ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (prvá komora) zo 17. marca 2015 ( [1]*1 ) "Státna pomoc -- Státne opatrenia týkajúce sa zriadenia píly v Spolkovej krajine Hesensko -- Zaloba o neplatnost -- List adresovaný stazovatelom -- Akt, ktorý nie je mozné napadnút zalobou -- Neprípustnost -- Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje neexistencia státnej pomoci -- Neexistencia zacatia konania vo veci formálneho zistovania -- Závazné tazkosti -- Výpocet prvkov pomoci státnych záruk -- Oznámenie Komisie o státnej pomoci vo forme záruk -- Podnik v tazkostiach -- Predaj verejného pozemku -- Právo na obhajobu -- Povinnost odôvodnenia" Vo veci T-89/09, Pollmeier Massivholz GmbH & Co. KG, so sídlom v Creuzburgu (Nemecko), v zastúpení: pôvodne J. Heithecker a F. von Alemann, neskôr J. Heithecker, advokáti, zalobkyna, proti Európskej komisii, v zastúpení: F. Erlbacher a C. Urraca Caviedes, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorú v konaní podporuje: Land Hessen (Nemecko), v zastúpení: U. Soltész a P. Melcher, advokáti, vedlajsí úcastník konania, ktorej predmetom je návrh na zrusenie rozhodnutia Komisie K(2008) 6017 v konecnom znení z 21. októbra 2008, Státna pomoc N 512/07 - Nemecko, Abalon Hardwood Hessen GmbH, ako aj rozhodnutia údajne obsiahnutého v liste Komisie D/55056 z 15. decembra 2008 týkajúceho sa konania vo veci státnej pomoci CP 195/2007 - Abalon Hardwood Hessen GmbH, VSEOBECNÝ SÚD (prvá komora), v zlození: predseda komory H. Kanninen, sudcovia I. Pelikánová a E. Buttigieg (spravodajca), tajomník: K. Andová, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 18. marca 2014, vyhlásil tento Rozsudok ( [2]1 ) [omissis] Konanie a návrhy úcastníkov konania 21 Návrhom podaným do kancelárie Vseobecného súdu 25. februára 2009 podala zalobkyna túto zalobu. 22 Podaním doruceným do kancelárie Vseobecného súdu 11. júna 2009 Land Hessen (Spolková krajina Hesensko) podala návrh na vstup do konania ako vedlajsí úcastník na podporu návrhov Komisie. 23 Uznesením predsedu tretej komory Vseobecného súdu z 22. septembra 2009 sa vyhovelo návrhu Land Hessen na vstup do konania ako vedlajsieho úcastníka. 24 Dna 3. decembra 2009 predlozila Land Hessen svoje vyjadrenie vedlajsieho úcastníka konania. Zalobkyna predlozila svoje pripomienky k tomuto vyjadreniu 22. januára 2010 a Komisia 21. januára 2010, v rámci stanovených lehôt. 25 Vzhladom na to, ze zlozenie komôr Vseobecného súdu bolo zmenené, sudkyna spravodajkyna bola pridelená k prvej komore, ktorej bola z tohto dôvodu táto vec pridelená. 26 Na základe správy sudcu spravodajcu Vseobecný súd (prvá komora) rozhodol o zacatí ústnej casti konania a v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania upravených v clánku 64 svojho rokovacieho poriadku písomne polozil úcastníkom konania otázky a poziadal o predlozenie dokumentov. Úcastníci konania vyhoveli týmto výzvam v stanovených lehotách. 27 Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Vseobecný súd polozil, boli vypocuté pocas pojednávania z 18. marca 2014. 28 Zalobkyna navrhuje, aby Vseobecný súd: -- zrusil rozhodnutie z 21. októbra 2008, -- zrusil rozhodnutie Komisie z 15. decembra 2008 týkajúce sa konania CP 195/2007, -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 29 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: -- zamietol zalobu scasti ako neprípustnú a scasti ako nedôvodnú, -- zaviazal zalobkynu na náhradu trov konania. 30 Vedlajsí úcastník konania navrhuje, aby Vseobecný súd: -- zamietol zalobu ako nedôvodnú, -- zaviazal zalobkynu na náhradu trov konania, vrátane trov konania, ktoré mu vznikli. [omissis] Právny stav [omissis] B- O veci samej [omissis] 2. O zalobných dôvodoch, ktorých cielom je preukázat porusenie povinnosti zacat konanie vo veci formálneho zistovania a) O výhradách uvedených v rámci prvého a tretieho zalobného dôvodu týkajúcich sa urcenia dátumu relevantného na posúdenie oznámenej pomoci [omissis] O prvej casti zalozenej na nesprávnom urcení uplatnitelného práva [omissis] - O investicných dotáciách 64 Je potrebné pripomenút, ze ako vyplýva najmä z odôvodnení 12, 46 a z odôvodnenia 59 písm. a) napadnutého rozhodnutia, Komisia súdiac, ze investicná podpora bola poskytnutá v decembri 2006, dospela k názoru, ze táto podpora predstavovala individuálne opatrenie prijaté na základe schémy N 642/2002. Komisia preto v napadnutom rozhodnutí konstatovala, ze investicná podpora predstavovala existujúcu pomoc v zmysle clánku 1 písm. b) bodu ii) nariadenia c. 659/1999. 65 Podla ustálenej judikatúry, ked bola schválená vseobecná schéma pomoci, nemusia byt Komisii oznamované jednotlivé vykonávacie opatrenia, iba ak by v tomto zmysle mala Komisia výhrady v rozhodnutí o schválení. Kedze sú vsak jednotlivé pomoci len jednotlivými vykonávacími opatreniami vseobecnej schémy pomoci, faktory, ktoré musí Komisia zohladnit na úcely posúdenia opatrení, sú tie isté ako faktory, ktoré uplatnila pri preskúmaní vseobecnej schémy. Nie je preto potrebné predkladat jednotlivé pomoci na preskúmanie Komisii (rozsudok z 5. októbra 1994, Taliansko/Komisia, C-47/91, Zb., [3]EU:C:1994:358, bod 21; rozsudok z 24. septembra 2008, Kahla/Thüringen Porzellan/Komisia, T-20/03, Zb., [4]EU:T:2008:395, bod 92). 66 Súd Únie tiez potvrdil, ze pokial sa Komisia zaoberá individuálnou pomocou, o ktorej sa tvrdí, ze bola poskytnutá v súlade s predtým schválenou schémou, nemôze túto pomoc skúmat hned priamo vo vztahu k Zmluve. Pred zacatím akéhokolvek konania musí byt najprv preskúmané, ci sa na pomoc vztahuje vseobecná schéma a ci zodpovedá podmienkam ulozeným v rozhodnutí o jej schválení. Ak by Komisia nepostupovala týmto spôsobom, mohla by sa pri skúmaní akejkolvek individuálnej pomoci vrátit k svojmu rozhodnutiu o schválení schémy pomoci, pri ktorom sa uz predpokladá preskúmanie vo vztahu k clánku 87 Zmluvy. Doslo by tak k ohrozeniu zásady ochrany legitímnej dôvery a zásady právnej istoty, a to tak pre clenské státy, ako aj pre hospodárske subjekty, kedze individuálna pomoc, ktorá je v úplnom súlade s rozhodnutím o schválení schémy pomoci, by tak mohla byt kedykolvek spochybnená Komisiou (rozsudky Taliansko/Komisia, uz citovaný v bode 65 vyssie, [5]EU:C:1994:358, bod 24, a rozsudok z 10. mája 2005, Taliansko/Komisia, C-400/99, Zb., [6]EU:C:2005:275, bod 57). 67 Ak Komisia urcí po takto obmedzenom preskúmaní, ze individuálna pomoc je v súlade s rozhodnutím o schválení schémy, tak sa táto pomoc bude musiet povazovat za povolenú pomoc, teda za existujúcu pomoc. Naopak, táto pomoc sa bude musiet povazovat za novú pomoc za predpokladu, ze Komisia urcí, ze sa na individuálnu pomoc nevztahuje rozhodnutie o schválení schémy (rozsudky Taliansko/Komisia, uz citovaný v bode 65 vyssie, [7]EU:C:1994:358, body 25 a 26, a Taliansko/Komisia, uz citovaný v bode 66 vyssie, [8]EU:C:2005:275, bod 57). 68 Komisia sa v prejednávanom prípade zaoberala individuálnou pomocou, konkrétne spornou investicnou podporou, o ktorej nemecké orgány tvrdili, ze bola prijatá na základe schémy N 642/2002 schválenej Komisiou. Komisia tak musela za uplatnenia vyssie uvedených zásad skúmat, ci sa na toto opatrenie vztahoval predmetný rezim, a v prípade ak áno, ci splnal podmienky stanovené v rozhodnutí, ktoré schválila. Komisia v napadnutom rozhodnutí konstatovala, ze to tak bolo (odôvodnenia 44 az 46 napadnutého rozhodnutia). 69 Kedze Komisia v súlade so zásadami vo vyssie uvedených bodoch 66 az 67 pristúpila v tomto prípade k preskúmaniu pozostávajúcemu z overenia zlucitelnosti oznámeného opatrenia o pomoci so schémou N 642/2002, bolo správne, ze zohladnila dátum poskytnutia tohto opatrenia. Vzhladom na to, ze v súlade s judikatúrou uvedenou v bode 65 vyssie, toto opatrenie nepodliehalo oznamovacej povinnosti a ze Komisia ho v zásade nemusela skúmat (ibaze by k tomu doslo v nadväznosti na staznost zalobkyne a následné oznámenie tohto opatrenia Spolkovou republikou Nemecko), okamzité vykonanie skúmania tohto opatrenia podla uplatnitelného právneho rezimu k dátumu prijatia napadnutého rozhodnutia by porusilo zásady ochrany legitímnej dôvery a právnej istoty, kedze toto opatrenie, ktoré by malo byt v súlade s rozhodnutím o schválení schémy N 642/2002, mohlo byt v kazdej chvíli spochybnené Komisiou vzhladom na uplatnitelný právny rezim k dátumu rozhodnutia. 70 Nemozno prijat tvrdenie zalobkyne, podla ktorého by v prípade uznania okamihu poskytnutia pomoci za okamih urcenia uplatnitelného právneho rámca, mohli clenské státy vykonaním oznamovania po poskytnutí pomoci na úcely "právnej istoty" v podstate urcit uplatnitelné právo z hladiska ratione temporis. Urcenie uplatnitelného právneho rezimu z hladiska ratione temporis na toto opatrenie nezávisí od oznámenia tohto opatrenia, ale od povahy opatrenia, akou je existujúca pomoc, nepodliehajúcemu zásade oznamovacej povinnosti, alebo nová pomoc, podliehajúca oznamovacej povinnosti a zákazu vykonania podla clánku 88 ods. 3 ES. Oznamovanie je len procesným nástrojom urceným na to, aby umoznil Komisii overit predmetné opatrenie, a nemá právotvorné úcinky (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. decembra 2008, Komisia/Freistaat Sachsen, C-334/07 P, Zb., [9]EU:C:2008:709, bod 52). 71 Treba poznamenat, ze rozsudok Komisia/Freistaat Sachsen, uz citovaný v bode 70 vyssie ([10]EU:C:2008:709), ktorého sa dovoláva zalobkyna, nepodporuje toto tvrdenie týkajúce sa urcenia obdobia, z ktorého mala Komisia vychádzat pri preskúmaní investicnej podpory. Komisia musela skúmat vo veci, v ktorej bol vydaný tento rozsudok, plán na novú pomoc oznámený Spolkovou republikou Nemecko, kým v tomto prípade islo o skúmanie opatrení pomoci, o ktorých sa tvrdilo, ze predstavujú existujúcu pomoc. 72 Zdá sa tak, ze preskúmanie, ktoré mala Komisia vykonat vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok Komisia/Freistaat Sachsen, uz citovaný v bode 70 vyssie ([11]EU:C:2008:709), sa odlisovalo od preskúmania, ktoré mala vykonat v tomto prípade, pricom predmetné opatrenia v oboch veciach boli odlisnej povahy. V dôsledku toho nie je konstatovanie Súdneho dvora v bode 50 rozsudku Komisia/Freistaat Sachsen, uz citovaný v bode 70 vyssie ([12]EU:C:2008:709), relevantné pre tento prípad. 73 Vzhladom na vyssie uvedené úvahy treba konstatovat, ze Komisia v rámci svojho preskúmania správne vychádzala z dátumu poskytnutia investicnej podpory a ze pokial ide o túto problematiku, nemala vázne tazkosti pri tomto preskúmaní. [omissis] c) O výhradách uvedených v rámci tretieho a siedmeho zalobného dôvodu týkajúcich sa kvalifikácie verejných záruk pomoci de minimis [omissis] 149 Je potrebné skúmat, ci Komisia mohla na základe fázy predbezného posudzovania a bez zacatia konania vo veci formálneho zistovania stanoveného v clánku 88 ods. 2 ES prijat uplatnenie pausálnej sadzby 0,5 % zarucenej sumy nemeckými orgánmi na urcenie prvku pomoci sporných záruk. Toto prijatie vyssie uvedených sadzieb bolo klúcovým v struktúre napadnutého rozhodnutia, kedze sporné záruky boli kvalifikované za pomoc de minimis v zmysle uplatnenia týchto sadzieb. 150 Pokial ide o povahu preskúmania vykonaného Vseobecným súdom, na jednej strane je potrebné pripomenút, ze súd Únie musí v zásade a so zretelom tak na konkrétne okolnosti sporu, o ktorom rozhoduje, ako aj na technickú povahu alebo zlozitost hodnotení uskutocnených Komisiou, vykonat celkové preskúmanie, pokial ide o otázku, ci opatrenie patrí do pôsobnosti clánku 87 ods. 1 ES (pozri bod 47 vyssie), a na strane druhej, ze preskúmanie zákonnosti vykonané Vseobecným súdom, týkajúce sa existencie váznych tazkostí, svojou povahou prekracuje rámec hladania zjavne nesprávneho posúdenia (pozri bod 49 vyssie). 151 Je potrebné tiez uviest, ze prijatím takýchto pravidiel postupu a zverejnením, ze ich odteraz bude uplatnovat na príslusné prípady, sa Komisia sama obmedzuje pri výkone svojej volnej úvahy a nemôze sa od týchto pravidiel odchýlit bez toho, aby nebola prípadne sankcionovaná z dôvodu porusenia vseobecných právnych zásad, akými sú zásada rovnosti zaobchádzania alebo zásada ochrany legitímnej dôvery okrem prípadov, ked by v súvislosti s rovnakými zásadami uviedla dôvody oprávnujúce jej odklonenie sa od pravidiel (pozri v tomto zmysle rozsudky z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a i./Komisia, C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, Zb., [13]EU:C:2005:408, bod 211, a z 11. septembra 2008, Nemecko a i./Kronofrance, C75/05 P a C-80/05 P, Zb., [14]EU:C:2008:482, bod 60). 152 Súd Únie uz mal prílezitost v konkrétnej oblasti státnej pomoci zdôraznit, ze Komisia môze vydávat usmernenia na výkon svojej volnej úvahy a ze pokial sa neodchyluje od pravidiel Zmluvy, indikatívne pravidlá, ktoré tieto ustanovenia obsahujú, zaväzujú institúciu (pozri rozsudok z 13. júna 2002, Holandsko/Komisia, C-382/99, Zb., [15]EU:C:2002:363, bod 24 a citovanú judikatúru). 153 Zo spisu v prejednávanom prípade vyplýva, ze dve sporné záruky boli poskytnuté na základe usmernení Land Hessen týkajúcich sa poskytnutia záruk na priemyselné odvetvie. Tieto usmernenia výslovne stanovujú, ze prvky pomoci záruk poskytnutých orgánmi Land Hessen podnikom, ktoré nie sú v tazkostiach, dosahujú az 0,5 % zarucenej sumy, a ze v dôsledku toho záruky poskytnuté týmto podnikom, dosahujúcim výsku az 20000000 eur, predstavujú pomoc de minimis v oblasti, na ktorú sa vztahuje nariadenie c. 69/2001. 154 Je nesporné, ze sporné záruky nepatria do schémy pomoci povolenej Komisiou, kedze k dátumu ich poskytnutia (december 2006) neboli Komisii oznámené vyssie uvedené usmernenia Land Hessen, a preto neboli predmetom rozhodnutia o ich povolení. 155 V prípade, ked tieto sporné záruky nepatria do schémy povolenej pomoci, musia byt preskúmané na základe clánku 87 ods. 1 ES (pozri v tomto zmysle rozsudok Kahla/Thüringen Porzellan/Komisia, uz citovaný v bode 65 vyssie, [16]EU:T:2008:395, body 93 a 94 a citovanú judikatúru). [omissis] 157 Vzhladom na skutocnost, ze verejné záruky predstavujú druh pomoci schválený v inej forme nez hotovostný grant a podla clánku 2 ods. 3 prvého pododseku nariadenia c. 69/2001, je potrebné vypocítat prvok pomoci, ktorý obsahuje tieto záruky. Práve výska tohto elementu pomoci urcí, ci tieto záruky patria alebo nepatria do pôsobnosti pravidla de minimis uplatnitelného v okamihu ich poskytnutia. Nariadenie c. 69/2001 neobsahuje spresnenia týkajúce sa spôsobov výpoctu tohto prvku pomoci. 158 Komisia vsak spresnila svoju prax týkajúcu sa výpoctu prvku pomoci záruky vo svojom oznámení o uplatnovaní clánkov 87 a 88 ES o státnej pomoci vo forme záruk ([17]Ú. v. ES C 71, 2000, s. 14; Mim. vyd. 08/001, s. 369, dalej len "oznámenie o zárukách z roku 2000"). [omissis] 167 V zmysle zásad uvedených v bodoch 151 a 152 vyssie bolo oznámenie o zárukách z roku 2000 castou právneho rámca, podla ktorého mala Komisia v tomto prípade posúdit sporné záruky. Uvedené platí o to viac, ze ako zdôraznuje Komisia v bode 1.4 tohto oznámenia, jeho cielom je poskytnút clenským státom podrobnejsie objasnenie zásad, ktorými sa chce Komisia riadit pri výklade clánkov 87 a 88 ES a ich uplatnovania na verejné záruky na úcely predvídatelnosti jej rozhodnutí ako aj rovnosti zaobchádzania. 168 Je vsak nutné poznamenat, ze ako vyplýva z odôvodnení 14 a 47 napadnutého rozhodnutia a objasnení Komisie pocas pojednávania, Komisia v tomto prípade neuplatnila oznámenie o zárukách z roku 2000. Komisia na pojednávaní tvrdila, ze toto oznámenie sa uplatnovalo, ked predmetná pomoc prekrocila hranicu de minimis a ze sa preto stala pomocou, na ktorú sa vztahuje povinnost oznámenia. Podla Komisie sporné záruky patria v tomto prípade do schémy de minimis zavedenej nariadením c. 69/2001 a v dôsledku toho nebola viazaná oznamovacou povinnostou, a preto neboli skúmané podla uvedeného oznámenia. 169 Táto analýza Komisie je cyklická, a preto je nesprávna. Návrh, podla ktorého sporné záruky v tomto prípade patria do schémy de minimis, predpokladá predbezné skúmanie zákonnosti pouzitia sadzby 0,5 % v tomto prípade, kedze konstatovanie toho, ze prvok pomoci týchto záruk prekrocil hranicu de minimis, vychádzalo z uplatnenia tejto sadzby. Ako uz bolo uvedené, skúmanie zákonnosti pouzitia vyssie uvedenej sadzby sa musí vykonat podla oznámenia o zárukách z roku 2000, ktoré podrobnejsie spresnuje výpocet prvkov pomoci verejných záruk. Komisia vsak nevykonala takéto skúmanie. 170 Okrem toho je potrebné poznamenat, ze v tomto prípade sa Komisia nemohla odvolávat na existenciu praxe z jej strany, spocívajúcej v pripustení pouzitia sadzby 0,5 % na výpocet prvku pomoci záruk poskytnutých nemeckými verejnoprávnymi orgánmi a podnikmi, ktoré nie sú v tazkostiach (pozri bod 148 vyssie). [omissis] 173 Z týchto informácií vyplýva, ze prax, na ktorú sa odvoláva Komisia, vznikla pred oznámením o zárukách z roku 2000 v rámci osobitného konania týkajúceho sa stáleho skúmania existujúcich pomocí. Okrem toho sa tento postup v ziadnom okamihu netýkal usmernení o zárukách Land Hessen. 174 Vseobecný súd okrem toho uvádza, ze prijatie praxe pouzívania sadzby 0,5 % Komisiou bolo, ako vyplýva z listu z 11. novembra 1998 (pozri bod 172 vyssie) len provizórnej povahy a ze preskúmanie okolností bolo na jednej strane predvídané modifikáciou usmernení Spolocenstva týkajúcich sa státnej pomoci na záchranu a restrukturalizáciu podnikov v tazkostiach, a na strane druhej "presnejsou definíciou intenzity pomoci na základe dodatocných stúdií" v zmysle vyssie uvedeného listu. 175 Z uvedeného vyplýva, ze pouzitie sadzby 0,5 % vo vyssie uvedenom kontexte nemalo za ciel ani za úcinok obmedzit posudzovanie Komisie, pokial ide o verejné záruky, o aké ide v tomto prípade, poskytnuté po oznámení o zárukách z roku 2000 a nepatriacich do schémy, ktorá uz bola povolená. Naopak, ako uz bolo uvedené, oznámenie o zárukách z roku 2000 patrilo od roku 2000 do právneho rámca, na základe ktorého mala Komisia posudzovat záruky nepatriace do schválených schém, o aké ide v predmetnom prípade. [omissis] 178 Rozsudok z 10. decembra 2008, Kronoply a Kronotex/Komisia (T-388/02, [18]EU:T:2008:556), na ktorý sa dovoláva Komisia pred Vseobecným súdom, takisto nespochybnuje vyssie uvedené úvahy. Vseobecný súd sa v bode 145 tohto rozsudku obmedzil na vykonanie preskúmania uvedeného v bodoch 171 a 172 vyssie, týkajúceho sa na jednej strane pouzitia sadzby 0,5 % nemeckými orgánmi v rámci schémy pomoci N 297/91, povolenej Komisiou (zmenenej konaním o skúmaní existujúcich pomocí E 24/95), a na strane druhej následného uplatnovania uvedenej sadzby nemeckými orgánmi na vsetky poskytnuté záruky. Vseobecný súd nikdy nerozhodol o zákonnosti pouzitia tejto sadzby v kontexte, o aký ide v tomto prípade, kde sporné záruky nepatria do povolenej schémy pomoci a v dôsledku toho sa majú posudzovat podla clánku 87 ods. 1 ES a oznámenia o zárukách z roku 2000. [omissis] 186 Vzhladom na vyssie uvedené úvahy je potrebné konstatovat, ze v tomto prípade nepreskúmanie zákonnosti a pouzitia sadzby 0,5 % Komisiou zarucenej sumy na urcenie prvku pomoci sporných záruk podla oznámenia o zárukách z roku 2000 poukazuje na existenciu váznych tazkostí týkajúcich sa otázky, ci mohli byt sporné záruky kvalifikované ako pomoc de minimis. Existencia takýchto tazkostí mala viest Komisiu k zacatiu konania vo veci formálneho zistovania. Tretiemu zalobnému dôvodu treba v dôsledku vyhoviet, a to v rozsahu, v akom sa týka sporných verejných záruk. [omissis] Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (prvá komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Rozhodnutie Komisie K(2008) 6017 v konecnom znení z 21. októbra 2008, Státna pomoc N 512/2007 - Nemecko, Abalon Hardwood Hessen GmbH, sa zrusuje v rozsahu, v akom stanovuje, ze verejné záruky poskytnuté zo strany Land Hessen nepredstavujú státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. 2. V zostávajúcej casti sa zaloba zamieta. 3. Pollmeier Massivholz GmbH & Co. KG znása styri pätiny svojich trov konania a je povinná nahradit styri pätiny trov konania, ktoré vznikli Európskej komisii a styri pätiny trov konania, ktoré vznikli Land Hessen. 4. Komisia znása pätinu svojich trov konania a je povinná nahradit pätinu trov konania, ktoré vznikli spolocnosti Pollmeier Massivholz. 5. Land Hessen znása pätinu svojich trov konania. Kanninen Pelikánová Buttigieg Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 17. marca 2015. Podpisy __________________________________________________________________ ( [19]*1 ) Jazyk konania: nemcina. ( [20]1 ) Uvádzajú sa iba tie body rozsudku, ktorých uverejnenie povazuje Vseobecný súd za uzitocné. References 1. file:///tmp/lynxXXXXTKLaDF/L90957-6611TMP.html#t-ECR_62009TJ0089_SK_01-E0001 2. file:///tmp/lynxXXXXTKLaDF/L90957-6611TMP.html#t-ECR_62009TJ0089_SK_01-E0002 3. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1994%3A358&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 4. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A395&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 5. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1994%3A358&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 6. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A275&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 7. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1994%3A358&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 8. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A275&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 9. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A709&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 10. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A709&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 11. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A709&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 12. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A709&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 13. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A408&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 14. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A482&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 15. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A363&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 16. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A395&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 17. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2002:071:TOC 18. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A556&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 19. file:///tmp/lynxXXXXTKLaDF/L90957-6611TMP.html#c-ECR_62009TJ0089_SK_01-E0001 20. file:///tmp/lynxXXXXTKLaDF/L90957-6611TMP.html#c-ECR_62009TJ0089_SK_01-E0002