ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (druhá komora) z 10. októbra 2014 ( [1]*1 ) "Hospodárska sútaz -- Kartely -- Európsky trh s autosklom -- Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 81 ES -- Dohody o rozdelení trhov a výmene citlivých obchodných informácií -- Nariadenie (ES) c. 1/2003 -- Jediné a pokracujúce porusenie -- Úcast na porusení" Vo veci T-68/09, Soliver NV, so sídlom v Roulers (Belgicko), v zastúpení: H. Gilliams, J. Bocken a T. Baumé, avocats, zalobkyna, proti Európskej komisii, v zastúpení: A. Bouquet, M. Kellerbauer a F. Ronkes Agerbeek, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorej predmetom je návrh na zrusenie rozhodnutia Komisie K(2008) 6815 v konecnom znení z 12. novembra 2008 týkajúceho sa konania podla clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/39.125 - Autosklo), zmeneného a doplneného rozhodnutím Komisie K(2009) 863 v konecnom znení z 11. februára 2009, v rozsahu, v akom sa týka zalobkyne, a subsidiárne návrh na znízenie pokuty, ktorá bola zalobkyni týmto rozhodnutím ulozená, VSEOBECNÝ SÚD (druhá komora), v zlození: predseda komory N. J. Forwood (spravodajca), sudcovia F. Dehousse a J. Schwarcz, tajomník: N. Rosner, referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 12. novembra 2013, vyhlásil tento Rozsudok 1 Komisia Európskych spolocenstiev rozhodnutím K(2008) 6815 v konecnom znení z 12. novembra 2008 týkajúcim sa konania podla clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/39.125 - Autosklo), zmeneným a doplneným rozhodnutím Komisie K(2009) 863 v konecnom znení z 11. februára 2009 (zhrnutie v [2]Ú. v. EÚ C 173, 2009, s. 13) (dalej len "napadnuté rozhodnutie"), najmä konstatovala, ze urcité podniky, vrátane zalobkyne, porusili clánok 81 ES a clánok 53 Dohody o EHP tým, ze sa pocas rôznych období medzi marcom 1998 a marcom 2003 zúcastnili na súbore protisútazných dohôd a zosúladených postupov v sektore s autosklom v rámci Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) (clánok 1 napadnutého rozhodnutia). 2 Zalobkyna, spolocnost Soliver NV, je výrobcom malorozmerného skla pôsobiacim najmä v automobilovom odvetví. Saint-Gobain Glass France SA, Saint-Gobain Sekurit Deutschland GmbH & Co. KG a Saint-Gobain Sekurit France SAS (dalej spolocne len "Saint-Gobain"), ktoré tiez podali zalobu o neplatnost proti napadnutému rozhodnutiu (vec T-56/09), sú spolocnostami pôsobiacim v oblasti výroby, spracovania a distribúcie materiálov, vrátane autoskla. Tieto spolocnosti sú dcérskymi spolocnostami v 100 % vlastníctve spolocnosti Compagnie de Saint-Gobain SA (dalej len "Compagnie"), ktorá sa takisto domáha zrusenia toho istého rozhodnutia (vec T-73/09). Pilkington Group Ltd zoskupuje najmä spolocnosti Pilkington Automotive Ltd, Pilkington Automotive Deutschland GmbH, Pilkington Holding GmbH a Pilkington Italia SpA (dalej spolocne len "Pilkington"). Pilkington, ktorá tiez podala zalobu o neplatnost proti napadnutému rozhodnutiu (vec T-72/09), je jedným z najväcsích svetových výrobcov skla a výrobkov na zasklievanie, a to najmä v automobilovom odvetví. 3 Asahi Glass Co. Ltd (dalej len "Asahi") je výrobcom skla, chemických výrobkov a elektronických súciastok so sídlom v Japonsku. Asahi vlastní 100 % podiel v belgickom sklárskom podniku Glaverbel SA/NV (dalej len "Glaverbel"), ktorý je sám 100 % vlastníkom spolocnosti AGC Automotive France (dalej len "AGC" alebo "AGC/Splintex"). AGC mala do 1. januára 2004 obchodné meno Splintex Europe SA (dalej len "Splintex" alebo "AGC/Splintex"). Asahi, ktorá je jedným zo subjektov, ktorým je urcené napadnuté rozhodnutie, nepodala proti tomuto rozhodnutiu zalobu. 4 Vysetrovanie, ktoré viedlo k prijatiu napadnutého rozhodnutia sa zacalo po tom, co nemecký advokát konajúci na úcet anonymného klienta poskytol Komisii listy obsahujúce informácie týkajúce sa dohôd a zosúladených postupov rôznych podnikov pôsobiacich v odvetví výroby a distribúcie autoskla. 5 Vo februári a v marci 2005 vykonala Komisia kontroly v rôznych priestoroch zalobkyne, ako aj spolocností Saint-Gobain, Compagnie, Pilkington a AGC. Komisia v rámci týchto kontrol zabavila viaceré dokumenty a súbory. 6 V nadväznosti na tieto kontroly spolocnosti Asahi a Glaverbel, ako aj ich dotknuté dcérske spolocnosti (dalej spolocne len "ziadatelka o zhovievavost") podali ziadost o oslobodenie od pokuty alebo znízenie sumy pokuty na základe oznámenia Komisie o oslobodení od pokút a znízení pokút v prípadoch kartelov ([3]Ú. v. ES C 45, 2002, s. 3; Mim. vyd. 08/002, s. 155). Ziadost o podmienené oslobodenie od pokuty Komisia zamietla 19. júla 2006, pricom vsak ziadatelku o zhovievavost informovala, ze má v úmysle priznat jej 30 az 50 % znízenie sumy pokuty, ktorá by jej bola obvykle ulozená, a to v súlade s bodom 26 svojho oznámenia o oslobodení od pokút a znízení pokút v prípadoch kartelov. 7 V období medzi 26. januárom a 2. februárom 2007 Komisia zaslala zalobkyni, ako aj spolocnostiam Saint-Gobain, Compagnie, Pilkington, Asahi, Glaverbel a AGC rôzne ziadosti o informácie na základe clánku 18 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 [ES] a 82 [ES] ([4]Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205). Dotknuté podniky odpovedali na tieto rôzne ziadosti. 8 Navyse Komisia na základe toho istého clánku zaslala ziadosti o informácie viacerým výrobcom automobilov, jednému talianskemu výrobcovi autobusov, ako aj dvom profesijným zdruzeniam v sklárskom priemysle, ktorí na tieto ziadosti tiez odpovedali. 9 Dna 18. apríla 2007 Komisia prijala oznámenie o výhradách týkajúce sa jediného a pokracujúceho porusenia spocívajúceho v dohodách alebo zosúladených postupoch medzi výrobcami autoskla s cielom rozdelit zmluvy o dodávkach pre výrobcov automobilov. Toto oznámenie o výhradách bolo dorucené zalobkyni, ako aj spolocnostiam Saint-Gobain, Compagnie, Pilkington, Asahi, Glaverbel a AGC. Kazdý z týchto podnikov, ktorým bolo urcené toto oznámenie o výhradách, mal prístup k spisu a bol Komisiou vyzvaný, aby v tejto súvislosti predlozil svoje pripomienky. Vypocúvanie, na ktorom sa zúcastnili vsetky uvedené subjekty, ktorým bolo urcené uvedené oznámenie, sa konalo 24. septembra 2007. Napadnuté rozhodnutie 10 Komisia prijala napadnuté rozhodnutie 12. novembra 2008. Co sa týka zalobkyne, Komisia usúdila, ze tento podnik sa podielal na porusení v období od 19. novembra 2001 do 11. marca 2003 [clánok 1 písm. d) napadnutého rozhodnutia]. Komisia zalobkyni ulozila pokutu vo výske 4396000 eur [clánok 2 písm. d) napadnutého rozhodnutia]. 11 Co sa týka spolocností Saint-Gobain a Compagnie, Komisia konstatovala, ze sa podielali na dohodách a zosúladených postupoch uvedených v bode 1 vyssie v období od 10. marca 1998 do 11. marca 2003 [clánok 1 písm. b) napadnutého rozhodnutia], a "spolocne a nerozdielne" im ulozila pokutu vo výske 896 miliónov eur [clánok 2 písm. b) napadnutého rozhodnutia]. 12 Spolocnosti Asahi, ako aj jej dcérskym spolocnostiam pôsobiacim v sektore s autosklom, ktorých úcast na porusení bola stanovená za obdobie od 18. mája 1998 do 11. marca 2003, bola "spolocne a nerozdielne" ulozená pokuta vo výske 113,5 milióna eur [clánok 1 písm. a) a clánok 2 písm. a) napadnutého rozhodnutia]. 13 Napokon, pokial ide o spolocnost Pilkington, Komisia rozhodla, ze tento podnik sa podielal na sporných dohodách a zosúladených postupoch v období od 10. marca 1998 do 3. septembra 2002 [clánok 1 písm. c) napadnutého rozhodnutia]. Komisia tomuto podniku ulozila pokutu vo výske 370 miliónov eur [clánok 2 písm. c) napadnutého rozhodnutia]. 14 Komisia v napadnutom rozhodnutí vychádza zo zistenia, ze vlastnosti trhu s autosklom, a to najmä významné technické poziadavky, ako aj vysoký stupen inovácie, zvýhodnujú významných, integrovaných a nadnárodných dodávatelov. AGC, Pilkington a Saint-Gobain patria medzi hlavných svetových výrobcov autoskla a v case prijatia napadnutého rozhodnutia pokrývali priblizne 76 % svetového dopytu skla urceného pre trh s prvou montázou (montáz autoskla v továrni v rámci výroby vozidla). Komisia tiez uvádza významný objem obchodov medzi clenskými státmi a clenskými státmi Európskeho zdruzenia volného obchodu (EZVO), ktoré sú súcastou EHP v sektore s autosklom. Výrobcovia automobilov rokovali o kúpnych zmluvách na dodávku autoskla v rámci EHP. 15 Z napadnutého rozhodnutia navyse vyplýva, ze dodávatelia autoskla, ktorých sa týkalo vysetrovanie Komisiou, priebezne sledovali svoje príslusné trhové podiely pocas obdobia porusenia, a to nielen prostredníctvom "pocítania vozidiel", t. j. vzhladom na pocet predajov podla modelu vozidla, ale tiez celkovo prostredníctvom pocítania vsetkých vozidiel spolocne bez ohladu na model. 16 Pilkington, Saint-Gobain a AGC (alebo AGC/Splintex) (dalej len "klub") sa v tejto súvislosti zúcastnili trojstranných stretnutí, ktoré sa niekedy oznacovali ako "stretnutia klubu". Tieto stretnutia, pri ktorých organizácii sa tieto podniky striedali, sa konali v hoteloch v rôznych mestách, v súkromných rezidenciách patriacich zamestnancom týchto podnikov, ako aj v priestoroch Groupement européen de producteurs de verre plat (GEPVP) (Európske zdruzenie výrobcov plochého skla) a v priestoroch Associazione nazionale degli industriali del vetro (Assovetro) (Národné zdruzenie výrobcov skla). 17 Medzi týmito konkurentmi boli organizované takisto dvojstranné stretnutia alebo kontakty s cielom rokovat o dodávkach autoskla pre aktuálne vyrábané modely a pripravit dodávky pre budúce modely. Tieto rôzne kontakty alebo stretnutia sa týkali posudzovania a sledovania trhových podielov, rozdelenia dodávok autoskla pre výrobcov a výmeny informácií o cenách, ako aj výmeny iných citlivých obchodných informácií a koordinácie stratégií týchto jednotlivých konkurentov v oblasti sadzieb a zásobovania zákazníkov. 18 Prvé z týchto dvojstranných stretnutí, na ktorom sa zúcastnili spolocnosti Saint-Gobain a Pilkington, sa konalo 10. marca 1998 v hoteli Hyatt Regency na letisku Charles-de-Gaulle v Parízi (Francúzsko). Prvé trojstranné stretnutie sa konalo na jesen 1998 v Königswinter (Nemecko) v súkromnej rezidencii osoby zodpovednej za vtedajsích velkých zákazníkov spolocnosti Splintex (AGC). Týmto stretnutiam predchádzali od roku 1997 prieskumné kontakty, ktoré sa uskutocnili medzi spolocnostami Saint-Gobain a Pilkington a ktorých cielom bola technická harmonizácia výroby tmavých okien týmito podnikmi, a to pokial ide o farbu, hrúbku a priepustnost svetla. Komisia vsak tieto kontakty do sporného kartelu nezahrnula, kedze sa v podstate týkali pokrocilej fázy v rámci výrobného procesu plochého skla pred jeho transformáciou na autosklo. 19 Komisia v napadnutom rozhodnutí identifikovala takmer 90 stretnutí a kontaktov v období od jari 1998 do marca 2003. Posledné trojstranné stretnutie, na ktorom sa zúcastnila najmä zalobkyna, sa konalo 21. januára 2003, zatial co posledné dvojstranné stretnutie sa uskutocnilo v priebehu druhej polovice marca 2003, a to medzi spolocnostami Saint-Gobain a AGC. Úcastníci údajne pouzívali skratky alebo kódy na úcely svojej identifikácie v rámci týchto stretnutí a kontaktov. 20 Podla napadnutého rozhodnutia sa úcast zalobkyne na karteli zacala 19. novembra 2001. Zalobkyna bola kontaktovaná spolocnostou Saint-Gobain od roku 2000 s cielom jej úcasti na spornom karteli. Pôvodní úcastníci kartelu, v tomto prípade spolocnosti Saint-Gobain, Pilkington a AGC, v tejto súvislosti vyuzili závislost zalobkyne od výrobcov hlavných surovín, kedze zalobkyna nedisponovala samostatnými kapacitami na výrobu plochého skla. 21 Podla napadnutého rozhodnutia celkový plán kartelovej dohody spocíval v rozdelovaní dodávok autoskla medzi úcastníkov kartelu tak v súvislosti s existujúcimi zmluvami o dodávkach, ako aj v súvislosti s novými zmluvami. Cielom tohto plánu bolo udrzat stabilitu trhových podielov týchto úcastníkov kartelu. Na úcely dosiahnutia tohto ciela si úcastníci kartelu na týchto stretnutiach a prostredníctvom kontaktov uvedených v bodoch 16 az 20 vyssie vymienali informácie o cenách, ako aj dalsie citlivé údaje a koordinovali svoje politiky urcovania cien a zásobovania zákazníkov. Predovsetkým doslo k zosúladenému postupu, pokial ide o odpovede, ktoré treba poskytnút na ziadosti výrobcov automobilov o cenové ponuky, tak aby sa ovplyvnil ich výber dodávatela skla alebo dokonca niekolkých dodávatelov v prípade opakujúcich sa dodávok. Úcastníci kartelu v tejto súvislosti disponovali dvomi nástrojmi na úcely podpory pridelenia zmluvy o dodávke pre dohodnutého výrobcu, a to bud nepredlozit nijakú ponuku alebo predlozit kryciu ponuku, t. j. ponuku s vyssími cenami, nez sú ceny uvedeného výrobcu. V prípade potreby sa rozhodlo o prijatí opravných opatrení vo forme kompenzácií priznávaných jednému alebo viacerým úcastníkom kartelu, aby sa zabezpecilo, ze celková situácia ponuky na úrovni EHP zostane v súlade s dohodnutým rozdelením. V prípade, ze by sa opravné opatrenia mali dotknút platných zmlúv o dodávkach, potom postup vyuzívaný konkurentmi na úcely úpravy rovnováhy trhových podielov spocíval v upozornení výrobcov automobilov, ze dodávka objednaných súciastok bola narusená technickým problémom alebo nedostatkom hlavných surovín, a v navrhnutí náhradného dodávatela. 22 Na úcely zachovania dohodnutého rozdelenia zmlúv sa úcastníci kartelu viackrát dohodli na znízeniach cien, ktoré sa priznávali výrobcom automobilov v závislosti od dosiahnutej produktivity, alebo dokonca na prípadných zvýseniach cien uplatnovaných na modely vozidiel, ktorých úroven produkcie bola nizsia nez odhady. Rovnako sa v prípade potreby dohodli na obmedzení sprístupnovania informácií o svojich skutocných výrobných nákladoch výrobcom automobilov s cielom zabránit prílis castým ziadostiam týchto výrobcov o znízenie cien. 23 Zosúladený postup, ktorého cielom bola stabilita trhových podielov, bol mozný najmä prostredníctvom transparentnosti trhu s dodávkami autoskla. Vývoj trhových podielov bol urcený na základe výrobných nákladov a odhadov budúceho predaja, pricom sa prihliadlo k existujúcim zmluvám o dodávkach. 24 Komisia v napadnutom rozhodnutí uvádza, ze ziadatelka o zhovievavost potvrdila, ze najneskôr od roku 1998 sa zástupcovia spolocnosti Splintex podielali spolu s niektorými konkurentmi na cinnostiach, ktoré sú z hladiska práva hospodárskej sútaze protiprávne. Okrem toho skutocnost, ze Saint-Gobain nespochybnila správnost skutkových okolností uvedených v oznámení o výhradách, sa mala chápat ako súhlas tohto podniku s tým, ako Komisia opísala obsah týchto sporných stretnutí a kontaktov. 25 Napokon Pilkington, Saint-Gobain a AGC sa na stretnutí, ktoré sa konalo 6. decembra 2001, dohodli na novej metóde výpoctu na úcely rozdelenia a opätovného pridelenia zmlúv o dodávkach. 26 Komisia na základe tohto súboru dôkazov pripisuje zalobkyni, spolocnostiam Saint-Gobain, Compagnie, Pilkington, ako aj ziadatelke o zhovievavost zodpovednost za jediné a pokracujúce porusenie podla clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o EHP. 27 Podla Komisie dohody uzavreté medzi týmito stranami predstavujú v zmysle týchto ustanovení dohody alebo zosúladené postupy, ktoré narusili hospodársku sútaz na trhu s dodávkami autoskla. Táto tajná dohoda bola jediná a pokracujúca, pretoze úcastníci kartelu vyjadrili svoju spolocnú vôlu správat sa na trhu daným spôsobom a prijali spolocný plán s cielom obmedzit svoju individuálnu obchodnú samostatnost tým, ze si rozdelili dodávky autoskla urceného do osobných áut a lahkých úzitkových vozidiel, ako aj tým, ze skreslovali ceny týchto okien s cielom zarucit celkovú stabilitu na trhu a udrzat na tomto trhu umelo zvýsené ceny. Vysoký pocet a nepretrzitost týchto stretnutí a kontaktov v období piatich rokov viedli k tomu, ze vsetci velkí výrobcovia osobných áut a lahkých úzitkových vozidiel v EHP boli dotknutí kartelom. 28 Komisia sa navyse domnievala, ze nic nenasvedcovalo tomu, ze by dohody a zosúladené postupy medzi dodávatelmi autoskla viedli k zvýseniu efektívnosti alebo by podporovali technický alebo hospodársky pokrok v sektore s autosklom, tak aby bolo odôvodnené uplatnenie clánku 81 ods. 3 ES. 29 Pokial ide o dlzku trvania porusenia, Komisia usúdila, ze zalobkyna sa zúcastnila na porusení v období od 19. novembra 2001 do 11. marca 2003. Saint-Gobain a Compagnie sa na tomto porusení zúcastnili v období od 10. marca 1998 do 11. marca 2003. Úcast spolocnosti Pilkington bola stanovená za obdobie od 10. marca 1998 do 3. septembra 2002. 30 Pokial ide o výpocet sumy pokút, Komisia najskôr urcila hodnotu predaja autoskla, ktorú v priamej alebo nepriamej súvislosti s porusením dosiahol kazdý zúcastnený podnik v rámci EHP. Komisia na tento úcel rozlisovala medzi viacerými obdobiami. Komisia v prípade obdobia, ktoré sa zacalo v marci 1998 a skoncilo 30. júna 2000 a ktoré bolo kvalifikované ako obdobie "posilnenia", usúdila, ze disponuje dôkazmi o porusení, len pokial ide o cast európskych výrobcov automobilov. Komisia pre toto obdobie preto stanovila iba predaj autoskla výrobcom, v prípade ktorých disponovala priamymi dôkazmi, ze sa ich týkal kartel. Pre obdobie od 1. júla 2000 do 3. septembra 2002 Komisia zistila, ze výrobcovia, ktorých sa týkal kartel, predstavovali prinajmensom 90 % predajov v rámci EHP. Komisia tak prijala záver, ze v prípade tohto obdobia bolo potrebné zohladnit vsetky predaje autoskla v rámci EHP, ktoré dosiahli subjekty, ktorým je urcené rozhodnutie. Napokon na konci obdobia porusenia, teda v case medzi 3. septembrom 2002 a marcom 2003 sa cinnosti klubu spomalili v dôsledku odchodu spolocnosti Pilkington. Komisia sa preto v súvislosti s týmto obdobím rozhodla zohladnit iba predaje výrobcom automobilov, v prípade ktorých disponovala priamymi dôkazmi o karteli. Následne bol pre kazdého dotknutého dodávatela autoskla stanovený rocný vázený priemer týchto hodnôt predajov tak ze sa hodnoty vyssie uvedených predajov vydelili poctom mesiacov úcasti na porusení a výsledok tohto delenia sa vynásobil císlom dvanást. 31 Komisia následne uviedla, ze predmetné porusenie spocívajúce v rozdelení zákazníkov patrí medzi najzávaznejsie obmedzenia hospodárskej sútaze. Vzhladom na povahu porusenia, jeho geografický rozsah a kumulovaný trhový podiel podnikov zúcastnených na porusení Komisia na úcely stanovenia základnej sumy pokuty stanovila pomer 16 % hodnoty predajov kazdého zúcastneného podniku vynásobený poctom rokov úcasti na porusení. Základná suma pokút bola na úcely dosiahnutia odstrasujúceho úcinku navyse zvýsená o "vstupné" stanovené na 16 % hodnoty predajov. 32 Dna 11. februára 2009 Komisia prijala rozhodnutie K(2009) 863 v konecnom znení, ktorým sa opravuje napadnuté rozhodnutie v súvislosti s obmedzeným poctom bodov. Konanie a návrhy úcastníkov konania 33 Zalobkyna návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 18. februára 2009 podala zalobu, na základe ktorej sa zacalo toto konanie. 34 Kedze doslo k zmene zlozenia komôr Vseobecného súdu, sudca spravodajca bol pridelený k druhej komore, ktorej bola v dôsledku toho prejednávaná vec pridelená. 35 Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Vseobecný súd polozil, boli vypocuté pocas pojednávania z 12. novembra 2013. 36 Zalobkyna navrhuje, aby Vseobecný súd: -- zrusil clánok 1 napadnutého rozhodnutia v casti, ktorá sa jej týka, -- zrusil clánok 2 napadnutého rozhodnutia v casti, ktorá sa jej týka, -- subsidiárne podstatným spôsobom znízil výsku pokuty, ktorá jej bola ulozená, -- ulozil Komisii povinnost nahradit trovy konania. 37 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: -- zamietol zalobu ako nedôvodnú, -- ulozil zalobkyni povinnost nahradit trovy konania. Právny stav 38 Zalobkyna uvádza viaceré zalobné dôvody, pricom prvý zalobný dôvod sa zakladá na pochybení, ktorého sa dopustila Komisia, ked usúdila, ze sa zalobkyna zúcastnila na jedinom a pokracujúcom porusení, ktorého sa týka napadnuté rozhodnutie. V prejednávanom prípade treba preskúmat tento zalobný dôvod. Tvrdenia úcastníkov konania 39 Podla zalobkyne Komisia nepreukázala prostredníctvom presných a zhodujúcich sa dôkazov, ze by zalobkyna zamýslala vlastným správaním prispiet k splneniu spolocných cielov sledovaných úcastníkmi sporného kartelu, ze by vedela o správaní, ktoré plánovali alebo vykonali dalsie podniky pri sledovaní rovnakých cielov, alebo by ho mohla rozumne predvídat, a bola pripravená niest súvisiace riziko. 40 Okrem toho, ze porusenie zacalo viac ako styri roky pred prvými kontaktmi, ktoré sú zalobkyni vytýkané a ktoré sa viazu k spolocnosti AGC/Splintex, Komisia uznala, ze zalobkyna sa nezúcastnila a nebola zastúpená ani na jednom z mnohých dvojstranných alebo trojstranných stretnutí klubu. Komisia navyse nepreukázala, ze by zalobkyna vedela, ze jej správanie patrilo do celkového plánu, ktorý predtým koncipovali ostatní úcastníci kartelu. 41 Zalobkyna v tejto súvislosti pripomína, ze zaciatkom roka 2001 spolocnosti Saint-Gobain, Pilkington a AGC spolocne v rovnakom case zvýsili výrazne ceny, ktoré pozadovali od zalobkyne za dodávky plochého skla, ktoré je hlavnou surovinou, z ktorej zalobkyna vyrába autosklo. Zalobkyna sa domnieva, ze z tejto jedinej okolnosti vsak nemohla vyvodit, ze tieto podniky uzatvorili podrobné a struktúrované dohody týkajúce sa jednak rozdelenia zmlúv, cien, ktoré sa majú ponúkat, a znízení, ktoré sa majú poskytovat, a jednak vytvorenia, ako aj vykonávania kontrolných a kompenzacných systémov, a to v prípade vsetkých výrobcov automobilov, ani si nemohla uvedomit, ze traja velkí výrobcovia pravidelne organizovali stretnutia týkajúce sa týchto dohôd. Navyse dokumenty nájdené u zalobkyne umoznili preukázat, ze zalobkyna vedela o tom, ze dalsie podniky, ako Saint-Gobain a AGC, udrziavali kontakty, ktoré sú z hladiska práva hospodárskej sútaze nevhodné. 42 Komisia tak na úcely preukázania úcasti zalobkyne na karteli nesprávne vychádzala najmä z odkazov, ktoré sa jej týkajú, nachádzajúcich sa vo poznámkach, ktoré vyhotovili zamestnanci spolocností Saint-Gobain, Pilkington a AGC. Tieto odkazy boli totiz vysvetlené tým, ze títo traja velkí výrobcovia dodávali zalobkyni ploché sklo a mali teda dobré informácie o jej výrobných kapacitách, pricom disponovali informáciami o výrobcoch automobilov, ktorým zalobkyna dodávala autosklo, ako sú Volkswagen a Fiat. 43 Nijaká z týchto skutocností, ktoré uviedla Komisia v napadnutom rozhodnutí alebo pocas súdneho konania, nemôze zmiernit tieto kritiky. Platí to tak najmä pre rukou písaný záznam telefonického rozhovoru medzi zamestnancom zalobkyne zodpovedným za predaj a zástupcom spolocnosti Saint-Gobain v máji 2002. Ani tento dokument, ani urcité telefonické kontakty so spolocnostou AGC totiz neumoznili preukázat, ze by zalobkyna uzatvorila s dalsími podnikmi vyrábajúcimi autosklo dohodu o rozdelení zmlúv o dodávke rôznych castí okien urcených pre Volkswagen Passat. Naopak zo spisu Komisie vyplýva, ze spolocnosti Saint-Gobain, Pilkington a AGC rozhodli, ze táto zmluva bude predmetom rovnakého rozdelenia dodávok, aké sa uskutocnovala v prípade predchádzajúceho modelu tohto auta, a teda vrátane dodávky okien zalobkynou. Skutocnost, ze Volkswagen uzatvorila so zalobkynou zmluvu o dodávkach urcitých castí okien urcených pre nový Volkswagen Passat, je odôvodnená výlucne výbornou kvalitou skla, ktorý zalobkyna dodávala pre predchádzajúci model za konkurencnú cenu. Toto rozhodnutie nemá teda nijaký vztah s prípadnou dohodou o rozdelení trhu, na ktorej by sa zúcastnila zalobkyna. Navyse z tohto záznamu vyplýva, ze zalobkyna sa nepodielala na nijakej dohode, pokial ide o zmluvu týkajúcu nového modelu Opel Frontera. Napokon, co sa týka zmluvy týkajúcej sa modelu Lancia Lybra (vozidlo vyrábané skupinou Fiat), len z uvedeného záznamu vyplýva, ze Saint-Gobain negatívne reagovala na snahu zalobkyne o získanie tejto zmluvy. Toto zastrasovanie vsak nijako nepreukazuje, ze by zalobkyna bola stranou, ktorá súhlasila s prípadnou dohodou týkajúcou sa tejto zmluvy. 44 Zalobkyna v prípade kontaktov, ktoré mala so spolocnostou AGC v súvislosti s výrobcami Fiat a Iveco v novembri a decembri 2001, tvrdí, ze neviedli k uzatvoreniu nijakej protiprávnej dohody, pricom uznáva nevhodnost týchto kontaktov. Zalobkyna dalej uvádza, ze tieto kontakty vôbec nesúviseli s kartelom, ktorého sa týka napadnuté rozhodnutie. Navyse zdôraznuje, ze spolocnost AGC ju v rámci svojich vyhlásení na základe programu zhovievavosti predstavila ako subjekt, ktorý sa nezúcastnil na karteli medzi tromi velkými výrobcami autoskla. 45 Napokon sa zalobkyna domnieva, ze Komisia sa v prejednávanom prípade nemôze odvolávat na judikatúru, ktorá podniku zúcastnenému na stretnutiach, pocas ktorých sa uzatvorili tajné protisútazné dohody, ukladá povinnost verejne sa distancovat od obsahu týchto stretnutí s cielom vyhnút sa zodpovednosti, ktorá vzniká z dôvodu predmetných dohôd. Zalobkyna totiz tvrdí, ze vzhladom na to, ze sa nezúcastnila na nijakom stretnutí klubu, nevedela o existencii systematických a podrobných dohôd týkajúcich sa celého trhu s autosklom v rámci EHP, ktoré uzatvorili spolocnosti Saint-Gobain, Pilkington a AGC, co vylucuje uplatnenie danej judikatúry. 46 Komisia tieto tvrdenia spochybnuje. Domnieva sa, ze zalobkyna si uvedomovala vseobecný rámec, do ktorého tieto dvojstranné kontakty so spolocnostami Saint-Gobain a AGC patrili, ako aj ciel koordinácie na trhu, ktorý sledovali úcastníci kartelu. 47 Komisia zdôraznuje, ze zalobkyna mala viaceré kontakty, ktoré môzu preukázat jej úcast na jedinom a pokracujúcom porusení. Tieto kontakty sa uskutocnili na konci roka 2001 (so spolocnostou AGC), v máji 2002 (so spolocnostou Saint-Gobain) a v prvom stvrtroku 2003 (so spolocnostou AGC). 48 Pokial ide o rok 2001, Komisia uvádza, ze z vysvetliviek, ktoré vypracoval zalobkynin bývalý riaditel oddelenia pre "Výrobu", vyplýva, ze zástupca zalobkyne, pán D., rokoval so spolocnostou AGC vo veci pridelenia zmlúv o dodávkach okien pre Fiat, ako aj jej dcérsku spolocnost Iveco. Podla Komisie tieto poznámky preukazujú, ze zalobkyna súhlasila s tým, ze nebude konkurovat spolocnosti AGC, pokial ide o pridelenie zmlúv o dodávkach pre Fiat, avsak ako protiplnenie pozadovala, aby AGC zvýsila svoje ceny voci spolocnosti Iveco. 49 Následne, co sa týka roku 2002, Komisia predlozila záznam telefonického rozhovoru z 29. mája 2002 medzi pánom K. H., zamestnancom zalobkyne zodpovedným za predaj, a zamestnancami spolocnosti Saint-Gobain, z ktorého vyplývalo, ze zalobkyna bola informovaná o karteli medzi tromi velkými výrobcami. 50 Napokon, co sa týka roku 2003, Komisia vychádza z vysvetliviek zamestnanca spolocnosti AGC, z ktorých vyplýva, ze tento podnik a zalobkyna nadviazali kontakt s cielom rokovat o zmluve o dodávkach bocných okien urcených pre nový model Volkswagenu Passat. 51 Tieto rôzne nepriame dôkazy stacili na preukázanie úcasti zalobkyne na karteli, a to predovsetkým v kontexte, ked sa ukáze casto potrebné rekonstruovat niektoré podrobnosti prostredníctvom dedukcie. Skutocnost, ze urcitý podnik sa nezúcastnil na vsetkých prvkoch, ktoré zakladajú kartel, alebo ze mal malú úloha v tých castiach, na ktorých sa zúcastnil, vsak nie je relevantná na preukázanie jeho úcasti na porusení. V prejednávanej veci to platí tým viac, ze zalobkyna bola málo významným subjektom pôsobiacim na dotknutom trhu a ze v dôsledku toho nebolo potrebné s týmto podnikom výslovne koordinovat vsetky pridelenia zmlúv v rámci kartelu. 52 Naopak podla Komisie by zalobkyna v prípade neexistencie kartelu nemohla uzatvorit so spolocnostou AGC/Splintex dohodu týkajúcu sa dodávok autoskla pre Fiat. Z toho vyplýva, ze zalobkyna tým, ze uzatvorila túto dohodu, ako aj dohodu so spolocnostou Saint-Gobain týkajúcu sa Volkswagenu Passat, mohla rozumne predpokladat, ze tieto dohody boli súcastou rozsiahlejsieho celkového plánu spocívajúceho v rozdelení dodávok autoskla a zachovaní stability trhových podielov zúcastnených podnikov. Okolnosti, za ktorých sa zalobkyna rozhodla zúcastnit na porusení, sú v tejto súvislosti irelevantné. 53 Prejednávaná vec sa navyse odlisuje od veci, v ktorej bol vyhlásený rozsudok Súdu prvého stupna z 20. marca 2002, Sigma Tecnologie/Komisia ([5]T-28/99, Zb. s. II-1845) a pre ktorú bola typická skutocnost, ze kartel mal zlozitú struktúru s národnými úrovnami, ako aj európskou úrovnou. Komisia takisto tvrdí, ze hoci z jedného z vyhlásení ziadatelky o zhovievavost nepochybne vyplýva, ze táto ziadatelka opísala zalobkynu ako subjekt mimo kartelu, toto vyhlásenie bolo urobené vo veci pridelenia konkrétnej zmluvy, a preto z neho nemozno vyvodit dôkaz, ze zalobkyna sa vôbec nepodielala na karteli. 54 Komisia napokon pripomína, ze - ako uviedla v odôvodnení 89 napadnutého rozhodnutia - uz pred dátumom, ku ktorému bola stanovená úcast zalobkyne na karteli, traja velkí výrobcovia autoskla zamýslali pridelit zalobkyni zmluvy o dodávke okien a stanovili tak pre nu úlohu v rámci realizácie celkového plánu kartelovej dohody. Komisia nacrtla túto skutocnost odkazom jednak na jedno stretnutie medzi zamestnancami spolocností Saint-Gobain a AGC, ktoré sa konalo 27. októbra 2000 v hoteli na letisku v Bruseli (Belgicko) a ktoré sa týkalo najmä rozdelenia dodávok okien urcených pre Audi A6, a jednak na jedno stretnutie medzi zamestnancami spolocností Saint-Gobain, Pilkington a AGC/Splintex, ktoré sa konalo 9. novembra 2000 v hoteli na letisku Charles-de-Gaulle v Parízi a ktoré sa týkalo najmä pridelenia zmluvy o dodávkach bocných okien urcených pre Fiat Punto. Komisia na pojednávaní tiez dodala, ze tieto odkazy na zalobkynu, hoci sú z obdobia pred dátumom, ku ktorému bola stanovená jej úcast na porusení, potvrdzujú, ze zalobkyna vedela alebo mala vediet o existencii celkovej kartelovej dohody medzi tromi velkými výrobcami autoskla. Posúdenie Vseobecným súdom O dôvodnosti argumentácie zalobkyne - Úvodné pripomienky a pripomenutie zásad 55 Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze sporný kartel spocíval v zosúladenom rozdelení zmlúv týkajúcich sa dodávok autoskla takmer pre vsetkých výrobcov automobilov v rámci EHP prostredníctvom koordinácie cenových politík, politík v oblasti zliav a stratégií dodávok pre zákazníkov. Cielom tohto kartelu, ktorý sa uskutocnil v období medzi marcom 1998 a marcom 2003, bolo podla napadnutého rozhodnutia udrzat celkovú stabilitu trhových podielov jednotlivých úcastníkov kartelu. Stretnutia medzi týmito úcastníkmi kartelu sa organizovali nielen s cielom pridelit budúce zmluvy o dodávkach, ale tiez s cielom zabezpecit monitorovanie rozhodnutí prijatých na týchto stretnutiach a pocas predchádzajúcich kontaktov. Rozhodlo sa o prijatí opravných opatrení vo forme vzájomnej kompenzácie v prípade, ze by predtým dohodnuté rozdelenia nestacili na zabezpecenie stability trhových podielov úcastníkov kartelu. Kedze tieto rôzne protisútazné kontakty boli odôvodnené najmä týmto spolocným hospodárskym cielom, predstavujú podla Komisie jediné a pokracujúce porusenie clánku 81 ods. 1 ES. 56 Zalobkyna, ktorá je zjavne menej významným subjektom na trhu s autosklom nez spolocnosti Saint-Gobain, Pilkington a AGC, predovsetkým spochybnuje svoju úcast na jedinom a pokracujúcom porusení. Hoci nepochybne uznáva, ze mala s konkurentmi nevhodné kontakty, v podstate tvrdí, ze sa nezúcastnila na nijakom stretnutí klubu vytvoreného týmito výrobcami, na ktorom by mohla byt informovaná o celkovom pláne kartelovej dohody, ako aj o jej základných prvkoch. 57 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze vzhladom na povahu predmetných porusení, ako aj na povahu a stupen prísnosti sankcií, ktoré sú s nimi spojené, sa zásada prezumpcie neviny, ako vyplýva najmä z clánku 48 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie a clánku 6 ods. 2 Dohovoru o ochrane ludských práv a základných slobôd podpísaného v Ríme 4. novembra 1950 (dalej len "EDLP"), uplatnuje najmä na konania týkajúce sa porusenia pravidiel hospodárskej sútaze uplatnitelných na podniky, ktoré môzu viest k ulozeniu pokút alebo penále (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 8. júla 1999, Hüls/Komisia, [6]C-199/92 P, Zb. s. I-4287, body 149 a 150, a Montecatini/Komisia, [7]C-235/92 P, Zb. s. I-4539, body 175 a 176; rozsudok Súdu prvého stupna z 12. septembra 2007, Coats Holdings a Coats/Komisia, T-36/05, neuverejnený v Zbierke, bod 70). 58 Z toho vyplýva, jednak ze Komisia musí predlozit dôkazy o poruseniach, ktoré môzu z právneho hladiska dostatocným spôsobom preukázat existenciu skutocností svedciacich o porusení clánku 81 ES (rozsudky Súdneho dvora zo 17. decembra 1998, Baustahlgewebe/Komisia, [8]C-185/95 P, Zb. s. I-8417, bod 58, a z 8. júla 1999, Komisia/Anic Partecipazioni, [9]C-49/92 P, Zb. s. I-4125, bod 86), a jednak ze ak má súd v tejto súvislosti pochybnosti, tieto pochybnosti musia svedcit v prospech podniku, ktorému je urcené rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie (pozri rozsudok Vseobecného súdu z 24. marca 2011, Kaimer a i./Komisia, T-379/06, bod 47 a tam citovanú judikatúru). V tomto rámci prinálezí predovsetkým Komisii preukázat vsetky skutocnosti, na základe ktorých mozno konstatovat, ze podnik sa zúcastnil na takom porusení, a urcit jeho zodpovednost za jednotlivé prvky tohto porusenia (rozsudok Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný, bod 86). Z toho vyplýva, ze úcast urcitého podniku na karteli nemozno vyvodit zo spekulácie vykonanej na základe nepresných dôkazov (pozri v tomto zmysle rozsudok Kaimer a i./Komisia, uz citovaný, body 69 az 71). 59 Navyse je bezné, ze cinnosti v rámci protisútazných postupov a dohôd sa uskutocnujú tajne, stretnutia sa uskutocnujú potajomky a s nimi súvisiaca dokumentácia je obmedzená na minimum. Z toho vyplýva, ze ak aj Komisia objaví písomnosti jasne potvrdzujúce protiprávne nadviazanie kontaktu medzi hospodárskymi subjektmi, tieto písomnosti sú zvycajne neúplné a nesúrodé, takze je casto nutné rekonstruovat niektoré detaily prostredníctvom dedukcií. Vo väcsine prípadov sa preto existencia protisútazného postupu alebo dohody musí vydedukovat z urcitého poctu zhodujúcich sa skutocností a nepriamych dôkazov, ktoré posudzované ako celok môzu v prípade neexistencie iného koherentného vysvetlenia predstavovat dôkaz o porusení pravidiel hospodárskej sútaze (rozsudky Súdneho dvora zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, [10]C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, Zb. s. I-123, body 55 az 57, a z 25. januára 2007, Sumitomo Metal Industries a Nippon Steel/Komisia, [11]C-403/04 P a C-405/04 P, Zb. s. I-729, bod 51). Tieto konstatovania sa analogicky uplatnia aj na dôkaz o úcasti urcitého podniku na porusení práva hospodárskej sútaze. 60 Dalej treba uviest, ze dohody a zosúladené postupy, ktorých sa týka clánok 81 ods. 1 ES, nevyhnutne vyplývajú zo spolupráce viacerých podnikov, ktoré sa síce vsetky dopustili porusenia, ale ktorých úcast môze mat rôzne formy, predovsetkým v závislosti od vlastností dotknutého trhu a postavenia kazdého z týchto podnikov na tomto trhu, zo sledovaných cielov a zvolených alebo zamýslaných spôsobov vykonania. V dôsledku toho samotná okolnost, ze kazdý podnik sa zúcastnil na porusení spôsobom, ktorý mu je vlastný, nestací na vylúcenie jeho zodpovednosti za celé porusenie, vrátane zodpovednosti za správanie, ktorého sa fakticky dopustili iné zúcastnené podniky, ale ktoré malo rovnaký ciel alebo protisútazný úcinok (rozsudok Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný v bode 58 vyssie, body 79 a 80, a rozsudok Vseobecného súdu zo 6. marca 2012, UPM-Kymmene/Komisia, T-53/06, bod 53). 61 Podnik, ktorý sa zúcastnil na jedinom a komplexnom porusení na základe vlastného správania, ktoré spadá pod pojmy dohoda alebo zosúladený postup s protisútazným cielom v zmysle clánku 81 ods. 1 ES a ktorého cielom bolo prispiet k uskutocneniu porusenia ako celku, tak môze byt rovnako zodpovedný za správanie ostatných podnikov v rámci toho istého porusenia, a to pocas celého obdobia svojej úcasti na uvedenom porusení (rozsudky Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný v bode 58 vyssie, bod 83, a UPM-Kymmene/Komisia, uz citovaný v bode 60 vyssie, bod 52). 62 Existencia jediného a pokracujúceho porusenia vsak nevyhnutne neznamená, ze podnik, ktorý sa zúcastnil na jednej alebo viacerých zlozkách porusenia, mozno uznat zodpovedným za celé toto porusenie. Zároven je potrebné, aby Komisia preukázala, ze tento podnik vedel o protisútazných cinnostiach ostatných podnikov na európskej úrovni alebo ich mohol rozumne predpokladat. Len samotná zhoda predmetu dohody, na ktorej sa podnik zúcastnil, a predmetu celkovej kartelovej dohody nestací na to, aby sa tomuto podniku pripísala úcast na celkovej kartelovej dohode. Treba totiz pripomenút, ze clánok 81 ods. 1 ES sa neuplatní, pokial neexistuje zhoda vôle dotknutých strán (pozri rozsudok Vseobecného súdu z 19. mája 2010, IMI a i./Komisia, [12]T-18/05, Zb. s. II-1769, bod 88 a tam citovanú judikatúru). 63 Úcast podniku na dotknutej dohode môze byt totiz výrazom jeho pristúpenia k tejto celkovej kartelovej dohode len vtedy, ak tento podnik pri úcasti na tejto dohode vedel alebo musel vediet, ze sa tým zaclenil do celkovej kartelovej dohody (rozsudok Súdu prvého stupna Sigma Tecnologie/Komisia, uz citovaný v bode 53 vyssie, bod 45; rozsudky Vseobecného súdu zo 16. novembra 2011, Low & Bonar a Bonar Technical Fabrics/Komisia, T-59/06, bod 61, a z 30. novembra 2011, Quinn Barlo a i./Komisia, [13]T-208/06, Zb. s. II-7953, bod 144). Inými slovami treba preukázat, ze uvedený podnik mal zámer prispiet vlastným správaním k naplneniu spolocných cielov sledovaných vsetkými zúcastnenými a ze vedel o skutocnom správaní, ktoré plánovali alebo vykonali iné podniky pri výkone rovnakých zámerov, alebo ich mohol rozumne predpokladat a bol pripravený prevziat toto riziko (rozsudok Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný v bode 58 vyssie, body 83, 87 a 203; rozsudky Súdneho dvora zo 6. decembra 2012, Komisia/Verhuizingen Coppens, C-441/11 P, bod 42, a z 11. júla 2013, Team Relocations a i./Komisia, C-444/11 P, bod 50). 64 Dotknutý podnik tak musí poznat vseobecný rozsah a podstatné vlastnosti celkovej kartelovej dohody (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupna zo 14. decembra 2006, Raiffeisen Zentralbank Österreich a i./Komisia, [14]T-259/02 az T-264/02 a T-271/02, Zb. s. II-5169, body 191 a 193, a z 24. marca 2011, Aalberts Industries a i./Komisia, [15]T-385/06, Zb. s. II-1223, body 111 az 119). 65 V takom prípade okolnost, ze podnik sa nezúcastnoval na vsetkých prvkoch zakladajúcich kartelovú dohodu alebo ze plnil menej významnú úlohu v aspektoch, na ktorých sa zúcastnoval, treba zohladnit iba pri posudzovaní závaznosti porusenia a prípadne pri stanovení pokuty (rozsudok Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný v bode 58 vyssie, bod 90; rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. mája 1998, Buchmann/Komisia, [16]T-295/94, Zb. s. II-813, bod 121). 66 V prejednávanej veci je nesporné, ze zalobkyna sa nezúcastnila na vsetkých prvkoch zakladajúcich porusenie. Okrem toho Komisia pripustila, ze zalobkyna sa nezúcastnila na nijakom zo stretnutí tzv. zástupcov klubu ani v období, ktoré predchádzalo obdobiu, v prípade ktorého Komisia dospela k záveru o úcasti zalobkyne na spornom karteli, ani pocas tohto samotného obdobia. 67 V súlade so zásadami uvedeným v bodoch 60 az 64 vyssie z toho vyplýva, ze na úcely preukázania úcasti zalobkyne na jedinom a pokracujúcom porusení, ktorého sa týka napadnuté rozhodnutie, Komisia musí preukázat nielen protisútaznú povahu kontaktov medzi zalobkynou na jednej strane a spolocnostami AGC/Splintex a Saint-Gobain na druhej strane v období od novembra 2001 do marca 2003, ale aj to, ze zalobkyna vedela alebo musela vediet jednak o tom, ze cielom uvedených kontaktov bolo prispiet k vykonaniu celkového plánu kartelovej dohody, a jednak o vseobecnom rozsahu a podstatných vlastnostiach tejto kartelovej dohody, ako boli pripomenuté v bode 55 vyssie. - O protisútaznej povahe kontaktov medzi zalobkynou a niektorými konkurentmi 68 Podla napadnutého rozhodnutia z viacerých dokumentov a nepriamych dôkazov vyplýva, ze zalobkyna sa svojim vlastným konaním podielala na realizácii celkového ciela kartelovej dohody. Komisia najmä zdôraznuje, ze zalobkyna mala kontakty, ktoré môzu preukázat jej úcast na jedinom a pokracujúcom porusení na konci roka 2001 (so spolocnostou AGC/Splintex), v máji 2002 (so spolocnostou Saint-Gobain) a pocas prvého stvrtroka 2003 (so spolocnostou AGC/Splintex). 69 Co sa týka roka 2001, z vysvetlujúcich poznámok, ktoré vypracoval zalobkynin bývalý riaditel oddelenia pre "Výrobu", vyplýva, ze zástupca zalobkyne, pán D., rokoval so zamestnancom spolocnosti AGC/Splintex vo veci pridelenia zmlúv o dodávkach autoskla pre Fiat, ako aj jej dcérsku spolocnost Iveco. Podla Komisie tieto poznámky preukazujú, ze zalobkyna súhlasila s tým, ze nebude konkurovat spolocnosti AGC/Splintex, pokial ide o pridelenie zmlúv o dodávkach pre Fiat. Zalobkyna vsak ako protiplnenie vyzadovala, aby AGC/Splintex zvýsila svoje ceny voci výrobcovi úzitkových vozidiel Iveco. Následne, co sa týka roka 2002, Komisia predlozila záznam telefonického rozhovoru z 22. mája 2002 medzi zamestnancami spolocnosti Saint-Gobain a pánom K. H., riaditelom predaja zalobkyne, z ktorého vyplývalo, ze zalobkyna bola informovaná o kartelovej dohode medzi tromi velkými výrobcami. Napokon, co sa týka roka 2003, Komisia vychádza z poznámok zamestnanca spolocnosti AGC, pána G., z ktorých vyplýva, ze tento podnik a zalobkyna nadviazali kontakt s cielom rokovat o zmluve o dodávkach bocných okien urcených pre nový model Volkswagenu Passat. Úcast zalobkyne na celkovej kartelovej dohode tiez potvrdzujú ústne vyhlásenia ziadatelky o zhovievavost. 70 V tejto súvislosti treba najskôr uviest, ze hoci dokument, na ktorý sa odkazuje v poznámke pod ciarou c. 249 napadnutého rozhodnutia a ktorý je oznacený referencným císlom PDR12, prilozený vo vyjadrení k zalobe nepochybne obsahuje odkaz na zalobkynu, ako aj na viacerých jej konkurentov, pokial ide o bocné okná urcené pre Volkswagen Polo, bol uvedený dokument vyhotovený 29. júla 1999. Tento dokument pochádza preto z obdobia viac ako dva roky pred dátumom, ku ktorému Komisia stanovila úcast zalobkyne na spornej kartelovej dohode, a to konkrétne 19. novembrom 2001. Z toho vyplýva, ze tento dokument, aj keby preukazoval protisútazný kontakt, na ktorom sa zalobkyna síce zúcastnila, ale Komisia sa rozhodla, ze ho zalobkyni nepripíse, nemôze preukázat úcast zalobkyne na jedinom a pokracujúcom porusení, ktorého sa týka napadnuté rozhodnutie, v období medzi 19. novembrom 2001 a 11. marcom 2003. 71 Následne, hoci vo viacerých castiach vyhlásení ziadatelky o zhovievavost z 25. februára a 14. marca 2005 sa uvádzajú urcité kontakty medzi spolocnostou Saint-Gobain a zalobkynou pocas roka 2000, Komisia v napadnutom rozhodnutí neusúdila, ze by tieto kontakty mohli preukázat úcast zalobkyne na celkovom pláne kartelovej dohody medzi clenmi klubu. Z napadnutého rozhodnutia tak vyplýva, ze napriek tomu, ze clenovia klubu sa zaoberali situáciou zalobkyne v období pred novembrom 2001, pricom zamýslali zapojit zalobkynu do rokovaní s vyuzitím okolnosti, ze na rozdiel od nich zalobkyna nedisponovala samostatnými kapacitami na výrobu plochého skla, Komisia stanovila úcast zalobkyne na jedinom a pokracujúcom porusení az od 19. novembra 2001, teda od dátumu, ked doslo k urcitým kontaktom medzi zalobkynou a spolocnostou AGC/Splintex. 72 Navyse z poznámok, ktoré v období medzi 19. novembrom 2001 a 12. decembrom 2001 vyhotovil pán H., zalobkynin riaditel oddelenia pre "Výrobu", vyplýva, ze tento pán mal prostredníctvom svojho zástupcu pre Taliansko, pána D., urcité tajné kontakty so spolocnostou AGC/Splintex. Bez toho, aby sa tak z týchto poznámok dala vydedukovat existencia protiprávnej dohody v zmysle clánku 81 ods. 1 ES, uvedené poznámky naznacujú aspon to, ze pán D. a pán M., riaditel spolocnosti Splintex, viedli pocas tohto obdobia rokovania s protisútaznou povahou vo veci zákazníkov Iveco a Fiat. Zalobkyna vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách navyse priznala nevhodnost krokov, ktoré v tomto rámci uskutocnil jej zástupca. 73 Komisia okrem toho predlozila záznam telefonického rozhovoru z 22. mája 2002 medzi pánom D. W. a pánom V. G., zamestnancom spolocnosti Saint-Gobain zodpovedným za velkých zákazníkom, na jednej strane a pánom K. H., riaditelom predaja zalobkyne, na druhej strane. Tento jednostranový záznam bol zabavený v priestoroch zalobkyne. 74 Z tohto záznamu vyplýva, ze páni D. W. a V. G. informovali pána K. H., ze Fiat oznámila spolocnosti Saint-Gobain, ze jej bola dorucená "velmi dobrá ponuka" od "mensieho dodávatela", pokial ide o okenné casti urcené pre Lanciu Lybra, a ze Fiat oznámila spolocnosti Saint-Gobain, ze táto posledná uvedená spolocnost môze pokracovat v tomto obchode len v prípade, ak predlozí nové ponuky a navrhne nové ceny. Dalej podla tohto záznamu zamestnanci spolocnosti Saint-Gobain zodpovední za velkých zákazníkov odkázali na existenciu "jasnej dohody týkajúcej sa okien", ktorá bola uzatvorená so zalobkynou a podla ktorej nijaká zo strán uvedenej dohody nepredlozí "nereálne ceny a urcite nie na projekty, ktoré získala druhá strana". Zamestnanci spolocnosti Saint-Gobain zodpovední za velkých zákazníkov tiez uviedli, ze sa domnievali, ze zalobkyna sa svojím správaním "dopustila pochybenia... bez dohody". Saint-Gobain v tejto súvislosti trvala na existujúcej spolupráci medzi tromi velkými výrobcami autoskla, ktorá sa týkala modelov Opel Frontera, Audi A3, Audi A6 a Volkswagen Passat. Z tohto záznamu tiez vyplýva, ze Saint-Gobain navrhla, aby sa uskutocnilo stretnutie v Achene (Nemecko) s cielom rokovat o "Lybre, ako aj o dalsích projektoch", pricom pán K. H. si vylozil túto poslednú cast vety tak, ze sa týka Volkswagenu Passat. Záznam je napokon ukoncený touto poznámkou: "Dovolujeme si vás poziadat, aby ste nearchivovali tento dokument, nesmie existovat nijaká stopa o tomto rozhovore." 75 Podla zalobkyne tento záznam umoznuje preukázat iba nespokojnost spolocnosti Saint-Gobain s konkurencnými cenami, ktoré zalobkyna uplatnovala v rámci dodávok okien pre Fiat, a to najmä v súvislosti s oknami urcenými pre Lanciu Lybra. 76 Tento výklad vsak nemozno prijat. Zo znenia záznamu totiz mozno vyvodit, ze prejav nespokojnosti zamestnancov spolocnosti Saint-Gobain zodpovedných za velkých zákazníkov vo vztahu k zalobkyni má svoj pôvod v tom, ze zalobkyna porusila dohodu uzatvorenú so spolocnostou Saint-Gobain vo veci dodávok autoskla urceného do Lancie Lybra. Na úcely uplatnenia clánku 81 ods. 1 ES je zohladnenie konkrétnych úcinkov dohody nadbytocné, pokial je zjavné, ze jej cielom je vylúcit, obmedzit alebo skreslit hospodársku sútaz v rámci spolocného trhu (rozsudky Súdneho dvora z 2. októbra 2003, Ensidesa/Komisia, [17]C-198/99 P, Zb. s. I-11111, bod 60, a z 21. septembra 2006, Nederlandse Federatieve Vereniging voor de Groothandel op Elektronisch Gebied/Komisia, [18]C-105/04 P, Zb. s. I-8725, bod 136). Skutocnost, ze podnik, ktorý sa podiela na dohode o rozdelení trhu, nedodrziava následne dohodnuté ceny a kvóty, nemôze tento podnik zbavit zodpovednosti za porusenie (rozsudok Súdneho dvora z 11. júla 1989, Belasco a i./Komisia, [19]246/86, Zb. s. 2117; rozsudok Súdu prvého stupna zo 6. apríla 1995, Trefileurope/Komisia, [20]T-141/89, Zb. s. II-791, bod 60; pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna Trefilunion/Komisia, [21]T-148/89, Zb. s. II-1063, bod 79). 77 Komisia odkazuje tiez na poznámky vypracované pánom G., ktorý je obchodným riaditelom spolocnosti AGC/Splintex, pocas januára a marca 2003, aby znázornila kontakty medzi zalobkynou a zástupcami spolocností AGC/Splintex a Saint-Gobain vo veci nového modelu Volkswagen Passat. Tieto poznámky obsahujú najmä súbor údajov o rôznych castiach okien nového modelu Volkswagen Passat, a to najmä ceny. Opakovane sa v nich uvádza "kompenzácia" medzi výrobcami autoskla a zdá sa, ze obsahujú informáciu, ze zalobkyna vyrába 10000 vrstvených súciastok rocne. 78 Zalobkyna, ako sama priznáva, viackrát zaciatkom roka 2003 telefonicky kontaktovala spolocnost AGC/Splintex s cielom rokovat o dodávke okien do nového Volkswagenu Passat. Zalobkyna vsak tvrdí, ze jej nikdy nebola poskytnutá záruka, ze sa môze spoliehat na túto zmluvu a ze objednávku okien, ktorú jej napokon potvrdila spolocnost Volkswagen, bolo mozné vysvetlit konkurencnou povahou jej ponuky, ako aj "výbornou kvalitou výrobku, ktorý dodávala pre predchádzajúci model Passat za velmi výrazne konkurencnú cenu". Zalobkyna tiez tvrdí, ze traja velkí výrobcovia autoskla rozhodli, ze od roku 2001 budú rozdelovat dodávky urcené pre nový Volkswagen Passat medzi spolocnosti Saint-Gobain, Pilkington a zalobkynu rovnako, ako to bolo v prípade predchádzajúceho modelu, a to bez ohladu na jej vôlu. 79 Tieto vysvetlenia vsak nemozno prijat. Nepochybne poznámky pána G. prelozené Komisiou nepochádzajú od samotnej zalobkyne. Treba vsak zdôraznit, ze zalobkyna vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách uznala nevhodnost kontaktov, ktoré mala so spolocnostou AGC na zaciatku roka 2003. Navyse viaceré casti vyhlásení ziadatelky o zhovievavost podporujú skutocnost, ze zalobkyna pri prílezitosti telefonických kontaktov so spolocnostou AGC/Splintex v roku 2003 poziadala o pridelenie zmluvy o dodávke bocných okien urcených pre nový model Volkswagenu Passat s cielom pokracovat v obchode, ktorý získala pre predchádzajúci model tohto automobilu. Podla tých istých vyhlásení sa spolocnosti Saint-Gobain a AGC/Splintex dohodli, aby zalobkyna nadalej dodávala bocné okná pre nový Volkswagen Passat. Navyse zo záznamu telefonického rozhovoru z 22. mája 2002 medzi pánom K. H. na jednej strane a pánmi D. W. a V. G. na druhej strane vyplýva zámer spolocnosti Saint-Gobain rokovat o rozdelení dodávok okien urcených pre nový Volkswagen Passat. 80 Treba tak k tomu prihliadnut na úcely preukázania, ze zaciatkom roka 2003 mala zalobkyna protisútazné kontakty so spolocnostou AGC/Splintex vo veci dodávok bocných okien urcených pre nový model Volkswagenu Passat. Okolnost, ze traja velkí výrobcovia autoskla od roku 2001 a bez toho, aby sa poradili so zalobkynou, rozhodli, ze dodávky okien urcených pre tento nový model sa rozdelia rovnakým spôsobom ako v prípade predchádzajúceho modelu medzi spolocnosti Saint-Gobain, Pilkington a zalobkynu, je v tejto súvislosti irelevantná. Aj keby bola táto okolnost preukázaná, zo spisu vyplýva, ze uvedenie nového modelu Volkswagenu Passat na trh viedlo k tajným specifickým rokovaniam, ktoré v tomto prípade zahrnovali aj zalobkynu. 81 Z uvedených úvah vyplýva, ze Komisia bez toho, aby sa dopustila pochybenia, konstatovala, ze zalobkyna mala v období medzi novembrom 2001 a marcom 2003 urcité protisútazné dvojstranné kontakty jednak so spolocnostou AGC/Splintex a jednak so spolocnostou Saint-Gobain. - O úcasti zalobkyne na celkovej kartelovej dohode medzi clenmi klubu týkajúcej sa trhu s autosklom 82 V súlade so zásadami pripomenutými v bodoch 60 az 64 vyssie konstatovanie existencie urcitých protisútazných dvojstranných kontaktov zalobkyne v období od novembra 2001 do marca 2003, a to jednak so spolocnostou AGC/Splintex a jednak so spolocnostou Saint-Gobain, vsak nestací na prijatie záveru o jej úcasti na jedinom a pokracujúcom porusení, ktorého sa týka napadnuté rozhodnutie. Vzhladom na to, ze je nesporné, ze sa zalobkyna nezúcastnila ani na jednom z uvedených stretnutí klubu, treba totiz overit, jednak ci vedela alebo nevyhnutne musela vediet, ze tajná dohoda, na ktorej sa podielala, patrila do celkového plánu tohto jediného a pokracujúceho porusenia, tak ako je pripomenuté v bode 55 vyssie, a jednak ci poznala alebo nevyhnutne musela poznat vseobecný rozsah a podstatné vlastnosti celkovej kartelovej dohody. 83 Vseobecný súd tak musí overit, ci sa Komisia nedopustila pochybenia, ked prijala záver, ze zalobkyna vedela alebo nevyhnutne musela vediet, ze protisútazné kontakty, ktoré sú opísané v bodoch 68 az 81 vyssie, sú súcastou kartelovej dohody týkajúcej sa celého trhu s dodávkami autoskla v rámci EHP prostredníctvom koordinácie cenových politík, politík v oblasti zliav, ako aj stratégií dodávok pre zákazníkov s cielom udrzat celkovú stabilitu postavenia strán na uvedenom trhu, ktoré sprevádza pravidelné monitorovanie trhových podielov, ako aj systém opravných opatrení (pozri analogicky rozsudok Buchmann/Komisia, uz citovaný v bode 65 vyssie, body 118 az 122). 84 V tejto súvislosti treba v prvom rade uviest, ze v liste, ktorým sa oznamuje sporný kartel a ktorý Komisii zaslal nemecký advokát konajúci na úcet svojho klienta (pozri bod 4 vyssie), nebola zalobkyna predstavená ako podnik, ktorý sa podielal na karteli. 85 V druhom rade treba zdôraznit, ze Komisia v odôvodneniach 113 a 114 napadnutého rozhodnutia odkazuje na dve významné stretnutia klubu, ktoré sa konali 6. decembra 2001 a 10. júla 2002 a na ktorých tieto podniky vykonali celkové posúdenie fungovania sporného kartelu a nevyhnutné prispôsobenia potrebné na úcinné dodrziavanie ich tajnej dohody týkajúcej sa ich trhových podielov. Pri prílezitosti týchto stretnutí boli vyhotovené tabulky znázornujúce urcité výhlady alebo ciele týkajúce sa trhových podielov vsetkých troch podnikov. 86 Na jednej strane je vsak nesporné, ze zalobkyna sa nezúcastnila na nijakom z týchto dvoch stretnutí, hoci sa konali v období, pocas ktorého Komisia prijala záver o úcasti zalobkyne na porusení. Na druhej strane vo výhladových tabulkách týkajúcich sa trhových podielov, ktoré na týchto stretnutiach pripravili traja velkí výrobcovia, sa zalobkyna nespomína. 87 V tretom rade rukou písané poznámky skúmané v bodoch 72 az 80 vyssie neumoznujú prijat záver, ze by zalobkyna musela nevyhnutne pochopit, ze sa tým, ze mala na konci roka 2001, v roku 2002 a zaciatkom roka 2003 urcité protisútazné dvojstranné obchody so spolocnostami AGC/Splintex a Saint-Gobain, stala úcastníkom celkovej kartelovej dohody, ktorej úcelom bolo zabezpecit stabilitu trhových podielov úcastníkov uvedeného kartelu v rámci celého EHP. 88 Niektoré pasáze poznámok, ktoré vyhotovil jeden zamestnanec zalobkyne v novembri a decembri 2001, nesporne poskytujú nepriame dôkazy smerujúce k preukázaniu, ze zalobkyna vedela, ze existovali dohody medzi tromi velkými výrobcami autoskla presahujúce taliansky trh. Z poznámky z 19. novembra 2001 tak vyplýva, ze "pán [M.] súhlasí s dohodou Splintex-Soliver, kedze tieto spolocnosti majú uzavreté dohody so spolocnostami Saint-Gobain a Pilkington..." a z poznámky z 30. novembra 2001 vyplýva, ze "pán [M. sa chce] urcite zaoberat na takom stretnutí autosklom v rámci vsetkých krajín a nie iba v rámci Talianska". Z poznámky z 30. novembra 2001 tiez vyplýva, ze zalobkyna vedela o tom, ze pán M. pravdepodobne zamýslal rozsírit rokovanie na Európu, hoci v tej istej poznámke sa uvádza, ze zalobkyna dala pánovi D. pokyn, aby na stretnutí, ktoré s ním bolo dohodnuté na 4. december 2001, "rokoval iba o talianskom trhu". Navyse z poznámky z 12. decembra 2001 vyplýva, ze hoci sa toto stretnutie uskutocnilo, pán D. bol "velmi nepresný", pokial ide o predmet tohto stretnutia, a ze pri tejto prílezitosti "nebolo viac sporné stretnutie [medzi pánom S. B., riaditelom zalobkyne, a pánom M., riaditelom spolocnosti Splintex]". V tej istej poznámke pán H. uvádza svoj "dojem, [ze pán] D. a riesil s pánom [M.] iné otázky, ktoré nemali so [zalobkynou] nic spolocné". 89 Záznam telefonického rozhovoru z 29. mája 2002 odkazuje na "spoluprácu" medzi tromi velkými výrobcami autoskla v prípade styroch modelov vozidiel patriacich do dvoch skupín automobilového odvetvia, a to General Motors v prípade modelu Opel Frontera a Volkswagen v prípade modelov Audi A3, A6 a Volkswagen Passat. Vzhladom na povahu týchto kontaktov, ako aj kontext, v akom sa uskutocnili, zalobkyna mohla rozumne predpokladat, ze tieto dohody alebo spolupráce mali protisútaznú povahu. Zalobkyna navyse vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách uznala, ze významné zvysovania cien plochého skla, ktorým celila najmä zaciatkom roka 2001, boli pre nu znakom existencie protisútazných kontaktov medzi tromi velkými výrobcami autoskla. 90 Tieto skutocnosti vsak nestacia na preukázanie, ze zalobkyna poznala alebo nevyhnutne musela poznat vseobecný ciel stabilizácie trhu s autosklom, ktorý sledovali clenovia klubu prostredníctvom protisútazných postupov týkajúcich sa takmer vsetkých výrobcov automobilov. Odkazy na "dohody" alebo "spoluprácu" tak neposkytujú nijakú informáciu o povahe a rozsahu kartelovej dohody medzi tromi velkými výrobcami autoskla. Rovnako ani z odkazu na spoluprácu týkajúcu sa styroch modelov osobných vozidiel, v ktorom boli uvedené iba dve skupiny v automobilovom odvetví, nemozno vyvodit, ze by zalobkyna nevyhnutne mala poznat vseobecný rozsah kartelu v rozsahu, v akom sa týkal stabilizácie celého trhu, pricom taký odkaz by bolo mozné chápat tak, ze odráza presné protisútazné postupy týkajúce sa pridelenia urcitých zmlúv o dodávkach bez toho, aby zahrnoval vseobecný ciel zachovat trhové podiely úcastníkov. 91 Z týchto dôvodov na základe dôkazov predlozených Komisiou nemozno vôbec preukázat, ze by zalobkyna poznala alebo by nevyhnutne mala poznat základné pravidlá fungovania sporného kartelu, a to po prvé koordináciu cenových politík, politík v oblasti zliav, ako aj stratégií dodávok pre výrobcov automobilov, po druhé skutocnost, ze dvojstranné a trojstranné stretnutia sa medzi clenmi klubu pravidelne organizovali s cielom preskúmat dodrziavanie trhových podielov, ako aj konkrétne vykonávanie tajných dohôd, o ktorých sa rozhodlo na predchádzajúcich stretnutiach a ktoré sa týkali pridelenia zmlúv o daných dodávkach, a po tretie skutocnost, ze o opravných opatreniach vo forme kompenzácií na urcité zmluvy o dodávkach sa rozhodlo v prípade, ze sa pridelenie zmlúv o dodávkach nevykonalo, tak ako bolo stanovené, a to s cielom zarucit, ze celková situácia ponuky na úrovni EHP bude v súlade s dohodnutým rozdelením. 92 Poznámky, ktoré v roku 2003 vyhotovil zamestnanec spolocnosti AGC/Splintex, nemajú vplyv na tieto závery, kedze jednak tvoria interné poznámky spolocnosti AGC/Splintex a jednak v kazdom prípade obsahujú skutocnosti, na základe ktorých by bolo mozné preukázat, ze zalobkyna poznala alebo nevyhnutne musela poznat vseobecný rozsah a základné prvky sporného kartelu, tak ako boli opísané vyssie. 93 V stvrtom rade sa ziadatelka o zhovievavost vo svojom vyhlásení pre Komisiu z 19. decembra 2005 vyjadrila k niektorým poznámkam vyhotoveným pánom B., bývalým riaditelom predaja spolocnosti AGC/Splintex. V rámci tohto vyhlásenia ziadatelka o zhovievavost predstavila zalobkynu ako stranu mimo kartelovej dohody clenov klubu. Na rozdiel od toho, co tvrdí Komisia, vsak tento opis nebol urobený v súvislosti s pridelením konkrétnej zmluvy, ale v súvislosti s rozdelením trhových podielov uvedených clenov, pokial ide o výrobcu Fiat, tak ako sa uvádza v poznámkach vyhotovených pánom B. na stretnutí klubu, ktoré sa konalo 30. apríla 2002. Tento opis sa tak týkal nielen obdobia, v rámci ktorého Komisia stanovila úcast zalobkyne na porusení, ale aj jedného z výrobcov, vo vztahu ku ktorým Komisia identifikovala existenciu protisútazných kontaktov zalobkyne so spolocnostou AGC/Splintex, a to na základe rukou písaných poznámok, ktoré vyhotovil zamestnanec zalobkyne pocas novembra a decembra 2001, teda niekolko mesiacov pred konaním stretnutia z 30. apríla 2002. 94 Ziadatelka o zhovievavost okrem toho v tej istej pasázi svojich vyhlásení uviedla, ze ak zmluvu získal urcitý konkurent jedného z clenov klubu, pricom ziadatelka o zhovievavost v tejto súvislosti uviedla zalobkynu, potom také pridelenie zmluvy o dodávke neviedlo ku kompenzácii. Z tohto spisového materiálu tak vyplýva, ze v case, ked Komisia predsa len zistila úcast zalobkyne na jedinom a pokracujúcom porusení, ktorého sa týka napadnuté rozhodnutie, skutocnost, ze výrobca automobilov pridelil zalobkyni zmluvu o dodávkach, neviedla k uplatneniu kompenzacného systému medzi clenmi klubu. Ako vsak bolo pripomenuté najmä v bodoch 21 a 55 vyssie, uvedený systém mal významné miesto v rámci fungovania sporného kartelu, pretoze prispieval k realizácii ciela celkovej stabilizácie trhových podielov zúcastnených podnikov, a to napriek prípadu, ked nedoslo k rozdeleniu zmlúv o dodávkach, o ktorom sa predtým rozhodlo v rámci klubu. 95 V piatom rade tvrdenie Komisie, podla ktorého odkazy na zalobkynu obsiahnuté v poznámkach vyhotovených pri prílezitosti stretnutí, ktoré sa konali 27. októbra a 9. novembra 2000, smerovali k potvrdeniu nielen toho, ze traja velkí výrobcovia autoskla stanovili zalobkyni úlohu v rámci realizácie celkového plánu kartelovej dohody, ale aj toho, ze zalobkyna poznala alebo nevyhnutne mala poznat uvedený plán, nemozno prijat. 96 V tejto súvislosti treba uviest, ze dve stretnutia, na ktoré odkazuje Komisia, sú z obdobia viac ako jeden rok pred dátumom, ku ktorému Komisia stanovila úcast zalobkyne na spornom porusení. Zalobkyna navyse spochybnila, ze by sa zúcastnila na týchto rokovaniach alebo ze by ju niektorý z úcastníkov týchto rokovaní informoval o ich obsahu. Pokial ide o stretnutie z 9. novembra 2000, Komisia v odôvodnení 294 napadnutého rozhodnutia navyse uznala, ze neexistuje nijaký dôkaz, ze by poznámky týkajúce sa tohto stretnutia, v ktorých sa odkazuje na zalobkynu, boli vyhotovené zalobkynou a oznámené niektorým z úcastníkov týchto stretnutí v jej mene. 97 Vseobecný súd usudzuje, ze tieto odkazy na zalobkynu, ktoré sa nachádzajú v poznámkach vyhotovených este pred zaciatkom jej údajnej úcasti na porusení a pocas stretnutí, v prípade ktorých nie je preukázané, ze by sa ich zúcastnila, neumoznujú preukázat, ze zalobkyna poznala alebo nevyhnutne musela poznat vseobecný rozsah a podstatné vlastnosti spornej kartelovej dohody, ako boli zhrnuté v bode 55 vyssie. 98 V siestom rade, pokial ide o odkazy Komisie na výnatky z vyhlásení ziadatelky o zhovievavost, ktoré boli urobené na pojednávaní, treba konstatovat, ze tieto odkazy nemôzu spochybnit tento záver. Na jednej strane napadnuté rozhodnutie totiz neobsahuje nijaké konkrétne odôvodnenie, ktoré by vysvetlovalo, ako by uvedené výnatky, ci uz v spojení s rukou písanými poznámkami preskúmanými v bodoch 72 az 80 a 87 az 92 vyssie alebo samostatne, mohli preukázat, ze zalobkyna poznala alebo nevyhnutne musela poznat vseobecný rozsah a podstatné vlastnosti celkovej kartelovej dohody, ako aj skutocnost, ze kontakty, ktoré zalobkyna mala s konkurentmi v období od konca roka 2001 do marca 2003, boli súcastou realizácie kartelu. Na druhej strane v kazdom prípade tieto výnatky neumoznujú prijat taký záver. 99 Napokon v siedmom rade rozdiel, ktorý existuje medzi kontextom prejednávanej veci a kontextom vo veci, v ktorej bol vyhlásený rozsudok Sigma Tecnologie/Komisia, uz citovaný v bode 53 vyssie, ako nan poukázala Komisia, nie je v tejto veci rozhodujúci. 100 Nepochybne na rozdiel od prejednávanej veci vo veci Sigma Tecnologie/Komisia, ktorá sa týkala protisútazných postupov v sektore s izolovanými potrubiami, islo - ako uvádza Komisia - o dvojúrovnovú kartelovú struktúru, v danom prípade národnú a európsku. V tomto kontexte Vseobecný súd usúdil, ze Komisia nepreukázala, ze by Sigma Tecnologie pocas svojej úcasti na dohode na talianskom trhu vedela o protisútazných cinnostiach dalsích podnikov na európskej úrovni, alebo by ich mohla rozumne predpokladat (rozsudok Sigma Tecnologie/Komisia, uz citovaný v bode 53 vyssie, bod 44). 101 Neexistuje vsak dôvod na to, aby bolo uplatnenie zásady vykonanej v rozsudku Sigma Tecnologie/Komisia, uz citovanom v bode 53 vyssie, podla ktorej len samotná zhoda predmetu dohody, na ktorej sa podnik zúcastnil, a predmetu celkovej kartelovej dohody nestací na to, aby sa tomuto podniku pripísala úcast na celkovej kartelovej dohode, obmedzené na predpoklady kartelov, v rámci ktorých sa dohody uzatvárajú na rôznych geografických úrovniach (pozri v tomto zmysle rozsudok Buchmann/Komisia, uz citovaný v bode 65 vyssie, body 118 az 122; pozri tiez analogicky rozsudok Quinn Barlo a i./Komisia, uz citovaný v bode 63 vyssie, body 142 az 151). Jediné rozhodujúce kritérium na úcely preukázania úcasti podniku na celkovej kartelovej dohode spocíva totiz v preskúmaní, ci tento podnik pri úcasti na jednej alebo druhej dohode alebo na zosúladených postupoch vedel alebo musel vediet, ze sa tým zaclenil do uvedenej celkovej kartelovej dohody, pricom tak vyjadril svoje pristúpenie k tejto kartelovej dohode. 102 Z úvah uvedených v bodoch 84 az 98 vyssie vsak vyplýva, ze tento dôkaz Komisia v prejednávanej veci nepredlozila. V tejto súvislosti je irelevantné, ze sporný kartel bol organizovaný iba na úrovni EHP. 103 V tejto súvislosti treba tiez uviest, ze Komisia nepodporila svoje tvrdenie, podla ktorého na rozdiel od kartelu na talianskom trhu, o ktorý islo vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok Sigma Tecnologie/Komisia, uz citovaný v bode 53 vyssie, je málo pravdepodobné, ze by dvojstranné protisútazné rokovania zalobkyne s dvomi jej konkurentmi mohli mat zmysel, ak by neboli súcastou rozsiahlejsieho celkového plánu. Naproti tomu, ako uz bolo uvedené v bode 90 vyssie, bolo pochopitelné, ze s cielom pridelenia urcitých zmlúv o dodávkach bolo prijaté rozhodnutie o presných protisútazných postupoch bez toho, aby zahrnovalo vseobecný ciel stabilizácie trhových podielov úcastníkov takých postupov na trhu s autosklom v rámci EHP. 104 Skutocnosti, ktoré uviedla Komisia, preto nepredstavujú súbor dôkazov, ktorý by bol dostatocný na prijatie záveru, ze zalobkyna sa podielala na jedinom a pokracujúcom porusení zahrnujúcom troch velkých výrobcov autoskla, ktorého sa týka napadnuté rozhodnutie. 105 V tomto kontexte treba tiez zamietnut tvrdenie Komisie, podla ktorého sa zalobkyna verejne nedistancovala od obsahu stretnutí clenov klubu s cielom vyhnút sa zodpovednosti, ktorá je údajne spojená s jej úcastou na jedinom a pokracujúcom porusení, ktorého sa dopustili clenovia klubu. Také zistenie by totiz bolo relevantné iba vtedy, ak by Komisia uniesla dôkazné bremeno, ktoré znása, co nie je tento prípad (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora zo 6. januára 2004, BAI a Komisia/Bayer, [22]C-2/01 P a C-3/01 P, Zb. s. I-23, body 62 a 63). 106 Z toho vyplýva, ze prvému zalobnému dôvodu treba vyhoviet. O dôsledkoch nezákonnosti identifikovanej v rámci prvého zalobného dôvodu z hladiska zrusenia 107 Vzhladom na úvahy uvedené v bodoch 68 az 81 vyssie, podla ktorých sa zalobkyna zúcastnila na niektorých dvojstranných protisútazných rokovaniach so spolocnostami AGC/Splintex a Saint-Gobain v období od novembra 2001 do marca 2003, treba tiez z hladiska zrusenia preskúmat dôsledky nezákonnosti identifikovanej v rámci analýzy prvého zalobného dôvodu. 108 Clánok 264 prvý odsek ZFEÚ sa má vykladat v tom zmysle, ze akt, voci ktorému smeruje zaloba o neplatnost, treba vyhlásit za neplatný iba vtedy, ak je zaloba dôvodná (rozsudok Komisia/Verhuizingen Coppens, uz citovaný v bode 63 vyssie, bod 36). Samotná skutocnost, ze Vseobecný súd povazuje dôvod uvedený zalobkynou na podporu jej zaloby o neplatnost za dôvodný, mu neumoznuje automaticky zrusit napadnutý akt v celom rozsahu. Celkové zrusenie totiz nie je prípustné, ak je zrejmé, ze tento dôvod, ktorý sa týka výlucne osobitného aspektu napadnutého aktu, môze odôvodnit iba ciastocné zrusenie (pozri rozsudok Komisia/Verhuizingen Coppens, uz citovaný v bode 63 vyssie, bod 37 a tam citovanú judikatúru). 109 Ak sa teda podnik priamo zúcastnoval na jednom alebo niekolkých protisútazných správaniach tvoriacich jediné a pokracujúce porusenie, no nie je preukázané, ze svojím vlastným správaním zamýslal prispiet k vsetkým spolocným cielom, ktoré sledovali dalsí úcastníci kartelu, a ze mal vedomost o dalsích protiprávnych správaniach, ktoré zamýslali alebo uskutocnili uvedení úcastníci pri sledovaní tých istých cielov, alebo ich mohol rozumne predpokladat a bol ochotný prevziat z toho vyplývajúce riziko, Komisia je oprávnená pripisovat tomuto podniku zodpovednost iba za správania, na ktorých sa priamo zúcastnoval, a za správania zamýslané alebo uskutocnené dalsími úcastníkmi pri sledovaní tých istých cielov, aké sledoval tento podnik, a v prípade ktorých je preukázané, ze o nich vedel alebo ich mohol rozumne predpokladat a bol ochotný prevziat z toho vyplývajúce riziko (rozsudok Komisia/Verhuizingen Coppens, uz citovaný v bode 63 vyssie, bod 44). To by vsak neviedlo k zbaveniu tohto podniku zodpovednosti za správania, na ktorých sa nesporne zúcastnil alebo za ktoré mu môze byt skutocne pripísaná zodpovednost (rozsudok Komisia/Verhuizingen Coppens, uz citovaný v bode 63 vyssie, bod 45). 110 Takéto rozdelenie rozhodnutia Komisie, ktoré kvalifikuje celkový kartel ako jediné a pokracujúce porusenie, je vsak vhodné iba vtedy, ak na jednej strane bolo dotknutému podniku v správnom konaní umoznené oboznámit sa s tým, ze mu je vytýkaná nielen jedna úcast na uvedenom porusení, ale aj niektoré zo správaní tvoriacich porusenie, a bránit sa teda v tomto smere, a ak na druhej strane je uvedené rozhodnutie v tejto súvislosti dostatocne jasné (pozri v tomto zmysle rozsudok Komisia/Verhuizingen Coppens, uz citovaný v bode 63 vyssie, bod 46). 111 V prejednávanej veci Komisia v duplike tvrdí, ze získané dôkazy vo veci dvojstranných kontaktov medzi zalobkynou a spolocnostou AGC/Splintex, ako aj spolocnostou Saint-Gobain odhalujú existenciu zosúladených postupov, ktoré právo Únie v oblasti hospodárskej sútaze zakazuje. 112 Bez ohladu na prípadnú dôvodnost tohto tvrdenia vsak treba konstatovat, ze napadnuté rozhodnutie nekvalifikuje samostatne úcast zalobkyne na dvojstranných kontaktoch, ktoré mala so spolocnostami AGC/Splintex a Saint-Gobain v období od konca roka 2001 do marca 2003, ako porusenie clánku 81 ES. Komisia navyse v odôvodnení 498 napadnutého rozhodnutia usúdila, ze "[by bolo] neprirodzené rozdelit pokracujúce správanie [dotknutých podnikov], ktoré má jediný ciel, na viacero rôznych porusení, hoci práve naopak ide o jediné porusenie, ktoré sa postupne prejavilo tak dohodami, ako aj zosúladenými postupmi" (pozri analogicky rozsudok Súdneho dvora zo 4. júla 2013, Komisia/Aalberts Industries a i., C-287/11 P, bod 65). 113 V súlade so zásadami pripomenutými v bode 110 vyssie vsak súd Únie nemôze za takých okolností sám vykonat také posúdenie, pretoze by sa tým zasiahlo do právomocí, ktoré Komisii priznáva clánok 85 ES v súvislosti so stíhaním a trestaním porusení práva Únie v oblasti hospodárskej sútaze. 114 Za týchto podmienok a bez toho, aby bolo potrebné preskúmat dalsie zalobné dôvody, treba teda rozhodnút, ze clánok 1 písm. d) a clánok 2 písm. d) napadnutého rozhodnutia, zmeneného a doplneného opravným rozhodnutím K(2009) 863 v konecnom znení, sa zrusujú jednak v rozsahu, v akom sa v nich konstatuje úcast zalobkyne na protiprávnom karteli na trhu s autosklom v rámci EHP v období od 19. novembra 2001 do 11. marca 2003, a jednak v rozsahu, v akom bola zalobkyni z dôvodu tejto úcasti ulozená pokuta vo výske 4396000 eur. O trovách 115 Podla clánku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku Vseobecného súdu úcastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. 116 Kedze Komisia nemala vo veci úspech, je opodstatnené ulozit jej povinnost nahradit trovy konania v súlade s návrhom zalobkyne. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (druhá komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Clánok 1 písm. d) a clánok 2 písm. d) rozhodnutia Komisie K(2008) 6815 v konecnom znení z 12. novembra 2008 týkajúceho sa konania podla clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/39.125 - Autosklo), zmeneného a doplneného rozhodnutím Komisie K(2009) 863 v konecnom znení z 11. februára 2009, sa zrusujú jednak v rozsahu, v akom sa v nich konstatuje úcast spolocnosti Soliver NV na protiprávnom karteli na trhu s autosklom v rámci Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) v období od 19. novembra 2001 do 11. marca 2003, a jednak v rozsahu, v akom bola tejto spolocnosti z dôvodu tejto úcasti ulozená pokuta vo výske 4396000 eur. 2. Európska komisia je povinná nahradit trovy konania. Forwood Dehousse Schwarcz Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 10. októbra 2014. Podpisy Obsah Napadnuté rozhodnutie Konanie a návrhy úcastníkov konania Právny stav Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom O dôvodnosti argumentácie zalobkyne - Úvodné pripomienky a pripomenutie zásad - O protisútaznej povahe kontaktov medzi zalobkynou a niektorými konkurentmi - O úcasti zalobkyne na celkovej kartelovej dohode medzi clenmi klubu týkajúcej sa trhu s autosklom O dôsledkoch nezákonnosti identifikovanej v rámci prvého zalobného dôvodu z hladiska zrusenia O trovách __________________________________________________________________ ( [23]*1 ) Jazyk konania: holandcina. References 1. file:///tmp/lynxXXXX7TubPK/L91509-5395TMP.html#t-ECR_62009TJ0068_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2009:173:TOC 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2004:045:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:001:TOC 5. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999T?0028&locale=SK 6. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992C?0199&locale=SK 7. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992C?0235&locale=SK 8. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0185&locale=SK 9. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992C?0049&locale=SK 10. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0204&locale=SK 11. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0403&locale=SK 12. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005T?0018&locale=SK 13. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006T?0208&locale=SK 14. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0259&locale=SK 15. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006T?0385&locale=SK 16. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0295&locale=SK 17. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0198&locale=SK 18. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0105&locale=SK 19. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61986??0246&locale=SK 20. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61989T?0141&locale=SK 21. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61989T?0148&locale=SK 22. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001C?0002&locale=SK 23. file:///tmp/lynxXXXX7TubPK/L91509-5395TMP.html#c-ECR_62009TJ0068_SK_01-E0001