ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (siesta komora) z 27. septembra 2012 ( [1]*1 ) "Státna pomoc -- Odvetvie ovocia a zeleniny -- 'Plány kampane` urcené na podporu trhu s ovocím a so zeleninou vo Francúzsku -- Rozhodnutie, ktorým sa pomoc vyhlasuje za nezlucitelnú so spolocným trhom -- Pojem státna pomoc -- Státne prostriedky -- Spolufinancovanie verejnoprávnym zariadením a dobrovolnými príspevkami organizácií výrobcov -- Tvrdenia, ktoré neboli predlozené pocas správneho konania -- Povinnost odôvodnenia" Vo veci T-139/09, Francúzska republika, v zastúpení: pôvodne E. Belliard, G. de Bergues a A.-L. During, neskôr E. Belliard, G. de Bergues a J. Gstalter, splnomocnení zástupcovia, zalobkyna, proti Európskej komisii, v zastúpení: B. Stromsky, splnomocnený zástupca, zalovanej, ktorej predmetom je návrh na zrusenie rozhodnutia Komisie K(2009) 203 v konecnom znení z 28. januára 2009 o "plánoch kampane" v odvetví ovocia a zeleniny, ktoré zaviedla Francúzska republika, VSEOBECNÝ SÚD (siesta komora), v zlození: predseda komory H. Kanninen, sudcovia N. Wahl a S. Soldevila Fragoso (spravodajca), tajomník: C. Kristensen, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 23. apríla 2012, vyhlásil tento Rozsudok Právny rámec Právo Únie 1 Podla clánku 87 ods. 1 ES: "Ak nie je touto zmluvou ustanovené inak, pomoc poskytovaná clenským státom alebo akoukolvek formou zo státnych prostriedkov, ktorá narúsa hospodársku sútaz alebo hrozí narusením hospodárskej sútaze tým, ze zvýhodnuje urcitých podnikatelov alebo výrobu urcitých druhov tovaru, je nezlucitelná so spolocným trhom, pokial ovplyvnuje obchod medzi clenskými státmi." Uplatnitelná vnútrostátna úprava Office national interprofessionnel des fruits, des légumes et de l'horticulture (Medziprofesijný státny úrad pre ovocie, zeleninu a záhradníctvo) 2 Clánok L.621-1 code rural (Polnohospodársky zákonník) v znení platnom k 1. januáru 2002 (dalej len "Polnohospodársky zákonník") stanovuje, ze "na úcely dosiahnutia cielov urcených Zmluvou o zalození Európskeho spolocenstva a prispenia k záruke a zlepseniu príjmov, k znízeniu nerovností, k optimálnemu vyuzívaniu výrobných faktorov a k úprave trhov v záujme výrobcov, spracovatelov, dodávatelov, obchodníkov a spotrebitelov je v polnohospodárskom a potravinárskom odvetví mozné dekrétom Conseil d'État (státna rada) vytvorit intervencné úrady pre výrobky alebo skupiny výrobkov". 3 Clánok L.621-2 Polnohospodárskeho zákonníka spresnuje: "Tieto úrady sú verejnoprávne zariadenia priemyselnej a obchodnej povahy pod správou státu, vykonávajúce svoju pôsobnost v celom polnohospodárskom a potravinárskom odvetví zodpovedajúcom výrobkom, za ktoré sú zodpovedné. Mozno im zverit úlohy administratívnej povahy spojené s vykonávaním ich právomocí. Na zamestnancov týchto úradov sa vztahuje spolocný sluzobný poriadok verejnoprávnej povahy stanovený dekrétom." Polnohospodárske hospodárske výbory - Úlohy a schválenie 4 Clánok L.551-1 Polnohospodárskeho zákonníka stanovuje, ze "správny orgán môze v stanovenom regióne uznat ako organizácie výrobcov polnohospodárske druzstvá a ich únie, spolocnosti spolocného polnohospodárskeho záujmu, polnohospodárske odborové zdruzenia iné ako odborové zdruzenia so vseobecným poslaním upravené ustanoveniami knihy IV Zákonníka práce, zdruzenia polnohospodárskych výrobcov upravené ustanoveniami zákona z 1. júla 1901, pokial je ich úcelom dlhodobo ovládat zhodnocovanie svojej výroby, posilnovat obchodnú organizáciu výrobcov, organizovat a ustalovat výrobu na urcenom území". 5 Podla clánku L.552-1 Polnohospodárskeho zákonníka: "S cielom zosúladit oblasti výroby, predaja a cien a uplatnovat spolocné pravidlá uvádzania na trh sa uznané organizácie vymenované v predchádzajúcom clánku a polnohospodárske odborové zdruzenia so vseobecným alebo specializovaným poslaním môzu zoskupovat, aby v stanovenom regióne a pre rovnaké odvetvie výrobkov, ako je definované v clánku L.551-1 bode 2, zalozili polnohospodársky hospodársky výbor. Polnohospodárske hospodárske výbory musia byt bud polnohospodárske odborové zdruzenia upravené knihou IV Zákonníka práce, alebo zdruzenia upravené zákonom z 1. júla 1901... Polnohospodárske hospodárske výbory vydávajú pre svojich clenov spolocné pravidlá. Polnohospodárske hospodárske výbory prispievajú k vykonávaniu vnútrostátnych hospodárskych stratégií a hospodárskych stratégií Spolocenstva a mozno sa na ne obracat v súvislosti s orientáciou politiky postupov, ktorá sa ich týka." 6 Clánok L.552-2 toho istého zákonníka stanovuje: "Polnohospodárskym hospodárskym výborom, ktorým udelil správny orgán schválenie, mozno priznat práva prednosti a osobitné výhody, ktoré pozívajú uznané zoskupenia výrobcov. Schválenie udeluje, pozastavuje alebo odoberá správny orgán v nadväznosti na stanovisko vyssej rady pre orientáciu polnohospodárskej a potravinárskej ekonomiky upravenej v clánku 14 I zmeneného a doplneného zákona z 8. augusta 1962 doplnajúceho zákon o polnohospodárskej orientácii." 7 Clánok L.554-1 prvý pododsek Polnohospodárskeho zákonníka uvádza, ze "polnohospodárske hospodárske výbory, ktoré preukázu dostatocnú skúsenost v urcitých oblastiach, môzu poziadat príslusný správny orgán, aby sa pravidlá odsúhlasené ich clenmi a upravené v clánku 15b ods. 1 nariadenia Rady (EHS) c. 1035/72 z 18. mája 1972 o spolocnej organizácii trhu s ovocím a zeleninou stali záväznými pre výrobcov usadených v rámci ich regiónu v jednej alebo viacerých hospodárskych oblastiach". 8 Clánok R*552-1 Polnohospodárskeho zákonníka spresnuje, ze "ziadost o schválenie, ktorú pre región alebo odvetvie urcených výrobkov podáva polnohospodársky hospodársky výbor, sa adresuje ministrovi polnohospodárstva prostredníctvom prefekta departementu sídla výboru", a clánok R*552-2 stanovuje, ze k tejto ziadosti musia byt prilozené urcité prílohy, medzi ktoré patria "stanovy výboru", ktoré musia obsahovat podmienky stanovujúce, ze "pravidlá stanovené výborom sa uplatnujú az po schválení ministrom polnohospodárstva", "vyhlásenie spresnujúce povahu a formy pomoci, ktorú prípadne môze výbor poskytnút clenom", a texty pravidiel vytvorených výborom v súlade s ustanoveniami clánku L.552-1". Clánok R.552-4 Polnohospodárskeho zákonníka spresnuje, ze "v nadväznosti na stanovisko vyssej rady pre orientáciu a koordináciu polnohospodárskej a potravinárskej ekonomiky sa minister polnohospodárstva na základe clánku L.552-2 vyjadrí k ziadosti o schválenie". - Fungovanie 9 Podla clánku R.552-10 prvého pododseku Polnohospodárskeho zákonníka "schválený polnohospodársky hospodársky výbor môze vydávat nové pravidlá alebo menit uz schválené pravidlá len s výslovným súhlasom ministra polnohospodárstva v nadväznosti na stanovisko vyssej rady pre orientáciu a koordináciu polnohospodárskej a potravinárskej ekonomiky". 10 Clánok R.552-11 Polnohospodárskeho zákonníka dalej stanovuje, ze "minister polnohospodárstva vymenuje zástupcu pri kazdom schválenom polnohospodárskom hospodárskom výbore" a ze tento "zástupca, ktorý má pri výbore úlohu technického poradcu, sa zúcastnuje alebo za podmienok stanovených ministrom polnohospodárstva sa môze dat zastúpit na stretnutiach správnej rady a valného zhromazdenia", ze "sa môze na mieste oboznámit so vsetkými podkladmi a dokumentmi týkajúcimi sa cinnosti výboru alebo organizácií, ktoré sú jeho súcastou, alebo si ich môze nechat zaslat" a ze "je pravidelne informovaný o vsetkých rozhodnutiach prijatých správnou radou a valným zhromazdením". 11 Napokon podla clánku R.552-14 Polnohospodárskeho zákonníka: "Minister polnohospodárstva môze kedykolvek po zhromazdení pripomienok výboru a oboznámení sa so stanoviskom vyssej rady pre orientáciu a koordináciu polnohospodárskej a potravinárskej ekonomiky odnat svoj súhlas s platnými predtým schválenými pravidlami. Stanoví dátum úcinnosti odnatia súhlasu. Pokial chce výbor napriek tomu uplatnovat tieto pravidlá, stráca status schváleného výboru..." - Zápisné a clenské príspevky 12 Podla clánku L.553-1 Polnohospodárskeho zákonníka "organizáciám uznaným alebo schváleným podla podmienok upravených v clánkoch L.551-1 a L.552-2 mozno dekrétom v nadväznosti na stanovisko státnej rady povolit vyberanie zápisného a clenských príspevkov urcovaných bud podla hodnoty výrobkov, alebo podla rozlôh, alebo podla kombinácie týchto dvoch prvkov". 13 Clánok R*553-2 Polnohospodárskeho zákonníka týkajúci sa uznaných zoskupení výrobcov tak stanovuje, ze tieto zoskupenia "sú oprávnené vyberat od kazdého svojho clena zápisné, ktorého výska je stanovená jednotne pre kazdého výrobcu, a clenské príspevky podla hodnoty produkcie uvádzanej na trh, na základe ktorej boli uznaní", a ze "výska zápisného a sadzba clenských príspevkov nemôze presiahnut maximálne hodnoty stanovené rozhodnutím ministra polnohospodárstva v nadväznosti na stanovisko vyssej rady pre orientáciu a koordináciu polnohospodárskej a potravinárskej ekonomiky". 14 Clánok R*553-5 Polnohospodárskeho zákonníka týkajúci sa zápisného a clenských príspevkov uznaných zoskupení výrobcov stanovuje, ze "výsku zápisného, sadzbu clenských príspevkov a spôsoby ich platby stanovuje riadne valné zhromazdenie". 15 Clánok R*553-6 Polnohospodárskeho zákonníka takisto stanovuje, ze "schválené hospodárske výbory majú právo vyberat od kazdého svojho clena zápisné a ako clenský príspevok od svojich clenov, ktorí majú postavenie uznaných polnohospodárskych zoskupení, cast príspevkov vyberaných týmito zoskupeniami" a ze "minister polnohospodárstva môze v nadväznosti na stanovisko vyssej rady pre orientáciu a koordináciu polnohospodárskej a potravinárskej ekonomiky stanovit maximálnu výsku clenských príspevkov vyberaných výborom". 16 Clánok R*553-7 prvý odsek Polnohospodárskeho zákonníka uvádza, ze "pokial bolo polnohospodárskemu hospodárskemu výboru schválenému podla clánku L.552-2 priznané rozsírenie jedného alebo viacerých pravidiel, stanovených pre výrobcov a zoskupenia spadajúcich poden, na vsetkých výrobcov z jeho hospodárskej oblasti, výrobcovia, pre ktorých sa toto pravidlo stalo záväzným na základe tohto rozsírenia, sú povinní uhradit výboru za podmienok stanovených vyhláskou ministra pôdohospodárstva vsetky clenské príspevky stanovené na základe clánku R.553-2 alebo ich cast". - Kontrola správnym orgánom 17 Clánok R*553-10 Polnohospodárskeho zákonníka stanovuje: "Kontrola ministra polnohospodárstva nad schválenými hospodárskymi výbormi a nad uznanými zoskupeniami výrobcov sa týka najmä: -- úctovníctva a správnosti cinností týchto organizácií, -- pouzívania prijatej pomoci, najmä tej, ktorá mohla byt poskytnutá státom, územnými celkami, verejnoprávnymi zariadeniami a spolocnostami so zmiesaným hospodárstvom, -- uplatnovania pravidiel stanovených na základe clánkov L.551-1 a L.552-1 zoskupeniami výrobcov, polnohospodárskymi hospodárskymi výbormi a organizáciami a výrobcami spadajúcimi pod ne, ako aj uplatnovania platných zákonov a nariadení, najmä zákonov a nariadení prijatých v oblasti postihovania podvodov a normalizácie." 18 Na tento úcel clánok R*553-13 Polnohospodárskeho zákonníka stanovuje, ze "úradníci ministerstva polnohospodárstva poverení na tento úcel ministrom polnohospodárstva majú prístup do priestorov uznaných zoskupení výrobcov a schválených polnohospodárskych hospodárskych výborov" a ze "sa tam môzu oboznámit so vsetkými úctovnými alebo administratívnymi podkladmi, listami alebo dokumentmi". Podla clánku R*553-14 tiez "úradníci a ostatní zamestnanci ministerstva polnohospodárstva, najmä z oddelenia pre postihovanie podvodov a kontrolu kvality, sa spolocne so zamestnancami dotknutých organizácií zúcastnujú na kontrole toho, ako tieto organizácie a polnohospodárski výrobcovia uplatnujú platné pravidlá stanovené zoskupeniami a polnohospodárskymi hospodárskymi výbormi". 19 Napokon clánok R*553-16 Polnohospodárskeho zákonníka spresnuje, ze "kontrola, ktorá sa má zabezpecit s cielom uplatnenia [clánku] R.553-7 týkajúceho sa zápisného a clenských príspevkov, sa vykonáva za podmienok upravených v clánku R.553-14". Skutkové okolnosti 20 Úlohou Office national interprofessionnel des fruits, des légumes et de l'horticulture (Národný medziodvetvový úrad pre ovocie, zeleninu a záhradníctvo, dalej len "Oniflhor"), verejnoprávneho zariadenia priemyselnej a obchodnej povahy pod správou Francúzskej republiky, je najmä posilnit ekonomickú úcinnost odvetvia ovocia a zeleniny. 21 Polnohospodárske hospodárske výbory zoskupujú na regionálnej úrovni organizácie polnohospodárskych výrobcov - do roku 1999 nazývané "zoskupenia polnohospodárskych výrobcov" - z daného odvetvia a vytvárajú spolocné pravidlá pre svojich clenov s cielom zosúladit oblasti výroby, predaja, cien a uvádzania výrobkov na trh. 22 Komisia Európskych spolocenstiev v nadväznosti na staznost zaslala 31. júla 2002 Francúzskej republike ziadost o informácie týkajúcu sa neoznámenej pomoci v odvetví ovocia a zeleniny, poskytnutej v rámci plánov kampane organizáciám polnohospodárskych výrobcov z prevádzkového fondu, ktorý spravujú schválené polnohospodárske hospodárske výbory a ktorý bol naplnaný Oniflhor-om a príspevkami organizácií výrobcov (dalej len "odvetvové podiely"). Cielom týchto plánov kampane bolo zmiernit úcinky docasnej prevysujúcej ponuky ovocia a zeleniny, regulovat priebeh trhov spolocným koordinovaným prístupom a financovat strukturálne postupy, ktoré mali umoznit adaptáciu odvetvia vo vztahu k trhu. 23 Dna 21. októbra 2002 sa uskutocnilo stretnutie medzi Komisiou a francúzskymi orgánmi, v nadväznosti na ktoré francúzske orgány 26. decembra 2002 poskytli informácie potvrdzujúce, ze takáto pomoc bola poskytovaná v rokoch 1992 az 2002. Dna 16. apríla 2003 Komisia poziadala o úplný súpis tejto pomoci. Francúzske orgány na túto ziadost odpovedali 22. júla 2003. 24 Listom z 20. júla 2005 Komisia informovala Francúzsku republiku o svojom rozhodnutí zacat konanie vo veci formálneho zistovania podla clánku 88 ods. 2 ES (dalej len "rozhodnutie o zacatí konania"). 25 Rozhodnutie o zacatí konania bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie z22. septembra 2005 ([2]Ú. v. EÚ C 233, s. 21). Komisia vyzvala dotknuté osoby, aby predlozili pripomienky k predmetným opatreniam uskutocneným v rámci plánov kampane (dalej len "sporné opatrenia"). 26 Komisii boli dorucené pripomienky francúzskych orgánov listom zo 4. októbra 2005. 27 Okrem toho jej bol 20. októbra 2005 dorucený list tretej dotknutej osoby Fédération de l'organisation économique fruits et légumes (Zväz hospodárskej organizácie ovocia a zeleniny, dalej len "Fedecom"), opisujúci najmä zlozenie, spôsob financovania a úlohy schválených polnohospodárskych hospodárskych výborov pri poskytovaní predmetnej pomoci, ktorý bol zaslaný francúzskym orgánom 1. decembra 2005. Tie vo svojom liste z 28. decembra 2005 tieto informácie nepopreli a okrem toho v nom povolili zaslanie ich listov z 26. decembra 2002 a 22. júla 2003 Fedecom-u a poskytli opravu týkajúcu sa výsky pomoci vyplatenej v roku 2002. 28 Na konci tohto konania vo veci formálneho zistovania Komisia prijala rozhodnutie K(2009) 2003 v konecnom znení z 28. januára 2009 o "plánoch kampane" v odvetví ovocia a zeleniny, ktoré zaviedlo Francúzsko ([3]Ú. v. EÚ L 127, s. 11, dalej len "napadnuté rozhodnutie"). 29 V napadnutom rozhodnutí Komisia usúdila, ze pomoc poskytnutá v rámci plánov kampane a vyplatená organizáciám polnohospodárskych výrobcov predstavuje státnu pomoc a ze je protiprávna a nezlucitelná so spolocným trhom. Nariadila preto, aby ju Francúzska republika spätne vymohla od jej príjemcov aj s úrokmi. Konanie a návrhy úcastníkov konania 30 Francúzska republika podala 8. apríla 2009 do kancelárie Súdu prvého stupna zalobu, na základe ktorej sa zacalo toto konanie. 31 Na základe správy sudcu spravodajcu Vseobecný súd (siesta komora) rozhodol o otvorení ústnej casti konania. 32 Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Vseobecný súd polozil, boli vypocuté na pojednávaní 23. apríla 2012. 33 Francúzska republika navrhuje, aby Vseobecný súd: -- zrusil napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom sa týka casti sporných opatrení financovanej odvetvovými podielmi, -- subsidiárne, aby zrusil napadnuté rozhodnutie ako celok, -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 34 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: -- zamietol návrh Francúzskej republiky, -- zaviazal Francúzsku republiku na náhradu trov konania. Právny stav 35 Francúzska republika na podporu svojej zaloby uvádza dva dôvody na zrusenie, zalozené na jednej strane na porusení povinnosti odôvodnenia a na druhej strane na nesprávnom právnom posúdení, kedze Komisia posúdila opatrenia financované dobrovolnými príspevkami dotknutého odvetvia ako státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. O prvom zalobnom dôvode, zalozenom na porusení povinnosti odôvodnenia 36 Francúzska republika tvrdí, ze napadnuté rozhodnutie nie je dostatocne odôvodnené, kedze sa týka sporných opatrení financovaných odvetvovými podielmi, a preto mala Komisia povinnost výslovne rozvinút svoju úvahu, pokial - tak ako v tomto prípade - nejde o ustálenú rozhodovaciu prax. Komisia podla nej najmä neodôvodnila rozsírenie posúdenia ako státnej pomoci na opatrenia financované dobrovolnými príspevkami. 37 Podla ustálenej judikatúry rozsah povinnosti odôvodnenia závisí od povahy príslusného aktu a od kontextu, v akom bol prijatý. Odôvodnenie musí jasne a nepochybne vyjadrovat úvahu institúcie, ktorá akt vydala, takým spôsobom, aby na jednej strane umoznilo súdu Únie vykonat preskúmanie jeho zákonnosti a na druhej strane umoznilo dotknutým osobám oboznámit sa s dôvodmi prijatého opatrenia, aby mohli bránit svoje práva a overit, ci rozhodnutie je alebo nie je dôvodné. Nevyzaduje sa, aby v odôvodnení boli presne uvedené vsetky relevantné právne a skutkové okolnosti, kedze otázka, ci odôvodnenie aktu splna poziadavky clánku 253 ES, sa má posudzovat nielen s ohladom na jeho znenie, ale tiez s ohladom na jeho kontext, ako aj na vsetky právne predpisy upravujúce dotknutú oblast (rozsudok Súdneho dvora z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink's France, [4]C-367/95 P, Zb. s. I-1719, bod 63, a rozsudok Vseobecného súdu z 30. novembra 2011, Sniace/Komisia, [5]T-238/09, Zb. s. II-125*, bod 37). 38 Komisia najmä nie je povinná zaujat stanovisko ku vsetkým tvrdeniam, ktoré pred nou uviedli dotknuté osoby. Stací, aby uviedla skutkové okolnosti a právne úvahy, ktoré majú v struktúre rozhodnutia zásadnú dôlezitost (rozsudok Súdneho dvora z 1. júla 2008, Chronopost a La Poste/UFEX a i., [6]C-341/06 P a C-342/06 P, Zb. s. I-4777, bod 96, a rozsudok Vseobecného súdu z 3. marca 2010, Freistaat Sachsen a i./Komisia, [7]T-102/07 a T-120/07, Zb. s. II-585, bod 180). 39 Napokon z judikatúry vyplýva, ze hoci sa rozhodnutie Komisie vyplývajúce z ustálenej rozhodovacej praxe môze odôvodnit v súhrnnej podobe, napríklad prostredníctvom odkazu na takúto prax, Komisia musí výslovne rozvinút svoju úvahu, ak zasla podstatne dalej ako v predchádzajúcich rozhodnutiach (rozsudky Súdneho dvora z 26. novembra 1975, Groupement des fabricants de papiers peints de Belgique a i./Komisia, [8]73/74, Zb. s. 1491, bod 31; z 11. decembra 2008, Komisia/Département du Loiret, [9]C-295/07 P, Zb. s. I-9363, bod 44, a z 29. septembra 2011, Elf Aquitaine/Komisia, [10]C-521/09 P, Zb. s. I-8947, bod 155). 40 Zalobný dôvod týkajúci sa nedostatocného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia treba skúmat z hladiska týchto zásad. 41 V tejto veci z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia sa po prvýkrát dostala k skúmaniu otázky, ci opatrenia financované príspevkami státu a zároven dobrovolnými príspevkami subjektov z odvetvia môzu predstavovat státnu pomoc v zmysle ustanovení clánku 87 ods. 1 ES. Komisii preto prinálezalo podrobne odpovedat na tvrdenia Francúzskej republiky v správnom konaní týkajúce sa posúdení odvetvových podielov ako státnych prostriedkov. 42 V odôvodneniach 24 az 28 napadnutého rozhodnutia Komisia najprv detailne skúmala mechanizmus financovania sporných opatrení. Konstatovala, ze tieto opatrenia boli scasti financované z fondu spravovaného schválenými polnohospodárskymi hospodárskymi výbormi, ktorý bol naplnaný na základe tých istých zásad, ako sú zásady uplatnitelné na pomoc Spolocenstva stanovené v clánku 15 nariadenia Rady (ES) c. 2200/96 z 28. októbra 1996 o spolocnej organizácii trhu s ovocím a zeleninou [[11]Ú. v. ES L 297, s. 1; Mim. vyd. 03/020, s. 55], cize prostredníctvom pomoci z verejných zdrojov a zároven z financných príspevkov výrobcov urcených podla mnozstva alebo hodnoty ovocia a zeleniny uvedených na trh, pricom uvedené príspevky predstavovali od 30 % do 50 % celkovej sumy týchto fondov. Clenské príspevky organizácií výrobcov vsak boli uhrádzané na dobrovolnom základe a správny orgán neulozil povinnost platit ich. Dôsledkom nezaplatenia týchto clenských príspevkov bolo to, ze organizácie dotknutých výrobcov nedostali pomoc z verejných zdrojov. 43 Z odôvodnenia 40 napadnutého rozhodnutia dalej vyplýva, ze Francúzska republika v liste zo 4. októbra 2005, ktorým predlozila svoje pripomienky k rozhodnutiu o zacatí konania vo veci formálneho zistovania, uviedla, ze príspevky uhrádzané subjektmi z odvetvia a urcené na financovanie plánov kampane nemozno povazovat za státne prostriedky, kedze boli uhrádzané na dobrovolnom základe, orgány verejnej moci ich povinne nerozsírili na vsetky organizácie dotknutých výrobcov a schválené polnohospodárske hospodárske výbory s nimi mohli volne nakladat. 44 Komisia v odôvodneniach 43 az 62 napadnutého rozhodnutia skúmala, ci môzu byt sporné opatrenia posúdené ako státna pomoc v zmysle ustanovení clánku 87 ods. 1 ES. V odôvodneniach 52 az 56 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze judikatúra Súdneho dvora (rozsudky Súdneho dvora z 22. marca 1977, Steinike & Weinlig, [12]78/76, Zb. s. 595, a z 11. novembra 1987, Francúzsko/Komisia, [13]259/85, Zb. s. 4393, bod 23) ju zaväzuje, aby sa pri urcovaní, ci je schéma státnej pomoci státnou pomocou v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, riadila pravidlami a vplyvom tejto schémy pomoci, a ze povinná alebo dobrovolná povaha predmetných príspevkov nezohráva pri uplatnovaní tejto zásady nijakú úlohu. Okrem toho v odôvodneniach 57 az 61 napadnutého rozhodnutia skúmala judikatúru týkajúcu sa pojmu státne prostriedky (rozsudok Súdneho dvora z 15. júla 2004, Pearle a i., [14]C-345/02, Zb. s. I-7139, a rozsudok Súdu prvého stupna z 20. septembra 2007, Salvat pčre & fils a i./Komisia, [15]T-136/05, Zb. s. II-4063) a usúdila, ze táto judikatúra uvedenú zásadu nespochybnila. Napokon v odôvodnení 61 napadnutého rozhodnutia zdôraznila, ze hoci v tomto prípade boli príspevky dobrovolné, existovali silné verejné stimuly pristúpit k nim. V odôvodnení 62 napadnutého rozhodnutia tak Komisia dospela k záveru, ze sporné opatrenia predstavovali státnu pomoc v zmysle ustanovení clánku 87 ods. 1 ES. 45 Samotná okolnost, ze judikatúra, na ktorú Komisia odkázala v napadnutom rozhodnutí, sa týka len povinných príspevkov, nemôze stacit na preukázanie, ze odôvodnenie napadnutého rozhodnutia bolo nedostatocné. Treba pripomenút, ze sudca Únie nikdy neskúmal otázku, ci opatrenia financované príspevkami státu a zároven dobrovolnými príspevkami subjektov z odvetvia môzu predstavovat státnu pomoc v zmysle ustanovení clánku 87 ods. 1 ES. Komisia navyse v napadnutom rozhodnutí spresnila, ze usudzuje, ze judikatúra týkajúca sa povinných príspevkov sa vztahuje na predmetné sporné opatrenia, kedze dobrovolná povaha príspevkov bola v tomto prípade podstatne formálneho charakteru vzhladom na to, ze výrobcovia boli silno stimulovaní zúcastnovat sa na tomto mechanizme. Skutocnost, ze toto spresnenie Komisia uviedla v odôvodnení 61 napadnutého rozhodnutia a nie v nadväznosti na odôvodnenie 55, nemôze mat negatívny vplyv na výslovnú povahu úvahy Komisie, hoci Francúzska republika tvrdí opak. 46 Napadnuté rozhodnutie preto dostatocne jasne, výslovne a nepochybne vyjadruje úvahu Komisie pri urcení, ci opatrenia financované príspevkami státu a zároven dobrovolnými príspevkami subjektov z odvetvia mohli podla nej predstavovat státnu pomoc v zmysle ustanovení clánku 87 ods. 1 ES, takze umoznuje Vseobecnému súdu vykonat preskúmanie jeho zákonnosti a dotknutým osobám oboznámit sa s dôvodmi prijatého opatrenia, aby mohli bránit svoje práva a overit, ci rozhodnutie je alebo nie je dôvodné. 47 Z predchádzajúceho vyplýva, ze prvý zalobný dôvod zalozený na nedostatocnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia je potrebné zamietnut. O druhom zalobnom dôvode, zalozenom na nesprávnom právnom posúdení, kedze Komisia posúdila opatrenia financované dobrovolnými príspevkami dotknutého odvetvia ako státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES 48 Francúzska republika usudzuje, ze Komisia sa tým, ze posúdila opatrenia financované dobrovolnými príspevkami dotknutého odvetvia ako státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, dopustila nesprávneho právneho posúdenia. Prípustnost tvrdení týkajúcich sa skutkových okolností, ktoré neboli popreté v správnej casti 49 Komisia na úvod tvrdí, ze Francúzska republika nemôze pred Vseobecným súdom popierat poznámky Fedecom-u uvedené v jeho pripomienkach z 20. októbra 2005 týkajúce sa úloh subjektov z odvetvia a Oniflhor-u pri definovaní výsky odvetvového podielu a sporných opatrení a pri vykonávaní týchto opatrení. 50 V prvom rade usudzuje, ze Francúzska republika mala tento dôvod vzhladom na to, ze sa týka nesprávneho posúdenia skutkového stavu, ci dokonca zjavne nesprávneho posúdenia, uviest samostatne vo vztahu k dôvodu zalozenému na nesprávnom právnom posúdení. Z písomností Francúzskej republiky vsak vyplýva, ze tieto podklady plánovala pouzit ako tvrdenia na podporu svojho zalobného dôvodu zalozeného na nesprávnom právnom posúdení, ktorého sa mala dopustit Komisia pri posúdení opatrení financovaných dobrovolnými príspevkami dotknutého odvetvia ako státnej pomoci v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. 51 Komisia v druhom rade usudzuje, ze tieto tvrdenia sú neprípustné, pretoze Francúzska republika vo vztahu k poznámkam, ktoré uviedol Fedecom vo svojich pripomienkach z 20. októbra 2005 v rámci konania vo veci formálneho zistovania, neuviedla ziadnu námietku. 52 Z ustálenej judikatúry vyplýva, ze clenský stát, ktorý poskytol alebo chce poskytnút pomoc na základe výnimky z pravidiel Zmluvy, má voci Komisii povinnost spolupráce v konaní, na ktorom sa zúcastnuje, a v rámci tejto povinnosti musí najmä poskytnút vsetky podklady, ktoré tejto institúcii umoznia overit, ze sú splnené podmienky pozadovanej výnimky (rozsudok Súdneho dvora z 28. apríla 1993, Taliansko/Komisia, [16]C-364/90, Zb. s. I-2097, bod 20; rozsudky Súdu prvého stupna z 15. decembra 1999, Freistaat Sachsen a i./Komisia, [17]T-132/96 a T-143/96, Zb. s. II-3663, bod 140, a z 11. februára 2009, Iride a Iride Energia/Komisia, [18]T-25/07, Zb. s. II-245, bod 100). Zákonnost rozhodnutia v oblasti státnej pomoci tak treba posudzovat v závislosti od informácií, ktoré mohla mat Komisia k dispozícii v okamihu, ked toto rozhodnutie prijala (rozsudok Súdneho dvora z 11. septembra 2003, Belgicko/Komisia, [19]C-197/99 P, Zb. s. I-8461, bod 86; pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 10. júla 1986, Belgicko/Komisia, [20]234/84, Zb. s. 2263, bod 16). Vyplýva z toho najmä, ze pokial pojem státna pomoc zodpovedá objektívnej situácii, ktorá sa posudzuje v case, ked Komisia prijíma rozhodnutie, treba pri vykonávaní tohto súdneho preskúmania vziat do úvahy posúdenia vykonané práve k tomuto dátumu (rozsudok Chronopost a La Poste/UFEX a i., uz citovaný, bod 144). V prípade absencie odlisných informácií od dotknutých osôb je teda Komisia oprávnená vychádzat zo skutkových okolností, hoci nesprávnych, ktoré má k dispozícii v case prijatia konecného rozhodnutia, za predpokladu, ze dotknuté skutkové okolnosti boli predmetom príkazu na poskytnutie potrebných informácií adresovaného Komisiou clenskému státu (rozsudok Súdu prvého stupna z 19. októbra 2005, Freistaat Thüringen/Komisia, [21]T-318/00, Zb. s. II-4179, bod 88). 53 Rovnako z ustanovení clánku 13 ods. 1 nariadenia Rady (ES) c. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku 93 Zmluvy o ES ([22]Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339) vyplýva, ze na konci konania vo veci formálneho zistovania týkajúceho sa protiprávnej pomoci prijme Komisia rozhodnutie na základe dostupných informácií, najmä tých, ktoré clenský stát poskytol v odpovedi na ziadosti Komisie o informácie. 54 V predmetnom prípade z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Fedecom podal 20. októbra 2005 svoje pripomienky ako tretia dotknutá osoba, pricom opísal najmä zlozenie, spôsob financovania a úlohy schválených polnohospodárskych hospodárskych výborov pri poskytovaní predmetnej pomoci, a ze tieto pripomienky boli zaslané 1. decembra 2005 francúzskym orgánom spolu s informáciou, ze na predlozenie svojich pripomienok majú lehotu jedného mesiaca. Tieto orgány vo svojom liste z 28. decembra 2005 tieto informácie nepopreli a okrem toho v nom povolili zaslanie ich listov z 26. decembra 2002 a 22. júla 2003 Fedecom-u a poskytli opravu týkajúcu sa výsky pomoci vyplatenej v roku 2002. 55 Zo zásad citovaných v bodoch 52 a 53 vyssie vyplýva, ze Francúzska republika nemôze obsah skutkových pripomienok predlozených dotknutou tretou osobou pocas správneho konania, pokial jej boli dorucené, spochybnit po prvýkrát az v stádiu súdneho konania. Samotná okolnost, ze na tieto skutkové okolnosti nereagovala, pretoze súhlasila so závermi Fedecom-u, nepostacuje na obídenie zásady potrebného úcinku správneho konania. 56 Tvrdenia, ktorými Francúzska republika spochybnuje poznámky Fedecom-u uvedené v jeho pripomienkach z 20. októbra 2005 týkajúce sa úloh subjektov z odvetvia a Oniflhor-u pri definovaní výsky odvetvového podielu a sporných opatrení a pri vykonávaní týchto opatrení, treba preto zamietnut ako neprípustné. Vseobecné zásady týkajúce sa pojmu státne prostriedky 57 Je vhodné pripomenút, ze clánok 87 ods. 1 ES vyhlasuje pomoc poskytovanú clenským státom alebo akoukolvek formou zo státnych prostriedkov, ktorá narúsa hospodársku sútaz alebo hrozí jej narusením tým, ze zvýhodnuje urcitých podnikatelov alebo výrobu urcitých druhov tovaru, za nezlucitelnú so spolocným trhom, pokial ovplyvnuje obchod medzi clenskými státmi. 58 Na to, aby sa zvýhodnenie mohlo kvalifikovat ako pomoc v zmysle tohto clánku, musí byt toto zvýhodnenie jednak poskytnuté priamo alebo nepriamo zo státnych prostriedkov a jednak pripísatelné státu (rozsudky Súdneho dvora z 21. marca 1991, Taliansko/Komisia, [23]C-303/88, Zb. s. I-1433, bod 11; zo 16. mája 2002, Francúzsko/Komisia, [24]C-482/99, Zb. s. I-4397, bod 24, a z 20. novembra 2003, GEMO, [25]C-126/01, Zb. s. I-13769, bod 24). 59 Dalej zo znenia clánku 87 ods. 1 ES vyplýva, ze za pomoc sa povazujú iba výhody poskytnuté priamo alebo nepriamo zo státnych prostriedkov. Rozlisovanie medzi "pomocou poskytovanou clenským státom" a pomocou poskytovanou "zo státnych prostriedkov", vytvorené v tomto ustanovení, totiz neznamená, ze vsetky výhody priznané státom predstavujú státnu pomoc bez ohladu na to, ci sú alebo nie sú financované zo státnych prostriedkov, ale jeho cielom je len zaclenit do tohto pojmu tak výhody priamo poskytované státom, ako aj výhody poskytované prostredníctvom verejných alebo súkromných institúcií, ktoré tento stát poveril alebo zriadil (rozsudok Súdneho dvora z 13. marca 2001, PreussenElektra, [26]C-379/98, Zb. s. I-2099, bod 58). 60 Okrem toho treba pripomenút, ze z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, ze clánok 87 ods. 1 ES zahrna vsetky penazné prostriedky, ktoré môzu orgány verejnej moci skutocne pouzit na podporu hospodárskych subjektov, pricom nie je podstatné, ci sú tieto prostriedky trvalou súcastou majetku uvedených orgánov verejnej moci. Preto aj ked sumy zodpovedajúce spornému opatreniu nie sú trvale v drzbe orgánov verejnej moci, skutocnost, ze sú neustále pod verejnou kontrolou, a teda k dispozícii príslusným vnútrostátnym orgánom, stací na to, aby boli kvalifikované ako státne prostriedky (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora zo 16. mája 2000, Francúzsko/Ladbroke Racing a Komisia, [27]C-83/98 P, Zb. s. I-3271, bod 50, a zo 16. mája 2002, Francúzsko/Komisia, uz citovaný, bod 37). Ani pôvodne súkromná povaha prostriedkov nebráni tomu, aby boli povazované za státne prostriedky v zmysle ustanovení clánku 87 ods. 1 ES (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 12. decembra 1996, Air France/Komisia, [28]T-358/94, Zb. s. II-2109, body 63 az 65). 61 Podla judikatúry samotná okolnost, ze schéma dotácií, z ktorej majú výhody urcité hospodárske subjekty daného odvetvia, je financovaná v celom rozsahu alebo scasti príspevkami nariadenými orgánom verejnej moci a vyberanými od dotknutých hospodárskych subjektov, nestací sa to, aby bola tejto schéme odnatá povaha pomoci poskytovanej clenským státom v zmysle clánku 87 ods. 1 ES (rozsudky Súdneho dvora Steinike & Weinlig, uz citovaný, bod 22, a z 11. novembra 1987, Francúzsko/Komisia, uz citovaný, bod 23; pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 2. júla 1974, Taliansko/Komisia, [29]173/73, Zb. s. 709, body 27 a 35). 62 Na druhej strane zasa Súdny dvor odmietol posúdit ako státne prostriedky zdroje zozbierané verejnoprávnou institúciou prostredníctvom príspevkov vyberaných výlucne od hospodárskych subjektov, ktoré boli adresátmi predmetného opatrenia, pricom tieto zdroje neboli nikdy dané k dispozícii vnútrostátnym orgánom a slúzili na financovanie postupov, o ktorých rozhodovali len dotknuté subjekty (pozri v tomto zmysle rozsudok Pearle a i., uz citovaný, body 36 az 39). 63 Relevantným kritériom na posúdenie existencie verejných prostriedkov bez ohladu na ich originálny pôvod je preto stupen zásahu orgánu verejnej moci do definovania predmetných opatrení a spôsobov ich financovania. 64 Samotná okolnost, ze príspevky dotknutých hospodárskych subjektov urcené na ciastocné financovanie predmetných opatrení mali len dobrovolnú a nie povinnú povahu, nestací na spochybnenie tejto zásady. Stupen zásahu orgánu verejnej moci do týchto príspevkov totiz môze byt vysoký, hoci tieto príspevky nemajú povinnú povahu. 65 Zo vsetkého, co bolo uvedené vyssie, vyplýva, ze na urcenie, ci sa Komisia dopustila nesprávneho právneho posúdenia tým, ze posúdila sporné opatrenia ako státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, treba skúmat úlohu orgánu verejnej moci pri definovaní týchto opatrení a spôsobov ich financovania. 66 Pokial ide o posúdenie úlohy orgánu verejnej moci pri definovaní sporných opatrení, Vseobecný súd k tomu musí pristúpit globálne, bez moznosti rozlisovat v závislosti od spôsobu ich financovania, kedze verejné a súkromné príspevky boli spolocne vlozené do prevádzkového fondu ako rovnaké druhovo urcené veci. Skúmanie podmienok schémy plánov kampane 67 Je potrebné skúmat podmienky schémy sporných opatrení, najmä urcovanie výsky verejných a súkromných príspevkov urcených na ich financovanie a definíciu podmienok ich pouzívania. 68 Pokial ide v prvom rade o urcenie výsky verejných a súkromných príspevkov urcených na financovanie sporných opatrení, zo spisu a najmä z listu Fedecom-u z 20. októbra 2005 vyplýva, ze Oniflhor, verejnoprávne zariadenie priemyselnej a obchodnej povahy pod správou státu, rozhodoval jednostranne o sumách pridelených do plánov kampane, ako aj o výske príspevkov, ktoré mali do plánov kampane vkladat schválené polnohospodárske hospodárske výbory. Tieto príspevky stanovoval Oniflhor, ktorý urcoval percento mnozstva alebo hodnoty ovocia a zeleniny, skutocne uvádzaných na trh výrobcami, ktorí boli príjemcami opatrení, a vyberali ich schválené polnohospodárske hospodárske výbory od vnútrostátnych sekcií kazdého výrobku, pricom ich následne odvádzali Oniflhor-u. Oniflhor k týmto sumám pridával pomoc z verejných prostriedkov predstavujúcu 50 az 70 % celkovej pomoci. V prípade nezaplatenia odvetvových podielov výrobcami sa pomoc pridelená Oniflhor-om neodvádzala výrobcom a zostávala blokovaná na úrovni schválených polnohospodárskych hospodárskych výborov, ktoré boli povinné vrátit ju Oniflhor-u. 69 Na rozdiel od iných príspevkov vyberaných schválenými polnohospodárskymi hospodárskymi výbormi tieto príspevky neboli povinné, ako potvrdzuje skutocnost, ze urcité organizácie výrobcov ich odmietli uhradit. Na tieto príspevky sa preto nemohli vztahovat ustanovenia Polnohospodárskeho zákonníka týkajúce sa povinných príspevkov. 70 Z ustanovení clánkov R*553-2 a R*553-6 Polnohospodárskeho zákonníka totiz vyplýva, ze sa vztahujú len na zápisné a clenské príspevky na fungovanie, ktoré povinne odvádzajú výrobcovia uznaným zoskupeniam polnohospodárskych výrobcov a schváleným polnohospodárskym hospodárskym výborom. Francúzska republika sa preto nemôze odvolávat na pravidlá týkajúce sa prijatia tohto zápisného a týchto clenských príspevkov uznanými zoskupeniami polnohospodárskych výrobcov, tak ako sú definované v clánku R*553-5 Polnohospodárskeho zákonníka. 71 Rovnako clánok R*553-7 Polnohospodárskeho zákonníka, ktorý stanovuje, ze pokial bolo schválenému polnohospodárskemu hospodárskemu výboru priznané rozsírenie pravidla stanoveného pre výrobcov a zoskupenia v jeho pôsobnosti na vsetkých výrobcov z jeho hospodárskej oblasti, uvedení výrobcovia, pre ktorých sa toto pravidlo stalo záväzným, sú na základe ministerskej vyhlásky povinní uhradit vsetky clenské príspevky urcené podla hodnoty produkcie uvádzanej na trh alebo ich cast, sa nevztahoval na príspevky urcené na financovanie plánov kampane. V tejto súvislosti je vhodné pripomenút, ze judikatúra povazuje za protiprávnu kazdú povinnost zúcastnovat sa na financovaní fondov zalozených organizáciou výrobcov ulozenú výrobcom, ktorí nie sú jej clenmi, pokial táto povinnost slúzi na financovanie aktivít, ktoré sú samy osebe posúdené ako odporujúce právu Spolocenstva (rozsudok Súdneho dvora z 25. novembra 1986, Cerafel, [30]218/85, Zb. s. 3513, bod 22). 72 Francúzska republika sa dalej nemôze dovolávat ustanovení clánku 15 nariadenia c. 2200/96 o spolocnej organizácii trhu s ovocím a so zeleninou. Prevádzkové programy vykonané v rámci tohto ustanovenia mali síce s plánmi kampane spolocnú samotnú skutocnost, ze boli spolufinancované orgánom verejnej moci a príspevkami zdruzených výrobcov urcenými podla mnozstva alebo hodnoty ovocia a zeleniny uvádzaných na trh, je vsak nesporné, ze tieto ustanovenia sa nevztahovali na sporné opatrenia, ale len na opatrenia prijaté v rámci spolocnej organizácie trhu s ovocím a so zeleninou. 73 Francúzska republika v kazdom prípade neposkytla ziadny iný dôkazný prostriedok, ktorý by umoznil usúdit, ze výsku príspevku odvádzaného výrobcami urcovali títo výrobcovia. 74 Zo vsetkého, co bolo uvedené vyssie, vyplýva, ze o výske clenských príspevkov odvádzaných schválenými polnohospodárskymi hospodárskymi výbormi, ako aj o celkových sumách pridelených do plánov kampane rozhodoval jednostranne Oniflhor. 75 Pokial ide v druhom rade o definíciu obsahu sporných opatrení a podmienok ich vykonávania, zo spisu a najmä z informácií zaslaných Fedecom-om 20. októbra 2005 vyplýva, ze sporné opatrenia urcoval Oniflhor prostredníctvom rozhodnutí opatrených peciatkou jeho riaditela a státneho kontrolóra a ze schválené polnohospodárske hospodárske výbory sa na ich definovaní nezúcastnovali a nemali ziadnu mieru volnej úvahy pri ich vykonávaní. 76 Francúzska republika sa vsak domnieva, ze úcelom rozhodnutia Oniflhor-u bolo len zaznamenat podiely, ktoré sa zaviazali hradit subjekty z odvetvia a orgány verejnej moci. 77 Tvrdí, ze sporné opatrenia definovali a vykonávali len subjekty z odvetvia a ze zásah Oniflhor-u spocíval len v uplatnovaní rozhodnutí týchto subjektov a v úcasti na ich financovaní. Svoju argumentáciu opiera o dva dokumenty, predlozené po prvýkrát v stádiu repliky, ktorými chce preukázat úlohu iniciatívy, ktorú mali polnohospodárske hospodárske výbory v plánoch kampane. Z bodu 55 vyssie vsak vyplýva, ze Francúzska republika nemôze pravdivost pripomienok tretej dotknutej osoby pocas správneho konania, pokial jej boli dorucené a nepoprela ich obsah, spochybnit po prvýkrát az v stádiu súdneho konania. 78 V kazdom prípade treba zdôraznit, ze tieto listy, ktoré Oniflhor-u v roku 2001 zaslali vnútrostátne sekcie dvoch schválených polnohospodárskych hospodárskych výborov pre výrobky, umoznujú len dospiet k záveru, ze v období, pocas ktorého doslo k protiprávnemu konaniu, schválené polnohospodárske hospodárske výbory dvakrát predlozili Oniflhor-u návrhy na prijatie opatrení v rámci plánov kampane. Nestacia vsak na spochybnenie informácií zaslaných Fedecom-om 20. októbra 2005, podla ktorých schválené polnohospodárske hospodárske výbory nemali právomoc na definovanie opatrení prijatých v rámci plánov kampane a táto úloha prinálezala výlucne Oniflhor-u. 79 Dalej je vhodné zdôraznit, ze Francúzska republika vo svojich písomnostiach uznala, ze schválené polnohospodárske hospodárske výbory mali povinnost uplatnovat opatrenia upravené v rámci plánov kampane, tak ako boli definované rozhodnutím riaditela Oniflhor-u. Skutocnost, ze túto okolnost odôvodnuje úcast Oniflhor-u na financovaní uvedených opatrení, nemá vplyv na posúdenie stupna kontroly orgánu verejnej moci nad vykonávaním týchto opatrení. 80 Francúzska republika napokon uvádza, ze na rozdiel od situácie prevazujúcej vo veci, v ktorej bol vydaný uz citovaný rozsudok Air France/Komisia (bod 65), Oniflhor nemohol volne disponovat s fondmi odvádzanými subjektmi z odvetvia, kedze uvedené fondy spravovali schválené polnohospodárske hospodárske výbory. Z judikatúry Súdneho dvora uvedenej v bode 60 vyssie vsak vyplýva, ze aj ked sumy nie sú trvale v drzbe orgánov verejnej moci, skutocnost, ze sú neustále pod verejnou kontrolou, a teda k dispozícii príslusným vnútrostátnym orgánom, stací na to, aby boli kvalifikované ako státne prostriedky. 81 V tejto veci mal stát vykonávaním svojho dominantného vplyvu na definovanie a vykonávanie sporných opatrení bez problémov moznost orientovat pouzívanie prostriedkov pridelených schváleným polnohospodárskym hospodárskym výborom na prípadné financovanie osobitných výhod v prospech urcitých výrobcov. 82 Bolo totiz preukázané, ze schválené polnohospodárske hospodárske výbory nemali ziadnu mieru volnej úvahy pri vykonávaní opatrení definovaných Oniflhor-om. 83 Dalej z viacerých ustanovení Polnohospodárskeho zákonníka vyplýva, ze správny orgán mal právomoc dôkladnej a stálej kontroly nad predmetnými sumami. Podla clánku R*553-10 Polnohospodárskeho zákonníka sa totiz kontrola ministra polnohospodárstva nad schválenými hospodárskymi výbormi týka najmä úctovníctva a správnosti cinností týchto organizácií, ako aj pouzívania prijatej pomoci. Na tento úcel clánok R*553-13 stanovuje, ze poverení úradníci ministerstva polnohospodárstva majú prístup do vsetkých priestorov schválených polnohospodárskych hospodárskych výborov a ze sa tam môzu oboznámit so vsetkými úctovnými alebo administratívnymi podkladmi, listami alebo dokumentmi. 84 Napokon je vhodné zdôraznit prevazujúcu úlohu zohrávanú státom v schválených polnohospodárskych hospodárskych výboroch, v rámci ktorých je stát zastúpený prefektom regiónu. Z ustanovení Polnohospodárskeho zákonníka totiz vyplýva, ze k ziadosti o schválenie ktoréhokolvek polnohospodárskeho hospodárskeho výboru adresovanej na základe clánku R*552-1 uvedeného zákonníka ministrovi polnohospodárstva s cielom stat sa príjemcom verejnej pomoci musia byt na základe clánku R*552-2 toho istého zákonníka prilozené urcité prílohy, medzi ktoré patria "stanovy výboru", ktoré musia obsahovat podmienky stanovujúce, ze "pravidlá stanovené výborom sa uplatnujú az po schválení ministrom polnohospodárstva", "vyhlásenie spresnujúce povahu a formy pomoci, ktorú môze výbor prípadne poskytnút svojim clenom", a texty pravidiel vytvorených výborom v súlade s ustanoveniami clánku L.552-1". Podla clánku R.552-10 Polnohospodárskeho zákonníka môze schválený polnohospodársky hospodársky výbor vydávat nové pravidlá alebo menit uz schválené pravidlá len s výslovným súhlasom ministra polnohospodárstva. Navyse clánok R.552-11 Polnohospodárskeho zákonníka stanovuje, ze minister polnohospodárstva vymenúva pri kazdom schválenom polnohospodárskom hospodárskom výbore zástupcu, ktorý má pri výbore úlohu technického poradcu, ktorý sa zúcastnuje alebo sa za podmienok stanovených ministrom polnohospodárstva môze dat zastúpit na stretnutiach správnej rady a valného zhromazdenia, môze sa na mieste oboznámit so vsetkými podkladmi a dokumentmi týkajúcimi sa cinnosti výboru alebo organizácií, ktoré sú jeho súcastou, alebo si ich nechat zaslat, a je pravidelne informovaný o vsetkých rozhodnutiach prijatých správnou radou a valným zhromazdením. Rovnako clánok 1 arręté du ministre de l'Agriculture du 30 octobre 2000 relatif aux modalités de la représentation de l'État auprčs des comités économiques agricoles dans le secteur des fruits et légumes (vyhláska ministra polnohospodárstva z 30. októbra 2000 o podmienkach zastupovania státu pri polnohospodárskych hospodárskych výboroch v odvetví ovocia a zeleniny, JORF z 15. novembra 2000, s. 18079) stanovuje, ze prefekt regiónu alebo jeho zástupca sa zo zákona zúcastnuje na vsetkých zasadnutiach, na ktorých sa prijímajú rozhodnutia riadiacich orgánov schválených polnohospodárskych hospodárskych výborov, a ze je adresátom vsetkých rozhodnutí a zápisníc vypracovaných v tomto rámci. Clánok 2 toho istého textu zveruje zástupcovi státu, ktorému na tento úcel v prípade potreby poskytuje súcinnost Oniflhor, povinnost zabezpecit, aby tieto výbory vykonávali úlohy, ktoré sú im zverené, v súlade s orientáciami stanovenými zákonmi a inými právnymi predpismi, a uvádza, ze tento zástupca na uvedený úcel povinne este pred vykonaním potvrdzuje rozhodnutia riadiacich orgánov výborov, v tomto prípade valného zhromazdenia alebo správnej rady, ako aj uzatvorené dohody, pokial smerujú k stanoveniu povinností clenov výboru alebo pokial stanovujú podmienky vyuzívania státnych verejných financií v oblasti fungovania alebo investícií v odvetví výroby alebo financií Spolocenstva. Dotknuté rozhodnutia sú vykonatelné len s takýmto potvrdením. 85 Francúzska republika pripustila túto dôlezitú úlohu státu vo fungovaní schválených polnohospodárskych hospodárskych výborov. Skutocnost, ze túto úlohu vysvetluje moznost uvedených výborov urobit svoje pravidlá povinné pre vsetkých výrobcov dotknutého regiónu, nemá vplyv na posúdenie prítomnosti státu v týchto výboroch. 86 Francúzska republika dalej tvrdí, ze hoci sa zástupca prefekta regiónu zúcastnuje na zasadnutiach riadiacich orgánov polnohospodárskeho hospodárskeho výboru, nepodiela sa na rozhodnutiach prijatých uvedenými orgánmi. Z uz citovaných ustanovení clánku 2 arręté du ministre de l'Agriculture du 30 octobre 2000 vsak vyplýva, ze rozhodnutia riadiacich orgánov výborov a dohody týkajúce sa podmienok vyuzívania verejných financií sú vykonatelné len vtedy, ak majú potvrdenie prefekta regiónu alebo jeho zástupcu. 87 Zo vsetkého, co bolo uvedené vyssie, vyplýva, ze o opatreniach financovaných plánmi kampane a o podmienkach ich vykonávania rozhodoval jednostranne Oniflhor a ze schválené polnohospodárske hospodárske výbory boli síce poverené spravovaním prevádzkových fondov urcených na financovanie týchto opatrení, no pri ich vykonávaní nemali ziadnu mieru volnej úvahy. 88 Na záver treba konstatovat, ze definovanie sporných opatrení a podmienok ich vykonávania prinálezalo Oniflhor-u, verejnoprávnemu zariadeniu priemyselnej a obchodnej povahy pod správou státu. Naproti tomu adresáti opatrení mali len právomoc zúcastnit sa alebo sa nezúcastnit na systéme, ktorý takto definoval Oniflhor, a to tak, ze súhlasili s odvedením odvetvových podielov stanovených Oniflhor-om alebo to odmietli. Preto treba usúdit, ze sporné opatrenia predstavovali státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. 89 Preto je potrebné zamietnut druhý zalobný dôvod, zalozený na nesprávnom právnom posúdení týkajúcom sa pojmu státne prostriedky, a teda aj zalobu ako celok. O trovách 90 Podla clánku 87 ods. 2 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu je úcastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. 91 Kedze Francúzska republika vo veci nemala úspech, je opodstatnené zaviazat ju na náhradu trov konania v súlade s návrhmi Komisie. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (siesta komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Zaloba sa zamieta. 2. Francúzska republika je povinná nahradit trovy konania. Kanninen Wahl Soldevila Fragoso Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 27. septembra 2012. Podpisy __________________________________________________________________ ( [31]*1 ) Jazyk konania: francúzstina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXV1GUBj/L94187-8940TMP.html#t-ECR_62009TJ0139_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2005:233:TOC 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2009:127:TOC 4. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0367&locale=SK 5. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009T?0238&locale=SK 6. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0341&locale=SK 7. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007T?0102&locale=SK 8. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61974??0073&locale=SK 9. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0295&locale=SK 10. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0521&locale=SK 11. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1996:297:TOC 12. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61976??0078&locale=SK 13. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61985??0259&locale=SK 14. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002C?0345&locale=SK 15. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005T?0136&locale=SK 16. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61990C?0364&locale=SK 17. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61996T?0132&locale=SK 18. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007T?0025&locale=SK 19. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0197&locale=SK 20. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61984??0234&locale=SK 21. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000T?0318&locale=SK 22. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1999:083:TOC 23. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61988C?0303&locale=SK 24. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0482&locale=SK 25. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001C?0126&locale=SK 26. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0379&locale=SK 27. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0083&locale=SK 28. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0358&locale=SK 29. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61973??0173&locale=SK 30. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61985??0218&locale=SK 31. file:///tmp/lynxXXXXV1GUBj/L94187-8940TMP.html#c-ECR_62009TJ0139_SK_01-E0001