Vec T-88/09 Idromacchine Srl a i. proti Európskej komisii "Mimozmluvná zodpovednost - Státna pomoc - Rozhodnutie Komisie o zacatí konania vo veci formálneho zistovania - Tvrdenia poskodzujúce spolocnost, ktorá je tretou osobou - Dostatocne závazné porusenie právnej normy, ktorá priznáva práva jednotlivcom - Povinnost dodrziavat sluzobné tajomstvo - Nemajetková ujma - Majetková ujma - Prícinná súvislost - Úroky z omeskania a kompenzacné úroky" Abstrakt rozsudku 1. Mimozmluvná zodpovednost - Podmienky - Dostatocne závazné porusenie právnej normy, ktorá priznáva práva jednotlivcom - Sprístupnenie dôverných informácií v rozhodnutí v oblasti státnej pomoci - Porusenie povinnosti dodrziavat sluzobné tajomstvo - Zahrnutie (Clánok 287 ES a clánok 288 druhý odsek ES) 2. Mimozmluvná zodpovednost - Podmienky - Skutocná a urcitá skoda - Ujma spôsobená uverejnením informácií zhorsujúcich imidz a dobrú povest podniku v úradnom vestníku - Zahrnutie (Clánok 288 druhý odsek ES) 3. Pomoc poskytovaná státmi - Preskúmanie Komisiou - Správne konanie - Povinnost Komisie vyzvat dotknuté osoby na predlozenie ich pripomienok - Právo príjemcu pomoci byt vypocutý - Obmedzenia (Clánok 88 ods. 2 a 3 ES) 4. Pomoc poskytovaná státmi - Preskúmanie Komisiou - Správne konanie - Povinnost Komisie respektovat sluzobné tajomstvo (Clánky 88 ES a 287 ES; nariadenie Rady c. 659/1999, odôvodnenie 21 a clánok 24) 5. Pomoc poskytovaná státmi - Preskúmanie Komisiou - Správne konanie - Povinnost Komisie respektovat sluzobné tajomstvo - Rozsah (Clánky 88 ES a 287 ES; nariadenie Rady c. 659/1999, clánky 24 a 25; oznámenie Komisie 2003/C 297/03, bod 25 a nasl.) 6. Mimozmluvná zodpovednost - Ujma - Náhrada - Zohladnenie znehodnocovania meny - Úroky z omeskania - Spôsoby výpoctu (Clánok 288 ES) 7. Zaloba o náhradu skody - Právomoc súdu Únie - Zaviazanie Spolocenstva na náhradu ujmy v súlade so vseobecnými zásadami spolocnými pre právne poriadky clenských státov v oblasti mimozmluvnej zodpovednosti - Naturálna náhrada formou príkazu konat alebo zdrzat sa konania (Clánok 235 ES a clánok 288 druhý odsek ES) 8. Mimozmluvná zodpovednost - Ujma - Nahraditelná ujma - Výdavky, ktoré vznikli v súvislosti s konaním (Clánok 288 druhý odsek ES; Rokovací poriadok Vseobecného súdu, clánok 90 a clánok 91 ods. 2) 1. Vznik mimozmluvnej zodpovednosti Spolocenstva v zmysle clánku 288 druhého odseku ES z dôvodu protiprávneho konania jeho institúcií je podmienený súcasným splnením niekolkých podmienok, a to protiprávnostou konania vytýkaného institúcii, vznikom skody a existenciou prícinnej súvislosti medzi uvádzaným konaním a údajnou skodou. Pokial ide o prvú z podmienok týkajúcu sa protiprávnosti konania, ktoré sa vytýka institúcii alebo dotknutému orgánu, judikatúra vyzaduje, aby bolo preukázané dostatocne závazné porusenie právnej normy priznávajúcej práva jednotlivcom. Pokial ide o poziadavku, podla ktorej musí byt porusenie dostatocne závazné, rozhodujúcim kritériom, na základe ktorého mozno povazovat túto poziadavku za splnenú, je kritérium zjavného a vázneho nerespektovania obmedzení zo strany príslusnej institúcie alebo orgánu Spolocenstva, ktoré sú stanovené na ich volnú úvahu. Ak táto institúcia alebo tento orgán disponuje len znacne obmedzenou mierou volnej úvahy, ci dokonca nedisponuje volnou úvahou vôbec, na preukázanie dostatocne závazného porusenia môze postacovat obycajné porusenie práva Spolocenstva. V tejto súvislosti, ked Komisia v rozhodnutí v oblasti státnej pomoci sprístupní bez toho, aby sa to vyzadovalo na úcely uvedeného rozhodnutia, informáciu dôverného charakteru poskodzujúcu dobrú povest podniku a tým porusí sluzobné tajomstvo stanovené v clánku 287 ES, dopustí sa porusenia práva Spolocenstva, ktoré postacuje na preukázanie existencie dostatocne závazného porusenia, kedze cielom tejto povinnosti je ochrana práv priznaných jednotlivcom a Komisia nedisponuje sirokou mierou volnej úvahy, pokial ide o otázku, ci sa v konkrétnom prípade treba odklonit od pravidla zachovávania dôvernosti. (pozri body 23, 24, 56) 2. Mimozmluvná zodpovednost Spolocenstva v zmysle clánku 288 druhého odseku ES z dôvodu protiprávneho konania jeho institúcií môze vzniknút len vtedy, ak zalobca skutocne utrpel skutocnú a urcitú ujmu. Predlozenie dôkazov o existencii a rozsahu takejto ujmy pred súdom Únie prinálezí zalobcovi. Samotné uverejnenie tvrdení menovite uvádzajúcich podnik v rozhodnutí Komisie v oblasti státnej pomoci, ktoré tento podnik nepriaznivo vykreslujú a môzu zhorsit jeho imidz a dobrú povest, v Úradnom vestníku Európskej únie postacuje na to, aby sa preukázala skutocná a urcitá povaha skody, ktorá vznikla tomuto podniku. (pozri body 25, 60, 61) 3. Konanie o preskúmaní státnej pomoci je vzhladom na svoj celkový systém konaním zacatým proti clenskému státu, ktorý je vzhladom na svoje povinnosti voci Spolocenstvu zodpovedný za poskytnutie pomoci. Navyse v rámci konania o preskúmaní státnej pomoci sa iné dotknuté osoby nez clenský stát nemôzu zapojit do kontradiktórnej diskusie s Komisiou rovnakým spôsobom, ako to môze urobit tento clenský stát. Napokon v rámci konania o preskúmaní státnej pomoci upraveného clánkom 88 ES treba rozlisovat medzi jednak fázou predbezného preskúmania pomoci podla clánku 88 ods. 3 ES, ktorá slúzi len na to, aby si Komisia mohla urobit prvý názor o ciastocnej alebo úplnej zlucitelnosti predmetnej pomoci, a jednak fázou skúmania pomoci podla clánku 88 ods. 2 ES. Len v tejto fáze, ktorá má Komisii umoznit získat úplné informácie o vsetkých údajoch veci, upravuje Zmluva o ES povinnost Komisie poskytnút dotknutým osobám moznost predlozit svoje pripomienky. Z toho vyplýva, ze Komisia nie je v rámci fázy predbezného preskúmania státnej pomoci vôbec povinná vypocut podnik, ktorý nie je príjemcom spornej pomoci a ktorý navyse nie je tretou osobou dotknutou v konaní, kedze nie je príjemcom ani konkurentom príjemcu uvedenej pomoci. (pozri body 33 - 36) 4. Podla clánku 287 ES sú clenovia orgánov Spolocenstva, clenovia výborov, úradníci a ostatní zamestnanci Spolocenstva povinní zachovávat mlcanlivost, ktorá sa vztahuje na informácie chránené zo svojej podstaty sluzobným tajomstvom, najmä informácie o podnikoch, ich obchodných stykoch alebo nákladových polozkách, pricom táto povinnost trvá aj po skoncení ich funkcie. Nariadenie c. 659/1999 týkajúce sa uplatnovania clánku 88 ES upravuje povinnost Komisie zachovávat sluzobné tajomstvo pri skúmaní státnej pomoci. Pri informáciách, na ktoré sa vztahuje sluzobné tajomstvo, môze íst tak o dôverné informácie, ako aj obchodné tajomstvo. Pokial ide vseobecne o povahu obchodného tajomstva alebo iných informácií, na ktoré sa vztahuje sluzobné tajomstvo, je v prvom rade nevyhnutné, aby toto obchodné tajomstvo alebo dôverné informácie boli známe iba obmedzenému poctu osôb. Dalej musí íst o informácie, ktorých sprístupnenie môze spôsobit závaznú ujmu osobe, ktorá ich poskytla, alebo tretím osobám. Nakoniec je nevyhnutné, aby si záujmy, ktoré by mohli byt poskodené sprístupnením informácií, objektívne zasluhovali ochranu. Posúdenie dôvernej povahy informácie v tejto súvislosti vyzaduje vyvázenie legitímnych individuálnych záujmov, ktoré odporujú tomuto sprístupneniu, a vseobecného záujmu, ktorý vyzaduje, aby institúcie Spolocenstva pri výkone svojich cinností co najviac respektovali zásadu otvorenosti. Pokial ide o sprístupnenie informácií v rozhodnutí Komisie v oblasti státnej pomoci, za informáciu dôvernej povahy treba povazovat informáciu, podla ktorej podnik, ktorý nebol príjemcom spornej pomoci, nebol schopný dodat svojmu zmluvnému partnerovi výrobky v súlade s platnými normami a so zmluvnými povinnostami, kedze túto informáciu oznámil Komisii dotknutý clenský stát výlucne na úcely správneho konania o preskúmaní spornej pomoci a kedze táto informácia sa navyse týkala realizácie obchodných vztahov medzi dotknutými podnikmi. Takéto informácie môzu okrem toho spôsobit závaznú ujmu dotknutému podniku, kedze ho menovite nepriaznivo vykreslujú. Navyse, kedze sprístupnenie informácie môze poskodit imidz a dobrú povest podniku, záujem tohto podniku na tom, aby takáto informácia nebola prístupná, si objektívne zasluhuje ochranu. Napokon takéto sprístupnenie nie je proporcionálne vzhladom na ciel rozhodnutia Komisie, kedze postacuje, ak Komisia spomenie nedodrzanie zmluvy velmi vseobecným spôsobom alebo prípadne blizsím spôsobom, bez toho, aby bolo potrebné v prvom alebo druhom z týchto dvoch prípadov uviest obchodné meno podniku, cím môzu ostat zachované legitímne záujmy tohto podniku. (pozri body 42, 43, 45, 47 - 51) 5. Hoci clánky 24 a 25 nariadenia c. 659/1999 týkajúceho sa uplatnovania clánku 88 ES a bod 25 a nasledujúce oznámenia Komisie o sluzobnom tajomstve pri rozhodnutiach v oblasti státnej pomoci v podstate urcujú, ze Komisia oznámi svoje rozhodnutie dotknutému clenskému státu, ktorý má potom v zásade pätnást dní na to, aby vzniesol otázku dôvernosti informácií, na ktoré sa podla neho vztahuje sluzobné tajomstvo, tieto ustanovenia Komisiu nezbavujú povinnosti v zmysle clánku 287 ES nesprístupnit informácie chránené sluzobným tajomstvom a nebránia tomu, aby sa Komisia z vlastného podnetu rozhodla nesprístupnit informácie, na ktoré sa podla nej vztahuje sluzobné tajomstvo, hoci v tomto zmysle nedostala ziadost dotknutého clenského státu. (pozri bod 55) 6. Len co sú splnené podmienky mimozmluvnej zodpovednosti Spolocenstva, nemôze sa neprihliadnut na nepriaznivé dôsledky vyplývajúce z casového intervalu, ktorý uplynul medzi vznikom skodnej udalosti a dátumom zaplatenia náhrady skody, v tom zmysle, ze treba zohladnit znehodnocovanie meny. Toto znehodnocovanie meny je vyjadrené rocnou sadzbou inflácie, ktorú, pokial ide o dotknuté obdobie, konstatuje Eurostat v clenskom státe, kde majú spolocnosti sídlo. Spolu so sumou náhrady skody môzu byt priznané aj úroky z omeskania odo dna vyhlásenia rozsudku stanovujúceho povinnost nahradit skodu. Úroková sadzba, ktorá sa pouzije, sa vypocíta na základe sadzby stanovenej Európskou centrálnou bankou pre hlavné operácie refinancovania uplatnitelnej pocas dotknutého obdobia, zvýsenej o dva body. (pozri body 77, 79) 7. Z clánku 288 druhého odseku ES a clánku 235 ES, ktoré nevylucujú priznanie náhrady v naturálnej forme, vyplýva, ze súd Únie má právomoc ulozit Spolocenstvu akúkolvek formu náhrady skody, ktorá je v súlade s vseobecnými zásadami spolocnými pre právne poriadky clenských státov v oblasti mimozmluvnej zodpovednosti, vrátane, ak sa to javí v súlade s týmito zásadami, náhrady v naturálnej forme, a v prípade potreby aj formou príkazu na konat alebo zdrzat sa konania. (pozri bod 81) 8. Podla clánku 91 ods. 2 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu sa ako trovy konania nahrádzajú nutné výdavky, ktoré vznikli úcastníkom v súvislosti s konaním. V tejto súvislosti výdavky spojené so znaleckým posudkom, ktoré zalobca vynalozil, aby v rámci konania o zalobe smerujúcej k urceniu mimozmluvnej zodpovednosti Komisie preukázal výsku údajne spôsobenej skody, predstavujú výdavky vynalozené na úcely konania, ktoré nemozno povazovat za ujmu, ktorá nie je súcastou trov konania spojených so zalobou. Preto zalobca nie je oprávnený na náhradu skody v zmysle clánku 288 ods. 2 ES za výdavky spojené so znaleckým posudkom, ktorý si objednal na úcely tohto konania. Navyse, pokial ide o náklady na právneho zástupcu a cestovné výdavky, ktoré zalobca vynalozil v rámci stádia predchádzajúceho konaniu, hoci je v priebehu tohto stádia vo vseobecnosti vykonané rozsiahle právne poradenstvo, uznanie takýchto nákladov ako ujmy, ktorá je nahraditelná v rámci zaloby o náhradu skody, by bolo v rozpore s nenahraditelnou povahou trov vynalozených pocas stádia predchádzajúceho súdnemu konaniu. Clánok 91 rokovacieho poriadku sa totiz vztahuje len na konanie pred Vseobecným súdom a netýka sa stádia, ktoré mu predchádza. Vyplýva to predovsetkým z clánku 90 tohto rokovacieho poriadku, ktorý uvádza "konanie pred Vseobecným súdom". (pozri body 97 - 100) ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (stvrtá komora) z 8. novembra 2011 ([1]*) "Mimozmluvná zodpovednost - Státna pomoc - Rozhodnutie Komisie o zacatí konania vo veci formálneho zistovania - Tvrdenia poskodzujúce spolocnost, ktorá je tretou osobou - Dostatocne závazné porusenie právnej normy, ktorá priznáva práva jednotlivcom - Povinnost dodrziavat sluzobné tajomstvo - Nemajetková ujma - Majetková ujma - Prícinná súvislost - Úroky z omeskania a kompenzacné úroky" Vo veci T-88/09, Idromacchine Srl, so sídlom v Porto Marghera (Taliansko), Alessandro Capuzzo, s bydliskom v Mirane (Taliansko), Roberto Capuzzo, s bydliskom v Mogliano Veneto (Taliansko), v zastúpení: W. Viscardini a G. Donŕ, advokáti, zalobcovia, proti Európskej komisii, v zastúpení: D. Grespan a E. Righini, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci F. Ruggeri Laderchi, advokát, zalovanej, ktorej predmetom je zaloba o náhradu skody, ktorá údajne vznikla z dôvodu, ze v Úradnom vestníku Európskej únie boli v rozhodnutí Komisie K(2002) 5426 v konecnom znení z 30. decembra 2004, "Státna pomoc - Taliansko - Státna pomoc N586/2003, N587/2003, N589/2003 & C 48/2004 (ex N595/2003) - Predlzenie 3-rocnej lehoty na dodávku chemickej cisternovej lode - Výzva na predkladanie pripomienok podla clánku 88 ods. 2 [ES]", uverejnené nepravdivé informácie ohrozujúce predovsetkým imidz a dobrú povest Idromacchine, VSEOBECNÝ SÚD (stvrtá komora), v zlození: predsednícka komory I. Pelikánová, sudcovia K. Jürimäe (spravodajkyna) a M. van der Woude, tajomník: J. Palacio González, hlavný referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 8. februára 2011, vyhlásil tento Rozsudok Okolnosti predchádzajúce sporu 1 Idromacchine Srl je podnik prevádzkujúci lodenicu, ktorý vykonáva cinnost predovsetkým v oblasti výroby kotlov. Alessandro Capuzzo má obchodný podiel zodpovedajúci 50 % základného imania a je predsedom predstavenstva a Roberto Capuzzo má obchodný podiel zodpovedajúci 50 % základného imania a je povereným clenom predstavenstva. Idromacchine a obaja Capuzzovci sa dalej nazývajú spolocne "zalobcovia". 2 V roku 2002 si spolocnost Cantiere navale De Poli SpA (dalej len "De Poli") objednala od Idromacchine styri velké zásobníky na prepravu skvapalneného plynu na lodiach C.188 a C.189, ktorých stavbu De Poli zabezpecovala. 3 Na stavbu lodí C.188 a C.189 bola poskytnutá státna pomoc na prevádzku, na ktorú sa vztahuje nariadenie Rady (ES) c. 1540/98 z 29. júna 1998 o pomoci pri stavbe lodí [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 202, s. 1). Podla clánku 3 ods. 1 a 2 tohto nariadenia bolo priznanie pomoci na prevádzku stavitelom lodí povolené pod urcitými podmienkami, najmä ze pomoc sa neposkytne na lode, ktoré boli dodané neskôr ako tri roky odo dna podpísania konecnej zmluvy o stavbe. Na základe clánku 3 ods. 2 tohto nariadenia vsak bola Komisia oprávnená túto lehotu predlzit, ak sa to povazuje za odôvodnené na základe technickej nárocnosti príslusného projektu lode alebo na základe zdrzaní vyplývajúcich z necakaných, závazných a odôvodnených narusení pracovného programu lodenice, ktoré mozno pripísat výnimocným a nepredvídatelným okolnostiam, ktoré vznikli mimo podniku. Komisia mohla toto predlzenie povolit len vtedy, ak jej dotknutý clenský stát predlozil ziadost o predlzenie v súlade s clánkom 2 nariadenia Rady (ES) c. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku 93 [ES] (Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339). 4 Dna 11. decembra 2003 Talianska republika predlozila Komisii na základe clánku 3 ods. 2 nariadenia c. 1540/98 ziadost o predlzenie lehoty, ktorá bola pôvodne stanovená na dodanie lodí, vrátane lodí C.188 a C.189, pri ktorom De Poli zabezpecovala predovsetkým stavbu. 5 Od 5. februára do 18. októbra 2004 Komisia niekolkokrát poziadala talianske orgány o doplnenie informácií v súvislosti s ich ziadostou o predlzenie lehoty, ktorá bola na dodanie lodí stanovená pôvodne. Uvedené orgány odpovedali na ziadosti Komisie v stanovených lehotách. 6 Dna 30. decembra 2004 Komisia Talianskej republike oznámila svoje rozhodnutie K(2002) 5426 v konecnom znení z 30. decembra 2004 "Státna pomoc - Taliansko - Státna pomoc N586/2003, N587/2003, N589/2003 & C 48/2004 (ex N595/2003) - Predlzenie 3-rocnej lehoty na dodávku chemickej cisternovej lode - Výzva na predkladanie pripomienok podla clánku 88 ods. 2 [ES]" (dalej len "sporné rozhodnutie"). 7 V spornom rozhodnutí Komisia jednak po skoncení stádia predbezného preskúmania a po tom, ako usúdila, ze podmienky stanovené v clánku 3 ods. 2 nariadenia c. 1540/98 boli splnené, odsúhlasila predlzenie lehoty na dodanie lodí, ktoré stavala De Poli, a jednak rozhodla o zacatí konania vo veci formálneho zistovania podla clánku 88 ods. 2 ES, pokial ide o ziadost o predlzenie lehoty na dodanie chemickej cisternovej lode, ktorú stavala iná lodenica. 8 Pokial ide o skúmanie Komisie v súvislosti s predlzením lehoty na dodanie lodí, ktoré stavala De Poli, Komisia v bode 10 ods. iii) sporného rozhodnutia uviedla: "Pokial ide o lode C.196 a C.197, lodenica si objednala od Idromacchine..., jedného z dvoch hlavných výrobcov nádrzí, výrobu zásobníkov pre lode C.188 a C.189, ktoré sú dvojickami lodí C.196 a C.197. Pocas stavby lodí C.188 a C.189 taliansky certifikacný ústav RINA (Registro italiano navale) uviedol, ze nádrze, ktorých výstavba v Idromacchine prebiehala a ktoré boli urcené pre uvedené lode, z dôvodu výskytu chýb nezodpovedali normám. ... Nádrze pôvodne urcené pre lode C.188 a C.189, ktoré boli predmetom novej objednávky od iného stavitela, tak boli na lodiach C.197 a C.196 instalované s celkovým oneskorením siestich mesiacov, teda po uzávierke, ktorá bola 31. 12. 2003. Zásobníky sú komponenty, ktoré sú nevyhnutné na to, aby bola lod schválená na prepravu skvapalneného plynu [; talianske orgány] potvrdzujú, ze zásobníky pouzité na lodiach C.188 [a] C.189 - a na lodiach C.196 a C.197, ktoré sú ich dvojickami - musia byt v súlade s prísnymi kvalitatívnymi a bezpecnostnými námornými predpismi. Okrem toho podla vyjadrení talianskych orgánov nemohla lodenica [spolocnosti De Poli] vzhladom na skúsenosti Idromacchine predpokladat, ze RINA vyjadrí záporné stanovisko k súladu zásobníkov lodí C.188 a C.189. Talianske orgány tiez spresnujú, ze lodenica okamzite zacala hladat na trhu iných dodávatelov, aby sa vysporiadala s touto tazkostou. Spolocnost [G.] bola jediným dodávatelom, ktorý súhlasil so zhotovením nových zásobníkov; zdá sa vsak, ze nebudú môct byt dodané skôr ako 31. 1. 2004 a 31. 3. 2004, v dôsledku coho bola lodenica nútená poziadat o predlzenie lehoty na dodanie. ..." 9 V bode 28 tretom pododseku sporného rozhodnutia Komisia uvádza, ze "pokial ide o zásobníky, treba uviest, ze neschopnost výrobcu zásobníkov Idromacchine zhotovit zásobníky (nevyhnutné komponenty lode) v súlade s predpísanými normami certifikácie a z toho vyplývajúca neschopnost dodat zásobníky v dohodnutých lehotách je prinajmensom výnimocná". 10 V bode 29 tretom pododseku sporného rozhodnutia Komisia usudzuje, ze "pokial ide o zásobníky, treba konstatovat, ze problémy spôsobené neschopnostou Idromacchine dodat zásobníky, ktoré sú nevyhnutnými komponentmi na pouzívanie lode na obchodné úcely v súlade s povolenými podmienkami pouzívania, boli rovnako nepredvídatelné". 11 Bod 31 sporného rozhodnutia znie: "Výrobca nebol schopný dodat zásobníky v súlade so zmluvnými povinnostami a lodenica musela tieto komponenty objednat od iného dodávatela, cím sa oneskorilo dokoncenie lodí C.196 a C.197... Nedodrzanie lehoty na dodanie potrebných súcastí nastalo nezávisle od vôle [De Poli, ktorá] nemala ako zasiahnut..." 12 Navyse je v tabulke 1 sporného rozhodnutia uvedené predovsetkým to, ze "nespôsobilost vadných zásobníkov lodí, ktoré sú dvojickami lodí C.188 a C.189, v pokrocilom stádiu stavby donútila lodenicu k tomu, aby do nich namontovala zásobníky urcené pre lode C.196 a C.197". 13 V poslednom bode sporného rozhodnutia, ako bolo 30. decembra 2004 oznámené Talianskej republike, je napokon uvedené: "V prípade, ak tento list obsahuje dôverné informácie, ktoré nemajú byt sprístupnené, informujte o tom Komisiu v lehote [pätnást] pracovných dní odo dna prevzatia tohto listu. Ak v uvedenej lehote nezaslete odôvodnenú ziadost v tomto zmysle, Komisia usúdi, ze súhlasíte so zverejnením úplného znenia listu v rozhodujúcom jazyku na nasledujúcej internetovej adrese". 14 Talianske orgány Komisii nezaslali ziadost o nesprístupnenie urcitých informácií uvedených v spornom rozhodnutí z dôvodu, ze sú dôverné. 15 Sporné rozhodnutie bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie 18. februára 2005 (Ú. v. EÚ C 42, s. 15). Konanie a návrhy úcastníkov konania 16 Zalobcovia návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 3. februára 2005 podali zalobu, na základe ktorej sa zacalo toto konanie. 17 Dna 11. marca 2009 predseda druhej komory Súdu prvého stupna zamietol ziadost o zachovanie anonymity a dôvernosti informácií, ktorú podali zalobcovia. Dna 2. apríla 2009 na ziadost zalobcov potvrdil zamietnutie ich pôvodnej ziadosti o anonymitu a dôvernost informácií. 18 Kedze doslo k zmene zlozenia komôr Vseobecného súdu, sudca spravodajca bol pridelený k stvrtej komore, ktorej bola v dôsledku toho prejednávaná vec pridelená. 19 Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Vseobecný súd polozil, boli vypocuté na pojednávaní 8. februára 2011. 20 Zalobcovia navrhujú, aby Vseobecný súd: - zaviazal Komisiu, aby im ako náhradu majetkovej ujmy zaplatila sumu 5 459 641,28 eura alebo akúkolvek inú sumu urcenú Vseobecným súdom, ktorá bude vycíslená vzhladom na cas odo dna uverejnenia sporného rozhodnutia do dna vyhlásenia rozsudku a zvýsi sa o úroky z omeskania odo dna vyhlásenia rozsudku do dna úplného zaplatenia tejto sumy so sadzbou stanovenou Európskou centrálnou bankou (ECB) pre hlavné operácie refinancovania zvýsenou o dva body, - zaviazal Komisiu, aby spolocnosti Idromacchine a Capuzzovcom ako náhradu nemajetkovej ujmy vyplatila sumy, ktoré budú urcené ex aequo et bono, zodpovedajúce napríklad významnému podielu - od 30 do 50 % - sumy priznanej ako náhrada majetkovej ujmy, ktorá bude vycíslená vzhladom na cas odo dna uverejnenia sporného rozhodnutia do dna vyhlásenia rozsudku a zvýsi sa o úroky z omeskania odo dna vyhlásenia rozsudku do dna úplného zaplatenia takejto sumy so sadzbou stanovenou ECB pre hlavné operácie refinancovania zvýsenou o dva body, - zaviazal Komisiu, aby zlepsila imidz Idromacchine a Capuzzovcov spôsobmi, ktoré bude Vseobecný súd povazovat za najvhodnejsie, ako je napríklad ad hoc oznámenie v úradnom vestníku alebo list zaslaný hlavným subjektom v odvetví obsahujúci nápravu informácií týkajúcich sa Idromacchine uvedených v spornom rozhodnutí, - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 21 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: - zamietol zalobu, - zaviazal zalobcov na náhradu trov konania. Právny stav 22 Podla clánku 288 druhého odseku ES v prípade nezmluvnej zodpovednosti Spolocenstvo v súlade so zásadami spolocnými pre právne poriadky clenských státov napraví akékolvek skody spôsobené vlastnými orgánmi alebo pracovníkmi pri výkone ich funkcií. 23 Z ustálenej judikatúry vyplýva, ze vznik mimozmluvnej zodpovednosti Spolocenstva v zmysle clánku 288 druhého odseku ES z dôvodu protiprávneho konania jeho institúcií je podmienený súcasným splnením niekolkých podmienok, a to protiprávnostou konania vytýkaného institúcii, vznikom skody a existenciou prícinnej súvislosti medzi uvádzaným konaním a údajnou skodou (rozsudok Súdneho dvora z 29. septembra 1982, Oleifici Mediterranei/EHS, 26/81, Zb. s. 3057, bod 16, a rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. decembra 2005, Beamglow/Parlament a i., T-383/00, Zb. s. II-5459, bod 95). 24 Pokial ide o prvú z podmienok týkajúcu sa protiprávnosti konania, ktoré sa vytýka institúcii alebo dotknutému orgánu, judikatúra vyzaduje, aby bolo preukázané dostatocne závazné porusenie právnej normy priznávajúcej práva jednotlivcom (rozsudok Súdneho dvora zo 4. júla 2000, Bergaderm a Goupil/Komisia, C-352/98 P, Zb. s. I-5291, bod 42). Pokial ide o poziadavku, podla ktorej musí byt porusenie dostatocne závazné, rozhodujúcim kritériom, na základe ktorého mozno povazovat túto poziadavku za splnenú, je kritérium zjavného a vázneho nerespektovania obmedzení zo strany príslusnej institúcie alebo orgánu Spolocenstva, ktoré sú stanovené na ich volnú úvahu. Ak táto institúcia alebo tento orgán disponuje len znacne obmedzenou mierou volnej úvahy, ci dokonca nedisponuje volnou úvahou vôbec, na preukázanie dostatocne závazného porusenia môze postacovat obycajné porusenie práva Spolocenstva (rozsudok Súdneho dvora z 10. decembra 2002, Komisia/Camar a Tico, C-312/00 P, Zb. s. I-11355, bod 54, a rozsudok Súdu prvého stupna z 12. júla 2001, Comafrica a Dole Fresh Fruit Europe/Komisia, T-198/95, T-171/96, T-230/97, T-174/98 a T-225/99, Zb. s. II-1975, bod 134). 25 Dalej pokial ide o podmienku týkajúcu sa vzniku skody, zodpovednost na strane Spolocenstva môze vzniknút len vtedy, ak zalobca skutocne utrpel "skutocnú a urcitú" ujmu (rozsudky Súdneho dvora z 27. januára 1982, Birra Wührer a i./Rada a Komisia, 256/80, 257/80, 265/80, 267/80 a 5/81, Zb. s. 85, bod 9, a De Franceschi/Rada a Komisia, 51/81, Zb. s. 117, bod 9; rozsudok Súdu prvého stupna zo 16. januára 1996, Candiotte/Rada, T-108/94, Zb. s. II-87, bod 54). Predlozenie dôkazov o existencii a rozsahu takejto ujmy pred súdom Spolocenstva prinálezí zalobcovi (rozsudok Súdneho dvora z 21. mája 1976, Roquette frčres/Komisia, 26/74, Zb. s. 677, body 22 az 24, a rozsudok Súdu prvého stupna z 9. januára 1996, Koelman/Komisia, T-575/93, Zb. s. II-1, bod 97). 26 Napokon pokial ide o podmienku týkajúcu sa existencie prícinnej súvislosti medzi vytýkaným konaním a uvádzanou skodou, táto skoda musí vyplývat dostatocne priamo z vytýkaného konania, pricom toto konanie musí byt rozhodujúcou prícinou ujmy; neexistuje vsak povinnost napravit vsetky, aj vzdialené skodlivé dôsledky protiprávneho stavu (pozri rozsudok Súdneho dvora zo 4. októbra 1979, Dumortier a i./Rada, 64/76, 113/76, 167/78, 239/78, 27/79, 28/79 a 45/79, Zb. s. 3091, bod 21, a rozsudok Súdu prvého stupna z 10. mája 2006, Galileo International Technology a i./Komisia, T-279/03, Zb. s. II-1291, bod 130 a tam citovanú judikatúru). Predlozenie dôkazu o existencii prícinnej súvislosti medzi vytýkaným konaním a uvádzanou ujmou prinálezí zalobcovi (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 30. septembra 1998, Coldiretti a i./Rada a Komisia, T-149/96, Zb. s. II-3841, bod 101 a tam citovanú judikatúru). 27 Ak nie je splnená jedna z troch podmienok vzniku mimozmluvnej zodpovednosti Spolocenstva, musia sa nároky na náhradu skody zamietnut bez toho, aby bolo potrebné preskúmat, ci sú splnené ostatné dve podmienky (rozsudok Súdu prvého stupna z 20. februára 2002, Förde-Reederei/Rada a Komisia, T-170/00, Zb. s. II-515, bod 37; pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 15. septembra 1994, KYDEP/Rada a Komisia, C-146/91, Zb. s. I-4199, bod 81). Súd Spolocenstva okrem toho nie je povinný pri skúmaní týchto podmienok sledovat urcité poradie (rozsudok Súdneho dvora z 9. septembra 1999, Lucaccioni/Komisia, C-257/98 P, Zb. s. I-5251, bod 13). 28 V prejednávanej veci zalobcovia tvrdia, ze utrpeli nemajetkovú ujmu a majetkovú ujmu, ktorých náhradu ziadajú. Vseobecný súd povazuje za vhodné preskúmat najprv návrh na náhradu ich nemajetkovej ujmy a az následne návrh na náhradu ich majetkovej ujmy. 1. O návrhu na náhradu nemajetkovej ujmy 29 Podla zalobcov tak Idromacchine, ako aj Capuzzovci utrpeli nemajetkovú ujmu, ktorá musí byt nahradená. O nemajetkovej ujme, ktorú utrpela Idromacchine 30 Pokial ide o údajnú nemajetkovú ujmu, ktorú utrpela Idromacchine, treba preskúmat podmienky vzniku zodpovednosti na strane Spolocenstva tak, ze sa posúdi najprv podmienka týkajúca sa protiprávneho konania, ktoré sa vytýka Komisii, následne podmienka spojená so vznikom skody a nakoniec podmienka spojená s existenciou prícinnej súvislosti medzi vytýkaným konaním a uvádzanou ujmou. K preskúmaniu rozsahu náhrady, ktorá sa má z tohto dôvodu priznat Idromacchine, treba potom pristúpit len vtedy, ak sú splnené tieto podmienky. O protiprávnom konaní, ktoré sa vytýka Komisii 31 Vo svojich písomnostiach zalobcovia Komisii vytýkajú v podstate dva druhy protiprávneho konania. 32 Pokial ide o prvý druh protiprávneho konania, ktorý sa vytýka Komisii, zalobcovia uvádzajú porusenie zásad riadnej správy vecí verejných, nálezitej starostlivosti a dodrziavania práv na obranu, v zmysle ktorých bola Komisia povinná poskytnút Idromacchine prílezitost predlozit svoje pripomienky predtým, ako bude vydané sporné rozhodnutie, aby mohla táto spolocnost preukázat, ze nie je zodpovedná za omeskanie pri dodaní sporných zásobníkov. 33 Najprv treba pripomenút, ze z judikatúry vyplýva, ze konanie o preskúmaní státnej pomoci je vzhladom na svoj celkový systém konaním zacatým proti clenskému státu, ktorý je vzhladom na svoje povinnosti voci Spolocenstvu zodpovedný za poskytnutie pomoci (pozri rozsudok Súdneho dvora z 24. septembra 2002, Falck a Acciaierie di Bolzano/Komisia, C-74/00 P a C-75/00 P, Zb. s. I-7869, bod 81 a tam citovanú judikatúru). 34 Navyse v rámci konania o preskúmaní státnej pomoci sa iné dotknuté osoby nez clenský stát nemôzu zapojit do kontradiktórnej diskusie s Komisiou rovnakým spôsobom, ako to môze urobit tento clenský stát (pozri rozsudok Falck a Acciaierie di Bolzano/Komisia, uz citovaný v bode 33 vyssie, bod 82 a tam citovanú judikatúru). 35 Napokon v rámci konania o preskúmaní státnej pomoci upraveného clánkom 88 ES treba rozlisovat medzi jednak fázou predbezného preskúmania pomoci podla clánku 88 ods. 3 ES, ktorá slúzi len na to, aby si Komisia mohla urobit prvý názor o ciastocnej alebo úplnej zlucitelnosti predmetnej pomoci, a jednak fázou skúmania pomoci podla clánku 88 ods. 2 ES. Len v tejto fáze, ktorá má Komisii umoznit získat úplné informácie o vsetkých údajoch veci, upravuje Zmluva o ES povinnost Komisie poskytnút dotknutým osobám moznost predlozit svoje pripomienky (pozri rozsudok Súdneho dvora z 13. decembra 2005, Komisia/Aktionsgemeinschaft Recht und Eigentum, C-78/03 P, Zb. s. I-10737, bod 34 a tam citovanú judikatúru). 36 Z judikatúry, ktorá je uvedená v bodoch 33 az 35 vyssie, tak vyplýva, ze Komisia nebola pri prijímaní sporného rozhodnutia, ktorým schválila predlzenie lehoty na zhotovenie lodí, ktoré stavala De Poli, vôbec povinná vypocut Idromacchine v rámci fázy predbezného preskúmania spornej pomoci. Táto spolocnost navyse nebola tretou osobou dotknutou v konaní, kedze nebola príjemcom ani konkurentom príjemcu uvedenej pomoci. 37 Tvrdenia, ktoré zalobcovia uviedli v tejto súvislosti, tieto konstatovania nevyvracajú. 38 Tvrdenie, podla ktorého by v podstate Komisia dospela k iným záverom, ako sú tie, ktoré sú v spornom rozhodnutí, ak by pred vydaním sporného rozhodnutia vypocula Idromacchine, sa musí zamietnut ako neúcinné. Toto tvrdenie totiz v kazdom prípade nespochybnuje otázku záveru uvedeného v bode 36 vyssie, ze vo fáze predbezného preskúmania spornej pomoci nemala Komisia nijakú povinnost vypocut Idromacchine. 39 Okrem toho tvrdenie, ze okolnosti prejednávanej veci musia viest Vseobecný súd k záveru o porusení práv na obhajobu, k akému ho doviedli analogické okolnosti vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok Súdu prvého stupna z 24. septembra 2008, M/Ombudsman (T-412/05, neuverejnený v Zbierke, body 133 a 136), musí byt zamietnuté ako nedôvodné. V tomto rozsudku totiz Súd prvého stupna konstatoval, ze európsky ombudsman porusil zásadu kontradiktórnosti tým, ze v jednom zo svojich rozhodnutí, ktoré sa zaoberalo prípadom nesprávneho úradného postupu, menovite uviedol úradníka bez toho, aby ho najprv vypocul, pricom to vsak bola jeho povinnost v zmysle predpisov, ktoré ho zaväzovali. Na rozdiel od okolností tohto prípadu vsak Komisia nebola v prejednávanej veci viazaná nijakou povinnostou, ktorá by ju zaväzovala vypocut Idromacchine pred prijatím sporného rozhodnutia. 40 Preto ked zalobcovia tvrdia, ze Komisia porusila zásadu riadnej správy vecí verejných, ako aj zásady nálezitej starostlivosti a dodrziavania práv na obhajobu, ktoré z nej vyplývajú, tým, ze pred prijatím sporného rozhodnutia nevypocula Idromacchine, tieto výhrady treba zamietnut ako nedôvodné. 41 Pokial ide o druhý typ protiprávneho konania, ktorý sa vytýka Komisii, zalobcovia uvádzajú jednak porusenie zásady sluzobného tajomstva, kedze Komisia bola povinná zdrzat sa toho, aby v spornom rozhodnutí pripísala pochybenia menovite Idromacchine, a jednak porusenie zásady proporcionality, kedze podla nich neexistoval dôvod na to, aby sa v spornom rozhodnutí uvádzalo obchodné meno Idromacchine. Tvrdia, ze aj keby sa Idromacchine mala povazovat za zodpovednú za omeskanie pri dodaní lodí, ktoré stavala De Poli, alebo keby nedodala zásobníky v súlade s platnými normami, Komisia aj tak pochybila, ked uviedla obchodné meno Idromacchine v spornom rozhodnutí uverejnenom v úradnom vestníku, kedze takéto uvedenie v prejednávanej veci nebolo potrebné. 42 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze podla clánku 287 ES sú clenovia orgánov Spolocenstva, clenovia výborov, úradníci a ostatní zamestnanci Spolocenstva povinní zachovávat mlcanlivost, ktorá sa vztahuje na informácie chránené zo svojej podstaty sluzobným tajomstvom, najmä informácie o podnikoch, ich obchodných stykoch alebo nákladových polozkách, pricom táto povinnost trvá aj po skoncení ich funkcie. 43 Nariadenie c. 659/1999 upravuje povinnost Komisie zachovávat sluzobné tajomstvo pri skúmaní státnej pomoci. Odôvodnenie c. 21 tohto nariadenia in fine uvádza, ze "Komisia pri poskytovaní informácií verejnosti o svojich rozhodnutiach by mala [je povinná - neoficiálny preklad] respektovat pravidlá o sluzobnom tajomstve v súlade s clánkom [287] ES". Clánok 24 toho istého nariadenia stanovuje, ze "Komisia a clenské státy, ich predstavitelia a iní státni zamestnanci, vrátane nezávislých expertov vymenovaných Komisiou, nezverejnia informácie, ktoré získali pocas vykonávania tohto nariadenia, a ktoré sú predmetom sluzobného tajomstva". 44 Clánok 287 ES ani nariadenie c. 659/1999 výslovne nestanovujú, na ktoré informácie okrem obchodného tajomstva sa vztahuje sluzobné tajomstvo. 45 Podla judikatúry môze íst pri informáciách, na ktoré sa vztahuje sluzobné tajomstvo, tak o dôverné informácie, ako aj obchodné tajomstvo (rozsudok Súdu prvého stupna z 18. septembra 1996, Postbank/Komisia, T-353/94, Zb. s. II-921, bod 86). Pokial ide vseobecne o povahu obchodného tajomstva alebo iných informácií, na ktoré sa vztahuje sluzobné tajomstvo, je v prvom rade nevyhnutné, aby toto obchodné tajomstvo alebo dôverné informácie boli známe iba obmedzenému poctu osôb. Dalej musí íst o informácie, ktorých sprístupnenie môze spôsobit závaznú ujmu osobe, ktorá ich poskytla, alebo tretím osobám. Nakoniec je nevyhnutné, aby si záujmy, ktoré by mohli byt poskodené sprístupnením informácií, objektívne zasluhovali ochranu. Posúdenie dôvernej povahy informácie v tejto súvislosti vyzaduje vyvázenie legitímnych individuálnych záujmov, ktoré odporujú tomuto sprístupneniu, a vseobecného záujmu, ktorý vyzaduje, aby institúcie Spolocenstva pri výkone svojich cinností co najviac respektovali zásadu otvorenosti (pozri rozsudky Súdu prvého stupna z 30. mája 2006, Bank Austria Creditanstalt/Komisia, T-198/03, Zb. s. II-1429, bod 71, a z 12. októbra 2007, Pergan Hilfsstoffe für industrielle Prozesse/Komisia, T-474/04, Zb. s. II-4225, bod 65,a tam citovanú judikatúru). 46 Vzhladom na ustanovenia a judikatúru, ktoré sú uvedené v bodoch 42 az 45 vyssie, preto treba preskúmat, ci Komisia porusila svoju povinnost zachovávat sluzobné tajomstvo, ako aj zásadu proporcionality, ako to tvrdia zalobcovia, tým, ze v spornom rozhodnutí uviedla, ze Idromacchine nedodala zásobníky, ktoré by boli v súlade s platnými normami, a ze táto spolocnost nedodrzala svoje zmluvné povinnosti. 47 V prejednávanej veci treba po prvé konstatovat, ze informáciu, podla ktorej Idromacchine v podstate nebola schopná dodat zásobníky v súlade s platnými normami a so zmluvnými povinnostami voci De Poli, oznámila Komisii Talianska republika, a to výlucne na úcely správneho konania o preskúmaní spornej pomoci. Táto informácia sa navyse, ako to v podstate správne uvádzajú zalobcovia, týka realizácie obchodných vztahov medzi týmito dvomi spolocnostami. Obsah týchto informácií má teda v prejednávanej veci dôvernú povahu. 48 Po druhé, sprístupnenie informácie uvedenej v bode 46 vyssie mohlo spôsobit Idromacchine závaznú ujmu. Bez ohladu na otázku, ci Komisia vychádzala alebo nevychádzala z nesprávneho posúdenia skutocností, ked usúdila, ze Idromacchine pochybila pri plnení si zmluvných povinností voci De Poli, totiz treba konstatovat, ze to, ze Komisia sprístupnila okolnosti a konstatovania, ktoré v spornom rozhodnutí nepriaznivo vykreslili menovite Idromacchine, jej mohlo v kazdom prípade spôsobit závaznú ujmu. 49 Po tretie, kedze sprístupnenie informácie uvedenej v bode 46 vyssie mohlo poskodit imidz a dobrú povest Idromacchine, záujem tejto spolocnosti na tom, aby takáto informácia nebola prístupná, si objektívne zasluhoval ochranu. 50 Po stvrté, z vyvázenia na jednej strane legitímneho záujmu Idromacchine na tom, aby v spornom rozhodnutí nebolo uvedené jej meno, a na druhej strane vseobecného záujmu vyplýva, ze takéto sprístupnenie nebolo proporcionálne vzhladom na ciel sporného rozhodnutia. 51 V tejto súvislosti totiz treba najprv uviest, ze zásada otvorenosti a poziadavka transparentnosti pri cinnosti institúcií, ako ich stanovuje clánok 1 EÚ a clánky 254 ES a 255 ES, v prejednávanej veci vyzadovali, aby sa Komisia pri skúmaní státnej pomoci poskytnutej spolocnosti De Poli v spornom rozhodnutí výslovne vyjadrila k otázke, ci omeskanie pri stavbe predmetných lodí vyplývalo z konania tretích osôb iných ako De Poli. Postacovalo by vsak, ak by Komisia spomenula nedodrzanie zmluvy bud velmi vseobecným spôsobom, zo strany dodávatela dôlezitého komponentu predmetných lodí, alebo prípadne blizsím spôsobom, zo strany dodávatela predmetných zásobníkov, bez toho, aby bolo potrebné v prvom alebo druhom z týchto dvoch prípadov uviest obchodné meno uvedeného dodávatela, cím mohli ostat zachované legitímne záujmy tohto dodávatela. 52 Preto nemôzu obstát tvrdenia, ktoré Komisia uviedla, aby preukázala, ze sprístupnením obchodného mena Idromacchine v spornom rozhodnutí nijako nepochybila. 53 Pokial Komisia na jednej strane v odpovediach na otázky Vseobecného súdu na pojednávaní uviedla, ze bolo "vhodné z pohladu odôvodnenia [sporného] rozhodnutia" uviest obchodné meno zhotovitela predmetných zásobníkov, ktorý bol "osobitne nevyhovujúci [, ale] ktorý [bol] súcasne aj dôvodom omeskania", takýto argument musí byt zamietnutý ako nedôvodný. V rámci skúmania spornej pomoci, ktoré viedlo k prijatiu sporného rozhodnutia, totiz bola relevantná len otázka, ci Talianska republika na pozadovanej právnej úrovni odôvodnila omeskanie De Poli pri dodaní lodí, pricom uvedenie totoznosti jedného alebo viacerých dodávatelov, ktorých pochybenia prípadne odôvodnili uvedené omeskanie, nemalo nijaký vplyv na konstatovanie, ktoré uviedla Komisia v spornom rozhodnutí. 54 Na druhej strane, pokial Komisia tvrdí, ze neuvedenie obchodného mena dodávatela predmetných zásobníkov by verejnosti nezabránilo spoznat jeho totoznost, kedze predmetné hospodárske odvetvie je velmi úzko ohranicené, skladá sa zo specialistov a existoval spor medzi De Poli a Idromacchine, ktorý rezonoval v tlaci a bol prejednávaný súdom v Benátkach (Taliansko), tieto argumenty sa musia takisto zamietnut ako nedôvodné. Tieto okolnosti totiz nespochybnujú uvazovanie, ze Komisia tým, ze oznacila Idromacchine za zodpovednú, v spornom rozhodnutí sprístupnila skutocnosti a úvahy, ktoré túto spolocnost menovite oznacovali za neschopnú dodat De Poli výrobky, ktoré by boli v súlade s platnými normami, a dodrziavat svoje zmluvné povinnosti, hoci takéto sprístupnenie vzhladom na predmet sporného rozhodnutia nebolo potrebné. 55 Nakoniec tvrdenia Komisie, podla ktorých sa na jednej strane uspokojila s tým, ze sporné rozhodnutie vychádza z informácií, ktoré jej poskytla Talianska republika, a podla ktorých na druhej strane z clánkov 24 a 25 nariadenia c. 659/1999 a z bodu 25 a nasledujúcich oznámenia Komisie K(2003) 4582 z 1. decembra 2003 o sluzobnom tajomstve pri rozhodnutiach v oblasti státnej pomoci [neoficiálny preklad] (Ú. v. EÚ C 297, s. 6) vyplýva, ze Talianska republika mala uviest informácie, na ktoré sa podla nej vztahuje sluzobné tajomstvo, musia byt zamietnuté ako nedôvodné. Hoci uvedené ustanovenia v podstate urcujú, ze Komisia oznámi svoje rozhodnutie dotknutému clenskému státu, ktorý má potom v zásade pätnást dní na to, aby vzniesol otázku dôvernosti informácií, na ktoré sa podla neho vztahuje sluzobné tajomstvo, Komisiu to nezbavuje povinnosti v zmysle clánku 287 ES nesprístupnit informácie chránené sluzobným tajomstvom a nebráni tomu, aby sa Komisia z vlastného podnetu rozhodla nesprístupnit informácie, na ktoré sa podla nej vztahuje sluzobné tajomstvo, hoci v tomto zmysle nedostala ziadost dotknutého clenského státu. Navyse, aj keby sa mohlo predpokladat, ze Talianska republika pochybila, ked zaslala Komisii informácie, ktoré boli nesprávne, a neinformovala ju o dôvernej povahe informácií súvisiacich s realizáciou obchodných vztahov medzi Idromacchine a De Poli, takéto pochybenie nemôze vyvrátit konstatovanie, ze Komisia mohla v kazdom prípade z vlastného podnetu rozhodnút, ze nesprístupní informácie, na ktoré sa vztahuje sluzobné tajomstvo. 56 Sprístupnenie skutocností a úvah, ktoré menovite oznacovali Idromacchine za neschopnú dodat De Poli výrobky, ktoré by boli v súlade s platnými normami, a dodrziavat svoje zmluvné povinnosti, v spornom rozhodnutí preto predstavuje porusenie sluzobného tajomstva stanoveného v clánku 287 ES. Kedze cielom tejto povinnosti je ochrana práv priznaných jednotlivcom a Komisia nedisponuje sirokou mierou volnej úvahy, pokial ide o otázku, ci sa v konkrétnom prípade treba odklonit od pravidla zachovávania dôvernosti, treba konstatovat, ze toto porusenie práva Spolocenstva postacuje na preukázanie dostatocne závazného porusenia v zmysle judikatúry uvedenej v bode 24 vyssie. 57 Vzhladom na vsetky úvahy, ktoré sú uvedené vyssie, treba konstatovat, ze Komisia sa tým, ze porusila povinnost zachovávat sluzobné tajomstvo, dopustila protiprávneho konania, ktoré spôsobuje vznik mimozmluvnej zodpovednosti Spolocenstva v zmysle clánku 288 druhého odseku ES. 58 Za týchto okolností je skúmanie poslednej výhrady zalobcov, podla ktorej Komisia tým, ze v spornom rozhodnutí sprístupnila skutocnosti a úvahy, ktoré menovite oznacovali Idromacchine za neschopnú dodat De Poli výrobky, ktoré by boli v súlade s platnými normami, a dodrziavat svoje zmluvné povinnosti, tiez porusila zásadu proporcionality, bezpredmetné. Aj keby sa totiz muselo konstatovat, ze bola porusená zásada proporcionality, v kazdom prípade by to zalobcov neoprávnovalo získat v prejednávanej veci v súvislosti s ujmami, ktoré uvádzajú, náhradu, ktorá by bola svojou povahou alebo sumou vyssia nez náhrada, ktorú by mohli získat z dôvodu, ze Komisia porusila svoju povinnost zachovávat sluzobné tajomstvo. Konanie o tejto výhrade preto treba zastavit. O vzniku skody 59 Zalobcovia v podstate tvrdia, ze Idromacchine utrpela nemajetkovú ujmu v súvislosti so svojím imidzom a dobrou povestou, kedze v spornom rozhodnutí bola menovite vykreslená ako neschopná dodat De Poli výrobky, ktoré by boli v súlade s platnými normami, a dodrziavat svoje zmluvné povinnosti. 60 V tejto súvislosti treba konstatovat, ze ako vyplýva z ustanovení sporného rozhodnutia uz citovaných v bodoch 8 az 12 vyssie, Komisia menovite uviedla Idromacchine najmä ako neschopnú zostrojit zásobníky, ktoré by boli v súlade s certifikacnými normami [pozri bod 10 ods. iii), bod 28 tretí pododsek a bod 29 tretí pododsek sporného rozhodnutia], a ako neschopnú dodat predmetné zásobníky v súlade so svojimi zmluvnými povinnostami (pozri bod 31 sporného rozhodnutia), v dôsledku coho musela De Poli na to, aby uspokojila dopyt, oslovit iný podnik. Takéto opisy, ktoré Idromacchine nepriaznivo vykreslujú ako podnik, ktorý nie je schopný ponúknut sluzby v súlade s platnými normami, a teda dodrziavat svoje zmluvné povinnosti, preto môze zhorsit jej imidz a dobrú povest, ktoré majú samy osebe obchodnú hodnotu, co Komisia vo svojich písomnostiach okrem iného nespochybnuje. 61 Navyse treba spresnit, ze rovnako, ako ked Súd prvého stupna uviedol v bode 150 rozsudku M/Ombudsman, uz citovaného v bode 39 vyssie, ze samotné uverejnenie rozhodnutia ombudsmana menovite uvádzajúceho zalobcu vo veci, v ktorej bol tento rozsudok vydaný, týkajúcej sa nesprávneho úradného postupu, na jeho internetovej stránke malo za následok, ze tento zalobca bol skutocným a urcitým spôsobom dotknutý, samotné uverejnenie tvrdení menovite uvádzajúcich Idromacchine v spornom rozhodnutí v úradnom vestníku postacuje na to, aby sa preukázala skutocná a urcitá povaha skody, ktorá vznikla tejto spolocnosti. 62 Okrem toho, aj za predpokladu, ze bolo treba usúdit, ze Komisia nevychádzala z nesprávneho posúdenia skutocností, ked konstatovala, ze Idromacchine pochybila pri plnení si zmluvných povinností voci De Poli, ako to Komisia uviedla na pojednávaní, jednako platí, ze skutocnosti a úvahy, ktoré Idromacchine menovite oznacovali za neschopnú dodat De Poli výrobky, ktoré by boli v súlade s platnými normami, a dodrziavat svoje zmluvné povinnosti, poskodzujú imidz a dobrú povest Idromacchine. Táto ujma je navyse vlastná Idromacchine a odlisuje sa od ujmy, ktorá vyplýva z prípadného nesprávneho posúdenia Komisie alebo Talianskej republiky v súvislosti s tým, ze povazovali túto spolocnost za zodpovednú za omeskanie pri dodaní predmetných zásobníkov. 63 Preto treba usudzovat, ze doslo k poskodeniu imidzu a dobrej povesti Idromacchine. O existencii prícinnej súvislosti medzi údajným konaním a uvádzanou ujmou 64 Zalobcovia v podstate tvrdia, ze existuje priama prícinná súvislost medzi porusením povinnosti zachovávat sluzobné tajomstvo a zásadu proporcionality na jednej strane a poskodením imidzu a dobrej povesti Idromacchine na druhej strane. 65 V tejto súvislosti sa treba domnievat, ze ak by Komisia v spornom rozhodnutí nesprístupnila skutocnosti a úvahy, ktoré Idromacchine menovite oznacovali za neschopnú dodat De Poli výrobky, ktoré by boli v súlade s platnými normami, a dodrziavat svoje zmluvné povinnosti, nedoslo by k poskodeniu jej imidzu a dobrej povesti. Tvrdenia Komisie, ze medzi jej údajným pochybením a uvádzanou ujmou neexistuje dostatocne priama prícinná súvislost, nemôzu obstát. 66 Po prvé, pokial Komisia tvrdí, ze ujmu, ktorú utrpeli zalobcovia, treba pricítat bud De Poli, ktorá v rámci konania o státnej pomoci uviedla, ze omeskanie pri stavbe lodí je spôsobené predovsetkým konaním Idromacchine, alebo Talianskej republike, ktorá oznámila Komisii nesprávne informácie, tieto tvrdenia musia byt zamietnuté ako nedôvodné. 67 Aj keby sa muselo usúdit, ze De Poli poskytla Talianskej republike nesprávne informácie o Idromacchine a Talianska republika ich jednak protiprávne zaslala Komisii a jednak Komisii neoznámila, ze tieto informácie sa musia chránit ako sluzobné tajomstvo, napriek tomu platí, ze priama prícina ujmy Idromacchine v tejto súvislosti nevyplývala z údajných nesprávnych informácií, ktoré poskytla De Poli alebo Talianska republika, ale zo skutocnosti, ze Komisia v spornom rozhodnutí sprístupnila skutocnosti a úvahy, ktoré Idromacchine menovite oznacovali za neschopnú dodat De Poli výrobky, ktoré by boli v súlade s platnými normami, a dodrziavat svoje zmluvné povinnosti, hoci to vzhladom na predmet sporného rozhodnutia nebolo potrebné. 68 Po druhé na rozdiel od toho, co tvrdila Komisia na pojednávaní po tom, ako zalobcovia v odpovedi na ústne polozené otázky Vseobecného súdu uviedli, ze súd v Benátkach vydal v decembri 2009 rozsudok, ktorým rozhodol, ze De Poli pri plnení si zmluvných povinností voci Idromacchine nepochybila, takýto rozsudok nemá v kazdom prípade nijaký vplyv na konstatovanie, ze k poskodeniu imidzu a dobrej povesti Idromacchine by vôbec nedoslo, ak by Komisia v spornom rozhodnutí neuviedla jej meno. 69 Vzhladom na vsetky úvahy uvedené v bodoch 31 az 68 vyssie treba dospiet k záveru, ze vsetky tri podmienky vzniku mimozmluvnej zodpovednosti Spolocenstva v zmysle clánku 288 druhého odseku ES boli splnené, a preto treba urcit výsku sumy, ktorá sa musí priznat Idromacchine ako náhrada nemajetkovej ujmy, ktorú utrpela. O náhrade nemajetkovej ujmy, ktorú utrpela Idromacchine 70 V súvislosti s nápravou poskodeného imidzu a dobrej povesti Idromacchine sa zalobcovia v podstate domáhajú najprv náhrady, ktorá sa má urcit ex aequo et bono, následne priznania kompenzacných úrokov za obdobie od uverejnenia sporného rozhodnutia do vyhlásenia rozsudku a úrokov z omeskania za obdobie od vyhlásenia rozsudku do skutocného zaplatenia dlzných náhrad a nakoniec opatrení, ktoré napravia imidz a dobrú povest Idromacchine. 71 V prvom rade, pokial ide o ich ziadost, aby Komisia zaplatila náhradu urcenú ex aequo et bono, treba uviest, ze zalobcovia na pojednávaní v odpovedi na ústne polozené otázky Vseobecného súdu spresnili, ze vzhladom na to, ze nemajetkovú ujmu nemozno vycíslit, navrhli iba ako príklad, aby im Vseobecný súd priznal z tohto dôvodu náhradu vo výske 30 az 50 % sumy, ktorú ziadajú ako náhradu svojej majetkovej ujmy, cize vo výske priblizne od 1 637 892 eur do 2 729 820 eur. 72 Po prvé, pokial ide o cinitele, o ktorých sa zalobcovia domnievajú, ze zväcsujú ich ujmu vzhladom na to, ze Komisia "zopakovala negatívnu publicitu Idromacchine", uvádzajú odvolávanie sa na sporné rozhodnutie uvedené najprv v rámci rozhodnutia Komisie 2006/948/ES zo 4. júla 2006 o státnej pomoci, ktorú má Taliansko v úmysle uplatnit v prospech spolocnosti Cantieri Navali Termoli S.p.A (Ú. v. EÚ L 383, s. 53), následne v rozhodnutí 2008/C 208/07 zo 16. apríla 2008, "Státna pomoc - Taliansko - Státna pomoc C 15/08 (ex N 318/07, N 319/07, N 544/07 a N 70/08) - Predlzenie trojrocnej dodacej lehoty na styri chemické tankery vyrobené spolocnostou Cantiere Navale de Poli" (Ú. v. EÚ C 208, s. 14), a nakoniec v rámci rozsudku Súdu prvého stupna z 12. novembra 2008, Cantieri Navali Termoli/Komisia (T-70/07, neuverejnený v Zbierke) (Ú. v. EÚ C 6, s. 25). 73 Hoci sa v dvoch rozhodnutiach a rozsudku, ktoré sú uvedené v bode 72 vyssie, odkazuje na sporné rozhodnutie, jednako treba konstatovat, ze sa v nich neuvádzajú nijaké nové zmienky o skutocnostiach a úvahách, ktoré by menovite vykreslovali Idromacchine ako neschopnú dodat De Poli výrobky, ktoré by boli v súlade s platnými normami, a dodrziavat svoje zmluvné povinnosti. Za týchto okolností tieto dve rozhodnutia a rozsudok nemohli zväcsit nemajetkovú ujmu Idromacchine. 74 Po druhé treba uviest jednak to, ze zalobcovia nepredlozili nijaký dôkaz na podporu svojho návrhu na priznanie náhrady vo výske zodpovedajúcej percentuálnemu podielu 30 az 50 % zo sumy 5 459 641,28 eura, ktorú ziadajú ako náhradu majetkovej ujmy. Hoci samotné uverejnenie informácií vykreslujúcich Idromacchine nepriaznivým spôsobom orgánom verejnej moci, ako je Komisia, by skutocne mohlo poskodit imidz a dobrú povest tejto spolocnosti, zalobcovia nepredlozili nijaký argument alebo dôkaz, ktoré by umoznovali pochopit dôvody, preco takéto sumy predstavujú spravodlivú náhradu za poskodenie imidzu a dobrej povesti Idromacchine. V tejto súvislosti mozno konstatovat predovsetkým jednak to, ze sa netvrdí, ze tieto sumy majú akýkolvek vztah k nákladom na investície, ktoré Idromacchine vynalozila na vytvorenie a udrzanie svojho imidzu a dobrej povesti. Okrem toho zalobcovia neuvádzajú nijaké tvrdenie alebo dôkaz o tom, ze by tieto sumy, ktoré sú 12- az 20-násobkom sumy 133 500 eur zodpovedajúcej priemernému rocnému zisku, o ktorom Idromacchine okrem iného uvádza, ze bol dosiahnutý pocas rokov predchádzajúcich uverejneniu sporného rozhodnutia, zodpovedali spravodlivej náhrade za ujmu, ktorú Idromacchine utrpela. 75 Po tretie treba konstatovat, ze zalobcovia mohli v kazdom prípade významným spôsobom obmedzit závaznost nemajetkovej ujmy, ktorú utrpela Idromacchine. Kedze zalobcovia tvrdia, ze taliansky certifikacný úrad vydal spolocnosti Idromacchine uz 5. októbra 2004 certifikát zhody pre predmetné zásobníky, ktorý preukazuje, ze boli v súlade s platnými normami, treba z toho vyvodit, ze Idromacchine mohla tento certifikát pouzit najmä vo vztahu k svojim existujúcim a potenciálnym zákazníkom, aby spochybnila hodnovernost negatívnych posúdení sporného rozhodnutia, ktoré sa jej týkali, a to aj pred uverejnením sporného rozhodnutia, a aby tak obmedzila z toho vyplývajúce poskodenie svojho imidzu a dobrej povesti. Z toho dôvodu treba rovnako zamietnut ako nedôvodné tvrdenia zalobcov uvedené v odpovedi na otázky Vseobecného súdu na pojednávaní, ze poskodenie imidzu a dobrej povesti Idromacchine boli o to závaznejsie, ze sporné rozhodnutie bolo po jeho uverejnení prvou informáciou, ktorú o nej zobrazil internetový vyhladávac, a ze toto rozhodnutie bolo dostupné tak na internetovej stránke generálneho riaditelstva zodpovedného v rámci Komisie za hospodársku sútaz, ako aj na internetovej stránke úradného vestníka, ktorého citatelnost je velmi vysoká. 76 Vzhladom na vsetky úvahy uvedené v bodoch 71 az 75 vyssie a na skutocnost, ze zalobcovia nepredlozili presnejsie dôkazy o rozsahu poskodenia imidzu a dobrej povesti Idromacchine, Vseobecný súd usudzuje, ze suma 20 000 eur predstavuje spravodlivú náhradu skody. 77 V druhom rade, pokial ide o návrhy zalobcov na priznanie na jednej strane kompenzacných úrokov za obdobie od uverejnenia sporného rozhodnutia do vyhlásenia rozsudku a na druhej strane úrokov z omeskania za obdobie od vyhlásenia rozsudku do skutocného zaplatenia dlzných náhrad, treba pripomenút po prvé to, ze len co sú splnené podmienky mimozmluvnej zodpovednosti Spolocenstva, nemôze sa neprihliadnut na nepriaznivé dôsledky vyplývajúce z casového intervalu, ktorý uplynul medzi vznikom skodnej udalosti a dátumom zaplatenia náhrady skody, v tom zmysle, ze treba zohladnit znehodnocovanie meny (rozsudok Súdu prvého stupna z 13. júla 2005, Camar/Rada a Komisia, T-260/97, Zb. s. II-2741, bod 138; pozri tiez v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 3. februára 1994, Grifoni/CEEA, C-308/87, Zb. s. I-341, bod 40). Treba usudzovat, ze toto znehodnocovanie meny je vyjadrené rocnou sadzbou inflácie, ktorú, pokial ide o dotknuté obdobie, konstatuje Eurostat (Statistický úrad Európskej únie) v clenskom státe, kde majú tieto spolocnosti sídlo (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 27. januára 2000, Mulder a i./Rada a Komisia, C-104/89 a C-37/90, Zb. s. I-203, body 220 a 221; rozsudok Súdu prvého stupna Camar/Rada a Komisia, uz citovaný, bod 139, a z 26. novembra 2008, Agraz a i./Komisia, T-285/03, neuverejnený v Zbierke, bod 50). V tejto súvislosti treba konstatovat, ze v prejednávanej veci nastala skodná udalost v den uverejnenia sporného rozhodnutia v úradnom vestníku, t. j. 18. februára 2005. 78 Za týchto okolností treba konstatovat, ze Komisia musí byt zaviazaná na zaplatenie kompenzacných úrokov od 18. februára 2005 ako dna uverejnenia sporného rozhodnutia az do vyhlásenia rozsudku so sadzbou stanovenou ECB pre hlavné operácie refinancovania, ktorá sa uplatnovala pocas dotknutého obdobia, zvýsenou o dva body. 79 Po druhé podla judikatúry Súdneho dvora môzu byt spolu so sumou náhrady skody priznané aj úroky z omeskania odo dna vyhlásenia rozsudku stanovujúceho povinnost nahradit skodu (pozri v tomto zmysle rozsudky Dumortier a i./Rada, uz citovaný v bode 26 vyssie, bod 25, a Mulder a i./Rada a Komisia, uz citovaný v bode 77 vyssie, bod 35; rozsudok Agraz a i./Komisia, uz citovaný v bode 79 vyssie, bod 55). Podla judikatúry sa úroková sadzba, ktorá sa pouzije, vypocíta na základe sadzby stanovenej ECB pre hlavné operácie refinancovania uplatnitelnej pocas dotknutého obdobia, zvýsenej o dva body (rozsudky Camar/Rada a Komisia, uz citovaný v bode 77 vyssie, bod 146, a Agraz a i./Komisia, uz citovaný v bode 77 vyssie, bod 55). 80 Za týchto okolností mozno konstatovat, ze Komisia musí byt zaviazaná na zaplatenie úrokov z omeskania odo dna vyhlásenia tohto rozsudku az do úplného zaplatenia uvedenej náhrady skody so sadzbou stanovenou ECB pre hlavné operácie refinancovania, ktorá sa uplatnuje pocas dotknutého obdobia, zvýsenou o dva body. 81 Po tretie, pokial ide o návrhy zalobcov na napravenie imidzu Idromacchine, treba pripomenút, ze podla judikatúry z clánku 288 druhého odseku ES a clánku 235 ES, ktoré nevylucujú priznanie náhrady v naturálnej forme, vyplýva, ze súd Európskej únie má právomoc ulozit Spolocenstvu akúkolvek formu náhrady skody, ktorá je v súlade s vseobecnými zásadami spolocnými pre právne poriadky clenských státov v oblasti mimozmluvnej zodpovednosti, vrátane, ak sa to javí v súlade s týmito zásadami, náhrady v naturálnej forme, a v prípade potreby aj formou príkazu konat alebo zdrzat sa konania (rozsudok Galileo International Technology a i./Komisia, uz citovaný v bode 26 vyssie, bod 63). 82 V prejednávanej veci musia byt tvrdenia zalobcov smerujúce k tomu, aby Vseobecný súd napravil imidz Idromacchine bud tým, ze v úradnom vestníku uverejní opravu údajne nesprávnych tvrdení, ktoré boli uvedené v spornom rozhodnutí, alebo tým, ze sa obráti na prevádzkovatelov v odvetví stavitelstva lodí listom, v ktorom opraví údajne nesprávne informácie uvedené v spornom rozhodnutí, zamietnuté ako nedôvodné. Zalobcovia vo svojich písomnostiach niekolkokrát v podstate uviedli, ze Idromacchine pri plnení si zmluvných povinností voci De Poli nijako nepochybila. Treba vsak pripomenút, ze pochybenie Komisie, ktoré bolo v súlade s návrhmi zalobcov konstatované v bode 56 vyssie, spocíva v sprístupnení obchodného mena Idromacchine, nie v nesprávnom posúdení skutocností spocívajúcom v podstate v tom, ze Idromacchine bola povazovaná za zodpovednú za nesprávne plnenie si zmluvných povinností, ktorými bola zaviazaná spolocnosti De Poli. Kedze v prípade nepodania návrhu v tomto zmysle nie je návrh na konstatovanie takéhoto nesprávneho posúdenia zo strany Komisie súcastou predmetu zaloby, na základe ktorej sa zacalo toto konanie, netreba skúmat, ci sa Komisia dopustila uvedeného nesprávneho posúdenia, ani a fortiori zaviazat Komisiu, aby prijala opatrenia na napravenie imidzu a dobrej povesti Idromacchine. 83 Návrh na napravenie imidzu a dobrej povesti Idromacchine podaný zalobcami preto musí byt zamietnutý ako nedôvodný. 84 Na uzavretie otázky návrhu zalobcov na náhradu nemajetkovej ujmy Idromacchine preto treba po prvé konstatovat, ze podmienky vzniku mimozmluvnej zodpovednosti Spolocenstva sú splnené, po druhé priznat Idromacchine sumu 20 000 eur ako náhradu nemajetkovej ujmy, po tretie zaviazat Komisiu na zaplatenie kompenzacných úrokov z tejto sumy za obdobie od uverejnenia sporného rozhodnutia v úradnom vestníku 18. februára 2005 do vyhlásenia tohto rozsudku so sadzbou stanovenou ECB pre hlavné operácie refinancovania, ktorá sa uplatnovala pocas dotknutého obdobia, zvýsenou o dva body, a po stvrté zaviazat Komisiu na zaplatenie úrokov z omeskania z tejto sumy za obdobie od vyhlásenia tohto rozsudku do úplného zaplatenia tejto náhrady so sadzbou stanovenou ECB pre hlavné operácie refinancovania uplatnitelnou pocas dotknutého obdobia, zvýsenou o dva body. O nemajetkovej ujme, ktorú utrpeli Capuzzovci 85 Z písomností zalobcov vyplýva, ze v podstate tvrdia, ze Capuzzovci utrpeli nemajetkovú ujmu dvojakého druhu. Zalobcovia jednak tvrdia, ze "v dôsledku" poskodenia imidzu a dobrej povesti Idromacchine boli Capuzzovci dotknutí ako spolocníci, ktorí majú obchodný podiel zodpovedajúci celému základnému imaniu Idromacchine, a konatelia tejto spolocnosti. Okrem toho sa zalobcovia domnievajú, ze prezívali "stav úzkosti, ktorý pre [Capuzzovcov] vyplýva z naliehavej potreby napravit skodu spôsobenú Komisiou v dôsledku uverejnenia informácií, ktoré povazovali a nadalej povazujú za klamlivé", ako aj "stav neistoty" a "stav frustrácie", ktoré vyplývajú z neúspesných krokov, ktoré vykonali po uverejnení sporného rozhodnutia, aby doslo k náhrade skody, ktorá bola spôsobená spolocnosti Idromacchine. 86 Kedze v bode 57 vyssie uz bolo konstatované, ze Komisia sa dopustila protiprávneho konania, ktoré vyplývalo z porusenia povinnosti zachovávat sluzobné tajomstvo, treba preskúmat, ci zalobcovia v prejednávanej veci preukázali jednak to, ze Capuzzovci utrpeli skutocnú a urcitú nemajetkovú ujmu, a jednak to, ze existuje prícinná súvislost medzi týmto protiprávnym konaním a ich údajnou nemajetkovou ujmou. Podla judikatúry uvedenej v bode 27 vyssie totiz v prípade, ak nie je splnená prvá alebo druhá z týchto podmienok, nemôze vzniknút zodpovednost na strane Spolocenstva. 87 V prvom rade, pokial ide o poskodenie imidzu a dobrej povesti, ktoré Capuzzovci údajne utrpeli "v dôsledku" poskodenia imidzu a dobrej povesti Idromacchine, treba konstatovat, ako to uviedla Komisia, ze ich mená neboli vôbec uvedené v spornom rozhodnutí a im osobne sa v nom nepripisuje nijaké pochybenie. 88 Následne treba uviest, ze samotná skutocnost, ze Capuzzovci majú obchodný podiel zodpovedajúci celému základnému imaniu Idromacchine a sú jej konatelmi, nemôze zmenit konstatovanie, ze Komisia v spornom rozhodnutí spochybnila výlucne konanie Idromacchine, nie jej spolocníkov alebo konatelov. V tejto súvislosti mozno zdôraznit, ze ako to vyplýva z ustanovení sporného rozhodnutia, ktoré sú zopakované v bodoch 8 az 12 vyssie, v spornom rozhodnutí bola spochybnená výlucne schopnost tejto spolocnosti plnit si zmluvné povinnosti a dodat výrobky v súlade s platnými normami, nie schopnosti Capuzzovcov ako konatelov alebo spolocníkov. 89 Nakoniec, pokial sa zalobcovia odvolávajú na rozsudok Súdu prvého stupna z 9. júla 1999, New Europe Consulting a Brown/Komisia (T-231/97, Zb. s. II-2403, body 54 a 55), treba uviest, ze skutkové okolnosti v uvedenej veci boli odlisné ako skutkové okolnosti v prejednávanej veci a neumoznujú dospiet k rovnakému záveru. Z bodov 54 a 55 uvedeného rozsudku totiz vyplýva, ze Súd prvého stupna v tejto veci usúdil, ze poskodenie dobrej povesti predmetného podniku sa dotklo dobrej povesti jej konatela, ktorý v nej drzal 99 %, pricom dôvodom toho boli okolnosti prípadu, podla ktorých jednak uvedený konatel najprv vykonával cinnost tohto podniku vo forme "podniku fyzickej osoby" a jednak Komisia postavila jeho osobu do neistého postavenia, pricom ona sama ho zaväzovala na neúspesné snahy o zmenu postavenia, ktoré sama vytvorila. V prejednávanej veci vsak zalobcovia nepredlozili nijaký dôkaz o tom, ze jedna alebo druhá z týchto okolností boli splnené. 90 Preto treba konstatovat, ze zalobcovia nepreukázali, ze doslo k poskodeniu imidzu a dobrej povesti Capuzzovcov ako spolocníkov a konatelov Idromacchine. 91 V druhom rade, pokial ide o nemajetkovú ujmu, ktorú utrpeli Capuzzovci v dôsledku stavu "úzkosti" vyplývajúcej z potreby obnovit imidz Idromacchine a stavu "neistoty" a "frustrácie" z dôvodu neúspesnosti krokov, ktoré vykonali po uverejnení sporného rozhodnutia, aby doslo k náhrade skody, ktorá bola spôsobená spolocnosti Idromacchine, treba konstatovat, ze zalobcovia sa obmedzili na tvrdenie, ze utrpeli ujmu z psychologického hladiska, pritom vsak o tom nepredlozili dôkaz. 92 Okrem toho v prejednávanej veci z dokumentov, ktoré zalobcovia predlozili Vseobecnému súdu, v kazdom prípade nevyplýva, ze administratívne kroky, ktoré Capuzzovci osobne vykonali ako konatelia Idromacchine, zahrnali viac ako odoslanie dvoch podpísaných listov talianskemu ministerstvu zahranicných vecí a Komisii. O týchto krokoch sa vsak nemozno domnievat, ze môzu vyvolat tazkosti, ktoré by pre konatelov, ako sú Capuzzovci, prekracovali bezné dôsledky obchodného zivota a ktoré by mohli spôsobit nemajetkovú ujmu. 93 Zalobcovia teda nepreukázali, ze Capuzzovci trpeli stavmi "úzkosti", "neistoty" a "frustrácie", ktoré spôsobovali skutocnú a urcitú ujmu. 94 Vzhladom na vsetky úvahy uvedené v bodoch 84 az 93 vyssie treba zamietnut návrh zalobcov na náhradu nemajetkovej ujmy, ktorú Capuzzovci údajne utrpeli. Za týchto okolností treba ako nedôvodné zamietnut návrhy zalobcov predlozené v rámci druhej a tretej casti ich zalobných návrhov, aby im boli v tejto súvislosti priznané kompenzacné úroky a úroky z omeskania alebo aby bola Komisii ulozená povinnost "napravit" ich imidz a dobrú povest. 2. O návrhu na náhradu majetkovej ujmy 95 Zalobcovia tvrdia, ze im bola spôsobená majetková ujma stvorakého druhu. 96 V prvom rade sa zalobcovia domáhajú náhrady skody, ktorá im bola údajne spôsobená v dôsledku potreby Idromacchine predlozit tak Talianskej republike, ako aj Komisii formálne ziadosti o prístup k dokumentom, ktoré si vymenili v rámci konania o státnej pomoci, ktoré viedlo k prijatiu sporného rozhodnutia. V tejto súvislosti sa domáhajú jednak náhrady sumy 3 569,28 eura zodpovedajúcej nákladom na právneho zástupcu a výdavkom spojeným s vycestovaním zamestnanca Idromacchine, aby získal prístup k dokumentom, ktoré mali talianske orgány, a jednak náhrady sumy 9 072 eur zodpovedajúcej nákladom na znalecký posudok z oblasti techniky a úctovníctva týkajúci sa skody, ktorá bola údajne spôsobená Idromacchine, ktorý si na úcely tohto konania objednali od audítorskej spolocnosti (dalej len "znalecký posudok"). 97 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze podla clánku 91 ods. 2 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu sa ako trovy konania nahrádzajú nutné výdavky, ktoré vznikli úcastníkom v súvislosti s konaním. 98 Preto po prvé, pokial ide o výdavky spojené so znaleckým posudkom, ktoré zalobcovia vynalozili, aby v rámci konania pred Vseobecným súdom preukázali výsku svojej údajnej skody, treba konstatovat, ze podla ustálenej judikatúry nemozno takéto výdavky, ktoré úcastníci vynalozili na úcely konania, povazovat za ujmu, ktorá nie je súcastou trov konania spojených so zalobou (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 10. júna 1999, Komisia/Montorio, C-334/97, Zb. s. I-3387, bod 54, a uznesenie Súdu prvého stupna zo 14. septembra 2005, Ehcon/Komisia, T-140/04, Zb. s. II-3287, bod 79). 99 Preto treba konstatovat, ze zalobcovia nie sú oprávnení na náhradu skody v zmysle clánku 288 ods. 2 ES za výdavky spojené so znaleckým posudkom, ktorý si objednali na úcely tohto konania. 100 Po druhé, pokial ide o náklady na právneho zástupcu a cestovné výdavky zamestnanca Idromacchine týkajúce sa ziadosti o prístup k dokumentom, ktoré si vymenili Talianska republika a Komisia, ktoré zalobcovia vynalozili v rámci stádia predchádzajúceho tomuto konaniu, treba pripomenút, ze Vseobecný súd uz rozhodol, ze hoci je v priebehu konania, ktoré predchádza jeho súdnej casti, vo vseobecnosti vykonané rozsiahle právne poradenstvo, clánok 91 rokovacieho poriadku sa vztahuje len na konanie pred Vseobecným súdom a netýka sa stádia, ktoré mu predchádza. Vyplýva to predovsetkým z clánku 90 tohto rokovacieho poriadku, ktorý uvádza "konanie pred Vseobecným súdom" (pozri v tomto zmysle uznesenie Súdu prvého stupna z 24. januára 2002, Groupe Origny/Komisia, T-38/95 DEP, Zb. s. II-217, bod 29 a tam citovanú judikatúru). Preto by uznanie takýchto nákladov ako ujmy, ktorá je nahraditelná v rámci zaloby o náhradu skody, bolo v rozpore s nenahraditelnou povahou trov vynalozených pocas stádia predchádzajúceho súdnemu konaniu (uznesenie Ehcon/Komisia, uz citované v bode 98 vyssie, bod 79). 101 Preto treba takisto konstatovat, ze zalobcovia nie sú oprávnení na náhradu skody v zmysle clánku 288 ods. 2 ES za náklady na právneho zástupcu a výdavky spojené s vycestovaním zamestnanca Idromacchine, ktoré vynalozili v súvislosti so stádiom predchádzajúcim tomuto konaniu pred Vseobecným súdom. 102 Vzhladom na konstatovania uvedené v bodoch 95 az 100 vyssie preto treba zamietnut návrhy na náhradu skody za výdavky vynalozené zalobcami jednak pred zacatím tohto konania a jednak na úcely tohto konania. 103 V druhom rade, kedze Vseobecný súd v bode 57 vyssie uz konstatoval, ze Komisia sa dopustila pochybenia, ktoré spôsobuje vznik mimozmluvnej zodpovednosti Spolocenstva, treba preskúmat, ci zalobcovia bud preukázali vznik kazdého z dalsích troch druhov majetkovej skody, ktoré uvádzajú, alebo ci existuje prícinná súvislost medzi kazdým z troch druhov majetkovej skody, ktorú uvádzajú, a týmto pochybením. Podla judikatúry uvedenej v bode 27 vyssie totiz v prípade, ak nie je splnená prvá alebo druhá z týchto podmienok, nemôze vzniknút mimozmluvná zodpovednost Spolocenstva. 104 Po prvé zalobcovia ziadajú náhradu skody vo výske 3 900 000 eur, ktorá zodpovedá hodnote stavby sporných zásobníkov. Podla zalobcov Idromacchine neuspela pri dalsom predaji uvedených zásobníkov z dôvodu, ze v spornom rozhodnutí boli uvedené zmienky o ich predpokladanej vadnosti, ako to v podstate uvádzal list sprostredkovatela predaja z 30. marca 2007, ktorý pripojili k zalobe (dalej len "list sprostredkovatela predaja"). 105 V tejto súvislosti treba jednak konstatovat, ze zalobcovia vo svojich písomnostiach tvrdia, ze vzhladom na skutocnost, ze sporné zásobníky zostali po uverejnení sporného rozhodnutia nepredané, "Idromacchine dospela az k tomu, ze v spolupráci s inými spolocnostami z odvetia a niekolkými podporovatelmi zacala márne stavat ad hoc lod (ktorej fyzické a mechanické vlastnosti [boli] porovnatelné s vlastnostami lode [pre De Poli], na ktorej mali byt instalované objednané zásobníky)". Preto bez toho, aby bolo nevyhnutné vyjadrit sa k vierohodnosti listu sprostredkovatela predaja, ktorý Komisia spochybnuje, ako dôkazu, treba uviest, ze aj podla vyjadrenia samotných zalobcov neboli sporné zásobníky dalej predané z dôvodu, ze boli postavené tak, aby zodpovedali osobitným potrebám lodí, na ktoré ich mala instalovat De Poli, a nie z dôvodu pochybenia Komisie pri uverejnení sporného rozhodnutia. 106 Okrem toho treba v kazdom prípade uviest, ze majetková ujma Idromacchine v tejto súvislosti nevyplýva zo skutocnosti, ze Komisia sa dopustila pochybenia, ale zo skutocnosti, ze De Poli neuskutocnila platbu za uvedené zásobníky. Idromacchine by preto bola prípadne oprávnená na priznanie náhrady skody za túto majetkovú ujmu v rámci konania o náhradu skody na základe zmluvy vedeného pred vnútrostátnymi súdmi, a nie v rámci tohto konania. 107 Z toho vyplýva, ze zalobcovia nepreukázali, ze existuje prícinná súvislost medzi pochybením Komisie a majetkovou ujmou, ktorú údajne utrpela Idromacchine v dôsledku skutocnosti, ze musela znásat náklady na stavbu sporných zásobníkov, ktoré zostali nepredané. Návrh zalobcov na náhradu skody v tejto súvislosti preto musí byt zamietnutý. 108 Po druhé zalobcovia sa domáhajú náhrady skody vo výske 1 013 000 eur, ktorá zodpovedá údajnej "neproduktivite majetku a vybavenia Idromacchine urcených výlucne pre odvetvie výroby kotlov v rokoch 2005 az 2008". Tvrdia, ze "od roku 2005 bola Idromacchine nútená prevziat sériu neznízitelných nákladov, aby udrzala pri zivote odvetvie, ktoré sa stalo neproduktívne práve v dôsledku informácií uverejnených" v spornom rozhodnutí. V tejto súvislosti vo svojich písomnostiach zopakovali tabulku, ktorú pripravil zamestnanec Idromacchine, podla ktorej Idromacchine nadobudla od roku 1995 do roku 2002 strnást zariadení urcených na výrobu zásobníkov a ich celková hodnota bola 1 013 000 eur. 109 Treba uviest, ze ak suma, ktorú zalobcovia pozadujú, odráza podla nich hodnotu zariadení urcených na výrobu zásobníkov v roku 2008, takáto suma vôbec nesúvisí so samotným predmetom ich návrhu na náhradu skody, kedze uvedené zariadenia neboli pouzívané pocas troch rokov po prijatí sporného rozhodnutia. Za týchto okolností treba konstatovat, ze ujma, na ktorej náhradu pozadujú sumu 1 013 000 eur, nie je skutocná a urcitá. 110 Okrem toho treba konstatovat, ze zalobcovia v prejednávanej veci v kazdom prípade nepreukázali prícinnú súvislost medzi pochybením Komisie a skutocnostou, ze Idromacchine tieto zariadenia nemohla pouzívat pocas troch rokov po prijatí sporného rozhodnutia. 111 Najprv totiz tvrdenia zalobcov, ze na jednej strane zaznamenalo odvetvie výroby kotlov od roku 2005 do roku 2008 rast a na druhej strane sa na Idromacchine okrem De Poli nestazoval nijaký iný zákazník, vôbec neznamenajú, ze obrat Idromacchine, a teda aj jej schopnost odpísat tieto zariadenia, by sa pocas tohto obdobia neboli znízili, ak by nebolo prijaté sporné rozhodnutie. Zo skutocnosti, ze trh rastie, totiz nemozno vyvodit, ze by obrat urcitej spolocnosti na tomto trhu tiez nevyhnutne rástol. 112 Následne list sprostredkovatela predaja, ktorý zalobcovia predlozili a podla ktorého zákazníci oslovení vo veci nákupu sporných zásobníkov "sústavne vznásali neprekonatelné výhrady [vzhladom na] predpokladanú vadnost [sporných] zásobníkov, ako ju vyhlásila Európska komisia v [úradnom vestníku] 18. februára 2005", nepostacuje na preukázanie dostatocne priamej prícinnej súvislosti medzi uverejnením sporného rozhodnutia a skutocnostou, ze Idromacchine zaznamenala výrazné znízenie obratu v rokoch 2005 az 2008, v dôsledku coho nemohla pouzívat svoje zariadenia pocas troch rokov po prijatí sporného rozhodnutia z dôvodu pochybení, ktorých sa dopustila Komisia. V tejto súvislosti totiz treba zdôraznit, ze zalobcovia nepredlozili nijaký dôkaz o tom, ze z dôvodu uverejnenia sporného rozhodnutia sa existujúci alebo potenciálni zákazníci Idromacchine rozhodli neobjednat si od nej iné zásobníky nez tie, ktoré sú uvedené v spornom rozhodnutí, alebo ze napríklad po uverejnení sporného rozhodnutia prestala byt Idromacchine súcastou zoznamu predajcov, o ktorom zalobcovia vo svojich písomnostiach uvádzajú, ze samotné "zaradenie do takýchto zoznamov umozn[ovalo] získavanie objednávok". 113 Zalobcovia nakoniec nepredlozili nijaké odôvodnenie, ktoré by umoznovalo pochopit, preco uverejnenie sporného rozhodnutia podla nich spôsobilo znízenie obratu Idromacchine, kedze táto spolocnost sa mohla vo vztahu k vsetkým existujúcim aj potenciálnym klientom odvolávat na skutocnost, ktorú uvádzajú vo svojich písomnostiach, ze zhodu sporných zásobníkov s platnými normami koniec koncov potvrdil taliansky certifikacný úrad 5. októbra 2004 este pred samotným uverejnením sporného rozhodnutia. 114 Z konstatovaní uvedených v bodoch 108 az 113 vyssie teda vyplýva, ze zalobcovia nepreukázali ani vznik skutocnej a urcitej skody, ani vznik prícinnej súvislosti medzi pochybením Komisie a ich údajnou majetkovou ujmou zodpovedajúcou údajnej "neproduktivite majetku a vybavenia Idromacchine urcených výlucne pre odvetvie výroby kotlov v rokoch 2005 az 2008". 115 Po tretie zalobcovia sa domáhajú náhrady skody vo výske 534 000 eur za údajný uslý zisk Idromacchine z dôvodu znízenia objednávok zásobníkov, ktorý zodpovedá celkovej výske zisku, ktorý by podla nich dosiahla v rokoch 2005 az 2008, ak by nebolo uverejnené sporné rozhodnutie. V tejto súvislosti stací uviest, ze ako to vyplýva z bodu 110 vyssie, zalobcovia nepredlozili nijaký dôkaz o existencii prícinnej súvislosti medzi pochybením Komisie a znízením obratu Idromacchine a z toho dôvodu aj jej zisku. 116 Návrh zalobcov na náhradu skody preto treba zamietnut ako nedôvodný v rozsahu, v akom sa týka ich údajnej majetkovej ujmy, ktorej celkovú výsku vycíslili na 5 459 641,28 eura. Z toho, co je uvedené vyssie, vyplýva, ze návrhy zalobcov v rámci prvej casti ich zalobných návrhov, ktorými sa domáhajú toho, aby im boli priznané kompenzacné úroky a úroky z omeskania, musia byt zamietnuté ako nedôvodné. 117 Vzhladom na vsetko, co je uvedené vyssie, teda treba dospiet k záveru, ze zalobe, na základe ktorej sa zacalo toto konanie, treba vyhoviet, pokial ide o návrhy zalobcov na náhradu nemajetkovej ujmy, ktorú utrpela Idromacchine, a vo zvysnej casti ju treba zamietnut. O trovách 118 Podla clánku 87 ods. 3 rokovacieho poriadku môze Vseobecný súd rozdelit náhradu trov konania alebo rozhodnút tak, ze kazdý z úcastníkov znása svoje vlastné trovy konania, ak mali úspech len v casti predmetu konania. 119 Kedze zalobe sa ciastocne vyhovelo, spravodlivým posúdením okolností prípadu bude rozhodnutie, ze Komisia znása vlastné trovy konania a je povinná nahradit dve tretiny trov konania zalobcov a zalobcovia znásajú jednu tretinu vlastných trov konania. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (stvrtá komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Európska komisia je povinná zaplatit spolocnosti Idromacchine Srl sumu 20 000 eur ako náhradu nemajetkovej ujmy, ktorú utrpela. 2. Náhrada, ktorá sa má zaplatit Idromacchine, bude zvýsená o kompenzacné úroky za obdobie od 18. februára 2005 do vyhlásenia tohto rozsudku so sadzbou stanovenou Európskou centrálnou bankou (ECB) pre hlavné operácie refinancovania, zvýsenou o dva body. 3. Náhrada, ktorá sa má zaplatit Idromacchine, bude zvýsená o úroky z omeskania za obdobie od vyhlásenia tohto rozsudku do úplného zaplatenia uvedenej náhrady so sadzbou stanovenou ECB pre hlavné operácie refinancovania, zvýsenou o dva body. 4. V zostávajúcej casti sa zaloba zamieta. 5. Komisia znása vlastné trovy konania a je povinná nahradit dve tretiny trov konania, ktoré vynalozili Idromacchine, Alessandro Capuzzo a Roberto Capuzzo, pricom tí sú povinní znásat jednu tretinu vlastných trov konania. Pelikánová Jürimäe van der Woude Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 8. novembra 2011. Podpisy Obsah Okolnosti predchádzajúce sporu Konanie a návrhy úcastníkov konania Právny stav 1. O návrhu na náhradu nemajetkovej ujmy O nemajetkovej ujme, ktorú utrpela Idromacchine O protiprávnom konaní, ktoré sa vytýka Komisii O vzniku skody O existencii prícinnej súvislosti medzi údajným konaním a uvádzanou ujmou O náhrade nemajetkovej ujmy, ktorú utrpela Idromacchine O nemajetkovej ujme, ktorú utrpeli Capuzzovci 2. O návrhu na náhradu majetkovej ujmy O trovách __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: taliancina. References 1. file:///tmp/lynxXXXX2jSryj/L94913-2849TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXX2jSryj/L94913-2849TMP.html#Footref*