhov a výmenou citlivých informácií týkajúcich sa cien, objemov predaja a verejných zákaziek. Navyse ide o kartel celosvetového rozmeru. 117 Okrem toho sa Trelleborg Industrie dopústala porusenia pocas dlhého obdobia, ktoré trvalo 18 rokov a 11 mesiacov, pricom Trelleborg je solidárne zodpovedná za správanie svojej dcérskej spolocnosti za obdobie 8 rokov a 11 mesiacov. 118 Vseobecný súd preto dospel k záveru, ze pokuta ulozená zalobkyniam nemá byt z tohto dôvodu znízená. 119 Návrhy na zmenu rozhodnutia, ktoré predlozili zalobkyne, treba preto zamietnut. 120 V dôsledku toho treba napadnuté rozhodnutie ciastocne zrusit a zalobu vo zvysnej casti zamietnut. O trovách 121 Podla clánku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Podla clánku 87 ods. 3 prvého pododseku rokovacieho poriadku vsak môze Vseobecný súd rozdelit náhradu trov konania alebo rozhodnút tak, ze kazdý z úcastníkov konania znása svoje vlastné trovy konania, ak úcastníci konania mali úspech len v casti predmetu konania alebo z výnimocných dôvodov. 122 V prejednávanej veci treba konstatovat, ze zalobkyne správne uviedli, ze Komisia nesprávne voci nim rozhodla o existencii pokracujúceho porusenia od 1. apríla 1986 do 2. mája 2007. Táto protiprávnost vsak nemá nijaký dôsledok na výpocet pokuty. V tomto rozsahu sa Vseobecný súd domnieva, ze vzhladom na okolnosti v prejednávanej veci je spravodlivé rozhodnút tak, ze kazdý úcastník konania znása svoje vlastné trovy konania. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (prvá komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Clánok 1 písm. g) a h) rozhodnutia Komisie K(2009) 428 v konecnom znení z 28. januára 2009 v konaní podla clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/39.406 - Morské palivové hadice) sa zrusuje v rozsahu, v akom sa týka obdobia od 13. mája 1997 do 21. júna 1999. 2. V zostávajúcej casti je potrebné zalobu zamietnut. 3. Kazdý úcastník konania znása svoje vlastné trovy konania. Azizi Prek Frimodt Nielsen Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 17. mája 2013. Podpisy Obsah Skutkové okolnosti Odvetvie morských palivových hadíc urcených na ropu a plyn Predstavenie zalobkýn Správne konanie Napadnuté rozhodnutie Konanie a návrhy úcastníkov konania Právny stav O návrhoch na zrusenie O prvom zalobnom dôvode zalozenom jednak na zjavne nesprávnom posúdení skutkového stavu, z ktorého vychádzala Komisia, ked dospela k záveru, ze Trelleborg Industrie sa zúcastnila na pokracujúcom porusení od 1. apríla 1986 do 2. mája 2007 a ze Trelleborg sa zúcastnila na tomto porusení od 28. marca 1996 do 2. mája 2007, a jednak na porusení clánku 25 ods. 2 nariadenia c. 1/2003. Napadnuté rozhodnutie Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom - Úvodné poznámky - O existencii pokracujúceho porusenia - O existencii opakovaného porusenia - O dôsledkoch existencie opakovaného porusenia na premlcanie - O ostatných výhradách Druhý zalobný dôvod zalozený na nedostatku legitímneho záujmu na strane Komisie na prijatí rozhodnutia o existencii porusenia pred rokom 1999 Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom O návrhoch na zmenu O trovách __________________________________________________________________ ( [39]*1 ) Jazyk konania: anglictina. ( [40]1 ) Skryté dôverné údaje. References 1. file:///tmp/lynxXXXX0jfvM8/L93360-3730TMP.html#I1 2. file:///tmp/lynxXXXX0jfvM8/L93360-3730TMP.html#MO 3. file:///tmp/lynxXXXX0jfvM8/L93360-3730TMP.html#DI 4. file:///tmp/lynxXXXX0jfvM8/L93360-3730TMP.html#t-ECR_62009TJ0147_SK_01-E0001 5. file:///tmp/lynxXXXX0jfvM8/L93360-3730TMP.html#t-ECR_62009TJ0147_SK_01-E0002 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1996:298:TOC 7. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2007:210:TOC 8. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2002:001:TOC 9. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995T?0025&locale=SK 10. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0185&locale=SK 11. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992C?0049&locale=SK 12. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2000:364:TOC 13. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992C?0199&locale=SK 14. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0038&locale=SK 15. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000T?0067&locale=SK 16. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0204&locale=SK 17. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0403&locale=SK 18. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992T?0043&locale=SK 19. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004T?0120&locale=SK 20. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0105&locale=SK 21. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999T?0021&locale=SK 22. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0113&locale=SK 23. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0043&locale=SK 24. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61981??0283&locale=SK 25. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0063&locale=SK 26. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61982??0292&locale=SK 27. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1974:319:TOC 28. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992C?0235&locale=SK 29. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:P:1962:013:TOC 30. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005T?0018&locale=SK 31. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003T?0053&locale=SK 32. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005T?0446&locale=SK 33. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004T?0427&locale=SK 34. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62010C?0081&locale=SK 35. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0110&locale=SK 36. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008C?0485&locale=SK 37. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0003&locale=SK 38. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62010C?0386&locale=SK 39. file:///tmp/lynxXXXX0jfvM8/L93360-3730TMP.html#c-ECR_62009TJ0147_SK_01-E0001 40. file:///tmp/lynxXXXX0jfvM8/L93360-3730TMP.html#c-ECR_62009TJ0147_SK_01-E0002