ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (druhá komora) z 27. marca 2014 ( [1]*1 ) "Hospodárska sútaz -- Kartely -- Európsky trh s automobilovým sklom -- Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 81 ES -- Dohody o rozdelení trhu a výmene citlivých obchodných informácií -- Nariadenie (ES) c. 1/2003 -- Námietka nezákonnosti -- Pokuty -- Retroaktívne uplatnenie usmernení k metóde stanovovania výsky pokút z roku 2006 -- Hodnota predaja -- Opakované porusovanie -- Dodatocná výska -- Pripísatelnost porusenia -- Maximálna výska pokuty -- Konsolidovaný obrat skupiny" Vo veciach T-56/09 a T-73/09, Saint-Gobain Glass France SA, so sídlom v Courbevoie (Francúzsko), Saint-Gobain Sekurit Deutschland GmbH & Co. KG, so sídlom v Aachene (Nemecko), Saint-Gobain Sekurit France SAS, so sídlom v Thourotte (Francúzsko), v zastúpení: pôvodne B. van de Walle de Ghelcke, B. Meyring, E. Venot a M. Guillaumond, neskôr B. van de Walle de Ghelcke, B. Meyring a E. Venot, advokáti, zalobkyne vo veci T-56/09, Compagnie de Saint-Gobain SA, so sídlom v Courbevoie, v zastúpení: P. Hubert a E. Durand, advokáti, zalobkyna vo veci T-73/09, proti Európskej komisii, v zastúpení: pôvodne A. Bouquet, F. Castillo de la Torre, M. Kellerbauer a N. von Lingen, neskôr A. Bouquet, F. Castillo de la Torre, M. Kellerbauer a F. Ronkes Agerbeek, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorú v konaní podporuje: Rada Európskej únie, v zastúpení: E. Karlsson a F. Florindo Gijón, splnomocnení zástupcovia, vedlajsí úcastník konania vo veci T-56/09, ktorých predmetom sú návrhy na zrusenie rozhodnutia Komisie K(2008) 6815 v konecnom znení z 12. novembra 2008 týkajúceho sa konania podla clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/39.125 - Automobilové sklo), ktoré bolo zmenené a doplnené rozhodnutím Komisie K(2009) 863 v konecnom znení z 11. februára 2009 a rozhodnutím C(2013) 1118 final z 28. februára 2013, v rozsahu, v akom sa týka zalobkýn, ako aj, subsidiárne, návrh na zrusenie clánku 2 tohto rozhodnutia, ktorým sa zalobkyniam ukladá pokuta, alebo dalej subsidiárne, návrhy na znízenie tejto pokuty, VSEOBECNÝ SÚD (druhá komora), v zlození: predseda komory N. J. Forwood (spravodajca), sudcovia F. Dehousse a J. Schwarcz, tajomník: C. Kristensen, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 11. decembra 2012, vyhlásil tento Rozsudok Okolnosti predchádzajúce sporu 1 Prejednávané zaloby sa týkajú zrusenia rozhodnutia Komisie K(2008) 6815 v konecnom znení z 12. novembra 2008 týkajúceho sa konania podla clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/39.125 - Automobilové sklo) (dalej len "napadnuté rozhodnutie"), zhrnutie ktorého bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie ([2]Ú. v. EÚ C 173, s. 13). V napadnutom rozhodnutí Komisia Európskych spolocenstiev predovsetkým konstatovala, ze urcité podniky, vrátane zalobkýn, porusili tieto ustanovenia tým, ze sa pocas rôznych období medzi marcom 1998 a marcom 2003 zúcastnili na súbore protisútazných dohôd a zosúladených postupov v sektore s automobilovým sklom v rámci EHP (clánok 1 napadnutého rozhodnutia). 2 Spolocnost Saint-Gobain Glass France SA, spolocnost Saint-Gobain Sekurit Deutschland GmbH & Co. KG a spolocnost Saint-Gobain Sekurit France SAS (dalej spolocne len "spolocnost Saint-Gobain"), zalobkyne vo veci T-56/09, sú spolocnostami pôsobiacimi v oblasti výroby, spracovania a distribúcie materiálov, vrátane automobilového skla. Tieto spolocnosti sú dcérskymi spolocnostami v 100 % vlastníctve spolocnosti Compagnie de Saint-Gobain SA (dalej len "Compagnie"), zalobkyne vo veci T-73/09. Pilkington Group Ltd zoskupuje, okrem iného, spolocnosti Pilkington Automotive Ltd, Pilkington Automotive Deutschland GmbH, Pilkington Holding GmbH a Pilkington Italia SpA (dalej len "Pilkington"). Pilkington, ktorá tiez podala zalobu o neplatnost proti napadnutému rozhodnutiu (vec T-72/09), je jedným z najväcsích svetových výrobcov skla a výrobkov na zasklievanie, a to najmä v automobilovom sektore. Soliver NV, ktorá podala zalobu o neplatnost toho istého rozhodnutia (vec T-68/09), je mensím výrobcom skla a pôsobí najmä v odvetví automobilového skla. 3 Asahi Glass Co. Ltd (dalej len "Asahi") je výrobcom skla, chemických výrobkov a elektronických súciastok so sídlom v Japonsku. Asahi vlastní 100 % podiel v belgickom sklárskom podniku Glaverbel SA/NV, ktorý je sám 100 % vlastníkom spolocnosti AGC Automotive France (dalej len "AGC"). AGC mala do 1. januára 2004 obchodné meno Splintex Europe SA (dalej len "Splintex"). Asahi, ktorá je jedným zo subjektov, ktorým je urcené napadnuté rozhodnutie, nepodala proti tomuto rozhodnutiu zalobu. 4 Vysetrovanie, ktoré viedlo k prijatiu napadnutého rozhodnutia sa zacalo po tom, co nemecký advokát konajúci na úcet anonymného klienta poskytol Komisii listy obsahujúce informácie týkajúce sa dohôd a zosúladených postupov rôznych podnikov pôsobiacich v odvetví výroby a distribúcie automobilového skla. 5 Vo februári a v marci 2005 vykonala Komisia kontroly v rôznych priestoroch zalobkýn, ako aj spolocností Pilkington, Soliver a AGC. Komisia v rámci týchto kontrol zabavila viaceré dokumenty a spisy. 6 V nadväznosti na tieto kontroly spolocnosti Asahi a Glaverbel, ako aj ich dotknuté dcérske spolocnosti (dalej spolocne len "ziadatelka o zhovievavost") podali ziadost o oslobodenie od pokuty alebo znízenie sumy pokuty na základe oznámenia Komisie o oslobodení od pokút a znízení pokút v prípadoch kartelov ([3]Ú. v. ES C 45, s. 3; Mim. vyd. 08/002, s. 155, dalej len "oznámenie o spolupráci z roku 2002"). Ziadost o podmienené oslobodenie od pokuty Komisia zamietla 19. júla 2006, pricom vsak ziadatelku o zhovievavost informovala, ze má v úmysle priznat jej 30 az 50 % znízenie pokuty, ktorá by jej bola obvykle ulozená, a to v súlade s bodom 26 oznámenia o spolupráci z roku 2002. 7 V období medzi 26. januárom a 2. februárom 2007 Komisia zaslala zalobkyniam, ako aj spolocnostiam Pilkington, Soliver, Asahi, Glaverbel a AGC, rôzne ziadosti o informácie na základe clánku 18 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 [ES] a 82 [ES] ([4]Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205). Dotknuté podniky odpovedali na tieto rôzne ziadosti. 8 Navyse, na základe toho istého clánku zaslala Komisia ziadosti o informácie viacerým automobilovým výrobcom, jednému talianskemu výrobcovi autobusov, ako aj dvom profesijným zdruzeniam v sklárskom priemysle, ktorí na tieto ziadosti tiez odpovedali. 9 Dna 18. apríla 2007 Komisia prijala oznámenie o výhradách týkajúce sa jediného a pokracujúceho porusenia spocívajúceho v dohodách alebo zosúladených postupoch medzi výrobcami automobilového skla s cielom rozdelit zmluvy o dodávkach pre automobilových výrobcov. Toto oznámenie o výhradách bolo dorucené zalobkyniam, ako aj spolocnostiam Pilkington, Soliver, Asahi, Glaverbel a AGC. Kazdý z týchto podnikov, ktorým bolo urcené toto oznámenie o výhradách, bol Komisiou vyzvaný, aby v tejto súvislosti predlozil svoje pripomienky. Vypocúvanie, na ktorom sa zúcastnili subjekty, ktorým bolo urcené uvedené oznámenie, sa konalo 24. septembra 2007. Napadnuté rozhodnutie 10 Komisia prijala napadnuté rozhodnutie 12. novembra 2008. Uviedla v nom predovsetkým, ze spolocnosti Saint-Gobain a Compagnie sa podielali na dohodách a zosúladených postupoch uvedených v bode 1 vyssie v období od 10. marca 1998 do 11. marca 2003 [clánok 1 písm. b) napadnutého rozhodnutia] a "spolocne a nerozdielne" im ulozila pokutu vo výske 896 miliónov eur [clánok 2 písm. b) napadnutého rozhodnutia]. 11 Ziadatelke o zhovievavost, ktorej úcast na porusení bola stanovená za obdobie od 18. mája 1998 do 11. marca 2003, bola ulozená pokuta vo výske 113,5 milióna eur [clánok 1 písm. a) a clánok 2 písm. a) napadnutého rozhodnutia]. 12 Pokial ide o spolocnost Pilkington, Komisia rozhodla, ze tento podnik sa podielal na sporných dohodách a zosúladených postupoch v období od 10. marca 1998 do 3. septembra 2002 [clánok 1 písm. c) napadnutého rozhodnutia]. Komisia tomuto podniku ulozila pokutu vo výske 370 miliónov eur [clánok 2 písm. c) napadnutého rozhodnutia]. 13 Nakoniec, pokial ide o spolocnost Soliver, Komisia usúdila, ze tento podnik sa podielal na porusení v období od 19. novembra 2001 do 11. marca 2003 [clánok 1 písm. d) napadnutého rozhodnutia]. Komisia ulozila tomuto podniku pokutu vo výske 4396000 eur [clánok 2 písm. d) napadnutého rozhodnutia]. 14 Komisia v napadnutom rozhodnutí vychádza zo zistenia, ze vlastnosti trhu s automobilovým sklom, a to najmä významné technické poziadavky, ako aj vysoký stupen inovácie, zvýhodnujú významných, integrovaných a nadnárodných dodávatelov. AGC, Pilkington a Saint-Gobain patria medzi hlavných svetových výrobcov automobilového skla a v case prijatia napadnutého rozhodnutia pokrývali priblizne 76 % svetového dopytu skla urceného pre trh s prvou montázou (montáz automobilového skla v továrni v rámci výroby vozidla). Komisia tiez uvádza významný objem obchodov medzi clenskými státmi a clenskými státmi Európskeho zdruzenia volného obchodu (EZVO), ktoré sú súcastou EHP v sektore s automobilovým sklom. Automobiloví výrobcovia rokovali o kúpnych zmluvách na dodávku automobilového skla v rámci EHP. 15 Z napadnutého rozhodnutia navyse vyplýva, ze dodávatelia automobilového skla, ktorých sa týkalo vysetrovanie Komisiou, priebezne sledovali svoje príslusné trhové podiely pocas obdobia porusenia, a to nielen prostredníctvom "pocítania vozidiel", t. j. vzhladom na pocet predajov podla modelu vozidla, ale tiez celkovo prostredníctvom pocítania vsetkých vozidiel spolocne bez ohladu na model. 16 Pilkington, Saint-Gobain a AGC sa zúcastnili trojstranných stretnutí, ktoré sa niekedy oznacovali ako "stretnutia klubu". Tieto stretnutia, pri organizácii ktorých sa tieto podniky striedali, sa konali v hoteloch v rôznych európskych mestách, v súkromných rezidenciách patriacich zamestnancom týchto podnikov, ako aj v priestoroch Groupement européen de producteurs de verre plat (GEPVP) (Európske zdruzenie výrobcov plochého skla) a v priestoroch "Associazione Nazionale degli Industriali del Vetro" ([Taliansko] Národné zdruzenie výrobcov skla) (dalej len "Assovetro"). 17 Medzi týmito konkurentmi boli organizované takisto dvojstranné stretnutia alebo kontakty s cielom rokovat o dodávkach automobilového skla pre aktuálne vyrábané alebo budúce modely. Tieto rôzne kontakty alebo stretnutia sa týkali posudzovania a sledovania trhových podielov, rozdelenia dodávok automobilového skla pre výrobcov a výmeny informácií o cenách, ako aj výmeny iných citlivých obchodných informácií a koordinácie stratégií týchto jednotlivých konkurentov v oblasti sadzieb a zásobovania zákazníkov. 18 Prvé z týchto dvojstranných stretnutí, na ktorom sa zúcastnili spolocnosti Saint-Gobain a Pilkington, sa konalo 10. marca 1998 v hoteli Hyatt Regency na letisku Charles-de-Gaulle v Parízi (Francúzsko). Prvé trojstranné stretnutie sa konalo na jar 1998 v Königswinter (Nemecko) v súkromnej rezidencii osoby zodpovednej za vtedajsích velkých zákazníkov spolocnosti Splintex (AGC). Týmto stretnutiam predchádzali od roku 1997 prieskumné kontakty, ktoré sa uskutocnili medzi spolocnostami Saint-Gobain a Pilkington, a ktorých cielom bola technická harmonizácia výroby tmavých okien týmito podnikmi, a to pokial ide o farbu, hrúbku a priepustnost svetla. Komisia vsak tieto kontakty do sporného kartelu nezahrnula, kedze sa v podstate týkali pokrocilej fázy v rámci výrobného procesu plochého skla pred jeho transformáciou na automobilové sklo. 19 Komisia v napadnutom rozhodnutí identifikovala takmer 90 stretnutí a kontaktov v období od jari 1998 do marca 2003. Posledné trojstranné stretnutie sa konalo 21. januára 2003, zatial co posledné dvojstranné stretnutie sa uskutocnilo v priebehu druhej polovice marca 2003, a to medzi spolocnostami Saint-Gobain a AGC. Úcastníci údajne pouzívali skratky alebo kódy na úcely svojej identifikácie v rámci týchto stretnutí a kontaktov. 20 Úcast spolocnosti Soliver na karteli zacala 19. novembra 2001 a trvala do 11. marca 2003. Od roku 2000 bola spolocnost Soliver kontaktovaná spolocnostou Saint-Gobain s cielom zúcastnit sa na spornom karteli. Pôvodní úcastníci kartelu, v tomto prípade spolocnosti Saint-Gobain, Pilkington a AGC, v tejto súvislosti vyuzili závislost spolocnosti Soliver od výrobcov hlavných surovín, kedze spolocnost Soliver nedisponovala samostatnými kapacitami na výrobu plochého skla. 21 Podla napadnutého rozhodnutia celkový plán kartelovej dohody spocíval v rozdelovaní dodávok automobilového skla medzi úcastníkov kartelu tak v súvislosti s existujúcimi zmluvami o dodávkach, ako aj v súvislosti s novými zmluvami. Cielom tohto plánu bolo udrzat stabilitu trhových podielov týchto úcastníkov kartelu. Na úcely dosiahnutia tohto ciela si úcastníci kartelu na týchto stretnutiach a prostredníctvom kontaktov uvedených v bodoch 16 az 20 vyssie vymienali informácie o cenách, ako aj dalsie citlivé údaje. Popri tom koordinovali svoje politiky urcovania cien a zásobovania zákazníkov. Predovsetkým zosúladovali svoje odpovede na ziadosti výrobcov automobilov k predlozeniu cenových ponúk tak, aby ovplyvnili ich výber dodávatela skla alebo dokonca niekolkých dodávatelov v prípade opakujúcich sa dodávok. Úcastníci kartelu v tejto súvislosti disponovali dvomi nástrojmi na úcely podpory pridelenia zmluvy o dodávke pre dohodnutého výrobcu, a to bud nepredlozením nijakej ponuky alebo predlozením ponuky s vyssími cenami, nez sú ceny uvedeného výrobcu. V prípade potreby sa rozhodlo o prijatí opravných opatrení vo forme kompenzácií priznávaných jednému alebo viacerým úcastníkom kartelu, aby sa zabezpecilo, ze celková situácia ponuky na úrovni EHP zostane v súlade s dohodnutým rozdelením. V prípade, ze by sa opravné opatrenia mali dotknút platných zmlúv o dodávkach, potom postup vyuzívaný konkurentmi na úcely úpravy rovnováhy trhových podielov spocíval v upozornení výrobcov automobilov, ze dodávka objednaných súciastok bola narusená technickým problémom alebo nedostatkom hlavných surovín, a v navrhnutí náhradného dodávatela. 22 Na úcely zachovania dohodnutého rozdelenia zmlúv sa úcastníci kartelu viackrát dohodli na znízeniach cien, ktoré sa priznávali automobilovým výrobcom v závislosti od dosiahnutej produktivity, alebo dokonca na prípadných zvýseniach cien uplatnovaných na modely vozidiel, ktorých úroven produkcie bola nizsia nez odhady. Rovnako sa v prípade potreby dohodli na obmedzení sprístupnovania informácií o svojich skutocných výrobných nákladoch automobilovým výrobcom s cielom zabránit prílis castým ziadostiam týchto výrobcov o znízenie cien. 23 Zosúladený postup, ktorého cielom bola stabilita trhových podielov, bol mozný najmä prostredníctvom transparentnosti trhu s dodávkami automobilového skla. Vývoj trhových podielov bol urcený na základe výrobných nákladov a odhadov budúceho predaja, pricom sa prihliadlo na existujúce zmluvy o dodávkach. 24 Komisia v napadnutom rozhodnutí uvádza, ze ziadatelka o zhovievavost potvrdila, ze najneskôr od roku 1998 sa zástupcovia spolocnosti Splintex podielali spolu s niektorými konkurentmi na cinnostiach, ktoré sú z hladiska práva hospodárskej sútaze protiprávne. Okrem toho skutocnost, ze Saint-Gobain nespochybnila správnost skutkových okolností uvedených v oznámení o výhradách, mala sa chápat ako súhlas tohto podniku s tým, ako Komisia opísala obsah týchto sporných stretnutí a kontaktov. 25 Napokon Pilkington, Saint-Gobain a AGC sa na stretnutí, ktoré sa konalo 6. decembra 2001, dohodli na novej metóde výpoctu na úcely rozdelenia a opätovného pridelenia zmlúv o dodávkach. 26 Komisia na základe tohto súboru dôkazov pripisuje spolocnostiam Saint-Gobain, Compagnie, Pilkington, ako aj ziadatelke o zhovievavost, zodpovednost za jediné a pokracujúce porusenie podla clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o EHP. 27 Podla Komisie dohody uzavreté medzi týmito stranami predstavujú v zmysle týchto ustanovení dohody alebo zosúladené postupy, ktoré narusili hospodársku sútaz na trhu s dodávkami automobilového skla. Toto porusenie bolo navyse jediné a pokracujúce, pretoze úcastníci kartelu vyjadrili svoju spolocnú vôlu správat sa na trhu daným spôsobom a prijali spolocný plán s cielom obmedzit svoju individuálnu obchodnú samostatnost tým, ze si rozdelili dodávky automobilového skla urceného do osobných áut a lahkých úzitkových vozidiel, ako aj tým, ze skreslovali ceny týchto okien s cielom zarucit celkovú stabilitu na trhu a udrzat na trhu umelo zvýsené ceny. Vysoký pocet a nepretrzitost týchto stretnutí a kontaktov v období piatich rokov viedli podla napadnutého rozhodnutia k tomu, ze vsetci velkí výrobcovia osobných áut a lahkých úzitkových vozidiel v EHP boli dotknutí kartelom. 28 Komisia sa navyse domnievala, ze nic nenasvedcovalo tomu, ze by dohody a zosúladené postupy medzi dodávatelmi automobilového skla viedli k zvýseniu efektívnosti alebo by podporovali technický alebo hospodársky pokrok v sektore s automobilovým sklom. Komisia teda vylúcila uplatnenie clánku 81 ods. 3 ES. 29 Pokial ide o oznacenie osôb, ktorým bolo napadnuté rozhodnutie urcené, Komisia zastávala predovsetkým názor, ze spolocnost Compagnie nepriamo vlastnila 100 % obchodný podiel v spolocnosti Saint-Gobain. Za týchto podmienok sa podla nej dalo predpokladat, ze spolocnost Compagnie mala rozhodujúci vplyv na obchodnú politiku spolocnosti Saint-Gobain. Tento rozhodujúci vplyv bol potvrdený dalsími skutocnostami, ako napríklad obchodnou struktúrou skupiny kontrolovanej priamo alebo nepriamo spolocnostou Compagnie (dalej len "skupina Saint-Gobain") a zlozením správnej rady spolocnosti Saint-Gobain. Vzhladom na to, ze spolocnost Compagnie nebola schopná tento predpoklad vyvrátit, Komisia dospela k záveru, ze spolu so spolocnostou Saint-Gobain predstavovala jediný podnik, ktorý sa zúcastnil porusenia, a ulozila teda spolocnosti Compagnie a spolocnosti Saint-Gobain povinnost zaplatit pokutu solidárne. 30 Pokial ide o dlzku trvania porusenia, Komisia usúdila, ze spolocnosti Saint-Gobain a Compagnie sa zúcastnili na porusení v období od 10. marca 1998 do 11. marca 2003. Úcast spolocnosti Pilkington bola stanovená za obdobie od 10. marca 1998 do 3. septembra 2002. Spolocnost Soliver sa zúcastnila na porusení v období od 19. novembra 2001 do 11. marca 2003. 31 Pokial ide o výpocet sumy pokút, Komisia najskôr urcila hodnotu predaja automobilového skla, ktorú v priamej alebo nepriamej súvislosti s porusením dosiahol kazdý zúcastnený podnik v rámci EHP. Komisia na tento úcel rozlisovala medzi viacerými obdobiami. Komisia v prípade obdobia, ktoré sa zacalo v marci 1998 a skoncilo 30. júna 2000, a ktoré bolo kvalifikované ako obdobie "posilnenia", usúdila, ze disponuje dôkazmi o porusení, len pokial ide o cast európskych automobilových výrobcov. Komisia pre toto obdobie preto stanovila predaj automobilového skla iba výrobcom, v prípade ktorých disponovala priamymi dôkazmi, ze sa ich kartel týkal. Co sa týka obdobia od 1. júla 2000 do 3. septembra 2002, Komisia zistila, ze výrobcovia, ktorých sa týkal kartel, predstavovali prinajmensom 90 % predajov v rámci EHP. Komisia tak prijala záver, ze v prípade tohto obdobia bolo potrebné zohladnit vsetky predaje automobilového skla v rámci EHP, ktoré dosiahli subjekty, ktorým je urcené rozhodnutie. Napokon na konci obdobia porusenia, teda v case medzi 3. septembrom 2002 a marcom 2003, sa cinnosti klubu spomalili v dôsledku odchodu spolocnosti Pilkington. Komisia sa preto v súvislosti s týmto obdobím rozhodla zohladnit iba predaje automobilovým výrobcom, v prípade ktorých disponovala priamymi dôkazmi o karteli. Následne bol pre kazdého dotknutého dodávatela automobilového skla stanovený rocný vázený priemer týchto hodnôt predajov tak, ze sa hodnoty vyssie uvedených predajov vydelili poctom mesiacov úcasti na porusení a výsledok tohto delenia sa vynásobil císlom dvanást. 32 Komisia následne uviedla, ze predmetné porusenie spocívajúce v rozdelení zákazníkov patrí medzi najzávaznejsie obmedzenia hospodárskej sútaze. Vzhladom na povahu porusenia, jeho geografický rozsah a kumulovaný trhový podiel podnikov zúcastnených na porusení Komisia na úcely stanovenia základnej sumy pokuty stanovila pomer 16 % hodnoty predajov kazdého zúcastneného podniku vynásobený poctom rokov úcasti na porusení. Základná suma pokút bola na úcely dosiahnutia odstrasujúceho úcinku navyse zvýsená o vstupné (vstupný poplatok) stanovené na 16 % hodnoty predajov. 33 Základná suma pokuty ulozenej spolocnostiam Saint-Gobain a Compagnie na základe ich spolocnej a nerozdielnej zodpovednosti bola zvýsená o 60 % z dôvodu opakovania porusenia. Pokial ide o výsku pokuty ulozenej spolocnosti Soliver, tá predstavovala 10 % obratu tejto spolocnosti v súlade s clánkom 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003. Ziadatelke o zhovievavost bolo priznané znízenie o 50 % výsky pokuty vzhladom na dôkazný materiál, ktorý odovzdala Komisii, a ktorý Komisii umoznili lepsie pochopit dokumenty zhromazdené pocas kontrol. 34 Dna 11. februára 2009 Komisia prijala rozhodnutie K(2009) 863 v konecnom znení, ktorým sa opravuje napadnuté rozhodnutie v súvislosti s obmedzeným poctom bodov. 35 Dna 28. februára 2013 Komisia prijala rozhodnutie C(2013) 1118 final, ktorým sa opravuje napadnuté rozhodnutie, pokial ide o zohladnenie predajov uskutocnených spolocnostou Saint-Gobain na [dôverné] pred 31. májom 1999 (dalej len "opravné rozhodnutie z 28. februára 2013"). Týmto rozhodnutím Komisia opravila výsku pokuty ulozenej zalobkyniam na 880 miliónov eur. Konanie a návrhy úcastnícok konania 36 Návrhom podaným do kancelárie Vseobecného súdu 13. februára 2009 podala spolocnost Saint-Gobain zalobu vo veci T-56/09. Návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 18. februára 2009, podala spolocnost Compagnie zalobu vo veci T-73/09. 37 Po ukoncení písomnej casti konania a v nadväznosti na ziadost spolocnosti Compagnie o opätovné zacatie konania vo veci T-73/09, predlozila neskôr uvedená dodatocnú ziadost, ktorá bola kancelárii dorucená 6. septembra 2010. Podaním doruceným do kancelárie 22. októbra 2010 Komisia predlozila svoje vyjadrenia k tejto dodatocnej ziadosti. 38 Vzhladom na to, ze zlozenie komôr Vseobecného súdu bolo zmenené, sudca spravodajca bol pridelený druhej komore, ktorej bola z tohto dôvodu táto vec pridelená. 39 Uznesením z 23. apríla 2012 predseda druhej komory po vypocutí úcastnícok konania rozhodol o spojení vecí T-56/09 a T-73/09 na úcely ústnej casti konania. 40 Prednesy úcastnícok konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Vseobecný súd polozil, boli vypocuté na pojednávaní z 11. decembra 2012. Úcastnícky konania boli pri tejto prílezitosti vyzvané, aby predlozili svoje vyjadrenia k prípadnému spojeniu vecí T-56/09 a T-73/09 na úcely rozsudku a uviedli, ze nemajú v tomto zmysle ziadne námietky. 41 Vo veci T-56/09 spolocnost Saint-Gobain navrhuje, aby Vseobecný súd: -- zrusil napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom sa týka spolocnosti Saint-Gobain, -- subsidiárne zrusil clánok 2 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom sa týka spolocnosti Saint-Gobain, -- subsidiárne znízil pokutu, ktorá jej bola v napadnutom rozhodnutí ulozená na primeranú výsku, -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 42 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: -- zamietol zalobu vo veci T-56/09 ako nedôvodnú, -- zaviazal spolocnost Saint-Gobain na náhradu trov konania. 43 Listom doruceným do kancelárie Vseobecného súdu dna 19. februára 2009 upravila spolocnost Saint-Gobain svoj návrh na zrusenie s cielom po prvé, pozadovat zrusenie znenia napadnutého rozhodnutia v znení rozhodnutia K(2009) 863 v konecnom znení z 11. februára 2009 a po druhé, subsidiárne, znízit sumu pokuty ulozenej v clánku 2 napadnutého rozhodnutia. 44 Podaním do kancelárie Vseobecného súdu zo 7. mája 2009 podala Rada Európskej únie návrh na vstup vedlajsieho úcastníka do konania na podporu návrhov Komisie vo veci T-56/09. Predseda siedmej komory Vseobecného súdu jej návrhu vyhovel uznesením zo 7. júla 2009. 45 Rada navrhuje, aby Vseobecný súd: -- zamietol zalobu vo veci T-56/09 ako nedôvodnú, -- primerane rozhodol o trovách konania. 46 Vo veci T-73/09 spolocnost Compagnie navrhuje, aby Vseobecný súd: -- zrusil napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom sa jej týka a vyvodil z tohto zrusenia dôsledky týkajúce sa sumy pokuty, -- subsidiárne, znízil sumu pokuty, ktorá jej bola ulozená v napadnutom rozhodnutí na základe spolocnej a nerozdielnej zodpovednosti so spolocnostou Saint-Gobain, -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 47 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: -- zamietol zalobu vo veci T-73/09 ako nedôvodnú, -- zaviazal spolocnost Compagnie na náhradu trov konania. 48 Po prijatí opravného rozhodnutia z 28. februára 2013, Komisia listom zo 7. marca 2013 poziadala Vseobecný súd o opätovné zacatie ústneho konania. 49 Po vypocutí názorov úcastnícok konania druhá komora Vseobecného súdu uznesením z 23. apríla 2013 rozhodla o opätovnom zacatí ústneho konania. 50 Listom z 30. júla 2013 spolocnost Saint-Gobain informovala Vseobecný súd, okrem iného, o úprave svojho návrhu zohladnujúc opravné rozhodnutie z 28. februára 2013. Spolocnost Saint-Gobain tvrdila, ze jej zaloba o neplatnost je nadalej odôvodnená a vyhlásila, ze ponecháva svoj návrh na náhradu trov konania Komisiou, pricom vsak subsidiárne predlozila návrh na ciastocnú náhradu trov konania Komisiou. Komisia predlozila svoje pripomienky k uvedenému opravnému rozhodnutiu a ku skutocnosti, ze spolocnost Saint-Gobain v liste z 30. júla 2013 upustila od jednej casti jedného z jej návrhov. Listami z 22. júla a 1. augusta 2013, Rada a spolocnost Saint-Gobain informovali Vseobecný súd o tom, ze v tomto zmysle nemajú ziadne pripomienky. 51 Ústna cast konania bola ukoncená 11. septembra 2013. Právny stav 52 Po vypocutí úcastnícok konania je dôvodné spojit prejednávané veci na úcely rozsudku v súlade s clánkom 50 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu. I - O predmete zaloby 53 V súlade s vyjadreniami zalobkýn na pojednávaní a po opätovnom zacatí ústnej casti konania, ako aj v súlade s vyjadreniami predlozenými Vseobecnému súdu spolocnostou Saint-Gobain v jej liste z 11. marca 2013, je potrebné zastávat názor, ze prejednávané zaloby smerujú proti napadnutému rozhodnutiu, v znení opravného rozhodnutia z 28. februára 2013, a smerujú tiez ku zruseniu uvedeného rozhodnutia, ako aj k tomu, aby Vseobecný súd znízil výsku pokuty, ktorá bola zalobkyniam ulozená na základe ich spolocnej a nerozdielnej zodpovednosti. II - O hlavných návrhoch smerujúcich ku zruseniu napadnutého rozhodnutia 54 V prvom rade je potrebné preskúmat návrhy na zrusenie, ktoré boli predlozené vo veci T-56/09. Niektoré návrhy a argumenty predlozené spolocnostou Saint-Gobain sa zhodujú s tými, ktoré predlozila spolocnost Compagnie vo veci T-73/09, a je teda vhodné preskúmat ich spolocne. Po druhé, je potrebné preskúmat osobitné argumenty zaloby o neplatnost podanej spolocnostou Compagnie, ktoré sa netýkajú ziadneho z návrhov predlozených spolocnostou Saint-Gobain. A - Vec T-56/09 55 Spolocnost Saint-Gobain v zásade odkazuje na sest zalobných dôvodov zalozených, po prvé na nezákonnosti nariadenia c. 1/2003; po druhé na porusení práva na obhajobu; po tretie na nedostatocnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia a nesprávnom výpocte pokuty; po stvrté na právnom pochybení pri rozhodnutí o zodpovednosti z porusenia spolocnosti Saint-Gobain spolocnostou Compagnie, na porusení zásad individualizácie trestu a prezumpcie neviny, ako aj na zneuzití právomoci; po piate na porusení zásad zákazu retroaktivity trestu a legitímneho ocakávania; a nakoniec po sieste, na neprimeranosti pokuty ulozenej spolocnosti Saint-Gobain. 1. O prvom zalobnom dôvode zalozenom na nezákonnosti nariadenia c. 1/2003 56 Vo svojom prvom zalobnom dôvode spolocnost Saint-Gobain namieta proti nezákonnosti nariadenia c. 1/2003, spocívajúcu v tom, ze toto nariadenie priznáva Komisii vo veciach porusenia clánku 81 ES vysetrovaciu ako aj sankcnú právomoc. Tento zalobný dôvod sa v podstate zhoduje so zalobným dôvodom predlozeným spolocnostou Compagnie vo veci T-73/09 a je teda potrebné preskúmat obidva spolocne. 57 Tento zalobný dôvod sa delí na dve casti. Po prvé takéto spojenie funkcií zo strany Komisie porusuje právo na prístup k nezávislému a nestrannému súdu. Po druhé právomoc Komisie prijímat na základe clánku 81 ES rozhodnutia ukladajúce sankcie nemôze byt v súlade so zásadou prezumpcie neviny. a) O prvej casti zalozenej na porusení práva na prístup k nezávislému a nestrannému súdu Tvrdenia úcastnícok konania 58 Spolocnost Saint-Gobain a spolocnost Compagnie v podstate tvrdia, ze spojenie vysetrovacej a sankcnej funkcie Komisie v rámci uplatnenia clánku 81 ES, tak ako je to upravené v nariadení c. 1/2003, je v rozpore s právom na prístup k nezávislému a nestrannému súdu, ktoré je základnou zárukou práva na spravodlivý proces zakotveného v clánku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ludských práv a základných slobôd, podpísaného v Ríme 4. novembra 1950 (dalej len "EDLP"), ako aj v clánku 47 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie. 59 Spolocnost Saint-Gobain predovsetkým tvrdí, ze sankcie ulozené Komisiou v tomto zmysle majú trestnoprávnu povahu nielen preto, ze zákaz stanovený v clánku 81 ES sa vztahuje na akýkolvek podnik a nielen na urcitú kategóriu podnikov, ale aj z dôvodu odstrasujúceho a represívneho ciela sankcií. Poznámka normotvorcu uvedená v clánku 23 ods. 5 nariadenia c. 1/2003, ze tieto sankcie nemajú trestnoprávnu povahu, nie je v tomto zmysle relevantná. Právo na prístup k nezávislému a nestrannému súdu sa teda v prejednávanej veci uplatní bez obmedzenia. 60 Z judikatúry pritom vyplýva, ze Komisia nemôze byt kvalifikovaná ako nezávislý a nestranný súd. 61 Neplatnost nariadenia c. 1/2003, ktorá z toho vyplýva, nie je spochybnená skutocnostou, ze osoby, ktorým je rozhodnutie Komisie ukladajúce sankciu urcené, môzu v rámci uvedeného nariadenia podat na Vseobecný súd zalobu o neplatnost uvedeného rozhodnutia. Z judikatúry Európskeho súdu pre ludské práva totiz vyplýva, ze zásady nezávislosti a nestrannosti musia byt dodrzané v konkrétnom stádiu ulozenia sankcie. 62 Pokial ide o tieto posledné otázky, spolocnost Saint-Gobain pripomína, ze len za výnimocných okolností, ktoré sa vyznacujú osobitnými poziadavkami efektívnosti a pruznosti porusení, môze byt právomoc prijímat rozhodnutie o opodstatnenosti obvinení spadajúcich do pôsobnosti clánku 6 ods. 1 EDLP delegovaná na správny orgán, ktorého rozhodnutia môzu byt napadnuté zalobou na súde vykonávajúcom neobmedzenú súdnu právomoc. Takéto okolnosti v prejednávanej veci nejestvujú. 63 Aj keby sa predpokladalo, ze predmetné sankcie nespadajú do tvrdého jadra trestného práva, bolo by potrebné povazovat obmedzenie práva na prístup k nezávislému a nestrannému súdu spôsobené systémom stíhania a trestania porusení práva EÚ v oblasti hospodárskej sútaze za porusenie zásad legitimity a proporcionality. Spojenie funkcií vyplývajúcich z tohto systému tak nie je mozné ospravedlnit ziadnym rizikom pretazenosti súdneho systému. Navyse, obmedzenie práva na prístup k nezávislému a nestrannému súdu je neprimerané nielen co sa týka závaznosti sankcií ulozených na základe clánku 81 ES a nariadenia c. 1/2003, ale aj charakteristík preskúmania vykonaného Vseobecným súdom v prípade zaloby. 64 V tomto zmysle spolocnost Saint-Gobain a spolocnost Compagnie tvrdia, ze v prípade, ak Vseobecný súd rozhodne o zalobách o neplatnost sankcných rozhodnutí prijatých Komisiou na základe clánku 81 ES, nevykonáva preskúmanie v rozsahu neobmedzenej súdnej právomoci v zmysle clánku 6 ods. 1 EDLP. Vseobecný súd totiz pri takomto preskúmaní iba overuje, ci nedoslo k nesprávnemu právnemu posúdeniu alebo prípadnému zneuzitiu právomoci. Je potrebné zohladnit tiez skutocnost, ze zaloba podaná na Vseobecný súd nemá vo vztahu k napadnutému rozhodnutiu odkladný úcinok. 65 Spolocnost Saint-Gobain namieta proti tvrdeniu Rady, ze námietka nezákonnosti nariadenia c. 1/2003 spochybnuje platnost clánku 83 ods. 2 ES. Toto ustanovenie Zmluvy totiz Komisii nepriznáva vysetrovaciu a súcasne sankcnú právomoc vo vztahu k poruseniu pravidiel hospodárskej sútaze, kedze tento výber bol zvolený normotvorcom. 66 Nakoniec spolocnost Compagnie tvrdí, ze problém, ktorý vzniká v súvislosti so spojením vysetrovacej a sankcnej právomoci do rúk Komisie, je potvrdený rozsudkom Európskeho súdu pre ludské práva z 11. júna 2009, Dubus SA/Francúzsko (c. 5242/04). 67 Komisia a Rada s týmito námietkami nesúhlasia. 68 Komisia nepopiera, ze podniky zúcastnujúce sa správneho kontrolného konania v oblasti hospodárskej sútaze, majú právo na prístup k nezávislému a nestrannému súdu, spochybnuje vsak názor, ze sa clánok 6 ods. 1 EDLP uplatnuje rovnakým spôsobom v oblasti trestného práva ako takého a v oblasti správnych sankcií. 69 Komisia v tomto zmysle pripomína, ze podla clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 nemajú sankcie prijaté na základe clánku 81 ES trestnoprávnu povahu. Tvrdí tiez, ze ako vyplýva z judikatúry súdov Európskej únie, nemôze byt povazovaná za súd, ktorý ukladá trestné sankcie. Z toho vyplýva, ze ked prijíma rozhodnutia na základe clánku 81 ods. 1 ES, clánok 6 EDLP sa na nu neuplatnuje v plnom rozsahu. Vseobecný súd vo svojom rozsudku z 8. júla 2008 vo veci Lafarge/Komisia (T-54/03, neuverejnený v Zbierke) rozhodol, ze spojenie vysetrovacích a sankcných funkcií do rúk Komisie v oblasti hospodárskej sútaze neobmedzuje ochranu základných práv. 70 Navyse, spolocnost Saint-Gobain nesprávne vyvodzuje z judikatúry Európskeho súdu pre ludské práva tri kumulatívne podmienky pre delegovanie sankcnej právomoci na správny orgán v oblastiach, ktoré nespadajú do tvrdého jadra trestného práva. Na jednej strane do tohto jadra nemusia spadat ani vysoké pokuty. Na strane druhej záruky stanovené v clánku 6 EDLP nebránia tomu, aby správny orgán mohol vykonávat sankcnú právomoc v oblastiach, ktoré sa nevyznacujú vysokým poctom porusení, ak je sledovaný ciel legitímny. Je pritom zjavné, ze úcinnost stíhania a sankcionovania porusení pravidiel hospodárskej sútaze sú legitímnym cielom. 71 Komisia navyse tvrdí, ze súdne preskúmanie vykonávané Vseobecným súdom má vsetky znaky preskúmania v rozsahu neobmedzenej súdnej právomoci v zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ludské práva. Platí to o to viac v oblasti pokút ukladaných za kartelové dohody, primeranost ktorých môze byt Vseobecný súd poziadaný overit na základe clánku 31 nariadenia c. 1/2003. V tomto zmysle je nepodstatné, ze Vseobecný súd doposial vyuzíval túto neobmedzenú súdnu právomoc len obmedzene s cielom znízit výsku pokút ulozených Komisiou. 72 Nakoniec, tento zalobný dôvod vzhladom na to, ze vyzaduje uznat, ze rozhodnutia Komisie konstatujúce a postihujúce porusenie práva hospodárskej sútaze nemajú záväznú ani vykonatelnú povahu, odporuje zásade, ze na rozhodnutia Komisie sa vztahuje prezumpcia platnosti, pokial nie sú zrusené alebo vzaté spät, ako aj zásade stanovenej v clánku 242 ES, podla ktorej nemá zaloba o neplatnost voci napadnutému aktu v zásade odkladný úcinok. 73 Rada predkladá v zásade podobnú argumentáciu, akou je argumentácia Komisie. Osobitne tvrdí, ze sankcný systém zavedený nariadením c. 1/2003 nespadá do trestného práva a ze sa teda clánok 6 ods. 1 EDLP na prejednávanú vec neuplatnuje. Rada dalej tvrdí, ze námietkou nezákonnosti, ktorú spolocnost Saint-Gobain predkladá, sa táto spolocnost v podstate snazí spochybnit platnost clánku 83 ods. 2 ES v rozsahu, v akom toto ustanovenie stanovuje, ze je na normotvorcovi, aby vymedzil príslusné úlohy Komisie a Súdneho dvora Európskej únie v oblasti stíhania a sankcionovania porusení hospodárskej sútaze. Súd Európskej únie vsak nemá právomoc vyjadrovat sa k platnosti ustanovení primárneho práva. 74 Nakoniec, pokial ide o tvrdenie spolocnosti Compagnie odvodené z rozsudku Európskeho súdu pre ludské práva vo veci Dubus SA/Francúzsko, uvedeného v bode 66 vyssie, okolnosti, ktoré viedli k vydaniu uvedeného rozsudku, sa lísia od okolností prejednávanej veci. Uvedený rozsudok sa totiz týkal spojenia vysetrovacích a sankcných funkcií do rúk bankovej komisie vo Francúzsku, ktorej rozhodnutia mali povahu súdnych rozhodnutí. Komisia vsak nemôze byt ako taká povazovaná za súd v zmysle clánku 6 EDLP. Posúdenie Vseobecného súdu 75 Vseobecný súd zastáva názor, bez toho aby bolo potrebné rozhodnút o námietke neprípustnosti tohto zalobného dôvodu vznesenej Komisiou vo veci T-73/09, ze prvá cast prvého zalobného dôvodu je nedôvodná, tak ako to vyplýva z judikatúry týkajúcej sa vecí, v ktorých bola napadnutá platnost nariadenia Rady c. 17 zo 6. februára 1962, prvé nariadenie, ktorým sa vykonávajú clánku [81 ES] a [82 ES] ([5]Ú. v. ES 13, s. 204) (pozri v tomto zmysle rozsudky Vseobecného súdu zo 14. mája 1998, Enso Espańola/Komisia, [6]T-348/94, Zb. s. II-1875, body 55 az 65; z 11. marca 1999, Aristrain/Komisia, [7]T-156/94, Zb. s. II-645, body 23 az 40 a Lafarge/Komisia, uz citovaný v bode 69 vyssie, body 36 az 47). 76 Je potrebné najskôr pripomenút, ze právo na spravodlivý proces zarucené v clánku 6 ods. 1 EDLP predstavuje vseobecnú zásadu práva Únie, ktorá je v súcasnosti zakotvená v clánku 47 druhý pododsek Charty základných práv. 77 Navyse, podla ustálenej judikatúry nie je Komisia "súdom" v zmysle clánku 6 EDLP (rozsudky Súdneho dvor z 29. októbra 1980, Van Landewyck a i./Komisia, [8]209/78 az 215/78 a 218/78, Zb. s. 3125, bod 81 a zo 7. júna 1983, Musique diffusion française a i./Komisia, [9]100/80 az 103/80, Zb. s. 1825, bod 7), ani v zmysle clánku 47 druhý pododsek Charty základných práv. Okrem toho, clánok 23 ods. 5 nariadenia c. 1/2003 výslovne stanovuje, ze rozhodnutia, v ktorých Komisia ukladá pokuty za porusenie práva hospodárskej sútaze, nemajú trestnoprávnu povahu. 78 Vzhladom na povahu predmetných porusení, ako aj na povahu a stupen prísnosti sankcií, ktoré sú s tým spojené, sa právo na spravodlivý proces uplatnuje najmä na konania týkajúce sa porusenia pravidiel hospodárskej sútaze uplatnitelných na podniky, ktorých výsledkom môze byt ulozenie pokút alebo penále (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora zo 17. decembra 1998, Baustahlgewebe/Komisia, [10]C-185/95 P, Zb. s. I-8417, body 20 a 21 a z 3. septembra 2009, Papierfabrik August Koehler a i./Komisia, [11]C-322/07 P, C-327/07 P a C-338/07 P, Zb. s. I-7191, bod 143). 79 Európsky súd pre ludské práva mal v rozsudku A. Menarini Diagnostics srl./Taliansko z 27. septembra 2011 (c. 43509/08) prílezitost spresnit podmienky, za akých pokuta, ktorá vzhladom na svoju výsku a svoj preventívny a represívny úcel spadá do trestnoprávnej oblasti, môze byt ulozená správnym orgánom, ktorý nesplna vsetky poziadavky stanovené v clánku 6 ods. 1 EDLP. V uvedenom rozsudku islo o taliansky systém trestného konania porusujúceho právo hospodárskej sútaze. Európsky súd pre ludské práva v zásade uviedol, ze dodrzanie clánku 6 ods. 1 EDLP nevylucuje, aby mohol byt trest ulozený správnym orgánom disponujúcim právomocou ukladat sankcie v oblasti práva hospodárskej sútaze, ak rozhodnutie prijaté neskôr uvedeným orgánom môze byt následne preskúmané súdnym orgánom s neobmedzenou súdnou právomocou. Medzi charakteristické crty, ktorými sa vyznacuje taký orgán, patrí aj moznost zmenit akúkolvek cast rozhodnutia vydaného orgánom nizsieho stupna tak zo skutkového, ako aj z právneho hladiska. Preskúmanie vykonávané sudcom sa tak nemôze obmedzovat na overenie "procesnej" zákonnosti rozhodnutí, ktoré preskúmava, pretoze sudca musí mat moznost posúdit primeranost volby uskutocnenej orgánom pre hospodársku sútaz a overit jeho technické hodnotenie. 80 Je potrebné pritom konstatovat, ze preskúmanie vykonané Vseobecným súdom vo vztahu k rozhodnutiam, v ktorých Komisia ukladá sankcie za porusenia práva Únie v oblasti hospodárskej sútaze, zodpovedá uvedeným poziadavkám. 81 Najskôr je v tomto zmysle potrebné zdôraznit, ze právo Únie zveruje Komisii úlohu dohladu, ktorá zahrnuje úlohu vysetrovat konania porusujúce clánok 81 ods. 1 ES a clánok 82 ES, pricom je Komisia povinná v rámci tohto správneho konania dodrziavat procesné záruky stanovené právom Únie. Nariadenie c. 1/2003 jej okrem toho priznáva právomoc rozhodnutiami ukladat penazné sankcie podnikom a ich zdruzeniam, ktoré úmyselne alebo z nedbanlivosti uvedené ustanovenia porusili. 82 Okrem toho, poziadavka na úcinné súdne preskúmanie kazdého rozhodnutia, v ktorom Komisia konstatuje a sankcionuje porusenie pravidiel hospodárskej sútaze, predstavuje vseobecnú zásadu práva Únie, ktorá vyplýva zo spolocných ústavných tradícií clenských státov (rozsudok Enso Espańola/Komisia, uz citovaný v bode 75 vyssie, bod 60). Táto zásada je teraz zakotvená v clánku 47 Charty základných práv (rozsudky Súdneho dvora z 22. decembra 2010, DEB, [12]C-279/09, Zb. s. I-13849, body 30 a 31, a z 28. júla 2011, Samba Diouf, [13]C-69/10, Zb. s. I-7151, bod 49). 83 Z judikatúry pritom vyplýva, ze súdne preskúmanie rozhodnutí prijatých Komisiou s cielom penalizovat porusenie pravidiel hospodárskej sútaze, upravené v Zmluvách a doplnené v nariadením c. 1/2003, je v súlade s uvedenou zásadou (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 8. decembra 2011, KME Germany a i./Komisia, [14]C-272/09 P, Zb. s. I-12789, bod 106 a Chalkor/Komisia, [15]C-386/10 P, Zb. s. I-13085, bod 67). 84 Po prvé Vseobecný súd je nezávislým a nestranným súdom zriadeným rozhodnutím Rady 88/591/EZUO, EHS, Euratom, z 24. októbra 1988, o zriadení Súdu prvého stupna Európskych spolocenstiev (Ú. v. L 319, s. 1, oprava Ú. v. 1989 L 241, s. 4). Ako vyplýva z tretieho odôvodnenia uvedeného rozhodnutia, Vseobecný súd bol zriadený s cielom zlepsit súdnu ochranu záujmov jednotlivcov v prípade zalôb vyzadujúcich blizsie preskúmanie zlozitých skutocností. 85 Po druhé Vseobecný súd na základe clánku 3 ods. 1 písm. c) rozhodnutia 88/591 vykonáva právomoc zverenú Súdnemu dvoru Zmluvami a aktmi prijatými na ich vykonanie, najmä vo veciach zalôb "podaných proti orgánu... fyzickými alebo právnickými osobami na základe clánku [230] ods. 2 a týkajúcich sa uplatnovania pravidiel hospodárskej sútaze vztahujúcich sa na podniky". V súvislosti so zalobami podla clánku 23 ES je potrebné preskúmanie zákonnosti rozhodnutí Komisie, ktorým je fyzickým alebo právnickým osobám pricítané porusenie pravidiel hospodárskej sútaze a z tohto dôvodu je im ulozená pokuta, povazovat za úcinné súdne preskúmanie tohto rozhodnutia. Dôvody, na ktoré fyzické alebo právnické osoby môzu na podporu svojho návrhu na zrusenie odkazovat, sú totiz spôsobilé umoznit Vseobecnému súdu posúdit opodstatnenost obvinení z právneho, ako aj zo skutkového hladiska, vznesených Komisiou v oblasti hospodárskej sútaze. 86 Po tretie v súlade s clánkom 31 nariadenia c. 1/2003 je preskúmanie zákonnosti stanovené v clánku 230 ES doplnené preskúmaním v rozsahu neobmedzenej súdnej právomoci, v rámci ktorej môze súd nad rámec preskúmania zákonnosti sankcie nahradit posúdenie Komisie vlastným posúdením, a ulozené pokuty alebo penále tak zrusit, znízit alebo zvýsit (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 15. októbra 2002, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, C-238/99 P, C-244/99 P, C-245/99 P, C-247/99 P, C-250/99 P ŕ [16]C-252/99 P a C-254/99 P, Zb. s. I-8375, bod 692). 87 Z toho vyplýva, ze tvrdenie spolocnosti Saint-Gobain a spolocnosti Compagnie, podla ktorého je napadnuté rozhodnutie protiprávne z jednoduchého dôvodu, a to ze bolo prijaté v rámci systému upravujúceho spojenie vysetrovacích a sankcných funkcií Komisiou vo veciach porusenia clánku 81 ES, je nedôvodné a prvá cast zalobného dôvodu musí byt preto zamietnutá. b) O druhej casti zalozenej na porusení zásady prezumpcie neviny Tvrdenia úcastnícok konania 88 V druhej casti spolocnost Saint-Gobain a spolocnost Compagnie tvrdia, ze napadnuté rozhodnutie odporuje zásade prezumpcie neviny zakotvenej v clánku 6 ods. 2 EDLP a v clánku 48 Charty základných práv, pretoze bolo prijaté správnym orgánom, ktorý nie je nezávislým a nestranným súdom a navyse prípadná zaloba proti uvedenému rozhodnutiu podaná na Vseobecný súd nemá odkladný úcinok. 89 Podla spolocnosti Saint-Gobain nie je mozné toto porusenie, ktoré spocíva na nezákonnosti nariadenia c. 1/2003, vylúcit len z toho dôvodu, ze Vseobecný súd dospel k nesprávnemu záveru, ze uvedené nariadenie neporusuje právo na prístup k nezávislému a nestrannému súdu kvôli tomu, ze osoby, ktorým je rozhodnutie Komisie konstatujúce porusenie clánku 81 ES urcené, môzu toto rozhodnutie napadnút na Vseobecnom súde. Aj v takomto prípade by totiz bolo zavinenie osôb, ktorým bolo uvedené rozhodnutie urcené, právoplatne preukázané az k dátumu potvrdenia tohto rozhodnutia Vseobecným súdom v rámci konania o zalobe o neplatnost. 90 Nakoniec, Komisia nesprávne odkazuje na práva osôb, ktorým je rozhodnutie konstatujúce porusenie práva hospodárskej sútaze urcené a ktoré sa snazia o zrusenie tohto rozhodnutia, poskytnút Komisii bankovú záruku namiesto okamzitého zaplatenia pokuty. Okrem toho, ze takáto moznost spadá pod neobmedzenú diskrecnú právomoc Komisie, nic nemení na skutocnosti, ze rozhodnutie zacína mat úcinky pred rozhodnutím Vseobecného súdu. 91 Za týchto podmienok Komisia právoplatne nepreukázala porusenie pravidiel hospodárskej sútaze spolocnostou Saint-Gobain a spolocnostou Compagnie a je teda potrebné zrusit napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom sa týka týchto spolocností. 92 Komisia a Rada s týmito námietkami nesúhlasia. 93 Komisia pripomína, ze na základe ustálenej judikatúry sa podnik vysetrovaný z dôvodu porusenia pravidiel Únie v oblasti hospodárskej sútazi povazuje za nevinný do doby, kým Komisia jeho úcast na takomto protiprávnom konaní nepreukáze. Rada dodáva, ze v prejednávanej veci nedoslo k poruseniu zásady prezumpcie neviny, pretoze konecné rozhodnutie o existencii porusenia a jeho prisúdení spolocnosti Saint-Gobain neexistuje dovtedy, kým Vseobecný súd nerozhodne. 94 Navyse, podla Komisie, tvrdenie spolocnosti Sain-Gobain predkladá námietku protiprávnosti clánku 242 ES, na ktorého základe zaloby podané na Súdnom dvore nemajú odkladný úcinok. Súdy Európskej únie vsak nie sú oprávnené rozhodovat o platnosti ustanovení primárneho práva. 95 Komisia nakoniec odkazuje na skutocnost, ze bez ohladu na neexistenciu odkladného úcinku prejednávanej zaloby na napadnuté rozhodnutie mohla zalobkyna namiesto predbezného zaplatenia pokuty zlozit bankovú záruku. Táto moznost odráza okrem iného skutocnost, ze porusenie pravidiel hospodárskej sútaze nie je este stále do okamihu, kedy Súdny dvor konanie ukoncí, preukázané nezávislým a nestranným súdom a skutocnost, ze výsku pokuty nie je mozné povazovat za konecnú pred ukoncením súdneho konania. Posúdenie Vseobecným súdom 96 V rámci tejto druhej casti zalobného dôvodu spolocnost Saint-Gobain a spolocnost Compagnie v zásade tvrdia, ze vzhladom na to, ze Komisia nie je nezávislým a nestranným súdom, nie je schopná právoplatne preukázat zavinenie podnikov, ktoré sa podla jej názoru podielali na porusení clánku 81 ES. Sankcie, ktoré ukladá na základe clánku 81 ods. 1 ES, sú teda prijaté v rozpore so zásadou prezumpcie neviny. 97 Z ustálenej judikatúry vyplýva, ze vzhladom na povahu predmetných porusení, ako aj na povahu a stupen prísnosti sankcií za tieto porusenia, sa zásada prezumpcie neviny, teraz zakotvená v clánku 48 ods. 1 Charty základných práv, uplatnuje najmä na konania týkajúce sa porusenia pravidiel hospodárskej sútaze uplatnitelných na podniky, ktorých výsledkom môze byt ulozenie pokút alebo penále (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 8. júla 1999, Hüls/Komisia, [17]C-199/92 P, Zb. s. I-4287, body 149 a 150, a Montecatini/Komisia, [18]C-235/92 P, Zb. s. I-4539, body 175 a 176; rozsudok Súdu prvého stupna z 25. októbra 2005, Groupe Danone/Komisia, [19]T-38/02, Zb. s. II-4407, bod 216). 98 Rozsah tejto zásady je spresnený ustálenou judikatúrou. 99 Prezumpcia neviny implikuje, ze ktorákolvek obvinená osoba sa povazuje za nevinnú, az kým jej vina nie je zákonne preukázaná. Tejto zásade teda odporuje akékolvek formálne konstatovanie, a dokonca aj akékolvek naznacenie zodpovednosti osoby obvinenej z daného porusenia v rozhodnutí, ktorým sa koncí konanie, bez toho, aby táto osoba mohla vyuzit vsetky záruky bezne poskytované pri výkone práva na obhajobu v rámci konania, ktoré riadne prebieha a v rámci ktorého je vydané rozhodnutie o veci samej (rozsudok Súdneho dvora zo 6. októbra 2005, Sumitomo Chemical a Sumika Fine Chemicals/Komisia, [20]T-22/02 a T-23/02, Zb. s. II-4065, bod 106). 100 Komisia musí preukázat zistené porusenia a predlozit dôkazy, ktoré z právneho hladiska dostatocne preukazujú existenciu skutocností zakladajúcich porusenie (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 27. septembra 2006, Dresdner Bank a i./Komisia, T-44/02 OP, T-54/02 OP, T-56/02 OP, T-60/02 OP a T-61/02 OP, Zb. s. II-3567, bod 59 a tam citovanú judikatúru). Komisia je tak na úcely odôvodnenia konstatovania, ze doslo k poruseniu, povinná predlozit dostatocne presné a zhodujúce sa dôkazy (pozri rozsudky Súdu prvého stupna zo 6. júla 2000, Volkswagen/Komisia, [21]T-62/98, Zb. s. II-2707, body 43 a 72 a tam citovanú judikatúru, a z 5. októbra 2011, Groupe Danone/Komisia, [22]T-38/06, Zb. s. II-4407, bod 129). 101 Poziadavkou týkajúcou sa dodrziavania prezumpcie neviny sa musia riadit aj súdy EÚ pri preskúmaní rozhodnutí, v ktorých Komisia konstatuje porusenie clánku 81 ES. Akákolvek pochybnost súdu musí byt na prospech podniku, ktorému bolo rozhodnutie urcené, a ktorým sa konstatuje porusenie. Súd preto nemôze dospiet k záveru, ze Komisia z právneho hladiska dostatocne preukázala predmetné porusenie, ak má v tejto súvislosti nadalej akékolvek pochybnosti, osobitne v rámci konania o neplatnost rozhodnutia, ktorým sa ukladá pokuta (rozsudok Dresdner Bank a i./Komisia, uz citovaný v bode 100 vyssie, bod 60). 102 Z vyssie uvedených bodov 99 a 101 tak vyplýva, ze zásada prezumpcie neviny nebráni tomu, aby bola zodpovednost osoby obvinenej z predmetného porusenia pravidiel hospodárskej sútaze EÚ preukázaná na základe konania vedeného v súlade s podmienkami stanovenými v ustanoveniach clánku 81 ES, nariadení c. 1/2003, ako aj nariadení Komisie (ES) c. 773/2004 zo 7. apríla 2004, ktoré sa týka vedenia konania Komisiou podla clánkov 81 [ES] a 82 [ES] ([23]Ú. v. EÚ L 123, s. 18; Mim. vyd. 08/003, s. 81) a v rámci ktorého tak mohlo byt právo na obhajobu v plnom rozsahu vykonané. 103 Vzhladom na to, ze sankcná právomoc priznaná Komisii vo veciach porusenia clánku 81 ES vo svojej podstate neodporuje zásade prezumpcie neviny, námietka zalozená na neexistencii odkladného úcinku zaloby podanej na Vseobecnom súde proti rozhodnutiu ukladajúcemu sankcie za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze EÚ, je neúcinná. Za týchto okolností nie je nadalej nutné zaoberat sa otázkou, ci, tak ako tvrdí Rada, takáto námietka v skutocnosti predstavuje námietku nezákonnosti clánku 242 ES. 104 V kazdom prípade je potrebné uviest, ze Európsky súd pre ludské práva vo svojom rozsudku Janosevic/Svédsko z 23. júla 2002 (Zbierka rozsudkov a rozhodnutí, 2002-VII, s. 1, § 106 az 110) rozhodol, ze právo na prezumpciu neviny v zásade nebráni tomu, aby sankcie trestnoprávnej povahy prijaté správnym orgánom mohli byt vykonané skôr, nez sa stanú konecnými, v nadväznosti na konanie o zalobe pred súdom, za predpokladu, ze je takýto výkon uskutocnený v primeraných medziach zabezpecujúcich spravodlivú rovnováhu medzi predmetnými záujmami a ze pôvodná situácia potrestanej osoby môze byt v prípade úspechu jej zaloby obnovená. Zalobkyne vsak nepredlozili ziadny argument, ktorý by viedol k záveru, ze systém stíhania a trestania porusení pravidiel hospodárskej sútaze EÚ, tak ako je upravený v nariadení c. 1/2003 a uskutocnovaný predovsetkým Komisiou, týmto poziadavkám nevyhovuje. 105 Vzhladom na predchádzajúci rozbor a bez toho, aby bolo dotknuté preskúmanie dodrzania poziadaviek spomenutých v prejednávanej veci vo vyssie uvedených bodoch 97 az 101, v rámci ostatných zalobných dôvodov, je teda potrebné druhú cast zamietnut ako nedôvodnú, a teda v plnom rozsahu zamietnut prvý zalobný dôvod zalozený na námietke nezákonnosti bez toho, aby bolo potrebné rozhodnút o prípustnosti tejto námietky. 2. O druhom zalobnom dôvode zalozenom na porusení práva na obhajobu a) Tvrdenia úcastnícok konania 106 Svojím druhým zalobným dôvodom spolocnost Saint-Gobain tvrdí, ze Komisia sa dopustila porusenia jej práva na obhajobu, ked prijala napadnuté rozhodnutie bez toho, aby skôr uvedená mala prílezitost vyjadrit sa k spôsobu výpoctu pokuty, ktorá bola nakoniec stanovená. Pri výpocte pokuty tak Komisia pouzila niekolko faktorov, o ktorých spolocnost Saint-Gobain nebola informovaná, najmä hodnotu predajov súvisiacich s porusením. Informácie obsiahnuté v oznámení o výhradách neumoznili spolocnosti Saint-Gobain vyjadrit sa úcelne v tomto zmysle, zatial co hodnota predajov predstavuje skutkovú okolnost, ktorá je na úcely výpoctu pokuty urcujúca a ktorá musí byt v súlade s clánkom 6 ods. 1 EDLP prejednaná kontradiktórne. V uvedenom oznámení totiz neboli obsiahnuté informácie týkajúce sa predajov pouzitých pre výpocet základnej výsky pokuty a informácie o metóde, ktorú má Komisia v úmysle pouzit na oznacenie rozhodných predajov. Tento dokument nespomínal ani mieru závaznosti, z ktorej bude Komisia vychádzat, ani spôsob, akým by mohla prizerat na opakované porusenie. 107 Ziadna z doplnujúcich ziadostí o informácie týkajúcich sa stanovenia hodnoty predajov, urcených v neskorsej fáze spolocnosti Saint-Gobain, tieto nedostatky nesplnila. Pokial ide o odkaz na oznámenie o výhradách, ze dotknuté predaje budú urcené podla bodu 13 usmernení k metóde stanovenia pokút ulozených podla clánku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia (ES) c. 1/2003 (Ú. v. C 210, 2006, s. 2, dalej len "usmernenia z roku 2006"), nie je v prejednávanej veci relevantný, pretoze tento spôsob výpoctu nebol v case prípravy napadnutého rozhodnutia stále istý. Táto neistota sa odrazila najmä v nesúdrznosti rôznych ziadostí o informácie k tejto otázke zaslaných Komisiou spolocnosti Saint-Gobain. 108 Za týchto podmienok spolocnost Saint-Gobain zdôraznuje, ze pred prijatím napadnutého rozhodnutia nemala moznost vyjadrit sa úcelne k metóde výpoctu pokuty. 109 Spolocnost Saint-Gobain tiez kritizuje judikatúru, podla ktorej je Komisia v rámci postupov vedúcich ku stíhaniu a trestaniu konaní porusujúcich pravidlá hospodárskej sútaze povinná iba oznámit osobám, ktorým sú urcené jej rozhodnutia, hlavné skutkové a právne okolnosti, za ktoré môze byt ulozená pokuta bez toho, aby sa tieto osoby mohli dovolávat práva predvídat takéto rozhodnutia. Podla nej nemôze takáto judikatúra zarucit dodrziavanie základných práv. Navyse je potrebné prihliadnut na skutocnost, ze oznámenie konkrétnych informácií pocas vysetrovania nutne neumoznuje dotknutým podnikom predvídat rozhodnutie Komisie, pretoze neskôr uvedená by takýmito informáciami nebola v case prijatia rozhodnutia viazaná. 110 Spolocnost Saint-Gobain dalej tvrdí, ze prijatím usmernení z roku 2006 Komisia obmedzila svoju diskrecnú právomoc týkajúcu sa základu výpoctu pokuty, pricom pojem "dotknuté predaje" je objektívnou a overitelnou skutocnostou. Z toho vyplýva, ze Komisia v prejednávanej veci nemôze nijakým spôsobom odkazovat na judikatúru, ktorá smeruje k vylúceniu rizika neprimeraného predvídania budúcich rozhodnutí kolégia komisárov. 111 Komisia najskôr pripomína, ze v súlade s ustálenou judikatúrou uvedenie údajov týkajúcich sa výsky zamýslaných pokút, v stádiu oznámenia o výhradách, by znamenalo neprimerané predchádzanie rozhodnutí Komisie. K výkonu svojho práva na obhajobu by pritom podniky nemali byt schopné predvídat presnú výsku pokút. Právo byt vypocutý je teda dodrzané, pokial Komisia v takomto oznámení uvedie, ze bude skúmat, ci je vhodné dotknutým podnikom ulozit pokuty a oznámi im hlavné skutkové a právne okolnosti, ktoré môzu viest k prijatiu rozhodnutí ukladajúcich takéto pokuty. 112 Komisia dalej zdôraznuje, ze oznámenie o výhradách urcené spolocnosti Saint-Gobain jasne oznamovalo, ze bude v prejednávanej veci pouzitá metóda výpoctu obsiahnutá v usmerneniach z roku 2006. Dalej uvádza, ze na úcely výpoctu pokuty zaslala dotknutým podnikom viaceré ziadosti o informácie týkajúce sa hodnoty príslusných predajov. Vzhladom na volnú úvahu, ktorú pri výpocte pokút za porusenie clánku 81 ES má, zastáva teda Komisia názor, ze právo spolocnosti Saint-Gobain na obhajobu bolo v napadnutom rozhodnutí dodrzané. 113 Komisia tiez spochybnuje tvrdenie spolocnosti Saint-Gobain, podla ktorého sa neskôr uvedená nemohla úcelne vyjadrit k zohladneniu opakovaného porusenia ako k pritazujúcej okolnosti. V tomto zmysle tvrdí, ze spolocnost Saint-Gobain v oznámení námietok osobitne upozornila na pritazujúcu okolnost spocívajúcu v opakovanom porusení a na rôzne predchádzajúce prípady konstatovania porusenia clánku 81 ES. Komisia isla týmto postupom nad rámec povinností, ktoré musí dodrziavat na základe rozsudku Groupe Danone/Komisia, uz citovaný v bode 97 vyssie (bod 50). Okolnost, ze spolocnost Saint-Gobain v oznámení o výhradách obdrzala dostatocné informácie týkajúce sa opakovaného porusenia, potvrdzujú argumenty tohto podniku spochybnujúce uvedenú pritazujúcu okolnost v jeho odpovedi na oznámenie o výhradách. b) Posúdenie Vseobecným súdom 114 Argumentácia spolocnosti Sanit-Gobain zahrnuje dve rôzne námietky, vychádzajúce z porusenia jej práva na obhajobu. 115 V rámci prvej námietky spolocnost Saint-Gobain Komisii vytýka, ze ju pred prijatím napadnutého rozhodnutia neinformovala o hodnote predajov, ktorú má v úmysle pouzit na výpocet jej ulozenej pokuty, spôsobu tohto výpoctu a miere závaznosti, ktorá bude uplatnená. 116 V tomto zmysle je potrebné pripomenút, ze poskytnutie údajov týkajúcich sa výsky zamýslaných pokút v case, ked podniky neboli vyzvané uplatnit svoje pripomienky k výhradám, ktoré voci nim boli vznesené, by znamenalo predvídanie rozhodnutia Komisie neprimeraným spôsobom (pozri rozsudky Súdneho dvora Musique Diffusion française a i./Komisia, uz citovaný v bode 77 vyssie, bod 21, a z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a i./Komisia, [24]C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, Zb. s. I-5425, bod 434, a tam citovanú judikatúru). 117 Skutocnost, ze hospodársky subjekt nemôze vopred poznat presnú výsku pokút, ktoré Komisia v jednotlivých prípadoch ulozí, je totiz opodstatnená vzhladom na ciele potlacovania a odstrasovania, ktorými sa riadi sankcná politika v oblasti hospodárskej sútaze. Dosiahnutie týchto cielov by bolo ohrozené, ak by dotknuté podniky s prihliadnutím na výsku pokuty, ktorá im bola z dôvodu porusenia ulozená, mohli odhadnút zisky, ktoré by im plynuli z úcasti na porusení. (rozsudok Súdu prvého stupna z 5. apríla 2006, Degussa/Komisia, [25]T-279/02, Zb. s. II-897, bod 83). 118 Pokial Komisia v oznámení o výhradách výslovne uvedie, ze bude skúmat, ci je vhodné ulozit dotknutým podnikom pokuty, a pokial uvedie hlavné skutkové a právne okolnosti, ktoré môzu spôsobit pokutu, akými sú závaznost a trvanie predpokladaného porusenia a skutocnost, ze toto porusenie bolo vykonané úmyselne alebo z nedbanlivosti, plní si svoju povinnost dodrzat právo podnikov byt vypocutý. Komisia im týmto dáva potrebné podklady na ich obhajobu nielen proti urceniu porusenia, ale aj proti ulozeniu pokuty (pozri rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 116 vyssie, bod 428, a citovanú judikatúru, a rozsudok Súdneho dvora z 24. septembra 2009 Erste Group Bank a i./Komisia, [26]C-125/07 P, C-133/07 P, C-135/07 P a C-137/07 P, Zb. s. I-8681, bod 181). 119 Navyse, Komisia nie je povinná oznámit podnikom stíhaným za porusenie clánku 81 ES v oznámení o výhradách rozsah prípadného zvýsenia pokuty vykonaného na zabezpecenie jej odstrasujúceho úcinku (rozsudok Súdu prvého stupna z 15. marca 2006, BASF/Komisia, [27]T-15/02, Zb. s. II-497, bod 62). 120 Z toho vyplýva, ze pokial ide o stanovenie výsky pokút, je právo dotknutých podnikov na obhajobu v konaní pred Komisiou zarucené moznostou vyjadrit sa k dlzke trvania, závaznosti a protisútaznej povahe vytýkaných skutocností, avsak nevyzaduje, aby táto moznost zahrnovala spôsob, akým má Komisia v úmysle uplatnit nevyhnutné kritériá závaznosti a dlzky trvania porusenia na úcely takéhoto urcenia (rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 116 vyssie, bod 439). Dotknuté podniky majú v tomto zmysle dodatocnú záruku, pokial ide o stanovenie výsky pokút, kedze Súd prvého stupna vykonáva pri rozhodovaní neobmedzenú právomoc a môze pokutu zrusit alebo znízit (rozsudok Súdu prvého stupna z 20. marca 2002, LR AF 1998/Komisia, [28]T-23/99, Zb. s. II-1705, bod 200, a tam citovaná judikatúra). 121 V prejednávanej veci je potrebné najskôr konstatovat, ze Komisia v oznámení o výhradách, ktoré bolo urcené spolocnosti Saint-Gobain, podrobne uviedla skutkový rámec, z ktorého chcela vychádzat na úcely konstatovania porusenia clánku 81 ods. 1 ES. Okrem toho, na stranách 129 az 131 a 132 az 135 oznámenia o výhradách uviedla dôvody, na základe ktorých zastávala názor, ze kontakty, na ktorých sa zúcastnila spolocnost Saint-Gobain, zakladali dohody alebo zosúladené postupy v zmysle uvedeného ustanovenia. 122 Komisia dalej na stranách 132 az 135 a 152 az 155 oznámenia o výhradách tiez uviedla skutocnosti, z ktorých vychádzala pri posudzovaní najmä dlzky trvania úcasti spolocnosti Saint-Gobain na porusení. Na stranách 156 a 157 uvedeného oznámenia dalej opísala hlavné faktory, ktoré mala v úmysle zohladnit pri posudzovaní závaznosti porusenia, teda najmä skutocnost, ze takéto kartelové dohody, k akým dochádzalo v prejednávanej veci, patria medzi najzávaznejsie porusenie clánku 81 ods. 1 ES, ze tieto dohody majú dopad na celé odvetvie automobilového skla, pretoze spôsobujú ujmu nielen automobilovým výrobcom, ale aj verejnosti, ze úcastníci kartelovej dohody si boli vedomí protiprávnej povahy svojho konania, a ze aktivity v rámci kartelovej dohody zasiahli celý EHP. 123 V bode 489 oznámenia o výhradách Komisia navyse spresnila, ze má v úmysle zohladnit potenciálnu úlohu spolocnosti Saint-Gobain ako vodcu kartelu, pretoze táto spolocnost pri rozlicných prílezitostiach zastupovala záujmy ostatných podnikov na stretnutiach klubu a navyse zvolávala väcsinu týchto stretnutí. Komisia dodala, ze vypocíta tiez výsku pokút podla dlzky trvania úcasti kazdého dotknutého podniku na kartelovej dohode, ako aj prípadné pritazujúce ci polahcujúce okolnosti. 124 Vzhladom na to, ze Komisia takto oznámila hlavné skutkové a právne okolnosti, z ktorých bude vychádzat pri výpocte pokút, nebola, ako to vyplýva z judikatúry citovanej v bode 120 vyssie, povinná spresnit spôsob, akým uplatní kazdú z uvedených skutocností na úcely stanovenia výsky pokuty. V tomto zmysle nie je dôlezité, ze sa Komisia v napadnutom rozhodnutí od metódy výpoctu hodnoty príslusných predajov, stanovenej v bode 13 usmernení z roku 2006, ciastocne odchýlila. 125 V kazdom prípade je potrebné uviest, ze Komisia na strane 156 oznámenia o výhradách uviedla, ze pokuta, ktorú v prejednávanej veci ulozí, bude vypocítaná podla zásad stanovených v usmerneniach z roku 2006. Hoci, ako to vyplýva z bodov 664 az 667 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, Komisia sa v prejednávanej veci rozhodla ciastocne odchýlit od tejto metódy výpoctu, pokial ide o zohladnované predaje plochého skla, urobila tak konkrétne s cielom odpovedat osobám, ktorým bolo urcené oznámenie o výhradách, na niektoré námietky týkajúce sa metódy výpoctu príslusných predajov stanovenej v bode 13 uvedených usmernení, ktoré uviedli vo svojich pripomienkach k tomuto oznámeniu, ako aj vo svojich odpovediach na rozlicné ziadosti o informácie, ktoré im Komisia zaslala. 126 Z toho vyplýva, ze Komisia pred prijatím napadnutého rozhodnutia spolocnost Saint-Gobain dostatocne informovala o skutkových a právnych okolnostiach, z ktorých mala v úmysle na úcely konstatovania jej úcasti na porusení clánku 81 ES vychádzat a ze bolo právo spolocnosti Saint-Gobian na obhajobu v tomto smere dodrzané. Prvú výhradu preto nemozno prijat. 127 V rámci svojej druhej výhrady spolocnost Saint-Gobain tvrdí, ze jej Komisia pocas správneho konania neumoznila úcelne vyjadrit svoje stanovisko, pokial ide o zohladnenie opakovaného porusenia ako pritazujúcej okolnosti. 128 V tomto zmysle stací zdôraznit, a to bez toho, aby bolo dotknuté preskúmanie prvej casti nizsie uvedeného siesteho zalobného dôvodu, ze Komisia na stranách 157 a 158 oznámenia o výhradách nielen upozornila dotknuté podniky na skutocnost, ze by ustanovenie týkajúce sa opakovaného porusenia, mohla pouzit ako pritazujúcu okolnost, ale uviedla tiez tri predchádzajúce rozhodnutia sankcionujúce porusenie clánku 81 ods. 1 ES, na ktorých chcela v prípade spolocnosti Saint-Gobain a spolocnosti Compagnie preukázat, ze opakované porusenie je pritazujúcou okolnostou. Z odpovedi spolocnosti Saint-Gobain na oznámenie o výhradách dalej vyplýva, ze táto spolocnost uviedla rozlicné argumenty s cielom spochybnit prípadné zvýsenie pokuty za opakované porusenie zalozené na akomkolvek z týchto rozhodnutí. 129 Druhej výhrade teda nie je mozné vyhoviet. Druhý zalobný dôvod musí byt preto zamietnutý ako nedôvodný. 3. O tretom zalobnom dôvode zalozenom na nedostatocnom odôvodnení a chybnom výpocte pokuty 130 Dôvody, ktoré spolocnost Saint-Gobain v zalobe oznacuje ako tretí a stvrtý zalobný dôvod, je potrebné preskúmat ako jediný dôvod v rozsahu, v akom predstavuje dve casti toho istého zalobného dôvodu týkajúceho sa obratov z predajov, ktoré Komisia pouzila pre výpocet základnej výsky pokuty ulozenej spolocnosti Saint-Gobain. a) O prvej casti zalozenej na nedostatocnom odôvodnení Tvrdenia úcastnícok konania 131 V rámci prvej casti tohto zalobného dôvodu spolocnost Saint-Gobain tvrdí, ze napadnuté rozhodnutie nie je odôvodnené v zmysle clánku 253 ES a clánku 41 ods. 2 písm. c) Charty základných práv, pretoze nespecifikuje rôzne obraty z predajov, na základe ktorých bola pokuta vypocítaná podla bodu 13 usmernení z roku 2006. Povinnost odôvodnit v tomto zmysle napadnuté rozhodnutie vyplýva o to viac z toho, ze ide o oblast, v ktorej Komisia disponuje diskrecnou právomocou na úcely ulozenia vysokých pokút. 132 Spolocnost Saint-Gobain Komisii vytýka najmä to, ze nepredlozila ziadnu informáciu, ktorá by mohla preukázat, ze obraty z predajov pouzité v jej prípade sú výsledkom presného a zosúladeného výpoctu, alebo naopak, ze sú vypocítané nesprávne. Napadnuté rozhodnutie totiz neumoznuje oznacit výrobcov, o ktorých Komisia tvrdí, ze disponujú priamymi dôkazmi o ich zaclenení do spornej kartelovej dohody v obdobiach posilnenia a na konci porusenia. Z toho dalej vyplýva, ze spolocnost Saint-Gobain si nemohla overit, ci takéto dôkazy existujú. Rozhodnutie neuvádza ani hodnoty predajov jednotlivých výrobcov pocas troch fáz porusenia. Nakoniec, rozhodnutie neuvádza presný pocet mesiacov úcasti, ktoré Komisia zohladnila na úcely výpoctu priemernej rocnej hodnoty dotknutých predajov. Za týchto okolností nemôze Vseobecný súd vykonat primerané súdne preskúmanie a napadnuté rozhodnutie nie je odôvodnené, alebo je odôvodnené nedostatocne. 133 Povinnost Komisie uviest odôvodnenie, je posilnená skutocnostou, ze sa v napadnutom rozhodnutí odchýlila od pravidiel vyplývajúcich z usmernení z roku 2006, pokial ide o predaje, ktoré musia slúzit ako základ pre výpocet pokuty. Zatial co tieto usmernenia stanovujú zohladnenie hodnoty predaja dotknutého tovaru v poslednom celom roku úcasti na porusení, Komisia v prejednávanej veci pouzila císelný údaj zodpovedajúci rocnému vázenému priemeru predajov pocas celej dlzky porusenia. 134 Spolocnost Saint-Gobain dodáva, ze nedostatocné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, pokial ide o pouzitú hodnotu predajov, nemôze byt napravené informáciami oznámenými pocas súdneho konania pred Vseobecným súdom. V kazdom prípade doplnujúce informácie predlozené Komisiou v jej písomnostiach na úcely jej obrany nemôzu predstavovat dostatocné odôvodnenie, pretoze zostávajú nezodpovedané dôlezité otázky. 135 Komisia sa bráni tejto kritike. Zdôraznuje, ze napadnuté rozhodnutie obsahuje vysvetlenie metódy jej výpoctu základnej výsky pokuty. Z rozsudku Súdneho dvora z 2. októbra 2003, Aristrain/Komisia, ([29]C-196/99 P, Zb. s. I-11005, bod 56), pritom vyplýva, ze na to, aby sa odôvodnenie rozhodnutia, ktorým sa ukladá pokuta, mohlo javit ako dostatocné, nie sú císelné údaje nevyhnutné. 136 Podla Komisie môzu byt doplnujúce vysvetlenia, ktoré poskytla v rámci písomností na úcely svojej obrany, odvodené, alebo prinajmensom predvídané, uz na základe podrobného rozboru napadnutého rozhodnutia. 137 Na rozdiel od tvrdenia spolocnosti Saint-Gobain tak je mozné automobilových predajcov, ktorí boli zohladnení v rámci obdobia posilnenia a spomalenia kartelu, oznacit v opise skutkového rámca obsiahnutého v napadnutom rozhodnutí. To platí aj z dôvodu, ze jeden výrobca zaclenený do kartelu pocas daného roka bol tiez zohladnený v rámci nasledujúcich rokov. Pocet dotknutých mesiacov úcasti na porusení v prípade kazdého podniku a za kazdé obdobie je mozné tiez odvodit z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. 138 Pokial ide o pouzitý obrat za rok 1998, Komisia uviedla, ze z dôvodu nedostatocne presných informácií oznámených dotknutými podnikmi k tejto otázke, bola v skutocnosti nútená uskutocnit odhad na základe císelných údajov z roku 1999, ale s prihliadnutím len na výrobcov, ktorí sa kartelu zúcastnili v roku 1998. 139 Navyse, Komisia v napadnutom rozhodnutí vysvetlila dôvody, preco sa v prejednávanej veci odchýlila od zásady zohladnenia predajov za posledný rok úcasti na porusení, tak ako je to stanovené v usmerneniach z roku 2006. Táto odchýlka je odôvodnená charakteristickými crtami kartelových dohôd, na ktoré sa vztahuje napadnuté rozhodnutie, ktoré sa týkajú zmlúv o dodávkach automobilového skla uzatváraných po verejnom obstarávaní, ktorých doba platnosti bola stanovená na dlhé obdobia. V tomto zmysle bolo nevyhnutné zohladnit rozdielne fázy odrázajúce najmä posilnenie kartelu a jeho spomalenie az do jeho ukoncenia. Táto odchýlka je pre podniky, ktorým je uvedené rozhodnutie urcené, priaznivá, pretoze podla Komisie by bola pokuta znacne vyssia, ak by bol zohladnený celkový obrat dosiahnutý za posledný rok porusenia. 140 Komisia dodáva, ze v napadnutom rozhodnutí nemohla uviest presnejsie údaje o obratoch, pretoze ide o obchodné tajomstvo. Posúdenie Vseobecným súdom 141 V rámci prvej casti tretieho zalobného dôvodu spolocnost Saint-Gobain Komisii v podstate vytýka, ze v napadnutom rozhodnutí nespresnila výpocet na základe ktorého uplatnila, v prípade tejto spolocnosti, relevantnú hodnotu predajov vo výske [dôverne] miliónov eur a tiez to, ze nevysvetlila dôvody, pre ktoré sa v prejednávanej veci odchýlila od spôsobu výpoctu stanoveného v bode 13 usmernení z roku 2006. 142 Vsetky tieto výhrady vsak treba odmietnut. 143 V tomto zmysle je potrebné pripomenút, ze v súlade s clánkom 253 ES, teraz doplnený clánkom 41 ods. 2 písm. c) Charty základných práv, je Komisia povinná odôvodnit rozhodnutia, ktoré prijíma. 144 Cielom povinnosti odôvodnit individuálne rozhodnutie je umoznit Súdnemu dvoru vykonat preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a dotknutej osobe poskytnút dostatocné podklady na to, aby zistila, ci je rozhodnutie opodstatnené alebo ci má vady, ktoré by umoznili napadnút jeho zákonnost (pozri v tomto zmysle rozsudok z 2. októbra 2003, Aristrain/Komisia, uz citovaný v bode 135 vyssie, bod 52 a tam citovanú judikatúru). 145 Odôvodnenie teda v zásade musí byt oznámené dotknutej osobe v rovnakom case ako rozhodnutie, ktoré jej spôsobuje ujmu. Absencia odôvodnenia nemôze byt napravená tým, ze dotknutá osoba sa dozvie dôvody rozhodnutia v konaní pred Súdnym dvorom (rozsudok Súdneho dvora z 26. novembra 1981, Michel/Parlament, [30]195/80, Zb. s. 2861, bod 22). 146 Povinnost odôvodnenia sa musí posudzovat podla okolností konkrétneho prípadu. Nevyzaduje sa, aby odôvodnenie vymedzovalo vsetky dôlezité právne a skutkové okolnosti, kedze otázka, ci odôvodnenie zodpovedá poziadavkám kladeným clánkom 253 ES, musí byt posudzovaná nielen s ohladom na text predmetného aktu, ale aj na súvislosti, za akých bol tento akt prijatý (rozsudok Súdneho dvora z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink's France, [31]C-367/95 P, Zb. s. I-1719, bod 63). 147 Pokial ide o uvedenie císelných údajov týkajúcich sa výpoctu pokút, je potrebné uviest, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí skutocne nespresnila specifické hodnoty predajov spolocnosti Saint-Gobain, ktoré pouzila pre výpocet pokuty ulozenej tejto spolocnosti. 148 V kazdom prípade, pokial ide o stanovenie pokút z dôvodu porusenia práva hospodárskej sútaze, Komisia plní svoju povinnost odôvodnenia, ak vo svojom rozhodnutí uvedie okolnosti posúdenia, ktoré jej umoznili vymedzit závaznost a dlzku trvania porusenia bez toho, aby bola povinná v nom uviest podrobnejsí opis alebo císelné údaje týkajúce sa spôsobu výpoctu pokuty (rozsudok Súdneho dvora zo 16. novembra 2000, Stora Kopparbergs Bergslags/Komisia, [32]C-286/98 P, Zb. s. I-9925, bod 66; pozri rozsudky Vseobecného súdu z 3. marca 2011, Siemens/Komisia, [33]T-110/07, Zb. s. II-477, bod 311 a tam citovanú judikatúru, a z 13. júla 2011, Schindler Holding a i./Komisia, [34]T-138/07, Zb. s. II-4819, bod 243 a tam citovanú judikatúru). 149 Uvedenie císelných údajov týkajúcich sa spôsobu výpoctu pokuty, nech uz sú také údaje akokolvek potrebné, nie je na dodrzanie povinnosti odôvodnenia nevyhnutné (rozsudok Súdneho dvora zo 16. novembra 2000, Sarrió/Komisia, [35]C-291/98 P, Zb. s. I-9991, body 75 az 77, a rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. decembra 2006, Raiffaisen Zentralbank Österreich a i./Komisia, [36]T-259/02 az T-264/02 a T-271/02, Zb. s. II-5169, bod 414). 150 Pokial totiz ide o povinnosti stanovit výsku pokút v absolútnej hodnote, je potrebné pripomenút, ze clánok 23 nariadenia c. 1/2003 tým, ze okrem iného stanovuje, ze pokuta ulozená podniku, ktorý porusil pravidlá hospodárskej sútaze EÚ, sa stanovuje so zretelom na dlzku trvania a závaznost tohto porusenia, a ze uvedená pokuta nemôze presiahnut 10 % celkového obratu dosiahnutého týmto podnikom v predchádzajúcom hospodárskom roku, priznáva Komisii urcitú mieru volnej úvahy, aby mohla usmernovat správanie podnikov smerom k dodrziavaniu pravidiel hospodárskej sútaze (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 8. júla 2008, BPB/Komisia, [37]T-53/03, Zb. s. II-1333, bod 335 a tam citovanú judikatúru). 151 Navyse je dôlezité vylúcit, aby pokuty boli hospodárskymi subjektmi lahko predvídatelné. Ak by Komisia bola povinná uviest vo svojom rozhodnutí císelné údaje týkajúce sa spôsobu výpoctu výsky pokút, narusilo by to ich odstrasujúci úcinok. Ak by výska pokuty bola stanovená ako výsledok výpoctu na základe jednoduchého aritmetického vzorca, podniky by mohli predpokladat moznú sankciu a porovnat ju s výhodami, ktoré by mali z porusenia pravidiel práva hospodárskej sútaze (rozsudky BPB/Komisia, uz citovaný v bode 150 vyssie, bod 336, a Degussa/Komisia, uz citovaný v bode 117 vyssie, bod 83). 152 V rozpore s tým, co tvrdí spolocnost Saint-Gobain, samotná skutocnost, ze metóda výpoctu pokút bola upravená v usmerneniach z roku 2006, nemôze tieto konstatovania spochybnit. 153 Z bodu 13 uvedených usmernení vyplýva, ze pri urcovaní základnej výsky ukladanej pokuty bude Komisia vychádzat z hodnoty predajov tovarov alebo sluzieb v príslusnej zemepisnej oblasti v rámci EHP, ktoré priamo alebo nepriamo súvisia s porusením a ze obvykle pouzije zisky podniku pocas posledného celého hospodárskeho roku jeho úcasti na porusení. Komisia sa prijatím takýchto pravidiel postupu a zverejnením, ze ich odteraz bude uplatnovat na príslusné prípady, sama obmedzuje pri výkone svojej volnej úvahy a nemôze sa od týchto pravidiel odchýlit bez toho, aby nebola prípadne sankcionovaná z dôvodu porusenia vseobecných právnych zásad, akými sú zásada rovnosti zaobchádzania alebo zásada ochrany legitímnej dôvery (pozri rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 116 vyssie, bod 211). 154 Z toho vyplýva, ze je potrebné overit si, ci mohla spolocnost Saint-Gobain pri precítaní napadnutého rozhodnutia pochopit, ze bol výpocet výsky pokuty, ktorá jej bola ulozená, uskutocnený iným spôsobom, nez aký stanovuje bod 13 usmernení z roku 2006 a zoznámit sa s dôvodmi, pre ktoré sa Komisia v prejednávanej veci odchýlila od pravidla, ktoré si v uvedenom bode vytýcila. 155 V tomto zmysle je potrebné najskôr uviest, ze Komisia v oznámení o výhradách, ako aj v napadnutom rozhodnutí uviedla, ze pokuta bude vypocítaná podla zásad stanovených v usmerneniach z roku 2006. Komisia v bode 658 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia pripomenula najmä pravidlo výpoctu príslusných predajov stanovené v bode 13 uvedených usmernení. Komisia tiez uviedla dôvody, pre ktoré podla jej názoru nemôze byt v prejednávanej veci uskutocnený výpocet príslusnej hodnoty predajov len s ohladom na zmluvy, pri ktorých disponovala priamymi dôkazmi dohody alebo zosúladených postupov. K odôvodneniu tohto postupu Komisia v bodoch 660 az 662 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia najmä tvrdila, ze mohli byt preukázané nielen dohody alebo zosúladené postupy v období porusenia, s ohladom na vsetkých velkých automobilových výrobcov v EHP, ale tiez ze uvedená kartelová dohoda smerovala ku globálnemu stabilizovaniu trhových podielov zúcastnených a ze táto stabilita bola uskutocnovaná predovsetkým mechanizmom kompenzácií zalozeným na vsetkých individuálnych úctoch a zahrnujúcom vsetky aspekty skla. 156 Komisia dalej uviedla, ze sa v prejednávanej veci odchýlila od metódy výpoctu spocívajúcej v zohladnení len predajov uskutocnených v poslednom celom roku úcasti na porusení. V bodoch 664 az 667 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia Komisia túto odchýlku od pravidla stanoveného v bode 13 usmernení z roku 2006 odôvodnila v postate skutocnostou, ze sporná kartelová dohoda sa vyznacovala tým, ze jej intenzita v období od marca 1998 do marca 2003 kolísala. Pokial ide o prvé obdobie, vymedzené dobou od marca 1998 do prvej polovice roka 2000 a oznacené ako obdobie "posilnenia", Komisia disponovala priamymi dôkazmi porusenia len vo vztahu k niektorým európskym automobilovým výrobcom. Naopak, pocas obdobia od 1. júla 2000 do 3. septembra 2002 sa dohody alebo zosúladené postupy týkali v rámci EHP prinajmensom 90 % predajov automobilového skla dodaného priamo zo závodu. Nakoniec, obdobie od 3. septembra 2002 do konca porusenia, oznacené ako obdobie "spomalenia", sa vyznacuje spomalením kartelových aktivít po odchode spolocnosti Pilkington. 157 So zretelom na tieto okolnosti Komisia uviedla, ze pri výpocte základnej pokuty uplatnila prístup "väcsieho kalibru" spocívajúci v znízení váhy obdobia posilnenia a obdobia spomalenia, pricom v tomto zmysle uplatnila len hodnotu predajov automobilovým predajcom, o ktorých úcasti na karteli mala priame dôkazy. Na druhej strane Komisia spresnila, ze vsetky predaje v rámci EHP boli zohladnené pre obdobie medzi 1. júlom 2000 a 3. septembrom 2002. Ako bolo uvedené vyssie v bode 155, Komisia tento postup odôvodnila v bodoch 660 az 662 odôvodnení napadnutého rozhodnutia najmä tým, ze dohody alebo zosúladené postupy v období porusenia mohli byt preukázané so zretelom na vsetkých velkých automobilových výrobcov v EHP, ale tiez tým, ze uvedená kartelová dohoda smerovala ku globálnemu stabilizovaniu trhových podielov zúcastnených a ze táto stabilita bola uskutocnovaná predovsetkým mechanizmom kompenzácií zalozeným na vsetkých individuálnych úctoch a zahrnujúcom vsetky aspekty skla. 158 Podla bodu 667 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia boli predaje zohladnené na úcely výpoctu pokuty urcené v prípade kazdého úcastníka kartelu na základe celkovej hodnoty predajov vázené spôsobom, ktorým bol práve opísaný, vydelené poctom mesiacov úcasti na porusení a vynásobené dvanástimi na úcely získania vázeného rocného priemeru. Komisia este spresnila, ze tieto výpocty boli uskutocnené na základe údajov predlozených dotknutými podnikmi v odpovedi na ziadost o informácie, ktorá im bola zaslaná 25. júla 2008. 159 Ako Komisia vo svojich písomnostiach správne zdôraznuje, tieto vysvetlenia musia byt chápané v zmysle ostatných castí napadnutého rozhodnutia týkajúcich sa najmä fungovania kartelovej dohody (body 12 az 428 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia), v ktorých Komisia systematicky uvádza výrobcov, ktorí boli zahrnutí do protiprávnych kontaktov pocas rôznych období porusenia. 160 Komisia navyse v napadnutom rozhodnutí poskytla rôzne spresnenia metódy, podla ktorej v prejednávanej veci vypocítala pokuty ulozené kazdému z dotknutých podnikov, najmä hodnoty obratov z príslusných predajov, pomer zohladnených predajov, dodatocnú sumu, ako aj úpravy základnej výsky pokuty. 161 Nakoniec, hoci je pravda, ze napadnuté rozhodnutie neobsahuje vysvetlenia hodnoty predajov, ktoré neboli pouzité v prípade roku 1998, je potrebné konstatovat, ze spolocnost Saint-Gobain pocas vysetrovania neoznámila hodnotu predajov jednotlivých výrobcov v uvedenom roku. Z toho vyplýva, ako správne tvrdí Komisia, ze na výpocet pokuty spolocnosti Saint-Gobain pouzila v tomto zmysle hodnoty predajov z najblizsieho roka, v tomto prípade z roku 1999, legitímne a predvídatelne. 162 Vzhladom na vyssie uvedené je potrebné dospiet k záveru, ze informácie obsiahnuté v spornom rozhodnutí umoznujú spolocnosti Saint-Gobian zoznámit sa nielen s dôvodmi, pre ktoré sa Komisia v prejednávanej veci ciastocne odchýlila od pravidla stanoveného v bode 13 usmernení z roku 2006, ale tiez so skutocnostami, na základe ktorých Komisia preskúmala závaznost a dlzku trvania porusenia, ako aj s metódou výpoctu pokuty. Napriek skutocnosti, ze podrobnosti tohto výpoctu nie sú uvedené v napadnutom rozhodnutí, nie je toto rozhodnutie v tomto zmysle stazené neexistenciou ci nedostatkom odôvodnenia. 163 Prvá cast zalobného dôvodu je teda nedôvodná. b) O druhej casti zalozenej na nesprávnom výpocte Tvrdenia úcastnícok konania 164 Spolocnost Saint-Gobain, ktorá tvrdí, ze pri cítaní vyjadrenia k zalobe Komisie objavila, ze sa Komisia dopustila zjavne nesprávneho posúdenia spocívajúceho v nesprávnom výpocte pokuty, a preto predkladá v tomto zmysle vo svojej replike nový zalobný dôvod. 165 Spolocnost Saint-Gobain poznamenáva, ze obrat z dotknutých predajov, ktorý Komisia pôvodne zohladnila v prípade spolocnosti Saint-Gobain, bol [dôverné] eur. Pritom pri starostlivom uplatnení metódy výpoctu odporúcanej Komisiou dochádza spolocnost Saint-Gobain k sume [dôverné] eur, teda sume o [dôverné] eur nizsej nez je suma, ktorú zohladnila Komisia. Tento rozdiel je podla spolocnosti Saint-Gobain mozné vysvetlit tým, ze sa do základu výpoctu pokút zapocítali obraty zodpovedajúce predajom dosiahnutým mimo EHP. V súlade s bodom 13 usmernení z roku 2006 pritom pri výpocte pokuty za porusenie clánku 81 ods. 1 ES nemozno na takéto údaje prihliadat. 166 Komisia má o prípustnosti tejto casti zalobného dôvodu pochybnosti. Podla nej mohla spolocnost Saint-Gobain túto námietku uplatnit uz vo svojej zalobe, kedze z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze práve hodnoty predajov oznámené spolocnostou Saint-Gobain boli tými, ktoré slúzili ako základ pre výpocet pokuty ulozenej tomuto podniku. 167 Pokial ide o vec samú, Komisia tvrdí, ze uplatnila hodnoty predajov, ktoré jej oznámila spolocnost Saint-Gobain. Je pravda, ze neskôr uvedená pocas vysetrovania uviedla, ze cast predajov zodpovedajúca uvedeným hodnotám nebola kartelovou dohodou dotknutá a ze niektoré z dotknutých predajov boli uskutocnené mimo EHP. Spolocnost Saint-Gobain vsak nespresnila typ predajov dosiahnutých mimo EHP, ani zákazníkov dotknutých týmito predajmi ci výsku obratu z týchto predajov. Navyse, hodnoty oznámené spolocnostou Sain-Gobain v tejto otázke neboli overené. 168 Komisia uvádza niekolko iných okolností, ktoré podla nej bránili znízeniu relevantného obratu pozadovaného spolocnostou Saint-Gobain, pokial ide o predaje uskutocnené mimo EHP. Spolocnost Saint-Gobain predovsetkým nevysvetlila, ci výrobcovia prejednávali tieto prípadné dodávky mimo EHP centrálne alebo ci islo o dodávky nepodliehajúce centrálnemu konaniu. Po dalsie, podla Komisie nie je mozné vylúcit, ze miestom urcenia týchto dodávok boli sklady výrobcov v Únii na úcely schváleného dalsieho predaja mimo EHP. Okrem toho, prípadné znízenie hodnoty predajov by v tomto ohlade vyzadovalo vo vztahu k niektorým obdobiam porusenia presné urcenie predajov pripadajúcich na kazdého dotknutého výrobcu, co nebolo spolocnosti Saint-Gobain oznámené. Nakoniec, Komisia uvádza, ze spolocnost Saint-Gobain nepredlozila ziadny spolahlivý dôkaz preukazujúci, ze predaje boli uskutocnené mimo EHP. Z vysetrovacieho spisu nakoniec vyplýva, ze samotná spolocnost Saint-Gobain odmietla vykonat podrobné rozdelenie tohto typu s ohladom na malý objem dotknutých predajov. Posúdenie Vseobecného súdu 169 Vseobecný súd zdôraznuje, ze Komisia potvrdila hypotézu predlozenú spolocnostou Saint-Gobain, podla ktorej pokuta, ktorá jej bola ulozená, bola vypocítaná bez odpocítania prípadných súm zodpovedajúcich predajom údajne uskutocneným mimo EHP z oznámenej hodnoty predajov. 170 Dalej je potrebné uviest, ze v ziadostiach o informácie, ktoré zaslala spolocnosti Saint-Gobain 10. decembra 2007 a 25. júla 2008, Komisia túto spolocnost poziadala o oznámenie hodnoty obratov dosiahnutých v rámci EHP v niekolkých po sebe nasledujúcich hospodárskych rokoch. V kazdej z týchto ziadostí Komisia spolocnost Saint-Gobain poziadala o prípadné poskytnutie overených císel a uvedenie obratu pripadajúceho na jednotlivých dotknutých automobilových predajcov. 171 Vo svojich odpovediach oznámených Komisii 28. januára 2008 a 22. septembra 2008 predlozila spolocnost Saint-Gobain informácie, týkajúce sa jej celkového obratu a obratu jednotlivých výrobcov za roky 1999 az 2004 tak, ako boli uvedené v jej medzinárodnej obchodnej databáze. Naopak, spolocnost Saint-Gobain vo svojich odpovediach uviedla, ze oznámené údaje zahrnovali tiez predaje automobilového skla zákazníkom nachádzajúcim sa mimo EHP, teda v Polsku, Ceskej republike a na Slovensku. Vzhladom na to, ze spolocnost Saint-Gobian zastávala názor, ze tieto predaje vykazovali relatívne malý obrat a ze by bolo zlozité vynat ich z medzinárodnej obchodnej databázy, oznámila Komisii, ze úpravu uvedenej databázy v tomto zmysle neuskutocnila. Z celkového obratu vsak odpocítala v rámci kazdého dotknutého roku percentuálny podiel, ktorý mal zodpovedat predajom uskutocneným mimo EHP. 172 Je preto potrebné konstatovat, ze odpovede uvedené v predchádzajúcom bode neobsahujú konkrétny výpocet predajov zákazníkom nachádzajúcim sa mimo EHP, vo vztahu k jednotlivým výrobcom a rokom, a to napriek ziadostiam Komisie o informácie zaslaným v tomto zmysle spolocnosti Saint-Gobain. Z vyssie uvedeného bodu 667 odôvodnení napadnutého rozhodnutia pritom vyplýva, ze Komisia, pokial ide o obdobie posilnenia a spomalenia kartelovej dohody, zohladnila len hodnoty predajov tým výrobcom, v prípade ktorých bola schopná preukázat, ze zmluvy o dodávkach automobilového skla boli predmetom dohôd alebo zosúladených postupov. Z toho vyplýva, ze Komisia nemohla na základe informácií, ktoré jej oznámila spolocnost Saint-Gobain, urcit, ci a prípadne v akom rozsahu sa percentuálne podiely predajov, ktoré sa podla tejto spolocnosti uskutocnili mimo EHP, týkali týchto výrobcov. 173 Vseobecnejsie je potrebné konstatovat, tak ako to tvrdí Komisia, ze spolocnost Saint-Gobain nepredlozila pocas vysetrovania ziadnu informáciu, ktorá by mohla preukázat, ze percentuálne podiely obratov, ktoré by chcela odpocítat zo základu pre výpocet pokuty, jasne zodpovedajú predajom uskutocneným mimo EHP. 174 Aj za predpokladu, ze by prejednávaná cast zalobného dôvodu bola prípustná, hoci bola uplatnená v stádiu repliky, Vseobecný súd zastáva názor, ze Komisia nepochybila, ked pre výpocet pokuty ulozenej spolocnosti Saint-Gobain pouzila ako obrat, celkový obrat a obraty výrobcov, ktorých jej uvedená spolocnost oznámila, bez toho, aby od týchto obratov odpocítala pausálny percentuálny podiel údajne zodpovedajúci predajom uskutocneným mimo EHP. 175 Z toho vyplýva, ze druhá cast zalobného dôvodu v rozsahu, v akom smeruje k podpore návrhu na zrusenie napadnutého rozhodnutia, musí byt zamietnutá ako nedôvodná a spolu s nou aj tretí zalobný dôvod, a to v plnom rozsahu Je vsak potrebné spresnit, ze táto cast je preskúmaná tiez v bodoch 463 az 477 nizsie, v rozsahu, v akom podporuje návrh na zmenu napadnutého rozhodnutia. 4. O stvrtom zalobnom dôvode zalozenom na pochybení v rámci pripísania zodpovednosti za porusenie, ktorého sa dopustila spolocnost Saint-Gobain, spolocnosti Compagnie, na porusení zásady individualizácie sankcií a prezumpcie neviny, na zneuzití právomoci 176 Prejednávaný zalobný dôvod je v podstate totozný s jedným z dôvodov uplatnených spolocnostou Compagnie vo veci T-73/09. Je preto potrebné posudzovat ich spolocne. 177 Tretí zalobný dôvod predlozený spolocnostou Compagnie vo veci T-73/09 vsak obsahuje podpornú námietku, ktorá je zalozená tiez na prekrocení hornej hranice stanovenej v clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, ale ktorá sa zakladá na inej argumentácii. Spolocnost Compagnie totiz tvrdí, ze aj keby bolo potrebné dospiet k záveru, ze Komisia správne rozhodla, ze je zodpovedná za konanie jej dcérskej spolocnosti Saint-Gobain Glass France, dopustila sa vsak pochybenia, ked pouzila celkový obrat skupiny Saint-Gobain na úcely výpoctu hornej hranice pokuty uvedenej v clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003. Táto námietka sa lísi od námietky obsiahnutej v prejednávanom zalobnom dôvode a bude teda preskúmaná oddelene (pozri body 442 az 458 nizsie). a) Tvrdenia úcastnícok konania 178 Spolocnost Saint-Gobain a spolocnost Compagnie vytýkajú Komisii, ze pripísala zodpovednost za konanie spolocnosti Saint-Gobain Glass France, ktorú mala v 100 % vlastníctve, hoci nebolo preukázané, ze spolocnost Compagnie vykonávala rozhodujúci vplyv na obchodnú politiku spolocnosti Saint-Gobain. 179 Spolocnost Compagnie v tomto zmysle tvrdí, ze z dôvodu povahy konaní porusujúcich pravidlá hospodárskej sútaze, ako aj povahy a stupna prísnosti sankcií za toto konanie, by právnická osoba mala byt z tohto titulu trestaná, len ak je Komisia schopná jej úcast na takomto porusení preukázat pozitívnym spôsobom. Pripísanie zodpovednosti materskej spolocnosti za konanie jednej z jej dcérskych spolocností je mozné, len ak je preukázané, ze uvedená ako posledná nekonala samostatne alebo sa len riadila pokynmi uvedenej materskej spolocnosti. Naopak, spolocnost Compagnie zastáva názor, ze sa Komisia dopústa nesprávneho právneho posúdenia, ked rovnako ako v prejednávanej veci, rozhodne o takejto zodpovednosti bez toho, aby si overila, ci riadiaca spolocnost skutocne vykonávala rozhodujúci vplyv na obchodnú politiku svojej dcérskej spolocnosti. Za takýchto podmienok vedie pripísanie zodpovednosti za takéto porusenie k zámene konceptov právnickej osoby a podniku a teda k poruseniu zásady individualizácie sankcií. 180 Podla spolocnosti Compagnie, hoci úplne vlastníctvo kapitálu dcérskej spolocnosti je silným ukazovatelom toho, ze materská spolocnost má schopnost ovplyvnovat rozhodujúcim spôsobom správanie dcérskej spolocnosti na trhu, táto okolnost sama osebe nepostacuje na pripísanie zodpovednosti tejto materskej spolocnosti za konanie dcérskej spolocnosti. V tejto súvislosti je nevyhnutný dodatocný súbor nepriamych dôkazov, napriek skutocnosti, ze judikatúra EÚ uz rozhodla opacným spôsobom. 181 Komisia porusila uvedenú zásadu, uznanú v ostatných právnych systémoch, ako aj zásadu prezumpcie neviny, ked pripísala spolocnosti Compagnie zodpovednost za porusenie, ktorého sa dopustila spolocnost Saint-Gobain Glass France, kedze ziadna skutocnost neumoznuje preukázat, ze sa naposledy uvedená spolocnost pri uskutocnovaní svojej obchodnej politiky riadila len pokynmi svojej materskej spolocnosti. Najmä vseobecné pokyny dané dcérskej spolocnosti alebo výkon funkcií nevýkonnej povahy v rámci materskej spolocnosti riadiacou osobou dcérskej spolocnosti nemôzu preukázat výkon takejto kontroly. Komisia tak stanovila nevyvrátitelnú domnienku rozhodujúceho vplyvu v neprospech spolocnosti Compagnie v rozpore so zásadami vyplývajúcimi z rozsudku Súdneho dvora z 10. septembra 2009, Akzo Nobel a i./Komisia ([38]C-97/08P, Zb. s. I-8237). 182 Spolocnost Compagnie zastáva názor, ze by mala iba preukázat, ze skupina na cele ktorej sa nachádza, nie je organizovaná tak, aby uvedená spolocnost disponovala ludskými a materiálnymi zdrojmi nevyhnutnými na pravidelné a dôkladné zapojenie sa do konania obchodnej politiky jej dcérskych spolocností. Táto skutocnost pritom bola preukázaná. 183 Po prvé, samotná skutocnost, ze existuje spolocná stratégia pre celú skupinu Saint-Gobain, uverejnená na internetovej stránke tejto skupiny, nemôze preukázat, ze spolocnost Compagnie vykonáva rozhodujúci vplyv na obchodnú politiku spolocnosti Saint-Gobain, pretoze zásady tejto stratégie nesúvisia s obchodnou politikou rozlicných úsekov cinnosti v rámci uvedenej skupiny. Navyse, obmedzené ludské zdroje, ktorými disponuje spolocnost Compagnie, rovnako ako výlucne funkcný úcel oddelení, z ktorých sa skladá, svedcí o tom, ze je pre nu prakticky nemozné vykonávat vseobecný vplyv na obchodnú politiku stoviek jej dcérskych spolocností. Spolocnost Compagnie tak nedáva ziadne pokyny týkajúce sa obchodných techník, ktoré musia jej dcérske spolocnosti uplatnovat na to aby dosiahli svoje ciele. Oznámenie obmedzeného poctu informácií spolocnosti Compagnie, akými sú rozpocty a financné vztahy, je organizované podla systému "bottom-up", ktorý sa vyznacuje decentralizovaným konaním a velmi rozmanitými cinnostami skupiny Saint-Gobain. Komisia nakoniec nepreukázala, ze specifické správy o obchodnej cinnosti úseku "Ploché sklo" spolocnosti Saint-Gobain boli urcené spolocnostou Compagnie. 184 Po dalsie, individuálna úloha v rámci spolocnosti Compagnie, ktorú zohrával pán A., predchádzajúci riaditel úseku "Ploché sklo" skupiny Saint-Gobain, nepreukazuje, ze uvedený sektor bol z obchodného hladiska samostatný. Spolocnost Compagnie tvrdí, ze funkcie pána A. v jej spolocnosti nemali výkonnú povahu, pretoze pozícia zástupcu generálneho riaditela spolocnosti Compagnie bola cisto cestnou funkciou. Pán A. nebol nikdy clenom výkonného výboru spolocnosti Compagnie, ktorý, s výnimkou uplatnení právomoci správnej rady, ako jediný prijíma rozhodnutia spadajúce do pôsobnosti spolocnosti Compagnie v rámci skupiny. Pán A. navyse vykonával funkcie v rámci spolocnosti Compagnie az do 15. októbra 2001, co je takmer styri roky po zacatí porusenia a bol zodpovedný za inovacnú cinnost skupiny az do 1. mája 2004, teda viac ako jeden rok po ukoncení spornej kartelovej dohody. Pokial ide o výbor generálneho riaditelstva, hoci zálezitosti, ktoré tento výbor prejednáva, majú vseobecný význam pre celú skupinu, informácie uvedené v jeho rámci sú prílis vseobecné na to, aby bolo mozné odvodit rozhodujúci vplyv na obchodnú politiku úseku "Ploché sklo" skupiny Sain-Gobain. 185 Pokial ide o úcast dvoch zamestnancov spolocnosti Compagnie v správnej rade spolocnosti Saint-Gobain Glass France, táto skutocnost je v prejednávanej veci na rozdiel od tvrdenia Komisie, irelevantná. Je totiz obvyklé, ze akcionár, ktorý vlastní 100 % podiel v spolocnosti obsadí v jej správnej rade urcitý pocet miest. Z toho vyplýva, ze zohladnenie tejto skutocnosti na úcely pripísania porusenia spolocnosti Compagnie, rovnako ako prípad výmeny vseobecných informácií so spolocnostou Saint-Gobain Glass France, prispieva k nevyvrátitelnosti domnienky rozhodujúceho vplyvu vyplývajúcej z judikatúry. 186 V samostatnej námietke spolocnost Saint-Gobain a spolocnost Compagnie okrem iného tvrdia, ze napadnuté rozhodnutie obsahuje nedostatok zneuzitia právomoci, pretoze cielom pripísania porusenia spolocnosti Compagnie je podla ich názoru umoznit, aby velmi vysoká pokuta, ktorá im bola ulozená, nepresiahla hornú hranicu 10 % obratu kazdého "podniku a zdruzenia podnikov podielajúcich sa na porusení" stanovenú v clánku 23 nariadenia c. 1/2003. Z toho vyplýva, ze aj nezávisle od ostatných zalobných dôvodov nesmela pokuta, ktorá im bola ulozená, presiahnut 10 % obratu spolocnosti Saint-Gobain za predchádzajúci hospodársky rok, teda [dôverné] eur. 187 Komisia na úvod predkladá námietku neprípustnosti prejednávaného zalobného dôvodu, tak ako bol uplatnený spolocnostou Saint-Gobain, v rozsahu, v akom naposledy uvedená v prejednávanej veci len odkazuje na urcité argumenty, ktoré predlozila spolocnostou Compagnie pocas vysetrovania a ktoré boli zhrnuté v napadnutom rozhodnutí. 188 Pokial ide o podstatu veci, Komisia najskôr zdôraznuje, ze spolocnost Compagnie jej nesprávne vytýka, ze v napadnutom rozhodnutí zamenila pojmy podnik a právnická osoba. Komisia totiz pripísala spolocnosti Compagnie zodpovednost za porusenie spolocnosti Saint-Gobain az po tom, ako konstatovala, ze uvedené spolocnosti predstavovali jeden a ten istý podnik v zmysle clánku 81 ES. 189 Komisia následne pripomína, ze podla ustálenej judikatúry existuje domnienka, ze materská spolocnost, ktorá vlastní 100 % kapitálu dcérskej spolocnosti, vykonáva rozhodujúci vplyv na obchodnú politiku dcérskej spolocnosti a môze jej byt teda za konanie dcérskej spolocnosti porusujúcej právo hospodárskej sútaze pripísaná zodpovednost. Táto domnienka je odôvodnená okolnostou, ze vo velkej väcsine prípadov dcérska spolocnost, ktorá je v 100 % vlastníctve materskej spolocnosti, neurcuje svoju obchodnú politiku samostatne. V rozpore s tým, co tvrdí spolocnost Compagnie, teda nie je nevyhnutné, aby Komisia predlozila pozitívny dôkaz, ze materská spolocnost v prejednávanej veci takýto vplyv skutocne vykonávala. 190 Komisia okrem toho uvádza, ze hoci v napadnutom rozhodnutí uviedla urcité doplnujúce skutocnosti, s cielom podporit túto domnienku, nie je mozné z toho odvodit, ze mala za to, ze tieto skutocnosti boli nevyhnutné pre rozhodnutie o tom, ze spolocnost Compagnie je zodpovedná za porusenie spolocnosti Saint-Gobain. 191 Podla Komisie neexistuje ziadny dôvod na to, aby sa upustilo od uplatnenia domnienky spomenutej vyssie v bode 189. V prvom rade nie je dôlezité, ze právne poriadky tretích státov neuznávajú formu vyvrátitelnej domnienky podobnej tej, ktorá bola práve opísaná. Po dalsie, táto domnienka nie je v rozpore so zásadou rovnosti zaobchádzania medzi materskými spolocnostami, ktoré majú vo vlastníctve celý kapitál dcérskej spolocnosti a materskými spolocnostami, ktoré majú vo vlastníctve iba cast tohto kapitálu, pretoze uvedené spolocnosti sa nenachádzajú v porovnatelných situáciách. Nakoniec, Komisia uz v kazdom prípade v predchádzajúcich rozhodnutiach rozhodla o zodpovednosti materskej spolocnosti, ktorá má vo vlastníctve len cast kapitálu jednej zo svojich dcérskych spolocností. 192 Pokial ide o predchádzajúcu správnu prax, tak ako ju chápe spolocnost Compagnie, Komisia uvádza nielen to, ze takáto prax nemôze vyplývat z jedného rozhodnutia, ale tiez to, ze prípadná prax tohto typu Komisiu v kazdom prípade nezaväzuje k tomu, aby vykonala rovnaké posúdenie v rámci neskorsích rozhodnutí. V kazdom prípade Komisia vyvracia akýkolvek rozpor medzi jej skorsími rozhodnutiami citovanými spolocnostou Compagnie a napadnutým rozhodnutím, pretoze naposledy uvedené spadá do iného skutkového rámca. 193 Navyse, ako potvrdil Súdny dvor vo svojom rozsudku Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný v bode 181 vyssie, samotná okolnost, ze domnienku rozhodujúcej povahy je mozné tazko vyvrátit, neznamená, ze táto domnienka je nevyvrátitelná. V prejednávanej veci spolocnost Compagnie nepredlozila informácie umoznujúce vyvrátit domnienku, ktorá je v jej neprospech. Spolocnost Compagnie totiz so spolocnostou Saint-Gobain Glass France tvorila jediný podnik v zmysle práva hospodárskej sútaze. Z toho vyplýva, ze námietka, podla ktorej je napadnuté rozhodnutie v tejto rovine v rozpore so zásadou individualizácie sankcií alebo tiez so zásadou prezumpcie neviny by mala byt zamietnutá ako nedôvodná. 194 Tento záver je potvrdený rôznymi skutocnostami. 195 Po prvé obchodná struktúra skupiny Saint-Gobain, zavedená spolocnostou Compagnie, skôr preukazuje, ze uvedená ako posledná vykonávala rozhodujúci vplyv na obchodné správanie spolocnosti Saint-Gobain France. Spolocnost Compagnie totiz vypracovala stratégiu uvedenej skupiny a rozdelila jej cinnosti do konkrétnych úsekov. Táto skutocnost vypovedá o jej vôli zachovat si výlucnú kontrolu nad struktúrou a správaním tejto skupiny bez toho, aby vedomost spolocnosti Compagnie o porusení bola relevantná na uplatnenie domnienky. V tomto zmysle je navyse obvyklé, ze rôzne úlohy podniku postihovaného v napadnutom rozhodnutí sú rozlozené medzi spolocnost Compagnie a jej dcérske spolocnosti spadajúce do úseku "Ploché sklo", a ze spolocnost Compagnie disponuje obmedzenejsími ludskými zdrojmi nez uvedené dcérske spolocnosti. 196 Tvrdenie spolocnosti Compagnie, podla ktorého nedáva ziadne pokyny svojim dcérskym spolocnostiam, nie je, okrem iného, podporené ziadnymi dôkaznými prostriedkami. K naposledy uvedenému je potrebné uviest, ze v rámci spolocnosti Compagnie existuje oddelenie pre výskum, vývoj a inovácie, rovnako ako pozícia právnika specializovaného v oblasti práva dusevného vlastníctva a pozícia vedúceho medzinárodných zmlúv. 197 Po dalsie, Komisia zastáva názor, ze funkcie vykonávané pánom A., v rámci spolocnosti Saint-Gobain Glass France, ako aj v rámci spolocnosti Compagnie, prispievajú k preukázaniu rozhodujúceho vplyvu spolocnosti Compagnie na obchodnú politiku tejto dcérskej spolocnosti. Pán A. bol totiz zamestnaný spolocnostou Saint-Gobain Glass France a riaditelom úseku "Ploché sklo" v rámci skupiny Saint-Gobain, zodpovedným za vsetky prevádzkové spolocnosti vyrábajúce sklo. Na rozdiel od toho, co tvrdí spolocnost Compagnie, pán A. vykonával funkciu riaditela úseku "Ploché sklo" v rámci uvedenej skupiny od októbra 1996 do októbra 2001, pred tým nez pôsobil ako zástupca generálneho riaditela. Pán A. pritom pri niekolkých prílezitostiach v týchto rozlicných funkciách podával spolocnosti Compagnie správy o cinnostiach úseku "Ploché sklo" a táto spolocnost nepreukázala, ze tieto funkcie nepredstavovali ziadnu úlohu výkonnej povahy. 198 Navyse, nie je mozné spochybnit, ze pán A. bol clenom výboru generálneho riaditelstva, ktorého poslaním, je podla odpovedí na oznámenie o výhradách predlozených spolocnostou Compagnie, oznamovat vseobecné medzinárodné informácie, ktoré môzu mat význam pre riaditela skupiny a skúmat mesiac po mesiaci konsolidované výsledky skupiny Saint-Gobain, ako aj vývoj poctu jej zamestnancov na globálnej úrovni. Tento výbor tvoril spolu s výkonným výborom riadiaci tím skupiny Saint-Gobain. 199 Pokial ide o prítomnost niekolkých clenov vedenia spolocnosti Compagnie vo vedení spolocnosti Saint-Gobain Glass France, táto skutocnost svedcí o význame zapojenia uvedenej materskej spolocnosti do cinností úseku "Ploché sklo" skupiny Saint-Gobian. 200 Nakoniec, ani rozpocet úseku "Ploché sklo" za rok 2001, ani strategický plán tohto úseku pre obdobie 2002 - 2006, predlozené spolocnostou Compagnie v prílohe k jej duplike, nemôzu tieto závery spochybnit. Aj za predpokladu ze by boli tieto dokumenty pripravené na úrovni úseku "Ploché sklo" a neskôr odovzdané spolocnosti Compagnie, nebolo by preukázané, ze ich uvedená ako posledná nemohla zmenit, odmietnut alebo dozerat na ich uplatnovanie. Bolo by v kazdom prípade zlozité predstavit si, ze by bol úsek "Ploché sklo", vzhladom na jeho znacný podiel na obrate a obchodných výsledkoch skupiny Saint-Gobain, úplne samostatný. 201 Nakoniec, Komisia tvrdí, ze argument zalozený na údajnom porusení práva na prezumpciu neviny, predlozený spolocnostou Compagnie v jej doplnujúcom spise, je oneskorený, a teda neprípustný. Podporne tvrdí, ze domnienky zavinenia sú v oblasti trestného práva mozné, pokial nepresahujú urcitú hranicu. Je pritom potrebné konstatovat, ze boj s protisútaznými praktikami má velký význam a ze právo spolocnosti Compagnie na obhajobu bolo v prejednávanej veci dodrzané, pretoze uvedená ako posledná mohla v nadväznosti na zaslanie oznámenia o výhradách vyvrátit domnienku výkonu rozhodujúceho vplyvu na obchodnú politiku spolocnosti Sain-Gobain Glass France. b) Posúdenie Vseobecným súdom O prípustnosti zalobného dôvodu, tak ako bol predlozený spolocnostou Saint-Gobain 202 Pred meritórnym preskúmaním zalobného dôvodu je potrebné preskúmat námietku neprípustnosti, ktorú proti tomuto dôvodu predlozila Komisia v rozsahu, v akom bol uplatnený spolocnostou Saint-Gobain. Komisia s odkazom na clánok 44 ods. 1 písm. c) rokovacieho poriadku tvrdí, ze spolocnost Saint-Gobain vo svojej zalobe len odkázala na argumenty predlozené spolocnostou Compagnie pocas vysetrovania, zhrnuté v bodoch 606 a 607 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, bez toho, aby ich blizsie rozobrala. 203 Podla clánku 44 ods. 1 písm. c) rokovacieho poriadku musí kazdá zaloba uvádzat predmet konania a obsahovat zhrnutie dôvodov, na ktorých je zalozená. Tieto údaje musia byt jasné a presné v takom rozsahu, aby umoznili zalovanému pripravit si obhajobu a Súdu rozhodnút o zalobe, prípadne aj bez dalsích podporných informácií (rozsudok Súdu prvého stupna z 20. apríla 1999, Limburgse Vinyl Maatschppij a i./Komisia, nazvaný "PVC II", [39]T-305/94 az T-307/94, T-313/94 az T-316/94, T-318/94, T-325/94, T-328/94, T-329/94 a T-335/94, Zb. s. II-931, bod 39). Aj ked obsah zaloby môze byt podopretý a v konkrétnych bodoch doplnený odkazom na výnatky z listín, ktoré tvoria jej prílohu, vseobecný odkaz na ostatné listiny nemôze nahradit nedostatok základných prvkov právnej argumentácie, ktoré podla vyssie uvedeného ustanovenia tvoria nálezitosti zaloby (uznesenie Súdu prvého stupna z 27. marca 2009, Alves dos Santos/Komisia, T-184/08, neuverejnené v Zbierke, bod 19). 204 V prejednávanej veci Vseobecný súd konstatuje, ze casti zaloby spolocnosti Saint-Gobain týkajúce sa prejednávaného zalobného dôvodu týmto poziadavkám zodpovedajú. Ako uznala samotná Komisia v jej listinách, spolocnost Saint-Gobian sa v prejednávanej veci neobmedzila na cistý a samotný odkaz na argumentáciu obsiahnutú v iných listinách. Zaloba totiz obsahuje viacero argumentov na podporu dôvodu zalozených na porusení zásady individualizácie sankcií, z pripísania porusenia spolocnosti Compagnie, ktorého sa dopustila spolocnost Saint-Gobain, ako aj z prekrocenia hornej hranice stanovenej v clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 a zo zneuzitia právomoci. 205 Z toho vyplýva, ze námietka neprípustnosti predlozená Komisiou proti prejednávanému zalobnému dôvodu, tak ako bol uplatnený spolocnostou Saint-Gobian, musí byt zamietnutá. O veci samej 206 K veci samej je potrebné najskôr pripomenút, ze právo hospodárskej sútaze sa týka cinností podnikov (rozsudok Súdneho dvora zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, [40]C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, Zb. s. I-123, bod 59), a ze pojem podnik zahrna kazdý subjekt vykonávajúci hospodársku cinnost bez ohladu na jeho právne postavenie a spôsob financovania (pozri rozsudok Súdneho dvora z 10. januára 2006, Cassa di Risparmio di Firenze a i., [41]C-222/04, Zb. s. I-289, bod 107). 207 Súdny dvor tiez spresnil, ze pod pojmom podnik v tomto kontexte treba rozumiet hospodársku jednotku, aj ked je táto hospodárska jednotka z právneho hladiska zlozená z viacerých fyzických alebo právnických osôb (pozri rozsudok Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný v bode 181 vyssie, body 54 a 55 a tam citovanú judikatúru). 208 Ak takýto hospodársky subjekt porusuje pravidlá hospodárskej sútaze, zodpovedá za porusovanie, ktoré treba jednoznacne pripísat právnickej osobe, ktorej mozno ulozit pokuty. Oznámenie o výhradách musí byt urcené tejto osobe a musí v nom byt uvedené, v akom postavení sa právnickej osobe vytýkajú uvádzané skutocnosti (pozri rozsudok Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný v bode 181 vyssie, body 56 a 57 a tam citovanú judikatúru). 209 Z ustálenej judikatúry vyplýva, ze správanie dcérskej spolocnosti môze byt pripísané materskej spolocnosti najmä vtedy, ked dcérska spolocnost napriek tomu, ze má vlastnú právnu subjektivitu, neurcuje svoje správanie na trhu nezávisle, ale v podstate vykonáva pokyny, ktoré jej dala materská spolocnost, berúc do úvahy najmä hospodárske, organizacné a právne väzby medzi týmito dvoma právnymi subjektmi. Je to tak totiz preto, lebo v takej situácii sú materská spolocnost a jej dcérska spolocnost súcastou tej istej hospodárskej jednotky, a preto tvoria jeden podnik v zmysle judikatúry uvedenej v bodoch 206 a 207 vyssie. Skutocnost, ze materská spolocnost a dcérska spolocnost tvoria jeden podnik v zmysle clánku 81 ES, Komisii umoznuje adresovat rozhodnutie, ktorým sa ukladajú pokuty materskej spolocnosti bez toho, aby bolo potrebné preukázat jej osobnú úcast na porusení (pozri rozsudok Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný v bode 181 vyssie, body 58 a 59 a tam citovanú judikatúru). 210 Skutocnostou, ktorá oprávnuje Komisiu na to, aby rozhodnutie o ulození pokút adresovala materskej spolocnosti skupiny spolocností, totiz nie je ani podnecovanie dcérskej spolocnosti materskou spolocnostou, aby sa dopustila porusenia, a uz vôbec nie úcast materskej spolocnosti na tomto porusení, ale skutocnost, ze tvoria jeden podnik v zmysle, ktorý bol opísaný (rozsudok Súdu prvého stupna z 12. decembra 2007, Akzo Nobel a i./Komisia, [42]T-112/05, Zb. s. II-5049, bod 58). 211 V konkrétnom prípade, ked materská spolocnost vlastní 100 % podiel na základnom imaní dcérskej spolocnosti, ktorá sa dopustila porusenia pravidiel Únie v oblasti hospodárskej sútaze, jednak táto materská spolocnost môze vykonávat rozhodujúci vplyv na správanie danej dcérskej spolocnosti a jednak existuje vyvrátitelná domnienka, ze táto materská spolocnost skutocne vykonáva rozhodujúci vplyv na správanie svojej dcérskej spolocnosti (pozri rozsudok Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný v bode 181 vyssie, bod 60 a tam citovanú judikatúru). 212 Hoci je pravda, ze Súdny dvor v bodoch 28 a 29 rozsudku zo 16. novembra 2000, Stora Kopparbergs Bergslags/Komisia, uz citovanom v bode 148 vyssie, uviedol okrem vlastníctva 100 % základného imania dcérskej spolocnosti aj dalsie okolnosti, akými sú nespochybnenie vplyvu materskej spolocnosti na obchodnú politiku jej dcérskej spolocnosti a spolocné zastúpenie oboch spolocností v rámci správneho konania, pravdou tiez zostáva, ze uvedené okolnosti boli Súdnym dvorom uvedené len s cielom uviest vsetky skutocnosti, na ktorých Súd prvého stupna zalozil svoje odôvodnenie, ked dospel k záveru, ze toto odôvodnenie sa nezakladalo výlucne na vlastníctve celého základného imania dcérskej spolocnosti materskou spolocnostou. Skutocnost, ze Súdny dvor v uvedenej veci potvrdil posúdenie Súdu prvého stupna, nemôze mat za následok zmenu podmienok, za akých dochádza k uplatneniu domnienky rozhodujúceho vplyvu uvedenej v predchádzajúcom bode (rozsudky Súdu prvého stupna z 12. decembra 2007, Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný v bode 210 vyssie, bod 62 a z 30. apríla 2009, Itochu/Komisia, [43]T-12/03, Zb. s. II-883, bod 50). 213 Na existenciu domnienky, ze materská spolocnost vykonáva rozhodujúci vplyv na obchodnú politiku dcérskej spolocnosti, za týchto podmienok postacuje, ak Komisia preukáze, ze materská spolocnost vlastní celé základné imanie dcérskej spolocnosti. Následne Komisia môze povazovat materskú spolocnost za solidárne zodpovednú za zaplatenie pokuty, ktorá bola ulozená jej dcérskej spolocnosti, ibaze by táto materská spolocnost, ktorej prinálezí vyvrátenie tejto domnienky, predlozila dostatocné dôkazy, ktoré preukazujú, ze jej dcérska spolocnost sa na trhu správa samostatne (rozsudky Súdneho dvora z 10. septembra 2009, Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný vyssie v bode 181, bod 61 a z 29. septembra 2011, Elf Aquitaine/Komisia, [44]C-521/09 P, Zb. s. I-8947, bod 57). 214 Pre urcenie, ci dcérska spolocnost koná na trhu samostatne, je potrebné zohladnit nielen skutocnost, ze materská spolocnost ovplyvnuje cenovú politiku, výrobnú a distribucnú cinnost, predajné ciele, hrubé marze, predajné náklady, "cash-flow" ci zásady a marketing. Ako uz bolo spomenuté vyssie v bode 209, je potrebné zohladnit tiez vsetky relevantné okolnosti týkajúce sa organizacných, hospodárskych a právnych väzieb, ktoré spájajú dcérsku spolocnost a materskú spolocnost, pricom tieto okolnosti sa môzu lísit od prípadu k prípadu a nemôzu byt teda urcené taxatívne (pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. septembra 2009, Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný v bode 181 vyssie, bod 65 a rozsudok z 12. decembra 2007, Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný v bode 210 vyssie, body 64 a 65). 215 Domnienka, aj ked je tazké ju vyvrátit, zostáva prijatelnou, pokial je primeraná legitímne sledovanému cielu, ak mozno predlozit dôkaz opaku a ak je zabezpecené právo na obhajobu (pozri analogicky rozsudok Súdneho dvora z 23. decembra 2009, Spector Photo Group a Van Raemdonck, [45]C-45/08, Zb. s. I-12073, body 43 a 44 a Európsky súd pre ludské práva, rozsudok Janosevic/Svédsko, uz citovaný v bode 104 vyssie, § 101 az 110). 216 Cielom domnienky rozhodujúceho vplyvu, ktorý na dcérsku spolocnost pod úplnou alebo takmer úplnou kontrolou vykonáva jej materská spolocnost, je najmä zachovávanie rovnováhy medzi dôlezitostou ciela spocívajúceho v potlácaní správania porusujúceho pravidlá hospodárskej sútaze, predovsetkým clánku 81 ES, a zabránit jeho opakovaniu na jednej strane, a na druhej strane poziadavkami niektorých vseobecných zásad práva Únie, ako najmä zásad prezumpcie neviny, individualizácie sankcií a právnej istoty, ako aj práva na obhajobu vrátane zásady rovnosti úcastníkov konania (rozsudok Elf Aquitaine/Komisia, uz citovaný v bode 213 vyssie, bod 59). 217 Z toho vyplýva, ze taká domnienka je primeraná legitímne sledovanému cielu. 218 Navyse je potrebné pripomenút, ze domnienka spomenutá v bode 211 vyssie, spocíva na konstatovaní, podla ktorého, okrem výnimocných okolností, spolocnost, ktorá vlastní celé základné imanie dcérskej spolocnosti, môze len vzhladom na tento podiel na základnom imaní uplatnovat rozhodujúci vplyv na správanie tejto dcérskej spolocnosti, a okrem toho, ze neexistenciu skutocného uplatnovania tohto vplyvu mozno za bezných okolností najúcinnejsie zistovat v prípade subjektov, voci ktorým bola táto domnienka uplatnená. Za týchto podmienok, ak by dotknutej strane stacilo na vyvrátenie uvedenej domnienky uviest len nepodlozené tvrdenia, táto domnienka by do velkej miery stratila význam. Táto domnienka je vsak vyvrátitelná a subjekty, ktoré ju chcú vyvrátit, môzu predlozit akýkolvek dôkaz týkajúci sa ekonomických, organizacných a právnych vztahov, ktoré spájajú dcérsku spolocnost s jej materskou spolocnostou, teda dôkaz, o ktorom si tieto subjekty myslia, ze môze preukázat, ze dcérska spolocnost a materská spolocnost nepredstavujú jeden hospodársky subjekt, ale ze dcérska spolocnost sa na trhu správa samostatne (rozsudok Elf Aquitaine/Komisia, uz citovaný v bode 213 vyssie, body 60 a 61; pozri v tomto zmysle rozsudok Stora Kopparbergs Bergslags/Komisia, uz citovaný v bode 148 vyssie, bod 29). 219 Nakoniec, materská spolocnost musí byt vypocutá Komisiou, skôr nez Komisia voci nej prijme svoje rozhodnutie, pricom toto rozhodnutie môze byt predlozené na preskúmanie súdu EÚ, ktorý pri rozhodovaní musí dodrziavat právo na obhajobu (rozsudok Schindler Holding a i./Komisia, uz citovaný v bode 80 vyssie, bod 110). 220 V prejednávanej veci je nesporné, ze v case porusenia mala spolocnost Compagnie 100 % vlastníctvo v spolocnosti Saint-Gobain Glass France. 221 Navyse, ako vyplýva z judikatúry uvedenej najmä v bodoch 213 az 215 vyssie, ked Komisia pripíse zodpovednost za porusenie materskej spolocnosti na základe domnienky uplatnovania rozhodujúceho vplyvu, prinálezí materskej spolocnosti, aby túto domnienku vyvrátila predlozením dostatocných dôkazov, ktoré preukazujú, ze jej dcérska spolocnost sa na trhu správa samostatne. V tomto zmysle má materská spolocnost predlozit vsetky poznatky týkajúce sa organizacných, hospodárskych a právnych väzieb medzi nou a jej dcérskou spolocnostou, ktoré by mohli preukázat, ze tieto spolocnosti sa nepovazujú za jeden hospodársky subjekt. 222 Je teda potrebné skúmat, ci Komisia dospela k správnemu záveru, ze skutocnosti uvedené spolocnostou Compagnie pocas vysetrovania, neumoznujú preukázat obchodnú samostatnost spolocnosti Saint-Gobain Glass France na trhu, a teda preukázat, ze táto spolocnost a spolocnost Compagnie netvoria jeden hospodársky subjekt v zmysle práva EÚ v oblasti hospodárskej sútaze. 223 Ako vyplýva z bodov 600 a nasl. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, Komisia v zásade vychádza z troch línií úvah na úcely odôvodnenia domnienky, podla ktorej spolocnost Compagnie vykonávala v case porusenia rozhodujúci vplyv na obchodnú politiku spolocnosti Sain-Gobain Glass France. 224 Komisia po prvé predkladá argumenty týkajúce sa obchodnej organizácie skupiny Saint-Gobain. Komisia tak odkazuje na rôzne výrocné správy spolocnosti Compagnie a uvádza, ze pokial rozlicné úseky cinnosti skupiny Saint-Gobain riadia svoju prevádzku a vymedzujú, a vykonávajú obchodné stratégie a marketing týkajúci sa vlastných cinností, tieto úseky sú súcastou rámca základného prevádzkového riadenia stanoveného spolocnostou Compagnie s cielom uplatnovat obchodný model skupiny. Komisia v tomto zmysle spomína list, ktorý jej zaslala spolocnost Saint-Gobian Glass France 4. októbra 2006, v odpovedi na ziadost o informácie, ktorú tejto spolocnosti zaslala, z ktorého vyplýva, ze prijaté iniciatívy a výsledky dosiahnuté úsekom "Ploché sklo" zodpovedajú prioritám a cielom stanoveným pre vsetky cinnosti skupiny tak, ako boli definované generálnym riaditelstvom spolocnosti Compagnie. Podla Komisie tento list uvádza, ze hoci sú obchodné smery, prevádzkové plány, rozpocty a dôlezité obchodné prevádzkové rozhodnutia akokolvek vypracované na úrovni obchodných jednotiek, v poslednom rade sú prijímané riaditelom úseku "Ploché sklo" spolocnosti Saint-Gobain. 225 Po druhé Komisia predkladá informácie strukturálnej povahy. Zdôraznuje tak najskôr väzby medzi riaditelstvom spolocnosti Compagnie a riaditelstvom úseku "Ploché sklo" skupiny Saint-Gobain. Pán A. tak zastával funkciu zástupcu generálneho riaditela spolocnosti Compagnie a v tejto pozícii podliehal delegovanému generálnemu riaditelovi skupiny. Pán A. bol navyse predsedom úseku "Ploché sklo" skupiny Saint-Gobain, ako aj spolocnosti Saint-Gobian Glass France a spolocnosti Saint-Gobain Sekurit France. Bol tiez prezidentom spolocnosti Saint-Gobain Sekurit International do roku 2001. Pán A. sa zúcastnil schôdzok prevádzkového výboru a výboru generálneho riaditelstva spolocnosti Compagnie a okrem toho zodpovedal za inováciu v rámci skupiny Saint-Gobain. Dalej je potrebné zohladnit skutocnost, ze traja clenovia správnej rady spolocnosti Saint-Gobain Glass France zastávali súcasne miesta v riaditelstve spolocnosti Compagnie. 226 Komisia dodáva, ze pán A. je clenom riadiaceho tímu skupiny a tiez jej delegovaným generálnym riaditelom, a tento uvedený ako posledný je tiez clenom výkonného výboru spolocnosti Compagnie. Nie je pritom pravdepodobné, ze by clenovia riadiaceho týmu, ktorí vedú obchodný úsek, ako pán A., komunikovali len medzi sebou a niesli tak zodpovednost za konanie skupín bez úcasti výkonného výboru spolocnosti Compagnie. 227 Po tretie Komisia nakoniec uvádza, ze spolocnost Compagnie a spolocnost Saint-Gobain Glass France majú svoje sídlo na rovnakej adrese. Táto okolnost ulahcuje rozvíjanie jednotnej obchodnej politiky v rámci tohto podniku. 228 Spolocnost Compagnie a spolocnost Saint-Gobain tento uhol pohladu spochybnujú. 229 Hoci je v tomto zmysle pravdou, ze z urcitých informácií uvedených spolocnostou Compagnie vyplýva, ze spolocnost Saint-Gobain Glass France má znacnú autonómiu, nic to nemení na skutocnosti, ze spolocnost Compagnie nedokázala vyvrátit domnienku, ktorá v prejednávanej veci pôsobí v jej neprospech. 230 Po prvé nie je mozné súhlasit so spolocnostou Compagnie, ked tvrdí, ze autonómia spolocnosti Saint-Gobain je potvrdená decentralizovaným riadením skupiny Saint-Gobain a skutocnostou, ze spolocnost Compagnie je len zastresujúcou spolocnostou, ktorá nenesie prevádzkovú zodpovednost a nezasahuje do prevádzkového riadenia svojich dcérskych spolocností. 231 Spolocnost Compagnie totiz tvrdí, ze jej "etická charta" zakotvuje len vseobecné zásady bez väzby na obchodnú politiku jej dcérskych spolocností a tvrdí, ze hoci stanovuje vseobecnú stratégiu skupiny Saint-Gobain, ponecháva naopak jednotlivým úsekom cinnosti slobodu vymedzovat a vykonávat ich obchodnú politiku. Je vsak potrebné konstatovat, ze spolocnost Compagnie nepredlozila ani svoju "etickú chartu", ani akýkolvek iný dokument, ktorý by mohol uvedené tvrdenie preukázat. 232 Po dalsie, v zmysle skupiny spolocností, ako je to v danom prípade, holding je spolocnostou, ktorej poslaním je zoskupovat podiely v rôznych spolocnostiach a ktorej úlohou je zabezpecit jednotu ich riadenia (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupna z 8. októbra 2008, Schunk a Schunk Kohlenstoff-Technik/Komisia, [46]T-69/04, Zb. s. II-2567, bod 63, a Vseobecného súdu z 29. júna 2012, E.ON Ruhrgas a E.ON/Komisia, T-360/09, bod 283). V prípade, ze neexistujú nepriame dôkazy o opaku, je potrebné zastávat názor, ze väzby spojujúce spolocnost Compagnie so spolocnostou Saint-Gobain Glass France môzu viest k predpokladu, ze spolocnost Compagnie uplatnovala rozhodujúci vplyv na správanie svojej dcérskej spolocnosti najmä koordinovaním financných investícií v rámci skupiny Saint-Gobain (pozri analogicky rozsudok Vseobecného súdu zo 17. mája 2011, Elf Aquitaine/Komisia, [47]T-299/08, Zb. s. II-2149, bod 99). V tomto zmysle je tiez potrebné poznamenat, ze spolocnost Compagnie priznáva, ze stanovovala vseobecné ciele ziskovosti svojich dcérskych spolocností, dohliadala na ich financnú rovnováhu a reputáciu a prispievala na financovanie investícií, ktoré uvedené spolocnosti vykonávali, a tiez ze, na základe údajov oznámených samotnou spolocnostou Compagnie, takmer polovica jej zamestnancov sa zaoberá financnými zálezitostami. 233 Okrem toho, vnútorné rozdelenie rôznych cinností spolocnosti Compagnie, ktoré má znaky decentralizovaného riadenia, medzi rôzne divízie alebo oddelenia je obvyklým javom v rámci takých skupín spolocností, na cele akej je spolocnost Compagnie a nemôze teda nevyvrátit domnienku, ze spolocnost Compagnie a spolocnost Saint-Gobain tvorili jeden podnik v zmysle clánku 81 ES (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 17. mája 2011, Elf Aquitaine/Komisia, uz citovaný v bode 232 vyssie, bod 99). 234 Po druhé so spolocnostou Compagnie nie je mozné súhlasit, ked tvrdí, ze spolocnost Saint-Gobain Glass France vzdy vymedzovala svoju obchodnú stratégiu samostatne, pretoze spolocnost Compganie nikdy neprijímala ani neschvalovala jej plány cinnosti a spolocnost Saint-Gobain Glass France bola v praxi schopná konat na trhu samostatne a tiez ze spolocnost Saint-Gobain Glass France bola financne úplne autonómna, pretoze kontrola, ktorú voci nej uplatnovala spolocnost Compagnie, bola velmi vseobecná. 235 Bez ohladu na skutocnost, ze spolocnost Compagnie nepredkladá na podporu takýchto tvrdení ziadny dôkaz, je potrebné uviest, ze podla listu zaslaného spolocnostou Saint-Gobain Glass France Komisii 4. októbra 2006 v rámci odpovede na ziadost o informácie, ktorú jej posledná uvedená zaslala, schvalovala spolocnost Compagnie investície a rozpocty kazdého úseku cinnosti skupiny Saint-Gobain a pravidelne kontrolovala výsledky dosiahnuté týmito rôznymi úsekmi. Táto skutocnost smeruje k podpore záveru, podla ktorého spolocnost Compagnie uplatnovala rozhodujúci vplyv na správanie svojej dcérskej spolocnosti najmä tým, ze koordinovala financné investície v rámci skupiny Saint-Gobain (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 17. mája 2011, Elf Aquitaine/Komisia, uz citovaný v bode 232 vyssie, bod 102). 236 V kazdom prípade aj za predpokladu, ze by boli plány cinnosti schvalované riaditelstvom úseku "Ploché sklo" pred ich prípadným predlozením spolocnosti Compagnie, nebolo by mozné z toho odvodit, ze ich uvedená ako posledná nemohla zmenit, odmietnut alebo dozerat na ich uplatnenie. 237 Po tretie argument spolocnosti Compagnie, podla ktorého jej spolocnost Saint-Gobain Glass France oznamovala informácie podla systému "bottom up" (zdola nahor) a odovzdanie týchto informácií neviedlo k následnému zaslaniu pokynov jej dcérskej spolocnosti, nie je relevantný. Aj za predpokladu totiz, ze by tomu tak bolo, tento spôsob oznamovania informácií dcérskou spolocnostou jej materskej spolocnosti nemá vplyv na oprávnenie uvedenej ako poslednej vykonávat rozhodujúci vplyv na správanie predmetnej dcérskej spolocnosti na trhu. V prejednávanej veci, potvrdenie spolocnosti Compagnie, ze jej boli oznamované informácie obsiahnuté v rozpoctoch a financných správach jej dcérskych spolocností, naopak skôr potvrdzuje, ze táto materská spolocnost bola schopná vykonávat rozhodujúci vplyv na správanie predmetnej dcérskej spolocnosti na trhu tým, ze kontrolovala jej ziskovost a s ohladom na získané údaje o hospodárskych výsledkoch smerovala jej strategické obchodné rozhodovania. Tento záver je este posilnený skutocnostou oznámenou pocas správneho konania pánom A., riaditelom úseku "Ploché sklo" skupiny Saint-Gobain, ze uvedená ako posledná poskytovala delegovanému generálnemu riaditelovi spolocnosti Compagnie prezentácie cinnosti úseku "Automobilové sklo" uvedenej skupiny. 238 Po stvrté, okrem toho je potrebné odmietnut argumenty, na základe ktorých sa spolocnost Compagnie nikdy nepodielala na porusení a ani o nom nevedela, pretoze o predajných cenách, predkladaní specifických ponúk automobilovým výrobcom a politike zliav rozhodovali len dcérske spolocnosti tvoriace úsek "Ploché sklo" skupiny Saint-Gobain a podla ktorých trh s automobilovým sklom predstavoval medzi piatimi úsekmi skupiny Saint-Gobain specifický segment, ktorý navyse s ostatnými segmentmi úseku "Ploché sklo" súvisel len vzdialene. 239 Ziadny z týchto argumentov totiz nemôze preukázat, ze spolocnost Saint-Gobain Glass France urcovala svoju obchodnú politiku na trhu samostatne. 240 V prvom rade je potrebné pripomenút, ze ako vyplýva z judikatúry, skutocnostou, ktorá oprávnuje Komisiu na to, aby rozhodnutie o ulození pokút adresovala materskej spolocnosti skupiny spolocností, nie je ani podnecovanie dcérskej spolocnosti materskou spolocnostou, aby sa dopustila porusenia, a uz vôbec nie úcast materskej spolocnosti na tomto porusení, ale skutocnost, ze tvoria jeden podnik (rozsudok z 12. decembra 2007, Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný v bode 210 vyssie, bod 58, pozri v tomto zmysle rozsudok Vseobecného súdu zo 16. novembra 2011, Groupe Gascogne/Komisia, T-72/06, neuverejnený v Zbierke, bod 74). Organizacné, hospodárske a právne väzby existujúce medzi materskou spolocnostou a jej dcérskou spolocnostou môzu preukázat existenciu vplyvu materskej spolocnosti na stratégiu dcérskej spolocnosti a v dôsledku toho odôvodnit skutocnost, ze sa povazujú za jeden hospodársky subjekt (rozsudok z 12. decembra 2007, Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný v bode 210 vyssie, bod 83). 241 Po dalsie, skutocnost, ze sa cinnosti spolocnosti Saint-Gobain Glass France dotknuté napadnutým rozhodnutím týkajú len jedného z mnohých trhov, na ktorých skupina Saint-Gobain pôsobí, je v prejednávanej veci irelevantné. Nie je totiz neobvyklé, aby skupiny, akou je skupina, na cele ktorej stojí spolocnost Compagnie, pôsobili na viacerých trhoch a prenásali zodpovednost za svoje cinnosti rôznym dcérskym spolocnostiam alebo ich skupine bez toho aby takáto okolnost bránila riadiacej spolocnosti vykonávat rozhodujúci vplyv na obchodnú politiku svojich rôznych dcérskych spolocností. 242 Je teda potrebné zamietnut argument spolocnosti Compagnie, podla ktorého Komisia v zásade nesprávne dospela k záveru, ze skutocnosti, s akými sa zoznámila pocas vysetrovania, neumoznujú preukázat, ze spolocnost Compagnie nevykonávala rozhodujúci vplyv na obchodnú politiku spolocnosti Saint-Gobian Glass France. 243 Pokial ide o námietku zalozenú na tom, ze dôkazný standard, ktorý Komisia v prejednávanej veci vyzaduje na úcely vyvrátenia domnienky, v skutocnosti robí domnienku výkonu rozhodujúceho vplyvu domnienkou nevyvrátitelnou, takejto námietke nie je mozné vyhoviet. V súlade s judikatúrou citovanou v bodoch 213 az 215 vyssie sa totiz od spolocnosti Compagnie nevyzaduje, aby predlozila dôkaz o svojom nezasahovaní do riadenia svojej dcérskej spolocnosti, ale len aby predlozila dostatocné dôkazy na preukázanie toho, ze jej dcérska spolocnost konala na predmetnom trhu samostatne (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 17. mája 2011, Elf Aquitaine/Komisia, uz citovaný v bode 232 vyssie, bod 120). Pritom samotná okolnost, ze urcitá osoba v danom prípade nepredlozí dôkazné prostriedky, ktoré môzu vyvrátit domnienku skutocného výkonu rozhodujúceho vplyvu, neznamená, ze uvedenú domnienku nie je mozné v ziadnom prípade vyvrátit (rozsudok z 29. septembra 2011, Elf Aquitaine/Komisia, uz citovaný v bode 213 vyssie, body 65 a 66). 244 Je teda tiez potrebné mat za to, v zmysle predchádzajúcich úvah, ze prístup Komisie v napadnutom rozhodnutí, pokial ide o informácie predlozené spolocnostou Compagnie s cielom vyvrátit domnienku, ktorá v prejednávanej veci svedcí v jej neprospech, ako celok nepredstavuje probatio diabolica. 245 Pokial ide o rôzne odkazy predlozené spolocnostou Compagnie na niektoré rozhodnutia prijaté Komisiou uz skôr, v ktorých uvedená ako posledná nepripisovala materským spolocnostiam porusenie dcérskej spolocnosti, ktorú mala v 100 % vlastníctve, stací pripomenút, ze rozhodovacia prax Komisie nie je právnym rámcom pokút v oblasti hospodárskej sútaze, kedze Komisia má v oblasti stanovovania výsky pokút siroký priestor pre volnú úvahu, pricom jej posúdenie nie je obmedzené predchádzajúcimi posúdeniami (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 19. marca 2009, Arcer Daniels Midland/Komisia, [48]C-510/06 P, Zb. s. I-1843, bod 82 a Erste Group Bank a i./Komisia, uz citovaný v bode 118 vyssie, bod 123). 246 Rovnako tak nie je na úcely preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia relevantné, ze v iných právnych systémoch sú uplatnované pravidlá pripísatelnosti konaní porusujúcich právo hospodárskej sútaze. 247 Z predchádzajúcich úvah vyplýva, ze námietke zalozenej na právnom pochybení pri pripísaní zodpovednosti za porusenie spolocnosti Compagnie, spolocnosti Saint-Gobain Glass France nie je mozné vyhoviet. 248 Vzhladom na to, ze Komisia správne zastávala názor, ze spolocnost Compagnie a spolocnost Saint-Gobain Glass France tvoria jeden podnik v zmysle clánku 81 ES, je potrebné okrem toho odmietnut ako neúcinný argument spolocnosti Compagnie, podla ktorého domnienka výkonu rozhodujúceho vplyvu uplatnená Komisiou v napadnutom rozhodnutí a uznaná v jej zásade Súdny dvorom v rozsudku z 10. septembra 2009, Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný v bode 181 vyssie, v zásade odporuje zásade individualizácie sankcií. Rovnako tiez nie je mozné vyhoviet námietke uplatnenej spolocnostou Compagnie zalozenej na porusení zásady prezumpcie neviny zakotvenej v clánku 48 Charty základných práv a clánku 6 EDLP, aj keby bola prípustná, hoci bola vznesená az v stádiu doplnujúceho vyjadrenia (pozri v tomto zmysle rozsudok Vseobecného súdu zo 16. novembra 2011, Álvarez/Komisia, T-78/06, neuverejnený v Zbierke, body 31 az 41). 249 Nakoniec, so zretelom na záver obsiahnutý v bode 247 vyssie, je potrebné zamietnut ako nedôvodnú námietku zalozenú na zneuzití právomoci v rozsahu, v akom pripísanie zodpovednosti spolocnosti Compagnie za porusenie spolocnosti Saint-Gobain, bolo údajne odôvodnené len snahou Komisie ulozit uvedenej ako poslednej pokutu, ktorá presiahne hornú hranicu 10 %, uvedenú v clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003. 250 Druhý zalobný dôvod teda nie je dôvodný, a teda musí byt zamietnutý. 5. O piatom zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásad zákazu spätnej úcinnosti trestu a legitímneho ocakávania 251 Tento zalobný dôvod je v zásade totozný s jedným zo zalobných dôvodov predlozených spolocnostou Compagnie vo veci T-73/09. Je preto potrebné ich posudzovat spolocne. a) Tvrdenia úcastnícok konania 252 Spolocnost Saint-Gobain a spolocnost Compagnie tvrdia, ze napadnuté rozhodnutie odporuje zásade zákazu spätnej úcinnosti trestu, zakotvenej v clánku 7 EDLP a clánku 46 Charty základných práv, ako aj zásade legitímneho ocakávania, pretoze Komisia uplatnuje usmernenia z roku 2006, hoci tieto boli prijaté po tom, co bolo predmetné porusenie ukoncené. Toto spätné uplatnovanie usmernení vedie k znacnému zvýseniu pokút, ktoré boli v rozhodnom case predvídatelné na základe usmernení o metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 [UO] (Ú. v. 1998, C 9, s. 3, dalej len "usmernenia z roku 1998"). 253 V súlade s judikatúrou bráni zásada zákazu spätnej úcinnosti trestu spätnému uplatneniu nového súdneho výkladu normy upravujúcej porusenie, ktorý vedie k zvýseniu ukladaných pokút, pokial tento vývoj nebol v okamihu, kedy k poruseniu doslo, rozumne predvídatelný a pokial nie je nevyhnutný na zabezpecenie vykonania politiky EÚ v oblasti hospodárskej sútaze. Tieto dve podmienky sú pritom v prejednávanej veci splnené. Vzhladom na to, ze úroven pokút ukladaných od uplatnovania usmernení z roku 2006 nemá nic spolocného s úrovnou pokút ukladaných pred týmto uplatnovaním, je potrebné zastávat názor, ze vývoj vyplývajúci z uplatnovania uvedených usmernení nebol rozumne predvídatelný. Je tomu tak najmä z dôvodu dôlezitosti, ktorý je priznaný faktoru dlzky trvania porusenia pri výpocte pokuty v rámci usmernení z roku 2006, ktorá je zjavne vyssia nez v rámci usmernení z roku 1998. Po dalsie, velmi vysoká úroven pokút ukladaných Komisiou podla usmernení z roku 2006 nie je nevyhnutná na zabezpecenie vykonávania politiky Únie v oblasti hospodárskej sútaze. 254 Podla spolocnosti Compagnie, hoci je potrebné mat za to, ze Komisia v prejednávanej veci uplatnila nariadenie c. 17, usmernenia z roku 2006 predstavujú zmenu postupu, k akému sa Komisia jasne zaviazala v usmerneniach z roku 1998, smerujúcemu k väcsej prísnosti. Usmernenia z roku 2006 sa teda môzu uplatnovat len na situácie, ktoré nastali po ich uverejnení. 255 Tieto závery nie sú spochybnené rozsudkom Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 116 vyssie, pretoze v tomto rozsudku Súdny dvor rozhodoval len o spätnom uplatnení usmernení z roku 1998. Uvedený rozsudok sa tak týka uplatnení usmernení na skutkové okolnosti, ktoré nastali v case, kedy tieto usmernenia este neboli zverejnené. Z toho vyplýva, ze na rozdiel od situácie, ktorá viedla k prejednávanému sporu, bolo porusenie dotknuté v uvedenej veci spáchané v case znacnej právnej neistoty, pokial ide o výpocet pokút, pocas ktorého tak dotknuté podniky nemohli mat v tomto zmysle ziadne legitímne ocakávanie. V prejednávanej veci naopak podniky, ktorým je urcené napadnuté rozhodnutie, mali vsetky dôvody ocakávat, ze ich budúce konanie bude potrestané uplatnením usmernení z roku 1998 o to viac, ze Súdny dvor uznal normatívnu povahu týchto usmernení v rozsudku Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 116 vyssie. 256 Spolocnost Compagnie okrem toho odkazuje na niekolko prejavov, ktoré mali pred rokom 2006 európski komisári poverení politikou EÚ v oblasti hospodárskej sútaze, z ktorých vyplýva, ze prijatie nových usmernení pre výpocet pokút nebolo v rozhodnom case predvídatelné. 257 Z toho podla spolocnosti Saint-Gobain a spolocnosti Compagnie vyplýva, ze pokuta mala byt vypocítaná podla usmernení z roku 1998. 258 Komisia pripomína, ze právnym základom pre ukladanie pokút za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánku 81 ES je clánok 23 nariadenia c. 1/2003, pricom usmernenia z roku 2003 metódu výpoctu týchto pokút iba upresnujú. Ako v rámci usmernení z roku 1998, tak v rámci usmernení z roku 2006, musí byt výska pokút vypocítaná v závislosti od závaznosti a dlzky trvania porusenia, tak ako to stanovuje clánok 23 nariadenia c. 1/2003. Vzhladom na to, ze usmernenia z roku 2006 odrázajú metódu prispôsobenú na úcely uplatnenia nezmeneného právneho ustanovenia, má Komisia za to, ze úvahu Súdneho dvora v rozsudku Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 116 vyssie, je mozné prevziat v prejednávanej veci. To platí o to viac, ze Súdny dvor v uvedenom rozsudku stanovil vseobecné zásady týkajúce sa pôsobnosti usmernení pre výpocet pokút. 259 Hoci je v rámci usmernení z roku 2006 priznaná kritériu dlzky trvania väcsia váha, tento vývoj bol podla Komisie v case spáchania porusenia predvídatelný, rovnako ako skutocnost, ze by v budúcnosti mohla byt pri výpocte pokuty zohladnená hodnota dotknutých predajov skôr nez pausálna suma. Uz pred prijatím usmernení z roku 2006 tak Súdny dvor vyjadril urcitú preferenciu zohladnit pri výpocte pokuty hodnotu dotknutých predajov skôr nez pausálnu sumu. Okrem toho podla Komisie dodatocná sumu, ktorá je teraz ulozená na úcely odstrasenia, uz bola zahrnutá do pausálnej sumy uplatnovanej v case platnosti usmernení z roku 1998 v závislosti od závaznosti porusenia. Nakoniec spolocnost Compagnie bez toho, aby svoje tvrdenie niecím podlozila, uvádza, ze v rozhodnom case bolo mozné predvídat, ze Komisia nebude môct spätne uplatnovat nové pokyny, ktoré prípadne príjme. Komisia totiz odkazuje na zásadu, podla ktorej môze prijímat usmernenia podla nutnosti za predpokladu, ze takéto úpravy dodrzujú právny rámec stanovený nariadením c. 1/2003. 260 Navyse, Komisia zdôraznuje, po prvé, ze usmernenia z roku 1998 nestanovujú, ze budú uplatnitelné na rozhodnutia týkajúce sa porusení spáchaných v case ich platnosti, a po druhé, ze usmernenia z roku 2006, od ktorých sa nesmie bezdôvodne odchýlit, uvádzajú, ze sa uplatnujú na vsetky prípady, kedy bolo oznámenie o výhradách zaslané po 1. septembri. V prejednávanej veci bolo pritom oznámenie o výhradách zaslané 18. apríla 2007. 261 Z nedávnej judikatúry navyse vyplýva, ze cielom usmernení z roku 1998 je transparentnost a nestrannost, ale nie predvídatelnost výsky pokút. Takáto predvídatelnost nie je zelaná, pretoze by mohla narusit odstrasujúci úcinok pokút tým, ze by dotknuté podniky mohli s presnostou porovnat prípadnú sankciu, ktorá by im mohla byt v prípade porusenia ulozená, s prospechom, ktorý by mohli z takéhoto porusenia mat. 262 Tieto závery nie je mozné podla Komisie spochybnit zásadou zákazu spätnej úcinnosti trestu. Je síce pravda, ze prijatie usmernení, ktoré môzu zmenit vseobecnú politiku hospodárskej sútaze v oblasti pokút, môze tejto zásade podliehat. Z toho vyplýva, ze táto zásada môze bránit spätnému uplatneniu nových usmernení v rozsahu, v akom v case porusenia neboli pravidlá obsiahnuté v takýchto pokynoch rozumne predvídatelné. Komisia vsak tvrdí, ze samotná okolnost, ze usmernenia z roku 2006 môzu zvýsit úroven pokút v porovnaní s pokutami ukladanými podla usmernení z roku 1998, nemôze zakladat porusenie zásady zákazu spätnej úcinnosti, pretoze porovnanie pokút ulozených v rozdielnych veciach nie je v tomto ohlade spolahlivou metódou a tiez, ze spolocnost Compagnie a spolocnost Saint-Gobain nemohli predvídat presnú výsku pokuty, ktorá by im bola ulozená podla usmernení z roku 1998. 263 Komisia v rámci tohto konania este spochybnuje relevantnost odkazu spolocnosti Compagnie na prejavy európskych komisárov poverených politikou EÚ v oblasti hospodárskej sútaze prednesené po ukoncení porusenia. Popri skutocnosti, ze posudzovacia právomoc kolégia komisárov nemôze byt takýmito prejavmi obmedzená, uvedené ako posledné nemôzu v ziadnom prípade preukázat, ze prijatie usmernení z roku 1998 nebolo v case spáchania porusenia rozumne predvídatelné. b) Posúdenie Vseobecným súdom 264 V rámci prejednávaného zalobného dôvodu spolocnost Saint-Gobain a spolocnost Compagnie Komisii v zásade vytýkajú, ze porusila zásady legitímneho ocakávania a zákazu spätnej úcinnosti trestu, ked v prejednávanej veci uplatnila usmernenia z roku 2006, zatial co v case spáchania porusenia boli uplatnitelné usmernenia z roku 1998. Uplatnenie usmernení z roku 2006 viedlo ku znacnému zvýseniu výsky pokuty v porovnaní s výskou, ktorá by vyplývala z uplatnenia usmernení z roku 1998, predovsetkým z dôvodu vynásobenia hodnoty predajov tovarov dotknutých porusení dlzkou jeho trvania. 265 V tomto zmysle Vseobecný súd najskôr uvádza, ze argumentácia, podla ktorej zvýsenie úrovne pokút vyplývajúcich z uplatnenia usmernení z roku 2006 je zjavne neprimerané cielu sledovanému politikou EÚ v oblasti hospodárskej sútaze, v zásade splýva s argumentáciou uplatnenou v rámci druhej casti siesteho zalobného dôvodu predlozeného vo veci T-56/09. Z tohto dôvodu je preskúmaná v bodoch 353 az 391 nizsie. 266 Po dalsie je potrebné pripomenút, ze pokuty, ktoré Komisia v prejednávanej veci ulozila, sú upravené clánkom 23 nariadenia c. 1/2003, ktorý zodpovedá clánku 15 nariadenia c. 17, ktorý platil v case spáchania porusenia. Podla clánku 23 ods. 3 nariadenia c. 1/2003 sa pri stanovovaní výsky pokuty ukladanej podnikom zodpovedným za porusenia pravidiel hospodárskej sútaze prihliada na závaznosti a dlzku trvania porusenia. Na úcely stanovenia výsky Komisia uplatnila usmernenia z roku 2006, ktoré boli uverejnené pred zaslaním oznámenia o výhradách zalobkyni 18. apríla 2007. 267 Podla ustálenej judikatúry zásada zákazu retroaktivity trestných zákonov, zakotvená v clánku 7 EDLP, ako základné právo, predstavuje vseobecnú zásadu práva Spolocenstva, ktorá sa musí dodrziavat pri ukladaní pokút za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze. Táto zásada vyzaduje, aby ulozené sankcie zodpovedali sankciám stanoveným v case spáchania porusenia (rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 116 vyssie, bod 202, rozsudky Súdu prvého stupna LR AF 1998/Komisia, uz citované v bode 120 vyssie, body 218 az 221 a z 9. júla 2003, Archer Daniels Midland a Archer Daniels Midland Ingredients/Komisia, [49]T-224/00, Zb. s. II-2597, bod 39). 268 Clánok 7 ods. 1 EDLP, ktorý je potrebné vykladat a uplatnovat spôsobom, ktorý zarucuje úcinnú ochranu pred svojvolným stíhaním, odsúdením a ukladaním sankcií (pozri rozsudok Európskeho súdu pre ludské práva, S.W./Spojené královstvo, z 22. novembra 1995, séria A c. 335-B, § 35), vyzaduje overenie, ze v case, kedy obvinený spáchal skutok vedúci ku stíhaniu a odsúdeniu, existovalo právne ustanovenie stanovujúce trestnost tohto skutku a ze ulozený trest neprekrocil hranice stanovené týmto ustanovením (pozri rozsudky Európskeho súdu pre ludské práva Coëme a i./Belgicko z 22. júna 2000, Zbierky rozsudkov a rozhodnutí, 2000-VII, § 145; Achour/Francúzsko z 29. marca 2006, Zbierky rozsudkov a rozhodnutí, 2006/IV, § 43 a Gurguchiani/Spanielsko z 15. decembra 2009, c. 16012/06, § 30). 269 Navyse, usmernenia sú spôsobilé vyvolat právne úcinky. Tieto právne úcinky nevyplývajú z vlastnej normatívnosti usmernení, ale z ich prijatia a uverejnenia Komisiou. Toto prijatie a uverejnenie usmernení so sebou nesie sebaobmedzenie diskrecnej právomoci Komisie, ktorá sa od nich nemôze odchýlit bez toho, aby prípadne nebola uznaná za vinnú z porusenia vseobecných zásad práva, ako je rovnost zaobchádzania, ochrana legitímnej dôvery a právna istota (pozri v tomto zmysle rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 116 vyssie, body 209 az 212). 270 Usmernenia, ako nástroj politiky v oblasti hospodárskej sútaze, spadajú do pôsobnosti zásady zákazu spätnej úcinnosti, rovnako ako nový súdny výklad normy stanovujúcej porusenie podla judikatúry Európskeho súdu pre ludské práva k clánku 7 ods. 1 (pozri rozsudky Európskeho súdu pre ludské práva S.W. a C.R./Spojené královstvo z 22. novembra 1995, séria A c. 335-B a 335-C, § 34 az 36 a § 32 az 34; Cantoni/Francúzsko z 15. novembra 1996, Zbierky rozsudkov a rozhodnutí, 1996-V, § 29 az 32, a Coëme a i./Belgicko, uz citovaný v bode 268 vyssie, § 145). Podla tejto judikatúry môze byt uvedené ustanovenie porusené súdnym výkladom, ktorého výsledok nebol rozumne predvídatelný v case, ked doslo k poruseniu, najmä vzhladom na výklad, ktorého sa v danej dobe pridrzala judikatúra týkajúca sa dotknutého právneho ustanovenia. 271 V tomto ohlade význam pojmu predvídatelnost závisí vo velkej miere od obsahu dotknutého textu, oblasti, na ktorú sa vztahuje, ako aj od poctu a charakteru osôb, ktorým je urcený. Predvídatelnost zákona teda nebráni tomu, aby dotknutá osoba poziadala o radu odborne spôsobilé osoby s cielom posúdit spôsobom primeraným okolnostiam prípadu dôsledky, ktoré môzu z urcitého konania vyplynút. Ide najmä o profesionálov navyknutých na vykazovanie velkej obozretnosti pri výkone ich profesie. Tiez je mozné od nich ocakávat, ze s osobitnou obozretnostou posúdia riziká, ktoré tento výkon zahrna (rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 116 vyssie, body 215 az 223; rozsudok Súdu prvého stupna z 27. septembra 2006, Archer Daniels Midland/Komisia, [50]T-59/02, Zb. s. II-3627, bod 44; pozri rozsudky Európskeho súdu pre ludské práva Cantoni/Francúzsko, uz citovaný v bode 270 vyssie, § 35 a Sud Fondi Srl a i./Taliansko z 20. januára 2009, c. 75909/01, § 109). 272 Navyse, záruky poskytnuté v clánku 7 ods. 1 EDLP nemôzu byt vykladané tak, ze bránia postupnému objasnovaniu noriem trestnoprávnej zodpovednosti, najmä s cielom ich prispôsobenia zmenám okolností, a to za podmienky, ze výsledok je zhodný s podstatou porusenia a rozumne predvídatelný (pozri rozsudok Európskeho súdu pre ludské práva, Jorgic/Nemecko z 12. júla 2007, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 2007-III a tam citovanú judikatúru). 273 V zmysle týchto odkazov na judikatúru je teda potrebné na úcely preskúmania dodrzania zásady zákazu spätnej úcinnosti v prejednávanej veci overit, ci zmeny spôsobu výpoctu pokuty vyplývajúcej z usmernení z roku 2006 boli v case spáchania porusenia rozumne predvídatelné (pozri v tomto zmysle rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 116 vyssie, bod 224). 274 V tomto zmysle je potrebné uviest, ze hlavným dôvodom na prijatie usmernení z roku 2006 bolo na základe informácií získaných z predchádzajúcej praxe upravit politiku stíhania konaní porusujúcich clánky 81 ES a 82 ES s cielom zabezpecit, aby pokuty ukladané za takéto konania boli dostatocne odstrasujúce. Týmto cielom boli inspirované najmä tri hlavné zmeny, teda po prvé zavedenie odkazu na hodnotu ziskov z predajov tovarov súvisiacich s porusením, ako na základ stanovenia pokút namiesto systému tarifikácie, po druhé zahrnutie do základnej výsky pokuty, dodatocné sumy urcené na odstrasenie podnikov od úcasti na najzávaznejsích konaniach porusujúcich právo hospodárskej sútaze, a po tretie priznanie väcsej váhy dlzke trvania porusenia pri výpocte pokuty. 275 Pokial ide o poslednú uvedenú zmenu, Komisia zastáva názor, ze so zretelom na dopad, ktorý má dlzka trvania porusenia z hladiska jeho prípadných dôsledkov na trhu, je dôlezité, aby bol do pokuty zapocítaný tiez pocet rokov, pocas ktorých sa podnik zúcastnil na porusení. Vynásobenie hodnoty predajov súvisiacich s porusením dlzkou trvania úcasti na porusení má tak prispiet k tomu, aby stanovená pokuta odrázala nielen hospodársky rozmer uvedeného porusenia, ale aj relatívnu váhu kazdého zúcastneného podniku. 276 Z ustálenej judikatúry pritom vyplýva a vyplývalo aj v case zacatia spornej kartelovej dohody, ze skutocnost, ze Komisia ulozila v minulosti pokuty v urcitej výske na rôzne typy porusení, ju nezbavuje moznosti zvýsit túto výsku v rozsahu stanovenom v nariadení c. 17 a nariadením c. 1/2003, ak je to potrebné na implementáciu politiky hospodárskej sútaze Spolocenstva. Efektívne uplatnenie pravidiel Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze vyzaduje, aby Komisia mohla kedykolvek prispôsobit výsku pokút potrebám tejto politiky (pozri v tomto zmysle rozsudky Musique Diffusion française a i./Komisia, uz citovaný v bode 77 vyssie, bod 109, z 2. októbra 2003, Aristrain/Komisia, uz citovaný v bode 135 vyssie, bod 81 a Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 116 vyssie, bod 227). Tento rozhodovací priestor je odôvodnený najmä skutocnostou, ze ak by výska pokuty bola stanovená ako výsledok výpoctu na základe jednoduchého aritmetického vzorca, podniky by mohli predpokladat moznú sankciu a porovnat ju s výhodami, ktoré by mali z porusenia pravidiel práva hospodárskej sútaze (rozsudok BPB/Komisia, uz citovaný v bode 150 vyssie, bod 336). 277 Z toho vyplýva, ze podniky zúcastnené na správnom konaní, ktoré môze viest k ulozeniu pokuty, nemôzu nadobudnút legitímnu dôveru v skutocnost, ze Komisia neprekrocí úroven pokút pouzívanú v minulosti ani metódu ich stanovenia (rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 116 vyssie, bod 228). Je tomu tak aj v prípade, ak sa zvýsenie v konkrétnych prípadoch uskutocní uplatnením pravidiel postupu, ktoré majú vseobecný dosah, ako sú napríklad usmernenia z roku 2006 (obdobne pozri rozsudky Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 116 vyssie, body 229 a 230 a z 19. marca 2009, Archer Daniels Midland/Komisia, uz citovaný v bode 245 vyssie, bod 59). 278 Tento záver nie je mozné spochybnit tvrdením spolocnosti Compagnie, podla ktorého "politiky zabezpecujúce zlucitelnost s právom hospodárskej sútaze predstavujú... investície, ktorých nastavenie je urcené najmä zamýslanou výskou sankcií", co by podla spolocnosti Compagnie malo nabádat Vseobecný súd k tomu, aby v rámci preskúmania prejednávaného zalobného dôvodu zohladnil osobitné úsilie, ktoré podla jej názoru musí byt vynalozené na dosiahnutie súladu s pravidlami vyplývajúcimi z uvedeného práva. Takýto argument totiz nie je mozné prijat, pretoze pravidlá EÚ v oblasti hospodárskej sútaze nemajú dispozitívnu povahu a podnik nemôze úcelne uplatnovat náklady, ktoré vynalozil na dosiahnutie súlade s týmito pravidlami. 279 Na rozdiel od toho, co tvrdí spolocnost Compagnie, nie je navyse dôlezité, ze ku zvýseniu priemernej výsky pokút vyplývajúcej z uplatnenia usmernení z roku 2006 doslo v období, ktoré nasledovalo po období, v ktorom platili iné pravidlá postupu vseobecnej platnosti. 280 Po prvé toto zvýsenie nie je mozné samo osebe povazovat za protiprávne so zretelom na zásady zákazu spätnej úcinnosti a legitímneho ocakávania, pretoze sa nachádza v právnom rámci stanovenom clánkom 23 ods. 2 a 3 nariadenia c. 1/2003, tak ako bol vykladaný súdmi EÚ (pozri analogicky rozsudky Vseobecného súdu z 2. februára 2012, EI du Pont de Nemours a i./Komisia, T-76/08, bod 126 a tam citovanú judikatúru, a Dow Chemical/Komisia, T-77/08, uz citovaný v bode 141 vyssie, a tam citovanú judikatúru). V súlade s bodom 32 usmernení z roku 2006, tak uplatnenie novej metódy výpoctu stanovenej v týchto usmerneniach nemá dopad na pravidlo obsiahnuté v clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, podla ktorého ulozené pokuty nemôzu v ziadnom prípade prekrocit hornú hranicu 10 % celkového obratu uskutocneného v predchádzajúcom hospodárskom roku podnikom alebo zdruzením podnikov, ktoré sa podielali na porusení. Okrem toho, usmernenia z roku 2006 stanovujú, ze sa pokuta vypocíta v závislosti od závaznosti a dlzky trvania predmetného porusenia, cím odrázajú pravidlo stanovené v clánku 23 ods. 3 nariadenia c. 1/2003. 281 Po druhé so zretelom na zásady pripomenuté v bodoch 279 a 277 vyssie a na rozdiel od toho, co tvrdí spolocnost Compagnie, okolnost, ze pôsobnost usmernení z roku 1998 mohla byt v januári 2003 rozsírená na celý EHP, ani prejavy prednesené clenmi Komisie poverenými politikou Únie v oblasti hospodárskej sútaze v rokoch 2003 a 2005, nemôzu v prípade hospodárskych subjektov vyvolat legitímne ocakávanie, ze uvedené usmernenia nebudú v budúcnosti zmenené. 282 Nakoniec, po tretie, Komisia nepopiera, ze v prejednávanej veci uplatnila pravidlo postupu zakotvené v bode 38 usmernení z roku 2006, podla ktorého sa uvedené usmernenia týkajú vsetkých vecí, v ktorých bolo oznámenie o výhradách zaslané po 1. septembri 2006. Nie je mozné súhlasit s tvrdením spolocnosti Compagnie, ze legitímne ocakávala, ze Komisia v prejednávanej veci neuplatní metódu výpoctu stanovenú v usmerneniach z roku 2006. 283 Z úvah uvedených v bodoch 274 az 828 vyssie teda vyplýva, ze v case spáchania porusenia bolo zvýsenie výsky pokút ukladaných podnikom, v nadväznosti na prijatie usmernení z roku 2006, za porusenie clánku 81 ES pre informované hospodárske subjekty, akými sú spolocnosti Saint-Gobain a Compganie, rozumne predvídatelné. Z toho vyplýva, ze s naposledy uvedenými nie je mozné súhlasit, ked Komisii vytýkajú, ze v prejednávanej veci uplatnila usmernenia z roku 2006 a porusila tak zásady zákazu spätnej úcinnosti trestu a legitímneho ocakávania, pretoze táto jej volba viedla k ulozeniu vyssej pokuty, nez aká by jej bola ulozená podla usmernení z roku 1998. Z tých istých dôvodov tiez Komisia nemusela v usmerneniach z roku 2006 podrobnejsie uviest, ze zvýsenie úrovne pokút bolo nevyhnutné na zabezpecenie vykonávania politiky EÚ v oblasti hospodárskej sútaze (pozri analogicky rozsudok Schindler Holding a i./Komisia, uz citovaný v bode 148 vyssie, bod 128). 284 Stvrtý zalobný dôvod treba preto zamietnut ako nedôvodný. 6. O siestom zalobnom dôvode zalozenom na neprimeranej výske pokuty 285 Siesty, siedmy a ôsmy zalobný dôvod, ktoré sú obsiahnuté v zalobe spolocnosti Saint-Gobain musia byt chápané ako tri casti jediného zalobného dôvodu zalozeného na neprimeranej výske pokuty. Je potrebné najskôr preskúmat námietku zalozenú na nesprávnom uplatnení clánku 23 nariadení c. 1/2003, pokial ide o zohladnenie opakovaného porusenia, ako pritazujúcej okolnosti a nedostatku odôvodnenia. Následne sa budú skúmat námietky zalozené na neprimeranej výske pokuty a to, ze Komisia nedostatocne zohladnila skutocnost, ze spolocnost Saint-Gobain vecne nespochybnila správnost skutkových zistení. a) O prvej casti, zalozenej na nesprávnom uplatnení clánku 23 nariadenia c. 1/2003, pokial ide o zohladnenie opakovaného porusenia, ako pritazujúcej okolnosti a nedostatku odôvodnenia 286 Táto prvá cast je v podstate totozná s jedným zo zalobných dôvodov predlozených spolocnostou Compagnie vo veci T-73/09. Je preto potrebné posudzovat ich spolocne. Tvrdenia úcastnícok konania 287 Spolocnost Saint-Gobain a spolocnost Compagnie tvrdia, ze Komisia tým, ze v prejednávanej veci zohladnila v rámci skúmania pritazujúcich okolností rozhodnutie Komisie 84/388/EHS z 23. júla 1984, týkajúce sa konania o uplatnení clánku [81 ES] (IV/30.988 - Dohody a zosúladené postupy v sektore skla v krajinách Beneluxu) (Ú. v. L 212, s. 13) [dalej len "rozhodnutie Ploché sklo (Benelux)"] a rozhodnutie Komisie 89/93/EHS zo 7. decembra 1988, v konaní podla clánkov [81 ES] a [82 ESG] (IV/31.906 - Ploché sklo) (Ú. v. L 33, 1989, s. 44) [dalej len "rozhodnutie Ploché sklo (Taliansko)"] nesprávne uplatnila pravidlá upravujúce opakované porusenie zakotvené v clánku 23 nariadenia c. 1/2003. 288 V prvom rade spolocnost Compagnie tvrdí, ze uplatnenie usmernení z roku 2006 v tomto ohlade odporuje zásadám legitímneho ocakávania a zákazu spätnej úcinnosti, pretoze tieto usmernenia neboli v rozhodnom case ani prijaté, ani uverejnené. 289 Po dalsie, zásady, ktoré upravujú pripisovanie konaní porusujúcich pravidlá EÚ v oblasti hospodárskej sútaze podnikom, bránia zohladneniu uvedených rozhodnutí pri výpocte pokuty ulozenej spolocnosti Saint-Gobain, pricom ziadne z týchto rozhodnutí nebolo tejto spolocnosti urcené a voci podnikom, ktorým boli tieto rozhodnutia adresované, nemala navyse táto spolocnost ziadnu riadiacu právomoc. Aj keby mala byt skupina Saint-Gobain nesprávne povazovaná za jediný podnik, Komisia by pripísaním vsetkých konaní skupiny spolocnostiam, ktoré sa nenachádzajú na jej cele, právne pochybila. Tento záver sa o to viac vztahuje na rozhodnutie Ploché sklo (Taliansko), pretoze jedinou osobou, ktorej bolo toto rozhodnutie urcené, bola spolocnost Fabbrica Pisana, a nie spolocnost Compagnie. Zohladnenie tohto rozhodnutia je v rozpore s právom spolocnosti Compagnie na obhajobu, pretoze z dôvodu, ze uvedenej ako poslednej toto rozhodnutie nebolo urcené, nemohla pred prijatím uvedeného rozhodnutia uplatnit svoje pripomienky ku konaniu namietanému jej dcérskou spolocnostou ani k vlastnej zodpovednosti. Navyse, skutocnost, ze toto rozhodnutie bolo urcené len spolocnosti Fabbrica Pisana skôr dokazuje, ze spolocnost Compagnie, ktorá bola materskou spolocnostou spolocnosti Fabbrica Pisana, nemala na jej obchodnú politiku rozhodujúci vplyv. 290 Táto cast napadnutého rozhodnutia je okrem toho nedostatocne odôvodnená, pretoze Komisia uplatnila predmetné dve rozhodnutia ako pritazujúce okolnosti vztahujúce sa na porusenie spolocnosti Saint-Gobain bez toho, aby uviedla skutocnosti, ktoré by mohli odôvodnit okolnost, ze posledne uvedenej sú pripísané konania jej sesterských spolocností a konania spolocnosti Compagnie. 291 Spolocnost Saint-Gobain a spolocnost Compagnie zastávajú okrem toho názor, ze Komisia na úcely preukázania opakovaného porusenia nesprávne vychádzala z rozhodnutia Ploché sklo (Benelux), aj napriek tomu, ze toto rozhodnutie bolo prijaté v roku 1984. Lehota strnástich rokov, ktorá uplynula od roku 1984 do zaciatku porusenia v prejednávanej veci, je v tomto zmysle prílis dlhá. 292 V kazdom prípade zastáva spolocnost Compagnie názor, ze aj keby mohlo byt rozhodnutie Ploché sklo (Benelux) uplatnené pri preukázaní opakovaného porusenia, bolo by potrebné povazovat 60 % zvýsenie výsky pokuty, ktorá jej bola ulozená, na základe spolocnej a nerozdielnej zodpovednosti so spolocnostou Saint-Gobain, za neprimerané so zretelom nielen na cas, kedy bolo uvedené rozhodnutie prijaté, ale tiez na okolnost, ze ide o jediné obdobie opakovaného porusenia, ktoré by jej bolo mozné vytknút. Z toho vyplýva, ze Vseobecný súd by v prejednávanej veci mal na úcely dodrzania zásad stanovených v clánku 47 Charty základných práv aspon vykonat svoju neobmedzenú súdnu právomoc preskúmat a znízit sankciu tak, aby zodpovedala viac závaznosti porusenia. Spolocnost Saint-Gobain ziada Vseobecný súd tiez o to, aby vykonal svoju neobmedzenú súdnu právomoc preskúmania a pokutu primerane znízil. 293 Komisia tieto argumenty odmieta. Predovsetkým pripomína, ze v prejednávanej veci odôvodnene uplatnila pravidlá týkajúce sa opakovaného porusenia obsiahnutého v usmerneniach z roku 2006 a ze v kazdom prípade, aj keby tomu tak nebolo, opakované porusenie bolo jednou z pritazujúcich okolností, ktoré mohla Komisia uplatnit podla usmernení z roku 1998. 294 Dalej je potrebné zohladnit skutocnost, ze spolocnost Saint-Gobain a spolocnost Compagnie predstavujú jeden podnik a ze spolocnost Compagnie vykonáva nad kazdou zo svojich dcérskych spolocností skutocnú kontrolu. 295 Pokial ide o rozhodnutie Ploché sklo (Benelux), Komisia zastáva názor, ze bola oprávnená neurcit toto rozhodnutie spolocnosti Compagnie bez toho, aby tým naznacovala, ze je od nej dcérska spolocnost Fabbrica Pisana nezávislá. Naopak, spolocnost Compagnie nespochybnila, ze v case skutkových okolností vedúcich k prijatiu tohto rozhodnutia mala v spolocnosti Fabbrica Pisana 100 % podiel. Z toho vyplýva, ze ak nie je preukázaný opak, uvedená ako posledná neurcovala svoje konanie na trhu samostatne a ze teda v uvedenej veci Komisia, ak by chcela, mohla spolocnosti Compagnie ulozit pokutu. Komisia zastáva teda názor, ze urobila správne, ked na úcely konstatovania opakovaného porusenia podniku pozostávajúceho zo spolocnosti Saint-Gobain a spolocnosti Compagnie, v napadnutom rozhodnutí zohladnila predmetné rozhodnutie. 296 Pokial ide o rozhodnutie Ploché sklo (Benelux), ktoré bolo urcené spolocnosti Compagnie, Komisia tvrdí, ze na základe rozsudku Súdneho dvora z 8. februára 2007, Groupe Danone/Komisia, [51]C-3/06P, Zb. s. I-1331, je konstatovanie a posúdenie specifických znakov opakovania porusenia súcastou jej posudzovacej právomoci pri stanovovaní výsky pokút, a ze teda nemôze byt pri takomto konstatovaní viazaná prípadnou premlcacou lehotou. Z toho vyplýva, ze Komisia disponuje urcitým priestorom pri posudzovaní indícií smerujúcich k preukázaniu prípadných sklonov dotknutých podnikov k porusovaniu pravidiel hospodárskej sútaze, vrátane doby, ktorá uplynula medzi predmetnými poruseniami. Ak by pritom nemalo byt rozhodnutie Ploché sklo (Benelux) prijaté v roku 1988 zohladnené, bolo by nutné konstatovat, ze skutocnost, ze od rozhodnutia konstatujúceho porusenie vo veci Ploché sklo (Benelux) do doby, kedy bolo porusenie zopakované, uplynulo menej nez strnást rokov, ukazuje na tendenciu podniku pozostávajúceho zo spolocnosti Compagnie a spolocnost Saint-Gobani nedodrziavat práva hospodárskej sútaze. To platí o to viac, ze vsetky zistené porusenia sa týkali úseku "Ploché sklo" skupiny Saint-Gobain. 297 Napadnuté rozhodnutie navyse nemôze byt nedostatocne odôvodnené, pretoze v nom Komisia jednak uviedla, preco podla nej spolocnost Saint-Gobain a spolocnost Compagnie tvorili jeden podnik a tiez, ze posledne uvedenej bolo urcené rozhodnutie Ploché sklo (Benelux) a mohlo jej byt urcené rozhodnutie Ploché sklo (Taliansko). Za týchto okolností mala byt spolocnost Saint-Gobain schopná so zretelom na podnik, ktorý tvorí spolocne so spolocnostou Compagnie, pochopit, preco boli tieto obdobia opakovaného porusenia zohladnené. 298 Pokial ide o právo na obhajobu v rámci rozhodnutia Ploché sklo (Taliansko), bolo toto právo dodrzané, pretoze spolocnost Compagnie mala v rámci konania, ktoré viedlo k prijatiu napadnutého rozhodnutia, moznost pokúsit sa vyvrátit vyvrátitelnú domnienku, ktorá Komisii umoznila zohladnit opakované porusenie preukázaním, ze spolocnost Fabbrica Pisana bola samostatným podnikom. 299 Nakoniec, Komisia zastáva názor, ze argument spolocnosti Compagnie týkajúci sa údajného porusenia zásady proporcionality a uplatnený v stádiu repliky, je novým, a teda neprípustným zalobným dôvodom. V kazdom prípade, Komisia tým, ze v prejednávanej veci uplatnila zvýsenie o 60 %, zostala jasne pod maximálnou hranicou stanovenou v usmerneniach z roku 2006, teda dvojnásobkom základnej výsky. Moznost ponúknutá Vseobecným súdom overit primeranost pokuty navyse ukazuje, ze ním vykonávané preskúmanie je schopné splnit poziadavky stanovené v Charte základných práv. Posúdenie Vseobecným súdom - O prípustnosti argumentov zalozených na Charte základných práv a uvedených spolocnostou Compagnie v jej doplnujúcom zalobnom dôvode 300 Na úvod je potrebné posúdit prípustnost argumentu predlozeného spolocnostou Compagnie v jej doplnujúcom zalobnom dôvode na podporu prejednávaného zalobného dôvodu zalozeného na zásade primeranosti trestov zakotvenej v clánku 49 ods. 3 Charty základných práv. 301 V tomto zmysle, zo znenia ustanovení clánku 44 ods. 1 písm. c) v spojení s clánkom 48 ods. 2 rokovacieho poriadku vyplýva, ze návrh na zacatie konania musí obsahovat predmet konania a zhrnutie dôvodov, na ktorých je návrh zalozený, a ze uvádzanie nových dôvodov je prípustné pocas konania len vtedy, ak sú tieto dôvody zalozené na nových právnych a skutkových okolnostiach, ktoré vysli najavo v priebehu konania. Dôvod, ktorý predstavuje rozsírenie dôvodu uvedeného skôr, ci uz priamo alebo nepriamo, v pôvodnej zalobe v danom konaní a ktorý úzko súvisí s týmto dôvodom, musí byt vyhlásený za prípustný. Analogické riesenie je potrebné pouzit aj v prípade dôvodu uvádzaného na podporu dôvodu (rozsudok Súdu prvého stupna z 21. marca 2002, Joynson/Komisia,[52]T-231/99, Zb. s. II-2085, bod 156). 302 V prejednávanej veci je potrebné skonstatovat, ze prostredníctvom odkazov uskutocnených v jej doplnujúcom spise na zásadu primeranosti trestov uvedenú v clánku 49 ods. 3 Charty základných práv nepredkladá spolocnost Compagnie ziadny nový zalobný dôvod alebo námietku vo vztahu k dôvodom a námietkam, uvedeným uz skôr, ale len odkazuje na ustanovenie Charty základných práv, ktoré doplnuje právny základ jednej z námietok predlozených v jej zalobe. 303 Z toho vyplýva, ze argumenty predlozené spolocnostou Compagnie v jej doplnujúcom zalobnom dôvode sú v tomto zmysle prípustné. - O veci samej 304 V úvode je potrebné odmietnut argument spolocnosti Compagnie, podla ktorého Komisia v prejednávanej veci nemôze uplatnit usmernenia z roku 2006 na úcely zvýsenia základnej výsky pokuty za opakované porusenie. Aj napriek tomu, ze spolocnost Compagnie na podporu tohto tvrdenia nepredkladá ziadny konkrétny argument, je potrebné zdôraznit, ze opakované porusenie bolo uvedené medzi pritazujúce okolnosti, ktoré môzu viest k zvýseniu základnej výsky pokuty podla usmernení z roku 1998, a ze teda s ohladom najmä na zásady pripomenuté v bodoch 265 az 273 vyssie, nie je mozné v tomto zmysle kritizovat uplatnenie usmernení z roku 2006 v prejednávanej veci, ani z hladiska zásady zákazu spätnej úcinnosti trestnoprávnych noriem, ani z hladiska zásady legitímneho ocakávania. 305 Dalej je potrebné pripomenút, ze pojem opakované porusenie, ako je chápaný v niektorých vnútrostátnych právnych poriadkoch, znamená, ze sa osoba dopustila nových porusení po tom, co bola sankcionovaná za podobné porusenia (rozsudok Súdu prvého stupna z 11. marca 1999, Thyssen Stahl/Komisia, [53]T-141/94, Zb. s. II-347, bod 617). Jedným z príkladov pritazujúcich okolností uvedeným v bode 28 usmernení z roku 2006 je prípad, kedy "podnik pokracuje v rovnakom alebo podobnom porusení po tom, ako Komisia alebo vnútrostátny orgán pre hospodársku sútaz skonstatovali, ze tento podnik porusil ustanovenia clánku 81 [ES] alebo clánku 82 [ES]". 306 V tomto zmysle z úvah uvedených v bodoch 206 az 247 vyssie vyplýva, ze Komisia nepochybila, ked dospela k záveru, ze spolocnost Compagnie a spolocnost Saint-Gobain Glass France tvorili v case porusenia sankcionovaného v napadnutom rozhodnutí jeden podnik. 307 Vzhladom na to, ze spolocnost Saint-Gobain a spolocnost Compagnie netvrdia, ze sporné porusenie nie je podobné alebo rovnaké ako porusenie sankcionované v dvoch predchádzajúcich rozhodnutiach zohladnených v prejednávanej veci Komisiou na úcely konstatovania opakovaného porusenia, je potrebné overit, ci podla pravidiel uvedených v clánku 23 nariadenia c. 1/2003, ako aj v bode 28 usmernení z roku 2006, sa Komisia správne domnievala, ze týchto rozlicných porusení sa dopustil jednej podnik. Je treba tiez preskúmat námietku predlozenú spolocnostou Saint-Gobain a spolocnostou Compagnie, podla ktorej nemohlo byt v prejednávanej veci uplatnené rozhodnutie Ploché sklo (Benelux) s ohladom na dobu, ktorá uplynula medzi týmto rozhodnutím a zaciatkom sporného porusenia, a tiez námietku zalozenú na nedostatocnom odôvodnení. 308 Pokial ide najskôr o rozhodnutie Ploché sklo (Taliansko) prijaté v roku 1988, je nesporné, ze bolo urcené konkrétnej spolocnosti Fabbrica Pisana, ktorá je dcérskou spolocnostou spolocnosti Compagnie, a nie posledne uvedenej spolocnosti ci spolocnosti Saint-Gobain. Okrem toho je nesporné, ze 100 % vlastníkom spolocnosti Fabbrica Pisana bola v case prijatia rozhodnutia Ploché sklo (Taliansko) spolocnost Compagnie. 309 Ako správne zdôraznila Komisia, Súd prvého stupna v rozsudku z 30. septembra 2003, Michelin/Komisia ([54]T-203/01, Zb. s. II-4071, bod 290 a tam citovaná judikatúra) rozhodol, ze ak sú dve dcérske spolocnosti priamo alebo nepriamo v 100 % alebo takmer v 100 % vlastníctve tej istej materskej spolocnosti, je mozné rozumne dospiet k záveru, ze takéto dcérske spolocnosti neurcujú svoje správanie na trhu samostatne a so svojou materskou spolocnostou tvoria hospodársku jednotku, teda podnik v zmysle clánkov 81 ES a 82 ES. Na úcely uplatnenia pritazujúcej okolnosti spocívajúcej v opakovanosti porusenia voci jednej z dcérskych spolocností skupiny, je teda mozné prihliadnut na predchádzajúce porusenie, ktorého sa dopustila dcérska spolocnost tejto skupiny. 310 Porusenie, ktorého sa dopustila taká dcérska spolocnost, ktorá je v 100 % alebo takmer 100 % vlastníctve svojej materskej spolocnosti, je vsak mozné poslednej uvedenej pripísat, pricom Komisia môze rozhodnút o tom, ze materská spolocnost je solidárne zodpovedná za zaplatenie pokuty ulozenej jej dcérskej spolocnosti len za predpokladu, ze materská spolocnost nevyvráti vyvrátitelnú domnienku skutocného výkonu rozhodujúceho vplyvu na obchodnú politiku tejto dcérskej spolocnosti, v súlade so zásadami uvedenými v bodoch 211, 213 a 214 vyssie. 311 Z toho vyplýva, ze Komisia nemôze jednoducho rozhodnút, ze podnik "môze" vykonávat rozhodujúci vplyv na iný podnik, bez toho, aby bolo potrebné overit, ci tento vplyv bol naozaj vykonávaný. Naopak, v zásade Komisii prinálezí, aby preukázala takýto rozhodujúci vplyv na základe súboru skutkových okolností, medzi ktoré patrí najmä prípadná riadiaca právomoc jedného z týchto podnikov vo vztahu k druhému podniku (pozri v tomto zmysle rozsudok Vseobecného súdu z 13. júla 2011, ThyssenKrupp Liften Ascenseurs/Komisia, [55]T-144/07, T-147/07 az T-150/07 a T-154/07, Zb. s. II-5129, bod 311 a tam citovanú judikatúru). 312 Navyse je potrebné pripomenút, ze k uplatnovaniu a výkonu rozhodnutí prijatých podla clánku 81 ods. 1 ES je nevyhnutné oznacit subjekt, ktorý má právnu subjektivitu, ktorému bude akt urcený (rozsudok PVC II, bod 203 vyssie, bod 978). Podla judikatúry je v prípade preukázania porusenia pravidiel EÚ v oblasti hospodárskej sútaze potrebné identifikovat fyzickú alebo právnickú osobu ci fyzické alebo právnické osoby, ktoré mozno uznat za zodpovedné za správanie predmetného podniku, ktoré môzu byt z tohto dôvodu sankcionované a ktorým bude toto rozhodnutie urcené (pozri rozsudky Súdneho dvora zo 16. novembra 2000, Cascades/Komisia, [56]C-279/98P, Zb. s. I-9693, bod 78 a SCA Holding/Komisia, [57]C-297/98P, Zb. s. I-10101, bod 27; rozsudok Súdu prvého stupna zo 17. decembra 1991, Enichem Anic/Komisia, [58]T-6/89, Zb. s. II-1623, bod 236). Ak teda Komisia prijme rozhodnutie na základe clánku 81 ods. 1 ES, musí identifikovat fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá bola zodpovedná za prevádzku podniku v case spáchania porusenia, s cielom stanovit jej zodpovednost za uvedené porusenie (rozsudok Elf Aquitaine/Komisia, uz citovaný v bode 232 vyssie, body 250 a 251 a tam citovaná judikatúra). 313 Súd prvého stupna vo svojom rozsudku z 2. októbra 2003, Aristrain/Komisia, uz citovaný v bode 135 vyssie, bod 99 rozhodol, ze samotná okolnost, ze základný kapitál dvoch samostatných obchodných spolocností patrí tej istej osobe, ci tej istej rodine, nestací ako taká na preukázanie existencie hospodárskej jednoty medzi týmito dvomi spolocnostami, ktorá by podla práva EÚ v oblasti hospodárskej sútaze mala za následok, ze konanie jednej z nich je mozné pripísat druhej a ze jedna môze byt povinná zaplatit pokutu za druhú. 314 Nie je teda mozné súhlasit s tým, ze Komisia môze v rámci preukazovania pritazujúcej okolnosti spocívajúcej v opakovanom porusení voci spolocnostiam Saint-Gobain a Compagnie zastávat názor, ze tieto spolocnosti môzu byt zodpovedné za predchádzajúce porusenie, za ktoré im nebola rozhodnutím Komisie ulozená sankcia, pricom v rámci postupu preukazovania tohto konania im nebolo urcené oznámenie o výhradách, takze nemohli predlozit argumenty, ktoré by v tomto ohlade spochybnovali, ze tvoria prípadnú hospodársku jednotku s jednou alebo druhou spolocnostou, ktorej bolo predchádzajúce rozhodnutie urcené. 315 So zretelom na konstatovanie uvedené v bode 308 vyssie je tak potrebné rozhodnút, ze Komisia nemôze uplatnovat rozhodnutie Ploché sklo (Taliansko), aby v prejednávanej veci preukázala, ze sa spolocnosti Saint-Gobain a Compagnie dopustili opakovaného porusenia. 316 Tento záver nemôze byt spochybnený argumentom Komisie, podla ktorého materská spolocnost mohla v rámci konania vedúceho k prijatiu napadnutého rozhodnutia spochybnit existenciu vztahu hospodárskej jednotky medzi nou a podnikmi postihnutými v rozhodnutí Ploché sklo (Taliansko). 317 Treba v tomto zmysle pripomenút, ze podla judikatúry Súdneho dvora jednak zásada respektovania práva na obhajobu vylucuje, aby bolo mozné povazovat za zákonné rozhodnutie, ktorým Komisia ulozí podniku pokutu v oblasti hospodárskej sútaze bez toho, aby mu predtým oznámila výhrady prijaté proti nemu, a jednak oznámenie o výhradách musí vzhladom na svoju dôlezitost jednoznacne urcovat právnickú osobu, ktorej môzu byt ulozené pokuty, a musí jej byt urcené (pozri rozsudok ThyssenKrupp Liften Ascenseurs/Komisia, uz citovaný v bode 311 vyssie, bod 318 a tam citovanú judikatúru). 318 Nie je teda mozné súhlasit s tým, ze Komisia môze v rámci preukazovania pritazujúcej okolnosti spocívajúcej v opakovaní porusenia zastávat názor, ze podnik musí byt zodpovedný za predchádzajúce porusenie, za ktoré mu nebola rozhodnutím Komisie ulozená sankcia, pricom v rámci postupu dokazovania tohto konania mu nebolo urcené oznámenie o výhradách, takze takýto podnik nemohol v konaní vedenom na úcely prijatia rozhodnutia konstatujúceho predchádzajúce porusenie, vzniest argumenty, ktoré by v tomto zmysle spochybnovali, ze tvorí prípadnú hospodársku jednotku s jednou ci druhou spolocnostou, ktorej bolo predchádzajúce rozhodnutie urcené (rozsudok ThyssenKrupp Liften Ascenseurs/Komisia, uz citovaný v bode 311 vyssie, bod 319). 319 Toto riesenie je opodstatnené o to viac, ze podla judikatúry Komisia nemôze byt v rámci zistovania opakovaného porusenia viazaná prípadnou premlcacou lehotou a ze takéto konstatovanie tak môze byt uskutocnené po mnohých rokoch od konstatovania porusenia v okamihu, kedy dotknutý podnik nebude môct v ziadnom prípade spochybnit existenciu takejto hospodárskej jednotky, najmä, ak je uplatnená vyssie spomínaná domnienka rozhodujúceho vplyvu (rozsudok ThyssenKrupp Liften Ascenseurs/Komisia, uz citovaný v bode 311 vyssie, bod 320). 320 Hoci je mozné dôvodne sa domnievat, ze materská spolocnost skutocne vie o predchádzajúcom rozhodnutí, ktoré Komisia adresovala jej dcérskej spolocnosti, v ktorej vlastní takmer celé základné imanie, takáto vedomost nemôze napravit skutocnost, ze v predchádzajúcom rozhodnutí nebola konstatovaná hospodárska jednota medzi touto materskou spolocnostou a jej dcérskou spolocnostou na úcely pripísania zodpovednosti za predchádzajúce porusenie uvedenej materskej spolocnosti a zvýsenia pokút, ktoré jej boli ulozené, z dôvodu opakovaného porusenia (rozsudok ThyssenKrupp Liften Ascenseurs/Komisia, uz citovaný v bode 311 vyssie, bod 322). Uplynutie prípadne dlhej doby od prijatia rozhodnutia konstatujúceho predchádzajúce porusenie totiz môze v tomto prípade materskej spolocnosti stazit alebo dokonca znemoznit spochybnenie nielen existencie takejto hospodárskej jednotky, ale prípadne aj znakov zakladajúcich samotné porusenie. 321 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze bez toho, aby bolo nevyhnutné v tomto zmysle rozhodovat o námietke zalozenej na nedostatku odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, toto rozhodnutie je nesprávne právne posúdené v rozsahu, v akom Komisia voci spolocnostiam Saint-Gobain a Compagnie uplatnila na základe rozhodnutia Ploché sklo (Taliansko) pritazujúcu okolnost zalozenú na opakovanom porusení. 322 Na rozdiel od rozhodnutia Ploché sklo (Taliansko) bolo rozhodnutie Ploché sklo (Benelux), prijaté v roku 1984, konkrétne urcené nielen dcérskej spolocnosti skupiny Saint-Gobain, v danom prípade spolocnosti SA Glaceries de Saint-Roch, ale tiez spolocnosti Compagnie. 323 Z úvah uvedených v bodoch 206 az 247 vyssie vsak vyplýva, ze Komisia nepochybila, ked rozhodla, ze spolocnost Compagnie a spolocnost Saint-Gobain Glass France tvorili v case spáchania porusenia jeden podnik. 324 Z toho vyplýva, ze Komisia mohla dospiet k záveru, ze podniku tvorenému spolocnostou Saint-Gobain a spolocnostou Compagnie, na ktorý sa vztahuje napadnuté rozhodnutie, uz bola za rovnaké alebo podobné konanie porusujúce clánok 81 ES ulozená sankcia v rámci rozhodnutia Ploché sklo (Benelux). V tomto zmysle nie je podstatné, ze sa spolocnost Compagnie na porusení postihnutom v rozhodnutí Ploché sklo (Benelux) nezúcastnila priamo. Vzhladom na to, ze je hospodárska jednotka jediným relevantným kritériom pre vymedzenie pojmu podnik v zmysle pravidiel EÚ v oblasti hospodárskej sútaze, k moznosti konstatovat opakovanie porusenia stací, aby bola takáto hospodárska jednotka zapojená do niekolkých porusení (pozri v tomto zmysle rozsudok Vseobecného súdu zo 6. marca 2012, UPM-Kymmene/Komisia, T-53/06, bod 129). 325 Spolocnost Saint-Gobain a spolocnost Compagnie vsak z rozsudku z 25. októbra 2005, Groupe Danone/Komisia, uz citovaného v bode 97 vyssie, usudzujú, ze uplynutie doby dlhsej ako desat rokov medzi predchádzajúcimi konstatovaniami porusenia a opätovným porusením dotknutého podniku bráni konstatovaniu, ze ide o opakované porusovanie. Napadnuté rozhodnutie je v tomto ohlade údajne v rozpore so zásadou právnej istoty. 326 Je potrebné v tomto zmysle pripomenút, ze zistenie a posúdenie osobitných charakteristík opakovaného porusovania tvoria súcast uvedenej právomoci Komisie, ktorú má v prípade volby skutocností, ktoré zohladní na úcely stanovenia výsky pokút, a ze Komisia nemôze byt pri takomto zistení viazaná prípadnou premlcacou lehotou (rozsudok z 8. februára 2007, Groupe Danone/Komisia, uz citovaný v bode 296 vyssie, bod 38; rozsudky Súdu prvého stupna BPB/Komisia, uz citovaný v bode 150 vyssie, bod 383, a z 30. septembra 2009, Hoechst/Komisia, T-161/05, s. II-3555, bod 141). 327 Opakované porusovanie totiz predstavuje dôlezitý prvok, ktorý má Komisia posúdit, kedze jeho zohladnením sa sleduje stimulácia podnikov, ktoré prejavili sklon k porusovaniu pravidiel hospodárskej sútaze, aby zmenili svoje správanie. Komisia preto môze v kazdom prípade zohladnit príznaky, ktoré môzu svedcit o takomto sklone, vrátane napríklad casu, ktorý uplynul medzi predmetnými poruseniami (rozsudky z 8. februára 2007, Groupe Danone/Komisia, uz citovaný v bode 296 vyssie, bod 39; BPB/Komisia, uz citovaný v bode 150 vyssie, bod 383 a Hoechst/Komisia, uz citovaný v bode 326 vyssie, bod 142). 328 Súdny dvor vo svojom rozsudku zo 17. júna 2010, Lafarge/Komisia ([59]C-413/08 P, Zb. s. I-5361, bod 70) este spresnil, ze zásada proporcionality vyzaduje, aby sa pri posudzovaní tendencie podniku porusovat pravidlá hospodárskej sútaze vzal do úvahy cas, ktorý uplynul medzi dotknutým porusením a predchádzajúcim porusením týchto pravidiel. V rámci súdneho preskúmania aktov Komisie v oblasti práva hospodárskej sútaze môzu byt Vseobecný súd a podla okolností aj Súdny dvor vyzvané, aby overili, ci Komisia uvedenú zásadu dodrzala, ked z dôvodu opakovaného porusovania zvýsila ulozenú pokutu, a najmä ci takéto zvýsenie bolo nevyhnutné z hladiska casu, ktorý uplynul medzi dotknutým porusením a predchádzajúcim porusením pravidiel hospodárskej sútaze. 329 V tomto zmysle je potrebné zdôraznit, ze hoci Súd prvého stupna vo svojom rozsudku z 25. októbra 2005, Groupe Danone/Komisia, uz citovaný v bode 97 vyssie (body 354 a 355) pripustil, ze Komisia mohla zohladnit rozhodnutia prijaté takmer osemnást rokov pred zacatím porusenia dotknutého v uvedenej veci, urobil tak v kontexte, kedy opakované porusenia boli konstatované na základe nedávneho rozhodnutia, kedy medzi poruseniami uplynula relatívne krátka doba, teda menej nez desat rokov. Práve s ohladom na tieto okolnosti Súdny dvor vo svojom rozsudku v konaní o odvolaní zamietol zalobný dôvod zalozený na porusení zásady právnej istoty Súdom prvého stupna (rozsudok z 8. februára 2007, Groupe Danone/Komisia, uz citovaný v bode 296 vyssie, bod 40). 330 V prejednávanej veci, vzhladom na to, ze bolo rozhodnutie Ploché sklo (Taliansko) nesprávne uplatnené na úcely konstatovania opakovaného porusenia spolocnostami Saint-Gobain a Compagnie (pozri body 308 az 321 vyssie), je potrebné konstatovat, ze od prijatia rozhodnutia Ploché sklo (Benelux), teda od 23. júla 1984, do zaciatku porusenia sankcionovaného v napadnutom rozhodnutí, teda do marca 1998, uplynula doba priblizne trinást rokov a osem mesiacov. Podnik tvorený spolocnostou Saint-Gobain a spolocnostou Compagnie nenaznacoval opakovanie konania porusujúceho právo hospodárskej sútaze, ktoré by bolo presne porovnatelné s konaním, ktorého sa dopustila Groupe Danone vo veci citovanej v predchádzajúcom bode. 331 Je teda potrebné preskúmat, ci zohladnenie len tohto rozhodnutia na úcely konstatovania tendencie spolocnosti Saint-Gobain a spolocnosti Compagnie k porusovaniu pravidiel práva hospodárskej sútaze predstavuje v prejednávanej veci porusenie zásady proporcionality. 332 V rozhodnutí Ploché sklo (Benelux) ulozila Komisia sankciu spolocnosti Compagnie a niektorým z jej dcérskych spolocností spadajúcich do úseku "Ploché sklo" skupiny Saint-Gobain. Je pritom nutné uviest, ze ide o rovnaký úsek cinnosti, v akom pôsobia dcérske spolocnosti skupiny Saint-Gobain, ktorým je urcené napadnuté rozhodnutie. 333 Navyse, kartelová dohoda, na ktorú sa vztahuje rozhodnutie Ploché sklo (Benelux), mala charakteristiky velmi podobné kartelovej dohode, za ktoré je ulozená pokuta v napadnutom rozhodnutí, pricom táto dohoda spocívala vo výmene citlivých informácií o cenách, v rozdelovaní zákazníkov a v udrzovaní stability trhových podielov úcastníkov. 334 Vzhladom na tieto okolnosti má Vseobecný súd za to, ze uplynutie priblizne trinástich rokov a ôsmich mesiacov od prijatia rozhodnutia Ploché sklo (Benelux) do zaciatku porusenia postihnutého v napadnutom rozhodnutí, nebráni tomu, aby mohla Komisia konstatovat, bez toho aby porusila zásadu proporcionality, ze podnik tvorený zalobkynami má sklony k porusovaniu pravidiel hospodárskej sútaze. Komisia sa teda nedopustila pochybení, ked na úcely preukázania pritazujúcej okolnosti zalozenej na opakovaní porusenia vo vztahu ku spolocnostiam Saint-Gobain a Compagnie, vychádzala z rozhodnutia Ploché sklo (Benelux). 335 Nakoniec, pokial ide o námietky zalozené na nedostatocnom odôvodnení v rozsahu, v akom napadnuté rozhodnutie údajne neobsahovalo dôvody, pre ktoré Komisia spolocnosti Saint-Gobain pripísala rozhodnutie Ploché sklo (Benelux), ktoré tejto spolocnosti nebolo urcené, nie je mozné tejto námietke vyhoviet. 336 Je potrebné pripomenút, ze rozhodnutie Ploché sklo (Benelux) bolo urcené spolocnosti Compagnie. Komisia pritom v napadnutom rozhodnutí uviedla dôvody, preco podla jej názoru tvoria spolocnosti Compagnie a Sanit-Gobain jeden podnik, pricom spolocnost Compagnie nedokázala vyvrátit domnienku rozhodujúceho vplyvu na obchodnú politiku spolocnosti Saint-Gobain Glass France, ktorú mala v 100 % vlastníctve (body 599 az 622 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia). Navyse, z bodov 686 a 688 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia podniku tvorenému spolocnostami Saint-Gobain a Compagnie vytýkala opakované porusenie s výslovným odkazom na rozhodnutie Ploché sklo (Taliansko) a Ploché sklo (Benelux). 337 Na základe týchto rôznych skutocností je potrebné zastávat názor, ze hoci spolocnost Saint-Gobain o napadnutom rozhodnutí vedela, mohla pochopit, ze Komisia na úcely preukázania opakovaného porusenia zohladnila skutocnost, ze spolocnost Compagnie tvorí s touto spolocnostou jeden podnik a ze teda nie sú zohladnené minulé skutky len spolocnosti Saint-Gobain, ale aj minulé skutky tohto podniku. b) O druhej casti zalobného dôvodu zalozenej na porusení zásady proporcionality Tvrdenia úcastnícok konania 338 V rámci druhej casti zalobného dôvodu spolocnost Saint-Gobain Komisii vytýka porusenie zásady primeranosti trestov a pravidiel uplatnitelných na výpocet pokút, stanovených v clánku 23 nariadenia c. 1/2003, tým, ze jej ulozila pokutu vo výske 880 miliónov eur. V úvode spolocnost Saint-Gobain tvrdí, ze primeranost pokuty, ktorá jej bola ulozená, by mala byt posúdená nie s ohladom na výsku tejto pokuty, tak ako je to uvedené vo výrokovej casti napadnutého rozhodnutia, ale s ohladom na výsku ziskov pred zdanením, ktoré sú nutné pre zaplatenie uvedenej pokuty, teda viac nez 1,3 miliardy eur. 339 Túto cast zalobného dôvodu tvorí pät námietok. 340 Po prvé spolocnost Saint-Gobain zastáva názor, ze v prejednávanej veci bol kritériu dlzky trvania porusenia priznaný prílis velký význam z dôvodu úcinku násobenia upraveného v bode 24 usmernení z roku 2006. Kritérium dlzky trvania tak má dvakrát väcsiu váhu nez kritérium závaznosti pri výpocte pokuty. 341 Po druhé spolocnost Saint-Gobain tvrdí, ze tým, ze usmernenia z roku 2006 vyzadujú, aby bol pomer hodnoty predajov zohladnený na výpocet pokuty za horizontálne porusenie stanovený v rozmedzí od 16 do 30 %, bezdôvodne obmedzujú priestor Komisie pri zvázení stanovenia pokuty podla skutocnej závaznosti zisteného porusenia. V prejednávanej veci mal byt s ohladom na výnimocnú vyjednávaciu silu automobilových výrobcov, na úcely urcenia obmedzeného hospodárskeho dopadu porusenia na trhu, zohladnený nizsí pomerný podiel nez je 16 %. Rovnako tak usmernenia z roku 2006 bezdôvodne obmedzujú Komisii priestor pri jej úvahách, ked jej bránia uplatnit nizsiu dodatocnú výsku nez je 15 % hodnoty príslusných predajov. 342 Po tretie Komisia nesprávne zvýsila pokutu ulozenú spolocnosti Saint-Gobain za opakované porusenia, pretoze faktor odstrasenia uz bol zohladnený v základnej výske pokuty. Usmernenia z roku 2006 totiz na rozdiel od usmernení z roku 1998 stanovujú, ze pri výpocte uvedenej základnej výsky pokuty musí byt uplatnená dodatocná výska. Práve na tomto základe Komisia uplatnila vo vztahu k základnej výske pokuty ulozenej spolocnosti Saint-Gobain zvýsenie o 60 %. Z toho vyplýva, ze ciel odstrasenia bol zohladnený dvakrát, co v prípade spolocnosti Saint-Gobain viedlo ku zvýseniu výsky pokuty o [dôverné] miliónov eur. Tento súbeh ide nad rámec toho, co je nevyhnutné pre zabezpecenie dodrziavania pravidiel EÚ v oblasti práva hospodárskej sútaze. 343 Po stvrté spolocnost Saint-Gobain tvrdí, ze Komisia mala pri výpocte pokuty navyse zohladnit dva dodatocné faktory. Predovsetkým Komisii vytýka, ze nezohladnila odstrasujúci úcinok pokuty vo výske 133,9 miliónov eur ulozenej spolocnosti Saint-Gobain Glass France v jej rozhodnutí C(2007) 5791 v konecnom znení, z 28. novembra 2007, v konaní podla clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/39.165 - Ploché sklo) (dalej len "rozhodnutie Ploché sklo"), zhrnuté v Ú. v. 2008, C 127, s. 9). Napadnuté rozhodnutie sa v tomto ohlade bezdôvodne odchýlilo od úvah Komisie v jej rozhodnutí C(2002) 5083 v konecnom znení, zo 17. decembra 2002, v konaní podla clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/E-2/37.667 - Speciálne grafity) (dalej len "rozhodnutie Speciálne grafity"), v ktorom Komisia priznala 33 % znízenie výsky pokuty ulozenej jednému z podnikov, ktorým bolo rozhodnutie Speciálne grafity urcené, s cielom zohladnit pokutu, ktorá bola tomuto podniku ulozená pred piatimi rokmi. Dalej spolocnost Saint-Gobain tvrdí, ze Komisia mala zohladnit výnimocnú hospodársku krízu postihujúcu automobilové odvetvie v case prijatia rozhodnutí, ktoré výrazne posilnili skutocný dopad pokuty. Pokial ide o naposledy uvedenú problematiku, spolocnost Saint-Gobain zdôraznuje, ze uvedené hospodárske problémy neboli spôsobené jej neschopnostou prispôsobit sa trhovým podmienkam, ale skôr odrázali krízu, ktorá v case prijatia napadnutého rozhodnutia postihovala celé odvetvie. 344 Po piate neprimeranost výsky pokuty ulozenej spolocnosti Saint-Gobain je spôsobená tým, ze táto pokuta daleko presahuje optimálnu výsku pokuty, ktorá zodpovedá výske rovnajúcej sa alebo mierne presahujúcej protiprávny zisk, ktorý úcastníci kartelu z tohto kartelu nadobudli. 345 Komisia tvrdí, ze pokuta ulozená spolocnosti Saint-Gobain je primeraná. 346 Komisia predovsetkým zastáva názor, ze argument zalozený na danovej neodpocítatelnosti pokuty nie je mozné prijat. Táto neodpocítatelnost nemá ziadny dopad zvysujúci výsku pokuty. Naopak, podla Komisie by prípadná odpocítatelnost výsky pokuty zo zdanitelných príjmov dotknutého podniku umoznila poslednému uvedenému neoprávnene získat spät podstatnú cast pokuty, ktorá mu bola ulozená. 347 Dalej Komisia tvrdí, ze je legitímne zohladnit pri výpocte pokuty to, ze závaznost porusenia závisí najmä od doby jeho trvania. V prejednávanej veci Komisia tým, ze rozlisovala medzi tromi stádiami porusenia, nepriamo znízila význam celkovej doby trvania porusenia pri stanovení výsky pokuty. 348 Navyse, pokial ide o percentuálny podiel zohladnených ziskov, Komisia spochybnuje, ze by ju usmernenia z roku 2006 zbavovali dostatocného priestoru pre úvahu na úcely znízenia výsky pokút za horizontálne porusenia. Tieto porusenia sú totiz uvedené medzi najzávaznejsími konaniami, co odôvodnuje, ze v ich prípade bude na úcely stanovenia premenlivej výsky, ako aj dodatocnej výsky pokuty, uplatnený vysoký percentuálny podiel ziskov. V kazdom prípade usmernenia ponechávajú Komisii dostatocný priestor pre rozlisovanie podla závaznosti porusení. Komisia spochybnuje tiez argument zalozený na vyjednávacej sile automobilových výrobcov, pretoze v tomto smere sa ustálila judikatúra, podla ktorej takáto okolnost nesmie nutne viest ku znízeniu pokuty. 349 Pokial ide o argument, podla ktorého je ciel odstrasenia zohladnený dvakrát, a to v rámci dodatocnej výsky, ako aj v rámci zvýsenia pokuty za opakované porusenie, nie je mozné podla Komisie tento argument prijat. Navyse, skutocnost, ze súdy EÚ uz tento argument zamietli vo svojich veciach, nie je mozné si dodatocnú výsku a zvýsenie za opakované porusenie zamienat, pretoze prvý spocíva vo vseobecnom zvýsení odrázajúcom závaznost horizontálnych kartelových dohôd, zatial co druhý je individuálnym faktorom zvýsenia zohladnujúcim predchádzajúce konanie podniku. 350 Komisia tvrdí, ze námietka, ze nezohladnila pokutu ulozenú spolocnosti Saint-Gobain Glass France v rozhodnutí Ploché sklo, nemôze uspiet, pretoze zohladnenie takejto okolnosti spadá do jej diskrecnej právomoci. 351 Komisia navyse tvrdí, ze v súlade s judikatúrou nie je povinná znízit pokuty, ktoré ukladá za konania porusujúce právo hospodárskej sútaze s ohladom na prípadné financné tazkosti stíhaných podnikov, pretoze takéto znízenie by viedlo k sútaznému zvýhodneniu podnikov, ktoré sú najmenej prispôsobené podmienkam trhu. 352 Nakoniec, pokial ide o námietku zalozenú na prekrocení optimálnej výsky pokuty, Komisia zdôraznuje, ze uz bolo rozhodnuté, ze obmedzenie výsky pokút v oblasti kartelov len na zisky dosiahnuté úcastníkmi týchto kartelov by zbavilo tieto pokuty odstrasujúceho úcinku a ze navyse prípadná neexistencia ziskov nebráni ulozeniu pokút. Posúdenie Vseobecným súdom 353 Treba pripomenút, ze zásada proporcionality vyzaduje, aby akty institúcií Únie neprekracovali hranice toho, co je primerané a potrebné na uskutocnenie legitímnych cielov sledovaných predmetnou právnou úpravou, co znamená, ze v prípade, ak existuje volba medzi viacerými primeranými opatreniami, je potrebné pouzit opatrenie, ktoré je najmenej obmedzujúce, a ze spôsobené zásahy nesmú byt neprimerané vo vztahu k sledovaným cielom (rozsudok Súdneho dvora z 5. mája 1998, Spojené královstvo/Komisia, [60]C-180/96, Zb. s. I-2265, bod 96, a rozsudok Vseobecného súdu z 29. marca 2012, Telefónica a Telefónica de Espańa/Komisia, T-336/07, bod 428). 354 Uplatnenie tejto zásady v rámci konaní zacatých Komisiou na potrestanie porusení pravidiel hospodárskej sútaze znamená, ze pokuty nesmú byt neprimerané vzhladom na sledované ciele, t. j. vzhladom na dodrzanie týchto pravidiel, a ze výska pokuty ulozenej podniku za porusenie v oblasti hospodárskej sútaze musí byt primeraná poruseniu posudzovanému v celkových súvislostiach a musí najmä prihliadat na jeho závaznost (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 12. septembra 2007, Prym a Prym Consumer/Komisia, T-30/05, neuverejnený v Zbierke, body 223 a 224 a tam citovanú judikatúru). Zásada proporcionality má v tomto kontexte za následok, ze Komisia musí pokutu stanovit proporcionálne k faktorom, ktoré zohladnila pri posúdení závaznosti porusenia, a tieto faktory musí v tejto súvislosti uplatnovat koherentným a objektívne odôvodneným spôsobom (rozsudok Súdu prvého stupna z 27. septembra 2006, Jungbunzlauer/Komisia, [61]T-43/02, Zb. s. II-3435, body 226 az 228 a z 28. apríla 2010, Amann & Söhne a Cousin Filterie/Komisia, [62]T-446/05, Zb. s. II-1255, bod 171). 355 Práve v zmysle týchto zásad je potrebné skúmat námietku spolocnosti Saint-Gobain v rámci druhej casti zalobného dôvodu. 356 V úvode je potrebné preskúmat argument spolocnosti Saint-Gobain, podla ktorého by primeranost pokuty, ktorá jej bola ulozená, mala byt posudzovaná nie s ohladom na výsku tejto pokuty, tak ako je to uvedené vo výrokovej casti napadnutého rozhodnutia, teda sumu 880 miliónov eur, ale s ohladom na výsku ziskov pred zdanením, ktorá by musela byt vynalozená na zaplatenie takejto pokuty, co je podla údajov predlozených spolocnostou Saint-Gobain suma vo výske viac nez 1,3 miliardy eur. 357 Vseobecný súd zastáva názor, ze skutocnost, ze spolocnost Saint-Gobain nemôze od svojich zdanitelných ziskov odpocítat pokutu, ktorá jej bola ulozená, nie je na úcely preskúmania primeranosti takejto pokuty relevantná. Komisia totiz pri výpocte pokuty správne vychádzala zo zásady, podla ktorej je pokuta odvodená od zdaneného zisku, pretoze ak by mala byt odvodená od zdanitelného zisku, platil by jej cast stát, ktorému podnik v danovej oblasti podlieha a takýto následok by odporoval logike pravidiel hospodárskej sútaze stanovených právom EÚ (pozri analogicky rozsudok Súdu prvého stupna z 10. marca 1992, Hoechst/Komisia, [63]T-10/89, Zb. s. II-629, bod 369). 358 Je tiez potrebné pripomenút, ze úcinnost rozhodnutia Komisie, ktorým ulozila pokutu urcitým podnikom, by totiz mohla byt výrazne oslabená, ak by dotknuté spolocnosti mohli odpocítat celú výsku tejto pokuty alebo jej cast zo svojich zdanitelných ziskov, pretoze takáto moznost by vo svojom dôsledku ciastocne kompenzovala povinnost uhradit dotknutú pokutu znízením danového zatazenia (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 11. júna 2009, X, [64]C-429/07, Zb. s. I-4833, bod 39). 359 Z toho vyplýva, ze zlucitelnost pokuty ulozenej Komisiou spolocnosti Saint-Gobain so zásadou proporcionality musí byt posudzovaná vo vztahu k sume 880 miliónov eur, uvedenej v clánku 2 písm. b) výrokovej casti napadnutého rozhodnutia. 360 Prvá námietka sa týka významu priznanému dlzke trvania porusenia pri výpocte pokuty s uplatnením vynásobeného úcinku stanoveného v bode 24 usmernení z roku 2006. V tomto zmysle je potrebné v súlade s ustálenou judikatúrou pripomenút, ze hoci má Komisia pri výkone svojej právomoci ukladat pokuty urcitý priestor pre volnú úvahu v medziach stanovených nariadením c. 1/2006 (rozsudok Erste Group Bank a i./Komisia, uz citovaný v bode 118 vyssie, bod 123), táto právomoc je obmedzená. Ak totiz Komisia prijme usmernenia urcené na to, aby spresnili, pri dodrzaní Zmluvy, kritériá, ktoré hodlá uplatnovat v rámci výkonu svojej volnej úvahy, vyplýva z toho vlastné obmedzenie tejto právomoci v rozsahu, v akom jej prislúcha dodrzovat indikatívne pravidlá, ktoré si sama stanovila (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 17. júna 2010, Lafarge/Komisia, uz citovaný v bode 328 vyssie, bod 95). Od týchto pravidiel sa Komisia v konkrétnom prípade nemôze bez udania dôvodov, ktoré sú zlucitelné so zásadou rovnosti zaobchádzania, odchýlit (obdobne pozri rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 116, bod 209). 361 Pokial ide o koeficient násobenia v závislosti od dlzky trvania, bod 24 usmernení z roku 2006 stanovuje, ze "aby sa plne zohladnilo trvanie úcasti kazdého podniku na porusení, vynásobí sa suma stanovená na základe hodnoty predaja [...] poctom rokov úcasti na porusení", pricom obdobia kratsie ako 6 mesiacov sa "budú pocítat ako polrok", a obdobia dlhsie ako 6 mesiacov, ale kratsie ako jeden rok sa "budú pocítat ako celý rok". Pri násobení poctom rokov úcasti na porusení stanovenom v usmerneniach z roku 2006 sa základná výska pokuty zvysuje o 100 % za kazdý rok. 362 Tento postup predstavuje zásadnú zmenu metodiky, pokial ide o zohladnovanie dlzky trvania kartelu. Clánok 23 ods. 3 nariadenia c. 1/2003 vsak takémuto vývoju nebráni, pretoze toto ustanovenie priznáva na úcely stanovenia pokuty rovnakú váhu závaznosti, ako aj dlzke trvania porusenia (pozri v tomto zmysle rozsudok Vseobecného súdu zo 16. júna 2011, Team Relocations a i./Komisia, [65]T-204/08 a T-212/08, Zb. s. II-3569, bod 109). 363 Naopak, toto ustanovenie nevyzaduje, aby obidva faktory mali na výsku pokuty rovnaký aritmetický dopad. 364 Komisia správne zastáva názor, ze protiprávny zisk zúcastnených podnikov z kartelovej dohody je v zásade o to vyssí, o kolko dlhsie porusenie trvá. V prejednávanej veci nastala nutnost úpravy a opatrení pre nápravu az po preskúmanie dopadu pôvodne uskutocneného zosúladeného postupu na trh, s cielom dosiahnut stabilitu trhových podielov zúcastnených podnikov. Navyse, v rozsahu, v akom by sa kartelová dohoda týkala pridelovania zmlúv o dodávkach, ktorých doba platnosti je na úcely zabezpecenia celkovej stability trhových podielov dost dlhá, môze pred fungovaním kartelovej dohody na podstatné casti trhu uplynút niekolko rokov. 365 Vzhladom na tieto skutocnosti sa teda javí násobenie v prejednávanej veci upravené v bode 24 usmernení z roku 2006 ako odôvodnené a prvá námietka musí byt teda zamietnutá. 366 Svojou druhou námietkou spolocnost Saint-Gobain tvrdí, ze vzhladom na to, ze usmernenia z roku 2006 vyzadujú, aby sa pomerný podiel hodnoty predajov zohladnený pri stanovení pokuty za horizontálne porusenie nachádzal na úrovni medzi 16 a 30 %, bezdôvodne obmedzuje priestor Komisie na volnú úvahu pri stanovení pokuty v závislosti od skutocnej závaznosti zisteného porusenia. 367 Druhá námietka bola vznesená po prvýkrát v replike. Vzhladom na to, ze je uplatnená na podporu siesteho zalobného dôvodu uvedeného v návrhu na zacatie konania a zalozeného na porusení zásady proporcionality, a je s nou úzko spojená, musí byt v súlade s ustálenou judikatúrou vyhlásená za prípustnú (rozsudky Súdu prvého stupna Joynson/Komisia, uz citovaný v bode 301 vyssie, bod 156 a z 15. októbra 2008, Mote/Parlament, [66]T-345/05, Zb. s. II-2849, bod 85). 368 Meritórne je potrebné najskôr uviest, ze podla bodu 21 usmernení z roku 2006 "vo väcsine prípadov sa zohladnovaná cast hodnoty predaja stanoví na úrovni, ktorá môze dosiahnut az 30 %". Podla bodu 23 týchto usmernení "medzi najzávaznejsie obmedzenia hospodárskej sútaze patria svojou povahou horizontálne dohody o stanovení cien, rozdelení trhu a obmedzení produkcie, ktoré sú zväcsa tajné. Tieto by mali byt na základe politiky hospodárskej sútaze prísne sankcionované. [Zohladnovaná cast] predajov u takýchto porusení sa teda obvykle bude nachádzat v hornej casti stupnice". 369 Z pouzitia výrazov "vo väcsine prípadov" a "obvykle" vyplýva, ze si Komisia prijatím týchto ustanovení neulozila absolútne pravidlo, ale výslovne zakotvila moznost odchýlit sa od týchto ustanovení, ak to okolnosti odôvodnujú a ak Komisia tieto okolnosti uvedie vo svojom rozhodnutí. Spolocnosti Saint-Gobain teda nie je mozné vyhoviet, ked tvrdí, ze Komisia v ziadnom prípade nemôze uplatnit v prípade horizontálnych porusení percentuálny podiel predaja nizsí ako 16 %. 370 Dalej spolocnost Saint-Gobain nespochybnuje zistenie Komisie uskutocnené v bode 670 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, podla ktorého mala sporná kartelová dohoda za ciel rozdelit prostredníctvom koordinácie cien klientov medzi konkurentov. Je pritom ustálenou judikatúrou, ze horizontálne kartelové dohody o cenách predstavujú najzávaznejsie porusenie práva EÚ v oblasti hospodárskej sútaze a môzu byt teda samé o sebe kvalifikované ako velmi závazné (rozsudky Súdu prvého stupna z 12. júla 2001,Tate & Lyle a i./Komisia, [67]T-202/98, T-204/98 a T-207/98, Zb. s. II-2035, bod 103 a zo 16. marca 2003, CMA CGM a i./Komisia, nazvaný "FETTCSA", [68]T-213/00, Zb. s. II-913, bod 262). Mechanizmy opísané Komisiou v napadnutom rozhodnutí, spocívajúce v koordinovanom rozdelovaní zmlúv o dodávkach automobilového skla v EHP prostredníctvom koordinácie cenových politík a stratégií dodávok zákazníkom, s cielom udrzat celkovú stabilitu trhových podielov zúcastnených podnikov, tak patria medzi najzávaznejsie formy porusenia pravidiel hospodárskej sútaze, pretoze smerujú jednoducho len k vylúceniu hospodárskej sútaze medzi podnikmi, ktoré takéto mechanizmy uplatnujú. 371 Z toho vyplýva, ze Komisia správne zastávala názor, ze predmetné dohody a zosúladené postupy predstavujú svojou povahou velmi závazné porusenia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 25. októbra 2005, Groupe Danone/Komisia, uz citovaný v bode 97 vyssie, bod 147). Takéto konstatovanie platí o to viac, ze v prejednávanej veci nie je spochybnované, ze kumulované príslusné trhové podiely podnikov zúcastnených na kartelovej dohode predstavovali v priemere pocas obdobia porusenia priblizne 60 % a ze sporné dohody a zosúladené postupy postupne zasahovali takmer vsetkých automobilových výrobcov v EHP. 372 Navyse, pokial ide o argument zalozený na údajnom obmedzení hospodárskeho dopadu porusenia vzhladom na vyjednávaciu silu automobilových výrobcov, je potrebné pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry je na úcely uplatnenia clánku 81 ods. 1 ES zbytocné zohladnovat konkrétne úcinky dohody, ak jej úcelom je vylúcenie, obmedzenie alebo narusenie hospodárskej sútaze na spolocnom trhu. V dôsledku toho sa preukazovanie skutocných protisútazných úcinkov nevyzaduje, ak je dokázaný protisútazný ciel vytýkaného správania (pozri rozsudok Volkswagen/Komisia, uz citovaný v bode 100 vyssie, bod 178 a tam citovanú judikatúru). Navyse je v kazdom prípade potrebné zdôraznit, ze Komisia v bode 677 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia uznala, ze automobiloví výrobcovia mali vyjednávaciu silu, ktorá im umoznovala vypracovat stratégie s cielom obmedzit alebo postavit sa proti kartelovej dohode. Zo znenia tejto casti napadnutého rozhodnutia, v spojení s jeho bodom 673 odôvodnenia vyplýva, ze Komisia zohladnila túto okolnost s cielom neuplatnit vyssí percentuálny podiel príslusných predajov pri výpocte pokuty ulozenej zalobkyniam. 373 Nakoniec je potrebné zohladnit skutocnost, ze v prejednávanej veci Komisia porusenie rozdelila na úcely výpoctu hodnoty predaja z príslusných predajov do troch stádií a na úcely celej dlzky porusenia vychádzala z priemernej hodnoty (pozri body 31, 156 a 158 vyssie). Táto metóda sa odchyluje od pravidla obsiahnutého v bode 13 usmernení z roku 2006, podla ktorého sa obvykle zohladnuje hodnota predaja podniku pocas posledného celého roku, v ktorom sa podnik podielal na porusení. Komisia túto odchýlku odôvodnila v bodoch 664 az 667 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia s vysvetlením, ze mala priame dôkazy o kartelových praktikách len niektorých automobilových výrobcov, pokial ide o "obdobie posilnenia" a obdobie "poklesu" kartelovej dohody, a ze z tohto dôvodu zahrnula do relevantných predajov za tieto dve obdobia len predaje automobilového skla uvedených výrobcov. Pritom práve na takto vypocítanú hodnotu predajov uplatnila Komisia sadzby podla bodov 21 a 23 usmernení z roku 2006 a dodatocnú výsku. Z toho vyplýva, ze metóda výpoctu uplatnená Komisiou umoznila, aby výska pokuty ulozená podniku tvoreného spolocnostou Saint-Gobain a spolocnostou Compganie, najlepsie vyjadrila závaznost porusenia spáchaného týmto podnikom, posudzovaného ako celok, v súlade s judikatúrou pripomenutou v bode 354 vyssie. 374 Pokial ide o argument zalozený na skutocnosti, ze Komisia nemôze stanovit dodatocnú výsku pod 15 %, v podstate sa prekrýva s tretou námietkou a bude teda preskúmaný v jej rámci. 375 Druhej námietke nie je teda mozné vyhoviet. 376 Svojou tretou námietkou spolocnost Saint-Gobain Komisii vytýka, ze za opakované porusenie zvýsila výsku pokuty, ktorá jej bola ulozená, zatial co základná výska pokuty uz zahrnala prvok odstrasenia, teda dodatocnú výsku. Podla spolocnosti Saint-Gobain ide tento súbeh nad rámec toho, co je nevyhnutné pre zabezpecenie dodrziavania pravidiel EÚ v oblasti hospodárskej sútaze. 377 Túto argumentáciu vsak nemozno prijat. 378 Po prvé je potrebné pripomenút, ze odstrasujúci úcinok pokuty nemá za úlohu len zabránit dotknutému podniku v opakovaní porusenia (osobitná prevencia). Komisia má tiez právomoc rozhodovat o výske pokút s cielom, vo vseobecnosti, posilnit ich odstrasujúci úcinok, najmä ked sú porusenia urcitého typu este relatívne casté a musia byt povazované za závazné, co spadá do oblasti vseobecnej prevencie (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupna Tate & Lyle a i./Komisia, uz citovaný v bode 370 vyssie, bod 134, a Vseobecného súdu z 13. septembra 2013, Total Raffinage Marketing/Komisia, T-566/08, bod 460). Práve tieto úvahy sú vyjadrené v bode 25 usmernení z roku 2006, ktorý do základnej výsky pokuty zaclenuje výsku sumy pohybujúcu sa medzi 15 a 25 % hodnoty predajov priamo ci nepriamo súvisiacich s porusením, aby boli podniky odradené od samotnej úcasti na dohodách o horizontálnom stanovovaní cien, rozdelení trhu a obmedzení výroby. 379 Schopnost Komisie vseobecne predchádzat konaniam porusujúcim clánok 81 ES by pritom bola ohrozená, ak by nemohla zohladnit ciel odstrasenia pri stanovení základnej výsky pokuty, pretoze práve táto suma dosiahnutá v prvej fáze výpoctu pokuty má závaznost porusenia na základe vlastností samotného porusenia, akými je povaha porusenia, kumulovaný podiel vsetkých zúcastnených strán na trhu, geografický rozsah porusenia a jeho uskutocnenie alebo neuskutocnenie (pozri v tomto zmysle rozsudok Vseobecného súdu z 25. októbra 2011, Aragonesas Industrias y Energía/Komisia, [69]T-348/08, Zb. s. II-7583, bod 264 a tam citovanú judikatúru). 380 Po druhé podla ustálenej judikatúry je odradenie úcelom pokuty a vseobecnou poziadavkou, ktorou sa Komisia riadi pocas celého výpoctu pokuty. Ciel odradenia tak nutne nevyzaduje, aby sa tento výpocet vyznacoval osobitnou etapou urcenou na celkové posúdenie vsetkých okolností relevantných na dosiahnutie tohto úcelu (rozsudky Súdu prvého stupna, BASF/Komisia, uz citovaný v bode 119 vyssie, bod 226 a z 8. októbra 2008, Carbone Lorraine/Komisia, [70]T-73/04, Zb. s. II-2661, bod 131). 381 Aj keby bola teda poziadavka odradenia v podstate dôvodom pre zvýsenie pokuty za opakovanie porusenie (pozri v tomto zmysle rozsudok Michelin/Komisia, uz citovaný v bode 309 vyssie, bod 293), Komisia by právoplatne mohla zohladnit ciel odradenia tiez v etape výpoctu základnej výsky pokuty tým, ze uplatní dodatocnú sumu (obdobne pozri rozsudok UPM-Kymmene/Komisia, uz citovaný v bode 324 vyssie, bod 137). V tomto zmysle je potrebné tiez uviest, ze hoci zahrnutie dodatocnej sumy do základnej výsky pokuty a zvýsenie tejto základnej sumy z dôvodu opakovaného porusenia sleduje rovnaký ciel odradenia, nie sú napriek tomu odôvodnené rovnakými úvahami. V súlade s úvahami uvedenými v bodoch 378 a 379 vyssie, dodatocná výska, v zmysle ktorej francúzske, anglické a nemecké znenie ("inclura", "will include" a "fügt hinzu") bodu 25 usmernení z roku 2006 naznacuje, ze sa na zjavné porusenie uplatní automaticky (pozri v tomto zmysle rozsudok Team Relocations a i./Komisia, uz citovaný v bode 362 vyssie, bod 117), je navrhnutá tak, aby základná výska pokuty odrázala úplne specifickú závaznost horizontálnych dohôd o cenách, rozdelení trhových podielov a obmedzení výroby, zatial co zvýsenie z dôvodu opakovaného porusenia smeruje k ulozeniu vyssej sankcie za porusenie podnikom, ktoré majú sklony k porusovaniu pravidiel hospodárskej sútaze. 382 Svojou stvrtou námietkou spolocnost Saint-Gobain tvrdí, ze Komisia mala pri stanovení pokuty zohladnit dva dodatocné faktory, teda rozhodnutie Ploché sklo, v ktorom ulozila sankciu za porusenie práva EÚ v oblasti hospodárskej sútaze menej ako jeden rok pred prijatím napadnutého rozhodnutia, a tiez mimoriadnu hospodársku krízu, ktorá postihla automobilové odvetvie v case prijatia napadnutého rozhodnutia. 383 Pokial ide o zohladnenie rozhodnutia Ploché sklo pri výpocte pokuty, je potrebné uviest, ze spolocnost Saint-Gobain ziadnym spôsobom nepreukázala, ani netvrdila, ze toto rozhodnutie smerovalo k ulozeniu sankcie za rovnaké porusenie práva hospodárskej sútaze, aké viedlo k prijatiu napadnutého rozhodnutia. Pritom uz bolo rozhodnuté, ze existencia rozdielnych, aj ked susediacich trhov s produktmi je relevantným kritériom na úcely stanovenia rozsahu, a teda aj totoznosti konaní porusujúcich clánok 81 ES (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupna z 15. júna 2005, Tokai Carbon a i./Komisia, T-71/03, T-74/03, T-87/03 a T-91/03, neuverejnený v Zbierke, body 118 az 124, a Jungbunzlauer/Komisia, uz citovaný v bode 354 vyssie, body 309 az 314). 384 Pokial ide dalej o odkaz spolocnosti Saint-Gobain na 33 % znízenie výsky pokuty priznanej Komisiou jednému z podnikov, na ktoré sa vztahovalo predovsetkým rozhodnutie Speciálne grafity, nie je v prejednávanej veci relevantné. Z ustálenej judikatúry totiz vyplýva, ze rozhodovacia prax Komisie nemôze slúzit ako právny rámec pre pokuty v oblasti hospodárskej sútaze, pretoze tento rámec je vymedzený jedine nariadením c. 1/2003, tak ako je to uplatnené v zmysle usmernení, a ze Komisia nie je viazaná svojimi posúdeniami uskutocnenými v predchádzajúcich rozhodnutiach (pozri bod 245 vyssie). Rozhodnutia týkajúce sa iných vecí tak majú, pokial ide o existenciu prípadnej diskriminácie, iba orientacnú povahu, kedze je málo pravdepodobné, ze by skutocnosti charakteristické pre tieto rozhodnutia, ako sú trhy, výrobky, podniky a dotknuté obdobia, boli rovnaké (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora zo 7. júna 2007, Britannia Alloys & Chemicals/Komisia, [71]C-76/06 P, Zb. s. I-4405, bod 60 a tam citovanú judikatúru). Znízenie pokuty ulozenej spolocnosti SGL Carbon AG v rozhodnutí Speciálne grafity tak bolo odôvodnené spojením niekolkých okolností, teda nielen okolnostou, ze uvedený podnik uz bol za konanie porusujúce právo EÚ v oblasti hospodárskej sútaze nedávno potrestaný, ale aj jeho velmi nepriaznivou financnou situáciou a skutocnostou, ze v jeho prípade neslo o opakované porusenie (rozsudok Tokai Carbon a i./Komisia, uz citovaný v bode 383 vyssie, body 405 a 406). Spolocnost Saint-Gobain pritom nepredlozila ziadny konkrétny dôkaz, ktorý by mohol preukázat, ze sa v case prijatia napadnutého rozhodnutia nachádzala v porovnatelnej financnej situácii. Navyse, ako vyplýva z analýzy uvedenej v bodoch 300 az 334 vyssie, spolocnost Saint-Gobain sa v case prijatia napadnutého rozhodnutia Komisiou nachádzala v situácii opakovaného porusenia. 385 Pokial ide o mimoriadnu hospodársku krízu, ktorou prechádzal v case prijatia napadnutého rozhodnutia automobilový trh, ktorá údajne výrazne zhorsila skutocný dopad pokuty na spolocnost Saint-Gobain, táto okolnost aj za predpokladu, ze by bola preukázaná, nie je v prejednávanej veci relevantná. Podla ustálenej judikatúry totiz Komisia nie je pri urcení výsky pokuty povinná zohladnit stratovú financnú situáciu podniku, kedze ulozenie takejto povinnosti by viedlo k získaniu neoprávnenej sútaznej výhody pre podniky, ktoré sú najmenej prispôsobené podmienkam trhu (rozsudok Súdneho dvora z 29. júna 2006, SGL Carbon/Komisia, [72]C-308/04 P, Zb. s. I-5977, bod 105; pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 29. novembra 2005, Union Pigments/Komisia, [73]T-62/02, Zb. s. II-5057, bod 175 a tam citovanú judikatúru). 386 V tomto zmysle nie je dôlezité, ze takéto financné tazkosti, ktoré môzu viest k zhorseniu ekonomických a úctovných ukazovatelov dotknutého podniku, ci k jeho stratovej financnej situácii, nastávajú z dôvodu krízy postihujúcej trhy, na ktorých tento podnik pôsobí. 387 Po prvé takáto kríza má v zásade väcsí dopad na podniky, ktoré sú najmenej prispôsobené podmienkam trhu. Po druhé prípadná povinnost Komisie zohladnit kazdú situáciu hospodárskej krízy na úcely znízenia výsky pokuty ukladanej za konania porusujúce clánok 81 ods. 1 ES, by mohla výrazne narusit úcinnost zákazu obsiahnutého v tomto ustanovení, pretoze kartely spravidla vznikajú v case, ked odvetvie zakúsa tazkosti (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna zo 6. mája 2009, KME Germany a i./Komisia, [74]T-127/04, Zb. s. II-1167, bod 122). Nakoniec, po tretie, okolnosti, ako sú pokracujúci pokles dopytu alebo tomu zodpovedajúca nadbytocná výrobná kapacita, aj keby sa potvrdili, predstavujú riziká vlastné kazdej hospodárskej cinnosti a ako také necharakterizujú strukturálne alebo vývinovo výnimocnú situáciu, ktorú by bolo mozné zohladnit pri stanovení sumy pokuty (pozri v tomto zmysle rozsudok z 25. októbra 2005, Groupe Danone/Komisia, uz citovaný v bode 97 vyssie, bod 414). 388 Z toho vyplýva, ze stvrtá námietka musí byt tiez zamietnutá. 389 Svojou piatou námietkou spolocnost Saint-Gobain nakoniec tvrdí, ze pokuta, ktorá jej bola ulozená je neprimeraná, pretoze prekracuje optimálnu pokutu. 390 Stací v tomto zmysle pripomenút, ze Súd prvého stupna vo svojich rozsudkoch z 27. septembra 2006, Archer Daniels Midland/Komisia ([75]T-329/01, Zb. s. II-3255, bod 141 a T-59/02, uz citovaný v bode 271 vyssie, bod 130) rozhodol, ze keby mala byt pokuta stanovená na úrovni, ktorá by len odnala prospech plynúci z kartelu, nemala by odstrasujúci úcinok. Mozno sa totiz odôvodnene domnievat, ze podniky racionálne zohladnujú v rámci svojich financných výpoctov a riadiacej cinnosti nielen úroven pokút, ktoré im môzu byt ulozené v prípade porusenia, ale takisto úroven rizika zistenia kartelu. Navyse, keby sa obmedzila funkcia pokuty len na jednoduché odnatie ocakávaného prospechu alebo zisku, nebola by dostatocne zohladnená porusujúca povaha predmetného správania vzhladom na clánok 81 ods. 1 ES. Znízením pokuty na jednoduchú kompenzáciu spôsobenej skody by sa totiz zanedbal okrem odstrasujúceho úcinku, ktorý môze smerovat len voci budúcemu správaniu, represívny charakter takéhoto opatrenia vo vztahu ku konkrétnemu poruseniu, ku ktorému naozaj doslo. Odstrasujúci, ako aj represívny úcinok pokuty teda odôvodnujú, ze Komisia môze ulozit pokutu, ktorá v závislosti od okolností prejednávaného prípadu môze podstatne prekracovat výsku prospechu ocakávaného dotknutým podnikom. 391 Z toho vyplýva, ze piata námietka musí byt zamietnutá, rovnako ako aj druhá cast zalobného dôvodu. c) O tretej casti zalozenej na nedostatocnom zohladnení nespochybnenia vecnej správnosti skutkových zistení spolocnostou Saint-Gobain, ako aj na porusení zásady zákazu diskriminácie a na nedostatocnom odôvodnení Tvrdenia úcastnícok konania 392 Spolocnost Saint-Gobain tvrdí, ze Komisia porusila clánok 23 ods. 2 písm. a) a clánok 23 ods. 3 nariadenia c. 1/2003 tým, ze pokutu, ktorá jej bola ulozená, neznízila len z toho dôvodu, ze vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách neuplatnila polahcujúce okolnosti. Nevyhnutnost takéhoto znízenia v prejednávanej veci vyplýva nielen z judikatúry, ale aj z bodu 29 usmernení z roku 2006, ako aj z bodu 21 oznámenia o spolupráci z roku 2002. Podla spolocnosti Saint-Gobain tak Komisia mala zohladnit okolnost, ze na rozdiel od ostatných dotknutých podnikov v uvedenej odpovedi nespochybnila vecnú správnost skutkových zistení, ktoré by jej boli v oznámení o výhradách vytýkané. 393 Podla spolocnosti Saint-Gobain takýto prístup znizuje závaznost jej konania, pretoze Komisia toto nespochybnenie vyuzila na úcely preukázania porusenia v napadnutom rozhodnutí. V tomto zmysle nie je dôlezité, ze spolocnost Saint-Gobain výslovne nepoziadala o zohladnenie tejto skutocnosti ako polahcujúcej okolnosti pocas vysetrovania, pretoze Komisia by mala prihliadat na súhrn skutkových okolností, o ktorých vedela v case prijatia napadnutého rozhodnutia. 394 Napadnuté rozhodnutie údajne porusuje aj zásadu zákazu diskriminácie, pretoze Komisia poskytla ziadatelke výhodu o zhovievavost, na základe oznámenia o spolupráci z roku 2002, bez toho, aby skúmala, ci s ohladom na toto oznámenie môze byt znízená aj pokuta ulozená spolocnosti Saint-Gobain. Táto naposledy uvedená okolnost je navyse v rozpore s predchádzajúcou správnou praxou Komisie. 395 Spolocnost Saint-Gobain dalej tvrdí, ze napadnuté rozhodnutie je nedostatocne odôvodnené, pretoze v nom mali byt uvedené dôvody, pre ktoré sa jej nespochybnenie skutkových zistení nepovazovalo za polahcujúcu okolnost. 396 Spolocnost Saint-Gobain nakoniec podporne navrhuje, aby Vseobecný súd v prejednávanej veci vykonal svoju neobmedzenú súdnu právomoc preskúmania a znízil pokutu, ktorá jej bola v napadnutom rozhodnutí ulozená, s cielom zohladnit jej spoluprácu v rámci vysetrovania. 397 Komisia predovsetkým tvrdí, ze námietka, podla ktorej nezohladnila nespochybnenie vecnej správnosti skutkových zistení spolocnosti Saint-Gobain, je skutkovo nepodlozená. Komisia v skutocnosti skúmala, ci by nespochybnenie vecnej správnosti skutkových zistení týmto podnikom takéto znízenie odôvodnovalo. 398 Komisia dalej tvrdí, ze pridaná hodnota spolupráce spolocnosti Saint-Gobain nemôze byt nadhodnotená, pretoze nespochybnenie skutkového rámca napadnutého rozhodnutia touto spolocnostou slúzilo predovsetkým na podporu vyhlásení ziadatelky o zhovievavost, ako aj skutkových okolností zistených v rámci vysetrovania. Spolocnost Saint-Gobain okrem toho spochybnila urcité aspekty právnej kvalifikácie okolností zakladajúcich porusenie, a dokonca niektoré skutocnosti. 399 Spolocnost Saitn-Gobain okrem toho neuviedla ziadnu výnimocnú okolnost, ktorá by mohla odôvodnit zohladnenie jej spolupráce nad rámec systému zhovievavosti. V tomto zmysle Súd prvého stupna vo svojom rozsudku z 8. júla 2008, Lafarge/Komisia, uz citovaný v bode 69 vyssie, potvrdil, ze samotné nespochybnenie vecnej správnosti skutkových zistení podnikom zúcastneným na protiprávnej kartelovej dohode nevedie ku znízeniu pokuty, ktorá mu musí byt ulozená. Tento záver nemôze byt spochybnený predchádzajúcou rozhodovacou praxou Komisie, zalozenou najmä na jej oznámení o neulození pokút alebo o ich znízení v prípade kartelov ([76]Ú. v. ES C 207, 1996, s. 4, dalej len "oznámenie o spolupráci z roku 1996"). 400 Komisia okrem toho spochybnuje, ze by jej rozhodnutie bolo v tomto zmysle nedostatocne odôvodnené. Zastáva názor, ze z úvah obsiahnutých v napadnutom rozhodnutí týkajúcich sa nespochybnenia vecnej správnosti skutkových zistení ziadatelkou o zhovievavost dostatocne jasne vyplýva, ze takéto nespochybnenie nemôze v ziadnom prípade viest k znízeniu pokuty ulozenej spolocnosti Saint-Gobain. 401 Nakoniec, Komisia zastáva názor, ze v prejednávanej veci nie je ziadny dôvod na to, aby Vseobecný súd znízil pokutu ulozenú spolocnosti Saint-Gobain na základe svojej neobmedzenej súdnej právomoci preskúmania. Posúdenie Vseobecným súdom 402 Pri preskúmaní prejednávanej casti je potrebné rozlisovat medzi moznostou znízit pokutu na základe bodov 20 az 23 oznámenia o spolupráci z roku 2002 a tiez znízením pokuty na základe polahcujúcich okolností mimo rámca programu zhovievavosti podla bodu 29 usmernení z roku 2006. 403 Po prvé, pokial ide o oznámenie o spolupráci z roku 2002 vztahujúce sa ratione temporis na prejednávanú vec, je potrebné uviest, ze Komisia v tomto oznámení spresnila podmienky, za akých podniky, ktoré s nou spolupracujú pocas jej vysetrovania kartelovej dohody, môzu byt oslobodené od pokuty alebo im môze byt znízená pokuta, ktorú by museli zaplatit. 404 V bode 20 oznámenia o spolupráci z roku 2002 sa tak upresnuje, ze podniky, ktoré nesplnajú podmienky oddielu A, môzu mat nárok na znízenie pokuty, ktorú by bolo mozné ulozit. Podla bodu 21 uvedeného oznámenia "na splnenie podmienok pre takéto znízenie musí podnik poskytnút Komisii dôkazy o údajnom porusovaní, ktoré predstavujú významnú pridanú hodnotu vo vztahu k dôkazom, ktorými Komisia uz disponuje a musí ukoncit svoju úcast na údajne protiprávnom konaní najneskôr v case, ked predkladá tieto dôkazy". 405 Vseobecný súd nedávno rozhodol, ze v rámci programu zhovievavosti upraveného v tomto oznámení sa postup poskytovania úplného oslobodenia od pokút urcitému podniku skladá z troch rôznych fáz, pricom v prvej fáze dotknutý podnik predkladá Komisii ziadost (rozsudok Vseobecného súdu z 9. septembra 2011, Deltafina/Komisia, [77]T-12/06, Zb. s. II-5639, body 111 a 112). 406 Pod názvom "Postup", body 24 a 25 oznámenia o spolupráci z roku 2002 stanovujú nasledovné: "24. Podnik, ktorý chce vyuzit znízenie pokuty, by mal poskytnút Komisii dôkaz o danom karteli. 25. Podnik dostane potvrdenie príjmu od Generálneho riaditelstva pre hospodársku sútaz zaznamenávajúce dátum, kedy bol predlozený príslusný dôkaz. Komisia nebude zvazovat ziadne predlozenia dôkazu ziadatelom o znízenie pokuty pred prijatím stanoviska k akejkolvek existujúcej ziadosti o podmienené oslobodenie od pokút, pokial ide o to isté porusovanie, pre ktoré existuje podozrenie." 407 Z textu týchto castí oznámenia o spolupráci z roku 2002 vyplýva, ze na to, aby mohol podnik dosiahnut znízenie pokuty na základe programu zhovievavosti zavedeného uvedeným oznámením, musí o to poziadat Komisiou a predlozit jej dôkazné prostriedky týkajúce sa predpokladanej kartelovej dohody, ktorá sa dotýka hospodárskej sútaze v EÚ. Tento výklad rozsahu pôsobnosti oznámenia o spolupráci z roku 2002 je este opodstatnenejsí, ked program zhovievavosti rozlisuje dôsledky, ktoré v zásade vyplývajú z preukázania zodpovednosti podnikov za porusenie clánku 81 ES. Hoci sa môze javit vhodným priznat priaznivé zaobchádzanie podnikom, ktoré s Komisiou spolupracujú pocas vysetrovania tajných kartelových dohôd dotýkajúcich sa EÚ, takéto zaobchádzanie musí byt vyhradené len pre tie podniky, ktoré dôsledne dodrzujú procesnoprávne a hmotnoprávne podmienky stanovené v oznámení o spolupráci z roku 2002. 408 V prejednávanej veci pritom spolocnost Saint-Gobain pocas vysetrovania výslovne nepoziadala o uplatnenie oznámenia o spolupráci z roku 2002 a len tvrdí, ze vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách nespochybnila vecnú správnost skutkových zistení, ktoré boli voci nej uplatnované. V tomto zmysle nie je mozné Komisii vytýkat, ze sa nesnazila zistit, ci spolocnost Saint-Gobain mohla na základe uvedeného oznámenia o spolupráci dosiahnut znízenie pokuty. Tento záver nie je dotknutý okolnostou, ze sa postup Komisie v prejednávanej veci lísi od jej predchádzajúcej rozhodovacej praxe, pretoze táto prax v kazdom prípade nemôze slúzit ako právny rámec pre ukladanie pokút v oblasti hospodárskej sútaze (pozri bod 245 vyssie). Z toho dalej vyplýva, ze námietka zalozená na nedostatocnom odôvodnení v tejto otázke nie je opodstatnená. 409 V tomto zmysle nie je dôlezité, ze Súd prvého stupna mal v minulosti za to, ze k priznaniu znízenia pokuty z dôvodu nespochybnenia skutkových zistení musí podnik po tom, ako sa oboznámil s oznámením o výhradách, Komisiu výslovne informovat, ze nemá v úmysle spochybnit vecnú správnost skutkových zistení (rozsudok Súdu prvého stupna z 8. júla 2004, Mannesmannröhren-Werke/Komisia, [78]T-44/00, Zb. s. II-2223, bod 303), k comu v prejednávanej veci skutocne doslo, a ze v prípade, ze bola takáto ziadost predlozená, musí Komisia uviest dôvody, pre ktoré sa domnievala, ze znízenie pokuty by nemalo byt priznané (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupna z 29. apríla 2004, Tokai Carbon a i./Komisia, [79]T-236/01, T-239/01, T-244/01 az T-246/01, T-251/01 a T-252/01, Zb. s. II-1181, bod 415 a z 30. septembra 2009, Hoechst/Komisia, uz citovaný v bode 326 vyssie, body 98 a 99). 410 Uvedené závery totiz úzko súviseli s okolnostou, ze oznámenie o zhovievavosti z roku 1996 v odseku 2 oddielu D nazvanom "Významné znízenie sumy pokuty" stanovuje, ze nespochybnenie vecnej správnosti skutkových zistení, na základe ktorých Komisia vzniesla svoje obvinenia, môze viest ku znízeniu pokuty, ktorá by bola ulozená, ak by ku spolupráci nedoslo. Ako Komisia vo svojich pripomienkach správne zdôraznuje, takéto pravidlo sa uz nenachádza v oznámení o spolupráci z roku 2002, ktoré okrem hypotézy oslobodenia od pokuty uvádza moznost znízenia pokuty, len pokial podnik poskytne Komisii "dôkaz o porusovaní, pre ktoré existuje podozrenie, ktorý predstavuje znacnú pridanú hodnotu, pokial ide o dôkaz, ktorý uz má Komisia". 411 Pokial ide o námietku zalozenú na porusení zásady zákazu diskriminácie, vzhladom na to, ze ziadatelka o zhovievavost na rozdiel od spolocnosti Saint-Gobain mala prospech zo znízenia pokuty na základe oznámenia o spolupráci z roku 2002, nie je mozné tejto námietke vyhoviet. Je potrebné pripomenút, ze Komisia síce nemôze v rámci tohto posudzovania porusovat zásadu rovnosti zaobchádzania (rozsudok Súdu prvého stupna zo 6. mája 2009, Wieland-Werke/Komisia, [80]T-116/04, Zb. s. II-1087, bod 124), ktorá bráni tomu, aby sa v porovnatelných situáciách nepostupovalo rozdielne a v rozdielnych situáciách rovnako, ak takýto postup nie je objektívne odôvodnený (pozri rozsudok Súdneho dvora z 15. októbra 2009, Audiolux a i., [81]C-101/08, Zb. s. I-9823, bod 54 a tam citovanú judikatúru). V zmysle úvah uvedených v bodoch 406 az 408 vyssie, je potrebné zastávat názor, ze spolocnost Saint-Gobain a ziadatelka o zhovievavost sa s ohladom na oznámenie o spolupráci z roku 2002 nenachádzali v porovnatelnej situácii. 412 Pokial ide o polahcujúce okolnosti, na ktoré odkazuje bod 29 usmernení z roku 2006, je potrebné konstatovat, ze spolocnost Saint-Gobain Komisii v zásade vytýka, ze nezohladnila pravidlo stanovené v stvrtej zarázke uvedeného bodu, podla ktorého môze byt základná výska pokuty znízená "ak dotknutý podnik úcinne spolupracuje s Komisiou nad rámec oznámenia [o spolupráci z roku 2002] a zákonom [právnym predpisom] stanovenej povinnosti spolupráce". 413 Túto námietku vsak nemozno prijat. 414 Je potrebné v tomto zmysle uviest, ze bod 29 stvrtá zarázka usmernení z roku 2006, rovnako ako bod 3 siesta zarázka usmernení z roku 1998, predpokladá moznost zohladnit ako polahcujúcu okolnost úcinnú spoluprácu podniku v konaní nad rámec pôsobnosti oznámenia o spolupráci a nad rámec povinnosti spolupráce stanovenej právnym predpisom. 415 V prípadoch tajných kartelových dohôd je vsak Komisia oprávnená uplatnit bod 29 stvrtá zarázka usmernení z roku 2006 len výnimocne. Uplatnenie tohto ustanovenia totiz nemôze mat za následok, ze zbaví oznámenie o spolupráci jeho uzitocného úcinku. Z uvedeného oznámenia pritom jasne vyplýva, ze stanovuje rámec pre odskodnenie podnikov, ktoré sú alebo boli súcastou tajných kartelov dotýkajúcich sa Únie, za ich spoluprácu pri vysetrovaní Komisie. Z toho vyplýva, ze podniky v podstate môzu získat znízenie pokuty z dôvodu ich spolupráce, len ak splnia podmienky, ktoré stanovuje dané oznámenie (pozri analogicky rozsudok Vseobecného súdu z 30. novembra 2011, Quinn Barlo a i./Komisia, [82]T-208/06, Zb. s. II-7953, body 270 a 271). 416 Takto napríklad Komisia mohla obmedzit uplatnenie bodu 3 siestej zarázky usmernení z roku 2006 na podnik, ktorý jej ako prvý predlozil informácie umoznujúce rozsírit jej vysetrovanie a vykonat nevyhnutné opatrenia na úcely preukázania závaznejsieho alebo dlhsieho trvajúceho porusenia (obdobne pozri rozsudok Quinn Barlo a i./Komisia, bod 415 vyssie, bod 272 a tam citovanú judikatúru). 417 Prejednávaná vec jasne spadá do pôsobnosti oznámenia o spolupráci z roku 2002, ktorého bod 1 odkazuje na tajné kartely medzi podnikmi zamerané na stanovenie cien alebo rozdelenie trhov, vrátane kartelových dohôd medzi uchádzacov o verejnú zákazku. Z toho vyplýva, ze Komisia správne tvrdí, ze uplatnenie bodu 29 stvrtej zarázky usmernení z roku 2006 by v takomto prípade malo byt výnimocné. 418 Vseobecný súd uvádza, ze spolocnost Saint-Gobain neuviedla pocas vysetrovania, ktoré viedlo k prijatiu napadnutého rozhodnutia, ani v rámci prejednávanej zaloby, ako by okolnost, ze nespochybnila vecnú správnost niektorých skutkových zistení, mohla takúto podmienku splnat. 419 Po prvé Komisia správne tvrdí, ze zohladnenie nespochybnenia skutkových zistení ako polahcujúcej okolnosti by mohlo narusit zmenu jej politiky zhovievavosti uskutocnenú prijatím oznámenia o spolupráci z roku 2002, ktoré sa vyznacuje práve tým, ze takáto okolnost uz v zásade neodôvodnuje znízenie pokuty (pozri bod 410 vyssie). 420 Po druhé aj vo veciach, v ktorých sa uplatnovalo oznámenie o zhovievavosti z roku 1996, bolo rozhodnuté, ze pokial podnik v rámci spolupráce iba potvrdí, a to menej presne a výslovne, urcité informácie, ktoré uz poskytol iný podnik v rámci spolupráce, nemozno mieru spolupráce tohto podniku, akokolvek je nepopieratelné, ze do istej miery bola pre Komisiu uzitocná, povazovat za porovnatelnú so spoluprácou podniku, ktorý uvedené informácie poskytol ako prvý. Vyhlásenie, ktoré sa obmedzuje na to, ze v urcitom rozsahu potvrdí vyhlásenie, ktoré uz Komisia mala k dispozícii, totiz výrazne neulahcuje úlohu Komisie, a teda nepostacuje na odôvodnenie znízenia sumy pokuty na základe spolupráce (pozri analogicky rozsudok z 25. októbra 2005, Groupe Danone/Komisia, uz citovaný v bode 97 vyssie, bod 455). 421 V tomto zmysle Vseobecný súd konstatuje, ze ako vyplýva z bodu 120 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, dôkazy pouzité Komisiou na preukázanie existencie spornej kartelovej dohody a jej fungovania pozostávajú prevazne z dokumentov, ktoré zabavila Komisia pri kontrolách uskutocnených vo februári a marci 2005 v priestoroch rôznych zúcastnených podnikov, ako aj vyhlásení uskutocnených ziadatelkou o zhovievavost, ktoré sú podlozené dokumentmi z období skutkových okolností. Ako vyplýva z bodu 456 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, Komisia zohladnila nespochybnenie vecnej správnosti skutkových zistení spolocnosti Saint-Gobain, na úcely podpory urcitých zistení odvodených z iných dôkazov, ktoré mala k dispozícii (v tomto zmysle pozri najmä body 127, 146 az 148, 165, 187, 218, 255 az 277, 297 az 299, 312, 313, 316, 317, 328, 329, 337, 338 a 388 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia). 422 Z toho vyplýva, ze so spolocnostou Saint-Gobain nie je mozné súhlasit, ked tvrdí, ze nespochybnením skutkových zistení Komisii poskytla významnú pridanú hodnotu vo vztahu k dôkazom, ktorými Komisia uz disponuje. 423 Námietke spolocnosti Saint-Gobain zalozenej na skutocnosti, ze Komisia nezohladnila jej stupen spolupráce ako polahcujúcu okolnost nad právny rámec oznámenia o spolupráci z roku 2002, teda nie je mozné vyhoviet. 424 Tento záver nemôze byt spochybnený prípadnou predchádzajúcou rozhodovacou praxou. Zo samotnej skutocnosti, ze Komisia vo svojej skorsej rozhodovacej praxi usúdila, ze urcité faktory predstavujú polahcujúce okolnosti na úcely stanovenia sumy pokuty, nevyplýva, ze je povinná pridrzat sa rovnakého posúdenia v neskorsom rozhodnutí, pretoze predchádzajúca rozhodovacia prax Komisie neslúzi totiz sama osebe ako právny rámec pokút vo veciach hospodárskej sútaze (pozri bod 245 vyssie a rozsudok z 25. októbra 2005, Groupe Danone/Komisia, uz citovaný v bode 97 vyssie, bod 395). 425 Taktiez nie je podstatné, ze v case pôsobnosti skorsích pravidiel o spolupráci bolo mozné ulozit vo vseobecnosti nizsie pokuty. Úcinné uplatnenie pravidiel EÚ v oblasti hospodárskej sútaze totiz vyzaduje, aby Komisia mohla kedykolvek prispôsobit úroven pokút potrebám tejto politiky, takze podniky, voci ktorým sa vedie správne konanie, ktoré môze viest k pokute, nemôzu nadobudnút legitímne ocakávanie, ze Komisia neprekrocí úroven pokút pouzívanú skôr, ani ocakávanie týkajúce sa metódy ich výpoctu (pozri body 276 a 277 vyssie). 426 Pokial ide o námietku zalozenú na nedostatku odôvodnenia v rozsahu, v akom napadnuté rozhodnutie nepopisuje okolnosti umoznujúce pochopit, preco nemohla byt spolocnosti Saint-Gobain znízená pokuta podla bodu 29 usmernení z roku 2006, tejto námietke nie je mozné vyhoviet. 427 V tomto zmysle je potrebné pripomenút, ze pokial ide o stanovenie pokút z dôvodu porusenia práva hospodárskej sútaze, Komisia plní svoju povinnost odôvodnenia, ak vo svojom rozhodnutí uvedie okolnosti posúdenia, ktoré jej umoznili vymedzit závaznost a dlzku trvania porusenia bez toho, aby bola povinná v nom uviest podrobnejsí opis alebo císelné údaje týkajúce sa spôsobu výpoctu pokuty (pozri v tomto zmysle rozsudok Stora Kopparbergs Bergslags/Komisia, uz citovaný v bode 148 vyssie, bod 66). Dostatocnost takého odôvodnenia treba posudzovat v závislosti od okolností daného prípadu, najmä od obsahu predmetného aktu, povahy uvádzaných dôvodov a záujmu o získanie vysvetlení, ktorý môzu mat osoby, ktorým je rozhodnutie urcené (rozsudok Súdu prvého stupna z 28. apríla 1994, AWS Benelux/Komisia, [83]T-38/92, Zb. s. II-211, bod 26 a tam citovaná judikatúra). Nevyzaduje sa, aby odôvodnenie specifikovalo vsetky relevantné skutkové a právne okolnosti, kedze otázka, ci odôvodnenie aktu splna poziadavky clánku 253 ES, sa musí posudzovat nielen s ohladom na jeho znenie, ale aj s ohladom na jeho kontext a na vsetky právne predpisy, ktoré upravujú dotknutú oblast (rozsudok Komisia/Sytraval a Brink's France, uz citovaný v bode 146 vyssie, bod 63). 428 V prejednávanej veci spolocnost Saint-Gobain po dorucení oznámenia o výhradách nepoziadala Komisiu, aby jej v prípade spolupráce priznala na základe bodu 29 stvrtá zarázka usmernení z roku 2006 znízenie pokuty, ktorú jej mohla ulozit. Navyse, spolocnost Saint-Gobain musela vediet, ze sa polahcujúca okolnost uvedená v bode 29 stvrtá zarázka usmernení z roku 2006 uplatní vzhladom na jej znenie len mimo rámec pôsobnosti oznámenia o spolupráci z roku 2002, a tiez to, ze sporná kartelová dohoda svojou povahou spadá do pôsobnosti uvedeného oznámenia. Nakoniec, s ohladom predovsetkým na body 56 az 59 a 127 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je potrebné zastávat názor, ze spolocnost Saint-Gobain mohla pochopit, ze Komisia na úcely preukázania predmetného porusenia vychádzala najmä z vyhlásenia ziadatelky o zhovievavost a ze tieto vyhlásenia boli uskutocnené skôr nez spolocnost Saint-Gobain zaslala svoju odpoved na oznámenie o výhradách. 429 Z toho vyplýva, ze spolocnost Saint-Gobain mohla pri cítaní napadnutého rozhodnutia pochopit, preco jej Komisia neznízila z dôvodu polahcujúcej okolnosti podla bodu 29 stvrtá zarázka usmernení z roku 2006 pokutu, ktorú jej ulozila, a ze teda napadnuté rozhodnutie v tomto ohlade je dostatocne odôvodnené. 430 Tretia cast zalobného dôvodu je teda nedôvodná. 431 S ohladom na preskúmanie celého zalobného dôvodu je potrebné rozhodnút, ze tento dôvod je odôvodnený len v rozsahu, v akom je zalozený na protiprávnosti napadnutého rozhodnutia spocívajúceho v tom, ze Komisia v nom na úcely preukázania pritazujúcej okolnosti spocívajúcej v opakovaní porusenia s ohladom na spolocnost Compagnie a spolocnost Saint-Gobain uplatnila rozhodnutie Ploché sklo (Taliansko). B - Vec T-73/09 432 V úvode je potrebné uviest, ze niekolko zalobných dôvodov alebo argumentov predlozených spolocnostou Compagnie vo veci T-73/09 uz bolo preskúmaných v rámci rozboru zaloby vo veci T-56/09. Po prvé ide o zalobný dôvod zalozený na porusení práva na prístup k nezávislému a nestrannému súdu, po druhé o zalobný dôvod zalozený na porusení zásady individualizácie sankcií z dôvodu pripísania porusenia spolocnosti Compagnie, ktorého sa dopustila jedna z jej dcérskych spolocností, po tretie, pokial ide o zalobný dôvod zalozený na porusení zásad zákazu spätnej úcinnosti trestu a legitímneho ocakávania, a nakoniec, po stvrté, zalobný dôvod zalozený na nesprávnom uplatnení clánku 23 nariadenia c. 1/2003, pokial ide o zohladnenie opakovaného porusenia, ako pritazujúcej okolnosti a na porusení zásady proporcionality. 433 Nasledujúci rozbor sa teda týka len zalobného dôvodu, ktorý je v podstate zalozený na nedodrzaní clánku 23 ods. 1 nariadenia c. 1/2003 v rozsahu, v akom Komisia nesprávne posúdila obrat, na základe ktorého je potrebné vychádzat na úcely výpoctu hornej hranice pokuty, ako aj na porusení práva na obhajobu a nedostatocnom odôvodnení. Tvrdenia úcastnícok konania 434 Týmto zalobným dôvodom spolocnost Compagnie Komisii vytýka, ze v napadnutom rozhodnutí neskúmala skutocnosti preukazujúce, ze na úcely výpoctu hornej hranice pokuty stanovenej v clánku 23 ods. 2 nariadenie c. 1/2003 mohol byt zohladnený celý obrat skupiny Saint-Gobain. Toto ustanovenie totiz v zmysle výkladu súdov Únie neumoznuje ulozit pokutu vyssiu nez je 10 % obratu dotknutého podniku, vymedzeného ako hospodárska jednotka. Podla spolocnosti Compagnie pritom z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze toto sa vztahuje len na praktiky týkajúce sa niektorých cinností skupiny Saint-Gobain spadajúce do jej úseku "Ploché sklo", a nie ostatných aktivít skupiny, ktoré predstavujú samostatné podniky. 435 Z toho podla spolocnosti Compagnie vyplýva, ze Komisia mala hornú hranicu pokuty vypocítat len z obratu dosiahnutého v rámci úseku "Ploché sklo" skupiny Saint-Gobain. Ak by tomu tak bolo, pokuta by v ziadnom prípade nepresiahla sumu 560 miliónov eur. Spolocnost Compagnie z toho odvodila, ze pokuta, ktorá jej bola ulozená na základe spolocnej a nerozdielnej zodpovednosti so spolocnostou Saint-Gobain, je nadmerná a neprimeraná. 436 Vzhladom na to, ze Komisia v tomto zmysle neuviedla v napadnutom rozhodnutí ziadne vysvetlenia, je toto rozhodnutie navyse nedostatocne odôvodnené. 437 V stádiu repliky spolocnost Compagnie dalej tvrdí, ze vzhladom na to, ze oznámenie o výhradách neuvádza, ze zohladnenie celého obratu skupiny Saint-Gobain je odôvodnené domnienkou rozhodujúceho vplyvu uvedenej spolocnosti nad vsetkými jej dcérskymi spolocnostami, nebola schopná pred prijatím napadnutého rozhodnutia v tomto zmysle úcelne uplatnit svoje práva. Z toho vyplýva, ze Komisia konala v rozpore s jej právom na obhajobu. 438 Komisia sa bráni tejto kritike. Predovsetkým tvrdí, ze v napadnutom rozhodnutí zohladnila celý obrat skupiny Saint-Gobain len na úcely urcenia, ci je potrebné uplatnit hornú hranicu 10 % uvedenú v clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003. Pripomína dalej, ze v súlade s ustálenou judikatúrou musí byt uvedená horná hranica vypocítaná na základe kumulovaného obratu vsetkých spolocností tvoriacich jediný podnik, ktorý porusil clánok 81 ES, pretoze len tento obrat môze byt ukazovatelom velkosti a vplyvu dotknutého podniku na trhu. Z ustálenej judikatúry vyplýva, ze Komisia je pri výpocte hornej hranice oprávnená zohladnit konsolidovaný obrat materskej spolocnosti, ktorá stojí na cele podniku zúcastneného na porusení. Tento obrat zahrnuje obrat rozlicných dcérskych spolocností skupiny bez toho, aby bolo nutné formálne pripísat zodpovednost za porusenie vsetkým podnikom, ktoré tvoria skupinu. 439 V prejednávanej veci pritom Komisia dostatocne preukázala, ze spolocnost Compagnie vykonáva rozhodujúci vplyv na obchodnú politiku svojich dcérskych spolocností a ze teda tieto rozlicné spolocnosti tvoria spolocný podnik. Výpocet hornej hranice spomínaný v predchádzajúcom bode tak musel byt uskutocnený na základe konsolidovaného obratu celej skupiny Saint-Gobain. V tomto zmysle nie je dôlezité, ze obrat samotnej spolocnosti Compagnie je malý, pretoze celkový obrat skupiny Saint-Gobain je uvedený v jej výrocných správach. Okrem toho, horná hranica 10 % sa nevztahuje na obrat dosiahnutý cinnostou, ktorá je porusením priamo dotknutá, ani na zisky dosiahnuté pocas porusenia, ci obrat dosiahnutý len castou skupiny Saint-Gobain, ktorá v roku, ktorý predchádzal prijatiu rozhodnutia, zahrnovala dcérske spolocnosti, ktoré boli za porusenie priamo zodpovedné. 440 Pokial ide o námietku zalozenú na nedostatocnom odôvodnení týkajúcom sa výpoctu hornej hranice pokuty uvedenej v clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, Komisia túto námietku spochybnuje. Tvrdí, ze uvedená horná hranica odkazuje na obrat podniku dotknutého rozhodnutím, ktorým sa ukladá sankcia a ktoré bolo prijaté na základe uvedeného nariadenia. Spolocnost Compagnie si tak mohla, ako subjekt, ktorému bolo urcené napadnuté rozhodnutie, overit, ze pokuta, ktorá jej bola ulozená, uvedenú hornú hranicu neprekracuje. 441 Nakoniec, pokial ide o námietku zalozenú na porusení práva na obhajobu, ktorá bola predlozená v replike, Komisia zastáva názor, ze ide o nový zalobný dôvod, ktorý je teda neprípustný. V kazdom prípade tvrdí, ze právo spolocnosti Compagnie na obhajobu nebolo v prejednávanej veci porusené, pretoze Komisia nebola povinná uvedenej spolocnosti oznámit konkrétne údaje týkajúce sa úrovne pokút, ktoré má v úmysle jej ulozit, alebo obratu pouzitého na úcely overenia neprekrocenia hornej hranice uvedenej v clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003. Komisia dodáva, ze v súlade s judikatúrou, v oznámení o výhradách uviedla, v akom rozsahu je spolocnost Compganie zodpovedná za namietané skutocnosti. Posúdenie Vseobecným súdom 442 V úvode je potrebné konstatovat, ze spolocnost Compagnie, odkazujúc na clánok 41 Charty základných práv, vo svojom doplnujúcom vyjadrení na podporu prejednávaného zalobného dôvodu neuplatnuje ziadny nový zalobný dôvod alebo námietku na podporu zalobného dôvodu a námietok uz vyjadrených v jej zalobe. Z toho vyplýva, ze uvedený argument je v súlade s judikatúrou pripomenutou v bode 301 vyssie dôvodný. 443 Pokial ide o vec samú, je potrebné pripomenút, ze ako vyplýva z rozboru uvedeného v bodoch 206 az 247 vyssie, Komisia v prejednávanej veci spolocnosti Compagnie správne pripísal porusenie, ktorého sa dopustila spolocnost Saint-Gobain. 444 Na základe prejednávaného zalobného dôvodu vsak vzniká otázka významu pojmu obrat "podniku" podielajúceho sa na porusení, na ktorý odkazuje clánok 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, v situácii, kedy Komisia správne pripisuje materskej spolocnosti zodpovednost za porusenie jednej alebo niekolkých jej dcérskych spolocností pôsobiacich v urcitom hospodárskom odvetví, a tiez ked uvedená materská spolocnost má dalsie dcérske spolocnosti pôsobiace v rozlicných odvetviach, vo vztahu ku ktorým nebol v spornom rozhodnutí preukázaný rozhodujúci vplyv zo strany materskej spolocnosti. Ako uvádza spolocnost Compagnie, prístup k rieseniu tejto otázky v prejednávanej veci urcuje konstatovanie prípadného prekrocenia hornej hranice pokuty, ktorá jej bola ulozená na základe spolocnej a nerozdielnej zodpovednosti so spolocnostou Saint-Gobain. 445 V tomto zmysle je potrebné najskôr zamietnut námietku, v ktorej spolocnost Compagnie dospela k záveru na základe nedostatocného odôvodnenia týkajúceho sa výsky obratu uplatneného Komisiou na úcely overenia, ze pokuta, ktorú ulozila podniku tvorenému spolocnostou Compagnie a spolocnostou Saint-Gobain, nepresahuje hornú hranicu uvedenú v clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003. 446 Vzhladom na to, ze predmetná horná hranica odkazuje na obrat podniku alebo zdruzenia podnikov, ktorý sa dopustil porusenia a ktorý ako adresát rozhodnutia je schopný preverit dodrzanie uvedenej hranice. Predpokladá sa totiz, ze tento podnik alebo zdruzenie podnikov nielen ze pozná predmetnú hranicu stanovenú právnym predpisom, ale pozná aj výsku vlastného obratu. Je teda schopný posúdit, ci horná hranica 10 % bola alebo nebola pokutou, ktorá mu bola ulozená, prekrocená, napriek skutocnosti, ze rozhodnutie, ktorým mu bola ulozená sankcia, túto otázku nijako nevysvetluje. Z toho vyplýva, ze pokial ide o uplatnenie uvedenej hornej hranice nevyzaduje sa ziadne osobitné odôvodnenie (rozsudok Súdu prvého stupna z 13. decembra 2006, FNCBV/Komisia, [84]T-217/03 a T-245/03, Zb. s. II-4987, body 237 a 238). 447 V kazdom prípade je potrebné uviest, ze v bode 13 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia Komisia konkrétne uviedla, ze celkový konsolidovaný obrat skupiny Saint-Gobain dosiahol v roku 2007 43,4 miliardy eur a ze obrat dosiahnutý spolocnostou Saint-Gobain v tom istom roku dosiahol 5,611 miliardy eur. Okrem toho, ako vyplýva z bodov 593 az 623 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, Komisia v prejednávanej veci pripísala spolocnosti Compagnie porusenie, ktorého sa dopustila spolocnost Saint-Gobain, pricom Komisia v bode 622 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia konkrétne rozhodla, ze samostatné dcérske spolocnosti skupiny Saint-Gobain zapojené do porusenia, tvoria so spolocnostou Compagnie jeden podnik. Komisia v bode 710 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia pripomenula, ze v súlade s clánkom 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 nemohla pokuta prekrocit 10 % celkového obratu dosiahnutého pocas predchádzajúceho hospodárskeho roka kazdým podnikom a zdruzením podnikov zúcastnených na porusení. Nakoniec, z bodov 710 az 712 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia prinajmensom implicitne vyplýva, ze Komisia mala v prejednávanej veci za to, ze pokuta ulozená na základe spolocnej a nerozdielnej zodpovednosti spolocnosti Saint-Gobain a spolocnosti Compagnie uvedenú hornú hranicu neprekracuje. 448 Je teda potrebné zastávat názor, ze spolocnost Compagnie mohla pri cítaní napadnutého rozhodnutia pochopit, ze Komisia si overila, ze pokuta ulozená uvedenému podniku nepresahuje hornú hranicu uvedenú v clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, práve s ohladom na konsolidovaný obrat skupiny Saint-Gobain a z dôvodu rozhodujúceho vplyvu vykonávaného spolocnostou Compagnie na obchodnú politiku spolocnosti Saint-Gobain. 449 Pokial ide o námietku zalozenú na prekrocení hornej hranice uvedenej v clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, je potrebné najskôr pripomenút, ze horná hranica pokuty stanovená uvedeným ustanovením má zabránit ulozeniu takých pokút, pri ktorých je zrejmé, ze podniky, vzhladom na ich velkost determinovanú ich celkovým obratom, hoci len priblizným a neúplným spôsobom, ich nebudú schopné uhradit. Ide teda o hranicu jednotne uplatnovanú na vsetky podniky a premenlivú v závislosti od velkosti kazdého z nich, ktorá smeruje k vylúceniu pokuty nadmernej a neprimeranej výsky (rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 116 vyssie, body 280 a 281; pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 8. júla 2008, Knauf Gips/Komisia, T-52/03, neuverejnený v Zbierke, bod 452). Clánok 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 Komisii len zakazuje ulozit pokutu presahujúcu hornú hranicu 10 % obratu dotknutého podniku, pricom táto hranica sa urcuje s ohladom na hospodársky rok, ktorý predchádzal prijatiu rozhodnutia (rozsudky Sarrió/Komisia, uz citovaný v bode 149 vyssie, bod 85 a Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, uz citovaný v bode 86 vyssie, bod 593). 450 Maximálna výska pokuty 10 % obratu sa musí vypocítat na základe celkového obratu vsetkých spolocností tvoriacich jediný hospodársky subjekt konajúci ako podnik v zmysle clánku 81 ES, pretoze výlucne celkový obrat spolocností, z ktorých sa tento podnik skladá, môze predstavovat informáciu o velkosti a hospodárskej sile dotknutého podniku (rozsudky Súdu prvého stupna z 20. marca 2002, HFB a i./Komisia, [85]T-9/99, Zb. s. II-1487, body 528 a 529; z 12. novembra 2007, Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný v bode 210 vyssie, bod 90, a Vseobecného súdu zo 16. novembra 2011, Sachsa Verpackung/Komisia, T-79/06, neuverejnený v Zbierke, bod 107). V súlade s judikatúrou sa Komisia nedopustila nesprávneho posúdenia, ked si za základ pre výpocet maximálnej výsky pokuty zvolila konsolidovaný obrat materskej spolocnosti, kedy nebolo mozné vyvrátit domnienku, ze materská spolocnost vykonávala rozhodujúci vplyv nad obchodnou politikou dcérskej spolocnosti alebo dcérskych spolocností zúcastnených na porusení (pozri v tomto zmysle, rozsudok Súdu prvého stupna z 12. decembra 2007, Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný v bode 210 vyssie, bod 91; ThyssenKrupp Liften Ascenseurs/Komisia, uz citovaný v bode 311 vyssie, bod 288; a Vseobecného súdu z 5. októbra 2011, Transcatab/Komisia, [86]T-39/06, Zb. s. II-6831, bod 129, a z 12. októbra 2011, Alliance One International/Komisia, [87]T-41/05, Zb. s. II-7101, bod 166). 451 Navyse a ako správne tvrdí Komisia, horná hranica uvedená v clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 má odlisný a samostatný úcel v porovnaní s tým, ktorý vyplýva z kritéria závaznosti a dlzky trvania porusenia (rozsudok Knauf Gips/Komisia, uz citovaný v bode 449 vyssie, bod 452). Uvedená horná hranica musí byt posúdená podla velkosti a hospodárskej sily dotknutého podniku, pretoze táto hranica má zabránit ulozeniu pokuty, ktorú by dotknutý podnik nebol podla vsetkého schopný zaplatit. 452 Konsolidovaný obrat skupiny Saint-Gobain má pritom navyse lepsiu schopnost zachytit velkost a hospodársku silu podniku dotknutého napadnutým rozhodnutím, nez len cast uvedeného obratu dosiahnutá v rámci úseku "Ploché sklo" tejto skupiny (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 15. marca 2000, Cimenteries CBR a i./Komisia, [88]T-25/95, T-26/95, T-30/95 az T-32/95, T-34/95 az T-39/95, T-42/95 az T-46/95, T-48/95, T-50/95 az T-65/95, T-68/95 az T-71/95, T-87/95, T-88/95, T-103/95 a T-104/95, Zb. s. II-491, bod 5040 a rozsudok HFB a i./Komisia, uz citovaný v bode 450 vyssie, bod 529). V tomto zmysle nie je podstatné, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí nepreukázala, ze spolocnost Compagnie vykonávala rozhodujúci vplyv na obchodnú politiku vsetkých svojich dcérskych spolocností. 453 Z toho vyplýva, ze samotná okolnost, ze skupina Saint-Gobain pôsobí v rozlicných priemyselných odvetviach, akými sú sklo, inovacné materiály, výrobky pre výstavbu a úpravu, nemôze byt dôvodom na to, aby sa na úcely výpoctu hornej hranice pokuty pouzil nizsí obrat, nez konsolidovaný obrat uvedenej skupiny, aj ked sa porusenie, na ktoré sa vztahuje napadnuté rozhodnutie, týka len jedného z týchto odvetví. 454 Nakoniec, ako bolo uvedené v bode 443 vyssie, Komisia preukázala, ze spolocnost Compagnie tvorila s úsekom "Ploché sklo" skupiny Saint-Gobain hospodársku jednotku na úcely uplatnenia clánku 81 ES. V takomto prípade je Komisia v súlade s judikatúrou oprávnená zohladnit na úcely stanovenia pokuty v dostatocne odstrasujúcej výske obrat materskej spolocnosti (pozri v tomto zmysle rozsudok ThyssenKrupp Liften Ascenseurs/Komisia, uz citovaný v bode 311 vyssie, bod 445). Tento úcel by bol pritom narusený, ak by, ako v zásade navrhuje spolocnost Compagnie, bolo na úcely stanovenia hornej hranice pokuty mozné vychádzat len z obratu spolocností, ktoré sa na porusení podielali priamo (rozsudok Vseobecného súdu z 13. septembra 2010, Trioplast Wittenheim/Komisia, T-26/06, neuverejnený v Zbierke, bod 115). 455 Tento záver je zlucitelný s úvahami Súdu prvého stupna v rozsudku Knauf Gips/Komisia, uz citovanom v bode 449 vyssie. V uvedenom rozsudku Súd prvého stupna na úcely urcenia, ci mohol byt celosvetový obrat dosiahnutý vsetkými spolocnostami skupiny Knauf pouzitý ako základ na úcely výpoctu hornej hranice pokuty, skúmal to, ci skupina Knauf predstavovala hospodársku jednotku v zmysle práva hospodárskej sútaze a tiez to, ci Komisia dostatocne právne preukázala, ze Knauf Gips AG, ktorá bola v danej veci zalobkynou, bola právnickou osobu, ktorá na cele skupiny Knauf zodpovedala za koordináciu cinností tejto skupiny (rozsudok Knauf Gips/Komisia, uz citovaný v bode 449 vyssie, bod 339). V kazdom prípade tento prístup bol v uvedenom prípade odôvodnený tým, ze v rozhodnutí, ktorého zrusenie bolo v danej veci navrhované, Komisia nebola schopná oznacit právnickú osobu, ktorá by riadila skupinu spolocností tvoriacich podnik zodpovedný za porusenie a ktorej by mohla byt pripísaná zodpovednost za porusenia, ktorých sa dopustili rôzne spolocnosti, ktoré túto skupinu tvoria (rozsudok Knauf Gips/Komisia, uz citovaný v bode 449 vyssie, bod 337). Naopak, Komisia v prejednávanej veci právom mohla pripísat spolocnosti Compagnie, ktorá je riadiacou spolocnostou skupiny Saint-Gobain, cinnosti spolocnosti Saint-Gobain. 456 Nakoniec, pokial ide o námietky zalozené na porusení práva na obhajobu v rozsahu, v akom Komisia neumoznila spolocnosti Compagnie pred prijatím napadnutého rozhodnutia preukázat, ze nevykonávala rozhodujúci vplyv na obchodnú politiku vsetkých svojich dcérskych spolocností, je potrebné konstatovat, ze aj keby bola táto námietka, ktorá bola uplatnená az v stádiu repliky, prípustná, nie je v ziadnom prípade dôvodná. Ako bolo totiz zdôraznené v bode 452 vyssie, výpocet hornej hranice pokuty ulozenej spolocnosti Compagnie a spolocnosti Saint-Gobain na základe konsolidovaného obratu skupiny Saint-Gobain nebol podmienený existenciou rozhodujúceho vplyvu spolocnosti Compagnie na obchodnú politiku vsetkých jej dcérskych spolocností. 457 Z toho vyplýva, ze Komisia neporusila clánok 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, ked na úcely stanovenia hornej hranice pokuty, ktorá mohla byt v prejednávanej veci spolocnosti Compagnie a spolocnosti Saint-Gobain ulozená, vychádzala z konsolidovaného obratu skupiny Saint-Gobain. Je pritom potrebné konstatovat, ze pokuta vo výske 800 miliónov eur ulozená spolocne spolocnostiam Compagnie a Saint-Gobain je nizsia, nez takto vypocítaná horná hranica. 458 Prejednávaný zalobný dôvod musí byt zamietnutý ako nedôvodný. C - Závery v dvoch zalobách týkajúcich sa návrhov na zrusenie 459 Vzhladom na vyssie uvedené je potrebné vyhoviet návrhom na zrusenie, ktoré predlozili spolocnosti Compagnie a Saint-Gobain len v rozsahu, v akom sa usilujú o konstatovanie, ze Komisia chybne uplatnila rozhodnutie Ploché sklo (Taliansko) na úcely preukázania pritazujúcej okolnosti spocívajúcej v opakovanom porusení z ich strany. III - O návrhoch smerujúcich k tomu, aby Vseobecný súd vykonal svoju neobmedzenú súdnu právomoc 460 Spolocnost Saint-Gobain a spolocnost Compagnie tiez pozadujú, aby Vseobecný súd v prejednávanej veci vykonal svoju neobmedzenú súdnu právomoc preskúmania a znízil pokutu, ktorá im bola ulozená. 461 V úvode Vseobecný súd pripomína, ze neobmedzená súdna právomoc preskúmania, ktorá mu bola na základe clánku 229 ES zverená clánkom 30 nariadenia c. 1/2003 pre oblast hospodárskej sútaze, ho oprávnuje k tomu, aby nad rámec bezného preskúmania zákonnosti sankcie, ktorá mu umoznuje len zamietnut zalobu o neplatnost alebo zrusit napadnutý akt, zmenil s prihliadnutím na vsetky skutkové okolnosti napadnutý akt, aj ked nedochádza k jeho zruseniu, predovsetkým tak, ze upraví výsku ulozenej pokuty, pokial je mu otázka výsky pokuty predlozená na posúdenie (pozri rozsudok Súdneho dvora z 3. septembra 2009, Prym a Prym Consumer/Komisia, [89]C-534/07 P, Zb. s. I-7415, bod 86 a tam citovanú judikatúru; rozsudok Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, uz citovaný v bode 86 vyssie, bod 692 a rozsudok Romana Tabacchi/Komisia, uz citovaný v bode 100 vyssie, bod 265). 462 V prejednávanej veci je potrebné postupne preskúmat, po prvé, argument spolocnosti Saint-Gobain, podla ktorého bolo vhodné odpocítat od základu pre výpocet pokuty hodnoty predajov, ktoré boli podla tejto spolocnosti dosiahnuté mimo EHP, po druhé argument spolocnosti Saint-Gobain, podla ktorého hodnoty predajov, ktoré dosiahla v roku 1999, nemôzu byt na úcely výpoctu pokuty pouzité pre rok 1998, po tretie, dôsledky, ktoré je prípadne potrebné vyvodit z protiprávnosti napadnutého rozhodnutia, pokial ide o zohladnenie rozhodnutia Ploché sklo (Taliansko) na úcely preukázania opakovaného porusenia vo vztahu k spolocnosti Compagnie a spolocnosti Saint-Gobain, a nakoniec, po stvrté, nový zalobný dôvod predlozený na pojednávaní spolocnostou Compagnie, ktorý je zalozený na prekrocení primeranej dlzky konania. A - Hodnota predajov, ktorú údajne dosiahla spolocnost Saint-Gobain mimo EHP 463 Spolocnost Saint-Gobain tvrdí, ze predaje uskutocnené mimo EHP musia byt oddelené od základu pre výpocet pokuty, aj keby nemalo byt napadnuté rozhodnutie v tomto bode nezákonné. V tomto zmysle odkazuje na bod 13 usmernení z roku 2006, podla ktorých je na úcely výpoctu pokút ulozených za porusenie clánku 81 ES zohladnená jedine hodnota predajov dosiahnutých v rámci EHP. 464 V bode 33 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla, ze geografický rozsah trhu dotknutého spornou kartelovou dohodou zodpovedá EHP ako celku. 465 V liste zaslanom Komisii 28. januára 2008, v naposledy uvedenej odpovedi na ziadost o informácie z 10. decembra 2007 odkázala spolocnost Saint-Gobain na casti rocných obratov za hospodárske roky 2001 az 2004, ktoré zodpovedajú konkrétne predajom uskutocneným mimo EHP. V liste zaslanom Komisii 22. augusta 2008 v odpovedi na dalsiu ziadost o informácie, uvedenú ako poslednú, z 25. júla 2008, spolocnost Saint-Gobain tieto informácie doplnila odkazom na casti rocných obratov za hospodárske roky 1999 a 2000, ktoré tiez zodpovedajú predajom, ktoré boli podla tohto podniku uskutocnené mimo EHP. 466 Komisia vsak zastáva názor, ze od celkových výsok obratov, ktoré boli zaslané spolocnostou Saint-Gobain, nie je potrebné odpocítat predaje údajne dosiahnuté mimo EHP. 467 Vseobecný súd opatrením na zabezpecenie priebehu konania vyzval spolocnost Saint-Gobain, aby predlozila vsetky dokumenty, ktoré môzu preukázat pravdivost obratov údajne dosiahnutých mimo EHP, vrátane kúpnych zmlúv, s oznacením výrobcov, ktorých sa dosiahnuté predmetné predaje týkajú. Spolocnost Saint-Gobain bola tiez vyzvaná, aby odpovedala na argumenty predlozené Komisiou v jej duplike proti odpocítaniu predmetných obratov zo základu pre výpocet pokuty, ktorá jej bola ulozená. 468 Vseobecný súd zastáva v tomto zmysle predovsetkým názor, ze nie je mozné súhlasit s tvrdením spolocnosti Saint-Gobain, podla ktorého okolnost, ze Komisia predlozila argumenty uvedené v bodoch 167 a 168 vyssie az v duplike, naznacuje, ze predaje uskutocnené mimo EHP zahrnula do základu pre výpocet pokuty nesprávne. 469 Je teda potrebné pripomenút, ze Komisia tieto spresnenia predlozila v stádiu dupliky v odpovedi na nový zalobný dôvod, ktorý vo svojej replike predlozila spolocnost Saint-Gobain konkrétne, pokial ide o toto údajné pochybenie. Komisia vo svojich ziadostiach o informácie z 10. decembra 2007 a 25. júla 2008 poziadala spolocnost Saint-Gobain o predlozenie jej obratu dosiahnutého v rámci EHP v priebehu niekolkých po sebe nasledujúcich rokov. V kazdej z týchto ziadostí vyzvala spolocnost Saint-Gobain, aby, pokial je to mozné, predlozila overené údaje a obraty dosiahnuté kazdým z dotknutých automobilových výrobcov osobitne. Pocas vysetrovania vsak spolocnost Saint-Gobain neuviedla ziadnu skutocnost, ktorá by mohla preukázat, ze percentuálne podiely obratov, ktoré mala v úmysle odpocítat od obratov skôr oznámených Komisii, zodpovedajú predajom uskutocneným mimo EHP. 470 Vseobecný súd navyse uvádza, ze spolocnost Saint-Gobain predlozila niekolko faktúr alebo zoznamov faktúr týkajúcich sa predajov dosiahnutých mimo EHP v období rokov 1999 a 2003. Z tabulky uvedenej v bode 11 listu zaslaného spolocnostou Saint-Gobain Vseobecnému súdu 12. novembra 2012 vyplýva, ze dotknutými výrobcami sú [dôverné]. Casti skla, na ktoré sa tieto faktúry vztahujú, sa týkajú výrobných miest, ktoré sa v rozhodnom case nachádzali mimo EHP ([dôverné]). 471 V tomto zmysle je potrebné v prvom rade uviest, ze faktúry a zoznamy faktúr predlozené spolocnostou Saint-Gobain preukazujú len cast hodnoty predajov dosiahnutých týmto podnikom v case porusenia mimo EHP. Spolocnost Saint-Gobain tak predlozila len faktúry alebo zoznamy faktúr týkajúce sa rokov 2002 a 2003 z predajov skla [dôverné] a [dôverné]. V niektorých prípadoch, najmä pokial ide o predaje [dôverné], nebola predlozená ziadna faktúra. 472 Spolocnost Saint-Gobain sa snazí ospravedlnit medzery v písomnostiach nachádzajúcich sa v jej spise tým, ze od skutkových okolností uplynula dlhá doba, v dôsledku coho sa niektoré úctovné ci iné dôkazné dokumenty stratili. Túto argumentáciu vsak nie je mozné prijat. Spolocnost Saint-Gobain sa totiz mohla snazit odovzdat dôkazné dokumenty Komisii pocas vysetrovania, co vsak výslovne odmietla urobit z dôvodu "relatívne nízkej sumy" dotknutých predajov a pre "velké tazkosti, ktoré by museli byt preskúmané na to, aby sa z [medzinárodnej obchodnej databázy spolocnosti Saint-Gobain] získal obrat týkajúci sa týchto predajov mimo [EHP]". Je potrebné v tomto zmysle zdôraznit, ze na rozdiel od tvrdenia spolocnosti Saint-Gobain boli otázky Komisie, ktoré jej pocas vysetrovania niekolkokrát zaslala, dostatocne presné na to, aby mohla pochopit nutnost predlozenia dôkazov, ktoré sú schopné preukázat pravdivost predajov mimo EHP, na ktoré tento podnik odkazoval. So spolocnostou Saint-Gobain nie je mozné súhlasit, ani ked uvádza, ze ju Komisia dostatocne neupozornila na význam rozclenenia obratov podla jednotlivých výrobcov. Toto tvrdenie je totiz vyvrátené znením dotazníkov zaslaných spolocnosti Saint-Gobain Komisiou 10. decembra 2007 a 25. júla 2008. 473 Po druhé je potrebné uviest, ze na základe napadnutého rozhodnutia boli vsetci výrobcovia spomenutí v bode 470 zaclenení do kartelu na strane clenov "klubu". Hoci spolocnost Saint-Gobain vo svojej odpovedi na otázky Vseobecného súdu pripústa, ze k týmto predajom ciastocne doslo v rámci sirsieho obchodného vztahu upraveného rámcovou zmluvou uzavretou s výrobcom nachádzajúcim sa v EHP, tvrdí vsak, ze predmetné predaje boli odpovedou na zákazky dcérskych spolocností nachádzajúcich sa mimo EHP, a ze sklo bolo dodávané na výrobné miesta nachádzajúce sa mimo EHP. Na pojednávaní spolocnost Saint-Gobain tiez uviedla, ze nákupné strediská skupín automobilového priemyslu v rámci EHP neboli systematicky zodpovedné za dojednania zmlúv o dodávkach. 474 V kazdom prípade je potrebné najskôr konstatovat, ze spolocnost Saint-Gobain nepredkladá, okrem rámcovej zmluvy uzavretej s [dôverné], ktorá je skúmaná v bode 475 nizsie, ziadne spresnenie obratov, ktoré boli uvedené v tabulke obsiahnutej v bode 10 jej písomnej odpovede na otázky Vseobecného súdu a ktoré neboli získané v rámci sirsieho obchodného vztahu upraveného rámcovou zmluvou uzavretou automobilovým výrobcom v EHP. Vseobecný súd v tomto zmysle dalej uvádza, ze aj niektoré dokumenty predlozené v odpovedi na otázky Vseobecného súdu spolocnostou Saint-Gobain ilustrujú obchodný model centralizácie nákupov automobilovými výrobcami v EHP. Je potrebné v tejto otázke odkázat na vyhlásenie verejného obstarávania zacaté [dôverné] konkrétne na úcely dodávok predných skiel do výrobného miesta tohto výrobcu [dôverné], ako aj na zmluvu medzi spolocnostou Saint-Gobain a [dôverné] o dodávkach skla pre závod [dôverné]. 475 Po dalsie, pokial ide o rámcovú zmluvu uzavretú medzi spolocnostou Saint-Gobain a [dôverné], táto zmluva má v kazdom prípade preukázat, ze obraty spolocnosti Saint-Gobain neboli v tomto kontexte dosiahnuté na základe rámcovej zmluvy uzavretej s výrobcom so sídlom v EHP. Vseobecný súd vsak uvádza, ze ide o jediný dokument predlozený spolocnostou Saint-Gobain na úcely preukázania skutocnosti, akou sú faktúry alebo úctovné dokumenty, Vseobecný súd teda nie je schopný presvedcit sa o pravdivosti predlozených císel. To platí o to viac, ze zmluva uzavretá medzi spolocnostou Saint-Gobain a [dôverné] neobsahuje císelné údaje týkajúce sa úctovaných cien, ani mnozstva skla, ktoré má byt podla uvedenej zmluvy dodané. 476 Nakoniec je potrebné uviest, ze predaje, ktoré boli podla spolocnosti Saint-Gobain dosiahnuté mimo EHP, sa týkali výrobných miest automobilových výrobcov v krajinách susediacich s EHP, z ktorých väcsina od ukoncenia porusenia pristúpila k EÚ. Ako Komisia na pojednávaní správne uviedla, neexistujú ziadne pochybnosti o tom, ze prinajmensom cast vozidiel vyrobených na týchto miestach a vybavených sklom, na ktoré odkazuje spolocnost Saint-Gobain vo vyssie uvedenej tabulke, bola uvedená na trh v EHP. 477 Za týchto okolností nie je mozné súhlasit s argumentmi predlozenými spolocnostou Saint-Gobain týkajúcimi sa odôvodnenia znízenia pokuty z dôvodu, ze cast týchto obratov bola dosiahnutá mimo EHP. B - Hodnoty predajov, ktoré majú byt zohladnené pre rok 1998 478 Pokial ide o obraty, ktoré majú byt zohladnené pre rok 1998, je potrebné pripomenút, ze spolocnost Saint-Gobain pocas vysetrovania neuviedla jednotlivé obraty, ktoré za tento rok pripadali na kazdého výrobcu. Komisia preto, tak ako bolo pripomenuté v bode 138 vyssie, pre rok 1998 zohladnila predaje pripadajúce na jednotlivých výrobcov, ktoré jej spolocnost Saint-Gobain predlozila pre najblizsí rok spadajúci do doby porusenia, teda rok 1999. 479 Spolocnost Saint-Gobain vsak tvrdí, ze trh s automobilovým sklom zaznamenal v období medzi 1998 a 1999 nárast a ze teda zohladnenie predajov uskutocnených v roku 1998, s cielom stanovit základ pre výpocet pokút by bol pre nu priaznivejsí, nez zohladnenie predajov uskutocnených v roku 1999 aj pre rok 1998. 480 V tomto zmysle je potrebné konstatovat, ze argumentácia spolocnosti Saint-Gobain je vágna a navyse nie je podlozená ziadnou preukazujúcou skutocnostou. Navyse, spolocnost Saint-Gobain pocas vysetrovania, ako aj vo svojich písomnostiach uviedla, ze nebola schopná predlozit presné údaje o obratoch pripadajúcich na kazdého výrobcu za rok 1998. 481 Za týchto okolností nie je vhodné v prejednávanej veci postupovat pri výpocte pokuty inak nez Komisia, pricom na úcely urcenia obratov za rok 1998 nie je potrebné vychádzat z iných predajov, nez z predajov dosiahnutých spolocnostou Saint-Gobain v roku 1999. C - Dôsledky nezákonnosti napadnutého rozhodnutia, pokial ide o zohladnenie rozhodnutia Ploché sklo (Taliansko) na úcely preukázania opakovaného porusenia 482 Je potrebné vyjadrit sa k dôsledkom nezákonnosti napadnutého rozhodnutia, pokial ide o zohladnenie rozhodnutia Ploché sklo (Taliansko) na úcely preukázania pritazujúcej okolnosti spocívajúcej v opakovaní porusenia vo vztahu k spolocnosti Saint-Gobain a spolocnosti Compagnie. 483 Vseobecný súd v úvode uvádza, ze zalobný dôvod zalozený na nedodrzaní noriem upravujúcich opakované porusenie bol predlozený spolocnostou Saint-Gobain, ako aj spolocnostou Compagnie, a ze sa tomuto zalobnému dôvodu v rámci zalôb podaných týmito spolocnostami ciastocne vyhovelo (pozri body 308 az 321 vyssie). 484 Dalej je potrebné pripomenút, ze v súlade s judikatúrou citovanou v bode 461 vyssie, môze Vseobecný súd v rámci výkonu svojej neobmedzenej súdnej právomoci preskúmania, a ak to uzná za vhodné, nahradit posúdenie Komisie týkajúce sa výpoctu pokuty, vrátane dôsledkov, ktoré je potrebné vyvodit z konstatovania, ze podnik má sklony k porusovaniu pravidiel EÚ v oblasti hospodárskej sútaze, svojím posúdením. 485 Úroven zvýsenia základnej výsky pokuty za opakovanie porusenia má odrázat závaznost vyplývajúcu z opakovania konaní porusujúcich právo EÚ v oblasti hospodárskej sútaze. Podla napadnutého rozhodnutia je 60 % zvýsení základnej výsky pokuty odôvodnené, tak s ohladom na rozhodnutie Ploché sklo (Benelux), ako aj rozhodnutie Ploché sklo (Taliansko). Vzhladom na to, ze len prvé z týchto rozhodnutí môze byt pouzité na úcely preukázania opakovaného porusenia a toto rozhodnutie je navyse casovo vzdialenejsie od zaciatku porusenia, na ktoré odkazuje napadnuté rozhodnutie, je potrebné zastávat názor, ze opakované porusenie, ktorého sa dopustila spolocnost Saint-Gobain a spolocnost Compagnie, je menej závazné, nez ako o tom rozhodla Komisia v napadnutom rozhodnutí. 486 Vzhladom na tieto okolnosti musí byt percentuálny podiel zvýsenia z dôvodu opakovania porusenia stanovený na 30 % a z tohto dôvodu musí byt pokuta ulozená na základe spolocnej a nerozdielnej zodpovednosti spolocnosti Saint-Gobain a spolocnosti Compagnie stanovená vo výske 715 miliónov eur. D - Nový zalobný dôvod predlozený spolocnostou Compagnie na pojednávaní, ktorý je zalozený na prekrocení primeranej dlzky konania 487 Spolocnost Compagnie na pojednávaní predlozila nový zalobný dôvod zalozený na prekrocení primeranej dlzky konania, pretoze správne a súdne konania trvali prílis dlho. Spolocnost Compagnie v tomto zmysle zdôraznuje, ze od doby, kedy Komisia vykonala prvý vysetrovací úkon v tejto veci, do pojednávania, kedy spolocnost Compagnie este cakala na rozsudok Vseobecného súdu, uplynulo viac ako sedem rokov. Uplynutie takejto doby malo pre spolocnost Compagnie znacné dôsledky z dôvodu bankovej záruky, ktorú od nej vyzadovala Komisia, aby táto spolocnost nemusela svoju pokutu zaplatit okamzite. Spolocnost Compagnie teda Vseobecnému súdu navrhuje, aby zmenil napadnuté rozhodnutia na úcely zohladnenia tejto neprimeranej dlzky konania a nákladov, ktoré jej týmto spôsobom vznikli. 488 Komisia tvrdí, ze tento zalobný dôvod je neprípustný v rozsahu, v akom smeruje k zohladneniu dlzky trvania správneho konania, ktoré viedlo k prijatiu napadnutého rozhodnutia. Podla Komisie totiz zalobkyna v case podania svojej zaloby o dlzke tohto konania vedela a mohla teda v tomto stádiu uplatnit jeho neprimeranú dlzku. V kazdom prípade Komisia tvrdí, ze dlzku trvania správneho konania nie je mozné povazovat za neprimeranú. Nakoniec, z judikatúry vyplýva, ze prípadná neprimeraná dlzka konania nemôze ovplyvnit legalitu napadnutého rozhodnutia bez toho, aby bola dotknutá moznost podat zalobu o náhrady skody. 489 V tomto ohlade Vseobecný súd uvádza, ze podla clánku 6 ods. 1 EDLP má kazdý právo na to, aby jeho zálezitost bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho obcianskych právach alebo záväzkoch, alebo o oprávnenosti akéhokolvek trestného obvinenia proti nemu. 490 Takéto právo je, ako vseobecná zásada práva Únie, uplatnitelné v rámci súdnej zaloby proti rozhodnutiu Komisie. Okrem toho bolo uvedené právo potvrdené v clánku 47 Charty základných práv, ktorý sa týka zásady úcinnej súdnej ochrany (pozri rozsudok Súdneho dvora zo 16. júla 2009, Der Grüne Punkt - Duales System Deutschland/Komisia, [90]C-385/07 P, Zb. s. I-6155, body 178 a 179 a tam citovanú judikatúru). 491 Okrem toho, podla ustálenej judikatúry predstavuje dodrzanie primeranej lehoty pri vedení správnych konaní v oblasti politiky hospodárskej sútaze vedených pred Komisiou vseobecnú zásadu práva Únie (pozri rozsudok Súdneho dvora z 21. septembra 2006, Nederlandse Federatieve Vereniging voor de Groothandel op Elektrotechnisch Gebied/Komisia, [91]C-105/04 P, Zb. s. I-8725, bod 35 a tam citovanú judikatúru). Táto zásada bola ako taká opät potvrdená v clánku 41 ods. 1 Charty základných práv, podla ktorého kazdý má právo, aby institúcie, orgány, úrady a agentúry Únie vybavovali jeho zálezitosti nestranne, spravodlivo a v primeranej lehote. 492 Clánok 41 ods. 1 a clánok 47 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie obsahujú len dve vyjadrenia jednej a tej istej zásady procesnej povahy, podla ktorej sú jednotlivci oprávnení ocakávat rozhodnutie v primeranej lehote (pozri v tomto zmysle rozsudok Vseobecného súdu z 5. júna 2012, Chemical Industries/Komisia, T-214/06, bod 285). 493 V prejednávanej veci spolocnost Compagnie, ktorá sa odvoláva na porusenie uvedenej zásady, netvrdí, ze dlzka konania mala nejaký vplyv na obsah napadnutého rozhodnutia alebo ze mohla ovplyvnit riesenie tohto sporu. Konkrétne netvrdí, ze uvedená dlzka mala akýkolvek úcinok na jej moznosti obhajoby, ci uz pocas správneho alebo súdneho konania. Nenavrhuje ani zrusenie napadnutého rozhodnutia z dôvodu údajného porusenia. Naopak, spolocnost Compagnie navrhuje, aby Vseobecný súd v dôsledku uvedeného porusenia rozhodnutie Komisie zmenil. 494 V tomto zmysle je potrebné najskôr rozhodnút, ze pokial by bola námietka zalozená na prekrocení primeranej dlzky správneho konania prípustná, hoci nebola vznesená v zalobe, dlzka tohto konania by v kazdom prípade nemohla byt za okolností prejednávanej veci povazovaná za neprimeranú. Toto konanie, ktoré zacalo vo februári 2005 kontrolami uskutocnenými Komisiou v niekolkých priestoroch spolocností skupiny Saint-Gobain, skoncilo prijatím napadnutého rozhodnutia 12. novembra 2008, teda po priblizne troch rokoch a desiatich mesiacoch. Stací pritom v tomto zmysle konstatovat, ze sa vysetrovanie týkalo osobitne komplexnej dohody, ktorá postupne zasiahla takmer vsetkých automobilových výrobcov v Únii a viedla k mnohým kontaktom a stretnutiam. Prejednávanie tejto veci Komisiou vyzadovalo preskúmanie znacného mnozstva skutkových a právnych otázok, o com svedcí objem napadnutého rozhodnutia, ktorý má 731 bodov a 221 strán. Okrem toho opis konania Komisie v odôvodneniach 39 az 55 napadnutého rozhodnutia neumoznuje odhalit obdobia neodôvodnenej necinnosti. 495 Pokial ide o dlzku trvania súdneho konania, ktoré viedlo k vydaniu tohto rozsudku, je potrebné zdôraznit, ze z rozsudku Súdneho dvora z 26. novembra 2013, Groupe Gascogne/Komisia (C-58/12 P), vyplýva, ze sankciou pre súd Únie za porusenie jeho povinnosti vyplývajúcej z clánku 47 druhého odseku Charty rozhodnút o veciach, ktoré sú mu predlozené, v primeranej lehote, je zaloba o náhradu skody podaná na Vseobecný súd, pricom takáto zaloba predstavuje úcinný a vseobecný prostriedok nápravy na uplatnenie a sankcionovanie takéhoto porusenia (rozsudok Groupe Gascogne/Komisia, uz citovaný vyssie, body 82 a 83). 496 Z toho vyplýva, ze zaloba podaná v prejednávanej veci spolocnostou Compagnie, ktorá smeruje len ku zruseniu napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom sa jej toto rozhodnutie dotýka, alebo podporne ku znízeniu pokuty, ktorá jej bola ulozená, a nemôze byt v ziadnom prípade povazovaná za zalobu o náhradu skody, nepredstavuje vhodný rámec na úcely sankcionovania prípadného porusenia zo strany Vseobecného súdu jeho povinnosti rozhodnút prejednávanú vec v primeranej lehote. 497 Pre úplnost je treba pripomenút, ze na základe clánku 47 druhého odseku Charty základných práv má navyse kazdý právo, aby bola jeho vec prejednaná nezávislým a nestranným súdom. Táto záruka, ktorá je súcastou ústavných tradícií spolocných pre clenské státy, je tiez zakotvená v clánku 6 ods. 1 EDLP. 498 Podla judikatúry zahrnuje záruka nestrannosti dva aspekty. V prvom rade musí byt súd subjektívne nestranný, teda ziadny z jeho clenov nesmie prejavovat predpojatost alebo osobnú zaujatost, pricom osobná nestrannost sa predpokladá, pokial sa nepreukáze opak. Súd musí byt okrem toho objektívne nestranný, to znamená, ze musí poskytnút dostatocné záruky na vylúcenie akýchkolvek oprávnených pochybností v tomto ohlade (rozsudok Súdneho dvora z 1. júla 2008, Chronopost a La Poste/UFEX a i., [92]C-341/06 P a C-342/06 P, Zb. s. I-4777, bod 54; pozri v tomto zmysle ESLP, rozsudok Piersack/Belgicko z 1. októbra 1982, séria A c. 53, § 30. De Cubber/Belgicko z 26. októbra 1984, séria A c. 86, § 24 az 30, a Findlay/Spojené královstvo z 25. februára 1997, Zbierke rozsudkov a rozhodnutí, 1997-I, § 73). 499 V danom prípade spolocnost Compagnie ziada prostredníctvom námietky zalozenej na neprimeranej dlzke súdneho konania v prejednávanej veci komoru Vseobecného súdu poverenú touto vecou, aby posúdila, ci ona sama procesne pochybila, ked neodôvodnene predlzila prejednávanie tejto veci. Takéto posúdenie by teda súcasné rozhodovacie zlozenie viedlo k nutnosti urcit nielen to, ci mu je mozné predlzenie vytknút, ale prípadne aj to, ci sa toto predlzenie musí povazovat za neprimerané. 500 V tomto zmysle je potrebné zastávat názor, ze aj za predpokladu, ze by bola zaloba o neplatnost vhodným rámcom pre sankcionovanie porusenia povinnosti súdom Únie rozhodnút v primeranej lehote, súcasné rozhodovacie zlozenie by v kazdom prípade nemohlo poskytnút spolocnosti Compagnie dostatocné záruky pre vylúcenie akejkolvek legitímnej pochybnosti o tom, ze by námietku zalozenú na neprimeranosti dlzky súdneho konania preskúmalo nestranne (obdobne pozri rozsudok z 26. novembra 2013, Groupe Gascogne/Komisia, uz citovaný v bode 495 vyssie, bod 90). 501 Z toho vyplýva, ze prejednávaný zalobný dôvod, ktorého sa dovoláva spolocnost Compagnie na podporu jej návrhov na zmenu rozhodnutí, musí byt zamietnutý ako ciastocne nedôvodný a ciastocne neprípustný. O trovách 502 Na základe clánku 87 ods. 3 rokovacieho poriadku môze Vseobecný súd rozdelit náhradu trov konania medzi úcastníkov konania alebo rozhodnút, ze kazdý z úcastníkov konania znása svoje vlastné trovy konania, ak úcastníci nemali úspech len v casti predmetu konania alebo z výnimocných dôvodov. 503 V prejednávanej veci boli návrhy zalobkýn vyhlásené za ciastocne dôvodné. Ako vsak na pojednávaní správne uviedla spolocnost Saint-Gobain, je potrebné zohladnit skutocnost, ze uvedená ako posledná vzala spät jednu zo svojich námietok zalozenú na nesprávnom výpocte pokuty po tom, ako Komisia prijala opravné rozhodnutie v pokrocilom stádiu konania, teda po pojednávaní. 504 Navyse Rada obmedzila svoje vedlajsie úcastníctvo vo veci T-56/09 na jediný bod podporujúci návrh Komisie, ktorý smeruje k zamietnutiu prvého zalobného dôvodu predlozeného spolocnostou Saint-Gobain a zalozeného na neplatnosti nariadenia c. 1/2003. Tento zalobný dôvod bol zamietnutý ako neodôvodnený. 505 Vseobecný súd teda zastáva názor, ze okolnosti prejednávanej veci budú spravodlivo posúdené rozhodnutím, ze kazdá z úcastnícok konania bude znásat vlastné trovy konania, okrem Rady, ktorej trovy konania bude znásat Saint-Gobain. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (druhá komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Veci T-56/09 a T-73/09 sa spájajú na úcely vyhlásenia rozsudku. 2. Výska pokuty ulozenej spolocne a nerozdielne spolocnostiam Saint-Gobain Glass France SA, Saint-Gobain Sekurit Deutschland GmbH & Co. KG, Saint-Gobain Sekurit France SAS a spolocnosti Compagnie de Saint-Gobain SA v clánku 2 písm. b) rozhodnutia Komisie K(2008) 6815 v konecnom znení z 12. novembra 2008 týkajúceho sa konania podla clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/39.125 - Automobilové sklo), zmeneného a doplneného rozhodnutím Komisie K(2009) 863 v konecnom znení z 11. februára 2009 a rozhodnutím C(2013) 1118 final z 28. februára 2013, sa stanovuje na 715 miliónov eur. 3. Zaloby sa v zvysnej casti zamietajú. 4. Kazdá úcastnícka konania znása svoje vlastné trovy konania okrem Rady Európskej únie, ktorej trovy sú povinné nahradit spolocnosti Saint-Gobain Glass France, Saint-Gobain Sekurit Deutschland a Saint-Gobain Sekurit France. Forwood Dehousse Schwarcz Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 27. marca 2014. Podpisy Obsah Okolnosti predchádzajúce sporu Napadnuté rozhodnutie Konanie a návrhy úcastnícok konania Právny stav I - O predmete zaloby II - O hlavných návrhoch smerujúcich ku zruseniu napadnutého rozhodnutia A - Vec T-56/09 1. O prvom zalobnom dôvode zalozenom na nezákonnosti nariadenia c. 1/2003 a) O prvej casti zalozenej na porusení práva na prístup k nezávislému a nestrannému súdu Tvrdenia úcastnícok konania Posúdenie Vseobecného súdu b) O druhej casti zalozenej na porusení zásady prezumpcie neviny Tvrdenia úcastnícok konania Posúdenie Vseobecným súdom 2. O druhom zalobnom dôvode zalozenom na porusení práva na obhajobu a) Tvrdenia úcastnícok konania b) Posúdenie Vseobecným súdom 3. O tretom zalobnom dôvode zalozenom na nedostatocnom odôvodnení a chybnom výpocte pokuty a) O prvej casti zalozenej na nedostatocnom odôvodnení Tvrdenia úcastnícok konania Posúdenie Vseobecným súdom b) O druhej casti zalozenej na nesprávnom výpocte Tvrdenia úcastnícok konania Posúdenie Vseobecného súdu 4. O stvrtom zalobnom dôvode zalozenom na pochybení v rámci pripísania zodpovednosti za porusenie, ktorého sa dopustila spolocnost Saint-Gobain, spolocnosti Compagnie, na porusení zásady individualizácie sankcií a prezumpcie neviny, na zneuzití právomoci a) Tvrdenia úcastnícok konania b) Posúdenie Vseobecným súdom O prípustnosti zalobného dôvodu, tak ako bol predlozený spolocnostou Saint-Gobain O veci samej 5. O piatom zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásad zákazu spätnej úcinnosti trestu a legitímneho ocakávania a) Tvrdenia úcastnícok konania b) Posúdenie Vseobecným súdom 6. O siestom zalobnom dôvode zalozenom na neprimeranej výske pokuty a) O prvej casti, zalozenej na nesprávnom uplatnení clánku 23 nariadenia c. 1/2003, pokial ide o zohladnenie opakovaného porusenia, ako pritazujúcej okolnosti a nedostatku odôvodnenia Tvrdenia úcastnícok konania Posúdenie Vseobecným súdom - O prípustnosti argumentov zalozených na Charte základných práv a uvedených spolocnostou Compagnie v jej doplnujúcom zalobnom dôvode - O veci samej b) O druhej casti zalobného dôvodu zalozenej na porusení zásady proporcionality Tvrdenia úcastnícok konania Posúdenie Vseobecným súdom c) O tretej casti zalozenej na nedostatocnom zohladnení nespochybnenia vecnej správnosti skutkových zistení spolocnostou Saint-Gobain, ako aj na porusení zásady zákazu diskriminácie a na nedostatocnom odôvodnení Tvrdenia úcastnícok konania Posúdenie Vseobecným súdom B - Vec T-73/09 Tvrdenia úcastnícok konania Posúdenie Vseobecným súdom C - Závery v dvoch zalobách týkajúcich sa návrhov na zrusenie III - O návrhoch smerujúcich k tomu, aby Vseobecný súd vykonal svoju neobmedzenú súdnu právomoc A - Hodnota predajov, ktorú údajne dosiahla spolocnost Saint-Gobain mimo EHP B - Hodnoty predajov, ktoré majú byt zohladnené pre rok 1998 C - Dôsledky nezákonnosti napadnutého rozhodnutia, pokial ide o zohladnenie rozhodnutia Ploché sklo (Taliansko) na úcely preukázania opakovaného porusenia D - Nový zalobný dôvod predlozený spolocnostou Compagnie na pojednávaní, ktorý je zalozený na prekrocení primeranej dlzky konania O trovách __________________________________________________________________ ( [93]*1 ) Jazyk konania: francúzstina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXBPQ6vg/L92187-9483TMP.html#t-ECR_62009TJ0056_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2008:173:TOC 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2004:045:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:001:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:P:1962:013:TOC 6. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0348&locale=SK 7. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0156&locale=SK 8. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61978??0209&locale=SK 9. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61980??0100&locale=SK 10. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0185&locale=SK 11. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0322&locale=SK 12. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0279&locale=SK 13. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62010C?0069&locale=SK 14. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0272&locale=SK 15. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62010C?0386&locale=SK 16. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0252&locale=SK 17. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992C?0199&locale=SK 18. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992C?0235&locale=SK 19. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0038&locale=SK 20. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0022&locale=SK 21. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998T?0062&locale=SK 22. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006T?0038&locale=SK 23. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2004:123:TOC 24. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002C?0189&locale=SK 25. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0279&locale=SK 26. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0125&locale=SK 27. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0015&locale=SK 28. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999T?0023&locale=SK 29. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0196&locale=SK 30. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61980??0195&locale=SK 31. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0367&locale=SK 32. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0286&locale=SK 33. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007T?0110&locale=SK 34. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007T?0138&locale=SK 35. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0291&locale=SK 36. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0259&locale=SK 37. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003T?0053&locale=SK 38. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008C?0097&locale=SK 39. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0305&locale=SK 40. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0204&locale=SK 41. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0222&locale=SK 42. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005T?0112&locale=SK 43. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003T?0012&locale=SK 44. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0521&locale=SK 45. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008C?0045&locale=SK 46. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004T?0069&locale=SK 47. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008T?0299&locale=SK 48. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0510&locale=SK 49. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000T?0224&locale=SK 50. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0059&locale=SK 51. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0003&locale=SK 52. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999T?0231&locale=SK 53. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0141&locale=SK 54. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001T?0203&locale=SK 55. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007T?0144&locale=SK 56. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0279&locale=SK 57. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0297&locale=SK 58. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61989T?0006&locale=SK 59. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008C?0413&locale=SK 60. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61996C?0180&locale=SK 61. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0043&locale=SK 62. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005T?0446&locale=SK 63. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61989T?0010&locale=SK 64. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0429&locale=SK 65. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008T?0204&locale=SK 66. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005T?0345&locale=SK 67. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998T?0202&locale=SK 68. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000T?0213&locale=SK 69. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008T?0348&locale=SK 70. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004T?0073&locale=SK 71. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0076&locale=SK 72. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0308&locale=SK 73. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0062&locale=SK 74. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004T?0127&locale=SK 75. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001T?0329&locale=SK 76. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2008:207:TOC 77. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006T?0012&locale=SK 78. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000T?0044&locale=SK 79. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001T?0236&locale=SK 80. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004T?0116&locale=SK 81. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008C?0101&locale=SK 82. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006T?0208&locale=SK 83. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992T?0038&locale=SK 84. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003T?0217&locale=SK 85. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999T?0009&locale=SK 86. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006T?0039&locale=SK 87. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005T?0041&locale=SK 88. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995T?0025&locale=SK 89. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0534&locale=SK 90. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0385&locale=SK 91. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0105&locale=SK 92. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0341&locale=SK 93. file:///tmp/lynxXXXXBPQ6vg/L92187-9483TMP.html#c-ECR_62009TJ0056_SK_01-E0001