ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (siesta komora) zo 14. júla 2016 ( [1]*1 ) "Hospodárska sútaz -- Kartely -- Európsky trh s morskými palivovými hadicami -- Dohody o urcení cien, rozdelení trhov a výmene citlivých obchodných informácií -- Pripísatelnost protiprávneho správania -- Zásada hospodárskej kontinuity -- Zásada osobnej zodpovednosti -- Pokuty -- Pritazujúce okolnosti -- Úloha vodcu -- Horná hranica 10 % -- Neobmedzená právomoc" Vo veci T-146/09 RENV, Parker Hannifin Manufacturing Srl, predtým Parker ITR Srl, so sídlom v Corsico (Taliansko), Parker-Hannifin Corp., so sídlom v Mayfield Heights, Ohio (Spojené státy), v zastúpení: B. Amory, F. Marchini Camia a É. Barbier de La Serre, advokáti, zalobkyne proti Európskej komisii, v zastúpení: V. Bottka, S. Noë a R. Sauer, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorej predmetom je v prvom rade návrh na základe clánku 263 ZFEÚ, smerujúci k zruseniu rozhodnutia Komisie K(2009) 428 v konecnom znení z 28. januára 2009 v konaní podla clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/39406 - Morské palivové hadice) v rozsahu, v akom sa toto rozhodnutie týka zalobcov, a subsidiárne návrh na základe clánku 263 ZFEÚ smerujúci k zruseniu alebo podstatnému znízeniu výsky pokuty, ktorá im bola v uvedenom rozhodnutí ulozená, VSEOBECNÝ SÚD (siesta komora), v zlození: predseda komory S. Frimodt Nielsen (spravodajca), sudcovia J. Schwarcz a A. M. Collins, tajomník: M. Junius, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 24. februára 2016, vyhlásil tento Rozsudok Okolnosti predchádzajúce sporu 1 Táto vec spadá do kontextu týkajúceho sa kartelu v oblasti morských palivových hadíc, ktorý Komisia sankcionovala v rozhodnutí K(2009) 428 v konecnom znení z 28. januára 2009 v konaní podla clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/39406 - Morské palivové hadice) (dalej len "napadnuté rozhodnutie"). 2 Jedenást spolocností boli adresátmi napadnutého rozhodnutia, medzi ktorými sa nachádzali Bridgestone Corporation a Bridgestone Industrial Limited (dalej spolocne len "Bridgestone"), The Yokohama Rubber Company Limited (dalej len "Yokohama"), Dunlop Oil & Marine Limited (dalej len "DOM"), ako aj Parker ITR Srl (teraz Parker Hannifin Manufacturing Srl, dalej len "Parker ITR"), zalobkyna v prvom rade, Parker-Hannifin Corp (dalej len "Parker-Hannifin"), zalobkyna v druhom rade, a Manuli Rubber Industries SpA (dalej len "Manuli"). 3 Komisia sa v napadnutom rozhodnutí domnievala, ze od roku 1986 do roku 2007 sa skupina podnikov pôsobiacich v odvetví morských palivových hadíc zúcastnila na karteli na celosvetovej úrovni a ulozila im pokuty v celkovej výske 131000000 eur. 4 Spolocnost ITR Rubber (teraz spolocnost Parker ITR), zalozená 27. júna 2001 svojou materskou spolocnostou ITR SpA v rámci skupiny Saiag, pôsobila v odvetví morských palivových hadíc od 1. januára 2002, t. j. momentu, ked na nu ITR previedla svoje aktíva v tomto odvetví s cielom predat ich spolocnosti Parker-Hannifin patriacej do skupiny Parker. K predaju ITR Rubber spolocnosti Parker-Hannifin doslo 31. januára 2002. 5 V napadnutom rozhodnutí sa Komisia domnievala, ze bolo nevyhnutné neuplatnit zásadu osobnej zodpovednosti a uplatnit v danom prípade zásadu hospodárskej kontinuity, pretoze spolocnost Parker ITR bola hospodárskym nástupcom v oblasti cinnosti spojenej s morskými palivovými hadicami po spolocnostiach ITR a Saiag SpA, a teda mala byt zodpovedná za porusenie, ktorého sa dopustili ITR a Saiag pred 1. januárom 2002, t. j. momentom, ked na nu boli prevedené aktíva v odvetví morských palivových hadíc. Parker-Hannifin bola solidárne zodpovedná za konanie spolocnosti Parker ITR od momentu nadobudnutia tejto druhej spolocnosti, t. j. od 31. januára 2002. Komisia dospela k záveru, ze Parker ITR bola zodpovedná za porusenie v období od 1. apríla 1986 do 2. mája 2007 a ulozila jej pokutu vo výske 25610000 eur, za ktorej zaplatenie bola Parker-Hannifin spolocne a nerozdielne zodpovedná do výsky 8320000 eur. 6 Dna 9. apríla 2009 Parker ITR a Parker-Hannifin podali na Vseobecný súd zalobu, ktorou sa v prvom rade domáhali zrusenia napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom sa ich týkalo, a subsidiárne znízenia výsky ulozenej pokuty. 7 V rozsudku zo 17. mája 2013, Parker ITR a Parker-Hannifin/Komisia (T-146/09, dalej len "rozsudok Vseobecného súdu", [2]EU:T:2013:258), Vseobecný súd dospel k záveru, ze zásada hospodárskej kontinuity sa neuplatní v situáciách, ako je tá v prejednávanej veci, a ze bolo treba uplatnit zásadu osobnej zodpovednosti. Vseobecný súd teda dospel k záveru, ze v prejednávanej veci doslo k prevodu zo spolocnosti zapojenej do kartelu, t. j. Saiag a jej dcérskej spolocnosti ITR, casti aktív tejto druhej spolocnosti na tretiu nezávislú osobu, t. j. spolocnost Parker-Hannifin, pricom zalozenie ITR Rubber a prevod aktív na túto spolocnost zo spolocnosti ITR v podstate predstavoval úkon odclenenia dcérskej spolocnosti pre cast aktív týkajúcich sa kaucukových hadíc, ktoré mali byt predmetom prevodu na Parker-Hannifin (bod 115 rozsudku Vseobecného súdu). Pritom neexistovala ziadna väzba medzi prevádzatelom Saiag alebo ITR na jednej strane a nadobúdatelom Parker-Hannifin na druhej strane (bod 116 rozsudku Vseobecného súdu). Uplatnením zásady osobnej zodpovednosti prinálezalo Komisii naopak konstatovat, ze ITR a Saiag boli zodpovedné za porusenie az do 1. januára 2002, a ze sa teda nemohla uplatnit zodpovednost ITR Rubber (teraz Parker ITR) za obdobie predchádzajúce tomuto dátumu (body 118 a 119 rozsudku Vseobecného súdu). Vseobecný súd teda zrusil napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom sa ním konstatovala úcast Parker ITR na porusení za obdobie pred 1. januárom 2002, a stanovil výsku pokuty ulozenej spolocnosti Parker ITR na 6400000 eur, na ktorej zaplatenie bola Parker-Hannifin spolocne a nerozdielne zodpovedná do výsky 6300000 eur. 8 Návrhom podaným do kancelárie Súdneho dvora 1. augusta 2013 Komisia podala proti rozsudku Vseobecného súdu odvolanie. 9 Súdny dvor v rozsudku z 18. decembra 2014, Komisia/Parker Hannifin Manufacturing a Parker-Hannifin (C-434/13 P, dalej len "rozsudok o odvolaní", [3]EU:C:2014:2456), v podstate rozhodol, ze Vseobecný súd nesprávne zlúcil dve odlisné transakcie, ked zohladnil len prevod ITR Rubber na Parker-Hannifin, hoci predtým doslo k prevodu v rámci tej istej skupiny aktív z ITR na ITR Rubber, ktorý bol relevantný na úcely posúdenia zásady hospodárskej kontinuity (body 46, 49 a 54 rozsudku o odvolaní). Táto zásada sa mala podla Súdneho dvora uplatnit z dôvodu strukturálnych väzieb medzi ITR a jej dcérskou spolocnostou ITR Rubber, v ktorej mala ITR v momente prevodu aktív na túto druhú spolocnost 100 % podiel (bod 55 rozsudku o odvolaní). Súdny dvor spresnil, ze situáciu hospodárskej kontinuity mozno v prípade chýbajúcich skutocných väzieb v podobe skutocného výkonu rozhodujúceho vplyvu zo strany spolocnosti ITR na spolocnost ITR Rubber vylúcit, co nebolo v prvostupnovom konaní preskúmané (body 56 a 65 rozsudku o odvolaní). Súdny dvor teda zrusil body 1 az 3 výroku rozsudku Vseobecného súdu a vrátil mu vec, aby opätovne rozhodol o zalobe. 10 Podrobný opis skutkových okolností, najmä pokial ide o oblast morských palivových hadíc, historický vývoj zalobkýn, postup v správnom konaní a napadnuté rozhodnutie sa nachádzajú v bodoch 1 az 34 rozsudku Vseobecného súdu a v bodoch 6 az 17 rozsudku o odvolaní. Konanie a návrhy úcastníkov konania 11 Po vydaní rozsudku o odvolaní a v súlade s clánkom 118 ods. 1 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu bola táto vec pridelená siestej komore Vseobecného súdu. 12 Z dôvodu prekázky v pojednávaní u clena siestej komory predseda Vseobecného súdu urcil dalsieho sudcu na doplnenie komory. 13 Na základe návrhu sudcu spravodajcu Vseobecný súd (siesta komora) rozhodol o otvorení ústnej casti konania a v rámci opatrení prijatých na zabezpecenie priebehu konania upravených v clánku 89 svojho rokovacieho poriadku vyzval Komisiu na predlozenie niektorých dokumentov. Komisia tejto výzve vyhovela v stanovenej lehote. 14 Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na ústne otázky, ktoré im Vseobecný súd polozil, boli vypocuté na pojednávaní 24. februára 2016. 15 Zalobkyne navrhujú, aby Vseobecný súd: -- zrusil napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom oznacuje Parker ITR za zodpovednú za porusenie od 1. apríla 1986 do 31. januára 2002, -- podstatne znízil výsku pokuty, ktorá im bola ulozená, -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 16 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: -- zamietol zalobu o neplatnost v celom rozsahu, -- zaviazal zalobkyne na náhradu trov konania v konaniach T-146/09, C-434/13 P a T-146/09 RENV. Právny stav O rozsahu zaloby po vrátení veci Tvrdenia úcastníkov konania 17 Zalobkyne tvrdia, ze ked Vseobecný súd rozhoduje o odvolaní, musí rozhodnút o vsetkých zalobných dôvodoch smerujúcich k zruseniu rozhodnutia, ktoré predlozili, pretoze na ne odkazuje jedna z castí výroku zruseného rozsudku Súdneho dvora, a to vrátane tých, ktoré boli v prvostupnovom konaní zamietnuté ako neúcinné alebo ktorým sa nevyhovelo len z dôvodu vyhovenia zalobnému dôvodu, ktorý treba v dôsledku vrátenia veci opätovne preskúmat. 18 Okrem toho zalobkyne vo svojich pripomienkach uvádzajú, ze berú spät svoj druhý, tretí, stvrtý, siedmy a deviaty zalobný dôvod. 19 Komisia tvrdí, ze Vseobecný súd nemá v rámci prejednania veci po jej vrátení vykonat opätovné preskúmanie tvrdení, ktoré neboli predlozené v rámci pôvodnej zaloby alebo ktoré neboli po ich zamietnutí z meritórneho hladiska Vseobecným súdom v odvolaní napadnuté, a to najmä tých, ktoré sa týkajú hornej hranice 10 % obratu v rámci ôsmeho zalobného dôvodu. Okrem toho tvrdí, ze nové preskúmanie v rámci opätovného prejednania veci po jej vrátení je vylúcené v rozsahu, v akom sa týka bodov, o ktorých Súdny dvor rozhodol s konecnou platnostou v rozsudku o odvolaní. Posúdenie Vseobecným súdom 20 Predovsetkým treba poznamenat - ako bolo uvedené v bode 18 vyssie -, ze zalobkyne vzali svoj druhý, tretí, stvrtý, siedmy a deviaty zalobný dôvod spät. 21 Navyse treba pripomenút, ze podla clánku 61 Statútu Súdneho dvora Európskej únie uplatnitelného na Vseobecný súd podla clánku 53 prvého odseku uvedeného statútu, ak je odvolanie dôvodné, a vec sa vráti na rozhodnutie Vseobecnému súdu, tento súd je v právnych otázkach viazaný rozhodnutím Súdneho dvora. 22 V dôsledku zrusenia veci Súdnym dvorom a jej vrátenia Vseobecnému súdu je tomuto súdu predlozená vec v súlade s clánkom 215 rokovacieho poriadku prostredníctvom rozsudku Súdneho dvora a má rozhodovat o vsetkých dôvodoch neplatnosti predlozených zalobkynou okrem tých castí výroku, ktoré neboli Súdnym dvorom zrusené, ako aj odôvodnenia, ktoré predstavuje nevyhnutný základ týchto castí, pricom tieto casti nadobudli právoplatnost rozhodnutej veci (rozsudok zo 14. septembra 2011, Marcuccio/Komisia, [4]T-236/02, [5]EU:T:2011:465, bod [6]83). 23 V tomto prípade Súdny dvor rozsudkom o odvolaní zrusil body 1 az 3 výroku rozsudku Vseobecného súdu a vrátil vec tomuto súdu na dalsie konanie o dôvodnosti zaloby a trovách. V dôsledku vrátenia veci Súdnym dvorom prinálezí Vseobecnému súdu, ktorý je v právnych otázkach viazaný názorom uvedeným v rozsudku o odvolaní, aby rozhodol o vsetkých zalobných dôvodoch, ktoré zalobcovia predlozili na podporu svojej zaloby, v rozsahu, v akom predstavujú základ bodov 1 az 3 výroku rozsudku Vseobecného súdu, ktoré Súdny dvor zrusil. 24 V tejto súvislosti z rozsudku Vseobecného súdu vyplýva, ze body 1 az 3 jeho výroku sa zakladajú na tom, ze Vseobecný súd vyhovel prvej casti prvého zalobného dôvodu, ako aj piatemu a siestemu zalobnému dôvodu predlozených zalobkynami, ako aj na protiprávnostiach zistených pri preskúmaní týchto zalobných dôvodov. 25 Napokon, pokial ide o ôsmy zalobný dôvod, treba uviest, ze Súdny dvor zamietol v rozsudku o odvolaní ako neprípustné tvrdenie zalobkýn spochybnujúce posúdenie Vseobecného súd vo vztahu k ôsmemu zalobnému dôvodu ich zaloby z dôvodu, ze proti tomuto posúdeniu nepodali vzájomné odvolanie samostatným podaním, odlisným od ich vyjadrenia k odvolaniu. 26 V bodoch 94 az 97 rozsudku o odvolaní bolo totiz rozhodnuté: "94. V bode 228 napadnutého rozsudku Vseobecný súd... rozhodol, ze ôsmy odvolací dôvod je nedôvodný, pokial ide o obdobie porusenia po 1. januári 2002, co zahrna obdobie od 1. do 31. januára 2002, pocas ktorého ITR Rubber este nepatrila do skupiny Parker-Hannifin. 95. Posúdenie vykonané Vseobecným súdom sa odráza v metóde výpoctu, ktorú pouzil na prepocítanie sumy pokuty ulozenej spolocnosti Parker ITR, ako aj v bode 3 výroku napadnutého rozsudku, kde nerozlisoval medzi obdobím od 1. do 31. januára 2002 a obdobím po tomto dátume. 96. Preto treba konstatovat, ze Vseobecný súd riadne preskúmal a rozhodol v rámci ôsmeho zalobného dôvodu právnu otázku vznesenú spolocnostami Parker ITR a Parker-Hannifin a ich argumentáciu zamietol. 97. Za týchto podmienok, kedze odporkyne v odvolacom konaní nepodali, tak ako to vyzaduje clánok 176 ods. 2 rokovacieho poriadku, vzájomné odvolanie samostatným podaním, odlisným od ich vyjadrenia k zalobe, proti posúdeniu vykonanému Vseobecným súdom vo vztahu k ôsmemu zalobnému dôvodu, ich argumentácia týkajúca sa uplatnenia clánku 23 ods. 1 nariadenia c. 1/2003 sa musí zamietnut ako neprípustná." 27 Vzhladom na tieto posúdenia Súdneho dvora, najmä na bod 97 rozsudku o odvolaní, kedze osmy zalobný dôvod bol v rozsudku Vseobecného súdu s ohladom na obdobie po 1. januári 2002 zamietnutý a kedze toto rozhodnutie uvedeného rozsudku nebolo predmetom samostatného odvolania, a nebolo teda zrusené Súdnym dvorom, táto skutocnost sa musí povazovat za právoplatne rozhodnutú. 28 V bode 228 rozsudku Vseobecného súdu tento súd zamietol ôsmy zalobný dôvod ako neúcinný z dôvodu prijatia prvého zalobného dôvodu, a to v rozsahu, v akom sa vztahoval na obdobie predchádzajúce 1. januáru 2002 a nepreskúmal výhrady zalozené na porusení zásad osobnej zodpovednosti a proporcionality a nedostatku odôvodnenia v rozsahu, v akom sa vztahovali na uvedené obdobie. 29 Okrem toho treba konstatovat, ze posúdenie Vseobecného súdu týkajúce sa ôsmeho zalobného dôvodu sa v jeho rozsudku zakladalo - pokial ide o obdobie porusenia pred 1. januárom 2002 - na vyhovení prvému zalobnému dôvodu a ze toto vyhovenie predstavuje, ako vyplýva najmä z bodov 253 a 255 uvedeného rozsudku, nevyhnutný základ pre body 1 az 3 jeho výroku, ktoré boli zrusené Súdnym dvorom. 30 Nemozno sa teda domnievat, ze Vseobecný súd meritórne rozhodol o ôsmom zalobnom dôvod v rozsahu, v akom sa týkal obdobia pred 1. januárom 2002. 31 Treba preto preskúmat aj ôsmy zalobný dôvod predlozený zalobkynami s ohladom na obdobie pred 1. januárom 2002. 32 Vzhladom na predchádzajúce úvahy má Vseobecný súd rozhodnút o dôvodnosti zaloby po vrátení veci na dalsie konanie rozhodnutím o prvom, piatom, siestom zalobnom dôvode, a za podmienok opísaných v bode 31 vyssie, aj o ôsmom zalobnom dôvode. O prvom zalobnom dôvode, ktorý sa týka nesprávneho pripísania zodpovednosti spolocnosti Parker ITR pocas obdobia porusenia pred 1. januárom 2002 33 Prvý zalobný dôvod predlozený zalobkynami sa delí na tri casti, pricom prvá sa týka porusenia zásady osobnej zodpovednosti, druhá zneuzitia právomoci a obchádzania clánku 25 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 [ES] a 82 [ES] ([7]Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205) a tretia porusenia zásady rovnosti zaobchádzania a povinnosti odôvodnenia. 34 Komisia namieta proti argumentácii predlozenej zalobkynami na podporu ich prvého zalobného dôvodu. O prípustnosti tvrdení týkajúcich sa odôvodnenia zaoberajúceho sa väzbami medzi spolocnostami ITR a ITR Rubber 35 V rámci prvej casti prvého zalobného dôvodu týkajúcej sa porusenia zásady osobnej zodpovednosti zalobcovia poukazujú najmä na nedostatok odôvodnenia v napadnutom rozhodnutí, pokial ide o uplatnenie zásady hospodárskej kontinuity na základe väzieb medzi spo locnostami ITR a ITR Rubber, na ktoré sa prvýkrát poukazovalo v napadnutom rozhodnutí, a to tým skôr, ze uplatnenie tejto zásady sa odklána od predchádzajúcej rozhodovacej praxe Komisie, ktorá uplatnovala zásadu osobnej zodpovednosti. 36 Komisia uvádza, ze zalobkyne predlozili v rámci svojich pripomienok ku konaniu po vrátení veci takú argumentáciu, ktorá predstavuje nový zalobný dôvod vlozený do pôvodného zalobného dôvodu, cím mení jeho obsah, a preto nie je prípustná. 37 Isteze, prvý zalobný dôvod, ako bol uvedený v zalobe, neobsahoval ziadny odkaz na nedostatok odôvodnenia, konkrétne pokial ide o uplatnenie zásady hospodárskej kontinuity Komisiou z dôvodu existencie väzieb medzi spolocnostami ITR a ITR Rubber. 38 Treba vsak na jednej strane pripomenút, ze porusenie povinnosti odôvodnenia predstavuje dôvod týkajúci sa verejného poriadku, ktorý musí byt preskúmaný ex offo a môze byt preskúmaný v kazdom stádiu konania (pozri v tomto zmysle rozsudok z 1. júla 2008, Chronopost a La Poste/UFEX a i., [8]C-341/06 P a C-342/06 P, [9]EU:C:2008:375, body [10]48 az [11]50). 39 Na druhej strane treba uviest, ze zalobkyne v rámci tretej casti prvého zalobného dôvodu poukázali na porusenie povinnosti odôvodnenia, pokial ide o pripísanie zodpovednosti za obdobie porusenia pred 1. januárom 2002 spolocnosti ITR Rubber v súlade so zásadou hospodárskej kontinuity, pretoze Komisia sa odchýlila od svojej skorsej rozhodovacej praxe, ktorá vychádza zo zásady osobnej zodpovednosti. Tvrdenia predlozené zalobkynami v ich pripomienkach v dôsledku rozsudku o odvolaní týkajúce sa nedostatku odôvodnenia, pokial ide o uplatnenie zásady hospodárskej kontinuity na základe väzieb medzi ITR a ITR Rubber, mozno povazovat za úzko spojené s tými, ktoré boli predlozené v rámci tretej casti prvého zalobného dôvodu zalozeného na porusení povinnosti odôvodnenia, a ako rozsirujúce tieto tvrdenia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 28. apríla 2010, Gütermann a Zwicky/Komisia, [12]T-456/05 a T-457/05, [13]EU:T:2010:168, bod [14]199). 40 Za týchto okolností treba povazovat tieto tvrdenia za prípustné v rozsahu, v akom sa vztahujú na tretiu cast prvého zalobného dôvodu, v rámci ktorej ich treba preskúmat. O pripísaní zodpovednosti za porusenie spáchané spolocnostou ITR pocas obdobia predchádzajúceho 1. januáru 2002 spolocnosti Parker ITR 41 V rámci prvej casti prvého zalobného dôvodu zalobkyne v podstate tvrdia, ze Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia, ked pripísala spolocnosti Parker ITR zodpovednost za porusenie, ktorého sa dopustila ITR v období pred 1. januárom 2002, t. j. do momentu, ked Parker ITR zacala pôsobit v odvetví morských palivových hadíc, a to v súlade so zásadou hospodárskej kontinuity a v rozpore so zásadou osobnej zodpovednosti. - O uplatnení zásady hospodárskej kontinuity 42 Treba pripomenút, ze Súdny dvor rozhodol v bode 46 rozsudku o odvolaní takto: "46 ... Treba skonstatovat, ze Vseobecný súd tým, ze v bode 116 napadnutého rozsudku vylúcil, ze zásada hospodárskej kontinuity by sa mohla uplatnit v prípade, ked, tak ako v prejednávanej veci, neexistuje nijaká strukturálna väzba medzi prevádzajúcim, teda spolocnosti Saiag..., resp. jeho dcérskou spolocnostou ITR..., a nadobúdatelom, identifikovaným ako Parker-Hannifin, vo svojom posúdení zlúcil odlisné transakcie. Vseobecný súd opomenul zohladnit skutocnost, ze ITR... najprv previedla svoje cinnosti v odvetví morských palivových hadíc na jednu zo svojich dcérskych spolocností predtým, ako potom túto dcérsku spolocnost postúpila Parker-Hannifin." 43 Pokial ide o uplatnenie zásady hospodárskej kontinuity, Súdny dvor v bodoch 50 az 53 rozsudku o odvolaní rozhodol: "50 ... Na úcely preukázania existencie situácie hospodárskej kontinuity musí byt relevantným dátumom na posúdenie, ci ide o prevod aktív v rámci skupiny alebo medzi nezávislými podnikmi, dátum samotného prevodu aktív. 51 Hoci je potrebné, aby k tomuto dátumu existovali medzi prevádzajúcim a nadobúdatelom strukturálne väzby umoznujúce domnievat sa v súlade so zásadou osobnej zodpovednosti, ze dva subjekty tvoria jediný podnik, vzhladom na úcel sledovaný zásadou hospodárskej kontinuity sa vsak nevyzaduje, aby tieto väzby pretrvávali pocas celého zvysného obdobia porusovania, resp. az do prijatia rozhodnutia, ktorým sa sankcionuje porusenie... 52 Rovnako a z tých istých dôvodov nie je potrebné, aby strukturálne väzby umoznovali preukázat existenciu situácie hospodárskej kontinuity pretrvávajúcej pocas minimálneho obdobia, ktoré vsak môze byt definované len v jednotlivých prípadoch a retroaktívne. 53 Pokial ide... na úcely vyvodenia záveru o existencii hospodárskej kontinuity, o zohladnenie ciela sledovaného prevodom cinností, zásada právnej istoty vedie aj k vylúceniu okolnosti uvedenej v bode 115 napadnutého rozsudku, ze nadobúdatel bol zalozený a nadobudol aktíva na úcely následného prevodu na nezávislý tretí subjekt, ako irelevantnej. Zohladnením hospodárskej motivácie pri vytvorení dcérskej spolocnosti ako ciela prevodu tejto dcérskej spolocnosti na tretí podnik sledovaného viac menej dlhodobo, by sa totiz do vykonávania zásady hospodárskej kontinuity zaviedli subjektívne faktory nezlucitelné s transparentným a predvídatelným uplatnením tejto zásady." 44 Súdny dvor v bodoch 54 az 56 rozsudku o odvolaní dospel k záveru, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked neprihliadol na uplatnenie zásady hospodárskej kontinuity: "54 Pokial ide... o tvrdenie uvedené v bode 116 napadnutého rozsudku, podla ktorého mala Komisia vzhladom na okolnosti prejednávanej veci pripísat bývalým prevádzkovatelom zodpovednost za porusenie, ku ktorému doslo pred prevodom cinností, treba uviest, ze patrí do rámca nesprávneho odôvodnenia, ktorým Vseobecný súd hned na úvod vylúcil existenciu hospodárskej kontinuity. To vsak nic nemení na tom, ze platí ustálená judikatúra, podla ktorej ak sa takáto situácia preukáze, skutocnost, ze subjekt, ktorý sa dopustil porusenia, este existuje, sama osebe nebráni tomu, aby bol sankcionovaný subjekt, na ktorý previedol svoje hospodárske cinnosti... 55 Vzhladom na predchádzajúce úvahy treba skonstatovat, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, ze v bodoch 115 a 116 napadnutého rozsudku bez toho, aby zohladnil väzby existujúce medzi spolocnostami ITR... a ITR Rubber k dátumu prevodu cinností, ku ktorému doslo medzi týmito dvoma subjektmi, rozhodol, ze situácia hospodárskej kontinuity je v prejednávanej veci vylúcená z dôvodu chýbajúcich strukturálnych väzieb medzi prevádzajúcim a nadobúdatelom, ktorí boli identifikovaní ako Saiag..., resp. ITR... a Parker-Hannifin. 56 Takéto pochybenie by vsak mohlo byt neúcinné v prípade, ak by sa mala situácia hospodárskej kontinuity v kazdom prípade vylúcit z dôvodu chýbajúcich skutocných väzieb medzi spolocnostami ITR... a ITR Rubber. Práve z tohto pohladu treba analyzovat tvrdenie odporkýn v odvolacom konaní, podla ktorého Vseobecný súd správne vylúcil existenciu situácie hospodárskej kontinuity, kedze Komisia v spornom rozhodnutí opomenula overit, ci ITR Rubber bola naozaj ovládaná spolocnostou ITR..." 45 Z vyssie uvedených úvah vyplýva, ze na úcely preskúmania pripísania zodpovednosti za porusenie, ktorého sa dopustila ITR pocas obdobia pred 1. januárom 2002, treba zohladnit prevod v rámci jednej skupiny cinností v odvetví morských palivových hadíc medzi ITR a ITR Rubber. 46 Po druhé z rozsudku o odvolaní vyplýva, ze relevantný dátum na posúdenie, ci sa má uplatnit zásada hospodárskej kontinuity, je dátum prevodu dotknutých cinností. 47 Po tretie z rozhodnutia Súdneho dvora v rozsudku o odvolaní vyplýva, ze nie je nevyhnutné zohladnit ciel, aký sledoval prevod cinností v oblasti morských palivových hadíc zo skupiny Saiag a jej dcérskej spolocnosti ITR na spolocnost Parker-Hannifin, ktorá je spolocnostou v skupine Parker, prostredníctvom odclenenia na dcérsku spolocnost jej cinností, t. j. vytvorením spolocnosti ITR Rubber. Podla Súdneho dvora sú totiz ciel a hospodárske dôvody takej transakcie nerelevantné. 48 Po stvrté z uvedeného vyplýva, ze po prevode cinností v rámci jednej skupiny medzi ITR a jej dcérskou spolocnostou ITR Rubber, v ktorej má 100 % vlastnícky podiel, nemozno - vzhladom na strukturálne väzby existujúce medzi týmito dvoma spolocnostami v momente predmetného prevodu, t. j. 1. januára 2002, - uplatnenie zásady hospodárskej kontinuity v prejednávanej veci vylúcit. 49 Napokon z úvah Súdneho dvora vyplýva, ze napriek strukturálnym väzbám medzi ITR a ITR Rubber mozno uplatnenie zásady hospodárskej kontinuity v prejednávanej veci vylúcit z dôvodu neexistencie skutocnej kontroly spolocnosti ITR Rubber spolocnostou ITR vo forme skutocného uplatnovania rozhodujúceho vplyvu, pricom takú kontrolu treba povazovat ako preukázanú okrem prípadu, ak Parker ITR a Parker-Hannifin vyvrátia domnienku skutocného uplatnovania rozhodujúceho vplyvu spolocnostou ITR na ITR Rubber v momente predmetného prevodu v rámci skupiny Saiag 1. januára 2002. - O domnienke skutocného uplatnovania rozhodujúceho vplyvu 50 V odôvodnení 370 napadnutého rozhodnutia Komisia konstatovala, ze ku dnu prevodu cinností medzi spolocnostami ITR a ITR Rubber boli tieto spolocnosti hospodársky prepojené väzbou materskej spolocnosti k dcérskej spolocnosti, ktorú vlastní na 100 %, a patrili do toho istého podniku. Zalobkyne nespochybnujú existenciu strukturálnych väzieb. 51 V tejto súvislosti Súdny dvor v bode 62 rozsudku o odvolaní zdôraznil, ze prinálezí zalobkyniam, aby vyvrátili domnienku uplatnovania rozhodujúceho vplyvu spolocnosti ITR na ITR Rubber predlozením dostatocných dôkazov, ktoré preukazujú, ze dcérska spolocnost sa správa na trhu nezávisle. 52 Súdny dvor totiz v bodoch 65 a 66 rozsudku o odvolaní uviedol, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked na úcely overenia, ci Komisia správne uplatnila zásadu hospodárskej kontinuity, opomenul preskúmat dôkazy, ktoré mu predlozili zalobkyne, pokial ide o existenciu alebo neexistenciu skutocných väzieb vo forme rozhodujúceho vplyvu spolocnosti ITR na ITR Rubber. 53 V rámci tejto zaloby po jej vrátení Vseobecnému súdu treba vsak preskúmat, ci zalobkynami predlozené skutocnosti sú dostatocné na preukázanie, ze dcérska spolocnost ITR Rubber sa správala na trhu nezávisle. 54 Vseobecný súd je povinný vykonat toto preskúmanie, aby mohla byt pripísaná zodpovednost za porusenie, ktorého sa dopustila materská spolocnost, t. j. ITR, jej dcérskej spolocnosti ITR Rubber, a to s ohladom na judikatúru Súdneho dvora uvedenú v bode 58 rozsudku o odvolaní. Z tejto judikatúry vsak vyplýva, ze v osobitnom prípade, ked materská spolocnost vlastní celé alebo takmer celé základné imanie svojej dcérskej spolocnosti, ktorá sa dopustila porusenia pravidiel Európskej únie v oblasti hospodárskej sútaze, existuje vyvrátitelná domnienka, podla ktorej táto materská spolocnost skutocne uplatnuje rozhodujúci vplyv na svoju dcérsku spolocnost. Na to, aby sa uvedená domnienka povazovala za splnenú, v takej situácii stací, aby Komisia preukázala, ze celé alebo takmer celé základné imanie dcérskej spolocnosti vlastní jej materská spolocnost. Dotknutá domnienka je vsak vyvrátitelná a subjekty, ktoré ju chcú vyvrátit, môzu predlozit akýkolvek dôkaz týkajúci sa ekonomických, organizacných a právnych vztahov, ktoré spájajú dotknutú dcérsku spolocnost s jej materskou spolocnostou, teda dôkaz, o ktorom si tieto subjekty myslia, ze môze preukázat, ze dcérska spolocnost a materská spolocnost nepredstavujú jeden hospodársky subjekt, ale ze dcérska spolocnost sa na trhu správa samostatne (pozri rozsudky z 10. septembra 2009, Akzo Nobel a i./Komisia, [15]C-97/08 P, [16]EU:C:2009:536, bod [17]60 a citovanú judikatúru; z 8. mája 2013, Eni/Komisia, [18]C-508/11 P, [19]EU:C:2013:289, bod [20]47 a citovanú judikatúru, a z 18. júla 2013, Schindler Holding a i./Komisia, [21]C-501/11 P, [22]EU:C:2013:522, body [23]105 az [24]111). - O vyvrátení domnienky skutocného uplatnovania rozhodujúceho vplyvu 55 Zalobkyne tvrdia, ze neexistuje rozhodujúci vplyv spolocnosti ITR na ITR Rubber s ohladom na nasledujúce skutocnosti. 56 Zalobkyne po prvé tvrdia, ze od zalozenia spolocnosti ITR Rubber ako samostatnej spolocnosti, t. j. 27. júna 2001, az do 1. januára 2002 nevykonávala táto spolocnost ziadnu hospodársku cinnost, takze pocas tohto obdobia ITR nemohla vykonávat nijaký rozhodujúci vplyv alebo dávat obchodné pokyny svojej dcérskej spolocnosti. 57 V tejto súvislosti stací uviest, ze ako vyplýva najmä z bodov 56 a nasl. rozsudku o odvolaní a ako to samotné zalobkyne uznali na pojednávaní, dátum, ktorý sa má vziat do úvahy na posúdenie existencie situácie hospodárskej kontinuity, je dátum prevodu cinností z ITR na ITR Rubber. Tvrdenia týkajúce sa obdobia pred týmto prevodom, ktoré uviedli zalobkyne, sú teda neúcinné. 58 Zalobkyne pripústajú, ze od prevodu cinností zo spolocnosti ITR na spolocnost ITR Rubber, ku ktorému doslo 1. januára 2002, táto posledná spolocnost vykonávala beznú hospodársku cinnost, a teda vykonávala cinnosti, ktoré na nu boli prevedené. 59 Po druhé zalobkyne tvrdia, ze podla clánku 7.21 zmluvy o prevode podniku na spolocnost Parker-Hannifin nemohla ITR ani ITR Rubber prijat od 1. januára 2002 do 31. januára 2002 nijaké rozhodnutie týkajúce sa cinností v gumárskom odvetví, ktoré by mohlo mat vplyv na záujmy spolocnosti Parker-Hannifin ako budúceho nadobúdatela, bez predchádzajúceho súhlasu tejto spolocnosti. Nielen ze to bránilo Saiag a ITR vykonávat akýkolvek vplyv - a teda tým skôr rozhodujúci vplyv - na spolocnost ITR Rubber, ale vyplývalo z toho aj právo spolocnosti Parker-Hannifin vykonávat kontrolu nad ITR Rubber spolocne so spolocnostou ITR. 60 V tejto súvislosti treba uviest, ze v súlade s clánkom 7.21 zmluvy o prevode sa ITR ako prevádzajúca spolocnost zaviazala najmä na to, ze spolocnost ITR Rubber bude vykonávat bezné hospodárske cinnosti, v rámci ktorých bude aj spravovaná, pricom súhlas nadobúdatela bude vyzadovat v prípade akýchkolvek rozhodnutí prekracujúcich uvedený výkon bezných hospodárskych cinností. Predchádzajúci súhlas nadobúdatela sa vyzadoval najmä s ohladom na zmeny týkajúce sa rezimu miezd zamestnancov, rozdelenie dividend, penazné výdavky prekracujúce 100000 eur alebo predaj aktív okrem prípadov bezných obchodných cinností. 61 Predovsetkým je nesporné, ze k prevodu spolocnosti ITR Rubber na spolocnost Parker-Hannifin doslo 31. januára 2002. Skutocnost, ze v zmluve o prevode z 5. decembra 2001 bol uvedený spôsob, akým sa má spolocnost ITR Rubber spravovat od uzavretia tejto zmluvy do skutocného uzavretie transakcie prevodu, nemozno povazovat za prevod kontroly tejto spolocnosti z prevádzajúceho na kupujúceho. Ako totiz uznávajú samotné zalobkyne, cielom týchto ustanovení bolo chránit záujmy nadobúdatela, aby az do uzavretia transakcie bola spolocnost alebo predmetné aktíva zachované v stave, v akom sa spolocnost nachádzala v momente podpísania zmluvy o prevode. 62 Okrem toho, hoci povinnosti prevádzajúceho voci nadobúdatelovi pocas tzv. prechodného obdobia do uzavretia transakcie prevodu predstavujú pre nadobúdatela práva, najmä pokial ide o predchádzajúce schválenie cinností presahujúcich bezné obchodné cinnosti, boli svojou povahou docasné a v kazdom prípade podmienené skutocným uzavretím transakcie. 63 Napokon treba konstatovat, ze v súlade s clánkom 7.21 zmluvy o prevode sa ITR zaviazala, ze ITR Rubber bude vykonávat bezné hospodárske cinnosti, v rámci ktorých bude aj spravovaná, pocas tzv. prechodného obdobia plynúceho od podpísania zmluvy do uzavretia transakcie. Takýto záväzok si pritom vyzadoval, aby ITR mohla efektívne prijímat rozhodnutia týkajúce sa správy spolocnosti ITR Rubber. Isteze, na tieto úcely ITR potrebovala súhlas spolocnosti Parker-Hannifin v prípade rozhodnutí nad rámec bezných hospodárskych cinností. Právom a povinnostou spolocnosti ITR z dôvodu tohto prevodu vsak bolo zabezpecit výkon bezných hospodárskych cinností spolocnosti ITR Rubber. Na rozdiel od tvrdenia zalobkýn táto povinnost, ktorú na seba prevzala ITR v zmluve o prevode, predstavuje skôr nepriamy dôkaz o tej skutocnosti, ze dcérska spolocnost ITR Rubber nepôsobila na trhu samostatne. 64 Hoci pocas tohto tzv. prechodného obdobia nemozno ITR Rubber povazovat za spolocnost kontrolovanú spolocnostou Parker-Hannifin, nemozno sa ani domnievat, ze by predstavovala samostatný subjekt, ktorý by mohol rozhodovat o svojej cinnosti úplne nezávisle, pretoze ITR zabezpecovala, aby sa nezhorsil výkon bezných hospodárskych cinností spolocnosti ITR najmä v oblasti obchodnej politiky. V dôsledku záväzku svojej materskej spolocnosti sa teda ITR Rubber nemohla samostatne rozhodnút, ze napríklad zmení svoju obchodnú politiku alebo ze zastaví svoje cinnosti, co by vsak mohla spravit, keby bola úplne samostatná. 65 Navyse práve ITR previedla 1. januára 2002 na spolocnost ITR Rubber jediné aktíva, ktoré mala, hoci predtým, ako to tvrdia zalobkyne, ITR Rubber bola spolocnostou, ktorá nemala ziadne aktíva ani cinnost. 66 Okrem toho treba konstatovat, ze az do uzavretia transakcie nebol prevod spolocnosti ITR Rubber na spolocnost Parker-Hannifin definitívny. V dôsledku toho, ako správne uviedla Komisia, pocas tzv. prechodného obdobia mala ITR právo ako 100 % vlastnícka spolocnosti ITR Rubber - napriek povinnosti nahradit budúcemu nadobúdatelovi ujmu, najmä prostredníctvom mechanizmu náhrady skody, ktoré vyplývali zo samotnej zmluvy, - odstúpit od prevodu. 67 Po tretie zalobkyne tvrdia, ze obdobie jedného mesiaca, pocas ktorého ITR vlastnila 100 % podiel v ITR Rubber po prevode cinností v oblasti morských palivových hadíc a predtým, nez prevod na Parker-Hannifin nadobudol úcinnost, bolo prílis krátke na to, aby spolocnosti ITR alebo Saiag mohli vykonávat rozhodujúci vplyv na ITR Rubber, aj keby im také právo bolo priznané. 68 Treba uviest, ze dlzka obdobia, pocas ktorého ITR vlastnila 100 % podiel v ITR Rubber po prevode cinností v oblasti morských palivových hadíc, nemôze sama osebe predstavovat prvok, ktorý by mohol preukázat, ze pocas tohto obdobia sa ITR Rubber správala na trhu samostatne. 69 Treba totiz konstatovat, ze otázka momentu, kedy doslo k skutocnému prevodu predmetných cinností na ITR Rubber, t. j. 1. januára 2002, ITR vlastnila 100 % podiel vo svojej dcérskej spolocnosti, a ze ako bolo uvedené v bode 63 vyssie, v súlade so zmluvou o prevode na Parker-Hannifin podpísanou 5. decembra 2001 bola ITR povinná zabezpecit - hoci len na krátke obdobie -, ze ITR Rubber bude vykonávat bezné hospodárske cinnosti, v rámci ktorých bude aj spravovaná. 70 Navyse, ako bolo uvedené v bode 66 vyssie, az do momentu nadobudnutia úcinnosti prevodu na spolocnost Parker-Hannifin mala ITR právo rozhodnút o prevode spolocnosti ITR Rubber, ktoré mohla vykonat kedykolvek pred uzavretím transakcie. Okrem iného dátum uzavretia operácie nebol vopred stanovený zmluvou o prevode, kedze podliehal splneniu viacerých podmienok. Takze hoci k nadobudnutiu spolocnosti ITR Rubber spolocnostou Parker-Hannifin doslo 31. januára 2002, mohlo k nemu dôjst v iný, predovsetkým neskorsí dátum. 71 Skutocnost, ze napokon obdobie od prevodu cinností v oblasti morských palivových hadíc na ITR Rubber a prevod tejto spolocnosti na Parker-Hannifin trvalo len jeden mesiac, sa nemôze teda povazovat za skutocnost, ktorá preukazuje, ze ITR Rubber ako dcérska spolocnost v 100 % vlastníctve spolocnosti ITR sa na trhu správala samostatne. 72 Z predchádzajúcich úvah vyplýva, ze skutocnosti predlozené zalobkynami nemozno povazovat za dostatocné na preukázanie, ze ITR Rubber sa pocas obdobia od 1. do 31. januára 2002 na trhu správala samostatne. Zalobkyne teda nevyvrátili domnienku skutocného uplatnovania rozhodujúceho vplyvu spolocnostou ITR na svoju dcérsku spolocnost ITR Rubber, v ktorej má 100 % podiel. 73 Za týchto okolností treba konstatovat, ze Komisia sa nedopustila nesprávneho právneho posúdenia, ked dospela k záveru, ze v súlade so zásadou hospodárskej kontinuity mozno spolocnost Parker ITR povazovat za zodpovednú za správanie ITR, jej právnej predchodkyne, a to z dôvodu prevodu aktív, ktorými doslo k poruseniu, na spolocnost ITR Rubber, vzhladom na väzby existujúce pri uvedenom prevode medzi ITR a ITR Rubber, najmä vlastnenie 100 % podielu na jej základom imaní, na základe coho mozno predpokladat skutocný výkon rozhodujúceho vplyvu materskou spolocnostou na jej dcérsku spolocnost. 74 Prvú cast prvého zalobného dôvodu treba preto zamietnut. O uplatnení clánku 25 nariadenia c. 1/2003 75 V súlade s clánkom 25 nariadenia c. 1/2003 podlieha právomoc priznaná Komisii v oblasti ukladania pokút alebo penále pätrocnej premlcacej lehote, ktorá v prípade, ze ide o pokracujúce alebo opakované porusenia, zacína plynút az dnom skoncenia porusenia. Kazdý úkon Komisie alebo orgánu hospodárskej sútaze clenského státu vykonaný s cielom vysetrovania alebo konania vzhladom na porusovanie prerusí plynutie tejto lehoty. 76 Zalobkyne tvrdia, ze v prejednávanej veci existujú objektívne, relevantné a súhlasné nepriame dôkazy, ktoré preukazujú, ze jediným úcelom povazovania Parker ITR za zodpovednú za porusenie, ktorého sa dopustili jej predchodkyne, bolo predíst premlcaniu upravenému v clánku 25 nariadenia c. 1/2003. 77 Komisia tvrdí, ze ako vyplýva z ustálenej judikatúry, má volnú úvahu, pokial ide o urcenie adresátov rozhodnutia v prípade hospodárskeho nástupníctva, ktorú vykonala správne. 78 V prejednávanej veci bolo konstatované, ze zásada hospodárskej kontinuity sa uplatní z dôvodu väzieb medzi spolocnostami ITR a ITR Rubber pri prevode cinností v oblasti morských palivových hadíc, pretoze domnienka skutocného uplatnovania rozhodujúceho vplyvu spolocnostou ITR na ITR Rubber nebola vyvrátená. Pripísanie zodpovednosti za jediné a pokracujúce porusenie od 1. apríla 1986 do 2. mája 2007 spolocnosti ITR Rubber vychádza, pokial ide o obdobie pred 1. januárom 2002, pocas ktorého sa ITR, jej predchodkyna, zúcastnila na porusení, z uplatnenia zásady hospodárskej kontinuity, ktorá bola konstatovaná v bode 73 vyssie, ako správne vykonané. Na rozdiel od tvrdenia zalobkýn toto pripísanie nemôze preto vyplývat zo zneuzitia právomoci a z obchádzania clánku 25 nariadenia c. 1/2003. 79 Z uvedeného vyplýva, ze premlcacia lehota týkajúca sa tohto jediného a pokracujúceho porusenia pripísaného Parker ITR zacala plynút az 2. mája 2007, t. j. od momentu, ked Komisia zacala vysetrovanie a vykonala niekolko setrení najmä v spolocnosti Parker ITR. Právomoc Komisie sankcionovat Parker ITR za toto porusenie nebola teda v prejednávanej veci premlcaná. 80 Za týchto okolností treba zamietnut druhú cast prvého zalobného dôvodu uvedenú zalobkynami a týkajúcu sa zneuzitia právomoci a obchádzania clánku 25 nariadenia c. 1/2003. O povinnosti odôvodnenia a zásade rovnosti zaobchádzania 81 Pokial ide o tvrdenie týkajúce sa porusenia povinnosti odôvodnenia, treba preskúmat, ci napadnuté rozhodnutie bolo dostatocne odôvodnené s ohladom na uplatnenie zásady hospodárskej kontinuity, aby mohla byt Parker ITR pripísaná zodpovednost za obdobie predchádzajúce 1. januáru 2002, vrátane co sa týka väzieb existujúcich medzi spolocnostami ITR a ITR Rubber. 82 Podla ustálenej judikatúry musí byt odôvodnenie vyzadované clánkom 253 ES prispôsobené povahe dotknutého aktu a musia z neho jasne a jednoznacne vyplývat úvahy institúcie, ktorá akt prijala, umoznujúce dotknutým osobám pochopit dôvody prijatia opatrenia a príslusnému súdu preskúmat ho. Poziadavka odôvodnenia sa musí posudzovat vzhladom na okolnosti daného prípadu, najmä na obsah aktu, charakter uvádzaných dôvodov a záujem, ktorý môzu mat na získaní takýchto vysvetlení osoby, ktorým je akt urcený, alebo dalsie osoby priamo a osobne dotknuté takýmto aktom. Nevyzaduje sa, aby v odôvodnení boli presne uvedené vsetky relevantné právne a skutkové okolnosti, kedze otázka, ci odôvodnenie aktu splna poziadavky clánku 253 ES, sa má posudzovat nielen s prihliadnutím na jeho znenie, ale tiez s prihliadnutím na jeho kontext, ako aj na vsetky právne predpisy upravujúce dotknutú oblast (rozsudky z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink's France, [25]C-367/95 P, [26]EU:C:1998:154, bod [27]63; z 30. septembra 2003, Nemecko/Komisia, [28]C-301/96, [29]EU:C:2003:509, bod [30]87, a z 22. júna 2004, Portugalsko/Komisia, [31]C-42/01, [32]EU:C:2004:379, bod [33]66). 83 Komisia v odôvodneniach 327 az 329 napadnutého rozhodnutia uviedla dôvody, ktoré ju viedli k neuplatneniu zásady osobnej zodpovednosti a uplatneniu v prejednávanej veci zásady hospodárskej kontinuity. Po tom, ako uviedla situácie, za akých sa domnieva, ze sa uplatní zásada osobnej zodpovednosti, uviedla, ze naopak, ak osoba zodpovedná za porusenie zanikne zlúcením s iným právnym subjektom, tento právny subjekt treba povazovat za zodpovedný. Okrem toho v odôvodnení 328 Komisia uviedla zásadu, podla ktorej ked spolocnost prevedie cast svojich cinností na inú spolocnost, ak prevádzajúci a nadobúdatel mali medzi sebou ekonomické väzby, zodpovednost za predchádzajúce správanie prevádzajúceho sa môze previest na nadobúdatela, a to aj v prípade, ze prevádzajúci nezanikol. 84 Konkrétne v odôvodnení 370 napadnutého rozhodnutia, ktoré odkazuje na dôvody uvedené v odôvodnení 328, Komisia predlozila skutocnosti, ktoré ju v súlade so zásadou hospodárskej kontinuity viedli k pripísaniu zodpovednosti za porusenie za obdobie predchádzajúce 31. januáru 2002 spolocnosti ITR Rubber, teraz Parker ITR, a to existencia ekonomických väzieb medzi materskou spolocnostou a dcérskou spolocnostou, v ktorej materská spolocnost vlastní 100 % základného imania. 85 Okrem toho treba uviest, ze v odôvodnení 369 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla tvrdenia predlozené zalobkynami v odpovedi na oznámenie o výhradách, ktorými spochybnovali uplatnenie zásady hospodárskej kontinuity a tvrdili najmä neexistenciu väzieb jednak medzi spolocnostami Parker ITR, predtým ITR Rubber, a ITR a jednak medzi prvou spolocnostou a skupinou Saiag. 86 V odôvodneniach 370 az 373 napadnutého rozhodnutia Komisia odpovedala na tieto tvrdenia najmä uvedením toho, ze aj keby sa prevod aktív zo spolocnosti ITR na spolocnost ITR Rubber uskutocnil s cielom ich budúceho predaja spolocnosti Parker-Hannifin, tento prevod sa uskutocnil v momente, ked tieto dve spolocnosti patrili do tej istej skupiny, co v súlade s judikatúrou vyplývajúcou z rozsudku z 11. decembra 2007, ETI a i. ([34]C-280/06, [35]EU:C:2007:775), znamenalo, ze v súlade so zásadou hospodárskej kontinuity sa zodpovednost spolocnosti ITR mala pripísat spolocnosti ITR Rubber. Komisia tiez spresnila, ze neskorsie prerusenie väzieb medzi spolocnostami ITR a ITR Rubber nemôze tento záver vyvrátit. 87 Treba preto konstatovat, ze z napadnutého rozhodnutia jasným a jednoznacným spôsobom vyplývajú skutocnosti, z ktorých Komisia vychádzala, ked rozhodla, ze sa v prejednávanej veci uplatní zásada hospodárskej kontinuity, a to aj pokial ide o väzby existujúce medzi ITR a ITR Rubber, pricom tak odpovedala na tvrdenia predlozené zalobkynami pocas správneho konania. 88 Pokial ide o údajné porusenie zásady rovnosti zaobchádzania z dôvodu uplatnenia zásady hospodárskej kontinuity s ohladom na spolocnost ITR Rubber, no nie uz v prípade spolocnosti DOM, hoci táto druhá spolocnost sa podla zalobkýn nachádzala vo velmi podobnej situácii, treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry táto zásada vyzaduje, aby sa s porovnatelnými situáciami nezaobchádzalo rozdielne a aby sa s rozdielnymi situáciami nezaobchádzalo rovnako, pokial takéto zaobchádzanie nie je objektívne odôvodnené (pozri rozsudok zo 14. septembra 2010, Akzo Nobel Chemicals a Akcros Chemicals/Komisia, [36]C-550/07 P, [37]EU:C:2010:512, bod [38]55 a citovanú judikatúru). 89 V prejednávanej veci z odôvodnenia 19 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze DOM, ktorá bola zalozená spolocnostou Unipoly, nadobudla aktíva v oblasti morských palivových hadíc od skupiny BTR. V prípade spolocnosti DOM sa prevod predmetných aktív vykonal medzi spolocnostami, ktoré nemali medzi sebou strukturálne väzby, t. j. jednak spolocnostou BTR a jednak spolocnostou DOM, ktorá patrí do skupiny Unipoly. 90 V prípade spolocnosti ITR Rubber, ako sa konstatovalo v bode 45 vyssie, z rozsudku o odvolaní vyplýva, ze do úvahy treba vziat prevod cinností v odvetví morských palivových hadíc z ITR na ITR Rubber, t. j. z materskej spolocnosti na dcérsku spolocnost v rámci skupiny Saiag, pricom ciel a ekonomické dôvody takého prevodu boli, ako vyplýva z bodu 53 tohto rozsudku, nerelevantné. 91 Z odôvodnení rozsudku o odvolaní uvedených v bodoch 42 a 43 vyssie vsak vyplýva, ze zásada hospodárskej kontinuity sa uplatní za okolností, za akých existujú strukturálne väzby a personálne prepojenie medzi spolocnostou, ktorá sa zúcastnila na porusení, a dcérskou spolocnostou, na ktorú boli tieto aktíva prevedené s cielom ich dalsieho predaja tretej skupine. V súlade s touto judikatúrou sa vsak zásada hospodárskej kontinuity nemôze uplatnit v prípadoch, ked aktíva, pri ktorých doslo k poruseniu, boli prevedené na dcérsku spolocnost, ktorá bola zalozená v rámci skupiny nadobúdatela a ktorá nemá strukturálne väzby s prevádzajúcim. 92 Tým, ze Komisia uplatnila zásadu hospodárskej kontinuity voci spolocnosti ITR Rubber a neuplatnila túto zásadu s ohladom na spolocnost DOM, nemozno jej vytýkat, ze by konala v rozpore so zásadou rovnosti zaobchádzania, pretoze tieto dve situácie neboli porovnatelné. 93 Za týchto okolností treba tretiu cast prvého zalobného dôvodu zamietnut a v dôsledku toho treba zamietnut aj tento zalobný dôvod ako celok. O piatom zalobnom dôvode, ktorý sa týka protiprávneho zvýsenia pokuty ulozenej Parker ITR z dôvodu, ze táto spolocnost údajne mala úlohu vodcu 94 Zalobkyne popierajú v prvom rade skutocnost, ze by ITR mala úlohu vodcu kartelu od 11. júna 1999 do 30. septembra 2001, pretoze to nebolo dostatocne Komisiou preukázané, v druhom rade prenesenie úlohy vodcu na ITR Rubber, pretoze ním údajne bola ITR, a napokon zvýsenie pokuty ulozenej Parker ITR z dôvodu úlohy vodcu, ktorá bola pripísaná spolocnosti ITR. 95 Komisia tvrdí, ze celkovo skutocnosti, z ktorých vychádzala, preukazujú, ze ITR prispela k tomu, ze kartel zacal opätovne vykonávat svoju cinnost, a najmä zabezpecila klúcovú úlohu priviest spolocnost Yokohama, aby sa do neho zapojila. To odôvodnuje zvýsenie pokuty ulozenej spolocnosti Parker ITR o 30 %. Okrem toho Komisia uvádza, ze uvedenie spolocnosti Parker ITR v tomto rozhodnutí je dôvodné, pretoze tento subjekt bol hospodárskym nástupcom spolocnosti ITR. O prenesení úlohy vodcu pripísanej spolocnosti ITR na spolocnost ITR Rubber 96 Na úvod, pokial ide o odkaz v napadnutom rozhodnutí na Parker ITR a nie na spolocnost ITR ako vodcu kartelu v období, pocas ktorého Parker ITR, pôvodne nazvaná ITR Rubber, este neexistovala, treba pripomenút, ze ako sa konstatovalo v bode 73 vyssie, podla zásady hospodárskej kontinuity sa musí Parker ITR povazovat za zodpovednú za konanie spolocnosti ITR, a to aj pred zalozením spolocnosti ITR Rubber 27. júna 2001. Bez toho, aby bolo dotknuté meritórne rozhodnutie o úlohe vodcu pripísanej spolocnosti ITR, nemozno vsak Komisii vytýkat, ze odkazovala na Parker ITR, predtým ITR Rubber, pokial ide o úlohu vodcu pripísanú spolocnosti ITR v období od 11. júna 1999 do 30. septembra 2001. O úlohe vodcu pripísanej spolocnosti ITR 97 V odôvodnení 243 napadnutého rozhodnutia Komisia konstatovala, ze v období od 11. júna 1999 do 30. septembra 2001 spolocnost ITR spolu s pánom W. koordinovali kartel. 98 Z ustálenej judikatúry vyplýva, ze ak sa porusenia dopustili viaceré podniky, musia sa v rámci urcenia výsky pokút preukázat ich jednotlivé úlohy na porusení pocas trvania ich úcasti na nom. Z toho najmä vyplýva, ze úloha "vodcu", ktorú zohráva jeden alebo viacero podnikov v rámci kartelu, sa musí zohladnit na úcely výpoctu pokuty, kedze podniky, ktoré takúto úlohu zohrávali, musia z tohto dôvodu niest osobitnú zodpovednost v porovnaní s ostatnými podnikmi (pozri rozsudok z 11. júla 2014, Sasol a i./Komisia, [39]T-541/08, [40]EU:T:2014:628, bod [41]355 a citovanú judikatúru). 99 V súlade s týmito zásadami bod 28 usmernení k metóde stanovenia pokút ulozených podla clánku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia c. 1/2003 ([42]Ú. v. EÚ C 210, 2006, s. 2; dalej len "usmernenia") uvádza pod nadpisom "Pritazujúce okolnosti" demonstratívny zoznam okolností, ktoré môzu viest k zvýseniu základnej výsky pokuty, medzi ktorými sa nachádza najmä úloha vodcu porusenia. 100 Na to, aby bolo mozné podnik kvalifikovat ako vodcu kartelu, musí pre kartel predstavovat podstatnú hnaciu silu alebo niest osobitnú a konkrétnu zodpovednost za jeho fungovanie. Túto okolnost mozno vyvodit najmä z toho, ze podnik svojimi konkrétnymi krokmi dal sám od seba zásadný podnet ku kartelu, alebo zo súboru nepriamych dôkazov poukazujúcich na odhodlanost podniku zabezpecit stabilitu a úspech kartelu (rozsudky z 15. marca 2006, BASF/Komisia, [43]T-15/02, [44]EU:T:2006:74, body [45]299, [46]300, [47]351, [48]370 az [49]375 a [50]427, a z 27. septembra 2012, Shell Petroleum a i./Komisia, [51]T-343/06, [52]EU:T:2012:478, bod [53]198). 101 Platí to v prípade, ked sa podnik zúcastnil na stretnutiach kartelu v mene iného podniku, ktorý sa na nich nezúcastnil, a informoval tento podnik o výsledkoch uvedených stretnutí (rozsudok z 15. marca 2006, BASF/Komisia, [54]T-15/02, [55]EU:T:2006:74, bod [56]439). Rovnako je to aj v prípade, ak sa preukáze, ze uvedený podnik zohrával vedúcu úlohu pri konkrétnom fungovaní kartelu napríklad tým, ze organizoval mnozstvo stretnutí, zhromazdoval a rozosielal informácie v rámci kartelu a najcastejsie vypracovával návrhy týkajúce sa fungovania kartelu (rozsudok z 27. septembra 2012, Koninklijke Wegenbouw Stevin/Komisia, [57]T-357/06, [58]EU:T:2012:488, bod [59]284). 102 Napokon úlohu vodcu mozno pripísat aj dvom, alebo aj viacerým spolocnostiam (pozri v tomto zmysle rozsudky z 15. marca 2006, BASF/Komisia, [60]T-15/02, [61]EU:T:2006:74, body [62]439 a [63]440, a z 26. apríla 2007, Bolloré a i./Komisia, [64]T-109/02, T-118/02, T-122/02, T-125/02, T-126/02, T-128/02, T-129/02, T-132/02 a T-136/02, [65]EU:T:2007:115, bod [66]561). 103 Vzhladom na vyssie uvedené úvahy je potrebné preskúmat, ci Komisia mohla na základe dostatocných dôkazov správne rozhodnút, ze ITR skutocne mala úlohu vodcu kartelu od 11. júna 1999 do 30. septembra 2001. 104 Komisia sa v napadnutom rozhodnutí s cielom preukázat úlohu vodcu spolocnosti ITR okrem tvrdení spolocnosti Yokohama opierala v tejto súvislosti o nasledujúce skutocnosti, ktoré potvrdzujú tieto vyhlásenia. 105 Po prvé sa Komisia v bode 461 napadnutého rozhodnutia opierala najmä o kópie dokumentov, ktoré ITR zaslala dalsím úcastníkom kartelu. Tieto dokumenty, ktoré sú súcastou spisu, neboli navyse spochybnené zalobkynami, ktoré vsak namietajú proti výkladu, aký im dala Komisia. Tieto dokumenty pochádzajúce z obdobia od júna 1999 do júna 2001 najmä preukazujú, ze ku komunikácii medzi ITR a ostatnými clenmi kartelu dochádzalo s urcitou pravidelnostou, a to aj v období po januári 2000, co samotné zalobkyne uznali na pojednávaní. 106 Na jednej strane z tejto komunikácie vyplýva, ze jeden zamestnanec ITR, pán P., sa sám predstavil ako koordinátor úcastníkov podskupiny kartelu, co potvrdzujú vyhlásenia spolocnosti Yokohama. 107 Na druhej strane z tejto korespondencie vyplýva, ze pocas tohto obdobia uvedený zamestnanec spolocnosti ITR sám poziadal o to, ze bude získavat dôverné informácie od ostatných úcastníkov, najmä spolocností Yokohama a Trelleborg, a koordinovat úcast týchto spolocností na výberových konaniach. Z dokumentov, o ktoré sa opierala Komisia, tiez vyplýva, ze ITR osobitne dbala v rámci kartelu o zabezpecenie zohladnenia podielu na trhu, ktorý bol spolocný so spolocnostou Yokohama, a o ulahcenie úcasti tejto spolocnosti na stretnutiach. 108 Po druhé, pokial ide o kópie dokumentov z obdobia od 11. do 21. júna 1999, zaslané spolocnosti ITR, na ktoré sa odkazuje v odôvodnení 179 napadnutého rozhodnutia, treba uviest, ze v rozpore s tvrdením zalobkýn skutocnost, ze sa týkajú verejných obstarávaní pre neskorsie obdobia, nevyvracia to, ze ITR mozno povazovat za koordinátora kartelu pocas obdobia, v ktorom kópie boli zaslané. Spolocnosti ITR sa vytýka práve koordinácia stratégií, aké mali zaujat úcastníci kartelu na úcely budúcich výberových konaní. 109 Po tretie dokumenty z októbra 1999, na ktoré sa odkazuje v odôvodneniach 189 a 196 napadnutého rozhodnutia, preukazujú najmä to, ze pocas tohto obdobia zástupca ITR zacal úzku spoluprácu so spolocnostou Yokohama a plnil iné koordinacné úlohy medzi niektorými clenmi kartelu, ktoré prispeli k jeho fungovaniu, co zalobkyne nepopreli. 110 Po stvrté, co sa týka komunikácie zaslanej spolocnostou ITR v decembri 1999 po uskutocnení stretnutia 10. decembra 1999 konajúceho sa v Londýne (Spojené královstvo), treba konstatovat, ze nezávisle od toho, ci návrhy predlozené zástupcom ITR boli napokon prijaté, alebo prijaté neboli, samotná skutocnost, ktorú zalobkyne nespochybnili, ze zalobca sa zaviazal zaslat takú komunikáciu, preukazuje, ze zabezpecoval rozhodujúcu úlohu pri udrziavaní a sledovaní cinností kartelu po tomto stretnutí. 111 Po piate, pokial ide o predsedanie tomuto stretnutiu, isteze je nesporné, ze zápisnica neobsahuje výslovné odkazy týkajúce sa osoby, ktorá ho zabezpecovala. Okrem vyhlásení predlozených v tejto súvislosti spolocnostou Yokohama Komisia svoje rozhodnutie vsak zalozila - bez toho, aby to v tejto súvislosti zalobkyne vyvrátili - na dokumentoch, ktoré preukazujú, ze ITR zaslala pozvánku na toto stretnutie spolocnosti Yokohama a vykonala oznámenia, ktoré nasledovali po stretnutí, a na skutocnosti, ze jej úcast na stretnutí bola v zápisnici uvedená na poslednom mieste. Treba konstatovat, ze tieto skutocnosti predstavujú minimálne nepriame dôkazy o rozhodujúcej úlohe pri príprave, konaní a dalsom postupe pri konaní tohto stretnutia. 112 Po sieste treba uviest, ze zalobkyne nespochybnili skutocnost, ze ITR zacala úzku spoluprácu so spolocnostou Yokohama, co vyplýva z viacerých dokumentov, na ktoré sa odkazuje najmä v odôvodneniach 219 a 241 napadnutého rozhodnutia a ktoré preukazujú, ze ITR organizovala stretnutia so spolocnostou Yokohama a udrziavala korespondenciu týkajúcu sa tejto spolupráce nielen so spolocnostou Yokohama, ale aj s ostatnými clenmi kartelu, a to najmä pocas obdobia od januára 2000 do júna 2001. 113 Na jednej strane skutocnost, ze sa aktívne zaviazala na zabezpecenie úcasti spolocnosti Yokohama - jedného z dvoch japonských subjektov -, a ze teda zabezpecila úcast na karteli dvoch spolocností predstavujúcich skoro stvrtinu svetového trhu, nemozno samu osebe povazovat za rozhodujúcu skutocnost na opätovné spustenie a posilnenie kartelu. 114 Na druhej strane skutocnost, ze oznámila informácie týkajúce sa tejto spolupráce ostatným clenom kartelu, prispela k ich uisteniu o zapojení sa tejto casti kartelu, a z toho dôvodu o jeho celkovom fungovaní. 115 V tejto súvislosti zápisnica z 11. a 12. júna 2001 potvrdzuje, ze v tomto období boli Yokohama a ITR vnímané v rámci kartelu ako subjekty majúce takú úzku spoluprácu na trhu, ze im bola priznaná spolocná kvóta. 116 Tieto dôkazy o úzkej spolupráci so spolocnostou Yokohama a jej úcasti na karteli, ktorú zabezpecila ITR, mozno platne povazovat za podporujúce konstatovanie Komisie týkajúce sa úlohy vodcu kartelu, ktorá bola pripísaná spolocnosti ITR. 117 Po siedme treba konstatovat, ze na rozdiel od tvrdenia zalobkýn dôkazy pouzité Komisiou vrátane tých, ktoré sa týkajú úzkej spolupráce medzi spolocnostami Yokohama a ITR, odkazujú na obdobie od 11. júna 1999 do júna 2001. Okrem toho zo spisu vyplýva, ze od októbra 2001 uz nebola spolocnost ITR zodpovedná za koordináciu úcasti spolocnosti Yokohama na karteli, co navyse zalobkyne ani nespochybnili. Komisia teda uplatnila dátum 30. septembra 2001 ako dátum, kedy sa skoncila cinnost spolocnosti ITR ako vodcu kartelu. 118 S ohladom na vsetky skutocnosti, ktoré boli preskúmané, treba dospiet k záveru ze Komisia mohla správne kvalifikovat spolocnost ITR ako vodcu kartelu v období od 11. júna 1999 do 30. septembra 2001. 119 Toto tvrdenie nemozno vyvrátit tvrdeniami zalobkýn vztahujúcimi sa na dôkazy, o ktorých sa domnievajú, ze vyvracajú tvrdenie, podla ktorého ITR mala úlohu vodcu kartelu. 120 Predovsetkým skutocnost, ze Yokohama a ITR boli z obchodného hladiska dotknuté cielmi kartelu, nevyvracia tú skutocnost, ze úcast spolocnosti Yokohama na karteli bola jednoduchsia z dôvodu pomoci spolocnosti ITR ako koordinátora pocas obdobia uplatneného Komisiou. 121 Dalej úloha zabezpecená ostatnými clenmi kartelu, akými boli Bridgestone a DOM, ako aj pánom W. alebo jeho spolocnostami, ktoré zabezpecovali správu a celkovú koordináciu kartelu pocas dlhých období v rámci jeho existencie, a skutocnost, ze tieto spolocnosti boli chápané ostatnými clenmi ako hlavní koordinátori kartelu, nie je nezlucitelná s úlohou vodcu, aká bola pripísaná Komisiou spolocnosti ITR. Presnejsie, pokial ide o obdobie od 11. júna 1999 do 30. septembra 2001, skutocnosti predlozené zalobkynami nepreukazujú, ze pán W. bol prostredníctvom svojich spolocností jediným koordinátorom kartelu. Koordinacné úlohy zabezpecené spolocnostou ITR pocas tohto obdobia totiz nie sú takej povahy, ktorá by vylucovala, ze hlavný koordinátor zabezpecoval celkové riadenie kartelu. Táto súbezná existencia by vysvetlovala najmä tú skutocnost, ze ITR sa nezúcastnila na vsetkých stretnutiach kartelu. 122 Napokon skutocnost, ze ostatní clenovia pochybovali o tom, ci ITR zabezpecovala úlohu ako koordinátor kartelu, a ze táto úloha jej nebola formálne stanovená, nevyvracia konstatovanie Komisie, podla ktorého ITR konala prinajmensom ako koordinátor bloku ITR/Yokohama a zabezpecovala urcitú koordináciu s ostatnými clenmi kartelu, najmä po stretnutí z 10. decembra 1999. Pochybnosti vyjadrené najmä spolocnostou Manuli v júni 1999 s ohladom na európskeho koordinátora kartelu nemôzu totiz spochybnit rôzne dokumenty, ktoré predlozila Komisia a ktoré preukazujú, ze ITR skutocne viedla koordinacné cinnosti medzi ostatnými úcastníkmi kartelu, a to bez ohladu na otázku, ci a pocas akého obdobia boli formálne zalozené fixné podskupiny v rámci kartelu. O zvýsení pokuty z dôvodu úlohy vodcu pripísanej spolocnosti ITR 123 Zalobkyne namietajú proti zvýseniu o 30 % uplatnenému na výsku pokuty ulozenej spolocnosti Parker ITR z dôvodu vodcu kartelu pripísanej spolocnosti ITR, ktorá nie je odôvodnená najmä v porovnaní s výskou zvýsenia uplatnenou na pokutu ulozenú spolocnosti Bridgestone, ktorá zabezpecovala koordináciu kartelu pocas 11 rokov. 124 Bod 28 usmernení stanovuje, ze základná výska pokuty môze byt zvýsená, ak Komisia zistí existenciu pritazujúcich okolností, akými sú vedúca úloha pri porusovaní. 125 V tejto súvislosti z judikatúry vyplýva, ze skutocnost, ze podnik konal ako vodca kartelu, pren znamená, ze musí v porovnaní s ostatnými podnikmi niest osobitnú zodpovednost (rozsudok z 3. marca 2011, Siemens/Komisia, [67]T-110/07, [68]EU:T:2011:68, bod [69]367). 126 Z ustálenej judikatúry okrem toho vyplýva, ze pri stanovení sumy akejkolvek pokuty Komisia disponuje volnou úvahou a nie je na tento úcel povinná pouzit presný matematický vzorec (rozsudky zo 6. apríla 1995, Martinelli/Komisia, [70]T-150/89, [71]EU:T:1995:70, bod [72]59; zo 14. mája 1998, Mo och Domsjö/Komisia, [73]T-352/94, [74]EU:T:1998:103, bod [75]268, a z 13. júla 2011, Polimeri Europa/Komisia, [76]T-59/07, [77]EU:T:2011:361, bod [78]251). 127 V prejednávanej veci, ako sa konstatovalo v bodoch 118 a 119 vyssie, Komisia správne dospela k záveru, ze ITR mala úlohu vodcu kartelu od 11. júna 1999 do 30. septembra 2001. 128 Osobitne v odôvodneniach 457 az 463 napadnutého rozhodnutia týkajúcich sa pritazujúcich okolností, pokial ide o ITR, Komisia odkázala najmä na konstatovania týkajúce sa úlohy, akú mal zástupca ITR v období od júna 1999 do septembra 2001. Komisia v nich spresnila, ze ITR zabezpecovala koordináciu casti kartelu paralelne s koordinacnými úlohami, ktoré zabezpecoval pán W., pricom uviedla, ze práve v tomto období doslo k obnove kartelu po tom, ako kartel presiel obdobím nestability. 129 Nebolo totiz spochybnené, ze kartel bol relatívne necinný v období od mája 1997 do júna 1999. Ako bolo uvedené najmä v bodoch 105 a 108 vyssie, práve od júna 1999 vykonávala ITR koordinacné cinnosti v rámci skupiny úcastníkov kartelu. 130 Okrem toho Komisia tiez v bode 458 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze prínos spolocnosti ITR bol rozhodujúci na odstránenie zdrzanlivosti medzi niektorými clenmi kartelu a jeho opätovným nastolením. 131 Ako to samotné zalobkyne uznávajú, ITR zacala uzsiu spoluprácu so spolocnostou Yokohama tým, ze koordinovala úcast dvoch spolocností v rámci kartelu, napriek tomu, ze táto spolocnost bola zdrzanlivá pri vstúpení do kartelu z dôvodu zlých vztahov s jej japonským konkurentom, spolocnostou Bridgestone. Existenciu tohto konkurencného boja pred opätovným zavedením kartelu v roku 1999, ku ktorému prispelo zapojenie sa ITR, uznali aj samotné zalobkyne. 132 Zvýsenie o 30 % uplatnené na výsku pokuty ulozenej spolocnosti Parker ITR z dôvodu úlohy vodcu sa teda vzhladom na okolnosti prejednávanej veci zdá byt odôvodnené. 133 V rozsahu, v akom tvrdenia zalobkýn, ktoré sú zalozené na tej skutocnosti, ze rovnaké zvýsenie o 30 % bolo uplatnené na pokutu ulozenú spolocnosti Bridgestone, hoci tá zabezpecovala koordináciu kartelu pocas 11 rokov, treba chápat ako smerujúce k tvrdeniu porusenia zásady rovnosti zaobchádzania, treba v súlade s judikatúrou citovanou v bode 88 vyssie preskúmat, ci sú tieto dve situácie porovnatelné. 134 Pokial ide o zvýsenie pokuty ulozenej spolocnosti Bridgestone o 30 %, Komisia v bodoch 458 a 462 napadnutého rozhodnutia odkázala na konstatovania, podla ktorých Bridgestone pocas 11 rokov, t. j. od roku 1986 do roku 1997, zabezpecovala koordináciu kartelu najmä pre japonských úcastníkov, zatial co Dunlop/DOM koordinovala kartel pre európskych úcastníkov. 135 Zo skutocností zohladnených Komisiou v rámci konstatovaní týkajúcich sa pritazujúcich okolností teda vyplýva, ze hoci Bridgestone zabezpecovala koordináciu kartelu pre niektorých úcastníkov v období trvajúcom 11 rokov, spolocnost ITR zabezpecovala koordináciu casti úcastníkov kartelu pocas dvoch rokov. 136 Treba konstatovat, ze tieto dve situácie nie sú z faktického hladiska podobné. Vhodné je vsak uviest, ze podla judikatúry citovanej v bode 88 vyssie sa rovnaké nakladanie s dvoma situáciami zdá byt objektívne odôvodnené vzhladom na to, ze hoci spolocnost ITR vykonávala koordinacné cinnosti len dva roky, tieto cinnosti prispeli významným spôsobom k opätovnému úspesnému zavedeniu kartelu. S ohladom na závaznost porusenia a zodpovednost za toto porusenie sa totiz zdá odôvodnené, ze zvýsenie pokuty ulozenej spolocnosti Parker ITR v rámci koordinacných cinností ITR v kritickom momente kartelu bolo rovnako vysoké ako zvýsenie, ktoré sa uplatnilo na pokutu ulozenú spolocnosti Bridgestone z dôvodu jej cinnosti koordinácie, ktorá bola casovo dlhsia. 137 Za týchto okolností nemozno Komisii vytýkat, ze pri výkone svojej volnej úvahy uplatnila rovnakú mieru zvýsenia na pokuty ulozené spolocnosti Parker ITR ako na pokuty ulozené spolocnosti Bridgestone 138 V kazdom prípade, aj keby Komisia nesprávne uplatnila zvýsenie iba o 30 % na pokutu ulozenú spolocnosti Bridgestone, a to napriek dlhému obdobiu, pocas ktorého táto spolocnost plnila úlohu vodcu kartelu, taká nezákonnost v prospech tretieho subjektu nie je dôvodom na to, aby sa vyhovelo zalobnému dôvodu na zrusenie rozhodnutia, ktorý predlozili zalobkyne. Z ustálenej judikatúry vyplýva, ze dodrziavanie zásady rovnosti zaobchádzania alebo zákazu diskriminácie musí byt v súlade s dodrziavaním zásady zákonnosti, co znamená, ze nikto sa nemôze dovolávat vo svoj prospech nezákonnosti spôsobenej v prospech iného (pozri rozsudok z 3. marca 2011, Siemens/Komisia, [79]T-110/07, [80]EU:T:2011:68, bod [81]358 a citovanú judikatúru). 139 Vzhladom na predchádzajúce úvahy treba zamietnut piaty zalobný dôvod predlozený zalobkynami. O siestom zalobnom dôvode, ktorý sa týka porusenia zásady osobnej zodpovednosti a nedostatku odôvodnenia, pokial ide o zvýsenie pokuty ulozenej spolocnosti Parker-Hannifin z dôvodu úlohy vodcu, ktorú údajne mala spolocnosti Parker ITR 140 Zalobkyne v podstate tvrdia, ze Komisia porusila zásadu osobnej zodpovednosti, ked zohladnila úlohu vodcu pripísanú spolocnosti ITR od 11. júna 1999 do 30. septembra 2001 na zvýsenie výsky tej casti pokuty, za ktorej zaplatenie bola spolocne a nerozdielne zodpovedná Parker-Hannifin. Okrem toho sa odvolávajú na porusenie povinnosti odôvodnenia v rozsahu, v akom napadnuté rozhodnutie neobsahuje dôvody, pre ktoré sa uplatnilo zvýsenie o 30 % na výsku pokuty, za ktorej zaplatenie bola zodpovedná Parker-Hannifin. 141 Pokial ide o porusenie zásady osobnej zodpovednosti, treba pripomenút, ze z ustálenej judikatúry vyplýva, ze ak mozno protiprávne správanie dcérskej spolocnosti pripísat jej materskej spolocnosti, mozno sa aj domnievat, ze tieto spolocnosti sú pocas obdobia porusovania súcastou tej istej hospodárskej jednotky a tvoria tak jeden podnik v zmysle práva Únie v oblasti hospodárskej sútaze. Za týchto podmienok tak môze Komisia voci materskej spolocnosti vyvodit solidárnu zodpovednost za protiprávne správanie jej dcérskej spolocnosti pocas uvedeného obdobia a následne za zaplatenie pokuty, ktorú tejto dcérskej spolocnosti ulozila (pozri rozsudok z 10. apríla 2014, Areva a i./Komisia, [82]C-247/11 P a C-253/11 P, [83]EU:C:2014:257, bod [84]49 a citovanú judikatúru). 142 Okrem toho sa uz rozhodlo, ze v rámci urcovania vonkajsieho vztahu solidarity, teda vztahu medzi Komisiou a rôznymi osobami predstavujúcimi podnik, ktoré môzu byt oznacené za povinné zaplatit pokutu ulozenú tomuto podniku v celom rozsahu, sú Komisii ulozené urcité prekázky, najmä ze Komisia je povinná dodrziavat zásadu individualizácie trestov a sankcií, podla ktorej sa v súlade s clánkom 23 ods. 3 nariadenia c. 1/2003 vyzaduje, aby bola suma pokuty, ktorú treba solidárne zaplatit, urcená vzhladom na závaznost porusenia individuálne vytýkaného dotknutému podniku a dlzku tohto porusenia (rozsudok z 10. apríla 2014, Komisia a i./Siemens Österreich a i., [85]C-231/11 P az C-233/11 P, [86]EU:C:2014:256, bod [87]52). 143 Situácia solidarity, umoznujúca Komisii pozadovat, aby jedna z materských spolocností zaplatila pokutu ulozenú ako sankciu za porusenia, ktoré sú vytýkané za inú cast obdobia porusenia, spolocnosti, ktorá nikdy nebola jej súcastou, je v rozpore so zásadou individualizácie trestov a sankcií (rozsudok z 10. apríla 2014, Areva a i./Komisia, [88]C-247/11 P a C-253/11 P, [89]EU:C:2014:257, body [90]126 az [91]133). 144 Presnejsie spolocnost nemôze byt zodpovedná za porusenia, ktorých sa nezávisle od seba dopustili jej dcérske spolocnosti pred ich nadobudnutím, pricom tieto dcérske spolocnosti samotné nesú zodpovedat za svoje protiprávne správanie, ktorého sa dopustili pred ich nadobudnutím nástupníckou spolocnostou, ktorá zan nemôze niest zodpovednost (rozsudky zo 16. novembra 2000, Cascades/Komisia, [92]C-279/98 P, [93]EU:C:2000:626, body [94]77 az [95]79, a zo 4. septembra 2014, YKK a i./Komisia, [96]C-408/12 P, [97]EU:C:2014:2153, bod [98]65). 145 Vzhladom na vyssie uvedené úvahy treba preskúmat, ci sa Komisia dopustila nesprávneho právneho posúdenia, ked uplatnila zvýsenie o 30 % na výsku pokuty, ktorá má byt zaplatená solidárne so spolocnostou Parker-Hannifin. 146 V tejto súvislosti treba pripomenút konstatovanie uvedené v bode 118 vyssie, podla ktorého sa Komisia správne domnievala, ze ITR bola vodcom kartelu v období od 11. júna 1999 do 30. septembra 2001. Ziadna cinnost spolocnosti ITR alebo jej nástupníckej spolocnosti ITR Rubber sa okrem tohto obdobia neuplatnila voci nim v postavení úlohy vodcu, co navyse aj Komisia na pojednávaní potvrdila. 147 Okrem toho je nesporné, ze ITR Rubber, na ktorú jej vtedajsia materská spolocnost ITR previedla svoje aktíva v odvetví morských palivových hadíc, bola 31. januára 2002 predaná spolocnosti Parker-Hannifin patriacej do skupiny Parker. Komisia v odôvodnení 389 napadnutého rozhodnutia rozhodla, ze spolocnost Parker-Hannifin bola solidárne zodpovedná za konanie spolocnosti Parker ITR od momentu nadobudnutia tejto druhej spolocnosti, t. j. od 31. januára 2002. 148 Okrem toho treba pripomenút metódu pouzitú Komisiou v napadnutom rozhodnutí na úcely výpoctu výsky pokuty. 149 Komisia v prvom rade pristúpila k výpoctu základnej výsky pokuty, a to tak, ze: -- v odôvodneniach 420 az 428 napadnutého rozhodnutia Komisia spresnila, ze dotknuté predaje sa mali vypocítat z priemernej rocnej hodnoty predajov uskutocnených hlavnými výrobcami morských palivových hadíc v Európskom hospodárskom priestore (EHP) pocas troch posledných obchodných rokov pred skoncením porusenia, t. j. 32710069 eur, -- vzhladom na celosvetový dosah porusenia sa Komisia v odôvodneniach 429 az 433 napadnutého rozhodnutia domnievala, ze bolo potrebné vynásobit toto císlo podielom na celosvetovom trhu, aký mal kazdý úcastník, a ze v prípade Parker ITR bol výska jeho podielu 12,1 %, -- po tomto vynásobení Komisia v odôvodnení 436 napadnutého rozhodnutia pouzila sumu 3955777 eur ako predaje týkajúce sa Parker ITR, -- v rámci závaznosti porusenia Komisia v odôvodnení 445 dospela k záveru, ze vzhladom na okolnosti danej veci, povahu porusenia, geografický rozsah a kumulovaný podiel na dotknutom trhu bolo potrebné zohladnit 25 % hodnoty dotknutých predajov, -- pokial ide o dlzku trvania porusenia, Komisia v odôvodnení 448 napadnutého rozhodnutia uplatnila dlzku trvania 19 rokov a 5 dní pre Parker ITR a 5 rokov, 3 mesiace a 3 dni pre Parker-Hannifin, co viedlo ku koeficientom 19, resp. 5,5, -- v odôvodnení 449 Komisia uviedla, ze bolo treba pripocítat dodatocnú sumu vo výske 25 % hodnoty predaja ako dodatocnej sumy na úcely odstrasenia, -- v odôvodnení 455 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla, ze vyssie uvedené transakcie viedli k stanoveniu základnej výsky pokuty na 19700000 eur pre Parker ITR a 6400000 eur pre Parker-Hannifin. 150 Po dosiahnutí dvoch základných výsok pokuty, t. j. jednej pre Parker ITR a druhej pre Parker-Hannifin, Komisia v odôvodnení 463 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze bolo potrebné zvýsit základnú výsku pokuty ulozenej spolocnosti Parker ITR o 30 % na zohladnenie pritazujúcich okolností. 151 V odôvodnení 471 napadnutého rozhodnutia Komisia zvýsila o 30 % základné výsky pokút jednak spolocnosti Parker ITR, co viedlo k sume 25610000 eur, ako aj spolocnosti Parker-Hannifin, co viedlo k sume 8320000 eur. 152 Z vyssie uvedených úvah vyplýva, ze hoci Komisia uplatnila spolocnú zodpovednost spolocnosti Parker-Hannifin az od 31. januára 2002, základná výska pokuty, ktorú mala spolocne a nerozdielne táto spolocnost zaplatit v zmysle tejto zodpovednosti, bola zvýsená o 30 % z dôvodu pritazujúcej okolnosti zalozenej na úlohe vodcu, ktorú mala ITR od 11. júna 1999 do 30. septembra 2001, co je obdobie, pocas ktorého Parker-Hannifin nemala nijakú väzbu so spolocnostou ITR ani s jej nástupkynou ITR Rubber. 153 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze výska pokuty, ktorú mala Parker-Hannifin zaplatit spolocne a nerozdielne, nebola stanovená v závislosti od závaznosti porusenia, ktorého sa individuálne dopustila jej dcérska spolocnost ITR Rubber, ku ktorému doslo po jej nadobudnutí materskou spolocnostou 31. januára 2002. 154 Komisia sa teda dopustila nesprávneho právneho posúdenia, ked uplatnila zvýsenie o 30 % pokuty, ktorú má spolocne a nerozdielne zaplatit Parker-Hannifin v zmysle pritazujúcej okolnosti zalozenej na úlohe vodcu, ktorú mala ITR od 11. júna 1999 do 30. septembra 2001. 155 Za týchto okolností treba vyhoviet siestemu zalobnému dôvodu predlozenému zalobkynami bez toho, aby bolo nevyhnutné preskúmat argumenty týkajúce sa povinnosti odôvodnenia, ktoré uviedli v rámci daného zalobného dôvodu. 156 Z tohto dôvodu treba v clánku 2 prvom odseku napadnutého rozhodnutia zrusit písmeno e) v rozsahu, v akom sa zvýsenie o 30 % uplatnilo na výsku pokuty, ktorú má spolocne a nerozdielne zaplatit Parker-Hannifin z dôvodu pritazujúcej okolnosti zalozenej na úlohe vodcu, ktorú mala ITR od 11. júna 1999 do 30. septembra 2001. O ôsmom zalobnom dôvode, ktorý sa týka výpoctu hornej hranice 10 % obratu 157 Ako bolo uvedené v bode 31 vyssie, ôsmy zalobný dôvod predlozený zalobkynami treba preskúmat s ohladom na obdobie pred 1. januárom 2002. 158 V rámci ôsmeho zalobného dôvodu zalobkyne predlozili tri výhrady zalozené po prvé na porusení clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, po druhé na porusení zásady osobnej zodpovednosti a po tretie na porusení povinnosti odôvodnenia. 159 Pokial ide o výhradu týkajúcu sa porusenia clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, treba pripomenút, ze podla toho ustanovenia: "Komisia môze rozhodnutím ulozit podnikom alebo zdruzeniam podnikov pokuty, ked úmyselne alebo z nedbalosti: a) porusujú clánok [81 ES] alebo clánok [82 ES]... Pokuta ulozená kazdému podniku a zdruzeniu podnikov nepresiahne 10 % jeho celkového obratu v predchádzajúcom obchodnom roku. ..." 160 Navyse treba pripomenút najmä judikatúru vyplývajúcu z rozsudku zo 4. septembra 2014, YKK a i./Komisia ([99]C-408/12 P, [100]EU:C:2014:2153). V bode 60 tohto rozsudku Súdny dvor uviedol: "Pokial... podnik, ktorý Komisia povazuje za zodpovedný za porusenie clánku 81 ES,... kúpil iný podnik, v rámci ktorého si ako dcérska spolocnost zachováva postavenie samostatného hospodárskeho subjektu, Komisia musí zohladnit vlastný obrat kazdého z týchto hospodárskych subjektov, aby na ne mohla uplatnit podla potreby 10 % hornú hranicu." 161 Okrem toho v bodoch 63 a 64 rozsudku zo 4. septembra 2014, YKK a i./Komisia ([101]C-408/12 P, [102]EU:C:2014:2153), sa rozhodlo: "63 V tejto súvislosti treba uviest, ze ciel, ktorý sleduje zavedenie 10 % hornej hranice obratu kazdého podniku, ktorý sa podielal na porusení, v clánku 23 ods. 2, je najmä zamedzit, aby ulozenie pokuty vo vyssej výske ako táto horná hranica prekrocilo platobnú schopnost podniku v case, kedy je rozhodnuté o jej zodpovednosti za porusenie a kedy mu Komisia ulozila penaznú sankciu. 64 Konstatovanie v predchádzajúcom bode podporuje clánok 23 ods. 2 druhý pododsek nariadenia c. 1/2003, ktorý pri 10 % hornej hranici vyzaduje, aby bola vypocítaná na základe obratu v obchodnom roku predchádzajúcom rozhodnutie Komisie o ulození sankcie za porusenie. Takáto poziadavka je tak riadne splnená, pokial, ako v prejednávanej veci, je táto horná hranica urcená na základe samotného obratu dcérskej spolocnosti, pokial ide o pokutu, ktorá jej je ulozená výlucne s ohladom na obdobie predchádzajúce jej nadobudnutiu materskou spolocnostou... Z toho vyplýva, ze za týchto okolností strukturálny vývoj podniku zodpovedného ako hospodársky subjekt je v skutocnosti zohladnený vo výpocte pokuty." 162 Z clánku 2 prvého odseku písm. e) napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze pokial ide o výsku pokuty 25610000 eur ulozenú spolocnosti Parker ITR, Parker-Hannifin bola za jej zaplatenie zodpovedná spolocne a nerozdielne do výsky 8320000 eur. To znamená, ze tá cast pokuty, ktorú treba povazovat za ulozenú samostatne spolocnosti Parker ITR, bola vo výske 17290000 eur. Vzhladom na nesprávne posúdenie, ktoré bolo konstatované v bode 154 vyssie, a rozhodnutie uvedené v bode 156 vyssie, zvýsenie o 30 % sa nemá uplatnit na základnú výsku pokuty 6400000 eur, ktorú má spolocne a nerozdielne zaplatit Parker-Hannifin. Na základe vyssie uvedeného tá cast pokuty, ktorú treba povazovat za ulozenú samostatne spolocnosti Parker ITR, je vo výske 19210000 eur. 163 Pokial ide o rozdelenie zodpovednosti medzi spolocnosti Parker ITR a Parker-Hannifin, ako ju uplatnila Komisia a ako bola opísaná najmä v odôvodnení 389 napadnutého rozhodnutia, treba sa domnievat, ze cast pokuty, ktorú bola zaviazaná samostatne zaplatit Parker ITR, spadá do úcasti na porusení jej hospodárskeho predchodcu, spolocnosti ITR, za obdobie od 1. apríla 1986 do 31. decembra 2001, ako aj za jej vlastnú úcast v období medzi 1. a 31. januárom 2002. Zodpovednost spolocnosti Parker-Hannifin ako materskej spolocnosti spolocnosti Parker ITR sa mala uplatnit az od 31. januára 2002, pricom na základe toho bola Parker-Hannifin spolocne a nerozdielne zodpovedná so spolocnostou Parker-Hannifin za zaplatenie jednej casti pokuty. 164 V odôvodnení 474 napadnutého rozhodnutia Komisia na základe obratu uvedeného v casti rozhodnutia týkajúcej sa spolocností, ktorých sa konanie týka, uviedla, ze výsky pokút ulozených týmto spolocnostiam neprekracujú hornú hranicu 10 % obratu stanovenú v clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003. Pokial ide o zalobkyne, v odôvodnení 36 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla, ze celkový obrat na celosvetovej úrovni dosiahnutý spolocnostou Parker-Hannifin za obchodný rok 2006 plynúci do 30. júna bol vo výske 7410 miliónov eur. 165 Z napadnutého rozhodnutia teda vyplýva, ze Komisia pouzila na úcely výpoctu hornej hranice 10 % obratu stanoveného v clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 len celkový obrat dosiahnutý spolocnostou Parker-Hannifin, a to aj pokial ide o cast pokuty, na ktorej zaplatenie bola zaviazaná samostatne Parker ITR, najmä za obdobie pred 1. januárom 2002. 166 Ako vsak správne tvrdia zalobkyne, kedze táto horná hranica nebola stanovená len na základe obratu samotnej Parker ITR s ohladom na cast pokuty, ktorá jej samotnej bola ulozená, a to vrátane, pokial ide o obdobie predchádzajúce 1. januáru 2002, Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia pri uplatnení clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 4. septembra 2014, YKK a i./Komisia, [103]C-408/12 P, [104]EU:C:2014:2153, bod [105]64). 167 Vzhladom na predchádzajúce treba vyhoviet ôsmemu zalobnému dôvodu, ako bol stanovený v bode 31 vyssie, bez toho, aby bolo potrebné skúmat druhú a tretiu výhradu, ktoré predlozili zalobkyne v rámci tohto dôvodu. 168 Z tohto dôvodu treba tiez zrusit clánok 2 prvý odsek písm. e) napadnutého rozhodnutia, pretoze Komisia na úcely výpoctu hornej hranice 10 % obratu stanoveného v clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 nepouzila výhradne len celkový obrat dosiahnutý spolocnostou Parker ITR, pokial ide o cast pokuty, na ktorej zaplatenie bola zaviazaná samostatne Parker ITR, co sa týka obdobia pred 1. januárom 2002. O výkone neobmedzenej právomoci 169 Neobmedzená právomoc priznaná v súlade s clánkom 229 ES Vseobecnému súdu podla clánku 31 nariadenia c. 1/2003 oprávnuje tento súd, aby nad rámec jednoduchého preskúmania zákonnosti sankcie nahradil posúdenie Komisie svojím posúdením a v dôsledku toho zrusil, znízil alebo zvýsil sumu ulozenej pokuty alebo penále. Z toho vyplýva, ze pokial je súdu Únie predlozená na posúdenie otázka výsky pokuty, tento súd je oprávnený vykonat svoju neobmedzenú právomoc a môze ju vykonat tak na znízenie tejto sumy, ako aj na jej zvýsenie (rozsudok z 8. februára 2007, Groupe Danone/Komisia, [106]C-3/06 P, [107]EU:C:2007:88, body [108]61 a [109]62). 170 Treba uviest, ze stanovenie výsky pokuty Vseobecným súdom nie je zo svojej podstaty presným aritmetickým výpoctom. Navyse Vseobecný súd, ktorý rozhoduje v rámci svojej neobmedzenej právomoci, nie je viazaný výpoctami Komisie ani jej usmerneniami. Musí vsak vykonat svoje vlastné posúdenie s prihliadnutím na vsetky skutkové okolnosti prípadu (pozri rozsudok z 5. októbra 2011, Romana Tabacchi/Komisia, [110]T-11/06, [111]EU:T:2011:560, bod [112]266 a citovanú judikatúru). 171 Okrem toho podla clánku 23 ods. 3 nariadenia c. 1/2003 sa pri stanovení výsky pokuty okrem závaznosti porusenia zohladní aj dlzka jeho trvania. 172 Navyse, ako sa pripomína v clánku 49 Charty základných práv Európskej únie, prísnost trestov nesmie byt neprimeraná trestnému cinu. 173 Podla clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 výska pokuty nesmie navyse prekrocit 10 % celkového obratu spolocnosti dosiahnutého pocas predchádzajúceho úctovného obdobia. 174 V tejto súvislosti z judikatúry vyplýva, najmä z tej, ktorá vyplýva z rozsudku zo 4. septembra 2014, YKK a i./Komisia ([113]C-408/12 P, [114]EU:C:2014:2153), ze na úcely uplatnenia hornej hranice stanovenej v clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 treba zohladnit obrat príslusnej dcérskej spolocnosti (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 4. septembra 2014, YKK a i./Komisia, [115]C-408/12 P, [116]EU:C:2014:2153, bod [117]97). Za týchto okolností, kedze na úpravu výsky pokuty vzhladom na platobnú schopnost spolocnosti Parker ITR sa nemá zohladnit konsolidovaný obrat skupiny Parker, ale len jej dcérskej spolocnosti Parker ITR, treba na úcely výpoctu hornej hranice 10 % vychádzat len z celkového obratu spolocnosti Parker ITR vrátane vnútorného predaja v rámci skupiny. 175 Súdny dvor tiez uz rozhodol, ze na urcenie výsky pokuty treba zohladnit trvanie porusení a vsetky faktory, ktoré môzu ovplyvnit posúdenie ich závaznosti, akými sú konanie kazdého z podnikov a úloha, ktorú kazdý z nich mal pri zavedení zosúladených postupov (pozri v tomto zmysle rozsudok z 8. decembra 2011, Chalkor/Komisia, [118]C-386/10 P, [119]EU:C:2011:815, bod [120]56 a citovanú judikatúru). 176 V rozsudku o odvolaní Súdny dvor najmä zrusil body 2 a 3 výroku rozsudku Vseobecného súdu, ktorými pokuta ulozená Komisiou spolocnostiam Parker ITR a Parker-Hannifin bola zrusená a ktorými Vseobecný súd na základe svojich úvah v rámci výkonu svojej neobmedzenej právomoci stanovil výsku pokuty ulozenej spolocnosti Parker ITR na 6400000 eur, t. j. sumu, za ktorej zaplatenie bola Parker-Hannifin spolocne a nerozdielne zodpovedná do výsky 6300000 eur. 177 V dôsledku vrátenia veci Vseobecnému súdu zalobkyne tvrdia, ze zalobné dôvody, ktoré uviedli, odôvodnujú zrusenie napadnutého rozhodnutia a v dôsledku toho odôvodnujú aj vykonanie Vseobecným súdom jeho neobmedzenej právomoci na znízenie pokuty, ktorá im bola ulozená. 178 Vseobecný súd povazuje vzhladom na posúdenie, ktoré vykonal v rámci posúdenia siesteho a ôsmeho zalobného dôvodu, ako aj konstatovania nesprávneho posúdenia, ktoré boli uvedené v bodoch 154 a 166 vyssie, za vhodné vykonat v prejednávanej veci svoju neobmedzenú právomoc, ktorá je mu zverená clánkom 31 nariadenia c. 1/2003, a nahradit posúdenie Komisie svojím vlastným posúdením, pokial ide o výsku pokuty, ktorú treba zalobkyniam ulozit. 179 Vseobecný súd sa domnieva, ze je vhodné zohladnit nasledujúce okolnosti. 180 Po prvé zo spisu dostatocným spôsobom vyplýva, ze kartel predstavoval závazné porusenie vzhladom na skutocnost, ze jeho predmetom bolo pridelovanie zákaziek vo verejných sútaziach, urcenie cien, urcovanie kvót, stanovovanie podmienok predaja, geografické rozdelenie trhov a výmena citlivých informácií týkajúcich sa cien, objemov predaja a verejných zákaziek. Navyse islo o kartel celosvetového rozmeru. 181 Po druhé, presnejsie pokial ide o dlzku trvania porusenia, na jednej strane treba pripomenút, ze ITR Rubber (teraz Parker ITR) bola správne povazovaná za zodpovednú za úcast na porusení jej hospodárskeho predchodcu, spolocnosti ITR, v období od 1. apríla 1986 do 31. decembra 2001, ako aj za svoju vlastnú úcast v období od 1. januára 2002 do 2. mája 2007. Na druhej strane solidárna zodpovednost Parker-Hannifin ako materskej spolocnosti Parker ITR bola správne uplatnená za obdobie od 31. januára 2002 do 2. mája 2007. 182 Po tretie bolo preukázané, ze ITR mala úlohu vodcu od 11. júna 1999 do 30. septembra 2001, t. j. pocas jeho kritického obdobia v dôsledku obdobia relatívnej necinnosti, a prispela významným spôsobom k jeho opätovnému úspesnému zavedeniu. Ziadna cinnost spolocnosti ITR alebo jej nástupníckej spolocnosti ITR Rubber sa okrem tohto obdobia vsak neuplatnila voci nim v postavení úlohy vodcu. 183 Vzhladom na tieto okolnosti sa Vseobecný súd domnieva, ze pokuta vo výske 19210000 eur, ktorú Komisia ulozila samostatne spolocnosti Parker ITR, umoznuje úcinne postihnút konstatované protiprávne správanie, pretoze nie je zanedbatelná a má dostatocný odstrasujúci úcinok. Akákolvek vyssia pokuta by bola vzhladom na toto porusenie neprimeraná. 184 Z dôvodu hornej hranice 10 % celkového obratu stanovenej v clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 vsak treba na úcely uplatnenia tohto clánku zobrat do úvahy celkový obrat spolocnosti, t. j. Parker ITR, dosiahnutý pocas obchodného roka predchádzajúceho rozhodnutiu, v ktorom doslo k ulozeniu danej pokuty, cize v prípade Parker ITR obchodného roka 2008, ktorý sa skoncil 30. júna daného roka. Z úctovnej závierky spolocnosti Parker ITR z 30. júna 2008, ktorá bola pripojená k pripomienkam predlozeným zalobkynami v dôsledku rozsudku o odvolaní, najmä strany 18, vyplýva, ze celkový obrat vrátane vnútorného predaja za úctovný rok 2008 bol vo výske 135457283 eur. 185 Vseobecný súd sa preto domnieva, ze výska pokuty, za ktorej zaplatenie musí byt samostatne zodpovedná spolocnost Parker ITR v prejednávanej veci, nesmie presiahnut 10 % obratu uvedeného v bode 184 vyssie, t. j. 13545728 eur. 186 Napokon sa Vseobecný súd domnieva, ze treba znízit pokutu, za ktorej zaplatenie je spolocne a nerozdielne zodpovedná Parker-Hannifin, a to konkrétne najmä vzhladom na závaznost porusenia a na skutocnost, ze jej úcast na porusení ako materskej spolocnosti spolocnosti Parker ITR sa zacala az momentom nadobudnutia tejto poslednej spolocnosti, a to 31. januára 2002, ked uz nevykonávala úlohu vodcu kartelu, a stanovit výsku tejto pokuty na 6400000 eur. 187 Vseobecný súd sa teda domnieva, ze celková výska pokuty ulozenej spolocnosti Parker ITR sa musí stanovit na 19945728 eur, za ktorej zaplatenie je Parker-Hannifin solidárne zodpovedná do výsky 6400000 eur. 188 V zostávajúcej casti sa zaloba zamieta. O trovách 189 Podla clánku 134 ods. 3 rokovacieho poriadku, ak mali úcastníci konania úspech len v casti predmetu konania, kazdý z nich znása svoje vlastné trovy konania. 190 Vzhladom na okolnosti prejednávanej veci treba rozhodnút, ze kazdý úcastník konania znása svoje vlastné trovy konania. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (siesta komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Clánok 2 prvý odsek písm. e) rozhodnutia Komisie K(2009) 428 v konecnom znení z 28. januára 2009 v konaní podla clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/39406 - Morské palivové hadice) sa zrusuje v rozsahu, v akom sa zvýsenie o 30 % uplatnilo na výsku pokuty, ktorú má spolocne a nerozdielne zaplatit Parker-Hannifin Corp. z dôvodu pritazujúcej okolnosti zalozenej na úlohe vodcu, ktorú mala ITR SpA od 11. júna 1999 do 30. septembra 2001, pretoze na úcely výpoctu hornej hranice 10 % obratu stanoveného v clánku 23 ods. 2 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 [ES] a 82 [ES] Európska komisia nepouzila výhradne len celkový obrat dosiahnutý spolocnostou Parker ITR, pokial ide o cast pokuty, na ktorej zaplatenie bola zaviazaná samostatne Parker ITR, co sa týka obdobia pred 1. januárom 2002. 2. Výska pokuty ulozenej spolocnosti Parker Hannifin Manufacturing Srl, predtým Parker ITR, sa stanovuje na 19945728 eur, za ktorej zaplatenie je Parker-Hannifin solidárne zodpovedná do výsky 6400000 eur. 3. V zostávajúcej casti sa zaloba zamieta. 4. Parker Hannifin Manufacturing, Parker-Hannifin a Komisia znásajú svoje vlastné trovy konania. Frimodt Nielsen Schwarcz Collins Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 14. júla 2016. Podpisy __________________________________________________________________ ( [121]*1 ) Jazyk konania: anglictina. References 1. file:///tmp/lynxXXXX0tWSTv/L89667-8555TMP.html#t-ECR_62009TJ0146_01_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A258&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 3. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2456&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A465&locale=sk 5. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A465&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 6. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A465&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point83 7. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:001:TOC 8. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A375&locale=sk 9. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A375&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 10. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A375&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point48 11. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A375&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point50 12. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A168&locale=sk 13. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A168&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 14. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A168&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point199 15. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A536&locale=sk 16. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A536&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 17. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A536&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point60 18. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A289&locale=sk 19. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A289&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 20. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A289&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point47 21. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A522&locale=sk 22. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A522&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 23. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A522&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point105 24. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A522&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point111 25. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A154&locale=sk 26. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A154&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 27. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A154&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point63 28. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A509&locale=sk 29. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A509&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 30. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A509&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point87 31. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A379&locale=sk 32. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A379&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 33. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A379&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point66 34. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A775&locale=sk 35. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A775&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 36. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A512&locale=sk 37. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A512&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 38. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A512&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point55 39. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A628&locale=sk 40. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A628&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 41. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A628&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point355 42. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2006:210:TOC 43. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A74&locale=sk 44. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A74&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 45. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A74&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point299 46. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A74&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point300 47. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A74&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point351 48. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A74&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point370 49. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A74&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point375 50. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A74&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point427 51. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A478&locale=sk 52. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A478&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 53. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A478&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point198 54. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A74&locale=sk 55. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A74&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 56. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A74&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point439 57. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A488&locale=sk 58. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A488&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 59. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A488&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point284 60. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A74&locale=sk 61. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A74&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 62. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A74&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point439 63. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A74&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point440 64. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A115&locale=sk 65. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A115&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 66. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A115&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point561 67. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A68&locale=sk 68. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A68&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 69. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A68&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point367 70. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1995%3A70&locale=sk 71. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1995%3A70&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 72. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1995%3A70&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point59 73. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1998%3A103&locale=sk 74. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1998%3A103&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 75. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1998%3A103&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point268 76. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A361&locale=sk 77. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A361&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 78. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A361&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point251 79. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A68&locale=sk 80. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A68&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 81. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A68&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point358 82. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A257&locale=sk 83. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A257&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 84. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A257&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point49 85. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A256&locale=sk 86. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A256&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 87. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A256&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point52 88. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A257&locale=sk 89. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A257&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 90. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A257&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point126 91. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A257&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point133 92. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A626&locale=sk 93. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A626&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 94. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A626&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point77 95. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A626&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point79 96. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2153&locale=sk 97. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2153&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 98. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2153&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point65 99. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2153&locale=sk 100. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2153&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 101. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2153&locale=sk 102. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2153&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 103. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2153&locale=sk 104. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2153&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 105. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2153&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point64 106. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A88&locale=sk 107. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A88&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 108. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A88&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point61 109. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A88&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point62 110. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A560&locale=sk 111. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A560&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 112. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A560&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point266 113. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2153&locale=sk 114. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2153&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 115. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2153&locale=sk 116. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2153&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 117. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2153&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point97 118. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A815&locale=sk 119. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A815&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 120. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A815&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point56 121. file:///tmp/lynxXXXX0tWSTv/L89667-8555TMP.html#c-ECR_62009TJ0146_01_SK_01-E0001