ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (ôsma komora) zo 14. novembra 2012 ( [1]*1 ) "Hospodárska sútaz -- Správne konanie -- Zaloba o neplatnost -- Akty prijaté v priebehu inspekcie -- Prechodné opatrenia -- Neprípustnost -- Rozhodnutie, ktorým sa nariaduje inspekcia -- Povinnost odôvodnenia -- Ochrana súkromia -- Dostatocne vázne nepriame dôkazy -- Súdne preskúmanie" Vo veci T-135/09, Nexans France SAS, so sídlom v Parízi (Francúzsko), Nexans SA, so sídlom v Parízi, v zastúpení: M. Powell, solicitor, J.-P. Tran Thiet, advokát, a G. Forwood, barrister, zalobkyne, proti Európskej komisii, v zastúpení: pôvodne X. Lewis a N. von Lingen, neskôr N. von Lingen a V. Di Bucci, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorej predmetom je po prvé návrh na zrusenie rozhodnutia Komisie K(2009) 92/1 z 9. januára 2009, ktoré Nexans SA a jej dcérskej spolocnosti Nexans France SAS nariaduje podrobit sa inspekcii na základe clánku 20 ods. 4 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 [ES] a 82 [ES] ([2]Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002 s. 205) (vec COMP/39.610), po druhé návrh, aby Vseobecný súd vyhlásil za protizákonné rozhodnutie prijaté Komisiou prekopírovat pocas tejto inspekcie celý obsah niektorých pocítacových súborov na úcely ich preskúmania v jej kanceláriách, po tretie návrh na zrusenie rozhodnutia prijatého Komisiou vypocut zamestnanca spolocnosti Nexans France pocas inspekcie a po stvrté návrh, aby Vseobecný súd nariadil voci Komisii urcité opatrenia, VSEOBECNÝ SÚD (ôsma komora), v zlození: predseda komory L. Truchot, sudcovia M. E. Martins Ribeiro a H. Kanninen (spravodajca), tajomník: J. Weychert, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 19. októbra 2011, vyhlásil tento Rozsudok Skutkové okolnosti 1 Zalobkyne, Nexans SA a jej 100 % dcérska spolocnost Nexans France SAS, sú francúzske spolocnosti cinné v odvetví elektrických káblov. 2 Rozhodnutím K(2009) 92/1 z 9. januára 2009 Komisia Európskych spolocenstiev nariadila spolocnosti Nexans a vsetkým podnikom, ktoré priamo alebo nepriamo ovláda, vrátane spolocnosti Nexans France, podrobit sa inspekcii na základe clánku 20 ods. 4 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 [ES] a 82 [ES] ([3]Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002 s. 205) (dalej len "rozhodnutie o inspekcii"). 3 Clánok 1 rozhodnutia o inspekcii znie takto: "Nexans..., ako aj vsetky podniky, ktoré priamo alebo nepriamo ovláda(jú), vrátane Nexans France..., majú týmto povinnost podriadit sa inspekcii týkajúcej sa [jej] (ich) prípadnej úcasti na protisútazných dohodách a/alebo zosúladených postupoch v rozpore s clánkom 81 [ES...] v súvislosti s dodaním elektrických káblov a súvisiaceho materiálu, vrátane, okrem iného, podmorských elektrických káblov vysokého napätia, a v niektorých prípadoch podzemných elektrických káblov vysokého napätia, ktoré zahrnajú predlozenie zosúladených ponúk vo verejných obstarávaniach, pridelovanie zákazníkov, ako aj nedovolenú výmenu citlivých obchodných informácií týkajúcich sa dodania týchto výrobkov. Inspekcia sa môze vykonat na vsetkých miestach riadených podnikom... Nexans..., ako aj vsetky podniky, ktoré priamo alebo nepriamo ovláda(jú), vrátane Nexans France..., povolí úradníkom a iným osobám povereným Komisiou na vykonanie inspekcie a úradníkom a iným osobám povereným orgánom pre hospodársku sútaz clenského státu na to, aby im pomáhali, alebo menovaným clenským státom na tento úcel, vstúpit do vsetkých svojich priestorov a dopravných prostriedkov pocas beznej pracovnej doby. Predlozí na úcely inspekcie obchodné knihy a vsetky ostatné obchodné záznamy bez ohladu na formu, v akej sú uchovávané, pokial o ne úradníci a ostatné poverené osoby poziadajú, a umozní im ich preskúmanie na mieste a vyhotovenie alebo získanie v akejkolvek forme kópie alebo výpisu z týchto obchodných kníh alebo záznamov. Povolí zapecatenie vsetkých obchodných priestorov a obchodných kníh alebo záznamov pocas doby trvania inspekcie a v rozsahu, v akom to bude potrebné na jej úcely. Poskytne bezprostredne na mieste ústne vysvetlenia k predmetu a úcelu inspekcie, pokial o to títo úradníci alebo osoby poziadajú, a poverí ktoréhokolvek zástupcu alebo zamestnanca poskytnút takéto vysvetlenia. Povolí záznam týchto vysvetlení v akejkolvek forme." 4 V clánku 2 rozhodnutia o inspekcii Komisia spresnuje, ze inspekcia môze zacat 28 januára 2009. V clánku 3 tohto rozhodnutia uvádza, ze rozhodnutie o inspekcii bude oznámené podniku, ktorému je urcené, bezodkladne pred inspekciou. 5 Rozhodnutie o inspekcii je odôvodnené takto: "Komisia získala informácie, podla ktorých sa dodávatelia elektrických káblov, vrátane podnikov, ktorým je urcené toto rozhodnutie, zúcastnujú alebo sa zúcastnovali na protisútazných dohodách a/alebo zosúladených postupoch v súvislosti s dodávkou elektrických káblov a súvisiaceho materiálu, vrátane, okrem iného, podmorských elektrických káblov vysokého napätia, a v niektorých prípadoch podzemných elektrických káblov vysokého napätia, ktoré zahrnajú predlozenie zosúladených ponúk vo verejných obstarávaniach, pridelovanie zákazníkov, ako aj nedovolenú výmenu citlivých obchodných informácií týkajúcich sa dodania týchto výrobkov. ... Podla informácií získaných Komisiou tieto dohody a/alebo zosúladené postupy..., ktoré boli zavedené najneskôr od roku 2001, v súcasnosti stále existujú. ... Pravdepodobne majú celosvetový dosah. Pokial sa ukáze, ze tieto tvrdenia sú dôvodné, dohody a/alebo zosúladené postupy opísané vyssie budú predstavovat velmi vázne porusenia clánku 81 [ES]. Aby Komisia mohla overit vsetky skutkové okolnosti týkajúce sa údajných dohôd a zosúladených postupov a kontext, v ktorom sa uskutocnili, je potrebné vykonat inspekcie na základe clánku 20 nariadenia... c. 1/2003. ..." 6 V stredu 28. januára 2009 navstívili inspektori Komisie (dalej len "inspektori"), sprevádzaní zástupcami Autorité de la concurrence (Francúzsko), priestory spolocnosti Nexans France na úcely vykonania inspekcie na základe clánku 20 ods. 4 nariadenia c. 1/2003 (dalej len "inspekcia"). Rozhodnutie o inspekcii bolo oznámené podniku, ktorý poskytol inspektorom zasadaciu miestnost. Advokát splnomocnený zalobkynami poskytoval zalobkyniam asistenciu pri vsetkých úkonoch týkajúcich sa inspekcie. 7 Inspektori si zelali preskúmat dokumenty a pocítace niektorých zamestnancov spolocnosti Nexans France, konkrétne pána A ([dôverné] ( [4]1 ) - oddelenie pre vysoké napätie), pána B ([dôverné] - oddelenie pre vysoké napätie) a pána C ([dôverné] obchodná jednotka pre pozemné vedenie vysokého napätia). Inspektori boli informovaní, ze pán C je na sluzobnej ceste so svojím pocítacom a vráti sa az v piatok 30. januára 2009. 8 Inspektori najskôr preskúmali dokumenty v papierovej podobe v kanceláriách pánov A, B a C a v kancelárii ich spolocnej asistentky. Potom si urobili presné kópie pevných diskov pocítacov pánov A, B a D ([dôverné] - oddelenie pre vysoké napätie). Aby sa mohla vykonat resers prostredníctvom klúcových slov v informáciách obsiahnutých v týchto pocítacoch, pouzili softvér, ktorý zaregistroval tieto informácie pocas noci. 9 Druhý den inspekcie, teda vo stvrtok 29. januára 2009, inspektori preskúmali viaceré dokumenty, ktoré sa nasli v kanceláriách pánov C a E ([dôverné] - oddelenie pre vysoké napätie), ako aj e-mailovú korespondenciu pánov A, B a E a presné kópie pevných diskov pocítacov pánov A, B a D. 10 Pán B informoval inspektorov, ze sa má stretnút s pánom C vecer 29. júna 2009. Navrhol, ze zoberie pocítac pána C a prinesie ho do priestorov spolocnosti Nexans France na druhý den ráno, co aj urobil. 11 Tretí den inspekcie, piatok 30. januára 2009, inspektori oznámili zalobkyniam, ze si zelajú poziadat o vysvetlenie pána C vo veci niektorých dokumentov, najmä e-mailov, ktoré sa nasli hlavne v pocítaci pána A, ktorých bol pán C bud adresátom alebo odosielatelom, alebo adresátom v kópii. Poobede pán C, sprevádzaný dvoma advokátmi zalobkýn, odpovedal na otázky inspektorov. Tieto otázky, ako aj odpovede na ne, boli zaznamenané v prílohe zápisnice o inspekcii, ktorú podpísali zástupcovia zalobkýn. 12 Zároven v priebehu piatku 30. januára 2009 inspektori preskúmali obsah pevného disku pocítaca pána C a obnovili viacero súborov, dokumentov a e-mailovej korespondencie, podla ich názoru relevantných pre vysetrovanie, ktoré boli vymazané v období medzi zaciatkom inspekcie a 30. januárom 2009. Dva súbory elektronickej korespondencie skopírovali na dva informatické nosice dát (dalej len "SIED"). Tiez skopírovali celú elektronickú korespondenciu, ktorá sa nasla v pocítaci pána A na dva SIED. Tieto styri SIED boli umiestnené do zapecatených obálok, ktoré boli následne podpísané zástupcom zalobkýn. Inspektori sa rozhodli priniest tieto obálky do kancelárií Komisie v Bruseli (Belgicko). Pocítac pána C a jeden SIED, ktorý sa nasiel v jeho kancelárii, boli umiestnené do skrine, ktorá bola zapecatená inspektormi. Pevné disky pocítacov Komisie pouzité na úcely resersí boli potom vymazané. Napokon inspektori informovali zalobkyne, ze im oznámia dátum pokracovania inspekcie. Zalobkyne uviedli, ze uprednostnujú, aby sa prípadná inspekcia pevného disku pocítaca pána C vykonala v priestoroch spolocnosti Nexans France, a nie v kanceláriách Komisie. 13 Inspektori sa vrátili do priestorov spolocnosti Nexans France v utorok 3. februára 2009. Otvorili zapecatenú skrinu obsahujúcu SIED, ktorý sa nasiel v kancelárii pána C, ako aj jeho pocítac. Na mieste vykonali kontrolu SIED, vytlacili a ponechali si z neho dva dokumenty a vrátili ho zástupcom zalobkýn. Dalej urobili tri presné kópie pevného disku pocítaca pána C na tri SIED. Inspektori vrátili jeden z troch SIED zástupcom zalobkýn na ich ziadost a dva dalsie umiestnili do zapecatených obálok, ktoré odniesli do Bruselu po tom, ako zobrali na vedomie, ze zalobkyne spochybnili legitimitu tohto postupu. Inspektori uviedli, ze zapecatené obálky budú otvorené iba v priestoroch Komisie za prítomnosti zástupcov zalobkýn. 14 Dna 2. marca 2009 boli obálky zapecatené v priestoroch spolocnosti Nexans France obsahujúce SIED otvorené v kanceláriách Komisie za prítomnosti advokátov zalobkýn. Dokumenty obsiahnuté na týchto SIED boli preskúmané a inspektori vytlacili na papier tie, ktoré povazovali za relevantné na úcely vysetrovania. Druhá papierová kópia týchto dokumentov, ako aj ich zoznam boli odovzdané advokátom zalobkýn. Tento postup sa ukoncil 11. marca 2009. Kancelária, v ktorej boli preskúmané dokumenty a SIED, bola zapecatená na konci kazdého pracovného dna za prítomnosti advokátov zalobkýn a znovu otvorená na druhý den, vzdy za ich prítomnosti. Konanie a návrhy úcastníkov konania 15 Návrhom podaným do kancelárie Vseobecného súdu 7. apríla 2009 podali zalobkyne túto zalobu. 16 Vzhladom na to, ze zlozenie komôr Vseobecného súdu bolo zmenené, sudca spravodajca bol pridelený k ôsmej komore, ktorej bola následne prejednávaná vec pridelená. 17 Listom zo 14. januára 2011 zalobkyne navrhli, aby boli do spisu zalozené dva rozsudky Európskeho súdu pre ludské práva vydané po podaní repliky, ktoré sú relevantné na preskúmanie prípustnosti zaloby (rozsudky ESLP z 21. decembra 2010, Primagaz v. Francúzsko, staznost c. 29613/08, a Société Canal Plus v. Francúzsko, staznost c. 29408/08), co Vseobecný súd povolil rozhodnutím z 26. januára 2011. Vseobecný súd vyzval Komisiu, aby predlozila svoje pripomienky k týmto rozsudkom, ktoré Komisia predlozila v stanovenej lehote. 18 Na základe správy sudcu spravodajcu Vseobecný súd rozhodol o otvorení ústnej casti konania. V rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania upravených v clánku 64 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu Vseobecný súd 20. septembra 2011 polozil Komisii písomné otázky a poziadal ju, aby predlozila kópiu dokumentu Komisie uvádzaného zalobkynami v ich vyjadreniach s názvom "Vysvetlenie k povoleniu vykonat inspekciu pri výkone rozhodnutia prijatého na základe clánku 20 ods. 4 nariadenia c. 1/2003". Komisia tejto ziadosti v stanovenej lehote vyhovela. 19 Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Vseobecný súd polozil, boli vypocuté na pojednávaní 19. októbra 2011. Na záver pojednávania Vseobecný súd rozhodol, ze ústnu cast konania neskoncí. 20 Listom z 25. októbra 2011 zalobkyne oznámili Vseobecnému súdu spresnenia skutkovej povahy týkajúce sa pripomienok, ktoré predlozili na pojednávaní. Vseobecný súd zalozil tento list do spisu rozhodnutím zo 16. novembra 2011 a vyzval Komisiu, aby predlozila svoje pripomienky v tejto súvislosti, ktoré Komisia predlozila v stanovenej lehote. 21 Uznesením z 21. decembra 2011 Vseobecný súd nariadil Komisii predlozit niektoré dokumenty v rámci opatrení týkajúcich sa dokazovania podla clánku 65 rokovacieho poriadku a stanovil, akým spôsobom do nich môzu zalobkyne nahliadnut. Komisia vyhovela tomuto opatreniu týkajúcemu sa dokazovania v stanovenej lehote. 22 V rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania upravených v clánku 64 rokovacieho poriadku Vseobecný súd 21. decembra 2011 polozil Komisii písomnú otázku a poziadal ju, aby vykonala preklad niektorých castí dvoch dokumentov, ktoré predtým predlozila, do jazyka konania. Komisia vyhovela tejto ziadosti v stanovenej lehote. 23 Dna 24. januára 2012 zalobkyne nahliadli do dokumentov uvedených v bode 21 vyssie v kancelárii Vseobecného súdu. Dna 2. marca 2012 predlozili k týmto dokumentom svoje pripomienky. Dna 26. marca 2012 Komisia predlozila pripomienky k pripomienkam zalobkýn. 24 Ústna cast konania sa skoncila 23. apríla 2012. Uznesením z 1. októbra 2012 bola znovu otvorená. V rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania upravených v clánku 64 rokovacieho poriadku Vseobecný súd 2. októbra 2012 polozil Komisii písomnú otázku, ktorá vyhovela tejto ziadosti v stanovenej lehote. Ústna cast konania sa následne skoncila 22. októbra 2012. 25 Zalobkyne navrhujú, aby Vseobecný súd: -- zrusil rozhodnutie o inspekcii, -- vyhlásil za nezákonné rozhodnutie Komisie zaistit kópie niektorých pocítacových súborov a pevného disku pocítaca pána C na úcely ich následnej kontroly v jej kanceláriách v Bruseli, -- zrusil rozhodnutie Komisie vypocut pána C, -- nariadil Komisii, aby vrátila vsetky dokumenty alebo dôkazy, ktoré mohla získat na základe vyssie uvedených rozhodnutí, vrátane, a bez obmedzenia, dokumentov, ktoré nespadajú do rámca inspekcie, dokumentov týkajúcich sa projektov s elektrickými káblami mimo Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP), protiprávne zaistených dokumentov odvezených do Bruselu, a výpoved získanú na základe výsluchov pána C, -- nariadil Komisii, aby sa zdrzala pouzitia akéhokolvek dokumentu alebo dôkazu, ktorý mohla získat na základe zrusených rozhodnutí, na úcely konania vo veci porusenia pravidiel hospodárskej sútaze, -- nariadil Komisii, aby sa zdrzala poskytnutia týchto dokumentov alebo dôkazov (alebo písomností alebo informácií, ktoré z nich vyplývajú) iným orgánom hospodárskej sútaze, -- nariadil akékolvek iné opatrenie potrebné z právneho hladiska, -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 26 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: -- vyhlásil za neprípustné právne stanovisko predlozené zalobkynami v prílohe repliky na podporu ich tvrdení týkajúcich sa prípustnosti niektorých ich zalobných návrhov, -- zamietol druhý az siedmy zalobný návrh zalobkýn ako neprípustný, -- zamietol zalobu ako nedôvodnú, -- zaviazal zalobkyne na náhradu trov konania. Právny stav 27 Prvé tri zalobné návrhy predlozené zalobkynami predstavujú tri návrhy na zrusenie, z ktorých sa kazdý týka jedného aktu prijatého Komisiou na úcely alebo v súvislosti s inspekciou. 28 Prvý z troch zalobkynami spochybnených aktov je rozhodnutie o inspekcii. Druhý a tretí akt (dalej len "sporné akty") boli prijaté inspektormi v priebehu inspekcie. Ide o rozhodnutie vykonat presné kópie viacerých pocítacových súborov a pevného disku pocítaca pána C. na úcely ich následného preskúmania v kanceláriách Komisie a o rozhodnutie vypocut pána C. 29 Pokial ide o stvrtý az siedmy zalobný návrh predlozený zalobkynami, sú to návrhy, aby Vseobecný súd nariadil voci Komisii opatrenia. 30 Pokial ide o prípustnost, Komisia predovsetkým tvrdí, ze sporné akty nie sú napadnutelnými aktmi, a preto návrhy zalobkýn smerujúce k zruseniu týchto aktov sú neprípustné. Dalej tvrdí, ze zalobné návrhy, ktorými zalobkyne navrhujú Vseobecnému súdu, aby jej udelil príkazy, sú tiez neprípustné. Napokon by Vseobecný súd mal vyhlásit za neprípustné právne stanovisko, ktoré zalobkyne prilozili k replike (dalej len "sporné stanovisko") na podporu svojich tvrdení týkajúcich sa prípustnosti návrhov na zrusenie sporných aktov. 31 Pokial ide o vec samu, Komisia tvrdí, ze výhrady vznesené zalobkynami na podporu ich návrhov na zrusenie musia byt zamietnuté. 32 Je potrebné najskôr preskúmat návrh na zrusenie rozhodnutia o inspekcii, ktorého prípustnost nie je spochybnená, dalej prípustnost sporného stanoviska a návrhov na zrusenie sporných aktov, a napokon zalobné návrhy smerujúce k tomu, aby Vseobecný súd nariadil voci Komisii opatrenia. 1. O návrhu na zrusenie rozhodnutia o inspekcii 33 Zalobkyne v podstate predkladajú jediný dôvod na podporu ich návrhu na zrusenie rozhodnutia o inspekcii zalozený na porusení clánku 20 ods. 4 nariadenia c. 1/2003 a základných práv, konkrétne práva na obranu, práva na spravodlivý proces, práva neprispievat k ich vlastnému obvineniu, prezumpcie neviny a práva na ochranu súkromia. Tento dôvod je rozdelený na dve casti, ktoré sú zalozené na jednej strane na neprimerane sirokej a vágnej skále výrobkov dotknutých rozhodnutím o inspekcii a na druhej strane na neprimerane sirokom geografickom rozsahu tohto rozhodnutia. O prvej casti zalozenej na neprimerane sirokej a vágnej skále výrobkov dotknutých rozhodnutím o inspekcii 34 Tvrdeniam predlozeným zalobkynami v rámci tejto casti mozno rozumiet tak, ze v rozhodnutí o inspekcii Komisia nedostatocne vymedzila predmet a úcel inspekcie. V tejto súvislosti predlozili dve výhrady. 35 Svojou prvou výhradou zalobkyne Komisii v podstate vytýkajú nepresnost rozhodnutia o inspekcii, pokial ide o vymedzenie dotknutých výrobkov. Táto nepresnost spôsobila, ze zalobkyne nemohli vykonat svoje právo na obranu a rozlísit dokumenty, do ktorých Komisia bola oprávnená nahliadnut a prekopírovat ich, od iných dokumentov vo vlastníctve spolocnosti Nexans France, v súvislosti s ktorými nemuseli zniest takýto zásah do ich sféry súkromnej cinnosti. Komisia tak mohla zahájit "prieskumnú expedíciu" a hladat v priestoroch tohto podniku dokumenty a uzitocné informácie s cielom odhalit prípadné porusenia pravidiel hospodárskej sútaze vo vsetkých sférach cinnosti zalobkýn, a nie iba v rámci samotného odvetvia, na ktoré sa vztahovalo vysetrovanie. 36 Svojou druhou výhradou zalobkyne tvrdia, ze Komisia disponovala podrobnými informáciami, ktoré ju viedli k podozreniu o existencii porusenia pravidiel hospodárskej sútaze, iba v odvetví podmorských káblov vysokého napätia, co potvrdzuje chovanie inspektorov v priebehu inspekcie a tlacová správa Komisie. 37 Na úcely preskúmania dvoch výhrad uvádzaných zalobkynami je potrebné na úvod pripomenút niektoré zásady, ktoré upravujú, na jednej strane, povinný obsah rozhodnutí prijatých Komisiou, ktorými sa nariaduje inspekcia na základe clánku 20 ods. 4 nariadenia c. 1/2003, a na druhej strane, preskúmanie, ktoré môze prípadne vykonat súd Únie, pokial ide o odôvodnenú povahu takejto inspekcie. Úvodné pripomienky 38 Clánok 20 ods. 4 nariadenia c. 1/2003 definuje podstatné nálezitosti, ktoré musia byt uvedené v rozhodnutí Komisie, ktorým sa nariaduje inspekcia. Toto ustanovenie znie takto: "Podniky a zdruzenia podnikov sú povinné podrobit sa inspekciám nariadeným Komisiou. Rozhodnutie vymedzuje predmet a úcel inspekcie, stanovuje dátum, kedy má zacat, a uvádza pokuty podla clánkov 23 a 24 a právo na preskúmanie rozhodnutia Súdnym dvorom..." 39 Povinnost ulozená Komisii uviest predmet a úcel inspekcie predstavuje základnú poziadavku, ktorej cielom na jednej strane je, aby sa preukázala odôvodnená povaha zamýslaného zásahu vnútri dotknutých podnikov a aby tak tieto podniky mohli stanovit rozsah ich povinnosti spolupracovat, a na druhej strane, aby sa zachovalo ich právo na obranu (rozsudok Súdneho dvora zo 17. októbra 1989, Dow Chemical Ibérica a i./Komisia, [5]97/87 az 99/87, Zb. s. 3165, bod 26). 40 Pokial ide o odôvodnenú alebo neodôvodnenú povahu zamýslaného zásahu a rozsah povinnosti spolupráce dotknutých podnikov, treba zdôraznit, ze poziadavka ochrany proti svojvolným alebo neprimeraným zásahom verejnej moci do sféry súkromnej cinnosti osoby, ci uz fyzickej alebo právnickej, predstavuje vseobecnú zásadu práva Únie (pozri rozsudok Súdneho dvora z 22. októbra 2002, Roquette Frčres, [6]C-94/00, Zb. s. I-9011, bod 27 a citovanú judikatúru). Táto zásada bola zakotvená v clánku 7 Charty základných práv Európskej únie, vyhlásenej v Nice 7. decembra 2000 ([7]Ú. v. EÚ C 364, s. 1), podla ktorého "kazdý má právo na respektovanie svojho súkromného a rodinného zivota, obydlia a komunikácie". 41 Pokial ide o zachovanie práva na obranu dotknutých podnikov, treba predovsetkým zdôraznit, ze toto právo musí byt Komisiou dodrzané tak pocas správnych konaní, ktoré môzu viest k ulozeniu pokút, ako aj v priebehu predbezných vysetrovaní, pretoze je dôlezité vyhnút sa tomu, aby mohlo byt toto právo nenapravitelne porusené v rámci predbezných vysetrovaní, najmä inspekcií, ktoré môzu byt rozhodujúce pre zabezpecenie dôkazov o protiprávnosti správania podnikov, ktoré môze zalozit ich zodpovednost (rozsudok Súdneho dvora z 21. septembra 1989, Hoechst/Komisia, [8]46/87 a 227/88, Zb. s. 2859, bod 15). 42 Dalej, kedze poziadavka, aby Komisia uviedla predmet a úcel inspekcie, predstavuje základnú záruku práva na obranu dotknutých podnikov, rozsah povinnosti odôvodenia rozhodnutí o inspekcii nemôze byt obmedzený úvahami týkajúcimi sa úcinnosti vysetrovania. V tejto súvislosti treba spresnit, ze hoci je nesporné, ze Komisia nie je povinná oznámit adresátovi rozhodnutia o inspekcii vsetky informácie týkajúce sa údajných porusení, ktoré má k dispozícii, ani tieto porusenia presne právne kvalifikovat, musí jasne uviest domnienky, ktoré má v úmysle overit (rozsudok Dow Chemical Ibérica a i./Komisia, uz citovaný v bode 39 vyssie, bod 45). 43 Súdu Únie teda môze byt navrhnuté preskúmat rozhodnutie prijaté na základe clánku 20 ods. 4 nariadenia c. 1/2003, aby sa uistil, ze toto rozhodnutie nemá svojvolný charakter, teda ze nebolo prijaté napriek neexistencii ziadnych skutkových okolností odôvodnujúcich inspekciu. Treba totiz pripomenút, ze cielom inspekcií vykonávaných Komisiou je zhromazdit dokumentáciu potrebnú na overenie urcitého skutkového a právneho stavu a jeho rozsahu, o ktorom uz Komisia má informácie. V rámci tohto preskúmania sa súd Únie musí uistit, ze existovali dostatocne závazné nepriame dôkazy, ktoré umoznovali nadobudnút podozrenie, ze dotknutý podnik porusil pravidlá hospodárskej sútaze (pozri rozsudok Roquette Frčres, uz citovaný v bode 40 vyssie, body 54 a 55 a tam citovanú judikatúru). 44 Práve s ohladom na vsetky vyssie uvedené okolnosti treba uplatnovat judikatúru súdu Únie, podla ktorej na jednej strane odôvodnenie rozhodnutia o inspekcii nemusí nevyhnutne obsahovat presné vymedzenie relevantného trhu pod podmienkou, ze toto rozhodnutie obsahuje podstatné nálezitosti uvedené v bode 38 vyssie (rozsudok Dow Chemical Ibérica a i./Komisia, uz citovaný v bode 39 vyssie, bod 46), a na druhej strane Komisia je vsak povinná uviest v tomto rozhodnutí podstatné znaky údajného porusenia tým, ze predovsetkým oznací domnelý relevantný trh (rozsudok Súdu prvého stupna z 8. marca 2007, France Télécom/Komisia, [9]T-340/04, Zb. s. II-573, bod 52). 45 Platí totiz, ze hoci Komisia v stádiu inspekcie nie je povinná presne definovat trh, ktorého sa jej vysetrovanie týka, musí dostatocne urcit odvetvia dotknuté údajným protiprávnym konaním, ktoré je predmetom vysetrovania, aby jednak umoznila tomuto podniku obmedzit svoju spoluprácu na cinnosti v odvetviach, o ktorých má Komisia dostatocne vázne nepriame dôkazy umoznujúce nadobudnút podozrenie o porusení pravidiel hospodárskej sútaze a odôvodnujúce zásah do sféry súkromnej cinnosti tohto podniku, a jednak umoznila súdu Únie prípadne preskúmat, ci boli uvedené dôkazy v tomto ohlade dostatocne závazné. O prvej výhrade zalozenej na nepresnosti rozhodnutia o inspekcii, pokial ide o vymedzenie dotknutých výrobkov 46 Ako sa uviedlo v bodoch 3 a 5 vyssie, Komisia v rozhodnutí o inspekcii uviedla, ze, predmet jej vysetrovania sa týka "dodávk[y] elektrických káblov a súvisiaceho materiálu, vrátane, okrem iného, podmorských elektrických káblov vysokého napätia, a v niektorých prípadoch podzemných elektrických káblov vysokého napätia". 47 Komisia vo vyjadrení k zalobe a v duplike uviedla, a to prinajmensom implicitne, ze rozhodnutie o inspekcii sa netýkalo vsetkých elektrických káblov a súvisiaceho materiálu. Tvrdí totiz, ze odôvodnenie tohto rozhodnutia, "a najmä opis osobitných výrobkov, na ktoré sa vztahuje vseobecnejsí výraz 'elektrické káble`, umoznoval zalobkyniam bez problémov porozumiet, ze inspekcia sa netýkala akýchkolvek elektrických káblov, ale presnejsie tých, ktoré sú demonstratívne uvedené v rozhodnutí [o inspekcii]". 48 Podla Komisie tak predmet jej vysetrovania zahrnal skôr "káble pouzívané pri prenose elektriny, napríklad z elektrických centrál do rozvodní alebo v prepojeniach medzi elektrickými sietami", pricom typy elektrických káblov výslovne uvedených v rozhodnutí o inspekcii predstavujú konkrétne príklady tejto kategórie, co dostatocne jasne vyplýva zo znenia tohto rozhodnutia a z jeho kontextu. 49 Predmet vysetrovania definovaný v rozhodnutí o inspekcii vsak nemôze byt vykladaný tak, ako to navrhuje Komisia vo svojom vyjadrení k zalobe a v duplike. 50 Odôvodnenia rozhodnutia o inspekcii sa totiz jasne týkajú vsetkých elektrických káblov. Výraz "vrátane, okrem iného" ako aj výraz "a v niektorých prípadoch" pouzité Komisiou pri jej vymedzení predmetu vysetrovania ukazujú, ze podmorské elektrické káble vysokého napätia a podzemné elektrické káble vysokého napätia sú Komisiou uvádzané iba ako príklad zo sirsej skály výrobkov, ktorá potenciálne zahrna akýkolvek typ elektrických káblov, ako aj vsetok súvisiaci materiál na pouzitie alebo instaláciu týchto káblov. 51 Okrem toho Komisia vo svojej odpovedi na opatrenia na zabezpecenie priebehu konania z 20. septembra 2011, ako aj pocas pojednávania uviedla, na rozdiel od toho, co tvrdí vo vyjadrení k zalobe a v duplike, ze rozhodnutie o inspekcii sa týka vsetkých elektrických káblov, a nie iba elektrických káblov demonstratívne uvedených v tomto rozhodnutí. 52 Ako zdôraznujú zalobcovia, výraz "elektrické káble" môze zahrnat akýkolvek druh káblu pouzívaného na prenos elektrického prúdu. Okrem toho rozhodnutie o inspekcii nespresnuje výrobky, ktoré môzu spadat do kategórie "súvisiaceho materiálu". Toto rozhodnutie sa teda týka velmi vysokého poctu výrobkov. Ako tvrdia zalobkyne, vseobecná kategória "elektrické káble" môze zahrnat tak rozmanité výrobky, ako sú telefonické káble, elektrické káble vysokého napätia, káble pre distribúciu elektriny v domácnostiach alebo kabeláz pre elektrospotrebice v domácnostiach. Okrem toho do vseobecnej kategórie materiálu súvisiaceho s elektrickými káblami môzu spadat výrobky, ako sú transformátory, komutátory alebo elektrické merace. Ako dalej zdôraznujú zalobkyne, toto odôvodnenie môze zahrnat vsetky cinnosti podniku, ktorý vyrába káble elektrického vedenia, hoci tieto cinnosti môzu spadat do velmi odlisných odvetví. 53 Treba vsak zdôraznit, ze Komisia tým, ze v rozhodnutí o inspekcii uviedla vsetky elektrické káble a vsetok materiál súvisiaci s týmito káblami, splnila povinnost vymedzit predmet svojho vysetrovania, na rozdiel od tvrdení zalobkýn. 54 Formulácie uvedené v clánku 1 a v odôvodnení rozhodnutia o inspekcii, hoci mohli byt menej neurcité, totiz umoznili zalobkyniam urcit rozsah ich povinnosti spolupráce. Zalobkyne mali pochopit, ze rozhodnutie o inspekcii nevylucovalo iné elektrické káble ako tie, ktoré boli osobitne uvedené v tomto rozhodnutí, a ze v zásade boli povinné poskytnút Komisii akúkolvek pozadovanú informáciu týkajúcu sa vsetkých elektrických káblov a materiálov, ktoré sa obvykle predávajú s týmito káblami alebo sú urcené na doplnkové pouzitie. Zalobkyne mohli zo znenia rozhodnutia o inspekcii vyvodit záver, ze akékolvek bránenie z ich strany tomu, aby Komisia získala dokumenty týkajúce sa týchto výrobkov, alebo poziadala o ich predlozenie, môze byt sankcionované na základe clánku 23 ods. 1 nariadenia c. 1/2003. 55 Rozhodnutie o inspekcii vymedzuje tiez predmet vysetrovania, vo vztahu ku ktorému môze Vseobecný súd prípadne preskúmat dostatocne váznu povahu nepriamych dôkazov, ktorými Komisia disponovala pri prijatí tohto rozhodnutia na úcely odôvodnenia zásahu do sféry súkromnej cinnosti zalobkýn týkajúceho sa vsetkých ich cinností. 56 Presnost rozhodnutia o inspekcii, pokial ide o vymedzenie dotknutých výrobkov inspekciou, nemôze byt spochybnená, na rozdiel od tvrdení zalobkýn, z dôvodu, ze v rozhodnutiach, ktoré prijala pred rozhodnutím o inspekcii, a najmä vo svojom rozhodnutí z 19. júla 2000, ktorým sa koncentrácia vyhlasuje za zlucitelnú s vnútorným trhom a fungovaním Dohody o EHP (vec COMP/M.1882 - Pirelli/BICC) ([10]Ú. v. ES L 70, 2003, s. 35), Komisia rozlisovala viacero oddelených trhov v súvislosti s výrobkami, na ktoré sa vztahuje vysetrovanie, a to jednak trh s káblami velmi vysokého a vysokého napätia a jednak trh s káblami nízkeho a stredne nízkeho napätia. Komisia bola totiz povinná presne definovat trhy dotknuté koncentráciou, ktorej sa týkalo toto rozhodnutie, prijaté na základe clánku 8 ods. 2 nariadenia Rady (EHS) c. 4064/89 z 21. decembra 1989 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi (Ú. v. ES, L 395, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 31), v znení zmien a doplnení platných v case prijatia tohto rozhodnutia, pretoze bola v súlade s týmto ustanovením povinná preskúmat, ci dotknutá koncentrácia mohla vytvorit alebo posilnit dominantné postavenie, ktorého dôsledkom môzu byt významné prekázky efektívnej hospodárskej sútaze na spolocnom trhu alebo jeho podstatnej casti. Naproti tomu, ako je uvedené v bode 44 vyssie, Komisia nie je povinná presne vymedzit trh dotknutý jej vysetrovaním v rámci rozhodnutia prijatého na základe clánku 20 ods. 4 nariadenia c. 1/2003. 57 Okrem toho nic nebráni úvahe, ze jedno porusenie práva hospodárskej sútaze alebo súvisiace porusenia nemôzu mat dopad na odlisné trhy výrobkov a nemôzu byt, prinajmensom v stádiu prijatia rozhodnutia na základe clánku 20 ods. 4 nariadenia c. 1/2003, predmetom toho istého vysetrovania Komisie. 58 Napokon otázka, ci inspektori vykonali, ako to tvrdia zalobkyne, "prieskumnú expedíciu" v priestoroch spolocnosti Nexans France, závisí od dostatocnej povahy nepriamych dôkazov, ktorými Komisia disponovala pri prijatí rozhodnutia o inspekcii na úcely odôvodnenia zásahu do sféry súkromnej cinnosti zalobkýn týkajúceho sa vsetkých elektrických káblov, a musí byt teda preskúmaná v rámci druhej výhrady. 59 Prvú výhradu treba preto zamietnut. O druhej výhrade zalozenej na tom, ze Komisia disponovala dostatocne váznymi nepriamymi dôkazmi umoznujúcimi nadobudnút podozrenie o porusení pravidiel hospodárskej sútaze zalobkynami iba v odvetví podmorských káblov vysokého napätia 60 Zalobkyne tvrdia, ze informácie, ktorými Komisia disponovala, sa týkali prípadného protisútazného správania iba v odvetví podmorských káblov. Túto analýzu na jednej strane potvrdzuje skutocnost, ze ked prisla vykonat inspekciu v priestoroch spolocnosti Nexans France 28. januára 2009, poziadala o stretnutie s niektorými zamestnancami tejto spolocnosti pracujúcimi v tomto odvetví a na druhej strane obsah tlacovej správy zverejnenej Komisiou po inspekcii. Komisia vsak napriek osobitným informáciám, ktorými disponovala, neprimerane rozsírila predmet a úcel inspekcie a vykonala v priestoroch tohto podniku "prieskumnú expedíciu". 61 Komisia v podstate tvrdí, ze podnik, ktorému je urcené rozhodnutie prijaté na základe clánku 20 ods. 4 nariadenia c. 1/2003, je povinný s nou spolupracovat nielen, pokial ide o predmet inspekcie, to znamená výrobky alebo sluzby, ktorých sa toto rozhodnutie týka, ale tiez pokial ide o vsetky cinnosti dotknutého podniku. Okrem toho tvrdí, ze disponovala dostatocne váznymi nepriamymi dôkazmi na nariadenie inspekcie týkajúcimi sa vsetkých elektrických káblov a materiálu súvisiaceho s týmito káblami. 62 V tejto súvislosti treba v prvom rade zdôraznit, ako tvrdí Komisia, ze jej oprávnenia na vykonanie vysetrovania by boli pozbavené úcinnosti, ak by sa musela obmedzit na ziadost o predlozenie dokumentov, ktoré by bola schopná vopred presne identifikovat. Naopak, také právo zahrna oprávnenie hladat rozlicné informácie, ktoré este nie sú známe alebo plne identifikované. Bez takéhoto oprávnenia by Komisia nedokázala získat informácie nevyhnutné na inspekciu, ak by narazila na odmietnutie spolupráce, ci dokonca na obstrukcný postoj zo strany dotknutých podnikov (rozsudok Hoechst/Komisia, uz citovaný v bode 41 vyssie, bod 27; rozsudok Súdu prvého stupna z 11. decembra 2003, Ventouris/Komisia, [11]T-59/99, Zb. s. II-5257, bod 122). 63 V druhom rade výkon tohto oprávnenia hladat rozlicné informácie, ktoré este nie sú známe alebo plne identifikované, umoznuje Komisii preskúmat niektoré obchodné dokumenty podniku, ktorému je urcené rozhodnutie prijaté na základe clánku 20 ods. 4 nariadenia c. 1/2003, hoci nevie, ci spadajú pod cinnosti, na ktoré sa toto rozhodnutie vztahuje, aby preverila, ci ide o takýto prípad, a zabránila, aby dotknutý podnik pred Komisiou ukryl dôkazy relevantné na vysetrovanie pod zámienkou, ze sa na neho jeho predmet nevztahuje. 64 Napriek vyssie uvedenému je vsak Komisia pri výkone inspekcie v priestoroch podniku na základe clánku 20 ods. 4 nariadenia c. 1/2003 povinná obmedzit svoje skúmanie na cinnosti tohto podniku súvisiace s odvetviami uvedenými v rozhodnutí nariadujúcom inspekciu, a teda ak po preskúmaní zistí, ze urcitý dokument alebo informácia nepatria do týchto cinností, je povinná zdrzat sa ich pouzitia na úcely vysetrovania. 65 Ak by totiz Komisia nepodliehala tomuto obmedzeniu, predovsetkým by mala v praxi vzdy, ked má nepriamy dôkaz, ktorý jej umoznuje nadobudnút podozrenie, ze urcitý podnik sa dopustil porusenia pravidiel hospodárskej sútaze v konkrétnej oblasti svojich cinností, moznost vykonat inspekciu týkajúcu sa vsetkých týchto cinností s konecným cielom odhalit existenciu akéhokolvek porusenia daných pravidiel, ktorého sa tento podnik mohol dopustit, co je nezlucitelné s ochranou sféry súkromnej cinnosti právnických osôb zarucenou ako základné právo v demokratickej spolocnosti. 66 Dalej povinnost Komisie uviest úcel a predmet inspekcie v rozhodnutiach prijatých na základe clánku 20 ods. 4 nariadenia c. 1/2003 by mala cisto formálny ciel, ak by sa vymedzila spôsobom, ktorý navrhuje Komisia. Judikatúra, podla ktorej je cielom tejto povinnosti predovsetkým umoznit dotknutým podnikom stanovit rozsah ich povinnosti spolupracovat, by nebola respektovaná, ak by sa táto povinnost systematicky rozsirovala na vsetky cinnosti dotknutých podnikov. 67 Treba teda prijat názor, ze v prejednávanom prípade mala Komisia na úcely prijatia rozhodnutia o inspekcii povinnost disponovat dostatocne váznymi nepriamymi dôkazmi odôvodnujúcimi vykonanie inspekcie v priestoroch zalobkýn, ktoré by sa mali týkat vsetkých ich cinností týkajúcich sa elektrických káblov a materiálu súvisiaceho s týmito káblami. 68 V zalobe sa zalobkyne opierajú o dva nepriame dôkazy na úcely podpory svojho tvrdenia, podla ktorého Komisia disponovala iba informáciami týkajúcimi sa prípadného protisútazného správania v odvetví podmorských káblov vysokého napätia. Na jednej strane tvrdia, ze Komisia v tlacovej správe z 3. februára 2009 uviedla, ze vykonala inspekcie iba v priestoroch výrobcov jedine týchto káblov. Na druhej strane tvrdia, ze v priebehu inspekcie sa Komisia zaujímala o niektorých zamestnancov spolocnosti Nexans France pracujúcich v tomto odvetví. 69 Treba poznamenat, ze v den podania zaloby do kancelárie Vseobecného súdu zalobkyne nemali prístup k nepriamym dôkazom, ktorými Komisia disponovala pri prijatí rozhodnutia o inspekcii a o ktoré sa opierali jej podozrenia. Okrem toho Komisia nebola povinná im tieto nepriame dôkazy oznámit (pozri v tomto zmysle rozsudok Dow Chemical Ibérica a i./Komisia, uz citovaný v bode 39 vyssie, bod 45 a 51). 70 Za týchto okolností nemozno od zalobkýn vyzadovat, aby nad rámec nepriamych dôkazov uvedených v bode 68 vyssie predlozili dôkazy na podporu ich tvrdenia, podla ktorého Komisia disponovala iba informáciami týkajúcimi sa prípadného protisútazného správania v odvetví podmorských káblov vysokého napätia. 71 Praktickým dôsledkom takejto poziadavky by totiz bolo, ze podnik, ktorému je urcené rozhodnutie prijaté na základe clánku 20 ods. 4 nariadenia c. 1/2003, by nemohol spochybnit dostatocne váznu povahu nepriamych dôkazov, ktorými disponovala Komisie na úcely prijatia tohto rozhodnutia, co by zabránilo Vseobecnému súdu preskúmat, ci takéto rozhodnutie nie je svojvolné. 72 Je teda potrebné vyvodit záver, ze pokial podniky, ktorým je urcené rozhodnutie prijaté na základe clánku 20 ods. 4 nariadenia c. 1/2003 predlozia, ako je to v prejednávanej veci, aspon niektoré skutocnosti spochybnujúce dostatocne váznu povahu nepriamych dôkazov, ktorými disponovala Komisia na úcely prijatia takéhoto rozhodnutia, súd Únie musí tieto nepriame dôkazy preskúmat a overit ich dostatocne váznu povahu. 73 Vo svojej odpovedi na opatrenia na zabezpecenie priebehu konania z 20. septembra 2011 Komisia informovala Vseobecný súd o nepriamych dôkazoch, ktorými disponovala pred prijatím rozhodnutia o inspekcii, ktoré podla nej odôvodnovali nariadenie inspekcie v priestoroch zalobkýn týkajúcej sa vsetkých elektrických káblov. 74 Komisia v tejto súvislosti najskôr uviedla, ze konkurent zalobkýn (dalej len "ziadatel o zhovievavost") ju 21. novembra 2008 v rámci programu zhovievavosti, ktorý sa zaviedol oznámením z 8. decembra 2006 o oslobodení od pokút a znízení pokút v kartelových prípadoch ([12]Ú. v. EÚ C 298, s. 17), ústne informoval o existencii kartelu týkajúceho sa podzemných a podmorských káblov vysokého napätia, ktorého súcastou sú zalobkyne (dalej len "údajný kartel"), ako aj o existencii "dohody [dôverné] o zmluvách týkajúcich sa elektrických káblov stredného napätia". Táto dohoda, nazývaná [dôverné], bola oznámená [dôverné] Bundeskartellamtu (nemecký spolkový kartelový úrad). Napokon [dôverné] nahradila pôvodnú "dohodu [dôverné]", s názvom [dôverné], oznámenú [dôverné] Bundeskartellamtu. 75 Komisia prilozila k svojej odpovedi na opatrenia na zabezpecenie priebehu konania z 20. septembra 2011 kópiu dvoch verzií [dôverné] z rokov [dôverné] ako aj jednu kópiu [dôverné]. 76 Komisia dalej uviedla, ze inspekcia sa nemohla obmedzit na podzemné a podmorské káble vysokého napätia, pretoze: -- [dôverné] sa týkala elektrických káblov stredného napätia [dôverné] a [dôverné] sa týkala káblov urcených na napätia, ktoré môzu klesnút na [dôverné], -- ziadatel o zhovievavost [dôverné] uz nemohol ani overit [dôverné], ci doslo ku kolúznemu správaniu [dôverné] v súvislosti s káblami stredného napätia, -- predchádzajúce vysetrovania vedené Komisiou vo veciach kontroly koncentrácií potvrdili absenciu jasného a konecného rozlisovania medzi elektrickými káblami vysokého, stredného a nízkeho napätia [rozhodnutie Komisie z 19. júla 2000 (vec COMP/M.1882 - Pirelli/BICC), odôvodnenia 14 az 32 (pozri bod 56 vyssie); rozhodnutie Komisie z 5. júla 2005 (vec COMP/M.3836 - Goldman Sachs/Pirelli Cavi e Sistemi Energia/Pirelli Cavi e Sistemi Telecom), odseky 12 a 13; rozhodnutie Komisie zo 6. januára 2006 (vec COMP/M.4050 - Goldman Sachs/Cinven/Ahlsell)]. 77 Na pojednávaní Komisia doplnila svoju odpoved na opatrenia na zabezpecenie priebehu konania z 20. septembra 2011 k tomuto bodu. Tvrdila, ze podla informácií, ktoré jej boli poskytnuté 21. novembra 2008 ziadatelom o zhovievavost, údajný kartel existoval prinajmensom od roku 2001 a bol organizovaný v nadväznosti na [dôverné]. Ziadatel o zhovievavost ju okrem iného informoval, ze nemôze zarucit, ze sa tento kartel nevztahuje aj na iné káble ako podmorské a podzemné káble vysokého napätia, [dôverné]. Za týchto okolností mohla mat podozrenie o existencii porusenia clánku 81 ES, pokial ide o vsetky elektrické káble. 78 Pocas pojednávania zalobkyne uviedli, ze po podaní repliky mali prístup k správnemu spisu Komisie, ktorého súcastou bol [dôverné], [dôverné] a ústne vyhlásenie ziadatela o zhovievavost z 21. novembra 2008, a potvrdili, ze Komisia nemohla mat na základe týchto dokumentov podozrenie, ze údajný kartel sa týkal vsetkých elektrických káblov. Tieto dokumenty totiz boli velmi staré a týkali sa dohôd [dôverné] oznámených orgánu hospodárskej sútaze a boli povolené týmto orgánom. Ziadatel o zhovievavost zároven spresnil, ze mu nie je známa existencia ziadneho porusenia práva hospodárskej sútaze, pokial ide o iné káble, ako sú podzemné a podmorské káble vysokého napätia. 79 Vseobecný súd povazoval za potrebné zalozit do spisu vyhlásenie ziadatela o zhovievavost, aby mohol preskúmat dostatocne váznu povahu nepriamych dôkazov, ktorými Komisia disponovala. Ako navrhla sama Komisia v rámci svojej odpovede na opatrenia na zabezpecenie priebehu konania z 20. septembra 2011, vyziadala sa od nej kópia tohto vyhlásenia opatrením týkajúcim sa dokazovania uvedeným v bode 21 vyssie. Pripomienky, ktoré predlozili úcastníci konania po tom, ako zalobkyne mohli nahliadnut v kancelárii Vseobecného súdu do tohto vyhlásenia, v súvislosti s dostatocne váznou povahou dôkazov, ktorými Komisia disponovala, sa v podstate nelísia od pripomienok, ktoré vyjadrili na pojednávaní. 80 Napokon v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania z 21. decembra 2011 Vseobecný súd poziadal Komisiu, aby identifikovala pasáze vo verziách [dôverné] a [dôverné], ktoré oznámila Vseobecnému súdu, ktoré samotné alebo v spojení s ústnym vyhlásením z 21. novembra 2008 ziadatela o zhovievavost, zalozili jej podozrenia týkajúce sa vsetkých elektrických káblov pred prijatím rozhodnutia o inspekcii. 81 Predovsetkým treba zdôraznit, ze pasáze identifikované Komisiou v odpovedi na túto ziadost vykladané vo svetle verzií [dôverné] a [dôverné] zalozených do spisu ako aj pripomienky, ktoré Komisia predlozila k týmto dohodám, preukazujú, ze [dôverné] viacerých výrobcov Spolocenstva uzatvorilo dohody, oznámené Bundeskartellamtu, týkajúce sa uvádzania do obehu sirokej ponuky elektrických káblov vysokého, stredného a nízkeho napätia mimo spolocného trhu. 82 Tieto dohody boli [dôverné]. 83 Ako v podstate tvrdí Komisia, [dôverné] a [dôverné], jediné dohody medzi dotknutými dohodami, ktoré neboli obmedzené na podmorské alebo podzemné káble vysokého napätia, boli dohody stanovujúce [dôverné]. [dôverné]. 84 Existencia [dôverné] a [dôverné], ktoré sú staré verejné dohody, oznámené orgánu pre hospodársku sútaze jedného clenského státu, a v zásade zlucitelné s pravidlami hospodárskej sútaze Únie, vsak sama osebe nepredstavuje dostatocne vázny nepriamy dôkaz o skutocnosti, ze niektorí zo signatárov týchto dohôd neskôr uzatvorili s inými výrobcami tajné dohody, ktoré sú v rozpore s týmito pravidlami a týkajú sa tých istých výrobkov. 85 V tejto súvislosti treba poznamenat, ze ziadna zlozka zo spisu neumoznuje dat do súvislosti údajný kartel s [dôverné] alebo [dôverné] na rozdiel od tvrdenia Komisie v priebehu pojednávania. Z dokumentov, ktoré Komisia poskytla Vseobecnému súdu, taktiez nevyplýva, ze údajný kartel sa zorganizoval v nadväznosti na tieto dohody. 86 Na proti tomu, po prvé, zo spisu vyplýva [dôverné]. 87 Po druhé, [dôverné] ziadatel o zhovievavost [dôverné] jasne uviedol vo svojom vyhlásení z 21. novembra 2008, ako správne tvrdia zalobkyne [dôverné]. 88 Po tretie, zo spisu vyplýva [dôverné]. 89 Dalej treba zdôraznit, ze medzi rozhodnutiami vo veci kontroly koncentrácií, ktoré podla Komisie preukazujú, ze neexistuje jasné rozlisovanie medzi elektrickými káblami v závislosti od ich napätia, sa nachádza rozhodnutie Pirelli/BICC (pozri bod 56 vyssie). V odôvodnení 32 tohto rozhodnutia vsak Komisia vyvodila záver, na rozdiel od toho, co tvrdila vo svojej odpovedi na opatrenia na zabezpecenie priebehu konania z 20. septembra 2011, ze: "Výroba a predaj elektrických káblov [nízkeho a stredného napätia], na jednej strane, a elektrických káblov [vysokého a velmi vysokého napätia], na druhej strane, predstavujú odlisné trhy. Po prvé, medzi týmito výrobkami neexistuje ziadna zastupitelnost z hladiska dopytu. Po druhé, náklady a casové lehoty, ktoré by vyzadoval prechod od výroby nízkeho napätia k najvyssiemu napätiu, sú znacné. Po tretie, obmedzená zastupitelnost z hladiska ponuky nevyvazuje následky neexistencie zastupitelnosti z hladiska dopytu... Napokon, treba rozlisovat medzi skálami [nízkeho a stredného napätia], na jednej strane, a úrovnami vyssieho napätia ([vyssie a velmi vysoké napätie]), na druhej strane, z dôvodu odlisných podmienok hospodárskej sútaze, ktoré upravujú ponuku a dopyt týchto výrobkov. Komisia sa vsak domnieva, ze neexistujú dostatocné dôkazy na tvrdenie, ze elektrické káble velmi vysokého napätia naplnené olejom predstavujú trh výrobkov odlisný od trhu káblov [velmi vysokého napätia] vyrábaných inými technikami (hlavne prostredníctvom [extrúzie sietovaného polyetylénu]), kedze vsetci výrobcovia a velká väcsina európskych klientov sa domnieva, ze tieto dva typy káblov sú zastupitelné." 90 Z tohto rozhodnutia teda vyplýva, ze Komisia dospela pred prijatím rozhodnutia o inspekcii k záveru, na rozdiel od toho, co tvrdila vo svojej odpovedi na opatrenia na zabezpecenie priebehu konania z 20. septembra 2011, ze existujú znacné rozdiely medzi káblami vysokého, stredného a nízkeho napätia. 91 Za týchto okolností treba prijat záver, ze Komisia nepreukázala, ze disponovala dostatocne váznymi nepriamymi dôkazmi na nariadenie inspekcie, ktoré sa týkali vsetkých elektrických káblov a materiálu súvisiaceho s týmito káblami. 92 Tento záver, ktorý je zalozený výlucne na analýze dôkazov, ktorými Komisia disponovala pri prijatí rozhodnutia o inspekcii, okrem toho potvrdzuje, na jednej strane, tvrdenie samotnej Komisie v bode 36 dupliky, podla ktorého znenie rozhodnutia o inspekcii umoznovalo zalobkyniam porozumiet, ze inspekcia sa netýka "akýchkolvek elektrických káblov" a, na druhej strane, skutocnost, ze Komisia pripustila, ze obmedzila svoj zásah v priebehu inspekcie na hladanie týkajúce sa typov elektrických káblov uvedených demonstratívne v rozhodnutí o inspekcii. 93 Naproti tomu treba prijat záver, ze Komisia disponovala pred prijatím rozhodnutia o inspekcii dostatocne váznymi nepriamymi dôkazmi na nariadenie inspekcie týkajúcej sa podmorských a podzemných elektrických káblov vysokého napätia a materiálu spojeného s týmito káblami. 94 Túto cast treba teda prijat v rozsahu, v akom sa týka iných elektrických káblov ako podmorských a podzemných káblov vysokého napätia, ako aj materiálu spojeného s týmito inými káblami. V zostávajúcej casti musí byt zamietnutá. O druhej casti zalozenej na neprimerane sirokom geografickom rozsahu rozhodnutia o inspekcii 95 Zalobkyne tvrdia, ze jediným údajom v súvislosti s geografickým rozsahom vysetrovania uvedeným v rozhodnutí o inspekcii je, ze dohody a/alebo zosúladené postupy, na ktoré sa vztahuje toto rozhodnutie, majú "pravdepodobne celosvetový dosah". Rozhodnutie o inspekcii neuvádza, ze niektoré projekty, ktoré sa realizujú mimo Únie, môzu ovplyvnit spolocný trh, co predstavuje jedinú situáciu, ked tieto projekty môzu byt podriadené clánku 81 ES. Projekty elektrickej podmorskej kabeláze vysokého napätia sú navyse vysoko lokalizované. Komisia vsak vyhotovila kópie dokumentov týkajúcich sa projektov rozvíjaných na Blízkom východe alebo v Ázii. Toto konanie je "osobitne skodlivé" vzhladom na úroven spolupráce existujúcej medzi rôznymi orgánmi hospodárskej sútaze. Nexans France si výslovne vyhradila svoje práva, pokial ide o otázku, ci sa na tieto dokumenty vztahuje rozhodnutie o inspekcii, ale vzhladom na to, ze nepoznala presný rozsah vysetrovania, nemohla stanovit rozsah svojej povinnosti spolupracovat. To predstavuje porusenie základných práv zalobkýn, vrátane ich práva na obranu, ich práva na spravodlivý proces, ich práva neprispievat k vlastnému obvineniu, a ich práva na prezumpciu neviny. 96 Komisia spochybnuje tvrdenia zalobkýn. 97 Na rozdiel od tvrdení zalobkýn Komisia tým, ze uviedla, ze údajné dohody a/alebo zosúladené postupy majú "pravdepodobne celosvetový dosah", vymedzila rozsah pôsobnosti údajného kartelu. Spresnenie v rozhodnutí o inspekcii týkajúce sa geografického rozsahu prípadných porusení práva hospodárskej sútaze, o ktorých existencii mala Komisia podozrenie, treba teda povazovat za dostatocné. 98 Tvrdenia zalobkýn je vsak mozné vykladat v tom zmysle, ze Komisii nevytýkajú, ze prílis vágne identifikovala geografický rozsah údajného kartelu, ale tak, ze jej vytýkajú samotnú moznost zahrnút do pôsobnosti rozhodnutia o inspekcii dokumenty týkajúce sa lokálnych geografických trhov nachádzajúcich sa mimo spolocného trhu bez uvedenia dôvodov, pre ktoré správanie dotknutého podniku na týchto trhoch môze skreslit hospodársku sútaz na spolocnom trhu. 99 V tejto súvislosti treba zdôraznit, ze samotný názov nariadenia c. 1/2003 ukazuje, ze úcelom právomocí zverených Komisii týmto nariadením je uplatnovanie pravidiel hospodárskej sútaze stavených v clánkoch 81 ES a 82 ES. Tieto dve ustanovenia zakazujú urcité správanie podnikov, pokial by mohlo ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi a malo za ciel alebo následok vylucovanie, obmedzovanie alebo skreslovanie hospodárskej sútaze v rámci spolocného trhu. Komisia preto môze pouzit svoju právomoc vykonávat inspekcie iba na úcely odhalenia takého správania. Komisia teda nemôze vykonat inspekciu v priestoroch podniku, ak má podozrenie o existencii dohody alebo zosúladeného postupu, ktorých úcinky sa prejavujú výlucne na jednom alebo viacerých trhoch mimo spolocného trhu. Nic vsak nebráni tomu, aby preskúmala dokumenty týkajúce sa týchto trhov s cielom odhalit správanie, ktoré môze ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi a ktoré má za ciel alebo následok vylucovanie, obmedzovanie alebo skreslovanie hospodárskej sútaze v rámci spolocného trhu. 100 Celú túto cast je teda potrebné zamietnut. 101 Vzhladom na vsetky vyssie uvedené úvahy treba prijat návrh na zrusenie rozhodnutia o inspekcii v rozsahu, v akom sa týka iných elektrických káblov ako sú podmorské alebo podzemné káble vysokého napätia a materiálu súvisiaceho s týmito iným káblami, a v zostávajúcej casti treba návrh zamietnut. 2. O návrhu na zrusenie sporných aktov O prípustnosti O prípustnosti právneho stanoviska prilozeného k replike 102 Komisia tvrdí, ze právne stanovisko prilozené k replike na podporu tvrdení zalobkýn týkajúcich sa prípustnosti návrhov na zrusenie sporných aktov (druhý a tretí zalobný návrh) je neprípustné. Odvoláva sa na dve námietky neprípustnosti, prvú, ktorá je v podstate zalozená na porusení clánku 5 ods. 3 a 7 pokynov pre tajomníka Súdu prvého stupna prijatých 5. júla 2007 ([13]Ú. v. EÚ L 232, s. 1), a druhú, ktorá je zalozená na skutocnosti, ze sporné stanovisko nepodporuje tvrdenia výslovne uvedené v replike a obsahuje vysvetlenia, ktoré v nej nie sú uvedené. - O prvej námietke neprípustnosti zalozenej na porusení clánku 5 ods. 3 a 7 pokynov pre tajomníka Súdu prvého stupna 103 Komisia uvádza, ze clánok 5 ods. 3 a 7 pokynov pre tajomníka Súdu prvého stupna zakazuje zalobkyniam poskytnút procesné písomnosti iným osobám, ako sú ich advokáti. Autori sporného stanoviska, ktorí nie sú advokátmi zalobkýn, vsak nahliadli do vyjadrenia k zalobe. 104 Clánok 5 ods. 3 pokynov pre tajomníka Súdu prvého stupna uvádza: "Advokáti a [alebo - neoficiálny preklad] splnomocnení zástupcovia úcastníkov konania pred Súdom prvého stupna alebo osoby nimi nálezite splnomocnené môzu v priestoroch kancelárie nahliadnut do originálu spisu, vrátane správnych spisov predlozených Súdu prvého stupna a poziadat o vyhotovenie kópií alebo výpisov z podaní a registra. ..." 105 Okrem toho clánok 5 ods. 7 pokynov pre tajomníka Súdu prvého stupna znie takto: "Ziadna tretia osoba, súkromná ci verejná, nemá prístup k spisu ci k procesným písomnostiam bez výslovného súhlasu predsedu Súdu alebo v prípade, ze konanie este prebieha, bez výslovného súhlasu predsedu rozhodovacieho zlozenia, ktoré vec prejednáva, udeleného po vypocutí úcastníkov konania. Súhlas mozno udelit len na základe písomnej ziadosti obsahujúcej podrobné odôvodnenie legitímneho záujmu nahliadnut do spisu." 106 V prejednávanom prípade je sporné stanovisko podpísané dvoma osobami, ktoré sú identifikované iba ich menom. Zo spisu nevyplýva, ze tieto dve osoby sú advokáti. V kazdom prípade, ako zdôraznuje Komisia, signatári stanoviska jednak nie sú uvedení medzi advokátmi zalobkýn splnomocnenými na zastupovanie na Vseobecnom súde v tejto veci, a jednak zo spisu nevyplýva, ze boli riadne splnomocnení týmito advokátmi nahliadnut do spisu. Autori tohto stanoviska vsak mali prístup k vyjadreniu k zalobe, pretoze ho viackrát citujú, co zalobkyne potvrdili na pojednávaní. 107 Skutocnost, ze autori sporného stanoviska nie sú advokátmi zastupujúcimi úcastníkov konania alebo osobami riadne splnomocnenými týmito úcastníkmi nahliadnut do spisu, vsak neumoznuje prijat záver, ze sú tretími osobami, ktoré nemajú prístup k spisu v zmysle clánku 5 ods. 3 a 7 pokynov pre tajomníka Vseobecného súdu. 108 Tieto ustanovenia, ktorých základným cielom je upravit prístup do spisu v priestoroch kancelárie Vseobecného súdu, sa totiz musia vykladat so zretelom na ich úcel. Reflektujú vseobecnú zásadu riadneho výkonu spravodlivosti, na základe ktorej majú úcastníci konania právo obhajovat svoje záujmy nezávisle od akéhokolvek vonkajsieho vplyvu a ktorá vyzaduje, aby úcastník konania, ktorému bol poskytnutý prístup k procesným písomnostiam ostatných úcastníkov konania, vyuzil toto právo iba na úcely vlastnej obrany s vylúcením akéhokolvek iného ciela (pozri v tomto zmysle analogicky rozsudok Súdu prvého stupna zo 17. júna 1998, Svenska Journalistförbundet/Rada, [14]T-174/95, Zb. s. II-2289, body 135 az 137, a nariadenie predsedu Súdu prvého stupna zo 16. marca 2007, V/Parlament, [15]T-345/05 R, Zb. s. II-25*, body 70 a 71). Práve preto sa Vseobecný súd domnieval, ze sprístupnenie procesných písomností úcastníkom konania tretím osobám v situácii, ked tieto písomnosti neboli poskytnuté na úcely obrany tohto úcastníka, predstavuje zneuzitie konania (pozri v tomto zmysle rozsudok Svenska Journalistförbundet/Rada, uz citovaný, bod 139). 109 Naproti tomu clánok 5 ods. 3 a 7 pokynov pre tajomníka Vseobecného súdu nebráni tomu, aby úcastník konania umoznil znalcovi nahliadnut do procesnej písomnosti, pokial to má za ciel ulahcit uvedenému znalcovi vypracovanie posudku na úcely obrany tohto úcastníka, ktorý bude pouzitý iba na úcely konania. 110 Vzhladom na vyssie uvedené skutocnosti treba prvú námietku neprípustnosti Komisie zamietnut. - O druhej námietke neprípustnosti, podla ktorej sporné stanovisko nepodporuje tvrdenia výslovne uvedené v replike a obsahuje vysvetlenia, ktoré v nej nie sú uvedené 111 Komisia tvrdí, ze sporné stanovisko môze byt zohladnené iba v prípade, ak podporuje tvrdenia výslovne uvedené v replike. Stanovisko vsak predkladá právnu argumentáciu o prípustnosti namiesto toho, aby podporilo alebo doplnilo skutkové alebo právne okolnosti výslovne uvedené v replike. Okrem toho uvádza tvrdenia, ktoré v nej nie sú obsiahnuté. 112 V tejto súvislosti treba zdôraznit, ze podla clánku 21 Statútu Súdneho dvora a clánku 44 ods. 1 písm. c) rokovacieho poriadku musí kazdá zaloba uvádzat predmet konania a zhrnutie dôvodov, na ktorých je zalozená. Podla ustálenej judikatúry sa na prípustnost zaloby vyzaduje, aby zo samotného jej textu aspon strucne, ale koherentným a zrozumitelným spôsobom vyplývali podstatné skutkové a právne okolnosti, na ktorých sa zakladá. Aj ked text zaloby môze byt v konkrétnych bodoch podporený a doplnený odkazmi na urcité casti prilozených dokumentov, vseobecný odkaz na iné písomnosti, aj ked tvoria jej prílohu, nemôze nahradit nedostatok podstatných castí právnej argumentácie, ktorá podla vyssie uvedených ustanovení tvorí nálezitost zaloby. Okrem toho nie je povinnostou Vseobecného súdu, aby v prílohách hladal a identifikoval dôvody a tvrdenia, ktoré by mohol povazovat za základ zaloby, kedze funkcia príloh je cisto dôkazná a pomocná (pozri rozsudok Vseobecného súdu zo 17. septembra 2007, Microsoft/Komisia, [16]T-201/04, Zb. s. II-3601, bod 94 a tam citovanú judikatúru). 113 Tento výklad clánku 21 Statútu Súdneho dvora a clánku 44 ods. 1 písm. c) rokovacieho poriadku sa týka aj podmienok prípustnosti repliky, ktorá je podla clánku 47 ods. 1 toho istého rokovacieho poriadku urcená na doplnenie zaloby (pozri rozsudok Microsoft/Komisia, uz citovaný v bode 112 vyssie, bod 95 a tam citovanú judikatúru). 114 V prejednávanom prípade je v replike sporné stanovisko spomenuté iba dvakrát. Najskôr replika uvádza bez dalsích vysvetlení, ze záver, ku ktorému dospeli autori sporného stanoviska na základe preskúmania otázky prípustnosti druhého a tretieho zalobného návrhu, je tiez záverom uvedeným v replike, pricom nie je uvedené, na ktoré osobitné body tejto specifickej trináststranovej prílohy sa odkazuje. Dalej replika uvádza, ze sporné stanovisko podporuje vyhlásenie, podla ktorého právo neprispievat k vlastnému obvineniu a ochrana proti svojvolným zásahom do sféry súkromnej cinnosti akejkolvek osoby sú základné práva, ktoré sú súcastou vseobecných zásad práva Spolocenstva. Sporné stanovisko preto treba zohladnit iba vo vztahu k tomuto poslednému tvrdeniu (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 24. mája 2007, Duales System Deutschland/Komisia, [17]T-151/01, Zb. s. II-1607, body 78 a 81). O prípustnosti návrhov na zrusenie sporných aktov 115 Podla ustálenej judikatúry sú aktmi, ktoré mozno napadnút zalobou o neplatnost v zmysle clánku 230 ES, opatrenia, ktoré majú záväzné právne úcinky spôsobilé dotknút sa záujmov zalobcu tým, ze výrazne menia jeho právne postavenie (rozsudky Súdneho dvora z 11. novembra 1981, IBM/Komisia, [18]60/81, Zb. s. 2639, bod 9, a Súdu prvého stupna z 18. decembra 1992, Cimenteries CBR a i./Komisia, [19]T-10/92 az T-12/92 a T-15/92, Zb. s. II-2667, bod 28). 116 Prechodné opatrenia, ktorých úcelom je pripravit konecné rozhodnutie, teda v zásade nepredstavujú napadnutelné akty. Z judikatúry vsak vyplýva, ze akty prijaté v priebehu prípravného konania, ktoré samy osebe predstavujú ukoncenie osobitného konania nezávislého od konania, ktoré má umoznit Komisii rozhodnút vo veci samej, a ktoré majú záväzné právne úcinky spôsobilé dotknút sa záujmov zalobcu tým, ze výrazne menia jeho právne postavenie, rovnako predstavujú napadnutelné akty (rozsudok IBM/Komisia, uz citovaný v bode 115 vyssie, body 10 a 11, a rozsudok Súdu prvého stupna zo 7. júna 2006, Österreichische Postsparkasse a Bank für Arbeit und Wirtschaft/Komisia, [20]T-213/01 a T-214/01, Zb. s. II-1601, bod 65). 117 Komisia tvrdí, ze návrhy na zrusenie sporných aktov sú neprípustné. Tieto akty sú iba vykonávajúcimi aktmi rozhodnutia o inspekcii a výrazne nemenia právne postavenie zalobkýn. 118 Zalobkyne tvrdia, ze sporné akty významne zmenili ich právne postavenie a vázne a nezvratne zasiahli do ich základných práv na súkromný zivot a obranu. Musia sa preto povazovat za napadnutelné akty. Po prvé, kedze tieto akty nie sú uvedené v rozhodnutí o inspekcii, nemôzu predstavovat jeho vykonávacie opatrenia. Po druhé, forma opatrenia nie je rozhodujúca, pokial ide o otázku, ci má opatrenie záväzné právne úcinky. Sporné akty zalobkyniam ulozili povinnosti, ktorým sa museli podriadit, aby sa vyhli povinnosti zaplatit zvýsenie pokuty, ktorú prípadne budú musiet uhradit, alebo dokonca, aby sa vyhli sankciám. Tieto akty sú teda podobné ziadostiam o informácie formulovaným na základe clánku 19 ods. 3 nariadenia c. 3/2003, teda ustanovenia, ktoré výslovne stanovuje napadnutelnú povahu takýchto opatrení. Po tretie sporné akty ohrozili moznost zalobkýn bránit sa, pokial ide o vysetrovania v oblasti hospodárskej sútaze, pred inými súdmi. Napokon po stvrté rozhodnutie urobit kópie viacerých pocítacových súborov a pevného disku pocítaca pána C malo právne úcinky, pretoze tieto informatické nosice obsahovali údaje, ako napríklad elektronickú postu, adresy, atd. osobnej povahy, ktoré sú chránené právom na súkromný zivot a dôvernostou korespondencie. 119 Predovsetkým treba zdôraznit, ze sporné akty sú prechodné opatrenia, ktorých jediným úcelom je pripravit konecné rozhodnutie Komisie na základe clánku 81 ods. 1 ES. Na základe týchto aktov Komisia urobila kópie niektorých pocítacových súborov, ktoré sa nasli v priebehu inspekcie, a získala vysvetlenia v súvislosti s konkrétnymi dokumentmi, ktoré sa tiez nasli v priebehu inspekcie, s cielom overit skutocnost a dôsledky urcitého právneho a skutkového stavu, o ktorom uz mala informácie, teda o údajnom karteli, na úcely prípadnej prípravy konecného rozhodnutia týkajúceho sa tohto stavu. 120 Dalej z clánku 20 ods. 2 písm. c) a e) nariadenia c. 1/2003 vyplýva, ze vyhotovenie kópie alebo výpisu v akejkolvek forme, bez ohladu na nosic, z akéhokolvek obchodného dokumentu dotknutého podniku inspekciou nariadenou na základe clánku 20 ods. 4 toho istého nariadenia, ako aj ziadost o vysvetlenie od zamestnancov alebo zástupcov tohto podniku v súvislosti s dokumentmi vztahujúcimi sa na predmet a úcel tejto inspekcie, predstavujú vykonávacie opatrenia k rozhodnutiu, na základe ktorého bola inspekcia nariadená. Samotné rozhodnutie o inspekcii stanovilo, ze Nexans France musí inspektorom umoznit vyhotovit kópie obchodných dokumentov a na mieste im poskytnút "vysvetlenia k predmetu a úcelu inspekcie" (pozri bod 3 vyssie). 121 Ako správne tvrdí Komisia, kazdá inspekcia nariadená na základe clánku 20 ods. 4 nariadenia c. 1/2003 znamená, ze budú skúmané, prípadne kopírované urcité dokumenty a ze zamestnancom alebo zástupcom dotknutých podnikov budú polozené urcité otázky týkajúce sa predmetu a úcelu inspekcie. Tieto podniky sú povinné umoznit Komisii vyhotovit kópie dotknutých dokumentov a oprávnit svojich zamestnancov a zástupcov poskytnút pozadované informácie práve na základe rozhodnutia, ktorým sa nariaduje inspekcia, a nie na základe iného odlisného aktu prijatého v priebehu inspekcie. 122 Porovnanie clánku 18 ods. 3 a clánku 20 ods. 2 písm. c) a e) nariadenia c. 1/2003 umoznuje tiez prijat záver, ze prekopírovanie dokumentov a ziadosti o vysvetlenie vykonané v priebehu inspekcií prestavujú opatrenia na vykonanie rozhodnutí, ktorými sa nariaduje inspekcia. 123 V prvom rade v clánku 18 ods. 3 nariadenia c. 1/2003 sa totiz stanovuje, ze ziadosti o informácie urcené podnikom na základe tohto ustanovenia môzu byt predmetom samostatnej zaloby. Naproti tomu, pokial ide o vysvetlenia pozadované v priebehu inspekcií a prekopírovanie dokumentov vykonané v priebehu inspekcií, nariadenie c. 1/2003 v tejto súvislosti nic nestanovuje. 124 V druhom rade z clánku 18 ods. 1 a 3 nariadenia c. 1/2003 vyplýva, ze Komisia môze, na základe týchto ustanovení, poziadat podniky a zdruzenia podnikov o poskytnutie vsetkých nevyhnutných informácií. Naproti tomu podla clánku 20 ods. 2 písm. e) tohto nariadenia Komisia môze poziadat iba o vysvetlenie k skutocnostiam alebo dokumentom vztahujúcim sa na predmet a úcel inspekcie. 125 Treba teda konstatovat, ze kopírovanie akéhokolvek dokumentu a polozenie akejkolvek otázky v priebehu inspekcie nemozno povazovat za akty oddelitelné od rozhodnutia, ktorým sa nariaduje inspekcia, ale za opatrenia na vykonanie tohto rozhodnutia. 126 Napokon treba zdôraznit, ako tvrdí Komisia, ze bez prijatia rozhodnutia na základe clánku 23 ods. 1 písm. c) a d) nariadenia c. 1/2003 by Komisia nemohla zalobkyne sankcionovat z dôvodu, ze jej neumoznili vyhotovit kópie dotknutých dokumentov a odmietli poskytnút úplnú odpoved na otázky inspektorov polozené pánovi C. Toto rozhodnutie, ktoré je odlisné od rozhodnutia o inspekcii, ako aj od konecného rozhodnutia prijatého na základe clánku 81 ods. 1 ES, môze byt predmetom zaloby, v rámci ktorej by Vseobecný súd skúmal, ci prekopírovanie dotknutých dokumentov a získanie vysvetlení pozadovaných Komisiou na základe sporných aktov zasiahli do základných práv na súkromný zivot a obranu zalobkýn, ako to zalobkyne tvrdia. 127 Zalobkyne na podporu svojej tézy, podla ktorej sporné akty majú záväzné právne úcinky spôsobilé dotknút sa ich záujmov tým, ze výrazne zmenia ich právne postavenie, a subsidiárne, ze samotné predstavujú ukoncenie osobitného konania nezávislého od konania, ktoré má umoznit Komisii rozhodnút vo veci samej v zmysle judikatúry uvedenej v bode 116 vyssie, uvádzajú rozsudok Súdneho dvora z 18. mája 1982, AM & S Europe/Komisia ([21]155/79, Zb. s. 1575), a rozsudok Súdu prvého stupna zo 17. septembra 2007, Akzo Nobel Chemicals a Akcros Chemicals/Komisia ([22]T-125/03 a T-253/03, Zb. s. II-3523). 128 V tejto súvislosti treba zdôraznit, ze zalobkyne vo veciach, ktoré viedli k vydaniu rozsudkov uvedených v predchádzajúcom bode, pred Komisiou tvrdili, ze na niektoré dokumenty, o ktorých predlozenie ich Komisia poziadala v priebehu kontroly nariadenej na základe nariadenia Rady c. 17 zo 6. februára 1962, prvého nariadenia implementujúceho clánky [81 ES] a [82 ES] ([23]Ú. v. ES 1962, 13, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3), alebo v nadväznosti na túto kontrolu, sa vztahovala ochrana dôvernosti komunikácie medzi advokátmi a klientmi. Práve v tomto kontexte súd prijal záver, ze rozhodnutie, ktorým Komisia zamietla návrh na ochranu dotknutých dokumentov, malo právne úcinky vo vztahu k dotknutým podnikom, pretoze sa ním odoprela ochranu stanovenú právom Spolocenstva, ako aj preto, ze malo konecnú platnost nezávislú od konecného rozhodnutia, ktorým sa konstatuje porusenie pravidiel hospodárskej sútaze (rozsudok Akzo Nobel Chemicals a Akcros Chemicals/Komisia, uz citovaný v bode 127 vyssie, bod 46; pozri tiez v tomto zmysle rozsudok AM & S Europe/Komisia, uz citovaný v bode 127 vyssie, body 27 a 29 az 32). 129 Zalobkyne vsak pri prijímaní sporných aktov netvrdili, ze na dokumenty prekopírované Komisiou alebo na informácie, ktoré získala na základe týchto aktov, sa vztahuje ochrana stanovená právom Únie, ktorá by bola podobná ochrane dôvernosti komunikácie medzi advokátmi a klientmi. Ked sa teda Komisia rozhodla vyhotovit kópie týchto dokumentov a poziadat zalobkyne, aby poskytli tieto informácie, neprijala rozhodnutie, ktoré by zalobkyniam takúto ochranu odopierala. 130 Pokial totiz ide o dokumenty prekopírované pocas inspekcie, treba pripomenút, ze zalobkyne si zachovali originály, ci uz v papierovej alebo elektronickej podobe, a môzu sa oboznámit s povahou a obsahom týchto dokumentov. Napriek tomu zalobkyne neidentifikovali presné dokumenty alebo casti dokumentov, ktoré by mali pozívat ochranu stanovenú právom Únie. Zalobkyne sa obmedzujú na tvrdenie, ze Komisia nemala právo kopírovat tieto dokumenty na úcely ich následného preskúmania v jej kanceláriách. Podla zalobkýn sa mali preskúmat v priestoroch spolocnosti Nexans France a Komisia si mohla vyhotovit iba kópie dokumentov relevantných pre vysetrovanie. Treba teda prijat záver, ze zalobkyne nevytýkajú Komisii, ze sa oboznámila s niektorými konkrétnymi chránenými dokumentmi alebo ze z nich vyhotovila kópie, ale ze ich preskúmala vo svojich vlastných kanceláriách v Bruseli a nie v priestoroch spolocnosti Nexans France a ze si ich az do okamihu preskúmania ponechala. 131 Pokial ide o otázky polozené pánovi C. v priebehu inspekcie, zo spisu vyplýva, ze zalobkyne, ktoré sprevádzali ich advokáti, nevzniesli ziadnu námietku voci tomu, aby Komisia získala pozadované informácie. Pri formulácii týchto otázok teda Komisia nemohla prijat rozhodnutie, ktoré by zalobkyniam odmietalo nárok na ochranu stanovenú právom Únie. 132 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze sporné akty nemozno povazovat za napadnutelné akty. Zákonnost týchto aktov môze byt okrem rámca zaloby o neplatnost podanej proti rozhodnutiu, ktorým sa ukladá sankcia, uvedenému v bode 126 vyssie, preskúmaná jedine v rámci zaloby prípadne podanej proti konecnému rozhodnutiu prijatému Komisiou na základe clánku 81 ods. 1 ES. Súdne preskúmanie podmienok, za akých sa viedla inspekcia, totiz spadá do pôsobnosti zaloby o neplatnost prípadne podanej proti konecnému rozhodnutiu prijatému Komisiou na základe tohto ustanovenia (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 20. apríla 1999, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, [24]T-305/94 az T-307/94, T-313/94 az T-316/94, T-318/94, T-325/94, T-328/94, T-329/94 a T-335/94, Zb. s. II-931, body 413 a 414). 133 Okrem toho, ak sa zalobkyne domnievajú, ze akty, ktorými Komisia vyhotovila kópiu viacerých pocítacových súborov a pevného disku pocítaca pána C. na úcely ich následného preskúmania v jej kanceláriách a poziadala ho o vysvetlenia k dokumentom nájdeným v priebehu inspekcie, sú protiprávne a ze im spôsobili ujmu, ktorá môze zalozit zodpovednost Únie, môzu podat proti Komisii zalobu o mimozmluvnú zodpovednost. Takáto zaloba nie je súcastou systému preskúmania platnosti aktov Únie so záväznými právnymi úcinkami, ktoré sú spôsobilé dotknút sa záujmov zalobcu, ale je pouzitelná v prípade, ak úcastníkovi konania vznikne ujma v dôsledku nezákonného konania institúcie (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 12. septembra 2006, Reynolds Tobacco a i./Komisia, [25]C-131/03 P, Zb. s. I-7795, body 82 a 83). 134 Návrhy na neplatnost sporných aktov teda musia byt vyhlásené za neprípustné. 3. O stvrtom az siedmom zalobnom návrhu 135 Ako uvádzajú samotné zalobkyne, vo svojom stvrtom az siedmom zalobnom návrhu navrhujú, aby sa Vseobecný súd vyslovil k prípadným dôsledkom zrusenia rozhodnutia o inspekcii a sporných aktov. 136 Zalobkyne, ako tvrdí Komisia, smerujú k tomu, aby Vseobecný súd poskytol vyhlásenie týkajúce sa úcinkov prípadného rozsudku o neplatnosti, ktorý by zároven predstavoval príkaz urcený Komisii, pokial ide o jeho výkon. Kedze Vseobecný súd nemá v rámci preskúmania zákonnosti zalozenej na clánku 230 ES právomoc vyhlasovat deklaratórne rozsudky (pozri v tomto zmysle nariadenia Súdneho dvora z 9. decembra 2003, Taliansko/Komisia, [26]C-224/03, Zb. s. I-14751, body 20 az 22) alebo ukladat príkazy, hoci by sa týkali spôsobu vykonania jeho rozsudkov (uznesenie Súdneho dvora z 26. októbra 1995, Pevasa a Inpesca/Komisia, [27]C-199/94 P a C-200/94 P, Zb. s. I-3709, bod 24), návrh zalobkýn musí byt vyhlásený za zjavne neprípustný (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna zo 4. februára 2009, Omya/Komisia, [28]T-145/06, Zb. s. II-145, bod 23). 137 Zo vsetkých vyssie uvedených skutocností vyplýva, ze rozhodnutie o inspekcii musí byt zrusené v rozsahu, v akom sa týka iných elektrických káblov ako podmorských a podzemných káblov vysokého napätia ako aj materiálu spojeného s týmito inými káblami. Zaloba sa musí v zostávajúcej casti zamietnut. O trovách 138 Podla clánku 87 ods. 3 prvého pododseku rokovacieho poriadku môze Vseobecný súd rozdelit náhradu trov konania alebo rozhodnút tak, ze kazdý z úcastníkov konania znása svoje vlastné trovy konania, ak úcastníci konania mali úspech len v casti predmetu konania, alebo z osobitných dôvodov. 139 Kedze zalobkyne nemali úspech v podstatnej casti svojich návrhov, treba rozhodnút, ze zalobkyne znásajú, okrem svojich vlastných trov konania, aj polovicu trov konania, ktoré vznikli Komisii. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (ôsma komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Rozhodnutie Komisie K(2009) 92/1 z 9. januára 2009, ktorým sa Nexans SA a vsetkým podnikom, ktoré priamo alebo nepriamo ovláda, vrátane Nexans France SAS, nariadilo podrobit sa inspekcii na základe clánku 20 ods. 4 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 [ES] a 82 [ES], sa zrusuje v rozsahu, v akom sa týka iných elektrických káblov ako podmorských a podzemných káblov vysokého napätia a materiálu spojeného s týmito inými káblami. 2. V zostávajúcej casti sa zaloba zamieta. 3. Nexans a Nexans France znásajú svoje vlastné trovy konania a polovicu trov konania, ktoré vznikli Európskej komisii. 4. Komisia znása polovicu svojich vlastných trov konania. Truchot Martins Ribeiro Kanninen Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 14. novembra 2012. Podpisy Obsah Skutkové okolnosti Konanie a návrhy úcastníkov konania Právny stav 1. O návrhu na zrusenie rozhodnutia o inspekcii O prvej casti zalozenej na neprimerane sirokej a vágnej skále výrobkov dotknutých rozhodnutím o inspekcii Úvodné pripomienky O prvej výhrade zalozenej na nepresnosti rozhodnutia o inspekcii, pokial ide o vymedzenie dotknutých výrobkov O druhej výhrade zalozenej na tom, ze Komisia disponovala dostatocne váznymi nepriamymi dôkazmi umoznujúcimi nadobudnút podozrenie o porusení pravidiel hospodárskej sútaze zalobkynami iba v odvetví podmorských káblov vysokého napätia O druhej casti zalozenej na neprimerane sirokom geografickom rozsahu rozhodnutia o inspekcii 2. O návrhu na zrusenie sporných aktov O prípustnosti O prípustnosti právneho stanoviska prilozeného k replike - O prvej námietke neprípustnosti zalozenej na porusení clánku 5 ods. 3 a 7 pokynov pre tajomníka Súdu prvého stupna - O druhej námietke neprípustnosti, podla ktorej sporné stanovisko nepodporuje tvrdenia výslovne uvedené v replike a obsahuje vysvetlenia, ktoré v nej nie sú uvedené O prípustnosti návrhov na zrusenie sporných aktov 3. O stvrtom az siedmom zalobnom návrhu O trovách __________________________________________________________________ ( [29]*1 ) Jazyk konania: anglictina. ( [30]1 ) Skryté dôverné údaje. References 1. file:///tmp/lynxXXXXWMJcjS/L94053-8121TMP.html#t-ECR_62009TJ0135_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:001:TOC 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:001:TOC 4. file:///tmp/lynxXXXXWMJcjS/L94053-8121TMP.html#t-ECR_62009TJ0135_SK_01-E0002 5. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61987??0097&locale=SK 6. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0094&locale=SK 7. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2000:364:TOC 8. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61987??0046&locale=SK 9. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004T?0340&locale=SK 10. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:070:TOC 11. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999T?0059&locale=SK 12. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2006:298:TOC 13. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2007:232:TOC 14. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995T?0174&locale=SK 15. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005T?0345&locale=SK 16. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004T?0201&locale=SK 17. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001T?0151&locale=SK 18. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61981??0060&locale=SK 19. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992T?0010&locale=SK 20. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001T?0213&locale=SK 21. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61979??0155&locale=SK 22. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003T?0125&locale=SK 23. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:P:1962:013:TOC 24. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0305&locale=SK 25. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0131&locale=SK 26. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0224&locale=SK 27. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994C?0199&locale=SK 28. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006T?0145&locale=SK 29. file:///tmp/lynxXXXXWMJcjS/L94053-8121TMP.html#c-ECR_62009TJ0135_SK_01-E0001 30. file:///tmp/lynxXXXXWMJcjS/L94053-8121TMP.html#c-ECR_62009TJ0135_SK_01-E0002