ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (piata komora) z 28. marca 2012 ( [1]*1 ) "Státna pomoc -- Pôzicka schválená v prospech leteckej spolocnosti, ktorá sa mohla pripísat k jej vlastnému imaniu -- Rozhodnutie, ktorým sa pomoc vyhlasuje za nezlucitelnú so spolocným trhom -- Predaj aktív leteckej spolocnosti -- Rozhodnutie o neexistencii pomoci prijaté na konci fázy predbezného preskúmania -- Zaloba o neplatnost -- Aktívna legitimácia -- Dotknutá osoba -- Prípustnost -- Závazné tazkosti -- Právomoc -- Povinnost odôvodnenia" Vo veci T-123/09, Ryanair Ltd, so sídlom v Dubline (Írsko), v zastúpení: E. Vahida a I.-G. Metaxas-Maragkidis, advokáti, zalobkyna, proti Európskej komisii, v zastúpení: L. Flynn, D. Grespan a E. Righini, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorú v konaní podporujú: Talianska republika, v zastúpení: G. Palmieri a P. Gentili, avvocati dello Stato, a Alitalia - Compagnia Aerea Italiana SpA, so sídlom vo Fiumicine (Taliansko), v zastúpení: G. M. Roberti, G. Bellitti a I. Perego, advokáti, vedlajsí úcastníci konania, ktorej predmetom je návrh na ciastocné zrusenie rozhodnutia Komisie 2009/155/ES z 12. novembra 2008 o pôzicke 300 miliónov eur, ktorú Taliansko schválilo spolocnosti Alitalia, C 26/08 (ex NN 31/08) ([2]Ú. v. EÚ L 52, 2009, s. 3), a návrh na zrusenie rozhodnutia Komisie K(2008) 6745 v konecnom znení z 12. novembra 2008, ktorého predmetom je státna pomoc N 510/2008 - Taliansko - Predaj aktív leteckej spolocnosti Alitalia, VSEOBECNÝ SÚD (piata komora), v zlození: predseda komory S. Papasavvas (spravodajca), sudcovia V. Vadapalas a K. O'Higgins, tajomník: N. Rosner, referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 30. júna 2011, vyhlásil tento Rozsudok Okolnosti predchádzajúce sporu 1 Alitalia SpA je letecká dopravná spolocnost, ktorej obchodný podiel vo výske 49,9 % vlastní Talianska republika. 2 V decembri 2006 po viacerých neúspesných pokusoch o zlepsenie hospodárskej situácie spolocnosti Alitalia a hladaní medzinárodných partnerov sa talianske orgány rozhodli predat svoj podiel na základnom imaní Alitalia. Dna 29. decembra 2006 zverejnilo talianske ministerstvo hospodárstva a financií výzvu na prejavenie záujmu. Toto konanie sa vsak skoncilo neúspesne 18. júla 2007, pricom predlozené ponuky boli vzaté spät. 3 V septembri 2007 Alitalia ustanovila banku, aby jej ako financný poradca pomohla nájst partnerov. Z predlozených ponúk povazovalo predstavenstvo za najvhodnejsiu ponuku Air France-KLM. Kedze vsak nedoslo k dohode s odborovými zväzmi, Air France-KLM vzala svoju ponuku spät 21. apríla 2008. 4 Talianske orgány na stretnutí s Komisiou Európskych spolocenstiev 23. apríla 2008 oznámili, ze talianska rada ministrov prostredníctvom decreto-legge n° 80, Misure urgenti per assicurare il pubblico servizio di trasporto aereo (zákonný dekrét c. 80 o naliehavých opatreniach na zabezpecenie sluzby verejnej leteckej dopravy) (GURI c. 97 z 24. apríla 2008, s. 5, dalej len "zákonný dekrét c. 80"), ktorý bol prijatý v ten istý den, schválila priznanie pôzicky v prospech Alitalia vo výske 300 miliónov eur od Talianskej republiky. A - Správne konanie 5 Kedze Komisia od talianskych orgánov nedostala oznámenie pred rozhodnutím o poskytnutí pôzicky vo výske 300 miliónov eur v prospech spolocnosti Alitalia, listom z 24. apríla 2008 podla clánku 11 ods. 1 nariadenia Rady (ES) c. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku [88] Zmluvy o ES ([3]Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339) ich poziadala, aby potvrdili existenciu takejto pôzicky a poskytli vsetky potrebné informácie umoznujúce posúdit toto opatrenie z hladiska clánkov 87 ES a 88 ES a tiez aby pozastavili poskytnutie uvedenej pôzicky a informovali o opatreniach prijatých na to, aby si splnili túto povinnost podla clánku 88 ods. 2 ES. 6 Dna 29. apríla 2008 podala zalobkyna Ryanair Ltd Komisii staznost v zmysle clánku 20 ods. 2 nariadenia c. 659/1999 v súvislosti s existenciou státnej pomoci poskytnutej spolocnosti Alitalia vo forme pôzicky, ktorú v jej prospech schválili talianske orgány. 7 Listom z 20. mája 2008 Komisia zalobkyni oznámila, ze si listom z 24. apríla 2008 vyziadala od talianskych orgánov informácie a ze na základe týchto informácií a informácií uvedených v staznosti vykoná vysetrovanie. 8 Listom z 30. mája 2008 talianske orgány Komisii oznámili, ze 27. mája 2008 bol prijatý decreto-legge n° 93, Disposizioni urgent per salvaguardare il poter di acquisto delle famiglia (zákonný dekrét c. 93 o naliehavých ustanoveniach na ochranu kúpnej sily domácností) (GURI c. 124 z 28. mája 2008, s. 3, dalej len "zákonný dekrét c. 93"), podla ktorého mohla Alitalia previest prostriedky z pôzicky do vlastného imania. V ten istý den zalobkyna predlozila Komisii novú staznost týkajúcu sa prevedenia pôzicky 300 miliónov eur schválenej v prospech spolocnosti Alitalia talianskymi orgánmi do vlastného imania tejto spolocnosti. 9 Dna 3. júna 2008 talianske orgány opät podnikli kroky s cielom nájst spolocnosti Alitalia jedného alebo viacerých kupcov prostredníctvom decreto-legge n° 97, Disposizioni urgenti in materia di monitoraggio e trasparenza dei meccanismi di allocazione della spesa pubblica, nonche' in materia fiscale e di proroga di termini (zákonný dekrét c. 97 o naliehavých ustanoveniach v oblasti dohladu a transparentnosti mechanizmov poskytovania verejných výdavkov, ako aj v oblasti daní a v oblasti predlzenia lehôt) (GURI c. 128 z 3. júna 2008, s. 5, dalej len "zákonný dekrét c. 97"). Bolo potrebné vybrat jednu alebo viaceré spolocnosti, ktoré by vo výhradnom zastúpení propagovali pred tretími osobami alebo pred vlastnými akcionármi ponuku na nadobudnutie kontroly v spolocnosti Alitalia. Talianska rada ministrov vybrala na tieto úcely v uvedenom výberovom konaní jednu banku. B - Rozhodnutie o zacatí konania vo veci formálneho zistovania podla clánku 88 ods. 2 ES 10 Listom z 12. júna 2008 Komisia oznámila talianskym orgánom svoje rozhodnutie z 11. júna 2008 o zacatí konania vo veci formálneho zistovania na základe clánku 88 ods. 2 ES týkajúceho sa jednak opatrení, ktorými tieto orgány schválili pôzicku 300 miliónov eur v prospech spolocnosti Alitalia, ktorá bola potvrdená zákonným dekrétom c. 80, a jednak moznosti previest sumu danej pôzicky do vlastného imania stanovenú zákonným dekrétom c. 93. V ten istý den Komisia odpovedala na druhú staznost zalobkyne, pricom ju informovala o prijatí rozhodnutia zacat uvedené konanie vo veci formálneho zistovania a vyzvala ju predlozit pripomienky. 11 Dna 18. augusta 2008 zalobkyna predlozila pripomienky k rozhodnutiu o zacatí konania vo veci formálneho zistovania. 12 Prijatím decreto-legge n° 134, Disposizioni urgenti in materia di ristrutturazione di grandi imprese in crisi (zákonný dekrét c. 134 o naliehavých ustanoveniach v oblasti restrukturalizácie velkých podnikov v tazkostiach) (GURI c. 201 z 28. augusta 2008, s. 3, dalej len "zákonný dekrét c. 134"), doslo k niektorým zmenám rezimu mimoriadnej správy velmi velkých podnikov pôsobiacich v odvetví dôlezitých sluzieb vo verejnom záujme. 13 Na základe výnimky z decreto legislativo n° 270, Nuova disciplina dell'amministrazione straordinaria delle grandi imprese in stato di insolvenza, a norma dell'articolo 1 della legge 30 luglio 1998, n° 274 (legislatívny dekrét c. 270 o novom rezime mimoriadnej správy velkých podnikov nachádzajúcich sa v platobnej neschopnosti v súlade s clánkom 1 zákona c. 274 z 30. júla 1998) (GURI c. 185 z 9. augusta 1999, s. 11, dalej len "legislatívny dekrét c. 270"), ktorý sa uplatnuje na podniky v tazkostiach v Taliansku, bolo mozné, aby sa na podniky pôsobiace v odvetví dôlezitých sluzieb vo verejnom záujme predtým, nez boli vyhlásené za platobne neschopné, ihned uplatnil rezim mimoriadnej správy. Okrem toho bola stanovená moznost zlepsit situáciu takých podnikov tým, ze dôjde k prevodu ich aktív v rámci konania priameho predaja nadobúdatelom, ktorý by mohol zarucit kontinuitu sluzieb v strednodobom výhlade, rýchlost zásahu a dodrzanie poziadaviek stanovených talianskymi právnymi predpismi a dohovormi ratifikovanými Talianskou republikou. Táto moznost vsak bola podmienená povinnostou, podla ktorej nezávislý znalec ustanovený talianskym ministerstvom hospodárskeho rozvoja overí, ci predajná cena aktív zodpovedá ich trhovej cene. 14 Dna 29. augusta 2008 Alitalia podala návrh na Tribunale di Roma (Okresný súd v Ríme), aby vyhlásil, ze sa nachádza v úpadku. Dekrétom predsedu talianskej rady ministrov bola v ten istý den umiestnená do rezimu mimoriadnej správy. 15 Dna 1. septembra 2008 Compagnia Aérea Italiana SpA (dalej len "CAI") predlozila predbeznú ponuku, ktorú nepovazovala za konecnú, na odkúpenie niektorých aktív od spolocností patriacich do skupiny, do ktorej patrí aj Alitalia (dalej len "skupina Alitalia"), pricom táto ponuka podliehala súhlasu odborových organizácií v súvislosti s prijímaním pôvodných zamestnancov uvedenej skupiny za nových pracovných podmienok. 16 Vyhláskou ministerstva zo 4. septembra 2008 v súlade s clánkom 1 ods. 4c zákonného dekrétu c. 134 bola ako nezávislý znalec vymenovaná banka, aby overila, ci predajná cena aktív zodpovedá ich trhovej cene. V ten istý den bol zalozený dozorný výbor, ktorého úlohou bolo najmä udelovat súhlas s prevodmi aktív navrhovanými mimoriadnym správcom. 17 Dna 14. septembra 2008 CAI vzala spät svoju predbeznú ponuku po neúspesných rokovaniach s odborovými organizáciami. 18 Dna 15. septembra 2008 bol rezim mimoriadnej správy rozsírený na celú skupinu Alitalia. 19 Dna 22. septembra 2008 mimoriadny správca vyhlásil výzvu na prejavenie záujmu na prevzatie vsetkých aktív skupiny Alitalia, ktorá bola v nasledujúci den uverejnená v národnej a medzinárodnej tlaci. V predmetnej výzve bolo uvedené, ze dotknuté aktíva chce predat v rámci konania priameho predaja. Prípadní záujemcovia boli vyzvaní, aby svoj záujem prejavili do 30. septembra 2008. 20 Dna 25. septembra 2008 spolocnost CAI opät predlozila svoju ponuku, ktorú nepovazovala za konecnú a ktorá obsahovala rovnaké podmienky ako ponuka predlozená 1. septembra (pozri bod 15 vyssie), pricom spresnila, ze táto ponuka platila do 15. októbra 2008 a neskôr bola predlzená do 31. októbra 2008. 21 Dna 2. októbra 2008 zalobkyna predlozila Komisii tretiu staznost týkajúcu sa prijatia zákonného dekrétu c. 134 a dalsích opatrení týkajúcich sa predaja aktív skupiny Alitalia. 22 Listom zo 14. októbra 2008 talianske orgány Komisii oznámili, ze zacali konanie o predaji aktív skupiny Alitalia, pricom ju v záujme zachovania právnej istoty poziadali, aby potvrdila, ze: -- rezim mimoriadnej správy opísaný v oznámení nepredstavuje poskytnutie státnej pomoci v prospech nadobúdatelov prevádzaných aktív, -- prípadné nadobudnutie niektorých aktív patriacich skupine Alitalia tretími osobami na základe uz predlozenej ponuky neznamená, ze zároven dôjde k hospodárskej kontinuite s podnikom umiestneným do rezimu mimoriadnej správy v tom zmysle, ze by doslo aj k prevodu dlhov spolocnosti Alitalia na nadobúdatela, a najmä k povinnosti vymáhat protiprávnu a nezlucitelnú státnu pomoc poskytnutú spolocnosti Alitalia. 23 Zároven s týmto oznámením boli okrem tretej staznosti zalobkyne (pozri bod 21 vyssie) Komisii dorucené tri dalsie staznosti podané inými leteckými spolocnostami a Európskou asociáciou nízkonákladových leteckých spolocností (ELFAA). 24 Dna 27. októbra 2008 bol zákonný dekrét c. 134 zmenený na legge n° 166, Conversione in legge, con modificazioni, del decreto-legge 28 agosto 2008, n° 134, recante disposizioni urgenti in materia di ristrutturazione di grandi imprese in crisi (zákon c. 166 o zmene zákonného dekrétu c. 134 na zákon a o zmene a doplnení tohto zákona) (GURI c. 252 z 27. októbra 2008, s. 4). 25 Listom z 30. októbra 2008 zalobkyna podala Komisii doplnujúcu staznost, v ktorej poukazovala na niektoré opatrenia, ktoré povazovala za znepokojujúce, t. j. najmä zvýsenie miestneho poplatku za vybavenie kazdého cestujúceho odlietajúceho z talianskych letísk na 3 eurá, ktorého cielom podla zalobkyne bolo financovat náklady spojené s odstupným pre bývalých zamestnancov spolocnosti Alitalia, ako aj údajný konflikt záujmov odhalený tlacou, spocívajúci v tom, ze niektorí akcionári spolocnosti CAI boli rovnakí ako akcionári nezávislej znaleckej organizácie. 26 Dna 31. októbra 2008 CAI predlozila mimoriadnemu správcovi konecnú ponuku na odkúpenie niektorých aktív v oblasti osobnej leteckej dopravy spolocnosti Alitalia. Túto ponuku dorucili talianske orgány Komisii 3. novembra 2008. C - Napadnuté rozhodnutia 1. Rozhodnutie týkajúce sa pôzicky schválenej pre spolocnost Alitalia 27 Rozhodnutím 2009/155/ES z 12. novembra 2008 o pôzicke 300 miliónov eur, ktorú Taliansko schválilo spolocnosti Alitalia, C 26/08 (ex NN 31/08) ([4]Ú. v. EÚ L 52, s. 3, dalej len "prvé napadnuté rozhodnutie"), prijatým podla clánku 88 ods. 2 ES na konci konania vo veci formálneho zistovania Komisia rozhodla, ze daná pôzicka, ktorú bolo mozné previest do vlastného imania spolocnosti Alitalia, predstavovala protiprávnu státnu pomoc nezlucitelnú so spolocným trhom a nariadila jej vymáhanie od príjemcu. Kópia tohto rozhodnutia bola 14. januára 2009 zaslaná zalobkyni a dorucená jej bola 20. januára 2009. 28 Komisia predovsetkým uviedla, ze z povahy pôzicky 300 miliónov eur schválenej Talianskou republikou pre spolocnost Alitalia vyplývalo, ze sa tejto spolocnosti priznala ekonomická výhoda zo státnych prostriedkov, ktorú by vzhladom na jej znacné financné tazkosti v okamihu priznania pôzicky zákonným dekrétom c. 80, ako aj v okamihu prijatia zákonného dekrétu c. 93 obozretný súkromný investor neschválil. Okrem toho uviedla, ze poskytnutá úroková sadzba, takmer súcasné spätvzatie ponuky Air France-KLM a poskytnutie uvedenej pôzicky, neexistencia inej perspektívy na prevzatie v case poskytnutia pôzicky a nezasiahnutie súkromných akcionárov spolocnosti Alitalia financným spôsobom súbezne so zásahom talianskych orgánov tento záver len potvrdzujú. Na základe toho dospela k záveru, ze sa dané orgány nesprávali ako obozretný akcionár, ktorý sleduje strukturálnu, globálnu alebo odvetvovú politiku a riadi sa perspektívou rentability investovaného kapitálu, ktorá je dlhodobejsia ako v prípade bezného investora. 29 Komisia teda konstatovala, ze pôzicka vo výske 300 miliónov eur schválená Talianskou republikou pre spolocnost Alitalia, ktorú bolo mozné previest do vlastného imania tejto spolocnosti, predstavovala protiprávnu státnu pomoc, pretoze nebola vopred oznámená a bola nezlucitelná so spolocným trhom. Okrem toho konstatovala, ze na uvedené opatrenie sa nevztahujú výnimky stanovené v clánku 87 ods. 2 a 3 ES ani výnimky uvedené v usmerneniach Komisie o uplatnovaní clánkov [87] ES a 88 [ES] a clánku 61 Dohody o EHP na státnu pomoc v leteckom odvetví [neoficiálny preklad] ([5]Ú. v. ES C 350, 1994, s. 5), zmenených a doplnených usmerneniami Spolocenstva o financovaní letísk a státnej pomoci na zacatie cinnosti pre letecké spolocnosti s odletom z regionálnych letísk ([6]Ú. v. EÚ C 312, 2005, s. 1). 30 Napokon Komisia dospela k záveru, ze hoci je mozné spolocnost Alitalia povazovat za spolocnost v tazkostiach, predmetné opatrenie nemozno na základe usmernení Spolocenstva o státnej pomoci na záchranu a restrukturalizáciu firiem v tazkostiach ([7]Ú. v. EÚ C 244, 2004, s. 2) vyhlásit za zlucitelné so spolocným trhom. V dôsledku toho museli talianske orgány prijat vsetky potrebné opatrenia, aby vymohli pomoc od príjemcu, ktorým bola Alitalia. 31 Výrok prvého napadnutého rozhodnutia znie: "Clánok 1 Pôzicka vo výske 300 miliónov eur schválená spolocnosti Alitalia, ktorá sa mohla pripísat k jej vlastnému kapitálu a ktorú poskytlo Taliansko, pricom porusilo clánok 88 ods. 3 [ES], je nezlucitelná so spolocným trhom. Clánok 2 1. [Talianska republika] je povinn[á] zabezpecit, aby príjemca pomoci uvedenej v clánku 1 pomoc vrátil. 2. Sumy, ktoré treba vymôct, sa úrocia odo dna, ku ktorému boli poskytnuté príjemcovi, az do ich skutocného vrátenia. ... Clánok 3 1. Pomoc uvedená v clánku 1 sa vymáha okamzite a úcinne. 2. [Talianska republika] zabezpecí, aby sa toto rozhodnutie vykonalo do styroch mesiacov odo dna jeho oznámenia. Clánok 4 1. Do dvoch mesiacov od oznámenia tohto rozhodnutia Taliansko predlozí Komisii tieto informácie: a) celkovú sumu (istina a úroky), ktorú je príjemca povinný vrátit; b) podrobný opis uz prijatých a plánovaných opatrení s cielom podriadit sa tomuto rozhodnutiu; c) dokumenty preukazujúce, ze príjemca bol vyzvaný, aby vrátil pomoc. 2. [Talianska republika] priebezne informuje Komisiu o stave vnútrostátnych opatrení prijatých na realizáciu tohto rozhodnutia az do úplného vrátenia pomoci uvedenej v clánku 1. Na ziadost Komisie ihned poskytne vsetky informácie o prv prijatých a plánovaných opatreniach s cielom podriadit sa tomuto rozhodnutiu. Takisto poskytne podrobné informácie o sumách pomoci a úrokoch, ktoré uz príjemca vrátil. ..." 2. Rozhodnutie o predaji aktív Alitalia 32 Rozhodnutím K(2008) 6745 v konecnom znení z 12. novembra 2008, ktorého predmetom bola státna pomoc N 510/2008 - Taliansko - Predaj aktív leteckej spolocnosti Alitalia (dalej len "druhé napadnuté rozhodnutie"), prijatým po skoncení fázy predbezného preskúmania podla clánku 88 ods. 3 ES Komisia vyhlásila, ze oznámené opatrenie v znení záväzkov prijatých talianskymi orgánmi a definovaných v tomto rozhodnutí nepredstavovalo priznanie státnej pomoci nadobúdatelom, ak Talianska republika dodrzí v plnej miere uvedené záväzky, podla ktorých sa mal predaj aktív spolocnosti Alitalia uskutocnit za trhovú cenu. 33 Po prvé Komisia na úvod v bodoch 21 az 43 druhého napadnutého rozhodnutia pripomenula právny rámec rezimu mimoriadnej správy, ktorý bol uvalený na skupinu Alitalia, ako aj úlohy jednotlivých osôb v rámci tohto rezimu. Dalej v bodoch 44 az 75 uvedeného rozhodnutia preskúmala konanie o predaji aktív, pricom prihliadla po prvé na trhové informácie o jednotlivých fázach predaja a výzvu na prejavenie záujmu (body 44 az 52), po druhé na prijaté ponuky na nadobudnutie aktív skupiny Alitalia, a predovsetkým na ponuku predlozenú spolocnostou CAI (body 53 az 69), po tretie na kritériá stanovené na hodnotenie ponúk, a najmä na záväzok, na ktorý sa zaviazali talianske orgány, ze základným kritériom bude, aby ponúkaná cena zodpovedala trhovej cene (body 70 az 72), a po stvrté na aspekty týkajúce sa ludských zdrojov (body 73 a 74). Komisia navyse preskúmala, aká úloha bola zadaná mandatárovi povereného kontrolou predaja aktív skupiny Alitalia a aké bolo jeho poslanie. Tohto mandatára mali vymenovat talianske orgány, aby dohliadal na to, ze nimi oznámené konanie sa bude v plnej miere a efektívne uplatnovat a ze predaj aktív sa vykoná za trhovú cenu v súlade so záväzkami prijatými Talianskou republikou. V tejto súvislosti musel Komisii predkladat rozsiahle správy (body 76 az 89). 34 Po druhé Komisia v bodoch 92 az 151 druhého napadnutého rozhodnutia vykonala posúdenie opatrenia súvisiaceho s predajom aktív. Jej posúdenie sa týkalo preskúmania existencie státnej pomoci poskytnutej v prospech nadobúdatelov zo skupiny Alitalia (body 92 az 127) a rizika obchádzania povinnosti vymáhat protiprávnu a nezlucitelnú pomoc (body 128 az 151). 35 V rámci prvej casti svojho hodnotenia Komisia potvrdila, ze konanie o mimoriadnej správe nevedie k poskytnutiu pomoci v prospech nadobúdatelov. Komisia v bode 104 druhého napadnutého rozhodnutia po preskúmaní otvorenosti, transparentnosti a nediskriminacnej povahy oznámeného konania uviedla, ze toto konanie nedosiahlo dostatocný stupen transparentnosti na to, aby samo osebe zarucovalo, ze sa dosiahne trhová cena, v bode 117 uvedeného rozhodnutia vsak dospela k záveru, ze také konanie môze viest k predaju za trhovú cenu, ak sa bude zakladat na nezávislom hodnotení nezávislými osobami. Navyse v bodoch 119, 122 a 126 tohto rozhodnutia uviedla, ze dané konanie neviedlo k ulozeniu povinností verejnej moci na nadobúdatela aktív skupiny Alitalia, ktoré by mohlo ovplyvnit ciel predaja za trhovú cenu, tak pokial ide o ludské zdroje, ako aj o podmienky vykonávania leteckej dopravy. V bode 127 toho istého rozhodnutia teda dospela k záveru, ze ak talianske orgány úplne uplatnia záväzky, na ktoré sa zaviazali, oznámené opatrenie povedie k predaju aktív skupiny Alitalia za trhovú cenu. 36 V rámci druhej casti svojho hodnotenia Komisia dospela v bode 137 druhého napadnutého rozhodnutia k záveru, ze vzhladom na rozsah predaja aktív a roztriestenost ponúk predlozených prípadnými nadobúdatelmi konanie, ktoré viedla Talianska republika, nepredstavovalo hospodársku kontinuitu medzi spolocnostou Alitalia a nadobúdatelmi jej aktív. V bode 138 uvedeného rozhodnutia vsak usúdila, ze pokial ide o ponuku predlozenú spolocnostou CAI, riziko hospodárskej kontinuity si vyzadovalo hlbsie preskúmanie vzhladom na siroký okruh aktív, ktorých sa ponuka týkala. Vzhladom na skutocnosti, ze akcionári CAI a spolocnosti Alitalia boli odlisní, ze cinnosti, ktorými sa zaoberala CAI, mali odlisný rozsah a menej rôznorodú povahu v porovnaní s cinnostami spolocnosti Alitalia, ze CAI mala vlastnú priemyselnú stratégiu, ako aj vzhladom na podmienku, podla ktorej sa prevod musí uskutocnit za trhovú cenu, ako bolo uvedené v bodoch 140 az 145 tohto rozhodnutia, Komisia následne v bodoch 147 a 149 toho istého rozhodnutia dospela k záveru, ze medzi spolocnostou Alitalia a CAI neexistuje hospodárska kontinuita. V dôsledku toho v bodoch 151 az 156 predmetného rozhodnutia konstatovala, ze ak Talianska republika v plnej miere dodrzí uvedené záväzky, podla ktorých sa mal prevod aktív spolocnosti uskutocnit za trhovú cenu, úcinkom oznámeného konania nebolo obchádzanie povinnosti zabezpecit vymáhanie pomoci Talianskou republikou na základe prvého napadnutého rozhodnutia ani poskytnutie státnej pomoci nadobúdatelom aktív spolocnosti Alitalia. 37 Komisia preto rozhodla, ze oznámené opatrenie, akým je opatrenie zmenené záväzkami, ktoré prijali talianske orgány, nepredstavovalo pomoc, ak budú tieto záväzky v plnej miere dodrzané. Konanie 38 Zalobkyna návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 28. marca 2009 podala zalobu, na základe ktorej sa zacalo toto konanie. 39 Podaniami dorucenými do kancelárie Súdu prvého stupna 23. júla a 7. augusta 2009 poziadali Talianska republika a Alitalia - Compagnia Aerea Italiana (dalej len "Alitalia-CAI") o vstup do konania ako vedlajsí úcastníci na podporu návrhov Komisie. 40 Uzneseniami zo 16. septembra a z 19. októbra 2009 predseda ôsmej komory vyhovel návrhom Talianskej republiky a Alitalia-CAI na vstup do konania ako vedlajsí úcastníci. 41 Podaním doruceným 11. augusta 2010 Alitalia-CAI poziadala o moznost pouzit taliancinu v rámci ústnej casti konania v súlade s clánkom 35 ods. 2 písm. c) Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu, co jej bolo povolené. 42 Vzhladom na to, ze zlozenie komôr Vseobecného súdu bolo zmenené, sudca spravodajca bol pridelený k piatej komore, ktorej bola z tohto dôvodu táto vec pridelená. 43 Na základe správy sudcu spravodajcu Vseobecný súd rozhodol o zacatí ústnej casti konania a polozil úcastníkom konania urcité otázky. 44 Uznesením predsedu piatej komory Vseobecného súdu z 13. apríla 2011 bolo po vypocutí úcastníkov konania konanie prerusené podla clánku 77 písm. a) rokovacieho poriadku az do vydania rozsudku Súdneho dvora vo veci C-83/09 P, Komisia/Kronoply a Kronotex. 45 Podaním z 19. apríla 2011 zalobkyna poziadala o prijatie opatrení na zabezpecenie priebehu konania podla clánkov 49 a 64 rokovacieho poriadku smerujúce k tomu, aby sa Komisii nariadilo predlozit urcité dokumenty. 46 Po vyhlásení rozsudku Súdneho dvora Komisia/Kronoply a Kronotex ([8]C-83/09 P, Zb. s. I-4441) 24. mája 2011 sa pokracovalo v konaní v tejto veci. Vseobecný súd sa na pojednávaní opýtal na pripomienky úcastníkov konania k dôsledkom, aké môze mat uvedený rozsudok na prípustnost zaloby v prejednávanej veci. 47 Podaniami dorucenými do kancelárie Vseobecného súdu 5. a 6. júna 2011 Alitalia-CAI a Komisia predlozili svoje pripomienky k návrhu zalobkyne na nariadenie opatrení na zabezpecenie priebehu konania. 48 Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na otázky Vseobecného súdu boli vypocuté na pojednávaní 30. júna 2011. Návrhy úcastníkov konania 49 Zalobkyna navrhuje, aby Vseobecný súd: -- ciastocne zrusil prvé napadnuté rozhodnutie z dôvodu, ze neukladá povinnost vymáhat pomoc od právnych nástupcov spolocnosti Alitalia a predlzuje Talianskej republike lehotu na výkon daného rozhodnutia, -- zrusil druhé napadnuté rozhodnutie, -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 50 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: -- zamietol zalobu ako ciastocne neprípustnú a ciastocne nedôvodnú, -- zaviazal zalobkynu na náhradu trov konania. 51 Alitalia-CAI navrhuje, aby Vseobecný súd: -- zamietol zalobu ako neprípustnú alebo ciastocne neprípustnú a ciastocne nedôvodnú, -- zaviazal zalobkynu na náhradu trov konania. 52 Talianska republika navrhuje, aby Vseobecný súd: -- zamietol zalobu ako neprípustnú alebo subsidiárne ako nedôvodnú, -- zaviazal zalobkynu na náhradu trov konania. Právny stav D - O návrhu na zrusenie druhého napadnutého rozhodnutia 1. O prípustnosti 53 Zalobkyna tvrdí, ze je príslusnou stranou v zmysle clánku 88 ods. 2 ES a je oprávnená podat zalobu o neplatnost druhého napadnutého rozhodnutia, pretoze ako spolocnosti konkurujúcej spolocnostiam Alitalia a CAI boli jej záujmy dotknuté poskytnutím pôzicky spolocnosti Alitalia a prevodom aktív spolocnosti Alitalia na CAI. Okrem toho tvrdí, ze svojou zalobou sa snazí chránit si procesné práva, vzhladom na to, ze zrusenie druhého napadnutého rozhodnutia by viedlo k zacatiu konania vo veci formálneho zistovania. Napokon tvrdí, ze jej postavenie na trhu bolo uvedeným rozhodnutím podstatne ovplyvnené. 54 Komisia, ktorú podporuje Alitalia-CAI, formálne nevzniesla námietku neprípustnosti, ale tvrdí, ze zaloba je prípustná len v rozsahu, v akom sa zalobkyna podaním tejto zaloby snazí o ochranu svojich procesných práv, vzhladom na jej postavenie ako stazovatelky a spolocnosti konkurujúcej "spolocnostiam zapojeným do procesu predaja aktív [skupiny] Alitalia". Domnieva sa vsak, ze ak zalobkyna spochybnuje dôvodnost druhého napadnutého rozhodnutia, aj keby ju bolo mozné povazovat za "príslusnú stranu" v zmysle clánku 88 ods. 2 ES, nemôze to stacit na uznanie prípustnosti zaloby, ak nepreukáze, ze má osobitné postavenie v tom zmysle, ze jej postavenie na trhu bolo podstatne ovplyvnené pomocou, ktorá je predmetom daného rozhodnutia, co sa v prejednávanej veci nepreukázalo. 55 Talianska republika tvrdí, ze zaloba je neprípustná v celom rozsahu, pretoze zalobkyna nepreukázala, ze druhé napadnuté rozhodnutie má priamy úcinok na jej konkurencné postavenie. 56 Na úvod treba pripomenút, ze hoci podla clánku 40 stvrtého odseku Statútu Súdneho dvora Európskej únie uplatnitelného na Vseobecný súd podla clánku 53 uvedeného statútu vedlajsí úcastníci konania nie sú oprávnení podávat návrhy v inom smere nez návrhy predlozené úcastníkom konania, ktorého podporujú, pokial ide o prekázky konania z dôvodu verejného záujmu, podla clánku 113 rokovacieho poriadku treba prípustnost zaloby preskúmat bez návrhu (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 24. marca 1993, CIRFS a i./Komisia, [9]C-313/90, Zb. s. I-1125, body 21 az 24). 57 Podla clánku 230 stvrtého odseku ES môze fyzická alebo právnická osoba podat zalobu proti rozhodnutiu adresovanému inej osobe len vtedy, ak sa jej toto rozhodnutie priamo a osobne týka. 58 Podla ustálenej judikatúry môzu iné subjekty ako tie, ktorým je rozhodnutie urcené, tvrdit, ze sa ich toto rozhodnutie osobne týka v zmysle clánku 230 stvrtého odseku ES iba vtedy, ked sa na ne vztahuje na základe ich urcitých osobitných vlastností alebo na základe okolnosti, ktorá ich charakterizuje vo vztahu k akejkolvek inej osobe, a tým ich individualizuje obdobným spôsobom ako osobu, ktorej je rozhodnutie urcené (rozsudky Súdneho dvora z 15. júla 1963, Plaumann/Komisia, [10]25/62, Zb. s. 197 a 223; z 19. mája 1993, Cook/Komisia, [11]C-198/91, Zb. s. I-2487, bod 20, a z 15. júna 1993, Matra/Komisia, [12]C-225/91, Zb. s. I-3203, bod 14). 59 Najprv treba pripomenút, ze clánok 4 nariadenia c. 659/1999 stanovuje fázu predbezného preskúmania oznámenej pomoci, ktorej cielom je umoznit Komisii utvorit si prvý názor na zlucitelnost spornej pomoci so spolocným trhom. Na záver tejto fázy Komisia konstatuje, ze toto opatrenie bud nepredstavuje pomoc, alebo patrí do pôsobnosti clánku 87 ods. 1 ES. V prípade, ze opatrenie patrí do pôsobnosti clánku 87 ods. 1 ES, bud nevyvoláva pochybnosti o jeho zlucitelnosti so spolocným trhom, alebo ich naopak vyvoláva (rozsudok Komisia/Kronoply a Kronotex, uz citovaný v bode 46 vyssie, bod 43). 60 Ak Komisia po predbeznom preskúmaní konstatuje, ze oznámené opatrenie, pokial patrí do pôsobnosti clánku 87 ods. 1 ES, nevyvoláva pochybnosti o jeho zlucitelnosti so spolocným trhom, prijme rozhodnutie o nevznesení námietok na základe clánku 4 ods. 3 nariadenia c. 659/1999 (rozsudok Komisia/Kronoply a Kronotex, uz citovaný v bode 46 vyssie, bod 44). 61 Pokial Komisia prijme rozhodnutie o nevznesení námietok, nerozhodne len o zlucitelnosti opatrenia so spolocným trhom, ale tiez implicitne odmietne zacat konanie vo veci formálneho zistovania stanovené v clánku 88 ods. 2 ES a clánku 6 ods. 1 nariadenia c. 659/1999 (rozsudok Komisia/Kronoply a Kronotex, uz citovaný v bode 46 vyssie, bod 45). 62 Ak Komisia po predbeznom preskúmaní konstatuje, ze oznámené opatrenie vyvoláva pochybnosti o jeho zlucitelnosti so spolocným trhom, v zmysle clánku 4 ods. 4 nariadenia c. 659/1999 je povinná prijat rozhodnutie o zacatí konania vo veci formálneho zistovania stanovené v clánku 88 ods. 2 ES a clánku 6 ods. 1 uvedeného nariadenia. V zmysle posledného ustanovenia sa takýmto rozhodnutím vyzve dotknutý clenský stát a ostatné dotknuté osoby na predlozenie pripomienok v urcenej lehote, ktorá zvycajne nepresahuje jeden mesiac (rozsudok Komisia/Kronoply a Kronotex, uz citovaný v bode 46 vyssie, bod 46). 63 Zákonnost rozhodnutia o nevznesení námietok zalozeného na clánku 4 ods. 3 nariadenia c. 659/1999 závisí od otázky, ci existujú pochybnosti o zlucitelnosti pomoci so spolocným trhom. Kedze takéto pochybnosti musia viest k zacatiu konania vo veci formálneho zistovania, na ktorom sa môzu zúcastnit dotknuté osoby uvedené v clánku 1 písm. h) nariadenia c. 659/1999, treba usudzovat, ze akákolvek dotknutá osoba v zmysle tohto posledného ustanovenia je takýmto rozhodnutím priamo a osobne dotknutá. Osoby, v ktorých prospech sú stanovené procesné záruky podla clánku 88 ods. 2 ES a clánku 6 ods. 1 nariadenia c. 659/1999, totiz môzu presadit ich dodrzanie len vtedy, ked majú moznost napadnút rozhodnutie o nevznesení námietok na súde Únie (pozri v tomto zmysle rozsudok Komisia/Kronoply a Kronotex, uz citovaný v bode 46 vyssie, bod 47). 64 Osobitné postavenie dotknutej osoby v zmysle clánku 1 písm. h) nariadenia c. 659/1999, ktoré je spojené s osobitným predmetom zaloby, preto v zmysle clánku 230 stvrtého odseku ES postacuje na individualizovanie zalobkyne, ktorá spochybnuje rozhodnutie o nevznesení námietok (rozsudok Komisia/Kronoply a Kronotex, uz citovaný v bode 46 vyssie, bod 48). 65 V zmysle clánku 1 písm. h) nariadenia c. 659/1999 treba pod dotknutou osobou rozumiet predovsetkým akúkolvek osobu, podnikatela alebo zdruzenie podnikatelov, ktorých záujmy mozno ovplyvnit poskytnutím pomoci, t. j. najmä konkurencné podniky príjemcu tejto pomoci. Inými slovami, ide o neurcitý okruh osôb (pozri rozsudok Komisia/Kronoply a Kronotex, uz citovaný v bode 46 vyssie, bod 63 a tam citovanú judikatúru). 66 Pokial sa zalobkyna domáha zrusenia rozhodnutia o nevznesení námietok, v podstate napáda skutocnost, ze rozhodnutie vydané Komisiou v súvislosti so spornou pomocou bolo prijaté bez toho, aby táto institúcia zacala konanie vo veci formálneho zistovania, cím porusila jej procesné práva. Na to, aby zalobkyna uspela so svojím návrhom na zrusenie, môze uvádzat akékolvek zalobné dôvody, ktoré môzu preukázat, ze posúdenie informácií a skutocností, ktoré mala Komisia k dispozícii pocas fázy predbezného preskúmania oznámeného opatrenia, museli vyvolat pochybnosti o jeho zlucitelnosti so spolocným trhom. Pouzitie takýchto tvrdení preto nemôze mat za následok zmenu predmetu zaloby ani podmienok prípustnosti (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 9. júla 2009, 3F/Komisia, [13]C-319/07 P, Zb. s. I-5963, bod 35). Naopak, existencia pochybností o tejto zlucitelnosti je práve dôkazom, ktorý sa musí predlozit na preukázanie toho, ze Komisia bola povinná zacat konanie vo veci formálneho zistovania stanovené v clánku 88 ods. 2 ES, ako aj v clánku 6 ods. 1 nariadenia c. 659/1999 (rozsudok Komisia/Kronoply a Kronotex, uz citovaný v bode 46 vyssie, bod 59). 67 S ohladom na tieto úvahy treba overit, ci zalobkyna má aktívnu legitimáciu na podanie zaloby o neplatnost druhého napadnutého rozhodnutia. 68 V tejto veci treba uviest, ze druhé napadnuté rozhodnutie je rozhodnutím prijatým podla clánku 4 ods. 2 nariadenia c. 659/1999 na záver fázy predbezného preskúmania, ktorým Komisia konstatovala, ze oznámené opatrenie nepatrí do pôsobnosti clánku 87 ods. 1 ES, a teda nepredstavuje pomoc. Treba tiez konstatovat, ze Komisia týmto rozhodnutím implicitne odmietla zacat konanie vo veci formálneho zistovania. So zretelom na judikatúru citovanú v bodoch 61 az 64 a 66 vyssie, týkajúcu sa rozhodnutia prijatého na základe clánku 4 ods. 3 nariadenia c. 659/1999, ktorým Komisia rozhodla o nevznesení námietok, sa treba domnievat, ze kazdá dotknutá osoba sa musí povazovat za osobu priamo a osobne dotknutú rozhodnutím, ktorým sa rozhodlo o neexistencii pomoci na konci fázy predbezného preskúmania. Aj keby také rozhodnutie bolo prijaté na základe clánku 4 ods. 2, osoby, v ktorých prospech sú stanovené procesné záruky podla clánku 88 ods. 2 ES a clánku 6 ods. 1 nariadenia c. 659/1999, môzu presadit ich dodrzanie, len ked majú moznost napadnút rozhodnutie o neexistencii pomoci prijaté na konci fázy predbezného preskúmania. Okrem toho, co sa týka rozhodnutí, ktoré vedú k tomu, ze sa nezacne konanie vo veci formálneho zistovania, aktívna legitimácia na ich napadnutie nemôze závisiet od právneho základu, na akom boli tieto rozhodnutia prijaté. 69 Preto treba overit, ci zalobkyna z právneho hladiska dostatocne preukázala, ze je v prejednávanej veci dotknutou osobou. 70 V tejto súvislosti zalobkyna uviedla, ze obsluhuje 22 talianskych letísk a ze jej cinnosti sa prekrývajú s cinnostami Alitalia-CAI v 29 "vnútrostátnych alebo medzinárodných spojeniach", akými sú linky Rím - Benátky a Rím - Madrid. Okrem toho tvrdí, ze napriek tomu, ze neoperuje z rovnakých letísk ako Alitalia-CAI, ponúka lety do destinácií z rovnakých miest. Navyse uviedla, ze je spolocnostou konkurujúcou spolocnostiam Alitalia a CAI, a preto sú jej záujmy dotknuté prevodom aktív skupiny Alitalia na CAI, pretoze daný prevod umoznil CAI prevziat cinnost osobnej leteckej dopravy, ktorú vykonávala Alitalia, za mimoriadne priaznivých podmienok, cím sa zamedzilo stiahnutiu spolocnosti Alitalia z trhu. 71 Tieto skutocnosti Komisia nespochybnuje a z právneho hladiska dostatocne preukazujú existenciu konkurencného vztahu so spolocnostou Alitalia na talianskom a medzinárodnom trhu osobnej leteckej dopravy. 72 Okrem toho tvrdenie vedlajsích úcastníkov konania, ze zalobkyna je nízkonákladová (low-cost) letecká spolocnost, a preto by bolo tazké predstavit si, ze by sa dostala do osobitného postavenia v tom zmysle, ze by prevzala spojenia poskytované klasickou leteckou spolocnostou ako Alitalia, nemôze spochybnit skutocnost, ze úcastníci konania si konkurujú na talianskom a medzinárodnom trhu osobnej leteckej dopravy. Z judikatúry totiz vyplýva, ze na úcely preskúmania prípustnosti stací konstatovat, ze zalobkyna je konkurentom príjemcu oznacených státnych opatrení v rozsahu, v akom tieto dva podniky priamo alebo nepriamo prevádzkujú pravidelné sluzby osobnej leteckej dopravy z alebo do talianskych, najmä regionálnych, letísk (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 10. mája 2006, Air One/Komisia, [14]T-395/04, Zb. s. II-1343, bod 38). 73 Vzhladom na vyssie uvedené treba konstatovat, ze zalobkyna je dotknutou osobou ako konkurencný podnik príjemcu údajnej státnej pomoci - ci uz je jej príjemcom spolocnost Alitalia alebo, ako tvrdí zalobkyna, spolocnost CAI -, ktorej záujmy mohli byt poskytnutím danej pomoci dotknuté. Toto osobitné postavenie dotknutej osoby, ktoré je spojené so specifickým predmetom zaloby opísaným v bode 68 vyssie, postacuje na jej individualizovanie v súlade s judikatúrou citovanou v bode 64 vyssie. Prejednávaná zaloba je teda prípustná v rozsahu, v akom smeruje proti druhému napadnutému rozhodnutiu, bez toho, aby bolo potrebné skúmat tvrdenia zalobkyne týkajúce sa podstatného ovplyvnenia jej konkurencného postavenia oznámeným opatrením. 2. O predmete súdneho preskúmania Vseobecným súdom 74 Co sa týka predmetu preskúmania, ktoré musí Vseobecný súd uskutocnit, treba spresnit, ze zalobkyna, ktorá sa snazí o ochranu procesných práv, ktoré jej vyplývajú z clánku 88 ods. 2 ES, môze uviest akýkolvek z dôvodov vymenovaných v clánku 230 druhom odseku ES, pokial smerujú k zruseniu napadnutého rozhodnutia a v konecnom dôsledku k tomu, aby Komisia zacala konanie podla clánku 88 ods. 2 ES. Na druhej strane vsak Vseobecnému súdu v tomto stádiu konania o preskúmaní pomoci Komisiou neprinálezí, aby rozhodoval o existencii pomoci alebo jej zlucitelnosti so spolocným trhom (rozsudok Súdu prvého stupna z 10. februára 2009, Deutsche Post a DHL International/Komisia, [15]T-388/03, Zb. s. II-199, bod 66). 75 Podla judikatúry Súdneho dvora má vsak pojem státna pomoc, ktorý je definovaný v Zmluve, právnu povahu a musí sa vykladat na základe objektívnych skutocností. Z tohto dôvodu musí súd Únie v zásade a s ohladom tak na konkrétne okolnosti sporu, o ktorom rozhoduje, ako aj na technickú povahu alebo zlozitost hodnotení uskutocnených Komisiou vykonat celkové preskúmanie, pokial ide o otázku, ci opatrenie patrí do pôsobnosti clánku 87 ods. 1 ES (rozsudok Súdneho dvora z 22. decembra 2008, British Aggregates/Komisia, [16]C-487/06 P, Zb. s. I-10515, bod 111). 76 Pravdivost tohto tvrdenia potvrdzuje aj ustálená judikatúra, podla ktorej, ak Komisia po úvodnom preskúmaní v rámci konania podla clánku 88 ods. 3 ES nemôze dospiet k presvedceniu, ze predmetné státne opatrenie bud nie je "pomocou" v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, alebo ak aj je kvalifikované ako pomoc, je zlucitelné so Zmluvou, alebo ak jej toto konanie neumoznilo prekonat vsetky tazkosti, ktoré vznikli pri posúdení zlucitelnosti skúmaného opatrenia, je táto institúcia povinná zacat konanie podla clánku 88 ods. 2 ES, pricom "v tomto ohlade nedisponuje volnou úvahou". Táto povinnost je navyse výslovne potvrdená ustanoveniami clánku 4 ods. 4 v spojení s clánkom 13 ods. 1 nariadenia c. 659/1999 (rozsudok British Aggregates/Komisia, uz citovaný v bode 75 vyssie, bod 113). 77 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze podla judikatúry má pojem závazné tazkosti objektívnu povahu. Existenciu takých tazkostí treba hladat tak v okolnostiach prijatia napadnutého aktu, ako aj v jeho obsahu, a to objektívnym spôsobom, porovnaním odôvodnenia rozhodnutia s informáciami, ktorými Komisia disponovala v case, ked sa vyjadrovala k zlucitelnosti spornej pomoci so spolocným trhom (rozsudok Súdu prvého stupna z 15. marca 2001, Prayon-Rupel/Komisia, [17]T-73/98, Zb. s. II-867, bod 47; pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 18. septembra 1995, SIDE/Komisia, [18]T-49/93, Zb. s. II-2501, bod 60). Zalobkyna znása dôkazné bremeno existencie závazných tazkostí, pricom takýto dôkaz môze predlozit prostredníctvom súboru súhlasných nepriamych dôkazov týkajúcich sa jednak okolností a dlzky predbezného preskúmania a jednak obsahu napadnutého rozhodnutia (rozsudok Vseobecného súdu z 3. marca 2010, Bundesverband deutscher Banken/Komisia, [19]T-36/06, Zb. s. II-537, bod 127). 78 Hoci Komisia nemá nijakú diskrecnú právomoc, pokial ide o rozhodnutie zacat konanie vo veci formálneho zistovania, ak zistí existenciu takýchto tazkostí, disponuje predsa len urcitou mierou volnej úvahy pri vysetrovaní a skúmaní okolností daného prípadu, aby zistila, ci spôsobujú závazné tazkosti. V súlade s úcelom clánku 88 ods. 3 ES a povinnostou riadnej správy vecí verejných, ktorými je viazaná, Komisia môze najmä viest rokovania so státom, ktorý oznámil pomoc, alebo s tretími osobami s cielom prekonat pocas fázy predbezného preskúmania prípadné tazkosti, s ktorými sa stretla (rozsudky Prayon-Rupel/Komisia, uz citovaný v bode 77 vyssie, bod 45, a Bundesverband deutscher Banken/Komisia, uz citovaný v bode 77 vyssie, bod 126). Táto moznost pritom predpokladá, ze Komisia môze upravit svoje stanovisko podla výsledkov zacatých rokovaní bez toho, aby sa táto úprava a priori vykladala tak, ze spôsobuje vznik závazných tazkostí (rozsudok Súdu prvého stupna z 12. decembra 2006, Asociación de Estaciones de Servicio de Madrid a Federación Catalana de Estaciones de Servicio/Komisia, [20]T-95/03, Zb. s. II-4739, bod 139). 79 Z judikatúry tiez vyplýva, ze nedostatocnost alebo neúplnost zistovania uskutocneného Komisiou pocas fázy predbezného preskúmania je indíciou existencie závazných tazkostí (pozri rozsudok Vseobecného súdu z 9. septembra 2010, British Aggregates a i./Komisia, [21]T-359/04, Zb. s. II-4227, bod 57 a tam citovanú judikatúru). 80 Kedze v prejednávanej veci bolo druhé napadnuté rozhodnutie prijaté bez zacatia fázy formálneho zistovania, Komisia bola oprávnená toto rozhodnutie legálne prijat len vtedy, ak predbezné preskúmanie neodhalilo závazné tazkosti. Ak by totiz takéto tazkosti existovali, rozhodnutie by mohlo byt zrusené z tohto jediného dôvodu, pre nevykonanie kontradiktórneho a podrobného preskúmania stanoveného v Zmluve o ES, aj keby sa nepreukázalo, ze posúdenia Komisie vo veci samej boli z právneho alebo zo skutkového hladiska nesprávne (pozri v tomto zmysle rozsudok British Aggregates a i./Komisia, uz citovaný v bode 79 vyssie, bod 58). 81 Treba preto preskúmat vsetky zalobné dôvody predlozené zalobkynou proti napadnutému rozhodnutiu, aby bolo mozné posúdit, ci umoznujú identifikáciu závazných tazkostí, vzhladom na ktoré mala Komisia zacat konanie vo veci formálneho zistovania stanovené v clánku 88 ods. 2 ES (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupna z 13. januára 2004, Thermenhotel Stoiser Franz a i./Komisia, [22]T-158/99, Zb. s. II-1, bod 91, a z 20. septembra 2007, Fachvereinigung Mineralfaserindustrie/Komisia, T-375/03, neuverejnený v Zbierke, body 67 a 77). 3. O veci samej 82 Zalobkyna uvádza na podporu svojej zaloby sedem zalobných dôvodov, ktorými sa domáha zrusenia druhého napadnutého rozhodnutia. 83 Prvý zalobný dôvod je zalozený na nezacatí konania vo veci formálneho zistovania stanoveného v clánku 88 ods. 2 ES napriek závazným tazkostiam, s ktorými sa Komisia údajne stretla. Navyse treba uviest, ze v rámci prvého zalobného dôvodu zalobkyna uviedla desat chýb, ktorých sa Komisia dopustila vo svojom preskúmaní. Zalobkyna tvrdí, ze tento zoznam - ktorý povazuje za "nevycerpávajúci" - nesprávností a nedostatkov poznacujúcich druhé napadnuté rozhodnutie preukazuje, ze rozsah a zlozitost preskúmania Komisie odôvodnovali zacatie konania vo veci formálneho zistovania. Kedze sa tieto údajné nesprávnosti a nedostatky spájajú s inými zalobnými dôvodmi uvedenými v tejto zalobe, bude ich treba preskúmat v rámci posúdenia týkajúceho sa týchto dôvodov. 84 Druhý zalobný dôvod je zalozený na nedostatku právomoci Komisie na prijatie podmienecného rozhodnutia o neexistencii pomoci po tom, ako urobila len jednoduché predbezné preskúmanie. V rámci tohto zalobného dôvodu zalobkyna predlozila aj niekolko tvrdení, ktoré sa nevztahovali na právomoc Komisie prijat druhé napadnuté rozhodnutie, ale treba ich posúdit po vecnej stránke, t. j. údajnú nereálnu povahu záväzkov, na ktoré sa Talianska republika zaviazala, podla ktorých sa mal predaj aktív skupiny Alitalia uskutocnit za trhovú cenu. 85 Tretí zalobný dôvod sa delí na tri casti a je zalozený na zjavne nesprávnom posúdení toho, ze Komisia údajne nepreskúmala vsetky relevantné vlastnosti sporných opatrení v ich súvislostiach, ako aj na porusení povinnosti odôvodnenia Komisiou tým, ze neuviedla, preco toto odôvodnenie neposkytla. 86 Stvrtý zalobný dôvod sa delí na dve casti a je zalozený na nesprávnom právnom posúdení spôsobenom tým, ze Komisia údajne nezohladnila iné moznosti ako predaj aktív skupiny Alitalia, ako aj na porusení povinnosti odôvodnenia Komisiou vzhladom na neexistenciu odôvodnenia tohto opomenutia. 87 Piaty zalobný dôvod sa delí na pät castí a je zalozený na neuplatnení kritéria súkromného investora pôsobiaceho v bezných podmienkach trhového hospodárstva pri predaji aktív. 88 Siesty zalobný dôvod je zalozený na chybnom oznacení osoby povinnej pomoc vrátit. 89 Siedmy zalobný dôvod je zalozený na porusení povinnosti odôvodnenia, pokial ide najmä o neúplné aspekty preskúmania vykonaného Komisiou, ktoré zalobkyna uviedla v rámci tretieho a stvrtého zalobného dôvodu, konkrétne nepreskúmanie vsetkých vlastností opatrení v ich súvislostiach a nepreskúmanie iných mozností okrem predaja aktív. 90 S cielom preskúmat vyssie uvedené zalobné dôvody ich treba rozlísit a zaradit ich do troch kategórií podla toho, ci sa nimi navrhuje rozhodnút o tom, ze Komisia nemala právomoc prijat druhé napadnuté rozhodnutie, porusila svoju povinnost zacat konanie vo veci formálneho zistovania alebo porusila povinnost odôvodnenia. 91 V prvom rade teda treba preskúmat druhý zalobný dôvod, zalozený na nedostatku právomoci Komisie prijat druhé napadnuté rozhodnutie, potom zalobné dôvody zalozené na porusení povinnosti zacat konanie vo veci formálneho zistovania - t. j. prvé dve casti tretieho zalobného dôvodu, prvú cast stvrtého zalobného dôvodu, piaty, siesty a prvý zalobný dôvod, ako aj tvrdenia uvedené v rámci druhého zalobného dôvodu týkajúce sa nereálnej povahy záväzkov, ktoré talianske orgány prijali - a napokon zalobné dôvody zalozené na porusení povinnosti odôvodnenia - t. j. siedmy zalobný dôvod, druhú a tretiu cast tretieho zalobného dôvodu a druhú cast stvrtého zalobného dôvodu. a) O druhom zalobnom dôvode, zalozenom na nedostatku právomoci Komisie prijat podmienecné rozhodnutie po predbeznom preskúmaní 92 Zalobkyna spochybnuje právny základ, na ktorom bolo druhé napadnuté rozhodnutie prijaté, cize clánok 4 ods. 2 nariadenia c. 659/1999, ktorý údajne Komisii neumoznuje prijat "podmienecné" rozhodnutie o neexistencii pomoci po vykonaní iba predbezného preskúmania, ale len po skoncení konania vo veci formálneho zistovania podla clánku 7 ods. 4 nariadenia c. 659/1999 v spojení s rozhodnutím o zlucitelnosti pomoci so spolocným trhom. Okrem toho tvrdí, ze pokial ide o výrok druhého napadnutého rozhodnutia, konstatovanie neexistencie pomoci závisí od neistej udalosti, ktorou je dodrzanie viacerých záväzkov súvisiacich so správaním talianskych orgánov, ktoré sa podobajú podmienkam vyplývajúcim z rozhodnutí Komisie prijatých podla clánku 7 ods. 4 daného nariadenia. Napokon uvádza, ze podla judikatúry nedostatok právomoci orgánu, ktorý prijal napadnutý akt, predstavuje dôvod neplatnosti aktu týkajúci sa verejného poriadku, ktorý súd Únie musí vziat do úvahy bez návrhu. 93 Na úvod treba pripomenút, ze Komisia môze na konci fázy predbezného preskúmania a v súlade s clánkom 4 ods. 2 az 4 nariadenia c. 659/1999 prijat tri druhy rozhodnutí. Môze konstatovat, ze oznámené opatrenie nepredstavuje státnu pomoc, alebo ze toto opatrenie síce pomoc predstavuje, ale nevyvoláva pochybnosti o svojej zlucitelnosti so spolocným trhom (nazývané "rozhodnutie o nevznesení námietok"), alebo ze pochybnosti vyvoláva, a teda rozhodne o zacatí konania vo veci formálneho zistovania. Dalej treba uviest, ze Komisia má právomoc prijat kladné rozhodnutie podla clánku 7 ods. 3 nariadenia c. 659/1999 (ak prípadne zistí, ze po úprave daným clenským státom je opatrenie zlucitelné so spolocným trhom), a pripojit k nemu v súlade s clánkom 7 ods. 4 toho istého nariadenia podmienky, ktorých splnenie jej umozní povazovat dané opatrenie za zlucitelné so spolocným trhom, ako aj povinnosti, ktoré jej umoznia monitorovat dodrziavanie daného rozhodnutia. 94 Treba teda uviest, ze na rozdiel od rozhodnutí prijatých na konci fázy predbezného preskúmania, akým je druhé napadnuté rozhodnutie, sa clánok 7 ods. 4 nariadenia c. 659/1999 týka kladných rozhodnutí, ktorými Komisia konstatuje, ze existuje pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, ktorú následne vyhlási za zlucitelnú so spolocným trhom. Toto ustanovenie v prejednávanej veci nie je uplatnitelné, pretoze Komisia dospela k záveru, ze oznámené opatrenie s ohladom na záväzky prijaté Talianskou republikou nepredstavuje státnu pomoc, a teda nepatrí do pôsobnosti clánku 87 ods. 1 ES. 95 Z toho vyplýva, ze druhé napadnuté rozhodnutie nemozno povazovat za podmienecné rozhodnutie v zmysle clánku 7 ods. 4 nariadenia c. 659/1999 ukladajúce clenskému státu podmienky alebo povinnosti ani za rozhodnutie stanovujúce úpravy oznámeného návrhu opatrenia, ale, ako to tvrdí Komisia, za rozhodnutie, ktoré berie na vedomie záväzky súvisiace so správaním, ktoré stát dobrovolne prijal vo fáze oznámenia sporného opatrenia s cielom objasnit niektoré okolnosti. Tieto záväzky teda tvoria neoddelitelnú súcast oznámeného opatrenia, co napokon vyplýva z výroku druhého napadnutého rozhodnutia. 96 Na rozdiel od toho, co tvrdí zalobkyna, má Komisia právomoc prijat na základe clánku 4 ods. 2 nariadenia c. 659/1999 rozhodnutie, akým je druhé napadnuté rozhodnutie, ktorým konstatuje neexistenciu státnej pomoci a zároven berie na vedomie záväzky, ktoré clenský stát prijal. 97 Druhý zalobný dôvod musí byt preto zamietnutý ako nedôvodný. b) O zalobných dôvodoch zalozených na porusení povinnosti zacat konanie vo veci formálneho zistovania 98 Pokial ide o túto kategóriu zalobných dôvodov, treba vzhladom na výhrady uvedené v kazdom zo zalobných dôvodov urcit, ci na základe preskúmania vykonaného Komisiou bolo mozné vylúcit existenciu závazných tazkostí, a teda legitimizovat rozhodnutie nezacat konanie vo veci formálneho zistovania. V tejto súvislosti treba postupne preskúmat výhrady uvedené v rámci tretieho, stvrtého a siesteho zalobného dôvodu a napokon prvého zalobného dôvodu, v rámci ktorého budú preskúmané aj tvrdenia zalobkyne uvedené v druhom zalobnom dôvode, ktoré sa nevztahujú na právomoc, ale na údajne nereálnu povahu záväzkov, ktoré prijali talianske orgány. O výhradách uvedených v tretom zalobnom dôvode, zalozenom na tom, ze Komisia údajne nepreskúmala vsetky relevantné vlastnosti opatrení v ich súvislostiach 99 Tretí zalobný dôvod sa dalej delí na tri casti. Prvá dve casti sú zalozené na zjavne nesprávnom posúdení, na okolnosti, ze nebol preskúmaný celý rezim mimoriadnej správy, a na okolnostiach, za akých bol tento rezim zmenený a doplnený na základe návrhov Komisie. Tretia cast je zalozená na porusení povinnosti odôvodnenia Komisiou, pretoze neodôvodnila, preco uvedené preskúmanie nevykonala. 100 Výhrady uvedené v rámci prvých dvoch castí tretieho zalobného dôvodu treba preskúmat spolocne. 101 V rámci prvej casti zalobkyna tvrdí, ze Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia tým, ze nepreskúmala, ci na základe rezimu mimoriadnej správy, ktorý sa odchyluje od vseobecných právnych pravidiel v prípade úpadku, doslo k poskytnutiu pomoci ako takej, ale uspokojila sa len s preskúmaním urcitých úprav daného rezimu zavedených zákonným dekrétom c. 134. V rámci druhej casti zalobkyna tvrdí, ze Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia, ked rozhodla, ze nepreskúma okolnosti týkajúce sa prijatia zmien a doplnení rezimu mimoriadnej správy, a najmä opatrení umoznujúcich oslobodit spolocnosti Alitalia a CAI od zamestnaneckých odvodov do systému nezamestnanosti a sociálneho zabezpecenia, ktoré podla zalobkyne tvorili neoddelitelnú súcast zámeru predaja aktív skupiny Alitalia a predstavovali podmienku odborov a spolocnosti CAI, na základe ktorej s týmto zámerom súhlasili. 102 Na úvod treba uviest, ze co sa týka skúmania Komisie pocas fázy predbezného preskúmania, Komisia je povinná preskúmat vsetky skutkové a právne okolnosti, ktoré jej oznámili osoby, podniky alebo zdruzenia, ktorých záujmy môzu byt poskytnutím pomoci dotknuté (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink's France, [23]C-367/95 P, Zb. s. I-1719, bod 51). Institúcia teda musí svoje posúdenie v rámci predbezného preskúmania podla clánku 88 ods. 3 Zmluvy zalozit na týchto informáciách oznámených dotknutým státom, ako aj na informáciách poskytnutých prípadnými stazovatelmi (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 3. mája 2001, Portugalsko/Komisia, [24]C-204/97, Zb. s. I-3175, bod 35). 103 Treba tiez pripomenút, ze zákonnost rozhodnutia v oblasti státnej pomoci musí súd Únie posudzovat v závislosti od informácií, ktoré mala Komisia k dispozícii v okamihu, ked toto rozhodnutie prijala (rozsudky Súdneho dvora z 15. apríla 2008, Nuova Agricast, [25]C-390/06, Zb. s. I-2577, bod 54, a z 2. septembra 2010, Komisia/Scott, [26]C-290/07 P, Zb. s. I-7763, bod 91). 104 Okrem toho treba pripomenút, ze Komisia nie je povinná z úradnej moci odhadovat a preskúmavat, ktoré skutocnosti jej mohli byt predlozené v rámci správneho konania (pozri v tomto zmysle rozsudok Komisia/Sytraval a Brink's France, uz citovaný v bode 102 vyssie, bod 60). 105 Pokial ide o výhrady uvedené v prvej casti, treba konstatovat, ako bolo uvedené v bodoch 33 a 34 vyssie, ze Komisia jednak preskúmala legislatívny rámec upravujúci rezim mimoriadnej správy a úlohu jednotlivých osôb, na ktorých toto konanie spocívalo, a jednak posúdila opatrenie predaja aktív prostredníctvom výzvy na prejavenie záujmu, ako aj postup priameho predaja s ohladom na rezim odchylujúci sa od vseobecného práva zavedený zákonným dekrétom c. 134. 106 V prvom rade totiz z bodu 39 druhého napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia skúmala, ci znalecký posudok, ktorý sa vykonal v súlade so zákonným dekrétom c. 134, bol nezávislý s ohladom na roztriestenost akcionárov subjektu, ktorému bolo jeho vyhotovenie zverené, pricom týmito akcionármi boli viaceré financné institúcie (väcsinový podiel na základom imaní mali zahranicné institúcie), a to v tom zmysle, aby ziadny z akcionárov nevlastnil podiel na základnom imaní, ktorý by mohol mat vplyv na rozhodnutie týkajúce sa hodnotenia. 107 Okrem toho, hoci druhé napadnuté rozhodnutie neobsahuje odkaz na podrobnosti o overení nezávislým znalcom, ze predajná cena aktív je v súlade s trhovou cenou, obsahuje aspon informácie, na základe ktorých je mozné dospiet k záveru, ze predaj sa uskutocnil za trhovú cenu. Treba tiez uviest, ze talianske orgány prijali niekolko záväzkov s cielom zabezpecit dohlad nad konaním rôznych osôb zapojených do konania o predaji aktív, co Komisia poznamenala v druhom napadnutom rozhodnutí, aby sa uistili, ze hodnotenie ponuky nepovedie k stanoveniu nizsej ceny, ako je trhová cena. 108 Okrem toho samotná skutocnost, ze Komisia nemala v okamihu prijatia druhého napadnutého rozhodnutia k dispozícii znalecké posudky, nemôze sama osebe stacit na preukázanie toho, ze Komisia vykonala neúplné alebo nedostatocné zistovanie vo vztahu k rezimu mimoriadnej správy, a to tým viac, ze tieto posudky ani neboli vyhotovené na to, aby boli Komisii predlozené. V prejednávanej veci boli uvedené posudky odovzdané mimoriadnemu správcovi 5. a 7. novembra 2008, ktorý musel predlozit svoju záverecnú správu mandatárovi poverenému kontrolou operácie. Tento mandatár bol okrem iného povinný najmä overit posúdenia uskutocnené nezávislými znalcami. 109 Napokon z bodu 62 druhého napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia mala k dispozícii ponuku spolocnosti CAI, ktorú jej zaslali talianske orgány 3. novembra 2008 a ktorú preskúmala v bodoch 58 az 69 uvedeného rozhodnutia. Komisia sa pritom vyjadrila len k nezávislej povahe posúdenia ponuky spolocnosti CAI nezávislým znalcom, a nie k záverom uvedeného hodnotenia. Tieto závery mali byt odovzdané mimoriadnemu správcovi, ktorého úlohou bolo prijat konecné rozhodnutie o prevode aktív. Z druhého napadnutého rozhodnutia tiez vyplýva, ze závery uvedených posudkov o ponuke spolocnosti CAI mal v kazdom prípade potvrdit mandatár, ktorý bol povereným kontrolou operácie predaja aktív a ktorého mali vymenovat talianske orgány, aby kontroloval dodrzanie záväzkov prijatých týmito orgánmi, a najmä záväzku, ze prevod aktív sa vykoná za trhovú cenu. Napokon mal uvedený mandatár zasielat Komisii pravidelné podrobné správy o dodrziavaní oznámeného postupu a o dodrziavaní záväzkov Talianskou republikou, ako aj predlozit rozsiahlu správu o súlade ponuky spolocnosti CAI s trhovou cenou do dvoch týzdnov od svojho vymenovania. Podla bodu 157 tohto rozhodnutia si Komisia pre prípad, ze talianske orgány nedodrzia podmienky uvedeného rozhodnutia, vyhradila právo zacat konanie vo veci formálneho zistovania podla clánku 88 ods. 2 ES. 110 Vzhladom na vyssie uvedené Komisii nemozno vytýkat, ze v súvislosti s rezimom mimoriadnej správy vykonala pocas fázy predbezného preskúmania nedostatocné alebo neúplné zistovanie s ohladom na pravidlá odchylujúce sa od vseobecného práva v prípade úpadku. 111 Pokial ide o výhrady predlozené v druhej casti zalobného dôvodu, po prvé treba uviest, ze pokial ide o znízenie nákladov a dalsie výhody, ktoré boli údajne spolocnosti CAI priznané talianskou legislatívou v oblasti nezamestnanosti a sociálneho zabezpecenia, ako vyplýva z bodu 73 druhého napadnutého rozhodnutia, talianske orgány Komisii potvrdili, ze zamestnancom spolocnosti Alitalia nevzniká nijaký nárok na zamestnanie spolocnostou CAI, ktorá sa mohla v súlade s bodom 119 uvedeného rozhodnutia slobodne rozhodnút pre nadobudnutie aktív a prevzatie alebo neprevzatie s tým súvisiacich zamestnancov. Je tazko predstavitelné, aká výhoda bola poskytnutá spolocnosti CAI tým, ze musela znásat financovanie dávok v nezamestnanosti vyplácaných prepusteným zamestnancom spolocnosti Alitalia, ako boli stanovené v zákonnom dekréte c. 134. 112 Okrem toho z bodov 68 a 120 druhého napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze ak musela CAI prijat zamestnancov, ktorí boli nevyhnutní na jej prevádzkovú cinnost vzhladom na ich schopnosti potrebné na vyuzívanie nadobudnutých aktív, prijatie týchto zamestnancov sa uskutocnilo podla nových podmienok v plnej miere stanovených spolocnostou CAI. 113 Po druhé tvrdenie zalobkyne, ze Komisia mala preskúmat opatrenia zavedené zákonným dekrétom c. 134, pretoze údajne tvorili neoddelitelnú súcast zámeru prevodu aktív skupiny Alitalia a boli podmienkou, na základe ktorej odbory a spolocnost CAI odsúhlasili tento zámer, nemôze uspiet vzhladom na body 73 a 74 druhého napadnutého rozhodnutia. Z uvedených bodov totiz vyplýva, ze talianske orgány informovali Komisiu, ze na zamestnancov spolocnosti Alitalia sa budú vztahovat opatrenia poistenia v nezamestnanosti upravené platnými vnútrostátnymi právnymi predpismi a ze smernica Rady 2001/23/ES z 12. marca 2001 o aproximácii zákonov clenských státov týkajúcich sa zachovania práv zamestnancov pri prevodoch podnikov, závodov alebo castí podnikov alebo závodov ([27]Ú. v. ES L 82, s. 16; Mim. vyd. 05/004, s. 98) nebola v danom prípade uplatnitelná, pretoze konanie o prevode aktív skupiny Alitalia nezahrnalo prevod hospodárskeho subjektu, ktorý si zachováva vlastnú identitu. Okrem toho talianske orgány Komisii oznámili, ze ustanovenia týkajúce sa zachovania práv zamestnancov by v kazdom prípade neboli uplatnitelné v rámci konania o úplnej likvidácii spolocnosti Alitalia. 114 Napokon treba pripomenút, ze hoci rokovania s odbormi a so spolocnostou CAI neboli úspesné po predlození prvej ponuky touto spolocnostou, svoju ponuku zopakovala 25. septembra 2008 za rovnakých podmienok (pozri body 15, 17 a 20 vyssie). Nic preto nenasvedcuje tomu, ze by konecná ponuka CAI zohladnila poziadavky odborových organizácií, a teda ze by sociálne opatrenia, na ktoré poukazuje zalobkyna, boli neoddelitelnou súcastou zámeru nadobudnutia aktív skupiny Alitalia. 115 Z toho vyplýva, ze pokial ide o okolnosti, za akých bol zmenený a doplnený rezim mimoriadnej správy, nemozno Komisii vytýkat, ze pocas fázy predbezného preskúmania vykonala nedostatocné alebo neúplné zistovanie, pokial ide o znízenie nákladov a dalsie výhody, ktoré boli údajne spolocnosti CAI priznané talianskou legislatívou, pretoze tieto opatrenia neboli relevantné v súvislosti s otázkou, ci mohla byt nadobúdatelovi aktív skupiny Alitalia poskytnutá výhoda. 116 Výhrady uvedené v rámci prvej a druhej casti tohto zalobného dôvodu teda nepreukazujú, ze Komisia vykonala pocas fázy predbezného preskúmania nedostatocné alebo neúplné zistovanie, na základe coho treba dospiet k záveru, ze zalobkyna nepredlozila dôkaz, ze by v tejto súvislosti existovali závazné tazkosti. Uvedené výhrady zalobného dôvodu je preto potrebné zamietnut ako nedôvodné. 117 Pokial ide o výhradu, ktorá tvorí tretiu cast tohto zalobného dôvodu, zalozenú na porusení povinnosti odôvodnenia Komisiou tým, ze neodôvodnila, preco vykonala nedostatocné zistovanie vo fáze predbezného preskúmania, táto výhrada bude preskúmaná v rámci siedmeho zalobného dôvodu. O výhradách uvedených v rámci stvrtého zalobného dôvodu, zalozeného na nepreskúmaní iných mozností ako predaja aktív skupiny Alitalia 118 Stvrtý zalobný dôvod sa delí na dve casti, z ktorých prvá je zalozená na zjavne nesprávnom posúdení Komisie, pretoze nepreskúmala, ci neexistovali aj iné moznosti ako predaj aktív, a druhá na porusení povinnosti odôvodnenia Komisiou, pretoze neodôvodnila, preco dané preskúmanie nevykonala. 119 V rámci prvej casti zalobkyna tvrdí, ze Komisia mala vzhladom na judikatúru a vlastnú prax preskúmat v súvislosti s kritériom súkromného investora pôsobiaceho v bezných podmienkach trhového hospodárstva aj iné moznosti ako predaj aktív, akými boli likvidácia prostredníctvom súdu alebo vklad dalsieho kapitálu spojený s restrukturalizáciou spolocnosti Alitalia alebo s predajom aktív, s cielom urcit, ci by za podobných okolností daný investor tiez vykonal takýto predaj aktív, alebo by si zvolil iné moznosti. Tým, ze Komisia dospela k záveru, ze na to, aby bolo mozné vyhlásit, ze rezim mimoriadnej správy neviedol k poskytnutiu státnej pomoci v prospech spolocností nadobúdajúcich Alitalia, stací, aby sa predaj uskutocnil za trhovú cenu, bez toho, aby skúmala iné moznosti ako predaj aktív, vykonala nedostatocné a neúplné zistovanie a dopustila sa zjavne nesprávneho posúdenia. 120 Na úvod treba uviest, ze napriek tomu, ze druhé napadnuté rozhodnutie neobsahuje výslovný odkaz na zásadu súkromného investora, Komisia v uvedenom prípade túto zásadu uplatnila, ked dospela k záveru, ze k predaju aktív doslo za trhovú cenu. Navyse Komisia viackrát zdôraznila, ze cielom daného predaja musela byt maximalizácia hodnoty aktív v záujme veritelov spolocnosti Alitalia, co je dokázané aj tým, ze sa snazila uistit sa, ze správanie orgánov verejnej moci bude sledovat perspektívu dlhodobej výnosnosti. Okrem toho záver Komisie uvedený v bode 126 daného rozhodnutia, podla ktorého oznámené konanie neviedlo k tomu, aby boli nadobúdatelom aktív ulozené povinností verejnej moci, ktoré by mohli ovplyvnit ciel, ktorým bol predaj za trhovú cenu, svedcí o tom, ze Komisia v podstate zobrala na zretel správanie súkromného investora pri posúdení správania talianskych orgánov, a aby sa uistila, ze tieto orgány nesledovali ciele hospodárskej politiky nezlucitelné so spolocným trhom. 121 V súlade s tým, co bolo uvedené v rámci prvej casti tretieho zalobného dôvodu (pozri body 107 az 110 vyssie), Komisia nadobudla presvedcenie, ze predaj aktív sa uskutocnil za trhovú cenu. Na rozdiel od tvrdenia zalobkyne Komisia teda nemala nijakú povinnost skúmat aj iné moznosti ako postup zvolený talianskymi orgánmi. 122 Navyse, kedze spolocnost CAI uviedla vo svojej ponuke moznost nadobudnutia súborov aktív a v rámci týchto súborov aj moznost vykonávat osobnú leteckú dopravu spolu so zodpovedajúcimi prevádzkovými intervalmi (slots) spolocnosti Alitalia potrebnými na vykonávanie tejto dopravy, porovnanie príjmov získaných týmto predajom s príjmami, ktoré by prípadne získala samostatným predajom aktív alebo prevádzkových intervalov spolocnosti Alitalia, nebolo v danom prípade relevantné. 123 Vzhladom na vyssie uvedené Komisii nemozno vytýkat, ze pocas fázy predbezného preskúmania vykonala nedostatocné alebo neúplné zistovanie s ohladom na existenciu aj iných mozností ako predaj aktív, pretoze zalobkyna nepredlozila dôkaz, ze by v tejto súvislosti existovali závazné tazkosti. Z toho vyplýva, ze výhrady uvedené v rámci prvej casti tohto zalobného dôvodu treba zamietnut ako nedôvodné. 124 V rámci druhej casti zalobkyna tvrdí, ze tým, ze Komisia nepreskúmala aj iné moznosti ako predaj aktív a neposkytla nijaké dôvody, preco toto preskúmanie nevykonala, porusila povinnost odôvodnenia, ktorá jej v tejto súvislosti prinálezí. Túto cast zalobného dôvodu treba preskúmat v rámci preskúmania siedmeho zalobného dôvodu. O výhradách predlozených v rámci piateho zalobného dôvodu, zalozeného na neuplatnení kritéria súkromného investora pôsobiaceho v bezných podmienkach trhového hospodárstva pri predaji aktív 125 Piaty zalobný dôvod sa delí na pät castí, z ktorých prvá sa zakladá na nepreskúmaní podmienky zabezpecit nepretrzitost sluzby a porusení povinnosti odôvodnenia v tejto súvislosti, druhá cast na nepreskúmaní implicitnej podmienky státnej príslusnosti nadobúdatela a porusení povinnosti odôvodnenia v tejto súvislosti, tretia cast na nezohladnení nepriamych dôkazov o nemoznosti dosiahnut trhové ceny a porusení povinnosti odôvodnenia v tejto súvislosti, stvrtá cast na nezohladnení dôkazov o existencii státnej pomoci a piata cast na chýbajúcich údajoch o vhodnom základe na posúdenie trhovej ceny. 126 Najskôr treba spolocne preskúmat výhrady uvedené v prvej a piatej casti, potom výhrady uvedené v druhej casti a napokon tie, ktoré boli uvedené v tretej a stvrtej casti. - O výhradách uvedených v prvej a piatej casti 127 V rámci prvej casti zalobkyna tvrdí, ze Komisia nepreskúmala, aké dôsledky má poziadavka zabezpecit nepretrzitost sluzby vyplývajúca zo zákonného dekrétu c. 134, pricom táto poziadavka bola uvedená vo výzve na prejavenie záujmu a viedla k stanoveniu povinnosti zabezpecit poskytovanie sluzby vo verejnom záujme, ktorej náklady mali byt posúdené podla kritérií uvedených v rozsudku Súdneho dvora z 24. júla 2003, Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg ([28]C-280/00, Zb. s. I-7747, dalej len "rozsudok Altmark"). Zalobkyna uvádza, ze ak Komisia bez výhrad akceptovala podmienky stanovené vo vztahu k ponukám bez toho, aby overila, ci nemajú vplyv na ponúkanú cenu, predstavuje to jej necinnost do tej miery, ze to môze preukazovat existenciu závazných tazkostí, s ktorými sa stretla. Okrem toho tvrdí, ze Komisia sa tým, ze neoverila závaznost rizika straty prevádzkových intervalov z dôvodu ich nevyuzívania, co uviedli talianske orgány na odôvodnenie nevyhnutnosti zabezpecit nepretrzitost sluzby, dopustila zjavne nesprávneho posúdenia. Napokon neposkytnutie odôvodnenia pre nevykonanie takéhoto preskúmania údajne v tejto súvislosti predstavuje nedostatocné odôvodnenie druhého napadnutého rozhodnutia. 128 V rámci piatej casti zalobkyna tvrdí, ze Komisia mala stanovit podrobné kritériá na urcenie ceny, za akú mali byt aktíva skupiny Alitalia predané, pricom mala prinajmensom pozadovat, aby jednak cena ponúkaná spolocnostou CAI zahrnala pôzicku vo výske 300 miliónov eur schválenú Talianskou republikou v prospech spolocnosti Alitalia a dalsie formy pomoci poskytnuté tejto spolocnosti, ako aj náklady na dodrziavanie povinnosti zabezpecit nepretrzitost sluzby. Skutocnost, ze Komisia neposkytla údaj o základe, na ktorom malo spocívat posúdenie, ci islo o trhovú cenu, predstavuje podla zalobkyne zjavne nesprávne posúdenie, ktoré viedlo k podhodnoteniu ceny aktív skupiny Alitalia. 129 Otázku, ci Komisia nesprávne uplatnila kritérium súkromného investora, vsak nemozno zamienat s otázkou existencie závazných tazkostí, ktoré vyzadujú zacatie konania vo veci formálneho zistovania. Skúmanie existencie závazných tazkostí totiz nemá za ciel zistit, ci Komisia správne uplatnila clánok 87 ES, ale urcit, ci ku dnu prijatia druhého napadnutého rozhodnutia mala k dispozícii dostatocne úplné informácie na posúdenie zlucitelnosti sporného opatrenia so spolocným trhom (pozri v tomto zmysle rozsudok Bundesverband deutscher Banken/Komisia, uz citovaný v bode 77 vyssie, bod 129). 130 Skutocnost, ze posúdenie Komisiou bolo podla názoru zalobkyne nesprávne a ze táto institúcia neodpovedala na urcité výhrady vznesené zalobkynou, neznamená, ze by sa nemohla vyjadrit k predmetnému opatreniu na základe informácií, ktoré mala k dispozícii, a ze preto mala zacat konanie vo veci formálneho zistovania, aby doplnila svoje vysetrovanie (pozri v tomto zmysle rozsudok Bundesverband deutscher Banken/Komisia, uz citovaný v bode 77 vyssie, bod 130). 131 Komisia tvrdí, ze v prejednávanej veci nevznikla v rámci predaja aktív skupiny Alitalia nijaká otázka týkajúca sa pojmu povinnost sluzby vo verejnom záujme a kritérium zabezpecenia nepretrzitosti sluzby bolo iba súcastou hodnotiacich kritérií ponúk. Nic v spise totiz nenaznacuje, ze by osobe, ktorá mala preberat cinnost osobnej leteckej dopravy, bola ulozená povinnost zabezpecovat výkon sluzby vo verejnom záujme v rámci oznámeného konania. 132 Rovnako treba konstatovat, ze na rozdiel od tvrdenia zalobkyne Komisia v bode 118 druhého napadnutého rozhodnutia vylúcila, ze by povinnost poskytovat sluzby vo verejnom záujme bola spojená s postupom predaja aktív, a konkrétne overila, ze tieto podmienky osobám, ktoré prebrali dané cinnosti, neboli ulozené, ako tvrdili stazovatelia. 133 V tejto súvislosti, najmä co sa týka podmienok vykonávania cinnosti leteckej dopravy, z bodov 123 az 125 druhého napadnutého rozhodnutia na rozdiel od tvrdení zalobkyne vyplýva, ze Komisia preskúmala, akú relevantnost má podmienka zabezpecit nepretrzitost dopravnej sluzby v strednodobom horizonte na cenu aktív. Talianske orgány jej totiz poskytli objasnenia, podla ktorých nepretrzitost, ako je uvedená v zákonnom dekréte c. 134 a vo výzve na prejavenie záujmu, nie je v zmysle práva Európskej únie spojená s povinnostami sluzby vo verejnom záujme. 134 Navyse treba uviest, ze zalobkyna nevysvetlila, akým spôsobom potreba zabezpecit nepretrzitost sluzby leteckej dopravy v strednodobom horizonte, stanovená talianskymi orgánmi ako podmienka, ktorá musela byt v súlade so zákonným dekrétom c. 134 zahrnutá v ponukách, viedla k znízeniu ceny aktív skupiny Alitalia pod trhovú cenu. Okrem toho, na rozdiel od tvrdení zalobkyne, z bodov 71 a 102 druhého napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze v rámci hodnotenia ponúk mimoriadnym správcom bolo kritérium zabezpecenia nepretrzitosti sluzby v porovnaní s kritériom ceny vedlajsím kritériom. Talianske orgány navyse Komisii objasnili, ze rozhodujúcim kritériom uplatneným nezávislým znalcom bolo kritérium ceny, pretoze tak zákonný dekrét c. 134, ako aj výzva na prejavenie záujmu stanovili, ze predajná cena aktív nesmie byt nizsia ako trhová cena urcená nezávislým znalcom. Toto bolo a fortiori zabezpecené záväzkom talianskych orgánov, na ktorý sa odkazuje v bodoch 71 a 72 uvedeného rozhodnutia, ze hodnotenie ponuky v ziadnom prípade nepovedie k stanoveniu nizsej ako trhovej ceny, pricom mimoriadny správca sa mohol obrátit na financného poradcu, aby sa o tom uistil. 135 Vzhladom na vyssie uvedené nebolo prípustné, aby schopnost subjektov predkladajúcich ponuky zabezpecit nepretrzitost sluzby, ich oslobodila od najdôlezitejsej povinnosti, ktorou bola povinnost predlozit ponuku zodpovedajúcu trhovej cene alebo prevysujúcej túto cenu, pretoze v opacnom prípade ich ponuka nemohla byt prijatá. 136 Rovnako tvrdenie zalobkyne, ze úcinkom podmienky zabezpecit nepretrzitost sluzby bolo odradenie prípadných uchádzacov od reagovania na výzvu na prejavenie záujmu, cím bola znízená trhová cena, nemôze uspiet. Ako totiz vyplýva z bodu 53 druhého napadnutého rozhodnutia, mimoriadny správca dostal ako odpoved na výzvu na prejavenie záujmu zverejnenú 23. septembra 2008 sestdesiat ponúk. Navyse podla bodu 45 uvedeného rozhodnutia boli niektoré ponuky, a najmä ponuka spolocnosti CAI, podané este pred samotným zverejnením výzvy na prejavenie záujmu, co preukazuje, ze podmienka zabezpecit nepretrzitost poskytovania sluzby v tejto výzve nebola pre dané ponuky rozhodujúca. 137 V kazdom prípade skutocnost, ze potreba zabezpecit nepretrzitost poskytovania sluzby leteckej dopravy bola uvedená vo výzve na prejavenie záujmu medzi poziadavkami, ktoré musia úspesné ponuky obsahovat, nevyhnutne neznamená, ze hospodársky subjekt, ktorého ponuka bude prijatá, má povinnost zabezpecit poskytovanie sluzby vo verejnom záujme. Aj v prípade, ze by takáto povinnost bola ulozená, zo zaloby nevyplýva, ze v cene aktív skupiny Alitalia bola zahrnutá náhrada a ze bola vyssia ako cisté náklady, ktoré spôsobil výkon povinnosti poskytovat sluzbu vo verejnom záujme v tom zmysle, ze by sa poskytovatelovi priznala hospodárska výhoda v zmysle rozsudku Altmark, uz citovaného v bode 127 vyssie. Z vyssie uvedeného teda vôbec nevyplýva, ze by Komisia mala pri posúdení ceny vziat do úvahy kritériá stanovené v uvedenom rozsudku. 138 Okrem toho treba uviest, ze skutocnosti uvedené zalobkynou na podporu jej tvrdenia, ze Komisia sa pri posúdení ceny aktív skupiny Alitalia dopustila pochybenia, neboli pre preskúmanie Komisie relevantné. Tak financná situácia spolocnosti Alitalia, ako aj predmet a rozsah týchto ponúk boli totiz odlisné. 139 Pokial ide o cenu uvedenú v ponuke predlozenej spolocnostou Air France-KLM v apríli 2008 na nadobudnutie spolocnosti Alitalia, treba uviest, ze táto ponuka bola predlozená predtým, nez bola Alitalia vyhlásená za platobne neschopnú, a ze smerovala k nadobudnutiu vsetkých aktív spolocnosti Alitalia nie prevodom aktív, ale prevodom akcií. Okrem toho, kedze táto ponuka bola vzatá spät, Komisia ju nemohla zohladnit, pretoze nebola konecná. Pokial ide o ponuku spolocnosti CAI, treba pripomenút, ze bola podaná v rámci rezimu mimoriadnej správy, v ktorom sa Alitalia nachádzala pocas svojej likvidácie, a smerovala k nadobudnutiu len jednej casti jej aktív. Za týchto okolností tvrdenie zalobkyne, ze cena prevodu ponúknutá spolocnostou CAI mala zahrnat výsku pôzicky, nemôze uspiet. Výska pôzicky totiz nemá vôbec vplyv na cenu predaja aktív skupiny Alitalia, z ktorých bola iba cast prevedená na spolocnost CAI za trhovú cenu. Napokon, pokial ide o ponuku na nadobudnutie 25 % podielu v Alitalia-CAI, predlozenú v januári 2009, treba konstatovat, ze celková hodnota uvedenej spolocnosti sa zvýsila v dôsledku predaja aktív skupiny Alitalia, najmä z dôvodu, ze táto spolocnost nadobudla inú leteckú spolocnost, a v kazdom prípade, kedze táto ponuka bola predlozená po dátume prijatia druhého napadnutého rozhodnutia, Komisia ju nemohla zohladnit. 140 Napokon zalobkyna tvrdí, ze hoci Alitalia pocas konkurzného konania skoncila prevádzku, nestratila svoje prevádzkové intervaly pridelené podla nariadenia Rady (EHS) c. 95/93 z 18. januára 1993 o spolocných pravidlách pridelovania prevádzkových intervalov na letiskách spolocenstva ([29]Ú. v. ES L 14, s. 1; Mim. vyd. 07/002, s. 3). Komisia sa teda údajne dopustila zjavne nesprávneho posúdenia a porusila povinnost odôvodnenia, ked bez výhrad prijala riziko, ze Alitalia stratí prevádzkové intervaly, ako zámienku na odôvodnenie nevyhnutnosti, ze nadobúdatel aktív skupiny Alitalia musí zaistit nepretrzitost sluzby. 141 Treba konstatovat, ze z bodu 125 druhého napadnutého rozhodnutia, na ktoré poukazuje zalobkyna, nevyplýva, ze by Komisia bezpodmienecne prijala akékolvek odôvodnenie kritéria zabezpecit nepretrzitost poskytovania sluzby rizikom straty prevádzkových intervalov spolocnosti Alitalia. V uvedenom bode totiz Komisia v podstate uviedla, ze hodnota skupiny aktív dostatocne siroko zahrnala "goodwill", ktorého súcastou boli prevádzkové intervaly potrebné na poskytovanie sluzby. To znamená, ze Komisia zohladnila kritérium nepretrzitosti s ohladom na maximalizáciu hodnoty aktív dotknutých prevodom s cielom získat vyssiu cenu za ich prevod v záujme veritelov spolocnosti Alitalia, a nie v záujme logiky zabezpecit nepretrzitost poskytovania sluzby vo verejnom záujme. V druhom napadnutom rozhodnutí teda nie je nic, na com by sa tvrdenie zalobkyne mohlo zakladat. 142 V kazdom prípade zalobkyna nijako nepreukázala, do akej miery bol taký prieskum nevyhnutný na to, aby umoznil Komisii posúdit zlucitelnost podmienky zabezpecit nepretrzitost poskytovania sluzby s kritériom súkromného investora pôsobiaceho v bezných podmienkach trhového hospodárstva, a teda nepredlozila dôkaz o existencii závazných tazkostí. Z toho vyplýva, Komisii nemozno v tejto súvislosti vytýkat, ze by sa dopustila akéhokolvek nedostatocného odôvodnenia. 143 Za týchto okolností treba výhrady uvedené v prvej a piatej casti piateho zalobného dôvodu zamietnut ako nedôvodné. - O výhradách uvedených v druhej casti 144 V druhej casti zalobkyna tvrdí, ze na predaj aktív skupiny Alitalia sa vztahovala implicitná podmienka, podla ktorej mal byt nadobúdatel talianskeho pôvodu, co znízilo predajnú cenu pod trhovú cenu a odradilo konkurencné ponuky. Tým, ze Komisia nepreskúmala túto skutocnost a ze nevyvodila dôsledky z takého preskúmania, sa údajne dopustila zjavne nesprávneho posúdenia. Navyse tým, ze Komisia v tejto súvislosti nepredlozila ani nijaké vysvetlenie, sa údajne dopustila nedostatocného odôvodnenia. 145 V prejednávanej veci treba uviest, ze Komisia overila, ze výzva na prejavenie záujmu neobsahovala ziadne diskriminacné ustanovenie zalozené na státnej príslusnosti uchádzacov. Okrem toho dospela k záveru, ze táto výzva bola v sirokej miere zverejnená a propagovaná na národnej i medzinárodnej úrovni. Ako bolo totiz uvedené v bode 136 vyssie, Komisia v druhom napadnutom rozhodnutí uviedla jednak, ze mimoriadny správca sa od svojho vymenovania a pred zverejnením uvedenej výzvy na prejavenie záujmu rozhodol spojit sa s najvýznamnejsími medzinárodnými leteckými spolocnostami, a jednak, ze mimoriadny správca dostal od talianskych a zahranicných subjektov 60 ponúk. 146 Okrem toho Komisia preskúmala úlohu banky, ktorá bola vybratá na propagovanie ponuky na nadobudnutie spolocnosti Alitalia pri postupe predaja aktív tejto spolocnosti, a v poznámke pod ciarou 34 druhého napadnutého rozhodnutia dospela k záveru, ze vsetky úlohy tejto banky ako poradcu príslusného ministerstva sa skoncili v okamihu umiestnenia spolocnosti Alitalia do rezimu mimoriadnej správy, t. j. 29. augusta 2008. Navyse okrem úlohy, ktorá jej bola ulozená pred daným umiestnením, z druhého napadnutého rozhodnutia nevyplýva, ze by sa táto banka zúcastnila na odhade aktív spolocnosti Alitalia a ze by mohla uprednostnit spolocnost CAI na úkor dalsích uchádzacov. Okrem toho treba pripomenút, ze talianske orgány sa zaviazali nezasahovat do konania mimoriadneho správcu. 147 Preto tvrdenia zalobkyne, ktorými poukazuje na údajný konflikt záujmov medzi na jednej strane bankou vybranou na propagovanie ponuky na nadobudnutie spolocnosti Alitalia a na druhej strane spolocnosti CAI, na nepresnost vo výzve na prejavenie záujmu a na krátke lehoty na predlozenie ponúk spôsobujúce výhodu v prospech CAI, nemôzu uspiet. Pokial totiz ide o nediskriminacnú povahu konania o predaji aktív, treba dospiet k záveru, ze kedze výhrady uvedené v rámci druhej casti piateho zalobného dôvodu neumoznujú preukázat, ze Komisia pocas fázy predbezného preskúmania vykonala neúplné alebo nedostatocné zistovanie alebo ze nevyvodila dôsledky z preskúmania podmienok predaja aktív skupiny Alitalia, zalobkyna nepredlozila dôkaz, ze by v tejto súvislosti existovali závazné tazkosti. Okrem toho zalobkyna nemohla tvrdit, ze pri prijatí druhého napadnutého rozhodnutia doslo v tejto súvislosti k nedostatocnému odôvodneniu. Preto treba zamietnut výhrady uvedené v prvej a piatej casti piateho zalobného dôvodu ako nedôvodné. - O výhradách uvedených v tretej a stvrtej casti 148 V rámci tretej casti zalobkyna tvrdí, ze tým, ze konanie o predaji aktív nebolo otvorené, transparentné a nediskriminacné, nedokázalo ani zarucit predaj za trhovú cenu. Tvrdí, ze v kazdom prípade dalsie záruky nezávislého hodnotenia, akými bolo zapojenie nezávislého znalca a mandatára povereného kontrolou operácie, neboli schopné zarucit, ze cena, ktorú zaplatí nadobúdatel, bude zodpovedat trhovej cene. Tvrdí tiez, ze tým, ze Komisia nevyvodila správne dôsledky z nemoznosti dosiahnut trhovú cenu, sa za takýchto podmienok dopustila zjavne nesprávneho posúdenia. Neuvedenie dostatocných dôvodov v tejto súvislosti navyse znamená nedostatocné odôvodnenie. 149 V rámci stvrtej casti zalobkyna tvrdí, ze talianske orgány znízili cenu, za ktorú mohla spolocnost CAI nadobudnút spolocnost Alitalia, tým, ze spolocnosti Alitalia odpustili niektoré dlhy, a tým, ze jej ponuku zatraktívnili pre zástupcov odborov. Komisia sa údajne dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, pretoze nezohladnila tieto skutkové okolnosti, ktoré jej boli známe, a nedospela k záveru, ze nimi bola poskytnutá pomoc spolocnosti CAI. 150 Ako sa pripomenulo pri preskúmaní výhrad uvedených na podporu tretieho zalobného dôvodu, Komisia dospela k záveru, ze konanie o priamom predaji aktív prostredníctvom výzvy na prejavenie záujmu samo osebe neponúklo dostatocný stupen transparentnosti, aby zarucilo, ze aktíva budú prevedené za trhovú cenu. V dôsledku toho Komisia overila, ze ponuka bola posúdená nezávisle, aby sa uistila, ze ponúkaná cena nebola nizsia ako trhová cena. Okrem toho, ako bolo uvedené v bodoch 107 az 109 vyssie, posúdenie aktív nezávislým znalcom podporené overením hospodárskej hodnoty ponúk vo vztahu k aktívam, ktoré vykonal nezávislý financný poradca, a napokon zapojenie mandatára povereného kontrolou operácie ponúkali dostatocné záruky nezávislosti, ktoré mohli viest k predaju aktív za trhovú cenu. 151 Z toho vyplýva, ze výhrady uvedené v tretej casti tohto zalobného dôvodu treba zamietnut ako nedôvodné, pretoze zalobkyna nepreukázala, ze by existovali dôkazy o závazných tazkostiach, a vzhladom na tieto okolnosti nemozno Komisii vytýkat porusenie povinnosti odôvodnenia. 152 S ohladom na stvrtú cast treba uviest, ze spolocnost CAI prevzala iba cast zamestnancov spolocnosti Alitalia, ktorí boli prijatí na základe úplne nových podmienok a pracovných zmlúv, a ze sociálne opatrenia, na ktoré sa odvoláva zalobkyna, sa nevztahujú na zamestnancov opätovne prijatých spolocnostou CAI. 153 Preto treba zamietnut výhrady uvedené v stvrtej casti piateho zalobného dôvodu. Kedze výhrady uvedené v rámci piateho zalobného dôvodu neumoznujú preukázat, ze by Komisia pocas fázy predbezného preskúmania vykonala nedostatocné alebo neúplné zistovanie, treba dospiet k záveru, ze zalobkyna nepredlozila dôkaz, ze by v tejto súvislosti existovali závazné tazkosti. V dôsledku toho musí byt piaty zalobný dôvod zamietnutý ako celok. O výhradách uvedených v rámci siesteho zalobného dôvodu, zalozeného na chybnom oznacení osoby povinnej vrátit pomoc 154 Zalobkyna v podstate tvrdí, ze Komisia nepreskúmala vsetky kritériá, ktoré treba podla judikatúry preskúmat na úcely posúdenia hospodárskej kontinuity medzi spolocnostou Alitalia a spolocnostou CAI, najmä cenu, za ktorú doslo k prevodu aktív, okolnost, ze akcionári predávanej osoby boli rovnakí ako akcionári jej nadobúdatela, okamih, predmet ani hospodársku logiku prevodu aktív. Tvrdí, ze Komisia sa vo svojom zistovaní sústredila len na jediné kritérium predmetu predaja aktív a nezobrala do úvahy aj dalsie kritériá. 155 Pokial ide o povinnost vymáhat pomoc poskytnutú spolocnosti v tazkostiach, treba pripomenút, ze ako vyplýva z judikatúry, mozno ju rozsírit na novú spolocnost, na ktorú daná spolocnost previedla cast svojich aktív, ak tento prevod umoznuje dospiet k záveru o hospodárskej kontinuite medzi oboma spolocnostami. Aby bolo mozné dospiet k záveru o existencii hospodárskej kontinuity, mozno zohladnit nasledujúce skutocnosti: predmet prevodu (aktíva a pasíva, zachovanie pracovnej sily, zoskupené aktíva), cenu prevodu, skutocnost, ze akcionári ci vlastníci nástupníckeho podniku sú rovnakí ako akcionári ci vlastníci pôvodného podniku, okamih, ked doslo k prevodu (po zacatí vysetrovania, zacatí konania vo veci formálneho zistovania alebo konecnom rozhodnutí) alebo aj hospodársku logiku operácie (pozri v tomto zmysle rozsudok Vseobecného súdu z 13. septembra 2010, Grécko a i./Komisia, [30]T-415/05, T-416/05 a T-423/05, Zb. s. II-4749, bod 135). 156 Na úvod treba konstatovat, ze na rozdiel od tvrdenia zalobkyne z tejto judikatúry Komisii nevyplýva povinnost zohladnit vsetky vyssie uvedené skutocnosti, co potvrdzuje aj formulácia "môzu byt zohladnené". Z toho vyplýva, ze Komisia nebola konkrétne a okrem dalsích kritérií povinná preskúmat aj okamih, v ktorom doslo k prevodu aktív skupiny Alitalia na spolocnost CAI, ktorý patrí medzi skutocnosti, ktoré "môzu" byt zohladnené na vylúcenie hospodárskej kontinuity medzi týmito dvoma subjektmi. 157 Z preskúmania druhého napadnutého rozhodnutia v kazdom prípade vyplýva, ze Komisia dospela k záveru, ze medzi spolocnostami Alitalia a CAI neexistuje kontinuita, a to tak na základe predmetu a ceny prevodu aktív, ako aj preto, ze akcionári týchto spolocností boli odlisní, a z dôvodu hospodárskej logiky operácie. V prejednávanej veci Komisia preskúmala otázku kontinuity medzi spolocnostami Alitalia a CAI v bodoch 128 az 151 uvedeného rozhodnutia. Komisia najskôr v bode 132 tohto rozhodnutia zdôraznila, ze oznámené opatrenie, zmenené a doplnené záväzkami, ktoré talianske orgány prijali, malo viest k predaju aktív skupiny Alitalia za trhovú cenu. Následne preskúmala, ci existovala kontinuita vo vyuzití konkurencnej výhody spôsobenej pôzickou vo výske 300 miliónov eur medzi spolocnostou Alitalia a nadobúdatelom aktív prevedených v konaní o predaji aktív. 158 V tejto súvislosti Komisia v bode 135 druhého napadnutého rozhodnutia zdôraznila, ze pokial ide o predmet predaja aktív, tieto aktíva neboli ponúkané spolocne v rámci výzvy na prejavenie záujmu, a preto nezodpovedali homogénnym ekonomickým jednotkám, co mohlo obmedzit výber prípadných nadobúdatelov. V bode 136 uvedeného rozhodnutia konstatovala, ze naopak vzhladom na velmi rôznorodé prejavenia záujmu týkajúce sa rôznych aktív boli cinnosti spolocnosti Alitalia na konci konania o predaja aktív rozdelené medzi velké mnozstvo nadobúdatelov a úplne odlisne organizované. V bode 137 tohto rozhodnutia dospela k záveru, ze vzhladom na rozsah predaja aktív a roztriestenost ponúk prípadných nadobúdatelov konanie o predaji aktív, ktoré viedla Talianska republika, nepoukazovalo na hospodársku kontinuitu medzi spolocnostami Alitalia a CAI. 159 Komisia v bode 140 druhého napadnutého rozhodnutia dospela k záveru, ze akcionári spolocnosti Alitalia boli odlisní od akcionárov spolocnosti CAI. Komisia opísala spolocnost CAI ako konzorcium súkromných investorov, ktorí sa lísia od akcionárov spolocnosti Alitalia, a uviedla, ze výmena akcií akcionárov spolocnosti Alitalia za akcie novej spolocnosti by bola mozná len na základe právnych predpisov týkajúcich sa restrukturalizácie podnikov v rámci konania o vyrovnaní, ktoré v prejednávanej veci neboli uplatnitelné. 160 Dalej Komisia v bode 141 druhého napadnutého rozhodnutia konstatovala, ze spolocnost CAI prevzala len niektoré aktíva súvisiace s cinnostou osobnej dopravy spolocnosti Alitalia, ze sledovala vlastnú podnikovú stratégiu a ze nedoslo k automatickému prevodu pracovnoprávnych zmlúv medzi spolocnostami Alitalia a CAI. Komisia navyse v bode 142 daného rozhodnutia uviedla, ze spolocnost CAI nepokracovala v cinnosti spolocnosti Alitalia, pretoze sa talianske orgány zaviazali, ze po skoncení konania o predaji aktív táto spolocnost z hladiska poctu cestujúcich prepravených na kilometer nebude prepravovat viac nez 69 % kapacity spolocnosti Alitalia vypocítanej v case zverejnenia oznámenia. Okrem toho, ako vyplýva z bodov 13 a 49 tohto rozhodnutia, cielom predaja aktív skupiny Alitalia spolocnosti CAI bola maximalizácia hodnoty aktív spolocnosti Alitalia pred jej likvidáciou v záujme jej veritelov. 161 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze na rozdiel od tvrdenia zalobkyne Komisia nezalozila svoje posúdenie najmä na predmete prevodu. Ako totiz vyplýva z bodu 160 vyssie, Komisia preskúmala a schválila hospodársku logiku operácie. Okrem toho v priebehu celého svojho zistovania vysvetlovala dôvody, pre ktoré sa domnievala, ze medzi spolocnostami Alitalia a CAI neexistovala hospodárska kontinuita. V tejto súvislosti v bodoch 130 az 132 druhého napadnutého rozhodnutia dospela k záveru, ze na nadobúdatela aktív skupiny Alitalia nemohla byt prevedená nijaká nenálezitá výhoda, lebo boli prijaté vsetky opatrenia na to, aby k prevodu doslo za cenu, ktorá nebude nizsia ako trhová cena. V dôsledku toho treba konstatovat, ze vzhladom na predchádzajúce úvahy a v súlade s judikatúrou citovanou v bode 155 vyssie Komisia vykonala dostatocné a úplné zistovanie, pricom zalobkyna nepredlozila dôkaz, ze by v tejto súvislosti existovali závazné tazkosti. 162 Kedze sa v predmetnom prípade nejavilo nevyhnutné, aby Komisia zaujala svoj postoj k okamihu prevodu aktív, nemozno jej v tejto súvislosti vytýkat, ze by sa dopustila nedostatocného odôvodnenia. 163 Vzhladom na vyssie uvedené úvahy teda treba výhrady uvedené v siestom zalobnom dôvode zamietnut ako nedôvodné. O výhradách uvedených v rámci prvého zalobného dôvodu, zalozeného na nezacatí konania vo veci formálneho zistovania 164 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia tým, ze nezacala konanie vo veci formálneho zistovania podla clánku 88 ods. 2 ES, vydala neúplné rozhodnutie, ktoré musí byt zrusené. V tejto súvislosti uvádza, ze hoci obdobie od 14. októbra do 12. novembra 2008 venované predbeznému zistovaniu, ktoré predchádzalo prijatiu druhého napadnutého rozhodnutia, nebolo výnimocne dlhé, Komisia mohla odhalit závazné tazkosti. V replike navyse tvrdí, ze kedze fáza predbezného preskúmania sa zacala preskúmaním skutocností v apríli 2008, bola takmer styrikrát dlhsia ako maximálna dvojmesacná lehota na skoncenie predbezného preskúmania stanovená v clánku 4 ods. 5 nariadenia c. 659/1999. 165 Zalobkyna tiez predlozila nevycerpávajúci zoznam chýb spôsobených Komisiou, ktorý údajne preukazoval, ze zlozitost potrebného preskúmania vyzadovala zacatie konania vo veci formálneho zistovania. 166 Okrem toho tvrdí, ze vzhladom na politické súvislosti tejto veci boli záväzky, ktoré talianske orgány prijali a podla ktorých sa mal predaj aktív skupiny Alitalia uskutocnit za trhovú cenu, nerealistické a ze k nim v kazdom prípade doslo az prílis neskoro pocas konania, po tom, ako nastali nenávratné udalosti, ktorých sa mali týkat. 167 Po prvé s ohladom na tvrdenie zalobkyne týkajúce sa dlzky predbeznej fázy preskúmania treba uviest, ako tvrdí Komisia, ze zalobkyna si vo svojich písomnostiach protirecí. V zalobe totiz tvrdí, ze táto fáza, ktorá bola kratsia ako jeden mesiac, nebola výnimocne dlhá, ale v replike uz tvrdí, ze uvedená fáza bola takmer styrikrát dlhsia ako maximálna dvojmesacná lehota stanovená clánku 4 ods. 5 nariadenia c. 659/1999. 168 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze dvojmesacná lehota na skoncenie predbezného preskúmania stanovená v clánku 4 ods. 5 nariadenia c. 659/1999 sa vztahuje na obdobie od úplného oznámenia opatrenia do prijatia rozhodnutia podla odseku 2, 3 alebo 4 uvedeného ustanovenia, t. j. v prejednávanej veci na obdobie od 14. októbra do 12. novembra 2008. Zalobkyna teda nesprávne zapocítava aj obdobie, ktoré predchádzalo oznámeniu konania o predaji aktív talianskymi orgánmi, pocas ktorého prebiehali rokovania medzi týmito orgánmi a Komisiou a ktoré sa zacalo v apríli 2008. 169 V prejednávanej veci preto treba dospiet k záveru, ze dlzka fázy predbezného preskúmania bola kratsia, nez je uvedené v clánku 4 ods. 5 nariadenia c. 659/1999, a teda je úplne primeraná. Táto dlzka preto nemôze preukázat existenciu závazných tazkostí, s ktorými sa Komisia mohla stretnút v rámci predbezného preskúmania, ale skôr dokazuje, ze s preskúmaním oznámeného opatrenia, o ktoré ide v prejednávanej veci, neboli spojené nijaké osobitné tazkosti (pozri v tomto zmysle rozsudok Vseobecného súdu z 1. júla 2010, M6/Komisia, [31]T-568/08 a T-573/08, Zb. s. II-3397, bod 142). 170 Po druhé treba uviest, ze tvrdenia zalobkyne týkajúce sa nereálnej povahy záväzkov zahrnutých do druhého napadnutého rozhodnutia nemôzu uspiet. V prvom rade treba totiz pripomenút, ze vo výzve na prejavenie záujmu uverejnenej 23. septembra 2008 bolo uvedené, ze kritériá, ktoré ponuky museli dodrzat, museli byt v súlade s poziadavkami platných talianskych právnych predpisov, a najmä ze predajná cena aktív nesmela byt nizsia ako trhová cena urcená nezávislým znalcom. V druhom rade tento znalec mal preskúmat ponuky, aby sa uistil - s prihliadnutím najmä na ponúkanú cenu a bez ohladu na ostatné kritériá, ktoré predlozené ponuky prípadne splnali -, ze ponúkaná predajná cena aktív zodpovedala trhovej cene alebo bola vyssia. Napokon v okamihu prijatia druhého napadnutého rozhodnutia predaj aktív este neschválil dozorný výbor a mimoriadny správca este neprijal konecné rozhodnutie. Podla rezimu mimoriadnej správy mal tento mimoriadny správca najskôr získat povolenie dozorného výboru a ministra zodpovedného za príslusný predaj. Záväzok, ktorý prijali talianske orgány, ze zodpovedný minister nesmel zasahovat do konania mimoriadneho správcu, nebol vzhladom na stádium konania oneskorený. 171 Okrem toho zmienka o uvedených záväzkoch v druhom napadnutom rozhodnutí nemôze predstavovat dôkaz, ze Komisia sa stretla so závaznými tazkostami. Tieto záväzky totiz preukazujú, ze Komisia prijala nevyhnutné opatrenia tak na kontrolu dodrziavania uvedených záväzkov mandatárom povereným kontrolou operácie, ako aj na vyvodenie dôsledkov z ich prípadného nedodrzania. V kazdom prípade tvrdenia zalobkyne týkajúce sa nedostatocnej povahy záväzkov sú irelevantné vzhladom na to, ze Komisia si vyhradila právo zacat konanie vo veci formálneho zistovania týkajúce sa predmetného opatrenia, ak by doslo k poruseniu podmienok stanovených v druhom napadnutom rozhodnutí, a najmä záväzkov, ktoré talianske orgány prijali a ktoré boli v uvedenom rozhodnutí zaznamenané. 172 Napokon po tretie, pokial ide o desat chýb, ktoré uvádza zalobkyna a ktoré mali naznacovat existenciu závazných tazkostí, treba uviest, ze v skutocnosti zodpovedajú výhradám uvedeným v rámci tretieho, stvrtého a piateho zalobného dôvodu, pri ktorých posúdení boli tieto výhrady preskúmané. Nie je teda potrebné skúmat ich samostatne v rámci tohto zalobného dôvodu. 173 Výhrady uvedené v rámci prvého zalobného dôvodu treba preto zamietnut ako nedôvodné. 174 Vzhladom na vyssie uvedené treba konstatovat, ze zalobkyna nepreukázala, ze by existovali závazné tazkosti. Z toho vyplýva, ze Komisia nebola v súlade s judikatúrou citovanou v bode 80 vyssie povinná zacat konanie vo veci formálneho zistovania týkajúce sa opatrenia predaja aktív. c) O zalobných dôvodoch zalozených na porusení povinnosti odôvodnenia 175 Zalobkyna sa domnieva, ze Komisia sa neriadila svoju "ustálenou rozhodovacou praxou" v oblasti státnej pomoci, najmä pokial ide o preskúmanie vsetkých relevantných vlastností opatrenia a jeho súvislostí, ako aj o preskúmanie iných mozností nez predaja aktív s ohladom na kritérium súkromného investora pôsobiaceho v bezných podmienkach trhového hospodárstva. Na Komisii teda spocívala o to väcsia povinnost odôvodnenia. Zalobkyna sa navyse domnieva, ze druhé napadnuté rozhodnutie obsahuje urcité závery Komisie, ktoré nie sú dostatocne podrobné a týkajú sa najmä nezávislosti znalca a istoty, ze k predaju aktív doslo za trhovú cenu, pricom ide o závery, ktorých odôvodnenie sa nedá pochopit. 176 Treba pripomenút, ze výhrada zalozená na nedostatocnom odôvodnení druhého napadnutého rozhodnutia, pokial ide o nepreskúmanie vsetkých relevantných vlastností oznámeného opatrenia a jeho súvislostí, sa prekrýva s tretou castou tretieho zalobného dôvodu. Rovnako výhrada zalozená na nedostatocnom odôvodnení druhého napadnutého rozhodnutia, pokial ide o metódy vymáhania, ktoré predstavujú iné moznosti ako predaj aktív, sa prekrýva s druhou castou stvrtého zalobného dôvodu. Ako teda bolo uvedené v bodoch 89, 117 a 124 vyssie, uvedené casti budú preskúmané v rámci tohto zalobného dôvodu. 177 Navyse podla ustálenej judikatúry musí byt odôvodnenie vyzadované clánkom 253 ES prispôsobené povahe dotknutého aktu a musia z neho jasne a jednoznacne vyplývat úvahy institúcie, ktorá akt prijala, aby sa dotknutým osobám umoznilo pochopit dôvody prijatia opatrenia a príslusnému súdu preskúmat toto opatrenie (rozsudky Súdneho dvora Komisia/Sytraval a Brink's France, uz citovaný v bode 102 vyssie, bod 63, a z 22. marca 2001, Francúzsko/Komisia, [32]C-17/99, Zb. s. I-2481, bod 35). 178 Poziadavku odôvodnenia treba posúdit vzhladom na okolnosti daného prípadu, najmä na obsah aktu, charakter uvádzaných dôvodov a záujem, ktorý môzu mat na získaní takýchto vysvetlení osoby, ktorým je akt urcený, alebo dalsie osoby priamo a osobne dotknuté takýmto aktom. Nevyzaduje sa, aby v odôvodnení boli presne uvedené vsetky relevantné právne a skutkové okolnosti, kedze otázka, ci odôvodnenie aktu splna poziadavky clánku 253 ES, sa má posudzovat nielen s ohladom na jeho znenie, ale takisto na jeho kontext, ako aj s ohladom na vsetky právne predpisy upravujúce dotknutú oblast (rozsudky Súdneho dvora zo 14. februára 1990, Delacre a i./Komisia, [33]C-350/88, Zb. s. I-395, bod 16, a Francúzsko/Komisia, uz citovaný v bode 177 vyssie, bod 36). 179 Komisia predovsetkým nie je povinná zaujat stanovisko ku vsetkým tvrdeniam, ktoré pred nou uvádzajú dotknuté osoby, ale stací, aby uviedla skutocnosti a právne úvahy, ktoré majú podstatný význam v struktúre rozhodnutia (pozri rozsudok Bundesverband deutscher Banken/Komisia, uz citovaný v bode 77 vyssie, bod 45 a tam citovanú judikatúru). 180 Co sa týka osobitne rozhodnutia Komisie, v ktorom sa vyvodzuje záver, ze nejde o státnu pomoc, ako uvádza stazovatel, je Komisia v kazdom prípade povinná dostatocne vysvetlit stazovatelovi dôvody, pre ktoré skutkové a právne okolnosti uvedené v danej staznosti nepostacovali na preukázanie existencie státnej pomoci. Komisia vsak nie je povinná vyjadrit sa ku skutocnostiam, ktoré sú zjavne irelevantné, bezvýznamné alebo vedlajsie (pozri v tomto zmysle rozsudok Komisia/Sytraval a Brink's France, uz citovaný v bode 102 vyssie, bod 64). 181 Treba totiz pripomenút, ze pokial ide o povahu predmetného aktu, druhé napadnuté rozhodnutie bolo prijaté na konci predbezného preskúmania pomoci, ktoré upravuje clánok 88 ods. 3 ES a ktorého cielom je iba umoznit Komisii, aby vyjadrila svoje prvé stanovisko k ciastocnej alebo úplnej zlucitelnosti dotknutej pomoci bez zacatia konania vo veci formálneho zistovania podla odseku 2 uvedeného clánku, urceného na to, aby mohla Komisia získat úplné informácie o vsetkých údajoch, ktoré súvisia s touto pomocou (rozsudok Súdneho dvora z 22. decembra 2008, Regie Networks, [34]C-333/07, Zb. s. I-10807, bod 64). 182 Takéto rozhodnutie, ktoré sa musí prijat v krátkych lehotách, pritom musí obsahovat iba dôvody, pre ktoré sa Komisia domnieva, ze nemá závazné tazkosti s posúdením zlucitelnosti dotknutej pomoci so spolocným trhom (rozsudky Matra/Komisia, uz citovaný v bode 58 vyssie, bod 48, a Regie Networks, uz citovaný v bode 181 vyssie, bod 65). 183 V prejednávanej veci, pokial ide o súvislosti a okolnosti, za akých bolo prijaté druhé napadnuté rozhodnutie, z preskúmania prvej casti tretieho zalobného dôvodu (pozri body 105 a 110 vyssie) vyplýva, ze Komisia preskúmala úlohu jednotlivých osôb vystupujúcich v rámci rezimu mimoriadnej správy a uistila sa, ze opatrenie, ako bolo oznámené, zarucí uskutocnenie predaja aktív za trhovú cenu. Okrem toho v rámci preskúmania druhej casti tohto zalobného dôvodu sa tiez konstatovalo, ze Komisia nebola povinná skúmat skutocnosti, ktoré neboli relevantné na jej posúdenie, akými bolo znízenie nákladov a dalsie výhody, ktoré boli údajne poskytnuté talianskymi právnymi predpismi spolocnosti CAI z dôvodu nadobudnutia úcinnosti zákonného dekrétu c. 134. 184 Z preskúmania stvrtého zalobného dôvodu tiez vyplýva, ze kedze Komisia sa uistila, ze predaj sa musí uskutocnit za trhovú cenu, vôbec nemusela skúmat iné moznosti nez konanie o likvidácii prostredníctvom súdu. 185 Preto treba konstatovat, ze najmä vzhladom na judikatúru citovanú v bode 179 vyssie Komisii z povinnosti odôvodnenia nevyplývala povinnost uviest v druhom napadnutom rozhodnutí iné skutocnosti a právne úvahy nez tie, ktoré majú podstatný význam v struktúre rozhodnutia. Takéto odôvodnenie stací na to, aby sa zalobkyni umoznilo pochopit dôvody druhého napadnutého rozhodnutia a Vseobecnému súdu preskúmat jeho zákonnost na základe clánku 253 ES. 186 Pokial ide o údajne neodôvodnené závery, ku ktorým dospela Komisia, treba uviest, ze v bode 39 druhého napadnutého rozhodnutia uviedla dôvody, pre ktoré sa domnievala, ze posúdenie znalca vykonané v súlade so zákonným dekrétom c. 134 bolo nezávislé. Preto výhrada zalobkyne zalozená na nedostatocnom odôvodnení druhého napadnutého rozhodnutia, pokial ide o to, ze niektorí akcionári znaleckej organizácie boli zároven akcionármi vlastniacimi podiel na základom imaní spolocnosti CAI, nemôze uspiet. 187 Napokon, pokial ide o argumentáciu zalobkyne zalozenú na tom, ze Komisia v druhom napadnutom rozhodnutí uviedla, ze to, ze jeden z akcionárov CAI vlastnil podiel v spolocnosti, ktorá je nezabezpeceným veritelom spolocnosti Alitalia, nemala ziadny vplyv na cenu ponúknutú spolocnostou CAI, stací uviest, ze kedze Komisia nevychádzala z tejto úvahy, ked uviedla, ze cena ponúknutá v tejto ponuke zodpovedala trhovej cene, nebola ani povinná to preukázat. 188 Vzhladom na vyssie uvedené úvahy treba tento zalobný dôvod zamietnut. Rovnako treba zamietnut aj tretiu cast tretieho zalobného dôvodu a druhú cast stvrtého zalobného dôvodu. 189 Za týchto okolností treba návrh na zrusenie druhého napadnutého rozhodnutia zamietnut ako nedôvodný, pricom nie je potrebné prijat opatrenia na zabezpecenie priebehu konania, ktoré navrhovala zalobkyna. E - O návrhu na ciastocné zrusenie prvého napadnutého rozhodnutia 190 Zalobkyna sa tiez snazí o ciastocné zrusenie prvého napadnutého rozhodnutia z dôvodu, ze neukladá povinnost vymáhat pomoc od nadobúdatelov aktív skupiny Alitalia, t. j. konkrétne od spolocnosti CAI, a z dôvodu, ze sa Talianskej republike o styri mesiace predlzuje lehota na výkon tohto rozhodnutia a vymáhanie pôzicky vo výske 300 miliónov eur. 191 Zalobkyna v podstate tvrdí, ze Komisia porusila zásadu riadnej správy vecí verejných a clánok 14 ods. 3 nariadenia c. 659/1999 tým, ze Talianskej republike o styri mesiace predlzila lehotu na vymáhanie schválenej pôzicky od spolocnosti Alitalia, a tým, ze neulozila príkaz pozastavit pomoc podla clánku 11 nariadenia c. 659/1999. Navyse tvrdí, ze Komisia mala ulozit zalobkyni povinnost vymáhat pomoc od CAI, a nie od spolocnosti Alitalia. 192 Na úvod treba uviest, ze Alitalia-CAI a Talianska republika síce formálne nevzniesli námietku neprípustnosti, ale tvrdia, ze zaloba proti prvému napadnutému rozhodnutiu je neprípustná. V tejto súvislosti Alitalia-CAI najmä tvrdí, ze zalobkyna nemá právny záujem na podaní zaloby proti prvému napadnutému rozhodnutiu. Talianska republika tvrdí, ze zalobkyna uvedeným rozhodnutím nie je osobne dotknutá. 193 V súlade s judikatúrou citovanou v bode 56 vyssie treba podla clánku 113 rokovacieho poriadku prípustnost zaloby preskúmat bez návrhu. 194 Po prvé, pokial ide o osobnú dotknutost zalobkyne prvým napadnutým rozhodnutím, treba pripomenút, ze v oblasti preskúmavania státnych pomocí sa rozhodnutie prijaté na konci konania podla clánku 88 ods. 2 ES týka osobne podnikov, ktoré podali staznost, na základe ktorej sa zacalo toto konanie, a ktoré boli vypocuté s tým, ze ich pripomienky urcili priebeh konania, avsak za predpokladu, ze ich postavenie na trhu je podstatne ovplyvnené opatrením, ktoré je predmetom tohto rozhodnutia. Z toho vsak nevyplýva, ze podnik nemôze iným spôsobom preukázat, ze je osobne dotknutý, tak, ze odkáze na osobitné okolnosti, ktoré ho individualizujú podobným spôsobom ako osobu, ktorej bolo rozhodnutie urcené (rozsudok Súdu prvého stupna z 15. septembra 1998, BP Chemicals/Komisia, [35]T-11/95, Zb. s. II-3235, bod 72). 195 V prejednávanej veci zalobkyna tvrdí jednak, ze pocas konania o preskúmaní, ktoré viedlo k prijatiu prvého napadnutého rozhodnutia, podala staznosti a pripomienky, a jednak, ze jej postavenie na trhu bolo podstatne ovplyvnené priznaním pôzicky, ako aj prvým napadnutým rozhodnutím, pretoze Komisia v uvedenom rozhodnutí predlzila talianskym orgánom lehotu na vymáhanie danej pôzicky o styri mesiace. Zalobkyna okrem toho odkazuje na staznost z 29. apríla 2008 zaslanú Komisii, v ktorej tvrdila, ze ju pôzicka nadalej znevýhodnuje vo vztahu k spolocnosti Alitalia tým, ze bráni jej rastu na talianskom domácom trhu a rozsirovaniu spojení odlietajúcich z Talianska, co jej spôsobuje stratu cestujúcich a príjmov z dôvodu cien spolocnosti Alitalia, ktoré sú nizsie nez jej náklady a ktoré táto spolocnost dokáze ponúknut vdaka priznaniu pôzicky. Napokon tvrdí, ze jej záujem na ciastocnom zrusení rozhodnutia je predíst v budúcnosti podobným poruseniam zo strany Komisie. 196 Na úvod treba uviest, ze zalobkyna zohrala aktívnu úlohu v konaní pred prijatím prvého napadnutého rozhodnutia podaním stazností poukazujúcich na priznanie pôzicky v prospech spolocnosti Alitalia a na neskorsie prevedenie tejto pôzicky do vlastného imania, teda stazností, na základe ktorých zacala Komisie vysetrovanie, a ze jej pripomienky boli vypocuté v rámci konania vo veci formálneho zistovania. Navyse pripomienky predlozené zalobkynou ovplyvnili priebeh konania týkajúceho sa uvedenej pôzicky, kedze Komisia prijala rozhodnutie, podla ktorého uvedená pôzicka predstavovala protiprávnu pomoc nezlucitelnú so spolocným trhom a mala byt od jej príjemcu vymáhaná. 197 Treba vsak konstatovat, ze zalobkyna nepreukázala, ze v dôsledku ulozenia povinnosti okamzitého vymáhania pomoci od spolocnosti Alitalia, a nie od spolocnosti CAI, bolo jej konkurencné postavenie na trhu podstatne ovplyvnené. Zalobkyna nepreukázala ani to, ze lehota, ktorú Komisia poskytla Talianskej republike a ktorá údajne príjemcovi pomoci umoznila obíst povinnost jej vymáhania, ovplyvnila jej záujmy. Napokon zalobkyna ani nepreukázala, ako bola dotknutá tým, ze nebolo ulozené pozastavenie pomoci, ktorého údajným úcinkom malo byt umoznit spolocnosti Alitalia previest ju do vlastného imania. 198 Z toho vyplýva, ze zalobkyna nepreukázala, ze je osobne dotknutá prvým napadnutým rozhodnutím. 199 Treba pripomenút, ze podmienky prípustnosti zaloby sú kumulatívne. Preto bez toho, aby bolo nevyhnutné skúmat záujem zalobkyne na konaní, treba zalobu vyhlásit za neprípustnú v rozsahu, v akom sa týka zrusenia prvého napadnutého rozhodnutia, z dôvodu nedostatku osobnej dotknutosti (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 18. decembra 2003, Olivieri/Komisia a EMEA, [36]T-326/99, Zb. s. II-6053, bod 66). O trovách 200 Podla clánku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Okrem toho podla clánku 87 ods. 4 prvého pododseku tohto rokovacieho poriadku clenské státy, ktoré vstúpili do konania ako vedlajsí úcastníci, znásajú svoje vlastné trovy konania. 201 Kedze v prejednávanej veci zalobkyna nemala vo veci úspech, je opodstatnené zaviazat ju, aby znásala svoje vlastné trovy konania a nahradila trovy konania Komisie a spolocnosti Alitalia-CAI. 202 Podla clánku 87 ods. 4 rokovacieho poriadku Talianska republika znása svoje vlastné trovy konania. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (piata komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Zaloba sa zamieta. 2. Ryanair Ltd znása svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradit trovy konania Európskej komisie a spolocnosti Alitalia - Compagnia Aerea Italiana SpA. 3. Talianska republika znása svoje vlastné trovy konania. Papasavvas Vadapalas O'Higgins Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 28. marca 2012. Podpisy Obsah Okolnosti predchádzajúce sporu A - Správne konanie B - Rozhodnutie o zacatí konania vo veci formálneho zistovania podla clánku 88 ods. 2 ES C - Napadnuté rozhodnutia 1. Rozhodnutie týkajúce sa pôzicky schválenej pre spolocnost Alitalia 2. Rozhodnutie o predaji aktív Alitalia Konanie Návrhy úcastníkov konania Právny stav D - O návrhu na zrusenie druhého napadnutého rozhodnutia 1. O prípustnosti 2. O predmete súdneho preskúmania Vseobecným súdom 3. O veci samej a) O druhom zalobnom dôvode, zalozenom na nedostatku právomoci Komisie prijat podmienecné rozhodnutie po predbeznom preskúmaní b) O zalobných dôvodoch zalozených na porusení povinnosti zacat konanie vo veci formálneho zistovania O výhradách uvedených v tretom zalobnom dôvode, zalozenom na tom, ze Komisia údajne nepreskúmala vsetky relevantné vlastnosti opatrení v ich súvislostiach O výhradách uvedených v rámci stvrtého zalobného dôvodu, zalozeného na nepreskúmaní iných mozností ako predaja aktív skupiny Alitalia O výhradách predlozených v rámci piateho zalobného dôvodu, zalozeného na neuplatnení kritéria súkromného investora pôsobiaceho v bezných podmienkach trhového hospodárstva pri predaji aktív - O výhradách uvedených v prvej a piatej casti - O výhradách uvedených v druhej casti - O výhradách uvedených v tretej a stvrtej casti O výhradách uvedených v rámci siesteho zalobného dôvodu, zalozeného na chybnom oznacení osoby povinnej vrátit pomoc O výhradách uvedených v rámci prvého zalobného dôvodu, zalozeného na nezacatí konania vo veci formálneho zistovania c) O zalobných dôvodoch zalozených na porusení povinnosti odôvodnenia E - O návrhu na ciastocné zrusenie prvého napadnutého rozhodnutia O trovách __________________________________________________________________ ( [37]*1 ) Jazyk konania: anglictina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXqLEAm7/L94595-3275TMP.html#t-ECR_62009TJ0123_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2009:052:TOC 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1999:083:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2008:052:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1994:350:TOC 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2005:312:TOC 7. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2004:244:TOC 8. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0083&locale=SK 9. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61990C?0313&locale=SK 10. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61962??0025&locale=SK 11. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61991C?0198&locale=SK 12. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61991C?0225&locale=SK 13. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0319&locale=SK 14. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004T?0395&locale=SK 15. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003T?0388&locale=SK 16. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0487&locale=SK 17. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998T?0073&locale=SK 18. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61993T?0049&locale=SK 19. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006T?0036&locale=SK 20. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003T?0095&locale=SK 21. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004T?0359&locale=SK 22. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999T?0158&locale=SK 23. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0367&locale=SK 24. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61997C?0204&locale=SK 25. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0390&locale=SK 26. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0290&locale=SK 27. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2001:082:TOC 28. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0280&locale=SK 29. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1993:014:TOC 30. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005T?0415&locale=SK 31. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008T?0568&locale=SK 32. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0017&locale=SK 33. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61988C?0350&locale=SK 34. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0333&locale=SK 35. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995T?0011&locale=SK 36. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999T?0326&locale=SK 37. file:///tmp/lynxXXXXqLEAm7/L94595-3275TMP.html#c-ECR_62009TJ0123_SK_01-E0001